23 MARCH AMCHO AVAZ

Page 1

Herald

Amcho Avaz

t t

Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Gõychem odmas-potr 2013-14

Anturn polloun pãyem soddpacho proitn MHOTVACHEM

75 disank Nustem Marpachea Karyacher bondhi PAN 3

Rajki mollar ostoreanchem yes PAN 4

UN tharav pokxpati ani rajki – Sri Lanka PAN 7

PONNJE:’Mining’ ani mhargai hanche modekat chirddun aslolea Gõychea sadea lokacher novea yevzonneancho pavs rokoitanch Gõyche tizorent mohsul (revenue) zoma korpachem ani nagrikank ek novo bhorvanso divpa sarkem Gõychem 2013-14 vorsachem odmas potr mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan s o b h e n t manddlem.Bailambhurgim-xikpeam sangata, somaz kolyannacher chodd ani kherit bhor dila.Xetki, dud utpadon, nustem mari, xikxonn, bholayki,poryavoronn sarkea mollancher hea odmas-potrant mhotv divpant ailam. Mohsul vaddoupa khatir sadea lokacher soroll rupan tteksam ghalunk nant. Mukhel mhonnllear bandkam mollar ani soro nirmiticher chodd tteksam lagu korpa vixim Parrikaran chodd bhor dila. Gõychea itihasant poilech pavtt mukhel montrean Konknnintlean odmas-potr manddlem. Atam merenchea kalla modem hem odmas-potr soglleam von vhoddlem,

mhonnge 10053.24 kotti rupiyanchem zaun asa.Gelea vorsa poros hea odmas-potrant 9.8% itli vadd zalea.He pavttichea odmas-potrant somajik yevzonneamcheruch 660 kotti rupiya khorch korpachi toyari sorkaran dovorlea.Chalu vorsachea xevottak 82.90 kotti rupiyanchi mohsulachi tutt zalear 755.16 kotti rupiya duddvanchi tutt sorkaran opekxit dhorlea. Fuddlea vorsa rajyachem vikas-mol (development rate) 12% itlem vhorpacho aplo proytn astolo.Tea uprant tem 15% meren fuddem vhorpache aple proytn astole, oxem mukhel montrean sanglem. Gelea Kongres sorkarachea kallant zalolea rinnank lagon rajyachem arthik gonnituch bigddun gelem.Tantun modekat minam khonnincho vevsay bond zalolean,tantuntle sumar 900 kotti rupiyancho

‘CM should walk the talk’-Vijay ‘CM speaking a lot.But instead of talking too much, he should walk the talk’, oxi protikriya opokx amdar Vijay Sardessai hannem porgott keli.Parrikaran odmas-potrachem bhaxonn Konknnintlean kelem. Konknnitlean bhaxonn korpachem soddun, dusri khoinchich gozal hea odmas-potrant na.Mohsul zoma korpa khatir tteksamni-i vadd kelea.Minam khonneo bond zalolean, vhodda promannan mohsul buddon gela.Hacho porinnam odmas-potracher zala.Punn Mopa vimantollak lagon poryattonachi udorgot zatoli, oxem jem Parrikar mhonntta, ti gozal sarki na.

Odmas-potrant kamdarancher durlokx-Fonseca Odmas-potrantle kaim mud’de bore asat, punn Parrikaran kamdar vorgacher sarkench durlokx kelam.Sorkari khateamni je kamdar kontrad pod’dotir asat tankam neamit rupan bhorti korpak sorkaran hea odmas-potrant kosloch vichar kelolo na.’Home guards’-ank 300 rupiya mandhan (renumeration) ditat. Hem mandhan tankam khupuch unnem zavn asa.Te pulisam itlich seva kortat.Tanchem mandhan kiteak vaddounk na? Khonninchea oddchonneank sampoddloleam khatir 140 kotti rupiyanchi tortud kelea, punn he duddu tanche meren sarke pavtole mhonnpachi khatri konn ditolo?Bond asloleo minam khonneo kedna suru zatoleo hacho ul’lekh Parrikaran hea odmas-potrant kelolo na.

soroll mohsul sorkarak yeupacho chuklo.Haka lagon chalu vorsa 860

kotti rupiya ‘pending’ urlolim ‘bill’-am farik korunk khorch korche poddle.Takach lagon Gõychi arthik sthiti bigoddli ani sorkarak rinnam ghenvchim poddlim.Hea vorsa manddlolea odmas-potracho sadea nagrikak kosloch tras zanvcho

‘Anti-Rape’ Mosudeak ‘Parliament’-achi maniatay NOVI DIL’LI: Portun-portun bolatkar opradh korpeank moro poryant bondhkhonn vo mornnachem formonn, ani pattlav korop (stalking), ‘voyeurism’, ‘acid attack’, ani her opradheank khor kheast diupachea mosudeak (bill) Parlamentan maniatay dilea. Hea mosudea vixim Lok Sobhent Mungllara disa ani Rajya Sobhen Brestara disa bhasabhas zaun pas korpant ailo. Atam tea mosudeak Raxtrpoti Pranab Mukherjee, hanchi maniatay mell’llea uprant, ho mosudo kaideachea rupan vevharan ghalunk yetolo. ‘Criminal Law (Amendment) Bill-2013’ jem Dil’lin zalolea bolatkara uprant fuddem haddlolem, tatun loingik sombondh zoddunk maniatayechi piray 18 vorsam astoli mhunn spoxtt kelam, zo zaitea rajki pokxancho vadvivadacho (debate) mud’do aslo. “Hanv sangonk sodtam ki zaupi opradh zaupache thallche mhunn khor kaido ghoddtanv,’ so voram lam-

2rea Panar Vach

40 zannank mornn, 16 Gõykarancho aspav

PAN 9

Komunidadicho somazak faido koso zatolo? PAN 10

Elvis Gomes SAGcho rajki bolli PAN 11

Na tor bhroxttachar vaddttolo-Roland ‘Electronic ration cards’ korpacho vichar sorkaran manddla. Hi kolpona khupuch bori asa.Punn je lok rexen karddancher mellpi tandull ghenant, oslea mon’xanchim nanvam hea noveam karddancher nond zainant hachi kallji ghevop gorjechem. Tanchim nanvam ‘electronic ration cards’-ancher samil kelim zalear, bhroxttachar anikuy vaddttolo.

Odmas-potr opekxe pormonnem naKhaunte Hem odmas-potr opekxe pormonnem zaunk na. Gõychea vikasachi dixa hea odmas-potrantlean disona.Minam khonneo bond zaleat tacho porinnam hea odmas-potracher zala, hem spoxtt ritin zollkota.Punn Porvore motdar songhachea vikasachi tortud hea odmas-potrant asa.Toruy punn kaim yevzonneo ani tortudeo tust ani thoknnay korpa sarkeo asat

bhorche poddle.Toruypunn he pavttichem odmas-potr manddtana, soglle kodden ‘balance’ korpacho hanvem proytn kela.Odmas-potrant bholayki, xikxonn, bhouxik mollancher bhor hanvem

divpacho yesesvi proytn kela.Mohsul zoma korpa khatir sadea nagrikank koslech tras dinvche nhoy, hachi chouxil’lean hanvem kallji ghetlea,” oxem mukhel montrean spoxtt kelem.

Sanjay Dutt-ak 5 vorsanchi bondkhonn

Gõy-Mumboi provaxi bosik obghat Novea obheaskromach i magnni

Veg-veglleo yeuzonneo ani suvidha chalik laupa khatir mukhel montri Manahor Parrikaran rinnam ghevop chaluch dovorlam. Hea odmas-potrant jahir keloleo yeuzonneo vevharant ghalpak poryan, Parrikarak rinnachoch adhar ghenvcho poddttolo.Haka lagon hea adinch odmaspotrant vaddloli tutt anikuy vaddttoli ani art-vevosthecher tacho porinnam zatolo, oxem mot virodhi pokxacho fuddari Pratapsing Rane hannem ugddapem kelem.

1993 Mumboi ‘serial bomb-blasts’ prokronn

bayechea Mosudea sombondhit vadvidacher zabab ditana Ghor Montri Sushilkumar Shinde-n sanglem. Hea mosudea udexim ‘Indian Penal Code’, ‘Code of Criminal Procedure’, ‘Indian Evidence Act’ ani ‘Protection of Children from Sexual Offences Act’ hea kaideamni sudharonnam haddpachi opekxa asa.

PONNJE: Gõyant thavn Mumboi vochpi eke provaxi bosik ostomt Maharaxttrant, Ratnagri jil’leant Khed hangasor sokallchea fanteaparar gelea mongllara zalolea eka bhirankull obghatant 40 zannank moronn ailem, zalear urlole gombhir zokhmi zale. Odhikrut mahiti mell’lea tea pormonnem, Mahakali Travels nanvachi hi bos gheun bosicho ddraivor Santaji Kailas Birdatt hi

nhoy hem nodrek dovrun hem odmas-potr toyar kelam. Odmas-potr sador kelea uprant aplea ‘cabin’ant ghetlole potrkar porixodent uloytana, “Gelea sorkaran kaddun dovorlolim rinnam farik korunkuch duddu

Rinnank lagon arth-vevosthecher porinnam zatolo-Rane

obghatak sampoddleli bos gheun Gõyam thavn Mumboi vetalo. He bosint sumar 50 provaxi asle. Sokallim sumar 4.30 vaztam hi bos Jagbuddi pula kodde pavtanch ddraivor Santajicho hea bosichea ‘steering’a velo tabo Sutton bos tea pulachi deg (fence) moddun sokol nodint konsoll’li. Hea obghatant ekun 37 lok zagearuch somple, zalear 16 monis gombhir ani kirkoll zokmi zalea. 2rea Panar Vach

NOVI DIL’LI:1993 vorsa Mumboi hangasor zalolea ‘serial bomb blasts’ prokronnant sinema kolakar Sanjay Dutt haka ek khoddegant dhoko bosla. Sorv unchle nitisobhen Sanjay Duttak 5 vorsanchi bondkhonninchi kheast formaylea.Hea prokronnantlo dusro aropi Yakub Memon haka hea adinch faxichi sojea niti-sobhen aplea nikalant diloli.Punn her 10 aropi je hea prokronnant gunthlole asat, tankam jivit bhor bondkhonn favo zaloli asa. Hea bomb sfottantlo mukhel aropi Yakub Memon haka TADA niti-sobhen formayloli faxiyechi kheast toxich dovorlea.Yakub Memon ho Tiger Memon hacho dhaktto bhav zaun asa. Mumboint 1993 vorsa zalole ‘serial bomb blasts’ prokronnacho to ‘master mind’ zaun asa. Tannem ani tachea 10 sangateamni Mumboint 12 zageancher bombamni bhorlolim mottoram dovorlolim.Haka lagon heam 10 aropeank jivit bhor bondkhonnichi kheast formaylea. Bondkhonn favo zalolea 10 aropeank akantvad nirmann korpachem proxikxonn (training)ani hatiyaram (weapons) Pakistanan dilolim.Bharatache niti-sobhen hea adim sabar pavtti apleam aikovnneamni (hearings) Pakistanak guneanvkari tharayla.He sompurnn ghoddnuke fattlean Pakistanantli ISI he akantvadi songhottnecho mhotvacho vantto asa oxem niti-sobhen dilolea aplea nikalant nomud kelam. Sinema kolakar Sanjay Dutt hannem bekaidexir ritin hatiyaram ballgillolim mhonn sorv unchle niti-sobhen (supreme court) 5 vorsanchi kheast formaylea.Heach prokronnant Sanjay Duttan 18 mhoyneanchi kheast bhogloli asa.Taka

lagon atam taka sadde-tin vorsam porot bondkhonnint ravchem poddttolem. Desant yeupi hatiyaranchi topasnni korpak Mumboi pulis, Customs khatem ani ‘coast guard’ hankam sogllech kodden opyes ailem.Taka lagon 1993 vorsa Mumboint bomb sfott ghoddoun haddpak akantvadeank zoit mell’lolean, niti-sobhen desantlea surokxa yontonnank guneanvkari tharayleant. Itle mozgotim, niti-sobhen hea prokronnant 100 zannank guneanvkari tharaylole, ani 23 zannanchi suttka keloli.12 zannank faxi, 20 zannank jivit bhor bondkhonn ani 68 zannank bondkhonnichi kheast formayloli. 2rea Panar Vach

Peleak dox di naka: Papa Saib Francis VATICAN CITY: Aitara disa sadho iadnik koso zaun Papa Saib Francisan Vatican-ant raupi somazak mis bhettoilem ani aikopeank rokddoch tanchea kornneancho dox dusreancher ghalcho nhoim mhunn agro kelo. Papa Saib Francis, adlem Kardinal Jorge Bergoglio, hannen Santa Anna, he Vatican-achea xime bhitorle Firgojen, ji thoimchea kamdarank misam bhettounk vaprunk yeta, thoim kaim xem’boramni lokank misachem bolidan bhettoilem. Firgojen bhitor sorchea adim, Papa Saib Francis

thoinch lagim aslolea Vatican darvonttea (gate) bhair ‘Italian’ bhaxen tache nanv “Francesco, Francesco, Francesco” mhunn bovall korpi boremagpeank bhettunk thamblo. To tanchea modlea zaiteam borabor uloilo, hanslo ani uprant aplea ghoddialak bott dakhoun mhunnlem: “10 voram vazot aileat. Mhaka bhitor vochon mis bhettounk zai. Te mhaka ravtat.” Zambllea rongachim angvostram ghalun, tannen kaim borpavoll nastana ‘Italian’ bhaxen lhanxem provochon

dilem, jem ostoren produvari adharla tacher adharit aslem. Povitr Pustokan sangla tea pormonnem eke ostoren produvar adharla mhunn lok tika fatraupak sodtalo tednam Jezun tankam sanglem “Tumchea modlea zannen konnen kednanch patok adharunk nam to ticher poilo fator martolo” ani uprant te ostore kodden vollon Jezun mhunnlem “Voch, anink patok adhari naka”. Mhaka dista ami poryant kednam kednam heach mon’xam porim vagtat jem eke vatten Jezuk aikotat ani dusre vatten dusreacher fator xevttun

ani dusreank op’man korunk fuddem sortat. Ho Jezucho sondex zaun asa kaklluticho.

“Hanv mhunnta, mon’xachea jivitant ho ek khoddegant sondex ani to mhunnlear Dhoniachi

kaklut,” Papa Saib Francis-an aplea mhovall tallean mhunnlem. Papa Saib zo poilea Aitarak lokank axirvad ani sondex diuncho aslo, zo sondex to tachea odhikrut ghorachea zonelantlean hozaramni lokank dita, tannen mhunnlem “Lokamni sodanch Devache kaklutik ukttim ravunk zai, kaim nezo vhoddantle vhodd patok poryant adharlem zalear.” “Dhonia Dev amkam kaklutin bhorunk kednanch ubgonna vo thoko nam, je konn tachea koddlean bhogsonnem magunk yetat tankam to

ritea hatamni portun daddina,” tannen mhunnlem. “Hea vellar ami Deva kodden kurpa magun gheum-ia ani bhogsonnem-i magun gheum-ia karann bhogsonnem diupi amcho Dhonia Dev kednanch thokonam”, tannen mhunnlem. Mis somplea uprant eke Igorjechea Padrvigara bhaxen to bhair yevun ubo ravlo ani jim mis somplea uprant ap-aplea ghora vetalim tankam mell’lo. Hea vellar khub zannank prarthun sanglem:”Mhoje pasot magat.”


Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

2

‘Dalgado Puroskar 2012’ Bhettoile Moddganv: Bhurgeank Konknni bhaxentlean ani sonvskrutayentlean gõykarponn xikounchem ani samballun dovrunk vavurchem, oxem Moddganvchea Ravindra Bhovonacho Odhyokx ani Fatorda Motdarsonghacho adlo amdar Xri Damodar (Damu) Naik hannem sanglem. Hea satolleant Moddganv zalolea Dalgado Konknni Akademichea (DKA) hea vorsantlea ‘DALGADO PUROSKAR 2012’ bhettounchea, gitamni vinnlolea probhavik dobajea vellar Xri Naik mukhel soiro mhonn uloytalo. Ho dobazo Moddganvchea Ravindra Bhovonachea “Conference’ vosreant zalo. Hea vellar vedicher, manacho soiro mhonn Tiatr Academy Goa-acho odhyokx Prince Jacob, DKA-cho odhyokx Premanand Lotlikar, sekretar Jose Salvador Fernandes ani puroskar manest hajir asle. Xri Naikan aplea ulovpantlean, sod’deak Gõykaram modem Konknni-i kabar zaunk laglea oxem duk ugttailem. Konknni khatir vavurtoleam khatiruch az Konknni bhas tigun urlea. Punn sod’deache

poristhitint Konknni sompunk laglea, Gõykar Konknni visorleat, bhurgeanchea-i tonddar Konknni bhas unni zait veta, Gõyam bhailean yevpi lokam kodden-ui Gõykar tanche bhaxentlean uloyta, ani to bhailo lok pondra vorsam uprant apunn Gõykar mhonn rabiteachi sertifikett ghetatat, punn te lok Gõychi sonvskrutay matui apnnainant mhonn Xri Naikan sanglem. Gõykaram modem Gõykarponn tigoun dovortolo zalear, bhair thaun Gõyant yevpi lokak-ui Gõykarponn xikounk zai mhonn tannem aplea ulovpantlean sanglem. DKA-chea puroskar dobajeak mancho soiro mhonn hajir aslolo Tiatr Academy Goa-cho odheokx Prince Jacoban puroskar manestank porbim bhettoilim, ani puroskar gheun Konknnichea sabar mollancher vavurpachi tanchi zababdari atam vaddlea oxem sanglem. Hea vellar, mukhel ani manachea soireachea hatantlean ghonnghonnan Xri Jose Menino Do Rosario Furtado (urf Joe Meny Furtado) haka ‘DALGADO SAHITIK PUROSKAR 2012’, Xri

FONDDEA: Fonddea Pulisen char (4) zannank, ‘noxib parkheancho’ bhes gheun lokanche proxn suttave korta mhunn fottoupachea aropan

Anil C. Devulkar (urf Anil Kumar) ani Xmt. Antonette Fernandes (urf Antonette de Kalangutt) hankam ‘DALGADO SONVSKRUTIK PUROSKAR 2012’, Xri Timoteo Fernandes haka ‘DALGADO DAIZ PUROSKAR 2012’, Joaquim Jose Lourenco Fernandes haka tache “Goan Folk Art Center” sonvsthe khatir ‘DALGADO KONKNNI SONVSTHA PUROSKAR 2012’,

Xri Pio Esteves haka ‘DALGADO PADRI FREDDY J. DA COSTA POTROKAR PUROSKAR 2012’ ani Mathew De Souza haka ‘DALGADO TORNNATO PUROSKAR 2012’ bhettoylo. Puroskar mandun ghetlea uprant puroskar manestamni aplem mon ugtaylem. DKA-cho odhyokx Premanand Lotlikarachem-i hea vellar ulovp zalem.

Karyavolliche survatek, DKA-cho sekretar Jose Salvador Fernandesan hajir asloleank yeukar dilo, ani tizorer Walter Menezesan xevottak upkar attoyle. Zalear, Padr Luis Xavier Gomes ani Suzana Rodriguesan karyavollicho karbhar choloylo. Hea dobajea vellar tornnateanchi Konknni gitanchi sonvskrutik karyavoll zali.

‘Amcho Avaz’ satollem vachat

Pulis Chovki Ponnje Mhapxeam Kalangutt Fonddem Moddgonv Vasco Porvorim Verna Vhoddlem Gõy

Choriyeo 174 66 85 69 135 50 45 39 21

Ghoram Foddop

01 — 09 01 02 — — — —

nim zoddiyen ravonn Gõyant ghoddpi choriyeo, ghoram foddop hachea vixim vicharlolea eka proxnak mukhel montri zabab ditalo. Pulis khateant pulisanchi sonkhea vaddoupachem kam kortanach tankam proxikxit korpachem kam kortole.Sod’deak 105 pulis upnirikxokank bhorti kortole ani prot’tek pulis chouker topas kam polleupa khatir, nirikxok vo up-nirikxokachi nemnnuk korpant yetoli, oxem Parrikaran ugddapem kelem.

Fr. Nevil Gracias hannem machier haddlolo tiatr “Taka Khursar Mar” pollounk mhunn Kala Academy-chea vosreant Gõyche Arsebisp Filipe Neri Ferrao. Tea vellar don utram uloitans Arsebisp Saiban ‘Amcho Avaz’ hem romi lipintlem Konknni satollem vachunk ani taka adhar diunk Konknni mogyank ulo marlo.

Konknni uloitam, punn vachunk yena: Rane Odmas-potrachi Inglez bhaxen protichi keli magnnim doilo. Punn apleak Konknni somzunk oddchonn zata tea karannak lagon hea odmas-potrachi proti Inglez bhaxen mellchi mhunn magnnim virodhi pokxantlea Ranen Mukhel Montri lagim keli. Taka lagon to odmas-potra vixim thoimsor ulounkui nam. Rane-n oxi magnnim kelea uprant Mauvin Godinho-nui Iglez bhaxen

takai proti mellchi oxi magnni keli. Hanv Konknni pasotuch chollvoll kortalo. Konknni mhaka somzota punn vachunk yena, oxem tannen sanglem. Congress-achea her amdaramni pasun toxich magnnim keli. Mukhel Montrean hea magnneak maniatay diun Inglez bhaxen proti tankam diunk yetoli, mhunn tannen uprant sanglem.

Nehru-n dilolem utor pallchem : MSSG MODDGANV (AAP): Bhailea ganvche lok chodd promannan Gõyan yevun ravot asat. Oxem zait ravlem zalear Gõychi osmitay rakhunk êk vhodd dhoko bosonk xokta. Gõyant Gõykarancho ankddo samkoch komi zaunk pavtolo tednam Gõy ostitvant aspachem thambtelem, oxem ‘Movement for Special Status for Goa’ (MSSG) hannin mhunnlelem. “Gõyak ‘special status’cho ‘demand’ chodd mohotvacho, karonn to atam Gõykarank ostitvacho vixoy zala,” oxem MSSG-n

‘Constitution of India’chea ‘Amendment to Article 371-I’-an zoxeo otti Nagaland-ak mevlea, toxeo Gõyakuy favo te kaide ghoddoun haddunk mellche, mhunn sanglem. MSSG-n oxem-i sanglam ki Gõy Vidhan Sobhent aplea vevharan aslele kaideamchichi mandavoll, bhas, sonskrutay ani naitik totvam; zomnichem dhoniponn ani bodli ani naysorgik ani vastuxastri daiz; Gõy bhailea lokanchea yevpa-ravpacher niyontronn; ani her vostu rakhun dovorcheo poddteleo

mhunn. “Adle Prodhan Montri, Jawaharlal Nehru-n, Gõychi osmitay ani sonskrutay – samballunk ani rakhunk dilelem utor, Bharatachea Kendr Sorkaran pallchem poddtelem. Kendr Sorkaran dakhoun diunchem poddtelem ki, te Nehru-chea utracho man rakhtat mhunn, ani tannen dilelem utor povitr mantat mhunn. Gõykar hem utor xarti paupachi vatt polletat,” oxem MSSG-n sanglem. ‘Constitution of India’chea ‘Amendment to Arti-

jivitant tannem Devachi ani peleachi seva ut’tom ritin keli,”oxem Wagh hannem sanglem. Adlo mukhel montri Digamber Kamat hannem, aple ani Pri Gomesache khasgi sombhond khupuch bore asle ani apunn tachea ghorcheank egdom lagim aslom oxem mhonnllem.Tannem xikxonnik mollar kelolo vaur kednach puson vechona ani hea tachea vaurak lagon lokamchea monamni to sodanch oxor urtolo, oxem tamem vidhan sobhent sanglem. Up-mukhel montri Francis D’souza hannem, Pri Gomes Mhapxem St. Xaviers kolejicho principal aslo tedna tachea karya kallant he kolijichi khup progoti zali. Xikpi bhurgeancho ankddo vaddche vaddon anikui khup nove obheaskrom tannem he kolejint chalik layle, oso tannem vidhan sobhent ugddas korun dilo.Sogest Pri Nicalao hachea fattlean Pri Gomes vhodde zababdaren aplem karya kelem, oxea utramni Francis D’souzan sorgest Pri Gomesak argam vomplim.

1lea Panar Thaun... Bolatkar ani somuhik bolatkar fuddarak anink ghoddche nhoi hem motin dhorun, Mosudea pormonnem opradheak unnich 20 vorsam khatir khor bondhkhonnichi xikxa melltoli ani ti vaddon jivitbhor bondhkhonn zaunk xokta mhunn tannem fuddem mhunttlem. Oxem ghoddop mhunnchem tea mon’xak aplea jinnecho puray kall bondhkhonnin sarcho poddtolo ani tea bhair donddui (fine) farik korcho poddtolo. Toxench adim dhorunk ailole opradhi, zankam teach guneanvak lagon portun dhorunk yeta tankam mornnachem for-

‘Dacoities’ 24 28 17 22 49 34 18 22 26

PONNJE: Pri Antimo Gomes ho nhoy fokot ek xisticho monis, bhogor to doyall ani Dev-hokti mhunniyari aslo, oxe torechea utramni sorgest Antimo Gomesak Gõyche vidhan sobhent xrodhanjali vompli. Kuddtorecho amdar Reginald Lourenco hannem hea xrodhanjali divpachea tharava vellar kelolea aplea uloupant, Pri Gomes zavn aslo ek visvaxi padri zo Canon hi podvi zoddunk pavlo.”Tannem dhormik ani xikxonnik mollar kelolo vavr zaun asa tust ani thoknnay kora sarko.taka lagon sorkaran tachea nanvan ek puroskar sthapon korunk zai,” oxem Reginaldan mhonnllem. Hea xrodhanjali tharavacher aplem uloup kortana St. Andrecho amdar Vishnu Wagh hannem Pri Antimo Gomes ho ek durdruxttikon aslolo mhunniyari zannem Gõyche arch diocese khatir aplem jivit khorchilem, oxem nomud kelem. “Pri Antimo Gomes Mhapxenche Xaviers kolejicho ‘principal’ aslo ani tannem somaz seve khatir pott-tiddken vaur kelo.Aplea puray

‘Anti-Rape’ Mosudeak ‘Parliament’-achi maniatay

Choriyenchi ankddevari

PONNJE: Zo Mukhel Montri sot’ten astana Konknni rajbhaxek maniatay diunk aili, te adle Mukhel Montri Pratapsingh Rane hannen apnnak Konknni ulounk yeta punn vachunk yena, mhunn Vidhansobhen sanglem. Mukhel Montri Manohar Parrikar-an gelea Somara odmas-potr Konknnint sador korun itihas ghod-

dhorle. Fonddea Pulisen Tamil Nadu-chea Selvam Naninnar (38), Shivram Naninnar (39), Singaravelam Naninnar (30)

ani Chennai-chea Paundraj Singh (46) hankam attak (arrest0 kelo. Te bhaddeak rautolea zageacher, mhunnlear Dhavli-Fonddea hangasor tankam dhorle. “Te Fonddeachean karya kortat mhunn amkam mahiti mell’lli ani te noxib parkhun proxn suttave kortat mhunn lokank fottoitale,” Fonddea Pulis Odhikari C L Patil hannen kolloilem. “Mahiti pormonnem vagtanam, ami chhapo marun charui aropeank dhorle. Toxench noxib parkhupacheo vostu tanchea koddlean zopt keleat,” Patil-an fuddem sanglem.

Pri Antimo Gomesak Vidhan Sobhent xrodhanjali

Gõyant gelea vorsa 1346 choriyo adharleo

PONNJE: Guneanvacho topas vegan zaupa khatir prot’tek pulis khateant ek vegllo topasnne vibhag sthapon korpak tharaylam.Tea kama khatir prot’tek pulis choukek ek pulis nirikxok vo up-nirikxokachi nemnnuk korpant yetoli. Heam nemnnuk kelolea pulis odhikareak topasnni korpa vixim sogllem goroz tem proxikxonn diupant yetolem, oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan sobhen sanglem. Amdar Vijay Sardessai ani Jennifer Monserate han-

4 ‘noxib parkheank’ attak

cle 371-I’-an Gõychea boreak lagon favo tim sudharonnam haddun Gõyak

‘special status’ diucho, he vixim Gõy ‘Assembly’-n nirnnoy gheun tacho agro Kendr Sorkara lagim ghalpak yevpacho zaite Gõykar utsuktayen vatt polloit asat. Oxem-i MSSGn mhunnlem. MSSG Songottnnenn oxem-i sanglem ki, lokancho songhorx (people’s struggle) fokt ‘Constitution’-an sudharonnam haddlea uprant sompchem nam, amkam Gõyche Vidhan Sobhent favo te kaide vevharan ghalun rakhonn korta vo nam tachi khatri gheunchi poddteli.

monn diupak yevzonn (provision) asa. Mosudean, poilech pautt, pattlav korop ani ‘voyeurism’ he opradh dusre pautti kelear zomanot diunk zaina (non-bailable) tosle opradh zatole, mhunn spoxtt kelam. Zalear ‘acid attack’ korpeank 10 vorsanchi bondhkhonn diunk yetoli. Mosudean oxi-i tortud asa zachea adharan bolatkarak bolli poddloleank ani sakxidarank (witness) aplem nivedon (statement) diunchea vellar onuvadok (interpreter) vo khas xikovpeanchea (special educator) sirvisancho adhar gheunk melltolo, mhunn Shinde-n sanglem.

