2 March Amcho Avaz

Page 1

Herald

MHOTVACHEM

Amcho Avaz AFP

PAGE 2

Desant 57% bhurgeamcher loingik ot’teachar PAGE 4 Febrerache 28ver 2013 hea disa, Pap Saib Benedict XVI nimnne pavtt bhavarteank axirvad ditana.

Seve-mekllo zaunk Devan suchoylemBenedikt XVI

VATICAN CITY: “Devan mhaka mhozo purai vell magnnem korpa khatir bhasailam. Punn hanv mhoje koslei poristhitint Katolk Igorje pasun pois zanvchomna,” oxem nigtoch aple Pap saibache zuttiye velo seve mekllo zalolo Benedikt XVI hannem sanglem. Gelea sumanant St. Peter Square hangasor zalole eke magnnem korpache sobhent to him utram bhavnik (emotional) zaun uloilo. He itihasik magnneam sobhek hozaramni bhokti, Pap saibache pattlavdar ani tachem borem magpi vhodde sonkhen hajir asle. Pap saib zo hea sumanant odhikrutponnim aplo rajinamo diupacho asa, tannem hem uloup kelem tea vellar, lokamni talliyamcho (claps) ghonn-gonn korun ani Dev bhoktichea nare (slogans) sadoun Pap saibachea uloupak portipall kelo.

Papa saibacho rajinamo ani venchnnuko

Papa saib aple zuttieyecho rajinamo dinvche adim Vatican Kardinal kolejintlea vangddeamchi xevottachi boska ghetolo. Tech boske vellar tacho rajinamo svikar korpant yetolo.Papa saibacho rajinamo svikar korun ghetlea uprant zoxe porim adim jedna ek Papa saib melea uprant noveo venchnnuko gheunk prokria (process) vapurtale, toslech torechi prokria korunk survat zatoli.He prokrye pormonnem sonvsar bhorchea Kardinalank venchnnukamni bhag gheupak amontronn diupant yetolem. Sod’deachea Papa saiban rajinamo dilea uprant sumar 15 tem 20 disam uprant venchnnuko gheupachea khorea prokriyeo suru zatoleo ani venchnnuko gheupachi xevottachi tarikh Vatikan Kardinalamchi Vixv Sobha jahir kortoli.He soglle venchnnuk prokriyent Benedikt XVI hancho kosloch sohobhag ascho na.Aplo rajinamo dilea uprant to tabortob Vatikan xar soddun Kastel Gandolfo hangasor tachea odhikrut gharant (official residence) raupa khatir vetolo. Purai venchnnuk prokriyecher Papa saib ek utor poryan ulouchona.

“Sorvespor mhaka dongor choddonk apoita, mhaka To mhojea magnneank thir ravonk ani tache thaim mhojea otmeachem somorponn korunk to mhaka ulo marta.

Arsebisp Saibacho Ulo PAGE 5

2014 Lok Sobha Venchnnuk PAGE 7

Xikxonn udorgotichi bunhead PAGE 9

‘BOLLYWOOD’ANTLO mog PAGE 10

Kidneycher ayurvedic pod’doticho upay PAGE 11

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Odmas potr Aam Aadmichea Hitachem

Kongresachem Chintan Xibir

t t

Ponnje<Sonvar, 2 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

“AMCHO AVAZ”-chea Mogyank Suchna

Iadnikamni, Dhormikamni ani Kristi Loukikamni Povitr Sobhe Pasot Magnneacho Dis pallunk vinonti Brestaradis, mhunttlear Febrer 28vis 2013 hea disa Benedict XVIvea Pap Saiban aplo nimnno adeus kelo ani aplea nivrut (retired) jivitachi survat keli. Tannem mhullem, “ Hanv anik Pap Saib aschona punn ek sadho devbhokt zo hea sonvsarantli apli nimnni poinn korta” Hea somoyar Goy-Damanvche Arsebisp Filipe Neri Ferrão hannem eka Prosidh potra vorvim Iadnikank, Dhormikank ani Kristi Loukikank Povitr Sobhe Pasot Magnneacho Dis pallunk ulo marla. Tannem mhunttlam, “Sumar atth vorsam adim, jednam Kardial Joseph Ratzinger hanchi Pap Saib mhonn nivodd zal’li, tednam Sant Pedruchea Chovkonnant ani akhea sonvsarak tachim poilim utram gazlim: “Kardialamni mhaka eka sadea-khaltea Somiachea molleantlea vavraddeak vichun kaddla.” Benedit Sollaveache zhuttient, sadeponn ani khaltikay — hea Somiachea vavraddeache sobhavgunn porzoll’le. Hanche vorvim tannem aplea hata khal aslolea Hinddachi niga ghetli ani tachi xikovnn — Kardial Tarcisio Bertone Pap Saibachea Mukhel Muniarea pormannem — “sotachea kirnnamni ani Devachea mogan amchi yatra uzvaddan ani uben bhorpa

sarkhi, odik korun mollbant kupam manddtalim tea vellim.” Osleach sadeponnan ani khaltikayen, ani tea bhair vhodda kalljidarponnan, apnnache suvadin kel’lem muniarponn favo te porim cholounk zaunchem na mhonn vollkun gheun, amchea opurbayechea Pap Saiban hem muniarponn soddun diunk nirnnoy ghetlo ani to jahir kelo. Haka lagun, aiz thaun, Pedruchi Sodri rikami zalea, ani favo toslea Gonvlleachi vatt ti pollet asa. Priticheamno, akhe Povitr Sobhek he dis zaun asat kholayen magnnem korpache. Ani Gõy-Damanvcho Mhadhormprant, poile svater, Benedit Sollaveachea gineani ani sfurtivont margdorxonnan Povitr Sobha fuddem geli dekhun Devak kallzant thaun argam dita. Atam-oslea avhananchea kallar aplem xrestt fuddariponn dil’lea khatir Benedit Sollaveak eka kallzan ani monan ami dhin’vastanv. Somiachea molleantlo

sado ani khalto vavraddi koso, jem kitem mhotvachem tem koxe toren korunk zai tem to zanno also – ani tem mhollear, Devak mon’xam sorxem haddop ani mon’xank Devaxim vhorop. Hea vellar ami akhe Povitr Sobhek ekvott’tanv ani novo Pap Saib venchun kaddunk Kardialanchi

Gupit Boska zatoli tednam tankam Povitr Atmean margdorxonn diunchem, tankam samballche ani tanchim monam uzvaddaunchim mhonn khotkhotit magnnim ubartanv. Heam magnneam vorvim Krist-Gonvlleachea kallza pormannem ani Povitr Atmeachea suchovnneank khalto raun, amkam somestank Bapaxim pavoitolo favo toslo Dhorm-fuddari amkam Pedruche Sodrer mellcho. He soglle sonkolp monant dhorun, ami Vigarank, Kapelanvank, Igorzsonvsthanchea mukheliank, Dharmik Ghoranchea vhoddilank ani jinosvar magnneanchea zomeank toxench sogllea bhavartheank Son’vara disa Marsache 9ver 2013 Povitr Sobhe pasot Magnneacho Dis mhonn pallunk ami ulo kortanv.

Lokayukt Yetolem, Punn… Gõychea montri monddollan kaim mhotvache nirnnoy ghetleat. Heam nirnnoyam modem seve mekllo zalolo nitidar S.B Sudarshan Reddy haka Lokayukt mhonn nemnnuk korpacho zo nirnnoy ghetla, to egdom mhotvacho zaun asa. Karann Lokayukt hem pod rajyant poilech pautt ostitvant yeupachem asa.Montri monddollan Reddy hachea nanvachi suchovnni Gõychea rajpala kodde korpak tharailea.Rajpalan

tachea nanvacher ek pautt xik’ko marlea kai sogllem tharear poddttolem. Rajpalan ek pautt tem

mandun ghetlea uprant dusreo kosleoch oddchonneo aileonant zalear Gõy rajyak vegimnuch Lokayukt mellpacho bhorvanso asa.Punn Gõychea lokak ek mozbut Lokayukt zai. Taka lagon gelea Vidhan Sobha odhivexonnant jem durusti kelolem Lokayukt sador korun bollzobren pas korun ghetlolem tacher sogllech vattamni akxep (objection) gheupant ailo. Lokamni ho zo akxep ghetlo tacher mukhel montri

Manahor Parrikar hannemi aplem sohomot dakhoilem ani fuddlea odhivexonnant tantun bodol ghoddun haddpachem axvason dilem. Punn sod’deak jem Lokayukt fattle vidhan sobhent pas zalam, tem rajpala kodde phattoupant yetolem, oxem-i to mhonntta. Oxem zalem zalear yeta tea odhivexonnant tea Lokayuktantleo chuko sudhraupakuch vell khorch korcho poddttolo. 2rea Panar Vach

Tokyo Sovay, Mumboi Mharog MUMBOI: Sonvsarantlem soglleam von mharog xar mhonn poilea panvddear Japan desachi rajdhani Tokyo xar urta.Mhargayechea ujeant sod’deak soglle Mumboikar korpotat, torui sonvsarantlea sogllea xaram modem Mumboi hem egdomuch sovay xar mhonnpacho sod ‘The Economic Intelligence’ he sonvsthen laila. ‘The Economic Intelligence’ hannim sonvsar bhor 131 xaramchem sorvekxonn (survey) kelem tea vellar Mumboi hem soglleam xaram poros sovay oxem nodrek ailem.Mumboi fattafatt desachi rajdhani Dil’li hea xaracho aspav sonvsarantlem dusrem sovai xar mhonn zala. ‘The Economic Intelligence’ hannim kopdde, jevonn-

khann, vahatuk ani her 160 vostumcher zata tea khorcha vixim sorvekxonn kelolem. Tache udexim Mumbo ani Pakistanantlem Karachi xar sogl-

Punn tacho orth oso nhoi, ki hanvem Igorz Matek phatt korchi,” oxem Papa saiban umalleamni bhoron hajir asloleank aple Vatikanache palasintlea zonelantlean uloun

sanglem. “Sorvespor zorui mhoje lagim hich magnni korta, zalear hanv ti svikar korun gheunk raji asa. Hanv soglle mhoje bhokti-bhavnen , mogan ani seve monan Devan mhaka suchoilam te porim Tachi seva kortolom. Titlech umedin ani titlech kholayen matui gabronastana. Mhoje pirayechi ani mhoje bholaikechi kallji gheun hanv sodam kal Sorvesparachi seva mhojea magnneam udexim kortolom,” oxem Papa saiban aplea uloupantlean fuddem mhonnllem. 85 vorsam pirayecho ho dhorm-guru sonvsarantlea 1.2 bilianv (billions) katolk lokamcho sorv xrextt Otmik fuddari zaun asa. “Hanv he zuttiye velo khala dhenvtam karann, hi zutti choloupa khatir mhoji monachi ani kuddichi xokti oskot zalea,” to uloilo.

leam von sovai xaram mhonnpachem tankam spoxtt zalem.Hea donui xaram fattafatt Dil’licho numhor lagla. He ‘survey’-chem kheritponn mhonnllear, mhargaye babtint Europe-Amerikentlim vhoddlim xaram fattim poddleant.Asia ani Asia khonddantlim (continents) xaram mharog mhonnpachem ugddapem zalam. Soglleam von panch mharog xaram modem,Asia ani Australia hangacea panch xaramcho aspav asa.Mharog xaram modem Japanchea Tokyo xara uprant teach desantlea Osaka xaracho ank lagta.Tea uprant Australia hangache Sydney , Oslo ani Melbourne heam xaramcho hea panch mharog xaram modem aspav asa.

2rea Panar Vach

“Amcho Avaz” hem Konknni bhaxentlem poilench rongit satollem niamit uzvaddak yeunk aichean survat zali. Romi lipintlea Konknni mogyamni chitti ani borovpam daddpakui survat keli. Hanv tanche upkar attoittam. Tumchim motam amkam niamit mellot zalear ami hea potra vorvim tumchi ani Konknni bhaxechi seva odhik bore toren korunk pavtole mhunn khatri zata. Tea khatir sokoilim suchna matxim monant dovorlear khub faideak poddtolem: l Tumchi borpavoll – kotha, kovita, batmi, lekh adi - e-mail-antlean pattoilear khub boreak poddta tea khatir zanche lagim ti suvidha asa tannim tanchi borpavoll email-antlean daddunk vinonti l Zanche lagim ‘internet’ suvidha na tannim apli borpavoll ‘type’ korun vo nitt okxoramni boroun daddun diunchi. l Lekh asot zalear choddan chodd 550 tem 650 shobdanche asche ani mottvi kotha zali zalear ti 700 te 800 utram von chodd aschi nhoi. l Khobro, ganvantleo ghoddneo, adi asa zalear tevui amkam patthoun diunk vinonti. Borobor ek fottu daddlo zalear khub boreak poddtole. Tumi amcho oso sompork zhoddum yeta: Postal Addres: Editor, ‘Amcho Avaz’, Herald Publication, Campal Trade Centre, Campal, Panjim, Goa. E-mail: amchoavaz@herald-goa.com, sompadpi@heraldgoa.com, lokmot@herald-goa.com Phone: 2224460 Tumchea sohokaranuch ‘Amcho Avaz’ he satollem yexsvit zatolem mhunn ast ballgitam

Tomazinho Cardozo Sompadpi


Ganv-ganvamni

2

2013-14 odmas-potr ‘Aam Admi’chea hitachem PONNJE:Kendriya Arth Montri P. Chidambaram hannem gelea Brestara vors 2013-14 hea arthik vorsachem odmas-potr (budget) Lok Sobhent sador kelem.Chidambaram hannem gelea vorsachea ‘income tax’ rochnn u k e n t kosloch bodol korunk na. ‘Aam Admi’ lokachea khandar ttexamchem voj e m ghalina z a u pache yesesvi proitn kortana, otigirest ttex bhorpeamcher mat 10%

odhik ttexacho bhar ghatla. Ek kotti poros chodd utpon’n aslolea ttex (inchome tax) bhorpeak ho bhar sonscho poddttolo. 2 tem 5 lakh utpon’n aslolea ttex farik korpeank 2000 rupiyanchi kherit sutt divpachi arth montrean jahir kelam. Gorib ani modlea vorgachea lokak ghottai divpache proitn kortanach Xetki, Graminn, Ostoreamchea vikasak bhor ditanach ek somtoll (balance) aslolem odmas potr Kendr sorkaran manddlam. Hantuntlean sadea lokachem mon jikhon gheunk sorkar kitlem meren yesesvi zata tem fuddarak polleupachem asa.Hem purai odmas potr barkayen pollelear, ekunn mellon modlea vorgantlea

lokamchi khupuch niraxea korpacho proitn zalolo dison aila. Bharatant 1 kotti poros odhik ttex bhorpi aslole 42,800 nagrik asat. Sonvsarik mon’di cholta astana Bharatachi arthik vevostha sthir dovorop hem ek desa samkar vhoddlem avhan zaun asa. Sorkaran atam meren ghetloleam upai-yeuzonneam udexim Mhargai xime bhitor asa, oxem Chidambaram hannem aplea bhaxonnant sanglem,. Ho ankddeamcho khellManahor Parrikar “Kendrant 2013-14 vorsachem jem odmas-potr sador kelam, tantun Gõy rajyachea hita khatir kainch na.Hem ek purnn torechem odmas-potr vo arth sonkolp nhoi punn

fokt ankddeamcho khell.Tantun vixex oxem kainch na.Lokak fokt axa dakhoupacho proitn kela.Hea vorsachi arthik tutt 5.2% itli asa.2013-14 hea odmas-potrant Kendr sorkaran arthik tutt 4.8% itlem haddlam mhonnllam, punn khoreponnim ho ankddo 5.2% hache poros odhik vaddttolo.

Konknni Bhaxeche Fuddari Devadhin Prabhakar Tendulkar

Gõyant ani khas korun Konknni mollar Prabhakar Tendulkar hem nanv konnakuch onvollkhi aschenam. Gõychi osmitai rakhunk ani veglli dovorpa khatir tannem omor vaur kela. To vortoulo ek boro boroupi ani potrkar zachem khud ‘Gõykar’ hea nanvachem Konknni Romi Lipintlem satollem vortoman potr aslem. Tache adim Mhapxem thavn porgott zaupi ‘A Vanguarda’ hea potracho to sompadpi aslo. Taka Konknni bhaxecho khup mog aslo ani Romi lipi vixim ani ticho prosar korunk to pott-tiddken vavurlo.Ek Hindu zaun Romi lipicho prosar korta mhonnpache tacher khupuch arop zatale, punn to konnachich porva korinastana hech lipiye kodde aplea jivitachea xevottachea khinnam meren chit-

tkon ravlo.Sabar vorsam adim Mhapxem thavn to neamit ‘Gõycho Porzoll’ hea nanvan dor Natalam somoyar ek kherit Romi lipiyentlean ank kaddttalo.Tea kallar hem ekuch Konknni Romi lipiyentlem prokaxon khupuch dorjedar aslem.Nove-nove boroupi hea ‘Gõycho Porzoll’-acher porzollit zale. Khud Prabhakar Tendulkar hannem sabar Konknni boroupeank aplo hat dila. Sabar novea ani adlea Konknni boroupeamchim pustokam tannem tachea ‘Dalesh Printers’ nanvachea chhapkhanneantlean chhapun prosidh keleant. Xudh Konknni Romi lipiyentlean koxem borounk zai hacherui tannem khup zannank margdorxonn dilam. Konknnintlean yeupi sabar potramcher ani masikamcher to neman boroitalo. Tannem svota boroilolim sabar pustokam uzvaddak haddleant. ‘Khobram fattlean Avaz’ nanvachem ek sankholl-borpavoll tachi ‘Goencho Avaz’ hea romi lipiyentlea disallear dispottim chhapun yetali.Itihasik boroupam korunk, vixelexonn korun boroupak to egdomuch uxear aslo. Dalgado Konknni Sthapon korpak tacho mhotvacho vantto ani yogdan asa. He Akademicho to sonsthapok (founder) tizorer aslo. Tannem Konknni sahityik mollar ani Romi lipiyentlean jem he bhaxek aplem yogdan dilam, tem sasnnank omor urtolem.

Canon Antimo Gomes

Gõyche Arch Diosezicho Canon Antimo Gomes Fevrerache 12ver hea sonvsarak ontorlo.Pri Antimo Gomes zaun aslo ek huxear ani zannkar Dev mhonniari zannem sabar Gõychea firgozamni gonvllik vaur kela.To zaun aslo ek booro provochon korpi ani Devachem utor to khup sadea ani soroll utramni porgott kortalo. Gõychea xikxonnik mollar tachem khupuch molachem yogdan asa. Goa Diocesan Board of Education hacho to Sekretar aslo, tosoch to Mhapxemchi St.Xaviers kolejicho ‘principal’ mhonn tannem mhotvacho vaur kela.Pri. Antimo Gomes haka Gõychea kathedaralcho Canon mhonn

nemlolo. Pri Antimo Gomes zaun aslo adlo odheokx Dalgado Konkani Akademicho ani tannem he akademichea borea fuddara khatir khupuch moladik vaur kelolo asa. Pri Antimo Gomes ontorlo tea vellar tachi pirai fokt 72 vorsam asli ani to tache bholaiken egdom boro aslo oxem tachea ghorcheamni sanglem, punn taka tachea paiank matxe dukhapot asli. Punn taka kallzachea ataka udexim morn ailem oxem tachea ghorcheamni spoxtt kelem. Pri Antimo Gomes zaun aslo ek promannik Konknni mogi ani taka hi bhas sodanch vhoir sorleli zai asli. Konknni bhaxechi udorgot zanvchi ho tacho haves aslo. Konknniche Romi lipi kodde to chodd lagim aslo torui her dusrea lipim vixim tacho dusvas naslo mhonnpachem tannem sabar pautti aplea uloupantlean dakholl kelolem. Pri Antimo Gomes haka tornatte pillgechi khupuch apurbai asli. Ponnje Mary Immaculate igorjecho to vigar astana tannem tornatteam khatir sabar torecheo karyavolli ghoddun haddloleo. Tornatteam khatir ek ut’tom margdorxok aslo ani tannem kelolo vaur sodanch jivo urtolo. Tachea morna udexim Gõychea xikxonnik, somajik, dhormik mollamcher ji poklli nirmann zalea, ti bhorun kaddpak khupuch kotthin.

Omor Ugddas

Pri. Pedro Martinho Rodrigues sfx - bodlop ghoddoun, vhadd haddpi padri Jose Manuel noronha

Poilech pavtt taka vollkunk pavlom 1988 vorsache survatek. Hangasorlea ‘Campus’ hacho Director Pri. Proto Rodrigues sfx Bhopal ghelolo thuim avchituch melea uprant, tachea zagear Mumboi thavn Fr. Agnel Ashram hantun aslolea Fr. Pedro Martinho haka vhoddilamnim hangasor dhaddlo. Pri. Pedro ixttagotti sobhavacho, aplea kochirentleanuch poilea vorsanim apli zutti choloili.Tea somoiar Fr. Agnel Ashram mhonnlear Polytechnic, ITI, Madheamik ani unch-Madheamik Vidhealay ason sangata “vocational stream” ani onath burgeank suru kelolem Balgram itleoch sonstho asleot. Xikxonnik zomat zatali tednam purayen to toyar zaun yetalo ani dhor ek vichar kortalo tednam kollon yetalem ki barkayen to sogllem polletalo mhunn. ‘All India Council of Technical Education’ hamchi 1997 vorsa ‘Padre Conceicao College of Engineering’ staphunk amkam porvangi mevli. Hea somoiar osli voznadik zababdari cholovpak vhoddilamnim Fr. Pedro haka ak’khea ‘Education Complex’ hacho ‘Director’

nemlo. He meren thavn ek kherit progotichea ghoddneamcho itihas Verna Complex hantun suru zalo. Hi voznadik zutti ghetil’le meren thavn, antrea-poirean ami mellon, sompon sorona tosleo xok’kotayo (possibilities) sodun kaddpachea vicharamcher amchi chorcha cholot asli bhov korun tantrik (technical)xikxonna voir. Tea somoiar Production Engineering’ (atam ‘mechanical engineering’) hea vibhagacho Agnel Polytechnic hantun hanv mukhel aslom ani teach borobor ‘Operations Research’ ani ‘Quality Managemen’t xikhoitalom PCCE hantun. Fr. Pedro hachem dean-mon tantrik xikxonnacheruch ason, amchi PCCE maha-vidhealoy ak’khea dhesant unchlea zagear choddoupak tacho hetu aslo ani thuim pavpak boreantle bore xikhovpi ani unchli bhandavoll hachi nibel gorjechem oxem tachem chintop ani mhunnop aslem. Lagxilean tache sangata amkam vavurtoleank ek mat thavem zatalem ki tachi khoxi ani hetu apunn fokt bodlop ghoddoun haddun vhadd haddunk aslo ani tem vevarant ghalunk amkam soglem sompeponn ani sotea di-

vun apunn modem poddonaslo. Tachem mon fokt anink kitem novem korun tantrik xikxonn koxem fuddem dukholpachem, hench to satolleantlea zomatimni manddtalo. Heach tachea tenkeak ani sfurtik lagon ‘Padre Conceicao College of Engineering’ ani ‘Agnel Institute of Food Craft and Cullinary Sciences’, ‘Agnel Vocational Training Institute’, ‘Agnel Entrepreneurship Development Instittute’, ani ‘Centre for Innovation and Business Accceleration’ amchean ubheo korunk ghoddlem. Anink mhonnl-

lear SKILLS, UNDP and HELP him ontorraxtrik prokalpam vevharant ami ghalunk pavlet. Kitlech xe her anink schemes amchea Goychea Sorkarache toxench Kendr Sorkarache vevharant ghalun ozaramni tornattea xikhpeank toxench kheddea ganvchea dadlea-bailank u p e o g a c h e m proxikxonn(training) ami divunk pavlet. ‘Verna Complex’ bhoron oto meren Pri Pedro hachim sopnam sakar korche korun tachea sangata amchi nodor ut’tor Goycher Assagao pavli ani

rokdench thuim ‘Agnel Vocational Training Institute’ 2009 vorsa ubhem kelem. Tachea fattlean tea vatttarant poili ‘engineering college’ mhonnnllear ‘Agnel Institute of Technology and Design’ haka buneadicho fator ghalun imarot ubhi zali ani June 2012 poilea vorsant 90 burgeanim bhitor sorlet tin vixoyanim rig ghevun: ‘Mechanical Engineering’, ‘Computer Engineering’ ani ‘Electronics & Communication’. Hea fuddem thuim ‘State of art Tool Room’ ani ‘Innovation Centre’ ghalpachi amchi yevzonn asa. Verna ani Assagao amchea xikxonnimk sonsthamni sat ozar voir xikhpi asat ani hem hea pondra vorsam modem, Pri. Pedro hache lamb nodrek lagon, ghoddonk pavlem. Hea yesacho gutt mohonnllear Fr. Pedro hachi khaltikay ani promannikponn ani tacho visvas tachea sangata vavr kortoleamcher. Tachi lagxili vollokh asloleank tachi yad sodanch ghott monan urtoli. Mhaka zalear boreantlo ixtt, totvgineani ani budh dinnar unno zalo. Ek oxi mhunn’nni asa: “tum ekuch pavtt jiyetai ani sotan cholxi zalear, ekuch panvll puro”. Tachea otmeak Devan sasnnacho visov dium.

Odmas-potr desachi progoti kortolem-Pratapsing Rane “Kendran sador kelolea odmas-potrant somazant vaurtolea dor eka ghottokak (section) veg-vegllea yeuzonneamchi tortud kelea.2013-14 hem odmas-potr desachi progoti korpa sarkem zaun asa.’Aam Admi’ loka khatir

tem khupch faidexir zatolem.Khoxechi gozal mhonnllear, kochro vattek laupache prokryentlean (garbage disposal treatment) bizlichi nirmiti korpacho prokolp ubharpak hantun tortud keloli asa.Aiche he ghoddiyek (moment) tori hem odmas-potr soglleank ekvottan gheun fuddem vochpa sarkem asa.” Gõyank khas faido naManguirish Pai Raikar (GCCI) “Fuddleo Lok Sobhecheo venchnnuko nodrek dovrun hem odmas-potr toyar kelam. Hea odmas-potrant Gõy rajya khatir kherit oxem kainch na. Fokt Dil’li, Mumboi, BengllurMumhoi hea ‘corridor’acho labh Gõy rajyak mell-

pak xokta.’Mining bond aslolean, sod’deak Gõy arthik oddchonneank fuddo korta.Khonnim udexim Kendr sorkarak Gõy rajya koddlean bhorpur duddvamcho mhosul (revenue) mell’la. Taka lagon Kendra koddlean Gõy sorkaran ‘financial pakage’ magloli, punn kendr sorkaran ti dilina.”

