21sept amcho avaz

Page 1

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

Herald

Amcho Avaz

t t

Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:36 PM Page 1

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

PTI

Gõyant bond aslolem ‘mining’ suru zatolem? SC-int mahiti sador korunk sorkar befikir… StAnley vAz stanley@herald-goa.com

Ponnje: Mukhel Montri Manohar Parrikar hachea fuddarponna khala, BJP sorkarak Gõyche sot’ter yeun dedd voros soron gelem, torui Parrikar Shah Aiyog zanv CEC (Central Empowerment Committee) hannim sador kelolea topxilak (data) avhan divpi mahiti sador korunk xoklona. Gõyant kaidexi minam khonneo kitleo asat, hachi-i mahiti divpak Gõy sorkara lagim ghod-

MHOTVACHEM

Sorkar ‘shack policy’ fattim gheta - PAGE 3

Border Security Force hache nove soinik ‘Passing out Parade’ hea dobajeak, Sukraradis Humhama, Srinagar hangasor soput ghetana kaddlolo fottu

‘Fast-track courts’ fokt nanvache, nit diupachi goti unni Prosnacho fuddo korunk nitivevosthen asloleo rikameo suvato bhorpachi goroz

‘Fast – track Court’-ak yevkar - PAGE 4

Malaria-cher tabo dovrunk oddchoneo - PAGE 5

Bharat – Pakistan zhuzachi sonvsarak bhirant - PAGE 7

Novi Dil’li: Loingik ot’teachar sombondit keximni, ostorenk bego-beg nit mellchea pasot ‘fast-track courts’ vevharan haddlole. Punn ankddevari dakhoita tea pormonnem, her nitisobhamni bolatkarachea keximni nirnnoy diupache promann hea ‘fast-track courts’-anche poros odhik asat hem dison ailam. Janeran chalu kelole 6 ‘fast-track courts’ Agost 15, 2013 meren fokt 380 keximni nirnnoy diunk pavleat. Hachea urfatteak, 2010 vorsa 707 kexincher nirnnoy dilole, zalear 2011 vorsa 650 ani 2012 vorsa 547 bolatkarachea kexim sombondhan nirnnoy diunk ailolo. Hea vorsa, unne-odhik tin mhoineancho kall urlolo astana, ‘fast-track courts’-ank voir dilolea

ankddeam meren pavop kotthinn astolem. Azun meren, hea 6 nitisobhamni mhoineak (Agost meren) sumar 48-50 kexincher nirnnoy diunk aileat. Gelea vorsachea ankddea meren pavchea pasot, 2013 vorsachea urlolea disamni hea ‘fast-track courts’ank sumar 300 kexincher nirnnoy diunche poddtole. Hem tankam ek kotthinn karya astolem, karan Setembr te Dezembr meren fokt 82 kamache dis asat. Hea 6vui ‘fast-track courts’-ank chodd vavr poddtolean vaddlole gotin nit diupachem karya fattim poddlam, oxem sutramni sanglem. 2012 vorsache akhrek, 1,400 bolatkaracheo kexi urloleo. Heo urloleo kexi, ani hea vorsa nond zaloleo kexi

hea 6 ‘fast-track courts’-amni vanttun diloleo. ‘Fast-track courts’ bosounchea adim, heo kexi sadhe nitisobheo polletaleo, zoim 70 von odhik nitidar asle. Disa-dispottim kexi aikonk yeta aslolea karann bolatkar kexincho nirnnoy vinnem urpacho kall (pendency period) unno zala asot, punn dor eka nitisobhe khala unnech 300 tori kexi aslolean thoimchea nitidarancher tacho dobav poddonk lagla. Toxench, hea prosnacho fuddo korunk nitivevosthen asloleo rikameo suvato (vacancies) yogeoponnim bhorunk goroz asa. “Hea ‘fast-track courts’-ancher chodd bhar poddla. Soglleoch kexi tanche lagim aileo zalear tanchean 2rea Panar Vach

• Bekaidexir ‘mining’-ant guntloleam virudh Parrikar sorkaran kainch karvay korunk na. • Min chodd uspilolea babtint toxench bekaidexir ritin niryat kelole babtint sorkaran komponeam koddlean koslich duddvanchi vosuli keloli na. • Ek vorsa poros odhik kall sot’ter ason poryan, Parrikar sorkar Gõyant khoincheo khonneo kaidexir asat hachi yadi (list) sador korpak xoklona. • 10 mhoineam uprant Parrikar-an Nitidar Khandeparkar Somiti borkhast (dissolve) keli, punn ti ostitvant astana te somitik kosloch sohokar divnk na. • Shah Aiyog ani CEC hannim bekaidexir ‘mining’-acher sador kelolea avhalak Parrikar-an avhan (challenge) divpi yachika sador korunk na. • Gelea Setembrant Gõychea minam khonnincheo ‘mining leases suspend’ kortana apunn hea bond keloleo sogllea khonninchi topasnni ani chovkoxi kortolom mhonnlolem, punn khoreponnim topasnni vo ‘mines’ khatea koddlean koslich chovkoxi korunk na. • Gõyche porjechea hita vixim koslech durdrixtticho nirnnoy gheupak xoklona, hem Parrikar sorkaran sador keloli ‘affidavit’ pollelea uprant sid’dh zata. Sod’deak tori ‘Supreme Court’-an minam khonnincho karbar ani tachem niyontronn Parrikar sorkarachea hatant dinvcho nhoi.

2rea Panar Vach

Vaskuche sabar tornatte bepot’to,Yasinan fuslaun Pakistan-ant vheleat oso arop zata

Asia-ntli poili Medical College, Gõyantlem Escola Medica Cirurgica da Goa, hantuntleo moladik voizuki vostu ‘Goa State Museum’ hantun dovortole

Adlem Escola Medica Cirurgica da Goa. Atamchem Entertainment Society of Goa

unk tharailam, karann tancho vapor zaina astana ‘Dean’-ache kocheri bhair tim bexttinch urlolim astat. “Amkam raj’jeachea

Adv. Prashant Bhushan-an Supreme Courtant manddlole mud’de…

nem Sorv Unchle Nitisobhent (Supreme Court) sanglem ani sod’deak tori Gõyant ‘mining’ suru korunk dinvchem nhoi, oxi vinonti kelea. Gelea vorsa Setembr mhoineant Gõyant choltolea bekaidexir ‘mining’ vevsaya vixim Shah Aiyogacho avhal (report) ailea uprant, Goa Foundation sonvsthen Sorv Unchle Nitisobhent yachika (petition) dakholl keloli. He yachikecher gelea Mongllara thavn neamit rupachi aikovnni suru zalea. Goa Foundation sonvstheche votin Adv. Prashant Bhushan hannem gelea Mongllara yuktivad (arguements) kelo. Adv. Bhushan hannem yuktivad korta astana, Shah Aiyog ani CEC hannim sador kelolea apaplea avhalamni nomud keloleo kaim mhotvachea mud’deancher uzvadd ghatlo. Tech porim, hea mhotvachea avhalantlea suchovnneancho-i addavo (summarised) ghetlo. Adv.

Yasin-achem Vasku ‘connection’ sid’dh zalem!

Voizuki itihasacheo vostu pollounk melltoleo

Ponnje: Goa Medical College and Hospital-an upcharak ailolea Purtugez soinikanchea pasot vapurlole bhangran nettoilolea kanxeam ani kopam borabor, xekdde adle itihasik vostu atam lokamni pollounchea ani ‘Asia’-chea voizuki itihasak onnbhovchea pasot raj’jeachea ‘museum’-an dovorpachi yevzonn asa. Raj’jea sorkar choloitolea Goa Medical College and Hospital-an, tannim sambhallun dovorloleo itihasik vostu raj’jeachea ‘museum’-ak di-

donk na, oxem Goa Foundation sonvsthecho vokil Prashant Bhushan han-

‘museum’-a lagsan chitt mevlea ani te hangasorle kaim vostu vhoronk toyar zaleat, karann teo ‘Asia’-

2rea Panar Vach

Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Bharat-Nepal ximecher ottok (arrest) kelolo ‘Indian Mujahideen’ he akantvadi songhottnecho marekar akantvadi Yasin Bhatkal hachem Vasku-Kanttem Baina hangasorui ‘connection’ aslolem mhonnpachem ugddapem zalam. Vasku vattharantlea 10 tem 12 tornatteank fuslaun akantvad korpachea proxikxonnak phattoileat mhonnpacho dubav hangache nagrik porgott’tat. Hea tornatteam modem Vaskuchi Mariyam Bi he ostorecho 23 vorsacho cheddo bepot’to asa mhonnpachi tokrar Ratnagri-Maharaxttr pulis chouker nond zalea. Hea vixim Gõy pulisam koddei

tokrar keloli, punn sthanik pulisamni tacher aplem durlokx kelem. Hea vixim odhik mahiti mell’lea tea pormonnem, Yasin Bhatkal 2009 vorsa Vasku yeun gela mhonnpache purave mell’leat. Vasku xarant Yasinache khupuch adhari kam kortat. Yasinak adhar korpeamni ani tanche familin Vasku Kanttem Baina

hangasor Musolmananchem ek dhormik sthanui bandlam. Hem dhormik sthan bandpa khatir lagta to duddu Yasinachea ghorcheanich dilolo. He dhormik sonvsthechi sorkaran dilea ti man’neotai rod’dh korchi mhonn, kaim sthanik tornatteamni ek tokrar poryan lagu zatolea khatea kodde keloli asa. Punn, atam meren tacher kainch karvay zaloli na. Yasin 2009 vorsa Vasku xarant yeun gelea uprant kaim sthanik tornatte bepot’to (missing) zalet mhonnpachem nodrek ailem. Xarantle 10-12 tornatte bepot’to asun, tancho pot’toch laglo na. Punn, uprant te tornatte aplea kaim khasgi kamank lagon pois geleat astole

mhonnpacho loka modem somzut zalo. Punn, hea bepot’to zalolea tornatteam modlea kaim tornatteanchea ghorcheamni, he bepot’to zalole tornatte Yasin-an tankam fuslaun vheleat mhonnpacho dubav porgott kortat. Bihar raj’jeant thavn 2010 vorsa oxech Vaskunt kama khatir ailole 4 tornatte oxech toren ani auchit koxe loka modle bepot’to zalole. Tea vellar Yasin-acho bhau Riyaz ani Iqbal hanche kodde hea 4 bepot’to zaleat tea tornatteancho sombhond ailolo. Bhorpur duddvanchi axea ani ‘luxury’ jieopachi axea dakhoun hea tornatteank fuslaun vheleat mhonnpachokhup zannamni dubav porgott kela. Kanttem-

2rea Panar Vach

Gõyam bhaile kamdar

Mukhel Montri Gõykarank xittkaita MG-cho vistar korpacho nichev - PAGE 9

Vishwas Gaokar Gõychea futtbol pongddacho novo ‘coach’ - PAGE 11

tomAzinho cArdozo Candolim, Gõy

Gõyche Mukhel Montri Manohar Parrikar halinch eke potrokar porixodin uloitana potrokarachea eka prosnak zabab diun mhunttlem “Onollkhea mon’xank ami ghorant vavrak dovortanv vo ghor tankam bhaddeak ditanv tedna ami tea mon’xam vixim chotrayen mahiti kaddina ani taka lagon zaite pavtt choryeo ani khun zavpak pavta”. Tea khatir on-ollkhea mon’xank ghorant vo dhondeant dovorche poilim pulise koddlean tanchi sarki mahiti kaddunk Mukhel Montrean Gõykarank ulo marlo. Mukhel Montrean zo husko dakhoila to khoro asa ani zaite pavtt nagrikanche bezababdarek lagon naka zaloleo ghoddnneo ghoddta. Ek pavtt kosli-i dharunn ghoddnni ghoddlea uprant poschatap (repent) korpant kosloch faido na. Tea khatir Gõykaramni on-ollkheank aplea ghoramni ani dhondeamni proves diunchea adim chotray ghetlear khub

borem zatolem. Gõychea somazant ani odik korun niz Gõykaranchea jivitamni halinchea kallar zaiteo oddchonneo yeunk lagleat. Heo oddchonneo tancheach allxiponnak lagon ghoddtat hantun dubav na. Zaitea ghorabeamni halinchea kallar ek kamdar dovorpachi pod’dot zalea. Punn ghorantlem kam korpak – ghorachi saf-sufai, jevonn khann randop, adi – zanna aslolim kamdaream sompeponnim mellona. Anik upay na zavn Gõyam bhailim kamdaream haddun zaitim Gõykaram apli goroz bagoita. Halinchea kallar ghora sorvbhonvtim ek lhan vo vhodd bag (garden) korpachi sonvoy zalea. Punn te bagent zo vavr korunk zai to korpak amkam dusre monis zai. Bagimni vavurpi choddxe monis aichea kallar mellta te Gõykar nhoi, punn Gõyam bhaile. Nailaz zavn hea on-Gõykar kamdareank sirvisek dovorchech poddta. Anik oxim zaitim kama asa jim amchea sodanchea jivitan khub mhotvachim asa. Hantuntlim kaim kama

mhunttlear ‘plumbing’, ‘electricity’, ‘carpentry’, ‘painting’, adi jim kama ghorabeamni korchinch poddta. Punn himvui kama korpak Gõykar kamdar mellpak khub kotthinn zata. Kama korpachim korinastana dovrunk zaina ani tea khatir Gõyam bhailea kamdarank gheunuch tim korchim poddta. Gõykarancher ailole he poristhiticho barik niyall kelear oxem dista ki aiz Gõykaranchem jivit sorollponnim (smoothly) choltelem zalear hea onGõykar kamdareanchi amkam soktichi (compulsory) goroz asa. Hea onGõykar kamdareamni kosleach

karannak lagon kam korpachem bond kelem zalear zaitea Gõykaranchea ghorabeamni dhandoll zatoli. Heach karannak lagon Gõyam bhaile kamdar Gõykarank fokt gorjeche na punn faideache-i asa. Oxem aslem zalear poriant hea mon’xank nokrek vo kamak dovortana vo ghorant ravonk ghor bhaddeak ditana Gõykaramni chotrayen ani zababdaren vagop khub faideachem zatolem. Lagxilea pulis ‘station’-acher vochon oslea kamdareanchi pulise koddlean mahiti kaddli zalear ani tea uprantuch tankam ghoramni ani dhondeamni nokrek vo bhaddeak dovorle zalear zaitim vignnam nivartolim hantun dubav na. Jedna ho husko amchea Mukhel Montrean uktto kela tedna tachea sorkaranui hea vixim upay gheun gorjek poddlolea Gõykarank adhar dium yeta. Koso to niyall korum-ia. Sorkaran ek kaido korcho ani tea kaidean je on-Gõykar Gõyant oslea kamak ravunk yevjita tankam adim fuddench ‘register’ korche. Te lok Gõyant

yena fuddench tanchi soglli mahiti gheun tankam ek ‘certificate’ vo ‘card’ diunchem. Oxem kelear ti ‘certificate’ vo ‘card’ jea kamdaram lagim asa, tachi sorkaran chovkoxi kelea mhunn provar zatolem ani tea kamdarak Gõykaramni ghorant vo dhondeant nokrek dovorpak sompem zatolem. Sorkar hacher vichar korit kai? Itlench nhoi Mukhel Montrean anik ek mhotvacho dubav uktto kelolo asa. Dusrea prantantle opradi lok, kaideachea chopkeantle vattaunche khatir, Gõyam yevn rabito korta mhunn. Hi motti gombir ghoddnni asa. He opradi lok Gõyam tanchea famili sangatak vo ixttam mitram sangatak ravon aplea prantamni kelolea opradanchi khast vattaunk sodta. Oxe zaite opradi Gõyant asa hantun dubav na. Tea khatir prot’tek nagrikan chotur ravop ani oslea opradeanchi zannkari aslear tabortob pulisek kollovop mhunnchench ami nagrikamni amchem kortovea (duty) pall’lem oxem zatolem. Gõychea so 2rea Panar Vach

Vat


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:41 PM Page 2

Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Vishnu Wagh Dil’lint Rahul Gandhik bhettlo? Gõyant Kongres vangddeamni diloli mahiti Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gõyant sot’ter aslolea Bharatiya Janata Pokxacho St. Andre motdar songhacho amdar Vishnu Wagh hannem Akhil Bharatiya Kongres pokxacho up-odheokx

Rahul Gandhi hachi bhett ghetli, oxi mahiti Kongres pokxantlea vangddeamni dilea. Punn, Dil’lint thavn poir Brestara portololo Vishnu Wagh-an he gozalik aplo nakar dila. Fattle sabar dis Vishnu Wagh Dil’lint aslo. Gelea

Hanv Rahul-ak bhettonkuch na: Wagh Kongres pokxantlea vangddeamni dilole mahiti vixim odhik zanna zavn gheupak Vishnu kodde sompork kelo tedna, apunn aple Dil’li bhette vellar Rahul Gandhi haka bhettonkuch na, oxem Vishnu Wagh hannem spoxtt kelem. Desant Kola ani Kolakaranchea mollar vaurpi Lalit Kala Academy ani her sombhondit sonvsthank jeo raxttriya patllicher vaurtat, tanche kodde kaim mhotvachea kamank lagon apunn ani Gõyche Kala Academycho ‘Member Secretary’ Siddhivinayak Naik dogui Dil’li gelole, oxem Vishnu Wag-an ugddapem kelem. Ontoraxttriya Cholchitrancho Utsov (IFFI) hacho Sonchalokachi bhett gheun, he pavtt zavpi IFFI vellar tancheo Gõy raj’jea koddlean kitem opekxa asat, hea vixim zanna zavn ghetlem. Gõychi Entertainment Society of Goa ani Dil’lichi IFFI Sonchalonaloy (Directorate) hanche modem aslole sombhond mozbut zanvche ani kosleoch trutti (defects) urche nhoi, hea vixim ami tanche kodde amche Dil’li bhette vellar sovistar cheorcha keli, oxem Wagh-an spoxttikoronn dilem.

Brestara tannem kaim Gõychea ‘senior’ fuddaream sangata Rahul Gandhi hachi bhett ghetli, oxi kherit mahiti Dil’lintlea toxench Gõychea fuddareamni khud sanglem. Vishnu Wagh hannem yeta tea Lok Sobheche venchnnukek Ut’tor Gõyant thavn Kongres tikettir ubho ravcho, oso agro Vishnu-chea bhovtek adlea Kongresantlea ixtt-mitramni taka kela. Vishnu wagh-an kaim kall adim, Raxttrvadi Kongres (NCP) pokxachea kendriya fuddaream kodde bhett

ghetloli, ani atam to svota Dil’lint vochon Rahul Gandhik bhetton ailam, oxem Gõychea Kongres pokxantlea gupit sutramni sanglem. Lok Sobhecheo venchnnuko Kongres ani Raxttrvadi he donui pokx yuti korun zhuztat aslolean, Vishnu Wagh ani Rahul Gandhi hanchi dogainchi bhett ghoddon yevop mhotvachem aslolem, ani taka lagon Dil’lintlea ani Gõychea Kongres fuddareamni hi dogainchi-i bhett ghoddun haddli, oxem Kongres pokxantlea sutramni kolloilem.

‘Casino’-ntlea produxonnachi topasnni zatoli Ponnje(AAP): Mandovi nodiche khaddint aslolea ‘off shore casino’ hantuntlo kochro toxench sonddasantlem mhellem udok, Mandovi nodint soddtat vo na, hache vixim fuddlea satolleant thavn topas zatolo. He topasnnecho avhal National Tribunal-ak sador kortole, oxem Goa State Pollution Control Board hache kocherintlea odhikareamni sanglem. Hea ‘casino’-mni toyar zata to kochro ani mhellsan vattek lavpak tanche kodde kosleo upay-yevzonneo asat, hea vixim avhal sador korunk National Green Tribunal-an Gõy sorkarachea produxonn khateak suchoilolem. He Mandovi nodint anik ‘casino’ suru korunk sorkaran lisensam dinvche adim, asat tea ‘casino’-nchi produxonnachi mahiti dinvchi oxem sanglolem. He kexichi fuddli aikovnni Setembr 30ver dovorlea.

Mandovi nodint sorkaran lisensam dilolean, he ‘casinos’ thoinchea udkantle vahatukek khupuch addkolleo nirmann kortat. He ‘casinos’ pois doriya udkant asche suvater te Mandovi nodiche khaddint modekat asat. He ‘casino’ ani thoim lagsaruch kaim hottelam aslolean, vhodda promannan Mandovi nodint produxonn zata, oxem ek ‘petition’ Sudhip Tamhankar hannem National Green Tribunal hantunt sador kelolem.

Hi kes jedna he nitisobhent aikovnne khatir aili, tedna nitisobhen tachi gombhir dokol ghetli. He kexint nitisobhe samkar manddlole prosn khupuch gombhir rupache zavn asat. Taka lagon, Tamankar-an je mud’de manddleat tacher koslich todd-zodd korchi nhoy, oxem Green Tribunal-an kaddlolea aplea adexant mhonnlam. Taka lagon, bhovxik bholaikecho vichar korun tacher sorkaran koddok upay yevzonneo lagu korcheo, oxem nirikxonn (observation) Green Tribunal-an kelam. Sod’deak asat tea ‘casino’-chea produxonnachi topasnni korchi, tech porim novea ‘casino’-nk lisensam dinvchim nhoi, oso adex nitisobhen dila. Tech porim hea ‘casio’-nk tancheo kosleoch vostu toddik zoma korunk dinvcheo nhoi, oxem-i GreenTribunal-an Gõychea sorkarak dilolea aplea adexant mhonnlam.

Saxttint golleantleo sorpolleo hiskavpachem vaddta 8 mhoineank 12 kexeo nond Moddganv(AAB): Cheddvambailank eksurea suvatancher dhorun, tanchea golleantleo bhangaracheo sorpolleo hiskaun vhorpacheo ghoddneo hea disamni hixeopa bhair vaddonk lagleat. Khas cheddvam-bailank eksurim dhorun tanchea hatant-golleant aslolem bhangar hiskaun vhorpi ek kherit pongodd Saxtti ani azu-bazuk vaurta, mhonnpachem ugddapem zalam. Gelea 8 mhoineanchea kallant oxe torecheo sumar 12 kexeo Saxttichea veg-vegllea pulis chovkencher nond zaleat, ani sumar 10 lakh rupiya molachem bhangar thoinchea cheddvam-bailanchea anga vhelem chorun vhelem. Moddganv pulis chovkecho Dy.SP Mohan Naik hannem dilole mahiti pormonnem, fuddarak pulisanchi bondabost ji ratchich astali, ti atam disachi-i astoli. Oxe torecheo ghoddneo ghoddcheo nhoi, hea

khatir pulis khatem kaim koddok panvlam ubhartolem. Kaim monis pulisanchim anglim ghalun ani apleak pulis koxe bhasaun cheddvam-bailank lutt’tat mhonnpachim-i prokronnam vaddonk lagleant. Don dis fattim Jolita Estebeiro he 73 vorsam pirayeche eke ostorek oxech toren fottoun, tichea hata-golleant aslolem sumar 1.70 lakh molachem bhangar luttun vhelem. Zalear, dusre eke ghoddnent, Davorlim hangasor eke bhaji vikpi ostorechea golleant aslolem bhangrachem ‘mangalsutra’ dog mon’xamni hiskaun gheun mottorsaikolir boson pollapoll kaddli. Saxtti vattharantlea pulisamni kelole eke topasnne udexim, mot-

S-

Punn, mud’dot divn poryan tannim poixe zoma korunk naslolean, xekim COP-in tankam ‘suspend’ korpacho adex kaddlo. Tikett gheupi hea COP kamadaranchim nanvam khatean jahir keleant ani tantunt Shamat Gawde, Gourish Naik, Devendra Shirodkar, Satyavan Pednekar, Kashinath Sawant, Domingos Fernandes ani Ajit Shirodkar hancho aspav asa. Feribottir kamank astat tea tikett gheupeamni tanche kodde tiketti udexim zoma zatat te

Mhapxeam: Xant’tayek lagon ani ‘tourist hotspot’ mhunn namnna favo zalolem Gõy, atam atonkvadeank ani opradheank surokxit asro (safe haven) diupi suvat zaupacho dhoko nirmann zala. Ani, Otubr 2009 saun 3 ‘mostwanted’ opradheank pulisen Gõyant tabeant ghetleat. Indian Mujahideen (IM) vangddi sonsthapok Yasin Bhatkal-achea Gõychea vangdda sombondhan amchea xantechea raj’jeak dhopko dila. Otubr 2009 vorsa, ‘Britain’-cho ‘most wanted fugitive’Ajay Kaushalak, ‘hotel room’-an tacho ek ixtt melolo sompoddlea uprant Gõy pulisen Ponnjen attak kelolo. 2005 vorsak saun pulisek Kaushal-achi sod asli, karann eka dhondekarak polloun vhoron (kidnapped businessman) 1,00,000 pound ghetlolean tachea add kex

dakholl zaloli. Taka dhorlea uprant, opradhi mhunn tharaun taka 15 vorsanchi bondkhonn favo zaloli. Julay 2010-an Chhota Rajan gangachea mukhel ‘shooter’-ak Mumbai pulisen Arambol dhorlolo. Umaidur-Rahman, ho tancho vangddi aplea bailechea, avoi-bapaichea ani eka so-

hokari vangdda bandkam chalu aslolea imarotintlea don kuddamni 57 disam pasot aslo, ani taka dhorlea hea sombondhan dusrea disa khobro aikonk ye-i meren Gõy pulisek tachea asnnea vixim koslich mahiti nasli. Agost 2012-an dubavit atonkvadi Afzal Khan-ak Verna pulisen dhorlolo. Uttar Pradesh-cho Khan, mukhel montri Manohar Parrikarachea ghora lagchean thoddeach ontoracher ani Mhapxeam pulis chovkechea lagim eke suvater dedd mhoinea khatir bhaddeak rautalo. Taka atonkvadi sombondh asloleachea dubavan tabeant gheunk ailolo ani ‘Unlawful Activities (Prevention) Act, 1967’-achea khala tacher opradh nond keleat. Gõyant atonkvadi hol’lo korpache xokeotaye vixim sod launk Lashkar atonkvadi David Headley poriant kaim satolleam pasot Gõyant ravlolo.

‘Sanathan’ sonvsthecher bondi ghalat: Ravi Fonddem(AAB): Moddganv xarant ‘Narkasur’ spordhe vellar bomb-sfott ghoddun haddpi ani ‘antisuperstition’ chollvollecho fuddar Dr. Narendra Dabholkar hachea khun prokronnant pulis dubav gheta te ‘Sanathan’ sonvsther kayomchi (permanent) bondi ghalpachi goroz asa, oxem Gõycho adlo mukhel montri Ravi Naik hannem sthanik potrkaram kodde uloitana sanglem.

Ravi Naik-an fuddem sanglem, Ganesh Chaturti utsov ho bhovxik korun lokak ekvottit korpacho vaur Lokmanya Tilak hannem Maharaxttrant kelo. Hem korpa fattlean Tilakacho ekuch hetu aslo, ani to mhonnlear, ekvottit ravon kariya kelem zalear, somazacho vikas vegoveg zata. Gõyant sod’deak minam-khonneo bond poddleat, tech porim dispottim khun, choriyeo,

bolatkar vochot thoim vaddot ani choddotuch asat. Atam Gõy raj’jeacher ailolem hem vign Ganapati Bap’panuch nivarchem, oxem Ravi Naikan sanglem. Moddganv hangasorlem bomb-sfott prokronn, tech porim Pune hangasor Dr. Dabholkar-achea khuna prokronnant dubavachea bhonvreant guspolole he Sanathan sonvsthe vixim Gõycho mukhel montri

Manohar Parrikar kainch uloina, oxem sangon Ravi Naik-an Parrikar-an apnnoilole he bhumikecher ojeap porgott kelem. Moddgan jea vellar bomb-sfott zalolo, tea vellar Parrikar virodhi pokxant aslo, ani tea vellar poryan tannem kainch avaz utthounk naslo. Atam, Parrikar sot’ter asa ani sogllea prokronnachi taka zannvikai ason poryan to kainch avaz kaddina.

