Školský časopis S.R.O. - jeseň 2014 by Anna Puchovská

číslo 1, ročník XIV, rok 2014/2015, cena: 0,50€

ŠKOLA PLNÁ STRACHU HUDBA VS. REŽIM OKTÓBERFEST OD JANUÁRA BEZ BUFETU?!

ÚVODNÍK Drahí čitatelia, milí spolužiaci a učitelia, naozaj sa veľmi teším, že sa opäť stretávame na stránkach školského časopisu S.R.O.! Verím, že po dvoch mesiacoch plných leňošenia a slnenia muselo byť pre vás ťažké opäť si zvyknúť na školu. Doteraz ste boli určite stratení, v tom, čo sa to tu vlastne deje. Ale nebojte sa! Redakčný tím je späť aj s novými posilami, aby vám naservíroval ten najpestrejší mix článkov. Za pomerne krátky čas, čo sme späť v škole, sa toho stihlo už veľa udiať. Vydarené Intercambio, Halloweenska párty či výlet do Viedne a taktiež pribudlo mnoho nových študentov a učiteľov, ktorých vám na stránkach nášho časopisu dopodrobna predstavíme. Na školských chodbách nie sú v poslednom čase novinkou len nové tváre, ale taktiež mnoho plagátov zachytávajúcich projekt 1711 Kedy, ak nie teraz? Kto, ak nie my?, ktorý je venovaný 25. výročiu Nežnej revolúcie. Okrem plagátových výstupov žiaci našej školy vytvorili aj výstupy novinárske, ktoré si môžete prečítať v téme tohto čísla a dozvedieť sa tak niečo zaujímavé o Nežnej revolúcii a o tom, aký mala vplyv na našu súčasnosť. Okrem iného si môžete vychutnať knižné recenzie, dozviete sa, aké sú najnovšie trendy v móde, či aký je to pocit zažiť na vlastnej koži veľkolepý Októberfest v Mníchove. Tentoraz sme sa okrem zábavy venovali aj vážnejším témam, kde sme pre vás pripravili podrobné informácie o novozavedenom bezplatnom cestovaní vlakom, či o kauze bufetová novela, kde sme spolu s našim bufetárom odhalili naozaj znepokojujúce skutočnosti... Ďakujeme Vám za podporu v novom školskom roku! Prajem Vám príjemné čítanie! Vaša šéfredaktorka Anna Puchovská

NÁJDETE NÁS AJ NA FACEBOOKU! fecebook.com/sro.nerucimezanic Aj tvoje diela môžu byť uverejnené v našom časopise! Napíš nám na facebook alebo svoj výtvor jednoducho dones do kabinetu p.p. Chovanovej.

Obsah: ŠKOLA - Výmenný pobyt alebo slovensko–španielske (ne)dorozumenie 2 - Európsky deň jazykov - ¡Vamos a Viena! - Monštrum v Istropolise - Škola plná strachu... a zábavy!

4 6 7 8 9

SPOVEDÁME - Vítame nové prírastky na škole - La profesora de sonrisa

10 14

TÉMA - - - - -

Príbeh emigranta... pani profesorka Kubiňová Kubánci na Slovensku Šport bol výkladnou skriňou štátu Hudba vs. režim Aká je slovenská literatúra po ´89?

16 17 19 20 22

KULTÚRA - Kruté hry o život na strednej škole

TREND - Claret is the new black

VIAJES Y VIAJEROS - Najväčšia ľudová slávnosť na svete

NIE JE NÁM TO JEDNO - November - Movember - Odteraz cestujeme zadarmo! - Od januára bez bufetu?!

30 31 32

EKO - Píšete a kreslíte? Sadíte

ZAUJALO NÁS... 35

REDAKCIA

Šéfredaktorka: Anna Puchovská Zástupca šéfredaktora: Katarína Lacková Grafik: Viktória Šoltisová Pedagogický dozor: p.p. Alexandra Chovanová Redaktori: Kristína Garaiová, Natália Jagelková, Petra Šmihulová, Jana Sedláčková, Michaela „MiEl“ Elšíková, Vanda Živická, Michaela „Miseella“ Ďurišová, Barbora Bachanová Prispievatelia: Tereza Kazdová, Michaela Bánovcová Foto: Alexandra Chovanová, Kristína Garaiová (obálka), Barbora Sedláková, Kristína Liptáková, archív S.R.O. – Neručíme za nič! je časopis Gymnázia Federica García Lorcu na Hronskej 3 v Bratislave. Časopis vychádza ako občasník od roku 2001. Aktuálne číslo vychádza v novembri ako prvé číslo v školskom roku 2014/2015.

ŠKOLA

VÝMENNÝ POBYT alebo slovensko–španielske (ne)dorozumenie II. Štvrtého deviaty, štvrtok, tretí deň školského roka 2014/2015, čas približne 8:00. Chodbami G.F.G.L. sa hrnú húfy mladých ľudí s kruhmi pod očami. Všetci už poznajú svoj rozvrh, všetci už pochopili, že pani riaditeľka nemávne rukou a nevyhlási september za tretí prázdninový mesiac, a zatiaľ čo sa vzdávam podobných, možno dokonca odvážnejších snov, kdesi v Španielsku si skupina pätnástich plne zbalených španielskych študentov uvedomuje dve skutočnosti: že asi nebudú večerať chutnú paellu niekedy po desiatej večer, a že na Slovensku sa pravdepodobne nehovorí po španielsky. Tento príbeh z pohľadu študenta-návštevníka už ale poznáte, a tak sa pokúsim vám opísať výmenný pobyt z pohľadu Slováka-hostiteľa. Všetko bolo vymyslené, pripravené, spísané, plán bol prostý: vo vopred určenom čase čakať na autobusovej stanici Mlynské Nivy. Pani profesorka Hrošová všetkým poslala mail upresňujúci čas príchodu španielskej posádky, ktorý som samozrejme nevidela, a tak som tam dorazila presne o hodinu skôr. Nebola som zrejme jediná, čo ten mail nevidela, pretože aj Španieli dorazili o hodinu skôr. Po menších zmätkoch všetko dobre dopadlo a pätnásti slovenskí

odvážlivci vzali pod svoje krídla španielskych cestovateľov. Doma som svojej Španielke uvoľnila skrinky, predstavila som jej rodinu, schovala pred ňou psa, ktorý jej naháňal strach a oznámila som jej o koľkej zazvoní budík. Myslím, že to bola pre ňu dostatočná motivácia ísť spať. To, čo nasledovalo ráno, drahí čitatelia, mi vyrazilo dych. Na stole v kuchyni nás čakali raňajky. Košík plný chleba bol obkolesený lekvárom, nutellou, maslom a šunkou, syrmi a zeleninou a všetko toto dopĺňali dva druhy jogurtu (len pre upresnenie, deň predtým ma v kuchyni nečakal ani len čaj, nieto že raňajky). Neskôr som sa dozvedela, že som nebola jediná Slovenka, ktorú ráno navštívila raňajková víla. Našťastie, trolejbusy hrkotali rovnako ako vždy a aj nápis ,,Milujem ťa Nika“ na stene školy mi dosvedčil, že ranný zázrak nebol globálny. Väčšiu časť výmenného pobytu nám počasie celkom prialo, a tak sme mali šancu Španielom ukázať krásnu, slnečnú a mierne prehriatu Bratislavu. Zdalo sa, že najväčší úspech mal McDonald spolu s McCafé a voľnou Wi-Fi, no neskôr sme povyzvedali a zistili sme, že Staré mesto sa našim hosťom veľmi páčilo. Veľký úspech mala aj Viedeň, či biofarma v Stupave, kde

ŠKOLA sme spoločne ochutnali pravé bryndzové halušky. Okrem toho sme španielskej strane ukázali aj jaskyňu Driny a zámok Červený Kameň. Všetko sa tešilo obdivu a chválam, no jednoznačne najväčší úspech a aj najkontroverznejšie reakcie zaznamenal sobotňajší program. Nakoľko si všetci dodnes pamätáme ten osudný cyklistický výlet, rozhodli sme sa sobotu niesť v znamení odvety (nechcem použiť slovo pomsty, no všetci iste chápete, ako to myslím, a ak ste aj nechápali, teraz už chápete). Obliekli sme si teda plavky, zbalili uteráky, strach nechali doma a vrhli sme sa v ústrety sobotňajšiemu programu so stručným, nezavádzajúcim názvom – rafting. Len malá časť Slovákov sa už predtým stretla s týmto športom, no a my ostatní sme si statočne nahovárali, že vieme do čoho ideme. Po príchode na miesto akcie a zaplatení sme všetci dostali neoprénový oblek takmer prislúchajúcej veľkosti, špeciálne topánky a prilbu. Sympatický mladý inštruktor nám dal prednášku o správnom použití vesiel, polohy nôh, či rozloženia váhy. Zatiaľ čo on rozprával, my sme sledovali horizont, vodu, jeden druhého a keď prednáška skončila, poslušne sme sa rozdelili do piatich skupín po šesť ľudí. Každá skupina dostala svoj čln a svojho inštruktora.

Skutočne by som vám rada poskytla objektívny opis toho, čo nasledovalo, no obávam sa, že sa budete musieť uspokojiť s mierne lyrickým, silne subjektívnym opisom z môjho vlastného pohľadu, a teda z pohľadu človeka absolútne nenadaného na šport, ktorému práve dali do ruky akési veslo. Ak ste pripravení, idem na to: ,,Hmm rovina, to je dobre. Nie, nie, nie je to tu. Už ma bolí ruka. Aaaaa. Skala, skala, skala, skala preč. Čo to hovoril? Aha, že veslovať. Prečo cúvam? Skala, skala, skala, skala. Vlna! Žijem? Žijem. Čo som to chcela? Aha, hej, veslovať...“

ŠKOLA Aby ste sa v tom celkom nestratili doplním akési zhrnutie akcie rafting. Z piatich člnov sa jeden, či dva neprevrhli, na španielskej strane došlo k menšej psychickej ujme a jednej odrenine nosa. Čln, v ktorom som sedela ja, sa tiež neprevrhol, no neskromne dodám, že nie mojou zásluhou.