Gram Sabhamcher tharavik lokacho tabo

PONNJE:Halinchea kallar zaupi panchayatimcho gram sabha pollelear , teo thoim jea pod’dotin choltat tacher barik lokx dilear, thoim kamkaza poros soglloch gondholl zalolo dison yeta. Kaim ganvche tharavik lok puray gram sabhecher aplo tabo dovortat. Toxench apleak zai te ani apleachea faideak poddtat toslech nirnnoy ani tharav ghetat, oxem khud Gõycho Panchayat montri Laximikant Parsekar hannem sanglem. Fuddem uloitana tannem sanglem ki, Panchayatink chodd odhikar dinvche mhonn magnneo vaddot asat, punn aplo onubhou hea panchayatim vixim veglloch asa. Aiz-kal jea-jea zagear gram sabha zatat, thoim kaim ganvche tharavik monis yeun puray kamkaz aplea tabeant kortat. Sarpanchak sarkoch voddir kaddttat. He lok choddxe sarpanchachea virodhi pongddantle astat. Tech porim ek pavtt

dumxannam ghalun gelole monis fuddle gram sabhek yenant. Thoim dusrech yetat ani tankam fattle gram sabhent kitem ghoddlolem tachi mahiti nasta. Te magir boltech vixoy kaddun sarpanchak oddchonnent haddpache proitn kortat. Zalear hacher kitem korpachem? Oso proxn Parsekaran kelo. Kaim panchayatimni vangddeamchem boll unnem aslolean, te sarpanch pod ekmekak vanttun ghetat. Adim eke-eke panchayatint ekuch monis tin tem chear pautti porian puray kall sarpanch aslolo polleunk mellttalo. Punn atam dodd ekuch voros sarpanch podar urpak eka sarpanchak kotthin zalam, oxem tannem sanglem.Bhailean ravon panchayatim vixim ulounk khup sompem asta, punn panchayatimni khoreponnim kitem cholta tem pollelear thoimchem chitr vegllench asta, oxem to fuddem uloilo.

1lea Panar Thaun...

Arsebisp Saibacho Ulo Tea disa amchea firgozamni hea kherit sonkolpam khatir magnnem korunk ek Povitr Vor ghoddoun haddchem; tem somptoch Povitr Misachi Bhett porian somarombum yetali. Amchea Diosezan Sevadhormik Kendran ek Povitr Voracho nomuno toyar kela to tumkam dhaddunk amkam khos bhogta. Ho nomuno ami tor ghetlo, zalear ekuch Kudd koxi, teanch utramni, ani ekach Atmean ekvotton, amchean Somiak magnneacho ani vakhann’nnecho ghonnghonnit avaz utthounk zatolo. Hea sonkolpam pasot amchea Katolik ghorabeamni, dharmik ghoramni ani magnneam zomeamni toxench Lhan Kristi Somudayamni kherit magnnim — odik korun Tersachem magnnem — korunk fuddakar gheuncho mhonn ami magtanv. Bhavartheamni — ek-eklean vo lhan zomeamni — Bhov Povitr Sonvskara mukhar magnneant vell sarun hea kherit vellar Povitr Sobhe pasot prarthon korunk ami magtanv. Kardialanche Gupit Boskechea ugttavnne disa (Aitar nhoi zalear), Pap Saibache Vechnnukechem Mis asa tem bhavartheam borabor somarombchem. Boskechea disamni heach Misachem Zomat Prarthon vaprum yetalem: he toren disan’dis Povitr Atmeachem margdorxonn ami magunk pavtoleanv. Hi son’dhi gheun ami tumkam kolloitanv — odik korun kaim padri bhavanchea ani heranchea monant dubav yeunk xokta to kaddun uddounk — ki, hea disamni novea Pap Saibachi vechnnuk zaisor, Misa Prarthonant Pap Saibachem nanv ucharpachem soddchem. Fokot Sthanik Bispachem nanv mhonnchem mhunn Arsebisp saiban suchoylam.

Lokayukt Yetolem, Punn… Koslim-i karannam dahoun rajpalan hea ‘bill’-ak apli manyotai diupak vell kaddlo ani fuddlem odhivexonn yeum pasun manyotai dinastana dovorlem zalear, fuddlea odhivenonnant tantun aslolea chukimchi durusti korun matui augoddayeo uprascheo nant. Karann sorkarache monant durust kelolo kaido poilo vevharant haddpacho asa ani uprantuch tantunt durusteo korpacheo asat. Mukhel montrean oxem-i mhonnllam ki, Lokayukt mhonn nemnnuk korpa khatir rajpalan hea sod’deachea ‘bill’-ak manyotai diupachi goroz asa. Punn hem mukhel montreachem mhonn’nem matui sarkhem na. Pas zalolea ‘bill’-a khatir Sorv Unchle nitishobhecho seve mekllo nitidarachi nemnnuk zaloli asa.Mull kaideant toxem naslolem.Taka lagon mukhel montrean toxem mhonnllam zanvye.Toxem tor aslem, zalear rajpalak Aiyuktak (commissioner) dinvche adim hea ‘bill’-ak manyotai dinvchi poddttoli. Ani magiruch Aiyuktachi nemnnuk korchi poddttoli. Punn Reddy-chi nemnnuk korpa khatir ‘bill’ pas korpachi goroz na. Karann mull kaidea pormonnem, Lokayukt hea poda khatir sorv unchle niti sobhecho nitidar vo hea poda khatir part aslolo monis aspachi goroz asa. Reddy ho sorv unchle niti sobhecho nitidar aslo. Taka lagon tachi nemnnuk hea poda khatir patr asa. Tache nemnnuke khatir ‘bill’-ant durusteo korpachi gorozuch na. Khorem mhonnllear, sod’deak pas kela tea ‘bill’-ar rajpalan sohi korun uprant tem ‘bill’ porot durust korpa khatri haddpak gorozuch poddona. Vidhan sobhent pas zalam tea ‘bill’-acher kaim suchovnneo korun rajpal tem bill porot durusteo korpa khatir vidhan sobhent phattoupak xokta.Sod’deak pas kelam tem ‘bill’ sorkar rajpala kodde manyotai melloupak dhaddche adim tem fattim dovrun tem porot sobha ghorant durusteam khatir haddpak xokta ani tantunt kainch vankddem oxem na. Toxem korinsastana mukhel montri sangta toxem zalem zalear, hi ‘bill’-achi durusti korpachi prokriya (process) khupuch lambounner poddpachi xokyotai


Ganv-ganvamni

3

GĂľyant zomnnichem mol vaddoylem PONNJE:GĂľyant zomnnichem mol mollbak tenklam. Punn hi zominn viktana ‘sale deed’ kortat tache udexim sorkarache tizorent fokt kirkoll mohsul bhitor sorta. Ani hachem karann mhonnllear, sorkaran odhikrut mol khup unnem dovorlam. Taka lagon fokt odhikrut mola pormonnem ‘sale deed’ hachea rupan ‘stamp duty’ bhorpant yeta. Sorkaran mohsul (revenue) vaddoupa khatir rajyantle zomnnichem mol vaddoylam. Hea fuddem Rajyant sarkeach kheddea ganvamni 20 rupia zalear vikas zalolea bhagamni 7000 rupia meren eka choukonn metra fattlean sorkarachem odhikrut mol astolem. ‘Goa Determination of True Market Value of Property Regulation 2003’ hantunt aslole tortude pormonnem mohsul khateacho sochiv Ashutosh

Taleigaochea firgojen 96 zannank Thiravnnecho sonvskar

Tiswadi talukeantlea vikas zalolea ganvamni zominn 2 hozar rupiyamni ek choukonn metr viktale. Hi zominn atam 4 hozar rupiya itli kelea. Zalear Tiswadintlea graminn bhagamni 100 rupiya oxem mol dor eka choukonn metra fattlean akartale tem 1 hozar rupiya kelam. 500 rupiya aslolea zageanchem mol atam odhikrut ritin 3 hozar tem 3500 rupiyamni eka choukonn metra fattlean zatole. Taeigao, Durgavaddi, Bambolim, Curca sarkea ganvamni zomnnichem mol vaddoylam.

Apte hannem kaddlole adisuchovnnent khupxea ganvamni zomnnichem mol dobrad ani kaim ganvamni

10 pottimni zomnnichem mol vaddoylam. Bardez talukeant Guirim, Pilerne, Verla hanga 500

rupiya choukon metr asloli zominn hea fuddem 5 hozar rupiya zatoli. Hea ganvamni zomnnichem mol 10 pottimni vaddoylam. Anjuna hanga 600 rupiya eka choukonn metrak aslole zomnnichem mol 4500 rupiya zalam zalear Morjim, Mandrem, Arambol, Kerim, Tiracol hangasor 2500 itlem sorkari mol astolem. Bardez talukeant soglleam

Sorkari rinnamcho dongor PONNJE(AAP): 2007 tem 31 Dezembr 2012 meren GĂľychea sorkaran sov pavtti rinnam kaddleant. Hea rinnacho ankddo sod’deak 3698.4 kotti rupia itlo zalolo asa. Sod’deak GĂľyant sodrer aslolem Parrikar sorkar ostitvant ailea uprant, gelea 10 mhoineamchea kallant tea adlea Kongres sorkarchea kallar baki vor farik kori nastana urlolea veg-vegllea ‘bill’-anho ekunn 638.1 rupia hea sorkaran farik keleat. He farik keleat tea rinnam modem PWD khateache 589 kotti, Ximpnnevolli Khateache 29.50 kotti rupia ani Bizle khatem 19.60 kotti rupiancho aspav asa. Hi mahiti mukhel montri Manahor Parrikar hannem fettlea Vidhan Sobha odhivexonnant dili. Hea vixim amdar Pramod Sawantan vicharlolea proxnak mukhel montrean zabab dilo. Azunui anik tin vhoddlea khateamchea rinnache sumar 152 kotti rupia farik korpache baki asat. Tantunt PWD khateache 130 kotti ru-

504.78 kotti rupia 662.83 “ 631.99 “ 744.80 “ 671.13 “

pia, Ximpnnevoll khateache 7 kotti ani Bizle khateache15 kotti rupia porot farik korpache baki urleat oxem Parrikaran sanglem. Gþy sorkaran 2008 tem 2011 meren soglleam von chodd rinnam ghetlolim.2011-2012 vorsa sorkaran ghetlolea rinnacho ankddo thoddea promannan unnem aslo.’Mining’ bond poddlolean hea vorsa sorkarache tizorent 279.36 kotti rupia mohsul (revenue) unnem yeupachi xokeotay asa.

‘Olive Ridley’ kansov unnem zale

PONNJE: GĂľyant chukon oxe dispi ‘Olive Ridley’ he zatiche kansov (turtles) hea vorsa khupuch unneam promannan disle Fattlim sabar vorsam GĂľyant doria kinaremcher aplim tantiam soddunk yeupi he kasov hea vorsa khupuch unnea promannan aile, ani taka lagon hea kansvachi zat unnem zait veta oso dubav vaddpak lagla mhonnpachem ranam khateacho odhikari D N F Carvalho hannem sanglem. Dorya kinarer yeun tantiam ghalpacho kansvamcho kall azunui somponk na taka lagon hea vorsa kitlea kansvamni hangasor tantiam soddli hachi ankddevari mellona. Toxench sod’deachi sthiti pollear hea kans-

vamchi zat unnem-unnem zait veta, oso dubau ranam khateak poddla. Morje-Asvem, Galjibag, Agonda hea doria kinaremcher he kansov tatiam soddpak dor vorsa yetat, taka lagon he zage sorkaran hea kansvam khatir rakhiv (reserve) dovorleat. Hea vorsa Morje doria kinarer Novembr mhoineant thavn tatiam ghalpak survat keloli. Gelea vorsa Morje doria veller aslolea ‘shacks’-ancher sorkaran kaim nirbondh ghatlolean, kansvamni tatiam ghalpachem promann khupuch vaddlolem. Adim ‘olive ridley’ kansvamchea masachi vhodda promannan toskori (smuggling) zatali. Gelea vorsa Morje doria kinarer 17 kansvamni tantiam

bhett dili. Hea 96 tornattea cheddeank ani cheddvank, Vigar Conceicao D’Silva ani tanka Doton xikoupeamni, mhunnlear Annie Menezes, Goretti Martins ani Sebastiana Sequeira hannin, tankam hea disa pasot toyar kelolim. Bisp-saib Felipe Neri Ferrao-ak Vigar Conceicao D’Silva, Padr Kur Francis Fernandes, ‘Catechetical Association’ Odheokx Carmen Joseph Vaz, ‘PPC Mod-

erator’ Francis Barreto, ‘PPC Vice Moderator’ Ninfa D’Silva hannim Thiravnne sonvskar gheupi bhurgeanchea ani tanchea avoy-bapay borabor yevkar dilo. Aplea kaim utramniArse Bisp-saiban kariavollichi manddavoll keloleank dhinvaslim ani tanchi tokhnnay keli, ani uprant Thiravnne sonvskarachim promannpotram ani bhetto, sonvskar ghetlolea bhurgeank dileo.

Adhar Kardda vixim guspa-gondholl

Panch Vorsank ghetlolim rinnam 2007-08 2008-09 2009-10 2010-11 2011-12

von unnem mol 163 rupiya dor eka choukonn metrak akartole. Divchole talukeant zomnnichem mol unnem dovorlam ani zomnni khatir chodd magnni aslolea Sanklle ani Karapur hanga 1 hozar rupia zalear Mayem, Sarvan, Mulganv, Harvalem, Maulinge hea ganvamni sorkaran zomnnichem mol 500 rupiya itlem tharaylam.

Thiravnnecho sonvskar (confirmation) ho ek sonvskar zatun Kristanv mon’xak Povitr Othmo ani tachim sat dennim mell’lea uprant tim khorim Kristanv zatat. Thiravnne sonvskarachi makhnni korunk fokt Bisp saibak odhikrut hok asa. Hakach lagon 96 tornatteank Thiravnnecho sonvskar diupachea nimtan Arse Bisp-saib Felipe Neri Ferrao-an St. Michael’s Church, Taleigao, hanga

ghatlolim. Punn hea vorsa mat Morje doria kinarer tantiam ghalpak atam meren ekui kansov ailolo na. Galjibag hangasor 8 kansvamni ani Agonda hangasor 5 kansvamni tantiam ghatleant oxem ranam khateantlean kollon ailam. Puray desant, he kansov fokt Orissa ani GĂľyantuch tantiam ghaltat. Fattlea kaim vorsank doria kinaremcher ‘shacks’ hanchem promann ixiopa bhair vaddlolean kansvamchem tantiam ghalpak yeupachem promann unnem zaupak laglam. Gelea don vorsam adim Morje doria veller fokt 3 kansvamni tantiam ghatleant. Gelea vorsa hem tantiam ghalpachem promann 5 pottimni vaddlolem, tem hea vorsa 5 pottimni dhenvlam, oxem ranam khatem sangta. Morje doria kinarer dor vorsa Otubr tem Mai meren he kansov tantiam ghalpa khatir yetat. Kinarer tantiam ghatlolean tim lharam barabor tim vhanvon vochot mhonn ranam khatem hea tantiamcher zallem ghalta ani renv ghalun tim purun dovorta. GĂľychea poryatton khatean CRZ hanchea koddok kaideank lagon halimchea vorsamni bhonvddekar ani ‘shacks’ niyontronna khala aileat. Ani hacho porinnam mhonn gelea vorsam khupuch kansvamni tantiam ghatlim.Hea tantiam udexim 120 pilamni zolm ghetlo.

PONNJE: Gharant vapurpant yetolea ges silindderacher onudhan mellpa khatir Adhar Karddacher aslolo ankddo divop hem soktichem kelam. Punn azunui khupxea nagrikank Adhar Kardd mell’lolem na. Adhar kardda khatir aplea nanvachi nondnni korun lokak ek voros soron gelem, torui azuinui tankam tem yeunk na mhonnpacheo tokrareo vaddpak lagleat. Haka lagon Adhar Kardd korpa khatir nagrikamni diloli ani komputeramni zoma keloli odhikrut mahiti puson geli kay? Oxe torecho proxn sthanik nagrikam modem uprasla. Rajyant 13 lakh nagrikamni Adhar Kardda khatir nondnni keloli ani tantuntlea 90% lokak hem kardd mell’lam, ‘Planning and Statistics’ khateantlea eka odhikarean spoxtt kelam. Punn khoreponnim hea nanvnondnni kelolea khupxea lokak tim karddam azunui pavonk naslolean hea lokacho guspa-gondholl zala mhonnpachem nodrek ailam.

Ges silindderacher Kendr sorkara koddlean mellpi onudhan soroll giraikachea benkintlea khateant zoma zatlolem. Haka lagon ges silindder vaporpeam koddlean tanchea Adhar kardacher aslolo ankddo nond korun gheupacho vaur chalu asa. Punn khupxea nagrikank azunui Adhar Kardd mellonk naslolean kendr sorkara koddlean mellpant ieta tem onudhan tankam mellttolem vo na, oxe torecho dubau tanchea monant uprasla. Adhar Karddachi nondnni kelea uprant tem kard ttopalantlea kedna meren pavtolem, hachi khatri konnacheanuch dinv nezo. Tech porim ‘unique identification of India’ he ‘website’-icherui ho ankddo polleupak mellona. Hache vixim choukoxi keli tedna, eka odhikarean sanglem ki, Adhar Kard uxir poryan zalo zalear, tem jerul yetolem.

Moddganv ‘Sewerage’ prokolp

Dilecta Ph.D podvi zoddtta

Moddganv(AAP): Moddganvchem fattim urlelem ‘sewerage’ prokolp 2014 meren puray korpachem tharaylam mhunn kollon ailam. Goa Severage Development Corporation (GSDC) hannem hem kam’ soddsoddit korche khatir aplea hatan ghetlam ani Malbhat ani Aquem vattharan toxench xara bhair Rumdamol ani Davorlim vattharachem kam’ korpak suru kelam. Punn odhikaryam koddlean kollon ailam tea pormonnem ho vavr fudden vetolo zalear sorkaracho arthik adhar gorjecho asa. Sorkaran arthik adhar dilearuch hea prokolpachem kam’ fuddem vhoronk zatolem. GSDC hinnem 60 kotti rupiancho ‘tender’ hea kama vixim ghatla. Mukhel Montri Manohar Parrikar-an, aplea fattlea Navelim bhette somoyar asvasonn dilelem ki ho prokolp ani her sogllim kamam aplo sorkar kortolo mhunn. Sal nodint soddta te mellsannek lagon te nodicher ani nodi bhonvtim aslolea vattharacher vaitt porinnam zata taka lagon ho prokolp veginuch purn korpak zay mhunn soglleank dista.

VASKU(AAP): Dilecta Colaco e D’Costa hinnem ‘Charaacterization of E.coli ani Listoria hem dudantlean veg-veglle patlli velen GĂľyant dudachi prokria korpant yeta, tea vixoyacher sodvaur (research) yesesvi ritin kelolean tika Microbiology hantunt Ph.D podvi favo zalea.Dilecta hika hi podvi GĂľy Vidhyapittacho Department of Micrology hea vibhagantli Prof. Saroj Bhosle hichea margdorxonna khala favo zali. Dilecta hinnem dudacher kel’lo sodvaurachi prokria ICAR Research Complex hantunt Dr.S B Barbuddhe , Principal Scientist , ICAR hachea zodd margdorxonna khala Dr. R.B Dhuri hannem kelem. Tinnem ho sodvaur Portugal ani Switzerland hangasor zalolea karia xallamni sador kel’lo. Dilecta hichim sodvauracher adharlolim sabar prokaxonam asat.Tin-

nem hea dudacher kelolea sodvaurantlean dudachi bore toren kallji gheun vaporlem zalear, lokache bholaikecher tacho boro porinnam zata mhonnpachem ugddapem zata. Sod’deak Dilecta Khandola hangasorle Sorkari Kolejint ‘Micrology’ vibhagant adhari Professor asa.Dilecta hi Murganvcho namnecho udheogpoti William D’costa hichi ghorkan zaun asa ani tichem ghor Nagoaverna.

Gþychi suttke zhuzarin eksurponnan sompli PONNJE: Dr. Laura D’Souza Rodrigues jinnem Gþyche svontraye khatir zayte teag kele ani akhrek amchea Gþyantli Portugezanchi gulamxay nas korun lokxay haddli ti ostori eksurponnant Mumboint hea sonvsarak ontorli. Gþyche svotontrtayek lagon Dr. Laura D’Souza Rodrigues kitem-i korunk sodanch toyar asli. Tednamchea kallar fuddarachi porva korinastana ti Gþy Rajya pasot zhuzli. Ogi raunk sanglear ti uloili, xim par korunk porvangi nasli tednam xim par keli. Bondhkhonnin rati sarlea uprant ani pulisam koddchean mar sonslea uprant xekim tinnen her Gþykaram borabor svotonrtay onnbhovli. Tichea borabor suttkechea zhuzan vantto gheupi Flaviano Dias ani Urcelino Almeida, tika ek urbebhorit (spirited) ani vorgunnest (charismatic) Konknni ani Inglez uloupi os-

tori mhunn ugddas kortat. Byculla-n ‘Missionarie of Charity’-cheo madri (sisters) choloitolea ‘Asha Daan’ hea azilan ti ontorli. Ti hantrunar poddloli ani ticho ugddas disan-dis unno zayit vetalo. Tinnen sumar so (6) mhoine hea azilan sarlole, zachea uprant tika madrimni choloilolea Goregao-chea eka azilan vheli. Uprant, tika St. George Hospital-an bhorti keloli ani tika tatuntli bhair vochunk porvangi diloli. Punn jednam don mhoine meren tiche soiretika vhoronk aile nant tednam pulisen ‘Asha Daan’-hantun tika dovrunk vinonti keli. Hantrunnar poddchea polim, Laura ‘walker’-achea adharan azilan cholta-bhonvtali, ani azilantlea lokank tichea kanninchea nadar umedir dovortali, oxem thoimchea madrimni sanglem. Ek bhovgunni vyaktitv (multifaceted personality), ‘Konkan Life’ hea Inglez satolleachi

sompadpi asli, ani kamgaranche chollvollik sodancg adar ditali. 1956-58 vorsanchea mozgo-

tim ti ‘Bombay’-chea zaitea songottnnenchi vangddi asli. GĂľychi xim par korpachea bondher (ban) add vochon tin-

nen char (4) pautti GĂľyant bhitor aili. Suttken tenko magunk Majali ‘route’-a velean 1958 vorsa GĂľyan ailoli tednam tika attak korun bondhkhonnint ghatli ani tika eka mhoinnea uprant soddli. GĂľyche suttkechea kaim mhoineam poilim jednam ti GĂľyant ailoli tednam tika anink ek pautt bondhkhonnin ghatloli. Tea vellar tika zaite tras sonsche poddlole. Suttke uprant tika ‘Lt Governor’-chea ‘Consultative Committee’-ch vangddi mhunn nemloli, ani ‘Goa Pradesh Congress Committee’-chi Sochiv (secretary) mhunn nivddun ailoli. Kendr Sorkaran 1973 vorsa tika ‘Tamrapatra’ ho puroskar dilo. Dr Joe D’Souza, hea tichea soirea pormonnem, Laurachem Bernard-a borabor kazar zaun tika dogam bhurgim aslim, Leslie ani Ivy. Uprant jednam Bernard ontorle, tednam ti Konknni boroinnar Prof. Luis Rodrigues, hache

$ % & ' &

!" #!


Somajik Mollar

4

Bailam ani Bhurgim Kol’lean Khateant

Yevzonneamcho pavs, punn kamdar unnem

Desant 57% bhurgeamcher loingik ot’teachar PONNJE(AAP): Jea bhurgeam modem mansik vadd zaloli nasta, toslim choddan-chodd bhurgim loingik ot’teacharank (sexual assault) bolli poddttat,oxe torechem ek nirikxonn SETHU hachi odheokx Nandita de Souza hinnem kelam.Mansik vadd zaunk naslolim choddan-chodd bhurgim lhan-vhodd bhurgim apleacher zatat tea ot’teacharam vixim tokrar korunk xokonant, na mhonn te addaupakui xokonant, oxem tinnem Dona Paula hangasor bhurgeamche surokxe vixim zalolea xibirant aplem uloup kortana mhonnllem. Mansik xastrachi zannkar Aldina Gomes hinnem Gõyant sumar 1.7 lakh ostoreo he vo te torechea loingik ot’teacharak bolli poddloleo asat. Ani ojapanchi gozal mhonnllear, he ot’teachar tancher khud tanchea ghorcheach mon’xam koddlean zaleat vo zatat. ‘Vishaka’ margdorxik totvam vixim uloytana Rajal Shinkre ji ‘Goa College of Home Science’ hichi vhoddil zaun asa, tinnem prot’tek xikxonn sonvsthe kodde loingik ot’teacharanchim prokronnam hathallpa khatir ek dhoronn (policy) aspak zai, oxi suchovnni keli. Gõy Potrkar Songhacho adlo odheokx Prakash Kamat hannem Pulis ani Sorkari proxason kosleay proxnnacher ekttaim ieun upai sodun kaddinant ani taka lagon kaido ani suvevostha bigddon veta, oxi koddok utramni aplea uloupantlean ttika keli. Anita Haldi hinnem ot’teacharank bolli poddpi ostoreank sohokar korpa khatir ek kherit vibhag sthapon korcho oxem kaideant nond kelolem astana poryan ho vibhag kiteak aiz meren ugddunk na?

oso soroll proxn aplea uloupantlean kelo. Bhurgeamcher zaupi ot’teacharancheo kexeo yogeo ritin hathallpa khatir kaido ani nit hantun khup unnav asa, oxem sanglem. International Centre,Goa hichi sonchalok Nandini Sahai hinnem aplea uloupantlean dor vorsa Bharatant 8,945 bhugim bepot’to (missing) zatat oxem sanglem. 5,000,000 bhugeank dor vorsa xindullki vevsayant bhitor sorpak forsar korpant yeta, Bharot desache lok sonkhe bhitor ho ankddo 40% itlo zata mhonnpachem ugddapem kelem. Loingik ot’teacharam pasun desantlim 50% bhurgim matui surokxit nant mhonnpachem tinnem aplea uloupantlean hajir asloleank sanglem.