1lea Panar Thaun... Gõyant bond aslolem ‘mining’ suru zatolem? Bhushan-an apleak jem kitem sangpachem aslem tem borovn sador kelem. Gõy sorkarak ‘mining’-ak lagon sogllech kodden op’yes ailam, tacher Adv. Bhushan-an bott dovorlem. Bekaidexir ‘mining’-ant guntlole ani bekaidexir ritin minachi mati niryat (export) kelolea ekui komponecher sorkaran azun meren karvai korunk na. Fokt gelea Agost mhoineant Gõy sorkaran ‘Crime Branch’ hache kodde tokrar sador korun F.I.R nond kela. Bekaidexir ani otirikt (additional) min uspilolea babtint vo hea minachi niryat kelolea babtint sorkaran tea-tea komponeam koddlean duddvanchi vosuli korunk na. Parrikar-an ‘Public Accounts Committee’-cho Odheokx astana kelolea hixeobachi-i sorkaran ‘mining’ komponeam koddlean kainch vosuli korunk na, oxem Adv. Bhushan-an Nitisobheche nodrek haddun dilem. Soglle torechea bekaidexir gozalim kodde kosloch sombhond naslolea ‘kaidexir’ khonninchi yadi (list) poryan Gõy sorkar sador korpak xoklona. Kaim bekaidexir minam khonnink favor korun ani teo

kaidexir mhonn tharavn sorkar teo porot suru korunk sodta. Kaim khonneo kaidexir korpa khatir Parrikar sorkaran hea minam khonnim koddlean 300 kotti rupiyanchi ‘stamp duty’ zoma kelea. Eke vatten Parrikar sorkaran Lokayukt ani ‘Crime Branch’-a kodde tokrar nond kelea ani dusre vatten ‘mining’acher asloli bondhi fattim gheupacheo halchaleo suru asat, hem-i Adv. Bhushan-an Nitisobhechea nodrek haddlem. Parrikar sorkar sod’deak bond aslolea ‘mining’-a vixim khupuch ‘data’ nitisobhent sador korunk atam meren oyesevi zala. Porot minam khonneo suru korche adim, bond aslolea sogllea minam khonninchi sompurnn chovkoxi zatoli, oxem Parrikar-an Setembr 10, 2012 hea disa minam khonneo bond uddoileot tea disa sanglolem. Punn, tea vixincho kosloch avhal Parrikaran atam meren sador kelolo na. Topasnni kela tacho vo Khateache patllicher chovkoxi kelea tacho poryan avhal Parrikar dakhoun divpak xoklolo na. Seve mekllo zalolo Nitidar Khandeparkar hachi somiti hache kodde kosloch vaur korun

ghenastana, Parrikar-an 10 mhoineam uprant ti borkhast korun uddoili. He somitik sorkaran koslench torechem sohokar divnk na, oxem-i Adv. Bhushan-an Nitisobhent sanglem. Gõychea hita sombhondan Parrikar sorkaran koslech durdrixtticho (foresight) nirnnoy ghetlolo na, hem Gõy sorkaran Sorv Unchle Nitisobhent sador keloli ‘Affidavit’ vachlea uprant sid’dh zata. Gõy sorkarachea chintnamni sudharna zanv meren, Nitisobhenuch adex (order) divn Gõy sorkarak ‘mining’-a vixim yog’geo dixen panvlam ubharpak suchovnneo korcheo poddtoleo. Sod’deak bond aslolea Gõychea minam khonnicho karbar ani niyontronn (control) Parrikar sorkarachea hatant dinvcho nhoi, oxem-i Adv. Bhushan-an nomud kelam. Bhovxik hitache (in public interest) nodrent sorkar Gõycho ‘mining’ vevsay hathalltolo, hem Parrikar sorkar dakhoun di-i meren ani te vixim puravo sador kori meren Gõycheo minam khonneo porot suru korcheo nhoi, oxi bazu Adv. Prashant Bhushan hannem ‘Supreme Court’ant manddli.

‘Fast-track courts’ fokt nanvache, nit diupachi goti unni

tor-saikolicher yeun hata-golleant aslolem cheddvam-bailanchem bhangar chorun vhorpacheo ghoddneo choddxeo Moddganv, San Jose Areal, Kolva, Lottle sarkea vattharamni ghoddleat. Heo osle torecheo ghoddneo ghoddpachem khupuch vaddik laglolem asa, tori tankam sodun kaddun tabeant korpak pulisank azunui op’yes ailam.

Feribott tikettincho ghottallo, 7 zann ‘suspend’ Ponnje(AAB): Feribottincher tiketti gheupi 7 ‘ticket collectors’-amni tikettinche poixe sorkari tizorent zoma korunk naslolean, Captain of Ports khatean tankam tanche nokre vhele ‘suspend’ keleat. Hea vorsa Janer tem May meren hea tikett gheupeamni loka koddlean tiketti udexim hozaramni rupiya vosul kele, punn tantuntlo ekuy poiso COP khatea kodde zoma korunk naslo. COP khatea koddlean mahiti mell’lea tea pormonnem, he je sat tiketti gheupeank nilambit (suspend) keleat, tanchea eka-eka koddlean 40 tem 30 hozar rupiya sorkarak yevpak zai. COP James Braganza hannem hea tikett gheupeank poixe zoma korpachi mud’dotui diloli.Tech porim tanchi bazu zanna zavn gheupa khatir tanchi ek-ektteachi khasgi ritin aikovnni-i ghetloli.

2 Amcho Avaz Gõy atonkvadeancho surokxit asro?

duddu prot’tek chear disamni khateant haddun zoma korpache astat. Tannim, ho COP khatean ghalun dilolo nem pallunk na, oxem James Braganza sangta. Janer tem May hea 5 mhoineanchea kallant Gõyant veg-vegllea udkamargancher vaurpi provaxi feribottincher sumar 30 tiketti gheupi kamdar asle. He je 7 zann ‘suspend’ keleat te soddle zalear, bakichea sogllea zannamni prot’tek 4 disamni ap-aplea kodde zoma zalole tikettinche

duddu haddun COP khateachea ‘accounts’ vibhagant zoma kelole. Itlea mozgotim, COPintlea jea 7 zannank ‘suspend’ keleat, tanchea mhonn’nea pormonnem tannim tanche kodde zoma zalole duddu tannim nema pormonnem khateachea ‘accounts’ vibhagant bhorleat. Torui astana, khatean tancher karvay kelea. ‘Accounts’ vibhagant aslolea kamdaramni ‘receipt books’ sanddoileat, mhonnpachem hem 7-ui ‘suspend’ kelole kamdar sangtat. Punn, COP James Braganza sangta tea pormonnem, jea vellar tikett gheupi tache kodde aslole duddu khateant yeun zoma korta, tedna taka pavti (receipt) ti tanchi pavti khoim asa? Hi pavti dakhoupak hea sat tiketti gheupeam modlo ekttoy yesesvi zavnk na, oxem COP khateantle her odhikari sangtat.

‘fast-track courts’ koxe vavrunk zaina. Odhik nitisobhanchi, ani heo kexi sarkeo vanttun ghalpachi goroz asa,’ oxem vokil ani ‘Delhi Bar Association’-chea ‘ex-officio’ vangddi, Rajiv Khosla-n sanglem. Sod’deak, Dil’lichea unchlea pattlevelea nitivevosthechea (judi-

ciary) sirvisen 70 suvateo rikameo asat, ani sokoilea pattlevelea nitivevosthen 100-a odhik pod rikame asat. Nit diupache prokriyechi goti (speed) vaddounchea pasot heo suvateo beginuch bhorun haddunk zai, oxem ‘Delhi Bar Associ-

ation’ odheokx R N Vats-an sanglem. “Hea ‘fast-track courts’-ancher itlo bhar poddlolo astana, tancho nirnnoy diupachi goti kaim promannan bori asa. Punn zor rikameo suvato begin bhorta zalear tacho boroch adhar zatolo,” oxem tannen sanglem.

Yasin-achem Vasku ‘connection’ sid’dh zalem! Baina hangachean nattak zalolea sabar tornatteancho azun meren pot’to lagonk na, oso arop ‘Savera’ sonvsthechi Tara Kerkar hinnem kela. Baina hangasor aslolea dhormik sthanant Yasin Bhatkal ravtalo. Thoim aplem thikann korun aslo tea kallar tannem sabar tornatteank nustem marpi bottincher nokreo ditam mhonn sangon aple vatten akorxit kelole. Tantunt Mariyam Bi hichea cheddeak fuslaun Yasinan Ratnagiri vhelolo. Thoinchean aplo cheddo sabar mhoine meren apleak mellonk yeunk na, haka lagon Mariyam hinnem Ratnagiri pulisent tokrar nond keloli. Aplea cheddeak Pakistan-ant phattoila astolo mhonnpacho dubav tinnem porgott kela.

Punn, he Mariyam Bi hiche tokraricher koslich karvay zavnk na, oxem Tara Kerkar sangta. Aplo cheddo bepot’to zala mhonnpachi tokrar Mariyam Bi Gõychea pulisam kodde dakholl korunk geli tea vellar, ‘Ratnagiri pulisam kodde ek pavtt tokrar kelea zalear, Gõychea pulisam kodde korpachi goroz na,’ oxem tika sthanik pulisamni sanglem. Heach mhoineant tinnem apli tokrar Vasku pulis chovkecho Nirikxok, up-Nirikxok ani Dokxinn Gõycho SP hanche kodde lekhi (written) tokrar keli, punn pulisamni tichi tokrar gombhirtayen gheunk na, oxem. Vasku xarant Yasin Bhatkal hache don vangddi Shah Rukh ani Asif asat mhonnpachem uloilolem aikonk mellta. 2010 vorsa Biharche

4 tornatte Asif hache sangata veta astana kaim lokamni pollelole. Yasinache vangddi Vaskunt bhonvon tornatteank sodun kaddun tanka fuslaun eke nustem marpache bottir bosoun gheun vetale, oxem sabar lok atam uloilolo aikopak mellta. Toxem polleupak gelear, Vaskunt 37 tornattim chedde-cheddvam bepot’to zaleant mhonnpacheo tokraro nond zaloleo asat, punn pulis sangtat tea pormonnem him chedde-cheddvam choddxim mog-kornaram zavn aslint ani tim pollon vochon logn zaleant mhonnpachem pulisek sid’dh zalam. Torui astana atam Yasinachem Vasku-‘Connection’ ugddapem zalolean, Vaskucheach nhoi, tor puray Gõychea pulisanchi nid pirddear zalea.

Voizuki itihasacheo vostu pollounk melltoleo chea voizuki itihasa vangdda sombondhit asat,” oxem GMC sonchalok (proxasonik) Swapnil Naik-an sanglem. Xemboramni bhangran nettoilole kanxe, kopam, boxeo, ani her vostu Purtugez hukum choloitale tea vellar, 1842 vorsa sthanikancher ani zhuzan zokhmi zalolea soinikancher upchar korchea pasot bandun haddlolea 'Escola Medico Cirurgica da Goa'-n (atam GMC) te Macauchean Gõyant aiyat (import) keloleo. Purtugez hukumxaye khala aslolea sogllea soninkank, upchara pasot hanga haddtale ani te thoim

astana hea itihasik vostumni tankam jevonn-khann ditale. Tea vostuncher "Hospital Escola de Goa" ani "Hospital Central Nova Goa" kantoilolem, azun meren asa toxench asa, mhunn Naik-an sanglem. Toxench, 10 kilo voznnachi ek vhodd pitullechi ghantt, ji hospitolachea proves dara lagim bosoiloli, ti atam GMC-chea eka kuddan asa. He ghanttik, 1991 vorsa Ponnje saun Bambolim haddloli. “Adim, ratichea vellar hospital bond astalem. Ani konnui eka duent mon’xak haddtalo zalear, tachem dar

Mukhel Montri Gõykarank xittkaita

mazant xanti ani bhavponn rakhun dovorche khatir prot’tek nagrikamni oxem korunkuch zai hantun dubav na. Dubava viret Gõyantlea kuttumbank on-Gõykaranchi goroz asa. Hi goroz purnn kortana zababdaren

panvl marunk khub faideachem zatolem. Mhunttoch on-Gõykar kamdaranchea adharan amcheo gorzo purnn kortana ami chotrayen panvl ghalum-ia, pulise koddlean tea kamdaranchi mahiti gheum-ia ani tea up-

ugoddchea pasot ghantt vazounk poddtali. Uprant, he ghanttik dusrea vostum vangdda novea ‘complex’-ar vheloli,” oxem Naik-an sanglem. Akh’kea GMC complex-an durusteo haddpachem hospitol odhikareanchi yevzonn aslolean, heo vostu te surokxit suvatencher vhoron dovrunk sodtat. GMC-n heo vostu bore toren sambhallun dovorloleo asatuch, punn Asia-chea poilea voizuki kolejichea itihasa vixim zannvay gheunk sodpi lokankui teo pollounk mellpak zai, oxem tannen sanglem.

rantuch oslea mon’xank amchea ghoramni ani dhondeamni proves dium-ia. Gõychea somazant mog, xanti ani bhavponn okhondd korpacho ho ek sompo upay asa.


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:41 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Ganv-ganvamni

Amcho Avaz

EDC-n dilolim rinnam

Opradh vaddle topas zainant!

Sorkari komponeom ani rajkornni EDC-k kruttamni duddu dennem asa

Dokxinn Gõyant 9 mhoineank sabar guneanv

‘Economic Development Corporation’ (EDC) hem sorkari ‘corporation’ jem duddvanchim rinnam diun dhonde ani ‘factory’ fulovpak adhar dita taka, khobor mell’lea tea pormonnem, rajkornni ani sorkari komponeamni kruttamni rupiyanchem rinn farik korpachem asa. Tea khatir EDC-n ek ‘recovery officer’ nempak yevjilam zo him rinnam sombondit rinnkaream lagchean borun ghetolo. Ho ‘recovery officer’ nomiarpacho prostav EDC-n sorkarak dhaddla ani sorkaracho hoikar melltoch ho nirnnoy vevharant ghaltele. P. Krishnamurthy, EDC-cho odheokx hannem sanglem ki kaim rinnam EDC lagchean ghetlolim asa tim khub tempachim asa. Hea khatir atam rinnam diunchea adim favo ti ‘guarantee’ ghevpak EDC-chea sombondit odhikareank nirdex dilolo asa. Rinnkari favo tea vel-

Moddganv: Chennai raj’jeantlo Madan Gangadhar hea 31 vorsanchea mon’xacho khun kelolea aropa khala pulisamni tabeant ghetlolo dubavit aropi Basilio Ratos, ho pulisanchea dolleank panam bandun pollon gelo. He ghoddnek atam 7 mhoine soron gele, punn taka porot dhorunk pulis azunui yesesvi zavnk nant. Gelea 9 mhoineanchea kallant Saxtti vattharan khup torecheo choriyeo, bolatkar, tech porim khunancheo ghoddnuko ghoddleo, punn choriyancho sodpus korunk pulisank op’yes ailem. Pulisancho fottkiro bheos apnnaun lokak luttpi mon’xanchoi pongodd sod’deak Saxtti vattharant vaurta mhonnpachem ugddapem zalam, ani hea fottkirea pulisamni lokak ghoddleat mhonnpacheo 12 ghoddnuko nond zaleat. Chalu vorsa Fevrer mhoineant Chennai thavn Gõyant bhonvdde khatir ailolo Madan Gangadhar hacho Kolva hangasor eka ‘shack’-ant khun

lar rinn farik korunk chukle zalear tabortob tancheo ‘guarantee’ dovorloleo vostu zopt korunk zatoleo. Favo tea vella bhitor rinn farik korunk chuklelele rinnkari oglle unne 13 dhondeanche malok asa zannim aplim rinnam ‘notice’ diun porian vellar farik korunk na. He kaim dhonde, khasgi vo sorkari oxe asat – ‘Goa Antibiotics and Pharmaceutical Ltd’ ani ‘Goa Electronics Ltd’ heo donui sorkari sonAlpha Impex Pvt Ltd Giovanni & Zibronni Shipping Pvt Ltd Domrine Shipping Co Pvt Ltd SeaLink Marine and Shipping Co Pvt Ltd Goa Electronics Pvt Ltd Goa Antibiotics & Pharmaceutical Ltd

Amcho AvAz BAtmidAr

vstho zavn asa zalear ‘Domrine Shipping Co Pvt Ltd’ adlo ‘fisheries’ montri Jose Philip D’Souza hachi asa zalear ‘Alpha Impex Pvt Ltd’ adle ‘industries’ montri Suresh Parulekar hachi asa. ‘Giovanni & Zibronni Shipping Pvt Ltd’ hi Micky Pacheco hachi komponi ani ‘SeaLink Marine and Shipping Co Pvt Ltd’ adle PWD montri Churchill Alemao hanchi komponi zavn asa. Voir ji mahiti asa tacher nodor marlear oxem dista sorkarachea palvan cholteleo ani rajki fuddareamni sthapon keloleo komponeamni EDC-k kruttamni rupiya rinn farik korpachem asa.

Kompony

Dhoni Suresh Parulekar Micky Pacheco

Rinnachi rok’kom ` 6.64 krutt ` 3.99 krutt

Jose Philip D’Souza Churchill Alemao

` 1.94 krutt ` 1.53 krutt

Sorkari Sorkari

` 6.07 krutt ` 3 krutt

zalolo. Hea khunancho topas kortana, pulisamni Xavier D’souza ani Basilio Ratos hankam tabeant ghetlole. Chovkoxe khatir tankam dogaimkui Kolva vhelole ani porot Moddganv haddtana, Ratos pulisanchea dolleank panam bandun sutton gelo. He gozalik atam 7 mhoine soron gele, punn to dubavit aropi azunui pulisank sampddona. Sod’deak Saxtti vattharan sabar ghoram foddpacheo ani sabar toreachea choriyancheo kexi veg-vegllea pulis choukencher nond zaleat, punn pulis tancho topas korpak xoklenant. Saxtti vattha-

Gõyant ‘cyber cell’-achi goroz asa

phattoilolea aplea prostavant nomud kelam. Eke kodden ‘e-governance’ ani ‘online’ sevecho halinchea kallar khupuch vapor zavpak lagla. Zalear, dusre vatten sorkar ‘Cyber crimes’ hache vixim khupuch befikir asa. Gõy raj’jeo hem ‘International Tourism Destination’ aslolean, hangasor ‘hackers’-anchi bhirant

khupuch vaddlea. ‘Hackers’ he aplea arthik ani khasgi svarthank lagon, sorkari ani ‘private we b s i te s ’ - a m n i ghustat. Tech porim ‘credit cards’ ani ‘ebanking’ hachi khasgi mahiti chorpache Gõyant sabar proitn zaleat mhonnpachem halinchea kallar khupuch aikopak mellta. ‘email, facebook, twitter, hachi ID ani ‘password’ chorpache proitn aichea kallar khupuch vaddpak lagleat mhonnpachi khobor asa. Hea khatir ‘Cyber’ surokxe kodde kherit lokx divpachi hi ek kallachi goroz zavn poddlea. Sod’deak ‘social net-working’ hacho goir-faido gheupachem khupuch vaddlam mhonnpacheo tokrareo asat. Tech porim ‘online finance’ hache udexim keloli fos-

rant aslolea prot’tek pulis chovkecher pulisanchi sonkhea unnem asa. Tantuntlea tantun Moddganv xara modekat aslole mukhel pulis chouker zalear, pulisanchi sonkhea egdomuch unnem asa. Ganesh Chaturti zanvche thodde dis adim MandopNavelim hangasor eka flettant chori zavn nogod duddu ani bhangar mellon 20 lakh odhik rupiyanchi chori zaloli. Tech porim Maddel hangasor don flettamni choriyeo zavn don lakh odhik nogod ani her vostu choramni chorun vheloleo. Punn, hantuntlea ekui choriyecho sodpus zavnk na.

Pulisamni fattlea vorsa Nilesh Chowgule ani tanchea ‘gang’-ak tabeant kelolem. Tea uprant, oxe torechem guneanvkaranchem ek vhoddlem ‘gang’ dhorpak pulisank azun meren xok’keo zalolem na. Chowgule hachea ‘gang’-antlea mon’xamni Moddganv ani azubazuchea vattharamni khupuch toreche opradh adharlole mhonnpachem pulisamni tancher sodpus kelem tedna ugddapem zalem. Moddganv, Kunkolle, Kolva, Navelim oxea sabar vattharantlea guneanvacho sodpus korunk pulis xoklenant. Kolva hangasor eka astig mon’xachea flettant chori zavn choramni hire (diamonds) ani nogod duddu chorun vhelole, punn pulis tacho sodpus lavpak xoklenant. Kankonn hangasor gelea mhoineant Mono Ganvkar he ostorecho nixttur khun zalolo. Hea khunancho topas lavpak, pulisank survek khupuch koxtt kaddche poddle, punn xekim hea khunacho topas korunk pulis yesesvi zale. Gopal Velip hea mon’xak dhorun pulisamni bondkhonnint ghatlo.

Indo Portuguese Friendship Society – Goa Hichi novi somiti

Pulis khateacho sorkarak ‘proposal’ Ponnje(AAP): Gõyant ghoddtoleo ‘cyber crimes’ hanchi sodpus korpa khatir ek ‘cyber cell’ aspachi goroz asa, oxe torechi magnni korun Gõychea pulis khatean ek prostav (proposal) sorkara kodde phattoila. Maharaxttra raj’jeant aslolea ‘cyber cell’ hachea dhorticher Gõyantui ek ‘cyber cell’ aschem, oxi suchovnni pulis khatean sorkarak kelolea prostavant kelea. Pulis khatean phattoilolea hea prostavacher Gõy sorkarachem Ghor Khatem (home dept.) obheas kortolem. IT vixim aslolea guneanvancho topas pulis khateantle pulis kortat. Punn, hea sodpus korpi pulisank IT mhonnge Information Technology vixoyachem zoborxem ginean ani onubhov naslolean, tanchea sodpus vaura samkar khup torecheo oddchonneo yetat. Haka lagon, ‘cyber cell’ Gõychea pulis khateant sthapon korop mhotvachem zavn asa, oxem pulis khatean sorkarak

3

ovnnuk, ‘soft ware piracy’-cheo ghoddnuko, gelea eka vorsachea kallant khupuch vaddik lagleat. ‘Smart phone’ ani ‘social networking’-acho vapor niyontronna bhair gelolean, raj’jeantlea ‘cyber’ guneanvamni vadd zalea. Gõyant ‘hackers’-anchem ek borench vhoddlem ‘network’ toyar zata mhonnpachem pulisank ugddapem zalam. 2011 vorsa Gõyant ‘IT Act’ hachea khala, 16 ‘cyber’ guneanvanchi nond zaloli. Zalear, 2012 vorsa hea guneanvanchem promann vaddon tem 30-ancher pavlem. Hantunt ‘hacking’ korpache 17 guneanv asat. Tech porim anik sabar torechem ‘cyber’ guneanv Gõychea veg-vegllea pulis chovkencher nond zalole asat. 7 Julay hea disa Gõy sorkaracheo sabar ‘websites’ ‘hack’ korpachi ghoddnuk ghoddloli. He ghoddnukek don mhoine soron gele, torui he ‘hack’ korpi monis azunui sampddonk nant.

Indo Portuguese Friendship SocietyGoa he sonvshtechi sabar boska (General Body meet) halinch zali ani tea vellar 2013-2015 hea kalla khatir novi somithi

vinchun kaddli. Indo Portuguese Friendship Society – Goa hiche veg-veglle pod odhikari (office bearers) hea fottvar dixtti poddta.

Davean thavn uzvean boslole Eng. Audhut Caro, Rene Mendes, Francisco Menezes, Elinio Colaco ani Dr. Ulhas Karpe. Davean thavn uzvean ube Ruben de Oliveira Fernandes, Ethelvina Maria Bruto da Costa, Eng. Gopal Pai Vernekar, Nenette Fernandez, Paul Dias, Arch. Orty Soares ani Elmano Dias.

Moddganvant jugar-mottko khellpi vaddle

Burxe SMS phattoupeak dhorlo

Moddganv(AAB): Hea xarant ani azu-bazuchea vattharamni mottko khellpeancho ankddo khupuch vaddla, ani tachea sangata mottko gheupi ‘agent’-ui vaddonk lagleat. Jugar (gambling) khellpeanchei odd’de (dens) hangasor egdomuch vaddik lagleat. Gelea Agost mhoineachea xevottak, Rawanfond hangasor sthanik pulisamni eka jugar khellpachea odd’deacher dhadd (raid) ghalun, tea zagear asloleo jugar khellpacheo vostu aplea tabeant ghetloleo. Hangache nagrik ani somajik vaurpi uloitat tea pormonnem, pulisanchea axirvadanuch hangachea mottkeak ani jugarak ut’tejon mellta. Ani, hachem ek mhotvachem karann mhonnlear, Moddganv xarant aslole mukhel pulis chouke samkarakuch aslolea gaddeancher ugtteponnim mottko ghetlolo polleupak mellta. Pulis hea gaddeancher koslich karvay korinant tem zalench, punn kaim pulisuch apunn

Majorda(AAB): Majorda gram panchayatichi adli Sarpanch Laxmi Gonsalves hika ‘social network’-achea adharan ani ‘mobile’ fona vhelean burxe SMS phattoile hea aropa khala, hech panchayaticho adlo Panch-vangddi Alexio Pereira hea 52 vorsanchea dadleak Kolva pulisamni dubavit aropa vhelean ‘arrest’ kelo. Aropi Alexio haka 7 disam khatir bondkhonn favo kelea. Sod’deak aropi Alexio hachi bholaiki avchituch bhigoddlolean, taka Moddanvchea ‘Hospicio’hospitalant dakholl kela, oxem pulisamni sanglem. Hea vorsa Mars mhoineant Laxmi Gonsalves hinnem Alexio Pereira hannem apleak burxe sms phattoileat mhonn, Kolv pulis chovkecher ekunn 8 tokrareo nond keloleo. Alexio Pereira hacher Kolva pulis chovker

zavn mottko khellonk hea gaddeancher gelole nodrek poddtat, oxem khupxea nagrikanchem mhonn’nem asa. Mahiti mell’lea tea pormonnem, Rawanfond hangasor Naaz Khan hacho jugar khellpeacho odd’do asa. Moddganv pulisamni Agost 23-ver hea odd’deacher ‘raid’ marun, thoim asloleo jugar khellpacheo vostu zopt keleo. Punn, pulisamni konnacheruch karvay korunk na. Thoim ravpi kaim sthanik nagrikamni hea jugar odd’dea

vixim pulisent tokrar kelea uprant, fokt lokachea dolleank panam pusche khatir, pulisamni hem dhadd ghalpachem nattok kelem, oxem thoincho lok sangtat. Rawanfond dhadd marlea uprant, pulisamni Moddganv xarant ani azu-bazuk kaim mottko gheupeancher dhadd ghalun, kaim mottko gheupeank tabeant ghetle. Puray Gõychea raj’jeant, fokt Moddganv hea ekuch xarant kottimni rupiya mottkeacho dhondo cholta. Punn, Moddganv pulisamni tea disa jea mottko ghe-

upeank dhorlole, tanche koddlean pulisank fokt 1 hozar rupiyach mell’le. Mottko gheupeancher dhaddi marpachem pulis kednakedna nattok kortat, punn khoreponnim mottko bond korpa vixim koslich karvay korinant, matxi xanti nirmann zalea kai, sogllem mottko gheupeancho vevhar aslo toso chalu zata. Moddganv xarachea prot’tek bhagant mottko ghevpachem ani khellpachem vhodda promannan chalu asa. ‘Kalyan’, ‘Bombay’. ‘Kranti’, ‘Star day’, ‘Star-night’, ‘Milan’ oxe torechim veg-vegllim nanvam hea mottkeank asat. Soreachea dukonamni poryan mezam ghalun mottko gheupachem suru asa. Soreachea baramni mottko gheupeam koddlean, patranvank disak 500 rupiya melltat aslolean, te dhoni tankam mottko gheupak porvangi ditat. Khareband, Davorlim, Rawanfond, Gogol hea bhagamni oxe torecheo bekaidexir gozaleo chalu asat.

ekunn 15 guneanv nond kelole asat, oxi mahiti Kolva pulis chovker aslolea pulis odhikarean dili. Hea guneanvam modem Alexio hacher don tokrareo ‘cognizable’ rupacheo asat. Alexio Pereira ho Utorda ganvcho asun, ‘Session court’-ant taka zamin divpacho orz mandun ghetlolo. Ho zamin (bail) orz nitisobhen mandun ghetana, Alexio Sequeira hannem ganv soddun khoinch vechem nhoi, tech porim Laxmik porot sms phattouche nhoi, oxem taka odhikrut ritin sanglolem. Punn, hea dubavit aropean nitisobhechi xittkavnni kan bherear korun, Gulf desant gelo. Fattlea disamni nitisobhen tacho zamin gheupa khatir kelolo orz nikalant kaddlolo. Haka lagon Alexion Unchle nitisobhen dhanv ghetloli. Punn, Unchle nitisobhen tachi kes bhair marli, ani taka lagon Kolva pulisamni taka ‘arrest’

kelo. Alexio Pereira ho vevsayan ek ‘builder’ asun, Majorda ani Utorda hea bhagamni tache kaim prokolp (projects) yevpache asle. Tachea hea bandkamank sthanik lokamni virodh kelolo. Laxmi Gonsalves hinnem ti Sarpanch astana Alexio-chea bandkamank NOC divnk nasleo. Hacho rag mhonn, Alexion ‘social network’-achea adharan burxe sms Laxmichea

‘mobile’ fonar phattoupak survat keli. Hea vixim odhik zanna zavn gheupak Laxmi Gonsalves hiche kodde sompork kelo tedna, tinnem ‘apleak nit zai’oxem sanglem. “Aiz vochot thoim ostoreancher ot’teachar ani onit ghoddpachem vaddpak laglam. Ostoreanchi oxe toren moskoreo korta, taka pulisamni kheastik lavpakuch zai,” oxem Laxmi-chem mot zavn asa.

