Školský časopis S.R.O. - leto 2014 by Anna Puchovská

Slovensko-španielske 10 (ne)dorozumenie 19

Kam na letné festivaly?

MS 20

14 v B r

azílii

Ú V O D N Í K

Drahí čitatelia, milí spolužiaci a učitelia, blíži sa leto, čas plný očakávaní z nových zážitkov, opaľovania, cestovania a hlavne zaslúženého oddychu po náročnom a vyčerpávajúcom školskom roku, ktorý vám teraz už istotne lezie poriadne hore krkom. Len rýchlo dopísať všetky písomky a hor sa na prázdniny!

Samozrejme ani redakcia S.R.O. v tomto nie je výnimkou a preto sme pre vás v téme čísla prichystali viacero tipov ako záživne stráviť letné prázdniny. Máte záujem sa cez prázdniny vzdelávať, či radšej leňošíte na kúpaliskách? A čo takto zájsť si na nejaký dobrý hudobný festival? Žiaden problém! Naši redaktori vám ochotne poriadia, nech už najradšej trávite svoj čas akokoľvek. Ak by vám však predsa len počas letných prázdnin chýbala škola a najmä ľudia v nej, určite vás oslovia početné reportáže zo školských akcií, v ktorých sa medzi riadkami dočítate rôzne kuloárne informácie o našich profesoroch. A ak by vám bolo málo, rozhodne nevynechajte rozhovory s bývalými maturantmi, ktoré pre vás pripravila Kika Garaiová. Schválne, či si spomeniete na niektorých z nich, keď sa ešte ponevierali po chodbách GFGL... ;-)

Vyspovedali sme dve nádejné herečky z prímy A, vo Viajes y viajeros sme navštívili Turecko a v športovej rubrike sme si špeciálne pre vás posvietili na MS vo futbale aj v hokeji. Nakoniec vás čaká čerešnička na torte v podobe víťazných anglických básničiek a príbehov, ktoré vám určite pomôžu osviežiť si mozgové závity počas sparných letných dní.

Dúfam, že sa vám posledné tohtoročné číslo bude páčiť a že nám zostanete verní aj v budúcom školskom roku! Užite si leto a vidíme sa/čítame sa v septembri! Vaša šéfredaktorka Anna Puchovská

NÁJDETE NÁS AJ NA FACEBOOKU! fecebook.com/sro.nerucimezanic Aj tvoje diela môžu byť uverejnené v našom časopise! Napíš nám na facebook alebo svoj výtvor jednoducho dones do kabinetu p.p. Chovanovej.

O B S A H

ŠKOLA Škola v prírode – Vernár Kids With Dreams Po stopách starých Slovanov Exkurzia Bojná - Nitra GFGL berie všetky ceny! - Súťaž OEPPC 2014 Ako sme dopadli na súťaži školských časopisov Peletky, peletky, peletky Výmenný pobyt alebo slovensko-španielske (ne)dorozumenie ROZHOVOR Kde bolo, tam bolo boli naši bývalí študenti Budúce televízne hviezdy

4 5 6 7 8 9 10 13 16

TÉMA Anglické letné školy 18 Kam na letné festivaly? 19 Kam sa ísť cez leto osviežiť? 22

ŠPORT MS 2014 v Brazílii Fejtónik na tému MS v hokeji 2014 KULTÚRA Berndsen_FM Belfast Viajes y viajeros Sčasti Európa, sčasti Ázia NAŠA TVORBA Shadowlands Tale We Are All Shadows Shadowlands Moonlit Shadowlands Zaujalo nás

23 24 25 27 30 30 31 32 34

Redakcia Šéfredaktorka: Anna Puchovská Zástupca šéfredaktora: Michaela „MiEl“ Elšíková Grafik: Viktória Šoltisová Pedagogický dozor: p.p. Alexandra Chovanová Redaktori: Barbora „Baša“ Bachanová, Kristína Garaiová, Katarína Lacková, Katarína Buzášiová, Peter Drobný, Mária Halagardová, Natália Jagelková Prispievatelia: Tereza Kazdová, Terézia Čisáriková, Onur Coban, Patrícia Pužárová, Mgr. Eva Babejová Foto: Alexandra Chovanová, Eva Babejová, Anna Puchovská, Kristína Garaiová, Barbora Sedláková, Monika Ťažárová, archív

S.R.O. – Neručíme za nič! je časopis Gymnázia Federica García Lorcu na Hronskej 3 v Bratislave. Časopis vychádza ako občasník od roku 2001. Aktuálne číslo vychádza v júni ako štvrté číslo v školskom roku 2013/2014.

Š K O L A

Škola v prírode – Vernár Vernár je krásna obec opisovaná v rôznych bájach na východe Slovenska a na rozhraní Slovenského Raja a Nízkych Tatier. Dedinka je známa a charakteristická hlavne nádhernou okolitou prírodou, čerstvým čistým vzduchom, ktorý si spolu s krásnou prírodou miestni obyvatelia veľmi vychvaľujú. Tradičným remeslom v minulosti bolo remeslo uhliarov, ktorých symbolizuje uhlie a dym. Na jeho okraji sa nachádza penzión Suchá, v ktorom boli tento rok ubytovaní žiaci prímy A, prímy B a sekundy A v rámci ŠVP.

77 žiakov a 5 profesorov pod vedením p. p. Vodnákovej (p.p. Soukupová, p.p. Burcinová, p.p.Almássy a p.p.Babejová) pripravili pre žiakov pestrý program. Celý pobyt sa začínal zoznamovacím večerom. Žiaci sa v ďalších dňoch doobeda učili a v poobedňajších hodinách prebehli športové súťaže. Ozvláštnením pobytu bola napínavá dedinská hra, či celodenný výlet na najväčší hrad v strednej Európe a pamiatku UNESCO, na Spišský hrad. Po krásnej prehliadke hradu a tvorivej prestávke na dolnom nádvorí, kde niektorí žiaci zahrali divadelné predstavenie za sprievodu pískajúcej trávy ostatných, sa žiaci vybrali do Levoče, krásneho historického mesta. Okrem Levoče mali možnosť spoznať aj čaro Kežmarku a samozrejme majestátnych Vysokých Tatier. Deti neminuli ani zábavné aktivity na chate - opekačka pri ohnisku,

Š K O L A

či večerný karneval, na ktorom sa nedali tvorivými a zábavnými maskami zahanbiť ani inak prísne pôsobiace pani profesorky a pán profesor - Superman. V posledný večer na všetkých zúčastnených čakalo vyhodnotenie školy v prírode, odmeny najlepším, najčistejším izbám a samozrejme rozlúčková diskotéka. Žiaci aj učitelia sa napokon vrátili domov plní doj mov a krásnych zážitkov, na tento vydarený týždeň. Mgr. Eva Babejová, Peter Drobný

Kids With Dreams Ahoj, milí spolužiaci! Ako iste viete, primania a pár “veľkáčov”, prichystalo anglické divadlo Kids With Dreams pod vedením p.p. Ognyana Petrova a p.p. Anatolie Petrovej. Cvičiť sme začali po Veľkonočných prázdninách. Každý deň po vyučovaní sme tvrdo makali aj napriek neveľkým konfliktom. Ale pán profesor to s nami nevzdal. Ako prvé predstavenie sme išli hrať do Nitry. Tam sme dostali diplom za originalitu a tiež cenu detskej poroty, a tú všetci nedostali! Dňa 23.05. sme išli hrať divadlo do Trnavy. Volalo sa to Supertrieda. Na toto predstavenie sme pridali aj zbor, ktorý zostavili naši profesori. Hral úžasne. Mali sme tam gitaru, flautu a bubny. Odtiaľ sme postúpili na celoslovenské kolo v Bratislave. Nie je to super? Tak nám držte palce, aby sme tam vyhrali! Veľké Vďaka patrí p.p. Ognyanovi Petrovovi p.p. Anatolii Petrovej. Natália Jagelková

