Amcho Awaz Oct 19_Layout 1 10/18/2013 9:45 PM Page 6
Ponnje<Sonvar, 19 Otubr, 2013<
Vicharkhonn
Amcho Avaz
Manestanchim utram
Romi Lipiecho Odhikar Rajbhas Kaideant Zago!
Ragixtt monis aplem tondd ukoddta ani dolle dampta - Marcus Porcius Cato
AMCHEM MOT
Ekvott vo Duspott?
E
kach vixoyacher veg-vegllea vicharanchea lokanchim motam somzun gheun ani tanchea veg-vegllea bhavnank favo tem mhotv diun jedna ami soglleank vengent gheun fuddem tanch martanv tednach ami ekvottan fuddem vetat mhunn amcheamni xati fuloun sangonk zata. Tednanch khoro ekvott ghoddtta. Tednach amchea ekcharachim pallam mullam okhondd zata. Hacher ulekh korpachem karann mhunttlear amchea Konknni bhaxechea kaim pattlavddarank ‘ekvott’ hea shobdacho orth sarko kollonk na kai kitem? Oso mhojea monant dubhav zata. Svotontr Goychea itihasacher nodor marum-ia. Goy Maharaxttrant vilin korchem ani Goychi Rajbhas Moratti korchi hem svotontr Goykarancher ailolem poilem, sonkott. Hea krur vicharak lagon dusro pongodd ubo zalo ani Goy vegllem dovorchem ani Konknni bhas Goychi Rajbhas korchi ho vichar zolmant ailo. Tea kallar Goyant Romi lipint Konknni bhaxent odhik borpavoll zatali. Devnagori lipint bhov toddi. Punn Goykaramni hea sonkottak fuddo kortana Romi lipintli Konknni vo Devnagori lipintli Konknni hacher kosloch bhar ghatlo na. Donuim vicharanchea lokank, tanchim bhavnam somzun gheun, sangatan tea sonkottak fuddo kelo. Khoro ekvott ghoddlo ani Goy vegllem dovorpacho ani Konknni bhaxek rajbhas korpacho vichar zoitivont zalo. Tea uprant Konknni bhaxek Goychi rajbhas korpachi chollvoll suru zali. Goyantli hi vhoddantli vhodd chollvoll zaun geli. Tea vellarui Romi lipintle Konknni bhokt ani Devnagori lipintle Konknni bhokt he chollvollent asle. Konnenuch ap-aplim mhunttlear Romi lipichim vo Devnagori lipichim bhavnam somor haddlim na. Toxem kelear ekach khinnan ti chollvoll futt’tteli mhunn amchea fuddareank sarki zannvay asli. Ti chollvoll futt’ttlear Konknnichea Romi lipintlea bhoktancho ankddo bhov chodd zatolo henvuim amchea fuddareank borem zannovlolem. Tea khatir, donuim toranchea Konknni bhoktanchim lipinchim bhavnam somzun gheun, konnakuch dukoinastana, soglleank vengent gheun Goyche Porjecho Avaz (GPA) hi sonstha fuddem geli ani Konknni bhaxek Rajbhaxechem sthan favo kelem. Donuim vicharanchea lokank vengent gheun fuddem ghelet mhunn khoro ekvott ghoddlo ani Konknni bhaxek
“B
sonnsonnit zoit favo zalem. Punn jednam Goycho Rajbhas kaido pas zalo ani Konknni bhas Goychi Rajbhas zali tea vellar Goychi Konknni porza dukhi zali punn mutthbhor Goykar khoxi zale. Hachem karann mhunttlear tea Rajbhas Kaideant Konknni bhas mhunttlear kitem hachem ek ‘definition’ ghatlolem. He ‘definition’ oxem asa, “ Konkani language means Konkani in Devnagori script.” Zori tor soglle Goykar Konknnicheo lipi kuxik dovrun ekvottan zhuzle zalear Rajbhas Kaideant ti Devnagori lipi koxi bhitor sorli? Hem “definition” ghalun Konknnichea Romi lipintlea bhoktank koddek dovorpachi survat keli na? “Devnagori” lipicho ulekh korun Romi