18 May Avaz

Page 1

Herald

Amcho Avaz

t t

Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Kongres Madhya Pradeshant jiktoli?

MHOTVACHEM

‘Children Court’ant puray vell nitidar na PAGE 2

Mopa nhoy, Gõyank Dabolimchi goroz : Fr. D’Costa PAGE 3

Xaramni vavurpi ostoreancho ankddo unno zala PAGE 4

Mumboint disachea disa so bhurgim xenddttat PAGE 7

Xikxonnant sombon’ditanch i bhasabhas zaunk zai PAGE 9

Abhinav Bindrak ‘Bharat Ratna’ favo zatolo? PAGE 11

Kongres pokxan je toren Karnataka prantan mukhel montri konn zatolo to fuddari dakhoinastana venchnnuk zhuzon jiklo ani Kongres pokxacho sorkar ghoddlo tich tora Madhya Pradesh-ant yeta te venchnnukek yogea zauchina oxem zaite pokxachea fuddareanchem mhunn’nem asa. Karnatakantli poristithi ani Madhya Pradesh-antli poristhiti veglli asa kiteak Karnatakantli porza ani adlo mukhel montri Yeddyurappa BJP-k koxe-i toren harounk proitn kortale ani teach karannank lagon porjen Kongresik motam dilim oxem adlo kendr montri ani vorixtt Kongres fuddari Aslam Sher Khan hannem mhollam. Madhya Pradesh-ant Kongres pokxan don panvddeancher zhuz mannpachi goroz asa. Poile suvater sado, khaltikayecho ani lhan utramcho mukhel montri Shivaji Singh Chouhan haka fuddo korcho poddtolo, kiteak to broxtt nhoi mhunn Madhya Pradesh-antlea por-

jechea monan asa. Dusrea vordan Kongresin RSS zachi hea prantan ghott buniyad asa tachea addui zhuz manddchem poddtolem, Aslam hannem fuddem mhollam. Aplem mot spoxtt korun Aslam Sher Khan hannem mhollem “zoritor Shivaji Singh Chouhan haka dhaddosponnim fuddo kortolo zalear Kongrescho kendr montri Jyotiraditya Scindia haka Kongrescho mukhel montri umedvar mhunn Madhya Pradeshache porje somor dovorcho poddtolo. Madhya Pradesh-an aichea vellar ekuch rajki fuddar asa zannem BJP-chea mukhel montreak Shivraj Singh Chouhan haka haroum yeta to mhollear Jyotiraditya Scindia. ‘RSS Network’ hankam koso fuddo korcho hacher aplem mot ditana tannem mhollem “ekuch monis zo BJP-RSS hanchim Madhya Pradesh-ant pallam mullam zanna to mhollear Kongres pokxacho ‘General Secretary’ ani adlo mukhel montri Digvijay Singh ani tacheanuch

ganv-ganvanim BJP-RSS hankam fuddo korunk zatolo. Tea fuddem uloun Aslam hannem mhollem ki zoxe porim Karnatakant tiketti ditana umedvaracho obheas korun ani to jikpak xokta vo na hacher vichar korun tiketti dileo tech porim Madhya Pradesh-anui korpak zai ani olp-sonkheank, dalitank ani lhan zatichea lokank favo tea promannan tiketti dileo zalear Kongres Madhya Pradeshant yeta tea venchnnukek jerul zoitivont zatolo ani Karnatakan zoxi BJP-k har diun sorkar ghoddla tech porim Madhya Pradeshantui BJP-k har diun sorkar ghoddtolo – tannem xevottak mhunttlem.

Montreancho Pongodd CBI-k rajki mekllik divnk vaurta: Chidambaram

Hagenbeck Zoo hachi dekhpal korpi Tobias Taraba aplea hatamni ‘walruss’ Odin he monzatichem tondd ukddun tachi bolayki topastana ghetlolo fottu

China, Bharat udorgotichea margar aslolea raxttram modle sogllea von vhodd ‘investors’ zatole WASHINGTON: 2030 meren Bharat ani China udorgotichea margar aslolea raxttram modle sogllea von vhodd guntovnnuk korpi (investors) zaupachi opekxa asa, sonvsarbhorchea guntovnnuken (global investment) tancho 38% aspav astolo, mhunn ‘World Bank’achea vakea pormonnem kollon ailam. “Udorgotichea margar aslolea raxttram modle, China ani Bharat sogllea von vhodd guntovnnuk korpi zaupachi opekxa asa, ani 2030-n sonvsarbhorchea guntovnnuken te 38%-ak zababdar astole. Hem sogllem sonvsarantlea orthvevostechi ‘landscape’uch bodoltoli, an hache vixim GDH-an

niyall kelam,” mhunn ‘World Bank’chea vorixtt up-odheokx ani mukhel orthxastri Kaushik Basu-n sanglem. ‘World Bank’-chea ‘Global Development Horizons (GDH)’ ahvalachea novea ‘edition’-a pormonnem, 2030 meren $158 trillion molachi guntovnnuk udorgotichea margar aslolea desamni astoli, ani guntovnnukechea mukhel oxea vantteak Dokxinn Asia ani Latin America-che vatthar zababdar astole. Sonvsarbhorchea guntovnnuken udorgotichea margar aslolea raxttranchea vanttean 2030 meren tin pottimni vadd zaupacho odmas asa, 2000-

an 1/5-sun vaddon 3/5 zatolo, mhunn ‘Capital for the Future: Saving and Investment in an Interdependent World’, hea ahvalan dilam. “Yevpacho asa tea fuddaran pollounk ‘GDH’, borea dorjeachea yotnam modlem ek. Borea promannan ankddevarichea mahiti vevosthit bosoun, ti hem toyar korta,” Basu-n sanglem. “Guntovnnukechi ‘long-term growth’-an mhotvachi bhumika asa mhunn South Korea, Indonesia, Brazil, Turkey ani South Africa sarkea vividh raxttram koddlean mevlolea onnbhovachea adharan amkam kollon ailam,” tannen fuddem sanglem.

LONDON (PTI)

Bharatantlea CBI khateak soglle torechi rajki mekllik divpa khatir, aplea mukhelponnam khal kendriya montreacho ek pongodd (Group of Ministers) vaurta, punn tech barabor CBI khatean apli zapdalsarki yogeo toren xarti pavoup mhotvachem zaun asa, oxem Duddvam Khateacho montri P. Chidambaram hannem sanglem. Prodhan montri Dr. Manmohan Singh hannem, montreanchea hea unchlea panvddea velea montreanchea pongddak Bharatache ghottnent manyotai dilea uprant, hea vixim Chi-

dambaram uloylo. “CBI-ik hi rajki mekllik divpa vixim ek yevzonn toyar korpachea vaurant ‘Group of Ministers’ (GoM) vaur korta,” oxem Chidambaram-an fuddem mhonnllem. “Ami CBI-k tanchea vaurant soglle torechi rajki mekllik divpachea proitnant asat. Tankam te kortat tea vaurant soglle torechi svotontray divpak ami yevjilam. CBI kortat tea sodpus vaurant tancher bondhonam aschim nant,” oxem Chidambaram-an London hangasor eka dobajea vellar uloytana ugddapem kelem. 2rea Panar Vach

Mhargay! Mhargay! Mhargay!

TOmazINhO CarDOzO

Gõychea sorkaran fattlea vidhan sobhechea odhivexonnank kaim nove kor (taxes) lagu keleat. Hea korank lagon mhargay vaddtoli hantun dubav na. He kor lagu korun sorkarak zaiti yennavoll yetoli hantun dubav na. l Poilo kor zo lagu kela to mhunttlear ‘Indian stamps’ (Goa amendment) ‘Bill’ hea kaideak durusti (amendment) He durusti vorvim khoimchoi ‘leave and license’ oslo ‘agreement’ korta zalear taka unnench te 500 rupiyanchi ‘stamp duty’ launchi poddtoli. Zoritor ho ‘agreement’ ghorant ravpak nhoi punn anink dusrea kosleai karonnank lagon zalo zalear tachi ‘stamp duty’ 1000 rupiya zatoli. Konnui ‘partnership’ korunk sodta zalear ani tea khatir ‘agreement’ korunk sodta zalear 500 rupiya ‘stamp duty’ lagtoli. Zori tor ‘partnership’ kortoleacho duddu 50000 rupiya voir aschona. 50000 rupiya voir aslo zalear dor ek 50000 rupiya fattlean 500 rupiyanchi ‘stamp

duty ‘lagu zatoli. Oslea ‘agreement’-ank choddan chodd ‘stamp duty’ 5000 rupiya poriant zaum yeta. l ‘The Goa Tax on Entry of Goods – Amendment Bill 2013’ Hea kaideak durusti kelea tea pormonnem je dhondekar ‘air conditioners’ Gõyam haddta tancher 12.5% ‘tax’ lagu zatolo. ‘Butter’, ‘ghee’ ani ‘cheese’ haddlo zalear 5% ‘tax’ lagtolo. ‘Cement’ ani ‘waterproofing’ vostu haddleo zalear 12.5% ‘tax’ lagu zatolo. Gorib ‘aam aadmi’ hakai mhargayecho dhoko bostolo, kiteak to tor ‘torch’ ani ‘bulb’ ghetolo zalear tannem 12.5% odik farik korche poddtole. Tech porim ‘electronic goods’ ani ‘mobiles’ ani khali zaloleo ‘beer bottles’

hancherui 12.5% ‘tax’ lagu zatolo. Bandkamacheo vostu, moderacheo vostu hancherui 12.5% ‘tax’ ghatlolo asa. ‘Kerosene’ jem ghorant uzar korta tem soddlem zalear urlolea ‘kerosene’acher 18% ‘tax’ ghatlolo asa. l ‘The Goa tax on infrastructure (1st amendment Bill 2013) Hea kaidean durusti kelea tea pormonnem atam ‘built-up area’ hantun ‘basement’, ‘balcony’, ‘veranda’, ‘lobby’, ‘staircase’, ‘swimming pool’, ‘generator room’ ani ‘security room’ heo soglleo vostu ‘built-up area’ hantun ghatlea zaka lagon sorkarachi yennavoll vaddtoli. 2rea Panar Vach

AFP


Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

2

‘Children Court’-ant puray vell nitidar na

2012-13 ‘season’-an turisttanchea yennean 4.4%- vadd

200 odhik kexeo addkollun urleat, lhan bhurgeank nit mellona Amcho Avaz Protinidhi PONNJE:Gelim don vorsam odhik zalim,Gõyant asloli ekuch oxi Bhurgeam Niti-sobhent (Children court) puryay vell (full time) nitidarachi nemnnuk sorkaran keloli na.Vasku hangachea eka namnechea iskolant eka 7 vorsanchea cheddvacher bolatkar zalea uprant, Gõycho mukhel montri Manahor Parrikar hannem Ponnje aslole he bhurgeam niti-sobhent puray vell zababdari sambhallpi eka nitidarachi nemnnuk kortolom, oxem axvason dilolem.Punn, he ghoddnukek atam 4 mhoine odhik soron gele,torui sorkaran he mhotvache gozalicher koslinch panvlam ubharunk nant mhonnpachem nodrek ailam.Gelea don vorsanchea kallant,he bhurgeam niti-sobhent bhurgeam sombhondan aslolea kexincho ankddo 200 hache von chodd zala. Hea vixim odhik mahiti mell’lea tea pormonnem, sod’deak Ponnje aslole bhurgeam niti-sobhechem kamkaz ekunn bond zalole sthitir asa.Puray Gõyant gazlolem Surlekar khun prokronnachi aikovnni (hearing) fattlim 8 vorsam zalim he bhurgeam niti-sobhent addkollun asa.Sakxidarancheo (witnesses) zababnneo (statements) nond korun gheupachem kamkaz puray zalolem na.He kexintlea sakxidarak ani topas korpi odhikareank takhe fattlean tarikh divn aikovnneo lambhovnner vhorpant yetat. Taka lagon, kaim keximni gunthlole

Gõy bhaile sakxidar Gõy soddun gelolean, ot’teacharank bolli poddlolea bhurgeank nit mellpacho bhorvaso kallokhant gusplolo asa.He bhurgeam niti-sobhent aslolea 200 odhik kexincheo aikovnneo ordhear poryan pavloleo nant.Sod’deak dubavit aropeank (suspected accused) bondkhonnint dovrop vo tankam ‘bond’ divpache nirnnoy ghevpachem kam, ‘Session Court’acho nitidar korta, oxi mahiti ugddapi zalea. Bharatant lagu aslolea Bhurgeam Kaidea khala, Ponnje EDC-Patto hangasor hi bhurgeam khatir asloli niti-sobha (children court) sthapon kelea.Piray bhoronk naslolea bhurgeancher loingik ot’teachar zatat, team kexinchi aikovnni vegim zaun aropeank kheast favo zanvchi, oso hetu hi bhuream niti-sobha suru korpa fattlean aslo.Punn sorkaracho ho hetu yesesvi zaunk na. Sod’deak Gõyant sodrer aslolo BJP

sorkar ani khas korun mukhel montri Manahor Parrikar he bhurgeam khatir aslole niti-sobhent puray vell nitidarachi nemnnuk kortolom mhonnpachem porot-porot axvason dita.Punn tim axvasonam xarti pavoupak sorkarak puray toren opyes (unsuccess) ailam mhonnpachem, sod’deachi sthiti pollelear spoxtt zata.He bhurgeam niti-sobhecho tabo, mukhel ‘session judge’ Anuja Prabhudessai hiche kodde asa.’Session court’-acho tabo astana, tiche kodde puray vell tabo astana, tiche kodde CBI, ACB hanche ‘special courts’ toxench ‘session courts’ hachea proxasonacho (administration’ tabo ti sambhallta.Taka lagon nitidar Anuja Prabhudessai hika he bhurgeam nitisobhecher lokx ghalpak xokyo zaina. Gelea vorsa zalolea Gõychea pavsalleant zaupi vidhan sobhechea odhivexonnant, Ponnje xarantlea eka iskolant bolatkarachea prokronnant gunthlolo dubavit aropi Kannaya Naik hea tea iskolantlea xikovpeak kheast favo zaun tea ot’teacharak bolli poddon uprant atmghat korun jiv sompoupi tea cheddvak nit mellchi mhonn, apunn zata title vegim he bhurgeam niti-sobhent puay vell nitidar nemtolom, oxem sobhe ghorant axvason dilolem. Punn atam he gozalik ek voros soron vochon dusrem pavsallem odhivexonn lagim pavlem, toruipunn Parrikaran hem apnnem dilolem axvason xarti pavounk na mhonn, lok khupuch ttika korta.

Mopa vimantollak khor virodh Dokxinn Gõyche amdar ekttovle, montri Avertano, Alina zhuzunk toyar

Amcho AvAz Protinidhi

MODDGANV: Mopa vimantollak virodh korpachem zhuz anikui khor zalam ani hea andolonak ek vegllem rup divpacho nirnnoy Mopa vimantollak virodh korpeamni ghetla.Mandovi nodiche poltoddi ami hem zhuz vhortole, oxi xittkavnni Budvara Moddganvchea Lohia moidanar zalole jahir sobhent ‘Goans for Dabolim Only’ he songhottnen ghoddun haddlole jahir sobhent dilea.

He jahir sobhek vhodde sonkhen lok hajir asle ani hantunt rajki mollar vaurpi veg-vegllea pokxanchea fuddareancho aspav aslo.Sod’deak BJP montri monddollant aslolim Gõychim ranam ani poryavoronn montri Alina Saldhana, Nustem mari khateacho montri Avertano Furtado,opokx amdar Vijay Sardessai,Kongresaacho amdar Reginald Lourenco, amdar Benjamin D’silva he hajir asle.Mopa vimantollachea proxnacher Dokxinn Gõychem rajkaronn porot ek pavtt petton uttpachem asa,mhonnpachem he jahir sobhentlean ugddapem zalam. Gõychea sorkaran Dabole hangasor aslolem hem ekuch nagri vimantoll (civil airport) mhonn jahir korchem, tech porim Mopa vimantolla vixim sod’deak chalu asloli soglli prokriya (process) sorkaran bond korun thoim ji zominn tabeant ghetlea, ti porot asli toxi zomnninchea dhoniyank porot korchi, oso ek tharav (resolution) he jahir sobhe vellar ghetlo. Fr. Eremito Rebello hachea fuddarponna khala hi jahir sobha ghoddun haddloli.He Mopa virodhant aslolem zhuz khoinchea dhor-

machea add nasun, ami soglle Gõykar mhonn monant dovrun ami hem zhuz ubharlam.Gõykaranchem ostitv rakhun dovorpa khatir amchi hi chollvoll zaun asa.Mopa vimantoll zalem zalear, Dabole vimantoll bond zanvchem na, oxem jem kitem te sangtat ani ami aikotat, tim sogllim fottingponnam zaun asat, oxem Fr. Eremito Rebello hannem spoxtt kelem. Dabole vimantollacher Indian Navy-cho kosloch odhikar na. Nagri seve khatir Purtugezamni hem vimantoll bandlolem.Fuddarak hem vimantoll lokak unnem zatolem mhonnpachem sangon Mopa vimantoll bandtat, oxem lokachea toklent ghaltat.Khoreponnim Indian Navychea tabeant lakhamni chovkonn metram zominn asa.Indian Navy hea zageacho upeog Golf course, moidanam hache khatir korta.Dabole vimantollacho vistar zavpak xokta, ani taka lagon amkam Mopachi goroz na, oxem adlo Rajy Sobhecho khasdar John Fernandes hannem sanglem.Mopa vimantollak virodh korun ani Dabole vimantollak tenko divn anikui kaim fuddareanchim hea vellar uloupam zalim.

PONNJE (AAB): Gõyant halinch somplolea ‘season’-an turisttanchea yennean 4.4% vadd nond kelea. Gõyant soglle mellon 27.8 lak turistt ailole, zatun 4.5 lak videxi turistt samil asle. 2011-12 ‘season’-an 26.7 lak bhonvddekar ailole, zatun 4.45 lak videxi turistt asle. Otubr 2012 ani May 2013-chea modlea kalla meren 987 ‘chartered flights’-amni 2.15 lak turistt Gõychea Dabolim vimantollar ailolean ‘chartered flights’-anchea ankddeanui vadd disonk ailea, mhunn poryotton khateachea odhikareamni sanglem. Nov ontor-raxttriya zageam voilea heo ‘flights’ ailoleo, zatun Russientlean 742 ani United Kingdom-antlean 152 samil asleo. 2011-12-chea kallan 1.69 lak turisttanchea sangata

910 ‘chartered flights’ ailoleo. Toxench Gõyant ‘cruise ships’ yenneanchea ankddeanui vadd disonk aili. Gõyant 2012-13 ‘season’-an 22,233 provaxeam borabor 25 ‘boat’-i ailoleo. Zalear 2011-12 ‘season’-an 11,946 provaxeam borabor 20 ‘boat’-i ailoleo. “Gõyan adlea vorsam von 2012-13-an samkem borem karya kelam. Svodexi toxench videxi turisttanchea ankddean vadd polloun ami khub khoxall asanv,” mhunn poryotton montri Dilip Parulekar-an sanglem. “Gõy sorkara torfen borim panvlam marunk aileat. Gõychea doryavellencher ‘security force’, poryottonachea suvidhemni sudharonnam, ‘water sports policy’ fuddem haddop, ‘marketing’ ani ‘promotional’ yotnam sarkea karyancho boro faido zala,” mhunn tannen sanglem.

‘Seza Pai’ Ontorlo Tachem khorem nanv Vincent Florencio Fernandes. Tachem tiatr machievoilem nanv Star of Curtorim, punn taka tiatr mogi ‘Seza Pai’ mhunttlear odik bore ollkotale. Brestaradis 16 May 2013 hea disa auchituch ho tiatr machievoilo kolakar hea sonvsarak ontorlo. Star of Curtorim halimchea disamni bholayken boro naslo, punn tiatr machievoilo aplo vavr tannem chaluch dovorlolo. To ek Konkani Cinema (VCD) toyar kortalo zacho xevottacho bhag purnn korpacho asa. Tech porim aplo anink ek novo tiatr ‘Bail Dukhi Kumar Sukhi’ machier haddpache tache proitn chaluch asle. Auchituch zalolea mornnan hea tiatr kolakarachi tiatr machievoili ruch bhagoinantana urlea mhunnpak lottkem zauchenam. 27 Febrer 1942 hea disa Curtorim ganvant Star of Curtorim zolmolo. 1959 vorsa tannem aplo poilo tiatr ‘Put Mhozo Bekar’ boroilo ani machier haddlo. Hea tiatrak lagon hea tornnattea kolakarak lokachi xabaski

favo zali ani tiatr machier nettan tanch marpak taka umed meuli. Rokddoch tannem ‘Nirmilolem Jivit’ ho tiatr boroun machier haddlo ani hea tiatrachem ‘performance’ pollovn tea kallailo famad tiatrist somplolo Nelson Afonso hannem Star of Curtorimchi thoknnay keli. Star of Curtorim hacho tisro tiatr zo vochot thoim ghazlo ani lokachim kallzam jikon ghetlim to mhollear ‘Seza Pai’. Hea tiatrachi dakhounn itli bori asli ki tiatr pollennar takach ‘Seza Pai’ mhunn pacharunk lagle. Hea tiatra uprant Vincent Florencio Fernandes vo Star of Curtorim him donui nanvam kuxik urlim ani Seza Pai mhunn tiatr son-

vsarant to porzoll’lo. Tannem anikui tiatr boroile zoxe porim ‘Ismol’ ani ‘Maim Dukhi Sasumaim Sukhi’. Donui tiatr lokak avoddle ani Seza Pai hannem nanvlovkik tiatristanche volleren aplem-i nanv nond kelem. Tiatrist bhav bhoinnim, zannim Star of Curtorim hachea tiatramni bhumika kelea tanchea mota pormonnem Star of Curtorim ek boro monis zavn aslo ani tech porim ek boreantlo boro ‘director’. Tiatr machier to ekloch ‘director’ mhunttlear fott zauchina zo tiatr suru zaunchea adim unnech te 10 tiatranche ‘shares’ aplea kolakorank adim fuddench farik kortalo. Tiatra viximchi tache angantle umedik xim ani mer nasli. Star of Curtorim ek sado ani khaltikayecho monis zavn gelo. Goribkayen vhodd zalolo Star of Curtorim aplea jivitacho goribkayecho itihas sobhemazar sangpak fattim soronaslo. Tras gheun sufoll keloli Star of Curtorim hachi jinn khorench aichea tornnatteamni ani odik korun tia-

tristamni aplea jivitant vevharant ghatlear khub faideachem zatolem. Tiatr machier kelolea tachea vavra khatir tacho zaitea sonvstanim sotkar kelo ani taka inamam bhettoilim. Curtorim Jaycees Club hannim 2010 vorsa tacho bhovman kelo, Kala Academy Gõy hinnem 2008 vorsa tacho sotkar kelo zalear 2009 hea vorsa Gõychea sorkaran taka ‘Goa State Cultural Award’ bhettovn sonmanit kelo. Tache nimnne sonvskar kal, Sukraradis sanjechea 4 vorancher Majorda hangasor zale. Tache familik amchi bhuzvonn ani tachea otmeak sasnnik xanti mellum mhunn Devak prarthona. Itlea mhunnosor Tiatr Academy Goa (TAG) hinnem somplolea Star of Curtorim hachea mornna khatir dukh porgottailea. Tannem tiatr machier kelolea vavrachi thoknnay korun Tiatr machiek ek boreantlo boro ‘director’ unno zalo mhunn khont porgottailea ani tachea othmeank xanti mellum mhunn TAG-n akhrek mhunttlam.

1lea Panar Thaun...

Census of India 2011

Gõyant ‘urbanisation’ vaddlem, loksonkhea 14 lakh,58 hozar 545 PONNJE(AAP):Bharatan t aslolea soglleam rajyam modem, Gõy hem egdomuch lhan rajya ason poryan, Gõychem khupuch vegan xaramkoronn (urbanisation) zaupak laglam, ani haka lagon gelea 10 vorsanchea kallant hantunt 32.23% itli vadd zalea.Xikxonn, bholaiki, poryattona uprant atam puray Bharat desant Gõy rajya ‘urbanisation’-antui atam unchlea panvddear pavlam.Gõyant ‘urbanisation’-achem promann 62.7% itlem unch pavlam.Hachem urfattem graminn bhaganchem promann 18.51% itlem dhenvlam.Somadhan divpa sarkhi gozal mhonnllear, gelea 10 vorsanchea kallant ostoreanchem promann porot ek pavtt vaddpak laglam.Gõychi ekunn lok-sonkhea (population) puray Bharatache loksonkhe bhitor, gelea 10 vorsanchea kallant fokt 9.91% itlich vaddlea.Onusuchit zomatintlea lokache sonkhent vadd zalea, ani Gõyche

ekunn lok-sonkhent gelea 10 vorsanchea kallant SC ani ST lok 10.31% itlo zala. Gelea Mongllara ‘Census of India’ hanche Ponnje aslolea kochericho sonchalok A.K Vasnik hannem 2011 vorsacho lok-meznnecho (avhal) Gõychea potrkaram samkar jahir kelo.Hea avhalant Gõychi ekunn lok-sonkhea 14 lakh, 58 hozar 545 itli asa mhonnpachem spoxtt zalam.Hantunt 7 lakh, 39 hozar 140 dadle zalear 7 lakh 19 hozar405 itlea ostoreancho aspav asa.Gõycho puray vatthar 3702 Kilo metram itlo asun eka kilo metrachea ontora bhitor 394 itlo lok ravta.Gelea, mhonnge 2001 vorsa zalole lok-meznnek sor keli zalear, Gõyche loksonkhent khas oxi vadd zaloli na.Fokt 9.91% itlich lok-sonkhent vadd zalea. Gelea doxokak (decade) sor korit zalear, hea 10 vorsank fokt 1 lakh 44 hozar 611 itleach novea mon’xanchi nond zalea.Tantunt 74460 dadle ani 70151 bailancho aspav asa.

2011 vorsacho lok-meznnecho avhal sangta tea pormonnem, Gõyant ostoreanchi sonkhea vaddpak laglea. Ostoreanchi sod’deak asloli sonkhea lagim-lagim dadleank tenkpak ailea.Gelea 10 vorsanchea kallant dadleanche sonkhent 10.07% itli vadd zalea, zalear bailanche sonkhea 9.75% itleacher tenklea.Mhonnge 1 hozar dadleam fattlean ostoreanchem promann 961 asle, tem vaddon atam 973 itlem zalam.2001 vorsa zalolea ‘census’-ant hem promann sokla dhenvlolean Gõyant usko korpa sarkhem vatavronn posorlolem. Hea 2011 vorsachea lok-meznnentli ek ojap ko-

rpa sarkhi gozal mhonnllear, desantlea vhoddleavhoddlea rajyam modem Gõy rajyachem khupuch vegan ‘urbanisation’ zalam, ani sod’deak desantlea soglleam rajyam modem Gõy poilea panvddear pavlam.2001 vorsa zalole lok-meznnent Gõy rajyo ‘urbanisation’-ache vatten khupuch vegan provas korta mhonnpachi xittkavnni mell’loli. Atam hem vadon 62.7% meren pavlam. Gõycho choddan-chodd lok Ponnje, Moddganv, Mhapxem ani Fonddem heam xaramni ravpak posond kortat.Taka lagon Peddne, Fonddem ani Saxttintlea kaim graminn bhagank fottko bosla.Dokxinn Gõyche poros ut’tor Gõychem ‘urbanisation’ chodd zalam mhonnpachem he meznnentlean spoxtt zalam.Graminn bhagantlo lok xaram kodde yeupachem vaddpak laglolean graminn vatthar rikami zaleat ani xaramni lokanchi sonkhea vaddik lagle.

