Page 1


ÚVODNÍK

Drahí čitatelia, milí spolužiaci a učitelia, opäť sa vám hlásime zo stránok školského časopisu!  Po prázdninovom oddychu, ktorý ste si dúfam všetci užili do sýtosti, naše kroky smerovali späť do školských lavíc. Avšak okrem, niekedy nie veľmi príjemných, školských povinností, nás v škole počkali aj zábavnejšie aktivity. O čom to tu hovorím? No predsa o školskom časopise!  Počas leta sme pri vylihovaní na slnku neraz rozmýšľali nad tým, čo nového pre vás pripravíme. Vzácnou zhodou okolností sa veľká časť redakčného týmu uplynulé leto ocitla v Spojených štátoch amerických, a tak spontánne vznikla aj téma súčasného čísla – Amerika paprika. Spojili sme príjemné s užitočným a prichystali si pre vás viacero článkov o cestách po tejto rôznorodej krajine, plných prekvapujúcich postrehov. Ak ste už otrávení z jednotvárneho výberu športov, ako sú futbal či volejbal a chceli by ste si vyskúšať niečo netradičnejšie, určite si prečítajte článok o baseballe, v ktorom sa dozviete všetko o tomto zložitom americkom športe a možno vás inšpiruje k tomu, že si ho budete chcieť vyskúšať. Ak máte pocit, že je to tu stále o tom istom, veľmi sa mýlite! Síce sa na vizáži našej školy veľa nezmenilo (modrobiela mozaika na fasáde školy poctivo drží  ), na jej chodbách predsa len niečo pribudlo. Sú tu noví žiaci aj učitelia, a keďže sme boli zvedaví, ako sa im páči na našom gymnáziu, podrobili sme ich zvedavým otázkam a získali tak pozoruhodné odpovede. Ďalej si pre vás redaktorka Baša v rubrike Kultúra pripravila reportáž o fantastickom festivale IstroCon a MiEl zase neváhala spojiť sily s p. p. Koutnou pri vytvorení novej rubriky o ekológii, v ktorej sa dozviete aj to, ako si istí švédski architekti predstavujú bývanie študentov v budúcnosti a ako si môžete postaviť dom z pivových plechoviek. Toto, a ešte mnoho viac, sa dočítate na nasledujúcich stránkach. Želám príjemné čítanie! 

Vaša šéfredaktorka Anna Puchovská

Nájdete nás aj na Facebooku! facebook.com/sro.nerucimezanic Aj tvoje diela môžu byť uverejnené v našom časopise! Napíš nám na facebook, alebo svoj výtvor jednoducho dones do kabinetu p. p. Chovanovej.

2

S. R. O.


4

Ocenení primátorom

5

Ako sa tento rok „medziriadkovalo“...

6

Noc výskumníkov alebo ako zabaviť žiaka na celý deň

9

Vítame nových členov rodiny!

11 Anketa v príme A 12 Rozhovor s p. p. Talapkovou 14 Rozhovor s p. p. Pastorkovou 16 From New York with love 18 Z Floridy 20 Čo ste nevedeli o USA 21 Čo je to ten baseball? 24 Istrocon+ Comic salón 2013 25 Recenzia na film Colette 26 Odpadky ako stavebný materiál 27 Internát kocka 28 entity 29 INTRO 30 Bojuj až do konca! 31 Typický jesenný deň

REDAKCIA Šéfredaktorka: Anna Puchovská Zástupca šéfredaktora: Michaela „MiEl“ Elšíková Grafik: Imrich Nagy Pedagogický dozor: p. p. Alexandra Chovanová Redaktori: Katarína Buzášiová, Barbora „Baša“ Bachanová, Natália „Naty“ Stohlová, Juraj „Gawain“ Komiňák, Kristína Garaiová, Katarína Lacková, Peter Drobný Prispievatelia: R.K. Foto: Alexandra Chovanová, Martin Hatala, Kristína Garaiová, MiEl, Lilly Evenová, archív S.R.O. – Neručíme za nič! je časopis Gymnázia Federica García Lorcu na Hronskej 3 v Bratislave. Časopis vychádza ako občasník od roku 2001. Aktuálne číslo vychádza v novembri ako prvé číslo v školskom roku 2013/2014.

S. R. O.

3


NAŠE ÚSPECHY

Ocenení primátorom 24. júna v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca primátor Milan Ftáčnik ocenil desiatky žiakov a študentov základných a stredných škôl, spoločne s ich pedagógmi a trénermi, v piatich kategóriách: kultúra a umenie, šport, prírodné, technické a spoločenské vedy, profesia a jazyky. Talentovaná mládež získala toto čestné uznanie za mimoriadne úspechy v celoslovenských aj medzinárodných súťažiach. Dvaja žiaci z nášho gymnázia mali možnosť zúčastniť sa na tomto stretnutí spolu so svojimi pedagógmi a vychutnať si tak plody svojho celoročného snaženia. Samuel Mandák z minuloročnej 5.B bol ocenený za 1. miesto na Olympiáde zo španielskeho jazyka. Aj keď ešte deň predtým bol rozhodnutý neísť, nakoniec sa podľa svojich slov „hecol“ a s prehľadom porazil konkurenciu. K tomuto fantastickému úspechu mu dopomohol jeho profesor Francisco Chica García. Anna Puchovská z minuloročnej Sexty A bola ocenená za 3. miesto

na

celoslovenskom

kole

v

Olympiáde

zo

slovenského jazyka a literatúry. Spolu s ňou si prevzala ocenenie aj pani profesorka Alexandra Chovanová. Celá slávnosť prebehla vo veľmi priateľskom a príjemnom duchu. Pochvalné slová primátora sprevádzali hudobné čísla talentovaných žiakov, ktoré na konci zdvihli všetkých bez rozdielu zo stoličiek. Primátor odovzdal oceneným čestné uznanie a poukážku na kúpu kníh, z ktorých sa istotne všetci potešili. Príjemné dopoludnie zakončila recepcia, na ktorej nechýbali povestné pagáčiky a obložené chlebíčky. Primátor Ftáčnik sa ochotne

porozprával

so

všetkými

rozhovoru-chtivými a taktiež neodmietol pár fotografií na pamiatku. Na toto stretnutie mám len tie najlepšie spomienky,

pretože

ocitnúť

sa

v

miestnosti s toľkými talentovanými ľuďmi z celej Bratislavy je naozaj pocta a veľký zážitok. Verím, že si tento pocit odskúša na vlastnej koži čo najviac žiakov GFGL!  Anna Puchovská

4

S. R. O.


Ako sa tento rok „medziriadkovalo“... Na týchto stránkach bola už neraz spomenutá táto fantastická literárna súťaž, na ktorú je naozajstným odborníkom bývalá šéfredaktorka Lenka Roskošová. Práve ona do mňa prvý raz štuchla a povedala mi, „Poď s nami medziriadkovať, nebudeš ľutovať.“ A mala pravdu. Napokon som sa odhodlala a poslala som svoje básne do literárnej súťaže Medziriadky 2013. Spolu s Lenkou sa nám podarilo prebojovať medzi ocenených a tak sme mali možnosť zúčastniť sa literárneho sústredenia v Terchovej. Už odkedy mi prišiel mail s pozvánkou, nedokázala

som potlačiť svoje nadšenie a to sa

stupňovalo až pokým som neprišla na miesto činu. A vlastne nezmizlo ani po mojom odchode z Terchovej. Okrem desiatok literatúry-chtivých mladých začínajúcich autorov sa na mňa po príchode usmievala aj odborná porota zložená pedagógov, spisovateľov a kritikov a celý organizačný tým zložený z tých najšialenejších kreatívnych ľudí, v dobrom zmysle slova. Nabitý program som si užívala od začiatku do konca.

