4th May Amcho Avaz 2013

Page 1

Herald

Amcho Avaz

t t

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Karnataka-nt Kongres pokx sorkar ghoddtolo?

MHOTVACHEM

Mumboint ‘ Mario Miranda Chokk’ PAGE 2

Ponnje (AAP): Zaitim vorsam virodi pokx mhunn vavr kelea uprant atam Karnatakant portun Kongres pokxacho sorkar yevpachi xokeotay asa. Oxem rajki zannkar somzotat. Karnataka vidhan sobhechi venchnnuk faleam, Mayache 5ver 2013 hea disa zatoli. Ekach disache venchnnuken 224 motdarsonghamni venchnnuk zatoli ani 8ver Mayache 2013 hea disa motam meznni purnn zatoli. 8ver Mayache sanje vell poriant Karnatakant khoinchea rajki pokxacho sorkar nivddun aila tem spoxtt zatolem. Dokxinn Bharotan Karnataka poilo prant zavn asa zantun 10 vorsam fattim BJP pokxan apli razvott suru keli. Karnatakache porjen 2008 vorsa BJP-k anek pavtt sondhi dili ani

BJP-n dusrea pavtt Karnatakant sorkar ghoddoilo. Fattlea 5 vorsank Karnatakantlea BJP pokxan uchambollay utpon zali, broxttachar ujea porim fankarlo, zaitea BJP fuddareank nitichea fasak sampddaile ani hea karonnank lagon Karnatakant BJP pokxan futt poddli. 2013 venchnnukek BJP pokx ani tea xivay anink don BJP-ntle bhair soron ghoddlole pokx asa. Haka lagon Karnatakant BJP sarki oskot zalea hantun dubav na.

Dusrea vordan BJPche oskotayentlean Kongres pokxachi ghottay okondd zalea ani heach karonnank lagon Kongres pokx thoddeach disamni Karnatakant aplo sorkar ghoddtolo mhunn zaitea zannancho odmas asa. Karnatakantle venchnnuke vixim zaitea zannamni he venchnnukecho nikall adim fuddench parkupacho proitn kela ani sogleancho odmas ogllo unno ekuch asa, to mhunttlear BJP pokxak har poddtoli ani Kongres pokx jiktolo. Khoreponnim faleam zavpi Karnataka vidhan sobheche venchnnuken

mukhel pokx asa te mhunttlear Kongress, BJP ani Janata Dal (Secular). Tea xivay BJP-ntle futon bhair sorlele BS Yeddyurappa hannem ghoddlolo ‘Karnataka Janata Party’ hovui asa, zaka lagon BJP-k he venchnnuken boroch mar khavcho poddtolo. JD(S) vo Janata Dal (Secular) hovui pokx BJP-ntle futticho (split) faido ghetolo. Thoddkean BJP pokxak motto dhoko bospachi xokeotay asa. He venchnnuke vixim zaiteo ‘survey’ zavn ek sid’dh zalam tem mhunttlear faleam zavpi eleisanvant Kongres pokx ogllim unnim 37% Karnatakantle porjechim motam ghetolo zalear BJP hea eleisanvant fokt 23% motam ghevpachi xokeotay asa. 2rea Panar Vach

Hungaria ‘aerobatics pilot’ ani European vostad ‘air racer’ Zoltan Veres aplem viman Hungariachea eka purvil’lea pula pondchean vhorta. Hea pulak ‘chain bridge’ oxem mhonttat, ani to Budapest hangasor Danube nodiche unch asa.

Gõyant minam khonnicho fuddar anikui gombhir ‘Buffer zone’ 10 km ontorar dovrunk MOFE-achi magnni

Amcho AvAz Protinidhi

PAGE 3 Amcho AvAz Protinidhi

PAGE 4

Sarabjit Sing Lahore-ant ontorlo PAGE 8

PONNJE:Gõychea ‘wild life sanctuaries’-ancho ‘buffer zone’ 10 kilo metram ontoracho ascho, oxi magnni Kendriya Ranam ani Poryavoronn Montraloy (ministry of forests and envoirnment-MOFE) hannim sorv unchle niti-sobhent (supreme court) sador kelole ‘affidavit’-ant kelea. Taka lagon, atam Gõyant ranam ani ‘wild life sanctuaries’ aslolea vattharamni zhoim minam khonneo asat, teo porot suru zavpa vixim dubau uprasla. Gõyant asloleo choddan-chodd khonneo ranam aslolea vattharamni asat.MOEF hannim sorv unchle nitisobhen keloli magnni hea sogllea minam khonnim khatir khupuch mharog poddtoli.Tech barabor MOFE-an Gõychea sorkaracherui bott dovorlam.Gõychea minam khonnim vixincho avhal (report) toyar korun, to tharavik kalla bhitor sador korpa khatir kaim zannkaranchi nemnnuk keloli.MOFE hachea Bengllur aslolea fanttean hea zannkaranchea pongddanchi sthapnni keloli.Rajya sorkara koddlean ‘National parks, sanctuaries he

sarkhe vatthar poryavoronnache nodrentlean ‘sesitive zones’ mhonn nomud korche oxi magnni keloli.Punn, hache vixim kendr sorkarak koslich mahiti mellonk naslolean, xekim MOFE-an 10 kilo metram ‘buffer zone’-achi magnni kelea. Hea vixinchi ek boska Abril 5, 2013 hea disa zaloli.Prot’tek minam khonnicho obheas korun tea babtinchi sovistar (detail) mahiti sador korchi mhonn MOFE-chea odhikareamni maglolem.Punn ho prostav manyo zavpak xoklo na.MOFE hannim rajya sorkarak suchit kortana khonneo ani ‘sanctuaries’ hanche modem asloli ontor ‘satellite images,maps’ hanchea adharan toyar korpachi-i magnni keloli.Punn hea sogllea suchovnnem kodde Gõychea sorkaran durlokx kelem.Taka lagon Gõychea sorkara koddlean kosloch protisad mellonk na, mhonnpachem bott (finger) dovrun, xekim kendr sorkaran Gõyant ‘buffer zones’ 10 kilo metram ontorar asche oxi magnni korun, sorv unchle niti-sobhent (supreme court) apli ‘affidavit’ sador kelea. Gõyant ‘wild life sanctuaries’ ani ranam aslolea vattharamni zhoim

PONNJE:Eka mhotvachea nivaddea (decree) udexim sorv unchle niti-sobhen Mumboi unchle nitisobhek tannim Mars 22, 2013 hea disa kaddlole formavnnecher sthogiti (suspension) haddlea.Taka lagon atam Gõychea sorkarak fuddlea don mhoineanchea kallant minam khonninche dhoni tankam porvane (licences) divpi sorkari odhikari ani adlea khonnim montream virudh FIR dakholl korpak zanvchem na. Unchle niti-sobhent (High court) Kashinath Shetye hannem, ek orzpotr dakholl korun 2012 vorsa sador kelolea kexichea nivaddeant unchle niti-sobhecho mukhel nitidar Mohit Shah ani R. B Sadubaldotta hannim eka adexa (order) minam khonnincho vevhar cholta, tacher poryavoronn zannkaramni ani mogiyamni aplo khor nixedh ani virodh porgott kelolo.Goa Foundation virudh kendr sorkar oxe pod’dotin hem prokronn sorv unchle niti-sobhent pavlam.Goa Foundation hannim ghatlolea kexicher obheas korun, kendr sorkaran Gõychea sorkarak kaim suchovnneo ani magnneo keloleo.Punn khonnim vevsay ho Gõycho minam khonnim vevsay ho hea rajyacho arthik fattikonno (economical back bone) mhonn zanna ason poryan, rajya sorkaran kendr sorkarachea magn-

Candolim, Gõy

PAGE 9

udexim, Gõychea sorkarak 6 satolleam bhitor Gõyant bekaidexir ‘mining’-ak zababdar ani sombhondit aslolea sogllea minam khonninche dhoni, odhikar ani montream virudh FIR dakholl korpacho adex dilolo. Kashinath Shetye hannem nitidar Shah Aiyogan rajyantlea ‘mining’ sombhondan sador kelolea avhalacher atthapun sogllea sombhondit asloleancher FIR dakholl korun sorkarak formavnni dinvchi oxi magnni keloli.Tea vellar Gõycho Advocate General Atmaram Nadkarni hannem Shah Aiyogachea avhalar atthapun Gõycho sorkar sogllea sombhonditancher FIR dakholl korpak raji asa, oxem sanglolem.He torecho nirnnoy sorkaran ghetla oxem-i niti-sobhek kolloilolem. 2rea Panar Vach

neam kodde durlokx kelem.Taka lagon Gõychea sorkarache bezababdarek lagon ‘supreme court’-ak ho osle torecho nirnnoy ghenvcho poddla mhonnpachem spoxtt zalam. Gõyant choddan-chodd khonneo ranam aslolea vattharamni asat. Hantuntleo kaim khonneo ‘wild life sanctuaries’-anchea fokt eka kilo metrachea ontorar asat.Taka lagon kendr sorkaran keloli magnni Gõychea khatir khupuch marekar zaupachi xokyotai nirmann zalea.Tech porim hangasor ‘mining’ porot suru zaupachi poristhiti asnikui dharnn zalea.

Amcho AvAz Protinidhi PONNJE:Moniskullak favo ti dixa divpa khatir nodinchem mhotvachem yogdhan asa. Nodeo eka mon’xak eke avoy porim pavleat.Puray somazachem jivit eke nodicheruch atthaplolem asta.Aiz mon’xa mukhar heam nodinchem ostitv rakhun dovorpachem avhan ubhem ravlam.Gõyant sot’ter aslolea BJP sorkaran hea nodinchem ostitv rakhun dovorpa khatir koddok upay-yevzonneo toyar korpachi goroz yeun poddlea, oxe torechi magnni aiz vochot thoim zaupak laglea. Adlea kallar ‘mandovi’ nodik ‘gomati’ hea nanvan pachartale.Hachea veleanuch amchea rajyak Gomantak oxem pacharpant ailem zanv-ye.Sompurnn Gõyank nisorgachi denngi favo zaloli asa.11 mukhel nodi ani 42 up-nodi (subrivers) hanchem zallem Gõy bhor posorlam hem amkam khobor asa.Sumar 72 kilo metram lambayechi ‘mandovi’ nodi hi Gõychi mukhel nodi zaun asa.Karnattakantlea Digar tem Niramal, Aguada hangasor hi ‘mandovi’ nodi Arbi somdirant vilin zata.Jea-jea zagea velean he ‘mandovi’ nodicho provas zata, titley zage eka mon’xachem mon bhuloupa sarkhe asat. Zuari nodi hi Dokxinn Gõychi vhoddvik zaun asa.Karnattakantlea ‘Dipi’ ghattant he nodichi survat zata.Hi nod khonnim bhagantlean Tudou,Patre hea vattharantlean vhanvot vochon aplo fuddlo provas korta.Chirak nod Gulleli, Kushawati, Uguem, oxeo zaiteo up-nodi Zuari nodichea gopant liptat.Kumbharjuem khaddichea adharan Mandovi nod Zuari nodik bhoinni bhaxen vengoita.Arbi somdirant vilin zanv meren, hi nod aple azu-bazuk aslolea minam khonninchi mati, ‘chemical waste’ ani her sabar torechea produxonnak fuddo korta.Kepem hanga Gokuldem hanga Saleri nodichi survat zata.Thoinsor thavn ti Kepem talukeantlea khupxea ganvank apli thondday dita. 2rea Panar Vach

Sarabjit Singh hachea mornnacher rajki khell khellonakat tomAzinho cArdozo

Karnatakachi vhoddvik portun haddtolim: Sonia

Gõychea nodinchem ostitv sonkhottant

‘Mining mafia’ tatpurte suttle Khonninche dhoni, Odhikari, Montri hancher FIR dakholl korche nhoi: Supreme Court

Gharant ghusun cheddvachi moryad vibaddpacho proitn

Ostori khorench mahan!

AFP

Sarabjit Singh hacho Pakistanache bonddkhonnint khun kelo taka Pakistani sorkar zababdar asa oso arop Bharoti nagrik aiz korta. Bonddkhonnintlea koideamni Bharoti koideacho khun korop mhunnchem bondkhonnechea odhikareancho tantun hat asa oxem spoxtt zata. Tea khatir je konn Sarabjit Singh hacho khun korpant zababdar asa tankam soglleank koddok khast favo zaunk zai. Bharotantlim sogllim ‘TV Channel’-am ekach tallean koddok utramni Pakistani sorkarak doxi tharaita ani tech porim Bharoti sorkaran Sarabjit Singh-ak bonddkhonintlo soddun haddpak zoxe proitn korpak zai asle te kele na mhunn Bharoti sorkarachi ttika korta. ‘TV channel’-ancher Sarabjit Singh hachea

mornna voir zaiteo bhasabhasi zaleo. Hea bhasabhasamni hanga thoim uloupeamni rajki rong (political colour) diupacho proitn kelo to khorench chukhicho asa. Sarabjit Singh hachea mornna voir rajkaronn korop hachea itli anink duxtt kornni na mhunttlear fott zanvchina. ‘TV channel’-ancher bhasabhasamni vantto ghevpi BJP-chea ani Akali Dal hanchea protinidimni

Bharoti sorkarachi koddok ttika keli. Bharoti sorkar Pakistana sovem koddok utramni uloina, punn Pakistanachem boreponn gheunche khatir tanche koddem sovkasayen ulounni korpacho proitn korta. Bharoti sorkarachea hea sobhavak lagon Pakistan apnnak zai tem korta ani Bharoti sorkar tonddan bott ghalun hem polleta, oxem tanchem mhunn’nnem asa. Kongres pokxachea pro-

tinidimni hea bhasabhasamni vantto ghetana sorkarachi bazu porje mukhar manddpacho yotn kelo ani jitlim ‘diplomatic channels’ asa titleanchoi vapor kela mhunn porjek sangpacho proitn zalo. Pakistan sorkaran he ghoddnnek jitlem mhotv diunk zai aslem tem diunk na, ani tea khatir hi ghoddnni ghoddonk pavli mhunn spoxtt kelam. Tech porim, Kongres pokxacher BJP-che uloupi arop korta tem pollovn, Kongres protinidin 1999 tem 2005 hea panch vorsank kendr sorkar BJP-cho aslo, tea vellar Sarabjit Singh haka Pakistanantlo soddovn haddpak kosle upay kelea kai mhunn BJPk vichar kelo tedna BJP lagim favo toxi zap diunk zaunk na. ‘TV channel’-ancher hea bhasabhasamni kaim nagrik asle je khoincheach pokxak – Kongres vo BJPsombondit nasle, tannim

donui pokxanchea protinidim laglim Sarabjit Singh hachea mornna voir rajkaronn khellona zaunk vinonti keli. Hea vellar sogllea Bharoteamni, zat kat, dhorm ani rajki pokx pollenastanam ekvottan ravpachi goroz asa. Rajkaronn khellche bhaxik rajki fuddareamni desant Sarabjit Singh hachea mornnachea nimtan ekvott ghoddoun haddlo zalear khub borem zatolem. He Bharoti nagrik zannim hea chorcheamni vantto ghetlo ani zankam rajki sombond matui na tannim rajki pokxa lagim oxi vinonti keli “Sarabjit Singh hachea mornnacher rajkaronn khellpachem bond korat. Oglle unne 300 Bharoti nagrik Pakistanachea bondkhonneamni azun poriant asa. Tanchea boreponna khatir favo te upay gheyat, punn venchnnuken motam mellounche khatir rajki khell

khellonakat”. Bharotantlea ‘TV channel’-ancher her bhasabhasamni vantto ghevpak Pakistanantlei protinidi hajir asle. Tannim soglle arop nakarle. Sarabjit Singhachem moron ek obghat aslo ani tea khatir Pakistan sorkarak doxi tharavop sarkem nhoi mhunn sanglem. Tannim mhunttlem “He babtin ami Bharoti sorkarak sogllo tenko dila ani Sarabjit Singh-achem moddem vega-veg Bharotan, tachea ganv ghara dhaddpak ami yesesvi zalea. Bharot-Pakistan sombond tigoun dovortole zalear Bharoteamni hea vixoya vixim aplem ‘mindset’ bodol korpachi goroz asa” tannim akhrek mhunttlem. Sarabjit Singh hacho khun Pakistanache bondkhonnin zalo ti khorench ek dharunn ghoddnni zavn asa. Osli ghoddnni Pakistanachea odhikareamni poilech pavtt adharunk na.

Kaim mhoine adim anikui osleo ghoddnneo ghoddleat. Heo ghoddnneo ‘Human Rights’ hancher add asa. Tea khatir Bharoti nagrikam sovem jeo dharunn ghoddnneo Pakistanan ghoddtta teo tabortob bond zavpak zai ani hea khatir Bharoti sorkaran koddok upay ghevpak zai hantun matui dubav na. Sarabjit Singh ogllim unnim 23 vorsam Pakistanache bondkhonnint urlea uprant akhrek tachi meloli kudd 3rer Mayache Bharotant pavli. Tachea ganvant lok ragixtt asle kiteak Pakistanachea ‘court’-an zo nirnnoy Sarabjit Singh hache vixim dilolo to chukicho aslo oxem sogllea Bharoteank distalem. Torui punn tachem niropradiponn provar korunk konnakuch ghoddlem na. Pakistani odhikareank to ek ‘terrorist’ aslo ani taka mornnachem formonn dilolem. 2rea Panar Vach


Amcho Awaz May 4_Layout 1 5/3/2013 7:50 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Mumboint ‘Mario Miranda Chowk’

Santa Cruz Mumboi hangasor ek ‘junction’ (chowk) Gõykar ‘cartoonist’ Mario Miranda haka bhettoilea. Hi chowk Santa Cruz West-an ‘Convent Avenue’ ani ‘Hasnabad Lane’ hangasor asa jika Mario Miranda hachem nanv dilam. ‘Mumboi Municipal Corporation’ hacho ‘Member of Legislative Council’ (MLC) Advogad Ashish Shelar hachea proitnank lagon hi bori ghoddnni ghoddpant aili. Mario Miranda zo Gõykar zavn

asa taka Mumboi xaracho khub mog aslo zo mog tannem aplea ‘cartoon’-a vorvim dakholl kelo. Heach khatir Mumboi xharant eka ‘junction’-ak Mario Mirandachem nanv favo zata. ‘Mario Miranda Chowk’ tea ‘junction’-ak nanv diupachea dobajeak Gõyche Up-mukhel montri Francis D’Souza hajir aslo. Tech borobor Maharashtrache Navnirman Sena (MNS) hache mukhel Raj Thackeray, BJP-che fuddari Vinod Tawade ani ‘Mumboi Municipal Corporation’ hiche virodi fuddari Alka Kerkar hajir asle. Tea xivay zaite thoimsorle nagrik Kristanv, Hindu, Musolman ani Mario Mairanda-che bore magte hea dobajeak hajir asle. Rak Thackeray hannem aplea uloupan mhunttlem ki sorkar oslea mahan kolakarancher visor ghalta. ‘Mario Miranda Chowk’ hem nanv ghalche poros sorkaran bhurgeank ‘cartooning’ xikouche khatir ek ‘institute’ sthaplolo zalear khub boreak poddtolem aslem. Raj Thackeray svota apunnui ek

‘cartoonist’ asa. Tacho ‘uncle’ Bal Thackeray ek ‘cartoonist’ aslo. Fr. Joe D’souza, St. Ignatius Igorjecho padrivigar hannem Ashish Shelar hachi thoknnay korun sanglem ki to ek MLC zavn asa zo so-

disamni 14 Abril 2013 hea disa Gõycho Up-mukhel montri hache lagim Mumboint aslolea Gõykaramni bhasabhas korche khatir ek mellavo ghoddoun haddlo.

mazantlea Kristanvank gorjechea vellar adhar diunk fattim ravona. Natalamchea somoyar tannem ‘Christmas Carols’ hachi kariavoll ghoddoun haddli ani halimchea

Fr. Joe D’souza hannem sompoitanam sanglem ki Ashish Shelar ek promannik rajkarnni zavn asa ani to nagrikanchea boreponna khatir umedin vavurta mhunn.

2

GMC-nt zolm-mornnacheo ‘certificates’ diupak kittkitt Fattlea vorsachea Jun mhoineant GMC-nt zolmacheo ani mornnacheo ‘certificates’ 24 voram bhitor mellpachi tozviz keloli. Toxi seva suru zaloli punn sod’deak he sevecho lokank faido zavchea bodlek tras zavnk lagla. Ti lokam khatir kottkottichi zavnk laglea. He sevecho faido lokank bore toren mellcho oxi magnnim lokam koddlean zavnk laglea. Zolm ani mornnachi nondnni korpi nibondhokan (registry) fattlea vorsa he viximche dakhle 24 voram bhitor lokank divpak panvlam ubarlolim. Hi yevzonn chalu korchea poilim lokank thoim favtti marcheo poddttaleo. Kaim pautti eka dakhlea khatir 15 dis poryant lagtale. GMC-nt sod’deak zolmak yevpi bhurgeachi vo moronn ailolea lokanchi nondnni kortat. He nondnnent boreoxeo chuko urtat. Kamdaranchea sustik lagon heo chuko zatat oxem disonk ailam. Nondnni kortana chuk zalolean novean nondnni korchi poddta. Taka magir 15 dis vetat. Nondnni kortana chuk zalea oxem sombondit odhikareanche nodrek

haddun dilem zalear te kanar kens kaddttat. Tanche koddlean xapotam-i aikochim poddttat oxeo-i tokrari asat. Nondnni borobor zavnui nondnnechi proti magtana mellpi dakhleacher chukichi mahiti asta. Kaim vellar nanv va pot’te porian odhikari chukoitat. Hi chuk sarki korpak lokank kitleoxeoch favtti marcheo poddttat. Rajyantlea boreach panchayatimni toxench palikamni dakhle ‘computer’-ar nond kelea uprant kaim minnttam bhitor ditat, punn GMC-nt mellpi dakhle aizui hatanuch borovn ditat. ‘Ward’-amni zavpi nondnni chukichi zalolean tacho tras lokank sonscho poddta. Taka lagon adimche dakhle 15 disam bhitor mellttale tench borem aslem oxem mhonnpachi palli lokamcher ailea. Hea sombondan khateache sonchalok S. Saxena hanche kodden chovkoxi keli tedna tannim thoim kormochareancho unnav aslolean lokank tras zata hem manya kelem, punn chuko koxeo zatat hacher mat ulovpak nhoikar dilo.

Gõy fuddle pillge khatir rakhat: Parrikar Bhurgeancher vichar thapnakat Matanhy Saldanha-n Gõy ani Gõykarponn amche khatir rakhun dovorlem. Taka lagon ami konn hem

somzun ghevn Gõy fuddle pillge khatir rakhun dovorlem zalear tankam hinch khorim argam thartolim oxem mot mukhel montri Manohar Parrikar hannem ukttailam. Sorgest Matanhy Saldanha hanche jinnecher adarit ‘Matanhy Saldhana The Legend’ hea pustokacho prokaxon suvallo mukhel montri Manohar Parrikar hanchea hatantlean zalo. Menezes Braganza sobhaghorant zalole he kariavollik machier Matanhychi ghorkarn poryavoronn

montri Alina Saldanha, namneche gayok Remo Fernandes, sobhapoti Rajendra Arlekar, amdar Caetano D’Silva, ‘NRI commissioner’ Dr. Wilfred Mesquita, pustokache mukhel sompadok Santosh Vadkar toxech sompadok Prof. Prajal Sakhardande hajir asle. Sod’deak dor eklo Gõykar atmkendrit zala. Amchi vichar sonskruti bodolpak laglea. Punn Matanhy-k hem zalolem naka aslem. Taka lagon dor eklean hem pustok vachlea uprant Matanhyche gunn niyall kele zalear tanche vichar fuddle pillge meren pavtole oxem Parrikar hannem sanglem. Sobhapoti Rajendra Arlekar hannem aplea uloupant tankam argam ditole zalear tanche vichar mukhar vhorpachi goroz asa oxem mhunttlem. Gõycher upatt mog korpi Matanhy Gõyam khatir sodanch huskebhorit aslo. Aple huskeabhorit vichar to dusrea meren pavoun dusreak huskeabhorit kortalo. Sod’deak oxea somazachi

Gõyank goroz asa oxem-i mot Arlekar-an ukttailem. Namneche gayok Remo Fernandes hannem hea vellar Matanhy khatir toyar kelolem khas git bansricher

Pustokache mukhel sompadok Santosh Vadkar hannen Matanhy-cher boroiloli toxench ek kovita vachun dakhoili. Toxench pustok borovpa fattlo aplo ud’dex

(flute) vazoilem. Aplea ulovpantlean tannem tanchem ordekuttem kam fuddem vhorpachi goroz asa oxem mhunttlem. Sod’deak Gõyank vattaitole zalear rajyeak khas dorzo mellovn divpachi goroz asa ani khas dorjeachi magnnim korpi tharav vidhan sobhent sorvmotan monzur zalole khatir Remo-n khos ukttaili.

spoxtt kelo. Sompadok Prajal Sakhardande hannen yevkarachem uloup kelem zalear upkarachem uloup Matanhy-chi ghorkarn, poryavoronn montri Alina Saldanha hinnem kelem. Hea vellar hajir aslolea lokamni mennvati pettovn Gõychem Gõykarponn rakhun dovorpacho soput ghetlo.

