Amcho Awaz Oct 12_Layout 1 10/11/2013 9:10 PM Page 6
Ponnje<Sonvar, 12 Otubr, 2013<
Vicharkhonn
Amcho Avaz
Manestanchim utram
Sontos (content) gorib mon’xak girest korta; Osontos (discontent) girest mon’xak gorib korta
Romi Lipi, Puroskar ani Virodh
- Benjamin Franklin
AMCHEM MOT
Zoim Sonskrutay Na, Thoim Udorgot Na! Adhunik kallar jietanv mhonn aiz ami xati fuloun sangtanv. Adhunik kall sudharlolo kall, adhunik monis sudharlolo monis ani adhunik somaz sudharlolo somaz mhunn bopke marpak ami fattim soronanv. Adlea kalla poros aicho kall khorench sudharla kai? Akhi famil sangatak bhoson aimori rozar kortalim, ters kortalim, sangatan donparchem toxem ratrichem jevonn jevtalim. Vhoddilank respeit ani man ditalim, vhoddil sangta tem sangnnem sokol uddoinaslim. Ghorabeantlea zantteamcho samball kortalim Bhov toddim iskolam aslolea karannan soglleankuch xikxonn korunk sondhi mellonasli ani tea khatir aplea ghorabeantle don’dhe zoxe porim nistem marop, tovoiponn, poderponn, xetkamot, adi ghorbeache chalintleanuch bhurgeanchea bhuzanr yetale. Poramporik don’dhe korun ghorabo sontosan jivit sartalo. Tea kallar aslear ek ‘Radio’astalo punn ‘TV’ nasleot, ‘Telephones” naslet, ‘Airplanes’ naslint punn lok relgaddien vo bottin eka prantant than dusrea prantant vo eka desant than dusrea desan vetalet. Tea kallar bizli nasli punn petrolache dive ani vati pettoun lok jietalo, nollachem udok naslem punn kollxechea adharan bãyentlem udok kaddun apleo gorjo kortalim. Ghorabe dev bhirantiche astalet ani ghorant xanti astali mhunnchem somaz xantin ani mogan jiyetalo. ‘Divorce’ hea shobdacho orthuch konn noko aslo. Lhan vhodd zogddim zatalim zait punn khun ken’nach zai naslet ani bolatkar tor nanch na. Tea kallar mon’xacher dev-bhokticho motto probhav aslo ani takach lagon mon’xam bhitor mog ani moipas aslo, xanti asli. Khoreponnim monis xistin vagtalo. Dusrea utramni amche sonskrutichim mullam ani pallam okhonddh aslim. Atam sogllench urfattem zalam. Aimori ani ters sangatan bhoson rozar korpacherm sodduch, tem korpak aiz velluch mellona mhunttlear fott zanvchina. Amchea prot’tek ghorabeanim aiz “TV” sogllea von chodd mhotvachi vost zaun gelea. Te ‘TV’-cher xembor donxim ‘channels’. Tantun hozaramni veglle veglle kariakrom. “TV Programs” pollounkuch zai nhoi? Te kaim chukoum yeta? Aimori ani ters chukoilear zata. “TV” program hanche pormonnem aiz ghorabeant jivit cholta mhunttlear fott zanvchina. Toxem asa
zalear soglle sangatan bhoson jevonn/khann koxem zatolem? Devachem utor hea ghorabeamni koxem astolem? Aiz amche tornatte poramporik don’dhe korpak loztat. Xikxonn khub fuddem pavlam hantun matui dubhav na, punn jem xikxonn amche poramporek ani sonkrutayek okhondd korunk adhar dina tea xikhxonnak, mhojea motan, koslench mhotv na. Aiz amche bhurge amche poramporik don’dhe zoxe porim xetkamot, tovoiponn, poderponn, adi korunk loztat. Mhunnttoch he Gõykaranche don’dhe aiz Gõyam bhaile lok kortat, ani Gõykarank adhar dita. Amchi svothachi kola zoxe porim tiatr, Mando, dulpodam, fugddeo, dhalo, adi visron ami ‘disco, jiving, rap,’ adi Europi kole fattlean dhanvtanv. Amchea nhespak, khavpak ani jevpak ani vagpak Europi desancho vas marta. Koslo faido zalo kai ami xikxonnache zannvayen bhoron amche lagim amchi khas sonskrutay rakhonk ghoddlem na zalear? Aiz ami amchea vhoddilank favo to man dina hem sodduch punn amchea zantteamchi dekhpal korunk poriant