Okrem

toho,

že

sme

trávili

dni

posedávaním na terase a rozoberaním našich súťažných príspevkov, počúvaním inšpiratívnych slov spisovateľov na besedách, či pozeraním animovaných filmov z festivalu FestAnča, taktiež sme aktívne tvorili pri zábavných a kreatívnych literárnych hrách, či už išlo o dramatickú dielňu alebo workshop krátkej poézie. Ak by som mala Medziriadky zhrnúť jednou vetou, najviac výstižné mi na to prídu slová, ktoré mi utkveli v pamäti z besedy s Dušanom Dušekom: „Nie je pekné, čo je pekné, ale to, čo sa ti páči.“ A myslím, že tieto slová presne vystihujú, čo je cieľom tejto súťaže. Každý má možnosť vyjadriť svoj názor na čokoľvek a do noci debatovať s príjemnými ľuďmi bez rozdielu veku. A podľa mňa je práve toto na Medziriadkoch to pekné.  Anna Puchovská

S. R. O.

5


ŠKOLA

Noc výskumníkov alebo ako zabaviť žiaka na celý deň

27. septembra sa žiaci našej školy pod vedením pani profesorky Pistovčákovej nechali viesť zvedavosťou, ktorá ich priviedla až do Starej tržnice na Námestí SNP. Po vstupe do budovy žiakov zaujala hlavne mladá žena, ktorá stála na pódiu a práve vyslovila: „Asimo, come here! People are waiting for you!“ V tom momente sa otvorili dvere a na pódium prišiel Asimo, humanoidný robot, hviezda večera. Asimo sa poklonil divákom a po anglicky ich pozdravil. Po chvíli na pódiu ukázal, že zvláda aj hocijakú prácu v domácnosti, nezastavia ho ani schody, ani iné prekážky. Aj keď zatiaľ nie je možné kúpiť si Asima, o pár rokov bude možno tento inteligentný robot od Hondy súčasťou mnohých domácností. Žiakov však nezaujal len Asimo. V priestoroch Starej tržnice sa nachádzalo veľa zaujímavých stánkov. Veľký úspech mal stánok Slovenskej technickej univerzity Bratislava - Fakulty elektrotechniky a informatiky, pri ktorom sa zhromaždili všetky malé deti z celej Starej tržnice. Deti mali možnosť vyskúšať si hru ovládanú nohami. Stačilo postaviť sa na špeciálny monitor, na ktorom sa im hneď zobrazila hra a oni už len museli prenášať váhu z jednej nohy na druhú, aby sa aj ich herná postavička pohybovala. V ďalšom zo stánkov zamestnanci SAV dokázali, že „retro“ cvičky či detské prezúvky (aké kedysi nosili deti do škôlky) môžu premokať menej ako štýlové tenisky z poslednej kolekcie Nike. Návštevníkov

výstavy

mohol

tiež

zabaviť

stánok

firmy

Monogram Technologies, v ktorom hľadali medzi návštevníkmi dvojníkov celebrít. V tomto stánku sme sa zabavili aj my. Zistili sme, že sa podobáme na týchto ľudí: Heath Ledger (Lívia B.), Channing Tatum (Zuzana K.), Catherine Zeta Jones (Filip T.), Mila Kunis (Magda R.), Kate Hudson (Kristína G.) a Freida Pinto (pani profesorka Pistovčáková)

6

S. R. O.


Za stánok s najväčším významom by som označila stánok STU – Fakulty chemickej a potravinárskej technológie, v ktorom študenti ľuďom ukazovali aké dôležité je piť vodu z

vodovodu

alebo

minerálnu

vodu.

Niekoľkokrát

zdôraznili, že voda, ktorú pijeme na Slovensku patrí medzi najchutnejšie a najlepšie vody celého sveta. Na stole vedľa nádoby s vodou mali položené aj misky s inými tekutinami, ako napríklad pomarančový ochutený nápoj, kolový ochutený nápoj a citrónový ochutený nápoj. Vysvetľovali, že z 3dcl sladkého ochuteného nápoja nie sú nebezpečenstvom len pre zuby, ale pre celé telo. Ako kompenzáciu je potrebné vypiť 5 - 7dcl čistej vody, čo znamená, že 1 liter ochutených nápojov by sme museli zapiť asi 1,7 – 2,5 litrami vody. Medzi rôznymi stánkami plnými zaujímavostí sme my, správni výskumníci, objavili aj jeden, kde sme sa mohli tzv. inteligentne zabaviť. Dostali sme slamku a ping-pongovú loptičku a našou úlohou bolo, prísť na spôsob, akým udržať loptičku vo vzduchu. Nepodarilo sa nám to. Taktiež sme sa mohli zapojiť do súťaže „Guličky“ , v ktorej sme mali uhádnuť koľko guličiek sa nachádza na 15metrovej

reťazi.

My,

ako

správni

študenti

gymnázia sme si našli cestu ako prísť na správny počet guličiek. Zistili sme koľko meria gulička a koľko meria medzera medzi guličkami a vyrátali sme počet guličiek. Nie, nevyhrali sme súťaž. Boli sme diskvalifikovaní za podvádzanie, ale aspoň sme sa ukázali ako správni výskumníci. Žiaci našej školy mali to šťastie, že sa dostali na prednášku známeho a uznávaného slovenského astronóma a vysokoškolského pedagóga , RNDr. Juraja Tótha, PhD, ktorý venoval svoju prednášku vesmírnym telesám. Vysvetlil rozdiel medzi planétou a trpasličou planétou. Zmienil sa aj o satelitoch, no najviac času venoval meteoritom. Študenti sa dozvedeli, že výprava RNDr. Juraja Tótha, PhD hľadala meteority aj na území Slovenska, konkrétne v okolí Martina (v lesoch Martinských hôľ) či v Košiciach. Meteor Košice bol videný 28. februára 2010 o 23:24:45. Prejavil sa jasným svetlom (rádiometrické senzory automtických bolidových staníc zaznamenali svetlo 1000x jasnejšie ako Mesiac v splne) a dunením, ktoré prilákalo do okien ľudí, ktorí neskôr pomohli výskumníkom lokalizovať, ktorým smerom meteor letel.

S. R. O.

7


ŠKOLA

Pýtala som sa žiakov, čo si myslia o projektoch ako je Noc výskumníkov. „Podľa môjho názoru je projekt Noc výskumníkov a jemu podobné akcie príjemné

spestrenie

vyučovacieho

procesu popri školskej, teoretickej časti a rozšíri naše obzory. Vítam všetky snahy o popularizáciu prírodných vied medzi mladými študentmi a verím, že škola umožní účasť na podobných akciách ako je Noc múzeí a galérií či rôznych

cykloch

prednášok

aj

v

budúcnosti.“ (žiak Gymnázia Federica García Lorcu) „Projekty podobné tomuto sú veľmi užitočné pre všetkých bez ohľadu na vek a vzdelanie. Na akciách ako napríklad spomínaná Noc výskumníkov môžu ľudia vidieť vývoj vedy a techniky u nás ale aj v zahraničí. Príkladom je robot Asimo (síce v staršej päť ročnej verzii), ktorý zožal na akcii Noc výskumníkov obrovský úspech a bol stredobodom celého programu. Na akcii sa zúčastnilo množstvo slovenských univerzít a súkromných firiem, študenti predstavovali svoje projekty, firmy propagovali svoje produkty a pri každom stánku stál ak nie profesionál vo svojom obore, tak minimálne nadšenec v tejto oblasti.“ (žiačka Gymnázia Federica García Lorcu) „Ja si myslím, že projekty tohto typu sú najlepším spôsobom, ako sa niečo priučiť či stretnúť sa so zaujímavými ľuďmi. Veľtrhy, výstavy či podobné akcie môžu ovplyvniť životy mnohých mladých ľudí. Študenti si môžu uvedomiť, že matematika nie je len o nudných číslach či chémia len o „nezmyselných“ reakciách. Môžu vidieť, čo všetko dokážu matematici, chemici, informatici, fyzici či biológovia v praxi a to je podľa mňa dôležitejšie ako zapísať strany poznámkami a už nikdy viac si na ne nespomenúť. Bola by som veľmi rada, keby bolo takýchto akcií viac.“ (Kristína Garaiová) Kristína Garaiová, 4.B

8

S. R. O.


Vítame nových členov rodiny! Časy tropického tepla, nebeského pokoja a raňajkovania práve dovareného obeda sú nenávratne preč a nám nezostáva nič iné ako privítať obávaný, dva mesiace poctivo ignorovaný školský rok 2013/2014. Ak ste netrávili priveľa času hľadaním tej čerstvo načerpanej energie a porovnávaním dovolenkových destinácii, iste ste si na chodbách všimli nové tváre. Presne tak! Srdečne medzi nami vítame prvákov!  Boli sme ich navštíviť a prinášame vám exkluzívny rozhovor, po ktorom niet pochýb, že k nám dokonale zapadnú. Sú priateľskí, milí, nie tak celkom fajnšmekri do ústneho skúšania a neohlásených písomiek, ale nám nezostáva nič iné, ako im popriať veľa šťastia (ktorého nikdy nie je dosť) a plno dobrých výhovoriek (pre prípad, že šťastie nepomôže).

