Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<
Somajik Mollar
10
Tornatte ani ‘drugs’ancho goirvapor
Cheddeankui ‘Fashion’ Zai
Halinch ek ‘Survey’ zaloli. Tornnatteam bhurgeam bhitor ‘drugs’ vo gunge vokhdamchi avodd kitli khol pavlea tache vixim obheas korche khatir. He ‘survey’ vorvim jem kitem dakoll zalem tem oxem asa: Her dusream ‘drugs’-am poros soreak lagon chodd promannan tornatteam modem moronn yeta. Rostear zaytim opghati mornnam zatat. Rostear opghat zaun morop hem moronn yevpak soro soglea von vhoddlem karonn. Tatuntleo sumar 45% kexi soreak lagon ghoddonk ailoleo asa. T a n c h e a iskolamni/kolejimni ‘drugs’ viktale, vaportale ani dovortale mhunn 60%-am voir torne pirayechea (teens) bhurgeamni sanglem. ‘Crystal meth drug’ 12 te 14 vorsam pirayeche bhurge vaprunk lagleat. Tornatte je soro piyenant tanche poros, tornatte je soro piyetat tanchi ‘cocaine’ ho ‘drug’ vapor korpachi xokyatay chodd asa. 12 te 17 vorsam modlea 64% bhurgeamni dukh
pois korpache ‘drugs’ tanchea soyrea-ixttam lagchean tea ‘drugs’-anchi kainch mahiti noko astana
ghetlele asat. Bekaydeaxir ‘drugs’-ancho vapor denvta zalear, ‘prescription drugs’-an-
Gõykar Nustea Vinnem? Amcho AvAz Protinidhi
Gõychea doriant nustem marpi bottink lagta tea dizola velem onudhan Kendr sorkaran bond kelolean sthanik nustem mari udheogak marekar fottko bosla. Eka litter dizola fattlean tankam 11 rupia mezche poddttole. Haka lagon nustem marpacho khorch egdomuch vaddttolo. Punn, ek mat khorem, xekim nustem khaupi ani viktem gheupi giraykankuch tacho porinnam bhogcho poddttolo, hantun kosloch dubau na. Dizol vaddik lagon zo otirikt (additional) duddvamcho bhar hea nustem marpeamcher poddttolo, to bhorun kaddpa khatir soglleam von sompo uapi mhonnllear nusteachem mol vaddoup. Adim fuddem bazaramni mharog mellpi nusteachem mol he nustekar anikui vaddoitole ani apnnank yeta to otirikt khorch nustem vikhtem gheupeam udexim bhorun kaddttole. Gõyant poromporik pod’dotin nustem marop halinchea kallar sarkench unnem zait gelam. Nustem khaupi lokachi axea purnn korche khatir fokt nustem marpi bottink (trawlers) khol somdirant vochon nustem marchem poddtta. Heo nustem marpi botteo dizolacher choltat. Somdirant nustem marunk vetana tankam dizolacho santto gheun vechem poddtta. Ekach vellar dizolacho vhoddlo santto (stock) gheun nustem marpak vochpi vhoddleo ani lhan botteo asloleo komponeo asat. Heo komponeo ekach barabor dizolacho santto ghetat. Hea oslea komponeank dizolacher melltta tem onudhan hea fuddem divpachem sorkaran bond kelam. Nustekaranchea sonvsthank (society) jem onudhanacher dizol mellttalem, tem sorkaran fattim ghetlam, ani taka lagon ho nustem maricho vevsay sod’deak oddchonneank sampoddla. Kendr sorkaracho nixedh mhonn sompurnn Gõychea nustekaramni fattlo mungllar thavn doryant
nustem marpachem ani bazarant nustem vikpachem bond dovorlam.Karnattaka, Kerala, Maharaxttra sarkea rajyamni poryan bond dovorlolean fuddlea kaim disam uprant, nusteacher khupuch porinnam zaupachi xokyotai asa hi gozal ami nakarpak xokonant. Nustem mari vevsayak udheogacho dorzo dinvche suvater, tacho sangodd xetki vevsaya kodde ghalun divpachi goroz asa. Hem oxem kelem zalear tankam dizolacher onudhan mellttolem ani tancher aslolo khup oso bhar unnem zatolo. Torui punn Gõychea nustem marpeamni dizolachea onudhanachea proxna vhelean nustem mari vevsay bond dovorpacho nirnnoy gheupak favo naslo.Oxem kelolean tannim apleach paimyamcher kuradd marun ghetlea. Hi sthiti vo hi bondi oxich chalu urli zalear fuddem-fuddem tem tankach marekar zatolem. Ho nustem marpeamcho proxn Kendriya montri Sharad Pawar hannem aikon ghetla, ani toxench Gõycho mukhel montri Manahor Parrikar hannem apunn hea proxnacher tabortob upai sodun kaddttolom oxem axvason vidhan sobhent dilam. Taka lagon hi sod’deak asloli bondi chodd kall meren toxich urchin oxi opekxa dhorli zalear kainch horkot na. Nustem marpacho vevsay ho adle bhaxen poromporik pod’doticho uronk na.Halimchea kallar hea nustem marpachea vevsayant vhoddle-vhoddleo nustem marpacheo botti aslole ‘mafia’ bhitor sorleat. Bekaidexir ritin Gõychea doryant yeun nustem marun khud Gõykarankuch mharog molan viktat. Nusteachea bazarant aiz jem kitem vhoddlea akarachem ani vhoddle zatichem nustem melltta, tem egdomuch mharog asta, ani tem-i zalea dusrea rajyantlean ailolem. Zalear Gõchea doryant marlolem nustem veta khoim? Osoi proxn nustem khaupeak kitlech pavtt poddtta.