fattim sortanv. Hacho puravo mhunttlear aiz amchea Goyant xekddeamni zantteachim ghoram ubharlolim asat. Adim khun zalear ang xirxirtalem punn aiz khun zavop amkam kainch nhoi koxem zalam. Bolatkar tor disan dis vaddot asa ani cheddum somazant odhik ani odhik niradhari zait veta. Nollachem khub udok ailam punn amche lagim amchim monam dhuvunk ghoddonk na. Aiz porzollit bizli ailea punn amchim monam mat kallokh kitt asat. Aiz ‘divorce’ ho ek jivitacho bhag zala, ghorabhe sompeponnim futt’tat ani somazan xanti nas zait veta. Khoreponnim amchi sonskrutay disan dis bigddot veta. Mon’xachi udorgot mhollear mon’xache sonskrutayechi udorgot zaun asa. Khub xikhlo, vhodd duddvankar zalo, zaitea bhattam bhensancho dhoni zalo, adi., punn monis tor boro nagrik zalo na, zalear adhunik kallar ami kitench zhoddunk na punn adlea kallar jem kitem zhoddlolem tem ogddailem mhunnpak fott zanvchina. Mon’xachi sogllea vattamni udorgot kortana, borea sobhavacho monis ghoddovp, rit-rovis, xistin ani dev-bhirantin cholpi somaz bandhop mhunnchench udorgoti borobor amchi sonskrutay-i okhonddh korop. Ani oslich udorgotik khori udorgot zaun asa.
PraBHaKar TIMBlE
Mhalgodde lekhok Khoreponnim ekvott yetolo zalear ‘divop ghevop’ aspachi goroz asa. Jem khoreponn Konknni mollar vosta tache khore somzonnentleanuch ekvott yevnk xokta. Jedna donui pongodd ekamekachea vicharam koddem sohomot nasta thoim ekvott koso asom yeta? Ekvott ani bhavponn ghoddun haddtele zalear zaiteo dusreo boreo vatto asa. Hem korpak teag korpachi ani dusreank dita tem khoxen diupachi amkam sonvoy aspak zai. Kala Akademiche Odheokx, Vishnu Surya Wagh hannem koslea punn karonnank lagon Romi lipint Konknni pustokank sahitik puroskar diunche mhunn nirnnoy ghetlo. Romi lipintlea sahiteak puroskar diuncho mhunn nirnnoy ghevn Konknni bhaxek nhoi mhunn Konknni lokank koslench luskonn zavnk na. Hea puroskarank zo virodh korta to oxir monache faskentlean zata mhunttlear lottkem zanvchem na. Jea karonnank lagon Vishnu Wagh hannem to nirnnoy ghetlo to rajki zaum yeta. Punn tea puroskarank zo virodh kela tovui titloch
rajki asa. Hea puroskaranchea virodhokam modem kaim lok oxe asa zankam dista tosle puroskar sthapunk Kala Akademik kosloch hok na mhunn. Hem chintop sarkem chukichem asa kiteak Kala Akademi osle puroskar adim thavn ditali. Ani Kala Akademin adim diunk na zalear porian, atam dile mhunn konnakuch koslich dukh zavnk favona. Fokt Goa Konknni Akademin osle puroskar diunche mhunn zo mud’do asa to bhurgeam modlea zhogddeam sarko. Jitle chodd puroskar titlem odhik faideachem ani tosle puroskar tankam itsa asa zalear, Goa Konknni Akademi vo dusrea sonvsthamni-i sthapunk zata. Romi lipint Konknni sahityak puroskar dile zalear Konknni lokam modem futt poddteli oxi ek bhirant dolleam somor haddlea ti sarki chukichi asa. Hi bhirant chukiche somzonnicher adharit asa. Hi chukichi somzonni mhunttlear Konknni lokam modem atam ekvott asa ani dusre suvater sogllo Konknni lok ekuch pongodd koso fuddem cholta. Khoreponnim ekvott yetolo zalear ‘divop ghevop’ aspachi goroz asa. Jem khoreponn Konknni mollar vosta tache khore somzonnentleanuch ekvott yevnk xokta. Jedna donui pongodd ekamekachea vicharam koddem sohomot nasta thoim ekvott koso asom yeta? Ekvott ani bhavponn ghoddun haddtele zalear zaiteo dusreo boreo vatto asa. Hem korpak teag korpachi ani dusreank dita tem khoxen diupachi amkam sonvoy aspak zai.