Š K O L A

Exkurzia Bojná - Nitra

Jarné mesiace sú ako stvorené na najrôznejšie školské výlety. To veľmi dobre vedia naši dvaja šikovní profesori, p.p. Babejová a p.p. Tichý, ktorí pre nás pripravili v apríli jednodňovú historickú exkurziu do Bojnej a Nitry, počas ktorej sme sa odvážne vydali po stopách našich predkov z Veľkej Moravy. Našou prvou zastávkou bolo Múzeum Veľkej Moravy, ktoré sa nachádza v malej obci Bojná, neďaleko Nitry. Pani sprievodkyňa nám ochotne a zanietene porozprávala všetko o bohatých nálezoch v tejto oblasti, v ktorej ešte stále prebiehajú vykopávky. K najvýznamnejším predmetom, ktoré sa v Bojnej našli, patria predovšetkým pozlátené plakety so sakrálnymi motívmi, na ktorých sa nachádzajú krátke latinské texty. Sú prvým dokladom použitia písma u stredoeurópskych Slovanov a dôkazom existencie kresťanstva v Nitriansku ešte pred

cyrilometodejskou misiou. Rovnako ako plakety, patrí k európskym unikátom aj bronzový zvon, ktorý aj po dvanástich storočiach prekvapuje svojim zachovalým vzhľadom. Na záver prehliadky mali naši študenti možnosť vyskúšať si typické slovanské oblečenie, ktoré im naozaj pristalo a ako vidno na úsmeve p.p. Almássyho, určite by mu nevadilo, keby študenti prišli takto oblečení do školy na jeho hodiny biológie. Po informačne nabitej prehliadke múzea sme zamierili do krásnej barokovo vyzdobenej Nitrianskej katedrály, kde nám p. p. Tichý stručne opísal históriu tejto pamiatky a celkovo aj Nitry ako mesta s bohatou a významnou históriou. Na záver nás čakal rozchod v centre Nitry, ktorý väčšina študentov využila najmä na občerstvenie a takýto spokojní a najedení sme sa zo zábavnej exkurzie vrátili späť do domácej Bratislavy. Anna Puchovská

Š K O L A

Súťaž Original English Prose and Poetry Competition 2014 Cirkevná základná škola Narnia spolu s Bilingválnym gymnáziom C. S. Lewisa každoročne usporadúva súťaž v písaní poézie a prózy v anglickom jazyku. Naša škola má s touto súťažou len samé dobré skúsenosti a tohto roku odtiaľ priniesla rekordnú várku ocenení – tri 1. miesta, dve 2. miesta a dve 3. miesta! Ako sa hovorí, doslova sme im to tam vybrakovali a pobrali všetky ceny, ktoré sme mohli. Porota, ktorú tvorili rodení Američania a Angličania, našim študentom udelila veľmi vysoké hodnotenia a tak sa nám podarilo poraziť aj žiakov, ktorí študujú na škole všetky predmety v angličtine. Na slávnostnom vyhodnotení, ktoré sa uskutočnilo začiatkom mája niektorí z ocenených, ktorí sa mohli dostaviť, absolvovali workshop s americkou lektorkou, ktorý bol zameraný na inšpiráciu a tiež vymieňanie si skúseností a dojmov medzi súťažiacimi. Táto akcia bola na veľmi vysokej úrovni a okrem hodnotných darčekov, podnetných slov od ambasádorov a učiteľov, si účastníci vyhodnotenia a workshopu odniesli domov najmä skvelý

pocit z výhry a príjemnej atmosféry. Jedno obrovské ĎAKUJEM patrí p.p. Petrovej, ktorá dopomohla našim študentom k týmto skvelým výsledkom. Niektoré z príspevkov si máte možnosť prečítať aj v aktuálnom čísle časopisu, tak neváhajte a presvedčte sa o ich kvalite na vlastné oči. Anna Puchovská

Š K O L A

AKO SME DOPADLI NA SÚŤAŽI ŠKOLSKÝCH ČASOPISOV

Filmy majú Oscary, hudba zase Grammy, ale pýtate sa, ktorá je najprestížnejšia súťaž pre školské časopisy? Ak nemáte ani potuchy, ktorá by to mohla byť, začítajte sa pozorne do nasledujúcich riadkov a možnože na to prídete aj bez toho, aby ste pátrali na internete. Odpoveď na túto otázku šefredaktora časopisu TREND som sa pokúsila získať 25. a Zuzana Petková, či invesťigaťívni 26. apríla v krajskej kňižňici vo reporter Pavou Fejer. Zvoleňe. Redakcja časopisu sa Okrem čulích ďebát jednohlasňe zhodla, že je treba náš o žurnalisťike nám bola milovaní vítvor ňjekďe ukázať a doprjata aj možnosť položiť tak sme vibrali tri najlepšje exemotázki v súčasnosťi asi jedpláre a zaslali ich do tejto súťaže s nej z najoblúbeňejších žjen dlhoročnou traďíciou. na celom Slovensku – zlaťej Zozačjatku som mala istje olimpioňičke Nasťi Kuzmiovej. obavi, akje to buďe prví raz na Nasťa bola po celí čas velmi milá takejto súťaži. Ňetušila som, čo za a svojou bezprostrednosťou a exotou tam stretňem, či akje budú prirodzenosťou si v okamihu besedi a porotcovja. No nakoňjec, získala celje osaďenstvo mladích aj naprák tomu, že som sa vibrala novinárou. Dozveďeli sme sa na skusi do Zvolena celkom sama, takje pikoški, ako že kedisi rosom počas tíchto dvoch dní stretla bila krátku chvílu policajtku v množstvo zábavních, zaujímavích Rusku, vištudovala právo a jej malí a podňetních mladích žurnalistou, sinček sa už cíťi biť stopercentním s ktorimí udržjavam kontakti Slovákom. doťeraz. Na druhí ďeň sme podrobňe Orgaňizátori súťaže nás prekutrali všetki stránki našich nechávali velmi dlho v napetí a časopisou spolu so simpaťickimí mená hostí, s ktorimí sme mali mať tlačovki, utajovali do poslednej chvíle. Napokon sme boli skutočňe náramňe prekvapení, keď sme mali možnosť vipovedať takích ludí z branže, ako sú geňerálni rjaďiťel TV Markíza Matthjas Setťele, šef spravodajstva Markízi Ťibor Maťašovskí, zástupkiňa

Š K O L A

Peletky peletky

peletky...

porotcamí Patrikom Hermanom, Lukášom Ďikom a Pavlom Vitkom, ktorí nám poskitli vela podňetních rád na vilepšeňja. Aj keď sme nakoňjec vo velkej konkurencii ňezískali žjadnu z cjen poroti, boli sme zhodnoťení ako velmi kvalitní časopis, na to, že sme sa zúčastňili po prví krát a dostali sme známku 1-. Ňezostáva nám ňič iňje, ako dúfať, že o rok sa nám podarí preraziť a položiť hvjezdu s nápisom S.R.O. – Ňeručíme za ňič! na žjariví chodňík slávi školskích časopisou. Držťe nám palce a naďalej nás podporujťe kúpou tohto časopisu! Tak čo? Podarilo sa vám rozlúštiť túto hádanku? Áno, presne tak! Súťaž nesie názov Štúrovo pero, po Ľudovítovi Štúrovi, autorovi takejto krásnej ľubozvučnej slovenčiny, ktorou sa za jeho čias písalo aj rozprávalo dennodenne. Anna Puchovská

Po absolvovaní zdĺhavej cesty autobusom sme sa konečne dostali do Kysuckého Lieskovca, malého mestečka pri Žiline. Zúčastnili sme sa tam prehliadky peletkárne, kde sa vyrába ekologické palivo. V prvej časti programu sme absolvovali prednášku o firme BIOMASA. Informovali nás o rôznych pripravovaných či uskutočnených projektoch, a taktiež nám podrobne vysvetlili celý proces výroby peletiek. V druhej časti nasledovala prehliadka samotnej továrne. Prešli sme sa po areáli, kde sme mohli vidieť obrovské kopy pilín, z ktorých sa peletky vyrábajú. Na otázku, „Neodfúkne vám tie piliny?“, nám pani sprievodkyňa odpovedala: „Nuž nie, tu nefúka tak, ako tam u vás v Bratislave.“ . Ďalej sme videli hromadu zaujímavých strojov, boli sme v riadicej miestnosti a stretli sme dve malé prasiatka. Ďakujeme pani profesorke Koutnej, že s nami absolvovala tento zaujímavý zážitok! PatríciaPužárová