Síce som sa snažila (nie zo strachu z vody, skôr ma desila predstava nášho sympatického inštruktora vyťahujúceho ma z vody ako nejakého kapra pred Vianocami), no nemyslím si, že spôsob, akým som okolo seba metala veslom, nejako výrazne ovplyvnil náš úspech. Takýmto a podobným štýlom týždeň ubehol ako vystrašený Usain Bolt. Ani sme sa nenazdali a všetci sme stáli na stanici so slzami v očiach pózujúc pred fotoaparátom na celkom poslednej spoločnej fotografií. Nenachádzam slová vďaky všetkým tým, čo sa podieľali na organizácii oboch častí výmenného pobytu. Dali ste nám príležitosť nielen spoznať celkom iný svet, ale aj odprezentovať ten náš a len vďaka vám sme mohli spoznať množstvo nových priateľov, na ktorých budeme vždy s úsmevom spomínať. Ďakujeme. Koniec. Katka Lacková

Európsky deň jazykov profesorky si pre nás pripravili aktivity v španielčine, nemčine a ruštine. Deň sme si tak užili aj napriek sychravému počasiu.

V piatok 26.9.2014 sa dve z našich predmaturitných tried zúčastnili Európskeho dňa jazykov na Hviezdoslavovom námestí. V stánkoch nás privítali zástupcovia rôznych jazykových inštitútov, oboznámili nás, ako je to na Slovensku s certifikátmi, skúškami či jazykovými kurzami a ochotne odpovedali na naše otázky. Pri každom stánku sme si mohli zasúťažiť a prevetrať naše znalosti, dokonca za malú odmenu. Zaujalo nás aj premietanie krátkometrážnych filmov z rôznych krajín sveta v Kine Mladosť a pani

Tereza Kazdová

ŠKOLA

¡Vamos a Viena!

sa tam tak za desať deväť, príďte načas“, s väčšou voľnosťou ako my.

Vlak vyrážal 9:30 a popravde, pokým sme sa pohodlne usadili vo vozňoch, zažili sme pár úsmevných a zmätených momentov, pri ktorých sme si neboli úplne istí, či do tej Viedne nakoniec dorazíme. Ale všetko napokon prebehlo ľahko a po pešej prechádzke naprieč krásnou Viedňou, sme sa okolo jedenástej ocitli v samotnom cieli našej cesty, v galérii Albertina. V týchto krásnych priestoroch celoročne prebiehajú rôzne tematické výstavy a na jeseň tohto roku sa v Albertine usídlil jeden z najväčších španielskych umelcov, surrealistický maliar Joan Miró. Práve preto nás počas celej exkurzie nadšene sprevádzali naši španielski profesori, Santiago a Curro. A aj komentovaná prehliadka výstavy bola v španielčine. Naša poľská sprievodkyňa bola veľmi milá a priateľská, avšak španielčina evidentne nebola jazyk, ktorý by ovládala najlepšie a tak si mnohokrát pomáhala angličtinou alebo ako sa hovorí, rukaminohami. Každopádne aj bez jej výkladu sme si mohli 14.10.2014, 9:00, petržalská vlaková stanica, výlet nádhernú a rozsiahlu výstavu plne vychutnať. V.B do Viedne a päť zmätených študentiek z Oktávy Na záver nás čakalo milé prekvapenie v podobe A. „Naozaj sme sa mali stretnúť tu a nie na Hlavnej?“ surrealistického workshopu, kde sme mali kresliť so pýtali sme sa hodnú chvíľu jedna druhej, ale nakoniec zavretými očami a využiť tak naplno svoju fantáziu. sme len zistili, že ostatní zobrali pokyn „stretneme Anna Puchovská

ŠKOLA

Monštrum v Istropolise V piatok 3. októbra sa skupina odvážlivcov z nášho gymnázia rozhodla zamieriť spolu s p.p. Tomašovičom a p.p.Földes do bratislavského Istropolisu, kde mali možnosť vidieť predstavenie na motívy dnes už klasického hororového príbehu, Frankenstein. Na tom predsa nie je nič nezvyčajné, všakže? Prečo teda tvrdím, že boli odvážni? Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá. Dvojhodinové divadelné predstavenie bolo totižto celé, v pre mnohých nezrozumiteľnej reči, angličtine. Myslím, že práve toto odradilo mnohých študentov od lákavého uliatia sa z posledných 2-3 hodín v škole. Po vzhliadnutí predstavenia však môžem s čistým svedomím povedať, že kto nebol, môže len ľutovať! Predpokladám, že každý z vás asi tuší, o čom je tento známy strašidelný príbeh z pera anglickej spisovateľky Mary Shelley. Šialený vedec Dr. Frankenstein sa rozhodne bojovať proti smrti tým, že z častí mŕtvych tiel poskladá nového človeka, Monštrum. V príbehu, v ktorom je dôležitým motívom taktiež láska Frankensteina k Elisabeth, sa nakoniec

vynára otázka, kto z nich je vlastne monštrum? Aj keď príbeh končí tragicky, veľa sme sa v ňom nasmiali. Dokonca v takmer poslednej scéne, kde Monštrum bozkáva svoju mŕtvu nevestu, sa nám podarilo našou znechutenou reakciou rozosmiať aj samotných hercov. Tí nás očarili svojou výbornou zrozumiteľnou angličtinou (bodaj by nie, keď to boli rodení Angličania :-), spontánnym hraním a skvelou hereckou chémiou, ktorú bolo medzi nimi cítiť. Šokujúce bolo, že v samotnej hre vystupovali iba štyria herci, ktorí dokázali spolu zahrať vyše desať(!) postáv, ktoré si mnohokrát vyžadovali zložité maskovanie a prezliekanie kostýmov. Myslím, že hovorím za všetkých, ak poviem, že sa nám predstavenie veľmi páčilo (hlavne dievčatám v prvom rade ;-) ) a že sa tešíme na ďalšie podobné príležitosti! Ďakujeme. :-) Anna Puchovská

ŠKOLA

Škola plná strachu...

a zábavy

predošlým rokom. DJ Jurči síce nemal parostroj, ale za to sa postaral o dobrú zábavu, či už pre prímu alebo oktávu, ktorá nám prispela kultúrnou vložkou. Predviedli svoj nacvičený tanec zo stužkovej a zožali veľký úspech a potlesk. Maskami sa to tento rok hemžilo o sto šesť. Najviac však hviezdili dievčatá, keďže chlapci boli skoro rovnakí. Najväčší úspech mala Rubikova kocka. Strašidelná výzdoba, ktorá sa tiahla od dverí až k oknám, našťastie prežila a teší sa na ďalší rok. Dúfajme, že plný strašidiel, strachu a zábavy. Kto nebol môže ľutovať a tí, čo boli vedia prečo. :-) Tešíme sa na Vás budúci rok a veríme, že sa stretneme v hojnom počte! Michaela Bánovcová

Halloweenska párty, ktorá sa konala 29.10.2014 v priestoroch školskej jedálne na našom gymnáziu, dopadla podľa mojich predstáv veľmi dobre. Rôzne súťaže, ako napríklad podliezanie tyče, či jedenie koláča na čas bez pomoci rúk, pobavili našich najmenších, ale aj maturantov. Strašidelné odmeny v podobe krvavých rúk boli príjemnou zmenou oproti

Spovedáme

!VÍTAME NOVÉ PRÍRASTKY NA ŠKOLE! S príchodom septembra sa zakaždým predsa len niečo zmení v zabehnutých školských koľajach. Pribúdajú nové nesmelé tváre, ktoré stretávate cestou do skrinky či do bufetu. Ktože sú to tí noví „votrelci“? To zaujímalo aj redakciu S.R.O. a tak sme pre vás pripravili niekoľko rozhovorov, v ktorých vám predstavíme nových žiakov i učiteľov. Poďte ich spoznať spolu s nami!  Ako prvú sme pre vás vyspovedali Naty z 3.A, ktorá Bolo ťažké zmeniť školu a znovu začínať odznova? k nám prišla študovať z Čiech. Ano, bylo to těžké a ještě pořád je, ale když už jsem se tak rozhodla, tak je třeba si zvykat. Aj keď je rozdiel medzi slovenčinou a češtinou zanedbateľný, nerobí ti problém? Nějak obrovský problém mi to nedělá, spíš jde o to, že se víc stydím mluvit slovensky než by mi to mělo dělat problém. Čo je pre teba najzložitejšie na slovenčine? Nejsložitější je pravopis, nad kterým často přemýšlím, proč se to tak píše, zbytek není až tak těžký. Ako ťa medzi seba prijali študenti GFGL? Studenti GFGL jsou úžasní, čekala jsem že mě mezi sebe nepřijmou tak rychle jak mě přijali, takže si je Protože jsem bydlela v dost malém městě a už mě nemůžu vynachválit. to nebavilo a taky jsem byla dva roky zaměřená na angličtinu, tak jsem si řekla, že udělám změnu, kterou Čo sa ti najviac páči na našej škole? nic neztratím, maximalně získám. Na škole se mi líbí hlavně španělština, podle mě je na dobré úrovni a taky se mi líbí celkový přístup Čo si študovala v Česku? profesorů k žákům. V Česku jsem studovala na jazykovém gymnáziu Jana Šabršuly, které bylo zaměřené hlavně na angličtinu a Čomu sa venuješ vo svojom voľnom čase? výuku předmětů v angličtině. Prečo si prišla na Slovensko?