Sorkar ‘shack policy’ fattim gheta Vellancher ‘shacks’ ghalpak jem dhoronn don suman adim sorkaran kelolem ani zachea vorvim ‘shacks’ yeta tea ‘tourist season’-ak diunchim mhunn nirnnoy ghetlolo to nirnnoy Parrikar sorkaran fattim ghetala mhunn kollon ailam. ‘Advocate General’ hachi budh ghevn hi ‘shack policy’ fattim ghetlea oxem gomon ailam ani adlech porim 90 ttok’ke ‘shacks’ onnbhov asloleak ani 10 ttok’ke shacks novea mon’xank diunk zatolem. Novea dhoronnan 3 vorsam khatir ‘shack’ diupak zo nirnnoy ghetlolo to tosoch urtolo mhunn kollon yeta. Agostachea mhoinean sorkaran ji

‘shack policy’ keloli tantun onnbhov aslolea ‘shacks’ cholovpeank tem dhoronn faideachem aslem. Tea dhoronna pormonnem 60 ttok’ke ‘shacks’ 7 vorsam ani chodd onnbhov asloleank diunk tharailolem, 20 ttok’ke ‘shacks’ 4 tem 6 vorsancho onnbhov asloleank, 10 ttok’ke ‘shacks’ 1 tem 3 vorsam onnbhov asloleank zalear 10 ttok’ke ‘shacks’ onnbhov nasloleank mellchim oxem tem dhoronn kelolem. Vorsachea vorsa sorkar Gõychea vellancher ogllim unnim 350 ‘shacks’ ghalunk porvangi dita. Poilech pavtt mhunttlolea porim hea vorsa sorkar ‘shacks’ 3 vorsam khatir ditolo. Hi magnni ‘shacks’

cholovpeanchi adim thavnuch asli. Hem dhoronn onnbhov aslolea ‘shacks’ cholovpeamni mandun ghetlolem zalear dusrea virodhi ‘shack’-am cholovpeanchea pongddamni tea dhoronnak virodh kelolo ani onnbhovacher patyeon 60 ttok’ke, 20 ttok’ke ani 10 ttok’ke ‘shack’-am vegllea vegllea onnbhovi ‘shacks’ cholovpeank diupak nirnnoy ghetlolo to rodh korcho mhunn koddok magnni keloli. Tech borobor adlem dhoronn zantun 90 ttok’ke onnbhov asloleank ani 10 ttok’ke novea ‘shack’ cholovpeank diupak ghetlolo asa tench dhoronn vevharant ghalchem mhunn koddok magnni keloli. Kollon ailam tea pormonnem ji sorkaran ‘shack policy’

keloli tacher virodhi nitisobhen gele zalear ti rodh zavpachi xokeotay asa haka lagon sorkaran ti ‘policy’ fattim ghetlea. Vellencher ‘shacks’ ghalop halinchea vorsamni vhodd dhondo zalolo asa. Vellancher ravpi sadhe ani gorib lokui oslim ‘shack’-am ghalunk proitn korta zalear vhoddle duddvamkarui apleak ‘shack’ mellovn gheunk vavurta. Zaite videxi nagrikui hea ‘shack’anchea dhondeant poddlole asa. Sorkaran ‘shacks’ vanttun dilea uprant zaite pavtt vaitt margantlean dusre lok ‘shacks’ choloita oslea nadd-budhi kornneancher sorkaran koddok upay gheunk zai mhunn lokanchi magnni asa.


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:41 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Ostori

Amcho Avaz

Gõychea ostoream koddlean:

Bharoti Nari

Savitribai Phule

‘Fast-track Court’-ak yevkar Akhrek nit mell’lli

Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Gelea Dezembr mhoineant Dil’lint eka xikpi cheddvacher zalolea bolatkar kexint ‘Fast-Track Court’-a udexim tea bolatkar kexichi vegim nit zavn aropeank faxi dili dekhun, Gõychea somajik ani ostoreanchea prosnancher zhuzpi ostoreamni, nitisobhechea hea nikalak aplo yevkar dila. ‘Human Rights Activists’ ostoreanchem aropeank faxi divpi vixoyacher matxe vegllem mot aslem, punn Dil’lint zalolea bolatkarachem prokronn khupuch dharunn rupachem aslolem ani aropeank faxi divop hich kheast yog’geo asli, oxem mot atam soglleanch mollancher vaurpi ostoreo porgottunk lagleat. “Tea niropradhi cheddvan tea nixttur bolatkarak lagon khupuch koxtt ani vollvolle sonsle. Apnnank svotak monis mhonnon geupak loz haddpa sarkhea rupacho ho bolatkar zavn aslo,” oxe torechi

“Bolatkar korpeank faxi divpachi kheast dilolean, desantlea prot’tek nagrik soroll rupacho sondex pavlo. Somazant jiyetolea ostoreancher xoririkuch nhoy, punn mansik ot’teachear poryan sonsun hea fuddem desantleo ostoreo ghenvcheo nant, hachi zannvikai somazant jiyetolea dor eka mon’xak zanna zavpa khatir ho osle torecho nirnnoy kupuch mhotvacho zavn aslo. Hea nirnnoyak lagon monak khupuch somadhan bhoglem, tea nirbhagi cheddvak xekim favo ti nit mell’li.” - Auda Viegas, Somajik Vaurpi protikriya sabar ostoreamni potrkaram kodde uloitana porgott keli. Dil’lint hea cheddvacher zalolea bolatkara udexim, monis kitlo khala pavla mhonnpachem sot porot ek pavtt ugddapem zalem. Hem bolatkarak bolli poddlolem cheddum sabar dis meren aplem jivit-moronn hache kodde zhuz diit koxttovlem. Dil’lint ghoddlolea hea nixttur bolatkarak lagon, desantleo ostoreo khoisoruch

surokxit nant mhonnpachem ugddapem zalem. Puray moniskullak kallem puspi hea kortubacher puray desantleo ostoreo rosteacher dhenvleo. Andolanam ani mirovnnuko kaddleo ani hea khottea kortubacher aplo mona pasun nixedh marlo.

Faxi divpacho ‘process’ vegim zanvcho “Dil’lint zalolea bolatkarak lagon poilech pavtt puray Bharat desant ek ekvottit andolan zalem. Hea bolatkar korpeank faxi divpachi kheast mhonnlear, hea desbhorchea lokamni kelolea andolancho porinnam zavn asa. Hea bolatkar prokronnant thoinchea pulisamni egdomuch boro topas-vaur kelo. Nitisobhechi prokriya poriyan bhesbori ani vegim zali. Faxichi kheast aikon, ho guneanv adharpeank zottko bostolo. Punn, bolatkar korpeanchea monant bhirant rigpa khatir, hea chearui aropeank formailoli faxichi kheast veginuch vevharant ghalchi.” - Tara Kerkar

Bharotantli poili ostori xikxok ‘Fast-track court’achem udharonn ut’tom “Ostoreancher zavpi ot’teacharanchea prokronnancho topas zavpak, tech porim tankam nit melloun divpak pulisank ani her sorkari yontronnank khupuch uxir lagta. Ani kaim pavtti bolatkarak bolli poddlolea ostoreank nit mellta mhonnosor teo ostoreo sompon vetat. Punn, Dil’li bolatkar kexichi aikovnni ‘fast-track’ nitisobhe udexim zalolean, tea bolatkarak bolli poddlolea cheddvak nit vegim mell’li. He gozalik ami sogott yevkar ditat,” - Dr. (Mrs) Pramod Salgaoncar Bolatkara virodhant sabar kaide asle, torui te desant khoisoruch khoisoruch koddok ritin pall’lole dison yenant. Dil’lint zalolea bolatkaracher puray Bharat-antlea lokan ekmotan aplo avaz uttoun koddok ritin chollvoll kelolean, ho bolatkar korpeank faxichi kheast favo zali. Nitisobhen dilolea hea eka itihasik nirnnoyak Gõychea somest lokamni ani khas korun Ostoream mollar vaurpi ostoreamni aplo yevkar dila.

Atam cheddvam xikpeank ‘Karate’ xikxonn Amcho AvAz Protinidhi

Ponnje: Apli svotachi surokxa korche khatir, hea chalu xikxonnik vorsa thavn Sorkari iskolamni 9vi ani 10-vi vorgamni xikpi cheddvank tanchea sodanchea xikxonna sangata ‘Karate’ xikxonn divpak sorkaran tharailam. Hem ‘karate’ xikxonn tanchea PT vorgacho vell vaddoun ditole, oxi mahiti Gõychea xikxonn khateacho Sonchalok Anil Powar hannem potrkarank dili. Gõy raj’jeant ostoreancher zatat tea ot’teachearank fuddo korpa khatir oxe torechem ‘self

defence’ korpachem xikxonn divpacho prostav 2010 vorsa xikxonn khatean fuddem kaddlolo. Iskolamni xikpi cheddvank hem ap-surokxechem xikxonn divpa khatir kendr sorkaran gelea vorsa Gõy sorkarak duddvancho nidhi dilolo. Punn, sorkarak ho nidhi (funds) 2012-13 hea xikxonnik vorsa vaporant haddun cheddvank ‘karate’ xikxonn divnk op’ies ailem. Kendra sorkarachem ‘Human Resources Development’ khatean voros 2013-14 hea xikxonnik vorsa thavn 9-vi ani 10vichea vorgamni xikpi 2

4

Cheddvam ‘Karate’ proxikxonn gheta

hozar 410 cheddvank ‘Karate’ xikxonn 6 mhoineam khatir divpak man’neotai dilea. Hea itlea cheddvank hem xikxonn

divpa khatir sorkarak prot’tek cheddva fattlean 100 rupiya khorch yetolo. Hem proxikxonn divpa khatir kendr sorkaran

monzur kelolea nidhintlo fokt 31% duddu Gõychea xikxonn khatean vapurant haddlo. Zalear, urlolo duddu tosoch urlo. Cheddvamni apli svotachi surokxa korpa khatir sorkar atam tankam ‘karate’ xikxonn divnk fuddem sorla. Tech porim, sorkara koddlean onudhan mellpi 263 iskolankui Kendr sorkara koddlean mellpi nidhintlean 1 hozar 500 ‘science kits’ ditole. Tech porim 13 hozar rupiya mhoineank pagar divn 34 ‘labarotary assistant’ hanchi sorkaran bhorti korpak tharailam.

Savitribai Phule ek somaj sudharok (social reformer) zavn geli jinnem Brittix raj’jeant ostoreanche hok mellovn ghevnk mhotvacho vavr kelo. Somajik vavra xivay ti ek bori Morattintli kovita borovpi asli ani tech porim Bharot desantli poili ostori xikxok zavn geli. Ticho zolm 3 Janer 1831 hea disa Naigaon hea ganvant Sattara jil’leant zalo. Ticho bapuy tea ganvcho mukheli aslo. Ti fokt 9 vorsanchi asli tednam tichem logn JyotiRao Phule, zo 13 vorsancho aslo hache lagim kelem. Tanchem logn 1840 hea vorsa zalolem. Savitribai bhurgi astana eka Kristanv missionaran tika ek pustok dilem. Tem pustok vachun tichea vicharamni bodol ailo ani somazan ostoreancher zatolea oniticher zhuzpachim tiche bhitor bhavnam utpon’ zalim. Hem sudharop korpak xikxonnachi motti goroz asa hem ti zanna asli. Savitribai Phule hinnem 1 May 1847 hea disa ek iskol ugoddlem. Sokoilea zatinchea bhurgeamni xikchea khatir tannim hea iskolachi survat keli. Hem tanchem poilem iskol zavn aslem. Hea iskolan lhan, dhaktte, gorib ani sokoilea zatinchea bhurgeank xikxonn melltalem. Umedin ani mogan ti svota apunn bhurgeank xikoitali. Zorui tea kallaili mansik vruti (mindset) lhan zatinchea bhurgeank xikop divop na aslem torui he mansikte add Savitribai Phule zhuzli ani sokoilea zatinchea lokank xikxonn diunk aple proitn chaluch dovorle. Tichem dusrem krantikari panvl titlench mhotvachem aslem. Tea kallar bhurgim lognnam (child marriages) zatalim ani zaite pavtt kazari jivit bhogunk pavcheach adim ghov mortale ani bailek randd (widow) mhunn pachartale. Itlench nhoi randd zalole bailen aplea ghovak ulpaita tea ujeant uddi marun apunnui moronk zai asli, zaka ‘sati’ mhunn pachartale. Na tor jivit bhor aple kens tasun tea randd zalole bailen aplem jivit kallokhan sarchem poddtalem. Savitribai Phule hika hi onit sonsunk zaina zali. Ostoreanchea jivitan hi onit ghoddta ti nas korunk tinnem chintlem. Zaitim tornnim ani bhurgim cheddvam, zannim kazari jivit chaklench na, tankam hi onit bhogchi poddtali. Ghov melear bailen ‘sati’ adarop mhunttlear aplo jiv divop punn bail melear ghovan ‘sati’ korop na vo apunn ulpon morop na. Hi osli dharunn onit nas korunk tinnem

poile suvater oslea durdoivi ostoreancho sambhall korunk ek ghor sthapon kelem ani randd zalolea ostoreancho ani tanchea bhurgeancho sambhall kelo. Itlench nhoi je kens katorpi barber asle tankam pottovn (convince) divn oslea ostoreanche kens katrina zavnk vinonti keli ani sogllea barberamni tichem magnnem mandun ghevn randd zalolea ostoreank svabhimanan jiyonk sondhi dili. Lhan zatinchea lokank udok ghetolo zalear porian zaiteo addkholli astaleo. Vhodd zatinche lok tea lokank aplea bãyanchem udok porian dinasle kiteak lhan zatinchea lokamni udok vhelear tem udok boxttovtolem mhunn te mandtale. Hivui onit Savitribai Phule hinnem sonsunk zaina zali ani apli svotachi udkachi bãy lhan zatinchea lokank uktti keli ani somazache udorgotik novi dixa dili. 1897 hea vorsa ‘plague’ hem duens vhodda akaran posorlem. Hozaramni lok hea duensak sampoddlo. Savitribai Phule ani ticho put Yeshwant hannim ek ‘clinic’ sthapon kelem ani ‘plague’ hea duensak sampoddlolea lokank bore korunk motto proitn kelo. Savitribai Phule svota apunn hea lokancho kuidad kortali ani he porim tinnem xekddeamni lokank bore korun mornnantle vattaile. Punn Devak zai toxench ghoddta mhuntta ti mhonn’nni khori. ‘Plague’ duensan koxttovtelea lokanchi seva korta korta svota Savitribai Phule hikai ‘plague’ duensan girasli. 10 Mars 1897 hea disa Savitribai Phuli hi mahan Bharotantli ‘social reformer’ hea sonvsarak ontorli. Savitribai Phuli aplea jivitan itlem borem karya korun yesesvit zali karann ticho ghov JyotiRao Phule hannem tika sodanch aplo sogllo sohokar dilo ani somazant boreponn haddunk apnnem-i hatbhar lailo.

‘Classified’ Jahirati / "% % '- % A<B<C & .-6 ")*-6 # -6 /,(#-" > /( /,(#-" ), '#&# > " &),- #( ,)/( ,! )9 )(. . (#. & -. . 9 MIIFFKLHIJ A B C

"%% "' (&)% 1 .), :EMDDD>: 9 F **9 0. , $# )( :EGDDD>: 9 F /,(#-" 0 &#': MDDD>:9 )(. .8 MFKFHIMEHL9 A B (+ + '-5 B )-6 !"+/( & @ ,! )6 E-. &)), 1#." &# .6 %:/* ! ( , .),6 - /,#.36 *& 3 * ,%9 &&8 MMFEIFJIEI9 A B '-+ %%2 %( , &"7 /,(#-" & . )( , (. )( !,)/( &)),9 ,! ) "98 MMJDEEGJKG9 A B .%%2 .+'",! "' )'*& 2 1 &%#(! #-. ( ,)' )&0 " -9 ED6DDD>:9 G 0#&& !)) &) .#)( E%' ,)' /--. ( -9EI6DDD>: 9 E> F> G> H ,)1")/- -6 & .-6 /(! &)1-6 *&).-6 -")*. )&0 6 ( /&#'6 ,! )6 , 6 ), 6 /0 ' (31" , #( )/."9 )' ) -. . - MJIKLMKJIH9 A B

(.+ 0(++2 ' , ! + 6 ' " :, ()9 E &)0 ' ,,# ! -* # &#-. ." , )"( --# ( 3)/, ,#.# & *,) & '- -)&0 " , 1#." #( -"),. .#' -9 *,) & '&#% 0 -"#% , (6 /-#( --6 "#& & --6 #0), . 9 ), ." ( EIIDD - -)&0 .#&& ()1 #( !) 9 DMLKFGFIHED A B

% 1 4 #./ ' - 3/,0 # 6 ,)' , & ) 3 ' -- ! A # - > (.-B ) , )( ' -- ! - EPE ! & ' -- ! , 9 )(. .8 LJDIIMFDEM >MKGDIFDFEE A B 2.+/ " + % 1 4 + #./ ' ." , *3 & # - 5 ! (.-9 )),-. * - ,0# -9 )(. .8 MDHMFMIEHG9 A B

A

B !$ , &" .+'",! 0"-! B .",))'- F 0 , ( "- -#(!& ,))' 1#." ." 9 &-) 1#." * ,%#(! 9 /#. P * /& . & (!/. )(. .8 MDEEGKDGLE9 A B '- %, A GE@@ *. &5 F LDDD .), 6 LDDD 0 &#'6 MDDD +/ '6 F /,(#-" )' EDDDD9 )(.#( (. & & -. . MIFKHJGFHE9 A B

'- + '- % (+ (+ " ' +,5 -6 )'* (3 2 /.#0 -6 -#(!& 6 )/ & 6 .,#*& 6 ,))' & .-6 /(! &)1- #( ,! )6 6 ), 6 +/ '6 .), 6 )&0 6 ( /&#'9 )(. .: MLLEIJKFKD> MKJKJHKEMF9 A B

( ) +,(' % %( ', (+ - & ,# > /-#( -- * )*& 1#." () !/ , (.), > - /,#.39 &&8 MHDGLLDLGM A B ." $ %( ' "' (' 2 ' (' -*). **,)0 & ), && .3* - ) /0 "# & -@ )/, 5 -#2 1" & ,9 KILLHHHLDL A B

6 6 ( +, -( +.' 2(.+ (0' 1 -#. &#% /#%, ? ))% ? &#*% ,. ? ( # ' ,. ? /% ,# ? " # ? )/./ ), MM , -9 )' 5 ,( (&#( 9 3)/, ( ' ), && KFKJDHJHFJ >LIIDMDEMLK A B ,"," ' CHDDD>: )(&39 . ( , ? /-#( -- ? : )'' , ? & -" 5 9 )(. .8 KFKJDHJHFJ > LIIDMDEMLK9A1119#.-#((. ")&(9 )'B A B ,"," '"' 5 ,")-.#(!6 -#. ").)!, *"36 )(. (. 0 &)*' (.6 )' #( ' !#-., .#)(6 ,0 , * 6 ' #& -6 6 . /-#( -)(&#( 9 MKJIJEDJGH A B

+ -( $,< (&&( "-" ,< ), 2 ,)' )' ), # 9 )'*& . , #(! )&/.#)(), !#(( ,- ), 0 ( , ,-9 , #(#(! &-) *,)0# 9 LIIDMFIDEH9 A B + '-888 0(+$ +(& !(& 8 /&&> ,.#' ; ' ,# ( ); #!" ( )' -; ) +/ &# # .#)(-> 2* ,# ( +/#, ; )/- 1#0 -6 '*&)3 -6 ./ (.-6 (3)( ; #( 8 MIHIGFLHJE6 , ( #-: KKMLJGHMDI9 A JKKGHB + '-8 0(+$ +(& !(& +' "#!" #( )' -9 /&&> ,. #' ; ' ,# ( )96 ) / &# # .#)( , +/#, 9 (3)( ( $)#(9 && )'(# MLLEHDHKFK6 )/, MLFFLKLDLK A DJKKKGB % ''"' 2(.+ $"- ! '9 %/ " (- *& (- 1#&& -/#. 3)/, -* > . -. > *) % .> 3 . & ! (.9 #. 0#-#. ,!> -.#' . && MKDFKJGKGG> DLGF:GFJMJJJ ' #&8 & %/. " (-MHC3 "))9 )' A DJLHEMB ("' '- +' -"(' % (6 (' * ,. .#' -#-9 ) +/ &# # .#)(-6 ., #(#(! *,)0# #'' # . &3 ,( # 9 #( )' -6 .#)(-6 . 9 && 0 MDHMIKKEEE >MDHMIKKDDD9 ' #&8 ' ( )( KLC!' #&9 )' A B

", 1- ',"(' .)-( E 2 +,5 )(0 ,. #- 3* 6 0 ,-. 36 2#. * ,'#--#)( > /( , & ! & !/# ( LJMLIEEEEF> MLFGDFGHHJ> MEILJJGEKG9 0#- -)&/.#)(-!) C3 "))9#(6 11190#- -)&/.#)(-!) 9#( A B

''(/ -"/ !'(%( 2 )&/.#)(- ) ,- *,) --#)( & )/,- - #( -#!(#(! A -# 6 0 ( 6 B 1#." )( ')(." #(. ,(-"#* A ,! )B9 &&8 KFKJDHJHFJ> LIIDMDEMLK A B

+' +(& ( 4 # ,)-) . *,) --#)( &6 )/,- - #( -#!(#(! ? # ) #.#(!6 ").)-")* H? ), & , 1 H 5 )'*/. , -# 9 (31" , #( ) 9 )(. .8 9 9 9 KFKJDHJHFJ >LIIDMDEMLK A B +' ," ."- +5 ' -! )' ),. ) 3)/, ")' 6 ), && ! -9 )(. . : , - , MJDHLLGGLI9 A B

0006 -!(%" , -+"&('26 (&7 ),& )9E999 ), ,,# ! -;;; EDDO )( # (.# &#.3> ,,# ! --/, 999 ) 6 /' #6 /( 6 (! &), 6 ( # 6 6 6 ( 6 /-., &# 99 . .#(!-8 ,! )6 */- 6 - )6 ($#' FIIJFGL6 MHFFHGLGFD6 M E I L G H H F D G 9 1119 " #0#( 09 )'

A KDEIEB

' )+( + && (+ "#& , ( ,)' ! - ) I ,.) EF ,- . **3 ,.-6 ),0),#'9 && 8 MLLEDKKDJM6 F H E F J E J 9 1119" **3" ,.-!) 9 )'9 A B

+' -( & $ 2(.+ + ,,6 )( / . , -- ' %#(! & -- #( ,! ) ), E 5 G')(."-9 MLFFEFGMIM9 A B +' !"' , +" " 5 ( "/,# (6 "41 (6 )&&#*)*- . 6 E 3 & --6 FE-. *.9 G:J*'9 &&8 &#-- )( MGKDIGEFKI9 A B

'2 ( + % 2 + (+ *)*/& , ( ,)/( ($#'9 && ), )( LHEEMGIKKJ9 ' #& # GEDIC!' #&9 )' A KDEHIB

AG@@&B "' (%/ = . & .#' 1#." )'*)/( 1 &&9 MLFFEDGHME9 A B

" '( .)+" !- + ' (+ % 6 9 9 " &- 5 )9 ' /,! ' #( ,' (3 #( !)) 1),%#(! )( #.#)( &-) 3 ) , :ID9 )(. .8 MLLEMEMIDJ A JMLFEB

(+ , % 5 B % - (' A,- %((+ &)- .) ' #( ,) 6 ( , , "/, "9 )(. .8 KKMLMMMMFE9 A B

(( 0,8 + 2(. "%% 1#." *,) & '-6 ( 1 (.- .) ! . ." *,) & ' -)&0 6 ' . ,9 '/ & . ). & $ ,! ) )( ,# 3 5 ./, 3 )(. .7 DMLHIFFGEKG> FKEEKIK6 FKEFFDF9 A B

+' "%(+"' 5 & +(" +25 ( & ( &)1 , ' %#(!9 **3=,# & , .#)(-6 ),0),#'9 MKJIHMGKKM6 MLJKFKGKKM A &-) *. ), ,-B A JLEMJB < 5 (/-6 ( '", #-. ( / .#)(9 > > > > > 9 )' > A &&B> A &&B > - A &&B > - A &&B9 )(. .8 : & $# (-.#./. ) #-. ( / .#)(6 :JH> KF6 G, &)),6 1#(!6 & , ( *& 4 6 **9 )( )- ) #!" "))&6 ( $#9 &8 :FHGEDEH6 MKJHFGHKLJ6 MKJIIJIKLE> LG> LI9 A1119 # #( # 9 )'B A B

+ ' ' 0 + .' (( ,) --),6 ,0#(! & -)1&-6 /.& ,3 - .6 /,. #( . ,# & ), - & 9 )(. .8 LLDIILHIFE A B

/ "% % (' !"+ + , (4 FFD ( ,.#! ( 1 , ( 6 1"#. )&)/, ), 1 #(!6 * ,.# -6 ) # # &9 )(. . -#(!& )1( , FKGGFDK6 MLJKDKDIHI6 MKJGIIIIHK A B E6I; D@ 0!"-",! )'*& 2#)( 1),%#(! #( ,) - %#(! &&# ( ) 1 && /&./, !)) &))%#(! !#,&9 )(. .8 MLFFGLKIDI> KIDKLDIKHG A KDDFJB )"',- + (+' AIGC 1),%#(! #( - &)(6 -(0#. - &&# ( ,)' " &),)0 HD3,-9 )(. .8 MLLEIKLIDK A B

2.+/ " +6 6 6 ",0 , 4 ,-9 ,9 )3.#9 * # &#-.9 #( *&# -6 #--/, 6 #-./& 1#.")/. )* , .#)( !, (. ., .' (. 5 && - 2/ & #- MMFGLIFGGK> MMFGMFFGHI #(! & /#& #(! )( 9 A B

(+ , % '"% . $, ."' )/&- / %- ( /,% 3 !!&) & ,))-. ,-9 )(. .8 MLLEHKJMGK A DKDEIGB .- 5 . %25 ! %-!25 %"/ %2 DE 3- )& *)' ,# ( */*- ( ) % , -* (# & ), - & 9 #( &3 )(. . )( MLFFEJKFLD A B

!() (+ , % AI&B !') ' 0 &#'9 ,)% , 2 /- 9 &&8 LJDDMIJLHD9 A B (-)+() +-2 "' (%/ 1#." EF ,))'- 5 , -. /, (. ), & - 9 )(. .8 0#) MDHMIILJHI> MMLKIFDHFH> LIIFDGLLGH9 A B

--% & '- 3(' )%(- (+ , % 1#." /.# /& ( ./, & -/,,)/( #(!6 ( , (!/ ' )/,.9 , EDDD'N A ( -/ #0# #( .1) *&).-B9 )) (0 -.' (.9 )(. .8 MHDGEKIGHG9 A ,)% , 2 /- B A B

+

% - "' (%/ ' + + ( )&0 ,) 9 , LF'F !,)/( &)),9 MLFFEDGHME9 A B

D@F&B / %() )%(- 0"-! - ( #( ( /&#' G%'-9 ,)' ,! ) 1#." # & 0# 19 &&8 MMFEIFJIEI9 A B .-" .% .%%2 .+'",! "%% . ( , ' ( , 6 ), #'' # . & 9 )(. .8 MLLEKLEIKL> MHDHEHMJFG9 A B / "% % .' + (',-+. -"(' & . . &6 ,! )9 ), /,." , . #&)(. .8 FKDGGFE6 MLFFEKIEDI6 MLFGDFKEIG A B C@@ -( CE@&J %(- 0"-! %% **,)0 &9 #."#( I%' ,)' ,! )9 (&3 )1( ,- ' #& . #&.) - (- & -!) C!' #&9 )' "98 MHDGEKIGHG9 A B

'% 2 + )-"('",( F ,))' )3- ), !/ -. ")/- #( & (!/. 9 )(. .8 MJLMIEKIDL A JMMFDB '+"/ + -( +"/ ()0 2# 1#." . " #( ),." ) 9 )(. .8 MJLMFDMMJD A JMMFEB '1) +" ' /.# # (- ), & # - ( ! (.- - &)( #( ),0),#' - & ,3 -9 KDDD>:9 )(. .8: MJLMDIJEGD A DJMMFFB ' %, ,(+-5 (+/(+"&5 , +/#, - ' & , *.#)(#-.9 &/ (. #( (!&#-"6 ! &#'#. GD3,-9 &&8 MLFFEDFKKG A JMMFGB

'(+ +$ -"' ) /& , #. " (- 5 (. ,#), )( *.- 1#." )1( F:1" & ,9 /.-*)% ( ( # . - 1#." -' ,. * ,-)( &#.39 E3, 2*> , -" , 1 & )' 9 &&8 MLFFEFKLHI A JMMGMB '+.-" & ! '" >" &* , ), ,/.# - ,0# -. .#)( #( . & .#' .., .#0 - & ,3 MGFJLEELDH A B (($"' (+ , + ' ( ' -. , ), * -- (! , ) . )( " *), ,#0 ,9 ! 2: GI9 (!&#-" -* %#(! #- *&/-9 &&8 MJLMGEGIDJ> MKJHIMHIIE A KDDHHB '( '5 ' " ' **&3 * ,-)( &&3 )(!/#(")- , 5 -. ( , /(# #* &#.3 ,! )9

(($6 .) /, (. & !96 A B

+ '- + *."+ (., " 5 ,#0 ,- ), , */. '#&39 .., .#0 - & ,3P , )) P , )') .#)(9 )(. . MLLEKEFILD9 A B ', ."- +",- (+ ' ),#!#( & (!&#-" ( 9 )(. .8 MLFGEFMMEJ9 A B '(.'- + , % , "+% (+ & /( ,3 . ! &&# A .), B )(. . MIFKDDHIHD6 MLJDDGLFFH A B *."+ . -"(' )/(- &&), A ' & B6 *.#)(#-. A ' & B ,. .#' ) # 2 /.#0 A' & B )(. . ()7 DLGF:FKGIDID6 MIHIGJGDJG A B *."+

(., " , B (,6 & , ( , .) 1),% #( .")&# '#&3 #( */- 9 & ,3 1#&& -9 IDDD>: ), )0 * , ')(." 9 )') .#)( 1#&& *,)0# ), ." (#!". ( # . 9 ),%#(! ")/,,)' M9DD ' .) J9DD *' *" && MLIDFGGHMH >MLFFEIGHIE A B (


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:41 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Xikxonn

Amcho Avaz

ITI kodde xikpeanchi fatt?