lipinchea pattlavddarancher onit keli na? He kornnen ekvottachim pallam ani mullam um’tthun kaddun Konknni lokam bhitor duspott suru keli na? Romi lipintle Konknnichea pattlavddarank kelolo ho visvasghat mhunttlear Goyche Konknni porje bhitor duspott suru keli. Oxem asa zalear je Konknniche mogi, Devnagori lipi borobor Romi lipikui ek sarkem sthan magta zalear te Konknni lokancho ekvott koso pisuddta kai? Hea svartheamni, “Devnagori” lipi Konknni bhaxechi odikrut lipi mhunn korun Konknneanchea ekvottache bara berestar ani tera sukrar kelet. Ho pisuddlolo ekvott portun okhondd zatolo zalear Goyant donuim lipinchea pattlavddaranchim bhavnam somzun gheunchich poddtolim zoxim 1967 vorsa, “Opinion Poll” hachea vellar ani uprant 1987 vorsa Konknni bhaxek Rajbhas korunk kelole chollvollichea vellar ghetlolim toxim. Devnagori lipi soglleancher thapun duspott zalea, Konknni somazache vantte zaleat. Tea khatir sogllea Konknneancho, magir te Goyant, Karnattakant, Maharaxttrant vo Keralant asum, ekvott ghoddttole zalear sogllea Konknnichea lipink - Romi, Devnagori, Kan’nadd, adi - vengent dorun fuddem tanch marpachi goroz asa. Oxem kelearuch khoro ekvott ghoddtolo ani Konknni bhas fokt jivich nhoi punn suddsuddayent progotichea margar panvllam martoli. Punn “Ekuch Lipi, Ekuch Bhas ani Ekuch Somaz” hem naxi (destructive) dhoronn gheun fuddem vochonk proitn kelo zalear mat Konknni bhas mortoli zoxem kaim prantamni ghoddlam.
JoSe SAlvAdor FernAndeS
Mhalgoddo lekhok
Amche modem asloli futt Gõyantlea zativadi xokteank, je desbhoktichim rupddim ghalun bhonvtat, faideak poddta zalear ami soglleamni – bhurge ani zantte – ektthaim zavn hem bond korpachi goroz asa.
K
ala Akademiche Odheokx, Vishnu Surya Wagh hannem koslea punn karonnank lagon Romi lipint Konknni pustokank sahitik puroskar diunche mhunn nirnnoy ghetlo. Romi lipintlea sahiteak puroskar diuncho mhunn nirnnoy ghevn Konknni bhaxek nhoi mhunn Konknni lokank koslench luskonn zavnk na. Hea puroskarank zo virodh korta to oxir monache faskentlean zata mhunttlear lottkem zanvchem na. Jea karonnank lagon Vishnu Wagh hannem to nirnnoy ghetlo to rajki zaum yeta. Punn tea puroskarank zo virodh kela tovui titloch rajki asa. Hea puroskaranchea virodhokam modem kaim lok oxe asa zankam dista tosle puroskar sthapunk Kala Akademik kosloch hok na mhunn. Hem chintop sarkem chukichem asa kiteak Kala Akademi
osle puroskar adim thavn ditali. Ani Kala Akademin adim diunk na zalear porian, atam dile mhunn konnakuch koslich dukh zavnk favona. Fokt Goa Konknni Akademin osle puroskar diunche mhunn zo mud’do asa to bhurgeam modlea zhogddeam sarko. Jitle chodd puroskar titlem odhik faideachem ani tosle puroskar tankam itsa asa zalear, Goa Konknni Akademi vo dusrea sonvsthamni-i sthapunk zata. Romi lipint Konknni sahityak puroskar dile zalear Konknni lokam modem futt poddteli oxi ek bhirant dolleam somor haddlea ti sarki chukichi asa. Hi bhirant chukiche somzonnicher adharit asa. Hi chukichi somzonni mhunttlear Konknni lokam modem atam ekvott asa ani dusre suvater