16 nov av

Page 1

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 9:08 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

PTI

Puray ‘Western Ghat’ vattharant yevpi‌

Soglleo Minam Khonneo Sasnnank Bond

kar:

he sonvsthen

Amcho AvAz ProTinidhi

MHOTVACHEM Master blaster Sachin Tendulkar ‘out’ zavn moidana velar bhair soron vetana thoin hajir aslolea lokak aplea hatantlem ‘bat’ haloun adeus kortana nimnne pavtti dista.

GĂľyant 500 maramareancheo ghoddneo - PAGE 3

Sachin Bharotacho ani Kriketticho mahan protinidhi – Prezident chodd avoddto monis zavnk tannem khellant ghoddlole fokt ‘records’ nhoi punn khella molla bhair aplea khasgi jivitan tacho boro sobhav ani vagnnuk zavn asa.

Ostorek 77,000 rupiya bhorpay diupacho adex - PAGE 4

Opradhi rajkornneank addaunk mosudo toyar: Kapil Sibal - PAGE 8

Modi PM zalear,Bharatache m nisontthon - PAGE 9

nimnno ‘test’ khell bhes boro khelltolo mhunn ast ballgitam. Zorui Sachin Tendulkar-an krikett khellantlo nivrut (retire) zavnk jahir kelam toruipunn mhaka dubav na to hea de-

Amir Khan ani Sachin Tendulkar

B

harotacho President Pranab Mukherjee hannem Sachin Tendulkar hachem vornnon korun to Bharot desacho ani krikett khellacho ek mahan protinidhi asa mhunn tachi tokhnnay keli. President Raxttrapoti Bhavan-an ek ‘T-10 Cricket Tournament’ zalolo tache inam bhettoitana tannem Sachin Tendulkar-a vixim aplem mot porgott kelem. Tannem mhollem ki Sachin Tendulkar hea desantlo ek vhoddantlo vhodd ani khoro ‘icon’ zavn asa zannem Bharotantlea tornatteam bhitor umed ani ut’tejon nirmann kelam. Desantlea tornatteancho Tendulkar

‘Bollywood’-antlo ‘super star’ Amir Khan hannem apli khoxi porgottavn sanglam ki Sachin Tendulkar hache vixim cinema toyar korpacho asa zalear Sachin Tendulkar-achi bhumika apunn mogan kortolom mhunn. “Rupea podd’ddear Sachin-achi bhumika korunk mhoji khoxi asa. Zoritor ek borem film mellot ani tacho ‘script’ mhaka mandot zalear hanv Sachin Tendulkar-achi bhumika jerul kortolom� Amir Khan hannem kal ratim hi goxnnam keli. ‘Bollywood super star’ Amir Khan Sachin-acho ek ‘fan’ ani phattlavdar Wankhede Stadium-ant Sachin-achi nimnni ‘test match’ pollovnk ailolo asa tea vellar to uloitalo. Amir Khan-an tea fuddem sanglem ki ‘Dhoom 3’ filmachem mukhel git asa ani zantun Amir Khan bhag gheta tem git Master Blaster Sachin Tendulkar hankam ‘dedicate’ kelam mhunn.

“Hanv tachea krutttamni phattlavdaram borobor Sachin Tendulkar-ak porbim ditam ani to aplo 200vo ani

sant krikett khell odik unch dorjear pavche khatir aplo adhar ditolo mhunn� President-in akhrek mhollem.

Yeddyurappa portun BJP-in? Novi Dil’li: Adlo Karnataka mukhel montri B S Yeddyurappa-an koslech otti vinnem aplea Karanataka Janata Pakshak (KJP) BJP vangdda zoddpachea vixim prostav dila. Ye d d y u r a p p a - c h o prostav pokxachea fuddaream mukhar pavla, ani Karnataka-n pokxachea vaddi fattlean mukhel bhumika aslolea ani raj’jeantlea vidhan sobha venchnnukemni BJP add kelolea bonddan mhotvachem yogdan aslolea

Yeddyurappa-chea hea prostava vixim cheorcha portun suru zalea.

NDA vangdda zuddtolo mhunn kaim kall adim Yeddyurappa-n sanglolem. Hea tachea prostava vangdda, Dezembr 8ver panch raj’jeanchea venchnnukeche nikal ugttape zalea uprant, bhroxttacharachea aropank lagon mukhel montri poda velean kaddun uddoilolea Yeddyurappa-chea raxttriya rajki pattler portun yenneachi xok’keotai vaddlea, oxem BJP sutramni somorthon kelam. Yeddyurappa-cho adhari 2rea Panar Vach

tram bhagant hi bondi ghalpacho adex Brestara thavn lagu zala. Dr. K. Kasturirangan Central Empowerment Committee hannim kelolea suchovnnea pormonnem hi bondi fuddlea adexa meren lagu urtoli ani somiticho avhal ‘website’-ir ghalche adim mhonnge Abril 17, 2013 adim Poryavoronn Montraloyachea poryavoronna

Ponnje: Gþy raj’jeant Sanguem, Sat’tari, Kankonn Talukeantlea Ostomte Ghat-ant (Western Ghats) yevpi 99 ganvamni minachi mati uspivop, chiream khonnintlea chire (laterite stones) kaddop, nodintli renv uspivop, vhodd-vhodd bandkamam korop, produxonn korpi udheog adi, hancher bondi ghalpacho adex (Order) hea Brestara (Nov. 15) hea disa Kendr sorkarachea Ranam ani Poryavoronn Montraloyan dila. Ho adex Abril 17, 2013 uprantchea prostava khatir lagu zala. Maharaxttr, Karnataka, Gþy, Kerala, Tamil Nadu, Gujrat raj’jeantlea Ostomte Ghat vattharant yeupi sonvedhnaxil (sensitive) aslolea sumar 60 hozar chovkonn kilome-

khatir Poryavoronn (rakhnne) Kaido, 1986 hachea Kolom 5 khala ho adex jahir kela. Ho adex moddpeancher Poryavoronn (rakhonn) Kaido, 1986 hachea khala kaidexir korpant yetoli, oxi xittkavnni hea adexantlean dilea. Hea adexak lagon, minam khonneo aslolea talukeantleo min kaddop

Ut’tor Gþyant 56 ganvank fottko‌

Sanguem talukeantle 38 ganv ‘sensitive’ vattharant

Sanguem Talukeantle Surla, Aglott, Dharbandora, Sangodd, Shigao, Kamarkhonn, Rumbrem, Dudhall, Sallavle, Kurddi, Rivon, Kolamb, Naikinni, Nune, Digalli, Sakordda, Molem, Karanzol, Kulem, Sonavli, Bhoma, Odxel, Dongurli, Mavlinge, Pattiye, Uguem, Tuddav, Patre, Villian, Dongor, Parte, Kalem, Kalem, Netravalli, Verlem, Bhatti, Kumbari, Shignne hea ganvantleo minam khonneo suru zavpak xokcheo nant. Hea ganvantlean novea chiream khonnink, renv kaddunk divpak zanvche nant. Tech porim ‘Mega Projects’-ancherui bondi haddlea.

Hea adexak lagon Ut’tor Gþyant, ani khas korun Sat’tari talukeantlea 56 ganvamni minam khonneo, chiream khonneo, renv kaddpacher bondi ailea. Tantunt Anjune, Shiroli, Gullem, Bailam Vaddo, Pali, Shingna, Salpi Badruk, Zarme, Naneli, Malloli, Kopardem, Bhrama, Karmali, Hedodde, Ustem, Ambedem, Dongar Vaddo, Mavxi, Bhuimpal, Bombddem, Velus, Sonnal, Sanvordem, Kumarkhonn, Valpoi, Velguem, Hansolem, Karmali Budruk, Barazan, Pannxe, Shelpi, Khurd, Bhirondem, Khotode, Shirsodde, Karanzol, Asodde, Mellavle, Ghotteam Khaddilvaddo, Ambelim, Gaunem, Malpan, Surla, Sattre, Goavlli, Charvanne, Hivrem, Khurd Hivrem Badruk, Kelvaddem, Rive, Kodal, Dongorvaddo, Derodde, Vaingonni, Nanode, Zarnni, Penral hea ganvancho aspav asa.

vixim addavo hi somiti, raj’jea poryavoronn probhav addavo somiti kodde ailolea prostavam khatir lagu zanvchona oxem hea novea adexant spoxtt kelam. Kendriya Ranam ani Poryavoronn Montraloyan bhovxik hitache nodrentlean Ostomte Ghatachem ostitv rakhpa

kotthin zalam ani 20 hozar chovkonn metram ani odhik vattharant imaroteo, prokolpanchim bandkama hatant gheupak mellchim nant. 50 Hectar vo 1,50,000 chovkonn metram vattharant Nogor (urban) vattharant vikasachim kamam-i hea adexak lagon bond zatolim, oxem ugddapem zalam.

Modi hem Kongresak nhoi, punn BJP-kuch Avhan! Kendriya Montri Jaiswal hachi spoxtt ttika‌ Sam’bal(PTI): Bharatiya Janata Pokxacho Prodhan Montri podacho umedvar ani Gujrat-acho Mukhel Montri Narendra Modi ho Kongres pokxak khoinchech sthitint ek avhan (challenge) nhoi, urfattem zalear, Modi khud BJP-kuch ek vhoddantlem-vhodd avhan zavn asa, oxi koddok utranchi ttika Kendriya Montri Sriprakash Jaiswal hannem gelea Brestara keli. Panch raj’jeamni venchnnukanchi toyari nettan cholta astana Narendra Modi v/s Rahul Gandhi oxe torechem chitr soglle kodden nirmann zalam. Punn, he osle poristhitint Narendra Modichim bhuzam (shoulders) khupuch unch sorleant. Veg-vegllea suvatancher zavpi prochar sobhamni (election campaign) Modi Kongres pokxa sangata Samajvadi Party, Bhoujan Samaj Party ani her UPA kodde aslolea pokxancher ttikecho xinvor korta. Tea bhair desant kaim sonvsthamni ghetlolea Lokmotantui (opinion

polls) Modi hachich bazu mozbut mhonnpachem ugddapem zalam. Taka lagon, oxe torechea ‘Opinion polls’-ancher bondi ghalchi mhonn, sabar zannamni Bharat-antlea Venchnnuk Aiyogak magnni kelea. Tachea uprant, Kongres pokxantlea

sabar Kendriya fuddareamni Narendra Modi hakach apli nixanni (target) kelea. Uttar Pradesh-antlea Sam’bal hea ganvant Kendriya Montri Sriprakash Jaiswal eke karyavollik hajir ravonk ailolo tea vellar tannem thoinchea

sthanik Potrkaram kodde bhasabhas keli. Narendra Modi hachea fuddariponna vixim Potrkaramni taka prosn kele tea vellar, Modi hem Kongres pokxa khatir kednach ek avhan naslem ani atam-i na. Punn BJP khatir mat tem ek vhodd avhan zalam. Taka lagon hea pokxan Modik ‘just for granted’ koso dhorla. Hacho orth mhonnlear, Narendra Modin desantlea loka modem apli ek protima (image) koxi nirmann kelea. Lok Sobhecheo venchnnuko zalea uprantuch Modi-chem khorem chitr lokak kollon yetolem. Jaiswal-an mhonnlem, “Kongres pokxachi nixanni hi hat zavn asa. Modin hea hatache nixannek (symbol) ‘Khuni Panja’ mhonnge khun korpi hatacho sampllo oxem sombhondit kelam. Hea Modi-chea utranchi Kongres Pokxan gombhirtayen dok’kol (serious cognigance) ghetlea. Asaram Bapu hea loingik prokronnant sampoddloleak Kon2rea Panar Vach

Venchnnuk prochar sokoilea dorjear pavla Rajki pokxamni ani fuddareamni moryadin venchnnuk prochar korpachi goroz asa TomAzinho cArdozo Candolim, GĂľy

GĂľyant Poryattonacho fuddar kitem? - PAGE 10

Nigeria chovte pavtt zoitivont - PAGE 11

Atam rokddeoch panch prantamni venchnnuko zavpacheo asa. Rajki panddit mhuntta tea pormonnem heo panch prantantleo venchnnuko 2014 vorsantlea Lok Sobhechea eleisanvancheo ‘semi finals’ zavn asa mhunn. Dusrea utramni zo pokx hea venchnnukamni chodd prantamni jiktolo to pokx 2014 vorsantle Lok Sobhechi venchnnuk jikpachi xokeotay asa. Hea disamni venchnnukancho prochar khub nettan chalu asa. Venchnnukancho prochar kortana prot’tek rajki pokxan chotray ghevpachi khub goroz asa karann prochar sobhamni rajki fuddari jem kitem uloita tem sokoilea dorjeachem asonk favona. Rajki fuddareamni aplea bhaxonnamni ‘decency’ sambhall’li na zalear

tancho vaitt porinnam poile ani voile suvater amche lokxayecher zata. Rajki fuddareamni motdarank akorxit (attract) korche khatir vaitt utramni aplea virodhi fuddareanchea khasgi jivitacher akromonn kelem zalear jerul lokxayecho bhong zata hantun matui dubav na. Venchnnuk prochar kortana zonn eka rajki pokxak vo zonn eka rajki fuddareak virodhi rajki pokxachi vo virodhi fuddareanchi ttika korunk sogllo hok’k asa. Hi ttika kortana jim rajki pokxachim vo rajki fuddareanchim dhoronnam (policies) asa tacher ttika korop yogea asa. Jeo yevzonneo (schemes) asa tancher ttika kelear konnakuch vaitt disona. Zoso rajkarbar choloita tachi ttika kelear konnuch vaitt mhunnchona. Bhroxttachar zata tacherui boddi marlear konnakuch chuk dischina.

Khoreponnim he porim virodhokanchi ttika korun bhaxonnam korop vo ‘interview’ divop hem sogllem lokxay pod’dotin asa. Punn amchea durdoivan

anchea khasgi jivitacher ttika korta hem sarkem chukichem asa. Naka toslea utramni rajki fuddari aplea virodhokanchea khasgi jivitacher arop ghalta ani amchea desantlem lokxay

chalu aslolea procharan oxem ghoddona. Zonn ek rajki fuddari aplea virodhi pokxak ani virodhi fuddareank sokol uddovn apunn voir ravpacho proitn korta ani taka lagon dhoronnam ani yevzonneo kuxik dovrun virodhi fuddare-

vattavoronn bigddavn uddoita. Sudhorlolea desamni jedna venchnnuko zata tedna Bharotan zata tea poros odhik khor bhasabhaso tea desamni zata. Zaite pavtt heo bhasabhaso ekameka somor ravon zata. Punn sodanch hea

bhasabhasamni bhag ghevpi fuddari ‘decency’-cho dorzo rakhon dovorta. Te rajki karyacher uktteponnim chorchea korta punn khasgi jivitacher kednach akromonn korina. Hi lokxayechi vhoddli girestkay zavn asa ji girestkay amche Bharoti lokxayen disan dis unni zait veta. Fattlea kaim disank ho prochar kortana jem kitem dison ailam tacher il’lo niyall korum-ia. Kongres ani BJP he Bharotantle vhodd rajki pokx zavn asa. Hea pokxamni dusrea pokxank bori dixa diunk zai asli. Punn durdoivan tem toxem ghoddona. Kongres toxnech BJP hea pokxanche fuddari ekamekak tasta taka xim ani mer asona. Rahul Gandhi-n aplea bhaxonnan Muzaffarnagar hangasor je zativadi dhongol (riots) zale tantun ISI hankam misoll kele za-

lear BJP-cho Narendra Modi-n Kongres-acho xik’ko hat haka ‘khooni panja’ mhunnon zabab dilo. Osle mud’de venchnnuk procharan haddle zalear lokxayechi udorgot zaum yeta? Itlench nhoi dusre pokx je rajki mollar procharan buddlole asa tevui nhoi tea utramni aplea virodhokank atak korunk fattim ravona. Khasgi jivitachi ttika korun apleak ani aplea pokxak chodd motam jikonk proitn korunk fattim ravona. Halinch ‘Aam Aadmi Party’-chea (AAP) eka fuddarean Bharotache Ghor Montri Sushilkumar Shinde hachi burxea utramni ttika keli. Uprant AAP pokxan ani tea fuddarean mafi magli ti veglli khobor. Hache voilean amche lokxayecho dorzo kitlo sokol pavla tem kollon yeat. BJP-cho Prodhan Montri umedvar Narendra Modi Rahul

2rea Panar Vach


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 8:27 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Dabole Vimantollar 2 Kilo Bhangar Dhorlem Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gelea kaim disank Dabole vimantollar bhangar zopt korpacheo ghoddnuko khupuch vaddpak lagleat. Fattlea thoddeach kalla modekat, Dabole vimantollar kottimni rupiyanchem bhangar ‘Customs’ odhikareamni dhorlam. Hea sumanant Brestara disa, Dabole vimantollar aslolea AIU Khateachea Pulisamni porot ek pavtt bekaidexir ritin bhangar gheun yeup tegam zannank dhorun, tanche koddlean ekunn 2 Kilo bhangar zopt kelem. Zopt kelolea bhangarachemmol sumar 87 lakh rupiya itlem zata. Gelea kaim mhoineant ‘Customs and Excise’ khateachea odhikareamni karvai korun. Dabole vimantollar Kottimni rupiyanchem bhangar zopt kelam. Brestara disa porot ek pavtt AIU Khateachea odhikareamni hi bhangar dhorpachi karvai keli. Hea vixim mahiti mell’lea tea pormonnem Rukman Amidu, Hyder Ali, Sayed Mohamad he tegui zann je mull ganvan Tamil Nadu raj’jeantle zavn asat, te Air India vimanantlean Dubai thavn Gõyant

ailole. ‘Juice Packet’-ant prot’tek pakittant 100 gram oxem sumar 28 pakittamni 28 bhangaracheo kanddiyeo (gold bars) tanchea kodde asleo. Him ‘juice packets’ eke kodden dovrun Rukman Amidu thoinsor bexttoch guspotalo tem odhikareamni pollelem. Dabole vimantollar bhangarachi toskori zavpachi asa, oxi mahiti odhikareank tanchea gupit sutram (anonymous sources) koddlean mell’loli asli. Tea pormonnem, hea ‘juice packets’-am kodde ghuspoupi

Amidu haka Odhikareamni dhorun tim pakittam tabeant ghetlim. Tor Ali hannem kaim pakittam aplea kalsanvachea fattlea bhagant lipoilolim aslim. Tech porim Sayed hannem kaim bhangara koracheo vostu haddloleo ani tantunt heo bhangacheo kanddiyeo misoll asleo. Amidu haka tabeant ghetlea uprant Ali ani Sayed he dogui vimatollar hanga-thoim bexttech bhonvtat mhonnpachem Odhikareanche nodrek poddlem. Pulisamni tankam dubavanuch

Rajbhas Kaidean durusti haddunk zai: Wagh Lipicho bhed kori nastana, Marathi ani Konknni-k odhikrut dorzo mellcho mhunn magnnim Ponnje: Rajbhaxe vixim portun niyall korpachem nakarlea uprant kaim disamni, tachea pokxachea vangddi Vishnu Wagh-an Gõy Rajbhas Kaido, 1987 hatun durusteo haddun lipicho bhed kori nastana, Marathi ani Konknni-k odhikrut dorzo diupachi goroz asa mhunn magnnim kelea. Toxench, sorkarachea vevharan Kaideacho kitlo vapor zata tacho odmas kaddunk tannen Rajbhas Kaidea sombondhan ‘white paper’ magla. Wagh-achea hea nivedona vorvim anink ek pavtt Raj’jeant bhaxe vixim vadvivad zaunk xokta. Yeta tea vidhan sobha odhivexonan, raj’jeachi rajbhas – Konknni, sorkarachea proxasonan vaprunk yeta vo na hache vixim mahiti gheunk Rajbhas Kaidea sombondhan ‘white paper’ magtolo, oxem potrkaram lagim uloitana Wagh-an sanglem. “1987 vorsa saun sorkaran Konknni bhaxen kitleo odhisuchovnneo (notifications) vo adex jahir keleat, tem hea ‘white paper’-achea vorvim spoxtt zatolem. Zor ti mahiti diunk te pavo na zalear, sorkarak Kaidean favoxeo durusteo korcheoch poddtoleo,” oxem Wagh-an sanglem. Kaidean favo teo durusteo haddpachi, ani tachea vangdda Marathi ani Konknni-k raj’jeacheo odhikrut bhaso mhunn jahir kor-

pachi goroz asa, mhunn BJP amdaran sangelem. “Hanv lipichea mud’dea add asa. Konknni bhaxen - Devnagri ani Romi, heo donui samil asat… donui Gõycheo bhaso,” mhunn tannen fuddem sanglem. Hea mud’dea sombondhan mukhel montreachea nirnnoya vixim vichar kelea uprant, Wagh-an 2002 vorsacho ugddas kaddun, Manohar Parrikar-an khasgi vangddeancho tharav fuddem haddun Rajbhas Kaidean durusti haddchi mhunn magnnim keloli, oxem sanglem. “Durustechi goroz asa mhunn taka-i (Parrikar) khobor asa hem tache vorvim spoxtt zata,” oxem tannen ugttailem. Marathi-chea somorthokank aplo tenko diun, Marathi bhas sahityan, sonskrutin, sorkarachea vevharan, ani her suvatencher vapurtat mhunn Kala Academy-chea odheokx, Wagh-an davo kelo. Marathi ani Romi Konknni somorthok ektthaim yevun, Rajbhas Kaidean bodol haddun Marathi ani Romi Konknni-k odhikrut dorzo diuncho mhunn tannim magnnim kelea. Fuddlea vorsa Janer mhoinean ghoddpi thonddechea vidhan sobha odhivexonachea vellar, sorkaran bhaxechea sombondhit novo mosudo fuddem haddlolo tankam zai. Toxench, fuddaran Gõy ‘bandh’ ghoddoun haddpachea vixim-i nixedh korpeamni xittkailam.

tabeant gheun tanchi topasnni keli tedna, tanche koddleanui bhangaracheo kanddiyeo pulisank sampoddleo. Hea tegancherui veg-vegllea Koloma khala guneanv nond keleat mhonnpachem AIU Odhikareamni Potrkarank sanglem. Agost 2013 tem atam meren ‘Customs’ Odhikareamni karvai korun sumar sumar 12 videxi nagrikank dhorun tanche kodde aslolem bekaidexir ritin haddlolem bhangar zopt kelem. Tancher sumar 6 tokrareo nond keleat. Dubai ani Bharat-ant zavpi bhangarachi toskori Dabole vimantolla vhelean zata. Bharatant heram raj’jeam poros Gõy hem modlea bhagant aslolean, Sharjah ani Dubai hangachean zavpi bhangarachi toskori Gõyant Dabole margantleanuch zata. Ek tor hem bhangar poilim Mumboi vimantollar pavon uprant Gõyant yeta vo tem viman soroll Gõyant utorpachem asta. Atam meren ‘Customs’ odhikareamni jitlem-i bhangar zopt kelam, tem chodd korun Dubai thavn ailolem zavn asa, oxem ‘Customs’ odhikari sangtat.

Regina Fernandes hicho zolm dis somorombh

T

iatr Academy Goa tiatr machievoili poili ostori Regina Fe r n a n d e s hicho zolm dis aiz mhollear Sonvar, 16 Novembr 2013 sanjechea 3:30 vorar Gomant Vidhya Niketan, Moddganv hangasor monoiteli. Regina Fernandes hinnem tiatran bhumika korun heram sogllea ostoreank tiatr machier yevnk vatt uktti keli ani hich mhotvachi ghoddnni somorombhchea khatir Tiatr Academy Goa Regina Fernandes hicho zolm dis monoita. Alina Saldanha, ‘Forest and Environment’ hachi Montri hea dobajeak Mukhel Soiri mhunn hajir astoli. Tiatr machievoilem mhalgoddem kolakar Jessie Dias Manachi Soiri mhunn hajir ravteli. Odhikrut karyavoll zalea uprant sogllea ostorea kolakaranchi ek khas karyavoll machier hadteli. He karyavollichem nanv ‘Atam Borem Chintat’. ‘Atam Borem Chintat’ he karyavollin fokt ostoreo kolakaram bhag gheta. Cheddvancheo/dadleancheo bhumika cheddvanch korta ani itlench nhoi sogllem songitui cheddvanch vazoita. Hea dobajeak tiatr mogyeamni vhodde sonkhen hajir ravchem mhunn TAG vinonti korta.

Dhormik bandkam prokronn

Dusri suvat diunk sorkar man’neo Moddganv: Moddganvchea SGPDA bazaran sogllea somudayenk puzounchea (worship) pasot ek veglli suvat diupak sorkar man’neo zala, oxem mukhel montri Manohar Parrikar-an sanglem. Hachea fuddem – bazar, hospitol, ani her bhouxik suvatencher, sogllea somudayentlea lokamni puzounchea pasot bandkam bandunk zago dovortole,

mhunn Parrikar-an sanglem. “Gõykar dhormik monis,” Parrikar-an sanglem. SGPDA bazara lagim aslolem dhormik bandkam kaddlolea karann bazarant vostu vikpak bostolea mon’xamni nixedh kelea uprant, Parrikar-achem hem nivedon ailam. Sogllea somudayenchea pasot dusrem dhormik bandkam bandun haddunk dazaran veglli suvat diunchi mhunn SGPDA odheokx-an

prostav dila, oxem Parrikar-an sanglem. SGPDA-cho prostav mukhel montreache kocherin azun pavonk na asot, punn oxem korunk to man’neo zala. Bhouxik suvatencher bandkam oddchonneo nirmann kortat zalear tankam kaddche mhunn Sorv Unchle Nitisobhen dilolea margdorxok suchovnne pormonnem SGPDA bazarantlean tem dhormik bandkam kaddlolem, oxem Parrikar-an spoxtt kelem.

mozgotim, hea vorsache promann gelea vorsa von odhik asat, oxem eka GTDC odhikarean sanglem. “Gelea vorsa poros hea vorsachi gordi odhik asa,” mhunn tannen sanglem. Dexi ani videxi poryattokanchea yennean 10 ttok’keamni vadd zalea. “Goa

Tourism-chea opekxechea pormonnem poryattokanchea yennean vadd pollounk mevlea. Bharatan ani pordesan choltolea ‘marketing’ ani ‘promotion’achea proitnanche nikal atam disonk laglea,” oxem poryatton khateachea eka odhikarean davo kelo.