Gõychea iskolam pasot ‘mid-day meal helpline’

Veg-vegllea ITI-amni 790 zage rikami AmcHo AvAz ProtiniDHi

Ponnje: Onvdunchea sompon gelolea xikxonnik vorsa 10-vi vorgacho nikal vhodde sonkhen laglolean, ‘higher secondaries’-amni proves melloun gheupak vidhearteank matxeo oddchoneo uprasleo. Unch madheomik iskolamni proves mellonk naslole vidhearthi ITI xikxonna kodde volltole ani thoinche soglle zage bhortole, oxi opekxa asli. Punn, Gõyant aslolea sogllea ITI kendramni ekunn 790 zage rikami asat, oxi mahiti ‘Directorate of Craftsmen Trainining’ hacho sonchalok Alex D’costa hannem dili. Taka lagon, halinchea kallar ITI xikxonna kodde xikpeanchi avodd unnem zalea, oxench mhonnchem poddtolem. Je vidhearti xikxonnant fattim asat, tanche khatir tontrik (technical) xikxonn divchem, oxem monant dovrun Gõyant sorkaran Industrial Training Institute (ITI) ghoddun haddlole. Mhapxem, Divchole, Honda, Farmagudi, oxea veg-

vegllea ganvamni ITI kendram sthapon kelolim asat. Divchole, Honda hangachea ITI kendramni proves gheupak vidhearteanchi gorddi asta ani taka lagon kaim umed aslolea xikpeank thoim proves gheupak mellona. Punn, hea vorsa hi sthiti mat urfatti zalea. Hea vixim odhik mahiti ditana, Alex Costa hannnem sanglem, “ Electrician’, ‘Plumber’, ‘Mechanic’ hea ‘trades’ xikxonna khatir soglle zage sod’deak bhorleat. ‘ReVeg-vegllea ITI kendramni rikami aslole zage ITI Kendr Zage Peddne 113 Honda 29 Farmagudi 65 Altinho 60 Mapusa 37 Kankonn 157 Moddganv 38 Kakoda 199 Vasku 92

frigeration and Airconditioning’, ‘Hair and skin care’, ‘Production and manufacturing’ hantunt khupxe zage azunui rikami asat. Divchole talukeantlea ITI kendrantle soglle zage bhorlole asat. Kakoda ani Kankonn ITI kendrantle khupxe zage rikami asat. Adim kaim ‘trades’ xikxonna khatir 8-vi merenchem xikxonn purnn keloleank proves ditale. Punn National Council for Vocational Training proves ghevpa babtint kaddlolea margdorxik totvamni kaim bodol ghoddoun haddleat. He bodol ghoddun haddleat tea por-

5

monnem, adim zannim 8-vi merenchem xikxonn ghetoleank proves ditalet tem bond korun, ITI-ant proves ghetoleank 10-vi merenchem xikxonn ‘compulsory’ kelam. Haka lagon khupxe zage rikami asat. Kakoda ITI kendrant soglleam poros chodd, mhonnge 199 zage rikami asat. ‘Stenograpy’ hache 96, ‘Automobiles’-ache 66 zage hea kendrant rikami asat. Kankon aslolea ITI kendrant ‘Hospitality Management’ hache 66 zage rikami asat. Tea bhair Peddne, ITI kendrant ‘fabrication’-ache 75 zage rikami asat.

Ponnje: Directorate of Education-an (DoE) apvavurpi sonvsthemni iskolank pavoilolea modlea vellachea jevnnachea dorjea sombondhit tokrari/suchovnneo aikon gheunchea pasot ‘grievance redressal mechanism’ bosoila, ani hea ‘system’-an ‘helpline’-ui diloli asa, zacher iskolanchea mukheleank, palokank ani vidhearteank akantachea vellar apleo tokrari sangonk zatoleo. Ut’tor, Dokxinn ani Kendriya vibhagan ‘mid-day meal’ sombondhit tokrareo pollevnk tin up-xikxonn odhikareank nemleat. Toxench, dor eka talukeantle otirikt jil’lo xikxonn odhikari, ‘grievance redressal officers’che bhumiken, iskolamni unnea dorjeachem khann pavoilolean, taka zababdar aslolea 84 apvavurpi sonvsthem

modlea sonvsthe add karvay korunk zatoli. Hea odhikareanche ‘phone numbers’ dor eka iskolachea ‘notice boards’-ancher marpak yetole, zachea adharan unnea dorjeachea jevnna-khanna vixim tokrar nond korchea pasot palokank, vidhearteank ani iskolantlea mukheleank odhikaram vangdda sompork korunk zatolo. Tea borabor, DoE-n 2416033 ho ‘helpline number’ vevharan ghatla, zacher akantachea vellar jevnna-khannache purvonne vixim tokrari nond korunk zatat. Gõychea mullavea ani purv mullavea iskolantlea nond kelolea 1,64,484 vidhearteam modle ekunn 1,45,213 vidhearthi hea ‘mid-day meals’-ancho labh ghetat. Mullavea pattler 93% bhurgim, ani purv mullavea pattler 84% bhurgim hacho labh ghetat.

Sod’deak choltolea xikxonnik vorsan hea modlea vellachea jevnnacho bhurgeancher zalolea porinnamachea vixim tin kexi mukhar ailolean, kaim iskolamni ani vidhearteamni modlea vellachem jevonn khavpachem nakarlam. Fatto-fatt tisrea vorsa, Kendr sorkaran hea yevzonne khatir ‘monitoring and evaluation

funds’ mhunn raj’jeak vanttun dilole 25 lakh rupia vaprunk nant. Kendr sorkarachea novea ‘mid-day meal’ nemam pormonnem, he yevzonne khala 201314 vorsa Gõychea donui jil’leam pasot 30-30 lakh rupia ‘monitoring and evaluation funds’ vanttun diunche, oxi Gõy sorkaran novi orz ghatlea.

725 Anganwadi-nk ‘toilets’ nant Bailam ani Bhurgim Vikas khateache pollevnne vhelean sid’dh Ponnje: Xikxonnacho panvddo mhonn somzotat ani mandtat teo anganwadi khupuch oddchoneo sonstat. Gõy raj’jeant 1262 ‘anganwadi’ asat. Hantuntlea 725 anganwadimni sonddasanchi suvidha na. Zalear 124 anganwadimni piyeopachea udkachi bondabost na. Hi mahiti Gõychea Bailam ani Bhurgeam Kol’lean khateak tannik kelole eke kherit pollevnne vhelean ugddapem zalam. Eka kazari zoddpeachi duddvanchi yenneavoll favo tea promannan asli zalear, to avoi-bapui aplea lhan bhurgeank anganwadint ghalinant. Torui astana, sod’deache sthitint raj’jeantlea 55 hozar

bhurgeanchi nondnni Gõyant vegvegllea ganvamni ani xaramni aslolea anganwadimni zaloli asa. Gõyant jitleo anganwadi asat, tantuntleo 129 aplea svotachea zagear choltat, ani urloleo1133 anganwadi lhan-lhan bhaddeachea zageancher choltat mhonnpachem spoxtt zalam. Bailam ani Bhurgim Kol’lean khatea koddlean graminn bhagamni aslolea anganwadink mhoineak 200 rupiya ani xarantlea bhagamni aslolea anganwadink 750 rupiya bhaddem dita. Punn, 250 rupiyamni konnuch aplo zago bhaddeank dina aslolean, graminn bhagamni heo anganwadi addkolleo aslolea za-

geancher bhortat. Hea oslea zageancher kosleoch suvidha ani sovloteo naslolean, lhan bhurgeanche bholaikecher tacho marekar porinnam zavnk xokta. Anganwadi udexim, thoim yeupi egdomuch lhan pirayechea bhurgeank ‘Pre-KG’ xikxonn, puxttik khann, bholaike seva adi sovloteo favo kortat. Anganwadi aslolea zagear thavn orov-gotteacho (food grains) purvotto zata aslolean, bhurgeank thoinch tea oddchonechea zageacher bosoitat. Khupxea zageancher hea orov-gotteache sak khupuch aslolean, bhurgeank khupuch trasank fuddo korcho poddta mhonnpachem hea

khateachea odhikareank tea-tea zageancher bhett dili tedna ugddapem zalem. Halinch NABARD sonvsthen dilolea duddvam adharantlean Anganwadi khatir 14 imaroteo bandun haddleat. Anik chear imaroteo bandpachi prokriya chalu asa. ‘Minerals Foundation’ he sonvsthen anganwadi khatir kaim imaroteo bandun haddleat. Kaim ganvamni heo anganwadi sorkari iskolamni bhortat. Jea mullavea iskolamni mekllo zago asa, thoim heo anganwadi bhorpak Gõychea xikxonn khatean porvangi dilea. Oxi mahiti Bailam ani Bhurgim Kol’lean khateantlea eka unchlea odhikarean dili.

Bolayki ‘Migrated Labours’ vaddlolean…

Malaria-cher tabo dovrunk oddchoneo AmcHo AvAz ProtiniDHi

Ponnje: Gõyant sthalantorit kamdar (migrated labours) yevpachem vaddpak laglolean, Gõychea Bholaike Khateak Malaria piddecher niyontronn dovorpak oddchoneo uprastat. Tantuntlea tantunt Gõyant ghoddun haddtat te Lusofonia khellam khatir moidanam bandpa khatir sumar 1 hozar Gõy bhaile kamdar hangasor haddleat. Hantuntlea sabar kamdarank malaria pidden girasleat. Hea malaria pidden giraslolea kamdarank lagon hi pidda soglle kodden posorpachi bhirant ani usko Bholaike Khatean porgott kela. Malaria pidda niyontronna khala dovorpak hangachem bholaike khatem sabar torecho vaur hatant gheta. Punn, malaria pidda zalole sabar kamdar Gõy raj’jeant bhitor sortat, ani Bholaike khatean malaria virodhant chalik laylolea vavrak addmelleo yetat. Bambole vattharant Lusofonia khellam khatir sadon-suvidha (infrastructure) toyar korpacho vaur chalu asa. Hem korpa khatir sumar 1 hozar kamdar Gõy bhair thavn haddleat. Corlim hanga aslolea sorkari Bholaike kendra koddlean hea kamdaranchea rogtachi topasnni keli. Tea vellar, hea kamdaram modlea sabar zannank malaria pidden girasleat mhonnpachem spoxtt zalem. Hea vorsa Agost meren Gõyant 38 hozar 720 Gõy bhaile kamdar Gõyant

bhitor sorleat. 16 hozar 463 adlea kamdaranchi porot ek pavtt nondnni zalea. Prot’tek vorsa sumar 60 hozar ‘migrated’ kamdar Gõyant vaura khatir yetat vo tankam kontrador haddtat, oso odmas asa. Hantunt malaria pidda zalolea kamdarancho chodd aspav asta. Hea khatir Bhovxik Bholaike Kaido 1985 hachea pormonnem ‘migrated’ kamdarank ‘health card’ divpachi hea kaideant tortud keloli asa. Hem ‘health card’ dita astana kamdarachea rogtachi topasnni kortat. Ani he topasnnent kamdarak malaria zalea mhonnpachem koll’lear, tancher tabortob sorkar ilaz korta. ‘Migrated’ kamdarank ditat tim ‘health card’-am toyar korpachi zababdari sombhondit kontradoranchi asta. Punn, Gõyant bandkam mollar vaurpi choddxe kontrador aplea kodde aslolea kamdaranchim ‘health kardam’ toyar korpa babtint khupuch bezababdari

dakhoitat mhonnpachem ugddapem zalam. Eka kamdarachem ‘health card’ toyar kelem na zalear, prot’tek kamdara fattlean 1 hozar rupiya dondd (fine) Bholaike khatem akarta. Hea chalu vorsa Gõychea Bholaike Khatean oxe toren ‘health card’-am toyar korunk naslolea kamdaram koddlean 6 lakh 30 hozar rupiya vosul keleat. Torui astana, bandkamanchea mollar vaurpi kontrador kamdaranchim ‘health card’-am korpa vixim matui gombhir nant mhonnpachem spoxtt zalam.

Builders’-anche bezababdare vixim DHS ojapit! Gõyant bandkam mollacher vaurpi sabar ‘builders’-anche bezababdari vixim Directorate of Health Service hantuntle dotor khupuch ojap porgott kortat. DHS-ak ‘health card’-ak lagon ‘builders’-am koddlean duddu vosul korpak koslich umed na. Punn, voros bhor ‘health card’-a khatir DHS-an dondd ghatlo zalear sumar 10 lakh rupiya zoma korunk zatat. Bandkam mollar vaurpi kontrador khupuch bezababdari dakhoitat. Eka kamdarachem ‘health card’ korpa khatir fokt 5 rupiya ‘fee’ lagta. Punn, he ‘builder’ zanv kontrador 5 rupiya moddinastana, soroll 1 hozar rupiya ‘fine’ bhorunk kobul astat.

Zantteponn ani Bholaykechi jinn London: Jinn sarpache pod’dotin, sompurnn khann khavop ani yoga korop, niamit kelem zalear, bholayken mhotvacho bodol haddumm yeta kiteak tachea udexim kuddintleo pexio (cells) zantteo zaupachi goti unni zaunk xokta, oxem eka novea obheasa pormonnem ukttapem zalam. Jea mon’xamni 5 vorsam khatir bholaykeche ‘diets’, vyayam ani ‘stress management’ pod’doti apnnailole, tanchea kuddin tornea mon’xan mellta tea porim ‘chromosomes’ vikasit zaunk laglole. ‘Preventive Medicine Research Institute’ ani ‘University of California’-chea Professor Dean Ornish-achea fuddariponna khala ho obheas, ‘prostrate cancer’ zaupacho unno dhoko aslolea ani ‘surgery’ vo ‘radiation’ aslolea kosleach torecho upchar gheunk naslolea don lhan zomeam vangdda kelolo. 10 dadleanchea eka zomeak jinn sarpache pod’dotin bodol haddunk sanglole, zalear ‘control group’-an aslolea 25 dadleank tanchi jinn sarpachi pod’dot toxich dovrunk sanglolem. Adhunik tontrgyanacho vapor korun, sod korpeamni hea obheasache survatek ani 5 vorsam uprant bhag gheupi

Kallzachea duensache dotor

Vorsak fokt 250 ‘cardiologists’ ‘graduate’ zatat Bangalore: Sonvsarant dusrea sogllea von chodd loksonkhea aslolea desan, kallzachea duensak lagon vhodd promannan lokank moronn yeta. Punn chintechi gozal mhunnlear, Bharatan dor vorsa ‘cardiac specialists’ mhunn fokt 250 vidhearti ‘graduate’ zatat. Desantlea 381 voizuki kolejimni ‘post-graduate seats’-ancho unno ankddoch chintechi gozal na, punn tachea vangdda veg-vegllea vixoyam mozgotim ‘seats’-anchem vanttopui osthir asa. ‘Clinical’ vixoy bhurgeank chodd promannan akorxit korta ason po-

riant, tatuntlea boskencho (seats) ankddo unno asa. Ani xekim, jim bhurgim he ‘seats’ gheunk pavonant, tankam ‘para-clinical seats’ gheunche poddta. ‘Diabetics’-am khatir tem ainink vaitt asa. Amcho des sonvasarcho ‘diabetes capital’ zaupachea vatter fuddem vochot astana poriant, Bharatan ‘endocrinology’-n fokt 50 ‘post-graduate’ boskeo asat. ‘Diabetes’-cher favo te upay ghena zalear tachea udexim ‘kidney failure’, ‘heart failure’ ani ottok yevunk xokta hem ami visronk zaina. Zalear, dusrea vatten US-an hea

vixoyan 250 ‘post-graduate’ boskeo asat. Bharatan mon’xanchea mornna fattlean ‘tuberculosis’-ak 6vem sogllea von vhodd yogdan diupi duens mhunn ‘World Health Organization’ (WHO) lekhta astana, amchea desan dor vorsa ‘pulmonary medicine’-an fokt 307 ‘specialised’ dotor ‘graduate’ zatat. halinchea kallan kankr duens samkem bhirankull duens asot, ounn ‘specialisation’-a khatir fokt 48 seats diloleo asat. Zalear, US-n 508 seats asat. Bharatan dor 10 minttamni ek

avoy morta astana, amchea desan sumar 1,400 ‘obstetrics’ ani ‘gynaecology seats’ asat. ‘Diarrheal diseases’ Bharatantlea lokanchea mornna fattlem dusrem mukhel karann ason poriant, ‘gastroenterology’-n sumar 93 ‘seats’ asat, ani hachea urfatteak US-an 433 ‘seats’ asat. Zalear, amchea desan 5,833 ‘para-clinical PG seats’ asat. Pathology-n 1,201 ‘seats’, Microbiology’n 724 ‘seats’ ani ‘Community Medicine’-an 736 ‘seats’, Biochemistry-k 481 ‘seats’ dilole asat ani Physiology-k 672 dileat.

dadleanchea ‘telomeres’-anchi lambay mapunk ailoli. Aplea jinn sarpache pod’dotin (lifestyle) bodol haddpi zomeachea ‘telomeres’-anchi lambay 10%-an vaddloli, punn ‘control group’-antlea mon’xanchea ‘telomeres’-anchi lambay 3%-an denvloli. ‘Telomeres’ mhunnlear ‘chromosomes’-chea akhrek aslole ‘DNA-protein complexes’ zacho pexio zantteo zaupacher soroll porinnam asta. Te ‘chromosomes’-chea xevottchea bhaganchi surokxa korta ani

tankam sthir docrunk adhar korta. ‘Telomeres’ mottve zatana ani tancho akar durboll zatoch, pexio vegan zantteo zaun mortat. ‘Telomere’-achi lambay jinnechi piray dorxoita. ‘Telomere’-che mottve lambayecho sombondh piray bhorchea adim mornnachea vangdda, ani kankrache vegveglle prokar, kallzachem duens, ‘vascular dementia’, mottemponn, attak, ‘osteoporosis’ ani goddem-mut sarkea piray-sombondhit duensam vangdda-i asa


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:41 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Vicharkhonn

Amcho Avaz

Manestanchim utram

Amchoi Ganv Mawlynnong Zaunk Xokta

Vaitt kornneamchem kumsar korop mhunnchem borea kornneamchi survat korop - Saint Augustine

AMCHEM MOT

Ami Khorench Sekular Asat Kai? India ek vhodd des asa. Tachi loksonkea (population) khub vhodd asa. Dubhavnastana vhodd ani chodda lokancho des zalolea karannan desacho ekvott samballun dovorpak zaiteo oddchonneo utpon’ zata. Punn amchea desachi Ghottna (Constitution) hicher nodor marlear ani tantun jem kitem desachea borea fuddara khatir boroun dovorlam tem polloilear kalliz dadhoxi zata. Ek chodda mhotvachi tortud ji Bharatache Ghottnent asa ti mhunttlear amcho des ek ‘secular’ vo dhormatit des zaun asa. Sekular vo dhormatit des mhunttlear ho des khoincheach eka dhormacher adharit na, khoincheach eka dhormak adhar dina ani khoinchoch ek dhorm dusrea dhorma poros boro vo ‘superior’ mhunn mandina. Toddkean ho des khoinchoch ek dhorm desacho dhorm mhunn mandhun gheina. Dusrea utramni desant aslolea sogllea dhormank ek sarkepoonnim man ani respeit dita. Hea desachem dhormatitponn (secularism) dhorm ani rajkaronn misoll korunk dina ani sogllea tollancher (levels) rajkaronnacher dhormik probhav ascho nhoi mhunn pott’tiddkin proitn korta. Punn hem astitvan ( in reality) ghoddta kai? Amchea desachi Ghottna sarki spoxtt asa punn durdoivan amche rajki fuddari ani rajki pokx aplea faidea khatir venchnnuke vellar odhik motam gheunche khatir rajkaronnan dhorm misoll korta tem ami polletanv.Venchnnukam vellar dhormancho vapor korun zaite pavtt sadhe porjechea manamni krodh ani ragachim bhavnam utpon korta. Bharatachem ‘Election Commission’ jem rajkaronnan dhorm misoll korcho nhoi mhunn motto proitn korta tache lagim azun poriant venchnnukent dhormacho goirvapor (misuse) korta to bondh korunk xokonk na. Hachem karann rajki pokx ani rajki fuddari hea vavrant ‘Election Commission’ haka adhar dina tem spoxtt zata. Dusri angant kampero haddpa sarki ghoddnni ji amchea desant ghoddta ti mhunttlear ‘communal violence’ vo veg-vegllea dhormachea lokam bhitor zhogddim lavop zoxem halinch Ut’tar Pradeshant ghoddlam. Prot’tek dhormant kott’ttor (fanatic) lok asat. Khoreponnim hem lok mutth bhor asta punn tanchea dharun kornneak mat bhorpur ‘publicity’ mellta ani lokam bhitor dhormik bhavnam utpon zaun rogtache vall zatat tem ami dekhlam. Osleo noxtteo ghoddneo ghodoun haddpakui amche rajkarnni lok zababdar asat. He fuddari sobhe-

mazar oslea dharun kornneacher nixedh marta punn bhitorlean teo kornneo aplea svartha khatir fuddem vhorpak sogllo sohokar dita. Oslea oxir monanchea amchea desachea zaitea fuddareamni porjechim monam mellim keleant ani amkam eka-mekache dusmnan korun soddleat. Osleo dhongoli (communal violence) komi zainant punn vaddot veta kiteak heo dharun ghoddneo adhartoleank azun poriant khoddok khast favo zaunk na. Haka lagon tea dolldireanchi yevzonn odhik nettan fuddem veta ani amchea desachea ekvottak motto doko dita. Him anek dhormanchea lokam bhitor zatat tim zhogddim ani zhuzam amche vichar uktte korta. Amchim monam dhormatitponnam add asa oxem dakoll korta. Amchea desant todde fuddari oxe asat je rajki podvi koxei bhoxen aplea hatan gheunk vavurta. Te dhorm ani dhormik bhavnam huskaita ani chodan chodd motam gheunk proitn korta. Oxem ghoddtai bi. Venchnnukancho ho ek bhag zaun ghela. Khoreponnim amche lokxayek ho ek motto doko zaun asa. Tea khatir amchem dhormatitponn rakhun dovrunk taktiche proitn korpachi goroz asa. Desbhoktichim bhavnam amchea porje bhitor, odhik korun tornatteam bhitor, okhondd korpachi taktichi goroz asa. Amche kaim fuddari je tornatteanchi monan dhormik nodren kusoita tem thambovpachi goroz asa. Eka mekachea dhormak ami favo to man anbi respeit diunk xikpachi goroz asa. Soglle dhorm ‘peleacho mog korat’ mhunn xikoita. Zori ami amchea dhormanchim totvam mandun ghetanv ani tache vorvim jiyetanv vo na ho motto prosn asa. ‘Peleacho mog korop’ hem totv ami vevharant ghaltanv kai kitem? Zori tor ami dhormik xikovnne pormonnem amchea peleacho mog korteleanv zalear amche modhem zhogddim zhuzam zaunchinch naslim. Punn tem toxem ghoddona kiteak ami dhormank lagon zhogoddtanv mhunnchem teach dhormachi xikvonn ami amchea jivitan apnnaina. Tea khatir je dhormik fuddari dusrea dhormancher vikh vonkta ani porjek rogot varounk huskaita te fuddari dhormik fuddari zaunkuch xokona kiteak ‘peleacho mog korat’ he dhormik xikovnne add te jiyetat ani dhormanchea nanvan ekvott ani mog vistarche bodlek dusmankai, rag ani krodh simpddaitat. Tea khatir Bharat desachea prot’tek nagrikan amchea desachem ‘secular’ rup rakhun dovrunk pott-tiddken vavurpachi goroz asa.

