28 sept av

Page 1

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz Konknni mollar vaurpi chear mukhel songhottnanchem ekmot

MHOTVACHEM

Romi Konknni bhaxeche fuddari potrkaram lagim uloitana.

- PAGE 3

Aiz kalchea ostoreank ‘mobile’ fon goroz vo fexon? - PAGE 4

Fattlea don vorsank jevnnakhannachem mol 157% vaddlem - PAGE 7

Reginaldo fuddle Odheokx? - PAGE 9

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Romi Konknnicher onit sonsun ghenvche nant!

Gõyche Kongres Fuddari Zage Zatat

t t

Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 8:52 PM Page 1

StAnley vAz stanley@herald-goa.com

Ponnje: Kala Academy, Gõy hannim Romi Konknnintlea pustokank veglle xrennint (separate category) puroskar divak jahir kelam. Ho nirnnoy Kala Academy sonvsthen fattim gheuncho mhonn, Konknni mullvadi (fanatics) Kala Academy-cher ani sot’ter aslolea sorkaracher dobav (pressure) haddpacho proint kortat. Hea dobavak bolli poddon, Kala Academy sonvsthen he puroskar fattim ghetle zalear, puray Gõyant ek khor chollvoll kortole, oxi xittkavnni Konknni mollar vaurpi chear mukhel songhottna Dalgado Konknni Akademi, Jagatik Konknni Sanghatan, Tiatr Academy, Goa ani Romi Lipi Action Front hannim ghetlole eke potrkar porixodent dili. Hea chearui songhottnanche fuddari fuddlea sumanant Mukhel Montri Manohar Parrikar hachi bhett gheupache asa, oxem hea vellar tannim potrkarank sanglem. Hea vellar uloitana Dalgad Konknni Akademi-cho Odheokx Premanand Lotlikar hannem mhonnlem, “Kala Academy sonvs-

then Romi Konknnintlean yeupi pustokank puroskar divpak zo nirnnoy ghetla to novo nasun, hea adimi KA koddlean Romi pustokank puroskar favo zatale. Konknni bhas rajbhas zanvchi mhonn ek khoddegant chollvoll ubhi zali. Punn, 1987 vorsa jedna Gõycho rajbhas kaido pas zalo, tea vellar hea kaideant devnagri lipik aspavn gheun Romi lipik bhair marli. Itlench nhoi, tor KA koddlean Romi Konknnik ditat te puroskar poryan tannim eke ratiyam bhitor bond korun uddoile. Punn, atam KA sonvsthen he puroskar porot suru korunk nirnnoy ghetla, hea nirnnoyak ami amcho yevkar ditat. Ami, KA-cho odheokx Vishnu Surya Wagh hachea sangata asat. KA sonvsthen he puroskar fattim ghenvche nhoi mhonn, ami veginuch Mukhel Montri Manohar Parrikar hachi bhett ghetole, oxem Premanand Lotlikar-an Gõychea potrkaram samkar ugddapem kelem. Jagatik Konkani Sanghattan hacho odheokx ani Amcho Avaz satolleacho sompadpi Tomazinho Cardoz hannem KA Romi Konknni pustokank puroskar divnk suru kor-

pachi asa mhonn apli khoxi porgott korta astana, Goa Konknni Akademi hea puroskarank virodh korta mhonn aplea koddok utramni nixedh marlo. GKA-chea virodhak bolli poddon KA sonvsthen he puroskar divpacho nirnnoy fattim ghetlo zalear, puray Gõyant ek khoddegant chollvoll ubhi kortole, oxi koddok utranchi xittkavnni Tomazinho Cardozon potrkaram kodde uloitana dili. “Bharat-che Sahitya Academy kodde Konknni bhaxek man’neotay melloun gheta astana, tea vellar tankam Konknni bhas hi veglli bhas ani he bhaxek aplem kherit oxem ostitv (existence) asa mhonn sid’dh korpa khatir Sahitya Academy samkar Romi Konknni bhaxentlim pustokam sador kelolim. 1987 vorsa rajbhas kaideant Romi Konknnik bhair uddoun kaim chimtti bhor devnagri valeamni lakhanche sonkhen rajbhas chollvollent vantto ghetlolea Romi Konknnintlean vevhar korpi lokacho visvas-ghat kelo. Amcho konnachoch devnagricher virodh na. Devagrivale mhonntat, tankam Konknnicho mog asa, 2rea Panar Vach

Rahul Gandhi sarkoch boddkovlo ‘It is complete nonsense’ hea xobdamni ‘Ordinance’-achem vornnon kelem

Novi Dil’li 27 Setembr 2013 (PTI): Halinch desache Sorv Unchle Nitisobhen ek nirnnoy diun khasdarank ani amdarank nitichi khast favo zata teach vellar tanchem khasdarponn/amdarponn rod’dh zanvchem mhunn formailem tea nirnnoya add aplo sorkar ek vadacho kaido (controversial ordinance) pas korunk yevjita tachi Rahul Gandhi, Kongres pokxache UpOdheokx hannem koddok utramni ttika keli. UPA sorkar ek vadacho kaido (controversial ordinance) jahir korun Sorv Unchle Nitisobhen dilolo nirnnoy nakobul (negate) korunk sodta tea vixim ulovn hem ‘ordinance’ ‘completely nonsense’ zavn asa ani jem kitem hea

vixim amchea sorkaran kelam tem chukichem zavn asa oxem sangon apleach UPA sorkarak lojen ghatlo. Potrokarank bhett he karyavollik pokxacho sorv sochiv Ajay Maken Press Club hangasor uloitana okosmat Rahul Gandhi bhitor sorle ani mhunt-

tlem ki to kaido pinzun bhair uddovpak zai mhunn. Kongres pokxacho Up-Odheokx Rahul Gandhi hannem Maken-a lagchean hea kaidea vixim rajki vichar aikolea uprant Rahul Gandhin toxe upchar kaddle. Tannem mhunttlem

2rea Panar Vach

Sogllea umedvarank nakarpacho odhikar motdarank asa: Sorv Unchli Nitisobha Novi Dil’li: Sukrara disa Sorv Unchle Nitisobhen dilolea nirnnoyan, khoinchoch umedvar yogeo na zalear poileach pavtt motdarank nhoikari (negative) mot marpak nitisobhen porvangi dilea. ‘Electronic Voting Machines’ ani ‘ballot papers’-ancher ‘None Of The Above’ (NOTA) ‘button’ diuncho, mhunn Sorv Unchle Nitisobhen ‘Election Commission’-ak suchoilam. Mot marpacho odhikar ani ‘NOTA’ mhunnpacho odhikar, he eka motdarache bunheadi odhikar (fundamental) zaun asat, oxem Sorv Unchle Nitisobhen saglem. “Jednam vhodd promannan motdar ‘NOTA button’ martole, tednam rajki pokxank sokten bore umedvar nemunk poddtole. Hacho motdanacher porinnam zaunk xokta,” oxem Sorv Unchle Nitisobhechea ‘bench’-an ugttailem. Khasdar-amdarank Rajya Sabha, Lok

Sabha ani Vidhansobhen diunk yetolea ‘abstain’ poryayache bhaxenuch ho ‘NOTA’ poryay vevharan ghalunk yetolo, mhunn ‘bench’-an sanglem. Hea fuddem EVMs-ancher NOTA button bosoupachem karya vevharan ghalunk survat korunk Sorv Unchle Nitisoben Election Commission-ak suchoilam, ani toxench, Kendran tankam sohokar diuncho mhunn vinoilam.

Khonnim dhoniyancher karvay kiteak na?: SC ‘Duddu’ mhunntat tea devak pujinakat : Pap Saib ‘Buffer Zone’ fuddlea mhoineant tharaitole Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõychea minam khonnim dhoniyamni kaide moddun poryavoronnacho sot’teanas kelo, tancher kendr zanv Gõychea sorkaran karvay kiteak korunk na? oso prosn ‘Suprem Court’-an poir Brestara disa he kexichi aikovnni choltali tea vellar kelo. Min kaddpi komponeamni ranam aslolea bhagamni ani ‘wet lands’ bhagamni vochon hixeopa bhair min uspilolean, Gõy raj’jeachem chovxil’lean nisontonn zalam, hea min kaddpi komponeancher karvay kiteak zavnk na? oxe toreche sabar prosn vicharun Sorv Unchle Nitisobhechea nitidaramni Kendr sorkarachea odhikareank oddir kaddle. Kaido moddtoleancher karvay korpa khatir, Sorkaran aplea odhikareank soglle tore-

cho odhikar dilolo astana poryan Gõyant kaido maddoun ani mustun zannim kaidea poros odhik minachi mati kaddli, ani sorkar tancher kainch korunk xoklona. Taka lagon fuddarak ho ‘mining’ vevsay fuddarak vevosthit ritin chalu dovorpa khatir Kendr sorkarachea poryavoronn

kaidea khala desantlea sogllea raj’jeamni ek dekrek somiti sthapon korpak suchovnni kelea. Itle mozgotim, minam khonneo chalu korunk ‘buffer zone’ tharavpa khatir ailolea Kendriya Poryavoronn ani Ranam Montraloyachea 2rea Panar Vach

Cagliari, Sardinia: Pap Saib Francis-an sonvsarik orthvevostechea pod’dotichi borich ttika korun, ti ‘duddu nanvachea devacher’ anink attapun ravonk xokona oxem sangon, bekar asloleamni kamam pasot vavurchem (fight for work) mhunn vinonti keli. Francis-an, he tache bhette vellar, tanchea poristithi vixim sangpi – bekar mon’xam vangdda ghetlole bosken, tannen toyar keloli borpavoll kuxik dovorli ani sumar 20 minttam khatir tanchea lagim aplea monantlem uloilo. “Hanv gombhir utram uloit zalear mhaka bhogsat, punn jea zagear kam na thoim protixtta (dignity) na,” oxem tannen mhunnlem. Hea mellaveak hajir aslolea hozaramni lokamni “kam, kam, kam” (“work, work, work”) oxe nare marle, ani ‘union rally’-chea mellaveamni

dista tea porim thoim pollounk melltalem. Cagliari hanga bekar tornatteancho ankddo 51 ttok’ke asa ani hea zunvea vele ‘mining’ ani udeogik kxetr sonkoxttan sampoddleat, ani bekareancheo ankddo-i vhodd asa. Punn hem prosn hangasorch disonk yena hea vixim Pap Saiban spoxtt kelem. “Hem Italy ani Europe, hanchench prosn nhoi … Hi poristithi ghoddoun haddpi orthvevostik pod’doticho (economic system) ho nikal zaun asa, ek pod’dot zoim duddu nanvachea putleak puzaitat,” oxem tannen mhunnlem. “Amkam luskonn korta tosli hi sonvsarik orthvevostik pod’dot amkam naka. Devak zai

Vat

te porim dadlo ani ostori (orthvevostik pod’dotichea) kendrak asonk zai, duddvankuch nhoi,” mhunn fuddem sanglem. Bienos Aires-ak Bisp koso vavurlolea, Pap Saib Francis-an xevottak ‘amkam nokri di ani tachea pasot vavrunk amkam xikoi, mhunn Deva lagim magnnem korun aplem ulovop sompoilem.

Romi-Devnagri vad

Lokmot, sompadpi ani nennarponn tomAzinho cArdozo Candolim, Gõy

Soro jivitant sonkoxtt haddta - PAGE 10

Lusofonia-chem Moidan IFFI-che ugttavnek - PAGE 11

Romi lipin boroilolea pustokank Kala Akademin veglle puroskar jahir kele mhunnon Devnagri Konknni fuddareanchea pottamni chabonk laglam. Romi lipintle Konknnicher keloli onit nas korun Romi Konknnik nit dili hem Devnagri Konknnichea fuddareamni pollovnk zaina. Tea khatir tannim Romi Konknnintlea pustokank jahir kelolo vegllo puroskar rod’dh korcho mhunn virodh kelo. Kaim fuddareamni sokoilea dorjeache lekh borovn Kala Akademicho Odheokx Vishnu Surya Wagh hachi ttika keli zalear Romi lipintlea pustokank puroskar dilear Gõyant don Konknni bhaso zatoleo ani Gõychea somazant futt poddteli mhunn he talle arddonk lagle. Goa Konknni Akademi hinnem ‘press conference’ ghevn hea nirnnoyacho virodh kelo. Romi lipintle Konknnicher keloli onit ani GKA-n Romi pustokank puroskar diupak kelolo virodh hacher add chear songhottonnamni – Dal-

gado Konknni Akademi, Jagotik Konknni Songhotton, Tiatr Academy Goa ani Romi Lipi Action Front – potrokar porishod ghevn GKA-n kelolea virodhak kalljidarponnim fuddo kelo. Konknni bhas fulteli ani follteli zalear Gõyant donui lipimni – Devnagri ani Romi – Konknni bhaxechi udorgot korpachi goroz asa. Tea khatir Romi lipintlea pustokank vegllo puroskar dilo zalear Konknnicheo don bhaso zatoleo mhunn bhirant utpon’ korop hem Devnagri Konknnichea fuddareanchem pokem sopon asa mhunn dakholl kelam. Romi lipintlea Konknni pustokank vegllo puroskar dilear Gõychea somazant futt poddteli mhunn zo akant ani kampero haddpacho proitn kelo tovui mud’do Romi lipichea phattlavdaramni foddun uddoilo. Zoritor Gõyant vegllea vegllea dhormancher adarun tanche phattlavdar- Hindu ani Kristi - mogan ani xantin jiyetat zalear don lipeo aslear futt koxi poddo yeta hacho Devnagri fuddaream lagim vinchar maglo.

Hi bhasabhas chalu astana anik ek bori gom’mot ghoddli mhunttlear fott zanvchina. Setembrache 25ver ‘Lokmat’ hea Marathi disallean ek ogrlekh (editorial) boroilo ani Romi lipicher ani tachea fuddareancher bhe-bunhadi arop ghatle. Ho tacho ‘editorial’ vachlea uprant ‘Lokmat’ hea Marathi disalleachea sompadpeak Romi lipi vixim, Romi lipintlea Konknni sahitya vixim, tiatr kantaram - hea sonskrutik prokaram vixim mat porian mahiti nam oxem dison ailem. To ‘editorial’ borovn tea sompadpean aplem nennarponn bhes borem dakholl kelem. Ho sompadpi aplea ‘editorial’-an naka zalole arop Romi lipintle Konknnicher, tichea sahityacher ani tichea fuddareancher ghalta. He be-bunhadi arop oxe asat: • Romi lipintlea Konknni sahityak vegllo puroskar favona, kiteak tacho dorzo sokoilea panvddeacho asa. • Romi lipintle Konknnik vegllo puroskar dilear somazant futt poddteli. • Romi Konknnintlean je tiatr machier haddta tankam dorzo na ani

he tiatr zoritor lok pollovnk veta te fokt rajki fuddareank lagon. • Gõyantlem halinch suru kelolem ekuch Romi Konknnintlem satollem zorot morot dis sarta. • Romi Konknniche fuddari aplea suvartak lagon him dumxonnam korta. He soglle voile arop vachun niyall kelea uprant ho ‘Lokmat’ Marathi disalleacho sompadpi Romi Konknnintlea sahitya vixim ani sonskrutaye vixim sarko nennar asa mhunn thavem zata. Tea khatir tache Romi lipi viximche vichar kitle vikhall asa tem niyallum-ia • To mhuntta Romi Konknnintlea sahityak dorzo na mhunn. Tannem kitlim Romi Konknnintlim pustokam vachleant tim to sangot kai? Hanv zannam ho zabab to kednach diuncho na mhunn, kiteak tannem Romi Konknnintlem ek poriant pustok vachunk na astolem. Vachinastana Romi lipintlea sahityacher aplem mot diupak Devnagri Konknnichea fuddareancho ek ‘trade-mark’ zalolo asa. • Romi lipintlea sahityak vegllo puroskar dilear somazant futt pod-

dteli hem mhunnop sarkem chukichem asa kiteak Konknni somaz ekvottit asa mhunn konn sangta? 1987 vorsa Gõycho rajbhas kaido pas zalo tea vellar Romi lipichea phattlavdarank fottovn ani tancho visvasghat korun Devnagri Konknni odikrut bhas mhunn jahir kelem tea disa Devnagri fuddareamni Gõychea Konknni somazant futt ghatli. Devnagrivaleamni somazant ghatloli futt kaddun ekvott ghoddtele zalear Konknnichea donui lipink eksarkem sthan diupak zai. • Gõyant machier yevpi tiatram vixim borovn ho sompadpi mhuntta ki tiatrank dorzo na mhunn. Tannem hea vorsamni kitle tiatr polloile tem sangchem. Mhojea onnbhova pormonnem tannem ekui tiatr pollovnk na astolo. Khorench polloinastana tiatr sokoilea dorjeacho mhunnpak nattki mollar hea sompadpea itlo ‘expert’ anik na mhunttlear fott zanvchina. • ‘Amcho Avaz’ hea satolleachem nanv gheinastana ho sompadpi hea satolleacher akromonn korta ani 2rea Panar Vach


Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 8:50 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

2 Amcho Avaz Sorkari kochereo bhaddeachea ghoramni Anink 375 ‘charter flights’ Sorkari tizorek lakhamni rupiyancho fottko Gõyant yevpachi opekxa Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant jeo sorkari imaroteo vapor korinastana asat, teo khasgi ritin bhaddeak divpacho nirnnoy Gõy sorkarachea montri monddolan gele boske vellar ghetlo. Punn, dusre vatten khupuch sorkari ani sorkarachea mha-monddolancheo (corporations) kochereo khasgi imarotimni bhaddeak ghetloleo asa. Hea khasgi imarotimni aslolea sorkari kocherinchem bhaddem farik korpa khatir sorkarak prot’tek mhoineank lakhamni rupiya sorkari tizorentlean bhair kaddche poddtat. Sorkar mat atam apleo rikameo asloleo imaroti jeo bhaddeak divpak chinta, tanchem bhaddem mat sorkarak ‘market rate’ hache pormonnem mellchem na. Goa Infrastructre Development Corporation Gõyant vhoddlevhoddle pul ani sorkari imaroteo bandta. Punn, hea mha-monddola khatir tanchi svotachi oxi kocheri na. EDC House hantunt 8-ve malliyer aslole tanchem bhaddem farik korunk Gõy sorkarak dor mhoineak aple tizorentle1 lakh 57 hozar 304 rupiya itlo duddu bhair kaddcho poddta, oxem ugddapem zalam. Prot’tek mhoineak 4.5 lakh rupiya itlem bhaddem bhorpa itleo sorkari kochereo khasgi imarotimni asat. Sumar 29

sorkari kochereo prot’tek mhoineak 10 hozar rupiya bhaddem farik korpi Gõyant asat mhonnpachem ugddapem zalam. 40 Sq.mt. poros odhik zago bhaddeak ghetlolim sumar 36 sorkari khatim Gõyant vaurtat mhonnpachem spoxtt zalam. • Poryatton Khatem Atmaram Borkar Margar aslolea Purushottam Bhagwan imarotint prot’tek mhoineak 4 lakh 6 hozar 798 rupiya farik korta. Goa Tourism Development Corporation hanche khatir bandtat te nove imarotichem bandkam sod’deak chalu asa.Taka lagon Poryatton khateachi kocheri he khasgi imarotint vhelea. • Mahalaxmi Devlla kodde Mutual

Apartments hantunt anik ek sorkari kocheri dor mhoineak 30 hozar rupiya bhaddem farik korta. • Administrative Tribunal he nitisobhechi kocheri Dr. Vaidya hospitalache tisre malliyer asa. Tachem bhaddem 1 lakh 15 hozar rupiya sorkar farik korta. • Vigilance Department hachi kocheri Altinho hangasor Serra imarotint asa, ani sorkar prot’tek mhoineak tachem 21 hozr 525 rupiya farik korta. • Ponnje xarachea modekat bhagant Swami Vivekanand Margar Dayanand Smriti imarotint ‘Chief Conservator of Forests’ hachi kocheri asa. He kocherichem bhaddem sorkar dor mhoineak 99 hozar rupiya farik korta.

• Hech imarotint ‘Schedule Caste and Tribals Finance and Development Corporation-achi kocheri asa. He kocherichem bhaddem prot’tek mhoineak sorkarak 36 hozar rupiya farik korche poddtat. • Mukhel mhonnge, Nitsobhecheo kochereo poryan bhaddeachea ghoramni asat. Ut’tor Gõycho ‘District and Session Court’ Velho nanvache khasgi imarotint asun, tachem bhaddem dor mhoineak 76 hozar rupiya farik korchem poddta. • Sohokar Khatem EDC Complex-ant asa ani, tachem bhaddem prot’tek mhoineak 3 lakh 6 hozar rupiya itlem sorkarak bhorchem poddta. • Tea xivay Moddganv, Vasku, Fonddem, Mhapxem xaramni khupxeo sorkari kochereo bhaddeachea imarotint asat. Moddganv hangasor Asst. Director of Transport hachi kocheri Arlem hangasor eka bhaddeachea ghorant asa. • Moddganvchem Rozgar Nondnni korpachem kendr Pioneer Complex hantunt aslolem ‘Old Market’-ant dixtti poddta. Hea zageachem bhaddem 35 hozar 413 rupiya itlem asa. • Moddganv xarant Sohokar Khateachi kocheri Vidhya Niketan imarotint asa ani tachem bhaddem sorkar prot’tek mhoineak 30 hozar 505 rupiya sorkar bhorta.

MGP porot sot’ter yetoloch: Deepak Peter Barbosa ‘Kolakarak Bhett’ karyavollint Punn sod’deak tori BJP vangdda yuti asa… Fonddem: Maharaxttrvadi Gomatak Pokxacho adhar gheun Gõyant khupuch rajki fuddari toyar zavn unchlea panvddear pavle. Tantuntlea kaim zannamni MG pokx sompoupache sabar proitn kele. Punn, ho MG pokx sompoupak konnakuch kapostat zavnk na ani konnach kodde ho pokx nopoit korpak ghoddchem na. Ho pokx atam aslo toso mozbut korpa khatir Gõychea prot’tek motdar songhamni atam vaurpi somiteo ghoddun haddpacho vaur chalu kela. MGP ho Gõy raj’jeantlo ekuch pradexik pokx zavn asa. Hea pokxacher lokacho khupuch visvas asa. Hoch visvas mozbut korun yeta tea kallant MG pokx Gõyche sot’ter jerul yetolo, oso khoddegant visvas MGP-icho odheokx ani Sohokar Montri Deepak Dhavalikar hannem porgott kelo. Sanklle hangasor MG pokxachi novi vaurpi somiti jahir kortana Deepak Dhavalikar

uloitalo. Hea vellar tachea sangata MGP-cho Sor-chittnis ani Fonddencho amdar Lavu Mamledar, up-Odheokx Ratnakar Mardolkar hajir asle. Sod’deak puray Gõyant MG pokxachi porot bandnni (reconstruction) korpacho vaur chalu asa. He nodrek dhorun Gõychea prot’tek motdar songhamni vaurpi somiteo ghoddun haddun pokxacho vaur suru zatolo. Sod’deak tori Gõyant sot’ter aslolea BJP vangdda MG pokxachi yuti kayom asa. Punn, yeta te Lok Sobhechea venchnnukam khatir MG pokxache umedvar

venchun kaddpa khatir hea pokxachi Dezembr mhoineant ek boska zatoli ani umedvar venchun kaddtole oxem, Deepak Dhavalikar hannem ugddapem kelem. Hea vellar uloitana MG pokxacho sor-chittnis ani Fonddencho amdar Lavu Mamledar hannem, MG pokx mozbut korpa khatir prot’tek Gõykaran pott’tiddken vaur korpak zai oxem sanglem. Sod’deak Gõyche nagrik MG pokxachea vauracher khupuch sontosbhorit asa. Lokacho hech toren tenko mellot ravlo zalear, hea pokxacheo vaurpi somiteo Gõychea 40-ui motdar songhamni sthapon korun haddtole. Tech porim MGP-chea karyokorteamni pokxa khatir aplo vaur pott’tiddken kelo zalear, yeta tea kallant MG Pokx jerul sot’ter yetolo. Sod’deak Bannavle motdar songhant MG pokxachi ek vaurpi somiti sthapon korpacho hetu asa, oxem Mamledaran spoxtt kelem.