sogllo Konknni lok ekuch pongodd koso fuddem cholta. Khoreponnim ekvott yetolo zalear ‘divop ghevop’ aspachi goroz asa. Jem khoreponn Konknni mollar vosta tache khore somzonnentleanuch ekvott yevnk xokta. Jedna donui pongodd ekamekachea vicharam koddem sohomot nasta thoim ekvott koso asom yeta? Ekvott ani bhavponn ghoddun haddtele zalear zaiteo dusreo boreo vatto asa. Hem korpak teag korpachi ani dusreank dita tem khoxen diupachi amkam sonvoy aspak zai. He dixem vochpak poilo ani mhotvacho upay mhunttlear Romintlem sahitya Devnagrint ani Devnagrintlem sahitya Romint haddpachi khub goroz asa. Puroskar mhunttlear
Tancho pagar kitlo? Te zhoddtat kitlem? Tanche lagim kitlim bhattam bhensam tanchea nanvar asat ani anik kitlim bhattam bhensam tannim dusreanchea nanvar gheun dovrunk na? Tanche ‘Bank Accounts” dusrea desamni kiteak asta? Tanche duddu samballpak amchea desant Benki nant? Hacheruch niyall kelear ami vinchun kaddlole fuddari amchea Gõychea pasot nhoi punn svotha khatir odhik vavurtat mhunttlear fott zaunchina. Punn aichea motdarak hacher niyall korpak khoim vell asa? Ani niyall kelo zalear poriant taka kitem zata? Kainch na kiteak aicho motdarui titloch dhongi, broxttachari ani fotting asa. Apnnem vinchun kaddlolea fuddarean kitloi broxttachar kelo, Gõy ani Gõykarank tannem nagoilo ani svotha vhodd apunn podvedar zalo zalear poriant tea motdarak kitench vaitt disona. Taka heo dolldireo ghoddneo aiz matui vaitt disona kiteak tovui aplo svarth polloita, Gõy ani Gõyche porjechem boreponn nhoi. Zo fuddari eka motdarak vo tache familik duddu dita, sirvis dita, kaide moddun tachim kamam korta tea fuddareak aicho motdar kosoch soddina. Tea fuddarean desak nagoilear zata. Aplem svothachem boreponn korta zalear to fuddari boro hem tachem mot. Dusrea utramni zitlo rajki fuddari axecho asa tea von odhik axecho aicho motdar zala. Amche mhalgodde rajki fuddari broxttacharan jiyetat ani prot’tek venchnnukek portun portun nivddun yetat mhunn rajkarnnant bhitor sortat te nove fuddari polletat. Nove fuddari-i amchea mhalgoddeam fuddarachem udharon apnnaitat ani tevui lokxayechea nanvam lokxaye add kornneo adhartat. Aiche amdar ani Montri fokt panch vorsam bhitor tannim tanchea akhea jivitant ekttaunk zaunchi nasli titli girestkay ekttaita mhunn ani soglleach vattamni te podvedar zata mhunn aiche motdarui polloitat. “Ami nivddun haddop ani amdaran aplea svartha khatir sogllo faido kaddop zalear amkaim tea faideacho labh kiteak mellcho nhoi”, oxem mhunnon aicho motdar chinta ani toch rosto, mhollear “desachem nisontthon punn svothachem boreponn” hoch dheyai aplea rajki jivitan vapurta. Oxem asa zalear zo poriant amche mhalgodde fuddari borxttachar ani svarth soddchena to porian amche nove ani tornne rajki fuddari promannikponacho marg cholchena. Zo poriant amche tornne fuddari promannikponnacho rosto dorchenant to poriant motdar aplo svarth soddchena. Amchem bim kuslam tea khatir bhat kusta mhunnpak mhaka matui lottkem disona. Borem bim amkam ken’na punn mellpachi xok’keata asa kai?
