26 oct av

Page 1

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 6:56 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

PTI

CBI-chea prosnank fuddo korunk toyar asam: Manmohan Singh ‘Dhortorer vostoleam kaideam poros hanv xrextt nhoi’

MHOTVACHEM

Bhaji rovunk ut’tejon - PAGE 3

Britain-cho Prince George hacho bautizm zalea uprant ‘Morning Room Clearance House London’ hangasor kaddlolo fottu. Hea fottvar Kate Duchess of Cambridge hem aplea putak Prince George haka manddier ghevn boslolem asa. Tache eke bazuk Queen Elizabeth II ani dusre bazuk Prince William. Fattlean (dhavean thavn uzvean) Prince Philip, Prince Charles ani Duchess of Cornwall, Prince Harry Pippa Middleton, James Middleton, Carol Middleton ani Michael Middleton.

‘Buffer Zone’ fokt 1 Km Kendriya Poryavoronn ani Ranam Montraloyacho nirnnoy - PAGE 4

2012 saun 25 sorkari mullavim iskolam bondh - PAGE 5

AMcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Netravali, Bhagwan Mahavir ani Mahadei Obhoyronn hanche khatir 1 Km ‘buffer zone’ Kendriya Poryavoronn ani Ranam Montraloyan totvancher (principally) adharit tharavpacho nirnnoy ghetla. Ho ‘buffer zone’ odhikrut ritin jahir kelea uprant obhoyronnachea 1 Km bhitor asloleo sumar 33 minam khonneo sasnank bond zatoleo. Hea nirnnoyak lagon Netravali ani Bhagwan Mahavir obhoyronna lagsar asloleo soglleo minam khonneo bond uddovcheoch poddtoleo.

Heam khonninchem ‘leases’ sasnank rod’dh korpa khatir Montraloy Gõy-

chea sorkarak goroz to vell ditolem. Tech porim hea

2rea Panar Vach

Chalu asloleo 22 khonneo bond zatoleo…

‘Buffer zone’ vattharant ekunn 33 minam khonnincheo ‘leases’ asat. tantuntleo gelea 5 vorsank 22 khonneo chalu asloleo teo atam kayomcheo (permanent) bond korcheo poddtoleo. obhoyronnache xime pasun, 1 km-chea vattharant ekunn 33 minam khonninchem ‘leases’ asat. tantuntleo 22 khonneo gelea vorsa chalu asloleo. hea khonnink Gõychea ranam khateachi porvangi melltali. zalear, 11 minam khonneo fattlim sabar vorsam bond asleo. kendriya ranam ani Poryavoronn Montraloyan sthapon kelole somitin dilolea avhala uprant, zorui Gõychea obhoyronna pasun minam khonneo chalu dovorpak 1 km vatthar tharailo zalear, 22 khonneo sasnank bond zatoleo ani sod’deak bond asloleo 11 khonneo suru korunk koxench ghoddchem na. hea vixinchem ek ‘notification’ Montraloy veginuch jahir kortolem. sod’deak thoinchea minam khonninchi ‘survey’ korpacho vaur suru asa. hi ‘survery’ purai zalea uprant, ekunn kitleo khonneo ‘buffer zone’ vattharant yetat tem sid’dh zatolem.

Gõyant RTI Kaidea Vixim ‘Notification’ Fuddlea Sumanant Leena Mehendalen Raj’jeachi Mukhel Aiyukt mhonn soput ghetlo… AMcho AvAz Protinidhi

Narendra Modi udyog - PAGE 7

Dokxin Gõyant Kongresacho umedvar Luizinho? - PAGE 9

Leena Mehendale hicho Mukhel Aiyukt mhonn spout

Gõy raj’jeachi Mukhel Mahiti Aiyukt mhonn Leena Mehendale Ponnje: Mahiti hinnem Brestara disa aplea podacho soput ghetlo. Dona Paula Odhikar Kaidea hanga Raj Bhavan-ant zalolea eka khas dobajeant Gõycho razpal khala, mahiti melBharat Vir Wanchoo hannem Leena Mehendalek pod ani gupitloupa khatir orz ponn rakhpacho soput dilo. Mukhel Montri Manohar Parrikar-ui korpi mon’xak hea dobajeak hajir aslo. Gõychea Mahiti Aiyuktachea podachi aplem nagrikponn apunn veginuch bhorti kortolom, oxem Manohar Parrikar-an sid’dh korpa khatir potrkaram kodde uloitana sanglem. kitem korchem Raj’jeant Mahiti Aiyukt hachem ekuch pod rikami asa, oxem Parpoddtolem, hea rikar-an sanglem. Dusrem pod toyar korpa khatir anik ek Montri vixim ek poripotrok (notifiMontri Monddoll-achi boska gheunchi poddtoli. Lokache hat cation) yeta tea mozbut korpa khatir RTI Kaido ho egdomuch faideacho zavn asa. chear disam bhitor Hea kaideak lagon sadea lokak khupuch dhir melltolo. Mahiti apunn jahir korOdhikar kaideant lokachea choddan-chodd sohobhagachi goroz tolom, oxem asa. “Mahiti choddan-chodd loka meren panvchi, oxe mhoje proitn Mukhel Montri astole. Gõyant RTI Kaidea khala mahiti melloupak kelolim sabar Manohar Parrikar orz-potram addkollun urleant, hachi mhaka kolpona asa. Hanv hannem hea him orz potram vego-veg nikalant kaddpache proitn kortolim,” Brestara dis Raj oxem Leena Mehendalen potrkaram kodde uloitana sanglem. Bhavanant eke potrkar porixodent uloitana sanglem. poddtoli mhonnpachem poripotrok jahir Sorkaran hea adim 100 rupiyanchea kelolem. Punn, azunui hem poripotrok 2rea Panar Vach ‘stamp paper’-acher ‘affidavit’ dinvchi

Venchnnuk, okxoram ani tancho rajki orth Madhya Pradesh-ant mukhel rajki pokx BJP ani Kongres Romi ani Devnagri okxorank rajki orth diun venchnnuk jikpacho proitn korta

‘IPL – style’ futtbol ‘league’ fuddlea vorsa - PAGE 11

Bhopal 25 Otubr (PTI): Madhya Pradesh-ant raj korta to BJP pokx ani venchnnuk zatoch raj korunk sodta to Kongres pokx eka-meka lagim venchnnuk jikche khatir utramchem zhuz zhuzta hem tanchea venchnnuk-sobhank hajir ravlear kollta. Venchnnukent zoit mellonvche khatir ek vichitr pod’dot pollovnk mellta ani ti mhunttlear

poili BJP pokxant ani uprant Kongres pokxanui Romi ani Devnagri okxormall (alphabets) han-

cho vapor korun, okxorank anek ghottalleancho (scams) orth diun ekamekak bhroxtt mhunnon

an sanglem. Moscow ani Beijing-chea bhettinchea uprant portotana, aplea khas vimanan potrkaram lagim prodhan montri uloitalo. PMO-n jahir kelolea nivedonan, ‘Tal-

2rea Panar Vach

Micky-cho Avhal Ailo, Fuddem Kitem…?

Minachem prokronn

Ostorek porot ek pavtt bondhkhonn

New Delhi: Apunn dortorer vostolea kaideam poros xrextt nhoi mhunn sangon, Hindalco-k ‘coal block’ vanttun diupachea vad-vivadachea sombondhan ‘CBI’-chea prosnancho fuddo korunk apunn toyar asa, mhunn Prodhan Montri Manmohan Singh-an sanglam. Hindalco komponik ‘Talabira II coal block’ vanttun diupa fattlea guttak ani bekaidexirponnak lagon udeogpoti Kumar Mangalam Birla ani adlo kollso sochiv P C Parakh-achea add dakholl kelolea FIR sombondhan ‘CBI’-chea prosnank zab diunk toyar asa vo na oso vichar kelea uprant, “Dhortorer vostoleam kaideam poros hanv xrextt nhoi. ‘CBI’ vo dusrea konnakui mhaka kitem-i vicharpachem asa zalear, mhoje kodden lipoupa sarkem kainch na,” oxem Singh-

provar korunk proitn chalu asa. Madhya Pradesh-ant raj kortolea BJP-n Romi okxorancho vapor korun okxor A tem okxor Z porian prot’tek okxorank koslo na koslo rajki orth diun Kongres pokx ek bhroxtt pokx asa mhunn dakholl korpacho proitn kela. Je rajki orth okxorank dileat te oxe asa “A for Adarsh

2rea Panar Vach

GAnesh JAwAdekAr Ponnje

N

isorgache suropayen nettoylolea Gõyant poryatton vevsay hangasor nettan cholta. Kolva, Kalangutt, Baga, Anjuna adi doriya vello Gõyche suropayent mhotvachi bhor ghaltat. Gõyant yeupi bhonvddekarak hea doriya vellenchem khupuch akorxon (attraction) asa. Poryattonok lagon zoso Gõy raj’jeak labh asa, tech porim luskonnui asa. Poryattonak lagon sabar

zannank rozgar mellon, te aplem ani aple familichem udarposon kortat, hi ek khoxechi gozal asli, torui hea vaddtea poryattonak lagon Gõychea doriya vellenchi suropay mat

khupuch bhigddon gelea. Doriya vellencher zatat tea ratchea ‘party’-ank lagon, thoim ravpi lokachi xanti ani suseog pirddear zala. Kalangutt, Baga, Vagator hea doriya vellencher noxe vokhdam khupuch sompeponnan melltat, oxem sonvsarbhor jahir zalolem asa. Britain, Russia sarkhea desantlean yevpi choddan-chodd bhonvddekar hea noxe vokhdanche (drugs) gulam zalole astat. Gõychea soglleach doriya vellencher ani azubazuchea ganvamni noxe vokhdan-

cho vevsay vhodda promannan cholta mhonnpachem atam lipon uronk na. Hea noxe vokhdanchea vevsayak Pulisam koddleamnui sohokar mellta, oxem ugddapem zalam. Pulis seventle Sunil Gudlar, Ashish Shirodkar hancher hea noxe vokhdanchea vevharak lagon karvay zavn te ‘suspend’ poryan zaleat. Sangpachem mhonnlear, ‘drugs mafia’ ani pulis hanche modem bandilki asa, ani haka lagon noxe

2rea Panar Vach


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 6:57 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Amcho Avaz

Rajbhas Kaideant bodol korcho na: Parrikar Ponnje: Gõychea Rajbhas kaideant sorkar bodol ghoddun haddcho na, ani toxem korpa khatir koslich goroz na, oxem Mukhel Montri Manohar Parrikar-an potrkaram kodde uloitana sanglem. Parrikar-an oxe toren ani jahir ritin sanglolean Moratti an Romi Konknnik rajbhaxechem sthan divpachi magnni sorkarak man’neo na mhonnpachem porot ek pavtt spoxtt zalem. 1987 vorsa pas zalolea Rajbhas Kaideant durusti korun Moratti ani Romi Konknnik Rajbhas Kaideant ek sarkhem sthan dinvchem, oxi magnni korun Marathi Raj Bhasha Andolan ani Romi Konknni Andolan hannim ekttaim yeun ek

Rajbhas Kaido Rod’dh korunk magnni…

zodd-potrkar porixod ghetloli. Gõychea Rajbhas kaideant sod’deak Konknniche devnagri lipik bhaxecho dorzo asun Moratti bhas sogllea sorkari vevharant vaprunk zata, oxem nond kelolem asa. Rajbhas kaideant bodol ghoddun haddpak devnagri Konknnivaleancho khor virodh asa.

Sod’deacho Rajbhas Kaido tabortob rod’dh korcho ani novem Moratti ani Romi Koknni heo donuch bhaso aslolem ‘bill’ pas korun ghenvchem, oxi magnni korun Marathi Rajbhasha Andolan ani Romi Konknni Andolan hea donui songhottnamni ek zodd-potrkar porixod gheun sorkarak vinonti kelea. “Devnagri hi ek svotontr bhas nasun te Morattichi boli (dialect) zavn asa, tika kosloch itihas na,”oxem Romi Konknni Andolan Songhottnecho Nimontrok Fr. Pratap Naik hannem potrkarank sanglem. “1987 vorsa Gõychea Rajbhas Kaideant fokt Devnagri he ekuch lipik aspavn gheun Gõyche Moratti ani Romi Konknni porjecher ek vhodd onit zalea. Haka lagon Gõykarancho somajik, sonskrutik ani bhaxik ekchar bigddonk pavla. He oxench chalu urlem zalear, Gõyche progoti (progres) khatir tem borench marekar zatolem,” oxem Marathi Rajbhasha Andolan Somiticho Nimontrok Pradeep Ghadi Amonkar hannem ugddaplem kelem. “Ho rajbhas kaido rod’dh korun novo kaido ghoddun haddpa khatir MBA ani RKA heo donui Songhottnam pott’tiddken vaurtoleo ani goroz poddlear, khor andolan kortoleo,” oxem Pradeep Amonkar hannem hajir aslolea potrkaram samkar

“Rajbhas kaideant mhojea sorkarachem dhoronn spoxtt asa. Rajbhas kaido sod’deak ostitvant asa ani to vixoy somplolo asa. Atam kaideant kosloch bodol ghoddun haddpachi goroz na,”

oxem ugddapem korun Parrikar-an sanglem. “Bhaxe poros sod’deak rozgar (employment) ani arthik prosnacher upay sodun kaddop chodd gorjechem zavn asa. Minam khonneo bond zaloleak

thavn Gõyant bekaricho prosn nirmann zalolo asa. Tacher upay sodun kaddpak zai. Khonneo bond aslolean arthik yenneavollicher porinnam zalolo asa,” oxem Parrikaran mhonnlem.

Panchayat venchnnuko ani rajki pokx Panchayat Montri Parsekar hachea nivedonak panchayat vangddeancho virodh

P

anchayat Montri Lakximant Parsekar hannem halinch jem nivedon kelem ani panchayat venchnnuko rajki pokxamni zhogddunk zai mhunn sanglem tacher panchayat vangddeamni khor nixedh marla. Hea nivedonak lagon Dokxinn Gõyantlea kaim panchayat vangddeamni Sukrarak zavpi Panchayat Raj-achi ‘golden jubilee celebration’ hachi nimnni karyavoll bohiskar (boycott) korpachi dhomki-i dilea. Rajki pokx panchayat venchnnukamni bhitor sorle zalear borea ani promannik mon’xank ganvche udorgotin bhag ghevpak kotthinn zatolem ani haka lagon rajki pokx panchayat venchnnuken bhitor

sorop mhunnchem panchayat udorgotik fuddem vhorpi panvl nasun tem panchayaticho vikas fattim haddtolem. Zoritor rajki pokxancher adharit panchayat venchnnuko

keleo zalear duddvancho ani xokticho goirvapor zatolo ani haka lagon ek promannik aam admi aplea vaddeant eleisanvank ubo ravpak vo eka promannik motdarak kosloch bhoim nastana mot diupak kotthinn zatolem. Domnic Noronha, Dramapur Sirlim panchayaticho vangddi hannem sanglam tea pormonnem rajki pokxank panchayat venchnnukent misoll korop mhunnchem lokxayechi bholayki bigddop. Rajki pokx venchnnuken aslear ganva-ganvamni sezaream sezaream modem zo boro sombondh asa to ibaddun vetolo. Up-Sarpanch Curtorim panchayaticho Santan Rodrigues hannem sanglam tea pormonnem ra-

Panjimites Welfare Society Panjimites Welfare Society fattlea 100 vorsam voir Ponnjent dhormik ani somajik mollar vavr korta. Adim he sonvsthechem nanv ‘Sociadade de Monte’ mhunn aslem. Hi Sociadade 1854 vorsa sthapon keloli. 2004 vorsa he sonvsthechem nanv

bodlun ‘Panjimites Welfare Society’ hem nanv dilem ani teach nanva khal hi sonvstha vavr korta. 2013-2016 hea tin vorsanchea kallak Panjimites Welfare Society hichi novi somithi ghoddoun haddlea tiche vangddi oxe asa:-

Fuddle vollint dhavean thavn uzvean – Crisanto Pereira (Treasurer), Aniceto Fernandes (Vice President), Rafael Pereira (President), Adriano C. Godinho (General Secretary) ani Eduardo Vaz (Joint Secretary) Fattle vollint dhavean thavn uzvean – Andrew Rodrigues (Section Secretary), Bartolomeu D’Silva (Member), Jose Fernandes (Section Secretary), Willy Goes (Member), Tomas Fernandes (Member) ani Joaquim Cardozo (Member)

jki pokx panchayat venchnnukent bhitor sorlear gram sobhamni zhogddim zhuzam zatolim ani haka lagon ganvantli xanti piddear zatoli. Anik eka Sarpanchan mhunttlem ki rajki pokxamni panchayat venchnnukank misoll zavpak kosli goroz asa? Aiz motdar khoxen ani bhoim nastana aplem mot dita, ek promannik nagrik apleak dista zalear panchayat eleisanvan aple ostongim ubo ravta, jikta ani ganvchem boreponn korunk vavurta. Hi porompora nas zatoli. Tea khatir tanchem mot asa ki panchayat venchnnukamni rajki pokxamni misoll zanvchem nhoi mhunn.

Rostear soddlolea vahonam pasun pulis Ponnjek mukt kortole

Ponnje: Ponnjechea vegvegllea rosteancher soddlolea (abandoned) vahonank lokamni porot vhorchim poddtolim, ani te oxem korunk pavo nant zalear Ponnje-chem ‘traffic cell’ tim aplea tabeant gheun vhortole. Ponnjechea ‘traffic cell’-an, xaran aslolea 100 odhik rostear soddlolea vahonanchea vixim hi mahiti dilea. Motor Vehicle Act, 1988chea Kolom 127 khala, bhouxik suvatecher 10 voram von odhik vellk vahon ‘park’ kelolem asa zalear taka ‘abandoned’ vahon mhunn lekhtole, oxem Ponnjechea ‘trafic cell’-

acho pulis inspekttor D G P Angle-n sanglem. Halinch, ‘traffic cell’-an Ponnje xarachem sorvekxonn kelolem ani bhouxik rosteancher moladik suvat addoupi 100 odhik ubont soddlolea vahonam vollkhun ghetleant. Motor Vehicle Act-achea Kolom 133 khala kaido moddpeank ‘traffic cell’-an ‘notices’ jahir keleat. “Otubrache 28ve adim je malok apaplim vahonam kaddunk pavo nant, tanchi vahonam ami vhortole. Ani, him vahonam ‘Corporation of the City of Panaji’ (CCP), hanchea tabeant astolim, oxem Angle-n sanglem.

Scrap Yards’-ancho vahatukek tras Bardes-ant obghat zavpachi bhirant… Mhapxem(AAB): Mhapxenchea Nogorpalika vattharant aspavn yevpi Karaswaddo bhagant Ghottnecho Vhall tem Colvale xime meren Binani Factory lagim aslolea Petrol pompa kodde ekunn chear ‘scrap yard’am asat. Him chearui ‘Scrap yard’-am samkinch rosteanche degek aslolean, thoim mukhel rostea vhelean asar-pasar zavpi vahatukek boreoch oddchoneo uprastat. Tech porim, hea ‘scrap yard’ank lagon hangachea rosteacher halinchea disamni sabar lhan-vhodd obhghat ghoddleat mhonnpachem nodrek ailam. Karaswaddo mukhel rosteachea donui bazumni aslolea hea

‘scrap yard’-ank lagon, tim hea vattharachi sobai samkich vibaddun uddoitat, oxeo lokacheo tokrareo vaddpak lagleat. Hangacho purai vatthar Gõy bhailea lokachea ‘scrap yard’-amni bhorlolo asa. Karaswaddo aslolea sogllea ‘scrap yard’-anchi sonkhea 30 itli zata. Tantuntle kaim ‘scrap yards’ thoichi zomin bhaddeak ghevn choloitat, oxem thoinche sthanik Gõykar lok sangtat. Hea sogllea ‘scrap yard’-ank lagon lokak ani vahatukek khupuch tras sonsche poddtat mhonnpacheo tokrareo yevpak lagleat. Hea vattharantle nagrik sangtat tea pormonnem, survek he ‘scrap

yards’ khupuch lhan akarache astat ani asteaste korun tanchem rupantor eka vhoddlea akarachea ‘scrap yard’ant zata. Hea ‘scrap yards’ ubhe asat tea vattharant kaim vorsam thavn cheavechim hottelam, kopddeanchim dukonam, Chicken-mutton vikhpache gadde, mottko, jugar ani sore-

achim dukonam poryan ubhim zaleant. Hem sogllem mukhel rosteachea bazunich aslolean, vahatukek khupuch oddchoneo uprastat ani lhan vhoddle obghat ghoddpachem vaddlam. Tech porim he ‘scrap yards’ cholovpi Gõy bhailea lokamni hangasor ek udok vochpacho vall

aslolo to purovn thoinsor dukonam ubharleant. Tech porim anikui sabar torecheo bekaidexir ani monisponna bhaileo korneo he lok hangasor adhartat mhonn hangache sthanik nagrik khupuch sontapleat. Hea ‘scrap yard’-amni choriyecheo vostu sampoddtat. Fattlea disamni Mhapxenchea N o g o r p a l i k a odhikareamni hea ‘scrap yards’-ancher avchi dhadd (raid) ghatli tedna, tankam sabar choriyecheo vostu sampoddloleo. Hangasor aslole ‘scrap yards’ kaddun uddoun stanik lokak trasantle meklle korche, oxim sthanik Gõykar lok magnni korunk lagleat.

2

1lea Panar Thaun... CBI-chea prosnank fuddo korunk toyar asam: Manmohan abira II coal block’ vanttun diupachea vixim zababdari Singh-an ghetloli astana ani vaitt kornneanche soglle arop nakarlole astana, aplea khas vimanacher hi tachi poili bhasabhas asli, zatun hea mud’dea vixim to uloilo ani ‘CBI’-k fuddo korunk toyar asa, oxem mhunnlem. ‘Talabira coal block’ Hindalco-k vanttun diupacho nhoi mhunn nirnnoy dilolo astana poriant to nirnnoy kiteak portunk ailolo, he mullave chovkoxechea adharan, vanttun diupache prokriyen bhroxttachar ani guttacho aspav aslolea karann ‘CBI’-n ‘FIR’ dahkoll kelea. Prodhan montreachem hem mhunn’nnem mhotvachem asa, karann he chovkexe sombondhan fuddem kitem korpachem tem tharaunchea pasot, ‘CBI’-k hea mud’dean samil aslolea sogllea mon’xam vangdda

tankam ulovop korpak poddtolench. Kollxeachim minam vanttun diupachea ‘Coalgate’ ghottallean Prodhan Montreak prosn vichari nastana ‘CBI’ nitichi (fair) chovkoxi korunk xokchi na oxem virodhi pokx mhunnot asat, karann osthir vanttnni zalea tea vellar, mhunnlear 2006 ani 2009 mozgotim, kollso montraloy Singh-achea fuddriponna khala asli. ‘2G’, ‘Commonwealth Games’ ani kollso ghottalleam vangdda, vostunchea vaddtea molank/mhargayek lagon BJP-chea prodhan montri umedvar Narendra Modi-chi prosid’dhi vaddot asa ani tacho vaitt porinnam apnnacher zaunk lagla hem Singh-an nakarlem, ani 2014 venchnnukenche nikal dubav asloleank ojeapit kortole mhunn fuddem sanglem.

‘Buffer Zone’ fokt 1 Km vattharamni novea minam khonnink porvane divpak mellche nant, oso adexui Montraloyan dila. Minam khonnink lagon hea vattharantlea monzatinchea jivitak khupuch luskonn zalolem mhonnpachem-i Montraloyan kobul kelam. Gõyant aslolim sogllim Obhoyronnam ani ‘National Parks’ hancho ‘buffer zone’ 1 Km dovorpa khatri Gõychea sorkaran aplo virodh kelolo, oxem Montraloyan sanglem. Punn, raj’jeachem mhonn’nem mandun ghenastana Montraloyachea ‘buffer zone’ tharavpak nemlole somitin keloleo suchovnneo svikarleo, oxem Montraloyan spoxtt kelam. Dr. Rajesh Gopal hachea Odheokxponna khala Montraloyan Agost mhoineant he somitichi nemnnuk keloli. He somitin Otubr 18, hea disa aplo avhal Montraloyak sador kelolo. Khonnim vixoya vhelean ani ‘buffer zone’ mud’dea vhelean Sorv Unchle Ni-

tisobhent yuktivad (arguments) chalu astana ‘buffer zone’ tharavpant ailo mhonn, ho nirnnoy eke vatten mhotvacho oso zata. Nitisobheche aikovnnecherui tacho porinnam zavpachi xok’keotai asa. Gõyant 0 Km ‘buffer zone’ dovrat oxi magnni khonnim dhoniamni sodanch kelea. ‘Buffer zone’ tharaylolo na, oxem nimit korun Obhoyronna pasun 1 Km-achea bhitorui minam khonnintlem min kaddpant yetalem. Nitisobhentui hea adleo kexi poddon asat. Seve mekllo zalolo Nitidar M.B Shah Aiyogachea avhalantui tacho spoxtt ritin ul’lekh kelolo asa. Gõy sorkaranui Gõy sarkhea lhan raj’jea khatir 1 Km ‘buffer zone’ ascho hea vixoyacher apli man’neotai diloli. Mukhel Montri Manohar Parrikar ani Poryavoronn Montri Alina Saldanha hannim-i 1 Km ‘buffer zone’ ascho, oxench mhonnlolem.

Micky-cho Avhal Ailo, Fuddem Kitem…? vokhdanchea vevsaiyak ut’tejon mellta, hi gozal atam lipon urloli na. Pulisanchea sohokarak lagonuch Gõyant noxe vokhdancho vevsay vaddpak ani choddpak lagla, oxem puray toren atam sid’dh zalolem asa. Kalangutt, Baga, Anjuna hea doriya vellencher fattlim sabar vorsam thavn ‘drugs’-ancho vevsay cholta. Namneche ‘drugs mafia’ Atala, Dudu hannim sabar vorsam thavn Gõyant thikann kelolem aslem. 2008 tem 2010 hea don vorsanchea kallant tannim dogaimni Kalangutt ani Anjuna bhagant ‘drugs’ vevsayacho boroch sanvar ghatlo. 2008 vorsa Brittix tornattem cheddum Scarlet Killings hacho khun zalo. Scarlet-achea khunacho sombhond ‘drugs’ vevsaya kodde soroll ritin naslo, punn khoim na khoim tacho sombhond asloch mhonnpachi gozal konnuch nakarpak xokchona. 2010 vorsa ‘drug mafia’ Atala haka ‘arrest’ kelo. Taka ‘arrest’ kelea uprant Ashish Shirodkar ani kaim pulisankui ‘arrest’ kele. ‘Drugs’ prokronnant PSI Sunil Gudlar haka ‘suspend’ kelo. Pulis odhikari ani ‘drugs mafia’ hanchem modem ghott bandpas asa mhonnpachem sid’dh zalem. Heo soglleo gozali ghoddleo tea vellar Gõycho Ghor Montri (Home Minister) Ravi Naik aslo. 2007 tem 2012 hea kalla modekat ‘drugs’ vevharant khupuch vadd zali. Hea gozalink noitik (moral) nodrentlean tea kallar Mukhel Montri aslolo Digamber Kamat ani Ghor Montri Ravi Naik zababdar nant kai? Heo soglleo gozali chalu astana Atala-chi ixttin Lucky Farmhouse hinnem eka TV ‘channel’-ak dilole mulakhotint ‘Roy Nike’ oxem nanv ghetlem. Haka lagon Ravi Naik-acho put Roy Naik hachem nanv ‘drugs’ prokronnant misoll zalem. ‘Roy Nike’ mhonnge Roy Naik vo dusro konn hachi chovkoxi mat azun poryan zaloli na. Punn, Roy Naikachem nanv hea prokronnak lagon borench vibadd zavn gelem. Pulis ani rajki fuddari hanchea sombhonda vixinchi chovkoxi sod’deak CBI khatem korta. Nitisobhechea adexa uprantuch hem prokronn CBI khatea kodde pavlem. Hea prokronnachi CBI chovkoxi zalea uprant

khupxea gozalincher uzvadd poddtolo. Micky ani Nadia Torado Prokronn Digamber Kamat jedna Gõycho Mukhel Montri aslo, tedna Ravi Naik Ghor Montri ani Micky Pacheco Poryatton Montri asle. Micky tea kallar NCP-icho amdar aslo. Atala-Dudu hanchim ‘drugs’ prokronna bhair sorpak laglim tedna May 30, 2010 vorsa Nadia Torado hea 28 vorsam pirayechea cheddvak moron ailem. Nadia hem Micky-chi ixttin aslem. Nadian May 15 hea disa ‘ratol’ nanvachem undrank marpachem vikh ghetlolem. Nadia-cher upchar (treatment) chalu astanach Chennai hangachea eka hospitalant taka moron ailem. Nadia hichea morna fattlean Micky Pacheco zababdar asa mhonnpachi cheorcha tea disamni khupuch gazonk lagloli. Micky Pachecok pulisamni tea disamni ‘arrest’ poryan kelolo. Haka lagon taka aplea montri podacho rajinamo poryan dinvcho poddlolo. Nadia-chea morna uprant Micky kaim kall bepot’to poryan zalolo. Pulis tachea fattik laglolo astana, to avchituch yeun Pulisank xoronn (surrender) zalo. Tea vellar Digamber ani Ravi hannim dogaimni-i Micky-ik kosloch tenko divnk na, vhelean taka kheast dili. Haka lagon Mickyik aplea montri podacho teag korcho poddlo. Haka lagonuch Micky sod’deak Ravi Naik-acho bodlo ghena mu? Oxe torecho prosn upraspak lagla. Somiti Nemli… 2012 vorsa Vidhan Sobhechem Pavsallem odhivexon chalu astanach, Gõyant choltolea ‘drugs’ vevhara babtint Mickyn prosn vicharlo. Hea prosnacher borich cheorcha zali. Xekim, ‘drugs’ prokronnachi chovkoxi korpa khatir Sobha ghorant Ghor Montri hea natean Mukhel Montri Parrikar-an somitichi nemnnuk korpachem utor dilem. He somitichem odheokxponn Micky-ik divpachem Parrikar-an jahir kelem. Tea uprant Agost, 2012 hea mhoineant Mickychea Odheokxponna khala ek Somiti venchun kaddli. Eka vorsa uprant, halinch zalolea Vidhan Sobhechea odhivexona vellar Micky-che somitin aplo avhal (report) dilo.