Prečo si sa rozhodol pre túto školu? Matúš: Nemám to ďaleko do školy a páči sa mi španielčina. Stačí toľko, či mám ešte rozmýšľať? Romana: Pretože sa mi páči španielčina. A celkovo sa rada učím jazyky.  Michal: Lebo španielsky hovorí veľa ľudí a možno by som tam chcel ísť študovať. A pretože sa ľahko učím jazyky. 

Kde si ju objavil? Ako sa k tebe dostala tá prvotná myšlienka navštevovať našu školu? Matúš: Čo ja viem... Poznám zopár ľudí z vašej školy, mal som možnosť zdrhnúť z osmičky, tak som zdrhol a zdrhol som sem.  Umiestnil som sa celkom dobre na prijímačkách a máte ochotnú pani riaditeľku. Prístup bol skvelý a to ma asi presvedčilo. Romana: Jedna naša známa mi ju poradila, lebo tú školu veľmi dobre pozná a ja som vedela, že chcem isť na bilingválne. Michal: Páčila sa mi španielčina, moja sesternica chodila na talianske gymnázium a spýtal som sa jej, či je aj španielske. Povedala že áno, tak som si ho našiel na webe a išiel som na deň otvorených dverí.

Páči sa ti tu? Matúš: Samozrejme. Inak by som zdrhal. :D Romana: Zatiaľ áno. Je toho síce o dosť viac ako na základnej, ale páči sa mi tu. Michal: Pochopiteľne. :D

Aké boli tvoje prvé dojmy? Matúš: Keďže som išiel z ôsmej triedy, nevedel som, čo čakať. Bol som prekvapený, kam som prišiel. Romana: ,,Vau. Toto je úplne niečo iné. Zvládnem to tu?“ Michal: Myslím si, že už prvý deň bol veľmi dobre zorganizovaný. Myslím, že škola má dosť vysokú úroveň, učitelia sa snažia a vedia naučiť.

S. R. O.

9


ŠKOLA

Čo si myslíš o učiteľoch? Ktorí sú tvoji obľúbení a ktorí naopak nie? Matúš: Fúha... Ťažká otázka... Nemám žiadnych obľúbených učiteľov a ani žiadnych, čo nemám rád. S každým to musím prežiť. :D Romana: Učitelia na tejto škole sa mi naozaj páčia. Majú k žiakom úplne iný prístup ako učitelia na základných školách. Medzi mojich obľúbených učiteľov patrí pani profesorka Čechová a takých, ktorých nemám rada zatiaľ nemám. Michal: Nakoľko ešte neviem, ako sa volajú, tak neviem odpovedať. Ale Nahika a pani profesorka Babejová sú super.

Tvoj obľúbený predmet? Prípadne extrémne neobľúbený a prečo. Matúš: Neobľúbený je fyzika a chémia. Keďže som tomu nepochopil na ZŠ, tak tomu nechápem ani tu. Romana: Konverzácia a terminológia sú moje obľúbené a extrémne neobľúbený je biológia, pretože biológia ma nikdy nebavila a nikdy sa ju neviem naučiť. Michal: Tak najobľúbenejší je asi terminológia, pretože rozprávame iba po španielsky, no a fyzika, chémia to nemusím.

Ktorú učiteľskú frázu najviac neznášaš? Matúš: ,,Mal si na to týždeň.“ a ,,Vytiahnite si papiere, preverím si, čo ste sa naučili.“ Romana: Keď nemám domácu úlohu alebo nie som naučená: ,,Čo si robila celý víkend?“ alebo ,,Mala si na to celý víkend.“ Michal: ,, Kto chce ísť odpovedať? Nikto? Vytiahnite si papiere, napíšeme si písomku!“

Čo by si chcel odkázať učiteľom? Matúš: Nemučte nás tak... Romana: Je toho veľmi veľa. Nech trochu spomalia a nedávajú nám toho tak veľa naraz. Michal: Radšej nič... :D Spovedala Katka Lacková Na fotke 1.BS.

10

S. R. O.


Anketa v Príme A Ako sa u nás páči našim najmladším nováčikom? Tak to vám odhalí anketa, ktorú sme si pre vás pripravili medzi žiakmi z Prímy A, hneď prvý mesiac po nástupe do školy. 

Prečo si si vybral túto školu?

Aké sú zatiaľ tvoje dojmy?

1.

Lebo sa chcem ísť učiť do Španielska.

1.

Je tu pekne a páči sa mi tu.

2.

Kvôli španielčine.

2.

Veľmi sa mi tu páči, ale mám to

3.

Chcel som sem prísť, aby som sa

veľmi ďaleko.

viac naučil a za kamarátmi.

3.

Páči sa mi tu, navyše to mám blízko.

Lebo tam išiel aj môj kamarát a

4.

V pohode, ale vadí mi veľa učenia.

chcel som ísť na španielčinu.

5.

Dobré.

5.

Lebo tu mám sestru.

6.

Výborne, páči sa mi tu.

6.

Lebo sa chcem učiť španielčinu.

4.

Čo sa ti najviac páči? 1.

Najviac sa mi tu páči bufet.

2.

Všetko, ale najviac španielčina.

3.

-

4.

Bufet, španielčina, informatika.

5.

-

6.

Laboratórium chémie.

Ako sa ti páči španielčina? 1.

Muy bien!

2.

Španielčina sa mi tu veľmi páči.

3.

-

4.

Páči sa mi.

5.

-

6.

Je to veľmi pekný jazyk a ľahší ako

Príma A

nemčina.

Na otázky odpovedali: Linda Z. (1), Svea H. (2), Alexander T. (3), Matúš H. (4), Maximilián S. (5), Matej K. (6) Spovedal Peťko Drobný

Príma B

S. R. O.

11


ROZHOVOR

Nová krv v učiteľskom zbore Na chodbách školy je okrem nových tvárí prvákov a primánov od septembra vídať aj dve nové pani profesorky. Ak chcete vedieť, akú majú radi hudbu, prečo sa stali práve učiteľkami a nie atómovými fyzičkami alebo čo na nich zaručene platí, keď chcú skúšať, čítajte ďalej! 

Mária Talapková Meno: Mária Talapková Narodená: 27. Mája 1973 Výška: 161cm Farba očí: šedo zelenožltá (naozaj! Videli sme to na vlastné oči!) Štúdium: RKCMBFUK Učí od: 1992 Záľuby: prechádzky, hra na gitare, rozhovory Knihy: rozhodne BIBLIA Hudba: Gospel, Jemné melódie Jedlo: Vyprážaný syr 

Ver, že Ježiš Ťa miluje! 

Aký predmet učíte prečo ste si vybrali práve tento? Náboženská výchova. Prečo som si ho vybrala? Vlastne je to preto, lebo chcem vieru dávať ďalej mladým ľuďom. Ukazovať im zmysel života.

Učili ste aj na iných školách, alebo je toto Vaša prvá skúsenosť? Učila som aj na základných, aj na stredných. Na viacerých školách. Aj na gymnáziách, aj na obchodnej akadémií.

Prečo ste si vybrali naše gymnázium? A aké sú Vaše dojmy? Niekedy je to tak, že z núdze cnosť! (Vstúpila nám do toho p.p. Vodnáková ) Preto, lebo pán farár hľadal niekoho kto by tu mohol učiť, uvoľnilo sa tu miesto, skončila tu sestra Brigita. Tak bola taká potreba, požiadavka a ja som ju prijala, lebo som hľadala miesto v Bratislave.