Š K O L A

Skôr než vám priblížim náš výlet, rada by som poznamenala, že žiaden Slovák neutrpel vážnejší úraz a domov sa všetci dostali v približne rovnakom stave, v akom odišli. Keď už sme si ujasnili tento detail, patrilo by sa začať pekne od začiatku. Myslím si, že každý jeden Slovák so mnou bude súhlasiť, ak poviem, že v momente podpísania prihlášky ani jeden z nás nerátal s tým, čo príde. Znie to ohromne napínavo, no v skutočnosti prišlo presne to, s čím sa malo rátať. Pravá, španielska realita. Každým kilometrom cesty sme si ju uvedomovali viac a viac. Ako? V lietadle sme si uvedomili, že na večeru asi

nebudú rezne a o pár hodín neskôr v autobuse sme definitívne prijali fakt, že asi nebudú vedieť po slovensky. Napätie sa vystupňovalo do extrémov, keď náš mikrobus zastal v akomsi mestečku a pred zvedavými pohľadmi veľkej skupiny Španielov nás zachránili tmavé sklá. Poviem to bez zbytočných okolkov, jednoducho sme odmietli vystúpiť. Takmer dvanásť hodín cesty nám nestačilo na zopakovanie si celej španielčiny, vlastne, nestačilo nám ani na základný základ. Možno práve preto som svojej Španielke pri privítaní tupo oznámila : ,,Som tu.“ Na viac som sa nezmohla. Skôr než sme si stihli vymeniť pohľady plné paniky,

Š K O L A

každého z nás rodina ťahala iným smerom. Cestou sme stretávali ujov, tety, babky, náhodných okoloidúcich. Boli sme ako najnovšie objavený živočíšny druh. Pýtali sa nás, či poznáme šunku, či máme doma býčie zápasy, chválili nám naše pivo Plzeň a krásne mesto Prahu. Tieto a aj podobné drobnosti sme ochotne ignorovali, veď sa všetci tak snažili, aby sme sa cítili dobre. Po počiatočnom šoku sme si uvedomili zopár základných vecí. Po prvé, že je úplne zbytočné nenápadne sledovať, kam si váš ,,súrodenec“ odloží vyzuté topánky, pretože sa nevyzuje a po druhé, že jemne, v prípade potreby veľmi okato, prejavovať známky hladu už o ôsmej večer, je rovnako efektívne, ako modliť sa k letu v januári. Španieli sa o desiatej večer vyberú do reštaurácie, a ak máte smolu a ste posledný na rade, jedlo k vám príde o jedenástej, pričom ste predtým istotne strávili minimálne pol hodinu rozhodovaním sa medzi zemiakmi a vajcom a vajcom so zemiakmi. Počas čakania má každý hladoš záujem o chvíľku konverzácie, a preto akonáhle ste pocho-

pili, že váš sused zľava aj sprava je zaneprázdnený chatovaním si s osobou sediacou o tri miesta ďalej, vypýtali ste si heslo na wifi od milej pani čašníčky. Úprimne, dodnes nechápem ich zvyk vymyslieť tridsaťmiestne heslo, napísať ho na papier pre hostí a nenápadne doň zakomponovať chybu. Po treťom pokuse a deväťdesiatom čísle ste sa rozhodli, že chvíľka hlbokého zamyslenia sa nad životom, sledovania stien a počítania kachličiek je aj tak najvhodnejšou činnosťou pred večerou. Tak sme sa teda plynule naladili na španielsku vlnu a deň za dňom sme s napätím prežívali predpripravený program. Zdalo sa, akoby každý profesor doň vložil to svoje. Možno práve preto sme sa po prehliadke historickej časti mesta a hodine varenia v strednej odbornej škole dostali až k cyklistike. Istý pán profesor Toño, ktorého meno nikdy nezabudnem, pre nás prichystal výlet plný dobrodružstva. Plán bol prostý : zohnať funkčný bicykel, pokúsiť sa o úsmev a pedálovať do vedľajšieho mestečka, kde na nás netrpezlivo čakal krásny kláštor. Nuž, človek

Š K O L A

mieni a pán Boh mení, dalo by sa povedať. Akonáhle sme opustili hladký terén (nikdy som tak nemilovala asfaltku ako vtedy), z nevinného športového zážitku sa stali Hry o život. Nakoľko počas samotnej cesty som bola svedkom len vlastného utrpenia z nepohodlného sedadla, jednoducho vám zosumarizujem záver tejto cesty. Z dvadsiatich šiestich študentov siedmy prišli do cieľa, bez sprievodu učiteľov. Tí sa totiž pokúšali nájsť zvyšok bojovníkov. Na slovenskej

Som toho názoru, že práve z najväčších katastrof vznikajú najlepšie spomienky. Precestovali sme mnoho pekných miest, spoznali obrovské množstvo rozličných ľudí a na vlastnej koži si vyskúšali celkom iný spôsob života, inú kultúru. Tak ako sme predtým nechceli z autobusu vystúpiť, tak sme na záver nechceli doň nastúpiť. Musím sa priznať, že aj tie ich pílové bagety, z ktorých sme mali dorezané celé ďasná, a pestrý vajcovo-zemiakový jedálniček mi chýbajú.

strane došlo k nezvratnému pokazeniu bicykla, čo viedlo k vážnemu narušeniu psychickej pohody dvoch chlapcov ,,opravárov“. Väčšina Slovákov na čele s pani profesorkou Hrošovou (áno pani profesorka, my vieme, že ste len dozerali na postrácané študentstvo) bola vyhlásená za nezvestnú už pár kilometrov od štartu. Každopádne nakoniec všetko dobre dopadlo a domov sme sa spoločne zviezli autobusom.

Týmto by som sa chcela poďakovať všetkým zúčastneným a všetkým organizátorom. Tento nezabudnuteľný týždeň v nás zanechal skvelý pocit a množstvo nových poznatkov. A nemyslím tým len plný arzenál španielskych nadávok! Poctivo sa držíme hesla : ,,Amigos para siempre.“

Katka Lacková

R O Z H O V O R

K DE B

OLO, TAM DENTI BOLO, U T Š BO Í L LI NAŠI BÝVA

Každoročne sa dverami našej školy premelie okolo 500 ľudí. Vždy v septembri prídu do školy noví ľudia, ktorí vyvinú veľa energie a síl, aby sa dostali k zeleným maturitným stolom. Čo ale robia títo študenti po dokončení štúdia na Gymnáziu Federica Garcíu Lorcu? Rozhodli sme sa vyspovedať niekoľko bývalých maturantov, Luciu, Ernesta a Martina, aby sme zistili ako sa im darí po maturite. Lucia MICHNOVÁ (osemročná bilingválna sekcia GFGL 2005 – 2013)

Podľa čoho si si vyberala školu? Si s výberom strednej školy spokojná? Chodila som na osemročné španielske bilingválne gymnázium a celkovo si myslím, že som urobila dobre. Školu mi navrhli

rodičia a ja som teda išla skúsiť šťastie na prijímačky. Bola som rada, že ma zobrali, lebo keby som si mala vyberať školu až v deviatom ročníku, asi by som sa nevedela rozhodnúť a možno by som ani dnes neštudovala tam, kde študujem.

Aké boli tvoje obľúbené predmety a ktorého profesora si mala najradšej? Moje najobľúbenejšie predmety boli telesná a všetky jazyky. To bolo jediné, čo ma bavilo a čo mi fakt išlo. Moja najobľúbenejšia profesorka bola teda určite pani profesorka Babejová, moja slovenčinárka. Pri nej ma začala baviť literatúra a začala som oveľa viac čítať aj to, čo sme sa učili, čo bolo v mojom prípade dosť divné. Akou cestou si sa vybrala po dokončení strednej školy? Teraz chodím na Ekonomickú univerzitu, Fakultu aplikovaných jazykov a som spokojná. Chcela som pokračovať v jazykoch, ale samotné prekladateľstvo a tlmočníctvo mi prišlo zbytočné a chcela som mať aj niečo navyše okrem jazykov, aby som mala neskôr lepšie uplatnenie a z toho mi vyšla Ekonomická univerzita ako najlepšie riešenie.

R O Z H O V O R

Ernesto LOUREIRO (osemročná bilingválna sekcia bilingválneho GLGL 2005 – 2013)

Ako si vnímal strednú školu? Čo ti ako prvé napadne pri slovách „stredná škola“? Ako mi bolo na strednej? No, ako kedy. Boli dobré časy, ale aj zlé, učenie, ale aj flákanie. Určite sú to spomienky na nezabudnutie, ktoré nebudem radšej rozoberať. Čo mi napadne ako prvé keď počujem slovo stredná? Určite debaty na chodbe pri sedení na radiátore - za čo nám každý profesor nadával.