Peter Barbosa ek mhalgoddo tiatrist zannem fattlea 60 vorsank tiatr machier yogdan dilolem asa, ho kolakar Tiatr Academy Goa hinnem ghoddoun haddlole ‘Kolakarak Bhett’ he khas karyavollint bhag ghetolo. Hi karyavoll Somaradis 30 Setembr 2013 sanjechea 4 vorar TAG-chea ‘Conference Hall’-ant, Campal Trade Centre, Campal Ponnje Gõy hangasor zatoli. Aplea 60 vorsanchea tiatrachea karyan Peter Barbosa hannem zaito boro vavr kelolo asa zoxe porim tiatr boroilea, ‘direct’ kelea, dusreanchea tiatramni nhesla, kantaram ghoddlun gaileant, adi. Zorui Peter Barbosa-n halinchea kallar tiatrant dispachem komi kelam torui tannem tiatr machievoilem aplem karya soddunk na. Santa Cruz firgojent, Korezmanchea kallar, Jezuchea jivitacher adarit bhes boreo dakhovnneo zoxe porim ‘Ecce Homo’, ‘Soddvonddar Mell’lo’, ‘Do-

S-

‘Pri. Tomas D’Aquino Sequiera piddent koxttovta’ hi khobor amchea kanar poddona fuddem amchem kalliz roddlem. Gõyant toxench Gõyam bhair zaitim bhava-bhoinnam tanche khatir magunk laglim. Akhrek Setembrache 9ver tannem nimanno svas soddlo ani hea sonvsarantle utthun gele. Dukhachim lharam Gõybhor patoll’lim . Hanvem kominch komi don vorsam tori Pri. Tomasak laginchean pollela. Hanv Raiturche siminarint xiktana to mhozo Reitor aslo. Pri. Tomas ek bhovgunni veokti. Tanche sovem aslolo ek vhorto gunn mhollear mhovallay. Kallzantli mhovall bhas vaprun ulovop ani dusreanchim kallzam jikhun ghevop, hem tachem khaxelponn. Te bhovsa mukhar uloitana tanche veg-veglle havbhav (gestures) dusreank tache lagim oddun ghetale. Hanv tor tache lagchean, uloitana vaporpachi xoili ani her mhotvache gunn xiklam. Amkam to Povitr Pustoka vixim zannvay ditalo. Tanchi VOMPI (masik) haddun Povitr Pustok xikunk adhar kortalo. Tachi xikovpachi ek vegllich xoili asli. Te xikoitana ami vorgant asop mhol-

lear ami noxibvontuch mhunnpachem. Hem tor tannem xikoilolem siminarist (atam yadnik) mandun ghetole. Taka asloli veg-vegllea vixoyanchi zannvay ani ti dusream meren pavovpachi tank tokhnnay korpachi. Gõy ani Damanv mha dhormprantachi Gonvllik porixod zaloli tedna tannim apli zannvay vaprun kelolo vavr khup molacho. Povitr Pustok Konknnint onnkarlolem tedna kelole onnkar topasunk tannem aple toren adhar dila. Ratincheo rati tannem zagronn kelam. Te povitr pustokache guru mhunnttoch taka veg-veglleo bhaso yetaleoch. Konknni veakronna nodren taka khup zannvay asli. Te ek bore akarpi (formator). Hea adhunik kallar akarnni ek avhan zalam. Torui astana Raiturche siminariche vhoddil koxe apnnak diloli zobabdari visvaxiponnim sambhallttana aplea san-

gatak vavurtolea Preifetancho ani siminarintlea guru mistirincho sohokar gheunuch fuddem geleat. Ek somuday koso Raiturchi Siminar akarnnek khand martana hanvem pollelam. Akarnnek laginchean zobabdari aslole mhoje Preifet taka boro sohokar ditale te polleunk melltale. Te siminaristanche ixtt koxe vagtale. Favo tea vellar favo tea utramni xittkavnni dilea. Akarnnechea Otmik, Gonvllik, mon’xall ani zannvay mellovpachea bhagancher kednach add nodor keli na. Tanchi proxasoki kuxolltay (administrative skills) vakhannpachi. Hench amkam tannim CBCI-ak dilolea yogdanant dakholl kelam. Ek akarpi koxe tannim siminaristank prernna dilea. Veg-veglle gunn gheun siminarist porzolltana tannem tanchi fatt thapttilea. Hanv siminarint astana Gulab ani her

poddle, oxem sanglem. Hi ‘policy’ bodolchea khatir The Goan Traditional Shack Owners’ Association (TGTSOA), hannim poryatton khatea mukhar ‘notice’ dakholl keloli, zalear ‘policy’-n bodl haddlear nitisobhen voitole oxi ‘notice’ Shack Owners Welfare Society (SOWS), hea songhottnen dakholl keloli. “Tankam nitisobhen vosum-di. Shacks vanttun diupache prokriyen kollav zayit zalear tachem luskonn tankach zatolem,” mhunn sangon, ‘shack’ vanttun diupachi prokriya chalu zalea astana, sod’deak ‘policy’-n bodol haddpachi sorkarachi koslich yevzonn na oxem tannen dorxoilam.

Romi Konknnicher onit sonsun ghenvche nant!

lorosa’, ‘Bhavartachi Poinn’, adi machier haddleo tea sogllea dakhovnneanchi borpavoll korpant ani digdorsponn diupant Peter Barbosa-cho hat asa. Tannem kelolea tiatr machievoilea borea karyak lagon taka zaite puroskar ani promannpotram favo zaleant. Ho namnecho kolakar Somaradis ‘Kolakarak Bhett’ he karyavollint bhag ghetolo ani aple onnbhov ani karya hache vixim uzvadd ghaltolo. Sogllea tiatr mogyeamni he karyavollik hajir ravonk TAG-n vinonti kelea.

Hanvem Tankam Polleleat Toxe… masikak neman boroup kortalom. Mhoje boroup vachun te khuxal zatale. Ponnje vetat zalear apunn zaun mhoje lekh Verna Gulab kocherint ditale. Zaite pavtti suchovnneo ditale. Kaim pavtti mhojea vicharancher aplem vegllem mot manddtale. He vorvim mhoji chintpachi tank vaddounk mhaka khup adhar dila. Gulab masikachea sompadpeachi pon’nas vorsanchi somarombhnni asli. To dis Aitar aslo. Ho dobazo asa mhunn tannech mhaka ugddas kelolo. Punn porvangi magchi vo naka mhunn hanv fattim fuddem zatalom. Teach disak sokallim fuddem hanvem tachi porvangi magli. “Tum Gulab-ak neman boroita. Aiz Gulab puroskar vantt’tat ani Pri. Freddy-chim 50 vorsam somarombhtat. Tuvem vochunk zai”. Him utram mhaka ghottayechim zalim. Mhoje vhoddil mhojim borovpam mandun ghetat. Odhik nettan boroup fuddem korunk mhaka eke torechi xokti favo zali. Tannim mhaka borovpacho bond kelolo vo ut’tejon diunk naslem zalear aiz hanv boroup korcho naslom. Te ek utkruxtt songitkar ani gavpi. ‘Sogllim Ami Yatrekaram’ hem git te gaitat tedna eke torechem vattavoronn nirmann zata. Hem

Poland, Mongolia, Russia ani Amsterdam hanga saun yetole, mhunn tannen sanglem. Gelea ‘season’-an, sumar 30 lakh poryattok Gõyant ailole, ani tanche modle 4.5 lakh videxi poryattok asle. Dabolim vimantollavelo novo ‘terminus’, hea vorsachea Dezembr mhoinea meren vevharan ghalunk toyar zatolo, ani tachea udexim vimantollachi xomtay vaddounk adhar zatolo. ‘Beach Shack Policy 2013-16’ mud’deacher donui ‘shack’ malokanchea songhottnenchea veg-vegllea vicharam (varying stands) vixim uloitana, tanchea magnneank lagon he ‘policy’-n don pautt bodol haddunk

1lea Panar Thaun...

Xrodhanjali

John m. Alfonso KArmelit

Ponnje: Yeta tea poryattok ‘season’-an anink 375 ‘charter flights’ raj’jeant yevpak xokta, oxem poryatton montri Dilip Parulekar-an sanglem. Poryattok ‘season’ fuddlea mhoinean suru zata astana, Gõyant yevpi ‘charter flights’achea ankddean vadd zatoli oxi opekxa poryatton montraloyachi asa. Syria ani Egypt-ak choltolea zhuzank lagon, hea donui desamni vochpak aslole ‘charter flights’ Gõyant yetole oxi opekxa asa. Fuddlea mhoineak novem ‘season’ suru zata, ani gelea ‘season’-ak Gõyant ailolea 1,025 ‘charter flights’-anchea add hea pautti 1,400 ‘charters’ yetole oxi opekxa asa, oxem potrkar porixdhe vellar uloitana poryatton montri Dilip Parulekar-an sanglem. “Syria ani Egypt-an zhuzachem vatavoronn aslolean, chodd promannan ‘charters’ Gõyant yetole. Fuddlea ‘season’an anink 30,000 videxi poryattok Gõyant yetole oxi mhaka opekxa asa,” oxem Russia-chea ‘tour operators’-am vangdda zalolea boskem vixim ul’lekh korun tannen sanglem. He ‘charters’ Turkey,

git dusre pavtti aikotana git gavpi Pri. Tomas mhunn konnui sangtolo. Amchi siminarichi picnic Galgibaga asli. Fattim vetana, te mhojea ghora bhett korunk ailole. Mhoji avoy tanche lagim bori uloiloli. Borim fokannam te kortale. Mhoje avoyk tancho tallo samko lagincho zalolo. Ami ‘Sogllim Ami Yatrekaram’ hem git amchea ghorant vazoilem tedna mhoje avoyn sott korun mhunnttlem: Ho gaita to Reitor! Tancho talloch mon bhulgaito tallo. Konnakui lagim oddpi tallo tancho! Tache vixim he toren mhojean zaitem sangunk yeta. Tanchi bodli zaun te Utorda firgojent gelole tedna hanvem tanche vixim boroun ek lekh tankam phattoilolo. Vachun mhoji tannim tokhnnay keloli yad jivi asa. Pri. Tomas hannim Gõyche Sobhe toxench Bharotache Povitr Sobhe khatir dilolem yogdan konnuch visorcho na. Te aiz amche modem nant mhunn amkam dukh bhogta. Te novea jivitak zolmoleat mhunn Kristi bhavart amkam sangta. Tanchea nisuvarthi vavrantlean amcheamni zaitem xikunk zata ani xikunk zai. Pri. Tomas, tumi dilolea yogdana khatir tumkam Dev borem korum. Adeus, borea chakra!

punn tankam tanche lipicho mog chodd asa. Bhaxecho mog asa zalear tannim lipincho asro gheun Konknni mollar futt ghalchi nhoi,” oxi suchovnni-i Tomazinhon aplea uloupantlean keli. “Konknni rajbhas kaideant devnagricho aspav korun khorem mhonnlear tannim 1987 vorsach Hindu-Kristanvam modem futt ghalun dovorlea. Tiatramni fokot Kristanv somazantle kolakar nasun, tantun Hindu ani Musolman kolakar poryan vhodde sonkhen vantto ghetat mhonnpachem ami provar korunk xoktat. Kala Akademin zo Romi Konknni pustokank puroskar divpacho nirnnoy ghetla, taka ami amcho yevkar ditat, ani dobavak bolli poddon, KA sonvsthen ho nirnnoy fattim ghetlo zalear, Konknni tiatranchea mollar vaurpi hozaramni sonkhen lok yevn KA-chea darvonttea kodde nidorxonam kortole, oxi soroll utranchi xittkavnni namnecho tiatrist

ani Tiatr Academy-Goa hacho odheokx Price Jacob hannem dili. Romi Lipi Action Front hacho nimontrok Wilson Mazarello urf Willmix hannem Romi pustokank puroskar divpachea KA-chea nirnnoyak virodh kortoleancher khor utramni ttika keli. “Khorem mhonnlear, Romi Konknnik 400-500 vorsancho itihas asa. Konknni rajbhas kaideant Romi Konknnicher ek vhoddantli vhodd onit zalea, hi onit pois zavpak zai. Devnagri-cher amcho kainch virodh na, punn Romi Konknnicho odhikar asa to kaddun uddoupacho proitn kelo zalear, ami to kosoch sonsun ghenvche nant, hem devnagri valeamni aplea monant dovorchem, oxi koddok utranchi xittkavnni Willmix-an he potrkar porixodent uloitana dili. He potrkar porixodek Pri. Conceicao D’silva, Tiatrist Jessie Dias, DKA-cho Sekretar Jose Salvador Fernandes ani her manest vedicher hajir asle.

Rahul Gandhi sarkoch boddkovlo “atam tea kaidea vixim mhojem mot kitem asa tem hanv tumkam sangtam. Tem ‘Ordinance is complete nonsense’ zavn asa ani taka pinzun bhair uddovpak zai. Hem mhojem khasgi mot” tannem fuddem mhunttlem. Hea kaidea vixim je mud’de mhozo pokx sangta “ami ho kaido rajki karonnank lagon korcho poddta mhunn”, tantun novem kainch na. Soglle tench korta. Kongres, BJP, Somajvadi Party, JD(U) soglle rajki pokx tench korta” “Rajki pokxamni, hem sogllem thambounk goroz asa. Desant zatolea bhroxttachara add zhuzonk zai zalear, ami oxi toddzodd (compromise) korit ravonk zaina. Karann, zor ami oxeo toddzoddi (compromises) korit zalear, ami sogllea zageancher toddzodd korit ravtole.” Hem mhunnlea uprant, Rahul thoim saun bhair soronk sodtalo, punn potrkaranchea magnneank lagon tannen

apli boska portun ghetli ani tanchea prosnank zabab dile. “Congress pokx kitem korta ani amcho sorkar kitem korta tachea vixim mhaka poddlam. Ani heach karann, hea ‘ordinance’-achea sombondhan amchea sorkaran jem kitem kelam tem chukichem asa,” oxem sangon to thoimchean bhair sorlo. To gelea uprant, “Rahul Gandhi-n jem sanglam tem amchea pokxachem dhoronn (policy),” oxem Congress-chea prosar madheom (media) khateacho mukheli, Maken-an sanglem. Raxttrpoti Pranab Mukherjee-n Ghor, Kaido ani ‘Parliamentary Affairs’ montreank apoun haddun, rajki ekmot naslolea mud’deacher ‘ordinance’ haddpachi kosli goroz asa hea vixim vichar kelea uprant, eka disa uprant Rahul Gandhi koddlean hi ugtteponnim keloli ttika aikonk ailea.

Khonnim dhoniyancher karvay kiteak na?: SC pongddan aplo avhal fuddlea mhoineachea modekat meren ditole, oxem nitisobhek kolloilam. Hea pongddachem fuddariponn Kendriya rajmontri Jayanti Natrajan hinnem kelem. Hea pongddan Ut’tor ani Dokxinn Gõyant aslolea veg-vegllea bhagamni bhett divn, thoim aslolea minam khonninchi sthiti pollevn ghetli. Gõyant ranam aslolea bhagamni bhett divn thoinchea minam khonninchi pollevni korun thoinchi sthiti zanna zavn ghetli. Atam hi somiti aplo avhal toyar korun Otubr mhoineachea modekat meren to Sorv unchle Nitisobhent sador kortoli, oxem Jayanti Natrajan hinnem porot Dil’li veta astana potrkarank sanglem.

‘Wildlife Sanctuaries’ vo obhyoronnam aslolea suvatancher 11 minam khonnink sorkaran porvane (licences) dilole asat. Hea khonnink porot porvane dinvche nant. Tea bhair zomnni pondak vochon 5 minam khonnimni minanchi mati kaddlea, hi gozal poryan bekaidexir asa, oxem ‘Supreme Court’-ache nodrek ailam. Konnintlem min kitlem meren kaddchem ani poryavoronnacher zavpi porinnam hacher obheas korpa khatir ‘Indian School of Mines’ hanche hatant vaur sompoila. He sonvsthecho obheas zalea uprant to avhal Sorv Unchle Nitisobhent sador kortole, ani uprantuch min kaddpachi moriyada kitli aschi, hem tharaitole.

Lokmot, sompadpi ani nennarponn ‘Amcho Avaz’ zorot morot dis kaddta oxem to mhunnonk sodta. Dusrea utramni ‘Amcho Avaz’ hea Romi lipintlea satolleak vachpi na oxem to sangonk sodta. ‘Amcho Avaz’ hea Romi lipintlea satolleachem hea sompadpeak ek avhan asa. Fokt 6 mhoine pirayechem ‘Amcho Avaz’ hea satolleak jitle vachpi asa tache orde porian vachpi Devnagri Konknnichea eka disalleak aschena mhunn ami khatren sangtanv. Khoincheai vellar hem nivedon provar korunk ami raji asanv • Anik ek tacho arop mhunttlear Romi

Konknniche fuddari aplea svarthak lagon him dumxonnam korta. Khoreponnim jeo kornneo Konknni mollar Devnagri Konknnichea fuddareamni keleo tache voilean suvarthi konn hem dakholl zata. Devnagri fuddari svarthi nasle zalear te Konknniche Romi lipik nas korun fokt Devnagri Konknni rakhun dovorpak proitn korche nasle. Hea sompadpeak ami ekuch sangonk sodtanv ani tem mhunttlear amkam Konknni bhas ful’leli ani foll’leli zai, khoinchich ek lipi nhoi.


Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 7:55 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

3

Gõyche Kongres Fuddari Zage Zatat! PrASHAnt SHetye

Ganapati Bap’pa samkar St. Andre motdar songhacho amdar Vishnu Wagh hannem gharannem (request of favour) ghatlea uprant, Fatoda-cho opokx amdar Vijay Sardessai hannem-i Gonnesache murthi samkar aplem gharannem ghatlem. Gõyant mukhel virodhi pokx aslolea Kongres pokxak zag yeunchi, oxem magnnem Vijay-an Ganapati samkar kelam. Gõyant sot’ter aslolea BJP sorkaracher Kongres pokx ttika korina, oso tancho arop asa. Vidhan Sobhecheo venchnnuko zalea uprant, Vijay Sardessai ani Kuddtorecho Kongres amdar Reginald Lourenco hancho doganchoch avaz aikopak yetalo. Gelem dedd voros Vijay-an Parrikar sorkarachea goir-karbharacher khupuch ttika keli. Punn, gele don mhoine thavn tannem aplem ttika korpachem hatiyar bazuk dovorlam. Apunn ttika kortam, tacho faido virodhi Kongres pokxak zata. Tankam fukott-sovay faido kiteak korun dinvcho? Ttika korop, sot’ter aslolea sorkarak dharer dhorop, hem virodhi pokxachem mukhel kam. Punn, Gõycho Kongres pokx apli bhumika bore toren pallpak khupuch fattim urta. Taka lagon, hea vorsa Gonnesanche porbe vellar Ganapati Bap’pak gharannem ghatlem, oxem Vijay Sardessai sangta. Fuddlea mhoineant zavpak aslolea Gõychea Vidhan Sobhechea odhivexonant ‘starred’ ani ‘un starred’ prosn vicharpak BJP-iche ‘advisory committee’-in nirbondh (restrictions) ghatleat. BJP-ichea hea nirnnoyacher poryan Kongres-an aplo avaz utthounk na mhonn, Vijay Kongres-

acher bejar asa. Vijay-achea mhonn’nea pormonnem, Kongres pokx nhidlolo asa. Vijay-achea hea mhonn’neant zaitench sot asa. Gele Vidhan Sobheche venchnnukent Gõychea Kongres pokxan Parrikara koddlean lojechi har khal’lea uprant zo ho pokx nhidlolo, to azunui utthonk na. Punn, Kongresa-ntlea kaim fuddareanchem ostitv mat rajki moidanar zannovpak laglam. Gelea mhoineant adlo Navelecho amdar Luizinho Faleiro hachi raxttriya Kongres pokxacho sor-chittnis mhonn nemnnuk zali mhonn, Dokxinn Gõy Jil’lo Kongres somitin tacho sotkar ghoddoun haddlolo. Hea tachea sotkar dobajeak virodhi pokxacho fuddari Pratapsing Rane, Prodex Odheokx Subhash Shirodkar, adlo mukhel montri Digamber Kamat, hanchea sangata Kongres pokxache adle montri, amdar, Jil’lo Panchayatiche vangddi ani sabar Kongres-ache karyokorte hajir aslole. Gele Vidhan Sobheche venchnnukamni Kongres pokxak Gõyant lojechi har favo zalea uprant, itle vhodde sonkhen fuddari ani karyokorte ekttaim yevop hi poilich khep zavn asli. ‘Parivartan’-anchea lharamni usllon pois somdirant xevttololo Kongres pokx khoim tori uzvaddachem kirnn sodtalo. Luizinho-chea sotkara

nimitan Kongres-ak ek axechem kirnn zollkholem. Itle sogott fuddareank ani karyokorteank ekttaim ailole polleun Ko n g re s p o k xantlea dor e k a vangddeachea mukhamollacher hanso zollkhotalo. Tanchea angant eke nove torechi sfruti ailoli, polleupak melltalem. Hoch soeg dhorun, itlo kall meren xant aslolo virodhi pokxacho fuddari Pratapsing Rane hannem Parrikaracher ani tachea goir-karbharacher aplem tondd vollon yenvsor ttika keli. Parrikar fottkiro, addgam-naddgam korun apli sot’tea sambhallta mhonnpacho tannem soroll arop aplea uloupantlean kelo. Gõychea rajkaronnank ek novi dixea dakhoupa khatir Luizinhon porot ek pavtt Gõychea sthanik rajkaronnant misoll zanvcho, oxi magnni Ranen aplea uloupantlean keli. Kongres pokxantle choddxe fuddar ekamekachea khasgi rajkaronnank chodd mhotv ditat mhonnpachem soglleankuch khobor asa. Punn, hea sotkar dobajea vellar toxem kitench konnenuch uloilolem aikopak mellonk na. Oxe torecho ek dobazo ghod-

don yevop hi Kongres pokxa khatir kallachi goroz zavn asli. Kongres pokxachem rajki boll anik eke ghoddne udexim dison ailem. G e l e a

mhoineant Ut’tor Gõyche Jil’lo Panchayaticho odheokx Jayesh Salgaoncar haka kaddun, thoim BJP-icho Deepak Kalangutkar haka bosoupache proitn chalu asle. Hem korpa khatir Mukhel Montri Parrikaran Ut’tor Gõychea kaim Jil’lo P a n c h a y a t vangddeanchi ek boska poryan apoiloli. Punn, Parrikar-an apoilole he boskek khas oso protisad mellonk na. Gele Vidhan Sobhechea venchnnukam uprant soirboir zalolea Kongres fuddareamni, he pavtt mat aplo ekvott dakhoilo. Valpoi-cho amdar Vishwajeet Rane, Pandurang Madkaikar, Babush Monserate, adle amdar Babu Azgaonkar, Agnel Fernandes, Francis Silveira hannim nett dhorlo. Haka lagon, Salgaoncar-ak tache kodeli vhelo kaddunk Parrikarak xok’keo zalem na. Fattle Vidhan Sobhechea venchnnukamni jikhon ailolea Parrikar

sorkaran proxasonant vochot thoim bodol ghoddun haddle, torui Ut’tor Gõychea Jil’lo Panchayatichea Odheokxachem kodel BJP kodde Kongresa koddlean hiskaun vhorpak zomlem na. He ghoddamoddim udexim Gõyant Kongres pokx zagrut zala mhonnpachem sid’dh zalem. Gõyant Kongres pokxak zag yeta ani jiron geloli apli xokti te porot ekttaitat mhonnpachem porot ek pavtt halinch dison ailo, ani to mhonnlear, Moddganvche Nogorpalikent zalolo sot’ta bodol. Vidhan Sobhechea venchnnukam vellar ailolea ‘Parivartan’-achea hunvarant Moddganvchi Nogorpalika poryan BJP-chea tabeant geloli. Oddez vorsam adim Moddganv Nogorpaliken venchun ailolea 20-ui nogor sevokamni apnnank Kongres pokxachem ‘label’ lavn ghetlolem. Ani hachem karann mhonnlear, oddez vorsam adim Gõyche sot’ter Kongres pokx aslo. Punn, fattle Vidhan Sobhechea venchnnukam uprant Gõyche sot’tent bodol zalea uprant, Moddganv Nogorpalikentlea khupxea Nogor Sevokamni ap-apli topi BJP vatten gunvddaili. Ek Nogor Sevika soddli zalear, baki khoincheach Nogor Sevokan BJPichem vangddiponn apnnaunk na. Punn, apnnank BJP-icho tenko asa, oxem mat bhasaitale. Hea pongddak halinch koddek kaddunk Moddgan-

vcho amdar Digamber Kamat ani Fatorda-cho amdar Vijay Sardessai hannim zoit melloilem. Atam sod’deak Moddganvchi Nogorpalika BJP-intlea hatantlean geloli asa. Moddganv Nogorpalikent zalolea hea tajea (fresh) godda-moddink lagonui, Gõyant Kongres pokx zagrut zavpak lagla mhonnpachem spoxtt zavpak laglam. Fattlem ek voros odhik xanti ballgun aslolo Vishwajeet Rane poryan porot ek pavtt zagrut zalolo polleupak mellta. ‘Facebook’ sarkhea madheomantlean, Vishwajeet aplem sodanch mot manddlolo polleupak ani vachpak mellta. Kongres pokx ghoddun haddta tea karyavollimni-i to atam hanga thoim dispak lagla.Babush Monserate hannem atam porot ek pavtt ‘Janata Darbar’ bhorpak survat kelea. Kongres pokx ghoddun haddta tea karyavollimni fattlo sabar kall meren goir hajir ravpi Joaquim Alemao, Alex Sequeira, Felipe Neri Rodrigues he adle amdar atam porot ek pavtt Karyavollimni zollkhopak lagleat. Parrikar-an dharer dhorlolo Kepem-cho Kongres amdar Babu Kavlekar hannem-i aplem kam suru dovorlam. Fuddlea Lok Sobhechea venchnnukancher dollo dovrun BJP-in aplea rajki godda-moddink fattlo sabar kall thavn survat keloli. Punn, Kongres pokxacheo kosleoch halchaleo zaloleo diso nasleo. Fattlea kaim disanchea kallant Dokxinn Gõycho Khasdar Francis Sardinha hannem poryan aplo vaur korunk nettan survat kelea. ‘Block Committees’ ani karyokorteancheo boska to gheit asa. Ekunn mellon, sod’deak Gõychea Kongres pokxak zag yeta mhonnpachem spoxtt zalam

GTDC-ik 40 Lakhancho Faido! Otubrak saun ‘INOX complex’-ant funkott ‘parking’ aschem na Kamdarank VRS Yevzonn: Cabral AMcHo AvAz ProtinidHi

Ponnje: Mars 2013 hea arthik vorsa zalolo faido ani luskonnank man’neotai mell’loli asa. 2011-12 vorsa zalolea 6 kottinchea luskonna uprant, Goa Tourism Development Corporation-an porot ek pavtt faideache vatten aplim panvlam ubharleant. GTDC-in ghetlolea koxttank ani borea vaurak lagon, hea poryatton mha-monddolak chalu arthik vorsa 40 lakh rupiyancho faido zalo. GTDC-iche Setembr 17-ver zalole boske vellar, kaim mhotvache nirnnoy ani prostav GTDC karbhareamni mandun ghetle. Hea gozalincho faido Gõyant yeupi bhonvddekarank jerul zatolo, oxem GTDC-cho Odheokx Nilesh Cabral hannem eke potrkar porixodent sanglem. “GTDC-in kelolea ‘commercial management’ ani kamdaramni kaddlolea koxttank lagon, amkam 40 lakh rupiyancho faido korunk xok’keo zalem. Gõyant yeupi bhonvddekaram khatir amche kodde aslolea ‘infrastructure’-acho boro upeog korun, tech porim tech porim Tourism Departmant-ant aslolea sadon-suvidhancho yog’geo vapor korun, GTDC-chi yenneavoll vaddoupacho ami proitn kortole,” oxem Nilesh Cabral hannem fuddem sanglem. GTDC-int aslolea otirikt (additional) kamdarank unnem korun, tankam ditat tea pagarachem vojem unnem korpa khatir GTDC-chea ‘Board of Directors’amni VRS yevzonnek apli man’neotai dilea. Haka lagon sod’deak GTDC kamdarank dita tea pagarachem vojem vhodda promannan holkem zatolem. Tech porim GTDC bore bhaxen aplo vaur korpak xoktolem,ani he yevzonnek soglleamni apli man’neotai dilea, oxem Cahral-an ugddapem kelem. ‘Adventure Tourism’ haka anik ut’tejon divpa khatir, ‘Board of Directors’-amni MEHIR-Mumbai hankam Gõyant somdirantlim vimana cholovpachea prostavak man’neotai dilea. Ho kontrad survatek 5

vorsancho asun, MEHIR GTDC vangdda yenneavoll zoma korunk hat-bott ghaltolo. Somdirantlea vimanamni bhonvddi korpa khatir ‘online booking’ korunk suvidha astoli. Somdirantlea vimanank lagon, Gõychea Poryattonak anikui veg melltolo. Bhonvddekaram khatir somdirantlea vimananchi seva, Bharat-antlea venchik raj’jeamni asa. Somdirant bhonvddi korpi him vimanam ‘sky diving’ ani her torechea turizma khatir upkarak poddtolim. Survek ek injin aslolem viman haddtole. Hea ek injin aslolea vimanant 9 bhonvddekar bospak xoktole. Hea eka vimanak melltolo protisad polleun, tosli anikui vimanam GTDC vaddoitoli. MEHIR sangata ho korar GTD veginuch korpachi asa, oxem Nilesh Cabral sangta. GTDC-in Mayem tolleant ‘adventure tourism’ suru korpa khatir apli porvangi dilea. Tantunt ‘floating barbeque’, Zip Lines, Water Zobers Ball, sarkhe khell ‘experimental basis’-ancher suru kortole. Fuddlea bhonvddekar mosomant thavn hea khellanchi survat korpant yetoli. He khell thoim suru kele zalear, Mayem Lake hangasor bhonvddekar apli bhett vhodde sonkhen ditole mhonnpachi opekxa asa. Mayem Lake-achem ostitv jem sod’deak haroun gelam mhonnpacho somzut zala, tem ostit porot nittayer ghalpak GTDC aplea ghoddta te soglle proitn kortole, oxi khatir Nilesh Cabral-an potrkaram kodde uloitana dili.