A prvé dojmy? Tak, všetko je to tu také nové. Postupne si zvykám.

Bolo povolanie učiteľky Vaším snom? Ale hej! Ale za totality som sa nemohla tým smerom uberať, tak som najskôr opustila tú myšlienku. Vždy som chcela byť učiteľka, ale vedela som, že za totality učitelia nemôžu chodiť do kostola, tak som si povedala, že nebudem učiteľka, ale zdravotná sestra. Len potom ma nezobrali na zdravotnú, tak som išla na gymnázium, potom v treťom ročníku padla totalita, bola nežná

12

S. R. O.


revolúcia a otvorilo sa pole, že môžem byť učiteľka. Vždy som k tomu mala blízko, lebo pochádzam z ôsmych súrodencov, len najprv som chcela učiť Slovenský jazyk a dejepis, ale s odstupom času som rada, že učím náboženstvo.

Čo máte najradšej na tejto práci? Najradšej? Najviac ma teší, keď sa študenti začnú pýtať. Zaujímať sa o veci viery, začnú hľadať odpovede na otázky – aký je zmysel života? A - je ten Boh, nie je ten Boh? To ma tak najviac teší, keď ich to osloví.

Stala sa Vám nejaká zábavná historka so študentmi? Zábavná príhoda... Hm, tak to bude ťažké. Voľakedy som si to aj zapisovala, hlavne tí malí majú také smiešne odpovede. Neviem teraz.

Čo Vás na hodinách zaručene vytočí? Zaručene ma vytočí, keď si deti robia zle. Hlavne u menších detí, keď si medzi sebou robia zle. Aj u veľkých. Tí ma zatiaľ až tak nevytočili. Neviem, ja som od prírody taký pokojný typ.

Aké máte vzťahy so žiakmi? Fiha! Oficiálne. Akože mám ich rada, teším sa na nich, ale zatiaľ oficiálne.

Súhlasili by ste, keby Vás pozvali napríklad na pizzu? ÁNO! 

„Najviac ma teší, keď sa študenti začnú pýtať. Zaujímať sa o veci viery, začnú hľadať odpovede na otázky.“

Ktorá vlastnosť Vás najviac vystihuje? Považujete sa za prísnu? Najviac asi tak radosť. A za prísnu nie. Ja som skôr zásadová - mám rada poriadok.

Aká ste boli študentka? Sedeli ste do večera pri knihách alebo ste sa radšej namiesto učenia zabávali vonku? Ja som bola poctivá. Po nociach som sa učievala. Spolužiaci ma nemali radi, lebo som nechcela s nimi utekať zo siedmej hodiny 

Máte nejakú radu pre súčasných aj budúcich maturantov, ako zvládnuť túto, pre mnohých obávanú, skúšku? Hlavne to nikdy nevzdávaj a neboj sa!

A na záver poradíte nám nejaký trik, ktorý na Vás zaručene zaberá, keď sa chystáte skúšať, alebo dať písomku? No, ako som už hovorila - ja som zásadová, mám rada poriadok, takže to by muselo byť niečo vážne. Veď predsa, kto vás pustí z roboty skôr?  Zhovárala sa Katarína Buzášiová

S. R. O.

13


ROZHOVOR

Jana Pastorková Meno: Jana Pastorková Narodená: 1987 Výška: 160cm Farba očí: hnedá Štúdium: Univerzita Komenského v Bratislave – manažment, pedagogika Učí od: 2009 Záľuby: čítanie, cyklistika, turistika, cestovanie, hra na klavíri Knihy: M. Ondaatje – Anglický pacient; čokoľvek od Daniela Heviera Hudba: klasika, elektronická hudba, funk Jedlo: všetko, okrem kapustových fliačkov 

Aký predmet učíte? Čím Vám učaroval, prečo ste si vybrali práve tento? Učím dva predmety – angličtinu a psychosociálny tréning. Angličtina si ma získala hlavne tým, že môžem cestovať a spoznávať ľudí po celom svete a všade sa s ňou dorozumiem. Psychológia ma zaujíma preto, lebo ma zaujíma ako funguje ľudské myslenie, ako fungujeme ako ľudia, čo nás ovplyvňuje a ako to vplýva na naše životy.

Učili ste aj na iných školách alebo je toto Vaša prvá skúsenosť s učením? Učila som aj na iných školách, ale nebolo to na Slovensku, v Indii a na Islande.

Prečo ste si vybrali práve naše gymnázium? Aké sú Vaše doterajšie dojmy? Chcela som učiť starších študentov, nie úplne maličkých, preto som chcela ísť na gymnázium a myslím, že bilingválne gymnáziá sú trochu výberovejšie ako tie klasické, takže preto som tu.

Bolo povolanie učiteľky Vaším snom? Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čím by ste boli, keby ste neboli učiteľkou? Áno, bolo. Ale najskôr som študovala niečo celkom iné – manažment, lebo som sa nevedela rozhodnúť. Aj som nejaký čas v oblasti manažmentu robila, takže chvíľku trvalo, pokým som si splnila tento sen.

Čo máte najradšej na tejto práci? Mám na nej rada, že je kreatívna, že prináša každý deň niečo iné a tiež dennodenný kontakt so študentmi. Rada vidím, keď sa niečo naozaj naučia, to je to najdôležitejšie, že vidím ich progres.

Stala sa Vám už nejaká zábavná, či kuriózna historka so študentmi? Keď som učila v Indii, tak sa mi stalo veľmi veľa zábavných vecí, lebo tá kultúra je úplne iná. Napríklad, keď som vysvetľovala, že existujú štyri ročné obdobia, tak ich deti vôbec nevedeli

14

S. R. O.


vymenovať. Nechápala som, ako takú základnú vec takmer dospelí ľudia nemôžu vedieť. A až potom som pochopila, že sa mi snažili povedať, že majú iba tri ročné obdobia – summer, winter a rainy season. A takéto veci sa mi stávali neustále.

Čo Vás na hodinách zaručene vytočí a čo Vás zase naopak poteší? Neznesiem keď mi žiaci klamú alebo podvádzajú, aby zakryli svoju lenivosť. Vytočí ma, keď mám pocit, že pripravím žiakom niečo zaujímavé a oni na to vôbec nereagujú, ba dokonca ani nepovedia, že ich to nebaví, len nič nerobia. Teší ma, keď vidím, ako sa niekto niečo naučí, napríklad keď nemal k jazyku vzťah, ale začne na tom pracovať, získa sebavedomie a začne ho viac používať.

Aké máte vzťahy so žiakmi? Súhlasili by ste, keby Vás s dobrým úmyslom pozvali niekam mimo školy, napríklad na pizzu? Teraz ešte asi nie, lebo som tu len veľmi kratučko, ale myslím, že časom áno.

Ktorá vlastnosť Vás najviac vystihuje? Považujete sa za prísnu? „Keď som učila v Indii,

Je ich mnoho, možnože najlepšie, ak mám byť úprimná, ma vystihuje

tak sa mi stalo veľmi

zodpovednosť a tiež otvorenosť novým myšlienkam. Prísna som

veľa zábavných vecí,

menej, ako by som chcela byť.

lebo tá kultúra je

Aký ste boli študent? Sedeli ste do večera pri knihách alebo

úplne iná.“

ste sa radšej namiesto študovania zabávali vonku s kamarátmi? Aj, aj. Bola som dosť poctivá, ale neznášala som, keď chceli od nás len bifľovanie, vtedy som to vyložene bojkotovala.

Máte nejakú radu pre súčasných aj budúcich maturantov, ako zvládnuť túto, pre mnohých obávanú, skúšku? Odsedieť si to. Nečakať, že sa to naučia na poslednú chvíľku. A taktiež, nech si uvedomujú, že aj keď sa im to dnes nezdá, učia sa to pre svoj reálny život a nielen pre maturitu.