Sanjay Dutt-ak 5 vorsanchi bondkhonn 12 March 1993 vorsa zalolea hea ‘serial bomb blasts’-ant Mumbointlo Zaveri Bazar, Dadar hangachem Plaza sinema ghor, Mahim, Share Bazar, Century Bazar, Hotel Sea Rock, Sahara vimantoll, Air India imarot, Hotel Juhu Centaur, Sena Bhavan heam zageancher bomb sftott ghoddoun haddlole.Hantunt 257 lokak moronn ani 713 lok gombhir zokhmi zalolo. Hea bomb sfottak lagon odmasan267 kotti

rupiyanche aspotichem luskonn zalolem. Sanjay Duttan hea adim dedd voroz bondkhonnichi kheast bhogloli.Atam taka chear satolleam bhitor pulisam kodde xeronnam (surrender) yeuncho poddttolo.Hea adim TADA niti-sobhen Sanjay Duttak 6 vorsanchi kheast formayloli. Sorv unchle niti-sobhen tantunt 1 voros unnem korun tachea 5 vorsanchea kheasticher aplo xik’ko marlo.

Gõy-Mumboi provaxi bosik obghat Zokhmi zaloleam modlea 3 mon’xank Gõychea rajpalak dukh

dusrea disa Budvara disa mornnan girasle. Obghatachi khobor kolltanch azu-bazucho lok urponjinim zoma zalo. Fon korun raxtriya maha-margachea odhikareank (national high ways authority) toxench don ‘cranes’ apovpant aileo.Ganvchea lokamni vhodda kalljidarponnan te bosichim potrim katrun tantuntlea meloleank ani salvar zaloleank bhair kaddpak zoit melloylem. Te bosichea unchlea bhagacho sarkhoch churo zalolo. Hea obghatant zokhmi zaloleank lokamni tabortob Chiplun hangachea Walawalikar hospitalant prathamik upchar korpa khatir bhorti kele. Hea vixim, Gõychea vahatuk khateantlo mukhel odhikari Arun Dessai hannem mahiti dilea tea pormonnem,MH04 FC9559 hi obghatak sampoddloli bos ‘Mahakali Travels’ hanchi zaun asa. Hi bos ‘semi luxury’ suvidhechi ason, he bosintlean ekunn 51 provaxeank vhorpak zata, ani obghat ghoddlo tea vellar he bosint titlech provaxi provas kortale.Hi bos Somara rati Moddganv hangachean suttloli. He bosint Moddganvchean 11, Ponnje ani Mapusa hangachean 21 provaxi choddlole.Tor urlole provaxi Sawantwadi ani Kankavli hanga choddlole. Hi bos provaxeank gheun Mumboi vetana, sokallim fantea parar Khed hangasor Jagbuddi nodicher aslolea pulachi deg moddun sokol khol nodint konslloli. Ddraivoracho tabo suttlolean ho obghat ghoddlo zanunk zai, oso vahatuk khateacho ani lokacho mullavo odmas asa. Hea obghata vixim atam meren mahiti mell’lea tea pormonnam, Khed hanga zalolea hea bosichea obghatan zantun 40

Gõycho rajpal Bharat Vir Wanchoo hannem Ratnagiri hanga zalolea obghatant moronk pavlolea lokam vixim aplem khor dukh porgott kelam.Obghatan somploleanchea ghorcheank tannem apli dukhest bhuzvonn dili.Obghata udexim zokhmi ani dukhapot zaloleank tannem veginuch borim zaunchim oxim magnnim bhettoylim.

Kongres pokx dukhoulo Hea obghatak lagon Gõychea Kongres pokxak vhodd dukh bhoglam, ani hea obghatant somploleank toxench zokhmi zaloleank Sorkaran soglli goroz ti mozot korchi oxem pokxacho odheokx Subhash Shirodkar hannem uzvaddak haddlolea eka potrokant mhonnllam. lokak moronn ailam, tantun 16 Gõykarancho aspav asa. Hea dharunn obghatachi toxench tantunt 40 lokak moronn ailem hachi khobor aikon, Gõy ani Maharaxttr rajyamni dukhest vatavronn posorlam.Dil’li ‘parliament’-antui he obghata vixim dukh porgott korpant ailem. Maharaxttr ani Gõyant choltolea vidhan sobha odhivexonnanim, hea obghatant somploleank xrodhanjali vomp’pache tharav haddun somploleanchea ghorcheank dukhest buzvonn bhettoyli.


Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

Ganv-ganvamni

3

75 disank nustem marpachea karyacher bondi Hea kallant zaupi luskonnak Mukhel Montrean yevzonn suchoilea PONNJE: Mukhel Montri Manohar Parrikar-an nustem dhorpache bondik adim aslole 45 dis vaddoun 75 dis keleat, teach borabor he bondechi luskonn bhorpay korunk adle ontorlole Poryotton Montri Matanhy Saldanha, hanchea nanvan novi yevzonn suchoilea. Ho nirnnoy doryant ravtolea nisteank ani her monzatink khub faidexir zatolo. Gõychem Odmas-potr 2013-14, sador kortana nusteachem utpadon vaddovpacher bhor diun, vorsan-voros nustem komi promannan dhorta tea karannak lagon nustem dhorpachea karyacher

bondicho kall vaddoilo. “Nustem, fuddarakui borea promannan mellchem mhunn, 75 disam khatir nustem dhorpachea karycher puray bondi pallchi poddtoli. Hi bondi ‘trawlers’ank toxench ‘motor’ bosoilolea vhoddienk pasub lagu astoli,” Parrikaran sanglem. Hem sogllem Gõychea doryant nusteanchi sonkhya unni zaunchi nhoim mhunn korchem poddta mhunn tannen fuddem mhunttlem. Tannen sanglem ki sorkaran nustem marpachi bondi vaddoilea dekhun tea kallan ‘trawlers’ chalokank

10,000 rupia meren ani ‘motor’ bosoilole vhoddieo asloleank 20,000 ru-

TCP lokache odhikar kaddta-Igorz

PONNJE:Gõycho mukhel nogor niyojan (chief town planner) zannem ganvchea gram sabhank bandkam prokolpancher cheorcha korpak kosloch odhikar na oxem mhonnllam, tacher Gõyche Igorjechea Somajik Nit ani Xanti Monddolan (Counchil for Social Justice and Peache) hannim koddok utramni ttika kelea.CSJP hannim prosidh korpak dilolea eka potrokantlean, TCP ani Panchayat khatean ji gram sabhank bandkam prokolpancher (construction projects) bhasabhas korpak odhikar na oxi ji kollovnni (notice) kaddlea, tea vixim aplo koddok nixedh porgott kela. Panchayat Raj Kaidea khala lokak je odhikar dileat te kaddun gheupak TCP ani Panchayat khatem proytn korta, oxem CSPJ-

cho sonchalok (director) Fr.Savio Fernandes hannem mhonnllam. Fr. Savion fuddem mhonnllam ki, panchayant oxe torechi kollovnni kaddop mhonnge, Panchayat Raj kaideant je odhikar lokak dileat, tea odhikaram virudh vochop. Kaidea pormonnem oxe torrechi kollovnni kaddunk konnakuch odhikar na, tech porim ap-aplea ganvant koslim novim bandkama yetat tacher ganvchea gram sabhamni bhasabhas korunk lokak konnacheanuch addaupak zaina. CSJP hacho sompork mukheli Soter D’souza hannem poryan TCP ani Panchayat sonchalokacher aplo nixedh porgott kela.Tannem mhonnllem, zorui gram sabhamni koseai vixoyacher cheorcha zata ti konnakui mandovnk na zalear, tannim panchayat sonchalokak tea vixim tokrar korunk zata. CTP sod’deak jem kitem korta, tem sthanik lokanchea odhikaram virudh zaun asa. CTP ani Panchayat Sonchalokan ji lokanchi dixabul korpachi kollovnni kaddlea, ti vego-veg fattim ghenvchi na tor, lok andolan korpak fattim ravchona. Hea vixim CSJP monddolan ek nivedon CTP ani Panchayat khateak divpacho nirnnoy ghetla.

pia meren luskonn bhorpay mhunn ditolo. “Hi yevzonn Ontorlole

Matanhy Saldanha-chea nanvan suru korunk yevjilam ,” Parrikar-an

sanglem, ani he yevzonni khatir 3 kotti rupia suchoilea mhunn kolloilem.

‘Parrikar ‘builders’-anchea hatantlem baulem PONNJE: Gõycho mukhel montri Manahor Parrikar hannem hea vorsachem odmas potr vidhan sobhent manddlem tea disa, ‘Parrikar hem ‘builders’-anchea hatanlem baulem (puppet)’ oxea utramni ganvganchea lokamni ani gram sabhamni tacho nixedh kelo. Parrikaran halinch Nogor Niyojan ani Panchayat khatem hanche udexim ek bhouxik kollounni kaddun, lokak ani gram sabhank bandkam prokolpancher bhasabhas korpak kosloch odhikar na oxem mhonnllam. He kollovnnecher vochot thoim lokamni aplo virodh porgott kela. Goa Bachao Abhiyan (GBA) hachem nimontrok Sabina Martins hinnem, “Oxe torechi kollovnni sorkaran kaddop mhonnge, je odhikar je ganvche udorgoti vixim gram sabhank astat, te odhikar tea ganvchea lokam koddlean hiskaun ghevop,” oxem mhonnllem. Sabina Martins gram panchayatinchea protinidhichem ek xist-monddoll gheun Nogor niyojan hacho mukheli S T Puttaraju haka bhettun hi lokachi

dixabul korpachi kollounni fattim gheunk ek nivedon dilem.Oxe torechi kollounni kaddop mhonnge, sorv unchle niti-sobhen zo nikal panchay-

atink aslolea odhikarancher dila tanche virudh vochop, oxem Sabinan mhonnllam. “He kollounnek lagon soglleo gram sabha ragan bhorleat, ani ami tacher nixedh martolinch,” oxem Sabina sangta. C T P - i n kaddlole he kollounnecho sod’deak goirvapor zaupak survat zalea, ani Utorda hangasor eka ‘builder’-an aplem bandkam fuddem vhorpa khatir he kollounnecho vapor koruk Panchayat khateak suchoylam, oxem GBAcchem anik ekttem vaurpi Judith Almeida hinnem nodrek haddlem.Hea novea bandkamank lagon ganvant raupi lok mhellem udok, kochro ani her sabar torechea prox-

IDC Plots-anchem mol tibradan vaddlem

DHARBANDORA: Aichea kallar ostoreo soglleach mollancher fuddem ason poryan tankam ek sarko man mellona. Tancher zaupi ot’teachar dispottim vaddot asat.Ostoreamni ekttaim ravon tancher zaupi ot’teacharam virudh zhuz diupak zai, oxem avhan Dokxinn Gõy Zil’la panchayatichi odheokx Nelly Rodrigues hinnem kelem. Kullem hangasor Mahamaya devasthan hachea sobha ghorant ‘Goa Panchayat Mahila Shakti’ Abhiyan’ hanchea zoddpalvan ghoddun haddlolea eka dobajea vellar Nelly uloytali. Nelly Rodrigues hea dobajeak mukhel soiri mhonn hajir asli. Hea vellar Dharbandora zil’la panchayatichi vangddi Rashmi Lambor, Sankvall panchayatichi vangddi Aparna Naik, Kullem panchayatichi sarpanch Snehalata Naik, Sakarda panchatichi vangddi Vaishali

PONNJE:Gõy udheogik vikas monddollan aplea 22 ‘industrial estates’ zageanchem (plots) mol vaddoilam ani adlea mola poros hem mol tin tem chear pottimni chodd kelam. Novea mola pormonnech Tuem Industrial estate hantuntle zage vikhpant aileat.Taka lagon IDC-in vaddoilolea hea novea molacher sorkaran aplo xik’ko marla mhonnpachem spoxtt zalam. Verna Industrial Estate hantunt novea ‘plots’-anchem mol eka choukonn metrak 2000 rupiya itlem zalam. Gõyant soglleam poros unnem mol asloleam ‘industrial estates’ hantunt Pisurlem-Honda,Kankonn ani Sanguem hangacheo ‘estates’ aspavleat. Heam ‘industrial estates’ hantunt aslolea ‘plots’-anchem mol dor eka choukonn metrak 750 rupiya itlem tharaylam.Hem itlem

unnem mol hea adim Verna soit her kaim mhotvachea ‘industrial estates’-amni aslolem. 750 rupiya hem soglleam poros unnem mol zaun asa. Divchole ani Tuem hangachea ‘estates’ hantun zago zai zalear, hea fuddem goroz aslolean 1000 rupiya chokonn metr hea molan ghenvchem poddttolem.Tivim,

choilea. “Survatek ami te nidhin 1 kotti rupia meren ghaltole, ji nisorgik ghoddnukenk lagon zanka luskonn zata vo moronn yeta, tankam vanttunk vapurtoli. ,” Mukhel Montrean kollit kelam. Toxench sorkaran char (4) nustem denvoupachim kendram Gõyan bandun haddunk suchoileam. Mukhel Montrean nustekarank ‘Kisan credit cards’ ditole mhunn jahirkele. Tannen oxem-i sanglem ki hea ‘card’-anchea adharan, sorkar nustekarank ek tok’ko vyaz (1% interest) doracher rinn ditole mhunn.

Sorkar olkpsonkeancher bhed korta: NCP

Ekvottan ravon zhuzat-Nelly Gaonkar, Sarv Shiksha Abhiyan hacho odhikari Ravindra Mardolkar hajir aslim. Hea vellar aplea uloupant Rashmi Lambar hinnem sanglem, ek cheddum bhurgem zolmon yetanch taka unnea dorjeachem sthan favo zata. Dor eke somazant ghoddttole gozali kodde cheddeak chodd mhotv dilolem polleupak melltta. Cheddvam kodde polleupachi nodor zo meren somz bodlina, tedna meren cheddvancher zaupi ot’teachar koxech thambche nant.Ravindra Mardolkar ani Snehalata Naik hanchim-i hea vellar bhaxonnom zalim. Dr. Janu Zore hinnem ostoreank zaupi piddencher margdorxonn kelem. Hea kherit dobajea vellar ostoream khatir veg-veglle torecheo spordha ghoddun haddleo. Ani zoitivontank manestanchea hatantlean inama bhettoylim.

Tachea uprant potrkaram lagim uloitana, Parrikar-an sanglem ki zor kitem oddchonni yetat zalear sorkar hi bondi don bhagamni dovorpache kolponek uktto asa mhunn. “Punn nustekaramni tancheo oddchonneo sarkem somorthon (justification) diun fuddem dovrunk zai,” tannen sanglem. Sod’deak, nustem dhorpacher bondi Junache 15ver saun Julayche 31 meren asa. Nisorgik ghoddnukenk lagon jea nustekarank luskonn zata, tankam adhar diunchea khatir sorkaran ‘Fisherman Corpus Fund’ hi nidhi su-

nank fuddo kortat. Hea oslea novea bandkamancher bhasabhas korpak tancho odhikar sorkar kaddunk sodta mhonn Judith Almeida hinnem ojap porgott kelem. Zarina D’cunha hinnem he kollounnek ‘builders’anchea hitachi zaun asa, oxem mhonnllem.Mukhel montri ho ‘builders’-anchea hatantlem baulem zaun asa, oxem tinnem mhonnllem.”Pradexik arkaddo kaddun bazuk dovorla zalear, heo osleo kollounneo sorkar kiteak mhonn kaddtta?” tinnem proxn kelo. Gram sabhank dilole odhikar kaddun gheupak ami koxech dinvche nant, oxem ‘Villagers Group’ hacho John Phillip Pereira hannem aplem mot porgott kelem. Puttaraju hannem GBAn dilolem nivedon sorkark phattoupant yetolem mhonnpachem sanglem. Fattlo sabar kall meren gram sabha ani panchayat hanche modem zata to vad khupuch vaddpak lagla, sorkaran aplim panvlam kaidea pormonnem ukhlunk zai, oxem Puttaraju hannem mhonnllem.

Colvale,Mapusa, Pilerne, Corlim, Kundaim ani Moddganv ‘industrial estates’ hantun zage 1500 rupiya prot’tek chovkonn metra fattlean mezpak poddttole. Moddkoi, Bethora, Shiroda hea ‘industrial estates’ hantunt 1250 rupiya molan prot’tek chov konn metrak tharayleat. Verna (A), Verna (B), Sankvall hanga aslolea ‘estates’-amni hea fuddem 2000 rupiya dor eka chovkonn metrak poddttole.Kakoda (1.2.3 vibhag), Kankonn (4 vibhag), Kunkolle hea mhotvachea zageancher aslolea ‘Estates’ hantunt 1250 rupiya molan dor chovkonn metram akarpak tharaylam. Plots-anchem mol vaddoupacho prostav Novembr 2012 zalole boskent ghetlolo, punn to atam chalik laila.

PONNJE: Vegveglleo somajik surokxa yevzonneo (social security schemes) vevharan ghaltana rajeantlo sorkar olpsonkecher (minority) bhed korta mhunn ‘Nationalist Congress Party (NCP)’-n arop kelo. Potrkaram lagim uloitana, NCP mukhel protinidhi Trajano D’Mello-n, olpsonkentlea lokank unnea dorjeache mhunn vagoita mhunn sanglem ani sorkara lagim, heo yevzonneo dhormachea buniyadicher bhed kori nastana eksoman vanttcheo, mhunn khor magnnim (demand) keli. Zor Mukhel Montri Manohar Parrikar ho mud’do suttavo korunk pavona zalear NCP ho mud’do ‘State Human Rights Commission’-a lagim vhortolo mhunn dhomki dili. Trojan D’Mello hache pormonnem dhormachea buniyadir bhed korop monis odhikaracher add asa. ‘Right to Information (RTI) Act’ kaidea khal mell’lolea mahiti pormonnem, jednam Bailam ani Bhurgim Kolyann khateachea montri Dilip Parulekar-an Laadli Laxmi yevzonnik 150 kotti rupia ani Griha Adhar yevzonnik anink 150 kotti rupia suchoileat tednam, 15,890 maniatay dilolea orzipotram modilm 2,615 Kristanv ani fokt 300 Muslim faido mellpea modlim asli, mhunn Trajano-n sanglem. Jem kollit korta ki donui yevzonnemni 30 tok’ke nidhi pasun vaprunk yevunk nam mhunn jahir kelem.

Abishek hachea mornnan sogott dukhovle

“Nagrikamni kimsancho bhosm korunk zai” - Dr Nixon Fernandes

MODDGANV:’Konn tori monis mhaka mellonk sodta, faleam hanv mhojea ixttank melltolonch,’oxem aplea ixttank atmvisvasan adle rati sangpi Abishek Gomes haka dusrea disa sokallim moronn ailem.Apleak nemlolo kaydo pallttana, taka moronn ailem.Abishek hachea okosmat mornna udexim tachim ghorchim, soirim-dairim ani ixttmitram sangata sogottuch dukhaborit zale. Sodam bhaxen gelea Sukrara ratchea vellar Moddganvchea aplea ixtta sangata gozaleo keloleo.Gozaleo korta astana konn tori apleak apovnnem korta oso tannem aplea ixtta kodde

Dor eka nagrikacho hok zavn asa ki Sorkari Songhottnancho vo khas korun Bholaike khateacho palov ghevn zolmant yevpi kimsancho (mosquitoes) vo her zonttuncho bosm korunk oxem Chinchonnchea Prathomik Bholaike Khatyacho Voizki odhikari Dr Nixon Fernandes-an mhonnllem. Dr Nixon halinch Chinchinim Citizen Committeen Okhil Goem iskolanchya vidyarthyam khatir ghoddovn haddlolya Nibondh spordhe-chya inamam divpa dobajya vellar mukhel soire mhonn hajir asle. Chinchinim Citizen Committee-n hi okhil Goem Nibondh spordha Atthvi, Nnovi ani Dhave vorganchea vidheartheank Bombay Innovative Products Pvt Ltd hanchea zodd palvan ghoddovn haddloli ani he nibondh-cho vixoi “Kimsanchi pest,ani malaria duensacher upai” aslo. Hea vellar hajir aslole Bombay In-

ul’lekh kelolo.Punn konn to monis hem mat tannem aplea ixttak sangonk na.Aplea kodde adle rati hansot-hansot gozaleo korpi Abishek haka sokallim moronn ailem mhonnpachem aikon ti pochoupak Abishekachea ixttak khupuch kotthin zalem.Abishekache avoik, bapaik, bhoinnik hi tachea okosmat mornnachi khobor ek vhodd dhoko divpa sarki zaun asli. Ttrok tachea kuddi velean gelolean tacho panvo (leg) tutton poddlolo.Hi dukhapot tachean sonsunk nezo asli.Tachea vangddeamni taka dhir diupa khatir, bhiyenaka kainch zaunk na oxem sanglem.Aplea kodde hi dukhapot sonsuk zaina

oxem tannem porot-porot vangdda aslolea pulisank sanglem.GMC hospitalant Abishekacher upchar chalu astana taka moronn ailem.2006 vorsa to Gõychea pulis khateant ASI mhonn bhorti zalolo. Abishekacho bhav videsant nokri korta. Apunnui videsant vochpacho asa oxem to kednakedna aplea ixtt-mitrank sangtalo.Hea vorsa Abril mhoineant tachem kazarui aslem. Punn durdoivi mornnan aplem tench khorem kelem.Abishek sadea sobauacho aslo.Eka pulisak jem koddokponn aspak zai, tem tachea angant diso naslem. Aplea ixttankui to apleak PSI mhonn aplo ul’lekh kori-

nakat mhonn sangtalo. Pulisank asta to rubab tache vagnnukent matuy zollkho naslo, oxem tachea kaim ixttmitramni sanglem.Tachea hea okosmat mornna udexim soglleankuch dhoko boslo.

novative Products Pvt Ltd-che Karbhari Sonchalok Xri Thaddeus Alemao hannem aple komponicho tin mud’deancho vako divn Goem Kimsam von koxem pois ravnk xokta te vixim hajir asloleank zannkari dili. Te xivai tannim sanglem ki somazak apunn aple komponi torfen BITchim kaim vokhdam funkott vantt’tolo je vorvim lokank apleo bago vo ghora sorbhonvttim kimsam nopoit korpak adhar zatolo. Tech porim fonddare kivam nodi saf korpachem kamui Sorkara torfen hatant ghetole ani zo faido zata to somazache udorgoti pasot khorchitole oxem Alemao-an sanglem. Chinchinim Citizen Committe gel’lea 31 vorsank savn aplem borem karyo korta ten’na soglleamni he somitiche hat odhik ghott korunk vavurchem je vorvim Chinchonnchi udorgot zavnk xoktoli oxem hajir asloleank CCC-che sorvchittnis Neves Anthony Rebello-n

vinoilem. He Nibondh spordhent poilem 5 hozar rupyanchem inam St Mary Of the Angels Convent-chea Anoushka Fernandes hika zalear dusrem ani tisrem inam Kamesha Gauncar (Our Lady of Snow High School, Raia) ani Bernice Ben (S. S. Samiti’s Indirabhai V. Bhatt High School, Ponda) hankam favo zalim. Bhuzvonnechim inamam mhonn Valancy Rodrigues, Frank Dourado, Charmaine Pereira, Birje Ruchika S., ani Bhagyashree D. Naik hankam dilim. Ganvcho Padr Vigar Armando D’Souza ani vokil Agnelo Furtadonui hea vellar aplim bhaxonnam kelim. Survek CCC-che odheokx Cyril Leitao hannem soglleank yevkar dilo ani xevttak CCC-che upodheokx Simon Fernandes-an hajir asloleanche abhar manle.


Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

Ostori

Rajki mollar ostoreanchem yes NOVI DIL’LI: Rajki mollar zaiteo ostoreo fuddari pokx ut’tom pod’dotin choloitat te disonk yeta. 2014 vorsant zaupi Lok Sabha venchnnukechea adim, Sonia Gandhi-n, desantlea sogllea von adlea rajki pokxachea, mhunnlear Congressachea 127 vorsanchea itihasan, 15 vorsank pokxachi mukheli aspachem karya kelem hem mhotvachem asa. AIADMK-chi mukheli mhunn Jayalalithaa-n 25 vorsam puray keleant, M G Ramachandran ho kolakar zo rajkarnni zalolo, te sonvsarantle ontorlea uprant 1987 vorsa ti pokxachi Sorvsadharonn Sochiv (General Secre-

tary) zaloli. Mayawati pasun tichea rajki vevharan 25 vorsam fuddlea vorsa puray kortoli. Trinamool Congress-chi Mamata Baner-

jee hatun fattim nam. Tin-

Parrikaran ‘Yashodamini’ puroskar bhettoyle MHAPXEM: Tumchea bhurgeancher bore sonvskar korat, cheddo vo cheddum zanv, tanche modem bhed-bhav korinakat, dogamkui ek sarko odhikar ani respet-man diyat, ani tumchea bhurgeank borea gunnamni bhorat. Bhurgeancher bore sonvskar zalearuch aiz ostoreancher ani cheddvancher zaupi ot’teachar thambtole. Tancher zatat te goir-prokar thamboupa khatir ostoream vixim somazant asloli mansikta (mentality) bodolchi poddttoli, ani hanv ho ditam to sondex nove pillge meren pavouncho poddttolo, oxem mukhel montri Manahor Parrikar ‘Yashodamini’puroskar bhettoupachea dobajea vellar mhonnllem. Directorate of Women and Child Development ani Goa Women Commission hannim ghoddoun haddlolea ‘Yashodamini’ he puroskar bhettoupachea dobajea vellar mukhel montri uloytalo. Hea dobajeak up-mukhel montri Francis D’souza, nogor odheokx Sudhir Kandolkar, Bailam Aiyogachi odheokx Vidhya Shet Tanwade ani Sunil Masurkar hajir aslole. “Bharot desant ostoreancher zaupi ot’teacharancho ankddo ho usko korpa sarko asa.Pulis khup kodden ostoreancher zaupi guneanv nodnd korun ghena aslolean to ankddo unnem koso dista. Ostoreancher zaupi ot’teachar unnem zaupak zai zalear, somazantlea dor eka mon’xan apli mansikta bodolpachi goroz asa. Ek sarko ghov-bail, cheddo-cheddum ani ami sogllim ek sarkim oxem monant dhorun cholpak zai. Somaz ostoream vixim chint’tolea chintnamni khupch vhodd promannan bodol ghoddun yeupak zai,” oxem Parrikaran fuddem mhonnllem. Ostoreamni ap-apleacher zatolea ot’teacharank kalljidarponnan protikar (defend) korunk zai.Ot’teacharam virudh zhuz divpak proxikxonn gheupak zai. Bailancher hat ukolpi dadleank khorem mhonnllear somazanuch lisanv xikoupak zai. Itlench nhoi tor tankam kheastik laupak zai. Ostoreanchi surokxa hi poili somazachi zababdari zaun asa, oxem Parrikar uloylo. Hea vellar Parrikar ani Francis D’souza hanchea hatantlean he ‘Yashodamini’ puroskar bhettoupant aile. Hea dobajeak vhodde sonkhen lok hajir aslo.

nen pasun tachea pokxachi mukheli mhunn 15 vorsam puray keleant. Mamata Banerjee-n ‘All India Trinamool Congress’ pokx,

1998 vorsa Janerache 1ler ghoddun haddlo, Sonia Gandhi Congress pokxachi mukheli zaunchea fokt don mhoine adim. Fuddlea kaim mhoineamni Sheila Dikshit, Dil’lichi Mukhel Montri mhunn 15 vorsam puray kortoli, svotontr Bharotan ostori fuddareak mellpi hem ek khas kortub (feat). Italy-k zolmololi ason pasun 66 vorsachea Sonia Gandhi-n zaitem kitem melloun ghetlam, toxench ti sot’ten aslolea raxtrsonghachi visvas dovorpasarki fuddari mhunn voir sorlea. So vorsam uprant Congress pokxak portun ek pautt vhoir ubarun, 2004

vorsa Mayachea mhoinean Prodhan Montripod nakarun Dr Manmohan Singh, hankam Prodhan Montri mhunn tinnem nemlo ani tichea rajki virodhokank (opponents) sarkech xennoile mhunttlear fott zanvchina. 30 vorsam adim Dil’lichea iskolan xikxok mhunn asloli Mayawati, char (4) pautt Uttar Pradesh-chi Mukhel Montri zaunk pauli. Mayawati, jika tichem pokx ‘Iron lady’ ani ‘no nonsense leader’ mhunn pachartat, apunn Bharotachi poili Dalit Prodhan Montri zaunchi, ho ticho anvddo tinnem lipoun dovrunk nam.