Montreancho Pongodd CBI-k rajki mekllik divnk vaurta: Chidambaram Bharatacho Duddvam khatea montri videxi gunthovnnuk korpeank Bharatant gunthounnuk korpak avhan korpa khatir UK desant aple odhikrut bhetter ailolo asa.Videxi gunthovnnuk korpeank Bharatant amontronn divpa khatir Chidambaram chear bhailea desamni bhonvddi kortolo.Aplea uloupantlean tannem promannikponn vo ‘accoutability’ hea mud’deacher chodd bhor ghatlo. “Puray sonvsarant, khoinchi na khoinchi sonvsta, konn na konna kodde tori promannik asta.CBI kortat tea sodpus vavra kodde dusro konnuch misoll zanvcho na, hachi ami kallji gheupak zai,” oxem tannem eke khobram sonvsthe kodde uloytana

mhonnllem.”Ami sthapon kelolea hea montreanchea pongdda babitin mhaka puray bhorvanso asa,” Chidambaram-an ugddapem kelem. Sorv unchle niti-sobhen July 10 meren Bharatachea CBI khateak rajki svotontray dinvchi mhonn ek adex dilolo. Tech porim CBI kortat tea sodpusant konnuch bhailea mon’xan misoll zanvche nhoi, oxem aplea adexant kolloylolem.Taka kendr sorkaran gelea sumanant panch montri aslolo ek pongodd Chidambaram hachea mukhelponna khala ghoddun haddlo.Atam CBI khateak puray toren rajki mekllik divpa vixim ek novo kaido fuddlea tin satolleam bhitor, ho novoch sthapon kelolo montreancho pongodd kortolo.Ho adex sorv unchle

niti-sobhen sorkarak dilolo. Tech porim hea vixincho ek mosudo (draft) sador korpak niti-sobhen formailam. Chidambaram bhroxttachar hacherui uloylo. Bhroxttachar ho fokt Bharatantuch nhoy, puray sonvsarant riglolo asa, oxem tannem mhonnllem. Eka montrean apleacher aslolea aropam khatir rajinamo divnk naslo, punn sodpus vavrant to misoll zalolo, oxem nodrek ailem.Dusro montri noitik totvam nodrek dovrun rajinamo divpak gelo, khoreponnim tacher bhorxttacharache arop sid’dh zaunk nant, oxem Chidambaram hannem Kendriya montri Ashwini Kumar ani Pawan Kumar hanchea rajinamea vixim uloitana spoxtt kelem.

Mhargay! Mhargay! Mhargay! Jea ghoranchi ‘built-up area 100 sq.mts’ nam tankam ‘tax’ aschona. Zoritor ghorachi ‘built-up area 100 sq.mts’ hache poros chodd zali zalear 200rupiya ‘tax’ poddtolo ani tem ‘building’ dhondea khatir ‘commercial’ zalem zalear 800 rupiya ‘tax’ ani zoritor tem ‘industrial structure’ aslem zalear 250 rupiya ‘tax’ farik korcho poddtolo. Ho zo ‘tax’ asa to ak’kea ‘building’-ak nhoi punn dor ek ‘sq.meter’-a fattlean. Voir ul’lekh kela to ‘tax’ Gõychea xharamni zoxe porim Ponnje, Mhapxeam, Ponda, Margao ani Mormugao ani tech porim sogllea ‘coastal’ panchayats hea vattaramni lagu zatolo. ‘B Category’ zageancher ho ‘tax’ 200

ravpi ghoram, 600 rupiya (dhondo korpi ghorank) ani 250 rupiya (industrial structures) hankam. Tech porim ‘C Category’ zageancher hoch ‘tax 200 rupiya, 400 rupiya ani 250 rupiya astolo. l ‘The Goa Entertainment Tax Hea kaideak durusti kelea tea pormonnem zori tor konnuch ek karyavoll ghoddoun haddunk sodta je karyavollik 2000 ani chodd lok hajir zatole tannim sogleamni poile suvater ‘register’ zaunche poddtole. Oslea karyavollink tiketti koxeo chhapcheo ani koxeo vikcheo hachi-i tortud he durustin kelea. ‘Entertainment tax’ atam ‘disco’, ‘river cruises’, ‘night clubs’ ani dusrea

monoronjonn korpi karyavollink lagu kelam. Sorkaran kelolea hea durustincher (amendments) barik niyall kelo zalear Parrikar sorkaran apli yennavoll (income) vaddovpacho proitn kela. ‘Mining’ bond poddlolea karonnank lagon ho proitn sorkarache tizorek gorjecho asa zait, punn ‘aam aadmi’chea jivitak mhargayecho dhoko jerul ditolo. Venchnnuk zavn BJP-n sorkar kelea uprant dilolea axvasonna pormonnem petrolacher 11 rupiya denvoile ani Gõykarank dhadoxi kele. Punn atam lagu kelolea vegllea-vegllea korank (taxes) lagon Gõykar BJP-cher niraxi zait mhunn dubav asa.


Amcho Awaz May 182_Layout 1 17/05/13 8:56 PM Page 3

Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

Ganv-ganvamni

3

Mopa nhoy, Gõyank Dabolimchi goroz: Fr D’Costa Amcho AvAz BAtmidAr

VASKU:Gõyank Mopa vimantollachi goroz na. Punn, Dabolim vimantollachi khupuch goroz asa, oxem sangon,Vaskuche St. Andre igorjecho vigar Fr. Jose Antonio D’Costa hannem, zorui Dabolim vimantoll bond poddlem zalear, Dokxinn Gõychi arthik sthiti khupuch oddchonnent sampoddtoli mhonnpachi bhirant uprasaili. Dabole vimantoll hem Gõykaranchem kalliz zaun asa. Ani hem vimantoll sodanch chalu urchem, ani hea khatir taka aplo puray tenko asa, oxem tannem spoxtt kelem. ‘Goans for Dabolim only’ hannim Murganv nogorpalikeche imaroti samkar ek jahir sobha ghoddun haddloli. He jahir sobhent uloupeamni, Dabolim vimantollachem mhotv ani goroz hea vixoyacher

spoxttikoronn kelem. Fr. Jose Antonio D’Costa hannem sanglem, Dabole vimantoll bond zalem zalear Dokxinn Gõycho arthik fatti-konno (economical back bone) samkoch moddon vetolo. Tea khatir, Dabole aslolem vimantoll rakhun dovorpak ji chollvoll ubharlea, taka soglleamni tenko divpachi goroz asa, oxem ahan Fr. D’Costa hannem aplea uloupantlean kelem. Tech porim sod’deak Gõykar khud Gõyantuch olpsonkhi (minority) zatat, hacher tannem usko porgott kelo. Kepemcho Dilip Hegde hannem Mopa vimantollacho Gõykarank kitlo faido zatolo? Oso proxn he jahir sobhentlean upostit kelo. Mopa vimantoll zalem zalear, Gõykaram poros Gõy bhailea lokanchi sonkhea odhik vaddttoli, oxi bhirant tannem ugddapi keli. Kaim rajkornni mon’xamni kaim

vorsam adim Mopa vatttharant sovay molan zominn vikti ghetloli. Hea rajkornni mon’xank Mopa vimantoll zalear khupch labh mellttolo, ani taka lagon tea Mopa vimantollak tenko ditat. Kongres ani BJP hea donui pokxamni Gõy kabar kelam, taka lagon Gõychea lokamni hea donui pokxachea fuddaream pasun chotur ravchem, oso tannem hajir asloleank ulo marlo. Goans for Dabolim only hacho nimontrok (convenor) Fr. Eremito Rebello hannem somplolo Mathany Saldhana hacho Mopa vimantollak tenko aslo mhonn jem kitem mukhel montri Parrikar sangta, ti ek fott gozal zaun asa.Jem Dabole aslolem vimantoll Navy-chea hatantlem sutton Gõy sorkarachea tabeant yena, tedna meren Gõychi puray toren suttka zalea, oxem amchean mhonnpak zanvchem

DKA-n ‘Dalgado Dis’ somaromblo “Monsenhor Sebastiao Rudolf Dada Madkaikar – hea kovi som- hea ganvant Konknnichi zagrutay Dalgado zo bhasancho xastri aslo, melonant bhag gheunk kherit haddunk zata, punn fuddarak DKAtannem Konknnicho sôd-vavr ko- bhaxen Malwan ani Sawantwadi chi hea ganvant hache poros vhodd run amkam aplea fattlean Konkn- thaun ailole. Konknni karyavoll zatoli,” oxem nichi girestkay samballun dovorli, “Hanvem hache poilim Dalgado karyavollichem yezmanponn tannem Konknni sobdkox ani vyko- Konknni Akademi vixim khub aiko- cholovpi DKA-cho odhyokx Premronn toyar kelem,” oxem Dr. (Pa.) lam. Hi Akademi Konknniche Romi anand A. Lotlikaran sanglem. Hea Walter D’Sa, Mhapxemche of St. lipientlean bhas samballpacho ani vellar khas amontrit Xri Edwin FonXavier Kolejichea prinsipalan san- tichi udorgot korpacho khubso vavr secachem-i ulovp zalem. glem. korta hem sogllem hanvem khoDKA-cho tizorier Walter MenezeFattlea satolleant, Mayache 8ver bram-potramvelean vachlam, punn san hajir asloleank yeukar dilo, ani DKA-n Monsenhor Sebastiao sekretar Jose Salvador Rudolf Dalgadochea zolFernandesan karyavolmachea disa nimitan tachea lichem karbhariponn ganv-ghora Assagao aplo vorsamball’lem. savollicho ‘DALGADO DIS’ so‘Otlolim Bhavnam’ maromblo. Hea somaromkaryavollint Venisha Ferbachea survatechea dobajeak nandes, Selza Lopes, Dr. (Pa.) Walter D’Sa mukhel Joseph Pinto, Braz Ferns, soiro aslo. Hea vellar machier Rena D’Souza, Annie Armancho soiro mhonn Assagancanja Fernandes, Stacy vche panchayaticho upD’Souza, Pio Esteves, sarpanch Anand Khandolkar, Willy Goes, Cyril D. Ferkhas amontrit mhonn ‘Hotel nandes, Merlin Rosaria Astoria’-cho dhoni Edwin FonFernandes, Josinha Furseca, yezman DKA-cho Fr. Walter de Sa, St. Xavier kolejicho ‘principal’ divlli tado, Peter Carvalho, odhyokx Premanand A. Lot- pettovn somorombhachi ukttavnni korta. Anthony Miranda, likar and tizorier Walter Nevena Furtado, Saynex Menezes hajir asle. Mons. Dalgado ho amchea Assagan- D’Souza, J. P. Fernandes, Romano Dor eklean aplea kodde ghoddta vcho put mhonn mhaka az poilech Rodrigues ani Walter Menezesan tea promannem Konknni aple avoy- pavtt kollun ailam,” oxem Assagan- bhag ghetlo. bhaxechi seva korun ti samballop vche panchayaticho up-sarpanch Sommelonachea xevottak, kovi hem gõykaranchem kortovyo asa Anand Khandolkar hannem aplem sommelonant bhag ghetloleank sermhonn mukhel soirean aplea ulov- manachea soireachem ulovp kor- tifiketti ani yadostikam bhettoilim. pantlean sanglem. tanam sanglem. Mons. Dalgadochea Tea uprant sanje vellar, DKA-chea Aplea Rupea Utsovachea vor- zolmachea disa DKA aplea Assaganv mez-karbhariam vangdda hajir sachea karyakromacho ek bhag ganvant yeun aplea ganvchea mhan aslolim kovi, Assaganvche igorje mhonn, DKA-n ‘DALGADO DIS’-a putak man dilo dekun manchea mukhar ubo aslolea khursachea Assaganvchea ‘Hotel Astoria’-chea soirean apli khuxalkay ugtayli, ani peddacher Mons. Dalgadochea ugtea vattarant ‘OTLOLIM BHAV- fuddarak DKA Mons. Dalgadochea ugddasak tachea zolmachea NAM’ kovi sommelon ghoddoun nanvan kosli-i karyavoll korunk xem’bor vorsanchea nimitan tachea haddlem, zantum Gõychea sabra yevjita zalear taka aplo puray tenko nanvacho marmoricho fator ghalolo vattarantlea tornnea ani udetea astolo mhonn tannem utor dilem. to polleunk gele, ani tea uprant tankovimni umedin ani xitaben vantto “Az Mons. Dalgadochea zol- nim Mons. Dalgadochea sod’deak ghetlo. machea disa Assaganv DKA-chem ordem moddon gott’tann zalolea Dog kovi – Xri Rosario Pinto and jem Kovi Sommelon zata tem fokot ghorak bhett dili.

na, oxem Fr. Eremito Rebello hannem spoxtt kelem. Dabole vimantollachem vistarkoron (extension) ani bandkam fuddlim 10 vorsam odhik Gõyant yeupi bhonvddekarank aspavn gheupak xokta, oxem mot tannem porgott kelem. Mopa hangasor vimantoll zalem zalear, Dabole nagri (civil) vimanam khatir bond korun uddoitole, oxi bhirant Fr. Eremitan ugttaili. Tamil Nadu hangacho adlo mukhel montri Naidu hannem ‘Air Force’-a koddlean Hyderabad vimantoll ghetlolem. Tech toren Gõychea sorkaran Dabole vimantoll Navy koddlean gheupak zata. Punn Gõycho sorkar toxem korina.Mopa vimantollacho faido Gõykaram poros Maharaxttrak zatolo, ani tech porim hem vimatoll zalem zalear ostomte ghattank (western ghats) bhirant uprastoli. Mukhel montrean hea vixoyacher

zannkaranchi nemnnuk korun amche kodde tanchi bhasa-bhas korchi, oxem jahir avhan Fr. Eremito Rebello

Povitr Sonvskarachea Bhozonnachi Kherit Somarombnni Bhov xrextt Arsebisp Filipe Neri Ferrao hannem eka prosid’dh potra udexim amchea Mha-dhormprantachea Yadnikank, Mottvaxeank ani Lovkikank Junacher 2rer Povitr Sonvskarachea Bhozonnachi Kheril Somarombhnni asa tache vixim mahiti diun to somarombh bhoktin ani povitrtayen pallunk adnya kelea. Aple chitin tannem mhunttlam, “Bhavartachem Voros apnnem kiteak sthaplem tem sangtanam, Benedikt Sollavean spoxtt kel’lem ki hem voros zatoli asli mhonn “ek sondhi sevadhormant bhavartache somarombnnek odik nett yeunk – kheritponnim Misache bhettent, ji zaun asa tenkxi sogllea Povitr Sobhechea vavrachi ani zhôr zantuntlean soglli tichi podvi bhair sorta” (Porta Fidei, ank 9). Amchea Bhavarta ani Misa Bhette modem soirigot asa ti dakhounk, Bhavartachea Vorsant mukhel somarombnneo asat tantum modem ek kherit mhollear Junhache 2rer, 2013 vorsa, Jezuchea Kuddi Rogtachi Dobajik Porob. Tea disa, Roma xarant, sanjechea 5 vaztam, sonvsarantlea soglleam Bispam sangatim ani tanchea dhormprantik somudayam borabor, Francis amcho Mha-Gonvlli Vatikanache Sam Pedruche

Bazilikent Bhov-Povitr Sonvskarachea Bhozonnachem Vor choloitolo. Hê ghoddnne sombondim Bhagevont Bapachem mon

porgottun, sonvsarbhor Bhavartachea Vorsachi manddavoll samballta tea Vatikani Khateantlean amkam ek chitt ailea: tantunt “soglleam Bispamnim, Vatikani Bazilikent choltolea Povitr Vora borabor, ap-aplea Katedralant Bhov-Povitr Sonvskara mukhar ek Vor korchem” mhonn magnnem asa. Sthanik Bispak borem disot zalear, hem kherit Vor zata titleam firgozamnim ani mottvaxi sonvstancheam ghoramnim korchem mhonn maglam. “Hi ghoddnni lovkikank êk sondhi zatoli aplea sthanik Bispa ani Romachea Mha-Gonvllea borabor, Bhov-Povitr Sonvskarant

Doryachea udkan nhanvpak lokanchi gordi BARDEZ (AAB): Sod’deak gimacho mosom (season) chalu aslolean Gõyant chouxil’lean gormi vaddpak laglea. Taka lagon, vochot thoincho, magir to xarantlo zanv ganvantlo lok dorya kinarencher lutt-khett korpak lagla. Haka lagon vochot thoim Gõychea vellencher bhonvddekar ani sthanik doryachea udkant dhenvon udkachi thonddai ghetat tem polleupak melltta. Lhan-vhoddam, zanttim-nenttim oxim sogllinch zannam ani ekach barabor doryant dhenvon aplem puray ang udkan dhenvon xitoll zatat mhonnpachem vochot te dorya vellecher dispak laglam. Hea vixim uloytana Camurlim hangacho Jose Caitan Pereira hannem sanglem, “Hanv ani ghorkarn dor vorsa hangasor Kalangutt prayer nhanvpa khatir yetat. Kaim vorsam adim ami hangasor udok nhavpak yeupa khatir puray satollem bhor bhaddeachem ghor ghetalim. Ani dor disa don pavtti udkant dhevtalim. Punn atanchea kallar, hea bhaddeachea ghorachem mol khupuch vaddlam. Tech porim adle poros halinchea vorsamni khupuch

bhovddekar yeupak lagleat ani sovai molan bhaddeachim ghoram mellpak kotthin zalam, taka lagon ami atam khasgi mottoran yeun vetat.” “Tokli usllop, angachi dukhapot, katichi pidda, kens zoddop hea sarkhea gozalink ek khoddegantt upay mhonnllear doryachea udkant gimanchea kallar nhanvop. Heach karannak lagon Gõychea loka sangata dexi bhonvddekar vhodda promannant yetat. Ekach disa panch-panch pavtti doryachea udkant dhenvpi hangasor kaim lok asat. Doryachea udkant nhanvlea up-

rant khup zannachim lhanvhodd duensam pois zaleant mhonnpachem dotorank ugddapem zalolem asa,” oxem Jose Caitan Pereira hannem mukhar mhonnllem. Gimanchea disamni doryachea udkant nhavpachi lokanchi ek porompora zaun gelea. Abril ani Mayachea mhoineant aple soglle familik gheun khup lok doryant nhanvpa khatir zoma zata, hi eke torechi porompora fattlim sabar vorsam thavn cholon ailea ani fudd a ra ku i choltoli. Hea vorsakui zaitech Gõykar lok aple familik gheun vegvegllea dorya vellencher nhanvpak gelolo dison yeta. Kalangutt, Kandole, Anjuna, Vagator hea Bardez talukeant aslolea dorya vellencher Abril ani May mhoineant lokanchi itli gordi zata ki, cholon bhonvpak poryan khupuch kotthin zata. “Punn hangasor nhavpak

Dadleancho Ekvott

Aichea bhroxttachar, maramari ani axen bhorlolea sonvsarant os-

toreanche, dadleanche ani bhurgeanche odhikar rakhunk mhotvachem zalam. Ostrem add zaupi oteacharamni vadd disonk ailolean ostorenk surokxa divop gorjechem zalam. Punn mhotvachem mhunnlear eka mon’xachea odhikaranchi surokxa kortana dusreache odhikar bhoxttaunk zaina. “Niropradhi mon’xancher nokli tokrari nond korun ostorenk dilolea surokxecho zaite somaza virudh vavurpi (anti-social elements) goir faido kaddtat. Somaza khatir boro vavr kortat tancher dobav haddunk, dhomkaunk, fattim dovrunk nokli tokrari nond korunk yetat. Bhroxttachar, goirvapor ani dublleam lagim vaitt toren vagpache vixim sot ukttape korpachem tanchem kam thambounk hem sogllem kortat,” mhunn ‘Goa

hannem Parrikarak kelem. He sobhent heram uloupeam modem Zarina D’cunha uloyli.

Citizens Welfare Trust’, odheokx Michael T Ferns-an ukttailam. “Oslea ghoddnukecho ani nokli tokrarincho amkam ‘first hand’ onubhov zalolean, nokli tokrarim saun dadleank surokxa diunk ‘Dadleancho Ekvott’ ghoddtanv. Nokli arop ghalun nanv vibaddpak ailolea niropradhi dadleank ami adhar kortoleanv. Nokli tokrar nond korpeancher khor karvay zaunchi mhunn amcho pulis ani Gõy sorkara kodden agro asa,” tannen fuddem ukttailam. Pulisen tokrarichi/ aropachi kholayen topasnni korunk zai ani niropradhi mon’xank bondhkonnin ghalun tanche nanv vibaddchea poilim tokrarichem khoremponn topasunk zai. Nanv zoddunk vorsam lagtat ani nokli tokrarik lagon eka khinnanuch tem khala poddta. Samki onitichi gozal.

yeupeanchi tokli bejar korpa sarkeo kaim gozaleo heam dorya vellencher ghoddttat, ani tantuntli ek mukhel gozal mhonnllear, bhikari ani ‘hawkers’ hangasor yeupi lokak khupuch sotaytat. Tech porim choriyeo ghoddpachem promannui Bardezantlea dorya vellencher vaddpak laglam. Tech porim, soro piyeon khupxe sthanik lok ani bhonvddekar doryant dhenvtat ani khol somdirant vochon magir buddon mortat mhonnpacheo tokrareo vaddpak lagleat, taka lagon sorkaran hacher gombhir lokx ghalchem,” oxem Jose Caitan Pereira hannem hea potrkara kodde uloytana sanglem.

aslolea Jezuk nomoskar korunk’ – oxem-i he chittint sanglam. Bhoinni-bhavamno, Vatikani Bazilikent hem Magnneachem Vor suru zata teach vellar, Gõy-Damanvchi sthanik Povitr Sobha koxi, amkam-i amchea MhaGonvlleak ekvottonk khuxi asa. Oxem, ekach vellar amchea Mukhel Gonvllea borabor ani sonvsarbhor dhormprantik somudayam sangata, Bhov-Povitr Sonvskarant aslolea Jezuk sangatim nomoskar korunk ami pavtoleanv. Hea pasot ieta tea Junhache 2rer, sanjechea 8.30 vaztam (Romachim sanjechim 5 voram), Se Katedral Igorjent, ek vor bhor, BhovPovitr Sonvskara mukhar ami nomoskar ani bhozonn kortoleanv. Tea firgojechea ani lagim aslolea firgojecheam bhav-bhoinnamnim hea Povitr Vorant vantto gheunk vavurchem. Teach borabor, amche diosezintlea her firgozamnim (ani mottvaxi ghoramnim) oslench ek

Povitr Vor ap-aplea somudayamnim, ghoddta zalear, teach vellar korchem. He toren sonvsarantli akhi Povitr Sobha teach vellar sangatim magnneant ekvottun astoli. Hem Povitr Vor koxem korchem tem dor eka somudayachea fuddareacher dhorlolem asa. Oxem astam-i Gonvlleank vo Mottvaxi Sonsthecheam ghorank adar zai zalear, amchea Sevadhormik Kendra thaim sompork korcho ani hea Kendran toyar kel’lea Vorachi proti vhorchi. Hem Bhov-Povitr Sonvskara mukhar zata te bhaxen teach vellar kel’lem Povitr Vor zaum amchea Mha-Gonvlleachea mona pormannem amkam soglleank ek sondhi hea Bhavartachea Vorsant amchea Jezuk ani akhe Povitr Sobhek ekvottonk. Teach borabor, zaum-di ho ek soeg ami soglleamnim, ek Povitr Sobha koxi, amchea bhavartachi jivi sakxi diunk” – arsebispan porjek ulo marla.


Amcho Awaz May 182_Layout 1 17/05/13 8:24 PM Page 4

Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

Ostori Bodolte ‘life style’-ik lagon ostoreancher ot’teachar

4

Xaramni vavurpi ostorencho ankddo unno zala

Tokrareo korun kainch upeog zaina: Neena Naik Amcho AvAz Protinidhi

PONNJE:Tornatteam modem bodlot vochpi jivit-xoili (life style) tankam vankddea margantlean voddun vhorta.Ani hacho porinnam mhonnllear, ostoreancher zavpi ot’teacharant vadd zata. Gõychea Bailam Aiyoga kodde bailancher zaupi ot’teacharancheo veg-vegllea rupacheo tokrareo yetat. Hea sogllea tokrarincho addavo ghetlo zalear, tornatteanche bodolte jivit-xoilek lagon ostoreo ot’teacharank bolli poddttat mhonnpachem Aiyogak ugddapem zalam, oxem Aiyogachi vangddin Neena Naik hinnem sanglem. Neena Naik hinnem fuddem sanglem, cheddvam-bailamni ani tanchea ghorcheamni bolatkara vixim tokrareo korun poryan kainch upeog zaina, mhonnpachem lokanche atam toklent ghott riglolem asa. Ani haka lagon kaideanchi konnakuch bhirant disona. Aropeank koddok kheast divpachi tortud korunk naslolean, he aropi konnachich porva korinant ani haka lagon bolatkarachim prokronnam vaddik lagleant. Akorxonn (attraction) mhonn poilim kuddicho sombhond dovrun, uprant duspott zalea uprant bolatkar kelo mhonnpacheo tokrareo cheddvam khupuch korpak lagleant. Soglleach bolatkar prokronnamni fokt dadleankuch guneanvkari tharavnk favona, oxem Neena hinnem spoxtt kelem. Bolatkar vixim khupxea tokrarincho obheas kortana, aplea samkar ailolea gozal-

inchi mahiti Neena Naik hinnem dili.Khupxim cheddvam arthik oddchonnenk sampoddlea uprant osleam korneank bolli poddttat. Zalear, kaim zannam hea kuddi-sombhondanchea zalleant xirkon urtat, oxem-i ami kelolea obheasantlean ugddapem zalam, oxem Neena hinnem fuddem mhonnllem. “Eka dadlea mon’xan eka cheddvak arthik vo her torechi modot keli zalear, tachem farikponn mhonn kaim cheddvam

tea dadleak vo cheddea mon’xak apli kudd bhettoitat. Ani uprant, hea sombhondantlem bhair sorpak tea cheddvak khupuch kotthin zata mhonnpachim udharonnam amche samkar aileant. Cheddvachea ghorcheam kodde laginche

sombhond aslolea dadleam koddleanui cheddvancher loingik ot’teachar zatat, hem-i amchea obheasantlean sid’d zalam. Punn osleo khupxeo tokrareo Bailam Aiyoga kodde vo bailam khatir vaurpi binsorkari songhottnam (NGO) kodde pavonant.Kaim dadle monis aplem dadleponn provar korpa khatirui cheddvambailancher bolatkar kortat, ani hantut choddan-chodd piray bhoronk naslolea cheddvancho aspav asta,” oxem Neena Naik-an sanglem. Bolatkaranchea tokrarincho sodpus ani phattbhuim (background) zanna zavn ghetlea uprant, kaim zottko divpa sarkheo gozali Bailam Aiyog-ache nodre samkar aileo.Hantunt cheddum ani cheddeachem kuddicho sombhond dovorpa vixim ekmot, piray bhoronk naslolea cheddvak bhuloun vo fuslaun tache kodde sombhond dovrop, oxe torecheo ghoddnuko ghoddtat mhonnpachem Aiyogache nodrek ailam.Ot’teacharank bolli poddlolea cheddvambailank nit melloun divpa khatir pulisamni odhik thokos gheupachi goroz asa, karann kaideachi bhirant na zalear, oslim kortubam adharpak odhik urbha ani boll melltta.Oslea kexinchi chovkoxi vegan zaun ot’teacharank bolli poddloleank nit mellpak zai.Sorkaranui hea vixim fuddakar gheupachi goroz asa, oxem Neena Naik hinnem xevttak mhonnllem

NOVI DIL’LI: Bharatantlea xaram modem vavr korpi ostorencho ankddo sogllean unno asa, mhunn ‘Census’achea mahiti pormonnem kollon ailam. Kolkata ani Mumbai-an ho ankddo Dil’lichea ankddea von dorada lagim asa, ani dokxinne koddlea Coimbatore ani Bengaluru xaramni ho ankddo sogllea von chodd asa. Bharatachea ‘Registrar General’ ani ‘Census Commissioner’-ache kocherin mukhar dovorlolea mahitin, Bharatantlea kamdaram modem ostore kamdarancho ankddo unno zayit asa, oxem 2010 vorsa survat korunk ailolea ‘National Sample Survey Organisation’-achea sorvekxonnan ektthailole mahitichem somorthon (confirm) kelam. ‘Census’-an maplolea pormonnem ostore kamdarancho ankddo fokt 0.1%-an denvla, 2001 vorsa soglleam ostorem modlea 25.6% denvon 2011 vorsa 25.5% zala – zatun ek dis poryant kamdar mhunn vavr korpi ostori samil asa. Graminn vattharan vavr korpi ostorencho ankddo xaramni vavr korpi ostoream von dobradan asonui, graminn vattharan vavurpi ostorencher hacho vaitt

porinnam zala, oxem ‘Census’-an dilolea novea mahiti pormonnem ukttapem zalam. Vegvegllea vibhagantlea nokre vixim bariksannen mahiti ‘Census’ dina, punn vavr korpi ostoream modleo 65%-a von chodd xetki vavr kortat tachea vixim ukttailam. Xaramni, utpon’ korpi komponemni (manufacturing) ostorenk chodd promannan ghetat, zalear ghoravem vavr korpeanchea ankddean bore gotin vadd zata, oxem NSSO-chea mahitin ukttailam. ‘Census’-a pormonnem mukhel xaram modlea, Dil’lin fokt 10.6% ‘female workforce participation’-a borabor vavr korpi ostorencho ankddo sogllea

von unno asa, ani vevurpi dadleancho ankddo 53.1% asa. Zalear tachea fattlean Ahmedabad asa, zoim ho ankddo fokt 11.7% asa. Ani Kolkata ani Mumbai-n ho ‘female workforce participation’acho ankddo 18%-a lagim asa. Chennai ani Thiruvananthapuram ho ankddo sumar 20% asa. Ani Coimbatore ani Bengaluru hanga ho ankddo 25%-a lagim asa, zalear Bengaluru-n vavurpi dadleancho ankddo 61.8% asa. Dusrea utramni sangpachem mhunnlear, kam korpi ostorenk Bharatachea sogllea von borea xaran, Bengaluru-n kam korpi don dadleam modem ek kam korpi ostori asa.