Ponnje: ‘INOX multiplex’-an cholchitram pollounk vochpi lokank, aplim vahonam ‘park’ korchea pasot hea vorsachea Otubr mhoineak saun 5 te 15 rupia meren bhorche poddtole. ‘INOX complex’-ar ‘parking’-achea khatir dilolea suvate pasot sod’deak meren kainch xulk (fees) vosul korinasle. Tikettinchea mola vangdda, Inox-an cholchitram pollounk vochpeank anink khorch korcho poddtolo. ‘Entertainment Society of Goa’n (ESG), ‘parking’ xulk ektthaunchea pasot ‘vendors’-amni Otubr 7 meren ‘tenders’ dakholl korche mhunn sanglam. Lagimchea Ponnje bazarantle dukan malok Inox-achea ‘parking’ vattharan aplim vahonam dovortat, tem tallchea pasot oxem korunk sodtat oxem thoimchea odhikareamni sanglem. “Ponnje bazarantle dukan malok meklleponnim aplea va-

honank sokallim saun te ghora vocho meren thoim fukott ‘parking’ kortat. Tea suvatecher ‘ESG’cho odhikar asa ani ‘INOX’-acheo suvidheo vapurnat tanchea vapora pasot ti diloli na,” oxem ‘ESG’ up-odheokx Vishnu Surya Wagh-an sanglem. ‘Parking’ xulk ektthaupacho ‘tender’ dilea uprant, chodd promannan Otubrachea poilea bhaganuch hem xulk ekthhaupachem karya pollovpi aplem kam chalu kortolo, oxem ‘ESG general manager’ Shripad Naikan sanglem. Lokank hi ‘parking’ suvat ‘firstcome-first-serve basis’-ar diupachea vixim ‘ESG’-chi yevzonn asa, punn ‘parking’ xulk diunk toyar asat zalear bhailea mon’xankui ‘park’ korunk diunchem vo fokt Inox-acheo suvidheo vapurtat tankam diuchem, hache vixim tannim nirnnoy azun gheunk na. ‘International Film Festival of India’ chalu astana ani tachea 15

dis adim xulk ektthaunk yenvchem na, karann tea vellar ‘festival’-ache soire, odhikari, adi hi ‘parking’ suvidha vapurtole, oxem Naik-an sanglem. “Hem xulk ektthaupi kontradorak don vorsancho kontrad diunk yetolo ani taka ‘2 wheelers’ ani ‘4 wheelers’ vahonam pasot zago vanttun diuncho poddtolo. ‘2 wheelers’-ank 5 rupia ani ‘4 wheelers’-ank 15 rupia bhorunk poddtole,” mhunn tannen sanglem. ‘Parking’ suvatencher rong marchea adim ESG koddlean taka man’neotai gheunchi poddtoli. Toxench, ‘tender’-achea nemam

khala ‘tender’ jikpeak provesachea ani bhair sorpachea darncher bizlecher cholpi ‘barrier’ bosounk poddtole, jacher kontrad somplea uprant ‘ESG’cho odhikar astolo. ‘Inox complex’-ar saun hea don vorsanchea kallan 50 lakh rupia ‘parking’ xulk ektthaupacho ‘ESG’-cho odmas asa. ‘Tender’-achea kaideam pormonnem, ‘vendor’-ak khoincheach sorkari vahonancher, ESG vahonancher ani Inox kamdaranchea sumar tin ‘4 wheelers’ ani dha ‘2 wheelers’-ancher xulk ektthaunk zaunchem na.

‘Tender’ ghottallean Churchill add FIR nond korat: Nitisobhechi suchovnni Ponnje: PWD-ntlea bhroxttachar kexin, ‘National Students Union of India (NSUI)’-chea adlea raj’jeachea mukheli Sunil Kawthankar-an dakholl kelole tokrare sombondhan ‘First Information Report’ (FIR) nond korunk Ut’tor Gõychea khas nitidaran pulisek suchoilam. Kawthankar-an adlea PWD montri Churchill Alemao, adlea mukhel sochiv Sanjay Srivastava ani ‘executive’ injiner P T Parkar, hanchea add Ponnjechea pulis chovker PWD bhrox-

ttachar cholta oxi tokrar nond keloli. Punn, FIR azun nond zaunk naslo. ‘XXIV works division’-antle sumar 258 ‘tenders’ fottingponnan dilole ani te ‘tenders’ bekaidexir asle ani Churchill-an tankam porvane

dilole, oxe arop Kawthankar-an Ut’tor Gõychea khas nitidara mukhar manddlole. Him kamam posontichea kontradorank mellchea pasot, CPWD nem moddun, tea ‘tenders’-anche vixim vortoman potramni chhapun yevnk naslem, mhunn tea orzan dilolem. Churchill ani heranchea add FIR nond korchi ani hea kexin topasnni korchi oxem nitisobhen pulisek suchounchem, mhunn tatun tannen magnnim keloli.

Vidhan Sobha Odhivexon…

BJP-chea amdarank ‘Code of Conduct’ Sorkarak oddchonent haddina zaunk sol’lo AMcHo AvAz ProtinidHi

Ponnje: Fuddlea mhoineant suru zavpak aslolea Gõychea Vidhan Sobhechea odhivexonant, apleak ani sot’ter aslolea BJP sorkarak oddchonent haddcho nhoi, haka lagon Parrikar-an sot’ter aslolea BJP amdarank eke vegllech torecho ‘code of conduct’ lagu kela. Haka lagon BJP amdaram modem khupuch umedichem vatavronn posorlam. Parrikar sot’ter ailoleak, hea adim zalolea odhivexonamni BJP-iche amdar Micheal Lobo, Vishnu Wagh, Nilesh Cabral hannim veg-veglle prosn manddun kednai Poryatton Montreak zalear kaim pavtti heram montreank oddchonent haddpache proitn kelole. Mhonnge, Montri odd-

Mhaka addavpak xokche nant: Wagh

“Mhaka Mukhel Montri Manohar Parrikaracher bhorpur visvas asa. Pokxan dilolo kosloi sol’lo pallpak hanv toyar asa. Punn mhojea St. Andre motdar songhak lagu zatat te prosn vicharpak mhaka konnuch addavpak xokcho na,” oxem amdar Vishnu Wagh hannem sanglem. “Eka montreak aspak zai titli bud’dh mhaka asa. Mhaka rajkaronnant fuddem vochpak zai. Lokamni amkam aple prosn manddpa khatiruch venchun kaddleat. Nokhetri ani bin nokhetri prosnam vixim sorkaran je nirbondh ghatleat, te mhaka man’neo nant. Taka lagon, hanvem hea Vidhan Sobhechea odhivexona vellar ekui prosn manddpacho na, oso nichev kela. Fokt, lokx voddpi tharavacher hanv mhojeo suchovnneo kortolom,” oxem Vishnu Wagh hannem potrkarank sanglem.

chonent sampoddtat oxech toreche prosn tankam khud sot’ter aslole BJP-intle amdar vichartale. Kaim pavtti Micheal Lobo Poryatton Montri Dilip Parulekar haka poryattona vixim sabar prosn

vicharun oddchoneo nirmann kortalo mhonnpacho onubhov potrkarank asa. He phattbhuimecher fuddlea Otubr mhoineant zata tea Vidhan Sobhechea odhivexona vellar BJP-in

Hanv uloitolonch: Sawal

aplea kaim amdarank odhivexona adinch aplea tabeant dovorpacho nirnnoy BJP-in ghetla. Mukhel Montri Parrikar-anui oxech torechi bhumika gheupak chintlam mhonnpachem halinch BJP amdaranchi ek boska zali tea vellar sid’dh zalem. Yeta tea Vidhan Sobhechea odhivexonant sot’ter aslole BJP-intle amdar ani montri

“Amdarank ‘code of conduct’ ho BJP-icho bhitorlo prosn zavn asa. Hanv opokx amdar zavn asa. Fattlea Vidhan Sobhechea odhivexonant hanvem ji bhumika ghetloli, toslich bhumika hanv hea vellar ghetolom. Karann, amkam opokx amdarank uloupa khatir Vidhan Sobhechem odhivexon mhonnge ek ‘platform’ zavn asta. Amchea motdar songhacher ani amcher ji onit zata, tache vixim avaz kaddunk, odhivexon hem ekuch amchea sarkheank ek hathiyar (weapon) zavn asta. Ami konnakuch cheayek vo jevnnank apoinant. Amchi soglleam kodde ixttagot zavn asa. Zankam konnank amchea barabor yevchem ani amchea sangata ulounchem oxem dista zalear, tancheamni jerul amchea sangata yeum yeta,” oxem Divcholecho amdar Naresh Sawal uloilo.

oddchonent poddtat tosle prosn vichari nakat. Toxench, montri zabab dita astana, tankam ogllem kitem-i vicharun guspa-gondhollant ghalinakat. Opokx amdaram kodde chodd lagim ravo

nakat. Tanchea vangdda cheav-panni ani jevnnank vocho nakat. Oxe torechim sabar bondhonam Parrikaran sot’ter aslolea BJP amdarank ghatleant oxem somzota.

BJP-int niraxea ani motbhed vaddtat… Sod’deak BJP-iche amdar ani montream modem vatavronn khupuch taplolem asa. ‘Sunburn’, ‘Casino’, MOI ani her sabar vixoyancher sod’deak amdar Vishnu Wagh ugtteponnim uloupak lagla. ‘Sunburn’ utsov Kandole ghenvcho nhoi, oxi bhumika Parulekaran ghetlolean, Parulekar v/s Lobo oxem vatavronn nirmann zalam. Taka lagon, odhivexona vellar anik ani vad-vivad naka mhonn Mukhel Montri Parrikar-an ek somjikayecho sol’lo sogllea BJP amdarank dila. ‘Starred’ ani ‘un starred’ proxn vicharpa babtint amdarancher kaim nirbondh (restrictions) ghatlolean, amdaram modem niraxea posorlea.


Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 10:37 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

Ostori

Amcho Avaz

4

Aiz kalchea ostoreank ‘mobile’ fon goroz vo fexon?

Stanley Vaz, Sada - Mormugao

Thodde mhoine zale 17 vorsanchem Roshni Rego hem Moddganvche Damodar kolejint xikpi torunn cheddum reilvecho rull volanddtana, virudh dixen yevpi gaddye ponda sampddon moronk pavlem. Prosidh zalolea khobram pormonnem, tem aplea sangati xikpeam sangata cholot vetalem. Ani cholot vetana, eka hatan mobail, dusrea khandacher beg. Sintid fokot mobailachea ulovpacher. Ek reil gaddi pasar zali, punn virudh dixen dusri gaddi yeta mhonnpachem bhan taka naslem. Ani oxem tem to rull pasar kortana,

ti gaddi tachea anga vhelean geli. Mobailak lagon moronn yevpi Roshni Rego hem poilench bolli kai? Kednach na! Kaim kall fattim Ambaji-Fatorda hangasor, osoch ek xikpi bhurgo bosintlo denvon fonar uloit vetana eka pikopa ponda sampddon aktak somplo. Kaim kall fattim Vaskuchem ek cheddum apli skuttor choloitana mobailacher uloit vetalem. Kitem ghoddlem konnak khobor, tacher fattlean thavn ttrok marlo, tem xevttolem ani azun meren moddlole poristhitin bixannear asa. Mobailak lagon zavpi kitlexech kavz pulisent nond zalole asat, punn tachi ankddevari (statistics) kaddpachi konnenuch khottpott korunk na. Mobailank lagon zavpi opghat zorui gombhir aslear nond zatat, na tor te dolleam add vetat, hem konnui chintpi mon’xak iskuttavn sangpachi goroz na. Punn prosn upzota to ho. Aiz-kal somazant, ani eka-meka kodde sompork korunk mobail hi ek gorjechi vost? Vo protixtta (dignity) vo fexon? Hacher niyall korpacho vell aila.

Aiz somazant dor dha mon’xam fattlean unnech unnem att zannam kodde mobail asa. Punn itlea zannam kodde ho mobail fon asa, tacho favo toso ani yogea to upeog he lok kortat kai? Mobail fon khoim vaprunk zai, lokachi gordi aslolea zagear, hospitolamni, korttamni, igorzamni tacho vapor koso

zavnk zai, hacher nem’ kaide ani bondhonam asat kai? Bondhonam nant zalear, him bondhonam konn haddtolo? Sorkar? Mhaka zalear disona, karann mobail hi zonn ekleachi khasgi vikti ghetloli vost. Tantunt sorkar dokhol ghevpak xokona. Punn khoim na khoim ghoddta te porim kaim nem’ hea

mobail vapurteleam khatir sorkar jerul vevharant haddpak xokta. Barik pollelear mobail fon ek sompork korpachem gorjechem sadhon soddun, to ek fexon mhonn tacho chodd upeog kelolo dixtti poddta. Khandar beg ani hatant mobail fon na zalear heram cheddvam poros apunn sokoilea dorjeachem oso kitem tori khotto goir somoz tim cheddvam aplech bhitor korun ghetat. Bosimni provas kortana borem asa, punn jedna bosintlim denvlea uprant, rostean choltana tankam fon ailo zalear, rosteache koddek yevpi-vochpi yeradarichem porian tankam sintid asona. Magir opghatank amontronnachem karann zata. Yeradari khateache bhirantek lagon aiz mottor choloitana fonacher ulovpachem unnem zalam, torui hem fokot xaram purtench. Ek pavtt xarantlo bhair pavlea kai mukhel rosteancher kitlech mottor cholovpi fonar uloit gaddi choloitana distole. Rosteancher vochot thoim pulis naslolean tanchem konn kainch vankddem korpak xokona. Fonar uloitana matso mottora vhelo

tabo suttlo zalear, ek tor rosteachea bazuntlean cholpeacher vo samkara yevpi mottoracher dhopko bosta ani opghat ghoddtat. Iskolant vo kolejint xikpi bhurgeank mobail fon divop hem kitlem pasun sarkem zavn asa? Hea ekach prosnacher aiz gombirtayen vichar korpachi goroz ailea. Adlea kallar mobail fon nastana iskolamni ani kolejimni xikon bhurgim dotor, advogad, izner, adi zavnk nant kai? Atanch hem mobailachem pixem kiteak? Hea xikpi bhurgeank mobail fon vaprunk konn ut’tejon dita kai? Xikovpi vo bhurgeancho avoybapuy? Hea gombhir prosnacher zata title vegim vichar zavnk zai ani goroz to nikall lavnk zai. Na tor oxe toren kitlinch Roshni Rego sarkea xikpeanche bolli vochot ravtole. Avoy-bapay-ank aplim bhurgim nam zait ravtolim. Zanv avoy-bapuy, xikovpi vo sorkar usram hea prosnacher upay sodunk boslet zalear, tedna meren khupxea zannacho jiv luksonn zavnk pavtolo hem surya uzvadda itlem sot.

Festam Porbo

Sant Minguel-achi Porob Aitar, 29 Setembr, 2013

Taleigão-chem khaxeleponn Tiswadichea ostomten sobit Taleigão-cho ganv asa. Tachea ostomten sobit dorya vello, udentik lambchim lamb xetam, dokxinne koddem Odxel-VainguinimDona Paula ani ut’torak Santa Inez-Bhatlem asa. Ponnje saun fokt 5 km ontoracher aslolea Taleigão-ant vhodda promannan orov utpon’ zatolea karann Purtugezanchea kallar to ut’tor Gõycho utpon’ hanga dovortale. São Miguel Arcanjachi Igorz, 1544 vorsa ‘Dominicans’-amni bondlolea sobit ani adlea igorzam modli ekli zaun asa. Toxench, hi igorz hea ganvchi eklich igorz zaun asa, ji Gõychea vhodd ‘parishes’-am modlim ek asa. Thoimchem Povitr Sacramentachem Kopel 2006 vorsa Pri Carmo Martins astana bandun haddlolem. Sod’deakchea Padr Vigaran, mhunnlea Pri Conceicao D’Silva-n fuddakar gheun igorjen durustenchi goroz aslolea favo tea suvatencher ani igorjechea kocherin durusteo keleat. Kopelam: Hea ganvan 12 tori kopelam asat ani rostea degek zaitea promannan khuris bandlole disonk yeta, zatuntle kaim zannancher halinchea kallan sudharop ghoddun haddlam. 1541 vorsa, Cabo hanga Franciscansamni bandun haddlolem kopel sogllea von adlem asa. Nossa Senhora Mae de Deus-ak tem bhettoilam. Caranzalem-chem St Pedro Kopel, zaka Ruzai Saibinnichem Kopel (Nossa Senhora do Rosario) mhunn vollkhotat, tem 1731 vorsa Conego Francisco da Cunha Souto Maior hannen bandun haddlolem. Kerantlem St Francis Xavier Kopel, zaka poilim Copela de San Francisco Xavier de Taleigão mhunn vollkhotale, tem 1928 vorsa bandlolem. Hea kopela koddlean 100 metre ontoracher Nossa Senhora da Piedade Kopel, ‘Eugenio ward’-an Novembr 1846-an bandun haddlolem. Toxench, Odxel hanga Querobino Martins de Taleigão hannen Novembr 1891-an Nossa Senhora de Lourdes kopel bandun haddlolem. Dona Paula-chem Nossa Senhora de Perpetuo Socorro kopel Setembr 1935-an bandlolem. Devllam: Taleigão 15 devllam asat, ani tanchea modlim sogllea von adlim asat tim – Voddlem Bhatantle Shree Tulsimata Pandurang Sansthan ani Shankarwadi-chem Shree Shankar Devasthan. Toxench, Aivao hangasorlem Shree Sattri Ashram Trust Prasana ani Oitalem hangachem Shree Mahalaxmi Devasthan, himvui tanche modlim kaim devllam asat.

Mosjid: 17,000 loksonkhea aslolea Taleigão ganvan sogllea dhormachem lok ekcharan rautat. Ani hanga don mosjidam asat – ek asa Voddlea Bhatan ani dusrem Adarsh hanga. Xikxonnik sonvstheo: Unchlea xikxonnachem mukhel kendr – ‘Goa University’ Taleigão asa. Dona Paula ek unch madheomik iskol asa ani Taleigão-chea bhurgean-chea xikxonnik gorzo mellpa sarkeo korunk hanga vhodd ankddean mullavim, madheomik, unch madheomik iskolam-i asat. Toxench, Odxel hanga Don Bosco iskol asa. Tox-

ench, Dona Paula hanga ‘National Institute of Oceanography’ hivui asa. Bago: Taleigão vhodd sonkhen bago asat. Taleigãochem sogllea vn vhoddlem bag mhunnlear Miramar-Dona Paula rostear aslolem Caranzalem-chem jogger’s park. Igorje lagim ek bag asa, toxench Durgawadi, Posrem Bhat, Nagali, Alto Nagali ani Dona Paula asloleo bagoi boreo asat. 5vea Panar Vach


Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

Festam Porbo

Amcho Avaz

Taleigão-chem khaxeleponn Vello: Taleigão zaiteo sobit vello asat. Odxel, Vainguinim, Dona Paula, Aivao ani Caranzalem hanga vello asat, ani zaito lok hankam bhett diit astat. Casa do Povo Taleigão: Hea ‘hall’-achi, Gõychea nimnnea Purtugez Raj’jeapal (governor) Vassalo de Silva-n 21 Agost 1961 hea disa ugttavnni keloli. Hea ‘hall’an machi asa, ani Communidade de Taleigão ani Clube de São Miguel de Taleigão, hancheo kochereo asat. Igorjechea festachea nimtan hanga tiatr zatale. Ani toxench, adlea kallar kazram-i zatalim. Adlea kallavelim ghoram: Purtegezanchea pod’dotin babdlolim zaitim adlea kallavelim ghoram Taleigão pollounk melltat. Cabo Raj Nivas: 16vea xekddean ‘Franciscans’amni hem ‘convent’ mhunn bandlolem. Punn Zuari ani Mandovi nhoiencher zatolea vevharacher bori nodor dovrunk melltolea karann, uprant ti bodlun Purtugez ‘Viceroys’ ani ‘Governor Generals’-

Padr Vigaracho Sondex

am khatir diloli. Ani atam thoim Gõycho Raj’jeapal rauta. Toxench, Raj Bhavan-ak tenkon Capela de

Nossa Senhora Mae de Deus hem kopel asa, zoim 15 Agostar vhodda dobajean fest monoitat. Dr Jack de Sequeira-cho putllo: João Hugo Eduardo de Sequeira, zaka ‘Father of Opinion Poll’ Dr Jack de Sequeira mhunn lok vollkhotat, tachea 9 metre lambayecho putlleachi 20 Abril 2007 vorsa Dona Paula ‘circle’-ar ugttavnni keloli. Gõychem ostitv rakhun dovorchea pasot poilea Gõy Vidhan Sobhen ‘Opinion Poll’-achi magnnim kelolea fuddareak, hi ek xrad’dhanjali (tribute) zaun asa. Hea sogllea veg-vegllea karannak Pri Xavier Braganza lagon Gõy prantant Taleigão ek Padr Kur khas ganv asa

Mhojea mogall bhoinnim-bhavamni, Taleigão firgojent Jezuchea molleant vavr korunk Devan mhaka sondhi favo keli mhunn hanv Taka argam ditam. Taleigão ek veglloch ganv asa zantun mon’xachea jivitache udorgotik jeo jeo vostu zai teo Sorvespora Devan firgojkarank favo keloleo asat. Aichea disa Taleigão firgojecho ‘patron’ Sant Minguel Archanjel hea santachi porob somorombhtanv. Sant Minguel gorib ani lhandaktteanchi rakhonn korpi sant asa. Devcharacher tannem zoit vhelem. Hoch Sant Minguel amchea firgojkaranchi rakhonn korta ani amkam samballta. Tachem devosponn vaddoum-ia ani choddoum-ia Devan amkam khub denneamni bhorleant, dekhun ami Devaxim yetat tednam ritea hatamni yeunk upkarona. Ami amchench orponn Devak kortanv tednam Dev amchim kallzam aple kurpen bhorta. Pap Saiban hem voros bhavarta khatir bhettoilam. Hea bhavartachea vorsant melltolim gonvllik novsornnechem follam ami punzanvia ani amcho bhavart odik nettan jiyeunk fuddem sorom –ia. Amche Tallganvche firgojent khubuch bhavartachim follam disun yetat. Amcheo somudayeo amchi firgoz gonvllik sobha, amcheo magnnea riti, amche dhormik somorombh, amcheo dusreo sonvstha ani sogllim firgozkaram Povitr Atmeanchim follam ghevun ek jivall suddsuddit ani bhavarteacho sumuday korunk vavurtat. Devak argam ani tumkam xabaski! Hea vorsachi Sant Miguel – achi porob sogllea firgozkarank povitrtayen bhorloli zaunk mhunn magtam. Tech porim he porbechea somoiar tumkam mhojim hun-hunit porbim ditam ani tumcher, tumchea kuttumbamcher ani tumchea vavr dhondeacher Devacho upott axirvad anvddetam. Pri. Conceivao D’Silva Padr Vigar

5


Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 7:55 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Khaltikay sogllea xegunnamchi bunhead zaun asa

Monis zanvoram poros paxtt zata?