Gõyant RTI Kaidea Vixim ‘Notification’ Fuddlea Sumanant fattim ghetlolem na. Haka lagon RTI khala mahiti melloupak sodpi mon’xak gorje bhair tras sonsche poddtat. “Matxe dhir dhorat, hanv sogllem zagear uddoitolom. RTI khala mahiti melloun gheupak sodtolea mon’xak kitem korchem

poddtolem, hache vixim ek novi nemavoll vo poripotrok fuddlea kaim disam bhitor sorkar jahir kortolo. Adlem poripotrok fattim ghetole mhonnpachem ami hea adinch jahir kelolem asa,” oxem Parrikar-an potrkaram kodde uloitana jahir kelem.

Venchnnuk, okxoram ani tancho rajki orth scam, B for Buffer scam, C for CWG scam, D for Damad ka scam, E for Enron scam” adi adi he porim Romi okxormalleantlea sogllea okxorank koslo na koslo rajki orth diupacho proitn kela. Kongres pokxui he vixim ugi ravonk na. BJP-n kelolea Romi okxoranchem vornnon Kongres pokxan Devnagri okxoram vaprun toch dhoddo (lesson) BJP-k xikovpacho proitn kela. Kongres-an taka ‘Barahkhadi ghottallo’ mhunnon nanv diun BJP sorkarachea kallant Madhya Pradeshant je ghottalle zaleat tancho ulekh korun BJP pokx bhroxtt asa hem dakhovpacho proitn kela. Devnagri okxorank Hindi bhaxentlean Kongres-an dilolo rajki orth oso asa “A – Apex bank ghottalla, AA – Adithya Construction Company ghottalla, E – Indore Vikas Pradikaron ghottalla, EE – E Tendering ghottalla, U – Udyogon ka nakli sapna, UU – Urja Kharid ghottalla, A – Arrears ghottalla, AI – Essar coal block ghottalla” adi adi. He porim BJP pokx Romi okxorank ani Kongres pokx Devnagri okxorank anek ghottalleancho orth diun eka-mekak bhroxtt mhunn dakhovpacho proitn chalu asa. Punn rajki zannkar sangta tea pormonnem okxorank he porim ghottalleancho orth diun lokam somor tancho vapor korop hem chukichem asa kiteak jedna bhurgim osle okxorank dilole orth aikotolim tedna

tancher ani tanchea xikpacher vaitt porinnam zatolo. “Rajkaronnan eka-mekache rajki virodhi aplo prochar korche khatir veglleo veglleo tora sodhun kaddta punn xikxonn mollavoilim okxoram vaprun tea okxoranchea orthacho goirvapor kelear somazacher tacho vaitt porinnam zaum yeta” Dr. Gyanendra Gautam, Barkhullah Vidhyapittan Sociology khateacho mukheli hannem mhunttlam. “Rajki ani somajik nodrentlean he ghoddnnecher niyall kelear oxem dista ki okxorank dilole osle orth aikon bhurgim don vostu sot mandunk lagtolim: Poili rajkaronn khub vaitt asa ani dusrem rajkarnnan fokt duddu ekttavnk zata. Hi bhurgenchea monant zavpi somzonni somazak vaitt poddtoli” Gautam hannem fuddem sanglem. Bhopal School of Social Sciences (BSSS) College hacho Psychology khateacho mukheli Vinay Mishra hannem oxem mhunttlam “taka lagon bhurgeanchim monam sarkinch duxtt zatolim oxem hanv mhunnona punn bhurgeanchea monamni khorench ghuspaghonddoll zatolo”. Mishra hannem fuddem mhunttlem “okxorank naka zalole je orth dilea taka lagon bhurgeanchea kallzamni rajki pokxam vixim krod ani pokxpat (prejudice) nirmann kortolo ani oxem ghoddop somazak khub vaittak poddtolem.


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 7:01 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

Bhaji rovunk ut’tejon Bhajien Gõykarank ‘self sustain’ korpache proitn

D

isan-dis Gõyant bhajiechem utpadon (production) unnem zait veta ani haka lagon Gõyam bhaili bhaji Gõyant haddchi poddta. Hacho porinnam mhunttlear bhajiechi dor disandis vaddta. Tea khatir ‘The Goan Horticulture Corporation’ hannem Gõychea bhaji-palo rovpeank ut’tejon diunche khatir zaiteo noveo yevzonneo toyar kelea. Heo yevzonneo yesesvitponnim vevharant ghatleo zalear kaim kalla modem Karnatakan thavn Gõyant yevpi bhaji thoddi zavnk xokta. ‘The Goa Horticulture Corporation’ hacho odheokx Kiran Kandolkar hannem ulovn fuddem sanglem “Amchem khatem bhajipalo rovpeank torekvar biyam ani sarem funkott ditele. Ekuch ott (condition) asteli ani ti mhunttlear bhaji rovpi lokam lagim unnoch to 500 sq. metr zago ani choddan chodd 10000 sq. metr zago aspak zai. Hi ott

gorjechi asa kiteak amchea ‘Corporation’-acho hetu bhajipaleachem utpadon vaddovn bazarant vikhrek dovorpacho”. Bhaji rovpi lokam modem zagrutay haddche khatir hem ‘corporation’ 11 talukamni 11 mellave ghoddoun haddtele. Hem ‘corporation’ xetkamteantle zannkar (experts) asa tankam dhaddtole ani bhaji-palo rovpi lokank margdorxonn diunche khatir ani utpadon borem zaunche khatir proitn kortele. Itlench nhoi ‘corporation’ zo khorch zata tache 75% apunn bhortolem. Bhaji-palo rovpeank ximpchea khatir udok zai zalear bayom, ‘water pumps’, adi gorjecheo vostu ditole. 12 toranchim bhajiechim biyam zoxem porim okra, brinjal, mirsango, alem ani dusream bhajienchim biyam diun utpadon vaddovpacho proitn kortele. Hi utpadon zata ti bhaji bazarant vikche khatir ‘corporation’ favo

toxem mol tharaitole ani bhaji rovpeank tras zaina zavnk gaddyeo dhaddun tannim utpon’ keloli bhaji haddun bazaramni viktele. Bhajiechem utpadon vaddovn svota bhaji utpon’ korpi ek prant zatolo hi ‘corporation’-achi dixa asa. Tea xivay ‘corporation’-an hi

bhaji vikchea khatir 50 gadde (carts) Gõychea torekvar suvatancher ghalpachi yevzonn toyar kelea. He yevzonnecho labh chodd korun ‘schedule tribe’ hankam ditole. Rann bailank he gadde diupacho proitn zatolo. Zanchi vorsachi yennavoll 50000 rupiya nam tankam he gadde ghalunk melltole.

Komunidad zageancher 802 bekaidean bandkama

Bekaidexir bandkamam Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Ut’tor Gõyant bekaidexir ritin 31 sorkari zageancher bandkama (constructions) keleant mhonnpachem nodrek ailam. Him sogllim bandkama sorkar moddun uddoitolo. Tech porim Komunidad zageancher 49 bekaidexir band-

kama bandlolim asat, tankam dusre kodde zago divn sorkar to zago khali kortolo. Zalear, Dokxinn Gõyant Komunidad zageacher ekunn 7 dhormik sthana (religious structres) bandlolim asat mhonnpachem-i nodrek ailam. Tiswadi, Peddne ani Kepem hea tin talukeamni sorkari zageancher

Mhapxem Bichole Fondda Kankonn Sangem Dharbandora Saxtti Vasku Ekunn

‘Mutation’-a khatir 7735 orzo Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Onvdunchea arthik vorsa Dokxinn ani Ut’tor Gõyant Jil’lo Odhikareanche kocherint ‘Mutition’ korpa khatir ekunn 7735 orzo aileat mhonnpachem ugddapem zalam. Ut’tor Gõychea Mamlatdar Kocherintlean 3897 zalear Dokxin Gõychea Mamlatdar Kocherintlean3838 ‘mutitio’ korpa khatir orzo ailoleo asat. Kocherint zoma zalolea ‘mutition’ orzantleo Dokxin Gõyant soglleam von chodd ‘mutition’ orzo eka disa bhitor vo eka satollea bhitor nikalant kaddpant aileat. Zalear, Ut’tor Gõychea kaim talukeamni ‘mutition’ korpa khatir ekui orz nikalant kaddpa khatir yeunk na. Hantunt Dharbandora ani Kankonn talukeantlea Mamlatdar kocherimni ‘mutition’

korpa khatir ekui orz yeunk na. Amdar Ganesh Gaonkar hannem hea vixim ek prosn Vidhan Sobhent vicharlolo, taka

zabab divn Up-Mukhel Montri Francis D’souza, zache kodde Mohsul (Revenue) khatem asa, tannem hi mahiti Vidhan Sobhent dili.

Ut’tor Gõy Taluka Tiswadi Bardez Peddne Bichole Sattari Fondda Ekunn

24 voramni nikalant kaddlole orz 6 78 18 0 0 43 145

Satolleant nikalant kaddlole orz 13 47 13 0 0 54 127

24 voramni nikalant kaddlole orz 54 0 0 0 54

Satolleant nikalant kaddlole orz 102 56 8 1 184

dokxinn Gõy Taluka Saxtti Kepem Sangem Vasku Ekunn

Gõycheo imaroti surokxit nant! Amcho AvAz Protinidhi

ekui bekaidexir bandkam zalolem na, oxem nodrek ailam. Zalear, Ut’tor, Dokxinn ani Ponnje hea ganvamni ekunn 802 bekaidexir bandkama Komunidad zageancher polleupak melltat. Oso zabab, Gõycho Up-Mukhel Montri Adv. Francis D’souza hannem gelea Vidhan Sobha Odhivexonant Taleigao-chi Amdar Jennifer Monserate hinnem vicharlolea eka prosnak zabab ditana sanglem.

Taluka

3

Bekaida bandkama 11 25 55 8 17 13 1 26 156

Ponnje: Rajdhani Ponnje xara sangata, Gõychea 5 mukhel xaramni bandloleo vhoddleo-vhoddleo ani mollbak tenkpa itleo unch imaroteo, tankam akxidentan uzo laglo zalear, to uzo paloupak tanche kodde uzo palovpachim koslinch yontronnam nant mhonnpachem spoxtt zalam. Tankam atam Sorkarachem Uzo Paloupa khatem ujea pasun surokxe vixim kallji gheupachim potram phattoupachem asa. Hea uzo palovpachea yontrancho boro upeog korunk ani vapurche khatir proxikxonn gheunk sorkaran tankam bud’dh dilea. Goa State Fire Force Khateantlean mell’lole mahiti pormonnem Gõyant 270 ‘multi storied’ imaroti asat ani atam anik noveo 260 imaroteo bandpant yetat. Hantunt kherit mhonnge, sumar 530 chodd malliyanchea imarotintleo 210 imaroteo fokt Ponnje xarant asat. Puray Gõyant 41% ‘multi storied’ imaroti fokt Ponnjentuch asat, oxem ugddapem zalam. Hantuntlea choddan-chodd imarotimni uzo laglo zalear, to palovpa khatir koslinch yontronna nant. Gõychea Uzo Palovpa khatean hea sogllea imarotinchi pollevni keli tedna, 15 metram poros unch

Osurokxit imaroti

asloleo choddan-chodd imaroti panch mukhel xaramni mhonnge Ponnje, Moddganv, Mhapxem, Vasku ani Fonddem xaramni asat. Hea imarotimni aslolim uzo palovpachim yontram sarkho vaur kortat vo na, hachi mahiti divnk Uzo palovpi Khatean tea imarotinchea dhoniank kollit kelam. Uzo palovpi khateachea Ponnje vibhagacho odhikari Ajit Kamat hannem Gõyant aslolea imarotimni uzo palovpachim yontram bosovpa vixim tanche dhoni khupuch befikir

asat mhonnpachem kobul kelem. Imarotichem bandkam kortana kontrador te imarotint goroz tim yontronna bosoitat ani uzo palovpi khatea kodde porvangi ghetat. Punn, te imarotintlem ek flett vo kocheri vikhrek gelea uprant tea uzo palovpachea yontrancher sapuch durlokx zata. Khorem mhonnlear, tem flett vo kocheri viktem ghetlea uprant hea uzo palovpachea yontracher tanchea dhoniam koddlean khupuch durlokx zata, oxem uzo palovpi khateache nodrek ailam.

BJP-n alp-sonkheank Karmelit Diaknak Padriponnachi Ord Kongres-a poros chodd nokreo dileat: Mukhel Montri Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem aplea sorkarachi, Kristanvank ani Musolmanank nokreo diunk na mhunn, ttika korta ti sarki chukichi asa kiteak BJP sorkaran Kongres – NCP hanchea sorkara poros chodd Kristanv ani Musolman tornatteank nokreo diloleo asa. Potrokaram lagim uloitana Mukhel Montri Parrikar hannem alp-sonkheank (minorities) jeo nokreo dilea tanche ankdde sangun oxem mhunttlem ki Kongres NCPcho zo Gõyant sorkar aslo tachea poros odhik Kristanvank ani Musolmanank nokreo diloleo asa. 2007 tem 2011 hea kallant Kongres – NCP hancho sorkar Gõyant raj kortalo tedna tannim 1.29% Kristanvank ani 1.83% Musolmanank nokrek lailole. Aplea BJP sorkarachea kallan teach khatean 3.88% Kristanvank ani 2.64% Musolmanank nokreo diloleo asa. Teach kalla modem ‘Indian Reserve Battalion’ (IRB) hantun Kongres NCP sorkaran fokt 2.41% Kristanv ani 1.58% Musolmanank nokrek lailole zalear BJP sorkaran 2.20% Kristanvank ani 4.40% Musolmanank nokreo dileat. Hea ankddeancher adharun Parrikaran mhunttlem “Kongres- NCP ghottbondonacho sorkar aslo tea kallant fokt 1.78% alpsonkheank nokreo mell’lea zalear BJP sorkaran 3.28%

Chinchonneam: Arsebisp Filipe Neri Ferrao hannim karmelit diakn Mark Furtado haka yadniki makhnni dili. Hi somarombhnni Chinchonnechea Bhorvonxache Saibinniche Firgojent zali. ‘Melchisedeka porim tum yadnik sasnna-sasnnak’ ho tacho yadniki sonvskarnnecho brid. yadnikachem mukhel kam’ mhollear sonvskaranchi somarombhnni, Devachea Utrachi porgottnni ani seva mhunn Arsebispan provochon kortana sanglem. Misa-somarobhnnechem ani yadniki sonvskarnnechea ritichem vivronn Pri. Sylvestre D’souza Karmelit hannim kelem zalear sevadhormik manddavoll Pri. Leenoy Dias hannem choloili. Raiturche siminariche Prefeit Pri. Simon D’cunha hanchea fuddarponnakhal gayon monddollan gitam gavun sevadhorm orthabhorit kelo. Padr. Vigar Pri. Armando Souza,

Gõychea alp-sonkheank nokreo diun tankam ut’tejit (encourage) kelea. Fuddem ulovn Parrikaran mhunttlem ki heach karonnank lagon alp-sonkheancho (Kristanv ani Musolman) visvas komi zait gelo ani taka lagon Kongres-NCP-cho bhroxtt sorkar fattle venchnnukek harlo. “Alp-sonkheamni amchea sorkaracher purnn visvas dovrun 2012 vorsache venchnnukent BJP-k zoit dilem ani tacho foll mhunttlear zaite alp-sonkheantlem tornatte sorkari nokreo gheunk fuddem yetat. Xevottak Parrikaran oxe udgar kaddle “Virodhi pokx ji fottkiri mahiti ximpddaita ani BJP ‘communal’ pokx mhunn dakhovnk proitn korta te virodhi fuddari ghuspagonddolak sampoddlole asa kiteak BJP-cho sorkar sogllea Gõykarank, dhormacho ani zat-katicho bhedbhav kuxik dovrun eksarkeponnan lekhta”.

karmelitanche Prantik Vhoddil (Provincial) Pri. Archibald Gonsalves Karmelit, Arsebisp Ferrao hanchi ulovpam zalim. Pri. Mark Furtado Chinchonnechea Grande-Durga vaddeantlea Palomeu Salvador Furtado ani Maria Estrelina Furtado hancho tisro put. Taka dog bhav asat - Melvyn ani Milchester. Milchester Capuchin hea dhormik sonsthecho vangddi zalear Melvyn aplea kuttumba vangdda jiyeta. Bhav Mark-an aplem dhavi merenchem xikop Chinchonnechea Mount Mary High School-ant korun ikravi ani baravi Moddganvchea RMS Higher Secondary School-ant keli. Devachea apovnneank kan diun Mark Karmelit sonsthent bhitor sorlo. Kushalnagarchea Karmelit motthant favo ti toyari korun 2005 vorsa Julayache 20ver apleo poileo angvonneo

keleo. Mysorechea Pushpashrama kolejint t a n n e m totvgineanachem xikop puray kelem. Eka vorsacho dharmik jivitant Gonvllik onnbhov ghetana tannem Mhapxenchea Avila Jyothi hea karmelit motthant seva dili. Uprant vhoddilamni taka Romant Teresianum hantunt dhormxastrachem xikop korunk dhaddlo. 2012 Arcebisp Felipe Neri Ferrao Karmelit Diakn, Mark Furvorsa Dezembrache 14 ver Romantuch tannem tado haka yadniki makhnni dita. apleo sasvot angovnneo keleo. 2003 Calabria hanga Gonvllik onnbhov vorsa Marsache 9ver tannem Diak- ghetlo. Zalear Diakn koxe tannim Flonachi ord ghetli. Dhormaxastrachem rence Empoli toxench Gõyant Modxikop kortana tannem Ceresano ani dganvchea motthant seva dilea.

Kansavle, Ponnje kochro uddoilear 5,000 rupia dondd Ponnje: Ponnje xaran ani Kansavle ganvan Novembr 15 te Dezembr 15 mozgtim konnui bezababdaren kochro uddoitana mevlo zalear taka 1,000 ani 5,000 rupia mozgotim dondd bhorchem poddtolem. Suko kochro ektthaupachea ‘pilot project’-achea khatir Ponnje ani Cansaule, hankam venchun kaddlea. Bezababdaren kochro uddoita tanche lagsan dondd vosul korchea pasot, ‘Goa Biodegradable Control Act, 1966’-achea khala sorkar odhikareank nemtolo. Hea kaideachea khala ‘collectors’, ‘deputy collectors’, ‘excise inspectors’, ‘mamlatdars’, ‘joint mamlatdars’, ‘block develop-

ment officers (BDOs)’ ani her kaim zannank dondd vosul korpacho odhikar astolo. ‘Goa State Pollution Contrl Board’-che (GSPCB) kocherin zalolea boske vellar, dondd vosul korpachi prokriya vevharan ghalchea adim donddachea vixim, kochro uddoupachea vixim ani kochreak veg-vegllea vibhagamni vanttun ghalpachea sombondhan Ponnje ani Kansavlent zagrutay nirmann korunk goroz asa mhunn tharaunk ailem. He prokriyechea vevharacher nodor dovrunk yetoli ani Dezembr 15ver tacher niyall kortole, oxem von ani poryavoronn montri

Kochroch Kochro

Alina Saldanha-n sanglem. “Zor ho proyog yesesvi zalo zalear magir to raj’jeantlea dusrea ganvamni ani xaramni vevhran ghaltole,” mhunn Saldanha-n sanglem. Hea prokriyek fuddem vhorchea pasot tatun kosleo durusteo ghoddoun haddcheo poddtolea hache vixim niyall zatolo, mhunn montrean fuddem sanglem. Toxench, iskolamni ektthailolea kochreacher prokriya korunk sorkaran kotradorak nemla, oxem Saldanha-n fuddem sanglem. Aplea vidhearteanchea adharan, sumar 94 iskolam kochro ektthaupachea karyan vantto ghetole.


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 7:03 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Ostori

Amcho Avaz Bharoti Nari

Bhangar choriyechem prokronn…

Ostorek porot ek pavtt bondkhonn! Amcho AvAz BAtmidAr

Mhapxem: Quitla-Aldona hangachi Surekha Naik he ostorechi ixttagot korun, tika Otubr 10 hea disa Mhapxem xarant apoun haddli. Tea uprant tika thoim bazarant bhonvddaun, bosim manddar vheli ani uprant tika dilolea ‘cold drink’ant noxechem vokhod ghalun tika sinitida bhair korun tichea angavheleo 1.50 lakh rupiyancheo bhangara vostu chorun vheleo mhonnpachea aropa khala Mhapxem pulisamni Otubr 19 hea disa Heena Raut he 25 vorsanche ostorek ji Tivim ravta, thoim vochon ‘arrest’ korun haddli. Heenak Nitisobhe samkar hajir keli tedna, tika tin dis bondkhonn favo zaloli. Heena aplean kelolea guneanva babtint khorem kitem tem sango naslolean, Nitisobhen tika anik chodd disanchi bondkhonn vad-

doilea. Hea vixim Mhapxem pulis chovkechea odhikarean dilole mahiti pormonnem, hi ghoddni Otubr 10 hea disa sanjechim 5 vaztam ghoddli. Quitla-Aldona hangachem Surekha Naik Sodiem-Siole hanga geloli. Thoim thavn sanjechim sumar 5 vaztam tim Mhapxem pavli. Mhapxem prasar Heena Raut he

Amerikechea unchlea rajnoitik podakhatir Bharati ostori Washington: Bharati mullachi Amerikechi nagrik (IndianAmerican) Nisha Desai Biswalak, US Senate-an ‘assistant secretary of state for South and Central Asia’ mhunn nemnnuk kelea, zachea udexim ‘IndianAmerican’ somazantlean unchlem rajnoitik (diplomatic) pod sambhallpi ti poili monis zaunk pavlea. Sod’deak ‘US Agency for International Development’-chem (USAID) Asia vattharachem adhari proxasok mhunn Biswal vavurta, ani raj’jea khateantlea Robert Blake-achea suvater ti atam hem pod polloitoli. Raxttrpoti Barack Obama-n Julayche 18ver tika hea podakhatir nemloli. ‘Senate Foreign Relations Committee’-n hea sombondhit gelea mhoinean sunavnni ghetloli, zoim tika donui virodhi pokxam koddlean tenko mell’lo ani donui pokxachea kaide ghoddpeamni tichi tokhnnay keli. ‘Republican Party’-chea Senator John McCain-an poriant ‘Democratic Party’-chea Biswal-achi tokhnnay keli.

ostoren Surekha vangdda ollokh keli. Heenan Surekhak Shree Bodgeshwar hachea dorxonna khatir vheli. Heena Surekhak ‘soft drink’ dilolem. Bodgeshwar-achea divllant astana, Surekhak gunvoll koxi yeun ti khala poddli. He sondicho faido gheun Heenan Surekhachea angar asloleo soglleo bhangaracheo vostu kaddleo ani

pollapoll kaddli. Hea sogllea vostunchem mol 1.5 lakh rupiya itlem zata. Thoddea vellan Surekha sintidan aili ani somtich Quitla hangasor aplea ghara geli. Tech rati Surekhan aplea familichea mon’xam sangata Mhapxem pulisent yeun apleak ghoddlea te ghoddne vixim tokrar keli. Surekha hinnem Heena-cho kolponik rupkar sanglolo tea pormonnem pulisamni Heenachem ek chitr toyar kelem. Hea cholchitrachea adharan pulisamni vhodd thokos gheun gelea Sonvara Heena Raut hika tabeant ghetli. Heenak tabeant ghetlea uprant, apnnem tem bhangar Mhapxem hangasor eka xettik vikhlem mhonnpachem kobul kelem. Pulis Heenak gheun tea xettichea dukonar gele tedna, tea xettichem dukon bond aslem. Taka lagon pulisank tem bhangar mellpak xoklemna. Uprant Heenan pulisank apn-

Sucheta Kriplani

nem Surekha-chem bhangar Bodgeshwar divlla lagim eke eksure svater purun dovorlam, oxem sanglem. Pulisamni Heenak sangata gheun tinnem dakhoilolo zago khonnon pollelo, punn tankam kainch sampddonk na. Tika porot pulis chovker haddli tedna, apnnem tem dusrea eka xettik vikhlam mhonnpachem Heenan pulisank sanglem. Pulisamni Heenak sangata gheun tea xettichi topasnni korunk survat keli, punn to-i xett tankam mellonk na. Uprant pulisanchea lokxant ailem ki, Heena tankam fottoita mhonn. Tech porim, Heenan apnnem tem Surekhachem bhangar dogam ostoreank dilam mhonnpacheo fotti marleo. Punn, sot azun meren ti aplea tonddantlean bhair kaddina. Taka lagon, pulisamni Nitisobhe koddlean Heenachi chovkoxi korunk anik vell magla.

:2 &=,49492 ,>4. /A,9.0/ +9@H @FD6 EC2:?:?8 692G:@FC AC@3=6> D@=G:?8 (FAAJ D6=64E:@? C665:?8 4@?DF=E2?4J @?E24E "2>6D 4CFK

:= 4880/4,?0 >,70 49 <@08 =E@ %2C82@ 39< 7=2E @? 7:CDE 7=@@C DB>ECD D9@A DB>ECD :? D2>6 3F:=5:?8 42== +,

),9?0/ >,70> 24=7> 1:= , 2,=809? D9@A :? %2C82@ 8@@5 D2=2CJ @776C65 E:>:?8D 2> E@ A> 4@?E24E

#@=0 -=00/ ,-=,/:=> ;@2> 1:= +, D2=6 @?E24E

#=0 ::6492 :;09 1:= $:BA477,> :? %2;@C52 H:E9 DH:>>:?8 A@@= DE2CE:?8 5:D4@F?E65 AC:46 @7 =2<9D C62 DB>E E@ DB>E @?E24E +

),9?0/ 1:= >3,.6 %:@?3 :, G @@<D ==C@F?56C ,2?5@@C: /2:E6CD 6=A6CD :D9H2D96CD 2C>2? "F:46 %2<6C @?E24E

A,47,-70 @91@=94>30/ 17,? 7@C D2=6 2E @C52 @C >@C6 56E2:=D 4@?E24E C@<6CD 6I4FD6 %

),9?0/ :8 2=,/@,?0 ,70 6>2=6 #?@H=6586 @7 4@>AFE6C H:E9 E2==J 2?5 244@F?ED E@ =@@< 27E6C '77:46 2?5 44@F?E >2EE6CD +>2CE 92C5H@C<:?8 A6CD@?D A=62D6 2AA=J H:E9 6IA64E65 D2=2CJ E@ #6?: ?E6CAC:D6D =58 @=>@C@5 &2G6=:> +2=46E6 @2 6==

Amcho AvAz BAtmidAr

sumar 5.5 lakhanchem bhangar gheun pollapoll kaddli mhonnpachi tokrar kelea. Poile ghoddnukent mull Hyderabad hangachi punn sod’deak Aquem hanga ravpi Krushnavina hinnem aplo ghorkar Raghvendra Gortti, sasupai Jaguram Gortti ani sasumaim Radharani Gortti hannim

S

ghetlo. Ti bhov thoddea ostoream modli ek ostori zavn asli jika ‘Indian Constitution’ ‘draft’ korpache somithin vangddi keloli. 15 Agost 1945 hea disa jedna ‘Constituent Assembly’-chem odhivexonn ghoddun haddlolem tea somoyar tinnem ‘Vande Mataram’ hem des bhokti git gailem. Bharot des svotontr zalea uprant tinnem Uttar Pradeshachea rajkaronnan aplem yogdan dilem. 1952 ani 1957 zalolea Lok Sobhechea eleisanvamni Novi Dil’li motdarsonghantlean ti nivddun aili ani Bharot sorkaran ‘Minister of State for Small Scale Industries’ mhunn boro vavr kelo. 1962 vorsa ti Kanpur motdarsonghantlean Uttar Pradeshache Vidhan Sobhent nivddun aili ani 1963 vorsa ti Uttar Pradeshachi Mukhel Montri zali. 1967 vorsa ti portun Gonda (Uttar Pradesh) motdarsonghantlean khasdar mhunn Lok Sobhen geli. 1971 vorsa ti rajkaronnantli nivrut (retire) zali ani somajik vavran aplem dhean-mon ghatlem. 1 Dezembr 1974 vorsa Sucheta Kriplani Uttar Pradeshachi poili ostori Mukhel Montri hea sonvsarak ontorli.