Onvdum 12-vecho nikal 83% laglo PONNJE(AAB):’Goa Board of Secondary and Higher Secondary’-in Marsant gheltlole 12-veche porikxecho nikal 82.96% laglo. Ekunn 12,706 xikpeamni he 12-veche porikxent vantto ghetlolo.Hantunlea 10,542 xikpeank pas zaunk zoit favo zalem. Kaim vixoy soddun porikxek boslole 605 xikpeam modle 207 zannam pas zalim.Porikxent bhag ghetlolea xikpeam modem, cheddvanchi sonkhea chodd asli.Him sogllim cheddvam xikpeam 84.69% itlim pas zaleant. GSBC hacho odheokx Jose Rebello hannem Goa Chambers of Commerce and Industries hanchea sobha ghorank 12-veche porikxeche nikal jahir kele. ‘Arts’-ant 74.68%, ‘Commerce’-ant 83.86%, ‘Science’-

ant 84.98%, ‘Vocational’-ant 87.63% nikal laglo. Xikpeank ‘Grades’ ani ‘Marks’ dakhoupant aileat. ‘Merit’, ‘First’, ‘Second’, ‘Third’ oxeo ‘grades’ diloleo nant. Soglleam babtint ‘Pass’ oxench nomud kelam. Ek vo don vixoyamni feil zaloleam xikpeam khatir 10 ani 12 Jun hea disa Mhapxem ani Moddganv oxea don kendramni ‘supplementary’ porikxa gheupant yetoleo. Zabab potrikanchi topasnni korpa khatir May 14 meren xikpeank orzo korpak sovlot dovorlea.Itle mozgotim, 10-veche porikxeche nikal May 25 meren jahir korpant yetole, oxem Rebello hannem potrkarank sanglem. GSBC-cho odheokx Jose Rebello hannem hea nikala vixim odhik mahiti dilea tea pormonnam, 95%

sompeponnim bosincher provas korunk xoktat. ‘Ladies special’ bosin poilo provas korpi ostoreank poilea disa samko boro onubhov zalo. Umedin ani khoxen bhoron provasi bosin bhitor sorlet. “Amchea

poros chodd nikal lagloleo ekunn 9 ‘higher secondaries’ asat. Hantunt Nuvem hangachi ‘Carmels Higher Secondary’, Moddganvchi ‘Damodar HS’, Vernachi ‘Fr. Agnel Multipurpose HS, Mulgaochi ‘Dnyan Prasarak HS, Choraochi ‘Raghuvir Salkar HS, Korgaochi ‘Kamleshwar HS, Ponnjechi ‘Mushtifund HS’ hancho aspav asa. Tech porim Rebello hannem ugddapem kelem tea pormonnem, he 12-veche porikxent khellam gunnam khatir dovorlolo labh 2577 xikpeank mell’lo.Hantunt soglle vixoy gheun porikxek boslole 2501 ani kaim vixoy soddun boslole xikpi 76 itle asle.408 xikpi bhurgim fokt khellam gunnank lagonuch hea porikxent pas zalim. Tankam khorea orthan hea khellam khatir aslolea gunnancho labh favo zala. Haka lagon pas zaloleanchi ‘percentage’ 3.29 ttok’keamni vaddli, oxem Jose Rebello hannem spoxtt kelem.

sorkaran amche surokxe pasot ‘ladies buses’ suru keleat ani ami tacho faido gheunk goroz. Oslea suvidencho vapor korit zalear dusrea ‘routes’-ancherui bosi ghalunk sorkar fuddem sortolo,” mhunn eka provaxean sanglem.

Bhurgeancher vichar thaptokoch tanchi nirnnoy ghevpachi tank kabar zata. Vaddlolea bhurgeanche bhumikent rigun vichar kele uprantuch tanchi mansiktay kolltta. Bhurgeank hem korum nakat tem korum nakat oxem sangche poros tankam poryay divnk zai oxem namnechi mansik zannkar ani lekhika Dr. Vijaya Phadnis hinnem sanglem. Bodol’lolea kalla promann avoyank jinne xeili, vichar xeilint bodol korcho poddttolo. Paloktotvachi xeili novean apnnavchi poddttoli oxem-i Dr. Phadnis hinnem sanglem. Institute Menezes Braganza sonvsthen ghoddoun haddlolea mahila mellaveant ‘Pirayen yevpi bhurgeanchi avoy – Ek avhan’ hea vixoyacher ti uloitali. Tatunt Dr. Kadambari Kulkarni, Dr. Arti Dinkar, Poornima Sukhtonkar, Nina Naik, Jaishree Harmalkar hannim vantto ghetlo. Vicharank vivekachi zodd nasop, bhavnamcher niyontronn nasop haka lagon zaite proxn uprastat oxem Dr. Phadnis-an fuddem uloitana sanglem. Husko, tiddok, chinta, niraxa heo bhavna amchea vicharantlean nirmann zatat. Hea bhavnamcher niyontronn dovrop amchea hatant asa

oxem Dr. Phadnis-an sanglem. Dr. Kadambari Kulkarni: Avoy kednach ‘retire’ zaina. 5 te 9 vorsam piray mozgotimchea bhurgeam kodden toddzodd hi korchich poddtta. Tanche nodren vichar korcho poddtta. Vaddpi bhurgeank poryant xikx-

onn divop mhotvachem. Cheddecheddvank xaririk bodolachi zannvay korun divn tankam visvasant ghevchim. Poornima Sukhttonnkar: Palok sodanch kama nimtan bhair, ghoran avoy-bapuy hanchim zhogddim, palokanche onoitik sombond hea

sabar karonnank lagon bhurgeam modem niraxa yeta. Oxea vellar tanchi mansiktay somzun ghevnk zai. Jaishree Harmalkar: Bhurgim him amchem vortoman ani fuddar astat. Ami amkam tanche suvater dovrun vichar korunk zai. Bhurgeankui atmsonmanachi goroz asta. Tanche ixtt zavn tankam visvasant ghevnk zai. Tim nirxelole bhaxen dislear tankam tenko divnk zai. Dr. Arti Dinkar: Chedde ani cheddvam oso forok korop yogeo nhoi. Bhurgim kuddin vaddttat punn tanchi mansiktay bodolna. Tim apleach visovant astat. Xallent bhurgeank loingik xikxonn divop gorjechem. Neena Naik: Mhojem don vorsam pirayechem cheddum asa. Maim tum mhoje khatir velluch dina oxem tem kagall korunk laglolean apnnem somtoch nokrecho rajinamo dilo. Taka lagOn hanv khorea orthan avoy zalim. Mullant bhurgeam modem nirnnoy ghevpachi tank asta. Ti ami vollkhunk zai.

1lea Panar Thaun...

‘Ladies special’ bos suvidek ostoream koddlean tokhnnay

PONNJE (AAB): ‘Ladies special’ bos suvidek ostoream koddlean tokhnnay mell’llea. ‘Ladies special’ bos suvidhechi Abrilachea 30 tarker saun ukttavnni kelolean, ostoreank tancho ‘concession pass’ vaprun vo tikett vikti gheun, atam

– Dr. Vijaya Phadnis

“Sogllean bori vost ji mhaka avoddli ti, mhojean soroll bosin bhitor soronk zata ani ‘concession pass line’-inui raupachi goroz poddonam. Bosir choddlea uprant eklo monis ‘pass’ topasta,” oxem mhunn Ponnje saun Moddganv provas kelole eke zantte pirayechea ostoren sanglem. Heo ‘ladies special’ bosi sokallchea 8.30 vorancher ani sanjechae 5.45 vorancher provas kortat. ‘Ladies special’ bos suvida chalu kelolean khoxi asloleamni, sorkaran her dusrea ‘routes’-ancherui bosi ghalcheo mhunn suchoilem. Ek provasi, ji sanjechem aplem kam uxiram kobar korta, sanjechea sumar 8.30 vorancher osli suvida mellot zalear ostoreo provaxeank faideachem astolem mhunn sanglem. He suviden sudharonnam haddun anink bori korunk, ‘KTC’ tachi sthiti polloun favo te bodol haddtole, mhunn KTC odheokx Carlos Almeida-n sanglem.

Karnataka-nt Kongres pokx sorkar ghoddtolo? Khoincho pokx hea eleisanvant kitle motdarsongh jiktolo hache vixim odmas asa tea pormonnem Kongres oglle unne 122 motdarsongh jikpachi xokeotay asa. BJP oglle unne 52 motdarsongh zalear JD(S) oglle unne 39 motdarsongh jiktele oso odmas asa. Urlole soglle pokx sumar 18 ‘seats’ jiktele mhunn odmas kela. Dusrea utramni Kongres pokxak yeta te venchnnuken Karnatakan sorkar ghoddpak ‘absolute majority’ melltoli mhunn rajki zannkar sangtat. Hi ‘survey’ kortana porje koddem ek vichar kelo ani to vichar mhunttlear “Khoimcho rajki pokx chodd broxttachari?” Porjen zobab dilo tea pormonnem 53% lokamni BJP chodd

broxtt pokx mhunnon sanglam zalear 18% lokamni Kongres pokx chodd broxtt asa oxem mhunttlam. Vegllea vegllea poristithimni hi ‘survey’ kelea mhunttlear xharamni, kheddeamni, ostoream modem modheam-vorg (middle class) ani girest loka modem, lhan zatinchea ani gorib loka modem, kollegintlea tornatteam modem, adi hea sogllea gottamni BJP pokxak sokol uddoila ani Kongres pokxak voir kaddla. He soglle ‘factor’ monant ghetle zalear Karnatakant Kongres-achem zoit nixchit asa mhunttlear fott zanvchina. Karnatakan Kongres pokxak zoit mell’lem zalear Kongres-achea fuddariponnakal aslolea UPA

sorkaracher kendrak anek ghottalleank (scams) lagon zo goddbodd zata to xant zavpak ilo adhar zatolo. Tech porim anink 5-6 mhoineamni Madhya Pradesh prantan vidhan sobhechi venchnnuk zavpachi asa thoimsorui venchnnuk jikpak adhar zatolo. Karnatakant Kongres pokxan zoit melloilem zalear 2014 vorsant zavpi lok sobheche venchnnuken Kongres pokxak BJP-k dhaddosponnim fuddo korpak sompeponn zatolem. Heach khatir Karnataka vidhan sobheche venchnnukek jikop vo harok hem donui pokxank – Kongres-ik toxem BJP-k – khub mhotvachem asa.

Khonninche dhoni, Odhikari, Montri hancher FIR dakholl korche nhoi: Supreme Court Shetye hannem aple kexint, zanchim nanvam aropi mhonn dilolim, tantun 28 ankddear Dr.Praful Hede hannem nitidar Mohit Shah hachea 22 Marsak dilole formavnnek sorv unchle niti-sobhent avhan kelolem. Hea avhanacher gelea mongllara ‘supreme courtant’ aikovnni zali. He aikovnne vellar, Dr. Hede hachi bazu sambhallpi N N Krishna Murthy , Bhavani Shankar Gadnis

ani vokil Balan hennim niti-sobhechea nodre mukhar ek gozal nodrek haddli ani ti mhonnllear, Goa Foundation he sonvsthen bekaidexir ‘mining’ virudh ‘writ. Petition no. 435 udexim apli kex ‘supreme court’-ant dakholl kelea Ani tachi aikovnni sod’deak chalu asa. Hem prokronn sod’deak sorv unchle niti-sobhent asa ani tacho nikal lago meren unchle niti-sobhen

kaddlolo aplo adex sthogit dovorcho oxi magnni keloli. Mukhel nitidar Kabir hannem hem mot aikon ghevn Mumboi unchle niti-sobhen 22 Marsak kaddlolea adexak sthogiti divchi mhonn ho nivaddo kaddla. Atam sorv unchle niti-sobhen ho oxe torecho nivaddo kaddlolean, Gõycho sorkar sod’deak konnacheruch FIR dakholl korpak xokchona.

Gõychea nodinchem ostitv sonkhottant Talpon nod hi Kannkon ganvcho alaxiro zaun asa.Netravati ani Khotigao hangachea ranantlean pasar zaupi hi nod Ravon dongrachea bazuntlean Kankonn ganvant pavta. Ani thoinchean ti magir Arbi somdirant melltta. Galgibag hi nod Kankonn dongrachea mathear aslolea Kuskem, Nadke hea ranam bhagantlean suru zata. Moddganvche mukhel nodichem rupantor matr, sod’deak ‘gutter’ koxem zalolem asa.Verna hangasor Mahadei hachem mull sthan zaun asa. Hangachea ranam bhagamni Sal nodicho orombh zata. Cabo-de-Ram kil’leachea vattharan Betul hangasor hi nod Arbi somdirant rig gheta.

Peddne hangachi Harmal ani Mandrem heo nodi itihasant zoma zaupachea margar asat. Thoinche sthanik lok tiche ostitv visorleat. Ranam katrop, vhodd-vhodd bandkama korop haka lagon, jea zageancher hea nodinchi survat zaloli, thoinch tankam moronn ailam. Maharaxttr, Tillari, Ibraimpur, Kolvale ani Anjunem, Vagator vattharant Chapora hea nanvamni pacharloli Kolvale nod Kolhapur jil’leantlea Chandgadh talukeant Tudai ganvantlean suru zata. Maharaxttrantlea Manahor dongrachea vattharant Terekhol nodicho zolm zata. Deusu, Korgao, Kiranpanni hangachea renv vevsayak lagon, hi nod oddchonnenk

sampoddloli asa.Kharfuttichi (mangroves) he nodik surokxa melltta. Hangache kharfuttichi surokxa favo te toren zaina. 10 kilo metram lambayechi Baga nodi hi soglleam von lhan nod zaun asa.He nodicho zolm Arpora hangachea dongrar zata. 5 noketri hottelam ani her bandkamank lagon hi nod khupuch fugasanv sonsta. Gõyant asloleo soglleoch nodi khupuch oddchonneank sampoddleat. Hea nodinchi rakhonn korpachi khupuch goroz asa. Ani heach vellar hea nodinchi rakhonn korpachim panvlam sorkaran ubharlinant zalear, fuddarak Gõykarank tem khupuch marekar zatolem, oxem chitr spoxtt dispak laglam.

Sarabjit Singh hachea mornnacher rajki khell khellonakat Atam to melea uprant tachi kudd Bharotan haddli. Tache melole kuddir nimnne sonskar kele. Sorgest Sarabjit Singh haka ‘state honours’ favo kelo ani taka hutatmo (marter) mhunn sorkaran mandcho oso nibor ‘demand’ aiz aikonk yeta.

Sarabjit Singh hachea mornnan Bharot ani Pakistan hanchea sombondan ek novi dixa yetoli mhunn dista zache vixim Bharotantle nagrik je Pakistanan koidi mhunn asat ani Pakistanache nagrik je Bharotan koidi mhunn asat tanchea bore-

ponna khatir donui des panvlam martole oxi ast ballgum-ia. Ani oxem ghoddtolem zalear amchea rajki fuddareamni Sarabjit Singh hachea durdoivi mornnacher rajki khell khellpacho tabortob bond korpak zai.


Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:00 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Ganv-ganvamni

3

Gharant ghuson cheddvachi moryad vibaddpacho proitn Pulisamni sarkhi tokrar nond korunk na mhonn lokacho sontap’ Amcho AvAz BAtmidAr

VASKU: Gelea Mungllara modiyan ratichea sumara Kanttem-Baina hangachea chear tornatteamni eka gharant bhitor soron eka tornattea cheddvachi moryad vibaddpacho proitn kelo. Punn, tea cheddvan vhodda kalljidarponnan tanchea hatantlean suttka korun gheun pollapoll kaddli. Budvara sokallim hem cheddun Vaskuche pulis chouker hea mon’xam virudh tokrar korunk gelem tedna, pulisamni kainch ghoddonk naslolea porim korun ani ek lhanxi tokrar nond korun tea cheddvak ghara dhaddlem. Hem cheddum BBA-chem xikop korta. Ani ghoddni ghoddli te rati tem usram meren aplea gharant boson obheas kortalem. Tacho avoy-bapuy kaim karannank lagon aplea mull ganvant gelolim aslim ani hem cheddum aplea dogam bhavnnam sangata aslem. Hem cheddum eksurem asa mhonnpachi mahiti hea chear tornatteank mell’lolean te tachea ghara kodde aile ani dar daddoupak lagle.

Survek tem cheddum, konn tori sezari darar marta mhonn somzon tannem darachi khilli kaddli. Dar ugoddtanch, eka fattafatt he chearui zann gharant bhitor sorle ani hea cheddvachea angar hat ghatlo. Tea akantlolea cheddvan vhodda kalljidarponnan tanchea hatantlean apli suttka korun ghetli. Tea uprant tea tornatteamni-i thoinchi kus marli. Adle rati ghoddlole ghoddnukechi tokrar kor mhonn sezareamni tea cheddvak sol’lo ditanch, tem cheddum Vaskuche pulis chouker gelem. Punn pulisamni ti tokrar apleak zai toxi boroili. Hi khobor vaddea vhelea lokak kolltanch tannim sanje adesa pulis chouker lokacho ek morcha vhorpak tharailem. Punn thoim tea vellar pulis odhikari aschenant mhonn tankam mahiti mell’lolean, tannim morcha kaddpachem fattim getlem. Vasku pulisancher Vasku xarantlo ani azu-bazucho lok boroch sontaplolo asa.

PONNJE (AAP): Kanchicho soreacho battleo ani soro pivop Gõychea doriavellencher atam thavn disonk yenvchem na, karann rajyantlea poryotton khatean sorea vangdda vo kanchichea battleam vangdda doryaveller pãyem dovrunk konnakuch porvangi diunchi nhoi mhunn ‘Indian Reserve Battalion (IRB)’-ak suchoilam. Poryotton khateachea ani ‘IRB’ mozgotim zalolea bosken, doryavellencher soreacher ani kanchichea battleancher bondi ghalpacho ho nirnnoy ‘IRB’ kamdarank (staff) kolloilo. Surokxa diunchea khatir ‘IRB’-nk Gõychea doryavellencher ghatleat. “Hem vevharan ghalpachem suru zalam,” mhunn eka vorixtt odhikarean kolloilem. Doryavellencher pãyank futt-

‘Earth Day’ somorombhlo

‘Sankoll’ Kadom’borichi Uzvaddavnni Aple ‘Sahitik Vozram Yevzonne’ khal Dalgado Konknni Akademi (DKA) novi ani eke vegllech torechi ‘SANKOLL’ nanvachi kadom’bori uzvaddaunk toyar zalea. Konknnintlo nanvosto ani tiz l o l o kadom’borikar Bonaventure D’Pietron hi kadom’bori boroylea. Gõycho UpMukhel Montri Francis D’Souza ‘ S A N KO L L’ kadom’bori uzvaddavnniechea dobajeak mukhel soiro mhonn hajir zatolo, ani Konknnicho bhokt Pa. Conceicao D’Silva manachea soireachi kodel soboytolo. Zaka Konknnicho James Hadley Chase mhonn pachartat tea kadomborikar Bonaventure D’Pietron, Gõychea vegvegllea talukeamni kristi kazarancheo girest ani poramporik riti-chali asat tancho sôdvavr korun ani tancher adarun, ‘SANKOLL’ kadom’bori boroylea. Kristi Gõykar je Mumboint asat, ani zannim apnna vangdda hangasorleo jeo kazarancheo riti-chali vhorun thoim az meren samballun

Doryaveller soreak, kanchichea battleank porvangi aschi na

dovorleat, tancho-i he kadom’borint aspav asa. Kazaram somoyar gaytolea girest ani poramporik zotinchi vo versanchi DKA-n ‘SANKOLL’ nanvachi ek CD-i toyar korun hea pustokak zoddlea. Teo zoti vo vers ‘ S A N KO L L’ kadom’borint vachunk melltat. Tontrik nodrentlean hi CD Rabin D’Pietro hannem rupak haddlea. K o n k n n i borovpi Jose Salvador Fernandes ‘ S A N KO L L’ kadom’bori vixim ulovp kortolo, ani Gõychea Kristi kazarancheo thoddeo riti-chali aspaun ghoddoun haddunk yevjilole he kherit karyavollicho karbhar Konknni kovi Walter Menezes samballtolo. ‘SANKOLL’ kadom’borichi uzvaddavnni Mayache 4ter, 2013 (Son’varadis) Ponnje Patto aslolea ‘Goa State Museum’achea Vosreant, sanjechim 4.15 horar zatoli. DKA-cho odhyokx Premanand Lotlikaran soglleank, ani kherit bhaxen DKA-chea vangddiank he karyavollik hajir zaunk ulo marla.

‘Big Foot Loutolim’ hannim ‘Earth Day’ vo ‘Sonvsar Dis’ probhavitponnim somorombhlo. Ho dobazo ‘Ancestral Goa Big Foot Loutolim’ hangasor zalo. “Mhojean sonvsarak koso rakhum yeta” zavn aslo he som o ro m b n n e c h o vixoy. Sonvsarak samballun dovrunk kitem upay asa tache vixim-i bhasabhas zali. Eka ‘panel discussion’ hache vorvim hea dobajeachi survat zali. Shabana Kazi, TERI-chi ani Sujeet K. Dongre CEE-cho hannim he bhasabhas-ent vantto ghetlo. Sultanat Kazi hannem he bhasabhas-echi boska choloili. Ho sonvsar amcho soglleancho oxem zonn ekleak bhogonk zai mhunn te bhasabhas-entlean sur ailo. Sonvsarantlem jem kitem ami vapurtanv tem amkam zai titlench vaprunk zai ani amkam mhunnon nhoi. Ami kochro toyar kortanv to koso unno korcho hacherui niyall zalo. Pavsachea disamni amchea tolleamni udok samballun koxe porim sorvbhonvtimchea zomnintli udkachi unchay vaddoum yeta tacherui uzvadd ghatlo. Amchim bhurgim khorench chovkoxi korpi asat ani bodol haddche khatir tim toyar asat, heach karonnank lagon tankam tache vixim xikxonn divop khub gorjechem. Mhotvachem mhunttlear tancheo adleo, faideak poddona teo, sonvoyo moddun atamchea somazachea gorzam pormonnem tankam zababdareche nagrik korop hem khub gorjechem asa. ‘Fomento Green’ hache votin Chetan Zaveri hannem ek ‘PowerPoint presentation’ kelem zantun kochro hanga thoim ghalta tache vixim torekvar upay hajir asloleank dakhoile.

lolea battleancheo kanchi topon ghaye zalolea vixim turisttamni tokrari nond korunk aileat mhunn tannen sanglem.

lecher soro pivop ani bebde zaun battleo foddop thambounk sodta. Ostoream add opradheamni vadd zait aslolea

Hea doryavellencher ‘picnic’ korpi sthanik lokamcherui hacho porinnam zatolo karann tankam pasun tanchea vangdda soro vhoronk mellcho na. Hea nirnnoya vorvim poryotton khatem vel-

karonnan ho nirnnoy gheunk aila mhunn odhikarean sanglem. “Gõychea doryavellencher ostoreancher moskorechim prokornnam ttalunk hem panvl marunk ailam,” mhunn tannen sanglem.

Lokank atam fokt porvangi aslolea zageancheruch soro pivonk melltolem. Zantun ‘shacks’ ani ‘hotel’-am samil asat. “Svodexi turistt Gõyan yevun ‘wholesale’ dukanam voilo ‘bulk’-an soro vikto gheun ani ‘snacks’ gheun veller vetat, vellencher kochro aspachem hemvui ek karann asa. Hea nirnnoya vorvim velleo nitoll dovrunk adhar melltolo,” odhikarean sanglem. Veller soreacheo battleo vhorcheo nhoi ani soro fokt porvangi aslolea dukanancher piyeuncho mhunn lokank vinovchem mhunn ‘IRB’-k suchoilam, mhunn poryotton odhikarean sanglem. Lok zor oxem korpachem nakarta zalear turisttam koddlean battleo gheuncheo mhunn ‘IRB’ odhikareank sanglam.

‘Golden Jubilee’ nidhintlea 200 kotti rupiantle fokt 31 kotti khorch PONNJE: Gõyak suchoiololea 200 kotti rupianchea ‘Golden Jubilee package’-intlean fokt 31.05 kotti rupia khorch korunk aileat, ani he nidhint ‘River Princess’-ak kaddpa khatir 70 kotti rupianchi nidhi-i samil asa. Odhikrut sutram pormonnem suchoilole 200 kotti rupia he toren khorch korpache tharailole – ‘River Princess’ kaddpa khatir 70 kotti rupia, ‘green belt’-achea udorgoti pasot 30 kotti rupia, 201011-ant ran vattharamni udorgot korunk ani samball korchea pasot 21.87 kotti rupia ani Ut’tor ani Dokxinn Gõychea vegvegllea dorya vellencher udorgot korunk 78.13 kotti ru-

pia. Punn ‘River Princess’ kaddpachem puray zaunk

naslolea karann tachea pasot suchoilole poixe vaprunk mellonk na. toxench, ‘green belt’-achea udorgoti pasotui suchoilole poixe vaprunk yevunk na. Punn ‘green belt’ udorgoti pasoy ‘project report’ toyar kela, ani ran khatea koddlean ‘NOC’ melloilea. Her

dusre favo teo porvangeo mellpacheo vatt polloit asat mhunn sutramni kolloilem. ‘Golden Jubilee package’-intlean azun meren 31.05 kotti rupia khorch korunk aileat. Zatuntle 4.94 kotti rupia ‘ornamental plants’ ani ‘lawns’ aslolea bagencher vapurleat, 1.40 kotti rupia ‘eco-recreational parks’-ancher, 3.66 kotti rupia Gõychea vegvegllea zageancher ‘musical fountains’, bhurgeanche ‘water sports’, adi khatir, 9.06 kotti rupia Anjuna zaupi ‘erosion’ thambounk ani doryavell rakhpak, ani Keri dorya-veller zaupi ‘erosion’ thambounk ani dorya-vell rakhpak 11.99 kotti rupia vaprunk aileat.

