16 March Amcho Avaz

Page 1

Herald

Amcho Avaz

t t

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

www.heraldgoa.in

Konknnint Poilench Rongit Satollem

Novea Papa Saibak Porbim ani Yevkar Sonvsar bhorchea Katolkam sangata Gõyantui umedichem vatavoronn

MHOTVACHEM

‘Minority Development Corporation’ ghoddoun haddpachi BJPchi yevzonn Page 3

Ontorraxttriya Ostorencho Dis Monoilo Page 4

VATICAN CITY: Hangache ‘College of Cardinals’ hantunt zalole novo Papa Saib venchun kaddpache venchnnukent gelea Budhvara disa, Argentina desantlo zaka “Dhortoreche nimnne koddlo” mhonnge ‘the end of the earth’ mhonn vollkhotat, thoincho Jorge Mario Bergoglio haka venchun kaddun sogllea sonvsar bhorchea lokak ojap bhorit kele. Bergoglio, zannem Francis hem nanv apnnailam, tachi mukhel zababdari zaun asa Igorz mata ji aichea kallant khupuch kotthin prosongank fuddo korit aplo provas korta, tika tea prosongantli nivarun Kristi bhavart mozbut korunk. Francis zaun asa poylo Europi raxttram bhailo mhunniari zo 5-vo tem 15-vea xekddeam uprant zaupi poilo Kristi dhormacho otmik vhoddil. Kardinal Bergoglio zachem pennem tachea jivitantlim choddan-chodd vorsam Argentinachea Buenos Aires hanga aslem, taka hea Papa Saibache venchnnukent to ek yogeo Dev-mhunniyari mhonn sonvsar bhorchea Kardinalamni venchun kaddlo. Gelea 6 xekddeamchea kallant, hi oxe torechi venchnnuk poilech pavtt zaunk pauli. Kardinal Bergoglio zaun asa poilo American, poilo Jesuit tosoch poilo Papa Saib Francis hem nanv apnnavpak . Hem nanv Assisi-

Novea Papa Saibak Gõykaranchim porbim…

cho Sant Francis hachem zaun asa.St. Francis of Assisi hannem aplem puray jivit peleache ani dublleanche seve khatir khorchilem. Hea adim Gregory III 731-41 hea kallant Syria desantlo mhonnge Europe raxttram bhailo Papa Saib zaun gelo. “Tumi zannant Kardinalanchi kherit boska eka Kardinalak venchun kaddun Rome-ak ditat,” novoch venchun ailolo dhormik

vhoddil hannem lojest mukhamoll korun St. Peter’s Square hanga hozaranchea sonkhen zomlolea lokak aplo hat haloun sanglem. “Mhojea vangddi Kardinal bhavamni ‘dhortoreche nimnner’ thavn sodun kaddlo. Punn hangasor ami tumkam Dhinvasunk ani yevkar diunk asat,” oxem tannem zoma zalolea lokak polleun mhonnllem. 76 vorsam pirayecho Bergoglio hannem san-

glem,2005 vorsa Benedikt XVI venchun ailolo tea venchnnukamni apunn tachea fatta-fatt dusro aslom. 600 vorsam uprant Papa Saib ap-khoxen seve mekllo zaun tachea zagear hanv venchun yeupachem hem itlea kalla uprant poilech pavtt ghoddlam. Gelea xekddeant fokt Benedikt, John Paul I 1978 vorsa ani Pius XII 1939 vorsa fuddem asle. Francis novo Papa Saib

mhonn venchun ailolean Amerikentlea lokachea mukhamollancher urba ani umed zollkhotali, ani tachem kherit karann mhonnllear, sonvsarant aslolea ekan-ek katolkam modem Amerikentlea katolkancho 40% aspav asa. Tech porim fattle sabar xekdde tankam katolk igorjent protinidhiponn mellonk naslem.

Gelea Budhvara novo Papa Saib mhonn Argentina Buenos Aires hangacho Kardinal Jorge Bergoglio hachi venchnnuk zatannch sonvsar bhorchea Katolkam sangata Gõychea katolkam moden vhodda sontosachem vatavronn posorlem.Benedikt XVI hannem hea poda velo seve mekllo zaupacho nirnnoy jahir kelea uprant fuddle Papa Saib konn zatolo hache kodde soglleanchich nodor lagloli asli. Gõyantui katolkam modem novea Papa Saiba vixim ek kherit torechi utsukta nirmann zaloli. Gõyant aslolea ekunn lokam modem 27% Kristi dhormantlo lok asa. Novo Papa Saib zannem Francis mhonn nanv apnnaylam tachi venchun aila mhonnpachi khobor kanar sadoutanch puray Gõy bhor aslolea katolkamni novea Papa Saibak borem magon, magnnim ani ters bhettoyle. Gõyche diosezicho Arsebisp Fillipe Neri Ferrao hannem hea somoyar dilolea aplea sondexant, “Novea Papa Saibak lagon Igorz mata korit asli tim magnnim Devan uxir korinastana aikolim.Amchim kallzam dhinvasnnen bhoron ami Somia Jezuk argham ditanv tannem amkam ek Rakhnno favo kelo mhonn.Hea vellar ami bhas ditanv ki, ami hea amchea novea Gonvlleak amcho sompurnn tenko ani sompurnn sohokar ditoleanv mhonn.” “Cardinal Jorge Bergoglio venchun ailo mhonnpachem aikon ami thodde-bhov ojap bhorit zalole. Punn ami sot mandtanv ki, Kardinalanche vixv-sobhek Povitr Otmo margdorxonn korta konn mon’xak amcho novo dhormi Guru mhonn venchun kaddunk zai to. Punn hi khobor aikon ami sogott amchea mona pasun ani kallzan thavn khoxalbhorit zaleanv.”-Arsebisp Anil Couto, Dil’li Achdiocese.

2rea Panar Vach

2rea Panar Vach

‘Delhi Gang rape’ Prokronn

Mukhel aropi Ram Singh hacho atmghat? Vidrohi (rebels) rajkarnneank Kongres pokxant proves na – Rahul Gandhi Page 5

Konknni dhormik ritirovisinchea som’melonant Page 7

NOVI DIL’LI: Dil’lichea Vasant Vihar bhagant eke cholte bosint eka 23 vorsanchea cheddvacher zalolea boltkarantlo mukhel aropi Ram Singh hannem Tihar bondkhonnint gelea Somara faxi gheun atmghat kelo. Hea Ram Singh nanvachea aropeank Tiharche bondkhonnintlea ‘cell 3’ hantunt dovorlolo. Bondkhonnintlea odhikareamni taka Somara disa sokallchea fantea parar golleant fas gheun somplo te sthitir pollelo. Hea bondkhonnintlea eka odhikarean mahiti dili tea pormonnem, hea Ram Singh aropeak Tihar bondkhonnint 25 ‘cells’ aslolea eka bodkhonnichea vibhagant her chear koideam sangata dovorlolo. Ram Singh gelea Aitara ratcho usram meren zago aslo. He bondkhonnint rakhnnenk aslole pulis prot’tek eka voran koideanchi pollevnni kortat. Punn ghoddni ghoddli te rati pulisamni thoim

topasnni keloli kai na, hem spoxtt zaunk na. Tech porim anik ek mhotvachi gozal mhonnllear, Ram Singh aslolo tea ekach ‘cell’-ant CCTV kemera launk naslo. Thoim sodpus korunk ailolea Dil’li pulisamni Ram Singh hannem koso atmghat kelo astolo hi mahiti eka ‘dummy’-k vaprun gheupache proytn kele. Ram Singhak Mongllara disa niti-sobhent hajir korpacho aslo, punn adle ratikuch tannem atmghat kelo. Dil’li hanga zalolea ‘gang rape’ prokronnant pulisamni 3 Janerak arop-potr sador kelolem.Aropeam modlo ektto unnem pirayecho aropi aslolean, tacher ‘juvenille court’-ant kes choltoli. Ho bolatkar korpi aropeam modle Pawan ani Mukesh hannim pulisam samkar aplo guneanv kobul kelolo. Punn Ram Singh hannem apleacher ghatlole arop porot-porot nakarun uddoylole.

Ek Mulakhat

Arop sid’dh korun dakhoyat, karvay kortam: Parrikar

Tornatte ani ‘drugs’-ancho goirvapor Page 10

Bori Bolayki! Sukhi Jivit!! Page 11

Ram Singh hachem moronn gupit ritin zalolean to atmghat nasun ek ghatpat asonk zai oso dubau tacho vokil an ugttaila. Tech porim he ghoddnechi ‘judicial iquiry’ korpacho adex Dil’li sorkaran odhikareank dila. Ram Singh hea koideak oxe torechem dubavi rupachem moronn ailolean, he bondkhonniche surokxecher proxn up-

rasla. Hi ghoddni ghoddli tea vellar thoim ‘cell’-ant aslole her koidi nidlole oxem bonkhonnintlea odhikareamni ap-aple zababnent boroun dilam. “Tihar bondkhonnint surokxecho vhodda promannant unnav aslolean Dil’li zalolea ‘gang rape’ kexintlo mukhel aropi Ram Singh haka atmghat korunk soeg favo zalo.Ram Singh hannem atmghat kela te kexichi sod’deak kendr sorkaran choukoxi korpak survat kelea.Hanv kobul kortam ki, hi bondkhonnichea surokxe pulisanchi ek borich vhoddli chuk zaun asa. Dil’lichi mukhel montri Sheila Dikxit hinnem mhoji bhett gheun hea vixoyacher cheorcha kelea. Sot gozal rokddich uzvaddak haddpak amche soglle toreche proytn chalu asat,” oxem kendriya Ghor Montri (home minister) Sushilkumar Shinde hannem khobram sonvsthank (news agencies) sanglem.

PONNJE: Bhouxik jivitantlo bhroxttachar umttun kaddpak khupuch kotthin, karann tachim pallam-mullam khupuch khol rigleant. Punn mhojea sorkara bhitor aslolo bhroxttachar dakhoun diyat ani hanv te babtint karvay kortolom, oxem mukhel montri Manahor Parrikar hannem spoxtt kelem. Parrikar hachea sorkarak gelea

sumanat ek voros bhorlem, tea vellar to uloytalo. Proxn: ‘Mining’ proxna vixim BJP sorkar minam khonninchea dhonyank tenko dita mhonnpachem uloylolem aikopak yeta, tea vixim… Parrikar: BJP sorkar hem minam khonninchea dhonyam fattlean na. Punn hea vevsaya khatir oddchonnenk sampoddlolea

lokak mozot korpa khatir upay-yeuzonneo sodun kaddpachea proytnant asa. Taka lagon sorkar hea khonninchea dhonyank tenko dilelea porim dista… Proxn:Bhroxttacharak tuvem ‘zero tolerance’ oxem mhonnllolem . Gõyant bhroxttachar unnem zala tor? Parrikar: Bhroxttachar khup promannan unnem zala. Hea vixim egdom tajem udharonn mhonnllear, sod’deak pulis khateant suru asloli novea pulisanchi bhorti. Hi novea pulisanchi bhorti kortana, konnenuch tantun koslech torecho bhroxttachar zala mhonnpachem nodrek haddun dinvchem.CCTV kemera dovrun ani soglle torechi ‘transperency’ ballgun hi bhorti korpachi prokriya (process) chalu asa. Hea sorkaracheo oxeo anikuy zaiteoch gozali asat zantuntlean bhroxttachar

unnem zala mhonnpachem dison yetolem. Proxn: Vahatuk khateantleo batmeo neamit rupan vortoman potrancher chhapun kiteak yetat? Parrikar: Vahatuk khateantleo batmeo vortoman potrancher chhapun yetat hi gozal khori asli, torui tachea sangata tea khateantlea odhikareancher daddeo (raids) ghatleat mhonnpacheo poryan batmeo chhapun yetat. Arop kortoleamni bhroxttachar dakhoun dinvcho, hanv tacher karvay kortolom.Khoinchei suvater jedna bhroxttachar zata, tedna tache virudh tokrar korpak konnem tori fuddem soronk zai.Tedna tache virudh karvay korpak boreak poddtta. Bhroxttacharak ‘zero tolerance’ mhonnge tacho orth bhroxttachar puray toren nopoit korop oxem nhoy.Karann,

sompurnn toren bhroxttachar nopoit korun kaddpak kednach xokyo zanvchem na.Punn ho bhroxttachar ugddapo zalear, sorkar jerul tacher karvay kelea viret ravchona. Proxn: Tuvem mukhel montri podacho tabo ghetlea uprant kitlea devllank bhett divn axirvad ghetlo? Parrikar: Hanv Devak mandtam. Punn Devak mandtam hacho ho orth nhoi ki, hanv him sogllim karyam kortam.Ponnjechem Mahalaxmi devasthan, Mangeshi devasthan ani heram devasthanamni hanv koslea na koslea nimitan pavot astam.Punn Gõyam bhair aslolea devasthanamni vochpak mhaka xokyo na.Choddan chodd vell hanv rajyachea karbhara kodde divpak vaurtam. 2rea Panar Vach

Gõyant dadle-bailam modem asloli ontor usko korpa sarki PONNJE (AAP): Gõyant 1000 dadleam fattlean ji ostoreamchi sonkhea 968 itli asa, he oslech torechi lok sonkhea sezarchea Karnattaka rajyantuy asa oxem 2011 vorsa kelole lokmeznne (census) udexim ugddapem zalam. Gõyant xikloleancho ankddo ani dor ghorabeachi yenneavoll heram rajyam poros khupxea promannan odik asa, ani haka lagon sabar heram rajyantlo lok hea rajyant aplem udarposonn korpak yeta, hivuy gozal titlich sot. Bharat sorkaran 2011 vorsa kelole odhikrut lok-meznne pormonnem Gõychi lok sonkhea 14,57,723 itli asa. 1960 vorsa kelole lok meznnent dadle ani ostoreo hanche modem aslolo ontor thoknnay korpa sarko aslo. 1000 dadleam fattlean 1,066 itleo ostoreo asleo. Punn tachea uprant hi ontor aste-aste korun vaddot geli, mhonnge 2001 vorsa 1000 dadleam fattlean ostoreancho ankddo 961 itlo zalo. 2rea Panar Vach


Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Bajiyecho kallo bazar Halinchea kallar sorkara koddlean khupuch kolyannkari yevzonneo chalik layloleo nodrek poddttat. Kaim yevzonneo kendr sorkara torfen chalik laupant yetat zalear coddxeo rajya sorkar chalik layta. Dayanand Somajik Surokxa yevzonn, modlea vellachem xikpeank jevonn, griha adhar, laadli laxmi adi sarkeo yevzonneo sorkaran chalik layloleo asat. Vidhearthi, kolakar, poramporik dhondo korpi, xetkar hanchea sarkea lokakuy veg-veglleo yevzonneo chalik layloleo asat. Hea yevzonneancho labh khoreanich gorjevont loka meren pavta kai? Ho ek sod korpa sarko vixoy zavn asa. Heam yevzonneancho labh gheupi lokachi ek yadi (list)toyar kelear vo tanche vixim sorvekxonn kelem

zalear, dhoko divpa sarkeo gozaleo bhair sorpachi xokyotay asa. Sorvekxonn kelem zalear, zo nikal tantuntlean bhair sorta, tacheruch adharun hea vixoyacher cheorcha korpant orth asa. Voir sangleat tea yevzonneam pormonnem ‘Goa State Horticul-

ture Development Corporation’ hannim sadea lokak sovay molan bajiyechi (vegetables) purvonn korpachi yevzonn chalik layloli. Hi yevzonn fattlim sabar vorsam zalim hangasor chalu asa.GSHDC dusrea rajyantlean baji haddta ani sovlotichea molan ti

dukonkarank dukonkarank vikta. Haka lagon sadea lokak matxe sovay molan baji vikrek melltta. Sovay molan baji vikpi sumar 450 oxim GSHDC-n manyotai dilolim dukonam asat. Gelea vorsa kandeanchem mol khupuch vaddlolem, tea vellar GSHDC-n por-rajyantlean kande vikte haddun tanchea dukanantlean vikle. Haka lagon sadea lokak tacho khupuch adhar koso zalo. Kaim zann sorkari yevzonneancho goir faido ghetat. GSHDC hantuntuy osle toreche monis asat mhonnpachem halinch ugddapem zalam. GSHDC hanche kodde sovay molan baji gheun, ti ugddea bazarant chodd molan vikpache prokar chalu asat. Oslem kortub adharpi 20 d u k o n k a r a n k

odhikareamni dhorleat. Hea dukonkarancher kosli karvay korpant yetoli hacher soglleamchem lokx laglolem asa. Sakamni bhorun kande, bottate ani her baji ugttea bazarant vhoron vikri kortat mhonnpachem nodrek ailam. He goir karbhar thambovpachi goroz asa. GSHDC dor disa dor disa dukonkarank baniyecho omkoch ‘quota’ dita. Hea dilolea bajiyentli kitli baji dor disa khopta, hacho topxil dukonkar sorkarak ditatuch astole, punn hea ditat tea topxilant ferbodol vo manipulation korpak zata mhonnpachem sot ami nakarpak xokonant. Taka lagon lagu zatoleamni hea vixoyacher barik choukoxi korun bhroxttachar korpeank niti samkar haddunkuch zai.

Gõycho Western Ghat zatolo sonvsarik daiz PONNJE(AAP): Western Ghats hantunt 755 choukonn metram zago Gõy rajyacho asa, to sonvsarik daizant aspaun gheupak mukhel montri Manahor Parrikar hannem UNESCO sonvsthek suchoylolean, Gõychea poryavoronn zannkar ani mogeamni Parrikarache abhar mandleat. Oxem kelem zalear ranvotti monzatim sangata hangachea poryattonakuy ut’tejon mellttolem, oxem sogllea poryavonn mogeamni ekmotan mhonnllam. UNESCO-n ho prostav svikarlea uprant, western ghats hantunt zo Gõycho vatthar aspaun yetolo, taka hea fuddarak sonvsarik daiz vo world heritage mhonn pachartole. Karanataka, Maharaxttr ani Kerala hea rajyamni 39 zage he sonvsarik daizant aspaun ghetlole asat. Gõychim tea viximchim kagod-potram fattlem ek voros sorkara kodde poddon aslim. Mukhel montri Manahor Parrikar ani Poryavoronn motri Elina Saldhana hannim dogaimni ekttaim ravon hea kagodpotramcher aplo xik’ko marun tim

UNESCO-k phattoyleant. Gõycho ho odhikrut bhag sorkaran aspaun gheun poryavorannache nodrentlean ek mhotvachem oxem panvl ubharlam. Haka lagon hea vattharak Gõychi toxich raxttria surokxa favo zatoli. Ho vatthar ‘eco sensitive’ zaun asa, ani tachi rakhonn poryavoronnache nodrentlean zaunk. Uxir poryan zalo zalear, sorkarn hem yogeo panvl ubharlam, oxem Poryavoronn zannkar Dr. Claude Alvares hannem sanglem. ”Hea prostavak gelea vorsach manyotai mellpak zay asli. Torui punn uxir poryan zalo zalear sorkarak xekim xannempnn suchlem haka lagon sorkarachi thoknnay korunk favo. Hea zageacho sonvsarik daizant aspav zalea uprant, hangachea poryavoronnache rakhnnek chodd bhor divpant yetolo. Hangachi nisorgik sompot’ti ani jiv-zontu hancher sonxodon (research) kortoleank khupuch faydeachem zatolem. Vonospoticher obheas korpeank novem protsan

thoym pavlea uprant nodrek poddtta. Punn atam hea rosteamchi durust ani sobitkoronn zatolem. Durusti kamank survat zalea ani poylea vatteachem kam Janerant puray zatolem. Montri Dhavalikar hea bosim manddak bhett divn

mellttolem, tech porim ho sompurnn vatthar surokxit urtolo,” oxem anik ektto namnecho poryavoronn mogi, zannkar ani hea

pollevnni korta. KTC bosim mandd ekunn 4 hozar hektar zomnnicher asa. Hea s o g l l e a vattharachem rup ani rong bodol’lolo pollevpak mellttolo. Rostea pondchean gutter, bosim mandd rongoup, pattos nittayer ghalop, bizlechi bori vevostha ani sorbhonvtonnche zomnnichi durusti korpachem kam chalu asa. Poyle ani dusre mallyer svotontr oxe sonddas bandtat. Poyle mallyer kocheri korpa khatir yevzonn asa. Sorkarak heo kocheri baddem (rent) akarun divpant yetolim.

vixoyacher obheas toxench sonxodon korpi Rajendr Kerkar hannem uloun aplem mot porgott kelem.

Rajyachi vollokh rakhpa khatiruch ‘khas dorzo’: Parrikar Arthik adhara pasot nhoy punn Gõychi veglli vollokh surokxit dovrunk, khas dorjeachi magnnim apunn kortam. Hachea vixim Marsan zaupi orthsonkolp adhivexonnan bhasabhas korun tachea uprant boroup diun khas dorjea pasot magnnim zateli, oxem Mukhel Montri Manohar Prrikar hannen sanglem. Udorgot Khateachea bosken apnnen fokot vixoy ubarla ani taka lagon boroilolo prostav Marsachea adhivexonnan dhaddpak yetolo, toxench taka tenko-i ditele. Amkam arthik adharak lagon khas dorzo ami magonk nam. Gõy ovikoxit rajya nhoy. Mat amkam amchi vollokh rakhun dovrunk zay. Pordexi ani ‘corporate’ komponeamni Gõyant

zomin gheunk survat zalelean sthanik lokank hanga zomin gheunk mellop oxokya zalam. Taka lagon Gõychea zominichi rakhonn korpa pasot ani Gõychi osmitay rakhpa asot khas dorzo magtanv, oxem Parrikar-an mhunnlem. Gõyant beginach xetki zomin vikunk yeunk nhoy hacher kaydo yeupacho asa punn Gõyantli her zomin rakhnnea pasot kas dorje pasot kolom 371 hatun aslelea tortudichi goroz asa, oxem tannen sanglem. Gõy hozaramni koti rupia mohsulachea rupan Kendrak ditat, mat Gõyak dor mhoineak fokot 63 koti rupia melltat tala lagon Kendran amkam oddchonni vellar adhar diunnk zay, oxem-i Parrikar-an mhunnlem.

Odhikar Choloupeancher Tabo

sorkaran marlolem hem panvlasa mhunn. “Hi mhargai-denvoupi yevzonn zaka sorkaracho tenko mellta. Bhaji ‘subsidised’ molan vikop, bazaran aslolea vostunchem mol niyontrit korunk adhar dita”, tannen sanglem. Gõychea bazaramni chodd promannan Karnataka-ntle bhaji

‘Animal Husbandary’ khateant zalolea ani vadachea bhonvreant sampoddlolea ‘painting’ ghottalleak lagon PWD khateantlo mukhel izner J S Rego haka choukoxe khatir hajir zaunk ‘Anti Corruption Beauru’ (ACB) hannem apounnem dhaddlam. PWD imarotiche nove imarotint ‘painting’ vikhtim gheunk ji nividh kaddleli tantunt ghottalo zala ani tantunt Rego, chitrakar Subodh Kerkar anik kaim PWD-intle odhikari samil asat mhonnpachem ACB-n hacher kelole mullave choukoxentlean nodrek ailam.Hea viximchi mahiti mukhel montri Manahor Parrikar hannem gelea Vidhan Sobha odhivexonnant diloli. ‘Animal Husbandary’ khateache imarotint ‘paintings’ vikhtim ghetana zachi nividha (tender) kaddloli, tantunt guddmell zala mhonnpacho dubau upraslolo.Tech porim chitrakar Subodh Kerkar hannem apli svotachi nividha sador korche korun dusrea don mon’xamchim nanvam ghalun veglleo don nividha bhorun diloleo oxem oxem ACB-chea avhalant nomud kelolem asa. Hem prokronn PWDcho mukhel izner Rego

haka borench mal poddpachem asa mhonnpachem spoxtt zaupak laglam. Fattlea kaim vorsamchea kalla modekat PWD-che khupuch toreche ghottalle ugddape zaleat. Churchill Alemao PWD khateacho montri astana hea khateant khupuch ghottalle ani goir karbhar zaleat mhonnpachem mukhel montri Manahor Parrikar hannem sabar pautt ul’lekh korun sanglam. Him sogllim prokronnam Lokayukta kodde sopupant yetolim oxem mukhel montrean zaitech pavtt jahir kelolem asa. Sod’deachem BJP sorkar sodrer yetanch PWD khateantlea unchlea ani sokoilea panvddear aslolea khupxea iznerank ghorcho rosto sorkaran dakhoun dila. Sat’tarint eka rosteachea bandkamank na-horkot dakhlo (no objection certificate) ghenastanach to rosto bandunk porvangi diloli. Hem prokronn team izneramchea angacher ailolem. PWD khateachem koddok ritin ‘audit’ zalem zalear anikui khupxeo ghoddnnuko jea ghottalleamchea rupan asat te bhair sorpak vell lagchona. Na horkot dakhle divop, holkea dorjeachim

bandkama korop, ekuch nividha dog-dog mon’xank divop, oxeo kitleo tori tokrareo hea PWD khateacher nagrikamcheo asat. Sangtat tea pormonnem he PWD khateantle izner jedna kosleai eka sorkari kamacho kontrad divpacho asta, tedna te apleach mon’xak vinchun kaddun ditat. Jim kama PWD svota aplea angar gheun korta, tim kama kelea uprant tea-tea vauracho khorch kitlech pottimni odhik korun dakhoita. Jedna khoincheai eka sorkari khateant bhroxttachar zata, tedna mull tem tengxi meren sogllech sorkari odhikari tantunt revoddlole asta. Konnuch eka-mekak bottam dakhoupak xokona. Dhorlear chabta ani soddlear polltta mhonnttat te porim tanchi got zaun asa. Gõychea heram sorkari khateam sangata, PWD khatem soglleam von chodd bhroxttacharan buddlam mhonnpachem khud sot’ter aslole sorkari kamdar ugddeponnim uloitat. Ani atam hea bhroxttacharachea chopkeant J S Rego sampoddla zalear, tantun ojeap korpa sarkem kainch na. Kaidea pormonnem tacher choukoxi zaupakuch zai, hem mat hea vellar sangon xem dista!

Novea Papa Saibak Porbim ani Yevkar

Baji sovay doren vikhpacho GSHCLcho proitn PONNJE: Mhargai vaddot asatna, bekar asloleank adhar korunk rajya torfem cholounk yevpi ‘Goa State Horticulture Corporation’, (GSHCL) sumar 600-chea lagim ‘subsidised’ bhaji vikpi dukanam sthapon kelolea karannan tokhnnay korpasarkhi gozal zalea. GSHCL atam rajyantlea ‘subsidised’ bhaji vikpi dukananche sankhllek (chain) aplo adhar dita ani tancho ankddo dor mhoinea vaddot asa. GSHCL Vevosthapok Odheokx Orland Rodrigues-a pormonnem, azun meren 575 dukanam vevharan asat ani ‘wholesale’ molar soglle mellon dor disak sumar 200 ‘tonne’ bhaji viktat. Karnataka-saun dor mhoineak 6-7 kotti rupia molachi bhaji vikti gheunk yeta. Tannen oxem-i sanglem ki mhargai denvounchea khatir rajya

PWD khateantlo bhroxttachar

1lea Panar Thaun...