Don ostoreancheo don tokrareo…

2005 te 2010 mozgotim, ti US House of Representatives-chea ‘committee on appropriations’chea ‘state department’ ani ‘foreign operations subcommittee’n ‘majority clerk’ mhunn asli. 2002 te 2005 mozgotim, ‘InterAction’ hanga tem ‘policy and advocacy director’ mhunn vavurli. Toxench, 1999 te 2002 mozgotim tinnen ‘House of Representatives International Relations Committee’-chea ‘professional staff’-achea rupan vavr kela.

Uttar Pradesh-achi poili ostori Mukhel Montri

ucheta Kriplani ek kalljidar ostori jinnem Bharot desache svotontrayen bhag ghevn Bharotak svotontray melloun diunk proitn kelo. Ticho krantikari ani rajki vavr Uttar Pradesh-ant zalo ani ti Uttar Pradeshachi poili ostori Mukhel Montri zavn geli. Tinnem Mukhel Montri mhunnon 2 Otubr 1963 tem 13 Mars 1967 hea kallant Uttar Pradeshachea ukola khatir bhes borem kam kelem. Ticho zolm Ambala Haryana hangasor zalo. Ticho avoy bapuy Bengalchim aslim. Ticho bapuy S. N. Majumdar ek sorkari dotor aslo ani teach borobor ek vhodd desbhokt aslo. Suchetan aplem xikxonn Indraprastha College ani St. Stephen’s College Dil’li hea xikxonnik sonvsthamni ghetlem ani ti Banaras Hindu University hantun ‘Professor of Constitutional History’ hachi ‘professor’ zali. 1936 vorsa Sucheta Acharya Kriplani ek vhodd fuddari zavn gelo hache lagim kazar zali ani takach lagon ‘Indian National Congress’ hachea sogllea karyamni ti bhagidar zali. Mahatma Gandhi hache borobor sogllea satyagrahamni tinnem bhag ghetlo. ‘Quit India Movement’ hantunui tinnem bhag

Dotik lagon tras ani chori Moddganv: Dotik lagon khud gharantleach mon’xamni tras divop ani uprant chori adharaop, oxe toreche don veg-veglleo ghoddnuko Kolva pulis chovkecher nond zaleat. Poile ghoddnukent mull Hyderabad raj’jeantli punn sod’deak Saxttint ravpi eke ostoren aplea ghova sangata ghovachi avoi ani bapui hancher pulis chovker ek tokrar nond kelea. He tokrarint tinnem aplo ghov ani tachim ghorchim apnnank dotik lagon khupuch tras kortat oxem mhonnlam. Zalear, dusre tokrarint eka udheogpotin zo Bannavle ravta, tannem Kolvenche pulis chovker aple sunen gharantlem

4

aplea kodde hea tegaimni 20 lakh rupiya dotichi magnni keli, oxem pulisent dilole tokrarint mhonnlam. He tokrarint te Krushnavina navache ostoren nond kelam tea pormonnem hi Gortti famil Otubr 14 hea disa Kolva hanga ‘Golden Palms’ hea hottelant ravpak ailoli. Hea vellar aplea ghovan ani

tachea ghorcheamni dotichi magnni keli. Apnnem tanche magnnek nakar dilolean, apnnank tannim hottelachea kuddant bond korun marpett kelo, oxem tinnem tokrarint nond kelam. Dusre kexint Bannavle hangacho Ravindra Audi hannem apli sun Paipriya Audi hinnem aple ghorkanichem 5.5 lakhanchem bhangar gheun pollapoll kaddli, oxem Kolva pulisent kelole tokrarint nond kelam. Apli sun Karnataka raj’jeantlo ektto Yamukrishna Murthi hachea adharan tem bhangar vikhpachea proitnant asa, taka lagon pulisent tika veginuch tabeant gheunchi, oxem Ravindra Audi hannem aplem tokrarint mhonnlam.

‘Classified’ Jahirati 1@77D 1@=94>30/ 17,? ,? $ =@C:52 2C56? M @=G2 7@C C6?E %

=,9/ 90B 36 17,? ,A,47,-70 :9 C6?E 2E (:C?: .6C?2 $@42E65 4=@D6 E@ .6C?2 ! @?E24E (C2E:< $

D@=A0/4. =07,C =05@A09,?0 E96C2AJ =25:6D 86?ED @@CDE6A >2DD286 D6CG:46D @?E24E %

)0 >;0.4,74E0 49 D@=A0/4. C@>2 !464C62> 3@5J >2DD286 246 :C 4@?5:E:@? A=246 7@C =25:6D 86?ED 2== "2D9>:? ,

A,47,-70 1:= =09? 7FC?:D965 F?7FC?:D965 7=2ED 3F?82=@HD 2E @=G2 6?2F=:> %2C82@ #, @C52 2== D9:J2?2 3FJ D6== C6?E + $09?,7 -,>4> =:B 3:@>0 ,A,47,-70 @? C6?E 2E &2G6=:> @?8C:> @?E24E % A,47,-70 # :? %@:C2 @?E24E

49 7/:9, %2AFD2 7@C C6?E ,

$4?@ -0@?D >0=A4.0> =0<@4=0/ EC2:? F?EC2:? 3@5J >2DD286CD A2CE 7F== E:>6 ;@3 62C? 8FC2?E65 423 724:=:EJ 2G:=23=6 4@?E64E /&

(034.70 49,9.0 <@4.6 7:,9 49 @?6 52J @? DA@E 2AAC@G2= 7@C 2== EJA6D @7 FD65 G69:4=6D 7@FC D:I H966=6C +,

A,47,-70 1:= =09? 17,? 90B 3F:=5:?8 >@5F=2C <:E496? =:7E C5 7=@@C ?62C +:E2C2 >@E@CD &2G6=:> @?E24E $09?,7 ,A,47,-70 -42 (@CEF8F6D6 9@FD6 +6>:7FC?:D965 H:E9 >2DD:G6 4@>A@F?5 82C56? 42CA2C<:?8 E@F49:?8 +2=:82@ 2=2?8FE6 9:89H2J 8@@5 7@C 72>:=J AC:G2E6 8F6DE 9@FD6 C6DE2FC2?E :?DE:EFE:@? :>2= 39@@>:C62=6DE2E6 $09?,7 @=94>30/ B4?3 7=2ED@? 2=2?8FE6 2?5@=:> C@25 C@<6CD 6I4FD6 @?E24E

%;0.4,74>? 49 3084.,7 B,?0= AC@@7:?8 7@C 2== * +ECF4EFC6 2=D@ 6IA6CE :? C6DE@C2E:@? H@C< H:E9 J62CD HC:EE6? H2CC2?EJ @?E +-&

0,=9 :=0C &=,/492 B4?3 7:B C:D< DEC2E68:6D @C :?G6DE H:E9 !+' 46CE:7:65 4@>A2?J 7@C %@?E9=J *6EFC?D %2C82@ 2== >2:= :?7@ 7@C6I6G@=G6 4@> %

#@=.3,>0 %,70 :1 :;=, #,//D @4@?FED 2E 36DE AC:46 E@ 2G2:= @G6C?>6?E DFAA@CE AC:46 DF3D:5J 52CD9 #C:D9: #92C65: .:<C: +@4:6EJ $E5 2==: (9@?6 %

!0B C.7@>4A0 0>4290= B0,= <FCE: 4@==64E:@? 7@C :H2=: :?4=F5:?8 ?6H 7@C>2= 5C6DD6D A:646 DF:ED 6E4 5:D4@F?E @776C @? 2== :E6> !O+ @FE:BF6 'AA $@J@=2 +49@@= A> ( *

9/4,J> ,8:@> >?=:7:20= +E2J:?8 :? @2 7@C =2DE J62CD 5F42E:@? >A=@J>6?E (C@>@E:@? (C@7:E $@DD :? FD:?6DD $@G6 %2CC:286 :?2?4:2= (C@3=6>D 2== A6CD@?2= AC@3=6>D D@=G65 @?E24E % +92DEC: @E6= (@@?2> (:>A2=<2EE2 %2C82@ (9 +

)0 >;0.4,74E0 49 D@=A0/4. C@>2 !464C62> 3@5J >2DD286 246 :C 4@?5:E:@? A=246 7@C =25:6D 86?ED 2== "2D9>:? ,

+-&

)0 @9/0=?,60 , E =09:A,?4:9 H@C< 7@C 9@E6=D C6D@CED @77:46D 3F?82=@HD 7=2ED D9@AD H:E9 56D:8?D F?56C @?6 C@@7 E@ 8:G6 FD 2AA@:?E>6?E ;FDE 8:G6 2 >:DD 42== @? H6 H:== 86E :? E@F49 H:E9 J@F + * A,47,-70 7,?0=4?0 >?:90 .34=0 46>6?E 3=@4<D :? 2== D:K6D :? =2C86 BF2?E:EJ 2E 4F?4@=:> D2=46E6 8@2 42== %

%@E40J> #=:10>>4:9,7 3:.:7,?0 >2<:?8 4@FCD6 $62C? E96 36DE @7 $:BF6C DD@CE65 C6?49 2?5 6=8:F> 49@4@=2E6D E9:D DF?52J @? E9 '4E 2=2?8FE6 282 @2 @?E24E +FK:6 6C?2?56D

'=209? B:=6 1=:8 3:80 @77 (2CE:>6 >6C:42? @ :89 !?4@>6D &@ BF2=:7:42E:@?D IA6C:6?46 *6BF:C65 @FD6H:G6D >A=@J66D +EF56?ED ?J@?6 +2:?2 C2?4:D

090>4> / ;40.0 -,9/ B4?3 , 5:776C6?46 (=2J:?8 AFC6 =:G6 >FD:4 E@ >2<6 J@FC 52J >6>@C23=6 @?6 4@?E24E +:>@? +, :9?,.? ,9/ H @>4. ),A0>I "24<D@? %

%

%?@/D ,9/ B:=6 49 ,9,/, ' &6H 162=2?5 -+ FDEC2=:2 DDFC65 .:D2 :? 52JD 7C66 4@F?D6=:?8 @?E24E +

A,47,-70 :9 34=0 0=.0/0> 09E 2?5 CE:82 ?6H 3C2?5 H9:E6 4@=@FC 7@C H655:?8 A2CE:6D @77:4:2= @?E24E +,

D@=A0/4. &=0,?809? 1:= %0C H62<?6DD +64C6E +6IF2= 5:D62D6D !?76CE:=:EJ )F:4< 5:D492C86 :>A@E6?4J ?:89E72== $@@D6A6?:D :236E6D J5C@4:=6 (:=6D :DEF=2 :DDFC6D ,F<F =:?:4 &62C :?6 .:D92?E %2C82@ 0

.#+

$09?,7 >3:=? 7:92 ?0=8 49 30,=? @7 +@FE9 @2 H:E9 DF? 32E9 365D =24 @?=J A6C D62D@? :>2= 39@@>:C62=6DE2E6 (*

%3:; 1:= 70,>0,? #:=A:=48 ";; /2E6C ,2?< @? 9@82> *@25 DB>EC AC:>6 2C62 @?E24E

,;?:;> 7,;?:;> 7,;?:;> >,70 D2=6 D2=6 3FJ =2AE@AD 4962A6DE C2E6 :? @2 =2AE@AD H:E9 5G5 H: 7: G82 A@CE 2?5 7F==J =@2565 H:E9 H:?5@HD =:76E:>6 2?E:G:CFD 2== 7@C *D @?=J 42== +?692 !?5FD =2AE@AD

@9/ ,A,47,-70 B4?3 /4>.:@9? ?477 E9 '4E@36C (=62D6 4@?E24E /62=E9 @4E@CD

@9 B,D ?: 0C0=.4>0 +@8-,F :E?6DD =2DD6D 2E @=G2 A> % A> 2==

%

$0>4/09?4,7 ;7:? 1:= >,70 :9 8,49 C@25 2E D2?8F6> 2E C62D@?23=6 C2E6 @?=J D6C:@FD 3FJ6CD 42== %

#7:? 49 !,A0748 1:= >,70 8 > > 2?5 23@G6 @?E24E C@<6CD I4FD6 +,

+-&

=00 :9>@7?492 1:= #:=?@2@0>0 &2E:@?2=:EJ .:D2D E@ 2== @F?EC:6D >32DDJ EE6DE2E:@? 2>:=J %:8C2E:@? +62>6? @@<D @C AA@:?E>6?ED 2== #2>2I: 'G6CD62D @?DF=E2?ED +2>32C: @FD6 '=5 DE2E:@? C@25 %2C82@ + ,6=

,9.0=> =0<@4=0/ =0>3 90B 1:= ,9 6G6?E >2?286>6?E 4@>A2?J H@C< A2CE:>6 2?5 62C? 92?5D@>6 D2=2CJ 36DE :? E96 :?5FDECJ @?E24E

%:@?3 :, .,= =09?,7> 7@C@=D H655:?8 42CD %/ D6C:6D %6C4656D =2DD :G:4 CFK6 C:56D>2E6D '77:46 6?2F=:> %@8232:>

%3:; 1:= =09? >< 8?> B4?3 2EE24965 E@:=6E AC:>6 =@42E:@? :? 282 C@<6CD 6I4FD6 @?E24E

)0 %@;;7D %,9/ ,?0=4?0 >?:90 C:4<D %6E2= 2==

%

0? %@114.409? ),?0= ,? C62D@?23=6 C2E6D 7@C 2== AFCA@D6 H:E9 7C@> ,6;2DH:?: @C6 H6==D @?E24E 2=2D2963 (2H2C *2;<9C:D9?2 ,@H6C (@?52 %@3

:8;@?0= ,=/B,=0 !0?B:=6492 @FCD6 % + &6H & FE9@C:K65 %:4C@D@7E :D4@ I2> 6?E6C !A82E6D ,C2:?:?8 %2C82@ (2?2;: %

&30 A0=2=009> ;40.0 74A0 32?5 E@ C@4< J@F E9:D D62D@? H:E9 +2I2A9@?6 .:@=:? 76>2=6 <6J3@2C5 4F> D:?86C *

9 600;492 B4?3 ?=,/4?4:9,7 :,9 H655:?8D N,96 ,C:IO @776CD J@F =:G6 32?5 H:E9 76>2=6 >@C6 :?DECF>6?ED %

:= >,70 ,88:.6> 49 $:;0 23C:4 2E 2>>@4<D8@2 'D:2 @>A=6I %2C82@ DE 7=@@C HHH 92>>@4<D8@2 4@>

%

),9?0/ >.=,; .,=> >.::?0= %@?:E@C (- -(+ (C:?E6C $2AE@A :?G6CE6C 32EE6CJ 7C:586 86K6C 6E4 =D@ H6 3FJ H@C<:?8 =2AE@A 56D<E@A 2== (*%

$0<@=40/ @>0/ >,10 7:.60= B4?3 F?:ED @?E24E .#+

0>@> ,9>B0=> ;=,D0=> /: D:@ ?665 AC2J6C 42== @? %@?52J E@ C:52J 2> E@ A> ::/ !0B> =0 D:@ 14770/ B4?3 AC@3=6>D 2?5 H2?ED E@ 86E E96 AC@3=6> D@=G65 >66E C +2>F6= 2E @E6= +22; %2C82@ @? C:52J +2EFC52J @?E24E %'

#=480 7:.,?4:9 >3:;> :9 5@90 *@25 :?G6DE>6?E FAE@ 4C@C6D '?=J D6C:@FD 3FJ6C :D :?G:E65 @?E24E (&+ ,A,47,-70 >3:;> ,;;=:C48,?07D DB>ED 5@F3=6 96:89E 7@C C6?E D9@AD 7@C D2=6 2E >2?5@A2 ?2G6=:> D2=46E6 4@?E24E %

7,? 1:= >,70 @C52 ,6= 7,?> 1:= >,70 ,? @?E24E

8,49 =:,/ %

#%

),9?0/ :9 :@?=423? #@=.3,>0 # =2E :? (@CG@C:> 'H?6CD 6>2:= GC62=EJD@=FE:@?D 8>2:= 4@> +>D 56E2:=D +

17,? 1:= >,70 90,= ,>554? 2G@C=:> %2C82@ @2 @?E24E #+

A,47,-70 @9/0= .:9>?=@.?4:9 9< 2E %256= @AA #, 3FD DE2?5 %2C82@ @?E24E +

/&

,9.0=> =0<@4=0/ =0>3 90B 1:= 2? 6G6?E >2?286>6?E 4@>A2?J H@C< A2CE:>6 2?5 62C? 92?5D@>6 D2=2CJ 36DE :? E96 :?5FDECJ @?E24E ),9?0/ B,4?0=> 64?.309 307;0=> :D9 H2D96CD /2=< :? :?E6CG:6H 2E 2C C6DE2FC2?E @5:?9@ &62C :?6 &2E:@?2= (2?;:> %@3 (*%

@?> ! :7:=> >,7:9 49 #:=A:=48 C6BF:C6D 2 76>2=6 C646AE:@?:DE H:E9 8@@5 4@>>F?:42E:@? D<:==D ,:>:?8D 2 > E@ A> +2=2CJ *D @?E24E

),9?0/ ?: -@D 1:= !$ :,9> 56G6=@A65 A=@ED 3F?82=@HD 7=2ED :? 2C@F?5 %2C82@ &2G6=:> @=G2 6?2F=:> &FG6> *2:2 FCE@C:> '?=J 86?F:?6 @H?6CD 4@?E24E

),9?0/ -0,@?4.4,9> 9:> 1:= FED & @=@FCD D2=@? :? (@CG@C:> 2EEC24E:G6 D2=2CJ A24<286 @?E24E

!&

%

%

%

%

),9?0/ ?: 8 ;7:? 2C@F?5 2>3@=:> FC42 @C '=5 @2 <252>32 A=2E62F F586E $24D 'H?6CD 42== D>D

7@-

:, -@92,7:B B4?3 7,9/ 1:= >,70 <> 7C@> %2C82@ $2?5 > 3F?82=@H > H:E9 2DD@CE65 7CF:E EC66D H6== 3@F?52CJ H2==

%

),9?0/ 0,@?4.4,9 ,4=/=0>>0= 7@C C6AFE65 A2C=@FC :? 6?2F=:> ?62C %2C:2 2== @?E24E +2=2CJ 4@>>:DD:@? E:AD EC2G6==:?8 % $0>:=? 49 ,2, =0<@4=0> *646AE:@?:DED % =64EC:4:2?D ,2I: C:G6C 2C56?6CD -E:=:EJ +64FC:EJ 2== @77:46 9@FCD ,

'=209?7D =0<@4=0/ :8;@?0= 24F=EJ 2E @FC FCE@C:> !, <?@H=6586 6?EC6 H:E9 E96 <?@H=6586 @7 2D:4D !?E6C?6E %+ '77:46 #?@H=6586 @7 ,2==J ,( 2?5 /63 6D:8?:?8 H:== 36 2? 25565 25G2?E286 C6D96CD >2J 2AA=J (=62D6 @?E24E :- :;09492> 49 ,9 49?0=9,?4:9,7 42== 46?EC6 -# AC@46DD 7@C 5J?2>:4 D>2CE 2?5 9:89=J DA:C:E65 :?5:G:5F2=D H:E9 6IA6C:6?46 @7 J62CD :? E96 :?5FDECJ 2== %


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 6:58 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Xikxonn

Amcho Avaz

Mullavem xikxonn vixoy somjikayen soddoitele – Mukhel Montri Bud’dh diupi somithin zoim ekmot zaina tacher sorkar upay ghetolo

G

õyche Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem sanglam tea pormonnem Gõyantlem mullavem xikxonn prokronn somjijayen soddovpacho proitn chalu asa oxem dison yeta. Sorkaran ghoddloli bud’dh diupi somithi (consultative committee) hachea vangddeam bhitor bhasabhas chaluch asa. Te bhasabhaxechi yezmanki choloilea uprant Mukhel Montri potrokaram lagim uloitale. Parrikaran fuddem sanglem ki somithiche vangddi ap-aplim motam ditat ani tea motancher bhasabhas zalea uprant zor khoincheach motacher ekmot (unanimity) zainastana urlem zalear, tem sorkarak man’neo asa, kiteak jea suvatancher bud’dh di-

upi somithichea vangddeanchem tanchea veg-vegllea motank lagon, ekmot zaina tacher sorkar vatt kaddtolo ani yogea nirnnoy ghetolo. Teach borobor Mukhel Montrean sanglem ki mullavea xikxonnacho vixoy soddovpak omkoch vell hanv diunk sodhina kiteak nimnno nirnnoy diunk matso porian uxir zalo zalear kaim lok sorkarachem opyes (failure) mhunn somzon ttika kortat. Mukhel Montrean akhrek sanglem “hanv ekuch sangonk sodtam ki ho vixoy soddoitana hanv sogllea sombondit lokank dhadoxi kortolom”.

2012 saun 25 sorkari mullavim iskolam bond: Parrikar Ponnje: Mars 2012 saun raj’jeantlea 25 sorkari mullavea iskolamni vevhar korpachem thamboilam, oxem xikxonn montri Manohar Parrikaran halinch somplolea vidhan sobha odivexonan zababan sanglem, ani choddxim bhurgim sorkari iskolanchea add khasgi iskolamni xikonk fuddem sortat, oxem dusrea eka prosacho zabab ditana sanglem. “Unne bhurge sorkari iskolamni vochonk sodtat, zalear chodd bhurge khasgi vo sorkara koddlean adhar ghetolea iskolamni vochonk sodtat. Sorkari ani sorkara koddlean adhar ghetolea iskolanchem obheaskrom ek-sarkem asta. Palokank, aplea bhurgeank tankam

borem dista tea iskolamni bhorti korunk tankam purnn sutt asa,” oxem amdar Mauvin Godinho-chea prosnachea zababan tannen sanglem. Gelea kaim vorsam saun, 15 von unne vidhearti aslolea Gõychea sorkari mullavea iskolancho ankddo vaddot asa. Ho ankddo 2008 vorsa 172 aslo, ani 2009 vorsa unne vidhearti aslolea iskolancho ankddo 210 meren

pavlolo. Jun 2010-an ho ankddo anink vaddon 253 meren pavlolo. Ani haka lagon, xekim hea iskolank poriant aplo vevhar bond korunk poddonk xokta. Parrikar sorkar sot’ten ailoleak, bond aslolea tin sorkari mullavea iskolanchem Konknni ani Marathi xikxonnik madheoman vevhar choloupachem karya khasgi vevosthaponank dilam.

Pomburpechem sorkari mullavem iskol Prabodhan Education Society choloita, DandoswadaMandrechea sorkari mullavea iskolak Swara Gandha choloita ani Galgibaga-Canacona hangachea sorkari mullavea iskolachem vevosthapon Shradhanand Dnyanprasarak Mandal polleta. Sorkari mullavea iskolamni bhurgeanchi bhorti

zaupache promann unnech astana, Konknni ani Marathi bhaxenk xikxonnik madheom mhunn fuddakar diupachea sorkarache yevzonnek lagon khasgi vevosthaponechea khala, sorkarachea adharan cholpi 9 novim mullavim iskolam 2013-14 xikxonnik vorsak saun Gõyant vevharan ghalunk aileat. Corlim, Verna, Talauli, Chimbel, Agonda, Khola, Honda, Bannavle ani Khandola hanga, Konknni xikxonnik madheom aslolim chear iskolam ani Marathi xikxonnik madheom aslolim panch iskolam chalu korunk aileat. Avoy bhaxen mullavea xikxonnak protsanb ditolea karann hea iskolank sutt diloleo.

Gõychea 800 odhik iskolamni khellonk moidan na Ponnje: Rraj’jeantlea 800 odhik iskolam lagim aplem svotachem moidan na vo bhurgeank khellpakhatir koslich suvat na. Hea iskolam modlim choddxim iskolam sorkari iskolam zaun asat, oxem gelea satollean zalolea vidhan sobha odivexonachea vellar eka prosnacho zabab ditana khell montri Ramesh Tawadkar-an sanglem. Svotachem moidan naslolea 818 iskolam modlim 503 sorkari iskolam asat, ani tatuntlim choddxim sorkari mullavi iskolam asat. 460 sorkari mullavim iskolam khellpachi suvat dina astana, 21 sorkari unchlea (high) iskolanchea, 17 sorkari madheomik iskolanchea ani 5 sorkari unch madheomik iskolanchea lagim moidanuch na. Zalear, aplea svotachea moidana vinnem aslolea khasgi iskolancho ankddo 315 asa. Khellonk moidan nasop, kendr

sorkachea ‘Right of Child to Free and Compulsory Education (RTE) Act, 2009’ kaidea add veta, zatun bhurgeachea sorv-vatthentlea vikasachea pasot dor eka iskolak khellpachi suvat as’chi mhunn suchoilam. RTE kaidea pormonnem, dor eka iskolachea lagim ek ‘all-weather’ imarot, eka xikxokak ek tori vorg ani mukhel xikxokak kocheri, hea sarkeo suvidheo asonk zai. Cheddvam ani cheddeam pasot veglleveglle sonddas, khellonk moidan ani favoxim pustokam, ani vachpacheo her vostu aslolem vachpa ghor (library) sarkeo kaim mullaveo vostu iskolam lagim asonk zai mhunn tatun suchoilam. Kendr ‘Human Resource Development’ montraloyan gelea vorsa ghetlolea RTE sombondhi niyall boskechea vellar, fokt 70% iskolam ‘RTE’ pormonnem aplo vevhar ko-

Khellam moidan bhurgeank gorjechem

rtale ani suvidheo nirmann korpachi goroz aslolea raj’jeam modem Gõy samil aslem, oxem ugttapem zalolem. Iskolam ‘RTE’ pormonnem choltat mhunn jahir korchea pasot, cheddvank veglle sonddas, piupachem udok, vidhearti-xikxokanche promann, moidan ani vachop ghoranchea vangdda 9

mukhel mud’deancher iskolanchem nirikxonn kelolem. Tawadkar-an raj’jeache vidhan sobhen maddlolea mahiti pormonnem, zomnichea unnavak lagon xari vattharan moidan mellop kotthinn asach, punn moindan naslolea iskolam modlim choddxim iskolam graminn vattharantlim zaun asat.

5

Boska apoun haddpachi xikxokanchi yevzonn

Ponnje: Iskolanchea vaddoilolea vellachea sombondhit ani pagarantle katorlole duddu portun melloun gheupachea sombondhit prosn suttave kortolo, oxem mukhel montri Manohar Parrikar-an dilolem axvason to purnn korunk pavonk naslolea karann, sorkari onudanacher choltolea iskolanche xikxok ghuspa-gonddolan sampoddleat. Ganesh Chaturthi somptokuch rokddoch apunn he prosn suttave kortolo mhunn Parrikar-an axvason dilea uprant, All Goa Secondary School Teachers’ Association (AGSSTA), he songhottnechea xikxokamni aplo bhuk hartal fattim ghetlolo. Ani atam songhottnechea vangddeamni, hea sombondhan fuddem kitem korpachem tachea vixim tharaunk Otubrache 28ver boska apoun haddlea. “Jitlea pautt ami montreak mellonk sodtat, titlea pautt mukhel montreachi kocheri amkam nhoikari zabab ditat. Amkam humkollon dovrop posont na. Amkam Sorv Unchle Nitisobhecho ek adex mevla, zatun ‘pay scale’-ache vaddi udexim dilolo faido portun fattim gheunk zaina mhunn dilolem asa, punn oxench Gõychea xikxokam add ghoddta. Kaidexir karvay korpachi vo na, tea vixim-i ami bokske vellar bhasabhas kortole. Amchi sohonxiltai (patience) pidd’ddear za-it asa,” oxem songhottnechea Kisan Phadte-n sanglem. Raj’jea sorkar sumar 9,000 xikxokanchea pagarantlean, dor mhoineak 200 rupia te 8,000 rupia mozgotim pagar katortat. ‘VI Pay Commission’-achea ‘part B scales’-ak vevharan ghatlea uprant, xikxokank favo aslo tachea von chodd pagar diunk yetalo, mhunn sorkaracho davo asa. Toxench, zaitea iskolam lagim vaddoilolea vella pormonnem vevhar cholounchea pasot favo teo suvidheo na mhunn jahir korun, iskolanchea ordea voran vaddoilolea vellachea add ‘AGSSTA’ vangddeancho virodh asa.