4 Maharaxttrant disak 4 bolatkar MUMBOI:2012 vorsa Maharaxttr rajeant disak 4 bolatkar ghoddle mhonnpachi mahiti hea rajeache vidhan sobhentlean jahir zalea. Ekunn mello 1,704 bolatkaracheo ghoddnnuko hea rajeantlea veg-vegllea pulis choukencher nond zaleat. Hantuntlim ordhea von odhik mhonnge 924 zannam piray bhoronk naslolim bhurgim zaun asat (minors) oxem he vidhan sobhen dilole khobren fuddem mhunttlam. He vixim odhik mahiti mell’lea tea pormonnem, Maharaxttrant zatolea bolatkaram vixim ek odhikrut proxn Shiv Senecho amdar Anil Kadam hannem vidhan sobhen vicharlolo.Taka zabab diun Maharaxttracho Ghor Montri R R Patil hannem sanglem, he je ekunn bolatkar hea rajeant ghoddle, tantun 127 cheddvam him 12 vorsam von sokoile pirayechim aslim. Zalear 188 zannam 12 tem 14 vorsam piraye modlim aslim. Ghor montrean fuddem sanglem, 14,414 bolatkaracheo kexi, 31,412 agllikecheo (molestation) ani 9,480 ‘eve teasing’ kexeo hea rajyantlea veg-vegllea niti-sobhamni addkollun urloleo asat. Hea keximni guneanvkarank kheast favo zaupache nodrentlean sthanik sorkaran hangachea sogllea niti-sobhamni kherit odhikareanchi nemnnuk kelea ani te odhikari nitidar, pulis odhikari ani guneanvank bolli poddloleam kodde sompork dovrun astole. Patil hannem mhonnllem, 2005 tem 2011 hea kalla modekat bolatkaracheo 10,837 ghoddnuko rajeant veg-vegllea suvatancher ghoddleo. Hea keximcho nikal vegim lagpa khatir sorkaran 13 ‘special courts’ hanchi vevostha kelea.

‘Fashion’ adli ani atanchi Kensamchi kallji ghevop tumcheach hatamni asa… lon gelea hem hea dusrea fottvar nodor marlear polleupak melltta.Saddi nheson aplea fuddlea bhagacho fottu kaddche suvater, hea ostoreamni apli ‘hair style’ ani ani ‘blouse’ dakhoupa khatir aplea fattlea bhagacho fottu kaddla. Itlench nhoy tor saddi aplea kuddichem odik prodorxonn korche khatir tannim ti saddi aplea bendda

Angvostramcho hixeop korun pollelem zalear, 70 vorsanchea kallant ‘fashion’-ant kainch bodol zalolo dison yena. Karann tednachea ostoreamni aplea nhespant saddich vapurlea. Saddi hem angvostr ostorechem puray ang dhampta, ani disloy zalear khupuch unnea promannan kuddicho bhag dista.Punn saddiyamni poryan kitlo forok asa to hea vhoir dakhoilolea donuy fottvantlean dison yeta. 70 vorsam adim ostoreo vapurtaleo teo saddiyo matuy ‘transperent’ nant.Heo ostoreo je toren he saddiyo nhesleant tem pollelear, tanchi kuddicho khoinchoch sando dispacho proxnuch yena. 70 vorsam adim saddi nhespi ostoreo kodelir bostana poryan riti ani mannsugen bostaleo mhonnpachem hea vhoilea fottvar nodor marlear dison yetolem.Te saddiyechi nhespachi tora ani porompora koxe toren bod-

sokol ghatlea. Aple fatticho bhag saddiyechea palvan dhampuk zaina oxe torechi vevostha tannim ti saddi nhestana kelea. Saddi tich tea donuy fottvamni distat tea ostoreanchi piray poryan titlich. Punn, hea donuy fottvamni fokt 70 vorsancho forok.

Adlea kallar thavn ek ostori aplea kensanchi khupuch kallji gheta mhonnpachem ami pollelam. Kens unnem zavpak lagle vo nhoi tea vellar dhove zaupak lagle zalear tichem chit ani mon tharear asona. Magir zo konn jem kitem sangta titlem-i korpak kobul zatat. Kaim pavtti he lokamni sanglole upay upeogak poddtat zalear khup pautti te kensancher marekar porinnam korpak xoktat. Taka lagon ostoreamni sokol dilolea gozalincher aplem kherit lokx ghalchem. l Matheak aslole ek vo don kens piklole dislet zalear te toddun kaddi nakat. Toxem kelem zalear matheak aslole heruy kens pikonk lagtole. l Matheak aslole kens unnem promannant pikleat zalear te ‘dye’ korpak vochonakat. Ho ‘dye’ keloleacho porinnam asat tea kallea kensancheruy zavpak xokta. Ani sogllech kens dhove zavpak xoktat. l Kens dhuvpa khatir

‘shampoo’, ‘amla’, rintte sarkeancho vapor korat. Chodd tel vapurlolem khan khaunchem nhoi. Matheak aslole kens ghott dovorpa khatir sigrett, soro ani her noxa haddpi vostum pasun pois ravchem. l Kens dhuvpa khatir sodanch gorom’ udkacho vapor korcho. Kens dhuvche adim tel gheun kensanchim mullam aplea bottam udexim sovkasayen ‘massage’ korchim. l Vole kens sukoupa khatir ‘hair dryir’ hacho vapor unmeant-unnem korcho. l Kensank ‘mehndi’ ghatli zalear kens pollevpak bore distat ani kensanchi bholayki bori urta. Kensanchem ‘Conditioning’ korpa khatir ‘mehndi’-cho khupuch boro upeog zata ani kens vegim dhove zavpak pavonant. Kensanchi kallji gheupa khatir bazarant vikrek asloleo torekvar vostu haddun tancho vapor aplea kensancher korchea poros, gharant toyar kelole ‘mehndi’-cho vapor khup

Sheetal Pet Store: Labrodog, Pomerian, Doberman, Cocersperiel for sale, Contact: 9673890888 / 869881488 (BS)

Mumbai Maritme Training Institute conducting DG. Shipping (Govt. of India) approved STCW’95 courses (PSSR, PST, EFA, FPEF) OTF, CTF, GTF, MFA, Medical care Presea Training in, Maritime Catering (Saloon), GP Rating. Contact: MMTI, Kiran Travels, Below new ERA School, Malbhat, Margao. 2735024, 2735002, 9822179154. (Always together with seafarers from past 12 years) (EL51547)

Rs. 33000/- 2 N Pattaya 3 N Bangkok Rs. 73000/- Singapore - Malaysia- Bangkok 9 N/ 10 D All inclusive, Ex Goa. Cont:- Nurvi Holidays, Tours & Travel. Cell:- 9764246675. Ph. 0832-6515530/ 32. E-Mail :nurviholidays@yahoo.in (PR)

Accountant and room Boys wanted for Hotel resort in Colva, knowledge of Tally expected for accounts call 9552559251 (MR)

Maruti Omni (December 2007 model) for sale at Margao. Contact : 9765666198. 9922289048.

faideak poddtta. Soglleam von mhotvachem mhonnllear ami kens ugoupak vapurtat ti dantonni nitoll aspak zay. Hi dantonni att disamni ek pavtt tori ami dhuvpak zay. Na tor dantonnent aslolo chikol porot kensamni rigta. Sangpachem mhonnllear, tumchea kensanchi kallji hi tumcheach hatamni asa.

‘Classified’ Jahirati Rental SBR Palm Crest Colva 10,000/-, Maynard 9,000/-, DBR Aqua Marina 20,000/-, CD West Wind 20,000/-, Ocean Groove 18,000/-, TBR 28,000/. Contact: 9881567270 (CM) House for rent in Porvorim 1 Hall, 2 Bedrooms, 1 Kitchen Semi-furnished. Contact no: Res2411266, Mob: 9764781114. GA100053142 On rent 3BHK Fully furnished independent Bungalow with fully A/C /Carparking/ Security/ Gym near Miramar beach. 25,000 per month. Bimal, bhoomirealestate 9326126421/ 8805875669. GA100053436 For Rent 2BHK New Apparments in Quelossim near Verna Industrial Estate. Contact: 9822121507. (BLL)

Wanted 1 / 2 BHK Flat furnished/ unfurnished on rent at Calangute market and surrounding area. Call: 9561572813 / 9158158023 (ADT) Wanted Apartments, rooms, studios, flats in a budget of 3000/- to 7000/- for families & individuals in Margao, Panjim & Vasco for long-term rentals for our Clients. Stanley 09823927304 www.ownersgoa.com (INT)

Famous astrologer NK Swami solve all your life problems Vashikaran, Love Marriage, Education, Business, Husband Wife dispute, satisfactory solution- 09988360678 (NEW) Free advice all critical problem, love, business, marriage, job , divorce, 100% solved, by joytish/ tantra, shababa (malad Mumbai):- 09930818602 (WN)

Ayurvedic relax & rejuvenate therapy ladies & gents. Doorstep services. Contact: 9049295143 (CM) Relax and Rejuvenate your mind and body all, Ayurvedic, Aroma Body massage, Ladies & Gents. Required Trained or untrained Staff. 8805707189. (EL51625) Relax and rejuvinate Ayurvedic Aroma Herbal body massage. Discounted offer on massages offer valid upto 31st March. 9921347169 (EL51496) Rs.700 Body Massage, for Ladies and Gents, Herbal Oils and Herbal cream, Head- Massage and Facials, near Miramar, Call: 08888947629

Wealth Creation oppurtunity. Returns risk free guarantee invest Rs.100,000/- get back (P+P) Rs.15000/- (per month) Goan based company, Govt Regd. Call Mr.Desouza. 8975093556. GA100052909

Thermacol & lights decoration, printing of invitations & flex banners for all occasions. Contact: Vailankani Creations, Taleigao on 9011325093.

Divine constructions, undertakes all your house/ building renovations, maintenance, waterproofing repairing, plastering tiles laying, painting Electrical, Plumbing works, Contact: 9096951703 (CP)

Agarwal Packers & Movers Ltd. No.1, company since 1987. For tension free shifting. Call 0832- 6001500, 9326101181 (EL51540)

Visa Extension upto 5 years, Convert Visa Type, Overstay, Exit permission PIO/ OCI under legal guidance 9637169333/ 9823023446/ 9158663173. visasolutionsgoa@yahoo.in, www.visasolutionsgoa.in (ANC)

Getting married? Ballroom dance classes for couples and kids. Batches starting April South Goa Twist –N-Tangle 9822386385, 9860767814 (CST)

Self Employed benefits, Health seminar with fat check analysis at Sakhali [24/3/13] and Colva [23/3/13]. Contact: Victor- 8390304636, Zelta 9423312414. (AKS)

Hotels & ResoRts A beach venue in South Goa for weddings, birthdays, parties, christening, get-togethers, conferences. Kindly call 9271293152 /0832-2745411/14 (CM)

9th & 10th tutions Goa, CBSE, ICSE Boards Science, maths, Hindi from June VINRAY, institute places student in IIT, NITs medical colleges. Contact Margaon 2710688; Panjim 2462475; Mapuca 2255776. GA100052299 Bead Flower making classes in Margao starting from April. 10 days course. Contact: 7507389663 (CM) Learn from Abode & Microsoft expert, professional courses in Web Designing |Photoshop CS4 |Coreldraw X4, computer basic. Anywhere in Goa. Register now. Contact I.T.S: 9049246426 /7276046426 (DA)

New curved /straight glass cold display for cakes, pastries, icecream, fish. We also design, make to order, Calangute. 9011364110/ 2275378 (AKS)

Wanted Scrap Monitor= 600. CPU 200, UPS 200, Printer 100, LCD, Laptop, AC, Inverter battery, fridge, two wheeler, four wheeler. Contact: 8390956275 (PR)

Rental-Spacious and Luxurious two 2Bhk and 1Bhk Villa Flats behind Hotel Mardol, Verna. Contact: 9975007707 (SN)

Bakery course for ladies at Bambolim. Starting from 25th March. 6 days. 100% practical with theory to prepare black forest cake. Sponge- cake, Brownie- cake, Eggless cake, Chocolate- cake, Bread, Pizza, Chicken- Roll, Patties, Biscuits, cake decorations etc. Contact Mrs.Radhakrishnan. Ph: 9765664142, 2459144, GA100053458

Handpainted tiles: Ceramic Nameplates, Designer Kitchen bathrooms, Direction boards, Murals, Artworks. Manufacturer: De Goa Ceramics, opp. Taj Vivanta, St.Inez, Panaji. Ph: 0832-2420812/ 9049601221 (EL51739)

Piano Grand upright for sale: M.F. Rachals & Co. Hamburg made in Germany in good working condition. Also Yamaha PSR- 740 keyboard in very good condition. Contact: 9881919506 (EL53437) Parents of GRC Sudra Spinster age 27, Tiswadi, working, well settled in UK, seeking suitable match, preferably Doctors, Engineers, IT specialists, Accountants, Architects for early marriage. Agents Excuse. Call after 8Pm. 9923018146 (EL53658)

Are you Lonely, Depressed or suffering from Sickness? Struggling with finances or bound by failures? For counselling call Prayerline 7350022777 (EL52210)

Meet Goan Females and Males Worldwide for Marriage. Register on Website www.peopletable.com Call: 9049350366 (BS)

Prayer Tower: For any of your prayer needs call/ SMS us at our 24 hours prayer lines @ 9422441389/ 9422441387 or email us your request at prayertowergoa@gmail.com (ADT)

Ayurvedic Treatment for Sex weakness, Secret Sexual diseases, *Infertility, *Quick discharge, *impotency, *nightfall, *Loosepenis. Diabetes, Hydrocile, Piles, Fistula, Fissures. Tuku Clinic, Near Cine Vishant, Margao. 9822155821 (DA)

Pest Control Popular (Since.1989) guaranteed / Economical Treatment for Termites (Whites– Ants) odourless Treatment (No Smell) Call:-2251493 /9823071819 / 8806342794 (MH)

Pure Breed German Shepherd Male pups 2 1/2 month old for sale at saligao – Goa contact: 9822154656 / 6521307 (KK)

Available 2500 sqmts of Flat Land with Fencing/ 3 Phase Electricity connection /24 hrs Water /4 Rooms for Rent at Ribandar. Contact 8698184841 (ADZ) Brand new for sale 100m2 +100m2 double height shop road facing, in taleigao, Rs.1crore. contact9370676640/ 2224902 GA100053632

Wanted a Shop on rent in Candolim. Contact No: 9561230289 GA100053686

Prime plot,450sq meters, balli cotto,near n-jal factory,fully bounded,settlement zone,serene ambience contact 9860358959, 9767424850. Navelim under-constructions flats 3BHK for sale lift, pool, car parking, garden, close to schools, college, etc. Contact: 9011018873 (CM) Available plots 310m2 gogol @19000psqm, 350m2, 390m2 Navelim, 370m2 veroda cuncolim and fatorda mugalli nessai nuvem chandor raia (agent) 9604232823 (CST) Last Double Height Showroom, 2 BHK flat; facing NH17, ready for possession at Attic Sapphire, Karaswada, Mapusa. The Attic Constructions India Pvt Ltd., Contact: 9822015841, 9822180845 (MCD)

Kesari Tour discounts for 7 continents world group tours & 44 individual family any date packages. Call Margao 2733018. Panaji 6450707 (PR)

Wanted Sales Girls and Helpers Girls to work in printing press at Margao contact: 9823982567 (MR)

For sale excellent condition Maruti Balero Silver, lady owner, six years, Tata Safari, Dicor green 2010 model Contact Sean 9673440912 (EL53340)

Soul Souffle Verna requires Captains, Stewards, Kitchen Assistants. Immediate hire, salary+ accommodation for experienced candidates, call 9764694321 /2782100 /9860907292 (CM)

Swaraj Mazda tipper and Tata Tipper for sale at lumpsum price. Vehicles in good running condition for details contact 9822480782 (CST)

Required ,Room Boys and House keeping Staff . Contact: Hotel Windsor Bay , calangute – Baga road. (KK) Wanted boys/ girls for office work/ Packing, 10/ graduate age 18/35 Accommodation free monthly earn 7000//15000/Jayshree:9096736606 /9158481892 (SU) Wanted Female Office cum H.R. Assistant, below 35 yrs, minimum 12th pass, to handle indoor and outdoor office work for Trading and Facilities Management company at Margao, Salary upto 15k+ T.A.. Also wanted Documents Delivery Boys/ girls below 25 yrs, minimum 10th pass, salary 7k+T.A.9767017697, 7875930355 Fresher’s Welcome (MR)

Jeep MM 540, model 1994, running condition, Rs. 70,000 negotiable Contact: 9822484571 (DG) Sumo Grande LX, 2011, done only 12,000kms., accessories worth above 20,000, warranty uptill 2015, well maintained, excellent condition. 9767737228 (CM) Ford Endeavour, 2010 model, in excellent condition, with brand new tyres and battery for sale. Price: 14 Lacs. Contact: 2431192/ 2431193. GA100053638

Wanted to Purchase all types of used earthmoving equipments (Wheelloader, J.C.P, Excavators, Crushers, Screens, and Road Rollers). Contact: 9673093448. (CHM)


Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

Rajkaronn

5

CCP-chi venchnnuk nimnnea vellar rod’dh Bharatya Janata Party (BJP) – ‘Party with a difference’ ani Manohar Parrikar hacho sorkar – ‘Governance with a difference’ oxem xati fuloun sangpeanchem aiz tonddam bondh zalolim asa kiteak City Corporation of Panjim hachim nimnnea vellar venchnnuke rod’dh korun BJP-n ani Parrikar sorkaran tanche ani heram rajki pokxam bhitor kainch ‘diference’ na mhunn dakoll kelem. Jednam rajki goroz asta tednam soglle pokx – BJP vo Kongres- ani soglle Mukhel Montri – Parrikar, Diogamber vo Ranne – ekech toren vagta, ekech toren nirnnoy gheta. CCP-chi venchnnuk asli. CCP-n 30 ‘Councilors’ jikon aileat te oxe asat: 14 Manohar Parrikarache, 14 Antonasio Monsarratache ani 2 (ghov ani bail) Surendra ani Ruth Furtado – independent. Fattle pavtt Surendra ani Ruth Furtado hannim

Manohar Parrikarachea ‘Panel’-ak tenko dilolo ani tea khatir 16 / 14 oso ankddo zaun Parrikarachea ‘Panel’-an aplo Mayor vinchun kaddlolo. Dusrea utramni CCP Manophar Parrikar hachea margdorxonna khala choltali. Atam tem chitr ilem

bodol’lem. Surendra ani Ruth Furtado hannim Antonasio Monserrate hachea ‘Panel’-ak tenko dilo. Mhunnchem Mukhel Montri Parrikar hachem ‘Panel’-an fokt 14 ‘Councillors’ urle zalear Antonio Monserrate hachea ‘Panel’-an 16 ‘Councillors’ zale. Venchnnukechi soglli

toyari zali. Venchnnuk tharailea teach disa sokallim venchnnuk rod’dh kelea mhunn CCP’ Commissioner’ Sanjit Rodrigues hannem kollit kelem. Sorkarachea nirdexak (directive) lagon venchnnuk rod’dh keli mhunn Sanjit Rodrigues hannem spoxtt sanglem.

Dixabul korpi fuddaream pasun pois ravunk Parrikaracho ulo

Gelem ek voros virodhi pokxan boson, Monserrate-ak khatri asli ki tacho pongodd he pautt sot’ten yetolo mhunn, “Hem lokancher fottingponn… Sogllea Ponnjechea lokamni apli man lojen bhagounk zai,” Fatorda amdar Vijai Sardessai vangdda CCP imarotintlean bhair sortana Monserrate-an potrkarank sanglem. Congress pokxanui ‘Corporation of the City of Panjim’-chi (CCP) nogorodheokx ani up-nogorodheokx venchnnuko fuddem dhukolpachea karyak naposonti dakhoili, ani sorkarachea tea nirnnoyak, ‘lokxayecho khun’ oxem mhunnlem. Tancho bhagidar ‘Nationalist Congress Party’ pokxan hem lokxayek ani olpsonkhek damun dovrop mhunn arop ghatlo. “Kitem zalam te samkem vaitt, onitichim… Tannim Gõychea lokx-

ayecho vibadd kela,” Curtorim amdar Aleixo Reginaldo Lourenco-n potrkarank sanglem. Ponnje Mukhel Montri Parrikar hacho motdarsongh asa ani apleach motdarsonghantlem ‘Corporation’ apnna khala aschena hem Parrikarachean sonsunk zaina zalem zaunk zai. Ani tea khatir tannem ti venchnuk rod’dh keli. Punn venchnnuk rod’dh korun lokxay totvancho khun kelo hantun matui dubhav na. Oslench kortub tor Kongres pokxan adharlolem zalear Manohar Parrikar aplea sogllea bollan tachert nixedh martolo aslo, Kongres pokxachem nhoi tea utramni vornnon kortolo aslo. Punn hi ‘undemocratic’ ghoddni atam svotha Parrikaran adharli. Tea khatir zaite zann mhunnttat: “ Parrikaracho sorkar “governance with a difference” mhunntta tem sogllem bonddoll mhunn.

PONNJE: Gõychea rajkaronnant manddlolo goirom’ saf korun rajyak ek boro sorkar ani nitoll proxason divpa khatir lokanim Congres pokxachea rajkornni fuddareank fattle venchnnukent haroile. Hech fuddari atam porjek dixabul korpak proytn korta tankam lokamni pois dovorche, oxe torechi nomr vinonti Gõycho mukhel montri Manahor Parrikar hannem porjek kelea. Oslea fuddareamni apunn Gõyche porje khatir kitem boreponn haddunk sodhtam tem tancheamni pollounk zaina ani teach khatir fottincho adhar gheun te porjek dixabul korunk fuddem sorleat oxem tannim fuddem uloun sanglem. Apnnem ek voros adim raj karbhar hatant ghetloleak savn kaim khottea vicharanche monis aplea vixim mellot tem ulovn lokachea monant goir-somoz nirmann kortat. NGO mhonnlloleanim je apunn svota ‘air-conditioned’ bongleanim ravtat, tannim thoinche bhair bhair yevn, Neturlim ani Sanguem vochon thoinchea lokachi poristhiti kitem zalea ti pollevchi ani uprantuch ‘mining’ proxnacher

ulovchem, oxem koddok utranim Parrikaran avhan kelem “Konnacheanuch eka ‘airconditioned’ aslolea bond kuddint boson minam khonneo aslolea bhaganim kitem ghoddta te poristhiticher ulounk zaina. Tea loka vixim khoreponn zanna zavpak zai zalear tannim tea-tea zageak bhett dinvchi poddtteli ani lokache koxtt ani vollvolle zanna zavn ghenvche poddttole”, oxem sanglem. “Mininig bond zavnk hanvenuch fuddakar ghetlolo, punn tantunt choltolim bekaidexir ponnan nattak korun ‘mining’ kaidexir ritin porot suru zanvchem oso mhozo hetu aslo. Te druxttin hanv mhoje proitn chaluch dovortolom Parrikarachea mhonn’nea pormonnem sov vorsam adim Gõy sorkarache tizorent hea minam vevsaya udexim 25 krutt rupiyanchi yennavoll yetali ani sogllem bore bhaxen choltalem, ami tea adlea kallar kiteak vocho nezo? Oso proxn tannem kelo. Mining-a vixim chalu aslolim sogllim bekaidexirponnam nittayer ghalpachi goroz asa ani uprantuch to vevsay suru zatolo, oxem tannem spoxtt kelem.

UPA sorkarak DMK haloita! SP ani BSP samballta? Bharat desant rajki mollar motti uchambollay suru zalea. UPA sorkar urtolo vo he uchambollayent buddtolo hacher kainch sangonk zaina. Oxem ghoddpachem karann mhunttlear DMK pokxan UPA sorkarak dilolo tenko fattim ghetla. Dusrea utramni DMK-chea 19 khasdarancho tenko UPA sorkarak unno zatolo ani he poristhitin Congress pokxachea fuddariponna khal choltolo UPA sorkar aplo panch vorsamcho ‘term’ purn kortolo vo na hacho dubhav asa. DMK vo Tamil Nadu prantantlo pokx. Tamil Naduntlem rajkaronn mhunttlear sot’ter aslolo Jaylalitha-cho rajki pokx AIDMK ani sot’te bhair aslolo Karunanidhicho DMK hea donuim pokxam. Aplea pokxa vordhan Tamil lokank vhoddun haddpak hea donuim pokxamche proitn chaluch asta. Ani hem prantik (state level)

zhuz atam kendriya sorkarak sotaunk laglam. Karunanidhi ani tacho DMK pokx UPA sorkaracho ek bhag asa. Sri Lanka hea amchea sezarchea desant Tamil porjek tras sonsche poddleat taka lagon Tamil Nadu-nt sodanch koslo na koslo tea vixim proxn utpon zatach. Tamil Naduntlea Tamil lokamcho sohokar mellounche khatir DMK toxech AIDMK donui pokx khottpotti korta. Hich sondhi faideak poddtoli mhunn Karunanidhicea DMK pokxan Bharat sorkarak ek ‘demand’ kelo. Ho ‘demand’ mhunttlear UPA sorkaran Lok Sobha ani Raj Sobha hea dopnuim sobhamni Sri Lankacher nixedh marpi ek ‘Resolution’ pas korchem ani tea ‘Resolution’-ant Sri Lanka sorkar Tamil lokacher ‘genocide’ adharta mhunn nixedh marcho. Sri Lanka ek svotontr des zaun asa ani tea khatir he torechem ‘Resolution’

Bharat sorkaran pas korop mhunttlear tem ontor’raxttriya kaideam (international laws) virudh zatolem hantun matui dubhav na. Oslem ‘resolution’ pas kelear Bharat des dusrea desamchea vev harant misoll zata mhunn Sri Lanka nixedh martolo ani ontor’raxttiya mollar taka tondh diunk Bharat desak sthan aschena. Oslem ‘Resolution’ azun poryant UPA sorkaran pas korunk na mhunn DMK-cho fuddari Karunanidhi hannem aplea pokxacho tenko fattim

ghetla ani UPA sorkar uchamboll rajki doryant buchkollta mhunttlear fott zanvchina. Hem jem panvll DMK-n ghetlam tem tankam Tamil Nadu-nt motam sugur korpak faideachem asa. Aplo sorkar poddpacho vattaumche khatir UPA sorkaran toslem ‘resolution’ ghetlem zalear DMKk tem Tamil Nadu-nt khub faideachem zatolem ani UPA sorkaran toslem ‘Resolution’ gheunk na mhunn DMK UPA sporkarantli bhair sorli hakai lagon

DMK-k Tamil Nadu-che porje somor faidoch faido. Hantun ek sid’dh zata ani tem mhunttlear DMK ani Karunanidhi aplea rajeant Tamil lokamcho sohokar mellounche khatir Kendr sorkarak dopko dita tem mat Karunanidhicho svarth uktto korta. Itleim zalam astana Congress pokx azun poryant mukhamollar daddhsan dakhoun UPA sorkar ghott asa ani ho sorkar aplo panch vorsamcho kall purnn kortolo mhunn khatri dita. Kiteak tem pol-

loum-ya. Ut’tar Pradesh-ant don rajki pokx asa. Ek sot’ta korpi Somazvadi Pokx (SP) zacho fuddari Mulayam Singh Yaday zaun asa zalear dusro pokx mhunnchem Bahujan Somazvadi Pokx (BSP) zachi fuddarin Mayavati zaun asa. Ut’tor Pradesh-ant he donuim pokx eka-mekache vhodd dusman. Punn torui punn SP ani BSP he donuim pokx UPA sorkarak bhaileantleant (outside) tenko dita. DMK-n jednam aplo UPA sorkarak fattim

ghevpacho nirnnoy jahir kelo tednam rokddoch Mulayamsing Ysadhav ani Mayawati hea donuim fuddareamni goxnna korun sanglem ki ap-aple pokx mhunnchem SP ani BSP UPA sorkarak tenko ditoli mhunn ani kedr sorkar poddpak diunchim na mhunn. Hangasorui prantik rajkaronn chalu asa. Tamil Nadu-ntlea porim hangasorui tench vatthavronn. Porjek aplea pokxa fuddean haddpache proitn ani fuddlem 2014 vorsantlem Lok Sobhechem eleisanv koxem jikop hoch mhotvacho proxnn. Sangta tea pormonnem donuim pokxank – SP ani BSP- hankam rokddench eleisanv zalolem naka. Hem eleisanv 2014 vorsant zalear donui pokx somzota ki tankam faideak poddtolem mhunn. Tea khatir UPA sorkarachi zai titli ttika korun poryant Mulayamsing Yadhav ani Mayawati UPA sorkarak

konsllon poddpacho vattavpak toyar zaleant. Hangasorui SP ani BSP aplem svothachem boreponn chinta desachem nhoi. Hea khatir aiz ji desant rajki poristhiti asa ti desachea boreaponnak dokeachi asa. Zait ghoddie UPA sorkar Karunanidhi sodhta toslem ‘Resolution’ pas koruna plea sorkarak poddpacho vattait punn ontor’raxttiya mollar Bharot des jerul unneponant poddtolo. Toslen ‘Resolution’ pass kelem na zalear SP ani BSP pokxachea adharachi UIPA-ki goroz poddtoli. He bhangoddent SP ani BSP he donuim pokx UPA sorkara lagchean kitlim ‘concessions’ melloun gheit tem Devuch zanna. Oslo sorkar zogche bodlek rokddeoch venchnnuke korun novo sorkar ghoddlo zalear desak khub boreak poddtolem.