Ako si sa dozvedela o GFGL? Hledala jsem nějakou školu se zaměřením na španělštinu a GFGL byla jediná, kterou mi to jako první v googlu vyhodilo, tak jsem si řekla, že skusím napsat a vyšlo to.

Ve volném čase hraju tenis, jezdím na kole, snažím se sportovat každý den, podle toho jak to stíhám časově nebo jsem venku s kamarádama. Aké predmety ťa zaujímajú najviac? Co nejvíce se zajímám o angličtinu, španělštinu a geografii, protože v budoucnu to budu potřebovat.

Spovedáme Akí sú naši prváci z Prvej BS-ky? Podľa fotky jednoznačne sympatickí. Viac nám už prezradí Kubo. Z akej školy si prišiel? Prišiel som zo ZŠ Mierová 46 v Ružinove. Ako si sa dozvedel o GFGL? Aké boli tvoje iné možnosti? O GFGL som sa dozvedel cez známych, ktorí navštevujú alebo už navštevovali GFGL. Moja druhá možnosť bolo anglické gymnázium Pankúchova, no tým, že ma zobrali sem, som už na prijímačky ani nešiel, pretože to bola skôr moja druhá možnosť. Hlavne som sa chcel dostať sem. Aké pocity si mal, keď si zistil, že ťa prijali na GFGL? Keď ma prijali, tak som skákal ako sa hovorí meter dvadsať. Prečo práve GFGL? Chcel som si vybrať niečo trošku iné, pretože angličtinu vedia v dnešnej dobe naozaj všetci. Čím ťa zaujala španielčina? Vždy ma fascinoval ten jazyk a hlavne je to tiež jeden podľa ktorého sa bude riadiť a učiť, tak to nebude až taký problém. z najpoužívanejších jazykov sveta. Aký bol tvoj pocit keď si prvýkrát prekročil prah Ako sa cítiš v novom kolektíve? Kolektív je našťastie super. Myslím, že si budeme dverí našej školy? Moje pocity boli zmiešané - predsa len som išiel do celkom rozumieť a budeme sa vždy vedieť dohodnúť. neznáma a hlavne som išiel z našej školy sám, preto (pozn.red.: Prváci ešte nerozmýšľajú o stužkovej a oznamkách, že? :D) som sa bál, že akých budem mať spolužiakov. V bilingválnej sekcií sa kladie dôraz najmä na Ako na teba pôsobí atmosféra v škole? Neviem prečo, ale čo sa týka atmosféry, tak sa tu španielčinu. Ako ju zatiaľ zvládaš? Je toho naozaj dosť a myslím si, že keď si človek na cítim úplne super. to postupne zvykne a spraví si nejaký harmonogram,

Spovedáme Je nejaký profesor, pred ktorým máš obzvlášť veľký rešpekt? Ja sa snažím nedávať druhým najavo, že sa ich bojím, lebo práve potom si vás budú doberať, ale myslím, že je tu jedna pani profesorka, pred ktorou máme celkom rešpekt. No, nechcem ju radšej menovať. (pozn.red.: My aj tak asi vieme, koho Kubo myslel. :D) Za Prvú AS naše zvedavé otázky zodpovedala Miška (mimochodom naša nová posila v redakčnom tíme ;-) ). Z akej školy si prišla? Prišla som zo ZŠ Ostredková. Ako si sa dozvedela o GFGL? Moja sestra chodila na osemročnú sekciu gymnázia a babka s dedkom tu kedysi pracovali. Aké iné školy si zvažovala? Dala som si prihlášku aj na Novohradskú, ale tam som sa nedostala. Chvíľu som z toho bola sklamaná, ale nakoniec som rada, že som skončila práve tu. :) Aké pocity si mala, keď si zistila, že ťa prijali na GFGL? Bola som veľmi šťastná - ako inak, pretože som si myslela, že som pokazila prijímačky a nedostanem sa ani na jednu školu.

Spovedáme Prečo práve GFGL?

Nám starším sa zdajú akísi malí a neposední. Ale Ako som už spomínala, chodila sem sestra a máme ako sa im pozdáva naša škola? Čo hovoria na naše gymnázium naši najmladší spolužiaci, prímania? odskúšané, že je to dobrá škola. Čím ťa zaujala španielčina?

Čo sa ti najviac páči na tejto škole?

Je to niečo nové po 7 rokoch angličtiny.

Úplne najlepší je bufet! Taký dobrý sme na základnej nemali.  Ale aj španielčina ujde.

Aký bol tvoj pocit keď si prvýkrát prekročila prah Prečo si si vybral/a práve túto školu? dverí našej školy? Nervozita a strach z nového prostredia a hlavne Kvôli španielčine, ale aj preto, že to mám blízko pri dome a kvôli kamarátom. nových ľudí. V bilingválnej sekcií sa kladie dôraz najmä na Ktorého profesora/ku máš najradšej? španielčinu. Ako ju zatiaľ zvládaš? Luciu Földes a Pistovčákovú, ony sú najlepšie. Nie je to jednoduché, zo základnej je to veľký šok a Aký je tvoj obľúbený predmet? keďže som volejbalistka, mám veľmi málo času, ale Španielčina, výtvarná a telesná a samozrejme snažím sa zvládať všetko čo najlepšie. prestávky... Ako sa cítiš v novom kolektíve? zhovárali sa Petra Šmihulová a Natália Jagelková Som veľmi spokojná, ľudia sú tu veľmi milí. Ako na teba pôsobí atmosféra v škole? Príjemne, oveľa lepšie ako na minulej škole. :) Je nejaký profesor, pred ktorým máš obzvlášť veľký rešpekt? Mám rovnaký rešpekt pred všetkými profesormi. spovedala Kristína Garaiová

Spovedáme

La profesora de sonrisa ●

●

El retrato exacto de nuestra querida profe

●

Nombre: Pamela Ciudad de la que eres: Soy de Salamanca, España. Cumple: 8 de diciembre Color de ojos: Marrón Carrera: Estudié Filología Hispánica. Lo que te gusta hacer en tu tiempo libre: ¡Dormiiiiiiiir! El año en el que empezaste dar clases: 2006. Libros preferidos: Muchos, cada uno me gusta por una razón. Música preferida: Depende de mi estado de ánimo, pero un grupo que me gusta en cualquier momento es Queen. Comida preferida: Todas, me encanta probar cosas diferentes. Eso sí, adoro la tortilla de patatas.

¿Qué harías si no estuvieses una profesora? ¿Era tu sueño de pequeña ser profesora? Si no fuera profesora mi vida sería aburridísima. Siempre he querido enseñar y no me imagino haciendo otra cosa. ¿Qué es lo que más te gusta de este trabajo? Que aprendo el doble de lo que enseño.

„Lo que más gracia me hace son las caras que ponen los alumnos cuando explico, deberíais veros en un espejo.“

„¡Dormiiiiiiiir!“ ¿Qué asignatura das y por qué razón? Enseño lengua y literatura porque el poder de las palabras es el que mueve el mundo. ¿Has enseñado ya en otros sitios? ¿Si afirmativo, dónde? Sí, he dado clase en España y en Italia.

¿Tienes alguna experiencia divertida o curiosa con los alumnos de este insto? En este instituto no tengo aún ninguna anécdota especial, pero creo que nunca salgo de la escuela sin haberme reído por lo menos una vez. ¿Qué es lo que te enfada y qué te hace mucha gracia en cuanto a los clases?

No soporto las faltas de respeto ni que nadie se crea ¿Por qué razón nuestro instituto y qué tal te gusta superior a otra persona, eso me enerva. Lo que más hasta ahora? gracia me hace son las caras que ponen los alumnos Porque significa un nuevo reto, y las experiencias que cuando explico, deberíais veros en un espejo. vivimos construyen las personas que somos. Hasta el momento, creo que he elegido bien.

Spovedáme

¿Qué es tu característica más notable? ¿Crees que eres una profe estricta?

„Un grup o que me gusta en cualquie r moment o es Queen.“

No sé si soy estricta, pero me gustan las cosas bien hechas y valoro el esfuerzo. Detesto la irresponsabilidad y la falta de compromiso. ¿Fuiste una estudiante buena? ¿Te importaban tus notas o solo salías cada noche de fiesta? Fui una estudiante normal. Me gustaba salir como a todos los jóvenes, pero me tomaba muy en serio los exámenes. Cada cosa tiene su momento. ¿Tienes algún consejo para los estudiantes en cuanto a matúrita? Es vuestra ocasión de demostrar lo que sois y lo que valéis, aprovechadla.