rochpachi motti sfurti asa. Haklach lagon bhurgim kovita rochpant, songitant ani dusrea kolamni apxinch porzollta. Tea khatir avoy-bapayamni bhurgeache ghunn bariksannen polloun tankam tea tea pormonnem ut’teojon diunk vavurle zalear bhurgeancho fuddar porzollit zaum yeta. l Bariksannen pollovpachi bhurgeanchi ek mhotvachi sonvoim asa. Jem kitem polleta tem bhurgim aplea hatamni korunk sodhta. Bhurgeank aplea hatamni korpak ut’teojon divop khub faideachem asa kiteak tache vorvim bhurgeank proyog (experimentation) korpachi ruch lagta ani bhurgim svotha aplea hatamni korun dadhoxi zata. Aplea hatamni korun xikta to onnbhov jivit bhor tanchea monamni urta ani tancho fuddar porzollit korunk faideaxir zata. l Anik ek bhurgeancho vichitr ghunn mhunttlear tim aplo avoy-bapuy vo ghorantlim somazantlim vhoddilam jem kitem korta tachi nokol marta. Vhoddilam kortat tench apunn korunk sodhta. Teach khatir bhurgim avoy-bapuy uloita ti bhas xikta, avoy-bapuy korta toslinch ‘gesturers’ apunnuim korta, adi. Tea khatir avoy-bapayamni bhurgeam somor mannsuken vagop khub gorjechem asa. Aplea jivitan mul’leam pallpachi motti goroz asa kiteak avoybapyanchem jivit dekhichem ani dev bhirantichem jivit asa zalear bhurgeanche jivitui dekhichem ani dev bhirantichem zatolem hantun matui dubhav na. l Sogllea avoy-bapayank aplim bhurgim borim xiklolim zai, vorgant poilim ailolim zai. Haka lagon zaite pavtt bhurgim aplo obheas kortana dekor (by heart) korta ani chodd ‘marks’ gheunk vavurta. Dodde (lessons) dekor korpachi bhurgeanchi sonvoim avoy-bapayamni moddpachi goroz asa ani tache suvater bhurgeank tea doddeachi sarki somzonni gheun xikpachi sonvoim korpachi goroz asa. Sonzun xiklolo doddo jivit bhor urta hem ami visrunk zaina. l Hache xivai aichea kallar bhurgeam bhitor eka-mekacho mog, desacho mog, pelea khatir vavr korpachi umed, gorib-daktteank adhar divpachi sonvoim, adi mul’leam (values) asop khub gorjechem asa. Hem bhurgeanchea jivitant apxinch yeunk zata zori tor peleacho mog, desacho mog, somaz seva he ghunn familint asa zalear. Tea khatir familichea vangddeam bhitor mog, somzikai, ekvott asop bilkul gorjechem asa kiteak tachoch probhav poddon bhurgim te dixent vhodd zaunk pavta. Somazan bodol zatoch ravtolo to amchean thambounk zaina. Ami vella pormonnem cholop faideachem asa. Tea khatir sirvis kortolea avoy-bapaymni he upay vevharant ghalun eka vordhan apli sirvis korum yeta ani dusrea vordhan aplea bhurgeancho fuddar porzollit korunk xokta. Aiche tornne pillgecho fuddar hacheruch adharlolo asa.
