31aug amcho avaz

Page 1

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:34 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

‘Land Acquisition Bill’ pas Brittix parlament Syria-nt ‘Bill’-antle mhotvache mud’de

• Kheddea vattaran zomin ‘acquire’ keli zalear zomnichem mol 4 vottim chodd oxem farik kortele ani nagri vattaran zomin ghetli zalear te zomnichem mol 2 pottim chodd astolem. • Zomin ‘acquire’ korun xetkamteancher adim ghoddloli onit nitin bodolche khatir hea kaideacho vapor adim thavn ‘retrospective’ vevharant ghaltele. • Graminn bhagan tharavik zomin sorkar ‘acquire’ kortolo zalear tea tea vattarantle gram sobhecho hoikar (consent) sokticho astolo. • Zomin ‘acquire’ keli zalear soglle duddu farik kelea bogor ani punorvoson (rehabilitation) korche khatir tankam dusrea zageancher vevotha kelea xivay konnakuch te zomnivelo bhair ghalunk xokchena.

MHOTVACHEM

Gõycho lok 15 lakh, mottoram 10 lakh - PAGE 3

UPA sorkar aplea urlolea eka vorsa bhitor zaiteoch noveo yevzonneo haddpacho proitn korta tem dakholl zata. Halinch UPA sorkaran ‘Food Security Bill’ Lok Sobhen pas kelem zaka lagon Kongres pokxak rajki mollar 2014 vorsantle Lok Sobha venchnnukek zaito faido zatolo oxem somzota. Thoddeach disam bhitor, kaim kall thambon urlolem ‘Land Acquisition and Rehabilitation Bill’, hemvui Lok Sobhen Brestaradis pas kelem. Hea ‘bill’-a vorvim Bharot desantlea xetkareank

motto faido zavpachi xokeotay asa. Oxem ghoddlear Kongres pokxak ani UPA sorkarak fuddle Lok Sobheche venchnnuken boreak poddtelem hantun dubav na. ‘Land Acquisition and Rehabilitation Bill’ jedna kaido zatolem tedna xetkareanchi zominn sorkaran ghetlear xetkareank borea mapan luskonnborpay (compensation) melltoli, hea ‘bill’a vorvim zomin ghevpachi (acquisition) pod’dot soglleank uktti astoli ani teach borobor zomin ‘acquire’ kelea mhunn trasant

poddlolea xetkareank yogea ritin punorvosonn (rehabilitate) kortele. ‘Land Acquisition and Rehabilitation Bill’ hache vixim Lok Sobhen bhasabhas zavn motdan zavn soglle mellon 235 khasdaramni motdan kelem zantuntlea 216 vangddeamni ‘bill’-ak tendo dilo zalear fokt 19 vangddeamni ‘bill’-acho virodh kelo. Zomin sorkaran ghevpa vixim Bharotan chalu aslolo 120 vorsam adlo Brittix sorkaracho kaido, zo 1894 vorsa kelolo, to atam rod’dh zatolo ani te

suvater ho novo kaido chalik lagtolo ani xetkareank tras zatale te sarke unne zatole. Hea khatir Lok Sobhen hem ‘bill’ pas kelea uprant Kongres pokxan “hem ek itihasik panvl asa” oxe udgar kaddle. Tech porim pikall (fertile) zomin dhonde sthapon korche khatir bollan gheunchi nhoi mhunn sanglem. Kongres pokxachea ulovpean fuddem oxem mhunttlem “hea kaideachi pod’dot sarki uktti (transparent) astoli, luskonnborpay (compensation) akorxit (attractive) ani punorvoson (rehabilitation) ho xetkaracho hok zatolo. ‘Rural Development minister’ Jairam Ramesh zannem ho mosudo (bill) Lok Sobhen manddlo tannem sanglem ki sorkaran dhondekar, rajki pokx ani somajik sonvstho hanche lagim bhasabhas korun ho mosudo toyar kela mhunn.

fouji karvay nhoikarta

House of Commons

‘Food Security’: 8 tem 9 lakh Gõykarank melltolo labh

3 Rupiyamni tandull, 2 Rupiyamni gonv….. Dor vorsa Britaincheo 50,000 avoyo apleo nokreo vogddaitat - PAGE 4

Hanv obheas kortolom: Parrikar

“Food Security Bill’ hache vixim mhaka puray mahiti na, taka lagon hea vixoyacho obheas kelea uprantuch tem chalik lavpa vixim hanv panvlam ubhartolom,” oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem sanglem. Parrikar-an fuddem mhonnlem, ami adim fuddench mhargai-bhot’to mhonn 1 hozar rupiya divpak survat kelea. Tech porim Dayanand Somajik Surokxa yevzonn chalik layloli ti hem monan dovrun ki, raj’jeantlo konnuch monis upaxim urcho nhoi hem monan dovrun. Atam hea ‘food security bill’-ant kitem tortudeo asat tacho poilo ami obheas kortole ani uprant tem chalik laytole. AmcHo AvAZ ProtinidHi

Xikovpeank khanvchem poddtolem ‘midday meal’ - PAGE 5

Ponnje: Rexenacher orov gheupi Gõychea nagrikank orov surokxa kaidea khala prot’tekak 3 rupiya kilo molan tandull melltole. Kendr sorkarache he yevzonne khala Gõychea sumar 8 te 9 lakh lokak tacho faido zatolo. Gõychea Nagri Purvotto

(civil supplies) khatean dilole mahiti pormonnem, Gõy raj’jeak prot’tek vorsa kendr sorkara koddlean 50 hozar tton tandllancho ‘quota’ mellta. ‘Seasons’am pormonnem tantunt 13 hozar tton tandllanchi vadd sorkar korta. Gelea tin vorsanchea kallant Gõy raj’jeak 63 hozar tton tandllancho santto Gõy raj’jeak kendr sorkara koddlean favo zalo.

Sod’deak Gõyant BPL khala aslolea lokak 6.50 rupiya kilo hea pormonnem tandull mellta. Samkech gorib aslolea Gõychea 60 hozar lokak 3 rupiya kilo hea molan sorkar tandull dita. Samkech aslolea familink sorkara koddlean 35 kilo tandull melltat. Nagri purvotto khateacho sonchalok Vikas Gaunekar hannem hea

potrkarak sanglem, “Kendr sorkaran zorui Gõychea vantteak aslolo tandllancho ‘quota’ unnem kelo na zalear, koslich dhasti kaddi nastana Gõychea sumar 8 tem 9 lakh lokak 3 rupiya kilo hea molan rexenacher tandull mellpak xoktolo. Kendrantlea ‘Food ministry’-in hea adim Gõychea nagri purvotto khateak ek 2rea Panar Vach

Parrikaran OBC khatir dilo ‘27% quota’

Somaz kol’lean vo Lok Sabha venchnnukecher nodor? Novi Dil’li: Narendra Modi fuddlo prodhan montri zauncho mhunn Amitabh tenko dita, oxem dakhoupi eka nokli ‘YouTube video’-k lagon, ragan bhorlolea Amitabh Bachchan-an kex nond kortolo mhunn dhomki dilea. Hea kornnechea add Amitabh Bachchan-achea virodhachea uprant, Rajkot-chea eka ‘music composer’-an to ‘YouTube’-ar ‘ulpoad’ kelolea vixim ma-

Syria-cher hol’lo korunk Amerika toyar - PAGE 7

nun ghetlam ani bhogsonnem maglam. Bachchan, zo ‘Gujarat Tourism’-cho ‘brand ambassador’ asa, apnnen 2007 vorsa ‘Lead India’ mohime vellar dilolea ‘voiceover’-achea vangdda fottingponnan to ‘video’ toyar kela, oxem sanglem. “Mhozo avaz ani tatun hanven vapurloleutram (text) vaprun konnen tori nokli ‘video’ toyar kela, ani Gujarat mukhel montri Narendra Modi-k tenko di-

upache mohimeche ‘visuals’ fottingponnan taka zoddleat,” oxem Bachchanan aplea ‘blog’-ar boroilem. Nokli ‘video’ nirmann korpean aplea kortuba pasot bhogsonnem magchem, oxem Modichem mot aslem. Songitkar Utpal Jivrajanin, ‘YouTube’-ar ‘upload’ korpachea fattlean apunn zababdar asa mhunn sanglem, punn to ‘video’ apnnen nirmann korunk na, oxem tannen kolloilem.

London 30 Agost (PTI): UK-cho prodhan montri David Cameron haka aiz ek vhodd dhoko boslo kiteak Amerike borobor Syria-n fouji karvay (military intervention) korpacho prostav Brittix parlamentan nhoikarlo

(rejected). ‘President’ Bashar Al Assad hachea sorkaran Syria-n ‘chemical weapons’ vapurleam mhunnon Amerika ani France, Ingland, adi sangatan fouz vaprunk zo prodhan montrean prostav parlamentan manddlolo to 285-272 itlea motamni harovlo. 7 voram zobordost bhasabhas chol’lea uprant ‘House of Commons’ hachea vangddeamni Syria-n fouz vapurpak nhoikar dilo. ‘House of Commons’ hachi hi kornni ‘strong humanitarian response’ oxem mandta. Khoreponnim Syria-n

virodhi pokxamni ‘President’ Assad-acher tannem ‘chemical weapons’ vaprun xekddeamni lokak jive marlet mhunn arop ghatlolo punn ho arop chukicho asa mhunn ‘President’ Assad-an sanglolem. ‘House of Commons’ hantun hi har poddlea uprant prodhan montri Cameron-an sogllea kaide korpeank oxem sanglem “mhaka sarkem nivoll zalem ki Brittix parlament, zo Brittix porjechem mot ukttaita, haka Syria-n fouji karvay keloli naka mhunnon. Hanv hem mandun ghetam ani mhozo sorkar 2rea Panar Vach

‘Mining’-ak lagon Gõy pett’tolem? 40-ui amdaramni rajiname dinvche: Vishnu Wagh AmcHo AvAZ ProtinidHi

Ponnje: Ganesh Chaturti porbe uprant 15 disam disam bhitor sod’deak bond asloleo minam khonneo chalu keleo nant zalear, ami Gõy pettoitole, oxi jahir xittkavnni ‘Goa Mining People Front’ hannim gelea Brestara dis Ponnje xarant ghoddoun haddlole jahir sobhentlean kendr sorkarak dilea. Kaidexir khonneo vell kaddi nastana suru korcho, he magnne khatir minam khonnincher atthapun aslolea lokamni sumar 5 hozar lokak gheun ek mirovnnuk kaddli, ani tachem rupantor Azad Moidanar eke jahir sobhent zalem. He jahir sobhent mukhel montri Manohar Parrikar hannem fuddlea Setembr mhoineant 30 khonninchi ‘suspension order’ fattim gheun teo suru kortole, oxem axvason dilem. Virodhi Kongres pokxacho fuddari Pratapsing Rane, BJP, Kongres toxench NCP-iche fuddari he jahir sobhek

hajir asle. Gõyant bond aslolem ‘mining’ porot suru korpak Kendrantlea ‘Ministry of Forest ani Envoirnment’ hache koddlean favo to tenko ani sohokar mellona, oso jahir arop Parrikar-an aplea uloupantlean kelo. Tech porim hea prosnacher apunn Prodhan Montreak ani Duddvam Khatea montreak ek potr phattoitolom, oxem hajir aslolea loka samkar spoxtt kelem. ‘Buffer zone’ 1 kilo metr ascho, oxem boroun kendr sorkarak potr phattoilear apnnank oddez tem tin mhoine zale. Punn, MOFE tantunt addkolleo haddta. “Khorem

mhonnlear, Gõyant 1 kilo metr ‘buffer zone’-achi poryan goroz na. Toruipunn, ami Chorao hanga aslolea ‘Salim Ali Bird Santuary’ soddun her suvatancher 1 kilo metr ‘buffer zone’ ascho, oxem mandun ghetlem. Punn, kendrantlem MOFE amchem sangnnem kanbherear kaddta, oxem Parrikaran sanglem. Minam matiyecheo raxi (dumps) kaddpa khatir ‘mining’ komponeank porvangi ditole. Taka lagon goroz te porvane gheun he ‘dumps’ kaddun uddovpacho rosto mekllo zala. Don tem tin disam bhitor komponeam kod2rea Panar Vach

3 lakh labh gheupeam khatir 700 kottincho fottko! Hantuntle 50% odhik lok ‘bogus’, vividh yevzonneank lagon vikas zaina Ut’toren Shripad Naik, Dokxinnent Narendra Savoikar - PAGE 9

Belgian GP-n Vettel-ak zoit - PAGE 11

StAnley vAZ stanley@herald-goa.com

Ponnje: Gõyche ekunn 15 lokam modle 3 lakh lok, mukhel montri Manohar Parrikar-an chalik laylolea vegvegllea yevzonneancho labh ghetat. Parrikar-an Gõyant chalik laylolea hea veg-vegllea yevzonneancher khorch korpa khatir sorkarak prot’tek vorsak ekunn 700 rupiya khorch korcho poddta. Parrikar-an chalik laylolea veg-vegllea yevzonneancho labh gheupeam modem 50% lok khoreanich gorib, dublle, gorjevont, opangull asat. Punn, urlole 50% he rajki pokxanche ‘workers’, amdar-montreanche ‘suporters’ zavn asat. Gõycho 12 lakh lok sorkaran lagu kelolim veg-vegllim tteksam (taxes) bhortat. Sorkaran

kosleai gozalinchem mol vaddoilem zalear, takai fuddo kortat. Punn, sorkaran chalik laylolea khoincheach yevzonneancho labh tankam mellona. Sorkar heo jeo chalik laylolea yevzonneancher khorch korta, taka lagon Gõycho vikas zavpak pavona. Gelea kaim vorsank, sorkaran veg-veglleo yevzonneo jahir keleat. Rajki faideacher nodor dovrunuch sot’ter aslolo sorkar heo yevzonneo jahir korta. Ani tacho faido veg-vegllea Gõyant rajki mollar vaurtolea rajki pokxank zata. Hea yevzonneacho choddan-chodd labh rajki pokxank zata, toruy tea-tea pokxanchea tizorentlean ek novo poiso poryan hea yevzonneam khatir khorch zaina. Hea yevzonneam khatir zo sogllo khorch zata, to duddu sorkari tizorentlean

bhair kaddcho poddta. Mhonnge, tteksam bhorpeanchea bollsantlean he duddu bhair sortat. Dayanand Somajik Surokxa yevzonn, Griha Adhar, Ladli Laxmi adi, hea yevzonneancher

sorkaran minam khonneo bond poddloleam khatir ‘financial package’ lagu kelolean, tache khatir kottimni rupiya sorkari tizorentlean bhair kaddche poddtat. Ho sogllo duddvancho khorch tteksam

Sorkari Yevzonneancho Labh Gheupi Lok Griha Adhar Yevzonn 75,000 Dayanand Samajik Suraksha Yevzonn 1,25,000

vhodda promannan duddu khorch korcho poddta. Atam

Laadli Laxmi Yevzonn 5,000 Trucks-am khatir ‘financial package’ 9,000 Kolakarank ‘pension’ Yevzonn 2,000

udexim ani molam (prices) vaddoun sorkar zoma korta.

Amdar-montri ani pokxachea karyokorteank faido melloun dinvche khatirun sorkar heo yevzonneo jahir korun chalik layta mhonnpachem atam Gõychea saman’neo (common) lokak poryan, puray toren spoxtt zalam. Gõychem ‘mining’ puray toren bond aslolean, sorkarache tizoren prot’tek vorsa yevpi 1500 kotti rupiyancho mohsul (revenue) bond zala. Petrola vhelo VAT rod’dh kelolean sumar 200 kotti rupiyank fatt korchi poddlea. Heram margantlean ji yenneavoll sorkarak yetali, ti poryan sabar karannank lagon yevpachi bond zalea. Gõy raj’jeachi arthik sthiti samkich konsllon poddlea, oso davo (claim) aiz Gõyche arthik zannkar (financial experts) kortat. Oxem ason poryan, sorkari

yevzonneancher vhodda promannan khorch korpachem mat khupuch vaddik laglam.600 tem 700 kotti rupiya itle duddu hea yevzonneancher khorch korcho poddta. Dusre vatten Gõy raj’jeacheo tteveo (deposits) ghannank dovrun ani dusrea margantlean sorkarak rinnam kaddpachi palli sorkaracher ailea. 15 lakh lokam modlo ekunn 3 lakh lok hea yevzonneancho labh ghetat, taka lagon sod’deak Gõy raj’jeo arthik sonkhottak sampoddlam. Itlench nhoy, heo yevzonneo chalik lavpa khatir, tteksam lagu korop ani lok farik kortat tim bizli, udok ani her gorjechea vostunchea bilamni (consumers bills) vadd korop hem sarkhem nhoy, oxem mot Gõyche nagrik porgott kortat.


Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:34 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

2

Amcho Avaz

Bardes-ant fottkirea pulisancho sanvar Tankam dhorun tancher karvay korunk lokachi magnni Amcho AvAz BAtmidAr

Mhapxem: Pulisancho bheos pangrun ani apunnuch khore pulis asat mhonn sangon lokak tanchem bhangar ani duddu luttun vhorpi ek fottkirea pulisancho pongodd sod’deak Bardez-ant vaurpak lagla. Atam meren hea fottkirea pulisanchea pongddan Mhapxem ani Bardes-antlea sabar mon’xank eksurea suvatancher dhorun tanche duddu ani bhangar luttun vhelam, ani haka lagon Bardes-antlea loka modem bhirantichem vatavronn posorlam. Khorea pulisamni hea fottkirea pulisank dhorun tankam bondkhonnint ghalche, oxi magnni Mhapxem ani azu-bazucho lok korpak lagla. Gelea sumanant mottor-saikolir vochpi dogam mon’xamni eka mon’xa samkarakuch apli mottorsaikol ubhi keli. Tea mon’xak hea mottor-saikolir ailolea dogui mon’xamni apunn pulis mhonn sangon, tea mon’xa kodde aslolem bhangar ani duddu luttun vhele. Hea prokronnachi tokrar hea mon’xan Mhapxem pulis chouker kelea. Itle mozgotim hi ghoddnuk Mhapxem

pulis chouker nond zatanch, lokamni hea oslea mon’xam pasun chotrayen ravchem, oxem avhan Mhapxem pulis choukecho PI Tushar Vernekar hannem sthanik lokak kelem. Gelea sumanant Mhapxem bosim manddar, Canca thavn ailole Shivanand Sharanappa ani tacho ixtt tancheach anik eka ixttak pavoupak ailole. He tegui thoinsor KTC bosim manddache ‘gate’-i kodde ubhe astana, avchit tanche samkar ek mottor-saikol yeun thambli. Hea mottor-saikol cholovpean hea tegaim zannank ‘tumi khoim vetat’ oso

prosn kelo, tea vellar hea tegaimni ‘ami amchea ghara vetat’ oxem sanglem. Hea vellar hea onvollkhi mon’xan tanche kodde ‘I Cards’ maglim. Tannim tim aplea kodde nant oxem sanglem. Tea vellar mottor-saikolir ailolea mon’xan apunn pulis oxem mhonn sangon, Shivanand hachea bollsant hat ghalun tantle 200 rupiya kaddle, ani thoincho koddsoron gelo. Shivanand-ak ho mottor-saikolir boson ailolo monis ho pulis nhoy, oxem thavem zatanch tannem tabortob Mhapxem pulis chouker vochon tokrar nond keli. Pulisamni hea prokronnant dubavit aropi Iqbal Rehman Bhai hea mon’xak tabeant ghetla. Itle mozgotim gelea Son’vara sokallim, 10.30 vaztam Mhapxem Acoi hangasor aslolea ranam khateachea ‘out post’-a kodde, Julie Fernandes he 65 vorsam pirayeche ostorek luttli. Hi Julie nanvachi ostori Sawantwadi hangachean ailole eke bosintlean dhenvon ani aplea donui hatamni potiyeo dhorun aplem Acoi hangasor aslolea ghara lagim vetali. Ti rostea velean cholot veta astana, tichea samkar ek mottor-

“Khore pulis konnacheach angar aslolem bhangar luttun vhoronant mhonnpachem nagrikamni lokxant dovorpak zai. Punn, amcho lok hea fottkirea pulisancher visvas kiteak dovortat? Oslea fottkirea pulisancher visvas dovortat mhonn mhonn magir te monis hea lokachi lutt kortat ani pollon vetat. Hea fuddem oslea fottkirea mon’xamni lokak apunn pulis mhonn bhasaun lokachea bhangarachi ani her kosli chovkoxi korpak proitn kelet zalear, lokamni tabortob telefonacho 100 ho ankddo gunvddaun, khorea pulisank apoun haddche. Tech porim boball ani hueli marun azu-bazuchea lokak ekttaim korche. Hea oslea bhamtteank bud’dh xikovpak khud lokacheach hatamni asa, hem ami visronk favo na.” - Tushar Vernekar, PI Mapusa PS

saikol yeun thambli. He mottorsaikolir dog monis boson asle. Tannim Julie nanvache he ostorek san-

glem, “Atanch Laxmi Naik he ostorechea gomtteak suri tenkoun, tichea golleant ani hatant aslolem bhangar luttun vhelem. Tum itlem bhangar tujea angar ghalun kiteak mhonn bhonvtai?” oxem mhonnon teach vellar tantlea ekttean Juliechea hatak aslolim don kanknnam ani golleantli sorpolli kaddli ani vell vibadd korinastana thoinchi pollapoll kaddli. Oxe torecheo sabar ghoddnuko Bardez vattharant vaddpak laglolean, lokamni pulisank hea bhamtteank dhorpachi magnni kelea. Sangtat tea pormonnem gelim don vorsam thavn oxe torecheo ghoddneo ghoddpachem Bardez talukeant khupuch promannan vaddlam. Kaim dis adim hech toren pulisanchim anglim ghalun dog monis eka bhangar vikhpi xettichea dukonar bhitor sorle. Tannim tea xettik apunn pulis asat mhonnpachem sangon, lakhamni rupiya molachem bhangar chorun vhelem. Hea fottkirea pulisamni atam meren, Bardez talukeant bailanchem lakhamni rupiyanchem bhangar ani nogod duddu chorun vheleat. Punn ojea-

“Halinchea disamni oxe toren choriyeo ani luttmar adharpachem khupuch vaddlolem asa. Hantunt nagrikanchi bezababdari ani nixkalljiponn hem ek karann zavn asa. Xikxit lok poryan choranchea ani bhamtteanchea fottkirea uloupank bolli poddtat. Heach karanna khatir hea lokachi vhodda promannan fosovnnuk zata. Loka modem zagrutai unnem zaloli asa, ti porot ek pavtt toyar zavpachi goroz asa. Lok bezababdar aslolo pollovn chorank ani bhamtteank him oslim kortubam adharpak ut’tejon mellta. Fottkire pulis ani khore pulis vollkhopachi takot lokam modem aspak zai. Khore pulis he porim lokak addavn lokachi fosovnnuk korinant. Toruipunn, pulisamni poryan loka modem zagrutai nirmann korpak vaurpak zai.” - Gopal Raul, Senior Citizen

panchi gozal mhonnlear, khorea pulisamni azun meren ekai fottkirea pulisank dhorunk na.

Ekunn 280 koideank aspavn gheupachi ‘capacity’

‘Task force’-achi suchovnni

Kolvale bandloli novi bondkhonn Otubrant suru

‘Industrial Estates’-amni ‘vertical development’ zauncho

3 bondkhonnincher sod’deak aslolo ‘pressure’ unnem zatolo Amcho AvAz BAtmidAr

Ponnje: Kolvale hangasor novich bandloli bondkhonn suru korpa khatir ani Aguada Central Jail, Mapusa Judicial Custody tech porim Subjail Sada, Vasku hangachea bondkhonnimni aslolea 280 koideank he nove bondkhonnint Otubr mhoino meren ‘shift’ korpacho prostav zo sorkarak phattoilolo, to sorkaran mandun ghetla. Hea 280 koideank he Kolvale hanga bandlole nove bondkhonnint ‘shift’ kelea uprant, Aguada, Mhapxem ani Sub-jai Sada-Vasku hangasor aslolea bondkhonninchem vozon vhodda promannan unnem zatolem. Aguada Central Jail-int sod’deak sumar 127 koidi asat. Mapusa aslole ‘judicial custody’-int 80 koidi kheast bhogtat zalear Sub-jail Sada hantuntlea sumar 70 koideank he nove bandlole Kolvale-che bondkhonnint haloitole. Taka lagon Kolvale-che bondkhonnint 280 koideank aspavn ghetole. Hi mahiti Ut’tor Gõycho jil’lo odhikari Mihir Vardhan hannem gelea

Somara dili. He vixincho prostav (proposal) hea adim Gõy sorkarak phattoilolo, to sorkaran mandun ghetlo. Kolvale bondkhonnint sod’deak koideank dovorpachi vevoshta korpacho vaur chalu asa. Kolvale bondkhonnint koideank dovorpak vegveglle vibhag kelole asat. Je koidi 21 vorsam merenche asat tankam ek kherit ani vegllo vibhag he bondkhonnint astolo. Kolvale hangasor bandlole he bondkhonnint eka vhodd akaracho randpa vibhag (kitchen), ‘Administration Block’, konnui koidi okosmat piddent koxttovlo zalear tankam ek vegllem ‘clinic’ toyar kelam, oxem Mihir Vardhan-an sanglem. Vardhan sangta tea pormonnem, tache kodde sorkaran he bondkhonnicho ‘suprietendent’-acho tabo dila. Aguada bondkhonnint ‘food poisoning’ zanvche adim May mhoineant Kolvale bandloli novi bondkhonn suru korpacho prostav Ut’tor Gõychea jil’lo odhikarean sorkara kodde phattoilolo. Tea uprant sorkaran he bondkhonni vixinchi veg-veglli mahiti magon ghetloli. Tea up-

rant gelea satolleant raj’jeo sorkaran jil’lo odhikarean phattoilolo prostav obheas kelea uprant mandun ghetlo ani atam hi novi bondkhonn hea vorsa Otubrant thavn suru zatoli oso bhorvanso asa. Otubrant hi bondkhonn suru korche adim Setembr mhoineant eke bondkhonnik lagu zatat teo soglleo suvidha ani sovloteo bondkhonnint aslolea koideank ruzu korun dovortole. Aguada aslole bondkhonnint sod’deak 127 itle koidi asat. Bondkhonniche kopxe (capacity) poros hangasor chodd koidi asat. Mayache 30-ver thoinsor ‘food poisoning’-achi ghoddni ghoddloli. Sod’dea Mhapxem aslole ‘judicial custody’-int 82 koidi bondkhonnichi kheast bhogtat. Khoreponnim he bondkhonnint koideank dovorpachi kopxi 42 koideank dovorpa itli asa. Punn, sod’deak thoisor 40 koidi otirikt (additional) asat. Aguada bondkhonnintle koidi Kolvale bandlole nove bondkhonnint haloilea uprant te bondkhonnichem kitem kortole, tem sorkaran azunui tharavnk na.

Ponnje: Novea ‘casino’, M V Horseshoe-k Mandovi nhoyent aplo vevhar chalu korunk mukhel montri Manohar Parrikar-an dilolea nirnnoyachi ttika korun, CCP-chea xime bhitor tea ‘floating casinos’-cheo kochereo cholounk CCP lisensam diunchi na oxem Ponnjechea nogorodheokx Surendra Furtado-n kolloilam. Toxench, mukhel montri ‘casinos’-ank lagon nirmann zaupi ‘parking’, ‘traffic’ ani kochreachea prosnancher lokx ghalina, oso Furtadon arop kelo. “Don vorsam uprant ‘casino’-nchim lisensam ‘expire’ zatoch tim ‘renew’ korche na, ani tache uprant tea ‘offshore casinos’-ank dusrea suvater vochonk poddtolem, mhunn mukhel montrean jahir kelam. Tea ‘casinos’-

ank atanch thambounk zata astana, to aplem ‘term’ kobar zaisor kiteak ravonk sodta?” oso vichar Furtado-n kelo. ‘Santa Monica jetty’-cher zatolim sudharonnam, Gõyant ‘off-shore casinos’-an ‘monopoly’ aslolea Delta Corporation Limited-acheach faidea pasot vaprunk yevnk xokta, oso arop Furtado-n kelo. “Zor mukhel montreacho, Gõyant choltolea ‘casinos’-chea vevharacher bondi ghalpacho khor nirnnoy aslo, zalear ‘taxes’ ani her lhan-lhan dondd bosoun yenneavoll zoddunk zata asli, zachea udexim raj’jea ‘casino culture’ak lagon zalolea 150 kotti rupianchea ‘revenue loss’-achi bhorpay korunk pavpachi,” oxem tannen sanglem.