Mal si nejakého obľúbeného profesora? Obľúbený profesor? Nechcem hovoriť, že niekto bol viac obľúbený a iný menej obľúbený, každý máme svoje svetlé aj tmavé stránky. Skôr by som povedal, že profesori, na ktorých nikdy nedám dopustiť sú p.

p. Prelecová, ktorá ma vždy svojim trpkým humorom pobavila na seminári z matematiky, p. p. Tichý, ktorý keď som bol v kvarte prestal byť taký odmeraný a odvtedy si ho spájam iba s úsmevom a kvalitnou hodinou (aj ked som ho, bohužiaľ, mal iba na geografií), p. p. Armas, ktorá napriek tomu, že chce, aby bolo v triede maximálne ticho, čo si nemyslím, že je pri nás reálne, má tie nervy stále a vždy a keď som to potreboval, pomohla mi s matematikou. A samozrejme, p. p. Sýkorová, ktorá keď práve nehovorila o mačkách, nás naučila, že tie počítače naozaj môžu robiť to, čo by sme chceli, len im to treba povedať.

Ktorý predmet si považoval za obľúbený? Samozrejme hodiny, ktoré ma naučili počítať, koľko ostáva do zvonenia keďže doteraz mi trvá pol minúty, kým prečítam čas z ručičkových hodiniek. Tie naše sa krásne vynímali nad tabuľou a keď sa blížila veľká ručička k sedmičke alebo osmičke, už som vedel že bude dobre ... :D (Pýtali sme sa síce na vyučovací predmet, ale aj hodiny si zaslúžia mať svojich päť minút slávy v školskom časopise. ) Ako vyzerá tvoj vysokoškolský život? Teraz chodím na Fakultu informatiky a informačných technológií

R O Z H O V O R

STU. Vybral som si ju, preto, že ma baví zisťovať, ako veci fungujú a počítače sú na to ako stvorené. Veľmi ma to tam baví, ale máme pár zbytočných predmetov v každom semestri - na jednom vám dokážu, že napísať odborný článok na tému modelovanie je možné aj v prvom semestri, na inom zase, že napriek tomu, že kamionista ide z Bratislavy do Viedne a zase naspäť, jeho priemerná rýchlosť je nulová alebo vám povedia, aký je minimálny vklad pre zakladateľov akciovky a vy potom spravíte plán, ako zarobiť milión, výmenou za nejakú tú noc bez spánku. Napriek tomu všetkému táto škola ukáže tie dvere, cez ktoré máte prejsť, ale prejsť už musíte sami. Áno, je pravda, že polovičke sa to nepodarí, nie sú to jednoduché veci. Mňa samého čaká od utorka skúškové a som zvedavý, ako niektoré predmety zvládnem, obzvlášť toho kamionistu, ale inak to nepôjde, takže zatnúť zuby, spraviť si kávu a sadnúť si na zadok doma za knihy a nie v bare za pult. K vysokej by som mal ešte spomenúť, že celé štúdium je jeden veľký žúr, sem-tam prerusený nejakým tým zápočtom a napokon skúškovým. Martin TOMÍK (osemročná sekcia GFGL 2004 - 2012) Ako si vnímal štúdium na GFGL? Počas ôsmich rokov môjho štúdia

som spoznal veľa ľudí a naučil sa veľa vecí - aj keď niektoré len za účelom dokončenia štúdia. Môžem

povedať, že táto škola ma dokázala pripraviť na ďalšie štúdium na vysokej škole (aj keď niekedy s použitím zastrašovania a nátlaku). A keďže to je aj hlavný zmysel každého gymnázia, tak som rád, že som tu študoval.

Mal si nejakého obľúbeného profesora? Obľúbených učiteľov mám viacej, ale spomeniem určite p. p. Prelecovú, človeka, ktorého si najviac vážim a dokázal dokonca aj mňa prinútiť niečo spočítať a aj vďaka nej ešte stále študujem. P. p. Babejovú, za to, že to so mnou vydržala na tých dlhých seminároch/ hodinách (aj keď vás môj výber témy na maturite nepotešili, na 3

R O Z H O V O R

to určíte nebolo :D). A na záver p. p. Vodnáková, najlepšia triedna, akú sme kedy mohli dostať. Ktorý predmet si pokladal za obľúbený? Nebolo ľahké vybrať z takej širokej ponuky, ale bude to matematika.

Na akej škole pokračuješ po skončení štúdia na GFGL? Teraz som študentom 2.ročníka na FEI STU s odborom aplikovaná informatika a aj po 2 rokoch viem, že som si vybral dobre a už by som nemenil. Vybral som si ju so zámerom získania vedomostí z oblasti informatiky, matematiky a aj praktických skúsenosti z tejto oblasti (áno, aj to vás tam naučia – aj keď nie vždy sú použiteľné aj v roku 2014). Odporúčam ju hlavne tým, ktorí sa neboja matematiky, rozmýšľania a občasného nedostatku spánku. Najťažší je určite prvý rok, inak nazvané „sito”, cez ktoré keď prejdete, nie je to potom už také ťažké. Preto výber vysokej školy je hlavne o tom, vybrať si to, čo vás baví a ak ste na to popri gymnáziu ešte neprišli, vždy je tu ekonomická. ;)

Študenti Gymnázia Federica Garcíu Lorcu sa každý rok dostanú na prestížne bratislavské, ale aj zahraničné vysoké školy, pokračujú v štúdiu a stavajú na pevných základoch – na svojich vedomostiach nadobudnutých na našej strednej

škole. V mene celej redakcie časopisu ďakujem bývalým maturantom za to, že si našli čas a porozprávali nám o ich vysokoškolskom živote a o ich spomienkach na náš gympel. Kristína Garaiová

8.2. 2014 sa naše dve spolužiačky z prímy A, Svejka Harčárová a Kika Pupáková, rozhodli ísť na konkurz do seriálu v RTVS. Ponúkli sme im rozhovor a ony nám ochotne v krátkosti porozprávali, ako to prebiehalo. SRO: Aké ste mali prípravy? S: Veľmi usilovne sme sa pripravovali, skúšali sme doma, v škole, na dramatickom krúžku a myslím si, že sme to zvládli na jednotku. K: Ja som sa tiež pripravovala veľmi poctivo so Svejkou u nej doma, aj na dramatickom krúžku, taktiež aj v triede, v škole, cez prestávky a tak. SRO: Aký bol tvoj prvý dojem pri vstupe do haly RTVS? K: Bol veľmi napätý, mne osobne búšilo v srdci ako nikdy a bola som pod nátlakom stresu. S: Mala som tiež napätý pocit, ale premietala sa mi v hlave otázka ,,Do

R O Z H O V O R

čoho to idem?”. Prekonala som tú otázku myšlienkou na budúcnosť. Trocha som sa aj bála. SRO: Aká bola atmosféra konkurzu? S: Bol tam obrovský hluk, pri vstupe do sály na konkurz bolo veľmi veľa detí. SRO: Bol na vás režisér milý alebo po vás kričal? S: Áno, bol milý. Boli dokonca dvaja. Skupina mladších detí mala prísnejšieho. SRO: Aký máte pocit zo samotného priebehu konkurzu? Cítili ste konkurenciu? S: Boli tam veľmi talentované deti. Neviem, asi mám zmiešaný pocit. K: Ja si myslím opak. Deti zabúdali texty a preto ich režiséri nechali len predstaviť, takže podľa mňa konkurencia až taká veľká nebola. SRO: Ako to napokon skončilo? S: Vošli sme do sály, zahrali sme, povedali text a povedali nám, že o dva týždne sa dozvieme výsledky. K: Skončilo to dobre. Chcela by som, aby ma vzali, ale ešte neviem, ako to skončilo. Som z toho trochu nervózna, ale mám z toho dobrý pocit. SRO: Išli by ste na takýto konkurz opäť? S: Jasné, už so skúsenosťou, ktorú som zažila, by to bola hračka. K: Možno. Toto bola pre mňa taká akoby skúška. SRO: Prečo ste išli práve na tento konkurz, odkiaľ ste sa o ňom dozvedeli?

S: Dozvedela som sa o ňom od babky. Išla som preto, lebo som si veľmi chcela vyskúšať, aké to je, zažiť takýto konkurz. K: Na konkurz ma prihlásila mama, takže som tam musela ísť, ale nakoniec som bola veľmi rada, že ma tam prihlásila. SRO: O čom má byť pripravovaný seriál? K: Je to o teenageroch. SRO: Chceli by ste sa v budúcnosti živiť ako herečky? K: Jasné že by som chcela. Je to môj najväčší sen! S: Áno, veľmi by ma to bavilo, lebo mám s tým menšie skúsenosti z dramatického krúžku.