He dixem vochpak poilo ani mhotvacho upay mhunttlear Romintlem sahitya Devnagrint ani Devnagrintlem sahitya Romint haddpachi khub goroz asa. Puroskar mhunttlear lhan lhan prernnam, ani koslinch torkonixtt (rational) karannam nastana tankam virodh korop khub vaitt asa. Ami ekvottan somorombhnni korche khatir soglleamni ek vhoddlem fuddlem panvl marpachi goroz asa. Je Romi lipintlea sahityak virodh korta tankam dista ki toxem kelear Konknni chollvollek dhoko asa mhunn. Khoreponnim Konknni bhaxek ani dusrea Bharoti bhasank aiz konnacho dhoko asa to Inglez bhaxecho kiteak avoy bapuy aplea bhurgeanchem mullavem xikxonn porian Inglez bhaxen zanvchem mhuntta. Ho ki Konknni bhaxek khoro dhoko asa. Konknni bhaxek ani Konknni sonskrutayekui dusre vatten dhoko yeum yeta to mhunttlear Marathi bhaxechea kott’ttor (fanatic) phattlavdaram koddlean. Sod’deak dhoko na, punn tea xoktink goirsomoz ani uchambollay korpachi takot asa. Romi lipin vachpi ani borovpi Konknni mogyeam lagchean Konknni bhaxek ani Konknni sonskrutayek dhoko yevpachi xokeotay na. Hanv osle mud’de mandun gheina kiteak te vosnnuki (colonial) vicharantlean utpon’ zalole asa. Konknni bhas Gõyant ani sonvsarbhor ximpoddlolea Gõykarank ekvottit korta. Ti amchi osmitay ani khaxeleponn. Lipik lagon amche modem futt poddonk di-
unk favona. Amkam tor dista hea karonnank lagon amche modem futt poddta mhunn zalear ami taka lagon bilkul zhogddonk favona. Oxem kelear amche modem ekvott ani bhavponn astolem. Zorui Konknni bhaxek ek lipi aschi hem amchem sopon asa, ami favo toso vell diupak zai tem sopon sakar korunk. Romi lipintle Konknni bhaxek dhoko asa oxem chintun ami tika marunk proitn kele zalear ti kornni boreachi zanvchina. Amche modem asloli futt Gõyantlea zativadi xokteank, je desbhoktichim rupddim ghalun bhonvtat, faideak poddta zalear ami soglleamni – bhurge ani zantte – ektthaim zavn hem bond korpachi goroz asa. Gõykaram modlea ekvottache ani bhavponnache dusman futticho uzo pettovnchea adim to palovpachi taktichi goroz asa. Zoritor Romi puroskarank lagon hem zhogddem fuddem vhelem zalear, jeo xokteo Gõyant futt ghalunk sodta tanche sadhe Gõykar sompeponnim bolli poddtole. Oxem zalear Kala Akademi vo Vishnu Wagh-acher ho guneanv thapunk xokchena. Hache zababdar Konknni lokuch zatole kiteak puroskar Konknni lokam modem futt ghalunk xokona. Sorkar ani rajki fuddari sodanch dhorm, zat ani bhas hacher rajkaronn korun somaza modem futt ghalta ani tanche he khell zoitivont zata kiteak amche fuddari asat tanchi dixa nivoll asona. Oslem udharonn ami halinch polloilam jedna Sahitya Akademicho puroskar jiklolo Dilip Borkar haka Goa Konknni Akademicho Odheokx aslo taka okjosmat kaddun uddoilo.
Hache voilean amcho ekvott kitlo okhondd asa tem kollon yeta. Sorkaran tor ‘lolipop’-am dilim zalear amche sahitik mhunttlole manestancheo jibo rokddech kiteak laleta tem kollona. Raj’jea bhas mhunn Gõyant mandun ghetlea ti Devnagri. Zannar ani uzvaddit monachea sogllea somazantlea fuddareanchea teagank lagon ho vixoy suttlolo asa. ‘Primary’ tem ‘university’ poriant Konknni xikxonn Devnagri lipin cholta. Romi lipi ek itihasachi obsoeg zavn asa ani tea khatir ho obsoeg bore bhaxen somzun ghevop ani to pusun uddounche bodlek mandun ghevop odik faideachem zatolem. Amcheamni itlea vegim itihas portun borovnk zaina. Taka anik 100 vorsam lagot vo to borovnk kednach zaina zait. Romi lipik jiyeta toxi tika jiyeum-di. Tika virodh korpachi goroz na. Raj’jea bhas ani xikxonn soddlem zalear urlolea sogllea sonvsthamni Konknni bhaxechi, lipincho vad haddinastana, udorgot korum-di. ‘Ek bhas, ek lipi, ek somaz’ hem sopon vaitt nhoi. Punn hem ‘ideal’ sopon sakar zavpacho azun vell pavonk na. Hea vellar Konknni lokak ekvottit korpachi taktichi goroz asa. Aichea hea adhunik ani vikasit sonvsarant lokank akorxit korpachi fokt Inglez bhaxek tank asa. Amchi desbhokti provar korunk proitn korche bodlek Konknni bhas amchea jibancher khellovnk proitn kelear khub faideachem zatolem. Tea khatir he osle nazuk poristhitin ekamekak somzopi, ekamekak lagim korpi, ekamekachem mandun ghevpi Konknniche talle ektthaim zavpachi goroz asa.