C.D Lokarponn Suvalleant

Songitkar Ramanand Raikar hancho bhovman

R

ajkaronn ani dhorm’karonn hanka bhaxechi goroz bhasta. Punn songitak khoimcheai bhaxechi goroz bhasona. Bhavbhavonanchem spondon, sonvedona toxench rosikachea kallza meren pavpi bhaxa songitak lagta dekhun sonvsarant songitak xrextth’techo dorzo favo zata. Konknni bhaxent unnea promannant bhokti songitachi nirmiti zalea. Tori legit Siddhanath Buyao hannim hi sorvongi sundor Ramayonnacher adharit Xri Ram’gita C.D.-chi nirmonni korun Konknni songitak gourov dila oso vichar Fatorda-che Amdar Vijay Sardesai hannim manddle. Buyao Theatres-chea votin Moddganv Ravindra Bhavan-achea Krishna vosreant ayojit kelolea sobit Xri Ram’gita hea Konknni C.D-chea lokarponn suvalleant Mukhel Soire mhunn te uloitale. Hea somoyar manache soire mhunn Gõy raj’jeache Onivasi Bhartiya Ayukt Dr. Wilfred Mesquita, namnnechi Marathi gavpi Vaishali Samant ani Buyao Theatres-che

sonchalok Siddhanath Buyao rongmachier uposthit asle. Mumboi-chea S.V. Sound Studio-n he C.D-chi nirmiti kelea anik tatunt Siddhanath Buyao hanche vangddi Svapnil Bandodkar, Vaishali Samant, Avdut Gupte, Bela Shende, Janavi Prabhu Arora, Sajit Hegde Desai hannim gitam gaileant. Hea suvalleant Gõy rajya xasonacho ‘Rajya Sanskrutik Puroskar’ favo zalole jextth songitkar Ramanand Raikar hancho Konknni songitant somorpit yogdan dil’le khatir xal, xrifoll, yadostik divn amdar Vijay Sardesai hanche hostuki bhovman ghoddoun haddlo. Hea vellar Dr. Mesquita toxench Vaishali Samant hannim aple vichar uktaile. Siddhanath Buyao hannim manestank ani uposthitank yevkar divn he Xri Ram’gita-che C.D.nirmito vixim vivechon kelem. Mandvi Sanzgiri ani Pallavi Buyao hannim manestank fulanche ture bhettoile ani Anvesha Singbal hannim sutrosonchalon toxech upkar attoile.

Novembr 19 te 21 poryant

Lhan Kristi Somudayencho raxttrik mellavo Ponnje: Gõy ani Damanchi Archdiocese, Vhoddlea Gõyche ‘Basilica of Bom Jesus’ igorje mukhar Novembr 19 te 21 mozgotim Lhan Kristi Somudayencho poilo raxttrik mellavo (national convention of Small Christian Communities) ghoddoun haddtoli. Hea mellaveacho vixoy “SCC: commuinion of faith in love” asa. Bharatan, Igorz-mate khala 166 ‘diocese’ asat, ani Gõy tatun samil asa. Hea mellavea khatir Bharatantle sumar 8,000 protinidhi, ani toxench kaim ontor’raxttriya protinidhi hajir aspachi xok’keotai asa. ‘CBCI’ ho mellavo ghoddoun haddta, ani Gõy Archdiocese tem ayojit kortolo. Apostolic Nuncio Rev Salvatore Pennacchio Novembr 19ver ugttavennechem mis bhettoitolo,

zalear ‘Catholic Bishops Conference of India’-cho odheokx Cardinal Oswald Gracias, Novembrache 21 tarker xevottchem mis bhettoitolo. Otubr 11, 2012 tarker survat zalolea Bhavar-

tachea Vorsachem hem xevottchem mis astolem. Tea bhair, Bharatantle vegvegllea ‘diocese’-antle protinidhi mhunn sumar 80 her Cardinal ani Bisp vantto ghetole, oxem

‘diocesan organising team’-achea Pri Anthony Fernandes-an prosid’dhi potra vorvim kollit kelam. Gõy bhaile 2,000 protinidhi, Gõychea 157 ‘parishes’-anchea khala yevpi Gõychea familim vangdda ravtole. Hea tin d i s a n c h e a mellaveachea poilea ani xevottchea disachi kariavoll Basilica mukhar zatoli, zalear dusrea disachi kariavoll ‘archdiocese’-chea veg-vegllea ‘parishes/deaneries’amni zatoli. Mellaveachea tin disanchea kallan somudayik magnnim, namnechea mon’xanchi ulovopam, ulovpacheo kariavolli, ‘testimonies’, sonskrutik adol-bodol (cultural exchanges) ani otmik onnbhovam (spiritual experiences) vixim mahiti herank ugttaupacheo kariavolli astoleo

1lea Panar Thaun... Modi hem Kongresak nhoi, punn BJP-kuch Avhan!

Poryattokanchea yennean vadd zaunk laglea Ponnje: Otubrachea modlea bhagan ‘tourism season’-achi xant survat zalea uprant, satolleachea xevottchea bhagan poryattokanchea yennean ochkit vadd pollounk mevlea, ani tatun hozaramni dexi poryattok samil asat. Ut’tor Gõyche ‘tourist spots’, khas korun Candolim-CalanguteBaga vatthar poryattokamni bhorlolo. Dusrea raj’jeantlean yevpi vahonanchea promannan vadd zalolea karann Ponnjen poriant ‘traffic jams’ onnbhovunk mevle. Vhoddlea Gõyam poriant poryattokanchea ankddean vadd pollounk mevli. Goa Tourism Development Corporation-chea (GTDC) prosid’dh ‘tourism spots’-ancher aslolea 11 ‘residencies’-antle 70% von odhik kuddi bhorlole (occupancy) asle. Hea kallachea

2

Amcho Avaz

Gelea ‘season’-achea von hea vorsa chodd gordi asa, ani satolleachea xevottchea disamni ti anink odhik asta, oxem Ut’tor Gõychea eka ‘taxi’ choloupean sanglem. “Atanch Dezembr mhoino cholta oxem disonk laglam. Sonvara ani Aitara disa poryattokanchea vanhonanchea vhodd ankddeak lagon ‘taxi’ cholovop kotthinn zata,” mhunn tannen sanglem. Sonvara ani Aitara disa bhonvddek yevpi poryattokancher nodor dovorpachea karyan borech tras zaunk lagleat, oxem Candolim-Calangute-Baga hea doryavellencher aslolea ‘lifeguards’-anchem mhunn’nnem asa. “Diwali-cheo suttio aslolea karann gelea satollean poryattokanchi gordi bhorloli,” oxem Calangute veller aslolea eka ‘lifeguard’-an sanglem.

gres pokxan forsan addkollun dovorla, oso arop Vishwa Hindu Parishad sonvsthen kela. Punn, Kongres pokxak hea vixim kainch mahiti na. Punn, Asaram Bapu hacher manddlole sabar guneanv

khupuch dharunn rupache aslolean, tea vixim atam Nitisobha aplo nirnnoi ditoli,” oxem Jaiswal-an sanglem. (Sombhondit batmi vach pan 9)

Venchnnuk bhasabhas sokoilea dorjear pavlea Gandhi-k ‘Shehzade’ mhunn pacharta zalear anik kaim rajki pokxache fuddari Narendra Modi-chim ‘chaivala’ mhunn khebaddam korta. Narendra Modi-n Bharot desachea Prodhan Montreak ‘Dehati aurat’ mhunnon okman kelo ani halinch tannem aplea ulovpant Sonia Gandhi hiche bholaykechim fokannam korun bhaxonn keleam hantunui amchi lokxay kitlea sokoilea dorjear pavlea tem sangpak kotthinn zaina. Amcho Bharot des sonvsarantli vhoddantli vhodd lokxay zavn asa. Bharot des svotontr zalo tea disa thavn amchea desant lokxayechim mullam okondd urleam ani vella vellar vechnnuko zavn nove nove

sorkar ghoddleat hem amche lokxayechem vhoddponn zavn asa. Bharot desachea svotontr kallan zaiteo venchnnuko zaleo punn venchnukam vellar zo prochar cholta to prochar halimchea kallar jitlo sokoilea dorjear pavla titlo adlea eleisanvam vellar kednach pavlo na. Tea khatir amchea rajki pokxamni ani odhik korun rajki fuddareamni venchnnukam vellar prochar kortana moryad sambhallop khub gorjechem asa. Lokxayent venchnnukam vellar prochar jitlo moryadicho astolo titloch lokxayecho dorzo voir sortolo hem ami visronk favona.

Yeddyurappa portun BJP-in? Lehar Singh-an adlea mukhel montreacho prostav pokxachea fuddaream meren pavoila hachem somorthon korpachem nakarlem, punn Yeddyurappa ottinchea vinnen portun yevnk toyar asa mhunn tannen mandun ghetlem. KJP portun BJP vangdda zuddonk sodtoli kai, hache vixim vichar kelea uprant, “Hi yuti donui pokxank faideachi asonk zai, karann hachea udexim gelea Lok Sabha venchnnukemni jiklolea porim portun ek pautt prodorxon diupachi xok’keotai vaddtoli,” oxem Singh-

an sanglem. Yeddyurappa, aplea portun yenneache bodlek apleak, aplea cheddeank ani lagimchea mon’xank pod magtolo, hem tannen nhoikarlem. “Apleak, aplea familichea vangddeank vo lagimchea mon’xank pod diunche mhunn Yeddyurappa magnnim korina. To sodanch Modi-chi tokhnnay kortalo ani durdoivi karannank lagon pokxak soddun vochonk poddlolean BJP-chea prodhan montri umedvara vatten tachi tokhnnay unni zaunk na,” oxem Singh-an sanglem.


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 9:04 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

3

Dedd vorsachea kallant…

Gõyant 500 maramareancheo ghoddneo Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Poryatton vevsaya khatir ut’tom aslolea Gõyant sod’deak bhonvddekaranchi lutt poddlea. Des-videxantle bhonvddekar Gõyant yeupak poile posond kortat, torui Gõyant tore-torecheo guneanv ghoddpachem khupuch vaddonk laglolean, hangache sthanik nagrik khupuch uskean bhorleat. Gõyant maramarecheo ani ‘gangs war’-ancheo ghoddneo khupuch vaddonk laglolean, pulisanchi khupuch dhanvpoll zata. Gelea dedd vorsachi ankddevari (statistics) polleli zalear, ekunn 507 maramareanche guneanv Gõyant veg-vegllea pulis choukencher nond zaleat. Heo maramaencheo ghoddneo choddan chodd hangachea kinare bhagamni (coastal areas) ghoddleat ani, gelea dedd vorsachea kallant fokt kinare bhagamni ghoddlolea maramareancho ankddo 380 itlo zata.

Gõycheo doriya vello polleupak khupuch sobit sundor ani surekh koxeo asleo, torui hea doriya vellank noxechea vokhdamni aplo revaddo ghatla. Kottimni rupiyancho noxe vokhdancho vevsay Gõychea doriya kinare bhagamni cholta ani tantunt dexi ani videxi nagrikancho khupuch aspav asa. Hea noxe vokhdanchi pidda Gõyant thavn puray toren nopoit korpak Gõychea pulisank azunui zoit favo zavnk na. Tech porim ‘shacks’ ani ‘tourist taxi’ vevsayantui he dexi-videxi bhonvddekar bhitor sorpak laglolean, hangacho sthanik lok khupuch sontaplolo asa. Kinare bhagamni him maramarechim prokronnam vaddpachim anikui her karannam mhonnlear, kaim videxi nagrik sthanik lokachea zomnicher kobzo korpak lagleat. Sorkar eke vatten Gõycho Kaido ani Suvevostha (law and order) egdom bore ritin cholta,

oxem sangta. Punn, kaim zageancher lhan-lhan gozalink lagon

maramareo zavpachem mat koxench thamblolem dison yena.Kinare

Anjuna pulis chovker ‘family raj’ Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant doriya kinare bhagamni aslolea pulis chovkencher aplem ‘posting’ zanvchem, oxi khupxea pulisanchi itxa asta. Hea pulis chovkencher vaur kelolea pulisanchi khupuch progoti (progress) zalea mhonnpachem dison ailam. Bardes-ant doriya kinare bhagant aslole Anjuna pulis chovker sod’deak ‘family raj’ sthapon zalam. He pulis chovker aslolea PSI hachea sangata thoim tache familintle anik tin monis asat. Sod’deak pulis khateant khup PI ason poryan Anjuna pulis chovkecho tabo eka PSI kodde asa, oxi khobor porgott zalea. Gelea 3 tem 4 vorsanchea kallant Gõyant sabar pulisamni rajki fuddareank hatak dhorun aplea bhurgeank ani soirea-daireank pulisent bhorti korun ghetleat. 5 vorsam adim Gõychea pulis khateant PSI mhonn bhorti zalolo ektto PSI fattlim sabar vorsam fokt Anjunachech pulis chovker asa. To asloleak thavn Anjuna pulis chovker

5 PI yeun gele, punn ho PSI mat rajki fuddareak hatak dhorun azunui thoinch asa. Tech porim thoinchea sthanik lokacho bakicho vevhar hoch PSI polleta. To ek sadharann PSI aslo, torui tacho rubab vo pojisanv eka DySP sarkhem asa. Tachea samkar eka PI-chem vo pulis khateantlea eka unchlea odhikareachem kainch cholona, oxi mahiti hea Anjuna pulis chovker aslolea eka sokoilea dorjechea odhikarean dili.Fonddem pulis chovkerui tacho zan-

voi ani sasupai PSI mhonn vaurtat, oxi khobor ugddapi zalea. Anjuna pulis chovker konn monis PI mhonn niyukt zavn yenvcho, hem hoch PSI tharaita. Hea adim he pulis chovker ailolea 3 PI-ank bodli korunk heach PSI-cho hat aslo, oxem sangtat. Anjuna pulis chovker aple morjentle (choice) PI to thoim haddunk khupuch uxear asa. He pulis chovker tacho Kunhead, Kunnheadacho bhav ani ektto tanchoch soiro

Ponnje: ‘Archives and Archaeology’ khateachea dekhrekhichea khala aslolea sumar 50 ‘monuments’-anchea bhonvtonnchi sobitay vibaddtolea zhaddam-peddank (vegetation) kaddun uddoupachi prokriya chalu kelea. Zaitim vorsam durlokx kelea uprant 2012 vorsa saun ‘monuments’-chea bhonvtonncheo suvato nitoll korpachem karya hem khatem korunk lagla. “Pavsacho kall somplea uprant, lhan-lhan zhaddampeddanchea vaddik lagon heo imaroti durboll zaun lagtat,” oxem eka odhikarean sanglem. “Hea tanchea karyan, goroz asa zalear tannim thoim durusteo korunk ani ‘notice boards’ bosounk zata, ani ‘monument’ rakhlolo (pro-

tected) asa mhunn ani suvatechea/‘monument’-achea gorje pormonnem suchovnneo tea ‘board’-acher diunk zai,” oxem odhikarean fuddem sanglem. Hea karyak sumar 65 lakh rupia von odhik khorch zatolo oso odmas asa. Gelea ‘season’-an, hea karyak Ut’tor G õ y a n t s u m a r 37,67,500 rupia ani Dokxinn Gõyant s u m a r 20,95,500 rupia khorch zalolo. Hea ‘monuments’-anchea modem kaim kil’le samil asat ani tanche modle choddxe poixil’lea vattharamni aslolea

karann ani toxench kamdaranchea unnavak lagon, khateak oddchonnencho fuddo korunk poddla. Chear mhoine mottea promannan pavs poddlolea karann hea ‘monuments’anchi sthiti bigddot veta aslolean, tanche kodden durlokx dakhounk yetolea karann zaite daiji mogi bejarlole asat. ‘Monuments’-anchi kallji ghevop khateachem kortov’veo zaun asa, oxem ‘researcher’ Rohit Phalgaonkar-an sanglem. ‘Archives’ khatem niamit rupan hea itihasik ‘monuments’-anchi dekhrekh kortale asle zalear, te sod’deak asa te

sthitin as’che nasle. “Archaelogical Survey of India-chea khala poddtolea itihasik ‘monuments’ aslolea suvatencher rompe dison yenat. Tachea fattlem karann mhunnlear, ASI tea suvatenchi bori dekhrekh korta,” Phalgaonkar-an fuddem sanglem. ‘Archives and Archaeology’ khatean kamdarancho unnav asa ani tatun sudharonna haddi meren ‘monuments’ asloleo suvato nitoll korpachem karya purnn zaunchem na. Kaim ‘monuments’ graminn vattharamni aslolea karann hem karya kotthinn asa, mhunn tannen sanglem. hea khateantlea kamdarancho ankddo samko unno aslolean, hea ‘monuments’-ancher odhik durlokx ditat, oxem Phalgaonkar-an sanglem.

Mhapxem adi, hea Ut’tor Gõyant ghoddtat mhonnpachem aikopak melltalem. Punn, atam heo ghoddneo Kankonn sarkhea ganvant poryan ghoddpak lagleat. Gõyant Kaido ani Suvevostha rakhun dovorpa khatir mozbut oxem pulisanchem boll (police force) dovorpachi goroz asa, punn sorkar he gozalicher gombhirtayen lokx ghalina. Kaim dis adim Nigerian nagrikamni Porvore ganvant mukhel rosteacher dumxonnam ghalun ak’ko rostoch addavn dovorlolo. He ghoddnecher apli protikriya (reaction) ditana Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem apunn hea fuddem Gõychea kinare bhagamni chodd pulisanchi nemnnuk kortolom, oxem sanglolem. Parrikar hem dilolem utor kedna meren palltolo, hachi vatt polleun sogott lok vatt polleun asa, oxem ugddapem zalam.

Mopak virodh korpeancho nixedh

asa. Hea chougamni-i Anjuna vattharant ‘drugs’ vevsay kortoleank sotavn khupuch duddu komaila, oxem sanglolem aikopak mellta. Pulis Khateantlea unchlea odhikareank hachi mahiti ason poryan, tacher koslich karvay zaina mhonn zaitech zann ojeap porgott kortat. Mell’lole mahiti pormonnem Anjuna pulis chovker aslolo PI Vishwesh Karpe hachi thoinchea bodli zalea uprant, thoim PI Paresh Naik haka haddunk heach PSI-cho hat aslo. Heach PSIak lagon rajki fuddareank PI Naik-ak thoim ‘posting’ korpak yes mell’lem. Pulisank he pulis chovker thavn dusre pulis chovker bodli korunk sabar pavtti eka rajki fuddareacho hat asta. Punn, rajki fuddari poryan eka sadea PSI-chea talar nachtat mhonnpachem hi Anjuna-chi ghoddnuk pollevn ugddapem zata. Ghor montri hea natean Mukhel Montri Manohar Parrikar-an he gozalicher aplem lokx ghalchem, oxem khud Anjuna pulis chovke vhele kaim pulis magnni kortat.

Sorkar Gõyantle ‘monuments’ nitoll kortolo

bhagamni Kaido ani Suvevostha sambhallpa khatir Pulisam sangata CRP pulis thoim dekrek dovortat. Punn thoim azunui kosloch bodol ghoddon ailolo dison yena. Kinare bhagamni zaitech pavtt maramarecheo ghoddneo ghoddtat, punn prokronn Pulisent pavche adinch tanche modem ‘compromise’ zata. Haka lagon heo ghoddneo pulis chovkencher ‘registered’ zainastana urtat. Torui astana heo maramareo thamboupa khatir pulisamni koddok panvlam ubharpachi goroz asa, oxem zaiteach zannamni uloilolem aikopak mellta. Gõyant vochot thoim vete-panvlak soreachim dukonam asat. Poryattok hea soreachea dukonamni vochon moryadi bhair soro piyetat ani dumxonnam ghaltat. Poryattokank lagon heo maramareo chodd vaddpak lagleat, oxem somzota. Atam meren heo maramarecheo ghoddneo Porvore, Kalangutt, Baga,

Amcho AvAz BAtmidAr

Morjim: Peddne talukeant bandunk sodtat tem 13-vem Ontoraxttriya Mopa vimantollak je virodh kortat tancho, People for Mopa International Airport only he songhottnen gelea sumanant ek boska gheun aplo ekmotan khor nixedh kelo. People for Mopa he songhottnechi ek mhotvachi boska Parsem hangachea Bhagwati devllant somiticho Nimontrok Vasant urf Abba Shetgaonkar hachea Odheokxponna khala zali. Hea vellar Parsem ganvcho Sarpanch Devendra Prabhudessai, he Songhottnecho Sochiv Adv. Prasad Shahapurkar , Morjecho adlo Sarpanch Dhananjay Shetgaonkar , Sakharam Korgaonkar, Dayanand Mandrekar, Abba Raut, Shanu Dabolkar, Shri Arolkar ani her ganvche nagrik vhodde sonkhen upostit asle. Songhottnecho Sochiv Adv. Prasad hannem hi boska gheunche adim Peddne talukeantlea veg-vegllea ganvamni sumar 8 boska ghetloleo, ani loka modem zagruti nirmann keloli. Tannem ghetlolea hea 8-ui boskank urponjimni lok hajir aslo, oxem tannem hajir asloleank sanglem. Ganesh Chaturthi adim Mandrem motdar songhacho Amdar Prof. Laxmikant Parsekar,

Peddnecho Amdar tosoch Gõy Vidhan Sobhecho Sobhapoti Rajendra Arlekar hea dogui lokam protinidhink Mopa vimantolla khatir jea lokacheo zomnneo khali korcheo poddtat, tancheo oddchoneo sorkara samkar manddun, thoinchea xetkareank nit dinvchi, sorkara torefen zomin tabean gheupi Odhikareamni sumanant don pavtti Peddne Mamlatdar kocherint hajir ravon xetkareancheo oddchoneo aikon ghenvcheo, oxem magnneo eka Nivedonantlean hea (Memorandum) amdarank keleat. Hea nivedonacher tannim kosle upai ghetleat hem zannam zavn gheupa khatir hea amdarancheo bhetto gheun tanche kodde cheorcha korpacho nirnnoy he Parsem

zalole boskent ghetla. He boskent hajir asloleank margdorxonn kortana Parsencho Sarpanch Devendra Prabhudessai hannem Mopa ganvchea lokamni choddui sorkaracher patiyeon ranvchem nhoi, aiz meren sabar rajki fuddareamni aplea rajki suvartha khatir Peddnechea lokak vaprun ghetleat. Mukhel Montri Manohar Parrikar jedna Dokxinn Gõyant asta, tedna Mopa vimantolla vixim ek sangta ani Ut’tor Gõyant ailea uprant rokddoch boltem uloun lokachi dixabhul korta. Vell ailea kai Peddnechea nagrikamni Parrikarak mellon tachem khorem dhoronn kitem tem zanna zavn gheunchem poddtolem. Mopa vimantollak tenko divpa khatir Peddne talukeant Novembr mhoineachea xevottak ek jahir sobha ghoddun haddpak tharailam. Mopa vimantolla vixim zagruti korpa khatir sod’deak Peddne talukeantlea ganva-ganvamni lhan-lhan somiteo ghoddun haddleat. Hea sogllea somitinchi ek ekvottit boska gheun, Peddne talukeant ji jahir sobha ghetat, taka choddan-chodd lok koso haddcho, hache vixim cheorcha keli. Mopa vimantollak lagon oddchonent sampoddlolea xetkareank tanche duddu melloun divop ani urloleank nokreo melloun divpa vixim thoim cheorcha zali.

Gõy raj’jeak 100 kotti Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõy raj’jeantlean pasar zavpi Raxttriya Mha-margank (National Highways) sombhondit (related) asloleam vegvegllea kama khatir Kendr sorkaran Gõy raj’jeak halinch 100 kotti rupiyancho nidhi (funds) monzur (sanction) kela. Hantunt kaim Kendriya rosteanchea vaurachoi aspav asa, oxi mahiti mell’lea. Bhovxik Bandkam Khateacho (Public Works Department) montri Sudin Dhavalikar hannem gelea Son’vara disa hi khobor potrkarank sangli. “Gelea eka vorsachea kallant ami Kendr sorkarak Gõychea vikasachea nodrentle sabar prostav (proposals) phattoilole. Tantuntle sabar prostav

Kendr sorkaran monzur kele. Raxttriya mha-marganchi rundai vaddoup, khoim-khoim bhigoddleat tea marganchi durusti korop, tech porim her sabar rosteanchim kama korpa khatir atam Kendr sorkaran 100 kotti rupiyancho nidhi amkam monzur kela. Tech porim Vasku-Varanapuri tem Harbour hea chear bhaganchea (four lanes) mha-marga khatir hanvem ani Mukhel Montri Manohar Parrikar ami dogaimni Dil’lint vochon kendr sorkara kodde anik duddvanchi magnni keloli te duddu poryan monzur zaleat,” oxem Dhavalikar-an fudem mhonnlem. Halinchea kallar sabar amdar ani montri videxi bhonvdder vetat, tea vixim taka prosn kelo tedna, apunn fattlim 9 vorsam zalim khoincheach bhailea desant vochonk na, oxem tannem ugddapem kelem. “Mhoje kodde Gõy raj’jeachem Bandkam Khatem aslolean, mhaka fokt Dil’li itloch vecho poddta.

