12 oct av

Page 1

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz Telangana novem raj’jea

Montreanchea pongddachi poili boska

To sudhorlolo somaz nhoi : Pranab Mukherjee

LS Venchnnukam adim RP 2021 jahir korat - PAGE 3

Bharot desache President Pranab Mukherjee hannem kal mhunttlem ki ostoreancher je ot’teachar zata ani taka lagon porza apkhoxen ani svõysfurtin (spontaneous) tacher virodh korta, morcha kaddta ani nit magta hi ek bori ghoddnni asa kiteak aichea somazant zagrutay ailoli asa. Dil’lint ani Kamduni (West Bengal) hangasor zalolea bolatkaram vixim President uloitale. Dil’lint ani Kamdunint zalolea bolatkaram khatir ak’kho desbhor chollvoll zali ani lokamni niti khatir ani ostoreancher zatole oprad bond korche khatir ji mohim chalu keli ti khorench porjechi tokhnnay korpasarki asa. Amcho somaz sarkea margan cholta mhunn sid’dh zata. Pranab Mukherjee zo aplea bhurgeaponnailea iskolant – Kirnahar Shib Chandra High School hangasor, eka dobajeak hajir ravlolo thoim eka xikxokan oso vinchar kelo

“Sir ami eka vordan Durga puja kortanv ani dusrea vordan ostoreancher ot’teachar ani onit adhartanv”. Hea prosnank zabab diun Pranab Mukherjee hannem mhunttlem “Jea somazant ostoreancher

- PAGE 4

Desant kazari dadleanche atmghat vaddta! - PAGE 7

ot’teachar zata ani tancher onit adarta tea somazak sudhorlolo somaz mhunnonk zaina.”. Mukherjee-n fuddem ulovn mhunttlem “Somazak ho ek lojecho vixoy asa. Ami ostoreancho respeit ani man rakhpak zai”. Jedna Pranab Mukherjee iskolachea durga bhitor sorlo tedna tachea mukhamoll bhavnik zalem kiteak hem tachem bhurgeaponnailem iskol aslem. Tannem hangasor sumar 1 vor ani 10 minut sarle ani iskolachea ‘management’, xikxok ani xikovpi bhurgeam lagim ulovnni keli. Ho ganv Pranab Mukherjee-cho zolmacho ganv zavn asa ani Durga Puja somorombh hea nimtan vorsachea vorsa Pranab Mukherjee aplea zolmachea ghorak bhett dita. Atam Pranab Mukherjee hea ganvant aslolea aplea purvozanchea ghorant fuddle 4 dis ravtolo.

Romi-Devnagrik ek sarkhem sthan diyat: Hema Sardessai Amcho AvAz Protinidhi

Pulisam virudhuch tokrareo

Ponnje: Gõyant Romi ani Devnagri hea donui bhasantlean likhnni kortat. Taka lagon hea donui bhasank ek sarkhem sthan divpak zai, oxem mot namnechem Gõykar Bollywood gavpinn Hema Sardessai hinnem porgott kelem. Ponnje xarant ghetlole potrkar porixodent fuddem uloitana Hema Sardessai hinnem mhonnlem,” Gõychea rajbhas kaideant zo fokt Devnagri Konknnicho aspav asa, to bodlun haddun tantunt Romi Konknnikui aspavn gheupachi goroz asa. Romi ani Devnagri bhaxentlea Konknni mogeamni ap-aple bhitor aslole motbhed (differences) bazuk dovrun, Konknni bhaxeche udhorgotichea vavrak lagonk zai. Karann, Konknni bhas mhonnlear Gõychem ani Gõykaranchem ostitv zavn asa,” Oxem Heman spoxtt kelem. Moratti hi bhas Maharaxttrachi aslolean, thoim he bhaxechi

khupuch vikas zala ani thoim ti lok vhodda promannan aplea khasgi, somajik, sonskrutik, dhormik, xikxonn sarkhea mollancher vapurta. Maharaxttr raj’jeant Moratti bhas surokxit asa. Gõykaramni Konknni bhaxechi rakhonn korpa khatir ekvottan vaurpachi goroz asa. Iskolamni, xikpi bhurgeank Konknni xikoitana, ti borovpa sangata tankam uloupakui xikovpak zai, oxem-i mot Hema Sardessai-an ugddapem kelem. Itle mozgotim, Veena Bakshi hinnem digdorxit kelolem ‘The Coffin Maker’ hea Inglez cholchitrant Hema Sardessai-an gailolea eka Konknni gita-

cho aspav asa. Poilech pavtt eka Inglez cholchitrant Konknni gitacho aspav kelolean, Konknni bhas Ontoraxttriya mollar pavlea, oxi umed ani khoxalkai Hema Sardessai hinnem potrkaram kodde uloitana porgottli. “Konknni bhas hi Gõykaranchi osmitai (identity) zavn asa. Devnagri sangata Romi Konknnikui rajbhaxecho dorzo mellpak zai. Jedna ami Gõy raj’jeak kherit dorzo (special status) dinvcho mhonn Kendr sorkara kodde magnni kortat, tedna hangache sthanik bhaxechoi vichar zavpak zai,” oxem soroll utramni potrkaram kodde uloitana Hema Sardessaian sanglem. Gõy raj’jeak Ontoraxttriya mollar pavoupa khatir Gõychea puta-dhuvamni mhotvachem yogdan dilolem asa. Atam ani hantunt Hema Sardessai hicho mhotvacho vantto asa. Germany desantlo ‘Grand Prix’ ho puroskar melloupak Hema Sardessai hem ekttench ani poilem gavpinn zavn asa.

Amitabh Bachchan hachea vangdda ‘chorus’ gitam gavpi Hema hem ekttench gavpinn zavn asa. Atam porot ek pavtt Hema Sardessai-achem nanv ‘The Coffin Maker’ hea cholchitrak lagon sonvsar bhor gazonk laglam. ‘The Coffin Maker’ hea Inglez cholchitrachi kanni Gõyche matientli ani ti hangache osmitayecher atthaploli asa. Hea cholchitrachem kheritponn mhonnlear, hea cholchitrantlim gitam Konknnintlean asat ani tim svot Heman gaileant. “Jedna ‘The Coffin Maker’ hea cholchitrantlim gitam hanvenuch rochunk zai mhonnpachem mhaka sanglem, tedna mhojem kalliz umedin bhoron uddonk laglem. Karann, mhoje maim-bhaxentlean ek moladik vaur korpachi ti mhaka ek ut’tom son’di zavn asli. Hanvem hi son’di (oppurtinity) svikarli ani tantuntlean hanv khupuch yesesvi zalem. ‘The Coffin Maker’ hea cholchitrachi kanni Gõyant mornache 2rea Panar Vach

Sachin Tendulkar krikett khellak ‘goodbye’ korta Bharatak aplem 200vem Test khellon nivrut zatolo Fuddlo prodhan montri ‘third front’-antlo aslolo: Mulayam Singh - PAGE 9

Khasgi hospitalamni ‘dengue’-che piddest vaddle - PAGE 10

Champions League T20, Mumbai Indians jikle - PAGE 11

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Zo somaz ostoreancher ot’teachar adharta

MHOTVACHEM

t t

Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 8:39 PM Page 1

Mumbai: West Indies-chea add aplea 200vea Test match-in khell’llea uprant ‘cricket’-intlo nivrut zatolo, oxem Sachin Tendulkar-an kolloilem. Desan ‘god of cricket’ mhunn vollkhunk yetolea Sachin-an, Brestara disa aple nivruti vixim jahir kelem. “Mhojea somorthokank ani borem magpeank dev borem korum mhunnta, zannin tanchea magnneam vorvim borem prodorxon diunk mhaka boll dilam,” oxem Sachin-an sanglem. “Cricket-ichea vinnem jinnechi kolpona korop mhaka kothinn asa, karann hanv 11 vorsancho aslolo

tednam saun tench korit ailam,” mhunn fuddem sanglem. “Mhoje akh’ke jinnen, ‘cricket’ khellpachem mhojem sopon aslem. Ani gelea 24 vorsanchea dor eka disa hanv hea sopnant jietalo.” West Indies pongdda add dusrem

Test, jem chodd promannan Sachin Tendulkar-achem 200vem test astolem tem ghoddoun haddchea pasot veg-vegllea raj’jeanchea ‘cricket’ songhottnem modem ‘battle royal’ nirmann zalam. Bharatachi sogllim ‘news channels’ Tendulkar-achea nivruti sombondhit batmich dakhoitale. Ani tatun adlea ‘cricket’ khellgoddeamni ani Bharatantlea somorthokamni 40 vorsam pirayechea Sachin-achi tokhnnay keli. “To veta thoim tachea fattlean lokanchi gordi astalich,” oxem Bharatachea adlea ‘opening batsman’ Sunil Gawaskar-an sanglem.

Novi Dil’li: Telangana raj’jeachea sombondhit montreanchea pongddachi (Group of Ministers) poili boska zali, ani Andhra Pradesh-achea sogllea huskeam kodden ‘soroll ritin ani noitik totvam’ pormonnem lokx ghetole mhunn axvason diunk ailem. Kendrache don montri - AK Antony ani P Chidambaram, boskek hajir zaunk pavonk naslolea karann, hea mud’dea sombondhan Otubrache 19ver kholayen bhasabhas zatoli. Rakhonn montri Antony-chi bholayki bori naslolean, ani arthik montri Chidambaram desachea bhair aslolean tankam hajir zaunk xokonk na. na. Kendr ghor montri Sushilkumar Shinde-chea odhekxponna khala zalole he boske uprant, montreanchea pongddan “vegllem raj’jea ghoddoun haddchea pasot lagtolea mull gozalinchea” vixim bhasabhas keli, mhunn bholayki montri Ghulam Nabi Azad-an sanglem. Avhal (report) dakholl korunk montreanchea pongddak tharavik vell (specific time-frame) dilolo na, mhunn tannen

mahiti dili. ‘Petroleum’ ani ‘Natural Gas’ montri M Veerappa Moily ani Graminn Vikas montri Jairam Ramesh hea pongddache bhagidar asat, zalear raj’jea ‘Personnel’ montri V Narayanasamy, hea pongddan ek khas amontrit (special invitee) mhunn asa.

2rea Panar Vach

Abril tem Setembr 2013

Gõyant 46 bolatkar kexi nond kelea Fattlea 17 mhoineank 182 ‘molestation’ kexi Abril tem 20 Setembr 2013 hea thoddeach kalla modem Gõyant 46 bolatkar kexi nond zaleat. Ghor Montraloyan (Home Department) ankddevari (statistics) jahir kelea tea pormonnem 46 bolatkarantle 20 bolatkar 3

disam modem nond kelea zalear 20 bolatkar 4 dis te 4 mhoine itlea mozgotim nond zalea. Urloleo 6 kexi 6 mhoine ani chodd kalla uprant nond kelea. Soglleo mellon 56 bolatkar kexi 2012 vorsant nond keleo tantuntlea 39 keximni lhan bhurgeancher bolatkar zalolo. Bolatkaracheo 9 kexi 2011, 4 kexi 2010, 3

kexi 2009, ani 2007 ani 2008 vorsant 11 bolatkarachi kex nond keloleo. Soglle mellon 65 mon’xank hea kexink lagon dhorun bhitor uddoilole zantuntle 11 aropi azun pasun bondkhonnin asa mhunn ghor montraloyen mahiti dili. 2012 vorsant 56 bolatkar kexi zaleo tantuntleo 29 kexinchi 3 disam bhitor nond keli, 18 kexi 4 dis te 6 mhoine itlea mozgotim nond keleo zalear 9 kexi 6 mhoineam uprant nond korpant aileo. Gho Montraloyan hemvui sanglem ki azun poriant 2 kexi ‘Fast Track Court’ hantun ghatlea zancho nirnnoy vegim zavpachi xokeotay asa. Itlench nhoi BJP-cho sorkar Gõyant ghoddlear 17 mhoine somple ani hea 17 mhoineam modem Gõyant 182 vinoybhong (molestation) kexi nond kelea. Hantuntleo 116 Ut’tor Gõyant zalear 61 Dokxinn Gõyant, 4 kexi ostoreanchea pulis thannear ani 1 kex Konkan Railway Pulis hanche somor nond keloli asa. 2rea Panar Vach

Sorkaran arthik palov dilear dud-achem mol denvoitole: Goa Dairy Ponnje: Amkam zata tem luskonn hatallpak amchea Mharvasaddo-Usgao hangachea ‘cattle feed plant’ aplea tabeant gheunk, vo dor eka litre-achea fattlean 2 rupia tenko diupi molachea (support price) rupan diunk sorkar toyar asa zalear ami dudachem mol unne korunk raji asat, oxem thoimchea odhikareamni sanglam. ‘Dairy’-n dudachem mol denvounk vinoilam mhunn mukhel montri Manohar Parrikar-an kelolea nivedonachea zababan, Setembrache akhrek zalole AGM bosken ‘cattle feed plant’-ar luskonn zata aslolean amkam noveo yevzonneo mukhar haddunk mellonant mhunn tatun ugttapem kelolem, oxem ‘unit’-ar aslolea sutran sanglem. Mars 31, 2013 merenche luskonn 3,77,53,961.89 rupia

aslem. Goa State Cooperative Milk Producers’s Union, zaka Goa Dairy mhunn vollkhotat, tannim 201213 arthik vorsan 85,46,888.11 rupia faido zoddlolo. Punn, 30% doracher ‘patronage refund’achea rupan tankam tatuntle 25,64,066.43 rupia, 165 vangddi sonvsthenchea vorvim dudachi purvonn korpi xetkarank bhorunk poddle ani toxench hea xetkareank 12% ‘dividend’-achea rupan sumar 15,10,452 rupia melltole, oxem ‘dairy’-che ‘accounts’ ugttaitat.

Toxench, ‘VI Pay Commission’ vevharan ghatlolean ‘dairy’-chea kamdarank 60 lakh rupia ‘arrears’ diupache urleat, ani tachea vangdda 2010 vorsachi ‘gratuity arrears’ mhunn 1 kotti rupia poriant diupache urleat. Sod’deak aslolea sogllea kamdaranchea vangdda sorkar ‘cattle feed plant’ache vevhar polloita zalear dudachem mol unne korpache vixim ‘dairy’ chintunk xokta, oxem sutramni sanglem. Sorkar dor litre-achea fattlean 2 rupia tenko diupi mol diunk toyar asa zalear dudachem mol 2 rupiamni unnem kortole mhunn ami gelea vorsa tharav ghetlolo, mhunn tannin fuddem sanglem. Sorkara lagsan tea sombondhan zabab yeunk naslolea karann ho tharav vevharan ghalunk na, mhunn sutramni sanglem.

Gõy Vidhan Sabha Odhivexon:

‘Mining’ ghottaleantle duddu vosul kortolom: Parrikar Survechea don disank veg-vegllea vixoyancher bhasabhas rongli… Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant zalolea ‘mining’ ghottaleachi puray toren chovkoxi kortolom ani Sorkaracho ekan-ek duddu vosul kortolom, oxem axvason Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem Brestara thavn suru zalolea Gõychea Vidhan Sobhechea odhivexona vellar dilem. ‘Mining’ bond poddon Sorkarache yenneavollik vhodda promannan fottko boslolo asa, torui sorkaran vhodda promannan mohsu (revenue) kelolo asa. Sorkaran he pavtt fokt 550 kotti rupiyanchim rinnam ghetlolim asat, torui adim ghetlolim 650

kotti rupiyanchim rinnam farik keleant, oxem-i Parrikar-an sobha-ghorant spoxtt kelem. Janerant zavpi Lusofonia khellam khatir aslolim sogllim kama Diwali adim puray zatolim. Calvim pulachi ugttavnni Otubr 13 hea disa zatoli. Gõychi Kaido ani Suvevostha (law and order) puray toren niyontronna khala asa, oxi govai Parrikaran Vidhan Sobhent dili. “Gõyche arthik sthiticho konnenuch usko korpachi goroz na. Sorkara samkar ailoleo duddvancheo oddchoneo sorkar yog’geo toren hathallta, tech porim duddvanche oddchonek lagon sorkaran chalik layloleo yevzonneo ani koslech

prokolp bond kelole nant vo bond poddchenant,” oxem-i Parrikar-an sanglem. “Sod’deak Gõyant ‘mining’ bond aslolean, 1100 kotti ‘royality’ ani heram margantlean

yeupi 400 kotti rupiya sorkarak na zaleat. Punn, ‘mining’ bond ason poryan sorkaran ‘stamp duty’ ani ‘dumps policy’ hache vhelean 650 kotti rupiyanchi yenneavoll zoma kelea. Gelea 6 mhoineachea kallant sorkaran 3580 kotti rupiyancho mohsul zoma kela. Gõychem odmaspotr gelea Abril mhoineatuch pas zalolean, sorkarache yeneavollint 8% itli vadd zalea. Fattlea Kongres sorkarachem 1247 kotti rupiyanchem rinn hea sorkaran farik kelam,” oxem-i Parrikar-an Vidhan Sobhent sanglem. “Gõyant Kaido ani Suvevostha khupuch mozbut asa.

Bolatkaranchem promann vaddlolem asa, torui hantuntlim bolatkarachim khupuch prokronnam him adlim zavn asat je prokronnanchi nond pulisent zavnk na. Ostoreancher zavpi ot’teacharanchi tabortob nond korpachi formavnni pulisank dilea. Gõy raj’jeant ekunn mellon 16%amni guneanv ghoddpachem dhenvlam. Gõyant choriyeo zavpachem-i dhenvlam ani hachem udharonn mhonnlear hea vorsa Ganesh Chaturti disamni choriyeo zaloleo zobor aikopak mellonk na,” Parrikaran ugddapem kelem. Iskolancho vell adlea sarkhoch dovorcho oxi khoddegant

magnni Rane pai-putan (Pratapsing-Vishvajeet) sobhe ghorant keli, tea vellar Parrikar-an iskolamni atam poddtolea tea divallechea suttiyam disamni Xikxonn Khatem ani Iskolancheo vevosthapon hanche modem cheorcha ghoddun haddun tacher upai kaddtole, oxem sanglem. Iskolamni mullaveo suvidha-sovloteo nirmann korpa khatir sorkar gombhir asa. Bharat-antlea 22 raj’jeamni tancho vell disak sadde-sov voram asa. Chear raj’jeamni iskolam 6 voram choltat. Punn, fokt Gõyantuch iskolanchea kamkazacho vell 5 voram itlo asa, hacher Parrikar-an Vidhan Sobhent lokx voddlem.


Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 9:41 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

2

Amcho Avaz

Russian bonvddekaranchi dadagiri Ponnje chorancho sanvar! Arambol: Visa sompon poryan dog Russian desantle bhonvddekar Gõyant ravtale, tech porim Khalcho Waddo-Arambol hangasor thoinchea sthanik nagrikank khupuch tras ditale. Hea vixim thoinchea sthanik nagrikamni pulisank apovn haddun tankam dhorunk layle. Punn, tea vellar pulisam kodde ani sthanik loka kodde dadagiri korun he dogui Russian nagrik pulisechea chopkeantle sutton gele. Gelea vorsachea poryatton mosomant (tourist season) thavn he dogui Russian nagrik Arambol doriya veller aplem thikan korun asat. Hantuntlo ektto sodanch soreache noxer asta. Sod’deak poryattok mosom suru zata aslolean, ho Russi nagrik veller yevpi bhonvddekaram kodde bhik magta ani te poixe gheun magir soro piyeta. Tech porim thoim aslolea eka ‘super market’-ant vochonui thoim yevpi bhonvddekarank sotaita ani tanche kodde duddvanchi magnni korta, oxem thoincho Prakash Naik hannem sanglem. He Russian nagrik thoim yevpi

Pulis tokrareo nond kortat, fuddem kainch zaina… Amcho AvAz Protinidhi

bhonvddekar lokak khupuch sotaitat ani chodd korun soreachech noxer astat, taka lagon sabar lokamni hea adim thoichea pulisam kodde tokrareo keloleo. Punn, pulis zanna zavn poryan hea bhonvddekarancher koslich karvay korinant mhonn lok pulisancher ttika kortalo. Hangasor kaim Russian nagrik je bhonvdde khatir ailole asat, te khupuch patixer asat ani sthanik

loka kodde duddvanchi magnni kortat. Ani lok tankam duddu dinant zalear, te tanchea angar poryan vetat. Pulisank tokrareo keleo poryan zalear, pulis koslinch panvlam ubharinant mhonnpacho nagrik xinn kortat. Hea Russian nagrikancher pulisamni koddok upai ghevn tankam niyontronna khala dovorche, oxi hangacho sthanik lok magnni korta.

Kolva gram sabha…

Futtbol moidanak lagon gondholl Amcho AvAz BAtmidAr

Moddganv: Kolva hangasor eka xetant aslolem tollem purovn thoim ek khellam moidan banpak kaim sthanik nagrikamni aplo khor virodh kelolean, gelea Aitara Kolva Gram Panchayatiche gram sobhent boroch motto gondholl nirmann zalo. Xekim, he gram sabhent kosloch tharav vo nirnnoi ghenastana, Sarpanchan hi gram sabha borkhast keli. Futtbol moidan bandun haddpa khatir hea adinch tea zagear sorkaran ‘land acquisation’ kelolem asa. Punn, futtbol moidan bandpa khatir thoim aslolem tollem (lake) purovpache asat taka sabar sthanik nagrikamni aplo khor virodh kela. Aitara ghoddun haddlole gram sob-

hent moidana vixim cheorcha zavpachi aslolean, vhodde sonkhen nagrik ani futtbol mogi te gram sobhek hajir ravlole. Hi gram sobha suru zali teach vellar thavn nagrikamni boball korpak survat keli. Moidan bandpacho vixoy vhoir kaddtanch gram sobhechem vatavronn taplem. Futtbol moidanak tenko divpi ani virodh korpi oxe don pongodd toyar zale. Taka lagon, thoim zhogddim pett’tolim kai kitem, oso prosn nirman zalo. Punn, thoinche pulis thoim modem poddlolean, thoim maramareo zavpacheo vattovleo. Thoim aslolem paramporik tollem puroilem zalear, tacho vaitt porinnam thoinchea lokak bhogche poddtole, oxem virodh korpeanchem mhonn’nem zavn aslem.

Zalear, hem moidan bandpa khatir zomin tabeant gheupacho vaur purn zala, ani hem moidan bandpak survat korun tem moidan bandun haddlem na zalear ganvchea futtbol khellgoddeancher ani futtbol mogeancher vhodd onit zatoli, oso dusro pongodd sangpak laglo. Sarpanch Gonsalves-an hea vatavronnacher aplo tabo dovorpache proitn kelole, punn te soglle nirfoll zale. Hea moidanchea prokronnant rajkaronn bhitor haddpache proitn chol’leat mhonnpachem uloilolem aikopak mell’lem. Bannavlecho amdar Kaitu D’silva zaka aiz sogllech kodden lok ukhlun dhorta, taka khala uddovpache he rajki proitn zavn asat, oxem kaim zannamni potrkaram lagim uloitana sanglem.

Zanttea nagrikak 52 hozarank luttlo Amcho AvAz BAtmidAr

Vasku: Apunn Reliance komponecho ‘agent’ asa oxem sangon, ani eka zanttea nagrikacho visvas melloun gheun, Verna hangasor eka bamttean tea zanttea mon’xak 52 hozar rupiyank fottko dilo. Hi ghoddni gelea sumanant ghoddli ani hea vixim Verna Pulisamni tea zanttea mon’xachi tokrar nond korun ghetlea. Hea vixim Verna pulisamni odhik mahiti dilea tea pormonnem, Matol-Verna hangasor ravpi Antonio Salvador Pereira hea 67 vorsam piyachea mon’xachea gharant ek 30-35 vorsancho dadlo bhitor sorlo. Ho dadlo Inglez ani Hindi heo

donui bhaso uloitalo. Apunn Reliance komponicho ‘agent’ zavn asa oxem sangon tannem he komponecheo zantteam nagrikank asloleo yevzonneo An-

toniok dakhoileo. Hea yevzonnea khatir nondnni keli zalear hozaramni rupiyacho labh melltolo, oxem-i hea mon’xan taka pottovn dilem. Atonio ani tachi ghorkarn hea yevzonneank bhul’lim. He mon’xan Antoniok ani tache bailek nondnni korunk fokt 99 rupiya akarle. Hea mon’xan tankam nondnni korpa khatir PAN kard ani her kagdam zai poddtolim oxem sanglem, tea vellar tim dogaim ghov-bailam kagdam haddpak bhitor gelim. Hi sondi dhorun hea mon’xan mezar aslolea ‘cheque book’-antli ek ‘slip’ kaddli. Antonio ani tachi bail porot ailea uprant hea mon’xan ‘formalities’ korpachem nattok kelem ani

Ponnje: Fattle sabar dis zale, Gõychem rajdhani xar Ponnjent choramni khupuch sanvar ghalpachem chalu dovrun, lakhamni rupiyncheo moladik vostu ani nogod chorun vhele. Xarant ani azu-bazuk ravpi lokachim ghoram ani flettam foddop, ratchea vellar rostea kuxik aslole gadde foddop, xarant yevpi lokachim begam faravop, oxe torecheo sabar ghoddneo chaluch asat. Pulis mat pulis chouker boson tokrareo nond ani tache fuddem kainch korinant mhonnpacho nagrikam koddlean arop zavpak lagla. Vaddtea kamank sor korit zalear, Ponnje xarant aslole pulis chouker pulisanchi sonkhea egdomuch unnem asa. Pulisanchi sonkhea unnem aslolean, guneanvancho sodpus korpak khupuch oddchoneo uprastat,oxem pulis odhikari sangtat. Ponnjeche pulis chovker dispottim nove-noveo tokarareo yeta aslolean, adim keloleo tokrareo toxeoch topanni kori nastana urtat. Tech porim, hangasor guneanvancho sodpus korpi pulisankuch bondabost korpachea vaurak phattoitat, ani taka lagon khupxea tokrarincho topas lagona, oxem hea xarantlea

2013 vorsacho ho puroskar Gõyank mell’lo Ponnje: Gõy poryattonan novea poryattok ‘season’-achi survat borich nettan kelea. 2013 vorsacho ‘Safari India National Tourism’-cho ‘Best State for Beach & Culture Tourism’ puroskar Gõyak favo zala. Gelea satollen Novi Dil’lin zalolea kariavolli vellar ho puroskar diunk ailo, ani Dil’lint aslolo Gõycho nivasi up-ayukt (deputy resident commissioner) Vijayan-an to svikarlo. “Gõyak tache doryavellenchea ani sonskrutaye pasot bhovman diunk yeta hi gorvachi gozal; ani eka namnechea ‘publication’-achea ‘editorial

han azunui CCP-in toyar kelolem na. Hea vahanant gorvank ukhlun dovorpa khatir eke ‘lift’ichi vevostha asta, ani hea vahanak 20 lakh rupiya khorch asa. Hem vahan sod’deak toyar korpak ‘order’ diloli asa.Tech porim tabeant ghetlolea gorvank bandun dovorpak razu ani her vostu zai astat, ani tankam sumar 5 lakh khorch asta. Mhonnge CCP-ik 25 lakhanchi goroz asa. Sod’deak CCP-ichea kamdaramni Setembr 15 meren fokt 225 parpoll gorvank eka lhan vahanam udexim dhorun Kalem-Sanguem dovorleant. Punn, Gõyant bhovxik zageancher bhonvpi ani porjek sotavpi 90% parpoll gorvam sod’deak ‘kui-kui’ korun honrad bhonvtat, oxem spoxtt zalam. Parpoll gorvank dhorpak suru kelole yevzonne khatir sorkara koddlean CCP-ik prot’tek mhoineak 4.5 lakh

board’-a koddlean to mevlolean soglle poryattokam modem Gõyak sogllea von chodd avddicho zago korunk vorosbhor vavurtole mhunn ami tharav ghetat,” oxem Gõychea

poryatton montri Dilip Parulekar-an sanglem. Aplea doryavellencher udorgot haddchea khatir vello nitoll, sobit ani odhik surokxit dovorchea pasot Gõychea poryatton khateacho vavr chaluch asa. Sogllea von chodd bhonvddekar yetolea Baga ani Calangute sarkea vellencher suvidheo bandun haddpache suchovnnek Gõy sorkaran halinch man’neotai diloli. Raj’jeachea poryattonak fuddakar diupachea vhodd yevzonnecho ho ek bhag zaun asa.