Rupea Podd’ddear

‘Himmatwala’-an Ajay panch bhaso uloitolo Ajay Devgn, tachea fuddlea ‘film’-an ‘Himmatwala’-an 5 bhaso (languages) uloitana distolo. Heo 5 bhaso to eka ‘action scene’-an uloitolo. Hem ‘film’ 1983 vorsa lokam modem dakhounk ailolea ‘blockbuster’-achem ‘remake’ asa. “Hea ‘film’-an panch (5) vegvegllea rajyantle panch (5) movali Ajay-ak marunk mhunn yetat, ani soglle ek ‘dialogue’ uloitat. Tankam marlea uprant Ajay, tannim mhunnlele ‘dialogue’ tanchea bhaxen ulovun dakhoita. Hanven tachem onnkar (subtitles) ghatleat, zachea adharan lokank te somzotole,” mhunn ‘film’-achea digdorspi Sajid Khan-an sanglem.

Logn zaupak uttavoll Salucho ‘Metal’ 130 kottincho Dabang Salman Khan na - Bipasha sod’deak ‘Dabang’, ‘BodyApunn logn kedna zatam hachem vixim prosar madheoma (media) apleak bejar korit astat. Hea tanchea proxnank lagon hanv sarkinch bejar zaleam. Mhoje avoy poros hea ‘media’-valeank mhojea lognacho chodd usko asa, oxem Bollywood filmantli sundori Bipasha Basu hinnem potrokarancher ttika keli.Tech porim mhaka logn zavpachi uttavoll na, tinnem spoxtt kelem.John Abraham hache kodde tichi ixttagot tuttlea uprant Bipashachem nanv Dino Morea ani sabar her kolakaram sangata sor korpant yetalem.Bipasha hachem hea kolakaram kodde ‘dating’ chalu asa oxeo batmeo mosalo laun chhapun yetaleo. Haka lagon kaim potrokaramni tika , jivitant kedna ‘settle’ zatolem oso proxn kelo. Mhoje avoy poros potrokaramni mhaka ho proxn vicharop? Hanv tankam kitem mhonn zabab dinv? Bipasha hacho sombhond John Abraham hache kodde 2011 vorsa thavn suru aslo

“Hanven te ‘dialogue’ Inglezin boroilole ani Ajay-an te kirache bhaxen xikon uloile,” ani ‘dubbing’ korchea vellar sohokar divpeancho (assistants) adhar ghetlo, mhunn Sajid-an sanglem. “Ami don-tin vegvegllea lokank, zoso mhozo ek sohokar diupi Punjabi ulovpi, eklo Tamil ulovpi ani eklo Bengali ulovpi, tannim taka (Ajay-ak) sarko uch’char kaddunk adhar kelo. Te ‘dialogues’ sarke asat,” tannen sanglem. Sajid, zannen ‘Hey Baby’, ‘Housefull’ ani ‘Housefull 2’ sarke ‘blockbusters’ hea adim nirmann keleat…. ‘Himmatwala’-ai titlench ‘hit’ zatolem mhunn film mogi opekxa korta.

Jolly LLB filmachi yesesvi survat Dil’lintle ‘hit and run’ kesichea adharar hea filmant desantlea kaido vevosthecher komik kelea. Xrextt kolakar Boman Irani hannem hea filmant eka onnbhovi vokilachi bhumika kelea.Ho vokil

girestanchea faidea khatir, niti-vevosthecho apleak zai te porim faido korun gheta, zalear Arshad Warsi Jolly LLB zaun asta. To ‘appeal’ haka ‘apple’ mhonn boroyta ani ‘prosecution’ haka ‘prostitution’ oxem boroyta. Aplea ‘career’achi gaddi fuddem vhorpa khatir to ek ‘hit and run’ case gheta. Hem film eka kalljidar vixoyacher boroylam.Hem film polleun tumchea monant yetolem ki, hea adim Bharatiya filmanchea mollar, Bharatantle nitivevosthechim veg-vegllim angam dakhoupi

ekuy film toyar zaunk na.Film polleupeank hansoit-hansoit Jolly LLB desant aslolea kaideam vixim khup kitem xikoyta. Hea filman survatecheach disa khupuch duddu komaile. Itle mozgotim Meerut hangachea kaim vokilamni Jolly LLB hea filmachea virodhant sorv unchle nitisobhent dhanv ghetlea. Hem film dakhoupachem sthogit korchem karann hea filmant desantlea sogllea vokilanchim fokannam uddoileant oxem tannim aple kexint nomud kelam. Gelea sukrara hem film puray desant prodoxit ke-

lam. Hea filmant Jagdish Tyagi urf Jolly LLB (Arshad Warsi) eka ‘struggling’ vokilache bhumikent asa.To Meerut hangsor raupi oxem hea filmant dakoilam.Nitidarache bhumikent Saurabh Shukla ho asun, to hea filmant Jollychim khupuch fokannam korta. Nitidaran he kexicher aplo nirnnoy ditana sanglem ki, zoruy desantlea vokilank hem film polletana apunn opmanit zaleat oxem dista zalear, tannim hem film polleunchem nhoy, oxem nitidaran aplea nikalant spoxtt kelam.

guard’, ‘Dabang-2’ toxench ‘Ek Tha Tiger’ him tachim filma ‘hit’ gelolean to aplea zoitache tengxer paula. Salman Khan sod’deak Sohail Khan hachea digdorxonna khala toyar zaupi ‘Metal’ hea filmanchea cholchitrkoronn korpant okupad asa.Punn Sohail Khan hannem hea fimachea ‘copyrights’-achem mol 130 kotti rupiya itlem sanglolean sod’deak Bollywood-ant heach filma vixim cheorcha chol’leli aikopak melltta. ‘Metal’ film Otubr mhoineant prodorxit (release) zatolem. Dubai hanga aslolem ‘shooting schedule’ purnn zalam. Fuddlea ‘shooting’-a vixim azunuy kainch mahiti nasli, toruy ‘copyrights’-ache duddu atam merenche soglle ‘records’ moddun uddoytole mhonnpachim lokxonnam dispak lagleant. Sohailak ‘Metal’ filma khatir 90 kotti rupiyancheo khupuch magnneo ailoleo. Punn Salmanachea ‘craze’-ak ‘cash’ korpa khatir tannem 130 kotti rupiyanchea khala yeupak nakar dilo.


Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

Vicharkhonn

6

Manestanchim utram

Rajkarbharant “Transparency” Zai

Zori tor svotonr somaz chodd aslole aple gorib porjek samballunk xokona zalear tache lagim bhov todde sonken aslolea girestankui rakhunk ghoddchena John F. Kennedy Amerikecho adlo Raxttrapoti

AmChem mOT

Aicho Somaz ‘Sudhorlolo Somaz’ kai? “Ami sudhorlole monis, ami jietanv to samaz ek sudhorlolo somaz asa, adi..” oxem xati fuloun sangpak ami fattim ravona. Dubhav nastana adhunik kall charui vattamni sudhorlolea porim dista. Xikxonn soglleak simpoddlam, udyog dondhe mottea promannan vaddleat, orthik poristhitin zaiti vadd zalea, bizli, udok, telefon, roste, pul ani dusri bhanddavoll, zaka Inglez bhaxen ‘infrastructure’ mhunnttat tenvuim khub pottim sudhorlam. Mon’xachea jivitacher hacho motto porinnam zala ani monisui ‘tempa pormonnem mateak kurponnem’ mhunntta te porim apunnuim tempa pormonnem vagonk lagla. Hem sogllem amche nodrek dista astana poryant aicho adhunik monis ani to ravta to adhunik somaz khorench sudhorla kai? Dubhav lagta! Kaim vorsam fattlea mon’xacher ani to ravtolea somazacher niyall korum-ia. Ek somaz boro somaz zatolo zalear tea somazache soglle vangddi bore asop gorjechem asa. Somazache vangddi borea ghunnache astole zalear he ghunn tea vangddeank tanchea kuttumbantleant yevpak zai. Mhunnchem prot’tek famil aplea ghorabheant xist, rit-rovis ani monisponnachim mul’leam aplea bhurgeank diunk proitn kelo zalear tea ghorabeantle vangddi borea sobhavache zatat ani prot’tek ghorabeant borea sobhavache vangddi utpon zale zalear, to somaz ek boro somaz zaunk pavta. Adlea kallailea somazan hench ghoddtalem. Zaite pavtt ‘joint family’ hi porampora ghorabeant asatali ani taka lagon ghorabe nitt ani nivoll rostean cholpak sompem zatalem. Familint xist khub mhotvachi asli. Bhurge zantteank respeit ani man ditalet. Ghorabeantle ani somazantle vhoddil promannikponnan ani khalteponnan aplem karya kortale. Hech vhoddil aplea kornnea vorvim tea somazantle tornne pillgek jivitantle nomune “role models” zatale ani heach vatthavronnak lagon somazant khoxalkay ani dadhosponn astalem. Zorui xikxonn soglleak posronk naslem ani nennarponn khub promamnnan tea somazant vostalem torui punn chorio nasleot, khun naslet nhoi mhunn bolatkar naslet. Jivit surokxit aslem. Xanti ani bhavponn astalem ani somazan eka-meka bhitor maya ani mog vostalo. Adhunik somaz vegan fuddem dhanvpi somaz zala. Xikxonn kon’xea kon’xeamni simpoddlam. Vigheanik mollar novlam ghoddleant. Mon’xan novim novim yontram rochleant. Hi yontram boreponnui haddta ani nisonntthonui korta. Adhunik somazan amkam kitench mellona mhunn na. Mon’xachea monoronjona khatir TV ghoram-ghoramni pavli, ‘Computers’ hancho lok vapor korunk laglo ani ‘Internet’ hachoi lab aichea mon’xak mell’llo. Torekvar dondhe vaddot ani choddot gelet ani disandis te vaddot asa. Ek daktulem svothachem ghor bandpachi porampora khobar zali ani ekach ‘building’-ant xembor donxim ‘flats’ ubharpacho kall suru zalo. “Joint Family” hi porampora sompli mhunttlear fott zaunchina ani ek ek dakttulo kuttumb veg-vegllea ghoramni ravon fuddar korunk lagla. Dusrea shobdamni ‘unit family’ hanchi survat zali. Haka lagon ghorbeantlea vhoddilanchea onnbhovacho aichea bhurgeank mat poryant lab mellona. Oxem zalolea karannan aiche pillgek vhoddilam koddlean jem amkam jivitachem xikxonn melltalem tem mellona ani tea khatir aichi pillga nivoll marg soddun kantteam-funtteanchea margar cholta mhunttlear fott zanvchina. Amchea vhoddilam koddlean amkam mellonk xokta ti jivitachi xikvonn amchea adhunik kolejimni vo ‘University’-ni poryant mellchina hem sot ami aiz visorleat. Aichea somazan borea vostum poros vaitt vostu chodd asat. Kuttumbik sombondh tuttleat ani haka lagon zantte avoy bapuy chodd pavtt Zanntteanchea Ghoramni (Home for the Aged) aple nimnne dis sartat. Aichea somazacher khorench ek kallem kup ailam mhunttlear fott zanvchina. Itlench nhoi, zhogddim ani zhuzam vaddleant, chorio ani khun choddleat, ostoreancher zata ti onit ani bolotkarancho tor ixobuch na. Dusrea shobdamni hea adhunik somazant mon’xak xantikayen jiyeopak mat poryant sondhi na, tachem jivit khoinchech vatten surokxit na. Oxem asa zalear hea somazak “Sudhorlolo Somaz” mhunno yeta kai?

UzVAddAChem KirN

Khuxal zaunk sodtai? Dhin’vasunk xik! Ave MARiA Afonso Paroda, Gõy.

Oxi-oxi eka ghorabeachi khobor. Bapui pordesant nokri kori. Avoy ghorant ravun aplea panchui bhurgeanchi mogan seva kori. Sokallchea adesak tichim bhurgim xallek-kolejik vetalim mhonntoch fokot ratchea vellar tim sogllim sangatan jevonn jevtalim. Jevnna poilim tim sogllim tea disa jem kitem borem ghoddlam tacho ugddas korun Devak dhin’vastalim. Tanche ul’las he porim astale: ‘aiz zaitea tempan mhaka mhozo boreantlo boro ixtt bhettlo; Devan mhaka bori bolaiki dilea; mhojean surokxitponnim kolejik vochun-yeunk zalem; aiz hanv tumchea bapay lagim uloilim; aiz amkam amchea bapaichi khobor mell’li; aiz hanv khelltana khala poddlom ani mhojea klaxintlea bhurgeamni mhaka dotoraxim vhelo adi.’ Oxe toren akhea disa jem kitem tannim borem onnbhovlam tachi khobor jevnna mezar eka-mekak sangtalim. He avoin tankam oxi sobit ani zannvayen bhorloli dekh diloli–dhin’vasnnechea humalleamni dis sompounk! Dhin’vasnni amkam khuxalkayechea margar pavoita. Il’lo vell niyall korit zalear dhin’vasunk amkam xem’bor odik karonna melltolim. Amchi bori bholaiki, amchi nodor, ghottmutt kuddiche sandhe, amchean cholunk bhonvunk zata adi mhollear Devachim besanvam. Zaite pavtti hem ami chaltem koxem dhortanv. Punn teo vostu bigoddtat tednam mat tancho valor amkam kollta. Oxi ani ek avoi ji aplea bhurgeam sangata Kerola retirak vochun ailoli. Ticho ghorkar gom’bhir piddent aslo. Ghova pasot Deva lagim magunk gel’li kai mhonn konnem tiche lagim vicharlem tednam tinnem zannvayen zap diun sanglem, ‘ Devak argam diunk mhoje lagim khub karonnam aslim...Deva lagim magunk mhaka velluch pavonk na.’ Aplea bhurgeankui tinnem dhin’vasunk xikoilim. Aiz tichim bhurgim gorjevontank pavtat, tankam adar ditat ani khub teag korunk pattim soronant. Amchea disa-dispottea jivitant oslem dhoronn vevharant ghalear kai borem zaupachem. Somzum-ia ami kolejik vo kamank boxin poinn kortanv. Ek dis zor amkam bos chukli zalear amchi protikria kosli zata? Che bos vegim aili, draivorak don vaitt utram sovop... gunngunnop niraxi zavop...osli zata nhoi? Tea bodla, ‘zaum Devan mhaka bori bholaiki dili hanv matso cholunk lagtolom’ vo ‘Bos chukli mhonn vhoddlem kaim nhoi, dusre upai asat!’ oxem mhonnun panvl fuddem marunk zatalem. Zaite pavtti amchi nodor jem kitem titlem borem zaunk na tacher thir zal’li asta. Dekhunuch ami jivitant khuxal zainant. Somzum-ia jevnna mezar char jin’nos asat. Tantlo ek jin’nos titlo ruchik zaunk na. tednam ami mhonntanv ‘omkem-omkem borem zaunk na’. Her tin jin’nos ekdom’ ruchik asle tancher sompeponnim visor poddta. Khuxalkayen jiyevop ek kola. Hi kola zaiteamni apnnailea. Oslo lok dor eke ghoddient borem asa tacher aplem lokx thiraitat. Bhonvddek vetat tednam thoinsor mell’lolea onvollki mon’xanchem boreponn polletat, apunn surokxitponnim ghora pavlim tem polletat adi. lhan-lhan vostumni tim khuxal zaunk vavurtat. Khuxalkai amche bhonvtonnim asa. Ti ami sodunk goroz asa. Ek mottvaxi khoim nhidunk veche poilim apnnem Devak dhin’vasunk na tem monant haddun eka pustokacher boroun dovortalo. Oxem tannem dor vorsa kelem. Oxem ami korit zalear ami kitle subhagi... Devan amkam kitlea denneamni ani axirvadan bhorleat tem amkam thavem zatolem. Ani ami khorench jivit somarombhunk lagtoleat. Khuxalkay amcho pattlav kortoli.

P CARdozo

Mhalgoddo Lekhok Prot’tek rajki fuddari jedna eleisanvank aplea pokxache umedvar ube korta tedna aplo pokx eleisanv jiklear bhes borem, nivoll ani ‘transparent’ rajkarbhar porjek ditole mhunn asvosonnam dita. Ekdam sorkar ghoddoilo mhunnttoch ‘transparent’ rajkarbhar diupak ji porjek bhas dilea ti sarke visorta. Ani taka lagun, zaiti udorgot kelea astana poryant, fuddlea eleisanvank raj korpi pokx venchnnuk harta vo lok tea pokxak haroita. Aichea kallar borem rajkarbhar mhunttlear fokot udorgot korop nhoi. Dusrea utramni fokot roste, pul, vhoddleo imaroti, adi bandhleot mhunn zaina. Aichea kallar borem rajkarbhar mhunttlear udor-

got korche korun porje lagim bore sombondh dovrop. Borem rajkarbhar mhunttlear fokor girest ani dondhekaranchench boreponn pollovop nhoi punn ‘Am Admi’-chi poramos korop. Hem amchea rajkarbharant ghoddta kai? ‘Aam Aadmi’ lokxayent sorkar ghoddpachi ani zai zalear fuddlea eleisanvank toch sorkar moddpachi vhodd xokti zaun asa. Hem zanna astana poriant ‘Am Admi’-k hea rajkarbharant kitlem mhotv asa tem polloum-ia. Ofisant gelear poile suvater taka konnuch man’ ani respeit dina. Koslei kam’ aslear tem aiz zaunk na faleam yeo mhunn sangtat. ‘Am Admi’-che churchure kiteak meza pondchean duddu dilea xivai tachem koslench kam’ zaina. Khoreponni amcho ‘Aam Aadmi’ zaka sorkar ghoddpachi ani moddpachi thakot asa to ‘Jaam Aadmi’ zala koso dista. Amchea sorkari ofisamni sorkari ofiser asat te apunn porjeche sevok asa mhunn

mandhun gheina. Tea khatir ‘Aam Aadmi’-chi aiz oxi durdoxea zalea. Sorkari ofiser porza ‘tax’ farik korta tacher zogta punn ‘tax’ farik korpi ‘Aam Aadmi’-k mat kosloch respeit dina. Amchem rajkarbhar sudhortolem zalear poile ani voile suvater sogllea sorkari kamdareank tea vixim proxikxonn diupachi taktichi goroz asa. Rajkarbjhar ‘transparent’ zatolem zalear he sorkari novkor ‘transparent’ aspachi goroz asa. ‘Aam Aadmi’ zaka rajki fuddari eleisanvanchea vellar konnxea konnxeamni sodhunk bhonvta taka rajkarbharachi ili punn mahiti diupachi taktichi goroz asa. ‘Aam Aadmi’ vo xiklolo na tor na xiklolo aso yeta. To kosloi asum, taka somzota te bhaxent sorkarachea yevzonneachi mahiti pavpak zai. Porje bhitor hi zagrutay haddpak zai. Ani ho prochar korpak aiz Radio, TV, Internet, potram, adi mad’dheamam asat. Oxem kelear porje bhitor zagrutay vad-

dtoli. Sorkar hem korta kai? Aplo rajkarbhar lokanche avddicho kortolo zalear sorkaran kaim novidadi aplea rajkarbharant bhitor kaddcheo poddtoleo. Hache vorvim lokachim kamam suddsuddit zatolim ani teach borobor loka ani sorkara bhitor sombondh odhik ghott zatolo. Aiz ami 21vea xekddeant jiyetanv. ‘Technology’ khub fuddem pavlea. “E-mail”-a vorvim eka khinnam bhitor, chodd despez nastana, mahiti khoinsorui pavonk xokta. Amchea sorkaran ‘E-mail’ hacho vapor korunk survat korop khub gorjechem asa. “E-mail’-a vorvim sombondhit lokanche ‘proposal’ hanchi karvay kelear khub faideachem zatolem. Sorkari ofisamni vella-vellar lokanchim kamam korpachi ek novem vatthavronn toyar zatolem. Ani oxem ghoddop khub mhotvachem asa. Aiz amche ‘Telephone’ khub sudhorleat. Telefona vorvim lokancheo tokrareo (complaints), aikon ghevop,

tachi nondh korop ani tacher karvay korop hi pod’dot amchea rajkarbharant bhitor haddli zalear porjek khub boreak poddtolem ani sorkaruy khorench promannikponnim lokanchi seva korta mhunn dison yetolem. Khoreponnim sorkar khorench ‘Aam Aadmi’-k boreponn haddunk sodhta mhunn distolem. Amchea sorkari ofisamni sogllem vathavronn bodol korpachi goroz asa. Sorkari kamdareank poile suvater aplea mukhamollar hanso koso khellounchem tem xikovpachi goroz asa. Aichea adhunik kallar “Email’ ani ‘Telephone’ hancho vapor korun apli kamam korun ghevpak porjek sovlot mell’lli zalear sorkarak ‘Aam Aadmi’-cho khorench husko asa mhunn kolltolem ani teach borobor sorkar ani porje modhlo sombondh okhondd zatolo. Dusrea shobdamni sorkarant ‘Transparency’ haddpachi survat zatoli.

Vikruticher zoit zoddunk zhuzum-ya! Ashok R. ChodAnkAR

Onnbhovi lekhok

Halinchea tempar amchea desant vochot thoim bolotkarachea ghoddnukancheo khobro amkam khobram-potrant vachunk mellttat toxench T.V. channel-ancherui hea gozalincher uzvadd poddta. Oxeo heo bolotkaracheo ghoddnuko ghoddop mhonnlear amchea desantli bail monis surokxit na oxench mhonnche poddta. Bolotkar fokot sorvosamanya bailancher zata oxem nam. Vidyarthi choliancher toxench iskolamni xikpi lhan san bhurgeancherui zal’le aikunk mellta. Tor oxem kiteak ghoddta kay? Poile suvater barik niyall kelear mon’xanchi vikrut mansiktay osleo ghoddnnuko ghoddun yeupak karnnibhut asa oxench mhonnche poddtolem. Tachem karonn mhonnlear

bhurgeponni tancher borea sonvskarancho obhav. Mon’xanchi arthik poristhitik lagun vixex korun kheddeganvamni zoim ganvchi toxich mon’xanchi udorgot ghoddoun haddpak sorkar fattim poddla, zoim bhurgeank xikxonn ghevpachi sadhonam unni poddleat, thoimchim bhurgim tovnasgiri korina zalear ani kitem kortole? Oxea vellar lhanponna savn bhurgeank noitik va nitichem xikxonn divop bhov gorjechem. Xallent xikoitanam xikxokamni tanka kitem borem vo vaitt hachiy zanniv korun divn tanka borea margar toxench dexachea progotichea margar cholpachi vatt dakhounk zay. Tanche modem raxttravixim mog ani obhiman zagounk zai ani amchea voddilank respeit diunk xikounk zay. Bhurgim bori xiklim ani borea sonvskaran vaddli zalear tanchi un’noti tor zatlich ani tech borabor te vaitt margar vochpak fuddem sorche nant oxem khatrin sangum yeta. Dusrea suvater amche kaide kanun. Ami aikotat vo khobram potramni vachtat ki dor disa bolotkar vo khun vo ot’tyachar he zait astat. Punn je konn oslim kamam kortat tanka kednamch kheast zali

mhunn amkam khoinch aikunk vo vachuk mellona. Hozaramni osleo ghoddnnuko nond zaleat ani tancher Nyeayaloyant khottle vorsanche vorsam chalu asat punn zancher he bolotkar vo ot’tyachar zaleat tankam nyeay mellpak uxir zala, te piddest azunui dukh:kh, koxttvnne jivit bhogtat ani oporadhi khyast zainastana khuxal nettan bhair man’ voir korun obhimanan bhonvtat. Hakach lagun aiz desantlo prot’tek nagrik pettun utthla ani nidorxonam korpak lagla ki bolotkar kortoleank fansi vo koddok khyast zata title begin divpakuch zay mhunn ani sorkaran toxe kaide om’lat haddche mhonn. Zor osle khottle begin nikalant kaddle ani ot’tyachar kortoleank koddok xikxha zali zalear lokanchea monant matso tori bhoim nirmann zatlo ani vaitt ghoddnuko ghoddpacheo unneo zaunk pavtoleo. Halim kitleoxeoch bolotkaracheo ghoddnuko zalea uprant kitlexeach rajkornni mon’xamni apli protikriya ditana mhonnlem ki bailamni vo tornattea choliyamni aplim angvostram ordim ugddim dista toxi ghalunk zaina Karonn dadlea

mon’xanche mon bailank vo choliank toslea kopddeamni polletokuch vichlit zata ani tanchi vikrut mansiktay zagrut zaun vaitt ghoddnuko ghoddpak karonn tharta. He gozalicherui durlokx korun zavchem nam. Bail mun’xachem soundorya tachea kuddichea prodorxonant nasta. Vevosthint nhesop ani aplem vyektimotvo opurbayek part oxem kelear te baile proti mog ani manachi bhavana zagta heim khorem. Bailamni apli man’ moryada rakhop hem gorjechem zaun asa. Jea jea gozalimni dadle mn’xachi mansiktai padd zaunk pavta tacher allabond aspak zai. Oxe porim kaim gozalinchi kallji ghetlear ek bail apli avoy, bhoinn, bhabi mhunn man’pachi dekh tacheant yeupak lagtoli. Mon’xachi mansiktay bori urli zalear vaittacher zoit mellpak xokya zatlem. Somazant borem vaitt amich ghoddoun haddtat. Amcheach kortupamni ami somazak dixa ditat. Sogllea vattamni amchi provrut’ti bori aslear vaitt kortubam zoxe bolotkar, khun, ot’tyachar ghoddttat te unne zaunk pavtole. Toso vichar zorur korum-ya ani vikruticher zoit zoddunk zhuzum-ya!

mhunn. Nodor marit tor BSNL ‘Phone’ fokot xharant asa tankam ‘connect’ kortam ani ganvani lok asa tankam ‘Dead Dead’ mhunnon roddoita. Ganvamni BSNL fon bore toren cholunk, bogor bogor ‘dead’ zata tem nivarunk Gõycho CM Bab Parrikarak amcho ulo. Parrikar bab hem monar gheit kai? Teodosio Teddy Rodrigues Vaddem Sanguem

Boroynnarank chotray…

stolleacho faido gheuncho ani tem kortana tumi hea satolleak tumcho sohokar diuncho mhunn vinonti. Tumcheamni tumchea titram vixim batmi, tiatranche fottu vo anik kiteim tiatram vixim tumi amkam pattounk sodhta tem he porim pattoum yeta: E-mail: - amchoavaz@herald-goa.com vo sompadpi@herald-goa.com Post: - Editor, Amcho Avaz, Herald Publications, A Block, First Floort, Campal Trade Centre, Campal, Panjim, Goa. ‘Amcho Avaz’ yexesvit (successful) zatolo zalear tumchea adharachi goroz asa. Sompadpi

LOKMOT Khell ani Cholchitram ‘Amcho Avaz’-achea fattlea ankam konnem eklean ‘Khell’-a ani ‘Cholchitram’cheo khobro dina zalear odik borem mhunn chitt boroiloli ti vachli. Mhojea mota pormonnem tem chintop sarkem chukichem asa. Aichea kallar poile suvater amche Kristi lok Konknni bhaxe sorxile pois pois veta tem dolleank dista. Itlench nhoi tor amche tornatte ani tornattim amche maim bhaxe sorxilim sarkim pois gheleant. Tankamn tor portun Romi lipi Konknni bhaxe fuddean haddtole zalear Khell ani Cholchitramchi khobor divop khub mhotvachem zatolem. Amkam amchea tornatteamni ‘Amcho Avaz’ vachlolo zai zalear torekvar khell, cholchitram ani aiche tornne pillgek avoddta tosleo soglleo khobro porgott korcheoch poddtoleo. Tea khatir sompadpean hacher chotray gheunchi ani ‘Amcho Avaz’ tornatteamchea mogacho zaunche khatir tornatteank avoddteo khobro diumcheo mhunn mhojem magnnem Aquino D’Silva Siolim, Goa

BSNL Fon sodanch melole! Gõyant amchea ganvani nodor marit tor, Bsnl ‘land line phone’ sodanch melole asta. Mhoineak 10 dis ‘phone’ cholltat ani urlole 20 dis sarke ‘dead’ asta. Taka jivo korunk konnuch hazir zaina, na mhunn tacho Inter korunk konnuch fuddem soronant, Punn, mhoino zatanach ‘phona’-chem bill darant ubem, farik korunk don dis vell zalear tisrea disa’phone’-achi ‘line cut’. Vhoddleo Jahirati dakoitat BSNL ‘phone’ Aam Aadmi lokachea faideak ani ganvani lokak ‘ connect’ korta

Upasache dis Korezmacho kall survat zatanch Kristacher bhavarth dovortoleamni upas ani prachit korpachi survat korta. . Zayte zann prachit kallant zaiteo boreo vostu korunk pavtat ani dusreamkui bori dekh ditat. Ho kall amkam sogleank faideacho zaunk zaitea Igorzamni, Kopelamni mandavolli korun Jezuchea koxttancho niyall kortat. Khursachi vatt korun zaitea ganvanim devachi bhokti vaddoita. Kaim ganvanim Korezmanchea disanim Jezuchea koxttanchi dakhovnn dakhoytat Tiatr ani nattkam vorvim. Hea kherit kallant ami dusream pasot kiteim punn korunk vavrop gorjechem. Aiz zaite proxn bhurgeanchea, zantteanchea fuddem sorleat. Thodde vaitt vesnnank lagun piddear zatat ani lhanuch astonam moronk pavtat. Todde ‘accident’-ak sampddun aplem jivit pidd’ddear korunk pavtat. Korezmacho kall amkam sogleank faideak zaunk vavrom – ia. Goribank ani lhan daktteank sohokar diunk fuddem sorom-ia. Korezmanchea kallachem mhotv somzun gheun amcho bhavarth okhondd korum-ia ani khorim kristavam koxim jivit sarum-ia. Natividade De Sa, Canacona, Gõy.