‘Zero Tolerance?’ PONNJE(AAP):Bailam ani Bhurgim Kol’lean khatean(Women & Child Welfare Department) jahir keloleo yevzonneo chalik lavpa khatir goroz tem monis-boll naslolean, hea khanteant sod’deak kamank aslolea kamdarank khupuch oddchonneank fuddo korcho poddtta mhonnpachem ugddapem zalam. Ostoream khatir khupuch yevzonneo jahir keleat mhonn hangachim cheddvam-bailam khoxal asat, hi gozal khori asli, torui ti chalik laupa khatir hea khateant vaurtolea kamdarank naka-puro zata oxem nodrek ailam. Hea khateant kamdaranchi sonkhea unnem aslolean, je-jeo yevzonneo chalik lavpa khatir fuddem yetat, tedna tea yevzonnem viximchi mahiti divpak,

koslim-koslim kagod-potram dinvchi poddttolim, hem lokak sangpa khatiruch chodd vell khorch korcho poddtta. Hem sogllem sangpa khatir sorkaran ek ‘help line’ suru korpachi goroz asa, punn sorkar tacher matuy gombhir na, oxe toreche arop hea khateantlea kamdaram koddlean zaupak lagleat. Khateat kamank aslolea kamdarancho chodd vell thoim yeupi lokak yeuzonnemchi mahiti divpakuch khorch zaupak laglolean, tanchea dispottea kamancher khup porinnam zata. Jedna meren sorkar heam yevzonneamchi mahiti divpa vixim ek ‘help line’ suru korina, tedna meren hea khateachea odhikrut kamacher lokx ghalpak thoim vaurtolea kamdarank koxench xokyo

zanvchemna, oxem hea khateantlea sutramni sanglem. Griha adhar ani Ladli Laxmi heam yeuzonneamcho labh gheupa khatir dor disa 60 odik orzo yetat.Him orz-potram mandavollir ghalpak vauraddi unnem poddtat.Khateant tankam aslolo vaur korpakuch vell unnem poddtta, hem zannam zaun poryan tankam her khateachim kamam haddun tim korpak

laytat.Bailam ani Bhurgim Kol’lean khatean jahir kelolea yeuzonneank vhodda promannan labh mellpak lagla ani taka lagon hea khateachi kocherint orz-potrancho raxi poddleat. Thoim vaurak aslolea kamdarank bospak poryan oddchonneo uprastat. Mezamcher ani almaramni ‘files’ ani kagdancheo raxi poddleat. Zago pavona zaun teo vostu zomnicher dovorloleo nodrek poddttat.

Halinch hanv ghora portochea vellar hanven êk pulis PCR jeep rostea degek park keleli polleli, zatun don pulis hawaldar boson aslet. Tem kitem korunk bosleat tem polloupache utsuktayek lagon, hanven mhoji gaddi pulisen gaddi thamboilelea dusrea vatten 50 metre pois thamboili. Kay minttam uprant, hanven polloilem ki êk ‘heavy goods vehicle’ (Andhra Pradesh-an ‘register’ keleli) PCR jeep-ichea lagim thambli. Tatuntlo êk monis denvlo, pulisank kãy poixe dile ani rokddoch thoimchean gelo. Anink panch minttam uprant don ‘heavy goods vehicles’-amni (Gõy bhailim) tench kam kelem. Tannin apli gaddi thamboili, pulisenchea kodden vochon tankam poixe dile, ani uprant thoimchean te rokddech gele. Thamblelea pulisanche tankam thambounk kainch ixare nastana, PCR van-a lagim gaddyo thamboitale tem polleun hanv ojap zalom. Thoim promannpotram topasunk yena asli, fokt lonch diunk yetali, zoxe porim hem sodachench karya zalolea

porim. Hea mud’dea vixim hanven tea vattharachea pulis odhikareak sangpak tharailem ani taka tea vixim topasnni korunk magnnim keli. Tea pulis odhikarean mhaka tea ghoddne vixim ‘record’ korun puravo (evidence) haddunk sanglo, karonn te ghoddnuken samil asat te apunn tatun nanch oxeim sangonk xoktat. Anink panch minttam raulea uprant, hanven pulis ‘van’-a kodden vochon

tankam sanglem ki te jem kitem kortat tatun Gõychea pulis khateachem nanv piddear zata mhunn. Tacho zobab diun tannin sanglem ki soglle oslea karyamni vantto ghetat ani ho vhodd mud’do nhoy mhunn. Pulis amche mukhel kayde samballpi monis, tankam poixeamni vikte ghunk zata hem soglleanchea monan ruzlolem asa zaka lagon somazan tankam vaitt druxttin pollounk yeta. Zaite zann mhaka pulisachem nanv ani vatthara vixim vichartat, ani ho mud’do IGP kodden nond korunk adhar diunk toyar asat. Mat mhaka dista, fokt don hawaldaranchea vixim odhikaream kodden tokrar kelear ho proxn suttavo zaunk xokna. Amkam hea proxnachea mullar vochpachi goroz, zaka lagon pulis khatem-vevosthen bodol haddop gorjechem. Rajyachea Ghor Montrin proxasonik vevharan voilea te sokoilea pattler aslelem bhroxttachar humttun kaddunk goroz. Bhroxttacharacher ‘zero tolerance’ zaupachi Gõyche nagrik utsuktayen vatt polloit asat. Punn tem ghoddot kay?

‘Classified’ Jahirati 1/2/3/4 BHK Flats/ Rowhouses/ Bungalows/ Shops/ Offices/ Plots Varca, Benaulim, Colva, Betalbatim, Margao, Navelim, Fatorda, Nuvem, Verna. Romeo Estates 9657897654 (REB)

Risk free Money growth (White money) (Goan based company) Govt. Regd. Invest Rs.50,00,000 get back Rs.1,50,00,000. Call Mr. Desouza 8975093556 (EL50879)

On rent 1BHK fully furnished flat, Benaulim near Taj Exotica, next to Melvin super store. Contact: 9623371712 (INT)

Risk free Money growth Wealth creation opportunity. Invest Rs.100,000 get ROI Rs.15000/ month. Goan based company. Govt regd. Mr.Desouza 8975093556 (EL50880)

Wanted urgently Flats /Bungalows /Shops for rent & also available to Purchases, Brokers welcome, Contact –Go – Goa– Go– Real Estate, 9923489142 ( Verlekar) (MP) Wanted on rent 3 bhk, Bunglow/ Row house at Calata/Majorda, Please contact Savio and Graceson`s Realtors- 9922222952 (RD)

Free advice all critical problem, love, business, marriage, job , divorce, 100% solved, by joytish/ tantra, shababa (malad Mumbai):- 09930818602 (WN) India’s Famous Astrologer, Staying in Goa for last 3 years. Education, Employment Promotion, Profit & Loss in Business, Love Marriage, Financial Problems & all personal problems solved. Contact: M.B. Shastri, Hotel Poonam, Pimpalkatta, Margao. Ph: 9096869588 (BS)

Relax and rejuvinate Ayurvedic Aroma Herbal body massage. Discounted offer on massages offer valid upto 31st March. 9921347169 (EL51496) Full body massage on your doorstep with Ayurvedic oil only for males. Please contact 9am to 9pm 9011828494. (CM)

Click & Frame photography. Weddings to fashion & product shoots, corporate & other commercial events. Call Chetana Bhat +919673101333, clickandframe@gmail.com (INT) American Company looking for dynamic people part-time/ full-time, opportunity knocks the door once. Call now Manuel 9767570783 (CM)

Visa Extension upto 5 years, Convert Visa Type, Overstay, Exit permission PIO/ OCI under legal guidance 9637169333/ 9823023446/ 9158663173. visasolutionsgoa@yahoo.in, www.visasolutionsgoa.in (ANC)

Dance urself into shape in Zumba fitness classes & ballroom dance classes 4th march call twist N tangle margao 9822386385 (CST)

Tailoring classes conducted. Learn latest patterns in formal & traditional outfits, tube dresses, baby formal dresses etc. Crash courses in flower making, soft toys, ribbon work, smocking etc. for details contact 9923633664. Classes in Margao & Orlim (CM)

Learn from Abode & Microsoft expert, professional courses in Web Designing |Photoshop CS4 |Coreldraw X4, computer basic. Anywhere in Goa. Register now. Contact I.T.S: 9049246426 /7276046426 (DA)

Live band- ‘The Trix’. No sequencing performing latest modern pop, Hip-Hop, Rock, Country. Wedding specialists. 2790607 / 9422057161 Belloy Nuvem (CM)

Treatment without medicines, complete cure for joint pains, back pain, tennis elbow, arthritis, spondylitis, slipdisc, sciatica, nerve injuries, paralysis, frozen shoulder, heal pain, Stiff joints, muscles etc. contact Dr. Nidhi Sinha, Dream center building Navelim Margao 9561178853, 9890665371 (CST) Psoriasis treatment available at Vedankur Ayurveda Clinic, opp. ITI, Borda, Margao. Contact 9665026045 / 9922267012. Please take prior appointments (INT)

Rockys, your International Team, Edcon Towers, Panjim offers unique décor and lights for your weddings, events, parties. Call: Mob: 00917709468888/ 9930911749 E m a i l : rocky@rockysteam.com, www.rockysteam.com

Meet Goan Females and Males Worldwide for Marriage. Register on Website www.peopletable.com Call: 9049350366 (BS) www.CatholicsMatrimony.comMake your dream come true. World No 1… for Marriages!!! 100% Confidentiality and Marriage Assured…OR Money Refund… Meetings: Margao, Mapusa, Vasco, Panjim 2556238, 9422438320, 9158344203. www.TheDivineTv.com

(EL49838)

Shop for rent ground floor 20m2 + mezzanine, water provision. Ideal for saloon, office, ATM, near KTC- Madel, Margao. 9923765377 (CM)

For lease godown (basement) in Mhapsa adm. 275.00 m2, in Porvorim adm. 95.00 m2, offices in the heart of Mhapsa /Panaji city adm. 76/ 143 m2. & 90/ 45 (135) m2. Broker’s excuse. Please call owner on 9326102934 during office hours (PD)

Hotels & ResoRts weddings, birthdays, parties, christening, get-togethers, conferences. Kindly call 9271293152 / 0832-2745411/14

Pure breed Dobermans 2 male, 2 female 8 weeks & German Shepherd 4 male, 3 female 5 weeks. 9822936695 /2781313 (CM)

Furnished cabin available in Margao, with inverter back-up. Reasonable rent. Call: 9822179980 (CM)

Weight loss / weight gain / maintain weight in a healthy way. Call for Free body Fat Evaluation 9764667477 /9822154477 (IND)

A beach venue in South Goa for

We undertake all Pest Control measures from pre-construction, anti-termite treatment to post construction, general spray. 9158325476 (ADT)

Brand new speakers 2Nos 15”2way powered 250 watts RMS each with stands. Make proton & 5KVA servo stabilizer sparingly used contact 9890265936 (EL51375) For sale sparingly used Honda Portable Generator set to be used with Kerosene/ Petrol , Model EBK-2000 AC with 1.4 KVA output in top condition. Contact: 9823173265. (BS)

Prayer Tower: For any of your prayer needs call/ SMS us at our 24 hours prayer lines @ 9422441389/ 9422441387 or email us your request at prayertowergoa@gmail.com (ADT)

Shop with single height measuring 40 Sq.mtrs located in ground floor in Landscape City Complex, Chogam Road, Porvorim. The shop has multiple entry including an independent entrance & lots of unrestricted parking space outside area. Please contact me on 9420688427/ 8275892047 (WN)

Prime plot,450sq meters, balli cotto,near n-jal factory,fully bounded,settlement zone,serene ambience contact 9860358959, 9767424850. Farm house property for sale. Area 26000 sq.mts, at Bhati, Sanguem Goa. Contact No: 8390007579 (EL51534) Plot for sale in Sancoale 305 sqmts. with compound wall @15,000/- sqmtr., 15 minutes from Dabolim airport. Contact 8806445795 (ADN)

Sea Scan Maritime Foundation conducts DG Shipping Govt. of India approved STCW’95 (FPFF, PST, PSSR, EFA & OTF courses). Pkg of five courses Rs.18000/- only Indos No’s issued after the completion of courses for booking contact:2423409/10, 9822132034 Margao 2732706 (WN)

Require Office girl for Merces Panjim, Service Technician, Marketing boy, Interested candidates mail CV alongwith expected CTC to sparc.goa@gmail.com 8805381200 (EL50455) Person required to join a busy estate agency in calangute. Must have knowledge of computers, English language and be able to drive scooter. Phone Pink Zebra Real Estate on 08322276323 during week day office hours to arrange an interview (KK)

Wanted 20-30 sqmts Godown near by Tonca Caranzalem. Call 9822121228 (BSN)

Wanted urgently dishwasher and kitchen helper salary upto Rs.6000. Contact Sharda Bar & Rest. Fatorda Margao. 9850472962 (BKS)

Wanted Go-down in and around sakhalim, Bicholim, Pisorlim, Ponda, Honda, Kundaim, Verna 30000 to 35000 Sq feet. contact 9811143244 (EL51539)

Wanted Girl as Accountant Cum Cashier for reputed Garment showroom, residing in around Margao Contact: 9422579144 (MR)

Urgently required M/F Ayurvedic Therapist in reputed Ayurvedic centre in Arambol, Goa. To apply- 9823864011 muraleedharan_pr@yahoo.co.in (AKS) Wanted a girl to work for cyber café at aquem, MargaoGoa. Contact 2726368, 9822155456 (BSN)

Europe Budget Tour 14th may departure 11days Lisbon / Spain /Fatima/ Lourdes / Rome guided tour @ Rs.130, 000. All transportation from Goa /accommodation /sightseeing included. Switzerland / Venice /Milan and other European options also available. Book early. For details, call Speedbird Travels Panjim , 2230853 /2230854 /2230856/ 237543 (WN) Holyland Tours Jordan, Israel, Egypt 11 days 3rd April & 22nd may 2013 ex- Goa Europe Pilgrimage France, Portugal, Italy, Switzerland, Spain, Vatican 16 days 16th may- 2013 exGoa. Call for specia promotional fares Airsonic Travels Tel: 0832-2223677/ 3190777. E m a i l : info@airsonicholyland.com (IND) Eastern Europe Pilgrimage Hungary, Czestochona, Bosnia, Coratia, Poland, Czech, Austria 14days, 7May. Rs.143000 (All inclusive) Flemingo Holidays. TNTC 9767620219, 08322275122 (EL51535) For best Deals ! On Air Tickets Domestic/ International, package Tours, Train tickets, visa Assistance and for all travel Related Services. Call-now Freedom Travels: 2438320/ 21., 6641082/ 9923816052 (IND)

Holy Land 10 N/ 11 D for Rs. 68000/-. Confirmed Departure: 22nd May 2013 SingaporeMalaysia- Bangkok: Rs.72000/. Contact: Nurvi Holidays, Tours & Travel. Cell: 9764246675. Ph: 08326515530/ 32. Email: nurviholidays@yahoo.in (PR) Bangkok, Pattaya- 5 Days; Singapore, Genting, Kualalumpur7 Days; Singapore, Kualalumpur, Bangkok-11 Days; Dubai 4 Days; Fixed Departure on 27th March/ April/ May Contact: Go Global Tours: 9421090011, 9403879910 (BS)

Sujit & Company Ka Car Mela– SGPDA Ground, Margao 27/02/13, 28/02/13, 1/03/13, 2/03/13, 3/03/13. Sujit & Company 9422437575/8806497975 from 9am– 6pm. (CM) For sale Bajaj Avenger, only 4000km, Nov 2009, Midnight Black with Wind Shield, Garage Bike as new. Tel: 9823853170 (EL51372) 2006, 10.80 Eicher Water tanker with 31600kms for immediate sale. Contact: 9765919851 (EL51552) Brand new Mahindra Bolero SC * L (Bolero pick-up) Manufacture on 10/12, vehicle running is 4376 Kms. With Cargo Box and Delivery van body. Contact No 9822124637, 9158966449 (DG) 2004 Maruti Zen LX, excellent condition, 46000kms with service record, silver colour for sale. Single owner. 9821224026, 8655091234 (EL51489) Fully loaded, modified black gypsy, 96 model, RTO approved, for sale contact 9822154134, 9921887300 (EL51472)


Rajkaronn

5

Kongresachem Chin’tan xibir 2014 vorsa Lok Sabha venchnnuko zaupacheo asat. Tem monant dhorun Kongres pokx atam thavnuch toyarek laglolo asa. Kongresacho tornatto fuddari Rahul Gandhi hachea fuddarponna khala hea venchnnukanchi toyari korpachea sombhondhan halinch Jaipur hangasor ek ‘Chin’tan’ xibir ghoddun haddlem. Hea xibirak sumar 300 xrextt Kongres fuddari hajir asle. 10 vorsam adim rajya patllicher koxi rajki toddzodd (compromise) korchi vo heram pokxam vangdda ‘alliance’ korchem hea vixim Kongres pokxak unnemponn disonaslem.Fokt Kendrant ekach pokxachem sorkar sachem oso tancho hetu aslo.Taka lagon virodhi pokxamni aghaddi vo ‘alliance’ kelem zalear tanchim Kongres pokx khebaddam kortalo. 2004

vorsa zalole venchnnukam adim Kongresan ek sorvekxonn sorvekxonn kelem, tea udexim hea pokxak svotachea bollar sot’ter yeunk kottin asa mhonnpachem thavem zatanch tannim heram pokxachim daram daddaupak survat keli. Tika team pokxam koddlean sohomot mellpak lagtanch tinnem ‘United Progress Alliance’ ghoddun haddlem. 2004 tem 2009 hea kalla modekat khupxeo rajki gadda-moddeo ghoddleo. BJP-cho adlo Prodhan Montri Atal Behari Vajpayee haka konn’xak marun apunn Prodhan Montri zaupa khatir Lal Krishna Advanin soglle toreche proytn kele. Bharat-Amerika promann korarache dhorter astana porot Lok Sabha venchnnuko tenkleo. Kongresan Lal Krishna Advani haka soroll avhan

korpa khatir Dr. Manmohan Singh hachem nanv Prodhan Montri poda khatir jahir kelem. Ani porot ek pavtt Kongres

pokxak UPA-chem sorkar sthapon korpak zoit mell’lem. Dr. Manmohan Singh dusre pautt Prodhan Montri zalo tedna desant bhrox-

ttachar khupuch vaddik lagpak laglo. Rajki pokxamchea fuddaream soit Anna Hazare ani Baba Ramdev bhroxttachara virudh lok-

mot ekttaupak bhair sorle. Tankam modlea vorgantlea lokacho ani tornatteamcho tenko vaddpak laglo. Dalit, Musolman ani modlea vorgacho lok aplea pasun pois vochpak lagla hachi Kongres pokxak zanniv zatanch, tannim hem Chin’tan xibir ghoddun haddpak tharaylem. Yeta tea venchnnukam desantle nagrik vo motdar je 35 vorsanche pirayek tenkleat tankam koxe toren akorxit korche hea mud’deacher hea xibirant chodd bhor dilo. Tea xibirant tornatte pillge samkar desacho fuddle Prodhan Montri Rahul Gandhi mhonn jahir korpak Sonia Gandhi hinnem azunui aplea monachi toyari korunk na oxem dislem. Hea xibirant hea pokxan tornatte pillge meren vochon tankam hea pokxa kodde voddun haddpa vixim

chodd bhor dila. Desatlea soglleam rajyamni veg-vegllea rajki pokxamchi sod’deachi rajki sthiti pollelear, Kongres zanv BJP he donuy pokx aplea svotachea bollar venchun yetole mhonnpachi xokyatai khupuch unnem asa.Taka lagon UPA ani PDF hea donuy pongddam modem venchnnuko zatoleo mhonnpacho rajki zannkarancho odmas asa.Itlench nhoy, tor kendrant choltat teo sod’deacheo gadda-moddeo pollelear khyncheach eka pokxak bhoumot mellchemna oxem dison yeta. Kongres pokxan Rahul Gandhi hachem nanv Prodhan Montri poda khatir jahir korpachem tharaylolean, sodeak tachi ek kherit protima (image) toyar korpacho vaur Kongres pokxache fuddari ani her

karbhari guntlole asat. Tachea nanvachem akorxonn korpa khatir ani tacho prochar zavpa khatir Kongres fuddari ekvottan vaurak lagleat mhonnpachem dison ailam. BJP-nt tanchea fuddarponnacher sod’deak vad nirmann zalolo asa. L.K Advanik 2009-ant zalole venchukent Prodhan Montri zaupacho soeg mellonk naslo, toruy tannem apli har mandunk na.2014-ant zaupi venchnnukank fuddo korunk to soglle toyaren ravla. Punn RSS hacho odheok Manmohan Bhagawat ho koslo nirnnoy gheta hacher BJP-cho fuddar tharlolo asa. Tea adim Karnataka, Tripura, Mizoram sarkea khupxea lhanvhodd rajyamni vidhan sobhecheo venchnnuko zavpacheo asat. Tancho nikal koso kat lagta, tacher poryan khup kitem atthaplolem asa.

GĂľyant Raxttrvadi mozbut korunk Guneanvkari umedvarank bondi ghalpak ‘Election Commission’ raji Pawar gombhir NOVI DIL’LI: Election Commissionan (EC) sanglem ki guneanvkari umedvarank, toxench zanche add duxtt guneanvache arop choltat, tankam rokddench venchnnukechea karyan ube raupacher bondi ghalchi mhunn. Election Commission-achi yevzonn yeta tea samanya venchnnuke (general elections) poilim suru zaunchi oso vichar kelea uprant, “Amkam hem rokddench zalelem zayâ€? oxem Chief Election Commissioner V.S. Sampath-an sanglem. Guneanvkari umedvarank, toxench zanche add duxtt guneanvache arop, zoxe ki bolatkar ani khun, choltat tancher bondi haddpak ghatleli suchovnni 1998 vorsa saun sorkara lagim poddon urleli asa. “Guneanvkarank venchnnuken

vantto gheucho protibond korpachem sogllea poilim Commission-ant aplem mot manddlolem. Sumar 15 vorsam poilim, mhunnlear Julay-chea 15ver, 1998 vorsa, hi suchovnni Commission-an sorkara lagim keleli,� oxem Sampath-an sanglem.

Rajkaronnachem xikxonn gheupachi goroz PONNJE: Xikpeamni lokxay mud’deamcher lokx ghalun rajkaronnachem xikxonn gheupachi goroz asa. Rajkaronna udexim nirnnoy gheupachi kopxi vaddtta. Xikpeamni choddan-chodd ginean aple toklent ekttaim korun lokxayechea mud’deam kodde lokx kendrit korunk zai, oxem Gþy vidhan sobhecho sobhapoti Rajendr Arlekar hannem sanglem. Aiz-kalchea xikpi bhurgeamcher nodor marli zalear, tanchea angant ek boro rajki fuddari zaupache gunn asat mhonnpachem dison yeta. Punn hea xikpi bhureamni lokxay

mud’deamcher aplem lokx kendrit korun favo tem proxikxonn (training) ghetlem zalear, tancheamni ek ut’tom rajkornni zaupak zata. Ek rajkornni zatolo zalear taka lokxay totvamchi zanniv asop khupuch mhotvachem, tednach ek monis ut’tom rajkornni zaupak yesesvi zaupak pavta , oso Arlekaran updes dila.

Hi suchovnni chalik lauche khatir kitem korunk ailam hache vixim vicharlean, “Mhaka dista, tumi hea vixim sorkarak vicharunk zay� mhunn Sampath-an zobab diun sanglem. “Guneanvanchea fanttbhuyentlea mon’xank amdar zaupache addaupak, Commission-an oslea mon’xank, mhunnlear zachea add Nitisobhechea nemanchea pormonnem guneanvak 5 vorsam vo chodd bondkhonn favo asa, tankam opatr (disqualify) korpa nimit suchovnni ghatlea,� oxem suchovnnen boroilam. Guneanvkaram mukt rajkarnn korchea pasot Election Commission-an ho mud’do Novembr 1999, Julay 2004, Otubr 2006 voir ubarlolo punn azun meren venchnnukeche prokriyen him sudaronnam zaunk nant.

PONNJE: Gþyant Raxttrvadi pokxachem ostitv mitton vochpachi bhirant upraslolean, atam Kendria Xetki montri ani hea pokxacho raxttria odheokx Sharad Pawar hannem ho pokx Gþyant mozbut korpa khatir hi zababdari aplea bhuzancher gheupacho nirnnoy ghetla. Gþyant gelea vidhan sobha venchnnukam vellar Kongres pokxa kodde yuti (alliance) korun poryan Raxttrvadi pokxacho ekui umedvar nivddon yeupak xoklona. Kongres pokxa kodde yuti aslolean Ut’tor Gþycho motdar songh Raxttrvadi pokxa

kodde asa. Punn sod’deak hea pokxachi protima (image) sompon vochpache vatter

asa tem polleun Kongres pokx hea Ut’tor Gþychea motdar songha khatir apli magnni kortolo mhonnpachi dhatt xokyotay asa. Haka lagon Sharad Pawar rajki nodrentlean Gþyant ho pokx mozbut korpa babtint broroch gombhir vichar korta oxem dison ailam. Oxe toren Pawaran gombhir lokx ghatlem zalear, ho pokx hangasor aplim pallam odhik ghott kortolo oso soglleach sthanik Raxttvadi vangddeamcho visvas asa. Lok Sabha venchnnukancheo sod’deak choltat teo halchaleo monant dhorun Ut’tor

GĂľycho motdar songh aplea tabeant haddpacho Raxttrvadi pokxacho mukhel hetu asa. Ani atam thavnuch hea pokxan mullavo vaur suru kela hem-i polleupak melltta.Adim asli toxi porot ek pautt Kongresa vangdda yuti zali zalear Raxttrvadi pokxacho umedvar venchun yeupak xokta oso soglleach sthanik Raxttvadi vangddeak khupuch bhorvanso asa. Lok Sobhecho kall bhorche adim venchnnuko jahir zaleo zalear, tacho faido gheunk Raxttrvadi puray desant proitn korta m h o n n p a c h e m ugddapem zalam.