Dalgado Konknni Akademichi Zomat uprant thoincho gelo. Don disam uprant duddu kaddunk benkent gelolo astana, konnem tori aplea ‘cheque book’-a udexim 52 hozar rupiya aplea benkentlea khateantle kaddleat mhonnpachem Antoniok ugddapem zalem. Tea fottkirea mon’xan ji ‘cheque’ Antonio-chea gharantlean chorun kaddloli, tache udexim tannem 52 hozar rupiya benkentlean kaddlole mhonnpachem somzotanch, Antonio ani tache ghorkanik xello gam suttlo. Tannim, tabortob Verna pulis chovker vochon hea vixim ek tokrar nond keli. Sod’deak Verna chovker aslole pulis he kexichi chovkoxi kortat.

Amcho AvAz Protinidhi

onubhovi ani huxear mon’xancho hangasor khupuch unnav asa. Hea gorvank dhortana ani uprant mottorant ghaltana tim zokhmi zanvchim nhoi, hachi khupuch kallji ghenvchi poddta. Hem korpa khatir, CCP-ichea kamdarank khas proxikxonn divpachi bondabost St. Inez hangasor eke sonvsthek sanglolem. Punn, he sovsthen proxikxonn dilole CCP-iche kamdar Peddne tem Kankonn meren koxe toren gorvank dhortat, hem pollevpak konnuch vocho naslo. Parpoll gorvank dhorlea uprant, tankam Kalem-Sanguem hangasor eka gorvank dovorpachea zagear dovortat. Thoim sod’deak sabar gorvam asat, ani tannim tea zageacher khupuch ghann-gutt’ttan keloli asa, ani lokak tacho tras zata, oxeo tokrareo asat. Parpoll gorvank dhorlea uprant tankam eka khas vahanant ghalun vhortat. Hem oslem va-

lagpak xoklo na. Pulisanchea hea nixkalljiponnak lagon, sod’deak Ponnje xarantlo lok bhirantin aple dis sarta. Gelea Somara rati St. Inez hangasor ‘Kamat Plaza’ hantuntlea flettant chori zalea mhonnpachem Elvira Godinho hinnem pulisent tokrar nond kelea. Hi chori sanjechim 5 tim 8 merenchea vellant zalea. Flettant konn na ho soeg dhorun, chor flettachem proves dar foddun bhitor ghusle ani kaim moladik kagod-potram ani her vostu gheun pollapoll kaddli, oxem Godinhon aple tokrarint nond kelam. Talegao hangasor choramni ICICI benkechem ATM foddun tantuntle 35 hozar rupiya chorun vhele mhonnpachi tokrar benkecho ‘manager’ Avinash Manerkar hannem pulis chovker nond kelea.

‘Best State for Beach & Culture Tourism Award’

Parpoll gorvank dhorpachi mohim fiskottli!!! Ponnje: Rosteancher ani bhovxik zageancher bhonvtat tea parpoll gorvam (stray cattle) pasun sadea nagrikank suttka divnk Gõy Sorkaran Ponnjeche Mha-nogorpalikechea (CCP) hatant diloli mhoim purai toren fiskottun gelea mhonnpachem ugddapem zalam. Purai Gõy raj’jeant sumar 2 hozar odhik parpoll gorvam rosteancher ani her bhovik suvatancher bhonvtat mhonnpachem CCP odhikareamni mandun ghetlam. Punn, atam meren fokt 10% gorvank dhorpak CCP-ik ies ailam. Gõychea rosteancher vhodde sonkhen cholpi ani modekat rosteancher boson obhgatank amontronn divpi hea gorvakank dhorpak CCP-iche proitn nirfoll zaleat, taka lagon hi yevzonn ji CCP-ik dilea ti Sorkaran fattim ghenvchi oxi magnni zavpak laglea. Gõy sorkarachea ‘Animal Husbandary’ khatean hea vorsa Julay mhoineant thavn gorvank dhorpachi mohim (campaign) jahir korun hi mohim fuddem vhorpak Ponnje xarant aslole CCPichi nemnnuk keloli. Punn, hi mohim suru korche adim koslich mullavi toyari, obheas, tech porim onubhov aslolea kamdaranchi nemnnuk korunk naslolean, hi yevzonn xelleli, oxem sid’dh zalam. Hi gorvank dhorpachi mohim suru keloli tea vellar Animal Husbandary khatem ani CCP hanche modem motbhed upraslole, oxem-i uloilolem aikopak mellta. Gõyant hanga-thoim dispi parpoll gorvam him kollpamni (herds) bhonvtat. Tankam dhorun tabeant korpa khatir Gõyant

pulisanchem sangnnem zavn asa. Ponnje xarant jeo choriyeo ani her toreche guneanv ghoddtat, tantunt Gõy bhailea mon’xancho aspav asta hem zalench, punn tech barabor khud sthanik Gõykar mon’xancho poryan aspav asta mhonnpachem ugddapem zalam. Kaim disam adim ‘mobile’ fon chorun vhorpi eka zoddpeak (couple) tabeant ghetlea uprant lokak thoddo bhorvanso mell’lolo. Punn, ratchea vellar ghoram, flettam, gadde foddun choriyeo korpeank ani xarant yeupi lokachim begam hiskaun vhorpeank mat, hangachea pulisank dhorpak kainch zoit mellonk na. Ani haka lagon, xarant ravpi ani hea xarant yevpi lokacher bhirantichim vatavronn posorlam. Heach choramni kaim disam adim eka pulis havaldarachea gharant bhitor soron ek lakh rupiya nogod ani kaim moladik vostu chorun vheloleo. Tech porim anik ek flett foddun sumar sadde-sov lakh rupiyanchem samonn chorun vhelolem. Hea prokronnant pulisamni kaim dubavit aropeank (suspected accused) haddun chovkoxi keloli. Punn, khorea choracho pot’to mat

rupiyanchem onudhan mellta. Hea yevzonne fattlean kitlo duddu khorch zata, hachi mahiti CCP-intlo khoinchoch odhikari dina, torui punn hantuntle bhovtek duddu odhikareanchea bollsamni vetat mhonnpachem spoxtt zalam. Tech porim, hea parpoll gorvank dhorpacho vaur sanjechi 6 tem tem sokallchim 6 meren chalu asta, oxi zhottko divpa sarkhi gozal bhair poddlea. Hea gorvank fokt ratchinch kiteak dhortat hachem karann vicharlem zalear, tea gorvanchea dhoniamni tim disachim chorvak gelolim astat, taka lagon tankam dhorchim nhoi, oxi sorkarak vinonti keloli asa. Hea parpoll gorvank dhorpak suru kelole mohiment koslich gombhirtai na. Taka lagon sorkarachi hi parpoll gorvank dhorpachi mohim puray toren fiskottun gelea mhonnpachem ugddapem zalam.

Gõy Rajbhas Kaideant Konknniche Romi lipik-ui hok’kan ani kaidean zago mellche khatir bhasabhas korunk, Dalgado Konknni Akademin (DKA) aiz sanje mhunttlear Otubrache 12ver, 2013 (Son’var), Ponnje, Campal Tiatr Academy Goa-chea Vosreant sanjechea 4.00 vaztam ek kherit zomat apoilea.

Romi lipintlean Konknniche udorgoti khatir vavurpi borovp e a m n i , som’padokamni, Konknni songhottonamni ani sabar torenim vavurpeamni he zomatint bhag gheunk DKA-che Sekretar Jose Salvador Fernandes hannem vinoti kelea.

1lea Panar Thaun... Montreanchea pongddachi poili boska “Andhra Pradesh-achea lokanchea sogllea huskeam kodden ‘soroll ritin ani noitik totvam’ pormonnem lokx ghetole mhunn ami axvason ditanv,” oxem boske uprant jahir kelolea prosid’dhi potran tannim jahir kelem. Hea karya khatir khoincheo ritipod’doti vapurtole tea vixim montreanchea pongddan bhasabhas keli, ani toxench ho pongodd apleo suchovnneo toyar kortana, davedaram lagsan vegvegllea mhotvachea vixoyancher tanchim motam (opinion) gheunk xokta, mhunn tea nivedonan dilam. Veg-vegllea vixoyancher ‘status reports’ toyar korun montreanchea pongddak diunchea pasot kendr sorkarachea veg-vegllea ‘nodal’ montraloyanchea ani khateanchea vixim montreanchea pongddan tharav ghetla, mhunn tatun fuddem dilam. “Hea sombondhit soglli mahiti raj’jea sorkarachea lagsan ghetole ani hi prokriya rokddich chalu zatoli,” mhunn tatun dilam. Jedna potrokaramni Ghor Montri Sushilkumar Shinde hankam hea montreanchea pongddan Andhra Pradeshacho ekui protinidhi na mhunn vinchar kelo tedna Ghor Montrean mhollem ki taka lagon kainch vaitt zanvchem na. “Andhra Pradesh-ak ami nit ditole”. Tea fuddem ulovn Ghor Montri Shinde hannem koxe porim novem raj’jea ghoddovpacho ‘process’ zatolo tacher bariksannin mahiti dili. Montreanchea pongddan novea raj’jea vixim

aplim suchnnam dilea uprant Ghor Montraloy ek ‘note’ ani ‘reorganization bill’ toyar korteli ani to ‘note’ ani ‘reorganization bill’ montri monddolan pas korchea khatir sador kortele. Montri Monddolan tem ‘bill’ ani to ‘note’ mandun ghetlea uprant President-acho hoikar ghevnk pattoitole. Tea uprant hem ‘bill’ prantachea Vidhan Sobhent dhaddtole. 30 disam bhitor Andhra Pradesh Vidhan Sobha tea ‘bill’-a vixim kendr sorkarak aplim motam ditole. Raj’jeache Vidhan Sobhen jim suchnnam keleam tim ‘Draft Reorganization Bill’ hantun ghaltole ani tache vixim bud’dh ghenvchea khatir tem Kaidea Montraloya lagchean vetolem. Kaidea Montraloyan hoikar dilea uprant tem ‘bill’ portun Kendr Montrimonddolak dhaddtole ani tea uprant tem ‘bill’ parlamentan haddtole. Hem ‘bill’ Lok Sobha ani Rajya Sobha hea donui ghoramni pas zalea uprant President hacho ‘assent’ gheunk tache koddem vetolem ani tannem apli maneotay dilea uprant Telanganachem novem raj’jea zolmant yetolem. Andhra Pradeshache Vidhan Sobhen tea ‘bill’-ak aplo tenko dilona zalear kitem zatolem kai mhunn potrokaramni Shindek prosn kelo tedna tannem oso zabab dilo “Hea adim raj’jeachea Vidhan Sobhamni osle nirnnoy ghenastana dovorlea ani Bharotache ghottnne pormonnem prantache Vidhan Sobhecho hoikar sokticho (mandatory) na.

Romi-Devnagrik ek sarkhem sthan diyat: Hema Sardessai kaxanv korpi somazacher vinnloli asa, ani to ek khupuch bhavnik (emotional) vixoy zavn asa. Hindi cholchitrantlo namnecho kolakar Naseerudin Shah ani tachi potin Ratna Pathak Shah hannim tantunt

mukhel bhumika keleat. Hea cholchitrant Konknni gitancho aspav kelolean, Konknni bhas ontoraxttriya mollar porzollit zatoli, oxi mhaka opekxa asa,” oxem Hema Sardessai-an mhonnlem.

Gõyant 46 bolatkar kexi nond kelea Ghor Montraloyan ‘statistics’ dilea tea pormonnem Mhapxenchea pulis thannear 30 vinoybhong kexi nond kelea zalear Ponnje pulis thannear 26 kexi, Ponda 17 kexi, Calangute 10 kexi, ani Anjuna ani Pernem 8-8 kexi. Dokxinn Gõyant Moddganvchea pulis thannear 17 vinoybhong kexi

nond zalea, Colva 8, Maina Curtorim, Curchorem ani Vasco 8-8 kexi nond kelea. Hea ankddeavadicher niyall kelear oxem dista ki ostoreancher zavpi ot’teachar disan dis vaddonk laglea ani tea khatir hea noxttacher beginuch upay ghevop faideachem zatolem.


Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 8:39 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

LS venchnnukam adim RP 2021 jahir korat

Renv naslolean…

Sorkarachim sabar bandkama oddchonent! Amcho AvAz Protinidhi

Goa Bachao Abhiyan-achi magnni Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Yeta tea Lok Sobhechea venchnnukam adim Gõycho Pradexik Arakaddo toyar korat, oxi magnni Goa Bachao Abhiyan sonvsthechea vangddeamni sot’ter aslolea Manohar Parrikar hachea sorkarak kelea. Ho Pradexik Arakaddo toyar kelo na zalear, sot’ter aslolea BJP virudh jahir prochar kortole, oxi-i koddok xittkavnni GBA vangddeamni Parrikar-ak dilea. Tech porim sorkaran man’neotai dilolea kaim prokolpam virodhant GBA nitisobhent vochpachi asa. Zomin vapurpachea arakaddea vinnem sorkar mellot tea bandkamnk porvangi dita, ani taka lagon vochot thoim bhroxttachar vaddonk ani choddonk lagla, oxi koddok utranchi ttika GBA vangddeamni sorkaracher kelea. Don vorsam zait ailim, Mukhel Montri Manohar Parrikar GBAchea vangddeank bhettpacho vell dina. Prot’tek pavtt bhett’tam mhonn sangon GBA-chea vangddeank fottoita, hea vixim GBA vangddeamni ojap porgott kelam. Ponnje xarant ghetlole eke potrkar porixodent uloitana GBA-chi Nimontrok Dr. Sabina Martins hinnem fuddem sanglem, sot’ter aslolo Manohar

Parrikar virodhi pokxacho fuddari astana, tannem Regional Plan: 2021 haka virodh korun GBA songhottnek tenko dilolo. Ani teach tenkea udexim Manohar Parrikar fattli Vidhan Sobhechi venchnnuk jikhonk pavlo. Tea uprant tannem RP 2012 rod’dh kortam, tantunt sudharop kortam, oxe torechim sabar axvasonam dilolim. Punn, azun meren toxem kitench zalolem dison yena, oxem Sabinan Sanglem. “Sod’deak Gõyant virodhant aslolo Kongres pokx khupuch thondd asa. Kongres pokxak Gõychea raj’jeachem ani Gõykaranchem kitench poddon gelolem na. Taka lagon, Gõyche porjek porot ek pavtt rostear dhevpacho ani khoddegant andolan korpacho

vell aila,”oxem mot Dr. Sabinan ugddapem kelem. ‘Ek Goa, Ek Arakaddo’oxi magnni Dr. Sabinan GBA torfen korta astana, ‘Zomnichem niyojan (planning) korta astana, sompe ritichim margdorxik totvam (guiding principles) ani dhoronn (policy) toyar korpachi goroz asa. Sorkar ek vo don pavtt lokak murkh korpak xokta, punn soglleach vellak sorkara kodde tem ghoddchem na hem Parrikar-an ghott lokxant dovorchem,” oxem Dr. Sabina Martins-an spoxtt kelem. “Sonvednaxil (sensitive) bhagamni sorkaran bandkama korunk porvane divpachem bond korchem. Karann taka lagon zomnichim prokronnam nitisobhent pavtat. Oxe torechim sabar prokronnam halinchea mhoineamni vaddonk ani choddonk lagleant. Khoinchea arakaddeacher atthapun tankam bandkama korpachi porvangi ditat, hem spoxtt ritin dakhoun dilolem dison yena. Merxe hangasor ‘amphi theatre’, Khandola hangasor GERA prokolp, Narve hangasor ‘shipyard’, Tiracol hanga ‘golf course’ hea prokolpank porvane koxe dile?” oso jahir prosn Dr. Sabina Martins hinnem potrkaram kodde uloitana kelo.

Ponnje: ‘Green Tribunal’-an nodintli renv kaddpacher bondi ghatlolean, atam khud sorkarache kaim mhotvache prokolp (projects) oddchonent sampoddleat. Janerant Gõyant zavpi Lusofonia khellam khatir sabar prokolp bandpachem kam sorkaran sod’deak chalu dovorlolem asa, ani hea prokolpanchem bandkam korpa khatir koxei toren renvechi bondabost korta. Punn, her sabar somazachea vikasa khatir sorkaran hatant ghetlole ani hatant ghevpache asa tea prokolpancher khupuch vaitt porinnam zalolo asa. Sorkarache sabar gorjeche prokolp renv dovorpachi palli ailoli asa, oxem Goa Infrastructure Development Corporation hacho odheokx Dr. Pramod Sawant hannem hea potrkara kodde uloitana sanglem. Gõy raj’jeant aslolea sogllea sorkari mullavea iskolanchi durusti korpachem kam sod’deak Xikxonn Khatean hatant ghetlolem asa. Ho mullavea iskolancho

Fr. Eremit khup disamni zagovlo…

Amdar Alex Loureco hacho arop… Amcho AvAz Protinidhi

ttachar zala. Apunn venchun ailea uprant bhroxttacharak kosoch tharo dinvcho na, oxem Parrikaran sanglolem. Atam, IFFI vellar zalolea bhroxttacharacher kosli karvay kortolo, hache vixim Parrikaran Gõyche porjek spoxtt korchem, oxem avhan Alex Loureco hannem potrkaram kodde uloitana Parrikarak dilem. Gelea vorsa IFFI utsova vellar Gõy bhailea kolakarancheo sumar 34 karyavolleo sador keloleo. Hea karyavollim khatir 1 kotti 80 lakh, 55 hozar 230 rupiya khorch keleat oxem nomud kelolem asa. Gõychea kolakarancheo 28 karyavolleo sador keloleo. Hea karyavollink 11 lakh 91 hozar rupiya khorch zalolo. Kaim venchik lokak haddun heo karyavolleo keloleo ani ESG somitichea visvasantlea lokakuch karyavollichem aiyojan korpachem kam dilolem. Gelea vorsa zalolea IFFI utsova vellar Sorkaran kitlea duddvancho khorch kelo, hacho hixeop Gõyche porjek dinvcho, oxi magnni Alex Lourenco hannem sorkarak kelea.

durusti korpacho vaur Goa Infrastructure Development Corporation hache kodde sompoilolo. Kaim kontradoramni ho durusti korpacho vaur suru poryan kelolo. Xikpi bhurgeank Divalli vellar melltat tea suttieanchea disamni hea vauracho mhotvacho vantto sompoupacho sorkaracho vichar aslolo. Punn, gelea mhoineant thavn renvecho purvotto auchit bond zalolean, sabar kontradoramni hi durusti korpachim kama bond dovorlolim asat. Iskolanchi durusti korpa khatir zhoim renvechi goroz poddona, toslinch durusti korpachim kama sod’deak chalu asat. Gõyant Tiracol, Chapora ani Mandovi nodintlean renv kaddtat. Dokxinn Gõyant bandkama khatir Karwar jil’leant thavn renv haddtale. Karnattaka sorkaran gelea vorsa thavn tanchea raj’jea bhair renv dhaddpacher bondi ghatlolean, Dokxinn Gõyant choltat tea bandka khatir Ut’tor Gõyant kaddtat te renvecher atthapun ravta. Green Tribunal-an renv kaddpacher bondi ghatlolean sovka-

Dabolim-Mopa-cher Parrikar ogi kiteak?

Gelea IFFI-nt 10 kottincho ghottallo Ponnje(AAP): Gelea 2012 vorsa zalolea IFFI utsova vellar, Gõy bhailea kolakarank haddun karyavolli korunk, tech porim tanchem aiyojan korpa khatir sumar 10 kotti rupiyancho ghottallo zala, oso sonsonnit arop Kongres pokxacho amdar Alex Lourenco hannem gelea Mongllara Ponnje potrkar porixodent uloitana kelo. Ho ghottallo koxe toren zalo mhonnpachim sogllim kagod-potram Alex Lourencho hannem potrkarank dakhoilim. IFFI vellar karyovolli aiyojit kortana, tech porim soglle torechi mandavoll toyar korpa khatir je kontrad dilole, te soglle apleach morjentlea mon’xank dilole. Heo karyavolli Ponnje ani Ponnje xara bhair veg-vegllea ganvamni zaloleo. Heo karyavolleo kortana, koslech nem ani kaide pallunk nant. Entertainment Society of Goa Sonvsthen soglle nem ani kaide konnxak marun, heo karyavolleo ghoddun haddleo ani vhodda promannan duddvancho bhroxttachar kelo, oxem Reginaldan sanglem. Gelea vorsa IFFI ghoddun haddlo tea vellar kitlo khorch zalo, hachi barkai Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem dinvchi. Karann, je kontradoramni heo karyavolleo ghoddun haddloleo tankam tharailolea duddvam poros odhik duddu pavleat. Tech porim hea karyavollimni bhag ghetlolea kolakarankui chodd duddu pavleat mhonnpachem, Alex Lourenco hannem puraveam soit potrkarank dakhoun dilem. Gelea IFFI utsovant 10 kottincho bhrox-

3

Ponnje: Dabolim ani sod’deak banduk yevjitat tea Mopa vimatollachi mahiti 15 disam bhitor ditolom, oxem axvason Mukhel Montri Manohar Parrikar hannem dilolem. Punn, hi mahiti Parrikar-an azunui jahir keloli na. Parrikar-an hea mhotvachea prosnacher porot U-Turn ghetla, oso arop ani khont ‘People for Dabolim Only’ songhottnecho Nimontrok Fr. Eremit Rebello hannnem porgott kelea. Hi mahiti ugddapi korpa khatir Fr. Eremit-an eka mhoineachi mud’dot Parrikarak ek prosid’dhi potrokantlean

(press release) dilea. Dabole vimantollachea prosnacher Parrikar-an xellmoddai korchi nhoi. Dabole vimantollache zomnnicho vevhar kortana, Gõyche porjek visvasant ghevop gorjechem zavn asa. Gõyant moriyadit (limited) promannant aslolea sadon-suvidham kodde Parrikaran khell manddcho nhoi. Oxi jahi xittkavnni Fr. Eremitan hea prosid’dhi potrokantlean dilea. ICO-n Gõyant don vimantollam cholopak koslich horkot ghevpa sarkhem asa, oxem sanglolean, Parrikar zobordosten him donui vimantollam gheun fuddem vochpak yevjita. Hea vixim Parrikar kosli mahiti dita, hache kodde dolle lavn lok vatt polleta. “Mopa bandunk sodtat tea vimantolla babtin Mukhel Montri Parrikar-achea sorkaran ek bhovxik cheorcha (public debate) korchi, oxi amche Songhottnechi magnni asa. Punn, fattlo sabar kall Parrikar ami kortat te magnnechi beporva korta. Haka lagon, Mopa vimantoll mhonnge zomnicho ghottalo zavn asa, oxench porjek mhonnchem poddtolem,” oxem Fr. Eremitan aplea potrokant xevttak nomud kelam.

Mopa prosn azunui jivont asa: Vijay Mopa vimantollacho prosn bhair poddlolo na. punn azunui jivont asa. Lok Sobhecheo venchnnuko zoxeo lagim-lagim pavtat, tech porim ho Mopa vimantollacho prosn porot jivont zait-zait vetolo, oxi protikriya (reaction) ‘Goemkar’ he Songhottnecho Nimontrok ani Fatorda motdar songhacho opokx amdar Vijay Sardessai hannem porgott kelea. Mopa vimantollacho prosn sod’deak bazuk dovorla taa lagon, konnenuch avaz korpachi goroz na. Sod’deak ostitvant aslolea vimantollacho vistar zatolo ani hea vistar korpachea kama khatir apnnem Kendr Sorkara koddlean 500 kotti rupiya haddleat, oxem gelea sumanat Dokxinn Gõycho Khasdar Francis Sardinha hannem sanglolem. Dabole vimantollak zo konn virodh korta, to Dokxinn Gõychean kednach venchun yenvchona, oxem Vijay-an spoxtt kelem.

sovka korun soglle kodden ho renv kaddpacho vevsay bond zalolo asa. Tech porim, adim renv kaddun santtun dovorloli, ti poryan kabar zavpache vatter asa. Renvechi vahatuk poryan fattlem suman bhor bond asa. Taka lagon sabar zageancher bandkama bond dovorlolim asat. Gõy sorkaran renv kaddpeank tannim orzo korcheo oxem suchoilolem. Punn, Agost 5-ver

Green Tribunal-an kaddlolea eka adexantlean renv kaddpa khatir poryavoronn daklleanchi goroz asa, oxem sanglam. Poryavoronn porvane nastana renv kaddpeancher Nitisobhen puray Bharat desant bondi haddloli asa. Gõychea sorkara sangata, sabar monis je bandkam dhondeant guntlole asat, te sogllech oddchonent sampoddleat mhonnpachem spoxtt zalam.

Ontor-Dhormik Diwali Somorombh Amchea Hindu Bhava-Bhoinnank , Diwali – Uzvaddache porbe somoyar, adinch fuddem porbim diunk, St. Francis Xavier’s Chapel, Duler, Mapusa, amchea Gõy ani Daman mhaprantachea ‘Apostolate of Inter – Religious Dialogue’ hanchea sohokaran Diwalecho somorombh ghoddun haddtat. Ho somorombh zatolo, Otubrache 12ver, 2013, St. Francis Xavier Chapel-achea vosreant, Duler, Mapusa, sanjechea 3.00 voramcher. “Diwali : Uzvadd, zo Mon Uzvaddaita”, ho vixoy monan dhorun, hea disache torekvar kariakrom manddlole asat. Hea somoyar, heach vixoyacher adharun, veg-vegllea xallentle vidhearti yeun ‘Poster’ ani Akashdive hanchi dakhounn kortole. Ho Diwalecho somorombh ghoddun haddpa fattlo haves

mhollear, amchea Hindu bhavabhoinniche khuxalkayent ami vantto gheun sogleanchea monant ekvott, xanti ani bhavponnachem vatavoronn rochun haddunk. Sanglam te bhaxen, soglleank amontronn asa.

Kalangutt Komunidad kocherintlim

Mhotvachim kagod-potram nattak zalim! Amcho AvAz BAtmidAr

Kalangutt: Bardez talukeantlea Kalangutt hangache Komunidad kocherintlim kaim mhotvachim kagod-potram ani pustokam nattak zaleant mhonnpachem prokronn ugddapem zalam. Halinch venchun ailole Kalangutt Komunidadiche nove somitin hea vixinchi ek tokrar Kalangutt pulis chovker nond kelea mhonnpachi mahiti Odheokx Proenca ani Attorney Suhas Naik hannim kelea. He Komunidadiche nove somitichi bin virodh nivodd zavn, tankam kochericho tabo mellpa khatir 9 mhoineancho kall laglo. Adle somitik tabo divpa khatir, Ut’tor Gõychea Komunidad proxasonan he somitik tabo gheupa khatir kochirechem kulop moddpacho adex dilolo. Hech fattbhuimecher atam Komunidadiche kocherintlim mhotvachim kagod-potram nattak zalolean, soglloch guspagondoll nirmann zala, oxem Odheokx Agustino Proenca ani Attorney Suhas Naik hannim pulisent kolloilam. Kalangutt Komunidadichi Janer 13, hea disa boska zaloli. He boskent Kalangutt Komunidadichi novi somiti konnachoch virodh nastana

venchun aili. Punn, Komunidadicho vangddi naslolo Joseph Sequeira hannem Komunidad proxasona kodde ek tokrar korun, hi ji novi somiti venchun ailea ti kaidea bhair venchun ailea mhonnpachi tokrar keloli. Hi tokrar tannem Janer 14 hea disa keloli. Tech porim hea prokronnant chovkoxi korun kaidean karvai korchi oxi magnni keloli. Hea karannak lagon Ut’tor Gõychea Komunidad proxasonan novea odheokxak soput dinastana dovorlo. Itle mozgotim, Komunidad proxasonan hi kes aplea khala yena, taka lagon tannim ‘Administration Tribunal’-an kes nond korchi oxi suchovnni keli. ‘Administration Tribunal’ hannem hi ji kes nove somitiche virodhan kelea ti usram kelea mhonn sangon ti bhair uddoili ani he nove somitik Kalangutt komunidadicho tabo ghevpacho nikal dilo. Tea adim Komunidadicho novo odheokx Agustino Proenca hannem apleak Ut’tor Gõychea Komunidad proxasonan soput gheupa pasun addavn dovorlo mhonn Unchle Nitisobhent ek yachika (petition) sador keloli, tea vellar he Unchle Nitisobhen he nove somitik soput gheunk dinvcho mhonn ek adex kaddlololo.