“Amcho Avaz” hem poilench Konknni (Romi lipint) bhaxentlem rongit satollem zaun asa. Toddeach disamni tem niamit (regularly) Sonvarachea Sonvara porgott zatolem. Tumi polloylam tea pormonnem hea satolleant torekvar bhag (sections) asat. Tumche avddi pormonnem tumi tumchi borpavoll korchi ani amkam daddun diunchi mhunn kallzantli vinonti asa. Tumcheamni tumchi borpavoll vo fottu vo anik kiteim jem tumi amkam pattounk sodhta tem he porim pattoum yeta: E-mail: amchoavaz@herald-goa.com vo sompadpi@herald-goa.com Post: Editor, Amcho Avaz, Herald Publications, A Block, First Floort, Campal Trade Centre, Campal, Panjim, Goa. ‘Amcho Avaz’ yexesvit (successful) zatolo zalear tumchea adharachi goroz asa. Sompadpi

Tiatristank Vinonti… Tiatr Gõychea somazant khub nanvlovkik asa. Tiatra itlo nanvlovkik drama anik Gõyant na mhunttlear fott zanvchina. “Amcho Avaz” hem poilench Romi lipi Konknni bhaxentlem rongit satollem tiatrachi chearui vattamni seva korunk vavurtolem. Tea khatir amkam sogllea tiatrist bhavam bhoinnamchea sohokarachi bilkul goroz asa. Tiatranchea ‘Advertizements’-am khatir konnacheanch bolsank mar boscho na oxi kallji gheun tiatranchea jahiratinchi ‘rate’ tharailea. Tiatra khatir ami “Amcho Avaz” hachem fattlem pan rakhun dovorlam. Goroz poddlear khas tiatra khatir panamcho ankddo vaddounk ami fattim ravchena. Tea khatirTiatrachea mollar vavurpi bhavam bhoinnamni tumi ‘Amcho Avaz’

Vachpeank Suchnam… Khoinchench potr zoytivont zatolem zalear taka vachpeanchi goroz asa. Vachpi aslearuch ek potr fulta ani follta. ‘Amcho Avaz’ hem tumchem ani amchem Romi lipint Konknni bhaxentlem satollem fultolem ani folltolem zalear vachpeanchea adara xivai ghoddonezo. Tea khatir vachpeamni hea potrache vorgonnidar (subscribers) zaunk amchi vinonti. Tech porim tumkam jem kitem borem vo vaitt dista tache vixim amkam ‘feed-back’ dilear khub boreak poddtolem. Tumchim motam tumi sokol dila tea pot’teancher (addresses) daddunk visronaka. E-mail: - amchoavaz@herald-goa.com vo sompadpi@herald-goa.com Post: - Editor, Amcho Avaz, Herald Publications, A Block, First Floort, Campal Trade Centre, Campal, Panjim, Goa. ‘Amcho Avaz’ yexesvit (successful) zatolo zalear tumchea adharachi goroz asa. Sompadpi

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

Des Pordes

7

UN tharav pokxpati ani rajki-Sri Lanka COLOMBO: Sri Lanka des ho monis hok’kam (human rights) vixim aslolea kaideancher add asa mhonn ek proskrut kelolo tharav US-an NHRC-int manddla, to zaun asa pokxpati ani rajki svorupacho, karann hea tharavantlean Sri Lanka desak khupuch opmanit korpant aila Ho tharav boroitana ji bhaxa vapurlea, ti poryan sontap haddpa sarkhi zaun asa. US-an proskrut kelolo ho tharav Human Rights NavaneethamPillai hangachea UN Aiyogantlea Unchlea Aiyuktan boroilolea avhalacher adharlolo asa. Sri Lankecho por raxttr

montri G L Peres hannem UN-acho rajya vangddeak boroylolea eka potrant, “Sri Lanke vixim zo tharav US desan NHRC sonvsthent manddla, to Lanka desak opmanit korpa sarko zaun asa. Tech porim, Hea tharava udexim Sri Lanka desantle poristhiticho goir somoz nirmann zata.Sri Lanka des sod’deak apli novsornni korpachea margar astana, oxe torecho tharav haddop mhonnge, tea desak na-umed korpacho hetu zaun asa. Hantuntlean kitench xarti panvchem na.” “Sri Lanka desan HRCcho adlo tharav manyo korun gheunk na, tech porim

hoi-i tharav mandun gheupant yena. Ho tharav jedna motdanak yeta, tedna

rajya vangddeamni Sri Lanka desak aplo tenko dinvcho.”

Peiris hannem fuddem mhonnllem, hea oslea tharava udexim konnaykui faido mellttolo zalear, to mellttolo fokt futt ghalpeank. Hea tharava udexim Sri Lanka desant ji xanti vosta, ani ji vhodda koxtamni melloylea, ti bigddon vochpachi xokyotai asa, tannem spoxtt kelem. Sri Lankechea por raxttr montrean xittavnni divn fuddem mhonnllem, hea tharava udexim pokxpati ani rajki hetu sadpacho proytn zalolo asa je toren US-an proskrut (sponsor) kelolo tharav pollelear kollon yeta. Hea tharavak lagon soglleach

raxttrank bhirant nirmann zatoli. Itle mozgotim Sri Lankecho monis hok’kamcho vangddi Mahina Samasinghe hannem US-an proskrut kelolea tharavacher aplo koddok utramni nixedh marla.Tech porim hea tharavant ji bhaxa vapurlea ti konna koddlean tori bhaddeak ghetloli zaun asa, oxem Samasinghe hannem sanglam.” Je toren ho tharav manddla, tea tharavacer Sri Lanka aplo akxep (objections) gheta, oxem,” Geneva hangasor monis hok’kam vixim zalole boskent, tannem sanglem.

Karnatakant venchnnuko Mayache 5-ver, motam meznni May 8-ver NOVI DIL”LI:Karnataka rajychea vidhan sobhecheo venchnuko chalu vorsa Mayache 5-ver zatoleo oxem mukhel enchnnuk aiyogacho aiyukt VS Sampath hannem sanglem. Teach porim heam venchnnukanchi poylea vantteantli motam meznni Mayache 8-ver korpak survat zatoli. Karnataka vidhan sobhechi 14-vi venchnnuk he pavtt tin mukhel poxam modem zatoli. He tin pokx zaun asat sot’ter aslolo BJP, Congress ani JD(S).Congress pokxak fattlea disamni nogorpalika venchnnukamni zoit mell’lea uprant, ho pokx atam vidhan sobhechea venchnnukank fuddo korunk toyar zala. Congress pokxak Karnataka nagarpalikentlea 4976 zageam modle 1909 zageancher zoit mell’lem, zalear BJP ani JD(S) hea donuy pokxank 906-906 iteach zageancher zoit gheun somadhan mandchem poddlem. He porim nogor palika venchnnukamni har khavop mhonnllear BJP-k ho ek mottoch zottko

zaun asa, karann, Karnatakant nogor aslolea bhagamni BJP-ik khupuch boro protisad mellttalo. Karnatakacho adlo mukhel montri BS Yeddyurrapa hannem he vixim aplo khulaso kortana sanglem ki, hea rajyant novoch sthapon kelolea Karnataka Janata Party (KJP) haka lagon BJP-ik hea venchnnukamni har khaunchi poddli.Dezembr 2012 vorsa Yeddyurrapa hannem 40 vorsam uprant Bharatiya Janata Pokxak adeus kelo. BJPik adeus kelea uprant, tannem Karnataka Janata Pokx hea nanvan aplo novo pokx sthapon kela. Nogorpalika venchnnukamni KJP-ik fokt 272 boska favo zaleo. Punn Yeddyurrapa hachea sangnneam pormonnem vidhan sobha venchnnukamni aplea pokxak choddan chodd boska mellpak apunn proytn kortolo.Vidhan sobha venchnnukamni zoitivont zaun aplo pokx sot’ter yetolo mhonnpacho tannem bhorvanso ugddapo

kelo.Zalear, dusre vatten BJP ani KJP hancheam modlim jim motam vibhagun vetat, tacho faido Congress-ak zatolo, oxem Karnatakantle rajki zannkar odmas kaddttat. Karnataka rajyant hea vorsa Fevrerant sot’ter aslolea BJP-intlea 14 amdaramni rajinamo diun Yedyurrapa hachea fattlean gelolean, Karnataka vidhan sobhent BJPchea amdaranchem boll khupuch unnem zannnoupak laglam. Sod’deak Karnataka vidhan sobhentlea amdaranchi sonkhea 223 itli asa.BJP-iche 104 amdar, Congress ani KJP hanche dogainchei mellon 97 ani BJP-iche 104 amdar asat. 2008 vorsa jedna Karnataka vidhan sobha ghoddon ailoli, tem pollelear amdaranchi ankddevari sogllich halon gelea mhonnpachem dison yeta. Vidhan sobhechea karya kallache survatek BJP-in ‘operation Lotus’ nanvan ji mohim suru keloli, tantunt duddvanchi axea dakhoun KJD ani

Congress-antle venchun ailole amdar voddun haddpak BJP-in choddan-chodd proytn keleat.

Pakistan-a borabor sombond Bharatachi Italysthir korpache visrat - Jaitley ik xittkavnni NOVI DIL’LI: Bharotan Pakistan-achea borabor sombond sthir korpavixim visorchem, mhunn BJP-n sot’ten aslolea sorkarache videxi dhoronnachi ttika korun sanglem. Rajya Sobhent Virodhi pokxache fuddari Arun Jaitley-n ‘Pakistan National Assembly’-n Afzal Guru-k dilole faxiek naposonti dakhoun dilolea tharavachi

(resolution) ttika korun sanglem, ki tannin Parliament-ar zalolea atankvadi hol’lear sontuxtticho chapp (stamp of approval) marla mhunn. Ho tharav monan dovrun Pakistan-a borabor sombonda babot portun vichar korunk Jaitley-n vinoilam. “Bharotachea xime bhitorlea vevhara modem poddchem poddon, to

tharav akke Pakistan rajvevosthechem (polity) tea atankvadi hol’leak posonti dakhoupachem odhikrut nivedon (official statement) asa ,” Jaitley-n sanglem. Novi Dil’lin 2001 vorsa zalolea Parliament hol’lean Pakistanacho aspav asa mhunn sodanch dubav aslo, mhunn tannen ugddas kelo.

Papa saibachi famil

Cardinal Jorge Mario Bergoglio, Buenos Aires-cho Arsebisp (atamcho Pap Saib Francis) hea tache famili fottvar davean thavn dusro disti poddta. Hea fottvar davean thavn uzvean ube asat te – tacho bhav Alberto Horacio, Bergoglio, dusro bhav Oscar Adrian ani tachi bhoinn Marta Regina. Boslolim (davean thavn uzvean): Tachi dusri bhoinn Maria Elena, Papa Saib Francis hachi avoy Regina Maria Sivori ani bapuy Mario Jose Bergoglio. 12 Dezembr, 1935 hea avoy Regina Maria Sivori ani tacho bapuy Mario Jose Bergoglio. disa tanchem kazar zalolem tea somoyar kaddlolo fottu. (Fotto - Sergio Rubin hachea upkaran.)

Bharotantle so (6) doskanche lokxayek ‘pass’ zaupa itlech gunn NOVI DIL’LI: Adle Raxtrpoti A P J Abdul Kalam-an gelea satollean, Bharotachea so doskanche (decades) lokxayek (democracy) ‘pass’ zaupa itle guun dile, mhunnlear ‘10-ntle 5 gunn’ dile, Bharotachea nagrikank odhikar diupi mull motvam (fundamental principles) sasnnak urtolim mhunn mandun tannen he gunnn dileat. Toxench Kalam-an Prodhan Montri Mnamohan Singh-chi poixeam sombondhi zannvayechi tokhnnay keli, zalear Atal Bihari Vajpayee-chea begobeg nirnnoy ghueupache yogeo-

tayechi tust keli. ‘India Today Conclave’chea 13vea odhivexonan (session) ‘Reinventing democracy: The youth experiment’ hea vixoyacher ulovop kortalo, tea vellar hem sanglem. Anink eka proxnacho zobab ditana, zatun taka tachea posontichea eka rajki fuddareachem nanv di mhunn vincharlem, tednam Kalam-an sanglem, “Manmohan Singh poixe-sombondhit xetran zannkar. Tea xetran to zannkar hatun kainch dubav nam. Hanv tacho orthvevosthechea ani her, sogllea vhodd mud’dea

vixim nirnnoyank mol (value) ditam ani taka tea babtim man (respect) ditam. Vajpayee rokddoch nirnnoy ghevpi. He donuy ontor. Punn doguy eka mekache proxonsapurnn (complimentary) asa,” tannen sanglem. Kalam-an sanglem ki to Raxttrpoti aslolo tea kallan tannen Singh ani Vajpayee, dogaim borabor kam kelam mhunn. “Hanvem Raxtrpoti mhunn don Prodhan Montream borabor vavr kela. Hanven Vajpayee-ji ani Manmohan Singh-ji vangdda vavr kela. 50 tok’ke

Vajpayeeji ani 50 tok’ke Manmohan Singh-a borabor,” tannen sanglem. Tachea bhaxonnan, Kalam-an sanglem ki odhikar diunk ailolea tornatteanchim monam desak sogllean vhoddli xokt ani lokxaye khala tankam desachi chodd gotin udorgot zaloli zai, mhunn.

NOVI DIL’LI: Italy desant jeo don Bharatantleo botteo thoinchea pulisamni zopt korun dogam nagrikank jivexim marleat, teo botteo ani tacher aslole monis tabortob soddun dina zalear, Bharatachem jem rajki mollar hea desa kodde natem asa, tantun futt poddttoli, oxi xittkaunni Prodhan Montri Manmohan Singh hannem Italy desachea sorkarak dilea. Hea vixoyacher lok sobhent ani rajya sobhent virodhi pokxantlea khasdaramni sorkaracher khor utramni ttika keli, tea vellar Manmohan Singh hannem Bharatachem jem natem Italy desa kodde asa, tem sambhallun dovorpak hea fuddem vichar korcho poddttolo, na tor Italy hangasor zopt keleat teo botteo ani tantunt aslolea mon’xank soddun dinvchem, oxem tannem hea donui sobha ghoramni sanglem. Italy desan heo Bharatantleo don botteo zopt korche korun tanche velea dogam mon’xank jivexim marlea uprant, ho vixoy lok sobhent ani rajya sobhent brooch gazonk pavlo. “Hem osle torechem kortub Italy des adharit mhonn hanvem kednach chintunk na. Je jivexim marleat, te dogui monis Italy desant motdan korpa khatir gelole, ani tankam surokxit ritin porot Bharatant phattoitolet mhonn Italy sorkaran axvason dilolem. Punn tannim tanchem utor rakhunk na,” oxem Prodhan montrean mhonnllem. Italy desantlea sorkaran hea dogui nagrikank zankam jivexim marleat, tankam surokxa divpachem utor Bharat sorkarak Italychea sorkaran dilolem. Ani hea viximcho puravo sorv unchle niti-sobhent asa. Italyn oxe torechi vagnnuk Bharat desak dili zalear fuddarak hea desa kodde sombhond dovorpa vixim Bharat desak chintchem poddttolem, oxem Dr. Manamohan Singh hannem Sonsodentlea donui sobhaghoramni jahir kelem.

Pakistanant Eleisanv Mayache 11ver

Islamabad: Pakistanant novo sorkar vinchun kaddche khatir Mayache 11ver 2013 hea disa eleisanv zatolem mhunn Pakistanachea ‘Election Commission’-an jahir kelam. Mayachi 11 hi tarik Pakistanacho Prezident Asif Ali Zardari hannen mandun ghetlea mhunn Farahtullah Babar, Prezidenticho ‘spokeperson’ hannem sanglam. Heo venchnnuko mhotvacheo asa kiteak poilech pavt ek lokamni venchun kaddlolo sorkar aplo ‘term’ sompoun, venchnnuk korun lokamni venchlolea dusrea sorkara lagim desachim sutram ditolo.

Pakistanan aplea itihasant ek novo itihas ghoddlo mhunttlear fott zanvchina kiteak poilech pavtt porjen lokxay pod’dotin vinchun kaddlolea sorkaran aplo 5 vorsamcho ‘term’ sompoila ani hea rajean zoim sorkarachem ‘dissolution’ sompeponnim zatalem tem noxtt fattlea 5 vorsank ghoddonk na. Pakistan 1947 vorsa svotontr zalem ani tacho rajkarbar ogllo unno 30 vorsam foujen aplea hatamni samballo zalear urlolim vorsam venchun kaddlolea pokxamni kelo. Pakistanachea itihasant Pakistani foujen 3 pavtt bondd (coupe) korun lokxay pod’dotin venchlolea sorkarank borkast (dissolve) korun rajkarbar aplea hatamni ghetla. Atamchea sorkarachem bhovmot Parlamentan komi zalea uprant Marsache 16ver Prezidentin Parlament borkast kelo. Parlamentachi venchnnuk zai poryant tatpurtea sorkarachi vevostha zatoli.

CAMPALAR

Ostorechi dusman khud ostorich! Dil’lint gelea Dezembrant eka 23 vorsanchea cheddvacher somuhik bolatkar (gang rape) zalea uprant cheddvanche surokxe vixim vochot thoim cheorcha zaupak lagli.Hea bolatkaracho ani uprant tem nirbhagi cheddum morpacho vixoy ani cheorcha itli gazonk lagli ki, eke ostorecho khoro dusman ho fokt ek dadlo monis Stanley Vaz ani fokt eka dadlea mon’xak lagon ostorek surokxa na, oxe torecho somzut khup zannam koslei ghoddnecho ekech bazun vichar korpeanchea monant nirmann zalo. Hea Dil’lint ghoddlolea bolatkaracho vixoy ani tea uprant tacher zaloli cheorcha, sobha, mirovnnuko itleo zaleot ki, desant ani khas korun Gõyant lokachea tonddantlean dusrem kitench aikopak mello naslem. Fokt dadlo, ani dadloch ho eke ostorecho dusman mhonnpachem vatavronn nirmann zalolem, jem azunui asa. Toxem barkayen polleunk gelear, sonvsar bhorchea desamni sogllech kodden cheddvam zolmon yeupachem promann fattlim sabar vorsam zalim dhenvot asa. Ani hi ek usko ani khont korpa sarkhi gozal mhonnpchem WHO (World Health Organization) porot-porot sangot asa. Bharatant zalear atam meren dor vorsa hea chedde-cheddvam zolmopachi ankddevari (statistics) ami ugddun pollet zalear, chedde vo cheddvam zolmopachi sthiti sthir asloli khoinchech ankddevarir nodor marlear dison yenvchi na. Bharatantlea khoicheai rajyantli sthiti pollelear, ‘census’ (lok-meznni) korche adim 10 vorsanchea kallant eka rajyant cheddvam thoddea promann chodd zolmotat vo unnem zolmotat. Punn Bharatant khoincheai rajyant chedde zolmopachi sthiti mat sodanch sthir (equal) asta vo thoddi bhov odhik asta. Sonvsarant ostitvant aslolea soglleach dhormachea pustokamni ostoream vixim dadlea poros boro anik kherit oso khupuch ul’lekh kelolo asa. Kristi dhormant ek ankvar ostori Devachea Utrak pallo diun Devacho Put zolmant haddun ankvarponnar avoi zata. Zalear Hindu dhormant ‘Ramayana’-ant ul’lekh kela tea pormonnem Sita hi Ramachi potin Rawanache bondkhonnint ravon poryan apunn povitr mhonn sidh korpak ujeachea aktteantlean pasar zata. Oxim khupxim udharonnam asat, jim eke ostorechem sthan unchlea panvddear dovortat. Punn, sot sthitint (in reality) somaz eke ostorek khorea manan ani obhimanan lekta kai? Eke ostorechem khorem mol ani mhotv hea sonvsarant ostitvant aslolea somazantlo lok zannam kai? Dusre vatten somazant ek ghottok (section) oso asa, zo ostorek pãyanchi vhann mhonntta. Ostori hi fokt eka dadlea mon’xak kuddicho upbhog gheupa khatir zolmant yeta,ani taka lagon ostoreanchem sthan kuznant ani nhidche kuddant oxe torecho somzut kaim zannanchea monamni egdomuch khol riglolo asa.Eke vatten tonddant asloli jib vollon yenv pasun eke ostorechi stuti kortat, zalear teach tonddan ostoreank holkea ani unnak utramni pacharpi lok hea somazant jiyetat mhonnpachi khobor amkam dor ektteak asa. Ostoream kodde pollevpacho druxttikon zo xekddeam vorsam adim savn zo mon’xan apnnailolo asa, to kednach bodlon vochpak xokchona, hem mat khatren sangonk zata. Ostori nastana ho sonvsar ani moniskull kednach fuddem vechem na hachi amkam soglleankuch zannvikai asa. Punn he ostorek rakhun dovorpa vixim aichem moniskull zanv dadlo vo ostori matui punn gombhir na tem polleun khupuch khont bhogta. Sonvsarant jiyetolea dadleam pasun surokxit na mhonnpachi gozal konnuch nakarchona, punn atam meren ostorechi dusman hi khud ek ostori zaun asa, oxem hanvem hea vellar mhonnllem zalear, kitleo ostoreo mandun ghetoleo? Hem sogllem sangpachem karann mhonnllear, cheddvam zolmopacho ankddo Bharatant khupuch dhenvpak lagla mhonnpachi gozal atam konnakuch lipon uronk na. Fattlea don ‘census’-ancher nodor marlear, Bharatant 2001 vorsa kelole lok-meznne pormonnem 1000 dadleam fattlean ostoreancho ankddo 933 aslo, ani 2011 vorsa kelole lok-meznnent to matso vaddon 1000 dadleam fattlean 940 ostoreo Bharatant sod’deak ostitvant asat mhonnpachem ugddapem zalam.Hich sorkari odhikrut ankddevari sangta tea pormonnem, fattlea 5 doxkam (decades) modlea kallant ostoreancho ankddo 930 itloch sthir urlolo asa. Bharatache ankddevarik sor keli zalear, Gõyantui ostoreo zolmopachi sthiti hech torechi asa.2001 vorsa Gõyant 1 hozar dadleam fattlean 961 ostoreo asleo ani 2011 vorsa kelole lok-meznnent 1000 dadleam fattlean to matso vaddon 968 itlo zala. Hi ekunn sthiti pollelear yeta tea kallant Bharatantuch nhoi, tor Gõyant poryan ostoreancho gombhir unnav zannovpak lagtolo, hem surya uzvadda itlem sot, konnuch chintpi monis nakarchona. Cheddvam unnem zolmon yeupak toxim zaitich karannam asat.Kaim zannancho oso somoz asa ki, ek cheddum mhonnge eka ghorabeacher vozon. Taka kitleim xikoylem, nhesoylem ani tache pasot kitleim borem kelem poryan zalear, xekim tem logn zalea uprant dusreachea gharant vochpi. Avoi-bapaichea gharant tea cheddvacher khorch mhonnge ‘omtea kollxear udok’, oxe torechem uloup nhoy fokt xikonk naslolo, punn xikxit lokachea tonddantlean ami aikolam astolem.Tea xivay, logna vellar doth-dennem dinvchem poddtta.Na tor, cheddvacher ot’teachar zaupachi bhirant. Haka lagon somazant khupxea lokak cheddum bhurgem zolmon ailolem naka asta.Punn oxe toren ugddeponnim uloylolem mat khoinch aikonk mellchem na. Punn lognam vellar dothichi chodd magnni konna koddlean yeta? Cheddeachi avoy, bhoinn vo gharantlea heram ostoream koddleanuch nhoy? Gorbest astana aplea kusveant aslolea lingachi topasnni korunk porvangi konn dita? Ghovachea ghorcheam koddlean dobav (pressure) poryan aslear, xekim aplea kusveantlea bhurgeak (magir tem cheddum zanv cheddo) gorbpatt korpak konn porvangi dita? Ostorich nhoy? Doth haddunk na vo unnem haddlea taka lagon eke kazari ostorechi sotavnnuk konn korta? Sasumaim, nonnond ani gharantlim her ostoreoch mu? Dusre vatten kaim venchik ghoddnnuko soddleo zalear, riti-mannsugechem ani apli kudd dhampta tosle kopdde ghalinastana aple kuddichem prodorxonn korun dadleam mon’xank aple sovem akorxit korun, ani uprant ‘molestation’, ‘outraging modesty’, ‘gang rapes’ ani her gozaleo ghoddonk ut’tejon konn dita? Hanv mhonnpak sodina ki, sogllech kodden ostori chukta ani tancher onit ghoddpa fattlean dadle mon’xancho kainch hat na.Hem sogllem ghoddpak dadlech chodd zababdar asat hem-i sot nakarum nezo. Punn, hem sogllem thamboupak ani eke ostorek surokxa mellpak khud eke ostorecheach hatant asa. Somazant jiyetolea ostoreamni khud apleacheruch nodor marun ani barkayen niyall korun pollelem zalear, hem jem kitem boroylam tem sot mhonnpachem tika thavem zatolem, hem sot mhonnpachem khoinchich chintpi ostori kednach nakarchina. stanleyvaz@india.com


Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

Bhurgim-ballam

8

Bharotachea Vattharamni Holi-cho Dobazo

Holi sombondhit gozali Holi-che adle rati lakddank uzo pettoun tanche vhodd akttem (bonfire) korta, hacho orth oso ki boreachem vaittacher zoit mellovp. Godd khannam vanttun ani soirea-ixttancher rong uddoun Holi monounk yeta. Pon’nea kanniam pormonnem, Hiranyakashyap nanvachea razachem tachea rajyachea lokamni taka puzounche mhunn mon aslem. Punn tacho cheddo Prahlad, Vishnu-cho bhokt zalo. Zaka lagon raza boroch ragar zalo ani tache bhoinnik Holika-k pettlolea ujean Prahlad-ak mannier gheun vochonk sanglem. Holika-k ujean gelear, zollonasta yevpachem dennem aslem, mat tem dennem zor tachea vangdda anink konnui ujeant veta zalear tem cholchem nam, hachi khobor razak nasli. Zaka lagon Holika-k moronn ailem ani Prahlad jivo urlo. Anink eke gozale pormonnem, Krishnan rongamni khellpachi porompora, Radha-k ani dusrea ‘gopi’-nk rong laun suru keli mhunn. Itihas zannkaram pormonnem, Holi Aryan lok choddxe Bharotachea udentik monoitale. Tea disamni Holi ek dhormik rit , ji logn zaloleo ostoreo jeo ‘raka’-k (chondr - ‘moon’) tanchea familinchea khuxalkay ani bore bholaykek lagon kortale.