Somajik Mollar

‘Deendayal’ Khala 14 Panchayatink 14 Kotti

Dudachem mol denvtelem?

Amcho AvAz Protinidhi

‘Goa Dairy’ dudachi dor komi korunk sodta

Ek ek Kotti favo zaloleo 14 Gram Panchayati

Ponnje: Gram Panchayatink loka 1 Sarzora-Saxtti khatir suvidha- 2 Chorao-Madel sovloteo toyar ko- 3 Sankval-Murmuganv rpa khatir 1 Kotti 4 Rivon-Sanguem meren arthik ad- 5 Ugem-Sanguem har divpi ‘Deen- 6 Dhargal-Peddne dayal’ yevzon- 7 Pissurlem-Sattari nechi survat Otubr 8 Mencurem-Divchole 21, 2013 thavn 9 Bhirondem-Sattari Gõyant suru zali. 10 Panchwadi-Fonddem Taleigao hangasor 11 Kavrem-Pirla-Kepem ‘Community Hall’- 12 Cana-Benaulim ant Panchay- 13 Keri-Fonddem atichea Bhangra 14 Neturlim-Sanguem utsovachea xevotta dobajea vellar, Mukhel Montri Manohar Parrikar hachea hatantlean 14 panchayatink 1-1 kotti rupiya divpant aile. Hea dobajeak Gõy sorkaracho Panchayat Montri Laxmikant Parsekar hajir aslo. He ‘Deendayal’ yevzonnecho labh gheupa khatir 190 panchayatim modlea 121 panchayatimni orzo keloleo, oxi mahiti Panchayat Montri

Parsekar-an Ponnje potrkaram kodde uloitana chayatink gunn dita astana, te-te panchayatin dili.Fattlo Budvar meren hea orz korpi panchat- hatant ghetlole, xarti pavoilole prokolp, sthirponn inchi sonkhea 122 meren zaloli. Panchayatimni (stability), yevzonneo ani ganvcho vikas heo kelolea orzanchi vevosthit ritin topasnni korun sarkheo gozaleo monant dovorleat. Jea panchayajim orz-potram sarkhim asat tim fokt 14 itlim timni porot-porot osthirponn, vikasachim kama aslim. Hea 14-ai orz-potrank sorkaran apli zavnk nant, tanche gunn unnem keleat. man’neotai dili. Zomniche odhikar, ‘lease’ aslear Gelea vorsa mhonnge Otubr 2012-ant gram ‘lease’-achim kagod-popanchayatinchea ‘golden tram, prokolpachem jubilee’-che survek, Gõyant svorup (project report), Panchayat venchnnuko poili panchayat sthapon arakaddo ani her goroz ‘party level’-acher zanvcheo keloli tea vellar je konn tim kagod-potram (doc- Vochot tea gram panchayatimni antreavangddi aslole, tancho uments) sador korop poirean ‘no confidence motions’ haddpachm sotkar dobazo ghoddun gorjechem zavn asa. haddlolo. Hea dobajeant 70 aichea kallar khupuch vaddpak laglam. Taka P a n c h a y a t i n c h e a lagon gram panchayatincheo venchnnuko panchayat vangddeancho Bhangara Utsovachea Pokx Patllicher ghetloleo zalear, panchayasotkar korpant ailolo. 5 vo dobajea vellar, 12 ut’tom tache von chodd pavtt je gram panchayatincho timni sthirta asloli mellpachi. Punn, hea vixim monis panchayatimni azun meren konnach koddlean kosloch bhovman kelo. 11 vangddi venchun aileat, tosle 42 asloli panchayat A ghott, 9 prostav ailolo na. Torui astana hacher ek folpanchayat vangddi ani segit vangddi asloli B ghott, 7 ladik cheorcha ghoddun haddpachi xok’keo3 pavtt Sarpanch mhonn vangddi asloli C ghott ani tai nakarpak zaina. Tache khatir panchayat venchun ailole 21 zanna5 vangddi asloli D ghott, kaideamni durusti ghoddun haddun tantunt cho-i sorkaran sotkar oxe toren sorkaran hea bodol korpachi goroz asa, oxem Panchayat kelolo. Hantunt khupxea panchayatinchi vibhagnni Montri Laxmikant Parsekar hannem sanglem. bailam Sarpanch-ancho askelea. Veg-vegllea panpav aslo.

Ti Tuji Avoy AlvAro Gomes Bannavle-Gõy

N

apolean Bonaparte ho Sonvsarik Maharaja (Emperor) oxem mhunno, “Give us good Mothers, and I shall give you a good nation”. “Mhaka boreo avoyo diyat, ani hanv tumkam borem raxttr ditolom”. Korench hea adlea Maharajeache sangnneant zaitem khoreponn asa. Karann ek ghorabo boro choltolo zalear, avoycher chodd tharlolem asta. Aplea kusveant ek bhurgem zolmank yeumchem asa mhunn kolltanch tiche koxek xim mer urona, punn teach borobor zobabdari suru zata. Cheddo vo cheddu zaum, taka borem khann, nhesop ani xikop diun bore toren sonvsarant vaddounk ticho anvddo. Toxench Dev bhirant ani bhavart bhurgeanchea kallzant

ghalunk chodd xi avoy bharim vavurta. Hech pasot amchea Kristi dhormachim sotam koslo tori boro sondex mon’xachea kallzant ghalta. Amchea Kristi dhormant Otubracho mhoino Saibinnink bhettoilolo asa, ani Saibinn mhollear ek bail toxench amchea Soddvonddarachi Avoy. Bailen sodanch mon’xakullak vaittant toxem boreant ek dekhivont dixa dakhoilea. Baileo don torancheo zaleo, zoxe porim mon’xakullache survek, Rochnnar Devan rochloli, Eve hi bail amkam mellta. Sogllea mon’xank jiv diupi rochnnam, torui ti devcharache tallnnent poddli ani aplea nirbhagant dadleakui gheun geli. Oxe toren mon’xakullachea jivitant rag, nosay ani ghuspagonddol korun geli. Ticho put Cain hannem apleach bhavak, Abelak jivexim marlo ani oso poilo khun itihasant bhitor sorlo toxench zomnicherui xirap

denvlo. Kantte kuntte kirlole ani vadoll hunvar yevn pikavoll unni zavnk lagli. Dusre vatten Novea Korarant amkam Maria hi bail dista (Jezuchi Avoy) tiche vorvim sonvsarak zaitem borem ailem. Tinnem vaittacher zoit vhelem ani tichea jivitacho ghutt uzvaddacho ghutt zalo. Teach uzvaddan ti poddlolea mon’xak voir ubharta. Punn atanche adhunik baile sovem kitem ghoddta zait, vo tika koxem vagchem poddta? Aichea sudhorthea somazant vidnean ani thontr-gineanam vorvim zaito mhotvacho vavr ani udorgot zait asa ani hakach lagun aiche ostorek vavra zagearui dadlea vangdda vavurchem poddta. Adhunikornnak lagun, toxench ghorchi arthik poristhiti sambhallunk ani dusream koddem asat teo sonvsari sovloti zoxe porim boro bonglo, mottor-gaddi, adi mellovn gheunche axen aiz ostori kamank veta. Hea sondorbant tika dadlea velean voddchench poddta tech pasot aiz bail ani tanchi chollvoll dusrech dixen veta. Bail svotontr ani mukt zavnk sodta. Hi kosli mukti zait duddvank lagun sobhemazar

aplem vinglleponn ugddun vhod bazarvaleancheo vostu khopovpachi? Aiz oslea karkhanneancho mhal khopounk akorxit jairati korunk eke choliek apli kudd, nazuk ani surekh sundor dovorchi poddta ani tem zavnk tika xevttim gorbhpatt porian korunk xikoita. Aiz bailancho hok rakhun dovrunk songottonam asta

Khoreponnim ‘Goa Dairy’-nt utpon’ zalolem dud her sogllea duda poros thoddea molan bazarant mellta, itlem-i asun gaychea dudacher 2 rupiya eka litteracher denvounk sodta mhunn kollon ailam. Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem hea vixim kelolea nirdexak (instruction) lagon ‘Goa Dairy’ dudachem mol komi korpachea vixoyacher obheas korta. Azun poriant nimnno nirnnoy gheunk na. Bhitorlea sutram vorvim kollon ailam tea pormonnem ‘Goa Dairy’ hacho ‘Board of Directors’ (BOD) thoddeach disamni mellpacho asa ani tantun dudachi dor komi korpa vixim nirnnoy ghetolo oxem sid’dh zalam. Khoreponnim dud purvonn (sup-

tanche fattlean porian malldar (moneyed), cinema-valei asta. Aplem cholchitr rupea podd’ddear chokchokit zavnk, bailek aiz dadlea bhaxen rostear pavoitat, eksuri ani svotontr jiyeunk xikoitat. Boreponn zoddunk ani moddunkui dakhoitat ani dadlea vo aplea ghova khala ravpachem tichem mon vittoitat. Itlem ki aiz amchea

ply) khub vaddlea ani atam sod’deak 25000 litter disak itlea pormonnan utpadon korta zalear anik 79000 litter dud Gõykar je dudacho dhondo korta tanche lagchean gheta. “Zoritor dud purvonn asa toxich, voir khala zainastana, hea mousaman urli zalear dudachem mol 2 rupiya litteracher denvounk kotthinn zanvchemna” oxem ‘Goa Dairy’ hachea sutramni sanglam. Tea xivay ‘Goa Dairy’ hi sorkarachea adharacher chol’lolo prokolk zaka jem luskonn zata tachi sorkar bhorpay korta. Halinch sorkaran ‘Goa Dairy’-k 3.77 kurtt rupiyancho adhar diun zhoim luskonnacho burak poddlolo to bhorlolo asa.

Bharotant porian kaideaxir ani dhormik nodren ekvott korinastana kam korpi zoddpim eka meka vangda (live in partners) koxim jiyetat ani lingi bhog ghetat. Fokt jedna girestkayek vo her mogyeak lagun tanche modem tanv-tinv zata tedna mat tea ekvottak tim lingik otheachar vo bolatkar mhunttat. Fattlea Dezembrant Dil’li zalolea bolatkarak lagun porje ani sorkara modem zaito goddbodd zalo torui Janer mhoineant thavn Bharotachea her mukhel raj’jeamni kitlexech bolatkar zale, bhurgeancher porian. T.V ‘channel’-ancher toxench potram ani porgottnneancher te magir ‘You-Tube’, ‘mobile’, ‘facebook’ oslea adhunik yontrancher cheddvam bailancheo vingddeo kuddi pollovn dadleachi lingik vasnna vadlea. Xaramni toxench suxikxitt ani aplea ghorabea vangdda ravpeancher tacho titlo porinnam zaina punn kheddea ganvant thavn vavrak lagun ani apli arthik poristhiti bodolche axen xaramni yetat te dadle, amchea xaranthlea bailanchim ani kolegi chedvanchim bemo-

riadik nhesnnam pollovn lingik nodren uchamboll zatat. Tanchim monam ghuspotat ani hakach lagun chedvambailancher ot’teachar vaddunk lagleat. Dubava viret Nirbhaya opradeank zalea tosli khast, lingik ot’teachar korpeancher zaumkuch zai punn teach borobor cheddvam bailamni apli moriad xime bhitor dovrunk vavurchem. Sorvxevttim dor eka dhormant te- te kaide ani chali riti asat teo dadlea bailamni aspaucheo karann khoinchoch dhorm mon’xakullak nagddeugdde bhonvunk sangona, dekhun amchea Kristanvamni tori osleo tallnneo monant yetat tedna Mariechea (Mother Mary) nirmollponnacher niyall korcho. Tinnem aplea avoyponnachea apovnneak fatt kelina toxench dadlean aplem bapayponn ani bhavponn visrunk favona. Bailechi poili suvat ticho ghorabo ani jem ti somazant rajki ani vavra zagear korta tem ghorabeachea boreponna pasot. Dadlean eke ostorek manan ani adoran lekchi ani ti tuji bhoinn vo ti tuji avoy zaum yeta, hem sodanch lokxant dovorchem.


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 6:58 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Shillong Xarant Romi Konknnichi Khobor

Tum tujem kortov’vea pall ani urlolem Devachea hatan sodd - Richard Cecil

AMCHEM MOT

Chukichem Panvoll

M

arathi Rajbhasha Andolan (MRA) ji sonvstha Marathi bhaxek Gõychi rajbhas korunk vavurta ani Romi Konkani Andolan (RKA) ji sonstha halinch sthapon zalea ani ti Romi lipintle Konknni bhaxek rajbhas korunk proitn korta oxem dista, heo donui sonvstho eke machier yevn Marathi ani Romi Konknnik rajbhaso korcheo mhunn eke potrokar porishodin magnni keli. Sorkar Gõycho rajbhas kaido durust (amend) korun zor Marathi ani Romi Konknnik rajbhaxechem sthan dina zalear 2014 zavpi venchnnukank sorkaracher motto vaitt porinnam zatolo oxi-i MRA ani RKA-n sorkarak xittkavnni dili. Romi lipintle Konknni bhaxek Marathiche patthlavdar tenko dita mhunttlear amkam ojap dista ani dusre vatten Romi lipintle Konknniche patthlavdar Marathi bhaxechea mogyeancho tenko gheta mhunttlearui vichitr dista. Pri. Pratap Naik, ek Konknnicho zannkar ani Romi lipintle Konknnicho ek ‘activist’ hannem Romi Konkani Andolan hi sonvstha ghoddlea mhunnpachem potram voilean kollon ailam. He sonvsthek kitle Romi lipiche patthlavdar tenko dita hem ek umannem. RKA-n hem jem panvoll marlam tem sogllea Romi lipintle Konknnichea patthlavdarank visvasan gheun marlam kai? Sangtat tea pormonnem Romi lipintle Konknnichea patthlavdarank visvasan ghevnk na. Hea khatir hem panvoll chukichem asa. Svotontr Gõychea itihasacher nodor marlear sid’dh zata ki Marathi bhaxechea patthlavdaramni Romi lipintle Konknnichea patthlavdarank sodanch har diupacho proitn kela. Chodd pavtt tanche proitn sufoll zavnk na ani kaim pavtt tankam yes mell’laim bi. Marathi bhaxechea patthlavdaramni Romi lipintle Konknni add survatek thavn jeo kornneo kelea tancho mhaka ugddas yeta. Dekhik: l Jedna 1961 vorsa Gõy svotontr zalem tedna Gõy Maharashtran vilin korchem mhunn Gõychea prot’tek Marathi phattlavdaran tenko dilo. 1967 vorsa, Gõy Mharashtran vilin korchem vo asa toxench Songh Prodesh (Union Territory) mhunn dovorchem haka lagon ‘Opinion Poll’ ghoddoun haddlo. Sogllea Maratthivadeamni Gõy Mharashtran vilin korunk mot dilem. Punn 100 ttok’ke Romi Konknnichea patthlavdar ani kaim Devnagri Konknniche patthlavdar ektthaim yevn Marathivadeank haroile ani Gõy Maharashtran vilin korpachem nivarlem. Hea somoyar sogllea Marathivadeamni Gõy Maharashtran vilin korchem mhunn aplem mot dilem punn tem ghoddlem na. Tem ghoddlolem zalear Gõy ani Konknni bhas magir ti Romi vo Devnagri lipin zaum Gõyant fulovnk pavchinasli. l 1986 vorsa Konknni bhaxek rajbhas korchi mhunn Gõyant vhoddantli vhodd chollvoll zali. 100 ttok’ke Romi lipintle Konknni patthlavdar ani muttbhor Devnagri Konknniche patthlavdar ektthaim yevn he chollvollik zoit melloilem ani Konknni bhas rajbhas keli. Punn tea vellar poriant Devnagri Konknniche ani Marathiche bhaxeche fuddari ghuptim, Romi Konknnichea phattlavdarank na kolltam, ektthaim yevn tanche bhitor toddzodd (compromise) keli ani tea kaidean

Marathi bhaxekui eksarkem sthan dilem mhunttlear fott zanvchina. Devnagrichea fuddareamni aplea suvartak lagon Romi Konknnichea patthlavdarank visvasghat kelo ani fokt Devnagri Konknni rajbhas zali. Devnagriche fuddari je chhatier hat marun sangtale ki Marathi bhaxek Gõyant koslench sthan favona mhunn tannim Marathi bhaxechea patthlavdaram lagim gupit koblat keli, ani “Marathi shall also be used for all official purposes” hem vak’khea rajbhas kaidean ghatlem ani Romi lipintle Konknnicher onit keli. Mhunnchem tea vellar poryant Marathivadi ani Devnagorivadi guptim somjikay korun Romi lipintle Konknni bhaxek onit keli. l Kaim vorsam fattim Devnagrichea fuddareamni ‘manipulation’ korun Romi lipintlea Konknni pustokank Kala Akademi puroskar ditale te bond kele. Romi Konknniche patthlavdar dukhovle ani challvole. Kala Akademichea ‘Executive Board’-an ho prosn manddlo ani ti onit nas korun Romi lipintlea Konknni pustokank vegllo puroskar diunk zai mhunn magnni keli. Kala Akademichea ‘Executive Board’-an Romi Konknnintlea pustokank vegllo puroskar diupak nirnnoy ghetlo. Oxe porim eka vorsa Romi lipintlea Konknni pustokank vegllo puroskarui favo kelo. Punn jedna ‘Executive Board’-acho nirnnoy ‘General Council’ hantun bhasabhaxek ailo tedna Kala Akademichea ‘General Council’an aslole soglle Marathivadi ani Devnagrintle Konknnivadi ektthaim zale ani ekmotan Romi lipintlea pustokank puroskar diupacho nirnnoy bhair uddoilo. Thoddkean Marathi bhaxechea patthlavdaramni anik ek pavtt Romi Konknnicher onit adharli. l Fattlea vorsamni ghoddlolea mullavea xikxonnache ghoddnnecher niyall korumia. Jea hozaramni avoy bapay-amni aplea bhurgeank Inglez bhaxen mullavem xikxonn xikpak ji chollvoll keli tantuntle choddan chodd avoy bapuy Romi lipintle Konknniche bhokt asle. Ani jedna sorkaran Inglez bhaxentlea mullavea xikxonnak onudhan (grants) diupacho nirnnoy ghetlo tedna ‘Bharatiya Bhasha Suraksha Manch’ (BBSM) ho ghoddun haddlo ani Inglez bhaxentlea mullavea xikxonnak virodh kelo ani azun korit asa. He BBSM mhuntta te konn? – Marathi bhaxeche ani Devnagri Konknniche patthlavdar ektthaim yevn ho virodh kelo ani atam-i korit asa. Dusrea utramni Maratthi bhaxeche bhokt ani Devnagori Konknniche bhokt Romi lipintle Konknni bhaxechea bhoktank har diunk sodanch ekvottit zalea mhunn sid’dh zata. Svotontr Gõyant fattlea 52 vorsank ghoddlolea hea ghoddnneancher niyall kelear sarkem nivoll zata ki Marathi bhaxechea patthlavdaramni Romi lipintle Konknni bhaxek kednach tenko diunk na, urfattem Romi lipintle Konknni bhaxek nas korpache proitn kelea. Oxem asa zalear Marathi bhaxek ani Romi lipintle Konknni bhaxek Gõychea Rajbhas kaidean Rajbhasanchem sthan diunk ji magnni kelea taka Romi Konknnichea patthlavdarancho tenko astolo kai? Kalluch sangtolo!

Jivitachim Mul’leam Zaite pavtti amkam oxem aikonk mellta, “Hea bhurgeacho sobhav ekdom’ boro”, “Hea cheddvache ghunn khorench dekh ghevpasarke”, “Jose ekdom’ boro xikta punn tachi vagnnuk vaitt asa”, “Nita-k aplea obheasachem poddonkuch na”, adi., adi. Jedna ek veokti dusrea veoktichea sobhava vixim uloita, vo to dusrea veoktiche vagnnukechi thoknnay vo ttika korta tedna ho poilo veokti dusrea veoktichim mul’leam (values) molaita. Monis bhurgeaponnantlean vhodd zata tedna jea kuttumbant to jiyeta tea kuttumbantlim mul’leam apnnaum to vhodd zata. Mhunnchem amcho avoy-bapuy, amchim bhav-bhoinnam ani amche familiche dusre soglle vangddi amchem jivit ghoddpant motto probhav ghalta. Heach khatir famil ek vhoddantli vhodd sonstha zaun asa zache vorvim amcheamni ho somaz sudhraunk zata. Aiz somaz sudhortolo zalear amche vagnnukent bodol zaupachi goroz asa. Xikxonnik zannvay gorjechi hantun matui dubhavna punn ami amchea bhurgeak khub xikovn vhodd zannar kelo punn monisponn kitem tachi taka ollokh dilina zalear tache zannvayek koslench mohotv na. Tea khatir bhurgeanchi jinn xikxonnik zannvayen girest kortana mul’leamni gorib dovrop amchea somazachea borea fuddarak ek vhodd doko asa. Mhoje nodrentlean xikxonn gorjechem asach punn tache poros borea mul’leamni surngailolem jivit odhik mohotvachem asa. Dhorm, magir to khoinchoi zaun, ek mul’leanchi zhor zaun asa. Dhormik xikovnnek lagon monis vaitt kornneo adharunk bhiyeta. Devan dilolo adesh apunn sodanch palltolo mhunn monis jiyelo zalear to sodanch peleachem boreponn pollounuch vagta. To pelea sovem mog, moipas, doyallponn dakoita. Bhukeloleak to jevonn dita, taneloleak to piyonk dita adi, adi. Dusrea utramni apnna kodden jem kitem asa tem dusream mon’xam modhem to vanttunk

xikta. Aplea lagim aslolem gorjevontam modhem vanttop khorench jivitachem boreantlem borem mul’lea zaun asa. Xikxonn mul’leanchem ek bhanddar zaun asa. Adlea kallar xikxonnantlean mon’xacho purn vikas zatalo. Mhunnchem tea xikxonnant zannvaye xivai her xikxonn mhunttlear xaririk, bhavnik ani otmik hanchi-i progoti zatali ani monis sogllea ghunnamni bhoron bhair sortalo. Tea kallaile xikovpi jivitache ‘role models’ asle ani akach lagon bhurgeancho fuddar porzollit zatalo. Xikxonnik mollar aiz tem vatthavronn na. Aicho xikxok aplea xikovpeank ‘role model’ asa kai? Mon’xa bhitor mul’leam xikoun galunk zaina punn xikxokamni zor aplea jivitachea korneamni tim dakoll kelim zalear tim apxinch tache xikovpi apnnaita. Amchea xikxokanchi jinn mul’leanchi bhag asli zalear aicho somaz khorench sonvsarantuch sorg zatolo aslo. Prot’tek kuttumb mul’leanchi mullavi xalla mhunttlear fott zaunchina. Punn aichim kuttumbam khoreponnim mul’leanchi mullavi xalla urlea kai? Avoybapuy hanche modhem dis rat zhogddim, tuttlole sombondh ani akhrek ‘divorce’. Aiz amchea ghoramni zantteam vhoddilank suvat na. ‘Home for the Aged’ oslim ghoram vaddot asa. Aiz amchea kuttumbamni dhormik kariavollink vell na. Koslea mul’leanchem ami amcheam bhurgeank udharonn dita kai? Bhurge ani tornatte bigoddta, somazan noxtt utpon zata, adi., adi., mhunnon fokt bob marun boreponn yeunchenam. Ami mhunttlear somazachea fuddareamni, ghorbeantlea vhoddilamni, xallentlea xikxokamni ani dhormik gurumni aplea jivitan novsornni haddpachi goroz asa. Tannim aiche tornne pillgek “role models” zaunchi goroz asa. Oxem ghoddlearuch ho somaz sudhronk zata ani amchea tornnateank, hea somazachim sutram aplea hatamni dhorun somazak fuddem vhorunk, aminch ut’teojon zaunk zata. Tornnateank xinnchem nhoi, amkanch xinno-ia!

6

Dale luIs MeNezes

Tornatto lekhok Bhasabhas kortana, Dr. Dkhar-an mhaka sanglem ki 2010 vorsa (khoinchea mhoineak tem ti tedna visorloli) ti Ponnje zalole eke zomatent hajir asli mhunn. Hi zomat Romi-Nagri vada vixim bhasabhas korunk apoiloli. “Tujea mota pormonnem, eke bhaxek don vo sabar lipi asunk xoktat?” hanvem tika prosn kelolo mhaka ugddas zata. “Hatunt koslich oddchonn na,” tinnem zabab diun fuddem uloiloli, “bhaxeche udorgotik jem zai tem tumi korunk zai.”

O

tubrachea mhoineant, 2011 vorsa Sahitya Akademichem ‘travel grant’ mhaka favo zalem. Hea onudanak

lagon, desachea ‘northeast’ konxeak aslolea Meghalaya raj’jeant bhonvddi korunk mhaka bhag mell’lem. Bhonvddi korta astanam tea raj’jeantlea borovpeanchi bhett gheun tanche sonvskruti ani sahitya vixim thoddem tori xikchem, oso mhozo hetu aslo. Dekhun hanvem ‘internet’-antlean gorjechi toyari keli ani xekim hanv Meghalayachi rajdhani, Shillong hanga pavlom! Meghalaya raj’jeak bhett diunk mhojem anink ek karonn aslolem: Meghalaya ani Gõychi zaitea mollancher sor korunk zata. Gõyche bhaxen, tanche-i 2 Lok Sobheche ani 1 Rajya Sobhecho protinidhi asat. Bhaxechea ani lipichea babtint amkam zaitem Meghalaya raj’jeache poristhitintlean xikunk mellta. Mhoji poilich bhett Dotor Streamlet Dkhar hiche kodden zali. Dr. Dkhar zavn asa Khasi bhaxechi ‘professor’ ani North Eastern Hill University hanga ti xikoita. Tedna ti Sahitya Akademint Khasi bhaxechi ‘representative’ asli. Tiche lagchean Khasi bhaxe vixim zaiti

mahiti mhaka mell’li. Konnui Khasi borovpea lagim zori tor tanche bhaxecher bhasabhas korit zalear to tuka rokddoch sangtolo ki survatek Khasi bhaxek lipi asonk na mhunnon. Hanvem lipicho proxn Dr. Dkhar-a mukhar dovorunk na, punn tinnench zavn Romi lipichi khobor keli. Sahitya Akademint ticho aspav aslolean tika Romi-Nagri vadachi khub mahiti asli. Khasi bhas Romi lipint boroitat, punn te bhaxecher Bengali bhas boroitat ti lipi thap’pacho proitn zalolo, karonn Khasint borovp chodd korun dhondo korunkuch vapurtale. Dr. Dkhar sangta te pormonnem to proitn nirfoll zalo karonn Bengali mon’xeak Khasi munis patienaslo ani dekhunuch Romi lipi Khasi bhaxek thoimsorlea lokamni apnnaili. Bhasabhas kortana, Dr. Dkhar-an mhaka sanglem ki 2010 vorsa (khoinchea mhoineak tem ti tedna visorloli) ti Ponnje zalole eke zomatent hajir asli mhunn. Hi zomat Romi-Nagri vada vixim bhasabhas korunk apoiloli. “Tujea mota pormonnem, eke

bhaxek don vo sabar lipi asunk xoktat?” hanvem tika prosn kelolo mhaka ugddas zata. “Hatunt koslich oddchonn na,” tinnem zabab diun fuddem uloiloli, “bhaxeche udorgotik jem zai tem tumi korunk zai.” Shillong-ant astanach hanvem Dotor Sylvanus Lamare-chi-i bhett ghetloli. Sant Edmund kolejiche te ‘principal’. Tedna ani atam-i te Sahitya Akademiche ‘General Council’-ache vangddi asat. Tache mukhar hanvem Konknnicho ani lipicho prosn manddlo. Tannem mhaka sanglem ki Konknni borovpeank pustokam chhapunk jeo arthik oddchonneo yetat teo Sahitya Akademiche ‘funds’ vaprun pois korunk yeta mhonn. RomiNagri vada vixim, “Lipi fokot bhaxeche sur khunnaita,” oxem tachem mot aslem. Punn jednam sorkari khatim pustokam chhaptat, tedna ek bhov mhotvacho mud’do ami somzunk zai: Konknni bhaxent Sahitya Akademi fokot Nagri lipik ‘official’ mhunnon mandun gheta, zalear Romi lipintlea borovpeamni ani vachpeamni

kitem korop? Oslech mud’de hanvem Dr. Lamare hanchea mukhar manddle. “Sahitya Akademicho” Konkani Board sorkaran dilole ‘funds’ vaprunk khottpott ani thokos ghena,” oxem tannem mhaka sanglem. Hea don gozalincho hanga porot ulekh korpacho hetu itloch ki Romi lipi vixim Sahitya Akademint her r a j ’ j e a n t l e a vangddeanchem mot veg-vegllem asa. Konkani Advisory Board-acher aslolea nagrivadi borovpeank Romi lipik manachi suvat divpak naka. Tannim Sahitya Akademi aplea tabeant kelea. Atanchea kallachi goroz asa ti oxi: Romi mon’xan aple bhaxek hok’k mellunk rajkaronnantlean nagrivadeank nikllavunk panvlam marunk zai. Nagri lipi ghoddie uronk zai, punn nagrivad ani nagri fuddari amkam nakat. Romi lipintle Konknnintleanuch khori Konknni jivi urlea ani urtoli. Konknnichi udorgot Romintleanuch zatoli, hem ami visrunk favona.