GMC kodde aslolo ‘subway’ vapri nastana! Voros bhor mukhel rostear 18 obghat, 2 mele… Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant soglleam poros vhoddlem aslolem hospital Goa Medical College-Hospital hem Bambole hangasor asa. Fattlo Kongres sorkar sot’ter astana, hangasor ‘Goa Infrastructure Development Corporation’ hachea khala hea GMC hospitalant yevpi lokam khatir ek bhov ud’dex (multipurpose) aslole bhuimer marg bandlole. He bhuimer marg bandpa khatir sorkarak lakhamni rupiya duddvancho khorch ailolo, punn durdoivachi gozal mhonnlear, he bhuimer marg bandloleak thavn fattlim tin vorsam odhik tancho vapor zainastana asa. Itlench nhoi, lok hea bhuimer margancho vapor korpacho soddun mukhel rosteam vhelean yo-voch korpak laglolean, fattlea eka vorsachea kallant GMC samkar ekunn 18 obghat ghoddle ani dogam mon’xank moronn ailem. Bambolechea GMC hospitalant piddestanchi sonkhea disan-dis vaddot asa. Bambole hospitalant

bhorti kelolea eka piddesta sangata ravpa khatir vo taka bhett korpa khatir lok yo-voch kortat. Khup pavtt GMC hospitalant bhorti aslolea piddestak jevonn-khann gheun yeupakui poddta. Taka lagon, GMC samkar bosim thambea (bus stops) kodde xekddeamni lok ubho aslolo pollevpak mellta. Hea vattharant lokacheo halchaleo vhodda promannant zatat aslolean, thoim sodanch gorddi asloli dison yeta. Mukhel rosteacher Ponnje-Vasco, Ponnje-Moddganv hea bosim sangata sabar torechim vahana asar-pasar zatat. Hea vegan vetolea vahanank fuddo korit thoim yeupi lokak hospitalant bhitor sorpa khatir mukhel rosto vollandcho poddta. Taka lagon, Bambole aslolea hea ‘bus stop’-a samkar atam meren sabar lhan-vhoddle obghat ghoddleat. Zaitea zannank aplo jivui luskonn korcho poddla. Tech porim Bambole GMC hospitalachea proves dara samkar follam, addsoram ani her vostu vikhpi sabar hat-gadde asat, ani taka lagon

thoim sogllo vogot lokachi lutt-khett asta. Tech porim kaim lok thoim aplim khasgi vahanam thamboun dovortat ani hospitalant bhitor vetat, taka lagon lokak ani yeradarik khupuch oddchoneo uprastat. Sokallchim 6 tem ratchem 9 meren hangasor vahatukek ani lokak hea rosteacher kupuch trasank fuddo korcho poddta.

Taka lagon fattlo Kongres sorkar sot’ter astana, Mukhel Montri Digamber Kamat hachea fuddarponna khala sorkaran ho lokache suvidhe khatir bhuimer marg bandlolo. Hea bhuimer margak chear darvontte dovorlolean, kitlei sonkhen thoim lok ailo zalear, tankam yo-voch korpak khupuch sompem zatolem oso ho bhuimer

marg bandpa fattlo hetu zavn aslo. Hea bhuimer marga bhitor donui bazumni sabar dukonam bandlolim asat. Hea dukonanchi sonkhea 26 itli asa. Hea dukonank ‘shutters’ poryan bosoilolim asat. Punn, sod’deak hea dukonancho kosloch vapor zainaslolean, tim kollmeupak lagleant. Kongres kallar hea bhuimer margachi ugttavni Mukhel Montri Digamber Kamat, Pratapsing Rane, Churchill Alemao hanchea hajirponnant zaloli. Punn, itlo vhodd khorch korun bandlolo ho bhuimer marg atam sod’deak dul’lo khait poddlolo asa. Atam ho bandlolo bhuimer marg fattlim sabar vorsam bond aslolean, thoim sogllich ghann-gutt’ttan zaloli asa. Atam, chukon konnui hea bhuimer margacho vapor korpak fuddem sorlo zalear, nakak dhorit aslo toso bhair sorta mhonnpachem pollevpak mellta. Loka khatir bandlolea bhuimer margacho khud lokuch kosloch vapor korinant, taka lagon sorkaran kelolo lakhamni rupiyancho khorch

sod’deak udkant vhanvon gelo mhonnpachem spoxtt zalolem asa. Itlem asonui, hea bhagant obghatanchem-i promann khupuch vaddlolean, ho ek usko korpa sarkho vixoy zavn poddla. Hea bhuimer margacho vapor kelolo sorkarak zai zalear, sorkaran soglleam von poilem ho bhuimer marg aslo toso nitoll korun, lokak hea margacho vapor korpachi sokti korpak zai. Konnui, aikonastana zobordosten rostean veta zalear, tankam addavn dondd (fine) ghalpak zai. Tech porim, GMC-chea proves dara samkar zhoim vepari hat-gaddeancher vostu dovrun vikri kortat, tankam hea bhuimer margant aslolea dukonamni bhorti korun vostu vikhunk lavpak zai. Oxem kelem zalear, hea bhuimer marga bhitor ek dhakttulem ‘shopping complex’ zavapak xoktolem. Tech porim GMC samkara aslolea mukhel margacher obghat zavpachem promann samkench dhenvtolem vo somptolem, oxem hea potrkarak dislem.


Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 9:44 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

Ostori

Amcho Avaz

4

Pulisam Virudhuch Tokrareo!

Baroti Ostori

4 mhoineank ostoreancher ot’teachar vaddle…

Kittur Rani Chennamma hi Kittur hea vattarachi ranni zavn geli

Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõychea kaim bhagamni halinchea disamni ostoreancher zavpi ot’teacharant khupuch vadd zavpak laglea. Gelea vorsa pormonnech, heai-i vorsa Bardez talukeant gelea chear mhoineachea kallant ostoreancher zavpi ot’teachar kupuch vaddleat. Kherit mhonnlear, kaido ani suvevostha (law and order) rakhpi Pulisam virudhuch gelea chear mhoineanchea kallant ekunn 6 tokrareo nond zaleat, oxi mahiti ‘Goa Womens Commission’ hache koddlean favo zalea. Dotik lagon cheddvambailank piddapidd divpacheo 54 tokrareo, ghovan bailek sotavpcheo 864 tokrareo Gõychea Bailam Aiyoga kodde nond zaleat. Eka-mekanche vichar na pottop, nokream khatir oddchoneo, aplea motam kodde sohomot zavpak zobordosti korop, ghovbailam modem vad-vivad vaddon xekim heo kexi divors meren pavop. Bailam nokreo korun usram gharant pavlolean gharachem kam sarkhem zavop na, tankam melltolo pagar ghara khatir moddop na,

logn zalea uprant bailamni apleak zai toxem aplem jivit sarop, oxea sabar karannank lagon ostoreancher zavpi ot’teacharant vadd zalea. Kizilam zalim zalear ek-meka bhitor somzut ghalop na, ani taka lagon him ghorchim kestanvam uprant Pulisent, NGO ani Bailam Aiyoga meren pavpachem khupuch vaddpak laglam. Bailam Aiyog-ache kocherintlean mahiti mell’lea tea pormonnem, eke ostorek tichea ghova koddlean piddapidd mellche poros ghovachea ghorcheam koddlean chodd sotavnnuk zata. Halinchea kallar ostoreo apleacher zavpi ot’teachar moneponnan koxeoch sonsun ghenant, tanche mo-

dem zagruti nirmann zalea. Punn, ot’teachar sonspi ostoreank goroz to sohokar mellona zalolean, ghovbailanchim kizilam dispottim vaddot vetat. Bailechem ghova kodde sarkhem pottona mhonnpacheo 144 kexeo Bailam

Kittur Chennamma

Aiyoga kodde nond zaleat mhonnpchi mahiti mell’lea. Kaim kazari ostoream kodde xikop nasta ani na mhonn duddvanchem boll nasta. Oslea ostoreank bhurgim zolmololim aslear, tankam khupuch oddchonneank fuddo korcho poddta. Oxea vellar tankam famili ani somaza koddlean dhir-adhar mellona zalear, magir teo atmghat poryan korpak ut’tejit (encourage) zatat, oxem ugddapem zalam. Hea oslea keximni Nitisobhen aplem kherit lokx ghalun, ostoreancher zavpi hi onit niyontronnant dovorpak proitn korche, oxem mot Bailam Aiyogachea vangddeamni ugttailem.

1) Hea vorsa Janer tem Abril hea 4 mhoineachea kallant Ut’tor ani Dokxinn Gõyant ostoreancher zavpi ot’teacharancheo kexeo Gõyant veg-vegllea pulis choukencher nond zaloleo asat. Tantunt Bardez talukeant 781, Tiswadint 559, Fonddem talukeant 299 ani soglleam von unnem Kankonn talukeant 10 tokrareo nond zaleat. 2) Janer tem Abril 2013 hea kallant Bailam Aiyoga kodde nond zalolea tokrarim modem, soglleam von chodd tokrareo ostoreamni aplea ghova koddlean piddapidd zata mhonnpacheo asat. Hea keximni bolatkar zaleat mhonnpacheo 12 ani vaur-nokreo kortat thoinsor sotavnnuk zatat mhonnpacheo 63 tokrarinchi nond Bailam Aiyoga kodde zaloli asa.

Arundhati Bhattacharya

‘SBI’-chi poili ostori mukheli Novi Dil’li: ‘State Bank of India’chea 207 vorsanchea itihasan, poileach pautt ek ostorek mukheli mhunn nemlea. Adlo mukheli Paratip Chaudhuri hea podavelean Setembr 30 tarker nivrut zalolean, Arundhati Bhattacharya tachea suvater novi mukheli mhunn vavurtoli. Tea bhair, Agost mhoinean Arundhati ‘SBI’-chi poili ‘managing director’ zaloli. He nemnnukechea adim, ti SBI Capital Markets-achi ‘managing director’ ani ‘chief executive’ mhunn vavurtali. 57 vorsam pirayechi Bhattacharya ‘probationary officer’-achea rupan 1977 vorsa SBI-an bhitor sorloli, ani tichea 36 vorsanchea ‘career’-an ‘retail’, ‘treasury’ ani ‘corporate finance’ sarkea vibhagamni tinnen vavr kela.

Hea poda khatirche ‘interviews’ eka venchnnuk somitin ghetlole, zatun ‘Reserve Bank of India’-cho ‘governor’ Raghuram Rajan ani ‘financial services’ sochiv Rajiv Takru samil asle. ‘SBI’-chea hea unchlea poda khatir hea somitin Bhattacharya ani dusrea eka ‘managing director’ S Viswanathan, hanche ‘interview’ ghetle. Nemanchea pormonnem, nivrut zaunchea adim zanchi unnich don vorsanchi sirvis urlea tech SBI mukheli podache umedvar mhunn yogeo astat. A Bhattacharya-n ‘Deputy Managing Director’ ani ‘Corporate Development Officer’, ‘Bangalore circle’chi ‘Chief General Manager’ ani

‘SBI’-chea ‘merchant banking’ fantteachi mukheli, he vegveglle pod sambhall’leat, oxem komponin eka nivedon sanglem. ‘General insurance’, ‘custody services’ ani ‘SBI Macquarie Infrastructure Fund subsidiaries’ sarkeo sirviso karyan haddtana tichi mhotvachi bhumika asli, mhunn nivedon fuddem dilolem. Tea bhair ‘bank’-ache New Yorkche kocherin ‘external audit’ ani ‘correspondent relations’ vibhagachi mukheli mhunn vavurlea, mhunn ‘SBI’-n kolloilem.

Ticho zolm 23 Otubr 1778 hea disa Kakati Kittur Karnataka hangasor zalo. 1824 vorsa tinnem aplea soinikank ghevn ‘British East India Company’ hicher akromonn kelem ani tankam har diun Bharotantle kabar korpak kalljidarponnim zhuzli. ‘British East India Company’ hiche lagim odik boreo zhuz zhuzpacheo vostu aslolea karonnan Kittur Chennamma hinnem tankam har diunk ghoddli na ani ‘British East India’ mhollear Brittix soinikamni tika atak (arrest) keli. Bharotak Brittixanche gulamintlem svotontr korpache chollvollicho Kittur Chennamma ek nomuno zali. Kittur Chennamma hinnem aplea Kittur raj’jean lhanxi razvott toyar keloli.

Brittix gulamxayecher ti bilkul add asli. Brittixank desantle dhanvddavop bhurgeaponnar thavnuch tichea rogtant aslem. Jhansi ki Rani he kalljidar ostore vixim tinnem zaitem aikololem ani tiche porinch zavnk tichem mon aslem.

Heach khatir ti ghoddo cholovnk xikli, tolvar ani armam ghevn zhogoddpachem proxikxonn ghetlem. Kittur Chennamma hi vhodd kalljidar ostori 21 Febrer 1829 vorsa hea sonvsarak ontorli.

Kittur Rani Chennama hi mahan ostori azun poriant Kittur vattaran khub nanvlovkik asa. 22 tem 24 Otubr vorsachea vorsa Kitturan ‘Kittur Utsav’ zata ani Kittur Chennammak thoimsorlo lok noman korta. 11 Setembr 2007 hea disa Kittur Rani Chennamma hicho putlo (statue) Dil’li Parlamentan tednachi raxttrapotin Pratibha Patil hinnem uktto kelo ani ti desantli ek mahan svotontr soinik zavn geli mhunn tichem karya nond kelem. Kittur Rani Chennama hichea nanva khal azun poriant ek somithi asa ji somithi Kittur Rani Chennamma hichem nanv aiche pillge modem jivem dovorpak proitn korta. Rani Chennammache putle Bangalore ani Kittur hea-i vattaran ubarlole asa.

Bhurgeaponnar mhozo bolatkar kelo – Madonna Amerikechem bhov nanvlovkik zalolem ‘pop icon’ Madonna hacho tem tornattem astana suriechi bhirant dakhovn bolatkar kelo mhunn Madonnan ek lekh boroila tantun ugttapem kelem. Madonna tea kallar niktench aplea kolakar jivitan voir soronk vavurtalem ani osle poristhitin astana apleak eka hatan suri ghevn, jivexim marpachi dhomki diun aplo bolatkar kelo mhunn tannem ukttapem kelem. Madonna jem atam 55 vorsanchem asa tannem tea lekhan oxem-i sanglam ki tem ravta tem ghor tin pavtt choramni chorlem ani tea khatir apnnak vhodd bhirantin ani sonkottan poddlolea porim aple dis sarche poddle. Harper’s Bazar hea potracher lekh borovn tannem apunn Inglandak ravtalem tea vellaileo khobro uktteo keleo zoim tem Guy Ritchie hache lagim kazar zalem. Tem mhuntta “Inglandachea ganva itlem sundor anik kainch na”. Tannem fuddem boroilam ki tem atam Quran hacho obheas korta mhunnon. Fuddem borovn tannem oxem mhunttlam “Hanv chintalim toslem New York xar naslem. Tannem mhaka ukttea hatamni yevkar dilo na. Mhaka hea xarant zaite tras bhogche poddle”.

Hea lekhan Madonna zaiteo apleo lipon asloleo g h o d d n n e o ugddapeo korun tem mhuntta “Hanv kola xikche khatir proxikxonn ghetalem tache duddu farik korunk mhoje lagim ghoddonaslem tedna hanv mhoje nagdde fottu kaddpak porian fattim ravlim na, kiteak mhaka kolechea xetran voir vochpak zai aslem. Jem kitem tachea jivitan vaitt ghoddlem tachem vornnon korun tem oxem mhuntta “poilea vorsa jedna hanv New York xarant ailim tedna mhoje fattlean pistol dhorun mhaka benkddailem, voddit voddit ‘terrace’-ar vhelem ani dharunnayen mhozo bolatkar kelo. Itlean somponk na. Tin pavtt dar foddun mhojem ghor chorlem. Hem oxem kiteak ghodddlem tem hanv nokllom. Mhoje lagim tea kallar moladik vostu kainch nasleo, punn ekuch ‘radio’

aslo tovui tea choramni vhelo. Itlem-i asun hanvem dhir soddlo na. Jem kitem hanvem chintlolem – ‘pop singer and dancer’ zavpak – tem mellovn ghenvche khatir hanv kalljidarponnim fuddem gelim, fattim vollon pollelem na ani mhojea dhaddxi soimbak lagon hanv zoitivont zalim.

‘Classified’ Jahirati 8-@ ;> $1:@ : -8-:3A@1 A88E IFB=G<98 0=H< ,K=AA=B; )CC@ 5F +9GH5IF5BH 'C FC?9F 99G CBH57H #CG<B5 $$

%5:381 >;;9? -B-58-.81 ;:8E 2;> 8979BH 657<9@CFG CB A5=B FC58 =B EI9A &5F;5C CBH57H &

B-58-.81 ;: $1:@ ?<-/5;A? !$ :@5H =B H<9 79BHF9 C: &9F79G 7@CG9 HC H<9 A5F?9H >IGH ?AG :FCA )5B>=A CBH57H

$18-D $16AB1:-@1 EA>B105/ FCA5 6C8M A5GG5;9 :CF @58=9G ;9BHG 579 <958 A5GG5;9 &5B=7IF9 D98=7IF9 K5L=B; 5@@ #C@=B -

EA>B105/ >18-D >16AB1:-@1 H<9F5DM @58=9G ;9BHG CCFGH9D A5GG5;9 G9FJ=79G CBH57H &

>11 85B1 C;>7?4;< ;: 81->: 4;C HC 95FB 85M 5H )5B5>= CB ,IB85M %=A=H98 ,95HG CC? MCIFG &

.47 2A88E 2A>:5?4 ;: ?@ 28;;> 5: &=F5A5F K5@?=B; 8=GH5B79 HC 6957< +9BH CBH57H FC?9F5;9 5DD@=756@9 !!

$5@A .1A@E ?1>B5/1? >1=A5>10 HF5=B IBHF5=B 6C8M A5GG5;9FG D5FH :I@@ H=A9 >C6 95FB ;IF5BH98 756 :57=@=HM 5J=@56@9 7CBH97H 0'

$1=A5>10 ?5:381 0;A.81 .10>;;9 :@5H :CF :5A=@M CB F9BH =B 5B8 5FCIB8 CF85 EI9A P&5F;5C CBH57H "2

(145/81 5:-:/1 =A5/7 8;-: 5: CB9 85M CB GDCH 5DDFCJ5@ :CF 5@@ HMD9G C: IG98 J9<=7@9G :CIF G=L K<99@9F ,-

'>31:@8E C-:@10 8-@? IB;5@CK )@CHG ,<CD (::=79G :CF +958M @=9BH =B &5F;5C EI9A CF85 5HCF85 C;C@ CBH=B9BH5@ +95@ GH5H9G '

-:1?4- 5:-:/1 ;><;>-@5;: CJH DDFCJ98 ",( 9FH=:=98 %C5B J5=@56@9 )FCD9FHM )9FGCB5@ )FC>97H IG=B9GG !CA9 8I75H=CB K=H<=B 85MG

)-:@10 28-@ ;: >1:@ IB:IFB=G<98 =B 5FCIB8 &5F;5C CBH57H &

0'

'>31:@8E C-:@10 28-@ 5: 5FCIB8 &5F;5C 5HCF85 C@J5 9B5I@=A =AA98=5H9 :=B5@=N5H=CB F958M 7IGHCA9F 5@@ +=HNM 7CAAIB=75H=CB ,

+;A> C;>>E 1:0? 41>1 :05-K? BC @CJ9 A5FF=5;9 GD97=5@=GH :5H<9F #C<B 5GG=5B MCIF 7F=H=75@ DFC6@9AG GC@J98 <9F9 K=H< =B G<CFH H=A9G DFC6@9AG @=?9 J5G<=?5F5B 6IG=B9GG 7<=@8@9GG 8=JCF79 9H7 &CF9 H<5B 75G9 GC@J98 H=@@ BCK =B ;C5 ' 0

,;4- 9->B188- ;221>? 9->.81 D5GH9 D5=BH=B; :CF 6I=@8=B;G 6IB;5@CKG 09 5@GC IB89FH5?9 7=J=@ 7CBHF57HG D5=BH=B; D@IA6=B; D C D A5F6@9 5B8 H=@9G :=HH=B; KCF? 9H7 75@@ ,!

)

.47 A:2A>:5?4 5: &;:/- > 0<=H9 7@CI8 @5IB8FM B8 :@CCF +9BH CBH57H FC?9F5;9 5DD@=756@9 !!

91>5/-: A8@5:-@5;:-8 ; B998G 2CI AD@CM99G !CIG9K=J9G ,HI89BHG IG=B9GGA9B I@@ )5FH=A9 !=;< "B7CA9 )CH9BH=5@ 'C EI5@=:=75H=CBG LD9F=9B79 @=G<5

">5:@5:3 ;84-<A> $-@1? 5: ;5@9B85FG =5F=9G &I@H=7C@CIF ,H=7?9FG FC7<IF9 CC?G 5BB9FG &5;5N=B9G ,<F99 HF=

'% ;9<-:E 8;;75:3 2;> ?1>5;A? D9CD@9 0CF? :FCA <CA9 D5FH H=A9 'C EI5@=:=75H=CB GIDDCFH HF5=B=B; DFCJ=898 5@@ '99@5

095??5;: ;<1: ;9<A@1> CIFG9G (::=79 &5B5;9A9BH ACBH<G ACBH<G "- ACBH<G -) ACBH<G ) M95F CBH57H '" &5F;5C 5AC85F @8; 'F )C@=79 ,H5H=CB )5B>=A )5HHC 9BH9F @8; 'F +9;CG !CH9@ GH :@CCF $- IG GH5B8 &

/

&

;919-01 -71? -:0 ?C11@? -@ J9FM F95GCB56@9 F5H9 CBH57H '5J9@=A &5F;5C

,

%1-@5:3 ;92;>@? &41 %;2G<CKFCCA =B '5J9@=A :CF HF9B8M ,C:5 G9HG (F89FG IB89FH5?9B :CF 98G 05F8FC69G ,<CK75G9G &C8I@5F $=H7<9BG 95@9FG :CF %5NM 95B 5;G CBH57H &

(5?- D@1:?5;: A<@; E1->? CBJ9FH /=G5 -MD9 (J9FGH5M L=H D9FA=GG=CB )"( ( " IB89F @9;5@ ;I=85B79 J=G5GC@IH=CBG;C5 M5<CC =B KKK J=G5GC@IH=CBG;C5 =B '

0'

&A>: +;A> >1-9 ;91 5:@; F95@=HM 09 7CBGHFI7H IB;5@CKG I=@8=B;G CB -IFB?9M 65G=G K=H< F99 CJ9FBA9BH 5DDFCJ5@G F99 5F7<=H97HI5@ 8F5K=B;G F99 + 8F5K=B;G +5K 7CBGHFI7H=CB I=@8=B; IB;5@CK ) ,EAHF 5@@ ,K=:H7CB "B:F5GHFI7HIF9 )JH %H8 GK=:H CA5BH9@ B9H CA

;>153: -:3A-31? >-?4 CIFG9G 9FA5B F9B7< )CFHI;I9G9 ,D5B=G< IH7< CBH57H +9@=5B79 -F589 9BHF9 9<=B8 F579 <IF7< &5F;5C ,

;80 910-885?@ & &1-/41? 9GH C: 5@@FCCA %5H=B A9F=75B 85B79G P:CLHFCH K5@HN H5B;C 7<57<57<5 >=J9 FC7?BQFC@@ 75@@ -CBM $, &C5?@ &-:381 .-88>;;9 0-:/1 7@5GG9G :CF 7CID@9G 5B8 ?=8G 65H7< NIA65 :=HB9GG 65H7<9G =B A5F;5C 75BG5I@=A ,-

#& ! $!" . &0 , $# ! ) ! " #. " ' # ! # " ! ! . ::71277717, &

'

;B@ $1/;3:5?10 =GH5B79 8I75H=CB & & &,0 CA & @@ @@ &G7 @@ G7 @@ CBH57H 5@5>= "BGH=HIH9 C: =GH5B79 8I75H=CB F8 :@CCF K=B; @:F5B D@5N5 (DD CB CG7C !=;< ,7<CC@ )5B5>= -9@ KKK 6=89=B8=5 7CA

)+&

&41 "4E?5; %-<-:- 4-9.1>? &5F;5C :CF F9@=9: :FCA ,DCB8M@CG=G FCN9B ,<CI@89F -9BB=G @6CK J5=@56@9 :CF <CA9 J=G=HG 5FCIB8 &5F;5C &

B-58-.81 2;> %-81 -88 .>110 DIDD=9G !95@H<M 5B8 9KCFA98 CF 89H5=@G

&>1-@91:@ 35B1: C5@4;A@ A98=7=B9G :CF 5@@ >C=BHD5=BG 5FH<F=H=G GDCB8M@=H=G H9BB=G 9@6CK <95@D5=B D5F5@MG=G GH=::B9GG AIG7I@5F D5=BG G@=D8=G7 G7=5H=75 9H7 CBH57H F '=8<= ,=B<5 F95A 9BHF9 I=@8=B; (DD )5B7<5M5H '5J9@=A #IB7H=CB &5F;5C

&

%4;< 2;> >1:@ .145:0 $;?->E C@@9;9 '5J9@=A A CBH57H $1?@-A>-:@ 75@/41: 1=A5<91:@ :CF G5@9 5H9F=B; 9EI=DA9BH H56@9G 5@@ GH5=B@9GG GH99@ 899D :F99N9F CJ9B ;F=B89F 8CG5 65H= A=B79F CBH57H & ;> ?-81 A?10 /;991>/5-8 01/7 CJ9B ;5G :=F98 MF C@8 CBH57H +G B9;

!" 6-" ! "* ", ""* % . !$) / ! " # "0, $ :874244535 . 19437684535, !