Amcho Avaz

Taleigão ani Pri. Conceicão

AlvAro Gomes Bannavle, Gõy

Taleigao zaun asa Arbi somudrache mandier mudier thik koxem sobitayen boslolo ganv. Eka kallar upatt zhaddam ani maddanim borlolo ho ganv xetikui famad aslo. Hangacho zaito nivasi lok kallgam, konngam, mirsango roitale. Ani batachi pikh kaddchea vellarui xetachi vompnni kortale. Punn aiz kal Gõy zaitem sudarop zalolean ani poriotonnak lagunui, zaite on-Gõykar lok Gõyam yevn ravunk sodtat, dekunuch atam Taleigao zhaddam peddam kapun ani xetam porian purovn vhodd-vhodd imaroteo yeunk lagleat, ani eke bhaxen hea ganvchi sobitay komi zait gelea. Punn adhunik nodren pollelear zaitem sudharopui zalam. Hea ganvcho amdar Babush Monseratte, zorui tannem aplea ghora sorv bhonvtonnim vhoddli vonot bandlea torui tachem kalliz gorib dublleam thaim udar, to tankam ful na pakli dita. Ek torecho ‘modern day’ Robinhood koso. Sodeak ganvchi ani amdarachi gozal thoinch asum, atam hanv Taleigaoche igorjevoir tumkam thoddi mahiti ditam. Sant Minguel-ak bhettoiloli hi igorz Dominican

Padrimni 1554 vorsa ubharli, don xekdde voir ti tannim choloili ani magir 1776 vorsa thavn Diocesan sonvsthechea hatan ti aili. He Igorje khala chear kopelam yetat. Ruzai Saibinnichem kopel Karanzalem, zoim niwasi kopelaum asa, dusrem asa tem Devache Maiek bhettoilolem kopel Cabo Raj Niwasant. Tisrem kopel Odxelant Lourds Saibinnichem ani thoim Saleisan Padri asat ani chovtem Perpet Sucorichem kopel Dona Paula. Dusrea firgozam sarkeo heavui igorjent veg-veglleo sonvstha asat. Zoxe porim Firgoz Gonvllik Sobha, Legiao Marie, veg-veglleo Confraria ani Igorjechi Fabric Somithi. Hea ganvant ‘sister’-incheo sonvstha asat. Fransiscan Hospitailer Sisters, Franciscan Missionaries of Mary, Mariecheo dhuvo goribancho adhar (F.M.A) ani Peace Heaven (toklen sarke nasloleank) dovrunk zago. Padri Conceicao, zoim zoim veta thoim thoim milagreoch koxeo korta. Igorjent firgozkarancho ankddo vaddta tea xivay poisul’lei bhavarti yeunk lagta. Tachi magnnem korpachi pod’dot vegllich. Bhov kholayen niyall kelea uprant magnneantlean ani bojon korun hajir asloleank tore toreche piddentlean pekovnni mellta. Tache xikovnn diupi Bro. Deogino, Bro. Mario ani

tache sangati magnnem ani bojon korun hajir asloleank magnneanchi dixea dakhovpant sarke tizleat. Hea bhavartachea vorsant hangachea magnneacho foll itlo ugtteponnim disun yeta ki torekvar dhormache lok hea Sukrarak hajir zavn magnneant porian bhag gheta. Amkam lhanponnim thavn katolk xikovnn asunui ekadre ami Sant Thomasa sarke dubavot, punn he Hindu-Musolman ani her, thoimchem magnnea vattavoronn polleunuch bodolta ani sudhorta ani chodd xe kallza monachi ani xoririk pekovnni gheun bhavartan ap-aplea ghora portotat. Hem sogllem bhavart-

ponni ghoddonk ani dhormaxim voddun yevpeanchi sonkea vaddunk Padri. Conceicao-ankuch xabaski favo, karann ek-ek panvl marun apunn porxim bariksannin to magnnea rithik boro fuddakar dita ani teach vangdda bakichea goxtteancherui lokx dovorta. Bhavarta ani Devxikovnne vangdda to amchi maim bhas Konknni odik korun Romicho ukol zaunk, toxench adlea Gõyam yevpi retir gorachem bandkam begin zaunk porje koddchean ful na pakli punzavnk barim vavurta. Tech porim anikui orthik mozoth retir ghorak mellchi he nodren tannem “Kor Kantar” ho songit kariokramui ghoddun haddlo. Ani to yesesvi zaunk apunn porxim bhavarteam modem yeun tiketteo khopounk vavurlo. ‘Amcho Avaz’ ani ‘Jivit’, ani Rev porgottnneche vikvi vaddounk Fr. Vavurta. Itlo sogott vavr Padri Conceicao apunn hataltha, Dev taka khoimcho vell ani fursot dita tem Dev ani toch zanna. Udar kallzan ani thokos gheun Devamolleant vavurta dekun Devuch taka rakhta ani sambhallta. Oso sodanch taka bore bholayken ani subham pekovnnechea gunnamni Devan bhorcho. Padri. Conceicao-ak toxem Ta l e i g a o - k a r a n k u i tacheach magnneantlean subam axirvad yeumche, he mhoje anvdde.

St. Joseph Igroz, Sao Jose de Areal hangasor ‘Amcho Avaz’ satolleachem ‘promotion’ kortana ghetlolo fottu. Fottvar dista Fr. Richard Pinheiro, Fr. George Ratos, Fr. Agnel Pinheiro ani Sao Jose de Areal firgojentle firgozkar.


Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:00 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Ostori

4

Ostori khorench mahan! Gurvar bailek HIV aslolem rogot ghatlem Ostori Devachi vichitruch rochnnam hantun dubav na. Mahan dadleam porim ek ostori mahan asum yeta. Ostorechea borea gunnanchi volleri (list) khub lamb asa, toruipunn kaim gunn asa je eke ostorek ‘ideal’ ostori korta. Sonvsarantlea aniek ostoreamni namnnamn zoddlim tanche bhitor kaim gunn asle te oxe asat:-

oddchonneank fuddo korta ti ostori xevottak zoitivont zata.

Hetu (Purpose) Eke ostorechea jivitant jinnecho hetu (purpose) asop khub mhotvachem. Ji ostori aplo hetu sakar korunk pot’tidken vavurta ti zoit melloita. l Surokxa (security) Ek ostori surokxit (secure) asop khub gorjechem. Aichea kallar zaite pavtt ostorechi surokxa vaitt doxer pavloli asa oxem dista. Torui punn ji ostori he poristitin poriant aplim surokxechim bhavnam okondd korta tika somazant respeit ani man mellta. l

Atmvisvas (self-confidence) Ti sodanch khuxal ani apnnakoddem ji yogeatay (ability) asa tichoch vapor korun zoit mellovpi. Ti sodanch apunn ostori mhunnpak gorb dakhoita. l

l

l Promannikponn (Sicerity) Ostori ji promannik asta ani sot ani nit hantun khuxalkay bhogta ti ostori mahan zata.

Bhavnam (Emotions) Sogleankuch bhavnam (emotions) asta. Ostorekui tim asach. Punn ji ostori aplea bhavnnamcher niyontronn (control) dovrun panvlam marta ti ostori yesesvi zata l

l

Svotontay (Indepen-

dence) Ostori dadlea porim svotontr (independent) aspak zai. Punn zaite pavtt ostorechi svotontray damun dovorloli asta. Ji ostori aple svotontrayecho hok’kan vapor korta ti namnnam zoddta. Sosnnikay (Patience) Sosnnikay (patience) ho ostorecho ek boreantlo boro gunn. Ji ostori sosnnikayen l

Mul’leam (Values) Monisponnachim mul’leam (values) hancho adhar gheun jivitachi tanch marop khub faideachem. Ji ostori monisponnachea mul’leam vorvim sonvsarant boreponn haddta tich ostori porzollta.

Cheddva bhurgeacho zolm zauncho nhoi mhunn eka gurvar bailechea ghovan tika HIV hem duens aslolem rogot injeksanv korun ghatlem. Hi dharunn ghoddnni Cherukumpalli Guntur hangasor ghoddli. Hi duxtt ghoddnni lokanche nodrek aili jedna ti bail tea ghorantli pollon geli ani aplea ganvant pulis thannear vochun tokrar nond keli. Pulisen te bailechea ghovak zachem nanv Mutyla Srinivasa Reddy ani tacho bapuy Venkateswara Reddy ani avoy Indravati Reddy hankam dhorpak pulis dhaddlole. Pulisen ‘Sections 354, 498 (A)’, IPC kaideachim ani ‘Section’ 3 ani 4 PNDT (Pre Natal Diagnostic Techniques) Act lagu kelea. Hi ostori Srinivas Reddy hache koddem 18 mhoine adim kazar zaloli. Kazara uprant rokddech Srinivas ani tache avoy bapuy dotik lagun tika tras ko-

runk lagle. Tiche tras odik vaddle jedna ti gurvar zali kiteak ticho ghov ani ghovacho avoy ani bapuy tankam cheddoch zalolo zai mhunn ticher dobav ghalunk laglim. Bollan te ostorecher ghovan ani tachea avoy bapayn ‘ultrasound scan’ korun ghetlo. Hea ‘test’ak lagon te ostorechea kusveant cheddum asa mhunn dakholl zalem. Tea uprant tichea ghovan tika anik ek dusrea

‘clinic’-an vheli jem ‘clinic’ tanchea soireachem – Krishna Reddy-chem asa zoim tika ‘HIV infected’ rogot ghatlem mhunn arop asa. “Tannim mud’dom ‘HIV infected’ rogot mhoje kuddint ghatlam tem mhaka ani mhojea zolmotolea cheddvak marche khatir� oxem te ostoren sanglem. He dharunn kornnechi veginuch chovkoxi korunk pulisek orixtt odhikareamni nirdex dila.

Malala poilech pavtt lokam samkar uloup kortolem LONDON: Malala Yousafzai, poilech pavtt New York hanga aplea 16vea zolmdisa lokam samkar uloup kortolem, mhunn Britain-che adle prodhan montri Gordon Brown-chea kocherin jahir kelem. United Nations-achea kariavollin tem Julayache 12ver uloup kortolem mhunn, ‘UN Special Envoy for Global Education’ Gordon Brown-an sanglem. Gelea vorsa Otubrachea 9 tarker Pakistan-achea Swat Valley-n Malala-k ‘point-blank range’-ar Talibanchea eka vangddean gulli (bullet) marloli. Tachea uprant taka Britain-ak tachea mathear zalolea ghayachi ‘surgery’ korunk vhoronk ailolem, ani purayponnim borem zatoch, gelea mhoineank thavn England-ak Birmingham hanga tem iskolak portun vochonk laglem. “Sonvsarbhor cheddvanchea xikxonnank Malala ek prernna ani marg dakhoinnar,� mhunn Brown hannem sanglem. Malala, cheddvank xik-

pacho odhikar mellpachea mohimechem sonvsarant chin’n zalam, ani toxench hea vorsachea ‘Nobel Peace Prize’-ak tachi nemnnuk zalea. Tachea poileach ulovopak sumar 4,000 tornatte dorxok mhunn aspachi xokeotay asa. Tannen svota boroiloli tachea jinnechi kanni hea vorsa chhapun yevpachi xokeotay asa, zachea udexim taka sumar 3 ‘million dollars’ melltole mhunn aikonk ailam

Thoddim bhurgim aslear ostoren chodd kall jiyeum yeta Ostoreo lamb ani barik zata ani teo odik kall sonvsarant jiyeta jedna tankam thoddim bhurgim asta oxem ‘Health Care and Nutrition’ hache vixim kelolea eka obheasant (study) mhunttlam. Ho obheas zo Gambia hangasor kheddea ganvant jiyeta tancher Durhan University hannim kelolo. Hea ob-

l Avoy, bail, bhoinn, ixtt ‌ Ostori aplea jivitant torekvar ‘roles’ korta. Ti avoy zaun bhurgeank zolm dita. Ek bhoinn zavn ghorabeant sobay haddta. Ek bail zavn novo ghorabo ghoddta. Ek ixtt zavn sorvbonvtim khuxalkay ximpddaita. Ostori khorench mahan!

heasachea soda pormonnem jea ostoreank thoddim bhurgim asta teo ostoreo chodd kall jiyeta ani teach borobor lamb ani barik asta. Hi mahiti ‘Current Biology’ hea potracher porgott zalea ani tacho sombond ak’ko sonvsar bhor ostoreank asa. Hi ji ‘study’ porgott kelea ti purnn korpak 55 vorsam ghetlolim asat. Dusrea

utramni 1956 vorsa hi ‘study’ suru keloli ticho nikall 2010 vorsa dilolo asa. Hi ‘study’ kortana hozaramni kheddea ganvantlea ostoreancher obhesa zala. Heo soglleo ostoreo ‘West Kiang Gambia’ hangasorleo asa. Hea kalla modem thoimsorlea ostoremni zaito bodol dekhlolo asa zoxe porim khub

bhurgim mortalim tim thoddim zavop. Tech porim sod korpeamni ostoreanche unchayecher ani voznacher-ui bhor ghatloli. ‘Analysis’ kelea uprant oxem kollon ailem ki jea ostoreank thoddim bhurgim aslim/asa teo ostoreo chodd kall jiyeta ani tech porim heram poros lamb ani barik zata.

Padriponnacho Rupea Utsov

Pri James hachem Jezuchea molleant karya

Fr. James Torres e Silva chovgam modlo somplolo Protasio Jose Maria Torres e Silva ani Maria Piedade Torres Silva hancho ek put zavn asa. To Raia Gþy hangasor zolmolo. St. Thereza’s Convent Raia hea iskolant tannem survatechem xikop kelem

ani 13 vorsanche pirayer to Saligao siminarint bhitor sorlo. 4 May 1988 hea disa tannem ‘Our Lady of Snows Church’ Raia hangasor padriponnachi makhnni ghetli. Aplea padriponnachea jivitant tannem zaite GĂľy-

Aquem firgojent novi igroz bandpak tannem fuddakar ghetlo ani teach borobor ek ximiterui bandli ji ximiter ek ‘model’ ximiter zavn asa oxem mhunnpak koslich horkot na. Aquem firgoz Moddganv vattaran ek fulti firgoz zavn asa jicho pormoll Fr. James Torres e Silva hannem GĂľy bhor ximpddaila. Agost 2010-nt Fr. James Torres e Silva haka Aquemche firgojent dhaddlo to dis thavn sogllea firgozkarank Fr. James Torres e Silva ek udorgoti monacho ani novea-novea yevzonneancho monis asa mhunn dislem. To dusreamni dilolim suchnnam mandun ghevn fuddem tanch marpak bhes boro zanna. Tachem fuddariponn ani

chea firgozamni folladik vavr kelo zoxe porim Cuncolim, Verna, Saligao Seminary ani Santa Cruz. Halinch Fr. James Torres e Silva hannem Aquem Moddgonvchi ‘St. Sebastiao

karbar cholovpache gunn khorench ek vhodd thakot zavn asa firgojen Devbhokti vavr umedin ani mogan korpak . To soglleancheach mogacho, kiteak tannem sogllea firgozkaram kodde aplo sombond mogan rakhun dovorlolo asa. Fr. James-an he firgojen Devbhoktichi kranti ghoddovn haddli, novim novim sudharonnam kelim ani firgojechea karbaran ek novi dixa haddli. Khorench thoddeach kalla modem tannem kelolo vavr khub moladik ani folladik asa. Tacho chodd mhotvacho gunn mhunttlear peleachi seva korop, odik korun gorib ani konn nasloleanchi. Hinch mul’leam (values) tannem firgojentlea bhurgeanchea

Church’ hantun aplea jivitachim 50 vorsam somorombhlim. Jea jea firgozamni to gelo thoim tannem somajik tosoch dhormik vavr korun borem nanv zoddlem.

kallzamni kirlaileam. Khoimcheai vellar tachea ‘room’-ant gelear sodanch dhinvaxi firgozkar, lagxile toxe poixile, taka bhett diunk ani tache upkar attovnk ailole dista. Zaite pavtt jem kitem khorench mahan asta punn ogeponnan ghoddta tem sodanch probhavit ani folladik zata. Fr. James haka bhonvop (traveling), vachop, dekhave pollovop (site seeing) hem khub avoddta. 4 May 2013 hea disa Fr. James Torres e Silva aplea padriponnacho rupea utsov somorombhtana ami tache khuxalkayen bhagidar zata ani Sorvespora Devan tacher aplim upott besanvam ghatlea puro mhunn prarthonam kortam. Mogall Pri. James Torres

e Silva, ami kallzan thavn tuka dhinvastam ani ami tuka khatri ditam ki tujea borea vavran ami sodanch tujea fattlean astoleanv. Sorvespor Dev sodanch tuje sovem asum ani Jezuchea molleant umedin vavrunk Devan tuka lamb auk diunk. Zoim zoim tum vetai thoim thoim Sorvespora Devachi kurpa tujer asum ani tujea padriponnachea karyan tuka Tannem margdorxonn diunk ani tuji rakhonn korunk ami Sorpodvedara Devak prarthonam kortam. Porbim tuka Fr. James Torres e Silva ani Dhonia Devacho axirvad tujer sodanch poddum. Paixao M. Pereira ‘Editor in Chief’, ‘Rakhnno Bhoddvo’ masik.


Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:10 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Festam Porbo

5

Santa Cruz-che Firgozent Povitr Khursachi porob Minino Mario Araujo Santa Cruz, GĂľy Somiachea Khursak nomoskar korunk sogleam Kristamvank obhiman ani hea Povitr Khursak nomoskar korunk, SANTA CRUZ, [KALAFURCHI] firgoz, purvozanim kherit ponnim vinchun kadlea. 16vea xekdeache survatek, zedna poilech paut Kristi bhavart stappunk Santa Cruz gavant Dev mondir bandhunk purvozanchi i yezonn zali, Povitr Khuris(Sant Cruz) tanche dhoronn zalem. To khall tem aiz porian Santa Cruzachi firgozkaram, vhodda dobajean aplea patronachi, Povitr Kursachi porob somorombtat. Khorem

mhuntlear, Sevadhormik ithiasant (Liturgical Calenderam pormonem), fokot Zoitivont Khuris-achi porob melltat, zi Setembrache 14ver manoitat.

vepari –dondekar apleo mirsango, kande, losun, jirem-mirem, kotmir ani sabar torecho masalo, Mayacho muino kazaram-lognacho khal dekhun, Bicholim, Pednem than modkyo, tambem-pitulchim aidonam.. Divar than kajem-laddu ani chonnem bhorpur mand gallun aple giraikakoden vantponna korun porian, bhorpur komaitalem‌ ani khuxeal ap-aplea ghora portotalem. Hem vattavoron atam bodol’lam ani Goychea vepareanche boldek soglle Goyam baile vepari distat. Ani Pavsachea purumentachea navan, vikrek astaleo team vostum boldek chodd xeo nespachem kopdeam

Photos: Luis Gomes

Punn Kalafurcheam purvozanim, somazik ani dhormik kharannam motv dhiun ‘Purumentachem fest’ mhun pacharun, hi porob dhor vorsa Mayache

3rer vo tea uprantlea airtarak somormbchi porampora swikarlea ( Aumdhumche vorsak 5ver Mayache). Ijorgent zaum ijorge bair, he porbek kherit mann divnk, sogllim figrozkaram Iadnikam borobor gongonnan vaur kortat. Dev bhoktin, Padrvigar Alexandre Pereira-achea mhukelponna khal, tachea sagata Padrkur Santana De Souza ani Leenoy Dias, hi porob bhavartachi ani orthabhorit zaunk barim tokos gheun vavurtat. Tea bhair Firgojen vavurtoleam Padri Luis Gomes and Padri Noel De souza –anchoi bhorpur att, bott, nett urba pattimbho melltat. Novenanim provonchonam atvech toren mandun adleat. Padrim borobor ghireosti sangat dhitat ani porbecho mhukel hetu chaltea jivitant koxo vapud korche tacher odik bhor galtat. Bhavartachem voros aslolean dhor Kristi bhava-bhoinanim koxim aplem jivit fokot JEZU jiyelolem tem jivit apnaumchem mhun fi-

grozkaranchea monnan rigoitat. Porbe somoyar, Goykarachi sonvoi mhuntlear, kha-piye, mouza mar. Punn kitli-I mouza marli thor, ti puri zaunchinam, nam tor festadis ek Tiatr. Porbechi umed fokot tiatran somponam, Igorje sorbhounvtim ailoli ferr odik nett ditat. Toram toranchem mand, ek sattolem odik jinsanvar vostum lokak sokall -sanje apleo gorjecheo vostu ‘ purument’ korunk soeg ditat. Adlea khallar he porbek fokot Kalvim, Aldona, Mapusa, Banastari, , ani herr amcheam khudd Goyche

Batim asle. Dominican padrinim Goyant Kristi dhormachi bhuyad ghatli tedna, tannim Velha Goa Ruzai Saibinichi ijorz bandli. Morombim-nt St Barbarachi Igorz , ani St Mingelachi Igorz Taleigao ghavant bhandun zatoch, Kalafurchi igorz bandunk suru kheli. Oxem mhontat ki, Putugalachea Razan, D. Joao III, hi Santa Cruz igorz bandunk zaitich umed dhakoili ani arthik moddot porian keli mhun. Continued on page 7

Madhuraj K. Narayan

GOLDEN CLASSICAL BAKERY

Specialist for all kind of Wedding cakes & Birthday cakes SANTA CRUZ: Opp. Church, Goa. Mob.: 9673109633 MERCES: Shop No.1, Vollan Engrove, St. Caitan, Goa

mand, Mumbai, Belgaum , Bengaluru than Goyam bhaile vepari chod disti poddtat ani tache vepar ghevunk zaitim bhailamchedvam, ghanvchim ani ghanvam bailim fantea parar tem ratr meren ferient miroulolim distat. Bai Teresa Albuquerque, (Kalafurcho Put, fanki Frank Moraes-achi bhoin) aplea khas pustokan ‘Santa Cruz – Profile of a village in Goa’ oxi mhonta: Tiswadik tis ghanv asle ani tantunt, promanikponnan vostale te ghanv Neura-O- grande, Ganssim, Ella, Azossim, Kalafura, Morombim-Ogrande, Carambolim ani

.:D9:?8

2 colour

2== E96 '2C:D9:@?6CD @7

cruz

! ! " # " # $ % & $ % & ( '' ( ## % # % # # # )

* + ' , * -. * + ' , * -.

5


Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:01 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Vicharkhonn

Dorjevont Xikxonn

Manestanchim utram Zannem jivitan chuki korunk na tannem kitench novem sodhun kaddunk na - Samuel Smiles

AMCHEM MOT

CBI ani Rajki Dobav

‘Colgate’ ghottallo hache viximcho ‘report’ Central Bureau of Investigations (CBI) odhikareamni kaidea montreachea ‘office’-ak mhunnchem sorkarak dakhoilo mhunn virodhi pokxamni CBI ani sorkarachi motti ttika keli. Itlench nhoi, hi kes ‘Supreme Court’-an pavlea uprant ‘Supreme Court’-achea nitidaramni sunnavnnechea (hearing) vellar je ‘comment’ kele tantun sorkarachi ani CBI-chi khor ttika zali. CBI sorkarachea chopkeantli sutton svotontr aspak zai mhunn ‘Supreme Court’-an mhunttlem. CBI-che vagnnukecher nodor marlear hem oxem atanch ghoddonk na, punn adim thavn toxench ghoddot ailam punn itle khorayen neyailoyen (judiciary) kednanch sorkarak thomnne marunk na. Jedna rajki fuddaream sombondit CBI chovkoxi korta tedna sodanch CBI-cher oxe arop arop zaleat punn poilech pavtt ‘Supreme Court’an tacher gorbirtayen vichar kela oxem disun yeta. Jea kallar ‘Bofors’ gottallo zalo ani tantun tednacho prodhan montri somplolo Rajiv Gandhi misoll asa mhunn arop zalo tednam-i CBI Rajiv Gandhi-k favor korta mhunnpache arop aikonk aile. CBI sorkarachea dobavan kam’ korta mhunn ttika zali. Rajiv Gandhik tea gottaleantlo mekllo dovrunk sodhta mhunn tea kallailea ani aichea-i virodhi pokxamni boball kelo. P.V. Narsima Rao hacher jedna ‘JMM bribery’ gottalleacho arop zalo tednam-i virodi pokxamni CBI-k Kongres pokxachea kumpasar nachta mhunn ttika korunk lagle. P. V. Narsima Rao tea vellar Bharatacho Prodhan Montri also. L.K. Advani BJP-cho fuddari, Babri Masjid moddlam haka lagon he kexichi CBI chovkoxi zali tednam-i toxench ghoddlem. Advani ‘Dy. Prime Minister’ zalo ani virodi pokxan mhunttlear Kongres pokxan sorkar CBI-cher dobav haddlo mhun arop kelo. Advanik tea aropantlo mekllo kelo. Halinchea kallar CBI Uttar Pradesh-chi adli mukhel montri Mayawati hicher chovkoxi korta zalear Mulayam Singh Yadav zo Somajvadi pokxacho fuddari asa tacherui CBI-chi chovkoxi chalu asa. Mayawatin mhunttlam CBI-cho goirvapor kela tachi apunn bolli (victim) zalam mhunn. Kongres pokx zaum vo BJP pokx zaum, jedna te sorkaran asta tednam aplea virodokank (opponents) lisanv xikonk te CBI hicho goirvapor korta. Mulayam Singh Yadav zannem halinch UPA sorkarak tendo dilolo to fattim ghetla, tannem mhunttlam “Konnennuch Kongres-a lagim zhuzonk zaina, kiteak konnuch zhuzonk fuddem sorlo zalear tachea fattlean rokddich CBI-k soddta. Khoreponnim niyall kelear CBI hi sonvstha svotontr asa mhunnta ti fott zavn asa. Rajki opradeank (criminals) khast favo zatoli zalear ani ‘aam admik’ nit melltoli zalear CBI kendr sorkarachea chopkeantli suttonkuch zai ani ti svotontr aspachi taktichi goroz uprasle. Tea khatir probhavit Lokpal haddchem mhunn ji fattim Anna Hazare-chi chollvoll zali ani CBI hika svotontr dovorchi mhunn koddok magnni keli ti magnni sogllea des fuddareamni magir te Kongres pokxache zaum vo BJP-che zaum vo anik khoimcheai dusrea pokxache zaun,tabortob mandun ghevpachi goroz asa. Tannim soglleamni ekttaim yeun ek-motan CBI-k sorkarachea chopkeantli soddounk proitn korche poddtole. Toxem kelearuch ‘influential’ fuddareank kheast favo zatoli ani hea desant nit mhunttloli asa mhunn ‘Aam Admi’-k thavem zatolem.