lhan lhan prernnam, ani koslinch torkonixtt (rational) karannam nastana tankam virodh korop khub vaitt asa. Ami ekvottan somorombhnni korche khatir soglleamni ek vhoddlem fuddlem panvl marpachi goroz asa. Je Romi lipintlea sahityak virodh korta tankam dista ki toxem kelear Konknni chollvollek dhoko asa mhunn. Khoreponnim Konknni bhaxek ani dusrea Bharoti bhasank aiz konnacho dhoko asa to Inglez bhaxecho kiteak avoy bapuy aplea bhurgeanchem mullavem xikxonn porian Inglez bhaxen zanvchem mhuntta. Ho ki Konknni bhaxek khoro dhoko asa. Konknni bhaxek ani Konknni sonskrutayekui dusre vatten dhoko yeum yeta to mhunttlear Marathi bhaxechea kott’ttor (fanatic) phattlavdaram koddlean. Sod’deak dhoko na, punn tea xoktink goirsomoz ani uchambollay korpachi takot asa. Romi lipin vachpi ani borovpi Konknni mogyeam lagchean Konknni bhaxek ani Konknni sonskrutayek dhoko yevpachi xokeotay na. Hanv osle mud’de mandun gheina kiteak te vosnnuki (colonial) vicharantlean utpon’ zalole asa. Konknni bhas Gõyant ani sonvsarbhor ximpoddlolea Gõykarank ekvottit korta. Ti amchi osmitay ani khaxeleponn. Lipik lagon amche modem futt poddonk diunk favona. Amkam tor dista hea karonnank lagon amche modem futt poddta mhunn zalear ami taka lagon bilkul zhogddonk favona. Oxem kelear amche modem ekvott ani
bhavponn astolem. Zorui Konknni bhaxek ek lipi aschi hem amchem sopon asa, ami favo toso vell diupak zai tem sopon sakar korunk. Romi lipintle Konknni bhaxek dhoko asa oxem chintun ami tika marunk proitn kele zalear ti kornni boreachi zanvchina. Amche modem asloli futt Gõyantlea zativadi xokteank, je desbhoktichim rupddim ghalun bhonvtat, faideak poddta zalear ami soglleamni – bhurge ani zantte – ektthaim zavn hem bond korpachi goroz asa. Gõykaram modlea ekvottache ani bhavponnache dusman futticho uzo pettovnchea adim to palovpachi taktichi goroz asa. Zoritor Romi puroskarank lagon hem zhogddem fuddem vhelem zalear, jeo xokteo Gõyant futt ghalunk sodta tanche sadhe Gõykar sompeponnim bolli poddtole. Oxem zalear Kala Akademi vo Vishnu Wagh-acher ho guneanv thapunk xokchena. Hache zababdar Konknni lokuch zatole kiteak puroskar Konknni lokam modem futt ghalunk xokona. Sorkar ani rajki fuddari sodanch dhorm, zat ani bhas hacher rajkaronn korun somaza modem futt ghalta ani tanche he khell zoitivont zata kiteak amche fuddari asat tanchi dixa nivoll asona. Oslem udharonn ami halinch polloilam jedna Sahitya Akademicho puroskar jiklolo Dilip Borkar haka Goa Konknni Akademicho Odheokx aslo taka okjosmat kaddun uddoilo. Hache voilean amcho ekvott kitlo okhondd asa tem kollon yeta. Sorkaran tor ‘lolipop’-am dilim za-
lear amche sahitik mhunttlole manestancheo jibo rokddech kiteak laleta tem kollona. Raj’jea bhas mhunn Gõyant mandun ghetlea ti Devnagri. Zannar ani uzvaddit monachea sogllea somazantlea fuddareanchea teagank lagon ho vixoy suttlolo asa. ‘Primary’ tem ‘university’ poriant Konknni xikxonn Devnagri lipin cholta. Romi lipi ek itihasachi obsoeg zavn asa ani tea khatir ho obsoeg bore bhaxen somzun ghevop ani to pusun uddounche bodlek mandun ghevop odik faideachem zatolem. Amcheamni itlea vegim itihas portun borovnk zaina. Taka anik 100 vorsam lagot vo to borovnk kednach zaina zait. Romi lipik jiyeta toxi tika jiyeum-di. Tika virodh korpachi goroz na. Raj’jea bhas ani xikxonn soddlem zalear urlolea sogllea sonvsthamni Konknni bhaxechi, lipincho vad haddinastana, udorgot korum-di. ‘Ek bhas, ek lipi, ek somaz’ hem sopon vaitt nhoi. Punn hem ‘ideal’ sopon sakar zavpacho azun vell pavonk na. Hea vellar Konknni lokak ekvottit korpachi taktichi goroz asa. Aichea hea adhunik ani vikasit sonvsarant lokank akorxit korpachi fokt Inglez bhaxek tank asa. Amchi desbhokti provar korunk proitn korche bodlek Konknni bhas amchea jibancher khellovnk proitn kelear khub faideachem zatolem. Tea khatir he osle nazuk poristhitin ekamekak somzopi, ekamekak lagim korpi, ekamekachem mandun ghevpi Konknniche talle ektthaim zavpachi goroz asa.