&

&

!: -:0;859 @; -8-:3A@1 -5: FC58 :57=B; A 8CI6@9 <9=;<H G<CD K=H< 5HH57<98 HC=@9H F9BH CBH57H FC?9F5;9 5DD@=756@9

;@18 1=A5<91:@ 2;> ?-81 -5: &5F=9 !CH 56=B9H K=H< ;@5GG 8=GD@5M CBH57H &

(#

;1? E;A> <>;.819 ?119 .5331> H<5B H<9 GC@IH=CB '998 GCA9CB9 HC @=GH9B G<5F9 C8RG KCF8 5@@ !5FJ9GH )F5M9F %=B9 (5?5@ -<@5?@ 4A>/4 -9 1B1>E ,IB85M !CH9@ +5>8<5B= H< :@CCF F HA5F5A CF?5F +C58 )5B>=A %=:9 7<5B;=B; 9LD9F=9B79 KKK 65DH=GH7<IF7<;C5 CF; )+

)-:@10 %-81? D1/A@5B1 2;> &98=75@ =GHF=6IH=CB CAD5BM 5H &5F;5C )F9:9FF98 A5@9 CBH57H

$1=A5>10 "->@ @591 A88 @591 &" (D9F5HCF F9G=8=B; =B 5FCIB8 )5B>=A CBH57H 8IF=B; C::=79 <CIFG

)-:@10 >5B1> @; 0>5B1 2;A> K<99@9F <5J=B; )FC:9GG=CB5@ @=79B79 =B ,H FIN G5@5FM +G D@IG :F99 577CAC85H=CB CBH57H

)-:@10 1D<1>51:/10 &-:0;;> ;;7 :CF F9DIH98 F9GH5IF5BH 5H 5B8C@=A ,5@5FM +G D@IG :CC8 5B8 577CAAC85H=CB CBH57H &C6=@9 'C

-

( $ 1943 ! (,

)-:@10 >5B1> :;? ->3-; 75B8=85H9 G<CI@8 <5J9 DFC:9GG=CB5@ @=79BG9 9LD9F=9B79 HC 8F=J9 7CAA9F7=5@ J9<=7@9 5B8 G<CI@8 69 56@9 HC F958 B;@=G< ,5@5FM C: +G "B79BH=J9G BBI5@ CBIG , " ) 05@? =B K=H< MCIF =C 5H5 HC '5H=CB5@ ;9B7=9G +=7<J=@@9 @8; C@ACFC8 '5J9@=A +C58 &5F;5C CB 69HK99B 5A HC DA

'>31:@8E >1=A5>10 ;E? 5>8? :CF H<9 AI@H=B5H=CB5@ 7CAD5BM G=HI5H98 =B )CB85 EI5@=:=75H=CB 1H< HC F58I5H9 ,5@5FM CC8 5B8 577CAAC85H=CB :F99 CBH57H ,'-+

%-81 -?1 5:? C5@4 /-.5:1@? HCDG GD95?9FG =; ACJ=B; <958G 9ADHM 5G9 =BG 756=B9HG A=8G <=J9G K=H< 756=B9HG D5=F '1 5I8=C # # D@5M9FG # A=L9F :@=;<H 75G9 5@@

! ( !* 38838:8. ::* 21 # 4,41

)-:@10 9A5@9 CBH57H

$1=A5>10 &-:0;;>5 ;;7 !9@D9FG :CF 5 F9DIH98 F9GH5IF5BH 5H C@J5 957< CBH57H

&

&

&

"A>1 .>110 ;.1>9-: <A<? 2;> G5@9 <95JM 6CB98 =BH9@@=;9BH GA5FH CBH57H &

"2

1:1?5? 0 <51/1 .-:0 C5@4 8=::9F9B79 )@5M=B; DIF9 @=J9 AIG=7 HC A5?9 MCIF 85M A9ACF56@9 CB9 7CBH57H ,=ACB ,-

;?1 3-5: 9-5:@-5: C1534@ >1 I :98 ID C: ;MA 9L9F7=G9 8=9H=B; CBH57H !9F65@ @=:9 =B89D9B89BH 8=GHF=6IH=CB '0

1>9-: %41<41>0 -81 <A<<E S ACBH< C@8 :CF G5@9 CBH57H

)-:@10 <8;@ 5: ->01F ;> C5@45: ?AG :FCA 5BM 6957< =B 'CFH< C5 =GDIH98 @5B8 A5M 69 7CBG=89F98 CBH57H 8=F97H 6IM9F '=G<5 -

%4;<? 2;> ?-81 >;-0 2-/5:3 )CB85 5F95 A D@CH :CF G5@9 A /9FB5 CBH57H &

"8;@? 2;> ?-81 -@ #A1<19 ->1A A @95F H=H@9 G9HH@9A9BH ;CC8 @C75H=CB 5H A 9BI=B9 6IM9FG 7CBH57H FC?9FG 9L7IG9 &

;> %-81 -@ '95E!56=H5HP ,5B7C5@9 +958M )CGG9GG=CB @5HG K=H< G97IF=HM 5B8 <=@8F9B )5F? 5@@ 9GH=J9 =G7CIBH C::9F98 CB %=A=H98 :@5HG ,'

$1=A5>10 -@ -?5:; 5: %;A@4 ;LD9F=9B798 -F5=B99G 5G<=9F 5B8 95@9FG H< D5GG :@I9BH =B B;@=G< <5J9 5 D@95G=B; D9FGCB5@=HM C5B DF9:9FF98 ,5@5FM D5=8 K=@@ 69 69GH =B H<9 =B8IGHFM CBH57H 69HK99B 5A HC ) & CB )< A5=@ "8 ID85H9F97F95H=CB ;A5=@ 7CA $1=A5>10 -@ -?5:; 5: ;>@4 ;LD9F=9B798 -F5=B99G + H< D5GG :@I9BH =B B;@=G< <5J9 5 D@95G=B; D9FGCB5@=HM F=J9FG 5H 'CH< C5 C5B DF9:9FF98 ,5@5FM D5=8 K=@@ 69 69GH =B H<9 =B8IGHFM CBH57H 69HK99B 5A HC DA CB )< A5=@ "8 ID85H9F97F95H=CB ;A5=@ 7CA

;;>?@1< -??-31> (B@M :CF 'CFH< C5 ,'

19-81 $;;9 81-:1>? 2;> ?9-88 <CH9@ F9E8 ,5@5FM :FCA ,<=:H 5J@ 5@@ &

&

$1=A5>10 19-81 %-81? D1/A@5B1 HC KCF? =B /C85:CB9 ,HCF9 F58I5H9 5FCIB8 &5F;5C DF9:9FF98 CC8 G5@5FM 69B9:=H 5@@ &

%

)-:@10 %9->@ !225/1 ??5?@-:@ :CF 7CAD5BM 65G98 =B /5G7C 9LD9F=9B798 75B8=85H9G :FCA =B 5FCIB8 /5G7C DF9:9FF98 CBH57H ,'

)-:@10 5@/41: 18<1>? )-5@1>? <=B9G9 -5B8CCF= C5B 7CC? :CF 5 +9DIH98 +9GH5IF5BH =B /5G7C CBH57H ,' )-:@10 %-81? -051? @; C;>7 5: GID9FA5F?59H =B 5;5 GH5M=B; =B 75@5B;IH9 K=@@ 69 DF9::9F98 7CBH57H $$

1:@5?@ :;? >1=A5>10 @; DF57H=79 =B 75@5B;IH9 P C5 7CBH57H CF $$ )-:@10 1D<1>51:/10 /;:@5:1:@-8 7CC? :CF 5 F9GH5IF5BH =B 75@5B;IH9 ,5@5FM 5@@ $$

)-:@10 2;> ?4-/7 %;A@4 ;CC?G @@FCIB89F <=B9G9 -5B8CCF= 05=H9FG !9@D9FG =G<K5G<9FG CBH57H &

)-:@10 %-81? ;E? 5>8? 77CAAC85H=CB DFCJ=898 CF %CIF89G 5:O -9A6=A +5=5 CBH57H &


Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 9:32 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

Festam Porbo

Amcho Avaz

5

Ruzai Saibinnichem Kopel Caranzalem, Gõy

Sumar 1729-35 heam vorsam bhitor Ruzai Saibinnichem Kopel Caranzalem hangasor Pri. Conegio Francisco hea Purtugez padrin bandlem. Aplea ugddasak aplea mornna uprant aplim haddam eka boulean ghalun kopelache uzve vatten dovorchim ani Sant Antonichi ek supurli murti tache ghorantle orotorintli tivui kopelan dovrunk tannem aplea itsa potran borovn dovorlem. Tache khuxe pormonnem ami him donui kamam keleant. Hea padrichea girestkayechi istor lamb asa. Tacher ami lokx ghalchem, punn tache khuxe pormonnem bandlolem ani Ruzai Saibinnichea manank bhettoilolem hem kopel aiz magnneachi

All photos by Minguel

Ruzai Saibinnichi Porob Aitaradis, Otubrache 13ver, Karanzalem kopelant zatoli

Otubracho mhoino tersacho mhoino, mhunttlear aplea ghorabeant sogllea familichea vangddeam sangatak rozarachem kont ghevn ters korpacho mhoino. Kristanv ghorabeamni ters korpachi dhormik porampora sodanch chalu asa. Itihasacher nodor marlear oxem dison yeta ki Kristi lokanchea jivitan tersachem mhotv vaddchem mhunn St Pius V hea Pap Saiban Ruzai Saibinnichi porob ghoddun haddpak nirnnoy ghetlo. Chodd korun Ruzai Saibinnichi porob Otubrache

7ver korta. Vegllea vegllea zageamni vegllea vegllea tarkencher punn Otubrachea mhoineant hi porob somorombhta. Ruzai Saibinnichi porob somorombhpachem karann mhunttlear Kristanv porjechi rakhonn keli Saibinnichea magnneank lagon. Ruzai Saibinnichi porob Kristanv foujechem zoit somorombhta. Tea kallar Europantlea Kristanvank khub piddapidd ditale ani Kristanvanchi rakhonnn korche khatir Don John of Austria hannem 7 Otubr 1571 hea disa Turkey-che foujek Gulf of Lepanto hangasor har dili ani Kristanv porjechi rakhonn keli. Ankvar Mariechea magnneank lagon Kristanvank hem vhodd zoit mell’lem mhunn tea disa Ruzai Saibinnichi porob somorombhta. 7 Otubr 1571 vorsa jedna Kristanv porjen hem zoit mellovn ghetlem tedna lokak tersachim kontam diun, ters rozar korun ani vhoddleo mirvonnuko kaddun hem zoit somorombhlem. Pope St. Pius V hea Pap Saiban hi porob somorombhpak nirnnoy ghetlo ani Pope Clement XI hannem he porbecho somorombh sonvsarant ak’khe Igorz Maten korcho mhunn adex dilo.

suvat kelea ani taka nanv dilam ‘Blessed Sacrament Sanctuary’. Hea Caranzalem – Dona Paula vattarant zaito grihosti lokancho ankddo vaddla dekhun lokanche ani Bisp Saibache yevzonne pormonnem ek sobit sundor novem mondir bandun haddlam, jem thoddeach tempan igorz mhunn jahir zatolem. Hea novea mondiracho tosoch Sovto Maior Community Centre, ani firgojent vavurtolea padrink ravpachea ghoracho vavr 2004 vorsa Pr. Antonio Lourenco Fernandes (ganvant Mandrem) hanchea hatantlean suru zalo. Archdiocesechea ani ganvchea grihosti lokanchea adharan ho sogllo ‘pro-

ject’ tin vorsamni toyar zalo. Ho sobit sundor ‘complex’ zaite lok vakhanttat. Hea kopelacho ‘architect’ Ashley Mascarenhas, Engineer Pascoal Noronha ani Peter Vaz ‘project head’ (Chairman, Models Constructions Pvt. Ltd) zavn asat tor Hipolito Fernandes (attorney), Caesar Vaz (treasurer), Mario Estrocio (member), Fransquinha Oliveira e D’Souza (member), Fabrica ‘committee’ zavn asa. Ganvchea grihosti lokank xabaski diun hem kopel asa tem veginch igorz zanvchi mhonn Pri. Antonio Lourenco Fernandes kopelanv-achi Devak magnnim.


Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 9:10 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Sontos (content) gorib mon’xak girest korta; Osontos (discontent) girest mon’xak gorib korta

Romi Lipi, Puroskar ani Virodh

- Benjamin Franklin

AMCHEM MOT

Zoim Sonskrutay Na, Thoim Udorgot Na! Adhunik kallar jietanv mhonn aiz ami xati fuloun sangtanv. Adhunik kall sudharlolo kall, adhunik monis sudharlolo monis ani adhunik somaz sudharlolo somaz mhunn bopke marpak ami fattim soronanv. Adlea kalla poros aicho kall khorench sudharla kai? Akhi famil sangatak bhoson aimori rozar kortalim, ters kortalim, sangatan donparchem toxem ratrichem jevonn jevtalim. Vhoddilank respeit ani man ditalim, vhoddil sangta tem sangnnem sokol uddoinaslim. Ghorabeantlea zantteamcho samball kortalim Bhov toddim iskolam aslolea karannan soglleankuch xikxonn korunk sondhi mellonasli ani tea khatir aplea ghorabeantle don’dhe zoxe porim nistem marop, tovoiponn, poderponn, xetkamot, adi ghorbeache chalintleanuch bhurgeanchea bhuzanr yetale. Poramporik don’dhe korun ghorabo sontosan jivit sartalo. Tea kallar aslear ek ‘Radio’astalo punn ‘TV’ nasleot, ‘Telephones” naslet, ‘Airplanes’ naslint punn lok relgaddien vo bottin eka prantant than dusrea prantant vo eka desant than dusrea desan vetalet. Tea kallar bizli nasli punn petrolache dive ani vati pettoun lok jietalo, nollachem udok naslem punn kollxechea adharan bãyentlem udok kaddun apleo gorjo kortalim. Ghorabe dev bhirantiche astalet ani ghorant xanti astali mhunnchem somaz xantin ani mogan jiyetalo. ‘Divorce’ hea shobdacho orthuch konn noko aslo. Lhan vhodd zogddim zatalim zait punn khun ken’nach zai naslet ani bolatkar tor nanch na. Tea kallar mon’xacher dev-bhokticho motto probhav aslo ani takach lagon mon’xam bhitor mog ani moipas aslo, xanti asli. Khoreponnim monis xistin vagtalo. Dusrea utramni amche sonskrutichim mullam ani pallam okhonddh aslim. Atam sogllench urfattem zalam. Aimori ani ters sangatan bhoson rozar korpacherm sodduch, tem korpak aiz velluch mellona mhunttlear fott zanvchina. Amchea prot’tek ghorabeanim aiz “TV” sogllea von chodd mhotvachi vost zaun gelea. Te ‘TV’-cher xembor donxim ‘channels’. Tantun hozaramni veglle veglle kariakrom. “TV Programs” pollounkuch zai nhoi? Te kaim chukoum yeta? Aimori ani ters chukoilear zata. “TV” program hanche pormonnem aiz ghorabeant jivit cholta mhunttlear fott zanvchina. Toxem asa

zalear soglle sangatan bhoson jevonn/khann koxem zatolem? Devachem utor hea ghorabeamni koxem astolem? Aiz amche tornatte poramporik don’dhe korpak loztat. Xikxonn khub fuddem pavlam hantun matui dubhav na, punn jem xikxonn amche poramporek ani sonkrutayek okhondd korunk adhar dina tea xikhxonnak, mhojea motan, koslench mhotv na. Aiz amche bhurge amche poramporik don’dhe zoxe porim xetkamot, tovoiponn, poderponn, adi korunk loztat. Mhunnttoch he Gõykaranche don’dhe aiz Gõyam bhaile lok kortat, ani Gõykarank adhar dita. Amchi svothachi kola zoxe porim tiatr, Mando, dulpodam, fugddeo, dhalo, adi visron ami ‘disco, jiving, rap,’ adi Europi kole fattlean dhanvtanv. Amchea nhespak, khavpak ani jevpak ani vagpak Europi desancho vas marta. Koslo faido zalo kai ami xikxonnache zannvayen bhoron amche lagim amchi khas sonskrutay rakhonk ghoddlem na zalear? Aiz ami amchea vhoddilank favo to man dina hem sodduch punn amchea zantteamchi dekhpal korunk poriant fattim sortanv. Hacho puravo mhunttlear aiz amchea Goyant xekddeamni zantteachim ghoram ubharlolim asat. Adim khun zalear ang xirxirtalem punn aiz khun zavop amkam kainch nhoi koxem zalam. Bolatkar tor disan dis vaddot asa ani cheddum somazant odhik ani odhik niradhari zait veta. Nollachem khub udok ailam punn amche lagim amchim monam dhuvunk ghoddonk na. Aiz porzollit bizli ailea punn amchim monam mat kallokh kitt asat. Aiz ‘divorce’ ho ek jivitacho bhag zala, ghorabhe sompeponnim futt’tat ani somazan xanti nas zait veta. Khoreponnim amchi sonskrutay disan dis bigddot veta. Mon’xachi udorgot mhollear mon’xache sonskrutayechi udorgot zaun asa. Khub xikhlo, vhodd duddvankar zalo, zaitea bhattam bhensancho dhoni zalo, adi., punn monis tor boro nagrik zalo na, zalear adhunik kallar ami kitench zhoddunk na punn adlea kallar jem kitem zhoddlolem tem ogddailem mhunnpak fott zanvchina. Mon’xachi sogllea vattamni udorgot kortana, borea sobhavacho monis ghoddovp, rit-rovis, xistin ani dev-bhirantin cholpi somaz bandhop mhunnchench udorgoti borobor amchi sonskrutay-i okhonddh korop. Ani oslich udorgotik khori udorgot zaun asa.

PraBHaKar TIMBlE

Mhalgodde lekhok Khoreponnim ekvott yetolo zalear ‘divop ghevop’ aspachi goroz asa. Jem khoreponn Konknni mollar vosta tache khore somzonnentleanuch ekvott yevnk xokta. Jedna donui pongodd ekamekachea vicharam koddem sohomot nasta thoim ekvott koso asom yeta? Ekvott ani bhavponn ghoddun haddtele zalear zaiteo dusreo boreo vatto asa. Hem korpak teag korpachi ani dusreank dita tem khoxen diupachi amkam sonvoy aspak zai. Kala Akademiche Odheokx, Vishnu Surya Wagh hannem koslea punn karonnank lagon Romi lipint Konknni pustokank sahitik puroskar diunche mhunn nirnnoy ghetlo. Romi lipintlea sahiteak puroskar diuncho mhunn nirnnoy ghevn Konknni bhaxek nhoi mhunn Konknni lokank koslench luskonn zavnk na. Hea puroskarank zo virodh korta to oxir monache faskentlean zata mhunttlear lottkem zanvchem na. Jea karonnank lagon Vishnu Wagh hannem to nirnnoy ghetlo to rajki zaum yeta. Punn tea puroskarank zo virodh kela tovui titloch

rajki asa. Hea puroskaranchea virodhokam modem kaim lok oxe asa zankam dista tosle puroskar sthapunk Kala Akademik kosloch hok na mhunn. Hem chintop sarkem chukichem asa kiteak Kala Akademi osle puroskar adim thavn ditali. Ani Kala Akademin adim diunk na zalear porian, atam dile mhunn konnakuch koslich dukh zavnk favona. Fokt Goa Konknni Akademin osle puroskar diunche mhunn zo mud’do asa to bhurgeam modlea zhogddeam sarko. Jitle chodd puroskar titlem odhik faideachem ani tosle puroskar tankam itsa asa zalear, Goa Konknni Akademi vo dusrea sonvsthamni-i sthapunk zata. Romi lipint Konknni sahityak puroskar dile zalear Konknni lokam modem futt poddteli oxi ek bhirant dolleam somor haddlea ti sarki chukichi asa. Hi bhirant chukiche somzonnicher adharit asa. Hi chukichi somzonni mhunttlear Konknni lokam modem atam ekvott asa ani dusre suvater sogllo Konknni lok ekuch pongodd koso fuddem cholta. Khoreponnim ekvott yetolo zalear ‘divop ghevop’ aspachi goroz asa. Jem khoreponn Konknni mollar vosta tache khore somzonnentleanuch ekvott yevnk xokta. Jedna donui pongodd ekamekachea vicharam koddem sohomot nasta thoim ekvott koso asom yeta? Ekvott ani bhavponn ghoddun haddtele zalear zaiteo dusreo boreo vatto asa. Hem korpak teag korpachi ani dusreank dita tem khoxen diupachi amkam sonvoy aspak zai.

rochpachi motti sfurti asa. Haklach lagon bhurgim kovita rochpant, songitant ani dusrea kolamni apxinch porzollta. Tea khatir avoy-bapayamni bhurgeache ghunn bariksannen polloun tankam tea tea pormonnem ut’teojon diunk vavurle zalear bhurgeancho fuddar porzollit zaum yeta. l Bariksannen pollovpachi bhurgeanchi ek mhotvachi sonvoim asa. Jem kitem polleta tem bhurgim aplea hatamni korunk sodhta. Bhurgeank aplea hatamni korpak ut’teojon divop khub faideachem asa kiteak tache vorvim bhurgeank proyog (experimentation) korpachi ruch lagta ani bhurgim svotha aplea hatamni korun dadhoxi zata. Aplea hatamni korun xikta to onnbhov jivit bhor tanchea monamni urta ani tancho fuddar porzollit korunk faideaxir zata. l Anik ek bhurgeancho vichitr ghunn mhunttlear tim aplo avoy-bapuy vo ghorantlim somazantlim vhoddilam jem kitem korta tachi nokol marta. Vhoddilam kortat tench apunn korunk sodhta. Teach khatir bhurgim avoy-bapuy uloita ti bhas xikta, avoy-bapuy korta toslinch ‘gesturers’ apunnuim korta, adi. Tea khatir avoy-bapayamni bhurgeam somor mannsuken vagop khub gorjechem asa. Aplea jivitan mul’leam pallpachi motti goroz asa kiteak avoybapyanchem jivit dekhichem ani dev bhirantichem jivit asa zalear bhurgeanche jivitui dekhichem ani dev bhirantichem zatolem hantun matui dubhav na. l Sogllea avoy-bapayank aplim bhurgim borim xiklolim zai, vorgant poilim ailolim zai. Haka lagon zaite pavtt bhurgim aplo obheas kortana dekor (by heart) korta ani chodd ‘marks’ gheunk vavurta. Dodde (lessons) dekor korpachi bhurgeanchi sonvoim avoy-bapayamni moddpachi goroz asa ani tache suvater bhurgeank tea doddeachi sarki somzonni gheun xikpachi sonvoim korpachi goroz asa. Sonzun xiklolo doddo jivit bhor urta hem ami visrunk zaina. l Hache xivai aichea kallar bhurgeam bhitor eka-mekacho mog, desacho mog, pelea khatir vavr korpachi umed, gorib-daktteank adhar divpachi sonvoim, adi mul’leam (values) asop khub gorjechem asa. Hem bhurgeanchea jivitant apxinch yeunk zata zori tor peleacho mog, desacho mog, somaz seva he ghunn familint asa zalear. Tea khatir familichea vangddeam bhitor mog, somzikai, ekvott asop bilkul gorjechem asa kiteak tachoch probhav poddon bhurgim te dixent vhodd zaunk pavta. Somazan bodol zatoch ravtolo to amchean thambounk zaina. Ami vella pormonnem cholop faideachem asa. Tea khatir sirvis kortolea avoy-bapaymni he upay vevharant ghalun eka vordhan apli sirvis korum yeta ani dusrea vordhan aplea bhurgeancho fuddar porzollit korunk xokta. Aiche tornne pillgecho fuddar hacheruch adharlolo asa.

He dixem vochpak poilo ani mhotvacho upay mhunttlear Romintlem sahitya Devnagrint ani Devnagrintlem sahitya Romint haddpachi khub goroz asa. Puroskar mhunttlear lhan lhan prernnam, ani koslinch torkonixtt (rational) karannam nastana tankam virodh korop khub vaitt asa. Ami ekvottan somorombhnni korche khatir soglleamni ek vhoddlem fuddlem panvl marpachi goroz asa. Je Romi lipintlea sahityak virodh korta tankam dista ki toxem kelear Konknni chollvollek dhoko asa mhunn. Khoreponnim Konknni bhaxek ani dusrea Bharoti bhasank aiz konnacho dhoko asa to Inglez bhaxecho kiteak avoy bapuy aplea bhurgeanchem mullavem xikxonn porian Inglez bhaxen zanvchem mhuntta. Ho ki Konknni bhaxek khoro dhoko asa. Konknni bhaxek ani Konknni sonskrutayekui dusre vatten dhoko yeum yeta to mhunttlear Marathi bhaxechea kott’ttor (fanatic) phattlavdaram koddlean. Sod’deak dhoko na, punn tea xoktink goirsomoz ani uchambollay korpachi takot asa. Romi lipin vachpi ani borovpi Konknni mogyeam lagchean Konknni bhaxek ani Konknni sonskrutayek dhoko yevpachi xokeotay na. Hanv osle mud’de mandun gheina kiteak te vosnnuki (colonial) vicharantlean utpon’ zalole asa. Konknni bhas Gõyant ani sonvsarbhor ximpoddlolea Gõykarank ekvottit korta. Ti amchi osmitay ani khaxeleponn. Lipik lagon amche modem futt poddonk di-

unk favona. Amkam tor dista hea karonnank lagon amche modem futt poddta mhunn zalear ami taka lagon bilkul zhogddonk favona. Oxem kelear amche modem ekvott ani bhavponn astolem. Zorui Konknni bhaxek ek lipi aschi hem amchem sopon asa, ami favo toso vell diupak zai tem sopon sakar korunk. Romi lipintle Konknni bhaxek dhoko asa oxem chintun ami tika marunk proitn kele zalear ti kornni boreachi zanvchina. Amche modem asloli futt Gõyantlea zativadi xokteank, je desbhoktichim rupddim ghalun bhonvtat, faideak poddta zalear ami soglleamni – bhurge ani zantte – ektthaim zavn hem bond korpachi goroz asa. Gõykaram modlea ekvottache ani bhavponnache dusman futticho uzo pettovnchea adim to palovpachi taktichi goroz asa. Zoritor Romi puroskarank lagon hem zhogddem fuddem vhelem zalear, jeo xokteo Gõyant futt ghalunk sodta tanche sadhe Gõykar sompeponnim bolli poddtole. Oxem zalear Kala Akademi vo Vishnu Wagh-acher ho guneanv thapunk xokchena. Hache zababdar Konknni lokuch zatole kiteak puroskar Konknni lokam modem futt ghalunk xokona. Sorkar ani rajki fuddari sodanch dhorm, zat ani bhas hacher rajkaronn korun somaza modem futt ghalta ani tanche he khell zoitivont zata kiteak amche fuddari asat tanchi dixa nivoll asona. Oslem udharonn ami halinch polloilam jedna Sahitya Akademicho puroskar jiklolo Dilip Borkar haka Goa Konknni Akademicho Odheokx aslo taka okjosmat kaddun uddoilo.

Hache voilean amcho ekvott kitlo okhondd asa tem kollon yeta. Sorkaran tor ‘lolipop’-am dilim zalear amche sahitik mhunttlole manestancheo jibo rokddech kiteak laleta tem kollona. Raj’jea bhas mhunn Gõyant mandun ghetlea ti Devnagri. Zannar ani uzvaddit monachea sogllea somazantlea fuddareanchea teagank lagon ho vixoy suttlolo asa. ‘Primary’ tem ‘university’ poriant Konknni xikxonn Devnagri lipin cholta. Romi lipi ek itihasachi obsoeg zavn asa ani tea khatir ho obsoeg bore bhaxen somzun ghevop ani to pusun uddounche bodlek mandun ghevop odik faideachem zatolem. Amcheamni itlea vegim itihas portun borovnk zaina. Taka anik 100 vorsam lagot vo to borovnk kednach zaina zait. Romi lipik jiyeta toxi tika jiyeum-di. Tika virodh korpachi goroz na. Raj’jea bhas ani xikxonn soddlem zalear urlolea sogllea sonvsthamni Konknni bhaxechi, lipincho vad haddinastana, udorgot korum-di. ‘Ek bhas, ek lipi, ek somaz’ hem sopon vaitt nhoi. Punn hem ‘ideal’ sopon sakar zavpacho azun vell pavonk na. Hea vellar Konknni lokak ekvottit korpachi taktichi goroz asa. Aichea hea adhunik ani vikasit sonvsarant lokank akorxit korpachi fokt Inglez bhaxek tank asa. Amchi desbhokti provar korunk proitn korche bodlek Konknni bhas amchea jibancher khellovnk proitn kelear khub faideachem zatolem. Tea khatir he osle nazuk poristhitin ekamekak somzopi, ekamekak lagim korpi, ekamekachem mandun ghevpi Konknniche talle ektthaim zavpachi goroz asa.

