6july amcho avaz

Page 1

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 6:57 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Sot’tent bodol korpachea halchalink survat

Vishnu , Michael ‘in’, Milind, Dilip, Ramesh ‘out’?

MHOTVACHEM

Montri monddollant bodol zavpachi xok’keotay, eka mhoinea bhitor nirnnoy: Parrikar ‘Casino’, ‘SEZ’ Mafiank Parrikaracho Axirvad PAGE 3

Kongres-in Rahulak daleam itleo ostoreo zai PAGE 5

Pope John Paul IIreak Sant korunk Vatikan-an maniatay dilea PAGE 7

Mhoino somplo tori ‘Text bokks’ pavonk na PAGE 9

Amche lognik sombondh tutt’tat PAGE 10

Bhakti Kulkarni ‘bronze medal. Jiklem PAGE 11

‘Superstorm Sandy’ hea vaddoll modda uprant ‘Liberty Island’ hacher turisttank vochpak bondi ghatloli ti 4 Julay 2013 hea disa somplli ani ‘Statue of Liberty’ turisttank portun uktto kelo. ‘Statue of Liberty’ uktto kelea uprant turisttancho poilo pongodd veta tem hea fottvar dista

Kendriya montri monddolla koddlean

‘Food Security Bill-ak rosto mekllo Novi Dil’li(PTI):Orov surokxa bilacho rosto xevottak gelea Budhvarak mekllo zalo.Hea vixim kaddlolea eka adexak kendriya montri monddollan apli manyotai dilea.Hea orov surokxa kaidea udexim desantlea sumar 67 ttok’ke lokak orov-gotto (food grains) surokxit urtolo, oxem kendr sorkaran jahir kelam. Hea kaideak lagon, Bharatantlea 67% nagrikank desant pikta to orov-gotto surokxit dovortole.He yevzonne udexim durboll lokak porot’tek mhoineank 1 tem 3 rupiya molan 5 kilo tandull mellttole.He yevzonne khatir kendr sorkar sumar 1,25,000 kotti rupiya khorch kortolo.Oxe torechi ‘food security’ yevzonn sonvsar bhorchea khup thoddea desamni lagu keloli asa. Atam Bharatan hi yevzonn suru korpak yevzonn anklolean, atam Bharat hea bakicheam desanchea vollerint poddttolo. Hea ‘food security bill’-ant Jun 13 hea disa kendriya monddollache ek boskent cheorcha zaloli.Punn tea vellar hea orov surkokxechea kaidea vixim montri monddollantlea kaim fuddaream modem mot-bhed nirmann zalolean, hea bilak manyotai divpa vixincho proxn lambovnner poddlolo.Atam mat lok sobhechem pavsallem odhivexonn samkench lagim ailolem astana, kendriya montri monddollan hea bilak apli manyotai dilea.Kendriya montri monddollan hea bilak apli tenko vo monzuri dilea, torui hem ‘food security bill’ lok sabha ani rajya sobha hea donui sobhaghoramni pas zanvche poddttolem.

Hem bill lok sabha ani rajya sobha hea donui ghoramni ekmotan pas zalem zalear, Bharat desantlea durboll lokank tandull, gonv ani dalleo toxench her torecho orov-gotto khupuch sovay molan mellttolo.1 rupiya kilo tandull, 2 rupiya kilo gonv ani 3 rupiya kilo dall oxea molan dor mhoineank hea bilacho labh mellttolo.Durboll loka sangata he yevzonnecho labh gorjevont lokakui he yevzonnecho labh favo zatolo. Itle mozgotim, kendriya montri monddollan hea ‘food security bill’-ak apli manyotai divop mhonnge, tancho dollo yeta te lok sobhechea venchnnukancher asa, oxi ttika Bharatiya Janata Party-chea fuddareamni kelea.Jea mhotvachea proxnancher kendriya montri monddollachi cheorcha zavpak zai, tanche pasun Kongres sodanch pois ravta, oxem BJP-chi fuddarinn Nirmala Sitaraman hinnem PTI khobram sonvsthek sanglem.

Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje:Gõyant sot’ter aslolea BJP sorkara samkar kosleoch oddchonneo nant oxem sangtat, torui sodrer aslolea sorkarak sokla uddovpache proitn chol’leat, oxeo-i khobro rajki mollar posorleat, ani taka lagon Gõychea montri monddollant bodol korpache proitn chalu asat mhonnpachi khobor asa.Gelea eka vorsachea kallant jea montreamni ap-aplea khateanchi koslich progoti korunk na, tea montreank khala dhenvoun novea montreank bhorti korpachim panvlam Parrikaran hea eka mhoinea bhitor ubharpacho nirnnoy ghetla.Tech porim sod’deak aslolea montri monddollantlea eka montreak anik ek mhotvachem khatem divpachem-i Parrikaran yevjilam. Hea vixim odhik mahiti mell’lea tea pormonnem hea montri monddoll-acho vistar kelea uprant prot’tek montreak novem ek-ek mhotvachem khatem ditlolom mhonnpachem hea adim Parrikaran jahir kelolem.Punn, hi gozal tannem xarti pavoun naslolean, tachech kodde khupuch mhotvachim khatim asat, oxem chitr nirmann zalolem.He chitr bodolpa khatir, tech porim sod’deak sorkar uddovpachea halchalink nikllaun uddovpa khatir Parrikar atam montri monddoll-ant bodol ghoddoun haddpacho vichar korta. Bizli montri Milind

Naik, Poryatton montri Dilip Parulekar ani Khellam montri Ramesh Tawadkar hanchea zagear Kalanguttcho amdar Michael Lobo, Sant Andre motdar songhacho amdar Vishnu Surya Wagh hankam montri monddollant soeg divpacho Parrikaran vichar choloila.Vishnu Wagh-ak montri zavpa sangata

Rajki halchalincher lokx dovrat: Digvijay Singh

‘Entertainment Society of Goa’ hachem-i odheoxpod mellpachi xok’keotai asa.Montri monddollant bodol korche adim Parrikar sogllea montreanchea atam meren kelolea kamkazacho niyall kortolo.Gõychem sorkari proxason mozbut korpa khatir montri monddollant bodol ghoddoun haddop khupuch mhotvachem, oxem Parrikarachem mhonn’nem asa.Torui Gôyant sot’ter aslolem

Lok Sobhechem eleisanv rokddem zatolem? Zoxe porim Bharotan rajki mollar varem suttlam tache voilean oxem dista ki 2014 vorsant zavpi lok sobhechi nivoddnnuk ghoddie tachea adinch zatoli. Vegim lok sobhechem eleisanv korpachim chin’nam disonk lagleam. Halinch UPA sorkaran ‘Food Security Bill’ ek ‘ordinance’ kaddun vevharan ghalpak nirnnoy ghetla. Itlem mhotvachem hem ‘Bill’ parlamentan bhasabhas korinastana ‘ordinance’ kaddun vevharan ghalpak UPA sorkar toyari korta mhunn virodhi pokx zoxe porim BJP ani ‘Communist’ pokx hannim nixedh marla. ‘Food Security Bill’ khorench rajki mollar khub mhotvachem asa. Hea kaidea vorvim gorib lokank 1 rupia kil tandull, 2 rupia kil gonv ani 3 rupiya kil dall diupachi tortud asa. Sumar kela tea pormonnem Bharotantlea kheddea ganvantle 70 ttok’ke lok he yevzonnecho faido gheunk xoktole ani sumar 50 ttok’ke xharantlea lokank hea ‘Bill’-acho faido zatolo. Dusrea utramni ogllea unnea 67 ttok’ke Bharotantle porjek – odik korun gorib porjek – hea ‘Bill’-acho bhorpur faido zatolo. Oxem asa zalear fuddle lok sobheche nivoddnnukek Kon-

gres pokx hea ‘Bill’-acho borpur faido ghetolo oxem rajki pandit sangta. ‘Ordinance’ kaddlea uprant khoimchem-i ‘Bill’ 6 mhoineam bhitor parlamentan bhasabhaxe khatir sador korunk zai. ‘Food Security Bill’ anik kaim disamni zavpi parlamentachea odhivexonnak sador kortele. Bhasabhas zatoli. Kaim durusteo (amendments) ghoddie kortele. Punn BJP vo anik khoimchoch pokx tacho virodh korun tem bhair uddovpak xokchona, kiteak hea ‘Bill’-ak virodh kelear te pokx Bharotantle gorib porjecher add asa ani gorib porjechem boreponn zalolem tankam naka oxem sid’dh zatolem. Mhunttoch Parlamentanui tem ‘Bill’ pas zatolem ani venchnnuke vellar hem bill Kongres pokxak jerul faideak poddtolem hantun matui dubav na. Rajki zhorintlean khobor mell’lea tea pormonnem Kongres pokx ani tachea fuddareamni, hea borea somoyacho faido gheun, aplea dusrea sangati rajki pokxank mellpacho proitn chalu kela. Kongres pokxachea fuddariponna khal aslolem UPA ghottbondon (coalition) odik okondd korpak Kongres pokx panvlam

ukolta. Halinch Tamil Nadu zalolea Rajya Sobhecho khasdar vinchun kaddunk Kongres pokxan Karunanidhi-chea DMK pokxak sohokar dilo ani Karunanidhi-chi dhuv Kanimozhi hika jikun haddli. Kanimozhi jiklea uprant upkar attounche khatir ti Sonia Gandhi-k mell’li. Dusrea utramni Karunanidhicho DMK pokx Kongres pokxachea sangatan 2014 vorsantlem eleisanv zhuztele oxem dista. Andhra Pradeshan zorui Kongres pokxacho sorkar asa torui fuddlea eleisanvank Kongres pokx Andhra Pradeshan jikpachi sondhi na oxem dista. Hachem karann mhunttlear obsoegan somplolo Andhra Pradeshacho mukhel mon-

tri YSR hacho put Jagan Reddy Kongres pokxak sarko virodh dakhoita. CBIn taka trasant ghatla ani Kongres pokxan Jagan Reddy-k trasantlo soddounk kosloch upay korunk na mhunn Jagan Reddy Kongres pokxacher add asa. Dista tea pormonnem Andhra Pradeshantli aichi rajki poristhiti oxi asa ki Jagan Reddy zaitim motam jiktolo ani taka lagon Kongres pokxak boroch mar poddonk xokta. Hi poristhiti vattaunche khatir Kongres pokxache fuddari guptim Jagan Reddy-k mell’lea ani ekvottan eleisanv zhogoddpacho vichar kela mhunn aikonk yeta. Itlench nhoi, Nitish Kumar Bihar-cho mukhel

montri hannem NDA lagche sombondh toddleat. Nitish Kumar aplea Bihar prantak ‘special status’ magta. Aikonk yeta tea pormonnem Nitish Kumar ani tachea pokxak aplea sangatak haddpak Kongres pokx ghoddie Bihar-ak ‘special status’ vo khas dorzo diunk xokta. Tea xivai Jarkhand prantant Kongres-an JMM pokxacho fuddari Shibu Suren hachei lagim uloup suru kelam mhunn aikonk yeta. Itlench nhoi toddeach disamni Jarkhandak Kongres-JMM ekvott ghoddpacho asa mhunn rajki zannkar sangtat. Heo guptim cholta tea rattavollincher niyall kelo zalear oxem dista ki Kongres pokxan UPA ghottbondon okondd korche khatir dusrea pokxam lagim chorchea korunk suru kelea. Itlench nhoi, jem kitem kendr sorkaran korum yeta tem korun zaitea rajki fuddareank aplea sangatak haddpachim panvlam ukolpak Kongres pokxache proitn chaluch asa. Hea khatir zaite rajki zannkar sangtat tea pormonnem Kongress pokx 2014 vorsak ravonastana ghoddie veginuch lok sobhechi nivoddnnuk gheit mhunn.

BJP-chea amdarank sorkarantlean bhair sorpak ut’tejon divop, hem Kongres pokxachea xrextt fuddareank avoddchem na.Punn Gõychea rajki halchalincher nodor dovorat.Gõyant sot’ter aslolea BJP sorkarant khupuch niraxiponn chol’lam, oso sol’lo Digvijay Singh hannem Gõychi bhett sompovn porot Dil’lint vetana Kongres vidhimonddoll pokxachea vangddeank dilo.BJP-iche kaim amdar Digvijay Singh haka bhettle mhonnpachem Kongres pokxantlea eka xrextt fuddarean kobul kelem.Gõychea rajki halchalincho veg pollevn, Digvijay Singh-an Gõychea Kongres pokxachea karbhareank goroz teo suchovnneo keleat.Gõyche sot’tent bodol zavpachi goroz asli, torui Kongres pokxan matxe movallsannen panvlam marchim poddttolim.Bexttich utthavoll korun cholchina, na tor tachem ‘boomerang’ zavpak xokta.Sot’ter aslolem sorkar uddovpachem panvl ubharpachem asa zalear, poilim tumche bhitorlo ekvott mozbut korat. Bextench futta-futtichem rajkaronn kelem zalear, tacho kosloch upeog zanvcho na, oxem-i Digvijay Singh-an Dil’li portoche adim Kongres vangddeank iskuttaun sanglem.

BJP sorkar konsllun uddovpacheo halchaleo nettan chalu asat mhon-

npachi khobor lipon urloli na. 2rea Panar Vach

Nelson Mandela-chi bolayki azunui chintest Addechim yontram kaddunk dotoramni suchoilam Johannesburg(AFP):Dokxinn Afrikecho adlo raxttrpoti Nelson Mandela zo hea vellar thoinchea eka hospitalant addechea upayancher jivo dovorlolo asa, tachim tim addechim suskar ghevpachim yontram kaddchim, oxem thoinchea dotoramni Mandelachea ghorchea mon’xak sanglam.Him addechim yontram kaddchim mhonn dotoramni tachea ghorcheank eka sumana adim sanglolem, punn tea vellar tachea ghorcheamni tem aikon gheunk naslem. ‘To melole sthitint asa’, oxem thoinchea dotoramni tache familik sanglam. Nelson Mandela puray toren aple xud’di bhair asa, ani to fokt hea addechea suskaracher athhaplolo asa, oxem thoinchea dotoramni tachea 15 vangddeanche familik sanglem.Tea vellar tachi ghorkan ani tegam cheddvam thoim hajir aslim.Nelson Mandelachi piray sod’deak 94 vorsam itli asa.’Nelson Mandelak laylolim him addechim suskar ghevpachea yontrancher dovrun kaich upeog zanvcho na, oxem dotoramni tachea ghorchea mon’xank sanglem. ‘Hea addechea yontram udexim taka choddfodde kaddpak dovorche suvater, taka nisorgik moronn yevpak goroz asa,’ oxem xekim Mandelachea ghorchea mon’xank spoxtt zalam.Nelson Mandela melea uprant tachi meloli kudd khoim nikipitole hacher tachea tegaim cheddvam modem vad nirmann zalolo. Punn to atam nitisobhentlean mittovn aila, mhonnpachem tachea familintlea mon’xamni sanglem. 2rea Panar Vach


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 6:58 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

Pradex Kongres pokxak veginuch novo odheokx

Bekaidexir ‘mining’-ak Kongresacho sodanch virodh Digvijay Singh –achi Gõy raj’jeak bhett, pokxant xist sambhalluk fuddareank vinonti Ponnje(AAP):Dabole vimantollachem anik kitlo meren vistar (extension) korunk zata tem pollenvchem poddttolem.Gôychea fuddara vixim vichar korunuch Kongres pokx Mopa vimantolla vixim aplem dhoronn jahir kortolo, oxem nivedon (statement) Kongres pokxacho Gõy rajyacho novo probhari (observer) Digvijay Singh hannem kelem.Poryavoronn sambhallun kaidexir minam khonnink porvane asop hem kaidexir ason, bekaidexir minam khonnink Kongres pokxacho sodanch virodh astolo, tannem fuddem mhonnllem.Gõychea BJP sorkaran kendr sorkara kodde kherit ‘financial package’ maglea, tacho kendr sorkaran gombhirtayen vichar korpachi goroz asa, oxem-i mot Digvijay Singh hannem ugddapem kelem. Gõy Kongres pokxachea karbhareank ani vangddeank margdorxonn kelea uprant, Gõychea potrkaram lagim uloitana, Singh hannem Gõychea Kongres pokxant xist na mhonnpachi gozal mandun ghetli.Kongres-acho prodex odheokx Subhash Shirodkar hannem gele vidhan sobhechea venchnnukam uprant aplea odheokxponnacho rajinamo dilolo.Atam apunn sogllea Kongres fuddaream kodde bhasabhas korun novo prodex odheokx tharaitolom, oxem tannem mhonnllem.Vidhan sobhechea venchnnukamni Gõychea lokamni zo aplo nirnnoy ghetlo, to Kongres pokxan svikar kela.Atam ek khoddegantt virodhi pokxachi bhumika ami xarti pavoitole.Nagrikanche proxn ani avaz Kongres

pokx vidhan sobhent pavoitolo ani sod’deak cholta to B J P- i c h e a hukumxai karbharacher virodh kortole, oxem tann e m mhonnllem.2014 vorsa zavpi lok sobheche venchnnukechi soglli zababdari, ami Kongres pokxacho raxttriya upodheokx Rahul Gandhi hacher sompoilea, oxem tannem ugddapem kelem. Modi ho potrkaramni toyar kelolo bomaddo Modi ‘factor’ hacho Kongresacher kitlo meren porinnam zatolo, oso proxn kaim potrkaramni Digvijay Singh-ak vichalo, tedna tannnem Modicheo khupuch moskoreo keleo.”Narendra Modi ‘factor’ khoim asa? Modi ho tumi potrkaramni toyar kelolo fugo (baloon) zavn asa.Gujrat raj’jeacho prochar korpa khatir Narendra Modi hannem eke Ameriken komponicher kottimni rupiya khorch kela.Khoreponnim Bharatan kelolea sorvekxonnant (survey) desantlea tin xrextt raj’jeam modem Gujrat rajyo na.Gujratant 1 lakh kotti rupiyanchem rinn Modin toyar korun dovorlam.’Narendra Modich zai’ oxe torechem vatavronn nirmann korpache proitn chol’leat.Narendra Modi vixim jem sangtat titleim fottkirem zavn asa.Modi kodde

koslench ‘vision’ na.Zo Modi svota Gujrant raj’jeakuch rinnachea somdirant buddoita, to desak udorgothichea panvddear koso haddttolo?Oso proxn Digvijay Singh hannem potrkaram kodde uloitana kelo. Gôycho BJP sorkar uddovpak umed na Gôychea lokan sot’tent bodol kelo ani tankam atam apli chuk kollon ailea.Amkam raxttriya panvddear hacho khupuch onnuhov asa.Khup pavtt amchea hatantlean sot’tea geli, punn Kongres pokx porot sot’ter aila.Lokxai aslolea hea oslea desant oxe torechi choddtti-dhenvti asta.Taka lagon konnenuch dhir soddpachi goroz na.Punn sod’deak Gõyant sot’ter aslolem sorkar uddovpak amkam matui umed na.Porjen diloli zababdari pallina zavn hem sorkar apunn zavn poddtta zalear, tem poddom.Oxem tannem aplea ulovpantlean spoxtt kelem. Mopa vimantollachea proxnacher Gõychea Kongres pokxant

motbhed jerul asat.Hacher cheorcha korun ami tea vixim nirnnoy ghetole.Dabole vimantollar aiz kitlim vimana yetat.Thoim vaddot veta ti yeradari pollenvchi poddttoli.Hea vimantollacho kitlo vistar korpak zata?Tech porim Gõychea vikasachoi vichar korcho poddttolo.Haka lagon Mopa vimantollak virodh korun kainch orth na.Ami hea vixoyacher barkaiyen cheorcha korun uprantuch nirnnoy ghetole.Gõychea nagrikamni poryan her nagrikancho vichar korpak zai oxem sangon, Digvijay Singh hannem Mopa vimatollak aplo soroll virodh na mhonnpachem sanglem. Parrikar sorkar ‘honeymoon mood’-ant Gôyche vidhan sobhent sod’deak Kongres pokxan apli bhes-bori bhumika kelea.Khoreponnim ami khoincheai sot’ter aslolea pokxak ek vo don vorsam rajkarbhar cholovpachi sondi ditat.Hem sorkar sod’deak ‘honeymoon’ monovpacheach ‘mood’-at asa.Yogeo to vell ailea uprant ami amchim panvlam ubhartole, oxem Digvijay Singh-an mhonnllem. ‘Mining’ vixim uloitana, bekaidexir minam khonnik Kongres pokxacho sodanch virodh astolo, oxem Digvijay-an ugddapem kelem.Kaidexir khonneo suru kortana poryavoronn ani ranam khatean ghatlolea nemanchem koddok ritin pallche poddttole.Tech porim kendr sorkaran Gõy sorkarak goroz ti ‘financial package’ dinvchi,oxem aplem mot asa mhonn hea Gõy probhari Kongres pokxan mhonnllem.

Mopa itle vegim naka: Rane Ponnje(AAB)):Mopa hangasor bandpak sodtat tem ontoraxttriya vimantoll ho taktikecho vixoy nhoi.Dabole aslolea vimantollacho puray faido kaddpachi goroz asa, oxem mot virodhi pokxacho fuddari Pratapsing Rane hannem ugddapem kelam.Kongres vidhimonddoll pokachi boska ji gelea Mongllara zali, tea uprant tannem kaim potrkaram kodde uloitana sanglem. Prodhan montri Manmohan Singh hannem Mopa hangasor bandpant yeta tem puray Bharatantlem ‘green field’ vimantoll bandchem oxem sanglam, torui Gõyant BJPichem sorkar sot’ter asa.Hea vixim BJP-in kitem to nirnnoy ghenvcho, oxem Pratapsing Rane uloilo.Soglleam von poilem Parrikaran Gõyche

Sorkari yevzonneancho goir-vapor

porjechim motam zannam zavn ghenvchim ani uprant ho Mopa vimantoll bandpacho nirnnoy fuddem vhorcho, oxem-i tannem potrkaram kodde uloitana ugddapem kelem. BJP sorkaran Gôyant zo iskolancho vell vaddoila, to tabortob fattim ghenvcho, oxi magnni Ranen kelea.Parrikar videxi bhonvdder thavn ailea uprant apunn taka porxim bhett

Sorkari yevzonneo chalik laitana BJP sorkara koddlean khup torecho pokxpat (partiality) zata.Venchun kaddlolea mon’xankuch ho labh mell’lolo pollevpak mellta.Kongres pokxacho sorkar Gõyant sot’ter astana, ami oxem kednach korunk na.Sorkari tizorentlo duddu vaprun jedna sorkar heo yevzonneo chalik layta, tedna hea yevzonneancho labh soglleank ek sarko mellpak zai.Tantunt pokxanchem rajkaronn asonk favo na, oxi opekxa Pratapsing Rane hannem potrkaram kodde uloitana ugddapi keli. diun hea vixim cheorcha kortolom, oxem tannam mhonnllem.Iskolam vixim osle mhotvache nirnnoy ghetana, poilim palok, xikovpi ani somazantlea her zannkar loka modem hea vixoyacher zavpak zai, oxem-i Rane hannem eka proxnak zabab ditana san-

glem. “Gôyant kaido ani suvevostha khupuch bigddon gelea ani taka lagon choriyo, gunddagiri, bailancher ani cheddvancher loingik ot’teachar khupuch vaddpak lagleat, oxem Ranen sanglem. Gõyant sot’tent bodol zavpacho asa

mhonnttat ti khori gozal kai mhonn kaim potrkaramni Pratapsing Rane haka proxn kelo, tea vellar tannem apleak hea vixoyacher kainch kolpona na, mhonnllem.Hea vixoyacher aplea kodde konnenuch sompork kelolo na, oxem tannem sanglem.”Sod’deak Gõyant Kongres pokx koso mozbut korcho hoch ‘Agenda’ amche samkar asa,”oxem Ranen potrkaram samkar spoxtt kelem. Itle mozgotim Kongres vidhimonddoll pokxache poir zalole boskek Dabolecho amdar Mauvin Godinho ani Kepem-cho amdar Babu Kavlekar he dogui soddle zalear, bakiche soglle Kongres amdar hajir asle, oxem Pratapsing Rane hannem sanglem.

odheokxpod sompoilem zalear Vidhan Sobhecho virodhi pokx fuddari aslolo Pratapsingh Rane haka tachem pod rikamem korchem poddtolem. Hea khatiruch Vishwajeetan apleak hem pod naka mhunn kolloilam. Virodhi pokxacho fuddari mhunn Pratapsingh Rane khala denvlo zalear taka sorkaran dilolem odikrut tambddea diveachem mottor tachea pasun vetolem. Hakach lagon Vishwajeetan odheokxponn nakarlam zaunk zai oxem rajki mollar uloilolem aikopak mellta. Virodhi pokxacho fud-

dari ek Hindu somazantlo fuddari aslolean Gõy Kongres prodex odheokxachem pod eka Kristanv fuddareak dinvchem oxem Kongresacho Gõy probhari Digvijay Singh hachem mot asa. Punn hem pod fokt venchun ailolea eka amdarakuch mellchem oxem Kongres pokxantle tornnatte amdar magnnim kortat. Kurtorecho amdar Aleixo Reginaldo hannem hem pod apleak mellchem hea khatir sthanik toxench raxttri patllicher khor proitn choloilole asat. Tea khatir vidhan sobha venchnnukam uprant BJP sorkara virudhant mellot tea vellar tannem avaz uttoilo. Kristanv fuddaream modem BJP sorkara virudh avaz uttovpi ekuch amdar mhonnge to zavn asa Aleixo Reginaldo oxim bhavnam kendrantlea Kongres fuddareanchea monamni nirmann za-

Rajbhas kaido mhonnge ‘constitutional scam’ Romi Konknni ani Moratticher khor onit zalea. Sorkarak kaido rod’dh korunk 60 disanchi mud’dot Ponnje(AAP):Gôy,Damanv ani Div Rajbhas kaydo 1987 ho bekaidexir zavn asa.Hea kaideacho durupeog korun Romi Konknni ani Morraticher khor onit kelea ani korit asat.Gõy svotontr zalea uprant oxe toreche khupuch kaide korun te forsan nagrikancher thapleat ani taka lagon sogllech kodden ghottalle zalole dison yetat.Rajbhas kaidea sangata Gõyant lagu kelolea soglleach kaideancho sorkaran punor rochnnuk korchi, ani zannim konnem hea kaideacho goirvapor korun kottimni rupiya zoddleat, tanchi chovkoxi korun tankam kheast divop hi sorkarachi zababdari asa, ti sorkaran pallchi,oxi magnni namnecho Moratti bhaxentlo Sahitiyik, Gomantak Marathi Bhaxa Parishad-acho adlo odheokx tosoch ‘Gõychea Rajbhas Kaidea fattlem karasthan’ hea pustokacho borovpi Ramnath G. Naik hannem sorkarak kelea. “Don mhoineam bhitor sorkaran ho rajbhas kaido rod’dh kelona zalear hanv unchle nitisobhent vo sorv unchle nitisobhent yachika (petition) dakholl kortolom,” oxim xittkavnni-i Ramnath Naik-an dilea.Gôycho mukhel sochiv (chief secretary) B.Vijayan haka hea vixim dilole aple 40 pananche ‘notice’-int tannem ho rajbhas kaido rod’dh (scrap) korpachi magnni kelea.Yeta tea don mhoineam bhitor apnnem nodrek haddlolea mud’deancher spoxttikoronn dinvchem, tech porim ghottnatmok ghottalleacher (constitutional scam) nirnnoy ghenvcho, hi Rajbhas kaido rod’dh korpache prokriyek (process) survat korchi, oxi magnni Ramnath Naik-an mukhel sochiv B. Vijayan haka aple ‘notice’-intlean kelea. Mukhel sochiv-ak sador kelole he ‘notice’-int Ramnath G. Naik hannem Gõychi rajbhas kaido ani tea kaideacho zalolo durupeog (misuse) hache vixim khupuch

proxn mukhel sochivachea nodre samkar haddleat.”Raghunath Varde Valavalikar urf Shennoi Gôybab hachem Gôy ho Brhaman-ancho des zanvcho oxem tachem sopon aslem.Tachem hem sopon puray korpa khatir Purushottam Kakodkar, Ravindra Kelekar, Chandrakant Keni, Uday Bhembre, Dr. Nandkumar Kamat, sod’deacho mukhel montri hanchea sangata khupxea Konknni vadeamni te dixentlean aple proitn keleat,” oso davo (claim) tannem mukhel sochivak dilole ‘notice’-intlean kela.“Taka lagon Gõychi svotontrtay 14 vorsam lambovnner poddon, somajik, rajki, xikxonnik ani arthik mollancher Gõykaranchi khupuch vhoddli fosovnnuk zalea,” oxem-i Ramnath Naikan aple ‘notice’-int nomud kelam.”Rajbhas kaideant fokt devnagri Konknnik manyotai dilea ani Romi Konknnintlea vevhar korpi lakhamni lokancher khor onit kelea,” oxem tannem he mukhel sochivak dilole ‘notice’-i vixim potrkaram kodde uloitana sanglem. Devnagri Konknni hi fokt bamonn lokak faideak poddchi hea khatir sodanch proitn chol’leat tantunt tannim kaim bhaujan somazantlea borovpeank hatat dhorleat, oso ek arop Naik-an aplea ‘notice’-intlean nomud kela.Tannem fuddem mhonnllam Devnagri Konknnicho prosar korunk kottimni rupiya moddttat astana Romi Konknni ani Moratti hea donui bhasancher vochot thoim onit zaloli dison yeta.Gôy, Daman ani Diu Rajbhas Kaido 1987 ho vidhan sobhent pas korun ghenvche adim tea kaideacher khoisoruch cheorcha vo bhasabhas korunk na.Devnagri valeamni Moratthi ani Romi Konknni hea donui bhasanchi samkich fosovnnuk korun soddlea.”1987 vorsa pas zalolo Rajbhas kaido mhonnge ek vhoddantlo vhodd ghottallo zavn asa,” oxem spoxtt ritin Naik-an aple ‘notice’-int mhonnllam.