KTC bosim maddachi durusti, Mars meren novem rup PONNJE: Hangacho KTC bosim mandd durust korpachea vaurak survat zalea. Hea bosim manddachi durusti ani tachem sobitkoronn (beautification) korpa khatir sumar 6 kotti 29 lak rupiya khorch yetolo. Chalu vorsa Mars meren hem kam purnn zatolem oxi opekxa Vahatuk Montri Sudin Dhavalikar hannem dilea. Thoddkeant ani vegim hea bosim manddachem rup bodolpachem asa. Ponnjecho Kadamba bosim mandd mhonnge vochot thoym rosteank burak, mhellsann oxe toreche chitr

2

vikpi asat ani te bhaji Belgaum-chea bazarantlean Gõyant haddta. “He yevzonnin odhikar choloupi (monopoly) bhaji vikpeank tabean dovrunk adhar kela. GSHCL dukanancher bhaji 15% komi molan vikunk yeta, zalear dukan choloupeank 20% ‘commission’ mellta”, Rodrigues-an sanglem. Hi

“He yevzonnin odhikar choloupi (monopoly) bhaji vikpeank tabean dovrunk adhar kela. GSHCL dukanancher bhaji 15% komi molar vikunk yeta, zalear dukan choloupeank 20% ‘commission’ mellta”, Rodrigues-an sanglem. Hi yevzonn GSHCLan 2007 vorsa khalti survat zaloli, ani 2008 vorsa jednam jagtik mondicho orthvevosther samkoch vaitt porinnam aslo, tednam tatun sudharonnam ghoddunk ailim. Punn to fattlo kall aslo. GSHCL atam sogllean vhodd bhaji vikpi dukhananche sankhllek (chain) tenko dita, ani rajyachea 500 voir familink tanchi jinn sarunk zoddpak adhar korta, Rodrigues-an sanglem. yevzonn GSHCL-an 2007 vorsa khalti survat zaloli, ani 2008 vorsa jednam jagtik mondicho orthvevosther samkoch vaitt porinnam aslo, tednam tatun sudharonnam ghoddunk ailim. Punn to fattlo kall aslo.

GSHCL atam sogllean vhodd bhaji vikpi dukhananche sankhllek (chain) tenko dita, ani rajyachea 500 voir familink tanchi jinn sarunk disvoddo zoddpak adhar korta, Rodrigues-an sanglem.

Gelea Budhvara Francis venchun yetanch, Buenos Aires hangachea rosteancher alolea mottoramni vhoddlean-vhoddlean ‘horns’ vazoile, tech porim TV-cher ‘announcers’-amni umedin bhoron hueli marleo. “Latin Amerikechea lokak hi vhoddantli vhodd denngi zaun asa. Ami 20 xekdde meren vatt polleun asle.Punn amkam amchea vatt polloupacho atam foll mell’lo, Vatt polleun ravop poryan khup moladik zaun asta,” oxem St. Franchis of Assisi hacho mhunniyari Jose Antonio Cruz uloylo.”Canada thavn hangasor ailolim sogllim katolkam axirvadit zalim,” tannem mhonnllem. Ho novo dhormik fuddari ek khupuch sadea kulliyentlo zaun asa. Tannem Buenos Aires hangasor Kardinal astana, soglle torecheo suvidhasovloteo jeo eka Kardinalak astat, tanche pasun pois ravon to egdom sadem ani soroll jivit jiyetalo.To eka dhakttuleach gharant ravtalo, aplem jevonn apunn svota randun jevtalo ani bosimni provas korun Argentina

Novea Papa Saibak Gõykaranchim porbim… “Hanv bhou khoxal zalam, karann novo Papa saib ek Jesuit mhonn. Hanv svota eka Jesuit iskolan (St.Britto’s-Mhapxem) xiklam.Tech porim tannem mhaka aslolem ‘Francis’ mhonnge Pope Francis mhonn nanv apnnaylam.”-Adv Francis D’souza, Up-mukhel Montri, Gõy Sorkar

hangasor aslolea zhompddeamni raupi lokak bhett korunk vetalo. Peleachi seva korpa khatir tannem somajik rosto apnnailolo ani heach somajik rosteantlean to somazachi seva korunk fuddem vetalo. “Goribancho askari ani peleache seve khatir aplem jivit khorch korpi, ho novo Papa saib 2,000 vorsam thavn toch sondex gheun fuddem veta, zantun peleachea mukhamolla velean Devachem rup dist,” oxem Amerikecho Odheokx Barrack Obama uloylo.

Gõyant dadle-bailam modem asloli ontor usko korpa sarki Desant heram rajyamni dadleam fattlean aslolea ostoreamcho ankddo pollelear ani Gõy raj tankam sor kelem zalear Gõyant dadleam ani bailam modem itli vhodd ontor asop hi ek khupuch usko korpa sarki gozal. Puray Bharotant aslolea dadleam-ostoreanche ankddevaricher nodor marlea 1000 dadleam fattlean 940 ostoreo asat mhonnpachem spoxtt zata. Hi dadleam-ostoream modem asloli ontor jea vellar nodrek aili jea vellar Dil’lin eka 23 vorsanchea cheddvacher nixttur bolatkar zaun tem morunk pavlem ani tachea fattafatt Vasku hanga iskolant xikpi eka 7 vorsanchea cheddvacher loingik ot’teachar zala

mhonnpachem ugddapem zalem ani hem oxem ghoddpa fattlem karann mhonnllear rajyant vaddot vetolo dadlea-bailam modem aslolo ontor. Desant dadleam-bailam modem aslolo ontor pollelear, Kerala raj soglleam poros unch urta. Hea rajyant 1000 dadleam fattlean 1084 itleo ostoreo asat. Tache fattafatt Pondichery zoim 1000 dadleam fattlean 1031 ani Chattisgarh hem lhanxem raj Gõyam poros unch asa ani hanga 1000 dadleam fattlean 991 itleo ostoreo asat. Xikxonnache babtint, puray Bharot desant Gõy 7vea panvddear urta mhonnge ho ankddo 87.4% itlo asa.

Arop sid’dh korun dakhoyat, karvay kortam: Parrikar Proxn: Tujer atam khasgi arop zaupak lagleat. Tankam tum koso fuddo kortai? Parrikar: Hanvem atam heam gozalincher lokx ghalpachem thamboylam.Utt-sutt konnuy kitem-i uloytolo. Tancher hanv mhozo vell kiteak mhonn pirddear korum? Konnakui mhojea virudh tokrareo aslear tannim Lokaiyukta kodde vechem. Lok Aiyuktachi nemnnuk veginuch korpant yetoli. Proxn: Minam khonninchea ghottalleant sampoddloleancher guneanv kedna nond kortolo? Parrikar: Khonnim proxn sod’deak sorv unchle niti-sobhent gelolean, khupxim kama addkollun poddleant. Tanche virudh F.I.R poryan nond korpacho addkollun urla. Proxn: ‘Mining’ proxn ‘supreme court’-ant vochpacho ani F.I.R nond korpacho hantunt kitem sombhond asa? Parrikar: Mhozo hantunt kosloch khasgi sombhond naslo, torui ho ‘mining’ ghottallo egdomuch vhoddlo ani soglloch guspa-gondhollacho zaun asa.Taka lagon hea ghottalleacho puray obheas korunuch F.I.R dakholl korcho poddttolo.Haka lagon favo titlo vell mellpachi goroz asa. 6 mhoyne tem eka vorsa bhitor hanv guneanv dakholl kortolom oxem hanvem mhonnllolem, tea vellar hem prokronn sorv unchle niti-sobhent pavonk naslem. ‘Supreme court’-ant

aslolean, sorkarak chodd vell thoinch khorch korcho poddtta. Proxn: Tuvem sorkar sthapon kelem tedna Kendr sorkar ani tuje modem ontor nirmann zala oxem mhonnllolem aikololem, hem kitlem meren sot? Parrikar: Ontor nirmann zalolo mhonnche poros gelea Kongres sorkaran hanga korun dovorlolo guspa gondholl chodd promannan aslo. Kendr sorkara kodde motbhed korun ravop hem khoincheach rajya sorkarak porvoddpachem na. Kendr sorkaracho man taka mellonkuch zai, ani rajya sorkaracho man rajya sorkarak mellpak zai. Donui sorkaramni ap-aplea moryadi bhitor ravpachem. Punn kendr sorkarache odhikari rajya sorkarachea mathear thapop hem yogeo nhoi. Proxn: Gõyant je toren guneanv ghoddttat tem pollelear, hangache nagrik khupuch niraxi zaleat. Khas korun ostoreancher zaupi ot’teacharant bhorpur vadd zalea. Parrikar: Guneanv ghoddpachem khupuch vaddlam hem hanv mandun ghetam. Punn mhotvachem mhonnllear ostoreancher je ot’teachar zatat, tanche virudh tokrareo korpak aiz apunn zaun ostoreo khud fuddem yetat. Hi ek lokxant dovorpa sarki gozal. He guneanv niyontronna khala haddpak soglle torecheo upay-yevzonneo sorkar hatant gheta.


Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Ganv-ganvamni

3

‘Minority Development Corporation’ ghoddoun haddpachi BJP-chi yevzonn Moddgonv: Muslim lokancho tenko zoddun gheunchea khatir, BJP-n Parrikar-achea sorkara lagim rajyantlea olpsonkhechea (minorities) faidea pasot ‘Minority Development Corporation’ ghoddun haddunk suchoilam mhunn sanglem. Toxench pokxan Moddgonvam Haj Somiti-chi kocheri ghoddun haddunk axvason dilam ani olpsonkhen aslolea lokank pokxak tenko diunk agro kela. BJP pokx tanchea borabor astolo mhunnonuim asvasonn dilam. BJP Gõy fantteacho mukhel Vinay Tendulkar, ‘Goa State Law Commission’ Odheokx Narendra Sawalkar ani her pokxache karyakorte, BJP-chea poilea varxik olpsonkhechea dobajeak hajir asle. “BJP bhedbhav mandina. Amchem sorkar sogllea Gõychea

lokank borabor gheun, Gõychi udorgot vaddounk zaite tras gheta. Ami zat sombondit rajkaronn korinanv, punn ami samanya mon’xak bori sot’ta diupachea vatter fuddem sorleanv,” Tendulkar-an sanglem.

Tannen sanglem ki BJP-n Parrikar sorkarak olpsonkhechea udorgoti pasot ‘Minority Development Corporation’ ghoddun haddunk gombhirtayen suchoilam. “Ami Mukhel Montri lagim suchovnnim mukhar

ghatlea, ani yeta tea Vidhansobhen hea vixim nirnnoy yetolo mhunn opekxa asa,” tannen fuddem mhunttlem. Tendulkar-an sanglem ki ‘Minority Development Corporation’ olkpsonkhen aslolea lokank nove udyog suru korunk arthik adhar melloun gheunk sohokar ditolem. ‘Goa State Law Commission’ Odheokx Narendra Sawalkar-an aplea bhaxonnan sanglem ki BJP-n zati ani dhorma vixim bhedbhav kednanch korunk nam mhunn. “Pokxan olpsonkhen aslolea lokam khatir zaitim karyam keleat ani udorgotichea yevzonne vatten bhedbhavuy korunk nam, punn ami her dusream pokxam bhaxen prosidhi mellchea khatir tem korunk nam”, tannen xevottak sanglem.

BJP-in vorsuki dis dobajean monoylo BRITTONA: Kongres korkaran vhodda promannan bhroxttachar kelolean khupxe proxn nirmann zaleat. Minam khonneo bond zaupacho proxn Kongres pokxak lagonuch uprasla ani tantlea tantunt kendr sorkar amchea sorkarak oddchonnint haddunk sodta. Khonnincho proxn tanninch gombhir kela.Khonnincho proxn vegim soddoupa khatir ami amche vattentlean soglle toreche proitn kortat, oxem up-mukhel montri Francis D’souza hannem sanglem. BJP sorkarak ek voros bhorlem hea nimitan Porvoreche BJP somitin ghoddun haddlolea eka dobaja up-mukhel montri uloitalo. “Hea mhoineant chalu zaupi vidhan sobhechea odhivexonacho kall

ami mud’dom zaun vaddoila. Fattlea Kongres sorkara bhaxen ami konnakuch bhienant. Poileach vorsa ami loka khatir favo titlim kama purai keleant. Ostoreo zaun astat eka somazachi bunyad. Tanche khatir ami jeo yeuzonneo jahir keloleo teo ami chalik laileat,” tannem fuddem mhonnlleam. Porvore ganvcho vikas zaupak zai ani thoinsor mhellem rajkaronn yeupak diunk favona. Hea vellar Mahanand Asnodkar, Kunda Chodankar, Govind

“Discriminated Teachers’ Forum” hachi BJP-ik magnnim

Kongresak dakam ambott… Koleak dakam (grapes) ambott oxi ek famad mhonn’nni asa.Gõyant hea adim sodrer aslolo Kongres pokx gelea venchnnukamni harlolean, sot’te pasun pois zalo ani hantuntle fuddari je venchnnukam uprant soir-boir zalole, te azunui tech sthitir asat.Dusre vatten Gõyant sodrer aslolea BJP-ik nigtench ek voros purnn zalam. Hem nimit dhorun sthanik Kongres pokxache somitin BJP-cher ttikecho xinvor korun, fattlea eka vorsachi BJP-ichi razvott hi niraxea korpa sarkhi ani lokachi dixabul korpa sarki zaun asli oxem mhonnllam. BJP sorkar hem Bhaujan Samaja virodhant aslolem sorkar oso Kongres pokxan arop kela.BJP sorkar fokt xetkaream ani tanchea hita vixim talam foddtta, oxem Kongresachem mhonn’nem asa.Amdar Vishwajeet Rane hannem porian BJP-icher ttikecho xinvor kelo. Bholayke khateant soglloch goir karbhar chol’la oxem tachem mhonn’nem. Sorv-unchle niti sobhent sador kelole ‘affidavit’ hantun aplea nanvacho ul’lekh kela mhonnpacho rag Subhash Shirodkar ugddapo korta. Haka lagon BJP-ik ek voros bhorlem tea vellar Kongres pokxantlea fuddareank he toreche avaz korpa khatir avaz futtlo. Fattlea eka vorsachea kallant apnnem zo-zo boro vaur kela, tea vixim boddayeo marpak jitlo odhikar BJPik asa, titloch odhikar tachea virodhant ut-

toupak Kongres pokxakui asa hantunt kosloch dubau na. Lokamni apnnank mhonnge Kongres pokxak sodre velo kiteak bhair uddoilo hacher hea pokxantlea fuddareamni ap-apnnam bhitor niyall kelolo zalear, heam sogllea proxnamcho zabab tancho tankanch mellpacho. Fattlim sabar vorsam Gõy rajyacher Kongres pokxan sot’ta choloylolean, hea pokxantlea fuddareank Gõy mhonnge bapaycho fat koxem zal’lem. Kongres pokx sot’ter astana svota aplea pokxantlea vaurpeank porian kaim Kongresantle fuddari kikont kortale. Kongres pokxan hangasor sot’ter astana, sadea lokak kosli nit dilea, tem tannim aplea ontoskornnant hat ghalun polleunchem. Hangasor BJP-chi stuti korpacho proxn yena. Punn, venchnnukam vellar jim kitem axvasonam BJP-in hangachea nagrikank dilolim, tim khupxim axvasonam xarti pavoupak ani team yeuzonneamcho labh sadea lokak meloun diupak BJP-in zoit melloylem mhonnpak koslich otitai zaunchina.Parrikarachea fuddarponna babtint zaiteach zannank akxep asonk xokta. Punn Parriara sarko ek huxar ani durdruxttikon aslolo fuddari sod’deak tori dusro na mhonnpachem sot konnuch nakarpak xokchona. Gõychea xetkaream babtint Parrikaran

kosleoch hitacheo yeuzonneo chalik launk nant oso zo arop Kongres korta, to arop khupuch chukicho asa. BJP sot’ter yetanch tannim xetkaream khatir khupuch kolyann korpi ani udorgoticheo yeuzonneo chalik laileat. Xetkareank dhir ani bhorvanso diupa sarkeo heo yeuzonneo zaun asat ani hacho ul’lekh khud xetkar bhav-bhoinnam kortat. ‘Ladli Laxmi’, ‘Griha Adhar’ sakeo yeuzonneo jeo Gõyant ostoream khatir mhotvacheo zaun asat, teo chalik laun tacho labh aiz hozaramni ostoreo gheta. BJP-in yeuzonneo chalik laun lokak khupuch faideachem zalam. Zantteam nagrikank DSS yeuzonneche duddu eka hozara velean don hozar kelolean hea zantteam lokacho bhorvanso khupuch vaddlolo asa. Punn teach barabor, khupxeo gozaleo xarti pavoupak Parrikar fattim urlo. Tannem mellot thoim ani gorje bhair ‘U turn’ gheun lokak niraxi kele. Sod’deak Gõychi arthik sthiti borich bigoddloli asa. Sorkari tizori sarkich rikami zalea. Ani atam rokddench Gõychem odmas potr vidhan sobhent sador zatlolem. Taka lagon, atam Parrikaran chintun panvlam ubharpachi goroz asa. Sadea lokamchea bhuzancher chodd ttekxam ghalinastana, lokachi udorgot koxi korunk zatoli, hacher BJP-in aplem lokx kendrit korchem poddttolem.

MODDGONV: “Discriminated Teachers’ Forum”-an (DTF) dilolea nivedonpotran tannim BJP-chea amdarank toxench montreank tanchi kagall (complaint) beginuch suttavi korunk agro kela. Somoy bhorchea poilim, mhunnlear je xikxok 58 vorsanche pirayer nivrut zaunk aile tanchi don vorsanchi sirvis vibadd zaunk aili, zaka lagon tim ‘VIth Pay Commission Scales’ haka opatr

Bazarantle gadde moddpachi karvay sthogit KUTT’TTALE:Hangachea nustea bazarant ani azubazuk aslole soglle bekaidexir gadde moddche, oso tharav gelea Aitara zalole CortalimQuelossim Gram Panchayatiche sobhent ghetlolo. Punn ho tharav vevharant ghalpa vellar sthanik sarpancha koddlean kaim chuki ghoddleo oso ganvchea lokamni avaz kelo. He gadde kaddpak ji pod’dot hangachea sarpanchan apnnailea, ti chukichi zaun asa oxi khont porgott korun Kutt’ttalechi amdar Alina Saldhanan modem poddon ho

bekaidexir gadde moddpacho vaur tatpurto sthogit uddoyla. Hea bekaidexir gadde moddpachea proxnacher uloytana bazarantlo ektto gaddekar Rayu Naik hannem sanglem, Sarpanch Hilario Figuerdo hannem hangache gadde bekaidexir mhonn tharaun moddpacho zo nirnnoi ghetla, to chukicho zaun asa. Heam gaddeamcher karvay korche att dis adim tori hea gaddekarank ‘notices’ phattoupak zai asleo. Hea gaddeamni sabar torecho mal apleam gaddeamni bhorun dovorlolo

asa. Gaddekarank kollounni dinastana panchayatin okosmat hi karvai keli zalear, gaddeamchea dhoniank boreach luksonnank fuddo korcho poddttolo.

Hea vixoiacher spoxttikoronn kortana sarpanch Figuerdo hannem, “Hea bazarant yeupa-vochpacho rosto sarkoch ibadd zalolo asa. Panchayat hea

bazarachem sobitkoronn (beautification) korunk sodta. Tech porim hangachea rosteank damor ghalpacho vichar asa. Panchayatichea vattharant aslole soglle gadde kaddun uddoupacho ek mhotvacho nirnnoi he panchayatin ghetla,” spoxtt kelem. Fattlim 10 tim 15 vorsam Kutt’ttale bazarant gaddo aslolo ektto gaddekar Mariano Dias hannem hea gaddeamcher karvai kortana koslech torecho pokxpat zaupak favona oxem suchoylem. Atam jedna ganvant ek

runk trasachem mhunn kuxik dovorla. Bhattbhesachi fokt chovkoxi koropuch zaitea oddchonninchem kam astolem, mhunn sot’ten aslolea sorkarachem mhunn’nnem asa. Sot mhunnlear, Gõyant vaddteo zhoppodd-pott’tteo Gõykarank oddchonneo haddunk xokta. Tim motanchem bhonddar mhunn, tankam rajki fuddareancho tenko sodanch asta. Hacho faido kaddun

tim zai thoim kobzo korun rautat, to zago magir Comunidadincho asum vo sorkaracho, tankam kainch forok poddonam. Tech bhaxen sorkaracheo yevzonneo poryant xezarchea rajyantlea nagrikank Gõyan yevunk ut’tejit kortat. Bandkam kortoleank (builders) poixill’lea zageancher saun sovay kamdar haddpacher niyontronn dovrunk koslech kaide nant, toxench tankam tea somoya khatir thoim raunk ani kam’ zalea uprant tanchea ganvghora dhaddpachi-i te khatri ghenant. Khas dorzo jaduchi boddi nhoi, ji ghunvddailear dusrea rajyantle nagrik Gõyant yevpacher bondi ghalunk xokta. Punn Gõyank khas dorzo mell’llear nove kaide korun kaim promannan Gõychea borea khatir soddsoddit panvllam marunk sompem zatolem mhunn Parrikaran akhrek sanglem.

Gõy ani Khas Dorzo Dezembr mhoinean Lok Sobhen ‘Bill’-ak maniatay diun, Hyderabad-Karnatak vattharak khas dorzo (special status) diunk ailo. ‘Constitution (118th Amendment) Bill, 2012’ zachea udexim novo Kolom 371 J (Article 371 J) fuddem haddunk ailo, to Karnataka-che so (6) magaxil’le jil’le (backward districts), te mhunnlear Gulbarga, Yadgir, Raichur, Koppal, Bidar ani Bellary, je Andhra Pradesh-achea ximek tenkon asat, tanchea pasot ek khas udorgot monddol, ani rajyachea nokremni ani sonsthemni arokxonn dovrunk porvangi asa. Karnataka-chea hea vatthara borabor Andhra Pradeshchea Telangana, Rayalaseema ani Andhra bhagank poryant Kolom 371 khala khas dorzo asa. Toxench Maharashtra-ntle Marathwada ani Vidarbha jil’le, Gujarat-an Kutch ani Saurashtra, ani Ut’tor Udentiuntlea (North East-

ern) rajyank mhunnlear Nagaland, Manipur, Assam, Mizoram, Sikkim ani Arunachal Pradesh, hankam-i ho khas dorzo asa. Mukhel Montri Manohar Parrikar-an ‘khas dorzo’, ho mud’do ‘National Development Council’-ak Prodhan Montri Manmohan Singh-a lagim kaim satolleam adim mukhar dovorlolo. Hea mhoinean zaupi Vidhansobhechea orthsonkolp odhivexonan, sogllea Gõychea rajki pokxank borabor haddun Gõyche kexik ghottay diupacho tharav ghetole mhunn Parrikar-an asvasonn dilam. Gõychea khas dorjeachi magnnim, ‘khas arthik dorzo’ zo desantlea kaim rajyank diunk aila tachea borabor ghuspaunk zaina, mhunn Parrikar-n sanglem. Rajyant poryottokank zomnichi hixob nasloli vikri zait asa, zaka lagon zomnichem moll vaddot aslolean niz nagrikank ti vikti gheunk mellonam, tacher thambo

haddunk aminove nem’ fuddem haddunk sodtanv. Mukhel Montri-n sanglem ki Gõykar tancheach ganvghora porke zaunk lagleat, mhunn. Xetki zomin vikpacher vo bodol (transfer) korpacher bondi ghalpachea vixim kaido fuddem haddunk, sorkarachi yevzonn asa oxem aikonk yeta. Xetki zomin vikpachea prokriyer niyontronn haddunk, ani zomin vikte gheupi poryottokancher, toxench ‘mega-projects’ ani ‘large-scale corporate acquisitions’-ancher thambo haddunk khor kaide vevharan haddlear hem noxtt kaim promannan komi korunk melltolem. Gõyan zaitem luskonn zalam oxem mhunnlear fott aschina, zatun vhodda promannan rajki karyakorte samil asat. Adle sorkaran yevjilolo Gõy bhailea lokamni vikte ghetlolea ‘holiday homes’ancher ‘occupancy tax’acho vixoy, tacher kam ko-

Parvatkar, Vinaykumar Mantravadi, Rajkumar Dessai hannim aplim uloupam kelim. Survek somiticho odheokx Guruprasad Pawaskar hannem aplea uloupantlean soglleank yeukar dilo. Kishor Asnodkar hannem sutr-sonchalon kelem zalear Ashok Shetty hannem hajir asloleanche upkar atthoile. Hea dobajeak BJP somitiche vangddi ani vaurpi vhodde sonkhen hajir asle. Hea vorsuki disa zalolea dobajea nimitan sokallchea adesa ‘anti plastic drive’ ani donparchea vellar rogt-dhan xibir ghoddun haddlem. Hea dobajeak vidhan sobhecho sobhapoti Rajendr Arlekar, Shekar Salakar he dogui mukhel soire koxe hajir asle.

novo bazaracho prokolp yeta, tantunt sthanik lokak chodd mhotv divchem ani sthanik gaddekaramche zata te bhaxen punorvoson korchem, oxem Marian Diasan ugddapem kelem. “Sthanik loka sangata hanga khup zann Gõy bhaile aplo dhondo kortat, punn azu-bazuchi nitollsann mat rakhunk te khupuch fattim. Bazarant zoma zata to kochro ganvchi panchayat sodam kal kaddun ho vatthar nitoll dovorpak vaurta,” oxea utramni Marianan panchayatichi thoknnai keli.

(ineligible) zaunk ailea ani tankam zaite arthik toxench mansik tras sonsche poddtat. ‘Discriminated Teachers’ Forum’ BJP amdarank kollounk sodta ki, dor ek pautt jednam DTF-che vangddi Mukhel Montri Manohar Parrikar-a lagim apli kagall manddli tednam tannen beginuch tem suttavem kortolo mhunn axvason dilolem, punn hea mud’dea vixim panvlam gheunk

aileant zalear tacho amkam kainch odmas nam. BJP amdar ani manadik montreank, halinch kobar zalolea 2012 Gõy Rajya Vidhabsobha venchnnukechea jahirnamean (manifesto) ‘Students & Teachers’achea khala dilolea axvasona vixim portun ugddas korunk sodtanv. Tea jahirnamean BJP-n oxem mhunttlolem, zor (BJP) pokx Gõyant sot’ten yeta zalear, soglle xikxok je nivrut zaupachi piray 60 vorsam korchea adim, 58 vorsanchea pirayer nivrut zalole, tankam tancho sorkar chuklole soglle faide ditole mhunn. BJP amdaramni ani montreamni tanchi kagall pokxachea amdaranchea bosken fuddem ghalun, beginuch somoya adim nivrut zalolea xikxokank yeta tea Vidhansobha odhivexonan favo teo yevzonneo ghoddun tankam nit diunchi mhunn, DTF-chi vinovnni asa.


Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Ostori

4

Ontorraxttriya Ostorencho Dis Monoilo Sonvsarbhor ‘Ostorek’ bhettoilolea disa, ‘Big Foot Trust’-an 12 ostoreancho sotkar (felicitation) kelo. Zankam somaza torfem unni prosidhi mellta ani ogeponnim, svarth nastana ani suseg ghe-i nastana jeo ostoreo vavr kortat, jem zaiteank komi dorjeache dista, tancho bhovman korpachem ‘Trust’-achem totv, oxem ‘Trust CEO’ Maendra Alvares-chem mhunn’nnem. Ami poromorik vevsayan kam korpi thoddeanchi prosidhi vaddounk proytn kelea: panttle ghoddpi, nustem vikpi, ani her dusre, zalear ‘Feni Festival’ dobajeachea nimtan sur kaddpeanche, ork kaddpeanche (distill) bhovman kele. Hea ostorenk prosidhi

zai? Tankam prosidhi naka asot karann jea somazak tannin vavr kela tea somazan tankam komi dorjeachea mhunn dekhlea, ani tankam kuxik dovorlam oxem tankam dista. Hea vixim amche vichar bodlunk zai mhunn Maendran vinonti keli. 2013, Marsache 8ver Maendra-chea cheddean, Adriel Alvares-an Loutolim-chea 12 xrextt nagrikank, kaim hatrunnar poddloleank, bhetto, follancho panttlo ani promannpotr diun sotkar kele. Bhovman mellpi oxim asat: Josephina Fernandes, Milagrina Fernandes, Leopoldina Fernandes, Rosalina Fernandes, Liberata Fernandes, Santana Fer-

Ostorencher zatolea ot’tyachara virudh Bharata-k adhar diunk Amerika toyar WASHINGTON: 23 vorsachea cheddvacher Dil’li-n zalelea bolatkarak ani uprant tachea mornnak, ani hea vixim kainch nirnnoy gheunk nam haka lagon Bharatachem nanv ibadd zalam. Ameriken, sogleo sonstheo jeo ostore add ot’tyachara virudh kam kortat tankam adhar diunk bhasaila. “Amcho ‘goal’ mhunnlear, zanv tem Bharatan vo her dusrea zagear, somajik vo khasgi sonstheo jeo ostere add ot’tyachara virudh kam kortat tankam adhar divop,” oxem Amerikechea Rajki Khateachea Victoria Nuland hannen sanglem. Amerikecho sorkar sonvsarbhor ostorenchea add zatele ot’tyachar tallpak/unne korpak vavurtat ani osoch vaur chalu dovortele, oxem Dil’li bolatkarak bolli poddlelea vixim potrakaracho zobab ditanam sanglem. “Amche lagim zaite karya asat, dhorun Bharatan somajik

Poili ‘Goan Woman NRI of the Year’

nandes, Antonieta Fernandes, Laxmi Naik, Valeriana Araujo, Teresa Mascarenhas, Clarina Vaz, ani 92 vorsam pirayechi Rosa Faleiro. Randpi, bhurgim pallpi, ghoramni kam korpi toxench xikxok ani nogorpaliken kam korpi, tancho ugddas kela ani tanchea kamak vollkhun ghetla mhunn ojapit zalim. Hea

ostorem modem xrextt nagrik chodd promannan asat ani tatunlim kaim zannam, svota tanchim kamam korun azun meren somazachi seva kortat. Adriel Alvares-a borabor Pobre Gomes, Magdalena Pinto an adle Loutolim-che Sarpanch Quintiliano Faleiro tankam hea ostoreank bhett diunk gelole.

PONNJE (AAP): Gõyak êk obhimanacho khinn kiteak namnechem ‘soprano’ Pa-

‘Nirbhaya’-cho Amerikek bhovman

WASHINGTON: Bharotan ani sonsarbhor ‘Nirbhaya’ (fearless) mhunn pacharunk ailolem, 23 vor-

xikxonn – NGO’s ank tenko diupi, je ot’tyacharak bolli poddlelea bailank adhar ditat” oxem-i sanglem. “Ani amchea pordexi yevzonnencho jea-jea zageancher prosn uprastat thoim aspav astolo, vaitt noxib mhunnlear sonvsarbhor vaitt ghodduko ghoddtat, amchea desan legit,” oxem-i Nuland hannen sanglem. “Amcho mukhel nem mhunnlear, zor tem Bharatak zaum vo her zagear, somajik ani khasgi sonstheo jeo ostorencher zatelea ot’tyachara add zhuztat tanchi ghottay vaddounk adhar divop,” oxem tinnen porgottlem.

sanchem ‘physiotherapy intern’, zacho Dezembran chaltea bosin zalolea bolatkara uparant zaitea

zageancher nixedh disonk ailolo, taka mornnauprant ‘International Women of Courage’ hea puroskara vorvim bhovman korunk ailem. “Tache dhaddxen (bravery) xenkddeamni ostorenk ani dadleank sadho sonddex gheun fuddem yevunk prernna dili. Osle ot’teachar zata tednam dusrea vatten polloupachem nhoi. Jim bolli poddlolim jiyetat tancher koslech khot (stigma) aschem nhoi,” ‘US Secretary of State, John Kerry-n, sonvsarbhorchea ostorenk ‘International Women of Courage Award’-achea kariavolli vellar sanglem. Tea tornattea dhaddxi cheddvak mornnauprantcho puroskar bhettoilo. Tiche familintle vangddi te kariavollin hajir nasle. ‘Indian Ambassador to the US’, Nirupama Rao

hea kariavollik hajir asli. Kariavollin her att (8) zannank ho puroskar diunk ailo. Kariavollin hajir aslolea soglleank ‘Nirbhaya’ pasot kaim vell ogeponn pallunk ubim raunk, Kerry-n vinovnni keli, zachem tannen “dhaddxi, doyall ani nirbhoy” mhunn vornnon kelem. “Nirbhaya-chem zhuz taka jivem dovorta. Bharotan toxench sonvsarachea her dusrea bhagamni ostore add oteachear thambounk, nit mellchea pasot dhaddos dakhoun, lokank ektthaim kam korunk prernna dili, ani khontibhorit zaum, ami Nirbhaya-k vixex dhaddosachi ostori mhunn, tachea mornnauprant, ticho bhovman kortanv,” Kerry-n mhunnlem. He kariavollik Michelle Obama-i hajir asli.

tricia Rosario, poilem Gõychem NRI, hika mohotvacho ‘Pravasi Bharatiya Samman Award 2013’, 11vea NRI puroskar dobajean diunk ailo. Dr Wilfred Mesquita, ‘Commissioner for NRI Affairs’ hachea fuddara khal somitin, 15 namnechea NRIs/PIOs zatun Gõychea mullachem (origin) vegvegllea vevsayant vavurpi asle, tatuntlean Rosario hichem nanv venchun kaddlem. Rosario hicho avoy-bapaycho mull ganv Assagao,

mat ticho zolm Mumbai zalolo, zoim tinnen zaiteo spordheo jikleo zaka lagon tinnen ‘Guildhall School of Music & Drama’ hatun proves gheun ‘xastriya songit’ proxikxonn Opera-n Soprano mhunn gitam mhunnon kelem. Toxench tika ‘Royal College of Music’ hachi ‘Fellow’ mhunn dorzo mellpacho asa. Raxtriya ani ontor’raxtriya kolakar Sir Thomas Beecham, Pasblo Casals, Artur Rubninstein, Arturo Toscanini ani Zubin Mehta

hanka hi ‘Fellowship’ mell’leli asa. Hatun Rosario hihem-i nanv samil zatele. Hea dobajeak NRI Commissioner, Dr. Wilfred Mesquita, odhyokx, U.D. Kamat ani sochiv, Mathew Samuels hajir aslele. Hea puroskarak je lok yogya asat tatun ‘Non Resident Indian’, ‘Person of Indian Origin’ vo ‘Non Resident Indians’amni choloileli sonstha vo ‘Persons of Indian Origin’ zannin moladik yogdan dilam te yetat

Yeradari (transport) ostoreixttagotichi azun zaunk na PONNJE (AAP): Ostoreo provasa vellar zaite tras sonstat te chaluch astana poryant, tanchea pasot ‘bus’-imni provas surokxit korpachea asvasonnacher sorkar sovkasayen fuddem veta. Gõy sorkaran ostorencho provas ixttagoticho korchea khatir Dil’lin zalelea bolatkara uprant kãy kollovnneo diloleo, zatun ostorem pasot rakhiv boskeo (reserved seats) vaddoupache hem-i asvasonn aslem. Rajyan sumar 1,400 khasgi ‘bus’-i ani 380 ‘Kadamba Transport Corporation’-cheo ‘bus’-i asat. Yeradari Khatem (Transport Department) ostoream khatir rakhiv boskeo vadoupachea, ‘CCTV cameras’ ani ‘Global Positioning System (GPS)’ bosoupachea, ‘conductor’ ani ‘drivers’-ank ‘ID card’-am diupachea ani her gorjechi mahiti ‘bus’-imni ghalpachea kaman fattim asat, mhunn Yeradari Sonchalok (Director of Transport) Arun Dessai-an sanglem. Trasan sampoddlolea ostoreank adhar diunchea khatir sogllea pulis chovkencher 24x7 ‘helpdesk’ ani 1091 ho ‘helpline number’, sumar dedd mhoineam uprant sorkaran survat kelea. Punn provas korpi ostoreank anik chodd kãy sudharonna disonk yena, ani adimchech porim ostoreank zaite tras sonsche poddtat. Rakhiv boskeancher fokt ostoreoch bostat hache vixim khatri gheunchea khatir, ‘bus’incher ‘surprise checks’ ghoddoun yetole, toxench hem karya vevharan ghalpi zomeancho (enforcement teams) ankddo vaddounk yetolo mhunn Sonchalokan ukttailem.

‘Classified’ Jahirati 2BHK Apartment for rent in Porvorim along NH17, near Damian De Goa. Ideal for residence or an office.: 9049909930/ 9850460578

Get 20% discount on Avon products call 9545223255

Available 1BHK on rent at Santa-Cruz. Contact: 9822139129

We do personal loans for salaried / business people with no guarantor / security. Call: 9403880839 (VP)

Wanted for rent 2 &3 bhk Villas & Bungalows, Apartments (private /gated complex) (furnished / unfurnished) in Saligao, Arpora- Nagoa , Calangute, Nerul, Candolim, Parra, Aldona, Bastora, Baga, Porvorim for our clients. Stanley 9823927304.www.ownersgoa.com. Wanted Apartments, rooms, studios, flats in a budget of 3000/- to 7000/- for families & individuals in Margao, Panjim & Vasco for long-term rentals for our Clients. Stanley 09823927304 www.ownersgoa.com (INT)

Wealth Creation oppurtunity. Returns risk free guarantee invest Rs.100,000/- get back (P+P) Rs.15000/- (per month) Goan based company, Govt Regd. Call Mr.Desouza. 8975093556. GA100052909

All types of Washing machines, Refrigerators & AC’s Repair, service & Instalation 9158059867, 9823665273. (GA100052022)

Free advice all critical problem, love, business, marriage, job , divorce, 100% solved, by joytish/ tantra, shababa (malad Mumbai):- 09930818602 (WN)

Visa Extension upto 5 years, Convert Visa Type, Overstay, Exit permission PIO/ OCI under legal guidance 9637169333/ 9823023446/ 9158663173. visasolutionsgoa@yahoo.in, www.visasolutionsgoa.in (ANC)

Tango Argentino dancing classes every Friday 5- 6pm in Candolim. Contact: 9226226625, 9372269755/ 9422438424 (EL52868)

Hindi/ Konkani Tuitions for Std. IX & X. 1/4/13 to 31/3/14. Admissions at Computer Matrix, Shop 3, Atria Building, near court, Altinho- Mapusa. 9767542894 (AKS)

To buy Pistols, Revolvers, Rifles contact Authorised Dealer Girish Sardessai 9422062626. We also Buy, Repair, Refurbish all firearms. GA100052573

Miya Ali Bhai –all India master king gold medalist with in 21hour you will get satisfaction to your any problem relive from love affairs solving problem of wife husband. Vashikaran black magic specialist by god bless definitely I will not loose your trust contact- 09718431492 (WN)

Fibreglass items manufactured as per drawing/ sample. Stretchers for sale for safety at sea. (floating boat house & frp floats for swimming pools and water fountains manufactured in fibreglass). Call 9821595505, email : frpservices@gmail.com (SH)

“The Trix” specially for weddings, playing mouth organ, besides Violin. Female singer. Special offers. Choose your wedding special. 2790607 /9422057161 (CM) We construct Houses/ Bungalows with all Govt. licenses approvals and Bank loans. Our turnkey rates for Houses Rs. 12,500/m2 and Bungalows 15,000/m2 with 5 years maintenance warranty. Require Land in Goa Agricultural /Orchids /Settlement for outright purchase /Joint Venture Call: 8698641651. Cement & metal craft (BS)

Wanted Electric Transformer of 500 kva for immediate purchase. Contact: 9823016993 (DG)

Meet Goan Females and Males Worldwide for Marriage. Register on Website www.peopletable.com Call: 9049350366 (BS)

Alliance invited for a RC Bachelor age 38yrs based in the UK and presently on a short holiday in Goa, from RC spinster below 33yrs. Contact : 9850386578,2272654 (MCD)

Health check up and Ayurvedic Treatment by Nadi Pariksha. Dr. Abhishek Mishra from Shri Shri Ayurveda Bangalore. 13th– 19th March at Margao, Panaji, Mapusa & Vasco. For appointments call: 9921056455 (ANC) Psoriasis treatment available at Vedankur Ayurveda Clinic, opp. ITI, Borda, Margao. Contact 9665026045 /9922267012. Please take prior appointments (INT)

Owner living abroad, for immediate sale, Blackberry 7000 8months, Nokia C2 3000, Lava 3500. Contact 8806899494 (EL52916) launch laser A4/ legal copier with print scan copy cost @25 paise exchange old for new call Telematics 2224811/ 9326100211 (ADZ) New launch laser A4/ legal copier with print scan copy cost @25 paise exchange old for new call Telematics 2224811/ 9326100211 (ADZ)

Wanted Scrap Monitor= 600. CPU 200, UPS 200, Printer 100, LCD, Laptop, AC, Inverter battery, fridge, two wheeler, four wheeler. Contact: 8390956275 (PR)

Sale fender American standard Stratocaster original guitar with original fender hard case (maple finish) contact 7507369545/ 9552933009 (CST)

Takamine Acoustic Guitar EG 350C for 35,000 Korean make with case. Laney CX15 A 300W active Loudspeaker for Rs.30,000 with mike owner going abroad. Contact 2445011

Prayer Tower: For any of your prayer needs call/ SMS us at our 24 hours prayer lines @ 9422441389/ 9422441387 or email us your request at prayertowergoa@gmail.com (ADT)

350sqm plot 200m away from the river rate 21 lakhs not negotiable contact 9325252851 (CST) Urgently wanted 2 BHK Flat in Caranzalem or proper Porvorim in a gated Complex. Contact 2272654, 9850386578 (MCD0

Villas for Sale in Aldona & Moira with private land & complex amenities. Stanley 9823927304. www.ownersgoa.com FLAT FOR SALE prime location,near bhatiker high school,gogol,housing board,margao goa,fully furnishd,flat area 50 sq meters ,no brokers please contact owner on 982387880 Prime plot,450sq meters, balli cotto,near n-jal factory,fully bounded,settlement zone,serene ambience contact 9860358959, 9767424850. 4 BHK individual bungalow for sale near multipurpose Borda, behind Suzuki Showroom. Contact 9175556777. Brokers excuse (CST)

Wanted a Driver with badge to drive a tourist taxi in South Goa. Contact: 9657959834. (CM) Wanted 1) Female Accounts Assistant at Miramar Graduate/ XII. Contact: 9823677948 2) Salesman to book orders. Contact: 9823156409. GA100052834

Pure breed Doberman pups for sale, smart & intelligent, parents can be seen. Contact: 9975154287 (CM)

Shops available for sale in the heart of quepem, road facing admeasuring 28 and 31 sqmts each with double height and ample parking contact 9890693360 (EM)

Wanted Computer Hardware Engineer (Male). Hardware troubleshooting, Networking. Experienced preferred. 2 wheeler license necessary. Around Margao preferred. Contact: 9823335343 (ANC)

Wanted housemaid to work for a goan family in Dubai contact 9850454132 (CST)

Wanted Maid to do house work at Assagao Badem. Contact 9822384032 Wanted Smart /intelligent boys/ Girls for office work Monthly earn 9,000- 12000 qualification 8- 15th outsiders food /Accommodation free Contact Ponda. 8857004778 /9545475732 (SU) Wanted Allrounder Cook, Chinese Cook, Kitchen Helper for Shack at Varca. Contact: 9822384748 (CM) Experienced Waiters, Dishwashers @ 6000/-, wanted urgently for Reputed Restaurant Margao, free Food/Accomodation, Sunday off, individual tips, Contact: 2710505 (BS) Urgently Wanted Driver for an IT Company in Nuvem. Call 9011025118 for interview (CM) eded urgently full time housemaid to care only for baby. Attractive salary offered contact 9545206179 (CST)

Wanted Freshers immediately for MNC 12th above, start 10,000/- to 12,000/-. Accommodation available. Ph.: 09545005675. (CM) Wanted Office Boy, Waiters, Bar Helper, Dishwasher, Goan, Indian-Chinese-Tandoor Allrounder Cook. Apply personally to “Longuinhos Bar & Restaurant – Margao”. (CM) Wanted urgently Tailors & Assistants for shop in Margao. Call: 2700378. (CM) Bar and Restaurent at Verna require Indian/Chinese cook, Dishwasher. contact 8862033631 Wanted urgently Indian Cook, Asst. Cook, Waiters. Contact personally Radhakrishna Restaurant near KTC Busstand, Madel, Margao – Goa. 0832-2705353 (CM) (Air/ Ground Hostess) for International Airlines. Females (HSC). Mail your resume to gha.india@gmail.com (Grooming/ training started) Freshers only. (9029001292). GA100052701

Lumo Victa DI A/C for Sale, Taxi, silver colour with valid permit, model September 2009, single owner. Call: 9764675999 (Margao) (BS) Nri Zen lx 2001 White 45248km 20km/ltr. brandnew tyre music excellent condition 9326811763 (REB) Alto 2005 Model, 60,000km Lxi, Black colour, Price 140,000/-, Alto 2007 model 71000km Lxi, Black colour 160,000/- PW, PS. Contact: 9158108426, 7387963173. (KK) 1942 Jeep, original condition. Rs. 5.75 Lakhs. Contact: 9096288646 (BS) Altis 2010 Automatic and Altis 2008 manual both petrol, single owner driven. Call 8805369896. GA100052980 Matiz 2001 model, AC, Rs.35,000 negotiable. Contact: 9923044525 (CM)

anted second hand Honda Deo, Activa or Pleasure between two and three years old, in good conditions. Contact: 2280026/ 9764358088. Wanted bolero SLX contact 9404432489 (CST) Wanted Innova, Bolero, Scorpio, quails, Safari, Tavera, I10, I20, Figo, Fiesta, Swift, Dzire, indigo, santro. Any other cars etc. from owners only: 9881932991 (PR) Wanted scrap cars for (800 Rs. 11000/-) (Sumo, Siyara Rs. 23000/-). (Corsa, Ickon, Santro, Indica, Accent 20000/). Esteem, Zen, Matiz, Uno Rs. 15000/- 9158743649 (PR) Wanted Activa / Dio / Suzuki Access, Splendor, Rajdoot. Any model. Cash payment, quick finalization. 8551061684. (PR)


Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Rajkaronn

Kongresachea ‘family raj’-an des buddoilo-Modi NOVI DIL’LI: Kongres pokx ek valloi (white ants) koxi hea desant posorlea.Eke kodden taka sompoupacho proitn kelo zalear to dusre kodden posorta. Hi valloi nopoit korpachi asa zalear, Bharatiya Janata Pokxachea vaurpeamni khup gam (sweat) golloucho poddttolo, oxem avhan BJP-icho fuddari ani Gujrat rajyacho mukhel montri Narendra Modi hannem kelam.Bharatiya Janata Pokxachea raxttriya porixodent dusrea ani xevottachea disa to uloylo. Tannem Prodhan Montri haka ‘night watchman’ mhonn pacharlo ani tacher aplea uloupantlean bhorpur ttika keli. Modi hannem kongres pokx ani Gandhi ghorabeacher aplea uloupantlean for kaddlo. Tannem mhonnllem ki, Kongres sorkar hem BJP vaurpeam samkar ek mottench avhan zaun asa. Goribanchea gharamni chul pettona hachi mahiti porian

Pranab Mukherjik Prodhan Montri kiteak korunk na?

Modi hannem soglleankuch ojapbhorit korpa sarki Raxttrpoti Pranab Mukherji hachi tondd vollo sor stuti keli punn teach barabor Kongres pokxachi bhorpur ttika keli.Modin mhonnllem, mhojea pokxache vichar kitem asat hachi mhaka khorbor na.Punn Dr. Manmohan Singh hachea zagear Pranab Mukherji Prodhan Montri zalolo zalear desachi sthiti itli bigddonk pavchi nasli.Punn Pranab Mukherji Prodhan Montri zalolo zalear Kongresachea fuddariponnachem kitem zaupachem? Oso proxn tannem Sonia ani Rahul Gandhi hanchim nanvam ghenastana kelo.Pranab da Prodhan Montri zalolo zalear desachi khupuch vatten progoti zatoli asli.Pranab Mukherji haka desachem rajkaronn ani somazkoronn hachi puray zannvikai asa.Kongresachi porompora polleli zalear, Gandhi ghoranneam kodde zancho lagincho sombhond asa tech desache Prodhan Montri zaleat.Atal Behari Vajpayee ho Bharatacho Prodhan Montri aslo, tannem eka desacho Prodhan Montri koso aspak zai hachem udharonn soglleank ghalun dilem.

Kongres sorkarak na, oxem Modin mhonnllem. Kongres pokxachea fuddarponna khala des fuddem vochpak xokchona. Desak svotontray mell’lea uprant tin doxkam meren panchayat raj tem sonsod meren hea pokxan

aplo bavtto uboilo, punn Israel, Korea, China sarke des Bharat desa poros fuddem pavle. Kongres pokxan kednach desachea vikasachem kam korunk na.Fokt eke familiche suartha khatir de-

Modi mhonnge sorop ani vinchu: Kongres

sak chepun dovrop hi Kongres pokxachi porompora zaun gelea.Kongesan sogllech vattamni desachi vatt laylea, oso arop Modi hannem kelo. Kongres pokxachi odheokx Sonia Gandhi hicher ttika kortana tannem mhonnllem, tinnem venchunn kaddlolea somitichea vangddeank polleyat. Sitaram Kesri haka Kongres pokxachem odheokxponn dilem, punn ek ‘night watchman’ zalolea porim tacho vaur aslo. Uprant Kesri haka kaddun Kongres pokxantlo bhair xevttilo

Modi hannem Kongres pokxacher ani Gandhi familicher oxi ugddeponnim ttika kelolean Kongres pokxache fuddari khupuch challovle.Manishankar Aiyar hannem Modi haka sorop ani venchu (scorpion) oso pacharlo.Rajiv Shukla hannem Modi haka don tonddamchem rajkaronn korta oxem mhonnllem.BJP pokxa bhitor sodanch sunnimmazram sarkim kestanvam astat oxem mhonnon BJP-ik eke torechem avhanuch kelem.Modin Kongres pokxacher ttika korche adim tancho Prodhan Montri zaupacho konn umedvar astolo hachem nanv jahir korchem, oxm Aiyar hannem mhonnllem. Prodhan Montreachea podak lagon BJP pokxant atam thavnuch kestanvam suru zaupak lagleant, oxem tannem sanglem.

ani apunn svota pokxachi odheox zali. Desant aslolea her khoincheach pokxant osle torecho karbhar polleupak mellchona. Tea uprant desant Prodhan Montri venchun kaddpacho vell ailo tedna, tannim oslea mon’xak hea poda khatir venchun kaddlo zo he Gandhi familik ani tim sangtat toxem kam korpak toyar asa. Svota

Vidrohi (rebels) rajkarnneank Kongres pokxant proves na – Rahul Gandhi Mumboi: Vidrohi (rebels), zannim pokx soddun nemlolea umedvaram add venchnnukek ube raule, tankam pokxan bhitor yevunk anik dar ukttem aschem nam, mhunn Congressche Up-Odheokx Rahul Gandhi-n xittkavnni dili, karann to hi tanchea pokxachi adli sonvoy bondh korunk sodta. Mumboi vattharantlea pokxachea fuddaream ani karyakorteam lagim Congress-che UpOdheokx zaloleak Rahul Gandhi-chi poili bhasabhas asli. Tankam mellpak yevpachem karann mhunnlear, tanche modem folladik bhasabhas zaun tatuntlean songottnnecho vevhar bore pod’dotin zaunk kaim nem (rules) ghoddun haddunk yenvche mhunn ailolo, mhunn sanglem. Tannen sanglem ki to vidrohink pokxan portun gheupacheo adleo pod’doti kaddun uddoitolo mhunn sanglem. “Adim tanchea pasot daram ukttim astalim. Punn atam toxem

zaunchem nam,” oxem tannen bosken ulovop kelam mhunn aikonk ailem. “He nem mhojer toxench her dusrea pokxachea vangddeancher lagu zatole,” ani lokamkhatir boro vavr korpeank rajki karyamni fuddem haddpachem tachem lokx astolem mhunn spoxtt kelem. Rahul-an oxem-i sanglem ki Mumboi Congress Odheokxachea nemnnukecho mud’do zo adlea eka vorsa-saun thambear asa to beginuch suttavo korunk fuddem sortolo mhunn sanglam. Adle Mumboi Congress fantteache odheokx Kripashankar Singh-an rajinamo diloleak, to fantto fuddari nastana cholta. Kripashankar Singh-acher bhroxttachar sombondit aropacher karvay choltolea karannak lagon ani gelea vorsa Nogorpalika venchnnuken pokxachi har zalolea karannak lagon tannen ho rajinamo dilolo. Pokxachea sutramni dilolea

mahiti pormonnem Mumboichea 6 jil’leam modlea xrextt khasdaram modlea zhogddeank lagon odheokx nempachea prokriyen kollav (delay) zala. Maharashtra rajyachea zaitea bhagamni duxkoll (drought) disonk yeta aslolean, tannen Congress karyakorteank pokxache yontrancho vapor korunk gorjevontank zata tea bhaxen adhar diunk magnnim keli. “Amkam Congress-chea adorx totvan lagim chittkon raupachi

goroz ani toxem kelearuch yes amchench zatolem mhunn Rahul Gandhin khatri dili. Boskek hajir asloleamni, nanvlipovnnechea ottir (condition of anonymity), sanglem ki Rahul vegvegllea kocherintlea karyakorteank mell’lo ani songottnnenchea ani rajya sorkarachea vevhara sombondit tanchem mot (views) aikon ghetlem. “Rahul-an Mukhel Montri Prithviraj Chavan, Mohan Prakash (rajyacho ‘AICC incharge’) ani Manikrao Thakre (rajyachea fantteacho mukheli) hanche lagim pokxache karyakorteanchi hajiri nastana mell’lo. Karyakorteamni Chavan-achea pokxacho vevhar choloupachea pod’doti vixim kagall (complaint) manddli ani oxem-i sanglem ki Mukhel Montri-n azun meren zaitea rajyacholoupi sonsthemni ani monddolamni venchnnuko korunk nam mhunn sanglem,” oxem eka sutra pormonnem kollon ailam.