Norsinchi bhumika mhotvachi-Raxttrapoti Novi Dil’li: Odhunik kallantlea bholayke vattharant zhoim odhunik pod’dotin operasanvam zatat, thoim norsinchi mhotvachi bhumika asat, bholayke mollar ek nors aplo moladik vaur bhettoita, oxem, raxttrpoti Pranab Mukherjee hannem mhonnllem. International Nurses Day hea nimitan Dil’lint ek puroskar dobazo ghoddun haddlolo, tea vellar raxtrpoti Pranab Mukherjee uloitalo.Tannem mhonnllem, Bharatant bholaykechea mollar norseo aplem ut’tom ritin yogdan ditat.Kotthin oxea operasanva vellar norseo khupuch pasiens ani thokos gheun dotorank modot kortat.

Hospitalamni ani heram suvatancher tim kortat tea vaurachi khorench thoknnay ani tust korunk favo.Piddestanchi bore toren kallji ghevop, ho eke norsicho dhorm zaun asa, oxem raxttrpotin ugddapem kelem. Norsinchem kam mhonnge hi ek sadi gozal nhoi. Eka dotorak taka lagu zatolea soglleam gozalimni sohokar divop, ani uprant piddestachi kallji korop, hem lhan kam nhoi. Bharatantleo norseo khupuch uxear zaun asat. Bholaike mollar tankam ek kherit oxem sthan asa.Desant novim-novim cheddvam bhurgim ho norsincho vevsay apnnaupak fuddem sortat, hi ek vhodd khoxechi gozal. Tannim aplea vevsaya kodde sodanch

promannik ravpachi goroz asa. Eka kallar norsincho vevsay apnnavpak ostoreo fattim sortaleo. Punn aiz xikxonn khupuch fuddem pavlam, tech toren ho vevsay apnnailolea norsink tanchem vaurachem borem mandhan ani mandhan (renumeration) melltta.Avoy-bapayamni aplea cheddum bhugeank norsincho vevsay apnnaupak ut’tejon divpak zai.Norsi kortat ti seva hi peleachi seva zaun asa, oxem Pranab Mukherjee hannem sanglem. Dil’lint ghoddun haddlolea hea Florence Nightingale Awards dobajeant, Pranab Mukherjee hachea hatantlean 35 norsink puroskar divn sonmanit keleo.

‘Classified’ Jahirati %

- % # %* ** A +((& , &" .+'",! /"%% - (+/(+"& %(, -( (%2 &"%2 !((%9 ('- NIGGEKIMJN @ A % # )&&$ # + &) ) %+ ' + $ $" ., -()6 . ) & +( 6 !"' ,! ," ' 26 "$ +) %"9 ('- -8 NMJELJJGLL @ A

(, ) +& ',) * .& !$ % - (+ (., +(.' #" (' > (& > *. & > > % ! -: + (9 ('- -8 ( 9 (,9 NMMFGMFGIG> NMMFENENHH> NHLGFLEGKE (+ EMHG:GLHFLIN9 @ +($ +, 1 ., A @ A %+ @;A )&&$ &,* (+ FF ('-!, '- "' (+-! ( 9 + + %2 "' +.%6 "% +' 6 +)(+ 6 ,, (6 '#.' LJELIIHKHK @ A

## ')& # $ *&#% &$ 0"-!"' J!(.+, .+ '- 6 !(& : "+6 .,"' ,, 6/ ,"$ + '6 (+" ' -(.+6 & ++" ,) " %",- @ #& %,! ' %"A EMFHELKIIHK @ A 5 + % < )= *+ ?C 0 )* +( ,,"(' % 1) +" ' "' ,-. ! ,-+ 6 % -6 .' %(06 " (+ %(-9 '2 (-! +9 ","- 0"-! )+"(+ ))("'-& '-8 NMGGFKMJEJ @ A

*+ + ## +0' * & ,% &)$* (+ !(- % (%% ' (-! + , -(+, 0"-! + ' ' '(' + ' +" "'- + ,%% (+ .%$ (+ + NMGGFJHKHH @ JNEHHA

)% *+ + % $ )& )0 ' %(0 + & $"' 9 - ! ,- +-, (' GE-! 2 GEFH9 ))2, +" % + -"(',9 (+/(+"& )% , %%8 NMKLGLHLLN @ JMJKHA

+ + - *6 9 & ) : #*& ',- %%, .+ % + % +&,9 9 "+ ,2,- &,9 - % - -(+,9 " (((+)!(' ,6 ,, ('-+(%, - 9 %% '- +' -"(' % '/ ,-" -(+,9 NMGGFEEIGG 0009 ( + +(.)( (&) '" ,9 (& @ JMFLEA

&,* +& &,* +, + &%* &) ."- +6 2 ( + 6 " '(9 1) +" ' & ,- + / "% % 9 %%8 NNGHEHKINK @ JMINLA

*,''#0 #,% + %* - 2 '(' / -( ( " ,6 "',-"-.-"(',6 !(,)"- %, - "' ' +(.' + (9 ('- 8 EMNLJEHHHGL9 @ A ) %+#0 .&)" )&$ &$ ) +-> .%%:-"& & +" ' (9 ( *. %" " -"('6 1) +" ' + *."+ 9 '2(' ' #("'9 ))(+-.'"-2 $'( $, -! ((+ (' 9 %%8 '. % : NLKLJLELMH9 @ A &)" )&$ &$ 5AA 0 ) )+(/ ' (9 1) ' "' "' ( 90(+$ ) +-> .%% -"& -+ '"' , )+(/" %%9NLKIKKLILL > NMGGFJIILL @ A 9 ) %+777: &) % &5 1) ' "' "' ( 0(+$ +(& (& > - + "'"' , +(/" 9 %% "3 '' 98 MMLNEIMIIL >NMNGFLFKEM9 & "%8 %(.%"3MFD & "%9 (& @ A

)% ?>>H & &) %+ ) # 2.+/ ,, ! + )2 (.+, ,9 .+ -"('8 F>G>H .)-( K &('-!,9 ('- -: NMGHMKIEFF 0009 ' %, !((% 2.+9 (& @ A &# 9

& &## 3 % #&) .+,"' , GJ6EEE>: ) + 2 + ")%(& .+,"' : MEEE>: ")%(& " % (+ -(+26 ) + -"(' -! -+ - !'(%( 2 FJEEE>: ENKKHELEHNN @ A &&)*+ ' &$ +,+&) 0 !" !%2 1) +" ' -"+ ! + '20! + "'> +(.' ' #"> )., > "% + (+ -!: -! '2 ( + > . # -9 ,.%-, ,,.+ 9 MJJIEIKNKK> GGEMHII9 @ JMMFEA

& ) * 0&,) )+ + #&. - &.9 ( ,-+ ,, 2(.+ ! +- !" ! 6 .--('6 (+$ (+ !" $ '9 ( 2(. + < %% ! NIGEKMMMEF > +%(, NMGGJMIMKF @ A

&)+, , * + &% # +0; +- ( " (> ' " ' ,,)(+,,",- ' 6 %"3 -"(' ( %% ( .& '-, +(& %( % .-!(+"-" , -( )(,-"%% @ %!"A6 . &",,"(' ( "& '-(> , & '-(> "-(> % ' "' +( ,, , "' ", ( 9 ('- -8 "" (',.%- ' 26 , (, %" (, ."% "' 6 :L6 G' %((+6 !"' 9 9 9 %%6 + (9 NMNEKGGIFM @ A

*+ ) + %* )) .+ .6 . + '+ ,.%-,9 ('- - >( ', '- +)+", ,6 )) ($& -6 '#"& ( 9 % EMHG:KJFJNIF (+ MKEJKKMMIM6 NKHLJJGMKM9

0,)) # / 2 ) !,- % + -! + )2 % " , 5 '-,9 ((+,- ) , +/" ,9 ('- -8 NEINGNJFIH @ A

,% )+ " ')&' )+0 .- -"('6 +-"-"('6 )% '6 3(' +-" " - 9 / %() ' ," ' +(# , ) + ,-.,! ,-+ 9 ('- -8: NFJMJELINN @ A

#&) @F 0)*5 C8E +5 ! / (' 5 ! /"' ,(+- , $, %%" ' +(& )"',- + .)-( GL 2+,9 ('- -8 NMGGFJJGFH> NMJEFKEHIL9 @ A

)% &) / ) % . + #&. +",$ ,-+ - " , D ( ? + ( (+ "'/ ,- "' (.+ (+)(+ (.'- 0"-! JO ('-!%2 -.+',9 %%8 EMHG: GLFEHGF> NJJGJJKGNF9 & "%8 "' (D (+ 1 /(%/ 9 (& @ A

* /+ %* &% ,'+& C 0 )*3 ('/ +- ", 2) 6 / +,- 26 1"- ) +&",,"(' > .' + % % ." ' NKHLFKNHHH> NMGHEGHIIK> NFJMKKHFLH9 /", ,(%.-"(', ( D2 !((9"'6 0009/", ,(%.-"(', ( 9"' @ A

0,))5 *. * 2 )* )5 (2-" ) " %",- "' )%" , 6 ",,.+ 6 ",-.% 0"-!(.- () + -"(' + '- -+ -& '- 5 %% , 1. % ", , NNGHMJGHHL> NNGHNGGHIJ (' 9 @ A

& # ** * *+ )+* - )0 (' 2 -"%% (.+ 0 $, #.,,9NNN>:9 %% 2.+/ -(1" " -"(' ,, % HEO ", (.'-9 2+"% ( % ' .- 9 NIGGKIEELF @ JMMMKGA # 1) ,) (+ @

/% & 0 $ ** 0 +- & % (+ % " ,6 '-, " % ", (.'- ' -! + )" , (.)% , LJELFLMMHM A

) $ + +) $&% # %%" ' , (+ %% )"',- +,> ! %(+, +(& ' " > > .% / "% % "% '$ ''" ++" .+ .9 > ,'( +6 GGEMHII> MKNMFLEJLL9

*. * # % < ) &= ?>>H . + '+ -& '(+ B "% ,6 B ",-.% 6 B ",,.+ ,6 B 1. % ", , ,9 ) +& ' '.+ 9 ))9 "- + (-(+,@ # # !(0+((&A6 (%&(+( 6 / %"& ( 6 + (9 LHJEEFNFJK> NLKJMMIKNM9 "&"' 8 M9 & -(F9)&: I9)& -( M9)& @ A

##

+

% (, '$ %+* & C - + (- % (+ , % "' (( (' "-"(' ' .%"&6 ( 9 . ! , + 3 +,6 , -(/ ,6 - "'% ,, - % (+$"' % , ' ! % , - 9 % , ('- -8 ENMLFKNHNFG @ A '+&'*7 '+&'*7 # 7 # 7 .2 )-(), D ! ) ,- + - , "' ( ; .%%2 ( % )-(), 0"-! 6 6 (+-, (+ +( ' ('' -"/"-26 .,( $ -6 ": ": %. -((-! ('' -"/"-26 "', )- + %% (+ ,9N6NNN>: ('%29 + '-"/"+., 5 0"' (0, ,( -0 + =, 0"-! / +2 % )-()9 %% ' ., )-(),8 NJGLINJEJG> NGGKMFHHMI

%+ * ) ' $&% +&)6D>>;63 GEE>:6 GEE>:6 )-(): MEE>:6 :JEEE>:6 "'/ +- + -- +26 +" 6 G0! % +6 I0! % +9 %,( 0(( ' "- &,9 ('- -:MHNENJKGLJ

) 0 ) &. )4 &) %0 & 0&,) )+ 2 + ' , %%> ., (.+ GI !(.+, )+ 2 + %"' ,D NIGGIIFHMN> NIGGIIFHML (+ & "% ., 2(.+ + *. ,- )+ 2 +-(0 + ( D & "%9 (&

- 4 * ,*3 + * @ !(/ %'(, > - "%> % +"(.,A6 ++(- ",!6 %%" -(+ + ",!6 %(0 +!(+'6 , +,6 (.'- "' "''(0,6 -+ , @ .% ! +> % $' ('A6 ' %,@ % $> +A6 "$ +" ",! (( 6 ' "%- +,>).&),> (G $"-, 0"-! 0 ++ '- 9 ('- -8 *. .%-.+ *. +".&,6 1&" % 3 6 !"' + !.+ !6 + (9 NMGGELIEGJ > KNLEMGF9 @ A

% & * &) * # && (, # +0 ,0 %% & ' ( , @JEE + &, ! & ' (A ,9GEE ) + (3 ' "' +(.' KEE & ' ( , / "% % - % -"& %% NHGKMFFLKH 9

&'* &) * # . + ,* % ** ())(+-.'"-" , -(+ 6 IL ,*&-,6 ' + "-" 46 ,"' % ! " !-6 +($ +, 1., ('- NMJEFIJFKM @ A - # # * &'* &) ) %+ + +% & #.' -"('6 JI&G6 " % (+ ,!(0+((&,9 %%8 NLKLNIMELH -0 ' N9EE & ? J)& @ A

# 3 '#&+ ?AC>$@ ) #&* -( %% + ,(+-,9 ('- -8 LHJEIGNINH9 +($ +, ,-+" -%2 ('=- %%9 @ A - # # ?3@3A +(.' + NIGEMNKKJJ9

(9

# + %6 ('- -8 @ A

&) # .@ 3 ??FC*( + + ,-(+" 6 '#"&9 (&)% 1 0"-! %% &( +' & '"-" ,9 ('- -8 NHLFMMJJHE9 @ >JMKLKA - # # * # &#- $ % )& F > FM , ' 96 G > GI , ' 9 G$&9 !9 GLINMIJ > GLMMLEK > LLNMFJENNF9 @ A

&' &) ) %+3 )5 &) *+ )-96 *. &6 + (? ( 9 &,9 FE6EEE>:9 ('- -8 NNGHKIKMKK @ A

@ @

JMMJJA " &% @% #&&) . + % ('2 "' % " (6 ,9HJ% ,9 ('- -:NJIJJMFJIF> GGGINEG @ A

# + &) * # 3 @ GF$@ % (&& + " % ."% "' 6 # '-( ' 0 (.-! ( ",-+" (%% -(+ ."% "' 6 9 ('- - NMGGFHGGGL @ A #&+*3 ,% #&.*3 # +*3 * &'* (+ , % ' .%"&6 .+-(+"&6 .' (%"&6 ! ' (+6 " 6 / %"&6 & (%" !"%% ,- -"('9 ('- & GLJLLFJ6 NMGGEJMMGE6 MEELKJIEFE @ A # +* &) # @ ??C *( $+* ! + ' ' 0 %%" & + ( (+ - "%, ('- NNLJHJMHIJ9 @ A &. - ## B " &) * # 3 G9J$&, +(& ) '#"& .,:,- ' (' !" !0 2 0"-! .-" .% /" 09 %% 8 NMHHKJMEMM (+ &(+ "' (9 @ A

) %+#0 ) (, ) *$ ## , --% & '- )%(-9 HEE -( FEEE ,*&9 ' (+- %"&6 , ' ( %6 / +' ' ,.++(.' "' + ,9 && " - "' %"3 -"('9 "+ .2 +9 ('- - MMEJHNJIFH +(& FE & ('0 + ,9 @ A %+ &+ #*3 *+ ,) %+3 +6 . ,- (., ,6 %(-,6 % (., ,6 ) +-& '-,6 "' ' (%"&6 % ' .- 6 6 +)(+ 6 ('- -8 NKLHJNEENN> EMHG: KJFLFFJ @ JKFFKA %+ * ++# $ %+ 2 &) )%(-, "' '(+-! ( 9 (+-. . !(., ,6 .' %(0,9 ('MIFFMKJNHG9 & )+() +-" ,D/0 + , +9 (& @ A

%+ ,) %+#0 & &.% ,) ,! > !(., > +(.' %((+ % -, FJE *9&- -( GEE *9&- "' +' > (+- %"&> ,, "&9 %% % ' -! .+'"-.+ & %% NIGGIIGLMK @ JMLHJA

* &'* &) * # 5 ) ?>> (5$+* "' %. "' ,-(+ +((& 5 )%(- (+ , % + LIH *9&-, 5 %.1.(+"., H !$ % - (+ , % + FIJ *9&-,9 %% - %-(: (+/(+"&9 ('- - (8 NLKIKMFFIL> NNGHIJHEJJ

%+ ) 0 '&** ** &% @;A "' ) ' '- .' %(06 +(0:!(., +(& (+"& -( + (> (%/ %(, -( & "' +( 9 NMJEMGIJJJ9 +($ +, 1 ., 9 @ A

) , -8 "%8

# %" ) $ # ) 1 + &% (.+, - +-"' 9 9 GM>EJ>GEFH (+ (($"' ('- -8: ' +"-"& (.' -"(' GIGHIEN> GIGHFE> GLHGLEK> NMGGFHGEHI @ A

%+ ) %+ # @ " ? " # +* +(0 !(., , ,!(), .' %(0, -( .2 (+ + '- %9 %(-, %,( HEE -( JEEE&G + (6 / %"&6 !"' !"'"&6 (%/ 6 ./ &6 #(+ 6 ' .%"&6 " 6 "' 6 .+-(+"&6 /(+%"&6 + (6 -(+ 6 + .%"&6 - % -"&6 +' 6 + (+ ,- ,-- + % ('- NMGHMGHFLM9 0' +, +($ +, 0 % (& 9 @ A %+ % 3 #&+3 &,* % % " (6 %" (6 ,, ( 6 ' (% 6 "% +' (+ ,.++(.' "' + 9 +($ +, 1 ., 9 ('- - NLKKKGFIEL9 @ JMLHFA %+

&,* &) * ++# $ %+ 0"-! % + -"-% 7 %% (+ NKHLFEFFIE & "% ."' ,,C#( D+ " & "%9 (& @ +($ +, )% , 1 ., A % '

%+ '-.+ "' % M H E ( / @ A

)&' )+0 &) & %+ (' ,! 5 "' ,", %.$ ('- -8: M J G G L E E 6 %() +,D & "%9 (&

% ) + $ (.' -"(' (' . -, !"))"' (/-9 ( ' " ))+(/ =NJ> GEFE @ 6 6 6 A (.+, , )$ ( (.+ (.+, , ,9FLJEE>: ('%2 ' (, (=, ",,. - + -! (&)% -"(' ( (.+, , (+ (($"' ('- -8: GIGHIEN> FE6 NMGGFHGEHI + ( GLHGLEK @ A

&# $ ** * )- 3 + *."+ ( 2 & ,, +, (+ !" )+( "% & % 6 -(.+",-6 +' HEEE>: ) + & ,, @ %% "%"-2 / "% % A EMIILFLENHL @ A

(, ) % + * &) % '- +' -"(' % 9 1 %% '(&&.'" -"(' ,$"%%, + *."+ 9 . %" " -"('8 FG-!> FEPH> + . -"('9 % +28 "' FH6EEE>:6 " !- ,!" -, 0"-! !(& )" $ 5 +()9 ('- -8 " !" @HGKIJJI> GIHMKNFA & " % 8 ," !"D ",! (' (+)(+ - ,(% .-"(',9 (& @ JMGJNA (, ) % + * &) & +(% 5 (' +(% )(,"-"(',6 '$, 5 "' ' " % , +/" ,9 . %" " -"('8 FG-! PF 2+ 1) +" ' > + . - 9 % +28 "' FG6EEE>: )9&9 ('- -8 '"$ @HGKIJJI> GIHMKNFA & "%8 $ '"$ D ",! (' (+)(+ - ,(% .-"(',9 (& @ JMGKEA %+ # * / ,(.-! ( , ",-+" .-(+ NMGHFILGLK

,+ &) )+ ,-" ('- @ A

%+ % * &&" &) ,- .+ '- "' +' 9 ('- -8 NMMFGMIHNI >LJELKIKMIE %+ + )* 2 % &&) (($, (+ (/ % "'-( + 5 ,- .+ '-6 & #"&6 -(+ 6 % - 6 ( 9 %%8 NMJEIJKMGI @ A

,)&' 0 ) %6 ?D 0* ",.+ +(.) -(.+ ) +-"' GI#.' 6 GG .%2 5 &" . .,-: ' %. , (+-. % > ) "' > + ' > - %2 > 0"-3 +% ' > +& '2 0"-! -"& 6 (.+ ,6 -" ' 5 '" 9 (($ ,(('9 %% ) "+ + / %,6 )) '#"& .'" ") % + '6 !(' 8:GGHEMJH >GGHEMJI >GGHEMJK >GGHLJIH9 @ A

%+ % ** *+ %+ + ' ( % ' .,-+" % ,- - 6 & +- + . - 0"-! G:H2+, 1) +" ' 9 ('- NIGEKMNGGF9 @ A

-)&# + '+ - @>>G (' "/" GEEL (+ , % 1 %% '(' "-"('9 .+-! + - "%, ('NMNEEHEEIE > NKMNHMHHGE @ A

) %+#0 ) (, ) -# ' "' +,6 "- .) +/",(+, (+ (.+ ."% "' )+(# + (9 ('- -8 )(%%( ' "' +, !9 GLFIHEL @ A

%%&- &) * # @>>E & #3 1" 9 ('- 29 LLNMFHFGMG @ JMMGKA

%+ # * )#* +& .&)" % ,!() ," .%-")% 1 + (9 ('- - NMGGKFLKLG6 NKJLJNKLNI9 @ JMNIMA

2 "' (+ -8

/ ## %+ &% + &% &# )& " $:.) &( % )-96 GEFE6 +.' ('%2 JM6EEE $&,6 ,9 H6MJ6EEE>: ' (-" % 9 ('- -8 NNLEENENEF @ A


Amcho Awaz May 182_Layout 1 17/05/13 8:24 PM Page 5

Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

Festam Porbo

5

MODDGANVCHI POVITR ATMEACHI IGROZ (Hea vorsa Mayache 19ver Moddganvkar aplea Askarea Povitr Atmeachi porob somorombtat tea nimitan Moddganvche Povitr Atmeache Igorjechi toddkean mahiti)

PrI. NascIMeNto J. MascareNhas

IGORJECHE STHAPNNECHO ITHIAS Sollavea xekddeant Jezvitancho Prantik vhoddil Pri. António Quadros, Moddganvam ek igroz bandunk soddi, punn ganvche hindu bhav bhov podvedar asle dekhun, prantik vhoddilan Gaspar Leão Pereira (1560’67) hea Gõychea Arcebispachi mozot magli. Ho up-

kar xarti pavounk Arcebisp Saib aplea sangata Sam Pauluche Kollegintle (Vhoddlea Gõyam) odhikar aslele jezvit padrink gheun Moddganvam ailo. Arcebisp Gaspar aplea hatant ek bhann gheun vatt cholltalo ani Makazan deullaxim (dusre mhunntat tem deull Lakximi-Narayanak svikarlelem) pavtanch, to bhann thoinche zomnik toplo ani he suater Igroz ubharleli apleak zai mhulli. (polle Foral de Salcete de1567). Arcebispache kornne add te vochunk soddi nasle nhoi mhunn koslloch virodd tannim kelo nam. Tech suater 1564 vorsa Eropi Jezvit padrimnim ek Chutt’tammol’lanchi igroz sthapli ani POVITR ATMEAK ti bhettoili. Tantun poilech pautt Povitr mis somoromlem Paskanchea Satoleantlea Sonvara (Saturday in Albis) 1565 vorsa. Zuzacho kall dekhun Bijapurche Adishache musolman foujen Maddganvak ghuri ghalun igorjek uzo lailo ani ti 1571 vorsa lhasun uddoili. Jezvit pollun gele ani Raiturchea kotta bhitor vosti keli ani thinch thoddo kall ravle.

Zuzachem vatavronn niulea uprant jezvit Raitura thann portun Moddgavam aile ani att vorsam uprant toslich chutt’tammol’lanchi dusri igorz ubharli 1579 vorsa ani ti- bi moiramnim lasli. Uprant tisri bandli matxi pois mati ani chunneachi. Konsllun tichem nisontton zalem. Chouti Igorz tech suater 1589 vorsa ubharli, ti 1604 vorsa vaddoili punn 1645 vorsa hallonk lagli dekhun moddun uddounchi podli. Xekim tis vorsam uprant 1675 vorsa panchvi igroz bandli ji aichea disa legun dixtti poddta Ti bandtanam ek ark-ui bandlem ani tem ark padrinchem raupachem ghor, toxich igroz sambhallta. IGORJECHEM VORNON Ek vixall adr Povitr Atmeache igorjent bhitor sorpak somestank ievkar dita. Modench adrar ek vhoddlo

“artistic” khuris asa. Jezuk khursar marunk vapuddleleo vostu tea kallea fatrichea khursar kantoileleo distat. Hea khursak sauli dita ek pongerachem lambdik zhadd. Maddi zata tea disa patronachem painol tea zhaddar khillaitat. Sogllenche nodrek hi maddi dixtti poddta. Toxich hea adrar ek machi asa. Lok chodd zata dekhun Natalanchi porob, Suman Santancheo riti, Paskanchem Modian Ratchem Mis toxinch dusream festanchim misam ani yer kariavolli machier zatat. Adrar bhitor sorpak tinui bazumnim durig toxech dharvonte asat. Igorjecho fuddo ostomte vod’dan. He Igorjek don tor’ri asat, dave vattentle tor’rir don vhoddleo ghantti lipoileat. Avaz mat sundor heam ghanttincho. Igorjechea fuddarchea (façade) vhoilea bhagant Parveachea rupan Povitr Atmo zompoi marta to dhakoila ani matso sokla Povitr Atmo Perexitancher denvta to kanttoilolo-chitrailolo dekhavo nodrek poddta. Moddlea choukeant Gõyche kolechim zonnelam tea bhair tin vodlea doll e a n c h e fetiche “oculi” ani lhan toxe indo-european-kollent kantoi’le khambe asat te bhonvddekaranche toxech fottuvaleanche dolle dhipkaitat… Tache khalla Igorjent bhitor sorunk tin daram asat. Moddlem mat vhoddlem ani tacher Jezvitachim don khunnam HIS ani AM

uzvean ani dhavean distat. Igorjent bhitor sortanch dovem ful bobd dolleant bhorta. Hea lambdik bobdar ani vorixtt vointtincher chunno-mati hatan kalloun tanche sabar povitr dekhave korun thoim ghaleat te bhitorlean he igorjek atvich sobitai haddtat. He igorjechea vanttean sabar altar asat toxoch ek nazuk pulputr ani korar ek vhoddlo adlo organv asa. To ogeponnan dis sarta taka portun zago korcheak evzonn asa. Igorjechi vhoddli moddli vedi bhangarachea pittean ani oilin nettoila. Vhoir hea altarar don pakotteam modem parveachea rupan Povitr Atmeacho rupkar ghal’lo asa. Matxem sokla davean, Jezu aplea hatan sounsar gheun, ani uzveant Saibinn Mainchem chitr dista.. Tanche modem ek kontrel, tantun patronachi imaz dovortat. Sokla don sobhit chtiram asat ek Juanv Bautist Jezuk bautizm dita tem ani dusrea vhoddan Jezu Jordan nodintlo bhair sorun lokak mellta tem. Adlea tempar ho ani yer altar vatimnim nettounk sabar kastixelam aslim. Bizllechea uzvaddak lagon vati unneo zaleat. Jezu sakrarint asa tem pettul zhodd ani nazuk. Ek vhoddlo rupeacho lamp Jezuk dis rat sangat korta. Kopel-morant toxench Igorjent sabar zumur ani protima (images) Igorjechi sobhitai vaddoitat Povitr Atmeachi Firgoz adim khup vhoddli asli. Thoddim vorsam zalim hech firgojintlem Kurpest Saibhinnik bhettoilelem kapel novi igroz ani firgoz zali 1959 vorsa ani tea uprant Fatordachea vod’dan Ruzai Saibinnik bhettoileli novi igroz ani firgoz 2002 vorsa ubzoli. Moddganvchem xhar vaddot veta dekhun Povitr Atmeache Firgojicho ankui vaddot veta. Aiz sumar 14,500 kristi bhav-bhoinni asat. Lokachea gonvllik vaura pasot tin vhoddlim kapelam asat ek Borda, Sam Jokinchem ani dusrem Mungul Karm Saibinnichem; hea kapelamnim ek ek kapelanv asa. Toxench Montir famad Piedade Saibinnichem kapel asa ani tantun ek iadnik ravta. IGORJECHEM FEST. Moddganvche Povitr Atmeache porbek, Gõycho

Porbe disa Misanchi manddavoll Konkani bhaxent - sokallchea 5, 6, 7 ani 8.15 vorancher Porbechem Mis sokallchea 9.30 vorancher Inglez bhaxent Mis – 11.30 vorancher

Povitr Atmeache Igorjeche Padr Vigar Fr. Avinash Rebello ani sangati Padri.

sogle ‘konfrade’ ap-aple konfrarichi opa-murça ghalun toxech firgozkar suttam nessun (gormechi porva nam), bhurgim toxim cheddvam-bailo borim jetan nesun Misantpursavant gaianam ganvun bhoktiponnan vantto ghetat. Adlea tempar, pavsalleant, lokak gorjecho mall

Padr Vigaracho Sondex Moddganvchea xarant bhitor sortananch ek dobajik Igorz asa ti Povitr Atmeachi. Soglle sobitaien, unch ubi ravun, Moddganvchea xarant bhitor ieteleam soglleank ieukar dita ani tankam axirvadan bhorta. Kherit bhaxen Amcho Avaz vachteleank, aiz, 19ver Maiache, un- unit ieukar ditanv kiteak ho dis Povitr Atmeache porbecho. Hozaramnim lok Povitr- Atmeak (Povitr Tritvecho tisro zonn) nomoskar korunk ani tancho axirvad gheunk ietat. Jezu sorgar veche adim Povitr Atmeachem dennem amkam favo kortolo mhonn bhas dil’li, aiz passun soglle bhorten amkam dita. Povitr Atmo amkam zannvai, somjikai, budh, kalljidarponn, bhoktiponn, xanneponn, Devachi bhirant him dennim favo korta. Aichi porob somborombhtanv tednam, Povitr Atmo amkam khatri dita to amche sangata asa mhunn. Hench zaun asa amche khuxealkaiechem karann. Amchem jivit novem korunk To ieta. Povitr Atmeachi porob, kurpen bhorloli porob zaum mhunn anvddetam. Fr. Avinash Rebelo P. Vigar lok Purumenentachem Fest mhunntat. Tea disa ferintlea ani bhazarantlea vepar- dhonddekaram khatir sokalchea panch vaztanchem mis bhettoitat. Band Alvorada vazta., ghantto boddovtat, fogachea avazan ho lok sokallim fuddem uttun misachea bolidanant xitaben vantto ghetat Porbechem dhobajik Mis sokallchea 9.30 vaztam ani

ani jinosvar vostu Moddganvche Igorje lagim aslelea vhoddlea bazarant melltaleo. Amchea kallar loku-i vaddla tea pasot hi fer-ui vaddlea. Moder, nhespacho rop ani mon bhuloitele mandd Kadamba Bus Stop eka vhodd’dan zalear dusrea vodd’dan Ravindra Bhavan veteleam foot-pairincher jinsavar vostu vikrek asat. Att dis ferint borem business zata. Zaunchem!