Sadhem Chintop ani Hindu Raxttrvad:
Avoi-Bapui ani Bhurgim Aiche bhurge moste, tovnaxi, avoy-bapaychem kainch aikona, zantteank respeit ani man dina, adi oxe xinn korpak aichea kallaile avoy-bapuy fatim sorona. Khoreponnim aichea kallaile bhurge adlea kallailea bhurgeam poros veglle asat hantun dubhav na. Barik niyall kelear aiz sogllench bodol’lam. Bhurgeanchich vagnnuk kiteak aichea kallar prot’tek mon’xachi vagnnuk bodol’lea. Avoy-bapayanchi poriant vagnnuk bodol’lea hem ami nakarunk zaina. Aiche avoy-bapuy adlea avoy-bapayam porim nant. Aiche avoy-bapuy dogaim sirvis kortat. Lhan bhurgeanchi dekhpal korunk ghorant dusre monis asta. Sirvis korpi avoybapayank aplea bhurgeank favo to vell diunk mellona. Zaite avoy-bapuy oxe asat je bhurgem utthchea adim sokallim sirvisek veta ani sanje vellar bhurgem nidlea uprant ghorant portun pavta. Zori tor avoy-bapayanchi vagnnuk bhurgeam sovem bodol’lea zalear bhurgeancho sobhav kiterak bodolchona? Tea khatir aiz amchea bhurgeanchi vadd kortana ani tache vixim chorcha kortana ami bariksannen niyall korpachi goroz asa. Somaz ekech suvater thopkon ravona. To kalla pormonem fuddem veta. Tea khatir dogaim zannamni - avoy-bapayamni - sirvis korop ani bhurgeanchi dekhpal sirvidoram lagim soddop hem kortub bhurgeanche vaddicher add mhunnpak zaina. Ti aichea somazachi goroz zaun asa.Teach borobor bhurgeam vixim apli zababdari avoy-bapayamni visrunk zaina ani tea khatir aichea kallailea hea novea vatthavronnant apli sirvis ani bhurgeanchi vadd him donuim kortov’veam avoy-bapayamni probhavitponnim koxim vevharant ghalchim hacher upay sodhun kaddop gorjechem asa. Boreantlo boro upai mhunttlear vell. Aplea bhurgeam borobor jitlo vell mellta titloi vell sarop khub gorjechem asa. Ho mellta to vell kosoi sarlo mhunn zaina punn to vell bhurgenchem boreaponn korpa khatir ani bhurgim ani avoy-bapayancho sombondh okhondd korpa khatir vaprop khub mhotvachem asa. Tea khatir kaim suchna: l Avoy-bapuy aplea bhurgeank bhes borim vollkhota. Sogllech bhurge huxar asona ani nhoi mhunn sogllech bhurge botte asona. Avoy bapuy aplea bhurgeanche bore ani vaitt ghunn zanna. Tea khatir avoybapyamni hem somzun gheun aplea bhurgea bhitor je unnav asat tem khobar korunk vavrop khub faideachem asa. l Bhurgea bhitor tachim bhavnam ani tache vichar asta. Avoy-bhapayamni bhurgeanchim bhavnam somzun gheun tankam margdorxonn korpachi motti goroz asa. Hevuim kortana bhurgeank vaitt disona oslea vatthavronnant tem korpak zai. l Bhurgeanchi kolponik ( imaginative) xokti khub motti asa. Tanche bhitor novem
6
Gõyche Katolk Hindu nhoi - hacher uzvadd
IrEnE Cardozo
Onnbhovi lekhok Hindu raxttrvadi itihaskaranchem mot asa ki Kristi ani Islam dhorm he videxi dhorm asat ani hea karonnank lagun her Bharoti nagrikam poros Kristanv ani Moir lok unne nagrik (lesser citizens) thartat. Parrikarachem vidhan oslench mot ugddas korun dita. (Ho lekh Dale Luis Menezes, Amita Kanekar, Jason Keith Fernandes, R. Benedito Ferrão ani Albertina Almeida hannim boroila) Gõycho Katolk Hindu sonskrutayentlean ghoddla vhoi? Oxem Gõycho Mukhel Montri Manohar Parrikar mhuntta. Gõycho itihas ani atamchi poristhiti – hea vixim kelolea chukichea vidhanachi hi anik ek govai zaun asa. Zaite pavtti Gõychea Kristanvanchem Kristanvponn, tanchea Gõykarponnak ani Bharotiponnak (Goanness and Indianness) sobonam oso arop Gõychea Katolkancher zata. Zalear dusre vatten poryottonak vav mellunk ani thollavea unch-