Panchayatink, Jil’lo panchayatink chodd ‘funds’ zai PONNJE: Panchayat ani Jil’lo panchayatink khorea orthan mozbut korpachem asa zalear, sorkaran tanche khatir svotontr nidhi (funds) divpachi tortud korunk zai.Toxench panchayatink mell’lole ghottnatmok odhikar (constitutional rights) tankam dilenant zalear, proxason iontronnam apli zutti sarki pallinant mhonnpachi karvai korchi, oxem mot adlo khasdar Adv. Amrut Kansar hannem Gõy Vidhyapittant ghoddun haddlolea eka xibirant porgott kelem. Adv. Kansar hannem Panchayat neam 1962 ani Panchayat kaide 1994 hancho ek-mekak sor zaupi gozalimcho addavo ghetlo.Ho kaido koso ostitvant ailo ani to toiar korpak aplem kitlem yogdan aslem tachi mahiti hajir asloleank dili.1962 Panchayatichea neama (rules) pormonnem

panchayatichim kama panchayat korich naslo, punn sorkar kortalo, oxem tannem aplea uloupantlean mhonnllem. Dainik Herald hea potracho adhari sompadpi Suhas Belekar hannem hea xibirant Panchayat kaideacher ek nibondh (essay) vachun dakhoilo.Hea nibondhantlean tannem, panchayat kaido sod’deak Gõyant ostitvant asa, punn sorkar to vevharant ghalina oxem sanglem.Panchayatintleo somiteo, duddvam aiyog, jil’lo niyojan somiteo eka-mekachea sohokaran vaur kori naslolean, ‘Panchayat Raj’ iesesvi zaupak addkolleo uprastat mhonnpachem tannem nodrek haddlem. Prof. Seema Salgaokar hinnem ‘Panchayat raj ani tantunt bailamcho sohobhag’ hea vixoyacher aplem uloup kelem.Aplea uloupantlean tinnem, 1997

tem 2012 vorsa hea kalla modekat zalolea panchayat venchnnukamni bailamcho sohobhag khupuch vaddla mhonnpachem ugddapem kelem.Punn panchayatint aplo vaur kortana, tankam khup torecheo oddchonneo uprastat toxench kaim zageamcher bailam sarpanch aslear tanche ghov tancho karbhar polletat oslo aplo svotacho onubhou sanglo. Cajetan Rapoz hannem aplea uloupantlean sod’deachem panchayati raj koxe toren vhoir-vhoir veche suvater sokla nisorpak laglam hem aplea uloupantlean dakholl kelem. Siddhi Naik hinnem, panchayatint vaur korta astana koslea-koslea prosnank fuddo korcho poddtta hacher uzvadd ghatlo. Hea xibirachem odheokxponn Dr. Rahul Tripathi hannem choloilem.

Prodhan Montri hea natean to desa khatir kainch korunk xokona.Taka ‘National Advisory Committee’ho sol’lo gheuncho poddtta. NAC xivay Kongres pokxachem kainch cholona. Zo konn hea pokxak bhirant dakhoita, taka rajkaronnantlo sasnnank kabar korunk ho pokx fattim fuddem pollen, oxem Modi hannemhajir asloleank sanglem.

5 Ut’tor Gõycho zago Raxttrvadikuch PONNJE: Raxttrvadi pokxachi yuti (alliance) Kongres pokxa kodde Dil’lint ani Gõyantui asa.Taka lagon lok sabha venchnnukancho Ut’tor Gõycho zago Raxttrvadi Kongres pokxakuch mellttolo.Ani amcho umedvar jerul jikhon yetolo, oxe torecho axavad Raxttrvadi Kongres pokxacho Sawantwadicho amdar ani NCP-icho karbhari Deepak Kesarkar hannem ugttailo. NCP hanche Ponnjeche kocherint ghetlole potrkar porixodent Kesarkar hannem vaurpi somitintlea vangddeanchim kaim nanvam jahir kelim. Hea vellar NCP-chea Gõy fantteacho odheokx Nilkanth Halarnkar, Jose Phillip D’soouza, Yuri Alemao ani her mez-karbhari hajir asle. Trajan D’mello haka Raxttrvadicho mukhel provokto (spokes person) mhonn nemnnuk zalea. Adv. Avinash Bhonsle haka NCP Gõy fantteacho sor-chittnis mhonn jahir kela. Ut’tor ani Dokxinn Gõychea NCP-chea mukhel fuddareanchim nanvam hea vellar jahir keleant. Ut’tor Gõyant Ashish Shirodkar ani Prakash Kalangutkar zalear Dokxinn Gõyant Francis Almeida ani Yusuf Khan hanchi nemnnuk zalea. Raxttrvadi pokx Gõyank lagu zatole proxn soddoupa khatir sodanch proitnant asa. Fattlea kaim disanchea kallant Raxttrvadi pokxan Tillari udkacho ani minam khonnincho proxn hatant ghetla. Haka lagon lok sobha venchnnukamni NCP-icho umedvar venchun yeupachi khupuch khatri asa oso visvas amdar Deepak Kesarkar hannem ugttaylo. Lok sobha venchnnukancho umedvar jahir korpa khatir he pavtt Raxttrvadi pokxak uxir zanvcho na. Vego-veg ami umedvar jahir kortole oxem Kesarkar hannem sanglem. Gõyant Raxttrvadi pokx mozbut korpa khatir sod’deak vaur chalu kelolo asa. Gõychea cheallisui motdar songhamni ‘block’ somiteo sthapon kortole. Raxttrvadi pokxache Gõyant 28 hozar vangddi asat. He vangddi atam vaddoupant yetole, oxem Nilkanth Halarnkar hannem mhonnllem.

Sorkaran hacher lokx ghalchem…

Gõyant sod’deak ‘mining’ vevsay bond asa.Ho vevsay bond aslo toruy hea vevsayachi cheorcha soglleak chalu asa.’Mining’ vevsayachi cheorcha zaina oso ekui dis vochona.Hea ‘mining’ vevsayak lagon poryavoronn vibadd zaun soglleakuch produxonn vaddlolean, somazant vaurpi ani somazachem borem bit polleupeamni taka virodh kortoch, tacher choukoxi korunk sorkarak ek Aiyog (commission) nemchem poddlem.Hea Aiyogan dilolea aplea avhala pormonnem minam khonninchea dhoniyanchim bekaidexirponnam ani fottingponnam ugddapim zalim. Hea bekaydexir ‘mining’ vevsaya vixim ‘Goa foundation’ hi sonvstha ani poryavoronn mogeanchem zhuz sodanch chalu aslem. Niti-sobhen dilolea adexak lagonuch sod’deak Gõyant ho vevsay puray toren bond asa.Ho vevsay bond aslolean barjinche dhoni, ttrokanche dhoni, kamdar ani her vevsayai korpi khupuch duddvanche oddchonnenk sampoddleat. Khonnim bhagamni aslolim hottelam, khannavolleo, gerejeo ani bazaar-petteo giraik na zaun sarkeoch thonddavleat. Haka lagon ho bond aslolo ‘mining’ vevsay veginuch suru zanvcho oxi hea sogott lokachi magnni asa.Hi magnni xarti pavoupa

khatir ho lok morcha, dharnna, andolanam ani jahir sobha gheun aplo avaz utthoitat.’Mining’ vevsay suru aslo, tedna to bond korcho oxem poryavoron mogi magnni kortale. Atam to suru korcho oxi magnni lokam koddlean zaupak laglea. Hea ‘mining’ proxnak lagon sod’deak oddchonneank sampoddlolo lok ani poryavoronn vadeam modem sobdanchem zhuz pettlam. Ani jedna-jedna poryavoronn mogiyancheo hea ‘mining’ vixoyacher boska zatat, tedna thoim ani tea zagear he oddchonneank sampoddlole lok vochon addkolloeo nirmann kortat ani dumxannam ghaltat. Tanchea mota pormonnem poryavoronn vadeank lagon ho ‘mining’ vevsay bond poddla. Oxe toren poryavoronn mogi ani oddchonneank sampoddlolea loka modem zhuz uprasta, tedna kaido ani suvevosthecho (law and order) proxn uprasta. Poristhiti niyontronna khala haddpak pulisank khupuch tras poddttat tem zalench punn kaim pavtti poristhiti khupuch gombhir zata.Kaim dis adim poryavoronn mogeamni ani somajik vaurpeamni Moddganv xarant hea ‘mining’ vixoyacher cheorcha korpak ek boska ghoddun haddloli. Hi boska suru aslolea zagear ho oddchonneank sampoddlolo lok auchit ailo ani khup torechim

dumxannam ghatlim. Poryavoronn mogyam virudh ho lok vhoddlean-vhoddlean nare gazoupak laglo. Thoinchi poristhiti khupuch gombhir zali toxench kaydo ani suvevosthecho proxn nirmann zalo. Pulisank hi poristhiti niyontronna khala haddpak khupuch khottpott korchi poddli ani kosloch goir-prokar ghoddpak pulisamni dilem na. Punn jem kitem hea ‘mining’ vixoyak lagon sod’deak chol’lam tem khupuch vaitt oxench mhonnchem poddttolem. Sorkaran hacher lokx ghalpak zai. Poryavoronn mogyanche surokxecho proxn nirmann zala. Dr. Claude Alvares, Ramesh Gawas, Adv.Aires Rodrigues sarkea poryavoronn mogyanchi rakhonn sorkaran korpachi goroz asa. Tech porim anikui zaite poryavoronn mogi asat zache surokxe khatir sorkaran vichar korcho poddttolo. Bekaidexir ‘mining’ vevsayacher khup potrkara poryan boroitat. Tankam poryan hea ‘mining’ vevsayak lagon oddchonneank sampoddloleam koddlean dhomkeo yetat. ‘Mining’ porot suru zalea xivay hi poristhiti koxich thamchina. Taka lagon Sorkaran hankam surokxa dinvchi poddttolich, hantun il’loi dubau na. Ami lokxay aslolea desant jiyetanv. Ani jedna eka desant lokxay vosleli asta, tedn hea lokxay margan kosleim andolan korpak konnacheanuch addaunk zaina. Punn hea lokxay margacho goirfaido kaddun khup zann somaz ghatki kortubam adhartat ani sorbhonvtonnchi xanti ani sovostkai vibaddttat. Fokt sorkaranuch osleam gozalincher tabo dovorpak zata. Poristhiti hata bhair veche adim lagu zatolea sorkari yontronnamni hacher dhasti gheunchi poddttoli. Na tor faleam sokallim kosloy vhoddlo kauz ghoddlo zalear Gõy rajyacher ek vhoddlem kallem khot poddttolem.l

Bhroxttachar noxtt korunk - Upay asa vo na? Bhroxttachar hea utracho orth eka Inglez sobdkoxant iskuttaila tea pormonnem, bhroxttachar mhonnge ek mhellem, monisponnanchea totvam ani mul’leam add, bekaydexir ani onit rupachem kortub zaun asa. Bharat desak ho zo bhroxttachar utracho orth dila, to soglleach mollancher lagu zata. Karann, hea desant asloli somajik vevostha, dhormik, proxason, xikxonn, bholayki, arthkoronn sarkea mhotvacheam mollacher khoim na khoim, thoddo vo odhik promannan bhroxttachar cholta mhonnpachem nodrek poddtta. Bhorxttachar hi ek osli marekar kidd, ji sarkinch mullak lagloli asa, ani ticho rontto ak’kea angant posorla ani pennem korun

asa. Bharotant oxem khoynchench moll na, zanv tem magir somajik, rajki adi, zhoim hi bhroxttacharachi kidd rigleli na. Bhroxttachar korpeank ani tantunt bolli poddpeank tachi itli sonvoy zalea ki, dor eka mon’xak bhroxttachar ho tache dispotte jinnecho ek khas bhag zaun poddla. Lonch (bribe) ani bhroxttachar 1947 vorsa uprant khupuch vaddlo. Desache svotontraye uprant hangasor lokxai ani udheog vaddonk lagle. Hea udheogank porvane kaddpachi pod’dot, tantunt gunthovnnuk kelolo duddu, aiyat ani niryat heo soglleo gozaleo utpn’n zalolean, bhroxttachar vaddik lagpak ut’tejon mell’lem. Hea vixim khupxe koddok kayde vevharant

haddun pollele, punn bhroxttachar nanvachea hea soitana samkar te kiteakuch upeogak poddlenant. Bhrottachar ho vivid rupancho asta. Transperancy International India he sonvthen hea vixoyacher ek obheas kelo tea

pormonnem, tankam 50% onnbhou mell’la tea pormonnem, ek sorkari nokri melloupa khatir monis soglleam von poylo favor martana lonch dita ani nokri melloupa khatir add margantlean duddu dita. Bhroxttachara add khas oxem kainch korunk zaina

l Bhroxttachar mulla soyt nopoyt korunk sonvsarantlea khoincheach desa kodde ghoddonk na, ani Bharota koddeim tem ghoddchemna. Mon’xanchi rochnunk ani chintop veg-veglle torechem aslolean, sonvsarant borei monis asat, toxech vaittuy monis asat. Kednay amkam melltat te bore monis egdomuch chodd mellttat, ani kedna-kedna vaittuy monis chodd mellttat. l Kaim mon’xamni bhroxttachar hi ek apli khaxeli sonskruti mhonn apnnaun ghetlea, taka lagon he monis vochot thoim ti tanchea sangatak asta. Kaydeachea margantlean ji tankam yenneavoll yeta, ti tankam pavona vo tantunt te khoxi asonant ani haka lagon chodd duddu

komaun apleo khasgi gorzo bhagounche khatir addvo marg apnnaytat. l Amchea desant koslim-i kama korun ghevpachim asat zalea tim sompeponni zanant. Tuka hea vo tea mon’xak lonch divchi poddta. Lonch dina zalear tim addkollun urtat, vo zaupak uxir lagta taka lagon magir bhroxttacharacho zolm zata. l Bhroxttachar tedna ani to meren vaddot astolo zo meren lonch divpi monis ti khoxe monan ditole ani ti gheupi monis khoxe monan ghetole. Zanv te magir soroll vo add margantlean. l Bhroxttachar ho survek toklent sizta ani to dhenvon magir paimacgea bottam meren pavta. l Bhou sonkhen aslolo lok ho oxikxit ani gorib

aslolean bhroxttachar korunk odik mekllik ani sompepnnam favo zata. Thoddem-bhov korunk zata l Mark Twain hannem mhonnon dovorlam. Bhroxttachar mhonnge ek hovaman (weather) koxem zache vixim sogllech zanna astat, punn konnach lagim kainch korunk zaina. Punn, Khatren, hovamana pasun surokxa melloupak zoxem ami thoddo tori upay ghetat, tech porim bhroxttachara pasun mekllim zaunk amchean zaitench korunk zata. Haka lagon amkam bhousachem (public) lok mot gheun bhroxttachar korpeank osohokar diupak uskauche poddttole. l Desant vosteli guneanvanchi niti-vevostha,

hacho amkam soglleankuch onnbhou asa. Hi niti vevostha pardorxok vo asar-pasar dista tosli korunk zai. Hantun asleli guneanvan buddleli sod’deachi vevostha nattak korun kaddpachi goroz asa. l Desant ostitvant aslole kayde anikuy koddok zaunk zai je udexim lonch divpeak ani lonch gheupeak ek sarki kheast favo zaunk zay. Bharat desantlea nagrikamni ap-aplea somaza bhitor aslolo somajik ani dhormik ekchar mozbut korun, toxench ekamekachea hatant hat ghalun ekvottan vaur korit zalear, bhorxttachar nanvachi pidda ji sod’deak somazak pokorta, ti nopoit korun uddoupak amkam matuy vell lagchona.


Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Vicharkhonn

Utram ani Kornneo

Manestanchim utram Tujea dukhicho kall renver boroy Tujea sukhacho kall khoddpar kantoy

George Bernard Shaw

aMcheM MOT

Motdar ani Nagrik Eka mon’xacho sobhav, tache vichar, tachim bhavnam, tachim utram ani tacheo kornneo niyallun pollelea uprant ami mhunnttat ki ho khorench boro monis vo ho vaitt monis. Dusrea utramnim eka monxache ghunn vo oghunn to monis boro ho vaitt hem dakholl korta. Ghunnamnim bhorlolo monis fokt ek motdar zaunk xokona. To ek boro nagrik asta. Oghunnanim jivit sarpi veokti, ek nagrik zaunk kosoch xokona, to motdaruch urta. Toddkean, jo monis aplo svarth fattim dovrun, somazachea ani desachea boreaponna khatir aplea motacho vapor korta, to khorench boro nagrik zata ani zo monis aplea svartha khatir, aplench boreponn chintun, aplea motacho vapor korta to fokt ek motdar zata. Aiz amche modhem chodd motdar asat ani bhov todde nagrik asat. Heach khatir amchem rajkaronn sarkem bigoddlam. Hacher upay gheina zalear amchem rajkaronn, disan dis, odik ani odik bigddot vetelem. Tea khatir ami atanch upay ghevop hem xanneponnachem zatlem, oxem mhaka dista. Boro nagrik zavop mhunnttlear taka poilo boro monis korop. Monisponnachim mul’leam (values) hancho adhar gheun mon’xachi vadd zalear to monis boro zaunk pavtolo. Mul’leam eka khoimcheai dakhllea (certificate) porim mellonk xokona, tim apnnaumchim poddta. Ek monis bore ghunn apnnaitolo zalear, tachi vadd tosleach vatthavronnant zanvchi poddta. Tea khatir oslem vatthavronn, eka monxachea jivitan, taka khoim mellpak zai, hacher il’lo niyall korum-ia. Famil : Jea disa monis zolmant yeta, tea disa thavn to aplo avoy, bapuy, bhav ani bhoinnam hanchea sangatan vaddta. Familint vo ghorabeant jem kitem asa, magir tem borem vo vaitt zaunk, tem polloun ani xikon ho bhurgo vaddot veta. Ghorabeantlea vaitt borea vatthavronnacho tacher sarko probhav poddta. Eka borea ghorabeant vaddlolo bhurgo aplea vhoddilank respeit ani man diunk xikta, vhoddilamnim ghetlole nirnnoy mandun gheta ani aplea sorvbhonvtim ravtoleanchea hok’kank man dita. Dusrea utramnim jivitachim fuddlim panvllam nivoll rosteantlean galpak taka tachi famil toyar korta. Tea khatir boro nagrik zavpachi bunhead mhunttlear ghorabo ani tea ghorabeantlem vatthavronn zaun asa. Xalla : Bhurgo zoxo vaddot veta, taka xalleche panvdde chodddche poddta. Xallent to anek toranchea bhurgeam modhem misoll zata. He bhurge torekvar ghorabeantle aslolea karnnan, teyai bhurgeancho tacher probhav poddta. Ho probhav boro vo vaittui asom yeta. Itlench nhoi tor xallent xikovpeanchea sobhavacho hea bhurgeacher motto porinnam zata. Xikovpeak bhurgo aplo guru manta ani tea khatir xikovpi kitem xikhoita tench tache nodren sarkem tharta. Tea khatir xallent, her bhurgeam sangata, xikhovpeacho sobhav vaddtea bhurgeachea jivitachi uzvaddit vo kallokhi dixa zaunk xokta. Ixtt ani mitr : Tornatteponn bhurgeachea jivitacho nazuk bhag zaun asa. Tornatteaponnar bhurgeak kitem korchem ani kitem na korchem tem somzona.To kosleai vavrak fuddem asta. Tachea hangant ji xokti asta ti koxi-i tori vaprunk zai, hech tache vichar asta. Hea kallar taka borem margdorxonn mellonk chodd gorjechem. Ani favo tem margdorxonn mell’lem na zalear to aplea ixttam ani mitramchea sobhavachi nokol korta, tanchi vagnnuk apnnaita ani tanche riti chalicho tacher khub porinnam zata. Ho porinnam vaitt vo boro tem tachea ixtt mitrancher adharit asta. Ixtt bore aslear to boro zaunk pavta. Ixtt khotte aslear tovui khotto zaunk pavta. Vavrachi suvat : Vhodd zalea uprant monis khoim punn sirvis korta. Xiklole lok kocherimni vavurtat zalear xikunk naslole xetamni, bhattamni, ranamni, adi suvatancher vavr korta. Je suvater ani zanche borobor to vavr korta, tea sogllea mon’xancho tacher bhorpur probhav zata. Sogllech vavr korpi bore monis astolet vo vaitt monis astolet hem sangonk zaina. Punn hea zagearui eka mon’xacho sobhav boro aslolo vaitt zaum yeta ani vaitt aslolo boroi zaum yeta. Vortomanpotr, Reddio, Durdarshan: Hea prochar korpi sadhnamcho mon’xacher motto porinnam zata. Aizchea kallar tor hea sadhnamcho itlo upeog korta ki zaite pavtt dovem asa tem kallem koxem korchem, hem xikpak legun sompem zata. Aizchea kallar, amchea somazan, broxttachar, zativad, dhormvad, hinvsa, adi vaddot veta. Vortomanpotr, reddio ani durdarshan hannim he soglle vad sompeponnim nas korunk zatem aslem punn na! Toxem ghoddona kiteak zaite pavtt him yontram svarthi mon’xamchea tabeant asta ani tea yontrank, ekvott korche suvater, duspott korunk vaportat. Rajki pokx : Rajki pokx mhunttlear tanche fuddari, aizchea kallar fokot ekuch ud’desh gheun fuddem veta. Ho ud’desh mhunttlear fuddli venchnnuh koxi jikchi. Ani osle vichar gheun jen’na konn fuddem veta ten’na to pokx vo tache fuddari, venchnnuk jikche khatir kiteim korunk toyar zata. Haka lagon venchnnukam vellar ghunddagiri khub vaddta ani lokancher kampero haddta. Duddu vanttun motam viktim ghetat. Rajki pokx zannim aplea vavurpeank nivoll ani shud’d venchnnuk korunk xikounk zai aslem tem koxench zaina urfattench naddbuddi ani ghatkeaponnan jikpacho anek vatto he pokx aplea vavurpeank xikoitat. Amche ghorabe nittayer galpachi khub goroz asa, amchea xallamche kam’girin sudharnna korpachi goroz asa, ami amche ixtt mitr koxe venchun kaddche, hem tornnatterank margdorxonn divpachi goroz asa, vortomapotram, durdarshan ani reddio hannim zababdaren aple kam’ korop hem mhotvachem asa. Oxem kelearuch amkam bore nagrik melltole ani nivoll rajkaronn ghoddoun haddpak xoktole. Oxem zaunk mhunn prarthona korum-ia.

Vincy QuAdros

Mhalgoddo Lekhok Sonvsar rochlo tednam Devan her rochnnam sangatak Adanv-Evechea rupan mon’xam rochlim ani nirmoll jivit jiyeunk sogllem sompeponn toyar kelem. Heach sompeponnant tanchi sonsot vaddot ani choddot geli. Amii tanchoch ek bhag. Sonvsarache survek thaun aiz meren zal’lea borea-vaitt ghoddamoddint ami-i ghuspun asant. Hatunt, khorem ani fott, borem ani vaitt, dhovem ani kallem bhorsot vochun mulyam ani totvancher visor poddlo. Mull patkant bhitor sorlolea amchea poilea avoybapaychea pavlar pavl dovrun ami patkar patok korit asant ani amchea nirmollponnache hal-upodre zaleat. Amchim utram khoinchean khoim ani

kornneo khoinchean khoim pavleat tachem amkam bhan na. Ek bhaxen amchea jivitache bara Brestar ani tera Sukrar zaleat. Tatuntui ami khuxal asat. Oxem mhonnche poros ami khuxal aspachem nattok kortat. Sot poristhiti pasun ami pois dhanvtat ani oddechem chador pangrun khuxalkayecho zubo dusreak dakhoytat. Somazant chokchokpi hea nanneak thatarpi amche modem asat tancher amcho visor poddla vhoi? Ek votten sot ani dusre votten fott dakhovpi oxem hem protispordhi vagnnukechem nannem. Halinch rajinamo dil’lo Pap Saib Benedikt Sollavo. hannem Pap Saib zatoch aplea poileach sermanvachea xevottak, mhonnlolea utranchi yad kortam “Bhiyenakat, Kristak tumchi daram, xekan’xek uktim korat.” Hi utram Pap Saib Joao Paul Dusro hachim, tannem aplim kel’lim. Hea dogui dhorm’fuddareank kiteak dislem ami Kristak daram uktim korchim mhonn? Karonn moniskulluch sanddunk laglam. Monis mon’xak kabar korunk lagla. Dev-bhirant na zalea ani ek monis dusrea

mon’xak aplo gulam’ korunk sodta. Amchim utram ani kornneo suvarthi monan monisjinnek cholounk lagleat. Hea huskean tanchem hem vidhan amkam uskayta. Aple nimanne itihasik magnnea sobhent bhavuk zaun Pap Saib Benedikt Sollvean mhonnlem “Hanv koslei poristhitint katolk igorje pasun pois zanvchom na.” Mhonnje aplea totvank ani dheyank chikttun ravunk to aplea vorvim amkam apovnnem dita. Igorje pasun mhonnlear amchea pelea pasun pois vochonastana somudayak tenkun ravun jiyeun jivitak orth haddunk ho ulo asa. Kai borem huskean bhorlolem jivit? Atam nanneachi dusri bhazu polleum-ya. Gujaratcho Mukhel Montri Narendra Modi haka Bharotacho fuddari mhonntat ani ghoddie mukhavelea kallant to Prodhan Montri legit zait. To mhonnta “Mhozo des sogllea dhormam ani adorx-totvam poros unch urta. Nidhormiponnachi mhoji poribhaxa, Bharot poilo.” Taka Amerikechea sorkaran visa nhoikarlea uprant Indian-

American somudayak to video conferencing-a vellar uloytalo. Aplea desak vhodd mhonnta ani aplea Devak fattim dovorta zalear aplea jivitak khoim ghalta? Ek vatten hanv ani mhozo dhorm mhonnpi hoch, aiz hanv ani mhozo des mhonnta zalear to koslo husko dakhoyta? Tachea utram ani kornneantlean kitem sid’d zata? Gujarat rajyant moniskullacher jeo hinvsa ani otyachar zatat, tankam ek bhaxen to rajkiy palov dita. Mon’xachi kot’tol korop ani ‘mhaka tem khoboruch na’ osle vrut’tin to jivitachea mulyank poisayta. Amkam kitem zai vo amchea jivitant ami kitem mellounk sodtat tem amkam khobor asa? Sonvsari vostuntlean ami sukh mellounk sodtat ani otmik jivit visortat. Amkam vellachem bhan na. Naka zalolea kamamni ami vell ibaddat. Chakattam/ofvamni ami dusreankui amchea fokandder jivitacho bhag kortat. Nhoikari vicharamni amchi xokti ibaddtat. Amchea monavelo tabo gela. Ami amcho khuris visorleat. Dev-mon’xacho sombond ani mon’xa-

6

mon’xacho sombond mhonnlear amcho khuris. Ami nhoi fokot Devak ekttovlole asat, bogor amchea uzveak ani daveak asa takai zobabdar asat. Hachi zannvikay urunk na. Thoim amchea utram ani kornneant nirmollponn disun yeta? Amcho sovo updes sangta “Utramni ani korneamni kuddichem nirmollponn samballchem.” Haka ami pallo ditat? Ami amkam zai te bhaxen bin’dast jiyetat. Vikhallim vokhdam ghetat, pozoddponn kortat, vaitt utram uloytat, zhigddimzhuzam kortat, sezar-dhorm visortat. Peleache dusman zaun jiyetat. Kitea khatir ani konna khatir? Moslotdar, updexok, padri amche bhitor bore vichar, bori vagnnuk, bore sonskar ghalunk vavurtat. Dhormachea nanvan, jivitachea mulyanchea nanvan, jinneche godd vatten cholunk te uskaytat. Mon’xan ek bori jinn jiyeun somazant nirmoll vrut’ti haddunk tancho hatu. Punn monis chiklantlo chiklantuch ravunk sodta. Zalear Pap Saibacho ulo ami svikartole vo Gujratachem rajkaronn khelltole?