‘Horseshoe casino’-chem lisens rod’dh korat CBI chovkoxi korunk Congress pokxachi magnni Ponnje: Sorkaran Horseshoe casino-k dilolem lisens rod’dh korchem, oxi khor magnnim Congress-in kelea. Toxench, lisens ‘transfer’-achea mud’dear ani casino promoters Delta Corp-chea ‘shares’-anchea ‘insider trading’-chea sombondhan CBI-chi chovkoxi zaunchi mhunn pokxan maglam. Horseshoe casino mud’dean don tori ghottalle asat oso arop, Congress protinidhi Aleixo Reginaldo-n potrkaram lagim uloitana kelo. Lisensachea ‘transfer’a udexim, ‘casino promoters’ Delta Corp-achea lagsan sorkarak 431 kotti rupianchea rupan bori yenneavoll mevlea, oso arop Lourenco-n kelo. Parrikar-a lagimchea mon’xank

‘shares’-anchea ‘insider trading’achea udexim faido zala vo na, tachea vixim CBI ani Securities Exchange Board of India (SEBI), hannim favo ti chovkoxi korunk zai, mhunn tannen sanglem. “Eka mhoinea von unnea somoyan – Julay 24 te Agost 20, jedna Sensex 20,000 aslo to 18,200 zaunk 9%-an denvlo, teach vellar Horseshoe-chea malok – Delta Corporationachea ‘share price’-an 43%-an vadd zaloli. Ani taka lagon, 22.68 lakh ‘market value’ aslole Delta Corp-chea ‘shares’-anchem mol 431 kotti rupia meren pavlam,” oxem Lourenco-n eka prosid’dhi potrachea udexim sanglem. “Ho ghottallo nhoi? Jaydev

Amdaranchea svarthak lagon Zilla Panchayatink odhikar nant: Nelly Rodrigues

Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Dokxinn Gõychea Zilla Panchayat-ichi odheokx Nelly Rodrigues hicho aple kochericho karyakall (term) Agost 28-ver puray zata. Nelly Rodrigues hinnem fattlem ek voros thavn Zilla Panchayatink odhik nidhi (funds) mellcho, tech porim tankam chodd odhikar mellche hea khatir pott’tiddken proitn keleat. Punn, azun meren ti aplea proitnamni favo te porim yesesvi zavnk na. He phatt-bhuimecher tichi eka potrkaran ghetloli mulakhat. Prosn: Zilla Panchatink chodd odhikar mellche mhonn tuvem choloilolea tujea proitnank khoim tori zoit mell’lam? Nelly: Durdoivan mhoje hanvem Zilla Panchayatink chodd odhikar

mellche mhonnpache proitnank zoit mellonk na. Hanvuch nhoy, punn mhojea sangata Zilla Panchayatiche sabar vangddi Zilla Panchayatink chodd odhikar mellche mhonn proitn kortat, punn amkam azun meren goroz title odhikar mellonk nant. Taka lagon Gõyant hi Zilla Panchayat ason naslolea sarkhi zalea. Hea chodd odhikaram vixim hanvem mukhel montri Manohar Parrikar hache kodde ho mud’do manddlolo tea vellar tannem mhaka hoikar dilolo. Parrikar-ak pollelear, taka Zilla Panchayatink chodd odhikar divpachem asa, oxem dison yeta, punn khoim addkolleo uprastat tench somzon yena. Prosn: Khoreponnim tuka svotak kosle odhikar dilole zai? Nelly: Graminn vikas yontronnacho karbhar Zilla Panchayatichea tabea khala cholcho, oxi amchi soglleanchi itxa zavn asa. Graminn vikasa babtint fattlea don vorsancho niyall kelo zalear, graminn vikas korpa khatir melltolea duddvancho favo te toren vapor zaina. Gõychea graminn bhagantlea rosteanchi sudharna korche khatir don vorsam adim, Prodhan Montreachea ‘fund’-

antlean 12 kotti rupiya ‘sanction’ zalole. Punn, te duddu favo te porim vaprunk naslolean, te duddu asle toxe kendr sorkara kodde gele. ‘Rural Development’ khatem aslolea montrea kodde her mhotvachim khatim aslolean hea khatea kodde durlokx zata. Taka lagon hea khateant ailolea duddvancho favo te porim vapor zaina. Prosn: Hache vixim kitem-i udharonn…? Nelly: Udharonn (example) dinvchem zalear, Graminn Vikas Yontronnam hem khatem sambhallpi Laxmikant Parsekar hache kodde Bholaiki ani Panchayat hi don mhotvachim khatim asat. Taka lagon Laxmikant Parsekar haka ‘Rural Development’ hea khatea kodde aplem lokx divpak ghoddona. Zorui hem khatem Zilla Panchayat hanchea khala dovorlem zalear, kendr ani raj’jeo sorkaran jahir keloleo sabar yevzonneo ostitvant poddpacheo. Prosn: Parrikar-ak tuvem porgott kelolea sangnnenk tacho tenko ason poryan, tuka to chodd odhikar kiteak dina? Nelly: Zait ghoddie tacher her amdaranchem cheponn asa. Amdarank ani montreank ap-aple

odhikar Zilla Panchayatink dinvche oxem dison yena. He odhikar Zilla Panchayatinchea vangddeank mell’le zalear, tanchem mhotv unnem zatolem mhonnpachi tankam bhirant asa. Hakach lagon Zilla Panchayatichea vangddeank chodd odhikar mellche mhonn, tanche koddlean sorkara kodde koslech proitn zainant. Prosn: Odhikaranchi gozal matxe bazuk dovrumya, tuka duddvancho ‘funds’ tori favo titlo mellta? Nelly: Zilla Panchayatim khatir Parrikar-an hea chalu arthik vorsa 20 kotti rupiyancho ‘funds’ ditolom mhonnpachem mandun ghetlolem. Punn, atam meren fokt chear kottich tannem ‘sanction’ keleat. Anikui chear kotti ditolom mhonnpachem to sangta. Parrikar-an hea adim Zilla Panchayatink duddvancho nidhi dilolo asa mhonntoch, to aplem dilolem utor jerul palltolo, oxi ami soglleamni opekxa dovorlea. Duddvancho nidhi naslo zalear, hea Zilla Panchayatink koslench kam korunk mellona, taka lagon Parrikar-acher sogllea Zilla Panchayat vangddeanchem lokx laglolem asa.

aplo lagimcho ixtt mhunn Parrikar-an svota manun ghetlam. ‘Offshore casino’-k lisens dilear, Gõy sorkarak fokt 6.5 kotti rupia mellta. Punn fokt eka ‘transfer’-achea udexim Delta Corpak 431 kotti rupia meren faido

zala. Itlea sovay molar ‘casino’nk lisensam kiteak ditat vo ‘transfer’ kortat? Pokxachea pasot nidhi gheunchea khatir nhoi, zalear koslea karannak lagon?” oso Lourenco-n fuddem vicharlem.

1lea Panar Thaun... Brittix parlament Syria-nt fouji karvay nhoikarta tea pormonnem panvlam martolo”. Tea uprant sorkari votin eka ulovpean oxem sanglem ki Britain Syria-n kosleach fouji karvayen samil zanvchona. ‘Labour’ pokxacho virodhi fuddari El Miliband hannem sanglem ki ‘House of Commons’ Brittix porjeche votin uloilem ani taka zhuzan samil zavpachi matui itsa na mhunn provar kelem. Miliband hannem fuddem mhunttlem US-UK sombhond mhunnchem Amerikecho ‘President’ jem kitem sangta tem ami korop nhoi mhunn sidh zalem.

‘House of Lords’ hacho vangddi Lord Swaraj Paul, zo fouji karvayecher sodanch add asa, tannem sanglem “hea vellar fouji karvayen ami bhagidar zalear ami dixa ani xanneponn naslole zatole zoxe porim Iraq ani Afganistan-an ghoddlam. Dubav nastana Syria-n jem kitem ghoddta taka amcho virodh asa ani ami tacher nixedh martanv. Brittix parlamentan ho zo nirnnoy ghetla taka lagon UK-US sombhond okhondd urot vo na tacher dubav utpon’ zala.

3 Rupiyamni tandull, 2 Rupiyamni gonv ….. potr phattoun Gõychea vantteacho ‘quota’ komi kortat oxem jahir kelolem. Gõychea vantteak hea adim 36 hozar tton tandull jahir kelolo. Hea vantteacho tandull unnem korche nant oxem, sorkaran sabar pavtti axvasonam dilolean, atam ani hea fuddem Gõy raj’jeak mellta tea tandllan-

cho vantto unnem zanvcho na. Gõycho 63 hozar tton tandull ‘permanent’ urlo zalear, Gõykarank hea fuddarak kosloch usko na. Ho tandllancho ‘quota’ 36 hozar tton meren unnem kelo zalear, fokt 5 lakh 32 hozar Gõychea lokak 3 rupiya kilo hea molan tandull melltolo.

‘Mining’-ak lagon Gõy pett’tolem? dlean sorkar ‘dumps’ kaddpa khatir orz-potram svikar korunk suru kortolo, oxem axvason Parrikaran hajir aslolea ‘mining affected’ lokam samkara dilem. He jahir sobhent her fuddaream sangata uloitna St. Andre-cho amdar Vishnu Wagh hannem, bond aslolem ‘mining’ suru zanvchem mhonn lokamni ji chollvoll keli, taka xabaski dili. Atam Gõychea rajki mollar vaurpi

sogllea amdaramni he chollvollent vantto gheuncho, ani tech porim kendr sorkar fuddlea mhoineant bond aslolem ‘mining’ porot suru korina zalear, vidhan sobhent aslolea 40-ui amdaramni ek-sangata rajiname dinvche ani raj’jeant ‘constitutional crisis’ nirmann korche, oxem avhan Gõyche vidhan sobhent venchun ailolea 40-ui amdarank kelem.


Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:40 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

Gõycho lok 15 lakh, mottoram 10 lakh Roste oxir, ‘parking’-acho prosn, obghatamni tornattech mortat StAnley vAz stanley@heral-goa.com

Ponnje: Gõyant mottoranche sonkhent egdomuch vadd zalea ason, sod’deak rosteancher yeradari korpi vahanancho ankddo 9 lakh 57 hozar238 itlo zala. Punn, gelea vorsa poros mottoram vikhtim gheupant unnav zalolo dison aila. Gelea vorsa novim mottoram gheupachem promann 3.66 ttok’ke itlem aslem, punn hea vorsa hem promann vaddon 5 tem 7 ttok’keancher pavtolem, oso zannkarancho odmas asa. Tech porim Gõyant mottoranche obghat ghoddpachem promann dhenvlam, punn mottor saikoleo ani skuttorinchea obghatamni mat khupuch vadd zalea mhonnpachem ugddapem zalam. dlem. Gõychea raj’jeo sorkaran oll 5.11 ttok’keamni vaddli. 2011Gõyche roste, bugolik akar (ge- noveo ttekseo gheupak jem onud- 12 vorsa 164 kotti 3 lakh 76 hozar ographyical area) ani mottoram han (subsidy) jahir kelolem, tacho rupiyancho mohsul (revenue) Vakhatir asloli moryada, tech porim ho porinnam zavn aslo. Boseo ani hatuk Khateache tizorent zoma hangachi ekunn lok zalolo. 2012-13 vorsa 172 sonkhea lokxant ghetli zakotti 41 lakh 28 hozar Gõyant nond zalolea vahonanchi sonkhea lear, Gõyant mottoranchi Vahonache prokar Mars Chear Ekunn rupiyancho mohsul vasonkhea vhodda proman2013 mhoineamni vahonanchi hatuk khatean zoma kelo. nan vaddpak laglea mhonmeren zaloli vadd nond RTO-cho mohsul vaddlo npachem dison yeta. Bhaddeachi mottorsaikol 20,452 208 20,660 khoro punn, gelea arthik Gõyant aslolea mottoram Samonn vhorpi ttrok 56,245 499 56,744 vorsant zo mohsul melvixim gelea 5 vorsancho Bosi, mini bosi 9,956 224 10,180 loilolo taka sor kelo zalear, addavo ghetlo zalear, 2011- (Kadamba vangdda) ho mohsul egdomuch un12 hea arthik vorsa Taxi 15,427 237 15,664 nem aslo, oxem nodrek lokamni soglleam poros Autorickshaw 3,955 45 4,000 ailam.2009-2010-chem chodd vahanam vikhtim Bhouxik provasachim 1,06,035 1,213 1,07,248 chitr polleyat. Hea arthik ghetlim. Mottaram ghev- vahonam vorsa 136.23 kotti rupiyanpache vaddichem hem pro- Mottorsaikol, skuttori 6,39,549 13,413 6,53,007 cho mohsul RTO khatean mann 19.83 ttok’ke itlem Khasgi gaddio, jeep-i 1,84,631 4,199 1,88,830 zoma kelolo. Fuddlea arthik aslem. 2012-13 vorsa mi- Tractor vo tachea sarke 3,277 36 3,313 vorsa mhonnge, 2010-11 nam khonneo bond pod- Sorkari vahonam 4,835 05 4,840 vorsa mohsulachea prodleot hem karann nhoy, Khasgi vahonam 8,32,337 17,653 8,49,990 mannant khupuch vadd punn ekunn mottoram Ekunn zali. 154 kotti 43 lakh 9,38,372 18,866 9,57,238 ghevpachem promann rupiyancho mohsul vaGõyant unnem zalem. mini-boseo gheupachem pro- hatuk khateak favo zalo. Hi vadd ‘Rent-a-bike’ vikhteo gheupean- mann 26.89 ttok’keamni (per- 13.36 ttok’ke itli asli. choy ankddo vhodda promann cents) dhenvlem. Mottor-saikoleo Hea chalu vorsa Julay 2013 dhenvon 67.11 ttok’keancher ani skuttoreo gheupeanchem pro- meren Abril, May, June, Julay hea pavlo. Minam khonneo aslolea mann mat 5 ttok’keamni vaddlem. gelea 4 mhoineanchea kallant puvattharamni nove ttrok ghe- Sorkari vahanam gheupachim ray Gõyant 18,866 itlea novea motupachem bond zavn, hem pro- mat vhodda promannan mhon- toranchi nondni (registration) zamann 52 ttok’keamni dhenvlem. nge, 94.84 ttok’keamni dhenvlem. lea. Tea adim, 31 Mars 2012 meren Hachi urfatti ghoddloli gozal 2011-12 hea arthik vorsak sor puray raj’jeant 9 lakh 38 hozar 372 mhonnlear, ‘Taxi’ gheupeanchem korit zalear, 2012-13 vorsa Va- mottoranchi nondnni zaloli. Taka promann 120 ttok’ke meren vad- hatuk Khateachi (RTO) yenneav- lagon sod’deak Gõyant mot-

toranchem promann 9 lakh 57 hozar 238 meren pavpachi xok’keotay asa. Ojeap korpa sarkhi gozal mhonnlear, hea soglleam mottoram modem 60 tem 65 tok’ke mottor-saikoleo ani skuttoreo zavn asat. Ekunn khasgi vattharant 6 lakh 53 hozar 007 mottor-saikoleo ani skuttoreo asat. Tea xivay baddean ditat tea mottoranchi sonkhea 20,660 itli asa. Hea potrkaran odmas kaddla tea pormonnem yeta tea vorsa, mhonnge Mars 2013 meren Gõychi ekunn vahananchi sonkhea 10 lakh odhik zavpachi xok’keotai asa. Hea vaddlolea mottoranche sonkhent mottor-saikoleo ani skuttorincho chodd aspav astolo. Gõychea rosteanchi ekunn lambai ani rundai tech porim xaramni ani ganvamni vaddonk lagloleo imaroteo ani her bandkama pollelim zalear, hi itli vahananchi sonkhea Gõy sarkhea dhakttulea raj’jeak koxich porvoddpachi na, mhonnpachi gozal atam puray toren spoxtt zalea. Hea vixim RTO khateacho sonchalok Arun Dessai hache kodde sompork kelo tedna tannem sanglem, “Gõyant vahananchi sonkhea vaddlea, torui obghatanchi sonkhea mat vhodda promannan dhevlea mhonnpachem nodrek ailam. Gõyant lhan-lhan obghat ghoddpachem hanga-thoim chalu aslem, torui lok atam obghatam babtint vhodda promannan zagrut zalea, hi ek somadhan divpa sarkhi gozal. Tech porim fattlea don vorsanchea kallant rosteancher obghat ghoddon morpeanchi sonkhea poryan vhodda promannan dhenvlea. Punn, RTO khateak bhirat dista ti aiche torunn pillgechi, ani ti mhonnlear, vhodde rostin (speed) ani befikirin mottor-saikoleo cholovn obghat ghoddpak karann zatat tanchi. Mottorsaikolinche obghat ghoddon tornatte morpachi sonkhea khupuch vaddpak laglea hi ek khupuch usko korpa sarkhi gozal,” oxem RTO Sonchalok (Director) Arun Dessai-an mhonnlem.

Sanatan Saunstha, Hindu Janjagruti Sangh-acher bondi ghalunk magnnim Ponnje: Sanskruti Bhavanchea Multipurpose Hall-an zalolea Narendra Dabholkarchea bhuzvonneche bosken, namnechea ‘rationalist’ Dabholkar-achea khunacho porinnam disonk ailo. Hea karyavolli vellar vegveglle lok uloile ani Sanatan Saunstha ani Hindu Janjagruti Sangh, hea zomeancher bondi ghalchi oxi magnnim keli. Toxench, raj’jean ‘Anti-Superstition Bill’-ak man’neotai mevchi oxi tannim magnnim keli. “Eka mon’xachi jinn gelear, tachea udexim tachim chitnam

somponant,” oxem amdar Vishnu Surya Wagh-an sanglem. Oslea ghoddnukenk

lagon dusreamni apli chollvoll fuddem vhorpachem fattim soronk zaina. Narendra Dabholkar-cho bhav, Dattaprasad Dabholkar – hea bosken hajir aslo, ani aplo bhav tachea jinnek aslolea dhokea vixim zagrut aslo mhunn tannen kolloilem. “To aplea jinnek aslolea dhokea vixim zanna aslo ani tannen rakhonnui nakarlolem, taka sompeponnim ‘Z security’ mellpachi,” mhunn Dhabolkar-an sanglem. Sanatan Saunstha ani Hindu Janjagruti Sangh-ache ‘headquarters’ Gõyant asat, ani ami

oslea songhottnenk bhairaunk zai, oxem karyakorto Pravin Sabnis-an kolloilem. Gõy vo Maharastra-nuch nhoi, punn puray desant ‘antisuperstition law’ asonk zai, oxi Dr Nandkumar Kamat-an magnnim keli. “Amchea raj’jean 99% rajkornni ani Goa University-che 80% xikxok achar manpi (superstitious) asat. Hi kruti amchea Constitution-ak moddun uddoupachem proitn zaun asa. Raxttriya pattler ‘anti-superstition law’-ak man’neotai diupachi chodd goroz asa,” oxem tannen sanglem.

Ranacho sogllea von vhoddlo dusman ran khatem: Mukhel Montri Ponnje: Ranacho sogllea von vhoddlo dusman khud ran khatemch, oxem mukhel montri Manohar Parrikar-an sanglam. Kala Academy-n, ‘IV Kirloskar Vasundhara International Film Festival’-chea ukttavnneche kariavolli vellar uloitana, hanven hem

nivedon zaitea pauttim dilam punn tacher kholayen ulounk na, oxem Parrikar-an sanglem. Zo meren poryavoronnacho koslea-i vevsayik nodren sombondh zoddinant, to meren poryavoronnan vhodd yesacheo kannio aikonk mellcheo na, oxem tannen fuddem sanglem.

“Tacho vevsayik nodren sombondh zoddunk zai,” oxem tannen sanglem. Toxench, vevsayik vevhara pasot ranam roitolea eka Europe-chea desa vixim tannen ek udharonn (example) sador kelem. Kaim ‘mining’ virodhi karyakorteamni kelolea magnneam pormonnem, purayponnim

‘mining’-acher bondi haddunk apunn toyar asa, punn lokhnnachi (iron) goroz asa, mhunn Parrikar-an fuddem sanglem. Sogllea karyakorteamni ‘bicycles’-ancher bhovonk toyar ravonk zai. Prithvik khonnlear poryavoronnan matxem tori luskonn zatolem, tannen sanglem.

3 118 ‘mining leases’ sasnnank rod’dh zatole Parrikar-achi potrkarank diloli mahiti Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant aslolea 700 minam khonnim modlea 118 minam khonninche ‘lease agreements’ rod’dh zatole. Tanchea modlea sod’deak ostitvant aslolea 90 khonnim modleo minam khonneo chalu urtoleo. 10 minam khonnik ‘condotion delay’ hachea khala porvane dilole. Hea khonninche porvane rod’dh korche adim tea minam khonninchea dhoniyank ap-apleo bazu manddpak puray sondi ditole. Gõy sorkaran gelea vorsa Shah Aiyogan dilolea avhala pormonnem minam khonnincher bondi ghatlea uprant tantuntlea 24 khonninchi topasnni puray zalolean, tancher ghatloli bondi ttop’pea-ttop’peamni (phased manner) kaddun uddoitole. Urlolea khonnicher asloli bondi kaddpa vixim uprant panvlam ubhartole, oxem Mukhel Montri Manahor Parrikar hannem hea sumanant potrkarank sanglem. Parrikar-an fuddem sanglem, “Gõyant sumar 700 minam khonninche ‘lease agreements’ asat. Ami hea sogllea minam khonninchea dhoniyank vo cholovpeank dilolim ‘form’-am tannim bhorun divpacho mud’dot kall (time limit) somplo, torui 118 khonninchea dhoniyamni tim bhorun divnk nant. Taka lagon tanche ‘leases’ sasnank rod’dh kortole. Gõyant itlea minam khonninche ‘lease agreements’ asle, torui khoreponnim, fokt 90 khonneo min kaddpachea vaurant asloleo. 2 minam khonninche ‘leases’ hea adinch rod’dh zalole asat. Kaim kall adim ‘condonation delay’ khala porvane divn khonneo chalu keloleo. Tea khonnim vixim-i atam sorkar porot vichar kortolo. Punn tanche porvane rod’dh korche adim tea khonninchea dhoniyank tancheo bazu manddpak sorkar soglle torechi sovlot ditolo. Urlolea khonnim modlea sorkaran atam meren 24 khonninchi topasnni kelea ani tancho avhal (report) toyar asa,” oxem Parrikaran mhonnlem. Gõy sorkaran gelea vorsa Setembr 9

hea disa minam khonnincher ghatloli bondi kaddpacho nirnnoy ghetla. Punn, prot’tek khonnicho sorkar svotontr ritin obheas kortolo, oxem Parrikar-an mhonnlem. Sod’deak jea 24 minam khonnincho obheas kela, tancher ghatloli bondi ‘phased manner’ pod’dotin kaddun uddoitole. Sorv Unchle nitisobhent asloleo heo kexincheo aikovnneo veginuch suru zavpacheo aslolean, nitisobhen ghatloli bondi kaddlea uprant ami tankam heo khonneo chalu korpachi porvangi ditole. Bakichea khonnincheruy oxech pod’dotin obheas korun, tea uprantuch tancher ghatloli bondi kaddpa vixim panvlam sorkar ubhartolo. Adim asloli pod’dot ani tea uprant khonneo cholovpak apnnailoli pod’dot hantunt khupuch forok astolo. Sorv unchle nitisobhent khonnim vixim aslolea kexinchi aikovnneo hea vorsa Setembr meren suru zatoleo. Gõy sorkaran ‘supreme court’-ant Gõychea minam khonnicho prosn yog’geo toren manddpacho nichev kela. Hantuntlo mukhel mud’do mhonnlear, gelem ek voros meren ‘supreme court’-an khonnink sthogiti dilolean, Gõyche arthik yenneavollik khupuch mar bosla. Hi sthogiti vegoveg kaddun uddovchi. Oxe toren arthik yenneavollik mar boslolo Gõy raj’jeak chodd kall porvoddcho na. Khonnink lagu zatole poryavoronn daklle poryan sorkaran puray topasnni korunuch porot porvane dinvche, oxi magnni raj’jeo sorkar nitisobhent kortolo, oxem Parrikaran potrkarank spoxtt kelem.

Karvayechi porva na-Vishnu Wagh Utor pallina toslea sorkaracher visvas koso dovrum? Amcho AvAz Protinidhi

Porvore: “Svobhiman aslole Bhandari somazantle bhav ekttaim zale zalear, virodh korpeanchi doddgot na. Bhandari somaza virodhant sod’deak karasthanam korpachem vaddpak laglam. Bhandari somaza khatir spoxtt ritin uloilom mhonn mhojer 100 pavtti keli zalear poryan, hanv konnakuch bhiyena. Bhandari somazantlea lokak 27% arokxonn (reservation) divnk hech rajkornni monis addmelleo haddtat. OBC somazantlea lokak arokxonn dinvchi mhonn magnni korop ho amcho odhikar zavn asa. Bhandari somazachea avazan vidhan sobhechea vonttink poryan vero yeupak zai,” oxe khoddegant udgar sot’ter aslolea BJP-cho amdar Vishnu Surya Wagh hannem kaddle. Gelea Aitara, Bhandari Somazache taluka ani gram somitink mardorxonn divpa khatir ghoddun haddlolea xibira vellar Vishnu Wagh uloitalo. Hea vellar vedicher Anil Hoble, Anand Shirodkar, Upendra Gaonkar, Devanand Naik ani Bhandari somazache her pododhikari hajir asle.

Hea vellar xrextt nagrik Laxman Kavlekar, Jay Naik ani Gõychea 12 talukeantle odheokx ani sochivancho sotkar Vishnu Wagh hachea hatantlean kelo. Amdar Vishnu Wagh hannem fuddem mhonnlem, “Itxa asot zalear kaido mhonttat to eka khinna bhitor bodlun uddoupak zata. Sorkar Bhandari somazak nit divpa babtint allxeponnam kiteak korta? Sorkarachea ‘policies’-ancher visvas kiteak dovrop? Casinos, MOI hachem kitem zalem? Venchnnukam adim dilolim axvasonam kiteak pallunk nant?” oxe toreche sabar prosn korun, “Venchnnukam vellar amchea somazantlea tornatteancho vapor korun ghevop, ani

Gõychem ‘Customs’ khatem sangta

Gõy bhangar ‘smuggling’ korpachem kendr zalam

APPOINTMENTS

7 mhoineank 2.66 kottinchem bhangar zopt kelem Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõychea Zokat (customs) khatean gelea Mongllara Dabole vimantollar tegam provaxeam koddlean ekach vellar 4 kilo bhangar sampddailem, torui he tegui provaxi vegveglle asle. Vimanantlean Gõyant yeupi provaxeank duddu divpachi axea dakhoun tanche koddlean hem bhangar toskori (smugling) korpachi kortubam adhartat, mhonnpachem ugddapem zalam. Gelea Mongllara bhangar gheun sampoddleat te vimananche ‘pilots’ zavn asat, ani he ghoddnuke fattlo khoro guneanvkar bepot’to asa. ‘Goa Customs’ odhikareamni gelea Mongllara Dubai to Mumbai via Goa hea ekach vimanant bhangarachi toskori korpachea tin prokronnamni

dog Sri Lankan ani eka Kerala-chea Gõykar lok ‘middle east’ desamni, Gõyant bhailea denagrikak tabeant ghetle. Tanche kodde mhonnge Sharjah, Dubai, Doha hea santlea vostuncher sampoddlolem bhangar 4.129 kilo desamni yo-voch korit astat ani tancho ‘customs duty’ unvoznachem asun, tachem mol on- hea desam kodde chodd sompork nem aslolean, toraxttriya bazar-pettent 1 krutt 33 asta. Punn, Bharat desant bhangarak h a n g a s o r lakh rupiya itlem zata, ani goir mar- vhodda promannant ‘demand’ asa ani b h a n g a r a c h i gantlean hem bhangar Gõyant sod’deak Bharatant bhangarachem toskori vhodda promannan zata, oxem haddlolem.Gõychea ‘customs’ khatean mol khupuch vaddlam, tech porim V. P. C. Rao hannem potrkaram kodde hea prokronnan Mouloitana sanglem. hammad Mahroof Mo- Gõychea ‘customs’ khatean chalu vorsa Janer tem Julay meren 7 Gelea Mongllara hammad, Safras ani Mo- mhoineanchea kallant bhangar ‘smuggling’ korpachea 7 prokronnamni sumar sokallchea 6 vohammad Hamja he dog ekunn 2.66 kotti rupiya molachem bhangar sampddailem. Tea xivay 21 rancher Air India A1Sri Lanka desantle na- lakh rupiya molacheo ‘electronics’ vostu ani ‘mobile’ fon ‘smuggling’kor- 984 hem viman Dabole grik ani Pallikar peam koddlean sampddaile. 2013 vorsa atam meren Gõychea ‘customs’ vimantollar utorlem. Ebrahim hea Kerala- khatean veg-vegllea prokronnamni ekunn 15 mon’xank tabeant ghetleat, Hem viman Dubai thavn chea nagrikak tabeant ani Gõy raj’jeo hem ‘International Gold Smuggling Centre’ zalam mhonvia Mumboi Gõyant ghetleat. Hi mahiti ‘cus- npachem spoxtt zalam. Haka lagon Dabole vimantolla sangata Gõychea ailem. Taka lagon hea vitoms’ khateacho ‘com- doriyam kinare bhagancher dekrek dovorpachem kamui Gõychea ‘cusmanacher desi toxench missiioner’ V. P. C. Rao toms’ khatean hatant ghetlam, oxem Goa Customs Commissioner V.P.C videxi provasi aslole. hannem Ponnje eke Rao hannem potrkarank sanglem. Hea vellar dog provasi potrkar porixodent dili. dubavit koxe aslole ‘cus-

venchnnuko zalea uprant tankam kikont korop hem ami fuddarak khopoun ghenvche nant!” oxi jahir xittkavnni Vishnu Wagh-an aplea uloupantlean lagu zatoleank dili. “Sot’ter aslolea sorkaracher ani BJP-cher hanv soroll ulotam ani chukeo tonddar sangtam mhonn, mhojer karvay korchi oxi kaim zann magnni kortat. Parrikaran mhojer karvay korunuch dakhounchi, uprant hanv sogllem pollevn ghetam,” oxe jahir avhan (challenge) Vishnu Wagh-an aplea uloupantlean kelem. Hea vellar uloitana Bhandari Somazacho odheokx Anil Hoble hannem sanglem, “Bhandari somazantlea lokachem Gõyant sorvekxonn korun taluka ani gram patllicher somiteo ghoddun haddpachi goroz asa. Oxe torechem sorvekxonn (survey) kelem zalear, Gõyant Bhandari somazantlo kitlo lok ostitvant asa hem ugddapem zatolem. Amchea somazantlea lokanchi sonkhea polleunuch sorkarak kampero sutt’tolo. Bhandari somazantlea lokak 27% ‘reservation’ dinvchem he magnnecher ami thir asat. Itlench nhoy, tor ho amcho odhikar zavn asa,” oxem Hoble hannem avaz kaddun hea xibira vellar sanglem.

toms’ odhikareamni pollele. Hantle dog Sri Lanka desantle nagrik choltana vankdde-tinkdde ani onnov (bend) ghalun choltat te pollevn tanchi kherit topasnni kelea uprant, ‘customs’ odhikareank hem bhangar sampoddlem. Hea dogaimni bhangar aple kuddint nhoi tea zagear (anus) hantunt lipoilolem mhonnpachem ugddapem zalem. Zalear, Kerala-chea nagrikan tache koddlean ‘customs’ odhikareank sampoddlam tem bhangar aplea angak eke vegllech pod’dotin chittkailolem.


Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:40 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

Ostori

Amcho Avaz

Dor vorsa Britain-cheo 50,000 avoyo apleo nokreo vogddaitat London: ‘Maternity leave’ gheupi 50,000 ostoreo, tanche dhoni (employers) bhedbhav kortolea karann aplea kamar portun yevnk pavonant, oxem ‘The Independent’an kelolo obheas suchoita. ‘House of Commons library’-n niyall’lolea ankddevari pormonnem, dor vorsa ‘maternity leave’ gheupi 3,40,000 ostoream modlea 14% ostoreank kamar portolea uprant aplo ud’do dhokeant aslolo mellta. Aplem adlem kam ‘parttime’ korun komi zababdarechem dusrem kam korchem mhunn kaim zannank sangonk yeta,

zalear herank nokrevoilem kaddun uddoitat. Jea aplea kamar portun portotat, tankam kaim pavtt ‘promotion’ mellop kotthinn zata, ani fuddaran tachea udexim ostorenchea ani dadleam modlo pagaracho ontor vaddonk lagta. Yvette Cooper, ji sot’ten astana ‘maternity leave’ gheupi sorkarachi poili

Ostori ‘constable’-cho bolatkar: SIT chovkoxi kortoli

Bolatkareank mornnachem formonn diyat: Sushma Swaraj Novi Dil’li: BJP fuddari Sushma Swaraj-an, Mumbai zalolea ‘photojournalist’-achea bolatkarachea prokronnan dhorlolea 5ui mon’xank mornnachem formonn favo korchem, oxi magnnim kelea. Bolatkar prokron-

nantlea opradheank khor kheast favo korchi, oxem Lok Sabha-ntlea virodhi pokx fuddarean potrkaram lagim uloitana sanglem. Dezembr 16 tarker Dil’lin zalolea ‘gangrape’ prokronnan dhorloleancher morn-

montri zaunk pavli, kaim somoya pasot kam soddlolean tika fuddo korunk poddlolea trasanchea vixim ukttailem. Vevharan aslolea ‘emloyment laws’-ancho goirvapor korpi dhoniancher Labour khor karvay kortoli, toxench bhurgeanchi dekhrekh sovay ani ‘flexible’ korchea pasot upay sodtole.

nachem formonn dilolem, zalear he ostorem add zaupi opradh kaim promannan thambpache, oxem tichem mot aslem. Mukhel montri Prithviraj Chavan-a lagim apunn uloilam, ani hi kex ‘fast track court’-an vhoron beginuch tacher nirnnoy ghetole mhunn tannen axvason dilam, oxem Sushilkumar Shinde-n sanglem. Agostache 22ver ‘abandoned textile mill’-an panch zannamni bolatkar kelolea tornattea ‘photojournalist’-ak beginuch nit melloitole, oxem Mumbai xarachea pulis commissioner, Satyapal Singh-an axvason dilam.

Ranchi: Jharkhand-chea Latehar jil’lean, eka ostori ‘constable’acher zalolea ‘gang-rape’-achea sombondhan ek Special Investigation Team (SIT) chovkoxi kortoli, oxem pulisentlea sutramni kolloilam. Raj’jeachea pulis mukheli, Rajiv Kumar-an Latehar-ak bhett dilea uprant ho nirnnoy gheunk ailo. Bolli poddloleak Kumar-an bhett dili ani tacher bolatkar zalolea suvatecher chovkoxi keli. Tea ostori ‘constable’-acher bolatkar zalolea vixim ‘medical report’-an somorthon kelem. SIT pongddan ek ‘forensic expert’ samil astolo, oxem pulis sutramni kolloilam. Jednam ticher gelea satollean

Latehar jil’lean bolatkar zalo, tednam bolli poddloli ostori aplea eka soireachi meloli kudd gheun Garwah vetali. Ranchi-saun 130km ontorar aslolea Latehar jil’leachea Jaldaga pulachea lagim tanchem vahon thamboilolem. Ani ti meloli kudd aslolea vahonanuch opradeheamni tacher bolatkar kelo. Jharkhand-an bolatkarachea keximni vadd zayit as tem disonk yeta. Gelea mhoinean, Pakur jil’leantlea don suvatencher 6 cheddvancher ‘gang-rape’ zalole. Eka 4 vorsanchea cheddvacher gelea satollean Pakur-an bolatkar zalolo. Raj’jean, hea vorsa 700 von odhik bolatkaracheo kexi nond zaleat.

4

Bharoti Nari

Aruna Asaf Ali Kalljidar desbhokt ostori Aruna Asaf Ali 16 Julay 1909 hea disa Kalka Punjab-an zolmoli. Ho vattar atam Haryana prantan poddta. Tichem zolmachem nanv Aruna Ganguly aslem. Tinnem aplem xikxonn ‘Sacred Heart Convent’ hea iskolan Lahore hangasor kelem ani fuddlem xikxonn ghevpak ti Nainital aili. Xikon ‘graduate’ zalea uprant ti ek xikxok (teacher) koxi vavurli. Calcutta-chea ‘Gokhale Memorial School’ hantun tinnem zaito kall xikoilem. Tticher mhunn vavurtana tinnem Kongres pokxa lagim aplo sombond dovorlolo ani Bharotache svotontraye khatir ti guptim zaito vavr kortali. Kongres pokxachea eka odhivexonnak Allahabad geloli thoim tichi ani ek Kongres fuddari Asaf Ali hanchi bhett zali. Tim mogan poddlim ani 1928 vorsa, ghorchim dhormik bhavnak lagon add aslim tori-i, ti tache lagim logn zali. Aruna Hindu ani Asaf Ali Musolman aslo ani tech porim to tichea poros 20 vorsamni vhoddlo aslo. Kongres pokxa borobor ani aplo ghov Asaf Ali hachea sangatan tinnem Mahatma Gandhin ghoddoun haddlolea zaitea satyagrahamni bhag ghetlo. Tika Brittix sorkaran zaite pavtt bondkhonnin ghatli punn desache suttke khatir aplem karya tinnem chaluch dovorlem. 1931 vorsa eka satyagrahan fuddariponn kelolea karonnak lagon tika ani zaitea ostoreank bondkhonnin ghatlim. Brittix sorkaran heram ostoreank soddlim punn tika soddunk na dekhun heramni bondkhonn soddchimna mhunn nirnnoy ghetlo. Jedna Aruna Asaf Ali hika soddli tednach urloleo ostoreo tichea borobor bondkhonnintleo bhair sorleo. 1932 vorsa anik eka andolonak lagon Brittix sorkaran tika ‘Tihar jail’-int koidi keli. He bondkhonnin koideank favo toxe tratar korinasle, jevonn vellar mellonaslem, koideank tras kortale. Hi poristhiti sudharche khatir tinnem bondkhonnin satyagraha kelo. Ho bhuk satyagraha (hunger strike) khub dis chol’lo ani hea satyagraha-k

lagon sorkaracher cheponn (pressure) yevn koideank favo te ritin tratar korpachi survat zali. 8 Agost 1942 hea disa ‘All India Congress Committee’-n ‘Quit India Resolution’ Mumboint pas kelem. Brittix sorkaran vell korinastana ‘Congress Working Committee’-chea vhodd-vhodd fuddareank koidi kele. Hea vellar Aruna Asaf Ali hinnem fuddariponn ghevn urlolea odhivexonnachi yezmanki choloili ani 9 Agost hea disa Kongres pokxacho bavtto ‘Gowalia Tank’ moidanacher choddoilo. Hangasor ‘Quit India’ chollvollichi survat zali. Bharot desachea svotontrayechea karyan he Bharoti ostorechem mottem yogdan asa. Bharot svotontr zalea uprant tinnem Bharoti somazacho ukol korunk zaite proitn kele. Aruna Asaf Ali hichea borea karyak lagon tika ontoraxttriya mollar ‘International Lenin Peace Prize’ ho puroskar 1964 vorsa favo zalo zalear ‘Jawaharlal Nehru Award for International Understanding’ ho puroskar 1991 vorsa bhettoilo. Tea xivay 1992 vorsa ‘Padma Vibhushan’, 1997 vorsa (melea uprant) ‘Bharat Ratna’ he vhodd puroskar favo zale. Aruna Asaf Ali Bharotachi anik ek kalljidar ani desbhokt ostori 29 Julay 1996 hea disa hea sonvsarak ontorli.

‘Classified’ Jahirati (+ + '-6 C )-8 !"+/( & ? ,! )7 E-. &)), 1#." &# .7 %;/* ! ( , .),7 - /,#.37 *& 3 * ,%: &&9 MMFEIFJIEI: @ A % ( ' (+-. . , !(., &')-. /&&3 /,(#-" 1#." )'*)/( > ., - ), , (. -: FD7DDD )(&3; ( , ) ), "> 0 &)--#' ' #( ,) : #' & MGFJEFJHFE> LLDILKIJJM> LIIFMIKLDK @ JLFELA

'- ,-. "( % - - / %"&6 , ' */,7 "#( "#(#' ), ( , 3 , : / ! . -:F7IDD>; .) G7DDD>; ')(.": )(. .9 MLIDFFLJKH: @ A '- + '- % (+ (+ " ' +,6 -7 )'* (3 2 /.#0 -7 -#(!& 7 )/ & 7 .,#*& 7 ,))' & .-7 /(! &)1- #( ,! )7 7 ), 7 +/ '7 .), 7 )&0 7 ( /&#': )(. .; MLLEIJKFKD> MKJKJHKEMF: @ A

( ('

! %% ' &2 " # , (! &#7 *&: 0 -"#% , ( &)0 ' ,,# ! /-#( -- ), #!( .)/, ")' *,) & ' ' # #( (). /( .#)(#(! & % ' !# ,,# , 7 ) &#(! ))."% ,(# && *,) & '- -)&0 1#."#( K ",)( *")( 7 !/, (. -)&/.#)( /-. && ! . , &# DLILKMGGEFI @ A

,) " %"3 "' 2.+/ " 6 ,)' 7 , ' ) 3 ' -- ! : : #,; )( #.#)( *& ), & # - 6 ! (.-: && 9 -"'#( LLDIDMDHJG >MMFGLLMIEJ @ A 2.+/ " + % 1 4 + #./ ' ." , *3 & # - 6 ! (.-: )),-. * - ,0# -: )(. .9 MDHMFMIEHG: @ A .&& + ,) " % ,) 2.+/ " " , & ' -- ! 3 #'*),. &).#)( ( /&& , & 2 .#)(: )(. .9 PMELDEJKLHLJD: @ A

( "% ! + = %% -2) %( ' "' G 3-7 *,)* ,.37 * ,-)( &7 ' ,-" .7EO #(. , -. 7 GIO -/ -# 3 C DMLELGFFKGJ7 D M K E L E J D G M D ')( 3 , &. B!' #&: )' @ A

(&5, $"- ! ' ,) " %",- "' 0 ! 6 ()(;0 ! )) : 1 . #-" -( %, " # , ' - & 7 *# %& -7 $ '@- -)( &A * ,.3 ), ,- . % (: )(. .9 MEILGKFJHI @ DJLEDGA "/"% ('-+ -(+, (+ )(-.,/ .#)( ) /(!&)1-7 ")/- - ( (3 )." , #0#& , & . 1),%- 1#." )0.: **,)0 &-: & && KKJLMJLLMH @ A

", 1- ',"(' .)-( F 2 +,6 )(0 ,. #- 3* 7 0 ,-. 37 2#. * ,'#--#)( > /( , & ! & !/# ( MJGKEJMGGG> MLFGDFGHHJ> MEILJJGEKG: 0#- -)&/.#)(-!) B3 ")):#(7 111:0#- -)&/.#)(-!) :#( @ A

+' +& ' "' #.,- F')(."-: )(0 ,- .#)( & )/,- - #( (!&#-"7 #( #7 , ."#7 )(% (#: & 2# & .#'#(!-: )(. . LHEEMMDLMJ: @ A ' )+( + && (+ "#& , ( ,)' ! - ) I ,.) EF ,- . **3 ,.-7 ),0),#': && 9 MLLEDKKDJM7 F H E F J E J : 111:" **3" ,.-!) : )': @ A +' "%(+"' 6 & +(" +26 ( & ( &)1 , ' %#(!: **3=,# & , .#)(-7 ),0),#': MKJIHMGKKM7 MLJKFKGKKM @ &-) *. ), ,-A @ JLEMJA +' $ ,6 + ('" ,6 % $ ), -.7 1#-- )&&7 , & % 7 # " ") )& . % 7 #( - ) )( GE-.> E-.7 G .) J*': && &#-- )( MGKDIGEFKI: @ A

; % +"< ) ' "+ (/ #( #& , * #.3 EIDDP7 2 && (. ./, & ),7 '*& * ,%#(! -* : )(. . FFEKKJI7 MIIFEDJIJI: @ JLFJHA "%/" 0"-! !"' '6 / "% % ), #,." 3-7 ",#. (#(! * ,.# -7 1 #(! 6 ((#0 ,- ,# -: &-) 0 #& & $ 1#." - (- .#)( & '/-# : && MLFFMDFDEI:

. + '-+ -& '- (+ *#& -7 #-./& ( - 2/ & #- #&#.37 +/# % #- " ,! 7 (#!". &&7 -"),. ( &))* (#- *,) & '-7 & -- -* ,' )/(.#(!7 * (#- #( .#)( )(. .; MLJDDFFEMG7 MEILDIMDEI @ A 2.+/ " +8 8 8 ",0 , 4 ,-: ,: )3.#: * # &#-.: #( *&# -7 #--/, 7 #-./& 1#.")/. )* , .#)( !, (. ., .' (. && - 2/ & #- - MMFGLIFGGK >MMFGMFFGHI #(! & /#& #(! )( : @ A

"/ ' 0 / +" -" , ( " & ()*-#, "# 7 ). (."/,#/'-7 ! . & - 6 &)1 ,-7 1(')1 ,-7 ,/-" /.. ,-7 ))&-7 )& 17 #-#. %) ,'-7 #( . 7 ,! ): ")( 9 FKGEDGK> MHFFHGHMDL @ A

!() / "% % (+ '-6 .%%2 /,(#-" 1#." )/ & " #!". . , GF -+'.- . ,#' ,')(3 & !7 ,)/( &)),7 "# &#' #(! #,*),. ) 7 - ): )(. .9 MMFGKJHFGI> LLLLJFEFGH: @ JLGGMA

- + - '$ (+ , % FAAA %-,8 BI ')(."- )& /(/- : )#(! " *: ":9 KIDKIMMFML: @ A

,., ',0 +, )+ 2 +,6 ( 2(. ( *, 3 ,7 && )( DLGF FKKFKMK> MM7 ')( 3 .) ,# 3: ED ' .) G:GD *' @ JJMLEA ( , 2(.+ )+( % & , #!! , ." ( ." -)&/.#)(< -)' )( .) &#-. ( 6 -" ) =- 1), < && ,0 , 3 ,&#( 9 KIDKHJHJHD: @

& , -. A

(( 0,: + 2(. "%% 1#." *,) & '-7 ( 1 (.- .) ! . ." *,) & ' -)&0 7 ' . ,: '/ & . ). & $ ,! ) )( ,# 3 6 ./, 3 )(. .8 DMLHIFFGEKG> FKEEKIK7 FKEFFDF @ A

,- ('-+(% ().% + ? "' 8 EMLMA !/ , (. > )()'# & , .' (. ), ,'#. - @1"#. ? (.-A ) )/,& -- , .' (. @ ) ' &&A &&9; FFIEHMG> MLFGDKELEM> LLDJGHFKMH @ A

%(- (+ , % DAA ,*&-,6 ), " , BED & -7 /* '7EI %'- ,)' ,! )7 ( G%'- "))& > )&& ! 6 #.39 )(. . LJMLJGJMLD: @ A

% -,6 ,!(),6 8 8 )%(-, 4 !,# /&./, & & ( ), - & #( " -" 7 ) ' ,!: GH %'-: ,)' & (!/. ": &&9 DMHDGEKLKDD> DMLFFEFMMFK @ A ' + '" "' -! ! +- ( ,! ): )(. .9 MLFEJLIEMK > FKEEKHI: @ A !(), +(.' %((+6 CA '.-:7 F%',)' ( )&& .), . /#& #(! ,! -#(!& " #!".7 , *)-- --#)( LGDLIFFKDD @ A

,* 1 )7 3

'- )+ &", , (+ %((' 6 * . ),0),#'7 */- : &&9 MIJEIKFLEG: @ A ',!()6 ( " 6 , -. /, (. . & (!/. 7 ! 7 ( )&#'7 ' #( ,) )(&3: &&9 MIJEIKFLEG > MEILEILDFG @ A '- (' % , CF6 EA (+ BAA ,))'-),.7 / -. ")/1#." , -. /, (. &# ( ( -1#''#(! *))& ,)' ( )&#' .) ! &.: )(. . /-9; DMIJEFKLMKJ ), ' #&9 " ,#B!' #&: )' @ JLFFDA '- % ' (+ % , 9 +& (+ (. & ( 1#." *,)* , ,) --: , ) FDDD -+'.( )0 #( ( ,)/( ,, 7 &" 7 ( 7 &#! )7 -.), ( ) ),): )(. . LLDJHJEGJH 0

,! .' ).)2 (+ , % 6 )(. .9 .#-" , -- #7 **: # ( #,7 & ( "7 +/ ' ,! ): "9 MKJHDIMDIH @ A

,- -0( C % -, / "% % ) MF -+'.,-: " . )!)&: .#&. * ,%#(! , 7 !)) &) &#.37 (# 0# 1 && ,)/( : )(. .9 MIDGLEFIIJ: @ A

(+ , % 6 D % -6 C' %((+ #( 0 &#' @ )/." ) A7 &).) "/, "7 ' ,% .7 - "))& 6 )&& ! -: &&9 MLIDHJLFJD: @ A

(+ , % D +((& , -,6 ' .., --7 E )/ & 1#." -.), ! 7 E 1 , ,) 7 E -# . & 7 " , &3 /- 7 -: FIDDD * , - .: MJLMEIMDHE @ A

'- , + ) ? +,6 ((- +6@ ')(#.),? ? 7 ,#(. , EEDD @ ;GDDDA *.)* ? EDDDA (0 ,. , .. ,3: ,# ! 7 ! 4 ,7 */'*7 -. #&#4 ,7 . : &&9 LGMDMIJFKI: @ A

'+( "' ,!() "' */- )( , (. & -#-: #( &3 && 1#." . #&- ) , 7 &) .#)( ( , (. )( MLFFEFELDL @ JLGGLA

/ "%

% B + (' + @FF& %-A: E ), @FH& %-A: G 0 &#' @HI& %-A: F .), @GK& %-A: F )!)& @GD& %-A: ! (. MJDHFGFLFG: @ A )%(-,6 .' %(0,6 % -,6 ,!(), - & ( /&#'7 /,.),#'7 /( )&#'7 " ( ),7 # 7 0 &#'7 ' )&# "#&& -. .#)(7 )&0 : )(. . FKIKKEI7 MLFFDILLFD7 LDDKJIHDED @@ A E9 +((& .' %(0 (+ , % #( ,! ): )(. .9 MJLMDLDIGM: @ A C !$ % - (+ , % "' 2,, 2 /#& #(!7 ( , 0 &#' "/, "7 *,# GH & %"- LM-+'.,: )(. . LHDKMMIHJF ( !).# & @ A 0( )%(-, ( + FDA ' FCH 'N ), - & 7 ..& ' (. 4)( . (/-7 &*)#: (/#( /3 ,)(. . MKJHGJHIIG @ A

*."+ ' EAAA -( BF6AAA -+:'.- #( ,/&7 & (!/. 7 ( )&#'7 ! 7 ,*), 1#." )& - ..& ' (.: ,)% ,2 /- : && LJDIIHHFIE7 MDMJKMHLMI @ JKLGKA

+ '-%2 0 '- 0 - + +('& ( ), ")/- . #)&#' , %7 " *), ,#0 ,7 ")* '7 ), ),$#': && DMIJDHIIJLE ), ' #& , & -. . B && )/.!) : )' @ A '%(- DAA9EAA -+'.- #( ,)/( - ,0 &7 ,( @ ,)% ,2 /- A )1( ,*& && ))* : & ( . ,( JIKDKLJ> JIKKKLJ: '- ,& %% )%(- , --% & ': : ,! ) )( ,) 7 -- #7 )/./&#'7 # : ,)% ,2 /- :MMFGHHFKGK @ A 'B= C !$ )-8 "' & (!/. 7 ( )&#' ,*), )(. .9 DLGF; JIEFFKL @ A / ," ' ,-. "(6 )., > /3- & .-7 )/- -7 ,)* ,.# (3 , ), )( #.#)(: LJMLHIGDEH> MGFJEFGFHL:@ A '%(- DAA9FAA&C 1#."#( I%' , #/- .) /( )&#' ( /-.,# & -. . , : )(. .9 LLDIMDGFDK @ DJLGGJA

' +"-"& )/( .#)( )( / ."#**#(! )0.: ) ( # **,)0 =MI>FDED @ 7 7 7 A )/,- - *%! ) )/, )/,- -:EKIDD>; )(&3 ( )- )=#--/ . , ." )'*& .#)( ) )/,- - ), ))%#(! )(. .9; FHFGHDM>ED7 MLFFEGFDGH ,! ) FKGFKDJ @ A 0 '& % ( " #( ' ,! ) MKJHFJGJGJ:

! %) + )(. . @ A

'+"/ + 0"-! (+ 1#.")/. ! 7 ,)/( .#-1 #7 * ($#': )) - & ,3: )') .#)( 0 #& & : )(. .9 MHDIGGDEJH7 FHJFEGD @JLGFIA ,(+- - 7 *."+ & % *.#)(#-. 6 ))' )3- ), -),. #( ( )&#'; )(. .; MLFFGLEEHJ ), DLLKIMEFDDD @ A + '-%2 + *."+ #-"1 -" ,7 !) ( )) ))%7 - ,0# )3 ! HD ( &)1 #( ( ,! )7 - & ,3 HDDD ), 5 #( ' ,! ): && LGDLHGEKME @ A '"/"% ' "' +6 F2+, 2* ,# ( ), )(-.,/ .#)( )'* (3 . ,& ' )(. .9 FKHDGKM > FKHDHKM @ A

'- '-+2 () + -(+ .) 1),% . )( #, ' ,: &&9 DLLDJHFKMHL @ A '(+ ,- .+ '- )&0 : ))% ), ) ( .3& ) ))%#(!8 &* ,-7 .#&#.3 * ,-)(: )(. .9 KKKHDGGJDH: @ A *."+ 1) #." & $ + . & (!/. : && MJLMEIJHHM: *."+ "- ! ' %) +, (+ -. )) )/.& . #( ($#': , )) ( )'') .#)( *,)0# : )(. . MLIDHJDHFL @ A + #. ), #( @

'-%2 + *."+ )- "' " ( /* ,0#-),7 . 1 , /&.# /#-#( -. /, (. ( )&#' MDEEDILLKJ: JLFIGA

'+"/ + & (!/. KIDKGKJJHG:

)(. .9 @ A

'% , "+%, (+ ' + % .), #( */- ")* ):LJ7 *//( #* & ,% .: MEILIELFMK: @ A *."+ + "' & % --#-. (. ), 3 , 5 #( ,! ): )(. . LDDKGJKEEG @ A *."+ (., & " 2 -#.. , 1#." 0 &# * --*),. .) . % , ) #( (. 1#." %()1& ! ) ))%#(!: MHDGJHDHJD: @ JKEGLA *."+ "- .) +/",(+ (+ -#. . 0 &#': )(. .9 MLFFELFIDL @ A '% , "+%= 2 (+ -")* #( )/.)&#' #! )).: )(. .9 MLMDMHEDEM: @ A '1) +" ' " 1#." 0 &# * --*),.: ! GI; ID3,-: MMFFHLGIGJ .1 ( M:GD ';E:DD*' 6 H*'; J*': @ A *."+ (+ " ' .++ ' 2 , ,-7 - & -/**),. ., #(#(!: ,( !)) *). (.# & #( )' ) -:ID7DDD 3: &&9 L D L K D I E G J K > 111:'3 2- "))&: )' @ A '-!(%" !(., & " #0 ;#( @& 3A ), ( & ,&3 ' ( #( ($#': )(. .9 MLFFEDGKEM @ JLGKMA ')-"('",4 )/(. (. ), ")-*#. & #( ,! ): )(. .9 MJJIDEJKMK: @ A

'.) +/",(+ '9 ! + F;G3,-: 2* ,# ( 6 EF." * -.) &))% . , -/* ,' ,% . . ( /&#': ,-)(- , -# #(! #(; ,)/( )&0 7 ( /&#' 6 ) ),: )(. .9 FKHDGKM> FKHDHKM: @ A '" ,,",- '-6 0 %% )(0 ,- (. #( 2 & 6 ), 7 ), #,' #( ,! ): ' 3 &-) **&3: )(. .9 MIIFFKDGLF @ A '( "% !'" " ' -( 1),% . ') #& -.), #( ,! ): )(. . #.3 (., 7 , )-*# #) )-*#. &: , && MLFFILEDDE @ A

'2 ! '$, -( (.+ 2 ( ,* ./ & / )/,7 .: , ( #( ,: !( & ), &))%#(! . , )/, " &.": @ A , DJJJA=9 . " E = F 6 , LIDDD> ; #(> /& > %% M > ED ), #1 &#: && #( &/-#0 ,)' ) : )(. 9; /,0# )&# 3)/,- 6 , 0 &: && 9; MKJHFHJJKI: ": DLGF;JIEIIGD > GF: ; #& 9; (/,0#")&# 3-B3 ")):#( @ A

+.-" %-( 1 CAAG &( %6 -#&0 , )&)/,7 FHDDD%' 2 && (. )( #.#)(: )(. .9 LLDIGIKKFH @ A (& ( ( + " %( CAAA ') & , 6 ) %#(! MD ') & , ;, !: ) : )." !)) ,/((#(! )( #.#)(-: )(. .9 KIDKJGHILG @ A E CAAI &( %6 (' )(&3 FL7DDD%':7 .)* ( 7 /&&3 & ." , #(. ,#),-7 -#(!& )1( ,7 *,# I7DD7DDD @( !:A: MLFGEEMGFI: @ A (+ , % 6 .%, + CCA ? %. )&)/,A7 FDED @ED7DDD %':A: )(. .9 LMKILLDGJD> MEILIKGEED: @ A / "% % "-,. ",!" ' + ), - & : )) )( #.#)(7 MM ') & # - &: )(. .9 MLFFILEDDE: @ A

'D , +" , (+ B ( / # H ), G ), * ,-)( & /- : && #(. , -. )(. .9 LLDJIFJIMI @ A


Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:41 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

Xikxonn

Amcho Avaz

5

Xikovpeank khanvchem poddtolem MACPS vevharan ghalchi ‘mid-day meal’ mhunn xikxokanchi magnni Kendr sorkarache ‘guiding principles’ lagu zale Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Hea adim iskolantle xikovpi (teachers) ani vevosthapok (management) hankam ‘mid-day meals’-am kodde khoinch ani kosloch sombhond yenaslo. Punn, fuddarak iskolant xikovpi eka tori xikovpeak iskolant vantt’tat tem modlea vellachem jevonn koxem asa tem chakun pollevchench poddtolem. Oxe torecho adex Kendr sorkarachea ‘Human Resources Development’ montraloyan (ministry) sogllea Bharat-antlea raj’jeank dila. Iskolant xikpi vidhearteank hem modlea vellachem jevonn vaddche adim iskolant xikovpi eka tori xikovpeak khavn pollenvchench poddtolem. Hea kendr sorkaran dilolea adexa pormonnem ho nem sogllea iskolank lagu zata ani tea vixim desantlea sogllea iskolank sthanik sorkaran kollovnneo phattouncheo oxem tea adexant nomud kelam. Tech porim zo konn

xikovpi hem ‘mid-day meal’ khavn polleta, tannem tea jevnna vixim mahiti boroun dovrop soktichem asa, oxemi tea adexant mhonnlam. Kendr sorkaran hem modlea vellachem jevonn toyar kortat tem randpa-ghor (kitchen) koxe toren aschem tacho ek ‘plan’ sogllea raj’jeantlea sorkarank phattoila. Kendr sorkaran phattoilolim magdorxik totvam sogllea raj’jeamni pallchim, oxem tea adexantlean suchoilam. Maharaxttra, Orrisa ani Punjab raj’jeamni modlea vellachea jevnnank lagta to orovgotto kendr sorkara koddlean purvonn (supply) zata. Desantlea heram raj’jeamni poryan oxech torechi yevzonn chalik lavpak zay, oxem kendr sorkaran suchoilam. Don pavtt topaslolea (double fortified) mittachoch vapor korcho, oxem kendr sorkaran kaddlolea aplea adexant mhonnlam. Khasdaranchea fuddar-

ponna khala jil’lo patllincher (district level) modlea vellachea jevnna vixincheo somiteo venchun kaddun hea modlea vellachea jevnnacho addavo tin mhoineank ek pavtt kaddcho. Oxem kelem zalear, hea ‘mid-day meals’-ancher dekrek uronk pavtoli, oxem kendr sorkarachem sangnnem zavn asa. Jil’lo odhikareachea fuddarponna khala modlea vellachea jevnnache prosn hathallpa khatir ek ‘action committee’ sthapon korun hea modlea vellachea jevnnachi sthiti kitem asa,tache vixim ‘audit’ ko-

rchem, oxem kendr sorkaran suchoilam. Bihar raj’jeant ghoddlea tosli ghoddni dusre kodden khoincheach raj’jeant ghoddchi nhoy hea khatir iskolanchea mukhel xikovpeamni chotray dovorpachi goroz asa. Osli lhan-vhodd ghoddni khoincheach iskolant ghoddli zalear, tabortob ‘zonal education officer’ haka kollovn lagim aslolea bholaike kendrank kollit korchem ani xikpi bhurgeank tabortob ilaz ghevpa khatir phattounchem, oxem kendr sorkaran aplea adexantlean suchoilam.