Amcho Awaz May 182_Layout 1 17/05/13 8:25 PM Page 6

Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

Vicharkhonn

6

Manestanchim utram

Xem’bor Rupiancho Tiatr!

Zo konn aplem niraxiponn dakoll korta To aplea dusmanak odhik sukhan bhorta - Lambert Car

AMcheM MOT

Gõykarank favo toxem udok mellchem na? Abril – May mhoineamni Gõyant vorsachea vorsa udkachi oddchonn zata. Ganvantleo udok diupi bãyom sukta ani nollan yevpi udokui komi zata. Hea karonnank lagon zaitea zannank ‘tankers’-amni khasgi malokam lagchean duddu farik korun udok haddchem poddta. Duddu aslole lok 400 te 500 rupiya farik korun khasgi udkacho ‘tanker’ haddta zalear gorib lok udok na zavn tras kaddta. Abril-May mhoineant Gõyant udkacho unnav zavop ho gombir proxnn aicho ani kalchoch nhoi. Kitlinch vorsam zalim Abril-May mhoineamni udkacho unnav zata ani soglle sorkar, magir te Kongress-iche zaum vo BJP-che zaum, Gõykarank disachim 24-ui voram udok ditole mhunn axvasonnam dita, punn him axvasonnam azun poriant axvasonnanch urleant. Abril-May mhoineant Gõyant udok komi zata hachem karann mhunttlear choddxeo udok diupi bõyom hea mhoineamni sukta. Sukta mhunttlear kitem zata? Zomni pondak ‘water level’ vo udkachi unchay asta ti gormechea disamni sokol veta ani haka lagon bãyamni udok thoddem zata. Hi oddchonn vorsachea vorsa Gõykarank sotaita astana poriant khoimcheach sorkaran zomni pondchem ‘water level’ asa tech unchayer rakhun dovorpak vo asa tache poros odik unch haddpak koslech proitn kelole disona. Zomni pondchem ‘water level’ vhoir haddpak amchea sorkaran panvlam marlolim zalear atam mhollear Abril-May mhoineachi udkachi oddchonn kedna kobar zatoli asli. ‘Water harvesting’ ho ek sado upay asa zache vorvim zomni pondchem ‘water level’ sokol denvpachem vattaum yeta, zaka lagon udok diupi bãyom sompeponnim sukcheona. ‘Water harvesting’ mhunttlear pavsachea somoyar lottamni pavs poddon jem udok doryant veta tem vattavn tench udok bãyom asa thoim kuxik hondde marun bãyam kuxikuch jiroilolem zalear atam poriant khoimchich bãy sukchi nasli, karann pavsachem udok jem bãyam bhonvtonnim zomnin veta tem udok te bãycho ‘water level’ unch kaddunk vorsache 12-i mhoine udok ditolem aslem. Ho itlo sompo upay ami kiteak korina hoch proxnn zaite zann vichartat. Bãyom sukta to proxnn kuxik dovorlo zalear anink ek gombir proxnn utpon zalolo asa. Ho gombir proxnn mhunttlear zaitea bãyanchem udok pid’ddear zalam ani bãynt udok ason poriant tem piyeunk sodduch, her kamank poriant vaprunk zaina. Oxem ghoddpachem ek mhotvachem karonn mhunttlear amchea Gõyant ‘housing complexes’ vaddlea. ‘Hotel’-ancho ankddo choddla ani ghoramchoi ankddo chodd zait gela. Hea ‘housing complex’, ‘hotel’-am ani ghoram utpon’ korta to sogllo mhell ‘septic tanks’ ani ‘soak pits’ hantunim soddun dita. Haka lagon zomni pondak mhellsann itli vaddlea ki ti mhellsann zomni pondak aslolea udkan misoll zavn tem udok duxtt kelam. Heach karonnank lagon Gõyantleo odik korun ‘coastal belt’-antlea choddxea bãyanchem udok pidd’ddear (contaminate) zalolem asa. Anink ek karann mhunttlear Gõyant zaitea suvatancher sthapon keloleo ‘industrial estates’. Hea ‘industrial estates’-amni zaiteo ‘factories’ asat ani heo ‘factories’ utpon’ korta to sogllo mhell zomnint soddta ani zomni pondchem udok pidd’ddear korta. Heach karonnank lagon ‘industrial estates’ aslolea sorvbonvtimchea ganvanim udok diupi bãyom pidd’ddear zait veta. Barik niyall kelear oxem dista ki paramporik bãyom (traditional wells) jeo Gõykarank vorsache 12-i mhoine nivoll udok ditaleo tancher marekar dis ailole asa. Bhov thoddeo bãyom azun poriant nitoll udok dita. Punn chodd bãyom, voir dilolea karonnank lagun, ‘contaminated’ zaloleo asa. Heo bãyom portun nivoll korpak sorkara lagim koslo punn upay asa kai? Hea sonkottacher ami gombirponnim upay ghetlona zalear ani pavsachea disamni lottanim doryant veta tem udok sambhallpak ‘water harvesting’ kelem na zalear jerul Gõykaram modem vorsachea vorsa udkachi poristithi vaitt zait vetoli ani nimnnea vellar tancher upay gheunk zauchemna mhunn zaite onnubhovi monis sangtat. Tea khatir aizuch thavn upay gheunk proitn suru kelear faideachem zatolem.

Jose sAlvAdor FernAndes

Mhalgoddo Lekhok “Tiatr pollevpiank tiatr pollevpa xivay anik koslo-i upay aslolo zalear, az meren tiatr jivo urcho naslo! Mhonntoch, faleam toso ek upay nirmann zalo zalear-ui, tiatr pollevpi khuinchech poristhitint tiatra pasun pois veche nhoi mhonn, tiatramni sogllea angamni apli bazu ghott korunk naka asli? Tea disachea Moddganvam kam’ begin zalem. Monant mhonnlem, Ravindra Bhovona koddchean ek pasoy marun yeum-ia. Paskanchea nimitan, tiatrancho novo kall suru zauncho asa. Mellta zalear, don-chear tiatrancheo tiketti poilinch kaddun dovrum-ia. Ravindra Bhovonaxim pavtanch, ixttak fon kelo “Moddganv Ravindra Bhovonaxim asam. Novea tiatrancheo tiketti kaddunk toyaren ravlam. Tuka-i kad-

dtam, yetolo mum?” “Pãy poddtam. Fuddarak, mhaka soddun anik konnak-ui tiatracheo tiketti kadd! Mhaka mat kaddum naka.” Ixttachea tallea avaz sodam poros vegllo aslo. “Kiteak? Tikett xem’bor rupia kelea dekun? Tachi tuka kiteak dasti? Tikett hanv kaddtam nhoi?” Ekach vangdda hanvem tache mukhar tin prosn manddlole, tantuntlea ekachi tori to mhaka zap ditolo ti sarki aikunk yeunchi mhonn, hanvem fonacho ‘volume’ vaddoylo. “Prosn xem’bor rupianche tiketticho nhoi. Hotelant gele zalear ami khaunkpiyeunk xem’boriam voir moddtanv...” “... ani dhados zaun bhair sortanv,” tachem sangnnem sompche poilinch hanvem mhojem zoddlem. “Hoi, hotelantlean dhados zaun bhair sortanv, punn tiatr polletoch mat monan dhadoxi asonanv!” Ixtt anik-ui gombhirtayen uloylo. “Mhonnche?” Gaddiechem chalu aslolem injin bond korun hanvem umollxiken vicharlem. “Tiatramni atam vhoddlemxem ani boremxem kitench dakoynant oxea motacher hanv pavlam.” “Zalear, tiatr pollevpache dis bhorle tuje. Atam kitemi ani kitlem-i borem tiatrantlean dakoylem mhonn tuka avoddchem nam.” “Kiteak avoddchem nam? Tiatramni sabar vixoyancher gaylolim kantaram mhaka avoddtat,” ixttan vell ogddaynastanam sanglem.

PAndhArinATh d. loTliKAr Moddganv, Gõy

Ahimvsechea bollan Bharotantlea ‘British’ razvotti-add zhuz diun amkam svotontrotay mellovn diupi Mahatma Gandhiji ek yug-purus zaun gelo. Taka ak’kho sonvsarbhor lok aiz legit pronnam kortat. South Afrikecho Nelson Mandela tor Gandhijicho vhoddlo phattlavdar (follower). To Gandhijichea vicharan ani totvan cholot ail’lo mahan fuddari mhonn sogllo sonvsar taka ollkhota. Aiz Chin desantlea ‘university’-nt legit Gandhijichem totv-ginyan (Gandhian Philosophy) vidhearteank xikoitat. Unchle vichar ani sadheponnachea cholnnukicho Bapuji. To sodanch bhovxikancho ani dublleancho husko kortalo. Zor tor Bapuji aiz sonvsarant aslo, zalear tache toklek kitlo tras zatolo aslo, ani aichea rajkarnneam koddlean taka kosle kosle toreche opman ani boglanttam sonschim poddta aslim mhonn Dev zannam! Dekhik, hench polloyat; Anna Hazare ho ek khor Gandhi-vadi. Vhodd somaz sevok. Gandhijicheach totvan cholun ailolo ek mahan sot-purus. He mha-purusan kednach aplea faideacho vichar kelo na. Maharaxttrant Rallegannsidhi ho kaim vorsam adim samko poddik ganv. Tea ganvant udok naslem. Koslich pikavoll nasli. Anna Hazaren aplea vicharanchea probhavan thoinchea somest ganvkareank ekttaile. Tankam vavrak laile. Thoim tannem xet-kranti ‘Green Revolution’ ghoddoun haddli… Ani aiz to Rallegannsidhi ganv egdom’ supik ani sompurnn ganv zalolo asa. Hea mahan mon’xachem aplem svotachem oxem ghor nam. To ravta eka Devllantlea lhan-xea kuddint. Amchea desant disachea disa vaddot chololea tea broxttachara add tannem avaz uttoilo. Konnank bhiyena astonam. Rajkarnneachi nhid uddli. Tiddkun ani suddbud’dhin tannim nitoll choritrachea Anna Hazarekuch bodnam’ korpacho proitn choloilo… Tacher bholte-solte arop lavun tannim pollelem. Punn sotachea vatter aslolo Anna tankam bhiyenam. Ti gozal veglli. Punn hache velean odmas korunk yeta, aiz Gandhiji aslo zalear tache-i vantteak hench asta aslem. Hech bhaxen fottkire arop laun taka mansik tras korunk aiche motlobi rajkornni fattim-fuddem polleuche nasle. Rajkarnnatlea vaddtea guneanvkarik lagun Lokxayecher vhoddlem orixtt ailolem asa. Hea gozalicho Anna Hazarek husko zalolo asa. Halinch ek potrok kaddun tannem hi khont uktailea. Apunn venchnnukent jiklom mhunnchem Raza zalom. Oxea mijasent rajkarnnim lok astat. Vidhan sobha vo Lok sobha hich desachi unchli vevostha asta. Dekhun venchun yetoch apunn jem tharaitam toxench zaunk zai. Oso rajkarnneancho somzut asta. Tem’ asta. Guneanvkari sobhavache monis amdar vo khasdar mhonn venchun yevpa fattlean sogllech rajki pongodd zababdar asat. Umedvarak venchnnukek ubho kortana to monis koso? Tachem choritr koxem? Tannem kitleo ‘crimes’ keleat?... oslea gozalincho odmas ghevop chodd gorjechem. Punn toxem ghoddonam. Fokot to kitlea chodd motanim venchun yet, ani tikett dilear apnnalea motodar-songhant to umedvar kitle duddu ontunk xoktolo, tench polletat. Loksobha, Vidhansobha him Lokxayechim povitr mondiram zaun asat. Kaido ani bori vevostha rakhpa pasot mozbut kaide heach mondirant toyar zatat. Guneanvkari lok hea mondirant bhitor sortat aslolean Bharoti ghottnechem bore toren pallop zainam. Oxem disun yeta. Broxttacharak lagun eka pongddantlean nilombit kelolea guneanvkari mon’xak rokddonch dusrea pongddant yevkar mellta. Choddxea rajki pongddank atam d’dhey-dhornnam (aims & objectives) nam zaleant. Guneanvkareank aplea pongddant ghevop mhollear, lakhanim lokanim svotontrataye khatir aplo jiv ompla tanchea bolidanacho to opman’ tharta. Hem motint dhorunk zai. Oxem Anna Hazare jem mhonnta, tacher somestamni atam chodd gombhirponnan chintunk zai. Lokxay tigoun dovrunk tem chintop sarkem gorjechem zaun asa. Suvarthi bud’dhichea ani guneanvkari chalichea rajkarnneank lagun desak ani amchea lokxay-ek vhoddlo dhoko nirmann zait chol’la. Sorkaram bhovxik kolyannachi mokh visrot chol’leant. Te pasot somaz-mogi ani des-premi lokamni avaz uttoilear tancher jiv-ghennem hol’le zatat. Tanchi bodnami korun rajkarnni lok apli mon’mani kortat. Rag kaddtat. Oxe poristhitint aam’ janata khub kottkotti ani tras bhogta.

oxem disonam tuka? They can’t take us the audience for granted. We know the value of our money. ” Ixttan machier yevpi tiatr kolakruticher matso tori veglle toren vichar kela mhonn mhaka koll’lem. “Itlo kall tannim tiatr pollevpianchea monancho vichar korunk nam mhonn, az meren tiatr jivo urla oxem tuka dista?” Hanvem ixttak urfatto prosn korun taka ulovpant sanddpachi vatt sodli. “Tiatr pollevpiank tiatr pollevpa xivay anik koslo-i upay aslolo zalear, az meren tiatr jivo urcho naslo! Mhonntoch, faleam toso ek upay nirmann zalo zalearui, tiatr pollevpi khuinchech poristhitint tiatra pasun pois veche nhoi mhonn, tiatramni sogllea angamni apli bazu ghott korunk naka asli? Ti keloli disonam hich mhoji khont asa. ” Mhozo ixtt mhaka vicharam khatir ek-ekuch mud’do ditalo. “Tunvem hi khont kednam-i tujea avddichea tiatristank ugtaylear borem zatolem. Tankam-i te vixim chintunk ani vichar korunk boreak poddtolem. “ Hanvem ixttak bud dili. “Tankam toxem sanglear mannsugi asa?” Ixttan tallo chike bodlun mhonnlem. “Kiteak?” “Ek pavtt tiatr polletanam, tea tiatrachea ‘plot’-ant chuk asloli mhojea monak somzoli. Tiatr somptoch tiatrachea borvpiak vochun te chukichi khobor sangli. Tannem mhaka, ‘tunvem kitle tiatr boroyleat?’ oxem

vichartoch, mhojea monant ek vichar yeun gelo – machier git gayta to ‘off tune’ gayta mhonn aikotoleak kollta, tednam to aikopi git gavpich asunk zai oxem nasta. Sarkem mum?” “Sarkem. Punn atam xevttim vochun tujem mhonn’nnem kitem? Tuje khatir tikett kaddum vo naka?” Ixtt tiatrak ailolo mhaka zai aslem. “Sanglem nhoi tuka hanvem? Mhaka atam tiatr polleunuch disonam!” Ixtt aplea motak thir aslo. “Tiatrantlim kantaram mat avoddtat mhonntalo tum. Kantaram tori aikunk yo mhonntalom...” Hanvem ixttak tiatrak yevpacho monounk dusre ritin proyotn kelo. “Kantaram avoddtat mhaka... punn khubxe pavtti tiatrank kantaram aikunchi umed ballgun gelam, tednam mhoje umedicher xellem udok-ui poddlam!” Ixttan tiatrachea anik eka bhagak hat ghalo. “Oxem kitem ghoddlam tor?” “Jairatincher je kantaram gavpi astole mhonn sangtat, te gavpi tiatrachea xevottak porian machier disonant. Hem tiatr pollevpiank fottovp nhoi zalear anik kitem?” Atam mat ixttachea prosnak mhoje kodde zap nasli. Kaim goddiobhor mhojea tonddantlean zap futtunk nam ti polleun, ixtt fuddem kitem tori sangunk vetalo, punn tednanch mhozo fon bond poddlo. Polle zalear, fonachi battri kabar zaloli!

Mayacho Mhoino ani Shyam-achi Rikhsha Ami niktinch ‘The Mustard Seed’ hea amchea novea ghorant bhitor sorlolim. Amchea sarkea modheom vorgi mon’xank ek lhanxem pasun ghor bandunk khup koxtt kaddche poddle. Borech dhanvpoll kelea uprant xevttim suseg mell’llolo. Cindy ani Dale amchim dogaim bhurgim lhan aslim. “Don dis khuim tori laginch vochun visov gheunk zai,” oxem amkam dislem ani Colva veller vochpachem tharlem. Tea kallar amche kodden gaddi nasli. Lhan ‘Spark moped’ asli. Punn ticher bhurgim ani ravpachem saman koxem zatolem? Amchea ganvant tednam atam asat toxeo chodd ‘taxi’-i nasleo. Punn ‘rickshaw’ bhorpur asle. Khuimsorui lagim vochunk ami riksha dhortalim. Shyam ho amchech pirayecho ani heram poros chodd vollkhicho. Tacho riksha aslo. Ghorkaran taka vicharlem ani to amkam Colva vhorunk raji zalo. Tharlolea disa sokallim utthun hanvem don’parchem jevonn vhorunk toyar kelem. Thodde kopdde ani pangrunn ghevn pottli bandli ani ami ghorantlim bhair sorlim. Shyam-an amkam Colva pavoilim ani to portolo. Tisrea disa sanjechem amkam porot vhorunk taka apoilo. Tednam ‘mobile’ khuim asle? Tache kodden som’pork zanvchonam mhonnon adim fuddench ulovop korun dovorlem. To gelo ani ami saman gheun veller gelim. Savlli sodun poilim

bosun ghetlem. Ghora toyar kelolem jevonn jevlim ani thoddo visov ghevun, amkam thuinch dovrun ghorkar ravunk suvat sodunk gelo. Veller khup khompi toxeoch challi asleo. Disachem bhaddem farik korun ravpachi sovlot asli. Ek suvat taka mell’lli ani ami amcheo pottleo thuim ubarleo. Sado rabito. Punn ami chovgaim thuim ektthaim aslim. Tantunt sukh liplolem aslem. Disak tin pavttim kharem udok nhavun thokloli kudd ani mon tajem, jivem zalem. Bhurgeanchea khoxen ful’lolea mukhamollan khoxi dupet keli. Ani tea vorsachean neman, dor vorsa, Mayachea mhoineant ami Shyamakuch ghevn Colva yeunk laglim. Dor vorsa novea ani borea zagear ravunk laglim. Sokallcho naxto, udok nhavon ailea uprant ‘soup’ ani sanjeche chayechi bondabost ami svota korpacho thokos ghetlo. Vetanam borobor ‘stove’ ani lagta tem saman ami vhortalim. Khorcha vattenuim thoddo faido zatalo. Oxem, sadheponnan borinch vorsam Colva amchem suttiyentlem ghor zal’lem. Uprant ami Maruti 800 ghetli. Punn ti gheun ami hi sutti chodd pavtt korunk pavlim na. Vorsam dhanvtat toxim, bhurgim vaddlim, kamam vaddlim, somorombh vaddle ani lhov lhov korun amchem he suttiye koddlem natem tunttlem. Gõyam bhairui amcheo bhonvddeo astaleo. Provasan ani ganv

pollevpache dhanvpollin thoktalim. Bhonvddi somptoch visov gheumchi goroz poddttali. Adim, vorsak ek pavtt tori kuddik thakai diunk ami veller vochun bholaiki samballttalim. Halimchea tempar tor sanje vellar pasun veller vochpachem samkench thamblem. Son’var vo Aitara disa veller vo zorir vochunk tharaita zalear, tea disa kazaram, festam vo her dobaje ube zaun te yevzonnecherui udok poddunk laglem. Atam kitleoch ‘tourism’ komponi apleo ‘package tours’ ayojit kortat ani he toren provas khup sukhacho ani soyicho zal’lean choddan chodd lok tancho faido gheta. Soglleanchi orthik poristhithi-i sudharlea. Ani haka lagun provas ani bhonvddeo korunk amkam sompeponn mell’llam. Desuch nhoi tor sonvar bhonvunk atam ami lagleant. Hea dhanvpolliche amche jinnek visov divunk chear disamchi tori sutti aplea kuttumba borobor ami ghevunkuch zai. Sod’dhea purai des bhonvun pollevpacho haves hanvem ballgila. Ghoddie fuddarak sonvsar bhonvpacho soeg mellot. Punn supurlea amchea bhurgeank ghevun sadheponnan, goribsannen Colva veller sarlole te suttiyek mat kitench sor zanvchem nam. Trainichea, bosichea ani vimanachea provasant, Shyamachea rikshant kelolea tea provasantlean mell’llolo anond mellchonam. Hem mat sot khorem…!

Moladik Thikam

Konknni Uloi…

Don ostoreo borea ixttagotin vagtaleo. Ekli tor aplem bhangar, motiam ghalun sonvsarak dipkaitali ani dusri aplem sadhem anglem ghaltali. Eka disa, dogaim ostoreank eke ‘party’-k apoilolim. Poili ostori boreantlem borem nheson ani apli kudd bhangaran ani thikamni bhorun geli. Dusri ostori-i aplea dogam choleank gheun geli. ‘Party’ choltana poile ostoren aplem bhangar motiam dakhoun he dusre ostorek vincharlem. Ago, tujim moladik thikam, bhangar khoim asa? Vell ogddainastana dusre ostoren aplea dogam putank apoun haddun tankam vengent gheun zobab dilo. Him mhojim moladik thikam. Ixttano, duddu, bhangar, doulot, khori girestkay nhoi. Monisponn, bhavponn, mog-maya, hi khori girestkay. Mogachim bhavnam kitlei tuje lagim duddu aslear pasun viktim gheunk zainant. Tor monisponnak chodd mol asa mhunn, monisponnachea margar cholumia. Ophelia Pereira, Majorda, Gõy

Konknni uloi, Konknni boroi ani Konknnintlean Gõy choloi. Gõyant zaito lok asa apleo bhaso te uloitat, punn Gõyant sogllea Gõykaramni amchi Konknni bhas samballunk tanche lagim Konknnituch ulounk zai. Dukhichi khobor hi ki ami Gõykarui tanche lagim Konknni bhaxent uloina. Aiz Konknni amche sobit bhaxek lagon zaito lok Gõykarank vakanddtat amchea sogllea borea vavrak lagon ani ‘tourists’ Gõyant yevn Gõychi sonskruti ‘culture’ ani ‘art’ polleun ojeap zatat. Ho sogllo man amkam Gõykar bhav bhoinnank favo zata. Ami magtam Konknni moygeamni sodanch Gõyant amchi Konknni bhas samballun dovrunk fuddem soronk, zata to adhar Konknni potrank ani tiatrank, nattkam kortoleank diunk ani kosloch vegllochar nastana amchi Konknni bhas fuddem vhorunk. Soglleam lagim magtam zaum amchea ghorant, ‘office’-ant ani bazarant konnakuch lozonastana Konknni bhaxent ulounk. Amche purvoz moron gele. Tannim Konknni pasot zaitem sonslem ani

Konknni amchi Gõychi bhas amkam samballun dovorli dekun tankam amchi xabaski. Tech porim atam Konknni bhas fuddle pillgek samballun dovrunk amchi zababdari zaun asa. Natividade de Sa, Canacona, Gõy

Mon’xeachean kitleoi bhaso xikunk zata ani uloum yeta, punn rajyant raj bhas ekuch. Ani zana zayat, amchi raj bhas Konknni zaunk nasli zalear ani att (8) vollerint ghalunk nasli zalear Gõyak gottok raj mellchem naslem. Atam challis (40) amdar asat te asche nasle, fokt ek MP aspacho. Tea khatir Maratthi khatir zhogddonakat, Gõychi poristithi khoim pavlea ti polloyat. Khoimche doxer Gõyam amchem asa tem niyall korat. ‘Mining’, (builder) loby, ‘prostitution’, ‘casino’, ‘drugs’, bolatkar, choreo, kochro, broxttachar (corruption), adi hacher nodor marat. Lokak udok, bhizli-i (light) sarki mellona. Aiz dongor foddun zhaddam katrun ‘concrete’-achim zongllam keleant. ‘Mega projects’-amni ganv sompoilea ani poriavoronnank mar dila. Aiz mon’xeachi bholayki bigddot gelea ani panchvem amchem Gõyem ujeachem akttem zalam ani broxttacharachem raj zalam. Mon’xeachea jivitant kallokh aila to poisavunk vavrat ani uzvaddachim kirnnam fankoun ani vevharant ghalun Gõykarponn sambhallunk vavrat. Ms. Angela D’Costa, Pilerne, Gõy

UzvAddAcheM Kirn

Rajki guneanvkar Lokxay vibaddta

“Zalear tiatrancheo kotha-vostu (plots) tuka kiteak avoddonant?” Hanvem tache monache bãynt anik-ui khol denvcho yotn kelo. “Tiatrantlea bara gitanche bara vixoy astat mhonn, bara tiatrantlea nov tiatranche tori vixoy nov bhasanche astole mhonn koslich khatri asonam. Fattlim sabar vorsam choddan chodd tiatrancho vixoy fokot ghorabo... ghorabeantlim zhogddim... mog.... mog kornnaranchim zhogddim.... tancho fuddar.... ghat korta takach ghat... hem sogllem ekech bhaxen porot-porot dakoylolem polleun, atam tiatrank vochun disonam! Adlea tiatristanche tiatr polleun monak dhadoskay bhogtali toxi atam bhogonam!” Ixtt monantlem sangun mekllo zalo. Punn taka titleacheruch soddunk mhaka khuxi nasli. “Tiatr borovpianchem mhonn kitem asa tem zannam-i tum? Tanchea monant zo vixoy yeta, tea vixoyak te tiatrachem rup ditat ani machier dakoytat. Tantum tankam kiteak bottam dakovp?” “Tujea-i monant borem yeta am...! Soglleach tiatr borovpianchea monant ghunvun-firun toch-toch vixoy ailo zalear, tiatr pollevpiank tantum koslem noveponn distolem? Aple koxttanche duddu khorchun tiatr polleunk yeun, tanche kolek urba ani ut’tejon ditolea tiatr pollevpianchea monanchoi tannim vichar korunk zai

BrendA Menezes

Onnubhovi lekhok Amchea ganvant tednam atam asat toxeo chodd ‘taxi’-i nasleo. Punn ‘rickshaw’ bhorpur asle. Khuimsorui lagim vochunk ami riksha dhortalim “Mhaka dista doryachea udkan tuka ilaz mellttolo,” mhojea dukhnneachi porvodd aikun ghorkaran mhollem. Boroch temp zalo doryachem kharem udok angar ghetlear. Atam pirayecho surya mathear choddtana, kuddichea sandheanchi dukh vaddta ani tea vokhdi kharea udkachi chodd goroz poddtta hem mhaka zannovlem. Ani khup vorsam fattim ami Colva dorya-veller sadheponnan sarlolea tea suttiye-disanchi yad zali.