Janka Sedláčková

Téma

Príbeh emigranta... pani profesorka Kubiňová

Keď mala pani Kubiňová 11 rokov, začali rodičia pripravovať útek (1988). V tom čase bola na prázdninách u svojej starej mamy. Veci z bytu vynášali veľmi pomaly, aby nevzbudili pozornosť. Známym, susedom a všetkým, koho poznali povedali, že idú k moru do Juhoslávie, ale oni už vedeli, že sa nevrátia. Mama jej zbalila najdôležitejšie veci a obľúbenú bábiku. Všetko ostatné darovali svojim známym. Bolo pre ňu ťažké odísť, pretože tu mala kamarátov, chodila tu do školy. Dňa 28.8 vyrazili s autom do Juhoslávie. Cestou sa trikrát pokúsili prejsť cez maďarsko-rakúske hranice, avšak bezúspešne. K moru už nešli, ale zostali v kempe v Belehrade, kde bolo veľa Čechov a Slovákov. S ľuďmi sa veľmi nestretávali, pretože boli na úteku. Až neskôr sa dozvedeli, že aj ostatní, čo sa nachádzajú v tábore, sú emigranti. Pôvodne chceli ísť do Nemecka, kde žili jej starí rodičia, ktorí kedysi tiež emigrovali. Z Belehradu sa však dostali najskôr na Malorku. Noc prečkali na letisku a ráno išli na trajekt do hlavného mesta, kde

si mali vybaviť papiere, aby tu mohli žiť. Loď im ušla a preto sa vybrali na políciu. Tam im pomohli nájsť ubytovanie a vybaviť papiere. ,,Nakoniec sme sa teda dostali do Španielska. Keď som začala chodiť na španielsku školu, nevedela som ani, čo po španielsky znamená ,,hola“. Mala som ale šťastie na spolužiakov, ktorí mi pomáhali a po pol roku mi už jazyk problém nerobil. Peňazí sme veľa nemali a tak sme sa museli veľmi uskromniť. Zozačiatku sme bývali v malom byte ešte s jednou rodinou z Košíc. Trvalo niekoľko mesiacov, kým si rodičia našli prácu. Nemohla som si kúpiť nič navyše, ani len čokoládu,“ spomína pani Kubíňová. Po dvoch rokoch sa rodičia rozhodli vrátiť sa na Slovensko. Bolo ťažké odísť z nového domova, pretože už bola zvyknutá na Malorku, mala tam kamarátov, školu a nechcela už ísť naspäť. Dnes žije na Slovensku a učí na našej škole španielsky jazyk.

spracovala 2.BS

Téma

Kubánci na Slovensku Aká bola pred Nežnou revolúciou Kuba? Aký bol socializmus na Kube v porovnaní s tým v bývalom Československu? Aká je Kuba v porovnaní so Slovenskom? Aby sme odpovedali na tieto otázky, stretli sme sa s ľuďmi narodenými v tejto krajine.

Keď porovnáte život na Kube a na Slovensku, máte pocit, že je v niečom lepšia Kuba a v niečom Slovensko?

Je to určite veľmi rozdielne. Na Kube je na ulici cítiť život, ľudia sú temperamentní, hovoria nahlas a Mali sme možno zhovárať sa s dvomi pánmi, jeden z sú priateľskí. Taktiež sa tam neznepokojujú kvôli nich pracuje v stavebnej firme a druhý na Kubánskej peniazom tak, ako Slováci. ambasáde. Atmosféra počas rozhovorov bola príjemná, obaja boli ochotní odpovedať na rôzne Čo Vás priviedlo na Slovensko a ako si rozumiete s otázky a aj keď sme mali najprv obavy diskutovať v tunajšími ľudmi? španielčine, nakoniec všetko dobre dopadlo. V roku 1986 pricestovalo niekoľko Kubáncov na Slovensko za prácou. Osobám, ktorým to

Téma nevyhovovalo sa vrátili na Kubu alebo išli do inej Ako ste sa na Slovensku uchytili? Bolo jednoduché krajiny, ale pokojnejšie povahy sa tu usadili. Jeden nájsť si prácu alebo sa naučiť jazyk? Odporúčili z Kubáncov si tu našiel ženu a bola to láska na prvý by ste cestovať do iných krajín? pohľad.

Rozmýšľali ste nad tým,že by ste sa niekedy vrátili na Kubu? Obaja rozmýšľali nad tým, že by sa na Kubu vrátili počas dôchodku alebo v prípade, že by dostali lepšiu

pracovnú ponuku, poprípade by sa chceli vrátiť za rodinou.

Naučiť sa jazyk bolo ťažké, stále ho nevedia úplne (jeden z nich vie iba základy), prácu dostali automaticky. Počas cestovania a spoznávania nových kultúr sa človek rozvíja, avšak ak neovláda jazyk (oni mali zaplatený kurz slovenčiny) a je potrebné hľadať si prácu, je to náročné. Ako ste si zvykli na zmenu počasia a času?

Aký bol rozdiel medzi socializmom na Slovensku Chladnejšie počasie im obom vyhovuje, takže to a Kube? Aký máte názor na revolúciu? bolo jednoduché na rozdiel od času, keďže posun Na vládu Fidla Castra nemohli povedať nič zlé, je veľmi veľký (6 hod.), problémy sú ešte stále, keďže im dal všetko – od topánok až po vzdelanie, keď navštívia Kubu alebo sa vrátia naspäť. zo školy ich brávali na výlety (pláž) a študenti sa starali o záhrady, vďaka čomu bolo o nich postarané. Socializmus bol na Kube voľnejší ako v SR, pretože sa mohlo cestovať do iných krajín, bola väčšia sloboda slova atď.

Máte nejaký zážitok z Kuby, ktorý nezažijete na Slovensku alebo naopak? Časté spomienky sú na more, ktoré tu nie je (skákanie z útesov), ale naopak na Slovensku je obdivuhodný sneh.

Aký máte postoj k USA, k tomu, že mala s Kubou dobré vzťahy a k tomu, že Sovietsky zväz ich ovplyvnil? Medzi Kubou a USA je stále napätie. Začalo sa to vtedy, keď Kuba začala komunikovať so ZSSR, aby sa oslobodila od USA a pretrváva to až doteraz, napríklad zákazom cestovania z Ameriky na Kubu. Navštevujete svoju rodinu, ktorá žije na Kube, prípadne starých známych? Jeden z Kubáncov chodí na Kubu každé 2 roky, druhý ju navštevuje po čas niektorých sviatkov.

spracovala 2.BS

Téma

„Šport bol „výkladnou skriňou štátu...“ Rozhovor s Jozefom Lohyňom (nar.1963), rodákom zo Zlatých Moraviec, skvelým bývalým československým a neskôr slovenským zápasníkom. Na letných olympijských hrách v roku 1988 v Soule získal ako reprezentant Československa bronzovú medailu. Taktiež je majstrom sveta z roku 1990. Štartoval 8x na majstrovstvách sveta a 10x na majstrovstvách Európy. Ako ste sa dostali k zápaseniu? K tomuto športu som sa dostal úplnou náhodou ako 10-ročný. S bratom sme ako malí chalani hrávali vonku hokej a futbal. Raz sme sa išli pozrieť do telocvične kde trénovali zápasníci a veľmi sa nám to zapáčilo. V tom čase bolo veľa gymnastiky a zápasenie bolo organizované, čo sa mne osobne páčilo. Kedy ste odštartovali svoju kariéru? Ako 20-ročný som po prvýkrát išiel na ME ako junior. Nasledovali MS juniorov v Los Angeles a o mesiac som išiel na MS mužov, kde som skončil ako štvrtý. Počnúc týmto rokom som odštartoval svoju profesionálnu kariéru.

Aké boli možnosti cestovania na športové zápasy do zahraničia? Bolo to veľmi komplikované. Svet bol rozdelený na dve časti- socializmus a kapitalizmus. Ten kto sa chcel dostať na MS na západ, čakali ho zdĺhavé a únavné vybavovačky cez ministerstvo vnútra. Dnes je cestovanie slobodné, v minulosti to bolo veľmi obmedzované. Ako to bolo s dopingom v tej dobe? Doping sa bral aj v tej dobe na dosahovanie lepších výsledkov. V niektorých krajinách bol dokonca vypracovaný vládny zdravotnícky program. Doping sa bral hlavne pri atletike. Zápasenie to nepotrebovalo, tam musíte skôr rozmýšľať čo robíte, byť rýchly a zdatný. Ja som doping nebral, a aj napriek tomu som rád že som bol úspešný.

zhovárala sa 1.A

Aký bol Váš prvý úspech? Môj prvý úspech bolo 2. miesto na MS v Los Angeles. Aká bola podpora štátu športovcov v tej dobe? V tom čase bol šport veľmi podporovaný, bola to tzv. výkladná skriňa komunistického štátu. Politici a celý systém sa hrdil športom. V dnešnej dobe nie je podporovaný až tak, akoby mal byť, stal sa z neho skôr komerčný biznis. Štát pozabudol aj na dôchodok športovcov, pretože aj profesionálny šport je práca, ako každá iná. A po skončení so športom je ťažké sa zaradiť do bežného života.

Téma

Hudba vs. Režim Johannes Leppich povedal : „Hudba je rečou pre tento svet, práve ona je jazykom zrozumiteľným tam, kde už zrozumiteľnosť neočakávame. Práve ona je objaviteľkou schopností, ktoré sme už zabudli.“ Hudba je mocný nástroj, a aj v časoch, keď boli ľudia obmedzovaní a zastrašovaní, našla si cestu, ako prežiť a niesť svoj odkaz. Nemala to však jednoduché, v sedemdesiatych rokoch o slovenskej a českej populárnej hudbe rozhodovali rôzne komisie Ministerstva kultúry. Vrcholným orgánom, ktorý mal na starosti kontrolovanie umelcov a ich skladieb bol Slovkoncert. Následkom dedukcií členov komisií mnohokrát piesne, či dokonca celé albumy, končili v trezoroch. Schválené piesne sa hrávali v rádiách, predávali sa v obchodoch a interpreti sa mohli prezentovať na rôznych hudobných festivaloch, z ktorých najvýznamnejším bola Bratislavská lýra. Napriek ťažkým podmienkam mnoho umelcov šlo svojou vlastnou cestou, čím sa, takmer okamžite, stali nepriateľmi režimu. Medzi najznámejšie undergroundové skupiny patrila napríklad skupina The Plastic People of the Universe. Jej psychedelický rock jednoznačne nešiel ruka v ruke s predstavami normalizátorov kultúry mladých, a tak jej členom odobrali licenciu a neskôr sa vláda rozhodla ich pozatýkať. Skupina bola však len jedným plamienkom veľkého ohniska nekonvenčných umelcov. Medzi ďalšie čierne ovce patrili aj skupiny Bez ladu a skladu, Chór vážskych muzikantov, Psí vojáci, či skupina Ješte sme se nedohodli.