Kike a Svejke ďakujem za rozhovor a dúfam, že sa im podarí konkurz vyhrať. Mária Halagardová

T É M A

V dnešnom svete chce cez letné prázdniny asi väčšina z nás, tínedžerov, niekam vypadnúť a to hlavne bez rodičov. Ani ja nie som výnimkou a anglická letná škola mi okrem toho ponúka aj možnosť vylepšiť si angličtinu a dobre sa zabaviť. Niekto by si asi mohol myslieť, že sa tam bude iba piť čaj s mliekom a posedávať v károvaných svetroch v typických anglických záhradách. To však nie je pravda. Napríklad Oxfordská univerzita má veľmi zaujímavý rozvrh a k tomu rôzne prilepšenia. Toto sú niektoré zo škôl, ktoré má po celom Anglicku:

€), za tri týždne 3150£ (3 875 €), za štyri týždne 4200£ (5 165 €) a za päť týždňov 5250£ (6 455 €). Prihlásiť sa môžete na tejto stránke: http://www.summerboardingcourses.co.uk/ . A takto nejako to tam vyzerá:

Abberley Hall (8-12 rokov) SBC Oxford (10-14 rokov) SBC Bournemouth (12-15 rokov) Headington Oxford (13-16 rokov) Oxford College (15-17 rokov)

Odohrávajú sa tam samozrejme hodiny angličtiny, ale taktiež celodenné výlety, či už do Londýna alebo inam a najrôznejšie večerné a popoludňajšie aktivity. Cena sa zvyšuje podľa toho, ako dlho máte pobyt. Niektoré školy majú rovnaké ceny, niektoré sa líšia. Napríklad v Headigton Oxford sa platí za dva týždne 2100£ (2 585

Pýtate sa, prečo vlastne píšem o týchto podivných školách? Pretože práve na jednu z nich som sa rozhodla ísť cez toto leto.

T É M A

Vybrala som si SBC Bournemouth, pretože je pre mňa vekovo aj obtiažnosťou najdostupnejšia. Do týchto škôl chodia deti z celého sveta a podľa mňa je to jedno z najlepších miest, kde máme možnosť stretnúť sa s ľuďmi z iných krajín. Plus je tu možnosť naučiť sa lepšie angličtinu, s ktorou sa v dnešnom svete dorozumiete všade a je to aj jazyk, ktorý sa najčastejšie používa na internete. Podľa mňa je toto super zábava na leto a už teraz sa tam veľmi teším. Držte mi palce! Baša

potešia skôr alternatívnejšieho fanúšika a znalcov slovenskej hudby. Kedy? 10. 7. 2014 - 12. 7. 2014 Kde? Letisko Trenčín Kto? • Kraftwerk • Tricky • Suede • Goldfrapp • Travis • Kelis • Jana Kirschner • Slobodná Európa • Korben Dallas • Billy Barman • Vrbovskí víťazi • Zlokot • Kosa z nosa • Katarzia • Za koľko? permanentka (štvrtok/ piatok/sobota) aktuálne – 89 €, na mieste – 119 €

HIP HOP ŽIJE

BAŽANT POHODA

Festival Pohoda je vám všetkým určite dobre známy, či už z vlastnej skúsenosti alebo z rozprávania kamarátov. Rozhodne sa oplatí ho navštíviť a okúsiť niečo z tej povestnej pohody na vlastnej koži. Hlavný program festivalu tvorí hudba rôznych žánrov z najrôznejších kútov sveta. Nechýbajú divadelné predstavenia, balet i súčasný moderný tanec, film, prezentácia literatúry, designu aj výtvarného umenia, či diskusie na rôzne spoločenské témy. Nečakajte však až také zvučné mená, hudobne

O čo sa jedná? Na druhom ročníku festivalu Hip Hop Žije sa predstaví špička slovenského a českého hip hopu spolu so zahraničným headlinerom DMX. Bude aj bohatý sprievodný program ako napr. street ball, graffiti jam, u rampa, tanečné work-

T É M A

shopy a mnoho ďalších. Kedy? 27. 6. 2014 - 29. 6. 2014 Kde? Zlaté piesky, Bratislava Kto? DMX (USA) • Kontrafakt • Majk Spirit + H16 • Prago Union • 4D • Moja Reč • Separ • Strapo • Momo • Ektor (CZ) • Vec • Suvereno • Zverina • Slipo + Hajtkovič • Za koľko? 28,50 € / VIP 86 €

TOPFEST

Topfest je festival, ktorý sa zameriava najmä na poslucháčov rockovej, punkovej a metalovej muziky. Headlinermi sú nemecká power metalová formácia Helloween, megaúspešná americká skupina Thirty Seconds to Mars, švédska formácia Sabaton, dánska

D-A-D a český Kabát. Nedali sa však zahanbiť ani slovenskí interpreti a na Topfeste vystúpia len samé zvučné mená. Kedy? 26. 6. 2014 - 28. 6. 2014 Kde? Letisko Piešťany Kto?

• D-A-D • Desmod • Gladiator • Heľenine oči • Helloween • Horkýže Slíže • Kabát • Marky Ramones Blitzkrieg • Pavol Habera a Team • Sabaton • Smola a Hrušky • Thirty Seconds To Mars • Tomáš Klus • Zoči Voči • Zóna A • Za koľko? jednodňová vstupenka: 35 €, permanentka: 43 € NOVA ROCK

Nova Rock je veľmi kvalitný a populárny fest v susednom Rakúsku venujúci sa všetkým možným i nemožným žánrom, subžánrom i variáciam rocku a metalu. Headlinerom jubilejného 10. ročníka bude samotný Black Sabbath,

ale veľkým lákadlom sú určite aj mladšie ročníky, ktoré zastupujú Avenged Sevenfold, či Bring Me The Horizont.

T É M A

Kedy? 13. 6. 2014 - 15. 6. 2014 Kde? Nickelsdorf, Pannonia Fields 2 Kto? • The Prodigy •Limp Bizkit • Slayer • Stell Panther • Bring Me The Horizon • Iron Maiden • Sunrise Avenue • Special Late Night 80’s Show: David Hasselhoff • Black Sabbath • Avenged Sevenfold • Soundgarden • Rob Zombie • The Offspring • Megadeth • Za koľko? permanentka: 146 €

• Macklemore & Ryan Lewis • The Prodigy • Queens of the Stone Age • Placebo • Calvin Harris • Imagine Dragons • Bastille • Lily Allen • La Roux • Skrillex • Tom Oddel • Jake Bugg • Stromae • Michael Kiwanuka • Bombay Bicycle Club • Miles Kane • Peter Lipa • Za koľko? permanentka (7 dní s kempovaním): 199 €, permanentka (5 dní bez kempovania): 169 €, jednodňová vstupenka: 50 €

SZIGET FESTIVAL

UPRISING REGGAE FESTIVAL 22. ročník Sziget Festival je jedným z najväčších a najlepších festivalov v blízkosti. Atraktívny a žánrovo veľmi pestrý program, veľa sprievodných podujatí, výborná atmosféra a zvučné mená... a to všetko na nádhernom zelenom ostrove v srdci Budapešti! Určite sa oplatí navštíviť hlavne kvôli hlavnej kapele – Queens Of The Stone Age. Kedy? 11. 8. 2014 - 18. 8. 2014 Kde? Óbudai-sziget, Budapešť, Maďarsko Kto?

Vraví sa, že kto ho raz zažil, celý rok čaká na pokračovanie. Štyri hudobné stage, cinema zóna, množstvo workshopov, atrakcie ako zápasy v bahne, futbal, capoeira, ranná joga, graffiti, streetart, Urampa a tiež možnosť kombinovať koncerty s kúpaním či vodnými športami. Hlavnými hudobnými lákadlami sú Shaggy a Jimmy Cliff, no najhlavnejšia je aj tak pohodová atmosféra, ktorá vám vyčarí úsmev na tvári a aspoň na pár dní sa budete cítiť naozaj ako na slnkom zaliatej Jamajke. 21

T É M A

Kedy? 22. 8. 2014 - 23. 8. 2014 Kde? Zlaté Piesky, Bratislava Kto? Shaggy (JAM) • Jimmy Cliff (JAM) • Dub FX (AU) • Collie Budd (BM) • Gentleman’s Dub Club (UK) • The Skatalites (JAM) • Za koľko? permanentka 30 €

Anna Puchovská

Kam sa ísť cez leto osviežiť? Počas leta najradšej navštevujem rôzne vodné plochy určené na plávanie. V Bratislave ich je viacero napríklad: Rosnička, Delfín, Tehelné pole, Zlaté piesky, Kuchajda, Štrkovecké jazero... Ak 22

sa aj vy najradšej cez leto kúpete a šantíte vo vode, odporúčam vám navštíviť niektoré z týchto príjemných miest. Z umelých kúpalísk mám najradšej kúpalisko Delfín v Ružinove. Pre mňa je jeho najväčšou výhodou, že je blízko a je ľahko dostupné. Uprostred horúceho letného dňa v rozpálenej Bratislave si rád zaplávam v jeho bazénoch. Sú tri: detský bazén, bazén s atrakciami a plavecký bazén. Atrakcií je síce málo (2 šmykľavky), ale dá sa tam aj tak veľmi dobre zabaviť.