chea vaporacher vadd asa. 2008 vorsa, sumar 1.9 million tornatteamni ‘prescription drugs’-ancho
goirupyog kelolo asa. 28% bhurgim ‘ecstasy’ hea ‘drug’-acho vapor korpi eka tori ixttak vo vorgantlea bhurgeak vollkhotat, ani 17% eka von chodd zannank vollkhotat. Attvek pauta mhunnosor – 52% bhurge soro piyeta, 41% sigrett vhoddta ani 20% tornatte ‘marijuana’ hea ‘drug’acho vapor korta. Tornatte, zanche vhoddil tanche lagim ‘drugs’am vixim bhasabhas kortat tanchi, bhasabhas korinant tanchea poros, ‘drugs’-ancho vapor korpachi xokyatay unni asta. Hea khatir avoy-bapayamni xidduk ravchem. Aplea bhurgeam lagim gunge vokhdam vixim bhasabas korchi, tankam bori dakhounchi. Zalearuch hem gunge vokhdamchem duens ilem ilem unne zavpachi xokyatay asa.
Jednam ami ‘fashion’-achi khobor kortanv tednam amche vichar fokot chedd v a n c h e a nhesnnancher veta. Khorponnim fexon jem asa tem fokt cheddvanch korina punn cheddeanchea sonvsarantui fexon-ak zaitem mhotv asa. Tea khatir hea ankar ami cheddeanchea fexona vixim ilo niyall korumia. Cheddvankuch nhoi punn cheddvam itlench cheddeankui aple sundortayechi fakir asa ani tea khatir jitlim cheddvam fexona fattlean dhanvta titlech cheddei dhanvta mhunttlear fott zanvchina. Zoxe porim cheddum aplem rup sobit korunk vavurta titloch cheddoi vavurta mhunn zannkar sangtat. He vixim cheddva ani cheddea bhitor fork itloch ki cheddo matso ‘rough’ disnneacho asta ani cheddum matxem nazuk asta. Nazuk aslolea karannan cheddum apli sobitai choddan chodd vell samballun dovrunk vavurta ani cheddeacho sobhav ‘rough’ aslolea karannan to aple sobitaye vixim titli kallji ghenam. Torui punn prot’tek cheddo aplea nhesnnam vorvim apunn odhik sundor discho mhunn sodanch upay gheta. Cheddeanchi fexon mhunttlear torekvar modinchim kolsanvam ani khom’sam. Anek toranchim kolsanvam ani khom’sam yetat tim ami polletanv. Aiz nheslolea modelachem kolsanv khomis faleam fexonan urot vo na ho dubhav asa. Kiteak cheddeanchii fexon rokddich mudar zata, rokddoch novo novo model yeta. Halinchea kallar vis vorsam adim va-
purloli fexon atam portun ‘modern’ fexon mhunn yeta tem polloun ojiap dista. Dusrea utramni pain aplea tornatteaponnar keloli fexon atam portun put ‘modern’ fexon mhunn xati fuloun sangta te khorench vichitruch dista. Êk kall aslo jednam lokanchea angacher pinzlele kopdde disle zalear ami somzotale ki ho khup gorib monis mhonn. Kopdde koxei asum punn te nitoll aspak zai asle. Adim lok kopdde pinzle zalear tacher ‘patch’ marun ghaltale. Atam pinzlele jeans ghalun konnui bhonvta zalear he kopdde vapurtolo monant kitlo girest astolo oso vichar yeta. Aichea kallar pinzlele kopdde mhunnchem adhunik ‘fashion’. He kopdde pinzpachei vegveglle prokar asat zoxe ‘acid wash, stone wash’, adi. Oxem dista ki te nheslole kopdde kedna dhulele kay? Punn aichea tornatteank toslinch ‘jeans’ nhesunk zai hantun dubhav na. Haka lagun bhikaryam sarkhi dispi, koxei kens vaddoilelim, pinzlelim mhellim kopdde ghalun chedde vo cheddvam dislim zalear ojapit zainakat, kiteak tim girest ghoranneanltim asunk xoktat.