Ponnje: ‘Modified Assured Career Progression Scheme’ (MACPS) vevharan ghalchi, ani unch m a d h e o m i k iskolanchea vaddlolea vella viximcho ‘circular’ fattim gheuncho, oxi magnnim ‘All-Goa Secondary School Teachers' Association’-an (AGSSTA) kelea. “Xikxok aslolean, amkam amchea ‘career’-an fokt don pauvtt pagaran vadd (financial upgradation) zaunk xokta. 12 vorsanchi sirvis kelea uprantuch ‘senior citizen scale’ vevharan poddta, zalear ‘selective scale’-ichea pasot yogeo zavop kotthinn asta.’Senior scale’-intle fokt 20% ‘selective scale’-ik yogeo astat, mhunnlear 5 xikxokam modlo fokt ek xikxok hea yevzonne khatir yogeo asta. Heach karann, ‘di-

Xikxonnan khellachem mhotv Xixkonn ani khell ekach nanneache don bazu. Xikxonna vorvim mon’xachea ‘personality’-chi purnn udorgot zata, zalear fuddariponn, sohonxokti, ‘team-spirit’che gunn taka khellachea udexim melltat. ‘Reasoning’ ani ‘vocational specialization’ sarki mansik udorgot iskolantlea xikxonnantlean taka mellta. Heach karann, xikxonna vorvim vidhearteachi mansik, noitik ani xaririk udorgot zaunk zai. Punn sod’deak choltolea xixkxonnik ‘system’-an mansik udorgoticher chodd mhotv ditat, noitik totvam fokt tonddar dakhoitat ani vidhearteachea xaririk

vangdda, khell ani xaririk proxikxonna pasot favoso vellui diunk zai. Halinchea kallan CBSE ani choddxea dusre xikxonnik Boards-amni 10+2 meren ‘Sports Education’ soktichem kelam ti ek khoxechi gozal. Punn sangchem mhunnlear tea

udorgoti vixim kainch korunk yena, hem konnuch nakarunk pavcho na. Tacho nikal mhunnlear, durboll ‘physique’ aslolea ‘graduates’, ‘post graduates’ ani ‘professionals’-ancho

vixoyak gombhirtayen vevharan ghalpachi goroz asa. Khellachea vinnem bholayken bhorlolem bollixtt xorir mellonk xokeo na. Xorirachi udorgot amchea jinnechi mhotvachi gozal. Borea bholayken bhorlolea

amkam vhodd ankddo disonk yeta. Bhurgeachea purnn udorgote pasot, obheaskroman khell ani bholayke sombondhit xikxonn samil korunk goroz asa. Xikxonnachea

rectorate of education’-an MACPS vevharan ghalchi mhunn vinoilam, karann tachea udexim pagaran vadd zaunchea khatir donanchea suvater tin sondheo melltoleo. MACPS ani vevharan aslolea yevzonne modlea ekleak venchpacho poryay sonchalokan dilolo,” oxem AGSSTA odheokx Dattatray Naik-an sanglem. 10, 20 ani 30 vors a m sirvis puray zalea uprant,

‘physique’ ani ‘personality’ vinnem amcheo soglleo ‘degrees’ kosleach faideacheo ascheo na. Bholaykek ani bollak boddti (promoting) diunchi diun, khell mon’xachea borea gunnanchi udorgot korunk adhar korta. Mon xant dovrunk ani ‘recreation’-a khatir, khell sogllea von borem madheom. Tachea udexim monis veg-vegllea gunnamni bhorta, zaka lagon ekleak chinta nastana jinn sarunk ani fuddo korunk adhar mellta. Tor mon’xachea ‘allround personality development’-achea pasot khell mhotvachich nhoi punn toxench ek samkich gorchechi gozal.

Bolayki

‘Typhoid’ kurar korche khatir novem vokhod Hyderabad: Hyderabad-chea vokhdam utpon’ korpi komponi, 6 mhoineam von chodd pirayechea bhurgeam pasot toxench vaddloleam pasot, Bharat Biotechan sonvsarantlem poilem ‘clinically proven typhoid conjugate vaccine’ ‘Typbar-TCV’ kaim dis adinch bazarant haddlam. Novench bazarant haddlolea ‘typhoid conjugate vaccine’ gheupi mon’xank, adlim vokhdam ditolea don te tin vorsanchea rakhonnichea (immunity) poros hea vokhdachea adharan chodd somoya pasot rakhonn mellonk xoktoli, oxem adim saunuch ‘typhoid’ vokhdam utpon’ korun vikpi hea komponin sanglem. Punn, kaim disanchea somoyan bazaran vikrek dovrunk yevpi hea vokhdachea mola vixim komponin azun meren kainch kollit kelolem na. Bharat Biotech-cho ‘chairman’ ani ‘managing director’, Krishna M Ella-chea

Bharat Biotech hacho MD Krishna M. Ella ani International Vaccine Institute hacho Director General Christian Loucq ‘typhoid vaccine’-achi ukttavnni kortana kaddlolo fottu.

pormonnem, hea ‘typhoid conjugate vaccine’-chem mol sod’deak bazarant aslolea ‘typhoid vaccine’-achea 180 rupianchea mola von chodd asonk xokta. Punn, komponi ‘dual pricing model’ va-

purtoli oxi xokeotay asa, zachea khala khasgi bazaran vikpachea mola poros bhouxik vaporachea khatir tachem mol unnem astolem. “Sonvsarantlea poilea ‘clinically

proven typhoid conjugate vaccine’-ak ghoddun haddunk amkam sumar 8 vorsam laglim. Tatun durusteo/udorgot haddchea pasot ami 65 kotti rupia guntovnnuk kelea. Hea novea vokhdachea vorvim 100 kotti rupianchea vevsayachi opekxa komponik asa,” oxem tannen sanglem. Genome Valley-ntlea ‘vaccine production facility’-n, ‘Typbar-TCV’chea ‘pre-filled syringes’ utpon’ korpacho vaur komponin suru kela. Vorsan 10 million doses utpon’ korpachi tachi xomtay asa, ji fuddaran vorsak 50 million doses meren vaddounk zata,” oxem tannen sanglem. Typhoid-ak lagon zaupi 90% mornnam Asia-k zatat ani tem 5 vorsam piraye khala bhurgeam modem hem duens choddxem disonk yeta, oxem World Health Organisation-achea ‘report’-an dilam.

‘Goa Mediclaim Scheme’

He yevzonnecho faido koso gheum yeta?

Mediclaim yevzonne khala, raj’jea sorkar ‘super-specilaty’ voizuki upchara khatir arthik adhar dita. Ho arthik adhar koso gheum yeta tachi ili mahiti.

Koslea gozalinchi goroz asa ● Duent monis, unnoch 15 vorsam khatir Gõycho nagrik koso asonk zai ● Tachea ghorantli, vorsachi yenneavoll 1,50,000 rupia von unni asonk zai Orz koxi ghalchi ● Suchoilolea ‘form’-achea udexim, duent mon’xan ‘Director of Health Services’, Ponnje haka orz korunk zai ● Halincho ‘passport-size photograph’ ● ‘Election card’-chi ‘xerox copy’. Duent piray bhoronk naslolo asa, zalear tachea khoinchea-i eka palokachea ‘Election card’-chi ‘xerox copy’. ● GMC-n favo teo suvidheo

naslolean duent mon’xak dusrea ‘recognised’ hospitalan vochonk suchoilam, oxi Goa Medical College, Bambolim-chea ‘medical superintendent’-achea lagsan ‘medical certificate’ gheunchi poddtoli. ● Mamlatdarachea lagsan ‘income certificate’ Khoinche duensak arthik adhar mellta? ● ‘Neurological disorders’ ● ‘Cardio-Thoracic surgery’ ● ‘Kidney transplant’ ● ‘Plastic surgery’ ● ‘Radiotherapy’ ● ‘Joints’-anche ‘total replacement’ ● ‘Her dusrim gombhir duensam’ Arthik adhar kitlo? ● Open heart surgery, kidney transplants ani neurosurgery, toxench operasanvchea uprant gorjechea kallje khatir 3 lakh rupia meren ‘Mediclaim’ khala adhar mellta ● Kankra (cancer) khatir 5 lakh rupia meren, zalear ‘bone marrow transplant’-a khatir 8 lakh rupia meren mellonk xoktat ● Kankrachea/bhenddachea (hip)/‘knee replacement’-achea duensam khatir zo monis GMC-n upchar gheta, taka Goa Mediclaim scheme-in suchoilam tea por-

monnem, duensachea upchara pasot taka lagpi vokhdancho ani ‘chemotherapy’-cho khorch 60% meren ‘reimburse’ korunk yetolo. ● Duent mon’xank, hea yevzonnechea khala Gõychea toxench Gõy bhailea ‘recognised’ hospitolamni hea torecho ‘super-specialty’ upchar gheunk zata. Gõyantlim hospitalam ● Salgaocar Medival Research Centre, Vasco ● Chodankar Nursing Home, Porvorim ● Saida MRI Scan Centre, Bambolim ● Om Urology Centre, Ponnje ● NUSI Wockhardt Hospital, Cuncolim ● Apollo Victor Hospitals, Moddganv ● Goa Manipal Cancer & General Hospital & Research Centre, Dona Paula ● Gomantak Ayurveda Mahaviayalaya, Shiroda ● Grace Intensive Cardiac Care Centre, Moddganv ● Vrundavan Hospital, Mhapxeam ● Campal Clinic, Ponnje ● Vivus SMRC Heart Centre, Chicalim ● Usgaonkar Hospital, Fonddea ● Gauns Child Care, Mhapxeam Gõyam bailim hospitalam ● KLES Hospital, Belgaum

Kasturbha Hospital, Manipal Wockhardt Hospital, Bangalore ● Jaslok Hospital, Mumbai ● Tata Memorial Centre, Mumbai ● Wanless Hospital, Miraj ● Swasthiy Prathistan Fracture & Orthopaedic Hospital, Miraj ● RG Stone Clinic, Mumbai ● Ruby Hall Clinic of Great Medical Foundation, Pune ● Madras Medical Mission, Chennai ● KEM Hospital, Mumbai ● PD Hinduja Hospital, Mumbai ● Wadia Hospital, Mumbai ● JJ Hospital, Mumbai ● Sion Hospital, Mumbai ● Apple Hospital, Kolhapur ● Sagar Apollo Hospital, Bangalore ● Manipal Hospital, Bangalore ● Bombay Hospital & Medical Research Centre, Mumbai ● Johari Nursing Home, Mumbai ● Wockhardt Hospital, Mumbai ● Children Orthopaedic, Mumbai ● Shankara Netralaya Hospital, Chennai ● ●

Chovkoxi korunk pot’to Directorate of Health Services, Campal, Panaji – Goa – 403001 Phone Number: 2225646 / 2225540

MACPS yevzonne khala xikxokanchea pagaran vadd zata. Toxench, he songhottnen ‘VI Pay Commission’-achea ‘part B scale’-achea vixim-i vichar manddle. “Part B scale, ji 2011 vorsa vevharan ghatloli ti fattim ghetlea, ani xikxokanchea pagarantle 8,000 te 10,000 rupia katrunk 2008-an dilolea ‘circular’-acho ul’lekh (cite) kelolo. Xikxok, iskolantlea vavrachea bhair xikxonn sombondhit dusrea vavran kitle tras ghetat te sorkaran

vicharan gheunchem,” oxem Naik-an fuddem sanglem. ‘Paper’ topasop, toyari korop, ‘remedial’ xikxonn divop, ani porikxeche ‘paper’ toyar korop – hea sarkeo vostu vicharan gheunk zai, mhunn Naik-ak sanglem. Naik-an, mukhel montri Manohar Parrikara mukhar hea mud’dea vixim ‘memorandum’ dakholl kela. Sorkar hea mud’deancher upay ghenat zalear amchi songhottna chollvoll kortoli, oxem Naik-an sanglem.


Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:41 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

6

Amchea Jivitant Vavr-achem Mhotv

Manestanchim utram

Jivit sopnam sopneonk asta punn bhov toddeank tim sakar korunk dhaddos asta - Crenner Bradley

AMCHEM MOT

Food Security Bill

Irene CardoZo

Mhalgoddem lekhok

UPA-k rajki faido melltolo? ‘United Progressive Alliance’ (UPA) sorkaran akhrek ‘Food Security Bill’ Lok Sobhen pas korun ghetlem. Hem ‘bill’ atam kaido zatolem zalear tem Rajya Sobhen pas zavpachi goroz asa. Dubav nastana zoxe porim ‘Food Security Bill’ Lok Sobhen pas zalam toxench tem Rajya Sobhenui pas zatolem mhunn khatri asa. Sangtat tea pormonnem Sonia Gandhi-chi hi avddichi yevzonn zache vorvim Bharot desantle oglle unne 67 ttok’ke gorib lokank faideak poddteli. Bharotantle 67% porjek eka kaideacho faido mellop mhollear Sonia Gandhi-chea Kongres pokxak ani UPA sorkarak venchnnuke vellar kitlo faido zavnk xokta tachem mol korop khub kotthinn asa. ‘Food Security Bill’ Rajya Sobhen pas zalea uprant, donui sobhamni pas zalolem hem ‘bill’ Bharotache raxttrapoti Pranab Mukherjee hancho hoikar gheunk tache somor dhaddtele. Bharotacho raxttrapoti Mukherjee hannem tacher apli soy kelea uprant ‘Food Security Bill’ ho kaido zatolo. Hea kaidean tortud kelea tea pormonnem ji porza goribirekhe sokol asa (below the poverty line) tankam zonn ekleak eka-eka mhoinea khatir 3 rupiyanche doren 5 kilo tandull, 2 rupiyanche doren 5 kilo gonv ani 1 rupiyache doren dusro orov melltolo. Ho jevnna khannacho lab 67 ttok’ke gorib porjek mellop mhunttlear anik thoddea vorsamni Bharotan vostolo upasmar (malnutrition) kabar zavpachi xokeotay asa. Hi yevzonn bhes bori asa zache vorvim gorib porjek sompeponnim jevnna khannacho orov melltolo, punn hi yevzonn vevharant ghalpak prot’tek prantantlea sorkaracher zababdari ghatloli asa. Bharotantlea prantantle sogllech sorkar UPA-che bore magte nam, ani hakach lagon ek gombir husko nirmann zata. Prantik sorkar hi yevzonn promannikponnim ap-aplea prantamni lagu kortele kai? Vo UPA ani Kongres pokxacher virodhi aslole prantik sorkar hi yevzonn vevharant ghalpak addkholli haddtole kai? Heach khatir ‘Food Security’ kaido koxe toren vevharant yetolo hem kalluch sangtolo. Khoreponnim bariksannin niyall kelear oxem dista ki UPA sorkaran haddloli hi yevzonn eka vordan gorib porjechea boreponnak faideak poddteli zalear dusrea vordan Kongres pokxakui 2014 vorsantlem Lok Sobha eleisanv jikpak faideak poddtelem. Hi yevzonn oxi asa zaka lagon gorib porza UPA II sorkarachea kallant je gottalle ani bhroxttachar ghoddla tacher gorib porza visor ghalun UPA sorkaruch goribanchea boreak vavurta mhunnonk xokta. Tea khatir hi yevzonn donui vattamni Kongres pokxachea faideachi zavnk xokta oso zaitea rajki zannkarancho odmas asa. Punn kaim mhotvachim karannam dolleam somor yeta zaka lagon ‘Food Security’ kaido khorench desachea hitan asa kai? Oxe zaite zann vinchar korta. Poile suvater prantamni porjek vanttpacho orov sambhallun dovorche khatir zage (storage places) azun poriant prantamni asa oxem disona. Yedeo vhoddleo ‘storage places’ hea fuddem bandpachi goroz asa. Orov sugur dovorpache zage toyar zata mhunttlear kaim mhoine vetole hantun dubav na ani to poriant he yevzonnecho faido gorib porjek mellchona. Sangtat tea pormonnem hi yevzonn vevharant ghalpak vorsachea vorsa ‘62 million tonnes’ itlo orov zavo poddtolo khoim ani ho orov gorib porjek diunk ji sutt (subsidy) ditole ti 1.3 lakh kotti rupiya zatole khoim. Oxem asa zalear itlo khorch korpak kendr sorkara lagim favo titlo duddu asa kai? Itlench nhoi hi yevzonn purnnponnim vevharant ghatli zalear tacho khorch odik vaddpachi xokeotay asa. Poile suvater ‘Food Security Bill’ kall veta toso odik ani odik vaddtolem ani dusrea vordan orov sugur dovorpacho ‘infrastructure’ bandunk anik zaito khorch yetolo. Itlench nhoi hacho porinnam oso zanv yeta ki khasgi vattaran (private sector) ho jevnna khannacho orov unno zanv yeta ani taka lagon ji porza ‘Food Security’ kaidea khala yena ti trasant poddum yeta. He gombir unnav (drawbacks) asa ani tacher titlech gombirponnim ani suddsuddayen upay ghetlo zalear fuddlea 6 mhoineam bhitor ho kaido des bhor lagu zaum yeta. Punn zor he unnav kaddun uddovpache proitn taktiken kelena zalear ani taka lagon fuddlea 6 mhoineam bhitor ho kaido vevharant ghatlona zalear UPA sorkar hea kaideacho 2014 vorsantle venchnnukek chinta titlo faido kaddunk xokchona. ‘Food Security Bill’ UPA sorkarak rajki nodrentlean faideak poddtelem hantun dubav na. Punn 2014 vorsache venchnnuken tea kaideacho UPA-k kitlo faido melltolo hem tem ‘bill’ koxe lagu kortele hacher ollombun asa.

BJP-cho Pench (BJP’s dilemma) ‘Food Security Bill’ hache vixim parlamentan borich bhasabhas zali ani akhrek tem ‘bill’ pas zalem. Hea ‘bill’acher parlamentan bhasabhas zatana BJP ani dusream virodhi pokxamni zoxe porim mud’de manddle tancher niyall kelear BJP ani urlole virodhi pokxeancho pench (dilemma) dolleam somor ubo zata. BJP ani dusrea virodhi pokxamni ‘Food Security Bill’ hachi kitleach toramni ttika keli. He ttikecho sur oso aslo ki oslea kaideachi desak atam tori goroz nam, kiteak poile suvater kendr sorkara lagim vo prantik sorkaram koddem itlo orov sambhallun dovorpak zage nam ani desachi arthik poristhiti (economic condition) hacher niyall kelear lakhamni kotti rupiyancho khorch korpi yevzonno Bharot desak xokeo na. Je porim hea ‘bill’-achi Lok Sobhen ttika zali tacher niyall kelear oxem dista ki tem anik koslem-i dusrem ‘bill’ zalolem zalear tem Lok Sobhen jerul napas zatolem aslem. Punn hea ‘bill’-ak BJP ani her virodhi pokxank Lok Sobhen ‘defeat’ korpak ghoddlem na. Hachim karannam mhunttlear hem jem UPA-chem ‘Food Security Bill’ asa tem gorib porjechea faideachem asa. Ani hea ‘bill’-ak parlamentan napas korop mhunnchem Bharotantle 67% gorib porjechea pottacher add yevop. Hea ‘bill’-achea add mot dilolem zalear BJP ani her virodhi pokx goribancher virudh asa mhunnon provar zatolem aslem. BJP-k zanv heram virodhi pokxank tevui goribanchi seva korta oxem dakholl korunk zai aslem dekhun tannim ‘bill’-achi khor ttika keli tori-i tem pas korunk ap-aplea khasdaranchim motam diunchinch poddlim. Lok Sobhen BJP-k ani her virodhi pokxank poilech pavtt he toren vagche poddle kiteak tankam anik dusri vattuch nasli. ‘Bill’-a add mot dilear BJP ani her virodhi pokx gorib porjeche dusman mhunn dakoll zatolem aslem ani tea karonnak lagon naka astana porian ‘bill’-achea favoran motam diunchinch poddlim. Hea ‘bill’-ak lagon yeta tea 2014 vorsantlea eleisanvank BJP ani her virodhi pokxank faido vo luskonn zatolem tem kalluch sangtolo.

Vavr xaririk (physical) zaum yeta, tosoch mansik (mental) asum yeta. Zoxe porim kuddicho vavr korun amchi kudd suddsuddit ani nirogi zata, tech porim mansik vavr-a vorvim amchim monam suddsuddit ani nirogi zatat. Vavr kosloi zaum, to moladik asta. Tea vavrachem mol odhik vaddta jedna ami to vavr mon lavn, bore toren kortanv Jivitant ami vavr korinastana amchem pott bhorunk zaina. Kristanv dhormachea Povitr Pustok-ant amkam oxem borovn mellta ki jednam Adão ani Eve-hannim patok kelem, Devan tankam ‘Garden of Eden’-hem bag soddun vochonk formailem. Thoim tankam vavr korpachi goroz nasli. Zhaddamchim follam khavn tanchim pottam bhortalim. Hea fuddem tannim aplo gham varoun aplo dispott’tto giras zoddcho poddtolo mhonn Devan tankam khast dili. Nisorg-achoi

hoch kaido zavn asa. Funkott konnakuch kainch mellona. Oxem zori aslem zalear, amchea jivitant vavrache khup faide asat. Inglez bhaxen ek mhonn’nni oxi asa, “An idle mind is the devil’s workshop.” Hacho orth oso ki ek bekar mon’xachem mon devcharachi karyaxalla zavn asa. Naka zalole vichar, paddeo budhi, huske-khonti ani tallnneo mon’xak bejar kortat. Mon lavn zor aplem kam kelear, oslea vostunk amchea monant suvat nam. Zaitea jinsancho vavr amkam amcho dispott’tto giras zoddpak adhar dita, zoxe porim xivonn-sut, randop, zhaddam lavop, bhurgeank lisanv xikovop adi. Ho vavr korpak amkam eke ‘factory’-nt, ‘hotel’-ant vo iskolantuch vochon korunk zai mhonn nam. To vavr amchean ghorantui korum yeta. He bhaxen vavr kelear, ami amchea ghoracherui lox dovrum yeta. Hem chodd korun kazari ostoreank faideachem zaum yeta. ‘Women Empowerment’ mhonnchem ostorek xoktivont korpak, vavr korun duddu ani man zoddop hem ek bollvont hatiar zavn asa. Ti, eke bhaxen svotontr zavnk pavta. Bhurgeank ani tornatteank vavr korpachi khup goroz asa. Vavr korpi bhurgeank ani tornatteank sompeponnim koslench

veson (vice) lagonk pavona, zoxe porim jugar khellop, gungi vokhdam ghevop, soro piyop, sigrette voddop, adi. Vavr korun mon’xachi kudd suddsuddit ani nirogi (healthy) urta. Hem ek mukhel karann zavn asa amchea purvozanchem jivit lamb ani nirogi zavpak. ‘Heart attack’, ‘arthritis’ adi duens-anchim nanvam kednam aikonkuch naslim. Atam zaitea lokank, bhov korun bhurgeank ani tornatteank, him duensam chodda promannan zatat. Zait ghoddie, te vavr korpak fattim ravtat mhonn. Vavr xaririk (physical) zaum yeta, tosoch mansik (mental) asum yeta. Zoxe porim kuddicho vavr korun amchi kudd suddsuddit ani nirogi zata, tech porim mansik vavr-a vorvim amchim monam suddsuddit ani nirogi zatat. Vavr kosloi zaum, to moladik asta. Tea vavrachem mol odhik vaddta jedna ami to vavr mon lavn, bore toren kortanv. ‘Dignity of labour’ mhonnchem vavrachem vhoddponn – hem ami bhurgeank lhanponnim ghorant toxench iskolant xikounk zai. Sogllem kam tannim korunk xikonk zai. Vavr korpak bhurgeam modem ontor koslich korunk favona, zoxe porim cheddo vo cheddum, gorib vo girest, adi. Koslem-i kam korpak bhurgeamni

ang kaddchem nhoi vo lozchem nhoi. Ami sorbhonvtim nodor marlear, Gõyant xetant vavr korpak Gõykar xetkamtim na, Gõykar ‘plumbers’, ‘carpenters’, ‘electricians’ adi mellonant. Oxem kiteak ghoddta? Hacher ami niyall gombhirponnim korcho poddtolo. Gõyant heam jinsamchea vavrak tornatteank ‘training’ mellonk xokona? Adim jednam amchea ghorank chuno kaddpak yetale, tanchem kam kitlem vevostit ani nitoll astalem. Poilem zomnicher vonttink tenkon pornim vortoman potram ghaltale, zomin mhelli zaina zavpak. Chunneachea dhobeantlem pixol buddoun kaddtana, chuno zomnir poddonk dinaslet. Zoritor chukon zomnir chuno poddlo zalear, teach vellar te zomin volo kuddko gheun pustalet. Aiz eka kuddak ‘paint’ marlo zalear, ak’khea kuddak ‘paint’ache dag toxech sanddun vetat. Te dag, magir kitlei ghansle zalear, vochonant. Eka zonelachem kam korun gelea uprant, sogllea suvatamcher khille mellta, toxench lakddache kuddke adi. ‘Work sense’ vo ‘Work culture’ ami bhurgeank xikounk zai. Ghorant toxem iskolant bhurgeank kitem kam korunk lailem zalear, tem kam somplea

uprant bhurgeank soglleo vostu portun suvatecher dovorpak, toxench ti suvat nitoll korun dovrunk xikounk zai. Kuddicho vavr korun jedna ami thokta, tedna kosloi mansik vavr korit zalear, amchea jivak borem dista, visov mellta, kam kelolea porim disona. Tech porim ami chodd mansik vavr kelo zalear, bhagent vo kuznant kam kelear, amkam borem dista. Vavracho ho anik ek faido zavn asa. Kosloi vavr korchea adim, to vavr bore bhaxen korpak xiklear, to vavr ami bhes-boro korunk xokta. Tem xikop ami amchea ghoramni amchea avoy-bapay vo her konna lagim xikom yeta. Haka ami ‘informal training’ mhonnttanv. Amchean vavrachem xikop xikxonnik sonvsthamni gheum yeta, zoxe porim xivnnichem vo randpachem. Haka ami ‘formal training’ mhonnttanv. Ami zo vavr korta, to vavr amchea avddicho aslo zalear, ami to vavr mon lavn bhes-boro kortanv. Punn amkam amcho avddicho vavr sodanch mellta oxem asona. Tem kitem-i zaum, ami zo vavr kortanv, to monapasun korcho. Tea vavra vorvim amchea xokticho toxench amchea her gunnam-cho vapor korun, amcho faido zanvcho, toxench dusreanchem boreponn zanvchem.