Bal Bhavan-achim bhurgim xevottache venchnnen Ponnje: Shriya Manohar Tengse (Creative Performance) ani Julian Reuben D’Costa (Creative Scientific Innovation), Novi Dil’li-ntlea National Bal Bhavan-an 9 te 13 Julay, hea disamni ghoddpi ‘Bal Shree Honours’-achea xevottche venchnnen (selection) vantto gheunk aiz bhair sortolim. He venchnnechea 5 disanchea kallan, ‘Performing Art’, ‘Creative Art’, ‘Creative Scientific Innovation’ ani ‘Creative Writing’ sarkea xetrantle gunnamni bhorlole sumar 180 bhurge, Balshree khatirchea hea ‘Final Selection Camp’-an vantto ghetole. Shriya Manohar Tengse (Creative Performance) ani Julian Reuben D’Costa (Creative Scientific Innovation), Gõyche protinidhi mhunn hea Final Selection’-ak vetole. Ani tanchea borabor Bal Bha-

van Kendra, Bhoma-chi ‘Incharge’, Amita Kundaikar astoli, mhunn Bal Bhavan odheokx, Santosh Amonkar-an kolloilam. Bal Bhavan-chea Kunda

Chodankar, Ravindra Amonkar, Santosh Amonkar, S K Punaji ani Laxmidas Manerkar hannim Novi Dil’li vochpi bhurgeank borem anvddelem.

1lea Panar Thaun...

Viswajeet, Agnel, Aleix, Mauvin, Surendra Furtado ‘race’-int Furtado hannim nettan proitn choloileat mhunnpachi khobor asa. Hea prodex odheokxpoda khatir Gõychea khupuch Kongres fuddareanchim nanvam samkar yeunk lagleant, torui yeta tea pondra disam bhitor konn Gõycho prodex odheokx zatolo he chitr spoxtt zatolem oxem ugddapem zalam. Kurtoreche amdar Aleixo Reginaldo, Santa Cruz-cho amdar Babush Monserrate, Kumbarzuam-cho amdar Pandurang Madkaikar hea Gõychea Kongresantlea eka pongddan Valpoicho amdar Vishwajeet Rane hache koddem hi zababdari sompoumchi oxe proitn suru kelole. Vishwajeetan apleak prodex odheokx zavpak khoxi asa mhunn spoxtt kelolem. Vishwajeet Rane hache koddem prodex

Ramnath Naik-acho sonnsonnit arop

‘Bal Shree Honours’

Prodex Odheokxpoda khatir Kongresant spordha Ponnje (AAB): Gõycho probhari (observer) Digvijay Singh hannem poir Budvara, Gõyant dilole aple bhette uprant Gõycho Kongres pokxacho prodex odheokxpoda khatir sod’deak Gõychea sthanik Kongres fuddaream modem spordha chol’lea. Kongresantlo ek pongodd hem pod Valpoicho amdar Viswajeet Rane haka favo zanvchem mhunn proitnamni asa. Punn hem prodex odheokxpod svikarlem zalear tacho bapuy Pratapsingh Rane hachem tambddea diveachem mottor tachea hatantlem vochpachi xokeotay nirmann zalolean Vishwajeetan hea podak nakar dila mhunnpachi chorchea sod’deak rajki mollar chol’lea. Taka lagon te odheokxpodache spordhen Agnelo Fernandes, Aleixo Reginaldo, Mauvin Godinho, Surendra

2

Amcho Avaz

leant. Calangut-cho adlo amdar Agnel Fernandes haka hem odheokxpod dinvchem mhunn khud Gõychea Kongres pokxantlo anik ek pongodd proitnamni asa. He vixim Subash Shirodkar haka vicharlem tedna apunn porot ek pavtt hea podar ravpak sodina oxem tannem spoxtt kelem. Opokx mhunn venchun ailolo CCP-cho odheokx Surendra Furtado, amdar Babush Monseratte pongddacho tenko ghevn venchun ailolo tannem porian apleak prodex Kongres odheokxpod dinvchem mhunn Digvijay Singh hache koddem magnni keli. Torui punn xevottak Gõy Kongres odheokxpodacho jhelo konnachea golleant poddtolo hem fuddlea pondra disam uprantuch thavem zatolem oxem rajki mollar ugddapem zalam.

Vishnu , Michael ‘in’, Milind, Dilip, Ramesh ‘out’? Itle mozgotim BJP-int montripodam viret je amdar niraxi asat, te khoincheai vellar Parrikarachem rajki akromonn korpak xoktat mhonnpachem spoxtt ritin zollkhopak laglam, oxem Fatorda-cho opokx amdar Vijay Sardessai hannem eka vortoman potrak ugddapem kelam.Don opokx amdaram sangata apunn Kongres pokxacho novo Gõycho karbhari Digvijay Singh haka bhettlom.Gõyche rajki poristhiti vixim tache kodde cheorcha zali. Sot’ter aslolea BJP sorkara bhitor tufan upraslam mhonnpachi zanniv Digvijay Singh-ak zalea.Oxi mahiti Sardessaian tea vortoman potrak dilea.Kongresak sangata ghenastana dusro koslo upay kaddunk zata kai? Hacherui Gôyant venchun ailole opokx amdar kortat, oxem Vijay Sardessai-an hea vortoman potrak spoxtt kelam. Gelea Gõychea vidhan sobha venchnnukamni jea mhotvachea proxnancher

ami Kongres pokxachea virodhan ubhe ravle, tantuntlean BJP-in aplo faido korun ghetlo.He proxn mhonnllear pradexik arakhaddo, minam khonnincho proxn azunui sot’ter aslolea sorkara kodde suttave korunk ghoddonk nant.Mopa vo Dabolim hache vixim poryan sorkarak aplem dhoronn kitem tem sangpak ghoddona.Osle sabar proxn je Gõykarank sotaitat tancho nikal lagpa khatir Gõyant sot’tent bodol zavpachi goroz asa.Punn hem sogllem korche adim, novem sorkar sthapon korpa khatir khoddegantt vaur korcho poddttolo ani sogllem tharear poddlea uprantuch sorkarak dhopko divpak zatolo, oxem mot tannem porgott kelem. Hem novem sorkar sthapon kelem zalear, tachem fuddariponn konn kortolo? Oxe torechea sabar proxnacher sod’deak vichar chalu asa, oxi khobro rajki mollar chol’leat.

Nelson Mandela-chi bolayki azunui chintest Mandela hachea ghorchea mon’xam modem jedna vad-vivad nirmann zalole ani hem prokronn nitisobhent gelolem, tedna Nelson Mandela hospitalant aslo, torui to khup promannan xud’dir asa mhonnpachem tachea halchalim udexim

kollon yetalem. Vad-vivadachem prokronn jedna nitisobhent pavlem tachi soglli zannvikai taka asli, oxem thoinche nitisobhecho provokto (spokes person) Mac Maharaj hannem AFP khobram sonvsthek sanglem.


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 6:54 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

‘Casino’, ‘SEZ’ Mafiank Parrikaracho axirvad?

Sushila-chea khunantlo Mahanand niropradhi Ustun kaddlolo sampllo dadleacho aslo

Amdar Aleixo Lourenco hacho arop ani ttika Moddganv(AAB): ‘Casino’, ‘SEZ’ ani Mopa vimantollak tenko divpi he soglle ekech kailintle bangdde ason, hea lokak sorkar aplo puray tenko dita ani haka lagon Gõy raj’jyachem nisontton zavpachea margar asa, oso arop Kongres pokxacho provkto (spokes person) Aleixo Reginald Lourenco hannem potrkaram kodde uloitana kelo. Hea vixim Aleixo Lourenco hannem potrkaram kodde uloitana Mumboichem udharonn dilem. Mumboi hangasor jea bhagamni Gõykar vhodda promannan aslole, tea bhagamni te ravtalet tim tanchim ghoram tannim duddvanche axek lagon Bharatantlea heram lokank ani Gujrateank vikhun uddoilim. Ani hea karannank lagon Mumboi aspi Gõykaranchi loksonkhea atam khupuch unnem zalea. Mumboi eke-eke igorjent Kristi bhav-bhoinnam misache bhettek ekach somoyar hozaranche sonkhen distalim, thoim tim atam 100 poryan hajir aslolim dison yenant,

oxem Aleixo Lourencho hannem sanglem. ‘Casino’ ani ‘SEZ’ mafia atam Gõy raj’jyant khupuch promannan vaddpak laglolean, Gõychi poristhiti poryan oxich zatoli ani hacho porinnam nhoi fokt Kristi lokak punn sogott Gõykarank bhogcho poddttolo, oso davo (claim) tannem potrkaram kodde uloitana Moddganvchea xarant gelea Somara kelo. Oslea mafiamni Terekhol hangachi 75 ttok’ke zominn bollkailea mhonnpachem potrkaranche nodrek haddlem. He gozalik lagon Gôykar monis aplea Gôyantuch porko zalole sthitir asa, oxem tannem sanglem. Mandovi nodiche

khaddint ‘casino’-cho sanvar vaddpak lagla. Atam he ‘casino’ mafia aste-aste korun Zuari nodintui pavtole oso davo tannem kelo. Doryantlea ‘offshore casino’ ani ‘floating hotels’-ank aplo virodh asa. Sod’deache sthitint aplem sorkar Gõyant sot’ter yetolem oxem aplem disona, oxem tannem sanglem. Ani zorui chukon Gõyche sot’tent bodol zavn Kongres sot’ter ailem zalear, apunn aplo ‘casino’-cher aslolea virodhacher kednach negar vecho na, oxem potrkaramni vicharlolea eka proxnak zabab ditana sanglem. MPT-cho ‘chairman’ P. Marapandiyan hacherui Aleixon ttikecho xinvor kelo. Mukhel montri Manohar Parrikar hache bhaxenuch Pandiyan ‘casino lobby’-cho provokto zala, oso arop tannem MPT-chea odheokxacher kelo. Ponnjeche CCP-icho mhapor (mayor) Surendra Furtado hannem Mandovi nodi hi Casino nodi zaloli astana poryan, tea casino vixim koslinch koddok panvlam

Ponnjent ‘parking’-ak lagon anink tras zaunche na?

Nove ‘traffic’ nem haddpachi xokeotay Ponnje: Ponnjent zaupi ‘traffic’acheo addkholli suttave korunk, ‘Goa Land Development and Building Construction Regulations’-an bosoilolea nemanchea suvater nove ‘parking’ nem fuddem haddunk, ‘mayor’ Surendra Furtado-n suchoilam. Ponnjen ‘parking’ korunk ghunvon-ghunvon zago sodcho poddta hem manun gheun, novi yevzonn ghoddun haddchea pasot ‘traffic planners’, pulis, injiner ani amdaram borabor zannkaranchi ek somiti ghoddunk Furtado ‘chief town planner’-ak mevla. “Sod’deak aslole ‘parking’-eche zage 2001 Census-achea ankddea pormonnem choloitat, zo Ponnje ani Taleigao-cho 99,677 aslo. 2011 Census-achea pormonnem, hea vattharant 1,14,405 nagrik asat, tea bhair turist ani kam korunk Gõychea dusrea bhagantle yevpi lokancho ankddo-i vegllo asa,” mhunn Furtado-n spoxtt sanglem. 2010-chea nemam prmonnem, ‘5-star hotel’-ank dor don kuddank ek ‘parking slot’, ani heram ‘hotel’-ank chear kuddank ek ‘slot’ diunk yeta. Dusrea udeogan

asloleank ani hospitol imarotink ‘50sq m’ suvat diunk yeta. “Sod’deak vevharan aslolem ‘offstreet parking’ favo titlem na, karann nogor niyojokamni (town planners) ‘hotel’-antlea kamdarank, udeogik imarotimni ani hospitolamni, duentank ani bhett diunk yevpeank favoxi suvat uplobdh korunk yevnk na. Zaka lagon mukhel rosteancher dobradan ‘parking’ zaun ‘traffic’-an addkholli zatat,’ mhunn tannen sanglem. “Parking-achea proxnank lagon ami novea vevsayik imarotink ‘licenses’ diunk pavonant. Roste anink rund korunk zaina aslolean, hea imorotinkuch ‘parking’-a khatir suvat korchi poddtoli,” mhunn fuddem sanglem. Kaim kalla bhitor ‘18th June road’ ani ‘church square’ ‘payparking’ suvat korpachi CCP-chi yevzonn asa ason, JNNURM yevzonne khala mevlole nidhicho vapor korun, tannim xarantle ‘traffic’-ache proxn soddounk ‘SCE Group’ nanvachea khasgi ‘consultants’-ank hea karyak nemlea. Xarant zaupi gordi unni korunk, ek ‘hop-on, hop-off’ bus suvidha vevharan ghalpachi xokeotay asa, mhunn Furtado-n sanglem.

ubharlim nant. ‘Horse shoe’ ho casino Mandovi nodint bhitor sorlo tedna pott’tiddken avaz utthoupi Surendra Furtado atam gopchup kiteak asa? oso soroll proxn Aleixon potrkaram samkar kelo.

“Tum Gõyant Kongres pokxacho prodex odheokx zavpache spordhant asa?” oso proxn kaim potrkaramni Aleixo Lourenco haka vicharlo tedna, Aleixon hea proxnache potrkaranchem lokx ‘divert’ korpacho proitn kelo, torui raj’jyant Kongres pokxachem odheokxponn cholovpak eka tornatteachea fuddarponnachi goroz asa, itlench sangon ho prodex odheokxponnacho vixoy paloylo.

Ponnje(AAB): ‘Serial Killer’ Mahanand Naik haka Mumboi unchle nitisobhechea Gõy fanttean Sushila Fatarpekar hachea kunantlean niropradhi mhonn tharaila. Anik eka khun prokronnant jivit bhor bondkhonnichi kheast ani bolatkarachea aropank lagon taka 10 vorsam bondkhonnichi kheast favo zalolean azunui to bondkhonnint asa. 2007 vorsa Sushila Fatarpekar bepot’to zalolem. Dona Paula hanga aslolea eka hospitalant tem nokri kortalem. Thoinsor Mahanand-ache dhuvek dakholl keloli, tea kallant Mahanand ani Sushila hanchi dogainchi-i vollokh zali ani ti vaddot geli. Khoincheai eka onvollkhi cheddvachi poilim vollokh korop uprant ti vollokh ixttagotint bodol’lea kai, tea cheddvak lognachi axea dakhoun tachi moriad vibaddop ani uprant taka khoincheai eka eksurea zagear vhoron tea cheddvachea khandar aslolea ‘dupatta’ udexim tacho gollo fugar korun jivexim marop, toxench tachea angar asloleo soglleo vostu gheun pollapoll kaddop, oxi tannem pod’dot apnnailoli. Hi oxe torechi pod’dot vaprun tannem 16 khun kelole mhonnpacho tacher arop nitisobhent dovorlolo. Bambole hangasor aslolea GMC hospitala fattlean ‘dupatta’ udexim apnnem Sushila-cho khun kelo mhonnpachem Mahanandan Pulisent kobul kelolem. Tea uprant apnnem Sushila Fatarpekar hachi meloli kudd khoim vhoron purloli ti suvat pulisek dakhoiloli. Punn tan-

Ponnje: Supreme Courtan ghatlolea bondi uprant rajyantlem ‘mining’ thamblolem aslolean, yenavoll utpon’ korchea pasot rajya heram vibhagantlea poryayank polloit asat. ‘GUJ’, ‘MICCI’ ani ‘FES-India’, hanchea adharan ‘International Centre-Goa’-n ghoddun haddlolea, ‘Media & Human Development: Need for a Reality Check?’ vixoyacher zalolea pradexik ‘seminar’-ak hajir aslolea bhagidaramni, poryay mhunn vaprunk - don yogeo vibhagam vixim aplem mot ukttailem. ‘Mining’-achea suvater yenavoll zoddunk poryatton/xetki vevsay (agriculture) vaprunk yeta kai?, hea

vixoyachea sombondhit odhivexon zalolem. Tatun, “Zori tor rajya ‘mining’achea zagear poryattonak ek poryay oso lekhtat, zalear tem fokt vhodd monisuch choloitat toslem udeog zaunk zaina” mhunn ‘GOACAN’ zomeachea ‘coordinator’, Roland Martinsachem mot aslem. Sorkar poryattonak fokt vevsayik druxttikonnin polleta, mhunn tannen sanglem. “Zor, fokt kaim zannuch poryatton udeog choloitat, zalear kaim vorsanchea kallan ‘mining’ vibhagan sod’deak ji poristithi asa tich amakam poryattonan pasun disonk yetoli,” mhunn Martins-an fuddem sanglem.

vangddeamni upostit kelo. Ani je konn aplo khasgi svarth puray korpak sodtat tannim Gõychea sompurnn vikasa khatir Mopa yetolea vimantollak aplo tenko

Kexinchem ekuch ‘hearing’ korchem nem jea zagear Sushilak purlolem, tea zagear sampoddlolo sangaddo Sushilachoch oxem ‘forensic’ topasnnent sid’dh zavnk na. DNA ‘report’-ant to sangaddo (skeleton) dadlea mon’xacho mhonnpachem ugddapem zalolem. Angana Shirodkar hichea khun prokrannantlo mukhel govay bepot’to zalolo. Ho sangaddo tachoch aspak zai, oso pulisamni odmas kaddlolo. Punn pulisamni 16-ai khunancho sodpus laglolean topa korpachem kam bond kelolem. Punn Mahanand-an mat apnnem 25 poros chodd khun keleat mhonnpachem pulisank dilole zababnent kobul kelolem. Nitisobhen hea adim Mahanandak 7 khunantlean nirdox mhonn tharailolo. Meloleo kuddi dakhoitana tannem pulisank khupuch guspagondhollant ghatlole. 1994 vorsak thavn Mahanandan khun korpak survat keloli. Taka lagon jedna pulisamni taka tabeant ghetlo, tedna tannem konnak khoim purlam hacho apleak ugddas yena oxem aple zababnnent nond kelolem. Torui tannem apnnem meloleo kuddi khoim purleat tim

“Xetki vevsay, zatun matiek samballunk yeta, taka ‘mining’-achea, mhunnlear mati vikpachea karyachea zagear ek poryay mhunn vaprunk zata,” mhunn xetki khateachea sonchalok, Satish Tendulkar-an sanglem. Rajyant ‘agriculture’ ani ‘agrotourism’-ak boro fuddar (scope) asa ani yesesvitponnim tacho boro vapor korunk zata, oxem tachem mhunn’nnem asa. Kazunchi lagvodd, ‘processing’ ani ‘roasting’ sarkeo vostu dakhounk, kazuchi lagvodd aslolea suvatancher bhonvddeo ghoddunk zatat, hache vixim Tendulkar uloilo. “Amche lagim ‘technology’ asa,

“Mahanand Naik hacher 16 khunancheo veg-veglleo kexi nond keloleo asat. Heo soglleo kexi ekttaim korun tanchi ekuch aikovnni (hearing) kelolem zalear ‘serial killer’ Mahanand hachem khottim kortubam ani khorem rup nitisobhent ugddapem zavpachem.,”oxem topas korpi pulis odhikari C.L Patil hannem sanglem. Hea adim melole kuddinchi vollokh pottonk naslolean, Mahanand nirdox suttlolo. Sushila Fatarpekar hache melole kuddichi vollokh pottonk na hem zalench, punn zo sangaddo sampoddlo, to poryan eka dadlea mon’xacho aslo, oxem ugddapem zalem. Toruipunn apnnem khun keleat mhonn Mahanandan kobul kelolean, tech porim teo meloleo kuddi khoim purleat hem dakhoilolean, taka nitisobhentlean jivit bhor bondkhonnichi kheast favo zaloli. Punn atam Sushila Fatarpekar hachea khunachei purave sid’dh korpak pulisam lagim goddonk naslolean, Mahanand hachi jivit bhor bondkhonnichi kheast rod’dh kelea.

tacho faidexir vapor kiteak korcho nhoi?” mhunn tannen vicharlem. “Svotontrtaye adim sumar 70% loksonkhea xetki

vevsayan vavr kortale. Aiz tatun kitle zann asat?,” oxem adlea GCCI odheokx, Manguirish Pai Raikar hannen vicharlem

Bekaidexir dhormik imaroti moddcheo poddtoleo Ponnje (AAB): Bhouxik suvatencher, Gõyantlea bekaidexir dhormik bandkamam sombondit mud’do suttavo korunk, sorkaran ‘district collectors’-ank tankam tin vibhagamni vanttunk suchoilam. Poilea vibhagan aslolim bandkamam, ‘highways’-cher addkholl kortolea karann chodd korun moddunkuch poddttolim, oxem odhikrut sutramni kolloilam. Dusrea vibhagan, kainch addkholl kori naslole bandkam zankam kaidexir korunk zatat, te samil asat. Zalear tisrea vibhagan, odhikaream lagsan favo te porvane gheun dusrea zagear bandunk zatat tim dhormik bandkamam samil astolim. Setembr 2009-an, sogllea rajyank ani ‘union territories’-ank bhouxik suvatencher mondir, mosjid, igorzo, gurudwara vo dusreo khoincheo-i dhormik su-

vato bandunk diunchem nhoi, oxem ‘Supreme Court’-an suchoilolem. Nitisobhen rajyantlea sorkarank hea vixim ‘comprehensive policy’ ghoddun haddunk, bhouxik suvatencher aslolim bekaidexir bandkamam vollkhunk, ani tankam kaddun uddounk vo dusrea zagear vhoronk yevzunk suchoilolem. Bhouxik suvatencher aslolim 979 bekaidexir dhormik bandkamam sorkaran vollkhun ghetlolim, punn sogllea rajki pokxanchea borabor kelolea boske uprant comunidade ani khasgi zomnicher aslolea bandkamank kuxik dovrunk nirnnoy gheunk ailolo. Sorkarak sod’deak oglleaunne 300 dhormik bandkamam, jim ‘highways’-chea ani mukhel rosteanchea bazumni asat tanchea vixim poddlolem asa, oxem sutramni sanglem.

‘People for Mopa’ hanche sobhent khoddegantt nichev muttbhor Saxttikaranchoch virodh kiteak? Oso soroll proxnn he boske vellar kaim

sogllim thikannam pulisank sanglolim. Punn tannem dakhoilolea zageancher sampoddlole sangadde ani melole monis sor zavnk naslolean taka 7 kexintlo niropradhi mhonn suttka dili.

‘Mining’-ache bodlek xetki vevsay korunk zata

Mopak virodh korpeank lisanv xikoum-ia Arambol(AAB): Gõyant Mopa vimantoll zavop hi kallachi goroz zavn asa. Nisorgachea zannkaranchea mota pormonnem vimantoll bandun haddpa khatir Mopa ho zago ut’tom ani yogeo asa, oxem ugddapem zalam.Itlem ason poryan hea vimantollak virodh kortoleank Peddnecho lok aplem khorkhos rup dakhoun tankam lisanv vo budh xikovpak fattim sorchenant, oso nichev ‘People for Mopa’ he vimantollak tenko divpi songhottnen gelea Aitara zalole tanche boskent ghetla. Mopa vimantollak virodh korpi sogllea loka kodde zhuz divnk apunn khoincheai vellar raji asat, oso ek tharav tannim he boskent ghetla, oxi mahiti spoxtt zalea. Mopa vimantollak puray Gõychea lokancho tenko astana,

3

dinvcho oxem avhan, ‘People for Mopa’ hanche boske vellar songhottnechea vangddeamni Gõychea lokak kelem. Mopa vimantollak tenko divpa khatir, ‘people for Mopa’ he songhottnen hi boska ghoddoun haddloli. Hea vellar ‘people for Mopa’ hacho nimontrok Vasant Shetgaonkar, Shiv Sena hacho Gõy fantteacho promukh Ramesh Naik, Arambol-chi Sarpanch Herculana Rodrigues, up-Sarpanch Dwarkanath Naik, Panchayat vangddin Suvarna Thakur, Morje ganvcho sarpanch Dhananjay Shetgaonkar, Bharat Swabhiman sonvsthecho Pradip Naik ani her vangddi vhodde sonkhen hajir asle. “Mhojea Peddnechea Bhavamno ani Bhoinnamno aiz na zalear kednach na, oso nichev

korun Mopa vimantolla khatir zhuz divnk ami ekvottan fuddem soromya,” oxem avhan Shiv Sena promukh Ramesh Naik hannem he sobhent lokak kelem. Gõychi Shiv Sena Gõyant konnxa-konnxamni vochon loka modem hem Mopa vimantoll zalem zalear tachem boreponn Gõy rajyak kitlem meren mellttolem hea vixim zagrutay nirmann kortolam. Puray Gõycho lok hea Mopa vimantoll zanvchem mhonn aplo tenko dita, punn kaim chimttibhor Saxttikar hea vimatollak virodh kortat,punn tancho svarthi hetu kednach xarti pavchona, karann Kendr sorkaran rajya sorkarak hem vimantoll bandpa khatir fuddem vochonk aplem ‘green signal’ dilam, oxem Ramesh Naik-an aplea ulovpantlean ugddapem kelem.

St Anthony Church, Vagator, he firgojentlim firgozkaram aplea hatamni ‘Amcho Avaz’ satollem gheun tacho prochar korta.