Lok Sabha venchnnuko hea vorsa zaunk xoktat-Shripad

Fuddarak Bharatant ‘civil wars’ zaunk xokta

DIVCHOLE: Puray Bharat desant Kongres pokxachi protima (image) khupuch bigddon gelea mhonnpachem chitr spoxtt zalam.Fattlea kaim mhoineamchea kallant Kongres pokxan kaim mhotvache nirnnoy gheupak chalu kelam. Haka lagon puray desantlo lok hea pokxacher bigoddla. Haka lagon Lok Sobhecheo venchnnuko Novembr 2014 jeo zaupacheo asleo, teo atam 2013 mhonnge heach vorsa zaupachi xokeotay asa ani te vixim Dil’lint toyari suru zalea, oxem visavaxi sutram (sources) koddlean kollon ailam. Lokam hitachem ani faideachem hea vorsachem orth-sonkolp (budget) son-

PONNJE (AAP): ‘Aam Aadmi Party’-che up-sonsthapok (co-founder) Prashant Bhushan he GĂľyche better ailole tednam mhunttlem ki kendrak sod’deak cholta to sorkar kainch suddharonnam (reforms) nastana cholonk laglo zalear, yeta tea panch te sat vorsamni rajyantlea don pongddam modem zhuzam zaunk yeta, oxem sanglem. Ponnjen eka odhivexonan uloitana tannen, “venchnnuken sudharonnam ghoddoun haddunk hi amchi nimnni sond (opportunity). Zor amkam hi ‘boat’ chukli zalear amkam dusri mellot oxi khatri nam,â€? oxem tannem fuddem xittkavni diun mhunttlem. ‘Aam Aadmi Party’ hea aplea pokxa vixim uloitana tannen sanglem ki desan

sodent sador korun, Novembr mhoineant Lok sobhecheo venchnnuko gheupachem Kongres pokxan tharailam. Kasab ani Afzal hankam faxi diupa fattlean Kongres pokxacho hoch hetu asa, oxi sod’deak desantlea rajki mollar cheorcha cholta. Hea vixim Ut’tor Gþycho khasdar Shripad Naik haka vicharlem tedna, heach vorsa heo venchnnuko gheupa vixim Dil’lint halchaleo choltat mhonnpachem tannem manyo kelem. Fattlea att disam adim apunn Dil’lint aslom tedna venchnnukanchea toyare vixim Dil’lint khupuch nettan khottpotteo choltat oxem tannem ugddapem kelem. Sod’deak bigddot vetoli

Kongresachi protima sudhraupak hea pokxache vorixtt fuddari mon laun vaur kortat. 2014 vorsa nhoi punn heach vorsa venchnnuko gheupachem tanchem ekmot zalam oxem apleak dista, oxem Shripad Naikan sanglem. Puray desant vidhan sobhecheo venchnnuko aslolean Kongres pokxa fattlean lok yeupa khatir, hea pokxan lokak faideak poddtta toslem orth sonkolp sador korpak yeujilam mhonnttat ti khori gozal. Toxench fuddlea vorsa zanv hea vorsa, lok sobha venchnnukamni apunn Ut’tor Gþychea motdar songhantlean apunnuch BJP pokxa torfen ubho ravtolom, hem-i tannem jahir kelem.

choltoli rajki vevostha bodolpacho nem’ dhorun pokx ghoddunk aila mhunn. Bharatan sorkar nagrikanchea dobavan yevun nirnnoy gheina ani zayte pavtt dor eka nagrikacho hok damun dovorta mhunn Bhushan-an arop kelo. “Amchea desan lokxay (democracy) na, amchea pokxak ki porjen svotha rajkarbhar choloylolo ani toxem korunk dor panch vorsamni venchnnuko ghoddoun haddleo mhunnon lokxay asa oxem mhunnonk zaina. Amchea pokxak dista tea pormonnem kosloch nirnnoy gheunchea poilim lokanchem mot aikop hich lokxay asa,� oxem tannen akhrek mhunttlem.

Bharotant Kongres pokxachi sot’ta tankam dorzo dilolo asta. He soglle sorv-chittnis Dil’lint astat ani tankam nemlolea teatea rajyancho karbhar polletat.

Ekunn mellon adim sogllem Brittix rajkarbharant choltalem toxench atam Congress raj’jeant cholta kay?

Queen Victoria hinnem kaddlolea eka adexa pormonnem Bharat des Brittix sot’te (rule) khala ailo. Fuddlim sumar 90 vorsam, kottimni sonkhen aslolo Bharoti lok chimtti bhor Brittixanchea niyontronna (control) khala ailo. Suttkechi chollvoll sabar vorsam chol’li ani Kongres pokxachea fuddarponna khatir suttke chollvollichim andolanam choltalim. Bharatache Ghottne (constitution) pormonnem hea desachem sorkar lokachem, ani loka khatir oxem astolem oxem nond kelem. Bharat des ho lokxay sambhallpi des oxem jahir kelem. Punn itlea vorsam uprant poryan hem khoreanich ghoddlam kai? Desache suttke uprant desantlea rajki pokxamni sumar

65 vorsam hea desachem rajkaronn choloylem. Hea 65 vorsantlim 51 vorsam odik Kongresan aplea svotachea bollacher sorkar ghoddoylem vo her sot’ter aslolea sorkaram kodde yuti (coalation) korun ravlo. Jawaharlal Nehru, Lal Bahadur Shastri, Indira Gandhi, Rajiv Gandhi, Narsimarao, ani atam Manmohan Sing hea Congress pokxachea Prodhan Montreamni desachim sutram aplea hatamni samball’lim ani samballta. Atal Behari Vajpayee zaun aslo ekloch monis zo Kongres pokxacho kednach vangddi naslo to 5 vorsam hea desache sodrer aslo. Kongres pokx zo sodanch apleak lokxay margan choltolo pokx mhonn apnnank pacharun aila, to US Congess

hanchea torvam pormonnem cholta. Mhatma Gandhi hannem soglle Kongess fuddari venchnnukam udexim venchun yetole mhonnpachi khatri diloli, Punn 1969 vorsa Indira Gandhi hinnem hea pokxantli bhair soron aplo vegllo oso odhikar sthapon kelo. Hea tichea kortubak lagon Kongres pokxant ‘High Command’ hi porompora bhitor sorli. Desantlea rajya patllincher (state level) Kongres pokxachi har (defeat) zalea uprant hea pokxachea sogllea vauracho addavo gheupant ailo. Kongres pokxache soglle nirnnoy gheupi ‘high command’ hanchi-i tea vellar pacharnni keli. Je toren Brittix apli hea desant sot’tea choloytale, tech torechem sot’tea

choloupachem dhoronn Kongres pokxan apnnaylam mhonnpachem sabar gozalim udexim ugddapem zalam. Brittix sot’tea zavn asa ek daijik sot’tea (heredatory institution) zoim tanchech kulliyentle sot’ter yetat. Tech porim Nehru-Gandhi kulliyentleach vangddeam kodde Kongres pokxacho tabo asa. Donuy kulliyentlea family modem fokt tantunt zolmank yeupi eka vangddeak sot’techo mukutt favo zavpachem axvason divpak xokta, ani nhoy logna udexim. Hachem lisanv Feroz Gandhi ani Maneka Gandhi xikleant ani Sonia Gandhi ji bhitorlea avazantlean aplem rajkaronn khelltta, tikai he gozaichil bhes bori khobor asa. Robert Vadra hem lisanv

veginuch xikpacho asa. Brittix rajkaronn korpeank khupuch namna asa ani tanchea ekach uleak hozaramni lok zomta. Tech porim Rahul ani Priyanka hanchea uleak lakamni lok zomta. Punn hacho orth oso nhoy ki to zomlolo soglloch lok Kongresak motam martolo oso. Brittix sonsodek (parliament) ‘House of Lords’ mhonn pachartat. Tantuntlea vangddeank kulliyecho mukheli venchun kaddtta. Bharotantli ‘All India Congress Committee’ zavn asa ‘House of Lords’ hachem dusrem rup. Konges pokxachea daijik rajkaronnant oxe torechim lhanlhan family rajyam ostitvant asat. Brittix hea desachem raj

choloytale tea kallar, sorkar ek ‘viceroy’ mhonn nemtalo, tosoch thoimchea montri mondollacho ek vangddi Bharatacho ‘Secretary of State for India’ mhonn Brittix sorkar nemtalo zo sogllim sutram London ravon choloytalo.Bharat desak lagu zaupi soglle tharav ‘viceroy’ ho ekttoch monis ghetalo. Bharatantle sogllea rajyantle Pradex Kongres Odheokx ‘High Command’ venchun kaddtta. Je tea-tea rajyantle rajdhanint ravtat, zoxe Brittix sorkarache ‘viceroys’ ravtale. Kongesache vaurpi somitin sorv-chittnis astat punn boskecho karbhar tacho odheokx choloyta. Hem ek montri monddoll koxem zhoim sorvchittnis montri zalelea porim


Vicharkhonn

6

Avoybhas ani Osmitay

Manestanchim utram Je suvater sadheponn, bhavponn ani sot na, thoim vhoddponn na Leo Tolstoy

Amchem mOT

‘Amcho Avaz’ kiteak? ‘Amcho Avaz’ hem amchem ani tumchem satollem niamit porgott zaupak aiz thavn suru zata. Konknni bhaxentlem hem poilench rongit satollem prot’tek Sonvarak porgott zatolem ani tumchea hatamni poddtolem. Survatechea don ankank zoso tumi yevkar dila tech umedhin fuddarakuy yevkar ditoleat mhunn as ballgitam. ‘Amcho Avaz’ hem satollem ek ‘family weekly’ zatolem mhunn somzotam. Hea satolleant tumkam mhotvachea khobram xivay anik zaiti dusri mahiti diunk ami proitn kortole. Bhurgeank, tornatteank toxench zantteank jem kitem zay tem hea satolleantlean melltolem mhunn amkam khatri asa. Goroz tumchea sohokarachi. Ho sohokar amkam jerul favo zatolo mhunn axeun ravtam. Aichea kallar ‘Amcho Avaz’ sarkea Konknni Romi lipintlea satolleachi taktichi goroz asli kiteak aiz amche modhem Konknni bhaxen boroupachi ani vachpachi sonvoim unni zait veta. Ek kall aslo jednam Gõykar mottea promannan ji borpavoll – potram, masikam, kadamboreo, adi..- Romi lipi Konknni bhaxent porgott zatalim tim vhodde umedhin victim gheun vachtale. 1987 vorsa Goycho Rajbhas Kaido pas zalo ani tantun Devnagori lipintle Konknnik sthan dilem. Romi lipintle Konknnik sarki bhair uddoili. Romi lipintle Konknnik ani tichea bhoktank vhodd onit keli. Visvasghat kelo! Tedna thavn Romi lipint Konknni sahitya porgott zavop komi zait ghelem ani tacho vaitt porinnam Romi lipint Konknni vachtolea ani boroitoleancher zalo. Romi lipint Konknni bhas vachpachi ani borovpachi sonvoim ami portun nirmann korpachi goroz asa. Romi lipintle Konknni bhaxe sovem toch adlo mog ani tich adli umedh portun utpon’ korpachi goroz asa. Bhurgeank ani tornatteank Konknni bhaxe sovem akorxit (attract) korpachi goroz asa. ‘Amcho Avaz’ hem satollem he babtin proitn kortolem ani Romi lipintle Konknnicher te ‘bhangralle dis’ portun haddpak vavurtolem. Aichea adhunik kallar ami Europi desamchi nokol (copy) martanv mhunttlear fott zanvchina. Ami ‘Westernised’ zaunk sodhtanv. Jem kitem ‘Western’ asa - nach, nattok, git, songit, fexon, ‘life-styles’, adi.. – tem amkam khub avoddta. He vagnnukek lagon amchea tornatteanchi amche sonskruticher visor poddloli asa. Ami amchi svothachi sonskruti konxeak marun Europi sonskrutaye fattlean dhanvtanv. Hi dhanv bondh korpachi goroz asa. Amche porjek Konknni sonskrutayechea gopan haddpachi asa. He karya korunk ‘Amcho Avaz’ zolmant aila. Amkam amche avoy-bhaxecho jitlo mog asonk zay titlo na oxem amkam amchea sobhava voilean kollon yeta. Hem borem chin’n (sign) nhoi. Tea khatir ami amchi Konknni bhaxe sovem vagnnuk bodolpachi goroz asa. Poile suvater Konknni bhaxecho amchea kallzamni khoro mog asop gorjechem asa. Je vostucho amkam mog asta ti vost ami mannsuken samballtanv, tichi opurbay kortanv. Ti vost amkam gorv dita. Konknni bhaxe sovem amchi vagnnuk toxi na. Ami ti ulounk loztanv ani amchea festam porbamni ticho vapor korinanv. Dusrea shobdamni ami ticho okman’ kortanv. Konknni bhaxe sovem hi amchi vagnnuk bodolpachi taktichi goroz asa. Konknni bhaxecho mog, voddvik ani gorv amchea bhitor nirmann korpak ‘Amcho Avaz’ vavurtolo. Amchea Goyant lipon aslolem zaytem ‘talent’ asa. Osle ghunest bhurge prot’tek mollancher asa je nodrek disti poddona. Him mollam mhunttlear khell, sahitya, sonskruti, adi. Oslea lipon aslolea ghunnest bhurgeank sodhun kaddun tankam prosid’dhi diupachi goroz asa ani tanchea ghunnak man divop hem ami amchem kortovea mhunn somzotanv. Oslea ghunnest lipon aslolea bhurgeank favo ti prosid’dhi diun tanchem yogdan porjeche nodrek haddpak ‘Amcho Avaz’ proitn kortolem. Eka hatan talli marunk zaina. Don hatanchi goroz asa. Tech porim ‘Amcho Avaz’ hakai tumchea adharachi goroz asa. Ho adhar anek toramni zaum yeta. Poile suvater tumi hea satolleache vorgonnidar (subscribers) zaun, taka jahirati (advertisements) diun, tacher boroup korun ani tem odik sudorche khatir tumchim suchnam diun. Tumi tumcho sohokar ditole ani hem satollem zoitivont zaunk tumcho hat-bhar laitole mhunn hanv as ballgitam. Jay Konknni! Jay ‘Amcho Avaz’!!

UzVAddAchem kIrn

Amcheo Kornneom SharmIla SequeIra e SequeIra Bicholim, Gõy

Dor ek dis sokallim fuddem amchea hatant vortomanpotr (newspaper) poddlea uprant, ami kitem vachtanv kai? Vetat thoim ‘rapes’, ‘molestation’, ‘robberies’ ani ‘murders’. Zalear dusre koddem ‘bomb blasts’ vo ‘stampedes’. Fokot eka-mekacher rag, dusmankayek lagun jiv kaddop. Amchea Delhi-int 23 vorsachea cheddvacher goddlolo ot’tiachar polleun amchea angaveli lhenv pasun ubi zata. Amkam thoddeank tor hachi koslich dukh bhogonam. Amkam dukh tor kiteak bhogtoli? Him monxam amchi konnuch nhoy, amchim bhav vo bhoinn vo soirim nhoy. Amche kalliz fokot dukhovta jednam amchea lagxileam sovem osle torechem kitem tori vaitt ghoddta tedna. Khoim gelem kai amchem monisponn? Mhaka zalear distat ki ami ‘Monisponn’ mhonnge kitem tem samkinch visorleanv. Atanchea tempar amche sorvbhonvtim nodor gallit zalear, amkam amchim lhan bhurgim pasun surokxit nam tem dison yeta. Kaim vaitt monis xinva porim khoimcheai vellar tankam giraspak ani tanche nirmollponn pisddun uddounk toyar asat. Amcho somaz disan-dis itlo bigddot veta ki vetat thoim ami dusrea sovem fokot axeche nodren polletanv. Amchea ghorant amchi xapay-xamãy asat zalear, amkam tim kitem sangta tem aikunk mellta. Adlea tempar lok eka-mekachea mogan, huskean jiyetalim. Lokank eka-mekacher visvas/bhavart astalo. Adlea kallar tor amchea ghorachem fuddlem dar pasun khoichich famil bondd dovrinasli. Dis bhor fuddle dar tor ukttench astalem. Atanchea tempar daram bondh ason poryan chor foddun uddoitat ani ghorant asa tem-i chorun vhortat. Ghorant monxam asot zalear, tankam-i jivexim marunk te fattim ravona. Atanchea tempar amchea kallzamnim itlo rag ani natkay kiteak bhorlea kai? oxe khub pauttim zaitim amche moddlim chintunk urtat? Amchea modleam thoddeanchem mot asa ki hache karonn tem ‘Idiot Bos’ (TV) zaun asa mhunn. TV-cher je veg-veglle ‘serials’ dakhoitat te amche familintle soglle vangddi bhurgeam ballam soit polloita. Thoddeanche mot asat ki ‘serials’ zoxe ‘Savdhan India’ ani’Crime Patrol’ he vaddloleank toxe bhurgeank krim adharpacheo veg-veglleo vatto xinkoita mhunn. Dusreanchem mot oxem-i zaun asa ki him ‘serials’ ek ‘Eye-opener’ zaun asat mhunn. Hem eke bhaxen amkam chotur korta (keep us alert). Punn barik polleupak gelear, mhaka tori distat ki khoichoch ‘serial’ vo koslech masik (magazine) konnankuch kitem tori vaitt xinkoitat mhunn. Hem dor eka monxacher adarlolem asa kiteak to kitem TVcher polleta vo masikacher vachta tem aplea jivitan koxem vaporta poi tem. Dusrem guneanvkar zaun asa ‘internet’. Atam choddxea amchea ghorabeamnim ‘computers’ astach ani avoy-bapuy nam tem polleun zaitim amchim bhurgim ‘internet’-acher naka zalolem polleta. ‘Internet’ zaun asa ek hatiar nhoim amkam vaitt rosto dakhounk punn tachea adharan bore kitem asa tem apnnaun amchea jivitant xikunk ani sonvsarant zobabdarechi monxam zaunk, oxem amchea bhurgeanchea monan ghorantlea vhoddilamni ghalpak zai.

PrataP naIk, S.J.

Bhas-vijnani ani sod korpi Bhas mon’xak monzati pasun veglli korta. Mon’zat uloynam, ti moni. Dekun moni zat, mon’zat zata. Sonvskruti (Culture) nasloloim mon’xam amkam polleunk mellonant. Mon’xachi bhas, chali, rit rivaz, khann, jevonn, pivonn, nhesonn, chintpachi ani vagnnukechi chal, festam, achar-vichar, ghoram bandchi rit, kam’, hotiaram, vaporchio vostu, lok Sahitya (kannio, gitam, mhonni, humannim, vopari, adi), nach, ani mon’xachea jivitak som’bon’d zalole sorv vixoy ani vostu sonvskrutecho vantto zatat. Hanche bhitor avoybhas, sonvskrutecho mukhel bhag. Ji bhas bhurgem poilem ulounk xikta, tika avoybhas mhonntat. Avoybhas, mon’xachem mukhlem jivit ghoddoyta. Nanv, ganv, vaddo, famil, xikop, kam’, gunn ani her kaim vixoyantlean eka mon’xachi vollok ami dhortanv. Punn avoybhas mon’xak osmitay (identity) vo apleponn dita. Bharotant mon’xachi vollok vo osmitay tache avoybhaxe voilean zata. Dekik, Bongalli ulovpi Bongalli, Gujrati ulovpi Gujarati, Sindhi ulovpi

Sindhi, Telugu ulovpi Telugu. Hi gozal ami sot manunk toyar asanv, tor Konknni ulovpi ami konn? Ami Konknni (Konknni mon’xam). Gõykar, Mongllurkar, Bellganvkar, adi amchi poili osmitay nhoy. Ti fokot amchea vottharachi osmitay. Jednam ami amkam Gõykar mhonntanv tednam amchi khori osmitay kollonam, kiteak Purtugez ulovpi, Moratthi ulovpi, Inglez ulovpi apnnakuch Gõykar mhonntat! Votthara velean ami amchi vollok korun diunk gelear faleam ami Gõycheam mon’zatink soit Gõycho dukor, Gõycho reddo vo paddo, Gõychi gay, Gõychem sunnem, Gõychem mazor oxem pacharchem poddtolem! Gõy nanvachi ek bhas asli zalear ami amkam Gõykar mhonn pacharum yetalem. Punn amchi bhas Konknni, dekun ami Konknni. Konkonn rajya aslem zalear, tea rajyachi bhas Konknni asti asli ani ami amkam Konknni heach nanvan pachartoleanv asleanv. Konknni mon’xam thoim unneponnachem chintop (inferiority complex) asa. Ami her bhaso ulounk, xikunk sodam toyar asanv. Punn amchich avoybhas ulounk amkam loz dista. Bazarant Kristanv baylo bhaji vo her vostu ghetanam Hindi ulounk toyar asat, punn Gõyam bhailea vepariam lagim Konknni ulounchim nant! Haka kaim itihasik ani soma-

jik karonnam asat. Dekik Gõyant Konknni bhas renderanchi, poderanchi, kuzneranchi, thovoyanchi, kharvianchi, Hindu lokachi ani somazant pattim urololea lokachi hem chukichem chintop khol romblam. Punn ami mon kelear amchem hem chukichem chintop bodlunk zata. Tamill monis, Tamill mon’xa lagim Tamill bhasuch uloyta. Ami Konkni mon’xam lagim, Konknnich uloyli zalear amchem chukichem chintop unnem zatolem. Gõyant Kristanv lok apli zat lipounk Konknni uloynant. Kharviachea ghoranneant mhozo zolm zala zalear, hanvem tantum lhanponn manun gheunchi goroz nam, ulltench zalear hanv “doryacho raza, doryachi ranni” oxem chintunk zay. Render maddancho kunvor, kuzner kuznacho bhattkar, poder unddeancho patranv, thovoy moderacho kolakar, xetkar bhunyecho dhoni oslem chintop amchem modem yeunchi goroz asa. Dusrim amche vixim kitem-i mhonnum, ami amkanch lhan korun gheunchi goroz nam. Eka utran amchem chintop bodlun gheunchi kallachi goroz. Mon’zati apli sor (comparison) her monzati lagim korinant. Haka lagun tim sodanch sukhi ani tanchi chal soimbik. Kavllo kiracho rong polleun apnnak unno lekinam. Ki-

rak aplo rong boro lagta, kavllo aplo rong polleun dhadoxi zata. Rostear hoti vetanam, muy hotik polleunk aplo vavr thambounchi nam. Muyek hotichem poddlolem nam. Muy aplem muyechem jivit jiyeunk lojenam. Mon’zati sor korinastanam, aplea soimba pormannem jiyetat, dekun tio sodanch khuxal jiyetat. Mon’xak Devan chintunk ani, ulounk dennem dilam. Hacho boro upeg mon’xan kelo zalear monis apleponn samballun jiyeunk sokta. Apleponn samballunk mon’xak avoybhaxechi ani sonvskrutechi goroz. Ami Konknni mon’xam. Ami Konknni soddun Inglez kitli-i bori uloylear soit Inglez mon’xam amkam aplim mhonnun manun gheunchim nant. Tanche nodren ami bhailim. Amchem apleponn vo osmitay amche matie and bhaxe lagim zoddun asa. Konknni vinnem amchi khori ani khaxeli osmitay aschi nam. Amchea bhurgeanchem xikop vivid karonnank lagun Inglez madhyomant fuddem gelear zata. Punn amcheam iskolamni Konknni ek vixoy mhonnun Romi vo Nagri lipiamni xikchi goroz. Amcheam ghoramni, Konknni mon’xam lagim, dhormik karyamni, kazaram ani her somajik karyamni ami Konknnich vaporli zalear amchi osmitay urtoli ani ti vaddtoli.

Lokxay vo Hukum’xay?

Irene P Cardozo

Lokxay, sonvsarantli boreantli bori rajkarbhar cholovpachi pod’dot asa hantun matui dubhav na. Torui astana hech lokxayen zaitea toranche onnubhov nagrikank mellta. Ani heam onnubhovank lagon zaite pavtt porza lokxayek vaitt nodren pollounk lagla. Oxem kiteak ghoddta kai? Ilo niyall korum-ia:

Mhalgoddem lekhok Lokxayeche zaite faide asat. Tantuntle kaim oxe asat: l Lokxay pod’dot khorench ut’tom kiteak lokxayentlo sorkar porjen ghoddlolo asta. Mhunnttoch porjek zai poi tech monis nivddun yeta, porjek zai toch sorkar ghodon yeta .l Lokxay sorkar lokancher adharlolo asa. Hea eleisanvank vinchun kaddlolea sorkarak dusre venchnnukek harovpacho hok fokt porjek asa. l Jednam jikovpacho ani haroupacho hok nagrikak asa mhunnttoch lokxay rajeant nagrik mhunttlear porja sogllea von odhik podvedar asa mhunn ami visronk favona. l Lokxay rajeant prot’tek nagrikak sorkar adharta tea chukincher nixedh marpak hok asa ani hea hok’kak lagon koslich yevjonn fuddem haddtana sorkaran xembor pavtt chitchem poddta. Hea sogllea vhoir dileant team karannank lagon lokxay sorkar mon’xak choddant chodd faideak

poddonk zai. Lokxayent jiyetolea mon’xachi vhadd charui vattamni zaunk zai. Heach khatir lokxay oslo anik boro rajkarbhar sonvsarant na mhunnttat tem khorem. Aicho lokxai sorkar lokxayechea totvam pormonnem chilta kai? Na! Vapor korche poros lokxayecho aiz chodd goirvapor (misuse) zata. Koso to niyall korum-ia: l Venchnnukam vellar ‘money power’ mhunttlear duddvanchi as diun ani ‘muscle power’, mhunttlear ghunddagirichea adharan nagrikacher kampero haddun, motam melloun geta . Hea khatir nivddun ailolo sorkar anik porjecho urona. l Zorui porjek jikovpacho ani harovpacho hok asa torui punn amchi porja mhunnchem amche motdar to aplo hok favo toso vaprina. Urfattench aplea svarthak lagon fotting, chor, ghundda ani dusre annadi mon’xank nivddun haddunk fattim sorona.l Lokxayent prot’tek nagrikak oniticher nixedh marpak hok asa punn ho hok ami vaportat kai? Na! Oxem zal’lea karannan nivddun ailole amdar vo Montri ani panch vo sarpanch apunnuch

podvedar mhunnpak fattim ravona. l Lokxay rajkarbhar zativad, dhormvad, bhaxavad, adi oslea sogllea vaitt totvank ut’teojon dita. Amche fuddari hea duxtt totvank khub mhotv dita. Venchnnukam vellar motdar zaticher, dhormancher ani bhaxecher adharun motdar motam ditat to ek puravo zaun asa. l Rajki pokx ani rajki fuddari desachem boreponn polloina punn svothachem boreponn polloita tem provar zata. Fuddari girest zata punn porja mat goribuch urta. l Kaidea pormonnem panvoll marlem zalear poriant nit melltolich mhunn na. Kaide pallpi monisd oniticho xikar zata. l Lokxai pod’dotin nivddun ailolo ho monis aplech porjercher onit adharta tem polloun dukh bhogta. Hea karannank lagon lokxayechem nanv vibaddta ani somazachi udorgot korche bodlek durdoxea zata hi khorench dukhachi goxtt zaun asa. Lokxay rajkarbar, az cholta tosoch cholounk dilo zalear, panch, sarpanch, amdar ani montri apleak zai toxench kortole. Apleo broxtt

kornneo chaluch dovortole ani akhrek nitik haroun onitik zoit melloun ditole. Dadagiri ani ghunddagiri hancho faido gheun lokancher kampero haddop ani apleak zai toxem tea nagrika lagchean melloun ghevop, hi kornni hukum’xayechi nhoi zalear anik kosli tor? Mhunnchem amchea desant lokxay raj ason poryan ami hukum’xayent jieta kai? Mhunnttoch hem noxtt ghoddta title vegin nas koropachi goroz asa. Lokxayechem angllem nheson hukum’xayen vagop mhunnchem zulum’xayechim pallam mullam konnak kollonastana odhik okhondd korop. Tea khatir borea sobhavache monis nivddun kaddop gojechem asa. Na tor lokxayechea nanvan te duxtt monis hukum’xaechem raj fuddem vhortole. Borea sobhavachea mon’xank nivddun dile nant zalear mat lokxayentlean hukum’xay vaddta ani choddta tem mat vattaunk zanvchena. Mhunttoch lokxayentlean hukum’xay bhitor sorlea ti nas korpak fokt mhojer ani tujer mhunnchem porjecher adharlolem asa.