Holi monoum-ya Holi mhunnlear rongam borabor moj’jea korop. Hi don disanchi porob Holichea poilea disa akttem (bonfire) zolloun, zalear rongachea, godd khannachea ani jevnnachea borabor dusro dis monounk yeta. Poilea disache ratik, Holi-che akttem (bonfire), hinvachea kalla voilea urlolea suklolea panancho ani boddiencho vapor korun zolloitat. Ujeachem lhasop vaittachem nas suchoita (signify). Ujea torfem mellpi gormi hinvache dis gele ani gimache gorom dis begin-begin yetat hem ugddas korun dita. Dusrea disa, lok rongan bhoron ekamekank rongoun songitachea tallar nachtat. Ekamekank godd khannan vanttun porob khuxalkayen monoitat. Ronganchem druxya (picture) hinvacho kall somploleacho sondex dita. Toxench rongit kall fuddarakyietolo mhunn suchoita. Holihea disa lok ‘Thandai’ piyetat, zatun dudh ani badam-ancho vapor zata. ‘Puran poli’, ‘malpua’, ‘dahi bhalle’, kesar dudh ani ’kanji ke vade’, him kaim khannam Holi-chea vellar vanttat.

Dokxinn Bharotan, lok Kaamadeva-k, Bhartiya purannkothen (mythology) Mogacho Dev, puzovpachi rit palltat. Lok tanchea koplar ‘vibhuti’ (ash) laitat, ani ‘chandan’ (sandalwood paste) ambeachea panam ani fulam borabor misoll korun, bore bholayki mellchea pasot khatat. Rabindranath Tagore, Holi-che porbek gheun itlo prernnit zalolo ki tannen Basant Utsav, hinvacho kall somp’pachi porob, Kolkata-n Santiniketan hangasorlea Vishwabharati University-n, fuddem haddunk nirnnoy ghetlo. He porben thoimche vidhyarti hollduvea rongache kopdde ghalun vegveglle kariavolli ghoddun Holi monoitat. Kariavollinchea uprant, vidhyapittatle vidhyarti ‘abeer’-achea borabor Holi khelltat. ‘Abeer’ ho rongit pitto khas Holi khatiruch toyar korta.

Gujarat: Ahmedabad-ak, lassichi moddki rosteacher voir bandun dovortat ani tornatte bhurge ‘human pyramid’ korun tache lagi pavon ti foddpak proytn kortat. Tankam thambounk cheddvam tancher rongit udok uddoitat, Krishna ani ‘gopi’ modlea fokannanchea ugddasak. Zo cheddo moddki foddunk yexesvit zata, taka ‘Holi King’ mhunn mukutt ghaltat. Uttar Pradesh: Barsana-chea Radha Rani Mondiran famad ‘Lath Mar’ monoita. Hozaramni lok ‘Lath Mar Holi’ pollounk hajir zatat, zoim ostoreo dadleank boddiamni martat. Os’sol Braj Bhaxen lok Holi-chim gitam gaitat. Mathura-n, Krishna-chea zolm sthanar, ani Vrindavan-an, Krishna-k bhettoilole khas pujechea ani ritinchea borabor Holi monoita. Hanga , ho dobazo 16 disank monoita. Kanpur-ak sat disam pasot Holi monoita ani ‘Ganga Mela’ vo ‘Holi Mela’-i zata. Ho ‘mela’ suttke zhuzareamni suru kelolo, zannim Kanpur-ak ‘British’-anchea chopkea khala saun 1857 vorsa zalolea ‘First Indian War of Independence’-achea uprant Nana Saheb-achea fuddarakhal soddoilolem. Uttarakhand: Kumaon vattharante ‘Kumaoni Holi’-chem khaxeleponn mhunnlear tatun songitacho bhorpur aspav asta. Ho dobazo ‘Basant Panchmi’ saunuch suru zata. Bihar: Bihar-an Holi-k ‘Phagwa’ oxem mhunntat. Phalgun Poornima-chea adlea disa lok akttem (bonfire) zolloitat. Tatun te xennache thape (dung cakes), Araad, Redi ani Holika zhaddachim lakddam, taje kil’lon ailolem bhat

‘Calcium’

(grains), goroz naslolim lakddam ani panam aktteant (bonfire) ghaltat. Tachea fuddlea disa loka ap-aplea ghoram nitoll kortat. Bengal: Holi porbek hangasor ‘Dol Jatra’, ‘Dol Purnima’ vo ‘Swing Festival’ mhunntta. Hi porob Krishna ani Radhacheo murteo sozoilole palkher dovrun, xarantlea vo ganvantlea mukhel rosteancher saun bhonvddaitat. Bhokt, eka fattlean dusro teo murteo ghetat, zalear ostoreo nachtat ani bhokti gitam gaitat. Santiniketan hanga, vidhyarti narongi vo dhove kopdde ghaltat ani pormollit fulanche mhall (garlands) ghaltat. ‘Ektara’, ‘dubri’ ani ‘veena’ hea songitvadyanchea (musical instruments) adharan gaitat ani nachtat. Gõy : Gõyant Holi Shigmeacho ek bhag. Shigmo ho ‘Shishirotsava’ mhunnonui pacharta ani to mhoinobhor cholta. Manipur: Manipur-che lok Holi so disank monoitat. Hanga, Holi borabor xenkddeam adli porob Yaosang mhunntta. Poromporik ritin, he porbechi korodd ani boddiechi zhopddi lhasun survat zata. Lhan bhurgim eka ghora saun dusrea ghora vochon poixe zoma kortat, zaka tea zagear ‘nakadeng’ – mhunntta. Akhko chondrim aslole rati, zaka thoimsor Lamta mhunntat, thoimche tornatte lokgitanchea borabor ‘Thabal Chongba’ lok nach sador kortat.

‘Cheese’

Mon’xachea kuddichea vaddin ‘Calcium’-acho mohotvacho bhag asa. Amchea kuddint aslolem ‘calcium’ chodd promannan haddamni ani dantamni asta. ‘Calcium’ ani ‘phosphorus’ borabor mellon amchim haddam ani dant ghott ani mozbut kortat.

‘Cheese’-an borea promannan ‘calcium’ mellta. Dudh ani kelleam (banana) vorvim ‘calcium’ mellta.

Sokol dil’leam shobdantlem ‘calcium’ shobd sodun kadd

PoRyaVoRonn-ixttagotiCHi Holi Atamchea disamni Holi-k vaprunk yevpi rong vaitt rosainik (chemical) vostunchea adharan utpon’ korta. He rosainik rong lokanchea dolleamni, tonddan ani kanamni vochon kuddik luskonn korunk xoktat. Udkache fugei lokank trasan ghalunk xoktat.

Luskonn korinant tosle Holi-che rong korpachi tora khala dilea Vostu: * Mehendi * Gonvachem vo tandvanchem pitt * Haldi * Chonneanchem pitt * ‘Hibiscus’ fulam * ‘Jacaranda’ fulam * ‘Beetroot’ * ‘Coffee’-cho pitto vo chayecho palo * Suklole ‘amla’

Holi Holi, hea vorsa Marsache 27ver monoitole. Ronganchi porob mhunn tachi namnnam asa. Bharotan, chodd promannan moj’jea aslolea porbam modli hi ek.

Mhaka rong bhor!

Holi-che rong zanchea udexim utpon’ korunk zatat, tankam bhonvadde mar (circle).

Pod’dot: 1) Pachvo (green): Mehendi ani titleach promannan gonvachea vo tandvachea pitta borabor misoll kelear sundor pachvo rong melltolo. ‘Gulmohar’ zhaddachim panam sukoun tacho pitto korunui pachvo rong mellonk xokta. 2) Hollduvo (yellow): 2 ‘teaspoons’ haldi pitto ani chonneanchea pittacho tachean dobrad promann gheun misoll korun hollduvo rong mellounk zata. Chonneanchem pitt nam zalear tachea zagear gonvachem vo tandvachem pitt vaprunk zata. 3) Tambddo(red): ‘Hibiscus’ fulam sukoun, magir tancho pitto kelear tambddo rong melltolo. Tachem promann vaddounk tatun khoincheay bhaxechem pitt ghalchem. 4) Nillo (blue): ‘Jacaranda’ fulam sukoun tancho pitto kelear nillo rong melltolo. 5)‘Magenta’: 1 ‘beetroot’ kattorcho vo ‘grate’ korcho ani 1 litre udkan fugonk dovor. Datt rong zai zalear, to ukddun (boil) ratbhor dovor. 6)‘Brown’: chayecho palo vo ‘coffee’-cho pitto udkan xizoun, thondd zalea uprant vapurcho. 7) Kallo: Suklole ‘amla’ foll lokhnnachea aidonnan xizoun ratbhor udkan dovorchem. Urta taka udok melloun tachi kharsann kaddun vapurchem. Kallea dhakancho ros kaddun tech bhaxen vaprunk zata.

‘Rugby’ Poili ontorraxttriya Rugby sort 1871 vorsa Marsachea 27ver zaloli. Ti ‘Edinburgh, UK’ hanga ‘England’ ani Scotland’ hanche modem khell’lli. Khala dilolea bolam modlo ‘rugby’ bol vollkhat


Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

Xikxonn

Novea obheaskromachi magnni Gõy rajya khatir 1-li tem 12-vi khatir ek svotontr obheaskrom (syllabus) asunk zai, oxi magnni Shiksha Bachao Andolan Somitin kelea.Bharatantlea heram rajyamni thoinchea xikxonnik mollar tancho svotontr oso obheaskrom asa taka lagon Gõy rajyanui NCERT hacher atthapun ravonastana aplo oso svotacho obheaskrom korop hi ek mhotvachi goroz zaun poddlea, oxemi he somitin mhonnllam. Desantlea xikxonnik dorjeak sor zata toslem ani veg-vegllea mollancher xikpi bhurgim unnem poddonk favonant hea khatir sorkaran 2006 vorsa NCERT obheaskrom lagu kelo. Punn, ho obheaskrom lagu kortana tea vixim koslench ‘planning’ korunk naslolean tacho favo toso probhav zalona oxem he somitifchem mhonn’nem zaun asa.Tech porim xikpi bhurgeank favo toso obheaskrom mellonk naslolean, xik-

peancher tacho porinnam zata mhonnpachem mot ti somiti porgott korta.Hea obheaskromantlim itihasachim pustokam raxttriya matiye kodde , sonskruti kodde, porompore kodde bandlolim naslolean, tim rodh korchim. Itihas ho vixoy, eke

kherit toren ani ttop’peattop’peamni (in phases) manddcho poddtta. Iskolam chalu astana modekatuch eka pustokacho bodol kelo zalear, xikpi bhurgeanchea monant dubau nirmann zata.Bhaxa ani itihasachi mahiti naslolean, matiye kodde sombhond tuttloli

Gunn (marks) diupache pod’dotin bodol PONNJE: ‘Directorate of Sports and Youth Affairs’-an xikxonnik voros 2012-13 pasot ‘Goa State Sports Policy’n bodol ghoddun haddleat. Hem sogllem, khellamni vegvegllea pattler (level), mhunnlear taluka, rajki, raxttriya, ontorraxttriya pattler bhag ghetlolea vidhyarteanchea faidea pasot korunk yeta. Bodol ghoddun haddlolea yevzonni pormonnem, khellank lagon mell’llole gunn vegllea zagear dakhoitole, ani puray gunnancho bhag astole, zor tea-tea vixoyak vanttun dilole gunn puray gunnanchean chodd zaina zalear. Xikpi khellgoddeank porikxen yes mellpache gunn (passing percentage) 10 tok’keamni khala denvoilea, zor tanche lagim tea promannan ‘sports merit’ gunn vanttun dilole asat zalear. Porikxemni odhik gunn mellchea khatir, mhunnlear ‘sports merit marks’, je khell nemunk aileat te oxe asa – ‘athletics’, ‘archery’, ‘atya patya’, ‘baseball’, ‘badminton’, ‘basketball’, ‘Boxing’, ‘bodybuilding’, ‘carrom’, ‘chess’, ‘cricket’, ‘football’, ‘go-karting’, ‘hiking’/‘mountaineering’, ‘handball’, ‘hockey’, ‘judo’, ‘kho-kho’, ‘kabaddi’, ‘karate’, ‘mallakhambh’, ‘netball’, ‘roller skating’, ‘rifle shooting’, ‘tennis’, ‘sepak takraw’, ‘shooting ball’, ‘swimming’, ‘softball’, ‘taekwondo’, ‘table tennis’, ‘tennis ball cricket’, ‘throwball’, ‘tennikoit’, ‘tug-of-war’, ‘volleyball’, ‘wrestling’, ‘weight lifting’, ‘yachting’, ‘yoga’, ‘squash’, ‘gymnastics’, ‘rope skipping’, ‘fencing’. Madheomik ani Unch Madheomik iskolanchea mukhelink XIIvechea (HSSC) ani X-vechea (SSCE) porikxek bospi vidhyarteam vixim ‘sports merit marks’ sombondhit mahiti, ‘Goa Board of Secondary and Higher Secondary Education, Porvorim, hanga diunchea khatir vinonti kelea.

pillgi toyar zata.Taka lagon sonvskar aslolo bhurgeancho fuddar ghoddoupa khatir sod’deak ostitvant aslolea obheaskromant bodol korpachi goroz asa, oxem Shiksha Bachao Andolan Samitik dista. Toruy punn apunn kortat ti magnni kitli meren yogeo

ani faidexir asa, hachoi vichar he somitin korun zai.Aplea rajyacho itihas ani tachem poddbhimb (reflection) obheaskromant porzollpakuch zai. Karann fuddle pillgek aple matiye vixim zannvikai asop khupuch gorjechem ani oxe torecho hetu ballgipa vixim tantunt kainch vaitt na. Punn amche kodde aslole itihasache ‘resources’ ani tanche khatir aslole ‘experts’ hanchi kopxi (capacity) kitli meren asa, hea vixim vichar zaupak zai. Choddan chodd mhonnllear, bhaxa ani itihasachim pustokam ami svotontrponnan toyar korpak xoktat. Punn teach barabor desacho, ontoraxttriya, ‘science’, ‘geography’ ani her vixoyachim pustokam toyar korpa khatir zannkar amo onnbhovi mon’xanchi goroz zai poddttoli.Tanche koddlean amkam opekxit aslolo obheaskrom toyar korun ghetana sonvsarik patllicher ttigon raupa khatir ani xikxonn mollar cholta tea spordhank tondd

diupache nodrentlean ho obheaskrom toyar korcho poddttolo. Fokt rajyacho svotontr obheaskrom toyar korpacho hott’ ami dhorunk favona, punn tache khatir purv toyari koropui titlench mhotvachem.Oslo obheaskrom svikar korun gheupak avoi-bapui hanchi mansikta toyar korun ghevop, xikpi bhurgeank soroll ani sompe ritin ‘lessons’ toyar korun divop, toxench xikoupeankui to mon laun xikoupa khatir ho obheaskrom favo toso ascho poddttolo. Heo voir nomud keleat teo gozaleo nodrek dhorun ho novo obheaskrom toyar kelo zalearuch to yesesvi zatolo hantun matuy dubau na.Ek svotontr obheaskrom toyar korcho mhonn zo prostav fuddem aila, taka yeukar divpak horkot na. Punn teach barabor ho vixoy fuddem vhortana vatter yetat teo addkolleo ani proxn hancher zoit vhorpak ami kalljidarponnan fuddo korcho poddttolo.

9 Mullavem xikxonn avoy-bhaxentleanuch zaunk zai: Parrikar PONNJE: Inglezintlea mullavea iskolank hanvem onudhan dilam aslem, torui bhurgeamchem mullavem xikxonn tanchea avoybhaxentleanuch zaupak zai ani hacher BJP sorkar sodanch aplem lokx ghaltolo oxe torecho punor vichar Mukhel Montri Manahor Parrikar hannem aplea uloupantlean ugddapo kelo. Kala Akademichea vosreant ‘Sushant Forever’ hea fottugrafi spordhechea dobajea vellar mukhel soiro hea natean Parrikar uloitalo. He karyavollik Sunil Naik ani NRI khateacho aiyukt Dr. Wilfred Mesquita vedicher boslole asle. Bhurgeanchea xikxonnant rajkaronnak tharo asonk favona. Xikpi bhurgeancher aslolo porikxancho dobav unnem korpa khatir rajkaronn xikxonna pasun bhair dovorpak zai.Punn toxem ghoddlolem aiz-kal dison yena. Xikxonna vixim kosloi nirnnoi ghetana, tea vixm zannvikai asloloch monis aspak zai. Xikxonnik zannkaramni suchoylolim motam xikxonnik mollar khupuch upeogachim zaun asat, oxem Parrikaran hajir asloleank sanglem. Nandkumar Kamat hannem dor vorsa Gõyant 7 tem 10 hozar kemeranchi vikri zata mhonnpachi mahiti dili. Fottografi vevsayak ut’tejon diupa khatir sorkaran ganvaganvamni ‘photo clubs’ hanchi sthapnni korchi oxem Kamatan suchoylem.Mukhel montrean he donui prostavancher apunn barkayen lokx ghaltolom mhonnpachem axvason hea dobajea vellar dilem.

Porikxe vellar dobav (pressure) Zoxe-zoxe porikxeche dis lagim yetat, toxem bhailem vathavronn poryant taponk lagta.Ghora-ghoramni xanti posorloli dison yena. Ghorant soglleamcheach tokleancher vozon aslolea porim dison yeta. Punn, thoddem pasiens ani somjikay dakhoili zalear, ho dobav (pressure) aslolo kall poryant moujen sarunk zata. Eka mon’xa kodde soroll totvam, ghott vichar korpachi xokti, kotthin gozalim kodde polleupachi ani tea gozalink fuddo korpachi toyari asot zalear, tea mon’xak jerul zoit melltta, vo to zoitivont zata, hantun kosloch dubav na. Mon’xachim chintnam soroll ani nitoll aslim zalear, koslich gozal konnakuch kotthin lagchi nasli. Iskolamni xikpeamcheo porikxa asleo kai, heam porikxeamcho tann vo dobav nhoi fokot ghorantleam xikpi bhurgeamcher vo ghorantlea vhoddilamcheruch nhoi, punn tea gharant ravtolea dor eka mon’xacher asta mhonnpacho amkam prot’tekak onnbhov asa. Porikxa, magir tea khoincheai vorgacheo asum. Pas zatolo kai feil?

Ho proxn soglleamkuch poddlolo asta. Ani hea ekach proxna udexim ho dobav monamni nirmann zata. Khupxe kodden kaim xikpi bhurgim porikxechea disamni bexttinch bhiyelelea porim astat tim ami polletanv. Hi gozal nhoi fokt oxikxitamchea ghorant, punn xikloleam avoybapayamchim bhurgim poryant porikxechea disamni khupuch uchamboll koxim vagtat. Tancher ek chalti nodoruch marlear, tanchem mon tharear na koxem dista. Punn hem oxem bhurgeam sovem ghoddonk kitem karann asot? Hea proxnacher barkayen vichar kelo zalear, khupxe toreche zabab amkam mellttole. Poili gozal mhonnllear, iskola vellar ani ghara ailea uprant mekllea vellar xikoilolo obheas nitt toren kelo na zalear eka xikpi bhurgeacher nimnnea vellar tann (pressure) yetoloch. Xikxonnam vixim ani khas korun pas zaupakuch zai oxe torechi hott’ avoy-bapay koddlean bhurgeacher asot zalear tem bhurgem porikxechea disamni uchamboll asunk xokta.

Khupxea ghoramni xikpi bhurgeamni sogllo vell obheas korcho oxe torechi adnea bhurgeak asta. Mekllea vellar matso tori vell tannim her gozalink vo khellunk vapurlo zalear avoybapuy tankam bexttinch dhoddpaitat. Obheas korun-korun mhonn tim kitlo meren kortoli? Kaim bhurgeamchi dobava khala obheas korpachi mansikta (mindset) nasta. Xikpa vixim svota apleach vhoddilamcho apnnacheruch visvas na kai? Oxe torecho proxn sodanch tankam tanchim

monam sotaita. Khoincheai iskolamni xikpi magir tim bhurgim asum tim sogllinch bhurgim xikpant uxear astat oso somzut konnacheai monan aslo zalear, to chukicho zaun asta. Oxikxit (illiterate) avoy-bapaychim bhurgim porikxent feil zatat ani xikxit(literate) avoy-bapayamchim bhurginch pas zatat, hem poryant chintop chukichem. Chodd duddu bhorun vhoddlea-vhoddlea iskolamni ghatlearuch bhurgim pas zatat ani sorkari toxench sadea iskolamni xikpi

bhurgim napas zatat, hemvuim chintop chukichem asa. Xikxonnacho dorzo ho iskolamcher atthaplolo nasta. Na mhonn porikxentlan yeupi eka xikpi bhurgeachem yes tanchea avoy-bapaychea xikxonnacherui adharlolem nasta. Je toren ek iskol tantunt aslolea xikpi bhurgeank aplem sogllem dan-mon ghalun xikoita, tech toren avoy-bapayn apaplea bhurgeak goroz tea vellar goroz tem margdorxonn divop gorjechem asta. Daddaunboddoun pikoilolo ponnos

zoso koddu zata, tech toren xikpacho chodd dobav ghatlo zalear, bhurgem kednach favo te toren xikonk pavchem na mhonn, ami lokxant dhorpachi goroz asa. Taka lagon porikxechea disamni ap-apnnacher koslech torecho dobav yena zaunche khatir, xikxonn, porikxa ani yes hea tin gozalim vixim iskolamni xikoitolea xikovpeamni ani ghorant avoy-bapayamni te nodrentlean bhurgeank goroz tem margdorxonn diupak zai. Amchea choddxea avoy-bapaynk bhurgeamchem lisanv fokt porikxechea disamnin yeuzota. Ani xikpeamkuy tem lisanv porikxechea disamnich korinxem dista. Ani haka lagon magir soglleamcheach monamcher dobav yeta. Taka lagon avoy-bapayn sodanch ek gozal apleam monant dovorpak zai, ani ti mhonnllear bhurgeank iskolant ghaltat teach disa thavn tanche porikxekui survat zata. Ani taka lagon, nimnnea vellar dobava khala yena zaupak iskol suru zata tea disa thavnuch porikxanchei toyarek lagpachi goroz asa, oxem kelem zalear nimnnea vellar dobav yenvchona.

Sahit’tya

KLIFU WILLY GOES

Mottvi Kotha

Kothakar ani kadamborikar Boreach vorsam fattli gozal hi. Tachea main taka Clifford hem sobit nanv ghatlelem. Punn lhanuch ponnim thavn tacho pai taka apurbayen Klifu mhonn ulo marunk laglo, ani tedna thavn taka ghorantlim sogllim Klifu mhonnonk laglo. Ghorantlim sogllim mhonnlear, tachi mai, tacho pai ani tachi xemai, mhonnlear paichi mai. Klifuchi mai souvi xikleli. Pai dusri fel zaun iskol soddun dilelem. Tanchea ghorant xikxonnacho vhoddlo probhav naslo. Gorib ghorabo. Ghorant vachpachem, mhonnlear pustok, vo zavn tem ek masik vo ek potr pasun kednach disonk na. Punn hoi, aslim don lhan pustokam. Don lhan magnneachim pustokam jim olotoricher aslim tim thoinch dhamplelim aslim. Tim kedna konnen ugoddlelim mhonn konnakuch ugddas naslo. Tancher dhul boslolo astalo, ani vorsam soron tanchim panam hollddulim zalelim. Klifu vhaddon vhoddlo zatalo, ani toxinch tachea boroborchim xer-

Kovi ani Kovita achim bhurgim vaddtalim. Klifu kednai tanchea borobor misoll zavn khelltalo. Heram bhurgeam lagim zaitim borim-borim khellnnim astalim, punn babddea Klifu lagim khellnim aslim tim moddkim aslim, jim tachea pain taka ganvchea festak feryent ghetlelim tim. Heram lagim borim khellnnim asat, ani aplea lagim pornim ani moddkim khellnnim asat mhonn Klifu-k kednach unneponn disonk naslem. Aplea lagim khellnnim asat tim gheun khuxi aslo, ani apleak heram bhurgeam lagim khellnnim asat toslim zai mhonn tannen kednach aplea bapaik fors korunk na. Punn khellnnea bhair heram bhurgeam lagim ABC xikpachim pustokam aslim tim ek dis Klifu-n polloilim, ani tachea lhan jivitant poilech pauttim apnnak kitem zai koxem dislem, ani tem mhonnlear ABC xikpachim pustokam. Tea disa ghora vetoch tannen roddkulem tondd koruna plea mai lagim apnnak ABC xikpachim pustokam zai mhonn maglem. Main aplea ghovak sanglem, ani aplo put ABC xikonk sodta mhonn khuxi zauchea bodlek tacho pai ragan bhorlo. Klifuchea maink to xiklolo zai aslo, punn tachea paik naka aslo. Karann ekuch aslem. Xikpacho korch tachea lagim korunk zauncho na mhonn to zanno aslo. Klifuchea bapaichem ulttem chintop. Apunn xikonk na mhonn apleak bori nokri mellonk na, ani tea karannak lagon hi goribsann bhogtam. Hem chintun aplo put xikonk sodta ani to xikon bori nokri korun goribsannintlo bhair sorcho oxem chinchem soddun to aplea

putak-ui oxikxit dhovrun tachem-i jivit goribsannin revddaun dovrunk kortalo. Punn Klifuchea maink toxem zalelem naka aslem. Putachea xikxonnantlean-uch aplo kuttumb goribsannentlo bhair soronk xektolo, hem ti bes bori zanno asli. Aplea putak ABC pustokam gheuchim vo gheuchim nhoi. Aplea putak iskolak dhaddcho, vo dhaddcho nhoi, hacher Klifuchea mai ani pai modem brooch bhedbhav zalo. Xekim aplo ghov aplench khorem korun bosla mhonn Klifuchi mai dukhi zali. Kainch upai na zavn olotori mukhar dimbyer poddon rozar kortana tichi nodor tea magnneachea pustokancher poddli. Vell lainastana tinnen tim pustokam kaddlim ani tancher dhul boslolo to saf kelo. Dor disa aplo ghov bhair soron apleak khoim kam’ meuta zalear pollounk vetalo tedna ti Klifuk tea pustokancher okxoram asa tim xikoitali. Eka doyal xezarean tika ek boroupachem pustok ani ek pensil dilo. heo vostu gheun tinnen aplea putak xikxonnachi ollokh dili ani tachea kallzant xikxonnacho mog rigoilo. Aplo put vachunk xiklo tem polloun bapain aplem mon bodol’lem. Aiz Klifu aplem unchlem xikop purem korun ek bori nokri korta. Sokallim to kam’ak vochonk bhair sorchea adim chukonastana olotorivoilem ek supurlem, veludachea lugttan xinvlelem ‘purse’ kaddta, tacho umao gheta, aplea maincho axirvad gheta ani bhair sorta. Tea veludachea purse-ant tim don magnneachim pustokam asat.

Jezucho Khuris Khuris amich taka dilo, Amchea boreak to vavurlo, Borem xikoit sogleank bhonvlo, Aminch taka khursar marlo. Dakhounk amkam bori vatt, Sudhraunk amchi patki zat, Soiteani pinzloli asun fatt, Choddlo avgodd Kalvari vatt. Kosle bhogle na zait vollvolle, Hatar pãyanr ghetana khille, Mariechea kallzak tople bhale, Patki ami, Jezucho khuris visorle. Jezucho khuris ami niyallum-ia, Jivitantlo khuris bhogunk xinkum-ia, Xikovnn Jezuchi soglleank pavoumia, Paskant novea jivitak survat korumia. Ophelia Pereira, Majorda, Gõy.