Msgr. Dalgado hachea ugddasak Mayachi 8 tari mhunttlear Msgr Sebastiao Rudolfo Dalgado hancho zolm dis. Ho mhan Goykar 8 Mai, 1855 vorsa Assagao, Bardez hangasor zolomolo. Bhurgeaponnar ek boreantlo boro xikpi. Mhapxeant mullavem xikxonn ghetlem ani Raiturche seminarint padriponnachem xikop korunk ghelo. 1881 vorsa to padri zalo. Dalgado Konknni Akademi he sonsthek hea Goychea mahan putachem nanv dilam. Aiz fokt Dalgado Konknni Akademi asa mhunn Msgr. Dalgado hachem nanv amchea monamni jivem asa mhunttlear fott zanvchina. Msgr. Dalgado ek bhasancho zannkar aslo. Choddan chodd bhaso xikpak jeo sondheo mell’lleo teo tannem soddleonant. Tachem xikxonn Portugez bhaxent zalolem punn to Marathi, Sanskrit ani Kan’nad heo Bharoti bhaso xiklo. Inglez bhaxechoi to zannkar zalo. Portugal-ant aslo tednam tannem Arabic, Persian ani German bhasanchem xikxonn kelem. Roma-k fuddlem xikop korunk ghelolo tednam thoim to Greek, Hebrew, Latin, Francez, Italian ani Spanish bhaso xiklo. To heo veg-vegleo bhaso xikche xivay tannem tancho kholayen obheas kelo ani tea bhasam bhitor aslole vegllochar sodhun kaddle. Ho aplo vhodda mhotvacho sod (research) tannem ontor’raxttiya mollar manddlo ani sonvsarantlea vhodd vhodd zannkaramni Mgsr. Dalgadak chepem kaddlem. Azun poryant he kuveticho monis amchea Goyant zolmonkna mhunttlear fott zanvchina. Konknni bhas tachi avoy-bhas asli. Konknni bhaxecho vhodd bhokt to. Konknni bhaxe khatir tannem vhodd karya kelam. Tannem Konknni bhaxent borounk na zait punn Konknni bhaxe vixim tannem dusrea bhasamni mhotvachi borpavoll kelea. Dekhik; (1) Konkani-Portuguese Dictionary. (2) Glossario Luso-Asiatico (3) Influencia do Vocabulario Portuguese en Linguas Asiaticas” (4) Florilegio dos Proverbios Concanis”, adi.. Hea sod vavra vorvim tannem adhunik Konknni bhaxeche udorgotichi bunhead ghatli ani tea khatir Konknni sonvsarant taka vhoddantlo vhodd man’ favo zaunk zai aslo. Hea tachea moladik vavrak lagon Konknni sonvsarant taka poilem sthan mellonk zai aslem punn toxem ghoddonk na kiteak to omkeach vorgantlo naslo dekhun. “Ekuch Lipi, Ekuch Bhas ani Ekuch Somaz” mhunnpi vorgantlo aslo zalear taka amche pondditt Konknnicho Bapuy mhunn khandar marun bhonvtole asle. Tannem don Shobdkox boroile. 1895 tacho poilo Konkani-Portugez shobdkox zachi soglli borpavoll Romi lipint asli. Tea uprant 1905 vorsa tannem Portugez-Konkani ho dusro shobdkox toyar kelo ani tednaim tannem Romi lipich vaporli. Tea kallar Devnagori okxaram naslim mhunnonk zaina. Tednam tannem Devnagori lipi kiteak vaporli na kai? Mgsr. Dalgado hannem Konknni bhaxek Devnagori lipi yog’gya asa mhuntlam zait. Punn hem tachem nivedhan kitlim vorsam adim kelolem? Oglle unnem 100 vorsam adhim zaum yeta. Ani tea vellar jednam tannem tem nivedhan kelem tednam tannem aplea shobdkoxant poryant Konknni bhas Romi lipint boroili. Kiteak kai? Mgsr. Dalgado hannem Konknni bhaxek ekuch lipi aschi mhunttlolem hanvem khoinchoruch aikonk na nhoi mhunn vachunk na. Aplea shobdkoxamni Devnagori okxoranchi sovlot astana poriant Romi lipi okxorancho upeog kela. Hantun kitem provar zata kai? Mayache 8ver tachea 158vea zolm-disa nimtan Mgsr. Dalgado hacho ugdas kortana hanv itlench mhunnttanv ki Konknni lokamni hea vhodd Konknni zannkarak motti onit kelea ani aplea svarthak lagon taka favo tem sthan diunk na. Hea Konknni zannkarak favo tem sthan mellolun gheunk niz Gõykaranchem ani odhik korun Konknni mogyamchem kortovea zaun asa.

irene P Cardozo

Onnubhovi Lekhok Xikxonn hea xobdak, vegllea vegllea mon’xanchea motam pormonnem veglle veglle orth asat. Zoxe porim Francis Bacon mhuntta, ‘Knowledge itself is power’. ‘Zannvay melloili zalear podvi melloili’ Andre Ade mhuntta, ‘Education is freedom’ mhunnchem ‘Xikxonn mhunttlear meklleponn’. Spencer mhuntta, ‘Education has for its object the formation of character’ vo ‘Xikxonnacho hetu zaun asa mon’xachea charitrak akarnni divop’. Ami zor Gõyant nodor marun polloilear mullavea xikxonnachea mollar amkam don veglle dekhave pollounk mellta. Eka vordan kheddea ganvamni gorib kuttumbantlim zaitim bhurgim odik

korun cheddvam xallamni vochona, gelim zalear xikxonn purem korina ani thoddim kaim vorsam xiktat punn tanche lagim sarkem vachunk ani borounk poriant ghoddona. Dusrea vordan xharamni, odik korun girest kuttumbantlim bhurgim ‘private’ ani her xallamni vetat. Tancher khub xikpacho ‘pressure’ asta karann tankam lhan pasun borea xallamni proves mellonk zai hem avoy-bapaychem chintop asta. Xallentlem xikop purnn zalea uprant bore kollejint proves mellonk zai. Donuim vordan bhurgeank xikonk anond, meklleponn ani svobhavik ‘curiosity’ asonam. Haka lagon oslem xikxonn amchea bhurgeanchea udorgotik upeogachem kai kitem? Amchim bhurgim kitem xiklolim zai xem tanchea avoy-bapaynk tankam xallek daddtana dista tem atam ami polloum-ia. • Mathear pez ghenastana vachunk, borounk ani thoddem gonnit xikonk zai. • Borem arogya ani nitollsann samballunk xikounk zai.

• Xikpachi itsa sodanch jivi uronk zai. Aplea hatan kitem korpachi ani ghoddoupachi itsa nirmann zaunk zai. • Khellachi avodd asonk zai. • Aplea hatan vaur korpacho mog asunk zai. • Aple kolek ani khella xoktik protsan divpachi itsa asunk zai. • Khuxal ravonk zai. • Aplea kallza-monan des bhokti nirmann korunk zai. • Gorib ani fattim urleleam sovem doyallponn dakhoun aplea lagim asa tem vanttunk zai. Bhurgeamni hem sogllem melloun ghevpak tankam borim xikovpi mellonk zai. Tor xikovpi koxim aschim hem polloum-ia • Xikovpeachea kallzant bhurgeam sovem mog. • Bhurgeank aplea ostongim xikpak adhar diunk itsa. • Aple vixoy purnnponnim xikop ani bhurgeank kollta toxe xikovp. • Protek bhurgeachi goroz ollkop. • Bhurgeank poriavoronn hachi ollokh gheunk xikovp. • Bhurgeanchea monan ani angant khellant ani son-

skrutik kariavollimni ‘interest’ nirmann korop. • Bhurgeam lagchean nitollsan samballun ghevop. • Bhurgeank kotha sangun tankam xikxonnalagim akorxit korop. • Bhurgeanchea avoy-bapay ani palkam lagim sombondh dovorop. • Aplem charitr samballun dovrop ani lokacho man zoddop. Xikpi bhurgeank ani xikovpeank xallent borem vathavoronn zai. Oslem vathavoronn mullavea xallamni koxem nirmann korum yeta tem niyallum-ia. • Lhan bhurgim ekdom’ thoddo vell mon’ lavn xiktat. Tanchem ‘attention span’ ekdom maryadit asa. Tor titleach voktak bhurgeank xikovpachem. • Bhurgeanchem arogya samballpak tankam favo tem jevonn ani ‘tonics’ divop. Tankam khellunk ani veyam (exercise) korunk lavopui gorjechem. • Rongit ‘flash cards’ vaprun bhaxa xikovp. Gonnit xikovpak vostu mezop, manddop ani svotha aplea hatamni vostu korun ani goddoun xikoun

6

bhurgeank xikxonn sompem korop. Kannio sangon bhurgeank umed divop, khuxal korop ani xikpachem vathavoronn toyar korop. Uprant xikop sompem zata. Kanniantlean borim mullyam ‘values’, lok ani tanchi sonskrutay ani poriavoronnachi mahiti, adi dium yeta. ‘Nursery LKG’ ani ‘UKG’ 10 bhurgim eka xikovpeachea tabeant asonk zai. I te IV vorgant 20 te 25 bhurgim eka xikpea khala xikop bhes borem. Xikovpeamni aplea bhurgeank xikonk adhar diunk zata tosle ‘teaching aids’ toyar korun vaprunk zai. Xikpeanchea avoy-bapaynk ani palkank xallent yevkar diun tankam xikpeank mellonk sompemponna diunk zai. Oslem zor vathavoronn iskolamni toyar zalem zalear xikop ani xikovop donnui faideachem ani khuxalkayechem zatolem. Chodd bhurgim xikxonnacho faido kaddtelim ani somazak ani desak khub boreponn yetolem.

Gõychem nanv vibaddinakat

Pandharinath d. LotLikar

Mhalgoddo lekhok

Amchem Gõy tturizomant sonvsarik thollanchea nokaxacher zhollkota hi amkam obhimanachi gozal. Khorem. Tturizom’ ho Gõyantlo mukhel dhondo; hem-i khorem. Punn hea dhondeantlean duddvanchi udorgot kortanam amchea Gõy-chi sonvskrutik vikruti ghoddchi nhoi mhonn zotnay ghevop khub gorjechem zaun asa. He gozali kodden ami fatt korunk upkornam. Tturizom-ak lagun rajyachea orthik vikasak tenko mellta. Lokank rozgar mellta. Oxem zori aslem, torii he toren vikas sadtana hangasorlea poryavoronnak ani sonvskrutayek mar bosot chol’la asot, zalear oslo vikas bilkul faideacho tharcho na. Toxem pollounk gelear, Gõyant yevpi videxi bhonvddekaram khatir tankam favo toxi ravpachi suvidha, bhonvpachi vevostha, tanchi surokxa, ‘security check’, oslea gozalincher chodd bore toren ‘planning’ kelam oxem disun yenam. Des-videxantlea bhonvddekaranchea gordent Gõyant ghuskori korunk sodpi ghatok lokanche pãy addaunk koddok

tozvit keloli asa oxem-i disonam. Amche ‘security’ odhikari tonddar ollkhotat tea borea mon’xank ‘check’ korunk vell vogddaitole, ani onollkhi monis je toddok bhitor ghustat thoim durlokx korit zalear ti kosli surokxa vevostha? Hangam sudharnnam zavop bhov gorjechem. Halim puray mukhamoll lugttan lipoun skuttorin bhonvpachi cheddvamni ‘fashion’ haddlea, ti kednam ani koxi ghat korit tacho nem’ nam. Hacher proxasonnan gombhirponnan vichar kela asum ye oxem disonam. Nagari svatontryo aslem mhonn tem desachea surokxechea add yeunk zaina. Hachem bhan zonn eklea nagarikak asunk favo. Ami somazant ravpi monis. Mhonntoch somazant eka mekank tondd dakhovnuch ami cholpak-bhonvpak zai. Tonddam lipoun nhoi. Khorem tor, lokank tondd dakhoun bhonvpak honr’r asta; ani tondd lipoun bhonvop hantunt bhizuddponn asta. Boro monis, borim kortubam korpi monis konnak bhiyena. Punn vaitt kortubam korpeank dusreank tondd dakhounk bhirant va loz dista. Dekun tankam aplem tondd lipouchem poddta. Guneanvkari provrut’tink tondd lipoun bhonvchem poddta. Borea mon’xak kiteak ti kosli goroz? Dis poddttokuch, tokli thavn pãyam koddem meren kallelo angbhor burkho pangrun xindollkicho dhondo korunk bhonvpi bazarant thoddim cheddvam ani bailam nant. Tanchea Islam’ dhormachea riti pormonnem bailamni burkho ghatla oxem polletoleank dista. Punn burkheam bhitorle monis sogllech Islam’ dhormiyo astat mhonn kon-

nachean sangunk yeta? Borem, hi chal hachea adim Gõyant kednanch ostitvant nasli. Ti okosmat hanga koxi aili? Khoinchean aili? Kiteak aili? Osle chalicho konnui otireki goir-faido gheun mukhar ek dis bhirankull kitem-i ghoddchem nam mu?... Hea gozalincher gombhirponnan vichar kednam korpacho? Koslo-i onorth ghoddtokuch? Kai tachea poilim? “Prevention is better than cure”. Hacho visor amkam poddunk zainam. Konn-ui zor mhonnta asot ki koddok votak lagun tankam tondd dhampchem poddta, zalear itlo temp vorsamni vorsam lokamni koxem kelem tor? Ani ratichem-i kitem vot asta? Oslea onixtt chalincher yednanch allbond haddlona zalear akantvadi ani guneanvkari provrut’tiche monis mukhar kednam, khoim ani koxi bhirankull poristhiti ghoddoun haddit mhonn sangunk zainam. Aik ek gozal sangtam. Poryottonachea nanvan mhonnat, va piknikechea nanvan, Gõy mhollear ek zai toxi mosti mouza korpachi suvat. Oxi atam vochot thoim Gõychi ani Gõykaranchi bodnami zalea. Bhaile tturistt yeun tankam zai toxim dhumxanna ghaltat, koxea koso soro piyetat, udkant vochun buddtat, ‘crimes’ kortat… oslea gozalincher asunk zai toso allabond nam. Oxe toren boslole kodden Gõychem nanv ibddot chol’lam. “Goa mė sob kuchch milta hai, eisa hamnem suna hai!”……Oxe bhaile lok Gõyam bod’dol uloitat. Oslo fajil somoz sogllea kodden patoll’lla. Gõyant jem chol’lam tem thoddem kai mhonn kitem? Gunvlli vokhdanchea dhondeanchim mul-

lam Gõyant ghott zaun, toxench ‘Casinho’-chea nanvan choltolea zugarak lagun kitle tornnatte ibaddot geleat tem vegllem sangunk naka. Mumboi ‘dance-bar’ bond kortokuch thoinche dhondevale ani thoim ‘bar’-amni nachpi cheddvam Gõyant yeun sonvkolim. Europantui heo osleo gozali cholunk xoktat. Karonn thoim kuttumb nanvachi sonvstha asona. Amchea Bharotant kuttumb-sonvstha (family institution) asta. Taka lagun amcho eka-meka lagim sombondh asta. Dekhun amkam eka-mekanchi loz, bhirant, man-murvot, opurbay, asta. Hea pasot ami sarke choltat-vagtat. Aplea sombondhitancho vichar korun choltat. Tednam svoirachar ho Europant cholta mhonn hanga cholonam. Hem ami motint dovrunk zai. Gõyam bhaile lok ap-aplea prantanchi protixtta ani sonvskrutay rakhunk zannant. Punn somazant nixid’dh aslole dhonde te Gõyant haddun zai toso svoirachar korunk sodtat. Karonn tankam Gõy mhollear ‘foreign country in India!’ ‘Passport’ ani ‘Visa’ nastotach Gõy nanvachea pordexant (prodexant nhoi!) yevun zai toxi mouza ani xindollki korchi! Oxi tanchi mokh asta. Dekhun xindollki ani vikruti pasun Gõyak vattaitolo zalear atam hache mukhar ami khub savodh ravop ekdom’ gorjechem. Xindollki, svoirachar, soro, viddi, pan, guttka, ghunvllim-vokdam, bolatkar… oslea torechi vollokh nhoi, tor amchea niz Gõychea sonvskrutayechi vollokh ami tturisttank korun dium-ia. Gõychea su-xikxit tornnatteamno, hi zababdari atam tumcher asa.

chouke ami ghalina, toxich partin bhitor ‘comedy’ ghalina, tumcho dorzo khoimsorui pavom punn amchem sadhlea puro. Amche Gõykar Amerikek, Europak, Gulfak ani bhailea ganvamni asat tankam tiatr pollounk mellona dekun te babdde Gõyam aile mhunttoch ‘time pass’ korpak tiatr pollounk veta, tankam 200 rupiya tikett mhunnchem kainch nhoi. Te kam korta tea ganvamni ek tiatr polloitolo zalear ‘foreign currency’-n hozaramni poixe moddche poddta, dekun tiatrank sodanch ‘houseful’ zata. Amche Konkani tiatr mhunnchem ‘Time pass’ hantun matui dubav na. Tiatrancho dorzo kitem to amchea Kala Akademy-chea ‘competition’-ank dixtti poddta, punn sidadini ghatlear tankam lok zaina, karann tea tiatramni bhag gheupi bhurge nove asta. Hantun anink kaim sudarop zavpachem nam. ‘Comercial director’-anchem tem ‘business’ zaun asa. - Alex Silveira Calangute/Margao

korit 7 vorsam somplea uprant tachi dusrea firgojent boldi zata. Chodd to thoklolo asunui vhoddil dhaddta thoim to veta aplo ‘Missionary’ vavr korunk. Zaite pavtt adlea bhaxen sakistanv, mestre, pedo aiz mellonant dekun padrik ekttoch aplem jivit sarchem poddta. Oxem astana poryant ami zaitea pavtt padrimcher zaitem uloitanv ani tanchim monam dukhoitanv. Amcho Pri. Manuel Fernandes ganvant Chandorcho hanga yevn zaito boro vavr kelo. Hanga Chauri igorjeche zaite proxn asle te suttave kele ani zaiteo boreo vostu keleo. Ximiter, ‘primary school’, ‘parish hall’, adi sogllem aiz to amkam dovrun dusrea firgojent veta. Dusrea firgozamni ‘missionary’ vavr fuddem vhoronk Devan taka bori bholayki diunchi mhunn amchim soglleanchim magnnim. Teach bhaxen amcho yevkar novea padrik, Devan tankam bori bholayki diunk ani 7 vorsam amchea firgojent sarunk Kristi ani on-Kristi bhav bhoinnam modem amchea Novea Pap Saib Francis-achea asrea khal sogllim ekvottan jiyeum mhunn ani goribanchi seva korun Jezucho mog xanti soglleank vanttlear puro mhunn magtam. Natividade de Sa Canacona, Gõy

Xebaski

LOKMOT Tiatracho dorzo ‘Tikettinchi dor vaddli! Dorzo vaddonk naka?’ hea vixoyacher Daniel baban lekh boroilolo to vachlo, ani ho lekh avoddlo. Daniel bab tuka dista amche ‘commercial directors’ asa tankam dorzo mhunnchem kitem tem khobor asa mhunn? Amchea sogllea ‘commercial director’ank TAG je ‘course’ vo ‘workshops’ ghoddun haddta zoxem ‘acting’, ‘scriptwriting’, ‘stage setting’, ‘lighting’, ‘directing’ ‘costumes’, ‘song composing’ taka dhaddpak zai. Amcho Norman bab ani zaite bhurge ‘organ’-acher ‘background music’ ghalta, ho zavn asa amchea tiatrancho dorzo. Daniel Bab ‘commercial’ tiatrancho dorzo kednanch sudhorchona oxem mhaka dista karann amche ‘commercial’ tiatr mhunnchem ‘Time Pass’. Amche Konkani tiatrache ‘audience’ hankam-i dorzo mhunnta tem khobor nam. Lokakui tiatr mhunnchem ‘Time Pass’. Dekun amche ‘commercial directors’ tiatrachi tikett vaddoita punn tiatrancho dorzo sudraupak kobul na. Daniel bab te mhaka ani tuka mhunntole ki tumi tiatr pollounk yevat vo na yevat amkam poddlolem nam. Ponnje, Moddganv, Sanvordem sarkea vosreamni amkam 5 vo 6 ‘shows’ ‘houseful’ zata ami lakamni poixe korun bostam. Tiatrant duets, trios,

Padrimchi bodli Mayachea mhoineank survat zatanch firgozamni vavurtolea padrimchi boldi zavnk survat zata. Ek padri aplea firgozkaramchi mogan seva

‘Herald Publication’ ani Tomazinho Cardozo bab tumkam amchi xebaski kiteak tumi Romi lipi Konknni bhaxentlean ek boreantlem borem satollem porgott kortat mhunn. Tumchea proitnak sogllem yes mellonk. He dakttulem potr tumkam daddpachem karann mhunttlear fattlea Amcho Avaz hachea ankar tumi chhaploli Jessiuca Cox – he donuim hat naslole ostorechi khobr. Khorench amchea somazak ‘inspiration’ diupi ostori ti zaun asa. Donuim hat nason poryant hat-payem aslolea soglleank hi ostori fattim uddoita tem khorench vichitr pun sot asa. Odhik ani odhik osleo ghoddneo tumi chhapun haddunk amchi tumkam vinonti kiteak oslea ghoddnea vorvim dusreank dekh mellta ani sonvsarantlea addmelleancher zhuzonk ‘courage’ mellta. Luis Fernandes Navelim, Gõy Chotray: Amkam zaiteo chitti yetat punn chitti boroinnaranche sarke pot’te (addresses) ani fon numbor asona. Sarko pot’to ani fon nant teo chitti ami porgott korina. Tea khatir chitt daddtana sarko pot’to ani odik korun ‘phone number’ borounk visronaka. Sompadpi

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:01 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Festam Porbo

7

Anthony Pereira Mob.: 9823184031

ConcDecorators eicao

Specialist in: Wedding Decor, Theme Nights, Event Lights, Disco Lights, Confetti, DJ Equipments, Sound, Wedding Decorations, Stage & Dance Floor 1st Bairro, Santa Cruz, Goa. E-mail: sweetsmalldreamz@yahoo.com

Tea khallar tannem VigarGeral, Miguel Vaz ani Viceroy D. Joao e Crasto hamkam hi igorz banddunk tobartob suchnam keli. Oxo khall somptoch, 1547 vorsa igorj toyar zalli ani poilech paut ek vhodd ghantt vazoun, igorjechi dharam ugdun, Somiachea Povitr Khursak nomoskar korunk survat zalli. Igorjechea uzve bazun aslole xidichea dara vhoir, Dominican ordechi khunna, eka paxeanni fatar kantoiloli dista ani Dominican padrichem hat bot assa mhonn tavem zata. Zorui, tea khallar zaite so-

bit sundor igorzo ani covent asle, torui Santa Cruz Igorjek, sorbhonvtim, xetam, madamnim bhorlolim bhatam, band, agor ani yer xrixtti veglich suropai hadtali. Sangtat tea pormonem 1710 vorsa, he igorjek novo akhar dilo. Santa Cruz-chi igroj ani Old Goa aslolem Se Cathedral-che mhukailo bhag (façade) polleunk ekuch distat. Fokot ghantichi torr . Se Cathedralchi ghant uzve bazuk zalear, Santa Cruz Igorjechi ghant dhave bazuk assa. Se Cathedracho fuddo udentek zalear Santa Cruz Igorjecho fuddo dakxinink assa. Santa Cruz Igorjechi khuxik ravon zomnir than lambai pollexi tor, vhoir sorgak tenkta koxi dista. Roma xarant aslolea Zoiticheam arka sarkim, igorjent fudlean bhitor sorunk tin daram assat. Modlem voddlem dhar, kerit nokxenn nettoileam, zancher St. Pedro ani St. Paulo anchi chitram khantoileam. Tea bhair, chear khunnam : don sallkham, khuris, surya ani Judea acho xinv dista. He dhar igorjent boztolea patronak orthabhorit zaunk, Latim bhaxen “NOS AUTEM GLORIARI OPORTET IN CRUCE DNI (Domini Nostri), oxim utram assa. Zancho Konkani onkar, “Mhaka zalear, vhoddvikechem karonn ekuch: Jezu Krist amcho Somi khursar melo‌â€?. Him utram Povitr Pustokant, St. Paulun Galasiekarank boroilole chitin melltat. ( Gal 6:14) Hea dharvoteantlean proves korun, zaite ghireosti xanti somadhan apnaitam. Bhitor sortoch, dhave bhazuk, Portugalak than adloli Fatima Saibinicho altar dista ani Uzve bhazuk bavtismachi zor meltat. Zorui atamchea kallar hi zor vapdinant, pun fuddle pilgek, he bautismache zorricho kherit dhormik rit ani orth dhiunk upyogak zatat. Igorjechem Kopel mor Ostomte vatten assa, zuim mhukel altarar ani donui bazunim anik don altar melltat. Modlea altarar, jivea munxea zokachi Jezuchi khursar umkoll’loli marmuri (ivory)chi murti melltat. Hea altarache khaxele ponn mhuntlear, Paskanchea khallar ani kaim sevadhormik riti pormonem, kherit nokxen khantoilolim don lakdachi follam, Jezu umkolltoli murti lipoitat. Hi follam damptoch hea altarachi sobitkai odik vaddtat tem polleunk vichitr distat. Nimanea brestarak ani her somoyar Povitr Sovskaracho nomoskar korunk acho upyog kortat. Vatikan Konsill II- dakleam podotti pormonem, misam lokak fudo korun zaunche khatir, ek lakdacho altar assa, zache fatlean modlea altarar Jezuchi Khursar meloli khudicho dekhavo, dispottim misam bhetoitanam bhavarteanchea monan Kalvar dongrar godlolea Jezuchea khoxttancho ugdas korta ani he Kalafurche igorjent Somiachea Povitr Khursak nomoskar ani mann poilea ani voilea zagear mhun sidd kortat. Modlea altara vhoir tenkxer, dog bhodve ek lugtacho poddo ugdun, khursacho onod fankoita tem nazuk distat. Fuddle tin altar, igorz bandlea tedna than assa ani baroque ritin kantoun bhangaran netoilea, tor donui bazunche altar nove zaun bandlea ani gothic ritin netoilea. Altaramcher, bharim Saibinnicheo murteo dista, toxeoch St. Anton, St. Barbara, St. Francis, St. Sebastiao, St. Gonsalo, St. Anna acheo murti dista. Imaculada Conceicao acho Dogmacho bhangara utsav somorpunk, 80 cms lamb Saibinn ichi murti altaracher ubharlea. Anik-ek motvachi gozal mhontlear, adlea kallar, ek atvich rit asli, sant bhogt jhe morun sorgachem raj bhogtat, tankam Communidade zonn vantaleat. zorui meloleam ghanvkarank te mello nasle. Hi rit poilech pavtt Kalaporche communadin aple uxearkaen fiskoitli ani dusream communadink ek dekhik nommuno zalo. 1997 vorsa, Kalfurcheam firgorzkaranim, 450 vorsamcho Utsova dobazo vhodda manan Fr. Avinash Rebelo aschea mhukellponna khall manoilo. Uprant, Fr. Saude Perreira-an zobabdhari gheun sogleam Kala-

furcheam figrozkaranim apli ful-na pakli dhiun sumar 80 lak ekhtaim korun bhailo bhitorlo vaur korun igorjek ek novem sundhor rup dilem. Soggle patle ani atamche padr vigar ani padr kuranim firgozkaramchea kallzant igorjecho mog rigoila ani he imarotik polletoch sidd zata. Kalfurche firgojent Somudaiyo nettan cholltat. Ani hachi govaiki mhuntlear, Dor sonvnara, mandloleam pormonem vandeantlleo somudayo ekthaim yeun hea Dev mondirachi safai- suffai korun nitoll dovorta. Hi baili nitollkaye borobor atmik nitollkai vorvim khuxalponn bhalgita. Hem khuxakponn polleunk ani bhogunk hea Povitr Khursache porbek Santa Cruz-chi firgorzkaram, Somiachea Khursak nomoskar korunk, khuxe monan, sogle Goyche Povitr Sobhek amontrit kortat.