A na záver, poradíte nám nejaký trik, ktorý na Vás zaručene zaberá, keď sa chystáte skúšať alebo dať písomku?  Nehovorím, že sa nikdy nedám oblomiť, so študentmi sa však väčšinou dohodneme na písomke dopredu. Ale keď na to mám dôvod, tak tú písomku jednoducho dám, lebo to nie je za trest, ale preto, že je za tým nejaký cieľ, a že to študentom v konečnom dôsledku prospeje. Zhovárala sa Anna Puchovská

S. R. O.

15


TÉMA

From New York with love (Z New Yorku s láskou) Snom mnohých ľudí je navštíviť ju. Nový svet za veľkou mlákou, krajinu slobody, neobmedzených možností a splnených snov. Slovom, Ameriku. Ak už tam ste, asi chcete zájsť do New Yorku, odfotiť sa so Sochou slobody, kúpiť si hamburger a kolu, ktoré vytrávite v Central Parku. V iný deň vyrazíte do Washingtonu, mesta pomníkov, ale okrem toho môžete omrknúť sídlo prezidenta alebo Fordovo divadlo, ktoré sa stalo Abrahamovi Lincolnovi osudným. Ak ste skôr milovníkom športu, zájdite si zasurfovať na Floridu či do Kalifornie, kde sú na to ideálne podmienky. Stačilo o tom, čo by ste mohli, jeden človek z môjho okolia si štáty zažil na vlastnej koži. Janka Sedláčková. Ako sa dostala k Amerike? Spôsobila to jej kamarátka, ktorá tam zopár ráz bola, vždy priniesla nejaký ten suvenír a až na základe toho začala o krajine zisťovať viac. Samozrejme, prišlo chcenie zažiť to. Po tom, čo dostala súhlas rodičov, pustila sa do hľadania letnej jazykovej školy, ktorú by tam mohla navštevovať. Víťazom sa stala agentúra COOLAGENT. Môžete ju nájsť na Mickiewiczovej 4 v Bratislave. Po absolvovaní vstupného testu u nich ste zaradení do triedy, ktorá by mala byť na vašej úrovni angličtiny. Na výber sú kurzy kombinácií speakingu a listeningu, klasická gramatika, idiómy (obrazné ustálené pomenovania), alebo príprava na medzinárodné certifikáty. Pokiaľ máte záujem o hodiny konverzácie, stačí si zvoliť 20 hodín za týždeň namiesto 15 a pribudne vám jedna hodina konverzácie denne po vašej gramatike. Na výber sú taktiež ranné, obedňajšie, alebo poobedné hodiny. Pokiaľ sa náhodou stane, že nie ste spokojní s kurzom, ľudia pracujúci v škole vám ho s radosťou vymenia. Najväčšia výhoda kurzov je, že vaša angličtina sa zlepšuje bleskovou rýchlosťou, keďže nemáte možnosť komunikovať inak ako po anglicky. Minulé leto Janka zažila New York po prvý raz. Agentúra zariadila letenky, školu a bývanie. Vreckové si treba pripraviť osve. Pre istotu radšej viac ako menej. Najprv bola ubytovaná do zlej rodiny, kde pôvodne nemala bývať, ale upozornila na to a do troch dní sa dostala na správnu adresu. Do Harlemu. Prevažná časť obyvateľstva tej časti mesta je tvorená černochmi, čo vraj môže v nočných alebo aj denných hodinách spôsobovať potiaže. Obzvlášť ak ste biela, pekná a blondínka. Hostiteľskou rodinou bola v podstate len jedna osoba a to tiež typická černoška, ktorá pozerala priveľa telky, počúvala cool hudbu a stravovala sa vonku, čo je jedna z charakteristík New-Yorčana. Príjemná a vtipná pani. To leto strávila vo „Veľkom jablku“ 4 týždne. Chodila do školy na angličtinu, spoznávala mesto, kultúru a hlavne kopec nových ľudí zo všetkých možných krajín sveta. Keďže Španielom toho roku vláda zaplatila väčšinu výdavkov, bolo ich tam ako maku. Nechýbali, samozrejme, ani ľudia z Kolumbie či Brazílie. Z európskych krajín prevažovalo spomínané Španielsko, Taliansko a stretla aj dve Slovenky. Jasné, že nesmeli chýbať aj ľudia z Japonska, Kórey a Thajska. Z New Yorku ju najviac zaujali divadlá na Broadwayi, kam si išla pozrieť muzikál Evita. Nezmeškala ani skvelý hotelový bar na streche mrakodrapu s nádherným výhľadom na panorámu Manhattanu. Múzeá,

16

S. R. O.


Socha slobody, Brooklyn Bridge a Empire State boli taktiež aktivity, ktoré ju zamestnávali počas jedného mesiaca. Samozrejme, nebola len v New Yorku, ale zašla si aj do spomínaného Washingtonu. Autobusom z New Yorku ste tam za 4 až 4,5 hodinky. Pri predstave Washingtonu sa mi vždy vybaví scéna z Forresta Gumpa, keď sa tam ocitá po návrate z vojny vo Vietname. Počas prvej návštevy Ameriky spoznala veľké množstvo fajn ľudí, s ktorými sa stretáva doteraz. S jednou kamarátkou z Nemecka sa dokonca stretli v New Yorku aj tento rok. Ďalšou z nich je Claudia, Jankina učiteľka angličtiny, u ktorej bývala toto leto. Už nie v Harleme, ale v časti menom Astoria, ktorá sa nachádza v Queense . Účastníčka tejto cesty hodnotí Astoriu za príjemnejšiu, pretože mala bližšie metro, veľa reštaurácii v okolí a, jasné, že tam ustavične nevisela hrozba z toho, či sa vám niečo zlé neprihodí, nakoľko ste cudzinka a beloška. Aj v druhé leto sa venovala angličtine opäť v tej istej škole ako predošlý rok. Rozdiel medzi prvým a druhým letom bol ten, že v tento rok strávila 2 týždne v už pre ňu známom New York City a 14 záverečných dní na Floride v Miami, kde taktiež navštevovala tú istú jazykovku, pretože tam majú pobočku. Miami bol pre ňu diametrálne odlišným zážitkom. Ľudia neboli v takom zhone ako vo „Veľkom jablku“ a bolo ich tam podstatne menej. Krásne miesto s plážami ako z obrázkov. Plné oddýchnutých ľudí, vychýrených reštaurácií a outletových obchodných domov. Miesto ako stvorené pre Janku. Čo sa cestovateľke páčilo? Bola veľmi spokojná s tým, že si môže zájsť do Starbucks na ľadovú kávu či frappé, keďže tu Starbucks nemáme. Janka miluje papať dobré jedlá medzinárodnej kuchyne a New York s jeho pestrosťou sa jej denno-denne staral o nebíčko v papuľke. Zašla do bistra, kde to je naozaj ako vo filmoch s tučnými palacinkami a servírkami, ktoré sa vás pýtajú, či vám môžu doliať kávu. Dať si na raňajky obľúbené cereálie Lucky Charms. Zohnať kvalitné arašidové maslo. Kúpiť za málo peňazí značkové šaty. Kochať sa otvorenosťou a milým vystupovaním zo strany domácich. Na strane druhej stojí napríklad smetie. V New Yorku je to tak, že v pondelok večer sa von k veľkým smetiakom vynesú všetky mechy smetia, čo máte a v utorok ráno prídu smetiari. Nepríjemný je na tom veľký zápach, ktorý isto nie je ničím príjemným. Ďalšia vec, ktorá nie je veľmi pohodlná, hlavne v lete, je obrovský rozdiel teplôt v obchodoch a vonku. Povedzme, že vonku je 33 stupňov. Janka garantuje, že vo vnútri bude maximálne 20, čo znamená, že ľudia so slabšou imunitou sa chorobe po návrate, možno ešte aj počas pobytu, nevyhnú. Toto mesto je plné mrakodrapov, čiže existuje dosť veľká možnosť vyhýbania sa slniečku. Na jednej strane je to nádhera, no na druhej letá a zimy medzi 60-poschodovými administratívnymi budovami sú vcelku brutálne, keďže dole pri zemi sa drží teplo aj zima dlhšie. Netreba zúfať, pretože keď sa dostanete do metra, tak vás ovalí v lete klimatizácia, v zime príjemné teplúčko. To by bolo nahliadnutie do Ameriky z mojej strany vďaka Janke. Ak by ste mali akékoľvek otázky, napr. ohľadne letného štúdia v USA, pokojne zájdite do 4.B, Janka vám ich s radosťou zodpovie. Pomôže vám s akýmikoľvek problémami týkajúcimi sa štúdia nielen v Amerike, ale aj v Anglicku či dokonca v Kostarike i Kolumbii, kde jazyková škola, v ktorej bola, práve otvorila nové pobočky. MiEl, Janka Sedláčková

S. R. O.

17


TÉMA

Z Floridy Toto leto som bol v Amerike. Napadlo mi, že by som sa s vami mohol podeliť o niektoré zážitky, ktoré ma postretli.