Mhojea hea Dil’li bhettenk lagonuch hanv 100 kotti rupiyancho nidhi haddpak xoklom. Mhotvachim kama korun ghenvche khatir mhaka Dil’lint voch-yo korchench poddta. Rosteanchea vaura khatir hanv ani Muhel Montri Dil’lint vetat. Kaim pavtti kosleo-i porixodeo (conferences) aslearui mhaka Dil’lint ektto vecho poddta,” oxem Dhavalikar-an spoxtt kelem. “Hanv mhojea dolleanchi topasnni korpa khatir sabar pavtti Chennai gelom. Punn, hanvem mhojea khorchachim ‘bills’-am kednach sorkarak divnk nant. Raj’jeacho montri hea natean, mhaka vimantantlean provas korpa khatir sorkara koddlean suvidha mellta. Ti suvidha hanv ek montri hea natean ghetam. Punn, Chennai gelea uprant hanv tteksint nhoi, punn rikxa gheun hanga-thoim bhonvtam,” oxem PWD Montri Sudin Dhavalikar hannem potrkaram kodde uloitana spoxtt kelem.

Anjuncho Agnel Agnelo reBelo Ponnje Gõy

B

a rd e z - c h e a talukeant ho Anjuncho ganv bhov sobit. Tantun asat panchve panchve dongor, udkan bhorlolo nhõyo, bãyom, tollim ani ek orixtt Arbi somdhir zachea lharancho avaz kanar poddtoch jiv dhadoxi zata ani urben borta. Heach sobit ganvant Agnelo Gustavo Adolf de Souza Janerache 21ver, 1869 vorsa sanjechea sat vorancher zolmolo. Ani teach disa, mornna sonkoxttan taka bautizm dilo Agnelo nanv dovrun. Hem nanv taka bhes borem boslem kiteak to St. Agnesache bhaxen nitoll ani nirmoll ani xantikayen jiyelo ani melo. Agnel-achea vhoddilam modhem dog padri bhav aslet zanchim nanvam Agnelo ani Manuel zaun aslim ani tachea

avoy-bapayn aplea 8 cheddeam modem dog zannank Manuel ani Agnelo nanv dilem ani he dogui padri zale. Agnel-acho ‘papa’ ani ‘mama’ him dogaim ganvant Anjunchim. Tanchem kazar Anjunche igorjent Mayache 9ver 1854 vorsa zalem. Tancho ghorabo dublleancho naslo, tanger jevnk khavnk ani dusreankui vanttunk kaim unnem naslem. Tacho papa Minguel Arcanj Mariano de Souza Anjuncho ganvkar ani bhattkar. Tachea purvozamni konnachech buniyadicho fator foddlo na, konnacheach durgacho konnso moddunk na, konnachich xim bodlunk na. Aplim bhattam tannim roilim ani vaddoilim. Munddkarank ani gorjevontank tannim apoun haddche ani tankam alaxiro diuncho. “Hanv bhukelolom ani tunvem mhaka jevunk dilem, Hanv tanelolom ani tunvem mhaka piyonk dilem ani Hanv vingllo aslom ani tunvem mhaka nhesunk dilem”

ho zaun aslo tanchea jivitacho dheyai (principle). Pa. Agnelan aplea papa koddlean dublleam ani dhaktteancho mog melloilo, soirikek ani kazarak poixe nasloleank to pavunk xiklo. Anjunchea ani Asgaonchea bhikareanche kott’ttent mutt bhor tandull ghalunk dhanvlo. Adlem Gõy jivitachem Gõy. Jivitachi ani bhurgeanchim mogachim amchim purvil’lim aslim. Tanger nov bhurgim zolmank ailim. Att chedde ani eklench apurbayechem cheddum, Adamantina zaka Kongotte Jose Lourenso de Souza hache lagim kazar kelem. Taka att bhurgim zolmolim ani tantlo eklo padri zalo. Agnel-achea papan aplea bhurgeank voir kaddunk khup tras kaddle ani khuris sonsle. Agnel-achi mama aplea bhurgeank sanje vellar dotorn xikoitali. Sezarchea bhurgeankui ti punzaitali, tankam dotorn avoddti

zavnk ti godd ani dos ditali. Tim aplinch bhurgim zalolea bhaxen tankam ti poxetali, dekhunuch tim tichea ghorant yevnk ani Devachem utor aikonk ani ganttik

marunk fattim soronaslim. Sanje vellar Agnel-achea ghorant bhurgeancheo killancheo ani bhovall ani khell ghaztale. Agnelachi mama bori xikloli ostori asli. Tika piano vazounk yetalem ani toxench rebek. Ti xivunk sutunk huxear asli. Kazar zaunche adim ani zatoch ganvchea bhurgeank xivonn sut xikoitali ani tanchea kallzant bhorpur vavracho mog otoitali. Ti bhurgeanchi itli apurbay kori ki ti tankam jevnnank porian apnnager dovortali ani borobor Devachea utranchem bim tanchea kallzant roitali. Tichea ghorant mirem vanttunk ani ghorchem kam korunk dogam Hindu cheddvam aslim. Tankam tinnem chodd fikirin ani barkayen dotorn xikoili, uprant tannem dogaimni bautizm ghetlo ani morosor Jezuk visvaxi ravlim ani dogaim zannam Kristanv koxim Jezuchea katolik dhormant melim. Svotha apunn misionar ani Agnelui misionar zalo.

Agnelachi mama chodd kall jiyeli na ani tachem vhoddponn polleunk thogli na. Agnelo tera vorsancho astana tachi mama bhair poddli ani ikra vorsancho astana tacho papa bhair poddlo. Morche adim tinnem sogllea aplea nov bhurgeank ekttailim ani tankam aplo nimanno nirop dilo: “Mhojea apurbayechea bhurgeamno, hanv tumkam soddun vetam. Fuddarak tumchi khoreli mama Amchi Saibinn Maim. Tumi tumchea gorzamni Tiche xim vochat.” Bhagevont ostori ani bhagevont put! Agnel-an aplea mamachim utram aple ganttik marlim ani jivitbhor pall’lim. Carmo Saibinnichi ani Dukhest Saibinnichi bhokti tannem aplea jivitant vaddoili, ti tannem aplea porjechea ani padrinchea kallzant kantoili. Aplem padriponnachem ani missionar apovnnem Agnelo-n Saibinn Maim-k bhettoilem ani Tichea mogan vaddlo, choddlo ani melo.


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 11:22 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Ostori Amcho Avaz 4 Bharoti Nari Ostorek 77,000 rupiya luskonn bhorpay diupacho adex Asima Chatterjee

Ponnje: Belapur, Navi Mumbai saun GĂľyant vhorpi ‘bus’-in gheunk naslolea, ani rostear ratichea vellar tika sonkoxttan ghatlolea karann, eka Mumbai-GĂľy ‘bus operator’-ak GĂľyche eke ostorek 77,000 rupia luskonn bhorpay diunk adex dila. Mumbai saun karbhar choloitolea Neeta Travelschea add ‘Goa State Consumer Disputes Redressal Commission’-an gelea mhoinean adex jahir kelolo. Luskonn bhorpayeche duddu 30 disanchea bhitor diunche mhunn ‘Commission’-an ‘bus operator’-ak adex dila, ani to oxem korunk pavo na zalear, te di-i meren tankam 9% p.a. ‘interest’-achea vangdda diunk poddtole. Agost 21, 2006 te Agost

25, 2006 mozgotim ‘training programme’-achea khatir CBD Belapur, Navi Mumbai hanga protinidhi mhunn geloli ‘bank’ odhikari, Moddganvchi Maria Gracias, hinnen kelolea tokrarichea pormonnem ho adex dila. Neeta Travels-achea vorvim tinnen yevpa-vochpacheo tiketti ‘book’ keloleo. GĂľyant portun yevpachea disa, mhunnlear Agostache 25ver ratichea 9.45 vorancher pula khala ‘bus’ dhorpachi asli. Ti tea suvater 9.25 vorancher pavloli, punn ‘bus’ pavonk na. Pavnne bara vorancher, ‘bus stop’-ar ti eklich asli ani chear dadle dubavit ritin tache vatten yevnk laglole, mhunn Gracias-an davo kelolo. Bhiranten bhoron, ti aplea samnna vangdda lag-

imchea pulis ‘outpost’-ar geli. Pulisen tika ‘telephone’ vaprunk porvangi dili. Jednam tinnen ‘bus operator’-

aikon ti ojeapit zali. Anink kaim ‘calls’ marlea uprant, ‘bus’ Panvel pavlea ani tankam ticho adhar korunk

ak sompork kelo, tednam tea disa GĂľy vochpi ‘bus’ichea provaxeanche vollerin tichem nanv naslem tem

zanvcho na mhunn ‘bus operator’-an tika sanglem. Bara (12) voram zaun gelolim ani ratichea vellar

Ostoreancher onit sonsun ghenvchinant! Tara Kerkar-achi jahir xittkavnni‌ Amcho AvAz BAtmidAr

Chorao: Ostoreanchi bodnami (defame) ani tanchem soxonn (exploitation) kelolo vo kelolim konnui sampddot zalear taka koxinch soddchinant, oxi jahir xittkavnni GĂľychi namnechi somajik vavurpinn Tara Kerkar hinnem dilea. Maddel-Chorao hangasor

thoinchea bailancho aspav aslolea ‘self help groups’amni ghoddoun haddlolea eka Ostoream Mellaveant Tara Kerkar uloitali. Hea vellar vedicher tichea sangata Adv. Harsha Naik ani Chitra Shirsagar hajir aslim. Ho mellavo Grace ani Jai Hanuman hea ‘self groups’-amni ghoddun haddlolo. Maddel-Chorao hangasor

‘cabin’-an ravonk mellchem na mhunn taka pulisen sanglem. Graciasan tachea kallzachem duens aslolea 84 vorsam pirayechea bapaik, ani 73 vorsam pirayechea avoik GĂľyant ‘call’ kelo. Tannim tanchea eka ixttak ‘call’ kelo, zannen magir CBD Belapur-chea proxikxonn kolejik sompork kelo. Tachi poristhiti polloun, kolejint asloleamni ratichea 2 vorancher taka kolejin portun vhelem. Dusrea disa ‘train’in boson Gracias GĂľyant ailem. Tinnen ‘District Consumer Forum’-achea mukhar Neeta Travelsachea add tokrar nond keloli, ani tinnen 1 lakh rupia von odhik luskonn bhorpayecho davo kelolo astana, fokt 41,000 rupia

khottem kortub adharlam tachi pulisamni dok’kol gheun tea mon’xak tabeant gheun tacher kaidexir karvai korchi. Moron gelolea eka mon’xachea nanvan tokrar korop mhonnge, hi ostoreanchi bodnami zavn asa. Ganvchea lokamni hachi dok’kol gheunk zai. Tech porim pulisamni kosloch pokxpat korinastana, tea potr boroupi mon’xak sodhun kaddun, tea mon’xacher koddok karvai korunk zai,�oxem Tara Kerkar-an fuddem uloitana mhonnlem. Adv. Harsha Naik hinnem ostoream khatir kosle-kosle kaide ostitvant asat, tea vixim hajir aslolea bailank zannvikai korun dili. Tech porim, Kaideache xime bhitor ravon ostoreank soglle torechi nit melloun divpacho apunn sodanch proitn kortolim, oxem Adv. Harshan sanglem. “Konnem tori somaz ghatki mon’xan hem karasthan ghoddoun haddlam, punn ostoreamni hea oslea khottea karasthanank bolli poddo nastana, aplo somajik vaur sodanch chalu dovorcho. Koslech ani khoinchech poristhitint ostoreamni naumed (demoralise) zanvchem nhoi,� oxem avhan tinnem aplea uloupantlean hajir aslolea ostoreank kelem.

torechim goir kortubam adhartat. Hea potrachi prot’teo (copies) tea mon’xan Xikxonn Khateacho Sonchalok Pawar ani IGP-ikui phattoileat. He fottkire tokrarichi gombhir dok’kol gheun Tara Kerkar-an hea bailam mellaveant, tem kortub adhartoleacher aplo nixedh marun xittkavnni dili. “Zannem konnem hem

Xikxonnik mollar porzoll’li

A

sima Chatterjee 23 Setembr 1917 hea disa Bengal-ant zolmoli. Ti xikxonnik mollar khub porzoll’li. Ti Bharotantli poili ‘Doctorate of Science’ hi podvi mellovpi Bharoti ostori zavn geli. Bhurgeaponnar ti Calcutta ravtali ani thoimchoruch ti bhurgi asli ti vhodd zali. Calcutta-n tinnem aplem mullavem ani unchlem xikxonn kelem ani fuddlem xikxonn korunk Scottish Church College, he kolejin ti Calcutta-n xikli.

‘Goan Aswad’-ant ostoreank aspavn gheyat Amcho AvAz Protinidhi

eka bond aslolea iskolant kaim ostorea sabar somajik rupacheo karyavolleo ghoddun haddtat. Konnem tori kurnattayen hea bailam virudh eka moron gelolea mon’xachea nanvan Mukhel Montri Manohar Parrikar haka ek potr dhaddlam, sangon ki, Kaim ostoreo hea bond aslolea iskolant kuddi dhondo ani her sabar

bhorpayechea rupan diunche mhunn ‘Forum’-an nirnnoy dilolo. Dukhest zaun, tinnen hi tokrar ‘Goa State Consumer Disputes Redressal Commission’achea mukhar ghatli. Donui pokxanchim motam aikolea uprant, Gracias-chi “poristhiti khorench gombhir ani ostorek samki bhirantechi asli,� mhunn ‘Commission’an mandun ghetlem. Ratichea vellar ti ektti asli, koxe porim chear dadle dubavit ritin tache vatten yevnk lagle ani ratichea vellar tika tichea avoi-bapaik tras diunche poddle, hem sogllem ‘Commission’an vicharan haddlem. Ani luskonn bhorpay mhunn 77,000 rupia taka diunche mhunn ‘Commission’-an ‘bus operator’-ak adex dilo.

Ponnje: Hea xarant sod’deak IFFI-chem vatavronn toyar zavpak survat zalea. Ponnje xarak nettoupacho vaur ani vochot thoim rosteanchi durusti korpachea vaurant sod’deak kamdar okupad asat. Hea vorsa ‘Goan Aaswad’ hea jevnna-khannanchea ‘stall’-ant GĂľy bhorchea Self Help Group choloupi bailank aspavn gheunchim, oxi magnni zavpak laglea. Sod’deak Panjim Jetty tem Kala Akademiche imaroti meren, Goa Entertainment Society udexim saf-safai, rong kaddop, pavers bosoup, bizle diveanchi durusti korop, rosteancher lambtat tea zhaddanche khande katrop adi vaur nettan chol’lolo pollevpak mellta. ESG kocheri asa tea vattharant futtlole pavers bosoup, toxench te kocheri durust korpacho vaur cholta. Macquinez Palace toxench thoim aslolea her lhan-lhan ‘theatres’-anchi durusti korun zalea ani thoinche bizle vevosthechi pollevnni korpachem chalu asa. Onvdunchea IFFI ghoddoun haddpacho vaur koso chol’la tem polleupa khatir Directorate of International Festival of India hache odhikari sod’deak GĂľyant dakholl zalole asat ani thoim chalu aslolea vaurachi pollevnni kortat. Onvdunchea IFFIint zavpi ‘road carpet’ ani heram karyavollimni IFFI odhikareamni aplem kherit lokx ghatlolean, thoim kitench unnem poddonk favona hachi kallji Entertainment Society of Goa gheta. Gelea vorsa IFFI vellar ESG sonvsthen aplea sohokaran Dongri-Mandur

Festam Porbo

hangachea Srixtti Group-antlea bailamani khas randop korun GĂľychea khannancho suvad des ani videsantlea bhonvddekarank dilolean ‘Goan Aaswad’ hem ‘stall’ khupuch nanvlovkik zalem. ‘Goan Aaswad’ hem ‘food stall’ Inox asa tache bhonvtonni ubharlolem. Hea ‘stall’-ak IFFI-ik ailolea protinidhim koddlean boroch vhoddlo protisad

mell’lolo. Hea vorsa hea ekach ‘stall’-acho aspav korinastana, bakichea ‘self help groups’-ankui son’di dinvchi, oxi magnnim GĂľychea sabar ‘self help groups’-am koddlean zavpak laglea. ‘Bhel-puri’ sarkhem ‘stall’ ghalpak GĂľychea ostoreank ut’tejon dinvchem ani sogllea ‘stall’-amni GĂľychea lokakuch son’di dinvchi oxi magnni zavpak laglea. Hea udexim GĂľychea lokak arthik yenneavollui favo zatoli. Hem oxem kelem zalear, GĂľychea jevnna-khannanche sonskrutecho gost heram lokakui melltolo. Hea ‘stalls’amni graminn bhagantlea bailank aspaun ghenvchim. Veg-vegllea cholchitram sangata GĂľychea jevnna-khannanchi ruch ani gost mellonk protinidhink soeg divnk GĂľychea ostoreank son’di dinvchi, oxi magnni sod’deak zavpak laglea.

1936 vorsa ti ‘chemistry’ hea vixoyan ‘graduate’ zali. 1938 vorsa ‘organic chemistry’ ho vixoy ghevn tinnem ‘masters’ podvi mellovn ghetli. Tea uprant ‘University of Calcutta’ hantun sodvavr (research work) korunk survat keli. Lady Brabuorne College Calcutta he kolejin 1940 vorsa ‘Department of Chemistry’ hichi mukhel mhunnon zababdari ghetli. 1944 vorsa tika ‘Phd in science’ hi podvi favo zali. Asima Chatterjee xikxonnik mollar poili Bharoti ostori jika eke Bharoti ‘university’-n ‘Doctorate in Science’ hi podvi diun sonmanit keli. Xikxonnik mollar tiche huxarkayek lagon tichi zaitea xikxonnik sonvsthanchea somithincher nemnnuk zali ani xikxonnacho dorzo vaddounche khatir tinnem aplem moladik yogdan dilem. Bharotachea ‘President’-in Febrer 1982 tem May 1990 hea vorsanchea kallant tika Rajya Sobhechi Khasdar mhunn nemli ani temvui karya tinnem promannikponnan kelem. Asima Chatterjee hiche vixim bhov tokhnnay korpa sarki ghoddnni mhunttlear, jea kallar ostoreank iskolak dhaddunk sodinaslim tea kallar ti fokt xallentlem xikxonn xiklina, kolejintlench xikxonn xiklina, punn tea von unch vochon xikxonnik mollaili vhoddantli vhodd podvi ‘PhD’ mellovn ghetli ani heram ostoreank unchlem xikop korpak vatt uktti keli. Asima Chatterjee 22 Novembr 2006 hea disa, 89 vorsanche pirayer aplea ganv ghora Calcutta hea sonvsarak ontorli.

Amcho Avaz

Navelim-chi Ruzai Saibinnichi Igorz Fattlim 415 vorsam firgozkaranchi dhormik seva korta

I

tihaskar sangta tea pormonnem Navelim-chi igorz 16ver xekddeache akhrek mhollear 1597 vorsa sthapon keli. Pri. Joao de Sena SJ poilo he igorjecho padr vigar zalo ani fattlim 415 vorsam Kristi dhorm he firgojent okonddponnim sambhallunk seva keli. Zorui tea kallar Purtugez GĂľyant raj kortalo ani Kristi dhorm ximpddaitalo toruipunn Navelimchi igorz eka Francise padrin zachem nanv Pri. Joao de Sena SJ hannem sthapon keli ani takach te igorjecho poilo padr vigar nomiarlo. Hi igorz ji eka konsllon poddlolea Devllacher bandleli, ticher don pavttim akromonn zalem. 25 Abril 1717 hea disa Sambaji-chea soinikamni ti igorz aplea chopkean ghevnk akromonn

kelem punn ghoddlem na. Tech porim 12 Janer 1739 hea disa dusre pavtt Maratteamni akromonn kelem ani he pavttui tanche proitn nirfoll zale. Navelim igorjek svotachi komnidad nasli ani tea khatir tichi dekhpal (maintainance) korunk favo toso arthik adhar naslo. Navelimchi igorjek Nossa Senhora da Rosario vo Our Lady of Rosary hem nanv kiteak lagon dilem tachi sarkich mahiti mellona. Sangtat tea pormonnem ek tarum zachem nanv aslem Nossa Senhora do Rosario, jem torekvar vostu ghevn yetalem, tedna okosmat taka vhodd vadoll mell’lem ani taka lagon Sal nodin taka nangorchem poddlem. Hem tarum thoimsoruch addkon urlem kiteak Sal nodintlem bhair kaddun Old Goa vhorpak khub kotthinn za lem. Tea kallar Sal nodi oslea tarvam khatir vapurtale. Sangtat te pormon nem hem tarum zaka Nossa Senhora do Rosario nanv aslem tem Sal nodin Nave- Navelim Church limche bazuk addkon urlolem. Heach khatir Navelimche igorjek soglle mellon 6 Navelimche igorjechi altar asa. Mukhel altar Our Lady of

Nossa Senhora do Rosary hika bhettoilolo asa zalear Rosario askarinn zali bazuche altar Our Lady of Good Deliv !" #$% & & ' ( # " )*% +*+ !" " #$% & & ' ( # " )*% +*+ mhunttat. ery, Saint Anna, Sacred Heart of Jesus

ani Our Lady of Piety hankam bhettoilea. Modekotuch ek ‘marble plaque’ asa 5vea Panar Vach


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 11:53 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Festam Porbo

Amcho Avaz

Navelim-chi Ruzai Saibinnichi Igorz 4tea Panar Thaun

Ruzai Saibinn

l

zacher him utram boroilolim asa “A Saudosa Memoria de Seu Extremosa Pae, Camillo da Costa – Nascido aos 7 de April de 1807 e fallecido aos 18 de Marco de 1868 seus restos mortes foram trasadas a este jazico aos 18 de Marco de 1869 Tributo de infinitas Saudade dos seus filhos. P.N.A.M.� Dista tea pormonnem ho monis zachem nanv ‘marble plaque’-acher asa to tea kallar igorjecho vhodd adhardinnar (benefactor) aslo zavnk zai. Modlo altar bhes boro surngailolo asa zacher lankddacher kantoilolim ani bhangrallea rongan chitrailolim chitram asa. Halinchea vorsamni tea altaracher lankddacher kantoilolem Nimnnea Jevnnachem (Last Supper) chitr ghatlolem asa. Hi bhett Sinquetimchea Furtado kuttumban bhettoilea. ‘Pulpit’ zacher ravon Padri adlea kallar sermanv sangtale tovui nazuk asa ani ek ‘Piece of architecture’ mhunttlear fott zanvchina. Bhailean Nossa Senhora do Rosario Saibinnichi vhoddli murti dovorloli asa ji sogllea firgozkarancher

Fattlim 415 vorsam firgozkaranchi dhormik seva korta

5

! ! &' ( ( ) ) '*+ '!

! " ! " ! # " ! $ %

! # " ! $ %

! " ! "

apli maye-mogachi nodor ghalta. Igorje somor ek vhodd Khuris asa zo Ten Saude Furtado hachea ugddasak bandla. Hea Khursa bhonvtonnim anik tin munument asa. Ek Sacred Heart of Jesus hacho ani urlole don Navelimchea don mahan putanche – Dr. Francisco Luis Gomes ani dusro tacho bapuy Dr. Francisco Salvador Gomes zo Saxttiche komnidadicho ‘administrator’ aslo. He igorjent Nossa Senhora do Rosario Saibinnichi vorsavollichi porob vhodda dobajean Novembrachea mhoineant zata. Hi porob chodd korun Novembrachea tisrea Budvara, Navelim igorjent zata. Punn hich porob ak’kho sonvsarbhor 7 Otubr hea disa zata. Poramporik maddiecho beziment korun porbechi toyari suru zata zantun vatinchem pursanv bhoktiponnan kaddun Saibinn Maim-k argam dita. Vhoda dobajean ani povitrtayen Nossa Senhora do Rosario Saibinnichi porob Navelim-che firgozkar somorombhta. Hea porbechea dobajeak firgojent torekvar sonskrutik karyavolli zata zoxe porim tiatr ani khell-tiatr. Itlench nhoi fattlea vorsamni paddeanchim zhuzam (bull fights) zaitinch zatilim tim atanchea kallar bond zalolim asa. Ruzai Saibinniche porbechem anik ek khaxeleponn mhunttlear Mukhel altar Hindu toxe Kristanv ani dusrea somudayanche lok porian vati, fulam, narl ani tel Saibinn Maim-k bhettovn tinnem kelole upkar attoita. Ruzai Saibinniche igorjecho Pri. Joao Jose Roque Gonsalves Vigar zaun asa zalear Pri. Alexandre Fernandes, Pri. Rosario oliveira ani Pri. Camilo Dias he kur mhunnon vavurta. Tech porim Pri. Joe fernandes ani Pri. Anthony Silveira hevui he firFr Joao Gonsalves gojent vavurta.

!! " # $ %$ " # $ %$


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 9:05 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Romi Ani Nagri prokronn

Zo konn apunn ekloch sorgar vochonk vavurta to thoim kednanch pavchona. - Thomas Fuller

Menddream Modem Landdgeank Koxe Parkhunche?