Monis, Mon’xacho Dusvas Korta Ten’na…. John M. Alfonso KArMelit

Onnbhovi lekhok

“Tanger itleo moderacheo vostu asat, amgerui asunk zai. Tanchelagim don motthari asat, amcheo tin tori asunk zai”. Oslim chintnam mon’xachea monant ghollttat. Vicharancher vichar mon’xak sotaitat. Osleach vicharant monis buddbudde kaddun aplench hanxem korun gheta. “Dusreankui kitem-i borem korunk diuncho na ani apunnui kainch korcho na .” Osli vrut’ti (attitude) aiz monis gheun bosla oxem dista. Ek vadamekllem ani khuxalkayechem jivit jiyetolo zalear dusrea vangdda zateli chali-boli (interaction) khup gorjechi koxi dista. Punn aiz vaddttea sompork sadhnanchea probhavak lagun monis “apunn apnnak Dev somestank” oslem dhoronn gheun bosla. Dusreachem boreponn polletana dolle dhampunk lagla. Osle poristhitintlo monis bhair sorpachi goroz upraslea. Borea vostum vixim monis jen’na

chintunk op-yexi tharta ten’na meklleponn zoddil’lea boreak favo to akar diunk chukunk xokta. Mon’xache vaitt vichar, amkam dusream vixim axil’li chukichi mahiti vaddounk xoktat. Monis chint’ta tench uloita vo santthoun dovorta. “Apunn sogllench zanna” hi vrut’ti vaprun apli monachi faski rund korche suvater dhampun dovorpache yotn korta. Apleak kitem dista tench peleak bhogta mhunn manun gheun nhoikari bhavnancho gulam’ zal’lea porim vagunk lagta. Dusreancho dusvas monant ballgun vavrop vo nosay korop, hatuntleanuch khuxalkay zoddunk sodta. Dusreancho dusvas ballgun vo nosay (jealousy) korun kitem-i borem ghoddtta zalear borem asa. Apleak avoddttolea vixim aplo mog odhik mozbut zata zalear porva na. Nosaiponn na korun ken’na ken’na ghovbailechea mogant puray vadd zaunk boreak poddum ieta. Ami monis mhunnttoch dusreanchi nosai vo dusvas korop, hem amche sovem ghoddum ieta. Punn hoch dusvas amche modem aslole sombondh tuttounk xokta. Dusreancho dusvas monant ballgun jievop hem sodanch borem nhoi. Nosai bhitor sorun amchim kuttumbam tuttun geleant. Aiz kuttumbant jiyetana, ekamekak asa toxinch manun

gheunk, dusvas addkholl zaunk lagla. Kuttumbacheach vangddeam modinch zor oslem vatavoronn asa zalear, somazant ani kitem borem ievpachi vatt polleum ieta? Dusreancho dusvas amkam bhogsonnem divpant ani ghevpant amche vatter kantto koso ubo ravta. Khorem mhollear dusreancho dusvaz korpi monis apleach lagim aslolea vostuncho dusvas korta ani aplea lagcheo teo vostu vochot mhonnun bhiyeta. Aplea lagim asloleo vostu koxei bhaxen samballpache yotn tache koddlean zatat. Dusreanche girestkayechi zaite favtti axa dhorun vavurta. Oslea mon’xa sovem atm-visvas unno asun aplea protispordhiank (rivals) bhiyeun dis kaddttat. Dusreancho dusvas korpiak svabhiman (self-esteem) komi asunk xokta. Oslea mon’xacho tonddavelo dekhavo khuxalkay porgott’tta punn khorem rup urfattench asunk xokta. Osle poristhitintle bhair sorunk zaina zaun khun pasun aiz monis korunk pavta. Ami oslech poristhitint jieupachem? Ken’nach na ! Dusreancho dusvas korpachem soddun diun ek khuxal jivit jiyetolo zalear amkam uktem mon aslear khup borem.”Hanvunch vhoddlo” osli dusreank apleak lagim sorunk addkholli haddpi mon’xachi vrut’ti umttaun bhair marpachi. Duse kitem sangtat tatunt kitem tori sot

asum ieta, hacher vichar kelear borem zavpachem. Uktea monan aple vichar dusreank vanttun dusream koddleanui kitem tori gheum ieta. Dusreank sodanch dubhavachech nodren polloilem zalear amchech vaddik (growth ) kitem-i tori unnem poddum ieta. Amchea monachi faski rund korun dusreancher thoddo tori visvas dovrun antorveoktigot sombondh (in- terpersonal relationship) amcheamni mozbut korun ieta. Dusrea lagchean ami novem kitem-i xikun, amche sombondh odhik mozbut korpant vadd zaum ieta. Dusreancho dusvas soddun jivitant kitem-i boem apnnaitolom zalear amich khaltikaien vagchem poddttolem. Oslim muleam ami apnnailim zalear amcho svabhiman vaddun dusvas mhonntat to unno korum ieta. Amkam dor ekleak sukhi jivit jiyelolem zai, mhunnttoch ami kitem tori novem dusream koddchean gheunchem poddttolem. Jivitant dusvasak zago divop hem amkam sobona. Hem chitr bhair uddounk zai. Bexttench zaunchem nam. Amkam khuxi asunk zai. Moslotdaram (counselors) lagim ) vochun amchea monachi favo ti toiari korun amche vrut’tint bodol haddpachi goroz upraslea. Uktemonan jivitant kitem tori novem apnnaun sukhi jivit jiyeunche yotn zaum-di.

(1) Tumchea boream suchnam khatir ami tumkam dhinvaxi. (2)Survatecho kall aslolea karannak lagon hanga thoim chuki zata teo sudhraunk amche proitn chaluch astole. (3) Konknni mollar sogllim panam rongit aslolem satollem ekui naslem. Tea khatir ‘Amcho Avaz’ Konknnint Poilench Rongit Satollem.

xokta. Niz Goykaramni porxim ganttiche duddu moddun ‘Amcho Avaz’ Romi Konkanni potr vachunk nichev korpak zai. ‘Amcho Avaz’ Romi Konkanni potrak lamb ani rosroxit auk favo zaunk magtam. Joe de Verna Jacob Circle, Mumbai.

Hanv chodd khuxal tumi Konkani amche maim-bhaxen hem rongit satollem potr xapunk suru kelem dekhun. Mhakai titli khatri namki mhojem Konkani boroup ekdom sarkem asa mhunn. Tea pasot mhaka dista ami soglea Konkani boroupeamni ‘spellings’-ancher chodd chotray dovorlear bori. Konkani boroitana ‘spellings’ eksarkim aslear fuddarak borem. Zoxim Inglez anik heram bhasamni astat. Hanvem ‘Amcho Avaz’ potrar chodd kodden ‘I’-chea zagear ‘Y’ okxer pollelam anik ek vo don kodden ‘I’ pollelem. Zoxem 8-vea panar ‘pollounk zay’ anik 10-vea panar ‘gazounk zai’ aslem, eke kodden ‘sovay’ anik ek vo don kodden ‘xivai’ aslem. Hanvem “Roman Script EnglishKonkani Dictionary” ugddun poilear sogleak ‘I’ okxer vaporlelem asa. Konkani Povitr Pustok-acher porean ‘I’ okxer vaporlam. ‘I’-chea zagear ‘Y’ vaprit zalear ‘Tiatr’ asa tem ‘Tyatr’ zata. Hanv hi ttika korinam, punn suchoitam adim-fuddench borem tench korun amchem hem Konkani bhaxechem Satollem veginuch Disallem zaunk yesvont zaunk. Tech baxen soglea amche Goykaramni tem vach-chem. Oxem mhojem magnnem. D’Silva Peter Fatorda, Gõy.

UzVaddacheM kIrN

LOKMOT

Tornattim amcho Fuddar

Porbim ani Suchna

Willy fernAndes Sanvordem

Thodde dis adim hanvem TV-cher ‘news’ polloylolo anik dislem sogllea tornatteank hem borovop korun ek xittkavnni koxi diunchi. Hi mhoji xittkavnni borea monan te ghetelet vo nam tem hanv nokom. Punn ti tancheach boreak kiteak tornatte zaun asat amcho fuddar. Punn ho lekh chodd korum hanv boroitam hea amchea tornatteanchea avoy ani bapayank kiteak tornatteancho fuddar tancheach hatamni asa. Poilem pavll avoy-bapayamni marunk goroz. Ani mhaka khatri asa tim jerul martelim mhunnon. Chandigarh hea vahatrant halinch ek motto obseog ghoddlo. Panch zan tornattim, teg chole ani dog cholio, astig gharanantlim, motoracho obseog zaun borinch zokhmi zalim. Hospitalant eklem somplem. To bhurgo gaddi choloupi 16 vorsancho, ani tim soglim bhurgim 18 vorsam sokoilim. Higher Secondary iskolant xinktalim. Soglim mouza korunk ektthaim zaun te gaddien proves kortalim. Vhodde rostin ti gaddi choloitana, dusrea eka vahanank ‘overtake’ korunk ghelo. Gaddi niyontronna (Control ) bhair gheli ani samkich umtoli. Konnunch tankam hath laina zalo. Konnem tea choloupi bhurgeachea bapayk fon kelo ani to te suater yevun apleach choleak gheun vegim vegim hospitalant ghelo. Dusrea bhurgeank pollounk pasun nam. Thoim ganvcho MLA pavon sorlo ani tannem urloleank hospitalant pattoylim. Osoch ek obseog Goyantui Miramar rostear zalolo. Konn eka astig familintlea cholean rostin gaddi choloun umti uddoiloli ani kitlech tache ixtt zokhmi zalole. Punn hi kes pulisen nanch keli. Oxech amchea Goyant kitlexe obseog dispottim ghoddtat. Kitle tornatte chole ani choleo dispottim obseogak sampoddtat. Thoddim mortat ani thoddim hath pãyem moddun gharant bostat. Punn hea obseoganchi kon kagall (complaint) gheta? Kitlo niropradhi lok oslea durlokxak (negligence) lagon rosteanim choltanam moron vochonk na zayt? Ani hea bhurgeanchea avoy-bapayamni aplea bhurgeank, aplea duddvanchea bollan, khastintle vattaunk na zayt? Melo to ghelo hi mhunni asa. Punn somploleache familichem kitem zata hem konnem punni chintlam? Poile suater favo ti piray zainastanam ami bhurgeanchea hatanim gaddi vo mottorsaikol ditanv tem sarkem kay? Thoddea avoy-bapayank aplo bhurgo lhan astanam gaddi choloyta mhunn vhodd obhiman bhogta. Taka gaddi vo motorsaikol cholovpachem lisens asa vo nam hem pollovop nam. Asat gaddio ani mottorsaikoli, kadleo ani dileo bhurgeanchea hatamni. Tachi zababdari konn ghetolo? Lisens naslolea karannan to dusreank obseog korunk xokta vo toch poddonk xokta hacher kainch chintop nam. Lisens nastanam gaddi cholovop hem kaidea bhair zata oxem hea bhurgeank konnuch sangonam. Rostin gaddi choloitat punn toxi gaddi choloi nakat mhunn konnuch xittkavnni hea bhurgeank dinant. Bhurgim amchem aikotat? Oxem mhunn vogi ravtat. Ani magir mottem kitem zalem mhuntoch hankam tankam poixe hathik laun bhurgeam velo arop pusun uddoitat. Atanchea kallar bhurge magta tem ami ditanv. Vhoddle vhoddle mobail, vhodleo motorsaikoli, boreantle bore compuyttors. Te khoreanich hea yontronacho sarko upeog kortat vo ghoir upeog kortat kay? Zori tor ami amchea bhurgeancho khoro mog kortanv ani tankam boro fuddar anvddetanv zalear ami ek tharavgheum-ya lisens nastanam bhurgeanchea hatanim gaddiani motorsaikol diunchimna mhunn. Amche avoy-bapuy hea gombhir proxnna vixim kholayen niyall korit kay?

I Poile suvater, ‘Amcho Avaz’ hem satollem amche bhaxent haddlam mhunn ‘Herald’ prokaxon sonvsthek porbim. Zaite dis hanv hea potrachi aturtayen vatt pollet aslom. 02 Marsachi prot hatant poddtokoch mon dhados zalem. Tumcho yotn khoreamnich toknnay korpa sarko asa. Hea potrak lambdig vattchal favo zaum hich mhoji opekxa. Ho ank vachtokoch mhaka kaim gozali manddcheoxeo disleo teo atam hanv sompadoka mukhar dovortam. 1.Tumi hea potrak ‘Konknnint Poilench Rongit Satollem’ oxem mhonnlam. Oxem zalear ‘Vavraddeancho Ixtt’ hea satolleak khoinchem sthan favo tor? Tumi ‘AMCHO AVAZKonknni monacho gaz’, oxem dilear odik orthabhorit zatolem oxem mhaka dista. 2.Chitranche chhapnnavolliche babtint tumi odik kallji gheunchi oxem mhaka dista. Kaim chitram favo tea promannant spoxtt yeunk nant. Tacherui tumi matxe lokx ghalchem. 3.Mhaka khobor asa, tumi kitli-i xittuksann ballgili zalear kaim vortonicheo va vyakoronnacheo chuki urtatuch. Hea-i ankant mhaka kaim chuki sampoddleo. Fuddarak tacher chotray dorchi. Bori ‘paper quality’, nivoll chhapop, promann bhas ani vichar korunk lavpi svotontr lekh zori ‘Amcho Avaz’ vachpeank dita, tor hem satollem thoddeach kalla bhitor lokam-mogall zaunk pavtolem. Elliton J. A. Fernandes Moddganv / Vell’lle Sompadpeachi ttiponn:

II Hanv porbim ditam Herald Publications-ak. Tanchea adharan ‘Amcho Avaz’ Romi Konkani (weekly) satollem uzvaddak haddlem dekhun. 9 Febrer 2013 Sonvara potr mhaka mhojea amigan Gõyam thavn haddun dilem dekhun. Punn potra pres (Rupia dha) Rs. 10/Mol fokot (Rupia Panch) Rs. 5/- dovorpak zai aslem. Tabloid rupan kaddpak zai aslear, chovda panam (pages) dovorleat tim dha panam dovorpak zay aslim. Feedback: Opineanv ditolo zalear ‘Amcho Avaz’ potr pezad asa. ‘Ganv – ganvanim’ don panam asa tim ekuch pan dovorcheak zata. (In brief) Toddeach vollimni boroup diunk zai. ‘DesPordes’ ordench pan puro. ‘Somajik mollar’ gostachem pan asa. ‘Ostorisahitya’ oxim gostachim don panam. ‘Bhurgim-ballam’ pan dovorlear zata. ‘Rupea-podd’ddear’ pan naka. Khellaa moidanar ek pan kiteak? Thoddkean (in brief) Goychea khella vixim vachunk diupak zai. Tiatr machier pan chodd ani chodd gostachem. Sompadpi Bab Tomazinho Cardozo-n boroylolo lekh ‘Tiatrantle Unnav’ boro aslo. Niyall kori sarko asa lekh to. Mhojem mot hanvem dilam. Punn dha zannanchem mot veg-vegllem asonk

III Herald porgottne khala uzvaddak yetelea ‘Amcho Avaz’ hea satolleak somest Romi lipientlean Konknni vachpi Gõykar yevkar ditat. Ami soglle hem rongit satollem polleun khuxal zale. Hea satollea vorvim Konknnintle Romi lipik kherit boll ani xokt favo keli mhunn Herald porgottnnechea Dhoniak ami dhinvastanv. 1987 vorsa Goycho Raj bhas kaido pas zalo ani tantunt Romi lipik bhair marun Devnagri lipik suvat favo kel’li tacho Sorkari zanv somajik mollar khoinch upeg kel’lo disonam. Soglle zann Inglez bhaxechoch upeg kel’lo dixtti poddtta. ‘Amcho Avaz’ hem satollem Romi lipint Konknni bhas Raj bhas kaideant Devnagri sangata maneotay mellovpak folladik yes melloitelem mhunn khatri asa. Somest Konknni Gõykaramni ‘Konknni uloy, Konknni boroy, Konknnintlean karbar choloy’ ho naro khoreponnant haddunk ‘Amcho Avaz’ satolleak pott’tiddken tenko diumcho. Zoitivont zaum-di ‘Amcho Avaz’. - Tarquino de Souza Mangor-Vasku, Gõy.

IV ‘I’ chea zagear ‘Y’ kiteak?

Chotray: ‘i’ che ani ‘ie’ che suvater ‘y’ ghalpachi pod’dot halinch suru zalea. Tache vixim ami amchea vachpeank bariksannen mahiti ditole. Punn ‘y’ ghaltoch zaitea zannank oddchonn zata mhunnon amkam kolloilam tea khatir fuddarak ami goroz asa thoimsoruch ‘y’ cho upeog kortoleanv. Sompadpi

dsad

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.


Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Des Pordes

Konknni dhormik ritirovisinchea som’melonant Avoy-bhaxentleanuch dhorm pallunk nichev MUNGLLUR: Jagatik Konknni Songhotton (Global Konkani Organisation) heKonknni mollar vavurpi sonvsthen Catholic Konkani Rakann Sanchalan (CKRS) hanchea zodd-palvan Mars 10, 2013 hea disa ‘Dhormik mandavollint Konknni’ hea vixoyacher raxttriya patllicher ek som’melon ghoddoun haddlem. Catholic Club Chikamaglur , Karnataka hanga zalolea som’melonant sumar 500 protinidhini vantto ghetlo. Hem raxttriya patllicher som’melon ghoddun haddpachem karann mhonnllear, zaiteam rajyamni Kristi lokak tanche avoybhaxentlean apleo dhormik riti-rovisi pallunk dinant. Tech porim jedna lok ekttaim yeun prathonam kortat, thoim movaleank dhaddun tancher hol’lo korun tanchem dhormik karyo bond uddoupachim prokronnam Karnataka sangata desantlea heram rajyamni poryant vaddpak lagleant. Karnatak rajyant asloli ‘Akhil Karnataka Katholic Kannada Kraistara Sangha’ hi songhottna Karnataka rajyant jea-jea lok Konknni bhaxentlean dhormik riti-roviseo kortat, thoim vochon duspott nirmann kortat. Karnataka rajyant kaim tharavik sonkhea aslolo lok konknni bhaxentlean aplo dhorm pallttat. CRKS hacho odheokx Cyril Rebello hannem hea xibirachi ugttavnni korun yeukarachem uloup kelem. Bharatantlea veg-vegllea rajyantle sumar 500 pro-

tinidhi hea eka disachea xibirak hajir asle. Mysore hangacho Vally Vagga hannem ghonn’tti vazoun hea xibirak survat keli. Tannem aplea uloupantlean Kristik dhormik lokacher atak korpi mon’xank xittkaunni divn sanglem ki, tannim osle torechim kortubam thambounk. Konknni bhaxentlean Kristi dhormachi rakhonn ani prosar korpi lokak tannem ekvottan ravpak ulo marlo. Roy Castellino, Alwyn D’souza, Rev. Dr. Pratap Naik, Adv. Vinod Furtado, Mahadev Deshak, Lawrence D’souza, Gabriel Vaz, Ancy Paladka, Jose Salvador Fernandes, Raju Ukinaddka hea veg-vegllea rajyantlean ailolea protinidhinim ap-aplea rajyam ani ganvam vixim tanchi thoim dhormik riti palltana koxi sthiti asa tea vixim hajir asloleank mahiti dili. Konknni bhaxentlean dhormik riti-roviseo pallpi lokacher kaim ra-

jyami khup torecheo addkolleo nirmnn zatat ani tankam xant monan aplo dhorm pallpak mellonam mhonn uloupeamni tanchea uloupantlean khont porgott keli ani khor nixedh marlo.Tech porim kaim mhotvache tharav (resolutions) hea xibirantlean manddpant aile, te oxe toreche asat: 1: Bharatant ostitvant aslolea heram bhasam sangata Konknni bhaxek poryant aplea dhormacheo riti-roviseo pallpak Bharotache ghottnnen dilolo sogllo ani ek sarko odhikar asa.Ani aplea bhaxentlean hem palltolenk tanche odhikar kaddunk, tankam addaunk vo tancher bondi ghalunk konnakuch odhikar na. 2: Ap-aple bhaxentlean dhormik riti pallpak zo odhikar Kristi Igorz maten dila, to rakhunk ani aple bhaxentlean hea dhormacho prosar ko-

runk hea desantlea dor eka Kristi nagrikak odhikar asa ani to konnacheanuch kaddi nezo. Heo vhoir nomud keleat teo don gozaleo monant dovrun, Bharatantle Kristi igorjeche odhikari, Te-tea rajyantle odhikari, Bhaxavadi, Konknni mon’ank hem sokol dilam tem nodre samkar haddttanv: A: Igorz matechea odhikareank-Bharatant aslole khoinchei firgojent zhoim 10% Konknni bhaxik lok-vosti asa thoim tankam Konknni bhaxentlean aplo dhorm pallpak allabondi haddchi nhoi. Ho tancho noitik odhikar vevharant ghalpa khatir ganvchea firgozkaramni igorjechea Padr Vigarak soglle torecho sohokar dinvcho. B: Rajya sorkarachea odhikareank- Konknni mon’xank tanche bhaxentlean aplo dhorm pallunk kosleoch addkolleo uprasnant hachi zotnnai

thoinchea sthanik sorkaran gheunchi. Heo riti-rovisi pallttana, zorui hea Konknni lokacher atak zatat zalear, sorkaran hea lokak surokxa dinvchi. C: Bhaxechi mullvadeank (fanatics): Xant toren apleo dhormik ritiroviseo pallpi Konknni lokacher zulum, ot’teachar ani akantvad nirmann korun atak korpi, toxench aplea svotache (Kannad) bhaxentlean teo pallunk forsar korpi lokamni zannam zanvchem ki, Kristi dhorm mhonnge, bhavponn. Ekchar, xanti ani ekvott mozbut korun tacho prochar korpacho dhorm zaun asa.Hea dhormant rag, dves, hinvsa ani her torechea vaitt gozalink tharo na. Hea osleam mon’xank Kristanv mhonni nezo vo tannim apnnank Kristi mhonnon ghenvchem nhoi. D: Konknni Lokak: Ami

Kristanvamni osle toreche zulum ani ot’teachar sodanch sonsun aileat. Sodanch xanti apnnailea.Ami oxe xant ravlolean amchi bhas, sonskruti, dhormik ekchar, osmitay hea sarkhea gozalink aiz bhirant upraslea. Atam ami zagrut zaun ubhe ravpacho vell ailolo asa.Ami dor eka Konknni mon’xan amchea mona bhitor khor nichev korunk zai ki, ami amchea bhurgeank Konknnintleanuch doton xikoitolint ani amcheo soglleo dhormik riti-rovisi Konknni bhaxentleanuch pallttolim. Jem kitem Latin bhaxentlean ghoddlam tem ami visronk favona. Dhormik riti-rovisintli hi Latin bhas kaddli, ani ti bhas Kristi dhormik mollar thavn nopoit zali.Ami aiz spout ghenvia ki, ami amchi Konknni bhas kednach moronk dinvchinant.

Otireki hol’leant 5 CRPF Jovan martir zale SRINAGAR: Krikett khellgoddeancho bheos gheun dog otieriki Bemina hangasor ‘military camp’-ant bhitor soron, 5 CRPF jovanak jivexim marle. He torecho ek bhirankull atak tin vorsam uprant hangasor ghoddlo, toxench he hol’lo vo atak korpi otireiki Pakistan desantle zaun asat, oxem kollon ailam. He dogui otireiki je Krikett khellgoddeancho bheos gheun ailole, tannim aplim arma ani her hatyaram krikett khellacheo vostu dovortat tea begamni lipyloleo.Sumar 30 mintteo tannim bondukantleo gulliyo xivraileo. Pakistancho otireikeancho pongodd Lashkar-e-Toiba hache te vangddi zaun asle. Sumar 18 lok zantun sumar 15 CRPF jovanacho aspav, te hea otireikeanchea atakant zokhmi zale. Tech porim thoim aslole her teg zann sade nagrikui hea ataka udexim dukhapot bhogpak

paule. Sringarant ho atak zala mhonnpachi khobor kollttanch, Jammu-Kasmir rajyacho mukhel montri Omar Abdullah tabortob Jammu hangachean Srinagar ghoddnni ghoddlolea zagear gelo. Jammu hangasor rajyachem vidhan sobhechem odhivexonn chalu asa. Rajyachi kaido ani suvevostha sambhallche khatir ek rajya patllicher aslolea odhikareanchi boska ghetli. Ho atak zalea uprant survek Hizbul Mujahideen songhottnecho ek provokto hannem sorkari odhikareank fon korun ho atak apnnem kela mhonnpachem sanglem, punn uprant kaim vellan porot ek pautt fon korun hi zababdari nakarli. Surokxe odhikareanchea mhonn’nea pormonnem ho atak korpa fattlo hat Laskhar-e-Toiba heakantvadi songhottnecho zaun asa. Karann LeT hannem kaim dis dis adim oxe torecho

atak kortolet mhonnpachi dhomki diloli. Krikett khellgoddi koso bheos gheun he dogui akantvadi thoim khellpachea moidanar aile, zhoim kaim bhurge khellttale.

Tannim vell korinastana tanche kodde aslolim bondukam kaddun gulliyo xinvraupak survat keli. Tanche kodde AK 47 bondukam aslim ani tannim tea vattharant bomb xevttile. Hea

akantvadeank CRPF jovanani marche adim tannim 17 lokancho jiv kaddlo. “5 Jovan martir zale, zalear sabar zann zokhmi ani dukhapot zale,” oxem hea rajyacho IGP Abdul Ghani Mir hannem thoinchea khobram sonvstham kodde uloytana sanglem. Itle mozgotim, Bemina-Srinagar hangasor zo otireiki atak ghoddla, tantunt Pakistanacho hat asa, oxem Ghor Sochiv (home secretary) R K Mishra hannem sanglem.” Ho zo Srinagar hangasor otireiki atak zala, tantunt sthanik akantvadeancho hat nasun tem kam xime polttodchea otireikeamni kelam. Tannim jem hem dharunn kortub adharlam, te fokt Pakistan desantlech otireiki zaupak xoktat. Sod’deak hea rajyachi surokxa egdomuch koddok dovorlea,” oxem R K Mishra hannem sanglem.

Mhotvachim Veoktimotvam (personalities) Amchea Bharatantlea kaim veoktimotvamchim nanvam fattlea vorsan gazlim. Thoddeamchim vaitt karonnank lagon zalear thoddeamchim borea karonnak lagon. Toddeamni lokanchea tonddar hanso haddla mhunn, toddim rajkarnnak lagon ani toxench toddeamni nanv gazoilam mhunn. Konn tim veoktimotvan ani tannim kitem kelem tacher ilo niyall korum-ya

Sonia Gandhi: Mamata Banerjee-chim nattkam samballop, FDI mud’dear PM Manmohan Singh-ak tenko divop toxench ‘bill’achi ‘copy’ eka khasdaran forsan gheupachi thamboup. Hea soglea ghoddnea fattlean toxench vegvegllea

sorkarachea ani sot’ter aslolea pokxachea nirnnoyam fattlea United Progressive Alliance (UPA) hachi odheokx Sonia Gandhi, 66, hinnen aplem hajirponn zannoun dilem.

Manmohan Singh: ‘Underachiever’ mhunn zaiteamni pacharlo ani tachea sorkarak vegvegllea prosnank lagon zobabdar tharailolo. Hea soglea vostu fattim dovrun Bharatachea bazaran ‘Foreign Direct Investment’ haddpachea ani ‘diesel’-achem dor vaddoupachea nirnnoyar te fuddem gele. Toxench tachea sorkaran 2014 venchnnuko motin dovrun ‘direct transfer scheme’ chalu keli. Narendra Modi: Fattam-

porixodhemni zaitea nanvost, chodd korun rajkarnni ani vevsay korpi hanche bhroxtt kortubam lokam samkar haddleat. Anna Hazare koddlean futtlea uprant tannen aplem novem rajki pokx ‘Aam Aadmi Party’ chalu kelo. fatt Gujarat venchnnuken tisrem zoit melloun, apunn 2014 cho prodhan montri umedvar zatolo mhunn chorcha chalu kelea. 62 vorsanchea Modi hannen Gujarat-a pasot zaiti udorgot kelea.