ZNÁMA PIESEŇ ČIERNY KVET SKUPINY LIMIT BOLA IDEOLOGICKY NEVHODNÁ, PRETOŽE SOCIALISTICKÝ ČLOVEK MUSEL BYŤ RADOSTNÝ, PERSPEKTÍVNY A PLNÝ NÁDEJÍ. ČIERNY KVET TEDA NEBOL VHODNÝM SYMBOLOM, A TAK SA PIESEŇ JEDNODUCHO MUSELA PREMENOVAŤ NA BIELY KVET.

Zóna A bola taktiež jednou zo skupín so zákazom verejne vystupovať. Tóny jej piesní sa šírili na neoficiálnych nosičoch bez účasti oficiálneho vydavateľstva Opus. Piesne ako Janko žil na malej dedine, Prečo je život taký?, Pivo a Cigánsky problém sa stali istým druhom protestu. Medzi spevákov, ktorí mali zákaz verejne vystupovať a šíriť svoje piesne patrila napríklad speváčka Marta Kubišová, či spevák Karel Kryl, ktorého prvý album

Téma vyšiel len pol roka po invázií ruských tankov. Dokonca jeho pieseň Bratříčku, zavírej vrátka bola okamžitou reakciu na vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Ostatné albumy už musel vydávať z exilu. Iste si viete predstaviť, aké náročné bolo žiť v časoch brutálnej cenzúry. Dôležité informácie k

PRVÉ SKÚŠOBNÉ VYSIELANIE NOVOZALOŽENEJ STANICE SA ZREALIZOVALO 4. JÚLA 1950. VYSIELALO SA Z NÁKLADNÉHO AUTA POHYBUJÚCEHO SA OKOLO HRANÍC ČESKOSLOVENSKA. PRVÁ VETA VYSIELANIA ZNELA: ,,VOLÁ HLAS SVOBODNÉHO ČESKOSLOVENSKA, ROZHLASOVÁ STANICE SVOBODNÁ EVROPA.“

ľuďom nechodili, a ak chodili boli výrazne okresané, častokrát vytrhnuté z kontextu. Práve preto začali v zahraničí, hlavne v USA, vznikať rôzne rádiá, ktorých úlohou bolo informovať ľudí trpiacich socialistickou dosť silná na to, aby sa prebojovala cez akékoľvek cenzúrou. prekážky, a ak so sebou nesie nejaký odkaz, Bolo 1. mája 1951, keď ožila americká zostane v nás žiť ešte dlhý čas. Na záver by som rozhlasová stanica, ktorá takmer 40 rokov nedala rada spomenula pieseň martinského rodáka Ivana spávať komunistickému režimu. Rádio Slobodná Hoffmana Sľúbili sme si lásku, ktorá bola jednoznačne Európa prinášalo necenzurované spravodajstvo o najpopulárnejšiu pesničkou novembra 1989. Dodnes dianí doma aj vo svete do krajín východnej Európy, v ľuďoch vzbudzuje spomienky na čas, keď sa všetci strednej Ázie a Blízkeho východu. Americká rozhlasová spojili v jedno a aspoň na moment mali rovnaký cieľ stanica RFE (Radio Free Europe) sa organizovala na a rovnaké ideály. dvoch líniách a to v New Yorku a Mníchove. Kým v New Yorku si Američania za riaditeľa vysielania do Načítaj si tento QR kód a vypočuj si pieseň Československa vyhliadli známeho českého novinára Sľúbili sme si lásku Ferdinanda Peroutku, v Mníchove, kde bol hlavný pracovný štáb vysielania, sa riaditeľom stal Pavel Tygrid. O necelé 2 roky začalo vysielať rádio Rádio Liberty aj pre Sovietsky zväz a do desiatich rokov už vysielalo rádio vo viac ako desiatich jazykoch. Hlas Ameriky (Voice of America,VOA) bola ďalšou rozhlasovou a neskôr aj televíznou stanicou založenou v Amerike. Vysielanie v češtine a slovenčine bolo zahájené v marci 1942 a pokračovalo až do februára 2004. Hlas Ameriky si svojou snahou hovoriť pravdu na Slovensku počas komunistického režimu vyslúžil postavenie tzv. “štvavej vysielačky” a jeho signál, podobne ako aj signál Rádia Slobodná Európa, bol dlhé roky rušený.

Toto všetko je dôkazom, že hudba vie byť

spracovala 4.AS

Téma

Aká je slovenská literatúra po ‘89? Recenzia na knihu Prebúdzanie sedmospáčov

jedným slovom, tak poviem, že je rozmanitá, ale

(Antológia súčasnej poézie a prózy)

takouto stručnou charakteristikou by som jej určite

Verím, že ste už niekedy v živote počuli porekadlo ukrivdila. Bohužiaľ ani táto kniha vám komplexný - nesúď knihu podľa obalu. Je na ňom určite kus obraz o súčasnej slovenskej literatúre neponúkne, pravdy, ale ja som túto múdru vetu zobrala doslovne

čo priznávajú v doslove aj jej zostavovatelia, to však

a v kníhkupectve som sa pustila práve do toho paradoxne vôbec nevadí. zakázaného súdenia. Prebúdzanie sedmospáčov som

Prebúdzanie sedmospáčov predstavuje výber

podľa lákavého obalu a sľubného názvu posúdila,

dvadsiatich piatich autorov poézie a prózy, ktorí do

kúpila a nakoniec aj s chuťou prečítala.

antológie, vydanej k 25. výročiu Nežnej revolúcie,

Podnadpis, Antológia súčasnej poézie a prózy, prispeli svojimi najlepšími kúskami. Nemusíte sa

na prebale knihy mi prezradil, čo od tejto publikácie však báť, rozhodne neponúka len nudné komentáre z dielne vydavateľstva Drewo a srd (v spolupráci s

udalostí 17. novembra.

časopisom VLNA) môžem očakávať. Aká je teda naša

súčasná poézia a próza?

aktuálna téma „slobody“, či už pred, počas alebo

Jednotlivé príspevky voľne spája večne

Ako vidíte na obrázku, nosí červené botičky, po udalostiach 89-teho roku. Jednotliví autori, z

pije čistú vodu a pomaly sa prebúdza z hybernácie.

ktorých pravdepodobne väčšina bude pre vás novým

Ale nie, teraz vážne. Ak by som mala odpovedať

objavom, sa s touto úlohou popasovali každý úplne

Téma inak. Dôležité je povedať, že sú medzi nimi viaceré prekvapivou pointou a nesmiem zabudnúť ani na generácie, či už tá, ktorá si veľmi dobre pamätá časy báseň Kataríny Kucbelovej Týždeň čínskej kuchyne, totality (Štrpka, Haugová), cez tých, ktorí zažili prevrat ktorá podľa mňa skvele zachytila niektoré paradoxy aktívne ako mladí študenti (Macsovszky, Bavi Pain), až

súčasnej konzumnej spoločnosti.

po generáciu, ktorá si pamätá totalitu skôr z detských

čias a svoj dospelý život už prežila v demokratickom

aj súčasných, spoločenských aj osobných a taktiež

štáte (Kompaníková, Kucbelová).

reálnych i vymyslených problémov, s ktorými sa

Prečítala som si texty, ktoré sa týkali minulých

V tejto útlej červenej knižočke nájdete ozaj človek stretáva vo svojom živote. Už dávno sa mi

všelijaké výstrelky. Myslíte si, že poézia je len ťažko

nestalo, že by som knihu objavovala s takou chuťou

zrozumiteľné rýmovanie na štýl Hviezdoslava či

a zvedavosťou. A možno je to práve preto, že je taká

Smreka? Tak v tom prípade bude pre vás určite veľkým rôznorodá a v skutočnosti netvorí jednotný celok, šokom, keď si prečítate básne Michala Rehúša či Zuzany čo jej mnohí vyčítajú. Prebúdzanie sedmospáčov mi Husárovej. Rehúšova báseň je napísaná ako excelová

rozhodne dalo množstvo podnetov na zamyslenie sa a

tabuľka a namiesto slov „luna“ či „smutnokrásny“, v chuť vŕtať sa ďalej v tej našej vzrušujúcej prebúdzajúcej nej nájdete slová ako „Celkový úhrn zrážok za deň“

sa slovenskej literatúre. Vrelo odporúčam.

či „meteorologická udalosť“. Husárová má zase v

Anna Puchovská

svojej „básni“ pomedzi slová vytlačené škvrny, ktoré zobrazujú jej hlas pri čítaní vybraných častí. Ale ani v próze sa experimentátori nedali zahanbiť, napríklad Mária Modrovich vo svojej poviedke používa facebookové statusy a prepisy mailovej komunikácie.

V knihe sa nezabudlo ani na kúsky klasickejšieho

charakteru, ktoré sú žánrovo rozmanité. Prečítate si noir detektívku, poviedku s prvkami absurdity a humoru, či rôzne magicko-realistické poviedky. Dočkáte sa aj autorov píšucich pod pseudonymom (Snegina) či kolektívnych autorov (Generator x_2).