Susegad Gõykar SelZa lopeS

Tornattem lekhok Kamacho yevn aplea ghorcheam vo xezaream sangata angnnant bosun don-char gozali sangunk vegllich umed asta. ‘Khoim asloi, disti poddo naslo-so?’ oxem ami zaite pavtt vichartanv. Koslem-i odruxtt ailear rokddoch ek tori xezari adhar diunk dhanvta. Moronn vo novo zom’ zaum, ti ghantt vo fogoteo zaum ami amchea sukha-dukhant dusreank vantto ditam Vis tim tis mintam amchi bos Mhapxeam prasar asli. “Calangute, Sinquerim direct” mhonnit ‘conductor’ bob mari. Gõyant tturist ‘season’ mhonntoch bhonvddekarank kosli khobor asa Gõyant ‘direct’ mhonnlear kitem tem? Mayachi gormi saki bhazun kaddtali ani bosint ‘19 standing’-achea zagear latant otomsor tal’lyo bhorlolea porim eke lhan bosint amkam bhorlolim. “Ago fattim voch… Ago fuddem voch…” ‘conductor’ aroddtalo. He luttint konnacho ghov

fuddem ani bail fattim urlear legit konnak khobor nasli. Bosint lok itlo chidd’dololo, punn konnachich jib suttonasli. Kiteak? Oxem kitem-i mhonnlear ‘conductor’ somtoch “bosintlo denv ani lag vattek” mhonnpak fattim soronaslo. Kosloch vichar kelear to ‘conductor’ mud’dom dusreank haddun odik gorddi kortalo, ani tujea zagear anik dogank ghalun tuka sotaitalo. ‘Susegad Goans’ oxem mhunnon ek bhonvddekar udgarlo. Bosint aslolea Gõykarank polleun to ragan zaitem boddboddtalo. “Gõykar susegad” mhonntat tim tachim don utram mhojea kallzant urlolim. “Gõykar Susegad” mhonn kelolem nivedon mhojea kallzant ragan xirkolem. ‘Gõyam yevn amkam xanneponnam sangtat zalear Gõyant anik kiteak yetat?” oxem mhojea monant zalem. Hea bhailea lokak ami zai toxem korunk ditanv mhunn oi ami susegad! Duddvanche axek lagon amchem Gõy ami osleam mon’xank viklam. Mhaka amchoch rag yevnk laglo, kiteak amcho sorkar apleak zai te porim korta, amcho faido kaddta ani ami ogich ravtanv. Dusro konn tori uloitolo ani hanv pãyamar paim dhorun khell poitolom oxem amchem chintop zalam. Jednam amche dog Gõykar bhav zhogoddtat, tednam tisro apunn-ui bhav koso dakhounk yeta ani xevottak apunn faido kaddun chol’lo. Sorkari kocheri vellar ugteo zainant. Amcheo kosleoch karyavolli sangta tea vellar suru zainant. Amchem kazar zaum ladin ‘Goan stretchable timing’ hache

pormannem cholta. Kosle-i bhan’goddent fosla zalear ani pulisechea chopkeant poddla zalear, tuka nit melltoli mhunn khatri na. Eka montreache paim poddona tor bolsant char notti ghal. Tumkam te itlench sangtele “are kainch bhiyeum naka, susegad rav!” Bil bhorunk lamb volli astat, punn sorkari monis susegad ‘hotel’-ar bosun chav piyetat. Sorkari kocherint ‘file’ xennta, eka mezar thavn dusrea mezar pavon pavona, punn konn vicharta? Matxe bob keli zalear thoim nhidlele as ate monis zage zauchenant? Amche tornnate vaittak sampoddleat, gungi vokhdank na tor soreak-sigarak lobdoleat. Kitle zann trasank sampddonk na zait? Kitlea zannamni aiz aplem jivit pirddear korunk na zait? Punn hachem konnak poddlam? Durdoiv amchem. Kallem asa tem dhovem korun amche mukhar dakhoitat ani ami tem sotmandunk zai. Gõyam bhaile yevn amkam vichartat, “tum khoincho?” Hanv konn, tum konn ani te konn hem amkanch khobor na kai? Aichea somazant dusreachem konnak poddlam? Apleak kitem-i zalem mhonntoch akh’kho sonvsar mathear gheun bhonvpak mat ami fattim nant. Amich tankam ulounk soeg dila mhonntoch, hea bhonvddekaracho anik rag dhorun koslo faido? … mhaka bospak zago meulo… zonela kodde bosop tor mhoje avddichem. Bhailean nodor marlear, monak ek vegllich xanti mellta ani hanv mhonntam – “oi, Gõykar khorench susegad!” Kiteak zonela bhailean xetam-bhattanchi sobitkay onnbhovpi nodor eka Gõykarak asa. Dusreachea jivi-

tacher nodor marun kallzacho avaz aikunk ani dusreak somzunk taka vell asa. Eka xezareak dusreache randnir kitem xizta tem khobor asa. Kamacho yevn aplea ghorcheam vo xezaream sangata angnnant bosun don-char gozali sangunk vegllich umed asta. ‘Khoim asloi, disti poddo naslo-so?’ oxem ami zaite pavtt vichartanv. Koslem-i odruxtt ailear rokddoch ek tori xezari adhar diunk dhanvta. Moronn vo novo zom’ zaum, ti ghantt vo fogoteo zaum ami amchea sukha-dukhant dusreank vantto ditam. Te poder mele ani te undde gele zait, punn azun Gõyche poder, render vo paddpi mhonnlear ek vegllich umed. Render sur kaddunk voir choddta zait, punn fivnni ghalit soimbachea boreponnacho anondan faido kaddta. Narl kaddunk kettam korunkorun xekim aila zait to, punn narl kaddunk choddtana apleo gozali sangun tuka sarko khuxal korta. “Moddiche nant? Faleam di, konn pollun veta kitem?” Poixeank kittkitt na zait, punn tujer aplo visvas asa ho dakoll zata. Chodd ulounk na zait, punn amche susegad dekhintlean zaitem xikpak asa. Amchem Gõykaranchem susegad jivit Devacher patiyeun chol’lam. Amchea ‘susegad’ mhonnlolea jivitacho donuim vattamni niyall korum-ia. Tantum borem asa tem samballum-ia. Susegadponn gorjechem, punn zagrut-ui asop gorjechem. Konnem ‘susegad Goans’ mhonntlem mhunn matxe toklek tiddok aili, punn susegadponnacher niyall kelea uprant, tantum sadem, khaltem ani promannik jivit-ui asa mhunn koll’lem, jivak sontos bhoglo.

bilkul dubav na. Gõyantlo ho ek mhotvacho ani gorjecho prosn zavn asa ani hacher vego veg upay ghetlear faideachench mhunnpachem. Dor disa potrancher rosteanche fottu chhapun yeta te montreanche nodrek veta vo te dolle asun kudd’dde zaleat tench amkam somzona. Sorkarache tizorentlo duddu to porjecho duddu zavn asa ani to vhanvtea vallak ghalunk zaina hem montreanchea lokxant koxem vochona tench amkam somzona. He pavtt chodd pavs poddlolean roste piddear zaleat mhunn to pavsak doxi tharaita tem sarkem? Roste bandpi kontrador hancho kosloch guneav hantun nam. Zorui te te montri tanchea lagchean boreach mottea promannan duddu ghetat zalear bore roste korunk te

aplea bolsantle poixe ghaltele? Inacio Verdes Fernandes Candolim, Gõy

‘news’ zai. Somzotam tumi tem kortele ani lokank fuddlea sumanank chodd khobro ditele mhunn ast bagoitam. Mhaka dista ki je porim ‘paper’ kaddta tacho 10 rupiyancho valor na. Joseph Fernandes Aldona, Gõy

LOKMOT Sudin Dhavalikaran rajinamo dinvcho

Amcho Avaz Agost 24 tarkechea ankar tisrea panar piddear zalole roste Setembr 15 pasun sarke kortole oxi batmi dilea tea vixim hanv kulaso kortam. Tumi chhapun dilolo rosteacho fottu ani tim honddkulam polloun Bhouxik Bandkam montrean tabortob rajinamo diunk zai aslo ti zababdari apleacher gheun, punn toxem korunk to kobul na tem polloun vichitr dista. ‘Concrete’-ache roste korche mhunn ami sabar vorsam adim thavn boroit aileat punn amchem magnnem bherea kanar gelolem asa. He je roste korunk kontradorank zo vavr dita tantun zaitoch bhroxttachar asa ani hem sogott mandun getolo hantun

‘Tiatr Paper’?

Hanv chodd khuxal ‘Amcho Avaz’ hem potr ‘Herald Publication’-an bhair kaddlem mhunn. Hanv hem potr sodanch vachtam ani dusreankui ghevunk sangtam. Punn ek mhaka dukh or vaitt dista tem munttlear ‘Amcho Avaz’ potrar fokot tiatracheoch khobro ani mahiti asta. Hanv mhunttam ‘Amcho Avaz’ zavn asa ek ‘newspaper’ ani ‘Tiatr Paper’ nhoi, dekhun zata titlo ‘news’ diyat ani vikte ghetelea lokanchea dha rupiyancho valor korat. ‘Amcho Avaz’ potr hem poilench Romi Konknni potr ani lok axeta Konknnin ‘news’ vachunk. Tiatracheo chodd ‘pages’ astat. Lokank

Sompadpeachem ttiponn:

‘Amcho Avaz’ satolleak 12 panam asa. Tantuntlem dedd pan mhollear Pan 12 (akhem) ani Pan 11(ordhem) tiatra khatir vaporta. Urlolim panam 1,2,3,4,5,6,7,8,9,10 ani 11 (ordhem) hancher Tiatr-a vixim koslich khobor asona. Tea khatir ‘Amcho Avaz’ hem satollem ‘Tiatr Paper’ zala mhunnop chukichem asa. Sompadpi

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:42 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Syria-cher hol’lo korunk Amerika toyar Australia ani heram raxttrancho tenko Washigton: Amerika ani her ixtt-raxttram (friend nations) Syria desacher hol’lo korunk toyar ason, yeta tea kaim disam bhitor ho hol’lo zatolo mhonnpacho odmas asa. Ostomte desamni ‘middle-east’ desancher kololi soglleam von vhoddli hi karvay astoli. Gelea oddez vorsank thavn nagri zhuzak (civil war) lagon Syria desant bhorpur rogtache vhall zaleat, ani atam ho Amerika ani ixtt-raxttramni kelolo hol’lo mhonnge Syriak ek vhoddantlo vhodd zhottko zavn astolo. Heach vellar Russia desan hea hol’leank aplo koddok virodh kela ani zoruy he hol’le kelet zalear, tacho gombhir porinnam zatolo, oxi xittkavnni dilea. Zalear Ekvottit Raxttramni (United Nations) hanchea eka pongddan rosainik hol’leanchi (chemical attacks) chovkoxi tea hol’le zalolea zageancher vochon purnn kelea. Ostomtechea rajdutamni Syriantlea ‘rebels’ pongddank Syria desacher veginuch hol’lo zavpacho asa, oxi chotray dilea. Syria desacho odheokx Bashar Al Hasad hachea soinikamni Damascusacher kelolea rosainik hol’leancho nixedh

Amerikechi ek ‘airbase’

ani kheast mhonn ho hol’lo Amerika kortole mhonnpachem Syria National Front hanchea vangddeache zalole eke boskent Istambul hangasor Ostomte desanchea dutamni (ambassadors) sanglem.

Syria zavpache asat tea hol’leancho poddsad (echo) Ontoraxttria mollar atam gazpak lagla. Surokxa porixodechea odheokxpodar yeupi Australia desanui Amerikechea Syriacher hol’lo korpachea

karvayank aplo sompurnn tenko bhasaila. Amerikecho odheokx Barak Obama hacho loskori hol’leak virodh aslo, punn atam Amerika he hol’le korpa khatir aplea ixtt-raxttrancho adhar sodta. Amerikechea Kongresan zorui Syriacher hol’le zale zalear, tachi mahiti porjek dinvchi oxi magnni kelea. Syria sorkaran kelolea rosainik hol’leache purave mell’leat mhonnpachem Ekvottit Raxttranchea pongddan azunui korunk na. Punn, Ostomte des ani Arab League Syria guneanvkari asa mhonnpachem jahir kelolem asa. Syriacher hol’le zalear, Russia ani China desacho virodh asa. Russia ho des Syria desak hatiyaram ani daru-gulleachi (arms and amunation) purvonn korta. Syria desachea nanvan konnem tori dusman desan ho rosainik hol’lo kela zavnk zai, oxem Russia-chem mhonn’nem asa. Zalear China sangta tea pormonnem IraqIran zhuza vellar Amerikent apunn purvonn korta tea hatiyarancho koxe toren goir-vapor kelolo, hacho Amerikek ugddas korun dilo.

Vaddtea bolatkar-ank lagon Sorv Unchli Nitisobha chintest Novi Dil’li: Bharatan bolatkarancheo kexi vaddot astana, bolli poddloleank adhar, bhorpay ani ‘rehabilitation’ diupacheo yevzonneo ghoddun haddunk ani toxench kexintlea govayanchea rakhnne pasot, Kendr ani raj’jeantle sorkar kitem panvlam ghetat hache vixim Sorv Unchle Nitisobhen spoxttikoronn maglam. “Somazan ani kaidea vevosthen sogllem moddon poddlam dista. Odhikareamni spoxttikoronn diunk goroz asa,” oxem ‘bench of Justices’ R M Lodha ani Madan B Lokur-an sanglem. Tox-

ench, hea mud’deacher tanchea vattharan kosle upay gheunk yeta tachi mahiti diunchi mhunn raj’jeanchea mukhel sochivank ani Union Territories-chea ‘administrators’-ank tannim ‘notices’ jahir keleat. 1994 vorsa Delhi Domestic Working Women's Association-che kexin dilolea suchovnne khala, bolatkarak bolli poddloleank ani bolatkar zalolean ontorlolea cheddvanchea soireank bhorpay diunchea khatir toyar kelolea yevzonne vixim spoxttikoronn diunk ‘bench’-an vinoilam. Ani

toxench guneanvkareamni bolli poddloleank ani govayank tras diunk pavona zaunk, pulisen tankam favo ti rakhonn diunchi

mhunn sanglam. Dharampal nanvachea mozduran orz dakholl kelea uprant heo suchovnneo diunk aileat. Nilokhadi

tehsil, Haryana-chea Chotikalsi jil’lean tachea piray bhoronk naslolea cheddvacher ‘gang-rape’ zalolea vixim tannen sanglea uprant oxem korunk ailam. Tea bolli poddlolea cheddvak ani tache familik bhairailolea bhaxen somazan lekhtale, mhunn tanchea vokil Colin Gonsalves-an ukttailem. Hea ghoddnuke vixim zannvay mevlea uprant, Nilokhadintle Government Girls Senior Secondary Schoolachea ‘principal’-an cheddvachem nond kelolem nanv katorlem, mhunn tannen sanglem.

Ek mhoino bhorchea adinch, cheddvacher bolatkar kelolea opradheamni, gelea vorsa Setembrache 3 tarkher tache avoyk ‘kidnap’ korun ticho khun kelo. Tichi kudd Setembrache 5ver mevloli. Jednam Dharampal pulis chovker gelo, tednam thoimchea ‘incharge’-an khunachea vixim nond keloli tokrar pinzun uddoili mhunn tannen arop kelo. Nitisobhen hi kex zhogoddpacho khorch raj’jean gheun adhar diuncho, ani taka ani tachea cheddvak rakhonn mellchi mhunn tannen vinoilam.

Lhan pirayechea 10 bhurgeam Malala-ak “International Children's Peace” puroskar Pakistan-chem Malala matear gulli marloli ani tachi modlea eklea lagim ‘mobile’ asa Yousafzai, jem apli jinn dhokean poristithi gombhir asli, ani taka

London: Panch vorsam lhan piraye modlea 10% bhurgeank ‘mobile phones’ ditat, oso eka obheasan davo kela. 11 vorsam bhortoch choddxea bhurgeank ‘handset’ ditat, punn 10 zannam modlea eklea lagim 5 vorsanche pirayecho astana ‘mobile’ asa. A p l e a bhurgeanchea yontronnancher palok sumar £125 khorch kortat – ani aplea ‘mobiles’-ancher sumar £246 khorch kortat, oxem obheasa vorvim kollon ailam. 16 vorsam von lhan piray aslolea sumar 1,420 palokam lagsan, uSwitch nanvachea ‘comparison site’-in mahiti ektthailoli. Hea ‘survey’ khala mahiti ektthaunk ailolea modle, 42% palok (parents) aple bhurge ‘mobiles’-ancher kitlo vell sartat tacher nodor dovrinasle, oxem obheasa vorvim ukttapem zalam. ‘Internet’-ak lagon ‘bill’-an sompeponnim vadd zaunk xokta. Ani hem zanna astana, fokt 3%-am von unne palok aplea bhurgeanchea ‘mobiles’-

ghalun cheddvank xikxonn mellchea pasot zhuzlem, taka International Children's Peace Prize 2013 bhovman melltolo. Malala, bhurgeanchea odhikaram pasot chollvoll korpi ek dhaddxi ani gunnest cheddum zaun asa, oxem ‘Dutch children's rights organization’ KidsRights-an sanglem. 11 vorsanche pirayer, iskolak vochonk dinaslolea karann taka kitem distalem, tachea vixim Malala BBC khatir ek vegllem nanv

ar asloli ‘internet data’ suvidha bond kortat. “Aple bhurge bejarlole astana, apnnache ‘mobiles’ magina zaunk zaitea palokani aplea bhurgeank ‘smartphones’ vikte gheun dileat oxi mhoji kolpona asli,” oxem uSwitch-chea ‘telecoms expert’ Ernest Doku-n sanglem. ‘Mobile bills’ niyontronnan (cap) dovorchea khatir ‘networks’-ank vinovpak sumar panch minttam lagtat, ani tujea bhurgea lagim ‘datahungry smartphone’ asa zalear tem faideachem zaunk xokta. Tuje bhurge ghora astana, ‘internet’-ar ‘connect’ zaunchea khatir 3G vo 4G data connection-chea suvater te ‘wi-fi’ vapurtat hachi khatri gheunchi.”

gheun ‘blog’ borounk laglolem. Tachea hea karyak lagon taka dhoko aslo. Gelea Otubran Taliban-chea atonkvadeamni tachea

upchara pasot Britain-ak vhelolem. Tem atam Britain-ak rauta. 2011 Nobel Peace Prize jikpi Yemen-cho Tawakkul Karman, Setembrache 6 tarker ‘The Hague’ hanga zaupi kariavollin Malala-k ho 100,000 euro-cho puroskar bhettoitolo. Pakistanachea cheddvank xikxonn mellpa sarkem korpi ‘projects’am pasot hi nidhi vaprunk yetoli. Toxench, hea vorsachea Nobel Peace Prize-a khatirui Yousafzaik ‘nominate’ kelam.

Ostoren bhurgeache dolle kaddle: China Pulis Beijing: Eka 6 vorsanchea bhurgeache dolle kaddpi aropi ostorecho sod China-chea ut’torechea bhagan chalu asa. ‘Shanxi province’chea Linfen xarantlea odhikareamni, tea ostorek dhorta taka 100,000 yuan ($16,000) inam dovorla. Dubavit aropeak dhorlolea vixim pulisen kainch sangonk na, ani ti ostori tea bhurgeachea vatthara bhailea ritin (accent)

uloitali mhunn bhurgean sanglem. Hospitalan bhurgeachi ‘recovery’ bore toren zata, punn tacher ghoddlolea

ghoddnuke udexim tachi dixtt gelea, mhunn thoimchea potrkaramni kolloilam. Hea prokronna fattlea

hetu vixim kaim sangonk zaina, oxem thoimchea eka pulis odhikarean sanglem, ani tea vixim chovkoxi chalu asa. “Hi kex soddounk amche proitn chaluch asat,” oxem tannen sanglem. Bhurgeacher opradh ghoddla tea zagear tache ‘eyeballs’ mevlole, ani tache voile ‘corneas’ kaddlole. China-n ‘donors’-ancho unnav aslolean tache ‘corneas’ kaddlea asonk xoktat, oxem thoimche potrkar mhunntale.

Rajki fuddari ‘superstitions’-achea mogan ‘Anti-superstition Bill’ pas zavnuy Bharat-ant karvay zaina Novi Dil’li: Kudd’do bhavarth virodhi sonvsthecho fuddari Dr. Narendra Dabholkar hacho khun koslea karanna khatir zalo, hachi sodpus azunuy zavnk na. Dr. Dabholkar hacho vaur ani tache vichar (thoughts) sasnnank porje sangata jive astole. Punn, hea Dr. Dabholkar-achea vicharantlean porjek koslem lisanv mell’lam? Hea prosancho zabab mellonk kotthin. Maharaxttrant sod’deak kudd’dea bhavartha add kaido korpa khatir rajki fuddareancheo halchaleo nettan chalu asat. Punn, khoreponnim Maharaxttrantlech nhoy, punn desantlea heram raj’jeantle bhovtek rajki fuddari kudd’dea bhavartha fattlean pixe zavn sadu ani maharaja hanche fattlean gelole pollevpak melltat. Hem soglleam barkayen pollelear, kaido pas zavn poryan kudd’do bhavarth nopoit korpachem Bharat desachem sopon puray zatolem kai? Loka modem aslolo kudd’do

bhavarth noxtt korpa khatir Dr. Narendra Dabholkar hannem aplea uloupantlean hea fottkirea bhavartha add sabar toreche vichar porgott kele. Punn, Dr. Dabholkar hannem porgott kelolea vicharantlean kitlo lok choltat kai? Hacho thav kaddunk khupuch kotthin zavn asa. Dr. Dabholkar somplo, punn tache vichar somplole nant, oxem ap-aplea bhaxonnamni sangpi choddxe rajki fuddarich hanga thoim sadu-santam kodde vochon ap-aplem rajki fuddarachem noxib parkhitana pollevpak melltat. Bharatacho poilo prodhan montri Jawharlal Nehru zalear apunn korta tea prot’tek kama khatir bhovixvanni (astrologers) kortat tanchi modot ghetalo. Nehru ghoranneacho dhorm guru mhonn Dhirendra Bhramachari hannem sabar vorsam seva kelea. Nehru-chi dhuv Indira Gandhi poryan prodhan montri astana sabar pavtti bhovixvanni korpeanchi modot ghetali oxem mhonntat.

Kaim mhoineam adim Bharat-acho reilve montri Pawan Kumar Bansal hannem aplem montripodachem kodel sambhallun dovorpa khatir aplea ghorant eka bokddeachem bolidan dilolem. Punn, ho bokddo tachem kodel vanchoupak xoklo na. Ho kudd’do bhavarth mandpi fuddaream

modem Mulayam Singh Yadav asa. Tannem aplea puray jivitant Noida xarant kednach bhett divnk nam. Karann, tachea mota pormonnem tannem tea xarak bhett dili zalear, tachea rajki fuddarak mar bostolo, oso tacho somzut asa. Karnattakacho adlo mukhel montri Yediurappa venchnnukam vellar apleak zoit mellpa khatir khup pavtti ‘kallo jadu’ korunk khup mondiramni bhetto ditalo. Punn, toruy astana khup pavtti Yediurappak har khanvchi poddli. Karnataka hea raj’jeantlem Gudakal ho motdar songh sodanch Kongres

pokxak ‘un lucky’ aslolo. Hea motdar songhantlean aiz meren je fuddari venchnnukank ubhe ravtat, tankam har khanvchi poddta, oso soglleancho visvas. Oxe toren sabar fuddari kudd’dea bhavarthak lobdolole asat. Adlo prodhan montri H. D. Deve Gowda hacho kudd’dea bhavarthacher khupuch visvas aslolo. To 11 mhoine meren Bharat-acho prodhan montri aslo, punn hea 11 mhoineachea kallant tannem aplea gharant kosloch bodol ghoddoun haddunk na. Fokt tannem aplea sangata bhovixvanni korpi ek pandit dovorlolo. Hantunt BJP-cho kendriya odheokx Rajnath Singh fattim na. Aplea pokxachi novi ‘working committee’ to Navratri utsov zalea uprantuch jahir korpacho asa. Desantlea ani Gõychea poryan rajki fuddaream modem kudd’do bhavarth egdomuch jivo asa, zo kabar zavnk khupuch kotthin oxem mhonntat.

7

C AM PA LA R

Bharatantlea bhurgeanchi sthiti Lhan bhurgeancher zata te oniti vixim Kendr zanv sthanik sorkar matuy gombhir na, oxem ami somzonk favona. Karann, kendrantlo zanv Bharatantlea khoincheai raj’jeantlo sorkar bhurgeancher zatat te ot’teachar ani lhan bhurgeank lagu zatolea sogllea prosnancher Stanley Vaz khupuch zagrut asa mhonnpachem kendr sorkaran stanley@herald-goa.com atam meren jahir kelolea yevzonneancher nodor marlear ugddapem zata. Graminn, nogor (urban) ani xaramni ravpi lhan bhurgeank kendr sorkaran sabar yevzonneo toyar keloleo asat. Ek-ek yevzonn nitt margantlean chalik lavpak, kendr sorkaran kottimni rupiyanchi tortud keloli asa. Bharatantlea prot’tek raj’jeak kendr sorkar lhan-bhurgeam khatir asloleo yevzonneo chalik launk kottimni rupiya phattoita. Khud Gõy sorkarak poryan khupuch duddu yetat. Punn, lhan bhurgeam khatir asloleo yevzonneo vevharan poddon nitt margantlean chalik lagtat kai? Ho ek gombir prosn ani hacho zabab ek potrkar hea natean, mhaka zalear mellona… Svotontr Bharat-achea 60 vorsachea itihasant desantlea lhan bhurgeanchea vikasa khatir ani tancher zata ti onit pois korpa khatir ekunn 19 kaide, 17 vegveglleo kol’leankari yevzonneo toxench anik zaitinch dhoronnam (policies) anklolim asat, torui aiz meren desantlea lhan bhurgeancho vikas bigoddloloch asa. Kaide ani yevzonne odhik bore ritin chalik lagonk zai, tech porim Bharat desantlea lhan bhurgeancho fuddar porzollit ani surokxit korche khatir desant sot’ter aslolea sorkarak gombhirtayen panvlam ubharpachi goroz asa, oxem mot khud Bharat-achea ‘Planning & Statistics’ montraloyan porgott kelam. Gõy raj’jea soit, halinch puray Bharat-ant lhan bhurgeancher zavpi ot’teacharam vixim sorvekxonn (survey) zalam. Hea sorvekxonnantlean mahiti bhair sorlea tea pormnnem, puray Bharat desant bhurgeancher zatat tea ot’teacharamni amchem mannkulem Gõy raj’jeo 6vea sthanar urta, oxem kendr sorkarachi odhikrut ankddevari sangta. Hea potrkaran hea kendr sorkaran jahir kelolea avhalacher barik nodor marli tea vellar, bhurgeanchem jivit, vikas ani surokxa oxea tin vibhagamni hem sorvekxonn kelam. Bhurgeanche odhikar rakhpa khatir khup kaide ani yevzonneo astana poryan, favo te porim chalik lagonk naslolean desant ho ek usko korpa sarkho vixoy zala, oxem mot hea montraloyan porgottlam. Bhurgeancho vikas, surokxa, bholaiki, bolatkar, toskori (smuggling), ‘foeticide’, kupoxonn (malnutrition), oxikxitponn oxea khupxea prosnamni Bharat-antlim lhan bhurgim addkollun poddleant. He gozalincher zoit vhorpa khatir kaide ani yevzonneo koddok ritin chalik lanvcheo poddtoleo, oso upay spoxtt ritin hea avhalantlean suchoila. Desant lhan bhurgeam vixim ekunn poristhiti polleli zalear, 2011 vorsa Bharat-ant bhurgeancher zavpi ot’teacharanchea promannant ekunn 24 ttokeamni vadd zalea mhonnpachem nirikxonn (observation) hea avhalant kelam. Tech porim bhurgeancher bolatkar ghoddpachem promannui 30% vaddlam. Desant fokt Dil’li ani Uttar Pradesh hea don raj’jeamni lhan bhurgeank pollon (kidnap) vhorpachem promann 47.6 ttoke itlem asa. Lok sonkhek (population) sor korit zalear, bhurgeancher zavpi ot’teacharanchea promannant puray Bharat-ant Gõy 6-vea sthanar urta, oxem hea kendran bhurgeam vixim jahir kelolea avhalantlean spoxtt zalam. Heram raj’jeam poros hem promann unnem aslem, torui tantunt vadd zavn tem sod’deak 5.1 ttok’keancher pavlam.‘National Family Health Survey3’ hache pormonnem, desant 50% von odhik bhurgim kupoxonn vibhagant nond zaleant. Hea bhurgeank don vellanchem jevonn poryan sarkhem mellona mhonnpachem hea sorvekxonnantlean ugddapem zalam. ‘Malnutrition’-ant Gõychea bhurgeanchi sthiti poryan khupuch gombhir ani usko korpa sarkhi asa ani 5 vorsam poros sokoile pirayechim 25% bhurgim unnem voznachim asat. Tech porim 5 tem 15 vorsanchim 38.2% bhurgim ‘anemia’ piddent girasleant, oxem hea avhalantlean ugddapem zalam. Itlea modekat, bhurgeank vaxinam (vaccination) korpa babtint matr, Gõy raj’jeo soglleam poros fuddem asa. Gõyant 12 tem 23 mhoineanchea 87.9% bhurgeanchem vaxinam korop zalam. Tech porim zolmant yetanch moron vochpi bhurgeanchem promannui Gõyant khupuch unnem asa, oxem ho avhal (report) spoxtt korta. Gõyant nigtinch zolmon ailolea 1 hozar bhurgeam fattlean chukon 10 bhurgim mortat, oxem tea avhalantlean spoxtt zalam. Toxem pollevnk gelear Bharat desantlea heram raj’jeam modem Gõyant lhan bhurgim vhodda promannan surokxit asat mhonnlear kainch fott zanvchi na. 15.5 lakh lok sonkhea aslolea hea mannkulea Gõyant 67% xikxit (literate) lokancho ankddo asa. Gõychea graminn zanv xaramni ravpi lokachi arthik yenneavoll favo tea promannan aslolean hangachea lhan bhurgeank don vellanchem jevonn mellpak koslech tras poddonant. Gõyant iskolancho ankddo poryan bakichea raj’jeam poros odhik aslolean, choddan-chodd lhan bhurgim iskolache panvdde tori choddonk pavtat. Bharat-antlea heram raj’jeamni lhan bhurgim sonstat ani bhogtat te halaval ani upodre pollet zalear, Gõychim bhurgim khupuch sugur asat, oxem hanvem mhonnlem zalear, tantunt koslench novol na. Toruipunn, ‘National Family Health Survey’ hanchea ‘report’-a pormonnem lhan bhurgeancher zatat tea ot’teacharamni Gõy 6-vea sthanar urta tem hea kendra sorkarachea sorvekxonnantlean spoxtt zalam. Hi khorench ek vhodd usko korpa sarkhi gozal. Gõychea sorkaran ani khas korun mukhel montri Manohar Parrikar-an aplem kherit lokx ghalpachi egdomuch goroz asa. Lhan burgeam khatir kendr sorkaran jahir keloleo yevzonneo Gõyant nitt margantlean chalik lagtat vo na, hacher gombhirtayen (seriously) nodor marpachi goroz asa. Khorem mhonnlear, Gõychea lokachi arthik stiti, xikxit lokachem promann, xikxonnik dorzo ani her sabar gozaleo polleleo zalear, kendr sorkaran kelola ‘National Family Health survey’-chea avhalan Gõy samkench nimnnea panvddear asonk zai aslem. Punn, durdoivan Gõy 6-vea panvddear urta. Hacho orth, Gõyant lhan bhurgeam babtint jem chitr vo dekhavo zo bhailean thavn mozbut dista, to bhitorlean thavn titlo mozbut na. Gõyant poryan lhan bhurgeancher kendr sorkaran ghoddun haddlole kaide ani yevzonneo chalik lago nastana urleat mhonnpachem surya uzvadda itlem sot ami nakarun cholchem na!


Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:42 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Hea Satollean

Mhotvachi Ghoddnni

Garfield Sobers hache 6 ‘sixes’ Bhurgeamchi Kotha

Bhurgeak sambhallop kottin

E

• Garfield Sobers hannem krikett mollar moladik yogdan dilolea karonnak lagon taka sonvsarantlea krikett zannkaramni zaitea nanvamni pacharlo zoxe porim ‘King Cricket’, ‘Mighty Sparrow’ ani akhrek ‘Sir Garfield Sobers’ hi podvi taka dili. • Krikett mollar tannem ekach ‘over’-an marlolea 6 sixes hankam lagon tachem nanv sodanch bhangarachea okxoramni borovn urtolem.

Amchea adlea tiatristank vollkhum-ia

Aichea satollean Zolm Dis

Jimmy Connors pak nhoikar dilo. To vhoddlean roddonk laglo ani mhunnonk laglo, “Mhaka kuddke naka, mhaka akoch danddo zai.” Hem aikon Akbar-ak rag ailo. Tachem pasiens piddear zalem. Ragan tannem nibran oxem mhunttlem, “Tondd bond kor ani hem kha. Dhaktte-dhaktte kuddke zoddun portun danddo korunk yeta?” Punn Birbal tachem aikunk kobul naslo. Vhoddlean roddpachem chaluch dovorlem. Akbar-an pollelem ki Birbal roddpacho kosoch bondh zaina mhonn. Tannem aplea sevok-ak anik uns

haddunk lailo ani katri nastana, Birbal-ak khavpak dilo. Punn Birbalan apli rodd ani aplo hott (stubbornness) soddunk na. Akbar bejar ani chodd ragar zalo. Taka kitem korchem tem kollonaslem. Tannem vhoddlean vicharlem, ‘’Konn asa thoim? Matso hea bhurgeak hangasorlo pois vor.” Birbal vhoddlean hansonk laglo. Akbar-an manya kelem ki Birbal sangtalo tem khorem aslem. Tannem mhunttlem, “Khorench, bhurgeak sambhallop hem chodd kotthinn kam zavn asa.”

Tiatr Gõychea somazacho ek arso zavn asa. Fattlim ogllim unnim 122 vorsam tiatr Gõychea somazachi seva korta. Tiatrachea mollar moladik yogdan diun zaite kolakar hea sonvsarak ontorle. Kaim zannache ami sokol fottu ditanv. Tanchim nanvam tumi sangat

Zannvay vaddoi Xarant vigyan-acho vapor koso zata?

(c)

(d)

• Jimmy Connors sonvsarantlo ‘World No. 1’ tennis khelgoddi hea satollean mhollear 2 Setembr 1952 hea disa Illinois, United States hangasor zolmolo. • James Scott Connors hem tachem sarkem nanv punn tennis khellachea mollar taka Jimmy Connors mhunn ak’kho sonvsar vollkhota. • Jimmy Connors ho tennis khellgoddo ‘Grand Slam singles’ 8 pavttim jiklo – 5 pavtt ‘US Opens’, 2 pavtt ‘Wimbledon’ ani 1 pavtt ‘Australian Open’.

Sokol dilam tea chitracher bariksannin nodor mar. Hea chitran soglle mellon 34 tibe asat. 1 to 34 tibo porian eka fattlean ek korun soglle tibe zoddat.

Tanchim nanvam tumi boroyat

• Sonvsarantlo ‘World No. 1’ tennis khelgoddo mhunn 160 suman mhollear 29 Julay 1974 tem 22 Agost 1977 tannem aplea nanvar ‘record’ rakhun dovorlo.

(a)

• Tea xivay 8 pavtt to ‘World No. 1’ tennis khelgoddo mhunn tannem aplea 16 vorsanchea tennis khell jivitan nanv dovorlolem asa.

(c)

• Jimmy Connors tennis khellantlo ‘retire’ zalea uprant ‘playboy model’ Patti McGuire hache lagim kazar zalo ani atam aplea kuttumba borobor jiyeta.

(b)

(d) (c) Cecilia (d) Kid Boxer

• Itlench nhoi to Grand Slam doubles 1 pavtt ani Grand Slam mixed doubles 1 pavtt jikon tennis sonvsarant aplem nanv porzollit kelem.

Tibe zoddat

Bhurgi kola Amchea lhan lhan bhurgeam modem zaitim kolakar bhurgim asat. Tanche ghunn ami azun vollkhonk na. Bhurgeam bhitor asloli kola avoy-bapayamni ani iskolantlea xikovpeamni sodun kaddunk proitn korpak zai. Aiz ami hangasor eka lhan bhurgean chitrailolem chitr tumche somor dovortam

Bizlecho vapor amchea ghoramni

Candolim, Gõy

(b)

Tennis khellantlo ‘super star’

Xarant vigyan-acho vapor zaitea suvatancher zata. Vhoddlea xarant ami ‘machines’, gaddyeo, imaroti, adi polletanv. Him sogllim vigyan-acho vapur kortat. Amkam xarant bhonvpak mottorcycli, bosi, ‘trains’, ‘taxi’, adi melltat. Xarant suvat ravpak vo kam korpak unni zait veta. Dusrea vordan lokacho ankddo vaddot veta. Tor sangat, asa ti suvat koxi pavtoli? Hea karannak lagon ‘scientists’ ani ‘engineers’-amni khup unch imaroti (Skyscrapers) bandleat. ‘Skyscrapers’ komi zomnir ubartat. Heam imarotimni chodd lokank ravunk toxem kam korunk mellta.

Il’loso vell bizli nam zalear amkam amchea ghoramni ravunk zaina. Nhidonk zaina, xikonk zaina, kopddeank fer marunk zaina, kopdde dhuvunk zaina. Thoddkean sangtolo zalear, ghorant kainch kam zaina. Hem oxem kiteak ghoddta? Hem oxem ghoddta kiteak amchea ghoramni zaiteo vostu bizlecher choltat, zoxe porim ‘bulbs’, pankhe, fer, kopdde dhuvpachem mixin, ‘television’ ani ‘computer’. Hi bizli amchea ghoramni koxi pavta? ‘Power stations’antlean ‘cables’-anche vorvim bizli amchea ghoramni pavta. Ghorant vonttink ‘sockets’ kortat. Ami jedna ‘socket’-ant ek mixin laita, zanv to ek ‘radio’ vo ek fer, tem mixin bizlechea adharan cholta. Jedna ami zanno bizlecho amkam kitlo upeog asa, ani ami bizlechim ‘bill’-am kitlim bhortim, ami amchem ginean Sonkolon korpi tat vaprun, bizli sambhallun Irene Cardozo, vaprunk zai.

(a)

Zabab: (a) Mohana (b) Souza Ferrao

k dis Birbal-ak uxir zalo Samratt Akbar-achea dorbar-ant (court-ant) vochpak. Akbar-an taka vicharlem, “Birbal tuka aiz uxir kiteak zalo?” Birbal-an taka oso zobab dilo, “Aiz mhaka bhurgeak sambhallpachem kam poddlem.” Hem aikon Akbar-ak ojap dislem. Birbal-an fuddem mhunttlem, “Bhurgeak sambhallpachem kam sogleam von kotthinn kam zavn asa. Tem kam kortana, her khoimchench kam vellar zaina.” Akbar-ak hem kainch nhoi koxem dislem. Tannem mhunttlem, “Birbal, pollounk vexi bhurgeank somzavpak ekdom sompem. Tankam fokot ek khellpachi vost vo khavpachi vost hatant di ani tujem kam zalem!” Birbal-an portipall kelo, “Tum oso mhunttai kiteak tuvem hem kam kednach korunk na. Ek pavtt korun polle, hanv kitem sangtam tachi tuka khatri zateli. Atam hanv dhaktto bhurgo zavpachem sovong kortam. Tum mhaka somzavpacho proitn kor.” Akbar raji zalo. Birbal dhaktto bhurgo koso vhoddlean hueli marunk laglo. To mhunnonk laglo, “Mhaka dudh piyonk di.” Akbar-an dudh haddunk sanglem. Tem dudh piyelea uprant Birbal –an uns (sugarcane) khavpak maglem. Akbar-an aplea sevok-ak dhaddun us haddunk lailo. Taka uxiche dhaktte-dhaktte kuddke korunk laile. Birbal-an uxiche kuddke khav-

• 31 Agost 1968 hea disa krikett sonvsarant ek mhotvachi ghoddnni ghoddli. Hi mhotvachi ghoddnni mhollear West Indies krikett pongddacho ‘Captain’ hannem krikett itihasan poilech pavtt ekach ‘over’-an 6 sixes marun ek novo itihas ghoddoilo.

Proxn: (1) Soglle tibe zoddlea uprant koslem chitr toyar zalem? (2) Taka favo toso rong bhorat.

BHANGAR

Chotray : Avoy bapayamni ani xikovpeamni a m k a m bhurgeamni chitrailolim chitram daddun vinonti kortam.

Hem chitr chitravpi: Dyota Dias, Vorg V, Pope John High School, Kepem.


Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:42 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

Ut’toren Shripad Naik, Dokxinnent Narendra Savoikar

Mukhel Montri Parrikar ‘Hitler’?

LS venchnnukank BJP-che Gõyche umedvar Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Yeta tea Lok Sabha venchnnukam khatir Gõychea Bharatiya Janata Pokxan aple donuy umedvar tharaileat . Ut’tor Gõychea motdar songhantlean Shripad Naik zalear Dokxinn Gõyantlean Narendra Savoikar hea nonuy nanvancher BJP-in aplo xevottacho xik’ko marla. Gelea Aitara Ponnje hanaga aslole BJP-iche mukhel kocherint BJP pokxachea fuddareanchi ek mhotvachi boska zali, tea vellar fuddareamni hea donui umedvaranchea nanvank aplem sohomot dilem mhonnpachem ugddapem zalem. Gõyant BJP-MGP yutichem (alliance) sorkar sot’ter ailea uprant, hea sorkarak eka vorsacho kall somplo tea vellar ‘Ganv Chalo Ab-

hiyan’ ghoddoun haddlem. Hea abhiyanacho addavo ghenvche khatir gelea Aitara Ponnje aslole BJP-iche mukhel kocherint ek fuddareanchi boska zali. Hech boske vellar Lok Sobha venchnnukam khatir BJP umedvaranchea nanvanchi cheorcha zali ani tednach hea donui Shripad ani Narendra

hanchea nanvacher fuddareamni xik’ko marlo. Ut’tor Gõychean St. Andre motdar songhacho amdar Vishnu Surya Wagh ani Dokxinn Gõychean Fatorda motdar songhacho adlo amdar Damu Naik hanchea nanvanchi cheorcha zaloli aikopak melltali. Vishnu Wagh za-

9

lear he lok sobhechea venchnnukank BJP torfen ubho ravpak soglloch umedin bhorlolo aslo. Apleak Ut’tor Gõychean BJP-ichi tikett favo zalich, he nodrentlean Wagh lokam modem vaurtalo. Punn gelea Aitara zalole BJP fuddareanche boskent Vishnu Wag hachem nanv bhair dovrun Shripad Naik-achem nanv jahir kelem. Gelea Aitara zalole BJP-ichea fuddareanche boskent soglle amdar ani montri hajir asle. Sogllea BJP amdar ani montreamni tankam ‘Ganv chalo Abhiyan’-ant lokamni dilolea protisadachi mahiti tannim he boske vellar dili. Lok sobhecheo heo donui boska jikhon haddche khatir soglleamni atam thavnuch vavrak lagpachi goroz asa, oso mhotvacho nirnnoy soglleamni ekmotan he boske vellar ghetlo.

Mukhel montri Manohar Parrikar hannem halinch ek mhotvachi goxtt uktti keli. Mukhel montri sangta tea pormonnem kaim lok taka ‘villain’ mhunttat khoim vo ‘Hitler’ hea nanvamni taka pacharta mhunn. Tannem fuddem mhunttlem ki Hitler mhunnon zo ttoktto (lable) apleak dila to hanv bore nodrentlean mandun ghetam kiteak apunn xistin (discipline) vavurpi mhunn soglleank khobor asa. Tomnno marun uloilolea porim tannem fuddem mhunttlem “oxem mhoje voir ulovop hanv ek ‘complement’ mhunn somzotam”. Parrikar potrokaramni ghoddoun haddlolea eka suvalleant uloitale. Apli karya korpachi

pod’dot kaim lokank mandona, odhik korun virodhi pokxak ani tachea vangddeank. Hech porim nanv vibaddpachem kam virodhi fuddareamni ani tiatrantlea kantaram vorvim aikunk mellta. Tiatrist ani virodhi fuddareamni ‘U-Turn CM’ mhunnon apnnak pacharta tankam hanv ugddas korunk sodtam

ki zannim zannim Hitler-ak vaitt utramni pacharlo te sonvsarant urle na. Parrikar-an fuddem ulovn sanglem ki somazant je monis loukik asa tanchi ttika zatach ani hi ttika korpi rajki ani aplea faideachem pollovn hi ttika korta. Apleak Hitler mhunn pacharop tem mhoje xistiche vagnnukek lagon pacharta mhunn hanv mandtam. P a r r i k a r n potrokaranchi-i koddok ttika keli ani kaim potrokar kolponik khobro toyar korun chhaptat mhunn xinn kelo. Potrokar sorkaracheo yevzonneo ani nirnnoy hanchem khorem mhotv noko astana tanche vixim boroita mhun dukh bhogta – Parrikaran akhrek mhunttlem.

Ambott-Tikh

Aurelio viegAs

Damu ani Parrikar futtle!

Xekim mellon BJP pokxant ghoddchem aslem tench ghoddlem. Damu Naik ani Manohar Parrikar hanche modem futt poddlich. Soglleank dislolem ki Damu Naik ani Parrikar-achi ixttagot ekdomuch ghott, punn rajkaronnant ixttagoti fokt thoddea kallacheo hem dogaimni dakhovn dilem. Khasdar venchnnuk loddovnk Damu Naik kitlech mhoine meren sopnetalo punn

tachem hem sopon purnn korunk modinch Parrikar-an danddo marlo. Damu-n ‘faceboook’-ar aplea phattlavdarancho sangat mellcho mhonn ek pan pasun toyar kelolem ani tea pana vorvim taka boroch tenko asa oxem distalem. Apleak BJP-chi tikett melltoli oxi ast dovrun aslolea Damu-chi axa sod’dea tori nirfoll zali. Jedna Parrikar-an Dokxinn Gõychea Lok Sobhe zagea khatir Narendra Sawaikar aplo umedvar mhonn sobhemazar jahir kelem tedna thavn dogaim modem futt poddlea. ‘Facebook’-ar aplem pan ugddun lokancho sohokar mell'lo mhonn nivoddnnuko jikonk zanvchem nam oxe udgarui Parrikar-an Damu-chea ‘facebook’ panak ttika korun mhunttlem. Halinch Moddganvant zalolea Okhil Bharoti Muslim Eid Milan-achea kayokromant Parrikar Narendra Sawaikar-a borobor hajir asle ani thoim pasun kaim Muslim fuddaream kodden bhasabhas korun ho tharav tannim ghetla oxem sozmota. Atam ho zata to sogllo khell pollovn Damu-cho virodhi Vijay Sardesai monantlea monant hansta ani mhuntta ho fokt ‘trailer', ‘picture’ azun baki asa. He ghoddnne vhelean anik ek ugddas zata halinchea disamni Vijay Sardesai, mukhel montri Parrikar-a add ekui utor uloilolo aikonk yena. Na zalear ailoleach disa mukhel montreachim to angllim dhutalo. Tor okosmat hem parivartan kiteak? Damu-

k Lok Sobhechi tikett na divop ho tanche modlo ek korar nhoi mu? Fokt kall sangtolo.

Micky-cho rajki-futtboll khell! Poiruch Bettpattechea moidanar ek rajki-futtbol khell zalo. Rajki khell mhunncho poddta karonn BJP sorkarachea kaim totvamcher add aslolo Micky Pacheco-n BJP sorkarantle Michael Lobo ani PWD montri Sudin Dhavlikar hankam manache soire mhonn amontrit kele ani tancheach uzram BJP-che kopdde dhuvun kaddle. Tannim soroll mhunttlem ki Betpattechem moidan durust kortolo mhonn mukhel montri Manohar Parrikar-an ek vors adim axvason dilolem punn azunui tem korunk na. Zor ghoddona zalear apunn aple duddu khorchun tem korun ghetolo. Atam BJP pokxant aslolea hea soireank apovn haddun tankam lojent ghalop hem borea mon’xank sobta? Ghorant soireank jevnnank apoile ani jevonn dinastana porot dhadlolea sarki goxtt nhoi punn aiz-kal BJPchi hich got zalea. Atam Parrikar-an hem aikotoch Michael-

ak ani Sudin-ak koslo sermanv sanglo to hanvem ani tuvem gonnit korpacho. Je-je pavtt Micky Pacheco oxe sodrer aslolea sorkarantlea mon’xak apnna sovem apoita tedna tachea monant kitem tori xizta mhonn odmas korpacho. Na tor amche Saxttint khoincheai futtbol khella vellar upostit ravpi Avertano Furtado ani Benjamin D'Silva-k kiteak apovnk nant tor?

Filipe Neri GPCC odheokx? Gõyant Kongres pokxan sod’deak tori aplem sthan ghott korpak xevottak nirnnoy ghetlo. Ani hem ghoddlem halinch zalolea Luizinho Faleirochea vadd'disa nimtan. Tea disa Gõy Prodes Kongresan Luizinho Faleiro-k AICC-che chittnis zalole bod'dol tacho sotkar kelo. Gõy rajyantlean rajki sonyas ghetlolea Faleiro-n sanglem ki apleak Gõycho khup mog punn tantunt apnnak misoll zalolo naka punn Gõyank khas dorzo mellop hem khup gorjechem. Zaitea Kongres fuddareamni taka porot ek pavtt Gõy Kongres-int samil zavpak agro kelo punn tannem aplo noikar dilo punn jem kitem

Gõyank zai tem apunn Kendrant ravon korunk xoktolo oxem axvason dilem. Atam hea somoyar zaitea zannancho prosn aslo ki Luizinho-kuch GPCC-cho odheokx kiteak korcho nhoi, punn odheokx zavpak Luizinho-chi maneotay naka? Mhonntoch soglli yevzonn fiskottli. Atam khas khobre vhelean kollun ailam ki Luizinho-cho avddicho Kongresvalo rokddoch GPCC-cho odheokx mhonn sodrer choddcho asa ani to mhunttlear Velim motdar songhantlo adlo amdar Filipe Neri Rodrigues. Filipe Neri-n porian halinch jem kitem Kongres-in ghoddta tem ghoddona zavnk sogllea fuddareank xiddkavnni dilea tea xivay Luizinho Faleiro-n Neri-k ek boro Kongresvalo mhonn aplo hoikar dila. Atam Luizinho-cho Neri vixim sondex soroll Dil'lint pavla ani thoim thavn koslo vako yeta te vixim vatt polloit bosleat. Zoxeo dusreank pokxacho odheokx nemunk herancheo oddchonneo asat toxeo Neri-k konnacheoch nant oxem dison ailam mhonnttoch Filipe Neri-k GPCC-cho odheokx zatolo oxi khatri dista. Kalluch sangtolo.

Rupea Podd’dear Kajol eke bore ‘script’-ichi vatt polleta ‘Kuch Kuch Hota Hai’, ‘Fanna’ sarkhea gazlolea cholchitramni bhumika korpi Kajol sod’deak eke ‘bold film script’-ichi vatt polleta. Halinch eke karyavollik hajir zalolem tedna Kajol-an potrkarank sanglem, hanv zoruy atam sod’deak zorui cholchitramni bhitor sortolem zalear, taka ek kherit oxem karann aschem poddtolem. Hanv jea cholchitrant bhumika kortolem, tea cholchitrachi kotha khupuch ‘bold’ aspak zai, karann mhojea bhurgeam pasun pois ravon hanv ek faltu cholchitra khatir mhozo vell vibadd korunk sodina. Taka lagon cholchitrache kothent vozon aspak zai. 2010 vorsa bhair sorlolim ‘My name is Khan’ ani ‘Tunpur ka super hero’ hea cholchitramni Kajol nimnne pavtt zollkhololem. Kajol sod’deak aplea dogam bhurgeank vaddoupachea kamant gul’l zalolem asa. Potrkaram kodde uloytana Kajol-an sanglem, “Hanv sod’deak mhojea apurbaiyechea bhurgeank bore dekh-ritin vaddoupachea kamant khupuch ‘busy’ asa. Cholchitrantlea bhumikam poros mhak mhojea bhurgeam sangata vell sarpak khupuch avoddta,” oxem Kajol-an mhonnlem.

Shahid Kapoor khodd’ddo zatolo! Sodanch ‘cute’ ani ‘choclate boy’ rupant cholchitramni dispi Shahid Kapoor ani lokak eke vegllech rupache bhumikent dispacho asa. Atam yeta tea tachea cholchitrant Shahid hacho ‘look’ Shakespere hachea ‘Hamlet’ hea nattkacher atthaplolem Inglez cholchitrant Lawrence Olivier hannem kelole bhumike pormonnem astolo. Hi bhumika korpa khatir Shahid aplea matheache kens kaddtolo. Cholchitranchi nirmiti korpi Vishal Bhardwaj Shakespere hachea ‘Hamlet’ hacher atthapun ek cholchitr korpacho asa ani hem cholchitr Hindintlean astolem. He bhumikent ‘artificial’ pod’dot haddinastana tantun to jivont rupachi bhumika korpak sodta. Taka lagon, he bhumikek nizachem rup divpak tannem aplea khodd’ddeache kens kaddpak yevjilam. He bhumike khatir Lawrence Olivier haka ‘Oscar’ puroskarui favo zalolo. Hindi bhaxentlean nirmann zavpi hem cholchitr fuddlea vorsa ‘release’ zatolem.

Kareena Deepika-cher ragar Oxem mhonntat, eka cheddvak dusrea cheddvachem vhoddponn aikopak ‘like’ zaina. Hindi cholchitranchea mollar hem mhonnop samkecnch 100% lagu zata. Ghoddiye heach karanna khatir Kareena Deepika-cher rag dhorun asa. Kitem karann asum yeta, hea babtint konnakuch sarkhi mahiti na, punn ek gozal mat khori, Kareena samkar Deepika-chem nanv kaddituch zalear Kareena hachea mukhamollacho rong sarkhoch bodlon veta. Kaim zann mhonntat Ranbir Kapoor-ak lagon Kareena Deepika-cher ragar asa, zalear kaim zannanchea mhonn’nea pormonnem, Deepika ani Saif Ali Khan hanchi zoddi sod’deak ‘hit’ asa, oxem lok pacharpak laglolean, Kareena ragan sogllench tambddem zata.

Choddso lok bollywood mollar oxem mhonntat ki, Kareenak Hindi cholchitranchea mollar tachea von dusri ‘heroine’ ut’tom mhonnlolem Kareenak avddo na. Punn, sod’deak Deepika Padukone-ichim sogllinch cholchitram ‘hit’ vochpak laglolean, sod’deak cholchitram pollevpeanchem tem khupuch avoddtem zalam, hantunt dubav na. Halinch ghoddlolea eka prosonga vellar Kareena Deepikacher khupuch ttidkovlem. ‘Chennai Expxpress’ cholchitrachem zoitachem ‘credit’ Shah Rukh Khana-ak dinvche adim Deepikachem nanv ghetat. Deepikachi nanv lovkik vaddpak laglea, mhonnpachem he gozali velean sid’dh zata. Atam Kareenan ‘Gori Tera Naam Baada’ hea cholchitrant aplem nanv ‘Hero’-chea nanva adim ghalunk digdorxokak formailam mhonntat.

400 kotti zoddunk avgodd nhoy-Sonakshi Bollywood-antlem Dabang Girl Sonakshi Sinha hachea mota pormonnem Hindi cholchitrank sod’deak bore dis udleleat. Taka lagon yeta tea kallant eka Hindi cholchitran ‘box office’-acher 400 kotti rupiyanchi yenneavoll haddli zalear, tantunt kainch novol korpa sarkhi gozal na. 2010 vorsa ‘release’ zalolem ‘Dabang’ cholchitrantlean bhitor sorpi Sonakshi Sinha haka ‘100 crores club’-achi ranni mhonn pachartat. Sonakshi Sinha-chem ‘Dabang’, ‘Dabang2’, ‘Rowdy Rathore’, ‘Son of Sardar’ sarkhea cholchitramni ‘box-office’-acher 100 kotti rupiyanchi yenneavoll bhitor haddlea. Potrkaram kodde uloitana Sonakhshin sanglem Sod’deachea kallar eka cholchitran ‘bok office’-acher 100 kotti rupiyanchi yenneavoll zoma korop hi ek vhoddli gozal nhoy. Halinchea disamni khupxea cholchitramni 100 kotti rupiyanchi yenneavoll bhitor haddlea. Sod’deak Bharatant choddanchodd sinema ghoramni ek cholchitr prodorxit kortat. Tor yeta tea kallant eka cholchitran 400 rupiyanchi yenneavoll bhitor haddli zalear, tantun ojeap korpa sarkhi koslich gozal na!

Bappi Lahri zalo digdorxok Nanv vosto gavpi ani songitkar mhonn zachi fank puray sonvsarant asa, to Bappi Lahri sod’deak digdorxok zala. Digdorxonachea mollar Bappi da hannem poilech pavtt aplem panvl dovrun, ‘World Peace and Harmony’ hea eka ‘documentary’ filmachem tannem digdorxonn kelam. Bappi Lahri hannem sanglem apleak gitancher ani songitacher khupuch mog asa. Kaim vorsam adim apnnem cholchitramni bhumika korpacho proitn kelolo. ‘Digdorxona vixim sangtolom zalear, to eke vegllech torecho onnhov zavn asa. Digdorxonachea mollar panv dovorpak mhoji sodanch itxa asloli, ti itxa atam puray zalea. Hi ji documentary hanvem digdorxit kelea, ti eka namnechea puroskara khatir venchun kaddlea. Hea ‘documentary’-ik Kabir Bedi-cho ‘voice over’ asa ani hea cholchitrak hanvem khud rochlam. Mhojeach avazantlim gitam hea ‘documentary film’-amt asat,’ oxem Bappi Lahri hannem potrkaram kodde uloitana sanglem.


Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:43 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Mogacho Khell

vincy QuadrOs Raia, Gõy

Utorddechea doryachim lharam uchamboll zalolim. Zhum’zhumit varem songhorxacho sonket ditalem. Kitlech dis zale pavs naslolean mollbant xitoll chandnem aslem. Tori nisorgant gormi bhastali. Ratchim att voram zalolim. Poryottok ghora portunk laglole. Punn tea eka maddak tenkun ek zoddpem moneamni bosun aslem. Kitloch vell tanchea tonddantlean xobd bhair sorunk naslo. Mat doganche-i hat renvent khelltale zoxim kai tim ekameka koddem nhoi tor renve

koddem uloitalim. “Tujea moga pasun hanv pois zaunk xokona, punn mhojea ‘daddy’-k hanv kitem sangum? Eka bekar tornatteacho mog korta mhonn? Hanv zanna tunvem nokre khatir khub yotn kele…. Mhaka dista amchi hi nimanni bhett, nimanno kis dium-ia?” Cheddvan aplem tondd cheddeachea tondda koddem vhelem. “Naka”, Cheddo fattim sorlo. “Oso nimanno kis diun hanv mhojea mogak vikunk sodina.” Cheddo bhavnavox (emotional) zalo. Kainch uloinastana tim uttlim ani cholunk laglim. “Mhojea mogak hanv unnem lekhcho na, punn noxibachem hem avhan svikartolom.” Cheddean cheddvak hat haloun mhonnlem ani to sintimentan vattek laglo. To mogachea khellak bolli poddlolo Govind, ek dekhnno 25-26 vorsancho tornatto. B.A. korun kitle kodden nokri sodli. Khoinch tachea noxibachi chavi ugoddli na. Amdarak garannem ghalem punn tannem “polletam” mhonn tachea kanant ghatlem. Ek dis ‘T-shirt’ gheunk Moddganvchea ‘Eagle Warehouse’-ant gelolo. ‘T-shirt’ sarkem zata zalear polleunk

Kovi ani Kovita

Svotontray Dis

Zatat loingik ot’teachar, khun, bolatkar Mozbut mottoramni bhonvtat amdar ani sorkar Sorvbhonvtonnim taka surokxa sabar Bolsant hat ghalun gorvan veta mukhar

Kutt’tthalli (London)

Jafdes KunKOllKar

Soglle sorkar kortat ekuch vinchar Khoinchea vavrant vozon poddta bolsar Khaunk pavchona, porjecho tujer asa xirap Moron geloi zalear kitem vortoloi Devak Ugtteponnim bhonvunk amkam sondhi diyat Monantle vaitt vinchar kaddun, lhasun uddoyat Svotontr mon’xam ami, surokxea amkam diyat ‘Svontontray Dis’ hacho hetu monant gheyat. Hem Korunk zaina tor, tumcho zago borem korteleank diyat.

Ophelia pereira Majorda, Gõy

Jivitachim sopnam hanvem rongoilim Jitivachim panvlam mezun ghatlim Pormesvor mhoje sangatim choltalo Vatt dakhoitalo, jivita uzvadd ditalo Dekhun hanvem jivita vatt dhorli Punn choltam-choltam vatt kottinn lagli Rostear soglleak kanttech kantte

Sorkari ‘Deendayal’ bholaike yevzonnecho ‘tender’ jahir kelo

Ponnje: Gõy raj’jeantlea 3 lakh 25 hozar familink ‘Deendayal Health Services’ yevzonne khala ‘life insurance’ korpa khatir sorkaran nividha (tenders) jahir keleat. ‘Insurance’ komponeo venchun kaddche khatir sorkaran heo nividha bhair kaddleat. Hi yevzonn hea vorsa Otubrant thavn chalik lagtoli ani he yevzonne khatir sumar 50 kotti rupiya khorch yetolo, oso sorkaran odmas kaddla. Don vangddi aslole familink

GMC, donuy jil’lo hospitalam tech porim Fonddem aslolem ID hospital Mars 31, 2014 meren he yevzonne khala aspun ghetole. Tea uprant sorkarachea nirnnoya pormonnem her sorkari hospitalam he yevzonne khala aspavn ghetole. GMC-int aslolea ‘private wards’-anchoy he yevzonnent aspav asa.

‘delivery van’ ghetli ani ticher to vikri korunk laglo. Korta korta tacho dhondo vaddlo. Tachea hatakhal lok kam’ korunk lagle ani Govind protixttit mon’xam modem disunk laglo. Tea zantteleachi tannem morosor seva keli. 5 vorsanchea kallant tannem fattim vollun pollelench na. Vevharak goti (speed) labli ani to girest zait gelo. Tannem xarant ek ofis ugoddlem. Ek dis aplea ofisant vevharachi fail challit astana, okosmat ek cheddum bhitor sorlem. “Sir, tumchea ofisant mhaka kosli tori nokri dium-xi? Mhojea bapay-k opghat ghoddla ani ami sarkim trasant poddleant.” Tea cheddvan sanglem. Govindan man voir keli. “Karishma!” Apnna fuddlean aslolea cheddvak polleun to ojap zalo. Karishmachea tonddantlean utor suttlem na. Tem taka pollet urlem. “Noxibacho khell polle… Monis kednam sokol zalear kednam voir. Logn zalem tujem?” “Na” mhonnun tannem lojen man pondak ghali. Govind lhuach mukhar sorlo ani….. Mogachea khellak purnnviram’ (full stop) dilo.

Kando alvarO GOmes

Devak ulo Sorbhonvtim sukh Bebeam-songit Kitlem nazuk

Bebea angar Panchve patt Hollduvem bhangar Bebea-kat

Ddranv-ddranv Khoxe nadar Nachta bebo Tanel’lea tallear Udka-thembo

Pausa yo, pausa yo Bebea tonddant

Bebo Pausa megar Xetant ubo.

Peda, Benaulim, Gõy

Konn mhuntta kando, konn piyao, Saiba tunch ga amkam pav, Nanv kitem-i zaum, mharog zalo, Bazaracho, kotthinn mellonk thav. Poilim ekdam oxench zal'lem, Kedna zal'lem konnem kel'lem, Tem visrun veta mhonttana, Bhau vaddlo kainch na koll'lem. Horxim piyaobhou gunni, Vokhdi gunnani ani xegunni, Punn tovui atam mharog zal'lean, Bholayki koxi sambhallchi ami?

Voir kallim kupam, sokol fator motte Fuddli vatt cholunk zaina zalem Pormesvorak ulo marlo vicharlem Pormesvora sang tum khoim asa? Mhoje vatter kanttech-kantte kiteak asa? Kiteak itlo kallokh mhaka Hanv kallokhant sanddlim hanga

Katortana dolleant yeta dukham Dukham sukachim ani boreponnachim Atam gollta tim ogllim dukham Mhargai sonsteleanchim, bhogteleanchim. Bail mhuntta dakhoi re pagar Bhurgeanche iskolant, magta adhar Koso cholovop ghorabeamni karobar Bajipalo vaddon mhargayecho ailo bhar.

Pormesvoracho tallo aikunk ailo mhaka Bai, khoim asa tuzo mhojer bhavart Kiteak itlo akant ani bhirant tuka Hi vatt hanvem tuka vinchun kaddlea Tor mhojea hatak dhor fuddli vatt chol Ghe tuzo jivitacho khuris sorgachi vatt oxir Jivitache yatrent tuka mellta jivitachi vatt.

Atam kitem mhunn khavpachem Konnak mhunn porjen xinnpachem Jedna bazaran mharog zala kando Proyog koria kaun pavsallo bukando

Dayanand Somajik Surokxa Yevzonn:

Gõychea 3.25 lakh familink ‘life insurance’ 2.5 lakh, tin vangddi aslole familink 3 lakh, chear vangddi aslolea familink 3.5 lakh ani 5 poros odhik mon’xam aslolea familink 4.5 lakh rupiya merencho ilaz ani vokdham divpa khatir hi ‘Deendayal’ bholaike yevzonn zavn asa. Hea yevzonnent sorkari toxench khasgi hospitalancho aspav kortole. Prot’tek familik he ‘insurance policy’ khala ek ‘smart card’ melltolem. 6 poros odhik monis aslole eke familik don ‘smart cards’

Pausa-megar Xetant ubo

Jivitachi Vatt

Somajik Mollar

amchO avaz prOtinidhi

Cuncolim, Gõy

On’neaya virudh panvlam martanam Panvlam mhojim kantteamni fafsolim Panvlank toplole kantte kaddttanam Rogot vhanvun khonddkulam bhorlim... Musgachea zhaddachi xokti apnnaili Bhirantichea dhogan panvlam korpolim Jivitachea mul’leank khilli ghatli Avazachim utram tonddantuch xirkolim... Hat -pãy naslolo longddo Tonddant ‘brush’ dhorun chitraytalo Jinnechi vatt choltalo kudd’ddo Hanv tankam pollovpakuch urlo...

Poddlam zait kai konnak konnachem Chintam hanv desachea fuddareanchem Kan, dolle aple dhampun dovrun Chintat te fokot ap-apleachem

Zantteleachea utramcher tannem kholayen vichar kelo. Tantun zaitem xanneponn dislem. Loz soddun tannem gaddo cholvpacho nirnnoy ghetlo. Dusrea disa zantteleache khatricher Govindan ek sak kande gheun gaddear otoile. Govind khando vikunk vaddeant bhonvta tem polleun zaitea zannank ojap dislem punn tache koddlean khando gheunk konnuch mukhar sorlo na. To niraxi zalo. “Kando koso dila?” Ek bigorGõykarn ostoren vicharlem. “Bazarant 70 rupiya asa, hanv 65 rupiyamni ditam.” Govindan sanglem. “Don kilo di tor.” Govindan tika don kilo kande dile. Bazara poros panch rupiya sovay mellta mhonn vaddo bhor khobor patoll’li ani donpar zaunche adim tannem pon’nas kilo kando khopoilo, Sumar 750 rupiya zoddun khuxal zaun to ghora portolo. Dusrea disa tannem don sak kande ghetle. Kalchea faideachea poixeanchi tomattam ghetlim ani gaddo gheun vaddeant bhonvunk laglo. Oxe toren disan dis tachea pakittant poixe vaddunk lagle. Tannem

Bebo

manuel fernandes

Quepem, Gõy

Svotontr mon’xam koxim ami sogllim khuxal Jiyeunk sodtat mon’xeakullachea asrea khal Suroxit ami asat kai? monant yeta vinchar Hea proxnnak konn kai zabab dinar

pavtt jivitachem koddu sot Govinda mukhar nachunk laglolem. Hea vicharant astana tachi saikol follancho khali gaddo vhorpi zantteleak apttoli. To sokol poddlo ani zokhmi zalo. “Chuk zali uncle, hanv mhojeach vicharant aslom.” Govindan mafi magli ani taka dotorager vhelo. “Dev borem korum baba.” Zanttelean Govindache upkar mandle. Govindan tache hat dhorle. “Itlea borea sonskarancho bhurgo zaun oso koslea chintnamni tum buddlolo?” “Nokri naslolean sonvsar vidhvost zala.” “Mhojem aikotolo? Mhozo gaddo choloi…. Nokre poros borem zoddtolo.” “Kitem? Gaddo choloum?” “Svobhiman ballgun kelolo kosloi dhondo vaitt nhoi baba. Kando 70 rupiya kil zala. Mhargay vaddot asa. Hanv tuka ‘wholesale’-valeachi vollokh korun ditam.” “Hanvem tuzo gaddo choloilear tum kitem kortolo?” “Mhojean zaina atam. Konnak tori divpachoch aslom hanv. Tum cholounk lag hanv tuka margdorxonn kortam.”

Panvlam Martanam...

raKhee fernandes

Vorsam gelim soron ek-ek dis Gormi, thondday, pausache te dis Vorsan sodanch ailo, disan to vetolo Toch to amcho ‘Svotontray-echo Dis’

eka ‘trial room’-achem dar ugoddlem. Tantun bhitor ek cheddum kopdde bodoltalem. Dogaimchi nodor ekamekak mell’li ani tem taka polletuch urlem visrun aplea anga vele kopdde kaddlole asat mhonn. Cheddean tachi mafi magli ani to portolo. Tea orde kopdde ghatlolea cheddvachem mukhamoll tachea kallzant chhaplolem. Tem porot melltolem? Khoinchem tem? Oslea vicharamni to ghuspololo astana ek dis tanchi bazarant bhett zali. Porot dogaimchi nodor ekamekak mell’li. Tim ekamekak hanslim ani lozlim-i bi. “Hanv Govind,” “Hanv Karishma,” Tannim ekamekachim nanvam sangun hat mukhar kele. Tanchi vollokh zali. Sovkas sovkas tanchi ixttagot vaddli. Tim ekamekak mellunk laglim. He ixttagotin mogachem rup ghetlem. Tim mogan bhonvunk laglim. Punn aiz Utorddeche veller tancho mog chur-chur zalolo. Karishman mogacher var kelolo. Ani tachem khorem aslem. Bekar mon’xak somazant respet asta? Bekar ravlear fuddar koso zaum yeta? Aiz poile

sorkar ditolo. ‘Deendayal’ yevzonnechi ‘technical auction’ Setembr 27-ver ani ‘financial’ Otubr 11 hea disa zatolem. Fattlea Kongres sorkarachi Gõy suttkek 50 vorsam bhorleant tea nimitan jahir keloli ‘Insurance’ yevzonn bond korun, te suvater sod’deachea BJP sorkaran ‘Deendayal’ bholaike seve yevzonn toyar kelea. ‘Deendayal’ yevzonn yog’geo toren chalik laglea uprant ‘Mediclaim’ yevzonn bond korpacho nirnnoy Parrikar sorkaran ghetla. Hospitalamni ilaza khatir bhorti zanvche adim ek dis ani bhorti zalea uprant 5 dis meren zata to sogllo khorch he yevzonne khala melltolo. Nisorgik porsuti (delivery) zalea 48 voram poros odhik ani operasanv korun porsuti kelea uprant 96 voram poros odhik vell hospitalant ilaz ghetlea uprantuch he yevzonnecho labh piddestank melltolo.

Nondnni korunk 100 tem 600 rupiya ‘Registration fee’ Deendayal yevzonnent nondnni korpa khatir onusuchit zati-zomati (ST) ani BPL khala asloleo famili, tech porim D ‘category’-intlea sorkari kamdarank 100 rupiya ‘registration fee’ akartole. Tech porim OBC, Physically Handicapped, D ‘category’-intlea kamdarank ani don vangddi aslolea familink 100 rupiya nondnni ‘fee’ akartole. 5 vorsam poros odhik vorsam jeo famili Gõyant ravtat tankam he yevzonnecho labh favo zatolo. He yevzonne khatir aslolem ‘smart card’ melloupa khatir Gõy raj’jeant 5 vorsanchem ostitv soktichem zavn asa.

‘Bogus’ labh ghevpeam koddlean 6 kotti vosul amchO avaz prOtinidhi

Ponnje: Dayanand Somajik Surokxa yevonnecho labh gheupi ‘bogus’ mon’xank sodun kaddun tanche koddlea 6 kotti rupiya vosul korpak sorkar yesesvi zalo ani atam he vosul kelole duddu asle toxe tech yevzonne khatir vapur kortole, oxem Gõychea Somaz Kol’lean Khateantlea eka unchlea odhikarean hea protinidhik sanglem. Hea odhikarean fuddem sanglem tea pormonnem, Pune hangasorli CPR Agency udexim DSS yevzonnecho labh gheupeanchem ek sorvekxonn (survey) sorkaran korun kaddlolem. Hea sorvekxonn kelem tea vellar bhovtek ‘bogus’ lok he DSS yevzonnecho labh ghetat mhonnpachem ugddapem

zalolem. Hea ‘bogus’ lokamni he yevzonnecho labh gheupak patr (qualify) nastana poryan, fattlo sabar kall meren he yevzonnecho labh ghetlolo. Hea ‘bogus’ lokam modem kaim sorkari nokreo ani ‘pension’ gheupeancho poryan aspav aslo. He soglle ‘bogus’ lok sampoddlea uprant, tanche koddlean tannim fottkire pod’dotin ghetlole duddu porot melloupa khatir sorkaran khupuch toreche proitn kele ani sumar 6 kotti rupiya porot melloile. Atam he vosul kelole duddu hech yevzonne khatir vapurtole, oxem hea odhikarean sanglem. DSS yevzonnent 919 labh gheupi monis asle ki, tanchi yenneavoll he yevzonnechea nema pormonnem boso nasli. Toruipunn tankam he

yevzonnent aslolo duddvancho labh melltalo. Sumar 1907 he Gõy bhaile ‘migrated labours’ asle ani he yevzonnecho jetan labh ghetale. 491 he svotontr soinik (freedom fighters) asle, tankam svotontr soinik mhonn sorkari ‘pension’ mellon poryan tannim aplim nanvam DSS yevzonnecho labh gheupak nond kelolim, kaidea bhair he yevzonnecho labh ghetale. Gõy sorkarachea proxasonantlea veg-vegllea kocherintle kamdar poryan he yevzonnecho labh ghetat te sampoddle. Tanche soglleanche duddu je he DSS yevzonne khala melltale te atam bond kele ani tannim atam meren ghetlole duddu sorkaran vosul korpak zoit melloilem. Hea sorvekxonna uprant

‘bogus’ labh gheupi nant oso davo (claim) kortat, torui kaim labh gheupi azunuy dubavit (suspicious) asat mhonnpache thave zaleat ani tankam soglleank Somaz Kol’lean khatean ‘notices’ phattoileat. Hea dubavit lokak zankam ‘notices’ phattoileat, tankam tannim dilole mahiti vixim spoxttikoronn divpak sanglam. Tea uprantuch hea dubavit mon’xam vixim sot ani fottingponnam kollon yetolim, oso Somaz Kol’lean khateacho odmas asa. Hea dubavit lokak apaple mahiti vixim spoxttikoronn (clarification) divpak tharavik disanchi mud’dot (time limit) dilea ani hea mon’xancho nirnnoy sorkar uprant ghetolo, oxem khateantlea odhikarean xevottak sanglem.

Bolatkaranchem noxtt

Kheast bhov toddeank favo zata Mumbai: Gelea 11 vorsanchea kallan Mumbai-n bolatkaranchea prokronnamni vadd zayit asa ti disonk yeta. 2002 vorsa 128 kexi fuddem ailoleo, zalear 2012 vorsan teo 80%-an vaddon 231 zaloleo. Hea vorsa, Mars mhoinea meren 89 ostorencher bolatkar zalole, zatun piray bhoronk naslolim 46 cheddvam samil aslim. Heo kexi vollkhopache promann bore astana – gelea don vorsamni sumar 95% asle, guneanvkareank kheast laupache promann samke unne asat, mhunnlear panch ‘suspects’-anchea modlea fokt ekleat kheast mellta. Janer 1, 2002 te Mars 31, 2012 merenchea kallan soglle

mellon 1,631 ostorencher ani cheddvancher bolatkar zalole. Tea keximni 2,072 mon’xank tabeant ghetlole, punn tanchea modlea fokt 346 zannank kheast favo zalololi. Zalear kaim keximni vegllench kitem pollevnk mellta. Sahar pulis chovkechea ‘constable’ Chandrakant Pawar-ak, piray bhoronk naslolea cheddvacho bolatkar kelolean, 15 vorsanchi bondkhonn favo zaloli, ani Bombay unchle nitisobhen 2001 vorsa taka doxmukt (acquitted) tharailo. Kaim pulis chovkeo heram poros paxtt asat. D B Marg pulisen hea kallan 46 bolatkaracheo kexi nond keloleo ani 91 mon’xank tabeant ghetlole, punn fokt dogankuch kheast

favo zaloli. Kaim suvatencher diloleo kheasti ojeap korpa sarkeo asat. Juhun ghoddlole eke kexin, opradheak fokt 3000 rupia dondd bhorunk lailolem. Hi 11 vorsanchei mahiti melloun gheupi ‘RTI activist’ Chetan Kothari-, pulis chovkencheo zaiteo bhetti gheuncheo poddleo. Novi Dil’lin zalolea bolatkar prokronnachea uprant, thoimchea ostorem pasot Ghatkopar, Dadar, Bandra ani Chembur sarkea suvatencher ‘counselling centres’ suru kortole, oxem Mumbai pulisen kolloilolem. Punn, ostoremni koxe toren surokxit rauche hache vixim mahiti diupi him kendram azun meren chalu zalolim nant.


Amcho Awaz Aug 31_Layout 1 8/30/2013 7:43 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

Belgian GP-n Vettel-ak zoit Spa (Belgium): Red Bull-a khatir Sebastien Vettel-an Belgian Grand Prix-an zoit gheun, ‘leadership board’-ar apli ‘lead’ vaddoili. Belgian Ardennes hangasorlea Spa Francorchamps ‘circuit’-ar, 26 vorsanchea Vettel-an poileach ‘lap’-an ‘pole position’-ar aslolea Lewis Hamilton-an fattim ghatlo, ani xekim hea ‘season’-achem panchvem zoit, ani aplea ‘career’-achem 31vem zoit ghetlem. Ferrari-cho Fernando Alonso, Vettel-achea 16.869 seconds fattlean, dusrea sthanar ailo. Zalear, Mercedes-chea Hamilton-an tisrem sthan ghetlem. Hea vorsachi, hi Hamilton-achi chovti ‘third-place finish’, ani ‘career’-achem

54vem ‘podium finish’ zaun asa. Hamilton-cho Mercedes ‘team-mate’ Nico Rosberg chovtea sthanar ailo, zalear tachea fattlean Red Bull-cho Mark Webber ailo, ani McLaren-cho Jenson Button 6vea sthanar ailo. Hea zoitachea

vangdda, Red Bull-cho Vettel atam 197 gunnanchea vangdda poilea sthanar asa. Zalear, 151 gunnanchea vangdda Alonso portun dusrea sthanar pavla, ani 139 gunnanchea vangdda Hamilton tisrea sthanar asa. Zalear ,‘constructors championship’-anui Red

Bull – 312 gunnanchea vangdda voilea sthanar asa, ani 235 gunnanchea vangdda Mercedes dusrea sthanar asa. Formula One-an portun ailoleak, Kimi Raikkonen poileach pautt ‘race’ sopounk pavonk na. Tachea Lotus gaddiechea ‘brake problem’ak lagon 39 ‘race’-imni poileach pautt taka ‘race’-intlea bhair sorchem poddlem (retire). ‘Race’-ichea xevottchea bhagan Willims-chea Pastor Maldonado-chi gaddi Paul Di Resta-che gaddiek adovlolean, tachea Force India-k bhair sorchem poddlem. Button ‘pits’-an gelea uprant, Alonso dusrea sthanar ani Hamilton tisrea sthanar pavle. Ani tannim hi ‘race’ teach sthanancher sompoili.

MotoGP 2013

11

Piray gorjechi nhoi, khellgoddeamni ‘fit’ asop gorjechem: Dhoni Novi Dil’li: Bharatachea ‘cricket’ pongddacho ‘captain’ MS Dhoni vorosbhor khellan guntlolo asta. Tache ‘fitness method’ taka ontor’raxttriya ‘cricket’-iche tras sohon korunk (endure) adhar korta. Hea disamni to aplea xoriracher chodd dobav ghalina, ani gelea ‘season’-an onnbhovlolea trasachi bhorpay korta, ani aplea ‘reflexes’an progoti haddunk boreach promannan ‘badminton’ khellta. Toxench, 2015 World Cup spordhechea pasot, aplo tornatto pongodd koxe toren toyari korta tacherui Dhoni nodor dovrun asa. Virat Kohli, pongddachea fuddareache bhumiken bore toren fuddem veta, hea karann Dhoni khoxi asa. “Gelea ek vorsachea somoyan Virat-an borech bodol ghoddleat. Khella kodden tacho ‘aproach’ ani tachi moidanar vevhar korpachi pod’dot bodol’lea. Fuddakar gheupakhatir tache lagim atam soglle gunn asat,” oxem Dhoni-n sanglem. Bharatachea tornattea pongddan

– Virender Sehwag, Gautam Gambhir, Zaheer Khan ani Yuvraj sarkea khellgodeanche hajiri vinnem bore nikal melloile, ani ut’tom ‘fielding skills’-achea vangdda ‘fit’ ani ‘form’an aslole khellogodde ‘guiding factors’ asle – piray vo onnbhov nhoi, oxem Dhoni-n sanglem.

“Hanv fokt tornatteamni bhorlolo pongodd ghoddun haddunk sodta, hem hanv manun ghena. ‘Cricket’ ek ‘skill oriented’ khell aslolean, dor eka khellan borem prodorxon ekach vibhagan dakhounk zata, tem mhunnlear ‘fielding’. Ani boro ‘fielder’ zaunchea pasot, eklean ‘fit’ asop gorjechem. ‘Runs’ vatthaupi khellgoddeank pongddan hanv jerul dovortolo,” mhunn tannen fuddem sanglem. ‘Fit’ rauchea pasot Dhoni-chi svotachi pod’dot asa. Novea ‘season’achea toyaren, odhunik ‘cricket’ khellgoddea porim khor ‘fitness drills’-amni bhag ghena, punn tachea suvater tachea ‘reflexes’-ank ‘razor-sharp’ korunk ‘badminton’ sarke dusre khell khellta. “Sod’deak, hanv dusre khell khellpache proitn korta. Sangchem mhunnlear, gelea satolleank saun hanv boreach promannn ‘badminton’ khellot asa. Zacho mhaka boro faido zaunk xoktolo,” oxem Dhoni-n sanglem.

Prime Inter-Village Soccer

‘Rookie season’-ant Marc Marquez-k Ambelim Sports Club Zoitivont panchvem zoit Brno: Czech Republic-an Brnok zoit ghetlea uprant, ‘MotoGP Championship’ fuddari, Marc Marquez – aplea ‘debut season’an panch ‘races’ jikpi poilo ‘rider’ zaunk pavlo. Spain-chea 20 vorsam pirayechea Marquez-achem, hem fatto-fatt chovtem zoit zaun asa. ‘Pole position’-an survat korun, attvea ‘lap’-acher ‘crash’ zalolean, hea ‘season’-an panchvea pautt ‘podium finish’ gheupachi Cal Crutchlow-chi opekxa purnn zaunk pavli na. Poilea ‘corner’-an Lorenzo, Marquez ani Pedrosa-n taka fattim ghatlea uprant, Crutchlow chovtea sthanar pavlolo. Toxench, Alvaro Bautista-nui taka kaim khinnam khatir fattim ghatlolo. Punn xevottak, tannen 17vea sthanar ‘race’ purnn keli. Hea 22 ‘lap race’-in Marquezan 42 min 50.729 seconds-an zoit ghetlem, Pedrosa dusrea sthanar, zalear Lorenzo tisrea sthanar ailo. 18 ‘races’ modlea 11 ‘race’-

inchea uprant Marquez 213 gunnanchea vangdda ‘MotoGP Championship table’-ar poilea sthanar asa, ani Pedrosa-chea 187 gunn ani Lorenzo-che 169 gunn zaleat. Panchvea sthanar survat korun,

Lorenzo-n poilea ‘turn’-ar ‘lead’ ghetli ani dusro ‘lap’ kobar zata mhunnlear to Honda-chea donui ‘riders’-am fattim uddovn tanchea modem ontor (gap) nirmann kelolo. Tachi ‘lad’ unni korunk Marquez ani Pedrosa vangdda vavurle. 16vea ‘lap’-an Marquez-an Lorenzo-k fattim ghatlolo, ani don ‘laps’ zalea uprant Lorenzo portun fuddem pavlo. Punn, Marquez-an Lorenzo-k portun fattim ghalun apli ‘lead’ vaddoili, ani toxench ‘race’-ichea xevottchea bhagak Pedrosa-chea dobavak lagon fattim poddlo.