AMCHEM MOT

Bhroxttachara vinn Somaz

K

aidean cholpi amchea desache nagrik aiz sakech guspaghonddolak sampoddlea mhunttlear fott zanvchina. Mekllik, eksarkeponn, ekvott, bhavponn, adi vhodd vhodd dheyai amchea desachi ji bunhead asa tem ek sopon koxem dista karann khoreponnim he ekvottache, mekllikeche, eksarkeponnache, bhavponnache, adi dheyai ekach khinnan nanch zata jen’na eka lhan dakttea mon’xak eka vhodd xoktidar mon’xa lagim sotak ani nitik lagon zhuz manddchem poddta. Oxem ghoddpak karann hem asa: hea desant duddvanchea ani dadagirichea bollan ani rajki podvechea adharan amkam kaido apleak zai toso bagovpachi sonvoim zalea. Hea duxtt ghoddneachem dusrem nanv mhunnchem bhroxttachar. Venchnnukamni, magir ti venchnnuk Panchayatichi zaum vo Parlamenttachi zaum, ami bhroxtt mon’xank nivddun ditat hem mukhel karan asa. Hea duddu, girestkay ani podveche axechea mon’xank venchnnukamni ami haroum yeta? Pramannik monis hea duxtt mon’xam bhitor venchnnuk jikhom yeta? Duddvancho fors ani dadagirichem boll venchnnuk loddpachem mukhel hatiar zaun asa. Ek promannik monis him hatiaram venchnnuk jikhche khatir, vaporpachi xok’keata asa? Aizcho motdar, jo umedvar venchnnuke vellar duddu vo dusreo vostu dita, tachech fattlean dhanvta ani ani somazachea boreaponnak nhoi punn svotachea boreaponna khatir tosleanch mon’xank motam dita. Bhroxtt mon’xamkuch portun portun nivddun haddta.Tea khatir borxttachar odhik ani odhik fulovpacho poilo ani voilo zababdar aizcho motdar zaun asa. Broxttachar naslolo somaz aiz ami ghoddum yeta? Khub kottin asa punn osombhhovit (impossible) na. Lokxai mhunttlear lokanchem raj. Lokank zai zalear bhroxtt mon’xank venchnnukent haroun promannik lokank nivddun haddum yeta, raj’jea nivoll korum yeta. Punn aizchea motdarak somazachem

L

boreponn, svothachea boreponna poros mhotvachem asa, hachem chintop yeunk na. Aiz na faleam tem yetelench kiteak vaitt jem asta, dusrea utramni bhroxttachar, tem sodanch togona, tem nas zaunkuch zai, sot ani nit posromkuch zai, ho soimbacho kaido zaun asa. Tea khatir lokam bhitor zagrutay haddpachi motti goroz asa. Borea chintnache monis ekttaim yevn hem karya fuddem vhorpachi goroz asa. l Bhroxttachar-a add zhuzpak nagrikanche zome ‘citizens’ group’ ani ‘non-Governmental Organizations’ ghoddoun haddop. l Lokank pottoun diunche khatir ‘seminars’, ‘workshops’ adi ghoddoun haddop. l Ganvam ganvamnim vochon, lhan lhan boska gheun, lokam bhitor zagrutay utpon korop. l Bhroxttachara add zata titli mahiti lokank divn bhroxtt mon’xank somazan nagdde korop. l Somazan bhroxttachara add zhuzpi vegllea veglea zomeank ekttaim haddun ekvottit zhuz manddop. l Nivddun ailolea mon’xancher nove bhroxttachara add kaide korpak dobav ghalop. l Bhroxtt mon’xak khast favo zai sor zhuz chalu dovorpak lokank goroz to adhar divop. l Sorkari mon’xanchea kornneancher barik dollo dovrun tanchea svarthi sopnancho nas korop. l Venchnnuk pod’dotin sudharnna haddop. l ‘Judiciary’-n sudharna haddop adi panvlam marun motdarak bhroxttachara add zhuzpak toyar korpachi goroz asa. Prasar madheoma (mass media) vorvim hea mhan karyan zaitem sudharop ghoddun haddum yeta. Kaim Tv channels ani potramni kalljidharponnim bhroxttachara add zhuz manddun zaitea bhroxtt mon’xank nas keleat tem ami pollelam. Hem amchem kortov’vea mhunn somzon soglleamni toxench kel’lem zalear aiz bhorxttachar khub komi zatolo aslo. Zori tor motdar ani prasar madheom hatan hat ghalun ekvottan bhroxttachara add zhuz manddlem zalear, aiz na faleam, ‘broxttachara vinn somaz’ hem sopn sakar zavpachi xok’keata asa.

Jason KeITh FeRnandes & dale luIs MeneZes

Onnbhovi lekhok Timblecho lekh chotrayen vachlea uprant tantuntlean Romi lipintle Konknnicho hok’k ani Rajbhas Kaideant ‘official’ zago hea vixim jeo magnneo asat teo vollkhun gheupacho proitn kelolo dixtti poddona. Bhaxeche podvechi (linguistic power) tagddi Moratti ani Romi Konknniche vatten halchi nhoi mhunnon Timble-cho ho lekh borovpa fattlo hetu zaun asa

R

omi lipintlea sahityak Kala Akademi-che puroskar favo korche, oslea vidhanak halinchea disamni khub tenko mellunk lagla. Hi bori gozal oxem ami mandtat. Punn oslim vidhanam ami bariksannen niyallpachi goroz asa. ‘Amcho Avaz’-acher uzvaddak ailolo Prabhakar Timble-cho lekh “Romi Lipi, Puroskar ani Virodh” (12 Otubr 2013) hacho ami chodd korun ul’lekh kortanv. Romi lipint boroilolea

sahityak puroskar divpacho Kala Akademi-chea nirnnoyak Timble aplo tenko dita-so dista, tori Romi lipik Rajbhas Kaideant manachem sthan dilear nagri lipichem sthan haltolem – hi bhirant tachea lekhachea eka bhagant disun yeta: “Raj’jea bhas Gõyant mandun ghetlea ti Devnagri. Zannar ani uzvaddit monachea sogllea somazantlea fuddareanchea teagank lagon ho vixoy suttlolo asa.” Bariksannen ami zori pollelem tor Romi lipintlea pattlavdarank Romi lipi Rajbhas Kaideant zai, tankam aple lipik man zai. Romi lipint boroilolea sahityak puroskar, ho mud’do kednanch mullavo asonk na. Romi lipintli Konknni bhov adli Konknni ani tantunt Konknni sonvskrutayecho pormoll asa. Punn jea disa Rajbhas Kaido ‘pass’ zalo tea disachean Romi lipicher onit zait asa ani Romi lipik chidd’ddun dovorpache proitn chaluch asat. Nagri lipint boroiloli Konknni zori-i ami rajbhas mhunn mandun ghetat tori Gõyant, Morattikui Rajbhas Kaideant zago melloun dila dekhun Gõyant don rajbhaso nirmann zaleat. Hea pasot Nagri Konknnink ‘official’ zago mell’la ho mud’do azun pasun ‘settle’ zalolo na. Khoreponnim, jem chitr Timble amkam dakhoita tem ostitvant asa oxem ami mhunnonk xekonant. Choddan-chodd Bahujan somazantle vangddi Nagri Konknnik mandun

neank mot ditanv ani amcheach fuddarachi ani lokxayechi durdoxea korun uddoitanv. He porim ami amchem kortov’vea promannikponnim palon korunk visortanv. Eksarkeponnacho hok amkam soglleam nagrikank dhorm, zat, kat, ling vo anik kosloch bhedhbhav nastana obhimanan jiyonk odhikar dita. Hea hokachea adharan somazan ekvott, bhavponn ani eksarkeponn haddunk vavrunk amchem kortovea asa. Punn zaite osle nagrik asat je eksarkeponn nas korun somazan duspott haddunk vavurtat. Amchea kortov’veachem ami nisontthon kortanv. Prot’tek nagrikak aplo dhorm pallunk, samballunk ani vistarunk amchea desachi Ghottna amkam hok dita. Aplea dhorma itloch dusreachea dhormak man divop hea hoka fattlem kortovea zaun asa.Durdoiv mhollear itlench ki zaite dhormik kott’ttor monis porjeche bhitor zogddim utpon korpak ani rogtache vall vhanvovpak dhormachoch vapor kortat. Amchem kortov’vea pallunk visortanv. Hea desantlea olpsonkheank (minorities) xikxonn vistarunk ani apli bhas ani sonskrutayechi rakhonn korunk hok asa. Tech borobor dusreancheo bhaso ani sonskrutayo titleach mhotvacheo asat, he vichar posravpak amchem kortovea asa.Punn zaite oxir monache monis apli bhas ani sonskrutay rakhpak vavurtoleank desache virodhi mhunnpak fattim sorona. Amchea desacho ani desak lagu zatolea sogllea vostuncho mog ani samball korop hem amchem ek kortovea zaun asa. Punn aichea adhunik somazan amkam ‘foreign’ pixem laglam ani tea khatir ami amchi vagnnuk, amcho bhes, ani amchi sonskrutay fattim dovrun ‘western’ vagnnuk, bhes ani sonskrutay apnnaunk proitn kortanv. Desbhokti prot’tek nagrikacho obhiman zaunk zai aslo. Punn kotta Europi desanchi voddvik korun ami amchea desak kikont kortanv. Mhoje nodrentlean osle monis deshghatki zaun asa. Ami amche hok rakhpak vavronk zai hantun matui dubhav na punn teach borobor amchem kortovea pallpak ami visronk favona. Aiz amchea lhan toxe vhodd fuddareamni hokam borobor kortov’veachem palon kel’lem zalear, aiz amchem rajkaronn borfa itlem dovem ful’l astolem aslem, amcho rajkarbar bhroxttacharavinn likliktolo aslo ani ho somaz promanikponnan pormolltolo aslo. Fuddarak punn oslo somaz amcheamni ghoddounk zatlo kai? Hem fokt mhojer, tujer ani soglleam nagrikancher adharlolem asa.

ghenant karonn Nagri Konknni mhollear ek bamonnvadachem hatiar ani tem gheun tancher vhoddponnan raj cholovpacho ek proitn zaun asa, oxem tankam dista. Bahujan somazantle vavurpi Romi Konknni hich khori Konknni mhonn ghoddie svikarit, punn Nagri Konknnik mat te kednanch svikarchenant. Nagri lipichem sthan asa toxench urche khatir aplea lekhant Timble, huxarkayecho vapor korun, kaim mud’de ghusoita. Je vichar Timble porgott korta tosleach vicharam bhonvtonnim khub pavtti Nagri ani Moratti vavurpi ekttaim zaun Romi lipichea pattlavdaranche virudh ube ravleat ani ravtat. Timble amkam sagunk sodta ki Nagri Konknnik Rajbhas korpachea vavrant “zannar ani uzvaddit monachea...fuddareanche[m]” yogdan asa mhonn. Hacho orth oso zata ki Romi lipiche pattlavdar he zannar ani uzvaddit monis nhoi mhunnon, ani te dusvas ghalunk ani ekvott ibaddunk fuddem sorleat mhunnon. Punn Konknnint ekvott ani ekchar kednanch naslo karonn Nagrivadeamni her lipintlea Konknnicher dhapnnem dovorlolem asa. Hachi govay mhollear: Poilem, Kala Akademi ani Goa Konkani Akademi heo sonvstha Romintlem sahitya puroskaram khatir svikar korinasleo. Dusrem, tiatr ani roman-

sik dorzo na mhunn hinnsavpacho Nagrivadeamcho vavr. Timble aplea lekhant fuddem sangta ki Romi lipi ek “itihasacho opsoeg” vo akxident zaun asa mhunn. Osleach dhoronnank lagun, jim raxttravadi itihasantlean upzotat, Romi lipik koddek dovorlea oxem mhollear otitay zanvchina. Him oslim dhoronnam khub bhirankull zaunk xoktat kiteak tancho orth oso zata ki Konknni bhaxechea ani sonvskrutechea udorgotichea rosteachi vatt poilinch thavn toyar kelolich asli. Dusrem, Purtugez vosnnukponn chukun zalem ani taka itihasant fokot chukun zago mell’lo. Oslench chintop tor ami fuddem vhorot zalear, Timblechea vicharantlean, Kristanv dhorm ani tea kallar zalolim dhormantoram itihasik opghat zatat? Timble ghoddie sangunk sodta ki ami he osle itihasik opghat somzun ghevnk zai mhunnon punn osleach vicharantlean Romi Konknniche sonvskrutayek Gõychi khori sonvskrutay mhunn mandun ghevnk addkholli haddloleo amkam dixtti poddtat. Gõycho sorkar zori Purtugez vosnnuponnachea kallantlean suru zaloleo kaim sonvskrutayeo svikarun gheta, tori teo nem’ nhoi punn advad (exceptions) mhunnon svikarleleo amkam dixtti poddtat. Ani haka lagon

raxttr-somudayechea nodrentlean Katolik mhollear bhaile/videxantle (foreigners) mhunnon somoz zata. Timble aplo lekh sompoiche poilim boroita: “‘Ek bhas, ek lipi, ek somaz’ hem sopon vaitt nhoi. Punn hem ‘ideal’ sopon sakar zavpacho azun vell pavonk na.” Nagrichea her pattlavdaram porim, Timble-i sotmanta ki veglleponn ek addkholl zaun asa ani tem pusun udounk zai mhunnon. Hantuntlean amcheamni niyallunk zata ki Timblechea oslea sopnant soglle Hinduch astole mhunnon. Timblecho lekh chotrayen vachlea uprant tantuntlean Romi lipintle Konknnicho hok’k ani Rajbhas Kaideant ‘official’ zago hea vixim jeo magnneo asat teo vollkhun gheupacho proitn kelolo dixtti poddona. Bhaxeche podvechi (linguistic power) tagddi Moratti ani Romi Konknniche vatten halchi nhoi mhunnon Timble-cho ho lekh borovpa fattlo hetu zaun asa. Eke vatten Romi Konknni fattlean tiche visvaxi pattlavdar sodamkal urben ube asat, zalear dusre vatten Nagri Konknnik oslo tenko mell’lolo amkam matui dixtti poddona. Hachem karonn mhollear Nagri Konknni hi ek addechi (artificial) rochnna ani he rochnnen Romi Konknnik ani Bahujan somazak chidd’ddun uddoila.

T.V. ani Ami

Amche Hok ani Kortov’vea

okxay rajeant aminch amcho sorkar choloitam ani aminch amcho fuddar ghoddoitam. Aminch mhunnttat te mhojea ani tujea sarkech nagrik zaun asat. Hea nagrikank ami amche fuddari mhunnttanv. He fuddari aplea vavrantlean aplo sobhav kitem asa to amkam Panchayat-amni vo Vidhan Sobhent vo Lok Sobhent dakhoitat. Aichea kallar chodd xea rajki fuddareank ami vaitt nodren polletanv karann tancheanch svarthi ani bhroxttachari kornneank lagon oslem tanchem chitr amchea dolleamnim guslam ani tanche babtin amchea monamcher sarko vaitt porinnam zal’lo asa. He porim aminch vinchun kaddlole fuddari amche nodrentlean itle sokol poddpak karann kitem? Hacher il’lo niyall korum-ia kiteak aiz na faleam tuvuim ghoddie ek fuddari zaunk xokta, tuvuim ghoddie amchea ganvchea vo prantachea vo desachea rajkarbaran bhagidar asonk xokta. Tea khatir prot’tek nagrikan aple hok kitem ani aplem kortov’vea kitem hem zanna zavpachi bilkul goroz asa. Tem zanna zaunuch sompona punn aplea jivitan aplea hok’kanchem teach borobor kortov’veanchem palon korop odhik mhotvachem asa. Oxem kelear dubhavinn amkam bore fuddari melltole ani amcho rajkarbhar shud’dhponnim ani nitollkayen choltolo. Amkam meklleponnim ulounk ani borounk hok asa. Ho ek khub mhotvacho hok zaun asa kiteak tache vorvim sorkaran, somazan, adi onit cholta, bhroxttachar cholta vo anik kiteim vaitt cholta tem porjeche nodre somor haddpak sondhi melltta. Hea hoka vorvim amcheamni niropradheak nit melloun gheum yeta, bhroxttacharacher zhuz manddum yeta ani somazantlem vaitt nas korum yeta. Ho hok yog’gea vellar vaprop amchem kortovea zaun asa. Punn chodd pavttim ami hea hokacho durupeog kortanv. Ho hok ami dusreachem nanv ibaddunk odhik vapurtanv. Amchem kortov’vea ami visortanv. Mot diupacho hok choddan chodd podvedar zaun asa. Hea hoka vorvim ami amkam zai tosle sorkar ghoddoum yeta ani naka zalear konsllaum yeta. Ho hok amkam amcho fuddar ghoddounk sondhi dita. Hea hoka vangdda kortovea asa ani tem mhollear borea sobhavachea ani promannik mon’xak ami amchem mot divop. Punn durdoivan chodd pavttim ami hea hokacho goirvapor kortanv. Ami amchem mot borea ani sobhavi mon’xak diunche bodlek, duddvank bhulon vo jivak bhiyon, chorank, fottingank ani nagoun-

6

IRene CaRdoZo

Onnbhovi Lekhok Borem asta thoim vaittui aspachi xokeotay (possibility) asa. Zaite ‘serials’ asta zantun boreo vostu pollounk mellonant. Vorsanchimvorsam he ‘serials’ choltat. kainch faido nastana te polloupak amcho moladik vell ami vogddaitanv. Thoddea ghoramni bhurgeancho obheas vibaddta. Thoddea ghoramni ters, rozar ani prarthona zaina. Thoddeamger kuttumbache vangddi mezar ektthaim boson jevche bodlek ap-apli boxi gheun T.V-chea fuddlean gheun bostat jevpak.

A

mchea jivitacher il’loso vell ami nodor marlear, amkam dison yetolem ki amchea jivitant kitleach vos-

tumni pennem kelolem asa. Amkam kopdde dhuvunk zai zalear, ami apxim ‘washing machine’-achea fuddean vetanv. Allenn vanttpachem asot zalear, amche hat ‘grinder’-ak ‘on’ korunk vetat. Ani amchea durdoivan zor eka disak bizli na, zalear aiz amchea hatantlean kainch kamam zavpachim na mhonn amkam zannovta, kiteak him sogllim yontram bizlecher choltat. Heam yontram vorvim ami kitlimxinch kamam thoddea vellan attapunk zata. ‘Washing machine’ eke kodden chalu asa zalear, ami dusre kodden ‘grinder’ chalu korum yeta. Oxem kam kortana amkam chodd puro zaina. Tea bhair amkam amcheo avddicheo ‘activities’ korunk melltat, zoxe porim vachop, songit aikop, chitram kaddop adi. Heam yontram modem ek novlamchem yontr mhunttlear ‘television’ (T.V.). Ak’khea disak ami kitlim voram T.V. fuddeant bostanv, ho proxn zonn eklean apleakuch vicharunk zai. Adim ‘Doordarshan’ hem ekuch ‘channel’ pollounk melltalem. Tem ratchem sumar ikra vorancher bondh zatoch, dusro dis uzvaddosor T.V. chalu korpak ravchem poddtalem. Atam ‘Tata Sky’ vo ‘Cable T.V’-cher kitlinch ‘channel’-am astat. Choddxim ‘channel’-am chovis voram choltat.

Vortoman potram vachina zalear zata, ‘news’-achim kitlinch ‘channel’-am astat. Khobro nhoich aikonk melltat punn kitem ghoddlem tem pollounk pasun mellta. Amchea desant zaum sonvsarachea her desamni buddtti (flood) yeum vo tufan yeum, gaddyeancho obsoeg ghoddom vo khun kirmi zaum, amkam aikonk toxench pollounk mellta. Venchnnuko zatat tedna, khoimcho umedvar jiklo ani khoimcho piddear zalo, hem amkam kollta. Tea bhair mohotvachea batmeancher bhasabhas asta. Hea vorvim veg-vegllea lokachim motam aikunk melltat. Randunk zankam avoddta, tankam jinsanvar khavpacheo vostu korunk dakhoitat. Xinvonn-sutachem kam toxench dusreo kolecheo vostu korunk xikoitat. Amchem monoronjonn korpak zaite gitamche toxech nachache kariokrom dakhoitat. Nattkam, cholchitram, ‘serials’ adi T.V-cher pollounk melltat. Amkam zaitea desamchi bhonvddi korunk avoddta punn ami bhonvddi korunk pavona. Amchean te des T.V-cher polloun, tanche voir xikum yeta. Vattavoronn-achim khobram-potram T.V-cher vachun xidduk zaum yeta. Bhurgeank zaiteo upeogacheo vostu xikonk mellta ‘Discovery’, ‘Animal Planet’, ‘National Geographic’ adi ‘chan-

nel’-ancher. Tea bhair dhakttea bhurgeank ‘cartoon’ ‘channels’ astat je tankam chodd avoddtat. Borem asta thoim vaittui aspachi xokeotay (possibility) asa. Zaite ‘serials’ asta zantun boreo vostu pollounk mellonant. Vorsanchim-vorsam he ‘serials’ choltat. kainch faido nastana te polloupak amcho moladik vell ami vogddaitanv. Thoddea ghoramni bhurgeancho obheas vibaddta. Thoddea ghoramni ters, rozar ani prarthona zaina. Thoddeamger kuttumbache vangddi mezar ektthaim boson jevche bodlek ap-apli boxi gheun T.V-chea fuddlean gheun bostat jevpak. Oslea vagnnukamcho kuttumbi jivitacher vaitt porinnam zata. Anik ek mhotvachi khobor mhunttlear, ami amchim gitam, nach, nattkam adi T. V.-cheruch polloun dadhoxi zaunk favona. Ami svota rochun gavunk, nachunk adi zai. T.V-cho vapor korun novem ani borem kitem polletanv tem amchea jivitan apnnaunk zai. Oxem kelearuch ami T. V. -cho faido kaddtoleanv ani fuddar uzvaddit korunk pavtoleanv. Tea khatir her yontram ani vostu bhoxen ami zor T.V-cho boro upeog kelo zalearuch amkam tacho purn faido mellonk xokta ani T. V. amchea jivitan, odhik korun bhurgeanchea jivitan, bhurgeank ek zannvayecho foler zaum yeta.

ghorant na dovrop. Dolleamni pollovn hem boroitam. Lokak dakhounk Saibinnichea bhettechea vellar avoy-bapay-k mat tea disak janot nhesoun kodelir (volterar) bosoun salant (hall) dovorop itlo mog tancho korta mhunnon lokan mhunnonk ‘show case’-int dovorlolea bhaxen dovrop. Oso ami Saibinnichea bhettecho faido kaddtanv. Bhailo ‘show’ tujea sezarean chonne vanttlear ami pulav, pattis khaunk vanttchem oxem ami chintanv. Odhik borem zavpachem Saibinnik yetoleank kont (rosary) vo Saibinnicho rupkar aslolem chitr (photo) dilear. Saibinnichi amchea ghorabeant bhett faideachi zatoli tor ami poilim ghorabeant ekvott, mog,

xanti haddunk vavrunk favo. Rag, bhroxttacher, bolatkar, khobro, niddukay pois korum-ia. Saibinnichi bhett amkam moladik zaunk teach Saibinni lagim magum-ia. Amen John Barretto Canacona, Gõy

pot’teacher kednai ‘Amcho Avaz’ melltta; punn choddso melloch na! Tumi vaspus korun, to pot’to sarko dilear borem zatolem. Hanv ‘Amcho Avaz’-acher boroitam mhunttoch, to vachpachi chodd goroz. Hem xokeo na zalear, tumi ‘post’-antlean dhaddtat zalear, mhojean duddu dhaddunk zata. Dev borem korum... Manuel Fernandes Kutt’tthalli (London)

LOKMOT Saibinnichi bhett

Hem ghor magnneachem ghor zaum-di. Eka mekache sevechem ghor zaum-di. Hea ghorantlo rag pois kor. Eka mekak bhogsonnem di, bhogsunk xikoi. Eka-eka vangddeachi tuka bhett kortanv oxem ami Saibinnik magnnem kortanv, punn kallzant thavn ami tem korinanv. Kitlea ghorabeamni aiz amkam vaitt bhitor sorlolem dison yeta. Avoy bapay modem, bhurgeam modem ekvott na. Ghorant bhavam-bhavam modem dusmankay. Bapay-n bandlolea ghorant tankam ravonk ek ‘room’ pasun na. Vegllim tankam ghora bhair dovrop, kednaim upaxim, jevonn pasun na divop. Melear moronn pasun avoy bapay-n bandlolea

Pordesantlea Gõykarank ‘Amcho Avaz’

Hanga Londonant aslole Gõyakar ‘Amcho Avaz’ hem potr vachunk sodtat, punn tem ‘internet’-acher vachunk mellona; kiteak tor tacho sarko pot’to mellona. Hanvem mhojea Gõychea ixttam lagim to pot’to vicharlo. Tannim dilolea

Chotray: www.heraldgoa.in he IDcher sodhlear Herald potr mellta. Thoinch sokol “Amcho Avaz” vhoddlea utramni boroilolo asa. Tacher ‘Click’ kelear ‘Amcho Avaz’ potr vachunk mellta.