- Confucious

AMCHEM MOT

Konknni bhas ani ‘hidden agenda’ Konknni bhas ek svotontr bhas zavn asa mhunn Sahitya Akademi New Delhi hinnem 1976 vorsa Konknni bhaxek maneotay dili. Hi maneotay ditana Sahitya Akademin khoinchech lipicho ulekh kelona. Mhunnchem tea vellar Konknni bhas jitlea lipini boroitali titleai lipini boroitele Konknni bhaxek ek svotontr bhas mhunn desantli sogllea von orixtt Sahitik sonvstha – Sahitya Akademi-n mandun ghetli. Oxem asa zalear Konknni bhaxechi udorgot sogllea lipini zavnk zai asli. Gõyant Konknni bhaxecho vikas Romi ani Devnagri hea donui lipini zavnk zai aslo. Punn toxem ghoddlem na, karann Konknnichea fuddareancho ek ‘hidden agenda’ aslo. Ho ‘agenda’ mhunttlear koxi-i tori Devnagri lipintli Konknni bhas sogllea Konknni mogyeancher thap’pachi. Ho ‘hidden agenda’ sakar korche khatir poile suvater Devnagri lipichea fuddareamni Sahitya Akademichi ‘Advisory Body’ aplea tabeant ghetli. Mhunnchem Sahitya Akademiche sol’lagar somithin (advisory Committee) 10 vangddeam modle unnech te 9 vangddi Devnagri lipik tenko diupa sarke venchun kaddle. 90 ttok’ke Devnagri lipiche phattlavdar sol’lagar somithin asop hem poilech khepek ghoddlem na. Fattlea 37 vorsank Sahitya Akademin jitleo sol’lagar somithi ghoddun haddleo titleai somithimni fokt Devnagri lipichea phattlavdarank nomiarle. Aplo ‘hidden agenda’ – Devnagri lipi sogllea Konknni mogyeancher thap’pachi ghupit yevzonn – vevharant ghalpak tannim 1981 Sahitya Akademi patllicher suru kelem. Sol’logar somithin Sahitya Akademin fokt Devnagri lipintlea pustokankuch puroskar diunche mhunn suchnnam kelim. Him futt ghalpi suchnnam Sahitya Akademichea odhikareamni mandun ghetlim ani tea disa thavn Sahitya Akademichea puroskarak Devnagri lipintlim pustokam soddun dusrea khoincheach lipintlim pustokam ghevpak bond kelim. Hea nirnnoya poilim sogllea lipintlim mhunttlear Romi, Devnagri, Kan’nad, Malyalam, adi pustokam Sahitya Akademichea puroskara khatir ‘consider’ kortale. Devnagri lipichea pustokank soddun dusrea lipintlea pustokank kednach puroskar mellonaslo karann pustok venchpak je teg nitidar (judges) astale te tegui Devnagri lipichech somarthok astale. He porim Sahitya Akademi patllicher Devnagri lipichea phattlavdaramni aplo tabo okhondd kelo ani atam porian Sahitya Akademi New Delhi hi sonvstha Konknni bhaxeche udorgotichi sonvstha uronk na. Ti Devnagri lipintle Konknni bhaxechi ani tichea phattlavdaranchi gulam zalea. Jedna Gõyant Gõychea sorkaran Goa Konknni Akademi (GKA) ghoddli tedna tiche ghottnnent (constitution) hi sonvstha

Konknni bhaxeche udorgoti khatir ghoddloli. GKA-che ghottnnentui he sonvsthen fokt Devnagri lipintle Konknnichi udorgot korchi oxem kainch na. Torui punn GKA fokt Devnagri lipintle Konknnichoch vikas korunk lagli. Romi lipintle Konknni bhaxechea phattlavdaramni tankam nit mellche khatir ek chollvoll keli. He chollvollicho porinnam mhunttlear sorkaran GKA-k Romi lipintle Konknnichoi vikas korunk nirdex (direction) dilo ani hea khatir 2005 vorsa thavn GKA Romi lipintle Konknniche udorgoti khatir thodde duddu moddta. Jedna Gõycho rajbhas kaido pas zalo ani Konknni bhas rajbhas zali tem korun ghevpak vhoddli chollvoll zali. He chollvollent 7 zann Romi lipintle Konknnichea mogyeanche prann gele. Ak’khi chollvoll Konknni bhas rajbhas zanvchi mhunn zali. Khoinchech lipicho Devnagri vo Romi te chollvollin ulekh zalo na. He chollvollek lagon akhrek sorkaran Konknni bhaxek rajbhas korchich poddli. Punn to ‘hidden agenda’ ghevn bhonvtelea Devnagri-chea fuddareamni konnak na kollta ghuptim rajbhas kaidean Devnagri Konknni hi odhikrut (official) bhas mhunn ghalun Romi lipichea phattlavdarancho visvas ghat kelo. Rajbhas kaido pas zaina fuddem Kala Akademi Goa ji Devnagri ani Romi Konknnintlea pustokank puroskar ditali te puroskar Romi lipik diupache bond kele. Hea khatir te Kala Akademi-che sahitya puroskar Romi lipintlea sahityak mellonkuch zai mhunn Romi lipintle Konknnichea phattlavdaranche proitn chaluch urle. Hea proitnancho foll mhunttlear Kala Akademin halinch hi magnni mandun ghetli ani Romi lipin Konknni boroinnarank nit favo keli. Durdoivan hea nirnnoyacher anek pavtt Devnagri lipichea phattlavdaramni ani Goa Konknni Akademi-chea fuddareamni portun virodh kelo. Haka lagon Romi lipintlea Konknnichea bhoktamni tea virodha add aplo avaz uttumcho poddlo. GKA-chea fuddareamni ek gombhir arop ghatlolo asa. Romi lipintle borpavollik puroskar dilear don Konknni bhaso zatoleo ani somazant futt poddtoli. Gõyant tiatr, Romi Konknnin, ani nattkam, Devnagri Konknnin, zata ani tankam Kala Akademi-che puroskarui mellta. Punn don Konknni bhaso azun poriant zaunk na. Dhormik mollar Gõyant don vhodd dhormik somudayo asa – Hindu ani Kristanv. Tanche dhorm veglle, tanchim festam porbo vegllim, punn amchea Gõychea somazant vegvegllea dhormank lagon futt poddonk na. Oxem asa zalear Konknni bhaxeche Romi lipintle borpavollik puroskar dilear don Konknni bhaso zatoleo ani somazant ‘communal’ futt poddteli he vichar khorench hanspache asa.

diLiP BOrKAr

Mhalgoddo lekhok Uttar Pradesh ani Madhya Pradesh him amchea desantlim soglleant vhoddlim raj’jeam. Amcho des choloitat tim hinch don raj’jeam oxem mhunttlear otitay zanvchi na. Kiteak amche Lok Sobhent jitle khasdar asat tantun heach raj’jeantlea khasdarancho ankddo chodd asa. Teach pasot him raj’jeam lokancho vapor rajkaronna pasot korit astat. Zatichea ani dhormachea nanvan jeo dongle zatat tantun Uttar Pradesh sodanch mukhar asa. Halinch amche prodhan montri Manmohan Singh, Kongres pokxache Odheokx Sonia Gandhi ani UpOdheokx Rahul Gandhi Uttar Pradesh-antlea Muzaffarnagar-ant, thoimchea lokank bhuzvonn diupa khatir gelolim. Jedna desacho pattaprodhan ani Sonia Gandhi sarki ek fuddari eka ganvant lokank pacharpa pasot veta tedna thoim toxich mhotvachi ghoddnnuk ghoddlea hem sang-

Gorib-girest, lhan vo vhodd, adi soglleank eksarkeponnim nit mellchi mhunn to jivit bhor vavurlo. Nit duddvanchea adharan vikti ghreunk favona hem tachem spoxtt mot aslem. Goribantlea goribak eksarkeponnim nit mellchi ho tacho anvddo aslo. Hea mhan vicharank adhunik somazant mol na kai? l Svotontrayecho to ek vhodd fuddari zaun gelo. Taka amcho Bharot des khoreponnim svotontr zalolo zai aslo. Svotontraye vixim tacho vichar oso aslo, “Svotontray mhunnchem apkhoxen (voluntarily) xist samballop ani desachea kaideachem apkhoxen palon korop.” Amkam tannench svotontray melloun dili ani ami xist pallinastana ani kaideancho bhong korun amche svototrayecho nas korun soddla. Ho Mhatmacho vichar aichea somazak upkarona kai? Itlench nhoi Gandhijin aiz jeo vaitt ghoddneo amchea somazan ghoddta tache vixim Mhatma Gandhin ogllim unnim xembor vorsam fattim suchna dilolim. Heo vaitt ghodnneo nas korunk upai sanglole. Xikxonna vixim tachem mot mhunttlear Bharatachea prot’tek nagrikak, gorib zaum girest zaum, xharantlo zaum vo kheddeantlo zaum, ek sarkem unch dorjeachem xikxonn mellonk zai, prot’tek mon’xan aplo sobhav somazache kaide monant dorun fulovpak zai, amchea kallzamni desbhoktichi kitt pettounk zai, Panchayati raj khoreponnim lokanchem raj zaunk zai ani tem eke bhaxem Ram Rajya zaupak zai, amchea ostoreank dadleam porim, eksarko kosloch bhed-bhav nastana, respeit ani man’ mellpak zai, “untouchability” ji Bharatant asa ti nas zaubk zai, lokxaye vorvim khoreponnim lokanchea hitacho sorkar ghoddpak zai, adi.. Gandhijiche he xembor vorsam fattlle vichar aichea somazak lagu zaina kai? Amchea tornatteamni Gandhijichim totvam ‘Old fashioned’ ani aichea somazant upkarona mhunnop hem amchem durdoiv zaun asa. Amchea vhoddilamni ani odhik korun amchea xallam ani kolejimni amchea tornatteank Ganbdhijichea totvam vixim mahiti divpak pott’tiddken proitn korchech poddtole na tor amchea tornatteank Gandhiji ani tacheam totvanchem mhotvuch kollchena. Gandhijichim totvam ‘Old fashioned’ ani somazak upkarona toslim kednanch zaunk xokona mhunn amchea tornatteamni zanna zavpak zai. Amcho somaz nitt margant fuddem vetolo zalear fokt aizuch nhoi punn fuddarakui Gandhijinchin totvam ami vevharant ghalchinch poddtolim.

pachi goroz na. Fattle kitle tori dis hea Muzaffarnagar-ant zatichea nanvan ani dhormachea nanvan dongol chalu asa. He dongolint pon’nasxek lok meleat oxem sorkar sangta aslem tori tancho ankddo boroch vhoddlo asa. Te bhair he dongolint zokhmi zaleat tancho hixob na. Toxench kitli tori khasgi ani rasvoll sompot lhasun gobor korun uddoilea tacho odmas laum nezo. Tech pasot desachea prodhan montreak aplim kama soddun thoim dhanv marchi poddli. Unch neayaloi-ak Uttar Pradesh-ache Mukhel Montri Akhilesh Yadavak hi dongol niyontronna khala haddun begobeg thamboi mhonnpacho adex dinvcho poddlo. Muzaffarnagar-ant gelolea hea Mukhel Montreak thoimchea lokancho rag pollovn pollovn thoimchean dhanv marchi poddli. Hi osli bhirankull poristhiti nirmann zavn ti hata bhair gelea, niropradhi lokancho bolli vochot asa ani monis dhormachea nanvan, zatichea nanvan zonavoram poros paxtt zala tem pollovn amchea desachea prodhan montreak thoimchea piddest lokam mukhar apli man bhagovn, lokanche rakhnne pasot sorkar ‘dhormik hinsa vidheyok’ haddpachem utor dinvchem poddlem. Amcho des ho sogllea zati-dhormachea lokancho des. Hea desant ravpi sogllea zati-

dhormachea lokank soman odhikar divpachem utor amchea desache ghottnnen dilolem asa. Oxem astana ‘dhormik hinsa vidheyok’ sorkarak haddchem poddpa fattlem karonn kitem? Tachem karonn ekuch ani tem mhunttlear amchea desantlo monis kitloi xiklo tori, tontr-ginean ani vigeanachi kitli-i udorgot zali tori to monis zavnk sodhina. To zonavoram poros paxtt zata ani dhormachea nanvan, zatichea nanvan apleach bhavabhoinnank khavn uddoita. Tanche sonvsar kabar korta. Uttar Pradesh ani Madhya Pradesh him amchea desantlim soglleant vhoddlim raj’jeam. Amcho des choloitat tim hinch don raj’jeam oxem mhunttlear otitay zanvchi na. Kiteak amche Lok Sobhent jitle khasdar asat tantun heach raj’jeantlea khasdarancho ankddo chodd asa. Teach pasot him raj’jeam lokancho vapor rajkaronna pasot korit astat. Zatichea ani dhormachea nanvan jeo dongle zatat tantun Uttar Pradesh sodanch mukhar asa. Oxem aslem tori Muzaffarnagar-achem nanv choddxem dongoli pasot kednach aikunk yevnk na. Punn Setembrachea poilea soptokant hem Muzaffarnagar dhormik dongli khatir pettlem ani tacho dhunvor sonvsarbhorchea lokank dislo. Dhormik dongol zavpa sarkem oxem ghoddlem tori kitem?

Muzaffarnagar-antlea eka Musolman tornatteacho ani eka Jatt cheddvacho mog zalo. Punn hea donui dhormantlea lokank tancho ho mog kontak poddlo na ani tankam usturem gelem. Tanchea mogak virodh zavnk laglo. Dhormachi rakhonn korpachi zapsaldarki Devan apleakuch dilea ani him dogaim mog korpi ektthaim ailim zalear amcho dhorm buddtolo oxem chintun donui dhormantlea lokanchem rogot xizpak laglem. Teach vogtar Musolmanachea vaddear gelolea Jatt tornatteak jivexim marlo oxi batmi aili ani uprant Musolman tornatteankui marle oxi khobor zali. ‘Internet’, ‘facebook’acherui ho marfar dakhoilo ani hea ujeant tel poddlem. Punn hea ‘facebook’acher dakhoilolim chitram te suvate velim naslim tor don vorsam adim dusreach desant g h o d d l o l e a ghoddnnukechim aslim. Tancho Muzaffarnagar-ant g h o d d l o l e a ghoddnnukam lagim kosloch sombondh naslo. Tori ti ghoddnnuk sot mandun tornatteamni uzo lavpak arombh kelo. Dusrea dhormacho dislo kai tacher hol’lo suru zalo. BJP-chea eka amdaran hi chitrfit ‘internet’-acher ghatli oxem uloitat. Tachi mahiti pulis ghetat. Muzaffarnagar-antli don mogyeanchi hi ghoddnnuk. Punn tika Hindu add Musolman oso rong divn dhormik

tonntto suru korpacho yotn zalo. Punn hem sogllem Jatt fuddareanchem rajkaronn mhunn koll’lem. Dekhun vhoddloso uzo laglona. Choudhary Charan Singh ho Jatt lokancho fuddari aslo hem soglleank khobor asa. Tacho put Ajit Singh ho atam tea Jatt somazacho fuddari. Fuddlea vorsa Lok Sobhechi venchnnuk asa dekhun hea Jattanchim motam Ajit Singh-ak aple vatten dovorpachim asat. 6 Setembrak Jatt lokanchi panchayat apoili. Tantun lakh- dedd lakh lok zomle. Amchea Gõyant jedna panchayatichi gram sabha zata tedna panch boddkam asonant. Hache vhelean M u z a f fa r n a ga r - c h i poristhiti somzotoli. He panchayatint dusrea dhorma add uzo onkpi uloupam fuddareamni kelim ani lokancheo tokleo tapoileo. Uzo lavop ani mellta taka marop oxem zalem ani ho ganv pettlo. Musolman tornatto ani Jatt tornatti hancho mog ho fokt nimit. Muzaffarnagar-ant jem zalem tem motanchea moga pasot. Fuddlea vorsachi venchnnuk nodre mukhar dovrun soglle pokx vavurtat. Tankam lokanchea jivitachem poddunk na. Tankam poddlam tem aple sotechem. He dongolik lagun kaim fuddareancho fuddar sugur zalo punn je lok he dongolint somple tanchea kuttumbancho fuddar kitem? Ami rajkaronneanche bhokik kitlo kall amkam ghaltole? Vichar korpacho vell aila.

Purtugez ‘passport’ korun chuklim kai?

MAnUeL FernAndeS

Gandhijichim Totvam Anik thoddeach disamni, Otubrache 2rer, akho Bharat Des ‘Gandhi Jayanti’ somorombhtolo. Tea disa Gandhimchea totvam vhoir zaitim bhaxonnam zatolim. Punn khoreponnim Gandhimche vichar ani tachi xikvonn ami aichea kallar vevharant ghalta kai? Aichea tornatteak tum Mhatma Gandhi kosli-i mahiti vincharlear tanche zabab aikon kallzak dukh bhogta. “Gandhichim totvam aichea somazant upeogachim asat kai?” oso amchea tornatteank prosnn kelear tanche zabab khorench nennarponnache asta hantun matui dubhav na. Tea prosnnak tornatteamni diloile zabab aikon mhaka eka vordhan dukh zali zalear dusrea vordhan kallzak vhodd doko bhoslo. Tea proxnnache zabab aikon amche aiche tornatte sarke guspagondhollak sampoddlolea porim disle. Khoreponnim amche tornatte Gandhijhi vixim sarke nennar asat mhunn spoxtt zalem. Gandhijiche xikovnnechi amchea bhurgeank matui zannvikay na mhunn sid’dh zalem. Hakach lagon tannim zabab ditana oxe zabab dile, “ Gandhijichi xikvonn ‘Old fashioned’ - adlea kallaili”, “Gandhijichim totvam aichea kallak matui upkarona,” ani “ Gandhichi ji xikvonn fokot filmamni upkarta khorea jivitan nhoi”. Jedna aicho xikxit (educated) mhunttlolo tornatto zor oso uloita zalear to amchea desacho bapui Mhatma Gandhi hache vixim kainch noko mhunnpak hanv fattim sorona. Punn teach borobor bhov todde - hatachea bottamni meji itle - tornatte aslet zannim aple zabab bhes bore dilet ani Gandhiji mhunttlear kitem tem tankam thavem aslem mhunn kollon ailem. Tea khatir hanv Gandhijichim kaim totvam amchea tornatteanchea dolleam somor dovortam: l Gandhijiche tin makodd amchea tornatteamni polloilea astole. Tannim aplem tondh, kan ani dolle dampleat. He makodd amkam vaitt uloinakat, vaitt polloinakat ani vaitt aikonakat mhunn sondex dita. He vichar “old fashioned” asa kai? l Sot Gandhijichea jivitacho ek motto bhag zaun gelo. Sota vixim Gandhijin oxem mhunttlem, “ Truth is just like a vast tree which yields more and more fruits the more you nurture it.” mhunntlear, “Sot (truth) ek vhodd rukh zaun asa zacho jitlo chodd poramos korta titlo to chodd follam dita”. Sotachea adharan jivit fuddem vorop aichea somazant upkarona kai? l Gandhiji nit-icho (justice) bhokt aslo.

6

Onnbhovi lekhok

Amchim bhurgim, gore katik rokddinch bhultat. Kitlea Gõykar chedde cheddvamni goreanchea fattlean vochun aplo fuddar vibaddla. Cheddo cheddum avoy bapaychem ghor soddun, novreak/vokhlek gheun dusre kodden ravtat. Amchi Bharoti porampora, One husband one wife; punn goro lok one husband one wife gheun ravona Oxem mhonnttat, pott bhorta to ganv! Potta khatir monis, videxant vochun kam’dhondo korta. Purtugezan Gõyant 450 vorsam raj kelem. 1961 vorsa Gõykaran, Bharat sorkarachea adharan, Purtugezank dhanvddaun ghatle. Ani atam Gõykar, Purtugez ‘passport’ korun Purtugez zata. Purtugez ‘passport’ gheun, Europachea ganvant vochun pennem korta. Thoim zodd bori asa mhonn, bailbhurgeank gheun, Europachea ganvant vochun ‘settle’ zata. Europachea ganvant gelem mhonn vaitt nhoi. Atam tea famad, UK desantlea Londonachi khobor korum-ia: Eka

tempar London hem utor aplea vonttancher khellounk, Gõykar khuxal zatalo. London thavn yevpi mon’xam lagim, Londoncheo gozali aikun, Gõykar khuxal zatalo. Londoncheo khobro pustokamni vachtalo. London, cholchitramni polloitalo. ‘London bridge is falling down’ mhonn kovita vachtalo. Sopnant pasun, London vochunk ghoddo naslem; punn atam Purtugez ‘passport’ korun, London mhunttlear Bombay to Goa zalam. Londonchea vattharant, Southall mhunttlolo ganv asa. Hea vattharant, Gõykaranchi chepott zalea. Hea vattharak to vhoddlo vimantoll Heathrow samko lagim asa. Hea vimantollar nokreo melltat mhonn, Southall vattharant Gõykar lokanchi gordi zalea. Hea vattharant Asian lok chodd asa. Gõykar aplea bailbhurgeank gheun, Londonant sthogit zata. Hanga zaiteo sovloti asat. Bhurgim 18 vorsam zai porian, tankam dor sumanak sorkar duddu dita. Ghovak vo bailek pagar komi aslear, tankam sorkarachem funkott ghor ravpak mellta. Ghov vo bail, konnui eklo ghora ravun bhurgeank polloita mhonn, dor sumanak ghov/bailek duddu melltat. Voizuki sovloti asta. Ani tea bhair her sovloti asat. Hanga jevpak-khavpak borem. Sogllo vatthar saf. Dhul, ghann, produxonn oslem na. Atam hangachi porompora mat veglli. Ti Gõykarank avoddpachi nhoi. Hanga soro-sigar, night clubs, gambling, gunge vokhdam, oslem noxtt zaitem asa. Ek mat 18 voyachea bhurgeamni soro-sigar piyonk koddok poristhitin advorlolem asa. Ami Bharoti eka mekak zapaitana, hatak hat diun vo

hat zoddun zapaitat; punn to goro lok hatak hat ditat, ani bail- dadlo vonttak vonttui ditat. Hanga thonddi mhonn, to lok gormi mellunk vontt ditat zait. Ani tancho mog kitem re baba... Bosint, fulam bagint, rostear mhonn kainch polloinastana kitem eka-mekak chidd’ddun kissing kortat re baba. Va...! Kissing xikchem tem hea gorea lokam lagim...! Magir tanchem kissing ani fissing polleun, korodd zoddlelim ani vontt sukhlolim pasun amchim kaim Gõykaram, tanchem tem moga nattok polleun, sukhlole vontt ole zatat; punn ek mat tankam konnuch goro lok ungon pasun polloina. Polloita to amcho Gõycho ani Asian lok. Ani hem polloun amchea Gõychea pimprea monacho churo zata. Kazarim ghovbailam, vaddlolim bhurgim aslolim pasun kaim Gõyakram tem polleun, dusrea vangdda bhonvtat. Hanga kaido asa, bhurgim 18 vorsam zatoch palokamni bhurgeank vicharunk zaina, marunk zaina. Oxem kitem ghoddlear, bhurgeamni pulisek apounk zata. Ani palokam bhitor poddtat. Ani oxem kaim amchea Gõykaram sovem ghoddlam. Bhurgeanchem kitem vankddem dislolean, palokan dekhik thapott marlem. Bhurgean vell korunk na. Fon korun pulisek apoilo. Avoy bapuy bhitor poddlo ani mathear hat dovrun roddlo. “Purtugez passport korun chuklim kai?” Hanga bail ani ghov disachim toxim ratchim kam’ kortat. Gharant bhurgim eksurim poddtat. Xapay- xamaim Gõyam ghoram rakhtat. Gharant konnuch naslolean, kitlim amchim Gõyakar bhurgim pid-

dear zaleant. Kitlim amchim bhurgim sigar, soro piyetat, night clubs-amni vetat. Tankam palokamni vicharunk zaina, kiteak tim 18 vorsamchim zalolim asat. Kitem mhunttlear rokddinch pulisek apoitat. Purtugez passport korun chuklim kai? Amchim bhurgim, gore katik rokddinch bhultat. Kitlea Gõykar chedde cheddvamni goreanchea fattlean vochun aplo fuddar vibaddla. Cheddo cheddum avoy bapaychem ghor soddun, novreak/vokhlek gheun dusre kodden ravtat. Amchi Bharoti porampora, One husband one wife; punn goro lok one husband one wife gheun ravona. Te aiz ekleak dhorlem zalear, faleam dusreak dhorlem. Igorjent resper ba kainch na. Bhurgeank zolm dit ravtat. Tankam sorkar posta. Resper zalem zalear, mhatarponnar. (Kaim boro-i goro lok asa) Goreancheo her kaim chali riti boreo asat. Tu khoimcheai ofisant gelo zalear, tim tuka hallow hai korun poilo hanso ditolim. May i help mhunttolim. Kitem-i chuklear, vo addoll’liar poryant sorry mhunttoli. Thank you mhunttolim. Amchea Gõyant...? Atam sogllinch Gõykaram toxim vagtat nhoi. Kaim amchim Gõykaram aplea bhurgeam sangatak khuxal asat; punn ek mat khorem. Zaitea Gõykarank hi Purtugez passport mharog poddlea, hem sot...! Dekhonk naslolem dekhlem ani sol’la soit khailem, mhunttat tosli goth, kitleach Gõykaranchi zalea. Ami ak’kho sonvsar bhonvum-ia; tanchem kitem borem asa tem gheum-ia; punn amchi porampora ami sambhallum-ia.

leant khuris, ‘aunty-uncle’anche, ‘bar men’, chor, kirmidor, gunddanchea golleant khuris. Padrink, madrink okman. Cinema-chea podd’ddear cheddvanchea kanank khuris, bomblek khuris ani ami Kristanv dolle dhampun polletanv kiteak ami susegad. Amchea firgozamni, kopelamni ‘shooting’

kaddunk konn dita kai? Dhormache monis vo montri? Halinchea disamni madri bhoinni zollarank marpachea vokhdachi jairat dakhoita. Tankam fokt padri, madri, kristanv monis, movali, bebde, chor, funkott mellta zait. Dhormacher naka zalolem dakhoita tem Dev chodd temp polleun ghevpacho na.