LOKMOT

Avoy bhas ani Ami Aiz raj bhas zalear ponchvis vorsam sorun gelim ani hech avoy bhaxek lagon ghottok raj amkam mell’lem. Amchi avoy bhas Konkani mhunn dakhoun dilem, zalear azunui Marathi raj bhas korunk chollvoll kiteak? Hem koslem pixeponn ? Maharashtra ‘state’ asa ani tanchi raj bhas Marathi zalear amchea Gõyant don raj bhaso kiteak? Bharotache ghottnnen boroilolem asa ki eke ‘state’-k don rajbhaso aso yeta mhunn? Soglem Konkonn, Konknni uloupi lok asa tea bhair Mumboi, Nasik, Kolapur, Mungllur, Belganv, Karvar, Hubli, Banglore hangasorui Konknni uloupi lok asa. Thoim raj bhas Konknni kiteak korunk na tor? Dhakttulea ani mannkulea amchem Gõyak don raj bhas kiteak?

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

Des Pordes

7

Mumboint disachea disa so bhurgim xenddttat Fattlea 3 vorsank Mumboint disachea disa so-so bhurgim xenddlim ani tantuntlim zaitim azun poriant portun mellonk na mhunnpachem ‘Right to Information’ (RTI) hache khal vichar kelolo taka lagon kollit zalam. Fattlea 2 vorsank (20102012) sogllim mellon 6345 bhurgim zanchi piray 14 vorsam pasun asa, Mumboint xenddlim mhunn pulisen nond zalolem asa. Pulixen sanglam tea pormonnem xenddloleantlim choddxim bhurgim portun mell’lim, punn 10 ttok’ke xenddlolim bhurgim azun poriant mellonk na. Azun poriant bhurgeank sodun kaddunk pulixe lagim ghoddonk na hantun 11 ttok’ke chedde asat zalear 10.5 ttok’ke cheddvam asat. Itlench nhoi, 1 ttok’ke xenddlolea bhurgeam modlim melolim portun mell’lim hemvui pulixen sanglem. Cheta Kottari zannem hea

gombir vixoyacher ‘RTI’ vorvim mahiti magloli, tannem hi mahiti lokak dilea. Hea gombir proxnnacher bariksannin niyall kelear oxem kollon yeta ki fattlea 3 vorsank cheddvam poros chodd chedde xenddleat mhunn. Pulixechea eka unch odhikarean sanglam ki bhurgim xenddtat tantuntlim

choddxim bhurgim ghorantlim pollon vetat mhunn. Oslea bhurgeank portun sodun haddpakui kottin zaina, kiteak azun poriant tannim 88% xenddlolea cheddeank ani 89% xenddlolea cheddvank sodun haddun tanchea avoy-bapuy lagim dileant. Punn zo ankddo bhurgeancho portun mellonastana urla ti khorench

Narendra Modin topi firoili

dukhachi goxtt zavn asa. Bharotantlea aniek mhotvachea rajyamni lhan bhurgeanchem sanddop koxem zata hacherui mahiti dilea ti oxi asa – Janer 2008 tem Janer 2011 hea 3 vorsam modem Maharashtrant 26211 itlim bhurgim xenddlim. Teach kallan West Bengal-ant 25413 bhurgim xenddlim, Dil’lint 13750 ani Madhya Pradesh-ant 12777 bhurgim xenddlim mhunn nond zalam. ‘Bachpan Bachao Andolan’ he bhurgeam khatir sthaplole sonvsthen ‘Supreme Court’-an ek yatchika (kes) ‘file’ keloli tache vorvim oxem kollon ailem ki don vorsanchea kallan Janer 2008 tem Janer 2010, 1.7 lak bhurgim xenddlim ani tantuntlim 55450 bhurgim azun mellonk na. Kamank lavnk ani kuddichea dhondeantui ghalchea khatir bhurgeank chorun vhorta (kidnap) hemvui ek karann zavnk xokta

AHMEDABAD:Gujrat-ant 2002 vorsa zalole Naroda Patia hinvsa prokronnant, adli montri Maya Kodnani ani Bajrang Dal-acho Babu Bajrangi hankam niti-sobhen jivit bhor bondkhonnichi kheast formailoli.He jivit bhor bondkhonniche kheasti suvater faxi dinvchi oxi magnni korpa khatir sorv unchle niti-sobhent ‘appeal’ korpacho Narendra Modi sorkaracho nirnnoy sod’deak fattim poddlo.Hindutva vadi songhottnamni hea nirnnoyacher khupuch ttika kelea uprant Narendra Modi hannem hea ghetlolea nirnnoyacher apli fatt firoyli, ani sorv unchle nitisobhent ‘appeal’ korpacho adex sorkari vokilak dilolo to fattim gheun Narendr Modi hannem kollit kelam.Taka lagon Modichea hea kortubacher soglleamni proxn nirmann kela. Hea Narendra Modi hannem ghetlolea nirnnoya udexim Hindutva vixim to kitlo gombhir ani promannik asa, hem Modi-chem khorem rup porje samkar dakholl zalem, oxi ttika Kongres pokxan kelea. Hindutva haka tenko divpi songhottnamni dobav haddlo mhonn, Narendr Modin oso nirnnoy ghetlo mhonnpachem uloup rajki mollar uloylolem aikopak melltta. Kodnani, Bajrangi ani her 8 zannank faxi divpachi kheast dinvchi mhonn magnni korpacho nirnnoy Gujrat-ant sot’ter aslolea Modi sorkaran ghetlolo.Punn, ho nirnnoy sorkaran fattim ghetla mhonnpachem jahir kelam.

Siddaramaiah Karnatakacho novo mukhel montri

Kejriwal duddu khoim thavn haddttolo?

Venchnnuke vellar dilolim asvasonnam pallta

Adlo Lokayukt ani bospagri nitidar Santosh Hegde-cho proxn

Halinch zalole vidhan sobheche venchnnuken Kongres pokxan raj kortolea BJP-k haroilo ani Karnatakant Korgres-cho sorkar portun haddlo. Hea eleisanvachea vellar Kongres pokxan zaitim axvasonnam Karnatakache porjek dilolim tim axvasonnam purnn korpak novo mukhel montri Siddaramaiah hannem panvlam ubharlim. Halinch zalole ‘cabinet meeting’ hantun Siddaramaiah-che sorkaran zaite goribanchea faideache nirnnoy ghetle zanche vorvim ‘Scheduled Castes’, ‘Scheduled Tribes’, ‘Other Backward Classes’ ani olpsonkhea (minorities) hankam faideaxir zatolem. Hea nirnnoyank lagon 4409.81 krutt rupiyanchi sorkaran adhar diupachi yevzonn asa. Sorkaran nirnnoy ghetla tea pormonnem ani venchnnuke vellar axvasonn dilolem tea pormonnem gorib lokank je ‘below poverty line’ asa tankam eka rupiyan kil he doren mhoineank 30 kil tandull diupachem tharailam. Zaka lagon 98.17 lak gorib lokank faido zatolo. Haka lagon anink 460 krutt vorsachea vorsa sorkar moddtolo. Sorkaran anink ek nirnnoy ghetla tea pormonnem dudh utpon’ korche khatir eka ‘liter’-a fattlean 2 rupiya ‘subsidy’ asli ti vaddoun 4 rupiya kelea zache vorvim 7.5 lak dudh utpon’ kortolea lokank faideak pod-

dtolem. Haka lagon vorsachea vorsa 496 krutt rupiya sorkar korch kortolo. Anink ek mhotvacho nirnnoy mhunttlear goribam khatir kheddea ganvamni ani xharamni ghoram bandunk 75000 rupiya ‘subsidy’ asli ti 1.2 lak kelea zache vorvim hozaramni gorib lokank ghor-dar bandunk faido zatolo. Siddaramaiah-n anink ek ‘announcement’ kelo ani to mhunttlear rinnam maf korpacho ‘loan waiver’. Hea nirnnoya vorvim SC, ST, OBC ani ‘minorities’ hannim sorkarachea sonvstam koddchean rinn ghetlolem tem maf kortele. Hea nirnnoyacho porinnam mhunttlear oglle unne 1200 krutt rupiya zavn asa. Anink ek mhotvacho nirnnoy mhunttlear ‘Bhagya Jyothi’ he yevzonne khala goribank ‘electricity connection’ ditole zachem boreponn 20 lak lokank melltolem. Siddaramaiah-chea novea sorkaran jeo veglleo-veglleo goribanchea boreponna khatir yevzonneo ‘announce’ kelea tancho soglleancho vorsacho korch 4409.81 krutt zatolo ani 1.38 krutt lok tacho faido ghetele. Jedna mukhel montreak he itle duddu to koso vosul kortolo kai mhunn vinchar kelo tedna tannem sanglem ki to naka te suvater despeiz bond kortolo. Hanga thoim ‘pilferage’ zata ti bond kortolo ani tech porim odik duddu komaunk proitn kortolo mhunn.

BENGLLUR:Arvind Kejriwal ho khupuch promannik zaun asa.Punn aichea kallar duddu aslea xivay venchnnukank ubho ravpak zaina.Taka lagon venchnnukank lagta to duddu Kejriwal khoim thavn haddttolo?Ho proxn zaun asa.Taka lagon chollvollimni bhag ghevpi eka karyakortean poilim venchnnuk prokriya vevosthent sudharnna ghoddun haddpachi goroz asa, oxem mot Karnattakacho adlo Lokayukt ani seve mekllo zalolo nitidar Santosh Hegde hannem ugttailem. Begllur hangasor tachea ghara kodde potrkaram kodde uloytana, “Kejriwal hachi rajki bhumika ho tacho khasgi proxn zaun asa.Somaz sevok Anna Hazare hachi ‘Team Anna’ bhroxttachara virudh zhuz divpa khatir ghoddoun haddli. Sorkar ani rajkornneancher nodor dovorpa khatir ani dobav haddpa khatir he ‘Team Anna’ hannim kam korchem, oxi opekxa asli.Atam Kejriwal rajkornni zalolo asa.Atam tancherui lokanchi nodor

astoli.Kejriwal hannem rajkaronnant vocho nastana Anna Hazare hachea sangata bhroxttachara virodhant aslole chollvllent ravlolo zalear hi chollvoll nettan fuddem vochpachi.Ami loka modem misoll zaupi monis nhoi.Amchea sarkheank lokancho tenko nasta.Kejriwal sarkhe khoddegant fuddari lokmot toyar korpak xoktat.Taka lagon tachi rajki bhumika atam pollenvchi poddttoli.Atanchea kallar venchnnuk zhuztolo zalear kottimni rupiya

zai.Kejriwal ho ‘financial balance’ koxem hathalltolo kai?” hache vixim proxn nirmann zala, oxem Hegde hannem sanglem. Karnattakachem Lokayukt zutti egdomuch bollixtt zaun asa.Hoch ‘pattern’ puray desantlea Lokayuktamni apnnaun gheupachi goroz asa, oxem nomud korun Hegde hannem fuddem mhonnllem, hangasor Lokayuktachim svotontr yontonnam asat.IG, don DIG, 8 IPS, toxench 18 nitidar, prot’tek jil’leant Lokayuktachi svotontr kocheri asa.Lokamni tokrareo korun nant poryan zalear Lokayukt ‘sumoto’ tokrar dakholl korpak xokta. Khoinchei eke kexik lagon zannkar pongddachi modot gheupak xoktat.Fokt Lokayuktan dilolo avhal svikarop hem ‘final and binding’ oxem na, ho nem sudhraupachi goroz asa.Taka lagon Karnattakantlo ‘mining’ ghottallo sorkara kodde nhoi punn sorv unchle niti-sobhent pavlo.Tache uprant tem prokronn CBI kodde gelem

17 disam uprant jivexim sampoddlem

DHAKA: Kopddeanche komponin vavr korpi eka Reshma nanvachea cheddvak moddlole imarotiche raxentlean 17 dis thoinsorunch urlea uprant vatthaupak ailem. Hea opghatak sampddon 1000am voir lok moronk pavla. Att malliyenchea Rana Plaza imarotichea dusrea malliyer tem mevlem. Zoim lokanchem, gelea don satolleank saun meloleo kuddi

kaddpacher chodd lokx aslem. “Gelea kaim disam saun hanven salvar korpi karyakorteache (rescue workers) talle aikole. Tanchem dhyan akorxit korun hanv raxent boddio ani dandde marunk laglem,” mhunn tannen dotor ani nurse-i taka upchar kortale tednam sanglem. “Konnenuch mhaka aikonk na. Tem mhaka samkem vaitt aslem. Hanv jivem urot mhunn hanven chitunk naslem,” mhunn tannen sanglem. “Mhojea bhonvtonnim kaim sukim khannam aslim. Hanven tim 15 disank

khal’lim. Nimnnea don disank mhoje lagim udka xivay kaim naslem. Udok samballunk hanv thoddea-thoddea promannan udok pitalem. Mhojea bhonvtonnim kaim udkacheo battleo asleo,” tannen fuddem sanglem. Tanchi nodor Resma-cher poddtokuch, karyakorteamni ‘cranes’ ani ‘bulldozers’-ank aplo vavr thambounk sanglem ani ‘handsaws’ ani ‘welding’ ani ‘drilling’-acheo vostu vaprun taka soddupachem kam suru kelem. Taka vatthaupak yotn kortana tannim taka udok, ‘oxygen’ ani ‘saline’ dilem. Taka 40 minttam uprant vatthaitokuch lok umedin bhorlole.

Uddtea talar aslolem songit umed vaddoita Washington: Uddtea talar vazlolem songit aikopi m o n i s khupuch khoxal ani u r b h e bhorit astat, oxem ‘scientist’-amni kelolea sod vaurantlean ugddapem zalam.University of Missouri hantunt sod vaur korpeamni obheas kela tea pormonnem, mon’xan apunn niraxi astana uddtea.talar (up beat) vaztolem songit aikolem zalear, tea mon’xanchea angan eke torechi novi urbha

ani nett yeta, ani he monis sodanch hanste mukhamollache ani khoxalbhorit astat. “Amcho vaur zaun asa eka niraxi mon’xak tachea niraxiponnantlo bhair soron khoxalbhorit zaupa khatir tenko divop.Lok umedi bhorit ravpak songit aikopacho adhar gheta,” oxem mukhel lekhok Yuna Ferguson hannem sanglem.Ho obheas tinnem ‘psychological science’ xikoupache kolejint astana ghetlolo.”Khasgi rupachem sukh eka mon’xan ghetlem zalear, tem ek apsuarthi kortub zaun asa, oso somzut asa.Punn toxem kaim na. Hea uddtea songitache khupuch faide tem songit aikopi mon’xak melltat. Tea mon’xache kuddichi ani atmik ghoddvonn bore toren zaupa khatir, songit hem mon’xak khupuch adhar dita.Hantuntlean tea mon’xache

dusrea mon’xa kodde aslole sombhond bore toren urtat,” oxem Ferguson mhonntta. Donuch obheasanchea sotrantlean (sessions) tantun bhag gheupeank tanchi umed vaddoupa khatir khupuch yes mell’lem. Him donui obheas korpachim sotram don satolleanchim aslolim ani hea donui satolleam bhitor khup zannank khoxalkai favo zali.Uddtea talar aslolea songita vixim tankam kherit torechem margdorxonn hea ‘session’-amni divpant ailem.Songitachem ginean gheupak khup zannam yesesvi zalint. Obheas korpachea dusrea satolleachea sotrant bhag ghetloleanchea mukhamollar anikui khoxalkai dison yetali. Songita udexim ani khas korun uddtea songita udexim mon’xanchea

jivitant kitli meren khoxalkai utpon zaupak xokta, hem bhag gheupeank thavem zalem.Mon’xank sodanch umedin bhorlolim ravpa khatir songit aikopachi chodduch goroz asta, hi gozal soglleankuch ugddapi zali.Songitacher sod vaur korpi zaiteachea ‘scientist’-amni bhag ghetloleank umedir ravpak uddtem songit aikopachi goroz, hacher margdorxonn korun suchovnneo dileo. Songita udexim khoxal bhorit zaupa khatir mon’xan sodanch aple bhitor ek proxn vicharpak zai, ani to mhonnllear, “songit aikon, hanv atam khoxalbhorit zalam?” Apnnem kelolo sod vaur vevharan ghalpak sodtoleamni ho proxn sodanch aple bhitor vicharop khupuch mhotvachem zaun asa, oxem Ferguson sangta.

CAMPALAR

Gõycho sorkar ani arthik sthiti… Gelea eka vorsachea kallant, Gõychea sorkaran sadea lokak lagu zaupi gozalincher 25 pavtti tteksam (taxes) vaddoilim mhonnpachi gozal ugddapi zalea.Bizli, udok sarkheo jeo mhotvacheo ani gorjecheo vostu asat, tanchea bilamni poryan, sorkaran vhodda promannan vadd kelea. Eke vatten Gõyche nagrik, magir Stanley Vaz te duddu aslole zanv vo naslole, sod’deak mhargaiyechea ujeant korpotat. Ani Gõycho sorkar vochot thoim eka fattafatt ek korun gorjechea suvidhancher tteksam lavpak laglolean, Gõyant eka sadea nagrikachem jinnem khupuch oddchonnenk sampoddlam.Hea vaddik laglolea tteksank ani mhargaiyek lagon, ekan-ek nagrik khupuch niraxi zalolo polleunk melltta. Gõy rajyachi arthik sthiti khupuch sonkhottant asa mhonnpachi gozal atam lipon urloli na. Sorkarak yenneavoll divpi ek Poryatton udheog soddlo zalear, bakikeche sogllech udheog-dhonde sarkhech bond poddleat, vo bond poddpachea margar asat.Gõychea sorkarachi tizori sarkhich rikami zaloli asa. Gõyant minam khonneo chalu astana sorkarak duddvanchi koslich bhirant nasli.’Mining’ ho hangasor sodrer yeupi prot’tek sorkaracho fatti-konno zaun aslo.Ani atam meren, jitlim sorkaram hangasor sot’ter ailim, titlim-i hea ‘mining’acher atthapun aslim.Punn, fattle sabar mhoine zale, hem Gõychem ‘mining’ puray toren bond aslolean, Gõy rajya arthik sonkhottak sampoddlam.Ani hem bond poddlolem ‘mining’ porot suru zaina, to meren Gõy rajyo arthik sonkhottantlem bhair soronk khupuch kotthin, hem surya uzvadda itlem sot mhonn dusrea utramni sangpachi goroz na. Gele vidhan sobheche venchnnukam adim apli sot’ta aili zalear apunn veg-veglleo yevzonneo chalik laitolom mhonnpachem mukhel montri Manahor Parrikar-an Bharatiya Janata Pokxachea jahirnameantlean jahir kelolem.Ani dubau nastana, jitleo yevzonneo Parrikaran jahir keloleo, tantleo choddan-chodd tannem chalik laileat. Ladli Laxmi, Griha Adhar heo cheddvam-bailam khatir aslolea yevzonneancho labh fattlea eka vorsachea kallant khupuch zannank favo zala.Parrikaran jitlei yevzonneo jahir keloleo tankam nagrikam koddlean vhodda promannan protisad favo zala, hi tachi tust ani thoknnai korpa sarkhi gozal zaun asa.Mhotvachem mhonnllear, mukhel montri jedna-jedna lokanchea hita babtint jem kitem jahir korta, tem tabortob vevharant haddpak to panvlam ubharta. Hem tachem ek kherit khaxelponn mhonnpachem konnui sot mandtolo. Gelea vorsa Parrikaran gelea vorsa sot’techo tabo hatant ghetanch kaim mhoineam bhitoruch sorv unchle niti-sobhen adex divn Gõycho minam udheog bond uddoilo.Parrikaran heo jeo yevzonneo jahir korun chalik lailoleo, to fokt hea minam khonnincher atthapun lailoleo hem soglleankuch khobor asli.Gõychem ‘mining’ oxe toren auchit bond poddot mhonn, Parrikarakuch nhoi punn konnakuch khobor nasli.Punn Parrikaran hea sonkhottak kalljidarponnan fuddo korun khoinchech yevzonnek mar bospak divnk na, hem ami soglleamni lokxant dovorpachi goroz asa. Gelo Kongres sorkar sot’ter astana tannim sorakrachi tizori sarkhich khillkhillo korun soddche soddun vochot thoim rinnanche dhongor ubhe korun dovorlole. Him sogllim rinnam, Parrikar sorkarak farik korchim poddlim. Minam khonneo bond poddon sorkarache yenneavollik khupuch mar boslo. Punn hea soglleam gozalink mukhel montrean dhir soddi nastana fuddo kelo.Minam khonneo tabortob surukorunk tannem khupuch proitn kele, punn taka tantunt yes mellonk na. Ani atam zalear, hem bond poddlolem ‘mining’ vegim suru zait mhonn bhorvanso samkoch sompon gela.’Tourism’ hache udexim sorkari tizorent duddu zoma zata khoro, punn Gõy rajyak lagu zatoleo soglleoch gozali purnn korpak to duddu khupuch unnem zaun asa. Sod’deak sorkari tizorent duddu zoma korpak Gõychem sorar aple hat-payem khupuch dhaddaita mhonnpachem nodrek mhonnpachem nodrek ailam. Punn, ho duddu bhitor haddpak sorkar nhoi tea zageancher ani vostuncher tteksam vaddoita hem polleun monank khupuch khottkota. Bizli, udok heo lokancheo mhotvacheo gozali zaun asat. Hanchem bilam vaddoitana sorkaran khupuch chintpachi goroz asta. Punn sod’deak jim vaddlolea molan lokak bilam yeupak lagleant tem pollelear sorkaran lokacher khup vhoddli onit kelea mhonnpachem spoxtt zalam.Sorkaran him jim bilam vaddoileant, tancher khoinchoch nagrik sohomot na.Toruipunn Gõychea nagrikamni hacher vhoddlo so avaz korunk na, hi ek bori gozal zaun asa. Nigtench sompon gelolea Gõychea vidhan sobhechea odhivexonnant Parrikaran ani tachea sangati motreamni axvasonancho xinvor kelolo asa.Gelea vorsa odmas-potrachea odhivennantlim khupxim axvasonam azun meren purnn zai nastana urlolim asat. Tim purim zai nastanach him novim axvasonancho dongor sorkara samkar ubho asa. Him sogllim axvasonam purnn kortolo zalear, duddvanchi khupuch goroz asa. Ek poryatton soddlem zalear, arthik yenneavollicho sorkara kodde dusro kosloch tharo na.Ani sorkaran dileant tantuntlim mhotvachim axvasonam purnn zainant zalear lok magir uchamboll zavpak lagtolo.Azun meren Gõychea lokan xanti apnnailoli asa ani sorkarachea dor eka panvlacher apli koddok nodor dovrun asa.Ani Parrikarakui tachi zannvikai asa. Gõyche yenneavollint bhor ghalpa khatir ‘mining’ ho ekuch tharo nhoi. Poryatton poryan yenneavolli khatir mhotvachem aslem, torui anikui zaitech upay-yevzonneo asat zantuntlean Gõyche sorkarai tizorent kottimni rupiya zoma korunk zatat. Punn hea gozalincher sorkaran aplem favo tea pormonnem gombhir lokx ghalunk na, hi ek khont korpa sarkhi gozal zaun asa. Gõycho mukhel montri Manahor Parrikar ek huxear rajkornni monis mhonn tachi namna ani kirti asa. Kosleai kotthin prosongacher vatt sodun kaddpak taka lagtolo Gõyant dusro khoinchoch rajkornni na, mhonnpachem tannem atam merenchea aplea karyakallant provar korun dakhoilam.Gõyche porjecho tacher khupuch visvas asa, ani taka lagon he pavtt poile pavtt ek kherit ‘porivorton’ korun, lokamni taka bhoumotan sot’ter haddla.Parrikaran gelea eka vorsachea kallant jem kamkaz kelam, tem zannkaranchea mota pormonnem khupuch somadhan divpa sarkhem asa.Toruipunn kaim mhotvanchea nirnnoyancher tannem ‘U-Turn’ ghetleat, hem poryan Gõyche nagrik zannant. Gõychi arthik sthiti ji sod’deak borich viskottloli asa, ti porot manddavollir ghaltolo zalear, lokcher tteksam ghalun vo aslolea tteksamni vadd korun hi sthiti nittayer haddpak xokyo na.Taka lagon, sorkaran tteksam vaddoi nastana dusre yenneavoll utpon’ korpache roste apnnauche poddttole. Ani he dusre kosle roste, tachi zannvikai Parrikarak bhorpur khobor asa. Reply Forward


Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

Bhurgim-ballam

l ‘Rubber’-achim zhaddam, ji don te chear vorsam piraye mozgotim asat tim Bharatachea ‘northeastern’ vattharant khor vatavoronnak lagon sukonk lagleat. Poilim tanchim panam hollduvim zatat, ani uprant zhaddam matximatxi vo purayponnim suktat. Vaddonk naslolea lhan ‘rubber’-achea zhaddank paus yeta mhunnosor savlli diunk him zhaddam vaddoupeank sol’lo asa. Zhaddachea mullant tonn ghalunk zata, toxench zhaddachea mukhel khoddak (trunk) suryachea prokaxak saun surokxa diunk matien ‘whitewash’ korchem.

8

‘Recycling project’ RecycleMania Tournament-chea 13vea ‘edition’-an United States ani Canada-chea vegvegllea kolejimni ani vidheapittamni bhag ghetlolo. Hea att satolleank cholpi spordhen iskolam kitlem ‘recycling’ kortat, kitlo kochro ektthaim kortat tachea pormonnem tankam ‘rank’ ditat. Hea vorsa, bhag gheupi iskolamni soglle mellon 90.3 ‘million pounds’ (4,09,59,391.011 kg) ‘recyclable’ ani ‘organic’ vostu ektthaim keleo, ani sumar 1,21,436 ‘metric tons’ ‘carbon dioxide’ vatavoronnan soddpachem addailem.

‘Performance’ mapunk vegveglle bhag ‘Recycling rate’ l ‘Overall recycling by weight’ l ‘Lowest amount of total waste’ l Kagdam, ‘cardboard’, ‘cans’, battleo ani urlole jevonn-khann ektthavop. Hea ‘event’-ak lagon vidhearteank ektthaim vavrun ‘recycle’ korpacheo noveo ani boreo pod’doti ghoddunk adhar mevlo. l

l Vegvegllea rajyamni ‘renewable energy transmission system’ ghott korchea pasot, Germany Bharatak ‘1 billion euros’ rinn ditole. ‘Power Grid Corporation’, novem ‘transmission system’ ghoddun haddunk ani adlem asa tem anink ghott korunk, he rok’komecho chodd promannan vapor kortole. Hea rinnach faido Gujarat, Mahrashtra, Tamil Nadu, Rajasthan, Karnataka, Andhra Pradesh ani Himachal Pradesh rajyank zatolo. l ‘Supreme Court’-an Gujarat-chea Gir Forestantlean lhan ankddean ‘Asiatic’ xinvank vhorpachi porvangi dilolean Madhya Pradesh-chea Kuno Wildlife Sanctuary-n tanchem dusrem ghor astolem. ‘Asiatic’ xinv ‘extremely endangered’ asat mhunn ani tancho ankddo kobar zaina zaunk zata te yotn korunk zai, Nitisobhen sanglem.