BJP, Modi ani Saxttintlim motam 2012 vorsa zalole Gõyche Vidhan Sobheche venchnnukent BJP pokxan, Manohar Parrikar hachea fuddariponna khal, sonnsonnit zoit melloilem ani bohumotan Gõyant aplo sorkar ghoddlo. He venchnnukent Saxtti ‘taluka’ zo adim sodanch BJP-chea add astalo tantun soglle mellon 8 motdarsongh asa. He 8 motdarsonghantle 5 motdarsonghamni BJP-k tenko dita osle umedvar nivddun dile. Poilech pavtt BJP pokxachea adharan Saxttintle Kristi umedvar jikon aile. BJP pokxan raxttriya mollar jem kitem korunk ghoddlem na tem Gõyant korun dakhoilem. Dusrea utramni Saxtti ‘taluka’ntlea 8 motdarsongham modlea 5 motdarsonghmni – Nuvem, Bannavle, Navelim, Davorlim ani Cuncolim – BJP-k tenko dilo. Kongres pokxachea umedvarank haraile. Atam 2014 vorsant aslolea Lok Sobhe-che venchnnuken BJP sovem toxench ghoddot kai? Hea 5 motdarsonghamni BJP-chea umedvarank favo toxim motam poddot kai? Barik niyall kelear dubavachim chin’nam dolleam somor ubim zata. Jea disa Narendra Modi-k 2014 vorsantlea Lok Sobheche venchnnukeche prochar somithicho odheokx kelo tea disa thavn Kristi lokanchea monan dubav utpon’ zala hantun matui dubav na. Halinch Narendra Modi-k BJP-cho Prodhan montri umedvar mhunn BJP-n jahir kela. BJP-chem mhonn’nnem asa ki Narendra Modi-chi ‘popularity’ ani ‘charisma’-k lagon tankam venchnnukent khub motam melltolim mhunn. Gõyant Saxtti ‘taluka’-ntlea alpsonkheanchim motam BJP-chea umedvarank poddot kai?

Narendra Modi Prodhan Montri zait mhunn alpsonkheank bhirant asa. Hi bhirant mhunttlear Narendra Modi-chem hindutva dhoronn (policy). Itlench nhoi alpsonkheamni nischitponnim eke mhotvache goxttichi khatri kelea ani hi khatri mhunttlear RSS hea songhottonnak Narendra Modi-ch prodhan montri zalolo zai. RSSanuch Narendra Modi-k prodhan montri umedvar jahir korunk BJP nirdex dilolo ani tea nirdexa pormonnem BJP-n Narendra Modi-k prodhan montri umedvar jahir kelo. Dusrea utramni Narendra Modi Bharoti prodhan montri zalear to RSS vazoita tea kumpasar nachtolo ani heach karonnak lagon ‘minorities’ Narendra Modi-chi bhirantache nodren polleta. RSS hancho alpsonkheam bhitor bhirant nirmann zavpachem karann mhunttlear RSS hachi ‘ideology’ - Bharotan Hindu raxttr sthapon korpachi. Mhunnchem ‘secularism’ hi ‘ideology’ nas korpachi. Oxem asa zalear Saxtti ‘taluka’ntlea 5 motdarsonghamni, zoim BJP-che umedvar Vidhan Sobhechea eleisanvank jikon ailole asa, hea amdarank Narendra Modi-k prodhan montri kor mhunn motam loka lagim magpak khub kotthinn zatolem. He motdarsongh mhunttlear Nuvem, Bannavle, Navelim, Davorlim ani Cuncolim. Hangasorle motdar 2014 Lok Sobhechea eleisanvank koxe aplem mot ditole hem khub mhotvachem asa. Jem vizmit Manohar Parrikar-an Vidhan Sobhechea eleisanvank Saxtti talukeant kelem tench vizmit Manohar Parrikar 2014 vorsant zatolea Lok Sobheche venchnnukenk korit kai?

6

MArcOS GONSAlveS

Onnbhovi lekhok Punn hea poros, Mawlynnong ganvant sonvsarachi nodor aple kodden kendrit korpachem xrey melloilam tachem karonn vegllem asa. Hem karonn mhollear Asia khonddantlo soglleant nitoll-nivoll ganv mhunn Mawlynnong famad zalam. Nitollkay rakhpacho man Mawlynnong ganvan melloila. Punn ho man mellcho mhunn hea ganvcho lok zogona. Punn zogpa khatir hangasorlo lok vagta Halinch mhozo ek ixtt Meghalaya vochun ailo. To ‘Press Council of India’ he sonvsthecho Gõychem protinidhitv korpi vangddi asa. Yeunche yeun amchi bhett zali. ‘Press Council of India’ sonvstheche Meghalayan zalole boske vixim vicharlem tedna tannem poili gozal sangli ti Mawlynnong hea ganvchi! Mawlynnong ganvchi tust-tokhnnay aikun bexttich tea ganvam vixim ruch nirmann zali. Odik mahiti gheupa khatir kaim pustokam challun polloilim.

Hanga-thoim mellta to itihasui vachun kaddlo. Meghalaya hangasorlea mukhel xara koddlean kaim ontorancher ho Mawlynnong ganv asa. Fattlea doskantuch hea ganvam vixim sonvsarbhor cheorcha zavpak laglea. Dusrea utramni ho ganv fokot Asia khonddantuch nhoi tor puray sonvsarbhor famad zala. Soglle bhonvddekar hea ganvam kodden vatt dhorpak lagleat. Soimbachea gopant sugar aslolea hea ganvank dusrea utramni ‘Devachi apli oxi hi svotachi bag (garden)’ mhunn namnek pavlam. Hacho orth ho ganv puray ritin soimbachea mogant ani soimbachea pangronnant asa. Punn hea poros, Mawlynnong ganvant sonvsarachi nodor aple kodden kendrit korpachem xrey melloilam tachem karonn vegllem asa. Hem karonn mhollear Asia khonddantlo soglleant nitoll-nivoll ganv mhunn Mawlynnong famad zalam. Nitollkay rakhpacho man Mawlynnong ganvan melloila. Punn ho man mellcho mhunn hea ganvcho lok zogona. Punn zogpa khatir hangasorlo lok vagta. Ganvantlo lok soimbantlean mellpachea vostuncher pott bhorta. Ani hea soimbachi rakhonn korpa khatir dis-rat vavurta. Hea ganvchea rosteamcher ekui sukem pan porian dixtti poddona oxem mhonnttat. Itli nitollsann ho sambhallta. Lok apunnuch zavn roste nitoll korta. Apunnuch zavn koir kaddta. Apunnuch zavn tea

koiracho vilo (dispose off) laita. Svota zavn sonddas nivoll kortat. Nitollsann sambhallpa khatir bhurgeank lhan pirayeruch thavn xikoitat. Koir ghalpa khatir rostear, khonddiacho upyog korun kelolim bol’lam (dustbins) dovortat. Rostear vo vatter sukem pan pasun dislem ki tem kaddun hea bol’lamni poddta. Dor sanzvella lok hi nitollsann korpacho vavr kortat. Vechnnuke vellar hanga rajki pokxanche toktte, bavtte lavpak puray ritin bondi asta. Ani soglle zann hi bondi palltat. Bondi moddpachem rajkarnneank porian dhaddos zaina. Mawlynnong ganvcho lok soimbant ekrup zavn zogta. Soimbak man-sonman diun vagtat. Tem-ui bi adhunik yontram nastana. Mawlynnong ganvchi hi vastvtay (reality) niyalltana, adhuniktayen romun vochpi desantlim ani khas korun Gõychim xaram Mawlynnong ganvche tulnne kodden kitlem fattim urtat hachi zann zali. Hachem karonn mhollear, koirachea prosnan ani nitollsann sambhallpa khatir Gõy khub dhoddpoddta. Halinchea vorsamni ho prosn samkem mathem voir kaddpak lagla. Eka kallar nitoll-nivoll dispi amche ganv porian atam koirant buddpak lagleat. Koiracho velo lavpa khatir sorkari proxasonak opes ailam. Xarantlea monddollank porian ho prosn soddoupak zoit mellona. Xikxit asunui xist nam zalea ani xikxit lok bexistponnan

mellot thoim ghann kortoleachi poristhiti dolleant bhorpak laglea. Eka kallar koira pasun mukt aslole amche ganv pasun atam koirak bolli poddpak lagleat. Kaim vorsam fattim svota zavn koiracho vilo lavpi ganvche nagrik porian atam xarantlea nagrikam sarke vagpak lagleat. Dusrea utramni nitollsann naslole gannyare poristhitin amcher ek devchar haddun bosoila. Hachem ek karonn mhollear amcheantlem nagriki ginean (civic sense) puray ritin na zalam. Soimbakodden natem sambhallun zogpachi amchi budh’di na zalea. Soimbachi bhirant fattim poddlea. Amcheant noveo sonvoyom aileat. Ek ‘chocolate’ folli pasun mud’dam zavn rostear uddovop, ghorantlo koir rosteachea gottoramni xevttun divop, rosto vo gottar gannyarem zalem mhunn amcheantlem kitem voita adi adi toranchi vruti mukhar yevpak laglea. Amchem ghor soddun bhonvtonncho vatthar, rosto gannyaro zalo mhunn khont bhogpacho ‘sense’ atam uronk na oxem dispak laglam. Ani tatuntle tatunt koirache somosyek sorkarak dox divop, rajkarnneank bottam dakhovpak, hem mat amcheant vadd gheunk laglam. Bhurgo ‘chocolate’ khata tedna hatantli folli bhair uddoy hem sangpak palok (parents) fattim ravonant. Mat bhair, khoim uddoupachem hem sangpak chukun konn tori palok bhor dita astolo. Toxem

polloupak gelear xallent nitollsannecher bhor divpi ‘civic sense’ vixoy-uch atam na zavnk lagla. Kednaim vorsantlean yevpi vo mohim mhunn suru keloli karyavoll soddli zalear xallechim vidhearthi nitollsannecher bhor diupacher lokx ghalinant. Nam mhunnpacheo soglleo gozali amcheant ‘civic sense’ nopoit zavpak laglam, heach karonnam khatir upraslam. Khorem mhollear Mawlynnong ganv Gõykaram khatirui ek udharonn zaum yeta. Nitollsann ani koiracho vilo laupa khatir Mawlynnong ganvchea nagrikamni vhoddlea tontrgineanamcho vapor korunk na. Ponchayot vo palika (municipality) sthapon korun nitollsann dovorpachi mohim choloinant. Tancheamni ekuch gozal apnnailea ani ti mhollear nitollsann mhollearuch disa-dispotti jinnecho ek bhag! Tanche jinnecho ho bhag moddun uddoupachem konnakuch dhaddos pasun zaina. Amcho ganv vo xar soimbachoch ek bhag mhunn svikarlem zalear tem dhoronn amche jinnechoi bhag zatolo. ‘Civic sense’ xikpachi amcher palli yeunchi na. Karonn amcho ganv vo amcho vatthar houi Devachi apli oxi svotachi ek bag vo porsum asa. Ami fokot taka man diupak zai. Itlench ‘sense’ zori amcheant ailem zalear koira sombondhit sabar somosya pois zatoleo. Mawlynnong ganv amkam dekh zaum!

Konknni ani Aicho Tornatto SelzA lOPeS

Tornattem lekhok Je porim Hinglish! Konklish! Oslem fruit salad korun tim apunnuch khoimche bhaxeche put-dhuvo tankamch khobor nam! Ami ‘Yes re’ ani ‘Na re’ mhunntta! Tednam kiteak hoi ani kiteak nam mhunnttam tem amkanch khobor nam! Konknni uloi, konknni boroi ani konknnintlean sorkar choloi ho amcho Konknnintlea mhalgoddeamcho ulo ani naro aslo! Aiz ho naro amchea tornatteamchea kanar sadun tanchea kallza-monant rigcho oso amcho naroch nhoi punn ek anvddo asa! Aiz Konknni tornattim apli maim bhas Konkani mhunn fokt pustokamcher vo bhugoll ani itihasacheach patthant vachun ezamint sarkem marks mellche mhunnun ‘by heart’ korun boroita, punn tache bhair tachi maim bhas bodlot veta! Khinnakhinnann tachi-i maim bodlot veta koxi dista. Aplem sad’ta tea pormonnem tachim utram ani tachi jib veg-vegllea bhasamchea

utramnim advvi tidvvi nachta! Mon’xache jibek nam hadd! Toxi aizchi torunn pillggi! Tanchi maim bhas khoimchi kai? Aiz- kal choddxe tornatte firngi bhaxek lobdota, Inglez ,mhunnchi tachi khori maim zaun veta! Apunn Inglez nokllo mhnunnonk taka khub loz dista! Punn apunn Goykar zaun Konkani nokllo he kedna-kednai to vhodda obhimanan sangta! Tea fuddem thodde rogtant vo zolmant thaun Konkani put-dhuv! Punn torui thodde mhunnot, “mhaka Inglezintlean odhik borem sangum yeta!” tantunt magir Inglezicho khun zaun vo bolatkar zaum! Soglleo kirmi adharunk toyar punn apunn Konknni monis mhunn ‘Surrender’ korunk torui raji aspak nam! Monis atam zalach apsuarthi. Ji avoy pottak pavta tich apli khori maim mhunn somazant horddim boddoit Inglezichem anglem ghalun bhonvta! Anglem bodol’lear angantlem rogot bodlonam! Ani hem Gõykarachem xiramnim dhanvtelem rogot ani tacho vas rokddoch Inglezicho voilea-vori cher marloleacho pormoll kaddun, sotacho vas dita! Amcheach utramnim ami polleum-ia. Ami Gõykaram ani Konknnichim bhurgim koxim apli Konknni zat-kat lipoitana koxe porim sampoddtta tim polleum-ia! “Ago come here go!” “Aree what are you upto!” “ I told you mhugo!” “ I’m also coming mure!” “What gho? Who gho? When gho? Where gho?” “How are you re?” Toxench aizchim tornattim

itlim apsuarthi zaleam ki tankam ekuch bhas pavonam (kiteak taka ek tori bhas dhodd yena haka lagun) tanchea tonddant ani pottant ‘mix bhaji’ pochta! Atam soglleach bhasamcho ghuspagondoll kela! Aplea rogtachi maim bhas soddun pottache bhaxek ani monoronjonache doxek lagun tannim soglleanch bhasamchi osmitay ibaddun sodllea! Hi eke torechi khichddi torekvar bhasamcher mharog poddlea! Je porim Hinglish! Konklish! Oslem fruit salad korun tim apunnuch khoimche bhaxeche put-dhuvo tankamch khobor nam! Ami ‘Yes re’ ani ‘Na re’ mhunntta! Tednam kiteak hoi ani kiteak nam mhunnttam tem amkanch khobor nam! Aiz tor internet-ak lagun ‘Facebook’, ‘Whats-App’ ‘We Chat’-heo Social networking sites-acher ami amchea bhasamcho sotyanas korun amkam zai te porim tancho vapur korta! Zori heach karannank lagun ami amchea bhasamchi udorgot korunk pavta, titlech ami amcheach bhasamchi falooda ani ghoddbodd korun amchem sadta te porim vapurtam! Az chat kortana legun amchi Inglez khoim pavlea? Tantunt ami Konkani maicho palov oddun haddla! Choddxem-chatting Inglezint zata, torui te suru korunk amkam Konkani utramcho adhar zai Dekhik: Oi!..... Khoim re!...... Boro mure?..... O bhava! My moga! Kitem kortai? Koso asa re? kitem re???khoim pavlai?? No Khobor!!! Ani tea fuddem modem modem….

Aii Saiba! Sheee! Pao! Lolea! Tor Sang mugo! Tum sang! Anink kitem khobor?? Nam re! Busy re! What re! Ani konnachea fottvacher comment marcho tor…. Asai mhugo???? Wher r u gho???? Who re??? Watt gho?? Sheeeeeeyyyy!!!! Boro dista! Lolea! Hero Mure! Kazaracho fottu zalear! Vokol bai! Novor boro dista! Novrea! Borim dista! Sobit dista! Fo’tt dista! Jannot! Tor kednai mogan: Dev Borem korum! Zalear kednai ragan: Dukra! Garapai mure! Sunnea! Mhos khoimchi! Vo kednai fokannamnim: Piso mure! Maink sang! Bailey! Poder lyk one! Garapai sarko! Tor hantun babddeo konnakonnachea maim-bhaso rodtta! Tanchi utramchi mall toddun, zaitea bhasancheo pidd’dukeo toddun tornattim atam apleak zai tosle har ture ghunt’ta! Oxem dista ki aichim tornatim konnachem kanantlem, khoimchi pidd’dduk, konnachi mudi, ani konnachem kankonn gheun aplem fest fuloita! Zantun aiz amchim Konkani maimchi bhurgim legun ostad zaleam! Hoch aiz amcho husko! Amchea apsuartha promonnem ani amche ghorje pormonnem ami avoi-bhaxek haloitanvdholoitanv ani tollmolaitanv! Hi chal eka Niz Gõykarak ami eka Konknni mon’xak sobona! Khoimchiy bhas ti zaum tichi osmitay sambhallchi asa! Mix bhaji, Khichddi ani Falooda korun aplem sadoita te koxem pochoita tacher matxem chinton korchem asa!

borem somzota. Motdana vellar Parrikaran sanglolem (1) Petrol ikra rupiya sovay kortolo mhunn (2) Panchayat lagu zatolea ganvamni ‘house tax’ apunn kaddun uddoitolom mhunn (3) DSSS ‘pension’ ek hozar asa to don hozar kortolo mhunn, tea xivay ‘Gruha Aadhar’ ani ‘Ladli Laxmi’ yevzonneo. BJP sorkar Gõyant ghoddlear ogllem unnem dedd voros zalem. Petrol jerul ikra rupiya denvoilem punn hea dedd vorsa bhitor dupott odik vaddoilem. ‘House Tax’ aschem na mhunn kaim lok-an tem borunkuch na, punn atam pan-

chayat-in kosloi dakhlo haddunk gelo zalear ‘house tax’ bhorlea bogor dakhlo mellona. DSSS ‘pension’ jerul ek hozar aslo to don hozar zalem punn dedd vorsa bhitor porot ek hozar zalo. ‘Gruha Aadhar’ ani ‘Ladli Laxmi’ yevzonneo BJP sorkaran lokanchea mogan korunk nant bogor aplim pallam ghott korunk keleat, na zalear khobor kaddat BJP jiklea tea motdarsonghant ani na jiklea tea motdarsonghant kitlea zannank favo zaleat teo. Mhargay kitli vaddlea ti, dolleam bor pollovnk mellta ani LPG asloleank kaidean ganslett mellona

punn choriam zai titli mellta. Atam tori Gõykarank somzolear puro rito dhobo sodanch mottean avaz korta mhunn. Purtugezin ek mhonn’nni asa ‘Pareser Nao e Ser’ (Dista toxem nasta). Goddgoddo fokt avaz korta ani zhogzhogta tem sogllench bhangar asona mhunn zanna zavn ami Gõykaramni kailint bhaztat mhunn uddki marli noko zavn ujeant poddon lhason amcho gobor zanv yeta mhunn. Eka hatak amchea butt lagla, atam punn gineanacher uzvadd haddun dusro hat asa to punn sambhallum-ia. Joe Meny Sarzora, Gõy

LOKMOT Rito Dhobo Parrikarachea BJP sorkaran motdana vellar boroch motto avaz kelo je vorvim Kongres sorkarak vittelolea Gõykarank anik ani upay na zavn BJP sorkarak vinchun haddlo ani atam Gõykaranchi poristhiti dada-i na ani puddvem-i na mhunttat tosle doxer pavloli asa. Zoso ek xil’lo goroz tedna aplo rong boldunk zanna tech porim Parrikar, dans kosloi zanv, taka kumpas somzom vo na somzom, punn to aple pãyem halovnk fattim sorona kiteak taka dant dakhovn hansonk ani dukham gollovn roddonk bhes

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:42 PM Page 7

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Des Pordes

Amcho Avaz

Bharat-Pakistan zhuzachi sonvsarak bhirant Washington: Bharat-Pakistan hea donui desam modem onnu-zhuz (nuclear war) zalem zalear, hea donui desanchea xezareak aslolea desank vo Asia khonddakuch (continent) nhoi, punn puray sonvsarantlea desank tacho khupuch vaitt porinnam bhogcho poddtolo, oxi xittkavnni Amerikecho James Dobins hannem dilea. Kashmir raj’jeache ximek (border) lagon jem hem donui desam modem kizil asa, tachem rupantor zhuzant zalem zalear tem sonvsarbhorchea desank mharog poddtolem. Bharat ani Pakistan hea donui desam kodde onnu-xastram (nuclear weapons) asat. Taka lagonuch, hea donui desam modem choltolo vad fokt tanche khatiruch nhoi, punn ak’kea sonvsara khatir to marekar rupacho zavn asa. Dobins ho Afghanistan ani Pak-

istan hea donui desancho ek vixex dut zavn asa. Tannem Washington hangasor eke potrkar porixodent uloitana hi mhotvachi mahiti dili. “Pradexik ani sonvsarik xanti khatir, hea prosnacher gombhirtayen vichar zavpak zai,” oxem Dobins hannem eka prosnank zap ditana sanglem. Pakistan ani Afghanistan hea donui desam modlo sombhond mozbut zanvcho mhonn, Amerika proitnant asa. Karann hea donui desantli xanti bigoddli zalear, tacho porinnam bakichea xezari desancherui zavpak xokta, oxem Dobins mhonnta. Bharat ani Pakistan hea donui desam modlo vad mittoupa khatir kaim upai-yevzonneo chalik lavpachi goroz asa. Oxe torecheo upai-yevzonneo chalik lavpache proitn zale zalear Amerika tea proitnank

Cholvolleo korunk Maharaxttr fuddem

Vegllocharache luskonn bhorpayek lagon

Sorv Unchle Nitisobhen keli J&K sorkarachi ttika Hol’leamni vo her sombondhit ghoddnukenk lagon raj’jeantlea ani her suvatevelea, bolli poddloleanchea familink vo zokhmi zaloleank noitik (exgratia) luskonn bhorpay diupachea karyan vegllochar korpi Jammu ani Kashmir sorkarache yevzonnek lagon Sorv Unchle Nitisobhen tanchi ttika keli. “Heranchea sohokara vinnem tumchean raj’jea cholounk zata? Tumchea raj’jeachea pasot vavr kortana apli jinn sompoupi – raj’jeantlea ani bhailea mon’xam modem vegllochar korunk zata? Tumkam khas dorzo asa tem ami zannanv,” oxem Chief Justice P Sthasivamachea fuddariponna khala aslolea ‘bench’-an sanglem. Kendr ani Jammu ani Kashmir sorkaran, Kishtawar-an Eid-ul-Fitrachea disa somprodayik zhogddim zalolea karann, thoim lailolea ‘curfew’-ak lagon addkhollon urlolea lokank surokxit marg mellpasarko korchea pasot suchounk manddlolea PILachea vixim hi ‘bench’ sunavnni ditali.

“Paramilitary/security forces, defence personnel ani J&K police personnel-ak ‘ex-gratia’ bhorpay diupachea yevzonne vixim niyall korun, durusteo kelea uprant novi yevzonn toyar korpacho vavr chalu asa. Ani hem karya zata titlea komi vellan purnn korpache amche proitn asa,” oxem J&K sorkaran aplea novea soput potran (affidavit) dilem. “Noitik bhorpayechea rupan zoim rok’kom diunk yeta, thoim kaidea khala tacho faido mellpi mon’xank, heach yevzonne khala dusreank mellta tea sarki rok’kom apnnakui mellchi oso davo korunk odhikar

aplo tenko ditoli. Donui desanche sombhond mozbut asche oxi Amerikechi itxa asa, oxem mot Dobins hannem potrkaram kodde uloitana porgott kelem. Pakistan-ant sod’deak bhovmot aslolem sorkar sot’ter asa. Hea sorkarak raxttrache surokxe nodrentlean tenko divpak Amerikek khupuch khoxi bhogtoli. Amerika raxttrak Pakistan desa koddlean khupuch opekxa asat. Amerikecho por’raxttr montri John Canen hache kodde Pakistanacho Prodhan Montri Nawaz Sharif hache egdomuch bore sombhond asat. Amerikechea por’raxttr montrean halinch Pakistan desant keloli bhonvddi khupuch yesesvi zalolean hea donui desantle sombhond odhik sudhortole, oxem Dobins hannem mhonnlem.

na,” oxem tea soput potran dilam. Toxench, ‘Instrument of Accession’ ani ‘Constitution’-achea Kolom 370 khala tankam mevlolea khas dorjeachea vixim kolloun, vegllochar korpi bhorpayechea yevzonne vixim raj’jean spoxttikoronn dilem. Hachea adim, soput potr dakholl korunk raj’jea sorkaran don satolleancho vell maglolo, punn ‘bench’an tankam ti eka satollea bhitor diunk suchoilolem. Hem PIL dakholl korpi, J&K National Panthers Party-chea Sudesh Dograchi bazu manddpi vorixtt vokil Bhim Singh-an, 1990 vorsa sorkaran dilolea adexachem udharonn mukhar manddlolem. To adex vegllocharacho aslo karann “paramilitary forces personnel’-achea familintlea lagimchea vangddeak, to J&K-cho nagrik asa zalear, taka 5 lakh rupianchi monzuri mellta (ontorlo zalear), zalear her ‘paramilitary forces personnel’-ank, te Bharatiya nagrik zalear tankam fokt 2 lakh rupianchi monzuri mellta,” oxem tannen sanglem.

Novi Dil’li: Ut’tar Pradexantlea Muzaffarnagar-ant zalolea zativadi kestanvamni 35 odhik lokak moronn ailem. He dharunn ghoddnek lagon, porot ek pavtt puray Bharat desant zativadi prosnacher anik ek pavtti cheorcha suru zalea. He cheorche udexim ek mhotvachi gozal samkara ailea, ani ti mhonnlear cholvolleo kournk Ut’tar Pradex nhoy, punn Mahraxttr raj’jea soglleam von unchlea panvddear asa. Toruy astana Maharaxttrant soglleam poros chodd kestanvam zatat

aslim, torui hangasor mon’xanche jiv ani aspotichem luskonn khupuch unnea promannan zata. Kherit mhonnlear, khoim na khoim desant prot’tek disa ek tori zativadachem kestanv zata aslem, torui Raxttriya Ekta Porixodechi boska mat tin vorsamni ek pavtt zata. 1962 tem atam meren, he porixodicheo fokt 15 boska zaleat mhonnpachem ugddapem zalam. Cholvollinche sonkhent desantlim tin raj’jeam ekttaim kelim zalear, Maharaxttrant

1049 cholvollim modem 134 lokak aplo jiv luskonn korcho poddlo. Ut’tar Pradex-ant 1045 zativadi cholvollimni 260 lokak moronn ailem. Hantun Muzaffarnagar zalole cholvollicho ani tantunt meloleancho aspav na. Zalear, Madhya Pradesh-ant zalolea zativadachea 1006 kestamni 159 lokak moronn ailem. Maharaxttr raj’jeak sor kelem zalear, Ut’tar Pradeshant chear cholvolleo unneo zaleot. Punn moronk pavloleanchi sonkhea 126 itli chodd asa.

Mexico chokrivadollant 42 mele Ekapulko: Praxant Mha-sagorant (ocean) nirmann zalolea Manuel ani Ingrid chokrivadollak (cyclone) lagon gelea Mongllara Mexico hangasor khupuch uchambollay uprasli. Hea chokrivadolla udexim 42 lokache jiv luskonn zale. Tech porim hea chokrivadollak lagon Ekapulko xarant 40 hozar bhonvddekar hanga-thoim ximpddon addkollun urleat, ani hea bhonvddekarancho sodpus korunk hangachem sthanik proxason uchle patllicher proitn korta. Manuel ani Ingrid rupachea hea chokrivadolla uprant thoim vareacho veg ani pavs vaddonk laglo. Thoim azubazuk pavsachea udkak lagon buddti aili ani aplo jiv salvar kortana 42 zannank moronn ailem, zalear hozaramni lok, zantunt bhurgim aslim tim hanga thoim ximpddon poddli ani tancho sodpus korpacho vaur sod’deak thoinchem sthanik proxason korta. Hea chokrivadolla udexim thoinchi

poristhiti khupuch viskollit zalea ani sorkari yontronnam he porishtiticher

aplem niyontronn dovorpache proitn kortat. Hem chokrivadoll itlem khor

aslem ki, thoim sabar imaroteo konsllun poddleat ani sabar ghoranchem nisontton zalam. Doriyantlem udok jem thoim lagim aslolea xaramni ani ganvamni ghuslolem asa, tem sanddlolea lokak sodun kaddunk khupuch oddchoneo uprasaita, oxem thoinchea sorkari odhikareamni khobhram sonvsthank sanglem. Hea xarant aslolem ‘Pacific Restaurant’ hantunt hem chokrivadoll zalem tedna xekddeamni bhonvddekar boson asle. Chokrivadollak lagon hea ‘restaurant’-acho ak’koch pattos konsllon poddlo ani sabar bhonvddekar tea obghatan moronk pavle. Hea ‘restaurant’-ache konsllon poddlole imaroti ponda sabar bhonvddekar xirkon urleat, ani thoim vhodda promannan pavsachem udok bhorlolean, imaroti ponda poddlolea lokak bhair kaddpak addkolleo uprasleat, oxem thoinchea sorkari odhikareamni pulisank sanglem.