Ek dis kudd’ddeponn tancher yetolem. Hat pãyem moddon ar zatoli. Kristi dhormacheo moskoreo korinakat. Kristi lok mogall hacho faido kaddun tumcho duddu korpacho dhondi khursak okman korun somazak papi zainaka. John Barretto Canacona, Gõy

LOKMOT Khuris

Khuris zavn asa amchea dhormachi nixanni. Halinchea tempar khuris zala ‘cinema’-nt ani ‘serial’-ant dakhoupachi nixanni. Model ‘cinema’-chea notti nottimni vapurpachi vost koxi. ‘Advertisement’ dakhoitale ‘cinema’-nt kam kortoleanchea gol-

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 7:56 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Fattlea don vorsank jevnna-khannache mol 157%-an vaddlem Novi Dil’li: UPA-k khala voddpi sogllea von vhoddlo mud’do khoincho, hem konnakui vicharit zalear tancho zabab – sogllea vostunchem vaddlolem mol ho astolo. Hache fattlem karann mhunnlear, veg-vegllim axvasonam diun ani yevzonneo vevharan ghalun poriant, familinchem mhotvache khorch mhunnlear jevnna-khannanchea vostuncher zatole khorch vaddot asat. Familinchea ‘budget’-ar mar bosonk zaina zaunk, gorib familink kaim vostu khavpacheo bond korcheo poddleat. 2004 ani 2013 mozgotimchea kallan jevnna-khannache mol 157%-an vaddlem. Punn hatun kholayen polloit zalear sogllem ukttapem zata. Bhaji utpon’ korpi desam modem, Bharat – sovsarant dusrea sthanar asa. Tori astana bhaji sattoun dovorpachea borabor portun-portun tachi purvonn unni korunk

yetolea karann bhajiechem mol 350 ttok’keamni vaddlolem. 2004 saun kandeanchem mol 521 ttok’keamni vaddlam. Ani hi vadd sthirui nasli. Kaim vallar

kandeanchem mol dobradan vaddlolem, ani toxench kaim satolleam uprant tibradan vadd zaun uprant tanchem mol unnem korunk ailolem. Ani, de-

Pakistan bhuimkampan 348 ontorle Balochistan: Pakistanchea Balochistan vattharan zalolea gombhir bhuimkampachea (earthquake) udexim ontorlolea mon’xancho ankddo 348 meren pavla ani to vaddpachi xokeotay asa. Dongrallea vattharak ani sarkea rosteanchea unnavak lagon, Balochistanchea poischea suvatencher jinn vatthaupi pongodd azun pavpache urleat. Awaran jil’leant hea 7.7 megnitude bhuimkampak lagon 208 lok ontorlea zalear anink 350 zann zokhmi zaleat oxem ghor sochiv Asad Gilani-n kolloilolem.

karyan oddchonneo aileat, oxem Gilani-n sanglem. Balochistan mukhel montri Abdul Malik Balochan Awaran ani her 5 jil’leamni ‘emergency’ jahir kelea. 300 odhik Army ani Frontier Corps soinik lokank vatthaupachea karyan survatek saunuch samil asat ani oddchonnek sampoddlolea vattharan anink soinikank dhaddleat mhunn ‘military’-ntlea sutramni kolloilem. Moddon poddlolea ghorantlean zaitea lokank vatthaunk ailam, ani zokhmi asloleank army ani FC dotoramni ani ‘paramedics’-an favo te voizuki

Balochistan-chea Kech jil’leantlea Turbat xaran 7 zann ontorlolea vixim khobro aikonk yetaleo. Vhodd ontor ani vaitt poristithin aslolea osthir rosteank lagon addkhollon urlolea lokank vatthaupachea

upchar dileat. Iskolam, hospitolam ani sorkari imarotim vangdda nogorantle khoinchech imaroticher porinnam zaina astana uronk na, oxem Awaran-chea sthanikamni sanglem.

Balochistan sorkaran Awaran-che vatten 1,000 ‘tents’, jevnna-khannacheo ani voizuki vostu aslole 500 potiyo, ani 15 ‘ambulances’ dhaddleat, oxem Balochistan sorkarchea protinidhi Jan Buledi-n sanglem. Hea bhuimkampacho sogllea von chodd porinnam Awaran vattharan zala, zoim xem’boramni matiechim ghoram moddon poddleat, oxem potrkar porixodhen uloitana Buledi-n sanglem. Ho bhuimkamp itlo bollixtt aslo, ki tachea vorvim Pakistan-chea dokxinne koddem ek novo ‘zunvo’ (island) nirmann zala. Bhuimkampak lagon doryantli pattli (seabed) voir soron, Gwadar doryadege lagsan kaim ontoracher dongul’le sarko ek lhan zunvo nirmann zala. Ho zunvo voir sorta tem pollounchea pasot zaito lok thoimchea doryadegek zoma zalolo. “Bhuimkamp zalea uprant to zunvo voir sorlo. Doryadege lagsan dedd kilometer ontoracher ho zunvo voir sorla, mhunn Gwadar hanga aslolea amchea kamdaran khobor dilea,” oxem thoimchea ‘National Institute of Oceanography’-chea Principal Scientific Officer Dr Asif Inam-an sanglem.

santlea kaim suvatencher kandeanchem mol 70-80 rupia meren pavlolean, atam-i toxench ghoddonk laglam. Dusrea vostum vangdda-i oxemch kitem ghoddlam. 2009 vorsachea dusrea bhagan bottatteanchem mol 100%-an vaddlem ani Janer 2010-a uprantuch tanchem mol unnem zaunk laglolem. Dusrea bhajienchea molanui boreach promannan vadd asli, ani atam bhajienchem mol borench vaddlam. Bhajienchea ani her vostunchea hea vaddlolea molacho gorib familincherui vaitt porinnam poddla. Toxench, dudhache mol 119%-an vaddlam. Tatianchem mol 124%-an vaddlam. Mosaleachem mol 119%-an vaddlam. Sakhrechem mol 106%-an vaddlam. Ani choddxea jevnnan samki gorjechi vost, mhunnlear mittachem mol porian gelea

doxokachea kallan 85%-an vaddlam. Bharatantleo don mull jevnnakhannacheo vostu, tandull ani gonv, hanchea molan 137% ani 117%-an vadd dison ailea. Toxench, borem utpon’ ason poriant kellim, ambe, sontram ani popaye sarkea follanchem molui 95%-an vaddlam. Hem tanchem ‘wholesale’ mol asa. Sadharonn mon’xank aplea lagimchea dukanancher aninkui odhik khorch korunk poddtat. ‘Wholesale’ molanuch zor itli vadd asa zalear, tumi khorch kortat tatun kitlea promannan vadd zalea tacho tumchean odmas marunk zatolo. Toxench, mukhel rajki pokx fuddlea vorsachea venchnnukechea toyaren guntlole astana, tankam lok sonstolea prosnachi koslich porva na. Hacho tancher vaitt porinnam zaunk xokta.

Kenya-chea ‘mall’-an zalolo hol’lo somplo, 72 zannank moronn Nairobi-chea Westgate Shopping Centrean Somalia-chea Islamist atonkvademni kelolo hol’lo Mongllara disa somplo, ani tachea udexim 6 soinik ani 5 atonkvadeam vangdda 72 zann ontorleat, oxem Kenya Raxttrpoti Uhuru Kenyatta-n kolloilem Nairobi: Panch atonkvadeank soinikamni gulli marun marle, zalear 11 dubavit atonkvadeank tabeant ghetlea, oxem Kenyatta-n aplea ulovopan kolloilem. Hea vatthaupachea karyachea xevottchea bhagab Westgate Shopping Centre-ache tin malliyo kosddon poddleat ani tatun tin tori kuddi urleat oxi xokeotay asa, mhunn raxttrapotin kolloilem. Amcher hol’lo korpeank Kenya-n haraila ani tankam lojek ghatla, punn amchea 61 niropradhi mon’xank ani 6 soinikank moronn ailolean amkam luskonnui bhogunk poddlam, oxem raxttrpotin sanglem.

Imarotichea kosllon poddlolea bhagachea khala urloleo kaim kuddi kaddpacheo urleat mhunn sangon, sumar 62 mon’xank hospitalan bhorti keleat mhunn Kenyachea raxttrpotin kolloilem. Hea hol’lea vixim kholayen chovkoxi zatoli mhunn Kenyatta-n axvason dilem. British ani US-chea nagrikanchea hea hol’lean aspava vixim khobro aikonk yeta astana, hol’lean tanchea mozgotim ek British ani 2 vo 3 US nagrik asle vo na, hachea vixim apunn somorthon (confirm) korunk xokona mhunn

Kenyatta-n saglem. Punn, ‘forensic’ zannkar tanchea raxttriyatva (nationality) vixim zannvay melloun gheunk porikxonn kortat, mhunn tannen kolloilem. Ontorlolea lokam modem tin Bharatiya monis-ui samil asat. Vollkhunk aila tea pormonnem Bangalorechea Sudarshan B Nagraj, Tamil Nadu-chea Sridhar Natarajan ani Bank of Baroda-chea Nairobi fantteachea ‘manager’-achea att vorsam pirayechea cheddeak, Paramshu Jain-ak hea hol’leak lagon moronn ailem.

RTE –k lagon iskolamni bhurgim ‘Cyber Device’ kortolo ostoreanchi rakhonn! Novi Dil’li: Ostoreancher zavpi torechean apleacher zata tea vaddleant: Pallam Raju loingik ot’teachar ani her ot’teacharachi mahiti ekach zatoreche oniti pasun apli rakhonn gear ravon, pulisank ani

Hyderabad: Right to Education (RTE) Act vevharan haddloleak 230 million bhurgim iskolamni bhorti zaleat, oxem Kendriya HRD montri M M Pallam Raju-n sangon, yeta tea kaim vorsanchea kallan borea dorjeachem xikxonn diupachem sorkarachem lokx astolem mhunn fuddem sanglem. “Right to Education Act vevharan ghatloleak, gelea tin vorsanchea kallan vhodd promannan bhurgim iskolamni bhorti keleat, ani kaim zannank portun iskolamni haddleat. Tachea udexim, atam amchea iskolamni 230 million vidhearti xikxonn ghetat,” mhunn tan-

nen sanglem. Xara bhair aslolea, Aga Khan Academy-che ukttavnnechea dobajea vellar ‘Human Resource Development’ (HRD) montri, Pallam Raju uloitalo. ‘Aga Khan Development Network’ (AKDN)-achea sonsthapok ani sonchalok,

Aga Khan-achea proitnanchi tokhnnay korun; xikxonn, sonskruti sarkea kxetranchea proitnank lagon Bharatachea udorgotin boro yogdan zala, oxem kendriya montrean sanglem. Dil’lin ‘Humayun tomb complex’-ar kelolea sudharonnanchea vixim vichar kelea uprant, Quli Qutub Shahi tomb complex-acher sudharonnam korchea pasot hea vorsachea Janer mhoinean Andhra Pradesh sorkar, ‘Quli Qutib Shahi Urban Development Authority’ ani ‘Aga Khan Trust for Culture’ hannim ‘MoU’cher sohi kelea, oxem montrean kolloilem.

korpa khair ostoreank hea fuddem mirchi pavddoracho vapor korunk poddcho na. Kerala raj’jeantlea eka tornattea ‘cyber’ zannkaran, odhunik pod’dotichem surokxa yontr toyar kelam. Hem novench toyar kelolea yontrak ‘Amruta Personal Safety System’ (APSS) oxem nanv dilam. APSS hem yontr ugttea dolleamni pollevpak gelear disona. Hea yontracho vapor khupuch sompe ritin ani sohoz pod’dotin korpak zata. Tech porim hea yontrachea adharan ostoreancher uprastolea sonkhottachea vellar aplea ghorcheam kodde ani ghorcheam kodde sohoz ritin sompork (communicate) korunk zata. Tech porim hem yontr guneanv adhartoleank koxench dison yevchem na. APSS hem yontr disona toxem aslolean, guneanv adharpeanchi mahiti, tanchea uloupacho avaz, ani bollzobri keli zalear tachem chitrikoronn soroll ritin hea yontracher zata, ani teach barabor tea yontrak bosoilolea kherit ‘buttons’-am udexim te os-

ghorchea mon’xank divpak zata. Hi mahit Kerala-chea Kollam vattharant aslole ‘Amruta’ kolejintlea odhikareamni jahir kelea. Hea yontrak aslolo ekuch ‘button’ damblo zalear, ti ot’teacharank bolli poddlole ostorechean asli teach zagear ubhi ravon tika zai tea mon’xank SMS, Voice mail, video recording korunk zata. Ti hem sogllem korta mhonnpachem konnakuch dison yena. Tech porim hem yontr laginch asloli pulis chouki, hospital, ‘fire brigade’, ghorche monis hanche vangdda ‘automatic’ sompork korta. Mhonnge, ot’teacharak bolli poddlole ostorek tabortob adhar mellpak sompeponn zata, oso davo (claim) tem yontr toyar korpi Kerala-che kolejin kela. Hem jem novem yontr toyar kelam, tem fokt xaramnich nhoi, bhogor ganvamni ani gramin bhagamni poryan vapurpak zata. Jea zagear ‘internet’ vo ‘mobile towers’-anchem ‘signal’ mellona, toslea zagear poryan, hem yontr aplo vaur korta, oso davo he Keralache kolejin kela.

Mogak lagon chodd mornnam: NCRB ankddevari dakhoita Novi Dil’li: Novea ankddevari pormonnem polloit zalear, mogak lagon Bharatan mornnanche promann chodd asat hem dison yeta. 2012 vorsan, khasgi dusmankai ani sompoti vixim zhogddenchea uprant, khunanchea fattlem karann mog ani loingik sombondh aslem – tachea udexim Andhra Pradesh, Uttar Pradesh, Maharashtra ani Punjab vangdda sat raj’jeamni chodd promannan khun zaunk pavlole. ‘National Crime Records Bureau’-n (NCRB) jahir kelolea 2012 vorsa ghoddlolea opradhanchea mahiti pormonnem, 13,448 modlea 3,877 keximni khasgi dus-

mankai tache fattlem karann aslem. Sompoti sombondhit zhogddenk lagon 3,169 khun zaunk pavle, zalear mogak ani loingik sombondhachea karannank lagon desant 2,549 khun zaunk pavle. Raj’jeam pormonnem vanttun diloli mahiti aninkui movjechi asa. Khasgi dusmankai ani sompoti sombondhit zhogddenk fattim ghalun Andhra Pradesh (445 khun), UP (325), Maharashtra (254), Punjab (83), Jammu & Kashmir (11), Himachal Pradesh (10) ani Nagaland (2), hanga mogachea karannank lagon chodd promannan khun zalole. Mogak lagon Tamil Nadu-n

291, Gujarat-ak 116 ani Dil’lin 54 khun zalole ani ho ankddo khasgi dusmankai ani sompoti sombondhit zhogddenk lagon zaupi khunanchea ankddea lagim aslo.

‘Honour killings’ chodd promannan zaupi Haryana raj’jeant, mogak lagon zalolea khunancho ankddo sogllea von odhik na. Oslea 50 khun prokronnanchea add, khasgi dus-

mankayek lagon 218 khun zalolea vixim dilolem asa. Kerala ani choddxea ut’tor-udentichea raj’jeamni hache promann thodde asle. Rajasthan ani West Bengal-an mogak lagon zaupi khunanche promann unne asle. Sompoti sombondhit zhogddenk lagon gelea vorsa, 1,159 khunanchea vangdda Biharan sogllea von odhik khun zalole. Ani ho ankddo, hea vibhagan Bharatan zalolea khunanche 36.6 ttok’ke aslo ani raj’jean zalolea khunancho 32.5% aslo. Toxench, Biharan – khasgi dusmankayek lagon, 570 khunanchea vangdda sogllea von odhik khun

zalole, punn ekunn khunancho ankddo UP sogllea von chodd aslo. UP gelea vorsa 4,966 khunn nond zalole, zalear 3,566 khunn nond zalolea karann Bihar dusrea sthanar aslem. Dotik (dowry) lagon Odisha-n 415 ani West Bengal-an 252 zannanchem jivit somplem. Zalear, Andhra Pradeshan 167, Maharashtra-n 130 ani Bihar-an 102 kexim nond korunk ailoleo. 2001 vorsak saun mahiti polloit zalear, dotik lagon khunancho ankddo vaddot asa tem dison ailam. 2001 vorsa ho ankddo 968 aslo, to 2011 vorsa 1,339 meren pavlolo ani 2012 vorsan vaddon 1,458 zalolo.

7

C AM PA LA R Sorkari Dotor Duddvanche Pujari? Gõy rajyantle bhovtek sorkari dotor sorkara koddlean bhorpur pagar ani bot’te (allowances) ghetat tem zalench, tea xivay, ‘private practice’ mhonnge khasgi vevsay korun anikui hozaramni rupiya zoddtat mhonnpachem sot lipon uronk na. Hea dotorank sorkari proxasonantle odhikari (adminStanley Vaz istrative officers) ani pulis stanley@herald-goa.com odhikareank sor kele zalear, sorkari dotorank 50% poros odhik pagar ani sovloteo melltat mhonnpachem dison ailam. Sorkari dotor khasgi vevsay kortat mhonnpachem Gõychea Bholaike Khateak thavem ason poryan, atam meren khasgi prekttis korpi khoincheach dotoracher koslich khor karvay zalea vo sorkari dotorancher khud sorkarachi koslich dekrek na mhonn, Gõyant vochot thoim lok ojap kortat. Gõyant veg-vegllea xaramni ani ganvamni aslolea sorkari hospitalamni ani GMC-int sorkaran khupuch dotoranchi nemnnuk kelea. Gõy voizuki kolejint xikop korpi dotorank proxikxonn divpak, tech porim thoim yeupi piddestancher ilaz korpak hea don kama khatir hea dotoranchi thoim nemnnuk kelea.Hea dotoranche dor mhoineache yenneavollichi mahiti hanvem ek potrkar hea natean sodun kaddli tedna kollon ailem, eka sadea ‘lecturer’-achem pagar mhoineank 50 tem 60 hozar itlem asa. Zalear eka ‘professor’-ak mhoineank 1.20 tem 1.50 lakh rupiya itlem pagar mellta. Hea xivay, sorkari sevent aslolea dotoramni ‘private practice’ korchi nhoi, hea khatir tankam tanchea pagarantlea duddvancher 20% itle NPA (non-practising allowances) melltat. He NPA rupan mellpi duddu 25 tem 30 hozar rupiya itle zatat. Sorkari proxasonantlea her khateak sor korit zalear, sadarann eka ‘lecturer’-acho dorzo eka Dy. Collectorak sor korunk zata. Karann tanchem mhoineachem pagar (60 hozar rupiya) eka up-jil’lo odhikareachea pagarak tenkon asa. Zalear GMC-int aslolea eka ‘professor’-achem pagar proxasonantlea ‘Collector’-achea pagarak sor zata. Punn, hea donui podancher asloleanchea pagarant zomin-mollob itlo ontor asa. Sorkari proxasonantlem soglleam von unchlem pod mhonnge ‘Chief Secretary’ zavn asa, ani tachem pagar dor mhoineank 80 hozar itlem zata. Sorkari odhikareank 80 hozaram von chodd mhonnge ‘Collector’ vo tea podachea unch aslolea odhikareak dinvcho nhoy, oso kaido sorkaran korun dovorlolo asa. Punn, GMC-int aslolea ‘professor’-ancho pagar 1.20 tem 1.50 lakh aslolean, to ‘Chief Secretary’ hachea pagara von dupett zata. Hachi sor pulis odhikareanchea pagara kodde keli zalear, eka ‘lecturer’-acho dorzo Dy.SP-chea dorjeak sor korunk zata. Ani, eka ‘professor’-ak xrextt mhonnge ‘senior’ pulis odhikareak zoxe SP, IGP sarkheank sor korunk zata. Sorkari dotorank borem pagar ani her bot’te melltat, taka lagon sorkar tankam her sovlotincho labh unnea promannan dita, hi-i ek gozal sot zavn asa. Eka ‘Collector’-ak 80 hozar rupiya pagar ason pasun, tankam sorkara koddlean bhorpur suvidha ani sovloteo melltat. Hea suvidha ani sovlotimni tankam ‘bungalow’, ‘vehicle’, ‘secretary’, ‘travelling allowance’ hea sarkhea suvidhancho aspav asa. Sorkari dotorank zo pagar ani sovloteo melltat tem pollelear, tankam khasgi vevsay korpachi gorozuch poddona. Punn, 99% ttok’ke sorkari dotor ‘private practice’ kortana distat mhonnpachem halinch vortoman potrancher chhapon ailam. Sorkari dotor oxe toren khasgi vevsay korunk laglolean tanchi dotorki bezababdarechi zalea, hem-i atam aste-aste korun spoxtt zavpak laglam. Hangasor sokol hanv ek dotoranche bezababdarechem udharonn ditam. Zacher, soglleank sorkari dotoranche bezababdarecho odmas kolltolo. Mhapxem jil’lo hospitalantlea dotoranche bezababdarek lagon, Kerim-Peddne hangacho Shripad Gaad hea tornatteak ek sadea ‘fracture’-ak lagon tachea paimacher don pavtt operasanv kelem. Ho tornatto dispotte pod’doti (daily wages) vaur korpi zaun aslo, ani atam hea dotoramni don pavtt kelolea operasanvachea karannak lagon to atam ghorant poddlolo asa ani to kortalo tem kam tache lagim korunk ghoddona. He ghoddne vixim odhik mahiti mell’lea tea pormonnem Shripad ho tornatto ‘line-helper’ mhonn dispotte pod’dotir vaur korpi vauraddi zaun aslo. Kaim mhoineam adim, sokallim to sodam bhaxen mottorsaikolin aplea kamank veta astana, rosteachea modekat ek mhons (buffalo) pasar zata tika salvar korpachea proitnant astana to khala poddon tacho uzo paiyom moddlo. Tea vellar thoim aslolea lokamni taka tabortob Mhapxenchea jil’lo hospitalant vhoron bhorti kelo. Thoim hajir aslolea eka dotoran tachi topasnni korun operasanv korinastana tachea paimyank ‘plaster’ bandun taka ghara dhaddlo ani eka mhoinea uprant topasunk porot yo mhonn sanglem. Shripad ghora ailea uprant tachea paimyank khupuch dukhapot zaupak lagli. 15 disam uprant Shripad porot yeun tea dotorak bhetton apli dukhapot kolloili. Teach dotoran tachi porot topasnni korun taka kaim vokhdam diun ghora phattoilo. Tantuntui tachi dukhapot matui bori zaunk na, punn odhik vaddli. Taka lagon to aplea eka ixttachea adharan Bambole GMC-int ailo. Thoinchea dotorank apli khori sthiti sanglea uprant dotoran taka operasanv korchem poddtolem oxem sanglem. Tachea ‘monkey bone’ hea zageacho ek bhag kaddun taka ‘fracture’ zalolo tea zagear bosoilo. Hea operasanvak lagon tachea ‘fracture’ zala tea paimyank 70 dage (stitches) marche poddle. Tachea ‘monkey bone’-acho bhag kaddunk kelolem ek operasanv, ani to bhag bosoupa khatir tachea ‘fracture’ zalolea paimyancher kelolem dusrem operasanv, oxim don operasanvam Shripadache kuddir dotoramni kelim. Ani haka lagon Shripadacho bendda sokoilo bhag (below waist) ani ‘fracture’ zalolo uzvo paim kainch halchal korinant tosle zaleat. Sorkari dotoranche bezababdarek bolli poddlolo Shripad Gaad ho ekttoch monis nhoi. Dispottim sabar lok he vo te bezababdarek lagon hea dotorank bolli poddtat. Goa Medical College, Mhapxenchem Jil’lo hospital ani her sorkari bholaike kendramni vaurpi dotor aplo choddan-chodd vell khasgi vevsay korunk vapurtat mhonnpache arop halinchea disamni khupuch vaddpak lagleat. Choddan-chodd duddu komoupacho tancho ekuch hetu zalolean, tankam piddestanche bholaikechem matui poddonk na. Duddvanche axek lagon piddestanche bholaike kodde te dotor khell manddtat. Sorkaran hea gombhir vixoyacher aplem kherit lokx ghalpachi goroz asa, hem suriya uzvadda itlem sot.


Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 7:56 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Hea Satollean

Mhotvachi Ghoddnni

‘Polio Vaccine’ Hem mhotvachem ‘vaccine’ toyar kelem

Bhurgeanchi Kotha

Akbar–an Dilolem Utor Pall’lem

bhurgeaponnaruch dita ani ‘polio’ duens zavpachem vattaita.

• ‘Polio vaccine’ sodhun kaddchea adim hozaramni bhurgim ‘polio’ duensak lagon trasant poddtalim. ‘Polio’ zalolea mon’xak jivitbhor tem duens bhogchem poddtalem. • ‘Polio vaccine’ sodhun kaddlea uprant ‘polio’ duens zavpachem bond zalem. Tea disa thavn ak’kho sonvsar bhor hem ‘polio vaccine’ bhurgeank

Hea satollean

Amchea atanchea tiatristank vollkhum-ia

Zolm Dis

Bhagat Singh Tedna thavn tachi gomtti vankddi zali.” Akbar-an Birbal-achi kanni sotmandunk na. Tannem mhunttlem, “Oxem zanvkuch nezo.” Birbal-an vicharlem, “Kiteak zai nezo? Hanv sot sangtam ki jednajedna montri Samratt-ak apnnem dilolea utracho ugddas kortalo, Samratt apli tokli ghunvddavn dusre dixen polletalo. Montreak khub rag ailo ani tannem Samratt-ak xirap dilo. Dusrea zolmant Samratt untt-

achea rupant zolmotolo ani tachi gomtti sodanch vankddi urli.” Birbal-ache kanniecho orth Akbar somzolo. Taka hi kanni aikon apleachich loz disli. Apnnem dilolem utor apunn visorlom, hem taka zannovlem. Dusrea disa tannem Birbalak apovn, taka bhettechea rupan zomin dili ani aplem utor pall’lem. Jedna tumi konnank utor ditat, tedna tumi kitem korunk zai, ho ugddas tumkam urtolo vo na?

Zannvay vaddoi

Tiatr Gõyant bhov ‘popular’ nattyaprokar. Amchea Gõyant tiatr nastana ek fest purnn zaina. Aichea kallar zaite tiatr pongodd utpon’ zalea ani tech porim zaite tiatr kolakarui nirmann zalea. Aiz ami sokol kaim atanchea nanvlovkik tiatr kolakaranche fottu ditanv. Tanchim nanvam tumi boroyat.

Vhodd kalljidar krantikari

Jantu (germs) osleo barik vostu amkam amchea bexttea dolleamni disonant, nhoi mhonn voklam pasun lavun disonant. Tor ‘scientists’ hanchea vixim xiktole koxe? Ek upay asa ani to mhunttlear ‘microscope’ vaprun. ‘Microscope’ hantun ‘glass lenses’ vapurtat. Tanche vorvim dhaktteo vostu khup vhoddleo distat. Sotravea (17th) xekddeant poilo ‘microscope’ toyar zalo ani taka ekuch ‘lens’ aslo. Uprant tankam don ‘lenses’ vaprunk lagle ani te chodd ‘powerful’ zale.