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 8:24 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

Ostori

Amcho Avaz

Kallokhant sanddlolea ostoreank ARZ nanvacho uzvadd Amcho AvAz BAtmidAr

Gõyant loingik ot’teacharank bolli poddlolea ostoreank mukhel montri Manohar Parrikar hannem nigtich jahir keloli ‘Prabhat’ nanvachi yevzonn khupuch mhotvachi ani oddchonneank sampoddlolea ostoreank ek novi dixea dakhoupi yevzonn zavn asa. He yevzonne khala ot’teacharank bolli poddlolea ostoreank proxikxonn, modot ani nokreo mellpacho rosto ugto zatolo. ‘Prabhat’ yevzonne khatir gelim 15 vorsam ARZ (anyay rahit zindagi) he ot’teacharank bolli poddlolea ostoream khatir vaurpi sonvsthecho Arun Pandey ARZ sonvsthechea madheomantlean ostoream khatir vaur korta. Oddchonneank sampoddlolea ostoreank novo rosto dakhoupachea vavrant aslolo Arun Pandey ho 1997 Mumboi thavn Gõyant bhonvdder ailolo astana, tannem Vasku hangasor ‘Baina redlight area’ aslolea zagear bhett divn thoinchi pollevnni keli. Thoisor kuddi-dhondeachea vevsayant revoddlolea ostoreanchi sthiti tannem polleli. Baina xindullki vattharant ot’teacharank bolli poddloleo ostoreo khupuch oddchonneamni asat mhonnpachem tache nodrek ailem. Hea oddchonneamni jiyetolea ostoreank tantuntlim bhair kaddpa khatir tannem soglleam von poilim, heo ostoreo achar (superstitions) mandtat, te achar

tanchea monantle nopoit korun uddoupak panvlam ubharlim.

Baina xindullki vattharant jeo choddan-chodd ostoreo jeo hea vevsayant ailoleo, teo ‘devdasi’ somazantleo asleo. ‘Devdasi’ mhonnge, kuddi dhondo korop hi tanchea ghoranneantli porompora zavn asa. Hi pod’dot choddanchodd Karnattaka ani Bharatantlea heram raj’jyamni cholta. Arun Pandey hannem hi pod’dot soddun divpa khatir tea ostoreank proxikxonn dilem, ani hi ‘devdasi’ pod’dot somaza khatir kitli marekar asa, hem hea ostoreank pottovn dilem. Tachea hea proitnank zoit mellon, khupxea ostoreamni hi pod’dot soddun dili. Heo ostoreo kortat to xindullki vevsay tannim soddun dilo zalear, tankam tanchem fuddlem jivit sarpa khatir dusrem koslench yenneavollichem sadon na mhon-

npachem Arun Pandey hannem pollelem. Hea kuddi dhondeantlean bhair soron borem jivit apnnaupak sodtat tea ostoreank sorkara koddlean modot mellchi mhonn tannem proitn suru kele. ‘Prabhat’ nanvachi hi yevzonn toyar korun tannem he yevzonnek sorv unchle nitisobhe koddlean tannem manyotai gheun hi yevzonn Gõy sorkarak sador keli. Sorv unchle nitisobhen (supreme court) hi ‘Prabhat’ yevzonn desantlea heram rajyamni chalik lavpa khatir adex dilolo aslo. Tea pormonnem hi yevzonn desantlea kaim rajyamni hi yevzonn chalik lagloli asa ani yesesvi ritin cholta. Loingik ot’teacharank bolli poddlolea ani kuddi dhondeantlean bhair sorlolea ostoreank vevsayai korpa khatir he yevzonne khala sorkar proxikxonn dita, tech porim hem proxikxonn ditat tea kallant, sorkara koddlean hea ostoreank dor mhoineak oddez hozar rupiya pagar melltta. Kuddi dhondeantlean puray toren bhair soron, tannim ‘Prabhat’ yevzonne khala proxikxonn ghetlea uprant, tankam nokri vo svotacho vevsay suru kori meren sorkar tin mhoine meren ho oddez hozar rupiya pagar chalu dovorta. He jem hea oddchonnenk sampoddlolea ostoream khatir asta, tem khupuch veg-vegllea vixoyanchem asta. Hantun xivonn kam,

Bharoti Nari

Kasturba Gandhi

randpachem xikxonn, mottor cholovpachem xikxonn oslea sabar torechea vevsayanchem xikop ditat. Hem xikop ani proxikxonn ghetlea uprant oddchonneank sampoddlolea ostorenk tancho svotacho dhondo vo rozgar mellpak khupuch sompem zata. Hem sogllem kam ARZ nanvachi sonvstha khupuch bore ritin korta mhonnpachem Arun Pandey sangta. He yevzonneantlean sorkaran hea ot’teacharank bolli poddlolea ostoreank khup torecheo suvidha ani sovloteo dovorloleo asat. ARZ sonvsthan hea oddchonneank sampoddlolea Gõychea ostoream khatir atam meren thoknnai korpa sarkho vavr kela ani korit asa. Loingik ot’teacharank bolli poddlolea ostoreank ani kuddicho dhondo korpi ostoreank ek manachem sthan mellchem mhonn ARZ sonvstha sodanch proitnamni asta. ARZ sonvsthechea vavrak lagon Gõyant kuddi dhondo kortolea khupxea ostoreanchem punorvoson (rehabilation) zalam. Khupxeo ostoreo kuddi dhondeantlean bhair soron aiz ek borem jivit jiyetat. Atam Gôychea sorkaran ‘Prabhat’ nanvachi hi yevzonn chalik lavpak proitn choloilolean, hea loingik ot’teacharak bolli poddlolea ostoreank bore dis udetele, oso visvas Arun Pandey porgott korta.

vaprunk zai, oxem namnechi boroinnar Esther David, hinnen sanglem. National Innovation Foundation-acho proxasonik up-odheokx, Anil Guptachem pasun oxench mot aslem. 1858 vorsa ‘Hunnar Mahasagar’ nanvachem pustok borroinnar, Mehsana jil’leantlea Mansa vattharantli nagrik, Gangaben-achi dekh dili. Tichea hea pustokan tinnen ostorenchea 2080 yogeotaye (skills) vixim ukttailolem. Ostoreo ‘entrepreneurs’-ank ut’tejon diunchem diun, tannim koxe porim aplem ‘career’ porzollit korche hachea vixim, Gupta ani David, hannim dogaimni tankam suchoilem. Vell bore pod’dotin vapurpachea

mhotva vixim David uloili, zalear tanchea svotachea lokxachea vangddach, ‘common’ lokxa khatirui vavurchem oxem, Gupta-n vinoilem. Toxench, ostori ‘entrepreneurs’-am pasot ‘venture capital’ diupachem chalu korunk, Gupta-n rajyachea ‘energy and petrochemicals’ montri Saurabh Patel-ak suchoilem. Patel-an porian GCCI-chea ‘Bussiness Women Wing’-an ani rajyantlea ostori ‘entrepreneurs’-amni kelolea vavrachi tokhnnay keli.

‘Classified’ Jahirati

Ek kalljidar ani desbhokti ostori

Kasturba Gandhi hi Mohandas Gandhi vo Mahatma Gandhi hachi ghorkan. Tichea bapaychem nanv Gokuldas Kapadia. Ti Porbandar Gujarat hangasor 11 Abril 1869 vorsa zolmoli. Tea vattarantle soglle lok tika ‘Ba’ mhunnttale. Kasturba Gandhi Mahatma Gandhi lagim kazar zalea uprant ti Mahatma Gandhi zo South Africa hangasor astalo tachexim ravonk geli ani thoim Mahatma Gandhi borobor zaitim vorsam vavr kelo. Ti ek ostoreanchi fuddarinn asli ani zaite pavtt tinnem ostoreancho Satyagraha ghoddun haddlo zaka lagon tika zaite pavtt bondkonnin vechi poddli. Bharotan ailea uprant Mahatma Gandhi Bharoti porjek borem korunk zaito vavurtalo. Tannem Brittix rajya lagim zhogddchem poddttalem. Hea sogllea chollvollimni Kasturba Gandhin aplea ghovak Mohandas Karamchand Gandhi-k sogllo adhar dilo. ‘Indigo’ hache vavraddi Biharak hankam nith mellche khatir aplea ghova borobor ti fuddem geli. ‘No Tax Campaign’ Gujaratan suru zalem tantunui tinnem MaAir Marshal Daljeet Singh, hea kari- hatma Gandhi-k adhar avollim manache soire mhunn hajir dilo. Don pavttim tika asle. Uttarakhand-an ‘armed forces’- atak korun bondkonan kelolea vatthaupachea karya vixim nin uddoili ani 1939 vakhannchea khatir, GCCIBWW-an vorsa Rajghat hangasor Satyagrah zalo tantaka khas amontrit kelolo.

‘GCCI’-chea ‘Hall of Fame’-an 13 ostoreank bhovman Gujarat: Ostori hi ek kherit torechi rochnna asa oxem mhunnon, Gujarat Chamber of Commerce and Industry Business Women Wing (GCCIBWW)an, rajyantlea 13 ‘entrepreneur’ ostoreank, ‘Swayam Siddha-2013’ puroskar diun bhovman kelo. Sov veg-vegllea vibhagamni he puroskar diunk ailole – utpadon, vevsay ani sirvis, graminn, khas karyak, ani jivit bhor kelolea karyak lagon ani tornattem ‘icon’ oxea vibhagamni bhettoilole. ‘Chamber’-ak soglle mellon 38 orzo ailoleo. Dor eka udeogi ostorechea yotnanchi tokhnnay korun, ‘creativity’ ostorechea soimban asa ani ti tannim jinnechea dusrea xetranui bore toren

4

tunui tinnem bhag ghetlo. Kasturba ani Mohandas Karamchand Gandhi hanchem bhurgeaponnar kazar (child marriage) kelolem. Tim dogam-i fokt 13 vorsanchim aslim tedna tanchem logn zalem. Tea kallar Kasturba vachunk ani borounk noko asli ani Mahatma Gandhi-n tika vachunk ani borounk xikoili. Ostorek vachunk borounk xikovpachi ek krantikari kornni asli kiteak tea kallar cheddvank xikovpak konnuch dhaddinaslo. 1888 vorsa Gandhi aplem fuddlem xikop korche khatir London-ak gelo ani ti Bharotanuch ravli. Bharotantuch ravon aplea bhurgeank voir kaddlim. Tika chear chedde asle te Harilal , Manilal , Ramdas ani Devadas. Mahatma Gandhi zorui khub xiklolo ani Kasturba zobor kaim xikonk nasli toruipunn ti Gandhi lagim bhasabhas korun zaite pavtt sot kitem asa tem fuddem haddpak proitn kortali. Mahatma Gandhi vhoddlea vhoddlea mon’xank sompeponnim somzaitalo punn Kasturba sovem tika apunn sangta tem khorem asa hem somzavpak khub vell lagtalo. Kasturba aplea ghovach porim ek dhormik ostori. Punn soglle dhorm eksarke mhunnpi, ti zat ani kat osle vegllochar mandun ghenasli. Jedna jedna Mahatma Gandhi rajki chollvoll suru kortalo title-i pavtt ti tachea sangata astali. South Afrikek jedna Mahatma Gandhi-n thoim aslolea Bharoti vavraddeank nith mellchi mhunn chollvoll keli tedna-i kasturba tachea sangatak asli. Kasturbak atak korun tika tin mhoineanchem bondkonnin khor formonn marlem. Bharot desan Mahatma Gandhi-n zaiteo chollvolli keleo ani taka lagon taka khub pavttim bondkonnin vechem poddlem. Jedna Mahatma Gandhi bondkonnin astalo tedna zaite pavtt Kasturba tea chollvollinchem fuddariponn choloitali. ‘Quit India Movement’ ho Mahatma Gandhi-cho vhoddantlo vhodd Brittixam add virodh zalo. He chollvollin Kasturbanui vantto ghetlo ani tika bondkonnin ghatli. Bondkonnin tika ‘pneumonia’ hem duens zalem ani taka lagon tika kallzacho attak zavn 22 Febrer 1944 hea disa hea sonvsarak ontorli. Tika moronn ailam tedna Mahatma Gandhi ani ti, dogam-i bondkonnin aslim ani tinnem aplo prann aplea ghovachea hatanuch soddlo.


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 6:54 PM Page 5

Rajkaronn Parrikar sorkarant kosloch motbhed na: BJP

Ponnje: Podd’ddea fattleo ghoddnuko, ani kaim amdarancheo Manohar Parrikar-a khala aslolea sorkarantlean bhair sorpacheo khobro aikonk ailolean, kollav kori nastana pokxachea modem koslench motbhed na mhunn BJP-n sanglem. Parrikar, khasgi videx bhonvddek gelea uprant, kaim BJP amdar dusrea pokxan vetat mhunn khobro aikonk yetaleo. BJP amdar sorkarachea vevhara vixim khoxi nant ani tanchea modlea kaim zannamni Congress-chea,

NCP-chea ani opokx amdaram lagim sompork kelolea vixim, kaim prosar madheomamni fuddem manddlolem. Hea khobramni kainch sot na ani sot’ten aslolea pokxan sogllem bore toren cholta, oxem BJP-n sanglem. Sorkaracho mukheli desantlean bhair gelolean prosar madheoman heo soglleo khobro aikonk melltat, mhunn BJP-che rajya odheokx, Vijay Tendulkar-an sanglem. “Ami sogllea 21 BJP amdaram lagim uloileanv. Soglle amdar pokxachea vangdda asat ani sorkar sthir asa,” mhunn Tendulkar-an sanglem. Virodhi pokxanchea fuddaream lagim bhasabhas korpi amdaram modem St Andre motdarsonghantlo BJP amdar Vishnu Waghachem nanvui samil aslolean, hea khobram vixim spoxttikoronn diunk

taka Tendulkar-an apoilolem. “Amcher visvas dhorun amcho mukhel montri videxi bhonvddek gela. Mukhel montri ani up-mukhel montri rajyant nant. Oslea poristithin, sorkarachi dekh-rekh korp amdaranchi zababdari ani ami tacho visvasghat korche nant,” mhunn Waghan sanglem. Fuddem uloitana, “Vishnu Wagh vikrek dovorloli vost nhoi,” oxem Wagh-an mhunnlem. Poixenchea bollan nhoi punn lokanchea bollan to venchnnukek zhuzlolo, mhunn sanglem. Lok mhojea borabor asat ani ani hanv lokam borabor asa, ani lokank ut’tejit korunk taka poixeanchi goroz na, mhunn tannen fuddem sanglem. Sorkar sthir asa, ani jedna rajyacho mukheli rajyachea bhair veta, tedna heo fottkireo khobro nirmann zaunk lagtat hem dison yeta, mhunn Wagh-an sanglem.

Ambott-Tikh

Aurelio ViegAs

Kongresik borea fuddareanchi goroz

Sodheak tori Gõyant Kongress pokx aplim pallam ghott korunk porot ek pavtt novean buniyad ghalpachi toyari korta ani Kongres fuddari Digvijay Singh hachea margdorxonna khal zatolem oxem dison ailam, punn he tanche proitn kitle pasun yesesvi zatole hantunt

matpunn bhorvanso na. Poilem karonn mhunttlear hea pokxan fuddari zaite, soglleankuch dista apunn mukheli zavcho ani dusreak mukheli kelo zalear te apunn fattim sortat ani bhitorlea bhitor magir tufanam. Aiz meren kitlinch vorsam pasun Kongresin oxench cholon ailam ani gelea kaim vorsank amkam Gõyank Kongresiche kitlech mukhel montri pollovnk mell'leat. Sodheachi poristhiti polleli zalear ekui fuddari laikecho na. Tinch adlim tonddam vo rupkar porot yetat te pollovn novea tornatteank sondhi kiteak na he vixim proxn upzota. Subhash Shirodkar, Mauvino Godinho, Vishwajit Rane, Reginaldo Lourence, Ramakant Khalap ani Mama Cardozo hanchim nanvam mukhar aileant punn hea adlea khellgoddeank ghevn azun poriant Kongres aple khell khellunk sodta mhunttlear ojap zavpachem. Hanche xivay Gõyant dusre Kongres vangddi nant kai? Kai duddu asle zalearuch pokxache fuddari zavop? Oxe toren he adle khellgoddi ghevn moidanar denvle zalear Gõyant Kongresik fuddar nam oxem konnui sangtolo. BJP pokxan sodheak tori apli buniyad Dokxinn Gõyant ghott keloli asa ani oxe oskot fuddari nemle zalear tanchem odik piktolem.

Amcho Avaz Novi Dil’li: Yeta tea don te tin vorsanchea kallan, Congress songottnechea sogllea vibhagamni ostorencho ankddo 50% meren vaddounk yetolo, oxem Congress upodheokx Rahul Gandhi-n sanglem. Gelea satollean, AICCchea novea pod odhikaream borabor zalole bosken, mukhel sochivam mozgotim fokt Ambika Soni, 44 sochivam modem fokt 5 ostoreo ani dadlea

Salman Khan ani Sonakshi Sinha hannim dogaimni ekttaim ravon Dabang ani Dabang-2 hea cholchitramni bhumika keloli. Hi tanchim donui cholchitram khupuch famad zavn tannim cholchitram pollevpeam koddlean xabaski melloiloli.’Box office’-antui him donui cholchitram ‘hit’ zalolim.Him donui cholchitram yesesvi zalolim polleun hea cholchitranchea nirmateamni Dabang ‘series’-antle Dabang3 nanvachem novem cholchitr toyar korpacho nirnnoy ghetlolo.Hem cholchitr Chulbul Pandey hachea bhurgeaponnar thavn suru zavn to koxe toren ek kalljidar pulis inspekttor zata tem pollevpak mellttolem.Hea cholchitrache kannient Chulbul Pandey hacher chodd ‘focus’ aslolean, Sonakshi Sinha hachi bhumika khupuch thoddea promannant astoli.Sonakshik hea filmant kitli lambaiyechi bhumika melltoli hem sogllem hea filmachi kotha boroita tacher atthaplolem asa.Hea vixim Sonakshi mhonntta tea pormonnem Dabang-3 yesesvi zatolem zalear apnnank tantunt khoim na khoim aspaun ghenvchench poddttolem.

Jenny J veginuch TV-ir porzolltolem kaddlem,” oxem 25 vorsanchea Jennyin potrkaram kodde uloitana sanglem.”Hanvem dilolem ‘audition’ hi ‘comedy circus’ korpeank mandovlem ani tannim mhaka tin disanchea xibirak hajir ravpak sanglem.Hea xibira (seminar) vellar tannim mhojea angantle gunn venchun kaddle ani mhaka ‘Comedy Circus ka Mha-mukabala’ hantunt bhumika korpacho soeg dilo,” oxem Jenny-in ugddapem kelem.

karyakorteancho vhodd ankddo aslo to Rahul-an polloun ghetlo, mhunn Congress protinidhi Bhakta Charan Das-an sanglem. “Ostorencho ankddo favo titlo na mhunn tannen pollelem, punn ho ankddo don te tin vorsamni jerul 50% zatolo oso davo kelo. Hem arokxonna vixim nhoi, punn protinidhiponna vixim asa, mhunn Das-an spoxtt sanglem. ‘Quota’, hea utracho vapor

korpachem Rahul-an tall’lem, punn Congress mukheli Sonia Gandhi-cho khor tenko aslolea “women’s reservation bill”-a borabor pokx sombondhan raunk sodta oxem disonk yeta. Gelea mhoinean zalolea ‘reshuffle’-an songottnen ostorenche promann vaddounk pavonk naslolean, pokxachem hea mud’dear mon asa hem manop dubavachem asa. Rahul-an karyakorteank famili porim ekttaim vavrunk agro kelo. Boreach promannan tornatteank ‘AICC-che sochiv’ mhunn fuddem haddlolean, te jea mukhel sochivachea khala vavr kortat, tanchea lagsan tankam vavr diunk yeta hachi khatri gheunchi, mhunn tannen sanglem.

Yeddyurappa BJP-n portun yevnk xokta Bangalore/Novi Dil’li: BJPntlean fokt 6 mhoinea adinch bhair sortoch, ani Karnatakan zalolea opyesa uprant, adlo mukhel montri B S Yeddyurappa BJP-n portun yevpachi xokeotay nirmann zalea. Yeddyurappa-n ‘manachea otti borabor’ (honourable terms) portun yevpachi itxa porgottailea, ani pokxache fuddari, probhav aslolea (dominant) fuddareancho bhag tori hem manun gheunk toyar asat, mhunn BJP-ntlea kaim sutram pormonnem uk-

Sao Joao-che porbe nimitan mukhel montri Manohar Parrikar Bannavleant bhitor sorlo ani zaitem uloilo, punn tachea utramni chodd korun dusreacho rag liplolo asa mhunn sidh zalem. Tachea utramni to mhunnta ki Bannavleche lok itle mogall mhunn apleak khobor nasli, tancho ho mog pollovn hanv dhadoslom. Punn rag ailear te konnakui rostoi dakhoitat. Atam hem aikon amkam roddchem kivam hanschem hench sozmonam. Parrikar Bab, tujea ekttea khor dusmanank lagon soglleach Bannavlechea lokank tum ekech tagdden zokhtai mhunttoch hi tuji chuk. Tumche hea adim umedvar nivddun yevnk nant mhunn soglle Bannavlekar tumkam dusman distale. Ani he pavtti Caitu nivddun ailo ani Bannavlekar tumche mogache zale. Va re Va! Sao Joao-chem kopel matheak ghalun jem tum uloila tantunt sot asa zalear Bannavlekarancho mog

Sonakshi vinnem Dabang-3

5

Congress-in Rahul Gandhi-k dadleam itleo ostoreo zai

Bannavlekarank fokt Dabolle zai

Rupea Podd’dear

Bollywood-antlo namnecho vinodi kolakar Johnny Lever hachi dhuv Jenny J anik thoddeach disamni dhaktea porddear mhonnge TV-ir bhumika kortana dispachem asa.Sod’deak Sony TV-icher yeta te ‘Comedy Circus’ he serial-int tem ‘Comedy Circus ka Mha-mukabala’ hantunt bhag gheun lokak pott futtosor hansoupachem asa.Jenny hachi he ‘comedy circus’-ache ‘serial’-intlo poilo bhag Julay 19-ver prosarit zatolo.”Mhojea daddy-chem hanvem koslench ‘influence’ vapri nastana hanv eka sadea kolakara bhaxen mhojem ‘audition’ divpak gelolem.Ani mhoji umed ani kopxi (capacity) polleun ho ‘programme’ toyar korpeamni mhaka venchun

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

ttapem zalam. Yeddyurappa, pokx soddun gelolean, tannen amche lagim sompork korunk zai. Taka yevpachem asa, tachea vixim amkam koslich mahiti na. Hea sombondhit tannen spoxttikoronn dilea uprant Kendriya fuddari aplo nirnnoy ghetole, oxem Karnataka BJP-chea mukhel somitichea boske uprant, potrkaram lagim uloitana pokxachea mukhel sochiv, Thavarchand Gehlotan sanglem. ‘Manachea ani donui bazunk

tujea utramni nhoi punn kornneamni korun dakhovp chodd gorjechem. Bannavlekarami tuka itlo mog dila tor tuzo mog mhunn tum Bannavlekarank kitem ditolo tachi te vatt pollet bosleat. Xembor ttok’ke Bannavlekar Mopa naka Dabolle zai mhunn rostear aileat tedna tum tem tankam diunk xokot? Amkam zalear disona.

Vijay ani Monseratteacho umedvar

Halinch amdar Vijay Sardesai ani Babush Monseratte he dogui ‘Brussels’ hangasor eke sobhek hajir zavn aile. Kosli sobha ti zori kollunk na punn he tanche yatre vellar mat Gõychea khasdaranche nivoddnnuke babtin dogaimchi bhasabhas zali. Hea dogaimkui koxe-i bhaxen Manohar Parrikarak Lok Sobheche nivoddnnukent harovnk zai, kivam koxe-i toren

Priyanka ‘Milk-shake’ Hollywood-antlea ‘Millions of Milk-shakes’ hea milk-shake mellpi bar’rant Priyanka hea nanvacho milk-shake Julay mhoineant thavn lokak pieyopak melltolo.Hea adim Hollywood-antlea Millions of Milkshake hea milkshake vikhpachea dukonant Mallika Sherawat ani Koyna Mitra hea nanvanche milk-shake toyar korun loka khatir vikhrek dovorlole asat, ani hea milk-shake-ank lokam koddlean boro protisad mell’la oxem sanglolem aikonk yeta.Priyankan aplea nanvacho milkshake toyar korpant yeta ani to Hollywood-ant vikhrek melltolo mhonnpache khobrek hoikar dila. Julay 25-ver Hollywood-ant ek khas dobazo ghoddun haddla ani tea dobajeak Priyanka khaxa hajir ravtolem ani tachea hajirponnant ho milk-shake vikhre khatir bhair kaddttole oxem odhikrut ritin kollit zalam.

faideachea otti’ borabor, Yeddyurappa-chi pokxan portun yevpachi itxa asa mhunn, BJPchea kaim fuddareank mellonk ani hea vixim tankam kollounk, tacho ek protinidhi Dil’li gelolo. “Donui bazunk ekamekam vinnem vavrunk zaina tem tankam ukttapem zalam,” mhunn eka vorixtt BJP fuddarean sanglem. Rajyantlea kaim BJP fuddareancho taka portun gheupacher virodh aslolean, tatun porian kollav zaunk xokta.

BJP ani Maharashtrawadi Gomantak Pokxacho umedvar nivddun ailolo tankam naka. Ani hem korun dakhovpak te aple votin yotn kortat. Babush Monseratte-ak Tiswadi-nt lokancho boro tenko asa mhunttoch Ut'torechea khasdar nivoddnnukent taka yes mellpachi xokeotay dista, punn umedvar konnak dovorcho he vixim tancheo rattavolli chalu asat. Horxim dogaimchea mota pormonnem BJP-co Vishnu Wagh tanche laikecho umedvar aslo, punn Wagh Bab "Dil'li ekdom pois asa" oso hott't ghevn bosla ani halinch tor tannem mukhel montreak aplo puray sohokar bhasaila teach borobor Parrikar aplim panch vorsam Vidhan Sobhent purnn kortolo mhunn vhodda atm-visvasan sangta. Rajkaronnant ratiam modim kosle-i vixoy vo monis bodoltat mhunttoch azun poriant Vijay ani Monseratte-an aplo visvas Wagh Babacher dovorlolo asa, to sodhea tori kayom dovorla. Ani zoxea zoxi nivoddnnukanchi tarik lagim pavtoli tedna Vijay ani Monseratte-acho umedvar konn to sidh zatolo. Fokt thoddech dis rav, heach zagear tea umedvarachem nanv tuka soglleant poilim vachunk melltolem.

Khorpota eke kodden... Halinch Khellam Montri Ramesh Tawadkar boroch gorom zalo. Gorom mhunn kiteak? Karonn tachea Kankonn ganvant ‘Mid-day Meals’ jevonn ghevn kitlinch xallechim bhurgim piddest poddlim. Zavpachench! Punn hea prokronnant to Kongres pokxak doxi tharaita tem aikon ojap dislem. To mhuntta ho ‘Mid-day Meals’ jevnnacho kontrad Kongres pokxan adim kelolo. Tor Tawadkar Bab tumcho BJP pokx raj korunk laglear aiz voros zavn gelem tor he babtin xallamni koslem jevonn vidhearteank melltta tem pollovp tumchem kam, Kongresichem nhoi. Kongresin tea vellar aplea mon’xak kontrad diunk chuk keli zait, punn to kontrad teach mon’xa koddem dovrun tumi odik chuk kortat oxem tumkam disonam? Aplea pokxachi chuk dusreancher lottop hantunt mat punn xanneponn nam. Tumchea hispa pormonnem jem kitem adim Kongresin kelolem taka tumi zababdar nhoi. Zalear tumcho BJP sorkar Gõyant cholta astana anik dusreank zababdar kori yeta?