Padr Vigaracho Sondex

Santa Cruz firgojek, Maiacho mhoinno kerit dhobajecho. Mai-ache 5 tarker amchea Askari Povitr Khursachi Porob. Porbe somoiar, zo gunn ami mona kallzan onbhounk axetanv to mhollear, Povitr Khursa bhonvtim sohobhageliponnan bhavartan jieunk. Ho sohobhageliponnacho gunn jieunk mukhi kaido vo goroz asa ti mhollear eka mon’xan dusrea mon’x-

eak monan lekhcho ani dusreachea gunnachi ollokhun ghevchi. Osle buniadicher eke firgozjechem jivit vaddounk ek agvodd pun teach barabor kuxalkaecho vaur. Hoch mhozo ani mhojea barobor asloleam padri bhavancho anvddo. Somestank ek ununit amchea askari Povitr Khursachi porob anvddetanam, amcho sohobhageliponacho ghunn folladik zaunk, bhorpur Devachi kurpa, denim ani axirvad magtam, Pe. Alexandre Perreira Firgojentle Padri Fr. Alexandre Perreira, Parish Priest Fr. Santana D’Souza, Asst Parish Priest Fr. Leenoy Dias, Asst Parish Priest Fr. Luis Gomes, Resident Priest Fr. Noel Da Costa, Resident Priest


Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:01 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Des pordes

Sarabjit Singh Lahore-ant ontorlo Pakistan meloli kudd Bharatant dhaddunk toyar LAHORE:Sarabjit Singh nanvacho Bharati nagrik, zo gelim 22 vorsam ‘terrorist’-achea aropa khala Pakistanache bondkhonnint aslo,to gelea Budhvara sokallim Lahore-chea hospitalant ontorlo.Punjab rajvantlo Sarabjit Bharat-Pakistanche xime lagsar aslolea xetant bhonvddi kortana, chukon Bharatachi xim ollanddun Pakistache xime bhitor pavlo.Tea vellar 1990 vorsa eka bomb hol’leant taka gunenvkar mhonn tharavn Pakistanche niti sobhen taka faxichi kheast formailoli.Hi faxichi kheast rod’d korchi mhonn Sarabjitachim ghorchim Bharat ani Pakistanachea sorkara kodde magnni kortalim, punn tanche magnnek zoit mellonk na. 49 vorsam pirayecho Sarabjit

zo Pakistanche bondkhonnint kheast bhogtalo, taka fattlea Sukrara te bondkhonnintlea vangddi koideamni itte (bricks) ani loknnache kuddke gheun khupuch mar ghatlolo.Hea marak lagon Sarabjit hache puray kuddik ani mendvak (brain) khupuch dukhapot zaloli.Taka Lahore-chea

hospitalant bhorti kelolo tea vellar, thoim hajir aslolea dotoramni Sabarjit hacho jiv salvar zaupak khupuch kotthin oxem sanglolem.Tech porim to sintida bhair (coma) gelole sthitint aslo.To Budhvar sokallchea adesa 12.45 vaztam somplo mhonnpachem tea hospitalantlea dotoramni jahir kelem. Sarabjitachea mornnacher aplem dukh porgott kortana, Bharatacho Prodhan Montri Dr.Manmohan Singh hannem, “Monisponnachim totvam bhair marun, Bharatichim ani Sarabjitache familichim magnnim Pakistanan kan bherear kelim.Pakistanan hem monisponna bhailem kortub adharlem,” oxem mhonnllem.

14 ve Lok Sobhecho vavr komi voramcho zatolo? Chalu asloli 14vi lok sobha, jika 4 vorsam bhoron anik ekuch voros urlam, ti Bharotachea itihasant soglleam von thoddo kall bhasabhas keloli lok sobha asa oxem nond zatolem mhunn lok sobhechi ‘statistics’ dakholl korta. He ‘statistics’-e pormonnem azun poriant mhunttlear 4 vorsanchea kallant fokot 1157 voram bhasabhas kelea. Dusrea utramni zaito kall bhasabhas korinastana ogddaila. ‘Statistics’ sangta tea pormonnem jea lok sobhamni 5 vorsancho kall purnn kela tantun azun poriant 14vi lok sobha sogllea von thoddim voram bhasabhas korun poile suvater urta. Ti lok sobha 5 vorsam fokot 1737 bosleli. Chalu asloli lok sobha 4 vorsam 1157 vorank boslea mhunnchem urlolea eka vorsa oglle unneo 600 vorank boschem (sittings) poddttolem. Tem zavpachi xokeata na te khatir he 15ve lok sobhen sogllea von komi voram bhasabhas keli mhunn urtoli. 9vi, 11vi ani 12vea lok

sobhanim 1737 voram poros thoddim voram vavr kela punn heo soglleo lok sobha 5 vorsancho ‘term’ zaunche adinch somploleo asa. 9ve lok sobhent 754 voram ji donuch vorsam bhitor somploli. 11vi lok sobha 814 voram ani 12vi lok sobha 575 voram kamkaz zalolo. Atamche lok sobhen thoddim voram karia korpachem karann mhunttlear bogor bogor lok sobhen uchambollay zata ani lok sobha bogor bogor strogit (suspend) keloli ami polletanv. Lok sobhent khasdar odik korun virodi pokxache khasdar uchamboll zavpachem karonn mhunttlear je anek ghottalle kendr sorkara lagchean ghoddleat te zoxe porim ‘2G’ gottalo, ‘Common

Wealth Games’ ghottallo ani atam ‘Colgate’ ghottallo haka lagon mhunn provar zata. Lok sobha-chea itihasacher nodor marlear 5 vorsanchea kallan jitlim voram vavr kela tantun poili lok sobha (1952 – 57) hi 3784 voram karia kelam. Tisri lok sobha (1962-67) 3732 voram, dusri lok sobha (1957-62) 3652 voram, satvi lok sobha (1980-84) 3324 adi, he porim vavr kelolo asa. Halinchea vorsamni lok sobhechem bosop (sitting) 3000 vorank pavona tem pollovn dukh bhogta. Hacher Kendra sorkaran lokx ghalpak zai ani desachi udorgot bore toren korpak bhasabhas chodd vell korunk khasdarank sondhi diunk zai.

Sarabjitachea ghorcheamni Sarabjitachem moronn zoxem eka martirachem kortat te torechem korchem oxi magnni kendr sorkarak kelea.Sarabjitachi ghorkan, bhoinn Dalbir Kaur ani dogam cheddvam Sarabjitak polleupak khas ‘visa’-cher Pakistanant gelolim tim Brestara sokallim Bharatant portolim.Sarabjit-acher bondkhonnint atak zalea uprant, tacher ilaz korpa taka Bharatant phattouncho oxi magnni Bharat sorkaran keloli. Punn Pakistanan ti aikon ghetli na. Fattlim sabar vorsam Pakistanan Sarabjit ek ‘terrorist’ mhonn jahir kelolem. Lahore hangasor bomb ghatlolo mhonnpachea aropa khala, Pakistan-an

London-che Gõykar Dr. Jack de Sequeira hachi thoknnay korta ‘The International Voice for Romi Konkani – UK’ vo ‘United Kingdom’ hangasor sthaplolo Romi Konknni bhaxecho ontoraxttrik avaz hannim Dr. Jack de Sequeira hacho 98vo zolm dis monoilo. Dr. Jack de Sequeira zaka ‘Opinion Poll’ hacho ‘Bapuy’ mhunnta, tachea fottvak fulam ghalun somplolea Dr. Jack de Sequeira hankam argam vomplim. Sebastiao Gurjao Agacaim ganvcho hannem aplea uloupant Dr. Jack de Sequeira hachi sthuti keli ani sanglem ki tachea proitnank lagon Gõy Maharashtrant vilin zavpachem urlem mhunn. Zori tor Dr. Jack de Sequeira tea kallar naslo zalear Gõychi osmitay nas zatoli asli. Shri. Gurjao hannem Gõychea sorkarak ulo marun Dr. Jack de Sequeira hache vixim iskolachea pustokamni ek doddo (lesson) ghalcho mhunn vinonti keli. Shri. Floriano Fernandes, President ‘International Voice for Romi Konkani-UK’ hannem aplea uloupant aple sonvsthechi bariksannin mahiti dili ani sanglem ki tannem Dr. Jack de Sequeira hacho putlo ubharunk zaite proitn keleat mhunn. Fattlea Kongress sorkaran Dr. Jack de Sequreira hachea putlea vixim kednach hoikar dilona, tea khatir Floriano Fernandes hannem sogllea Gõykarank ulo

Turist ‘hotel’-anchea ‘room’antleo vostu choriek veta? Halinch ek avhal (report) jahir zala tache vorvim turist jedna ‘hotel’-amni ravonk yeta tedna zaite pavtt lhan lhan vostuncheo choreo korta. Tea ‘report’-a pormonnem Italy-che turist lugttacheo vostu chorta khoim zalear India-che turist ‘magazines’ gheun vetat. Ho ‘report’ sangta tea pormonnem 29 disamni he turistanche vagnnuke pormonnem te ‘room’antleo vostu chorun vhorta mhunn dhakoll kelam. Bariksannin mahiti oxi asa:l Hea ‘report’-a pormonnem Denmark thavn yeta te turist sogllea von chodd promannik (honest) asa kiteak fokt 12 ttok’ke thoimsorle turist hat martat khoim. l India-che turist he babtin 27vea zagear urta kiteak 38 ttok’ke turistank ‘books’ ani ‘magazines’ vhorpachi sonvoy asa. l Afrikent chodd korun jevtat teo vostu (cutlery) na zata. China ani

l Sonvsarantle

Honkong-an ghoddyalam nam zata. l Amchea Bharotan odik korun Chenai xarant ‘mugs’ nanch zata khoim. Teach borobor ‘pen’-am ani tuvale-i choriek veta. l Turistank he porim hat marop vo choreo korunk kottin korche khatir Ramada hea ‘hotel’-an aplea

marun sanglem ki Gõykaramni ekvottan ani eka tallean sorkara lagim Dr. Jack Sequeira-cho sorkara torfen ek putlo ubharpachi magnni korunk. Dr. Jack de Sequeira hacho putlo jedna Gõycho sorkar ubartolo tednach ki Dr. Jack de Sequeira zannem Gõy nas zavpachem vattailem, taka ami khoreponnim respeit ani man ditole. Hea boskek je Gõykar ekttaim ailole tanchem oxem mot zalem ki zata zalear Gõykaramni ekvottan yevn raxttriya rajki pokx (National political parties) hankam venchnnukank harovn Gõykarancheach pokxachi Gõyant razvott haddunk zai mhunn ani Gõyank ‘special status’ melloupak proitn korunk zai mhunn. Gõychi khas sonskrutay samballche khatir ‘special status for Goa’ melloun gheunkuch zai ani hem sopon sakar korunk zat, kat, dhorm pollenastana sogllea Gõykaramni ekttaim yevn Gõycho karbar aplea hatamni gheunk zai. Shri. Jose Gomes Velsao-cho, Victor Pereira Quepem-cho, David Gurjao Agacaim-cho, Filipe Barreto Quepem-cho, Antonio Pereira Vasco-cho, Mario Estricio Ponnje-cho, William Dias Santa Cruz-cho ani Bernard Pereira Merces-cho hannim he bhasabhas-ent bhag ghetlo ani aplim motam manddlim.

Musharraf-ak rajkaronnan bhitor sorpacher bondi

Vaitt sonvoyo

35% turist ‘hotel’-an ravta tea ‘room’-antleo kosleo na kosleo vostu gheun vetat. l Bharotantle turist hat marpachea ‘list’-ar tisre suvater asa l Colombia desantle turist hat marpi vagnnuken poile suvater asa. Thoimchea 57% turistamni ‘hotel’-antleo vostu haddleat mhunn mandun ghetlam. l Mexico-ntle turist osleo vaitt kornneo adarpant dusre suvater asa ani thoimchea 40% turistamni tem mandun ghetlam.

1991 vorsa Sarabjit Singh hacher mornnachem formonn marlolem.Hea bomb hol’leant 14 lokak moronn ailolem.Sarabjit hachi bhoinn Dalbir Kaur fattlim sabar vorsam thavn tache suttke pasot vaurtalem.Tichem mhonn’nem zaun aslem, Sarabjit kosloch vaitt hetu ghe nastana Pakistanant gelolo. Ani jea vellar thoim bomb ghalpachi ghoddni ghoddli, tantun Sarajit-acho aspav naslo, tachea nanvacho ul’lekh chukiche vollkhik lagon zala.Dalbir Kaur hinnem gelea satolleant oxem-i mhonnllolem ki, Sarabjitacher bondkhonnint atak zala, to adim ‘plan’ kelolo atak zaun asa, ani Sarabjit hachea jivitak thoim bhirant vo dhoko asa, oxem tinnem Bharat sorkarak kolloilolem.

sogllea vostumcher ‘hotel’-acho ‘logo’ chap’pla khoim. l Osleo lhan lhan choreo fokt ‘middle class’ vorgantle lok korina punn ‘multi millionaire’ porian korta hem sid zalem, jedna ‘Justin Hoffman’ sonvsarantlo ek vhodd ‘millionaire’ hannem apnnem ‘hotel’-achea ‘room’-antle tuvale chorun haddleat mhunn eke T.V mulakhatin sanglem.

ISLAMABAD: Peshawar-chea unchle nitisobhen dilolea adexa vorvim Pakistan-chea adlea ‘military’ fuddari, Pervez Musharraf-chea rajkaronnan bhitor sorpachea yevzonnencher thambo ghalunk ailo. Nitisobhen tacher venchnnukemni bhag gheupacher bondi ghatlea, ani taka Mayachea 11ver zaupi venchnnukanchea tin dis uprant meren ‘judicial custody’-n dovrunk suchoilam. Mayachea 11ver zaupi venchnnukemni tachi ‘All Pakistan Muslim League’ pokx cholounk mhunn chear vorsam uprant Marsachea 24ver, Musharraf Pakistan-ak porto ailo. Chear motdarsonghantlean tannen nondnni potram dorz kelolim, punn chearui motdarsonghamni tim rod’dh kelim. Te bhair, Rawalpindi-ntlea ‘anti-terrorism court’-an Benazir Bhutto-chea khunachea kexik lagon don satolleam pasot ’judicial remand’-ar dhaddla. Fuddli sunavnni Mayaceha 14ver tharailea, ji venchnnuko zatoch tin dis uprant asa. 2007 vorsa Dezembran, Rawalpindi-cea Liaquat Bagh-an venchnnukam pasot ulovop kelea uprant, ‘bomb’ ani hot’tearanchea hol’leant Bhutto-k moronn ailolem. Nitisobhen Febrer 2011-an hea kexichea sombondit Musharraf-achea add arop rochlole, ani teach vorsa Agostan taka aropi mhunn ghoxit kelem. Novembr 2007-an ‘Emergency’ jahir kelea uprant, nitidarak ‘detention’-an dovorlolea kexik lagon Musharraf adinch ‘judicial custody’-n aslo, ani surokxechea karannank lagon taka nitisobhe mukhar haddunk na.

Sonia Gandhi-cher Ramdev Baba-chi ttika Rahul Gandhi kodde mat movall NOVI DIL’LI: Yog guru Ramdev Baba hannem UPA ani Kongres odheokx Sonia Gandhi hiche virudh ek koddok mohim (campaign) suru kelea.”Sonia Gandhi hi Tatka ani Putna hancho odhunik avtar,” oxe torechea utramni Ramdev Baban Sonia Gandhik pacharli. Ramdev Baba hannem dilole eke kherit mulakhatint Narendr Modi hachem bhorpur koutuk kelem.Zalear Sonia ani puray Gandhi ghoranneank samkich dhuvn kaddlim.Modi haka je lok zativadi mhonnttat, tancher Ramdev Baban ttikecho xinvor kelo.”Konn zativadi ani konn zativadi nhoi, hachem promann potr Kongresache mukhel kocherintlean divpant yeta kai? Vo tem Italy-intlean tharaitat?Vo

tem Sonia Gandhi tharayta?” oxea torechea proxnancho tannem xinvor kelo. “Hea desak zata titlo luttun khavop, oxe torecho somzut kaim lokachea monamni zalolo asa.Sonia Gandhi hika Hindus-

tan-Hindustani, Dev-Devta heam sarkhea gozalincher khupuch dves asa.Ti Bharatacho sot’teanas korpak fuddem sorlea.Oslea vicharanche Sonia Gandhik Bharatachea itihasachi kitem khobor asa, hem kitem

amkam sangpak zai?”oso soroll proxn Ramdev Babab kelo.Gandhi ghorannem desacho sot’teanas korpachem ek mull zaun asa.Sot’tea hi ek vikh (poison) zaun asa oxem jem Sonia mhonntta, tem vikh ticheach angant asa, oxem Ramdev Baban aple mulakhotint sanglem. Rahul Gandhi hannem RazaRanni hanchea kallantlean bhair yenvcho.Hindu, Hindutv,Bharat, Bharatv, hacher aslolo dves Rahul Gandhi hannem thamboucho.Lokxayecho goir faido tannem kaddcho nhoi.Apunn jem kitem sangta tem Rahul Gandhi hannem lokxant ghetlem zalear, apunn tacho Ramlila moidanar sotkar kortolom, tech porim apunn taka aplo tenko poryan ditlolo. “Hanv konnakuch ‘un-

touchable’ oso somzona, oxem Ramdev Baban fuddem mhonnllem. Bharatachem fuddariponn choloupa khatir Rahul Gandhi kiteak yogeo na, he vixim sangtana Ramdev Baban sanglem, “Rahul Gandhin aplea angant aslolim bhurgeponnam poilim soddun divpachi goroz asa.Kosleai ghottaleacher vo her kosleai mud’deacher Rahul apunn virodhi pokxant aslolea bhaxen uloita.Sot’ter aslolea pokxa khatir tem oddchonnechem zavpak xokta.Lokak tache koddlean oslea bhaxonnanchi opekxa na, lok taka eke kherit nodrentlean polleta. Khorem mhonnllear, Rahul-an aplo guru bodolpachi goroz asa, oxem Ramdev Baban sanglem.

8 CAMPALAR

Khorench! Desantleo ostoreo surokxit nant Puray Bharat desak aiz apli man khala ghalchi poddlea. Puray Bharat desant aiz kallokh posorla. Apleak dadlo mhonnon gheupak loz dispa sarkheo ghoddnuko hea disamni sompurnn Bharatant ani Gõyant ghoddpacheo chaluch asat. Desantlea veg-vegllea rajyamni 2 tem 9 vorsam piraye modlea cheddvancher nixttur bolatkar korun, tankam jivexim martat STanley Vaz mhonnpacheo khobro dispottim vortoman potrancher chhapun ailoleo vachun angachi lonv poryan ubhi zata. 2001 vorsa puray Bharat desant 2000 lhan cheddvancher bolatkar zalole. 2011 vorsa hi sonkhea 7 hozarancher pavli. Gelea 10 vorsanchea kallant desant 48,000 lhan cheddvancher bolatkar zaleat ani hantunt 2010 tem 2013 vorsa atam meren Gõyant 27 lhan cheddvancher bolatkar ghoddleat mhonnpachi odhikrut mahiti kendr sorkaran jahir kelea. Dil’lichi mukhel montri Sheila Dikshit mhonntta, ‘Mhoje dhuve khatir, Dil’li surokxit na.” Raxttrpoti Pranab Mukherjee hachi dhuv mhonntta, “Ostoream khatir rajdhani Dil’li atam surokxit urloli na.” Vochot thoim desantlea rajyamni oxech torecho poddsad (echo) gazpak lagla. Sogllech kodden cheddva-bailam ani khas korun lhan cheddvanche surokxe vixim bhirantichem ani uskeachem vatavronn nirmann zalam. Hea desant zolmol’lem khoinchench lhan cheddum aiz ani hea vellar tori surokxit na mhonnpachi palli ailea. Hea vaddik laglolea bolatkarancher desantlim madheoma (media) khupuch avaz utthoitat. NGO ani Somaz seva korpi sonvstha rosteancher yeun nidorxonnam ani andolanam korun nixedh porgott kortat. Desantle rajkornni mat hea vixoyacher aplem addechem dukh porgott kelolem polleupak melltta. Hea vaddttea bolatkaranchea ghoddnukank lagon, zantunt choddan-chodd lhan ballkam-cheddvancho aspav asa, tem polleun ani niyallun lokacho rag ani sosnnikai tengxer pavlea. ‘Bolatkara virudh aslole kaide anikui koddok korat’, ‘Fast-track courts’ korat, bolatkar korpeak faxi diyat’… sarkeo magnneo somazantlea zannkar ani xikxit loka koddlean zavpak lagleat. Gelea 16 Dezembrak Dil’lint eka cheddvacher ghoddlolea somuhik bolatkaracho (gang rape) sompurnn desantlea nagrikank zottko boslo. Sonvsarant jiyetole jive rochnne modem, moniskullak opman ani vitt haddpa sarkhi hi ghoddni zaun asli mhonnpachem sot konnuch nakarchona. Kendr sorkaran nemlole ostoream vixinche somitin aplo avhal tabortob dilo. Sorkaranui he somitin dilolea avhalantleo khupxeo suchovnneo ani magnneo vego-veg mandun gheun chalik layleo. Desantlea niti-sobhamni poryan bolatkarancheo kexeo vego-veg hathallpak survat keli. Tori astana desant vochot thoim bolatkaracheo noveo-noveo ghoddneo aikopak ani vachpak melltat. Desantli niti-vevostha, pulis yontronnam, somazachi loz ani bhirant mhonnloleachem bolatkar korpeank kainch poddon gelolem na. Eka cheddvachi moryad vibaddun uddoili zalear taka somaz ani niti-vevostha bolatkar oxem mhonntta. Zonavoram rupacho bolatkar vo monzatim rupachem kortub adharlem oxem mhonnlolem ami aikotat. Punn oxem ami mhonnop mhonnge ho zonavorank vo monzatink ek vhodd opman zavn asa. Khoinchench zonvar vo ranvotti monzat aplea sangata jiyetole bail monzaticher bolatkar kednach korina. Vo zobordosti korina mhonnpachem monzatim vixinche xiknnar ani zannkar sangtat. Punn him khottim ani moniskullak lojen ghalpi kortubam fokt dadlea mon’xa koddleanuch ghoddtat. Taka lagon, monis mhonnge dadlo monis zonavora poros dharunn zaun asa. Bharatant 2000 vorsa thavn 10 vorsancho kall pollelo zalear desant prot’tek 29-vea minutak ek bolatkar ghoddta. Dor vorsa hea bolatkaranchi sonkhea 16494 asli ti vaddon atam 20,000 ankddea voir gelea mhonnpachem spoxtt zalam. Desantle vaddte lok sonkhecher dekhrekh dovorpak desantlim pulis yontronnam khupuch unnem ani oskot poddttat mhonnpache khud ‘supreme court’ thomnne marta. Punn vichar korpi monis hea vaddtea bolatkarank lagon sogllech kodden pulisank guneanvkar tharavcho na. Khoinchea zagear kedna bolatkar ghoddpacho asa hem parkhunk pulisam kodde soimban dilolim koslinch yontram nant. Vo oslim yontram konnuch toyar korpak xokchona. Bolatkar ghoddla mhonnpachi tokrar jedna tanche kodde yeta, tednach pulisanchea khorea kamank survat zata. Punn fokt tokraricher atthapun ravon pulisanchean purave ason poryan eka bolatkar korpeak kheast divnk zaina. Bolatkar korpeak kosli ani kitem kheast divpachi tem niti-sobha tharayta. Punn, bolatkar zanv her kosleim prokronn asum, ek pavtt tem niti-sobhent pavlem mhonnttoch tem nikalant yetolem hachi khatri mat konnacheancuch dinv nezo. Bolatkaram vixim atam meren sid’dh zalam tea pormonnem 90% odhik bolatkar he vollkhichea vo familintlea mon’xa koddleanuch zatat. Kaim pavtti bodlo gheupachea hetuntleanui bolatkar zatat. Bolatkar virodhant kaide koddok aspakuch zai. Punn, kaide koddok aslech mhonn ho proxn suttavo zanvcho na. Pulis yontronnam, niti-vevostha ani somaz hannim soglleanich zagrut ravpachi goroz asa. Ostoream kodde pollevpachi nodor vo druxttikon bodolpachi khup goroz asa. Dadleamni aplea loingik bhavnancher (sexual feelings) zata titlo tabo vo niyontronn dovorpachi goroz asa. Piray bhoronk naslolea vo egdomuch lhan ballkam-cheddvancher bolatkar korpeank khupuch nixttur kheast divpachi tortud Bharatache niti-vevosthent korpacho atam vell aila. Videxant poryan egdom lhan bhurgeancher bolatkar ghoddleat mhonnpacheo khobro zobor oxeo aikopak yenant. Fokt Bharatantuch vochot thoim heo monisponna bhaileo ghoddnuko ghoddtat. Bharat des ani tachi sonskruti hea desant jiyetolea nagrikank hench xikoita kai? Hea desacho itihas ani porompora desantle ostoream vixim sodanch man ani obhiman dovorta, thoim heach su-sonskrut desant eke ostorecher hi itli onit kiteak? Hea desant zolmant ailole dadle monis eke ostorechea kusveantlean yeunk nant kai? Ek avoi, ek bhoinn hankam hangachea dadlea mon’xamni laginchean polleunk nant kai? Oxe toreche sabar proxn asat zancho zabab khud dadleamnich sodun kaddpacho vell aila. Ostoream kodde polleupachi apli nodor bodlun uddoupachi ek mhotvachi goddi aiz nirmann zalea. Dadlean zaun eke ostorechi rakhonn korpachi goroz asa, ani tika asro vo alaxiro divpachi goroz asa. Zorui ostore kodde polleupachi nodor khud dadlech bodolnant zalear tinnem magir apleak alaxiro konna kodde sodpacho? Punn hem sogllem korpa khatir eka dadlea mon’xan aplea monachi toyari korpachi goroz asa. Poilim aple bhitor ani aplea sangati ixtt-mitram bhitor hea vixim bhasa-bhas ani cheorcha zavop khupuch gorjechem zaun asa. Aiz ho ostoreanche surokxecho proxn khupuch gombhir zalolo asa. Niropradhi ballkam-cheddvam aiz vochot thoim bolatkar korpeanchi xikar zaupak lagleant, tem thambpak heach vellar proitn zaupak zai. Eka niropradhi ani dadlea samkar sogllech vatten oskot aslole ostorecher bolatkara sarkem khottem kortub adharun khoincheach dadleachean apunn mozbut mhonnpachem provar korun dakhounk ghoddchem na, hem surya uzvadda itlem sot hem dadlea mon’xamni zanna zavpachi goroz asa.


Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:02 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Rajkaronn

9

Varun Sultanpur-cho umedvar?

Karnataka-chi vhoddvik SP-chea ‘movaleank’ portun haddtolim: Sonia lisanv xikoitoli: Mayawati MANGLORE/CHIKMAGALUR: Karnataka-cho dorya-vellicho vatthar (coastal belt) ani Malnad vatthar Congress pokxan portun jikon gheupachi opekxa korun, Congress odheokx Sonia Gandhi-n BJP-chea prodorxonachi ttika keli. Karnataka-k Sonia-n apli mohim Chikmagalur-ak saun suru keli, ani BJP sot’ten aslolean Karnataka-chea dorya-vellichea vattharantuch nhoi punn akhkea rajyan, bhorpay korunk zaina toslem zaitem luskonn korunk aila mhunn bhor diun sanglem. Sobit mondiram, igorzo, masjidam borabor Mangalore ek vividhatayent ekchar aslolo (unity in diversty) vatthar, mhunn tinnen mhunnlem. Tichem ulovop Kannada bhaxen survat korun, fuddem ti Inglez bhaxen uloili. Adlea kallar koxe pori dusre rajya faddariponnak Karnataka-k polletale, ani rajyant ‘invest’ korunk koxe udeogi yotn kortale tachea vixim uloili.

LUCKNOW: B R Ambedkar-achea zolmachea ‘anniversary’-k lagon tichea pokxan bosoilole ‘hoardings’ kaddun uddoilolea karann, rajkarnni dusmankay vaddoitat mhunn BSP mukheli Mayawati-n UP-ntlea Samajwadi Partykhala aslolea sorkaracher arop ghatlo, ani apunn sot’en ailea uprant SP-chea ‘movaleank lisanv xikoitoli’ mhunn tinnen sanglem. Mayawati-n sanglem ki jednam tichem sorkar sot’ten aslem tednam gorib xetkareank zomin ‘lease’-ar diunk yetali mhunn, punn SP sorkar sot’ten ailoleak hi zomin SP-chea ‘movaleamni

‘China Bharatacho sogllea von vhodd dusman’ NOVI DIL’LI: Halinch China-che soinik Ladakh-an bhitor yevpache prokriyek prodhan montrean ‘localised affair’ mhunnpachea daveak kuxik dovrun, fuddaran ottok korpachi Beijing-chi yevzonn asa mhunn xittkaun ‘non-Congress’ ani ‘non-Left’ pokxamni Ladakh-ak thikann korun raulolea ‘Chinese’ soinikank bhair ghalche mhunn sorkarak agro kela. SP mukheli Mulayam Singh Yadav-an Lok Sabhent Congress sorkarachi, ani prodhan montri Manmohan Singh-achi “sogllea von durboll ani bhezudd” sorkar choloitolea karann ttika keli.

ani karyakorteamni’ hoddoplea mhunn sanglem. “Jab hamari party ki sarkar banegi tab aise logon ko toda jayega aur aisa sidha karenge ki phir woh kabhi zameen par kabja nahi kar payenge (Amchem pokx sot’ten yetoch, oslea lokam lagim khor vevhar kortole ani te fuddaran zomin hoddpunk yena zaunk tankam lisanv xikoitole),” tinnen sanglem. “Rajkarnni dusmankay dhorun virodhi pokxanchea vangddeam lagim vevhar korunk yeta ani BSP tancho unchlo nem asa,” Mayawati-n sanglem. Ambedkar-achi 122vi zolm ‘anniversary’ monounk ‘Bhimrao Ambedkar Samajik Parivartan Sthal’ hanga bosoilole ‘hoardings’ kaddun uddoilolean Mayawati samki ragar zaloli. SP sorkarachi vevhar korpachi pod’dot polloun, ‘Bhimrao Ambedkar Samajik Parivartan Sthal’-achea lagim ‘hoardings’ bosoupak odhikaream koddlean tichea pokxachea karyakorteamni porvangi ghetloli mhunn Mayawati-n sanglem.

“China Bharatach sogllea vn vhodd dusaman. Pakistan-a koddlean kainch bhirant na,” Ladakh-an zalolo mud’do fuddem haddun Mulayam-an mhunnlem. ‘Coalgate’ mud’dear jea-jea pokxamni avaz kelolo, te China torfem aslolea dhokea vixim uloile ani prodhan montreak hea mud’dea vixim Parliament-an spoxttikoronn diunk sanglem. Hea bhasabhaxen BJP vantto gheunk na zait, ‘foreign minister’ Salman Khurshid-achi Mayache 9 tarker zaupi China-chi bhett rod’dh korchi mhunn tannim sorkara lagim adim-fuddench agro kela.

LUCKNOW/NOVI DIL’LI: Fuddlea Lok Sabha venchnnukamni BJP fuddari Varun Gandhi Sultanpur motdarsonghantlean vantto gheupachi xokeotay vaddonk laglea. Yeta tea Lok Sabha venchnnukemni to chodd korun Amethin Rahul Gandhi add ani Rae Bareli-n Sonia Gandhi add umedvar mhunn rautolo hachi opekxa korunk zaina, mat Sultanpur portun jikon gheupachem tachea monan asa, zatun eka kallar Amethi-i samil aslo ani tacho bapuy Sanjay Gandhi thoim saun jikon ailolo. Varun Gandhi

sod’deak Pilibhit hangasorlo khasdar mhunn asa, ani Mayachea 16ver, adlea BJP mukheli Nitin Gadkari-chea vangdda, Sultanpur-ak eke ‘rally’-n ulovop kortolo mhunn xokeotay asa. 1977 vorsa venchnnukemni Sanjay Gandhi Amethi-n jikon yevunk na punn 1980 vorsa jikon ailo. Sanjay-chea vimanachea opghatan moronn zalea uprant, Rajiv Gandhi thoim umedvar mhunn boslolo. Varun-ak pokxacho mukhel sochiv kelea

uprant, taka tornatto fuddari mhunn Uttar Pradesh mukhel montri Akhilesh Yadav ani Congress up-odheokx Rahul Gandhi-chea add umedvar mhunn dovorpachi BJP-chi khoxi asa mhunn disonk yeta.

Sidhu venchnnuk zhuzcho na? AMRITSAR: Hea motdar songhantlean venchun ailolo khasdar Navjyotsingh Siddu fuddle lok sobha venchnnukank ubho ravcho na, oxem tichi ghorkan ani hangachi amdar Navjyotkaur hinnem spoxtt kelem.BJPpokxant Siddu hacher onit zata oso arop Navjyotkaur hinnem gelea sumanat (facebook-a velean) kela.Gele kaim dis meren Siddun hea aplea bailechea sangnneacher koslich protikriya (reaction) jahir ko-

runk na.Punn to BJP pokxak adeus korpachi xokyotai asa, oso odmas thoinchea rajki zannkaramni kaddla.Kaur svota BJP ‘parliament committee’-ichi sochiv zaun asa. ‘Bhroxttachar korina, guneanvkarank asro dina toslea mon’xak rajkaronnant konnui asro di-it kai?’ oxe torecho proxn tinnem eke khobram sonvsthe kodde uloitana kelo.Taka lagon Siddu yet yet yet yeta te venchnnukamni Siddu Amritsar motdar songhantlean

venchnnukank ubho ravcho na oso nirnnoi gheupant aila.BJP-int Sidduk ani tachea sangati vaurpeank pokxantle bhair dovorpache proitn chalu asat.Ani haka lagon ami soglleamni Sidduk fuddle venchnnukank ubho dovorcho nhoi oxem tharailam, Kaur hinnem fuddem ugddapem kelem. Rajkaronnant apunn fugar zatam, apleak atam rajkaronnant ravpachem na, apleak aplea pokxantlea fuddaream koddlean bori vagn-

nuk mellona, oxem Siddu hannem apnnank sanglolem, mhonnpachem Kaur hinnem he namneche khobram sonvsthek ugddapem kelem.Apleak atam fuddarak rajkaronnant aplo vell khorch korpachi khoxi na, oxem apleak aplo ghorkar Siddu hannem soroll ritin sangon dilam, oxem Kaur mhonnta. Hea Siddun ghetlolea panvlla vixim tacho somzut kaddpak BJP-cho raxttriya odheokx Rajnath Singh han-

nem Sidducho somzut ghalpa khatir proitn kelo.Siddu hache kodde fona velean uloun, zorui tacher koslei torechi onit pokxantlea fuddareamni kelea zalear, apunn ti tharear ghaltolom, mhonnpachem utor tannem Sidduk dilam.

Ambott-Tikh 3 Aurelio ViegAs Rajki ttikakar

Boilachem mas naka mhonn sangpak he konn?

Atam Gõykarank anik ek tanchea avoddttea prata pasun pois dovorle ani tem mhonnllear boilachem mas. Konn tori songhottnna Govansh Raksha Abhiyan (GRA) khoinchean zolmank aili Devak khobor, punn tannim Unchlea korttak kelolea tokrari velean amchea Gõykarank boilachem mas na zalem. Atam amkam ek sozmonam ki amim Gõykaramni kitem khavchem ani kitem nam khavchem hem sang-

pak he amche konn? Kitle xekdde gele amchim antram-pontram boilachem mas khavn aileant ani itlea vorsamni he GRA nhidentlean uttleat kai kitem? Tanchem mhonn'nnem oxem ki Goa Meat Complex, Usganv hanga bekaidexirponnim mas katorpant yeta, mhonnche fokt boilank marunk yetat thoim te gayank katortat kivam lhan paddeank katortat. Hem anik kainch nhoi Gõyant boilachem mas bond korpachim fokt him karasthanam. Sodheak Manohar Parrikar-achea BJP pokxan koddokponnim mhonnlam ki amim Unchlea kortta lagim magtole ki boilanchea masacher ghatloli bondhi kaddun uddovnk. Ani tem toxench ghoddlem. Gõychea High Court-an nirdex dila tea pormonnem boil marpak porvangi dilea punn bekaideaxir jem kitem he babtint zatalem tem bondh korpak zaiteo otti (conditions) ghatleam. Zaunk saiba, Devuch pavlo mhunnon jivit sarpachem.

Caitu-chim utram sakar zait? Kaim dis fattim amcho amdar Caitu bab uloilo. "Amchi Konknni jivi dovorlea ti tiatristamni ani igorjen hem amim visronk favonam." Soglleank khobor asa ki Konkn-

nicho vixoy ailo mhonnttoch soglle amdar/montri fokt porjek oxench ulovn dakhoitat punn khoreponnim

Konknni sovem kitli on'neay zata ti soglleank khobor asa, ani on'neay korpi mhonnllear choddan chodd rajkornni. Karonn tankam zai aslolem zalear aiz Konknnik poilo zago mellttolo aslo. Punn amche rajkornnich Konknnik lekhinant zalear Konknni koxi vhoir sortoli? Gõychea ‘Budget’-acho potr-vevhar nagrint aslolean to somzunk avgodd laglo tea khatiruch Caitu babak Konknni zai oxem dislem mhonnllear chuk zanvchina. Her kamkaz Inglezintlean cholovpi amche amdar/montreank Konknnichem kiteak poddlam? Tankam fokt eleisanvam vellar

Oklam kiteak lagtat? toslim jevnnam-khannam khavop.Godd khannam zoxeo chokletteo, burfi, halwa ani her osleo vostu chodda promannan khavop.Tea uprant khupuch thondd udok piyeop.Haka lagon eka mon’xache dolle oskot zaupak xoktat. Avoichea chhatiyentlem

dud eka bhurgeak unnea promannan mellop vo sarkench mellop na.Hirvea paleachi baji unnea promannan vo sarkich khavop na.Follam khavop na.Sodanch pottant bigoddloli sthiti asop.Khup mon’xank gorje bhair aplo suskar damun dovorpachi sonvoy asta ani hacho porinnam tanchea dolleancher zata. Sodanch zagronnam korop vo disachem nhidop haka lagonuy tacho porin-

porot kortat. Atam Parulekar Saib, ‘form’-ant chuki asat mhonn porot kortat kivam tacher aplea pokxachea kareokorteachi sohi na mhonn porot kortat?

Jai Ladli yevzonn!

Bolayki Halinchea kallar lhan bhurgeam modem oklam laupachem promann khupuch vaddlolem koxem dista.Samkinch lhan don-oddez vorsanchim bhurgim oklam vapurlolim distat.Oklam lagche adim bhurgeam modem kaim lokxonnam (symptoms) dison yetat. Hi lokxonnam mhonnllear, dolle tambdde zatat.Dolleantlean datt (thick ) ani dhovem koxem dhenvta.Nidentlo utthon dolle ugoddtta astana dollencheo patkoddeo eka-mekak dosloleo urtat.He torechim lokxonnam dispak laglea kai, dotoram koddlean tumche dolle topasun gheyat.Mon’xache dolle oskot zalea kai, mon’xachi nodor unnem zata ani magir okl vapurpachi palli yeta. Mon’xachi nodor unnem zaupachim karannam: Yogeo toren randinastana jevonn jevop. Tem sarkem xizoup na. Jirvonn zaina

Konknni zai ani uprant Inglez. Tiatrak kivam khellam moidanar jedna he rajkornni mukhel soireanchea natean hajir astat tedna don Konknniche xobd ulovn Konknni porjek khoxi kortat--- hem ek tanchem nattok ani uprant ghora yevn tanche chomcha "Saib tum aiz kitem uloilo lokancheo tuka tallyeo poddleo". Zalem itleanuch kam somplem. Tumche lagim ghoddta zalear poilim Romi Konknnik manacho zago diyat. Fokt lokank khoxi korunk tumchea bhaxonnamni Konknnicho vixoy kaddun Konknni avoyk dukhi korinakat.

nam mon’xachea dolleancher zata.TV polletana ti khupuch lagim thavn polleup, hache udexim dolleancher tann (pressure) yeta ani mon’xache dolle oskot zaupak pavtat.Toxench dolleamni dul’lo vochop, dhunvor vochop, surya kodde polleup, sodanch chodd uzvaddan kam korop heo sarkeo gozali mon’xache dolle ani nodor bigddun uddoupak karann zatat. Halinchea kallar lhanponnam pasun dolleancho proxn asot zalear oklam lavop, ‘laser’ pod’doteo anik dolleanchi kallji gheupak khupxe upay asat.Dolleancho kosloy proxn upraslo zalear koslech gharantle upay korinastana soglleam von poylem vochon dotorak mellonk zai.Dotorak mello nastana aple khasgi upay dolleancher kelet zalear, tacho khup vaitt porinnam dolleancher zaupak xokta, hi gozal zonn ekttean monan dovorpachi goroz asa.

Manohar Parrikar-achi Ladli yevzonn Gõyant chalu asa punn kaim lokank hacho labh mellonam, tannim he yevzonne vixim kelolo potr vevhar sarkho na mhonn tanchim ‘form’-am lokank portun yetat oxem lokanchea motam boroboruch Pratapsingh Rane-nui aplem mot porgottailam. Atam he yevzonnecho faido fokt BJP pokxant asloleancho sohi tanchea ‘form’-ancher aslear pass zatat nam tor potr-vevharant kosli na kosli chukh kaddun tim porot phattoitat. Bailam ani Bhurgeam Udorgoti Montri Dilip Parulekar mhonntta ki Ladli yevzonn-ichim ‘form’-am benkent mellttat ani ‘form’-amni chuki aslear ami tim

Goddea mutak novem vokod Goddem mut (diabetics) aslolea mon’xak bogor bogor ‘insulin’ hem vokod gheumchem poddta ani rogtantlo sakricho promann denvovcho poddta. Punn atam ‘scientists’-amni ek novo upay sodun kaddla zoxe porim rogtantli sakor favo toxi dovrum yeta. Dusrea utramni hea upay-a vorvim sompeponnim ‘diabetics’ hem duens borem korum yeta. ‘Harvard Stem Cells Institute’ (HSCI) hachea ‘scientists’-amni ek novo ‘hormone’ sodun kaddla. Hea ‘hormone’-achem nanv ‘Betatrophin’ asa, jem mon’xache kuddin ‘insulin’ nirmann korta te ‘pancreatic cells’ sodam poros 30 pavttim chodd ‘insulin’ nirmann korta. Haka lagon zaitea lokacho bhavart vaddlolo asa kiteak hea ‘hormone’-a vorvim amchea angant ‘insulin’ nirmann korop chodd promannan zatolem ani zache vorvim rogtantle sakricho panvddo favo toso urtolo. Zannkar sangta tea pormonnem ‘Betatrophin’ ‘hormone’-a vorvim jea promannan ‘insulin’achi nirmiti zata ti khorench

ojeapaupi asa. Hi mahiti eka voizuki potrakan ‘Cell’ hacher porgott korun zannkar sangta tea pormonnem ‘diabetics’ aslolea lokank tem khub faideachem zatolem kiteak rogtantle sakricho promann favo tea panvddear rakhun dovorpak apo-ap zatolem. Khoreponnim ho obheas Doug Melton hannem undrancher kela ani toslech ‘genes’ mon’xachea kuddint asa dekun mon’xakui hem vokod faideak poddtolim. Melton sangta tea pormonnem ‘Betatrophin’ hea ‘hormone’-a vorvim ‘Type 2 diabetics’ jerul kobar zatoli ani to somzota tea pormonnem ‘Type 1 diabetics’-ui hea ‘hormone’-a vorvim sudhorpachi xokeotay asa.

Survek him ‘form’-am fokt BJP pokxa kareokorteam kodden dovorlolim punn jedna lokamni tokrar korunk survat keli tedna tim ‘form’anch benkent dovorlim je vorvim lokank pottovn dilem ki hantunt kosloch bhed-bhav zaina kivam bekaidexir ritin vevhar cholona. Punn ‘form’-am mell'lim mhonn kitem faido? Tancher chuki kaddun tim porot dhaddlim, mhonnttoch hixop ek zalo.

Ho broxttachar nhoi tor kitem? Je meren Gõyant BJP sorkaran

panvl dovorlam te meren ekar-ek yevzonneo yeit asat. Atam novi yevzonn mhonnllear lokank nustem sovay doren mellovpachi. Sorkar ‘trawlers’-am dhoniam koddchean nustem vikot ghetolo ani xarantlea khas 4 zageancher "aam aadmi"-k sovay doren melltta toxem kortolo. Atam yevzonn suru zata thoinch asa mhonnttoch survek lokank bore toren nustem mellttolem punn zoxea-zoxi hi yevzonn pornni zata toxea-toxem nustem mellttolem kai nam hacho dubav. Udharonnak: Pavsachea disamni nustem ekdom komi promannant asta mhonnttoch sorkari monis apleoch sagvadi kortole ani- “aam admi”-k fokt ritim panttim dakhovn nustench nam mhonnttole. Heo yevzonneo haddun kosloch faido nam karonn hea yevzonneamni broxttachar liplolo asa. Anik ek udharonn: ‘Helmet’ ghalpacho kaido hanvem moddlo punn RTO pulisak ‘challan’ ghenastana hanvem 40 rupiya dile tor hantun sorkar broxttachari nhoi tor anik kitem mhonnpachem? Broxttachari naslo zalear mhoje 40 rupiya ghevchoch naslo. ‘Challan’ divn eka guneanvank lagtolo dhondd ghetolo aslo. Ghoddie RTO Pulis BJP sorkarant nant kai? Punn xun'nyo broxttachari mhonnpi amcho sorkar ho zatolo broxttachar mandun gheit kai?

Kelleache faide Kellem hem foll soglleankuch avoddta. Bharotan ani ak’kea sonvsarant lok kellim khatat. Kelleachi mhotvachi goxtt mhunttlear eka vordan tem ruchik ani suvadik ani dusrea vordan lokak sovayen voros bhor mellta. Kellem khalear amche bholaykek zaitem boreak poddta mhunn dotor sangta. Kellem khalear hem boreponn koxem mon’xak zata tacher nodor marum-ia. l Kelleamni zaiteo ‘calories’ asta. Disak ek-ekuch porian kellem khalem zalear mon’xak takotvont ani umedi korta. l Kedna kednai mon’xachem vozon thoddem zata vo khor zor yeta tedna ‘mon’xachi kudd oskot zata. Osle poristhitint kellem khaunk dilear monis rokddo boro zaunk xokta. l Kelleant ‘potassium’ ani ‘magnesium’ hem dhatu (minerals) asat zaka lagon kellem khalear mon’xacho ‘blood pressure’ favo toso urta ani kallzachem duens pois zata. l Kelleant zaito ‘pottasium’ dhatu aslolea karonnan kellea vorvim mon’xachea haddamchi bholayki suddsuddit zata. l Kelleant ‘antacid effect’ bhorpur asa ani tea khatir tem amchea pottant ‘ulcer’ zaupache vattavnk xokta. l Bhairam zavn angantlem udok thoddem zata tedna kellem khalear

bhairam thoddim zata teach borobor bhairank lagon ‘potassium’ komi zalolo to ‘normal’-ar haddpak boreak poddta. l Kellim khalear amchi jirvonn bori zata ani pottant kosleoch oddchonneo zaina. l Kelleamni ‘carotenoids’ vo ‘antioxidants’ asa ani taka lagon kellem khalear zaitim duensam zaupachim vattovta. l Khub vell chol’lo vo pasoyek gelo zalear zaite pavtt rogtantli sakor denvta. Hea vellar kellem khalem zalear rokddich ghottay mellta ani rogtantle sakrichem map ‘normal’ korta. Khorench kellem sompeponnim mellta ani girest toxi gorib porza taka khata dekun amche bholaykek khub boreak poddta hantun dubav na.


Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:02 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Sahitya

10

Mottvi Kotha

Novo Sonvsar tem somzona zalem. Te ostorechea jinnent jerul kallokhi kupam udeleant ani tichi akhi jinn somdirachea tufanank sampoddlea mhunn koplar kitleoch mireo ani khontibhorit tichem mukhamoll pollellear sidh zatalem. “Mhozo ekttoch put to. Tornne, vadtte pirayecho. Khup vorsanim, hanga thoim bhorpur ilaz korun, to zolmant ailolo. Te obsoegant fokt tache toklek mar boslolo. Taka anink kainch ek zaunk naslem. Tache her kuddiche sandhe mozbut ani ghott asle. Favo purtea vellar team voizanim taka fovo toslo ilaz dil’lo zalear, faleam fantearuch utthun to aple nokrek vetolo aslo. Aple potinnink ani aple supurle dhuvecho sambhall korunk tacho sodanch usko astalo. Aplea jivachi porva kori-nastona, dusreamchea adharak rokddoch pavtalo. Punn aiz takach adhar diunk konnuch na zalo. Solleanim taka soddun dilo. Atam voiz porian taka morunk magtat astole,” oxi ti zantti ostori eksuri aplea kuddant eka konxeak bosun, aplea kallzantle ul’las onkthali. Tin vorsam fattim, Julayache 11 ver Mumboi ag-gaddiechea bombsfottant Parag zokhmi zal’lo ani pulisanim taka tabortob Bhaktivedanta hospitolant haddlo. Tea uprant, tech ratri taka Hinduja hospitolant bhorti kel’lo. Toklek boroch mar boslolean, voizanim vangddach panch ‘neurosurgical’ operesanvam kel’lim. Punn kainch upeogak poddlem na. Tache bholaiken koslich udhorgot disli na.