lea-zatichea lokanche sovloti ani mouje khatir, Gõychea Katolkank tanchim oprup osmitay– ji Purtugez kallantlean tanche kodden pavlea – sambhallun dovrunk dobav asa. Gõy ani Gõyakaranchi Kristi dhorma kodde itihasik gantticher ek dhanvti nodor marlear, Kristanvam vixim Parrikarachem mot chukichem asa oxem disun yeta. Gõyant ani her kodden zalolim Kristi dhormantoram thollave sonskruticher adharlolim aslim ani hantuntlean novim ani khaxelim Kristi dhormachim toyar zalolim rupam ani chali, dhormantorit zololeamni apnnailim. Dhormantor zalolo bhavart aplo kortana ek oprup kristi ollokh toyar zali. Oslo itihas amkam Gõyantuch nhoi, punn sonvsarachea dusream zageamni zhoim dhormantoram zaleant, thoim disun yeta. Zori ami mantat ki Gõychem Katolikponn thollave sonskrutint riglam tori je sonskruticho Parrikar ul’lekh korta ti mat hi nhoi. Purtugez razvottke adim Gõy hem Hindu thikann aslem oslo sur jedna Parrikarachea sangnneantlean disun yeta tedna tantuntlean sabar Islamik razvottkenchea itihasacher dhampnnem ani kallokh poddta. Dil’li Sultanshahi, Deccan Sultanshahi ani Islamancho probhav poddlole Vijayanagara razvottken (tanche raza Sultani pod’dotin aplo karbar choloitale oxem itihaskar amkam sangtat) sumar don xekdde, Purtugezam adim, Gõycher razvott choloili ani tantuntlean tanchea tabeant aslolea choddxe Muslim-nhoi te porjecher pasun porinnam zalo zaka
itihaskar Inglezint ‘Islamicate influences’ mhonntat. He toren, Gõyant zalolea Islami sonskrutayenche probhavanche purave pusun uddounk Parrikar proitn korta. Punn hem hanga sompona. Islamik razvottki sthapche poilim Gõyant vividh sonvskrutayeo asleo. Thuimcheo somudayo thollave pod’dotin jiyetaleo ani oslea pod’dotink Hindu pod’dot mhunnonk zaina. Kaim raj korpeamni tor halinch Hindu pod’dot apnnailoli. Kristachea zolma fattlean Gõyant, girest toxech probhavi, Jain ani Buddha somudayo Gõyant vostaleo hache purave melltat – jeo somudayo Hindu bamonnvadachea virudh nirmann zaloleo. Hindu raxttrvadi itihaskaranchem mot asa ki Kristi ani Islam dhorm he videxi dhorm asat ani hea karonnank lagun her Bharoti nagrikam poros Kristanv ani Moir lok unne nagrik (lesser citizens) thartat. Parrikarachem vidhan oslench mot ugddas korun dita. Victor Ferrao-a sarkea vidhvanamni dakhovn dilam ki Purtugez vosnnunkponnachea kalla adimcho kall ‘Hindu’ aslo oxem mhunnop mhollear zativadak yevkar divop karonn oslem chintop, ‘shud’dh ani boxttavlole’ (purity and pollution) hea totvak dhorun bhitor yeta. ‘Colonial’ kallant survat zalolo Kristanv dhorman, shud’dh aslolea Hindu dhormak boxttailo oso tacho somoz zata ani dekhun kristanvank kaidexir hok’k ani nagrikponnakoddlean pois dovorta. Kristanv lok mukhel rajki jivitantlean bhair urta. Tea khatir jedna jedna Gõycho Katolk aplea