(encouragement) melltoli. Jahirati (advertisements) asop mhunnchem eka potracho konno mhunntat tea khatir zonn eka Konknni mogyan ap-apleo jahirati hea satolleak diunk vinonti. Tech porim ganvam ganvamni vorgonnidar (subscribers) asop odhik mhotvachem asa. Oxem zalearuch amchi avoy-bhas odhik korun Romi lipint boroitoli Konknni bhas hichobavtto disan dis odik vhoir choddtolo hantun dubhav na. “Amcho Avaz” hea satolleak sogllem yes anvddetam ani Konknni avoychea kusveantlean zolm ghetlolem hem Romi lipintlem satollem dor eka Gõykarachea ghoramni pavonk mhoje anvdde. Anthony Miranda Kutthali - Gõy

want to congratulate the Herald Team for the bringing out the Peoples Language “Amcho Avaz” in my or rather our Mother Tongue’. Kitli kuxalkay mhojea kallzak bhogta jedna hem ‘link’ havem ‘Oheraldao.com’-(acher) polloilem. ‘My Mother Tongue on the newspaper? What more could I ask from the Media?’ Hanv vhoddlo zannar nhoi, hanv ek sadho monis, punn jednam ho ‘paper’ havem ‘computer’-acher polloilo tednam hanv murgottlom. Mhaka dista hi zaun asa novi survat. Mhaka ugdas asa mhoji ‘mummy’ jednam mhojea ‘daddy’-k chitti boroitali, teo chitti kednaim hanv ‘mummy’-k kollonastanam vachtalom. ‘That was like Konkani reading for me.’ Mhojea ugdasan Konkani Romi lipin boroupak vo vachpak xikoiloli ti mhaka khobor na. Ani hem ami sogllim zanna. Konkani amchea rogtanuch asa. Ani ek pavttim hanv tumkam Deu borem korum mhonntam. Melwyn Pereira Australia (E-mail-intlean)

Amcho Avaz soglleachea kanar poddtollo mhunn ravtam. Thomas Gomes Velsao- Goa Mb. no. 9765737414

LOKMOT Porbim I ‘Amcho Avaz’ mhunttlear dor eka Gõykaracho avaz ani ho avaz Gõychea kanchi-konxeamni pavtolo mhunn as ballgitam. Hea avaza vorvim susegad aslolo Gõykar atam tori zago zatolo ani aple sorvbhonvtim ghoddtolea ghoddamoddincher nodor laitolo ani koslem tori mhotvachem panvoll ubhartolo mhunn kiteak Romi Konknnichea rukhak anik ek fantto futtla. Hea satollea vorvim Romi lipintlea Gõykar boroinnaram bhitor zagrutay nirmann zavpachi sarki goroz asa ti hem satollem jerul purn kortolem mhunn axeon ravtam ani ho visvas atam dor ek Konknni mogyeachea monant utpon’ zala. “Novem Goem” disallem aslem tednam kitlech nove nove Konknni boroupi utpon’ zale ani tea kallar sorgest Felicio bab Cardozo, zo vavurpi sompadpi mhunn thoim vavurtalo to novea novea bhurgeank zaitem ut’teojon ditalo. Heyai potran oslech dixentlean chant marunk amcho ulo ani novea, vicharvont ani kholayen obheas korun boroupi tornattea boroupeank toch soeg melltolo mhunn patyon ravtam. Videxi ani dexi khobro TV-cher pollounk melltach punn Gõychea xaramni ani kheddea ganvamni ghoddtolea ghoddneank anik ilem mhotv dilear khorea niz Gõykaranchea avazak sfurti

II Amcho Avaz hea Romi Konknnitlean uzvaddak haddlolea satolleak mhoji ununit porbim.Hem satollem yexesvi(successful) zatolem mhonn mhaka puri khatri asa ani veginuch hem satollem disallem zatolem mhonn as ballgitam. Luis d’ Souza ( e-mail-intlean)

III ‘I hope someone reads my email. I just

IV “Amcho Avaz” Konknnichem poilench rongit Romi lipintlem satolleak borem yes ani ek boro itihas rochun haddum mhunn anvddetam ani khoroch ho

Boroynnarank chotray… “Amcho Avaz” hem poilench Konknni (Romi lipint) bhaxentlem rongit satollem zaun asa. Aichean tem niamit (regularly) Sonvarachea Sonvara porgott zatolem. Tumi polloylam tea pormonnem hea satolleant torekvar bhag (sections) asat. Tumche avddi pormonnem tumi tumchi borpavoll korchi ani amkam daddun diunchi mhunn kallzantli vinonti asa. Tumcheamni tumchi borpavoll vo fottu vo anik kiteim jem tumi amkam pattounk sodhta tem he porim pattoum yeta: l E-mail: amchoavaz@heraldgoa.com vo sompadpi@heraldgoa.com l Post: Editor, Amcho Avaz, Herald Publications, A Block, First Floort, Campal Trade Centre, Campal, Panjim, Goa.‘Amcho Avaz’ yexesvit (successful) zatolo zalear tumchea adharachi goroz asa. Sompadpi

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Des Pordes

2014 Lok Sobha Venchnnuk Congress dhanvta! BJP-in azun survat korunk na?

2014 Lok Sabha venchnnukeche toyare pasot Congress-in survat keli. BJP-in te druxttin azun mhotvachim panvllam uklunk na. 2013 voros hem Lok Sabha venchnnukechea toyarechem voros. Sod’deak asa te Lok Sabha-n aslele vangddi 2014 May mhoino meren sot’ten astele. Venchnnuko tache poilim zayna zalear anink 15-16 mhoineank khasdar sot’ten astele. Tachea uprant 2014 vorsa Mayant Lok Sabha venchnnuko lokam fuddem yetoleo. Sod’deak asa ti poristithi pollelear kollon yeta ki, Congress pokxa lagim bhovmot nason poryant rajkarbaracher hea pokxachem borem niyontronn asa mhunn. Taka lagon venchnnukechi prokriya (process) kednam dovorchi hache vixim nirnnoy Congress pokxuch apnnak favo tea pormonnem ghetolo. UPA-n aslelea venchun diupi pokxank hea nirnnoy prokriyen chodd mohotvachem sthan aschem nam. Dusrem mhunnlear panch vorsancho ‘term’ kobar zaunchea adim venchnnuko ghoddun

haddpacho Congress pokxachi porompora nam.”Term’ kobar zalea uprantuch pokx venchnnukek fuddem voitelem. UPA-n zayte vegveglle pokx asat, zor eka pokxache vangddi UPA soddtat, zalear dusrea rajki pokxam lagim nove sombondh zhoddun sot’ten ravpachi Congress pokxachi porampora asa taka lagun venchnnuk vella adim zait oxem disona. Kãy dis adim FDI mud’dear bovall zalolo ani

êk pokx UPA soddun gelolem tednam Congressan hech toren sadheponnim mud’do soddoylo. Taka lagon venchnuko zai meren hea sorkarak kosloch dhoko nirmann zaunk xokna oxem zayte rajki ‘pundit’ mhunnttat.. Lok Sabha venchnnuko apnnak zay tednach ghenvcheo hem spoxtt tharailea uprant Congress atam venchnnukechea toyaren fuddem sorlea. Halinch zalolea tanchea ‘Chintan Shibir’-an hacho

sonket (hint) spoxttponnan diunk ailo. Rahul Gandhi-k pokxacho up-odheokx korpacho nirnnoy Sonia Gandhi ani pokxachea her xrextt fuddareamni jahir kelo. Rahul Gandhi-n poryant hache fuddem apunn vokilache (advocate) nhoy punn neyayadhixache (judge) bhumiken astolo, oxem sangun pokxacho vevhar purayponnim aplea tabeant gheupacho sonket dila. BJP pokxan Lok Sabha venchnnukechi khas oxi toyari korunk nam asot, punn Gujarat-che Mukhel Montri Narendra Modi hech tanche mukhel fuddari astele oxem spoxtt zaunk laglam. Zaka lagon Lok Sabha venchnnuken Rahul v/s Modi zaupachi xokeatay chodd asa. Yeta tea Lok Sabha venchnnuken pradexik pokxanchea khasdarancho ankddo vaddpacho asa oxem kollon ailam. Taka lagon Sharad Pawar, Mulayam Singh Yadav, Mayavati, Nitish Kumar, oxe kãy pradexik fuddari

Brittix Prodhan Montreachi Mafi

Lokxay hem utor khorea orthan khupuch zannvaien bhorlolem utor zaun asa. Lokxai pod’doti pormonnem, porjen nivddun dilolem sorkar desacher rajvott choloyta. Lokxayechea totvam pormonnem somazantlea dor eka vorgak vo ghottokak (sections) motdan korpacho odhikar asta. Punn ho motdanacho odhikar sorkarachea monacher oso porinnam ghalta ki, sorkarak ‘balance’ vichar korchoch poddtta. Duddvamkar vo astig ani kherit hetu ballgun aslolea kaim mon’xamcho sodanch sorkaracher dobhav (pressure) asta. Punn oxe torecho dobhav had-

dunk na xokpi sade motdar nagrik motdanacho yogeo to dobhav haddun sorkara koddlean goroz tim kama korun gheupak xoktat.Oxea hea dobhauant khoincheai desantlea olpsonkhi (minority) ghotokantle motdar khupuch vhoddlo probhav ghalpak xoktat. Britain desan Bharoti motdar vhodda promannan motdan korit astat. Amerikentui oxech torechi sthiti asa Amerikent zaupi venchnnukam vellar Bharatantlea motdaramchea bhavnecho probhav vhodda promannan poddlolo dison yeta. Titlo to azunui Brittix desant zannoun yena. Punn sorkarachea monacher koxe toren probhav (impression) ghalit asta hachi zanniv aiz soglleank kollon ailea. Brittix desacho Prodhan Montri Cameroon Bharat desache better ailo ani ghelo. Ani tannem 1918 vorsa Jalianwala Bagh hangasor zalole ghoddnnuke vixim Bharata kodde mafi maglea. Atamche nove pillgek tea 1918 vorsa Punjabant Jalianwala Bagh hangasor kitem ghoddlem tachi barkai nasot. Punn hi ghoddnnuk zaun asa Bharatachea svotontrayechea itihasant ek kallem pan, jem sasnnank kallem

urtolem. Jalianwala Bagh hangasor eka chouxil’lean bond aslolea moidanar zhoim sabar zoma zalole asle, thoim Brittix pulisamni koslich suchounni dinastana tea lokamcher bondukamtleo gulliyeo xinvraileo ani sabar lokak jivexim marun rogtache vhall kele. Brittixamchea hea monisponna bhailea kortubak lagon sumar 400 lok moronk paule. Hem khottem kortub adharpi Brittix odhikari Gen. Dyer hacho ugddas sasnnank itihasant jivo urtolo. Tea uprant khoinchea Brittix odhikareak zo lokacher zulum ani ot’teachar korta, taka ‘Dyer’ hem nanv loka koddlean poddttalem. He ghoddnnukek atam 95 vorsam bhortat ani Brittix desacho prodhan montri atam yeun Bharatachi mafi magta. Brittixam virudh aslole Bharotache svotontrayechea zhuzant Bharati nagrikamni khupuch koddu onnbhou bhogla. Bharatak suttka mell’lea uprant khupxea dharunn ghoddnneamcher lokacho visorui poddlolo. Punn Bharatache svotontraye uprant fattlim 65 vorsam Brittix sorkarak ekui pavtt puttvonk na, he ghoddnne vixim mafi magpak.

‘Hanv Hitler-chem jevonn chakpi aslim’ LONDON: Margot Woelk, ji atam 95 vorsam pirayechi asa, mhunnta ki ti don vorsam voir kallak Adolf Hitlerchem jevonn chakpi asli mhunn. Tichem kam’ fokt Hitler-ak diupi jevonn chakpachem aslem zache vorvim Hitlerak dilam tea jevnnant vik asa vo nam tem dakoll zatalem. Apnnak surokxit dovorchea khatir, Hitler ‘Eastern front headquarters’ zaka ‘Wolf’s Lair’ oxeim mhunntale, tatun tajim follam ani bhajio chakunk apunn 15 zonnam modli ekli asli oxem Woelk mhunntta. Tika thoimsor 1942 vorsa vheloli. Ticho poti zhuzak

gelelo. “Hoi, hanv bhieleli asli. Zor tea jevnna-khannan vik aslelem aslem zalear hanv aiz hangasor aschi nasli. Amkam bollzobren khaunk laitale ani ami khaina mhunnpak anik dusre upay nasle,” oxem tinnen sanglem.

Toxench thoimsor tachea jevnnant kednach mas, nustem vo piupacheo vostu chakonk mellonk na mhunn tinnem fuddem sanglem. Jevnnan zor vik asa, zalear tacho bailancher porinnam zata vo nam tem polleunk, Hitler-ak jevonn dhaddchea

poilim ek voracho kollav astalo. Woelk-ak sod’dam kamar yeunk zai aslem ani Hitlerak jeunk yeta tem khan ani pivon poilem tinnem khaunchem ani piyonchem poddtalem. 1944 vorsa Julayan jednam Hitler-acher Claus von Stauffenberg-an avchit atmghati hol’lo kelo te meren thavn tika Hitlerachea Headquarters-a bhailean aplea sasu fuddean ravonk poddlem. 1946 vorsa ti aplea poti lagim portun ektthaim aili. Tem zoddem 1990 vorsa jednam tichea potik moronn ailem te meren borabor raulem.

Rahul Gandhi ani Narendra Modi, hanche vatther kantte ghalpak xoktat. Hea fuddareanchea yevzonnank bhik ghali nastana Congress ani BJP-k, vo dusrea utramni Rahul Gandhi ani Narendra modi-k apli fuddli vattchal korchi podteli. Ostorenchi surokxa ani bhroxttachar he don vixoy Congress-chea ‘agenda’cher poile suvater astele, oxem Sonia Gandhi-n spoxtt kelam. Desant bhroxttachar ani os-

Ranniechea khorchachi topasnni? LONDON: Kaydeamni nove bodol haddlolea karannak lagon, poileach pautt ‘Queen Elizabeth II’, hichea orthik vevosther ani khorchacher Britain-chea khasdaramni dilolea suchovnnem pormonnem topasnni korpachi xok’keatay asa. ‘Public Accounts Committee’ hache vixim topasnni beginuch suru korpachi asa. ‘Queen’-in kelole soglle khorch he topasnne khala ghetole. Hi ‘Buckingham Palace’-in huskeachi gozal kiteak nagrik sevokank (civil servants) lokancho duddu vapurchea vixim topasnni korpache babtint ‘PAC’-chem nanv famad asa. Britain-chem rajghoranneachim ani tanchea ghorantlea karyancho khorch lokanchea khustar korunk yeta, ho zaitea kallak thavn chorchecho mud’do asa, ani zaito lok rajghoranneantlo khorch unno korpachi magnnim korit asa. ‘PAC’ ji adlea ‘Labour’ montri Margaret Hodge hichea mukheliponna khala asa, ‘National Audit Office’-ak ‘Queen’-ichea orthik vevosthe vixim (finances) hattallpak (access) monzuri dilea uprant, ti topasnnechea xime vixim nirnnoy ghetoli, oxem eka hawala (report) pormonnem kollon ailam. Hatun ‘auditors’-ank mellpi mahiti, ‘PAC’ somiti torfen bariksannen topasunk yetoli, je magir purave diunchea khatir rajmahal-an tache vixim vinchar korcho von a korcho hacher uprant nirnnoy ghetole. ‘PAC’ hatuntlea sutram pormonnem kollon ailam ki oxench chodd promannan zatolem mhunn. “Oxem zaunk mhozo purayponnan tenko asa,” oxem somitin samil aslelea ‘Labour’ khasdar (MP) Austin Mitchell hannen sanglem.

Mayavati-k Prodhan Montri Zavpachi Axea

Dor mhoinea dizolachea molan 40 te 50 poixeamni vadd zateli NOVI DIL’LI: Dizolacher zalelea luskonnachi puray bhorpay zayi meren, tachea molan proti litre-ar dor mhoinean 40 te 50 poixeamni vadd zait rauteli, oxem Tel Montri M Veerappa Moily hannen sanglem. Sorkaran, Janerachea 17ver dizolachem mol tharaupachem karya rajyachea tabyantlem kaddun rajyakhala aslelea tel komponinchea hatan diunk tharailelem. Oxem korun purau bhorpay zayi meren dizolachem mol dor mhoinea thoddeathoddea molan vaddoupachi sutt sorkaran tankam dilea. 10.80 rupia proti litre-achea luskonnar sod’deak dizol vikunk yeta. Fuddle tharav ye-i meren dor

mhoinea thoddea-thoddea molan dizol vaddounk yevpacho nirnnoy vevharan astolo mhunn Moily-n sanglem. Tel komponeo dusre pautt molan vadd kednam kortele, tem mat tannen sangonk nam. Dizolachea molan vaddi borabor her dusrea sorkari songottnnenk mhunnlear surokxa (defence) khateak, ‘railways’-ank ani rajki yeradari sonsthencher chodd promannan viktem gheupacher mol akarpak fuddem sor-

leat, zankam lagon vorsan sumar 12,907 kotti rupia ‘subsidy’ vachounk mellteli. Hanven aikolam ki Gujarat ani Tamil Naduchea sorkaran tanchea somajik yeradari komponinchea ‘bus’-ink sod’deak dizol gheta tem tel komponim koddlean gheunchem soddun, ‘petrol pump’-ancher bhorunk sanglam, mhunn Moily-n sanglem. Tankam tharailelem bazarantlem mol tannim bhorpachem ttalchea khatir hem korunk ailam.

torenche osurokxecho vaddto promann sod’deak vhodd gombhir vixoy zalolo asa. Pokxachea odheokxpoda pasot BJP-che zayte fuddari zhogoddtat. Venchnnuko lagim yetat tem polleun atam tori tannin ektthay zaunk poddtelem. Lok Sabha venchnnukechea toyare pasot Congress-in ‘gear’ bodol’lam pun BJP-n kãy paulam gheunk nam mhunnon BJP-che patlavddar ile nirax zalole asat.

NAGPUR: Fuddle venchnnukent vhodd ankddean yes mellchea khatir Mayawati-n aplea BSP pokxachea karyakorteank magnni keli, ani aplo Prodhan Montri (prime Minister) zaupacho anvddo spoxtt kelo. Pokxachea karyakorteanche ‘rally’-n uloytana Mayawati-n, fuddle venchnnukent Bahujan Somaz pokxak sonnsonnit zoyt diunk maglem zache vorvim ti desachi Prodhan

Montri zaunk xoktoli ani tika Prodhan Montri hea natean Delhi Red Fort-a voilean Svotontrtaye Disa bhaxonn diunk sondhi melltoli. Mayawati-n aplea pokxachea karyakorteank Vidhan Sobha ani Lok Sabha venchnnuke vellar bhroxtt (corrupt) vostum vixim sadur (alert) ravunk xittkavnni dili. “Vikte gheunk zatat tosle vostu zainakat”, mhunn tinnen aplea karyakarteank avhan dilem. SCs /STs-ank sorkari kamamni niyukt (appoint) korchea khatir ‘quota’ vixim kaido, Congress ani BJP addaun dorunk sodta mhunn Mayawati-n arop ghatlo. Ani zor tichem pokx nivddun yeit zalear to kaido vevharan ghalunk vavurtolim mhunn tinnem asvasonn dilem.

7 CAMPALAR

Gõy, Gõykar ani Udok Gõychea lokamni atam thavnuch piyeopak ani dispottea gorzank vapurtat tea xitoll udkacho vapor yogeo te toren korun hea udkachi zotnnai ani kallji ghetli na zalear, fuddarak udkak lagon Gõyant raupi dor eka nagrikar udkachea dharunn sonkhottak fuddo korcho poddttolo mhonnpachem ugddapem zalam. Gõyant aslolim udkachim sadonam (resources) disanSTANLEY VAZ dis unnem zait vetat. Ani haka lagon yeta tea kallant, udkacho dharunn unnavak, hangachea lokak fuddo korcho poddttolo, mhonnpachi bhirant upraslea.Kendrantlea ‘Ministry for Forest and Envoirnment’-an toyar kelolea ‘Goa wetland Atlas’ hantun Gõychea hea udkachea gombhir proxa vixim mahiti jahir kelea. Toxem polleunk gelear, Gõyant tum khoincheai pontar voch. Chouxil’lean udokuch-udok dista. Ani jedna ami itlem sogott udok polletat, tedna amkam konneim Gõyant fuddarak udkacho unnav zannoupacho asa, oxem sanglem zalear ami taka pixean kaddlea viret rauchenant.Punn ami hem jem udok amche nodrek poddta, tacher kednach barkayen vichar korpak vochonant.Dusrea utramni sangchem zalear, hem amkam dista tem udok khoimchean yeta, tem thoim koxem santtouta, tea udkacho vapor kitlo ani kitea khatir zaupak zai also ani kiteak zaina toxench, hem jem udok amche nodrek poddtta, tem mon’xank dispottea vapora khatir upeogachem vo beupeogachem ani upeogachem pasun zalem zalear, tem ani kitlo kall meren amkam upeog korunk mellttolem, hea oslea gozalimcher ami amchem kednach lokx voddpachi khottpott kelina vo korich nant mhonnllear zata.. Udkachim sadonam mhonnllear, nodi, zhoreo (springs), tollim, baimeo (wells), tollim (ponds), nhoimeo, dhoronnam (dams), lhan-vhoddle udkache vall (canals) ani pavsachem udok ekttaun dovorpi khazan zominn hancho mukhel ponnan mukhelponnan aspav asta. Him vhoir nomud keleant tim udkachim sadonam Gõyant desantlea heram rajyam poros khupuch unnem asat. Gõyche ekunn zomnnintli 21,337 hekttar (hector) zomnnicher 383 hekttor zominn hea lhan-vhodd ani toretorechea udka sadonamni aspavlea. Hantunt 3,363 hekttor bhagamni nodi asat. 2,929 bhagamni mitta-agor (salt pans), 2,363 bhagamni tollim ani dhoronnam hantuntlea udkache santt (reservoirs), 1,752 kharfutti (mangroves) ani rebodd zominn zalear urlole zomnnint khazan zomnnicho aspav asa. Ahmedabad hangache Indian Space Research Organisation he sonvsthen satellite yontram udexim kelolea eka obheasant ugddapem zalam tea pormonnem Gõyant ostitvant aslole bhitorle zomnnicho akar disan-dis unnem zait veta.Ut’tor Gõyant ekunn zomnnicho akar 1,736 choukonn metram (square meters) itlo asa. tantunt 13,693 hekttor olit mhonnge ‘wet land’ melltta.Zalear 1,966 choukonn metram akarache Dokxinn Gõyche zomnnint 7,644 hekttar olit zomnnin ISRO-n kelolea obheasant sampoddta. Punn disan-dis hea Gõychea donui jil’leamni aslolea zomnnicho akar unnem zait veta mhonnpachem ISRO-k spoxtt zalam. Gõyant aslolea udka sadonam vixim ISRO mahiti odhik vistarun sangta tea pormonnem,499 hekttar zomnnicher 20 tollim asat.Gõyant asloleo lhan-vhodd 8 nodi 9,362 hekttar zomnnicher vhanvtat. 2.363 hekttar zomnnicher 2 vhoddle udkache ‘canals’ vhanvtat. Mitta-agor ekunn 77 asat zankam 2,929 hekttar zominn aspaun gheta, toxench 1,752 hekttar zomnnicher udkant asloli kharfutti (mangroves) asat. Atam hem vhoir nomud kelam tem vachlea uprant, konnachei toklent ek proxn jerul nirmann zatlolo ani to mhonnllear, Gõyant itlea vhodd akarache zomnnicher itlim udkachim sadonam ason poryan, Gõyant fuddarak udkacho unnav koso zanv yeta?Ani ho oxe torecho proxn konnacheai monant ailo zalear, hea proxnacher zabab sodpak ami amchech bhitor barkayen niyall korpachi goroz asa. Ani to niyall mhonnllear, him vhoir nomud keleant tim Gõyant aslolim nisorgik udkachim sadonam khoreponnich surokxit asat kai? Hea udka sadonacho ami amche dispotte jinnent vapor kortat ani tancheruch amchem jinnem atthaplolem asa mhonnpachem sot ami zannam ason poryan hea sadonamchi kallji ani zotnnai ami ghetat kai? Na! Hea sogllea proxnamcho ekuch ani sot zabab zaun asa Na. Khoreponnim polleunk gelear, desantlea heram rajyantlea nagrikam udka kodde ani udka vixim khupuch beporva dakhoilea. Kaim kall adim, jedna Gõychi lok sonkhea thoddea prommann asli ani vaporpachem udok viktem gheupak choddxea lokak goroz poddonasli, taka lagon udkacho vapor gorje purtoch korinastana mellot toso vibadd korpachi sonvoim khup zannamni apnnailoli asa. Udkachem mol ani mhotv hangachea sthanik lokak azun meren kollon yeunk na, hi ek khont korpa sarki gozal. Oxikxit ani kosleai vixoyacho obheas naslolea mon’xam koddlean durdrixtti naslolean te-teo gozali zanv teo magir soimbik vo mon’xan toyar keloeo tancher durlokx ani beporva korpant yeta mhonnpachem konnuch nakarchona. Punn xiknnar, zannkar monis zannam zaun poryan chukicheo gozaleo ghoddttat thoim aple dolle add kortat ani heramchem chintinastana fokt aploch ap-suarth sadoupa khatir mud’dom zaun chukeo adhartat tedna tankam kitem mhonnop? Ho proxn aiz mud’dom korun vicharcho poddtta ani tachem karann mhonnllear Gõychea soglleach mineramni fokt apleo duddvancheo tizoreo upatt duddvamni bhorpacho hetu monant dovrun, Gõychea nisorga vixim kednach chintlem na. Bemoryadik lagon aiz Gřychea poryavoronnachem sorvoi vattamni nisontton zalolem aiz amkam soglleamkuch dixtti poddtta ani hea poryavoronna modem udkacho chodd aspav asa, zaka lagon hangachea udkacho akar unnem zaupak paula. Gõyant aiz ekui nod he ‘mining’-ak lagon surokxit na. Minam khonnintlean bemoryadik vo hixeopa bhair uspiloli minachi vahatuk kortana vo tem hathalltana beporva kelolean ti mati nodi dhenvon udok atton gelam. Ganvamni asloleo baimeo ani tollim ek tor produxit sthitir asat na tor atton geleat. Selaulim, Opa, Panchwadi ani her zageamcher aslolim udka dhoronnam ani lhan-vhodd prokolpamni tantunt aslolea udka ponda minam matiyecho rebo zala. Sogllech kodden udok attonk ani jironk laglam. Gõycheo khazan zomnneo zhoim pavsachem udok ekttouta zacho adlea kalla velo lok xetam roupa khatir vapor kortale, thoim fattlim sabar vorsam band moddun kharem udok soddlolem polleunk melltta. Xetam roupa khatir pausachem udok addoun dovortat, doryachem kharem udok zoma korun nusteachi posvonn kortat. Him oxim zaitinch udharonnam (examples) asat, jim ISRO-n aplea avhalant nond keleant. Him dakholl kortat ki, ami Gõyant ravtolo lok udka kodde ani udka vixim khupuch beporva kortat. Na tor fuddarak jerul ek kall oso yetolo jea kallar Gõykarank udkache marekar oddchonnenk fuddo korcho poddttolo, hem suria uzvadda itlem sot ami somest Gõychea nagrikamni aplea monant dovorpachi goroz asa.