Xarantlea goribank 15 lakh ghoram bandtole: Manmohan Singh Chandigarh: Vaddtea ‘urbanisation’-ak lagon xaramni zhopddeancho ankddo vaddpache promann chodd zaleat mhunn sangon, xari vattharantlea gorib lokank 15 lakh ghoram bandpachi Kendr sorkarachi yevzonn asa oxem Prodhan Montri Manmohan Singh-an sanglem. Xara bhonvtonnchea zhopddemni raupi lokank 2,400 kotti rupianchea ‘housing project’achi ukttavnni korun, C h a n d i g a r h Bharatantlem poilem zhopddeo naslolem xar zatolem oxi apnnak opekxa asa, oxem Singhan sanglem.

Xari vattharamni vaddot asloli loksonkhecho, yeta tea kaim vorsamni xari bandkam suvidhencher (infrastructure) tacho dobav poddtolo, mhunn Prodhan Montrean sangon, yeta tea 20 vorsamni desantli xari loksonkhea 22 kottimni vaddtoli mhunn fuddem sanglem. “Bharatan ‘urbanisation’ zaupachi goti borich asa. 1971 vorsa, xari loksonkhea 11 kotti asli. 2011 meren, gelea 40 vorsanchea kallan, xari loksonkhecho ankddo 27 kottimni vaddla. Yeta tea 20 vorsamni ho ankddo anink 22 kottimni vaddtolo oso odmas asa,” mhunn Singh-an

sanglem. 2017 meren zhopddemni raupi mon’xancho ankddo 10 kotti asa to 10.4 kotti zaupacho odmas asa mhunn tannen sanglem. ‘Jawaharlal Nehru National Urban Renewal Mission scheme (JNNURM)’ yevzonne khala 15.6 lakh ghoram bandun haddunk sumar 41,000 kotti rupianchi guntovnnuk korunk yetoli, oxem Prodhan Montrean sanglem. “JNNURM vevharan haddlolean, azun meren 15.6 lakh ghoram bandun haddunk man’neotai mevlea ani zachea pasot odmasa pormonnem 41,000 kotti rupia gunt-

tovnnukechea rupan vanttun diunk yetole,” mhunn tannen sanglem. Bharat, zhopddeo naslolo des korchea pasot Kendran Rajiv Awaas Yojna bhair haddlea, mhunn Singh-an san-

glem. Hea yevzonne khala, yeta tea chear vorsamni xari vattharantlea gorib lokank 10 lakh meren ghoram bandun diunk Kendr proitn kortolo. Sorkar, xari vattha-

rantlea gorib lokank 5 lakh rupianchem rinn ditolo ani tachea vangdda ‘bank’ rinnacher 5 ttok’ke ‘interest subsidy’ ditolo. “Hea karyachea pasot 1,000 kotti rupiancho ‘Credit Risk Guarantee Fund’ bosoila, zachea adharan xari vattharantlea gorib lokank ghoram pasot ‘collateral’ vinnem ‘bank’-a lagsan rinn gheunk melltlem,” oxem tannen sanglem. Toxench, xari vattharantlea gorib lokank ghoram bandpacheo suvidheo mellpa sarkeo korchea pasot, hea yevzonnen ‘private sector’ak poriant hatun misoll korunk yevzonn suru kelea.

7

C AM PA LA R

Parrikara, RP 2021 Kedna? Goa Regional Plan 2021 toyar korpa babtint Gõychea sorkaran khupuch bezababdari apnnailea mhonnpachem atam suriya uzvadda itlem spoxtt zalam. Pradexik arakaddo 2021 hache vixim sorkarachem dhoronn pollelem zalear, sorkar mud’dom zavn hea vixoyacher bhasabhas koStanley Vaz rpak apa-lipa khellta, stanley@herald-goa.com punn khoreponnim hea arakaddeant durusteo korun haddpa khatir Nogor Niyojan (town planning) khateant gelea Mars mhoineant thavn ailoleo sumar tin hozar orzo azunui nirnnoi ghenastana urleat. Pradexik arakaddo loka khatir ugtto kortolom, oxe torechim fokt axvasonam sorkar fattle sabar mhoine zale lokak di-it asa. Manohar Parrikar hachea fuddarponna khala BJP sorkar sodrer yeun 18 mhoine pasar zale, torui ho novo pradexik arakaddo toyar zaina. Sorkar oxe toren pradexik arakaddea sarkhea eka gombhir proxnacher moskoreo korpak laglolean Gõychea somajik mollar vaurpi karyakorteam modem sontapachem vatavoronn posorlam. “RP 2021 ho apnnem sthogit kela, oxem sorkar sangta, punn zomninchem rupantor, vhoddlea-vhoddlea prokolpank porvangi divop sod’deak chaluch asa. Mukhel montri Manohar Parrikar Goa Bachao Abhiyan hachea vangddeank bhettpa khatir aplo vell poryan dina. “Arakaddeak oddchonneo haddpa sarkhe prosn vicharit mhonn, Parrikar Goa Bachao Abhiyan-achea vangddeank mellpak fattim sorta,” oxem GBA-chem nimontrok Dr. Sabina Martins hinnem hea potrkara kodde uloitana sanglem. Pradexik arakaddo 2021 rod’dh kortolet, oxi spoxtt govaiki BJP-in aplea vidhan sobha venchnnukechea jahirnameant diloli. Punn sorkar sodrer yeun atam 18 mhoine soron gele, torui adleach arakaddeacho vapor korta mhonnpachem ugddapem zalam. Haka lagon Gõyant novim-novim bandkama korpi monis he sthiticho faido ghetat. Hea arakaddeant bodol vo durusteo ghoddun haddcheo mhonn Nogor Niyojan khateant 3 hozar kexeo lovtek poddloleo asat. Punn hea ‘town planning’ khatea koddlean hea kexincher koslich karvai zaina.GBA vangddeamni andolan korun jim bandkama bond uddoilolim, tim uprant bandun puray kelint. Hache velean Pradexik Arakaddo 2021 hache vixim sorkaran keloleo moskoreo spoxtt ritin dison yetat, oxem GBA vangddeanchem ekmot zalam. “Ami Parrikarak bhettpa khatir vell magtat, punn to amkam mellpak sodina. Ami taka oddchonnent haddpa sarkhe prosn vicharit mhonn to amkam mellpak fattim sorta. Zorui ‘regional plan’-a babtint lipoupa sarkhem kainch na ani sogllem vevosthit ritin asa zalear, Parrikaran ami vichartolim tea prosna kodde fatt korunk karann na. Jea pokxan venchnnukam vellar hea arakaddea virodhant kelole amche chollvolli vellar tenko dilolo, toch pokx atam hea arakaddea babtint kainch korina. Adlea arakakaddeant sudharnna korpa khatir 8 hozar orzo ailoleo. Uprant 3 hozar orzo ailoleo asat. Hea vixim sod’deak kitem sthiti asa tachi mahiti amkam konnenuch divnk na. Sod’deak vhodda promannan kaide moddop chalu asa. Bandkama vixim soglli zababdari ‘Town Planning’ montrea lagim asta. Toch goroz te nirnnoi gheta. Ho Pradexik Arakaddo 2021 haka lagon amkam porot ek pavtt rostear denvchench poddttolem.” Gõycho pradexik arakaddo azunui toyar zavnk naslo, torui Gõyant zollim-mollim novim-novim bandkama khupuch promannan vaddonk lagleant. Hea potrkaran kelole eke pollovnne udexim ‘real estate’ vevsayant 14.50 ttok’keamni vadd zalea. Hea vaddik laglolea bandkama boraboruch sorkaran lagu kelolea veg-vegllea tteksancho (taxes) prosn sod’deak Gõychea lokancho ek cheorcha korpacho vixoy zala. Gõy bhailea lokak Gõyant zomin vikhti gheunk nirbondh (restrictions) haddche khatir, Gõy raj’jeak ‘special status’ dinvcho, oxi ek kherit magnni Parrikara koddlean kendr sorkara kodde nett dhorpak laglea, zalear dusre vatten Gõy bhaile astig ‘builders’ zomneo vikhteo gheun vhoddle-vhoddle ‘mega housing complex’ bandpachem-i kam, Gõyant vochot thoim chalu aslolem pollevpak mellta. Tech porim sod’deak Gõyant lokak lagu aslolea mullavea (basic) suvidhancher Sorkaran vaddoilolea tteksank (taxes) lagon bandkamanchem mol vaddtolem ani tacho fottko xekim Gõychea sthanik sadea lokak bostolo, oxem ugddapem zalam. Taleigao hangachem udharonn ditana, eka ‘builder’an hea potrkarak sanglem, Taleigao hangasor zomnichem mol prot’tek chovkonn metrak (sq.mt) 20 hozar rupiya itlem asa. Zalear, he zomnicher bandkam korpachem mol (construction cost) prot’tek chovkonn metra fattlean 25 hozar itlem asa. ‘Basic taxes’ atam ‘floor area’ pormonnem akari nastana, ‘built up area’ mhonnge ekunn bandkam kelam tachea pormonnem akartat. Hea ‘taxes’-anchea rupan vosul zalolo duddu roste, udok, bizli, ‘gutters’ adi mullaveo suvidha toyar korpa khatir sorkarak divpachi goroz asa. Hea adim poryan sorkaran oxe torechim axvasonam dilolim, punn kainch ghoddon yeunk na, oxem to bandkam korpi mhonnta. ‘Real Estate Developers of India’ he songhottnecho Gõy fantteacho odheokx Jaganath Prabhudesai hannem hea potrkara kodde uloitana sanglem, ‘VAT’, ‘Infrastructral taxes’-anchem vojem xekim giraikancheach mathear poddtolem. “Khoinchoch ‘builder’ apunn svota him vojim aplea mathear gheunk fuddem sorchona. Sorkaran dilolea axvasona pormonnem, hea ‘taxes’-antlea duddvantlean heo mullaveo suvidha divpak ghoddtolem zalear, hi ek ut’tom gozal zavn asa. Gelea 10 vorsanchea kallant Gõyant bandkama khupuch vaddik lagleant,” mhonnpachem Prabhudesai-an mandun ghetlem. Pradexik Arakaddo 2012 hache vixim uloitana, Pilerne Citizens Forum-acho nimontrok ani somajik vaurpi Adv. Yatish Naik-an sanglem “Pradexik Arakaddo 2021 loka khatir cheorcha korunk ugddapo kortolom, oxem Parrikaran tin pavtti axvasonam dilolim. Punn tannem tim utram pallunk nant. Agost tem Setembr 2012 meren ho arakaddo loka khatir ugtto kortolom,oxem-i tannem jahir kelolem, hem-i pallpak sorkarak xok’keo zavnk na. Arakaddeachea prosnak lagon sorkari proxasonant khupuch gondholl zalolo asa, ani hacho faido ‘builders’ sod’deak vhodda promannan kaddtat. Raj’jeachem vevosthit ritin niyojan zavpa khatir Pradexik Arakaddeachi khupuch goroz asa. Parrikar apunn hea RP 2021 vixim lokak visvasant ghetolom, lokak sohobhagi kortolom oxem sangta. Punn te babtint tannem koslich vevostha ostitvant haddloli na. Hem korpa khatir Parrikarak ‘Town Planning’ kaideamni bodol ghoddun haddche poddtole. Na tor prot’tek 10 vorsamni novo arakaddo toyar kortana lokacho sohogab ghevpak prosn nirmann zatole.”


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:42 PM Page 8

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Bhurgim Ballam

Amcho Avaz

8

Hea Satollean

Mhotvachi Ghoddnni

Armenia desachi svotontray Bhurgeanchi Kotha

Sot Tench Uloi mhoji nhoi.” Tisre pavtt Mercury-n nodhint uddki marli. He pavtt tannem loknnachi ek sadhi kuradd haddun taka dakhoili. Lakddam katorpi ekdom khoxi zalo ani mhunttlem, “Hi mhoji kuradd zavn asa.” Vegimvegim to apli kuradd Mercury-chea hatantlean ghevnk vetalo. Hea gorib ani nennar mon’xachem sotan vagop pollovn Mercury chodd khoxi zalo. Taka inam mhonnon Mercury-n taka donnui, mhonnchem bhangarachi ani rupeachi, kuraddi dileo. Lakddam katorpi khoxen bhoron aplea ghora portun gelo ani aplea kuttumb-achea vangdda aple dis sukhan sarle. Tumchea jivitant osleo tallneo aileot zalear tumi kitem kortelim? Sot sangtelim vo fott martelim?

• 21 Setembr 1991 hea disa Armenia des svotontr zalo.

• Armenia zavn gelo sonvsarantlo poilo des zannem Kristi dhorm apnnailo.

• Tea adim hea desacher adlo Soviet Union hachi hukum choltali.

• Adhunik Armenia ‘Armenian Apostolic Church’ ho aplo adlo Kristi dhorm azun pasun mandta.

• Itihas sangta tea pormonnem Armenia razvott 6 xekdde Krist yenvchea adim ghoddlolo.

Hea satollean Zolm Dis

Kareena Kapoor

Amchea Futtbol Khelgoddeank Vollkhum-ia Bharotan futtbol ho khell khub lovkik asa. Hea khellant zaitea khellgoddeamni namnnam zoddleant ani aplea prantak ani aplea desak borem nanv mellovn ghetlam. Aiz ami sokol Bharotachea kaim football khellgoddeanche fottu ditanv. Tankam vollkhun gheyat ani tanchim nanvam boroyat.

Zannvay vaddoi ‘Ecologists’ - koslem kam kortat? ‘Ecologists’- ‘scientists’ astat. Te zonavoram ani zhaddam-hanche vixim xiktat. Tanchem kam zaite kodden chalu asta, zoxe porim ranamni, oronneamni, dongrancher, nodhimni, doryamni, adi. Zonavoram khoim ravtat, zhaddam khoim zatat, zonavoram ani zhaddam-hanche modem natem, zonavoram kitem khatat, adi he vixim xiktat. Ami zhaddam ani zonavoram-hankam koslem vaitt kortanv, temvuim xiktat. Zonavoram vixim mahiti ektthaim korpak te ‘radio’ yontram vapurtat.

Nangor xetant koslem kam korta? Egypt desant sumar 2000 BC vorsa nangor toyar kele. Poilim, lok he nangor xetant choloitale. Zomin foddun, mati kallounk he nangor xetkareank adhar kortale. Kaim kalla uprant, lok ghodde ani padde (bullocks) - hancho vapor korunk lagle nangor choloupak. Aichea kallar zaite xetkar hem kam ‘tractors’ vaprun kortat.

• Kareena Kapoor, ‘bollywood’ mollailem ek vhodd kolakar. Tacho zolm hea satollean mhunttlear 21 Setembr 1980 hea disa zalo. • Hindi film-antlim fattlea kallantlim ‘hero’ ani ‘heroine’ Randhir Kapoor ani Babita hanchi ti dhuv. • Karishma Kapoor ‘bollywood’-antli anik ek ‘heroine’ tichi ti bhoinn. • ‘Bollywood’-antlem vhoddantlem vhodd Kapoor ghorannem he familichi ti vangddi. • Halinch Kareena Kapoor Saif Ali Khan, ‘bollywood’-antlo ‘hero’, hache lagim kazar zali ani atam tika Kareena Kapoor Khann hea nanvan sogott vollkhota. • Kareena Kapoor hannim unch molacheo bhumika korun Hindi rupea podd’ddear eka vordan aplem nanv porzollailam ani dusrea vordan zaite puroskar mellovn ghetlea. • Halinchea kallar tachim khubxim ghazlolim filma oxim asat ‘3 Idiots’, ‘Kambakkht Ishq’, ‘Golmaal 3’, ‘Bodyguard’, ‘Ra.one’, adi. • Hindi cholchitr mollar sod’deak ti ‘No. 1 heroine’ mhunn asa.

Poili gaddi - konnem keli?

• Armenia ek lokxay des koso European Union hantun bhagidar zalolo asa.

(a)

(b)

(c)

(d)

Tanchim nanvam tumi boroyat

(a) (b) (c) (d) (c) Baichung Bhutia (d) Sunil Chhetri

dukhest asa. Tannem lakddam katorpeak mhunttlem, “Bhiye naka, hanv tuka tuji kuradd haddun ditolom.” Tannem nodhint uddki marli. Mercury-n nodhi-ntli ek bhangarachi kuradd kaddli. Tannem ti lakddam katorpeak dakhoili ani taka vicharlem, “Hi kuradd tuji?” Lakddam katorpeachea monant zaitim tallnim ailim. Ti kuradd apleachi mhonn sangun, ti vhoron to girest zavnk zatalo. Punn tannem toxem korunk na. Tannem Mercury-k oxi zap dili, “Ti kuradd mhoji nhoi, mhojean ti gheunk zaina.” Mercury-n nodhint portun uddki marli ani he pavtt ek zhogzhogta tosli rupeachi (silver) kuradd haddun taka dakhoili. Punn tannem ti ghevpak nakar dilo ani mhunttlem, “Hi kuradd

Zabab: (a) N. P. Pradeep (b) Climax Lawrence

Nodhiche deger ek ran aslem. Thoim zhaddam datt zatalim. Lok tea ranant vochon, lakddam katrun, aplea ghoramni zollovpak haddtalim. Ek dis osoch ek lakddam katorpi ranant gelolo lakddam katrunk. Katorta-katorta, tachi kuradd hatantli sutton chukon nodhint poddli. Tea zagear nodhi khup khol asli ani nodhi chodd vegan vhanvtali. Lakddam katorpean ti kuradd zaito vell sodhli punn ti taka mell’li na. To chodd dukhi zalo. Eke vatten to chodd lakddam katrunk pavonk na, dusre vatten tachi kuradd geli. Ghorcheank kitem sangtolo tem chintunk poddlo. Devacho Dhut thoim pavlo. Tachem nanv Mercury aslem. Tache dolle hea lakddam katorpeacher poddle. Tannem pollelem ki to chodd

Bhurgi kola

1896 vorsa Karl Benz-hannem poili gaddi toyar keli. Ti chodd vegan cholonasli. Tachem ‘engine petrol’-achem aslem. Amerikek ‘Ford Company’-n ‘Model T’ 1908 vorsa bandhli. Hi gaddi chodd nanvlovkik zali. 15 ‘million’ache voir heo gaddyeo ak’khea sonvsarak vikhleo.

Amchea lhan lhan bhurgeam modem zaitim kolakar bhurgim asa. Tanche ghunn ami azun vollkonk na. Bhurgeam bhitor asloli kola avoy-bapayamni ani xikxokamni sodhun kaddunk proitn korunk zai. Aiz ami hangasor eka lhan bhurgean chitarlolem chitr tumchea somor dovortanv.

‘Bicycles’ - adim ani atam ‘Tractors’ - hankam vhoddle ‘tyres’ kiteak astat? Sonkolon korpi Irene Cardozo, Candolim, Gõy

‘Tractors’ xetam nangrunk vapurtat. 1892 vorsa ‘tractors’ toyar kele. Xetant matient xirkona zavpak, tanche ‘tyres’ chodd vhoddle ani rundh astat.

Tujea ghorant ‘bicycle’ asa zalear, ti tujea bhagent cholovn polle. Rostear choloitana ani bhagent choloitana kitem forok (difference) tuka zannovla? Tuka kolltelem ki bhagent choloitana, cholovop soroll zaina, punn avgodd zata. Tache poros adim ‘bicycle’ choloitana, itlem avgodd zatalem, ki choloiteleanchim haddam halta oxem diso. 1888 vorsa John Dunlop hannem ‘rubber’-ache ‘tyres’ toyar kele. Hea ‘tyres’-amni varo bhorcho poddtalo. Hea vorvim ‘bicycle’ cholovp khup soroll ani sompem zalem.

Chotray : Avoy bapayamni ani xikovpeamni amkam bhurgeamni chitrailolim chitram daddun vinonti kortam.

Hem chitr chitravpi: Bridget J. Coelho, Vorg VI, St. Thomas Girls’ High School, Aldona, Goa.


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:45 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Rajkaronn

Amcho Avaz

MG-cho vistar korpacho nichev Prashant shetye

Moddganv : Maharaxttrvadi Gomantak Pokxacho xrextt fuddari ani sod’deacho PWD montri Sudhin Dhavalikar hachea monant MG pokxacho vistar korpacho vichar asa. Te dixentlean tannem sod’deak panvlam ubharleant. Ut’tor Gõy sangata, tachi nodor Dokxinn Gõycherui asa. Kaim dis fattim Betalbatim hangasor zalolea eka futtbol tornamentachea xevtta khellak to inama divpachea dobajeak aslolo. Micky Pacheco hannem dilolea apovnneak lagon, to hea dobajeak hajir ravlolo. Divchole-cho amdar Naresh Sawal hannem thoim ghoddun haddlolea eka dobajeakui to hajir ravlolo. Ani, gelea satolleant tannem Kepem talukeachi bhonvddi keli. Micky-chem-i dorxon Dhavalikar hachi Kepem talukeant bhonvddi chalu astana, Goa Vikas Partycho ‘supremo’ ani Nuvem motdar songhacho amdar Micky Pacheco ho Fatorpem (Fatorpa Kepem motdar songhant yeta) bhetter aslo. Goa Vikas Party hi Nationalist Congress Party hantunt vilin korchi, oso prostav Micky samkar ailolo asa. Tea xivay anikui kaim prostav Micky Pacheco hachea samkara asat mhonnpachem khud Micky Pachecon jahir kelam. Micky ani Dhavalikar hanche bhitor ixttagot vaddot chol’loli di-

son yeta. Tech porim Kepem motdar songhant tannim dogaimni bhett divop mhonnge, hachem karann kitem asot? Oso prosn uprasta. Goans for Goa songhottnechi sthapna Gõy raj’jeachi soglli zababdari fokt apnnacheruch asa, oxem bhasavpi sabar somajik ani rajki songhottna Gõyant vaurtat. Tanche bhitor atam sod’dea Goans for Goa nanvachi novi songhottna sthapon zalea. He nove songhottnecho rajki pokxam kodde kosloch sombhond na, oxem sangtat. Punn, he songhottneche pod-odhikari ani vangddeanchim nanvam pollelim zalea, Saxtti talukeantlo ‘heavy weight’ mhonn pacharlolo Churchill Alemao hacho axirvad he songhottnecher asa mhonnpachem dison yeta. Moddganv xarant ek satollem adim zalole eke boskent he songhottnechi sthapnnuk keli. Kennedy Affonso ho he songhottnecho odheokx zavn asa. Adlo St. Cruz motdar songhacho amdar Victor Gonsalves, ho he songhottnecho Up-odheokx zavn asa. Kennedy ho Churchill Alemao-chea khas visvasantlo monis zavn asa. Churchill-acho Save Goa Front pokx jedna Kongresant vilin korpachem prokronn Venchnnuk Aiyoga kodde aslolem, tedna Churchilla vatten ravon Kennedyn hi kes choloiloli. Churchill-acho ‘personal secretary’ mhonnui tannem hea adim kam kelam. Churchill hacho anik ektto adhari Fredrics Borges ani Churchill-acho samkoch lagincho Prashant Naik he-i he Goans for Goa sonhottnent asat. Puray Gõychea ganvamni somiteo sthapon korpacho nirnnoy he songhottnen ghetla. Hi songhottna Saxtti talukeantlean aplea vaurak survat kortoli. Goans for Goa

Advani-n keli Modichi tokhnnay

songhottnecho khoro ‘agenda’ kitem asa, hem anik thoddeach disam bhitor kollit zatolem. Kongres Prodex Odheokxachi nemnnuk zatoli? Gelem dedd voros Gõychea Kongres pokxacho Prodex Odheokx podacho tabo Subhash Shirodkar hachea kodde asa. Punn, atam hea Prodex Odheokxachi nemnnuk veginuch zatoli mhonnpachem jahir zalam ani te babtint nettan cheorcha cholta. Adlo Mukhel Montri Ravi Naik, Kuddtorecho amdar Alexo Reginald ani adlo Rajya Sobhecho khasdar John Fernandes hanchea tegaim bhitorlea ektteachea golleant hea odheokx podacho jhelo poddtolo. John Fernandes hache kodde Ravi Naik hache bhaxen lokak aple vatten voddun haddpa sarkho jadu na. Punn, Kongres pokxa kodde John Fernandes sodanch visvaxi ravlo. Takach lagon Johnachea nanvachi cheorcha cholta. Ravi Naik vo torunn pillgentlo Reginald hanchea bhitor ektteak Prodex Odheokx mhonn venchun kaddtole. Gõyant Kongres pokxacho Prodex Odheokx venchun kaddpacho vixoy Kendriya Kongres pokxan fattlim don vorsam thavn lambovnner vhela. Setembr 12 2011 hea disa Prodex odheokx venchun kaddpachi tarikh asloli. He soglle odhikar AICC odheokx Sonia Gandhi hika sompoilole. Gele pavtti Vidhan Sobhecheo venchnnuko harlea uprant Subhash Shirodkar hannem apli noitik zababdari svikarun rajinamo dilolo. Punn, takach tatpurto Prodex odheokx mhonn hi zababdari tacheach hatant dili. Subhash Shirodkar-ak tea poda vhelo kaddpache proitn fattle sabar mhoine cholot asle, punn tem pod sambhallpak Subhash Shirodkar yesesvi zalo.

Ambott-Tikh

aurelio Viegas

Eka hatan tallio pettonant...

Gõyant sod’deak Lok Sobhechea don zageam khatir maramari suru zali. Mukheli pokx BJP ani Kongres ap-aple votin aple bore umedvar dovrunk rattavolli kortat punn pokxam bhitorlem rajkaronn pollovn ekui umedvarak azun poriant pokxanchi ekmotan maneotay mellonk na. Mukhel Montri Manohar Parrikar-an aplo Lok Sobhecho Dokxinnentlo umedvar mhonn Narendra Sawaikar-ak zori venchla punn tantunt modinch Damu Naik-an apunn astana dusreak kiteak mhonn aplo virodh dakhoila. Kongres pokxantli tor kanni vegllich. Francis Sardinha ho poilincho Khasdar aslolean ghoddie takach porot Kongres tikett ditole oxi zori khatri distali toripunn takai kaim fuddareancho virodh asa ani taka virodh korpi Reginald Lourence ani tache sangati poilo zago ghetat. Atam Pratapsingh Rane-n Luizinho-chea

vadd'disa nimtan kelolea magnnea pormonnem Luizinho Khasdarche nivoddnnukek ubo ravpachi apli khoxi dakhoita punn tech borobor fattim-i sorta oxim chin'nam distat. Ani fattim sorpachem mukhel karonn mhollear Churchill Alemao. Luizinho-k bhorpur khobor asa ki apunn venchnnukek boslear Churchill virudh astoloch. Ani Churchill hea disamni apli ixttagot Sardinha borobor porot zoddunk kiteak toyari korta hemvui to zanna. Luizinho-chem mot ekuch: Sogott Kongresvale ektthaim yevn Lok Sobheche donui zage jikhon ghevpache toyarent asat zalear apunn umedvar koso bosunk xokta punn tech borobor kaim Kongres fuddareancher tacho bhorvonso na. Atam Micky ani Vijay Sardesai, Parrikaracho sangath ghevn fuddem choltat, tanchi yevzonn dusrich punn he tanche yevzonnent BJP-kuch faido zatolo oxem dison ailam. Atam Vijay-achim sogllim kamam purnn korpachem axvasonn Parrikar-an oxench diunk na. Mhunttlolem asach nhoi eka hatan tallio pettonant...? Tich goth hi!

Advani-chem somplem, atam Modi-chem!