Z prírodných vodných plôch mám najradšej jazero Nové Košariská 2. Je pri obci Dunajská Lužná neďaleko Bratislavy. Štrkopieskové jazero Nové Košariská 2, ktoré vzniklo ako zdroj ťažby štrku je v súčasnosti rekreačná oblasť. Je to najmenšie a najstaršie jazero na Košariskách, nájdete tu mnoho návštevníkov na veľkej a širokej pláži, na ktorú nadväzuje malý polostrov. Peter Drobný

Š P O R T

MS 2014 v Brazílii Skupina A Brazília

Chorvátsko Mexiko

Kamerun

Skupina E

Švajčiarsko Ekvádor

Francúzsko Honduras

Skupina B

Skupina C

Skupina D

Čile

Pobrežie Slonoviny

Anglicko

Argentína

Nemecko

Španielsko Holandsko Austrália

Skupina F

Bosna a Hercegovina Irán

Nigéria

Budú to jubilejné 20. majstrovstvá sveta vo futbale ktoré už tradične usporiada FIFA. Uskutočnia sa od 12. júna do 13. júla v Brazílii, teda už piatykrát na Juhoamerickom kontinente. Rozlosovanie sa uskutočnilo 6. decembra ( na Mikuláša ) v preslávenom Brazílskom meste Rio de Janero a tu sú už rozlosované skupiny:

História MS v Brazílii V minulosti sa majstrovstvá sveta v Brazílii konali len raz, a to v roku 1950. Tento turnaj vyhral Uruguaj, ktorý v poslednom štvrtom rozhodujúcom zápase finálovej skupiny zdolal Brazíliu 2:1. Tento turnaj bol výnimočný tým, že bol jediný, ktorý sa nerozhodol jedným finálovým zápasom, ale hrala sa finálová skupina.

Kolumbia Grécko

Japonsko

Uruguaj

Kostarika Taliansko

Skupina G

Skupina H

Ghana

Rusko

Belgicko

Portugalsko

Spojené štáty

Alžírsko

Južná Kórea

Oficiálna hymna Názov: We Are One (Ole Ola) Interpret: Pitbull ft. Jennifer Lopez & Claudia Leitte Web adresa skladby na youtube: https://www.youtube.com/ watch?v=9W3sWiZ-iO8 Web adresa skladby na stiahnutie zdarma : http://www.urlbeat.net/ Q6cs Dĺžka : 3:43 Oficiálny Maskot Pásovec Fuleco

Hracia lopta Brazuca

Na tento turnaj sa veľmi teším a budem fandiť dobrému a peknému futbalu. Peter Drobný

Š P O R T

Fejtónik na tému MS v hokeji 2014 Milí spolužiaci, ako ste si určite všimli, nedávno nám skončili ďalšie, v poradí už sedemdesiate ôsme, Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Drahí športoví analfabeti, sk ste si to nevšimli, ale nebojte sa, nič také vám neušlo. Neskončili sme ani na jednej z víťazných priečok. Vyhrali Rusi (aké prekvapenie!). Ale aj keď sme nevyhrali, bolo sa na čo pozerať. Tých našich pár zápasov bolo predsa úžasne dynamických, hlavne tretie tretiny krásne drásali nervy. Takisto si zgustli aj naši početní “dvojtýždňoví” tréneri. Hlavne v zápase proti Česku a Francúzsku sa museli obzvlášť tešiť, keď mohli použiť svoje obľúbené frázy ako – „Á, samozrejme zase je tu povestný český útok

Jágr-Štěstí-Náhoda!“, alebo v zápase proti Francúzom – „Vidím, že už aj oni majú nové rozloženie 2-3-4 obrana-útok-rozhodcovia!”. No vzhľadom na vekový priemer nášho tímu a skúsenosti, s ktorými tam išli niektorí hráči, hrali naši chlapci v celku dobre. Ani komentátori nesklamali a mali rovnako pestré hlášky ako Bielorusi po pive. :) V každom prípade treba mať na pamäti výrok – nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa - a nevešať hlavu, veď rok ujde ako voda. A potom, nudiť sa nebudeme, veď o chvíľku sú tu MS vo futbale! :) Katarína Buzášiová

K U L T Ú R A

Berndsen / FM Belfast Počuli ste o nich? Počuli ste ich? Ak nie, nie je problém, nájdete ich nielen na YouTube. I keď jeden kúsok nazvaný Stripes ste možno počuli či aspoň klip by vám mohol byť povedomý. Obe vystupujúce formácie by sa dali charakterizovať kvalitou a prepracovanosťou videoklipov (napr. Berndsen: Lover in the dark, Planet Earth; FM Belfast: Stripes, Frequency, Back & Spine), ktoré, aspoň mňa, niekedy na prvý raz upútajú viac ako hudobná zložka, lenže to sa mi nestáva len s nimi. Väčšinou však audiovizuálna zložka tvorí harmonický pár. 21. mája bol ten večer, na ktorý som sa dlho chystala, tešila s kúpeným lístkom, nedlho po tom, ako sa dostalo do éteru, že navštívia hlavné mesto a napokon ma pochytilo čosi, čo ma sem-tam

dobehne, ak sa veľmi teším. Nechuť ísť a pocit nedostatku energie. Prišla streda, onen deň, bola som jediná z mojich kruhov s lístkom, pôvodní parťáci na koncert padli a tak som sa vybrala sama. V takých situáciách si poviem: Skoč ako do vody a rozplávaj to. Rovnako ako pri skákaní šípky sa nedá zabrzdiť vo vzduchu a vrátiť to späť. Ok, nie je to až také nenávratné nakoľko som mala lístok poistený a možnosť vrátenia tam bola, no určitá paralela podobnosti tam je. Na jednej strane som aj z toho ísť tam sama bola zvädnutá, na strane druhej som si uvedomovala tú skutočnosť, že človeku samému sa tak otvoria iné, nové dvere, ktoré by sa inak neotvorili, ak by som šla so svojimi ľuďmi. Zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa s niekým spoznáte, než keď máte okolo seba ľudské náplasti.

K U L T Ú R A

Sedela som v Nu Spirite, na mieste konania, od ôsmej, koktejl mojich emócii ma nenechal prísť neskôr. Prvá tam. Ešte prázdny klub. Mohla som to sledovať celé od počiatku, metamorfózu večera. Na nie veľkom pódiu sa ladili dvaja chlapíci, ktorí mi akosi vôbec nepripomínali FM Belfast, ale v ten moment som to viac neriešila. Dvaja Islanďania. Doladili sa, odišli. Aj ja. Objavila som zvyšné zákutia lokálu, nakoľko som sa tam ocitla vôbec po prvýkrát. Nasávala som atmosféru, čo sa postupne zahusťovala pribúdajúcimi ľuďmi. Pred deviatou na pódium vstúpili už dvaja známi z úvodu večera. Spustili elektrizujúcu elektroniku šmrncnutú great popom či dream wave a ja som tvárou v tvár v spevákovi spoznala Davida Berndsena. Teda z toho vyplynulo milé prekvapenie, Berndsen ako predkapela. Nemala som poňatia o tom, že bude a ak tak aká predkapela. Nikde sa to neuvádzalo. Moja myseľ striasla lenivý povlak, čo na nej sedel odkedy som odchádzala z domu s ambivalentným naladením. Bunky mi zaliala výživa v podobe zvuku a obrazu 80. rokov, nakoľko Ber ndsen je mnohostranne pohltený dizajnom tejto dekády. S krásnou gradáciou môjho nadšenia, asi po šiestich- siedmych pesničkách, prišiel i koniec ich vystúpenia. Rozohriatych nás dlho nenechali čakať tiež reykjavický