‘Remake’ korunk Amitabh-chea filmank ‘demand’ Big B Amitabh Bachchan hannem bhumika kelolim tachim adlim ‘remake’ kelolim ‘Don’ ani ‘Agneepath’ him cholchitramni ‘box office’-ant khupuch duddu zoma korun dilo.Priyanka Chopra ani Dokxinnentlo Ram Charan hannim bhumika kelolem ‘Zanjeer’ hem Amitabh-Jaya hanchem remake toyar zavpachea margar asa. ‘Zanjeer’ toyar zavpachea margar astanach, anik don filma Amitabh-an bhumika kelolim remake korpachea margar asat, oxem kollon ailam.Amitabh ani Rajnikant hannem bhumika kelolem ‘Andha Kanoon’ ani Sridevi, Jaya Pradha hanchea sangata bhumika kelolem ‘Akhri Rasta’ hea don cholchitranchi veginuch ‘remake’ zavpachi asa.Pen India Pvt.Ltd hea filma toyar korpi komponicho dhoni Jayantilal Gadda hannem hea donui cholchitranche kruttamni rupiya duddu farik korun ‘copy-

rights’ vikhte ghetleat.Jayantilal hea donui cholchitranchi remake korpa khatir khupuch umedin bhorlolo asa ani hantuntlea eka filmachi remake korpachi survat 2014 vorsa zavpachi asa, oxi cheorcha bollywood-ant cholta.

Agost-ant ‘Shaadi ke side-effects’ Cholchitram toyar korpi tosoch ek namnecho Hindi filmi kolakar Farhan Akhtar hannem nigtench ‘Shaadi ke side-effects’ nanvachea cholchitrachem chitrikoronn purnn zalam mhonnpachem jahir kelam.Punn hea cholchitrantlea don kanataranchem ‘shooting’ azunui baki asa ani tem Agost mhoineant puray zatolem, oxem Farhan Akhtar-an spoxtt kelam.’Bhag Milkha Bhag’ hea cholchitrachea prodorxonna vellar Farhan Akhtar potrkaram lagim uloitalo.Pritish Nandy hannem aple komponintlean toyar kelolea hea filmant Vidhya Balan mukhel bhumika korta.Farhan Akhtar hannem sod’deak sabar cholchitram nirmann korpachem kam aplea hatant ghetlolem asa. Apleak ekach barabor khupuch kama korpak avoddtat ani apunn sod’deak khupuch filmanim gunthlolom asa, oxem tannem potrkaram kodde uloitana ugddapem kelem.


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 6:55 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Gõycho ‘BPL’ ghott, huskeacho vixoy!

Muy (ant) zaun sakor khaunk zai - Konknni mhonn’nni

amchem mOT

Gõyantlo Kongres pokx Digvijay Singh hache somor avhanam Manohar Parrikar hachea mukhellponna khal Gõyant BJP pokxacho sorkar ghoddlea uprant Gõyant Kongres pokx ghusmott’tta mhunttlear fott zanvchina. Virodhi pokx mhunnon Kongres pokxan azun poriant kitench mhotvachem kelolem disona. He poristhitin Gõyantlea Kongres pokxak novi dixa diunche khatir Sonia Gandhi ani Rahul Gandhi hannim rajkaronnan kormol’le (mature) oxe fuddari Digvijay Singh haka Gõyantlo Kongres pokx nittayer ghalpak fuddariponn dilam. Halinch Digvijaysing Gõyant aile ani plea khas dolleamni Kongres pokxachi ani Kongresvaleanchi poristhiti polloilea astoli. Gõy Kongres pokx hanchi ‘in charge’ mhunn Digvijay Sing khoreanich kitem korunk sodhta tacho thav mellona. Tannem ek ukttapem kelem ani tem mhunttlear Gõychea Kongres pokxak Parrikar sorkar konsllavpacho hetu na kiteak te lokxayek mandtat ani porjen dilolo nirnnoy te bong korunk sodhina. Punn rajkarnnant osleo goxtti fokot sangpa khatir asta kornneamni pallpa khatir nhoi. Digvijay Singh hache lagim Gõyantlea Kongres pokxak 2014 vorsant lok sobhechea zavpi eleisanvant donui motdarsonghan – ‘Panaji constituency’ ani ‘Mormugao constituency’ - jikonk ghoddot kai? Pokxachea fuddaream modem asloli eka-mekachi nidd’ddukay kabar korunk ghoddot kai? He kaim proxn asa zacho zabab Digvijay Singh hannem divpachi goroz asa. Digvijay Singh haka Gõy Kongres pokxacho ‘incharge’ nemlea uprant tache bhettek Gõyche Kongresvale axeon ravtale. Gõyantlea Kongresvaleank dista ki Digvijay Singh Kongres pokxak punorjivont kortolo mhunn ani BJP-k dhoddo (lesson) xikoitolo mhunn. Kendr pattlir Digvijay Singh ek oslo fuddari asa zo potrokaram lagim uloitana koslich bhirant nastana uloita, utram matpunn chukoinastana arop korta ani fattfuddem pollenastana apnnak borim dista tim nivedonam korun zaite pavtt ‘controversies’-ui toyar korta. Digvijay Singh Gõyant ailea uprant oslim zaitim kaim nivedhana Gõykarank aikonk mell’llim. Digvijay Singh ek onnbhovi rajkarnni ani ek yogea (competent) Kongrescho rajki fuddari. Hea tachea onnbhovak lagon Gõyantlea Kongres pokxachi dixa bodlonk xokta oxem zaite rajki zannkar uloitat. 2007 vorsa Kongres pokx Gõyant 16 motdarsongh jiklolo. Zorui Digambar Kamat hachea mukhel montriponna khal Kongres sorkaran panch vorsam purnn kelim, toruipunn ho sorkar uddovpak kaim modem modem rattavolli zaleo teo yesesvit zaleo na. Itlem-i asun 2012 vorsanche venchnnukek Gõyche Kongres fuddari hanche modem ekvott na mhunnpachem kollon ailolem ani teach borobor broxttachar-acho probhav Kongres pokxacher mottea promannan poddlo. Teach borobor ekech familintle zaite vangddi venchnnukek ube ravleat temvui Gõyche porjek mandonk naslem. Teach karonnank lagon 2012 vorsachea eleisanvank Kongres harle ani BJP jikle. Saxtticho ‘taluka’ zo Gõy svotontr zaloleak ‘anti-merger’, ‘anti-MGP’ ani ‘antiBJP’ aslo tea ‘taluka’-n 2012 vorsachea venchnnuken BJP-k amdar dile hi khorench ojap zavpasarki ghoddnni asa. Digvijay Singh hache lagim Saxtticho ‘taluka’ mhunttlear Saxttintlea att motdarsongh Kongres pokxak portun haddunk xoktolo? Kongres rajyan broxttachar khubuch vaddlo mhunn zaite Gõykar niraxi zale. Itlench nhoi zannvayeche Gõykar zoxe porim padri, madri, dotor, advogad, xikovpi, somajik vavurpi, adi manestamni Kongres-a add uktteponnim uloupak survat keli. Broxttachar hem ek mukhel karann zalem 2012 vorsantli vinchnnuk harpak. Oxem asa zalear Digvijay Singh-a koddem Kongres fuddareancher zo broxttacharacho xik’ko asa to kaddun Kongres pokx broxttachara add vavurta ani vavurtolo mhunn Gõykarank khatri diunk ghoddot kai? Anik ek mud’do zo fattle venchnnukek Kongres pokxachea add gelo to mhunttlear venchnnukank ekach ghorabeantle 2 ani 3 vangddi porian umedvar mhunn dovorlole ti suvarthi ghoddnni Digvijay Singh hache lagim eka ghorabean ekuch tikett ho nem’ pallun Kongres pokxachem rup bodlunk ghoddot kai? Tea xivay Kongres pokxan barik mottim zaitim karannam asat zaka lagon Kongres-achea fuddaream bhitor ekvott na. Ekvott na aspachem karann mhunttlear hea fuddaream bhitor xist na. Tea khatir Digvijay Singh hachem poilem voilem karya mhunttlear Kongres pokxachea fuddaream modem xist haddpachem astolem. To ti xist haddunk yesesvit zalo zalear urlolim kamam Kongres pokxachea ani Gõychea boreak to korunk xoktolo. Digvijay Singh hachea somor aslolea avhanank (challenges) thirponnim fuddo korunk zorui kottinn asa toruipunn osombhovit (impossible) na. Digvijay Singh hem sogllem korunk xoktolo vo na hem kalluch sangtolo.

UzvaDDachem Kirn

Devan Rochlolo Sonvsar! VAILAnkAnnI HAzeL BeLeM Dubai (Candolim-Gõy)

Devachea utrantlean ak’kho sonvsar rochun ailo ani hea utrantlean monis jiyeta…. Chondrim ani surya, dis ani rat, kalokh ani uzvadd, variar udd’tim suknnim ani udkant asli masli; zonavoram; ani he soglle rochnecho dhoni zaun asa Dev. Oxi hi ak’khe rochnechi khobor amkam Uttpotichea pustokant adlea korarant melltta. Akh’ko sonvsar rochunk Devak sov dis lagle ani satvea disa Devan visov ghetlo. Ho satvo dis Devan magneant sarlo. Ani hich porompora koxi pallun az pasun monis sov dis kam korta ani satvea disa visov gheta. Tantunt Kristi lok ho sorvesporacho dis hem pallun kaidean misache bhettent vantto gheta! Tor atam kaidean vo ap-khuxent? Aizche pillgecher nodor marlear satvo dis pormesvoracho dis urunk nam! Sov dis kam ani ho sonvsar ani tacheo bhulovnneo taka bhuloita ani hantunt ho sonvsar Devan rochla hem legun to visrun gela-xem dista! Dev sorga ani sonvsaracho dhoni mhunn mandun gheun tache upkar mandunk ami satvea disa Taka argham vopunk tori yad dhortam kai? Ho zaun asa amkam dhor ekleak ek mhotvacho proxn. Kaim zannam ami aitarachim misak pasun vochonam! Misak vochunk amkam vaz yeta. Thoddeank misak vochon amkam kitem melltta ho vichar monant yeta. Devan ho sonvsar rochlo ani mon’xak tacho bore toren samball korunk mhunn Devan monxak axirvad dilo. Tosoch taka sogllea sonsvaracher odhikar dilo ani mhuttlem ‘vaddat ani chodat ani pritum bhorat.’ Punn ami mon’xamni Devachea utrak man dila kai? Devan sobit sundor sonvsar amche pasot rochlo tacho ami samball kela kai? Amchea faideak poddtta mhunn ami sonvsaracho durupyog kela. Torekvar ollxig, zaddam katrun, naka zalolo koir hanga-thoim uddoun ami Devan rochlolo sonvsar bhoxttaila. Ami Devan rochlolea sobit-sundor sonvsaracher ani poryavoronacher ot’teachear korun amcheruch orixtt magun ghetlam. Halinch zalolea Uttarakhand vattarant ami amkanch vichar korunk poddttanv. Halinchea disaminim kitlixinch soimbik sonkottam amcher tuttun poddtta! Ak’kho sonvsar chokit urta. Vhoddlim zhuzam ami zogddun jikhit! Amche koddem vhodd yud’dache toyarek vochpi tontr ani ginean asot punn soimba add ami koxe zhuz manddunk xokot? Soimbachea raga add ami koxe jikhunk yet? Ani kitloi vhoddlo zannar monis zait punn soimbache podve ani raga add tachem koslench boll cholonam ani uronam! Aiz-kal itlim orixtt sonkottam yeta taka konn guneavkari? Aminch! Ami monis kaim pauttim chuktanv, punn amcheo chuki ami sudraunk gorjecheo. Punn ami amkanch mhapranni somzotanv ani hakach lagun amchea gorvan ami amcheo chuki sudraumche bodlek besarmay dakhoitanv! Hacher ami vell asa toso ghombirtayen vichar korcho asa! Amcho sonvsar khoim pavla hachi amkam zannvikay asunk gororz. , Amchim xetam bhattam dhongor, vonospoti ani amcheo nhõyom-doryavello amchi girestkay? Duddvanche axek lagun ami hi amchi girestkay vikhun uddoilea! Poixeank lagun ami amchem ghor-dhar vikhun amchich sukh-xanti vikhun uddoilea! Devan rochlolo sonvsar ani atam zo sonvsar ami korun soddlo tantun kitlo forok asa.Devan diloli girestkay ek dennem! Ho sonvsar Devan mon’xak fukott dilolo! To vikhunk naslo! Punn mon’xan tor ak’kho sonvsar vikhun kaddlo! Hea amchea patkacher ami khoreponnim niyall korcho asa! Tachi dukh dhorun vell asa toso amcheo chuki sudharcheo asa nam tor Uttarakhand zalam tem Gõyam zaupak chodd vell naka.

6

MArCos GonsALVes

Onnbhovi Lekhok Tache ghorant don mottorsaikoli, ek TV, ek fridge, tea bhair her mollachio vostu. Aichea adhunik ghorant jio vostu zai tio sogllio tachea ghorant asat. Hem oxem asot zalear to BPL-antlean APL-ant vochpak zai aslo. Punn APL-antlem BPL-ant koxem? Eke bigor-sorkar sonsthen ayojit kelole karyavollik, ek ojyapit korpi gozal nodrek aili. Te karyavollint kaim zannak BPL mhonnge gorib rexa sokoil (below poverty line) kuttumbank ‘card’am vanttlim. ‘Ration Card’-am! Him karddam novim nhoim, adlinch punn atam BPL khala nond zalolim. APL (above poverty line) saun BPL vollerint aplem kuttumb nond korpi ani tea disa BPL khala ‘ration’ kardd gheupi eklo ollkhichoch aslo. Mhonnge tache vixim mahiti asli. Te

karyavolli vellar tannem BPL nondikhala aplem ‘ration’ kardd svikarlem. Anikui kaim zannamni oslinch karddam svikarlim. Punn tea kuttumbachea vangddi vixim mat bexttoch dubau yeupak lagla. Magir mhollem, chol tache vixim anikui mahiti gheum-ya. Tache ghorant don mottorsaikoli, ek TV, ek fridge, tea bhair her mollachio vostu. Aichea adhunik ghorant jio vostu zai tio sogllio tachea ghorant asat. Hem oxem asot zalear to BPL-antlean APL-ant vochpak zai aslo. Punn APL-antlem BPL-ant koxem? Ho prosn manddpa fattlean ‘to’ vo ‘tem’ kuttumb BPL-ant nond zaun, tannem BPL-antlea nagrikam khatir aslole sorkari yevzonniancho faido gheuncho nhoi oxem matui nam. Prosn asa to, BPL yevzonnyam khatir patr aslole sabar Gõykar mat azun sorkari yevzonnyanchi vatt polloitat, hoch mud’do! Fattlea kaim vorsamni BPL sombondan Gõychem chitr bodolpak laglam. Girest oxem rajyo mhunn sonvsarant ani desant famad aslolea hea rajyant BPL kuttumbancho ankddo vaddpak lagla. Desantlea her rajyamche tul-

nent ho vaddtto prokar husko korpa sarko asa. Hea BPL vorgant patr tharaupakhatircho nem bodol’lo aslo tori ho prokar matso dubau gheupa sarko dista. Bharot sorkarachya ‘Planning Commision2012’ hea muzkora promann fattlea 5 vorsant desantlea BPL-cho ankddo denvla. Sumar 7.3 tok’ken ho ankddo denvla. Hachem ek mukhel karonn mhollear nemant kelole bodol. Raxttrya panvddeavoilea nema promann ganvgiria vattharantlo zo disak 22.42 rupya zoddtta vo korch korta ani xarant raupi zo disak 28.35 rupya zoddtta ani korch korta to goribi rexachea voilea vorgant aspavta. Mhonnge to ‘above poverty line’ hea ghottant veta. Tache sokoil zodd aslolo mat BPL ghottan yeta. Sadea utramni sangtolo zalear, jea ghorant TV, mottorsaikol, fridge ani her mollachio vostu nant to BPL gotta khatir aslole yevzonniamcho faido gheunk patr tharta. Toxem polloupak gelear Gõychea somdorbant ho nem prosn nirmann korpi asa. Tori, fattlea dha vorsant Gõyant BPL kuttumbancho ankddo vaddot asa. Khub kallan jen’na

2012 vorsak Gõyche BPL loksonkhecho ankddo jahir kelo ten’na to 6 hozar 947 itlo aslo. Mat porum mhonnge 2012 vorsant porot hacho avhal jahir kelo tea vellar ho ankddo sumar 400 tok’ke vaddloleachem chitr mukhar ailem. Odmaxek 7 hozaramvelean ho ankddo 27 hozar itleacher ailo. Hatunt 60 tok’ke ut’torent zalear 40 tok’ke dokxin Gõyant aspautat. Ho ankddo vaddpa fattlean rajkarnneancho chodd hat asa hatunt kosloch dubau nam. Patr asloleank faido zauncho ani zor tea khatir rajkarnneamni yotn kelo zalear te tokhnnayek patr tharleat. Punn gombhir ani vichar korpa sarki gozal mhollear patr asloleank kuxik uddoun patr nasloleank BPL ghottant ghalpacho goll vhodd promannan zalolo dixtti poddta. Disak 22 vo 28 rupyanchi zodd komaupi asum vo nasum punn tori Gõyant dispott kaddpak pott sukear dovorpi nagrik azun asa. Khas korun ganvgiria vattharamni azun kaim kuttumbam melltat, jim kuttumbam faleanchem devache hatant soddun jiyetat. Don vorsam fattim Ganvdongrim-Barxem hangasorlea eka ixttager

gelolom. Hanga ravtolea lokank ani lok vostik polloili ten’na monantlo ek goirsomoz pois zalo. Gõyant khorea orthant BPL ghott nam mhonnpacho mhozo somoz chukicho tharlo. Mottorsaiko ani TV soddat, hangasorlea kaim kuttumbantlea ghorant sarke vizeche dive nant. Fatranchio vonttio nant, nollianchem pakhem nam. Disvoddo mell’llo zalearuch chulint uzo ghalpa itli porosthiti asa. Halim halim hi porosthiti bodolpak laglea ti gozal veglli. Amchea Gõyant azun osle kitlexech vatthar asat, zhoim goribi rexe voir chintop legit kotthin zalam. Punn durdoiv, zanche khatir BPL nanvam khala sabar yevzonnio toyar keleat te azun dollidr jinn jiyetat. Ghorachi vontt durust korpakhatir vo novem ghor bandpakhatir vegllech konn tori BPL yevzonnecho faido gheun vetat. Fukott ‘gas cylinder’, ap-rozgar khatir yeupi kottiyamni rupyanchi nidhicho mat disak 300 te 500 rupya korch korpi faido bhogtat. Anik hi porosthiti Goychea BPL vixoi sombondan ek huskeacho vixoi asa. Dekhun he gozalicher huskeanuch vichar zaupak zai.

Jivitantlea vostunk mol diunk xikum-ia

Irene P CArdozo

Onnbhovi lekhok Avoy-bapay lagim magonk borem diso naslem. Tanche tras amchean pollounk zai nasle. Ami amcho obheas boro korunk vavurtalim. Porikxecho boro nikall haddunk tozvit kortalim. Ami somzotalim ki amcho boro nikall, hoch tancho amchea pasot kel’lea vauracho inam mhonn. Amchea jivitant ami fattlean vollon pollelem zalear, amkam amchem bhurgeaponn dista. Ani ek vost ji amchea nodrek yeta ti hi. Amchea bhurgeaponnar amkam khoinch kainch funkott mellonanaslem. Veta thoim poixe diun jeo vostu zai, teo vikteo gheunk zai asleo. Posrear tandu, sakor vo sabu zaun, poixe dhi ani vostu vhor. Bosint, gaddient vo taxint bhonvtolo zalear, tikett kadunkuch zai asli, na tor tuka provas korunk mellonaslem. Avoi-bapui aplea bhurgeank boreaxea xallent ghaltolo zalear,

dha pautti chintunk zai aslem. ‘Fee’-che poixe, ‘ school’ bosiche poixe, xallent ‘film’ dakhoupachem asa zalear tikettiche poixe. Ekach utran, utt’tta bostana poixeanchi goroz podd’ttali. Ani mohotvachem mhonntlear, ghorant kuttumbak zoddun haddun divpi ekloch astolo ani to mhonttlear, ghorantlo vhoddil, mhonnchech bapui. Avoi chodd korun ghorantuch astali. Ghorantlem soglem kam tika korchem podd’ttalem. Ghorantlo despez ukolta mhonnosor, zaum to jevnnacho, nhespacho vo xikxonnacho, avoy-bapayk zaito teag korcho podd’ttalo. Apleak unnem korun, bhurgeank goroz tem diumchem podd’ttalem. Ami vadd’tta vadd’tta, hem amkam kollonk laglem . Ami fokot gorjecheoch vostu magonk laglim. Folgam marpachim chintnam toklentlem bhair galtalim. Avoy-bapay lagim magonk borem diso naslem. Tanche tras amchean pollounk zai nasle. Ami amcho obheas boro korunk vavurtalim. Porikxecho boro nikall haddunk tozvit kortalim. Ami somzotalim ki amcho boro nikall, hoch tancho amchea pasot kel’lea vauracho inam mhonn. Ghorant kiriad dovrunk tank nasli mhonn ami ghorantlo vaur korunk xinklim ani ghorantlo vaur korun ami amche avoyk il’loso visov gheuk soeg ditalim. Aichea kallant amchea kuttumbanim zaito bodol zalolo dista. Avoy sirvisek vochon, bapayk kuttumb choloupak orthik modot korta. Tosoch bapui ghorantlim dakttim- vhoddlim kamam korun avoyk adhar dita. He porim kuttumbachea

vangddeank duddvanchi oddchonn zaite pavtti zaina. Zaitea ghorabeanim eka von subez kiriadam ason, bhurgim ghorantlem koslench kam korunk noko ani tankam kam korpachi khoxi nam. Tankam ghorantlea kamachi voddvikuch na. Folgank duddu avoy-bapay lagchean ghetat. Nodor marxi zalear, amkam dison yetelem ki lhan bhurge, 11 vo 12 vorsache bhurge pasun, ‘scooters’-i ani mottorsaikoli choloitat. Matxe vhoddle bhurge motoram choloitat. Tankam licence nam ani tanche lagim bhirankull obsoeg ghoddtat – hi goxtt veglli. Maka proxn podd’tta to ho –he bhurge zoddinant, zalear tankam heam vahanank petrol vo diesel ghalpak duddu konn dita? Tornnattim cheddvam toxe chedde mobile gheun bhonvtat. Mobile-hache vorvim kitlem vaitt ghoddo yeta tem ami sogott zana. Ti khobor soddun dhi. Hanv zaite pavtti chinta ki hea bhurgeank mobile-hachi kosli goroz poddonk xokta? Ani mukhel proxn mhonnchem, mobile ‘recharge’ korpak vo ‘card’ ghalpak tankam duddu konn dita? Kazarank vo ‘parties’ - hankam zaito lok astat. Jevnnamkhannacho vibadd zata to pollounk zaina. Hea vostumcher ami niall kelear, ek vost ji nibel rupan amchea dolleam mukhar ubi ravtati hi – jeo vostu amkam mell’ttat, ami kam korinastana vo duddu moddinastana, tanchem mol amkam matui kollona. Na tor polleyat, bhurge petrol vo diesel – hacho vichar

korinastana koxe iskuttori, mottorsaikoli ani mottoram choloitat. Tech porim, mobile mellta toso vapurta. Xallent atam soglem funkott xikxonn, pustokam, uniforms, raincoats ani saikoli pasun. ‘Computer ‘ vo ‘theatre’ vo her kitem xikoitat temvui funkott. Halinch xallent vochpak sorkaran bhurgeank funkott bosi dileat. Hacho porinnam oso zala ki bhurgeank kosleach vostuchi porva na zaun gelea. Obheasacher tor tanchem mon nanch. ‘Computer’ ani her vostu xikoitat, tancherui tanchem lox sarkhem asona. Xallent ‘midday meal’ ditat , tem bhurgim sarkhem khainant, oxem zaitem khan vibadd zata. Bhurgim khoinch cholon vochonk soddina. Rostear vahanam choloitana tankam aplea jivachi vo dusreachea jivachi porva asona. Ami kallji gheunk zai ani bhurgeank tras kaddunk xikounk zai. Zata thoim tankam cholon vochonim. Ghorant randdta tem jevunk xikonim - nhoi bhailea khannanim aplem pott bhorunk. Gaddio choloupachi pirayi zatoch, sirvis korun gaddio gheunk xikoniom. Petrol ani diesel-hankam duddu diun viktemm gheunk xikonim. Toxech mobile aplea duddvanim gheunk xikonim, mobile duddu korchun ‘recharge’ korunk xikonim. Ami oxem kelear, bhurgim aplea avoy-bapayk valor diunk xinktelim. Aplea xikxonnachem moll tankam kollon yetolem. Duddvanchem toxench her vostumchem mol tankam gomon yetolem. Tancho vapur koso korcho henvui tankam bhes borem thavem zatelem.

visor ghalunk sodhina. Sogllea amchea Romi lipi borovpeankui mhoji dhinvasnni ditam. Borovpi boroilearuch vachpi vachtolet nhoi? Ani sogllim Gõykar bhoinni-bhav ‘Amcho Avaz’ aikunk pavtolet. Toxench Tomazinho Baban ho vavr suru keloleacho foll mellunk xoktolo. Oxench hanv anvddetam. J. P. Fernandes Mhapxemkar

bhitor jeo dusmankayeo asa teo mat nivoll korunk ghoddchem na. Tea khatir Digvijay Singh Gõyant yevn rajki mollar Kongres pokxak fuddem vhortolo vo na hacho dubav asa. Dubava viret, Digvijay Singh haka Gõychea Kongrescho ‘incharge’ kela mhunn BJP-k hanga thoim bhirant asach, kiteak Digvijay Singh ho ek khub ‘mature politician’ ani to kedna kitem korit tacher visvas na. Digvijay Singh Gõychea Kongresak borem margdorxonn dit, broxttachar naka mhunn forsan sangot, punn amche Kongresche Gõyche fuddari to sangta tem aikon gheit kai? Mhaka zalear dubav asa. Jerry Mascarenhas Aldona, Gõy

lagim zhogoddta, bhurgim avoy bapay-k man dina, avoy bapuy aplea vhoddilank lekhina, adi, adi. Dusrea utramni amchea ghorabeamni disrat uchambollay vaddlea. Hi uchambollay vaddpachem karann mhunttlear poile suvater amche avoy bapuy zavn asa. Aiche avoy bapuy sirvisek veta, duddu zoddtat, bhurgeank magta tem ditat, punn teach bhurgeank bori dekh xikounk koslech upay ghena. Xevottak bhurge tovnaxi zatat, ‘antisocial activities’ hantun bhagidar zatat ani xevottak choryeo, khun ani bolatkar poriant korunk pavtat. Hea khatir amchea avoy bapay-nim chotrayen ghorabo cholounk zai. Devachem utor ghorabeamni asonk zai. Dispott’tem rozar korunk zai. Oxem kelearuch amchea ghorabeamni Dev astolo. Je suvater Dev asa thoim koslich uchambollay asona. Filomena Braganza Navelim, Gõy

LOKMOT Xabaski Konnennui kitem borem kelem zalear tem borem kortoleak xabaski dilear vo taka/tika vakhanddlear tachi/tichi urbha vo umed vaddonk pavta. Oxench kitem ‘Amcho Avaz’ hea Konknni satollea potracher eka umedhi lekhokan boroilolem mhaka avoddlem. Jun mhoineache 29 tarkechea ‘Amcho Avaz’ satollear hanvem vachlem tem mhunttlear ‘Adlea kallar oxem zatalem, atam kiteak zaina?’ Hea mathallea khal Bai Reena D’Souza hannem boroilolem. Koxe porim adlea kallar bhurgim kitem ani koslo vavr kortalim ani koxe toren vhoddilanchea utrak pallo ditalim. Toxench aichea kallailea avoy-bapaychi aplea bhurgeam sovem koxi vagnnuk aschi tache voir boro sondex-ui dila tea aplea borovpan. Itlench mhunnon hanv ‘Amcho Avaz’ hachea heram-i borovpeancher

Gõycho Kongres pokx Kongres pokx nittayer ghalpak Sonia Gandhin Digvijay Singh haka Gõyant dhaddlo. Digvijay Singh ek Kongrescho moipaxi fuddari asa ani taka Madame Sonia Gandhi ani Baba Rahul hanche koddem lagxilo sombond asa. Mhunttoch Digvijay Singh haka lagon Gõycho Kongres pokx kitem punn borem korunk pavtolo oso somoz asa. Punn Digvijay Singh hache lagim Gõychea Kongresachea fuddaream

Ghorabeamni uchambollay Amchea ghorabeamni disan dis zhogddim zalolim dista. Ghov baile

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 6:59 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

‘Pope John Paul II’-reak Sant korunk Vaticanan maniatay dilea ‘Pope John XXIII’-veakui Sant kortole Vatican City: ‘Pope John Paul II’k santikoronn (sainthood) diunk xevottachi oddchonn asli ti atam purnn zalea. Ani Papa Saib Francis-ache maniatayek ravleat ani santikoronn diupachea karyakromacho dis tharaupacho urla, oxem eka Vatican-chea odhikarean ani khobra-potramni ukttailam. ‘John Paul II’-a vixim bhasabhas korunk kardinal ani bisp saib Mongllara disa mevlole, ani tannim taka santikoronn diunk maniatay dili, mhunn ‘ANSA nesw agency’-n kollit kelam. Tea vixim nirnnoy kaim vell adinch gheunk ailolem mhunn somorthon (confirm) korun, Mongllara disa zaloli boska ek vidhi (formality) asli, mhunn eka Vatican-chea

odhikarean sanglem. Dezembr 8, mhunnlear ‘Immac-

ulate Conception’-achea festachea disa santikoronn zaupachi xokeotay asa. Hea vorsa fest Aitara disa poddlam, ani santikoronnachi prokriya chodd promannan Aitara disa zata. Aplem nanv gupit dovorpachi ott diun, ‘Pope John Paul II’ ani ‘Pope John XXIII’-ak borabor santikoronn diunk xokta, mhunn La Stampa vortomanpotran ailolea khobrechem eka odhikarean somorthon kelem. John XXIII-ak John Paul II- chea borabor santikoronn diun, John XXIII-achi 50 vorsam saun urloli prokriya (process) purnn zatoli. John Paul-ak santikoronn diupachea prokriyechea xevottchea panvddeachi vatt zaite Polandche lok polloit asle.