Xekim mellon BJP-n aplo Prodhan Montri umedvar mhonn Narendra Modi-k venchlo ani Lal Krishna Ad-

Rupea Podd’dear Salman-chea ghara lagim Katrina Namnecho kolakar Salman Khan hachea gharant Gonpotichem visorjon (immersion) kortat tea vellar tachim adlim ‘girl friends’ Sangeeta Bijlani, Katrina Kaif, Sonakshi Sinha hajir zalolim polleupak mell’lim. Salman Khan hachea gharant puzlolea Gonpotichem visorjon kortat tea vellar Katrina Kaifak polleun soglleankuch ojeapancho dhok’ko boslo. Hachem karann mhonnlear, fattlo sabar kall Katrina ani Salman hanchem modem ‘ttanv-ttinv’ zalolem asa mhonnpachem

vani-chem Prodhan Montri zavpachem sopon fiskottailem. Atam hem Modi-chem sopon sufoll zatolem kai na hem fokt Modi-chem noxib sangtolem. 1966 vorsa Advani-n Mumbointlea Mahim-ant zalole eke Sobhent mhunttlolem ki hanv ek dis tori desacho Prodhan Montri zatolonch punn taka babddeak khoim khobor ki hem sopon soponuch urtolem mhonn? Sod’deak tori soglleanchea dobavak lagon Advani-n aplo tenko Modi-k bhasaila. Atam aplea ektteacheach virodhak koslench xanneponn na mhonn taka akhrek dislem astolem. Zori Modi-k venchpa khatir boreach fuddareancho nhoikar aslo toripunn Sonsode ‘Board’-achea 10-vui vangddeank tannim khoincho mosko khavoilo tem fokt Devak khobor. Tea disa BJP-chi ek koddok fuddarinn Sushma Swaraj hichem tondd pasun ambott poristhitint distalem mhonnttoch hea dobajeak ti khoxe bhair ailea hemvui chitr tichea tonddavhelean kollun yetalem. Setembrache 13ver jea disa Modi-k PM-cho umedvar tharailo tea vellacho dobazo pollovn to khoreamnich Prodhan Montri zalo kai oxem chitr pollovnk mell'lem. Hea adim oslem nattok kednach BJP-n aplo Prodhan Montri umedvar tharaitat tedna korunk naslem tor atanch kiteak itlo ‘show’ kelo mhonn zaitea zannank dubav poddlo.

Puja zavnk sodta Kiran Bedi… Hindi cholchitramni novench bhitor sorlolem ani adlem ‘Miss India’ Puja Chopra haka namnechi IPS podhikari Kiran Bedi hiche sarkhem zavpachem asa. ‘Graveria Festival Collections’ he komponinchea novea vostunchem ‘launch’ korunk ailolem astana, tannem potrkaram kodde uloitana sanglem, jedna apunn iskolant xiktalem, tedna thavn apleak Kiran Bedi sarkhem zavpak khupuch avoddtalem. Pujan ek pavtt TV-cher ‘Miss India’-chi spordha polleli ani tedna thavn taka ‘Miss India’ zavpachi umed vaddli. 2013 vorsa ‘release’ zalolem ‘Commando’ hea cholchitrantlea Hindi cholchitranchea mollar bhitor sorlolem Puja, hannem mhonnlem, cholchitramni bhitor sorpa khatir taka khupuch ‘struggle’ korchem poddlem. Tannem ‘Commando’ cholchitrant bhumika korche adim Madur Bhandarkar hachea ‘Heroine’ hea cholchitrant poryan ek lhanxi bhumika kelea. Hea cholchitrant Puja-chi lhan bhumika asli, tori Madur Bhandarkar hachea vangdda kam korpachem tachem sopon purnn zalem, oxem Puja sangta. Sod’deak Puja Chopra ‘Commando’ hea cholchitrachea ‘sequel’-ant bhumika korpachea vaurant asa.

Korba, Chhattisgarh: BJP-n Narendra Modi-k prodhan montri poda khatir umedvar mhunn nemtoch tacho virodh kelea uprant, Modik dilolea dorjeak manun gheun tachea vavrachi tokhnnay vorixtt fuddari LK Advani-n keli. “2014 Lok Sabha venchnnukem khatir, pokxacho prodhan montri podacho umedvar mhunn nemlolea mhojea sohokari (colleague) Narendra Modi-n, Gujarat-an tokhnnay korpa sarko vavr kela,” oxem eka kariavolli vellar uloitana Advani-n sanglem. “Aiz, mhojea BJP pokxan zor raxttrachi zababdari tacher (Modi) dilea, zalear desantlea veg-vegllea raj’jeamni zoim amcham pokx sot’ten asa, thoim zalolo boro vavr desbhor korcho,” oxem potrkaram lagim fuddem uloitana Advani-n sanglem. Modi-k prodhan montri umedvar mhunn jahir kelea uprant, Gujarat-an Modi-n kelolea udorgotichea vavrachi Advanin tokhnnay keli. “Aplea sogllea ganvamni bizlechi purvonn diupi, Gujarat desantlem poilem raj’jea zaun asa. Tachem xrey Modi-k veta,” oxem Modi vixim uloitana Advani-n sanglem.

Amche amdar ani futtbolacho mog

Modi-chea borea vavrachea vixim Advani adim-i uloila, punn to choddso taka her BJP mukhel montream sarkoch lekhtalo. Punn hea pavtt, Modi BJP-cho prodhan montri podacho umedvar asloleacher bhor dilolean, hea tachea nivedonan lokanchem dhyan akorxit kelam. Vhodd promannan BJP fuddareamni Modi-k tenko dila zait, punn taka prodhan montri podacho umedvar mhunn nempachea adim, Advani-k tenko diupi fuddari Modik nempachem karyan thambo haddunk halchal kortale. A d v a n i - c h e a ulovopacher tachem mot diunk BJP odheokx Rajnath Singh-ak vichar kelea uprant, “To Modi-chi

Gõyant rajkornnant chodd kall tigtolo zalear eka rajkornneak poilim mhunttllear futtbolacho mog asonk zai oxem zaite rajkornni chintat ani tech khatir Churchill Bab borinch vorsam rajkornnant yesesvi tharlo hem amcheamni visronk zaina. Atam tachi dekh ghevn kaim nove-nove rajkornni hea disamni futtbolanchea xevtta khellam dobajeank dixtti poddtat. Punn amkam ek sozmona ki tankam futtbolacho itlo mog zalear fokot xevttachoch khell pollovnk tankam kiteak yevnk zai? Her disamni zatole khell pollovnk te kiteak vochonant? Hache vhelean dison yeta ki tankam futtbol khellacho mog na punn aplea motamchem chintun te xevtta khellak hajir zatat. Atam poiruch Telaulim hanga zalolea vaddeam modlea futtbol ‘tournament’achea xevtta disa dobajeak machier itle amdar pollovn hanschem kai roddchem hench sozmona zalem. Montri Avertano Furtado ani Amdar Benjamin Silva hea khellak khas amontrit asle tanchi khobor sodd punn thoimsor machier tanchea vangdda Bannavlecho Amdar Caitu Silva, Kongottcho Amdar Michael Lobo, Vaskucho Amdar Carlos

Amrita sodta ‘challenging’ bhumika

Hindi cholchitrantlem sod’deachem udetem kolakar Amsoglleakuch rita Rao ‘Satyagrha’ cholchitrantlea famad zalolem. mell’lolea yesak lagon egdomuch khoxSalman hachea albhorit asa. ‘Ishq-Vishq’ cholchivangdda trantlean Hindi cholchitranchea mol‘break-up’ ani lar bhitor sorlolem Amrita Rao haka Ranbir Kapoor atam avhanamni (challenging) divpi h a c h e a bhumika korpachi itxa asa. vangdda Prakash Jha hachea ‘Satyagraha’ sombhond vaddpak laglolean, Katrinan Salman ani tachea ghorchea sangata koslech sombhond dovrunk nant. Salman Khan vorsachea-vorsa Gonnesachi porob monoita ani he porbek to sabar zannank amontronn dita. Punn, hea amontronna modem Salman-an Katrinakui amontronn dilolem vo na, hachi mat konnakuch khobor na.

9

cholchitrant tannem ek xikovpinn ani Amitabh Bachchan hache sunechi bhumika keloli. Mumboi hangasor portrkaram kodde uloitana Amritan sanglem, ‘Satyagraha’ cholchitrantlean kelole bhumike udexim aplea angant asloli khori kola bhair sorli. Haka lagon atam Amritacheo fuddaracheo opexa khupuch vaddleat, ani tem ‘challenging’ bhumikanchi vatt polleta. ‘Satyagraha’ cholchitrant tachi bhumika khupuch gazlea.

tokhnnay kiteak korunk xokona? Sogllem sarkem asa, ani amchea modem koslich ver na,” mhunn tannen sanglem. “Narendra Modi-k prodhan montri poda khatir umedvar konemlolean Advani niraxi asa, hem chintpi monis chukiche (wrong) asat,” oxem BJP protinidhi Mukhtar Abbas Naqvi-n sanglem. Vidhansobhechea venchnnukem adim to Chhattisgarh-an aslolean, “BJP-chea fuddariponna khala aslolea Gujarat, Madhya Pradesh ani Chhattisgarh-chea raj’jeamni udorgotichim karyam vevharan ghalpacho boro vavr kela, hem suchounk hanv oxem mhunnta,’ oxem Advani-n sanglem.

Almeida, Aldona-cho amdar Glen Ticlo ani Porvorim-cho Amdar Rohan Khaunte tanchea vangdda pollovn kitem tori vichitr dislem. Atam he sogott amdar Kankonnant eka disachea movje khatir gelole ani porot yetana te aplea ixttam borobor khell pollovnk ravle oxem tanchem mot. Atam ho futtbol khell Okhil Gõy pattlecho aslolo zalear amcheamni sozmum yetalem punn ho khell fokt vaddeam modlea (interward) khellgoddeancho aslo mhonnttoch hea khellak titlem mhotv nasun pasun itlem mhotv dilem tem pollovn hea soglleamni khoim tori bondukechi golli (bullet) soddli hem mat sidh zata. Punn ek sot asa tem hem. Jem Churchillan ekttean Gõychea futtbola khatir kelam tacho khoimchoch rajkornni rekordd moddunk xokchona. Xevtta khella dobajeak, Klubak kaim duddvanchi modot divn mukhel soiro ravlo mhonn apunn futtbolacho mogi mhonnpi zaite amdar astole punn mukhel soireacho man vikto ghetla mhonn tannim visronk zaina.


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:45 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Sahitya

Amcho Avaz

10

Mottvi Kotha

Devachi Vatt VIncy QuadRos Raia, Gõy

Savio, Sarita koddem mottor saikolicher mogacheo gozali korit vetalo. Atanch khoim tori tim veller vochun ailolim. Aplea dadleponnacho probhav ghalun taka khuxal korpacho yotn kortalo. Okosmat rostear gordi disli mhonn tim thamblim. Mukhar ek opghat zalolo. “Konnui punn pavat re, taka hospitolant vhorat…” Ek ostori bhovall martali. Tichem konnak poddun vochunk naslem. Kitleo gaddyeo thoim thambloleo, punn konn fuddem soronaslo. “Tum tori chol nhi konn poddla taka adhar

korunk…” Sarita-n Savio-k sanglem. Punn tannem thoim veche bodla ek sigar pettoilem ani fuskaunk laglo. Ti ostori azunui bhovall martali. “Tum mhojem ekui sanglear aikona Savio, aplem tench korta.” Saritan mogan tache fattir mutti marit tiddok kaddli. “Sarita, I’m not so easy. Mhojea jivitachem pustok vachunk titlench dhaddxi kalliz zai.” Aplo hat fattlean kaddun tachea galancher chirputt marit Savion sanglem. “Kednam tori tuka mhoje vichar svikarche poddtole.” Sarita atmvisvasan uloilem. Thoddea vellan 108 gaddi aili ani opghat zaloleak gheun geli. Rosto mekllo zalo. Lok ap-aple vatten vochunk lagle. Dusro dis Aitar zalolean Savio ghorach aslo. Meza vhelem disallem tannem hatant ghetlem. Tachea poilea pana vhelo fottu pollovn to ojap zalo. Tache sokol asloli batmi vachli. Kal opghat zalolo monis mela mhonn tacho fottu chhaplolo. Hea mon’xak apnnem khoim tori pollela hacho taka bhas zaunk laglo. Punn khoim? Tannem aplea monacher tann

Kovi ani Kovita

ghalo ani yad korunk laglo. To sumar 7-8 vorsancho astana ek dis saikoli vhelean sokol poddlolo ani te vatten pasar zavpi heach mon’xan taka ukhol’lolo, tache futtlole dimiek vokhod lailolem, aple gaddientlean udok haddun piyeunk dilolem ani ghora-i pavoilolo…. Saviok yad zali. Zannem apnnak itlo adhar kelo tea mon’xachea adharak pavunk na hachi taka khont zali. Teach vellar tanchea ghorant ek padri bhitor sorlo. “Savio, hanv tukach mellunk ailolom.” “Mhaka? Anik kiteak?” Savio uchamboll zalo. “Savio, mhaka vigaran dhaddla. Kaim dis adim tumche kolejint tunvem ek bhokti-git bosoilolem, tech dhortecher somudaya voir ek git bosovunk tuka vinonti asa.” “Khorem sangum fador, nailazan tem git mhaka bosounchem poddlem. Te fadar Socorroche bhoinnin mhaka forsar kelolo tem ghoddunk.” “He pavtt tuka padr-vigar forsar korunk sodta…….”

Tannem mandun ghetlem. Savio kompivttor Inznerkichea nimannea vorsant xiktalo. Kompivttora vixim tachem samanea ginean borem aslem. Aplea onnbhovachea adharan tannem tem bosoilolem. Vigar taka Clergy Home-ant gheun gelo. Taka hall-ant bosoun vigar bhitor gelo. Te vatten ek zantto padri pasar zatalo. Tachea hatant rozarachem kont aslem ani to tonddantlea tonddant kitem tori mhonntalo. Titleak dog zann bhurgim thoim pavlim ani tea padri mukhar hat zoddun ubim ravlim. Padrin tankam axirvad dilo. To lhan astana osoch padri fuddeant vetalo tachi taka yad zali. “Baba Savio,” Vigara borabor yet dusrea eka padrin taka zap keli. “Fuddlea mhoineant Somudayacher ek karyavoll zaunchi asa ani thoim amkam ekameka vixim apleponn, mog, teagi jivitantlean ixttagot, koxttantlean zoit, goribank sangatak ghevop sarke vichar ghalun graphics-acher ek yevkarachem git korunk zai. Tumchea vigaran mhaka tujem nanv

Mhojem Ghumott

Xezarim

J. P. FeRnandes, MhaPxenkaR Mhapxem, Gõy

Rakhee FeRnandes Kepem, Gõy

Noxibant mhaka nirmil’lim Devan vinchun kaddlelim Sabar gunnamni bhorlelim Mogachim mhojim xezarim. Sukha-dukhant vantto ghetelim Ekvottachea sombondhan jiyetelim Eka-mekachea akantak pavtelim Tinch mogachim xezarim mhojim. Piddent hanv podta tedna Mhojea adharak dhanvun yetat Jevnnache toyarek hat-bott ghaltat Mhojea bhurgeanchi zababdari ghetat.

Mhojem kallokhant lipoilem Dusreachem uzvaddan dakhoilem Borfak ujeant xekoilem Aplench nanv dosoilem

Aplem madalem sazoilem Mhojem ghumott vazoilem Kanxaem nastana gazoilem Gupteam kortub xizoilem

Ifernan poddlear zolltolo Emkonnan pavlear bhogtolo Nimanne zott’ttek tenktolo Devak koso somzaitolo?

Ghumott vazlem suramni Gitam gailim kiramni Rogot dhanvlem xiramni Funkott soboilem poramni

Koslem kortub mon’xachem Polkem vhoddponn sonvsarachem Borem chintlear peleachem Sukh zoddxi sasnnachem

Itihaskar

Eka-mekachea akantak pavtat Bhed-bhav na, punn mogan jiyetat Bhurgim ekcharan, sangatak khelltat Xezarim mhojim ghorchim koxim jiyetat.

Jess FeRnandes Kepem,Gõy

Oddchonnent-piddent poddtat tedna Magnneant eka-meka pasot magtat Devachim besanvam amkam melltoch Xezarim sangatak Devak dhinvastat

Ami nizache itihaskar Fokot itihas vachpich nhoi Itihas ghoddovpi iug-pujari Avoychi rakhonn korpi zhuzari Dekun sorvankall sad di-it asanv Vande Mataram. Vande Mataram!

Mogan ami sogllim ravum-ia Ekcharan somuday ghott korum-ia Dusmankay poisavun mogan jiyeum-ia Xezareanchem mol ollkhun gheum-ia.

Pãym amche ghott’tt bhuimer Ani panvlam tichea gorbhant, ga Nhannoilea tika rogot nhann Ticher ghuri ghaltelea bhutallkechem

Ami xevttun marlam soglem pozodd. Ami mokhun marle pozddeank Xime bhair; punn atamAtam ticheach roitachim vahana Vochpak lagleant pozddantulean Amche mukhar ek prosn-chin’n Atam konnank mokhun marpache? Kiteim korun porot ekdam, novean Itihas ghoddovchoch poddtolo Pozoddponnachim tallam-mullam Khonnun kaddchim poddtolim Nam tor bhavponnachea rompak Kil’lotokoch bada zatoli.

Bore sombondh sambhallunk tumchi vagnnuk favo tosli korat – Madr Vandana Solanki

tant professor’ Santana Fernandes hinnem samball’lim. Mhapxenchea St. Xavier kolejint Manosxastr (psychology) xikovpi Tina D’cunha ani EMMAUS-ache sonyojok (co-ordinator) John M. Alfonso Karmelit hannim margdorxonn kelem. Antorveoktigot sombondh, amcho dusream lagim sompork, aikupachio tora, bhavna ani tora, amche chukiche somoz (irrational beliefs) ani vagnnuk ani Transactional Analysis hea Dr. Eric Berne’achea sid’dantacher (theory) margdorxonn korpeamni uzvadd ghatlo. Toxench rag ani bhirant koxi hatallchi hacher kholayen mahiti diun vevharant ghalunk xikoilem. Kursachea nimannea disak Somudayik jivitacher veg-veglle toren

“Somudayacher ek git ghoddunk mon’xache vagnnukecher vichar kortam kortam hanv mhojech vagnnukecher vichar korunk laglom. Aiz meren hanv jem chukichem jivit jiyelom, tacho ultimate goal kitem? Fokot mouza? Kitem zoddunk sodta hanv? Do I really love myself? Do I respect others? Do I waste money? Oslea sabar prosnamni mhaka ghuspaun uddoila.” “Vigaran itlea bodolache vichar tujeant haddle?” “Tuka lagon to mhoje fuddeant pavlo. Amche kolejint tunvem tem git mhaka ghoddunk lavunk naslolem zalear….” “Savio, I really love you.” Saritan Savio-k ghott veng marli ani tacho umo ghetlo. “Hench tuka hanv kitlea vattamni somzaunk sodtalem….. God has its own ways. Chol, hanv tuka adhar kortam, yo, ami git bosoum-ia.” Savio-chi nodor xunya zali. To chukichea margan Saritak jikhunk sodtalo… Punn Sarita, ti eka padrichi bhoinn asli. Devachi vatt kednam chukta?

Zantto monis Rena d’souza, Nagoa, Arpora, Gõy

Ek zantto so mhataro Sokallim sodanch utt’ttalo Deva saiba pav mhunttalo Darar ubo oso ravtalo Poder bhav yetalo Penk-ponk kortalo Ostoreank nodren poitalo Dadle disle tor niraxi zatalo Zantto babddo hanstalo Kitench nokllo koso dakhoitalo Potram gheun Abdul yetalo Na zalear Zarin pavtalo

Somajik Mollar

“Favo toslo sombondh sambhallunk tumchi vagnnuk favo tosli korat” oxem ‘Conference of Religious India’ - Gõy fantteachi chittnnis Madr Vandan Solanki FMCK hinnem Antorveoktigot Sombondh (Interpersonal Relationship) hea kursachea somarop suvalleak uloitana sanglem. Mhapxeam aslolea Karmelitanchea ‘EMMAUS Counselling’ Kendran ho kurs madrim khatir ghoddoun haddlolo. “Hea kursant tumi zaitem ghetlam mhunnttoch adim kitem ghoddlam tem zalench, atanch thavn veglle nodren jivita kodden polleun jivitant novsornni haddum-ia” Madr Vandana fuddem uloili. Devan mon’xak rochit thavn amcho antorveoktigot sombondh suru zalo hem sangunk tinnem Devachea Utracho adhar ghetlo. Chear dis chol’lolea hea kursant vantto ghetlolea Madrink promannpotram bhettoilim. Hea kursachi ukttavnni Mhapxenchea St. Xavier Kolejint ‘Associate Professor’ mhunn vavurpi Dr. Janet D’souza hanchea hatantlean zali. “Ami dusream lagim sambhall’lolea sombondhant amkam khoro sontos melltolo zalear ami borea sombondhachi sonskruti nirmann korunk zai” oxem Dr. D’souza hinnem ukttavonn suvalleak mukhel uloup kortana sanglem. Amkam kitem tori xikunk mellta tosli ixttagot zoddat mhunn sangun Kolkottachea Bhoktivont ‘Mother’ Teresan koxi seva keli tacho ugddas tinnem fuddem uloitana kelo. Bro. Joy D’souza hannem choloilolea magnneam ritintlean karyavoll suru zali. Pri. Diogo Proença Karmelit hannem soglleank yevkar dilo zalear ukttavnne suvalleak Pri. Anil Viegas Karmelit hannem soglleanche upkar attoile. Karyavollichim sutram Mhapxenchea St. Xavier kolejichio ‘Assis-

suchoilam” Padrin aplo hetu spoxtt kelo. “Hanv vichar kortam fador.” Savio-n sanglem. “Jea mon’xank aplea bhitor atmvisvas na te monis vichar kortat. Amchi Saibinn Maim zanna mure, Devachea kamak tinnem vichar korinastana ‘hoi’ mhonnlem, tench ami kortat, ani tum koslo vichar korunk sodta?” “Mhojem soimb Saibinnichem vo eka padrichem nhoi.” Savio-n urmuttponnim zap dili. “Devachem kam’ fokot padrich nhoi tor tumche sarke tornatte tem odik bore toren mukhar vhorunk xoktat. Tujea gita vorvim thoim ekttovtole lok probhavit zatole hatunt mhaka il’loi dubav na ani tuje kuvoticherui mhaka khatri asa.” Padrin tachi urba vaddoili. Ghora gelea uprant git ghoddounk khol vichar kortana Sarita Savio fuddeant ailem. “Ratim, bori mouza marli khoim mure tunvem. Naka mhonnlam astana-i Discotech-ant gelo. Koslo vichar korta hea vellar?” Saritan vicharlem.

bhasabhas zali ani magnnem vo Jezu lagim sombondh dhormikanchea somudayachi bunhad mhunn soglleamni mandun ghetlem. Somarop suvalleant Madr Reena FSMA hinnem chear disancho vako sador kelo. Madr Ignatia MSA ani Madr Rita D’costa FMCK hannim aplo onnbhov sanglo. Vantto ghevpeam votin Madr Cassandra D’Mello MCJ hinnem EMMAUS kendrache ani Karmelit kuttumbache abhar manle. John M. Alfonso Karmelit hannem apli khuxi ukttaitana ayojok koso aplo onnbhov sanglo. Karyavollichim sutram Madr Meera MCJ hinnem choloilim zalear kendrache sonchalok Pri. Diogo Proença Karmelit –an soglleanche abhar manle.

Bhitorlean mobail vazlo Zantto fonar uloitalo Bailek ‘chance’ re poddlo Gantti mama nistem ghevn ailo Pamplettam, lepeo, sungttam… Xembor rupiya bai Consumana Pavsant ‘splendour’ mhoji bondh poddta Veginch ghe vell korinaka Okosmat zantto bhair pavlo Polloilear kitem polloitolo? Bobatt marun mhunnonk laglo Ghanttich go tuka mell’lo?

Vikhallea vokhdamcho porinnam InacIo VeRdes FeRnandes, Candolim, Gõy

Vikhallim vokhdam (drugs) ghetoleak soukas soukas korun jivexim marta ani hem sot zanna astana to monis tacho gulam kiteak zata tench somzona. Heam vikhalleam vokhdamchim nanvam hanvem aikoleam, punn tim koslim ani koslea rupachim ani koslea akarachim tem mat hanvem azunui pollounk na. Him vikhallim vokhdam ghetoch tum dusreach sonvsarant asta mhunnpachem ami aikolam. Tum him vikhallim vokhdam ghetoch thoddeach vellak ghottay mellta mhunnpachem ami aikolam ani soukas soukas korun tuje kuddichem boll unnem zait veta ani tum vikhallea vokhdamcho gulam zalo mhunnpachem sid’dh zata. Vikhallim vokhdam vikhpacho ek dhondo koso zala ani ‘fast money’ korunk mellta mhunn tantun sogllech ghusta. Ek mhunn’nni asa ‘money is not everything’ duddu sogllench nhoi. Oslo dhondo korun tum ani tujea kuttumbachem jivit fonddant ghalta hem visronk favona. Ek pavtt tuvem heam vikhallea vokhdamcho sangat zoddloi mhunttoch tacho sangat soddunk borench avgodd lagta, tea khatir tacho survatekuch sangat korunk upkarona. Hi vikhallim vokhdam mon’xak kitlem vaitt korta tachem ek udharon hanv ditam: Mozo ek

khas ixtt aslo ani pollovnk sobit titlo sundor distalo. Xallent xikta astanach taka vaittovea ixttacho sangat mell’lo ani gunge vokhdamcho gulam zalo. To bhurgo dis ani rat aple avoyk sotavnk laglo apleak ek ‘dose’ gheunk duddu zai mhunn. Avoy-n taka sanglem tuka jevonn zai zalear apunn tuka randun ditam punn tuka ‘dose’ gheunk duddu mat hanv dinvchim na. Oxem sangtoch tannem vell lainastana fator ubarlo

ani avoyche tokler marlo ani rogtacheo zhori keleo. Xezareamni avoy-k lagxilea hospitolan vheli. Chovkoxi zali. Dotoran tache avoy-k vicharlem toklek koso mar lagla kai mhunn ani te avoyn sanglem ki aplea ghora samkara aslolea zhaddar thavn fator poddlo mhunn. Avoin aplea putak sambhall’lo ani taka tea rebant lovonk anik soeg mell’lo. He ‘drugs’ gheun gheun tachi kudd oskot zatoch tache lagim kainch korunk ghoddona zalem ani ek dis to hea sonvsarak ontorlo. Ho zavn asa porinnam vikhallea vokhdamcho. Sigrettincher boroilolem asta ‘smoking is injurious to health’ mhunn ani hi xiddkavnni dilea astanam-i tacho gulam zata ani tuzo fulto fuddar ogddaita. Tea khatir tornnatteamni aplo rosroxit fuddar osleam vikhalleam vokhdam fattlean piddear korcho nhoi mhunn amchem tankam magnnem


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:45 PM Page 11

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Khella Moidanar

Amcho Avaz

Santosh Trophy

Vishwas Gaonkar Gõychea futtbol pongddacho novo ‘coach’

Ponnje: ‘Goa Football Association’-an (GFA) Vishwas Gaonkar-ak raj’jeachea Santosh Trophy pongddacho ‘head coach’ mhunn nemla. Hachea adim, Vishwas-ak Lusofonia Games 2013 khatir Gõy pongddacho ‘technical director’ mhunn nemlolo, punn tachea suvater atam Portugalchea ‘coach’ Francisco Neto, haka haddla. Kaim dis adim zalolea ‘GFA executive committee’-che bosken, Sesa Goa ani Sporting Clube de Goachea adlea ‘coach’acher visvas dovrun, Santosh Trophy portun jikon gheunchea pasot taka Gõy pongddacho ‘full charge’ diupacho nirnnoy gheunk ailo. “Vishwas ek onnbhovi ‘coach’ ani to hea karya pasot samko

yogeo asa. Tannen jeajea pongddacho ‘charge’ ghetla, tea-tea pongddan tannen boro vavr kela. To amkam Santosh Trophy portun jikoitolo oxi amkam opekxa asa,” oxem ‘GFA executive committee’-chea eklea

vangddean sanglem. Santosh Trophy chodd promannan Gõyant zaunk xokta, ani Bengal ani Haryana, he raj’jea porian hi raxttriya spordha ghoddoun haddpachea ‘race’-in samil asat.

Tea bhair, GFA-n Adlear D’Cruz-ak mukhel sochiv mhunn nemla. Alberto Colacon ‘extension’ nakarlolean, gelea don vorsank saun GFA mukhel sochivachea vinnem vavurtali. Hea boskechea vellar, ‘executive committee’-n Adlear-ak hem pod diupachea vixim nirnnoy ghetlo. Zalear, ‘acting’ mukhel sochiv Alvaro Pinho, GFA odheokx Shrinivas Dempo-cho kaidexir ani arthik sol’lo diupi (legal & financial advisor) zatolo. Tachea borea vavrachea pasot, Dempo lagsan Pinho-k bori tokhnnay mevlea.