Sadhem Chintop ani Hindu Raxttrvad:

Avoi-Bapui ani Bhurgim Aiche bhurge moste, tovnaxi, avoy-bapaychem kainch aikona, zantteank respeit ani man dina, adi oxe xinn korpak aichea kallaile avoy-bapuy fatim sorona. Khoreponnim aichea kallaile bhurge adlea kallailea bhurgeam poros veglle asat hantun dubhav na. Barik niyall kelear aiz sogllench bodol’lam. Bhurgeanchich vagnnuk kiteak aichea kallar prot’tek mon’xachi vagnnuk bodol’lea. Avoy-bapayanchi poriant vagnnuk bodol’lea hem ami nakarunk zaina. Aiche avoy-bapuy adlea avoy-bapayam porim nant. Aiche avoy-bapuy dogaim sirvis kortat. Lhan bhurgeanchi dekhpal korunk ghorant dusre monis asta. Sirvis korpi avoybapayank aplea bhurgeank favo to vell diunk mellona. Zaite avoy-bapuy oxe asat je bhurgem utthchea adim sokallim sirvisek veta ani sanje vellar bhurgem nidlea uprant ghorant portun pavta. Zori tor avoy-bapayanchi vagnnuk bhurgeam sovem bodol’lea zalear bhurgeancho sobhav kiterak bodolchona? Tea khatir aiz amchea bhurgeanchi vadd kortana ani tache vixim chorcha kortana ami bariksannen niyall korpachi goroz asa. Somaz ekech suvater thopkon ravona. To kalla pormonem fuddem veta. Tea khatir dogaim zannamni - avoy-bapayamni - sirvis korop ani bhurgeanchi dekhpal sirvidoram lagim soddop hem kortub bhurgeanche vaddicher add mhunnpak zaina. Ti aichea somazachi goroz zaun asa.Teach borobor bhurgeam vixim apli zababdari avoy-bapayamni visrunk zaina ani tea khatir aichea kallailea hea novea vatthavronnant apli sirvis ani bhurgeanchi vadd him donuim kortov’veam avoy-bapayamni probhavitponnim koxim vevharant ghalchim hacher upay sodhun kaddop gorjechem asa. Boreantlo boro upai mhunttlear vell. Aplea bhurgeam borobor jitlo vell mellta titloi vell sarop khub gorjechem asa. Ho mellta to vell kosoi sarlo mhunn zaina punn to vell bhurgenchem boreaponn korpa khatir ani bhurgim ani avoy-bapayancho sombondh okhondd korpa khatir vaprop khub mhotvachem asa. Tea khatir kaim suchna: l Avoy-bapuy aplea bhurgeank bhes borim vollkhota. Sogllech bhurge huxar asona ani nhoi mhunn sogllech bhurge botte asona. Avoy bapuy aplea bhurgeanche bore ani vaitt ghunn zanna. Tea khatir avoybapyamni hem somzun gheun aplea bhurgea bhitor je unnav asat tem khobar korunk vavrop khub faideachem asa. l Bhurgea bhitor tachim bhavnam ani tache vichar asta. Avoy-bhapayamni bhurgeanchim bhavnam somzun gheun tankam margdorxonn korpachi motti goroz asa. Hevuim kortana bhurgeank vaitt disona oslea vatthavronnant tem korpak zai. l Bhurgeanchi kolponik ( imaginative) xokti khub motti asa. Tanche bhitor novem

6

Gõyche Katolk Hindu nhoi - hacher uzvadd

IrEnE Cardozo

Onnbhovi lekhok Hindu raxttrvadi itihaskaranchem mot asa ki Kristi ani Islam dhorm he videxi dhorm asat ani hea karonnank lagun her Bharoti nagrikam poros Kristanv ani Moir lok unne nagrik (lesser citizens) thartat. Parrikarachem vidhan oslench mot ugddas korun dita. (Ho lekh Dale Luis Menezes, Amita Kanekar, Jason Keith Fernandes, R. Benedito Ferrão ani Albertina Almeida hannim boroila) Gõycho Katolk Hindu sonskrutayentlean ghoddla vhoi? Oxem Gõycho Mukhel Montri Manohar Parrikar mhuntta. Gõycho itihas ani atamchi poristhiti – hea vixim kelolea chukichea vidhanachi hi anik ek govai zaun asa. Zaite pavtti Gõychea Kristanvanchem Kristanvponn, tanchea Gõykarponnak ani Bharotiponnak (Goanness and Indianness) sobonam oso arop Gõychea Katolkancher zata. Zalear dusre vatten poryottonak vav mellunk ani thollavea unch-

lea-zatichea lokanche sovloti ani mouje khatir, Gõychea Katolkank tanchim oprup osmitay– ji Purtugez kallantlean tanche kodden pavlea – sambhallun dovrunk dobav asa. Gõy ani Gõyakaranchi Kristi dhorma kodde itihasik gantticher ek dhanvti nodor marlear, Kristanvam vixim Parrikarachem mot chukichem asa oxem disun yeta. Gõyant ani her kodden zalolim Kristi dhormantoram thollave sonskruticher adharlolim aslim ani hantuntlean novim ani khaxelim Kristi dhormachim toyar zalolim rupam ani chali, dhormantorit zololeamni apnnailim. Dhormantor zalolo bhavart aplo kortana ek oprup kristi ollokh toyar zali. Oslo itihas amkam Gõyantuch nhoi, punn sonvsarachea dusream zageamni zhoim dhormantoram zaleant, thoim disun yeta. Zori ami mantat ki Gõychem Katolikponn thollave sonskrutint riglam tori je sonskruticho Parrikar ul’lekh korta ti mat hi nhoi. Purtugez razvottke adim Gõy hem Hindu thikann aslem oslo sur jedna Parrikarachea sangnneantlean disun yeta tedna tantuntlean sabar Islamik razvottkenchea itihasacher dhampnnem ani kallokh poddta. Dil’li Sultanshahi, Deccan Sultanshahi ani Islamancho probhav poddlole Vijayanagara razvottken (tanche raza Sultani pod’dotin aplo karbar choloitale oxem itihaskar amkam sangtat) sumar don xekdde, Purtugezam adim, Gõycher razvott choloili ani tantuntlean tanchea tabeant aslolea choddxe Muslim-nhoi te porjecher pasun porinnam zalo zaka

itihaskar Inglezint ‘Islamicate influences’ mhonntat. He toren, Gõyant zalolea Islami sonskrutayenche probhavanche purave pusun uddounk Parrikar proitn korta. Punn hem hanga sompona. Islamik razvottki sthapche poilim Gõyant vividh sonvskrutayeo asleo. Thuimcheo somudayo thollave pod’dotin jiyetaleo ani oslea pod’dotink Hindu pod’dot mhunnonk zaina. Kaim raj korpeamni tor halinch Hindu pod’dot apnnailoli. Kristachea zolma fattlean Gõyant, girest toxech probhavi, Jain ani Buddha somudayo Gõyant vostaleo hache purave melltat – jeo somudayo Hindu bamonnvadachea virudh nirmann zaloleo. Hindu raxttrvadi itihaskaranchem mot asa ki Kristi ani Islam dhorm he videxi dhorm asat ani hea karonnank lagun her Bharoti nagrikam poros Kristanv ani Moir lok unne nagrik (lesser citizens) thartat. Parrikarachem vidhan oslench mot ugddas korun dita. Victor Ferrao-a sarkea vidhvanamni dakhovn dilam ki Purtugez vosnnunkponnachea kalla adimcho kall ‘Hindu’ aslo oxem mhunnop mhollear zativadak yevkar divop karonn oslem chintop, ‘shud’dh ani boxttavlole’ (purity and pollution) hea totvak dhorun bhitor yeta. ‘Colonial’ kallant survat zalolo Kristanv dhorman, shud’dh aslolea Hindu dhormak boxttailo oso tacho somoz zata ani dekhun kristanvank kaidexir hok’k ani nagrikponnakoddlean pois dovorta. Kristanv lok mukhel rajki jivitantlean bhair urta. Tea khatir jedna jedna Gõycho Katolk aplea

hok’kanchem magnnem korta ani oslem magnnem Hindu raxttrvada add veta tedna tedna Katolk lokank ‘anti-national’ va dexdrohi mhonn bottam dakhoitat. Romi lipint boroilole Konknni bhaxek manachi suvat ani Inglez bhaxentlean mullavea xixonnak sorkari onudan mellounk jedna magnni zatat tedna osle arop Kristanv lokancher zalole amkam dixtti poddtat. ‘Hindu’ ho xobd mhollear “sonskrutik” ani nhoi “dhormik” oxem jedna nettan Parrikar amkam sangta tedna tacho orth oso zata: zo konnui munis Islam ani Kristi ani ‘videxi’ dhormacho asona to ‘automatically’ Hindu tharta. Ani heach pasot Parrikara sarkea zaitea zannank dista ki je Katolk ani Musolman nhoi te Adivasi – zancho dhorm khub vattamni Hindu dhorma thavn vegllo asa – te soglle Hinduch mhunnon. Parrikarachea hea vidhanant ekuch sotachem kirnn jem dixtti poddta ani tem mhollear, Gõyche Igorz-matent aslolea unchleazatinchea Katolkanchem raj. Zoxem Hindu zati manpi somazant ghoddta toxench Gõyche Igorz-matentui he unchlea-zatinche Katolk lhan ani sokoileazatinchea dhormantorit zaloleam bhitor bhed-bhav (discriminate) kortat. Gõyche Katolk Hindu nhoi. Choddant chodd kednach nasle. Oslim vidhanam jim Parrikar ani tachea sarkil’le kortat, tim somazantlea somudayank ekvottit kortat kai distat, punn khoreponnim tim aichea somazant dusvas ghaltat ani asloli vividhtay ibaddun uddoitat.

Punn mullavea xikxonnacho vixoy azun somponk na. Sorkaran tea khatir ek somithi ghoddun haddlea. Hi somithi mullavem xikxonn khoinche bhaxen aschem tacher nirnnoy ditoli. Zorui Mukhel Montri Parrikaran igorjechea iskolank Inglez bhaxen mullavem xikxonn xikovnk porvangi dili torui punn to mhuntta ki mullavem xikxonn avoy bhaxenuch zavpak zai. Sorkaran ghoddlole somithimni teach motache lok

chodd asa. Tea khatir hea somithincho nirnnoy mullavem xikxonn Konknni vo Marathi bhaxen zavnk zai mhunn zatolo hantun dubav na. Tea khatir Diocesan Society-chea fuddareamni barik niyall korpachi goroz asa. Vishnu Surya Wagh, Amdar, St. Andre motdarsonghacho hannem ho vixoy sompovnk borim suchnnam dileam. Inglez bhaxen mullavem xikxonn kortolea iskolamni Romi lipintle Konknni

bhaxen xikxonn korchem mhunn sorkarak suchnnam dileam. Vishnu Bab Wagh-ak amchi porbim. Amche Diocesan Society-che fuddari khorench ‘visionary’ asat zalear him suchnnam mandun ghenvchim mhunn hanv tankam prarthonam kortam. Oxem kelear Konknni bhas fultoli ani Gõykarponn sambhallun urtolem. Lucas Fernandes Chinchinnim, Gõy

LOKMOT Mullavem Xikxonn Konknni Devnagri lipin mullavem xikxonn Gõyant zatalem tem fattlea don vorsank Diocesan Society mullavim iskolam choloita tea iskolamni bond zalem. Mukhel Montri Manohar Parrikar hachea boreponnank lagon Diocesan Societychea sogllea mullavea iskolamni Inglezin xikxonn diunk survat keli. Sod’deak hea iskolamni Inglezin mullavem xikxonn chalu asa.

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.

‘Hel mog poll

Fattle vevsa Sorge Kuma Sorge Jacin hea v tiatr leai b

He vo digdo tiatr


Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 9:11 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Desant Kazari dadleanche atmghat vaddtat! 9 minutank ek kazari dadlo atmghat korta Kolkata: Dotik lagon zavpi mornnam vixim aslolea kaideachem kolom 498 (A) C hantuntle chukik lagon, Bharatant prot’tek 9 minutank ek dadlo atmghat korun moronk pavta. Hea atmghatam udexim gelea 2012 vorsa 64 hozar kazari dadleamni atmghat keleat mhonnpachi khobor ugddapi zalea. He promann kazari ostoreanchea atmghatank sor kelem zalear, gelea vorsa 32 hozar bailamni atmghat kelole, mhonnge dadleanchem atmghatanchem promann dobrad zata. Kaim vorsam adim, dotik lagon zatat tim mornnam virodhant IPC 498 hem hem kolom (section) lagu kelolem. Punn, halinchea kallar hea kolomacho goir faido gheun kaim ostoreanchim ghorchim mud’dom korun eka kazari dadleak oddchonent haddtat. Hea koloma udexim eka kazari dadleak dotik lagon 3 vorsam meren bondkhonnichi kheast favo zavpak xokta.

IPC 498 hea kolomacho goir faido gheun, eke kazari bailechim ghorchim ghovak ani

tachea ghorcheank oddchonent haddtat ani tanchi sotavnnuk kortat, oxem ugddapem zalam.

40 desank atam ‘visa-on-arrival’ melltoli

Novi Dil’li: Videxi poryattokank yevkar diunk Bharat panvvlam marit asa. ‘Visaon-arrival’ 40 desank mellpasarkem korpachea, ‘visa’ khatir ‘online application system’ vevharan ghalpachea, ani ‘pension’ gheupi mon’xank ani som’melonamni bhag gheunk ailoleank ‘visa-on-arrival’ diupachea vangdda, sorkaran her dusrea gozalink apli man’neotai dilea. Sogllea desantlea 60

vorsam von odhik pirayechea videxi poryattokank hi suvidha diunk ani som’melonamni bhag gheunk ailolea zomeank ‘visas’ diupacho vell unno korchea khatir poriant sorkaran manun ghetlam. Hacho orth oso asa ki videxi poryattokank aplea ghorantlean Bharatiya ‘visa’ pasot orz ghalunk zatole, zalear US, UK, Germany, France, Brazil, Russia ani

Kazari dadleank ani tachea ghorcheank khupuch mansik trasank fuddo korcho poddta, ani magir hea trasank bejar zavn to-to kazari dadlo magir atmghat korpachem dharun panvl ubharta. Gelea 2012 vorsa 64 hozar kazari dadleamni atmghat kele, zalear atmghat korpi bailanchem promann 32 hozar itlem aslem. Hem nodrek dhorlem zalear, dadleamni atmghat korpachem promann dobrad aslem. Kaido kednach guneanv kitea khatir adharlo tacho ud’dex (intention) pollena, na mhonn hea kolmacho goir vapor zata mhonnpachem polleun ghena. Hea karanank lagon, dadleank kaideache fasket addkollun dovorpak kaim ostoreank ani tanchea ghorcheank sompem zata, oxem Kolkata hangachea eka Vokilan khobram sonvsthank sanglem. Ho Vokil Amit Gupta mhonnta tea pormonnem, Ostomte Bengal raj’jeant

gelea eka vorsachea kallant hea IPC 498 kolomacho khupuch goir vapor zalolean, thoim dadleamni atmghat korpachi 11%-amni vadd zalea. Gelea vorsa West Bengal raj’jeant 1 lakh 60 hozar atmghat ghoddle ani tantunt 20 ttok’ke dadleancho aspav aslo. Ostomte Bengalant vaurpi ek NGO oxe toren mansik trasank fuddo korpi dadleancho somzut ghalpak somaz seva korta. “Eka dadleachean apleak gorje bhair hea IPC 498 hacho durupeog korun fosoila mhonnpachem sid’dh korun dakhoilem zalear, tea dadleacher mansik ot’teachar korpeank bondkhonnichi kheast poryan favo zata. Punn, kaim dadleank nitisobheche panvdde zoroupachem naslolean, te apleacher zata ti onit moneponnan sonstat, ani magir samkoch na ilaz zatoch atmghat korpachem panvl ubhartat,” oxem he NGO-che vangddi sangtat.

Sorv Unchle Nitisobhen Pervez Musharraf-ak zamin dili

China vangdda 40 desantlea nagrikank Bharatan ailea uprant ‘visa-on-arrival’ gheunk melltolem. “Ami videxi poryattokank koxe porim lekhtat tea druxttikonnan bodol haddunk zai. 40 desank ‘visa-onarrival’ suvidha diupachea ani zatea titlea begin ‘online system’ vevharan ghalpachea vixim sorkarachea sogllea protinidhimni man’neotai dilea,” oxem ‘planning’ montri Rajeev Shukla-n sanglem. Heo yevzonneo vevharan ghalpakhatir vhodd ankddean kamdar ani boreo suvidheo zai aslolean tache toyareecho vavr poryatton ani ghor motraloyak dila. Sod’deak, Japan, New Zealand ani Vietnam vangdda sumar 11 desantlea nagrikank ‘visa-on-arrival’ suvidha mellta. Hea khatir, Sri Lanka-n vaprunk yetolea ‘online application systems’ancher sokar niyall korta. ‘Planning Commission’-an apoun haddlolea unchle pattlevelea boske vellar hea mud’deam vixim ekmot nirmann zalo.

Islamabad: Pakistan-chea Sorv Unchle Nitisobhen Akbar Bugt khun kexin zamin dilolean, bhairalolea adle ‘military ruler’ Pervez Musharraf-ak ‘house arrest’-antlo soddunk yetolo, oso tachea vokilamni davo kela. To bondkhonnin aspa fattli hi nimnni kex zaun asa, ani adlea prodhan montri Benazir Bhutto-chea khunachea prokronnan ani 2007 vorsa ‘emergency’ jahir korpachea kexin taka adinch zamin mevlea, oxem tachea vokilamni sanglem. “To bondkhonnin aspa fattle he nimnne kexin taka zamin mevlea. To atam ek mekllo monis zala,” oxem Musharraf-chea eklea vokil, Ilyas Siddiqui-n sanglem. “Nitidaranchea kexin, ani toxench Bhutto-chea kexin taka adinch zamin mevlea.” To des soddun vecho na, oxem Musharraf-chea All Pakistan Muslim League poxachea protinidhi, Aasia Ishaque, hinnen sanglem. “Musharraf des soddun vecho na. To Pakistan-an ravon rajkaronnachea sombondhan asloleo kexi zhuztolo,” oxem tinnen sanglem. 1 million rupianche don ‘surety bonds’ (2 million rupia) dakholl kelea uprant, hea tin nitidaranche ‘bench’in Musharraf-ak zamin favo keli. Balochistan Unchle Nitisobhen adlea raxttrpotichi zaminachi orz nakarlole, ani uprant tannen Sorv

Unchle Nitisobhen ti orz dakholl keloli. “Zaitea kallak saun hem yevpachem aslem. Sorv Unchle Nitisobhen taka zamin dilea, hache vixim hanv khoxi asa,” oxem hea nirnnoyacho yevkar korun Ishaque-an sanglem. “Zamin diunchea adim, Bugti-chea khun kexin Musharraf-achea add kuttache (conspiracy) koslech purave nant oxem ‘bench’-in mukhar manddlem. Tem amkam chodd mhotvachem.” Musharraf-ak, sod’deak tachea Islamabad-achea lagimchea ‘farmhouse’-ar ‘house arest’-ar dovorla, ani sumar 300 pulis, ‘paramilitary personnel’, soinik, ‘snipers’ ani ‘anti-terrorism officers’-anchea vangdda thoim koddok surokxechi vevostha asa.

‘Nobel prize for medicine’ jahir Amerikechea 2 ‘scientist’-ank ani Germany-chea ekleak ho puroskar favo zala Stockholm: Amerikechea don ani Germany-chea 1 ‘scientist’ak, mon’xachea xoriran jinn vatthaupi ‘protiens’ ani her ‘molecules’ povoupi pexianchea (cells) ‘complex transport system’-ache vixim sod korpachea tanchea yogdanak lagon, hea vorsacho ‘Nobel prize for medicine’ melltolo. Amerikechea James Rothman ani Randy Schekman , ani Germany-chea Thoman Sudhof, hanchea sodan amkam goddem-mut sarkea duensa vixim, toxench ‘immune system’-achea ani her gozalim vixim-i mhotvachi mahiti dilea, oxem ho

puroskar jahir korta tea vellar Nobel Committee-n sanglem. Hea puroskara vangdda tankam $1.2 million melltole, je tannim tanchea modem vanttun gheunk zai.

He tegui zann Amerikechea vidheapittamni ‘professors’ mhunn asat, ani koxe porim ‘internal freight system’-achea udexim ‘vesicles’ nanvachea lhan ‘bubbles’-amni aslolea

‘molecules’-ank xorirachea vegvegllea bhagamni vhoronk yetat hea vixim tannim spoxtt dilam. “Amchea xorirantlea pexianchea mukhel ‘transport system’, mhunnlear ‘vesicle traffic regulating machinery’-cho sod lailolean” tancho bhovman korunk yeta, mhunn hea somitin sanglem. Rogtan ‘insulin’ kiteak soddunk yeta, ‘nerve cells’ modlea somporkachea ani ‘tetanus’ sarkea ‘viruses’-ancho pexiancher koso porinnam zaun dor vorsa hozaramni bhurgim mortat tachea vixim hea sodichea adharan amkam kollon yetolem.

Sogllea pexiamni ‘molecules’ utpon’ zaun te veg-vegllea suvatencher dhaddpak yetat. Dekhik, insulin utpon’ krun rogtan dhaddunk yeta ani ‘neurotransmitters’ nanvache ‘chemical signals’ eka ‘nerve cell’-achea lagsan dusrea koddem dhaddpak yetat. He ‘molecules’, ‘vesicles’ nanvachea pexianchea udexim xorirantlea veg-vegllea zageancher pavoitat. Hea tanchea sodachea vorvim, Rothman, Schekman ani Sudhof hannim ‘precise control system for the transport and delivery of cellular cargo’ vixim ugttailam, oxem tannim mhunnlem.

‘LPG cylinder’ pavounk kallav kelo zalear ‘dealer’-achem lisens rod’dh Mumbai: ‘Oil marketing’ komponemni ‘LPG dealers’-anchea pasot novi ‘star rating’ pod’dot mukhar haddlea, zachea adharan lokank tharavik vellachea bhitor ‘cylinders’ melltat hachi khatri gheunk yetoli. Zor ‘dealer’ vellachea bhitor he ‘cylinder refills’ giraikanchea meren pavounk xokona zalear tachi ‘rating’ unni zaupachi zaun, att disam bhitor ‘delivery’ zaina zalear tanchem lisens rod’dh zaunk xokta. Samkea unchlea vibhagan, ‘cylinder’ rokdde pavoupi 5 ‘star rating’ aslole ‘dealers’ asat. booking zale uprant sokten tankam 48 voram bhitor ‘cylinders’ pavounche poddtole. Ani, zor te tharavik somoyachea bhitor ‘delivery’ korinant zalear tanche ‘rating’ unnem korunk yetolem. Giraikank tharavik vella bhitor ‘delivery’ diupachea vangdda, ‘mobile portability’ porim sorkaran ‘cylinder portability’ vevharan haddun, tinui ‘oil marketing’ komponinchea ‘dealars’-ancher hea novea pod’doti khala spordha korunk dobav ghatla. Hea tinui komponi

modlea ut’tom (best-rated) ‘dealer’-ak, giraikank bori seva diunk pavo naslolea ‘dealers’-am koddlean anink giraik akorxit korunk sondh melltoli. Unchlea 15 xaramni sod’deak ‘portability’ mellta, ani fuddlea vorsak saun desbhor ti vevharan ghalunk yetoli oxi opekxa asa. Nove yevzonne khala, ghorant eka von odhik ‘gas connections’ asat zalear tannim te portun diunche, oxem kaim mhoine adim sorkaran sanglolem. “Amchea ‘LPG dealers’-anchea mozgotim spordha zata tachi khatri gheunk ami ‘star ratings’ yevzonn suru kelea. ‘Dealers’ he ‘cylinders’ pavounk 8 disanchea von odhik vell laitat ani tankam sogllea von unnem ‘rating’ mellta mhunn amkam kollon ailem zalear, ami tanchea add karvay kortole ani tachea udexim ami tanchea ‘dealership’achem lisens rod’dh poriant korunk xoktat,” oxem tachem somorthon korun, BPCL director (marketing) K K Gupta-n sanglem. Indian Oil-an hi novi pod’dot Gõyant

vevharan ghatlea. Gelea don ‘quartes’an, mhunnlear Abrilache survatek saun Gõyant ‘cylinders’ 48 voram bhitor

pavoitolean 85 ttok’keam von odhik ‘dealers’-amni 5 ‘star rating’ zoddloli mhunn ugttapem zalam.

7

C AM PA LA R

Bhurgeak Avoichem Dud Molachem! Desantlea heram raj’jeam modem Gõy raj’jea bholaike mollar soglleam von fuddem aslem, torui zolmant ailolea bhurgeank aplea horddeachem dud (breast feeding) divpak mat hangacheo ostoreo khupuch fattim urleat mhonnpachem spoxtt zalam. Zolman yeupi balStanley Vaz lkak sov mhoinem meren avoichea horddeantlea stanley@herald-goa.com dudachi goroz asta ani Gõyant 100% ostoream modleo fokt 17% avoyeo ballkank horddeachem dud ditat mhonnpachem eka raxttriya sorvekxonnantlean (National Survey) ugddapem zalam. Sonvsarant zolmant yeupi eka ballkak, zolman yetoch apleak zolm ditole avoichem dud piyeop, ho tea ballkacho mullavo ani porom odhikar zavn asa. Ek ostori, apnnem eka bhurgeak zolmant haddli mhonn tednach sompurnn zata, jedna ti zolman ailolea bhurgeak aplea horddeachem dud dita. Sabar ostoreank bholaikeche nodrentlean ani dotoranche suchovnne pormonnem aplem dud bhurgeak divpak mona kelolem asta. Ti ek veglli ani hata bhaili gozal zavn asa. Punn, eke avoichea horddeantlem dud eka ballkak amrut zavn asta ani tacho faido zolmon ailolea bhurgeak 6 mhoine meren divpak zai, oxem sonvsarbhorchea zannkar dotoranchem mot zavn asa. Ostorechea kusveantlean eka zolmant ailolea bhurgeacho mansik (mental), xoririk (physical) ani sorvoi vatthamni (all round) vikas korpa khatir avoychem dud mhotvacho vaur korta. Hea duda udexim eka ballkache kuddichi vadd ani posvonn bore ritin zata hem zalench, torui ballkacho mendu mozbut korpa khatir avoichea horddeantlem dud khupuch adhar korta. Taka lagon zolmant ailolea bhurgeak sov mhoine meren avoichea duda xivay dusrea kosleach on’nachi goroz nasta. 6 mhoineam uprant fuddlim don vorsam meren ek bhurgeak avoichea duda sangata her holkem jevonn (light food) divchem oxem sogott dotor bhurgeak zolm divpi ostorek formaitat. Hea vixim odhik mahiti melloupa khatir raj’jeantlo namnecho ‘cancer specialist’ Dr. Shekar Salkar hache kodde sompork kelo tedna tannem sanglem, Gõyant zolman ailolea ballkak fokt 17% ostoreo horddeachem dud ditat, oxem Gõychea sorkarachea Bholaike Khateache nodrek ailam. Ballkak horddeachem dud divop ani hem dud divpa fattlem mhotv, hache vixim zannvikai asloli dison yena. Gõycheo sabar ostoreo desant heram raj’jeamni aslolea ostoream poros apunn xikxit ani unchlea vicharancheo oxem somzotat khoreo, torui ostoreank lagu zavpi kaim nem ani apli zababdari pallpa babtint sabar ostoreo kallokhant ghuspololeo asat, hi ek vhodd usko korpa sarkhi gozal zavn asa. Eka zolmant ailolea bhurgeak avoichem dud kitlea molachem ani mhotvachem, hache vixim vhodda promannan Gõychea ostoream modem zagrutai zaloli asa, punn aichea odhunik kallar bodolte jivit xoilek (life style) lagon, ostoreo aplea ballkank horddeachem dud divpak fattim sortat asumye. Punn, oxem korun heo avoyeo aplea bhurgeakuch nhoi, tor aple svotache bholaikek poryan mal korun ghetat. Horddeant aslolem dud bhurgeak divnk kaim ostoreo sabar torechim nibam sangtat. Chodd korun, apnnak zolman ailolea bhurgeak dina zavpak dotoran formailam oxem sangon, dotorchem nanv gorje bhair vibadd kortat. Bhurgeak dud dinakat, oxem dotor kednach sangcho na. Khorem mhonnlear, horddeachem dud divpi ostoreank horddeacho kankr (breast cancer) zavpachi bhirant khupuch unnem asta. 15.5 lakh lok sonkhea aslolea hea mannkulea Gõyant kitleo tori lakh ostoreo horddeak zalole kankrache piddent koxttovtat. Punn, bhurgeak aplea aplea horddeachem dud dinant tea soglleach ostoreank ‘breast cancer’ zatach oxem nhoi. Punn, aplem dud dinant tea choddanchodd ostoreank hi kankrachi pidda zavpachi 100% khatri asta. Fokt zolmant yeupi bhurgeak dud divpa khatiruch nhoi, punn hea vo tea karannak lagon halinchea disamni Gõyant ostoreank horddeacho kankr zavpachem promann vaddpak laglam, oso aplo khor usko Gõy Sorkarachea Bholaike Sonchalonaloyan (Directorate of Health Services) porgott kela. Halinch, mhonnlear Agostachea mhoineant puray sonvsar bhor ‘World Breast Feeding Week’ sorkari patllicher monoilolo, ani hea vixim Ponnje xarant ek porisonvad (debate) ghoddun haddloli. Hea porisonvada vellar avoichem dud tichea zolman yeupi bhurgeak kitlem molachem ani mhotvachem, hache vhoir Gõychea namnechea dotoramni iskuttavn sanglolem. Hea vixim mhoje kodde uloitana Moira-Bardez hangachi ek xikxit ani zannkar avoi Lourdes Mendes e De Melo hinnem sanglem, avoichea horddeantlem dud eka ballkak jitlem mhotvachem zavn asa, titlench tem eke avoikui khupuch gorjechem zavn asa. Porsut zalea uprant eke avoik apli bholaiki surokxit dovorpa khatir horddeachem dud divop gorjechem zavn asa. Eke avoin aplea horddeantlem dud zolman ailolea ballkak dilem zalear, te ostorek horddeacho kankr sompeponnim zaina, oxem Lourdes mhonnta. “Punn, halinchea kallar kaim apnnank ‘modern’ ani ‘advanced’ mhonnpi cheddvam-bailam apnnank zolman ailolea bhurgeak aplea horddeantlem dud divpak nakar ditat. Tanchea monant ek vegllech torecho goir-somoz zalolo asta, ani to goir-somoz mhonnlear, bhurgeak aplea horddeantlem dud dilem zalear, aple kuddicho akar (shape) bhigddonk pavtolo. Punn, aplea bhurgeak dud divpak ani kuddichea akarak kosloch sombhond nasta. ‘Hollywood’antlinch nhoi, punn ‘Bollywood’-antleo poryan unchlea panvddear asloleo kazari ‘heroines’ apleak zolman ailolea bhurgeank svotachea horddeachem dud ditat, oxem provar zalolem asa. Vhelean, Aishwarya Rai Bachchan he namneche ‘heroine’-ichea mota pormonnem, bhurgeak dud dilea uprant ostoreanchea horddeacho akar anikui sobit-sundor dista.” “Aichea hea odhunik kallar apleak xikxit mhonnon gheupi ostoreo bhurgeak aplea horddeachem dud dinastana pakittamni ani ddobeamni mellpi mharog khannam khavoitat. Eke avoichea dudant nisorgik sotvam (natural vitamins) astat, jim tea ddobeachea dudant nastat. Bhurgeak avoichea horddeachem dud mell’lem zalear, tea bhurgeachi bholaiki mozbut zata ti zalench, avoi poryan aple svotache bholaike babtint surokxit asta. Ostoreamni hea vixoyacher gombhirtayen vichar korcho,” oslea ek mozbut utrancho sondex tinnem mhoje kodde uloitana ostoreank dilo.


Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 9:11 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Hea Satollean Mhotvachi Ghoddnni

Christopher Columbus Tannem America desak sodhun kaddlo

Bhurgeanchi kotha

dlem. Jea disa tannem Amerikeche zomnir aplo pãy dovorlo to dis 12 Otubr 1492 zavn aslo. Heach khatir 12 Otubr Amerikek ani zaitea dusrea desamni ‘holiday’ diun ho dis somorombhtat. • Dusrim desam jim ho dis somorombhtat tim oxim zavn asa Spain (Fiesta National), Argentina (Day of respect for cultural diversity), adi. • Sangtat tea pormonnem Christopher Columbus hacho zolm 31 Otubr 1451 Genoa Italy hangasor zalo zalear tachem moronn Valladolid Spain hangasor 20 May 1506 hea disa zalem. • Christopher Columbus hannem Amerika sodhun kaddlea uprant Europachea desancho ani Amerikecho sombondh odik ani odik ghott zait gelo.

Xanneak Mellta Dedd Xanno doitalo, tachea kopddeancher kens vo her mhell poddona zavpak. Peter-achea khandar Joao-an lugttacho kuddko uddoilo. Uprant tannem Peter-achea tonddak sabu lailo. Dusream giraikanche kens katrunk laglo toxench konnank zai tanchem khadd kaddunk laglo. Taka giraik khup astalem ani to aplem kam ekloch kortalo. Panch minttam pasar zalim, dha minttam, ordhem vor, ek vor. Peter Joao-ak polletalo apleaxim yeta zalear punn Joao taka pollenaslo. Apunn anik matso ravtolom, oxem Peter-an chintlem. Eka vordhan tonddak sabu lavn itlo vell bosop taka avgodd zatalem, dusrea vordhan bhailean kallokh zatalo, tacho avoy-bapuy taka huskeonk lagtelim mhonn to zanno aslo. Tachem pasiens vibaddunk laglem. Atam kitem punn korchem poddlem hantuntlean bhair poddpak, oso vichar tachea monant ailo. Tannem Joao-ak vhoddlean vicharlem, “Tuvem mhaka itlo vell hanga kiteak bosoun dovorlai?” Joao-an aplea tonddar hanso khelloun taka oxi zap dili, “Hanv tujem khadd vaddosor ravtalom.” Tumi jedna dusreanchim fokannam kortat, dusro tujim fokannam korunk xokta!

• Sonvsarantle zaite des ani odik korun America hea satollean mhollear 12 Otubr hea disa Christopher Columbus ho tarvotti Amerikent pavlolo dis mhunn somorombhta. • Itihas sangta tea pormonnem Christopher Columbus hannem America sodhun kad-

Hea satollean Zolm Dis

Cliff Richard

Sonvsarantlea bollixtt ostoreank vollkhum-ia Sonvsarantlea zaitea desamni oxem ghoddlam. Ostorea rajki fuddareamni desachim sutram aplea hatamni ghetleam ani tea tea desacheo apunn Prodhan Montri vo Raxttrapoti zavn ostoreamni-i des cholovnk xokta mhunn provar kelam. Hangasor sokol ami char ostoreanche fottu ditanv jeo ostoreo aplea desacheo Prodhan Montri zavn geleo. Tanchim nanvam tumi boroyat.

Tea kallailo ‘rock and roll’ gavpi kolakor • Cliff Richard ek Brittix ‘pop’ gavpi, songitkar, bhumika korpi ani ek vhoddantlo vhodd dhan diupi monis zavn gelo.

(a)

(b)

(c)

(d)

• Heach satollean mhollear 14 Otubr 1940 hea disa to zolmant ailo. Tachem zolmachem nanv Harry Rodger Webb aslem punn Cliff Richard mhunn to sonvsarak nanvlovkik zalo.

Zannvay vaddoi

• Tannem nirmann kelole gitamche ‘album’ Inglandachea itihasan ‘record break’ kela mhunttlear fott zanvchina. • Odmas korta tea pormonnem tacheo 21 ‘million’ rekordi UK-nuch khopleat zalear ak’khea sonvsarant 250 ‘million’ rekordi khopleat oso odmas asa.

‘Photo’ - jivitant ugddas urpak adhar korta Koslo prosong amchea jivitantlo ami tacho ugddas dovorpak proitn kortanv. Adim ami kalle-dhove ‘photo’ kaddi. Uprant ami rongit ‘photo’ kaddunk laglim. Joseph Nicephore hannim 1826 vorsa poilech pavtti ‘photo’ kaddlo. Taka to ‘photo’ kaddunk att voram laglim. Adim ‘camera’ chodd vhoddle astale. Ani ‘photo’ kagdacher chhapi nasle, te koumchechea boxeancher (glass plates) chhaptale. Atam ‘digital cameras’, ‘video filming’ adi vapurtat.

• To ‘rock and roll singer’ mhunn tea kallailea tornatteam modem khub nanvlovkik zalo. • Sumar 50 vorsam tannem songitachi seva keli ani sumar 130 ‘albums’ nirmann kele. Joseph Nicephore

Tanchim nanvam tumi boroyat

(a)

• Hea tachea mahan karyak lagon Brittix sorkaran taka ‘Sir’ hi podvi dili ani taka ‘Sir Cliff Richard’ mhunn pacharunk lagle.

(b)

• Cliff Richard Kristi dhormacho phattlavdar aslo dekhun vella pormonnem tannem aplea songitan bodol kelo ani atanchem Kristi dhormik songit toyar kelem ani azun poriant korit asa.

(d)

Sonddas koxe nitoll kortale? Jedna ami atamchea kallar sonddas (toilet) vapurtanv amche gorjek, ami ‘chain’ voddtanv vo ek ‘handle’ vaprun, tantunt udok yeumxem kortanv ani sonddas nitoll zata. Greece desant, char hozar vorsam adim, raza-ranniechea polasint pavsachea udkant, sonddas ‘flush’ zatale. Aichea kallar ami zo ‘ceramic flushing toilet’ vapurtanv, to poiloch 1885 vorsa Thomas Twyford-hannem toyar kelo. Osle ‘toilet’ amchean sompeponnim nitoll dovrum yeta.

(c)

(c) Indira Gandhi (d) Sheikh Hasina

leo. Ek dis sanjecho, Peter he ‘barberint’ gelo. Punn tacho hetu veglloch aslo. Tannem chintlem ki apunn apleachi huxarkay vaprun, Joao-achim fokannam kortolom. Bhitor soron to harxea fuddean eka kodelicher boslo. Joao-an Peter-ak vicharlem, “Peter, tuka kitem zai?” Peter-an zap dili, “Joao bab, mhojem khadd kaddunk zai.” Joao-ak gomlem ki Peter aplim fokannam korunk proitn korta punn tannem Peter-ak kainch kollonk dilem na. Joao-an mhunttlem, ‘’Hanv tujem kam korta, matso rav il’lo vell.” Jedna giraik-achem kens katrunk vo khadd kaddunk zai aslem, Joao tea giraikachea khandar ek lugttacho kuddko ud-

Zabab: (a) Benazir Bhutto (b) Margaret Thatcher

Eka ganvant dha vorsancho ek dhaktto bhurgo ravtalo. Tachem nanv Peter aslem. To xallek vetalo. Tache zaite ixtt asle. Tanchea vangdda to sodanch xallek yetalo vetalo. Sanjechea vellar to tanchea vangdda khellonk vetalo. Peter khup huxar bhurgo aslo. Vorgant to sodanch poilo vo dusro yetalo. Taka soeg mellta titlei pavtti to apli huxarkay dusreank dakhounk proitn kortalo. Tea ganvachea bazarant maleachem dukon (barber’s shop) aslem. Maleachem nanv Joao aslem. Ganvche sogle dadle toxech chedde hea dukonacher vo ‘barberint’ aple kens katrunk ani khadd kaddunk yetale. Hanga ganvcheo khobro aikonk mellta-

Bhurgi kola Amchea lhan lhan bhurgeam modem zaitim kolakar bhurgim asa. Tanche gunn ami azun vollkhonk na. Bhurgeam bhitor asloli kola avoy-bapayamni ani xikxokamni sodhun kaddunk proitn korunk zai. Aiz ami hangasor eka lhan bhurgean chitrailolem chitr tumchea somor dovortanv.

Adle ‘fridge’ surokxit nasle 1805 vorsa poilech pavtt bizlecher choltat tosle ‘refrigerator’ toyar kele. Osle ‘fridge’ vaprunk surokxit nasle karann tankam thondd dovorpak ek vikalli ‘gas’ vapurtale. 1929 vorsa ‘freon’ hi ‘gas’ vaprunk lagle. Hi ‘gas’ thoddea tori promannant surokxit asli. Punn hea ‘gas’-ik lagon amchea poryavoronnak luskonn zatalem. Haka lagon ‘scientists’ sudharop korunk sodhtat. Hea kallar soglleamger ‘fridge’ astat. Punn tumkam ojap distelem aikon ki chodd adlea kallar, mhunnchem ‘Stone Age’ hea kallar, lok kitem jevonn urlem zalear, borof zalolea zomnint vondde kaddun, tim tem jevonn tea vonddeamni purtalim. Amchean Sonkolon korpi mhunnonk zata ki heach lokamni poile ‘refrigerator’ toIrene Cardozo, yar kele.

Candolim, Gõy

Thomas Twyford

Chotray : Avoy bapayamni ani xikovpeamni amkam bhurgeamni chitrailolim chitram daddun vinonti kortam.

Hem chitr chitravpi: Francis Cardozo, Vorg V, St. Thomas Boy’s High School, Aldona, Goa


Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 9:12 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

9

GĂľyant Raxttrvadi Kongres Pokx Sompla – Jeetendra Deshprabu ‘NOTA’ poryayachea vangdda Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gþy raj’jeant Raxttrvadi Kongres Pokx (NCP) khoinch ostitvant urlolo na. Gþyche dhortorer ho pokx puray toren somplolo asa. Taka lagon, yeta tea Lok Sabha venchnnukamni Ut’tor Gþyche boske khatir hea pokxan koslich magnni korchi nhoi, oso sol’lo Kongres pokxacho fuddari Jeetendra Deshprabu hannem gelea sumanant NCP fuddareank dilo. Deshprabhu hannem hea adim NCP tikettir Ut’tor Gþychean Lok Sobhechi venchnnuk zhuzloli. Hea venchn-

nukancho nikal laglolo tea vellar, Jeetendrak 1 lakh 32 hozar motam poddlolim. Tea vellar NCP vatten hanvem tea pokxache votin venchnnuko zhuzcheo, oxi magnni khud Gþychea Kongres pokxantlea fuddareamni mhaka keloli. Kongres pokxachi ti chuk zavn asli. Raxttrvadi Kongres pokx atam Bharat-antlea North-East raj’jeamni poryan baki urlolo na. Gþy Vidhan Sobhentui hea pokxacho ekui amdar venchun ailolo na. NCP ho Gþy raj’jeant ekunn mellon sompla, ani taka lagon, Ut’tor Gþychi boska magpak Raxttrvadi pokxak kosloch noitik

odhikar na, oxem Jeetendran sanglem. “Raxttrvadi Kongres pokxa kodde atam karyokorte poryan nant. NCP-ik Raxttriya dorzo mellcho mhonn tannim Kongres pokxa kodde hi boska magop hem sarkhem nhoi,� oxem Jeetendran spoxtt kelem. “Raxttrvadi pokxan atam,

Maharaxttr raj’jeant asloleo tancheo 9 boska koxeo sambhallun dovorpak zatoleo, hacheruch odhik bhor ghalpachi goroz asa. Zankam Kongres pokx tikett nakarta, tankam NCP apli tikett dita. Oxem kelem zalear apunn zativad korina oxem NCP-ik dista. Uxtte boxient jevpachi NCP-ik sonvoy zalea. Gþychea Kongres pokxan fuddarak kednach Raxttrvadi Kongres pokxak sangata gheun Lok Sabha vo Vidhan Sobhecheo venchnnuko zhuzcheo nhoi,� oxi suchovnni-i Jeetendra Deshprabhu hannem keli. Deshprabhun mhonnlem,

“Mhaka gele Lok Sobhechea venchnnukam vellar NCP tikettir bosoilolo khoro, punn jim motam mhaka favo zalolim, tim sogllim Kongres pokxachea motdaranchim zavn aslim. Sangpachem mhonnlear, khud NCP-che karyokorte tea vellar mhojea virudhan vaur kortale. Kongres pokxachea Kendriya fuddareamni mhojer visvas dovrun hea Lok Sobhechea venchnnukank mhaka Kongres pokxachi tikett dili zalear, hanv vhodde khoxen svikar kortolom,� oxem Jeetendra Deshprabun ugddapem kelem.

Fuddlo prodhan montri ‘third front’-antlo astolo: Mulayam Singh Novi Dil’li: Samajwadi Party mukheli Mulayam Singh Yadav-an anink ek pautt ‘third front’-ak fuddakar dilo, ani hea zomeantlo eklo vangddi desacho fuddlo prodhan montri zatolo oxem mhunnlem. “Kendrak ‘third front’ sorkar sot’ten yetolo oxem amkam dista. Desacho fuddlo prodhan montri ‘third front’-acho umedvar astolo,� oxem sangon, Congress vo BJP sarke pokx sorkar ghoddounk pavche na mhunn tannen fuddem sanglem. SP-chea mukhelean ho ‘third front’-acho mud’do poilea pautt voir kaddunk na, tannen ho mud’do 2004 ani 2009 vorsan poriant fuddem kaddlolo, punn 2014-an pradexik pokxancho nikal boro aspachi xokeotay aslolea karann rajki pattler ho mud’do mhotvacho zaun asa. Hea pradexik pokxam modle choddxe pokx BJP vo Congress vangdda vevhar korunk toyar as’che na. Ani hanchea sarkea pokxam modem ‘Left bloc’ ek mukhel pongodd za-

unk xokta. Venchnnukenchea adim hea pradexik pokx-

anchem ektthaim yevop xokeo as’chem na, karann yuti ghoddli zalear tankam zaitea prosnancho fuddo korcho poddtolo, oxem Mulayam-achem mot aslem. “Third front ghoddun haddop sod’deak xokeo na, karann ‘ticket’ vanttpachea ani boskeo vanttun gheupachea sombondhan pokxanchea modem motbhed uprasonk xoktat,� mhunn tannen sanglem. ‘Third front’ ghoddoun haddpachea mud’deacher hanv CPM fuddari Prakash Karat ani CPI fuddari A B Bardhan, hanchea somporkan asa ani hea vixim amchea modem koblat zalea, oxem SP mukhelean sanglem. ‘Third front’-acho prodhan montri umedvar mhunn Mulayam Singh Yadav ek mukhel davedar asa, karann Uttar Pradesh-an 80 boskeo jikon, venchnnukenchea uprant aplo pokx sogllea von vhodd pradexik pokxam modlo eklo pokx astolo oso taka visvas asa.

poileo venchnnuko

Soglle nikal Dezembrache 8 tarker Novi Dil’li: 2014 Lok Sabha venchnnuko lagim pavloleo astana, Dil’lin vidhan sobha venchnnuko Dezembr 4 tarker zatoleo mhunn jahir kelam. Novembr 11 ani Dezembr 4 mozgotim panch raj’jeamni venchnnuko zatoleo mhunn Election Commission-an kaim dis adim jahir kelam. Ani, hea sogllea venchnnukenche nikal Dezembrache 8 tarker ugttape zatole. Madhya Pradesh, Rajasthan ani Chhattisgarh-ak BJP ani Congress mozgotimchi soroll spordha disonk yetoli, zalear Dil’lin hea doganchea modemkot Arvind Kejriwal-chi Aam Aadmi Party kitem krunk pavta tem pollounchem poddtolem. Lhanxea Mizo-

ram-an, Congress ani Mizo National Front mozgotim zhuz astolem. Hea raj’jean, BJP-cho chodd oso aspav na. Yeta tea venchnnukemni poileach pautt ‘none of the above’ (NOTA) vo ‘tanche modlo ekloi naka’ ho poryay fuddem haddtole, zachea udexim motdarank sogllea umedvarank nakarunk melltolem. Sorv Unchle Nitisobhen Setembrache 27ver dilolea suchovnne pormonnem, hea fuddem ‘electronic voting machines’-ancher ‘NOTA button’ pori-

ant astolo. Toxench, umedvari khatir aslolea orzache soglle vibhag bhorop soktichem korchem, oxem Sorv Unchle Nitisobhen poileach pautt suchoilam. Dezembrache 4 tarker Dil’lin ani Mizoram-ak, Novembr 25ver Madhya Pradesh-ak, ani Dezembrache 1 tarker Rajasthan-ak motdan zatolem. ‘Maoists’-anchea dhokeak lagon, surokxit motdan zaunchea pasot Chhattisgarh-ak Novembr 11 ani 19, hea don disancher motdan zatolem.

Ambott-Tikh

Aurelio viegAs

Parrikar-acho anik ek khell?

Xekim mellon jem kitem ghoddpachem aslem tench ghoddlem. Kongres pokxan nemlolo virodhi fuddari Pratapsingh Rane hancher minam kesint khottlo ghatla he vixim chint'ta korun kaim Kongres fuddareamni aplo vichar veokt kelo ani taka aplo tenko na mhonn jahir kelem. Kongres pokxacho AICC chittnis Chella Kumar saib Dil'lint thavn dhanvun ailo ani hea prosnacher sogllea Kongres vangddeam kodden chorchea suru keli. Sod’dea meren

tachi chorchea chalu asa punn Rane ho virodhi fudari urtolo kai na hem fokt to Dil'lint porot pavtoch kollun yetolem. Khobram pormonnnem Mukhel Montri Parrikar ani Rane-chi bhitorlean eka-mekachi bhett zalea ani Parrikar-an taka avaz utthoina zavpak magnni kelea ani aplo faido pollovn Rane saib kosleai prosnacher aplo viroduch dakhoina. Tor sogllench Sorkarachem sot mhonn dakhovpi virodhi fuddareak hea zagear dovrun koslo faido? oxem Ranecher virudh aslole amdar mhunttat. Kongres pokxak he vixim borench usram koll'lem mhonnllear gonnit korpachem. Sod’deak Kongresint atam virodhi fuddareachea kitab-ak ekui amdar laikecho na karonn Mauvin Godinho-n tor poilim thavn aplo avaz bond keloloch asa ani to avaz porot Parrikar-acher utt'ttolo oso bhorvonso nam. Reginald tor hea adim avaz korun-korun thokla punn babddeak herancho tenko mellunk na. Atam taka virodhi fuddari mhonn nemit zalear tacho avaz anik ek pavtt voir sorunk xokta punn adim fuddench kesimni buddlole Kongres amdar taka tenko di-it kai? Hoch ek motto prosn.

Ganvcho vikas kai dusvas? Saxttint porot ek pavtt panchayot rajkornnan nett dhorlo. Atam dor ek amdar pan-

chayot apli mhunn dakhovpak vo aplo ticher xek cholovpak koxech fattim ravonant. Kaim mhoine fattim amdar Benjamin Silva hannem Chinchonnche panchayatint aplo xek cholovpak Antonio Sequeira-k koso Sarpanch kelo hem soglleank khobor astanach tannim halinch Sirlim-Dramapur panchayat hata bhair veta ti pollovn thoimsorleo sarpanch nivoddnnuko zavpacheoch bond keleo. Atam koxeo kai mhunttlear tannim tea dis Panchayaticho karbar pollovpi odhikareak sutti ghevnk sangli ani sanglolea pormonnem tea odhikarean apunn piddest asa mhonn tea disa panchayat ghorant pĂŁyuch ghalunk na oxem kollun ailam. Atam tea disa Sarpanch mhonn nivddun yevpak aslolo umedvar Agostinho D'Costa ho adlo amdar Filipe Neri Rodrigues-acho phattlavdar. Zori vell ghevn aplo tabo he panchayaticher ghevnk ghoddta zalear pollovnk Benjamin-an hi tozvit keli zait punn he panchayatin koxench Benjamin-achea favorar zavpachem disona. Halinch hea panchayatintle vangddi Domnic Noronha, Agostinho D'Costa, Bernard

Rebello ani Netty Ferrao hannem Panchayat Montri Laxmikant Parsekar haka bhett divn Sarpanch ani up-sarpanch-ancheo nivoddnnuko vegoveg ghenvcheo mhunn magnni kelea. Ani tech borobor ho zomo futtovnk tozvit kortoleank koddok xiddkavnni divn sanglam ki ho tancho chog zannancho zomo ekvottit asa ani tantun konnuch futt ghalunk xokcho na. Atam jem kitem panchayat pathlicher ghoddta tem pollovn ho ganvcho vikas kai dusvas hea vixim prosn upzota.

poirean he chollvollecho ghoddnar Fr Eremito Rebello he tiatranchea proyogam vellar hajir ravun tea vellar lokank uskaitat. Fokt itlench! hache voir anik kiteim zalolem dison yevnk na. Tea xivay Manohar Parrikar-an bhasailolea pormonnem azunui Mopa vimantolla vixim ugtto vivad zavnk na. Parrikar tor Mopa vimantoll korun dakhoitoloch mhunn aplea phattlavdarank dor disa sangta oxem khas khobrentlean kollun ailam. Churchill Alemao zori ho prosn ghevn moidanar dhenvunk sodta punn takai Kongres pokxacho favo titlo tenko nam ani heach khatir aplem fuddem ghetlolem panvl tannim sod’dea meren fattim ghetlam ani akhrechea mhoineamni kitem ghoddtolem hachi vatt pollet bosla. Kongres tor Mopa prosn ghevn venchnnuk loddoitole oxem disona karonnn oxem kelem zalear kaim Kongresvaleanchoi tantun hat asa kivam thoimsor ‘plots’ ghevn meklle asat mhonn sid’dh zalam. Zori survek distalem ki Mopa prosn yeta tea vorsache Lok Sobhechea venchnnukank mukheli prosn astolo punn sovkas-sovkas ho prosn virghollun vetolea porim zala. Atam Lok Sobhechea nivoddnnukam vellar Raj bhaxecho prosn mukhel astolo oxem odmasailolea pormonnem dison yeta.

Mopa vimantoll prosn thonddavla?

Khasdar Francisco Sardinha hannem halinch sanglem ki sod’dea tori Mopa vixincho prosn thonddavla ani yeta tea Lok Sobh e c h e a nivoddnnukam vellar tacho titlo forok poddchona. Hea tachea sangnneant sot asa karonn je dixen hi chollvoll vochunk zai asli te dixen vochona, punn antrea-

Rupea Podd’dear

" # # "

!

$ % $ % % % $ %

!"#$%&'

! " # $ ( ) ( * + , ( - . %

& */0 1 ( ' , 1 ( ( ! ( % 2 3

3 ( ! ( % 2 1 ) 4 1 ) 4 ! $ ( ! $ ( + +

5 + )&"6"$$"#6

5 + )&"6"$$"#6

Hindi cholchitramni sod’deak cheorchent aslolem namnechem kolakar Kangana Ranaut haka tachea lhanponna thavn Hindi cholchitrantlem ‘super girl’ zavpachi itxa asloli. ‘Gangster’ nanvachea cholchitrantlean Hindi cholchitranchea mollar bhitor sorlolem Kangana, tea uprant ‘Who Lamhe’, ‘Fashion’, ‘Tanu weds Manu’ sarkhea cholchitramni kam korun khupuch namna melloilea. Hea cholchitram udexim Kangana-chem gombhir rup cholchitram pollevpeanchea samkara ailolem. ‘Krish-3’ hea cholchitrant Kangana eke ‘negative’ bhumikent pollevpeank distolem. Hea cholchitrant tachea hatant revolver astolem ani tem ‘super women’ koxem distolem. Kangana hannem ‘Krish-3’ cholchitrant khupuch ‘stunts’ dilole asat ani digdorxok Rakesh Roshan hannem taka khupuch vakhanddlam. Anikui sabar cholchitram Kanganchim yevpachim asat, punn tea cholchitramni tem koslem bhumika kortolem, hea vixim mat azunui konnakuch khobor na. Ekunn mellon, sod’deak Kangana Ranaut hache dis bore choltat mhonnpachem spoxtt zalolem asa.

Kangana Ranaut zatolem ‘super girl’

tana lokak pollevpak melltolem, oxi cheorcha chalu asa. ‘Welcome’ cholchitrant eka Don-achi bhumika Feroz Khan hannem keloli, atam ti Amitabh Bachchan kortolo. Tech porim Rekha hea cholchitrant ek mhotvachi bhumika kortolem, mhonnpachem sid’dh zalam. Anees Bazmi sangta tea pormonnem, ‘Welcome’ hea cholchitrachi kanni aikolea uprant Amitabh ani Rekha him dogaim bhumika korpak koxinch nakar dinvchim nant. ‘Silsila’ cholchitra uprant tannim dogaimni sangata bhumika korpachem b o n d dovorlolem.

Kaim vorsam adim Hindi cholchitrantlem ‘super hit’ zoddpem (pair) porot eka-meka vangdda kedna cholchitramni distolim? Hachi vatt cholchitram pollevpi rakhun asat. Punn, lokachi hi itxa atam veginuch puray zavpachi asa, oxem ugddapem zalam. Halinch cholchitranchea mollar dhenvlolo umedivont digdorxok Anees Bazmi haka Amitabh Bachchan ani Rekha hankam dogainkui ekttaim haddpak zoit mell’lam. Feroz Nadiadwala hachem ‘Welcome’ cholchitrachea dusrea bhagachi nirmiti korpachem kam nigtench suru zalam. Hea cholchitrant Amitabh ani Rekha hankam dogainkui porot ek pavtt sangata bhumika kor-

Gujrat raj’jeacho Mukhel Montri Narendra Modi hachea jivitacher ek cholchitr toyar korpacho sod’deak ek vichar chol’la. Hea cholchitrant Narendra Modi hachi bhumika korpa khatir Hindi cholchitrantlo ‘character actor’ Paresh Rawal haka venchun kaddla mhonnpacheo khobro posorleat. Paresh Rawal-an Gujrati nattkamni ani Hindi cholchitramni bhumika korun khupuch nanv zoddlolem asa. Paresh Rawal Narendra Modichi bhumika korche korun, hea cholchitrachi nirmiti-i kortolo. Onivasi Bharati (NRI) Mitesh Patel hannem Narendra Modi hacher ek cholchitr nirmann korpachi apli itxa jahir keloli. Modin zo Gujratant bodol ghoddun haddla, tacher apunn khupuch probhavit zalolo asa. Ek cheav vikhpi tem raj’jeacho mukhel montri zavop meren Modichi vattchal koxi asli, tem hea cholchitrantlean pollevpak melltolem. Paresh Rawal hachea bogor dusro konnuch kolakar Narendr Modi hachi bhumika yesesvi ritin korunk xokcho na, taka lagon hi bhumika korunk Paresh Rawal-akuch venchun kaddla.

Amitabh-Rekha porot ekttaim?