Upay gheunk ulo

Tujeanui hem ‘project’ tujea vattharantlea iskolan korpachem proitn korunk zata, vo tujem iskol vhodd asa zalear hem karya tujea iskolanchea vegvegllea fanttem mozgotim korunk zata.

Pustok vimorso

Sot mand vo mandinaka

Monzati vegvegllea ghayanncho upchar korunk vokhod vapurtat, mhunn sodichea pormonnem kollon ailam. Koxe porim ‘baboon’ sarke monzati apnnacher vokhdancho vapor kortat, tacher hea xetrantleo zaiteo sodi kendrit asat. Punn, ojap korpa sarki gozal mhunnlear, ‘fruit flies’ ani pakhe (butterflies) aple fuddle pillgecher duyensancho porinnam unno korpi khannam venchun aplea bhurgeank ditat oxem sod korpeamni sanglem. l Rajasthan-chea Piplantri ganvche nagrik tanchea ganvant cheddum bhurgem zolmonk yeyit zalear 111 follam diupi zhaddam roitat! Hi porompora ganvchea adlea fuddari, Shyam Sundar Paliwal-an aplea cheddvachea ugddasak suchoiloli. l Australia-chem nagrik ani ‘fashion designer’ Stephanie Watson-an ’10,000 recycled bread bag clips’-ancho vapor korun aplea kazrachi nhesonn toyar keli. Ji toyar korunk taka 300 voram voir somoy laglo. l

Nanvam sang Khala dilolea chitramni kitem/konn asat te vollkhoxi

‘BEASTLY TALES FROM HERE AND THERE’ Boroinnar: Vikram Seth

Utor Sod

Hea pustokan kannio kovitenchea rupan boroileat. Heo kannio vachunk sompeo asat ani tankam adhar korunk borim chitram-i asat. Hatun asloleo kannio monzatim vixim asat ani magarak naddpi moakddachi, sorpachea vangdda zhogoddpi undrachi ani toxench sonso ani kansvachi kanni-i samil asa. Heo soglleo vollkhicheo kannio asat jeo kovitechae rupan mukhar dovorleat, jem tankam ek novem druxtikonn dita.

Khala dilolea ‘grid’-antlean Maharashtra utor sod

‘THE PUFFIN BOOK OF FOLKTALES’ Chitram kaddpi: Poonam Athalye Puffin Books-an aple 10ve ‘anniversary’-chea nimtan hem pustok ‘special edition’ mhunn chhapun haddla. Ruskin Bond, Devdutt Pattanaik, Kamala Das, Paro Anand ani her namnechea boroinnarancheo kannio tea pustokan asat. Sogllea kannienchea borabor chitram asat ani dor eke kannien mhotvache sondex asa. Dor ek kanni veglli asa – thoddeo mojexir asat zalear toddeo ojapacheo asat.

Sarko somoy Sadde att voram

Disachea vegvegllea somoya borabor khal ghoddiyalam. Tancho sarko somoy sangxi?

ZAPO

Bara voram Don voram

Khala kitlim ‘alarm clocks’ asat?

Tin voram

Hi kanni ‘suspense’ ani guttamni bhorloli asat. Zatun Ingrid hea 13 vorsanchea cheddvak khoxiebhair ‘detective’-achi bhumika korchi poddta. Futtbol ‘practice’, iskolachem xikop ani ‘Alice in Wonderland’-an mukhel bhumikechea vavran guntlolem aschem ason, tache avddiche futtbol moche khun zalolea zagear chukon visorlolean tem eka khunan dubavit guneanvkar (suspect) zata! Kanni mukhar veta-veta hea khunacho gutt soddounk Ingrid fuddem sorta, punn sogllem taka zai toxem zaina. Taka zaitea oddchonnincho ani kotthinn prosongancho fuddo korcho poddta je taka chukiche vatter vhorta. Sogllench vaitt ghoddonk lagta punn tori, Ingrid apli beguneanvkari sid’dh korunk kendrit ravta. Tem hea karyan yesesvit zatolem vo vaitt ghoddnuko taka sanddoitole? Hem kollonk pustok vach.

Japan-an May 5 vo panchvea mhoineacho panchvo dis Bhurgeancho Dis (Children’s Day) mhunn somorombhtat. Taka ‘Kodomo no hi’ oxem mhunntat. Hea disa bhurgim nusteanchea akarache potong choddoitat.

Utor Sod

ZAP

‘DOWN THE RABBIT HOLE’ Boroinnar: Peter Abrahams

ZAPO

Japan-an Bhurgeancho Dis


Amcho Awaz May 182_Layout 1 17/05/13 8:26 PM Page 9

Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

Rajkaronn

9

Karnattakant BJP harli mhonn ojap disonk na-Advani NOVI DIL’LI:”Karnattakan je torecho vidhan sobha venchnnukancho nikal laglo, te polleun khupuch khont bhogli, punn ojap mat disonk na. Ami Karnattakant jikhlole zalear, tem khoreanich ek ojap zavpachem,” oxem Bharatiya Janata Pokxacho xrextt fuddari ani Prodhan Montri podache rexint aslolo L.K Advani hannem sanglem.Dokxinn Bharatant BJP-ichea tabeant Karnattaka hem ekuch rajyo aslem, tem-i tanchea hatantlean gelem, hea vixim Advani aplim bhavnam ugddapim kortalo. Apleak Karnattakan BJP harli mhonn ojap dislem na, oxe udgar kaddttanch, motdarancho konnacheanuch sumar korunk zaina, tech porim Kongres ani BJP-ik hem ek vhoddlem lisanv zavn asa, oxem mot tannem porgott kelem.Karnattakantle gaddamoddik BJP-in hathallunk chukicho rosto apnnailo, hem apunn mandun ghetam, oxem Advani hannem spoxtt kelem, ani Karnattakant BJP-ik purnn sondi asli, oxem-i sanglem.’Osli sondi hatantli

MP venchnnuko: Scindia Mukhel Montri zaupachi xokeotay

ogddoup mhonnge, ek vhoddantli vhodd chuk zaun asa”, oxem tannem fuddem mhonnllem. “Bhroxttacharachea vixoya velean Karnattakant rajki mollar bodol zaupak xokta zalear, Kendrant hem oxem kiteak ghoddon yena?” ho ojap bhorit proxn apleak sotaita, oxem Advanin ojap ugttailem. Pawan Kumar Bhansal ani Ashwini Kumar hanchea rajinamea vixim vicharlem tedna, Sonia Gandhi hinnem prodhan montri podache rexint aslolea dogam rajkornneank kaddun uddoile, oxem tannem sanglem. Karnattakant B.S Yediyurappa mukhel montri astanachea kallant zo bhroxttachar zala mhonnpache arop asat, tea vixim uloytana, “Yediyurappa hacher BJP-in tabortob panvlam ghetlolim zalear, uprant jem kitem ghoddlam tem ghoddpak panvchem naslem, punn uprant taka somzaupacho pokxan khup proitn kele, punn tedna meren khupuch uxir zalolo,” oxem tannem spoxttikoronn kelem.

BHOPAL: Madhya Pradesh-an ghoddpi Vidhansobha venchnnukemni, zor Congress zoitivont zata zalear Kendriya Montri Jyotiraditya Scindia, Mukhel Montri zaupachi xokeotay nirmann zalea. “Zor amchem pokx hea vorsa Vidhansobha venchnnuko jikta zalear, Madhya Pradesh-chea Mukhel Montri podak Kendriya Montri Jyotiraditya Scindia ‘front-runner’ astolo mhunn mhojea monan kosloch dubav na”, mhunn Gwalior-ak Congress Mukhel Sochiv Digvijay Singhan potrkaram lagim uloitana sanglem. Punn, Scindia-ak mukhel montri podacho umedvar mhunn jahir ko-

runk zaina, karann tosli Congressachi porompore na, mhunn adle

Madhya Pradesh-che mukhel montri Singh-an sanglem. Ashoknagar-an uloitana, apunn tea podachea ‘race’-in na, mhunn Scindia-an sanglem. “Hanv Congress-cho sadharonn karyakorto ani mhaka disona hanv mukhel montripodachea ‘race’-in asa mhunn,” Scindia-n mhunnlem. Scindia-k mukhel montripodak umedvar nemcho mhunn pokxachea ‘high command’-akodden magnnim gheun Scindia-che kaim somorthok halinch Novi Dil’lik vochon ailole. Zor Congress pokx Vidhansobha venchnnuko jikon yetat zalear Kantilal Bhuria mukhel montri zaun-

cho, mhunn kaim mhoineam adim Scindia-n mhunnlolem. Karnataka vidhansobha venchnnuko jiklolean pokxak dhopko boslo ani Karnataka-n nikal aila tea pormonnem dusrea-i rajyamni BJP sorkar bhair poddonk xokta mhunn fuddari mhunnonk lagleat. “BJP sorkara khala vhodd promannan zalolea bhroxttacharak” lagon sadharonn mon’xan samkoch bejarla mhunn tanchem mhunn’nnem asa. Punn, Karnataka-n ailolea nikalacho rajyacher kainch porinnam ascho na mhunn Madhya Pradesh Mukhel Montri Shivraj Singh Chouhan-an mhunnlem.

Priyanka venchnnukemni bhitor sorta? NOVI DIL’LI: Priyanka Gandhi Vadra, Congress odheokx Sonia Gandhi-chem cheddum ani dogam bhurgeanchi avoy, Rae Bareilly motdarsonghantlean venchnnukemni bhitor soronk xokta. Priyanka-k Rae Bareilly-k saunuch rajkaronnan bhitor soronk diunchem mhunn jil’leantle Congress fuddari Sonia Gandhi-chea fattik lagleat, karann tem thoimsorlem sogllem bariksannen vollkhota ani pokxache dor ek nemnnuk tannen svota kelea.

10 Janpath-antlea sutram pormonnem kollon ailam ki Priyankak venchnnukemni dhuklunk azun nirnnoy gheunk yevunk na mhunn, punn bholaykechea karannank lagon zor Sonia 2014-an bhag gheunk pavo na zalear tench bostolem. Sonia Gandhi mukheli mhunn fuddem-i astoli, punn rajkaronnantlea venchnnukentli ti bhair sorot zalear Rahul Gandhi-kui aplo svotacho chhap ghoddunk melltolo, mhunn tannim sanglem. Sonia Gandhi Priyanka-k ra-

jkaronnantlean bhair dovrit ailea, karann tichea veoktimotvak ani jahir sobhent Indira Gandhi-chea bhaxen ulovpak lagon tem Rahul Gandhi-k fattim uddoit mhunn tika bhirant asa. Jaipur-an Rahul-ak pokxacho upodheokx nemun tachi Congress fuddaream lagim bhasabhas zaunchea adinch, Priyanka-n gelea Novembran “Congress at your doorstep” hi mohim chalu keloli zatun tinnen pokxachea vegvegllea gottank (bodies) protinidhi venchleat. Gelea so

mhoineanchea kallan, tinnen 74 blocks ani panchayatimni fuddari nemleat.

Ambott-Tikh

Aurelio ViegAs

“Entry Tax” lofdde kortolo? Gõycho mukhel montri Manohar Parrikar-ak dista ki jem kitem apunn Gõykarank korta te vixim Gõykar lok apleak dhinvaxi, punn hem chintop tachem chukichem asa karann Gõyant bhitor sortolea vahonacher kor ghalun tannem poilim ek mukhel

chuk keli. Koxi ti pollou-ia. ‘All India Motor Transport Congress’ (AIMTC)-in tor aplo sogott Gõychea ximancher "Chakka Jam" suru kelo (hem borovp kortana) punn hot't ghevn boslolo Parrikar konko aikota. Yeradari Montri Sudin Dhavlikar mhonntta ki amkam jeo bhair thavn vostu zai teo ami ‘railway’-ntlean aiyat (import) kortole. Oxem kelear rosteachi yeradari bond zalea toxich ‘Railway’ yeradari bond korpachi tumchi itsa kai? Hem sogllem niyall kelea uprant her rajyancher ghatlolo ho kor odik vaddttolo kivam dhenvtolo he vixim fokt Parrikar-uch zobab divnk xokta. Sodheak tori xezari Kornattokant, Kongres raj korta mhonn rag tokler choddloloch asa, mhonnttoch dhenvpachi khoboruch sodd. Hea sogllea lofddeamni samaneo Gõykarache kitle hal zatat tacher BJP sorkaran mat punn nodor marlea kai?

Hi ponvoti her rajyank lagchinam mum? Gelea satolleant Kornattok Vidhan Sobhecho nikall lagchea adinch han-

vem mhojea Ambott-Tikh-ant ek ul'lekh kelolo ki Gõyantle puray amdar Mongllurant procharak ghusle zalear pasun thoimsorle Kristi lok koxech mandun ghevchenant ki BJP zativadi nhoi mhonn ani hench lisanv thoimsorle porjen tankam xikoilem. Tea-tea vellar vixoy veglle astat. Gõyantui ek vell oso ailo ki Gõykarank Kongres-uch naka zali ani atam Kornattokant BJP. Kornattok-antlea hea nikalla vorvim puray desantlea BJP-k laglolo ho dhoko sodduch, punn hacho dhoko amchea Gõychea BJP-k chodd lagla hem mat konnech visronk zainam. Atam Junache 7, 8 ani 9 tarker BJPcho khas mellavo Gõyant bhorcho asa ani hantunt sumar 250 BJP-che kareokorte vo pod-odhikari vantto ghevpache asat. Ho mellavo chodd korun Rajasthan, Madhya Pradesh ani Dil'lint 2014 vorsa zavpant yevpi venchnnukam vixim chorcha kortolo oxem sozmota. Atam Gõychea xezareak poddloli BJP-chi har taji asa, mhonnttoch hi ponvoti Rajasthan,

Madhya Pradesh ani Dil'lint lagchinam mhonn konnachean khatri dium yeta?

Churchill bhavanchi futt? Churchill Bros futtbol pongodd ‘ILeague’-che vostad zale hi Gõykarank khoreamnich khuxalkayechi khobor. Porot anik ek pavtt ho ‘title’ Gõychea

pongddak favo zalo tem pollovn Gõykar khuxal. Rajkornnant Valanka ani Churchill-acho ank xun'neo zait punn Gõychea khellant mat tannim poilo zago dakhoilo. Ghoddlolem zalear Parrikar ho futtbolantloi zago tanche koddsun kaddun ghetolo aslo, punn jivitantuch bolak pãy lavnk nam, tor ghoddttolem koxem? Dusrem mhonnllear sogllea Gõychea futtbol mogeanchi Churchill

pongddak porbim pavli punn Gõycho Mukhel Montri Manohar Parrikar-an ekui zoitacho sondex pattovnk na mhonnllear kitem tori chintpa sarkem. Kitlei dusman asum punn Gõycho mukhel khell futtbol ani Bharoti pattlecher vostad zalolea Gõychea pongddak porbim divop hem mukhel montreachem kortoveo. Atam Churchill ani Joaquim-chem okosmat kitem zalem, tench sozmonam, Churchill Bros vostad zata thoinch asa Joaquim-n aplo Churchill Bros pongddantlean rajinamo dilo. Ghoddie Joaquim-k dislam astolem ki Churchill aplea dhuvekuch vhoir kaddpachem chinta, Yuri-chem kainch chintinam, mhonnttoch tache sorxiloch pois vochop hantunt xanneponn asa. Atam Hindi bhaxentlean ek voll asa "Ap-apna dekho" hi tora Churchill bhavamni apnnailea nhoi mum?

Luizinho utt’ttlo zalear... Kornattok-ant BJP pokxak haroilo mhonn Gõyantlea ekuch veoktik chodd khoxi zalea astoli ani to mhonnllear adlo Gõycho mukhel

montri Luizinho Faleiro. Sodheak to egdomuch khoxen buddlolo astoli. Karonn Sonia Gandhi-chea khas nemnnuke khal taka Kornattok Kongress umedvar venchpa somitint ek vangddi nemlolo, ani tancheach yotnan aiz Kornattok Kongresichem zalem. Atam Luizinho Babak dista ki lhanlhan rajkaronn naka, tacho dollo atam unchlea podancher tharlolo asa. Tannem sodhea tori Gõychea rajeantlean soneas ghetlolo asa ani Kongresicho ek khoddegantt fuddari mhonn her prantamni to Kongresicho prochar korunk veta. Zori amkam dista ki lhan-lhan kamamni Luizinho-cho hat nam mhonn punn hem chintop chukichem. Rahul Gandhi kodden tachi ixttagott egdom ghott ani yeta tea Vidhan Sobhechea nivoddnnukank Luizinho Faleiro Gõyant Kongresichem raj haddunk kitem kortolo tem tuvem ani hanvem pollovpachi goroz.

Xikxonn Xikxonnik vorsachea kamkaza vixim

Xikxonnant sombon’ditanchi bhasabhas zaunk zai Amcho AVAz Protinidhi

Gõyant iskolamni lagu kelole 195 he xikxonnik dis puray korunk sorkaran jem soktichem kelam, tea vixim toretorechim motam ugttailolim amkam aikopak ani vachpak mellttat. Halinch somplolea Gõychea vidhan sobha odhivexonnant Mukhel montri Manahor Parrikar zache kodde xikxonn khateacho tabo asa, tannem koddok utramni adex divn, zorui Gõyant aslolim iskolam he 195 dis xikxonnache dis puray korinant zalear, tanchem onudhan bond korpant yetolem, oxi xittkavnni dilea.

Gõychea xikxonn sonchalonaloy-an (directorate) sogllea iskolank ek suchovnne-potr phattoun, iskolanchem vorsuki 195 disanchem kamkaz purnn zai nastana 2012-13 xikxonnik voros somplem mhonn jahir korchem nhoi, oxem kollit kelolem. Punn, hem suchovnne-potr iskolamni nimnnea vellar pavlolean, iskolanchea vevosthaponancho (management) khupuch guspa gondholl zalo. He vorsuki xikxonnik disanchem kamkaz purnn korpa khatir, iskolancheo xevttacheo exameo sompon, xikpi bhurgim suttiyeo monoupache toyarent astana, bhurgeank porot iskolamni he kamkazache dis purnn korpa khatir porot iskolak yenvchem poddlem. “Khupxea iskolanchim vevosthaponam xikpi bhurgeank tankam ‘additional classes’ asat mhonnpacho sondex divnk pavlinant, karann iskolancheo xevttacheo porikxa sompoun bhurgim zollim-mollim gelolim. Choddxea iskolanchem purnn zaupak 5 dis unnem poddttale,” oxem ‘Goa Head-

masters Association’-acho odheokx Sanjeev Sawant hannem sanglem. Sawant fuddem sangta tea pormonnem, Gõychem Xikxonn Monddoll gheta teo vorsuki 10-vi ani 12-vecheo porikxa he pavtt matxe vegim aileo ani tanche khatir iskolam khali korun xikxonn monddollak porikxe khatir dinvchim poddlim, ani hakach lagon xikxonnachem vorsuki kamkaz purnn korpak soglleam iskolank oddchonneo uprasleo. “Jim xikpi bhurgim hea ‘additional classes’-ank yetalim, tanchem iskolachea obheasacher matui lokx naslem, karann tim suttiyanche umedhin aslim.

Ami hea disamni xikpi bhurgeank sahitya, bhaxecher probhav ani gonnit hacher margdorxonn kelem,” Sawantan mhonnllem. Ponnjechea Don Bosco iskolacho mukheli Fr. Domnic Savio Fernandes hannem sanglem, “khupxea bhurgeanchea ghorcheamni poisul’lea ganvamni vochpak ap-apleo tiketti kaddloleo, ani taka lagon, heo ‘additional classes’ ghetlolea klasink choddxim xikpi bhurgim hajir zaupak pavlim nant.” Iskolanchea vevosthaponanchea mota pormonnem, iskolanchem xikxonnik vorsachem kamkaz purnn korpa khatir, xikxonn sonchalonaloy, xikxonn khatem, xikxonn monddollache odhikari ani iskolanchim vevosthaponam hanche modem hea vixoyacher ek bhasabhas zaupachi goroz asa. Oxe toren ek ugti bhasabhas korun ani soglleanchim motam aikon gheun hea vixoyacher rosto sodun kaddpak sompem zatlole. Atam sod’deak suttiyanche dis aslolean, atanch hea vixim panvlam ubharpachi goroz asa.

Sorkarachea yotnank lagon xikpeamcho ankddo sudorla: Sardinha VASCO (AAB): Rajyantlea ani Kendriya sorkarachea vegvegllea panvlank lagon rajyant ani desant xikpeamchea ankddean (literacy rate) sudharonnam aileant, mhunn Dokxinn Gõy khasdar Francisco Sardinha-n mhunnlem. BITS Pilani-chea ‘auditorium’-an Kendriya Vidyalaya Sanghatan-achea 50 vorsanchea dobajea, ani Kendriya Vidyalaya-I, Varunapuri, Mangor-Hill hangachea 42vea vorsuki disachea vellar uloitalo. Varunapuri, Mangor-Hill hanga aslolea Kendriya Vidyalaya-I iskolan, survatek saunuch bore nikal

melloileat ani xikoupacheo noveo pod’doti apnnaitolea karann te sonsthek namna asa, mhunn tannen sanglem. ‘Flag officer commanding Goa area’ ani ‘flag officer naval aviation’, Rear Admiral Balvinder Singh Parhar hea dobajean manache soire mhunn hajir asle. Toxench her dusream bhovmanest lokam mozgtim ‘KV-I’ iskolachi ‘principal’ Roopa Kattiyar hajir asli. ‘KV-I’ iskol xikxonnik mollar, khella mollar ani sonskrutik kariavollimni fuddem asat, oxem Sardinha-n fuddem uloitana mhunnlem. Vidhearteank bore toren vaddoupache bhumikek lagon tannen vegvegllea vibhagantlea xikxokanchi tokhnnay keli. Toxench noveo xikoupacheo pod’doti apnnailolean tannen ‘KV-I’-chea ‘principal’-ak porbim dili.

Podd’ddea fattlean bhorpur vavr korun dobazo yesesvit korpachem xrey (credit) xikxokank veta oxem dobajea vellar uloitana, Rear Admiral Balvinder Singh Parhar-an sanglem. Tea bhair, hea disa 36 vorsam ‘laboratory’-n adhari mhunn vavr korun nivrut zalolea John Diasacho bhovman kelo. Xikxonnik mollar, khella mollar ani her dusrea karyamni namna melloilolea sumar 30 vidhearteank mukhel soire Sardinha-chea ani manache soire, Parhar-achea hatantlean sonman kelo. Vidyalaya-chea Ayushi ani Apurva Singh hanka ‘National Science Talent Search Examination’-an ‘state rank’ favo zale. ‘KV-I’-chea ‘principal’, Roopa Kattiyar-ak ‘best participation school award’-a khatir ‘appreciation certificate’ diunk aili. Hyderabad-an ghoddpi eka dobajean tika ho puroskar melltolo.

Ek dekhdinno (ideal) xikpi konn? Iskolamni ezami zavn nikall bhair sorlo. Kaim xikpi bhes bore gunn gheun ‘pass’ zale ani porzoll’le. Teach borobor kaim xikpeank bore gunn gheupak ghoddlemna. Thodde bhurge bhes bore xikta ani thodde bhurge title bore xikona. Hachem karann kitem? Ekech xallent ani ekach vorgan xikta te bhurge sogllech eksarke asona. Tanche modem vegllochar asa, ani heach vegllocharak lagon kaim xikpi bore xikta zalear thodde xikpi title bore xikona. Ek xikpi dusreak dekh dinno (ideal) zatolo zalear tachea bhitor thoddim bhov punn borim mul’leam asop khub gorjechem. Tachi vagnnuk, tacho sobhav, tachi xist, tachem promannikponn, adi hea sogllea vostuncher eka xikpeacho fuddar adharit asa. Heach mul’leancher il’loso niyall korum-ia. Somazak dekh dinno xikpi konn asa zalear tachea angant amkam sokol dileat te soglle nhoi zalear choddxe gunn melltat. He gunn oxe asa:• Ek xikpi appnnache bholaykeche kaide pallta ani tech porim apleo

dhormik gorzo mogan korta. • To somajik karya korunk fuddem asta ani pot’tidken vavurta. • To aplea desacho kallzan thavn mog korta. • To khellamni bhag gheta, spordeamni vantto gheta ani iskolan zatolea her karyavollimni vantto gheta. • Ek dekh dinno xikpi

appnnacho vell favo toso vapurta – veg ogddaina. • Apleak diloli zababdari to bhes bori pallta. • Desache je kaide asa te to bore bhaxen pallta – kednach kaido moddina. • To cholta bhonvtana novem novem xikpacho proitn korta. • Ek dekh dinno xikpi aplea angant borim mul’leam nam zalear tim rochun haddpak proitn korta. • Ek dekh dinno xikpi sodanch unch chinta ani unch pavunk vavr korta. • To aplo sobhav peleak borem korunk vapurta. • Ek dekh dinno xikpi sodanch xistin (discipline) cholta ani to kednach dusreachem vaitt chintina. • Ek dekh dinno xikpi sompeponnim rajkoronnan misoll zaina. • Ek dekh dinno xikpi sodanch promannik, sot uloupi, kortovea pallpi, nivoll ani nitoll asta. Hantuntle choddxe gunn eka xikpeachea angant asot zalear tachean aplo, aplea familicho ani somazacho fuddar porzollit korum yeta.


Amcho Awaz May 182_Layout 1 17/05/13 8:26 PM Page 10

Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

Sahitya

10

Mottvi Kotha

Natem John diniz

Jea disa Anandachea gineanar uzvaddacho lok-lok poddunk suru zal’lo, te meren fokt ‘natem’ sombondhak lagun sogllem sonxit ani ghoddta titlem tanche khatir korit aslo. Lhan astana tachi avoy taka ollokh ditali, “ho tuzo bapuy, taka ‘Baba’ mhunnpacho, ho tuzo vhoddlo bhav, taka ‘Dada’, hi tuji dhaktti bhoinn taka ‘Baiul’ ani ho tuzo dhaktto bhav zorui Naresh, taka ‘Nanu’ mhunnpachem.” He toren natim-gotim sangun Anandachea kallzant tache avoyn natem/sombondache bandpas vinnoile. Anand zorui tachem nanv, ghorchim taka ‘Gunnu’ mhunn hoddkitalim. Anand khub mogall, tachea kallzacho thav, hanv tacho ixtt zanno zaunk pavlom. Bhailea sobhavan poilech bhettek gombhir soimbacho koso distalo. Lhan pirayer thavn aplim ghorchim mogachim ani tancho mog fulounk tacho haves tannem eka disa mhaka ugtto kel’lo. Avchit tacho bapuy koslem tori duens zaun somplo, sogllim tachea moddear roddtalim zalear, Anandachea dolleamni ek pasun dukh nodrek poddo naslem. Soglleam ghorcheank dhir ditalo. Aple avoy ani bhavnnam khatir tachea kallzant mog odhikuch vaddlo. Tankam sodanch khuxal dovortolom. Eka-mekacho mog ani somjikay vaddoun, khuxalkayecheam umalleamni bhorunk tacho anvddo sufoll korunk tache proitn chaluch asle.