ORLANDO Rozľahlé mesto v centre Floridy. Obrovské v porovnaní s európskym štandardom. Dlhé a široké ulice, truck na každom rohu. Ubytovaní sme boli v Saint Cloud, čo je mesto niekoľko kilometrov od Orlanda. Svoje meno dostalo podľa množstva oblakov, ktoré sa zoskupujú práve nad týmto miestom. Svoje meno dostalo podľa výhľadu, ktorý sa vám naskytne pri západe slnka, najlepšie pri jednom z veľkých jazier. Keďže tam v období dažďov prší po obede každý deň, je obkolesené oblakmi, ktoré pri západe slnka dostávajú oranžový nádych. V Orlande sa nachádza Space Kennedy Center odkiaľ odpaľujú vesmírne rakety. Pokiaľ sa posnažíte, podarí sa vám odfotiť odpaľovacie rampy. Bohužial najbližšia raketa mala letieť až dva dni po našom odlete.

KEY WEST Najjužnejší bod Floridy sa nachádza na poslednom ostrove zvanom Key West. Mesto ako stvorené pre večerné prechádzky a rybačku v zálive, ale aj na otvorenom oceáne. Nočné mesto nás privítalo hudbou, vôňou cigár a samozrejme Starbucksom, ktorý nesmel chýbať. Ako zakončenie večera prišiel sám

Darth

Vader

so

svojím

bendžom

pred

Starbucks a začal vyhrávať. Namiesto ďalšej kávy som mu hodil pár dolárov so slovami „Force be with you,“ a odišiel som.

18

S. R. O.


MIAMI – TAMPA Miami je naozaj impozantné mesto, čo sa týka architektúry, ale okrem známej pláže Miami Beach tam nič úžasné nebolo. Černosi ovešaní reťazami vo veľkých lacných autách s hlasnou hudbou... Pláž bola doslova natrieskaná, pri nej bolo zopár predražených barov a v meste niekoľko obchodov pre turistov. Tampa je ako všetky americké metropoly veľká s množstvom budov. Jedna z tých budov bol však štadión domáceho tímu Tampa Bay Lightning, ktorý sme nemohli len tak obísť. Bol však zatvorený takže z toho nič nebolo. Neďaleko tampy sa nachádza mesto Saint Petersburg, v ktorom sa nachádza múzeum Salvadora Dali. Skladalo sa z troch poschodí plných jeho obrazov a z obrovskej záhrady vyzdobenej umeleckými prvkami.

ŠTVRTÝ JÚL V tento deň Američania oslavujú, snáď, ich najväčší sviatok. Deň nezávislosti. Obchody boli plné petárd a koláčov vo farbe americkej zástavy. Oslava začala opekačkou. Zakončená bola veľkolepým ohňostrojom.

DAYTONA Mesto, kde sa konajú preteky NASCAR. Vrelo odporúčam všetkým milovníkom áut. Vôňa benzínu, hluk motorov, prehliadka jednotlivých áut. Avšak radím vám, aby ste si so sebou zobrali slúchadlá proti hluku, lebo po hodine vás ten hluk omrzí. Gawain

S. R. O.

19


TÉMA

Čo ste nevedeli o USA Tohtoročné leto bolo jedno z najteplejších za posledné desaťročia a zdá sa, že prichádzajúca zima, keďže už teraz sa mi ako prvé pri rozprestieraní žalúzií naskytne pohľad na čelné sklo nášho auta pokryté námrazou, bude tiež jedna z najkrutejších. Tiež máte pocit, že príroda začala písať satirickú komédiu s nami v hlavnej úlohe? Omyl, oproti extrému z USA je naše počasie len chabým priemerom, ako som počas troch týždňov počas letných prázdnin strávených v meste Princeton u rodinných známych pocítila na vlastnej koži. A to nehovorím len o počasí. Čítajte ďalej a možno vás prekvapí, čo o tejto krajine, jej obyvateľoch a ich kultúre v nasledujúcich riadkoch zistíte. 

„Hi, how are you?“ Po našom ahoj, ako sa máš, používajú Američania len ako pozdrav, pri ktorom na vás budú šokovane pozerať, ak naň odpoviete.

Socha slobody je vysoká len 46 metrov. Paradox je, že podstavec, na ktorom stojí, je o jeden meter vyšší. Pre porovnanie, Empire State Building je vysoká 381 metrov.

V USA nájdete len dve kategórie reštaurácií. Fastfoody alebo pre nás štandardné reštaurácie, ktoré sú však omnoho drahšie ako u nás.

V reštauráciách sa berie ako samozrejmosť, aby zákazník dal čašníkovi 20% navyše z toho, čo zaplatil ako tringelt.

Kvôli tenšej ozónovej vrstve ako u nás majú Američania o dosť dusnejšiu klímu. Cez leto je na východe USA priemerne 35 stupňov Celzia. A tá teplota sa nemení ani keď prší.

Rodičia nemusia vyberať školu pre svoje deti. Sú automaticky zahlásené do školy určenej pre oblasť, v ktorej žijú.

Po páde dvojičiek majú v dotazníkoch, ktoré turisti dostanú ešte v lietadle, otázky ako: Uniesli ste niekedy amerického občana? Pašovali ste niekedy do USA drogy? Týrali ste niekedy dieťa amerického občana? Následne musíte toto vyplnené tlačivo odovzdať na letisku policajtovi, ktorý sa vás môže dané otázky opäť spýtať. A ak sa čo i len raz pri nich usmejete, nebodaj sa začnete smiať, policajti vás s kamennou tvárou odvedú na výsluch.

Policajti vás s autom zastavia len ak porušíte dopravné predpisy.

Pri vstupe do všetkých štátov a väčšieho mesta sa platí mýtne.

Je protizákonné telesne potrestať vlastné dieťa (Ani výchovnú po zadku, keď začne vyhadzovať z regálov potraviny v obchodnom centre.) či používať slová s rasistickým podtónom.

Američania sú veľmi dôverčiví a ústretoví. Napríklad vo Whole Foods (veľkoobchod s bio potravinami) vám zamestnanci v prípade dažďa požičajú veľký dáždnik, ktorý môžete vrátiť aj o niekoľko dní neskôr. Dokonca si na vás nepýtajú adresu či telefonický kontakt.

Na cenovkách je uvedená cena bez DPH, ktoré je nižšie ako u nás a rozdielne v závislosti od štátu či konkrétneho produktu. Napríklad v štáte New Jersey sa za oblečenie DPH neplatí. Naty

20

S. R. O.


Čo je to ten baseball? Baseball Je ťažké povedať, kto hodil úplne prvý nadhod v baseballe, pretože baseball, ako ho poznáme dnes, bol pravdepodobne priamym potomkom dvoch britských hier – kriketu a rounders. Kriket – rozdelený na iningy a riadený rozhodcami, rounders – hra s loptou a palicou, ktorú priniesli do Ameriky prisťahovalci. Bolo veľa rôznych amerických verzií “Base Ballu” s rôznymi pravidlami, ktoré hrali deti na dedinách, vojaci bojujúci v Občianskej vojne, deti otrokov na juhu a mnoho ďalších. Neboli žiadne oficiálne pravidlá. Pravidlá baseballu nájdete na stránke http://www.baseballslovakia.com/aktuality?from=120 ak sa prekliknete na baseball. Ale najlepšie ich pochopíte ak sa prihlásite do nejakého klubu. Baseballové kluby na Slovensku: Bk Apollo Bratislava, Bk Trnava Angels, Good Sports Slovakia, Bc Slovan Bratislava, Bk Košice Seals.