Kola ani Kolakar Vinchar Zabab

Wilmix Mazarelo Tiatr machievoilo onnbhovi kolakar V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: 1970... ‘Musical’ Tiatr ‘BEKAR PATRAO’ ...Mumboi...Frank Fernand ani Rico Rod hannim machier haddlolo. Hanv eka Padriche (Fr Avertano Nazareth) vollkhi vorvim Shri Anicete Fernandes (Secretary, Goan Sports Mumboi) hankam bhettlom. Tannim, Rico Rodak sanglem mhaka hea ‘musical’ Tiatrant kantaram gavpak ‘chance’ di mhunn. Rico Rod-an tanchea utrak mhaka ‘chance’ dilo. Tea disak suru zalem mhojem Vevasayik tiatristponn. Tea adim hanv Velim, Salcete, ganvchea ‘concert’-amni ani Mumboi (Cavel ani Dabul), Igorjechea Tiatrani bhag ghetalom. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Khoim khoim machier haddlea? Z: 20...Mumboi, Gõy, Pune, Mangalore. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Sukhti Bhorti’, ‘Durig’, ‘Ladies Specialist’, ‘Konknno’ ani ‘Sounsar ani Sorg’ V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Odmasan 1000. V: Ugddas upra sarkim tujim ek vo don kantaram. Z: ‘Moddgonvam Prasar’ (Manddo), ‘C.I.D. Maim’ (Duet), ‘Pausacho Dis’ (Manddo), ‘Sounsarant Dev Aila’ (Solo Kantar) V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Odmasan 200 Tiatr... (Odmasan 4000 Proyog) V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: Mhojeach ‘Ladies Specialist’ Tiatrant, eka ugddas urona toslea dotorachi (Absent Minded Doctor). V: Tiatrancheo VCDs kaddleai? Nanvam Z: Hoi. ‘Durig’. V: Kantarancheo ‘audio’ CDs kaddleai? Nanvam Z: Hoi. 28.... ‘From Goa with Love’, ‘Piknik’, ‘Holiday’, ‘Dhirio 1’, ‘Dhirio 2’, ‘Natalam’, ‘Kanniom 1’, ‘Kanniom 2’, ‘Football’, ‘Famad Duetam’, ‘Konkani Stage Hits’, ‘Bhag. St Francis Xavier’, ‘Konkani Originals’, ‘Nove Mandde Novim Dulpodam’, adi, adi. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelaim?

Z: Hoi. (a) Tum Kitem Kortolo Aslo?’ (Digdorspi Sharon Mazarello)..35 mm. Celluloid Film, hea Film-ant ‘mechanic’-achi bhumika kelea ani ‘background’ kantarui gailam. (b) ‘Cheddum...The Girl’ (Digdorspi Sharon Mazarello), hea Filmant iskolachea ‘principal’achi bhumika kelea. (c) ‘Ghutt’ (Digdorspi Cappucina Alvares) hea Digital Film-ant ‘detective’-achi bhumika kelea. (d) ‘Daddy’ (Digdorspi Samuel Carvalho), hea ‘digital film’-ant, opangull pay-chi bhumika kelea ani kantaram-i gaileant. (e) ‘Mhaka Sanghat’ (Dig. Samuel Carvalho) hea Film-ant, Pay-chi bhumika kelea. (f ) ‘Maim D u k h i Sasumaim Sukhi’ (Dig. Star of Curtorim), hea ‘digital film’-ant Xezareachi bhumika kelea ani kantarui gailam. (g) ‘Dum Maro Dum’ (Dig. Rohan Sippy), hea Hindi 35 mm Bollywood Celluloid Cholchitrant Pay-chi bhumika kelea. V: Kantaranche ‘lyrics’, tiatranche ‘scripts’ pustok rupan chhapleai? Z: Hoi. Don Tiatr ‘Sukhti Bhorti’ ani ‘Durig’ V. Tiatr mollar tuzo chodd mhotvacho vavr Z: Tiatrist zavpak ani Film-ani bhumika korpak xikunk, ami novea kolakarank Margao, Salcete, amchem ‘T.A.C.T. Institute’ choloitanv. Fattlea 23 vorsam hi sonstha promannikponnim vavr korta. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatrachi machi, hi ek povitr machi. Tika favo to man diun tichi seva korat. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Zaite pavttim ami tiatrist chuktanv. Amkam somzun gheyat. Toxench ami khuim chuktanv tem pollennaramni amkam sangunk chodd gorjechem. Tednach hi tiatr-machi sudhorteli. Tiatrak ani tiatristank, tiatr pollennarancho tenko samkoch gorjecho. V: Tuka anik kitem sangpachem asa? Z: Konkani Tiatrak hanv boro fuddar anvddetam.

ODI rankings:

Ravindra Jadeja ‘top bowlers’ vollerin unch ‘Top batsmen’-che vollerin Kohli chovtea sthanar ODI series-an England-a add Australia-k zoit gheunk yogdan dilolean, Shane Watson-ui ‘batsmen’ ani ‘all-rounders’-ache vollerin voir chhoddla. Dubai: Gelea satollean jahir kelolea novea ‘ICC ODI rankings’-achea pormonnem Ravindra Jadeja ‘bowlers’anche vollerin unchlea sthanar asa, zalear ‘top batsmen’anchea vollerin Virat Kohli chovtea sthanacher asa. Toxench, ‘batsmen’-chea vollerin Bharatacho ‘captain’ Mahendra Singh Dhoni satvea sthanaruch asa, ani Suresh Raina ‘joint’ 16vea sthanar asa. ‘Bowling’-chea vllerin, R Ashwin ani Bhuvneshwar Kumar 18vea ano 20vea sthanar aslole. West Indieschea Sunil Narine vangdda Jadeja hea vollerin unchlea sthanar asa, zalear to ‘allrounders’-chea vollerin chovtea sthanar pavla. England-chea add borem

prodorxonn dilea uprant Australia-cho Mitchell Johnson porot ek pautt ‘top 10 bowlers’-che vollerin bhitor sorla, ani sod’deak to attvea sthanar pavla. Rose Bowl, Southamptonak zalolea panchvea ani xevottchea ODI khellan Australia-n England-ak 49 dhanvamni haraun, Australia-n hi ‘series’ 2-1 jiklea uprant he nove ‘rankings’ jahir korunk aile. England add zalolea ‘series’-an Johnson-an panch ‘wickets’ ghetloleo, ani Otubr 2011-achea uprant tannen poilea pautt ‘top 10’-an proves ghetla. Panchvea ani xevottchea ODI khellan 143 marlolea karann Shane Watson-ak ‘man of the match’ mhunn

jahir kelolo, ani hea ‘series’an soglle mellon 187 dhanv kaddlolean ‘batsmen’-che vollerin to 10vea sthanar choddla. Hachea adim hea vorsachea Jun mhoinean to ‘top 10’-an aslo, jednam to 9vea sthanar aslo. Hea ‘series’-an borem ‘batting’ prodorxonn ani tin ‘wickets’ ghetlolean ‘all-rounders’-che vollerin don sthan choddon to tisrea sthanar pavla, zoim Mohammed Hafeez poilea sthanar, ani Shakib Al H a s a n dusrea sthanar asa.

11


Amcho Awaz Sept 21_Layout 1 9/20/2013 8:46 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 21 Setembr, 2013<

Tiatr Machier

Amcho Avaz

KA-chi 39vi Tiatr Spordha

Mhalgodde Tiatrist

Valente Mascarenhas

23 Setembr suru zata! 30 Dezembr sompta!!

Kala Akademin ghoddoun haddloli vorsavollichi 39vi Tiatr spordha 23 Setembr 2013 hea disa suru zatoli ani 30 Dezembr 2013 hea disa somptoli. Kala Akademichea tiatr spordhechea itihasan poilech pavtt eke tiatr spordhent 38 tiatranche pongodd bhag gheta ani hi spordha 3 mhoine odhik kall Kala Akademichea DMK vosreant chalu astoli. Soglle tiatr sanjechea justuch 7 vorancher suru zatole. He tiatr pollovnk prot’tekak 40 rupiya tikett dovorloli asa. Tiatracheo tiketti tiatr zavpacho asa tea disa thavn tin dis poilim vikhrek astoleo. Adim fuddench tiketti ghevpacho vell sokallchim 9:45 voram to donparcho 1 vor poriant ani donparchim 2:30 voram tem sanjechim 7:15 voram poriant vikteo gheunk melltoleo. Jea bhurgeank 3 vorsam voir asa tankam ak’khi tikett gheunchi poddtoli. Kaim zage A, B, C ani D hea vollimni Kala Akademin sugur kelole asa. Tech porim zanttea nagrikam khatir E vollintle soglle zage rakhon dovorleat. Zaitea zannank ‘season passes’ gheupachi itsa asta ani tankam lagon F ani G vollintle soglle zage ‘season passes’ hanche khatir rakhun dovorlea. Tiatr spordha suru zanvche 3 dis adim he ‘season pass’ khoxi asloleank vikte gheunk melltole. Kala Akademin tiatr pollennaranche nodrek haddlam ki khuincheach tiatrachem ‘video shooting’ korpak zaina mhunn. Tech porim potyeo ani khavpa piyopacheo vostu vosreant vhorona zavnk vinonti kelea. Spordhent tiatr machier haddpacho kariokram Kala Akademin jahir kela to oso asa. Tarik Sonvsthechem Nanv Tiatrachem Nanv 23/09/2013 Ami Daizi, Fatorda Dovornnem Bor: Agnelo L. Fernandes 24/09/2013 Utsav Samiti Chinchinim Jivit Devachem Dennem Bor: Kissan Naik 25/09/2013 Stars of Aldona, Aldona Parivartan Bor: Rosarinho Fernandes 30/09/2013 Shiroda Kala Niketan, Shiroda Kalloki Surya Bor: Socorro Pereira 1/10/2013 Majordechim Noketram, Majorda Nanv Bor: Jose Fernandes 7/10/2013 Anil Olga Production, Candolim Xik’ko Bor: Anil Pednekar 8/10/2013 Centro Social e Cultural Sao Minguel Khori Vatt De Taleigao Bor: Rafael Fernandes 14/10/2013 Unique 20 Self Help Group, Vasco Xevot Bor: Peter Correia 15/10/2013 Nagova-Xetkaracho Ekvott, Salcete Sopnatlem Sopon Bor: Joseph Claro Rodrigues 16/10/2013 Machi Mogi Morjim Cultural Sanskrutic Sarpanch Saunstha, Morjim Bor: Alexin John Fernandes 17/10/2013 Uskoichim Porzollit Kirnnam Ucassaim Goykar Bor: Milagres E. Carneiro 18/10/2013 Candelaria Art & Cultural Association, Vavzodd Pomburpa Bor: Edmund Vaz 22/10/2013 St. Sebastian Sports Club, Santa Cruz Korit To Bhogit Bor: Renato Fernandes

23/10/2013

Crown Stars of Lourdes, Moira

24/10/2013

Alfi Art Production, Divar

25/10/2013

Bhushan Saunskrutik Sangh, Morjim

28/10/2013

Calangute Association, Calangute

29/10/2013

ABC Sports Club, Arambol

30/10/2013

Konkani Kala Mogi, Carambolim

31/10/2013

Canacona Sports Academy, Canacona

01/11/2013

Ponda Footballers, Ponda

04/11/2013

Taleigao Dramatic Troupe, Taleigao

06/11/2013

Sao Jose de Areal Two Cross Gymnasium Sports Club St. Francis Xavier Cultural Troupe, Carmona Kala Niketan (Goa), Majorda

07/11/2013 11/11/2013 12/11/2013 13/11/2013 02/12/2013 04/12/2013 05/12/2013 06/12/2013 16/12/2013 17/12/2013 18/12/2013

St. Domnic Dramatic Troup Merces, Merces Sports Karate Do Association of Goa, Goa Velha St. Michael Taleigao Socio-Cultural Association, Taleigao Menino Jesus Kala Association, Chinchinim Saptarang Arts & Cultural Club, Porvorim St. Peter’s Socio Cultural Association, Siolim Ronny Socorro Dramatic & Cultural Organisation, Mandur Kala Mogi Manch, Fatorda

20/12/2013

Konkani Songit Somajik Kala Kendr, Caranzalem Machi Mogi, Santa Cruz

23/12/2013

Om Sanskrutik Kala Sangh, Marmugao

27/12/2013

Young Boys of Tonca, Sports and Cultural Club, Caranzalem Kala Mogi, Candolim

30/12/2013

Vaitta Vignantlim Bor: Manuel Dias Panch Ani Panch Ikra Bor: Alfredo Fernandes Hem Hangach Sompoyat Bor: Joaquim Faleiro Ami Khuim Chuklim? Bor: Matias Mascarenhas Pixi Zannvai Bor: Natty Fernandes Guneanv Tuzo Bor: Sebastiao S. Fernandes Moro Porian Doxim Zaunchi Nam Bor: William Fernandes Nidd’ddukai Bor: Caitano Fernandes Veson Bor: Pedro Vaz Asumdhi Bor: Salvador Afons Sath Somdir Bor: Francisco Xavier Rebello Sintidan Paim Ghal Go Bai Bor: Michael Gracias Nnay Vo On’nyay Bor: Joaquim Dias Osloch Inam Zai Bor: Efifanio Mendes Kazar Sorgar Ghoddta Bor: Michael Gracias Kitem Kai Tem? Bor: Doel Dias Ghontter Bor: Francis Fernandes Nished Marat Bor: Selvin Fernandes Tumcho Sangat Bor: Derrick D’Mello Dev Borem Korum Bor: Vincent Dias Mog Diyat Bor: Michael D’Souza Devachea Molleant Bor: Menino Mario Araujo Ghorabo Bor: Joaquim Fernandes Fuddaracho Uzvadd Bor: Nitin Veluskar Nit Onit Bor: Tomazinho Cardozo

Tiatr Niyall

‘Tuka Kitem Meulem’

‘Beiman Kir’ pustokachi uzvaddavnni

Guptchari (detective) kannier adarlolo tiatr J. P. Pereira Majorda, Gõy

Sao Gonsalo Dramatic Group ho Santa Cruz Gõy hangasorlo sonskrutik pongodd aplo rupea utov monoita. 25 vorsanchea kallant hea ‘dramatic’ pongddan tiatr machier zaito vavr kela. Rupea utsov monouchea nimtan tannim ek novo tiatr machier haddla zachem nanv ‘Tuka Kitem Meulem’ zacho A. M. Araujo boroinnar zavn asa ani Mario de Vasco digdorspi zavn asa. Ferrao-achi famil dukhan ani huskean asa kiteak tanchi sun Sylvia fattlea don disank nanch zalea. Ti khoim asa, tika konnem vhelea hachi matui khobor na. ‘Inspector’ George Fernandes hea na zalolea Sylvia-chi chovkoxi korta. Eke ostorechi meloli kudd doriache veller mell’lea mhonn taka fon yeta. ‘Inspector’ George soddsoddit thoim veta. Panchanama ani ‘autopsy’ kelea uprant he os-

‘Faleancho Dis’ hea tiatrantlo ek dekhavo

toren atmghat (suicide) kela mhunn firiad (complain) nond korta. Sylvia-cho pay ani bhav Sylvia-chi meloli kudd matiek launk dina. Anik ek ‘autopsy’ korchi mhunn magnni korta kiteak Sylvia-cho konnem punn khun kela oxem tankam thavem zata. Urloli tiatrachi kanni machier pollounchi kiteak

atanch sanglear hea khun prokronnacher adarlolea hea tiatrachi ruch unni zatoli. Tiatrachi borpavoll ani digdorsponn borem asa. Punn ‘morgue’-ant jeo hansovpacheo ghoddnneo ghatlea teo chukoilear khub borem zatolem. Ximitericho dekhavo bhes boro zala. Romila Sylvia-che bhu-

miken porzollta. Dolla-n Rosy Ferrao-achi bhumika bhes bori kelea. Wilmix hannem bailek bhiyeta toslo ghov Mr. Ferrao hi bhumika ruchin kelea zalear Maxcy-n Sylvia-chea ghovachi bhumika favo toxi kelea. Cajie bhavachi zalear Mario de Vasco bapaychi bhumika korta. Jaju pulis ‘inspector’ George hachi bhumika probhavitponnim korta zalear Ambe hawaldarache bhumikent lokak khub hansoita. Tea xivay Janet, Kenny ani Joana hanchi moddkea sombondhit ‘comedy’ bori zalea. Anthony de Velim hannem songit dilam. Agnelo de Dabolim, Wilmix, Sharon, Ave, Dolla, Romila, Joana, Janet, Filipe, Cajie ani Marcus Vaz hannim torekvar mhunttlear ‘solos, duets, trios’ ani ‘quartets’ oxim kantaram gaileam. Bhurgo kolakar Cyber hannem don gitam bhes borim gaileant. Tiatrachi dakhovnn bhes bori zalea.

12

Gõyantlo nanvlovkik tiatr kolakar Mario Menezes hannem boroilolo tiatr ‘Beiman Kir’ pustok rupan porgottpacho asa. ‘Beiman Kir’ hea tiatr pustokachea uzvaddavnnecho dobazo Aitaradis, 22 Setembr 2013 hea disa sanjechea 4:00 vorar Tiatr Academy Goa hichea ‘Conferenc Hall’-ant, Campal Trade Centre, Campal, Punnje hangasor zatolo. Hea dobajeak ‘Amcho Avaz’ satolleacho Sompadpi Tomazinho Cardozo Mukhel Soiro mhunn hajir astele zalear Padr. Nevel Gracias namnnecho lekhok ani digdorspi ‘Beiman Kir’ hea pustokacher uloup kortele. Mario Menezes zaka tiatr machier ‘Tragedy King’ mhunn pachartat tannem azun poriant 33 tiatr boroileat ani tache choddxe tiatr, tiatr pollennaram modem ‘popular’ zalea. ‘Beiman Kir’ hem pustok Tiatr Academy Goa hiche yevzonne khala chhaplam. Sogllea tiatr mogyeank he karyavollik hajir ravonk TAG-n ulo marla.

Torekvar bhumikamni nanvlovkik zalolo kolakar

Carmo Valerian Mascarenhas zaka sogott tiatr machier Valente Mascarenhas mhunttlear vollkhotale to ganvant Bela Vista, Sangolda Bardez hangasorlo. Valente Mascarenhas tiatr machier porzolltolo mhunn tachea bhurgeaponnaruch thavn chin’nam (signs) distalim. Tacho zolm 16ver Novembrache 1925 vorsa zalo. Lhan fokt 12 vorsancho bhurgo astana to Mumboint ailo ani thoim aplem xikxonn kelem. Mumboint astana igorjen dhormik karyavollimni vantto gheun apli huxarki dakhoili. Fokt 13 vorsam aslim tedna tannem tiatr machier aplem panvl ghatlem ani jivitantlim 6 doskam vo 60 vorsam tannem tiatr machiek yogdan dilem. Valente Mascarenhas ek boro borovpi ani ‘director’ zavn gelo. Tannem soglle mellon sumar 25 tiatr boroile, digdorxit kele ani machier haddle. He tiatr tannem Gõyam toxe Mumboi tiatr pollennarank dakhovn tanchi ruch bagoili. Tache kaim tiatr oxe asa – ‘Bim Toxem Bhat’, ‘Tarvotteacho Put’, ‘Guneanvkari’, ‘Inam Rogtacho’, ‘Kudd’ddo Bhikari’, ‘Niropradeak Bondkonn’, ‘Sonxit to Bhagivont’, adi. Hea sogllea tiatramni tannem svota mhotvachi bhumika korun aplea tiatrachi dakhovnn sundor korunk vavurlo. Dusreamni digdors kelolea tiatramni Valente Mascarenhas bhag ghetalo ani aple khoddegantt bhumikent tiatrache dakhovnnek unch dorzo haddtalo. Sangtat tea pormonnem tannem sumar 3500 tiatramni bhag ghetla zaunk zai. Survatechea disamni jedna Valente-ak Mumboint tiatramni nachpak sondhi mell’li tedna tannem prot’tek sondhecho boro faido ghetlo. Dr. Simon Fernandes hannem taka aplea ‘Judas Iskariot’ tiatrant Pap Saibachi bhumika dili. He bhumiken Valente Mascarenhas-an tiatr pollen-

naranchim kallzam jikon ghetlim. Teach borobor taka dusrea tiatrachea direkttoramni aplea tiatramni bhumika korunk vinonti keli. Saib Rocha-cho tiatr ‘Mog ani Krim’ hantun mhotvachi bhumika korun Valente-an soglleank dipkaile. German Pinto hannem boroilolo ‘Lojechem Boglantt’ hea tiatrantui Valente Mascarenhas hachi bhumika ut’tom zali. Haka lagon Valente Mascarenhas ek boreantlo boro kolakar asa mhunn soglleank thavem zalem. Tea kallaile vhoddle vhoddle tiatr ‘director’ zoxe porim J. P. Souzalin, Young Menezes, C. Alvares, Anthony de Sa, Minguel Rod, M. Boyer, adi kolakaramni Valente-ak ap-aplea tiatramni vantto ghevpak vinonti keli ani Valente Mascarenhas tanchea tiatramni mhotvacheo bhumika korun tiatr machiecho ek zobordost kolakar asa mhunn sidh zalem. Valente Mascarenhas Gõyam ailo tedna tannem Ligorio Fernandes ani Pascoal Rodrigues hannim borovn digdorxit kelolea tiatramni bhag ghelo ani sodamche porim aple bhumiken porzoll’lo. Valente Mascarenhas ek boro gitam gavpi aslo ani tiatrantlea kantaram vorvim tiatr, git songitachi tannem seva kelea. Tannem gailolim gitam zoxe porim ‘Pramila’ hem duet jem tannem Cecilia Machado hache borim gailem tem khubuch nanvlovkik zalem. ‘I have 100 Acers in the valley’ hem tachem ‘solo’ git tea kallar khubuch fankivont zalolem. Tech porim Valente Mascarenhas hannem zaitim devosponnim gitam ghoddlim. Valente Mascarenhas hachea probhavit bhumikek lagon taka Konknni cholchitr ‘Amchem Noxib’ hantun bhag gheunk sondhi mell’lea zalear Hindi ‘cholchitram’-ni tannem zaitim lhan lhan kama keleam. ‘Mukhabala’ hea Hindi cholchitran tannem bori part kelea. Tiatrache machier nanvlovkik aslo tori-i punn aple bholaykek lagon tiatramni bhumika korpachem Valente Mascarenhas hannem bond kelem. Zorui to tiatramni bhag ghenaslo tori-i tiatr, tiatrantlem kantar ani songit hem tachea monant ghott aslem. 23 Agost 1999 vorsa to hea sonvsarak ontorlo ani tiatr machievoilo anik ek mhotvacho zago rikamo zalo. Tomazinho Cardozo Candolim, Goy

Hanga porivorton zanvchi goroz asa......

Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Hea mhoineache 23ver Gõy Kala Akademin ghoddoun haddloli vorsavollichi tiatr spordha suru zata. Hi tiatranchi spordha zaiteam kolevont tornnatteam chedde cheddvank ani toxench nove tiatr borovpeank-digdorspeank ek bori sondhi dita tanchea angantli kola tiatr machier dakhounk ani xabaski zoddunk. Zaiteam bhurgeamni he bore sondhecho faido gheun aplea angant asloli nattok kola vaddounk ani aplea jivitant yes mellounk ticho faido ghetla mhunttlear otitay zanvchina. Sabar amche modem aiz

porzolltat te kolakar, borovpi, digdorspi, machie fattlean vavurpi ani toxench namnneche gavpi porian he spordhent vantto gheun tiatr palkar mukhar pavleat. Sabar hantle kolakar aiz Konknni machier porzolltat. He Kala Akademiche spordhent bhag ghevpi tiatr dorjedar ani mon bhulgavpi astat, tancho dorzo vegllo asta, tantun adhunik torechem zaitem nodrek poddta. Hanga tiatr mukhar vhorunk ani tiatrachi udorgot zavnk khub khottpott ani tozvit keloli dista. Zaite pavtt jem kitem vevsayik tiatramni disona tem hanga polleunk ani onnbhovunk mellta. Lokank te khub manvotat, dekhun hea tiatrank lok motte sonkhen hajir zata. Hea tiatrantlem ‘stage setting’ vo machie manddavoll toxich bizli ani toxench tiatrachem digdorsponn vegllech torechem asta, ani tem prexokank thodde pavtt dipkavn uddoita. Punn hech tiatr magir tea digdorspean vevsayik machier sador kelet tor tankam lokam koddlean favo to pattimbo ani yevkar mellona. Tea tia-

Spordhentlea eka tiatracho dekhavo

trache thodde proyog zalea uprant rokddech bond poddtat vo bond korche poddtat. He tiatr vevsayik mollar kiteak cholonant tem ek vhodd umannem ani zorui amcho tiatr mukhar vetolo tor hea umanneacho zabab sodun kaddunk goroz. Ami soglle Gõykar tiatr mogi mhunttanv zalear hanga osle babtin ami vegllochar kiteak kortanv zait? Hea novea ani kolevont digdorspeank ami amchi maneotay diun tankam palkar favo to yevkar diunk kiteak fattim sortanv? Tanchea vavrak ani tanchea koxt-

tank ami xelle-moddai kiteak dakhoitanv zait? Tanchea vavrant ani tanchea tiatramni amkam kitem komi lagta zait? Zorui tor ami amchea tiatr palkar novea digdorspeank, novea borovpeank ani novea kolakarank favo to yevkar diun tancho vavr vakhanddun tankam amcho protisad dinanv tor amkam nove kolkar ani nove tiatrist koxe melltole? Te sorgar thavn kaim zomnir poddpak nam? Hech machier tannem yeun apli kola dakhoun ani chukintleanuch sudharnnam korun aplo vavr nittayer

ghalun mukhar vechi goroz asa. Ani tanchea provasan tankam ami prexokamni, tiatr mogyeamni toxench tiatracher boroup korteleamni aplo sohokar diun tankam fulaunk ani follaunk modot korchi aiz goroz asa. Amche modem thodde digdorspi asat je hea tiatramni vavurpi kolakaranchi kola palkar pollelea uprant tankam vevsayik tiatramni nachonk sondhi ditat. Punn amchea prexokam koddlean tankam sodanch favo te porim boro protisad mellona mhonn digdorspeanchi khont asa. Prexokank fokot namnnechech kolakar ani kantorist zai, ani nove kolakar ani nove kantorist tiatramni ghatle tor tankam favo to pattimbo mellona ani lok tiatrank hajir zaina mhonn digdorspeanchi tokrar hanvem zaite pavtt aikolea. Kaim digdorspeanchem vhoddponnn mhollear, te novea kolakarank aplea tiatramni samil korunk toyar asat punn lok tankam mandun gheunk toyar na oxem tanchem mhonn’nnem. Haka lagun kaim pavttim digdorspeank borem mon pasun aslear, tankam don pavtt chintchem pod-

dta. Punn itlem ason torui, je digdorspi novea kolakarank ani novea kantoristank aplea tiatramni bhag gheunk sondhi ditat tankam hanv khorench xabaski ditam ani tanchi tokhnnay kortam. Hanvem hanga tanchim nanvam gheunchi goroz na, karonn, amchea tiatr mogyeank khobor asa khuinche digdorspi novea kolakarank palkacho rosto ugddo kortat to. Aiz na faleam tanchea borea vavrak foll melltolo ani tanchea teagam udexim ho amcho palk mukhar vetolo ani tachi udorgot zateli. Itle mezgotim, amchea tiatr mogyeamni ani prexokamni aplem mon bodolchi ani tanchea chintpan sudharnnam haddpachi motti goroz asa. Kall bodolta toso ami bodlot ravpak goroz asa. Novim chintnam, novim sopnam gheun mukhar vochunk zai. Amcho tiatr mozbut zatolo zalear hanga khub porivorton zanvchi goroz asa, punn tea poilim prexokanchea monanchem ani chintpachem porivorton zaunk zai…… ..adlench gheun bosunk zaina… ..mukhar vochunk zai.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.