Bhurgim-ballam

Maharashta-chea ‘north-east’ bhagan Chandrapur jil’leant ‘Tadoba-Andhari Tiger Reserve’ he suvater asa. Maharshtra-n aslolea sogllean pornea ‘national parks’-am modlem hem ‘park’ ek asa, jem 623 chovkot kilometrzagear posorlolem asa. Hem ‘park’, ‘Taru’ hea devachea nanva fattlean dovorlam zo Dev sthanik devam modem Todoba mhunn puzunk yeta. Datt rana ani sobit nhõyeom borabor toretorecheo umed vaddoupi monzati bhonvddekarank pollounk melltoleo oxi khatri asa. Novembr te Febrerc h e a mhoineamni b o r e m v a t a -

voronn aslolea karannak lagon hanga bhonvddek vochonk ekdom borem. Mat, monzati pollounche khatir ho vell smko nhoy. Monzati gormechea m h o i n e a m n i mhunnlear Febrer te May meren ‘park’-an udok mellta tea zageancher disonk xoktat. Monzati udkache tannenk lagon bhair sorpak tapman unnoch unno 48 ‘degrees celsius’ meren vaddonk zay.

Ranvotti zanvoram pollounk zay? Zor tum Gõyant vo Gõychea bhonvtonni rauta ani tuka ranvotti monzatincho mog asa, zalear ho zago tuka samko boro.

Wildlife Haven Todoban zaitea torencheo monzati disonk yetat. Vagh, bibtto vagh (leopard), ran mazor (jungle cat) hea ranan disonk yeta. Toxench ‘Todoba reserve’-an ‘jackal’, ‘hyena’, ‘civet’, ‘sloth bear’, ‘common langur’, ‘flying squirrel’ ani ‘barking deer’ vhodda promannan disonk yetat. Toxench thoimsor mangim (crocodiles) asat. Her dusrim jivannim jim hanga sor disonk yetat tim mhunnlear Bharatiya har (python), ‘terrapin’ ani ‘star tortoise’ himvuim zonvaram asta. Zalear Tadoba-n

Dhanubhann (Rainbow) Gorjecheo Vostu Dhovo ani nillo ‘chart paper’

8

Kapsache bol korun donui degemni goman dosoy, kupam mhunn dakhounk.

Rong (paints) Rongbrash (Paintbrush) Kapus (cotton) Sut ani sui

sot’toram voir vegvegllea prokarache pake (butterflies) pollounk mellta. Ani zor tuka suknnim polloupachi avodd asa zalear hanagasor sumar 195 prokarachim (types) suknnim polloun jiuv dadhos zata. Sobit prokarachim oxim suknnim zoxe ki ‘crested tree swift’, ‘stone curlew’, ‘honey buzzard’, ‘paradise flycatcher’, ‘bronze winged jacana’ and ‘lesser golden backed woodpecker’ hangam nodrek poddonk xoktat.

zata. Eke vatten zhaddancher ‘palm civet’ bhonvta tem, zalear dusre vatten ‘flying squirrels’ disonk yetat. ‘Sasa road’chea vatten voitana ‘blacknaped’ sonso (hare) dispak xokta. Monzati pollounchea khatir samki bori pod’dot mhunnlear tankam ‘machan’-a voilean pollovop, jem zhaddar bandlelea ghora sarkhem asta. ‘Reserve’-an sabar ‘machans’ asat – Tadoba nhoye bhontonnim

don, ani Panchdhara udok mellta tea zageacher ek asa. Hea zageancher pavonk tumi Ran Khateachea (Forest Department) odhikaream borabor tanchea ‘jeep’imni vo ‘bus’-imni provas korcho poddta.

Koxem pauchem

Jungle Safari

‘Train’-in ani rostean

‘Train’-in ani rosteanSogllean lagimchem ‘railway station’ mhunnlear Chandrapur-chem, jem Tadoba-saun fokt 45kms pois asa, ani lagimchem vimantoll mhunnlear Nagpur-chem, jem fokt 205 kms pois asa. Chamdrapur-saun tteximni, ‘jeep’-imni ani rajya khala cholounk yetolea ‘bus’-imni provas korunk zata.

Tuven thoimsor hot’ticher bhonvddi korunk yeta vo ‘Tadoba Tiger Reserve’-an ‘jungle safari’r vochonk zata. Lokank bhovddek vhoronk 12 boskeo (seats) asleli ‘minibus’ asa, ji bhonvddekarank vaghank ani bibtteam vaghank pollounk ‘park’-an bhonvddaita. Teach bhaxen Panchdhara hangasor poryant vagh pollounk

Khoim ravchem ‘Reserve’-acher ‘tents’, ‘rest houses’ ani ‘dormitories’ mellonk xokya asa. Toxench Tadoba-n ‘tourist complex’ asa, jem nhõye lagim, datt ranan asa.

Stapler Kator Gom’

Pod’dot Vaddttea akaran dhovea ‘chart paper’acheo 7 pott’tteo (strip) kator. Poili pott’tti lambayen 30 cms asom di, ani uprantcheo pott’tteo adle pott’tte poros 2cms komi lambayecheo kator.

Nillea ‘chart paper’-achim char (4) ‘square’-am katrun tanchi ghoddi korun ‘semicircles’ kator.

‘World Toothpick Day’ Don ‘semicircles’ gheun, eklear vhoddli chir (slit) mar ani dusreacher lhanxi chir mar. Uprant dogankuy borabor dosoy. Urlelea don ‘semicircles’-am borabor tench korchem. Tumche thembe toyar asat.

Granville, Massachusetts, USA-chea Silas Noble ani J P Cooley hannim 1872 vorsa Febrerachea 20 tarker, ‘toothpicks’ utpon’ korpachea ‘machine’-ak ‘patent’ melloun ghetlolem. Ho dis hea karannak lagon ‘World Toothpick Day’ mhunn monounk yeta. ‘Toothpick Maze’ Chedvak ‘toothpick’-a lagim pavouxi?

Ghoddnio Dokxinn Ameriken bhonvddek gelolo astana thoimche sthanik lok lakddache lhan-lhan bhag gheun aple dant sap korta tem polleun, ‘disposable wooden toothpicks’ utpon’ korpachi kolpona Charles Forster-ak aili.

Tankam eka-mekanchea voir dovor, sogllean lhan asa tem soglleam voir. Sui ani sut vaprun, donuy kelele thembe ‘rainbow’-chea tambdde pott’tter xinvche (stitch).

Adlea kallar, ‘toothpicks’ vegvegllea vostuncho adhar gheun toyar kortale dekhik: ‘ivory’, ‘porcupine quill’, kombyenchim haddam, bhangar, rupem, ‘steel’ ani lakudd.

‘Rainbow’-chea ronga pormonnem tancher rong mar, ani tankam sukonk dovor. Sukleleo pott’tteo vevosthen mandd ani eke degen ‘staple’ mar.

China-n, kanxeachem (bronze) bagoylolem ‘pendant’ gollea bhonvtonni ghaltale ani ‘toothpick’ koxe vaportale.

Sut ‘rainbow’-chea sogllean unchle pott’tter xinv ani voir bandun tem sod.

Mhaka rong bhor Pott’tteo bagoy ani dusre degenuy tankam ‘staple’ mar.

‘Toothpick puzzles’

Sat (7) ‘squares’ mellchea khatir fokt don ‘toothpicks’-ancho zago bodolxi?

Sat (7) ‘squares’ mellchea khatir fokt don ‘toothpicks’-ancho zago bodolxi?


Xikxonn

9

Xikxonn udorgotichi bunhead Somaz vevostha mozbut zaupa khatir xikxonn ek mhotvachem hatyar zaun asa. Khoimcheim rajyo jem xikxonnant unch asta, tem udorgotint poryan unch asta. Hanga khala dileant tim zaun asat Bharatantlim 10 rajyam jim xikxonnik mollar unch asat. Kerala Desant aslolea sogllea rajyam modem xikxonnachea mollar Kerala hem rajyo soglleam poros unchlea panvddear asa. 2011 vorsa kelole desache lok meznne (census) hea rajyantli xikxonnik patlli (level 93.9% itli asa. Sthanik daiji purvozamni hea odhunik kallar Katolk ani Kristi misionaranim xikxonnik mollar thoknnay korpa sarki kamgiri kelea.Keralantlea Katolk misionaramni xikxonnik mollar aplem kherit

yogdan dilam. Hea misionari sonvsthamni Keralant xikxonnacho prosar korunk odhunik pod’dot vevharant ghatlea. Heram rajyam modem Kerala khupuch fuddem urta ani tachem karann mhonnllear, nove-noveo pod’doteo ani yevzonneo hea rajyant chalik layloleo polleunk mellttat. Mizoram Mizoram hem rajya xikxonnachea mollar dusrea panvddear asa.2011 vorsa zal’le lok meznnent hea rajyachi xikxonnik patlli 91.6% itli asa mhonnpachem nond kelolem asa. Kaim vorsam fattim Mizoram hem rajya xikxonn mollar titlem fuddem naslem. Hea rajyantle purvoz adivasi ani oxikxit asle. Xikxonn melloun gheupak tankam khupxim

bon’donam ani moryada asleo. Punn tosli poristhiti aichea kallar na. Aiz Mizoram rajya xikxonnachea mollar desant heram rajyam modem dusrea panvddear urta. Tripura Tripura rajya xikxonnik mollar desant tisrea panvddear asa. 2011 vorsa zalole lok-meznne pormonnem, hea rajyantli xikxonnik patlli9 87.8% itli asa. Hea rajyant xikxit dadleancho ankddo 92.18% ani xikxit bailamcho ankddo 83.14% itli asa. Puray Tripura rajyant 4,445 itlim iskolam asat. Goa Xikxonnachea mollar puray Bharotant Gõy rajyo chouthea panvddear asa. Fattle lok-meznne pormonnem hangachi xikxonnik

Sahit’tya

Kovi ani Kovita

Selza Lopes hem tornattem kovi hacheo kovita ami vachpeam somor haddtam

Selza lopeS

Tornattem Lekhok Novo dis udetanam! Novo dis udetanam Kallkhi sogllim Zhoddlim panam, Hanxeant tujea Fuloun ailim Liklikpi sopnnam! Novo dis udetanam Monisponnachi Fanklim kirnnam! Oprupanim Denvun ailim Sorgim dev-dannam Novo dis udetana! Uzvaddachim Motiam ximpit Jinneche zore foddit Dhanvlim sogllim Vichitr kovnam! Novo dis udetanam Oprupant tujea Dolleant udelim Kitlinch oprupam!

To Hanstalo! Tufan dhanvun yetana To hastalo Tarum tachem bhudd’ttalem Torui to hanstalo Ujeantulean choltana To hansatalo Bhitorlea bhitor to

lhastalo Torui to hanstalo! Tacher fator martana To hanstalo! Choi vatten voddtale Torui to hanstalo Kantteamcho mukutt vinnttana To hanstalo! Opradamchem balle jokhtale Torui to hanstalo Jiv tacho kaddttale Tednam to hanstalo Noxib tachem atam roddattalem aiz to noxibak hansatlo!

Sorg Rochum-ia Aizchem kam Faleamr naka Atamch sorg rochum-ia, Hansum-ia gavum-ia Modhur gitaminim Sounnea porim Mollbachea polleak tenkum-ia, Sorg ami rochu-iam. Eka-eka,dolleamnim Hanxeant liplelea mannkamnim Khellum-ia uddum-ia Huskea mekllea Sopnamnim; Khandea-khandeant, Doltelea havesamnim Sorg ami rochum-ia Mayechea gopamnim Ekvottachea hatamnim Sorg ami sobum-ia Mogachea hordeaminm Jinechea xiramnim Sukhest rit sobhoum-ia Sorg ami rochum-ia!

Sikkim Xikxonnik mollar hem rajya satvea panvddear ason hangachea xikxitamcho ankddo 82.2% itlo asa. Hea rajyant 1157 itlim iskolam asat ani hantuntlim 757 him sorkari iskolam asat. Sikkim hem rajyo ek vegim progoti korpi rajyo mhonn tachi namna asa.

Himachal Pradesh Xikxonnik mollar Himachal Pradesh hem rajyo panchvea panvddear asa. Hangachi xikxonnik patlli 83.8% oxem hech lok meznnentlean thavem zalam. 19vea xekddeachea modlea kallant hea rajyacher Brittix sorkarachem rajya aslolean, hangacho xixonnik dorzo tea kallar unch aslo, to atam meren hangachea proxasonan rakhun dovorla.

Tamil Nadu Tamil Nadu hem rajyo xikxonnik mollar attvea panvddear asa. Hea rajyantli xikxonnik patlli 80.3% itli asa ani ti somadhan divpa sarki asa. Hem

Maharaxttr

100 iskolamcho fuddar kallokhant

PONNJE: Iskolamchem vilinkoronn (merging of schools) korpacho prostav azunui ugddo dovorlolean, ieta tea novea xikxonnik vorsa, sumar 100 iskolamcho fuddar kallokhant asa. Gõyant ekui iskol ek xikoupi aslolem sachem na, oso nirnnoi fattlea Kamat sorkaran ghetlolo. Hea sorkaran ghetlolea nirnnoiacho dusro bhag mhonnllear, unnem xikpi aslolim eka poros odhik iskolam aslim zalear, tim ekttaim haddun tanchem vilinkoronn korun fokt ek iskol korop ani tantunt don vo tin xikoupeamchi nemnnuk korop. Tea vell lokamni hea prostavak virodh kelolean, sorkar hi

Mahraxttr rajyo xikxonnik mollar sovea panvddear asa. Hangasor xikxonnachi patlli82.2% itli asa. Hantun xiklele dadle 89.82% ani ostoreo 75.48% itleo asat oxem 2011 vorsa keloli lok meznni sangta.

patlli 87.4% itli asa. Gõy hem desantlem ek mukhel poryotton kendr mhonn loukik asa, ani tech porim hangasor kaim nanv vosteo xikxonnik sonvstha ani kendram asat. Heram rajyam poros hangacho xikxonnik dorzo egdomuch boro asa.

yeuzonn vevharant haddpak xoklona. Punn atam Kamat sorkar vochon Parrikar sorkar ailam, torui hi yeuzonn chalik laupa vixim sorkar azunui vichar korta mhonnpachem kollit zalam.Haka lagon ieta tea Junant thavn ek xikoupi aslolim iskolam unnim zaupachi xokyotai asa. Iskolamchem vilinkoronn korpachea prostavacher sorkar azunui vichar korta ani ek xikoupi aslolim iskolam khoimcheai vellar bond uddoupachi xokyotai asa.Bond poddpachi xokyotai aslolim choddxim mullavim iskolam him Moratthi ani Konknintlean asat. Gõyant ekunn 937 mullavim iskolam asat. Tantuntlim 887 iskolam morattintlean, zalear 67 iskolam him Konknni madheomantlean asat. Xikpeamchi sonkhea unnem aslolean jim mullavim iskolam asat tim Konknni ani Moratti hea donui madheomantlim asat. Toxench mhotvachem mhonnllear, him sogllim iskolam graminn bhagantuch asat. Fattlim don vorsam meren ho vilinkoronnacho proxn lambovnner poddlolo asa. Ho prostav atam sodrer aslolea Parrikar sorkaran vevharant ghatlo zalear, khupxim iskolam kulop (lock) laun bond korpachi palli utpon’ zatoli. Punn Parrikar sorkaran xikxonnachem dhoronn jahir kortana, novim Moratti vo Konknni iskolam suru kortat zalear, tankam 12 lakh rupia onudhan divpachem tharailolem. Xikxonn madheomachem (MOI) dhoronna udexim Konknni ani Moratti mullavea iskolamni chodd bhurgim proves ghetolim oxem sorkaran jahir kelolem.Ieta tea xikxonnik vorsa novim 50 mullavim iskolam suru zaupachim asat oxem sorkaran tea vellar sanglolem, punn azunui iskolam vilinkoronn korpacho prostav vevharant poddonk naslolean, lokachea monant proxn nirmann zala.

rajyo udheogik mollar unch asa ani thoim sabar karkhanne ani udheog ostitvant asat ani xikxonnachea mollar te aplo adhar ani sohokar ditat. Nagaland Hea rajyantli xikxonnik patlli 80.1% itli asun, hem Nagaland rajyo xikxonnachea mollar Bharat desant nnovea panvddear urta. Hea rajyantlea 14 vorsam piraye sokoylea bhurgeank xikonn he fukott ani soktichem kelam. Manipur Manipur hem rajyo xikxonnachea mollar 10vea panvddear asa ani hangachea xikloleamcho ankddo 79.8% itlo asa. Hem rajyo xikxonnik mollar aplem sthan mozbut korunk khupuch proytn korta mhonnpachem dison ailam.

Mullavea iskolankuy ‘mining’-acho fottko PONNJE (AAP): Sod’deak bond aslolea ‘mining’-acho fottko Gõychea xikxonnacher bosla mhonnpachem ugddapem zalam. ‘Mining’-ant vaur korpi sumar 72 ghorabe Gõy soddun ap-aplea ganvamni geleloean sumar 10 tori iskolantlim xikpi bhurgim unnem zaleant ani tim iskolam bond korpachi xokyotay asa. Minam khonnimcher vhodda promannan Gõy bhayle vauraddi vaurtale. Te aplea kuttumbham sangata veg-vegllea ganvamni thikann korun asle. Hea kamdaranchim bhurgim sorkari mullavea iskolamni xiktalim. Atam minam khonneo bond poddlolean he kamdar apunn ravtalet to ganv ani Gõy soddun aplea ganvant vo dusre kodde gele. Osle Gõy bhaileanche sumar 72 ghorabe geleat mhonnpachem eke khas pollevnnentlean nodrek ailam oxem Xikxonn khateacho sod’deacho Sonchalok Anil Pawar hannem sanglam. Minam khonneo bond asleot, toruy sogllo Gõy bhailo lok Gõy soddun vochonk na. ‘Mining’ porot suru zatolem he axen khup zann hangach thikann korun ravleat. Punn minam khonninchea dhonyamni tankam kama velo ‘break’ dilo zalear tankam Gõy

soddun vochpa xivay dusro alaxiro aschona. Taka lagon anikuy sorkari iskolantlim xikpi bhurgim unnem zavpachi xokyotay asa. Mullavim iskolam bond poddlim zalear, tacho porinnam ‘High Schools’ancheruy zata. Mullavim iskolam bond poddlim zalear ‘High Schools’amni proves gheupi xikpeanchi sonkhea unnem zata.

Sanvordem, Sanguem, Pilgao, Velguem, Amona sarkea minam khonneo aslolea bhagamni zhoim mullavim sorkari iskolam asat, thoim hea Gõy bhailea kamdaranchim bhurgim xiktat. Atam 72 ghorabe gelolean mullavem xikxonn gheupi bhurgeancho ankddo unnem zala. Toxench tacho porinnam thoynchea mullavea iskolancheruy zala.

Gorjek Zay Tench Magum-ia Swami Vivekananda hanche bhov moladik vichar vachpeam somor dovortam Jednam hanvem mhaka ghottay di mhunn Deva lagim maglem Tedna Tannem mhaka kottin poristhitink fuddo korunk xikoilem Jednam hanvem Deva lagim khoxalkai magli Tednam Tannem mhaka zaite dukhi lok asat te dakoile. Jednam hanvem Deva lagim girestkai magli Tednam tannem mhaka pott’ttiddken vavr korunk xikoilem Jednam hanvem Deva lagim ‘favours’ magle

Tednam Tannem mhaka gham’ varoun te mellovpache zaiteo sondheo dakoileo. Jednam hanvem Deva lagim mhaka sovostkai dhi mhunn maglem Tednam Tannem mhaka dusreank adhar diunk xikoilem. Khoreponnim Devan mhaka hanv magtalom tem kainch dilemma Punn Tannem mhaka gorjek zai tem sogllem dilem. Swami Vivekananda

Mottvi Kotha

Ganvtthi Tter’rorist Pandharinath D. Lotlikar – ek mhalgoddo kothakar vachpeam somor ek kolponik kotha dovorta

Te disa donparche voktar Colva ganvant tea Bankent ek monis costtomor-koso bhitor sorlo. Pasoyo marleo…. Khinna bhitor konnak kollona astona tannem aplea kalsanvam bolsantlean kallem lugott kaddun tondd lipovn ekdom’ cashiorachea cabinant ghunslo. Cashierachea meza lagim ubo ravn taka vicharunk laglo, “Mixttor, tuka tuzo jiv chodd molacho? Kai duddu molache?” Cashieran tokli voir korun polletonach te munxan bott dakovn mhollem, “to polle, – meza ponda…! To ttaim’ bom’ pollela?!... Di tem cash-box mhojea kodden.” To cashier ani thoim laginch axil’le her korm’chari kachabul zale. Bhiyele. Tankam kainch somzolena to konn to. Ti goddbodd pollevn bakiche offisor tachea adharak dhanvun aile. Branch Manejorak kollona fuddem to toxa tosoch utthun bhair cashierachea cabina kodden dhanvun ailo. Thoim yeun pollet za-

lear, kallea lugttan aplem tondd lipoil’lo eklo konn tori kasiera kodden ghasaghis korta! “Kitem zalam tujem?” oxem mhonn Manejoran te otireki-k (terrorist) vichartonach te monxan rokddench bolsantlean pistol bhair kaddun dhom’kailem, “to polle, – meza ponda…! Fokot anik char minittanim te bom’acho sfott zavpacho asa; to sfott zavche adim di tem cash-box mhojea hatant; zalear hanv to bom’ ddisconeckt korun kaddun vortam.….” Kaim minttam bhirantichem vatavoronnant korm’chareancheo nodro tea meza ponda thiravleo. Bankent axil’lea sogleanchea kallzant khopkhop bhorli. Tankam distalem: Eka potientlean “ttwik…ttwik… ” oso avaz yeun patoll lugttantlean tambddi-xi laitt ‘pik…pik’ pett’tta. Eka san pettulank ghuspol’leo vayori distat… Hem soglem polleun, to ttaim’ bom’ asa oxi khatri zaun sogle bankent asle titlei lok borech bhiyele. Bankent otireki ghunsla… oxem mhonnon sogleanchich dhanvam-dhanv suru zali.… . Provex dara kodden ubo

axil’lea sekuritti gardda-chi bovall chol’la thoim nodor poddttonach tannem ekdom’ provex dar bond kel’lem. Bhongo (siron) ‘on’ kel’lo zo voddlean vazunk laglo. Ani dhanvot dhanvot tea bhangoddechea suvate kodden gelo…. Title mhonnsot “atam il’lo legim vell vochunk divpak zaina, kitem zata tem zavum..” oxem chintun aplea jivachi porva kori nastona doga korm’chareamnim dhaddos korun te munxacher ekdom’ huddki marli. Te munxachea hatantlean pistul kaddun ghevpa khatir zottpott zali; ani tem pistul tannim tea munxachea hatantlean koxem-i tori kaddun ghetlem-ch! Sekuritti-n ani bankent kama khatir ail’lea kaim lokanim mellun te munxak ghott’tt pokddun dovorlo. Bhongeachea avazan khup lokanim dhanvot yeun rostear gordi kel’li. “bankent tterroristt aila.... benkent tterroristt aila....” oso bovall zalo. Pulisui sarke vogtar pavle. ‘Fire Brigade’ aili. Bom’ ‘diffuse’ korpache zannkar aile. Tannim poilim to bom’ sodun kaddun tea bom’achi vayor toddun uddoili; ani to bom’ puray zotnayen aplea

tabeant ghetlo. Bank luttpak ailolea te munxak pulis jipintlean gheun gele…. Branch manajoran pulisent kagall borovn diupachi taboddtob rit keli. ** Hi ghoddnnuk ghoddli te disa akantachi poristhiti pollevn offisantlea boreach zannanche kalliz dhodddhoddpak lagil’lem. Te otirekean sangil’lem te pormannem zor tor char te panch va dha minittanim to ttaim’-bom’ futtil’lo zalear kedem voddlem bhirankull orixtt goddttolem axil’lem kai?... Bankentle lok vingodd vingod tork-vitork korun uloit asle… Kaim disamnim khobor koll’lli: Pulisent rimanddcher axil’lo te burgeachem nanv K. Ratnap’pa. Pulisancho prosad khatokuch kira boxen ulovnk lagil’lo… “Ganvant ghorantli poristhiti borich bikott, Fokot soro pivpak aplea kodden toxem ghorcheam kodden poixe sodta. Na zalear gallio marta, zogoddtta. Oslea poristhitint apli avoy koxe-i boxen khup tras kaddun sonvsaracho gaddo choloita…. Te bhair dog zonn bhoinnim. Tankam sogleank samballpachi,

pospachi zapsaldari. Tea karnnan ghorcheam khatir duddu tor zoddpakuch zai”… Ratnap’pa sangot also, “dekhun hanv Gõyant ailom. Hanga yevun hottelant nokri dhorli. Ti soddli. Dusre kodden dhorli. Punn pogar fokot don hozar. He pogaran mhojench pott bhorum kai ghorcheam khatir kitem-i ‘saving’ korum? Maka koxench kollona zalem koxem korpachem tem… Mhoji tokli sam’ki bej’jar zali. Mhonntokuch hanvem vichar kelo, kitem-i tori korpachem, na zalear pikchoranim dakoitat toslem dhaddos tori korpachem. Kitem zata tem zanv. Mukavelem mukar polleuchem. Oxem hanvem chintlem”…. To sangot also, “….mhujem dhaddos sofol zalem zalear ek tor hanv ekdom’ girest zatalom, na tor pulis maka pokddun vhorit zalear disak don’ vella pott bhorpak sorkari jevonn tori mellttolem… Oxem chintun ek dis soroll hem dhaddxi pavl hanvem ubarlem.” –K. Ratnappachea tonddantlen ek ek uktem zait aslem. Tea pormannem te disa donparche pavnne ek vorancher te Bankent apn-

nalem dhaddos korunk to bhitor soril’lo… Polisanchi chovkoxi purnn zali. Ghoddnnuke velo aplo riportt tannim toyar kelo. Kaim dis meren bankent korm’chari tea disachea prosongacher uloit axil’le. ** Thoddeach disanim tankam pulise koddlean som’zolem kim to bom’ khoro naxil’lo. To bom’ ani tem khorelench koxem dispi pistul donui bonavotti aslem. Tantunt gullio-ch naxil’leo!.. Hi khobor aikotokuch soglech ojapan hans hans hansunk lagle. Hanstonam konn roddttat kai hanstat mhonn kollona aslem…! “Bori tokli mu ré tachi!!”... “Kitlo huxar am!”... “Boro sam’poddlo amkam ho ganvtti tterrorist!”... konn konn mhonnpak lagle. Sogleank kollun ailem kim to bom’ bonavotti aslo mhonn! Tea ganvtthi tterroristan sttafak bhesttavn bankentle duddu luttpakhatir kel’lem tem dhaddxi nattok aslem! Punn tacho to bhoyanok (dreadful) nattkacho ddav foslo! Punn tea nattokacho tacho plan zoitivont zal’lo zalear …. ?