Ak by som mala vybrať diela, ktoré ma najviac

zaujali, tak by som si určite vybrala absurdnú poviedku od Ivana Kozmu Dokumenty akejsi nenávisti. Veľmi vtipným, trefným, ale aj premýšľavým spôsobom poukázal na fenomén udavačstva, ľudskú domýšľavosť, ale taktiež nezmyselnosť byrokracie a striktného dodržiavania

niektorých pravidiel. Určite by som

tiež vyzdvihla poviedku Ivany Dobrakovovej Amerika, ktorá ma okrem sviežeho štýlu písania dostala svojou

Kultúra

Kruté hry o život na strednej škole učitelia alebo decká nad osemnásť, sa v smrteľných kŕčoch zvalia na zem a začnú vykašliavať krv a kúsky orgánov. Dobre, táto časť je trochu nechutná, ale je dosť podstatná. V škole vypukne vírus, ktorým sa každý nainfikuje a ako náhle dosiahne dospelosti, tak umrie. Samozrejme následne na to vypukne obrovská panika a strach. Nikto nevie, čo sa deje a ešte väčší

Recenzia na knihu Lex Thomas: Karanténa: Samotári Čo sa stane, keď si dvaja najlepší kamaráti, ktorí milujú svet kníh, spolu sadnú a pokúsia sa napísať vlastnú? Niečo absolútne úžasné! Lex Thomas je pseudonym pre spisovateľské duo, ktoré tvorí Lex Hrabe a Thomas Voorhies. Spoznali sa na chaos nastane, keď na miesto dorazí armáda a spisovateľskom krúžku v Los Angeles. Slovo dalo všetkých približne dvetisíc žiakov uväzní v budove slovo a z toho v roku 2005 vzišiel ich prvý román. školy. V karanténe. Karanténa: Samotári V každom z nás je pud sebazáchovy. A vo vyhrotených situáciách, ako je táto, sa prejaví naplno. Nevinní študenti zmiznú a nahradia ich tí, čo velia alebo tí, čo hladujú. Vytvoria si svoje skupiny, či lepšie povedané gangy, ktoré majú svojich vodcov, hierarchiu, územie a bojujú medzi sebou o jedlo a tie najzákladnejšie potreby. Vzniknuté gangy sa volajú Športovci, Krásavice, Mozgovia, Šľapky, Umelci, Skejťáci, Čudáci a tí, čo nie sú v žiadnej skupine, Odpadi. Všetci sa líšia farbou vlasov. Vírus totižto spôsobil, že Nastane prvý školský deň a všetko je úplne im vlasy zbeleli, tak si každá skupina nafarbila vlasy, normálne, všetko ide, ako má. Nič neobvyklého. Teda aby odlíšila svojich členov od ostatných. Napríklad až kým školou neotrasie výbuch a všetci dospelí, či už Krásavice mali vlasy citrónovožlté (použili dajaké Takže o čom to vlastne je? Dej príbehu sa odohráva na Mckinleyho strednej škole v Amerike. Hlavnými dvomi hrdinami sú bratia, David a Will. Starší z dvojice David si počas leta spravil nepriateľov, takže na rozdiel od svojho mladšieho brata Willa, ktorý nastupuje do prvého ročníka, sa do školy neteší. Will je nadšený a má hlavu plnú predstáv o bezchybnom stredoškolskom živote.

Kultúra potravinárske farbivo). Umelci rôznofarebné. Šľapky červené (tie použili jahodové šumienky). Športovci boli blonďaví. Skejťáci mali číro. Čudáci mali modré vlasy (tí použili prípravky do záchoda). Mozgovia mali vlasy čierne a Odpadi, nakoľko nikam nepatrili, biele.

čítala, každou novou stranou som sa bála, čo sa stane a zároveň som bola nedočkavá to zistiť. Osud Davida a Willa v karanténe je plný nebezpečenstva, zrady, nečakaných zvratov a objavovania nových spojencov. Knihu vrelo odporúčam. Každý si v nej môže nájsť niečo, čo mu vyrazí dych a rozprúdi krv pri myšlienke, že on sám sa ocitne v Karanténe. Vanda Živická

Celý ich systém fungoval na tom, čo si kto vybojoval alebo na výmennom obchode. Navyše im armáda každý mesiac dávala zásoby. Všetko od jedla cez lieky a pracie prostriedky až po kondómy. Kto si čo uchmatol, to mal, alebo mu to ukradli a pritom mu možno aj prepichli krk drevenou palicou. Táto kniha ma zaujala najmä preto, lebo som si predstavila vlastnú školu a spolužiakov v takejto situácií. Ťažko povedať, akoby som sa zachovala ja, či hocikto iný. Pravdepodobne by všade zvíťazil čistý pud sebazáchovy a túžba po prežití. Neviem č i by to bolo tak brutálne ako to autori opisovali v knihe a myslím, že to ani nechcem vedieť. Jedným som si ale istá. Kniha je strhujúca a veľmi napínavá. Keď som ju

Trend

Claret is the new black Ako ste si mohli všimnúť, ulice celého sveta sa v poslednom období zaplnili pochmúrnejšími, pre niektorých ľudí smutnými farbami. Niektorí si hit zastávajú, iní ho zas odsudzujú. „Black is not sad, it is elegant.“ Pre tých, ktorým sa pri prechádzke v bratislavských uliciach chce plakať pri pohľade na množstvo čierne oblečených ľudí, mám dobrú správu! Módne domy sa zhodli na „novej čiernej“- bordovej. Bordová sa považuje za hit sezóny WINTER 2014. Ak sa radi riadite podľa najnovších trendov, vo vašom šatníku určite nesmú chýbať tieto veci:

Vlnený dvojfarebný klobúk- Maison Michel Extravagantná kabelka Alexander Wang Pri pohľade na cenu ma zabolelo srdce, stojí Inšpirovaná populárnymi teniskami, uhádnite totiž 600eur! sami, ktorými...

Tartanový vzor A.K.A škótska klasika

Trend Tí, ktorí zostávate pri starej kamarátke čiernej, taktiež pre vás máme niekoľko must have módnych rád, ktorými určite túto zimu nič nepokazíte.

Topánky s kombináciou lesklého a matného povrchu

Koža, koža, koža Nie vždy peňaženky dovolia kúpiť pravú, ale nič sa nedeje...

Kožúšteky pre chladné zimné dni

Prajem Vám príjemnú zimu, a žiadne rána strávené pred skriňou s hlavou v dlaniach, že nemáte čo na seba. Nebudeme si klamať, stáva sa... Adios!

Miseella

Viajes y viajeros Najväčšia ľudová slávnosť na svete

OKTÓBERFEST Keď sa povie Mníchov, môže nám zísť na um hocičo. Jednou z možností v ponuke je Októberfest, októbrová slávnosť či Wiesn od nemeckého die Wiese, teda lúka. Koná sa každý rok na Theresienwiese (Terezina lúka), kúsok od centra mesta už od 12. októbra 1810, kedy bol usporiadaný prvý Októberfest či skôr jeho predchodca vo forme veľkých konských dostihov na oslavu sobáša princa Ľudovíta (neskôr Ľudovít l.) a princeznej Therese von Sachsen Hildburghausen, podľa ktorej je aj miesto konania pomenované. Nakoľko podujatie zožalo veľký úspech, rozhodlo sa, že sa to stane pravidelnou udalosťou mesta. V roku 1872 sa začiatok slávností presunul na september kvôli nepriaznivému počasiu a táto zmena pretrvala do dnes. Začiatkom býva prvá sobota po 15. septembri a ukončenie festivalu pripadá na prvú októbrovú nedeľu. Festival môže trvať 17 či až 18 dní,

ak táto nedeľa pripadne na 1. alebo 2. október, kedy sa pridá i sviatočný 3. október, Deň nemeckej jednoty. Prvý deň prebieha nasledovne: ľudia oblečení v tradičných kostýmoch spolu so slávnostným sprievodom pochodujú z Maximilian Strasse cez centrum na Theresienwiese. Tento pochod sa nazýva Münchener Kindl. Typickým oblečením pre ženy je Dirndl, v ktorom im doslova vystupujú všetky prednosti. Mužov môžete stretnúť v kožených nohaviciach, Lederhosen, s kockovanými košeľami a klobúkom Tirolerhüte so štetinami s kamzičími chlpmi. Od roku 1950 sa festival zahajuje 12 výstrelmi a narazením pivného sudu práve o 12-tej na obed spolu so zvolaním mníchovského starostu: „O´zapft is!“ („Je narazené!“). V areáli doobeda prebiehajú dve promenády, na ktorých sa dajú vidieť čašníčky

Viajes y viajeros

pivných stanov a krásne vyzdobené a zapriahnuté vozy šiestich pivovarov (Augustiner-Bräu, Lövenbräu, Häcker-Pschorr-Bräu, Paulaner, Spatenbräu, HofbräuMünchen), s ktorých pivom sa môžete na Októberfeste stretnúť od roku 1880, kedy bol povolený predaj piva. Zároveň bol tento ročník prvý sprevádzaný elektrinou a preto mohlo vyše 400 stánkov po prvý raz poriadne svietiť aj v noci. Areál je pretkaný mnohými stánkami s občerstvením, hračkami, strelnicami, zmrzlinou, perníkovými srdcami a rôznymi inými mňamkami, suvenírmi, klobúkmi a doplnkami ku krojom. V ponuke sa nájdu klasické aj divokejšie kolotoče. Medzi najtypickejšími jedlami by ste našli praclíky normálnej i mohutnej veľkosti, grilované kurčatá, Bratwurst (začala sa predávať až v roku 1881), Weisswurst (biela bavorská klobása) s karamelovou horčicou, Leberkäse (pečeňový „syr“ v žemli), Schweinsbraten mit Knödel und Kraut (nemecká obdoba českého kndelo-vepřozelo) a iné. Spomínané jedlo a drobnosti nájdete v stánkoch, ale pivo si môžete dať jedine v pivnom stane, do ktorého sú od rána rady. 1l piva stojí 10EUR, v meste 7EUR. Podáva sa v sklenenom krígli, tzv. Maß. Na západnej strane Theresienwiese v roku 1850 pribudla socha Bavarie, stelesnené znázornenie silnej, slávnej a rozsiahlej domoviny Bavorčanov. O 3 roky neskôr bola dostavaná Ruhmeshalle, sieň slávy, v ktorej visí napr. podobizeň kráľa Ludovíta. Na opačnej strane, teda na východe, bola postavená špeciálna budova Behördenhof, kde sa dajú nájsť stratené deti, predmety a poskytuje sa tam ochrana a pomoc ženám. O bezpečnosť a hladký priebeh takmer mesačnej slávnosti sa stará Červený kríž so 100 dobrovoľníkmi z radov medikov a doktorov na deň, mníchovská polícia, ktorá nebudí negatívne dojmy,