MotoGP title table Marc Marquez (Spa) - 213 gunn Dani Pedrosa (Spa) - 187 gunn Jorge Lorenzo (Spa) - 169 gunn Valentino Rossi (Ita) - 143 gunn Cal Crutchlow (Gbr) - 127 gunn

Kola ani Kolakar Vinchar Zabab

Premanand Lotlikar

Bannavlechea ‘St. John the Baptist’ moidanar Aitara disa zalolea ‘Prime Inter Village Soccer Cup’ spordheche ‘final’-in, Ambelim Sports Club-an United Boys, Dando, Colva-ka 2-0 harailem. Ambelim pongddan bori survat keloli ani Jade Colaco-cho ‘goal’ marpacho proitn chuklo. Colva ‘defensive’ khelltale ani poilea ‘half’an koxe-i korun score 0-0 dovrunk

pavle. Dusro ‘half’ chalu zatoch, Ambelim pongddeachea Ashley Fernandes-an dilolea ‘pass’-achea adharan 43vea minttar Richard Fernandes-an ‘goal’ marlo. Ani Colva-cho ‘goalkeeper’ Deepraj Gawde kainch korunk pavlo na. Sat (7) minttam uprant Jade Colaco-n fuddem yevn Ambelim khatir dusro ‘goal’ marlo, ani Colva

pongddachi urloli sompoili. Bannavlecho amdar Caitano R Silva, Alberto Colaco, SAFF sochiv ani Velim-cho amdar Benjamin D’Silva, Bannavlechi sarpanch Royla Fernandes, ani panch Rita Furtado, toxench Reginaldo D’Silva ani Lalita Correia Afonso, hea karyavollik hajir asle. Boaventura Leitao-an dhin’vasnnechim ulovop kelem, ani Antony Rodrigues-an sutr-sonchalon (compere) kelem. Ambelim pongddak 25,000 rupia inamachea sangata tosrip favo zali, zalear U B Dando, Colva pongddak 20,000 rupia ani tosrip mevli. Hevui puroskar thoimsor vanttunk aile 1) Best player of the tournament – Ashley Fernandes (Ambelim SC) 2) Best Defender of the finals – Joseph Pinto (Ambelim SC) 3) Best Goalkeeper of finals – Rolf Colaco (Ambelim SC) 4) Best Half of finals – David Costa (UBD Colva) 5) Best Striker of finals – Jade Colaco (Ambelim SC) 6) Man of the finals – Richard Fernandes (Ambelim SC)

Mhozo Des Mahan TAG-chi hi nach spordha sundor zali

Fattlea kallantlo nanvlovkik kolakar V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: Hanv, Roseferns ani somplolo Christopher boroboruch iskolak vetale. Tednam Roseferns-an ek tiatr boroilo, tiatrachem nanv ‘Nimnni Chitt’. Tantun hanvem poilech pavtt eka ‘villain’-acho ‘role’ kelo. Tache adim hanvem ganvantlea nattkamni ‘acting’ kelolem. Tea uprant Roseferns hannem ‘Avaz’ ho tiatr borovn Bannavle ‘Maria Hall’-ant machier haddlo. Hea tiatran hanvem ‘villain’ hacho ‘role’ kelo. Tovui lokak khub avoddlo. 1970 hea doskan hanv ‘commercial’ tiatr machier ailom jednam Ligorio Fernandes hannem ‘Judas’ hea tiatrant mukheli bhumika – Judas-achi bhumika – korunk mhaka sondhi dili. Judas he bhumiken tiatr pollennaramni mhaka khub xabaski dili. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Z: Hanvem soglle mellon 7 tiatr boroilea ani he tiatr Gõychea konxea konxeamni dakhoilea. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Loz ani Dukh’ ho mhozo tiatr lokak khubuch avoddlo. Tech porim ‘Ho Mhozo Oprad’ ani ‘Zindabad’ hea-i tiatrank lagon tiatr pollennaramni mhozo vavr vakhanddlo. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Hanvem kantar ghoddunk na. Punn mhojea sogllea khell tiatramni je ‘cantos’ asle te somplolo Peter D’Costa boroitalo ani to mhojea tiatranche ‘cantos’

Z: Oi. Azun poriant mhozo ek tiatr ‘Loz ani Dukh’ pustok rupan ailolo asa ani urlole tiatr pustok rupan chhap’pache toyaren asam. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatr ek ‘powerful media’ zavn asa. Tiatr boreak ani vaittakui vaprum yeta. Tea khatir tiatrist jem kitem machier korta tem zababdaren korunk zai. Tiatra vo kantaram vorvim zo sondex ami lokank dita to sondex ami svota amchea jivitan pallunk zai. Tednach tiatristank odik man ani respeit astolo. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennaramni fokot vhoddlea vhoddlea tiatristanchea nanvank lagonuch t i a t r

boroita tachem xrey (credit) hanv uktteponnim lokak sangon takach ditalom. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Mhaka sarkoch ugddas na, punn ogllea unnea 100 punni tiatramni hanvem bhumika kelea astoli ani hea tiatranche oglle unne 4000 tori ‘shows’ zaleat astole. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: Judas hi mukheli bhumika ji hanvem ‘Judas’ hea tiatrant keli ti khorench orthaborit ani probhavit zali. Tech porim ‘Loz ani Dukh’ hea mhojea tiatrant hanvem keloli mukhel bhumika lokak khub avoddli. V: Tiatranche ‘scripts’ pustok rupan chhapleai?

pollovnk veche nhoi. Umedi bhurge korta te tiatrui tiatr pollennaramni pollonvche, kiteak zaite pavtt hea tiatramni amkam novem kitem pollovnk mellta. Tiatr pollennaramni ‘commercial’ ani ‘amateur’ hanchea tiatrank eksarkeponnan sohokar dilo zalear jerul tiatr odik fultolo ani folltolo. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Tiatr Gõyantlo choddan chodd nanvlovkik nattyaprokar. Azun poriant tiatrache chodd phattlavdar Kristi lok asa. Tea khatir tiatr Hindu somazant vhorpachi taktichi goroz asa. Jedna Kristi ani Hindu lok eka ‘hall’-ant boson tiatr sangatan polletele tednach ki tiatrak ‘Stage of Goa’ mhunnpak kainch horkot aschina.

NRI Commissioner Dr. Wilfred Mesquita Jesus and Mary Sarvajanik High School Carambolim hichea xikpeank poilo puroskar bhettoita

Tiatr Academy Goa (TAG) hinnem ghoddoun haddloli vorsavollichi ‘national integration and communal harmony’ hi nach spordha ‘Mhozo Des Mahan’ hea nanva khala 26 Agost 2013 hea disa Institute Menezes Braganza hachea vosreant zali. He antoriskolam spordhen sumar 24 iskolamni vantto ghetlo. He spordhecho mukhel nem mhunttlear Konknni desbhokti gitamcher nach korop asa. Iskolachea bhurgeamni huxarkayen Konknni desbhokti gitamcher nach korun hajir asloleank dipkaile. He spordhen poilo, dusro, tisro ani bhuzvonnecho inam jiklolim iskolam oxim asat:• Poilo inam – Jesus and Mary Sarvajanik High School, Carambolim • Dusro inam – A. J. de Almeida High School, Ponda • Tisro inam – St. Mary’s High School, Varca

• Bhuzvonnecho inam – Our Lady of the Rosary High School, Donapaula • ‘Best Choreographer’ – Supriya Sawant, Vidya Vihar High School Thana, Cortalim He inam mhunttlear poilo 7000 rupiya, dusro 5000 rupiya ani tisro 3000 rupiya tea xivay yadostik (memento) ani promanpotr (certificate). ‘Best Choreographer’ haka 2000 rupiyancho inam, yadostik ani promanpotr favo kelem. Hea karyakromak ‘Commissioner for NRI Affairs’ Dr. Wilfred Mesquita mukhel soire mhunn hajir asle. Tannem aplea ulovpant he spordhen vantto ghetolea sogllea iskolank porbim dilim ani tech porim inamam jikloleankui porbim dili. Osli desbhokticher adharloli spordha ghoddoun haddta mhunn TAG-chi tokhnnay keli. Tea fuddem ulovn Dr. Mesquita hannem mhunttlem ki zaite zann hea desant aplea suvartak lagon

dormvad ani zativadache nare gazoitat ani oxem korun desache vantte korunk adhar ditat mhunnon tannem ttika keli. Fuddem ulovn Dr. Mesquita-n mhunttlem ki vividatayen ekvott (unity in diversity) mhunttlear amchea desachi xokti zavn asa. Bharoti nagrikan hi xokti okhondd korun desachea ekvotta khatir vavronk zai kiteak des ekvottit aslearuch amchi lokxay fulteli ani desachi udorgot nettan fuddem vetoli. Dr. Mesquita hannem inamam jikloleank puroskar bhettoile. TAG hi spordha vorsachea vorsa ghoddoun haddta ani hi spordha ghoddoun haddpacho mukhel hetu mhunttlear iskolachea xikpeam bhitor desbhokti ani ekcharachim mul’leam utpon’ korche khatir. Tiatr Akademi-che odheokx Prince Jacob, up-odheokx Joe Rose ani ‘Member Secretary’ Victor de Sa hajir asle.


Ponnje<Sonvar, 31 Agost, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Mhojem khasgi mot…(2)

Mhalgodde Tiatrist

Tiatrachem daiz samballpak zai!

Stanley Vaz Sada-Murmuganv

Toxem polleunk gelear tiatramni eka-mekak zupatteo divn kantaram mhonnop hi novidad nhoy. Tiatramni, tantunt gailoleam kantarantlean zupatteo divop adim thavnuch chalu aslem, atami asa ani fuddarakui astolem hantunt kosloch dubav na. Karann, zupatteo divn kantaram mhonnop ho ek tiatrantlea kantancho khaxelo bhag zavn asa, ani to tiatr pollevpeamni bhorpur mandun ghetla. Ami randun jevtat tea jevnnachi ruch zoxem

mosalo ani mitt vaddoita, tech porim zupatteo aslolim kataram eka tiatracho gost vaddoitat. Ani mhotvachem mhonnlear, eka-mekak zupatteo aslolim kantaram aikopuch ek-ek tiatr pollenar mud’dom korun tiatrank yeta. Ani sabar tiatr pollenar zupatteo aslolim kantaram polleupak ek tiatr don vo odhik pavtt poryan polletat, hi ek sot gozal konnuch nakarpak xokchona. Punn, aichea kallar zupatteo divpi kantaram adlea kalla velea kantarank sor kelim zalear neamit (regular) rupan tiatr pollevpeank khupuch ontor vo forok dison yetolo. Adle tiatrist ani kantorist konnakui zupatteo ditana, khupuch man ani moryada sambhallun ani soglle xime bhitor ravon zupatteo ditalet mhonnpachem ami pollelam. Kid-Young-Rod, Conception-

Nelson-Anthony, Rom-RemRod, M. Boyer, Marcelin-deBetim sarkhe namneche tiatrist ani kantaram gavpeanchea kantaramni khupuch zupatteo astaleo. Punn, zupatteo asleo poryan zalear tannim konnacheruch khasgi rupache (personal) arop kelole kednach tannim gailoleam kantaramni aikopak mellonk nant. Hi ek khorench tanchem vhoddponn ani

thoknnay korpa sarkhi gozal, hem surya uzvadda itlem sot. Tea uprant, ‘non-storp’ tiatr jedna Konknni machiyer khupuch gazonk lagle, tedna tiatr sompche adim, mhonnge nimnno bhag suru zanvche adim ek zupatteo divpache pod’dotichem kantar hea ‘non-stop’ tiatramni astalench. Ani bhovtek ‘non-stop’ tiatramni jem nimnnem kantar astalem tim rajki vixoyacher atthaplolem astalem.

Namneche ‘non-stop’ tiatrist (Atam ‘non-stop format’ vochon sogllech tiatr ‘format vapurtat. Punn, atanche tiatr sompurnn toren tiatr ‘format’-ant bostat kai? Ho ek cheorcha korpa sarkha vixoy zavn asa) Roseferns, Prince Jacob, John D’silva adi hanchea ‘non-stop’ tiatramni tanchea nimnnea bhaga adim chodd korun eka rajki vixoyacher atthaplolem kantar astalench. Punn, hea kantarant konnacheruch zanv to magir ‘politician’ vo her konnuy, konnacheach khasgi jivitacher bott dovorlolem pollevpak mello naslem. Khorem mhonnlear, hem ekuch kantar je hea nimnnea bhaga adim gaitalet, tache udexim ak’kea tiatrache poixe vosul zatale mhonnpachem tiatr somplea uprant lok ghara vetana ulolilolem aikopak melltalem (Cholta)

Tiatr Niyall

‘Hello Uncle’

‘Pap Tujem Prachit Mhojem’ J. P. Pereira

‘A delightfully different tiatr’ J. P. Pereira Majorda, Gõy

Tomazinho Cardozo ani Kala Mogi Candolim hannim machier haddlolo tiatr ‘Hello Uncle’ tiatr pollennarank boroch avoddlo. Tomazinho Cardozo zannem Kala Akademichea tiatr spordhamni fattlea kitleaxech vorsank zaitim namnnam zoddlolim asa tannem poilech pavtt ‘commercial’ machier panvl marlam.

Majorda, Gõy

lean ho tiatr pollonvcho ani zanna zanvchem. ‘Hello Uncle’ ho tiatr ek ‘package’ zavn asa zantun nitoll ‘comedy’ ani suvadik kantaram aikonk mellta. Ek bori ‘script’ teach borobor bhes borem ‘acting’ ani ut’tom ‘direction’ haka lagon tiatr pollovpak koxi bhogta. Timothy Dias hachem ‘stage setting’, Rohan Morajkar hache ‘light effects’, Joy Fernandes hacho ‘background music’ ani Irene Cardozo hache ‘costumes’ hea sogllea bhagamni

‘Hello Uncle’ hea tiatrantlo ek dekhavo

‘Hello Uncle’ zacho boroinnar ani ‘director’ Tomazinho Cardozo asa tachi dakhovnn ‘superb’ zalea. Ho tiatr suru to xevott pasun pollennarank haxeanchea kolkolan bhorta. ‘Hello Uncle’ hachi dakhovnn ‘laugh riot’ zavn asa zantun tornatteank ek boro sondex dilolo asa. Tin bhav bhoinnacher tiatrachi kanni revoddloli asa – Nat, Sat ani Flo. Tannim ‘modern’ dispak zai mhunnon aplim nanvam dhakttulim keleam. Khoreponnim tankam avoy bapuy nam ani tancho ‘uncle’ London-an asta tachea khustar him tornattim Gõyant folgam marta. Torekvar yevzonneo kaddun London aslelea ‘uncle’ ani ‘aunty’ koddlean zaite duddu magon haddta ani folgam marta. Him tornattim atam ek novi yevzonn kaddti. Tim fon koruna plea ‘uncle’-ak sangta ki Glo tanche bhoinnichem kazar asa mhunn ani tea kazaracho despez korunk tankam unnech te 10 lakh rupiya zai astele. ‘Uncle’ te duddu tankam diunk utor dita. Tegaim tornattim itle duddu koxe moddche hache vixim mandnneo sodun kaddta. Fuddem kitem ghoddta tem zonn ek-

Prince Jacob hannem borovn digdorxit kelolo tiatr ‘Pap Tujem Prachit Mhojem’ halinchea disamni Gõy bhor chalu asa. Jea tiatr mogyeamni ho tiatr pollela tannim taka xabaski dilea. Hea tiatrachi kanni avoy bapuy ani bhurgeancher adharit asa.

hemvui gorjechem. Prince Jacob ‘Pap Tujem Prachit Mhojem’ hea tiatrantlean ‘autistic’ duens aslolem bhurgem ek ‘specially abled creation of God’ zavn asa mhunn pollennarank sangpacho proitn korta. Goretti-che bhumikent Dolla ani tachea ghovache bhumikent Jacinto borem ‘acting’ korta. Tornattem bhurgem jem ‘autistic’ duens

‘Pap Tujem Prachit Mhojem’ hea tiatrantlo ek dekhavo

tiatrak khand marlolo asa. Tiatrantle kolakar khoreponnim bhes borem aple bhumikechem prodorxonn korta. Anthony Carvalho ani Irene Cardozo ‘uncle’ ani ‘aunty’-che bhumiken tiatrak sobay haddta zalear Jocelyn Mesquita, Assis Cardozo ani Edwin Fernandes – Flo, Nat ani Sat hanche bhumiken bhes borem kam korta. Selza Lopes ani Matias Mascarenhas Doly ani Ronyche bhumiken tiatr pollennarank dipkaita. Larissa Fernandes – Dr. Menezes koxem, Tukaram Naik – Pulis inspekttor koso ani Dyaneshwar Morajkar ani Shivanand Naik – Patru ani Jakru koxe borem ‘acting’ korta. Shivanand Miss Saxena hache bhumiken boroch porzollta. Luis Cota hachem songit suvadik aslem. Tiatrachem survatechem git jem Tomazinho, Joao, Eugenio hannim gailam tem bhes borem zalem. Hea tiatran ‘solos, duets, trios’ ani ‘quartets’ je Sharon, Wilmix, Maria, Larissa, Joe Rose, Eugenio, Akash Telgu, adi hannim gaileant tim tiatr pollennarank dhadoxi korta. ‘Hello Uncle’ tiatr heram tiatram poros vegllo asa.

Goretti ani Jacinto hankam don dhuvo asta – Simran hi tanchi ‘normal’ dhuv zalear Belinda, hi tanchi dhaktti dhuv ‘abnormal’ asta kiteak tika ‘autistic’ hem duens asta. Bapuy dis-rat soro piyeta kiteak taka fokt dhuvoch asa mhunnon. Punn Belindachea moga vorvim to soro piyovpachem bond korta. Belinda ‘autistic’ duens aslolem bhurgem aslem torui tem ek borem xikpi ani penvpant bhes borem asta. Durdoivan vegllench kitem ghoddta. Belinda ‘swimming’ he spordhen bhag gheunche khatir Dil’li gelolem asta. Thoimsor zorui tem inam jikta punn torui tachea jivitan gombir kitem ghoddta. Urlolem machier pollovop odik faideachem zatolem. Ho tiatr bhes boro bosoila ani machier haddla. Hea tiatran dukh, sukh ani hansovop zaitem asa. Hansovpi sonvgam nivoll asa

aslolea bhurgeachi bhumika korta taka khorench xabaski favo karann tannem aple bhumiken tiatr pollennaranchim kallzam jiklim. Diana hea tiatran tin bhumika korta, ek ‘assistant coach’ hachi, dusri dotorachi ani akhrek tisri eka nitidarachi. Tech porim Ignatius de Xelvon, Willie ani Mithun Mahambrey hannim ap-aple bhumikent huxarkay dakhoilea. Cajetan de Curtorim hannem torekvar lhanlhan bhumika kelea. Jacob Jose-che bhumikent ani Humbert Hawaldar Butao hache bhumikent lokak borech hansoita. Domnic de Arambol, Seby, Rohan, Daniel ani Aniceto hannim tiatrak songit dilam. ‘Solos’, ‘duets’ ani ‘trios’ je Samenca, Dolla, Ignatius, Mitun, Jacinto, Cajetan, Jacob ani Humbert gaita tevui lokak avoddta. Jacob ani Humbert hannim dogaimni ‘tailcoats’ nheson mhunttlolo ‘duo’ tiatr pollennarank khubuch manovla.

Tiatra udexim sabar zannachem udarposonn……

Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Goycho sorv sadharonn saman’neo monis tikett kaddun tiatr polleunk veta, tin vorancho divertiment gheun porot ghora yeta. Kaim fauttim tiatr polleun khoxall zata zalear kaim fauttim to niraxi- i bi zata. Punn ek fautt tiatr polleun niraxi zal’lo tiatr mogi tiatr polleunche soddta? Na! Punn tiatr polleun ghora yetoch amim kedna tori amcho Gõycho loukik zal’lo tiatr kitleam mon’xanchem udarposonn korta ani kitleank nokrechi sondhi favo korta tem kedna tori yevjilam kai? Na. Ami hacher lokxuch diunk na zatelem. Ek digdorspi tiatr boroita

ani palkar haddtta zait punn tachea kollakaram ani songit pongddachea vangddea xivai to anik sabar dusreank aplea tiatra udexim vavr korun duddu zoddunk ek bori sondhi dita. Oxem korun Goyant tornatteank ani herank nokrecho unnav zaun favo ti sorkari nokri mellona zaun ho amcho tiatr kitlea zannak bekari pois korunk sondhi dita tem sorkarache legun nodrekh kednach yeunk na zatelem. Amchea tiatristam modem zaite kolakar toxech songitkar asat zankam tiatra-xivai anik dusri kayomchi nokri vo sirvis asa. Tiatr tancho ek ‘part-time’ chondd (hobby) koxi, je te aplea rikhamea vellacho faiddo gheun apli kola machier dakoitat. Punn hanche modim zaite asat zankam dusri kayomchi nokri naslolean tea tiatra udexim aplem ani aplea kuttumbachem udarposonn kortat. Dekun amchea tiatrak khorench xebaski favo. Kolakaram ani songitkaram xivai, tiatr amche machier bizlechi vevostha kortoleak vavr korunk sondhi dita. Dor tiatrant bizlechi manddavoll asunkuch zai mhonntoch ho zago mhot-

vacho. Machier fattlean podd’dde choddonk, devonk ani goroz ti machiechi manddavoll korunk ‘Stage Manager’ zai poddtta, ani taka anik ek adhari zai zata. Mhonntoch anik don tori mon’xank hanga vavr korunk tiatr ek bori sondhi dita. Songitkaram xivai kaim pongddamni ‘back-ground’ songit dusro veokti sambhallta, mhonntoch tacho anik ek zago tiatrachea pongddant toyar zata. Machiyechi digdorspeak zai te toren toyari korunk ani tache kothek favta toslem ‘Stage setting’ tiatr machier yeunche adim tem toyar korunk hi zabadari ek vevsayik thovoi vo zaka atam ami ‘Set designer’ mhonn zaite fautt pachartanv, tachi goroz poddtta. Ho ‘set designer’ hem eka tiatrak ‘stage-setting’ zai tem toyar korunk aplea ‘workxopant’ anik kitleach mon’xank sirvisek dovortolo. Karann to ekach digdorspeachem nhoi punn her sabar digdorspeachem ‘stage setting’ toyar korunk kontrad ghetolo. Tea xivai tem ‘stage-setting’ vo pordd’dde rongit ani sobit disonk taka eka borea pintur korpi vo chitrkarachi-i goroz poddtta. Tiatr kolakarank favo tea tia-

trachea zagear vhorunk dhanvterem zai mhonntoch ek minibos zai poddtta, thoim ddraivor hantun samil zalo. Mhonntoch tiatra udexim eka ddraivorak legun nokri mellpak sondhi favta. Adim amchea tiatrmni kayomcho ek zago ‘prompterak’ rakhun dovorlolo astalo. Punn atam kaim vorsam zalim ho zago atam na. Thodde fautt he ‘prompter’ kaim tiatr digdorspeankui tiatrachi borpavoll korunk adhar kortale ani tanchea vavrachi tankam muzuri favo zatali. Tiatrache Kolakar mhonntoch dadle zanv cheddvambailo novea-novea tiatramni nhesunk dor tiatrak novi-novi nhesonn xinvchi podtta. Ani hem ostoreo kolakarank chodd lagu zata. Kaim favtti dadle kolakar tench sutt don-tin-char tiaramni vaprit punn her kopdde boldi korchech poddttat. Hi novi nhesonn prot’tek bhumikecher, zanv kantaracher adharloli asta. Mhonntoch Goychea sabar vathharmani ximpoddloleam dorjeank ani ‘fashion design-erank’ giraik mellunk tiatra udexim ek bori ani kayomchi sondhi dita. Jedna eka digdorspeache

12

M. Boyer Tiatr Machievoilo Jadugar

Manuel Santan Aguiar hem tachem khorem nanv. Punn tiatr machier taka soglle M. Boyer mhunn vollkhotale. M. Boyer tiatr machievoilo vhoddantlo vhodd kolakar zavn gelo. To aplim kantaram gavun ani tiatr machier haddun tiatr pollennarank dipkaitalo. Tiatr machiecho jadugar mhunn taka zaite lok pachartale. Manuel Santan Aguiar 11 Otubr 1930 vorsa zolmolo. Bhurgeaponnar thavnuch taka tiatrachi khub avodd asli ani teach khatir taka distalem ki ek dis apunnui ek boro tiatrist zatolo mhunnon. M. Boyer-ak tiatr machier panvl marpak poili sondhi Pai Tiatrist Joao Agostinho Fernandes hannem dili. Tednam to fokt 15 vorsancho aslo. Joao Agostinho Fernandes-an ‘Kunnbi Jakicho Julgament’ ho tiatr iskolachea adharak machier haddlolo jea iskolan Moddganvam M. Boyer xiktalo. M. Boyer-an hea tiatran ekuch git gailolem punn tea ekach gitan tannem tiatr pollennaranchim kallzam jikon ghetlolim. Eka vevsay-ik (professional) tiatrista porim tannem aplem sovong machier dakhovn namnnam zoddlolim. Manuel Santan Aguiar hea niz nanvacho ho kolakar M. Boyer koso zalo tacher il’li mahiti. Tacho avoy bapuy taka tiatramni bhumika korpak ut’tejon dinaslo ani teach borobor to xiktalo tea iskolachea ‘principal’-akui aplea xikpeamni tiatr machier bhumika keloli naka asli. Soglleach vattamni oddchonneo asleo punn tiatramni nachpache tache umedik xim ani mer nasli. Tea khatir ghorantli oddchonn astana porian Manuel Santan Aguiar-an apleak dusrem nanv ghevn machier nachpak survat keli. Poilem tannem ‘M. Tailor’ mhunn nanv ghetlolem. Punn ‘Tailor’ ho xobd avddonk na dekhun ‘M. Boyer’ hem nanv ghetlem. Tea kallar Charles Boyer ho Amerikecho ek chodd nanvlovkik kolakar zavn aslo. Tachem ‘Boyer’ hem nanv tannem apnnailem. Souza Ferrao tea kallailo famad tiatrist hannem taka aplea ‘Zotkaxi’ hea tiatrant bhag ghevpak sondhi dili. Tea tiatranui tannem aplea kantaramni tiatr pollennarank dipkaile. ‘Professional’ tiatristam modem M. Boyer tiatrachea mollbar ek udetolem noketr aslem. Kamat de Assolna tea kallailo anik ek famad tiatrist hannem ‘Guneanv Tuzo’ hea tiatrant M. Boyer-ak Mumboint vhelo. M.

ekach disak don-tin segit proyog asta tedna, to aplea kolakarank ani tiatrant vavurpeank jevnna-khannachi vosreant vo khuinche-i lagxile khannavollicher vevostha korta. Mhonntoch hanga eka ‘caterer-acho’ vo khannavollicho aspav zalo oxem nhoi ? Tiatrache advertisement toyar korunk, vo ‘poster design’ korunk eka ‘graphik designerachi’ goroz poddtta mhonntoch tiatra udexim taka-i bi dhonddo mellta ani ho tacho dhonddo vo giraik kayomchem. Halinchea kallar ek kantorist kantar gaitana aplea kantaramni zaiteam ‘posterancheo’ vapor kel’lo dista, mhonntoch he ‘poster’ toyar kortat tankaim tiatra-udexim borem giraik zata oxem nhoi? Anik kaim zann zancho tiatra lagim lagxilean sombondh asa ani tankam tiatra udexim nokri korunk sondhi favta vo dhonddeant giraik mellta, tancho ul’lekh kednai dusre fautt kortam, ho lekh na zalear sompchoch na! Atam ho soglleancho ankddo kosak lailear to kitlo zait to mhojean sangunk zaina. Tacher kholl obheas korcho poddtolo.

Boyer thoimsorui porzoll’lo. 1954 vorsa C. Alvares hannem ‘Jurament’ ho tiatr boroilo. M. Boyer-ache huxarkayek lagon M. Boyer-an torekvar kantaram gavun soglleank khoxen bhorle. Tiatr pollennaranche nodrenuch nhoi punn tiatristanche nodren-ui M. Boyer ek ‘popular’ tiatrist zalolo. M. Boyer ek boreantlo boro tiatr borovpi zavn gelo. Tannem borovn machier haddlolo poilo tiatr mhunttlear ‘Rinnkari’. Hea aplea poileach tiatrant M. Boyer-an ek boro boroinnar ani ‘director’ mhunn nanv mellovn ghetlem. Tache kaim tiatr je Gõy ani Mumboint ghazle te mhunttlear ‘Adim Tem Atam Hem’, ‘Sonvsar Sudorlo’, ‘Ekuch Rosto’, ‘Kazari Put Sezari’, ‘Mog Kazar Divors’, ‘Posko Irmanv’, ‘Bakro Parabens’, ‘Bhurgim ani Bhangar’, ‘Chintnam Zalim Sopnam’, adi. Zorui soglle tache tiatr bhes bore asle toruipunn ‘Ekuch Rosto’ hea tiatrant tiatr machier novi kranti ghoddun haddli mhunttlear fott zanvchina. Gõyantle don mukhel somaz – Hindu ani Kristanv – hanchea ekvottacher adharlolo hea tiatrak sogllea Gõykaramni, Hindu ani Kristanvamni, ukhlun dhorlo. M. Boyer ek vhodd dorjeacho tiatrist mhunn provar zalem. Kantaram ghoddpak M. Boyer egdom huxar aslo. Tachea kantaranche vixoy, kantaramchim ghoddpam ani M. Boyer-achi gavpachi pod’dot vegllich aslolea karonnak lagon to tiatr mogyeam modem chodd nanvlovkik zalo. Tin, chear, panch, adi pavttim ‘encore’ ghevn portun portun machier yevpachi survat M. Boyer-anuch keli. Tiatr machier to poiloch kolakar zavn gelo zaka 10 pavtt ‘encore’ divn portun portun machier haddlolo asa. Tachim gitam azun poriant Gõykaranchea kallzamni asa. ‘Gõyche Konvent’, ‘Dudachim Latam’, ‘Bhurgim vo Bavlim’, ‘Dotor ani Kuzner’, ‘Maim Bhas Konknni’, ‘Doulot Gõykaranchi’, him tachim kantaram tiatr itihasacho bhag zaleam mhunttlear fott zanvchina. Aplea tiatr jivitan M. Boyeran aplea tiatra vorvim ani aplea kantaram vorvim tiatrachi zaiti udorgot keli. Tachea tiatr machiek dilolea yogdana khatir taka zaite puroskar favo zale. Hea puroskaram modem don mahan puroskar asa zaka lagon M. Boyer-an aplench nanv porzollit kelem na, punn tiatr ani tiatr machiek Bharotan ek manachi suvat favo keli. Novi Dil’li hacho puroskar ani Bharot sorkaracho Padmashree ho puroskar mellovn tiatr machiek ani svotak vhodd respeit ani man haddlo. M. Boyer hannem zoddlelea hea bhovmanacho ‘record’ moddunk fuddarak tiatristam lagim ghoddot kai? Aiz M. Boyer amche modem nam, punn tannem tiatr machier kelolea moladik karyachi sfurti aichea tiatristank melltoli mhunn ast ballgitam. Tomazinho Cardozo Kandolle, Gõy


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.