Prince William-achea angant Bharatiya DNA LONDON: Englandchea fuddarachea razachea angan Bharatiya DNA asa, ani ‘housekeeper’ mhunn vavr korpi ek Bhartiya ostori tanchi purvoz asli. Prince William-chea ani ek ordhi-Bharatiya ostori, Eliza Newark, hachea modemkot soroll sombond asa, oxem William-achea soireanchea lutiecher (saliva) kelolea ‘DNA tests’-am udexim ukttapem zalam. Duke of Cambridge, William aplea bapaichea, mhunnlear Prince Charles-achea fattlean Britain-cho raza zaupachea ‘line’-in dusro asa. William-chea rogtan Eliza-cho ‘mitochondrial DNA (mtDNA)’ asa, oxem BritainsDNA, hea London-chea ‘genetic ancestry testing’ komponin sanglem. William-achea xapaichi, Theodore Forbes-achea (17881820) ghoran Eliza ek

‘housekeeper’ mhunn asli. Ani Theodore, Surat-an East India Company-k kam kortalo. Tankam Katherine nanvachi dhuv asli, ani moddonk naslole ‘maternal line’-ik lagon, rajkunvoranche somplole avoichea, mhunnlear Princess Diana-chea udexim hem DNA Prince William ani Harry-k pavlam. Eliza-cho zolm 1790 vorsa zalolo, ani East India Company jednam Bharatan raz choloitali tednam ti hanga rautali.

Kudd’ddeamchea unchlea xikxonna khatir Sonvsarantlo poilo ulovpi ‘robot astronaut’ Sonvsarantli poili ‘engineering college’ beginuch ontrollan vetolo ‘PR’ komponi ‘Dentsu’, ‘Research Center for Advanced Science and Technology’, ‘University of Tokyo’, ‘Robo Garage’ ani ‘Toyota’-n ektthaim yevun kelolo ho proyog zaun asa Japan: Sonvsarantlea poileach uloinnarea ‘robot astronaut’-ak ontrollan dhaddunk toyar asat. ‘Kibo’ vo ‘Japanese’ bhaxen bhorvanso (hope), hea utra fattlean hea ‘project’-ak ‘Kirobo’ oxem nanv dilam. Russia, ontrollan bhonvddek vochpi poile asle, chondrar Amerikeche poile pavlole, punn Japan-ak, lokam borabor sompork korunk xokpi, poilo ‘robot astronaut’ ontrollan dhaddunk zai, oxem hea ‘Kirobo Project’-chea ‘manager’, Yorichika Nishijima, hannen sanglem. ‘PR’ komponi ‘Dentsu’,

‘Research Center for Advanced Science and Technology’, ‘University of

Tokyo’, ‘Robo Garage’ ani ‘Toyota’-n ektthaim yevun kelolo ho proyog zaun asa. Uloitat tosle, Kirobo sarke ‘robots’, ontrollan vavurpi ‘astronauts’-ank fuddaran eka vellar adhar diunk vaprunk yetole oxi opekxa asa, mhunn ‘Robo Garage’-chea ‘CEO’ ani ‘University of Tokyo’chea ‘associate professor’, Tomotaka Takahashi-n sanglem. Kirobo fokt 34 centimetres lamb asa ani tachem vozonn sumar 1 kilo asa. Ani, hea vorsa Agostachea 4 tarker, Tanegashima Space Center-ar saun, taka ‘launch’ korpachi toyari

Hyderabad: Kudd’ddeam mon’xam khatir sonvsarantlea poilea ‘engineering college’-ichi, vidhearti vatt polloun ravleat ani tachem ‘software’ ani obheaskrom toyar asa. Punn, xemboramni khas bhurgeank ‘empower’ korunk xokpi, hem kottimni

‘Swiss Money’: Bharat 70vea sthanar; UK poilo Zurich/Novi Dil’li: ‘Swiss bank’samni aslolea dovlotichea promanna pormonnem Bharat nisron 70vea sthanar pavla, ani Switzerland-chea ‘banking system’-an sonvsarbhorchea dovloti modemkot Bharatachea dovloticho fokt 0.10%-acho aspav asa. ‘Swiss banks’-amni Bharatantli bekaidexir dovlot vhodda promannan aslolea vixim bovall zayit aslolean, Switzerland-chea kendriya ‘bank’-an jahir kelolea mahiti pormonnem, gelea vorsachea akhrek meren Bharatiya giraikanche sumar 1.42 ‘billion Swiss francs’ (sumar 9,000 kotti rupia) thoinchea ‘banks’amni asat. Thoimchea ‘banks’-amni UK-chea

dovlotiche promann chodd aslolean te unchlea sthanar ttigon asa, ani Bharat atam 70vea sthanar pavla, oxem Switzerland-an aslolea sogllea ‘banks’-am lagsan mahiti ekttaun ‘Swiss National Bank’-an jahir kelam. Eka vorsa adim, Bharatantlea kaim zannanchea 2.18 ‘billion Swiss francs’ dovlotichea borabor, Bharat 55vea sthanar aslo. ‘Swiss banks’-amni dovlot ghalpi ‘top ten’ vattharam mozgotim, UKchea uprant US, magir West Indies, Jersey, Guernsey, Germany, France, Bahamas, Cayman Islands ani Hong Kong, he vatthar asat. China 26vea sthanar ani Pakistan 69vea sthanar asat.

rupia molachem ‘campus’ bandun haddunk favoso zago mello naslolea karann tem addkhollon urlam. BITS Pilani-chea ‘professors’-am borabor mellon Devnar Foundation-achi, ‘engineering college’ bandun haddpachea prokriyechi ‘blueprint’ toyar asa, ani toxench favo tea ‘digital’ ani ‘Braille software’ ani nidhichi pasun toyari asa. Andhra Pradesh-an, 10 vorsam piraye khala, sumar 10,000 kudd’ddim bhurgim asat ani tanchea modle fokt 2,000 khas iskolamni vetat, ani Bharatachea dusrea bhagamni poriant oxench disonk yata. Heach karann Devnar Foundation-an hi kolej bandpachem karya hatan ghetlam. Devnar Foundation, hi sonstha kudd’ddeam khatir sonvsarantle sogllean vhodd iskol choloitat. Tanchea iskolantlea 8 vidhearteamni ‘engineering colleges’-ank saun ‘degree’ melloilolean, ani anink ekle Boston-an

aplem fuddlem xikop kortolean, Devnar-chea ‘opthamologist’ sonsthapok, A Sai Baba Goudan, ek ‘engineering college’ ubi korunk suchoilolem. “Amkam sumar 2-3 ‘acre’ zomnichi goroz asa. Dan korpi adhar diunk, ani toxench xikxok-ui xikounk toyar asat, oxem ami sorkarak kolloilam,” mhunn Goud-an sanglem. Jawaharlal Nehru Technical University ani BITS Pilani lagsan ‘affiliation’ mellop kotthinn aschem na. “Punn zomin nasop, hea yevzonnek fattim dovorta,” Goud-an sanglem. Hi kolej suru korpachea yevzonne vixim aikon, aplea bhurgeank injiner zalole pollevnk sodpi avoy-bapaiancho bhorvanso vaddlo. 1992 saun Devnar School for Blind, xemboramni kudd’ddea xikpeank, mullavea te ‘intermediate’ xikopa meren, tankam Inglez madheoman xikxonn diun tanchea jivitant boro bodol haddunk vavurleat.

‘State of emergency’ vixim sorkara lagim kainch mahiti na - ‘RTI’-cho zabab Mumbai: ‘Emergency period’-achi kainch mahiti sorkara lagim na mhunn sorkaran davo kela. Prodhan montreachea kocherin [Prime Minister’s Office (PMO)] toxench ghor montraloyan ‘RTI activist’ Manoranjan Royachea ‘Emergency’ sombondhit mahiti vixim orzacho azun meren zabab diunk na. ‘Emergency’ kednam jahir keloli ani tea somoyar Bharatacho Prodhan Montri konn aslo, hachea vixim Roy-an

aplea orzan vichar kelolo. ‘PMO’-n hi orz ghor montraloyak ‘forward’ keloli, zatun “Magloli mahiti uplobdh na mhunn kollit korunk yeta,” oso zabab dilolo. “Hi ghoddnuk orz ghalpachea disak saun 20 vorsam adli aslolean, tika sutt asa (exempted),” oxem ‘RTI’chea kolom 8(3)-achi dekh diun ghor montraloyan porgottailem. Hachea adim, PMOntlea rajya montri, V Narayanasamy-n ‘Emer-

gency’ vixim odhikrut mahiti “PMO lagim uplobdh na” oxem manun ghetlolem. “Emergency jahir korunk ailolea sombondhit, tednachea

prodhan montri ani raxttrpoti mozgotim zalolea potr-vevharachi (correspondence) mahiti melloun gheunk sod zaloli. Punn ‘PMO’-n kainch

mahiti mellonk na,” oxem Narayanasamy-n sanglem. ‘Central Information Commissioner (CIC)’-an hea mud’dea sombondhit chovkoxi zaunchi mhunn maglolem, ani “him promannpotram (documents) nagrikank mellpasarkim korunk, tim sodun kaddun, tim bore toren samballpachi sorkaran khatri gheunk zai” mhunn sanglolem. Don vorsam zaleat, ani Roy-chea orzacho zabab – tim promannpotram azunui mellonk nant,

oso mellta. Ani ghor montraloyan, ‘National Archives of India’ taka zababdar oxem mhunnon, tacho dox (blame) tancher ghatla. “Sogllea montraloyamni tanche lagchi mahiti samballun dovorchea khatir diunk zai, punn ‘emergency’ somondhit mahiti samballunk amche lagim kainch diunk yevnk na,’ mhunn, aplem nanv gupit dovorpachi ott diun, ‘National Archives of India’-chea ‘archival advisory board’-achea eka vangddean sanglem.

7

CAMPALAR

Gõykar ani xetki vevsay… Bharat des ho xetki vevsayacher atthaplo des zavn asa mhonnpachi sot gozal ami konnuch nakarpak xokche na. Bharatachi arthik yenneavoll vhodda pormannan hea xetki vevsayacher adharloli asa. Pavs vellar poddlo ani favo tea promannan poddlo zalear, xetanchi pikhavoll ut’tom Stanley Vaz ritin zata. Xetam roitoleankui tantuntlean bori yenneavoll yeta ani tanchi arthik sthiti khupuch mozbut zata. Ani haka lagon desant jevnna-khannacho unnav asona. Pavs bore toren poddonk na zalear, tacho porinnam xetanche pikhavollir zata. Tech toren xetkareankui arthik luskonnank fuddo korcho poddtta. Xetancher ailolea duxkallak lagon desantlea khupxea bhagantlea xetkareamni atmghat poryan keleat ani korit asat, oxeo khobro antrea-poirean vortoman potrancher chhapun yetat. Pikhavollichem luskonn zalear, bhailea desantlean orov-gotto (food grains) aiyat (import) korcho poddtta, ani haka lagon xetki vevsay hoch Bharatacho mukhel arthik fatti konno ( economical backbone) mhonnllem zalear, koslich otitay zanvchi na. Xetki vevsaya vixim Bharat desak sor korit zalear, Gõy raj’jeachi sthiti khupuch veglli asa. Gõyche arthik yenneavollint Gõychea xetki vevsayacho moladik vantto asa. Xetkareamni apli xetki zomin ‘cultivate’ korun pikhavoll kaddchi mhonn Gõy sorkarachem xetki khatem khupuch yevzonneo chalik laita. Sorkaran xetkaream khatir khup torecheo suvidha ani sovloteo dovorleat jeo heram sorkari khateamni zoborxeo dison yenant. Gõyant xetki mollar xetam roitoleam khatir khup torecheo tortudeo sorkaran korun dovorleat. Desantlea heram raj’jeank sor korit zalear, Gõyche ekunn zomnicho vatthar khupuch unno asa. 3 hozar 702 chovkonn metram itlea vattharachea Gõyant sod’deak 3 lakh 61 hozar 113 hekttar zomin vaporant asa. Hantuntlea 1 lakh 25 hozar 479 hekttar mhonnge 34.74% ranam vatthar asa. 37 hozar 137 hekttar zomin pikavoll korpa khatir upeogachi na. 1 hozar 305 hekttar zomin ‘grazing land’ mhonn jahir kelam. 52 hozar 533 hekttar zomin ‘barren land’ mhonn jahir kelolem asa. Haka lagon 1 lakh 31 hozar 387 hekttar zomnnichi lagvodd zata. Hantunt xetam sangata kazu ani her torechea follanchea zhaddancho aspav asa. 28 hozar 733 hekttar zomnicher pavsallim ani vaingonnim xetam roitat. Xetanchi pikhavoll kaddpacho vatthar 55 hozar 148 hekttor mhonnge Gôychea ekunn vattharantlo 37.65% itlo zata. Itlem ason poryan fattlim sabar vorsam zalim, Gõychea lokamni xetki vevsaya kodde sarkhich apli fatt kelea. Eka kallar ekech xetki zomnintlean vorsak don pikham kaddpi lok halinchea vorsamni ekuch pikh kaddpachem sodduch, punn kaim lok hea xetam kodde hungun poryan pollenant, hi ek vhodd khontichi gozal zavn asa. Aichea kallar bhov thoddea ganvamni lok xetam roitolo nodrek poddtta. Gõyant fattlea vorsamni minam khonninchea dhondeak auchituch veg ailolean, minam khonneo aslole vathar vo taluka zoxe Divchole, Sat’tari, Sanguem, Kepem adi ganvchea lokamni hea xetki vevsaya kodde samkich fatt firoyloli ani ‘mining’-ache dixen aplim panvlam ubharpak survat keloli. Zalear xharam vattharamni aslolea xetanchem gupit ritin rupantor (conversion) korun, him xetam aslolea zageancher vhoddlim-vhoddlim bandkama ani imaroteo bandloleo nodrek poddttat. Toxem polleunk gelear, Gõychea bexistin cholpi ‘mining’-ak lagonui xetancher ani khas korun minam khonneo aslolea xetki zomnincher khupuch dharunn porinnam zala mhonnpachem sot, konnuch nakarpak xokchona. Hea bexistin cholpi ‘mining’-ak lagon tea vattharamni aslolea xetki zomnicho vhodda promannan vibadd zavn lokamni ap-aplim xetam rovpachim poryan bond keleant mhonnpachem ugddapem zalolem asa. Hea karannank lagon lok dusrea vevsayam kodde vollon gela. Kaim lokamni aplim adim roitalim tim xetam podding dovorlolim pollevpak mellttat, ani hachem karann mhonnllear, kaim zannacho somzut oso zalolo asa ki, zorui heo xetki zomneo chodd vorsam ‘barren land’ koxeo dovorleo zalear, ek na ek dis tanchem bandkama korpa khatir rupantor korpak tankam sorkar maniatay ditolo.Punn hem kitlem meren sot zavn asa, hem mat sangonk kotthin. Gõychem xetki khatem dor vorsa pavsallo suru zalea kai, xetkaream khatir veg-veglle torecheo yevzonneo jahir korta. Xetki khateachea mhonn’nea pormonnem hea yevzonneancho labh Gõyche hozaramni xetkar ghetat. Prot’tek vorsa Gõychea odmas-potrant xetkaream khatir kottimni rupiyanchi tortud keloli asta. Punn khoreponnim kitle sonkhen Gõyche xetkar tacho faido ghetat, hem mat sangonk sorkarak xokyo zaina. Heram rajyank sor kelem zalear Gõychem xetki utpon’ khupuch unnem asa hem sangpachi goroz na. Xetam rovpak toxench dusre torechi pikhavoll kaddpak Gõychem hovaman (climate) khupuch borem asa mhonnpachem xetki zannkar sangtat. Choddanchodd lok hea xetki vevsaya kodde yeuncho oso khup pavtt sorkaran proitn kelolo dison yeta. Punn itlem ason poryan, Gõycho lok hea xetki vevsaya kodde vollpak bhorpur fattim asa. Xetki vevsayacher oxe torecho vaitt porinnam zavpachem anik ek karann mhonnllear, sorkara koddlean itleo suvidha ani sovloteo mellon poryan, xetamni vaur korpi vavraddi mellpak bhorpur kotthin zalam. Eka kallar xetam aslolea vattharamni eka-mekanchea xetamni ganvcho lok umedin vaur kortana distalo. Aiz hea xezareachea zalear faleam dusrea xezareachea xetamni vochon xetki vavrak hat-bott ghaltalim. Itlench nhoi, tor eke familint don mon’xam asum vo dha mon’xam asom, pavsallo suru zalea kai, soglleam von poilim xetam rovpachea ani luvnni zanv meren sogllo vavr sangatan kortalim. Punn aiz hem toslem kainch dison yena. Eka-eka gharantlim bhurgim aiz xikxonn gheun vhodd-vhodd zuttiyancher asat. Mhargai dispottim mollbache tengxer tenklea ason meren, dukonam velo orov-gotto gheta. Xetamni vaur korpak aichea kallar Gõychea bhaile kamdar haddpak poddlolean, he kamdar khupuch mozuri magtat. Eka vellak viktem gheun khal’lelem borem, xetam rovop itlench naka, oxem-i kaim zannam mhonnttat. Ani oxim sabar karannam asat, zankam lagon, ho xetki vevsay vorsan-voros Gõyant unnem-unnem zait veta. Toruipunn Gõyant ho bond poddot vetolea xetki vevsayacher Gõykaramni punor vichar korpacho aiz vell aila. Amchea purvozamni rakhun dovorlolim him xetam porot ek pavtt rovpachea vavrak survat korchi poddttoli. Ami sogott Gõykaramni ek gozal ghott lokxant dovorpachi goroz asa, ani ti mhonnllear, ‘mining’a fattlean atam fuddarak xetki vevsay hoch amcho dispotto-igraz zavn asa, hem suriya uzvadda itlem sot ami nakarun cholchem na!


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 7:00 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Bhurgeanchi Kanni

Don Bebe

Amche kuddint kitlim haddam asat?

A

mche kuddiche veg-veglle bhag zoxe porim amche hat pãym, amchi tokli, adi amche kuddi sorxille pois zal’le zalear kitem zatolem aslem? Oxem kiteak ghoddona? Hache voir kednam tori vichar kelai tuvem? Amche kuddiche vegveglle bhag amche kuddik dhoron urtat amchea haddank lagon. Haddancho ek sangaddo (skeleton) toyar zata ani hea sangaddea vorvim amche hat, pãym, tokli, adi amche kuddi sorxil’le pois zainant. Amche kuddint kitlim haddam asat tim amkam polloun mezunk mellonant. Punn ami xikon zanant ki amche kuddint sumar 206 haddam asat mhonn. Tantuntlim ordim amchea hatant ani

pãyant asat. Amche kud-

dint zaite nazuk (delicate) bhag asat zoxe porim amchem kalliz, amcheo antkoddeo (intestines) ani amchem pott. Tea bhair amche dolle ani amchea mendvakui rakhchi goroz asa. Hem rakhpachem kam’ amchim haddam kortat. Amchea haddanchi ek almar (cupboard) koxi toyar zaun he nazuk bhag ani sandhe suroxit urtat. Amchim haddam sompeponnim moddonant. Hachem karonn zaun asa ki amchim haddam ekdom ghott zaun asat. Pul ani imaroti bandtana simitt ani ‘concrete’ vapurta tim zaito kall uronk zai mhonn punn amchim haddam tanchea poros ghott astat. Ghott asunui amchea haddank chodd vozon asona. Punn hacho orth oso nhoi ki tuvem kitli mosti korum yeta ani

tujim haddam moddchinant. Ami koxim choltat, dhanvtat, khatat vo boroitat? Ami amche kens ugoitat, ‘exercise’ kortat, khelltat ani jevtat. Hem kortana ami amche hat, pãym, gomtti, bendd, adi vaprunk zai. Haka lagon amchim haddam eka mekak ‘joined’ asat. Zoim don vo subez haddam ‘joined’ asat, taka ami ‘joint’ mhonttat. Hea ‘joints’-haka lagon ami sompeponnim zaiteoch vostu korunk xoktat. ‘Joints’ veg-veglle toreche astat zoxe porim gomttecho, kompracho, bhuzacho adi. Amchim haddam ani ‘joints’-hanchi amkam kitli goroz tem amkam kolltta. Tor ami tancho vapur ani sambhall bore bhaxen korum-ia.

Bebeancho ek chombo zhaddantleamni cholon vetalo. Auchituch hea chombeantle don bebe eka vonddkean poddle. Vonddkea voir aslolea bebeamni vonddkean nodor marli, to vonddko kitlo khol asa tacho odmas kelo ani vonddkean poddlolea don bebeank sangonk lagle ki tumche lagim anik portun hea vonddkeantle bhair soronk zanvchemna. Tumi meloleanuch asa. Vonddkean aslolea donui bebeamni voir aslole bebe kitem sangta tacher matui lokx dilem na ani vonddkeantle bhair yeunche khatir aple kuddint asa titloi fors vaprun te uddyeo marunk lagle. Jitle he dogui bebe chodd uddyeo martale titlech voir aslole bebe tankam sangtale “Are tumi uddyeo marinakat, tumcheamni vonddkeantle bhair soronk koxench ghoddchemna. Tumi anik vanchche na.” Akhrek don bhitorlea eka bebeak dislem ki tachean anik vonddkeantlo bhair soronk zanvchem na mhunn ani tannem mhunttlem “Dukh sonsun morche bodlek hanga ogich boson melolo odik borem” ani uddyeo marpachem bond kelem. Punn dusrea bebean uddyeo marpak chaluch dovorleo ani odik odik unch uddyeo marunk laglo. Xevottak tannem itlea forsan uddi marli ki to vonddkeantlo bhair poddlo ani dusrea bebeamxim pavon khoxi zalo. Ho bebo vonddkeantlo bhair pavlea uprant dusrea bebeamni taka mhunttlem “Are ami kitem bob marun sangtale tem tuvem aikonk na?” Bebean tankam iskuttavn sanglem ki apunn bhero asa ani apnnak matui aikonk yena. Tumi je bob martale tem polloun mhaka distalem tumi

mhaka utejon’ (encouragement) ditat mhunn odik unch uddyeo marpak ani hanvem toxench kelem. He kannientlean amkam don dhodde (lessons) mellta. Amche jibek jivit rakhpachi toxich moronn haddpachi xokti asa. Trasant poddloleank ek utejon’-achem utor porian taka tea sonkottantlo vattaita. Trasant poddloleak utejon’ na diupi ek utor porian tacho jiv gheum yeta. Tea khatir bhurgeamno kitem uloita tem sintidan uloyat. Jivitachea dennea vixim uloy. Tujea utranchi xokti trasant poddloleak utejon’-achi asot zalear tache tras kabar zaun tachem jivit sukhi zaunk xokta. Zo monis dusreank utejon’ dita to khorench mahan.

Amchea fuddareank Aichea disa Mhan Mon’xanche vollkhum-ia Zolmdis Sokol dileat te amchea Bharot desache mahan fuddari zavn gele. Tanche fottu ami sokol ditanv. Tanchim nanvam tumi sangat.

Sonvsarant aichea disa – 6 Julay - zaite monis zolmant aileo. Tantuntlo ek monis mhuntllear George W. Bush Jr.

Aichea disa

Mhotvachi Ghoddni l Aichea disa mhunttlear 6 Julay hea disa poilech pavtt ‘rabies vaccine’-ak sunnem chablolea mon’xacher vapurlem ani tea mon’xak mornanmtlo vattailo. l Hachea adim sunnem chabololea mon’xak nivoll korunk koslench vokhod naslem ani sunnem chablolo monischodd pavtt mortalo. l

A

B

‘Rabies vaccine’ hem Louis Pasteur hannem sodun kaddlem ani 6 Julay 1885 hea disa poilech pavtt tacho vapor korun sunnem chablolea mon’xacho jiv vattailo. l

George W. Bush-a vixim mahiti.

Aiz poriant Louis Pasteur hannem sodun kaddlolem ‘rabies vaccine’ tea duensak vapurta ani hozaramni sunnem chablolea lokacho jiv vattaita.

l Tachem sarkem nanv George Walker Bush. l Zolm -

6 Julay 1946

l Tachea bapaychem nanv George H.W. Bush ani avoychem

nanv Barbara Bush. l To bhurgo astana xikpant huxear aslo ani 1975 vorsa

farovn urlole asa. Farovn urpachem karann mhunttlear thoim thavn bhair sorpak roste na, kiteak soglle roste te buddtten vhanvon gelole asa. Uttarakhandan hea sonkottak lagon khub luskonn zalam. Soglle roste, pul, bouxik imaroti ani dusrem

C

D

Tanchim nanvam tumi boroyat A_________________________ B_________________________ C_________________________ D_________________________ Zabab: (A) Mahatma Gandhi; (B) Jawaharlal Nehru; (C) Sardar Vallabhbhai Patel; (D) Indira Gandhi

Amchea ‘Defence Forces’ hankam Salam

‘Harvard Business School’ hantun tannem aplem xikxonn kabar kelem. l To ek khellacho mogi aslo, tea khatir Texas Rangers hea baseball pongddak tannem khub ortik adhar dilo. l To Texus hacho 46vo ‘Governor’ zalo ani Texus-acho karbar 1995 to 2000 poriant choloilo. l To 43ro United States of America-cho ‘President’ zalo. US-cho ‘President’ mhunnon 2001 tem 2009 hea vorsamni desachi seva keli. l 2009 vorsa George W. Bush hachem USA-chem odheokxponn somplem ani tachi suvat mhunttlear US-cho ‘President’ Barack Obama zalo zo azun poriant Amerikecho odheokx mhunn asa.