hok’kanchem magnnem korta ani oslem magnnem Hindu raxttrvada add veta tedna tedna Katolk lokank ‘anti-national’ va dexdrohi mhonn bottam dakhoitat. Romi lipint boroilole Konknni bhaxek manachi suvat ani Inglez bhaxentlean mullavea xixonnak sorkari onudan mellounk jedna magnni zatat tedna osle arop Kristanv lokancher zalole amkam dixtti poddtat. ‘Hindu’ ho xobd mhollear “sonskrutik” ani nhoi “dhormik” oxem jedna nettan Parrikar amkam sangta tedna tacho orth oso zata: zo konnui munis Islam ani Kristi ani ‘videxi’ dhormacho asona to ‘automatically’ Hindu tharta. Ani heach pasot Parrikara sarkea zaitea zannank dista ki je Katolk ani Musolman nhoi te Adivasi – zancho dhorm khub vattamni Hindu dhorma thavn vegllo asa – te soglle Hinduch mhunnon. Parrikarachea hea vidhanant ekuch sotachem kirnn jem dixtti poddta ani tem mhollear, Gõyche Igorz-matent aslolea unchleazatinchea Katolkanchem raj. Zoxem Hindu zati manpi somazant ghoddta toxench Gõyche Igorz-matentui he unchlea-zatinche Katolk lhan ani sokoileazatinchea dhormantorit zaloleam bhitor bhed-bhav (discriminate) kortat. Gõyche Katolk Hindu nhoi. Choddant chodd kednach nasle. Oslim vidhanam jim Parrikar ani tachea sarkil’le kortat, tim somazantlea somudayank ekvottit kortat kai distat, punn khoreponnim tim aichea somazant dusvas ghaltat ani asloli vividhtay ibaddun uddoitat.
Punn mullavea xikxonnacho vixoy azun somponk na. Sorkaran tea khatir ek somithi ghoddun haddlea. Hi somithi mullavem xikxonn khoinche bhaxen aschem tacher nirnnoy ditoli. Zorui Mukhel Montri Parrikaran igorjechea iskolank Inglez bhaxen mullavem xikxonn xikovnk porvangi dili torui punn to mhuntta ki mullavem xikxonn avoy bhaxenuch zavpak zai. Sorkaran ghoddlole somithimni teach motache lok
chodd asa. Tea khatir hea somithincho nirnnoy mullavem xikxonn Konknni vo Marathi bhaxen zavnk zai mhunn zatolo hantun dubav na. Tea khatir Diocesan Society-chea fuddareamni barik niyall korpachi goroz asa. Vishnu Surya Wagh, Amdar, St. Andre motdarsonghacho hannem ho vixoy sompovnk borim suchnnam dileam. Inglez bhaxen mullavem xikxonn kortolea iskolamni Romi lipintle Konknni
bhaxen xikxonn korchem mhunn sorkarak suchnnam dileam. Vishnu Bab Wagh-ak amchi porbim. Amche Diocesan Society-che fuddari khorench ‘visionary’ asat zalear him suchnnam mandun ghenvchim mhunn hanv tankam prarthonam kortam. Oxem kelear Konknni bhas fultoli ani Gõykarponn sambhallun urtolem. Lucas Fernandes Chinchinnim, Gõy
LOKMOT Mullavem Xikxonn Konknni Devnagri lipin mullavem xikxonn Gõyant zatalem tem fattlea don vorsank Diocesan Society mullavim iskolam choloita tea iskolamni bond zalem. Mukhel Montri Manohar Parrikar hachea boreponnank lagon Diocesan Societychea sogllea mullavea iskolamni Inglezin xikxonn diunk survat keli. Sod’deak hea iskolamni Inglezin mullavem xikxonn chalu asa.
dsad
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.
‘Hel mog poll
Fattle vevsa Sorge Kuma Sorge Jacin hea v tiatr leai b
He vo digdo tiatr