Gõyant IFFI faideacho? WIlly FeRNaNDes

Onnbhovi lekhok Jedna IFFI ghoddun haddunk kottimni rupiyancho korch zata tantunleanuch Gõyant ek boreantlo boro ‘film studio’ bandpachem panvl marpachi goroz. Kiteak aiz Gõyant itlim cholchitram kaddpachim ‘shooting’-am choltat tea vorvim ho ‘film studio’ aspachi taktichi goroz zavn asa.

N

ovembrachea mhoineant thavn IFFI (International Film Festival of India) ho cinemacho mhotsov Gõyant zauncho asa. Hozaramni duddu korchun ho suvallo ghoddun haddtat. 2004 vorsak thavn IFFI Gõycho sorkar ghoddun haddunk lagla ani yeta tea vorsa dha vorsam bhortolim. Gõykarank IFFI oslo maha suvallo korun kiteim faido zala kai? Satyajit Ray ani Girish Karnad hannim zaitim vorsam fattim IFFI Gõyant zaunchi

oso vinchar manddlolo. Kiteak IFFI oslo suvallo Gõyant zavop tacho dupett faido cholchitram pollennarank zaum yeta oso tannim sozmut kaddlolo. Zorui tor Gõy cholchitram dakhovpa fattlean khubuch fattim asa torui punn cholchitrancho dhondo Gõyant bore toren zatlo. Dusre vatten Gõy ek sobit prant zhoim poryattok bhorpur yetat. Borim borim filma pollelea uprant, boremxem vattavoronn aslear suseg gheunk Gõyam oslo anik ganv nam. Ani heach pasot IFFI 2004 vorsak thavn Gõyam ek thir karyachi suvat (Permenant Venue) mhunnon mandun ghetlem. Gõyant tea vellar kainch IFFI oslo suvallo ghoddun haddpacheo vo ekach borobor sabar cholchitram dakhovpacheo kosleoch sovloti nasleot. Torui punn thoddeach vella modem Mukhel Montri Manohar Parrikarachea sorkaran aple bud’dhi khal choddxeo sovloti toyar keleo ani IFFIchi survat zali. IFFI-chea nanvan Ponnje xarachi sobitay anikui vaddoili, rosteanchem rundikaronn zalem, Patto ‘bridge’ bandlo, ani ek novem cholchitr dakhovpachem ‘theatre’ bandlem. IFFI-chea nimtan sabar karyavolli ghoddun haddleo, barik ganvamni cholchitram dakhovpant ailim. Osleo barik barik karyavolli ayojit korun ani ganvamni cholchitram dakhovn IFFI-cho dorzo

vaddona. Anik kitlemxem korpachem urlam ho dorzo vaddovpak. Poile suvater kendr sorkaran Gõyant IFFI korunk unnech xem unnem dha vorsam tori thir sthan mhunn maneotay diunk chodd goroz. Tednach sorkar IFFI ghoddun haddunk anikui sovloti toyar korunk duddu korchunk xokta. He jeo sovloti sorkar nirmann kortolo teo Gõykarank fuddarak boreak poddtoleo. Poryatton khateak hea suvalleacho khub lab zatolo ani vorsachea vorsak anikui poryattok Gõyant yevpachi vadd zatoli. Hea vorsak IFFI-k nov vorsam bhortat punn Gõyant ani Gõykarank hacho faido kiteim punn zala? Cholchitram kaddpache vatten tor ami khub fattim asat. Ek mat IFFI zavn zaiteank cholchitr korunk sompeponn koxem dislem. ‘Entertainment Society of Goa’ hannem ek yevzonn Gõykarank cholchitr kaddpak toyar keli. Punn aiz pasun kitlea Gõykaramni he yevzonnecho labh ghevn cholchitram kaddleant? Fokt thoddexe nirmate je ESG-ntlea bhitorlea vorgantle asat, tanninch hacho faido ghetlo. Chodd xea zannank he yevzonnecho kosloch faido zavnk na. Zaitea zannank dista apunn cholchitr kortolo, punn ESGchi yevzonn ghevnk sompeponnam koslinch nant. Aiz kitlimxim dhakttim cholchitram (Short Films) kortat, punn svotache duddu korchun. Hacher tea ‘pro-

ducer’-ak kosloch faido mellona. Kitleoxeo Konknnintlean DVD ‘format’ vaprun torekvar filma bhair sortat punn tankam arthik modot ditolo konn na. Ani heach pasot tanchem jem film bhair sorta taka tantrik vatten na mhunn sahitik vatten dorzo asona. ESG-n oslea nirmateank hea donui bazumni modot korunk zai. Nirmateank cholchitram kaddpachi ek machi toyar korun dili zalear, ani tanchim chochitram zaum tim khoincheai ‘format’-an asum, tim rupee podd’ddear dakhovpachi sovlot IFFI koddem asunk chodd gorjechi. Hea vorvim fuddarak Gõyant jerul borim borim filmam toyar zatelim. Jedna IFFI ghoddun haddunk kottimni rupiyancho korch zata tantunleanuch Gõyant ek boreantlo boro ‘film studio’ bandpachem panvl marpachi goroz. Kiteak aiz Gõyant itlim cholchitram kaddpachim ‘shooting’-am choltat tea vorvim ho ‘film studio’ aspachi taktichi goroz zavn asa. Hea ‘studio’ borobor cholchitrachem nimnnem xrey pasun Gõyantuch toyar korpacheo soglle jinsancheo sovloti tankam mellonk zai. Hea ‘studio’ vorvim Gõykarank kitleaxea bhagamni zaiteoch nokreo mellpachi xokeotay asa. Itle duddu korch korun IFFI Gõyant kortat zalear tacho puray foll Gõykarank mellonkuch zai. Ani Gõykaramni tacho ut’tom faido kaddunk gorjechem.

Goan Review, Vavraddeancho Ixtt, D.M. Rotti, Amcho Avaz Romi lipi pasot zaitech vavurtat. ‘Archdiocese of Goa’ Romi Konkani Povitr Pustok-Adlo ani Novo Korar pasun toyar kela. Konkani ‘encyclopedia’ pasun toyar zalea. Tiatristamni Romi lipi jivi dovrunk tanchea tiatracheo, VCD, DVD, CD hacheo jahirati ‘Amcho Avaz’ potrak diunk zai. Ani ami sogllea Gõykaramni amchi Romi lipi jivi dovrunk Romi masikak ani potrak jahirati diunk zai ani tim viktim gheun ami vachunk zai. Oxem kelearuch amchi Konkani Romi lipi jivi urtoli. Godwin Pereira Chinchinnim, Gõy

Otubrache 27ver Piedade Saibinniche porbe somoyar ami Comedian Domnic hacho novo tiatr ‘Sounsar Buddla’ ‘book’ kelolo ani Rs 23000 ‘fee’ mhunn sangleli ani ami mandun getleli. Teach disa tankam chodd duddvancho ‘offer’ mellun, tannim amcho tiatr rod’dh kelo ani sangta konnem eklean fon korun tiatr rod’dh kela mhunn. Konknni bhas tiatristamni jivi dovorlea mhunn te palkar ravun aroddtat te tankam kitlo pasun Konknnicho mog asa to hache vhelean gomun yeta. Hem hanv boroitam fokot tiatr mogyeamni oslea tiatristam vixim zannam zaunk. Amkam ghoddlam toxem kitlea zannam sovem ghoddta mhunn Devakuch khobor. Inacio Verdes Fernandes Candolim, Gõy

‘Konknni ani Aicho Tornatto’

LOKMOT Mullavem xikxonn Romi Konknnin

Amchi Gõychi ekuch rajbhas zavn asa Konkani. Rajbhas mhuntta tedna donui lipi hantunt yetat. Heo donui lipi zavn asat Devnagri ani Romi. Je bhaxen Konkani Devnagri lipicho amchea sogllea Gõychea xallamni aspav asa tech bhaxen Konkani Romi lipicho sogllea xallamni aspav asunk zai. Heach pasot mullavem xikxonn Konkani Romi lipin zavnk zai. Thomas Stephens Konknni Kendr, Porvorim Devnagri ani Romi lipi pasot zaito boro vavr korta. Devnagri ani Romi lipi xikpak tannim ‘Basic Course’ pasun suru keleat. Devnagri ani Romi lipichi tannim DVD pasun toyar kelea. Dalgado Konknni Akademi, Ponnje Romi lipi pasot zaito boro vavr korta. Gulab,

Tiatrist fottkire?

Kandolle Dando vaddean

Bai Selza Lopes-ak hanv kherit porbim ditam, tachea pezad bud’dh diupa sarko lekh ‘Konknni ani Aicho Tornatto’ tornatteank nhidentle zagoita. Atanchea tornatteam sovem Konkani vixim kitlo khoro mog asa kalljidarponnan dakhoila. Kholayen Bai Selza-cho lekh vachlear oxem dista ki Selza bayen amchea niz Gõykar tornatteank Konkani bhaxechi osmitay sambhallunk boreantli bori bud’dh dilea. Bai Selza-n anikui pezad bore bud’dh diupa sarke lekh ‘Amcho Avaz’ potrak dhaddun diunk mhoji vinonti. Joe de Vern Jacob Circle, Mumbai

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 6:59 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Narendra Modi udyog

C AM PA LA R

Sorkarachim rinnam ani folgam!

Torekvar vostu Gujarat Mukhel Montri-chea nanvan khoptat

U

dyog dhondeant torekvar toranche ‘products’ bhair sorta ani te bazarant khoptat. ‘Bollywood’ kolakarank, vhodd vhodd khellgoddeank heo vostu vikchea khatir jahirati dita. Tech porim Narendra Modi, Gujarat-acho Mukhel Montri hachem nanv ghalun zaiteo komponeo torekvar vostu toyar korunk lagleat ani Narendra Modi vo ‘NaMo’ hea ‘trademark’-ak lagon teo mottea prommannan khopta. Halinch ‘Namo Saffron X’ mhunnon ‘cell phones’ nirmann kelea je Narendra Modik bhettoilea. Hea ‘cell phone’-ank 4GB RAM asa tea xivay adhunik ‘sapphire glass’ ani dusreo akorxit (attract) korpi vostu hea asa. He ‘cell phone’ NaMo hea nanvank lagon zaitech khopta. China-chi ek komponi hancho ek odhikari Anmeet Desai han-

nem sanglam tea pormonnem tanche komponin ‘Smart Namo’ osle ‘cell phones’ toyar kelea khoim. BJP-cho Prodhan Montri umedvar Narendra Modi hachea nanva khal nove kurta toyar korun bazarant vikrek dovorlole asa. Kopeddeanchim angvostram korpi ek famad komponi Jade Blue hannim “Modi Kurta” toyar kelea ani te vegllea vegllea 20 rongamni mellta ani 12 vegllea vegllea ‘style’-amni xinvleat. He Modi Kurta Gujarat, Madhya Pradesh, Maharashtra ani Andhra Pradeshantlea dukonamni vikrek mellta. Surat xarant kopddeanchea dukonamni saddyeo (sarees) viktat tea sogllea saddyeancher ek ‘sticker’ marta zacher oxem boroilolem asa “Modi lao, desh bachao”. Jamnagar hangasor ek dukonkar NaMo pedda vikta jea

Taliban-ak hanv bhiyena: Malala London: Talibani a ka n t va d e a n k hanv mhojea mona pasun bhiyena, hea Talibani akantvadeam poros mhaka ratchea kallokhant bhonvtat tea bhutanchi chodd bhirant dista, oxem Monis Odhikar (human rights) ani Ostoreanchea xikxonna khatir pott’tiddken zhuzpi Pakistan desantlem Malala Yusufzai hannem potrkarank dilole eke mulakhatint sanglem. Talibani razvott hi ek zulumi razvott zavn asa, punn tankam ostoreanchi bhirant asa. Ostoreo aplea mullantuch mozbut astat. Xikxonn ghetlea uprant teo anik mozbut zatat. Talibani soinikank ostoreamni xikxonn ghetlolem naka. Somajik ekcharant, somajik vikasant ostoreamni fuddem ailolem tankam naka. Ostoreamni fokt bhurgeank zolmant haddchim, kuttumbh ani kuttumbhantlea mon’xanchi seva ghara bhitor ravon korchi, oxi Taliban-achi opekxa asta. Punn, mhaka hem man’neo na. Ostoreamni xikxonn ghevop gorjechem zavn asa, oxem Malalan mhonnlem. London hangasor NDTV he khobram sonvsthek dilole eke khas mulakhatint Malalan he udgar kaddle. Gelea vorsa Otubr mhoineant Talibani akantvadeamni Malala-cher Pakistan desant far soddlole. Hea hol’leantlean salvar zalolem 16 vorsanchem Malala Yusufzai sod’deak England desant aplem xikxonn gheta. “Sot sangchem zalear, Talibani akantvadeam poros mhaka bhutanchich chodd bhirant dista,” oxem Malalan TV ‘Channel’-acher uloitana spoxtt kelem. Malalak Vixv xanti khatir sthapon kelolo ‘Nobel Prize’ divpa khatir venchun kaddlolem. Punn, ho puroskar taka mellonk xoklona. Tea uprant European Parliamentan ‘Freedom of speech’ hache khatir dovorlolo Sakarova ho manacho puroskar Malalak jahir kelolo asa. Gelea mhoineant Ekvottit Raxttramni (UN) ghoddun haddlole eke boskent bhaxonn korun, ostoreanchea xikxonna vixincho prosn sobhe samkara haddlolo. “Pakistan desant mullvadi totvancho lok vaddpak laglolean, thoinchea ostoreank xikxonna pasun pois ravchem poddta. Xikxonn ani bholaiki hea donui mollancher vaur zavpachi goroz asa,” oxem mot Malalan UN-ache jahir sobhent uloitana porgott kelem. Hem sogllem korpa khatir apnnank Pakistan-achem Prodhan Montri zavpachem asa. “Hem sogllem korpa khatir mhaka Pakistan-ant vochpachi goroz asa. Talibani soinik mhojer porot far marun hol’lo korchenant, oso mhaka bhorvanso asa,” oxem-i Malalan he UN-ache boskent sanglem.

peddeancher Narendra Modichem mukhamoll chitrailolem asa. Haryana-nt ek lok-git gavpi Rocky Mittal hannem 8 gitancho ek ‘album’ toyar kela zantun 8

Phones hannim ek ‘action video’ toyar korun motam ektthaim korunk Modi mot pettiam (ballot boxes) sorxim dhanvta tem dakhovn Modichea phattlavdarank prernnitt korta. NaMo nanv ghevn jitle ‘product’ aiz bazarant vikrek asa tanchem mol ogllem unnem 500 krutt zata mhunn zannkar sangta. He porim NaMo udyog ghoddoun haddun bazaramni torekvar NaMo-k bhettoiloleo vostu vikpak Narendra Modin 2014 vorsantlea venchnnukek kelolo vichitr prochar (propaganda) asa. Hea adim he porim venchnnukancho prochar khoincheach prodhan montri umedvaran korunk na. NaMo udyog dhondo Narendra Modik 2014 vorsantlea eleisanvank khorench faideak poddtolo vo na hem kalluch sangtolo.

‘Modi gitam’ aikonk mellta. Bhurgeank khellchea khatir khellnni zoxe porim lugttache xinv korun viktat tankam ‘Modi Lion’ mhunn nanv dilam. Ek Amerikechi komponi Android

Fattlea doskan bhurgeanchim mornnam 30% unnim zaleam Soglleam von bhurgeanchim thoddim mornnam Gõyant New Delhi: Tamil Nadu prantan fattlea doskank (decade) bhurgeanchim mornnam unnim korchim he nodren promannikponnim proitn korun bhurgim mortalim tacho ankddo sarko ordho kela. Itlench nhoi dusrea prantamni zoxe porim Maharashtra, Punjab ani Karnataka hannim hea vixim boro vavr korun bhurgeanchim mornnam komi korpant zoitivont zaleam. Desantlea sogllea raj’jeam bhitor ankddevari (statistics) sangta tea pormonnem 30% bhurgeanchim mornnam unnim zaleam. 2012

hea vorsantle ‘statistics’ ‘Sample Registration Scheme’ hache khala ‘census office’-an keloli. Bharotantle don lhan prant – Gõy ani Manipur – hannim yesesvit proitn kele dekhun bhurgeanchim mornnam fokt 10%-acher pavoileam zalear Kerela 12%-ancher asa. Khoreponnim ho zo bhurgeanchea mornnancho promann (rate) itlo sokol haddun he donui prant sudhorlolea desanchea bhurgeanchea mornnanchea promannank sor korum yeta. He porim bhurgeanchea

mornnanchem promann aslear tea prantan porjechi bholayki bori asa, jevonn khann borem asa, xikxonn borem asa ani goribi chodd nam oxem somzum yeta.

Vikhalleo mavleo

UK-chea eka iskolak bondh korchem poddlem London: Vikhallea mavleank (spiders) lagon Britain-chea eka iskolak aplo vevhar thamboucho poddlo. England-chea Gloucestershire vattharantlea, Dean Academy hea madheomik iskolan ‘false widow spiders’-ank pois korchea pasot te iskolak bond dovortole mhunn kollit kelolem. Hea mavlemni konnakuch ghans marunk na oxem iskolan sanglem, punn hea mavleank iskolantlea bhair kaddun uddounchea pasot, thoimchea sthanik bholayki odhikareamni iskol bond dovrunk sol’lo dilolo. ‘False widow’ mavlecho ek prokar, ‘Steodata nobilis’, UK-n

vhodd promannan disonk lagleat ani Britain-an melltolea 12 vikhallea mavleanchea prokaram modlo to sogllea von bhirankull prokar zaun asa, oxem zannkaramni sanglem. Britainan mavlemni ghans marpacheo kexi chodd promannan fuddem yenat, ani tachim lokxonnam poriant khor asonant, oxem tanchem mot asa. Mavleanchea ghasak lagon suz yevunk xokta, zollonk xokta punn tachea udexim moronn zaunk xokta oxem disona. “Te akromok mavleo mhoi, te mon’xank ghans marpakuch mhunn yenat,” oxem David Lalloo-n sanglem, zo Liverpool School of Tropical Medicine’ hanga ‘professor’ mhunn asa. “Ek dis vo don disam khatir kaim zannanchi bholayki bigoddloli disonk xokta, punn oxem kaim vellaruch ghoddta,” mhunn tannen sanglem.

Xaram ani khelleantlea vattaramni bhurgeanchea mornnacho promann khub vegllo asa. Itlem-i asun Bharotan bhurgim morpacho ankddo boroch denvla.

Suu Kyi-n xekim 1990 vorsacho Sakharov puroskar svikarlo

Martin Schulz, Aung San Suukyi hika Sakharov puroskar bhettoita.

Strasbourg (France): Myanmar-chi Nobel Peace puroskar jikpi, ani zaitea kalla pasot rajki koidi mhunn aslolea Aung San Suu Kyi, hinnen ‘European Union’-an 1990 vorsa jahir kelolo ‘Sakharov prize for human rights’ xekim svikarla. Gelea satollean zalolea kariavolli vellar uloitana “23 vorsam uprant, ami tuka yevkar ditanv ani hem amkam ek vhodd khinn zaun asa,” oxem European Parliamentchea odheokx Martin Schulz-an sanglem. Suu Kyi-n lokxayeche udorgoti pasot zaitea doxokam pasot vavurlea. Tika an itichea ‘National League for Democracy’ pokxak 2011 meren ‘military’ razvottken rajkaronnantlean bhair dovorlole, ani gelea vorsa ti ani her pokxache vangddi ‘parliament’-acheo boskeo jikonk pavle. Punn, ‘army’-chea dobava khala ghoddoilolea ghottneche eke ottichea khala, raxttrpoti zaupak ti opatr asa. Raxttrpoti pod zoddun gheunk tika porvangi mellchea khatir, ghottnen bodol ghoddun haddche oxi tachi magnnim asa.

Kendr sorkaracher kandeanchea molacho dobav Kandeanchi dor 100 rupia kilo poryant zalea Novi Dil’li/Nashik: Veg-vegllea raj’jeantle mhotvacheo venchnnuko lagim pavloleo ason kandeanchem mol vaddot aslolean, hem mol denvoupacho kendr sorkaracher dobav poddla punn sod’deak tanchea lagim ho prosn suttavo korunk koddok zabab na oxem dison yeta. Kandeanchem mol vaddon vaddon veg-vegllea suvatencher 100 rupia/kilo meren pavlolem astana, sorkarachea modem bhirant upraslea astolich. ‘Consumer Affairs, Food and Public Distribution’ montri K V Thomas bego-beg Maharashtra-n gelo, karann hea Congress-ichea fuddariponna khala aslolea raj’jean 28% kandeanchem utpadon zata ani tanchea udexim mhal (stock) sattoun dovorpi mon’x-

ancher ani vepareancher (hoarders) karvay korun mol niyontronnan haddunk adhar zaunk xokta. Kandeanchea molachea vaddichea fattlean mhal sattoun dovorpi vepari/monis, ani rajkornni dusman hem UPA sorkarachem opyes mhunn pacharunk lagleat, oso arop Vevhar montri Anand Sharma-n kelo. Dil’lichea Congress sorkaran, kandeanchea vaddtea molachea fattlean BJP fuddariponna khala aslolea Madhya Pradesh-che mhal sattoupi vepari asat mhunn sorollponnim dox ghatlo. Vidhan sobha venchnnukemni Congress-ik luskonn zaunchea khatir mhal sattoupi vepari kandeancho mhal Dil’lin pavounk di-i nant, oso arop bhouxik purvonn

montri Haroon Yusuf-an kelo. Punn rag jahir korchea xivay, ho prosn suttavo korchea pasot kendr sorkarachi yevzonn asa oxem kitench disonk yena. Niryaticher bondi ghalpachea vixim vichar kelolo, punn desanuch zor mol itlem chodd asa zalear tem videxan dhaddun vikpak bhov thoddeank melltolem, hem vollkhunk ailem. Egypt, Afghanistan ani Pakistan-achea koddlean kandeanchi aiyat korpachea viximi bhasabhas zaloli, punn gelea kaim mhoineanchea kallan tachem mol vaddot aslolean tem faideaxir as’chem na oxem sid’dh zalam. Wagah ximecher mhal soddpachea vixim prosn upraslolean Pakistan-achea koddle aiyat gheupachem thambear dovorlole. Ho prosn mon’xan nirmann

Kandeamni chodd dukam kaddlim

kelolo prosn koso dista. Gelea satollean, Lasalgaon hanga novea utpon’achem ‘wholesale’ mol 3,900 rupia/quintal aslem, jem gormechea disam poros 37 ttok’keamni unnem asa. Tori

7

astana, molan zalolea hea unnavacho bazarantlea molacher porinnam dison yena. Mukhel montri aplem axvason purnn korunk pavonk naslolean

G

õy raj’jeachea bhuzancher (shoulders) aslolea rinnanche ankdde antreapoirean bodlot aslolean, Gõychea raj’jeacher sod’deache sthitint kitlem rinn asa? Ho prosn zaitech pavtt sadea lokak sotaita. Punn, gelea sumanant Kendrantlea Duddvam Montraloyan (Finance ministry) Stanley Vaz Gõy sarkhea eka lhanxea rastanley@herald-goa.com j’jeacher aslolea rinnancho zo ankddo jahir kela, to vachit zalear, konnui mon’xak zottko bosonk xokta. Gõy sorkarachem rinn sod’deak 11,510 krutt rupiyancher pavlam. Gõychea sorkaran gelea 20 tem 25 vorsanchea kallant jim rinnam ghetleant, tim Bharat-antlea heram raj’jeam poros khupuch komi asat. Tori-i team-team raj’jeancho bugolik akar (geographical area) Gõychea poros khupuch vhoddlo asa. Punn, Gõy sarkhea eka dhakttulea raj’jeachea bhuzancher 11,510 krutt rupiya rinnanchem vojem asop, hi ek usko korpa sarki gozal zavn asa, oxem nodrek ailam. Gõy sorkaran gelea vorsa benkem (banks) koddlean 600 krutt rupiyanchim rinnam ghetlint. Gõy sorkaran khasgi ritin jim rinnam ghetleant, tantunt NABARD, HUDCO, Life Insurance Corporation of India ani her lhanvhodd rinnam divpi sonvsthancho (financial instutions) aspav asa, ani tanche koddlean ghetlolea rinnancho ankddo 7260 krutt rupiya itlo zata. Tea xivay, kendr sorkara kodde ghetlolim rinnam vegllim asat. National Provident Fund hache koddlean Gõy sorkaran ghetlolea rinnancho ankddo 1630 krutt rupiya itlo zata. Kendrantlea Duddvam Montraloyan gelea sumanant Gõy raj’jea vixim ji taji (fresh) ankddevari dilea, tantunt poilech pavtt Gõy raj’jeachea ‘small savings’ hantunt khupuch unnav zannovla. Ho unnav fattlea vorsantui aslo. Punn, hea vorsa tantunt anikui vadd zalea. Hachem mukhel karann mhonnlear, Gõycheo minam khonneo avchit bond poddleo ani hea khonnink sombhondit aslole bhovtek vevsay-dhonde bond dovorche poddle. He gozalicho soglleam von vhoddlo fottko ‘Income Tax’ khateak sonscho poddlo. Tech porim ‘Income Tax’ vanchoupa khatir sabar lok ‘small savings’ kortat. Gõychi sod’deachi arthik sthiti khupuch kosmelea mhonnpachem Kendr sorkarachea Duddvam Montraloyan jahir kelolea hea avhalacher nodor marlear ugddapem zata. Kendriya Duddvam Montraloyan ji Gõy raj’jeachea rinnam vixim ankddevari jahir kelea, ti zoborxi umed vaddoupa sarki na. Gõyche ghoravi yenneavollint (domestic income) vhodda promannant unnav dakhoila. Gõy sorkaran aiz meren fattlim 25 vorsam rinnam kaddleant, tea rinnantle khupuch unnea promannant tachem farik korop zalam. Kaidea pormonnem prot’tek vorsa kaim promannant duddvanche hafte (instalments) bhortat, zalear kaim promannant jur (interst) farik kortat. Punn, rinnanche vaddlole duddu koxech unnem zainant. Rinnanchem vozon jem Gõy sorkarachea bhuzancher asa, tem fuddarakui vaddot ani choddot vetolem. Sod’deache poristhitint, Kendr sorkara koddlean ani bakichea duddvam sonvstham koddlean ghetlolea rinnancho ankddo mat 11,510 rupiya itlo zala, oxem ho avhal (report) barik vachlea uprant spoxtt zata. Gõyant sod’deak minam khonneo bond poddon, Sorkar arthik oddchoneank sampoddlolo asa. Torui, Montri, Amdar, ‘Corporation’-ache Odheokx hankam novim mottoram ghevpachem vhodda promannan chalu asa. Parrikar sorkar sodrer ailoleak thavn fattlea 18 mhoineanchea kallant, Montreank, Amdarank ani Mhamondollanchea odheokxank novim-novim mottoram ghevpa khatir Sorkaran 2 Krutt 56 lakh rupiyancho khorch kela, oxem spoxtt zalam. Mukhel Montri Manohar Parrikar hachea khatir chalu vorsa May 2013 mhoineant 17 lakh 49 hozar rupiya khorch korun novem korkorit mottor ghetlam. Sot’ter aslolea BJP pokxantle kaim amdar ani mha-mondollanchea Odheokxankui novim mottoram sorkarache tizorentlea duddvam udexim viktim ghetleam. NRI Ayukt (commissioner) Dr. Wilfred Mesquita, Women Commission-achi odheokx Vidhya Shet Tanawade, Tribal Commission-acho odheokx Anant Shirodkar, Khadi Gram Udheog-acho odheokx Benjamin D’silva, Gõy Xikxonn Vikas Mha-mondollacho odheokx Shripad Patnekar, Goa Football Development Corporation-acho odheokx Dr. Rufino Monteiro, Information Technology-cho odheokx Subhash Phaldessai ani her sabar zannank sorkaran novim-novim mottoram gheun dileant, oxem ugddapem zalam. He pavtti Parrikar-achea mukhelponna khala BJP-ichem sorkar sot’ter yetanch, soglleam von poilim Udheog Montri Mahadeo Naik hache khatir 11 lakh 57 hozar khorch korun sorkaran novem mottor viktem ghetlem. Mahadeo hachea fattafatt Parrikar-achea Montri Monddollant (cabinet) aslolea prot’tek Montreak ‘Innova’ markachem mottor ghevpachi itxa nirmann zali. Nustem-Mari Khateacho montri Avertano Furtado hachea khatir sorkari tizorentlean 11.5 lakh rupiya bhair kaddun novem mottor ghetlem. Montri Sudin Dhavalikar, Milind Naik, Up-Mukhel Montri Adv. Francis D’souza, Khellam Montri Ramesh Tawadkar, Poryatton Montri Dilip Parulekar hanchea khatir dor ektteak mottor ghevpa khatir Sorkari tizorentle 11.5 tem 12.5 lakh khorch korun Parrikar sorkaran fattlea 18 mhoineank novim mottoram ghetleant. Choddxea zannamni ‘Innova’ heach ‘brand’-achem mottor gheupak posond kelam. Sangpachem mhonnlear, Parrikar sorkar itlo arthik rinnant buchkollta ason porian, hea sorkarachem folgam marpachem mat koxench unnem zaina. Hem vo tem nimit kaddun, ho na to amdar-montri, unchle sorkari odhikari Gõychea vikasacheo gozali sangon apunn aple famili sangata pordesant bhonvdder vochpachem khupuch vaddlam. Tanchea hea kottimni rupiyancho bhonvddecho khorch sorkarache tizorentlo bhair kaddcho poddta. Amdar-Montri ani sorkari odhikari zo prot’tek vorsa hea videxi bhonvddeam khatir kortat to khorch pollet zalear, Gõychea eka sadea mon’xak ghunvoll yeunk favo. Dusre vatten Parrikar-an sot’ter yeun chalik lailolea yevzonneam khatirui lakhamni ani kottimni rupiya khorch korcho poddta. Sod’deak Gõyant minam khonneo bond asat. Hea minam khonnim udexim sorkarache tizorent ji arthik yenneavoll yetali, ti sod’deak yevpachi bond zalea. Minam khonneo bond asloleacho vhoddlo porinnam Gõyche arthik vevosthecher poddlolo asa. He poristhint sorkarak khupuch chotrayen panvlam marpachi goroz asa. Punn, toxem ghoddlolem khoinch dison yena. Prot’tek amdar-montri, sorkari odhikari fokt ap-aplench chint’tat. Gõychem ani Gõychea vikasachem konnakuch poddon gelolem na. Sorkarachi tizori khali aslolean ani goroz ti yenneavoll naslolean, sorkarachim vikasachim sogllim kamam bond poddlolim dison yetat. Punn, hantuntli vhoddli dukhachi gozal mhonnlear, Parrikar ani tache Montri hea vixim matuipunn gombhir aslole dison yenant. Hi ek khupuch khont korpa sarki gozal zavn asa…!