Tibe (dots) zoddat Sokol chitr dilam tacher bariksannin nodor marat. Soglle mellon hea chitran 42 tibe (dots) asat. Tibo 1 to tibo 42 he ankddeam pormonnem zoddat

Foujentle xipay zantteank sugur zagear vochpak adhar dita.

Amchea desachi rakhonn xokti (Defence Force) fokt videxi desamni kelolea akromonnak fuddo korina, punn desan jem vaitt ghoddta titleai suvatancher amchea desachi rakhonn xokti porjek pavta, tankam sambhallta ani rakhonn korta. Uttarakhand hea prantan jem sonkott ailem ani ghoram daram moddlim, roste, pul moddon gele ani hozaramni lok trasant poddle tea khinnak amchea desachi rakhonn xokti anik ek pavtt akantak sampoddlolea Bharoteank adhar diunk toyar zali. Hea sonkottacho porinnam mhunttlear hozaramni lok nam zala. Dusrea utramni te jivi aspachi xokeotay komi asa. Amche ‘Army’ ani ‘Air Force’ sohokaran vavron ek lakh dha hozar (1,10,000) trasant poddlolea lokak vattaile. Tankam sonkottantle bhair kaddpak amche rakhonn xoktin torekvar upay ghetle ani yesesvit zale. Hea yedea vhodd sonkottantle lakhamni lokak vattavpachem ani tankam novem jivit diupachem xrey (credit) fokot amche rakhonn xoktek favo zata. Azun pasun ogllea unnea ikra hozar lokanchi khoboruch na. Te jive asa vo mele hem kainch sangpak zaina. Tea khatir sogllea zageancher ‘helicopters’ ghevn bariksannin chovkoxi kelea ani anik jive aslole lok khoinch uronk na hea nirnnoyacher pavlea. Ek lakh dha hozar trasant poddlolea lokak je ‘Army’ ani ‘Air Force’ hannim vattaile punn he lok atam Kedarnath, Gauri Kund, Gauri Gaon, Badrinath, Guptkashi, Harshi, Chamoli, Tehri ani Uttarkashi hea zil’leamni

Foujeche xipay tatpurto pul bandun trasan poddloleank sugur zagear vhorta.

‘infrastructure’ portun bandun haddpachi goroz asa. Luskonn jem zalam tacho odmas kela tea pormonnem unnech te 3000 krutt rupiya Uttarakhandache punor banddavolli khatir zai poddtele. Kendr sorkar 1000 krutt rupiya ditolo mhunn khatri asa. Teach borobor don bhaileo ‘agencies’ hanchea

Kottinn poristhitin foujeche xipay trasant poddloleank sugur zagear vhorta.

Foujeche xipay lhan-lhan bhurgeank sonkottantlim vattaita.

lagcheanui modot ghevpachi tozvit asa. Hea ‘agency’ lagchean 90 ttoke dan (grant) ani dha ttoke rinn hea nemacher artik sohokar melltolo. Teach borobor Bharot sorkar ‘World Bank’ (WB) ani ‘Asian Development Bank’ (ADB) hanchea lagcheanui modot ghevpacho asa. Fattlea sumar 20 disank Uttarakhandan nisontton ghoddlam tacher niyall kelear ang xirxirta. Lakhamni lokank ‘Army’ ani ‘Air Force’ hannim salvar kele tacher niyall kelear eka vordan ojap dista ani dusrea vordan amchi Bharot desachi rakhonn xokti itlea promannikponnan porjechi seva korta tem pollovn gorvan amchea ‘Defence Forces’ hankam xabaski diunk xi dista. Hangasor ami kaim fottu amchea vachpeanche nodre somor dovortanv. Hea fottvam vorvim ‘Army’ ani ‘Air Force’ hannim kelolea vavrachi kholay amkam melltoli. Irene Cardozo Candolim, Gõy

Proxn Soglle tibe zoddlea uprant koslem chitr toyar zalem? Taka favo toso rong bhor.


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 6:55 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

Xikxonn

Amcho Avaz

Xikxonn odhikar kaideant durusti korat

Mhoino somplo tori ‘text books’ pavonk nant Ponnje (AAP): Xikxonnik voros suru zavn ek mhoino soron gelo, torui xikxonn khatea koddlean vidhearteank ditat tim fukott patthpustokam (text books) azunui mell’lolim nant. Hea vixim xikxonn khatea kodde chovkoxi keli zalear, xikxonn khateant aslolea odhikaream koddlean somadhan divpa sarkhe zabab mellonant. Mhoino sompon dusro mhoino suru zalo, torui vidhearteank goroz tim patth-pustokam xikxonn khatea koddlean azunui mellonk naslolean, hea lakhamni xikpi bhurgeanchem khupuch luskonn zavpak laglam. Itlench nhoi, tor vidhearti, tancho avoy-bapuy ani iskolantlea xikovpeam koddlean sod’deak xikxonn khatem ani mukhel montri Parrikar zache kodde xikxonn khateacho tabo asa, tancher khor ttika zavpak laglea. Chalu xikxonnik vorsa sorkari onudhanacher cholpi ani odhikrut sorkari iskolamni xikpi vidhearteank sorkar dita tim fukott patth-pustokam azunui mellonk nant. Prot’tek iskolant don tem tin vixoyanchinch pustokam pavleant punn sogllea vixoyanchim pustokam Gõychea ekui

iskolant pavonk nant. Him sogllim patth-pustokam iskolamni kedna meren pavtolim hachi mahiti iskolanche ‘headmaster’ vo ‘Zonal Education Offiers’ hankam poryan mahiti na. Fukott ditat tea patth-pustokam pormonnech dor vorsa vidhearteank ‘rain coats’ ani ‘uniforms’ ditat, tancho poryan azun meren pot’to naslolean vidhearteanchea palokam (parents) modem sontapachem vatavronn posorlam. Mahiti mell’lea tea pomonnem fokt ek vo don vixoyanchim pustokam atam meren iskolamni xikpi bhurgeank mell’leant. Xikxonn khatean hea vorsa ‘zonal education

9

Sardinha-chi Parrikar-acher ttika

officers’ hanche koddlean vorsavolli pormonnem jem patth-pustokanchem ‘list’ melltta, tem hea vorsa usram mell’lolem. Tech porim him pustokam chhap’pachem kam Gõy raj’jya bhair zata aslolean, him pustokam pavpak uxir zala zavnk zai, oxem-i uloilolem aikopak melltta. Torui kaim vixoyachim pustokam iskolamni pavleant.Kaim iskolantlea xikovpeankuch him pusotokam ‘zona education office’-antlean vhorchim poddtat, taka lagon ho guspa-gondholl zala zavpak zai, oxem kaim zann mhonnttat. Vidhearteank xikxonn khatea koddlean mellttat te fukott ‘rain coats’ ani ‘uniforms’ hanchi poryan xikxonn khatean koslich mahiti ‘zonal education officers’-ank divnk na oxem ugddapem zalam. Iskolamni xikpi vidhearteanchi sonkhea monant dhorli zalear, iskolam suru zanvche adim heo soglleo vostu xikxonn khatean toyar dovorpak zai asleo. Punn xikxonn khatean apnnailolea bezababdari karbharak lagon vidhearteank xikxonnik luskonnak fuddo korcho poddtta, hem atam spoxtt zalolem asa.

Ponnje(AAP): “Mukhel montri Manohar Parrikar ho atam ‘hero’ uronk na, punn to sod’deak mhargaieyecha proxnak lagon ‘zero’ zala, oxi khor utramni Dokxinn Gôycho khasdar Francis Sardinha hannem kelea. Iskolancho vell vaddoup ani Chowgule kolejintlo guspa-gondholl pollelo zalear, Parrikar-acho goirkarbhar dison yeta,” oxem sangon Xikxonn Odhikar Kaideant (RTE) durusti korpachi goroz asa, oxem mot tannem porgott kelem. Iskolancho zo ‘time-table’ zo Parrikaran vaddoila, to fattim

ghenvcho oxi-i magnni tannem potrkaram lagim uloitana keli. Francis Sardinha hannem fuddem sanglem, iskolamni bhurgeank ditat tea modlea vellachea jevnnacho vikhallo porinnam zavop, hi ek khupuch durdoivi gozal zavn asa. Tea khatir sorkaran hea modlea vellachea jevnnachea bodlek bhurgeank duddvancho bot’to (allowance) dinvcho, oxi magnni tannem potrkaram kodde uloitana keli. Iskolancho vell vaddoupi ho xanno monis konn? Oso proxn upostit korun, Sardinhan sanglem, iskolancho ho vaddoilolo vell mhonnge, xikpi bhurgeank ani tanchea palokank hi ek kheast zavn asa. Ordem vor vaddoun Parrikar kitem sid’dh korunk xokta? Oso soroll proxn tannem potrkaram kodde uloitana kelo. Xikxonn Odhikar Kaido ho kendrant sot’ter aslolea Kongres pokxacho

aslo, torui Gôy raj’jya khatir to yogeo asa vo na hem sthanik sot’ter aslolea sorkaran pollevpachi goroz asa. “Orxim poryan Kendr sorkaran ghalun dilole nem ani kaide sthanik sorkar khoim pallta?” osoi proxn Sardhinan kelo. Potrkaram kodde fuddem uloitana, Gõyant bond asloleo minam khonneo hea chalu vorsa tori porot suru zavpak zai, oxem mot manddun Sardinhan mhonnllem, hem ‘mining’ prokronn ‘supreme court’-ant aslolean sthanik Parrikar sorkaran khupuch chotur ravpachi goroz asa.Goroz poddli zalear, Parrikar-an hea adim sorv unchle nitisobhent dilole ‘affidavit’int bodol korche, oxi suchovnni Sardinhan Parrikarak kelea. “Gaiyechea masacho proxn azunui suttavo zavnk naslolean tachem mol mollbache tengxer pavlam.Goa Meat Complex

vevosthit ritin cholona. Giraykank vevosthit ritin masachi purvonn zaina. Ani jem mas bazarant vikhrek asta, tachem mol mas khavpeank porvoddona. Gõyant yeupi vahanak sorkaran ‘entry tax’ lagu kelolean, tacho gombhir porinnam jevnnakhannachea vostuncher zala. Mhargai Gõyant khupuch vaddlea ani gorib-sadea loka sangata he mhargayecho fottko astig lokakui bosla,”oxi khor ttika Sardinhan Parrikar sorkaracher keli. “Eke vatten nodintlea udka pondchi renv uspipacher bondi ghatlea, tori dusre vatten bekaidexir ritin ani bhroxttachari margan renv kaddpachem chaluch asa. Parrikar Gõyche sot’ter ailoleak thavn soglleach mollancher hozaramni proxn nirmann zaleat. Ekach utran hem BJP sorkar sogllech kodden opyexi zala,”oxem-i Francis Sardinhan potrkarank sanglem.

‘Ti ‘Headmistress’-uch nhoy, amchi avoy asli!’

Jacinta Fernandes-ak dukhabhorit adeus Bardez (AAB): ‘Obghatan somploli Jacinta Fernandes hi Our Lady of Rosary Convent High School hachi mukhel xikovpinnuch nhoi, bogor amchi avoy asli,’ oxe torechea dukhest ul’lhasamni bhoron ani ghosghoxit dolleantlim dukham varoun hea iskolantlea vidheart-

eamni, xikovpeamni ani iskolachea karbhareamni ‘Headmistress’ Jacinta hichea pret-yatre vellar udgar kaddle. Jun 1 hea disa, donparam 3 vaztam Marna-Siole dhenvter eke ‘crane’-in ‘activa’ skutterik dhopko dilolean, hi skutter cholovpi 56 vorsam pirayechi Jacinta Fernandes hi obghat ghoddlolea zagearuch sompli. Somploli Jacinta Kevin Fernandes hi Xell-Bastora hangachi ason,

Peddnea talukeantlea Mandrem ganvant Our Lady of Rosary Convent High School hachi mukhel xikovpinn asli. Obghat ghoddlo tea disa ti Mandrem thavn aplem iskol sutton porot ghara portotana tika ho nixttur obhghat ghoddlo. “Jacinta amchea iskolachi ‘headmistress’ asli, torui amche kodde tichi vagnnuk khupuch maiye-mogachi asli. Amche kodde uloitana ani vagtana, tinnem apunn hea iskolachi mukhel xikovpinn mhonnpachi kednach hukumxai cholovnk na. Hea iskolachi ani tantunt xikpi

bhurgeanchi progoti zanvchi, hoch ticho mukhel hetu aslo. Amkam ti eke xikovpinni poros eke avoichea rupachi asli, tichea hea mornnak lagon ami sogllim aiz onath zalim,”oxe udgar eka vidheartean tichea mornna vellar ximitirint kaddle. Jacinta hinnem 1998 vorsa Mandrem hangasor Our Lady of Rosary Convent High School ubharlolem. Hem iskol ubharlem tea kallar hea iskolant 7-vi merenche vorg choltale. He vorg fuddem vhorpa khatir tinnem xikxonn khatea kodde 8-vichea vorgachi magnni

keli. Tika tea vorsa xikxonn khatean porvangi nakarlolean ti nitisobhent geli ani koxei toren 8-veche vorg suru kele. Uprant hea iskolacho vistar zavn atam hea iskolant 10-vi merenche vorg choltat. 10-vecho nikal boro ani ut’tom lagche khatir ti xikovpeancher ani vidhearteancher aplem kherit lokx divn margdorxonn kortali. Gelim tin vorsam thavn hea iskolacho 10-vechea porikxecho nikal 90% odhik lagta. Punn hea vorsa to 100% laglo. Ho nikal 100% lagcho hem tichem mullak thavn sopon

aslem, ani Devak argham mhonnllear ho 100% nikal laglolo tika jivi astanach pollevpak mell’lo. Jacinta gelim 20 vorsam hea iskolachi mukhel xikovpinn asli. Vidhearti, tanchim avoy-bapuy ani xikovpeam kodde ti khupch movall asli. Xikpi bhurgeank ti khud apleach bhurgeam porim moipas ditali. Tichea mornna udexim nhoi fokot Mandrem ani Xell-Bastora hangasor, bogor ti ‘headmistress’ zanvche adim tinnem jitleai iskolamni xikoylam, titleay iskolamni tichea obghati mornnacher dukh porgott kelem.

Bolayki ‘Analgin’ ani goddem mutachea vokhdancher bondi Mumboi: Sorkaran tin lok vapurpi vokhdam bond korpacho nirnnoy ghetla. Him vokhdam je choddxe dotor duentink dita tim mhunttlear diabetes-ichem vokhod ‘pioglitazone’, dukh unni korpachem vokhod ‘analgin’ ani monbhong (depress) zalolea mon’xak diupi vokhod ‘deanxit’. Him vokhdam bond korpachem karann mhunttlear tanche vorvim mon’xache bholaykek dhoko asa oxem atam kollon ailam. Hea vokhdam vixim barik mahiti bhair sorlea ti mhunttlear ‘pioglitazone’ vokhda vorvim kallzachem duens zaum yeta ani taka lagon mon’xachea bannean ‘cancer’ zavpachi xokeotay asa. ‘Analgin’ hem vokhod bond korpa fattlo udex mhunttlear ak’kho sonvsarbhor oxem mandtat ki hem vokhod dilear mon’xachea jivitachi surokxa vaitt doxer pavum yeta. ‘Deanxit’ hem vokhod mon’xachea jivak khub

marekar asa ani taka lagon Denmark desan tachem nirmann zalolem thoim pasun tem bond kelam. Him vokhdam bond korpacho nirnnoy dusrea-i desanim ghetla te des oxe asa – America, Britain, European Union ani Australia. ‘Pioglitazone’ hem vokhod Bharotan bond korop mhunttlear 700 krutt rupiyancho ‘market’-an unnav zatolo. ‘Health and Family Welfare’ montraloyan him tinui vokhdam ‘Drugs and Cosmetic Act 1940’ hachea 26A koloma pormonnem

bond keleam. Him vokhdam bond korun ortik mollar zaito ghuspagonddol zatolo mhunn thoddo kall sorkaran bond korpacho nirnnoy fuddem fuddem dukhol’lo ani atam anik dusro upay na zavn sorkaran him tinui vokhdam bond korchinch poddlim. Him vokhdam bond keleam mhunnon kruttamni duddvanchem luskonn zatolem ani jea komponeank hea bonda khatir mar bostolo teo komponeo oxeo asat – Abbot, Sun Pharma, USV, Lupin, Ranbaxy ani Wockhardt.

Opghatan dotoracho hat katron zomnir poddlo Hospitalan operesanv korun hat portun mell’lo Mottor marun gelea uprant ani tacho hat katrun poddlea uprant, aplem mon xant dovrun katron poddlolea hatak gheun operesanv korunk to hospitalan ghelo Novi Dil’li: Kaim dis adinch, ek dotor Yamuna Expresswaycher opghatak sampddon jito urcho-uron, opresanvachea adharan aplo katorlolo hat portun zoddunk pavlo. Hi ghoddnuk sumar 1.30 vorancher zaloli. Gurgaon-chea Pushpanjali Hospital-antlo ‘nephrologist’, Dr Mahender Narain Singh ani tacho bapui Tundla, Uttar Pradeshak saun ghora portotale. Mottorachea fattlea ‘seat’-ar asloli udkachi battli kaddunk mhunn tannen Yamuna Expressway-cher mottor thamboilolem tednam fattlean saun eka mottoran tacher dhok’ko marlo. Kaim khinnam mozgotinch hem ghoddlem mhunn tannen sanglem. “Vhodd gotin aslolea mottoran mhaka fattlean saun dhok’ko marlo, ani dusrea khinnak mhoje hat roktan bhorleat te mhaka disle. Uzvo hat katron, 50 metre ontoracher xevtton poddlolo,” mhunn tannen sanglem. Punn, tannen aplem mon xant dovorlem ani rogot niyontrit dovrunk, aplea bapaik tachea luskonn zalolea hatak kopddean bandunk sanglem. Kaim somoya bhitor ‘ambulance’ thoim pavli. “Kidney transplants’-am vellar adhar kelolean, katorlolo bhag porun bosounk to sarke toren samballunk goroz asli mhunn hanv zanno aslo. Ani haka lagon, mhaka poilim vhelolea

Kailash Hospitolant, katorlolo hat ‘icebag’-an ‘pack’ korun ghetlo. Thoimchea dotoramni rogot vhanvpachem niyontrit dovrunk ‘dressing’ kelem, ghavo nitoll kelo ani mhaka xud’dher dovrunk ‘intravenous fluid’ dilem. Tachea uprant ‘reconstructive surgery’ khatir ami Sir Ganga Ram Hospitalan gele,” mhunn Singh-an kolloilem. ‘Re-plantation’-an kollav zayit zalear ‘reperfusion injury’-k lagon moronnui zaunk xokta, hospital-antlea ‘plastic and cosmetic surgery’ khateachea sonchalok, Dr Mahesh Mangal-an kollit kelem. “To ‘patient’ yenvchea adinch ami ‘operation theatre’-an soglli toyari korun dovorloli. Hea opresanvachea vellar don ‘team’-imni vavr kelolo,” mhunn Dr Mangal-an sanglem. Hi ‘surgery’ yesesvitponnim chear voramni purnn zaloli, mhunn dotoran fuddem sanglem. “Patient-achi ‘post-surgery recovery’ bori asa. Tin te chear mhoineam bhitor, hat halovop, lhov vostu ukhlop, udkacho ‘glass’ dhorop, vo ‘mobile phone’ vapurpa sarkim sadhim karyam to korunk pavtolo. Tachea ‘functional nerves’-amni sudharonnancher adharit, ‘pen’ dhorunk vo borounk, vorsa voir somoy lagonk xokta,” mhunn dotoran sanglem.

Zonelantlean…

doris diAs

Ekach Hospitalant ani ekach kuddant dog ostorio duent asleo. Jea kuddant tim ravtalim tea kuddak fokot ekuch zonel aslem. Poile ostoriechi khatt tea zonelaxim asli, zalear dusri ostoriechi khatt dusre vatten asli. Poili ostori jevnnam uprant sodanch zaito vell bosun ravtali, zalear dusri ostori jevtoch rokd-

dich nidtali. Karonn ti chodd duent asli ani khub oskot zaloli. He oskot ostorien, hospitalant aple dis vajeum nastanam sarche khatir, ti poili ostori zonelantlean bhair pollet tika khub gozali sangtali. Ani ticheo tea gozalimni gul’l zaun, ti dusri ostori aplem duk ani khubxe pavtti apunn piddest ani hospitalant asa mhonn visortali Kaim satolleam uprant ti poili ostori ho sonvsar soddun geli. Apli sangatinn, rati nidlole kodden hea sonvsarak ontorli mhonn kolltoch, te dusrie ostoriek khun duklem. Tinnem tiche khatir don dukham-I golloyli, Te sokallim hospitalantlea tea kuddant duty korunk asloli

nors-ui te poile ostoriechea mornnan duki zali. Moddem thoimsorlem kaddun vhorpachi fuddli vevostha korun zatoch ti nors vochunk vetali. Titlean, te dusrie ostorien norsi kodde upkar magun, apli khatt zonelaxim vhorun ghetli. Ti ostori, atam apunn ekli asa mhonntoch, aple khatticher bosun zonelantlean bhair polleun aplo vell sarunk tozvit korunk lagli. Punn tea zonelantlean bhair polleun ti khub niraxi zali. Karonn tea zonelantlean tika fokot ek kalli vonott distali. Te kale von’tti xivay anik kainch disonaslem. Ti chintunk poddli. Itle dis ti, mhoje bazuk asloli ostori zonelantlean bhair polleun,

veg-vegllea vixoyancheo mhaka kitleo khobro ani gozlai sangtali! Ani atam hanvem zonelantlean bhair pollelear, fokot kalli vonott dista. Dusre pavtt ti nors vokdam gheun kuddant aili tednam tinnem te norsik sanglem – “mhoji sompun geloli sangatinn hea zonelantlean bhair pollet mhaka khub khobro sangun gozali kortali. Punn atam, mhozo vell pasar korunk hea zonelantlean bhair polle zalear, fokot kalli vonott dista, anik kainch disonam. Zalear hem oxem koxem?” Norsin mogan te ostoriechea khandar hat ghalo ani tika sanglem – “ ti mourn gelea ti ostori

khub kall kudd’ddi asli. Tika kainch disonaslem. Tuka ji kalli vonott dista, ti legit tika disonasli.” “Oxem? Zalear ti zonelantlean bhair polleun kitleoch khobro sangtali ti koxi tor?” Ostorien ojapun norsik vicharlem. “Hoi… ti tuka khobro sangtali, punn zonelantlean apnnak kitem dista mhonnun nhoi. Ti toxi tuka mud’dom khobro sangtali, kiteak tika tum khuxal asloli zai asli. Tuka ji pidda zalea, tantuntlean tujem mon pois aslolem tika zai aslem. Tika tum khuxal asloli zai aslem. Tech khatir ti tuka khobro sangun ghottay ditali.” Norsichi hi zap aikun ti ostori ogich poddli.

DHS Sample Survey-intlean sid’dh:

Gõyant 87% nagrik nirogi Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõy rajyantle 87% nagrik nirogi (healthy) asat mhonnpachem Gõychea bholaike khatean halinch kelole ek ‘sample survey’-intlean ugddapem zalam. Zalear 13% nagrik kosle na kosle piddent giraslole asat oxem-i hea nomuno sorvekxonnantlean nodrek ailam.

sorvekxonna udexim spoxtt zalam. Dr. Agarwal hachea sangnnea pormonnem Gõyant 73% nagrikank ‘mediclaim’ he yevzonne vixim mahiti asa. Hea ‘mediclaim’-achi mahiti aslolea khupuch thoddea lokamni he yevzonnecho labh ghetla, oxem Dr. Agarwal hannam fuddem sanglem.

Bholayke khateachea ‘statistics’ vibhagan halinch ek nomuno sorvekxonn kelolem ani tantunt Ut’tor Gõychea don ganvantlea kaim vadde sorvekxonn korpa khatir ghetlole. Ekunn 100 kuttumbhank khas bhett divn kelolea hea sorvekxonnant, 13% lok kosle na kosle piddek lagon ilaz kortat, zalear urlolo lok bholayken boro asa. Bholayke Khateacho up-sonchalok Dr. Anilkumar Agarwal hannem hi mahiti dili. Hea sorvekxonnant kelole pollevnne pormonnem 83% lok he sorkari hospitalamni vo bholaike kendramni ilaz kortat, zalear 17% lok ho khasgi hospitalamni upchar kortat.Hem sorvekxonn kortana, nirogi vatthar ani nirogi naslolo vatthar oxe don vibhag bholayke khatean kelole. Tantun 85% lok nirogi vibhagant aspavn aile zalear 15% lok nirogi naslolea vibhagant aspavle. ‘Mediclaim’ he yevzonnecher sorkar kottimni rupiya khorch korta. Torui astana 27% lokak ‘mediclaim’ yevzonne vixim kainch khobor na, oxem he

108 Ambulance sevechi mahiti Gõychea 88% lokak mahiti asa. Gõychea 12% lokamni apnnank he sevechi koslich mahiti na, oxem sanglem. Bholayke khateacho sonchalok Dr. Sanjeev Dalvi ani up-sonchalok Dr. Anilkumar Agarwal hanchea margdorxonna khala kelolea hea nomuno sorvekxonnant Bholaike khateantlea 16 vaurpeamni sohobhag ghetlolo. Hem sorvekxonn korpa khatir hea bholaike khateantlea vaurpeank kherit proxikxonn dilolem.Hea sorvekxonnantlean 100 familim kodde Bholayke khatean sompork kelo. Hantuntlea 18 familini hea vaurpeank aplo boro sohokar divn apli ani aple familintlea mon’xanchi vevoshtit mahiti dili. ’Tumchem nanv ani tumi ditat ti mahiti gupit dovortole’ oxem Bholaike khateantlea odhikareamni lokak khatri dilea uprant, lokamni kosloch dubav dhorinastana fotta-fott mahiti dili, oxem Dr. Anilkumar Agarwal hannem xevttak mhonnllem.


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 6:55 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Somaz sudravnk sompo upay Matias Mascarenhas Calangute, Gõy

Aiz amchea somazacher dhanvti nodor marlear sabar torechem vaitt ami polletanv. Fottingponn, lonch ghevop, choryeo, maramari, dhormvad, broxttachar, poryavoronnachem nisontton, bolatkar, khun adi. Hea sogllea vaittak lagon somazacher kallokh aila, oxem mhunttlear urfattem zanvchen na. Eka motthant ek Guruji ani tache dha Xis asle. He dha Xis aplea Guru sangata promannikponnan upas, magnem, korun jiyetale. Somazant jem sabar torechem vaitt vosta tem pollovn te dukhi zatale. Somazantlo

kallokh pois korun koxe porim promannikponn, nit ani sot haddchem tem rat- dis chintun, chintun te ghuspotale. Ek dis tannim Gurujik sanglem “Guruji somazant vaitt vosta, somazacher kallokh aila, ho kallokh ami pois korunk zai, somazant je vaitt korta tankam ami dhanvddaunk zai, katrun tanche kudke korunk zai. Tuji amkam agya di ami amchea bollan ani xokten ho somazant posorlolo kallokh nanch kortanv.” Him tanchim utram aikun Guruji uttlo ani tankam tannem eke kallokh aslole kuddint (room) vhele. Tanchea hatamni dandde diun tankam sanglem “Zoso somazant kallokh asa tosoch he kuddint kallokh asa. He dandde gheyat ani kuddint aslolea kallokh-ak vo vaittak dhanvddayat. Soglle Xis aplea hatamni dandde gheun kallokhache kuddint ghusle ani sogllea aplea bollan kallokhacher akromonn kelem. Bhitor soglloch kallokh aslolean te ekamekak disonasle, tannim eka mekacher dandde marun apleo tok-

leo foddleo. Zokhmi zavn boball marit soglle Xis kallokhi kuddintle bhair sorle. Punn kallokh mat tosoch urlo. Xisamni Gurujik agro kelo “Guruji amkam torsadi di ani poi, hea kallokh-ak ami koso katrun kobar kortat tho”. Tanchem sangnnem aikun Gurujin tankam pazloleo torsadi dileo. Hatant torsadi gheun te dha Xis anik ek pavtt, sogllea bollan kallokh-acher akromonn korunk kuddint bhitor gele. Hevui pavtt, toxench ghoddlem. Tannim eka mekacher torsadi marun apleakuch katorle. Rogtam vhanvun, zokhmi zavn, boball marit soglle Xis kallokhi kuddintle bhair sorle. Punn kallokh mat tosoch aslo. Har mandun Xisamni Gurujik sanglem “Guruji Kalokh-ak dhanvddaunk amchea lagim zanvchem na. To mottoch khor, kosoch bhiyena”. Tednam Gurujin tanchea soglleanchea hatan pontteo dileo ani tankam gheun kallokhachea kud-

Kovi ani Kovita

dint gelo. Gurujin aplea hatan asloli pontti pettoili ani tache sorvbhonvtonnim uzvadd zalo. Uprant ek-ekle Xisan apli pontti pettoili, kuddint soglloch uzvadd zalo ani kuddint aslolo kallokh nanch zalo. Gurujin tankam sanglem somazantlo kallok vo vaitt vosta tem dandde, suryeo ani zhogddim korun pois zanvchem na. Portench zalear ami zonn eklean amchea borea kornneantlean he

Jivitachea umbrear

selza loPes Candolim, Gõy

Tunch Sang!