Zoxe dis sortale, tachi avoy koxttancho palov mathear gheun bapuy nasleleam bhurgeank vaddounk lagli. Anand aple ostongim apnnakuch visrun fokt avoy ani bhavnnam khatir jiyetalo mhunttlear fott zaunchina. Anand sokallcho kolejik zalear, sanjecho eka dukanar vavr kortalo. Tache avoyn taka xikovnn dil’li, “tuzo bapuy nam, kolejichi ‘fee’ diunk ghoddchem na, tednam tum koslem-i tori kam’ korun tujem xikop purnn kor”. Him aple avoychim utram Anandan aplea kallzant khenchoun dovorlelim. Haka lagun konnem-i bextte poixe bhi dilear taka manovnaslem. Tachem mhonn’nem aslem; ‘funkeachem nhoi, koxttanchench apleak khuxalkay dita’. Eka disa konnem tori “ghe, dovor tum”, mhunnon tachea hatant ghatlele ek hozar rupoy, ‘Dev borem korum’ mhunnon tannem portun dil’le. Kedna-kedna-i kam’ ani xikop avgodd zata tedna, mhojea fuddean yeun: “Xikop soddun diun nokrich kelear bori,” oso udgartalo. Koxttamni xikun eka disa tori aple avoy ani bhavnnam sangatan khuxalkayechea vosreant jivit sartolom. Heach havesan fuddarachim sopnam sopnetalo. Punn, fuddlem xikop korun podvi zoddchi, sogllem sompeponnan tharear ghalunk xoktolo, hi tachi yevzonn churo zaun geli. Ek dis tacho dada, zo nigtoch eke sade nokrek vetalo, to aplea ixttachi mottorsaikol gheun yetana obsoegak sampddun sonvsarak ontorlo. Dada lagim ‘li-

cence’ naslem, ani tachea ixttan ‘insurance’-ui bhorunk naslolean, ‘case’ urfatti zaun tim trasant poddlim. Anandan fuddem xikpachem soddun dilem, apleam ghorcheancho bhar aplea khandar ghetlo, eke sade nokrek laglo. Eka disa tache komponen taka Gujaratak dhaddun diunk tharailem. Tannem aple avoyk kol-

runk na. Gõychea eka khasgi kharkanneant taka ‘clerk’-achi nokri mell’li. Tori astana sorkari nokri melloupachi tozvit chaluch asli. ‘Influence’ ghalpa khatir, zaum te amdar vo montri, tanche-xim lemboddponnam, ‘policy’ korpachem taka manovnaslem. Dekhun, te sade nokrentlean jivitachi gaddi choloitalo.

loilem. Tache avoyn mhunttlem; “itle pois re puta, ani mhoje dolle dhample zalear, nodor pasun ghalunk mellchina”. Avoychea mogachea nateak lagun Gõyantuch urlo ani apli khoxi portean kednach dakholl ko-

Bhavnnanchem xikop, ghorcheancho khorch ani gorzo vaddtaleo. Punn pogarant vadd nasli. Komponek chorchem-fottounchem taka tor ojibat manovnaslem. Rinnam kaddop ani aplea pagarantlean thodde-

thodde korun dusreanchem portun divop, thoddo kall sambhallum yetalem. Avoy oskot zait vetali. Dusre vatten tachem ‘baiul’ lognnachem zal’lem. Bhoinnin logn zaina mhunnon hot dhorlolo, pun pirayechem zatoch log korun diunkuch zai. Bhav asa ani bhoinnicho fuddar boro zauncho, hea natean ani axen, Anandan aple bhoinnichea lognachi toyari keli. Vhodd dhum’-dham’ nhoi zalear, sadeponnan tache bhoinnichem, kaim zannanchim rinnam kaddun logn korun dilem. “Mon ani khoxi asa, lokachem rinn protean diunchem, punn hat pavonant. Je adharak pavleat tankam fottounk naka; tanche koxttanche duddu zata title vegim portean diunk zai, osleam udgaramni apli dukh ani oddchonn porgott’talo. Devak argam ditalo, gom’tti konnench dhorunk nasli. Kitlo kall rinnant buddun ravtolom ani koxi mekllik melltoli, konn soddoitolo, Anand disandis ghuspun vetalo. Apunn kitlea rinnant buddlam tacho thav aplea ghorcheank kollounk diunk na. Kiteak tanchi khuxalkay tacho haves aslo. Dusre vatten rinnam ghetoleank kitlo temp tharaun dhortolo? Taka apleanch ixttam modem toxem chear-panch zannam modem bhonvukui kottin zalem. Osle poristithint, Anandachea monant konn eka mon’xan ek vhodd sopon rongoil’lem. Tarvotti (seamen) zalear kitlech duddu komaum yetat, ani lokanchim rinnam tabortob farik korunk xoktolo. Anandan tarvacher

choddpache axen, anik eka vhodd rinnant budd marli. Lakhamni rinn kaddun apleak ani aplea bhavak tarvar nokreche axen, Mumboi eka ‘agent’-ak mellun, tannem lokam koddchean ghetlele rinnachem poixe dile. Eke bore nokre khatir sadi, dispotto giras choloitole nokre thaim, itlim vorsam bandun aslelem natem/sombondh, toddun ulloile. Punn ‘agent’ bhe-pot’ta zalo. Anand anikui rinnant buddlo, tarvar pavloch nam. Ghorcheanchea natear tann poddunk laglo. Rinnkari rinn sodunk darar marunk lagle. Rinnacho zababdar Anand tharlo. Goir-somoz vaddunk lagle, eka-meka thaim mayemogachem vagnnem unnem zalem. Punn, dubhav vaddle ani ghorcheam modle bandpas sodoll zait gele. Aple gorje vellar pavlolea borem-magpeank fottouncho nam, rinnam farik kortolom, hea natean nove nokrechea sodpusan ganvchem natem soddun dilem. Az Anandan eksurponnank veng marun, apleam ghorcheanchem, ixttanchem ani ganv-ghorchem natem soddun dilem. Rogtachem natem udka bhaxen rong naslolem dislem. Ixttagotichem natem visvasache bandavollir bandlolem tem, vellache savllek lagun ‘rinnam farik kortolo kai?’ oslea dubhavan konsllun uddoilem. Dispotto choloupi nokri rinnachea ojeak bhorpai korunk tank naslolean ti-i soddun dili. Anandan sogllim natim/sombondh, soddun dilim.

Kovi ani Kovita Vompta Toxem Pikta

Mhojea poros poilo Dusro mus aslo dista lipon Cyril d. Fernandes, Bannavle, Gõy

Gulabachi suropay mhojea rogtant dosli Khoxechi noxea thamblina Tiche bhonvtonnim vivid sur vazoile Mhoje teag tinnem svikarlena Musachea rupan mus hanv Gulab-a bhonvtim khub nachlo Liplolo mus ch’hati fulovn Gulab thoddun, aplo kelo

Hanv Gel’lom Axen… Mhoje supurle jinnent Il’loso hanso zalear Urlele dukhamche thembe Mhojea polleancher vhanvot ravle Sobit sundor ful gulabachem Mhaka polleun khub murgottlem Ticheo paklleo hansleo ten’na Mhojea rogtant, mogachem bhim ful’lem

Mon mhojem nirxelem Mhojem kalliz pinzun velem Gulabachem rup dolleant khellta Kiteak upkarlem…? Kunkodd melem funkott gelem.

Aiz mog ani kantte Eka mekachea sangatan bhonvta Torui ekameka thaim Sodanch chotrayen asta Mhonv asa thoim mus nachta Suvadik foll sodchem asta Jinnechi vatt sodta ten’na Kallzantlim lharam, mon fuloita Vompta toslench bhim gavtelem Tuzo mog dusreank di Rostear ximpodlo’lea fulak Tujea kallzant yevkar di Surya naslear zhaddam mortelim Sadeponnan, mogan ximpunk zai Tapil’lea soddear fulam fuloi Borea mon’xan man’nunk zai Tujem tuttlelem kalliz Kallokhant jiyeteleak, uzvaddi di Onolkhe vatter kantteant poddlear Fulancho turo diun yevkar di

Hanv nhõyche deger choltana Buddtolo mhonn porva kelina Gulabache kantte hatak romble Mhaka mat punn dukhlemna

Chokchokit uzvaddan suropya vaddta Vikall sobdant vik asta Tujem ontoskorn koxem-i bhor Tum vompta toxem pikta

Kantte, kuntteamchi porva kelina Omurpike voyar marli zopoy Rosroxit gulabachem mhonv chakunk

‘Glamour World’-achi ‘fashion designer’ Shabina Khan atam cholchitranchi nirmiti korpak fuddem sorlea. Shabina hinnem aplea poilea cholchitrant Ajay Devgan ani Kareena Kapoor hankam venchun kaddleant ani tichea cholchitrant bhumika korpa khatir ‘sign’ keleant. ‘Omkara’ hea cholchitrantlean prosid’d zalolim Ajay-Kareena hannim tea uprant

‘Amcho Avaz’ Rongit Satollem Aiz Herald potran amkam favo kelem, ‘Amcho Avaz’ Konknni satollem, Mogan yevkar diun, gostan vachun, amchem kalliz dhadoslem, Chearui konxeamni Gõykaramni, hea potrak mogan vengoilem, Hem Konknni satollem, kedna amkam disallem zaun melltolem? Oslem rongit Konknni satollem nam dusrem, tunch poilem. Amcho Avaz samballunk zai ami vachpeamni, toxench tiatristamni, Vachunk fuddem sorchem ‘Amcho Avaz’ sogleamni, toxench aichea tornnatteamni, Amchi maim bhas Konkani, samballunk zai ami Gõychea bhava bhoinnamni, Zagrut ravat Gõykaramni, samballunk amchi maim bhas Konkani.

‘Dabang’ zanvcho na ‘Metal’ Jedna Salman Khan-achem ‘Dabang’ cholchitr ‘release’ zalem, tedna lok taka ‘Dabang’ mhonn pacharpak laglo. Jedna Salman-acho ‘Ek tha Tiger’ prodorxit zalo tedna-i taka prekxok (audience) Tiger mhonn sombhondit kortale. Salman Khan taka lokamni dilolea hea ‘titles’-ank lagon khupuch khoxi aslo. Punn atam mat to soglloch guspagondhollak sampoddla. Sod’deak to tacho dhaktto bhav Sohail Khan hachea ‘Metal’ nanvachea cholchitrant bhumika korta.

putachi zoddi ‘top’-ar

Gelea ‘Mothers day’ hea nimitan ek ‘website’ toyar keloli. He ‘website’ udexim kelolea eka sorvekxonnant (survey) Ranbeer Kapoor ani Neetu Kapoor hankam 82.26 motam poddon maim ani putachi Bharat desantli ek ut’tom ani ‘most popular’ zoddi mhonnpachem lokamni nomud keloleam motam udexim ugddapem zalam. Tech porim Tanuja Chandra ani Kajol hankam 60.48 motam poddon Bharat desantli ut’tom Maim-dhuvechi zoddi mhonn lokamni apleam motam udexim dakholl korun dilam. ‘Most popular Mom’ mhonn Aradhya haka 2011 vorsa zolman haddpi Aishwarya Bachchan hiche vatten motam marun tika unchlem sthan dilam. ‘Dhak dhak girl’ Madhuri Dikxit haka 29.27 ani ‘Inglish vinglish’ hea cholchitrantlean filmi mollar porot panvl dovorpi Sridevi haka 18.35% motam ghaun dusrea sthanar dovorlam.

Hem cholchitr ‘release’ zalea kai, ‘Dabang’, ‘Tiger’ mhonn pacharpi toch lok taka ‘Metal’ mhonn pacharit zalear? Haka lagon Salman Khan hachi sod’deak nidh pidd’ddear zalea. Taka lagon tannem tabortob aplea bhavak mhonnge Sohail-ak fon marun hea cholchitracho mathallo (title) bodolpak sanglem. Sod’deak ‘Metal’ hem nanv bodlun taka dusrem nanv divpachea vavrak hea filmachi nirmiti korpak vaurpi pongodd khottpotteo korta. ‘Metal’ cholchitr prodorxit zanv meren novem nanv sodpachem kam chalu astolem. ‘Metal’ hem cholchitr novem nanv gheun ‘release’ zatolem. ‘Metal’achea nirmiti vaurant guntlole sangtat tea pormonnem hea cholchitrak ‘Metal’ hem nanv tatpurtem (temporary) dilolem. ‘Metal’ hem nanv dilem aslem, torui ‘release’ zanvchea vellar tem novem nanv gheunuch porodorxit zavpachem.

Madhuri-cho ‘Mujra’

Majorda, Gõy

Assolna, Gõy

Rupea Podd’dear Kareena-Ajay porot ekttaim Ranbeer-Neetu hi maim ani anikui khupxea cholchitramni yesesvi ritin bhumika korun porzollit zaleant. Halinchea kallar, ‘Golmal 3’ hem Ajay-Kareena hanchem xevttachem cholchitr zavn aslem. Mahiti mell’lea tea pormonnem, Shabina ji hea novea cholchitrachi nirmiti korta, tichi ani Ajay Devgan hachi hea cholchitra vixim sod’deak bhasa-bhas chalu asa. Hem cholchitr digdorxit korpa khatirui eka digdorspeachi Shabina sod korta. Hea cholchitrachem ‘shooting’ chodd korun fuddlea vorsa chalu zavpachem asa. Shabina ani Kareena him dogaim ixttinim aslolean, Kareena hannem Shabinan dilolea prostavak rokddench ‘ok’ mhonnllem. Kherit mhonnllear, Shabina toyar korta tea cholchitracho ‘co-producer’ ravpachi zababdari, namnecho cholchitram nirmann korpi Sanjay Leela Bhansali hannem ghetlea. Hachem karann mhonnllear, halinch Sanjay Leela Bhansali hannem ‘Rowdy Rathore’ hem film toyar kelolem taka, Shabina ‘co-producer’ aslem.

Jose Maria Pereira,

PePino de aMbeliM

Aicho Somaz Sorv bhonvtonnim nodor marun, Monanim chintnam ailim disun, Lhan somaz yeta ghoddun, Avoy-bapuy bhurgim mellun. Xezareak-xezareacho adhar mell’llo, Somazache bunyadik nett denvlo, Monachea ekvottan kall dhanvlo, Boreponnacho somaz amkam favlo. Veg-veglle monis aichea somazant, Aplem karya kortat mogan dhiran, Ghoddpi, moddpi, sambhallpi, xennovpi, Soglle ghuspotat ekach molleant. Dhorm somazant veg-veglle, Ghuspaitat monan khoimcho apnnavcho, Vad-vivad zatat supurleancho, Niyall kor dhir dhor, pall dhormniz Devacho. Bovall somazant rajki pongddancho, Nagrikank dakhoitat rosto pixeaponnacho, Mogan jiyeonk ulo borea mon’xancho, Ekcharan bandhum-ia Des amcho.

Kajol sodta ek borixi ‘script’ ‘Bollywood’-antli kolakarn ek pavtt logn zalea kai, tichea ‘career’-ak ‘break’ lagta, mhonnttat ti gozal fott nhoi. Punn Kajol-ak mat hem Ajay Devgan hachea vangdda logn zalea uprant lagu zaunk na. Logn zalea uprant poryan Kajol-an kaim kherit cholchitramni bhumika korun khupuch lokam koddlean xabaski melloili. Logn zalea uprant tinnem ‘Kabhi Khushi Kabhi Gam’, ‘Faana’, ‘My name is Khan’ hea cholchitramni bhumika korun lokachim kallzam jikhon ghetlim. Hea cholchitramni taka ‘best actress’ mhonn ‘filmfare’ puroskar poryan favo zale. Sod’deak hi gunnest notti eke borexe ‘script’-icho sod korta. Tacho ghorkar Ajay

Devgan hachem ‘Devgan films’ hea nanvachem ‘production house’ aslem, torui tem ek bore oxe ‘script’-ichi vatt pollevn asa. Ani, ek borixi ‘script’ mell’lea xivay apunn koxench film svikar korchem na, oxem Kajol sangta. Punn prekxokank mat Kajol kedea vegim rupea pordhear ailolem zalem.

‘Policegiri’ 5 Junak cholchitram ghoramni ‘Bollywood stat’ Sanjay Dutt hachem novem cholchitr ‘Policegiri’ hea cholchitrachem chitrikoronn puray zalam. Hem cholchitr Junache 5-ver cholchitr ghoramni prodorxit zatolem. Punn futtkea noxiban tea disa Sanjay Dutt bondkhonnint astolo. Sanjay Dutt-an bekaidexir hatiyaram ballgilim mhon-

‘Dedd Ishquiya’ hea cholchitrant ‘dhak-dhak girl’ Madhuri Dixit ‘mujra’ kortolem. 2002 vorsa ‘Maar Dala’ hea gitantlean cholchitram polleupeank urbe bhorit korun soglleam koddlean xabaski melloilea uprant atam, ‘Aap ke karar mein’ hea gitachea talar Madhuri ‘mujra’ ho nach kortolem. ‘Hem git toyar asa ani ami tachem chitrikoronn (shooting) korpak veginuch survat korpache asat. Hea gita khatir ek boro ‘set’ toyar korpache asat ani hem git ek ‘big hit’ zatolem’, oxem hea cholchitrachi nirmiti korpi Ketan Maru hannem potrkarank sanglem. Hea gita khatir ‘kathak samrat’ Pandit Birju Maharaj Madhuri Dixit-ak margdorxonn kortolo. Pandit Birju Maharaj haka nigtench ‘Vishwaroopam’ hea cholchitrak kelole ‘choreography’ khatir raxttriya puroskar divn tacho sonman kela. ‘Dedd Ishquiya’ hem cholchitr 2010 vorsa ailolem ‘Ishquiya’ hea cholchitrachem ‘sequel’ zaun asa.

npachea prokronnant taka 5 vorsanchi bondkhonn favo zalea. He kheatintli 18 mhoineanchi bondkhonn Sanjay Dutt-an hea adim bhoglea. Taka Mayachi 18 meren pulisanchea xeronnam yeupak mud’dot diloli. Itle mozgotim Sanjay Dutt-an ‘Zanjeer’ cholchitrachem chitrikoronn puray kelam. Atam to bondkhonnint veche adim ‘Hasmukh pidal gaya’ hea cholchitrachem ‘shooting’ purnn k o r p a k khupuch thokos gheun kam korta.

‘Bollywood’-ant mhoji ‘body’ soglleam poros mozbut-Hrithik ‘Bollywood’-acho ‘hunk’ mhonn pacharlolo Hrithik Roshan hachem novem cholchitr ‘Krish 3’ hache khatir to aple kuddichi kherit toren kosrot (exercise) korta. Itle mozgotim ‘your best body’ hea pustokachi ugttavnni Hritih Roshan hachea hatantlean zali. He vellar uloytana, Hrithik hannem mhonnllem, ‘mhaka dista ki, mhaka dista ‘bollywood’-ant mhoji ‘body’ soglleam poros khupuch mozbut asa. ‘Your best body’ hem pustok Chris Gethin hannem boroilam. ‘Krish 3’ khatir tannem ‘international body trainer’ Chris Gethin hache kodde proxikxonn ghetlam.


Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

Khella Moidanar

11

Abhinav Bindra-k ‘Bharat Ratna’ favo zatolo? Ekuch Bharoti khellgoddo ‘shooter’ Abhinav Bindra zannem ‘Olympic’ khellant bhangarachi ‘medal’ jikli taka Bharat Ratna ho Bharotantlo vhodd man diuncho mhunn ‘National Rifle Association of India’ (NRAI) hannim sifaros kelem. Agostache 11ver 2008 hea disa Abhinav Bindra hannem ‘Beijing Olympic Games’ hantunt bhangra podok (medal) melloun ghetli ani Bharotantlo poilo khelgoddo zalo ‘gold medal’ Olympics khellant jikpak. Abhinav Bindra haka Bharat Ratna favo kelo zalear dusrea voir sortolea ‘shooters’ tornnatteank borem ut’tejon melltolem ani hea khellant namnnam zod-

dunk te pot’tidken vavurtole. NRAI hinnem ‘Prime Minister’achea ‘office’-ant ek chitt borovn Abhinav Bindra-chem nanv Bharat Ratna haka suchoilam. Abhinav Bhindra jedna ‘Beijing Olympic’ khellant ‘gold medal’ jiklo tedna tachem khoincheach far marpant 10 gunna sokol yeunk na. Itlench nhoi, ‘12 Asian shooting championship’ ji Doha Qatar hangasor zali tantunui tannem ‘gold medal’ jikloli. ‘Olympic’ khellamni halimchea vorsamni Bharotachea khellgoddeank ‘gold medal’ zoborxi mellonk na. Ek kall aslo jea kallant Bharotacho ‘hockey’ pongodd ‘olympics’ khellant ‘gold

medal’ jiktalo ani 1980 vorsa Moscow zalolea ‘Olympics’ khellant Bharotachea ‘hockey’ pongddan nimnne pavtt ‘gold medal’ jikloli. Fattlea 30 vorsank ‘hockey’ khellant sodduch, anink kosleach dusrea khellamni Bharotak ‘gold medal’ mellonk na, punn Abhinav Bindra hannem ‘shooting’ hantun ‘gold medal’ jikon Bharotachem nanv porzollailam. Heach khatir Bharat Ratna ho Bharotantlo vhoddantlo vhodd puroskar taka diun tacho bhovman korpak zai oxem NRAI hannim pordhan montreak dhaddlole aple chittin mhunttlam.

poilo ‘rank’ mellpacho. Hi sort zaunchea adim, Sharapova hea spordhen ekui ‘set’ haronk naslem, ani tox-

K O L K A TA : Noveach I-League champions, Churchill Brothersan Air India 3-0 haraun hem ‘season’ sompoilem. Zatun Bineesh Balan, Jaison Vales ani Henri Antchouet-an ‘goal’-i marleot. Hea zoitachea borabor tanche, hea 14 pongddanchea ‘league’-an 55 ‘points’ zale. 2008-09 ‘season’-an jednam 12 pongodd asle tednam tankam 46 ‘points’ mevlole. Zalear dusre vatten, 2009 vorsa ‘ILeague’-an proves ghetlea uprant hem Pune FC-chem sogllea von borem prodorxonn zaunk paulam. Churchill Brothersanchea tin ‘points’ fattim dusrea suvater Pune FC-n hem ‘season’ sompoilam. Kolkata-chea East Bengal ani Mohun Bagan-achea sortiche nikal vegveglle asle.

Kalyani moidanar East Bengal, Lajong FC add 0-1 harle. East Bengal-an, 47 ‘points’am borabor hem ‘season’ tisrea sthanar sompoilem. Zalear Gangtok-ak Mohun Bagan-an United Sikkim-ak 3-0 harailem. Hea sortin Nirmal Chhetri, Okolie Odafa ani Tolgay Ozbey hannim ‘goal’ marle. Mohun Bagan-an 29 ‘points’-am borabor 10vea sthanar hem ‘season’ sompoilem. Zalear Air India ani United Sikkim, he pongodd ‘I-League’-antle bhair poddle (relegated). Ani Gõyant, adle ‘champions’ Dempok Salgaocar-acher 2-1 zoit mevlem.

Spain-ak Fernando Alonso zoitivont

Nadal ani Williams ‘Madrid Open champions’ MADRID: Tachea avddichea ‘clay surface’-ir Rafael Nadal-an Stanislas Wawrinka-ak haraun Madrid Open title jikli. Febreran ‘knee injury’-n saun potun ailolean hi tachi panchvi ‘title’ zaun asa. Nadal-an Wawrinka-k 6-2, 6-2 harailo, zatuntlem poilem ‘set’ to ordea voran jiklo. Sat mhoineam pasot ‘injury’-k lagon bhair ravlea uprant, Nadal fatta-fatt sat ‘final’-imni pavla, ani tatuntleo panch jikla. Tache lagim atam tin Madrid ‘titles’ asat. Hea ‘match’-ichea poilim Serena Williams ani Maria Sharapova, hanchea mozgotim ostorenchi ‘final’ khellpak aili. Williams-an Maria Sharapova-k 6-1, 6-4 harailem ani apli 50vi ‘singles title’ jikli. Sharapova zor hi sort jiklolem zalear taka Williams-ak fattim uddoun

‘I-League’-an Pune FC dusrea ani East Bengal tisrea sthanar

ench ‘red clay’-ar fatta-fatt 25 sorti jiklolem. Punn Williams 2004-ak saun Sharapova add haronk naslem.

BARCELONA: Ferrari-chea Fernando Alonso-n Spanish Grand Prix-an zoit melloun hea vorsa ‘championship’achem zhuz anink umedichem kelem. Hea ‘double world champion’-achem hea ‘season’achem hem dusrem zoit aslem, ani tachea ‘career’-antlem 32vem. Toxench Barcelonantlea ‘Circuit de Catalunya’chea 23 vorsanchea ‘racing’ itihasan unchlea tin ‘grid

position’-a bhailea suvater saun jikpi to poilo ‘driver’ zaunk pavla. Alonso-n ‘Renault team’-i vangdda 2006 Barcelona-n ani toxench gelea vorsa Valencia-n zalolea ‘European Grand Prix’-anui zoit melloilolem. Hea vorsa tannen 2007 ‘world champion’ Kimi Raikkonenachea 9.3 ‘seconds’ adim ‘chequered flag’ par kelem. Tannen hi ‘race’ 5vea suvater saun suru keloli, ani ‘Mercedes team’-iche Nico Rosberg ani Lewis Hamilton fuddlea ‘row’-an asle. Ani tisro ‘corner’ zatoch ‘overtake’ korun tisrea suvater pavlo, ani hea 66 ‘laps’-anchea ‘race’intlea 13vea ‘lap’-arsaun fuddem aslo.

Di Resta-k so ‘points’ mevle Paul Di Resta, Formula One Championship-achea Spanish Grand Prix-an satvea sthanar yevun Sahara Force India-k anink so ‘points’ melloile, zalear Adrian Sutil-an 13vea suvater ‘race’ puray keli. Di Resta-n 10vea suvater saun ‘race’-ichi survat keloli, ani sovea sthana pasot Nico Rosberg-a borabor mojexir ‘race’ disonk aili, punn xekim taka satvem stham mevlem. Sutil-an ‘race’ 13vea sthanar saun suru keloli ani tea sthanar saun fattim poddona zaunk borem ‘racing’ kelem. Force India (32) atam McLaren (29) ‘team’-ichea voir, tin ‘point’-anchea ontora borabor panchvea sthanar asa. Hea ‘race’-ichea adim McLaren fokt ek ‘point’-an Force India-chea fattim asle.

Kola ani Kolakar

Felcy

‘Amcho Avaz Kantarantlean’

Romeo P Viegas

Tiatr machiek porzollaita V: Kednam ani koxem tiatr machier pavlem? Z: Hanv fokt 5 vorsanchem astana mhozo ‘daddy’ Roam Tony hannem boroilolo ani digdorxit kelolo tiatr ‘Dev Dita’ hantun hanvem poilech pavtt tiatr machier panvl ghatlem. 1965 hea vorsa tem ghoddlem zaunk zai. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat Z: Hanvem azun poriant 2 tiatr boroun digdorxit korun machier haddleat. Tanchim nanvam ‘Vikh vo Thik’ ani ‘Tufan’. Tea xivay hanvem zaitim lhan-lhan nattkulim boroun iskolachea bhurgeanim machier haddpak adhar kela. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole tiatr khoinche? Nanvam sangat. Z: ‘Vikh vo Thik’ ho mhozo tiatr lokak khub avoddlo. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Hanvem zoborxim kantaram ghoddunk na, punn thoddim bhov kantaram jim ghoddlim tim sarkim manddavolin ghalpak hanv mhojea ‘daddy’-cho adhar ghetalim. V: Ugddas urpa sarkim tujim ek vo don kantaram.

Z: Hanvem 1000 voir kantaram gaileant asonk zai. ‘ S a n d o’, ‘Agxikan’, ‘Ek Don Tin’, him mhojim lokak k h u b avoddlolim kantaram. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Mhojean s a r ko c h ankddo sangonk zaina, punn 500 voir tiatramni h a n v e m vantto ghetla astoloch. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: C. D’Silva hacho tiatr ‘Pixem’ hea tiatrant pixeachi mhoji bhumika lokak khub avoddloli. Tech porim Prem Kumar-achea eka tiatrant hanvem ‘mentally retarded’ cheddvachi bhumika keloli tivui ugddas urpa sarki.

V: Tiatracheo VCDs kaddleat? Nanvam Z: Tiatracheo VCDs kaddlea. Kaim nanvam oxim asa – ‘Kudd’ddi Bhoinn’, ‘Kumarak Faxi’ ani ‘Dhongi Mog’. V: Kantaranc h e o ‘audio’/‘video’ CDs kaddleat? Nanvam Z: Oi. Azun poriant 8 ‘audio’ CDs kaddleat. Kaim nanvam oxim asat – ‘Kumarak Faxi’, ‘ C h e d d u m ’, ‘Dubav’, ‘Dhongi Mog’, adi. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’ vo anik koslem-i kam kelaim? Z: Oi. Sumar 45 filmanim hanvem ‘acting’ kelam. Kaim filmam oxim asa – ‘Zababdari’, ‘Moriad’ him don filmam Bonifacio Dias hannem nirmann kelolim ani

‘Kazar Za Za Za’ hem film Mike Mehta hannem rochlolem. Hache xivay zaitea VCD filmanim hanvem bhag ghetla. V: Kantarache ‘lyrics’, tiatrache ‘scripts’ pustok rupan chhhapleai? Z: Nam. Favo toso vell mellonk na mhunn chhapinastana urleat. V: Tiatr kolakarank tuzo sondex Z: Tiatr kolakaramni ekamekak respeit ani man diupachi goroz asa, kiteak oxem kelearuch tiatristam modem ekvott utpon zatolo ani tiatrist mhunttlear ek famil koxi tiatrachi udorgot korunk xoktole. Tea khatir dusreank voir kaddunk vavurchem, sokol uddounk nhoi. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennaramni tiatrak sohokar dila mhunnon tiatr azun poriant jivo ani suddsuddit asa. Tiatracho dorzo unch vorche khatir tiatr pollennaramni hansonk mellta mhunn kosleai ‘acting’-achi thoknnay kelear tiatrachea faideachem zaunchemna. Nivoll ani ‘clean comedy’-k tiatr pollennaramni adhar dilo zalear tiatr unch dorjear voitolo hantun dubav na.