Pio EstEvEs

Kothakar ani lekhok “Ek voiz mhunttlear Deva fattlean ek jivo dev. Punn tea sorkari hospitolant vavurtole sogllea voizanim aplem povitr apovnnem ek dhondo korun soddla. Samanea mon’xeachem tankam bilkul poddun gel’lem na. Poixe dilear ani hospitolant vollokh aslearuch tuka favo purto ilaz melltolo, na zalear mornnachea darvonttea-xim pavunk tum pois na,” oxem Parag-achi avoy aplea gharachea eka kallokhi kuddant bosun, boddboddit asli. “Tosle voiz aple jinnent boreponn kednanch onnbhovunk pavche nant. Lokache, odhik korun mornnache ximer asloleamchea xirapamnim te mortole. Osleamchi goribank gorozuch na,” ti ostori aninkui vhoddlean xirapun arddunk lagli. Konnank khoim ani kitem zalam

Urfattem, 29 vorsamcho tornatto Parag-achi bholaiki bigddot geli ani ek torkari (vegetable) koxi to tea hospitolachea khattir poddlolo aslo. Taka bhett diunk yetalim titlim taka churchurtalim ani oxim udgartalim: “Osle tornne pirayer Dev thoddeamcher osle vollvolle ani koxtt kiteak dhaddta? Moddem koxem khattir asche bodlek, morun gelear odhik borem nhoi?” Punn Parag-achi potin Priti-n aplo visvas ani bhorvanso sompeponnim soddun dilo. Devacher aplo visvas ghott korun ani hospitolant Parag-ak ilaz ditoleam soglleam voizamcher aplo bhorvanso soddun, Priti aple fuddle dis sonsnikayen sartali. Pormesvorache kaklutin ani voizamchea adharan aplo ghorkar ek dis jerul aplea paimar novean ubho ravtolo ani aple vengent yetolo mhunn Priti sodanch axetalem. Aplea tornnea poticho sonvsar itle beginnuch nattak korcho aslo zalear, Dev apleak ek supurlem bhurgem diumcho naslo, oxem Priti chintalem. Zorui tachea dolleanim ek rikami nodor zollkhotali, torui aplea don vorsamche dhuvek vengent khelloun, tichem kalliz-mon bhorvanxeachea kupanim bhorlolem asa mhunn spoxtt zatalem. Panch vorsam fattim, Parag ani Priti eka mekak bhettlolim. 2011 vorsa mogan poddun, tim rokddinch logn zal’lim. Parag eke khasgi komponnent adari ‘sales manager’-achi nokri kortalo. Bhurgeachea zolma udexim aplo

fuddar bandhun haddunk tim dogaim sopnam sopnetalim tedna, eke khinne bhitor tanchea sopnank ani anvddeank uzo petton, gobor zal’lo. Panch lambdik vorsam uprant, Priti avoyponnachea bhesar asa mhunn aikun tem zoddpem khoxechea nadar nachtalem. Punn okosmat Julayache 11 ver ti bhirankull ghoddnni… Tea uprant, dor ek ratr Priti-k bhirankull koxi udeunk lagli. Ghorkarager toxench aplea avoy-bapaychea gharant sogllench fuskotlolea porim taka dislem. Atam Priti dor disa Mahim poinn kortalem. Je ag-gaddient aplea potik opangull kel’li, tech ag-gaddient bosun, Priti dispottim provas kortalem. Bombsfotta uprant thoddea disam, Priti-n eka bhurgeak zolm dilo. Bombsfottant zokhmi zal’lea soglleam ghorcheank nokreo favo korunk aggaddiechea odhikareamnim asvasonn dil’lem. Punn tem asvasonn asvasonnuch urlem. Zokhmi zal’leank konnachoch adhar mellunk na. Ag-gaddiechea bombsfottant somplolea ghorcheank nokreo melltoleo mhunn sorkaran jahir kel’lem, punn Parag ozunjivo aslo. Parag-achea bapayn toxench tachea titivan agro kel’lo dekhun, thoddea kalla uprant Priti-k ek sorkari nokri favo zali. Atam Priti aplea vavracher lokx oddun, aplea supurlea bhurgeacho ani zokhmi zal’lea aplea poticho sambhall korun, aplo vell sartalem. Ghorkar zokhmi zal’lean, Priti-k aplea avoy-bapay koddlean zaito ad-

Kovi ani Kovita Devachi rochna hanv Kitem-i kuslelem matient bhitor vhortam Thoddem, thoddem matient bhorsun Xetkarache zomnint sarem rochtam. CyriLo D. FErNaNDEs Bannavle, Gõy

Gaindoll Xetkaracho ixtt mhonnta mhaka Xetache matient mhojem biradd Matientle torekvar jiv khavn Xetachi zomin kortam pikall

Parag-achea hatak ghott dhorun, dukhanim roddlem. Aple potik ek novo jiv mellta to pollovn, Priti khub sontoslem. Tachea matheachea kensamcher aplim bottam oddun, tachea osokt zal’lea mukhamollar aplo hat bhonvddaitana, “bhienaka mogea, hanv ozun tuje sangata asa ani tuka sodanch sangat ditolim,” oxem Priti apleak sangunk sodhta mhunn Paragak tea vellar dislem. Pritichea mogache ubhenuch Parag-achi bholaiki sudhrot vetali. “To mhaka atam ollkhota. Ghorcheank toxench aple supurle dhuvek ollkhota,” oxem Priti aplea ixtt-mitrank sangunk bhonvtalem. Don vorsam fattim, Parag-achi bholaiki sudhortoli vo na tem fokt kalluch sangtolo mhunn voizanim sanglolem, tachi Priti-k yad zali. Parag jivo aslo khoro, punn taka kainch ek somzonaslem. Eke torkari porim to tea hospitolachea khattir poddlolo aslo. Atam, to soironant ailolo polleun, Priti khual zal’lem. Aplo bhorvanso apleak fottoumcho na mhunn taka thir visvas aslo. Tin vorsam uprant, te marekar ghoddnne vixim Pritichea dolleanim bhorpur dukh aslem khorem, punn aplea potichi bholaiki atam sudhrot veta ti pollovn, tea hospitolantlea voizank tem upkari aslem, ani tancheach adharan tea hospitolantlo bhair sorun, to ek dis ghara yetolo ani aplea sangata ek ‘novo sonvsar’ ghoddun haddtolo mhunn taka boll melltalem.

Tornnim Kovnam Hadd naxil’lo jiv mhozo Sat, att vorsam jiyetam Mhojea gitacho avaz aikoteleak Mhozo mott’tean avaz ditam.

-

har-sohokar mellttalo, punn tichi sasumaim tika atam kenddtali. Tiche sunnenk lagon aplea putacher noxtt udelem, oxi ti somzotali. Punn Priti moneponnan sogllem dukh aplech bhitor sonstalem ani aplea ghorkarachea bore bholaikhek bhettoytalem. Dispottim aplea dhuvek aplea avoychea svadhin korun, Priti aplea vavrak bhair sortalem ani dor satolleak aplea ghovachea ghorcheank bhett ditalem. Bhurgechponnim mogan poddun, logn zalolean, Priti-k aplem xikop purem korunk sondhich mell’li na. Fuddlem xikop purem kelear, fuddarak apleakuch faideachem mhunn Priti-n chintlem ani aplea fuddlea xikpacher-ui aplem dhean-mon bosoylem. Dor Aitara, Hinduja hospitolak bhett diun, Priti aplea poti sangata vell sartalem. Zorui Parag eke torkari koxi aple khattir poddlolo aslo, toruiastona, niraxi mon fattim dovrun, eke ghorkarnicho kaido pallun, Priti aplea ghorkarak sangat ditalem. Tin vorsam oxinch bolanddlim. Parag ozun hospitolant ilaz ghei-it aslo. Tachi bholaiki aste-aste atam sudhrot vetali. Aple dolle ugtte korun, Parag aple bhonvtonnim asloleam piddevontank toxench voizank ollkhotalo. Ek dis aple potik bhett diunk ailole kodden, Parag-an aple potinnik ollkholi. Tika polleun to amurkoch hanslo. Khunna korun, tannem aple potinnink apleaxim apoyli. Priti

Kombi zomnintli mati ustun Sodunk mhaka koxtt korta Mhojem suvadik jevonn korun Aplea poranchi jinn fuloita. Matientlo khonn’nnon mhaka Nustem goroupak goriek lailo Jhigjhigit suvadik nustem yevn Gorea borobor mhaka igill’lo.

Mhojea bhonvtonnchi mati kaddun Sobit bagentlea zhaddak ghalta Pachvea zhaddak rosroxit fulam Suryachea kirnnamni jog porzollta. Oddechem sarem xetak marun Amcho jiv sompoit ravle Atam amkam sodta posunk Amkam sompoytele, niraxi zale.

Bebdo Dis ani rat, ghunvta sonvsar Kednai tinttear, kednai rostear Lok mhaka bebdo mhonnta, Khoimsorui mhojem ratchem biradd. Hanv sonvsarant sanddlam Konnachoch mhaka adhar na

Funkott gavlear soglle lagim Zoddtam titlem-i soreak moddttam. Konnagerui porob aslear Mhozo ankddo poilo Koslem-i kam korunk toyar Soro mell’llear puro.

Xikpanui voir asa mojem nanv Avoy-Bapayk manan lektam hanv Sodanch sokallim ghetam devache nanv.

Mhellem angvostr nheslam angak Sonvsarachem kaim chintop na Dis bhor buddlam soreant Sorea xivay konn na.

Kednaim kortam mosteponna Kednaim dakoitam xannepona Kednaim kortam fokanna Punn tim mhojim bhurgeaponna. Nikita Luis Tallgão, Gõy

Xit naka, chav naka Disuibhor piyetam soro Thorthorta soglo jiv mhozo Hea sorean prann lagim haddlo.

Hanv

Ek dis rostean choltana Motoran mhojer dhopko marlo Donuim pãyamni longddo zavn Soreantuch mhozo sonvsar somplo.

Nikita hem supurlem mhojem nanv Sobit ani itiasik Tallgão mhozo ganv Caranzalem ravta hanv Dona Paula xalleant xiktam hanv. Nachta toxench gaita hanv

Papa mhunnta borem xikchem Mama mhunnta sogleankodem mogan vagchem Borem xiktolem, respetan choltolem Ani vhoir kadtolem nanv familichem. Sodanch misak ani dotonik vetam hanv Devachem boreponn ani asnnem bogtam hanv Sodanch borem korunk vavurtelim hanv Magta songleacher Devachem besanv.

Rupea Podd’dear Vidya zalem Vidya Balan Kapoor Cholchitramni bhumika korpi khubxea cheddvam kolakaramni aplea kazara uprant aplea nanvam sangata ghovachem add nanv (surname) lavpak survat kelea. Vidya Balan hinnem proyan hich porompora apnnaun aplea nanva sangata Kapoor hem addnanv laupacho nirnnoy ghetla. Vidyachem gelea vorsa UTV-cho CEC Siddarth Roy Kapoor hache kodde logn zalolem. Logn zalea uprant Vidyachem poilench ‘Ghanchakkar’ hea nanvachem cholchitr podd’ddear yeupachem asa. Hea cholchitrachea ‘credit titles’ hantunt Vidyachem nanv Vidya Balan Kapoor oxem lokak vachpak mellttolem. Aishwarya Rai, Kareena Kapoor, Raveena Tandon, Shilpa Shetty, Lara Dutta, Genelia D’souza, Esha Deol hea sogllea kolakaramni aplea nanvam sangata tanchea ghovachim addnanvam melloileant. Adlea cheddvam kolakaramni mat aplea nanvam sangata aplea ghovachem nanv zoborxem mellounk naslem. Hea kolakaram modem Hema Malini, Nutan, Saira Banu, Meena Kumari, Dimple Kapadia, Waheeda Rehman hancho aspav asa.

Parineeti aplem vozon unnem korta Parineeti Chopra fattle sabar dis thavn aplem vozon korpa babtint guspololem asa.Tachim lagxil’lim mon’xam sangtat tea pormonnem, Karan Johar ek novem cholchitr ‘Hansi to fasi’ hea nanvachea eka cholchitrachi nirmiti korpacho asa, ani hea cholchitrant Parineeti mukhel bhumika korpachem asa.Punn Parineeti sangta tea pormonnem hi gozal khori nhoi.Karan Johar hachea cholchitracho ani vozon unnem korpacho kainch sombhond na, oxem Parineeti hannem halinch sanglem.Tem sangta tea pormonnem, ‘Ladies versus Ricky Bahl’ hachea khatir taka aplem vozon unnem korpachi khup itxa asli.Ani hachem karann mhonnllear hea cholchitrant tem khup mottem koxem distalem, oxem tem sangta.Punn ‘Isqzaade’ hea cholchitra uprant tem aple kuddicher barkayen lokx dovorpak laglam.Apunn aplem ‘figure maintain’ korpa khatir vozon unnem korta, oxem tannem hansonuch mhonnllem.

Anandi hicho novo ‘look’

Deepika Padkone jem panch vorsam uprant Ranbir Kapoor-a borabor “Yeh Jawani Hai Deewani” (YJHD) portun disonk yetolim. Ani tem mhunnta ki tim sombondhan nant punn jivitbhor

ixtt asat mhunn. “Ranbir ani hanv atam sombondhan aslim. Punn atam ami ixtt asanv ani jivitbhorak astoleanv. Ami eka-mekank bore bhaxen vollkhotanv ani ‘film shooting’achea vellar boro vell sarlo,” Deepika-n nivedona vorvim sangelm. Tachim hea vorsa tin ‘film’am ‘release’ zaupachim asat, ani YJHD koddchean khub opekxa asa. Hea ‘film’-achem digdorson Ayan Mukherji, hannen kela ani tatun Aditya Roy Kapoor ani Kalki Koechlin, hanchi-i bhumika asa. Mayachea 31 tarker hem ‘film’ ‘release’ zatolem. Te bhair, sod’deak tachem Shah Rukh Khan-achea borabor “Chennai Express”-chem ani Ranveer Singhachea borabor “Ram Leela”-chem ‘shooting’ chalu asa.

Bollywood-antlo mog harovla: Karan Johar Hindi cholchitrancho druxttikon atam khupuch mudar zala. Punn adlea cholchitramni mogacher atthaploli kanni zoxi cholchitr polleupeank xevott meren kodelik khillaun dovortali tosleam kannieancher cholchitram yeupachem atam nopoit zalam, oxem mot Hindi cholchitrancho namnecho digdorspi Karan Johar hannem ugddapem kelam.Cholchitranchi nirmiti korpi Yash Johar hacho Karan put zaun asa. Hindi cholchitranchea digdorpi vavrant to bhitor sorlear aiz khupuch kall soron gelolo asa.Hindi cholchitranchea mollar egdomuch tengxer asloli ‘Dharm production’ he komponin ‘Dostana’, ‘Agneepath’ hea sarkhea cholchitranchi nirmiti keloli asa.Karan Johar hannem mhonnllem,”adlea kalla ghoddloleo ojapancheo khobro mhaka aikopak mellttat.Tedna don veg-vegllim cholchitram toyar korpi loka modem zo mog ani apulki astali, tem atam khoinsoruch dison yena. Punn tosle torechim cholchitranchi nirmann korpache aple sodanch proitn astat.”

Amisha ani ‘ek, don, tin…’ Sushmita Sen hannem ‘miss universe’ ho man zoddun Bharotachem nanv sonvsar bhor ghazoilolem.Tech porim Sushmitan dogam cheddvank poskim ghetleant ani tem tanchem udarposonn korta. Sushmita Sen hannem aplea svotachea bollar ‘bollywood’ant aplem kherit oxem sthan nirmann kelam. Aplea ‘professional’ jivitant Sushmita yesesvi zalem, punn ‘personal’ jivitant taka azunui sangati mell’lolo na. Jedna-jedna tichea kodde tichea khasgi jivita vixim vicharlem, tedna-tedna tinnem ‘bindast’ ravon te vixim bhasa-bhas keli. Veginuch tichi ek ‘autobiography’ bazarant vikrek yeupachi asa. ‘The Butterfly’ nanvache he Sushmitache atmkotha kothent tinnem vachpeank ojap korpa sarkheo ghoddnuko nomud keleat. ‘Miss Universe’ ho man tika mell’lea uprant ‘bollywood’-antlea digdorspeanchi ti poili posond korpachi veokti zaun asli. Tika khupuch cholchitranche ‘offers’ mell’le. Hea modekat digdorspi Mahesh Bhatt hinnem tika ‘Dastak’ hea cholchitrant bhumika korunk ‘offer’ dili. Hea filmantlean Sushmitachem filmi ‘career’ suru zalem. Heach kallant Sushmitache Vikram Bhatt hachea vangdda ‘affairs’ poryan suru zalole. Sushmitachea ‘affairs’-anchi volleri khupuch lamb asa. Ek vo don nhoi punn sat zannam borobor Sushmitache ‘affairs’ gazle.

Salman Khanachem nanv vibaddpi ‘channel’-acher korttache thomnne

2002 vorsa zalole eke ‘hit and run’ kexint zantunt Salman Khan misoll aslo, tea prokronnachi batmi dakhoitana Salman Khan hachem nanv vibadd kelam mhonnpachea karannank lagon, Mumboiche niti-sobhen eka TV ‘channel’acher thomnne marle. Hea ‘channel’-an Salman Khan hachem nanv vibadd korpa sarkhi khobor prosarit (telecast) korchi nhoi, oxi xittkavnni niti-sobhen tea TV ‘channel’-ak dilea. Hea ‘channel’-an boroun divn mafi magchi vo aplea koddlean hi khobor prosarit korun chuk ghoddli mhonnpachi khobor prosarit korchi, oxi magnni korun Salman Khan hannem niti-sobhent kex manddloli.Nitisobhen Salamn Khan hannem keloli kex khori mhonn tharavn, dusre pavtt nanv vibadd korta tosli khobor prosarit korchi nhoi, oxi xittkavnni tea ‘channel’-ak dilea.He kexicho nikar fuddlea mhoineant lagpacho asa.


Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:03 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Khella Moidanar

11

Lusofonia Games-cho ‘mascot’ – Gõycho kombo Ponnje (AAB): Rajyantlem sorkar, Gõychea kombeak Lusofonia Games 2013-cho ‘mascot’ mhunn jahir korpachem asa. ‘Mascots’ choddxe kolponik patr (characters) astat, ani choddxi jea zagear he Games ghoddon yevpache asa tea vattharan mellpi monzat asta, hea vixim Lusofonia Games ghoddoun haddpi somitin tharav ghetla ani hea mhoinean te jahir kortole oxi xokeotay asa. “Amcho hea vixim vavr chalu asa. ‘Mascot’ koso ascho to atam bhoutek tharailolo asa. Tache (‘mascot’-ache)

zaite bhaxeche patr (renditions) asat,” mhunn Lusofonia Games CEO Keshav Chandra-n kolloilem. Kola ani sonskrutay khateachi, ‘mascot’ ghoddun haddpachea prokriyen mhotvachi bhumika asa. Gõykaranchea jinn sarpachea pod’doti bhaxen’ jersey’-cher Lusofonia Games 2013-cho ‘logo’ ghalun, sobayen ani rongan bhorlolo kombo asa mhunn sutramni kolloilam. ‘Mascot’ goddoun haddpachea khorchachea vixim konnuch kainch mhunnonk pavcho na, karann kolakarank (artists) ani chitram kaddpeank (de-

Ostorenchea futtbolak anink zagrutayechi goroz: Dempo

signers) tancheo svotacheo rochnnuko diunk amontrit kelolem. Macau hanga ghoddlolea poilea Lusofonia Games 2006-ak Leo nanvacho ek sunno ‘mascot’ aslolo. Zalear Portugal-ak 2009 vorsa ghoddlolea dusrea ‘edition’-an Xama (Inglez bhaxen ‘flame’) mhunn mon’xachea akaracho zot (flame) ‘mascot’ aslo. “Gõycho kombo umedin ani ghottayen bhorlolo ani akorxit dista, ani bhag gheupi khellgoddeam modem ‘big hit’ zatolo mhunn ami mantanv,” mhunn eka odhikarean sanglem. ‘ACOLOP co-ordinating panel’-chea bhettichea somoyar ‘Games’-chea ‘logo’-cho ‘official release’ korinastana, SAG ani Goa Olympic Association-an gaddiyencher ‘logos’ dosoun, ‘logo’ ukttailo.

MHAPXEAM (AAB): ‘Goa Football Association’ odheokx Shrinivas Dempo-n Gõychea ostore futtbol pongddanchea, mukhel korun 1977chea pongddachea namnechea itihasa vixim ugddas korun ukttailem, jem raxttriya spordha jikpi rajyantlem poilench pongodd aslem. Times of India-n Mhapxechea Duler moidanar ghoddoun haddlolea cheddvanchea ‘under-16 Inter-School’ spordhechea ukttavnne vellar uloitana GFA odheokx Dempo-n sanglem. Hi spordha ‘GFA’ ani ‘Goa Football Development Council (GFDC)’, hanchea adharan ghoddun haddlea. Kirteche dis portun haddunk zai, oxem GFDC odheokx Dr. Rufino Monteiro-n mhunnlem. “Jednam Rekha (Karapurkar) ‘Cup’ jiklem tednam hanv obhimanan bhorlolo,” 1977 vorsa ‘National Women’s

Football Championship’-achea ‘final’ik Gõychea pongddan Bengal-ak 3-0 harailolea disacho ugddas korun Dr. Monteiro-n mhunnlem. Ami amchea yotna vorvim vegvegllea pattlencher udorgot korunk vavurtole mhunn GFDC odheokxan sanglem, toxench tanchea ‘football development centres’-amni 6 te 12 vorsam mozgotche pirayechim 100-am voir cheddvam aslolea vixim ukttailem. “A n i n k u i cheddvamni

vantto gheunk zai. Hi ek bori yevzonn asa ani ti dor vorsa zaunk zai. Utrachea orthachea pormonnem Bharatan khoremponnim ek ‘footballing nation’ zaunk goroz,” mhunn GFDC vangddi sochiv Elvis Gomes-an sanglem.

Holy Spirit Altar Boys Zoitivont Gõycho ‘Volleyball’ Khell Khoim pavla?

Holy Spirit Altar Boys Moddgonvche ani St. Sebastiao Altar Boys Aquem-che hanche modem ‘one day Altar Boys Football Tournament’-acho xevottacho khell Holy Spirit Igorjechea moidanar zalo. Ho ‘tournament’ Margao Dinary hannim ghoddoun haddlolo. Holy Spirit hache bhurge ani St. Sebas-

tiao hanchea bhurgem modem zo futtbol xevottacho khell zalo to boroch rongar ailo ani donui pongddanche bhurge bhes bore khell’le. Torui punn borem noxib aslem dekun Holy Spirit Altar Boys hannim St. Sebastiao Altar Boys hancher 20 golamni zoit melloilem. He donui mhot-

vache gol Mark Anthony Barreto hannem marle. Pri. Avinash Rebello, Holy Spirit igorjecho padrivigar mukhel soiro mhunn hajir aslo ani tanchea hatantlean inam-am vanttpant ailim. Bhurgeam modem futtbol khellacho mog okhondd zavnk oslea ‘tournament’-anchi goroz asa.

Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy

‘Volleyball’ khell Bharotan khub nanvlovkik asa. Bharotantlea vegllea vegllea prantamni ho khell khellta. Zaite ‘volleyball tournament’-ui zata. Punn zoxe porim krikett khell Bharot desant ful’la toso volleyball khell fulonk na. Volleyball khell Bharotan sumar 70 vorsam adim ailo. ‘Physical Education Instructors’ je Europe-ak thavn Bharoti iskolamni ani kolegimni xikoitale tannim ho khell Bharotan haddlo. ‘Volleyball’ khell sompo ani ruchicho. Konnem-i – gorib vo girest – duddvanchi oddchonn nastana khello yeta. Jedna ho khell ‘Physical Education Instructors’ hannim haddlo tea khatir ho khell chodd korun xikxonnik sonvstamni ani foujechea vangddem bhitor khell’lolo dista. ‘Volleyball’ Bharotan ailear fokt 70 vorsam zalim torui punn Bharot desan hea khellan zaiti progoti kelea. 1958 vorsa Bharotachi volleyball ‘team’ Asian Games hantun 3ro zago jiklo ani

‘bronze medal’ gheun aili. He khell Tokyo-nt zalole. ‘Volleyball’ khell United States hangasor suru zale. William G. Morgan, ek ‘physical education teacher’ hannem volleyball khell sodun kaddlo mhunntat. Ho khell rochtana Morgan hannem kaim bhag ‘tennis’ khellache ani kaim bhag ‘throw ball’ hea khellache ekttaim kele ani volleyball ‘indoor game’ oxi ghoddoun haddli. Poili ‘volleyball game’ 1896 vorsa ‘Spring Field College, Massachusetts’ hangasor zali ani pollennaramni tika volleyball mhunn nanv dilem. ‘Y.M.C.A College of Physical Education’ Madras hangasor ‘volleyball’ khell poiloch bhurgeank xikovpant ailo. Tea vellar ‘Indian Olympic Association’ hachea khala hea khellachi udorgot zatali ani te Bharotantlea prantam modem ‘volleyball’ championship ho ‘tournament’ ghoddoun haddtale. 1952 vorsa ho ‘tournament’ poilech pavtt Chennai hangasor zalo. 1955 vorsa Bharotachi ‘volleyball

team’ Asian Meet zo Japan-ank zalolo tantun ‘gold medal’ jikli. ‘Volleyball’ khellak duddvancho adhar zai aslo titlo sorkara lagchean mel-

l’lo na. Nhoi mhunn krikett khellak ‘sponsorship’ mellta temvui ‘volleyball’ khellak mell’lem na ani azun poriant

mellona. Heach karonnank lagon ‘volleyball’ khell amchea Bharotan disan dis voir sorche suvater sokol veta mhunttlear fott zanvchina. Amchea Gõyant ‘volleyball’ mollar nodor marlear tench chitr dolleam somor yeta. Gõy svotontr zalea uprant Gõyant ‘volleyball’ khell boroch ful’lo. Ganva ganvanim tea kallant lhan vhoddle ‘volleyball tournament’ zale ani zaitea pongddamni namnnam zoddlim. Kaim ‘volleyball’ pongodd je tea kallar nanvlovkik zale te oxe asat – Mala Sports Club Fontainhas, Crown Club of Santa Cruz, Merces Club Merces, Jawahar Club Ponda, tea xivay foujentlea khellgoddeanche pongodd. Aiz nodor marlear he vostad volleyball pongodd nodrek zollkona. Hachem karann amchea Gõyant volleyball khellachi udorgot zaunk na. Hacho zababdar konn? Ani ‘volleyball’ khell Gõyant portun jivontkorpak upay kitem? Hea proxnnamcher gorbirtayen vichar zavpachi goroz asa.