práve naopak, policajti pôsobili priateľsky ale zároveň v strehu a, samozrejme, hasičské oddelenie. Tento obrovský „organizmus“ vyprodukuje takmer 1000 ton odpadu ročne. O financovanie jeho spracovania sa stará mesto a sponzori. Vynášaný je každý deň. Roky, počas ktorých sa festival nekonal boli postihnuté cholerou, austro-pruskými vojnami, prvou a druhou svetovou vojnou a tiež infláciou. Počas Októberfestu 1980 došlo k bombovému atentátu, pri ktorom zahynulo 13 ľudí, 201 bolo zranených a 68 ťažko zranených. K udalosti sa viaže pomník po pravej strane pri hlavnom vchode do areálu. Rok 2010 poskytol príležitosť pre 200. výročie slávnosti, kvôli čomu sa vtedy začalo o deň skôr z dôvodu výnimočného konania konských dostihov, od ktorých sa upustilo ešte v roku 1960. Vlna zákonov zakazujúcich fajčenie prišla aj do Bavorska a v roku 2008 sa objavil zákaz fajčenia na festivale, čo spôsobilo veľké straty na tržbách. V nasledujúce roky sa fajčenie síce nezlegalizovalo, ale ako-tak uspokojivým protiargumentom je, že v pivných stanoch nájdete nefajčiarske zóny. Napriek tomu sa nefajčenie v stanoch dodržuje takmer na 100%. Tento rok som sa po prvýkrát zúčastnila aj ja a moje oko bolo potešené nádherou, čo sa mi naskytla, ale popravde, čakala som, že Októberfest je ešte väčší ako v skutočnosti bol a je. Pripisujem to veľkej reklame, ktorá sa ku mne dostala skôr než ja na Theresienwiese. Rozhodne sa z mojej strany nedá hovoriť o sklamaní. MiEl

Nie je nám to jedno

NOVEMBER - MOVEMBER

Čo je to Movember? Jedná sa o charitatívnu kampaň, ktorá sa zaoberá hrozbou rakoviny prostaty. Názov Movember vznikol odvodením od anglického slova moustache, čo po slovensky znamená fúzy. Sympatizanti kampane si 1. novembra oholia tvár a do 30. novembra sa neholia a pestujú si fúzy.

Carlson. Počas celej existencie zbierky sa vyzbieralo viac ako 60 miliónov dolárov na boj proti rakovine prostaty. U nás sa vyzbierané peniaze venujú onkologickým ústavom. Ako prebieha kampaň? V prvom rade, každá odpoveď na otázku - Prečo si nechávaš narásť fúzy? - šíri informáciu o chorobe a niektorí z mužov sa zamyslia a idú na preventívne vyšetrenie. Kampane sa môžu zúčastniť aj ženy, ktorým by sme síce neodporúčali čakať na fúzy, ale ony môžu prispieť tým, že informujú svojich kamarátov opačného pohlavia a títo sa neskôr môžu zapojiť do kampane. Každý môže prispieť na darcovský účet výška príspevku je dobrovoľná, tak neváhaj a prispej aj ty!

Aj teba zaujíma, ako to vlastne celé začalo? Pred pár rokmi v jednej z melbournských krčiem. Skupina kamarátov sa šla baviť do mesta a prišlo na tému charitatívnych zbierok, ktoré sa týkajú zdravia žien. Začali rozmýšľať, prečo neexistuje niečo podobné aj pre mužov. Rozhodli sa, že fúzy by boli dobrým symbolom pre ich kampaň a začali rozmýšľať, ako dať vedieť o svojom nápade celému svetu.

Kristína Garaiová Rakovina prostaty je najčastejšou formou rakoviny u mužov v strednej Európe Za posledných 40 rokov sa počet úmrtí spôsobených rakovinou prostaty zdvojnásobil - každý rok na ňu zomrie 1 600 mužov V súčasnosti sa počet nových pacientov zvyšuje v priemere o 5000 každý rok

Prvý rok bola kampaň známa iba v Austrálii a zúčastnilo sa jej 35 ľudí. Nasledujúci rok sa Movembru zúčastnilo 125 tisíc ľudí, ktorí spolu vyzbierali viac ako 8 miliónov dolárov. Po spomenutom úspechu sa Movember rozšíril do celého sveta - a to hlavne do Veľkej Británie, Írska, na Nový Zéland, do Kanady či Spojených štátov. A čo Slovensko? V posledných rokoch prišiel Movember aj do našej zemepisnej šírky a zúčastnilo sa ho aj množstvo Slovákov či Čechov. Movember sa šíril rôznymi spôsobmi a k nám sa dostal s príchodom freestylovej motokrosovej show - FMX Gladiator Games. Tento “trend” na našom území spropagoval jazdec Morgan

Viac tu: http://cz.movember.com/

Nie je nám to jedno

Odteraz cestujeme zadarmo! Všetko o cestovaní vlakom od 17. novembra

„Už si to počul? Vlaky budú zadarmo. Kašlem na autobusy, odteraz už všade iba vlakom!“ Tak takto nejako vyzerali v poslednom čase vzrušené rozhovory študentov po celom Slovensku. Novinka, ktorú pre nás pripravila vláda vyvolala vlnu pozitívnych, ale aj negatívnych reakcií. Pýtate sa, čo by mohlo byť zlé na tom, že budeme cestovať zadarmo? Najrôznejšie názory na túto novelu zákona a taktiež to, ako si vybaviť cestovanie vlakom zadarmo, vám osvetlím v nasledujúcich riadkoch. :-) Koho sa to týka? Cestovanie vlakom zadarmo by malo spríjemniť život až 2,5 miliónu Slovákov, a to konkrétne žiakom do 15 rokov, denným študentom do 26 rokov a dôchodcom. Novinka bude platiť od Dňa študentov, čiže od 17. novembra. Na to, aby ste mohli cestovať zadarmo potrebujete preukaz, ktorý si môžete vybaviť už od 27. októbra. Ako si vybavím preukaz? Preukaz vám vydajú na každej železničnej stanici buď na počkanie alebo do 3 pracovných dní od zažiadania. Potom, ako prídete na stanicu, by ste mali hľadať špecializovanú prepážku Bezplatná preprava. Nezabudnite si so sebou priniesť preukaz totožnosti (občiansky alebo pas) a ISIC, ktorý vám

poslúži ako potvrdenie o návšteve školy. Na základe týchto dokladov dostanete bezplatný cestovný lístok = preukaz, ktorý budete môcť využívať pri cestovaní vlakom. Dostanem sa zadarmo aj do Viedne či do Prahy? Bohužiaľ nie, keďže cestovanie zadarmo je možné iba na územní SR, v rámci vnútroštátnych liniek. Úľava od cestovného sa týka vozňov druhej triedy vlakov ZSSK a vlakov RegioJet len na trati Bratislava - Komárno. Obľúbené IC-čka a EC-čká zadarmo nebudú, bezplatne nás teda odvezú iba osobáky a rýchliky. Načo je to dobré? Nové opatrenia by mali motivovať študentov, aby pri ceste do školy, uprednostňovali ekologickejšie vlaky pred autobusmi a autami. Tvorcovia novely sa domnievajú, že by to mohlo pomôcť uvoľniť preplnené cesty a nakopnúť stagnujúcu železničnú dopravu. V konečnom dôsledku by malo byť cestovanie vlakom po novom lákavejšie a výhodnejšie. V čom by mohol nastať problém? Mnohí sa obávajú preplnených vlakov, nepríjemnej tlačenice a toho, že železnice nápor cestujúcich nezvládnu. Na toto sa ZSSK snažia pripraviť obmedzeniami. V čase špičky pre neplatiacich

Nie je nám to jedno uvoľnia najviac polovicu kapacity vlaku. Mimo špičky chcú bezplatne odviezť až 80 percent cestujúcich. To znamená, že v prípade veľkého záujmu o konkrétny vlakový spoj sa vám môže stať, že vás na bezplatný lístok neodvezú a namiesto toho vám ponúknu iný spoj, alebo zakúpenie plateného cestovného lístka. Mimo iné sa ozývajú prevádzkovatelia autobusových spoločností, ktorí sa boja, že lákavé bezplatné cestovanie vlakom odoženie ľudí z ich autobusov. Tvrdia, že tento zákon je diskriminačný a v skôr či neskôr povedie k veľkému prepúšťaniu autobusárov a rušeniu liniek. Kto má pravdu sa teda ukáže v najbližších mesiacoch, kedy uvidíme tieto zmeny v praxi. Bude to chaos alebo zaslúžená lahoda, pre cestujúcich vlakom? Nechajte sa prekvapiť spolu so mnou. Teraz už aspoň viete všetko a nemá vás čo ohľadne vlakovej dopravy prekvapiť. Veľa zdaru pri cestovaní a hlavne, nehrajte sa na Annu Kareninu! Anna Puchovská

Od januára bez bufetu?! Nerada som pesimistická, ale bohužiaľ zmráka sa na zlé časy. Poslankyňa SMERu Renáta Zmajkovičová vymyslela novelu školského zákona, ktorá má za cieľ obmedziť predaj nezdravých potravín v školských bufetoch. Vyzerá to však tak, že si po novom nebudeme môcť kúpiť v bufete takmer nič. Pôvodne sa hovorilo o obmedzení predaja výrobkov s vysokým obsahom cukru. Myslím si, že by viacerí z nás oželeli sladké tyčinky a čokolády, koniec koncov, dajú sa kúpiť aj v neďalekých obchodoch v okolí školy. Avšak poslanci nezostali len pri sladkom. V zákone sa nachádza aj limit pre obsah soli v potravinách. Nie je prekvapením, že vyradí zo sortimentu školských bufetov slané tyčinky (  ), čipsy a iné presolené potraviny. Ale podľa Potravinárskej komory Slovenska tento prísny limit nespĺňa ani len chlieb, pečivo, syry a iné mliečne výrobky. Čo si teda kúpime v bufete, ak si napríklad zabudneme desiatu? Bageta, hot dog, pizza štangla a dokonca ani len lekvárový koláč nespĺňajú normy. Nehovoriac o nápojoch, z ktorých sú vylúčené všetky sladené, čiže si okrem CocaColy, Fanty či Sprite, nekúpime pravdepodobne ani len džús.