12 May 2013 hea disa Taleigao Dramatic Troupe hannim machier haddlolo “Jivit vo Moronn” ho tiatr zalo. Hea tiatrant Grenville Monteiro, Immanuel Fernandes ani Alwyn Souza hannim “Amcho Avaz” hea satollea vixim ek Trio gaylo to tiatr pollennarank khub avoddlo.

Adle Tiatr ani Tiatrist

J. P. FernAnDeS Mhapxem Gõy

“Open to Close” ho tiatr hanvem chodd bhurgeaponnar pollelolo Famad Minguel Rod-an to tiatr borovn machier haddlolo “Gouyo Put” zannttea-mhalgoddea A.R. Souza Ferrao-an boroilolo

Torekvar bhumika to kori, mhatereche bhumiken sarki mhatarich distalo. “Horkache Panch Mister” korpi khoddegantt ‘director’ J. P. Souzalin Tachea tiatramni borem nanv zoddlem Saibin zaun bai Shalinin “Amchea Xetachi Pavnni” keli famad Aleixinho de Candolim Tachem ek kantar nanvlovkik zavn gelem tem ‘Fatima Saibinn’. “Familichi Sovostkay” tiatr boroilolo ‘comedian’ Anthony Mendes-an “Amchem Noxib’ filmant gomtti baghovn ravlolo tea dholkasan ‘Rogtachi Bhett” diloli ozonnddar partist Anthony Desa-n Jezuche partik to khand martalo vhodda nettan toso moipasan. “Gõychi Mati” bori punzavpi boroinnar-kantorist M. Dod de Verna Tache sarkim oznnadik kantaram

aiz-kal aikunk mellona “Zalach Pahije” mhunnon ghelo babddo Bernard de Aldona Tachem “Uddon Gelem” kantar mhojea monantlem vechemna. “Opinion Poll” kelolo khoddegantt machiyechea Robin Vaz-an Choddxim ‘choral’ kantaram to gaitalo aplea nazuk mott’ttea avazan “Lakhpoti Novro” koslo to dakhoilolo suvadik talleachea Alfred Rose-an ‘Melody King’ mhunn nanv dovrun ghelo tiatranchea itihasan. “Gõycho Sadhu” zalolo Greg de Candolim sangatak ravun potin Sabina Tea kallar tannim komik duettam ghazoilim kosli dasti nastana “Lagmoddi Sun” Francis de Parra choddxe tiatr tannem zait boroilena Punn “Kunhad-Mevnno” Alvaresa sangata gailoleacho ugddas

vochunkna. “Toch Amkam Zai” Valent Mascarenhas bapayche partint porzolltalo Conception-hache sarko pollennaranchea dolleamni dukham haddtalo “Bailanchi Rith” koxi asunk zai ti ‘hero’ C. Alvares dakhoitalo Indhira Gandhiji-chea hatantlean tannem inam asa zhoddlolo. “Sonvsarant Konn Nhoi Konnacho” mhunn dakhoilem Bab Peteran Duettam borim gaitalo Ophelia ani dhuve Bablichea sangatan “Amchim Natalam” Mumboi toxem Gõyam borim ghazoilim Kid Boxer-an Chodd korun voparich-vopari astaleot kosleai tachea kantaran. “Girestkayek Lobdon” ho tiatr borovn digdorxit kelolo Carmo Rod-

an Konkani filmant ‘Yam-Bam-Boh’ kantar gazlem tacheach avazan “Bombay Dekho” oi soglleank Bombay dakhoilem komedy Jacint Vaz-an Tea kallar poilich T.V machier dakhoili komikechea razan. “Sat Ani Att” numrache moche machier dakhoilet Rosario Rodrigues-an Khell tiatrui bore surngailet asat pollennaranchea ugddasan “Doya” dakhoun soglleam sovem nanv zoddlem Airistedes Dias-an Kantaram-i to borim gaitalo Lucian bhavachea aspasan. “Jivit Ek Sopon” ‘cinema’-chea podd’ddear thodde bhag dakhoilet Prem Kumaran Noveo-noveo arti to machier haddtalo tiatranchea sonvsaran “Ekuch Rosto” bore kornecho

mhunn dakhoilo famad M. Boyer-an Machier to attko kaddtalo ani soboitalo aplea komik kantaran. “Doloroza” firte machier bhonvddailem ‘director’ Nelson Alfonso-an Poilich firti machi tannenuch ghoddli tiatrachea itihasan “Ghorachem Sukh” koxem aschem tem dakhoilolem Remmie Colaco-an Ostoreancho unnav asun tannim dogaimni kam kelam ostoreanchea bhesan. He te adle tiatr ani tiatrist hanchem bhurgeponnar kitem sambaulam Tem kovitechea rupan hanvem vachpeanche nodrek chhapun haddlam Torui soglleanchench kaim hanv dakhovnk nam xoklam Punn somploleam khatir sasnachem sukh favo zavnk Deva thaim maglam.


Amcho Awaz May 182_Layout 1 17/05/13 8:27 PM Page 12

Ponnje<Sonvar, 18 May, 2013<

Tiatr Machier

Ganvam – ganvamni Tiatrak ut’tejon diyat Tiatrachea itihasacher nodor marli zalear amkam ek goxtt spoxttponnim dolleam somor dista ani ti mhunttlear soglle tiatr machievoile famad tiatrist ganvant kortelea tiatramni bhag gheun vhodd kolakar zale. Khoimcheai tiatristachem nanv ghe ani tachea tiatr machievoilea kariacho niyall kor. Bhurgeaponnar tannem aplea ganvant, chodd korun festache porbe disa, ganvchea bhurgeanim kelolea tiatrant poiloch bhag

tale ani akhrek festache porbe disa to tiatr te machier haddtale. Ganvantle umedi kolakar je festache porbek tiatr kortale taka lagon tiatrache udorgotik lagu zatoleo kaim boreo ghoddnneo ghoddtaleo. Heo ghoddnneo mhunttlear: • Ganva ganvanim nove ani tornnatte bhurge tiatrachi ‘script’ borounk, kantaramche ‘lyrics’ ghoddunk fuddem sortale ani tiatr machiek nove ‘script writers’

Ganvchea bhurgeanim machier haddlolea eka tiatracho dekhavo

ghetlo mhunn amkam kollon yetolem. Dusrea utramni festache porbe somoyar zatolea ganvantlea tiatram vorvim vhoddle vhoddle tiatr kolakar machiek favo zale mhunn porvar zata. Punn fattlea 25-30 vorsank ganva-ganvanim vegllench kitem ghoddlam. Ganvantle lhan vhodd umediche kolakar ekttaim yevn tiatr boroitale, kantaram ghoddtale, ogllounno mhoino bhor talimo (rehearsals) kor-

ani ‘lyricists’ toyar kortale. • Ganvantlea zantteancho adhar ghevn he tornnatte dusreank tiatr/kantaram adi xikovpak ani festache porbe somoyar bhurgeank zonn ekleache bhumike khatir machier yevpak toyar kortale. Dusrea utramni te aplea tornnatteponnaruch bhuzancher tiatr boroupachi ani machier haddpachi zababdari ghetale. • Ganvantlea bhurgeanim machier

haddlolea tiatramni ganvchea ganvkarank ani odik korun lhan bhurgeank ani tornnatteank tea tiatrant vantto gheun aple ‘dramatic talents’ sobhemazar dakhounk sondi melltali. Haka lagon nove nove kolakar toyar zatale ani tiatr machiechim pallam ganva ganvanim ani kheddeamni okondd zatalim. • Ganvantlech bhurge tiatr korta mhunttoch tanchea avoy-bapayank, aplea bhurgeanchem ‘acting’ ani ‘singing’ polloun dhadosponn bhogt a l e m . Durdoivan aichea kallar ganva-ganvanim ganvkaramni kelole tiatr zaina ani bhurgeanchea avoy-bapayank tem dhadosponn melloun gheunk sondi mellona. Halimchea kallar ji sonvoy zalea te sonvoye pormonnem prot’tek ganvant ani vaddeant vorsavollichem fest zata. Hea festak sanjechea vellar ek tiatrui machier haddta. Punn ho tiatr ganvchea tornnatteamni kelolo asona. To eka ‘commercial dramatic troupe’-an machier haddlolo asta. Ganvche lok hea ‘commercial dramatic troupe’-ak duddu farik korta ani to pongodd aplo tiatr tea ganvant dakhoita. Hem jem tiatra vixim amchea ganvanim chalu asa tantun festache porbe somoyar,

porompore pormonnem, tiatr zata ani ganvchea lokankui monoronjonn (entertainment) dita, punn hea tiatrantle bhumikent vo gavpant ganvchea bhurgeanchem ani tornnatteanchem il’lem poriant yogdan na. Heach karonnank lagon adlea kallar zoxe ganva-ganvanim nove-nove tiatrist utpon’ zatale te zaina. Ganvche bhurge kortale to tiatr halimchea kallar zaina ani hea karonnank lagon nove nove tiatr boroinnar, kantaram ghoddpi, bhumika korpi ani kantaram gavpi kolakar utpon’ zalole disona. Fuddarak tiatr machiek dhoko diupi hi ek vhodd ghoddnni zavn asa. Ganva ganvanim ani kheddeamni tea vattarantle ‘talents’ sodun kaddun vikasit (develop) korche khatir oslea ganvantlea tiatranchi khub goroz asa. Ganvantlo tiatr Gõychea tiatrachea fuddarachi buniyad zavn asa. Hi buniyad ji sod’deak sarki oskot zaloli asa ti portun okondd kortole zalear ganva ganvanim porbechea nimtan ganvkaramni tiatr machier haddop khub mhotvachem asa. Ganva ganvanim ‘dramatic talents’ adle porim sodun kaddche ani te vikasit korche mhunn Tiatr Academy Goa hinnem ek mhotvachi yevzonn keloli asa. Hi yevzonn mhunttlear ‘Production of Tiatr in vilages’. He yevzonne khala je ganvkar khoimcheai somoyar tiatr korunk sodta zalear TAG tankam 20000 rupiya onudan dita. Tea xivay goroz asa zalear ek ‘director’-ui dita. He yevzonnecho hetu mhunttlear ganvantlea umedi kolakarank machier aple ‘talents’ dakhoupak sondhi divop ani tiatr machier te bore kolakar zavpak adhar divop. Tea khatir amchea ganvantlea umedi tornnatteamni fuddem sorchem, TAG-chea yevzonnecho lab gheuncho ani ganvantlea bhurgeank, tornnatteank ani zantteank ghevn tiatr machier haddcho. Oxem kelearuch tiatrachi buniyad okondd zatoli.

Tiatr Niyall

Tiatr Niyall

‘Teacher’ tiatr pollennarank dipkaita

Com Agostinho ‘Corruption Kabar’ korta

J. P. Pereira, Majorda Gõy.

Jr. Reagan hannem boroun digdorxit kelolo tiatr ‘Teacher’ xallamni xikovpeancher adharun asa. ‘Teacher’ ek sundor kanni eka promannik xikovpeachi, teach borobor xikovpeache vevsayen

vosta ti niddukay ani zhogddim. Khoreponnim ‘Teacher’ ho tiatr xikpeamni ani xikovpeamni pollovpachi goroz asa. Elice ek niktich nomiyarloli xikovpinn zavn asa. Xikovpachi sirvis mell’li ani aplem sopon sakar zalem oxem Elice-ak dislem, punn teach iskolan Evon nanvacho anink ek xikovpi asa

zaka Elice-achi sarki niddukay zata, karann iskolachi ‘headmistress’ Eliceachea vavrachi thoknnay korta dekun. Fr. Joseph zo tea iskolacho ‘manager’ zavn asa, tovui Elice-ak ut’tejon (encouragement) dita ani tachi tust (praise) korta. Durdoivan teach iskolant

ek rajkornneachi dhuv xikta jika aplea gharant kitench mellona mhunn na. Hi rajkornneachi dhuv ani ticho mogi dogam-i ‘cigrette’ voddtana sampoddta. Itlench nhoi ezam boroitana ‘copy’ martana sampoddta. Hea vaitt kornneank lagon Elice hea xikpeacher – rajkornneache dhuvecher –

thapott marta. Fuddem kitem ghoddta tem zonn eklean tiatr pollovn kolloun gheunchem. Hea tiatrant aichea iskolamni jem kitem borem ani vaitt ghoddta tem dolleam somor haddlolem asa. Jr. Reagan-an tiatrachi borpavoll bori boroilea ani teach borobor digdorsponn hemvui borem kelam. Rajkornneanchim ani duddvamkaranchim bhurgim iskolamni koxim vagta ani rajkornni lok iskolachea karbaran koxe meter zata tem bhes borem dakoilam. Rosalia ‘headmistress’ koxem, Evon ‘negative’ bhumikent ani Elice, ek promannik ‘teacher’ koxi bhes borem kam kelam. Romila ‘politician’-achi gorvixtt dhuv ani Rosario Bothelo ek broxtt rajkornni hannim apli bhumika bhes bori kelea. Urlolea kolakaramni zoxe porim Justin (Fr. Joseph), Jr. Reagan ‘servant’ ani batmidar koso, tosoch Volito hea sogleamni aplim kamam favo toxim keleam. Kenny ani Jimmy him dogam-i patram lokak pott bhor hansoita. Canon D’Souza hannem songit dilam zalear tiatrantlim kantaram-i borim asa zaka lagon sogllo vell lok umedir urta.

J. P. Pereira, Majorda Gõy.

Comedian Agostinho hannem anik ek khoddegantt tiatr ‘Corruption Kabar’ machier haddla ani Gõy bhor dakhoit asa. Thoddkean ‘Corruption Kabar’ ho tiatr amchea sorkari odhikareancher ek thapott zavn asa je meza pondchean duddu gheunche khatir porjechim bhavnam dukhoita. Minguel ek matka ghevpi monis, Kaliachea chayechea dukona kuxik tannem aplo ‘counter’

ghatla. Tachem giraik mhunttlear Badluck, Carmin ani dusre. Thoimsor ek somajik vavurpi asa zaka soglle Baba mhunn ollkota ani teach vattarant ek broxtt ostori pulis asa jichem nanv Vera. Kannien ek bebdoi asa zo dusreanchea khustar jiyeta ani ek zantti ostori ji aplea ghovachea pensanvacher jiyeta. Itlench nhoi, tantun ek broxtt advogad asa zachem nanv Cota ani teach borobor Fonseca ek rajkaronni-i asa. Gomes ani Madkaikar he dog sorkari novkor. Vochat ani tiatr machier he soglle ‘characters’ eka-mekak koxe mellta ani tanche modem kitem ghoddta tem tumcheach khas dolleamni polloiat. Tiatrache borpavollintlean Comedian Agostinho sangunk sodta ki somazant zaitim

boreponnam haddum yeta zoritor somaz ekvotti asot zalear. Zaite lok je broxttachara add dis-rat vavurta tanchoi Comedian Agostinho ugddas korta. Digdorspean boro vavr korun bori dakhovnn machier haddlea. Sabina ek zantti ostori koxi, Jessica ek adhunik ani ‘stylish’ pulis inspektor koxem ani Janet-an Carmin-ache bhumiken borem ‘acting’ kelolem asa. Sylvester – Babache bhumikent, Jaju-advogadache bhumikent ani Tommy ek rajkaronni koso ani soglleamni ap-apli bhumika bhes bori kelea. Filipe ani Seby hannim broxtt s o r k a r i novkoranchi bhumika kelea. Punn Salu de Loutolim hannem soglleank dipkaile. Tannem bebdeachi bhumika bhes bori kelea. Tiatrantli ‘comedy’ bori ani nitoll asa. Selvy –Babluck hachea rupan, Agostinho – Minguel koso ani Janet him tiatr pollennarank pott bhor hansoita. Kaliachi bhumika Alfredan bhes bori kelea. Agnelo Dias hannem songit dilam zalear James Vaz hannem ‘background music’ kelolo asa. Kantaram modem Sylvester Vaz hachem ‘opening’ kantar bhes borem asa. Seby-SaluTommy hancho ‘trio’ lokak avoddta. Jaju-Jessica ani Seby de Divar hannim borim kantaram gaileant. Jr. Nelson hannem Pap Saiba vixim ek bhes borem gayon mhunttlam. Tea xivay Sabina-Jaju ani Filipe-Janet hanchim duettam asa zalear Janet-Jessica hancho duo-i asa. Hea tiatrant eka vordan hansonk mellta ani dusrea vordan boro sondex-ui asa.

Thoddea utrancho ani hanstea sobhavacho Eddie Bab

Daniel F De Souza.

Lekhok ani Ttikakar Gelea sumar tin vorsank zaite fautt hanv eka hanstea sobhavachea mhallgoddea tiatristak zaitea TAG-n ghoddoun haddlolea karyokramank ani karyavollink Ponnje tosoch Moddgonvam hajir zalolo polletalom. To tiatrist mhonn gomtalo kiteak zaite tiatrist taka mogan zapaitale, mogan ani respedan tache vangdda vagtale. Tovui bi tankam aplea hanstea sobhavan pachartalo. To chodd uloinaslo, punn bariksannen sogllem polletalo. Zaite fautt amchi dogaimchi dolleank-dolle nodor zalear ami eka mekak mogan hansun moneponnich mhonnlolea porim zapaitaleanv. Ek dis

Prince Jacob hanche lagim hanvem hea mhallgoddea tiatrista vixim vinchartoch, tannem mhaka tachi vollok diun oxem sanglem. “Tachem nanv Edward Mascarenhas punn tiatr palkar taka Edddie mhonnlear soglle ollkhotat. Zaitim vorsam tannem tiatranchi seva kelea, Gõyant toxi ‘Gulf’-ant, ani atam to pirayek ani bholaykek lagun zoborso palkar disona, aplea ghora visov gheta”. Hea disa thavn Eddie-k mellpak mhaka khoxi asli. Punn vellache oddchonnink lagon ti kaim kall zalich na. Halinch hanvem Eddie Mascarenhas hankam tanchea bonglear Fatorda hanga bhett dili ani tache koddsun tache vixim zaiti mahiti mhaka mell’li. Tacho ganv Dandora, Kunkolle, zorui tacho zolm Bardezchea Kalangutt ganvant zalo. Ek sangchem mhonnlear Eddie bab hankam hanvem tiarant kednach nheslolo polleunk nam. Karann, to zaitim vorsam Dubai sirvis kori ani thoim aslo. Zorui Dubai tiatramni nhestalo ani kantram gavun, bhumika-i bi kortalo, torui tea vorsamni to Gõyant mudasank pasun ailear palkar

chodd disonk na. Adim poilem tannem Gõyant ani Mumboint tiatr palkar aplem khub yogdan kelam. Eddie aiz sumar 71 vorsanche pirayer aplea kuttumba sangata nokrevelo bospagari zaun Fatorda hanga ravta. Punn aplea

svotache tin tiatr boroun digdors korun machier haddleat, zoxe porim ‘Moipaxi Bhav’, ‘Bhaunnam’ ani ‘Mogak Lagon’. Tacho bapuy Penaforte Mascarenhas ek Purtugez kallar thavn Pulis Odhikari ani tosoch tiatr mogi ani sadharonn tiatr

rikhamea vellar tiatrank ani her sogllea TAG—chea karyavollink chukoinastana hajir asta. Eddie bab lhan bhurgeponnir thavn tiatr machier bhitor sorlo ani Colva Fama-k tannem Sinforiano hachea tiatrant git gailem ani soglleanchim kallzam jikon ghetlim. Hagasor thavn tachi tiatr machier nachpachi survat zali. Eddie bab hannem aple

palkar nachpi zalolean Eddie-k palkar nachpak anik urbha vaddli ani tache sfurten mhunttlolea porim Eddie Mascarenhas hannim aplo vavr Konknni palkar mukhar velo. Bhurgeponnir tannem aplea jivitachim 15 odik vorsam Pernem ‘taluka’-nt sarlim, karann tacho bapuy thoim Pulisen bhorti aslo. Tea kallar Eddien aplo ek tiatr ‘Moipaxi

Bhav’ 1964 vorsa Arambol vattarant dakoilo ani tantun Konknni palkache ‘trio’ vostad ‘Conception-NelsonAnthony’ legun samil asle ani tea xivay her dusre vevsayik tiatrist. Eddie Bab sabar vorsam tiatr palkar Gõyant toso Mumboint porzoll’lo ani uprant aplea udarposonna khatir tannem ‘Gulf’-achi vatt dorli ani to 1974 vorsa Dubai xharant nokrek gelo. Thoimosr vetoch tannem aplem tiatr palkar nachpachem bond korunk nam punn thoim ravnnem korun asloleam her tiatristam vangdda samil zaun tannem Joe Frank ani Osvi Viegas hankam sangatak gheun thoim ek ‘trio’ ghoddlo ani Dubai zatat titlea-i tiatramni tannem bhag ghetla. Eka kallar tancho ho ‘trio’ egdom loukik ani famad aslo ani soglleam poros Dubai xharant chodd ‘Share’ tancho astalo. Eddie-chem Konknni palkar ek khaxelleponn mhonnlear to ek boreantlo boro tea kalla velo ‘solo’ kantorist aslo, tannem kaim ‘duet’-am bi gaileant, punn Dubai vetoch taka ek ‘trio’ artist mhonn tachi fank zali. Eddie aplim khud gitam rochtalo mhonntoch taka

kantarachi kednach komi vo oddchonn zalina. Tannem sogllea Konknnichea mhalgoddeam tiatrist ani digdorspeam vangdda Konknni palkar vavr kela ani xebaski zoddlea. Tankam bhett ditana mhaka ek chodd avoddlem ani tem mhonnlear tannem Konknni palkar kelolo vavr, ani tache purave bore toren ani fikirin zoxe porim adlepornne fottu, tiatranchim ‘handbill’-am ani her favo zalole puroskar ani bhil’le sambhallun dovorleat. Tache kodden fottvanchi girestkay asa ti adlea tiatristancher ani tea kalla voilea tiatrancher khub uzvadd ghalta. Ho fottvancho ‘album’ to khub mannsugen ani fikirin sambhallta mhonn tea fottvancher nodor marlear gomun yeta. Tea xivay Eddie Bab khub zannvayen bhorlole tiatrist ani tache lagim zaiti adli mahiti mellta, punn to komi utrancho ani thoddem ulovpi tiatrist, aplech bhopke sangpi nhoi dekun tanchea tonddantlean utram bhair kaddchim poddttat. 2011 vorsa TAG-n tacho vavr vakhannddun tacho sotkar korun taka puroskar bhettoila.

Mhalgodde Tiatrist

Remmie Colaco Ostorechea rupan machiecho ukol kelo

Tiatr machiek zaitea kolakaramni zaitea toramni aplem yogdan dilolem asa ani tiatr machi unch dorjear vorpak adhar dilolo asa. Tantuntlo anink ek kolakar mhunttlear somplolo Remmie Colaco. Remmie Colaco haka suvadik tallo aslo ani tech porim to dispak egdom sundor aslo. Heach karonnank lagon Remmie Colaco hannem tiatr machier ostorechi bhumika korun tiatr machi sozoili. Jea kallar tiatr machier ostoreo ani cheddvam egdom thoddim aslim, tea kallar Remmie Colaco hannem ostorechi vo cheddvachi bhumika korun tiatr machi jivi urpak khub proitn kele. Remmie Colaco Sanvordem Gõy hea ganvcho put aslo ani igorjechea iskolachea adharan to songit xiklolo ani rebek bhes borem vazoitalo. Remmie Colaco-n fokt 4 vorsam Gõyant xikxonn kelem ani tea fuddlem xikop korunk taka Mumboint dhaddlo. Tannem aplem fuddlem xikop St. Joseph School Wadala hangasor kelem, punn xikpa boroboruch sonskrutik spordeamni (competitions) bhag gheun apleak ani aplea iskolak nanv zoddlem. Remmie Colaco ‘Sewree’ Mumboi hangasor ravtalo ani sonskrutik mollar khub avodd aslolea karonnank lagon tannem ek sonskrutik pongodd ghoddlo zaka ‘Jolly Boys of Sewree’ mhunnon nanv dilem. Hea pongddan ‘Bhagintlem Ful’ hea nanvacho tiatr machier haddlo ani tantunt Remmie Colaco-n ‘heroine’-ichi bhumika korun soglleank dipkaile. ‘Jolly Boys of Sewree’ hannim thoddeach kallan anink ek tiatr ‘St. Xaviers School Hall’ hantun machier haddlo. Hea tiatrant tea kallaile nanvlovkik tiatrist zoxe porim Souza Ferrao, Dioguinho D’Melo, Anthony Vaz, Edward Almeida, adi asle. Hea tiatrant ‘heroine’ichi bhumika korche korun Remmie Colaco-n don kantaram gailolim – ek ‘duet’ ani ek ‘trio’. Him donui kantaram aikon ‘professional’ tiatrist je hea tiatrak hajir asle tannim Remmie Colaco-chi khub thoknnay keli ani thoim thavnuch ‘professional’ tiatr machier kam korpachi Remmie Colaco hachi viaj suru zali. Edward Almeida hannem taka aplea tiatrant ‘Maim’ hantun bhag ghevpak sondhi dili. Bhumika korche korun Remmie-n don ‘duet’-am mhunttlim –ek A.M.B. Rose hache borobor ani dusrem Edward Almeida hache borobor. Donui gitam lokak khub avoddlim ani thoimsoruch tea kallailo soglleam von vhodd tiatrist C. Alvares hannem Remmie Colaco-k aplea tiatrant ‘Tor ho Tiatrist?’ hantunt bhag ghevpak vinonti keli. C. Alvares hachea sarkea kolakaran apleak ‘duet’-am mhunnpak amontrit kelo dekun Remmie Colaco-che khoxek xim ani mer nasli. Tea disa thavn C. Alvares ani Remmie Colaco (ostorechea rupan) torekvar ‘duet’-am gavpak lagle. Tanchim ‘duet’-am eka fattlean ek ‘hit’ zait gelim ani Remmie Colaco tiatr machier porzollunk laglo. Remmie Colaco, C. Alvares-achea tiatramni astaloch. To ostorechi bhumika kortalo ani cheddum nheson C. Alvares ani dusrea gavpeam borobor kantaram mhunnon eka vordan tiatr soboitalo ani dusrea vordan appnnakui namnnam zoddtalo. Remmie Colaco hannem 1000 voir tiatramni bhumika kelea astoli ani unninch tim 500 tori kantaram ghoddun tiatr machier ani ‘records’ancher gaileam astolim. ‘Ankvar Mariechem Dukh’ hem tachem chodd nanvlovkik zalolem git jem vorsachea vorsa korezmanchea disamni ‘All India Radio’-cher aikonk mellta. Remmie Colaco-n aplim gitam ‘HMV Records’ hancher ‘record’ kelolim asa tech porim tannem ‘audio cassettes’ nirmann korun aplim gitam fuddle pillgek sambhallun dovorlolim asa. Remmie Colaco fokt gavpi ani bhumika korpi kolakar urlona. To ek bhes boro boroinnar ani ‘director’-ui aslo. Tannem zaite tiatr boroile, punn tache ghazlole tiatr oxe zavn asa:- ‘Satvo Sakrament’, ‘Ghorachem Sukh’, ‘Atamcho Temp’, ‘Sukh Tarvotteanchem’, ‘Chovto Mandament’, adi. Remmie Colaco-n Gõyant ani Indient tiatr machier bhumika korun nanv zoddlanch, punn bhailea desamni vochonui thoim aslolea Gõykarank tiatr dakhovn sukhi kele. Remmie Colaco-n ek tiatrist koso Nairobi, Dar-Ed-lam, Tanga, Mombassa hea Afrikechea desamni ani ‘gulf’ desamni ‘acting’ korun thoimsorlea tiatr mogyeank dhadoxi kele. Remmie Colaco hachem tiatr machiek yogdan khorench mhotvachem asa. Ostorechi bhumika korun ani ostori zavn torekvar kantaram gavun tiatr machiechi sobay vaddoili. Nove tiatr borovn tiatrachi borpavoll girest keli ani aplea mogall ani moipaxi vagnnuken sogllea tiatr pollennaranancho ani tiatr kolakarancho respeid ani man bhoglo. Remmie Colaco-n tiatr machiechi promannikponnim seva korun tiatr sonvsarant apleak omor kelo. Tomazinho Cardozo Wilmix Mazarello hannem boroilolem “100 Years of Konkani Tiatr” hea pustokachea adharan


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.