Rupea Podd’ddear

10

‘Bollywood’-antlo Mog

‘Amchea modem toslem kainch nam. Prosar madheoman bexttoch hacher bovall kela,’ oxem mhunnpi zaitim ‘Bollywood’-chim ‘lovebirds’ tanchea ‘fans’-ank ani herank mhunntat, hatun novem kaim nam. Kednaim nanv mellpa pasot zalear kednaim yes mellpa pasot, nanv zoddpachem prokar Bollywood-an choltach. Atamchi pillgi Ranbir-cho ‘chocolate look’, Salman-chi ‘body’, Hrithik Roshan-cho ‘dance’ ani Katrina, Kareenachem ‘figure’ hem sogllem adarx (ideal) mhunn manunk laglea. ‘Gossip’ bexttich zaina. Amche ‘flimstars’ taka yogyatayen sarem-udok ghaltat. Ranbir Kapoor ani Katrina Kaif tachench ek udaronn mhunnonk zata. Kaim vorsam thavn Ranbir ani Katrina modemkot ‘on-off romance’ chaluch asa, ani dor ek pautt jednam tim eka-meka borabor disti poddonk yetat tednam tanchea modem tosle kaim

Oxem zor mhunnonk yeta asot, tori Bollywood tem manun ghena. Hanga kilanchea bhavan mog ghoddta vo heo khobro vareacher jironuy vetat. Bollywwod-an moga vixim zaiteo khobro aikonk yetat. Kednam yesar nodor dovrun, zalear kednam ‘glamour world’-an chorchen raunk mogacho vapor kortat. ‘Tu nahin toh aur sahi, aur nahin toh aur sahi… ’ hem Bollywoodantlem mull montr ttharlam. Adlea kallar pasun toch ‘Silsila’ aslo ani aichea kallaruy tench disonk yeta. Zaiteo ‘heroine’-i aplea progotichea kallan ‘hero’-nchea lagim natem zoddtat, tanchim nanvam tanchea vangoddchea kolakaramxim zoddunk yetat ani uprant heoch ‘heroine’-i bholteancheach gollean ‘mala’ ghalun mekllim zatat. Kednam Meena Kumari sarkhi obhinetri xiddi korun Dharmendra sarkho obhineta ‘top actor’ zaunk pauta, tor kednam Salmanchea udexim Katrina-chi ‘Bollywood’-an vollokh vaddta. Zaitea somajik zageancher aplea moga vixim gazoilea uprant Kareena Shahid-ak soddun Saif-chea lagim logn zata, zalear Bipasha-k fatt korun John Abraham ‘Investment

Banker’ Priya Runchali hichea mogan poddta. Salman ani Vivek-ak nakarun Aishwarya Rai ‘Bachchan Bahu’ zaunk posonti dakhoita, zalear ‘Bachchan Bahu’ zaupachem tallit Karisma Kapoor ‘bussinessman’ Sanjay Kapoora lagim logn zalem. Ranbir Kapoor kednam Deepika, zalear kednam Katrina korit bosta. Ranbir-chea nanvacho ‘tattoo’ Deepika-chea maner disona fuddem, tachea jivitant Siddarth Mallya yeta. Rani Mukherjee udexim Aditya Chopracho sonvsar pidd’ddear zata, zalear Sushmita Sen dogam bhurgeank poskim gheun lognacho vicharuch soddla. Kajol ani Ajay Devgn, ani Akshay Kumar ani Twinkle Khanna aplea kazari jivitant khoxal asat. Zalear Hrithik Roshan sarkhe kolakar ‘Kite’-a bhaxen uddon portun aplea bailechea gopant poddtat. Lara Dutta ‘tennis’ khellgodde Mahesh Bhupati lagim logn zaun mekllem zata, zalear Riteish Deshmukh Genelia D’Souza-chea gollean mangalsutr ghalun aplea familichi survat korta. Aplea moga khatir man (respect) rakhun dovorpachem kam Rekha-sarkhich obhinetri korunk xokta.

Aplea vaitt vellar apleak modot korpi Boney Kapoor haka aplem puray jivit somorpit korun upkar koxe torn attounk zatat hachem jivem udaronn Sridevi-n lokam samkar dovorlem. Mog soglleamni kela. Korit asat ani fuddarakuy kortele. ‘Amar Prem’ sarkhem ek xrextt flim toyar korpi Bollywood-ak khoreponnim choltolea mogachea kanniank (story) kitlem meren samballun dovrunk zomtolem kay? Hea proxnacho zobab nam mell’lolo boro…

aslolea puroskar diupachea dobajiamni “khul’lam-khul’la” borabor asta tem disti poddta. Ronnie Screwala hannen noveach logn zalelea Vidya Balan ani Siddarth Roy Kapur hanchea zoddeak ‘party’ diloli tatun tim disonk ailolim. Mat te ‘party’-ek Shah Rukh-a borabor Gauri- tachi bailuy hajir asli. Tachea uprant Mukesh Ambani-chea party-n Priyanka Chopra, Shah Rukhak mellchea khatir boroch vell thamblem. Jednam Shah Rukh ‘garden area’-n gelo, tednam Priyanka tachea fatto-fatt gelem. Thoimchean mevlolea mahiti pormonnem, King Khan-an tika apleak ‘touch’ vo ‘follow’ korchem nhoi ho sol’lo dilo, oxem kollon ailam. Hem tor kainch nhoi, khori moza ghoddli ti eka puroskar diupache dobajea vellar. Jednam Shah Rukh ani

‘Ami fokt ixtt!’

Mog tuttpachem karann…

sombond nant, oxem mhunntat. Mat gelea kaim disam saun hem zoddem eka-mekam borabor vell sarit asat. Tanchi vollokh ‘Ajab Prem Ki Gajab Kahani’ hem ‘film’ ghoddunk yetalem tednam zaunk aili. Hea dogaimni novem voros ektthaim monoupachem vixim sangonk yetalem ani toxench zalem. Novea vorsak yevkar diun, uprant tannim ‘Oscars’-ank nemunk ailelem Steven Spielberg-chem ‘Lincoln’ hem film borabor polloilem. Shah Rukh Khan ani Priyanka Chopra hanchea mogacher toretorechem aikonk mellta. Bollywoodchem ‘PC Baby’ Priyanka Chopra-k lagon, Shah Rukh-an Arjun Rampal-a borabor asloli ixttagot pois keli. Mat eka-mekam lagim sombond asloleache dogaimni nakarleat. Bollywood-an suru

Priyanka-n borabor ‘skit’ kelo tednam sogllech ojap zale. Ani uprant jednam Shah Rukh-an Priyanka-k galar ‘kiss’ dilo tednam te anink ojaple. Karyavoll somplea uprant zaitea zannamni Priyanka-k Shah Rukh-chea ‘vanity van’-a lagim voitana pollelolem. Zalear, hachea uprant eka masikachea (monthly magazine) puroskar diupachea karyavollin King Khan-chi bhoinn Shehnaz Lalarukh, hichea kuxik Priyanka boslolem dislem. Ani karyavolli uprant Shah Rukh ani Priyanka portun ektthaim aileleachem soglleamni pollelem. Atam hi tanchea modli ghott ixttagot asonk xokta… punn’ Don’ ani ‘Jungli Bil’li’ hi kolpona asonk zai ki, ‘Unki is dosti ko kabool karna mushkil hi nahi namumkin hai!’

Bollywood-chea zaitea kolakaram modem mog chaluch asta. Mat kaim disamnich tanchea modem ‘break-up’ zatat. Mohotvachem mhunnlear obhinetrim (heroines) pasot obhineta (heroes) chodd ‘possessive’ asloleachem tanche ‘break-up’-a fattlean mull karann ttharlam. Salman ani Katrina modem jednam ‘break-up’ zalo, tednam sogllinch ojaplim, punn Salman-chem ‘possessiveness’-uch hache fattlean mukhel karann ttharlem. Eka karyavollin Salman-chem ‘possessiveness’ disun ailem. ‘Dance India Dance Lil Masters’-chea ‘set’-ar jednam Salman ani Katrina, ‘Ek Tha Tiger’ filmachea ‘promotion’-a pasot ailelim, tednam Salmanacho ho sobhav dislo. Raj Babbar-cho put Prateik Babbar ani Amy Jackson hea ‘romantic’ zoddyecho toddeanch disam bhitor ‘break-up’ zalo. ‘Break-up’-a fattlean karann Prateik-chem ‘possessive’

Bollywood-an nanv gazounk zai: Kajal Dokxinn Baratant (South) hanven zaitea flmamni bhumiko keleat. Thoimchea vegvegllea ‘superstars-am borabor kam kelam. Hindi-n mhojea poileach filmak borench yes mevlolem asa. atam mhojem dusrem film ailelem asa. Hachea fuddem dokxinnchea filmam borabor Hindi filmamni pasun mon laun kam korunk zai. “Atam mhaka Bollywood-ar raj korunk zai,” oxi itsa obhinetri Kajal Agarwal-an ugddapi kelea. Kajal Agarwal-chem poilem film ‘Singham’ ‘superhit’ zalelem. Zatun tachea bhumikek zaiti xebaski mevloli. Atam tichem dusrem film ‘Special 26’ rongmachier (theatre) poryant ‘hit’ zalam. Hea filman tem Akshay Kumar-a borabor kam kelam. Akshay Kumar-a borabor Manoj Bajpai, Anupam Kher, Divya Dutta ani her kolakaramni hea filman kam kelam. ‘A Wednesday’ filman famad zalolea digdorspi Neeraj Pandey-n hachem digdorxon kelam.

asleachem Amy-n sanglem. Him dogaim zannam borobor khup filmamni kam korpachim aslim tacher vaitt porinnam zait mhunn bhirant diso. Punn dogaimni borabor kam korchem, oxem Prateik-chem mhunn’nnem aslem. Hem zoddem ekamekancher itlo mog kori, ki tannim ap-aplea hatacher ‘tattoo’chitraun ghetlole. ‘Mera Pyar Mera Prateik’ oxem Amy-n, zalear ‘Mera Pyar Meri Amy’ oxem Prateik-an. Itlo kholayen ho mog astana futt poddpa sarkem kitem ghoddlem kay? Oxench kitem Bipasha ani John Abraham vixim aikonk ailelem. John pasun khup ‘possessive’ zalolo, oxem Bipasha-chen mhunn’nnem aslem. Obhinetri Kangana Ranaut-anporyant hench onnbhovlam. Shekhar Suman-acho put, Adhyayan Suman ani Kangana ekamekacho mog kori. Tem tachea mogan pixem oxem zayte zann mhunttale. Eka ‘music video’-n

‘Duriyam Nazdikiyam Ban Gayi…’ Kolakar Ranbir Kapoor ani Deepika Padukone doxim zaun boroch kall zala zait. Zatun tim dogaim eka mekank polloit aslim. Mat atam hea dogam modem aslole ontor sovkas-sovkas unni zait vetat. Him dogaim beginuch ‘Yeh Jawaani Hai Deewani’ hea filmant cinemak vochpeank polleunk melltolim. Hem film chitraupachea nimit tim dogaim borabor aileant. Ani ekamekam borabor boro vell sartat. Halinch him dogaim, filmachea heram vangddeam borabor Kashmiri pod’dotichea jevnnacho gost ghetana dislim. Te bhair ‘Race 2’-k mevlolea yesa nimit Ranbiran Deepika-k ek ‘party’ diloleachem aikonk yeta.

Kangana-chem ‘painting’ zolltana dakhounk yevpachem aslem. Tem ‘painting’ Emraan zolloupacho aslo. Punn te ‘painting’ zollop Adhyayanak manya naslem. Tannen Kangana ani digdorspi lagim hache vixim vad ghatlo ani tem ‘painting’ 2 lak rupiamni viktem ghetlem. Te bhair ti ‘scene’ ‘album’-a modli kaddunk poryant sanglem. Fuddem sangtana Adyayan oxem mhunttlem, ki Raaz filmachea ‘set’-ar Kangana-k tannem tech nodren pollylolem ani tednanch Kanganacho mog tachea kallzant zolmololo. Tachem mhunn’nnem aslem, ki tea ‘painting’-entlean taka Kangana-chea dolleantlean khoro mog dislolo mhunn. Tea ‘painting’-an tachem pollovop khup godd ani akorxok (attractive) aslea karann tea ‘painting’a pasot to kitle-i duddu moddunk toyar aslo.


Khell-a-Moidanar

11

‘FCB Escola’ Tornamentant 5 Gõykar bhurge Mars mhoineachea xevottak Spain desant Barcelona hangasor zaupi ‘FCB Escola’ ontorraxttriya futtbol tornamentant khellpak venchun kaddlolea 9 khellgoddeamchea Bharati pongddant 5 Gõykar khellgoddi venchun aileat. He soglle khellgoddi 12 vorsam sokoile pirayeche zaun asat. Hantuntle Shanon Viegas ani Bevan Monteiro he Ponnjechea Don Bosco iskolantle, tor Ian Lal ho Kalanguttchea Don Bosco iskolantlo xikpi bhurgo zaun asa.Flynn Gomes ani Samward Pereira he Dokxinn Gõyantlea Verna hangachea Fr. Agnel iskol ani Moddganvchea Loyola iskolant xiktat.’F C Escola’ nanv vosto Spanish Club FC Barcelona hachi odhikrut ‘football academy’ zaun asa. Gõyche 5 khellgoddi Europ futtbolant venchun aileat, hi soglleamkuch ek vhodd obhimanachi gozal. He panchui xikpi bhurge je

aplea torun pirayechea umbrear asat, tanchem futtbola vixim aslolem ek vhoddantlem vhodd sopon xarti paupachea margar asa. Hea 5-ui khellgoddeamchea futtbolachea fuddara vixim hi tanchi ek mhotvachi venchnnuk tankam fuddarak khupuch margdorxok zatoli hantunt matui dubau na. FC Escola futtbol Akademichim pallam-mullam Spain desa bhair Peru, Japan, Brazil, Dokxinn Korea, UAE (Dubai), Poland ani Egypt sarkea desamni posorlolim asat. Lionel Messi, Andres Einesta, Ses Fabregas sarkhe namneche futtbol khellgoddi FC Escola futtbol Akademintleanuch toyar zalole.FC Escolachea khellamni Bharati khellgoddeamcho sodanch aspav aslolo dison aila.FC Escola futtbol Akademichim mukhel kendram Novi Dil’li ani Gurgaon hangasor asat.

Fattlea kaim vorsam kallacher nodor marli zalear, Europantle nanv voste futtbol klub Bharatant gunthounnuk kortat ani tanchi nodor sodanch Gõycher asta.European futtbol klubamche nodrentlean Bharat desak futtbol khellant lambdig fuddar asa. Futtbolache gunn aslole hangasor lhan toxe vhodd huxear khellgoddi asat. Heam European klubank Kolkata, Mumboim Bengllur, Kerala ani Gõyant bhorpur protisad mell’la. Gelea vorsa Manchester United Soccer School-achea ‘Rising Stars’ tornamentachea nimitan, England desantlo adlo huxear futtbol khellgoddi Bryan Robson hannem Bharati futtbolant apli gunthounnuk korpa vixim mot porgott kortana, Bharatant aplea ‘Fans’-anchi sonkhea vaddoitana futtbolachem ‘marketing’-ui korpacho aplo vichar asa oxem aplea

uloupant nomud kelolem. Futtbolachem ‘marketing’ kortana, desantlea torunn khellgoddeank ek mozbut machi ani ‘scientific’ proxikxonn (training) diupa vixim Bryan Robson hannem bhor ghatlo.Bharatacho adlo Olympian futtbol khellgoddi ani Gõycho suputr Fortunedad Franco hannem desantlea torunn khellgoddeank mellpi ontoraxttriya panvddea velea sond’deam (opportunities) vixim apli khoxi porgott keloli.”Amchea kallar amkam osli son’di mell’loli zalear, ami futtbol mollacher anikui khup kitem kortole asle,” oxea utramni Franco udhgarlolo. Gõy Futtbol Vikas Monddol hachea madheomantlean ‘FCB Escola tornamenta khatir 5 Gõykar futtbol khellgoddeamchi venchnnuk zalea. Gelea vorsa mukhel montri Manahor Parrikar hachea fud-

dar ponna khala montri monddolan Dr. Rufin Monteiro hachea odheokxponna khala Goa Footbal Development Board sthapon kelolo.Atam meren hea Monddolan futtbol khellpi chedde-cheddvank proxikxonn divpa khatir Gõyant chear kodden kendram suru keleant.

Hantunlem Navelim hangasor aslolem kendr fokt cheddvam futtbol khellpeam khatir arokxit (reserve) dovorlam.Hem monddol suru kelolean Gõycho futtbol purai sonvsar bhor apli namna ani kirti gazoitolo, oso sogllech futtbol mogi aplo bhorvanso ugttait.

Futtbol khellantui ‘match-fixing’? THE HAGUE: ‘Europe’-chea pulisamni xittkailam ki futtbolachem promannikponn anik uronk na mhunn. Tannim xem’boramni ‘match’-imni ‘fix’ zalele gupt khobro ugddapeo keleat, zatun ‘Champions League’ ani ‘World Cup Qualifiers’-che ‘match’-incho aspav asa. ‘Europe’-chea pulisamni (Europol) 380 dubavit ‘match’-i vollkhun ghetleat zancher Singapore-chea ‘betting cartel’-acho aspav asa. Hantun bekaydeaxir karyamni khellpi, ‘referees’, ani khellache vegvegle patller (level) sonvsarbhor ximpoddlele odhikari gunthun (involved) asat. “Hem spoxtt asa ki hem dub-

havit ‘match-fixing’-an sogllean vhoddli topasnni mhunn,” oxem ‘Europol’-chea mukheli, Rob Wainwright-an, potrkar porixodhin uloitana sanglem. Wainwright-an sanglem ki to UEFA-chea mukhelik, Michel Platini-k, hache vixim boroitolom mhunn, ani oxem-i sanglem ki akhkea futtbol sombondhit soglleamni xittkavnner lokx dovrunk zay ani sadur raunk zay. Topasnnecho bhag mhunn 14 lokank dhorle ani tankam ekunn 39 vorsam bondhkhonn favo kelea, oxem ‘Europol’-an sanglem. Aninkuy lokank dhorunk yetele oxi tanchi opekxa asa. Noveach daveam (claims) por-

monnem, Europol-an sanglem ki komich 425 ‘referees’, khellpi ani her dusre odhikari hatun samil

asat mhunn dubav asa, je ‘betting’ ani ‘match-fixing’ korun vhodd promannan duddu ektthaim ko-

rta. “Fix zaleleo choddxeo ‘match’i Turkish, German ani Swiss ‘championships’ hea spordhemni khellonk aileleo, toxench sonvsarbhor dusrea zageam voileo ‘match’-i pasun hatun samil asat. Don ‘Champions League’ ani thodde ‘World Cup Qualifiers’-che ‘match’-i poryant dubavit asat,” ‘Europol’-an sanglem. Khoinche ‘top-flight’ ‘match’-i hatun samil asat tachi mahiti nam karonn topasnni azun chalu asa mhunn, punn oso odmas asa ki Champions League-chi êk ‘match’ England-ak khellonk aileli mhunn thoim ‘fixing’ zalam mhunnon.

Brandon Gõychem ani Bharatachem Nanv Gazoita Europen futtbol klubamche gunthounnuke (investment)udexim Gõykar tornatteam khellgoddeank faido zata hem Bharatacho ‘Junior’ ontoraxttriya futtbol khellgoddi Brandon Fernandes hache velean sidh zalolem asa.Dokxinn Gõychea Bannavle ganvcho namnecho tiatrist ani GFA-cho adlo vangddi Jaju Fernandes hacho to put zaun asa. Gelea vorsa Otubrant to futtbol mollar porzollit zalo.English Premier League Reeding Futtbol Kluban hea 18 vorsam pirayechea Brandonak zo ‘mid field’ khelltta, taka chanchnni (selection) khellant amontronn dilem.Leicester City Football Clubanui Brandona khatir apli utsukta dakhoili.Hache velean Brandon ho ek Gõycho huxear futtbol khellgoddi mhonnpachem lokxant yetolem.Brandon hea donui Klubamni venchun yeunk na. Punn English Primier League hantunt khellpi klubamche to nodrek poddlo. Hench Brandonachem kheritponn mhonnchem poddttolem. Novembr 2008 vorsa Brandon futtbol khellant ek itihasik vollon (historical turn) ghetlem.Manchester United futtbol akademin Bharatantlea futtbol khellgoddeamcho sod korpachi ek mohim hatant ghetloli.Manchester hangasor zaupi Manchester United Vixv tornamenta

khatir Bharatachea pongddant Brandonachi nivodd zali.Hea tornamentan Brandon khell’lo ani soglleamkuch aplea nazuk khella udexim dipkaun uddoile.Leicester hangasor futtbolachem proxikxonn diupi Steve White hache nodrent Brandonacho khell gelo.Tannem Dokxinn Afrikentlea Cape Town hangachea African Soccer Development-chea Akademi khatir Brandonachem nanv suchoilem.Aplea pirayechea 10-vea vorsak thaun futtbol khellpi Brandonachi huxearkai ASD-chea zallvondarnk khupuch manouli. Tannim tachi tanche akademint nivodd keli ani ASD hantunt nivddun yeupi Brandon nhoi fokot Bharat desantlo poilo punn purai Asia Khonddantlo (continent) poilo futtbol khellgoddi mhonn taka man favo zata.

Bharatachea vaitt prodorxonak IPL zobabdar: Gavaskar KOLKATA: Cricket-ichea khellan Bharatachea vaitt prodorxnacho zobabdar IPL mhunn Sunil Gavaskar hannem sanglam. Tannem fuddem mhunttlam ki amchea Krikett khelgoddeami ‘national duty’ soddun tannim ‘T20 league’, zantun chodd duddu melltat, tatun khellonk venchun kaddlem mhunn. Konnachinch nanvam sango nastana thoddea Bharatiya khellgoddeamni aplem puray mon IPL spordhecher ghatlem ani Raxttrya krikett pongddacher durlokx kelem mhunn tannem khont porgottayli. “2011 World Cup zalea uprant jitleo ghoddnukeo ghoddleo tatun kollon yeta ki khoincheach khellgoddean Bharat pongddak khelltana aplea zageacher vhoddlemxem mohtv diunk nam. ,

Bolayki

Gõyant leprosy pidda nopoit zaunk na PONNJE: Gõyant asloli leporasy pidda purai toren nopoit zaloli na. Leporasy piddestacher ilaz korun taka vokhdam poryan dilim zalear porian 6 mhoine tem 25 vorsam merenchea kalla bhitor hi pidda porot zaupachi xokyotai asta. Bholaike Khateacho upsonchalok Dr. M Mohandas hannem hea vixim sanglem ki, Gõy rajyan 2006 vorsa leporasy pasun mukht zaupacho panvddo ganttlolo. Gõy rajyachi he pidde viximchi sthiti 10 hozar loka

fattlean 1 leporasy piddest oxi asli. Hi pidda purai toren nopot vo noxtt korop hem khup augodd kam

Kidneycher ayurvedic pod’doticho upay

PONNJE:Diabetis, mutkhoddo,hypertension,pain killers poryan chodda promannan ghetlear mon’xachi kidney pirddear zaupak xokta. Punn ‘Ayurvedic’ pod’dotin upchar kelo zalear, pirddear zaloleo kidney porot vevosthit zaupak xoktat mhonnpachi khatri Ayurvedic Dr. Prasad Vaidya Bhide hannem dilea. Kankonn hangasor Ayurvedic pod’dotin upchar korpant ieta ani sthanik loka koddlean taka boro protisad melltta, oxem Dr.Bhide sangta.Kidney pirddear zali mhonn niraxi vo bhienastana Ayurvedic upchar pod’dot hi soglleam von ut’tom upchar korpachi pod’dot zaun asa.Ayurvedic

pod’dotichea upchara udexim pottant gormi ani pint challovna, oxem Dr. Bhide hannem sanglem. Halinch Ponnjechea Instuto Piedade hantunt ‘Kidney failure’ hea vixoiacher kidneychea piddestam khatir Dr. Bhide hanchem ek uloup zalem. Hea uloupa udexim tannem kidney vixm hajir asloleank kaim mhotvacheo suchovnneo korun margdorxonn dilem. Aplea uloupant Dr.Bhide hannem, sogllea piddencher Ayurvec upchar asat mhonnpachem spoxtt kelem. Kidney pirddear zaleo zalear teo kaddun uddoup vo ‘dialosis’ korop mhonnge xevottacho upai nhoi.Mon’xache angant asloli kidney ho ek mon’xache kuddicho mhotvacho bhag zaun asa. Kidney pirddear zali zalear, ti kaddun bhair marinastana, ti porot sarki korun tika ticho vaur chalu korun divop hem gorjechem zaun asa. Kidney vixim dor eka mon’xak zagrutai asaop khupuch gorjechem, oxem Dr. Bhide hannem xevottak sanglem.

zaun asa.karann eka leporasy piddestacher ilaz korun porian porian 6 mhoine tem 25 vorsam

bhitor he piddechim lokxonnam porot dispachim khupuch xokyotai asta. ‘ National Leporasy Mission’ hachea khala Gõychem Bholaike khatem hi pidda nopoit korpa khatir soglle toreche proitn korta. He pidde vixim zagrutai korpa khatir bholaike khatem veg-vegllea ganvamni lokachi topasnni ani xibiram ghoddoun haddtta. Gõyant sod’deak 1,136 leporasy piddest asat. He piddest chodd korun Vasku, Talaule, Fonddem

ani Divchole hea bhagamni chodd asat. Hea piddestam modem lhan bhurgeamchem promann 153 itlem asa. Hea rajyantlea leporasy pidde vixim lokachi topasnni vego-veg zaun tancho ilaz zaupak laglolean hangasor leprosy piddest khupch unnea promannan asat, oxem Dr. M. Mohandas hannem sanglem. He piddecher dovorpa khatir Gõyant don ‘physio therapist’ ieupache asat, oxem Dr.Mohandas.