Adivasinchea Kolyanna pasot yevzonneo gheupi konn nam Arthik voros kobar zaunchea poilim soglea ghorabeank yevzonn pavoupachem montreachem axvason PONNJE (AAP): ST lokanche raupache sthitin udorgot korchea pasot, sorkaran tanchea pasot gelea 3 mhoineamni yevzonneo suru keleleo. Mat tancho faydo gheupi konn nam. Hea yevzonnemni addkhodd yeunk karonn mhunnlear, tim chalik laupacher sorkarachi susti. Ani toxench lokank tanchea vixim mahiti nasop. Sorkarachem Adivasi Kolyann (Tribal Welfare) khatem, fuddlea don mhoineam bhitor ghorabeank yevzonneo pavoupachem proyotn kortelem. Otubr 2012 saun sorkaran tanchea/adivasiyam pasot ekunn 7 yevzonno suru keleat. Zatun novim ghoram bandunk, ghoranchi sudharonnam korunk, vidhyartheank arthik adhar, xikxonnik provasank adhar, ani her dus-
reo yevzonneo suru keleat. Adivasi Kolyann khatea lagim 2012-13 vorsache sumar 370 kotti rupia nidhi asa. Zor ti nidhi vapor kori nastana urta zalear, ti 2013-14 arthik vorsachea nidhin fuddem vhorchi poddteli. Adivasi Kolyann Montri Ramesh Tawadkar-an sanglem ki “Janer te Mars 2013 meren ami zata titlea lokank yevzonninchea khala aspaun ghetele/haddtele, toxench nidhicho favo tea promannan vapor kortele.” Tawadkar-an manun ghetlem ki azun meren konnen tea yevzonnincho adhar gheunk nam mhunn. Tannen hacho dox Adivasi Kolyann khateachem proxason zagear nasleacher dilo. Khatem aplea khala ghetlea uprant tannen survate-
chea mhoineamni proxason zagear haddlam, oxem sanglem. Chalu aslelea arthik vorsa bhitor komich-komi 50% nidhi vaprunk yetoli, hachi khatri asa mhunn Tawadkar-an sanglem. Tachea poilea panvddear, hem khatem sumar 3,000 faydo mellpi mon’xank, Atal Asra Yojana hache khala adhar diupacho lokx (aim) dovorla.
Mars kobar zay-i meren, he yevzonnen ST lokank ghor bandpak 2.50 lak rupia meren, ani ghoracher sudharonnam korpak 1 lak rupiancho adhar, diunk yetolo. Zaitea pautti ugddas korun ani circulars dhaddun poryan, adivasi vattharantlea vidhyarthyanchea faydea pasot kelelea yevzonnink iskolamni ruch/avodd nirmann korunk nam, oxem Tawadkar-an ukttailem. Rajya Sorkarachi ‘Prashikshan Yatra’ yevzonn, adivasi vattharantlea iskolanchea bhurgeank arthik adhar diunk fuddem haddlea. Des-bhor xikxonnik bhonvddi/provas korunk he yevzonni torfem adhar melltolo. Ani tachi survat fuddlea xikxonnik vorsa 201314 saun zaunk yetoli.