Konknni bhaxekui zativad lagta nhoi?
Bim toxem Bhat
im toxem Bhat” oxi ek amchea zanntteanchi mhonn’nni asa. Hi mhonn’nni amchea jivitachea sogllea xetramni amkam lagu zata. Rajkarnni jivitanuim ti amkam lagu zata. Bim borem aslear amkam borem bhat melltta tech porim amche mhalgodde rajki fuddari borea sobhavache ani promannik asa zalear nove tornatte, je rajki mollar bhitor sorta, tervui bore fuddari zavpachi xok’keata asa. Amche mhalgodde rajki fuddari tor dhongi, broxttachari ani fotting zale zalear mat nove tornatte, je rajki mollar aple pãyem dovorta, tevui dhongi, broxttachari ani fotting fuddari zatat hem aiz sid’dh zalam. 1961 vorsa Gõy Purtugez gulamintlem mukt zalem. Hukum’xay sompli ani Goyant lokxay sthapon zali. Lokxay pod’dotin 1963 vorsa ami poilo lokxay sorkar ghoddlo. Tea kallailea rajki fuddareancher nodor marum-ia. Zaunk te Shri. Dayanand Bandoddkar hanchea Maharaxttravadi Gomantak pokxache fuddari vo Dr. Jack de Sequeira hanchea ‘United Goans’ Pokxache fuddari khorench promannik aslet. Gõychi ani Gõyche porjechi seva korche khatir te fuddari rajki mollar ailole. Svothacho fuddar porzollit korunk tannim tea kallar mat poriant chintlem na kiteak tanchem dan’-mon’ fokt Gõychea boreaponnacher aslem. Tea kallailo motdarui titloch promannik aslo. Aple dheyai (principles) taka odhik mhotvache aslet. Tea kallar ho motdar duddu dilear poriant, duddvanche axek lagon, aple mot nhoi tea umedvarak di naslo. Khoreponnim tea kallaile rajki fuddari ani motdar khorench nivoll lokxayechem rup aslem. Gõy svotontr zalear atam rokddinch 52 vorsam zatolim. Hea 52 vorsam bhitor ami lokxayent odhik onnbhovi zaupak zai asle. Oi ami lokxayent zaito onnbhov melloila punn amchea durdoivan ho onnbhov ami Gõychea ani Gõyche porjechea boreaponna khatir vaprina punn urfattench svothachea boreaponna khatir vapurtanv. Hea onnbhovachea adharan ami lokxayechim totvam visorleat. Lokxayecho goirvapor korunk ami sarke huxar zaleanv. Teach khatir amche fuddari lokxayechea nanvam svothachim bolsam borta hem amchea dolleam somor dista punn ami kainch korunk xokona. Dekhik amchea adlea kallailea rajki fuddareanchea jivitacher nodor marat. Montri zaun gelole fuddari poriant gorib poristhitin hea sonvsarak ontorlole ami polleleat. Tannim bhattam bensam ghetlim nant nhoi mhunn kruttamni duddu ekttaile nant. Punn aizchea rajki fuddareancher nodor marat. Montri ani amdaranchea jivitacher nodor marat.