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 11:35 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Festam Porbo

Amcho Avaz

Kutt’ttalechi St. Philip & James Igorz

Aitaradis, Novembrache 17ver he igorjent Livrament Saibinnichi porob vhodda dobajean somorombhta

K

utt’ttali Mormugao talukeantlo ek lhanso ganv. Kutt’ttali ganvank tachi khas osmitay asa. Purtugez missionaramni Zuari nodi utrun Tiswadin bhitor sorlea uprant Kutt’ttali ganvant tannim poilo Kristanv kelo. Pri. Pedro Mascarenhas ek Jesuit missionar hannem eka Kutt’ttaliche ganvkarak bautizm dilo. Ho ganvkar mhunttlear Shenoy kuttumbacho vhoddil aslo, ek bhattkar aslo ani taka somajik mollar motto respeit ani man aslo. Tea uprant Kutt’ttali ganvant anik zaiteach lokamni Kristanv dhorm appnailo ani heach khatir igorz hea Kristanvanchea ekvottacho nomuno zalo. Kutt’ttalichi igorz St. Philip ani James hankam bhettoiloli asa. 2004 vorsa he igorjent zaitim sudharonnam kelim. Jedna Pri. Jose Dias haka tea igorjecho vigar mhunn nomiarlo. Survatek ximiter durust (renovate) keli ani oglle unne 200 fondd bandun dovorle. Pri. Vigar ani firgozkaranchea adharan Kut’ttaleche igorjent zaitim sudharonnam kelim zoxe porim :(1) Igorjeche dave bazuk magnneachi kudd (prayer room) zhoim Povitr Sakrament dovorlolo asa, bandun haddli. (2) Magnneache kuddi somor ek Saibinnik bhettoilolem kopel, zantun khasgi misam ani kumsaram korum yeta, sthapon kelem. (3) Igorjechi Sakristi sudhraili ani Sakristi voir ek vosro bandlo zantun firgojecheo boska korunk zata. (4) Padrink ravchea khatir don kuddi durust korun Padr Vigar ani Padr Kurak ravpachi bori sovlot keli. Tea xivay bhailo padri yeta tedna takai ravpak anik ek kudd toyar keli. Anik konnui soire aile zalear tankam ravpak anik don kuddi durust keleo. Tea xivay ‘Pastoral Counseling’ korche khatir ek kudd ani firgojeche kocheri khatir anik ek kudd toyar keli. Igorjecheo ani Konfrariacheo moladik

L

vostu sambhallun dovorche khatir ek ‘safe room’ bandun ghetlo. (5) Itlench nhoi kujin (kitchen), jevnnachi kudd (dining room), bospachi kudd (sitting room) ani vostu dovorpachi kudd (store room) hemvui igorjek favo kelem. Hea kuddim voir ek vhoddlo vosro ( Hall) bandun haddlo zantun firgojecheo ani iskolacheo tech porim somajik Kutt’ttalechi St. Philip & James Igorz karyavolli g h o d d o u n namnnam zoddlolim asa. Hea kopelak maneotay Apnnachea khustar ani apnhaddunk Kutt’ttali ganvant char mell’li Prov de 25/8/1848. nacheach zagear Shri. Joao sovlot toyar mhotvachim kopelam asa: Hea kopelant dor Aitara Mis Francisco Xavier Pereira hankeli. Capel do Sagrado Coracao zata. nem ek Kopel vo Kopelin banD h o r m i k de Jesus vo Jezuchea Capela de nosa Senhora do dlem. Hea kopelak maneotay mollarui he Kallzachem Kopel Perpetuo Socorro Curpodda mell’li. Provisao da tada de firgojen Kutt’ttali igorje koddsun (Curpavaddo) 13de Janeiro de 1936). b h o r p u r hem kopel sumar 200 metram Kutt’ttaleche firgojent, CurHim kopelam zavn asa Kristi vavr zalo. pois asa. 1560 vorsa Jesuit Pri. podda vaddeant, Palmar dhormachim chin’nam (signs) 2000 vor- Pedro Mascarenhas poilech Grande mhunttlolea zagear zanche vorvim Kristi bhavarti sancho utsov pavttim Saxttint bhitor sorlo 19ver Janerache 1936 vorsa aplea jivitan Kristi bhavarthi somorombh- to mhollear Kutt’ttalent ani bandun kaddlolea novea apnnaita ani povitrtayen lea uprant, tannem chutt’tamcho mattov kopelacher axirvad ghatlo. jiyeta. Febrer 2001 ghalun poilem Mis kelem tem vorsa Arch- mhollear manxe lagim aslolea d i o c e s a n - khursa zagear. acho Synod Capela de Nosso Senhora da hea dhormik Piedade e Sta. Cruz., Sotram ghoddnneam Sotram-nt poilem kopel vorvim igorz povitrponnan bandlem 1848 vorsa. Taka fuddem geli. Firgojen vhoddilamchi porvangi mell’li

bhavarthi igorjechea 1848 (by provision of 10-4 karyavollin bhag gheunk lagle. 1848). Kaim vorsam uprant ‘Parish Council’ ani ‘Small porot Kopelacho vavr korcho Christian Communities’ ghod- poddlo, ani choddxem adlem

dun Devacho mog kopel bodol’lem choddoilem !! " # !$ !! " # !$ bhavarteanchea kallzamni ani vaddoilem. % & $' ( )** + , * - . , $' ( )** + , * - . , % & rigoilo ani okondd kelo. Hea Capela de Nossa Senhora da + / 01$ 01$ 2$ $0 3 11$ ! 2$ $0 3 11$ ! + / dhormik karyavollim vorvim Piedade Palmar (Maddant) Kristi bhavarteancho ekvott Ek kopel Lottlechea zalo. “Quadros�, kuttumban aplea

Igorjek laginch firgojechem khud bhattant Agxe-nt bandiskol asa. Iskolachem nanv lolem ani uprant tech familin

Our Lady of Perpetual Succour tench kopel porot bandlem High School asa ani tem tancheach bhattant Kutt’ttal sorgest Pri. Eugenio Coutinho ent 1848 vorsa, Palmar vadhannem 1958 vorsa sthapon deant. kelolem. Tedna thavn hea iskolak

firgojentlea

bhurgeank xikx onn diupacho ! ! boro vavr kela ani azunui korit asa.

Hea iskolan SSC

ezamiche bore ‘results’ haddun xikxonnik mollar nanv zoddlolem asa. Khella mollarui Our Lady of Per ! " # $%&&' ( ! " # $%&&' ( petual Succour ) * ( + ' , - ) * ( + ' , - High School h a c h e a

bhurgeamni GĂľyant toxench ‘national level’ acher porian

Padr Vigaracho sondex

ivrament Saibinnichea porbechea khuxal dobajeak amchea sogllea firgozkarank ami sukh, xanti ani khuxalkay anvddetam. Amchea Kutt’ttalechea ganvcher Sorvespora De vacho sodanch axirvad poddla ani taka lagon zhadd

madd, xetam-bhattam, nodi-dongor ani teach borobor pot’tidken vavurpi lok amche ganvche somudayek favo zala. Soglle firgozkar bhavart, mog ani ekvottan jiyeta tem pollovn kalliz dhadoxi zata. Svotontr GĂľychea itihasan Kutt’ttale ganvan GĂľyank moladik yogdan dilam ani ‘Opinion Poll’ zalo tea disa thavn tem aiz porian GĂľykarancho ekvott ani osmitay sambhallche khatir, Konknni bhas rajbhas korche khatir ani GĂľyank vegllea prantacho dorzo diunche khatir Kutt’ttalechea firgozkaramni khub yogadn dilam. Amchi GĂľychi Archdiocese GĂľyant ‘National Basic Conven tion’ somorombhunk vavurta ani tea khatir ho somorombh zoitivont korunk ani amchea kuttumbamni ekvottachem, mogachem ani devbhok tichem jivit nirmann korche khatir Kutt’t talichi firgoz pot’tidken vavurta. Anik ek pavtt Livrament Saibinneche porbe somoyar sogllem yes an

!

" #

# $

$ % !$ "

!!" & vddetam ani soglleancher Saibinnechem

besanv poddom mhunn

prarthonam kortam. Pri. Diogo M. ! "# ! "# ! $ % "# ! $ % "# ! $ ! $ Fernandes, Vigar &&& # ! $ ! $ &&& # Pri. Leo Fernandes, Kur

7

! " ! " # $%&

# $%&

! " " # $ # % " # $ # % ! " & " # ' (

' (

& " #

!"##$% ! "##$% & ' (

) #!!*+!,&+ '

(

) # !!*+!,&+

. /

. /

( " !

" ! (

" (

" ( & % $) ) & ' * ) & ' * & % $) + ' ) , + ' ) ,

++ )- ++ )-

! " ! " # $ # $ %% & % & % " ' % " ' %


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 9:05 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Opradhi rajkornneank addaunk mosudo toyar: Kapil Sibal Novi Dil’li: jea rajkornneam add ‘chargesheet’ dakholl kelole asa tancher bondi ghalchea pasot, yeta tea kaim satolleanchea kallan kaido montraloy Kendriya Montrimonddolachea (cabinet) mukhar ek mosudo (draft) dovortolo, ani uprant taka Parliament-achea thonddechea odhivexonan fuddem haddtole. “Gombhir opradheank lagon zanchea add ‘chargesheet’ dakholl zalea, ani tankam sat vorsam von odhik bondkhonnichi kheast favo zaunk xokta, tea amdar-khasdarank hea

mosudea pormonnem venchnnukamni umedvar mhunn bhag gheunk mellchem na,” oxem kaido montri Kapil Sibalan sanglem. Hea mud’dea sombondhan ‘Law Commission’-achea suchovnnechi vatt polloun sorkar ravcho na, ani hea sombondhit soglleam montraloyam lagim, tanchem vichar/suchovnneo gheunchea pasot tachi nokol dhaddtole, ani man’neotaye pasot taka Montri-monddolachea mukhar dakholl kortole. “Mosudo toyar asa ani beginuch to soglleam dav-

edaram/montraloyam lagim dhaddtole ani uprant to Montri-monddolachea mukhar dovortole,” oxem Sibal-an sanglem. Ho mosudo adinch toyar kelolo ani ‘Law Commission’achem mot gheunchea pasot tachea mukhar dhaddlolo, mhunn tannen sanglem. “Atam, ami Law Commissionache suchovnnenk anink ravche na, ani montream lagim bhasabhas (inter-ministerial consultations) zalea uprant, yeta tea odhivexonan to fuddem haddtole,” mhunn tannen fuddem sanglem.

‘AAP’-chi Kongres ani BJP-k bhirant?

‘Paid news’ thambounk, kaido toyaren

AAP-k duddu khoinchean yeta tacher Kendr Sorkarachi karvay

D

il’lint zavpi aslolea venchnnukent ‘Aam Aadmi Party’ (AAP) jikhonk xokta ani Kongres pokxak harovnk xokta haka lagon Kendr sorkaran AAP-k khoinche duddu yeta hache vixim chovkoxi korunk survat kelea tem polloun zaitea zannank ojap dislam. Halinch Kendr sorkaran AAP pokxak videxantle duddu yeta oso arop korun tea pokxache arthik poristhiticher chovkoxi korpak suru kelea. “Ami AAP-chea videxi duddvam sombondit chovkoxi korunk adex dila” oxem Ghor Montri Sushilkumar Shinde hannem mhollam. Kaim dis fattim Dil’lichi Mukhel Montri Sheila Dikshit hinnim AAP pokxan 19 krutt rupiya ekttaileat ani te khoim thavn aileat tancho zabab maglolo. Hakach lagon Kendr Sorkaran hi karvay chalu kelea. Sushilkumar Shinde-n omkeach vella

bhitor hi karvay somptoli mhunnonk na. AAP-cho mukhel fuddari Kejriwal hannem he chovkoxek yevkar dila. Tannem fuddem mhollam “Khoreponnim sorkaran hi chovkoxi purnn korun 48 voram bhitor tacho vak’kho (report) dium yeta punn sorkar toxem korcho na kiteak rokddoch vak’kho dilear Kongres pokxak Dil’lintle venchnnukent faideak poddchem na”. Fuddem ulovn Kejriwal-an mhollem “Kongres ani BJP pokxak khoim thavn duddu yetat tanche vixim sorkaran karvay korunk zai. Videxi Bharoti mhunnchem videxant ravtole ani Bharoti ‘passport’ aslolea lokamni amkam tenko dilo zalear khoinche vattentlean hem bekaideaxir zata?” osoi tannem prosn kelo BJP pokx hakai Dil’lichea eleisanvant AAP-chea hatamni har khanvchi poddot haka lagon tannim-i Kendr sorkarachea karvaye vixim add kainch ulovnk na. Urfattench Kongres pokxache he karvayek fattlea darantlean tenko dila mhunttlear fott zanvchina oso AAP-chea fuddareamni arop kela. AAP-hachea phattlavdaramni sanglem ki fattlim 65 vorsam Kongres vo BJP pokxak vo anik khoincheach pokxak arthik nidhi (finance) khoinchean yeta tem kednach vicharunk na. Punn atam AAP pokxacher karvay suru kelea kiteak Dil’lint zavpi eleisanvant Kongres toxench BJP dogaimkui harovn AAP pokx Dil’lint raj kortolo mhunn - AAP-chea fuddareamni akhrek sanglem.

Novi Dil’li: Lok Sabha venchnnukenk panch mhoine urlole astana, ‘paid news’-acher bondi haddchea pasot thonddechea odhivexonan kaido ghoddun haddpachi sorkarachi yevzonn asa. Toyar kelolea mullavea ‘Press and Registration of Books Bill’-achea suchovnne pormonnem ‘paid news’-an misoll zatolea ‘publication’-ak sthogit (suspend) korunk zatolem vo tanchi nondnni (registration) rod’dh (cancel) korunk zatoli. Mosudea khala dilolea ‘publication’achea vornn o n a n ‘websites’-ui samil asa. “Mullavea m o sudeacher bhasabhas korpachi survat kelea ani Parliament-achea thonddechea odhivexonan tem fuddem haddpachem a m c h e proitn asa,” oxem I&B montri Manish Tewari-n sanglem. Durusteo kelolea mosudea pormonnem, ‘paid news’-achem vornnon “duddvam khatir vo her dusrea moladik bhetti khatir batmi vo ‘analysis’ ‘publicaton’-ar chhapun haddop”, oxem kelam, ani ‘publication’

mhunnlear “Bharatan chhapun yevpi vortomanpotram, masik, ‘journals’ vo ‘newsletters’ ani toxench dusrea ‘electronic’ prokaran tanchi nokol poriant.” ‘Press Council of India’ vo her dusrea ‘quasi-judicial authority’-chea nirnnoya pormonnem ek ‘publication’ ‘paid news’ chhap’pachea karyan misoll asa mhunn kollon yeta zalear, heo suchovnneo kendr sorkarak dhaddunk yetoleo ani ‘publication’-ak

sthogit (suspend) korpachem vo nondnni rod’dh korpachi tachea vixim tankam suchounk zatolem. ‘Publication’-ak 60 disam bhitor ‘Press and Registration Apellate Board’ vangddeam mukhar orz ghalunk zata, ani goroz zalear ti orz nitisobhe mukhar-ui vhoronk zata.

‘PhD’ vidhearteancho tisro bhag dokxinnechea raj’jeamni Mumbai: Dokxinne koddlea Andhra Pradesh, Tamil Nadu ani Karnataka raj’jeamni PhD khatir nondnni kelolea vidhearteancho ek tisro (1/3) bhag asa, zalear 26 vidheapittam asloli Dil’li chovtea sthanar asa. Sogllea von odhik vidhearti loksonkhe vangdda Uttar Pradesh panchvea sthanar asa, zalear Maharashtra 6vea sthanar asa. Andhra Pradesh-chea 46 vidheapittamni 8,122 PhD umedvaranchi nondnni zalea. Sogllea von odhik, mhunnlea 59 vidheapittam aslolea Tamil Nadu-n 7,995 vidhearti PhD xikxonn ghetat. Zalear, hachea fattlean 7,938 PhD vidhearteam vangdda Karnataka tisrea sthanar asa. Ani, soglle mellon 77,798 umedvar ‘humanities’, ‘natural science’, ‘medicine’, ‘agriculture’ sarkea vixoyancher sod’deak ‘research’ kortat. “Dokxinnechea raj’jeantlea vidheapittamni odhik ‘supervisors’ mellonk laglolean, chodd vidhearteanchi nondnni korop tankam sompem zalam,” oxem TISS odheokx S Parasuraman-an sanglem. Toxench, ‘research grants’-amni poriant vadd zalea, zachea udexim anink tornatte PhD xikonk fuddem yeunk lagleat, oxem tannen ugttailem.

PhD vidhearteanchi nondnne vangdda Maharastra 6vea sthanar asot, punn xikxokanchea vangdda her suvidhenchea unnemponnak lagon ‘research’-achea pasot nondnnen hanga unnav dison aila, oxem Mumbai University-chea adlea ‘vice-chancellor’-an aplem nanv gupit dovorpachi ott diun sanglem. “Sorkarachem onudan denvlam ani zaitea vidheapittamni zaitea vor-

sam saun xikxokank bhorti korunk na. Haka lagon, Maharastra-ntlea ‘research projects’-amni ani PhD nondnnen unnav zala,” oxem tannen sanglem. Vidheapittamni xikoupacheo nokreo gheunk sodpi vo ‘PhD programme’-amni proves gheunk sodpi umedvaranchi yog’geotay parkhuchea khatir zatolea NET/SET porikxen Maharastra-ntle fokt kaim umedvaruch borem prodorxon ditat, oxem ‘Institute of Chemical Technology’ odheokx G D Yadav-an sanglem. 2007 vorsa hech torecho obheas kelolo tednam, ‘National Institute of Advanced Studies’ (NIAS), Bangalore-chea sod korpeamni, 1998 te 2007 vorsa mozgotimchea ‘research papers’-chea ‘output’-a voir obheas kelolo ani tatun Dil’li Bharatachi PhD rajdhani mhunn spoxtt zalolem. Hea ‘report’-an ugttailam tea pormonnem, PhD programme-achea khatir nondnni zalolea umedvaram modle 2/3 promann dadleanche asle, ani nondnni zalolea modle fokt 50% aplem xikxonn purnn kortale. Punjab, Madhya Pradesh, Kerala, Meghalaya, Chhattisgarh ani Chandigarh, hanga dadleam von ostoreanchi nondnni chodd asa.

Bharatan 103 ‘billionaires’ London: ‘World Billionaire Census’-ache vollerin, 103 ‘billionaires’-anchea vangdda Bharat 6vea sthanar. 95% Bharatiya ‘billionaires’ zanche mull udeog Bharatan asat, te thoimsoruch vhodd zaleat, oxem hea satollean jahir kelolea ‘World Billionaire Census 2013’-achi mahiti ugttailea. Zalear, sonvsarachea dusrea bhagamni choddxem oxem dison yena. Sumar 23% vo 4 zannanchea fattlean fokt ekleanuch to rauta tea xaran tachem mull udeog ubharlolem. Sogllea ‘billionaires’-am modle fokt 39% monis te zolmololea raj’jean aplem mull udeog choloitale. Upatt girestkay aslolea mon’xam modem Singapore, Switzerland ani Hong Kong sarke ‘billionaire hotspots’ avddicheo suvato asleo. Punn, thoimche fokt 36, 34 ani 25% ‘billionaires’, hea desamni

vaddlole/vaddlolim. Dusri ek mhotvachi gozal mhunnlear, Bharatiya ‘billionaires’-anchea modlea soglleam lagim kolejichi podvi (degree) nasli. 10 ‘billionaires’-am modlea 3 zannam lagim kolejichi podvi nasli. Bharatachea ‘billionaires’ancho ankddo Russia-chea ankddea von matso fattim asa. punn, Bharatantlea ‘billionaires’-ancho ankddo 5.5 ttok’keamni unno zala ani gelea vorsa poros hea vorsa ‘billionaires’-anchi aspot sumar $10 billion-an unni zalea. Sonvsarantlea ‘top 5 billionaire cities’ modem Mumbai samil asa, ani ‘top 10’ vollerin tem Bharatantlem ekuch xar zaun asa, zalear New York hea ‘billionaire cities’-achea vollerin unchlea sthanar asa. ‘Billionaire cities’-achea vollerin unchlea 20 sthanancher aslolea xaram modlim 8 xaram

Asia-ntlim asat. Russia-chea ‘billionaires’-am modle 2/3 von odhik zann Moscow, hanga

vestment’ sarke tharavik udeogik vatthar (industries) chodd mhotvache naslolea de-

asat. ‘Top 20’ xaramni aslolea ‘billionaires’-ancho ankddo 661 asa, zo sonvsarachea 30% ‘billionaires’-ancho ankddo zaun asa. ‘Finance’ ‘banking’ ani ‘in-

sam modem Bharat-ui samil asa. Punn, tea suvater ‘industrial conglomerates’ ani ‘pharmaceutical industries’ Bharatantlea ‘billionaires’-ank mhotvache udeog zaun asat.

Tea bhair, Bharatiya ‘billionaires’-anchea modem fokt 3% ostoreo samil asat. Choddxea Bharatiya ‘billionaires’-amni kolejin xikxonn ghetlam, ani 72 ttok’ke mon’xam lagim bachelor’s degree asa. Toxench, Switzerland ani US, hanga ‘university’-mni xikxonn gheupi ‘billionaires’anche promann odhik asat. Novea ‘billionaires’-ancho sogllea von chodd ankddo Asia-nt asa mhunn ‘Wealth-X and UBS Billionaire Census 2013’-an ugttailam. July 2012 saun, ekunn $136 billion aspotichea vangdda Asia-nt 18 nove ‘billionaires’ nirmann zalole. Asia-chea fattlean, 11 ‘billionaires’-anchea vangdda North America asa. Toxench, ‘self-made billionaires’-ancho sogllea von odhik promann aslolea unchlea 10 desanchea modle 5 des Asiantle zaun asat.

8

C AM PA LA R

Gõychi bekari ani sorkari nokreo…

G

oa Human Resource Development Corporation (GHRDC) hache udexim 3 hozar tornatteank ‘skill training’ divn veg-vegllea sorkari khateamni nokreo divpachi yevzonn mukhel montri Manohar Parrikar-an hea vorsachea odmas-potrant ankloli, ti puray toren fiskottun geStanley Vaz lea mhonnpachem stanley@herald-goa.com ugddapem zalam. 6 mhoine meren proxikxonn divn hea vorsa Otubr 1 meren ek hozar tornattea chedde-cheddvank sorkari khateamni bhorti kortolom mhonnpachem Parrikar-an Vidhan Sobhent aplea bhaxonnant axvason dilolem, punn tem puray zavn yevpachem koslinch lokxonnam (indications) dison yenant. Parrikaran GHRDC sthapon kelem khorem, punn tantunt azunui odhikari nemlole nant. Hea vixim ek potrkar hea natean hanvem GHRDC-cho odheokx ani Gõy Vidhan Sobhecho Up-Sobhapoti Anant Shet hache kodde fona velean vaspus keli tedna, “ ‘Additional Director’, ‘ General Manager’ (security), tech porim ‘General Manager’ (house keeping) he tin zage bhorpachi prokriya (process) xevottachea panvddear asa, ani fuddlea sumanant hea tinui zageancher odhikareanchi nemnnuk kelea uprant, ‘skill training’-a khatir umedvarank gheupak survat kortole,” oso zabab Shet hannem dilo. Shet hannem dilolea hea zababacher hanvem barkayen vichar kelo tedna, fuddle anik tin tem chear mhoine meren sorkarachem hem ‘skill training’ koxench suru zanvchem na, mhonnpachem spoxtt zalem. Gõyant ITI koddlean tornatteank mellta tem proxikxonn egdomuch ut’tom ani unchlea dorjeachem asta, mhonnpachem sid’dh zalam, oxem halinch Gõycho Up-Mukhel Montri Adv. Francis D’souza-n sobhe mazar sanglolem. Adv. Francis ho ‘craftsmen training’ khateacho-i Montri zavn asa. Gõyant xikxit bekarancho (educated unemployed) ankddo chodd asa. 2011 vorsa kelolea ‘census’-a pormonnem, Gõyant 87.40% lok xikxit asat. Xikxonn hi hangachea lokachi oddchonn nhoi, punn Gõyant yetat tea, ani sod’deak ostitvant aslolea udheogamni ‘skilled manpower’ mellpachea karyant mat khupuch oddchonneo uprastat. Hea vixim odhik mahiti ditana adlo MPT-cho kamdar fuddari Kelly Furtado hache kodde hanvem sompork kelo tedna tannem mhonnlem, Gõychea somest tornattim chedde-cheddvam hanchem nokream babtint ‘first preference’ sorkari nokreank (government jobs) asta. Khasgi udheog je sod’deak Gõyant choltat, tannim aplea udheogamni monis-boll (manpower) zai mhonnpacheo jahirati vortoman potrancher dileo poryan zalear, Gõychim tornattim taka zoborxem mol ani mhotv dinant, mhonnpachem khud Gõy bhaile ani Gõykar udheogpoti sangtat. Gõychea ‘Employment Exchange’ kendrant nondnni kelole sumar 1 lakh odhik tornattim chedde-cheddvam sirvisanchi vatt pollevn asat. Hantlea bhovtek tornatteam kodde ‘degrees’ asat, punn ‘skill’ na, oxi sod’deak tornatteanchi sthiti asa. Haka lagon, him tornattIm bekarichea somdirant buchkolltat. Bandkam, bizli ani her sabar sorkari khateamni nokreo melloitole zalear ‘skill’ hi aschich poddta. Sorkar he nodrentlean aplim panvlam gombhirtayen ubharina, oxi khont soglle kodden ugddapi keloli aikopak mellta. Dusre vatten, Gõychea ‘Employment Exchange’ kendrant onvdum Janer tem Agost hea 8 mhoineanchea kallant 1,37,599 bekar tornatteanchea nanvachi nondnni zalea, oxi mahiti mhaka gelea mhoineant hea Rozgar Nondnni Kendrant bhett dili tea vellar mell’li. 2011 vorsa 163 bekareank sorkari nokreo favo zaloleo. Zalear, 2012 vorsa fokt 147 zannank sorkari nokreo mell’leat, oxi mahiti hea Kendrantlea eka unchlea odhikarean mhaka dili. Rozgar Nondnni Kendrachea Ponnje vibhagant Moddganv xara poros unnem nanvachi nondnni zata. 2010 ani 2011 vorsa dadleam poros ostoreanchea nanvanchi nondnni chodd zaloli. Punn, gelea don vorsanchea kallant sorkari nokreo mellpeam modem dadleancho chodd aspav asa. Hea vorsa zanchea rozgar nondnni-potrachi mud’dot somplea ani zankam sorkari nokreo favo zaleat, tanchim nanvam kendrant katrun uddounk nant. Prot’tek vorsa sorkari nokri favo zavpeanchim ani vollokh-potr ‘renew’ korunk nasloleanchim nanvam katrun uddoitalet. 2010 vorsa zankam sorkari nokreo favo zaleat, tantunt 100 dadle ani 63 ostoreancho aspav aslo. Zalear, 2012 vorsa 80 dadle ani 67 ostoreo hankam sorkari nokreo favo zaloleo mhonnpachem Kendran dilole ankddevari udexim spoxtt zalam. Vortoman potramni sorkari nokream sombhondan jahirati ailea kai, novim nanvam nond korpak ani ‘renew’ korpak lokachi gorddi poddta. Nondnni korun mud’dot kall (validity period) sompon poryan tem ‘renew’ korunk odhik don mhoine divpant yetat. Punn, tea uprant mat ‘employment exchange’-ant nanv porot nond korpa khatir soglli prokriya (process) asli toxi porot korchi poddta. Khupxe umedvar dilolea kalla modekat nondnnipotr ‘renew’ kori nant. Khoinchea tori sorkari khateant nokri asa mhonnpachi jahirat vachlea uprantuch ‘renew’ korpak dhanv martat. Bekar tornatteamni hem rozgar nondnni-potr toyar korta astanach aplem xikxonn, ani otirikt (additional) xikxonn ghetleat tache dakhlle dilearuch Rozgar Nondnni Kendr tanchi topasnni korun tanchem nanv sombhondit khateak suchovpak xokta. Punn, Gõyche bekar tornatte oxem korunk xellmoddai kortat, oxem ugddapem zalam. Bekar tornatteamni antreapoirean Rozgar Nondnni Kendramni yeun aple mahitichi chovkoxi korpachi goroz asa, oxem Ponnje ‘Employment Exchange’ hantuntlo odhikari sangta. Gõyant sod’deak bekar lokancho ankddo kitlo meren asa, hacho thav kaddunk egdomuch kotthin zalam. Gõyant aslolea soglleach bekareamni Rozgar Nondnni Kendrant ap-aplim nanvam nond keleant oxem na. Gõykarank sod’deak lagu aslolea sabar prosnam modem, ho bekaricho prosn poryan khupuch gombhir zala. Prot’tek tornatto aiz sorkari sirvisechea fattlean dhanvpoll kelolo nodrek poddta. Punn soglleankuch sorkari nokreo koxeo mellom yetoleo? Hacher prot’tekan khud apunn zavn zabab sodun kaddpachi goroz asa, hem suriya uzvadda itlem sot!