Raticho sangat zori, mhaka eksureak Torui sang fantodde vellar tum mhojea dharar kiteak?

Venisha Fernandes Sanguem - Gõy

Tukam mhozo mog nam zalear Futtlolea kallzache kuddke mhojea Tum punzait’ kiteak?

Hansun hansun Yetlem konnos Jib korunk godd Ponnsa-zhaddar Disle ponnos

Tukam mhojem poddunk nam zalear Mhojea dukhamcho themb Tujea pollear kiteak? Tukam amche yadintle kainch naka Tor tujea dolleant Mhozo rupkar kiteak?

JaFdes KunKollKar Cuncolim, Gõy

Tuji vat tunvem sodli zalear Tuji chal azun Addkhovta kiteak?

Soglleak Atam Soglleak atam Hirvem zalam Zhadda tongxer Thambddim fulam

Khup dhattlam mhojea mathear, Tachi savlle-miri Tujea koplar kiteak?

Sontri fuloit Mhadd ubhe Panam haloit Benddeam ani… Gonsalleam rompe Pausa git Gaita Gõy Suk’kea tonnak Jivit Novem

pontte bhaxen uzvadd zaunk goroz. Somaz bodolpak ek sompo upay “Tukach Tum Poilo Bodol”. Tuje jinnen aslole ogunn umttaun bhair uddoy. Oxem zonn eklea somazachea vangddean kelear, dubava viret amcho somaz promannik ani uzvaddit zatolo. Boreponn tujexim poilem suru zaumdi. Ixttamno, hi ek lhan kanni amkam zaitem xikoita. Somazant sabar torechem vaitt vosta tem polloun ami gunngunntanv, pirngonvtanv. Punn tem nopoit korunk ami koslech upay ghenanv. Somazantlem vaitt pois korpachem kam somaz sevokanchem, amdaranchem, montreanchem, khasdaranchem, sarpanch-anchem, panch-anchem, padrinchem, madrinchem, sorkari odhikareanchem oxim nimitam diun amchi zababdari ami talltanv. Oslea amchea allsayechea ani bezababdarichea sobhavak lagun apsvarthi monis, zanv te magir am-

inch nivddun haddlole amcheach ganvche put-dhuvo vo sorkari odhikari amcho faido gheta, amcher ani ganvcher sompeponnim fottingponnachem, broxttacharachem, kallokhachem raj vistartat. Mhaka zai tem mhaka mellta, dusreanchem mhaka kiteak poddlam? Tem kam mhojem nhoi! Mhojea lagim vell nam! Oslem dhoronn gheun ami jiyetanv ani uprant somaz piddear zala mhunn xinn kortanv. Kan ason ami bhere zatanv, dolle ason ami kudd’dde zatanv, jib ason ami mone zatanv. Oslea amchea vagnnukentlean ami somazacher kallokh haddunk bhagidar zatanv. Zonn ekleak amkam Devan kherit gunn ani dennim dilolim asa tim amcheach pasot nhoi punn somazachea ani somestanchea boreponna pasot vaprunk goroz. Oniticher, broxttacharacher amcho nixed marunk goroz. Cholat tor oniticher nixedh marun nit haddunk vavrum-ia. Zonn ek-eklean lhan pontti pettoun kallokhant uzvadd haddunk vavrum-ia.

Kai Svota bollar ubem rauchem? Atam tannem korchem kitem?

Collegichem xikop sompoun Jivitachea humbrear ubem Oxench aslem ek cheddum Ghuspol’lem chintnanim Poromporechea bhavnanim Adunik kallachea vicharanim Zati- kati add zuzunk Xikoil’lem xikxokanim Dot divop, ghevop somazik vaitt Mhunn vachlolem iskolachea pustokanim Broxtachar munisponnacho dusman mhunn aikol’lem prodyapokachea ulopanim Pustokavelem xikop xikun Xikxokancho sol’lo mandun Kovita, lek, machievelean Somazik vaittam voir lokank zagoun Jivitachea humbrear az tem asa ubem Az tem asam ubem ‘College’-ichem xikop sompoun Ghelem tem nokri sodunk Magunk lagle lak Atam tannem korchem kitem? Nokrek lagun lak diunche?

Collegichem xikop sompoun Mogan hem poddlem Bhurgo unnem zaticho mhunnun Ghorcheanni nakarlem Atam hannem korchem kitem? Apleach ghorcheam add zuzchem? Kai Zati- kati visrun kalzachem aikuchem? Atam hannem korchem kitem? Collegichem xikop sompoun Kazarache dis pavle Sasumaim magta tambiachem Sasupay magta bhangrachem Novreak podlam Mercedisichem Atam hanvem korchem kitem? Porompora sambalchi? Kai Aplea mul’leamr thir rauchem? Atam tannem korchem kitem?

Atam bhurgim chiklant tori Avoi mhontta ‘bach’che hai’ Ticho mhunn guneanv koslo? ‘Sabhi dhaag to ach’che hai’ Logn mhollear cholio adim Mumurkeanich hanstaleo Man apli sokol ghalun Konnxeak ogich loztaleo

GuaduluPe dias Majorda, Gõy

Gele Te Dis

Sonsot aichi khorench huxear Sompi soroll tanchi bhas Somtoch mud’deak ghaltat hat ‘Sidhi baat, no bakwaas’

Gele te dis zednam Bhurgeank kannio sangtalim Bhurgim aslim sadim bhollim Kannio aikun nhidtalim

Adim ek soirik zullounk Bara zotim zhortalim Lhan-vhodd dox lipoit Lognam – kazram thartalim

Atam kall bodol’la Novi pillgi sap’p veglli Tukach yeun sangtat kanni Tuji rat zagi soglli Avoi dhuvek sangtali Samball paim chiklant poddot Abru tujo rakh go baye Kapsa vorim varear uddot

Jivitachea humbrear az tem asam ubem Az tem asam ubem.

Bhurgeank atam dolle fut’ttanch Mogacho vhanvta varo Zai toxem vaprun polloi ‘Uske baad hi vishvas karo’

Somajik mollar

Amche lognik sombondh tutt’tat Willy Fernandes Sanvordem, Gõy

Lognik sombondha vhoir aichea torne pindgecho visvas ubot ghela oxem thavem zata. Kazar kiteak zaunk zai? Ho vinchar tanchea monacher khellot asta. Hea proxnachim mull karannam sodunk ghelear kitlixim mevtelim. Somazan bodol’leleo riti ani chali , uncha xikxona vorvim, ani amchi sonskrutay visron pokximi sonskrutay apnnaunk sodtat , hea sabar karanam vorvim amchea lognik sombondhancher bhorpur probav podlolo dista. Aiz eke ostorecho dorzo vaddla orthik ani somazik vatten - ani hem unchlem sthan ani man zo ostorek mevta to dadleachea obhimanacher osor ghalta so dista. Kednam kednam dadleachi hukumxai ostoream vhoir borem vathavaran toyar korinam, oslim kitlixim karannam aichea lognik sombond thoddun uddoitat ani heach pasot hea sonskara vhoir visvas ubot ghela ani unno zata to dolleank dista.

Mhonttat ho Devan ghoddlolo sonvskar, jea vorvim ek dadlo ani bail ek zatat. Moro porian ekvottan ravonk tim bhas ditat. Eka mekak manan lekhtelim, sukhan toxem dukahn vantto ghetelim oxim utram uchartat. Punn khoreaninch hi bhas dileli tim palltat kai? Vo hi bhas ditat ti dogam modem fokot koblat ( contract ) mhun sozmotat? Aiche pillgek ek lognik sonvskar mhunchem ek koblatuch zaun ghela. Heach pasot aichea somazant itle ghottaspot (divorce) zatat. Kazar zaun don mhoine pasun thoddim sangathan ravonant. Osli poristhiti aichea kitlexea novea ghorabeanim utpon zalea. Ani hi poristhiti nhoinch soiriken kazar zatat tanchea sovem punn mogan poddon kazar zatat thoim pasun he sombondh tunttot asat. Ani heach pasot amchea somazant ek gombhir proxn ubo zala. Itle ghottaspot zaunk kitem karann? Koxe toren hi kidd laglea ti amchea somazantli kaddum yeta?

Amchea purvozanchea lognik jivitar nodor marlear amkam kitlem boreponn dison yeta. Kaibore ghorabe tannim ghoddun haddlet, eka mekachea mogan te ximplet ani vaddoilet. Tanchea ekvottak kitlim-i bhurgim ason, tankam borem margdorxonn diun vadoilim. Chodd xinkop diunk ghodlenam zait, punn amcheo riti ani chali, amchi sonkrutay ani porampora samballun tankam vhoir kaddlim. Orthik vatten zata te bhaxen tan-

nim aplo sounsar kelo. Eka meka modem vad vivad zalear pasun tim aplo kazari sonvskar ghetla to kednanch thoddunk chintlenam. Vaitt prosong yetach punn tannim tancher zoit velem. Apli zabadari bore toren pall’lli. Somazachem tannim chintlem ani tech bhirantin ani lojek lagon tannim aplem lognik jivit sufoll kel’lem dison yeta. Aichea somazan hem vegllench zalam, konnank konanchem podon vochonk nam. Ti somzachi bhirant ani loz nopoit zait ghelea. Eka mekak manan lekhop hem sapuch unnem zait ghelam. Lhanvikayeche adarsh amchea ghorabeant asle te kobar zait gheleat. Ani heach pasot chodd korun he utt’tam sudd’tam ghottaspot zait astat. Koslei vixoyancher vad xantin ani basabhas korun suttavo korche suvater anikui uzo pettoitat. Hantun bhitor tanchim ghorchim hea uzeak varo ditat. Osli got amchi zalea. Lognik jivit oxem sompot veta oxem dista.

Kumsar Ek Vokhod

Jose Mario Pereira Majorda, Gõy

Mon’xeanchim patkam bhogsuncheak Jezun aplea apostlank podvi dili. Ho sakrament xantichem ek dennem koxem dilem. Apunn meloleantlo jivont zalea uprant jednam Jezu aplea xisank dixtti poddon xanti vantt’ttalo ani mhunttalo “Xanti Tumkam”. Ek Amerikan katolik monxastri (phychiatrist) aplea xim piddevontam yetat tankam odhik korun katolkank, oxi budh ditalo. Tumi eka katolk padri lagim kumsar kiteak korinant? Ani

taka disun ailem, apli budh vo sol’lo palltat tim 99 ttok’ke aple piddentlim borim zatalim. Anink eklo Amerikecho mona-xastri (psycho-analist) ani toi-i Devdhorm mani naslolo vo nastik to oxem mhunttalo “Vhoddleantlo vhodd mona-xastri mhunttlear Jezu kiteak tannem kumsaracho sakrament ghoddlo”. Kumsarak vetat

tim, aplech khuxen aplea jivitant vaitt-borem zalam tem sogllem onkun bhair ghaltat ani aplea vaittacho bhar unno korun, xantin vetat. Hi ek kuddichi bhitorli pekovnni. Dha koddkarank bore kortoch Jezun tankam hukum ghatlo oso. Vochat ani yadnikak dakhoyat. Aiz zaitim piddevontam voizank kitlech duddu ghaltat jednam ek

Amchea Goychi nettan udorgot zata, ganv asle tim xaram zatat. Hea udorgotichea nettan xikxonnik xetranui bodol zala. Ostomte desancho varo zoran amche sonskrutayek zoddpanvk lagla, zaum ti TV vo ‘internet’ madheomantlean. Atam novi ek chal suru zalea ti mhonchem logna viret ekttaim ravpachi (Live-in-relationship ). Cheddvan ani cheddean logn zainastanam, ekttaim ravop ek ghou bail zalelea porim. He osle sombondh amche sonskrutayechem mulluch umttaun uddoita. Somazant ek ghorabo utpon zaunchonam, kazari sombondha bhair bhurgim zatelim, ani konnuch konnachich zababdari mhuntat ti ghenvchenant. Aichea kallant tornatteank chodd svontrotay ani meklleponan jiyel’lem jivit avoddta. Xikxona ani orthik nodren tanchi vadd zait aslea karanan tim hem ‘live-in-relationship’ ek paryay mhun sozmotat. Hea sombonda vorvim koslich kuttumbik zabsaldari nam, eka meka modem bhavnam nant, hea sombondantlim konnakui kednaim ani khoichea vellar bhair soronk zai zalear koslinch kaidexir bandanam nastanam kuxin

sorom yeta. Ani oslench jivit aichim tornatteam jieyunk axetat. Eka uddtea suknnea porim hem tanchem jivit, hea jivitak nam dixa, nam chintop. Zorui tor hea tornatteanim kednaim kazari jivit apnnailem zalear chodd teomp togpachi khatri asonam. Atam oslea sombondan jiyeteleanchi zababdari fuddarak konn ghetolo ho vhoddlo proxn. Amkam ghoddie hem soglem aikonk vichitr dista zait punn hem sot. He bodlav somazant aiz nam faleam uprastele tea khatiratanch kallzi ghevop xanneponn zatolem. Sorkaranuim hacher aplem lokx ghalunk goroz. Amchi sonskrutay samballun dovrunk tanchi-i zabadari zaun asa. Ani zorui tor hem oxench chol’lem tor fuddarak kitem zait tem sangonk yena. Amkam ghorabe vaddlele zai , tea khatir aplea bhurgeank borea totvancher adarlelem jivit jieyunk xinkonk avoy bapaychi zababdari zata. Xevttim kitem sarkem ani kitem chukichem tem amcheach oklantlean ami polleunk zai. Hea somazachea mahasagarant amchem utor ghoddie ek thembo zait

Avoy-bapui vegim divors dita tednam borem kumsar korun vo eka budhvont padrichi budh gheun amcheo soglleo oddchonneo suttaveo korunk zata, ani temvuim ek poiso poriant moddi nastanam. Punn ami patkancho bhar gheun asam. Kaim zannank kumsarak vochunk addkholl vo bhirant lagta kiteak Somiache kakutichi niz mahiti tankam na. Jezu kakutivont mhunn tankam azun kollonk na. Bhogsonnem magchea adinch Jezu mhunttalo “Tujim patkam bhogsolim anink patok adhari naka – Xantin Voch”. Amcho Dev mhunttlear kakutivont ani doyall. Tum kedo-i vhoddlo patki zaum Dev tuka bhogxita ani aple mogache vengent gheta, kiteak to bhogsonneancho Dev. Kumsara vorvim tuka kuddichi bhitorli pekovnni dita ani nitoll korta, mhunttoch monant dhor ani kumsar kor kiteak kumsar tuje kuddik ek vokhod ani jivitak bhogsonnem.

Bhurgeacher chodd vaitt porinnam zata Lhan pirayer je bhurge tanchea avoy-bapai mozgotim zalolo divors onnbhovtat, tim vhodd zalea uprant tanchea avoy-bapay lagim tancho osthir sombondh aspachi xokeotay nirmann zata. Ani tim bhurgim, jim vhoddle pirayer divors onnbhovtat, tancher hacho chodd oso porinnam zaina. Bhurgeachea jivitant tachea avoy-bapaycho divors jitlea begin zata, tacho porinnam to vhodd zata tednam tanche modlea sombondhancher poddta, mhunn eka nove sodi pormonnem ukttapem zalam. Lhan pirayer je bhurge tanchea avoybapay mozgotim zalolo divors onnbhovtat, tim vhodd zalea uprant tanchea avoy-bapai lagim tancho osthir (insecure) sombondh aspachi xokeotay nirmann zata. Ani tim bhurgim, jim vhoddle pirayer ‘divors’ onnbhovtat, tancher hacho chodd oso porinnam zaina, mhunn sod korpeamni kollit kelam.

“Avoy-bapai modem zalolea divorsanche ontor xikon, lhan pirayer divors onnbhovpi lokanchea fuddlea jivitant, tanchea lagimchea sombondhancher koxe porim porinnam zaunk xokta, hache vixim ami anink xikon gheunk sodtanv,” Urbana-Champaign hangasorlea, ‘University of Illinois’-chea

Chris Fraley-n sanglem. Psychologists-ank bhurgeaponna velea onnbhovam vixim poddlolem asa, karann tacho porinnam vhodd zalea uprant poriant zaunk xokta, punn teatea ghoddnuke vixim lokancheo yadeo veglleo astolea karann, tacher obheas korop kotthinn asta, mhunn hea sodan boroilam. Tanchea avoy-bapain kednam ani kiteak divors ghetlolo, hache vixim mon’xank purayponnim ugddas naslear poryant, te chuki nastana tache vixim sangonk xoktat, heach karann avoy-bapai modlo divors obheas korunk ek bori ghoddnuk asa, mhunn tannen sanglem.


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 7:01 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

11

vinchnnuk – Brazil-an ‘Confederation ‘AAA’-chi Kalmadi harovlo Cup’-ak ‘hat-trick’ keli Brazil: Spain-ak 3-0 haraun, tanchea 29 ‘match’inchea ‘unbeaten record’ar thambo haddun, fuddlea corsachea ‘World Cup’-a khatir toyar asat mhunn Brazil-an dakhoilem. Brazil, fatto-fatt tin ‘Confederations Cup’ jikpi poiloch pongodd zaunk pavla. France-an 2001 ani 2003-an fatto-fatt ‘title’ jikloleo. Spain-a pasot khell samko boro naslo oxem-i mhunnonk zata, karann Sergio Ramos-an dusrea ‘half’-an ek ‘penalty’ chukoili ani 22 minttam astana Neymar-ak uddoilolean Gerard Pique-k ‘red card’ mevlem. Xevottachi pirluk marlea uprant, Brazil-che somorthok ‘the champions are back’ mhunn gorvan gavunk lagle. Akh’kea Brazil pongddachem prodorxon borem aslem. Ani khellant, Fred-an don ‘goals’ marleo ani Neymar-an ek ‘goal’ marlo. Khellachea dusrea minttaruch Brazil-achea Fred-

an poilo ‘goal’ marlo. 44vea minttar Neymar-an dusro ‘goal’ marlo, ani Fredan porot ek pautt 47-vea

minttar tisro ‘goal’ marlo. Spain-an zaite proitn kelole. Punn tanchea mukhar visvasan bhorlole

‘Asian Indoor and Martial Arts Games’

Brazil-che khellgodde tankam addaupak ube asle. Hea opyesachea adim,

spordha pod’dotichea 29 khellamni (24 zoit, 5 ‘draw’), Spain haronk nasle.

Pune: Ghottalleamni misoll aslolo Suresh Kalmadi, ‘Asian Athletics Association’-acho (AAA) odheokx porot ek pautt zaunk pavonk na. Ani Pune-n zalolea ‘Asian Athletics Association Congress’-chea boskechea poilea disa, Qatar-chea Dahlan Jumaan Al-Hamadak novo odheokx mhunn nemla. ‘Commonwealth Games’ ghottallean misoll aslolean bondkhonnint 10 mhoine sarlea uprant, sod’deak zaminacher bhair aslolo Kalmadi 18-20 motamni harlo. Gelea 13 vorsa saun to hem odheokxpod samballtalo. Tachea 30 vorsam lambayechea ‘career’-an, adlo Indian Olympic Association (IOA) odheokx – Kalmadi, poileach pautt raxttriya vo ontor-raxttriya khella sombondit sonthentlea poda vinnem asa.

45 motam modlim 7 motam ‘invalid’ manunk ailim, karann tea vangddeamni donui pokxamni mot marlolem. Ani hea nikalak lagon atam Kalmadi, Asia-cho protinidhi mhunn ‘IAAF’-cho bhagidar ascho na ani toxench ‘AAA Council’-an ek pasun Bharatiya ascho na. ‘AAA’-cho novo odheokx AlHamad, Qatar Athletics Federationacho odheokx zaun asa. Hea bosken ‘International Association of Athletics Federations’-acho (IAAF) odheokx Lamine Diack, tea bhair ‘AAA’ ani ‘IAAF’-che vorixtt odhikari hajir asle. China-cho Zhaoncai Du-k vorixtt upodheokx mhunn venchun kaddlo. Ani Singapore-chea Maurice Nicholas-ak, novea odheokx-an porot ek pautt ‘secretary-treasurer’ mhunn nemla. ‘Congress’, hea sonsthechi dekhrekh polloupi songotton asa. Ani tatun ek somiti, ani ‘AAA’-chea dor eka vangddeache protinidhi samil asa, je dogam poros chodd asonk zaina. He bosken ‘Athletics Federation of India’-cho odheokx, Adille Sumariwalla ani sochiv, C K Valson, protinidhi mhunn hajir asle.

‘Tyre’ futtle, obsoeg zale….

Bhakti Kulkarni ‘bronze ‘British GP’-n Nico Rosberg-ak zoit medal’ jiklem

South Korea: Incheon, South Korea hanga chalu aslolea ‘Asian Indoor and Martial Arts Games’-an Budvara disa ‘chess’ spordhen Gõychem Bhakti Kulkarni ‘bronze medal’ jiklem. Hea ‘Asian Games’-achea, ‘chess’ spordhentlea donui vibhagantleo ‘gold medals’ China-n jikleo, ani Bhakti-n hea sat ‘rounds’-anchea spordhen 5.5 points melloile. Hea ‘Asian Games’-an, ‘Indian Olympic Association’ sthogit aslolea karann, Bharatiya khellgodde ‘International Olympics Committee’-chea bavttea khala khelltat. Tea bhair, Bharatiya dadleanchea ani ostorenchea kabaddi pongddanui ‘gold medals’ jikleo. Bharatcho ‘snooker’ pongodd, zatun Kamal Chawla, Brijesh Damani ani Aditya Snehal Mehta samil asle, to dusrea stha-

nar ailo. Zalear, ostorenchea Muay Thai spordhechea 60kg vibhagan, Harbans Kaur-an Bharatak anink ek ‘silver medal’ melloilem.

Silverstone: Red Bull-chea Mark Webber-ak fattim ghalun Mercedes-chea Nico Rosberg-an ‘tyre blowouts’- mhunttlear ‘tyres’ futtpant bhorloli ‘British Grand Prix’ jikli. Panch mottoranche ‘tyre’ futtle ’ ani don ‘safety car interventions’ aslolea hea British GP-n, Red Bullcho ‘championship’ fuddari, Sebastien Vettel ‘gearbox failure’-ak lagon ‘race’ purnn korunk pavonk na. Punn Ferrari-cho Fernando Alonso 9vea sthanar saun zhuzon tisrea sthanar ailo. ‘Tyre failure’ak lagon Mercedes-cho Lewis Hamilton nimnnea sthanar pavlolo, punn ‘race’-ichea xevottchea bhagan Lotus-chea Kimi Raikkonen-achea mukhar chovtem sthan melloilem. Vettel, ‘race’ purnn korunk na

pavop, ani Alonso tisrea sthanar yevop, mhunnlear ‘championship table’-ar Alonso atam Vettelachean fokt 21 ‘points’ fattim asa. Raikkonen 98 ‘points’-am borabor tisrea sthanaruch asa, punn atam to Alonso-chean 13 ‘points’ fattim asa. Vettel-ache sod’deak 132 ‘points’ asat. ‘Race circuit’-ar asloli Vettel-chi bond poddloli ‘racecar’ kaddunk ‘safety car intervention’ aslolem. Hea somoyar Rosberg fuddem aslo, ani tachea fattlean Raikkonen ani Force India-cho Adrian Sutil asle. Tea bhair Webber panchvea sthanar, Alonso attvear ani Hamilton 9vea sthanar asle. Tache uprant Webber-an Toro Rosso-chea Daniel Ricciardo-k fattim ghatlo, ani magir Sutil-ak ani tachea uprant Raikkonen-ak fattim dovrun dusrea sthanar pavlo.

Tannen Rosberg-ak fattim ghalpache proitn kelole punn Rosberg-an taka addaun dovrun zoit ghetlem. To x e n c h hea ‘race’-in panch ‘tyre failures’ zalole. Tatun ‘left-rear tyre failures’-ancho porinnam chear zannancher, mhunnlear Hamilton, Felipe Massa, Jean-Eric Vergne ani Sergio Perez, hanchea ‘racecar’-ar zalolo. Zalear, panchvo ‘failure’ Esteban Gutierrez-chea Sauber ‘racecar’-

ichea ‘left-front tyre’-ar zalo. Hea ‘Grand Prix’-an bhes bori ‘racing’ disonk aili, teach borabor ‘tyre failures’-ui disle. Sod’deak chalu aslolea ‘F1 season’-an azun meren 20 ‘tyre failures’ zaleat.