6
MArcoS GonSAlveS
Onnbhovi lekhok Udharonnak Kristanv vo Saxtti talukeantlo lok jim Konknni utram vapurtat tim odhikrut Konknniche vollerint chukunmokun dixtti poddtat. Ghoddie dixtti pasun poddonant. Konknnicho vixv khox kaddun polloyat. Khubxim utram mud’dam zavn kuxik dovorlolo puravo mellta
Z
ativad hem utor toxem novem nhoi. Xekddeamni vorsam poilim thavn tem vevharant asa. Poilim golltalem ani atam gollta. Amcho des zativad mandina oxem konnem sonvsarachea her konxeamni vochun sanglem mhunn tem koxench khorem zaunchem na. Toxem pollounk gelear aiz meren Gõy pasun he faskentlean suttlolem nam. Konnem kitlem gazoilem vo arddole mhunn Gõykar zativad mandina hem sot mandpak kotthinn lagta. Ghoddie zativadacho vixoy cheorchent yevpa pasun addavn dovorlolo asa ani heach khatir Gõykar zativad mandina mhunnpachem ek chitr toyar zalam asum-ie. Hem chitr puray ritin fottichem asa oxem mhunnpak mhoje khatir tori otitay zaina. Gõyant azun za-
tivad cholta. Ho davo fott tharavpacho asot zalear mud’dam zavn he gozalicher obheas korun pollouncho. Punn sod’dea mhoje mukhar prosn asa to bhaxecho ani bhaxe vixim cholpi zativadacho. Zativad ho fokot somaz ani hea-tea gottoka purtoch asta oso somoz aslo. Punn Gõychi osmitay mhunn namnek pavlole Konknni bhaxentui zativad asa hem atam kollpak laglam. Kollpak laglam mhunnchem tea vixim atam purave mellpak lagleat. Amchea bhaxechea mollarui khor zativad rigla ani hea zativadan aplim pallam itlim khol romun ghetleant ki tacher vichar korpachi pasun amchean tank urloli nam. Gõyantle Konknni bhaxent zativad riglolo asa ho davo korpa khatir kaim udharonnam monank suseg dinant. Udharonnam zavn monank osvost korpi gozali, Konknni avoy legit zativad kiteak korta? Oso kallzak pill ghalpi prosn uprasta. Uloitat ti bhas girest zait asta hem konnacheanuch nhoikarpak zaina. Ani je bhaxent utranchi girestkay asta ti bhas anikui girest zata hemvui konnuch fottichem mhunnpak xokona. Zat-kat vo zativad mandina to sogllem kitem eksarkem dhorta. Motbed vo vegllochar nastana! Punn Konknni bhaxe sombondhan hem totv purnn ritin fottichem tharlam. Karonn Konknni bhaxent utram kodden zativad manpacho prokar cholta. Vhodd promannan ho prokar cholta. Hea poilim kaim khep he gozalicho ulekh korpachi sondhi mell’loli. Punn atam porot ekdam kortam. Hanv Konknnich uloitam, punn hanv uloitam vo boroitam tem Konknni utor xud’dh nhoi mhunnpacho nem Konknni bhax-
ent chantta-panvlak mellta. Vo Kristanv dhormantlo vo Saxtti talukeantlo vo anik khoincheai talukeantlo Konknni monis jem uloita ti utravoll khori nhoi oxem mandpa khatir Gõyant Konknni pondditamni ek nem ghalun dovorlolo mellta. Ulovpa sombondhan porian hench chol’lam. Toso ho nem lekhi svorupan ghalunk na. Udharonnak Kristanv vo Saxtti talukeantlo lok jim Konknni utram vapurtat tim odhikrut Konknniche vollerint chukunmokun dixtti poddtat. Ghoddie dixtti pasun poddonant. Konknnicho vixv khox kaddun polloyat. Khubxim utram mud’dam zavn kuxik dovorlolo puravo mellta. Omuk utor Konknni somazant gollta hacho ulekh korpachem pasun dhaddos Konknnichea pondditank zaina. Azun zavnk na. Hachem vegllem udharonn zai zalear ‘Zag’ hea nemalleacher S M Borges hannem boroiloli