Arvind Kejrival: Fuddem konnachim kortubam ukttapim kortolo? Koryakorto Arvind Kejrival atam rajkarnni zala, ani vegvegllea potrkar

Aamir Khan: Satyamev Jayate borabor TV-cher ailo. Ho karyakrom zaka 14 bhag asle, zaitea vegvegllea prosnancher zoxem ki zanttemponn, kunsvean aslelea cheddum bhurgeak nattak korop hea vixoyancher ukteponnim bhasabhas keli. Desbhor lokamni pollunchem mhunn karyakrom Star Plus-a borabor Doordarshan-ar legit dakhoupak ailo. Khorench bes bori karyavoll asli ti.

Sachin Tendulkar: ODI cricket-intlean ‘retire’ zaupachem Sachin Tendulkaran Dezembrache 23 tarker kollit kelem. Hem soglem Pakistan-a add khellpi pokx jahir korchea kay vell poilim zalem. Asia Cup, Dhaka hangam zalelem hatun tannen aple ‘100 centuries’ puray kele.

Ratan Tata: Ratan Naval Tata hannen, Dezembr 28,

2012-ak, Tata Group hachea ‘Chairman’ podar-saun to seve-mekllo zalo. Tata Group hachem vevsay tannen 21 vorsank aplea fuddariponna khala choloilem. Cyrus Pallonji Mistry, 44, atam hem odheokx pod sambalta. Apli zobabdari purayponnim soddlea uprant, Ratan Tata ‘Chairman Emeritus’ mhunn pod sambaltele.

Vijay Mallya: ‘King of Good Times’ ani UB Group hache odheokx Vijay Mallya hankam zaitea ghoddukencho fuddo korcho poddlo. Luskonnak ani vaddttea rinnak lagon sod’deak tancho ‘Aviation’ vevsay boro cholo nam. Kingfisher Airlines-an kamdarank 7 mhoineancho pagar diunk naslo henvuy kollon ailelem.

7 CAMPALAR

Bharatant bepot’to zalolim bhurgim khoim vetat? Bhurgim mhonnge Devachem dennem oxem ami aiz meren mhonnit aileanv. Eka kazari ghorabeant bhurgem na zalear tea ghorabeak kosloch orth asona. Fulam viret zoxi ek baag sobona, tech porim gharant bhurgem na zalear tea gharak sobitai kednach yeuchina. Bhurgem zaun asa ek amolik dennem ani tea denneachem mol ani mhotv fokt eka bhurgeak zolman haddpi avoi hich chodd zannam asta STANLEY VAZ hem sot konnuch nakarchona.Kristi purannant poryan lhan bhurgeam vixim kherit toren ul’lekh kelolo asa. Eke kodden Jezu lokak updes ditana mhonntta, “Mhoje sorxim yeuchem asa zalear, supurlea bhurgeam bhaxen zayat..” Punn hanv hea vellar ul’lekh korunk sodtam ti gozal zaun asa purai Bharot desant dispottim bepot’to (missing) zatat tea lhan bhurgeanchi. Sorkar heam osleam bepot’to vo sanddlolea bhurgeam sovem khupuch beporva korta, tosoch be-zababdari dakhoita mhonnpachem spoxtt ritin atam ugddapem zalam. ’Bachpan Bachao Andolan’ nanvachi ek bin sorkari songhottna ji desant sanddlolea bhurgeam khatir vaurta, tannim desant dor vorsa jitlim bhurgim bepot’to zatat tancho sod gheupa vixim pulisam koddlean favo toxi karvay zaina mhonnpacho usko ugttailolo. Tech porim heam bepot’to bhurgeam babtint ek ‘petition’ dakholl kelolem. He kexiche aikovnne vellar sodpus korpi pulisanchi hea vixoyacher kitli meren bezababdari ani beporva asa mhonnpachem sot ugddapem zalem. ‘National Crime Record Bureau’ hannim dilole mahiti pormonnem puray desant dor att minutank ek bhurgem bepot’to zata.Ani hea bepot’to zalolea bhurgeacho sod gheupak pulisam kodde ghoddona. Bhurgim bepot’to zaupi khupxea ghoddnnukamni F.I.R poryan nond korpak pulis fattim rautat.Dor vorsa bepot’to zalolea ekunn bhurgeam modlea 40% bhurgeancho pot’toch lagona.2012 vorsa lok sobhent sorkaran mahiti ditana sanglolem ki, 2011 hea ekach vorsachea kalla modem purai Bharot desant 60 hozar bhurgim bepot’to zalolim mhonn. Hi vhoir dilea ti kendr sorkarachi odhikrut mahiti asli, tori on-odhikrut khobram pormonnem dor vorsa desant lakhamni lok bepot’to zata ani tantunt sumar 2 lakh lhan bhurgeancho aspav asta. Bhurgim bepot’to zaupachem chodd promann West Bengal rajyant chodd asta. Tachea uprant Maharaxttr, Orissa, Jammu-Kashmir, Jharkhand, Punjab sarkea rajyancho aspav asa. 2011 hea ekach vorsa desachi rajdhani Dil’li rajyantlean 5,111 itlim bhurgim bepot’to zalolim.Heach vorsa Madhya Pradeshant 7,797 ani West Bengal rajyant 12,000 bhurgim bepot’to zalim. Durdoivachi gozal mhonnllear heam bepot’to zaupi bhurgeam vixim sorkara kodde kosloch kaido na, toxench sodpus korpi pulisam kodde koslech upai nant zantunt bepot’to zalolea bhurgeancho aspav korunk zata. 2008 tem 2010 meren sanddlolea bhurgeam modlim 41,545 bhurgim azunui sampddonk nant. Bepot’to zalolim bhurgim sodun kaddpak pulis nixkalljiponn dakhoitat oso arop tea sanddlolea bhurgeanchea avoi-bapui hancho asa zalear, tankam protikar korun pulisanchem mhonn;nem ap-aplea bhurgeam vixim khud tinch befikir dakhoitat. Sonvsarantlea heram desam sangata Bharat desan poryan khupuch udorgot kelea. IT mollar amcho des unchlea panvdd4ear asa. Hangasor sompork-sadonamcho (communication sources) matui unnav na. Torui punn bhurgim bepot’to zaupachim unnim zainant. Urfattem, prot’tek vorsa bhurgim bepot’to zaupacho ankddo vaddot ani choddot veta. ‘National Crime Record Bureau’ hanchea pormonnem, desant veg-vegllea torenchea guneanvamni vadd zalea. Ani hantunt bhurgeam viximchea guneanvamni 24% vadd zalea.2011 vorsa bhurgeank pollon (kidnap) vhorpacheo 33 hozar 18 ghoddnnuko ghoddleo.Eke vatten Bharatacho vikas zata ani dusre vatten guneanv ghoddpachem promann poryan vaddik lagta. Hi khorench desantlea dor eka nagriak usko ani khont korpa sarkhi gozal zaun asa. Bhurgim bepot’to zaupacheo ghoddnnuko halinch ghoddpak lagleat oxem nhoi.Xekdde vorsam adim thavn heo ghoddnneo ghoddot aileat. Punn halinchea kallar jea bhurgeank pollon vhortat, tankam khupuch vaitt torechi vagnnuk ditat oxem nodrek ailam.Khupxea bhurgeank kudd’ddim, pangllim korun bhikek phattoitat.Kaim bhurgeam koddlean goir-kortubam adharun ghetat. Ani hantunt soglleam von vitt haddpa sarkhi gozal mhonnllear, hea lhan bhurgeancher loingik ot’teachar kortat. Kaim bhurgeank jivexim marun ani tanche kuddintle sande kaddun tancho vepar kortat. Bhurgeank pollon vhoron tancho he vo te torecho vepar korpi Bharat desant sumar 800 odhik pongodd asat mhonnpachi khobor ugddapi zalea. Bhurgeamcho vepar korpi heam dharunn kortubamni sumar 5 hozar dadle-bailancho aspav asa, oxem pulisanche nodrek ailam.Lhan ani goribsannen jiyetolea inosent bhurgeank borem jevonn ani nhesop divpachi axea dakhoun pollon vhortat. Xaramni aslolea zhompddeamni, relve sthanar he bhurgeank bepot’to korpi monis chodd vaurtat. Sorkari ani her khasgi hospitalamni nigteach zolmolea bhurgeank chorun vhorpi monis asat.Girest ghorabeantlea bhurgeank pollon vhoron tanchea avoi-bapuy hanche kodde tea bodlak duddu vosul korpacheo ghoddnneo poryan fattlea sabar vorsamni vaddpak lagleat.5 vorsam adim Dil’li rajyant oxech toren 1,233 bhrgeank pollon vhelolim. ‘National Human Rights Commission’ hannim bepot’to zaupi bhurgeam vixim lokx ghalpak survat kelea. Bhurgeanchea boreaponna khatir kendr ani sthanik sorkar tore-torecheo yeuzonneo ani karyavolleo ankta. Punn jedna ani zo meren bhurgeanche surokxe vixim sorkar gomhir lokx ghalun koddok panvlam ubharina, tedna meren sorkaran ankloleo soglleo yeuzonneo pokoll zaun asat. Udorgotichea mollar apunn bhorpur fuddem asa oxem hangacho sorkar sodanch boddayeo marta. Punn desantlea lhan bhurgeanche surokxe vixim mat hangasor bhorpur proxn nirmann zalole asat.Bhurgeanche surokxe vixim aiz sonvsar bhorchea lokak usko zalolo asa. Sonvsarantlea khoincheai desant vochon mahiti ghetli zalear thoim bhurgim surokxit asat mhonnpachem khoinch aikopak mellchem na. Bhurgeank aplem bhurgeponn surokxit ritin sarpa khatir sonvsarant tankam khoinch surokxit oso zago na zala hi ek vhoddli khont korpa sarki gozal. Ani hi sot sthiti ami nakarun cholchem na. Sonvsarantlea ani Bharatantlea lhan bhurgeanchi khobor kortana ami khud Gõycher nodor marpachi goroz asa. Bhurgeanche surokxe vixim amchem mannkulem Gõy poryan surokxit na. Bepot’to zaupacheo vo pollon vhorpacheo ghoddnneo ghoddiye hangasor unnem promannan aikopak yeta asot. Punn lhan bhurgeancher loingik ot’teachear zavpachem mat khupuch promannan vaddlolem asa. Desantlea heram rajyam porim Gõyant poryan lhan bhurgim surokxit nant mhonnpachem sot atam lipon urlolem na. Ani Gõyant hea lhan bhurgeancher jitle ot’teachar ghoddttat, tantun Gõy bhailea mon’xamcho chodd aspav asta. Bhurgeank lagu zatolea hea gombhir proxnacher soglleanich ap-aplem lokx ghalpachi goroz asa.


Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Bhurgim-ballam

Ttoseancheo vo ‘Fingerprints’-acheo soglleo khobro tumkam atam vachunk melltoleo. ‘Fingerprints’ he mon’xachea bottancher ani angtteancher aslolea ‘ridges’ vo barik volli hancho chhap (impressions). Dor mon’xak te vegveglle astat, zunvlleank (twins) poryant. He ‘ridges’ vaddik vo pirayek lagon bodolnant. Bottam laslear, katre poddlear vo anik kosloi mar laglear ‘fingerprints’-ancher kainch forok poddonam kiteak novi kat vaddta tednam te zoxe adim asle toxech urtat. Ami khoincheay vostunk jednam bottam laitanv, thoimsor amche ttose disonk yetat. He ‘fingerprints’ amchea katen aslolea nisorgik telak lagon disonk yetat. Ttose vollkhupachea prokriyek ‘dactyloscopy’, ani ‘fingerprints’-chea vigyanik xikxonnak ‘dermatoglyphics’ mhunntat. Hem utor ‘Greek’ utram, ‘daktylos’ zachem orth bott (finger), ani ‘skopien’ zachem orth topasop (examine). Opradh ghoddlolea zageancher ‘fingerprints’ vollkhop gorjeche, karann to puraveacho ek bhag asta. ‘Fingerprints’ topaspeank, ‘fingerprints’ topasunk ani te vollkhunk ‘expert computer system’-achi goroz asa. ‘Integrated Automed Fingerprint Identification System (IAFIS)’, hem ek ‘computer system’. ‘Integrated Automed Fingerprint Identification System (IAFIS)’ hem ‘computer system’, opradh ghoddlolea sthanar-saun mell’llole ‘fingerprints’ ‘fingerprint database’-in aslolea xenkddeamni ‘fingerprints’-am modle sodun kaddunk adhar dita.

Finger

He bhaxecho ‘fingerprint’ mon’xa lagsan tachi nondnni korunk vo opradhan dhorunk ailolea karann, mud’dom gheunk yeta.

‘Latent Fingerprint’

Ho ‘fingerprint’, to zo opradh zata thoim mellta to. He choddd promannan disonk yenat. Tankam pollounk tancher ‘chalk’ vo her ‘chemicals’ ani ‘powders’ zhaddunk yevun uprant tanche chitr kaddunk yeta vo

FINGERPRINT PATTERNS

prints Tuje ttose (fingerprints) dusream poros veglle kiteak astat tem tunven kednam chintlam?

TOREKVAR ‘Fingerprints’ ‘Exemplar Fingerprint’

8

tape-ichea adharan tacho nishan gheunk yeta.

‘Patent vo Plastic Fingerprint’

He bhaxeche ‘fingerprints’ dolleamni dixtti poddtat, ani chodd promannan jednam tujea hatak kitem laglolem asa ani tacho chhap tu khoincheay vostucher sanddttay tednam. Dekhik pittachea vorvim, volea matie vorvim, xay (ink) vo chikla vorvim kelole chhap disonk yetat.

Amkam Vinchar Ganjilmus hinvachea disamni (winter season) khoim vetat?

‘Loop’ prokar (pattern) ‘Loop’ prokaran ‘ridges’vo barik barik volli eke vattentlean bhitor soron, ghunvon portun tech vattentlean bhair sorta. ‘Loop’ prokar don bhasanche astat. ‘Ulnar loop’ hatun ‘fingerprint’ hatichea dhakttea bottam lagim volltta. Ho prokar chodd promannan disonk yeta. ‘Radial loop’ prokaran ‘fingerprint’ angttea vatten volltta.

he don bhasanche ‘arch’ prokar. ‘Tented arch’ prokar tonka (spiked) bhaxen asta. ‘Whorl’ prokar Hea prokaran ‘concentric circles’ samil astat. ‘Whorl’ prokar don bhaxeche asat – ‘plain whorl’ ani ‘accidental whorl’.

‘Arch’ prokar ‘Arch’ prokaran, ‘ridges’ eke vattentlean yevun dusrea vattentlean bhair vetat. Ho prokar chodd promannan disonk yena. ‘Plain arch’ ani ‘tented arch’

● ‘Fingerprints’-anche akar (shapes) ani prokar (patterns) poilech pavtt Sir Francis Galton ani Sir Edward R Henry hannin 1900 vorsa tanchea poilea ‘fingerprint classification system’-achea vorvim vollkholeo. Te ‘system’-ik ‘Galton-Henry System’ aslem. ● ‘Koalas’-ank mon’xanchea bhaxenuch dispi ‘fingerprints’ astat oxem mhunntat. Mat, ‘koalas’-ank don angtte astat ani toxench tankam nakxeo (fingernails) nhoi punn davkulam (claws) astat. ● Lugttar (fabric) ani kopddeancher-saun (clothes) ‘fingerprints’ mellonk kotthinn, karann te bottancher asloli volsann (moisture) voddun (absorb) gheta. ● Sir William Herschel, Bharotan vosnnuki asloli tednam nyayodhikari ani sorkari proxasok aslo. Taka ‘fingerprints’, lokank

‘Facts’ (Ghoddnio) vollkupachi tora mhunn fuddem haddpi poilo monis mhunn vollkhupak yeta. Tannen 1858 vorsa Julayan Bharotantlea oxikxit(illiterate) koideank ani kamdarank vollkhunk, tanchea angtteachea chhapancho vapor kelo. ● 1902 vorsa, Henry Jackson, ‘fingerprint’ puraveachea adharan doxi tharaunk yevpi ‘United Kingdom’-cho poilo monis aslo. To ek chor aslo, zannen choriechea vellar volea rongan aple hat ghatlole, ani taka 7 vorsanchi bondkhonnichi kheast favo zaloli. ● Mark Twain, ek Amerikecho boroinnar, tachea 1883 vorsachea ‘Life on the Missis-

sippi’ ani ‘The Tragedy of Pudd’n Head Wilson’ hea pustokamni ‘fingerprint’ puraveacho vapor korun tatuntle kolponik opradh soddounk poilo aslo. ● John Edgar Hoover, 1920-chea vorsamni Ameriken poilo raxttriya ‘fingerprint register’ chalu korpak zobabdar aslo. To sumar 48 vorsam pasot ‘Federal Bureau of Investigation’-cho (FBI) sonchalok aslo, ani boreantli bori ‘forensic laboratory’ ghoddoun haddloli. ‘FBI’-chi ‘fingerprint database’ sonvsarantli soglleavon vhoddli ‘database’.

‘Train’ Bharotan 1853 vorsa Abrilachea 16ver Bombay (atam Mumboi) thaun Thana (atam Thane) meren poilea pautt vevharan ghalunk aili. Te bhonvddecho ontor (distance) 33.81kms aslo.

-Hinvachea disamni, ganjil aplea malean (hive) portotat. Tanche modemkot aslolea ranni ganjilmusak gorom dovrunk soglle ganjil lagim yetat. Soglle ganjil borabor yevun malea bhitorlo tapman (temperature) 34°C-acher niyontrit dovrunk proytn kortat. Ganjil sovkasayen halchal korun (movement) gormi utpon’ kortat zachea udexim hinvachea mhoineamni ranniek jivi dovrunk yeta. Kaim ganjil xinyalleachea disamni zomni khala vo zhaddachea salen (bark of tree) dis sartat.

Paus ani borf (snow) koso utpon’ zata? -Jednam udok taponk lagta, tachem vafikoronn (evaporation) zaun udkacho vaf (water vapor) zata. Jednam varem ektthaim yevun rokddench thondd zata, tatun aslolea udkachea vafache barik-barik udkache thembe ani borf zalole ‘crystals’ zatat. Uprant kupam utpon’ kortat. Zoso vell pasar zata, toxe thembe ani borf zalole ‘crystals’ anik kupam toyar kota mhunnchem odik ani odik udok voddun haddtat. Jednam he udkache thembe zodd zata, tednam tancho bhar (gravity) tankam pausachea thembea bhaxen khala voddta. Varem zor thondd asa zalear, borfache ‘crystals’ borfa bhaxen uron tanchea akaran vadd zaun borf (snow), ‘sleet’, ‘freezing rain’ vo borfachae khoddeancho paus (hail) koso poddta.

Puray kor! Khala dilolea chitrantlea ‘train engine’-ak anink dhobe (coaches) chitray.

‘Ladybugs’-ancher ttipke (spots) kiteak astat? -Her dusrea monzatim bhaxenuch, ‘ladybugs’-ankui tanka rakhunk kiteachi tori goroz asonk zai. Monzatink bollixtt pãye (strong legs) asta je tankam vaitt poristhiti vellar dhanvonk adhar dita ani) probhavxali panktte (powerful fins) penvpak sompeponn dita. Tea xivai surokxe khatir jiv-jontumni (insects) disonk yetat tim kunsam (stingers), dhareche dant, ani lip’pachi yogeotay heo soglleo vostu asta. ‘Ladybugs’ank tambddo rong ani kalle ttipke, tanchea xikar korpeank tancho svad samko vaitt ani te vikalli (poisonous) mhunn xittkaunchea pasot astat, mhunn ‘entomologists’ mantat.

Alexander Graham Bell 1847 vorsa Marsachea 3rer zolmololo. Tannen ‘telephone’-achi sod laili.


Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Xikxonn

9

Santanchem Pursanv Jezuchi xikvonn kallzamni rigounk prernam divpacho proytn Vhoddlea Gõyam St. Andre Igorje lagim zaupi Santanchea Pursanvak moladik itihas asa, ani tem xekddeamche xekdde saun chalu asa. 973 vorsan, Chalukya Hindu rajghorannean (dynasty) tanchea itihasik dusman, Rashtrakutas-ancher zoit melloun adli rajdhani Chandrapura-k (atamchem Chandor) saun tankam bhair ghatli. Tachea uprant Kadamba Rajghoranneachea Jayakeshi-I hannen 1054 vorsa Zuari nhoimchea tondda (mouth) lagim novi rajdhani Govapuri bandun kaddli. Vepar korunk yogeo aslolean, hea xarachi vadd zaun Arabi ghodde, Chinache ‘silk’, ani Asia-n Dokxinn-Udent aslolea Hindu vosnnukechea masala-chea (spice) vepara udexim yenavoll vaddonk lagli. Zaiteo vhodd yevzonno ani vhodd mondir bandunk ailole, zachea vorvim zaitea dusrea vattharantle lok vosnnuk korunk yevunk lagle ani toxench Muslim ghuri ghalpeanchem lokx voddlem. Dil’li-che Sultan, Ala-uddin Khilji-n vhodd promannan kelolea hol’leank lagon Govapuri xaracho vinas zalo ani Kadambas tem soddun adle rajdhanik, Chandrapura-k portunchem poddlem. 1350 vorsa, Bahmanimni hol’lo korun xar tabean ghetlem, 1378 vorsa Hindu Vijayanagar Rajanchea lagim harle, ani 1470 vorsa portun ek pautt tabean ghetlem. Mat hea vella meren Zuari nhoimchea dhokear vhodd promannan renv (silt) bhoronk lagloli ani vepar korpachem bondr (port) mhunn tachem mohotv unnem zalolem. Tachea uprant Bahmani-mni apli rajdhani Ela (Old Goa) hanga vhoronk nirnnoy ghetlo, jem 1490 vorsa Bijapurchea Sultan-anchea adharan ontorraxttriya veparachem kendr mhunn progoti zaupi xar zalem. Jednam Purtugezamni 1510 vorsa Gõy tabeant ghetlem, tannim tanchi rajdhani mhunn ‘Ela Goa’-ch dovorli. Atam, Vhoddlem Gõy, Kadamba rajghoranneachem adlem xar, Paskanchea satolleachea poilea Somara namnechem Santanchem Pursanvachem yezman. Hea poromporechi 17vea xenkddean ‘Franciscan Order’-a khala survat zaunk aili, jem sthanikanchi dhormik vagnnuk ani mull totvam mukhar kaddunk, ani Jezu Kristachi xikvonn tanchea kallzamni gheunk tankam prernna diunchea khatir proytn aslem. 18vea xenkddea meren soglle mellon 65 bore sozoilole santancheo, razancheo, ranniencheo ani martirancheo murteo, thoimchea sthanik Kristanvanchea khandar palkhemni (palanquins) vhoronk yetaleo. 1835 vorsa, he kariavollicher Pombal-chea Marquis-an bondhi haddlole ani zaiteo murteo nas kelole. Ho

dobazo porot ek pautt 19vea xenkddeachea nimnneak chalu korunk ailo. Poromporik Santanchea Pursanvak hozaramni Kristi bhavarti hajir astat. Santanchem Pursanv, Vhoddlea Gõychea xezarchea ganvchea xem’boramni lokank voddun haddta. Provachona adim, bhavarti Igorjen bhitor soron tancho bhavart aslolea santank magnnean astana hat laitat, ume ghetat. Igorje bhair provachon somptoch soglleo santancheo murteo machilancher dovrun St. Andre Igorjechea mukhel darantlean bhair haddun Igorjechea angnnan dovortat. Ani uprant te ganvchea rostea velean pursanv korun bhonvddaitat. Sodlle melon 26 murteo hea pursanvantlean bhonvddailoleo nodrek poddtat. Ek padri ‘mic’-acher ulovop korun eka-eka santachea jivitachi mahiti lokank Konknni bhaxentlean ugddpi korta. Hem Santanchem Pursanv jednam rosteavelean bhonvddaitat tednam bhoktivont lok gordi korun hea santancheo murteo aslolea machilam ponchean vochpachi tozvit kortatem pollounk mellta. Hea lokancho bhavart mhunnge, te machilam ponchean pasar zalear tankam to-to Sant axirvadit korta tech porim tannin adharlolea patkank bhogsonnem mellta. Hem pursanv zalea uprant, mon’xa akaracheo asloleo 31 Santancheo murteo umo ghevpa khatir 3 dis meren Igorjen dovortat. Rome xara fattlean Gõy zaun asa ekuch zago zoim fattlea xenkddeamni vorsam thaun pursanv kaddpachi porompora cholot ailea, punn tankam heo itlio vozonn asloleo Santancheo murteo bhonvddavpak Confraria-che vangddi melltat. Hea pursanvachem anink ek kheritponn mhunnlear, hem pursanv pasar zaupi rosteachea azu-bazumni lok zomlolo pollounk mellta. Ani oxe toren lokanchem raupachem khas karann mhunnlear, ho lok soeg mellta tea pormonnem pursanv veta astana machilam ponchean pasar zaun santabhoktancho axirvad ghetat. Hi zorui ek Kristi riti-rivaz pallpachi ek tora asli torui hanga hajir zaupi lokanchea mukhamollacher khubuch urba ani umed zoddkoleli pollounk mellta. Igorje bhair aslolea rosteancher torekvar khavpacheo ani her vostu gheun boslole polleunk melltat. Lok umedin bhoron teo vostu ghetat. Hea pursanvachem ekunn vatavoronn polloit zalear Igorjechea azu-bazu aslolea rosteacher lhan-lhan dukonam ghatlolim distolim zatun mitthai sangatak herui vostu vhodda promannan vikrek dovortat. Hem ekunn pursanv polloit zalear, hea pursanvak tea disa eka festachem svorup ailolem asta ani ho kall Prachit kall ason meren lok tatun umedin punn sogllae bhoktiponnan vantto ghetlololo pollounk mellta.

Sahit’tya

Kovi ani Kovita

Anthony MirAndA Fulto kovi

Dita Tea Mapan Gheta Potekar nanvacho monis

ek Hajir zal’lo eke boskek Soglleanche dolle korun add Holluch gontt marlo whiskek

Vaittanuch farik zata Nomall xobdamni vikhall monan Dita tea mapan monis gheta.

Hachi khobor taka Tachi khobor haka Procharan sozoupi sobha Mhonnun ganvantle xarantle lok Mhonnttat taka chamcha baba.