Kola ani Kolakar

Sorgest Shalini Mardolkar Vinchar Zabab hika Noman JoeGoaUK

V- Events somploli Shalini Mardolkar hika argam vompche khatir ek khas git-songitachi kariavoll ghoddoun haddta – “Konkani Musical Show – A Tribute to Late Shalini Mardolkar.” Hi git-songitachi kariavoll Aitaradis, Mayache 12ver 2013, sanjechea 7:45 vorancher Kala Academy-chea AC ‘hall’-ant zatoli. He git-songitache kariavollint Sonia Shirsat, Anthony San, Clarissa ani M. Kumar bhag ghetat. Lenoy Gomendes hannem songit dilam. Hortencio Pereira ani sangati lhan nattkulim sador kortole ani Daniel F. de Souza he kariavollichem sutrsanchanan (compering) kortolo. Hea somoyar sorgest Shalini Mardolkar hichea jivitacher toyar keloli ‘documentary’ dakhoitele. Tiketti na – ‘Entry Free’. Sogllea tiatr mogyeamni ani sorgest Shalini Mardolkar hichea borea magpeamni he kariavollik hajir zavnk V-Events hache ‘director’ Felix Correia hannem vinonti kelea.

Kenny Zuzarte

Ostorechea rupan tiatr palk porzollaita

V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: 1978 vorsa Philomena Braz hannem borovn digdorxit kelolo ‘Axechi Doxea’ hea tiatrant hanvem ek kantar mhunttlem. Kantarachem nanv ‘Resperachem Cheddum’. Cheddvachea rupan mhunttlolem hem kantar sarkem ‘hit’ gelem ani hanv tiatr machier pavlom. Punn ‘big break’ mhunttlolea porim Prem Kumar hannem ‘Noxibacho Divo Palovlo’ hea tiatrant mhaka 2 kantaram gavpak sondhi dili ani Kenny Zuzarte cheddum nheson kantar mhunnpak khorench ut’tom (excellent) asa mhunn tiatr pollennaramni mhoji vakhanddnni keli. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Hanv kantaram ghoddina, punn gaitam. Azun poriant hanvem 200 voir kantaram tiatramni mhunttleant. Ogllim unnim sogllim kantaram cheddvachea rupan gavun lokak dhadoxi kela. V: Ugddas urpa sarkem tujim ek vo don kantaram. Z: Chodd nanvlovkik zalolim ani tiatr mogyeamni vakhanddlolim kantaram oxim asat:- ‘Sexy Sexy’ hem kantar Betty Naz hannem ghoddlolem. ‘Tako Tako Dum’ ani ‘Flory’ him kantaram lokak khub avoddleam jim Lawrence de Tiracol hannem ghoddlolim. Tech porim Gabru Gomes hannem ghoddlolem ‘Hava Havaie’, Carrie-n ‘compose’ kelolem ‘Senorita’ him mhojim thoddim kantaram soglleank khub avoddleam.

V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: 200 voir tiatramni ‘acting’ kelam astolem. Chodd korun mhojem ‘acting comedy’ cheddvachem asta. Famad ‘comedian’ hanche borobor hanvem ‘acting’ korun lokak hansoila. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: ‘Tum Modem Poddonaka’ hea Prem Kumar-achea tiatrant mhojem ‘comedy acting’ tiatr pollennarank khub mandlem. Tech porim Prem Kumaracho anink ek tiatr ‘Doyallponn’ ani Chris-Meena-cho tiatr ‘Rogtache Xirap’ hea tiatram mhoji bhumika bhes bori zali. V: Kantarancheo audio/ Video CDs kaddleat? Nanvam Z: Ek VCD kaddlea zachem nanv ‘Miss Kenya’ zavn asa. Dusri VCD ‘Film Star’ atam rokddich bhair sorpachi asa. Tea xivay soglleo mellon 8 ‘audio’ CDs hanvem nirmann keleat, zoxe porim ‘Suzie’, ‘Kiss Me I am Sexy’, ‘Maria Conceicao’, ‘Crazy Kelai Re’, adi. V: ‘Film’-ant ‘acting’, ‘singing’ vo anik koslem-i kam kelam? Z: Hoi. ‘Dil Hai Tumara’ hea Hindi ‘film’ant hanvem ek dhakttulo ‘fashion designer’-acho ‘role’ kela. Tea xivay ‘Manovti’ hea Hindi ‘serial’-an hanvem eka cheddeacho ‘role’ kela. V: Tum kantaram ghoddinaim punn xekddeamni kantaram gavun tunvem nanv zoddlaim. Hem koxem ghoddlem? Z: Hanv kantaram ghoddina punn ruchin mhunttam. Mhojea kantar mhunnpachea

‘style’-ik lagon zaite mhoje ixtt ani bore magte mhaka favo toslinch kantaram ghoddun dita. Gabru Gomes, Carrie, Betty Naz, Lawrence de Tiracol ani her zaite zann je mhaka kantaram ghoddun ditat tancho hanv dhinvaxi. V: Tum mhunttai tujim choddxim gitam tunvem cheddvachea bhesan mhunttleam mhunn. Cheddeachea bhesan ekui kantar mhunnonk nai? Z: Cheddo koso hanvem ekuch trio mhunttla. Trio-chem nanv ‘Kashmiri Babu’ ani to trio hanvem, Betty Naz ani Jessie Dias-an gailolo. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex. Z: Sadeponn ani khalteponn eka kolakarachea angant asop mhunnchem vhodd bhag, kiteak sadeponnan ani khalteponnan jiyetolo kolakar ek dis voir sortoloch. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex. Z: Tiatr pollennaramni sodanch tiatr pollovnk mhoji vinonti, kiteak te tiatr polloita ani teach borobor eka vordan tiatr jivo dovorta ani dusrea vordan Gõychi sonskrutay ani Konknni bhas unch dorjear vhoronk

Tiatr Niyall

“Valor” – Mon bhuloyto Tiatr - J. P. Pereira Majorda Gõy

PONNJE(AAB): Gõyant vegvegllea mollancher vaurpi 16 zannank tannim tanchea mollacher kelolea mhotvachea vavrak lagon Kola ani Saskruti Sonchalonaloyan 2011-12 ani 2012-13 vorsache ‘Yuva Surjan Puroskar ‘ bhettoile. Ho dobazo Institute Menezes Braganza sobha ghorant zalo. Hea vellar Kola ani Sonskruti khateacho montri Dayanand Mandrekar, sonchalok Prasad Lolyekar, Kala Akademicho odheokx ani amdar Vishnu Surya Wagh ani her manest hajir asle. Hea vellar uloitana Vishnu Wagh hannem mhonnlem,

“hea yuva surjan puroskaramni aplem ek khas oxem sthan nirmann kelam. Atmsod mhonnge ek kola. Aplea angant asloli kola soglleak fankarop mhonnge svotakuch khuxalkai bhogun ghevop nhoi. Eka mon’xachea angant asloli kola hi soglleam khatir asta. Ti kola chear vonttim modench ravonk favo na,” Waghan sanglem. Kolakaranchem koutuk korit, montri Dayanand Mandrekar hannem kolakaramni sodanch zagrut ravonk zai ani dusreankui zagrut korunk zai oxem sanglem. 2011-12 vorsacho songit molla velo puroskar Shilpa Duble-Parab ani Sonia Shirsat, Nattkam mollar Mathew Cor-

riea ani ‘Mimicry’ hantunt Manahor Bhinge, Sahityik mollar Paresh Kamat, ‘Painting’ mollar Pradip Naik, Bhajan ani Kirtan mollar Damodar Chari ani Lok kola mollar Marianola Dias haka puroskar favo zale. 2012-13 vorsache puroskar Songit Mollar Nevel Pereira, Sharad Matkar ani Siddanath Buyão, ‘Painting’ mollar Sonia Sabrawal, ‘Handicrafts’ mollar Sushant Khedekar, Sahitya mollar Rajay Pawar, Tiatram mollar Romaldina D’souza zalear Nattkam mollar Nilesh Mahale hankam hea vorsache Yuva Surjan Puroskar bhettoile. Dobajeachem sutr-sonchalon Siddi Upadya hinnem kelem.

sfurti dita. V: Tuka anik kitem sangchem asa? Z: Hoi. Mhozo maim pay Michael ani Thereza Zuzarte hancho hanv upkari ani tech borobor mhoje ‘aunty’-choi hanv chodd upkari kiteak hanv 10 vorsancho ani mhoji bhoinn 5 vorsanchi astana mhojo avoy bapuy hea sonvsarak ontorlo ani mhoje ‘aunty’-n soglle tras gheun amkam voir kaddlim.


Amcho Awaz May 4 (2)_Layout 1 3/05/13 8:03 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 4 May, 2013<

Tiatr Machier

Pai Tiatrist hachi dhuv ani nati Poilech pavtt Tiatr Akademik bhett dita Tiatr Academy Goa ghoddoun haddlear atam ogllim unnim 4 vorsam bhorlim ani poilench pavtt Pai tiarist – Joao Agostinho Fernandes hachi dhuv ani nati tiatr pollenarank pollounk mell’leot. TAG –chea mhoinealea Somplolea Tiatristancho Ugdas kariavollichea somoyar, 29 Abril 2013 hea disa Joao Agostinho Fernandes hachi dhuv Theresa Pereira hinnem TAG-k Bhett dili. Tiche borobor Joao Agostinho Fernandes hacheo tin nati Dolly D’Souza, Maria Miranda ani Lydia Paul hannim-i TAG-k bhett dili. Joao Agostinho Fernandes don pavtt kazari. Tachi poili bail Regina Fernandes, poili ostori tiatr machier panvoll ghalpak, bhurgeaponnaruch sompli ani Joao Agostinho dusre pavtt Maria Luiza hache lagin kazar zalo.

Thereza Pereira – Joao Agostinho Fernandes hachi dhuv zannem TAG-k bhett dili ti Joao Agostinho Fernandes ani Luiza Maria hanchea ekvottachem foll zaun asa. Tech porim Joao Agostinho Fernandes ani tachi poili pottin Regina Fernandes hanchea ekvottachi dhuv mhunttlear Sophia zannem Joao Agostinho Fernandes, aplea bapay borobor poilem kantar – Mirmireancho Mog – HMV Records –acher gailolem. Hea Sophia-cheo bai Dolly D’Souza, Maria Miranda ani Lydia Paul tegui dhuvo zaun asat ani Pai Tiatrist Joao Agostinho Fernandes hacheo nati zaun asat. Heo tegui nati Joao Agostinho –cheo ekdom huxar gavpinni, zanni aplea ghoranneachi sonskrutik porompora zata te porim tigovn dovorlea. Vhoir sanglam tea por-

Mhalgodde Tiatrist

H Britton

Ostore rupan tiatr palk porzollailo

Pai Tiatrist hacheo nati Dolly D’Souza, Maria Miranda ani Lydia Paul.

Pai Tiatrist hachi dhuv Thereza Pereira hika Alexyz-n chitrailolo Joao Agostinho Fernandes hacho ‘caricature’ Prince Jacob, TAG-cho odheokx bhettoitana.

monnem tanchi avoy Sophia zavn asli poili Goenkar ostori zannem aplea paichem, Joao Agostinho-chem git “Mog Mirmireancho” gramafon rekorddacher gailelem. Bai Dolly D’Souzacho svadik avaz soglleanim aikola. Anthony Mendesan ghoddlelem ani Dolly D’Souza-n gailolem famad kantar “Anddio Gansing, Gansing” ozun legun Reddio-cher aikonk mellta. 1950-60 odmasak tannem borem nanv zoddlelem, chodd korun Souza-Ferrao ani Anthony Mendes-achea sangatak kantar korun. Upran Dolly xikxonnant bhitor sorli, sabar iskolanchi Head Mistress zalea uprant, Mumboichea sogllea 'municipality' iskolanchi ‘Inspectress’ asli. Tachi dusri bhoin Maria Miranda, toxench ek huxar gavpinn, jem Gõycho famad benddmastor Johnson Carvalho borobor Emissora de Goa reddiocher gaitalem ani Sioleche Sant Antoniche igorjechea Choiran aplem yogdan ditalem.

Maria ani famad partist A S Conception dogainim 'Southi Maim' (Step mother) hea tiatrant bhav-bhoinichi bhumika keleli. Tisri nat Lydia Paul, jem Mumboi ravta ani bospagari zaisor ‘Non-Technical Inspector of Textiles’ mhonnun serkari khatean nokri kori. Heo tegui bhoinni gavpa borobor machievelea ekttinganui ekdom huxar asleot ani Gõychea sonksrutik nach-gavpan umedin bhag ghetaleot. Poilech pavtt Theresa, Dolly, Maria and Lydia hangasor sobhemazar eke bhovxik boskek ajir zalim. Tanchi pirai 87 te 94 vorsam modhem asa, ani tanchi bolaiki titli bori nasunui tim bhov umedin hanga aiz ailean dekhun hajir zalolea tiatr mogeamni tankam xebaski dili. Goencho famad karttunist Alexyz, hannem chitrailolim Pai Tiatristachim chitram chovgainkui TAG-cho odheokx Prince Jacob hachea hatantleant bhettoilim.

Somplolea Tiatristancho Ugddas Tiatr Academy Goa hinnem Abrilache 29ver TAGchea ‘Conference Hall’-ant apli mhoineachi kariavoll ‘Somplolea Tiatristanch Ugddas’ ghoddoun haddli. Somplole tiatrist zoxe porim Jacinto Vaz, A. S. Conception, Nelson Afonso, Caetano Francisco De souza, Champion Alvares, Fidelis Fernandes, William de Curtorim ani Thomas Coogan hancho ugddas kelo ani tiatr machie khatir tannim kelolea vavrachi thoknnay keli.

taka ‘Gõycho Charlie Chaplin’ mhunntale. To ek boro boroupi, direkttor ani gavpii aslo.

Jacinto Vaz

‘Character acting’ korun tea kallar tannem tiatr palkar zaitim namnnam zoddlim. Aple bhumiken tannem tiatr pollennaranchim kallzam jiklim. To Anthony-NelsonConception hea gavpi pongddacho vangddi aslo ani rajki gayonam gavun tannim porjek huskaile ani zagrut kele.

Lok taka ‘Jet Speed Singer’ mhunn pachartale. To chodd korun rajki vixoyancher aslolim kantaram gaitalo ani rajki fuddareank sobhemazar vinglle kortalo.

A. S. Conception

Thomas Coogan trant ‘revolving stage’ tiatr machier bhitor kaddun ek novo itihas ghoddlo.

Souza Boy

Nelson Afonso Konknni palkacho ek boreantlo boro ‘comedian’. Tache probhavit (effective) ‘comedy’-k lagon soglle tiatr mogi

Champion Alvares

Ek ut’tom (excellent) tiatr boroupi, digdorspi, voznadik kantaram ghoddpi ani gavpi. ‘Dolorosa’ hea tachea tia-

Tachem sarkem nanv Caetano Francisco De souza. Boro boroinnar, digdorspi, kantaram ghoddpi ani gavpi. Conception-Anthony- hankam Souza Boy ‘join’ zalo ani rajki kantaram gavpacho trio tannim chalu dovorlo.

Ek ‘all rounder’ zannem tiatr boroile, digdorxit kele, kantaram ghoddlim, gailim ani svota apnnem bhumika-i keli. To ostorechem ‘acting’ borem kortalo teach borobor ‘comedy acting’ korpak fattim naslo. Tachem anik ek khaxelponn mhunttlear tannem zaitim lok gitam (folk songs) rochlim, gailim ani ‘HMV Records’ hacherui fuddle pillgek samballun dovorlim.

Trumpet vazoupi zalolea karonnank lagon tannem konknni kantaranchi ani Konknni songitachi seva keli.

William de Curtorim

Fidelis Fernandes Tiatr machiecho ek boreantlo boro songitkar. To ‘trumpet’ bhes bori vazoitalo ani tiatrachea songitak adhar ditalo.

Ek boro boroinnar, digdorspi, kantaram ghoddpi ani gaupi zaun aslo. To ‘fast’ kantaram bhes borim gaitalo.

To ek bhes boro kolakar aslo. Bhes bori bhumika kortalo ani promannikponnim apli bhumika korun nanv zoddtalo. Tachem khaxelponn mhunttlear to Hindu-che ‘role’ bhes bore kortalo. Abril mhoineant zolmole punn aiz amche modem na tea hea sogllea kolakarancho nhoi fokot ugddas korta, punn tanchea vavran jivo dovorlolo tiatracho palk tancheach prernnamni fuddem veta dekun tanche upkar attovop gorjeche. Hea somoyar Osvi Viegas ani Joe Rose hannim hea tiatristam vixim hajir asloleank mahiti dili. Nelson Afonso hacho put Jr. Nelson ani Souza Boy hacho put Conceicao D’Souza hannim-i hea vellar aple vichar manddle.

H. Britton ek boreantlo boro kantorist zaun ghelo. Tannim hozaramni kantaram gaileant. To boro kantorist also tantun matui dubhav na punn to ek boro kantaram ghoddpi ‘lyricist’ - ui aslo. Tanchea kantaramni Goychea somazantlea poristhitinchem chitr astalem ani tantuntleanuch to tiatr pollennarank khuxal dovrunk vavurtalo. Aiz poriant tachim sabar kantaram All India Radio ani dusrea madheantleant vitraitat. ‘Bandra Fest’, ‘Pandu Lapiao’, ‘Marialina’, adi tachim gitam amche sonskrutayecho bhag zala mhunntlear lottkem zanvchena. Hi kantaram H. Brittonak amche modhem ani fuddle pillge modhem sasnnak jivo dovortolim. Ostoreche bhumikent tachem kovtuk korta titleim toddem. To ostorechea rupan magir tem tornattem cheddum zaum, vo ‘fashionable lady’ zaum vo ostorechi kosli-i bhumika zaum, tiatr pollennaranchim kallzam jikon ghetalo. Dadlo ason poriant tachea hangant ostoreche ghunn, zoxe porim cholop, moddop, dolle bittbittavop, mukhamollar bhavnam haddop, nhesop, adi, thoknnay kori sarke asle. Taka polloilear to jivi ostorich koso distalo. Hem tachem khaxeleponn aslem. Ostori nheson kantaram gavpant taka lagtolo anik tiatrist zaunk na. Tech porim fattlea kallar jednam chedvam-bailo machier yeunk fattim sortaleo ten’na, mhunttlear 40/50 vorsam adhim, H. Britton-an ostorechi bhumika (acting) korun tiatr jivo dovorpak motto adhar dilo. Tannem mhojea panch vo sov tiatramni kantaram gaileant. Mhaka ugddas asa, 1992 vorsa, amcho tiatr “Ami Soglle Ek” sorkarachea Information Department –an akhem Goy bhor dakhovpak nirnnoy ghetlo. H. Britton ani M. Boyer hea tiatrant kantaram gaitale. ‘ Bold and Beautiful’ hem H. Britton-an ghoddlolem ‘Duet’ M. Boyer ani H. Britton gaitalo. Hea ‘duet’achim utram vinodi (comic) aslinch punn H. Britton-chem ‘Bold and Beautiful’ cheddvachem sovong ani M. Boyer-achim ‘reactions’ tiatr pollennarank hansoun hansoun roddoitalim. 2002 vorsa “Goa Going Gone?” ho mhojo tiatr Bangalore-ant dakhovpak Karnataka Goan Association hannim vinonti keli. H. Britton amche borobor Bangalore-k ghelo. H. Britton-chem poilem git zalea uprant tiatrant H. Britton asa mhunn lokak koll’llem. To lok taka tachim ‘Bandra Fest’, ‘Pandu Lapiao’, adi., kantaram aikon vollkotalo. Tea disa toch H. Britton tanche somor ubo aslo. Hajir aslolea Banga-

Lawrence de Tiracol – Konkani songit molla velo mhan gitam rochpi

Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Konkani songit mollar halinchea kallar dor mhoinneank pavsant ruzun yetleam ollbeam porim kitleoch songitacheo audio CD bhair sortat. Nove-nove kantoristanche talle amkam heam audio CD vhelean aikunk melltat, zaite tantle je amchea tiatrachea palkar dissonant. Chodd korun tornattim kantoristam ani kantorist he CD-ni gaitat. Hantlem kaim kantorist khoreanich suvadik tallen gaitat. Anik ek novi dixea halinchea vorsamni amchea Konkani audio songitan apnailea ani ti mhonnlear zaite

Konkani Pop ani Konkani ‘love songs album’ amkam aikunk melltat je amkam adim zoborxe disonasle. Oxem nhoi ki sogllech Konkani audio CD jeo bhair sortat teo dorjeacheo astat. Punn tokhnnai korpa sarki vost mhonnlear Konkani audio CD-cho ankhddo vaddot choddot veta, ani Konknni songit mukhar panvllam marta. Konkani songit audio CD-chi gozal kortana hea lekhant mhaka eka mon’xacho ul’lekh korin so dista zannem Konknni songit mollar uchara bhailo vavr kela ani Konkani bhas ani Konkani songit rosall ani jivall sambhallunk aplem yogdan dilam. Ho veokti anik dusro konn nhoi bogor Ut’tor Goychea doria degerchea vattharant ravpi Lawrence de Tiracol. Lawrence de Tiracol-chem nanv tondant ghetoch dubava viret amchem mon rokdench Lorna vixim dhanvtelem. Karann Lawrence de Tiracol hanche udexim ani tacheach boreponnan mhonnlolea porim 27 vorsam Konkani songit mollar

saun pois ravlea uprant Lorna Baiyen porot Konkani songit vengounk nirnnoi ghetlo ani tacho tallo amkam 1994 vorsa ‘Hello Lorna’ hea Konkani music albumant amkam porot aikunk mell’lo ani aiz meren to amkam Konknni palkar aikunk mellta. Ho ‘Hello Lorna’ album Lawrence de Tiracol hannem rochlolo. Hea vellar vachpeank ‘Aikat Mhozo Tavo’ hea sobit sundor kantaracho ugddas yetolo, jem kantar voir ul’lekh kel’lea albumant asa. Zorui tea albumantlim sogllim kantaram ghoddpi Lawrence de Tiracol ani songit divpi Mumboicho Ronnie Monserat, torui ‘Aikat Mhozo Tavo’ hem hea albumantlem ekuch kantar rochpi sorgest Gabru Gomes. Lawrence de Tiracol hannim aplem bhurgeponn ani uprantlem jivit Mumboint sarlem, tachem xikop legun St. Sebastian High School, Dabul vattharantlea Mumboi xarantuch zalem ani uprant Inginer ponnachem xikop purai kortoch tannem OTIS Komponnet nikri melloili ani taka Gulf desant patthoilo.

Uprant sumar 18 vorsam sabar Gulfachea desamni tannem OTIS Komponnentuch nokri keli, hantun samil asun Iran des pasun.

Lawrence de Tiracol

Gulfak veche adim Mumboi astanam Lawrence de Tiracol hannim Mumboi zaiteam tiatramni nesla, aple tiatr zoxe porim ‘Konnak Mhunnom Maim?’ ‘Sonsthint Sanddlolo, and Sothechem Ghor’ machier haddleat ani bhumika kelea toxi kantaram gaileant. Zaiteank ugddas astolo ki tannem Jessie Dias hanchea sangatan thoddim bhov

duetam tiatramni gaileant ani xebaski zoddlea. Zaiteam sorgest mhalgoddeam tiatristanchea tiatramni to nesla ani tanche vangdda nachla. Lawrence de Tiracol hanchem ek vhorteponn mhonnlear, zorui to 18 vorsam oddikh aplea mai-desa koddsun pois urlo torui tachea kallzant aple maibhaxecho mog komi zalo nam ani to apli mai bhas ani Goychi sonskrutay visorlonam. Itlim vorsam bhair astonam tannem Konkani songit ani gitam rochunk bond kelenam ani hacho ek nomunno mhonnlear, jedna to apli 18 vorsanchi nokri purai korun bos-pagari zalo tedna meren savn tannem Konkani songit mollar bhor galun vavr kelo. Mumboint ravnnem korun astana 1994 voros tem 2012 voros meren, heam 18 vorsank tannem 44 Konkani songitache audio album rochleat ani Konkani songitak girest korunk aplem mott'tem yogdan dilam. Hea tache mhan vavrachi zaiteank azun khobor na. He soglle album

kosak lailear, chodd-xe tache album Lorna sangatan ani hea soglleam albumani dorjedar lyrics toxem dorjedar songit aikunk mellta ani te soglleanche avddiche zaleat. 18 vorsam modem 44 Konkani songitache album toyar korp ani te vikhrek ghalop mhonnlear ho ek eke torecho rekordduch koso. Halinch tankam tanchea 44tea albumank ‘Paradiso Miramar’ hantun Lorna bayen gailolea ‘Telephone Kor’ hea kantrak Tiatr Academy of Goa hancho ‘Best Female singer’ Songit puroskar 2012 favla. Tea xivai ho tacho album ‘Best audio album’ TAG puroskara khatir hea vibhagan ‘nominate’ legun zal’lo. Mhaka khobor asa tea pormonnem, Lawrence de Tiracol hancho 45vo Konkani songit album toyar zata ani to hea vorsa bhair sortolo. Tea xivai tache don poramporim Manddeache album toyar korpacho vavr nettan chalun asa ani tevui bhi hea vorsa bhair sortele. Ami tachea varak ani ut’tejonak sogllem borem yes anvddetanv.

lore-antlea Goykaramni ‘Pandu Lapiao’ Bandra Fest’ him kantaram mhunnpak vinonti keli. H. Britton-an tim kantaram gavun tanchi as bhagoili. Aplea kantaram vorvim H. Britton Konknni mogianchea kallzamni jiyetalo mhunn sid’dh zalem. H. Britton boro kolakoruch naslo punn to ek boro monisui aslo. Zoso machier to tiatr pollennarank hansoitalo tosoch to heram kolakoram borobort astana tanchim fokannam korun soglleak khuxal dovortalo. Jen’na to amchea Kala Mogi pongddachea tiatrant bhag ghetalo, to soglleam von zantto kolakor aslo. Amche tornne kolakor taka respeit ani man ditale. Punn H. Britton zantteam modem zantto zaun anbi bhurgeam modhem bhurgo zaun soglleancho vell hanson ani khellon sarunk adhar ditalo. Tachea mornnan tiatr palkak vhodd luskonn zalam. Tachea mornnan rikami zalolo zago bhorun haddpak khub kottin asa. Punn tachi dekh gheun amche aiche tiatrist palkachi udorgot korunk pott’tiddken panvoll martole mhunn ast ballgitam. H. Britton Tiatr palkacho “Bold and Beautiful” kolakor zaun ghelo hantun matui dubhav na. Tomazinho Cardozo Candolim Gõy


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.