Kola ani Kolakar

Anthony de Agasaim

Tiatrantleo Kaim Yadi

Ciriaco Dias

Prince Jacobacho ‘Manager’

Daniel F De Souza Lekhok ani ttikakar

Ek Tiatr machier haddop mhonnlear tantun zaiteam vostuncho ani mon’xancho aspav asta. Tiatr machier haddop ek zababdarichem kam ani zonn eklean apli zababdari sambhallun vavrunk goroz. Tiatr mhonnlear kolakar, songitkar, bizli vevostha ani podd’ddekaruch nhoi. Anik zaiteam veoktincho vavr hantun samil zal’lo asta, punn zaite fautt he podd’ddea fattlean kam korpi veokti lokanche nodrekh yenant punn oxem nhoi ki tancho vavr molladik nhoi. Ek tiatr yesesvi zaunk tancho-i bi titloch aspav ani hat-bar asta. Aiz hea lekhant hanv khobor korunk sodhtam ti mhonnlear oslea eka veoktichi zannem geleam 13 vorsank Prince Jacobachea pongddan pott-tiddken vavr kela ani apli

zababdari sambhall’lea. Anthony de Agasaim mhonnlear taka tiatr mollar sogott ollkhotat ani sod’deak to Prince Jacob hanchea pongddant ek ‘Manager’ vo pongddacho Karbhari koso vavurta. Anthony de Agasaim hanchi tiatr mollar ek tiatrancho Kontrador koso survat zali ani aplea Agxe ganvant tannem zaite tiatr machier haddle. Hache vorvim taka tiatristanchi ollokh zali ani to tankam lagsar ailo. Agasaim ganvant tor soglle Prince Jacobache tiatranche kontrad Anthony-ch ghetalo. Dekun tachi ani Prince Jacobachi eka-mekak bori ollokh zali ani Prince Jacoban tacho vavr ani tiatrancho mog polleun taka aplea pongddan ek ‘Manager’ koso zago dilo. Eka tiatr pongddachea karbhareachi zababdari titlich jitli eka kolakarachi vo gavpeachi asta titli, punn hi zababdari hanche von subez mhonnlear legun otitay zanvchina. Taka soglleam barik-motteam tiatrak lagu zatoleam vostuncher lokx ghalchem poddtta ani soglle tak-tik ani vevostit dovorchem poddtta. Anthony de Agasaim amche kodden uloitana, tannem apli zababdari koxi-kat tachi barik-sarik mahiti dili “ Ek

fautt digdorspean veg-veglea xaramni tiatracheo tarik tharaili mhonntoch, xaramni aslolean vosre ‘book’ korpak hi zababdari mhoji. Hi zabadari hangach sompona, tea vosrean to tiatr machier haddi meren tea vixim sogllo vavr hanvem korcho poddtta. Favo tea vellar tiketti vorun thoim vikrek dovrop, toxech tiatrache ‘poster’ vellar vosreamni pavop adi. Ani khoimsorui vosreant zanv ganvamni tiatr asa tea disa ek ordem vor tori poilim hanvem thoim pavun sogllem tharear ghalchem poddtta. Tiatrist thoim pavche adim, tankam chav-panni, khavpak, adi hachi vevostha korchi goroz asta’. Uprant eka ‘Managerachi’ motti ani vhoddli zababdari mhonnlear tiatr suru zanvche adim podd’ddekar vellar yeun machier podd’ddeanchi favo te bhaxen manddavoll kelea vo nam tem polleunk, toxench bizlechi ani ‘sound system’ hanchi vevostha tak-tik korunk tancher thorlolem asta. Tea xivai tiatr choltana favo asloleo vostu zoxe porim,

sofa-set, khurchi, mez, ani her machier lagu zatoleo vostu tiatr suru zanvche adim hem sogllem zagear asa vo na tem polleun zababdari eka ‘Manager’achi. Hi zababdari ek Digdorspi apleacher dovrina, punn tiatr suru korche adim hem sogllem apleak zai te bhaxen vevosthit asa vo nam tem ek nodor marun polleta. Punn tem poilem nittayer ghalunk eka ‘Manager’achi zababdari asta. Anthony atam hea vavrant itlo govla ani onbhovi zala ki taka hem atam kainch nhoi koxem

zalam. To machie-fattli vevostha zagear ghalche ghalun, Ponnje, Moddganv ani Mapusa tiatr asta tedna, apunn darar tiketti topasunk vo lokank vevosthit bhitor vosreant soddunk thoim ubo asta. Prince Jacob tancher aplo purn visvas thevta ani ho visvas Anthony-n aiz pasun sambhall’la ani rakhla. Dekun zaitea tiatramni Prince Jacob Anthony de Agasaim-nk lhan bhumika korunk aplea tiatramni machier proves dita. Sod’deak choltolea ‘Hi Kanni Tum Sompoi’ tiatrant Anthony sabar lhan bhumika kel’lo dista. Tea xivai ‘Dusmanank pasun nirminaka’, ‘Amchea gharant tiatr’ ‘Pdr. Jose Vaz’ hea tiatramni tannem bhumika kelea ani ‘Padri’ cholchitran legun to dista. Prince Jacob-ak Anthony apurbayen ani manan ‘Baba’ mhonn pacharta ani tanche dogaim modem bori somzikay ani ekchar vosta. ‘Hanv ‘Baba’-chea pongddan samil asounk khub khoxall, ani dor ek goddi mhaka dadhosponn dita. Karann ‘baba’ mhaka tacho kuttumbacho vangddi koso lekhta ani mog dita. Mhoji bholaiki mhaka sangat diet meren hanv tachea pongddan mogan xeva kortolom’ oxem Anthony-n amkam

Pulisecho hat voir xirkoun urlo dekun amkam uxir zalo

Tiatrachem nanv ‘Portugalak gelo’, borovpi C. Alvares. Ho tacho tiatr sogleak boroch ghazlolo. Hantun mhaka-i bi bori bhumika asli. Poona xarant hea tiatracho ‘show’ zauncho aslo. Hanv Mumboi astana, Remmie Colaco Mumbai tiatr aslear to mhojexim ravtalo. Sonvarache ratik Poona xarant tiatr mhonntoch ami donparche 3.20 voranche ‘train’-int Poona vocpache. Amchea kontradoran Poona vochpak amchi ‘train’-ichi tikett amkam adinch diloli. Punn tea disa amkam kitem tori zalem ani donparchea jevnnak uxir zalo ani haka lagun ami jevonn korun tekxi gheun Boribunder ixttixonar vochunk bhair sorleanv. Tekxin ixttixonar vetanam, rostear ‘traffic’ pulisen hat voir kaddun sinal dakoun amchi tekxi thamboili. Amchi tekxi tharloli asa, punn zaito vell ‘traffic’ pulis aplo hatuch sokla denvoina mhonntoch amkam amchi tekxi fuddem kaddpak zaina. Rostear sogllo ghodd-bodd. Kitloch vell pulisen hat voir kaddla to hat sokla denvoina dekun, konn-konn tekxi ddraivor tekxintle denvon taka ulounk lagle. Uprant tankam sogleank gomlem ki Pulisechea

hatik ‘catch’ yeun pulisecho hat tosoch voir ghott zaun xirkonn urlo mhonn. Uprant konnem tori taka sokla denvoilo. Amkam thoim uxir zalo, itle mezgotin amchea ddraivoran chukon boltoch rosto ghetlo ani taka lagun amkam ixttixonar pavunk anik oglo vell laglo. Tekxintle denvon ddraivorak duddu farik korun ami reilve ‘platform’-ar pavtam mhonnlear Poona vochpachi ghaddi sutton ticho nimnno dobo ‘platform’-achea bhair pavlo to ami dekhlo. Atam amkam kitem korchem tem kainch somzonam zalem. Tiatrant Remmie-k kantar asa tor, mhaka tea tiatrant mhukeli bhumika asa. Dusro anik upay nam zaun, thoim thavn ami anik ek tekxi gheun sarke Dadar East vordan aileanv. Tea kallar thoim ‘sharing’ tekxi astaleo Poona vochpak. Heo tekxi azun thoim astat. Osli ek ‘sharing’ tekxi gheun ami Dadar tavn ratchea 9.40 vorancher Poona pavleanv. Anik vell pidd’ddear korinastanam, vosreant geleanv. Itle mezgotin hanv nam tem polleun C. Alvaresan Rico Rod-ak mhoji bhumika korunk toyar korun dovorlo. To sarko toyaren aslo. Tea vellar tiatr suru zaun kantar choltalem, ami pavlet tem polleun C. Alvares khub khoxi zalo. Mhaka vegim-vegim nhespak vell diunk tannem anik ek kantar ghalem ani uprant hanv toyar zaun mhoje bhumikek machier choddlom. Sogllem bore bhaxen zalem ani soglle kolakar sontoslet. Daniel F D’Souza hannem boroilolo “Oxem Ghoddlem” hea pustokachea adharan


Amcho Awaz July 6_Layout 1 5/07/13 6:56 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 6 Julay, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Pavsalleantle Tiatr Jun mhoinean pavsache dis suru zale toxe nove nove tiatr Gõyant machier yeta. Vorsachea heram mhoineamni zoxe tiatr dakhoitat toxe he pavsalleantle tiatr dakhovpant yena. Pavsalleantle tiatr ani dusrea tiatram modem zaiti ontor asa. Hi ontor mhunttlear:l Poile suvater he tiatr fokt xharamni ani zoim zoim ‘indoor auditorium’ asa teach suvatancher zata. Ponnje, Mhapxeam, Moddganv ani Curchorem Sanvordem hangasor ‘indoor auditorium’ asa ani tea khatir he tiatr osleach vosreamni zata. Ganvant festam porbo asleo zalear poriant thoim ‘indoor auditorium’ nam zalear he tiatr zaunk xokona.

Francisco de Tuem Lourensso Travasso

Marcus Vaz l

Xavier Gomes

Amchea Gõyant zaite ‘dramatic troupes’ vo tiatranche pongodd asa. Eka eka pongddan tanche vangddi kolakar omkech asta. He pongodd Gõyant ani Gõyam bhair vorsantle nnovui mhoine xekddeamni tiatr dahkhoita. Punn pavsallean bhair kaddta to tiatr, tea tiatrant fokt tea tea pongddache

omkech kolakar asona, punn Gõyantle famad tiatr kolakar hea tiatramni bhag gheta. l Tiatr pollennarank thavem zalam ki hea tiatramni borim kantaram asta ani tiatr pollennaranchea mogache kantorist mhunttlear Francis de Tuem, Lawry Travasso, Marcus Vaz ani Xavier Gomes. Hea kantoristank lagon – orthaborit kantaram aikonk melltolim mhunn – tiatr pollennar tiatr pollounk, kitlo-i pavs aslo poriant zalear dhanvta. l Heach karannank lagon tiatr mogyeanche nodrek dison ailam ki pavsalleantlo khoimchoi tiatr zaum, hea tiatran voir sanglea te chearui kantorist asta. He kantorist ekach tiatrant bhag ghena punn eka poros chodd tiatramni bhag gheta ani don vo tin poriant veglle veglle tiatr ekach vellar punn dusrea dusrea xharamni aslear poriant te tinui tiatramni kantaram mhunnon tiatr pollennaranchem somadan korta. He toreche he pavsalleantle tiatr Gõyant khub nanvlovkik asa. Ghosghoxeamni pavs poddta astana poriant lok urponjimni tiatr pollounk yeta. Hea pavsallean azun poriant je nove tiatr bhair sorle tancho ilo niyall korum-ia. ‘Desak Luttinakat’ Ho tiatr Menino de Bandar hannem boroila ani digdorxit kela. Hea tiatran amchea broxttachari karbaracher boddi marlea. Selvy, Janet ani Agostinho hea ‘comedians’-amni lokak hansovpachea karyan khand marlolo asa. Tech porim nanvoste gavpi-i hea tiatrant asa. ‘Koddu’ Ho tiatr John D’Silva hannem borovn digdorxit kela. Hea tiatran John D’Silva svota ek ‘comedian’ asa. To ani Nato hansovpachem karya korta zalear Francis de Tuem, Lawry Travasso ani her gavpi tiatrache dakhovnnek adhar dita. ‘Munisponnachem Ghor’ Ho tiatr Pal Soares hannem borovn digdorxit kela ani Tony D’Costa ho tacho ‘producer’ zavn asa. Ho tiatr sov pavtt ‘public demand’-ak lagon Moddganv dakhoilolo asa. Dusrea-i xharamni

Mhalgodde Tiatrist

tache ‘shows’ manddlole asa. ‘Que Sera Sera…Zaumchem Zatelim’ Ho Roseferns hannem borovn digdorxit kelolo tiatr. Ho Roseferns hacho 77vo tiatr zavn asa. Ho tiatr Julayache 14ver thavn suru zatolo. Hea tiatrant ‘Roseferns Dramatic Troupe’ hache vangddi kolakar bhag gheta ani teach borobor Francis de Tuem, Lawry Travasso, Marcus Vaz hevui kantorist hea tiatrant distole. Itlench nhoi ‘comedian’ Selvy hovui hea tiatran lokank hansovpachem kam kortolo. ‘Maim Tuka Khoim Sodum?’ Ho tiatr Mario Menezes hannem borovn digdorxit kela. Hea tiatran tin firteo machieo (3 revolving stages) astoleo mhunn ‘director’-an jahir kelam. Lawry Travasso tachea pongddan sodanch asta, punn hea pavsalleachea kallan Francis de Tuem, Marcus Vaz ani Xavier Gomes hevui bhag ghetole. Halimchea disamni Gõyant ‘Goans for Dabolim’ ani ‘Goans for Mopa’ him don songottnam Dabolim asa tea ani Mopa yevpachem asa tea vimantollank lagon zhogddta tem potrancher vachunk mellta. Ho vixoy gombir titloch bhavnik (emotional) asa. Hea vixoyacher adarit 11 Julay hea disa thavn Gõyank anik ek pavsalleantlo novo tiatr bhair sorta. ‘Dabolim vo Mopa – Hem Lok Sangtolo’ Ho tiatr Tony Dias hannem borovn digdorxit kela ani Julayache 11 ver thavn to tiatr Gõyantlea sogllea ‘indoor auditoriums’-amni dakhovpant yetolo. Dabolim vimantoll ekuch Gõychem vimantoll aschem ani Mopa vimantoll bandchem nhoi mhunn kaim Gõykaranchi magnni asa. Novea bandunk sodpi Mopa vimantollak tancho khor nixed asa. Dusrea vordan Mopa vimantoll bandunkuch zai oso hott ghevn bospi dusre Gõykar asa je mhuntta Dabolim-i asumdi ani Mopa hangasorui novem vimantoll bandum-di. Hea vixoyacher boroilolo ‘Dabolim vo Mopa’ ho tiatr pavsalleachea disamni Gõyant borich gormi utpon’ korpacho asa oxe zaiteanche vinchar asa.

Aleixinho de Candolim Zolmachea 100 vorsamcho somorombh 9 Julay 2013 hea disa Aleixinho de Candolim tiatr machievelo ek mhalgoddo tiatrist zolmant ailear 100 vorsam bhorta. Ho zolmachea 100 vorsancho dobazo (Birth Centenary Celebrations) somorombhche khatir Tiatr Academy Goa hinnem ek khas karyavoll ghoddun haddlea. Hi karyavoll Mungllaradis, 9 Julay 2013 hea disa sanjechea 7 vorar Institute Menezes Braganza hachea vosreant Ponnje Gõy zatoli. Hea dobajeak Shri. John Claro Fernandes namnnecho tiatr borovpi ani digdorspi Mukhel

Soiro mhunn hajir astolo. Kala Akademiche ‘Member Secretary’ Shri. Sidhivinayak Naik Manache Soire mhunn he karyavollik hajir ravtele. Shri. Tomazinho Cardozo, ‘Amcho Avaz’ satolleacho sompadpi Aleixinho de Candolim hachea jivita vixim ani tachea tiatr machievoilea yogdana vixim mukhel uloup kortolo. Tiatr Akademicho Odheokx Shri. Prince Jacob he karyavollichi yezmanki choloitolo. Hi odhikrut karyavoll zalea uprant ek khas sonskrutik karyavoll machier haddtole. Kala Mogi Can-

dolim ho sonskrutik pongodd hi karyavoll sador kortele zantun sorgest Aleixinho de Candolim hachim kantaram ani tannech boroilolea tiatrantle kaim bhag machier haddtele. Kala Mogi Candolim he sonvstheche kolakar he karyavollin bhag ghetole ani tea xivay Anthony San, Socorro de Santa Cruz ani Sheik Amir he karyavollin bheg ghevn lokak dhadoxi dovortele. He karyavollik tiketti na. Tea khatir sogllea tiatr mogyeamni he

karyavollik hajir zavn somplolo Aleixinho de Candolim – hea mahan kolakarak man dium-ia

Saib Rocha

Tea kallar tiatrak novi dixa diupi kolakar

1892 vorsa Gõycho tiatr zolmant ailo. Tiatr machier haddche khatir zaite nove nove ‘dramatic troupes’ zolmant aile. Tiatrachea poilea 20 vorsam bhitor zaite ‘dramatic troupes’ ghoddle ani moddle. Hea vellar jedna tiatr machi thir korpak taktichi goroz asli tea vellar A. J. Rocha zaka soglle Saib Rocha mhunn pachartale to tiatrachea mollar ailo. Tiatrachea mollar tachem asnnem mhunttlear tiatrachi buniyad oskot zatali ti tannem okondd keli. Ani tachea proitnank lagon tiatrist, tiatr machi ani tiatr eke toren voir sorpak laglo mhunttlear fott zanvchina. 1910 vorsa Saib Rocha Mumboint ailolo aplem fuddlem xikop korpak ani bori nokri sodun aplo fuddar porzollit korpak. Mumboint ailolo astana taka ek tiatr pollovpachi sondhi mell’li. Ho tiatr L.C.D. Braganza zaka Rama mhunnon vollkotale tacho tiatr Saib Rochan poilech pavtt pollelo. Hea tiatracho Saib Rochacher motto probav (impact) zalo. Tea uprant Saib Rochan zaite vhodd tiatristanche tiatr pollele zoxe porim Douglas Fernandes, Gabriel D’Souza zaka Karachiwala mhunn pachartale, Lucasinho Ribeiro, Rogaciano D’Souza hannim boroun digdorxit kelole asle. He veglle veglle tiatr pollovn Saib Rochak dislem ki apnnem-i ek tiatr boronvcho mhunn ani tannem aplo poilo Konknni tiatr ‘Zenoveva de Brabão’ ho boroilo. Punn teach kallar bore nokre khatir Saib Rochak gulf-ak (Basrah) vochpak sondhi mell’li. 1916 hea vorsa Saib Rocha ‘Basrah’ thavn portun Mumboi ailo ani ‘Zenoveva de Brabão’ hi tiatrachi ‘script’ purnn keli. Tiatracho vavr promannikponnim korche khatir tannem ‘Union Jack Dramatic Company’ ghoddun haddli ani 32 kolakarank tache vangddi kele. Tiatr machier yeumche adim Saib Rochan ghettlolea kaim vangddeam modem tteanv-ttinv zalem ani tea khatir Saib Rochan anik novim mukhamollam aple komponin samil kelim. ‘Zenoveva de Brabão’ ho tiatr machier haddlo ani tiatr moygeanchi vakhanni favo zali. Saib Rocha tea uprant tiatr boroit gelo. Tache thodde bhou tiatr je machier haddle te mhunttlear ‘Imperador Carlos Magno’, ‘Bara Par Fransache’, ‘Dubavi Ghorkan’, ‘Gupit Kazar’, ‘Mog ani Krim’, ‘Calsad Novro’, Ghorzanvoim’, ‘Romeo ani Juliet’, ‘Ankvarancho Sonvsar’, adi. Saib Rochache anikui zaite tiatr je machier haddle ani lokak dipkailo te mhunttlear ‘Doth’, ‘Mea Culpa’, ‘Mr. Bardez ani Mr. Salcete’ ani ‘Addangi Choli ani Pa-

Tiatr Niyall

‘Amchem Chintop Tumchem Xikop’ Xikloleanchem nennarponn dakholl korta C.C. Productions hancho novo tiatr halinch machier haddlo. ‘Amchem Chintop Tumchem Xikop’ ho tiatr Constantino Crasto hannem boroun digdorxit kela. Hi oslea bhurgeanchi kanni asa jim bhurgim aplea avoy bapayk tankam xikxonn nam mhunn tanchim fokannam korta ani akhrek apunn vhoddlem xikxonn ason poriant lojen poddta. Wilson ani Wilma hankam dogam bhurgim asa – Kimberly ani Averly. Wilson ek thovoi zannem thovoiponnacho promannikponnim vavr korun zaiti girestkay ektthaim kelea. Hea tachea vavran tachi ghorkan Wilma taka sodanch adhar dita. Hea ghov bailank koslench xikxonn nam, punn Wilson apnnachea bhurgeank xikxonn diunk bharim vavurta. Kimberly Bangalore-ant ‘Business

Vinchar Zabab

Management’ xikta zalear Averly Gõyam dotor zaunk fuddlem xikxonn gheta. Kimberly Badrinath ho Karnatakantlo nagrik hachea mogan poddta ani thoimchoruch tache lagim kazar zavn Badrinathak ghevn aplea paychea ghorant ravonk Gõyam yeta. Wilson hem pollovn thottakta ani tankam mandun gheunk sodina punn thoddea kallan aplich dhuv mhunn chintun tankam ghorant gheta. Thoddeach disamni ghorant ttanvttinv zata, zhogddim zata ani ghorantlem xantichem vattavoronn vibaddta. Tea fuddem kitem ghoddta tem zonn eklean tiatr pollovn zanna zaumchem mhunn mhoji vinonti. Tiatrachi kanni bore bhaxen boroilea ani tachem digdorxonnui borem zalam. Kolakaramni ap-aplim kamam bhes

borim keleam. Roma ani Pascoal hannim Wilma ani Wilson-achi bhumika bore toren machier haddlea odik korun kannientlea dukhi prosongamni. Romila Kimberly-chea ‘role’-an ani Antonette de Maina Averly-chea ‘role’-an bhumika bori korta ani tiatr pollennaranchea monank tiddok haddta. Tari Badrinath-achi bhumika korun tiatr pollennarank dipkaita. Sally Inasache bhumiken porzollta. Selvy, Richard ani Luis Bachchan tiatr pollennarank borech hansoita. ‘Traffic Cop’ hachea bhumiken Selvy bhes boro porzollta.

Augusto de Panchwadi hachem songit borem asa. Romila-Roma-Antonette hannim tegaimni mhunttlolem git lokak khub mandvolem. Xavier Gomes, Marcus Vaz, Rosario de Benaulim, Tony de Ribandar ani Conception de Tuem hanchim-i kantaram borim zalim. Tech porim Saby de Divar, Pascoal Rodrigues ani Ignatius de Xelvon hannim gailole ‘solos’ bore asle.

Comedian Domnic

Hanxeanchea kolkoleantlean sondex diupi kolakar V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: Hanv bhurgeaponnar thavnuch tiatr boroit ailam. Fokt 13 vorsancho astana hanvem poilo tiatr boroilo ‘Rogtache Dag’ ani ganvant machier haddlo. Tedna hanvui poilech pavtt tiatr machier ailom. 1986 vorsa hanvem ‘commercial’ machier panvl ghatlem. Tea tiatrachem nanv ‘Nomoskar’ ani to Patrick Dourado hannem borovn digdorxit kelolo. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat.

Z: Soglle mellon hanvem 28 tiatr boroileat. Tantuntle 14 tiatr ganvantlea festam khatir vorsachea vorsa borovn dakhoileat ani 1986 vorsa uprant anik 14 tiatr borovn tiatr machier haddleat. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Novo Dis Udetana’ ani ‘Sukha Fulam Koxttam Kantte’ he mhoje tiatr lokak khubuch avoddle ani lokachi xabaski amkam favo zali. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Mhaka dista tea pormonnem 50-am voir kantaram hanvem ghoddleant ani gaileant astolim. V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: Survatek hanv political kantaram mhunttalom tim lokak borinch avoddtalim. Mhaka ugddas zata tea pormonnem ‘Fruit’ hem mhojem kantar chodd nanvlovkik zalolem. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Mhaka sarkoch ugddas zaina, punn 100-am voir tiatramni bhumika kelea astolich ani pavttiche pavtti mhoje bhu-

12

mikek tiatr pollennaramni xabaski dilea. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: Tiatrachem nanv ‘Mauli’. Ho tiatr Jose Rod hannem boroilolo. ‘Hodd’ddo Bakru’ ho ‘role’ hea tiatrantlo lokak khub avoddlo ani mhaka tiatr pollennar ‘Hodd’ddo Bakru’-ch mhunnonk lagle. V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Panch tiatrancheo VCDs kaddleat. ‘Sukha Fulam Koxttam Kantte’, ‘Sonvsar Sompo Porian’, ‘Oh My God’, ‘Oh No Not Again’, adi heo mhojeo VCDs lokak khub avoddlea. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Azun poriant don kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleat. ‘Hodd’ddo Bakru’ hi khub nanvlovkik zaloli ‘audio’ CD. ‘Peleachi Seva’ hi mhoji dusri Audio CD. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik koslem-i kam’ kelaim? Z: Konknni filmani ‘acting’ korunk na. Punn zaitea VCD-nim ‘acting’ kelam. ‘Sorry Pai’ Comedian Agostinho hachi VCD, ‘Devan Dilem Devcharan Vhelem’ hi Jose Rod hannem nirmann keloli VCD. V: Kantaranche ‘lyrics’, tiatranche ‘scripts’ pustok rupan chhapleai?

Z: Kantaranche ‘lyrics’ pustok rupan chhapunk na. Punn tiatracho ‘script’ pustok rupan chhapla tachem nanv ‘Uzvaddan Kallokh’. Atam anik mhoje tin tiatr pustok rupan yevpache asa. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatr kolakaramni jem machier korta tem gombirponnan ani promannikponnan korpak zai. Kitem korta tacho purayen obheas korun machier apli kola dakhovpak zai. Zo sondex ami amchea tiatrantlean vo kantarantlean ditanv to sondex ami amchea jivitan pallunk zai. Thoddkean tiatr kolakar borea jivitache nomune zaunk zai. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennar tiatr polloita ani tiatristank urba dita mhunn tiatr jivo asa. Tiatr jivo asa mhunnon Konknni maim bhas ani Konknni sonskrutay jivi asa. Tiatr pollennar tiatr pollovnk yeta mhunnon hem sogllem ghoddta. Hanv tancho abari. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Konnachea-i angant ji art asa ti art lipovn dovorchi nhoi. Ti art porje mukhar haddchi ani ti haddpak mhalgoddea tiatristamni tornnea bhurgeam artistank sogllo sohokar diuncho.

trador Cholo’. Tech porim ‘Sonvsar Jiklim Hanv’, ‘Ek Vokhlek Teg Novre’, ‘Sezareachim Kizilam’, adi tiatr machier haddun tannem tiatrachi buniyad okondd keli. Saib Rocha vorsachea vorsa don tiatr borovn machier haddtalo. Aplea tiatramni tannem zaitea novea novea bhurgeank tiatr machier yevpak sondhi dili. Zaitea umedichea kolakaramni Saib Rochachea adharan tiatr machier panvl ghatlem ani te vhodd tiatrist zavn gele. Saib Rocha hannem tiatrachi machi odik sobit korche khatir zaitea cheddvankui tiatr machier haddlim. Miss. Georgina Souza hea ostori kolakarak tannem ‘Doth’ hea tiatrant machier haddlem. Ho tiatr 1931 vorsa ani 1934 vorsa portun dakhoilolo. Tea uprant ‘Son of Jeruzalem’ hea tiatrant 1934 vorsa Saib Rochan Miss Carlota D’Souza he ostorek tiatr machier haddun porzollailem. Saib Rocha itlean ogi ravlona. Tannem apli bail Ermelinda ji Hindi filmani tea kallar ‘heroine’-ichi bhumika kortali tika-i tiatr machier haddun tiatr machi girest keli. Saib Rocha ek boreantlo boro boroinnar ani ‘director’ aslo. Tache tiatr mhotvachea vixoyancher attaplole astale ani tech porim to aplea tiatramni bhes borem ‘stage setting’ vaprun tiatr pollennaranchim kallzam jiktalo. Saib Rochan aple tiatr fokt Mumbointuch machier haddle na, punn Gõyant yevnui aple tiatr machier haddle ani Gõykaranchea kallzamni apleak suvat keli. Hachea bhair tannem aplo ‘dramatic’ pongodd gheun Karachi, Calcutta ani Poona hangasorui aple tiatr dakhoile. Saib Rocha tiatrache umedicho aslo. Tannem tiatram vorvim duddu ekttaim korpak kednach chintlem na ani tea khatir tiatristam modem to ek gorib kolakar koso urlo. Tachea zantteaponnar poriant taka tiatr korpachi khub umed asli ani tache tiatr Remmie Colaco, Alfred Rose ani Dod de Verna hannim machier haddle. Saib Rocha hachea jivitache nimnne dis tannem goribkayen Ponnjent sarle. To duent zalo ani Ponnjechea sorkari hospitolan tannem 28 Abril 1972 hea disa aplo prann soddlo. To mela tedna taka 74 vorsam aslim. Ho mahan tiatrantlo mhalgoddo kolakar mela tedna konnennuch tachi sodpus kelina mhunttlear fott zanvchina. Konknni tiatr machier to ek ‘missioner’ koso ailo, tiatracho vikas kelo ani ek ‘missioner’ kosoch durbolkayen hea sonvsarak ontorlo. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy Wilmix Mazarello hannem boroilolea “100 Years of Tiatr” hea pustokachea adharan


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.