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 6:59 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Hea Satollean

Mhotvachi Ghoddnni

Kashmir Bharotacho bhag zalolo dis • Hea satollean mhunttlear aichea disa 26 Otubr 1947 hea disa tea kallailo Kashmiracho Maharaja hannem ‘Instrument of Accession’ hi koblat Bharot ani Kashmira modem sohi keli ani Kashmir Bharotacho bhag mhunn mandun ghetlo.

Bhurgeamchi Kotha

Birbal Fottounk Na tolleantlench kaddlolem mhonn. Xevottak Birbal-achi palli aili tolleant uddki marpachi. Tannem tolleant uddki marli punn tolleantlo bhair sorlea uprant tachea hatant kainch disonk na. Akbar-achea samkara ubo ravun, tannem kombea sarko sad ghatlo. Akbaran Birbal-ak mhunttlem, “Tuvem tolleantlem tantem kaddun haddunk na, tum sotan vagpi ani bhagevont monis nhoi,

punn tum sad kiteak ghaltai? Birbal-an taka oso zobab dilo, “Fokot kombio tantiam ghaltat. Hanv ek kombo, hanvem tantem koxem ghalum yeta?” Akbar ani tachea montreank koll’lem ki Birbal tankam ‘kombio’ mhonn pacharunk sodtalo. Tankam svothachi khub loz disli. Tumkam kollon ailam astolem ki tumchean sogleankuch fottounk zaunchem na mhonn!

• Tea khatir Bharot ani Pakistanan Kashmir ek vegllo des mhunn mandun ghetlolem taka zai aslem.

Hea satollean Zolm Dis

Hillary Clinton

Zannvay vaddoi

• Punn jedna Maharajak koll’lem ki Kashmir ek svotontr des zavnk xokona mhunn, tannem aichea disa to ‘Instrument of Accession’ soi kelo ani Kashmir Bharotacho ek moladik prant zavn asa.

Amchea desantlea nanvlovkik adlea khellgoddeank vollkhum-ia Svotontr Bharot desachea itihasan Bharoti khellgoddeamni anek khellamni namnnam zoddleam. Aiz ami hanga kaim adlea khellgoddeanche fottu ditanv zannim veg vegllea khellamni Bharotachem nanv sonvsarbhor ghazoilam. Tanchim nanvam tumi boroyat.

(a)

(b)

(c)

(d)

Amerikechi ek bollixtt ostori • Hillary Diane Rodham Clinton hem tichem sarkem nanv punn Hillary Clinton mhunn ti ak’kho sonvsarbhor nanvlovkik asa.

‘Teddy Bears’-ank hem nanv koxem poddlem?

‘T

eddy bears’ soglleank avoddtat, bhurgo vo zantto, cheddo vo cheddum, kiteak te astatuch itle ‘cute’. Punn tumi zannant hem nanv tankam koxem poddlem? 1903 vorsa ‘teddy bear’ak hem nanv poddlem. Tea vellar Amerikecho raxttrapoti Theodore Roosevelt aslo. Taka mogan ‘Teddy’ mhunttale. Ek dis to kas marunk (hunting) gelolo tedna, tannem ek vansvel-achea dhakttem por-ak jivexim marinastana, tacho jiv vattailo. Haka lagon ‘teddy bear’ nanv hea khellnnink poddlem. Aiz ‘teddy bears’ soglleankuch chodd avoddtat ani chodd bhurgim tankam gheun khelltat.

• Tea kallar Maharaja Hari Singh hea Kashmir raj’jeacho raza aslo ani Hindustan svotontr zalea uprant taka aplem raj’jea (Kashmir) Bharotacho vo Pakistanacho bhag zalolo naka aslo.

• Ticho zolm heach satollean mhunttlear 26 Otubr 1947 hea disa Illinois, Ameriken zalo. • Hillary Clinton, Amerikecho adlo President Bill Clinton hachi potin asa ani President-ichi potin zalolea karonnan ‘1st Lady of the United States’ mhunn 1993 tem 2001 voros poriant tika man favo zata.

Tujem monantlem tuka avoddta toslem ek khellnnichem chitr kaddun tem rongoy.

• 2009 tem 2013 hea vorsamni Amerikeche President Barack Obama hachea sorkaran tinnem ‘United States Secretary of State’ mhunn boro vavr kela. • 2008 vorsa Amerikechi President zanvche khatir ti ‘Democratic’ pokxachi ‘Presidential’ umedvar asli. • Tachea adim Hillary Clinton New Yorkak thavn ‘Senator’ mhunn nivddun ailoli ani ti poili ostori ‘Senator’ zavn geli.

Dhakttim bhurgim kedna cholonk lagtat?

D

• Sod’deak Hillary Clinton aplo ghov Bill hakttim bhurgim tin mhoineamni Clinton ani family sangata somajik vavr aple kuxin portonk lagtat. Sou korun apli jinn sarta. mhoineamni tim bosonk lagtat. Nov mhoine bhortat mhunnosor tim dimkureamni bhonvonk lagtat. Tea uprant tim ubim ravun aplim poilim panvlam marunk xiktat. Eka vorsachim zata mhunnosor tim cholonk lagtat. Tumi dhakttim astana tumi-i hech bhaxen cholonk xiklolim. Tumi aikolam ani pollelam astolem ki dhakttim bhurgim zaite Amchea lhan lhan pavtti roddtat. Tumi dhakttim astana tumi-i hech porim roddleam bhurgeam modem zaastelim. Dhakttim bhurgim kiteak roddtat tachim tin karannam itim kolakar bhurgim sodhun kaddat. Goroz poddli zalear, tumchean tumchea avoy-baasa. Tanche gunn ami pay lagim vicharum yeta.

Tanchim nanvam tumi boroyat

(a) (b) (c) (d) (c) P.T. Usha (d) Bishan Singh Bedi

tantem kaddlem. Tachea fattlean montreamni, eka fattlean ek, tolleant uddki marun, prot’tek aplea hatant tantem gheun ailo. Tolleant tantiam koxim asonk xokta? Khoreponnim, Akbar ani tachea montreamni hem sogllem poilench tharavun dovorlolem. Zonn eklean tolleant uddki martana aplea hatant tantem gheunuch uddki marloli. Tolleantle bhair sortana, oxem distalem ki tannem tem tantem

Zabab: (a) Amritraj (b) Neville D’Souza

B

irbal khub xanno monis aslo. Samratt Akbar hem zanno aslo. Ek dis tannem chintlem ki apunn Birbal-achim fokannam kortolom mhonn. Tannem aplea montreank bhagak ghetle. Tannem tankam aplea mahalachea bagent ekttaim kele ani tankam mhunttlem, “Kalchea ratik mhaka ek sopon poddlem.” Eka montrean portipall kelo, “Saiba, tujim sopnam sodanch khorim zatat.” Akbar-an mhunttlem, “Zo konn mhojea bagent asa tea tolleantlem mhaka ek tantem haddun di-it, hanv somzotolom ki to monis sotan vagpi ani bhagevont monis zaun asa. Devacho axirvad tacher sodanch astolo.” Sogle montri tolleant uddki marunk toyar zale. Akbar-an Birbal-ak polloun mhunttlem, “Birbal toyar rav, ami zonn eklean tolleantlem ek tantem haddunk zai.” Punn Birbal-ak fottounk itlem sompem naslem. Tannem Akbar-ak mhunttlem, “Tum poilo uddki mar, soglle montri tujea fattlean uddki martele. Nimannea suvater hanv uddki martolom.” Akbar-an tolleant uddki marun, tolleantlem

• Hi koblat sohi korina fuddem 27 Otubr 1947 hea disa Bharoti fouz Kashmirant bhitor sorli ani Kashmir Bharot desacho ek mhotvacho prant zalo.

Bhurgi kola

Dhakttim bhurgim dusreanche hat ghott dhortat

D

Dant ghanspacho ‘brush’

T

umkam ghoddiek vitt yetoli aikon ki poilech pavtt dant ghanspacho ‘brush’ zonvar-achem khadd vaprun kelolo. Khadd ghevn, tantunt barik burak korun, tantunt ‘bristles’ ghalun, ‘toothbrush’ toyar kelo. Aichea kallar ami zaitea akarache ani rongache ‘toothbrush’ vapurtanv.

Sonkolon korpi Irene Cardozo, Candolim, Gõy

hakttim bhurgim sompeo vostu sompeponnim korunk xoktat. Tumi pollelam astolem ki tanchea poleak kitem lagot tor, tim apli tokli ghunvddavn chokunk (suck) proitn kortat. Tanchea hatank kitem mellot tor, tim tem ghott dhorunk tozvid kortat. Hea tanchea vagnnukek ‘reflexes’ mhunttat. ‘Reflexes’ tankam hea sonvsarant zogpak adhar ditat.

azun vollkhonk na. Bhurgeam bhitor asloli kola avoy-bapayamni ani xikxokamni sodhun kaddunk proitn korunk zai. Aiz ami hangasor eka lhan bhurgean chitrailolem chitr tumchea somor dovortanv.

Chotray : Avoy bapayamni ani xikovpeamni amkam bhurgeamni chitrailolim chitram daddun vinonti kortam.

Hem chitr chitravpi: Rancel Fernandes, Vorg VII, Manovikas E. School, Gogol Margao, Goa


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 7:01 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

Dokxinn Gõyant Kongresacho umedvar Luizinho? Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: 2014 vorsa zavpi Lok Sabha venchnnukank Dokxin Gõychean Kongres pokx adlo Mukhel Montri ani Akhil Bharatiya Kongres pokxacho chittnis Luizinho Faleiro hachea nanvacho vichar korta mhonnpachi khobor sthanik Kongres pokxache fuddari uloitat. Ut’tor Gõychean hi venchnnuk zhuzpa khatir Kongres pokxan chear nanvam Kendrant phattoilolim asat, punn azun meren konnacheach nanvacher Kendria Kongres fuddareamni xik’ko marunk na. Dokxinn Gõycho sod’deacho Khasdar ani adlo mukhel montri Francis Sardinha hachea fattlea panch vorsanchea vauracher hangacho lok khupuch niraxi zalolo asa. Dokxinn Gõycho Lok Sobhecho motdar songh ho Kongres pokxacho ‘home ground’ zavn asa, ani Saxtti talukeant Sardinha hachea nanva poros Luizinho Faleiro hachem nanv chodd lokamni posond kelolean,

sod’deak Kendrantlo Kongres pokx Dokxinent umedvar bodolpa vixim khupuch gombhir asa. Unnech unne fattlea sadde-chear vorsanchea kallant Francis Sardinha Dokxinn Gõychea motdaram kodde khupuch unnem promannan somporkan aslo. Taka lagon he khepekui Sardinhak porot ek pavtt Dokxin Gõychi umedvari di-it zalear, hi boska Kongresachea hatantlean vochpak xokta, oso dubav upraslolean, thoim Luizinhok ubho korunk khupuch proitn chalu asat.

Luizinho Faleiro fattlim sabar vorsa Kendria Kongres pokxachi ek mhotvachi zababdari sambhallta. To Bharatiya Kongres pokxacho raxttriya Sorchittnis zavn asa. Navele motdar songhant taka Churchill Alemao-an fattle eke Vidhan Sobheche venchnnukent haroilea uprant to somtoch Dil’li gelolo. Atam Lok Sobhecheo venchnnuko samkeoch lagim ailolean, taka porot ek pavtt Gõyant yevpachi sondi favo zata. Saxtti talukeantle sabar Kongres pokxache fuddari ani Katolk fuddari poryan he khepe Dokxin Gõychean Kongres pokxachi umedvari Luizinho Faleiro haka mellchi mhonn proitn kortat. Itle mozgotim Gõychea Kongres pokxan Ut’tor Gõyant thavn venchnnukank dovorpa khatir chear umedvaranchim nanvam phattoilolim asat, torui sod’deacho BJP-cho Khasdar Shripad Naik haka ttok’kor divpi favo sarkho umedvar tankam azunui mellonk na, oxem kollon ailam. Raxttrvadi

Kongres pokxan aplo vegllo umedvar dovorcho nhoi, oxe-i proitn Kongres pokx Ut’tor Gõyant korta. Gõychea Kongres Pokxacho Sor-Chittnis Gurudas Natekar hannem apnnak Lok Sobhechi umedvari dinvchi mhonn magnni kelea. Punn, Ut’tor Gõyant Lok Sabha motdar songha khatir Kongres pokxak ek novo umedvar zai. Hea adim pokxachi umedvari dilolo ani Kongres pokxa khatir kainch vaur korunk naslolo umedvar naka. Punn, hea vixim kaim Kongres pokxache ‘senior’ fuddari sangtat tea pormonnem, Ut’tor ani Dokxinn Gõyant je umedvar Kongres pokx dovorpak yevjita, te dovorche adim tanchi soglli mahiti Pokxan gheupak tharailam, ani umedvaracho sogllo topxil pollelea uprantuch tachem nanv Dil’lint phattoitole. Gõyant donui motdar songhamni konn umedvar astole, tacher xevottacho nirnnoy Bharatiya Kongres Pokxache unchle fuddari Dil’lint thavn ghetole, oxem pokxantlim gupit sutram sangtat

9

Lalu, Jagdish hanchem Khasdarponn rod’dh

R

JD hancho fuddari Lalu Prasad ani JDU-che fuddari Jagdish Sharma hankam charo ghottallea (fodder scam) khatir Supreme Court-an bondkhonnin ghatlolea karonnank lagon dogaimchem Lok Sobhechem vangddiponn rod’dh kelem. Lalu Prasad zo Saran (Bihar) motdarsonghantlean nivddun ailolo taka 11 vorsam 5 mhoineanchi bondkhonn favo keloli asa. To opradi tharlo dekhun taka Lok Sobhentlo ‘disqualify’ kela oxem Lok Sobhecho sorv chintnnis S. Balshekar hannem jahir kelolea eka nivedonan mhunttlem. Jagdish Prasad adlo Bihar-cho Mukhel Montri ani adlo Kedr sorkarantlo Railgaddi Montri haka Jharkhandantle eke nitisobhen 5 vorsanchi bondkhonn favo kelea takai ‘disqualify’ kelolo asa. Lalu Prasad ani Jagdish Sharma hankam opatr (disqualify) tharavop hi dusri kex zavn asa

Supreme Court-an tache vixim nirnnoy dilea uprant. Hache poilim Masood, Kongres pokxacho Rajya Sobha Khasdar, hakai opradi mhunn nitisobhen nirnnoy dilo dekhun tachem-i vangddiponn rod’dh kelem. Rajya Sobhen kaddlolea eka nivedona pormonnem Masood haka Setembrache 19ver thavn ‘disqualify’ kela jea disa CBI nitisobhen taka opradi mhunn tharailo.

Julay-ache 10 ver Unchle Nitisobhen ek itihasik nirnnoy diun ‘Sub Section 4 of Section 8 of Representation of the Peoples Act’ ho kolom bhair uddoilo ani tea khatir soglle khasdar, amdar ani her nivddun ailole fuddari jea disa aropi mhunn tharta teach disa te opatr zata oso nirnnoy dilo. Hea itihasik nirnnoyak lagon ek-ek bhroxtt fuddari atam ‘disqualify’ zatoch asa.

Ambott-Tikh

Aurelio viegAs

Gupit pulis khoim geli?

A

tam BJP sorkaran man’neo kelam ki soglle toreche poryottok Gõyant yetat magir te ghatmare, otireki kivam bonddkhor asum punn te Gõyant vosti kortat ani vetat, Gõy tankam sompem poddlam oxem Up- Mukhel Montri Francisco D'Souza-n halinch sanglem. To

fuddem koddok tallean sangta ki Gõyant aplim ghoram bhaddean diupi bhattkar konnui tanchea ghoramni ravonk ailo zalear tanchi mahiti sorkarak dinant karonn tankam sorkarak ghoracho odhik kor bhorcho poddta (eka mhoineachem bhaddem) ani tankam lagon he prosn upzotat mhonn. Atam Francis Bab, tumi mhunttat tem borem asa punn ek otireki kivam ghatmaro bhaddean ravunk ailo pasun zalear to aplea vangdda nokli vollokh potram ghevn yetoloch nhoi? Otireki kitem pixe oxem sozmoleat tumi? Atam him kamam tumchea gupit pulisamni korunk zai, konnem ghor bhaddean dilam ani tantunt konn ravta hi sorkarachi zobabdari ani nhoi bhattkaranchi. Tumche gupit pulisek tumi pagar ditat ani Gõyant konn bhitor sortat ani konn bhair vetat tem pollovnk tanchi zababdari. Ho dox tumi Ghor Montreak dinvcho soddun bhattkarank ditat to pollovn tumi Ghor Montreak sambhalltat oxem zalem na? Poilim pulisank sarkhea margar haddat karonn halinchea disamni tanchea hatantle chor sutton vochpacheo ghoddnneo ghoddleat. Atam chor sutton vetat kai hem pulisanchem ‘setting’ oso porjek dubav poddla.

Shripad adim fuddench Kendri Montri?

H

alinch vhodda ghonghonnan BJP-cho khasdar Shripad Naik-acho 60vo vadd'dis BJP-n monoilo. Survek oxem distalem ki Shripad ani Parrikar he dogui eka-mekache dusman, dogaimkui ekamekak poddonaslem punn vadd'disa somoyar dogaimni eka-mekachim gayonam gailolim pollovn rajkaronnantlo ho ek khell mhonn kollun ailem. Parrikar-an fuddem mhunttlem ki Lok Sobheche donui zage yeta tea venchnnukent BJP-n jikhle zalear ani Kendrant BJP sorkar nivddun ailo zalear Shripad Naik

jerul Kendri Montri zatolo. Atam nivoddnnuko zavpak vell asa, BJP-k azun meren zoit mellchem asa punn porje mukhar foznne vazovpak survat zali. Xita fuddem mitt khavpachi goth. BJP-cho vorixtt fuddari Venkaiah Naidu hea dobajeak khas hajir asle. Tannem hea vellar eka-mekak poddonaslolea Shripad ani Parrikar-ak Mahabharatantle KrishnaArjun mhunn sor kele. Tea vellar kaim kareokorteank prosn poddlo ki eka-mekak poddonaslole he kosle Krishna-Arjun kai?

Imaroticher nanv kantoilem mhonnttoch zalem!

D

okxinn Gõycho Jil'lea Kollekttor N D Agrawal aplea vavurpeank sottaita mhonn aikonk laglear kitlinch vorsam zalim punn Parrikar sorkar-an halinch tachea kamant anik vorsamni vadd keli. Atam to vetolo mhonn tachi vatt pollet boslole Kolekttorantle kamdar bejarun rostear aile ani Agarwalak kaddcho mhonn koddok nidorxonnam chalu kelim. Dusri goxtt mhonnllear hea Kollekttorak Dokxinn Gõycher Parrikar-an zobordosten thapla

Rupea Podd’dear Sonakshi Prabhudeva vangdda nachonk sodta

H

indi cholchitranchea mollar ‘Dabang Girl’ mhonn pacharlolem Sonakshi Sinha haka Prabhudeva ani Shahid Kapoor hachea vangdda nachpachi itxa nirman zalea. Sod’deak Sonakshi Prabhudeva hannem digdorxit kelolem ‘R Rajkumar’ hea cholchitrant bhumika korta ani sogllench umedin bhorlolem koxem dista. Halinch potrkaram kodde uloitana Sonakshin sanglem, “Cholchitrachem ‘music video’ xutting korpa khatir hanvem Prabhdevak vinonti kelea. Hea udexim mhaka Prabhudeva ani Shahid Kapoor hanchea vangdda nach korpak sondi melltoli. Ho ‘video’ jerul novlam ghoddun haddtolo, oxi mhaka khatri asa,” Sonakshin mhonnlem. Sonakshi Sinhan Prabhdeva vangdda ‘Oh my God’ hantunt ek ‘Item Song’ kelolem ani taka loka koddlean khupuch vakhann’ni favo zaloli. Dezembr 6-ver ‘release’ zavpi ‘R Rajkumar’ hea cholchitrant Sonakshi

sangata Shahid Kapoor mukhel bhumika korta.

Deepika atam Hollywood-ant

B

ollywood-antle dog vhoddle Khan mhonnge Shahrukh Khan ani Salman Khan hanchea vangdda sabar ‘romantic’ cholchitramni bhumika kelea uprant, Katrina Kaif jem sod’deak prosid’dhiche tengxer asa, tem atam Bollywood-ant tisro Khan, mhonnge Amir Khan ho nasun, Kareena Kapoor Khan hacho ghorkar Saif Ali Khan zavn asa. Anik thoddeach disam bhitor Katrina Kaif ani Saif Ali Khan ek ‘romantic’ vixoyacher adharlolem cholchitr sangatak ravon korpachim asat, oxeo bollywood-ant cheorcha chol’lea. Salman Khan ani Katrina Kaif hankam gheun ‘Ek Tha Tiger’ nanvanchem cholchitr nirmann korpi Kabir Khan atam Saif ani Katrinak gheun ‘Daniel King’ nanvachem

cholchitr korpak fuddem sorla. ‘Daniel King’ nanvachea cholchitrant Saif ani Katrina eke kherit bhumikent zollkhotelim. ‘Daniel King’ cholchitrant Saif ek ‘spy’ zatolo. ‘Ek Tha Tiger’ hantuntui Salman ‘spy’-ache bhumikent dislolo. Saif-Katrina hanchi bhumika ‘box office’-ant kitli yenneavoll haddtoli hacho zabab veginuch melltolo.

Katrina Lebanon-ant ‘shooting’ kortolem

C

holchitrancho nirmatok Kabir Khan ho akantvadi sarkhea gombhir vixoyancher cholchitram nirmann korta. ‘Ek Tha Tiger’ hea tachea gazlolea cholchitra fattlean to atam ‘Daniel Khan’ nanvachem novem cholchitr toyar korpachea boballant asa. 26/11 zalolea hol’lea (attack) Mumoichi porishtiti kitem zali, hea vixoyacher hem ‘Daniel Khan’ hem cholchitr atthaplolem asa. Hea cholchitrachem ‘shooting’ korpa khatir Kabir Khan hannem Syria desa sangata Lebanon desachi rajdhani Beirut hachi nivodd kelea. Sod’deak ekttem Katrina soddlem zalear bakiche soglle filmantle kolakar ani ‘unit’ thoinsor pavlolem asa. Lebanon desant halinchea disamni khupuch hinvsa vaddloli asa. Taka lagon thoinsor ‘shooting’ korop titlem sompem zanvchem na. Kabir hannem hea vixim khupuch proitn kelea uprant thoinchea sorkaran taka porvangi dili. Kabir-achea adlea cholchitram pormonnem heai cholchitrant Saif Ali Khan eka ‘spy’-achi bhumika kortana distolo. Hantunt Kantrina Saif-chem mogin astolem. Saif sod’deak Lebanonant pavlolo asa ani Katrina New York-ant eka cholchitrachem ‘shooting’ korta.

taka Gõykar Kollekttor mellonant kai? Kivam apleachem sadhpak him s o g l l i m karasthanam? He vixim Kongrescho Reginald Lourenco hannem kamdarank aplo ugtteponnim tenko bhasailo hi khoreanich ek khuxalkayechi gozal. Amche Saxttintle her Amdar hea N D Agarwala virudh avaz utthovpak kiteak xokle nant kai? Parrikar-ache gulam mhonn? Saxttintlo ekttoch Montri Avertano Furtado hannem aplea vadd'disak hea Kollektor imarotichem ugttavonn kelolem, punn takai Kollekttor kocherint kam kortolea Gõykar kamdaranchem poddon gelolem na. Atam tacho somoz oso zalo ki N D Agrawal asum vo nasum, mhojem nanv Kollekttor imaroticher kantoilem mhonnttoch zalem!