Jugar ho vaittuch Gõyant Peddne, Sat’tari, Divchole heam ganvamni jea-jea zageamcher zatra-utsov zatat, thoim vhodd promannan jugar (gambling) cholta mhonnpachi gozal konnakuch lipon urloli na. Kaim lok zatrank fokt zugaruch khellpa khatir vetat. Hantunt ho jugar choloupeancho chodd faydo asta, zalear to khellpeamchem mat khup luskonn zata mhonnpachem atam meren onnbhoupak mell’lam. Hea zugarak lagon khup zannanche ghorabe pisddun geleat. Khup zannank kosloch neamit rozgar (regular employment) naslolean te magir thodde poixe moddun chodd poixe zoddpacho hetu monant dhorun hea zugarachea nadak lagtat. Jugar khellpi ani neamit khellpeanchem sogllech kodde luskonn zata oxem na. Khup zageancher jugar khella udexim zaitech zann aplim
bollsam duddvamni chikar bhortat. Punn choddxea zageamcher jugar khellpeanchem lukzonnuch zata mhonnpachem aikopak melltta. Soro ani sigretti bhaxen jugar poryan ek vaitt veson (habbit) zaun asa. Kaim zann jugarak aplo tenko divpa khatir purannantlim udharonna ditat. Khoinsoruy zatra-utsov asle zalear zugar khellpi tea-tea ganvamni chodduch gordi kortat. Zatra-utsov zatat team ganvamni ek kherit bhag hea jugarachea vevhara khatir rakhun dovorlolo asta. Khore mhonnllear hea zugarak kaydeache choukonnent kosloch
adar na. Vo dusrea utramni to bekaidexit. Konneim tokrar keli zalear, pulis titli purtich ‘raid’ marpachem nattok kortat. Nanva purte kaim zannank tabeant ghetat ani rokddech soddun ditat. Hem oxem fattlim sabar vorsam zalim cholot ailolem asa. Ekvottan ravon konnenuch hea zugarak aplo virodh kela mhonnpachem konnenuch aikonk na astolem. Punn Valpoicho Vishwesh Porob hannem mat fuddem soron hea jugarak aplo khor virodh kela mhonnpachem halinch potrancher chhapun ailam. Tannem Sat’tari Yuva Manch hachea bavttea khala tannem hea jugarak avhanuch kelam mhonnllear zata. Zugar cholovpeamni ani khellpeamni taka dhomki divpak survat keli. Sumar 400 zannancho mhonnge zugar cholovpi ani khellpi hancho pongodd rachea angar gelo. Pulisank hea vixim
kollovnni diun poryan pulis thoim yeunk nant. Hea vellar kitem-i borem-vaitt ghoddlolem zalear zababdar konnak dhortole asle? Somazant kitem-i vaitt ghoddtta zalear tacher konnenuch avaz uttoupacho nhoy? Azun meren hea desant lokxai asa mhonnpachem pulisamni lokxant dovorpachi goroz asa. Kaidexir zorui konnui tokrar korta, zalear taka sorkaran surokxa diupak zai. Somazant duspott nirmann korpachi kosli-i gozal ghoddon yeupachi xokyotai asa oxem sorkarak dislem zalear, ti vattaupak soglle toreche proytn sorkaran korun zai. Kaideant jugarak koslench sthan na. Somazak lagloli ti ek kidd zaun asa. Hi kidd kaddun uddoupak konnui fuddem sorta zalear soglleamnich taka tenko diupachi goroz asa.Sorkaran poryan taka atmsurokxa div-
pakuch zai. Prot’tek zatra-utsovamni zugar vhodda promannan cholta hem pulisank thavem asa. Taka lagon khup zannache ghorabe vibadd zatat ani ho jugar cholta tea suvatancher sodanch lofdde astat, hi pasun pulisank khobor asa. Jugar hi ek porompara koxi kaim zannamni mandun ghetlea hantuntui dubav na. Tea-tea ganvamni azunui jietolea zantteleank ti thoddi bhov rakhun dovorloli zai oxem poryan uloylolem aikonk yeta. Punn ho vevhar puray toren bekaidexir ani somaz ghatki zaun asa hem ami visronk favona. Taka lagon zorui konnui hea bekaidexir gozalicher aplo avaz utthoita zalear, somazant jiyetolea dor eka mon’xan taka divpakuch zai ani sorkaran tachi rakhonn korpachi goroz asa.