Voklam konnem keleam? Amchi vist zaitea karannank lagon vibadd zata vo oskot zata, zoxe porim amchem vachop favo titlea uzvaddant zaina, ami sarkim boson vachinant, zantteponn vo tirxeaponnank lagon, adi. Tedna dotor amkam voklam vaprunk sangta. Tumi kedna punni vichar kela ki voklam naslim zalear amkam kitle tras zaupache? Italy desachea lokamni voklam toyar kelim. Italy desant choudavea (14th) xekddeant (century) ho lok ap-aplim ‘glass lenses’ toyar kortalim ani vapurtalim. Hea dhakttea ‘lenses’ank ‘frames’ ghalun, lok te vaprun, aplem vachop kortalim.

• Bhagat Singh Bharotachea svotontraye khatri zhogoddlolo vhoddantlo vhodd krantikari (revolutionary) zavn asa. • Tacho zolm aichea disa mhunttlear 28 Setembr 1907 hea disa Jaranwala, Punjab hangasor zalo. • Desache svotontraye khatir tannem apnnacho prann orponn kelo. Tea khatir taka ‘Shaheed Bhagat Singh’ mhunn pacharta. Shaheed mhunttlear hutatmo (martyr). • Bhurgeaponnar thavnuch tannem Bharotantlem Brittix raj kabar korche khatir proitn kelo. • Bharotache svotontraye khatir chollvoll chalu asli tedna tannem Brittix soinikanchea marak lagon Lala Lajpat Rai hachem moron zalem tem tannem aplea khas dolleamni polloilolem. • He dharunn ghoddnnecho bodlo (revenge) gheunche khatir tannem parlamentan 2 ‘bomb’ ghatle ani Brittix sorkarak Bharot soddpachi dhomki dili. • Bhagat Singh haka dhorlo ani taka faxichem moronn formailem. • Hanstea mukhamollan ani Bharot desache svotontrayeche nare ghazoit ghazoit 23 Mars 1931 hea disa taka gollacher moronn dilem. Tea vellar to fokt 23 vorsancho aslo.

(a)

(b)

(c)

(d)

Tanchim nanvam tumi boroyat

(a) (b) (c) (d) (c) Roseferns (d) John D’Silva

Daktteo vostu vhoddleo disonk xoktat

Zabab: (a) Comedian Domnic (b) Prince Jacob

Zoxe porim tumi zannant, Birbal khub xanno aslo. To Samratt Akbarak sodanch bori budh ditalo ani taka khoxi kortalo. Ek dis osoch Akbar Birbal-acher khub khoxi aslo. Ek mogachi bhett koxi, Akbar-an Birbal-ak zomnicho kuddko diupak tharailem ani oxem Akbar-an taka utor dilem. Zaito kall pasar zalo punn Akbar-an aplem dilolem utor pallunk na. Zaite pavtti Birbal-an Akbar-ak apnnem dilolea utracho ugddas korpak proitn kelo. Punn Akbar taka kan di naslo. Aikonk nasloli bhas kortalo. Apli tokli ghunvddavn to dusre dixen polletalo. Oxem korit anik thoddo kall pasar zalo. Ek dis sanje vellar Akbar ani Birbal bhonvpak bhair sorle. Tanchea fuddlean tannim pollelem ki ek untt (camel) tanche dixen cholon yetalem. Akbar-an untt-ak polloun, Birbal-ak mhunttlem, “Birbal, mhaka sang, untt-achi gomtti vankddi kiteak asta?” Birbal-an taka oso zobab dilo, “Hem untt gelea zolmant Samratt aslo. Ek dis to aplea montri-cher itlo khoxi aslo ki tannem taka ek bhett koxi zomnicho kuddko diupak utor dilem.” Akbar-an vicharlem, “Fuddem kitem zalem?” Birbal-an portipall kelo, “Samratt aplem utor pallunk visorlo. Jedna-jedna montri taka ugddas kortalo, Samratt apli tokli ghunvddavn dusre dixen polletalo.

• Hea satollean mhunttlear 28 Setembr 1963 hea disa sonvsarant mon’xakullachea boreponna khatir ek khub mhotvachi vost ‘scientist’amni toyar keli. Ti mhunttlear ‘polio vaccine’.

Bhurgi kola Lok jevonn kiteak randunk lagle? Zaito kall adim amche purvoz randunk lagle. Jedna te uzo korunk xikle, tankam gomon ailem ki tea ujeant jevonn ghalit zalear, zoxe porim masache kuddke, tea jevnnachi ruch vaddta mhonn. Aiz ami choddxeo jevnnacheo vostu, zoxe porim tanddul, nustem, mas, adi randunuch khatanv. Randpacho anik ek vhoddlo faido asa. Jevnnachea vostumni jantu aslear, randlea uprant, te jantu mortat ani ami tem jevonn jevtoch duent zainanv.

Amchea lhan lhan bhurgeam modem zaitim kolakar bhurgim asa. Tanche ghunn ami azun vollkonk na. Bhurgeam bhitor asloli kola avoy-bapayamni ani xikxokamni sodhun kaddunk proitn korunk zai. Aiz ami hangasor eka lhan bhurgean chitarlolem chitr tumchea somor dovortanv.

Gonnit (Maths) somem zalem China desachea lokamni sumar 300 AD vorsa mezpachem yontr toyar kelem. Hea yontr-ak ami ‘abacus’ mhunnttanv. Lakddachea faske bhitor soryeamcher munneo (beads) gunthleleo asleot. Avgodd gonnit soddoupak hem ‘abacus’ adhar ditalem. Aiz ami oslench kitem dhakttea bhurgeanchea kodelincher polletanv. Veglleavegllea rongacheo munneo polloun bhurgim khoxi zatat. Tim Sonkolon korpi khelltana ami tankam ankdde Irene Cardozo, mezunk xikoitanv.

Candolim, Gõy

Chotray : Avoy bapayamni ani xikovpeamni a m k a m bhurgeamni chitrailolim chitram daddun vinonti kortam.

Hem chitr chitravpi: Apurva Jeevan Chari, Vorg VII, Mae de Deus High School, Corjuem, Aldona, Gõy.


Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 8:24 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

9

Naidu-n BJP vangdda ekvott Reginaldo fuddlo Odheokx? korpacho poryay ugtto dovorla ‘Goa Pradesh Congress Committee’

Ponnje: 18 mhoine adim vidhan sobha venchnnukemni harloleak, ani Lok Sabha venchnnuko lagim pavlolean, Congress pokx – novo ‘Goa Pradesh Congress Committee’ (GPCC) odheokx venchun kaddpachea karyan ghuspagonddolan sampoddla. Vell ani teach vangdda poryay poriant unne zata astana, ‘high command’an Curtorim amdar Aleixo Reginaldo-k odheokx zaupachea ‘race’-intlo bhair dovrunk na, oso Congress sutramni davo kela. Hea vixim kollovnni eka satollea bhitor yetoli, oxem sutramni sanglem. AICC sochiv A Chella Kumar-an, hea khobrenchem somrthon korpachem nakarlem. “Thoim, adinch ek odheokx asa. Hea poda khatir zaite umedvar asat ani ami beginuch nirnnoy ghetole,” oxem Kumar-an sanglem.

Virodhi pokx fuddari Pratapsingh Rane ani pokxacho sod’deakcho odheokx Subhash Shirodkar, Manohar Parrikarachea fuddariponna khala aslolea sorkarachea add kitench mhunnonat, punn 44 vorsancho Lourenco tachea sorkara add ulounk toyar asta, oxem Congress-chea bhitorlea karyakorteamni sanglem. Virodhi pokx fuddari bhovsonkentlea so-

mazantlo (majority community) asot zalear pokxacho odheokx olpsonkhentlea somazantlo ascho, oxea pokxachea adle riti pormonnem Congress ‘high command’ cholonk sodta. “Gõycho olpsonkhentlo lok Congress pokxa lagsan pois gela oxem tankam dista ani tankam olpsonkhentlo monis pokxacho Gõycho odheokx zalolo zai,” oxem eka vorixtt Congress fuddarean sanglem. Zaitim dusrim nanvam vicharan ghetlea uprant, hea mud’dean svota misoll zalolea Congress upodheokx Rahul Gandhi-n Lourenco-chem nanv vanchlam. “Rahul-ak tornattea mon’xachi sod asa. Te 10 vorsam fuddlem chit’tat, ani Congress-in fuddareanchi tornatti pillgi nirmann korunk sodtat,” oxem sutramni sanglem. Congress-in hachea adim pokxachea zaitea

vorixtt fuddareank vicharan ghetlole, punn Lourenco-chem tornattemponn ani nitoll protibimb, faideachem astolem mhunn sutramni sanglem. Congress-chea vorixtt fuddareanchea urfatteak, Lourenco niyomit rupan BJP sorkarachea add uloit asta, zachea udexim virodh korpachea karyan Congress-chem asnnem asa hem dakhoun dita. Mars 2012-chea vidhan sobhechea venchnnukemni harlea uprant, pokxan durusteo ghoddun haddunk Congressin hea vorsachea Julay mhoinean Digvijay Singhak Gõycho ‘in-charge’ mhunn nemlolo. “GPCC odheokx venchpachi prokriya chalu asa. Vegvegllea fuddareamchi yogeotay ami parkhitole, ani mhoino kobar zata mhunnosor hi prokriya kobar zatoli,” oxem Singhan tin mhoineam adim sanglolem.

Novi Dil’li: TDP fuddari N Chandrababu Naidu-n BJP vangdda zuddpacho poryay ugtto dovorla. Ani, Gujarat mukhel montri Narendra Modi-chea fuddariponnacho mud’do fattim dovrun raxttrik mud’deancher bhasabhas zaunk goroz asa oxem mot tannen manddlam. Modi borabor vevhar korunk xoktolo – hea vixim Naidu-k vicharlea uprant, “Congress-in 9 vorsam sot’ta choloilea uprant ami raxttrik poristithi vixim bhasabhas korunk zai. Bhroxttachar ani osthir cholovnnukek lagon, jem kitem ghoddla tem amchea fuddem dison yeta,” oxem tannen sanglem. “Kaim lok oxem-i mhunntat … te raxttrak ani tanchea virodhan asloleank doxim (divide) korunk proitn kortat. Aiz, kandeanchem mol 80 rupia zala ho ek mud’do asa. NDA sot’ten asle tednam eka kilachem mol 8 rupia aslem. Hem Congresschem daiz (legacy),” oxem tannen fuddem sanglem. BJP odheokx Rajnath Singh-achea vangdda bhasabhas zalea uprant Naidu-n him nivedonam keleat. Hi bhasabhas Telangana vixim asli ani BJP-n aplem somorthon kaim pro-

mannan unne korchem mhunn Naidu-n suchoilolem. Ani yeta tea Lok Sabha venchnnukem khatir hea donui pokxanchea ektthaim yevpache xokeotaye vixim-i bhasabhas chalu asa. BJP ani Modi sombondhit prosnanche zabab dita astana, TDP pokxachea fuddarean Andhra Pradeshchea sod’deakche stithi fattlean Congress-ik zababdar dhorla. Raxttrik pattler, Congress-ichea virodhachea zomean TDP-che bhumikechi goroz asa mhunn tannen

sanglem. “National Front, United Front ani National Democratic Front-achea vellar TDP-chi bhumika asloli. Portun toxench korunk TDP toyar asa,” mhunn tannen sanglem. “Bhroxttacharacho Bharatacher vaitt porinnam zala, ani tornatte niraxi zaleat. Te aplea fuddarachea vixim chintest asat. Kendrak gelea 9 vorsam saun hukum choloitolea Congress-in kelolim luskonnachim karyam sarkim korpachea vixim atam bhasabhas korpacho vell asa,” oxem Naidu-n sanglem.

Ambott-Tikh

Aurelio ViegAs

Parrikar-achi futtbol pongddacher ttika! Halinch Mukhel Montri Manohar Parrikar eka futtbol khella dobajeak mukhel soiro mhonn uposthit aslo ani thoim potrkaram kodden kelolea ulovpam vorvim kollun yeta ki thoim fokt tannem Churchill Alemao-acher aplo rag vonklo. Tannim konnachench nanv ghenastana potrkarank sanglem ki sov zann odhik videxi khellgoddi aslolea pongddak ami Gõycho pongodd mhunnonk zaina, ekadre ek videxi khellgoddi aslear cholta. To fuddem mhuntta ki ami Lusofonia khellam

khatir novim moidanam bandleant tantunt futtbol khellgoddeank proxikxonna khatir sovloteo astoleo tancho Gõykar khellgoddeamni labh ghenvcho. Atam Kongres sorkaran Lusofonia khell korunk maneotay ghetloli mhonn BJP khellam moidanam bandunk xokle ani timvuim zalear ontoraxttrik pattlivhelim nhoi oxem AIFF-che khas nirikxokamni bhett diloli tedna kollun ailem. Atam Churchill-an aplo futtbol pongodd suru kelolo tedna sogott khellgoddi Gõykar asle punn zoxea-zoso futtbolacho dorzo her pongddam modem vaddonk laglo tedna upay na zavn tannim apleai pongddant videxi khellgoddeank samil kele hem sogott lok zannant, ani haka lagon tachea pongddant khelltolea Gõykarancho porian videxi khellgoddeam borobor khellun vikas zalo. Atam ho Gõykar khellgoddeancho vikas nhoi tor anik kitem mhunnpachem?

Alina-k khas dorjeacho husko...

Poryavoronn ani Ran Khatea Montri Alina Saldanha hannem Gõyank khas dorzo (Special status) mellcho mhonn hea adim ganv-ganvamni sobha ghet-

loleo punn BJP ani her pokxanchi Kendr sorkaran hi magnni svikarunk na vo bhair uddoili. Atam kitlech mhoine meren aplem tondd bond dovorlolem tem ugddun Alina porot ek pavtt khas dorzo vixoy ghevn bhair sorlem. Punn he pavtti tannem ganvganvamni sobha ghevnk nant punn fokt mhunttlem ki zor yeta tea vorsa Lok Sobhecheo nivoddnnuko zatoleo tantunt BJP Kendr Sorkarant nivoddlo zalear ani tedna Gõyank khas dorzo dilona zalear apunn aplea podacho rajinamo ditolem. Atam BJP sorkar sodrer yetoloch mhonn Alina-k khoinchem sopon poddlem mhonn konn zanna. Azun porian Gõychea ekui boskechi Lok Sobhent nivddun yevpak BJP-chi khatri na punn Alina atanch tanchea zoitachi khobor korta mhunttlear ojap zavpachem. Atam dusrea orthan tem Gõykarank sangunk sodhta ki zor yeta te Lok Sobheche nivoddnnukent BJP sodrer ailo tor Gõyank jerul khas dorzo melltolo, ani Gõykaramni BJP-k nivoddcho, oxem zalem na?

Mukhel Montri chuklo? Zori Manohar Parrikar-achea sorkaran 2011-2012 vorsa Bharoti Mujahideen otireki Yasin Bhatkal hache vixim chovkoxi keloli zalear to teach vorsa Gõyant pulisanchea zallant sampoddtolo aslo. Bhatkal Gõyant asa ani to Vaskunt ek mondir band-

pak denngi ektthaita mhonn kaim potrkaramni potrancher chhapun haddlolem punn Parrikar-an Vidhan Sobhent sanglem ki taka potrkar ollkhupak visorleat ani to Bhatkal nhoi mhonn. Atam Parrikar-achea pulisamni he babtint chovkoxi kiteak korunk na te vixim dubav upzota. Aplea Mujahideen zomeant samil korpak tea disamni Bhatkal tornatteank venchtalo ani azun meren sumar 1015 Vaskuntle tornatte bepot'ta asat ani te khoreamnich Mujahideen zomeant samil zaleat zalear khobor na. Bhatkal-a vixim jea vellar potramni batmi uzvaddak haddli tedna hea otirekeachi puray chovkoxi korunk Mukhel Montreachi zababdari asli punn tannem ti keli na ani hea otirekeak osoch soddun dilo. Atam Mukhel Montreache he chukik kitem mhunnpachem?

RSS-chem Gõyant panvl... Kaim Gõykarank BJP pokxa vixinchem chitr aslem tem atam odhik lokank kollun ailem. Poiruch RSS-cho mukheli Mohan Bhagwat hannim Gõychea BJP pokxam vangddeanchi ghupitponnim

Rupea Podd’dear Ranbir-Deepika ekttaim, Katrinak usko Sod’deak Hindi cholchitranchea mollar ‘rock star’ mhonn pacharlolo Ranbir Kapoor hachem khorem ‘girl friend’ konn? He gozalicho usko cholchitram pollevpeank zala. Karann, podd’deacher Ranbir-Deepika dogaim sangata aslear, lok tankam khupuch posond kortat. Punn, Ranbir Kapoor

tachea ‘reel’ jivitant Deepika zalear tachea ‘real’ jivitant Katrina Kaif hachea sangata ‘dating’ kelolo lokak pollevpak mellta. ‘Super Hit’ zalolem ‘Yeh Jawani Hain Deewani’ hea cholchitra uprant, hea cholchitracho digdorxok Imtiaz Ali Ranbir ani Deepikak gheun ‘Window Seat’ nanvachem novem cholchitr kaddpacho asa mhonn khobro posorl e a t . Punn, ‘ Ye h Jawani Hain Deewani’ uprant Ranbir-Deepika modem ixttagotiche bandpas khupuch vaddleat, taka lagon hem oxem cholot ravlem zalear aplem kitem zatolem, ho usko Katrinak sotaita.

Parveen Babichea rupan Richa Chadda ‘Gangs of Wasepur’, ‘Fukre’ sarkhea unnea dorjeachea cholchitramni bhumika korun poryan Richa Chaddan khupuch namna melloili. Aiz na faleam tem eka borea filmant bhumika korun itihasant aplem nanv porzollit kortolem, oxi soglleamni tacher apli axea dovorlea. Richa-chea angant aslole khore kolek xekim Pooja Bhatt hannem vollkhun kaddli ani yeta tea aplea novea cholchitrant bhumika korunk taka Randip Hudda sangata venchun kaddlam. Kherit mhonnlear, Pooja Bhattachea hea cholchitrant bhumika korpa khatir Richan somplolem Parveen Babi hiche sarkhe ‘looks’ korun ghetleat. Khorem mhonnlear, apleak Pooja Bhatt hachea cholchitrant bhumika mell’li zalear, 1970-80 vorsa jeo ‘heroines’ aple ‘looks’ ani ‘hair style’ dakhoitaleo, te torecheo apleakui korchem korcheo poddtoleo, hi khobor Richak asli. Tea kallar Parveen Babichem rup egdomuch sundor ani vegllech torechem aslem. Atam, Richan Parveena bhaxen ‘looks’ ghetleat khore, punn tache bhaxenuch tem bhumika korunk xoktolem kai? Hea prosnacho zabab, Pooja Bhatt nirmiti korta tem cholchitr ‘release’ zalea uprantuch sid’dh zatolem.

Vidhya Balan zatolem ‘Bobby Jasoos’ Sod’deak Hindi cholchitramni ‘detective’ vixoyancher cholchitram kaddpachem promann vaddpak laglam. Rajiv Khandelwal, Sushant Singh Rajput ani Ranbir Kapoor hannim oslea cholchitramni bhumika korunk apli chodd posondi dilea, oxi-i b o l lywooda n t

cheorcha asa. Hea sogllea ‘Hero’ aslolea kolakaram modekat atam ek cheddum kolakarn hannem-i aplem panvl ‘detective’ cholchitramni dovorpak yevjilam. Vidhya Balan hannem ‘Bobby Jasoos’ nanvachea eka ‘detective’ vixoyacher atthaplolea cholchitrant bhumika korpa khatir kontrad sohi kela. Sahil Sanga ani kolakarn Diya Mirza hanchea hea cholchitrant Vidhya hem Bharat-antlem poilem ‘lady detective’ zatolem. ‘Bobby Jasoos’ hea cholchitrachi kotha apleak khupuch avoddlolean, aplean tem somtench ‘sign’ kelem, oxem Vidhya Balan sangta. Hea cholchitrachem ‘shooting’ hea Novembr mhoineant suru zatolem, ani yeta tea vorsa May meren tem ‘release’ zatolem, oxi opekxa asa.

bhett ghetli ani te tanche sobhent kitem ghoddlem te vixim kosloch v a s potrkarank poddunk divnk na. Oxech kaim mhoine fattim RSS-anchea totvancher choltolo dusro zomo VHP hacho fuddari Pravin Togadia Gõyant yevn Kristi ani Musolman-a virudh uloilolo tem soglleank khobor asa. Kristi ani Musolman dhormank piddapidd divpi oxe he ghott BJP-k zoddun asat te pollovn yeta te Lok Sobhent Narendra Modi-k Prodhan Montri mhunn nivddun yevpachi matui xokeotay disona. Gõyant zalear hem BJP-chem nattok mat konnuch pollovn ghenvchona, odhik korun Kristi porza. RSSakuch lagon aiz Narendra Modi Prodhan Montri umedvar zavnk pavla ani jem kitem RSS tharaita tem BJP apnnaita hi tanchi sod’deachi poristhiti. Ani hem sogllem polloilea uprant BJP sorkar tor sodrer ailo zalear Gõyant Gõykarank bore dis yenvche nant mhunnpachem chitr adim fuddench dison yeta. Atam RSS Gõyant mudansank yevn vochonk nant, tanche ani Parrikar-a modem kitem tori xizta antun dubhav na.


Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 8:24 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Goir-Somoz neVena FurtaDo Vasco, Gõy

Dispottim sokallcho ‘paper’ ugoddtoch, chukoinastanam hanv tiatracheo jairati aslolea panar barkayen nodor bhonvddaitam. Sera konnachea tiatrant nhesta tem ek pavtt koll’lear puro, magri tachea ‘show’-achi tarik, zago ani vell mhojea kalendarar boroun dovrop. Sera mhollear mhoje bhitor ek vegllich umed ani urba bhitor sorli. Tachem vagop-nhesop polleun angar ek veglloch kantto fulta. Zaite pavtti mhaka Sera lagim uloum dista. Taka mellun don gozaleo korun distat, punn kednanch sondi mellonam… punn porot taka mellchim chintnam monant sotaitat. Ek dis tacho sokallcho 10:30

vaztancho ‘show’ aslo, ani hanv tor vhodde umedin tachea ‘show’-ak gelolom. ‘Show’ somptoch he khepet tori hanv taka bhettun porbim ditolom, ani teach nimtan matxi vollok korun taka lagim sortolom oxem chintlolem. Punn hevui pavtt mhaka sondi chukounk naka asli mhonn, ‘show’ somptoch soroll Serak mellunk gelom. “Sera… ‘good performance’… tujem gavop-uloup khub modur.” “Thank you so much…” Itlench mhonnun tem luttint heram vangdda nanch zalem… ghoddie vochpache toyaren busy aslem zait… punn zaum, ek zap tori korunk mell’li. Boroch vell hola bhair ravlom, punn Sera mellunkuch nam… mhojem mottor ghetlem ani ghorchi vatt dhorli. Punn sodanch far chukta oso nam. Sera mhaka bos sttopar bosik ravtanam dislem… ani mhojea gaddiechea brake-an mhoje gaddi tache mukhar thamboili. “Hai Sera….” Punn tannem apli kus portili. “Helloooow Sera… vollkunk nam? Tuzo show somplea uprant uka porbim, complements dilolo to hanv…”

Kovi ani Kovita Mhojer On’neay kiteak?

Sera hanslem, “… O tum… Hanvem tuka vollkunk naslo.” “Atam vollkolo zalear vollokui zatoli… anyways, hanv tumche vatten vetam… tuka drop korum...??” “It’s Ok… bus yetoli rokddich… thank you.” “Punn te meren tum votant… it will effect your beautiful skin… come onsit…” Hanvem gaddiechem fuddle dar ugoddlem. Khub fors kelea uprant boreach vellan Sera yeun gaddient boslem. Mhaka kitlem vichitr dislem. Itle nokre… tachem vagop kitem vegllem. Hanv proxnnamni ghuspolom. Hench tem Sera jem machier aslem tem? Hench tem Sera zache vixim mhojea monant chintnam gholltalim tem… Taka zapaitanam oxem dislem, taka vichartanch tem sott korun apunn zaun mhoje gaddiechem dar ugddun bostolem… punn nam… machier zalear Sera sott korun he vengent thavn dusre vengent veta. Uprant talliam poros fivnnio chodd. Gaddiechem dar dhamplem ani gaddiechea ttayoramni aplem kam’ suru kelem… hanvem mhoji vollok korun dili. ‘Sera, mhojem nanv Arron…

your fannnn… mhaka tujem acting ekdom’ borem dista… tuje zata title shows hanv polletam.” “That’s nice to hear…” “Tum jem machier mogan bhorlolea utramni ani oparimni uloitai, tem mhaka ekdom’ borem dista… Adim hanv Bahrain astalom… atam zalim don vorsam hanv Gõyam ailear… te mozgotim ek pavtt chukun mhonntat te bhaxen tiatrachea vosreant panvl ghalem, ani tea uprant tiatrachi odd nasli ti odd lagli… tea tiatrachem nanv aslem – Moga Vinnem Ravunk Nezo.” “Hanv tea tiatrant nheslam...” “Teach tiatrant hanvem tuka pollelolem… tum tantunt London ravpi cheddvachi bhumika kortalem ani Gõyam yeta tednam mogant poddtalem…” “Sarkem, ani mhojean tea tiatrant, tea Gõychea cheddea bogor ravunk zainam… tacheruch adarun to tiatr asa.” “Zannam-i Sera… uprant segit hanvem tuje sumar sat te att show pollele… jitle-i pavtt polletalom title-i pavtti to tiatr porot poleunchi ek novi umed upzun yetali… tujeo soglleo opari mhaka sarkeo tonddpatt zaleat.” “Continue watching our shows… Zata title pollevpi aslear

Xetkamti

amchi umed vaddta, ani amkam tiatristank-ui borem dista…” “Tum tor ekdom’ borem dista… with mini skirts, sleevless blouse… kednam-i strapless… you look very hot… Oh! I got crazy looking at you… ani tachea velean tujeo teo mogacheo opari… I like the way you fall on your lover on stage… tuka khub umed yeta astoli ho role korunk… ak’khea tiatrant tum hech scene-ichi vatt polletai astolem nhoi?” “Tiatrant nachunk mhaka khub umed. Mhozo talent to… ani zoso role asa tea role-a pormonnem amkam machier vagchem poddta.. ani role-ak sobta tosoch angar bhes choddouncho poddta.” “Punn, tum toslech role kortai? Ani dusrea role-ant tuka kednanch polleunk nam…” “Interview ghetai mhozo? Kai thoknnay kortai? Kai zoteank fulam ghaun martai?” “Interview nhoi… pun real life-ant tuka he vixim boro onnbov astolo nhoi?” “Excue me… tum kitem mhonnunk sodtai…?” “I mean to say, tum oxinch machier vagun-vagun, tumche khore jinnecher tacho ovsor poddta astolo nhoi?” “Oxem konn sangta?”