FM Belfast. Úvod mi evokoval štart vesmírnej rakety, s ktorou sme sa všetci zniesli zo Zeme. Kým sme zostúpili nazad, elektro-pop Belfastu nás napumpoval energiou, hlava na hlave, skákajúca postava na postave, teplo väčšie ako v autobuse, dusno a zároveň nekonečnosť zvuku pohlcujúca nás prítomných spolu s kapelou a vďaka nej. Ku koncu mnou lietalo a triaslo čosi ako elektrický prúd. Po troch prídavkoch, záverečnom predstavení sa nám fanúšikom, som si uvedomila tú obrovskú eufóriu vznášajúcu sa nad svedkami večera, jemnú únavu a spotené všetko na sebe. Aj hľa, tu prišlo k tomu, čo som v úvode spomínala. Zoznámila som sa so štvoricou osôb, s ktorou by som sa inak, myslím si, nezoznámila. Porozjímala som v ich spoločnosti nad na prvý pohľad skrytým energetickým naladením pred svetom. Nemáte dojem, že severania sú pokojní možno nad mieru? Sú, ale skrývajú v sebe toľkí potenciál a náboj ako aj sopky, gejzíre a panenská príroda. Najlepšie spravíte, ak sa tam vyberiete osobne, pretože dovtedy tomu neporozumiete skutočne. Viem, o čom hovorím. Po klube vonku čakalo dvadsať stupňové májové veľmi skoré ráno či prineskorá noc a ja som si opäť povedala: Milujem tú krajinu. Mi El

V I A J E S

Sčasti Európa, sčasti Ázia Turecko. Krajina rozprestierajúca sa na dvoch kontinentoch. Každoročná dovolenková destinácia tisícok turistov a dovolenkárov. Krajina, v ktorej môžete na jednej strane ulice vidieť obrovský päťhviezdičkový hotel a na strane druhej malý chudobný domček, v ktorom žije mnohopočetná rodina. Mnoho ľudí zavrhuje Turecko kvôli predsudkom, ktoré v sebe chová a preto sa vám v tomto článku pokúsim dokázať, že všetky tieto predsudky sú nezmyselné a neopodstatnené. Alánya, mesto, ktoré sa za posledných pár rokov stalo jedným z najobľúbenejších letovísk Turecka je skvelým príkladom toho, čo vám môže táto krajina ponúknuť.

V I A J E R O S

Kleopatrina pláž Ako asi podľa názvu tušíte, pláž je spojená s egyptskou faraónkou Kleopatrou. Podľa legendy Kleopatra odmietla položiť svoju nohu na inú zem ako egyptskú, preto sem musel Marcus Antonius z Egypta, z delty rieky Níl, priviesť veľmi veľa piesku. Urobil to však rád, pretože toto miesto bolo jeho darom faraónke Kleopatre a ako ináč, z lásky ako svadobný dar. Toto miesto si neobľúbila len Kleopatra, ale aj nespočetne veľa turistov z celého sveta.

S domácimi off-road Alánya a jej okolie nie je zaujímavá iba krásnymi a nekonečnými plážami. Kto už niekedy navštívil toto prekrásne mesto vie, že sa tu

V I A J E S

V I A J E R O S

nachádza aj veľa hornatých oblastí, v ktorých žijú ľudia v malých usadlostiach, pestujú si svoje vlastné potraviny, sušia čaj a vždy, keď k nim niekto zavíta, sú milí a pohostinní. Keďže títo ľudia sú väčšinou veľmi chudobní, majú zmluvu s tureckými cestovnými kanceláriami, ktoré spolupracujú s hotelmi a umožňujú turistom spoznať aj túto stránku krajiny. Exkurzie tohto typu sú veľmi obľubované a určite stoja za spomenutie. Na začiatku sú trochu chaotické, ale keď už sedíte vo svojom jeepe a začne hrať hudba, zistíte, že ste neurobili chybu pri vyberaní programu. Tieto exkurzie sú „off-road“, čiže ak máte aspoň trochu radi adrenalín, rozhodne sa zabavíte.

Green canyon Ak sa vám už zunovalo more

a chcete sa okúpať v sladkej vode, obkolesenej prekrásnou prírodou, navštívte Green canyon. Toto jazero patrí k najkrajším jazerám sveta a nachádza sa v meste Manavgat. Je obklopené pohorím Taurus. Každý deň vypláva viac ako 50 lodí prevádzkujúcich e xkurzie. Keďže túto krásu je ťažké popísať slovami,

použijem fotky. A ako vidia toto krásne miesto samotní domáci? Spýtala som sa Onura, ktorý už niekoľko rokov žije v tomto meste.

Čím je zaujímavá samotná Alánya? - Alánya ponúka mnoho zaujímavých miest. Medzi moje najobľúbenejšie určite patrí prístav a hrad. V prístave je vždy rušno a to

z jednoduchého dôvodu – z jednej strany je počuť hudbu z diskoték a zo strany od mora je počuť ľudí

V I A J E S

V I A J E R O S

normálne. Skoro všetci ľudia jazdia na skútroch – asi je to bezpečnejšie ako byť chodcom a dávať si pozor na šoférov. zabávajúcich sa na lodiach. Niektorým príde zvláštne, že diskotéky sú otvorené od 11:00 do 8:00, ale keďže Alánya žije z cestovného ruchu a dovolenkujúci sa radi bavia, je to pochopiteľné. Hrad mám rád pre jeho výhľady. Najradšej mám jedno miesto, ktoré nepozná až tak veľa ľudí a naskytne sa vám z neho pohľad na Kleopatrinu pláž, na prístav, diskotéky, usadlosti v kopcoch, niekoľko mešít a šíre more. Rozhodne vám odporúčam navštíviť Alányu už len kvôli týmto miestam. Čím je Alánya zvláštna? - Myslím, že najzaujímavejší je rozdiel ľudí, ktorí tu žijú v zime a v lete. Tento počet sa líši až štvornásobne. Ako som spomínal v lete to tu žije a preto Alányu nazývajú aj Turecké Las Vegas. Tiež je zaujímavé a trochu nebezpečné, že vodiči nedodržiavajú dopravné predpisy. Je úplne normálne vidieť motorku, na ktorej sedí päťčlenná skupina ľudí. Je normálne, že keď svieti červená na semafore, všetci vodiči ju proste odignorujú. Ak náhodou niekedy uvidíte auto v protismere, nezľaknite sa, je to

Čo je pre Alányu typické? - Obchodíky. Obchodíky a vykrikujúci predavači, snažiaci sa nalákať k sebe zákazníkov. Typické je zjednávanie cien a milión falošných značiek, hrajúcich sa na pravé. Ak k vám príde predavač z obchodíku a len tak vám ponúkne čaj či vás obdaruje nejakou drobnosťou, nenamýšľajte si, je to normálne.

Dúfam, že týmto krátkym článkom som vám ukázala, že Turecko je krásna a zaujímavá krajina a ak tam raz prídete na dovolenku, určite nezabudnite navštíviť vyššie spomínané miesta. Neoľutujete!

Kristína Garaiová, Onur Çoban

N A Š A

T V O R B A

SHADOWLANDS TALE Once upon a time, there was a little guy from a very nice family without any enemy. Yet one warm day a terrible storm came.

It changed his grateful heart to something worse than to be blind. His endless shocking badness was as great as total blindness Soon to this story came Fairy Lorey to change truly this tale fully.

She began to explain, what happened when the storm came.

This wrong was easy to make right, he only had to change his mind. But meanwhile an accident came. He wounded his legs and couldn’t stand. Doctors said: If you want to be healed, you shouldn’t be bad.

Give love and respect and the same you will get. When the guy was healthy, he said :

I want to thank and reward everybody who helped. This is how shadowlands changed in his heart to sunny meadowlands.