Paresh Rawal Modiche bhumikent


Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 9:12 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Mono Sermanv “Ekli bail ailea ani ti sogllich uchamboll koxi asa.” Tannem bhitor yet sanglem. “Dhadd tika mhoje fuddeant.” Aple saddiecho palov tokle voir ghalit ti padrichea rumant bhitor sorli. Tichem tondd azunui roddkulench aslem. Padrin tika vollkholi ani bosunk dilem. “Kitem zalem Clarina? Ani oxi akantun donparchea vellar kiteak hanga ailea?” Padrin vicharlem. “Fador!” Clarina udgarli, “jea disak tunvem mhojea putak kazar zavnk mellchem na mhonn sanglem, tea disak thavn jem amchea ghorant zata tem mhojean sonsunk zaina.” Tinnem aplem dukh sanglem. “Rolandak kazar zavpa pasun addaunk don karonnam asat. Poilem – Tachi vhokol Nazia dusrea dhormachem, taka Kristanv korunk to toyar na. Taka kazarachi piray zavnk na. Ghorcheanchi ma-

vinCy QuaDros Raia, Gõy

Donpar zal’lo. Igorjechi ghantt vazli ani tednach aplea rumant bhitor sorlolea padrin Amori mhonnunk survart keli. Jevnnachi khobor vicharunk ailolea kuzneran taka sangat dilo. Amori mhonnun zalea uprant padri kopdde bodlunk laglo zalear kuzner aplea kamak gelo. Bhailean konn tori uloiloleacho avaz tachea kanar poddlo. “Konn aila Martin?” Magnnem korun zatoch padrin kuznerak vicharlem.

neotay asli mhonn kaido tem manun ghena. Dusrem – tuzo put dotorn nokllo. Aitarachea Misak yeun darant ube ravop, na zalear Mis choltana patheacher bosun gozali korop, Misa vellar mobailacho gorje bhair vapor korop hacho porinnam ho. Oslim kazaram aiz zalolim faleam moddtat tem ami polletat. Dekhun tanchi sarki akarnni zalea xivay tankam kazar korunk Povitr Sobhechi addkholl asa.” Padrin spoxtt kelem. “Kazar zatat tim soglinch dotorn zannat kai mhonn to vicharta. Tea disak thavn tannem Misak vochpachem bond kelam.” Tinnem putachem mon ugttem kelem. “Dotorn nokllo astana konn kazar zaunchona. Dotorn mhonnlear kazarachi bunhad. Bunhad nastana ghor bandunk zata? Bottir thavn yetat te porian dotornicho buk gheun dis-rat dotorn xiktat ani kazarachi toyari kortat.

Kovi ani Kovita

Tuzo put aikopak kosoch toyar na. Portench zalear hanvem aikolam to bhailean konna konna koddem igorje babtint kitem kitem uloita mhonn.” Uloitam uloitam tim dusrea raj’jent vochun kazar zavnk sodtat mhonn tinnem padrik sanglem ani tankam addavnk upkar maglo. Tedna padrin Rolanda vixim chovkoxi keli ani aizuch tanger yevpachem utor dilem. Ti ek nirnnayok sanz asli. Rolandan Kristi dhorm soddun sodankal dusrea dhormant bhitor sorunk tharailolem. Tachi vhokol Nazia aplem sogllem saman ghevn tanger ailolem. Ratint tim bhair sorpachim aslim. Sanjechi amori zalea uprant padri Clarinager pavlo. Tanchem ghor vhoddlem aslem. Bhailean borich thonddi poddtali. Tannem xinyãchem avronn kaddlem ani bolkanvacher dovrun ghorant bhitor sorlo. Clarinan

taka hansunuch yevkar dilo. Punn tea hanxant khol dukh aslem, ontoskornnachi pidda asli. Tonddacher tinnem oddecho hanso haddlolo, tori to padrik akorxit korunk xoklo na. Sogllim salant bosun aslim. Roland man pondak ghalun, Nazia taka tenkun ani mukhar tacho bapuy. Ghorantli dhogtti pett’tali. Bapuy uttlo ani padrik bosunk ixaro kelo. Tanche bhitor khor bhasabhas zaloli ani tim koslea tori nirnnoyachea ghuspagonddolak sampoddleant mhonn vollkhunk padrik vell laglo na. Tannem soglleank moneamnich hanso dilo. Apnnem yetana haddlolo ek gulabacho kollo tannem Rolandachea hatant dilo ani boslo. Roland kolleak voir sokol polleunk laglo. Soglleanchi nodor tacher thir zali. Padri uttlo. Sal bhor nodor bhonvddaili ani soglleo laitti bond keleo. Ghorantlea dusrea laittimni salant savlli toyar keli. Dhogttechi chudd bhogbhog-

Hantrunn Pollovn Pãy Sodd

Bebo Cyrilo D. FErnanDEs Bannavle, Gõy

JoE Mario PErEira

tali. Tatuntleo thoddeo pettloleo boddyeo kaddun tannem saiddin dovorleo. Pett komi zalo ani salantlo uzvadd anik mondavlo. Teach borabor thonddi vaddli. To oxem kiteak korta tem vicharpak konnak dhaddos zalem na. “Ho kollo padrin mhojea hatant kiteak dila?” Rolandak prosn. “Padri taka kiteak somzavnk sodina?” Bapayk prosn. “Jea kamak taka apoilolo, tem soddun hem to kitem korta?”Avoyk prosn. “Vochpacho vell zait yeta ani hanga hem sogllem kitem chol’lam?” Naziak prosn. Oxe naka zalolea prosnamni ghorantli thondday komi zaloli. Rolandachea hatantlean kolleachem kuvaddem konnak somzunk naslem. Boreach vellan padrin aplea ghoddialak pollelem. To sovkas uttlo. Kuxin kaddloleo boddyeo porot ujeacher dovorleo. Uzo vaddonk laglo. Tannem mukhar

Pão

Lok fat marun misak Hozaramni poixe moddtat disak Mhojea-i bolsant poixe zatoch Kitlexe mitr astele mhoje vangdda

Vharoilelem dud porot mellona Ailem tonddar, soddlem varear Axeche velik fulta kantte Hantrunn pollovn pãy soddche

Ogich vhoddponn koslem Apli topasnni korun Vikhall tem umttun Borem bim vompunk zayem

Lokachea ghorant sodanch festam Mhojea ghorant xit aslear mitt na ‘Loan’ kaddun fest kortam Tedna ojap zanvchi goroz na

Surya kirnnam koddok poddtana Vhanvtem udok xitoll asta Tuje gunn satvik aslear Sukh somadan jiv asta

Mhojea sasupaychim bara xetam Itlim vhoddlim, nodor pavona Hanv-ui atam gheunk chintam He mhargayen poisoch urona

Aslear poixe kitle-i modd Bolsant na dombddi, bodday vhodd Chint papia, kitli tuji zodd Tujem hantrunn pollovn pãy sod

Pio EstEvEs Agxe, Gõy

Majorda, Gõy

Hanv saiba xetantlo bebo Xeta merer ravon nitt ubo Pavs magon roddon tokhlom Pavs poddlo jivak sontos bhoglo

Udok

Xetantlo mhell khavn pott bhortam Konnank vaitt korina bhonvtam Banv banv korun pavsak roddtam Xetkarak bore pikek pavs magtam

Udok borem titlench vaitt haddta, Mon’xak jivit dita, moronn favo korta Soglli pikavoll fulam, follam, zhaddam Xetam, mollam, nustem, monzati, mon’xam Udka vinn jiyonk ghoddta?

John BarrEtto Canacona, Gõy

Mhaka marunk xetant sabar monis bhonvta Hanv Devachi rochnna mhunn visorta Mhaka marun mas khata thoddim vikta Mhoji tumkam kosli addkholl zata? Bebeank marunk konnank porvangi na Mon’xeam tumi kiteak mhunn chintina Amkam xetant jiyeunk monis matui dina Bebe nastana xetam tollim sobona

Udok amkam gorjechem chodd, Devan dakhoilem doryacher cholon Udok nam tor ami sukon morteleanv Hacho mon’xa ugddas dhor

Udka vorim yadnik Amkam mull patkantlim dhuvun kaddta Udkachem mhotv Jezun dakhoilem, Kana ganvant milagr, udkacho soro korta

Udok na zatoch ganvant dukholl poddta Tsunami yevn ganvche ganv buddta Udok piyon mon’xak rog piddai vaddta Ghunvoll yeun zomnir poddlear Udok marun soirannan haddta

vochun soglleo laitti pettoileo. Uzvaddan sal chokchoklem. Salant gormi bhasunk lagli. Rolandachea hatantlo kollo kaddun tannem Naziachea hatant dilo ani khunnenuch tachi zoton korun sanglem. Itlem sogllem korun pasun ekui utor uloinastana padri bhair sorun gelo. Tanche bhitorlo tann anik vaddlo ani vatavoronn adle poros chodd gombhir zalem. “Fador,” dusrea disa Clarina padri fuddeant aili, “ratchea tujea monea sermanvan poilim amkam kainch somzolem na punn tum bhair sortoch gulabachea kollean, dhogttentlea ujean ani laittin amchim monam uzvaddlim. Jem bovall marun sangunk zai aslem, tem tunvem khunnenuch sanglem. Roland ani Nazia tuka mellunk aileant. Tum sangta toxim vagunk tim toyar asat.” Tim mukhar ailim. Padrin hanstea tonddan tankam yevkar dilo ani xabaski dili.

Udok amkam kitlem gorjechem Mhotv tachem korunk zaina Halinchea tempar udkacho poiso korta Devan amkam tem funkott dilam Hem konn zait chinta? Vhanvun gelear vochum di Amchem kitem sorta? Ek dis nollak udok na tor Sorkarak kiteak bhovall marta? Tedna tuka udkachem mol Kollta mista? Udok oi funkott Tench tuji mhoji Tan bagoita

Fantear utthun Pitt mollun Xemaim mhoji Rotti khavoitali. Don-tin rotti Gostan khaun Dis-ui bhor Bhuk lagnasli. Xemaim meli Rotti na disli Maim-n haddli Pão-bhaji. Pão-achi dor Vaddot asa Pão mat Ted’doch urla. Khaunk gelear Tonddantlo pão Khinna bhitor Nanch zata.

Bolayki

‘Diabetes testing kit’ 90% unnea molan melltole Khasgi hospitalamni ‘dengue’-che piddest vaddle! Ponnje: Gõyant sod’deak ‘dengue’ piddeche piddevont vaddpak lagleat. Tech porim choddan-chodd piddest khasgi hospitlamni ilaz gheunk vetat mhonnpachem ugddapem zalam. Khasgi hospitalamni je piddest ilaz gheupa khatir yetat tachi nond sorkarachea bholaike khateant zaloli nasta. Taka lagon, atam meren kitle piddest ‘dengue’-cho ilaz gheupa khatir khasgi hospitalamni geleat, tacho ‘record’ amche kodde na, oxem Bholaike Khateantlea eka unchlea odhikarean sanglem. GMC hospitalant, Hospicio ani Jil’lo hospital Mhapxem hangasor rogot topasunk kitle piddest ailole, hachi nondnni sorkara kodde keloli asa. Atam meren Gõyant ‘dengue’ piddest nond zaleat, tancho ankddo 89 itlo zata. Punn, khasgi hospitalamni (private hospitals) dengue piddecho ilaz gheupi piddestanchi ankddevari chodd asa. Gõyant veg-vegllea bhagamni aslolea khasgi hospitalamni choddan-choddan ‘dengue’ piddest ilaz ghetat ani tachi koslich mahiti sorkarak mellona, oxem Bholaike Khateantlo odhikari sangta. Fattlea disamni segit rupan poddlolea pavsak lagon veta thoim udok zoma zavn urlam. Hea zoma zavn urlolea udkant vhodda promannan zollari toyar zaleat. Haka lagon, ‘dengue’ piddechi bhirant raj’jeant vochot thoim vaddlea. Kherit mhon-

nge, ‘dengue’ piddechem vokhod Gõyant khoinsoruch mellona. Taka lagon zollarim (mosquito) pasun zavpi hi pidda vattavpa khatir lokamni apli kallji svotach ghenvchi poddtoli, oxi magnni Bholaike Khateantlea odhikareamni kelea. Iskolant vochpi bhurgeank hi pidda zavpachi chodd bhirant aslolean, Gõyant iskolamni ani kolejimni ek zagruti mhoim (awareness campaign) Bholaike Khatean aplea hatant ghetlea. Zol-

larim pasun Malaria, Dengue, Chikungunia ani her sabar torechim duensam zatat. Heo pidda zavpachim lokxonnam (symptoms) mhonnlear, tap (fever) yevop, toklechi foddafodd zavop, angak kuddkuddo khavop, angant oskotai (weakness) nirmann zavop zavn asa. Ravtat tea zageachea azubazuk udok zoma zavn urlem zalear, tantunt zollar utpon’n zavpachi xok’keotai asta. Lhan bhurgeank ‘viral infection’ zata. Zollareo nirmann zanvcheo nhoi hea khatir ravtat to vatthar lokamni nitoll dovorpak zai. Matso pasun angak tap ailo zalear tannim tabortob vochon dotorak mellpachi goroz asa. Vokhdam neamit ghenvchim. Gorom udok piyeonchem ani zata zalear follam khanvchim, oxem avhan Bholaike Khateantlea odhikarean kelam.

Novi Dil’li: Hem voros sompta mhunnosor, desanuch nirmann kelole (indigenous) ‘testing products’ mukhar haddunk sodta, zachea udexim tachem mol 90 ttok’keamni unne zaunk pavtole. ‘Indian Council for Medical Research’ (ICMR), goddem-mutachea (diabetes) pasot ‘strips’ ani ‘readers’ sarkea vostuncher proxikxonn korpachea xevottchea bhagan asa. Bharatan sovay ‘indigenous technologies’-achea gorje vixim uloitana, “Voros sompo meren, goddem-mutachea proxikxonna khatir desan utpon’ kelole ‘testing strips’ fuddem haddunk hanven ‘ICMR’-ak mudot kall dila,” oxem bholayki montri Ghulam Nabi Azad-an sanglem. Sod’deak vavprunk yevpi soglleo vostu ‘patented’ aslolean, dor eka ‘diabetes testing strip’-ak 15 te 30 rupia poddtat, oxem ‘ICMR director general’, Dr VM Katoch-an sanglem. ICMR hem mol 3 te 5 rupia meren haddun proitn kortat. “Zaitim prokolpam (projects) chalik

laileat, ani tatuntlim chear ‘advanced stage’ir asat. Dezembr meren kaim vostu toyar korun bazarant haddunk pavtole oxi amkam opekxa asa,” mhunn Dr Katoch-an fuddem sanglem. Bharatan sumar 62 million lokank goddem-mut duens asa, zalear China-k ho ankddo 92.3 million asa. ‘International Di-

abetes Federation’-achea 2012 reportachea pormonnem, 2030 voros yeta mhunnosor, Bharatachea ‘diabetes’ piddestancho ankddo 100 million von odhik zatolo oso odmas asa. chintechi gozal mhunnlear, yeta tea 10 vorsanchea kallan ‘diabetes’-ak lagon zatolea mornnancho ankddo 35%-an vaddtolo, oso ‘World Health Organisation’-acho odmas asa. Goddem-mut duensak lagon, Bharatache orthvevostecher poddtolo dobav, sonvsaran sogllea von odhik asa. Goddem-mut, kallzachem duens ani kallzachea ‘stroke’-achea udexim zalolea mornnank lagon 2005 vorsa Bharatak sumar $210 billion khorch zalolo, oxem ‘WHO’-chi ankddevari sangta. Hatuntlea choddxea kallzachea duensacho ani ‘stroke’-ancho sombondh goddem-mutachea duensa vangdda aslo. Goddem-mut, kallzachem duens ani kallzachea ‘stroke’-ank ektthaim ghetlear, WHO-chea pormonnem yeta tea 10 vorsamni Bharatak sumar $333.6 billion khorch bhogunk poddtolo.

Gõyant HIV keximni unnav Ponnje: Raj’jeant HIV duensachem ximpddop unne korpachea proitnancho boro porinnam atam dison yeta. 1996 te 2001-chea kallan HIV piddestancho ankddo 10-13% mozgotim aslo, punn 2012 vorsa 1.7% meren denvlolo. HIV keximni unnav 2008 vorsa saun disonk aila, zatun ankddo denvon 6.10% zalolo ani tachea fuddlea vorsa 4.25% meren pavlolo. Abril 2013-an mevlolea ankddevari pormonnem, 10 vorsam adim mukhar yetolea 1,000-900 kexinchea

add fokt 168 noveo kexi fuddem ailoleo. Borea ‘surveillance’, zagrutay diupi mohimenk ani host’xepak (interventions) lagon raj’jean HIV tabeant dovrunk adhar zala, oxem ‘Goa State Aids Control Society’-

chea ‘project director’ Dr Sachin Govenkar-an sanglem. HIV kexinchea ankkdean zalolo ho unnav mhotvacho asa, karann gelea panch vorsanchea kallan rogtachea ‘samples’-achem porikxonn, 2003 te 2008 meren kelolea porikxonnachea ankddea poros odhik asa. 2009 vorsak saun, rogtache ‘samples’ porikxonn korpacho ankddo dor vorsa 30,000 von odhik zala, zalear tachea adlea vorsamni 14,000 ani 25,000 mozgotim rogtachea ‘samples’-ache porikx-

onn zatale. 2012 vorsan, 44,553 rogtachea ‘samples’achem porikxonn zalolem ani hea kalla bhitor 532 noveo kexi vollkhunk ailoleo. “NGO-nchea sohokaran ‘Goa State Aids Control Society’-n ghoddoun haddlolea zagrutay mohimenchea adharan gelea eka doxokachea kallan kexincho ankddo tabeant dovorpacher porinnam dison aila,” oxem GSACS-chea odhikarean sanglem. Tiswadi, Bardez, Salcete ani Mormugao hea chear mukhel dorya-

degevelea talukeamni adimchea porim HIV-che promann atam-i chodd asat. Toxench, sogllea HIV kexim modle 8085% monis 15 te 49 vorsam piray aslolea modem asa, ani duens ximpoddpa fattlem mukhel karann loingik sombondh zaun asa. 2005 vorsa Bambolimchea Goa Medical College & Hospital-an ‘antiretroviral therapy’-chi survat keloli, ani ti HIV/AIDS piddestank bori faideachi zalea. CD 4 prokarachem AIDS duens asloleank, fukott ‘antiretroviral’ upchar mellta.


Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

Lusofonia Games 2014 ‘website’-chi ugttavnni Ponnje: Gõychea mukhel montri Manohar Parrikar ani raj’jea khell montri Ramesh Tawadkaran ‘www.lusofoniagames2014. gov.in’, hea Janer 2014-an zaupachea ‘Lusofonia Games’-chea odhikrut ‘website’-ichi ugttavnni kelea, oxem ‘Lusofonia Games Organizing Committee – Goa’ (LUGOC) hannim jahir kelam. Hea ugttavnneche kariavolli vellar ‘Lusofonia Games’-cho ‘CEO’, Keshav Chandra, ‘SAG’-cho ‘Executive Director’ ani ‘Jt CEO’ Sandip Jacques; ‘Technology FA Head’ JJR Anand; ‘Communications FA Head’ Nikhil Desai, ani ‘Goa Olympic Association’-cho (GOA) sochiv Gurudatta Bhakta sarke odhikari hajir asle. Gõyant zatolea hea ‘Portuguese Commonwealth Games’-an 12 des vantto ghetole. Tanchim nanvam oxim asat – Brazil, Angola, Cape Verde, East Timor, Equatorial Guinea, Guinea-Bissau, Macau (China), Mozambique, Portugal, Sao

Tome and Principe, Sri Lanka ani yezman des Gõy (Bharat). “Hea ‘website’-icher Gamesachea sombondhit mahiti melltoli, toxench batmi, prosar madheomachea khatir mahiti ani ‘video’ ani ‘photo gallery’ poriant astoli. Hi ‘website’ Inglez ani Purtugez bhaxen pollounk melltoli,” oxem Lusofonia Games CEO Keshav Chandra, hannen kolloilem. “Hea ontor’raxttriya khellache kariavollichi survat zaunk kitle dis, voram, minttam ani khinn urlea te mezchea pasot ek

‘countdown timer’-ui ‘website’icher dilolo asa,” oxem tannen fuddem sanglem. Hea ‘Games’-chea khellanchea prokaram vixim ani te khell khoimsor khellonk yetole, hachea vixim mahiti ‘website’-ir diloli asa. 12 Purtugez ‘commonwealth nations’-antlea khellgodde – Athletics, Basketball, Beach Volleyball, Football, Judo, Table Tennis, Taekwondo, Volleyball ani Wushu, hea 9 prokaranchea khellamni vantto ghetole. Chinese Martial Arts-acher adharit aslolo, Wushu nanvacho khell China-k nirmann zalolo. Ani Lusfonia Games-an Wushu khellak poileach pautt haddunk yetolo. Athletics-an, hea Games-an 17 spordhe pollounk melltoleo – 12 ‘track events’, ‘jump category’-n 3 toreche khell, ‘throw event’-an ek ani Miramar – Dona Paula rosteacher 10kms ‘road race’ zatoli.

Futtbol, zo Gõyant ani Lusofonia desantlea vhodd promannan lokancho avddicho khell zaun asa, tachi-i spordha hea Gamesak asa. Spordheche khell Pandit Jawaharlal Nehru (PJN) Stadium, Fatorda ani Tilak Maidan, Vasco hanga zatole, zalear proxikxonnache khell Verna, Benaulim, Cuncolim, Raia ani Navelim-chea futtbol moidanancher zatole. Gõycho lok hea Games-achea survatechi vatt polloun ravlole asat ani tachea pasot favo ti toyari nettan chalu asa. 3rd Lusofonia Games, 18 te 29 Janer 2014 meren 12 disanchea kalla pasot khellonk yetoleo, ani tatun 12 desantlean 3000 khellgodde ani odhikari vantto ghetole. ‘Volunteer programme’-achea vixim-i he ‘website’-ir dilolem asa. Sod’deak, ‘LUGOC’-an 2967 ‘volunteers’-anchi nondnni kelea. ‘Goa Institute of Management’ (GIM), hanchea adharan hea ‘volunteers’-ank proxikxonn

diupachem karya Dezembrachea poilea mhoinean suru zatolem. Hea ontor’raxttriya khellachea kariavollik lagon raj’jea sorkaran ut’tom suvidheo bandun haddleat ani toxench durusteo-i keleat. ACOLOP (Associacao dos Comites Olimpicos de Lingua Oficial Portuguesa) songhotton heo ‘Games’ ghoddoun haddtat, zatun Lusofonia (Purtugez ulovpi) desantle khellgodde vantto ghetat. ‘Lusofonia Games’-ak veg-vegllea khellamni 315 medals jikon gheunk melltoleo, teo oxeo asat: Athletics 93 Basketball 6 Beach Volleyball 6 Football 3 Volleyball 6 Table Tennis 15 Judo 56 Taekwondo 32 Wushu 98

Champions League T20, Mumbai Indians zoitivont Novi Dil’li: Mumbai Indians pongddachea vangdda 2013 CLT20 spordhen zoit gheun Sachin Tendulkaran ‘limited-overs cricket’-in aplo ‘career’ sompoilo. Ferozshah Kotla moidanacher zalole ‘final’-in, Rajasthan Royals-ak 33 dhanvamni haraun Mumbai Indians-an dusrea pautt hi Champions League T20 spordha jikli. Chennai Super Kings-achea fattlean, ekach vorsan IPL ani CLT20 spordheo jikpi dusro pongodd Mumbai Indians zaunk pavla. Rajasthan-an Brad Hodge-chea suvater Kusal Perera-k haddlolo, ani Mumbai-n Mitchell Johnson-chea suvater Glen Maxwell-ak haddlolo. Poilem ‘batting’ korun, Mumbai Indians-an 203 dhanvancho mokh dovorlo ani Harbhajan Singh-an ghetlolea chear ‘wickets’-anchea adharan Rajasthan Royals pongddak 169 merenuch addaun dovorlo. Sachin Tendulkar-an Mumbai Indiansachea vangdda aplea nimnnea ‘innings’ bori survat keloli. Shane Watson-ache

‘over’-in fatto-fatt don ‘fours’ marleo ani uprant dusrea ‘delivery’-cher ‘out’ zalo. Sachin-achea vangdda survatek ailolea Dwayne Smith-achem prodorxon-ui borem aslem. Kevon Cooper ani Pravin Tambe-n aplea ‘bowling’-achea vorvim 5 ‘overs’-anchea pasot Mumbai Indians-ak ekui ‘boundary’ marunk diunk na. Punn,

tachea uprant Watson-ache ‘over’-in Smith-an fatto-fatt tin ‘fours’ marle. Prain Tambe-n Smith ani Ambati Rayudu, hancheo ‘wickets’ ghetleo, ani 12 ‘wickets’ ghetlolean Sunil Narine-ak fattim ghalun hea spordhecho ‘most successful bowler’ zaunk pavlo. 14 ‘balls’-anchea udexim kaddlolea 33

dhanvamni Rohit Sharma-n tin ‘fours’ ani don vhodd ‘sixes’ marlole. Toxench, fokt 14 ‘balls’-amni 37 dhanv kaddlolean, Glenn Maxwell-achem yogdanui Mumbai khatir faideachem zalem. Maxwell-chea akhrekchea prodorxonak lagon Mumbai Indians-ak 200 dhanv par korunk adhar zalo. Rajasthan-chi survat titili bori nasli. Ani, survatechea kallanuch Kushal Perera ‘runout’ zalo. Khell fuddem veta-vata Sanju Samson-an aplea ‘innings’-an chea ‘fours’ ani chear ‘sixes’-anchea vangdda 60 dhanv kaddle. Ajinkya Rahane-n fatto-fatt apli chovti ‘fifty’ purnn keli, ani Sanju-chea vangdda mellon ‘PowerPlay’-chea poilea sov ‘overs’-anchea kallan 71 dhanv kaddle. Pragyan Ojha-n 12vea ‘over’-in Sanjuchi ‘wicket’ gheun, hea tanchea ‘secondwicket stand’-acher thambo haddlo. Kaim vell uprant, 17vea ‘over’-in Harbajan-an tin ‘wickets’ ghetleo - Rahane (65), Stuart Binny (10) ani Cooper (4) hancheo. Toxench Pollard-an poriant tin ‘wickets’ ghetloleo. Ani xekim tankam 169-ar ‘all-out’ korun zoit ghetlem.

11

China Open

Novak Djokovic-an China Open spordha jikli

Beijing: Rafael Nadalak 6-3, 6-4 haraun Novak Djokovic-an, gelea panch vorsanchea kallan, chovtea pautt China Open spordha jikli. Punn, hea spordechea ‘final’-ik pavlolea karann, Rafael Nadal portun ek pautt novo ‘world number one’ zala. Tin suvatencher Nadalachea add harlea uprant, China Open-an Nadalachea add ek vor ani 27 minttamni ghetlolea zoitachea vangdda, Djokovic-an tacho hea spordhecho ‘record’ 19-0 meren vaddoilo. ‘ATP rankings’-achem unchlem sthan gheunchea pasot Nadal-ak fokt ‘final’-in proves geunk zai aslem, ani tachea ‘semi-final’ khellan Tomas Berdych ‘back injury’-k lagon fattim sorlolean, Nadal-acho ho mud’do suttavo zalo. 26 vorsanchea Djokovic-achem prodorxon survatek saunuch bhes borem aslem ani poilea ‘set’-an 3-0 oso to fuddem aslo, ani Nadal-

ak khellan ‘comeback’ korchea pasot tannen sondh dili na. Dusrea ‘set’-achea poilea ‘game’-in tannen Nadal-achi ‘service’ moddli, ani dogaimchea modem Djokovic-chem prodorxon khub borem aslem. Tachem prodorxon itlem ut’tom aslem, ki hea vorsa French Open ani US Open-achea vangdda dusreo spordheo jikpi Nadal akh’kea khellan ekui ‘break point’ sondh nirmann korunk pavlo na. Djokovic-an hi spordha 2009, 2010 ani 2012 vorsa jikloli, zalear ‘injury’-k lagon 2011 vorsa to bhag gheunk pavlo na. Ostorenchea ‘singles’ spordhen Serena Williams-an Jelena Jancovic-ak 6-2, 6-2 oxem harailem. Zalear, ostorenchea ‘doubles’ spordhen Cara Black ani Sania Mirza-chea pongddan Vera Dushevina ani Arantxa Parra Santonja-chea pongddak 6-2, 6-2 harailem.