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 7:03 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Pustok Niyall

ALE BELE – Pio-chem nibond khann

vinCy Quadros Raia, Gõy

K

onknni borovpi Pio Esteves-an halinch aplem 9vem pustok Konknni sorospotik bhettoun ticho anik ek olonkar vaddoilo. Hea adinchea att pustokamni tannem sahityamolla veli apli kollaxi dakhoilea ani Konknni bhaxent apleakuch ek zago sugur kela. Ale bele mhonnlear ek godd khannacho prokar. Aple nibond hea khanna vorinch vachpeachi ruch vaddoitole oxi to ast ballgita. Hem pustok tannem kankrache piddent koxttovtoleam bhav-bhoinnink orpilam ani hea pustoka

pasun yevpi faido Lottlechea ‘Xanti Avedona’-ntlea kankra piddestank bhettovpachem mon ugtailam. Kitlo mhan vichar ho? Pio bab, ami tuka chepem kaddtanv. Ale Bele ho ek nibondacho jhelo. Tatunt veg-vegllea vixoyancher sogle mellun 33 nibond asat. Pustok hatant poddtanch tannech pintarlolea kovoracher aslole ale bele polleun jibek udok suttpa itlem kovor sundor asam. Fattlea panar Vavraddeancho Ixtt-cho Eusebio Miranda-n thodde bhitor punn suddsuddit ritin Pio-chi vollokh asa. Nibond ho bhaxecho ek khas prokar. Hatunt somazachem poddbimb dixtti poddta. Bhov thodde aple nibond pustokachea rupant bodoltat. Konknniche Romi lipient John M. Alfonso, Daniel F.Da Souza, Marcos Gonsalves, Guadalupe Dias, Fr. Eusebio Gomes sarkea borovpeamni Romi lipientle nibond unchayer dovorleat. Atam tatunt bhor ghalea ti Pio Esteves-an. Fr. Nevel Vell’lekar, John Aguiar, Anthony Miranda, Felix X da Cruz, Jose Silveira, Roque

Vaz, Inacio Verdes Fernandes, Milton Rodrigues, Fr. Jose Dias, Willy Goes, Vincy Quadros, Selza Lopes, Peter Pex, Stanley Vaz, Fr. Louis Alvares, Alvaro Gomes, Aurelio Viegas sarkea borovpeamni nibond prokar bore toren kelloila. Hanchim nibond pustokam kednam yetolim? Missisippi-Amerikecho nam’nnecho sahityakar William Faulkner mhonnta. “Vach, vach, vach ani soglem vach - borem ani vaitt, eka thevoya porim vidyarthi zaun aplea dhoniak xik ani polle tatunt kitem ghoddta tem. Vach! Tum tem jiroitolo, Magir boroi. Tacher niyall kor. Borem aslear dovor, borem naslear zonelantlean bhair uddoi.” Konknni borovpeank ho ek funkott sol’lo asa. Ale Bele hea pustokant aspavlole nibond 2001 te 2003 vorsant ‘Chaltea Jivitant’ hea mathallea khal ‘Gulab’ masikant uzvaddak aileat. Ani yogayog oso, tea vellar Gõyant BJP sorkar aslo ani azui Gõyant BJP sorkar asa. Dekhun zaite nibond vostovik distat. Ale Bele-k ‘Gulab’acho

sompadpi Fausto V Da Costa-chi prostavna mudiecher thik, zust sobta. Pio ek onnbhovi borovpi. Tachi vicharxokti khub veglli. To eka inglez disalleant vavrun Konknnint boroyta. Mhonnun tachi vicharxrenni khorench unch urta. Taka Gõykarancho husko asa. OnGõykaram vixim vegllem mon asa. “Novsornnechem mon amcheant rigoi sorvespora ani Povitr Sobhechem rup novem korun uddoi.” Borovpean vaporlolea hea utrancho orth sodlo zalear… Tachea nibondant amchem jivit, amchi bhas, amchi son-

disun yetole. Oxe khoddegantt huske, khonti, anvdde, ixare, achar-vichar, gunn-durgunn, mulyam, totvam, dharmik bandilki, somajik ekchar, soimacho mog ani utsahacheo bhavna veokt Pio-che liknnentlean disun yetat. Pio-chea pustokant uncha molache vichar asat, tanche koddem ami sohomot astolinch mhonn nant, punn monacher probhav zatach. Kaim kodden mathallo vegllo dista zalear pasun nibondacho gabo vozondar asa. Kaim nibond somptokoch

vskrutai, amchi vagnnuk ani amchi dharmik lagnnuk, dharmik bun’yad sarke vixoi

Pio-n ‘Mhonni’ ghaleat tanchi goroz nasli oxem dista. Zaich zalear teo nibondache survek zaum xevottak tea tea

nibondak lagtat te toren ghal’leo zalear nibondakui vozon yetolem aslem. Kaim ttaiping chuko soddleo zalear, bhes-bore toren manddavollin toyar kel’lem pustok vachpa khatir bhulgaita. Your life is God’s gift to you, what you do of it, is your gift to God.” Him utram vaprun Pio somazak zagoita punn ami Pio-k sangtanv, Devan tukai zaite vorgunn dileat, tancho boro upeg kor ani Konknni mollar unch tengxer pav, ho tuzo Devak gift thartolo. Anton Chekhov ho Russian sahityakar mhonnta te bhoxen “Chondrim’ zhogzhogta mhonn mhaka sanginaka, futtlolea harxant tachi ek jolok dakhoi.” Ami Pio-k mhonntanv, “Pio bab, puroskar-prapt zavpi ek sahityakruti amkam di ani amkam dhadoxi kor.” Pio-chem Ale Bele hem pustok Esteves Prokaxonan uzvaddailam ani Pilar ITI hannim chhaplam. Tachem mol 200 rupya asa. Pio koddlean Konknni sorospotichi anik zaiti seva zaunk ami taka soglem yox anvddetanv.

Kovi ani Kovita John Barretto annie de Colvale

Cyrilo d. Fernandes

Colvale, Gõy

Canacona, Gõy

Bannavle, Gõy

Frank Fernandes

Devacho Rupkar

Eksuro

Devan sonvsarantleo soglleo vostu, Rochleat aplea utramni, Punn mon’xak mat rochlo, Aplea hathamni. Poilo rochlo dadleak, Akarun aploch rupkar, Uprant rochli ostorek, Dadleak diunk sohokar. Punn aiz zaite motlobi dadle, Tech ostorecher kortat bolatkar, Pollenastana zantte, nentte, Vo te bhurge nennar. Devan dadleak diun aplo rupkar, Rochnnar Dev zalo kai guneanvkar? Dadlea sodd korche bolatkar, yo borea margar, Ostori tuji maim, bhoinn, dhuv, Mhunn chint mukhar.

Tapil’lea soddear fulam fultat Mhoje jinnent kantte kiteak? Mhozo konnuch na Deva Mhaka eksuro rochlo kiteak?

Suryachea hunhunit kirnnamni Mhozo uzvas uddon gelo Tonnachea fula bhaxen Mhozo jiv bavun gelo

Eksuro choltam nhõychi uxir vatt Ekuch panvl nisron poddlear Hanv udkant ghusmotton mortolo Tedna, mhozo konn asa roddtolo

Vaitt aslem umttun kaddunk Hanvem khub yotn kelo Tor’nnem mhojem git gaitana Surya denvun kallokh zalo

Lharam sarko thokonastana Choltam kallokhachi vatt Barik girbujinim dilo sangat Tednanch matso dislo uzvadd

Kallokh ani kantte mhoje sangata Koxech mhoji fatt soddina Eksuro hanv roddot choltam Dusro ani poryay na

Mandovichea lhara-lharamni Jivitacho rong dilo Kaklutichea avazan Tum kedna uloitolo?

Sobit Mhojem Kannkonn Maddamni, xetamni, dongramni borlolem Kankonn sobit sundor mhojem Igorzamni, Devllamni, Kopelamni, Khursamni Nettoilolem Kankonn mhojem Somdir, nodi, vall, zhori, tollim ‘Chapolim Dam’ sobitay amchi Padri, madri, advogad, dotor, tiatrist Songitkar, amdar montri Vhoddleo vhoddleo zuttyeo choloita Gõyant ani bhailea ganvamni Bhagivont St. Terezachi Firgoz Chauri Malikarjun Devostan Shristhal Ekvottan ravtat Hindu Kristanv bhav-bhoinnim Devan amkam samball’lim Fattim Kankonna ailoli tedna buddtti, Kankonn odik sobit zaunk Ekvottan vavrunk zai Kankonnkar bhav-bhoinnamni.

Mhojeo Yadi Mhojeo yadi asat mhaka Mhojea kallzache ganttint Teo konnachean kaddunk, chorunk zainant Mhojeo yadi don torecheo – Boreo ani vaitt Sambhallunk sodtam hanv Mhojeo yadi sukhacheo ani dukhacheo Heoch yadicheo gozali Bhuloyta mon’xachi jinn Dita mon’xak jivsann Mhojeo yadi sogle mhoje proxn Utram modim mhaka ugddas korta Mhojea vaitt-borea onnbhovak Mhaka mhojeo yadi adhar kortat Oxeo heo godd-koddu Yadi sogleanchea mogacheo.

Bolayki

3 Bharati mon’xank dor minttak ‘stroke’ yeta Mumbai: Bharatantlea tin mon’xank dor eka minttak ‘stroke’ yeta ani ‘brain attack’-ak lagon dor vorsa sumar 5 million lok opongull zatat. Tori astana, Bharatantlea vhodd xarantlea ordea tori nagrikank hea ‘strokes’-anchea vixim ani mendu vangdda tachea sombondha vixim zannvay na. Hea ‘strokes’-anchea vixim zannvay samki unni asa, oxem desantlea kaim vhodd xaramni ghetlolea sorvekxonnachea (survey) udexim kollon ailam. Ani ojeapachi gozal mhunnlear, tornattea mon’xam modem he ‘strokes’ ghoddtat, ani tachea fattlim karannam jivit xoili (lifestyle), prosnak mhotv na divop, ani her gozali-i asonk xokta. “Stroke-acho sombondh kallza lagim asta xem choddxea lokancho somoz asa,” oxem ‘neurologist’ ani ‘Indian Stroke Association’-achea adlea odheokx Dr Shirish M Hastak-an sanglem. Mendu meren rogot ani ‘oxygen’ pavoupi ‘blood vessel’ addkhollon urta vo taka luskonn zata tednam ‘stroke’ ghoddta. Hem zata tea vellar, menduntlea pexiank favo tem rogot mellona. ‘Oxygen’-chea unnavak lagon, ‘nerve cells’ aplo vavr korpachem thamboitat ani kaim minttam bhi-

tor mortat, zachea udexim te chloitolea kuddichea sandeak poriant vevhar korunk mellona. “Zor eka mon’xak tachea prosnachea vixim koslich zannvay na zalear voizuki adhar magop taka samkem kotthinn zata,” mhunn Dr Hastak-an sanglem. Hea sorvekxonnachea khala Mumbai, Dil’li, Kolkata, Bangalore ani Chennai-chea 25 te 50 vorsam mozgotimchea 1,507 lokam koddlean mahiti ektthailoli. Hatun tanche lagim ‘stroke’ hea utrachea vixim, tachea lokxonnam vixim, tem zaupa fattlea karannam vixim, upcharachea poryayam vixim zannvai ani somjikai asa zalear vicharlolem, ani toxench

‘stroke’-acho porinnam zalolea lokanchea vangdda tanchea onubhovachea vixim-i mahiti ektthailoli. Sonvsarbhor, dor vorsa sumar 20 million lokank ‘stroke’ yeta, tatuntlea 5 million zannank moronn yeta ani dusre 5 million lok taka lagon opongull zaunk pavtat. Mon’xache akh’ke jinnen, sov zannam fattlean eka mon’xak ‘stroke’ yeunk xokta oso odmas asa. Bharatan, dor vorsa 1.5 million mon’xank ‘stroke’ yeta ani dor disa 3,000 te 4,000 zannancher tacho porinnam zata. Hea sorvekxonnachea mahiti pormonnem, 48% lokank ‘stroke’ mhunnlear kitem, tea vixim zannvai nasli.

Vareachea produxonak lagon funfsachem kankr zata London: Vareachem produxon mon’xam modem kankr zaupa fattlem mukhel karann (carcinogenic) zaun asa oxem ‘World Health Organisation’-achea (WHO) ‘International Agency for Research on Cancer’ (IARC) hannim jahir kelam. IARC-n varea produxonak ‘Group 1 carcinogenic’ vibhagan zoddla, ani hea vibhagan tombaku, ‘UV radiation’ ani ‘plutonium’ asat. Kallzachea ani funfsachea (lung) duensam fattlean vareachem produxon ek mukhel karann asa mhunn zannvai asloli, punn tem ek ‘carcinogenic’ asloleache atam purave fuddem aileat. “Vareachea produxonak lagon funfsachem kankr zata, ani tacho sombondh ‘bladder cancer’ zaupachea vaddlolea promanna vangdda asa, hem dorxoupi favoxe purave asat. Vareachea produxonacho ek vhodd bhag, mhunnlear ‘particulate matter’-

ak veglleponnim porikxonn kelolem ani ‘carcinogenic’ (Group 1) vibhagan tem ghatlam,” oxem IARC-n eka nivedonan sanglem. Ami suskar ghetolem varem kankr nirmann korpi veg-vegllea vostumni produxit zalolem asa, oxem ‘IARC Monographs Section’chea mukheli Kurt Straif-an sanglem. “Vareachem produxon lokanche bholaykek ek mukhel bhirantechi vost as’chi ason, kankrachea udexim zatolea mornnam fattlem-i tem ek mukhel karann zaun asa.” Sonvsarantlea kaim bhagantlea ‘exposure levels’-an boreach promannan vadd zalea, ani halinchea kallan khas korun udeogikoronnache vatter aslolea vhodd loksonkhechea desamni hem pollounk mellta, oxem hea sombondhan kelole obheas suchoita. Funfsanchea kankrak lagon 2010 vorsa sonvsarantlea 2.23 lakh lokank moronn ailolem, oxem halinch ektthailole mahiti

pormonnem dison ailam. ‘IARC Monographs Programme’, kankr nirmann korpachea vostunchea vixim gorjeche ‘scientific’ purave diupi mull zaun asa. Hachea adim, hea ‘programme’achea khala varem produxit kortoleam zaitea rosainik (chemicals) ani her vostunche porikxonn kelolem. Tatun ‘diesel engine exhaust’, ‘solvents’, ‘metals’ ani dhul’lo samil asle. Punn, poileach pautt zannkaramni vareachea

produxonak kankr nirmann korpi ek karann mhunn porgottlam. “Kaim tharavik vostuncher amchem mon kendrit korchea suvater, sogllo lok suskar ghetat tea vareachem porikxonn korpachem amchem karya aslem,” oxem Straif-chea adhari, Dana Loomisan sanglem. “Niyall kelolea obheasanche nikal porian tench dorxoitat, mhunnlear zo lok produxit varem suskartat tanchea modem funfsachem kankr nirmann zaupachea dhokeache promann vaddonk xokta.” Panch khonddancher saun ektthailolea obheasanchea 1,000 odhik ‘scientific papers’-ancher khas niyall kelea uprant ‘IARC’ oxem jahir kelam. ‘Particulate matter’ ani yeradari sombondhit produxonachea vangdda, varem produxit korpi veg-vegllea vareant aslolea vostunche ‘carcinogenicity’ vixim hea obheasan porikxonn zalolem.

Jil’lo hospitolamni poriant atam khas gorzo aslolea bhurgeam vixim porikxonn Ponnje: Khas gorzo aslolea bhurgeanchem porikxonn korunk, ani ‘board’-achea khas yevzonnencho faido gheunchea pasot tankam promann-potram jahir korunk anink kendrank odhikrut korchea khatir ‘Goa Board of Secondary and Higher Secondary Education’-an dilole suchovnnek bholayki montri Laxmikant Parsekar-an man’neotay dilea. Bhurgeanchea opongulltaye sombondhan porikxonn gheunk ani tankam promann-potram diunchea pasot sod’deak fokt ‘Institute of Psychiatry and Human

Behaviour’ (IPHB) hi odhikrut sonvstha asa. Khas gorzo aslolea bhurgeancher porikxonn korun tankam promann-potram diupachea karya khatir donui jil’lo hospitolank odhikrut korunk bholayki montri man’neo zala, oxem ‘Goa Board’ odheokx Jose Remedios Rebello-n sanglem. Hachea adharan promann-potram diupachea prokriyechi goti vaddounk adhar zatolo. “Aplea bhurgeachea porikxonnacho vell yeta muhnnosor tin mhoine ravonk poddta, oxeo tokrari palok kortat. Ani hachea udexim tankam ‘Goa Board’-

chea yevzonnencho faido gheunk mello na. Hea yevzonnecho faido gheunchea pasot fokt teach promann-potrachi goroz asa. Bhurgeak ‘dyslexia’, ‘autism’ vo dusrem kitem zalam zalear hea porikxonnachea udexim spoxtt zata,” oxem Goa Board odheokx Jose Remedios Rebello-n sanglem. Khas bhurgeam pasot hea yevzonnechea khala porikxechea vellar vachpi vo boroupi diunk yeta, vo tachea ghora lagchem porikxechem kendr taka mellonk xokta. ‘Autism’ aslolea bhurgeank,

xikpak tras zatolea bhurgeank, komi gotin somzon ghetolea bhurgeank, xoririk opongulltay asloleank, ani her gorzo aslolea bhurgeank hea yevzonnecho faido gheunk zata. Hea yevzonnecher niyall korpachi ‘Board’-achi prokriya chalu asa ani lokamni suchovnneo dhaddun diunk zatat, oxem Rebello-n sanglem. Hea khas gorzo aslolea bhurgeank kosle-kosle vixoy mellonk xoktat, ani khoinche pod’doti pormonnem hea vixoyamni gunn diunk yetole tatun bodol haddpachi goroz asa, oxem tannen sanglem.


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 7:03 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

‘IPL-style’ futtbol ‘league’ fuddlea vorsa

Gõyche 23 khell ‘A’ vibhagan

Ontorraxttriya khellgodde Henry ani Owen khellonk xoktat Mumbai: Thierry Henry, Dwight Yorke, Fredrik Ljungberg, Robert Pires, Louis Saha ani Hernan Crespo sarke Arsenal, Manchester United ani Chelsea-che adle khellgodde Bharatant khelltana pollounk mellonk xoktole. Reliance ani IMG, hannim ek ‘joint venture’ fuddem haddla, zachea khala Janer 2014 saun ‘franchises’-ancher adharit asloli ‘multimillion dollar’ futtbol ‘league’ suru korunk yetoli. Ani toxench, ‘IMG’ ani ‘Reliance’ ‘All India Football Federation’-ache (AIFF) vevsayik vangddi-i zaun asat.

Yeta tea vorsa zaupi tin mhoincheabchea spordhen sonvsarantle namneche khellgodde, Bharati pongddache khellgodde ani toxench sthanik khellgoddeancho aspav aslole att pongodd astole. Desant poileach pautt ghoddounk yevpi hea futtbol ‘league’-ak, chodd promannan ‘Indian Super League’ mhunn vollkhupak yetolem. Hi spordha Janer te Mars meren zatoli. Fuddlea mhoinean zaupi ‘auction’-achea udexim ‘franchises’-anchea vixim tharaitole, ani hea

pongddank proxikxonn diunk adlea Manchester United ‘goalkeeper’ Peter Schmeichel ani World Cup jikpi Marcel Desailly-k ‘managers’ mhunn haddtole oxem aikonk mellta. ‘Tender document’-achea

‘test match’-ichea xevottak Sachin hea khellantlo nivrut zatolo. Vhodda dobajean zaupi he Novembr 11 tarkechea kariavollin Mukhel Montri

tinchea sombondhan bhasabhas chalu asa. Hea ‘league’-ak fuddakar diunk, ani Bharatant toxench akh’kea sonvsarant ti prosarit korchea pasot, ‘IMG-R’ ‘Star India’ vangdda 10 vorsanchea ‘joint venture’-an bhitor sorla. Hi tanchi koblat sumar 1,500 kottinchi asonk xokta oso odmas asa. Mumbai, Kolkata, Chennai, Dil’li, Guwahati, Bangalore, Kochi, Gõy ani Pune, he spordhecheo nnov suvato mhunn vollkhunk aileat ani ‘auction’-achea udexim teo vikrek dorunk yetoleo.

Ponnje: Gõychea 23 khellanchea prokarank (disciplines) koslech bhirantechi gozal na, karann raj’jea sorkarachea somitin arthik ani suvidhenchi udorgot haddchea pasot tankam unchle vollerin vanttun ghalop yogeo asa mhunn tharailam. Sogllea davedaram modle protinidhi samil aslole he ‘Sports Policy Review Committee’-n veg-vegllea khellanchea prokarank vibhagamni vanttun ghalpachem karya kelam, ani samkea unchlea vibhagan khellache sogllea von chodd prokar asat. “Bharat sorkarachea margdorxok totvam pormonnem hem vibhagamni vanttpachem karya kelam. Ani tench (vibhagamni vanttop) ami mull mhunn ghetlam,” oxem ‘Directorate of Sports and Youth Affairs’-chea odheokx VM Prabhudesai, hannen sanglem. Kaim dis adim mevlole he somitin, khellanchea veg-vegllea prokarank

(disciplines) – A,B ani C, hea tin mukhel vibhagamni vanttun ghatleat. Kendr montraloyan khellachea prokarank mukhel (22), sadharonn (3) ani her (26), hea vibhagamni vanttun dileat. “Veg-vegllea gozalincher atthapun vibhagamni vanttun ghalpachem karya kelam. Khellachi prosid’dhi, suvidheo, prodorxon (raxttriya pattler) ani khell khellpi khellgoddeancho ankddo, kaim mukhel oxeo gozali asleo,” oxem Prabhudesai-an sanglem. Ojeapachi gozal mhunn, Gõychea prosid’dh khellam modlo ‘cricket’ khell ‘C’ vibhagan ghatla. Toxench, ‘tennis ball cricket’ ani ‘sepak takraw’ sarke raxttriya pattler ‘medals’ jikoupi khell poriant hea ‘C’ vibhagan asat. ‘Sports Authority of Goa’-chi (SAG) songhottnenk ‘grades’ diupachi prokriya chalu asa, punn hi volleri ani ‘Sports Policy Review Committee’-chi volleri samkich veglli asa.

Zoit melloun Lorenzo-n ‘title race’ jivi dovorlea

MCA Clubhouse-ak Sachin Tendulkarachem nanv Mumbai: Mumbai Cricket Association-an Kandivli-chea tanchea novea ‘clubhouse’-ak Novembrache 11ver Sachin Tendukar-achem nanv diun tacho bhovman korpachem yevjilam. “Sachinachem Kandivli clubhouse-ak nanv ditole. Novembrache 11ver, Bharat ani West Indies pongddanchea hajiriponna khala tachi ugttavnni zatoli,” oxem novea MCA odheokx Sharad Pawaran sanglem. Bharat-West Indies mozgotim Novembrache 18ver zaupi dusrea ‘test match’-ichea, mhunnlear tachea 200vea

khatirchem amontronn IMG-R hannim ‘float’ kelam, ani ‘franchise’ vikti gheupachem mull mol 25 kotti rupia astolem oso odmas asa. Yorke, Ljunberg, Pires, Crespo ani Saha sarkea ‘English’ futtbol khellgoddeancho aspav astolo, zalear Henry ani Michael Owen sarkea odhik namnechea khellgoddeam vangdda bhasabhas chalu asa. Schmeichel ani Desailly hankam ‘managers’ mhunn ‘IMG-R’-an ghetleat, zalear her ‘managers’-anchi bhitor yenvchea khatir tanchea ot-

11

Prithviraj Chavan ani Board of Cntrol for Cricket in India (BCCI) odheokx N. Srinivasan sarke vorixtt pododhikari, ani ‘test matches’ ani ‘Ranji Trophy matches’ khell’lole soglle adle Mumbai-che ‘cricket’ khellgodde hajir astole. Novembrache 14 tarker Mumbai zatolea itihasik ‘test match’-ichea survatechea 10 minttam adim BCCI Sachinacho bhovman kortolo oxi opekxa asa. Kandivli ‘clubhouse’-an Sachin-achea lamb ‘cricket career’-achea chitranchim-i dakhvonn zatoli, oxem Pawar-an fuddem sanglem.

Phillip Island: Aitara disa Phillip Islandar zalolea Australian MotoGP-n Spain-chea Jorge Lorenzo-n zoit gheun ‘world championship’ khatirchi spordha jivi dovorlea. Ani atam don ‘races’ urloleo astana, ‘race’-ichea modlea bhagan soktichem ‘pit stop’ korunk naslolea karann Marquez-ak kallo bavtto dakhoilolea karann, ‘championship table’-ar Yamaha-chea Lorenzo ani Marc Marquezachea modlo ontor 18 gunn meren pavoila. Phillip Island ‘track’-achea novea ‘tarmac’-acher Bridgestone tyres-ank luskonn zatolean, choloupeanchea surokxechea karannank lagon Australian MotoGP 26 ‘laps’anchi asli ti unni korun 19

‘laps’-anchi keloli. 10vo ‘lap’ zaunchea adim, sogllea choloupeank ‘pit stop’ korun mottorsaikol bodlun dusrem ‘replacement machine’ vhorop soktechem kelolem. Punn, Marquez anink ek ‘lap’-achea pasot aplea Repsol Honda vangdda ‘track’-ar ravlo ani tachea udexim ‘race’ odhikareamni taka kallo bavtto dakhoilo. Taka sokten ‘re-pit’ korunk poddlem, ani thoim tannen ‘race’ soddli. Hachea udexim, Lorenzo-k puray 25 gunn gheunk sondh mevli ani teach vangdda tannen

‘world title race’ jivi dovorlea. “Race movjechi asli ani ‘race’-ichea mozgotim ‘bikes’-anchi bodli korpachem aslolean ti sadhea ‘race’-inchea poros veglli asli,” mhunn Lorenzo-n sanglem. “Ponchvis gunn, sogllea von boro nikal, ani atam ami ‘world championship race’ ugtti kelea, punn ti azunui borich kotthinn asa. Motegi-k kitem zata tem polloum-ia.” Phillip Island race-ik yenvchea adim Marquez ani Loronzo modem 43 gunnancho ontor aslo, ani hea ‘race’-in Lorenzo von 8 vo adhik gunnamni tannen zoit ghetlolem zalear Marquez ‘youngest MotoGP champion’ zaupacho. Marquez-cho Repsol Honda vangddi Dani Pedrosa dusrea sthanar ailo, ani Yamahacho Valentino Rossi-n tisrea sthanar ‘race’ purnn keli. Motegi ani Valencia, hanga xevottcheo don ‘races’ zatoleo.

Kola ani Kolakar Vinchar Zabab

Tiatr Niyall

Paul Romy

Nimnno Podd’ddo

Ek vichitr ani ‘unique comedian’

Kuttumbik jivitacher adharlolo tiatr

V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: Hanv Dhobitalao Mumboi Indira Bhavan hea ‘building’-ant ravtalom. Teach ‘building’-an tiatrantlo nanvlovkik kolakar Alfred Rose-ui ravtalo. Ami tea ‘building’-antlim bhurgim kosleo na kosleo ‘building’-achea ‘terrace’-ar karyavolli kortalim ani tea karyavollimni hanv kitem uloitalom tem aikon soglle hanstale. Mhaka tiatr machier ‘comedy’ korpacho gunn asa oxem distalem. Arthur D’Souza hachea lagim ek kanni asli punn tantun ‘comedy’ nasli. Tannem mhoje lagim maglem te kannien ‘comedy’ ghalpak. Hanvem ti ‘comedy’ ghatli ani tiatr machier haddlo tedna tich ‘comedy’ ghevn sirvidorachi part keli. Lokak khub hansoilo. Tea vellar hanv fok 16 vorsancho aslom. Mhojem, ‘commercial’ tiatr machier yevop S. Parra haka lagon zalem. Tannem ‘Korko Millionaire’ mhunn ek tiatr boroilo ani ho tiatr P.T Bhangwadi hangasor machier haddlo. Hea tiatrant mhaka ‘comedian’-achi part dili. Ti bhumika hanvem bhes bori keli, lokak pottbhor hansoilo ani hanv tiatr machier ek ‘comedian’ mhunn soglle tiatrist mhaka mandunk lagle. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Z: Azun poriant hanvem 6 tiatr boroilea. Hea tiatranchim nanvam ‘Tuji Dhuv Mhoji Bail’, ‘Map Bhoron Votlem’, ‘Akhrek Tench’, ‘Zaunchem Aslem Tem Zalem’, ‘Ti Chukon Urloli’ ani ‘Tum Jiklo Hanv Harlom’. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Tuji Dhuv Mhoji Bail’ hea mhojea tiatrak Chris Perry-chem ‘band’ aslem. Ophelia, C. Alvares ani Seby Coutinho hea khoddegantt kolakaramni tantun bhumika keloli. Ho mhozo tiatr Gõyam toso Mumboi khubuch ghazlo. Tech porim ‘Akhrek Tench’ ho mhozo tiatr zantun Rita Rose, Rico Rod, Alfred Rose, adi kolakaramni bhag ghetlolo tovoi Mumboi toso Gõyam khub ghazlo. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Hanvem sumar 35 kantaram ghoddleam. Him kantaram sabar tiatramni Gõyam toxim Mumboi ani dusrea va t t a ra m n i gaileam.