Bosunk viludan sozoilolim (1) xinvasonnam(2) Ani angar tanchea moladik nhesnnam.

Razancho Raza Raza-ranniecho aslo ek kall, Bhangarache mukutt tanchea mathear,

Ani tum razancho raza zaun-ui Kudd tuji vostram-vinnem Tem vidrup (3) kel’lem rup Razanchea razak favlem kitem… Mathear tujea nhoi mothiamcho Punn mukutt kantteancho. Te kantte mostokak rombon Tujea ximpoddlolea kensantlean ani khaddantlean, To niopradhi vhanvto rogta-zhoro.

Hoi tea tujea kakutivont dolleank nodor lailear Mhoje samkar ubho ek vichar, Hem attevitteanchem rup Jezuchem soglle kodden Osle moniszatik mozot korunk asa hanv toyar? Jafdes Kunkollkar, Cuncolim, Gõy. (1) (2) (3)

Sozoilolim – decorated Xinvasonnam – thrones Vidrup – disfigured


Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

Somajik Mollar

10

Komunidadicho somazak faido koso zatolo?

“Communidade zomnichi ‘survey’ nimnne pautt 1904 vorsa korunk aileli,” oxem kollta. “Tednam saun, anink konnenuch ‘survey’ korunk nam, karonn ‘Communidade Code’-a pormonnem soglle ‘plots’ je faideak ghetleat te tannim Communidadik portun diunche poddtele mhunn. Je ‘plots’ ‘lease’-acher dileat tanchem ‘lease’ ‘renew’ korpachem urlam.” Sorkaran ghoddoun haddlelea zomin sudharonnank (land reforms) lagon ‘lease’-ar ‘plots’ ghetleleank te ‘renew’ korpachem poddonk nam, zaka lagon communidadi noxtt zait asat, oxem anik ek mot asa. Aplea dhonsompoticho mhunnlear zomnicho, bore pod’dotin vapor korun communidadik yenavoll korunk zata.Toslem boreponn haddpak kaim vatto oxeo asat: Sonyukt xetivaddi (corporate farming): Yenavoll sabud’dhir haddchea khatir sonyukt xetivaddik ani dud utpon’ korpakhatir zomin diunchi. Gõyant dudachem unnemponn niyontrit kochea khatir hem faideaxir zaunk yeta. Bokddenk dovorlear poryant mas ani dudachi niamit purvonn mellonk xokta. Ghorbandnni (housing): Ghoram bandunk ani

Vegveglleo communidadi anek proxnnamni guntleleo asat. Ganvkarank apleak faideak poddpi mondollan comunidadicho karbar choloilo zai. Komunidadicho mukhel unnav (drawback) mhunttlear tanche lagim favo titli yennavoll nirmann korunk zaina. Yenavollin (revenue) chodd aspav 99 vorsanchea ‘lease’-ar dilelea zominichea ‘plots’ancho asa. Punn hi yenavoll poryant komi zalea, karonn hea zomnicho faido gheupi lokamni ‘plots’ Kommunidadik porte diunk nant toxench ‘lease’ xulkachi (fee) navinikarann (renewal) korunk nam. Tori, Kommunidadinchi yenavoll vaddoupachi as (hope) asa. sonsthenche karya korunk communidade zomin

‘lease’-ar diunk yetali. Ani ‘lease’-k lagon commu-

nidadik rok’kom yenavoll astali. Zaite pautti, hi rok’kom zomnichea vastovik molachea rok’kome khala astali. Yenavoll melloun gheunchea khatir dor dha vorsamni ‘lease’-achi rok’kom vosul korop faieaxir upay zaunk xekta. ‘Renewable Energy’: Hi prokriya communidadimni vevharant ghatli zalear tankam faydeaxir zaunk xokta. Viz xoktechi goroz disan-dis vaddot asa. Tachi kaim promannan bhorpay korunk hem faideaxir zaunk xekta. Toxench tem

tankam yenavollichea vattenuy adhar diunk xokta. ‘Fish Farming’: Gõyant pausachea disamni mannxeamni (farmlands) nustim pospachi porampora asa. Zatun , communidadichea zomnir sungttam ani her prokarachim nustim posun, vaddounk zata. Sthanik lokancho tosoch pordesantlean poryant oslea nusteanchea utpadonak ‘demand’ astolo. Communidadimni oslea faideaxir karyam khatir zomin dilear akhea somazak boreak poddtolem

Tombaku ani Kankr Punjab rajya hem desantlem ekuch rajya jem sorvoi vattamni sompurnn asa oxem mhonnttat.Punn teach barabor hea rajyant vesonam (habits) aslolea mon’xamchi sonkhea porian khupuch asa.Kongres pokxacho fuddari Rahul Gandhi hannem gelea mhoineant Punjab rajyant bhonvddi keli, ani thoinchea vidhyapittant kelolea eka bhaxonnant, Punjabantle vidhearti (students) vesonank lobdoleat mhonnpacho ul’lekh kelo. Rahul Gandhin kel’lea hea tachea uloupantlean khupuch boball zalo. Mhonnge lokamni hea tachea uloupacher akxep (objection) ghetlo mhonnllear zata. Punn he viximchi jedna ankddevari (statistics) prosidh zali, tedna mat Rahul Gandhin uloilolem tantunt khoreponn asa mhonnpachem soglleamkuch potton gelem. Punjabant vesonank lobdol’leanchi sonkhea khupuch vegan vaddpak laglea mhonnpachem thoimchea kankrachea piddestanche sonkhecher nodor marlear dison ieta. Punjabant 2009 vorsa kelole eke onodhikrut (unofficial) polleunnent, hea rajyant 7 hozar 768 kankrache piddest asat oxem nodrek ailem. Punn atam sorkaran thoimchea ghara-gharamni vochon khud polleunni keli. Tin mhoine mere lokamchea gharagharamni porxim vochon sorkari mon’xamni 217 xaram ani 12 hozar odhik ganvamni bhett korun 50 lakh 53 hozar ghramni aslolea lokak mellon choukoxi keli. Tedna thoinchea sorkarachea sthanik mon’xank kollon ailem ki, 24 hozar lok kankrache piddeche gulam zaleat. 80 hozaram von chodd lok hi pidda zaupache vatter asat. Hankam kankr zala oxem azunui jahir zaunk naslem, torui khoincheai khinnank tankam he piddechi lagvonn lagpachi xokyotai asa. Gelea 5 vorsank 35 hozaram poros chodd lok he kankrache pidde udexim mo-

ronk pauleat. Kaim vorsam adim ek lakh lokam fattlean eka mon’xak vo dogam mon’xank kankrachi pidda zatali. Punn atam Punjabant ek lakh loka fattlean 90 zannank kankr zalolo asa oxem spoxtt zalam. Gelea panch vorsank moron gelolea 1 lakh loka modem 125 kankrache piddest asle.Sod’deak Punjabant kankr pidda zaupachi xokyotai aslole ek lakh loka fattlean 215 itle lok asat. Punjabant nodrek ieupi he kankrache piddest pollelear konnaui ghunvoll ietoli. Toxem polleunk gelear Bharot desant kottimni lokak kankrachi pidda asa. Punn Punjabantlo ho piddestancho ankddo khorem mhonnllear usko korpa sarko zaun asa. Sod’deak Bharot desak sonvsarantlea heram desam modem kallza piddechem kendr sthan mhonn pacharpant ieta. Punn atam ho zago kankrache pidden ghetla. Bharotant tombaku (tobacco) khaupeachem promann egdomuch chodd asa, ani taka lagon kankrache piddestui hangasor choddonk lagleat. Kankr (cancer) piddek lagon Bharotant dor vorsa 4 tem 5 lakh lok moronk pavtat. Ani prot’tek vorsa 10 lakh novea lokak hi kankrachi pidda zata oxem sorkarak ugddapem zalam. Purai Bharotant kankr zalole 1 lakh loka fattlean 80 zann itle asat. Fattlim sabar vorsam tombaku ani kankr hache vixim kitlem ghott ani mozbut natem asa hem sangpacho proitn sonvsar bhorche xastri korit asat. Dor vorsa sonvsar bhor kankra virodhi dis monoitat. Tombaku khalear tacho koslo ani kitem vaitt porinnam mon’xak zaupak xokta hea vixim lokak pottoun diupache proitn sorkari ani somajik panvddea velean zatat. Bhouxik zageamcher tombaku khavop ani sigretti voddop hacher bondi asa. Punn, hem kitlem meren vevharant poddtta, hache vixim prosn uprasla.

Pulisankuch Avhan! Aim dis fattim donparchea vellar choramni Mhapxem xarant ek flett foddun bhangar ani nogod duddu chorun vhoronkk yes melloilem. Pulis choukeche fuddle vatten ani fattle vatten disa uzvaddan chorieo zatat ani pulisank tache vixim matui kollona hi ek khupuch ojapant ghalpa sarkhi gozal. Fattlea kaim mhoineamchea kallant Gõyant guneanv ghoddpachem promann vaddpak laglam. Chorieo ghoddpachem karasttan vaddotuch asa. Guneanvkarank dhorunk

ani kheast diunk pulis khoincheach zageacher yesesvi zalole dissonant. Kedna tori chukon ek guneanvkar vo chor pulisamchea hatak lagta ani tacheruch pulis somadhan mandtat. Pulisamchea topasacho veg (speed) fuddem gelolo khoinch nodrek poddona. CID vibhagantui khupuch kexeo sodpus zainastana addkollun poddloleo asat. ‘Police Patrolling’, ‘Police Control Room’ he fokt nanva purtech asat. PCR sogllech kodden bhovloli dista, punn khoreponnim kitem korta

ani konnank dhorta hache vixim kainch porgott zaun yena. Khupxea ‘local beats’ hancher nodor dovorpak aslole pulis chodd korun teach xarantle vo teach ganvantle sthanik astat. Taka lagon te apli ‘duty’ kortana choddxe hanga thoim bhonvlele ani khasgi kama korpant chodd bhor ditat mhonnpache arop asat. Ratche ‘duty’-k aslole pulis zorui tanchem ghor thoim khoimsorui lagsar aslem zalear, tea plea saibache kurpen ani axirvadan sust vochon ghara lagim suseog ghetat oxi

cheorcha khud pulisam modekatuch cholta. SP vo konnui unchlo pulis odhikari bhonvdder ieupacho matso porian dubau poddlo zalearuch soglle zann ap-apli ‘duty’ sarki kortat. Unchlo odhikari bhonvdder ieupacho asa mhonn tankam adim-fuddench kollit zalolem asta. Kaim pulis choukencher ‘crime chart’ vaddchem nhoi mhonn, konnui sado monis tokrar korpak ailo zalear taka artem-portem korun tokrar korunk dinastana tea mon’xak bhailea-bhair portitat oxem

mhonnllolem aikopak ieta. Pulisamchem ‘audit update’ kelem zalear khupxeo lipon asloleo gozali kallokhant asat, tancher khup promannan uzvadd poddttolo. Guneanvacho sodpus pulisam koddlean favo te toren zaina mhonnpachem atam soglleamkuch spoxtt zalam. Ani haka lagon guneanvkar meklle ani bindast bhonvtat. Guneanvankar sodanch guneanv adharche poilim apli bud’di kholaien vapurtat, punn pulisank tankam dhorpa khatir aplea gineacho vapor korunk ghoddona kai?

Pulisank vella-vellak te kortat tea kama vixim proxikxonn divpachi goroz asa. Pulis iontronnam khupuch allsai vapurtat tem nodrek ailam. Bhoutek lokamcho pulisam velo visvas unnem zala vo nopoit zait veta mhonnpachem ugddapem zalam. Pulis bezababdaren ani bexisten vagtat oxi lokam modem choltoli cheorcha aiz-kal khupuch vaddpak laglea. Sorkaran hea pulis iontronnamcher choddan-chodd lokx ghalpachi goroz asa, oxem mud’dom korun sangchem poddtta.

Bolayki

Bhurgeam modli HIV nopoit korun yes HIV piddecher ilaz sodun kaddpi voizuki xastreank ek vhodda rupachem ies favo zalam. He piddeche zontu (germs) eka lhan cheddvachea angant aslole te noxtt korun tika bori korpak Amerikentlea kaim dotoranchea eka pongddakzoit favo zalem. Hea cheddvak zolmant thavnuch tichea avoi koddlean he piddechi lagvonn zaloli. Hea cheddvak HIV piddentlean mukht kelolean, voizuki mollar ek novi kranti hea fuddarak ghoddon yetoli. Missisipi rajeantlea dotoranchea eka pongddacho mukheli Dr. Deborah Persaud hea babtint hi mahiti dili. Tannem sanglem, eka don vorsanchea cheddvak tiche avoy koddlean HIV piddechi lagvonn zaloli.Teac cheddvache avoyk hi HIV pidda asli. Ani hech piddent astana tinnem hea bhurgeak zolman haddlem. Haka lagon dotoramni survatek thavnuch hea cheddvacher ilaz korpak survat keli. Avoy pasun bhurgeachea angant riglole HIV-che zontu addavpak dotorank ies mellonk na. Punn hea cheddvachea angant jem vokhod dotoramni ghatlolem, tacho khupuch boro porinnam tea ched-

dvacher zaupak laglo. He HIV-che zontu angant riglole te boreach rostin tea cheddvachea angant lipon raupak proytn korunk lagle. Punn hea dotoramni tea cheddvachea angant ghatlolea vokhdam udexim tea zontunk fuddem vochpakuch mellonk na. Tem cheddum zolmolea uprant, 30 voram bhitor tea cheddvachea angant ‘Zidovodine’, Lomivodine’, ani ‘Norvopine’ hea tin vokhdanche ‘dose’ tea cheddvachea angant ghatle, zanche udexim hi HIVche zontu hea cheddvachea angant posorpache addovn urle. Hea vokhdancho khupuch boro porinnam hea cheddvacher zaupak laglo.Tea uprant dotoramni aple neamit upchar chalu kele. Sumar 10 mhoyneam adim tea cheddvache avoyn upchar thamboupacho nirnnoy ghetlo.Punn dotoramni hea lhan cheddvachi voizuki topasnni keli, tea vellar ojapanchi gozal mhonnllear, hea cheddvachea angant dotorank ekuy HIV-cho zontu mellonk na.Oxe torechea upchara udexim ami soglleach HIV lagovnn zaloleank bore korunk xoktole hachi ami khatri divpak xokonant, punn avoy

udexim bhurgeak aioli HIV lagvonn thamboupak zata mhonnpachem amkam hea proyoga vorvim sidh zalem. He gozalicher anikuy sodpus korpacho vaur zaupak zai. Hea cheddvachea angant atam HIV n azalea. Punn fuddarak tea ched-

dvak tachea jivitant tachem jivit bhor HIV zauchina hem khatri diun sangpak zaina.HIV zalole avoyk bhurgem zolmotana ti lagvonn bhurgeak yeunchi nhoy tache vixim mat hea vokhdam udexim upchar korpak zata.’Atam zolmant yeun tea cheddvak don

vorsam zalim, hea don vorsam modekat tea cheddvak HIV piddechi lagvonn zaloli dison yeunk na. Punn puryar tachea jivitant taka ti pidda zanvchina oxe khatri mat amchean divpak zaina,’ oxem hea dotoranchea pongddachea mukhelean sanglem.

Bore Bolayke Khatir Cholop Gorjechem Bore bolayken ravpa khatir ami sabar toreche upay ghetat. Veyam kortat,’ gym’-ant vetat ,unnem jevtanv ani oxeo kitlexeo vostu kortanv. ‘Fitness’ hea utrak halinchea tempar ami khubuch mohotv ditat. Arogya borem dovrunk ek gorjecho ani sompo upay asa. Ani ho upay sogleanim apnnaum yeta. Cholop ho ek oslo veyam zo konnacheanui to korum yeta ani ekdom sompo upay. Hem korpak koslinch yontronnam goroz podonam. Sodam cholop kelear hache faide bhorpur asat. Hea cholpa udexim kallzak ani kopisak khub faideachem. Mottepon, kallzachem duens, mutsakar (diabeties) hea sarkea duensam komi korpacho hoch ek boro upay. Chollear monxache kuddik koslich oskotay vo unnepon zainam. Velean kuddichea bhendda sokoilea bhagak ani chod korun payank borem veyam zata. Svas gheunk tras zatat tankam, cholop kelear ekdom faideachem. Sodankal ani kednam korpacho ho veyam zaun asa. Cholpan snayachem ( muscles) boll vadta, fattdukhi, kamardukhi ani heo sogleo ghoxtti nam zatat. Amchea xiranim rogot bore toren khellonk lagta ani hea vorvim amche sogle kuddik pranvayu (oxygen) pavta ani kudd suddsuddit urta. Cholop munxak khubuch faideachem. Punn cholop korchea adim ami koxem, kednam ani kitlem cholpachem hem zanna zaunk odik gorjechem. Cholop korun tuje kuddik faido melltolo zalear attvoddeak tin pavtti tori cholop korunk gorjechem. Tea vorvim amche kuddik ani boll melta.Ani ho veyam chaluch dovorpachi goroz asa. Aplea lagim zata titlench chol-

pachem. Sodankal unnech te 15 te 20 mintam cholop kelear puro. Poilem soukasayen choltoch uprant cholpachi tanch vaddoupachi. Apli kudd nitt dovrun, nam uloytam, ani modekat ubo ravonastanam chol’lear chodd upegachem. Don panvlam modem vhodli ontor asonk favonam. Sodankal ani vhoir sanglea tea nema pormonnem chol’lear kaim mhoineanim soglem sarkem zatelem. Cholop korit tor kalliz bore toren rogot kuddint khelloita. . Kallzache-i snay ( muscle) bore urtat ani hea vorvim kallzacho dhoko zaunk pavonam. Cholesterol sodanch tabeant urta ani kuddicheo barik xiro purvonk pavonant. Bukh bori lagon jirvonn bori zata. Kuddik vath enant. Mon pasun lohv zaunk pavta. Cholop kelear amche kuddik faidech faide. Tor cholop suru korum-ia.


Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

Khella Moidanar

11

Elvis Gomes SAGcho rajki bolli

Tilak Maidan ‘I-League’ sortink toyar VASCO: Moidan sudharpachem kam zaito kall chol’lolem ani dista ki tem Marsache 23ver Salgaocar Fcani Mumbai FC mozgotim zaupi sorti (match) borabor kobar zatolem mhunn xokeotay asa. Gõychea Tilak Maidan-ar portun ek pautt I-League sort khellonk yetoli jednam Marsache 23ver Salgaocar FC Mumbai FC add khelltoli. Moidanar zaitea kallar saun sudharonnanchem kam chaluch aslem. Hea vorsa fuddaran zaupi ‘Lusofonia Games’ monan dovrun, moidanar noveo ‘floodlights’ bosounk aileat ani bospachi manddavolluy kelea. Gõy Khell Montri Ramesh Tawadkar-an ani Sports Authority of Goa (SAG) odhikareamni sudharpachem kam kitlem puray zalam tem pollounk moidanak bhett dili. “Tilak Stadium ‘I-League’-cheo sortincho yezman zaunk toyar asa. Sud-

Sandip Jacques novo Sonchalok PONNJE: Rajki fuddari ani Sorkari odhikari hanchea modem zatolea vadank (controversies) lagon sodanch cheorchechea bhonvreant aspi ‘Sports Authority of Goa’ hantunt atam-i rajkornni monis aplo dobav vapurpak lagleat. SAG hantuntlo karbhar kal meren soroll cholta mhonnpachem dison yetalem, punn gelea sumanant auchit SAG hacho vaurpi Sonchalok Elvis Gomes hachi khupuch uttavolin bodli korun tachea zagear Sandip Jacques hachi niyukti keli. Elvis Gomes hache kodde Nogor Vikas (urban development) khateacho sonchalok ani SUDA hacho otirikt (additional) vangddi sochiv (member secretary) mhonn tabo dilo. Lusofonia khell ani futtbolachea vikasa khatir Elvis Gomes hachea kallantuch hatant ghetlolim. Aizui

jedna Elvisachi bodli zalea mhonnpacho adex ailo, tea vellar, Goa International Footbal table hea vixincho ek karyakrom aslo. Ho karyakrom suru zaupak ordhem vor asa mhonnllear, tachi bodli zalea mhonnpacho adex (order) taka ailo. Gelea kaim mhoyneank thavn Elvis Gomes ani kaim sorkari odhikari hanche modekat kaim vixoyancher motbhed nirmann zalole.Hakach lagon tachi oxe toren bodli kelea zaupak zai, oxi cheorcha hangachea khellam mollar choltali ti aikonk melltali. Proxasonantlo ek huxar ani kalljidar odhikari mhonn vollokh aslolea Elvis Gomes hache kodde sorkaran khupuch mhotvacheo zababdareo sompoyloleo. SAG, Futtbol vikas monddol, ‘housing board’ monddol sarkhea tin sorkari khateamni to vaurtalo. Sorkari proxasonant poryian ek zababdaren

bhorlolo odhikari mhonn tachi namna asa. SAG-chea sonchalok poda velo taka kaddun Gõychea rajkornneamni anik ek pavtt eka kalljidar odhikreacho bolli ghetlo mhonnpachem ugddapem zalem. Ek boro khellgoddi mhonn Sandip Jacques hachi niyukti SAG sonchalok podar nemnnuk kelea. Hi niyukti Sandip Jacques haka ek avhan koxi zaun astoli. Jacques ho nogorpali proxasonacho sonchalok mhonn vaur polletalo. Hea adim Pandurang Madkaikar khellam montri astana Susan D’souza ani Babu Azgaonkar khellam montri astana Susan D’souza hiche kodde tache motbhed asle. Thoim yeupi sorkari odhikareamni rajkornni mon’xank nomoskar korun tanchem aikolem na zalear to odhikari chodd kall SAG hantunt urtolo mhonnpacho bhorvanso unnem.

Rajkornneanchem aikon ghenant tea odhikareak rokddoch bhailo rosto dakhoupant yeta. Khellam mollar poryan he rajkornni monis gorje bhair misoll zatat oxi tancher khupuch ttika zata, punn tacho tancher kainch porinnam zaina, oxem SAG hantuntle kamdar uloylolem aikopak melltta.

Fauja Singh 101 Vorsancho ‘Marathon’ Dhanvpi Fauja Singh, 101, zaka “Turbaned Tornado” mhunn pachartale, Aitara disa ‘Hong Kong Marathon’-an aplo ’10-kilometre run’ sompoun ‘retire’ zalo. Hi 10 ‘kilometre’-anchi ontor tannen 1 vor, 32 minott ani 28 ‘seconds’-amni puray keli. “Aicho dis mhojea khuxalkayechea disam modlo eklo,” Bharotan zolmololo Britaincho nagrik, zo fokt Punjabi uloita, ‘finish line’ par kelea uprant, aplea onuvad korpeachea (interpreter) adharan sanglem. Fauja Singh-an 89 vorsancho astana dhanvpak suru kelem, ani tednam saun London, Toronto ani New York-an tannen soglle mellon nnov (9) ’42-km marathons’ puray keleat.

Tacho ‘best time’ Toronto-n ghoddlo, zoim tannen 5 voram, 40 minott ani 4 ‘seconds’-amni spordha puray keli. Spordhen hanv dhanvpachem soddtam zait, punn svotache bholaiki rakhun dovrunk dhanvpachem soddcho nam, mhunn Singh-an sanglem. Sonvsarbhor Singh ‘world’s oldest marathon runner’ mhunn vollkhunk yeta, mat ‘Guinness World Records’-an Singh aplea zolm disa vixim puravo diunk pavnaslolea karannak lagon taka manyotai diunk nam. Tannen sanglem ki Brittish vosnnuke razvotichea vellar zolmachim promannpotram mellonaslim mhunn oxem ghoddlem mhunn to sangta.

haronnam kelolea moidanachi ukttavnni Marsache 23ver SalgaocarMumbai FC pongddam mozgotim zaupi sortechea adim korunk yetoli,” Tawadkar-an sanglem. Ta w a d k a r - a n oxem-i sanglem ki, moidan ‘Lusofonia Games’-achea adim toyari korpache khell ani spordhe poilimchem proxikxonn zatolem. Teach borabor Montrin Fatorda ‘Pandit Jawarhal Nehru Stadium’-ak ani khell suvidheo jeo Bambolim yevpacheo asat, tea zageachem bandkam koxem chol’lam tem pollounk bhet dili. ‘I-League’ sorti jeo poilim ‘Nehru Stadium’-ar khellonk yetaleo, teo atam Mhapxemchea

IPL surokxeche 10 kotti vosul korat MUMBOI: Hangachea D. Y. Patil moidanar IPL khellam khatir dilole surokxe khatir gelim don vorsam meren moddlole sumar 10 kotti rupiya vosul korpak sorkaran azun meren koslinch panvlam ubharunk naslolean, niti-sobhen Maharaxttrachea sorkarak boroch oddir kaddlo. Hea duddvanchi rok’kom sorkara samkar khupuch lhan aslo, torui ho ankddo khupuch vhoddlo asa, oxem mot nitidar A. P. Bhangale ani nitidar Ajay Khanwilkar hannim eka sangata ugttaylam. Apriil mhoineant suru zaupi IPL khellank azunui boroch vell asa. Te khell suru zanvche adim he duddu vosul korpa vixim sorkaran adex dinvcho, oxem niti-sobhen suchoylam. Ho mud’do mhotvacho zaun asa, ani tachi topasnni unchle patllicher zaun hea prokronnant nitisobhen dilole adex pallukuch poddttole oxem he niti-sobhen koddok utramni ul’lekh kela. BCCI hi ek vevsayik sonvstha zaun asa. Tankam khupuch yeneavoll melltta ani te khellgoddeamcher

poryan khupuch duddu khorch kortat. Tedna BCCI-k he 10 kotti rupiya duddu farik korunk zainant? Oso soroll proxn hea dogui nitidaramni aplea suchovnne-potrant kela. Bharatant heram rajyamni zoim IPL khell ghoddoun haddtat, tanche poros unnea dorjeachi surokxa diunk BCCI magta. Hea vixim poryan kendrantlea surokxa khateak kolloupant yetolem, oxem hea nitidaramni kolloylam. D. I. Patil moidanar zalolea IPL khella khatir hea khellamchea ‘franchisee’ hannim hi surokxa magloli. ‘Franchisee’ BCCI kodde sombhondit naslolean, he surokxe khatir moddlole duddu tanche koddleanuch vosul korche oxem BCCI-n niti-sobhek aple zababnent sanglolem. BCCI hacho vokil Raju Subhamaniam hannem he torechi zababni boroun dilea uprant, nitisobhen D. I Patil moidanche vevosthapok ani ‘franchisee’ hanchea nanvan ‘notice’ kaddloli. BCCI virudh hi kex Suresh Panchlag hannem niti-sobhent manddlea.

‘Duler Stadium’-ar khellonk yetoleo. “Fatorda, Nehru Satdium-achem sudharonn haddpachem kam, ani Bambolim moidanar ‘running tracks’ bosoupachem kam Setembr-Otubr meren puray zaupachi xokeotay asa. Amkam he moidan zata titlea begin toyar zaloli zai, zache udexim amkam ‘Games’-a sombondhit favo ti toyari korunk melltoli,” montrin sanglem.

Saina-n dusro sthan portun komoilo N O V I DIL’LI: Lond o n Olympics-ak kanxea podok (bronze medal) mellpi Saina Nehwal-an dusro sthan portun zoddun ghetlo, zalear Parupalli Kashyap don sthan choddon satvea sthanar pavla. Saina, ek sthan khala poddon tisrea sthanar aslolem, punn ‘All England Championship’-chea ‘semifinal’ik pavon tannen, porot ek pautt dusro stham melloilo. London Olympics ‘Quarterfinals’-ak paupi Kashyap ‘All England Championship’-chea ‘quaterfinals’-ak paulolean, to gelea satollean aslolea nnovea (9) sthanar saun satvea (7) sthanar pavlo. Ajay Jayaram 31vea sthanar, RMV Gurusaidutt 36vea sthanar ani Sourabh Verma 39vea sthanar asat. Ananad Pawar ho-i Bharti khellpi unchlea 50-an 44vea sthanar asa. Ubhortem ostori khellpi P V Sindhu 16vea sthanar ttigun ravlem.