Trasamni xetant vavurtam Koxtt mhoje Devak bhettoitam Bore pikek Devak vinoitam Pik pollovn khuxal zatam

Kitlim sovnnim khellta varear Kosloch tancher bhar na Mhoje fattlean ganjil soddleat Jinnent mhoje nit na

Xetant vavr korun gham varoitam Bhurgeank mhojea mogan vaddoitam Dispott’tto gras diloi mhonn Devak sodanch hanv dhinvastam

Cyrilo D. FernanDes Bannavle, Gõy

Joe Mario Pereira Majorda, Gõy

Hanv niropradi mhojer on’neay kiteak He bondkhonnint koidi kiteak Tumich mhaka bottam dakhoilim Mhoje khatir roddta kiteak? Tumkam atam sid’dh zalem Konn chor, ani kitem chorlem Sogllem tum lipoun dovorlem Atam mhojem kitem kelem? Chear vonttim bhitor Vollvollta mhoji jinn Sukhnneam bhaxen ghusmott’tam pinzreant Sodtam ekuch uzvaddachi kitt Chokchokit kirnnacho prokas Mhojea tonddar kedna fultolo Mhoji nit diunk konn asa? Mhaka rochlolo Dev sangtolo

Mon’xa Rochnnara Bapan Tuka hea sonvsarant rochlo kiteak Borem tem korpak Vo vaitt tem adarpak? Tujea peleak bori dekh diupak Vo vaitt rosto dakhoupak? Vaitt tujea kornneamni dusreacho Abru man uboucheak? Chintun polloi tuvem kitlem Boreponn adharunk fuddakar Ghetlai hea somazak?

Amcho Avaz Amcho Avaz, hea sat mhoineachea tornatteachem nanv Maye mogacho axirvad gheun Sonvaracho yeta marun dhanv Cholchitr podd’ddo, tiatr machi, khella mollar, zobordost tachem intesanv Hea tornattea potracho faido kaddunk porjek ulo martam hanv Oi, taka lamb auk favo zaun, Konknni sonvsarant ghazom tachem nanv

inaCio VerDes FernanDes Candolim,Gõy

John Barretto Canacona, Gõy

Devan zaitea boreponnachea Gunnamni tuka bhorlolo Boro rosto sanddun Tum vaitt rostear pavloi Sonvsari vostumni tum gul’l zaloi Dolle ason kudd’ddo zaloi Monisponn visorloi Peleak korun okman Choryeo krimi, niddukay, bolatkar Dovem aslem kallem korun Bhavak, avoy-bapay-k fonttancho mar Somaz tuka bottam dakhoita Zolmant yevn kitem borem kelem ixtta?

Zaiteamni xetam atam soddleant Xetam purovn imaroti bandleat Xetam padd dovrun vikte tandull haddleat Xetamcho vapor kollona ami susti zaleat.

Avaz tacho fokt panch hozar kanamcher poddta Valor tacho dha hozar tori vachpi kaddta Avaz tacho aikotoch khuxalkayen suskar soddta Zagrutay Konknni sonvsarant haddunk to vavurta.

Machier taka polleun ani tachem uloup-ui aikun Sera vixim mhojim chintnanch eke dixen cholunk laglim. Tim cholun itle mukhar pavlim, ani hanv Serak tea, machievelea rupan vollkunk laglom. Gaddi dhanvtali toxi, Serachim gaddient uloilolim utram ani tacho machievelo rupkar mhojea monantlo goir-somoz poisait aslim. Serachem stop ailem. Taka denvounk gaddi thamboili. Seran dar ugtem kortanam mhonnlem – “Dev borem korum Arron. Arron mhojea utrancho rag dhorun, mhoje shows polleunche unne korinakai… Sonvsar ek machi… hanvem tuka amchea tiatrache jinneche machie vixim bhou thoddem sanglam… atam fuddle tujer… tum amkam tiatristank koso polletolo to… bye.” Serachea utrancho sentiment ani mhojea vankddea chintnancho poxchatap korun atam faido nam. Zaitea zonnanchem oxench mhoje vori zata. Ami amchea monant vaitt chintnam gholloitat, ani bori gozal legun vankdde ani vatt nodrentlean polletanv, ani vankddinch lekhtanv. Poxchatap korunk zai to mhojea chitnancho.

Mon’xa

Sokall fuddem utton Hanv xetant vetam Surya mamacho prokas Mathear mhojea ghetam

Mhaka ekloch soddat Mhoje fattlean tumi kiteak? Hanv vikha poros koddu zalear Vhanvtea udkar savlli kiteak?

Hanv vaddon vhodd zatoch Ek nanvosto monis zanvcho Mhoje avoy-bapaycho anvddo aslo Atam kailintlo usllon ujeant poddlo

“Nam… oxem hanv chintam dekunmhonnta.” “Tum chintai ani mhonntai toxem nhoi… machier bebdeacho role korta to real life-ant bebdo asta oxem nhoi… ani hanv mogacho role kortam mhonn tem machier sogllem zata, punn tem mhoje jinnent ghoddta ani ghoddlam oso tacho orth nhoi…mhaka to role boro sobta, mhojean to bor ghoddoum yeta…. Hakach lagunmhaka to role mellta… ani ham… London thavn yevpi tornnattem cheddum kapodd guttlaun vo salwar-kameez ghaun yenam… tech porim machier hanv toxem vagtam mhonn hanv mhoje chalet jinnent-ui toxench vagtam oxem nhoi…” “Rag dhorinakai… mhaka ek-ek pavtt toxench dista…” “Dista toxem nasta, ani nasta toxem dista… somazant kitem ghoddta tem ami machier manddun haddtanv, ani kitem tori tantuntlean moladik jinnechem margdorxon ditanv… ham… eka kolakarak comedian vo anik koslea-i role-a pormonnem vollkotat ti ek dusri gozal… punn tanchi machievoili bhumika polleun, ti tea-tea kolakarache chalet jinne kodde ti sombondit korop sarkem nhoi…”

Lok tuka rostean cholonk dina Chor fotting mhunnon pachartat tuka Dev nhidonk na To voir ravon polleta mhaka tuka 80 vorsam sonvsari jivit jiyeloi Sonvsarant kitem boreponn kelem ixtta? Zonvarachea rupacho tum zolmololoi tor Kai borem zavpachem Monis punn marun khavpacho aslo tuka Omtea kollxar udok zalem Monis mhunn anik zolmonaka

Somajik Mollar

Soro jivitant sonkoxtt haddta Willy FernanDes Sanvordem, Gõy

Bhurgench astana Anisha soro piyonk laglelem. Zaite pavtti tache tticherik dubav lagtalo hem cheddum kitem-i tori lipoita mhunnon. Tinnem choukoxi kelea uprant tika gomlem ki hem cheddum aplea udkache battlen ‘juice’ ani soro ‘mix’ korun haddta. Osleo kitleo xeo ghoddnneo aichea kallant aikonk yetat. Him bhurgim khoinche poristhitin vaddtat vo koslea vattavronnant ravtat, hench amkam dakholl korta hem oxem kiteak ghoddta tem. Ghoddie amkam soglleank ojap dispachi gozal, punn hem asol sot ki amchim tornattim oslea vaitt vesonank sampoddlelim distat. Kaim zannam sigretti voddtat, kaim soro piyon bebdikayen jiyetat, kaim gungi vokhdank ghetat. Thoddim vorsam adim soro ghevpachi survat 19 te 20 vorsanche pirayechim tornattim kortalim. Atam 11 te 14 vorsanchim bhurgim pasun soro piyetat. Gharamni par-

tyo zavop, vorsant kitleoxeo pikniko, kolegik vetana ‘bar’amni bosop, ratchem ‘club’amni bhonvop him sogllim karannam tornatteank sovloti ditat soro piyonk. Ani magir soro piyopachem veson vaddot veta. Chodd korun ami mhunttalet ki soro fokot dadleankuch lagta ani ostoreo hantunt poddonant. Punn halinchea kallar ami polletat ki zaiteo ostoreo he vaitt vesonank sampoddleat. Kitlinch karonnam asonk xokta hea tanchea sobhavan itlo bodol zavpak. Monacher druxtt probhav, kazari jivtant osufoll zavop, moga modem futt poddop vo ghova sangati piyop. Hea vorvim heo ostoreo hea vesonank sampddon tancheamni to soro magir soddunk zaina. Bebdikay tanchea jivitan lotton yeta ani sorea viret tancheamni ravonk zaina. Hea vesonantlim magir bhair soronk tannim hospitolant vochonk poddta. Punn lojen tim vochonk sodinant. Oxeo zaiteo kexi asat ani disan dis vaddot vetat. Zaitim zannam bebdikay mhunnchem ek duens mhunn sozmonk fattim sortat. Chodd korun ostoreo, hea somazant apleak loz zateli vo konn kitem mhunttolo hem chintun hea duen-

Tersachem Kont oPhelia Pereira Majorda, Gõy

sacho ilaz gheunche boldek lipchoriam ravtat ani hem duens vaddot veta. Tim ghoddie bebdikay mhunnchem dadleanchench duens mhonn sozmotat zait. Tosoch hea somazantlo lok tankam adhar korche boldek tanchea oskotkayecho faido gheunk chintat. Khorem mhunttlear oslea ostoreank ek vegllo arogya Kendra hea soreachea vesonantlim soddoupak asonk goroz. Hea oslea suvatancher ostoreank kherit sovloti asonk zai, jea vorvim tankam hea duensachem meklleponnui melltolem ani tanche oskotayecho konnuch faido gheunchona. Zaite pavtti ostori fattim sorta osle ilaz gheunk karann konnem tankam polloun tanchea nanvachi ghann korit ani hea vorvim familichem nanv piddear zaunk xokta. Heach pasot

tanchim ghorchim pasun tanchim konnui soro piyun bebdikay korta mhunn sangonk fattim sortat. Soro chodd piyelear ostoreank zaitem kuddichem toxench tanche bholaykechem nuksann zaunk xokta odik korun bhurgeak zolmank haddunk. Ek ostori gorbest astana soro ghetlear zolmant yetolea bhurgeachea menduacher mar yeunk xokta vo kallzachem duens zaum yeta. Toxench eke ostorek horddeacho kankr vhodde sonkhen zaunk xokta. Eka bhurgeak vaddoitana tancher porinnam bhorpur zaum yeta. Ek avoy tor bebdikay korit tea familicho vidvas zaum yeta. Jim konn adim soreak lobdololim ani atam tannim favo to ilaz korun hi bebdikay soddunk pavleant zalear tim khorench bhagi.

Tersachem Kont mhunttlear ek vhodd podvedar ani bolladik magnneamchem hatiar, tacho itihas bhov purvil’lo. Amchea zaiteam santam-bhoktamni tersacho vhodd mog kelo. Aplea jivitant tersa kont apnnailem, tea tersar niyall korun tannim apli novsornni keli ani aplea bhoktiponnacho dorzo vaddoilo. Tersachem magnnem Saibinnik chodd manovta kiteak tinnench tersa-kont aplea hatamni amkam dilem. Tersachem kont aplea hatant ghevn magnneacho ani pirachitacho sondex ghevn Sorginchi Maim zaiteam suvatamcher dixtti poddlea. Dekhunuch amchea Pap Saibamni tersachem magnnem ap-aplea kuttumbamni korunk bhavarteam lagim maglam, odhik korun Otubrachea ani

Mayachea mhoineamni, Saibinnichi bhokti vaddounche khatir. Ters vo Ruzai mhunttlear ak’khea Xub-Vortomanacho attap. Ruzai pondra ghuttamni vo misteramni Jezuchem jivit niyalltanv ani Marie borobor Jezu Somiachea jivitachim panvlam apnnaunk proitn kortanv. Sadhea ani borea monan tersa gutt niyall’lear ters folladik zavnk pavtoloch. Soglleam magnneam poros ters odhik vortem magnnem. Tersachi bhokti Ankvar Marie vorvim amkam odhik-odhik Jezu Somia-xim vhorta, portun portun Ankvar Mariek kelolea uleacho xevott toch Jezu Somi. Ters Ruzaiacho tisro vantto

mhuntta. Jezu Kristachea jivitantlim panvllam ami niyalltanv. Tea pasot tersa vangdda niyall chodd gorjecho. Amcho sorgest Pap Saib Juanv Paulo Dusro Saibinniche bhokticho vhodd mogi aslo. To dispottim itlo vavr hatant astana pasun aplea hatant kont ghevn ters kortalo. Kont tachem jivitachem magnneamchem hatiar zavn aslem. Amcho sorgest Pap Saib he Saibinniche babtint ek vhodd amkam nomunno. Ami kitem kortanv kai? Soglleo vostu korunk dis bhor amkam vell mellta punn kaim zannank ters korunk vell mellona. Kosli-i dobajik karyavoll korunk amkam vell asa. Ami chodd sonvsari rattavollimni gul’l zaleanv. Sogllea vellacho hixeop ami Devak diunk zai. Atmik tosoch kuddicho vavr korunk amkam Devan rochleant, tor tersui korun Saibinnichi bhokti vaddoun Devak mhoima diunk amkam apoileant. Sodanch amchea ghorabeamni vo Khursa lagim ters korun Saibinnichi bhokti korum-ia ani tersachem kont amchea jivitachem magnneachem hatiar korum-ia.


Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 8:46 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

Khella Moidanar

Lusofonia-chem Moidan IFFI-che ugttavnnek Ponnje: Gõy Vidhyapitta lagsar jem Lusofonia khellam khatir jem ‘indoor stadium’ bandlam, tacho vapor atam Novembrant zavpi ‘International Film Festival of India’ hachea ugttavnnechea toxench sompoupachea dobajeak korpache proitn sorkaran choloileat. Lusofonia khell atam don mhoine fuddem vhelolean, Gõy sorkarakui he khell ghoddun haddpak favo titlo vell melltolo. Lusofonia khellam khatir sadon-suvidha (infrastructure) toyar korunk Gõycho sorkar fattim naslo. Hea adim tharailolea pormonnem, Otubr 29-ver hea khellanchi ugttavnni korche khatir sorkaran apli soglli toyari puray keloli. Punn, atam Gõyant zavpi Lusofonia khell Janer 18 tem 29 meren korpacho sorkaran nirnnoy ghetlolean, Novembrant zavpi IFFI ugttavnni korpak sorkarak Bambolechea ‘indoor stadium’-ar korunk xok’keo zatolem. Gelea Somara Gõycho Khellam Montri Ramesh Tawadkar haka hea vixim vicharlem tedna, “Lusofonia khell je Gõy raj’jeant Otubrant zavpache asle, te don mhoine usram korpak Gõy sorkarachi tantunt koslich chuk na. Amkam lagon te khell fuddem vochonk nant. Ami sadon-suvidha toyar korpachem kam Otubr 28, puray kor-

pache asle. Atam poryan ami tharailolea vellaruch ami amchem kam puray korpak xoktat, punn Goa University lagsar aslolea ‘indoor stadium’-achem kam mat sovkasayen zalem. Punn, atam thoinsorui chodd mon’xank ami kamank ghatleat, ani taka lagon hea moidanachem kam anik thoddeach disam bhitor zatolem mhonnpachi opekxa asa. “ Tawadkar-an spoxtt kelem. “Infrastructure toyar korun divpa babtint ami khoinch unnem poddonk nant. Atam, hea ‘indoor

stadium’-acho vapor IFFI-chea ugtavnne dobajea khatir zata, hi ek ut’tom gozal zavn asa. Gelea vorsa ho ugttavnne dobazo Campal hangasor aslolea moidanar ek vhoddlo mattov bandun ghoddun haddlolo,” oxem Tawadkaran eka prosnank zabab ditana sanglem. Itle mozgotim, Lusofonia ghoddun haddpa khatir Gõyant sogllem ‘infrastructure’ puray zalam, torui he khell ghoddun haddpak don mhoine asat mhonnlear, hea khellanchi ‘general practice’ ghenvchi poddta. Atam hi rongit talim gheupa khatir he khell ghoddun haddpeank favo titlo vell melltolo. Heo ‘general practicies’ ghenastana he khell ghoddun haddlole zalear, sogllench uttavollint kelam mhonnpachem kollon yevpachem, oxem eka sorkari odhikarean sanglem.

Amcho Avaz

11

Somdev hacho ‘ATP top-100’-an portun proves ‘World No 1 ranking’ Novak Djokovic-a koddlean portun melloun gheupachea karyan Rafael Nadal pavlam marta astana, Bharatiya ‘tennis’ somorthokank poriant bori batmi asa. Somara disa jahir kelolea novea ‘ATP rankings’-achea pormonnem, Bharatacho unchlo ‘singles’ khellgoddo Somdev Devvarman, tin sthan voir choddon 98vea sthanar pavla. Gelea dedd voros odhik kalla pasot, Bharatacho Devvarman ‘top 100’-achea bhairuch aslolo. 2011 vorsa, Somdev 62vea ‘sthanar’ pavlolo, punn tachea bhuzachea zokhmak lagon tachi progoti zaunk pavli na ani to fattim poddlo.

Toxench Bharatacho ubhorto khellgoddo, Yuki Bhambri – Taiwan Challenger spordhechea mukhel ‘draw’-an proves ghetlea uprant dusrea sthanar ailolean, to 190 sthan voir choddon 287vea sthanar pavla. ‘Doubles ranking’-an, US Open jikpi Leander Paes ani Radek Stepanek-chi zodi 5vea sthanar asli, Rohan Bopanna ani tacho vangddi 7vea sthanar asle, zalear Mahesh Bhupathi ani tacho vangddi 10vea sthanar asle. ‘ATP singles rankings’-an, Novak Djokovic – US Open champion Rafael Nadal-a von fuddem aslo.

F1 Singapore GP-n Vettel-ak zoit Singapore-ak, hem Vettel-chem fatto-fatt tisrem zoit zaun asa Singapore: Red Bull-chea Sebastian Vettel-an, gelea satollean zalolea ‘Singapore Grand Prix’-an anink ek zoit gheun ‘Formula One championship’-an apli ‘lead’ vaddoili. Hea ‘race’-ichea vellar Vettelchem ut’tom prodorxonn aslem, ani Fernando Alonso poros 32.6 seconds adim tannen ‘race’ purnn keli ani hea 2013 ‘season’-acheo 6 ‘races’ urloleo astana apli ‘lead’ 53 asli ti 60 meren pavoili. Mercedes-chea Nico Rosberg ani Lewis Hamilton-achea fuddem, Lotus pongddacho Kimi Raikkonen tisrea sthanar ailo. ‘Pole position’-ar survat korun, poilea ‘corner’-ar Rosberg-an Vettel-ak fattim ghatlolo punn dusrea ‘turn’-ar to portun fuddem ailo, ani ‘safety car period’achea uprant poriant konnacheanuch Vettel-ak zoit mellpachem tallpak zalem na. Punn Vettel-cho Red Bull vangddi Mark Webber ‘race’ purnn korunk pavlo na. ‘Race’ichea xevottchea bhagan Webberachem, Raikkonen-acher dobav ghalpachem karya chaluch aslem, punn nimnnea ‘lap’-an ‘enigine failure’-ak lagon taka ‘race’ rod’dh

korunk poddli. Ferrari-cho Felipe Massa 6vea sthanar ailo, ani tachea fattlean McLaren-che Jenson Button ani Sergio Perez asle. Zalear Saubercho Nico Hulkenberg 9vea sthanar ani Force India-cho Adrian Sutil 10vea sthanar ailo. Singapore-ak hem Vettel-chem fatto-fatt tisrem zoit, ‘season’achem satvem zoit ani tachea ‘career’-achem 33vem zoit zaun asa. Ani to atam ‘all-time winners’-anchea vollerin – Michael Schumacher, Alain Prost ani Ayrton Senna, hanchea fattlean asa.

‘Archery World Cup’-ak Deepika Kumari-k ‘silver medal’ Paris: Paris-ak zalolea ‘World Cup Final’-in Korea-chea ‘Olympic champion’ Ok-Hee Yun hannen Bhartiya khellgoddem, Deepika Kumari-k harailem, ani heach karann taka tisrea pavtt ‘silver medal’ favo zali. Mevlolea mahiti pormonnem, 19 vorsanchea Kumari-n tin ‘perfect 10s’-anchea vangdda bori survat keloli ani 3-1 fuddem aslem, punn tisrea ‘set’-an Korea-chea Yun-an taka fattim ghalun hi sort 6-4 jikli. 2008 Olympic-ak bhagrallem ‘medal’ jiknnarea Yun-achi, World Cup Final-in hi dusri ‘gold medal’ zaun asa, ani Yun-achem Deepika add hem dusrem zoit zaun asa. Ut’tom poilea ‘set’-achea uprant, Deepika-n dusrea ‘set’-an ‘tie’ korchea pasot don ‘9s’ ani ek ‘10’ marlole. 3-1 fuddem astana, Deepika-chi nodor ‘gold medal’-icher asli, ani 10-9 oxi tannen survat keloli punn tisro bann (arrow) marunk taka favoso vell mellonk na ani Korea-

chea Yun-an uprant ‘score’ 3-3 kelo. Niraxi Deepika-n chovtea ‘set’-an fokt 8 zoddle, ani Yun 53 oxem fuddem pavlolem. Deepika-k zoit mellona zauncheak Yun-ak panchvea ‘set’an ‘tie’ korpachi goroz asli, ani tannen Deepika vangdda 29-29 oxi ‘tie’ korun hea spordhentli tachi dusri ‘gold medal’ jikli. Hea spordhen, Dola Banerjee – ‘gold medal’ jiknnarem Bharatachem ekttench khellgoddem zaun asa. Hea vorsa, ‘World Cup Finalin Deepika-n fatto-fatt chovtea pavtti bhag ghetlam. 2010 vorsa panchvea sthanar ailea uprant, Deepika-n 2011 ani 2012 vorsa ‘silver medals’ jikloleo. Ani heai vorsa nikal tosoch asa.

Kola ani Kolakar

Betalbatim doriya veller:

Vinchar Zabab

Lawry Travasso

‘Goa Beach Grind’ Dezembr 27 tem 29

Kantaram gavpant nanvlovkik zalolo kolakar

Ponnje(AAP): Gelim kaim vorsam Kandolle doriya kinarer zavpi ‘Sunburn’ ho songit utsov hea vorsa vadachea bhonvreant guspololo astana, Nuvem motdar songhacho amdar Micky Pacheco hannem ‘sunburn’ak ttok’kor divpi ‘electronic bands’ aslolo ‘Goa Beach Grind’ nanvacho songit utsov ghoddun haddpachi toyari choloilea. Gõykar sonvsarik mollar otoraxttriya dorjeache songit utsov ghoddun haddpak xoktat hem dakhoupa khatir, he pavtti dusro songit mhotsov (music festival) Birosers Event Management komponi ghoddoun haddtoli. Hea vorsa 27 tem 29 Dezembr meren Saxtti Betalbatim doriya veller ho utsov zavpacho asun, firti machi ani sonvsarik mollar vaurpi DJ’s hea songit utsovachem mukhel akorxonn astolem, oxem hea Event Management komponicho sonchalok Micky Pacheco hannem potrkaram kodde uloitana sanglem. Bharat-ant unchlea panvddear asloli ‘sound technologists’ Electrocraft-antlea Roger Drago haka avaza udexim hea songit utsovachem mukhel akorxonn korpak sanglam. Hea utsovache ‘lights effects’ namnecho ani sonvsarbhor famad aslolo Michael Nazareth eke veglle pod’dotin korun thoim hajir zavpeank dipkaun uddoitolo. Bizli ani avaz hache udexim nhoi fokt songit mogeanchi bhogor thoinchea nagrikanchi kormonnuk zatoli ani puray sonvsaracho lok Betalbatim ganvant yevpak fultolo, oxem Paco hannem sanglem. Tin dis meren thambonastana vaztolea hea songit utsovant bhag gheupi sonvsar bhorche ani unchlea dorjeache DJ’s songitachea mogeank songit vazoun

V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: 1970... ‘Musical’ Tiatr ‘BEKAR PATRAO’ ...Mumboi...Frank Fernand ani Rico Rod hannim machier haddlolo. Hanv eka Padriche (Fr Avertano Nazareth) vollkhi vorvim Shri Anicete Fernandes (Secretary, Goan Sports Mumboi) hankam bhettlom. Tannim, Rico Rod-ak sanglem mhaka hea ‘musical’ Tiatrant kantaram gavpak ‘chance’ di mhunn. Rico Rod-an tanchea utrak mhaka ‘chance’ dilo. Tea disak suru zalem mhojem Vevasayik tiatristponn. Tea adim hanv Velim, Salcete, ganvchea ‘concert’-amni ani Mumboi (Cavel ani Dabul), Igorjechea Tiatrani bhag ghetalom. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Khoim khoim machier haddlea? Z: 20...Mumboi, Gõy, Pune, Mangalore. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Sukhti Bhorti’, ‘Durig’, ‘Ladies Specialist’, ‘Konknno’ ani ‘Sounsar ani Sorg’ V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Odmasan 1000. V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: ‘Moddgonvam Prasar’ (Manddo), ‘C.I.D. Maim’ (Duet), ‘Pausacho Dis’ (Manddo), ‘Sounsarant Dev Aila’ (Solo Kantar) V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Odmasan 200 Tiatr... (Odmasan 4000 Proyog) V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: Mhojeach ‘Ladies Specialist’ Tiatrant, eka ugddas urona toslea dotorachi (Absent Minded Doctor). V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Hoi. ‘Durig’. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Hoi. 28.... ‘From Goa with Love’, ‘Piknik’, ‘Holiday’, ‘Dhirio 1’, ‘Dhirio 2’, ‘Natalam’, ‘Kanniom 1’, ‘Kanniom 2’, ‘Football’, ‘Famad Duetam’, ‘Konkani Stage Hits’, ‘Bhag. St Francis Xavier’, ‘Konkani Originals’, ‘Nove Mandde Novim Dulpodam’, adi, adi. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim? Z: Hoi. (a) Tum Kitem Kortolo Aslo?’ (Digdorspi Sharon Mazarello)..35 mm. Celluloid Film, hea Film-ant ‘mechanic’-achi bhumika kelea ani ‘background’ kantarui gailam. (b) ‘Cheddum...The Girl’ (Digdorspi Sharon Mazarello), hea Film-ant iskolachea ‘principal’-achi bhumika kelea. (c) ‘Ghutt’ (Digdorspi Cappucina Alvares) hea

Digital Film-ant ‘detective’-achi bhumika kelea. (d) ‘Daddy’ (Digdorspi Samuel Carvalho), hea ‘digital film’-ant, opangull pay-chi bhumika kelea ani kantaram-i gaileant. (e) ‘Mhaka Sanghat’ (Dig. Samuel Carvalho) hea Film-ant, Pay-chi bhumika kelea. (f) ‘Maim Dukhi Sasumaim Sukhi’ (Dig. Star of Curtorim), hea ‘digital film’-ant Xezareachi bhumika kelea ani kantarui gailam. (g) ‘Dum Maro Dum’ (Dig. Rohan Sippy), hea Hindi 35 mm Bollywood Celluloid Cholchitrant Pay-chi bhumika kelea. V: Kantaranche ‘lyrics’, tiatranche ‘scripts’ pustok rupan chhapleai? Z: Hoi. Don Tiatr ‘Sukhti Bhorti’ ani ‘Durig’ V. Tiatr mollar tuzo chodd mhotvacho vavr Z: Tiatrist zavpak ani Film-ani bhumika korpak xikunk, ami novea kolakarank Margao, Salcete, amchem ‘T.A.C.T. Institute’ choloitanv. Fattlea 23 vorsam hi sonstha promannikponnim vavr korta. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatrachi machi, hi ek povitr machi. Tika favo to man diun tichi seva korat. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Zaite pavttim ami tiatrist chuktanv. Amkam somzun gheyat. Toxench ami khuim chuktanv tem pollennaramni amkam sangunk chodd gorjechem. Tednach hi tiatr-machi sudhorteli. Tiatrak ani tiatristank, tiatr pollennarancho tenko samkoch gorjecho. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Konkani Tiatrak hanv boro fuddar anvddetam.

dakhoitole. Sabar DJ’s-amni hea songit utsovant bhag gheupak apli khoxi dakhoilea, oxem Micky Pacheco sangta. Hea utosavant bhag gheupak ani polleupak yetolea loka khatir ut’tom ‘Parking’ vevostha kelea ani thoim 7 hozar odhik lhan toxim vhodd vahanam ‘parking’ korunk zatat, toso zago venchun kaddla, oxem Micky Pacheco h a n n e m potrkarank sanglem.