Lok Kitem Mhonnttolo? Dobaje-Utsov monouche adim ho proxn monantlo kadd Ho kall zaun asa logndobaje somorombhpacho. Ani jedna-jedna ami hea oslea lognamchea dobajeank vetam, tedna sabar proxn mhoje toklent uprastat. Logn zatat tea hokol-novreamchea vhoddilank (parent) tanchea gharant zatolea logna dobajeank khupuch duddvancho vapor korcho poddtta. Duddu moddun kortat tea soglleach vostum kodde tanchem bariksarik lokx aschem poddtta. Kaim zann oxeim mhonnpi asat ki, duddu aslearuch soglleo vostu ghoddon yenant. Punn khoreponnim duddvank khupuch pavor asta, ani duddu naslear khupuch oddchonneank fuddo korcho poddtta hacho
poryant amkam onnbhou asa. Hea osleam dobajeank ami duddu moddttana, favo te porim ‘planning’ kelem zalear, tantunt amkam khupuch faido zaunk xokta. Khupuch sade, mhonnge duddvankar nhoi te ghorabe poryant logndobajeancher gorje poros chodd duddu moddttat tem hanvem pollelam. He je gorje bhair odik duddu moddpi lok astat, tannim te duddu goir margantlean zoddlole astat, Ho ‘black money’ asa to ‘white’ korpa khatir kaim lok mellot toso duddu eka logn dobajeak moddtta. Eka mon’xak pagarache duddu hatant poddlea uprant her sogllo khorch kaddun anik ogllem ki-
tench korunk ghoddona, tedna tannem aplea duddvanchi vevostha khupuch kallji gheun ani barkayen manddpachi goroz asta. Punn logndobajeachi ek yeuzonn anktana khupxe ghorabe he vixim khupuch bezababdar ponnan vagtat. Logn-dobajeak chodd duddu khorch korunk na zalear hea dobajeak ailolo lok kitem mhonnttolo? Oxe torecho ek usko soglleamcheach monamni asta. Amchea Gõyant lok kitem mhonnttolo hea ekach proxnak lagon mellot thoim, mellot toso ani gorje bhair khorch kelolo ami polletanv. Zanv tem magir baltim, komunhianv, festam, zolm-dis, ru-
pea-utsov, kazaram ani halinchea kallar mornnank poryant khupuch duddu khorch kelolo nodrek poddtta. Kaim monis heam oslea dobajeank duddu khorch kortana dusrea disachem poryant chintinant. Hatant tea-tea vellar duddu nant zalear juran poryan duddu kaddtat. Tanchea monant ekuch usko asta, ani to mhonnllear, ‘funksanv borem vochona zalear lok kitem mhonnttolo?’ Ho ekuch proxn aiz khupxea lokak kosloi dobazo vo utsov ghoddoun haddpa vellar sotaita. Tech porim purvil’lea kallar thavn amkam dor ektteak ek sonvoim zaun laglea, ani ti mhonnllear, xezareager
somoz adlea disa saibinn asli ani tea vellar tannem biskitt vanttli zalear ami amchea gharant kek vanttat. Vo kararak somoz vaddear eka mon’xan resperak vochpak sadixi
‘maruti’ mottor kelem zalear, ami ‘toyota’ vo ‘mercedes’ kortat. Ladrun aplea kazarak 10 hozar rupia khorch korun ek sadem xem ‘band’ kelem zalear hanv 20 hozar
khorchun mharog tem kortam. Hantuntlean ami kitem provar korun dakhoupak sodtanv kai? Sonvsarant aslolea khoimcheach dhormik pustokamcher oxem boroilolem na ki, kosloi dobozo monoytole zalear taka duddu khorch kor mhonn. Vhoddlim-vhoddlim jevnnam-khannam korun muzg lavpa vixim khoimcheach dhormachi xikounn na. Hi chal ani rit ami mon’xamni utpon’ kelea. Dhormik utsov ani melolea mon’xachi prêtyatra korta tea vellar ti khup sadeponnan zaupak zai asta, punn atam meren konnui mon’xan pollelam tea pormonnem hea oslea dukhest somorombhank poryant khupuch khorch
kelolo dison yeta. Lokachem kitem? Lokak xembhor bhasanchim tonddam. Kaim monis kosleai dobajeank fokt chuko kaddunk ani ttika korunkuch vetat. Koslich chuk dovrinastana kitli-i zotnnay gheun tum ek dobazo vo utsov ghoddoun hadd, to boro zalo zalear lok tuka titlech purto vakhanddtolo. Punn kaim monis oxe asat ki tankam ek lhanxi poryant chuk sampoddli zalear te sasnnank aplea monant dovrun ravtat. Punn hea oslea mon’xamchi porva korun ami mellot toxe ani gorje bhair duddvancho khorch korop? Hacho zabab ami kosloi dobazo korche adim sodun kaddpachi khupuch goroz asa.