Softball Softball sa prvýkrát objavil v roku 1887 keď reportér novín Chicago Board of Trade George Hancock vynašiel „halový baseball“. Na jar 1988 sa ale táto hra rozšírila aj do vonkajších priestorov.

Pôvodne

názvy

boli

mushball,

kittenball alebo halový baseball, až v 20-tych rokoch 20. storočia sa začal používať názov softball. Organizovaná forma sa po prvý raz objavila v Spojených štátoch amerických v roku 1933

vytvorením

Americkej

Amatérskej

softbalovej asociácie (ASA). Až do vytvorenia ASA softball hrávali iba muži. Softballové

kluby

na

Slovensku:

Apollo

Bratislava, Trnava Panthers, Mask Pezinok.

Bk Apollo Bratislava Počiatky nášho klubu siahajú do roku 1990. Vtedy sa niekoľko nadšencov rozhodlo založiť baseballový

klub.

V

prvom

roku

našej

existencie sme boli len školským baseballovým družstvom. Napriek tomu sme na softballových majstrovstvách Slovenska obsadili pekné druhé

S. R. O.

21


TÉMA

miesto (vtedy sa na Slovensku baseball ešte nehral). Prvý zlom v našej histórii nastal v roku 1994, kedy sme sa do Slovenskej baseballovej ligy prihlásili

s

tromi

družstvami.

Ďalším

medzníkom bola sezóna 1995. V tomto roku sa začala

spolupráca

partnerom

Slovnaft

s

našim

a.s.

a

generálnym počet

našich

družstiev vzrástol na štyri. Okrem družstiev mužov, juniorov a kadetov sme založili aj družstvo žiakov. Najdôležitejším rokom v našej histórii bol rok 1996. Došlo k zmene stanov klubu a presnému definovaniu našich cieľov a poslaní. Dovtedy viac-menej živelné dianie v klube bolo nahradené systémom, ktorý nás dnes radí na popredné miesta medzi ostatnými baseballovými a softballovými klubmi na Slovensku. Veľa slovenských baseballistov hrá v Českej republike. Na Slovensku sa hral prvý softball približne od vzniku SR na mieste terajšieho obchodného domu Polus. Najväčším úspechom mužov v histórii bolo víťazstvo Pohára Víťazov Pohárov v Bulharsku. Tohtoročné Úspechy: Žiaci Bk Apollo sú 4.x Majstri SR!!! Žiačky 2. !!! Kadeti Majstri Slovenska. Kadetky a Juniorky hrajú... Juniori a Muži Majstri.

Prečo práve baseball ? Baseball sa mi veľmi páči, lebo to je veľmi pekná hra so svojimi pravidlami a tradíciou. Začal som ho hrať od 1. ročníka na ZŠ v krúžku. Na ihrisko som mal veľmi blízko. Neskôr sa mi podarilo dostať sa aj do klubu Apollo a som rád, že som sa tam dostal. Pravidlá a tréningy boli zo začiatku ťažké, ale teraz by som si to bez neho ani nevedel predstaviť. Baseball sa líši od ostatných športov tým, že to je kolektívna hra v ktorej sa rozhoduje o tom, aký je vyspelý každý hráč sám. Lebo baseballový tím je taký silný ako jeho najslabší hráč.

22

S. R. O.


Baseball je na Slovensku netradičný šport. Od tradičnejšieho futbalu sa líši napríklad tým, že ak máte vo futbalovom tíme slabého obrancu, tak mu jednoducho nebudete nahrávať. Zatiaľ čo v baseballe, ak máte slabého hráč na poste 2. méty, tak súper na neho odpáli každý krát, a takto prehráte zápas. Myslím si, že by si ho mal každý vyskúšať, alebo sa aspoň prísť pozrieť na zápasy a vychutnať si napínavú atmosféru. Peter Drobný

S. R. O.

23


KULTÚRA

Istrocon+ Comic salón 2013 IstroCon je festival pre všetkých fanúšikov fatastiky, sci-fi, hororu, japonskej kultúry a svetu hier. Stovky ľudí sa chcú zabaviť na tomto jedinečnom trojdňovom podujatí plnom úžasnej zábavy. Tento rok sa konal už XXVI. ročník v priestoroch bratislavského Istropolisu 13. , 14. a 15. septembra. Boli tam tie najlepšie filmy, sekcie sci-fi, horor a fantasy, súťaže, či možnosť hrať si stolové a kartové hry (Pokémon, Osadníci a iné). Čas tam môžete tiež stráviť tak, že si pokecáte s kamarátmi pri bare, v reštaurácií alebo v čajovni. Súbežne s IstroConom prebieha aj Comic salón, ktorý tiež predstavuje tri dni zábavy, ktorú len tak niekde nenájdete. Prebiehali

tam

zaujímavé

aj

vtipné

prednášky

a

workshopy vedené odborníkmi, kde sa dozviete o anime, komikse

a

popkultúre. Mohli ste sa zúčastniť súťaže v karaoke, kreslení a taktiež v kostýmovej súťaži (cosplay). Môj

pohľad:

v podstate

Istrocon,

v troch

Comic

slovách.

salón,

Všetko

je

zábava skvele

pripravené pre všetkých nadšencov tohto druhu zábavy. Dozvedela som sa niekoľko vecí o filmoch aj komiksoch, ktoré ma zaujali a našla som niekoľko hier, ktoré ma bavili a bavia. Prednáška, ktorej som sa zúčastnila bola o anime. Počula som tam mnoho názorov ľudí, aký by spravili komiks a o čom by bol. Na

prednáškach

a workshopoch sa každý jeden

zapája

povedať

svoj

a môže názor

na

tému, ktorá sa preberá. Niektoré názory sú vtipné a plné humoru a ďalšie sú zase

plné

a myšlienok.

fantázie Ľudia

tam

vlastne tvoria tú úžasnú atmosféru. tam

Stretla

veľmi

zaujímavých ľudí.

24

S. R. O.

som veľa


A nesmieme

zabudnúť

na

kostýmy,

neoddeliteľnou súčasťou tohto festivalu.

ktoré

Chalani, baby,

hocikto, kto sa chce niečím zvýrazniť, má možnosť. Vlastnoručne vyrobené, tam kupované, je to jedno. Skoro každý

sa

chce

vyfotiť

s nejakou

postavičkou

zo

svojej obľúbenej hry, komiksu, seriálu, či filmu. Jedným slovom „dokonalé“. Proste skvelá zábava na celý víkend!  Baša

Recenzia na film Colette „Veľmi

sa

ľúbili,

ale

tesne

po

vojne

sa

nedobrovoľne rozdelili a celé roky sa hľadali, až sa nakoniec stretli. Ale každý už mal vlastnú rodinu.“ Sú to dva roky, čo som tieto slová počula od sprievodkyne v Osvienčime, ale po skončení filmu Colette sa mi okamžite vybavili. Mám radšej knihy ako filmy, ale pochybujem, že by vo mne písaná predloha tohto príbehu vyvolala také silné emócie. Počúvať o gulagoch či zverstvách, ktoré sa v nich odohrávali sú vnímané len sluchom, ale ak vidíte a počujete to utrpenie, budete ďakovať Bohu, že ste sa narodili až po druhej svetovej. Zaujímavosťou je, že Colette stvárnila francúzska herečka Clemence Thioly, vlastne v celom filme hrajú herci z rôznych kútov sveta. Preto sa aj pôvodná verzia natáčala v angličtine, až neskôr ju nadabovali do česko-slovenskej varianty. Film má byť dokonca uvádzaný aj v amerických kinách, čo si aj právom zaslúži. Ak nie ste slabšej povahy a chcete vidieť pravdu na vlastné oči, určite tento film odporúčam, pretože nejde o obyčajnú romantickú drámu. Je to odkaz, aby sme si vážili život bez utrpenia, realistický pohľad na smrť, ale aj nádej, že aj počas temných chvíľ sa dokážu ľudia spojiť a pomáhať jeden druhému. Najviac budete plakať nie pri scénkach, kde sa budú lámať kosti a končiť životy jeden za druhým, ale na konci, keď sa objavia Rusi, všetky postavy si padnú do náručia a vy budete vďační, že sa to peklo konečne skončilo. Naty

S. R. O.

25


EKOLÓGIA

Odpadky ako stavebný materiál Plechovky od nápojov, sklenené aj plastové fľaše či staré pneumatiky. To je základný materiál, s ktorým by ste sa mohli pustiť do stavby domu. Samozrejme, pokiaľ viete ako na to. Autorom

obydlí

šetrným

k životnému

prostrediu je vyštudovaný architekt Michael Reynolds. Následne

Štúdiá

dokončil

v 1972-hom

začal

v roku s

1969.

budovaním

domu, ktorého kostra bola z odpadkov.