FFew ew tickets tickets left! left! Book Book your your ticket ticket before before itit is is houseful!! houseful!!


Amcho Awaz Sept 28_Layout 1 9/27/2013 8:25 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 28 Setembr, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

Kala Academy 39-vo Tiatr Utsov- 2013 Ek dhanvto niyall Stanley Vaz,

rchem nhoi. Bizli vevostha ani machie manddavollicher porian zobor lokx ghalunk na mhonnpachem zannovlem. Ekach utran, hea tiatrachi khoinchech vatten tust vo thoknnay korpak utram nant…

Murganvkar

Halinch Kala Academy Gõy hannim ghoddoun haddloli 39vi Tiatr Spordha suru zali. Fattlea sumanant je tiatr zaleat tancho ek dhanvto niyall vachpeam somor dovorta

boro gailo, torui chodd lamb zalolean, lokak ubgonn ailea mhonnpachem sid’dh zatalem. Bakichea kantanche vixoy bore asle, punn gavpeank tim bore toren gavunk zomlem na. Songit vazoupi bore asle, punn tantun don rebekancho aspav kelolean, tem songit khupuch addechem koxem distalem. Bizli vevostha, machiechi manddavoll bori asli punn anikui lokx ghalpachi goroz asli. Kantaram soddlim zalear, Dovornnem tiatrachem sadrikoronn ut’tom zalolean, tiatr somplo tea vellar pollevpeanchea mukhamollar niraxea zollkholina, hem mud’dom sangchem poddta. Ekach utran 39-vea tiatr utsovachi egdomuch bori survat zali mhonnlear kainch lottkem zanvchem na.

Jivit Devachem Dennem Nanva pormonnem tiatrant kanni nasli…

Utsav Samiti, Chinchinim hannim sador kelolo Kissan Naik hacho hea voilea nanvacho tiatr Setembr 24-ver mhonnge tiatr utsovachea dusrea disa zalo. Hea tiatrache survatek ‘opening’ mhonnta astana, zo dekhavo dakhoilo, tache udexim hea tiatrachi kanni eka mogachea vixoyacher astoli oxem dislolem. Punn, tiatrachi survat tem xevott meren toxem kitench dakhoupache proitn zavnk nant. Tiatrachi mukhel kanni barkayen niyall’lear, Jivit Devachem Dennem hem nanv tea tiatrak khoinchech vatten sor zaina koxem dison ailem. Hea tiatrachi borpavoll khupuch oskot asli. Mukhel kotha ani patram (characters) hancho tall-mell zai naslo. Tiatrache kannient kaim patram mud’dom korun bhorxileant mhonnpachem zannovtalem. Tiatrant aslolea sabar patram modem konnachich bhumika tiatr pollevpeancher aplo probav ghalpak xoklinant. Ganvant zatat tea festank ganvche bhurge dakhoitat toslech torecho ho-i ek tiatr aslo mhonnlear konnech ojap ko-

Tiatr utsovachea tisrea disa Stars of Aldona he sonvsthen sador kelolo Rosarinho Fernandes hacho Parivartan nanvacho tiatr machier haddlo. Parivartan hem nanv aikonuch hea tiatrant kitem tori vegllech torechem astolem oxem dislolem, punn nanv soddun tiatrant koslench Parivartan tiatr polleupeank disonk na. Tiatrachi survat tem xevott meren mukhel kotha koslea vixoyacher atthaplea hem konnakuch somzolem na. Machie mandavoll korunk borovpean jitlem lokx ghatlam, titlench lokx tannem tiatrachea sadorikoronnacher ghalunk zai aslem. Tiatrachem ‘opening’ kantar porian vixoy eke kodden ani utram eke kodden koxem dison yetalem. Tiatrancho ‘interval’ kortana porian borovpean matui lokx ghalunk na. Tiatracho ordho bhag sompche adim tiatrak ailolo ordho odhik lok boska soddun gelo, zalear urloleamni tiatr sompche adinch pollapoll kaddli, hem hea tiatra vellar onnbhovpak mell’lem. Songit vazoupi khupuch bore asle, punn kantorist kantaram mhonnonk xoklenant. Parivartan-an tiatr pollevpeanchi khor niraxea keli, mhonnge aplo ani tiatr polleupeancho vell vibaddlo.

‘Beiman Kir’ varear uddlo

Bhuzvonnechi Boska

Tomazinho Cardozo hachea hatantlean pustokachi uzvaddavnni

Somplolea Pri. Planton Faria ani J. X. Miranda hankam argam vomplim

Tiatr Academy Goa hinnem porgott kelolem Mario Menezes hachem tiatrachem pustok ‘Beiman Kir’ eke khas karyavollin halinch uzvaddak haddlem. Tomazinho Cardozo ‘Amcho Avaz’ potracho Sompadpi zo hea dobajeak Mukhel Soiro mhunn hajir aslo tachea hatantlean hea pustokachi uzvaddavnni zali. Hea somoyar uloitana Tomazinho Cardozo hannem oxinch tiatrachim zaitim pustokam porgott zavnk zai mhunn tiatristank ulo marlo ani Tiatr Academy Goa hicheo torekvar yevzonneo asa tacho faido gheunk vinonti keli. Tiatr boroile, machier haddle ani ti tiatrachi borpavoll bhitoruch dovorli haka kosloch orth na. Hi borpavoll pustok rupan chhapun fuddle pillgek dovorpachi goroz asa. Je boroinnar apli borpavoll pustok rupan chhapina tancho ugddas sasnnak urona hem amchea tiatristamni monant dovorpak zai. Konknni bhaxecher uloitana tannem mhunttlem “hem amchem durdoiv kiteak Romi lipintli Konknni Devnagri valeamni visvasghat kelo ani Devnagri Konknni odikrut (official) Gõychi bhas korun ghetli”. Romi lipi mogyeancho Devnagri valeamni aplea suvartak lagon chollvoll fuddem vhorpak sogllo adhar ghetlo

Tiatr Academy Goa hinnem 20 Setembr 2013 hea disa somplole tiatr kolakar Pri. Planton Faria ani J. X. Miranda hankam argam vompche khatir Ravindra Bhavan Moddganv hangasor ek bhuzvonnechi boska ghoddoun haddli. Hea somoyar somplole Pri. Planton Faria ani J. X. Miranda hannim tiatr machiek dilolea yogdanachi tust ani tokhnnay keli. Pri. Caetano D’Costa, ‘Director of Clergy Home Margao’ hannem aplea ulovpant Pri. Planton Faria hannem tiatr machiek dilolea yogdanachi mahiti dili. Tech porim Pri. Faria-n aplea sahitya vorvim Konknni sahityachi seva kelea tachoi ulekh kelo. Hem sogllem kortana Pri. Planton Faria-n aplem padriponnachem kortovea fuddem vhelem ani sot, nit, mog, somajik zagrutay, adi nirmann korunk vavurlo. Tiatr kolakar Anil Kumar hannem aplea ulovpant aple ani Pri. Planton Faria hache modlo sombondh hache vixim mahiti ditana tannem mhunttlem “Pri. Faria ek bhes boro monis aslo zo aplea borovpantlean sodanch jivo urtolo”. Dusre je hea somoyar uloile te mhunttlear Peter D’Silva, J. X. Miranda-cho bacho ani tiatr kolakar P. Agnelo. P. Agnelo-n J. X. Miranda hache vixim uloitana mhunttlem ki Miranda bab aplo guru ani

Tomazinho Cardozo hachea hatantlean pustokachi uzvaddavnni

ani rajbhas kaido ghoddtana Romi Konknni valeank fottoile. Romi lipintlem Konknni sahitya dakhovn 1976 vorsa Konknni bhaxek Sahitya Akademichi maneotay mellovn ghetli. Punn tech Romi lipik nas korun fokt Devnagri lipichem raj cholovnk mutt bhor Devnagri vale vavurta mhunn tannem xinn kelo. Mario Menezes-an aplea ulovpant mhunttlem ki azun pasun vell asa Romi lipik rajbhas kaidean Devnagri lipi vangdda eksarkem sthan diupacho. Tea khatir ami soglleamni ekvottan ravon hi chollvoll fuddem vhoronk zai. Mario Menezes hannem Tomazinho Cardozo adlo TAGcho Odheokx hache-i upkar attoile kiteak tannem tiatra-

chea boreak bodol ghoddoun haddche khatir zaite upay ghetle mhunnon. Pri. Nevel Gracias ek boreantlo boro tiatr borovpi hannem Mario Menezes hachea ‘Beiman Kir’ hea pustoka vixim uloup kelem. Aplea ulovpant tannem bariksannin borpavollicho, tiatr ‘format’acho ani soglleank somzota tosle bhaxecho vapor kela mhunn Mario Menezes hachi tust keli. Tea poilim TAG-cho Upodheokx Joe Rose hannem yevkarachem uloup kelem. Member Secretary Victor de Sa hannem upkar attoile zalear Joy Fernandes, TAG-cho Cultural Organizer hannem sutrsonchalon kelem. ‘Beiman Kir’ TAG-chem 22vem pustok zavn asa.

margdorxok aslo zannem sodanch Gõycho mog kelo, tiatracho mog kelo, kantaramcho mog kelo ani tache vorvim Gõykaram modem Gõyam vixim zagrutay nirmann keli. Prince Jacob, TAG-cho Odheokx hannem yezmanki choloili. Somplolo Pri. Planton Faria ani J. X. Miranda hanche familichea vangddeank ulo marun Prince Jacob-an mhunttlem “tanchi borpavoll asa ti Tiatr Academy-k diyat ani TAG ti borpavoll pustok rupan chhapun fuddle pillgek sambhallun dovorteli”. He bhuzvonneche boskek Pri. Planton Faria ani J. X. Miranda hanchea kuttumbantle zaite vangddi hajir asle. Joy Fernandes, TAG-cho Cultural Organizer hannem sutrsonchalon kelem ani akhrek upkarachem uloup korun hi bhuzvonnechi boska sompoili.

Sorgest Prem Kumar-a fattlean konn?

Daniel F De Souza.

“Dusmankayeche Kantte, zavn asat odruxttache fantte, Borem korxi tor borem bhogxi, lavn uddonakay vhoddponnache paktte. Vavurxi korunk nisontton peleachem tor zait ghott’ton tujem. Kor mogache vantte, xegunnache Razvottke, tuka ugtte asat sovostkayeche darvontte. Bhov Povitra kallza Jezuchea uzvaddan amkam hadd khaltea zolma khal sonvsarant ailolea Dev Putra, tujea denneamni amkam bhor, tuje somurthi khal tuje seva chakor Prem Kumar ani tache sangati......…..…” Him zavn asat tim sobit sundor kovitechea rupan boroilelim survatechim utram jim sorgest Peter D’Costa zaka ami Konknni palkar Prem Kumar hea nanvant vollkhotat

J. R. Fithna Ostorechea rupan tiatr surngailolo kolakar

Svotacho ani lokacho vell vibaddpacho yesesvi proitn…

Ut’tom sadorikoronn, punn kantaram oskot poddlim…

Lekhok ani Ttikakar

Mhalgodde Tiatrist

Parivartan

Dovornnem Ami Daiji, Fatorda he sonvsthen Agnelo L. Fernandes hachea ‘Dovornnem’ hea nanvachea tiatratantlean, Kala Academy, Gõy hinnem ghoddoun haddlolea vorsavollichea 39-vea tiatram utsovak survat zali. Ho survecho tiatr, Setembr 23-ver sanjechea 7.00 vorar KA-chea DMK vosreant zalo. ‘Dovornnem’ nanvacho tiatr eka gombhir vixoyacher atthaplolo zavn aslo. Aichi xikxonn vevostha ani tantuntlean xikpi bhurgeancho zata to ghusmottmar, ani akhrek aichea kallar bhurgeank ditat tem xikxonn tankam khoinche dixen vhorta, hem borovpi Agnel hannem dakhoupacho bhes boro proitn kela hantun kosloch dubav na. Tiatrache kannient tantunt bhumika kelolea kolakaramni soimbik kola vaprun apnna kodde ghoddta tea pormonnem nit divpacho proitn kela. Agnel-an tiatr boroitana vapurloli bhaxaxoili vapurtana bhaxecho dorzo unchaupak ek yesesvi proitn kela. Punn, Dovornnem ho tiatr sadorikoronna (presentation) babtint ut’tom aslo, torui hea tiatrantli kantaranchi bazu khupuch oskot asli. Poilem mhonnlear, tiatracho ‘opening’-uch sumar 12 minut odhik lambayecho aslo, zo gavpeamni

12

aplea khol tallean machie fattlean thavn uchartalo ani uprantuch gonngonnant mhunttlolea porim aplea tiatrachi survat kortalo. Mattvantli bizli paloitoch eka kallokhi tiatrachea mattvant him utram prexokanchea kanar sadovtoch angachi lhonv pasun ubi zatali mhunttlear otitay zanvchina. Sorgest Prem Kumaracho zolm 8ver Septembrache 1929 vorsa Chandorchea ganvant zalo zalear to 12ver Otubrache 2007 vorsa Mumboi xarant somplo. Hanv nokllom aiz hanv hea lekhan tacho kiteak ugddas korunk pavlom to. Punn gelea kaim mhoineank hanv tiatr polletam tedna mhojea monant sorgest Prem Kumaracho ugddas ailea viret ravona. Ani jedna tacho ugddas mhojea monan yeta tachem rosall rup mhojea dolleam samkar ubem zata. Ani ekuch prosn mhojea monant ubo zata to mhunttlear, ‘Prem Kumar somplolo, atam tache fattlean tacho vavr konn fuddem vhortolo?’ Mhaka zalear aiz meren Prem Kumarak lagtolo azun meren ekttoi digdorspi nodrek disona zo khorea rupan ek ‘Art Director’ oso mhojean toktto diunk zata oso. Tachem tiatr machier haddpachem khaxellponn

vegllench aslem. Tor Prem Kumaran machier haddlolea dorjeache tiatr amkam halinchea vorsamni palkar kiteak disonant? Tannem keloli ti machiechi manddavoll atanchea tiatramni amkam kiteak polleunk mellona? Ani itlem ason ami tiatrachi udorgot zalea mhunttanv. Nhoi? Zorui Prem Kumar 1520 odik vorsam fattim Konkani tiatr machier bizlechea, rongit podd’ddeanchea, ‘visual effects’ ani machie-manddavollichea adharan Konknni tiatr palkar prexokank dolle bor dipkavn uddovpi chomotkar korun dakoitalo zalear

oslo chomotkar korunk atanche pillgecho ekttoi digdorspi kiteak mukhar yena? Tor kitem zait hachem karann? Hea gombhir vixoyacher tiatristamnich nhoi bogor prexokamni porian gombhirtayen vichar korchi goroz asa. Khorem sangchem mhunttlear, sorgest Prem Kumarachi sfurti gheun dusream kaim digdorspeamni tech dixentlean fuddem vochunk zai aslem. Punn oxem zalolem amkam disona. Hanvem aikolam tea pormonnem sorgest J.P. Souzalinachea uprant Konknni palkar ek boreantlo boro ‘Art Director’ mhonn Prem Kumar utpon’ zalo ani aple huxarkayen ani kolen tannem Konknni palk veg-vegllea machie-manddavollichea prokaramni sundortayen nettoilo. Tea kallar atam asat tosleo sovloti ani torekvar bizlechem madheom nasle torui machier rongit, toxech cholchitram sarke dekhave, akorxit manddavoll, ani her novlam korun dhakovpi mon’xak kalljidar mhunnonant tor anik khuinchea nanvan pacharunk zata? Akorxit machiemanddavoll, bori kotha, ani borem digdorxonnuch nhoi bogor tache likhnnecho dorzo ani sonvad borovpachi pod’dot khub unch molachi

J. R. Fithna ek boreantlo boro kolakar zavn gelo. Tacho zolm Raia, Salcete hangasor zalolo. Bhurgo astanach tiatr machiechi kola tachea angant asa oxem dakholl zatalem. J. R. Fithna tea kallar zavpi tiatr chukoinastana polloitalo ani hea tachea kornneam vorvim taka tiatracho khub mog asa oxem dakholl zatalem. J. R. Fithna-k, tachea borea noxibant, to tornattoch astana tea kallailea famad kolakaram borobor tiatr machier bhumika korunk sondhi mell’li. Tea kallailo bhov nanvlovkik ‘director’ Saib Rocha Inglez bhaxentlo ‘classic drama’ ‘Rome and Juliet’ Konknni bhaxen onnkar korun ‘Rome ani Juliet’ hea nanva khal machier haddpacho aslo. ‘Rome ani Juliet’ hea tiatrant J. P. Souzalin ani Miss Carlota him tea kallailim bhov nanvlovkik kolakaram mukhel bhumika kortalim. Hanchea borobor tea tiatrant bhumika korunk Fithna-k sondhi mell’li. Hea tachea poileach tiatrant J. R. Fithna-k ostorechi bhumika korunk laili ji tannem bhes bori keli. Aplea cholpant ani vagnnukent eke niz ostore poros sundor zalem ani tea khatir tiatr pollennaramni tachi motti tokhnnay keli. He tache bhes bore bhumikek lagon tea kallailea dusrea ‘director’-amni taka aplea tiatramni bhumika korunk magnni keli. J. R. Fithnan apunn tiatr machier porzollunk yevjitalo tim sopnam sakar korunk aplea somor ailoleo kosleoch sondheo soddun dileo na. Tea khatir vhodd vhodd tiatrache mhalgodde zoxe porim J. P. Souzalin, C. Alvares, Jacint Vaz, Souza Ferrao, adi tiatristamni taka aplea tiatramni nachpak sondhi dili ani te sondhecho purnnponnim faido ghevn J. R. Fithna tiatr machievoilo ek vhodd tiatrist zavn gelo. J. R. Fithna-k je ‘role’ ditale tea ‘role’-a vixim bariksannin chovkoxi kaddun, tea ‘role’-acho obheas korun apunn machier apli bhumika kortalo. Heach tachea promannikponnak lagon

asli. Ekach utran sangchem mhunttlear sorgest Prem Kumar ek akorxit boroinnar, digdorxpi, ani purnn vevsayek kolakar zavn gelo. Ji Kovita ani jem Sahityachem rup tachea tiatrachea borpavollimni distalem tem atam amkam disona. Ek vellar tachea tiatrantle sonvad aikotam-aikotam, ek kovi som’melon cholta kai diso. Itli rosall, suropayen ani mon bhulgavpi utramni vinnloli tachi borpavoll astali. Durdoivan kovitechem ang asloli borpavoll halinchea vorsamni amkam vevsayik Konknni palkar disonk khub moskil zalam. Punn, hanga ek vhoddlo khondd poddla dekun niraxi zanvchi goroz na. Atam tiatrachi adhunik pod’dotin udorgot korunk amchea sangatan Tiatr Academy of Goa asa. Tor TAG mukhar sorun tornnea torun borovpeank-digdorspeank vinchun kaddun tankam favo tem margdorxonn diunk goroz asa. Amkam Prem Kumara sarke dorjedar borovp korunk tank aslele borovpi, ani ut’tom ‘art director’ Konknni palkar porot nirmann korunk goroz asa. Atam amkam amchea tiatramni ‘commercialism’ mottea promannan bhitor sorlelem nodrek dista.

tiatr machier ostoreche bhumiken to ek kirnn koso porzoll’lo. J. R. Fithna apunn ostorecho ‘role’ korta ani ti bhumika yesesvit zavpak zai mhunn kosle-i tras bhogunk to toyar aslo. Tea khatir zoxe porim ostoreo kanantlim ghalche khatir aple kan topta tech porim J. R. Fithna-n aple kan toplole. Khoinchoch tiatrist tornatteponnar asta tosoch jivitbhor urona. Jitlim tachea jivitan vorsam vaddot veta tech porim tachem tornatteponn kabar zavn ilem-ilem zantteponn tachea jivitant bhitor sorta. Tachem sundor rup sodanch sundor urona. Toxench J. R. Fithna thaim ghoddlem. Jedna to pirayen zantto zait gelo ‘heroine’ ostoreche ‘role’ soddun to ‘character’ bhumika korunk laglo. Teach khatir avoychi, vhoddle bhoinnichi ani zanttea ostoreanchi bhumika korunk tannem survat keli ani tea kamantui to zoitivont zalo. J. R. Fithna fokot ut’tom (excellent) bhumikach korinaslo, punn teach borobor to boreantlo boro kantaram ghoddpi ani gavpi-i kolakar aslo. J. R. Fithna-n ghoddlolea kantaramni tachim ghoddpam bhes borim astalim ani to aple pod’dotin gavun tiatr pollennarank dipkaitalo. Aplea jivitant J. R. Fithna-n xekddeamni vegllea-vegllea tiatramni bhumika kelea astoli, punn tacheo ugddas urpa sarkeo bhumika tannem hea sokol dilolea tiatramni kelea. J. P. Souzalin hache tiatr ‘Bhott Ailolo Pomborpechea Festak’ ani ‘Thiklem Cheddum’ hea tiatramni borench nanv komailam. C. Alvares hache tiatr mhunttlear ‘Mog Kazar Ani Doth’, ‘Mhoji Vhoni’ ani ‘Punzadkaram’ hea tiatramni Alvares-achea tiatrank khand marla ani Jacint Vaz hachea ‘Ghorvali’ hea tiatrant mukhel bhumika korun namnnam zoddleant. Jivitachim 70 vorsam purnn kelea uprant tannem tiatr machier anik bhumika na korpak nirnnoy ghetlo. Hachem karann mhunttlear zantteponn ani zantteponnar aplea jivitan odik tras gheunk tachi matui itsa nasli. Akhrek 80 vorsanche pirayer J. R. Fithna hea sonvsarak ontorlo ani tiatr machiecho pormollit gulab bavon gelo. Tomazinho Cardozo Candolim, Goy

Ani haka lagun tiatrantli kola vo ‘art’ koddek poddlea. Kolecher durlokx zalam mhunttlear hanv chukchona. Amkam tiatr kolecher chodd bhor ghalpi ani ‘commercialism’ hacher thoddem lokx divpi boroinnar-digdorspi zai, oxem zalearuch amchean fuddarak sorgest Prem Kumara sarko tiatirst palkar polleunk favo zatolo. Mhoje nodrent hi zababdari TAGchea bhuzancher tharloli asa. Atam Gõyant Kala Akademichi tiatr spordha suru zalea. Hi spordhechi machie zavn asa painnem noveanovea voir sortolea boroinnar-digdorspi ani tiatristanchem. TAG he spordhent bhag ghetolea pongddancher xittuk nodor dovrun hantuntlean bore ani kolevont ani dorjedar boroinnar-digdsorpeanchi nivodd korchi goroz asa. Ani uprant tankam vevsayik nodreantlen favo tem proxikxonn diunk fuddakar gheunk zai. Goroz poddlear tiatrache soglle prokar vevsayek nodrentlean xikunk Gõy bhaileam vevsayik kolakarancho ani her tontrik zannkarancho sohokar ani margdorxonn gheunchi goroz poddli tor hantun xanneponnachem panvl asa. Hacho labh fuddarak amchea Konknni palkakuch favo zatolo. Zanvcho!


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.