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 9:06 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

9

Modi PM zalear, Bharatachem nisontonn! Kongresak Narendra Modi hi bhirant nhoi Sushilkumar Shinde hachem mot…

Khasdar Francis Sardinhachem spoxtt mot… Amcho AvAz BAtmidAr

Kepem: Bharatiya Janata Pokx sot’ter yeun Narendra Modi Bharat-cho Prodhan Montri zalo zalear, desachem nisontonn zatolem, oxem soroll mot Dokxinn Gõycho Kongres Khasdar Francis Sardinha hannem porgott kelem. BarcemKepem hangasor ghoddoun haddlolea eka Kongres vaurpeanchea mellaveant Khasdar Sardinha uloitalo. Hea vellar vedicher Gõy Kongres Pokxacho Prodex Odheokx Subash Shirodkar, Kepemcho Kongres Amdar Babu Kavlekar, Raxttriya Sorchittnis Girish Chodankar ani her Kongres fuddari hajir asle. Hea vellar Sardinhan uloitana fuddem mhonnlem, Narendra Modi jeo desachea vikasacheo khobro sangta, teo tacheo vhoilea-vhoir zavn asat. Modi khud Gujrat raj’jeacho Mukhel Montri

asloleak, tannem thoincho kosloch vikas ghoddun haddunk na. Gõyant bhroxttachar Zero kortolom oxem mhonnpi Manohar Parrikaran Gõy raj’jeak desantlea heram raj’jeam modem ‘hero’ korun soddlam. Gõyant sod’deak renv kaddpacher bondi asa, punn kallea bazarant renv bhorpur mellta. Hea kallea bazarant vikhpi renvecho duddu konnachea bollsant veta, hem porjek vegllea utramni sangpachi goroz na. Prodex Subhash Shirodkar hannem Parrikar-achea fuddarponna khala cholpi BJP sorkar hem ek fotting, bhoujan somazantlea lokachea pottar khontt marpi, b h r o x t t a c h a ra n t b u d d l o l e m , xetkaram virodhant

aslolem, oxem ttika keli. Venchnnukam vellar jea sorkari kamdaramni BJP-ik apli modot korunk na, tancho atam bodlo gheupachem rajkaronn atam BJP korta. BJP sorkar hem gorib lokachea virodhant vaurta, oso arop Subhash Shirodkar hannem thoim mellaveant uloitana kelo. Kepem motdar songhacho

amdar Babu Kavlekar hannem apnnem Kepem ganvant kelolea aplea vauracho addavo ghetlo. Apnnem Kepem motdar songhant kelolea vikas kamancho foll gheunk sezarcho ek amdar aplea motdar songhant aplem nak ghansta, oxem tannem mhonnlem. Apnnem khoincheach sezarchea motdar songhant vochon tanchea kamamni addkolleo haddunk nant, oxem Babu Kavlekaran spoxtt kelem. Dokxinn Gõy Jil’lo Kongres Somitin ghoddun haddlolea hea mellaveak her sabar sthanik Kongres fuddareanchim uloupam zalim. Soglleach hajir aslolea Kongres uloupeamni BJP sorkaracher ani khas korun Mukhel Montri Manohar Parrikar-acher koddok utramni ttika keli. Parrikar fuddle urla to kall osoch sodrer urlo zalear, Gõycho sot’teanas zatolo, oxem dor eka uloupean aplea uloupantlean sanglem

Novi Dil’li: Bharatiya Janata Pokxacho Narendra Modi mhonnge Raxttriya Kongres Pokxak ek avhan (challenge) vo ek bhirant nhoi oso visvas ani ugttem mot Kendriya Ghor Montri Sushilkumar Shinde hannem Novi Dil’lint porgott kelem. Mhoinealle (monthly) potrkar porixodent uloitana Sushilkumar Shinde hannem Ghor Khateacho (Home Ministry) fattlea eka mhoineacho niyall sador kelea uprant to potrkaram kodde uloitalo. Potrkaramni vicharlolea veg-vegllea prosnank Shinde hannem zabab dile. Modi hem Kongres pokxak avhan vo bhirant nhoi, oxem mhonntana, hem aplem khasgi (personal) mot zavn asa, oxem sanglem. Svotontr Telengana raj’jeo sthapon kelea uprant Andhra Pradesh-ant upraslolea ghoddamoddincher Kendriya Ghor Khatem khupuch kallji gheun panvlam marta, oxem tannem

ugddapem kelem. Andhra Pradesh-ant Kaido ani Suvevostha (Law and Order) nittayer dovorpa khatir Kendr sorkaran thoinsor 87 ‘military troops’ phattoileat, oxem tannem eka prosnank zabab ditana sanglem. Andhra Pradesh-ant jeo zativadi hinvsa zatat, tache vixim Kendr Sorkar khupuch chintest asa ani thoim xanti haddpak kendr sorkarache soglle toreche proitn chol’leat, oxem tannem potrkaram samkar

spoxtt kelem. “Sod’deak Bharatachea 5 raj’jeamni Vidhan Sobhechea venchnnukanchi prokriya chalu asa. Bharat-achea Mukhel Venchnnuk Aiyogan (Chief Election Commission) suchoilolea pormonnem tea 5-ui raj’jeamni kosleoch vaitt ghoddnuko ghoddcheo nhoi mhonn ‘Central Reserve Police’ hanche sumar 87 pongodd thoim sod’deak rakhnne khatir phattoileat,” oxi mahiti Shinden potrkarank dili. “Naxalvadeamni tabeant ghetlolea lokachi suttka korche khatir Kendr Sorkarachea Ghor Khatean ek khas yevzonn toyar kelea ani Naxalvadi bhagamni te yevzonne vixim anik thoddeach disamni kolloupant yetolem, ani Naxalvadeanchea tabeant je inosent lok addkollun urleat, tachi suttka zatoli,” oso bhorvanso Sushilkumar Shinde hannem potrkaram samkar ugddapo kelo.

Ambott-Tikh

Aurelio viegAs

Amche Amdar futtbol khelltat...

H

alinch Gõychea amdarancho ek pongodd Dubai-nt futtbol ‘tournament’an bhag ghevn ailo. Dubai Goans hannim ghoddun haddlolea hea ‘tournament’-an bhag ghevn tannim vostadponn melloilem hi khuxalkayechi khobor fokt tea amdarank ani tanchea ghorcheank. Gõychea ‘Aam Aadmi’-k hem poddlolench

na karonn Gõyche porjen tankam futtbol khellunk venchunk nant punn Gõyche seve khatir venchleat. Hea ‘tournament’-an bhag ghevnk gelole khellgoddi mhonnllear Carlos Almeida, Benjamin Silva, Avertano Furtado, Glenn Ticlo, Caetano Silva, Mahadev Naik, Milind Naik ani Naresh Sawal. Atam kaidexir ritin hea bhonvddecho khorch Gõy sorkaran divnk na mhonn jahir kelam punn bhitorlean khoinche duddu uzar kele to mat konnak vas lagunk divnk na. Khoinchea Amdar-ak aplo svothacho khorch korun Dubai-nt vochpak poddlam? Ani temvui zalear futtbol khellunk? Akrekh sorkari tizorekuch mar bhosona mu? .

Anik ek pavtt negar!

L

ok Sobhecheo venchnnuko umbrear pavleat teo pollovn ani Mopa vimantollacho vixoy venchnnukam vellar apleak sotait mhonn Mukhel Montri Parrikar-an aplem poilinchem sangnnem bodlun mhonnlem ki Mopa vimantolla vixim ami kednach veg korunk na. Punn Abrilache 1 tarker Vidhan Sobhent tannim sanglolem ki 2016 vorsachea xevttak na tor 2017 vorsache survek hem Mopa vimantoll purnn zatolem. Atam tannim Gõykarank ‘April Fool’ kelo kai? Amkam zalear disona!

Hache kaim dis adim eka futtbol khellachea xevotta dobajeak adlo Mukhel Montri Luizinho Faleiro-n Gõykarank ugddas kelolo ki Mopa vimantoll Gõyant zalem zalear apo-ap Dabolle vimantoll Gõykarank bond zatolem. Ani hea utramcho dhopko lagon amcho Mukhel Montri anik ek pavtt aplea uloilolea utramcher negar gelo. Amcho Mukel Montri fuddem mhuntta ki Kongres fuddari zoxe Luizinho Faleiro, Pratapsing Rane ani Churchill Alemao-an hem Mopa vimantoll-ak apli maneotay diloli ani atam eleisanvank lagon te aplo nixedh porgott kortat. Atam Kongres fuddareamni suru kelolo ho vavr BJP sorkaran mukhar vhorcho oxem khoincheach pustokar borovnk na tor BJP-n to fuddem kiteak vhelo? Horxim zalear Kongres-in fuddem haddlole kitlech prokolp BJP-n modem poddun ordhearuch soddleat. Gõyche porjek mat Parrikar-acher bhorvanso na, to poilim mhuntta ani uprant negar veta. Atam Lok Sobhechea nivoddnnukam khatir hem tachem ek novem nattok nhoi mhonn konnachean khatri dium yeta?

Obheas bhonvddi kai piknik?

G

õyant kochreacho prosn suttavo korche khatir Gõycho ek 38 zannancho pongodd obheas korche khatir halinch Italia, Austria ani Germany desank bhett korunk gelo. Ho obheas korpacho pongodd porjechea khustar Manohar Par-

daranchem he piknike vorvim pott bhorlem.

Dokxinnechi tikett Luizinho-k?

L rikar-an ekvottlo. Horxim hantunt obheas korpachem kainch na punn hi ek aplea avoddtea mon’xank Parrikar-an piknik toyar kelea jea vorvim aplo puray pongodd ekvottan ravcho ani aplea sorkarak koslich vaitt poristhiti yenvchi nhoi. Hea adim osleo obheas korpacheo bhonvddeo amchea amdaramni kivam montreanchea lagsarleamni kitleach desamni vegvegllea vixoyancher keleat punn azun porian he obheas korunk gelole azunui obheas korituch asat. Ani Gõycher hea obheas bhonvddeancho azun porian kainch faido zalolo na. Obheas korpachi bhonvddi mhonntoch somzopachem piknik toyar asa. Atam hea venchun kaddlolea 38 zannantlea veoktim modem favo te porim todneo (expert) nant oxem kollun ailam. He bhonvddek geleat tantunt Up-Mukhel Montri Francis D'Souza, Poryatton Montri Dilip Parulekar, Calangute Amdar Michael Lobo, Curchorem Amdar Nilesh Cabral, Sanguem Amdar Subhash Phaldesai, Sanquelim Amdar Dr Pramod Sawant ani Sanvordem Amdar Ganesh Gaonkar. Mhonntoch sogott am-

Rupea Podd’dear poddlem? IFFI-int onvdum 325 cholchitram ‘Krish-3’ thondd Vhodda promannan cheorchent aslolem ‘Krish-3’ Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Dor vorsa Gõyant zavpi Ontoraxttriya Cholchitram Mha-utsovak onvdum atam meren sumar 7 hozar protinidhimni ap-aplea nanvanchi nondnni kelea. Punn, IFFI-chi tarikh lagim pavtapavtam ho protinidhincho ankddo adim kelole opekxe (expectation) pormonnem 15 hozar meren pavtolo, oxem Entertainment Society of Goa hacho ani IFFIcho Sonchalok Shankar Mohan hannem potrkaram kodde uloitana sanglem. Onvdum IFFI-chem ugttavon korpak Hollywood cholchitranchi Kolakarn Su-

san Serendon hinnem hajir ravpak bhasailam. Zalear xevottachea dobajeak Malaysia Cholchitranchim Kolakarn Mitchell Yo hi hajir ravteli mhonnpachem nischit zalam, oxem Shankar Mohan hannem fuddem mhonnlem. Onvdunchea IFFI mha-utsovant sonvsarbhorchea 74 desantlim 325 cholchitram dakhoupant yetolim. Bharati cholchitranchi-i sonkhea he pavtti khupuch vaddloli asa. Gelea vorsa 67 cholchitram IFFI-int dakhoilolim. Hea

vorsa hea dexi cholchitranchi sonkhea 74 odhik asa. ESG vattharant aslole ‘Macquinez Palace’ hangasor onvdunchea IFFI khatir ghoddun haddlolea ‘Road Show’ hachea uprant Shankar Mohan hannem potrkarank sanglem. Hea vixim odhik mahiti ditana tannem saglea, porum IFFI vellar atam meren fokt 5 hozar protinidhinchea nanvanchi nondnni zaloli. Onvdum ti 2 hozar itli odhik vaddlea. Xevottache dis lagim yetat mhonnosor protinidhinchi nondnni zavpacho veg vaddtolo, oso IFFI-chea Sonchalokan aplo bhorvanso ugddapo kelo. Onvdum IFFI-ichi ugttavnni korunk yeupi Hollywood Kolakarn Susan hinnem sumar 100 odhik cholchitramni bhumika keleat. Tech porim tichi bhumika vakhannun tika 5 Oscar he namneche puroskar favo zaleat. Zalear xevottachea dobajeak hajir zavpi Mitchell Yo hinnem sabar puroskar melloileat tem zalench, punn cholchitramni ‘stunts’ korpak ti egdomuch uxear asa, oxem Shanar Mohan-an sanglem. Gelea Aitara zalolea IFFI-chea ‘road show’-ant IFFI-che ‘posters’ chittkailolea eka vahanak bavtto dakhoun tem vahan soddpant ailem. Hea vellar uloitana Enertainment Society of Goa hacho Odheokx Vishnu Surya Wagh hannem hem vahon sogllea ganva-ganvamni vochon prochar kortolem, oxem sanglem. Ho vahanacher prochar korunk Radio Mirchi hache DJ’s nemleat, oxem Waghan sanglem.

Deepika-Ranbir hancho porot ‘romance’

I

mtiaz Ali hachem fuddlem cholchitr ‘Window Seat’ hantunt Ranbir Kapoor ani Deepika Padukone porot ek pavtt ‘romance’ kortana polleupak melltolim. Hea adim Imtiaz Ali hachea ‘Yeh Jawani Hain Deewani’ hea cholchitrant Ranbir ani Deepikan khupuch thoknnay korpa sarkho vaur kela. Cholchitram polleupeank hem Ranbir-Deepika zoddpem (couple) khupuch avoddta. Tanche modem ‘break up’ zalea uprant Ranbir-Deepika hanchem ‘Yeh Jawani Hain Deewani’ hem poilem cholchitr zavn aslem.

Hea cholchitra udexim tanchi tutton geloli ixttagot ani mogache sombhond porot zullon ailole. Punn, Katrina Kaif haka lagon zalolea vad-vivadank lagon tim porot eka-meka pasun pois zalim. Imtiaz Ali atam hea zoddpeak porot ek pavtt ekttaim haddpacho asa. ‘Window Seat’ hea cholchitrantlea mukhel kolakaranchim nanvam anik thoddeach disamni porgott zavpachim asat. Hea cholchitrak A.R Rahaman hea namnechea songitkaran songit dilam.

hea cholchitrak prekxokam (audience) koddlean khupuch thondd protisad mellta, oxem ugddapem zalam. Sumar 130 kotti khorch korun toyar kelolem ‘Krish-3’ hea cholchitran ‘release’ zavn survatechea satolleant fokt 86 kotti rupiya zoddle. Puray Bharat-ant ani heram desamni sumar 4 hozar sinema ghoramni ‘release’ zalolea hea cholchitrak ‘diwali’ ani ‘Laxmi Poojan’ hacho lhan-vhodd fottko boslo, oxem mhonnlolem aikopak mellta. Hea vorsa sumar 3500 sinema ghoramni ekach barabor ‘release’ zalolem ‘Chennai Express’ hea cholchitran fokt sadde-tin disanchea kallant 100 kotti rupiya zoma kele. ‘Chennai Express’ hea cholchitra samkar ‘Krish-3’ khoisor ‘fail’ gelem kai? Hea prosnacho zabab sod’deak cholchitranche zannkar sodtat. 100 kotti rupiya zoma korpa khatir ‘Krish-3’ hea cholchitrak anik kitle dis lagtole kai? Hacho zabab mellonk sod’deak kottin zalam. Salman Khan hachem ‘Ek Tha Tiger’ hea cholchitran fokt 5 disam bhitor 100 kotti zoma korunk dakhoilole. Hem cholchitr 3500 sinema ghoramni ‘release’ zalolem. ‘Krish-3’ cholchitrak itlo thondd protisad kiteak mell’lo, hacho zabab azunui mellonk na.

ok Sobhecheo venchnnuko pavleo ani Kongres pokxan aplea umedvaranchim nanvam Novembrachea xevottak meren jahir kortole mhonn kollovn dilam. Him nanvam usram jahir korpachem karonn mhonnlear kaim zann Kongres fuddari mhunttat ki Dokxinn Gõychi tikett porot Francisco Sardinha-k dinvchi nhoi ani hacher bhasabhas chalu asli. Thodde Sardinha-k aplo tenko ditat punn choddan chodd Luizinho Faleiro-che vatten asat. Dusre vatten khas Dil'lintle khobre pormonnem Sonia ani Rahul Gandhi-k hi tikett Luizinho Faleiro-k divpacho vichar asa punn Luizinho tanchem sangnnem kanar ghevpachea poristhitint na. Luizinho-kui bhorpur zanniv asa ki to moidanar denvlo zalear tache-i add Kongres-intle kaim zann fuddari taka nixedh kortole vo nivoddnnukam vellar virodheank aplo tenko ditole. Tea khatir atam dor eka dobajea vellar Luizinho Faleiro apunn Lok Sobhecho umedvar nhoi mhonn goxnnam korta punn him goxnnam fokt virodheancho hoikar mello porian oxem dison ailam

K M N tr v p ch m n


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 9:08 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Osvosth Mon

JasMine rodrigues estiBeiro

F

aleam Aitar. Sokallim Igorjent don Misam ani sanjer kopelant ek Mis. Tea bhair katekistanchi zomat, Vincentin sonvsthechi zomat, uprant bautism... Soglli toyari korta mhunnosor ratchim sadde ikra voram zalolim. Sokallim vegim utthunk zai, chintun hanvem ‘room’-antli laitt bond keli ani rozar korun nhidunk gelom. Dollo lagta thoinch aslo. ‘Residence’-achi ghantt vazli. Hea vellar anik konn kai? Monantlea monant chinta mhunnosor porot konn tori dar khottkhottaita to avaz ailo. Devachea bhurgeak piddestanchea makhnnechi goroz

bi poddlea asteli, yevjit bajevelo utthlom, angavelean lob choddoilo ani vegim vegim sokla ailom. Dar ugddun pollet zalear mhozo visvasuch bosona zalo. Ek sobit-sundor, sumar chovisponchvis vorsanchem gorem pitt cheddum mhojea fuddeant ubem aslem. Tache lamb kens komra meren pavtale. Dolle, nak, vontt taka sobo sarke asle. Itlea sobit cheddvak hea vellar darant pollovn hanv khoreanich thottaklom. Mhaka pollena fuddem tannem mhollem: - ‘Father’, mhaka tuje lagim ulovnk zai. - Maf kor hanvem tuka vollkhunk na. - Koso vollkhotolo, tum amche igorjent novoch aila nhoi? Hanv Fabrica bhattantlem Mendes-achi dhuv Rosanne. - Hea vellar hanga yevnk kosli goroz poddli bai? - ‘Father’, mhaka tuje lagim ulounk zai. - Punn hea vellar? Polle Rosanne hea vellar eka vaddlolea cheddvak hanga konneim pollet zalear... Tum oxem kor atam ghora voch. Ami faleam ulonvchim.

- Na ‘Father’. Konn pollonvchona. Hanv konnank dischem na. Hanga konnuch na ti khatri korun hanv ailam. Mhaka atanch ulounk zai. - Bhailean thonddai borich poddta. Bhitor yo bai. Hanvem dar dhamplem ani taka ghevn voir gelom. ‘Parlour’-ant bostoch tannem ulovnk suru kelem. - ‘Father’, mogan poddlear patok? - Kiteak vinchartai bai tum? - Sang nu Father, mogan poddlear patok? - Oso vinchar kiteak kortai bai tum? Tum konnachea mogan poddlam? - Hoi Father. - Konnachea? - Tujea. Tem odikui mhaka tenkun ailem ani mhojea hatak dhorun mhollem: “Mhaka tum sarko Nazim-a porim dista. Tuje kens, tuje dolle, tuje gal, tuje vontt… Mhoje dolle mhaka fottoi nezo.” “Rosanne hem tum kitem kortai? Hanv Nazim nhoi, hanv Devacho munniari. Hea ganvcho Padr Vigar.” “Fott marinakai... Mhozo Nazimuch tum... Osoch dhovo kurta angar nhestalo to. Nazim ghe mhaka tuje vengent… Kitlem axelam hanv tuka.”

Kovi ani Kovita Cyrilo d. fernandes

edvin M. fernandes Kudchodem, Gõy

Avoy ani Bapuy Kitloi gorib vo girest zaum Avoy bapuy amchea mogachim Aplea vengent amkam ghevn Mhunttat bhurgim apurbayechim

Bannavle, Gõy

Mhojer akant suttlo. Kiteim tori ghoddbodd asa. Hem toklen sarkem na xem dista. Monantlea monant Devak ulo kelo ani dhir ghevn hanvem mhollem: - Rosanne, atam tum ghora voch. Ghora lagim tuka husketolim. Ami faleam ulonvchim. - Khorench faleam tum mhoje lagim uloitolo? Toxem zalear hanv faleam yetam. - Tum hanga yenaka, hanvuch tujea ghora lagim yetam. - Naka, naka ghora lagim amkam ulovnk ‘privacy’ mellchina. Hanvuch hanga yetam. Rosanne vochunk bhair sorlem. Sokol daraxim pavtoch taka thoinch rav mhunn sangun hanv mhoji skuttor haddunk gelom punn tem fuddem cholot ravlem. Hanv mat tem borem fuddem pavmeren taka pollet urlom. Soglle vatter sunnim vichitr toren bhonktalim to avaz kanar sadtalo. Voir yevn porot bajer add poddlom. Monank thar na zavn dolleank dollo kosoch lagona zalo. Khinn bhor Rosanne mhoje vengent aslolem tem druxea mhojea dolleam mukhar dosmosunk laglem. Deva… taka Tunch vatt dakhoi mhonn chintnam monant had-

Mhoje-i jinne mollar Noxiban bhangar piklem Bapayn roilelea zhaddar Hanvem mhojem biradd kelem

Bendol

Bapaycho svas uddlo tedna Mhakach hanv ojap zalo Bapaychi girestkay mhoji korun Bendol-i sarko khuxal aslo

Ambeachea zhaddar bendol asli Mhojea nodrek farovli Zhaddar sust khuxal ravon Sonvsar aplo miroitali

Lharancho fennor hansta tedna Renve rupan chinvon ghetlo Dusreachea bhuzar ubo ravon Ugteaponnan jog choitalo

Koxtt te zaite korun Hanson khellon dakhoitat Aplea pottachi bhuk sonsun Bhurgeank aplea xikoitat

dun, koxei bhaxen faleam Rosanne-achea ghorak bhett divnk zai mhonn chintun porot nhidunk gelom. Dusrea disak sanjer kopelant Misachi Bhett bhettoilea uprant, nitt Rosanne-ager vochpacho rosto dhorlo. Fabrika bhattant pavtoch konn eklean Rosanne-achem ghor dakhoilem. Skuttor darvonttea lagim dovrun hanv cholunk laglom. Mhaka pollovn ek bail dhanvon fuddem aili ani mhaka zapailo: - Pativ yo. Dev bori sanz tuka dinv. - Tukai dinv. Hem Rosanneachem ghor? - Hoi ‘Father’. Hanv tachi avoy. Tum Rosanne-ak vollkhota? - Hoi, vollkhotam dekhun ailam. Ghorant sogllim koxim asat? - Asat borim. - Maim, Rosanne-ak bhavbhoinni nant? - Dhaktto bhav ani bhoinn asat. Rosanne vhoddlem Pativ. - Punn Rosanne he porim… - Amchem Rosanne sarkem mogall aslem Pativ. Mhojea ghorkarachea fattlean ratiche dis korun hanvem bhurgeank voir kaddlim. Dhavi pas zatoch kolejik vochpachi tannem khuxi

dakhoili. Thoim Nazim-achi ixttagot zali. - Nazim? - Hoi ‘Father’, Musolman bhurgo to. Tanchea ixttagotin uprant mogachem rup ghetlem. Itlench pap mhoje dhuvechem! - Tum roddonaka Maim. Tujem dukh Devachea hatant ghal. - Cheddum mhollear ek bavlem mhunn somzun Rosanne-ak soddun to dolldiro dusreachea mogan poddlo. Tacho niz mog korteli mhoji dhuv Rosanne noxibant fottovlem. Taka somzavpache hanvem zaite proitn kele punn tannem tem monak lavn ghetlem ani tacho osor tache toklecher zalo. Pixeam bhaxen hanga thoim Nazim-ak sodunk laglem ani aplo mogi Nazim mhunnon konnakui vollkhunk laglem. Ti porot fugar zavn roddunk lagli. He vatten mhojea kallzantlem fugasanv vaddlem. Tika dhir divnk hanv fuddem sorlom. - Roddonaka Maim. Tujem dukh Devachea hatant ghal. Sogllem sarkem zatelem. - Atam ani sarkem zavpachem kitem urlam ‘Father’? Cheddeam- cheddvanchea fot-

John Barretto

Torui dusreache kott’ttentlo poiso Tachea bolsant zai aslo Kanvllea bhaxen zompoy marun Dublleancho duves kortalo

Canacona, Gõy

‘Driver’

Vaitt vesonak sampoddlo Vadolla sarko ubot aslo Ghunvllichim vokhdam ghevun Moujecho khell khelltalo Ambeacho khando oxokt zalo Zhumzhumit varean moddon poddlo Bendol votan sukot ravli Tornni tachi jinn Bendol-i sarki ujeant poddli

Bhurgeamni borem xikxonn xikon Avoy bapaychem nanv voir kaddchem Sodanch tankam man respet diun Zantteponn tanchem sambhallun vhorchem Devan dilolea jivitacho Ami boro upeog korunk zai Ek dis tumi-i zatlim avoy-bapuy Hem ami monant dovrunk zai.