Songit

Hea khatir potekarak Boskek te haddil’lo apovn Whiske-peg nett choddttana Mukhel soireakuch kaddlo tapoun

Mukhel soiro aikotoch hal’lo Kal tonddar ho julam malli Mhojench khavn-piyun polloiat Aiz ho mhakach ghalti galli. Tuvem dil’lem tem vaitt monan

Jivit mhojem doria-lharam porim Dis rat avaz gazot asta Kosleai tori gitacho Sur monant yevun nachta Urbhen bhorta mon mhojem Paim sokol lagtat halonk Dukhi chintnam ubhun vochun Sukha pallnnem lagta

dholonk Tacheach adharan gaitam hanv Koslem tori moga-git Mon trupt zata mhojem Gitak mellttoch surbus songit

Kailintlean Ujeant Kailint zolltta mhonn Uddi ghetloli ami Ujeant poddle te poddle Punn hangai mell’lle harami Atam roddtta konnak? Mainchea moddeak? Amcheach panyar kuradd

ghetli ami Ontoskornn amchem lavn bhaddeak Godd godd gorom konngel* melltta Mhonnun marunk gel’lom gontt Punn rokhddoch bhanar ailo hanv Lastot mhoji jib ani vontt Fottkirea axvasonank bhul’lom hanv Ani kaddli jin laili talleak Konn zannam itlech begin Kantto xirkotolo mhonn golleak! *Konngel – konnganchem goddxem


Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Somajik Mollar

10

Tornatte ani ‘drugs’ancho goirvapor

Cheddeankui ‘Fashion’ Zai

Halinch ek ‘Survey’ zaloli. Tornnatteam bhurgeam bhitor ‘drugs’ vo gunge vokhdamchi avodd kitli khol pavlea tache vixim obheas korche khatir. He ‘survey’ vorvim jem kitem dakoll zalem tem oxem asa: Her dusream ‘drugs’-am poros soreak lagon chodd promannan tornatteam modem moronn yeta. Rostear zaytim opghati mornnam zatat. Rostear opghat zaun morop hem moronn yevpak soro soglea von vhoddlem karonn. Tatuntleo sumar 45% kexi soreak lagon ghoddonk ailoleo asa. T a n c h e a iskolamni/kolejimni ‘drugs’ viktale, vaportale ani dovortale mhunn 60%-am voir torne pirayechea (teens) bhurgeamni sanglem. ‘Crystal meth drug’ 12 te 14 vorsam pirayeche bhurge vaprunk lagleat. Tornatte je soro piyenant tanche poros, tornatte je soro piyetat tanchi ‘cocaine’ ho ‘drug’ vapor korpachi xokyatay chodd asa. 12 te 17 vorsam modlea 64% bhurgeamni dukh

pois korpache ‘drugs’ tanchea soyrea-ixttam lagchean tea ‘drugs’-anchi kainch mahiti noko astana

ghetlele asat. Bekaydeaxir ‘drugs’-ancho vapor denvta zalear, ‘prescription drugs’-an-

Gõykar Nustea Vinnem? Amcho AvAz Protinidhi

Gõychea doriant nustem marpi bottink lagta tea dizola velem onudhan Kendr sorkaran bond kelolean sthanik nustem mari udheogak marekar fottko bosla. Eka litter dizola fattlean tankam 11 rupia mezche poddttole. Haka lagon nustem marpacho khorch egdomuch vaddttolo. Punn, ek mat khorem, xekim nustem khaupi ani viktem gheupi giraykankuch tacho porinnam bhogcho poddttolo, hantun kosloch dubau na. Dizol vaddik lagon zo otirikt (additional) duddvamcho bhar hea nustem marpeamcher poddttolo, to bhorun kaddpa khatir soglleam von sompo uapi mhonnllear nusteachem mol vaddoup. Adim fuddem bazaramni mharog mellpi nusteachem mol he nustekar anikui vaddoitole ani apnnank yeta to otirikt khorch nustem vikhtem gheupeam udexim bhorun kaddttole. Gõyant poromporik pod’dotin nustem marop halinchea kallar sarkench unnem zait gelam. Nustem khaupi lokachi axea purnn korche khatir fokt nustem marpi bottink (trawlers) khol somdirant vochon nustem marchem poddtta. Heo nustem marpi botteo dizolacher choltat. Somdirant nustem marunk vetana tankam dizolacho santto gheun vechem poddtta. Ekach vellar dizolacho vhoddlo santto (stock) gheun nustem marpak vochpi vhoddleo ani lhan botteo asloleo komponeo asat. Heo komponeo ekach barabor dizolacho santto ghetat. Hea oslea komponeank dizolacher melltta tem onudhan hea fuddem divpachem sorkaran bond kelam. Nustekaranchea sonvsthank (society) jem onudhanacher dizol mellttalem, tem sorkaran fattim ghetlam, ani taka lagon ho nustem maricho vevsay sod’deak oddchonneank sampoddla. Kendr sorkaracho nixedh mhonn sompurnn Gõychea nustekaramni fattlo mungllar thavn doryant

nustem marpachem ani bazarant nustem vikpachem bond dovorlam.Karnattaka, Kerala, Maharaxttra sarkea rajyamni poryan bond dovorlolean fuddlea kaim disam uprant, nusteacher khupuch porinnam zaupachi xokyotai asa hi gozal ami nakarpak xokonant. Nustem mari vevsayak udheogacho dorzo dinvche suvater, tacho sangodd xetki vevsaya kodde ghalun divpachi goroz asa. Hem oxem kelem zalear tankam dizolacher onudhan mellttolem ani tancher aslolo khup oso bhar unnem zatolo. Torui punn Gõychea nustem marpeamni dizolachea onudhanachea proxna vhelean nustem mari vevsay bond dovorpacho nirnnoy gheupak favo naslo.Oxem kelolean tannim apleach paimyamcher kuradd marun ghetlea. Hi sthiti vo hi bondi oxich chalu urli zalear fuddem-fuddem tem tankach marekar zatolem. Ho nustem marpeamcho proxn Kendriya montri Sharad Pawar hannem aikon ghetla, ani toxench Gõycho mukhel montri Manahor Parrikar hannem apunn hea proxnacher tabortob upai sodun kaddttolom oxem axvason vidhan sobhent dilam. Taka lagon hi sod’deak asloli bondi chodd kall meren toxich urchin oxi opekxa dhorli zalear kainch horkot na. Nustem marpacho vevsay ho adle bhaxen poromporik pod’doticho uronk na.Halimchea kallar hea nustem marpachea vevsayant vhoddle-vhoddleo nustem marpacheo botti aslole ‘mafia’ bhitor sorleat. Bekaidexir ritin Gõychea doryant yeun nustem marun khud Gõykarankuch mharog molan viktat. Nusteachea bazarant aiz jem kitem vhoddlea akarachem ani vhoddle zatichem nustem melltta, tem egdomuch mharog asta, ani tem-i zalea dusrea rajyantlean ailolem. Zalear Gõchea doryant marlolem nustem veta khoim? Osoi proxn nustem khaupeak kitlech pavtt poddtta.

chea vaporacher vadd asa. 2008 vorsa, sumar 1.9 million tornatteamni ‘prescription drugs’-ancho

goirupyog kelolo asa. 28% bhurgim ‘ecstasy’ hea ‘drug’-acho vapor korpi eka tori ixttak vo vorgantlea bhurgeak vollkhotat, ani 17% eka von chodd zannank vollkhotat. Attvek pauta mhunnosor – 52% bhurge soro piyeta, 41% sigrett vhoddta ani 20% tornatte ‘marijuana’ hea ‘drug’acho vapor korta. Tornatte, zanche vhoddil tanche lagim ‘drugs’am vixim bhasabhas kortat tanchi, bhasabhas korinant tanchea poros, ‘drugs’-ancho vapor korpachi xokyatay unni asta. Hea khatir avoy-bapayamni xidduk ravchem. Aplea bhurgeam lagim gunge vokhdam vixim bhasabas korchi, tankam bori dakhounchi. Zalearuch hem gunge vokhdamchem duens ilem ilem unne zavpachi xokyatay asa.

Jednam ami ‘fashion’-achi khobor kortanv tednam amche vichar fokot chedd v a n c h e a nhesnnancher veta. Khorponnim fexon jem asa tem fokt cheddvanch korina punn cheddeanchea sonvsarantui fexon-ak zaitem mhotv asa. Tea khatir hea ankar ami cheddeanchea fexona vixim ilo niyall korumia. Cheddvankuch nhoi punn cheddvam itlench cheddeankui aple sundortayechi fakir asa ani tea khatir jitlim cheddvam fexona fattlean dhanvta titlech cheddei dhanvta mhunttlear fott zanvchina. Zoxe porim cheddum aplem rup sobit korunk vavurta titloch cheddoi vavurta mhunn zannkar sangtat. He vixim cheddva ani cheddea bhitor fork itloch ki cheddo matso ‘rough’ disnneacho asta ani cheddum matxem nazuk asta. Nazuk aslolea karannan cheddum apli sobitai choddan chodd vell samballun dovrunk vavurta ani cheddeacho sobhav ‘rough’ aslolea karannan to aple sobitaye vixim titli kallji ghenam. Torui punn prot’tek cheddo aplea nhesnnam vorvim apunn odhik sundor discho mhunn sodanch upay gheta. Cheddeanchi fexon mhunttlear torekvar modinchim kolsanvam ani khom’sam. Anek toranchim kolsanvam ani khom’sam yetat tim ami polletanv. Aiz nheslolea modelachem kolsanv khomis faleam fexonan urot vo na ho dubhav asa. Kiteak cheddeanchii fexon rokddich mudar zata, rokddoch novo novo model yeta. Halinchea kallar vis vorsam adim va-

purloli fexon atam portun ‘modern’ fexon mhunn yeta tem polloun ojiap dista. Dusrea utramni pain aplea tornatteaponnar keloli fexon atam portun put ‘modern’ fexon mhunn xati fuloun sangta te khorench vichitruch dista. Êk kall aslo jednam lokanchea angacher pinzlele kopdde disle zalear ami somzotale ki ho khup gorib monis mhonn. Kopdde koxei asum punn te nitoll aspak zai asle. Adim lok kopdde pinzle zalear tacher ‘patch’ marun ghaltale. Atam pinzlele jeans ghalun konnui bhonvta zalear he kopdde vapurtolo monant kitlo girest astolo oso vichar yeta. Aichea kallar pinzlele kopdde mhunnchem adhunik ‘fashion’. He kopdde pinzpachei vegveglle prokar asat zoxe ‘acid wash, stone wash’, adi. Oxem dista ki te nheslole kopdde kedna dhulele kay? Punn aichea tornatteank toslinch ‘jeans’ nhesunk zai hantun dubhav na. Haka lagun bhikaryam sarkhi dispi, koxei kens vaddoilelim, pinzlelim mhellim kopdde ghalun chedde vo cheddvam dislim zalear ojapit zainakat, kiteak tim girest ghoranneanltim asunk xoktat.

Adivasinchea Kolyanna pasot yevzonneo gheupi konn nam Arthik voros kobar zaunchea poilim soglea ghorabeank yevzonn pavoupachem montreachem axvason PONNJE (AAP): ST lokanche raupache sthitin udorgot korchea pasot, sorkaran tanchea pasot gelea 3 mhoineamni yevzonneo suru keleleo. Mat tancho faydo gheupi konn nam. Hea yevzonnemni addkhodd yeunk karonn mhunnlear, tim chalik laupacher sorkarachi susti. Ani toxench lokank tanchea vixim mahiti nasop. Sorkarachem Adivasi Kolyann (Tribal Welfare) khatem, fuddlea don mhoineam bhitor ghorabeank yevzonneo pavoupachem proyotn kortelem. Otubr 2012 saun sorkaran tanchea/adivasiyam pasot ekunn 7 yevzonno suru keleat. Zatun novim ghoram bandunk, ghoranchi sudharonnam korunk, vidhyartheank arthik adhar, xikxonnik provasank adhar, ani her dus-

reo yevzonneo suru keleat. Adivasi Kolyann khatea lagim 2012-13 vorsache sumar 370 kotti rupia nidhi asa. Zor ti nidhi vapor kori nastana urta zalear, ti 2013-14 arthik vorsachea nidhin fuddem vhorchi poddteli. Adivasi Kolyann Montri Ramesh Tawadkar-an sanglem ki “Janer te Mars 2013 meren ami zata titlea lokank yevzonninchea khala aspaun ghetele/haddtele, toxench nidhicho favo tea promannan vapor kortele.” Tawadkar-an manun ghetlem ki azun meren konnen tea yevzonnincho adhar gheunk nam mhunn. Tannen hacho dox Adivasi Kolyann khateachem proxason zagear nasleacher dilo. Khatem aplea khala ghetlea uprant tannen survate-

chea mhoineamni proxason zagear haddlam, oxem sanglem. Chalu aslelea arthik vorsa bhitor komich-komi 50% nidhi vaprunk yetoli, hachi khatri asa mhunn Tawadkar-an sanglem. Tachea poilea panvddear, hem khatem sumar 3,000 faydo mellpi mon’xank, Atal Asra Yojana hache khala adhar diupacho lokx (aim) dovorla.

Mars kobar zay-i meren, he yevzonnen ST lokank ghor bandpak 2.50 lak rupia meren, ani ghoracher sudharonnam korpak 1 lak rupiancho adhar, diunk yetolo. Zaitea pautti ugddas korun ani circulars dhaddun poryan, adivasi vattharantlea vidhyarthyanchea faydea pasot kelelea yevzonnink iskolamni ruch/avodd nirmann korunk nam, oxem Tawadkar-an ukttailem. Rajya Sorkarachi ‘Prashikshan Yatra’ yevzonn, adivasi vattharantlea iskolanchea bhurgeank arthik adhar diunk fuddem haddlea. Des-bhor xikxonnik bhonvddi/provas korunk he yevzonni torfem adhar melltolo. Ani tachi survat fuddlea xikxonnik vorsa 201314 saun zaunk yetoli.

Jugar ho vaittuch Gõyant Peddne, Sat’tari, Divchole heam ganvamni jea-jea zageamcher zatra-utsov zatat, thoim vhodd promannan jugar (gambling) cholta mhonnpachi gozal konnakuch lipon urloli na. Kaim lok zatrank fokt zugaruch khellpa khatir vetat. Hantunt ho jugar choloupeancho chodd faydo asta, zalear to khellpeamchem mat khup luskonn zata mhonnpachem atam meren onnbhoupak mell’lam. Hea zugarak lagon khup zannanche ghorabe pisddun geleat. Khup zannank kosloch neamit rozgar (regular employment) naslolean te magir thodde poixe moddun chodd poixe zoddpacho hetu monant dhorun hea zugarachea nadak lagtat. Jugar khellpi ani neamit khellpeanchem sogllech kodde luskonn zata oxem na. Khup zageancher jugar khella udexim zaitech zann aplim

bollsam duddvamni chikar bhortat. Punn choddxea zageamcher jugar khellpeanchem lukzonnuch zata mhonnpachem aikopak melltta. Soro ani sigretti bhaxen jugar poryan ek vaitt veson (habbit) zaun asa. Kaim zann jugarak aplo tenko divpa khatir purannantlim udharonna ditat. Khoinsoruy zatra-utsov asle zalear zugar khellpi tea-tea ganvamni chodduch gordi kortat. Zatra-utsov zatat team ganvamni ek kherit bhag hea jugarachea vevhara khatir rakhun dovorlolo asta. Khore mhonnllear hea zugarak kaydeache choukonnent kosloch

adar na. Vo dusrea utramni to bekaidexit. Konneim tokrar keli zalear, pulis titli purtich ‘raid’ marpachem nattok kortat. Nanva purte kaim zannank tabeant ghetat ani rokddech soddun ditat. Hem oxem fattlim sabar vorsam zalim cholot ailolem asa. Ekvottan ravon konnenuch hea zugarak aplo virodh kela mhonnpachem konnenuch aikonk na astolem. Punn Valpoicho Vishwesh Porob hannem mat fuddem soron hea jugarak aplo khor virodh kela mhonnpachem halinch potrancher chhapun ailam. Tannem Sat’tari Yuva Manch hachea bavttea khala tannem hea jugarak avhanuch kelam mhonnllear zata. Zugar cholovpeamni ani khellpeamni taka dhomki divpak survat keli. Sumar 400 zannancho mhonnge zugar cholovpi ani khellpi hancho pongodd rachea angar gelo. Pulisank hea vixim

kollovnni diun poryan pulis thoim yeunk nant. Hea vellar kitem-i borem-vaitt ghoddlolem zalear zababdar konnak dhortole asle? Somazant kitem-i vaitt ghoddtta zalear tacher konnenuch avaz uttoupacho nhoy? Azun meren hea desant lokxai asa mhonnpachem pulisamni lokxant dovorpachi goroz asa. Kaidexir zorui konnui tokrar korta, zalear taka sorkaran surokxa diupak zai. Somazant duspott nirmann korpachi kosli-i gozal ghoddon yeupachi xokyotai asa oxem sorkarak dislem zalear, ti vattaupak soglle toreche proytn sorkaran korun zai. Kaideant jugarak koslench sthan na. Somazak lagloli ti ek kidd zaun asa. Hi kidd kaddun uddoupak konnui fuddem sorta zalear soglleamnich taka tenko diupachi goroz asa.Sorkaran poryan taka atmsurokxa div-

pakuch zai. Prot’tek zatra-utsovamni zugar vhodda promannan cholta hem pulisank thavem asa. Taka lagon khup zannache ghorabe vibadd zatat ani ho jugar cholta tea suvatancher sodanch lofdde astat, hi pasun pulisank khobor asa. Jugar hi ek porompara koxi kaim zannamni mandun ghetlea hantuntui dubav na. Tea-tea ganvamni azunui jietolea zantteleank ti thoddi bhov rakhun dovorloli zai oxem poryan uloylolem aikonk yeta. Punn ho vevhar puray toren bekaidexir ani somaz ghatki zaun asa hem ami visronk favona. Taka lagon zorui konnui hea bekaidexir gozalicher aplo avaz utthoita zalear, somazant jiyetolea dor eka mon’xan taka divpakuch zai ani sorkaran tachi rakhonn korpachi goroz asa.

Lok Kitem Mhonnttolo? Dobaje-Utsov monouche adim ho proxn monantlo kadd Ho kall zaun asa logndobaje somorombhpacho. Ani jedna-jedna ami hea oslea lognamchea dobajeank vetam, tedna sabar proxn mhoje toklent uprastat. Logn zatat tea hokol-novreamchea vhoddilank (parent) tanchea gharant zatolea logna dobajeank khupuch duddvancho vapor korcho poddtta. Duddu moddun kortat tea soglleach vostum kodde tanchem bariksarik lokx aschem poddtta. Kaim zann oxeim mhonnpi asat ki, duddu aslearuch soglleo vostu ghoddon yenant. Punn khoreponnim duddvank khupuch pavor asta, ani duddu naslear khupuch oddchonneank fuddo korcho poddtta hacho

poryant amkam onnbhou asa. Hea osleam dobajeank ami duddu moddttana, favo te porim ‘planning’ kelem zalear, tantunt amkam khupuch faido zaunk xokta. Khupuch sade, mhonnge duddvankar nhoi te ghorabe poryant logndobajeancher gorje poros chodd duddu moddttat tem hanvem pollelam. He je gorje bhair odik duddu moddpi lok astat, tannim te duddu goir margantlean zoddlole astat, Ho ‘black money’ asa to ‘white’ korpa khatir kaim lok mellot toso duddu eka logn dobajeak moddtta. Eka mon’xak pagarache duddu hatant poddlea uprant her sogllo khorch kaddun anik ogllem ki-

tench korunk ghoddona, tedna tannem aplea duddvanchi vevostha khupuch kallji gheun ani barkayen manddpachi goroz asta. Punn logndobajeachi ek yeuzonn anktana khupxe ghorabe he vixim khupuch bezababdar ponnan vagtat. Logn-dobajeak chodd duddu khorch korunk na zalear hea dobajeak ailolo lok kitem mhonnttolo? Oxe torecho ek usko soglleamcheach monamni asta. Amchea Gõyant lok kitem mhonnttolo hea ekach proxnak lagon mellot thoim, mellot toso ani gorje bhair khorch kelolo ami polletanv. Zanv tem magir baltim, komunhianv, festam, zolm-dis, ru-

pea-utsov, kazaram ani halinchea kallar mornnank poryant khupuch duddu khorch kelolo nodrek poddtta. Kaim monis heam oslea dobajeank duddu khorch kortana dusrea disachem poryant chintinant. Hatant tea-tea vellar duddu nant zalear juran poryan duddu kaddtat. Tanchea monant ekuch usko asta, ani to mhonnllear, ‘funksanv borem vochona zalear lok kitem mhonnttolo?’ Ho ekuch proxn aiz khupxea lokak kosloi dobazo vo utsov ghoddoun haddpa vellar sotaita. Tech porim purvil’lea kallar thavn amkam dor ektteak ek sonvoim zaun laglea, ani ti mhonnllear, xezareager

somoz adlea disa saibinn asli ani tea vellar tannem biskitt vanttli zalear ami amchea gharant kek vanttat. Vo kararak somoz vaddear eka mon’xan resperak vochpak sadixi

‘maruti’ mottor kelem zalear, ami ‘toyota’ vo ‘mercedes’ kortat. Ladrun aplea kazarak 10 hozar rupia khorch korun ek sadem xem ‘band’ kelem zalear hanv 20 hozar

khorchun mharog tem kortam. Hantuntlean ami kitem provar korun dakhoupak sodtanv kai? Sonvsarant aslolea khoimcheach dhormik pustokamcher oxem boroilolem na ki, kosloi dobozo monoytole zalear taka duddu khorch kor mhonn. Vhoddlim-vhoddlim jevnnam-khannam korun muzg lavpa vixim khoimcheach dhormachi xikounn na. Hi chal ani rit ami mon’xamni utpon’ kelea. Dhormik utsov ani melolea mon’xachi prêtyatra korta tea vellar ti khup sadeponnan zaupak zai asta, punn atam meren konnui mon’xan pollelam tea pormonnem hea oslea dukhest somorombhank poryant khupuch khorch

kelolo dison yeta. Lokachem kitem? Lokak xembhor bhasanchim tonddam. Kaim monis kosleai dobajeank fokt chuko kaddunk ani ttika korunkuch vetat. Koslich chuk dovrinastana kitli-i zotnnay gheun tum ek dobazo vo utsov ghoddoun hadd, to boro zalo zalear lok tuka titlech purto vakhanddtolo. Punn kaim monis oxe asat ki tankam ek lhanxi poryant chuk sampoddli zalear te sasnnank aplea monant dovrun ravtat. Punn hea oslea mon’xamchi porva korun ami mellot toxe ani gorje bhair duddvancho khorch korop? Hacho zabab ami kosloi dobazo korche adim sodun kaddpachi khupuch goroz asa.


Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Kola ani Kolakar

11

Somplolea Tiatristancho Ugddas Tiatr Academy Goa (TAG) mhoineachea mhoinea ‘Somplolea Tiatristancho Ugddas’ hi khas karyavoll ghoddoun haddta. Je tiatrist sompleat ani amche modem nant ani zancho zolm dis Mars mhoineant poddta tea sogllea somplolea tiatristancho TAG ugddas korta. Marsachea mhoineachi hi karyavoll Somaradis, 18 Mars, 2013 hea disa sanjechea 4.30 vorar, Conference Hall, Ravindra Bhavan, Margao hangasor zatoli. Marsachea mhoineant jea tiatristancho ugddas kortole te tiatrist oxe zaun asa:

J. P. Souzalino – Tiatr machiecho ek mhalgoddo tiatrist. Unch dorjeache dhormik tiatr machier haddun tannem tiatr machi girest keli. l Dioguinho D’Mello – Ek l

Inacio de Canacona – Ek boreanbtlo boro kolakar ani gavpi. Tannem zaite tiatr boroileat ani ‘direct’ korun machier haddleat.

l

boreantlo boro ghoddpi, boroinnar, digdorspi ani gavpi. Tannem Inglez ani Konkani bhasamni kantaram gavun nanv zhoddlem. Gaitana ‘Yodling’ korunkui to huxar aslo.

l Anthony D’Sa – Ek ut’tom bhumika korpi kolakar. Torekvar ‘character acting’ osleo bhumika korun tannem tiatr pollennaranchim kallzam jikon ghetlim. l Aristides Dias – Ek novea vicharancho boroinnar, bhes boro kantaram ghoddpi ani tiatr borovpi. Teach

borobor boreantlo boro director. Tachea somajik tiatram vorvim tannem somazan zagrutay haddli ani tiatr machi girest keli.

l Greg – Ek mhalgoddo tiatrist zannem ‘comedy’ ani ‘ostoreanchi’ bhumika korun tiatr mogyank dadhoxi kele. Ek boro gavp[I ani duettam ganvun lokak dadhoxi kele. l Bernard de Aldona – Ek boro gavpi. Aplea kantaram vorvim tannem tiatr

pollennarank dipkaile. Azun poryant tachim kantaram Akashwannicher aikonk mellta.

l Allem Costa – Ek bhes boro gavpi, Svadhik talleacho! Purtugez kallar thavn tannem tednacho ‘Emissora de Goa’ ani atamcho ‘All India Radio’ hacher kantaram gavun kantarachi seva keli. l Cajdon D’Souza – Ek boro boroinnar ani director. Promannikponnim tannem tiatrachi seva keli.

l John Nazareth – Tiatr machiecho ek kolakar zannem zaite tiatr boroileat ani machier haddleat. l Patricio Pereira – Boro kolakar, gavpi ani boroinnar ani digdorspi. Patrick Perry mhunn to tiatr machier nanvlovkik aslo. Sogllea tiatr mogyamni he karyavollik hajir ravon somplolea tiatristank man diuncho.

Vinchar ani Zabab

Mario Menezes Porzollta Tiatr Academy Goa hicho 4to Popular Tiatr Festival zalo ani tantun Mario Menezes hacho tiatr “Hi Vatt Khoim Veta?” haka poilo inam favo zala. Hea nimtan Mario Menezes hachea tiatr mollavoilea vavracher lhan so niyall Kednam ani koso tiatr machier pavlo? So vorsamcho lhan bhurgo astana ‘child artiste’ koso Chinchonneam eka tiatrant bhag ghetlo. ‘Amateurs’-amchea tiatramni ‘acting’ korpak ‘Mumko’ hea tiatrantlean orobhzalo. Ani ‘professional’ machier Fr. Freddy J. D. Costa hachea ‘Doxea’ tiatrant survat keli. Rosario Rodrigues hachea khell-tiatrantlean Gõy bhor nanvlovkik zalom. Azun poryant kitle tiatr boroileyai? Azun poryant 32 tiatr boroileat ani machier haddleat. Mhojo 32vo tiatr “He Roste Chukiche” Paskanche porbek bhair sortolo Tujea pormonnem lokak chodd avoddlole tuje tiatr khoimche? “Tanchem Chintat Tinvuim Mon’xam”, “Padri Mogan Poddlo”,

“Hatachim Panch Bottam”, “He Chukik Bhogsonnem Na”, adi… mhoje tiatr lokank khub avoddleat. Kitlea tiatramni ‘acting’ kelam? Hanvem boroun digdorxit kelolea sogllea tiatramni hanvem bhumika kelea. Tea xivay 200 te 250 odhik dusreanchea titaramni ‘acting’ kelam. Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoinchea tiatrant? Rosario Rodrigues hacho “Amchem Ghor’ ani Prince Jacob hacho “Padri” hea tiatramni mhojea pormonnem mhoji bhumika borich probhavit zali Tiatracheo VCDs kaddleat? Don VCDs kaddleat – “Sangat Ami Bhurgim Konnachim” ani “Gantth”. Tea xivay 4 Audio Albums nirmann keleat te oxe asat: ‘Sezari’, ‘Ostoreancho Man’, ‘Maim Pai’ ani ‘Music’. Dusream ko-

lakaram kaddlolea sumar 85 ‘Audio Album’-amni bhag ghetla. Konkani filmamni ‘acting’, ‘singing’ vo anik kosleim kam kelam? Bonifacio Dias hachea ‘Moryad’ filmant bhumika kelea. Tea xivai sumar 18 VCD filmanmi hanvem ‘acting’ kelam. Kantaramche ‘lyrics’ pustok rupan chhaplea? Azun poryant na. Tiatramche ‘scripts’ pustok rupan uzvaddailea? “Uprant Roddon Kiteak Upkarta” ho tiatr pustok rupan chhapla. “Bheiman Kir” hea tiatrachem pustok yevpache vatter asa. Tiatr kolakarank tuzo sondex Professional tiatrist asle torui ‘Tiatr kola’ hi poili yeta ani duddu magir. Tiatramni ‘Acting’ korop hem duddvam khatir aschem nhoi punn tiatrachi kola dorjevont ko-

rche khatir sachem. Tiatr pollenarank tuzo sondex Tiatr pollennar zoso ‘professional’ tiatristank sohokar dita tech porim tannim umedichea novea tiatr kolakarank diuncho kiteak toxem kelearuch tiatr suddsudayent fuddem vetolo… dorjevont zatolo.