dhaddoxi chitt vachun pollounchi. Tannem aple chittint kaim utrancho ulekh kela ani tim utram somazant golltat astanaim Konknnichea mahan vixv khoxant kiteak yevnk nant hea vixim-i prosn manddla. Toxem pollovpak gelear fokot vixv khoxantuch nhoi tor her sabar mollancher porian omuk somaz vo omuk vattharant uloitolim utram kuxik kaddun dovorpacheo dekhi melltat. Hem sogllem khobor na mhunn nhoi punn zannam zavn kelolo yotn asa. Fokot xudh’dikoronnachem rupddem gheun he prokar choltat. Konknni sahityachem udharonn gheyat. Aplem tem xrextt ani her dorzo naslolem, hem vidhan fattlim sabar vorsam thavn Konknni bhaxechea mollar gollot
ailam. Aplea somazantle lekhok jem boroitat taka dorzo asa ani dusrea somazantle borovpi boroitat taka titlo dorzo na, hem aizui aikunk yeta. Aplem soglleamni vach’chem oso udgarui uktailolo aikunk mellta. Romi ani nagri lipintlean uzvaddak yevpi sahitya vixim hoch prokar cholta. Romi lipintlean uzvaddak ailolem sahitya vachpachem dhaddos korpi khub komi nagrivale melltat. Atam vachpak yena mhunn nimit ditat ti veglli gozal. Punn tori vachpak yena zalear te vo he lipintlem sahitya dorjedar asa kai na hem tharavpachoi odhikar tankam aspak zaina. Punn tori te vo he, to odhikar apleak ghetat. Romi lipintlea Konknnivaleancho somaz vegllo ani nagri lipintlea Konknnivaleancho vegllo na, oxem mandun cholpachi Konknni mon’xachi porompora asa hem puray ritin fottichem asa. Konnui kitem-i sangum, punn Konknni monis hench mandun cholta. Poilim-i mandun choltalo ani atam-i bi! Fokot uktteponnim dakhoina. Futt hi poilim-i asli ani atam-i asa. Konknni bhaxechea dor eka mollar oslech prokar choltat. Cholot aileat. Hech fattbhuimyer nodre mukhar ekuch prosn uprasta; Konknni bhaxekui zativad lagta nhoi?
runk upyog kelo hi ek dukhachi gozal. Tantunt mhojea-i nanvancho goir vapor kelo hacher hanv khor nixedh martam. Tannem manddlolea mhoje vixinchea motank hanv sohomot nam. Ami eka mud’deacher bhasabhas korunk ektthaim zaloleanv. Dekun tea vellachem vatavoronn polleun mhojem spoxttikoronn
diun Mazrellon pettoilolea uchambollayechea ujeant mhaka anik tel ghalpachem naslem. DKA-cho adlo upodheokx ani vangddi zalolean hanv sodanch DKA barabor asam ani astolom. Romi lipientlie konknnichea zoitache panvdde choddttolo zalear apsvarth ani motbhed kuxin dovrun visvasan hat melloun
mukhar vochpachi hea vellachi chodd goroz asa. Konknnichea porzollit fuddara khatir Mazarello sarkea sogllea kolakaramnim dusreank chukichim bottam dakhovpachem soddun,aplea gunnancho folladik upyog korpant xannemponn asa. Agnelo Pires. Ponnje, Gõy
Chotray Fattlea ankar, heach panar ‘Sadem Chintop ani Hindu Raxttravad’ hea lekha borobor Dale Menezes hancho fottu porgott zalo punn tachea fottva khala boltench nanv chhapon ailem mhunn ami khont porgottaitanv - Sompadpi
LOKMOT Wilson-achea nivedhanak nixedh
Raj bhas kaideant Romi lipientlie Konknnik manacho zago melloun divpa khatir bhasabhas korunk DKA-n apoilolie boskecho Wilson Mazarellon aplea apsvarthantlean nirmann zaloli Konknni vavurpianchi ttika ko-
dsad
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.
Tiatri
Kand Otubr niche dian D ‘Soun Rs 23 ami m tanka mellu kelo a korun Konn