Jafdes KunKollKar Kunkolle, Gõy

‘Driver’ mottor cholovpi Vo zait to tarvacho kopit ‘Aeroplane’-acho pilott Taka ami diunk zai man To nastana amcheamni Poinn korunk zaina ‘Driver’ ek chalto monis nhoi Dis ani rat voltam ani choddtteo Dolle rosteacher bhonvddavn Nhid ani zagronn korun Amkam thikannar vellar pavoita hoi.

Porvorchea Dongra Mathearu…

Bhurgim aplim vhodd zatoch Avoy bapuy khuxal zatat Kam borem mevlear puro Mhunnon Devak ulo kortat

tkirea moga vixim hanvem zaitem aikololem punn mhoji dhuv ek dis baim-nt uddi marun aplo jiv sompoun fottkirea mogachi bolli zateli mhunn mat hanvem kednach chintunk naslem. Tichea utrancher mhozo visvas kosoch bosona zalo. Mhojea pãyank kampero suttlo. Mhojea tonddak utranch futtona zalim - ‘Father’, tea mon’xachea mogan poddon tannem chuk adarli. Mogan taka fottoilem. Hea fottkirea mogak lagun aiz don vorsam zalim mhojem Rosanne mhaka unnem zalem. Mhojem bai Rosanne...Rosanne... Fuddem ulovnk tonddak utranch yena zalim... Don vorsam adim...? Ratinch tor tem... Hem ghoddonk xokeo na. Mhaka xello gham suttlo. Monant xembor prosn uprasle. Mhoji nodor vonttir umkollttolea fottvacher geli. Kal ratim bhett zaloli teach cheddvacho rupkar... To fottu pollovn mhojea dolleam samkara mollob konsllun poddleleachi mhaka baas zali. Porot igorjent vochon melolea otmeak sasnnachem tharonn mellovnk khas prarthon korun hanv mhojea ‘room’-ant gelom.

Vegan bos choloilear ‘driver’ boro huxar mhunttanv Sovkas choloilear Kitem re jhemetai mhunttanv Eksiddent zalear ‘driver’-ak Poilo sodhunk bhonvta Guneanv nastana poryant bolli zata.

Porvorchea dongra mathearu Thoim odim modim zomtat Eklo mostikhor Tis ani nnov mostikhoru

Hanv tumkam Keddbori khavoitolom Rendralea dam’nneant pasun Bizli pavoitolom

Hea ‘bobe’ – ghorant Bilancher bilam Ek mat bil Asertad pas zalam

Him pokim asvasonnam Kagtacheruch boroun urlim Rajkornneamni mat aplim Pottam bhorun kaddlim

Hoi… motdar chuklo Punn mostikhor jikhlo Pogar tancho Mollbak tenklo

Vhoklank laadli, ostoreank bhot’to Matheak tanchea fulam mall’llim Diunchea vellar podd’ddo sokla oddlo Mall’lolim fulam tanchea mathearuch bavlim

Boro ‘driver’ gaddi choloitana Sorkari kaide pallta Bosint aslolea lokachem Jivit aplea hatamni sambhallta Borea gunnachea ‘driver’ bhavak ‘Thank You’ mhunnonk visornaka

Somajik Mollar Mhapxem vattharant

50 lakhancho Charas dhorlo aMCho avaz BatMidar

Mhapxem: Bodgini-Mhapxem hangasor giraikanchi vatt pollet boslolo Sillguri-Darjeeling hangacho Sharvin Sharma hea dubavit aropeak dhorun, Mhapxem pulisamni tache koddlean sumar 50 lakhancho ‘charas’ hem gunvlle vokhod zopt kelem. 2.85 kilo voznacho ho charas Gõychea Pulis Khateantlea ‘Anti Narcoitic Cell’ hantuntlea pulisamni gelea son’vara dhorlo. Fattlea sabar vorsanchea kalla uprant Mhapxem pulisamni poilech pavtt itlea vhodd molachem noxe vokhod zopt korunk zoit melloilem. Mhapxem Pulis chovkecho Dy SP Serafin Dias hannem dilole odhik mahiti pormonnem, gelea Aitara sokallchea sumar 8.30 vaztam ek tornatto Mhapxem-Kalangutt margar Bodgini hangasor noxe vokhdam vikhpak yeupacho asa, oxi mahiti melltanch Pulis Nirikxok T u s h a r V e r n e k a r, Up-Nirikxok Ratnakar Kalangutkar a n i Mhapxem P u l i s chouker vaurtolea heram pulisamni ho monis yeupacho aslo tea zagear ek sampllo vinnlo. Dubavit

aropi Sharvin Sharma thoim ailo tea vellar taka dhorun tachea kodde aslolea samonachi topasnni keli, tea vellar tache koddlean chras noxe vokhod bhorlolim 236 plasttikachim lhan-lhan pakittam sampoddlim. Hea sogllea pakittanchem ekvottit vozon korun pollelem tedna tantun 2 kilo 850 grams charas asa mhonnpachem pulisank ugddapem zalem. Sthanik bazarpettent (local market) hea noxe vokhdanchem mol 5 lakh, zalear Ontoraxttriya bazapettent tachem mol 50 lakh itlem zata. Pulisanchea tabeant aslolo dubavit aropi Sharvin Sharma hem tache kodde aslole noxe vokhod vikhpa khatir gelea Sukrara Gõyant ailolo. Ho Charas vikhun Aitara sanje vellar reilvent boson to Mumboi vochont yevjitalo. Pulisank hea aropea koddlean sampoddlole reilveche tiketti udexim hi gozal pulisank spoxtt zali.

Gõyant Poryattonacho Fuddar Kitem?

WilliaM fernandes Sanvordem – Kudchade-Gõy

S

umar tis vorsam fattim Gõychea sorkaran chintlem ki minacho udheog chodd temp thogchona, ani hench fuddarachem chintun ek nirnnoy ghetlo ki poryattonak nett diun, favo titlo duddu khorchun poryatton Gõycho mukheli dhondo korunk. Ani hench karann zaun aslem 1980 vorsak thavn kitlimxim vhoddlim vhoddlim ‘hotel’-am Gõyant bandunk porvangi dili. Gõychea lokamni tea vellar zaito bhovall kelo him ‘hotel’-am yevpachim bond korunk punn sorkaran okondd panvl marun mottea promannan sabar torechim ‘hotel’-am doryache dege vhelean yevnk porvangi dili. Ani hea vorvim kitlimxim lhan vhoddlim ‘hotel’-am Gõychea mukhi vellamcher ani xaramni bandlim. Gõyam “Roma Udentichem” mhunn ak’khea sonvsarak ghazlam. Gõychi nisorgik sobitay ani Purtugezacho probav amche sonskrutayecher poddon tacho varo, Gõyank ek kherit sthan koso mell’lo, poryattokank mon bhulovpacho, monak xanti haddpacho khas zago zavn ghelo. Poryatton ek

motto dhondo korunk ek panvl marun, Gõychea sorkaran 2000 vorsa ek ‘master plan’ toyar kelo ani ek Poryatton dhoronn apnnailem. Hea vorvim Gõyant favo tea porim poryattokank boreo sovloti mellovn diunk, tankam sogllim sompeponnam zaunk aplo khas poryattok kendr suru kelo. Chodd korun poryattok je bhonvddi korunk yetat, te vellancher aplem thikann kortat. Thodde poryattok amcheo sobit igorzo ani devllamni Devak bhett korunk yetat. Vorsachea vorsa poryattokanchi sonkhea vaddot asa ani hea vorvim amchea Gõychea ‘infrastructure’acher dobav ghalta. Gõy ek lhan prant zalolean ani hi

vadd zaloli proyattokanchi sonkhea Gõykarank sambhallunk khubuch kotthinn lagta ani hea vorvim khas Gõyche porjek aiz khubuch tras zavnk lagleat. Zaum te magir udkak lagon, vostunche mhargayek lagon, rosteancher chodd vahanam zalolea karaonnank, adi. Gõychem khaxelponn mhunnchem amchi sonskrutay, amche hirve dongor ani xetam, amchea Gõyant vhanvteo sabar nodi, dhove renveche doryache kinare, sabar mondiram ani igorzo, kitlexe dhobdobe ani zhori, adlea kallaveleo vhoddleo imaroti, hench amchem daiz. Udorgotichea nanvan aiz zaitem jem borem Gõyant aslem tem kobar zait veta. Ji Gõychi so-

bitay adim asli ti aiz disona. Kitlexe dongor kobar kele, xetam purovn vhoddlim ‘building’-am kaddlim. Vello jeo meklleo asleo teo aiz chikar torekvar lok vosti zalea. Gõychem nanv disan-dis bigddot veta. Ostoreank aiz Gõyant surokxa nam. Xindulkechea ani noxechea dhondeak lagon anikui Gõychem nanv vibaddot asa. Gõyant sogllea vattamni mhargay ani luttmar dista. Hea sogllea karannank lagon Gõyant halinchea kallar poryattok unne zavn amchea Bharotachea dusrea prantamni apli bhonvddi korunk vetat. Dusre vatten amchea sorkaran vo Poryatton khatean hea bhonvddekarank aiz meren novem kainch di-

unk zalem na. Gõychem khaxelponn sambhallun ani sonskrutay rakhun dovrun ami tor fuddem gele zalear ami poryatton dhondo fuddarak thigoun dovortele. Hem amchea sorkarachea ani poryatton khateachea poilem monant asunk zai. Poryattokank fokot doryachea kinarea vhelean vhoron ani mondiram vo igorzo dakhovn amcho poryatton udheog chodd teomp cholchona punn ami Gõychi bhitorli sobitay bhonvddekarank dakhovnk gorjechem. Lhan vhoddeamni amche nodimni proves korop, amchea hirvea dongramni poryattokank bhonvddi korun dakhovop, amcheo zhori ani dhobdobe tanche nodre mukhar haddop. Amche khedde khedde ganv ani tantun ravpi lok, amchi nizachi sonskrutay tanche modem pavovop hem amkam chodd mhotvachem. Kerela sorkar he vatten bhorpur vavurta ani thoim poryattokanchi sonkhea vaddot asa. Atamchea kallar ‘medical tourism’, ‘backwater tourism’, ‘yoga’ ani ‘Ayurvedic tourism’ hea vixoyancher amchea sorkaran lokx ghalunk zai. Hea vorvim poryattokank vegllech torechem, vattavoronn nirmann zavn anikui poryattokanchi vadd zatoli. Ek mat ami motin dovrunk goroz. Poryattok bhonvddich korunk yenant. Hachea bhair choddxe poryattok apleak monachi xanti sodhunk Bharotan ani chodd korun Gõyant yetat.


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 9:09 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

‘2018 Hockey World Cup’ spordha Bharatan zatoli

FIFA Under-17 World Cup

Nigeria chovtea pavtt ‘champions’

Abu Dhabi: Mohammad Bin Zayed Stadium-ar ‘defending champions’ Mexico-k 3-0 haraun Nigeria-n 15vi FIFA Under-17 World Cup spordha jikli. Tin pautt tosrip (trophy) jikpachea Brazil-chea ‘record’-ak Nigeria-n fattim ghatlo, ani toxench sat khellamni 26 ‘goals’ marun, spordhechea itihasan sogllea von odhik goals marpi pongodd zaunk pavlo. 2011 vorsa Germany-n marlolea 24 ‘goals’-cho ‘record’ tannim moddlo. Nigeria pongddan 9vea minttar ‘lead’ ghetli, jednam Mexico-chea ‘defender’ Erick Aguirre-an ‘own-goal’ marli. Zalear, poilea ‘half ’-an Mexico-n ‘goal’ marpak ekuch mhotvacho oso proitn kelolo. ‘Captain’ Ulises Jaimes-an marlolo ‘header’, Nigeria-chea ‘goalkeeper’

Dele Alampsau, hannen ut’tom ritin addailo. 40vea minttar Nigeriachea Yahaya udexim anink

ek ‘goal’ zaupachi, punn tannen marlolo ‘shot’ ‘goalpost’ak laglo ani kaim minttamni poilo ‘half ’ purnn zalo ani

Nigeria 1-0, oxe fuddem asle. Dusrea ‘half ’-an donui pongodd ‘goal’ marunk proitnar-proitn korunk lagle,

Ashwin ‘No 1 Test all-rounder’ zala Dubai: Kolkata-n West Indies-chea add zalolea poilea ‘Test’-an dilolea ut’tom prodorxonak lagon Bharatacho Ravichandran Ashwin ‘Reliance ICC Player Rankings for Test all-rounders’-achea vollerin unchlea sthanar pavla. West Indies-chea add zalolea poilea Test-an, Ashwinan 124 dhanv kaddun ani toxench 5 ‘wickets’ gheun zoit nond korunk Bharatak adhar kelo. Kolkata dilolea prodorxona vorvim Ashwin-che fokt ‘batting’ ani ‘bowling rankings’ vaddonk na, punn tachea udexim Shakib Al Hasan ani Jacques Kallis-ak fattim ghalun ‘all-rounders’-che vollerin unchlea sthanar pavlo. Ashwin-an 83 ‘ratings’ gunn zoddle, ani atam to Shakib-achea von 43 ‘ratings’ gunnamni fuddem asa. ‘Reliance ICC Player Rankings for Test batsmen’-che vollerin, Ashwin 18 sthan voir choddon 45vea sthanar pala,

zalear ‘Reliance ICC Player Rankings for Test bowlers’che vollerin, to don sthan voir choddon atam 6vea sthanar asa.

Kolkata Test-an ut’tom ‘debut’ korpi, Rohit Sharma ani Mohammed Shami-n poriant ‘Reliance ICC Player Rankings’ vollerin proves ghetla.

11

punn 56vea minttar Nigerian anink ek pavtt ‘goal’ marun ‘score’ 2-0 kelo. ‘Captain’ Mohammad Musa-an marlolo bollixtt ‘shot’ Mexicocho ‘goalkeeper’ aplea hatan dhorunk pavlo na, ani tacher zalolo ‘rebound’ Nigeriachea Kelechi Iheanacho-chea payam lagim pavlo, zannen spordhentli tachi 6vi ‘goal’ marunk koslich chuk korunk na. Khellachim 15 minttam urlolim astana, dusrea ‘half ’-an Mexico ‘goal’ marunk ek sondh mevloli, punn Ivan Ochoa-cho ‘goal’ marpacho proitn nirfoll zalo. Hachea vangdda, Nigeria-chea smorthokancho avaz vaddot laglo. Ani xekim, khell purnn zaupak 10 minttam urlolim astana Mohammad-an ek ut’tom ‘free kick’-achea vorvim Nigeria-chi tisri ‘goal’ marli.

Novi Dil’li: Tin vorsam adim yesesvi ritin spordha ghoddoun haddlea uprant, att vorsanchea kallan dusrea pautt B h a r a t a k dadleanchi ‘2018 Hockey World Cup’-che ayojok mhunn nemla. Zalear, ostorenchi ‘2018 World Cup’ spordha England-ak zatoli. 2018 vorsa zaupi spordhen, dadleanche 16 pongodd ani toxench ostorenche-i 16 pongodd bhag ghetole. Ostrenchi spordha 7 te 21 Julay mozgotim ghoddpachi xok’ketai asa, zalear dadleanchi spordha 1 te 16 Dezembr mozgotim zaunk xokta.

“2018 vorsa ‘Hockey World Cups’ England-ak ani Bharatak zatole, mhunn kollit korunk ‘Internat i o n a l Hockey Federation’-ak (FIH) khuxalkai bhogta. Ostorenchi spordha ayojit korpachi ‘England Hockey’-chi ‘bid’ yesesvi asli, zalear dadleanchi spordha ayojit korpachem karya ‘Hockey India’ zoddun gheunk pavlea,” oxem FIH-an ek nivedona vorvim sanglem. “2018 Hockey World Cup ayojit korunk nemlolea England Hockey ani Hockey Indiak mhoji xabaski,” oxem FIH odheokx Leandro Negre-n sanglem.

‘ISSF World Cup Final’

Sharma, aplea ‘debut Test’ khellan ‘century’ marpi 14vo Bharatiya khellgoddo zaunk pavlo, ani ‘Reliance ICC Player Rankings for Test batsmen’che vollerin 63vea sthanar asa, zalear 9 ‘wickets’ ghetlolea karann ‘Test bowlers’che vollerin Shami 53vea sthanar bhitor sorla. West Indies-cho ‘off-spinner’ Shane Shillingford ani Bharatacho ‘fast bowler’ Bhuvneshwar Kumar, hannim poriant aplea ‘rankings’-an sudharonnam haddleat. 17vea sthanar pavon Shillingford-an aplea ‘career’an poileach pavtt ‘top 20’-n proves ghetla, zalear Kumar 13 sthan choddon 87vea sthanar pavla. ‘Reliance ICC Player Rankings for Test batsmen’-che vollerin South Africa-cho AB de Villiers poilea sthanar tigon asa, zalear ‘Reliance ICC Player Rankings for Test bowlers’-che vollerin tachea raxttriya pongddacho vangddi Dale Steyn fuddem asa.

Heena Sidhu-k bhangrachi medal Novi Dil’li: Munich-ak zalolea ‘ISSF World Cup Final’ spordhechea ‘10m Air Pistol event’an Heena Sidhu-n ut’tom prodorxon diun zoit ghetlem. Hea tornattea Bharatiyan ‘reigning world champion’, Serbia-chea Zorana Arunovic-ak haraun aplea ‘career’-achem sogllea von vhoddlem zoit ghetlem. Arunovic-achea 198.6 gunnanchea add, Sidhu-n ekunn 203.8 gunn ektthailole. Khasgi karannank lagon tin spordhok fattim sorlolean, Sidhu-k ‘World Cup Final’-in proves mevlolo, ani tannen he sondhicho purnn faido kaddlo. Hachea adim, ‘Commonwealth Games’-chea ‘pairs event’-an Annu Raj Singh-achea vangdda tannen bhangra medal jikloli. Zalear, ostorenchea ‘50m rifle event’-an Lajja Gauswami-n 435.5 gunn ektthaile ani 0.3 gunnank lagon taka ‘bronze medal chukli. Tin pautt ‘World

Cup final’-in bhangrachi medal jikpi China-chea Wu Liuxi-n, Granada-k silver medal’ jikpi Lajja-k haraun hi ‘medal’ jikli. Nikal oxe asle – 10m air pis-

tol: 1. Heena Sidhu 203.8 (384); 2. Zorana Arunovic (Srb) 198.6 (382); 3. Viktoria Chaika (Blr) 176.8 (381).

Kola ani Kolakar Tiatr Niyall

Vinchar Zabab

Young Chico Ek suvadik talleacho gavpi V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: Hanv bhurgoch astana iskolachea ‘concert’-amni kantaram gaitalom. Magir ganvantlea tiatramni-i kantaram gavunk laglom. Hanv tea kallar chodd korun Alfred Rose-achim kantaram gaitalom ani lok mhaka khub xabaski ditalo. 1976 vorsa hanv poiloch ‘professional’ tiatr machier choddlom. Tiatrachem nanv ‘Seza Pai’ ani tacho boroinnar aslo somplolo Star of Curtorim. Hea tiatrant mhojim kantaram aikon mhojea suvadik talleak lagon tiatr pollennar dipkovle ani mhaka tiatr machier survatekuch thavn lokanchi xabaski favo zati. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Hanvem kantaram ghoddunk na, punn sumar 300 tori kantaram gaileant astolim. Zaitea kantaram ghoddpeamni mhaka kantaram ghoddun dilim ani tim kantaram hanvem tiatr machier, ‘radio’-cher ani ‘audio albums’-ancher gavun lokak dhadoxi kela. V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: Mhojim kaim kantaram jim khub nanvlovkik zalim ani azun pasun lokachea vonttancher asa tim ‘Milena’ hem Tomazinho Cardozo hannem ghoddlolem, ‘Girestkay’ – Hortencio Pereira hannem ghoddlolem ani ‘Novro’ hem Joe Rose hannem ghoddlolem. Him kantaram khubuch nanvlovkik ani ‘popular’ zalim. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Hanvem chodd tiatramni ‘acting’ korunk na, punn khub tiatramni gavop kelam. Hanvem lhan lhan bhumika keleat tea kaim tiatranchim nanvam oxim asa – M. Boyer hannem borovn digdorxit kelole tiatr ‘Sonvsar Sudhorlo’ ani ‘Ghor Dukhi Ganv Sukhi’. Tech porim Fr. Freddy J. Da Costa hache tiatr ‘Niz Mog, ‘Utt Gõykara’, adi tiatramni hanvem bhumika kelea. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: M. Boyer-acho tiatr ‘Ghor Dukhi Ganv Sukhi’ hantun hanvem ek bhurgo zo ‘seminary’-nt padriponn xikta tachi bhumika keloli ti lokak khubuch avoddli. V: Kantaranche ‘audio albums’ kaddleai? Nanvam Z: Hanvem svota kantaranche ‘audio albums’ kaddunk na, punn 50 voir ‘audio album’-amni han-

vem kantaram gaileant. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Z: Hanvem filmani ‘acting’ korunk na punn ‘background singing’ kelam. ‘Girestkay’ hea filmant hanvem gitam gaileant ani halinch podd’ddear ailolem Bushka hachem film ‘Adeus Moga’ hantunui hanvem ‘background’ gavop kelam. V: Tum tiatr dakhovnk Gõyam bhair gelai? Z: Oi. Gõyam bhair vochon tiatr mogyeank dhadoxi kelea. Gulf-achea desamni zoxe porim Kuwait, Abu Dhabi, Dubai, Doha Qatar, hangasor vochon thoimchea Gõykarank dhadoxi kelea. Hanv sumar char pavtt gulf desamni pavlam jedna Patrick Dourado, Fr. Freddy J. Da Costa ani Ben Evangelisto hannim aple tiatr gulf-ak vhele. ‘Sonvsar Sudhorlo’ ho M. Boyer-acho tiatr dakhovnk ami Dil’li gele thoim Dil’lichea Gõykaramni mhojea suvadik gavpa khatir mhaka khub xabaski dili. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatr kolakaramni bhar ghevn machier vavr korunk zai. Bhumikent proxikxonn (training) ghevnk tiatristamni proitn kelo zalear taka toxench tiatrak khub faideachem zatolem. Tiatrant je gavpi asta tannim songit xikpacho proitn kelo zalear tiatracho dorzo odik voir sortolo. Tea khatir tiatristamni promannikponnan ani zababdaren tiatr machier vavr korunk zai. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennaramni poile suvater machier mhojea gavpa khatir mhoji ji tust kelea taka lagon hanv tancho dhinvaxi. Tiatr pollennaramni tiatristank urba diunchi, novea novea kolakorank xabaski diunchi ani oxem korun tiatr machi voir kaddpak adhar diuncho. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Oi. Mhaka khub borem dista kiteak mhaka ek boro gavpi mhunn Gõyantuch nhoi punn ak’kea sonvsarak ximpoddlolea Gõykaramni mandun ghetlo ani xabaski dili mhunn. Hanv tancho dhinvaxi. Tech porim mhojim bhov nanvlovkik zalolim gitam zoxe porim ‘Milena’ nai ‘Novro’ him ‘Radio Celon’ hacher vitravun mhojea gavpak man dilo mhunn.

‘Ekuch Pautt Zolmota’ Tornnea fultea cheddvank xittkaita J. P. Pereira

C

omedian Ambe hannem ‘Cheddvam Tim Gaddvam Nhoi’ hea tiatrachi bhes bori dakhovnn kelea uprant atam aplo novo tiatr ‘Ekuch Pautt Zolmota’ machier haddla. Hea tiatrant Comedian Ambe kaim lok aplea suvartak lagon ostoreancho goirvapor korta tancher koddok ttika korta. Hea tiatra vorvim to vaddlolea cheddvankui xittkavnni dita. Pinky ek tornattem cheddum jem apunn ek ‘model’ zavchem mhunn chinta. Dolly tachi avoy, ek girest ani gorvixtt ostori taka ek ‘model’ zavnk ut’tejon dita. Pinky-cho mogi Nixon haka hem borem lagona ani to aplea mogyeak Pinky-k somzavpacho

proitn korta kiteak hea kxhetran zoitivont zatolo zalear zaiteo naka zaloleo vostu korcheo poddta. Punn Pinky tachem koxench aikona ani ek ‘model’ zavnk veta. Punn Pinky-k zoit mellta? Tem ‘model’ zata? Hem zanna zavpak tiatr pollovncho. Ek veglli borpavoll ani zaite sondex. Tornattem ani sundor Natasha Pinky-cho ‘role’ bhes boro korta. Dolly gorvixtt avoychi bhumika zalear David Nixon-ache bhumikent porzollta. Mini Mario ani Cajy Pereira hevui lhan lhan bhumika

korta. Seby Pele-che bhumikent, Soccoro Hawaldar Shinde-che bhumikent ani Ambe Metro-che bhumikent lokank bhorpur hansoita. Hea tegaimkui Regy ek novoch kolakar onGõykarache bhumikent borem kam korta. Songit borem asa. Elfio-n dilolem ‘background’ songit probhavit asa. Tiatrant ‘solos’, ‘duets’, ‘trios’ ani ‘quartets’ asa je vegllea vegllea kantoristamni gailea. Regy, Soccoro, Seby je ‘cheer leaders’ koxe nheslole tancho ‘trio’ lokak khub avoddlo.