Kola ani Kolakar

Vinchar Zabab

Sharon-achem Tiatr Machiek Yogdan Sharon Mazarello Tiatr machievoilem ek bhov onnbhovi kolakar. Tem bhes borem gaita, bhumika korta ani tiatr boroita ani direct-ui korta. Tannem Konkani cholchitram nirmann keleant. Hea kolakarachea vavracher firti nodor marum-ya ani l Kednam koxem tiatr machier pavlem : 1979 vorsant , Wilmix-an aplea, khas boroil’lea ani digdorspi kel’lea ‘DEVAN SANDUNK NAM’ hea tiatrant tannem mhaka poilech pavtt Konkani vyavosayik machier haddllem. l Azun poryant kitle tiatr boroyleat : Dha (10) tiatr boroun, digdorsit korun machier hadleat. Anik 5 Tiatr boroun toyar asat. l Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole tiatr khoinche? Nanvam sagat: Il’lixi Chuk, Mogachi Kanni, Cheddo, Puro Korat, Tum kitem kortolo Aslo? l Azun poryant kitlim kantaram ghoddleant? : Vis tem ponchvis kantaram hanvem ghoddleant zalear choddxim

mojim kantaram Wilmix-an ghoddleant. urpa l Ugddas sarkim tujim ek vo don kantaram : “Moddgonvam Prasar” ani “Pausacho Dis”, he donui hanvem gailele mandde chodd famad zaleat. l Kitlea tiatramni ‘acting’ kelam?: Atam meren sumar donxim vhoir tiatrani hanvem ‘acting’ kelam, zanche sumar 5000 voiruch proyog zaleat . l Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? : Sogleach tiatranni jeo jeo bhumikeo hanvem keleat teo sogleoch boreo. Omkich bhumika chodd bori kelea oxem mhunnpak khub augodd, torui astanam mhojech avddichem ‘acting’ mhunnlear, “ek opangull cheddum” , hanvenuch boroil’lea “IL’LIXI CHUK” , hea mhojeach tiatrant.

l Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam: Mhojea Tiatrancheo hanvem VCDs kednanch kaddunk nam , punn heram digdorspeanchea kitleaxeach Tiatranchea VCD-nt hanvem bhumika kelea. l Kantarancheo audio/video CDs kaddleai? Nanvam : 32 Kantarancheo audio CDs hanvem Wilmix-a sangatak kaddleat [joint productions]. Kaim CD-chim nanvam oxim assant “From Goa with Love”, “Dhirio”,”Holiday’, “Piknik”, “Natalam”, “Fall in Love”, adi...adi. l Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim?: ”TUM KITEM KORTOLO ASLO?” hea mhojea cholchitrant hanvem mukhel-bhumika korche-korun tea film-anchem Production/Direction/ Screenplay Writing / Playback Singing –ui kelam.... “CHEDDUM...The Girl” heai mhojea cholchitrant hanvem Production/Direction/ Screenpaly Writ-

ing / Playback Singing –ui kelam ani teach borobor ek adhari bhumika. Hache-bhair heram Digdorspeanchea kitleaxeach Filmani hanvem bhumika kelea. l Kantranche ‘lyrics’ pustok rupan chhapleai?: Nam azun chhapunk nam . Punn eka pustokachi toyari chalu asa. l Tiatranche ‘scripts’ pustok rupan uzvaddayleai? : Hoi, mhojem ek “Ek-anki” Nattkanchem pustok “JIVIT EK TIATR” toyar zalam ani heraim Tiatranchim hath-borpam, chhapunk toyar asat. l Tiatr kolakorank tujo sondex : Sodanch xist sambhallchem ani jem kam tumi Konkani machier kortat tem mogan , ruchin, ani dhan-mon laun korchem. l Tiatr pollenarank tujo sondex : Zo mog ani tenko tumi aiz meren amchea Konkani tiatrank ani tiatristank diit aileat, to mog tumi sodanch ditoch raunchem.

“AUDIO ALBUM”- Niyall

“ZOIT-achim FULAM” Pormollta “ZOIT-achim FULAM” ho niktoch bazarant ailolo Konkani kantaramcho ‘Audio Album’ Konkani kantaramchea mollar ek novem varem gheun aila mhunttlear fott zanvchina. Kantaramchim utram (lyrics) ani songit sodamchea ‘lyrics’ ani ‘music’ hache poros ilem vegllem aslolea karannan aikopak svadik lagta. ‘ZOIT-achim FULAM’ ho ‘Audio Album’ mirmann kelolea khatir Walter bab Menezes ani Elick Vaz hankam amchim porbim. Hea ‘album’-achem veglle-

ponn mhunttlear Walter bab Menezes hannem rochlolea Konkani kovitank Elick bab Vaz hannem songit bosoilam. Walter babacheo kovita khorench girest asa ani ZOIT hea kovita jheleak sahit’tik puroskarui favo zaleat. Hi ek bori yevzonn asa zache vorvim Konkani kantaracho sahit’tik dorzo unch veta. Hech porim Konkani kovitank songit bosoun ‘Audio Album’-a rupan Tomazinho Cardozo hannem adim ‘Mhan Mhozo Des’ – desbhokti gitamcho - ho ‘Audio Al-

bum’ nirmann kelolo. Fuddarak anik zaitea kantoristamni Konknni kovitechim utram (lyrics) gheun, tankam favo tem songit bosoun Konkani ‘Audio Album’ toyar korunk lagle zalear Konkani kantaracho sahit’tik dorzo jerul unch pavtolo. Elick Vaz hannem bosoilolem songit nazuk ani svadik asa. Adim aikonk naslole ‘tunes’ tantun aikonk mellta. Amchea choddxea Konkani ‘Audio Album’-amni oxem ghoddona. Hea albumant soglleo ‘melodies’ as’sol

nizacheo (original) asat ani taka lagon hea albumancho dorzo odik unch veta. Tea xivai svadik talleachea gavpeamni him gitam gailolim asa. Dekhik Lawry Travasso hachem ‘Zaunchem Tuvem’, Elick Vaz-achem ‘Mogacho bhikari’ ani ‘Natalam Kanni’, Rajesh Madgaokar ani Annapurna Sakhardande hannim gailolem duet ‘Don Sukhnneamchi Gozal’, Rajesh Madgaokar hachem ‘Dukham Tujim’, Johnson Fernandes hachem ‘Jezu Tujim Utram’ ani Sonia Shirsat han-

nem gailolem ‘Ek Ugddas Tuzo’ khorench ruchik ani svadik asa. Punn mhaka avoddlolem git mhunttlear ‘Ami Soglle Ek’ jem Elodie Goes ani sangateamni gailam. Hem git mhotvachem kiteak tantun desbhokti ani Bharat matecho mog asa. Oslea gitamchi Konknni kantaramchea mollar khub taktichi goroz asa. Walter Menezes ani Elick Vaz hannim ho ‘Audio Album’ nirmann kela. To Goyant sogllea ‘Audi/Video CDs’ vikhpeam lagim mellta.

Mhalgodde Tiatrist

Souza—Ferrao

Tiatr-Machievoilo Jadugar 1909 vorsantlea Junache 1 tarkher, Ambora-Raia ganvantlea Xri Joaquim Mariano Souza ani Xrimati Maria Cecilia Ferrao, hankam ek put zolmolo. Tornatto Augusto Remedios songit ani rebek xikunk Moddganvche igorjechea iskolant vochunk laglo. Purtugezintlo Segundo Grau pas zalea uprant, Inglez xikunk mhunn to ‘Catholic Educational Institute’ hantunt bhorti zalo. Chinnchonnechea Xri Basilio Furtado hannem Souza-Ferrao-ak aplea “Naddponn Amigachem” hea tiatrant Princess Diana eka sobit cheddvache bhumikent taka loka mukhar loukik kelo. Tea tiatrant machier choddunk Souza-Ferrao zorui sarkoch novo aslo, torui apli bhumika tannem bhes bori keli. Hea disa thavn Souza Ferrao odik ani odik nanvlovkik zait gelo. Tea kallaile sogle fanki boroupi/digdorspi, zoxe porim Joao Agostinho Fernandes, Saib Rocha, J.P. Souzalin, Jack Aquila, Rogaciano Ernest Rebello, adi ‘directors’- amni taka aplea tiatrant bhag gheunk apounnem kelem. Souza-Ferrao oslo ek kolakar zaun ghelo zaka sogott ‘an actor with thousand faces’ mhunnon pachartale. Tannem kosloch ‘role’ korunk na mhunn na. Cheddvachea rupan, zannttea mun’xachea rupan, ek Hindu, Mungllurkar, bhattkar, piso munis, oso sabar rupamni to machier dixtti poddla. Kunnbi lokache bhumikent zalear to sodanch ‘boreantlo-boro’ mhunnon gela. Tacheam visor poddunk nozo tosleam bhumikank lagun taka zaite puroskar favo zaleat. Souza-Ferrao ek kherituch sobhavacho kalakar zaun aslo. Nattki kole xivai, to ek boro gitam gavpi aslo, gitam rochpi aslo, songitkar aslo ani chitrkarui aslo Gitam gavop ani songit to bhurgoch astana Igorjechea iskolant xiklo. Hea xikpacho tannem tiatr machier bhes boro upeog kelo. Apli chitram kaddpachi kola odik fudem vhorche khatir ani ti kola sudraunchea khatir, to Mumbointle J.J. School of Art kolejint bhorti zalo. Itle gunn aslolo monis – Souza-Ferrao- tiatr machier ekloch zaun ghelo mhunttlear fott zanvchina.

Konkani git ani songit Akaxvannir “All India Radio”-cher vhorpak SouzaFerrao poilo Konkani kolakar zaun ghelo. Tea kallar to Mumboint aslo. 1936 vorsa Novembrache 11ver, Mumbointlea ‘All India Radio’ akaxvannin poilech pavtt Konknni kariokram’ varear vitraunk survat keli. Souza Ferrao-chea mukhelponna khal to survatecho kariokram’ zalo. Hea kariokramant Xri Manuel Alphonso hannem songit dil’lem. Souza Ferrao-an zaite tiatr boroun machier haddleat. Tannem boroun digdorxit kel’leam tiatram modem tache chodd fanki zal’le tiatr he asat:— ‘Almam Vetat Sorgar’; ‘ Pech-Pech’; ‘ Kazari Okol’; ‘Ghatkeponn’; ‘Zotkaxi’; ‘Santan Gavddi’; ‘Govio Put’ ani ‘Paichem Farikponn’. Toxech tannem Xri Joao Agostinho Fernandesache zaite tiatr digdorxit keleat. 1954 ani 1955 him don vorsam SouzaFerrao-ak vhodd noxibvont zaun gelim. Team donui vorsamni Lok-Rajeachea disank, (Republic Day) taka aplea pongddak gheun Dil’li vochunk noxib mell’lem. Souza-Ferrao-chea fuddarponna khala gel’lo Gõycheam Lok-Nach-Gitancho Pongodd, boreantlo-boro mhunn tanchi venchnnuk zali. Heam pongddank lokanchi vhodd vakhann’ni favo zali. Tednacho Bharotacho Raxtrpoti, Dr. Rajendra Prasad ani Prodhan Montri Pandit Jawaharlal Nehru, hannim Souza-Ferrao-achi kherit vakhann’ni keli.Tachea sonskrutik kariavollink lagon tednache Puddtugez Governador Massano de Amorim hanneim tachi thoknnai keli. Vhodd kolakar ason poryant chalu jivitan Souza-Ferrao ek sadho monis aslo. To monisponnant jiyetalo. Taka peleachi odik korun lhan-daktte ani goribanchi seva korunk khoxi bhogtali. Teach khatir to aple tiatr zaite pavtt koslea na koslea sonsthanchea adharak dakhoitalo. Oslea mhan mon’xachi, ut’tom tiatr kolakarachi ami dekh ghetlear khub borem zatolem. Amcho Tiatr sudhortolo ani amchea bhitorlem monisponnuim zagem zatolem.


Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<

Tiatr Machier

Songitkar Agnelo ani Xavier hancho sotkar Songitkar Agnelo Dias ani Xavier de Moira hancho sotkar Mukhel Soire Arsebisp Fillipe Neri Ferrao hanchea hatantleant Marsache 17ver, 2013 hea disa Ponnje Kala Academy-chea vosreant zalo. Ho sotkar dobazo Vel’lekar Nirmiti hacho Fr. Nevil Gracias hannem ghoddoun haddlolo. Hea dobajiachea somoyar Fr. Neville Gracias hannem boroun digdorxit kelolo tiatr “Taka Khursar Mar” machier haddlo. Vigar Geral Padr Jose Remedios Fernandes ani “Amcho Avaz” hea satolleache sompadpi Tomazinho Cardozo manache soire mhunn hajir asle. Aplea ulovpant bhov manest Arsebisp saib-an Agnelo Dias ani Xavier de Moira hanchea vavrachi tust keli ani tanchea fuddlea karyan tankam sogllem yes anvddelem. Arsebisp saiban Fr. Nevil Gracias hancheai vavrachi vakann’nni korun mhunt-

Ugddas Adlea Tiatristancho Kazar mhojem asa mhunnon bobau poddla Mhojea kazarak marunk pain mhojea reddo haddla, Minguel Rod thoddeach kallant tiatramni porzoll’lla, Hoi, bhurgech idadir tannem ho sonvsarui soddla.

tlem, “ Fr. Nevil aplea tiatram vorvim Jezuchem utor simpddaita ani tiatr pollennaram bhitor dhormik bhavnam zagoita. “Taka Khursar Mar” hea tiatrachea sogllea kolakarank xebaski diun Arsebisp saiban aplem uloup sompoilem. Agnelo Dias ani Xavier de Moira hankam ek ‘shawl’ ani ek yadostik (memento) bhettoun tancho Arsebisp saiban bhovman kelo. Survatek Fr. Nevil Gracias hannem hea sotkar dobajiachem mhotv sanglem. Dhormik tiatr machier haddunk laglear apleak vis vorsam bhorlim mhunn hajir asloleank kolloilem ani hea visui vorsank he donuim songitkar – Agnelo Dias ani Xavier de Moira – aplea tiatrak neamit songit di-it aileat mhunn tanche Fr. Gracias hannem upkar attoile. Hea tiatrak padri, madri ani upott lok hajir asle.

Sonvsar ho ojeap dista, Devanuch oxem kelam mista, Aleixinho de Candolim-cho rupkar dolleancher zigzigta, Tachea kantaramchim utram monant mhojea vazta. Chintnamni bhoron kopol hem miryamni zalam datt, Sonvsaruch ho zala aiz ek ujeant bhorlolem tatt, M. Dod de Verna hacho ugddas vechona mat, Tannemnui bhurgea pirayer sonvsarak keli fatt. Bomboi eka cheddvan mhaka fatt korun dhorlo, “Come on” sukddea “loving” mhunnon boroch chidd’ddilo, Anthony Mendes ‘Amchem Noxib’ cholchitran porzoll’llo, Hoi, tannemnui bhurge pirayer ho sonvsar soddlo.

Paskamche Porbe Somoyar Nove Tiatr Korezmache 40 dis khobar zait veta ani teach borobor novea tiatranchea pavsachim kupam mollbar disonk lagleant. Korezmachea kallant dhormik tiatr machier haddlet ani Paskamchea dobajiak zaite nove tiatr anek somajik vixoyancher adharlole amkam pollounk melltole. Paskank ani tea uprant bhair sorpi tiatrancher ili dhanvti nodor marum-ya: l John D’Silva-an boroilolo ani direct kelolo tiatr “Gõykarponn” Paskanche porbe disa - 31 mars – machier haddtolo. l Tech porim Milagres de Chandor hacho novo tiatr “Tuttlolo Patang” Marsache 31ver suru zatolo. l Peteroshan hancho “ Pilot” ho tiatr Paskamchea dobajiak bhair sortolo. l Jr. Reagan hannem

boroun digdorsit kelolo tiatr “Teacher” Marsache 31ver thavn machier yevpak suru zata. l Cruz Pinto hachea penacho tiatr “ Devan Sanddunk Na”

Paskamche porbek suru zata l Pascoal de Chicalim hacho “Pojisanv” hovui tiatr Paskamche porbe somoyar ‘release’ zata. l Oldrin Sequeira hacho “Tu-

jem Dukh Mhojem Sukh” ani Patrick Dourado hacho tiatr “Noxibant Naslem” Paskamche porbek soglleak machier haddunk survat zatoli.

Kantar korunk khuxalkay bhogta mhaka, Boreponni ankvar jivit rakha, Bernard de Aldona, soreacho viz mat laglo tuka, “Uddon Ghelem” kantar jivo dovorta taka.

l Francisco de Tuem poilech aplo novo tiatr “Guneanv Konnacho?” Paskamche p[orbek suru korta. Tech porim Mario Menezes “ He Roste Chukiche”ani Menino de Bandar “He Vantte Dhormache” paskanche porbek ‘release’ korta. l AlbertRoma himvuim aplo novo tiatr “Valor” 31 marsak machier haddpachim asa. l “Cheddvam Tim Gaddvam Nhoi” zo Comeddian Ambe hannem boroun digdorsit kela tovui Marsache 31ver bhair sorta. l Commedian Domnick hacho tiatr “Dhumpacho Zoso Pormoll” Abrilache 14ver thavn Gõychea konxea konxeamni dakhoupant yetolo. l Roseferns hannem boroun digdorxit kelolo tacho 76vo tiatr “Ixttagot” Abrilache 15ver thavn tiatr mogyank

pollounk melltolo. l “Corruption Kabar” ho Commedian Agostinho hacho tiatrui Paskamche porbe somoyar machier haddtole khoim. Tech porim Prince Jacob hacho novo tiatr – “Hi Kanni Tum Sompoi” – zo tannem Mumboy xarant dakoila tovui tiatr Paskamche porbek Gõyant suru zavpacho asa. Paskamche porbechea nimtan oglle unne 16 te 20 nove tiatr machier haddtole. Tiatr pollennarank borem kitem tem pollounk bori sondhi asa. Tiatr direktoramni zaito thokos gheuncho poddtolo kiteak bori dakhoun machier haddta taka lok vakanddtalo. Paskam somoyar machier yevpi sogllea tiatrank, tanchea boroinnar ani direktorank ani kolakarank sogllem yes anvddetam.

“Svotontr Goyant Tiatrachi Udorgot”

Chondrim ravta mollbacher, tor tem mollob konnacher? Kombeachem xenkrem tor asta tache toklecher, Visor poddonk zayna famad Kix Boxer hacher, Kantaramchim ghoddpam tachim astalim voparincher. Portun hangasor tum ailam kitea pasun? Pacharunk hanv aileam maim tuji meli mhunn, C. Alvares-Miss Mohana hanchim duettam vaztat azun, C. Alvares-ak azun vakhanddtat “Duettancho Raza” mhunn. Haka xit-koddi vadd, haka temprad ghal, Haka tantim zata mal, taka dudiachi sal, Young Menezes hacho veglloch aslolo tal, Tache porim kantarank aiz konnacho disona chal. Chintlear adlea zantteanchem, nhesop ritmannsugechem, Atanchem nhesop, nhu re baba nhespachem, Kantar tem fokanner famad Jacint Vaz-achem, “Nirmonn” cholchitrant kam kelam mhotvachem. Eka ghorib ghorabeant, Devan bhurgo dilolo, Pollounk sobit distalo, ghorabo soboytalo, Alfred Rose suvadik talleacho kantorist aslolo, “Melody King” mhunnon taka azun asa vakhanddlolo. Mari Jakin mhoje sezarnin popayeo lailoleot tin, Hachem-tachem tinnem kaddun rinn vaddoyleo bore ritin, Bab Peter –achem “Popai zay’ kantar azun asa motin, Bhurgo tiatrist sonvsarui soddlo bhurgech idadin. Mhunttam tem kantar aikat mhojea bayambabamni, Kitem dekhtanv ami hea patki dolleamni? M. Boyer porzoll’llo desent toso komik kantaramni, Aplea vavra vorvim “Padma-Shree” puroskar zoddlo tannim. Bandra Festak gel’lom hanv tea ghelea Aitara, Ferient bhonvtam-bhonvtam voram zait ailim bara, H. Britton-a sarko dusro konn naslo tachea samkara, Jivitacho xevott kelo aplea Gõyam ganv ghora.

Willy Fernandes hannem digdorsit kelolo “Svotontr Goyant Tiatrachi Udorgot”

Tomazinho Cardozo hannem digdorsit kelolo “Svotontr Goyant Tiatrachi Udorgot”

Goychea svotontrayechea Bhangra Utsova (Golden Jubilee) nimtan Tiatr Academy Goa hinnem ek khas dakhoun “Svotontr Goyant Tiatrachi Udorgot” machier haddli. He dakhovnneche tin proyog (shows) Willie Fernandes hachea digdorsponna khal Febrerache 27ver ani 28ver ani Marsache 1ler hea disamni Curchorem, Margao ani Velim zale zalear urlole tin proyog Tomazinho Cardozo hachea digdorsponna khal Marsache 10ver, 11ver ani 12ver Vasco, Ponnje ani Mhapxeam

Bakri”, Prince Jacob hacho “ Zayat Zage” ani Mariano Fernandes hacho “Soglleank Nomoskar” hea tiatrantle dekhave machier haddun fattlea pon’nas vorsank zaloli udorgot dolleam somor haddli. Tomazinho Cardozo hannem fattlea pon’nas vorsank tin veg-vegllea vattamni tiatrachi udorgot zalea tacho ugddas kelo. l Poile suvater - Popular Tiatrist Aleixinho de Candolim hacho “Amchea Xetachi Pavnni” ani M. Boyer hacho “Ekuch Rosto”, l Dusre suvater - Khell-tiatrantlean vhoir

machier haddle. He dakhovnne vorvim fattlea 50 vorsank Goyant tiatrachi udorgot zalea tachi mahiti lokak dili. Hi mahiti kantarantleant, adlea tiatranchea dekhaveantleant ani filmi pod’dot vaprun vo utramni vornnom korun (narration) tiatr pollennaranche nodre somor haddli. Willie Fernandes hannem C. Alvares hacho “Duddvankar Zatolo”, M. Boyer hacho “Ekuch Rosto”, Remmie Colaco hacho “Atamcho Temp”, Prem Kumaracho “Ordhi

sorlole Roseferns hacho “Thapott” ani Prince Jacob hacho “Kednam Utt’ttolo” ani l Tisre suvater - Kala Academy Goa hichea Festivalantleamni Tomazinho Cardozo hache “Mhonvall Vikh” ani “Orth” hea tiatram vorvim tiatrachi udorgot lokam somor haddli. Tiatrantlea dekhaveam xivai ‘solos’, ‘duets’, ‘duos’, ‘trios’ ani ‘quartets’ oslim torekvar adlim ani atamchim kantaram machier haddun tiatr pollenarank dadhoxi kele.

Sonvsar ho lamb rund torui amkam pavona, Sonvsarant yetanv ami sodanch ravona, Remmie Colaco-chea kantarancho valor korunk zaumchona, “Ankvar Moriechem Dukh” kantaracho ugddas vechona. Jhelo ho hanvem guntla fokot chovda versancho, Pondravo vers zaun asa mhoje yevzonnecho, Hoi, ugddas to adlea thoddeam tiatristancho, Promannik ani mhan kolakarancho. - J.P. Fernandes - Mhapxenkar

Vasko xarant Ravindra Bhavan na torui tiatr fullot vetat

Daniel F De Souza

Lekhok ani Ttikakar

Vaskokar tiatrache vhodd mogi hem sot konn negar vechona. Konknni tiatranchea mollar Vascokaranchem yogdan khub vhortem mhonnlear hanv otitay adharchona. Suttke adim ani suttke uprant savn legun Vascokar tiatr machier misoll zal’le asat

hantun-ui bilkul dubav nam. Sogllim Vaskokar tiatrist bhavam-bhoinnnam jim Devadhin zaleant ani jim azun tiatrachea palkachi seva kortat tancheam navancho hang ul’lekh kelear ho lekh navamnich somptolo. Dekhun fuddarak kednam kherit tancho ugddas korcho. Punn sod’deak Vasku xarant ek favo toslo ritmansugecho tiatracho vosro nason torui Vaskokaramni tiatrak fatt korunk nam hench tanchem vhoddlem yogdan mhonnuk zata. Kaim kall fattim Vasku xarant don tiatrache tatpurte mattov astale. Hea mattvamni gimanchea mousomant tiatr zatale. Te mhonnlear Srikant Dhargalkaracho’ ‘Natraj Theatre’ vo Mattov

ani dusro ‘Damodar Mandap’. Kaim vorsam fattim he donui tiatranche vosre bond zale. Natraj mattov tor sapuch bond zalo zalear, Damodar Mandapachea zagear ‘Vidyadheeraj Bhavan’ ho vosro ubho zalo punn thoim atam tiatr zainant, fokot Hindu somazachim lognam ani her suvalle zatat. MPT-chem tiatrachem hall ‘Sayantara’ jem Headland Sada hanga aslem tantun thodde bhov tiatr zatale, punn tevui zalear gorjek poddon mhonnlolea porim. Ani hachem karann mhonnlear tem Vasku xara bhair sumar tin kilometram pois aslem ani dusrem karann mhonnlear tantun chodd lok zainaslo. Dekun arthik nodren pollelear hanga tiatr machier haddunk faid-

deachem tharonaslem. Oxe toren ek kaim vorsam fattlo kall aslo jedna Vasku xarant tiatr morta kaim disonk lagle, karann tiatr machier haddunk ek favo toslo vosra nam dekun. Humedin bhorlole tiatr mogi Vasku savn khaxea Ponnje ani Moddganv vochun tiatr poun apli as bhagoitale. Antrea poirean mhonnlolea porim vorsak ek vo don fautt igorjechea adrar festak vo dusrea suvalleak kednai vorsak ek vo don-tin tiatr machier haddtale. 2006 vorsak Junachea mhoinneant Vasku Sant Andre-che firgojent Padri Jose Anton da Costa hannim Padr Vigar mhonn proves kelo ani tannem hanga proves kel’leak savn tiatrank novem boll ailem.

Tiatr je Vasku nattak zait yetale te tannem porot zage kele ani tiatrank novem jivit dilem mhonnlear otitay zanvchinam. Igorjechea adrar tiatr machier haddunk Fr. Costan sogllem sompeponn dilem zoxe porim, igorjechi istej, koddeli, bizli nhoich bogor igorjechea sabar zomeank ani songottnnak punn her somajik zomeak ani herank legun. Tanche koddsun oslo pattimbo ani sohokar ailo dekun Gõyant bhair sorlolo dor ek digdorspeacho tiatr Vasku igorjechea adrar machier ailo. Namnneche ani fanki boroinnar ani digdorspi aplo tiatr Vasku xarant zavncho he nodren Fadaracho pallov ghenuk lagle. Ani oxe toren Fadaran Vaskukarank boreantle bore tiatr Vasku haddun

soglleam tiatr mogianchi oddchon pois keli ani tiatristankui aplo adhar kelo.. Zo tiatrancho unnav Vasku mattov naslolean zal’lo to Fadar Costan apnnem mukhar soron igorjechea adrar tiatr haddun to unnav pois kelo. Atam unnim purim sat vorsam bhorot ailim, Vasku xarant zorui tiatr jive urleat zalear te fokot Fadar Costachea boreponnan. Pavsachea mousomant legun Fadaran igorjechea iskolachea vosreant tiatr machier haddleat ani lokank toxe digdorspeank khoxall keleat. Fadar Jose Anton da Costa ek niz Konknni bhaxecho mogi ani tosoch tiatrancho, amche sonskrutayecho ani songit, gitam, mandde dulpodancho

bhokt. Tannem khaxea apleo sabar Manddedulpodancheo toxeoch kantarancheo audio CD kaddleat ani sabar Devosponnim tiatr legun boroun digdorsp korun machier haddleat. Vasku xarant astana taka tiatr machier haddunk vell mellunk nam zait, karann to ailolea disa savn firgojechea ani tichi durusthi korpachea vavrant gul zaun urlo. Punn itlem ason torui tannem Vaskuchim Lharam mhonn ek mon bhulgavpi Konkani gitancho audio CD album toyar kelo. Hea albumak Agostinho da Cruz hannim songit dil’lem. Halinch jedna Vasku xarant igorjechea adrar Tomazinho ani tachea sangateamni sador kel’lo

kherit show ‘Svotontr Gõyant tiatrachi udorgot’ 10ver Marsache machier haddlo tedna sumar 700 odik lokh hajir zalo. Hem itle son’khen lokanchem asnnem ani thoim hajir zavop mhonnlear ho chomotkar Fadarachea khas aplea boreaponnam kelem. Vasku xarant atam Baina Vattharant Ravindra Bhavanachi imarot ubhi zata. 19ver Dezembrache 2007 vorsa tacho bhuniadi fator bosoilolo. Ho prokolp kedna toyar zatolo hachi mahiti na ani itle vegin zait hachi-i axea na. Punn kitem-i zanv, Ravindra Bhavan ubhem zanv vo naka, je meren Fadar Jose Anton da Costa Vasku firgojent asa te meren Vasku xarant tiatrancho fuddar sugur asa.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.