V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: Hanvem goddlolem mhojem poilench kantar ‘Baba Made Susu’ hem egdomuch tiatr mogyeam modem famad zalem ani je je suvater tem gailam tea tea suvatancher mhaka tiatr pollennaranchi xabaski favo zalea. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Mhaka sarkoch ugddas na. Punn oglle unne 150 tiatramni ‘acting’ kelam astolem. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: ‘Purtugez Kolvont’ hea John Claro hannem borovn digdorxit kelolea tiatrant hanv ‘hippy’-chi bhumika kortalom ani te bhumiken lokak bhorpur hansoitalom. Lokak ti mhoji bhumika egdom avoddli. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Hanvem svota kantarancheo ‘audio’ CDs kaddunk na, punn dusreanchea ‘audio’ CDnim hanvem zaitim kantaram mhunttleam. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Z: Oi. Hanvem 4 Konkani filmani mhotvachem ‘acting’ kelam. Tea filmanchim nanvam oxim asa ‘Bhuyarantlo Munis’, ‘Boglantt’, ‘Girestkay’ ani ‘Faxi Mogachi’. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Amchea tiatr kolakaramni thokos ghevn boreo dakhovnneo dakhovnk proitn korunk zai. Tiatracho dorzo unch vhorche khatir novem novem machier haddpak zai. Oxem kelearuch tiatr machi sudhortoli ani Konknni bhaxechi udorgot zatoli. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennar tiatrachi bunyad asa. Tanchea sohokarak lagon tiatr azun pasun jivo asa. Tea khatir tiatr pollennarank mhojem ek magnnem. Avoy bapuy tiatr pollovnk yeta tedna tannim a p l e a bhurgeankui tiatr pollovnk haddchim. Oxem k e l e a r bhurgeankui tiatrachi ruch lagtoli ani eka vordan tiatracho fuddar porzolltolo ani dusrea vordan Konknni bhas jivi urtoli. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Tumi ‘Amcho Avaz’ hem potr kaddun Konknni bhaxek khub boreponn haddlem. Punn hem satollem Mumboint amkam mellona. Mumboichea Gõykarank ‘Amcho Avaz’ Mumboint mellchem m h u n n proitn korunk mhoji tuka vinonti.

‘Nimnno Podd’ddo’ tiatrantlo ek dekhavo J. P. Pereira Majorda, Gõy

EC Productions hannim Elvis-Carmen hannim boroilolo novo tiatr ‘Nimnno Podd’ddo’ machier haddlo. Tiatrachi kanni suvadik ani chintunk naslolem

ghoddta osli asa. Tiatr sompo porian tiatr pollennarank akorxit (attract) korun dovorta. Bhurgem naslolea eka ghov-bailanchea darar niktench zolmololea bhurgeak dovrun pollon veta. David ani Jane hankam bhurgem nam ani

jedna Jane aplea dara fuddlean ek bhurgem polleta, tea bhurgeak apnnavnk (adopt) tem nirnnoy gheta. Tea uprant Jane avoyponnachea bhesar pavta punn durdoivan bhurgeak zolm ditana apunn hea sonvsarak

ontorta. David-ak don bhurgeancho sambhall korcho poddta. Osle poristhitin Mira hea ghorabeant bhitor sorta. Bhurgeanchi dekhpal korunk mhunn David Mirak ghorant dovorta. Vell sompta tea pormonnem David ani Mira ekamekak avddonk lagta. Akhrek mogan poddon tim kazar zata. Dogui bhurge vaddon vhodd zata. Aaron zo dara somor mell’lolo to ek gundda zata zalear dusro – Nash hachi bholayki sodanch bori asona. Aaron Abigail hea cheddvachea mogan poddta. Abigail ek avoy bapuy naslolem punn borea mul’leamni vaddlolem cheddum asta. David Abigail-ak mandun gheta ani Aaron zo vaitt jivit jiyeta tache vixim taka mahiti dita. Fuddem kitem ghoddta tem zonn eklean khas dolleamni pollonvchem. Borpavoll ani sonvad bhes bore asa. Tiatrant

hanso nirmann korunk zaiteo sondheo asa. Songit, gitam bhes borim asa tech porim bhumika kortolea kolakaramni ap-aplim kamam ut’tom (excellent) keleam. Carmen poili Janeachi ani uprant Mira-chi bhumika probhavitponnim korta. Crostina Abigail-ache bhumikent porzollta. Hem tornattem kolakar ‘stylish’ nhesta ani soglleank dipkaita. Nash hachi bhumika Elvis korta zalear Aaron-achi bhumika Nevil korta. Antush David-ache bhumikent khoinch fattim poddona. Beatty, Marcus, Inas ani Jose de Velim ‘comedy’ bhumikent tiatr pollennarank khub hansoita. Gitanchem songit bhes borem zalam. Survatechem git Elvis Sequeira gaita ani podd’ddeam modem torekvar kantaram zoxe porim ‘solo’, ‘duet’, ‘trio’ ani ‘quartet’ gavun tiatr pollennarank moujer dovorta.

Tiatr – Adlo ani Atamcho Semana da Cultura – Indo-PortuguesaGoa ji sonvstha Indo Purtugez hanchi sonskruti mhunttlear kola, songit, nach ani jevonn hancho somorombh korta, tannim Aitaradis 27 Otubr 2013 sanjechea 6:30 vorar Pai Tiatrist Hall, Ravindra Bhavan, Margao hantun tiatrachi ek khas karyavoll ghoddoun haddlea. He khas karyavollichem nanv – TiatrAdlo ani Atamcho ani hi karyavoll Tomazinho Cardozo hannem digdorxit kelea. Git songitache he karyavollint adlea ani atamchea tiatranche dekhave ani tech porim adlim ani atamchim kantaram sador kortele. Famad tiatrist he karyavollint vantto ghetele zoxe porim Joe Rose, Fatima, Anthony San, Anil Kumar, Sheik Amir ani Kingfisher Voice of Goa ho inam jiklolim Queeny Fernandes ani Akash Telgu. Tech borobor Kala

Akademiche sabar puroskar jiklole Kala Mogi Candolim he sonvstheche kolakar zoxe porim Irene Cardozo, Maria Cardozo, Jocelyn Mesquita, Selza Lopes, Larissa Fernandes, Assis Cardozo, Shivanand Naik, Dyaneshwar Morajkar, Edwin Fernandes, Tukaram Naik, Eugenio Cardozo, adi bhag ghetole. He khas karyavollint adlim ani atamchim kantaram zoxe porim solos, duets, trios, quartets ani ‘choral songs’ aikonk melltolim. Sogllea tiatr mogyeamni he karyavollik hajir ravonk vinonti.


Amcho Awaz Oct 26_Layout 1 10/25/2013 7:04 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 26 Otubr, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Konknni machier dilolea yogdana khatir…

Mhalgodde Tiatrist

6 Khell/Khell-Tiatristancho Bhovman

T

iatr Akademi Gõy dor vorsa 24 Otubr hea disa Konknni Khell-Tiatrancho ‘Shakespeare’ mhunn pacharlolo namnnecho Khell-Tiatr kolakar Somplolo Rosario Rodrigues hacho zolm dis monoita. Hea-i vorsa ho dis vhodda dobajean monovpant ailo. Onvdum TAG-n ghoddoun haddlolea hea dobajea vellar jivitbhor aplem yogdan Khell/Khell-Tiatr-ak dilolea Khell Tiatrististancho zanchi piray 60 vorsam odhik asa tancho bhovman ghoddoun haddlo. He 6 mhalgodde/mhalgoddim khell-tiatristam zavn asat Jess Fernandes, Alcino Furtado, Sebastiao Carvalho, Carmin Rodrigues, Antonio Manuel Pereira ani Netty Carneiro. Tankam ek yadostik, 20000 rupiya nogod ani ek ‘shawl’ bhettoilem. TAG-n ghoddoun haddlolo ho dobazo Otubr 24ver, 2013 sanjechea 6:30 vaztam Institute Menezes Braganza sobhaghor, Ponnje hangasor zalo. Hea dobajeak Mukhel Soiro mhunn Kola ani Sonskruti khateacho Montri Dayanand Mandrekar

hajir aslo. Bhovmanestank tacheach hatantlean puroskar ani her bhett-vostu dileo. Namnnechem khell-tiatrist kolakarn Clara Dias hem Manachem Soirem mhunn hajir aslem. Hea somoyar uloitana Mukhel Soiro Kola ani Sonskruti khateacho Montri Shri. Dayanand Mandrekar hannem aplea ulovpant TAG-k xabaski dili ani tiatristancho bhovman korta tedna te chodd zantte zanvchea adim korcho mhunn suchnnam kelim. Manachi Soiri Smt. Clara Dias hinnem sanglem ki Tiatr Akademi ghoddun haddlea uprant zaitem boreponn aichea tiatristank zalam zacho labh adlea tiatristank mell’lo na. Survatek TAG-cho Odheokx Prince Jacob hannem yevkar dilo. Puroskar mankari Jess Fernandes ani Carmin Rodrigues hannim aple udgar ukttek kele ani xevottak TAG-cho Up-Odheokx Joe Rose hannem upkar attoile. Hea bhovman dobajea uprant ek khaxeli kantaram ani vinodhi karyavoll ghod-

Gõy Sorkaracho Kola ani Sonskruti Montri Dayand Mandrekar hachea sangatak puroskar mankareancho kaddlolo fottu. Manachem soirem Clara Dias, TAG-cho Odheokx Prince Jacob, Up-Odheokx Joe Rose ani adlo Montri Prakash Velip hevui fottvar dista.

dun haddli. Hi karyavoll khas Cyril Andrade (Dotor) ani tachea pongddan khas somplolo Rosario Rodrigues hachea zolm disa nimitan ghoddoun haddloli. He songit vinodhi karyavollint Konknni tiatr machieche namnneche kolakar Osvy Viegas, Benny de Aldona, Reginaldo de Panchwadi, Cajie de Curtorim, Cajie de

Kakoda, Roma, Carmina, Celto de Benaulim, Pitush ani Agnelo hannim vantto ghetlo. He karyavollik songitkar Seby ani tachea pongddan songitacho sangat dilo. Konknni tiatrache mogi ani her namnneche kola mogi TAG-n ghoddoun haddlole he khas karyavollik vhodde sonkhen hajir asle.

Ghumott vazovpachi karyaxalla

Tiatrantleo Kaim Yadi

Joe Rose

Mhozo jiv golleak tenko.

P

rem Kumaracho Mumbai ‘show’ choltalo, ani tacho ‘show’ mhonntoch tache soglle ‘advertisement Cine Times’ ani ‘Goa Times’acher yetale tea xivay ‘handbills’ astale. Ani hanv sodanch ‘sure’ astalom khuinchea disa ‘show’ khuim manddla poi to. Oxem zalem ki ek dis hanv ‘show’-ak pavlom Matunga punn ‘show’ zalo anik khoim. Punn borea noxiban hanv Matunga ek vor adinch pavlolom mhonntoch dusrea zager vochonk sompem zalem. Na zalear Mumboi tum zannoi rosteancher kitleo mottari astat teo ani soglle kodden ‘traffic signals’. Xekim hanv vosreant pavlom zalear Prem Kumar sarko ‘furious’ hanv khoim pavlom kai mhonn. Uprant mhaka polleun to xant zalo. Anik ek fautt Prem Kumaracheach tiatrak oxench ghoddlem, amcho ‘makeup man’ Kaity mhoje borobor aslo. Ten’na Mumboint ‘Central Railways’-cho ‘route’ mhaka chodd tachi son-

voim nasli. Ami dogui reil gaddient vochpak gele. Kaity zo mhoje borim aslo tannem mhaka sanglem ki ami Ghatkopar ixttixonar devunk zai

mhonn, karann ti ‘fast train’ zalolean dusrea ixttixonacher ti thambona. Amkam vochunk zai ti ‘slow train’ dusre vordan dusrea ‘platform’-acher yeta, ti mista hannem polleli, ani tannem mhaka dhanvonk sanglem. ‘Rail cross’ kor mhonnpak laglo, hanvem orxim ‘rail’ kednach ‘cross’ korunk nam, dhanvon hanvem ‘rail cross’ keli, fuddem

vhoddli lokhnnachi modem ‘barricade’ asa, torui tosoch hanv dhanvlom. ‘Barricade’ ani ‘train’-i modem egdom thoddi mekhlli suvat asa, ‘Barricade’-im modem poi ‘gap’ asta tem taka lagim mevlem ani tannem tantlean ghuson dusrea vordan par kaddli. Ho ‘gap’ mhaka mevlonam, punn hanv egdom pontar dhavon vochon ‘cross’ zalom ani nimnnem ‘barricade’-chea varranv-ak ghott dhorlo ani hanv dusrea vordan portolom. Itlean mhojea fattlean ‘train’ pasar zaun geli. Mhojem kalliz pasun tea farak dhodd-dhoddunk laglem ani hanv thoinch thondd zalom. Sumar tin-char minut mhaka thoim kitem zalem tem kainch somzolenam hanv jivo asam vo melam to. Uprant thoddea vellan mhoji fuddli vatt dhorli. Tea disa hanvem tea tiatrant nimnne fautt Kid Boxera lagim ek duo mhonnlo, anik tache urpant to tiatr nachunk nam. Uprant to ‘retire’ zalo anik porto tiatramni nhesunk nam. Dekun he ghoddnnecho mhaka sarko ugddas asa.

TAG-cho Up-Odheokx Joe Rose Ghumott karyaxalla hache ukttavnne somoyar uloitana kaddlolo fottu

Green Stars Cultural Promoters he sonvsthen poilech pavtt ghumott koxem vazonvchem hache vixim ek karyaxalla ghoddoun haddli. Hi karyaxalla Kala Akademichea ‘rehearsal hall’ hantun 20 Otubr 2013 hea disa sanjechim 3 tim 6 voram poriant zali. Hi karyaxalla Kala Akademi Gõy ani Tiatr Akademi Gõy hanchea zodd palvan ghoddoun haddloli. Shri. Joe Rose, Tiatr Akademicho UpOdheokx ukttavnnechea dobajeak Mukhel Soiro mhunn hajir aslo ani tannench poramporik divlli pettovn he karyavollichi ukttavnni keli. Aplea ulovpant Joe Rose hannem Green Stars Cultural Promoters hankam porbim dili ani aplea bhurgeaponnailea disancho ugddas korun Aldona ganvant taka ghumott vazta tem aikopak khub borem distalem mhunn sanglem. Ghumott bore bhaxen vazoilem zalear tacho avaz khub avddicho zata. Shri. Lourenco hea karyaxallek mukhel ulovpi mhunn hajir aslo ani tannem ghumott koxem vazonvchem hache vixim bariksannin mahiti dili. Tea fuddem ulovn tannem adlea kallar

ghumott hacho zolm koso zalo tacherui uzvadd ghatlo ani mande ani dulpodam gaitana ghumttacho vapor zata tachi yad keli. Ghumttache bhanddavolli vixim uloitana Lourenco hannem ghumott koslem korta ani tacho akar ked’do aspak zai, ani ghumttak koslem chambddem vaprunk zai hache vixim mahiti dili. Hajir asloleank ghumott koxem vegvegllea toramni vazovnk zata ani mando ani dulpodam gaitana tem koxem vazovnk zai hemvui vazovn dakhoilem. Mando ani dulpodam gaitana rebek, guitar ani ghumott vazovop yogea asa oxem tannem fuddem mhunttlem. Ghumott vazovpache he karyaxallek sumar 40 ghumott mogyeamni bhag ghetlo zantun mando pongddache fuddari ani dusre mando mogi umedin hajir ravle. Survatek Octavio Rodrigues hannem Mukhel Soireak ani hajir asloleank yevkar dilo. Ana T. Ferreira Rodrigues hannem upkarachem uloup kelem zalear Shri. Jones Correira hannem karyaxallechem sutrsanchalan kelem.

Ganvchim festam ani tornatteanche tiatr Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Gelea sabar vorsank hanv tiatra ani tiatristam voir Konknni toxench Inglez potrank borovop kortam. Ani jitlei pavtt hanvem amchea tiatristanchi mulakhat ghetana tankam vichar kela tanchi tiatramni survat koxi ani khoim zali kai mhonn? Tedna, chodd korun tancho zabab mhaka oso mell’la ani to mhonnlear; “Mhoji tiatr machier survat poilich amchea ganvchea festak ganvchea tiatrant zali” vo “zomnivoilea khellantlean hanv tiatr machier proves korunk pavlom”. Mhonntoch ek sot konnachean negar vochunk zaina ani tem mhonnlear, amchea ganvchea festank Gõychea ganv-ganvamni

zatat te ganvchea tornatteanche tiatr zavn asat painnem zoim tiatrachi kola khellta. He ganvche tiatr zavn asat bhurgeank ani kolevont tornatteank ut’tejon ani sfurti diupi sondhi. Hea ganvchea tiatram udexim zaitea tornatteank sondhi favo zata tanchea angant asloli tiatr kola mukhar vhorunk. Heach tiatram udexim tornatteank machier poilim panvlam marunk ani tanchi kola dakhounk poile sonskar favo zatat. Aiz amchea Konknni palkar sabar tiatrist ani boroinnar-digdorspi je yes zoddunk pavleat, tanchi poili survat ani tancher poile sonskar tiatr mollar heach ganvchea festank zavpi tiatram udexinch zale. He amchea ganv-ganvamni festank zavpi tiatr zavn asat amche sonskrutayechem vhoddlem daiz. Zoso ek lhan bhurgo avoychea pottant astanach futtboll khellunk xikoun yeta, ani taka tachea pãyancher ubo ravtoch futtbolacher khont marunk konnech xikovnk naka, to aplea apunn ti marunk xikta, tech toren mhojean kha-

tren mhunnonk zata ki Gõycho dor lhan bhurgo vhaddta-vhaddta tachea angant asloli nattkachi ani gavpachi kola to ap-aplea apunn poili aplea ghorant dakholl korta, punn taka ti mukhar vhorunk ek sondhi zai. Hi sondhi bhurgeponnar taka hea ganvchea festank zavpi ganvchea tiatram udexim mellta. Mhojea bhurgeaponnar pasun hanvem hea ganvchea festak zavpi ganvchea tiatramni bhag ghetla ani tachi ruch onnbhovlea. Uprant ti mukhar vhorunk na ti ek dusri gozal. Mhaka ugddas asa mhojea bhurgeaponnar Saliganv (Bardez-ant) mhojea ganvant ganvcho Thomas Andrade apunn tiatr boroun ganvchea bhurgeank ghalun Mayachea mhoineant ganvchea Mae de Deus festak dor vorsa ganvant tiatr machier haddtalo. Tantun tiatrak anik nett diunk thodde bhov vevsayik tiatristui astale. Tedna hanv lhan bhurgo. Uprant amcho ganvcho bhav Albert D’Souza tosoch aple tiatr boroun ganvchea festak

12

machier haddunk survat keli. Tachea tiatramni hanvem kaim pavttim bhag ghetla ani aplea tiatrant ‘opening’ pasun gavunk to mhaka sondhi ditalo. Eka ganvchea festa disa ganvchea bhurgeamni machier haddlolea tiatrant nachunk khuxalkay bhogta ti vegllich mhunttlear koslich otitay zanvchina. Hachi govay khoimchoi bhurgo zo ganvchea tiatramni nhesla to diunk xoktolo. Punn halinchea vorsamni sabar amchea ganvamni hea ganvchea festank zavpi ganvchea bhurgeanche tiatr machier haddop khub promonnan komi zait gelam. Kaim kodden kaim ganvamni te sapuch bond poddleat. Chodd korun thoim ‘commercial tiatr’ machier haddlole distat. Khorem mhunttlear TAG survat zaloleak thavn poilim Tomazinho bab Cardozo hanchea fuddarponna khal ganvchea bhurgeank ut’tejon diunk ek yevzonn (Production of tiatr in Villages/Urban areas) toyar keloli zache vorvim ganvant tiatr dakhovnk ani

machier haddunk 20,000/- rupiyanchi arthik mozot melltali. Hi yevzonn atam Prince Jacob Bab hanchea fuddarponna khal nettan mukhar veta, ani tichem arthik mol vaddoun ti atam 25,000/rupiyancher pavlea. Tea xivay ganvchea bhurgeank mukhar anik adhar diunk TAG tankam margdorxonn korunk tiatrdigdorspi korunk aplo ek digdorspi zai zalear dekun to tankam funkott favo korta. Dubav na, he yevzonnecho faiddo kaddunk tharavik kaim sompe nemkaide asat te pallunk zai. Punn, hi duddvanchi mozot ji atanchea tornatteank favo zalea ti adlea kallar nasli, punn torui tednachea tornatteamni ganvamni tiart borovpache soddle nant. Tannim teayamni mhunttlolea porim palkar haddle ani hem amchem girest daiz sambhall’lem. Hache vorvim zaite nove kolakar tiatrist palkar ruzon aile, ani vhoddle tiatrist zavnk pavle. Amchea ganvchea tornatteamni hi amchi purvozanchi porampora ani

daiz sambhallunk tancho hat bar launk goroz asa. Tanninch ho amcho tiatr mukhar vhorunk zai. TAGn toyar kelole yevzonnecho nettan ganvchea tornatteamni faido kaddunk goroz asa. Xelle-moddai korun, allsay dakhoun konnuch jivitant mukhar vochunk na. Zorui tuka dista tujea angant tiatr borovpachi kola asa, aizuch hatint likhnni gheun tiatr borounk survat kor. Ganvchea tornatteank ektthaim hadd, tancho sohokar gheun to machier haddunk tozvit kor, TAG jerul tuka aplo soglo duddvancho sohokar ditoli. Khorem sangchem mhunttlear amchea sabar ganvchea firgozamni sthaplolea tornatteanchea zomeank (youth associations) he tiatr machier haddunk ek khub bori sondhi. Tanchea vhoddilamni tankam ut’tejon diun tanchi tiatr kola fulpak margdorxonn diunk zai. Ami amchea ganvchea bhurgeancho, ganvchea festak zavpi tiatrachi porampora morunk diunk favona. Ti jivi dovrunk zai. Dovorchi!

Robin Vaz Tiatrist, desbhokt ani lok-kolecho mogi

R

obin Vaz hachea zolmacho ganv Kunkolle Saxtti zavn asa. To bhurgoch astana taka songitachi khub avodd asli ani hakach lagon to lhanuch astana kantaram gaitalo. Robin Vazachea bhurgeaponnar Joao Agostinho Fernandes hache tiatr Gõyant zatale ani jedna he tiatr Kunkolle zatale tedna Robin Vaz-achi avoy taka ghevn tiatr pollovnk vetali. Hakach lagon bhurgeaponnar thavnuch Robin Vaz-ak tiatracho mog laglo. Jedna Robin Vaz Joao Agostinho Fernandes hachea tiatrant vhoddle tiatrist zoxe porim Souza Ferrao, Anthony de Sa, Miss Julie, adi hankam ‘acting’ korta tem polloitalo, apunn ghora gelea uprant to hea vhodd kolakaranchim svota apunn sonvgam kortalo. Tachem dhean-mon tiatracher asa mhunn hea tachea kornneam udexim kolltalem. Robin Vazak fokt 11 vorsancho astana Kunkolle ganvantlea bhurgeamni kelolea tiatrant bhag ghevnk sondhi mell’li. To ekloch hea tiatran bhurgo kolakar (child artiste) aslo. Tannem hea tiatrant git gailem ani hem git itlea atmvisvasan (self confidence) gailem tem pollovn soglle tiatr pollennar ojap zale. Robin fuddarak ek boreantlo boro tiatrist zatolo oxem zaitea zannank dislem. Zoso vell sorot gelo toso Robin Vazacho bhumika korpacho ani kantaram gavpacho ‘style’ sudhrot gelo ani teach borobor Robin Vaz nanvlovkik zavnk laglo. Punn Robin Vazache umedik xim ani mer na zali jedna taka Jephsis Hitler, hea tea kallailea famad ‘director’-an aplea tiatrant bhag ghevnk vinonti keli. Jephsis Hitlerachea tiatrant aplea kantaram ani bhumike vorvim Robin Vazan tiatristank toxe tiatr pollennarank dipkaile ani tea disa thavn taka ‘professional’ tiatramni bhag ghevnk apovnnem ailem. Kamat de Assolna, Saluzin D’Costa hanchea tiatramni survatek tannem bhag ghetlo. Robin Vazan, fokt 15 vorsanchea pirayecho astana aplo poilo tiatr boroilo, tiatrachem nanv ‘Put Konnacho’ ani ho tiatr tannem Kunkolle ganvant machier haddlo. Hea tiatrant Robin Vaz-an thodde ‘professional’ tiatrist ani urlole ganvantle umediche tornatte, hankam ghalun tiatr machier sador kelo. ‘Put Konnacho’ tiatr lokank khub avoddlo ani itlea bhurgeaponnar itlo boro tiatr boroilo mhunn lokamni Robin Vazachi tokhnnay keli. Robin Vazak bhurgeachponnar Mumboi vecho poddlo. Tea kallar Gõyche bhurge, nokre khatir, Mumboi vetale. Robin Vaz Mumboint apnnak tiatr machier kam korunk sondhi mellta kai mhunn polloit aslo. Punn Mumboint taka survatek tiatramni nachonk sondhi mell’li na kiteak tiatr machier vhorpak taka adhar ditolo thoim konnuch naslo. Toruipunn ek mhunn’nni asan ‘ek thik khoinchorui porzollta’. Tiatramni nachpak sondhi mellonk na mhunn Robin Vaz niraxi zalo na. Taka suvadik tallo aslo ani tachem gavop suvadik aslem taka lagon Mumboichea ‘All India Radio’-cher kantaram gavpak taka sondhi mell’li. ‘All India Radio’-cher gailolea kantarank lagon Robin Vaz-achi prosid’dhi vaddli ani tiatr machier taka apovnnem yevnk laglem. Robin Vazacho anik ek mhotvacho gunn mhunttlear to ek desbhokt aslo. Desbhokti aslolea karonnan Azad Gomantak Dal, Gõy Purtugezanchea hatantlem svotontr korunk zhuzpi ek sonvstha, hantun to bhitor sorlo. Tea kallailo Azad Gomantak Dal-acho chitnnis Mussoloni Menezes aslo. Mussoloni ek tiatristui aslo ani aple tiatr borovn Mumboint machier haddtalo. Robin Vaz-ak Mussolonin boroilolea tiatramni nachpak sondhi mell’li ani tiatr machier aple kolechi jhalak tannem tea kallailea tiatristank dakhoili. Robin Vazak atam tiatr machiechea vhodd ‘director’-am lagchean zoxe porim J. P. Souzalin, Saib Rocha, Kid Boxer, Alfred Rose, Anthony de Sa, C. Alvares, Jacint Vaz, adi ap-aplea tiatramni bhag ghevnk magnneo aileo. Robin Vazan he sondhecho boro faido ghevn tiatr machievoilo ek boreantlo boro kolakar ani gavpi zavn soglleank dakhoilem. Robin Vazan soglle mellon 27 tiatr boroilea tantuntle khub lovkik zalole te oxe asa – ‘Ajent Monteiro’, ‘Opinion Poll’, ‘Xantichem Login’, ‘Dada’, ‘Barabas’, ‘Sao Joao Baptist’, ‘Sadam Hussein’, adi. He tache tiatr Gõyam toxe Mumboi zale ani tiatr pollennarank dhadoxi kele. Robin Vaz fokt tiatr machieruch ravlo na. Tannem tea kallailea famad Konkani filmani bhumika keli. ‘Nirmonn’, ‘Sukhachem Sopon’, ‘Kortubancho Sonvsar’, ‘Mhoji Ghorkan’ ani ‘Bhuyarantlo Monis’ hea filmani tannem aplem yogdan dilam. Itlench nhoi Robin Vaz-an Hindi filmani-i lhan lhan bhumika keleat. ‘Apki Izzat Aap Bachao’ ani ‘Asit Sinha’ hea filmani taka pollovnk mellta. Robin Vaz-achem anik ek khaxeleponn mhunttlear to Gõyche lok-git ani lok-nach (folk songs and folk dances) hancho mogi aslo. To ek lok-gitancho ani lok-nachancho boreantlo boro gavpi ani nachpi zavn gelo. Tannem Gõychea somazantlim zaitim lok-gitam ghoddlim ani tancher lok-nach bosoile. Kunnbi, kharvi, xetkamti, dekhnni, fugddi he poramporik loknach tannem aplea gitantlean ani nachantlean fuloile ani nanvlovkik kele. Konkani filmani jitlim lok-gitam ani lok-nach asa tantun Robin Vazacho motto hat asa. ‘Gaddi Ghevunu Zatreku Voitam’ hem tachem lok-git azun poriant lokanchea vottancher asa. Robin Vaz Gõyche sonvskrutayentlo ek boreantlo boro tiatrist, ek promannik desbhokt ani ek lok-git ani lok-nachancho mogi 16 Novembr 2002 hea disa sonvsarak ontorlo. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy Wilmix Mazarello hachem “100 Years of Tiatr” hea pustokachea adharan


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.