Terézia Čisáriková, 11r. 1. miesto kategória B

WE ARE ALL SHADOWS

Like a hedgehog does When the autumn leaves fall down I burrow deeper inside the heap Of my inner secret thoughts I keep questioning my memories All those faces I see Just the silent reflections Of their real personalities

We are all like shadows Not easy to see under cover and not easy to read Most of us are rather scared of each other Eaten up by the fear of unknown It’s more simple to run away and leave

I don’t want to step into the shadowlands Of my fragile trembling mind Where I push away the people I love And fall through the truth to lies

Anna Puchovská, 18r. 1. miesto kategória F

N A Š A

SHADOWLANDS That place was cold, without feelings, without any love or happines. I was there, but what was it? When I looked on the right side I saw souls, many souls. They were invisible, just shadows. The shadows were slowly walking down the Black Street. Although I am brave, I was scared to death. They were so mysterious. They were dead! No goodness, just sadness and death. I smelt cat piss, dead and decaying animals. I felt sick. Quickly I decided that I will leave this place, but when I started running on the grey road in direction away from this place, one man, actually one soul stopped me. When he touched me, I started to see him as a real man. Man: „You can`t leave!” Me: „I have to! Let me go! Please, please!“ I tried to fight. Man: „NO! You can`t leave Shadowland!“ He was still holding me. He was too strong for a fifteen-yearold anorexic girl, whose muscles didn`t exist. Man: „Once you come to Shadowland, you can`t leave!“ Me: „Let me go! I have to go!“ I didn`t listen to him. Man: „Can`t leave, can`t leave, can`t leave, can`t leave...“ He was repeating and repeating those words and his big black bad eyes were hypnotising me. He looked insane. I stopped fighting. I felt weak.

T V O R B A

And then, when I stopped trying to escape from him, he let me go. I made a few steps and I looked back, back to Shadowland. Suddenly, I started to feel some kind of desire to expose this dark gloomy place. But the fear of being just a soul without heart and brain was stronger. I didn‘t know what to do. I was so scared. I began to run and then there was a flash. My head started burning like hell. I thought it wanted to explode. I felt a terrible pain and from that pain I fell down on the road. I was weak and tired and I wanted to sleep. Voices in my head were whispering: „ Sleep, sleep, sleep...“ I was weak and tired so they won. I could hear nothing. I could see nothing. I was nowhere. . . . I slowly opened my eyes and I saw a woman in a grey blouse and a long, black skirt. Me: „Where am I?“ Woman: „You`re with me, love.” She said quietly, with a little smile. She was writing something in a book and the title got my attention - SHADOWLAND ASYLUM. My blood froze. „ I want to get out of here!“ I cried and tried to get up but I couldn’t. Woman: „Calm down, dear. You jumped on the road in front of a car. Thanks God, you are not injured. Sleep and relax now. For worries,

N A Š A

T V O R B A

you will have so much time in here.“ . . . I am awake. Many questions fill my head. Is it true? Is it a dream? I am afraid I cannot understand. I started writing to my brother Evan. Help me! Please! Get me out of here. Do you remember how you were telling me stories and legends about Shadowland? I thought Shadowland is a land, but now I think it`s not. It`s an asylum. Asylum Shadowland. Why am I here? Please... You are my last chance. Please... Love and kisses... Wendy

It doesn`t matter anymore. I died. Right after a month in there. Now, I am in the Shadowland legend. I am a soul without heart and brain. Ironical perfection, isn’t it?

Barbora Bachanová, 12r. 2. miesto kategória B

MOONLIT SHADOWLANDS “Is everyone comfortable?” “Don’t you need another blanket?” “Has everyone been to the bathroom?” “Hush, hush! Quiet! We’re starting soon.” Darkness came to the village. Shadows were welcomed to their

kingdom. Colours seemed to vanish, the world turned to the shades of black and grey. The first star appeared on the clear sky, followed by millions of others in a few moments. Fresh breeze started to blow from the valley, indicating that the night is near. The small room was completely dark. Just the five of us. One next to the other, packed like sardines. I was the oldest one of four children and the only girl. It was both good and bad. It offered me some benefits, of course. Everyone treated me like the intelligent and beautiful one, like a princess – unless it came to washing the dishes, washing the stairs or washing the three boys. “You are the oldest one, you should do it!” Where is the charming princess now, right? “What do you think is going to happen today? Where are we going to go?” whispered the little one with a lisp to my ear. “I don’t know. I guess the 2nd World War. You know, fights, noise, tanks, guns, injuries, death, that’s his field. But it could be anything… We’ll find out very soon.” “What if he does not come?” “Of course he will,” I said in a calm but convincing voice and gently kissed the little one’s forehead as he pulled his thin body closer to me. I was like their mother now as they had no one. I dressed them

N A Š A

up. I fed them. I played a pirate for them (oh yeah, you should see me wearing an eyepatch and a fake moustache we’ve drawn on each other’s face with a felt-tip pen!). I even climbed a tree once to get their ball, even though I am the worst possible climber in the world. Well, this is what I call love. “How long do we have to stay here? I want to go home,” he asked and I knew that there were tears in his eyes even though I could not see them in the dark. “Hey, it’ll be okay. This is your home now. You’ve got the boys and me, and the snoring Oli sleeping over there, right?” “Fine,” he laughed a bit, apparently understanding my attempt to joke. He was very mature and smart for his age. The sparks in his eyes perfectly represented his character. Once he put an old damaged ball he had found somewhere in our yard on his head and pretended to be a mushroom. I really loved his fantasy – sometimes I thought he had more fantasy than me and you don’t really find such a person very often. “Where is he? I’m getting worried,” spoke the middle boy quietly, wrapped in a soft blanket like a burrito of sadness. He was a very serious person. He always seemed to be unhappy with his life. But here with us he seemed to live his life. He danced, he laughed and

T V O R B A

made us laugh using some of his crazy accents. “I hope he comes soon, I feel like falling asleep every moment,” said the oldest one right after yawning. “Take it easy, my brother,” I said as I wanted to tease him a little bit. Oh, how boring my life would be without my dearest brother. I’d have no one to shout at, no one to make fun of. What a misery it would be. Our eyelids were getting heavy. Dreams were trying to put their spells on us, but we were determined to resist them and keep on waiting. The air was filled with excitement. That’s what kept us awake. Suddenly, a noise was heard. We saw a ray of light from a flashlight behind the door. Someone was approaching. “Is it…?” “He’s coming!” “Quiet!” The door opened with a creak. A big shadow appeared on the wall. “Hi, kids!” Our grandpa wearing pyjamas and a sleeping cap that made him look like a dwarf walked inside. He walked slowly across the room towards a huge ebony bed in the centre. Our eyes were fixed on him. We took our places. “Oh, you old mushroom! Move over!”gradpa teased the snoring woman he married fifty years ago. Then he continued: “What would you like to hear tonight, kids?”

N A Š A

T V O R B A

“Everything!” screamed my two cousins, my brother and me, full of joy. This is how we spent every single night of our summer holidays - lying in bed since the sun went down, or better, since we finally managed to put all our chickens to the roost, listening to stories. Once it was grandpa’s childhood games – they played Winnetou, they pretended cones to be bombs, they helped their parents on the fields, they went to the forests, never afraid of anything. Another time he talked about war, about his friends – soldiers and their adventures. Grandpa’s words were like a balm for the soul – full of wisdom, crazy experience and fun. Something unrepeatable. The village was asleep and silent. The valley was dark. And the moonlight was the last thing bringing shadowlands to life.

Tereza Kazdová, 15r. 2. miesto kategória D

Zaujalo nás... Katka Lacková: h muža, čo udu. Ide o skutočný príbe Zaujal ma film Koľaje os ý pohľad na jeho jnu a ponúka zaujímav prežil druhú svetovú vo mnohokrát veľmi jny. Navyše sa zaoberá život pred, po a počas vo rúčam ho všetkým stu a odpustenia. Odpo ťažkou otázkou viny, tre ie. nejšie filmy na zamyslen tým, čo obľubujú nároč Kika Garaiová: Zaujala ma internetová stránka ww w.iflscience. com. Na tejto stránke sa nachádza veľa zaujímavých článkov a videí, ktoré môž u pomôcť pri bežnom, stereotypnom učení.

Anka Puchovská: Kniha Zvieracia farma od Georga Orwella. Toto dielo je tak brilantne napísané, že ho prečítate na jeden šup a ani si nevšimnete, že to už skončilo. Počas čítania sa veľa krát zasmejete, no výjav na konci knihy vás isto zamrazí...

Baša Bachanová: Zaujalo ma, ako jar začala pôsobiť na niektorých ľudí. Začala som si viac všímať ľudské správanie a postrehla som, že sú akísi živší a milší. Medzitým už prichádza leto a ľudia sú čoraz bláznivejší, plnší života a usmievavejší. Háčik je len v tom, či sú takí šťastní a zapálení do učenia alebo sú už tak mimo, že potre bujú konečne zaslúžené prázdniny?