Kola ani Kolakar Vinchar Zabab

Xavier de Moira Tiatristank ani tiatr pollennarank umed haddpi ‘drummer’ Xavier de Moira tiatr machiecho ek bhov ‘popular drummer’ zavn asa. Tachem sarkem nanv Xavier Miguel Fernandes asa punn Xavier de Moira mhunttlear to tiatr mollar fankivont asa. Punn ‘Packlo’ mhunttlear taka chodd lok vollkhotat. Amchea vicharank tannem dilole zabab sokol ditam. V: Kednam ani koso tum songit xiklo? Z: ‘Drum’ vazovpachi mhaka khub umed asli ani tea khatir dhobe ektthaim korun hanv ‘drum’ vazoitalom. Mhoji ‘drum’-a vixim asloli itsa pollovn mhoje maim-n mhaka ek novem ‘drum set’ ghetlem ani tedna thavn hanv ‘drum’ vazovnk laglom. Salazar de Sa hachea songit pongddan vazovnk mhaka poili sondhi mell’li. Uprant ‘Fire and Ice’ hea ‘beat group’-an hanvem ‘drum’ vazoilo. Tea vellar hanv 20-22 vorsancho aslom. V: Tiatramni songit vazovnk kednam ailo? Z: Salazar de Sa hacho pongodd ganvamni zatolea tiatrankui songit ditalo. 1986 vorsache akhrek osoch ek tiatr vazovnk mhaka sondhi mell’li. Guirim Bardez-cho ek nanvlovkik ‘saxophonist’ Ambrose D’Souza hannem hanv boro ‘drum’ vazoita tem pollovn mhaka aplea songit pongdda borobor ‘drum’ vazovnk vhelo. Tea uprant Sebastiao Araujo Santa Cruz-cho songitkar hannem-i mhaka sondhi dili. Agnel Dias hachea songit pongdda borobor hanvem ‘commercial’ tiatramni bhag ghevnk survat keli. V: Azun pasun tuvem kitlea tiatrank songit vazoilam? Z: Omkeach tiatrank songit vazoilam hem sangpak kotthinn. Punn mhaka dista tea pormonnem fattlea 27 vorsank 5000 te 6000 tiatramni hanvem songit vazoilam astolem. V: Kaim famad zalolea tiatranchim nanvam di Z: Hanvem ‘drum’ vazoilole zaite tiatr nanvlovkik zalea tantuntlea kaim tiatranchim nanvam oxim asa – John Claro hacho ‘Purtugez

Kolvont’, Tomazinho Cardozo hacho ‘Mhonvall Vikh’, Remmie Colaco hacho ‘Ghorachem Sukh’, M. Boyer hacho ‘Sonvsar Sudhorlo’, Fr. Nevel Gracias hacho ‘Tuji Khuxi Zaum’, adi. V: Tuvem kitlea ‘audio album’-amni songit vazoilam. Kaim nanvam Z: Kitlea ‘audio albums’ hankam songit vazoilam tem sangpak kotthinn asa. Punn kaim ‘album’-anchim nanvam zantun hanvem ‘drum’ vazoila tim mhunttlear A. M. Araujo hache ‘Gõyem Sambhallat’ ani ‘Kaido to Kaido’. Tea xivay Wilmix Mazarello hacho ‘album’, adi. V: Tuvem tuzo svotacho ‘audio album’ vo anik kosloch ‘album’ nirmann kelai? Nanvam Z: Na. Punn zaitea ‘audio album’-ank toxench dusrea karyokramank hanvem ‘drum’ vazoila. V: Tum songitachem xikxonn dusreank xikoitai? Z: Oi. Hanv ‘drum’ vazovnk bhurgeank xikoitam. Mhojea ghorant ‘drum’ xikonk bhurge yetat tech porim hanv dusrea ganvamni zoxe porim Siolim, Assonora, Bicholim, Aldona ani Porvorim hangasor ‘drum’ xikovpache vorg (classes) ghetam. Atam sumar 17 tornatte mhoje koddlean ‘drum’ vazovnk xikta. V: Tujea hatantlean xiklole

kitle bhurge tiatrache machiek songitachem yogdan dita? Z: Mhojea hatantlean xiklole zaite bhurge anek songit pongddamni vazoita. ‘Beat group’ ani dusrea ‘band’-amni vazov-nk tankam sondhi mell’lea. Kaim zann tiatramni-i songit vazoita. V: Tuvem igorjen dhormik songitak yogdan dilaim? Z: Oi. Mhozo ek ‘choir group’ asa. Hea ‘group’-achem nanv ‘Our Lady of Lourdes Choir’. Hea pongddan veg-vegllea suramni gavpi, teg gavpi asa. Tea xivay rebek ani ‘keyboard’ tankam sangath dita. Kazaram, festam, baltimam, inter, mhoineanchim misam, adi somorombhank ami dhormik git ani songit ditam. V: Tum songitkar koso tiatramni vazounk Gõyam bhair ani pordesant gelai? Z: Oi. Tiatramni vazovnk laglole uprant mhaka pordesant tiatr vazovnk vochpak sondhi mell’li. Menino de Bandar hacho tiatr ‘Loveleene’, Mariano Fernandes hacho ‘Sogleank Nomoskar’ ani Francis de Tuem hacho ‘Guneanv Konnacho’ he tiatr gulf desamni – Dubai, Kuwait, Doha, Bharain, adi – vazovnk mhaka sondhi mell’li. Itlench nhoi Samuel Carvalho hacho tiatr ‘Tarvotti’ hea tiatrak songit vazonvche khatir hanv Londonak pavlom. Tea xivay Bharotachea anek xaramni zoxe porim Mumboi, Bangalore, Mangalore, Dil’li, adi hanvem Tomazinho Cardozo ani Co-

median Domnic hanche tiatr vazoilea. V: Tujea songitachea karyak lagon tuka puroskar vo her inam mell’leat? Udharonnam Z: Oi. Zaitea suvatancher mhojea ‘drum’ vazovpachea karyak lagon lokamni ani sonvsthamni mhozo bhovman kela. Tech porim boro ‘drummer’ mhunn mhaka ‘Dr. Jack de Sequeira’ ho puroskar favo kela. V: Tuvem kednam punn tiatr borovn machier haddlai? Z: Hanv songit pongdda borobor tiatr vazovpant gul’l astam dekhun svotache chodd tiatr borovnk pavonk na. Punn ek tiatr hanvem boroila, digdorxit kela ani machier haddla. Hea tiatrachem nanv ‘Konnank Patyeum?’ aslem. Ho tiatr Moira ani Parsem (Pernem) hea ganvamni dakhoila. Tea xivay don ‘musical shows’ hanvem machier haddlea zanchim nanvam oxim asat ‘Moiddenchi Girestkay’ ani ‘Tiatristank Noman’. V: Novea songitkarank tuzo sondex Z: Novea songitkaramni mogan songit fuddem vhorpak proitn korunk zai. Kosloi ‘instrument’ te vazoum, pot’tidken ‘practice’ keli zalear te unch dorjeache songitkar zatole. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Poile suvater tiatr kolakaramni aplem git gaitana sur ani taal (pitch and rhythm) sambhallun git gavpachi bilkul goroz asa. Kan-

taranchim utram sarkim patth aslear meklleponnim gavunk sompeponn zata hi sonvoy zonn ek kantar gavpean korchi. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennaramni tiatrak ani kantoristank sodanch aplo tenko dila. Novea kantoristank tannim adhar diun tankam ut’tejon (encouragement) diunchem mhunn tiatr pollennarank mhoji vinonti.

GOEMKARANO CHUKOI NAKAT UNIQUE STAGE SET HEAVENLY SCENES THOUGHT PROVOKING SCRIPT RIB TICKLING COMEDY AND 12 MOZBUT KANTARAM

CAST: XAVIER DE MAINA, PRICILLA, MEENA, PETER DE VASCO,

NIXON, REGINALD DE MERCES, EDEL REBELLO, ASHTON DIAS, ROBERT DE CALVIM, COMEDIAN MENDES AND TWO SURPRISE SINGERS AND COMEDIANS

Contact for Booking : 9673172391 / 9767807309


Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 9:13 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Tiatranchea Mosomak Survat, Punn vosreancho unnav…! Sorkar Ponnje-Moddganv anik ek-ek ‘hall’ bandit kai? Vorsavolli pormonnem heai vorsacho tiatrancho mosom (season) nigtoch suru zalolo asa. Toxem polleunk gelear, fattlim sabar vorsam zalim, Konknni bhaxentlea tiatrank ek kherit mosom oso urlolo na mhonnpachem konnui sangtolo. Karann, halinchea vorsamni pavs ani gim mhonni nastana vorsache bara-i mhoine hanga thoim tiatr zalole amkam pollevpak melltat. Tiatr hem Konknni lokachem kormonnuk (entertainment) korpachem mukhel sadon mhonnlear koslich otitay zanvchi na. TV, Video/VCD ani her kitleoi tori gozali aileo pasun zalear, Konknni tiatrank ek veglle torechem ani kherit khaxelponn asa. Konknni bhas ani sonskrutik porampora sambhallunk, tiatr aplem mhotvachem yogdan (contribution) ditat, hem suriya uzvadda itlem sot konnuch nakarchona. Punn, durdoivachi gozal mhonnlear, halinchea kallar tiatranchea borovpeank te

Ravindra Bhavan, Margao

machiyer haddunk khupuch oddchoneo uprastat mhonnpachem nodrek ailam. Soglleam von vhoddli oddchon mhonnlear, vosreancho (Halls) unnav. Aichea kallar choddso lok vosreamni tiatr pollevpak posond kortat. Ani, Gõyant fokt eka hatachea bottacher mezpa itlim hall-am asat. Gõyant tiatr pollenaramni choddan-chodd posond kelolim hall-am zavn asat Ut’tor Gõyant Ponnje aslolem Kala Academy ani Dokxin

Kala Academy, Panjim

Gõyant Moddganv aslolem Pai Tiatrist Vosro (Ravindra Bhavan). Punn, pavs ani gim vorsachea bara-i mhoineank aslole 365 dis him donui hallam vo vosre okupad (booked) astat. Namnechea tiatristank ani tanchea sangata novea tiatristank poryan he gozalik lagon sabar oddchoneo sonscheo poddtat. Vasku xarant bandlolem sorkarachem Rabindra Bhavan bandun ani sogllem kam poryan puray zavn bond

dovorlolem asa. Mhapxem Hanuman theatre-ant tiatr pollevpak Bardezkaruch nhoi punn puray Ut’tor Gõycho lok zobor posond korinant. Mhapxem bandun haddunk sodtat tem Rabindra Bhavan veginuch bandun haddunk Ut’tor Gõycho lok fattlim sabar vorsam magnni korta. Ponda ani Sanvorde aslolea Rabindra Bhavanamni tiatr zainant oxem na, punn aichea odhunik somazant zhoim chodd loka kodde vahatukecheo suvidha

asat , te fokt Ponnje ani Moddganvuch tiatr pollevpak posond kortat. Taka lagon, sorkaran Ponnje ani Moddganv xaramni anik ek-ek ‘auditorium’ bandun haddchem, oxi lokachi magnni nett dhorunk laglea. Hea donui xaramni anik ek-ek hall toyar zalem zalear, tiatristancheo ani tiatr pollenarancheo oddchoneo unnem zatoleo. Sorkar he lhanxe punn eke mhotvache magnnecher aplem gombhir lokx ghalit kai?

Tiatr Niyall

Kala Academy-chi 39vi Tiatr Spordha Hea satolleant Kala Academy-che 39ve Tiatr Spordhent fokt 2 tiatr machier haddle. Stanley Vaz Murgãokar hannem hea 2 tiatramcho toddkean niyall kela to ami amchea vachpeam somor dovortanv

sadorikoronn kitlei ut’tom ritin kelem aslem poryan zalear, onubhovik kolakarank gheun eke tiatr spordhent bhag ghevop hantun Anil-Olgachem vhoddponn ani xrextt’tai khoinch dison yena.

Xik’ko

Hich thokos tannim novea kolakarank gheun apli dorjedar dakhovnn fokt KA spordhe khatiruch toyar keloli zalear, tim sogllech toreche xabaskek patr zavpachim. Tiatr spordhen tiatrache kolakruti sangata, novea kolakarank pollevpachi lokachi itxa asta. Punn, atam meren zalolea fattlea 5 tiatram modem,

‘Professional’ tiatristanchi ‘commercial’ xakuti… Kala Academy-int chalu aslole 39-ve tiatr spordhentlo 6-vo tiatr Otubr 7-ver zalo. Anil-Olga Productions, Kandole hannim machiyer haddlolea tiatrachem nanv ‘Xik’ko’ aslem. ‘Xik’ko’ tiatrachem sadorikoronn egdomuch bhes borem zalem, hantunt kosloch dubav na. Prot’tek kolakaran ap-apli bhumika bhesbori keli. Tiatrache kanniye pormonnem patram ani patram pormonnem kolakarank venchun kaddpachem kam Anil-Olgan bhes borem kelem.

xabaski ditanach, Anil-Olgak ‘commercial’ mollar zoit anvddetam.

Khori Vatt Bori dakhovnn, punn vixoy kholayen hatallunk zai aslo… Centro Social Cultural São Minguel de Taleigao sonvsthen nirmiti korun Rafael Fernandes hannem boroilolo ‘Khori Vatt’ nanvacho tiatr sod’deak chalu aslole KA tiatram spordhent Otubr 8ver zalo. Tiatrant bhag ghetlolea ko-

Zalear dusrea vixoyant, ek katolk monis aplem ‘denomination’ bodlun koxe toren tornatteank aplea pagerant faravn tankam Katolk dhormachea virodhan korta. Tiatrachea boroinnaran hea tiatrant hatall’lole (handled) he donui vixoy veg-veglle ani svotontr rupache zavn asat. He donui vixoy ek korun ek kolakruti mhonnge ek tiatr borovp hi khorench thoknnay korpa sarkhi gozal. Punn, boroupi hea donui vixoyank divnk asli titli nit dita kai? Karann, somajik vixoya kodde dhormik vixoy tenkoitana tiatracho borovpi favo tea promannant yesesvi zalolo dison yeunk na. Tiatrachi borpavoll ani sonvad (dialogues) bore asle, torui tiatrant apnnailolea donui vixoyancher ‘Khori Vatt’ tiatrachea borovpean gombhir lokx divnk na, haka lagon hea tiatrant tiatrachea nanva pormonnem sondex naslo mhonnlear, konnachich chuk zanvchina.

Mhonnge, bhumika korpi sogllinch kolakaram tanche bhumikek sogllech vatthamni ‘fit’ aslim. Soglleanchech bhumika ut’tom asleo, oxem mhonnlem zalear kainch otitai zanvchi na, punn atam hea soglleach kolakaranchi thoknnai koxe toren korchi ho ek vhoddlo prosn. Thoknnay korpa sarkhem khoincheach kolakaran novol korunk na. Prot’tek kolakar zo tiatrache mukhel bhumikent aslo, titl-im zavn aslim ‘seasoned’. Tiatrachi ‘commercial’ bazu monant dhorunuch ho tiatr KA-che spordhent sador kelolo, vo dusrea utramni, Xik’ko zo KA-nt sador kelolo, to eke toren zavn asli ‘commercial’ tiatrachi jeral ensai (final practice). Hea tiatrant ek vo don kantorist soddle zalear, her sogllinch zannam ‘professional’ zavn aslim. Taka lagon, Anil-Olgan aplea tiatrachem

proitn tiatrachea boroinnaran kela. Khorem mhonnlear, ‘Khori Vatt’ ho tiatr ekach vixoyacher nasun tantunt don vixoy misoll kelole. Eka vixoyant ek ghorabo zantunt pordesant nokri korpi mon’xachea gharant tache zoddi khustar bail koxi folgam marta ani aplea ektteach cheddeacher lokx dovorpak pavona.

Anil-Olgan onubhovik tiatrastank spordhent haddun, fokt spordheche tiatr pollevpak yevpi prekxokancher niraxecho ‘Xik’ko’ marlo, hem khontibhorit utamni sangchem poddta. Tiatr spordent sodduch, punn ‘Xik’ko’ tiatrant aslolea prot’tek ‘professional’ kolakarak

lakaramni aplem dhan ani mon aple bhumikecher ghatlolem mhonnpachem ho tiatr polletana ugddapem zatalem. Tiatrachi kanni eka somajik vixoyacher atthaploli asli, torui tantuntlean ek Kristi dhormacho sondex divpacho

Toruipunn, ‘Khori Vatt’ hi kolakruti machier haddunk borovpean je proitn keleat, tachi thoknnay korunk favo. Tiatrant vantto ghetlolea kolakarank xabaski. Machiechi mandavoll bhes-bori zali. Bizle yevzonn ani songit favo tea promannan aslem. ‘Khori Vatt’ tiatrant bhag ghetlolea prot’tek kolakarak tiatranche machier boro fuddar ravta, oxem ho tiatr polletoch onnbhovpak mell’lem.

‘All ladies show’ borem monoronjon korta

Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Gelea satolleant hanvem ‘Atam Borem Chintat’ ho Wilma Pacheco hannem boroun sador kelolo ani Jessie Bai Dias hannem digdorxit kelolo tiatr Moddganv xarant pollelo. Hea tiatrachem vichitrponn mhonnlear tantun soglleo ostoreo bhumika kortat, dadleachi pasun bhumika ostorich korta, ostoreo songit vazoitat, ostori bizlechi manddavoll sambhallta, Ostori ‘make-up’ korta, ostori machiemanddavoll sambhallta, adi. Mhunttoch ekach utran sangchem mhonnlear sogllo vevhar podd’ddea fuddlean ani sogllo vevhar podd’ddea fattlean ek ostorich sambhallta. Xabas! Jedna hanvem ‘Green Room’-ant

bhett diun Wilma Pacheco-k vinchar kelo, “Wilma bai tumchea tiatrachea pongddachi bos ostorich choloita?” kai mhonn, poilo tika mhozo prosn somzunk na, punn uprant tinnem mhaka amurkoch hanso dilo. Amchi porbim Wilma Bai Pacheco hankam jinnem ek atvench kitem palkar korun dakhoilem. Oxem nhoi ki palkar hea adim ‘all ladies show’ zavnk nant. Zaleat, punn te veglle, ani ho vegllo. “Hea adim C.Alvares, Patrick Dourado, Rosary Ferns, Samuel Carvalho hannim ‘All ladies show’ palkar haddleat, punn tantun fokot ostoreo bhumikach kortalim, punn her dusro tiatrak lagu zatolo vevhar, songit, ani her karbar legun dadle sambhalltale” oxem Wilma sangta. Mhoje koddem uloitana Wilman fuddem sanglem “Hem mhojem ek sopon purem zalolea porim. Mhaka sodanch ek itxa asli oxe toren ek ‘all ladies show’ zhoim sogllo vevhar ani zababdari ek ostorich sambhallta te bhaxen tiatr sador korunk. Ani xevttim hanvem to kelo. Zaitim vorsam hanv palka koddsun pois aslim, dekhun porot palkar mhoji bhett kortana mhaka zai aslem hanvem

eke atvech toren lokam mukhar yevnk ani mhoji kola lokam mukhar dovrunk.” Hea tiatrachem vhoddlem zoit mhonnlear Wilma bayen tornatteam cheddvancho songit pongodd ektthaim haddun aplea tiatrachea songitachi zababdari tanchea buzancher tharaili. Ho songit pongodd mhonnlear, Delcy (Trumpet), Natasha (Saxaphone), Sevila (drums), Tezia (Keyboards), ani Twigge (Bass Guitar). Ani dubava viret hea lhan songitkaramni zababdaren ani fikiren apli zababdari pall’li ani sobit sundor songit vazoilem mhunttlear otitay zanvchina. Mhoje mahite pormonnem Songit maestro Sir Piety hannim hea tiatrachem songit boroilam ani tannech hea cheddvanchea pongddak vazovnk margdorxonn kelam. Tankam soglleank amchi xebaski. Fuddarak tannim anik her vevsayik tiatristanchea tiatrank songit vazounchem ani amcho tiatr mozbut korunk hat bar launcho. Zorui hanv hea lekhan tiatracho niyall korina, torui ho ‘all ladies show’ sogllea vibhagan prexokank dhadoxi korun ghara dhaddta mhunttlear otitay zanvchina. Pro-

tek kolakar apli bhumika bhes bori korta. Ani kantram babtin tor anik koslich khodd kaddunk zaina, karann hea tiatrant kantramcho pavs poddta, ani torekvar kantaram asat zoxe porim ‘solo’, ‘duet’, ‘duo’, chovko ani ‘trio’ adi. Zaitea vorsamni ek boro ‘all ladies show’ pollovnk mell’lo mhunnonk koslich bhirant na. Hea tiatra fattlean Wilma ani Jessie bayen khub tokos ghetla mhonn tiatr pollelear kollta. Amchea Gõyant tiatr mollar khub motti kola asa mhunttoch osle ‘ladies show’ dor vorsak ek tori machier yevnk zai ani hi porampora chaluch urunk goroz. Atam zaitea vorsamni Wilma Pacheco-n ‘all ladies show-achi’ porampora porot survat kelea mhunttoch ti chaluch urounk goroz ani hache poros anik bore ‘all ladies show’ palkar prexokank polleunk mellonk zai. Hem mhojem mot spoxtt kortana, TAG-n azun meren ostoreanchea tiatracher (all ladies show) koslich yevzonn toyar keloli mhoje nodrek yevnk na. Zait ghoddie hanv chuktam-i bi. Punn jerul TAG-n hea tiatrachea vibhagacher apli nodor xinvraunk mhoji tankam nomr

12

Mhalgodde Tiatrist

Alvares Champion Tiatr ani lok-kolecho ‘champion’ Sebastiao Alvares tachem khorem nanv punn tiatr machier ani sonskrutik mollar soglle Konknni mogi taka Alvares Champion mhunnon vollkhotale. Sebastiao Alvaresak Alvares Champion mhunnon nanv koxem poddlem hem zanna zavop gorjechem asa. Tornatto astana sonskrutik mollar gavpacheo vo anik kosleoi spordha (competition) zataleo tedna Alvares Champion tea spordhamni bhag ghetalo ani puroskar jiktalo. Jitlea spordhamni, odik korun gavpachea spordhamni tannem bhag ghetlo tantun to apleak puroskar melloilea xivay ravlo na. Tea kallar Saib Rocha ho tiatr machievoilo ek vhodd ‘director’ aslo. To aplea tiatramni novea novea bhurgeank vantto ghevnk sondhi ditalo. Tannem Sebastiao Alvares spordheamni inamam jikta tem aikololem ani teach borobor aplea khas dolleamni polloilolem. Saib Rochan hea inamam jikpi bhurgeak, Sebastiao Alvaresak aplea tiatramni bhag gheunk sondhi dili ani tannennuch Sebastiao Alvaresak, tannem jiklolea sabar inamank lagon ‘Champion’ ho ‘title’ favo kelo. Tea disa thavn Sebastiao Alvares tiatr machier ‘Alvares Champion’ mhunn ful’lo, foll’lo ani nanvlovkik zalo. Alvares Champion hacho zolm 1915 vorsa zalo. To ganvant Saligao-cho ani famad tiatrist C. Alvares hacho bapul bhav. Tanchea ghoranneanuch tiatr kola asli mhunttlear fott zanvchina. Tacho titi Caetan Alvares taka Caetan fokanner mhunttlear soglle vollkhotale. Champion Alavares bhurgeaponnaruch thavn kantar, mande gaitalo ani sondhi mellta thoim bhumika-i kortalo. Tachea angant khub gunn asle ani ek mhotvacho gunn mhunttlear kantaram ghoddpacho. To ek boreantlo boro kantaram ani mande ghoddpi ani gavpi zavn gelo. Tiatr machier porzoll’lolo vhoddantlo vhodd kolakar mhunttlear C. Alvares. Hea C. Alvares-ak survatek Alvares Champion gitam ghoddun ditalo ani him gitam gavun C. Alvaresan survatechea disamni namnnam zoddlim. Tiatr machiecho ek khambo zavpachi tannem bunhad ghaltli kiteak tea kallar Alvares Champion hannem taka zaitim kantaram ghoddun ek boro gavpi ani kolakar oso toyar kelo. Sangtat tea pormonnem ek dis Alvares Championan fokannamni C. Alvaresak mhunttlem khoim, “Are kantaram bexttim mellona, tim toyar korpak tras kaddche poddta”. Hem aikon C. Alvares matso bejar oso zalo khoim ani apleak anik tachim kantaram naka mhunnon Alvares Champion-ak sanglem khoim. Oxem sangpachem karann mhunttlear C. Alvaresan svota kantaram ghoddunk nirnnoy ghetlo. Adle zantte zaite pavtt mhunttale “Konnakuch nistem diunche bodlek taka nistem gorovnk xikoilo zalear khub borem zatolem aslem”. Alvares Champion hacho sobhav C. Alvaresa sovem hech torecho aslo. Alvares Champion-ak C. Alvaresan svotachim kantaram ghoddlolim zai aslim ani heach karonnank lagon tannem C. Alvaresak kaddlolo dhakttulo chimtto C. Alvaresachea jivitan khub faideak poddlo. Alvares Champion zor C. Alvaresak kantaram ghoddun di-it ravlolo zalear C. Alvares ek boreantlo boro ‘lyrics composor’ zavnk pavcho naslo. Hachem sogllem xrey (credit) Alvares Champion-ak veta hantun dubav na. Alvares Champion ‘duet’-am bhes borim ghoddtalo ani svota apunn ostorecho bhes ghevn him ‘duet’-am gaitalo. Tachem kantaram ghoddop unch dorjeachem aslem ani itlench nhoi tea kallar somazak lagu zavpi vixoy ghevn to kantaram ghoddtalo. Hem tachem khaxeleponn aslem. Alvares Champion-ak lok-kolecho (folk art) khub mog aslo ani tea khatir tannem Gõyche mande ani dulpodam ghoddun dovorlim. Bhov thodde tiatr kolakar asa zannim tiatrak yogdan diunchem diun Konknni lok-kolek aplem yogdan dilam. Tantuntlo eklo ani poilo kolakar mhunttlear Alvares Champion. Tannem tea kallar zaite mande rochle ani lok-koleche mogi taka ‘Mandeancho Raza’ mhunn pacharunk lagle. Azun poriant All India Radio-cher HMV he komponin toyar keloleo tachea dulpodancheo rokorddi aikonk mellta. ‘Istimosanv Rozachem’ ani ‘Ago Mhojea Jakin Bai’ him dulpodam Gõykaranchea vonttancher azun pasun khellta. Alvares Champion ek boreantlo boro tiatr borovpii zavn gelo. Tannem zaite tiatr boroile. He tiatr vegvegllea vixoyancher asle. Tache kaim tiatr tea kallar khub ghazle te mhunttlear ‘Morgad Put’, ‘Zolmacho Ghutt’, ‘Jezuchi Imaz’, ‘Vattsur’, ‘Director-acho Refri’, ‘Tachi Mozot’, adi. Alvares Champion haka 6 bhurgim, tin put ani tin dhuvo. Tachea sogllea bhurgeank aplea bapaycho sonskrutik gunn ailo mhunttlear fott zanvchina, karann sogllea bhurgeamni put toxeoch dhuvo aplea bapaychea tiatramni vantto ghetalo ani tiatr machi soboili. Itlench nhoi tacho put Tony King, Teo Alvares ani Thomas Alvares hevui boreantle bore songitkar zavn asa. Zaitea tiatristamni tiatr machiechi seva kelea punn zaite pavtt tanchim bhurgim aplea bapaychea panvlamni cholonk na ani tiatr machier yevnk na. Punn Alvares Champion haka xabaski favo kiteak tannem svota apnnem tiatr machiek yogdan dilem ani tech borobor aplea bhurgeanchea kallzamni tiatr machi ani Konknni songitacho mog rigoilo. Ho tiatr machiecho mahan kolakar 4 Janer 1991 vorsa Mumboint hea sonvsarak ontorlo. Punn to sompchea poilim tache put Tony King ani Teo Alvares hanchea songitachea talar Alvares Champion hachea gitamchi ek ‘cassette’ kaddli. ‘Cassette’-ichem nanv ‘Champion’ aslem.

vinoti. Karann ek ‘all ladies show’ rupan ek tiatr palkar yevop mhunttlear hem amchea tiatrachem vhortem khaxelponn. Hem khaxelponn ami sambhallunk ani taka mozbut korunk goroz. TAG-n ‘All ladies show’ hanche khatir ek kherit yevzonn toyar korunk ek gombhir cheorcha korun hacher bhasa-bhas zavn ho tiatracho prokar mozbut korunk favo to sohokar TAG koddlean digdorspeank favo zavnk zai. Oxe toren TAG hantun arthik mozoti babtin bhagidar zait zalear fuddarak borem zatolem. Ani dusream kolakarank ani borovpeank he dixen panvl marunk ut’tejon melltolem. Nove digdorspi ani ko-

lakar utpon’ zatole. Zanvche. Hanv somzotam Tiatr Academy of Goa hicho Odheokx Prince Jacob hacher aplem lokx galtolo ani kosli tori faideachi arthik yevzonn toyar korun ho amcho tiatr ‘All ladies show’ pod’dotin mukhar vhorunk aplo mhunttlear TAG-cho hat bhar lailtolo mhonn


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.