Bolayki ‘Mediclaim’ vaddoun 2 lak rupia korunk nirnnoy: Parsekar PONNJE: Gõy sorkarachea ‘Swarnajayanti Arogya Bima Yojana’ vo dusrea utramni ‘Univesal Mediclaim’ yevzonn, zatun atam sudharonnam korun vimo 60,000 rupia thavn vaddoun 2 lak rupia kortole ani yeta to Abril mhoino poryant vevharan ghalunk yetolo, mhunn Bholayki Montri Laxmikant Parsekar-an sanglem. ‘World Cancer Day’-chea suvallea somoyar uloitana Parsekaran, “sorkar ‘Universal Mediclaim’ yevzonne khala ‘cancer screening’ ani tache vixim sodun kaddunk, toxench kallzacheo pidda sodun kaddpak (cardiac detection) ani goddem he pidda gheunk sodta. Poilim, yevzonnichi xim 60,000 rupia asli, ji ami atam 2 lak rupia kortele”, oxem sanglem. ‘Swarnajayanti Arogya Bima Yojana’ hi yevzonn Digambar Kamat-a khala aslelea adlea sorkaran 2011 vorsa chalu keleli, vixex korun adle Bholayki Montri Vishwajit Rane-n, zatun ‘hospital’-ank dor familik 60,000 rupia meren sogllea torenchea upchara pasot poixe bhori nastana bholaykechea vimea khala gheunk zay asli. Zaitea khasgi dotoramni he yevzonni sombondhit posonti dakhounk nam, zaitea vegvegllea duensank tharaileli rok’kom komi asli hea karonn.

Bori Bolayki! Sukhi Jivit!! Mon’xachem jivit fokt duddvancher adharit na punn odik korun tem zonn ekleache bolaykecher adharun asa. Kitlei duddu asle ani bolayki oskot asa zalear tuji jinn sukhi zaunk xokona. Punn duddu na zale poryant bolayki bori aslear mon’xan sukhan jiyonk zata. Tea khatir zonn eklean ap-apli bolayki suddsuddit dovorchea khatir upay ghevop khub faideachem asa. He upay je ami sokol ditanv te korpak kosleoch oddchonneo asonk zaina kiteak te upay vevharant ghalpak dotor naka, vokhdam naka ani nhoi mhunn duddui naka. Zai ti itsa! Tea khatir toddkean hea upayancher nodor marum-ya: Votan bhonvom naka – Suryachim UV kirnam ontrolar sogllo vell yetoch asta. Haka lagon bolaykecher vaitt porinnam zaum yeta. Tea khatir koddok votan bhonvpache komi korop gorjechem na tor kudd dampun bhonvlear faideak zatolem. Chorbi ani vos aslolem jevonn komi kor – Ami dudh, ‘cheese’ adi khatanv tantun chorbi ani vosecho promann toddo asonk zai. ‘Butter’ ani dusreo ghi asloleo khannacheo vostu toddeo khaunk proitn korunk zai.. SAni goddta zalear bazlolem nistem, bazloleo her vostu ani ‘fast food’ khainaka kiteak tantun chorbi chodd asa. Sigar,viddi oddinaka –

Sigar,viddi oddta zalear beginuch sodd. Sigar,viddi oddpant fokt ‘lung cancer’ zaina punn anik zaitim dusrim duensam taka lagon zata. Sod-a (research) vorvim kollon ailam ki sigar, viddi oddta tachem jivit 8 tim 10 vorsam komi zata khoim. Soro favo titloch piye - Sod (research) dakoll korta tea pormonnem ek glas ‘Red wine’ gheit zalear khoim kallzachem duens zaunk pavona. Toxech dusro soro favo titloch ghetlear vokhod koso faideak poddonk xokta. Punn xime bhair piyelo zalear mat ‘liver’ ani ‘kidney’ hanchem duensam zata. Follam, baji kha - Amchem jevonn bolaykek adar ditolem zalear bhorpur follam (fruits) ani baji (vegetable) kha. Tujem jevon follamni ani bajien girest aslear

tuji bolayki khub girest zatoli. Allxi zainaka – Allxi zavop mhunnchem duensak apounnem korop. Suddsuddit za. Sodam sokallim utthon ek 30 minnit tori vyeam (exercise) kor. Sodanch ilo punni cholon bhonv. Bhurgeam borobor khelltana ilo ilo dhanvlear saudik khub borem. Dobav (stress) vaddonk diunaka – Monacher dobav (stress) vaddop mhunnchem ami torekvar duensam koddem lagim vochop. Jednam tum dobavan asta tednam zaitem vaitt zaum yeta – eksiddentt zaum yeta. Tea khatir dobav niyontronnan (control) dovrop khub mhotvachem. ‘Positive outlook’ – mhunttlear jivitan ghoddta tem boreakuch ghoddta oxem chintop khub faideachem. Oxem chintlearuch mon’xachea tondhar sodanch

Mhalgodde Tiatrist

Srirang Narvekar Aplea mattvam vorvim Tiatr jive dovorle Srirang Narvekar ek boreantlo boro kolakar ani ‘Tiatr organizer’ zaun gelo mhunttlear fott zanvchina.. Tannem nattok kolechi zaiti seva keli magir ti Maratthi nattkantleant vo Konkani tiatrantlean zaum. Tiatr mollar kelolea tachea upott vavra khatir Tiatr Academy Goa (TAG) hinnem tacho sotkar kelo. TAG-cho “Life Time Contribution to Tiatr” ho puroskar taka favo korun tacho sonman kelo. Jea kallar tiatr machier haddpak ‘Auditoriums ‘ vo Kala Academy sarke Ponnjent ani Hanuman Theatre sarke Mhapxeant “Halls’ naslim tea kallar Bardez ani Tisvaddint Srirang Narvekar hannem aple mattov ubharun tiatr machier haddpak tiatristank sondhi dili. Toddkeant tiatr jive dovronk adar dilo. Srirang Narvekar hannem bhurgeaponnaruch thavn Maratthi nattkamni bhumika korunk survat keli. Aple bhumikentleant tannem nattok pollennarank dipkaile. Tachem Maratthi machiek yogdan khub aslem. Vhoir sanglolea porim Tiatr machiek tachem yogdan khub moladiuk aslem dekhun tacho TAG-inui sotkar kelo. Goy svotontr zanvche adim Srirang baban “Professor’ hea Konknni nattkant bhag ghetlo ani porzoll’llo. He nattok somplole Pundalik Narayan Dande hannem boroun digdorxit kelolem. Goy svotontr zalea uprant Mumboint thavn zaite ‘dramatic troupes’ – Maratthi nattkanche toxech Tiatranche – Goyam yeun Goykarank diverter korunk lagle. Tea kallar Tiatr vo nattok machier haddunk vhoddli oddchonn mhunttlear favo toxim ‘Halls’ naslim. Hanga thoim mattov ubharun tiatr vo nattkam korchim poddtalim. Hea kottin kallar Srirang zo apun svotha ek kolakar aslo, tannem oszle mattov galunk nirnnoy ghetlo. Mhapxeam ani Ponnje oxe tannem don mattov ghatle. Mhapxemcho Mattvak ‘Sri. Shantadurga Natya Griha’ mhunn nanv dilem zalear Ponnjechea mattvak ‘Sri Mahalaximi Natya Griha’. Zorui hea donuim mattvank veg-vegllim nanvam aslim torui lok tankam ‘Narvekarache Mattov’ oxech pachartale. Hea mattvamni Srirang Narvenkar hannem hozaramni tiatr machier haddleat astole. Sangtat tea pormonnem eka eka mattvant oddez te tin hozar kodeli astaleot khoim. Mhunnttoch amcheamni sumar korum yeta kede vhodd mattov aslet te. Tech porim tannem hea mattvamni boro ‘sound’ ani favo titleo ‘lights’ hanchi suvidha keloli khoim. Heach khatir Narvekarachea mattvamni, ponnje toxem Mhapxeam, tiatr vo nattkam pollounk gordhi zatali. Tiatr machier ekui mhalgoddo tiatrist aschona zo Narvekarachea Mattvamni bhumika korunk na toslo. Adle tiatrist zoxe porim J. P. Souzalino, C. Alvares, Souza Ferrao, Anthony Mendes, Alfred Rose, Jacinto Vaz, M. Boyer, Aristides Dias, Nelson Afonso, Master Vaz, Rico Rod, John Claro Fernandes, adi hea sogllea tiatristamni aple tiatr Narvekarachera mattvamni machier haddun tiatr mogyank dadhoxi kele. Hea sogllea tiatristank Srirang Narvekar-acho vhodd adhor aslo kiteak Narvekar bab tiatr machier haddunk fokot aplo mattov di naslo punn tiatristan bore baxen tiatr dakhounk aplea lagim asloleo soglleo sovloti ditalo. Adle tiatrist khorench tache upkari asle, Srirang Narvekar zannem machier Maratthiu nattkantleant survat keli ani uprant Tiatr machier panvll marlem tannem tiatr ani nattok hache bhitor koslich ontor kelina urfattench tachea mattvamni nattkam poros chodd tiatr zatale ani taka lagon Narvenkar babuy am,chea mhalgoddea tiatristank sodanch man ditalo. Mhalgodde tiatrist ani Narvekar bab hanche sombondh bhes bore asle.

hanso asta. Jedna monis hansta tednam amcho mendu (brain) ‘serotin’ soddta khoim zache vorvim monxak sogllem xant ani borem dista. Tea khatir amchea vicharamni ‘Positive outlook’ asop khub faideachem. Suseg ghe – Vavr kelea uprant ilo punn suseg ghevop khub gorjechem. Ho suseg eke kodelir bhoson vo jardinant vochon vo anik khoimsorui apleak borem dista thoim vochon ilo vell sarop amche bolaykek khub faideachem asa. Vyeam (exercise) vaddoitoch rav – Vyeam korta to disan dis vaddot ghelo zalear khub boreak poddta. Cholpacho vyeam tor chodd sompo. Tea khatir lagim aslolea bazarant vetana tujem mottor gheun vochonaka punn cholon voch. Ek vo don mallio vhoir vochonk zai zalear ‘lift’-in vochonaka punn xiddi cholon voch. He upay sarke sompe ani svotha apleanuch korunk zata tosle. Amchem jivit sukhi dovrunk ami amche bolaykecho kuidad korum-ya, bolayki suddsuddit dovrum-ya kiteak bolayki, sukhi jivitachi bunhead zaun assa.

Aplea mattvam vorvim tiatranchi seva keli hache xivai Narvekar bab svotha apunn Konknni tiatramni ani filmamni ‘acting’ korunk survat keli. ‘Sukhachem Sopon’ hea Konkani filmant tannem “Laximan Shett’ hi bhumika keli ani lokamchim kallzam jikon ghetlim.. Ti tachi bhumika azun poryant tem film pollelam tachea monanmni jivi astoli. Srirang Narvekar ek vhodd Goycho ani Konknni bhaxecho mogi aslo. Goy ani Goykarponn samballunk jitleo chollvolleo (agitations) Goyant nirmann zalim tea sogllea chollvolleamni Srirang Narvekar hannem bhag ghetlo. 1967 vorsa jednam Goy Mharashtran vilin korchem vo vegglem dovorchem haka lagon ‘Opinion Poll’ zalo tednam to Goy Mharashtran vilin korchem mhunttoleam add p;ott’tiddkin zhuzlo ani Goy vegllem dovorpak adhar dilo. 1987 vorsa jednam Goychi Rajbhas Maratti vo Konknni zaunchi mhunn andolan (Agitation) zalem tednaim Srirang baban Konknni bhas Rajbhas zaunchi mhunn tenko dilo ani akhrek Goychi Rajbhas Konknnich zali. Goy ani Goykarponn samballun dovrunk Srirang Narvekarachem mhotvachem yogdan asa. Srirang Narvekar ek boro boroinnarui aslo. Tannem Russia desachi bhonvddi (tour) keloli ani tem bhonvddechem bariksanen vornon korun tannem ek pustok boroilem. Pustokacxhem nanv “Mhoji Russiachi Bhonvddi” Hem pustok tannem Konknni bhas Romi lipint boroilolem ani tea pustokar inamaim favo zalolim. Itlench nhoi tor aplea nattki jivitantlea onnbhovamcher adharun tannem ek Moratthint pustok boroilem zachem nanv “Rangant Ranglo Mi” Srirang bab ek rajkarnni-i aslo. Ek promannik rajkarnni zannem sodanch Konknni bhas ani Goykarponn rakhunk vavurtolea raji pokxank aplo adhar dilo. Tannem kelolea promannik karya khatir tacho zaitea sonskrutik sonsthamni bhovman kelo ani tachem karya mandun ghjetlem. Dekhikl Moscow – chea “Bolshaw Threatre” hannem amontronn diun Srirang babak Russiek vhelo ani thoim tacho sotkar kelo. Lennin hachi murthi bhettopun tacho bhovman kelo. l 2001 vorsa Goychea sorkaran taka State Cultural Award bhettoun tachem gorv kelem. l Goa Kala Akademin “Rang Puraskar Award” bhettoun tacho sonman kelo. l Tiatr Academy Goa hinnem “Lifetime Contriburtion to Tiatr” ho puroskar bhettoun tiatrachea mollar tachi thoknnay keli. l Tea xivai anek sonskrutik sonsthamni tache sotkar korun tachea vavrachi thoknnay keli. Srirang Narvekar Marsache 12ver hea sonvsarak ontorlo ani Marsache 13ver tache kuddicher nimnne sonskar kele. Tachea othmeank xanti mellum Tomazinho Cardozo Tiatr Mogi


Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Tiatr Machier

4to ‘Popular Tiatr Festival’ “Hi Vatt Khoim Veta” poilo, “Tsunami” dusro ani “Hoi ani Na” tisro Halinch kobar zalolea 4tea ‘Popular Tiatr Festival’-ak Mario Menezes-an digdorson kelolea ‘Hi Vatt Khoim Veta?’ hea tiatrak bori dakhounn mhunn poilo inam favo zalo. Bori dakhounn, digdorson ani boro kolakar cheddo ani cheddum, he inam Mukhel Soire ‘Labour, Employment and Fisheries’ Montri Avertano Furtado hache hatantlean diunk aile. Hi kariavoll Marsache 9 tarkher Moddgonvam, Ravindra Bhavan-achea Conference Hall-an ghoddoun haddli. Festivalache porikxok (judges) Fr. Bernard Cota, Domnic D’Costa, Reginaldo Rodrigues, te bhair namneche tiatrist John Claro, Sabina, Premanand Lotlikar, Eddie Mascarenhas, Cezar D’Mello hanchea hatantlean inamam bhettoilim. Teach borabor TAGche up-odheokx Joe Rose, odheokx Prince Jacob ani vangddi sochiv Victor de Sa kariavollik hajir asle. Hea dobajea uprant ek songit kariavoll Chitra ani tachea pongddan sador keli. Sogllea vibhagamni jikloleanchi mahiti oxi asa: Bori Dakhounn (Performance) 1lo Inam

-‘Hi Vatt Khoim Veta?’, digdorspi Mario Menezes 2ro Inam -‘Tsunami’, digdorspi Oldrin Sequeira 3ro Inam -‘Hoi ani Nam’, digdorspi Comedian Agostinho Borem Digdorson 1lo Inam -Mario Menezes -Hi Vatt Khoim Veta? 2ro Inam -Oldrin Sequeira -Tsunami

Borem Gavpi Bhurgem -Rioma Menezes, Tiatr: ‘Hi Vatt Khoim Veta?’ Borem ‘Duet’ -Benny Ferns/Hayzel Gonsalves, Tiatr: ‘Tum Roddttolo’ Dusro inam

Ut’tom ‘comedian’ (ostori)

1lo Inam Tiatr: ‘Hi Vatt Khoim Veta?’ -Mario Menezes 2ro Inam -Tiatr: ‘Tum Azli Zalear’, -Jack Rodson

Borem Podd’ddea Fattlem Songit -Tiatr: ‘Hoi ani Nam’

Boro Kolakar: Dadlo 1lo Inam -Mario de Vasco -Tiatr: ‘Tumchinch Bhurgim’ 2ro Inam -Lawry Travasso, -Tiatr: ‘Hi Vatt Khoim Veta?’ Ut’tom bhumika (ostori)

3ro Inam -Comedian Agostinho -Hoi ani Nam Borem Git rochna (Lyrics) 1lo Inam -Marques Pereira, Git: ‘Mathiechem Jevonn’- Tiatr: Ranvotti 2ro Inam -Lawry Travasso, Git: ‘Facebook ‘- Tiatr: Hi Vatt Khoim Veta? Bori Borpavoll (Script)

Boro Kolakar: Ostori 1lo Inam

2ro Inam -Carmin, Tiatr: ‘Tsunami’ Boro Hansovpi Kolakar: Dadlo Michael, Tiatr: ‘Hi Vatt Khoim Veta?’ Boro Hansovpi Kolakar: Ostori -Joana, Tiatr: ‘Hi Vatt Khoim Veta?’

Veta?’ ‘Negative’ Bhumiken Boro Kolakar: Ostori -Dolla, Tiatr: ‘Tumchinch Bhurgim’. Borem Bhurgem Kolakar: Cheddo

Ut’tom ‘comedian’ (dadlo)

-Clara Dias, Tiatr: ‘Tum Asli Zalear’

‘Negative’ Bhumiken Boro Kolakar: Dadlo: -Max, Tiatr: ‘Hi Vatt Khoim

Bori Machiechi Manddavoll -Saldanha, Tiatr: ‘Zoim Pritimog Vosta’

Borem Gavpi 1lo Inam Hayzel Gonsalves, Tiatr: ‘Tum Roddttolo’ 2ro Inam -Maggie, Tiatr: ‘Hi Vatt

Tisro inam

-Avinash, Tiatr: ‘Tumchinch Bhurgim’

Bori Nhesonn -Catherin Coelho, Tiatr: ‘Zoim Pritimog Vosta’

Ut’tom bhumika (dadlo)

-Michael/Rodson/Maria Tiatr: ‘ Tum Asli Zalear’ Boro ‘Quartet’ -Alberto/Leslie/Bab Andrew/Comedian Domnic Tiatr: ‘Zoim Pritimog Vosta’

Borem Songit (Hajir aslolem ‘Band’) -Vitorin, Tiatr: ‘Tsunami’ Borem ‘Make-up’ -Hayzel Gonsalves, Tiatr: ‘Tum Roddttolo’

Boro ‘Trio’

Boro Gavpi 1lo Inam Xavier, Tiatr: Tsunami 2ro Inam -Elvis Mascarenhas, Tiatr: Tum Roddttolo

Bori Bizli Manddavoll -Tiatr: Hi Vatt Khoim Veta?

Boro Poilech Pautt Bhag Ghavpi Dadlo: -Franky Gonsalves, Tiatr:’ Hi Vatt Khoim Veta?’ Borem Poilech Pautt Bhag Ghavpi Ostori: -Maggie, Tiatr:’Hi Vatt Khoim Veta?’

Borem Bhurgem Kolakar: Cheddum (Khas) -Eliza, Tiatr: ‘Tumchinch Bhurgim’

Boro ‘Duo’ -Tony/Michael Tiatr: ‘Hi Vatt Khoim Veta?’

Borem ‘Choral’ Git -Ezilda/Dorothy/Livia/Glenis Tiatr: ‘ Tum Roddttolo’

Poilo inam

Khoim Veta?’ Boro Gavpi Bhurgo -Cameron Fernandes, Tiatr: ‘Tum Roddttolo’

Borem Hansoupi Git -Tony/Joana Tiatr: ‘ Hi Vatt Khoim Veta?’

‘Zoit-achim Fulam’ ful’lim

Tiatr Nattok Rupan

“Zayat Zage” Tiatr Nattok Rupan Machier Haddlo 2012 vorsant tiatrachea mollar aik ek bori ghoddni ghoddlea. Konknni (romi lipint) boroylolo Prince Jacob hancho tiatr “Zayat Zage” Konknni Devnagori lipint utraun “Aao Jaao Gõy Tumhara” Konknni nattok rupam machier haddlo. “Zayat Zage” ho tiatr Konknni Devnagori lipint utravpi Eknath Naik zaun asa. “Aao Jaao Gõy Tumhara” hem nattok Sankalp Theatre ghoddoun haddlolea vorsavollichea “All Goa Konknni Nattok Competition’ he spordheant sador kelem ani tea nattok vhodd yes mell’llem. “Performance” haka poilem inam ani teach borobor Direktor Eknath Naik hankam digdorsponna khatir poilem inam. Prince Jacob haka ‘script’-a khatir poilem inam mell’llem. Itlench nhoy tor ‘Stage Setting’, ‘Costumes’ ani ‘Make-up’ hankaim poilim inaman favo zalim. Cheddvache bhumikent dusrem inam zalear anik tin inamam melloun “Aao Jaao Gõy Tumhara” hea nattkak sogllim mellon 10 puroskar favo zaun zoyt melloylem. “Zayat Zage” hi Prince Jacob hachi Romi lipintli borpavoll Devnagori lipint “Aao

Jaao Gõy Tumhara” hea Konknni nattka rupant, Konknni Nattok Spordhent ‘Script’acho poilo inam melloun gheta mhunnchem

Romi lipintle Konknni borpavollik kimot na mhunntta ti assol fott asa mhunn provar zata.

Bhurgeanchi gavpa spordha…… Daniel F De Souza

Lekhok ani Ttikakar Halinch V-Events Mumbai hannim All Goa Konkani Solo Singing Competition ghoddoun haddlem ani torekvar pirayecheam bhurgeank hantun bhag gheunk sondhi favo keli. Tin bhagamni bhurgeank tannim vanttnun ghalim zoxe porim 5-10 vorsam, 11-15 vorsam ani 16-21 vorsam pirayecheam gavpacho gunn asleleam bhugeamni hantun bhag gheun apli kola dakoili. Punn hem All Goa Konkani Solo singing Competitionacheo finals zanvche adim tannim poili gavpeachi porikxa ghevpa khatir Gõychea vinchun kaddloleam chear bhaganim avazachi topasnni (audition) ghoddoun haddloli ani hanga kitleaxea bhurgeamni bhag ghetlo. Avazachi topasnni korun tanche talle gavpak

favo toxe asat te judges-amnim vinchun kaddun uprant hea audition-ak vinchun kaddlolem chedde cheddvam xevottache spordhek bhag ghetlo. Hi xevottachi spordha Mapusa Hanuman vosrean 17ver Febrerache ghoddoun haddli. He gavpache spordha babtin ek sangchem mhonnlear he spordha khatir bhurgeam cheddecheddvamnim nhoi punn bogor tanchea avoy-bapaynim legun khub urba ani husko dakoilo. Sabar avoy-bapui apleam bhurgeank gheun porxim soglleam zageancher ailim. Sabar iskolachea xikxokamni legun hantun aplo sohokar ani pattimbo dilo. Sogleam zageancher avazachi topasnni aitarachi zal’li astana legit iskolachea xikxokamni aplea vidhearteank gheun tim thoim hajir aslim. Spordhent vantto ghetoleam bhurgeam modem anik ek tokh’nai korpa sarki vost ji amche nodrekh poddli ti mhonnlear tanchi gavpachi humed egdomuch nettan asli. Sabar bhurgeamni aplem git

gailem ani aplea gitak apnnenuch ‘keyboard-acher’ songit dilem. Tea xivai aplea kantarak songit vazoun legit tannim aplea sangatan ailoleam dusream bhurgeank legun songit vazoilem. Hanche modem kaim tin-chear bhurge amche nodrekh poddle ani tanchi songit gavpachi ani vazovpachi kola motteanch promanan tanchea angant rigun asa ti nodrekh yetali. Hea bhurgeanche gavpache kolecher fuddarak nodor dovorpa sarki asa. He gavpache spordhent anik ek khub mhotvachi vost ji amche nodrekh aili ti mhonnlear tin bhurgeanchea bhagamni chedde toxim cheddvam kosak lailim tor sabar okristi mhonnlear Hindu bhurgeamni he gavpache spordhent bhag ghetlo ani tanche modlim sabar zannam xevottache spordhek pavlim ani inam jikhpant samil aslim. Hea amchea Hindu bhurgeamchea angamni legun Konknni gitam gavpachi kola amkam motteam promanan danvta ti nodrekh aili.. Hem zaun gelem hea gavpache spordechem vhorteponn.

Amche tiatr machier aiz sabar Hindu bhav-bhoinni bhag ghetloleo amkam disti poddttat ani tiatrachi udorgot korpa khatir tancho-i zaito hat-bar asa. He spordhent amkam nodrek ailolim Hindu bhurgim hech toren fuddarak tiatra machier ek na ek dis proves kortelim mhonn amkam khatri asa. Khorem sangchem mhonnlear tantlea ekttea 16-21 vor-

sanchea bhagantlea cheddean apleak tiatramni nespachi khub khoxi asa mhonn aplem mon mhaka ugttailem, karann hea soglleam Show-anchem sutr soncha’lonn hanvem kel’lem. Ani xevottacho ‘round’ zata mhonnlear hea bhurgeank ani tanchea avoy-bapaynk hanv ollkhunk pavl’lom. Mhoje nodrentlean jem kitem hanvem hanga dekhlem tem mhonnlear hea bhurgeanche angant asloli gavpachi kola. Zorui tor fuddarak he gavpache spordhent bhag ghetloleam bhurgeam modem hantlim chearuch bhurgim amkam amchea konknni tiatr palkak favo zalim tor mhojean koslich otitay korinastanam mhonnuk yeta ki hi spordha ghoddon haddtolea V-Events, Mumbai ani tancho fuddari Xri Felix Correia hanchem vhoddlem zoit zalem mhonn. Ani dubaviret hantlim zaitim bhurgim fuddarak Konknni palkar yevpachim sopnam sopnetelim ani eka disa thoim pavtolim mhonn mhaka tori bhorvanso asa. Tankam-i bi ascho!.

Walter Menezes ani Elick Vaz-an ghoddoun haddlolo novo Konknni ‘audio-album’ ‘Zoit-achim Fulam’, Sonnvara disa Marsache 2rer Cindio’s Paradise, Kepem hanga eka khas dobajean uzvaddak ailo. Sonia Shirsat, Rajesh Madgaonker, Annapurna Sakhardande, Johnson Fernandes hanchea borabor Elodie Goes, Rohan Silveira, Keith Azavedo, Carina da Costa, Vallery da Costa, Donald Muriel ani Velroy Fernandes, zanchim gailolim gitam hea‘album’-ant asa, te ‘album’ uzvaddaunnechea vellar hajir asle. ‘Innovative Groovers Group’ hannin ‘album’antlim don gitam kariavollin sador kelim ‘Zoit ani her kovita’ (2008) hea Walterchea pustoka voileo ‘album’-an 8 kovita asat, zankam Elick Vaz-an songit dilam. Tatun Kepemchea 5 gunnest tornnat-

teamni gailolem ‘Ami Soglle Ek Hanga’, hem desbhokti gituy asa. Brenda Menezes-an kariavollichem sutrsoncholon kelem. ‘Zoit ani her kovita’ hea pustokak 2009 vorsa Thomas Stephens Konknni Kendr, Porvorim hannim sthaplolo ‘Konknni Martir Florian Vaz Puroskar’ taka favo zalolo. Jem 2010 vorsa Brenda Menezes-chea adharan Devnagri lipin bodol korun, Goa Konkani Akademi-n chhapun haddlolem. Dezembr 2012-an ‘Baby U R My Luv’ hea gitak lagon Manglore-ak zalolea 4tea ‘Global Konkani Music Awards’-ak Elick Vaz-ak ‘Best Music Composer 2011’ mhunn nemunk (nominated) zaloli. Toxench taka ‘Goa Konkani Video Film Festival 2013’-ak ‘Ulhas Buyao Best Lyricist Award’ ho puroskar mell’la.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.