Novela v tomto znení vedie iba k jedinej veci, ktorú už všetci asi tušíte. Bez tovaru, niet obchodu. Čo si o tom myslí samotný bufetár? „Rozmýšľam ako na to odpovedať, aby som nebol vulgárny. Je to absolútna hovadina, už len preto, že sa tým nič nerieši. Jediné, čo je isté, je to, že ľudia prídu o zamestnanie.“ Aké potraviny by teda zostali na pultoch? „Jediné, čo mi bude povolené predávať, sú čisté minerálne vody a ovocie a zelenina. Z toho, čo oni napísali do toho zákona, mi nič iné neostáva.“ Povedie teda táto novela k tomu, že sa budú deti stravovať zdravšie? „Myslím si, že posledná vec, čo zaujíma tú pani, čo to vymyslela, je či sa niekto zdravo stravuje. Veľa ľudí je proti tomu. Odborníci sú proti tomu, rodičia, vedenia škôl, dokonca aj lekári a poslanci, aj zo SMERu. Mám veľké obavy z toho, že tam ide o niečo celkom iné, že je tam ťažký lobing zozadu a niekto sa snaží vytlačiť školské bufety z pozícií a nahradiť ich niečím iným.“ O čo tu teda vlastne v skutočnosti ide? „Mám informácie, že už teraz obiehajú školy ľudia z jednej firmy, ktorá ponúka zdravú výživu. Ale tá je taká, že

Nie je nám to jedno by si ju z vás nikto nekúpil, lebo jednak je to drahé a jednak je to nechutné.“ Bude sa teda musieť bufet od januára zavrieť? „Áno, zavriem bufet a pôjdem sa pásť. A nielen ja, poznám minimálne ďalších 30 ľudí, ktorí od januára v momente prichádzajú o prácu. Poznám pani, ktorá je tesne pred dôchodkom a živí svojím bufetom celú rodinu. Kto ju teraz zamestná? Moji dodávatelia, pekári, ľudia, čo mi dovážajú tieto cukríky, nápoje Aloe Vera... všetci skrachujú. Všetci sú viazaní na školské bufety.“ Aké je teda východisko? „Prezident musí tento zákon vetovať. A potom ho budú musieť vrátiť do parlamentu a ešte raz prediskutovať, že či je normálny. Pretože ten zákon je hlúposť aj z legislatívnej stránky, zakazuje veci, čo sú už raz v inom zákone zakázané, predaj alkoholu a cigariet. Ako budú teda trestať za jeho porušenie? Dvakrát?“ Ak ani vám nie je ľahostajná budúcnosť (nielen) nášho bufetu a nášho bufetára, navštívte stránku peticie.com a podporte svojím podpisom petíciu, ktorá je proti tomuto zákonu spísaná. Každý hlas sa ráta. Ďakujeme! Anna Puchovská

TOTO SI UŽ NEKÚPIME: • • •

• • • • •

rýchle občerstvenie potraviny s obsahom soli nad 1,5 gramu na 100 gramov hmotnosti sladké pekárske výrobky s nižším ako tretinovým podielom ovocnej či mliečnej zložky cukrovinky alebo cukrárske výrobky zmrzlina nápoje s obsahom alkoholu, kofeínu, chinínu alebo dekofeinové nápoje, energetické nápoje, ochutené nápoje okrem čaju a kakaa s obsahom cukru pod 4 gramy na 100 mililitrov obsahu

Eko

Píšete a kreslíte? Sadíte Ste, rovnako ako ja, milovníkom ceruziek? A taktiež máte radi znova využiteľné a tým pádom aj ekologické i ekonomicky rozumné vecičky? Ste tu správne. Dánski dizajnéri prišli s nápadom uplatniteľnom na celkom bežnom predmete - na ceruzke. Žijeme v konzumnej spoločnosti, kedy po zahodení starého a nefunkčného jednoducho zájdeme do obchodu a je po starostiach. V Dánsku nechceli nasledovať tento celosvetový trend a preto vznikla ceruzka Sprout. O čo ide? Ako už sám názov napovedá (sprout z anglického klíčiť), hovoríme o ceruzke z cédrového dreva, ktorá keď už sa dostane do záverečného štádia svojho života a je z nej malý bezúčelný pahýľ, vy ju zasadíte a môže z nej narásť niečo pekné a užitočné, pretože má v sebe vložené organické semienko. V ponuke sú zatiaľ nasledovné rastlinky: kôpor, koriander, bazalka, mäta, rozmarín, šalvia, tymián, zelené korenie, cherry rajčiny, nechtík, aksamietnica a nezábudka. Doba vyklíčenia je rôzna. Aksamietnici stačí 5 dní, nechtíku a kôpru to trvá o 2 viac, paradajky, bazalka, koriander a šalvia potrebujú 2 týždne. Aby vám krasotinky vykvitli, potrebujete na ich zasadenie nasledovné: zostrúhanú ceruzôčku, zeminu zbavenú buriny, kompost, vhodnú nádobu a denné polievanie. Samozrejme, treba mať na zreteli nejednotnú náročnosť rastlín. A trpezlivosť k tomu. Ďalšie potešivé pozitíva ceruzky Sprout sú, že

nie je toxická, píšete ílom a grafitom. Vyrába sa ručne v Minnesote, pracovníci pracujú v riadnych podmienkach za fér plat. Telo ceruzky je vyrobené z kvalitného cédrového dreva. Ak máte zlozvyk hrýzť či cmúľať koniec ceruzky, rýchlo sa ho zbavíte, pretože koniec Sprout ceruzky sa postupne rozpustí pod náporom vašich slín. Pôvodcovia tejto krásnej myšlienky ale nevidia koniec v tom, čo zatiaľ vymysleli. Ak aj zasadíte už nepoužiteľnú ceruzku, vyrastú z nej bylinky či kvety, ale i potom zostane maličký a nevyužitý kúsok ceruzky. To je ich ďalšia méta, ktorú chcú dosiahnuť - nájsť riešenie a recyklačný postup pre tento kúsoček. Ak by vám niečo zišlo na um, môžete svoj nápad posunúť ďalej na info@sprout-europe.com. Na Slovensku zatiaľ neexistuje kamenná predajňa pre rastliny v ceruzkách, ale je možné objednať si ich z internetovej stránky harmonynature.sk. Čo sa sveta týka, možno ceruzky kúpiť v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Holandsku, Švédsku, Nórsku, Estónsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii, Portugalsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku a Monaku. O tom, v ktorých mestách konkrétne ich majú sa môžete dozvedieť viac na stránke plantyourpencil.com. Ak si vás tento nápad získal a chcete sa dozvedieť ešte viac, neváhajte zájsť do Googlu. MiEl

ZAUJALO NÁS...

Zaujal ma instagramový profil senja_norway, na ktorom každý deň publikujú fotky krásnej polárnej žiary a aspoň týmto spôsobom ju môžem obdivovať. Odporúčam jedinečný zdravý fastfood Spaghetti Kika Leviathan na Juraja Fándlyho 10 (kúsok od Kamenného námestia). Hneď pri pulte si môžete vybrať z množstva chutných a hlavne čerstvých cestovín. Sú skutočne vynikajúce a cenovo dostupné. Menu stojí len 2,80eur. Katka

Zaujal ma jeden film, ktorý sa volá The Breakfast Club alebo v preklade Raňajkový klub. Je to film z 80 rokov a je to o piatich študentoch strednej školy, ktorí musia byť celý deň v sobotu po škole. Každý z nich je iný, je tam princezná, bifľoš, športovec, divná a flákač. Napriek tomu ako sú rozdielni, ich spojuje jedna vec rodičia. Každého rodičia sú na nič. Je to super vtipný film a celkom jednoduchý na porozumenie. Mne sa neuveriteľne páčil. Baška

Viete si predstaviť Bilba Pytlíka v krikľavo oranžovej zimnej bunde? Že nie? Tak v tom prípade si rozhodne musíte pozrieť americký seriál Fargo. Je to tak trochu krimi, tak trochu psychologické a hlavne dosť brutálne, v oboch zmysloch slova. Tak neváhajte a začnite pozerať, ani vám to nezaberie veľa času, keďže to má (bohužiaľ) iba 10 dielov.  Anka Nedávno sa mi do pamäti vryl jeden obchodík neďaleko Michalskej brány „IN VIVO“. Myslím, že každý, kto má rád farby (veľmi veľa farieb :D) sa do tohto obchodíku zamiluje! Mne to trvalo tak 2 sekundy, ako som do neho vkročila. Sú tam veci od bytových dekorácii cez zrkadielka až po anjelikov. Všetko je HAND MADE, tak milovníci originality a farieb, hor sa do nakupovania!!! Miseella