Bori bholayki aslelea bhurgeank vorgan bore ghunn melltat

Kalliz svosth dovorpak ‘dark chocolate’ khayat

‘Dark chocolate’ sod’dam khal’lear ‘heart attack’ zaupacho dhoko komi zata, oxem eke nove sod-i vorvim kollon ailam. Monash University-chea sod korpeamni dakhoilem ki ‘dark chocolate’-inchea rokt daab (BP) ani ‘cholesterol’ denvoupachea gunnank lagon, loksonkhyek kallzachea duensanchea dhokeantlim vatthaunk ti êk sovay ani ruchik oxem sadhon asa mhunn. Hi sod Monash University-chea ‘Epi-

demiology and Preventive Medicine’ khateachea Ella Zomer, Christopher Reid, Alice Owen ani Dianna Magliano, ani Melbourne University-chea Danny Liew hannim keloli ani tachea pormonnem kollon ailem ki sod’dam ‘dark chocolate’ khayit zalear kallzacher zaupi attak denvoupak adhar dita mhunn. Hi sod poilim ‘flavanoids’ je choklettimni melltat ani rokt daab ani cholesterol denvouak adhar dita he bholayke sombondit fayde zannun gheunchea khatir kelolii, oxem Zomer-an sanglem. Kallzachea duensank, mhunnlear kalzache attak ani ‘strokes’, sonvsarbhor mornnam zaupachem êk mukhel karonn asa. “Ami hem suchoinant ki kallza sombondit duensamni chodd dhokeacher asat tea lokamni fokot ‘dark chocolate’- uch khaunchi nhoy punn tachea borabor veayam-uy korcho,” oxem Zomer-an sanglem.

Cholesterol mhunttlear kitem?

Iskolachim bhurgim jim bore bholaykechi astat tim xikxonnant dusream bhurgeam poros bore gunn (marks) melloytat, oxem novea sod-a (research)vorvim kollon ailam. Bhurgeanchi bholayki ani tannim vorgan bore gunn melloup hanche modlo sombond zoddunk novo sod ghoddoun haddla, ani xikxokanchea (teachers) adharan sombhovit (possible) zaunk paula. Ho ‘Michigan State University’-n kelelo sod iskolant soglea bhurgeanche sharirik (physical) bholayke kodden – chorob, boll, lovchiktay (flexibility), ani sohonxokti (endurance) boreak poddta mhunn ho sod korpi, Dawn Coe, hinnen

sanglem. Dawn Coe ani tichea sangateamni West Michigan-chea eka iskolan sovea ti attvea ‘grade’-ichea 312 xikpi bhurgeanchi mahiti ektthayleli. Tannin hi mahiti tanchi tondrusti (fitness) monant dovrun vegveglle karyakrom zoxe porim ‘push-ups’, ‘shuttle runs’ ani her vyayam ghoddoun haddlole. Tannin magir bhurgeanchea ghunnamchi (marks) ani gorjechea porikxanchi tulna (comparison) korun toso nirnnoy ghetlo. Hatun lingacho bhedbhav (sexual differences) kuxin dovrun, hea sod-a uprant jem kollon ailem tem mhunttlear bolayken suddsuddit aslelea bhurgeamni bore ghunn melloylele.

Cholesterol vaddchem nhoim mhunon sabar torechim vokdam gheunchim, oxe kitlexyo zahireti ami disalleancher vo masikancher vachtanv. Punn hea cholesterol-a vhoir zaitea zannank bhou thoddi mahiti asta. Heo vostu khalear vo teo vostu khalear cholesterol vadta hich amkam konnem sangleli khobor asta. Punn amche kuddint cholesterol kitlem upyogi hem bhou thodde zanant. Cholestrol vaddlear amchea kalzak mal poddonk xokta oxem zaite zanant pun hench cholesterol amchea arogya khatir chodd gorjechem hem zaiteank khobor aschinam. Khorem mhontlear cholesterol amche kuddik ek mohotvacho vantto zaun asa. Hea cholesterol vorvim amchea kuddichim cells jivim dhovrunk tancho mukheli aspav asa. Cholesterol don torechem asa. Ek LDL ( low density lipoprotein) jem chodd aslear arogyak borem nhoim hachea vorvim amcheo xiro bond zaunk xoktat. Dusrem HDL ( High density lipoprotein) jem subez aslear amcheo rogtachyo xiro bond zaupachem addaita ani amche kuddichi melsan kaddun uddoita. Hea bhair Triglycerides henvui ek

bhag zaun asa hea cholesterolacho zem ami jevonn jeutat tem soglem amche kuddin vapunk nam zalear tachi chorob korun amchea rogtan dovorta. Amchea arogyak cholesterol kitlem aschem jea vorvim amchea jivak dhoko zaunchonam tem rogtachi topasni kortoch gomta. Taka mhuntat Lipid Test jem upaxi pottar korunk zai. 200mg/dl hachea sokla aslear borem. 240mg/dl hachea vhoir asop mhonttlear ekdom chodd. Konnakui itlem aslear kalzacheyo xiro bond zaun dhoko yeunk xokta. Cholesterol aple kuddint zagear dovrunk aplea jevnacher matxem tabo dovrunk goroz. ‘Poridge’ vo kosleim ‘fiber’ aslelem khavop tujem cholesterol zagear dovorta. Toxench torekvar nustem khaunchem, ani sukhe badam,’ walnuts’ oslim khannam cholesterol –acher tabo dovortat. Odik gorjechem mhonttlear dispottim ek vor tori veyam (exercise). . Willy Fernandes Sanvordem


Tiatr Machier

Korezmantle Tiatr GĂľycho tiatr khub nanvlovkik asa kiteak to GĂľyant vorsachea baray mhoineank chalu asta. Pirajit kallant korezmanchea 40 disank dhormik tiatr machier haddta. Eka vordhan Igorjent devachea utrachimahiti mellta zalear dusrea vordhan tiatrache machievoileant Devacho sondex loka lagim pavta. Hea vorsa, halinch suru alolea pirachit kallant sumar 8 nove dhormik tiatr machier yetat. He tiatr GĂľyantlea charui konxeamni dakhovpant yetole. He tiatr chodd korun Igorjechea padrinchea sohokaran machier haddop zata. Ganvche igorjeche fuddari osle tiatr, korezmanchea kallar, ek tori ganvchea lokak dakhoyta kiteak tantuntleanui lokank devachea utrachi mahiti mellta. Pirachitkallant hea vorsa machier yevpi tiatr oxe asat: “Taka Khursar Marâ€? ho tiatr Padr Nevil Gracias hannem boroyla ani direkt kela. Hea tiatrache soglle mellon 53 proyog (shows) zatole. 43 disam bhitor 53 tiatracheo dakhovnneo mhunttlear thoknnay korpa sarki ghoddni zaun asa. Azun poryant Padr. Nevil Gracias hannem soglle mellon 38 tiatr boroyleat ani tantuntle 17 tiatr dhormik tiatr zaun asa. Tache kaim gazlole dhormik tiatr mhunttlear “Mhaka

Tan Lagleaâ€?, “Tuji Xokti Di’ adi‌ “Taka Khursar Marâ€? ho tiatr GĂľychea xaramni he porim zatolo: 2, 10 ani 17 Mars – Kala Academy Ponnji. 25 Febrer, 12 ani 14 Mars – Ravindra Bhavan Margao, 21 Febrer Mhapxem ani 24 Febrer Sanvordem. “Rav! Khoim Vetai?â€? hea korem kallantlo dusro tiatr zaun asa. Ho tiatr Padr. Mathew Fernandes hannem boroyla ani tachem sogllem songit Padr Peter Cardozo hannem bosoylam. Azun poryant ho tiatr machier haddunk 44 firgozam koddlean amontronn ailolem asa. Ganvamni dakhounchea dakhoun hovui tiatr GĂľychea sogllea xaramni zatolo. “Pisuddlolim Fulamâ€? ho tiatr Lawrie Travasso hannem boroyla ani digdorsit kela. Lawrie Travasso sangta tea pormonnem ho tiatr eke familichea jivitacher adharit asa ani ti kanni tanne ‘Bible’ xinkounnecher adharun boroilea. Ho tiatr xaramni he porim zatolo: Hovui tiatr GĂľychea chearui konxeamni zatolo. “Tumchim Monam Bodlatâ€? ho tiatr mhalgoddo tiatrist Ligorio Fernandes hannem boroyla ani digdorsit kela. Ho tiatr ogle unne 30 tem 35 GĂľychea firgozamni zatolo. Ligorio Fernandes hannem azun poryant 29 tiatr ani

Mhalgodde Tiatrist

Lucazinho Ribeiro – Tiatracho Rochnnar

khell-tiatr boroyleat ani tantuntle 9 tiatr dhormik tiatr zaun asa. “Bhavartacho Monis� anik ek dhormik tiatr zaun asa zo Calado de Verna hannem boroyla ani digdorsit kela. Ho tacho nnovo (9th ) dhormik tiatr zaun asa. Firgozamni tosoch xaramni ho tiatr machier haddtole. “Government of God� ho anik ek pirachit kallantlo tiatr zaun asa zo Simon Gonsalves hannem boroyla ani digdorsit kela. Ho tiatr lokanchea kallzamni bhavart okhondd korunk

sondesh dita. “Bhavartachi Poinn� ho xubhvortomanancher adarlolo tiatr Santa Cruz-achi Firgorz Kalapur hannim Febrerache 17ver Santa Cruz hangasor machier haddlo. Hi dakhoun bhavartachea vorsant amcho bhavart thir korunk ulo marta.

Vinchar ani zobab

Roseferns hachea karyacher firti nodor Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Zobab: Iskolant astana kantaram ani ‘acting’ kortalom. Fr. Saturnino Antao, iskolacho principal hannem boro sohokar dilo ani aiz hanv tiatr mollar porzoll’lom. Azun poryant kitle tiatr boroyleai? Zobab: Soglle mellon 75 tiatr boroun machier haddlea.Halinchea disamni chalu asa to ‘Waiter’ ho mhojo 75vo tiatr zaun asa. Tuje pormonnem lokak chodd avoddlole tuje tiatr khoinche? Zobab: Thapott, Ghantt, Arso, Bavlem‌.. Azun poryant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Zobab: Fattlea vorsamni eka Khell-tiatrant 20 tem 21 ‘Cantos’ astale. Uprant te ile ile unne zale punn unnech te 12 punn ‘Canto’ eke partin astalech. Tea xivay

kitlinch kantaram. Hem sogllem mhunnchem ‘Cantos’ ani kantaram ekttaim kelear hanvem ghoddlolea gitancho ankddo hozaramni

xivay anik zaytea Video Filmamni bhag ghetla. Kantranche ‘lyrics’ pustok rupan chhapleai? Zobab: Azun chhapunk na

Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Zobab: Poile suvater hanvench boroylole ani machier haddlole 75 tiatr zalet. Tea xivay dusrea direktoranchea 300 te 400 punn tiatramni hanvem bhumika kelea astoli. Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Zobab: ‘Ghantt’ tiatrant kelolo to ‘double role - ek bapuy koso ani dusro gorib put koso. Tiatrancheo VCDs kaddleai? Zobab: Oi! Azun poryant 4 tiatr VCD rupan sador keleat: ‘GĂľykar’, ‘Thapott’ ‌. Kantarancheo audio/video CDs

Tiatranche ‘scripts’ pustok rupan uzvaddayleai? Zobab: Azun poryant na punn “Thapott� ho mhozo tiatr pustok rupant yevpache vatter asa.

kaddleai? Zobab: Kantarancheo 5 audio CDs nirmann kelea: ‘Ageema’, ‘Rosanna’, ‘Gorkarn’ ‌. Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Zobab: Oi! ‘Padri’ ani ‘Kanteantlem Ful’ hea filmamni ani tea

Tiatr kolakorank tujo sondex Zobab: Tiatrak porzollit fuddar asa tea khatir tiatrachi kola odhik ani odhik dorjevont korpak tiatr kolakoramni proytn korche Tiatr pollenarank tujo sondex Zobab: Tiatr pollennarank mhoje kallzantle dhinvas kiteak tankanch lagon hanv hea zagear pavlam. Tiatr pollenarank ek vinonti: tiatr machier ‘vulgarity’-k xebaski dinakat kiteak toslem ‘acting’ tiatracho dorzo sokol haddta.

TAG-chem ‘Group Dance Competition’ Snaden & Shawn Dance Aerobics Margao hea nach pongddan Tiatr Academy Goa (TAG) hinnem goddoun haddlolea 2rea ‘Dance Competitioin’ hachem poilo inam jikon ostadponn zhoddlem. Hem ‘Choreographic Dance Competition on Konkani Songs’ TAG-n Institute Menezes Braganza hachea sohokaran Janerache 31ver Ponnjet ghoddoun haddlolem. ‘Snaden & Shawn Dance Aerobics’ ho pongodd poilo inam jiklo ani teach borobor 7000 rupia rĂ´kh (cash) ani ek yadostika (memento) jikle. ‘Dynamic Art Entertainment’ Ponnje ani ‘Neleve Performing Art’ Cansaulim han-

kam dusro ani tisro inam favo zalo. Dusro inam mhuntlear 5000 rupia rĂ´kh ani yadostika ani 300000 rupia rĂ´kh ani ya-

dostik. “Best Choreographar’ ho inam ‘Dynamic Art Entertasinment’ Panjim hacho Vishal

Asolkar hankam favo zalo. Taka 2000 rupia rĂ´kh ani ek yadostik bhettoyli. Shri. Sanjay Harmalkar,

Odheoks Institute Menezes Braganza hacho mukhel soyro mhunn hajir also. Tannem zoytivont zalolea nach ponddank inamam vanttlim. TAG-cho odheokx Prince Jacob ani Upodheokx Joe Roseani Victor de Sa, TAG-cho ‘member secretary’ hevui hajir asle. Jason Viegas je ‘Jason & Sylvia Dance Academy’-che sthapnnar zaun asa ani Mukesh Ghatwal he ‘judges’ mhunn tannim torekvar sador kelolea nachamchi molavnni (evaluation) keli.

Prachit kall ani amche dhormik tiatr

Daniel F De Souza

Lekhok ani Ttikakar Prachit kallant ami asanv. Tiag-dhonddvonn korun jivit sarunk amcho dhorm amkam apovnnem korta. Mhojea bhurgeponnar hanvem prachit kallar mhonnlear ami tedna hea kallak ‘korezm’ mhonn pachartaleanv. Atam choddxe korezmak ami ‘prachit kall’ hem utor vaportanv. Tedna kaim dhormik tiatr hanvem mhojea bhurgeponnar polleleat. J. P. Souzalin hancho ‘Sat Dhuki’ ho tiatr pollela zalear mhaka atam sarko ugddas zaina, punn

‘Orkache Bara Mister’ ho dhormik tiatr polleleacho mhaka ugddas zata. Tea xivai uprant J.P. Souzalin hancho dhormik tiatr ‘St Francisk Xavier’ hea bhagivontachea jivatacher atthapunn machier haddlolo tiatr hanvem mhojea bhurgeponnar don fautt pollela. Tantle kaim dekhave azun nivoll nitoll dolleam samkar nixetat mhonnlear otitay zanvchinam. Ho tacho tiatr polleun mhojea bhurgea monar tea Santa vixim zaito boro probhav poddlo mhonn sangpakui addkol disonam. Uprant Robin Vaz hancho tiatr zachem nanv ‘Barabas’ kaim dista, (sarki yad yena) hoi tiatr hanvem pollela. He dhormik tiatr polleunk atvich khoxallkay ani onbhov melltalo. Jivak vegllench kitem bhogo. Hea dhormik tiatramni vaporlole dekhave, nhesonn, bizlechi vevosta, songit, hem polleun bhurgea monacher vegloch probhav poddtalo. Dusrem

ek soth sangchem mhonnlear, prachit kall Dev bhirantin ani bhavarthachea monan sarunk he dhormik tiatr igorjent padrimni sanglolea sermanv-a xivai ani Santo Pas-am xivai anik ek dusrem vhodd monacher uzvadd ghalpa sarkem ‘visual’ sadhonn zatale. He dhormik tiatr polletoch monxachem mon anik kaim dis tori Jezuchea koxttammornacher ani her dhormik xikovnnecher revddon urtalem mhonnlearui otitay zanvchina. Karann tednacho kall-ui dusro aslo. Atanche lhan pillgek he kaim 20-30 vorsam fattim palkar haddlole dhormik tiatr polleunk bhag favo zaunk nam zait, punn torui mottea promannan nhoi tor lhan promannan tori prachit kallant dhormik tiatr azun machier yetat ani te polleunk tankam soeg mellta. He dhormik tiatr prachit kallant machier sador korpachi sorgest mhalgoddea tiatristamni kel’li bori survat ani

porampora rakhun dovrunk aiz goroz asa. Hi porampora jivi dovrun ti chaluch urunk zai, ani tancher adhunik pod’dotin sonvskar korun heo dhormik dakhavnneo anik nazuk ani mon bhulgavpi korun atanche tornne tiatrist pillgent bhar gheun hantun bhitor sorun hi porampora jivi urta toxi korunk hat-bhar launk goroz. Dubava viret atanchea kaim tiatristamni zoxe porim Prince Jacob adi Santam-bhogtanchea jivitacher adharun zaite dhormik tiatr machier haddleat ani xabaski zoddlea. Punn prachit kallachem chitr dolleam mukhar dovrun prachit kallant kherit Jezuchea koxttam-mornacher ani tachea punorjivontponnacher adharun tiatr machier haddpak nettan survat zaunk goroz. He vixim Tiatr Akademint hacher gombhir vichar korun cheorcha ani bhasabas korun, ek somiti vichun kaddchi ani hacher obheas korchi goroz asa.

Amche Konknni tiatr machier porot prachit kallantle voznadik dhormik dakhounneche kherit tiatr machier haddunk kitem korunk zata ani koxe toren amchea tornnea tiatrist bhavbhoinnak ut’tejon ani nett diunk zata hacher lokx ghalchem. Tanche arthik manddavollint bosta zalear fuddarak ‘Dhormik Tiatranchi dakhoun’ oso ek prokolp ubo korcho ani thoddeam bhov vinchun kaddloleam digdorspeank arthik mozot diun prachit kallant dhormik dakhoun machier haddunk mozot korchi. Dubava viret ho prokolp koso ani kosle nem-kaide rakhun mukhar vorcho ani vevharant ghalcho te soglle hok’k TAG-n aplea tabeant rakhun dovorche ani he dixent panvllam marchim. Tiatrachi udorgoth zatli tor tiatrache soglle prokar ani angam kosak laun udorgoticho vavr mhukar vochunk zai. Vecho!

Goycho Tiatr Mumboint zolmank ailo mhunttlear aikonk vichitr dista. Punn Konknni bhaxechea mollar - magir tem sahtiya zaum, potrkarita (journalism) zaum, kadambori/kovita zaum, gitsongit zaum vo drama zaum hache vixim chodd pavtt survatechim panvllam Mumbointuch suru zaleant. Karan Goykar chodd korun aplea pottak lagon Mumboint nokri korunk vetale ani thoim tancher koslo na koslo probhav poddon tea tea xetrant tannim survatechim panvllam marlim. Hech porim Goycho tiatr-ui Mumboit suru zalo. Hea nanvlovkik tiatracho rochnnar mhunttlear Lucazinho Ribeiro zannem poilo tiatr boroilo, digdorsit kelo ani Abrilache 17ver, 1982 vorsa Mumboint machier haddlo. 1982/83 vorsa Goychea sorkaran, Goyche Kala Akademy votin, poilech pavtt Tiatr-achim xembor vorsam monoilim. Ponjent boreantli bori ek kariavoll ghoddoun haddli. He somoyear tiatrantlea mhalgoddea tiatristancho bhovman kelo. Tea vellar Tiatrachea itihasa vhoir ek program machier haddlo. Hea program hachi ‘script’ boroupachi zababdari mhaka dili. Tea khatir tiatracho itihas kholayen xikpachi mhaka sondhi mell’lli. Lucazinho Ribeiro hannem poilo tiatr boroilo mhunn mhaka John Claro hannem Inglez potrancher boroilolea lekhan vorvim koll’llolem. To Assagao ganvcho aslo mhunnonuim mhaka khobor asli. Tea khatir hanv Assagao gelom. Lucazinho Ribeiro hachi konn punn famil asa kai mhunn chovkoxi keli. Mhojea borea noxiban mhaka mhojea eka ixttan Assagao, Sokol vaddeant ek Ribeiro mhunn famil asa ani te familint tiatrist aslo mhunnttat mhunn sanglem. Hanv Assagao Sokol vaddeant gelom ani thoim Lucazinho Ribeiro hachi natsun ravta mhunn mhaka koll’llem. Hanv Lucy, Lucazinho-chi nat-sun, hika mell’lom. Tinnemn mhaka zaiti mahiti dili ji mhati Lucy-k tachea sasupain diloli. Tiatracho rochnnar ticho vhoddil asa mhunn kolltoch Lucy ekdom khoxi zalem. Tem umedhin bhorlem ani tannem mhaka Lucazinho Ribeiro hachem moddlolem ghor dakhounk vhelo. Ghor moddlolem punn vontthi asleot. Fuddlean bolkanv asa tache sope asle, ‘pillars’ asle punn nolle konsllon poddlole. Cholpi vatter thavn bolkavant vochpak 12 te 14 panvdde asle. Lucy mhunnolagli, “ Mhojo sasupai sangtalo ki Lucazinho hea bolkavant machi kortalo, chedram lavn podd’dde lamboitalo ani aplea vangoddchea bhurgeank gheun kariavolli kortalo.� Lucychea sangnnea voilean Lucazinho-k bhurgeach ponnar thavn sonskrutik kariavollincho khub mog aslo mhunn mhaka koll’llem. Mhaka ek tori Lucazinho Ribeiro hachi fottu zai aslo. Tanchea ghorant asa zalear ek kopi dhi mhunn hanvem magnni keli. Tea vellar ami fokot Lucazinho Ribeiro hachem nanv aikolem punn tacho fottu poriant pollounk naslo. Tanchea ghorant ekui fottu na mhunn mhaka Lucy-n sanglem. Lucazinho-chem ghor tor moddon poddlolem. Lucy adim Mumboint ravtalem tea khatir tem mhunno laglem, “ Mhaka dista Mumboint amche eke pettent Lucazinho Ribeiro hachea mornnachea vorsachea ugddasak Regist chhaplolo to asa so.� Hanvem Lucy-k vinonti keli ki to Rejist tannem Mumboi vochon haddcho mhunn.� Lucy jem khub umedhir aslem tannem rokddench amchem magnnem svikar kelem. Tem Mumboi ghelem ani Lucazinho hachea mornnachea vorsachea ugddasak chhaplolo rejist mhaka haddun dilo. To rejist azun popriant mhoje lagim asa. Tea rejista vorvim Lucazinho-cho fottu amche nodrek poddlo ani to koso distalo ani koso nhestalo tem pollounk mell’llem. Joao Agostinho Fernandes, zaka ami ‘Pai Tiatrist’ mhunn pachartanv to Lucazinho Ribeiro Tiatrachea mollar poilo man favo zata mhunn sangta. 1943 vorsa jedna Joao Agostinho Fernandes hachea fuddarippona khal Mumboint Tiatrachi ‘Golden Jubilee’ somorombhli tedna Joao Agostinho Fernandes hannem ek lekh boroilo. Ho lekh ‘Ave Maria’ hea 28vis Novembr, 1943 disachea ankar chhapon ailo. Joao Agostinho lekh survat kortana oxem mhunntta, “ Jedna hanvem Tiatrachi ‘Golden Jubilee’ somorombhpachi zababdari ghetlea tednam tiatr zolmant haddpak poilo man konnank favo zata tem boroun dovorpachem mhojem kortovea asa.� Tea uprant to Lucazinho Ribeiro koso Mumboint ailo, eka Italiachea dramatic pongddan ‘back stage artiste’ mhunn sirvisek ravlo, koso tannem “Itilian Bhurgo� ho tiatr boroilo ani apleak ani dusreank gheun Abrilacher 17ver, 1892 vorsa machier haddlo tachi bariksanen khobor dita. Ani lekh sompoitamna Joao Agostinho oxemn mhunntta, “ Dubhavnastana tiatr mollar Lucazinho Ribeiro haka poilo zago favo zata. Hanv taka mhoji tokli bagoitam kiteak to mhojo margdorxok (guide) ani ‘Guru’ ani takach lagon hanv azun poriant dekhivont tiatr machier haddtam.� Joao Agostinho Fernandes hachea hea nivedhana (statement) vorvim Lucazinho Ribeiro tiatracho rochnar mhunn nischit zalem ani Lucazinho Ribeiro-k tiatr mollar favo tem sthan favo zalem. Joao Agostinho Fernandes hachea khalteponnan kedem vhodd vhoddponn asa tem mol korunk zaina. Tomazinho Cardozo Tiatr mogi

" " "" "" $ $% " % " & &

! " ! # "


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.