Nelson Mandela-cher chitrailolea cholchitra vangdda 44vo IFFI sompoitole Ponnje: Justin Chadwickan digdorson kelolem ani William Nicholson-an boroilolem ‘Mandela: Long Walk to Freedom’, International Film Festival of India (IFFI) 2 0 1 3 - c h e m xevottchem cholchitr astolem. Tem, ‘anti-apartheid’ krantikari ani adlo South Africa raxttrpoti, Nelson Mandela-chea jivitacher adharlolem cholchitr zaun asa, ani 1994 vorsa chhapun ailolea heach nanvachea pustokacher adharit asa. Hea vorsa, bigoddte bholaykek lagon hea namnechea fuddarea vixim zaiti batmi aikonk melltali. Digdorspi, kolakar ani cholchitrancho kothakar (screenwriter) Jiri Menzel-achea vinodhi chol-

chitr, ‘The Don Juans’achea vangdda IFFI-chi survat zatoli. Novembrache 20 tarker hea 10 disanchea ‘film festival’-achi ugt-

tavnni zatoli. Ani, spordhen vantto gheupi cholchitrank soglle mellon 13.2 kotti rupianche inam diunk yetole. Hea vorsa IFFI-chea ‘Country Focus’ vibhagan Japan-achi cholchitram dakhounk yetolim, oxem ayojokamni kolloilem. Hea vibhagan, Bharatiya

prekxokam modem borinch prosid’dh aslolim ‘Japanese animation films’ ani ‘fiction feature films’ astolim. Ugttavnnechea kariavolli vellar, ‘Indian Panorama 2013’-achea odhikrut ugttavnne khatir namnecho kolakar Manoj Kumar Gõyant hajir astolo. Poland-chi digdorspi Agnieszka Holland, Iran-cho digdorspi Majid Majidi, Hollywood kolakar Susan Sarandon, ani toxench Rekha ani Asha Bhosle IFFI-che ugttavnneche kariavollin hajir astole. Toxench, ‘artstic merit’ ani ‘technical excellence’ aslolea eka cholchitracho ‘Indian Cinema Centenary Award’-achea vangdda bhovman korunk yetolo.


Amcho Awaz Nov 16_Layout 1 11/15/2013 9:09 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 16 Novembr, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Tiatrak dhormik rong dinakat tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

22

N o ve m b r 2013 hea disa Tiatr Academy Goa ‘Tiatristancho Dis’ mhunn monoiteli. 22 Novembr hea disa St. Cecilia hichi porob zata ani he porbechea dobajeak ‘Tiatristancho Dis’ mhunn monovpacho nirnnoy Tiatr Academy Goa hinnem fattlea vorsa thavn ghetla. Hea somorombhak lagon St. Cecilia tiatristanchi askarin (patroness) mhunn dakhovpacho ho proitn asa kai? Jedna 3 vorsam uprant mhozo Tiatr Academy Goa hicho Odheokx ascho kall somplo tea uprant teach vorsa 22 Novembr – St. Cecilia-chi porob hea disa ‘Tiatristancho Dis’ TAG-n monoilo. Atam Novembrache 22 ver ‘Tiatristancho Dis’ mhunn TAG dusre pavtt somorombhpachi asa. Mhaka dista tea pormonnem TAG-che somzonnen khoim punn chuk zalea ani tea khatir 22 Novembr ‘Tiatristancho Dis’ mhunn monovpacho nirnnoy ghetla. St. Cecilia tiatristanchi askarinn nhoi. St. Cecilia ‘Church Choir Singing’ hanchi askarinn zavn asa, zalear tiche festache porbe disa ‘Tiatristancho Dis’ monovop hantun khoim tori goirsomoz asa oxem dista. Tiatr Academy Goa hichim poilim 3 vorsam hea kallant hanv ticho poilo Odheokx aslom tea vellarui kaim zannamni mhoje lagim-i magnni keloli ki 22 Novembr ho

dis St. Cecilia hiche porbecho dis zalolea karonnan to dis ‘Tiatristancho Dis’ mhunn somorombhcho. Punn hi magnni hanvem svikarli na ani TAG-che votin St. Ceciliachea festa disa ‘Tiatristancho Dis’ mhunn somorombhlo na. Novembrache 22ver, St. Ceciliachea festa dis ‘Tiatristancho Dis’ mhunn somorombhunk h a n v e m nhoikarlem kiteak taka sabar karonnam aslim:• Poile suvater St. Cecilia tiatristanchi askarinn nhoi. Ti ‘Church Choir Singing’ hea ‘artistes’anchi askarinn asa ani tiatrist ‘Church Choir Singers’ nhoi. • St. Ceciliache porbe disa ‘Tiatristancho Dis’ monovop mhunnchem tiatran dhorm misoll korop. Tiatrak dhormik rong dilo zalear tiatrak borem zanvche suvater zaitem vaitt zaum yeta. • Aichea kallar tiatrant zaite dusrea dhormantle kolakar bhag gheta. Oxem asa zalear Kristi dhorm tiatrak sombondhit korun zaitea dusrea dhormachea tiatristank vaitt disonk xokta. Dusrea dhormantle kolakar tiatrak mellta te unne zaum yeta. • Tiatr mhunttlear ‘Gõycho tiatr’ zanvcho hi TAG-chi dixa aspak zai. Gõycho tiatr mhunttlear fokt Kristanvancho nhoi

punn Kristanv, Hindu ani Musolmanancho. Tiatrak dhormik rong dilo zalear hi vixall (broad) dixa tiatrak kednach mellchina. • Amcho tiatr khorea orthan ‘Gõycho tiatr’ zatolo zalear to ‘secular’ aspak zai ani tiatrak ‘secular’ dovortele zalear St. Ceciliache porbe disa ‘Tiatristancho Dis’ monovop hem chukichem asa. • TAG hi s o r k a r a n ghoddloli sonvstha zavn asa ani tea khatir sorkari sonvsthamni tancheo karyavolli dhormak sombondhit korop hem mhoje nodrentlean chukichem zavn asa. Hea sogllea voilea karonnank lagon Tiatr Academy-chea poilea 3 vorsanchea kallant, hanvem Odheokx hea natean, ho dis monoilo na, kiteak je druxttin (vision) hi Tiatr Academy ghoddoun haddli ti druxtti ami sakar (accomplish) korunkuch pavche na. TAG-chi hi druxtti mhunttlear tiatr sogllea Gõykarancho zanvcho fokt Kristanvancho nhoi. Khoreponnim Tiatr Academy tiatrachea ukola khatir zaiteo karyavolli ghoddoun haddta. Kitleoxeoch yevzonneo asa zanche vorvim tiatrachi udorgot sogllea vattamni korum yeta, punn ekui yevzonnek vo karyavollik kosloch dhormik sombondh na. Oxem asa zalear hi ekuch karyavoll eka

Mhalgodde Tiatrist

dhormik porbecher adarit kiteak aschi? Zoritor TAG-k dista ki vorsachea vorsa ‘Tiatristancho Dis’ monovcho mhunnon, zalear tannim anik khoinchoi dis, zo dis tiatr vo tiatrist sombondhit asa, sodhun kaddcho ani vhodda dobajean tiatristancho dis somorombhcho. Tiatr itihasacher nodor marlear zaite osle mhalgodde tiatrist asa zantuntlea eklea konnachoi zolm dis venchun kaddun to dis ‘Tiatristancho Dis’ mhunn somorombhum yeta, dekhik mhalgodde tiatrist zoxe porim Saib Rocha, Alexinho de Candolim, Minguel Rod, C. Alvares, A. R. Souza Ferrao, Alfred Rose, M. Boyer, Jacinto Vaz, Anthony Mendes, J. P. Souzalin, adi adi. Hancho konnachoi zolm dis venchun kaddlo zalear ani to dis ‘Tiatristancho Dis’ mhunn monovpak TAG-n nirnnoy ghetlo zalear khub borem zatolem. Hea vixim ek suchnnam korchi oxem mhaka dislem. Hea mhalgoddea tiatristam modem ekuch tiatrist asa zaka raxttriya pattlir don vhodd puroskar favo zalea. He puroskar anik khoincheach tiatristak nhoi mhunn khoincheach Gõychea kolakarak mellonk na. He puroskar mhunttlear Sangeet Natak Akademi Puroskar Novi Dil’li ani Bharot Sorkaracho Padmashree Puroskar ani to tiatrist mhunttlear M. Boyer. Mhunnttoch M. Boyer-acho zolm dis ‘Tiatristancho Dis’ mhunn monoilear mudier thik ghatlolea porim zaunchem na? Tiatrachem boreponn niyallun, tiatrachi sorv-vattamni udorgot korche khatir ani tiatra vorvim sogllea Gõykarank, zat-kat, dhorm pollenastana, tiatrache vengent haddche khatir, upkar korun tiatrak dhormik rong dinakat!

39-ve KA Tiatr Spordhecho Niyall Stanley Vaz

‘Sintidan Paim Ghal Go Bai’ Bizli manddavoll guspagondhollachi koxi disli…

kothent sabar padri bhavamni aplo khand marlolo polleun, hea tiatrachea sadorikonnank anikui mhotv ailem. Prot’tek kolakarak ani kantaram mhonnpeak xabaski favo. Khupuch gombhir-somajik

tachea eka-eka dekhaveant dekhavo somponk ek vo don son’vad baki urleat astana auchit kallokh korta ani rokddoch dekhaveantle nimnne son’vad (dialogues) gheta, tem pollevn khupuch vichitr dislem. Prekx-

‘Osloch Inam Zai’ Umedivont kolakaranchi thoknnay korpa sarke proitn…

G

elea sumanant mhonnge Novembr 11-ver Somaradis Kala Niketan (Goa), Majorda hannim sador kelolo ‘Sintidan Paim Ghal Go Bai’ ho Michael Gracias hannem boroilolo tiatr pollovpak soeg favo zalo. Sod’deak lokam modem khupuch cheorchent aslolea bolatkar sarkhea eka gombhir vixoyacher atthaploli kotha tiatra rupan machier haddunk Michael-an bhes-bore proitn keleat hem hanvuch nhoi, punn konnui khatri divn sangtolo. Sod’deak hi tiatram spordha apli ordhi odhik vatt pasar korun fuddem pavloli asa. Tech porim bolatkar hea vixoyacher anikui zaiteach zannanche tiatr atam meren zavn geleat, torui Michael hea vixoya kodden khupuch kholayen polleta mhonnpachem ho tiatr pollelea uprant sid’dh zalem. Kantaramni ani tiatrache mukhel

Michael-an lokx ghalpachi khottpott korunk na kai? Torui Michael ani tachea sangateank tannim kelolea vaura khatir xabaski dilea xivay ravpak zaina.

E vixoyacher atthaplolim kantaram soglleamni bhes borim gailim. Punn, tiatrache bizle manddavollint Michael-an zo kherit proitn kelolo, to eka tiatrachea ‘format’-an kitlo pasun yog’geo asa kai? Machier sompurnn ‘black out’ korop mhonnge to dekhavo thoisoruch kabar zavop ani porot uzvadd zavop mhonnge dusro dekhavo suru zavop. Punn Michael

okankui tacho ho proyog ‘digest’ zalona. Tiatrache kothe pormonnem tantuntlea patramni bhes bhori bhumika kelea, punn xevottak niti-sobhent nikall dinvchea vellar Advogad zo sanvar ghalta, to gorje bhailo koso dislo. Khoinchi-i kes ti zanv, nitisobhent tacheo aikovnneo zavpacho ek ‘process’ ani ‘judgement’ divpachi prokriya, he gozalicher

fifanio Mendes hannem boroilolo ani Sports Karate do Association of Goa, Goa-Velha hannim sador kelolo tiatr Novembr 13-ver zalo. Hea tiatrachea sadorikoronna (presentation) vixim sangtolom zalear, ‘Osloch Inam Zai’ hem nanv tea tiatrak koxench boso naslem. Tiatrache kanniyecho vixoy boro aslo, punn tacher borovpean khas oso obheas korunk na, hem khatri divn sangchem poddta. Dekhik: Aplea kodde ‘mobile’ fon na mhonn, cheddum kolejint vochon apleam ixtt-ixttininche fon vibadd korta. Punn, dusre vatten tim gorib asonui tanger ‘land line’ ani tanchi avoy ji ek bhaji (vegetables) vikhpi ti mat honrad aplea horddeant ‘mobile’ ghalun bhonvta. Hem koxem?

Tech porim eka dekhaveant Jezu dakhoun taka lambddig son’vad dila. Khorem mhonnlear, borovpean azunui ‘Jezu’ hea utracho orth sarko somzon gheunk na. Ani ghetla zalear porian, tem patr koxe toren misoll korun gheunk zai aslem, hacher gombhirtayen aplem lokx ghalunk na. Mellot thoim ani apnnank zai toso sabar zann borovpi ‘Jezu’-cho vapor aplea tiatrant kortat tem pollevpak mellta. ‘Jezu’ hi vost samkich holki kai? Jezu hem patr vaportana, tiatr borovpeamni he gozalicho bhorpur vichar korpachi goroz asa. Efifanio-chea tiatrant aslolim kantaram khupuch borea vixoyancher aslim. Punn, khup kodden tim gavop sarkem zavnk na. Songit borem aslem. Punn, Xavier-de-Moira urf Paklo hacho ‘drums’ tiatr pollennarank khupuch addkoll korta. Tannem tachea ‘drums’-ak itli unchai divop, sabar ‘sidedrums’ vaprop ani tem ‘drums set’ addvem (cross) manddop, hachi gorozuch na. Paklo kitem provar korunk sodta kai. Torui astana, Efifanio hannem kelolea proitnanchi hanv tust kortam, ani fuddarak eka tiatrak lagu zatolea soglleach bazuncher tannem kherit lokx ghalchem, oxi taka vinonti.

Ponnje-Moddganv xaramni favo toxe tiatr machier yena daniel F de Souza.

Lekhok ani Ttikakar

A

mchea Gõyant tiatrancho novo mousom suru zala. Hea novea mousomant choddxea digdorspeanche nove tiatr bhair sorleat. Ho novo mousom atam korezm ye pasun chaluch urtolo. Amchea Gõyant tiatr chodd loukik ani lok-priya mhonntoch, gimanchea kallant lok pavsachi vatt polleun ravtat toxi, lok novea tiatranchea mousomant novea tiatranchi vatt polleun ravtat mhunttlear hanv chuk adharchona. Atam pavsacho kall somplo mhonntoch tiatr porot ganv-ganvamni machier haddpak survat zali. Amchea ganv-ganvamni tiatr machier haddpachi porampora vorsan voros mozbut zait veta ani tiatrist bhav-bhoinnank

hantuntlean khub faideachem zata ani pattimbo mellta. Ganvchea festank-porbank amchea ganvamni tiatr machier yetat dekun amcho 121 vorsam pirayecho tiatr nettan mukhar veta mhonn sangpak obhiman bhogta. Atam sod’deak amchea Gõyant nove mousomantle tiatr bhair sorleat te Moddganv ani Ponnje xarantlea vosreamni lokank favo toxe polleunk mellonant karann sod’deak Ponnje Kala Akademichea vosreant ani Moddganv Pai tiatrist vosreant favo tea promonant tiatr zainant. Ani hachem karonn mhonnlear he donui vosre sod’deak tiatristank aple tiatr dakounk addaun dovrunk mellonant. Kala Akademint chalu asloli tiatrachi vorsavollichi spordha ani IFFI utsovachi toyari, toxench Moddganv Xarant IFFI khatir Pai tiatrist vosro tiatristank favo tea disamni tiatr palkar haddunk mellona karann tachi IFFI khatir durusti cholta. He oddchonnek lagon Moddgonvchea xarant ani Ponnjechea xarant halinchea kaim mhoineamni

lokank aple avddiche tiatr polleunk mellonant. Ani te Dezembr mhoinneache survatek pasun polleunk mellchenant. Haka lagun amche tiatrist digdorspich nhoi bogor tiatr mogi porian khub bejarleat. Mod-

Atam he babtin hacher thoddo uzvadd ghalche nodren ek sangun xem dista ki fuddarak IFFI utsov tor Gõyant zavpacho bond zavchona. Toxench Kala Akademint ghoddoun haddloli vorsavollichi tiatr

dgonchea xarant aslolo Gomant Vidya Niketan vosro zorui dhakttea akaracho, torui atam thoim thoddeam digdorspeanche antrea-poirian tiatr machier haddtat. Punn chodd so lok Pai tiatrist vosreant bori vevostha aslolea karonnak lagun thoim tiatr polleunk khoxi dakhoita, ani tiatr kitloi boro aslo tor, GVN hea vosreant tiatrak vosro bhorun chodd so lok zaina.

spordha porian dor vorsa chaluch astoli. Hacherui konnachean nixedh marunk zaina, karann donui utsov Gõykarank gorjeche ani donui amkam zai. Tech nodren polleunk gelear amkam vevsayik tiatrui khub gorjeche karann tancher zaitea zannamchem jivitachem udarposonn thorlolem asa. Otubr-Novembr tem Dezembr mhoineachi survat pasun Kala Akademi-

12

cho vosro tiatr digdorspeank favo te toren tiatr machier haddunk mellona zalear tiatr digdorspeank kitlem luskonn ani tiatr mogyeank kitli oddchonn ubi zata ti konnem chintlam? Hacher gombhirkayen ek nodor marchi goroz asa. Karann, voir ul’lekh kelole donui utsov vorsant voros chaluch urtole ani urche. Punn tech nodren amchea vevsayek tiatrank koddek marunk zaina. Konnacheruch vaitt porinnam zainastana, soglleank ek sarko moidanar khellunk zago mellunk zai. Hanvem hea adim kaim pavtt Ponnje tiatram khatir ek khas vosro ascho mhonn mhojea borovpantlean Inglez toxem Konknni potrancher avaz utthoila. Jedna Gõychi kola ani sonskrutay ho vixoy mukhar yeta tedna amcho lok-priya tiatr kosoch koddek dovrunk zaina ani tache vixim konnech ani odhik korun sorkaran xellemodday dakhovnk zaina mhonn mhaka hanga ugddas korin so dista. Tiatr ani tachi udorgot monant gheun ani taka sangatan ghevnuch Gõychi kola ani sonkrutay mukhar vochunk zai.

Hea pasot tiaristanchi toxich tiatr mogyeanchi ji magnni asa ki Ponnje xarant fokt tiatram pasot ek khaxelo vosro ascho zhoim fokt tiatrank poilo ani voilo zago melltolo ani tiatr machier haddunk sompeponnam favo zatolim, hea magnneak he poristhitin anik nett yeta. Tiatrank khorench khoim tori mar lagta hem amkam zannovta. Halinchea vorsamni tor nove-nove digdorspi amche machier amkam distat ani tancho ankddo vorsan voros vaddot choddot veta, mhonntoch Ponnje xarant aple tiatr dakhounk ani lokanchi namnnam zoddunk soglleanchem mon astelem. Dekun, Ponnje xarant aplea tiatranche proyog favo te toren korunk soglleank ek-sarkem sompeponn mellunk zai. Ponnje xarant Kala Akademi xivay anik ek dusro khas korun tiatram khatir vosro zai hantun bilkul dubav na. Hea khas vosreachi aiz nibel goroz asa hem amkam dubava viret zannovta. He babtin sorkarachea chintpan ani yevzonnent novea vorsant porivortan zait kai??

Regina Fernandes Tiatr Machiechi Poili Ostori

Z

oxem heram machiancher ghoddlam tench tiatr machiecherui ghoddlam. Zaum amchea desan vo pordesan, tiatr machier ostoreo khub usram aileat. Hachem karann mhuttlear machier bhumika kortolea ostoreank somaz vankdde nodren polloitalo. Machier bhumika korpi ostori sokoilea sobhavachi oxem mhunntale. Sudorlolea desanim poriant oxench ghoddlem ani ostoreo machier yevpak khub fattim urleo. Sonvsarantlea ‘drama’ itihasacher nodor marlear oxem dista ki Isabelle Andreine hi ostori 1582 vorsa poilech pavtt machier choddli. Ek France desantlo ‘dramatic troupe’ ‘Commedia Dell Arte’ hachea ‘drama’-n tinnem bhumika keli. Isabelle ek boreantli bori kolakor asli ani aple bhumike vorvim tannem soglea pollennaranchim kallzam jikhon ghetlim. Ticho ghov Francisco Andreini zo teach ‘drama’-nt bhumika kortalo tachea utejonank lagon Isabel-ak machier yevunk sondhi mell’li. Amchea Bharat desant ostoreo 1789 vorsa machier aileo mhunntat. Mrs. Bristow ek Inglez ostori tinnem aplo ek ‘dramatic troupe’ Calcuttant ghoddun haddlo. Tiche borobor aninkui ostoreo zoxe porim Smt. Deacle, Madam Dhermailvilla asleo. Sangtat tea pormonnem poili Bharoti ostori machier yevpak Binodine Dasi asa khoim. Konknni tiatr machier Regina Fernandes hi poili ostori zavn asa tiatrant bhumika korpak. 1904 vorsa ‘Bhattkara’ hea tiatrant tinnem poilech pavtt bhumika keli. Ho tiatr 22 November 1904 hea disa Gaiety Theatre Mumboi hangasor zalolo. Reginank machier yevpak sondi mell’li kiteak ticho ghov Joao Agostinho Fernandes hannem to tiatr boroilolo ani digdorxit kelolo. Somazache oxir nodrechem zallem pinzun kalljidarponnim machier yevpak Regina lagim ghoddlem kiteak ticho ghov Joao Agostinho Fernandes zaka ami Pai Tiatrist mhunn ollkotanv, tannem tika soglo adhar dilo ani Regina Fernandes hannem tiatr machier ek novo itihas ghoddlo. Regina Fernandes 16 November 1880 hea disa zolmoli. Tichea zolmacho ganv Raia Salcete. Joao Agostinho Fernandes hachea lagim tichem kazar zalem. Kazar zalea uprant aplea ghovachea adharan 23 vorsanche pirayer Regina Fernandes himmem ‘Bhattkara’ hea tiatrant vantto ghetlo. Tichi ut’tom bhumika tiatr pollenarank khub avoddli. Tiatr pollenar eke khore ostorek poilech pavtt tiatr machier pollovn khoxi ani dhadoxi zale. Tiatr pollennarank ho ek novo onnbhov aslo. Tiatr machier Reginachem asnnem mhuttlear ostoreche bhumiken tinnem khoreponn haddlem ani tiatr machiek dobajik keli - surngayli. Tiatr pollenaranchea durdoivan Regina Fernandes tiatr machiek yogdan diunk chodd kall urli na. Ti 1908 hea vorsa 20 ver Dezembrache hea sonvsarak ontorli. Ti ontoli khori punn tinnem cheddvank ani ostoreank uktti keloli tiatr machiechi vatt sogleank favo zali. Tornne pirayer mhuttlear fokot 28 vorsamche pirayer Regina Fernandes ho sonvsar soddun geli ani tiatr machiek vhodd dhoko dilo. Zorui Regina Fernandes khub thoddo kall mhuttlear fokot chear vorsam machier bhumika keli punn tea charuch vorsanim tinnem zaytea ostoream bhitor machier tanch marpak novi umed ani sfurti haddli. Tea kallar tiatranim nachlear ostoreank kenddtale. Punn Regina Fernandes hannem toyar kelole vatten, oxir somazachi porva korinastana tiatr machier vochon tiatr machiechi seva korunk sondi favo zali. Heo ostoreo mhuttlear Ermelinda, Carlota, Mohana, Cecilia ani dusreo. Dubhav nastanam ostoreank machier haddun tiatr machiek ‘glamorous’ korpachem soglem xroy Regina Fernandes hika veta. Aiz xekddeanim ostoreo tiatr machiek aplo adhar dita tem Regina Fernandes hannem vomplolea biyamchem foll zavn asa. Ostoreo machier yeunchea adim dadle kolakor ostoreancheo bhumika kortale. Regina Fernandes machier yeilea uprant poriant zay titleo ostoreo mellonaslolea karonnank lagon dadlea kolakoranich ostoreanchi bhumika korchi poddtali. Tea khatir sundor oxe dispi dadle kolakor zoxe porim Andrew, Vicent de Saligao, Lucas adi hannim ostorechem svong korun namnnam zoddleant. Joaquim Caetano Coutinho zaka tiatr machier Miss Julie mhunn ollkotale to eke ostorek fattim kaddtalo. Rico Rod, Remie Colaco hannim-i ostorechi bhumika kelea. Somplolo H. Britton ostorechea rupan tiatr machier khubuch porzoll’lo. Regina Fernandes tiatr machievoili poili ostori hika Tiatr Academy Goa vorsachea vorsa man dita ani 16 ver Novembrache mhunttlear aiz tichea zolm disa karyokram ghoddun haddun Regina Fernandes-acho ugddas aiche pillge modem jivo dovrunk proytn korta. Amcho Avaz hem satollem Regina Fernandes tiatr machievoile poile ostorek noman korta ani tichech sfurten tiatr machi ostorea kolakoram vorvim odik porzolltoli mhunn ast ballgita. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.