Išlo

o stavbu z nie tradičných tehál, ale „pivových“, čo boli viaceré pivové plechovky pripevnené k sebe drôtom a následne omietnuté. Dizajn „pivovej tehly“ bol patentovaný v roku 1973. Podľa Michaela Reynoldsa, každá fľaša alebo

nepotrebná pneumatika predstavuje trvácny

izolant, ak je naplnená hlinou. Na túto tému napísal päť kníh. Nakoľko nestaval len ekologické, ale aj ekonomicky nie veľmi náročné domy a navyše jeho víziou boli sebestačné obydlia s vlastnými energetickými zdrojmi (solárne panely), kvalitným zateplením, pitnou vodou, čističkou a skleníkom pre produkciu potravy, ľudia začali javiť záujem o jeho prácu. Postupom času konštruoval a predával pokusné domy spôsobom pokus- omyl a snažil sa vychytávať muchy, ktoré sa objavovali. Napriek tomu, že svoje domy vždy prezentoval ako niečo experimentálne, jeden z jeho zákazníkov ho zažaloval pre problémy so strechou a kontrolou klímy. To spôsobilo, že Štátny staviteľský výbor pre Nové Mexiko mu v roku 1990 odobral licenciu, pričom stavby Mikea Reynoldsa označili za nebezpečné a ilegálne. V roku 2007 Oliver Hodge, popredný britský dokumentarista, natočil dokument Garbage warrior

(Architekt

s odpadom).

Po

zaznamenával

prácu

odpadu/ dobu

Bojovník

troch

Mikea

rokov

Reynoldsa

a

z celkového počtu 350 zachytených hodín sa po zostrihu dostalo 84minút na plátno. Film sa stal víťaznou snímkou Ekofilmu 2009. V tom istom roku bola Reynoldsovi vrátená jeho licenciu po tom, čo súhlasil so štátnymi a federálnymi

predpismi.

Po

17

rokoch

pokračoval vo výstavbe domov, nazývaných Earthships predstáv.

26

S. R. O.

(Zemské

koráby),

podľa

jeho


Ďalšie informácie: 

Na dom pre 5-člennú rodinu by ste potrebovali približne 35tisíc fliaš a 1000 až 1200 pneumatík.

earthship.com

Internát kocka Švédski architekti zo spoločnosti Tengbom prišli s veľmi zaujímavým a zároveň praktickým nápadom. Jedná sa o nápad na bývanie pre študentov. Išlo by o domček s pôdorysom 10m². V tejto obytnej bunke by ste našli všetko potrebné od kuchynky, jedálenskej časti, pracovný kútik, kúpeľňu, vyvýšenú časť na spanie až po hojdaciu sieť na relax a malú terasku pred domčekom. Výhodami tejto alternatívy sú nízke náklady na bývanie a súkromie. Do prvých 22 kúskov Smart Student Units, ktoré sú práve vo výrobe, by sa mali švédski študenti nasťahovať už v roku 2014. Ja osobne by som pri takejto možnosti neváhala. http://www.tengbom.se/en-US/projects/207/smart-student-units MiEl

S. R. O.

27


NAŠA TVORBA

entity Do šepotania stránok Vbehla správa Ovplyvní ťa _ Obehom sa ti rozlieva Mäta Horúčava abstinuje Posteľ ťa nezvládla Aditívum Arteficiálne _ Odjakživa ťa trénovali na jej príchod Istota neistoty To jediné _ Neroztrhni si srdce Toto nie je kľúč Len sprievod _ Tvoja reakcia Desublimuje o chvíľku Sŕkaj pomaly Uspokojenie Výbuch intenzity Cievy máš dobré Neskončíš ako on _ Si v galérii Nebudeš vtiahnutá Len divák Depozitné emócie Exempláre _ Nech to je ako chce Zostaneš MiEl

28

S. R. O.


INTRO Iba pohľad zaťatý do steny. Až ten pohľad. To je všetko, čo mojej prítomnosti venuješ. Viem, možno práve prežívaš moment, v ktorom vnímaš, ale reagovať sa ti zdá byť obtiažnym alebo zbytočným úkonom. To poznám. Rozpoloženie hlbokého dumania, rozloženia atómov štruktúr na drobné a možno sklz do prázdnoty či depresie. Nech už sa pohybuješ na ktoromkoľvek poli, dúfam, že až sa odtiaľ vrátiš, preberieme, prečo som prišla. A možno nie. Stáva sa, že nastane stav presýtenia osobami a už so mnou nikdy neprehodíš súvislejšiu vetu, ktorá by bola odrazovým mostíkom pre konverzáciu, aké sme zvykli viesť od večera do rána, od obeda do noci a medzi tým sólo pre každého. Pochopiteľne, sólo nie je možné viesť vo dvojici, i keď sme niekedy túžili neoddeliť sa. Lenže tá istá túžba nám vždy pomohla dať si prestávku, aby sme sa potom opäť stretli a vychutnávali sa. Neviem, či je percentuálne vyčíslená a či je vôbec vyčísliteľné niečo, ako existencia symbióz podobného typu, akú sme zažívali my. Asi nie. Nie je možné objektívne a ani vôbec zachytiť vzťah nech by bol akéhokoľvek charakteru. Ak by ale predsa len bola vedená databáza analýz na tému „vzťahy všehochuti, hodnotenia účastníkov a životnosť“, mám dojem, že my by sme napokon skončili v kartotéke „ukončené“. Tak to vidím ja. Dlhoročný pestrý vzťah, ktorý mohol vzniknúť vďaka úvodnej iskre založenej na podobnosti našich osobností, pretkaný hlavne cestovinami a zeleninou. Spojenie obohatilo obe strany, lenže aj pri takomto vzťahu predstavujúcom takmer perpetuum mobile príde nakoniec k záveru, že prístroj, ktorý by mohol pracovať donekonečna nie je. Bez strát. Bez úrazu. My už sme za páskou signalizujúcou cieľ, dobiehame zo zotrvačnosti. Dobieham? Ty máš svoju stenu, to len ja stále hľadím na teba a premietajú sa mi tieto riadky. Asi už máš jasno. Mňa by len zaujímalo, čo je tým dielikom, ktorý spôsobí zaseknutie a neschopnosť minimálnej komunikácie? To, v čom si teraz ty. Nehučí vo mne zlosť, nehryzie ma nedočkavosť vedieť to, nedobiedzam do teba...si teraz duchom neprítomný tvor a mnou nie len kvôli tebe preteká potok nesúci túto otázku. Možno bez odpovede. MiEl Ilustrovala Anna Puchovská

S. R. O.

29


NAŠA TVORBA

Bojuj až do konca!

Verím, že to ľahké nemáš, verím, že to len tak nevzdáš. Viem, že si bojovník a kráľ, viem, že si sám sebe pán. Život je hra a ty si hráč, tak utri si slzy a neplač. Hraj tak, ako sa patrí, rozdali sa všetky karty. Čo leží, to nebeží. Na každom ťahu záleží. Hraj s tým, čo máš, čo máš, to ber. Niet cesty späť, nemáš na výber. Strach má každý z nás. Znovu, zas a zas. Ver, že dobrí hráči sa neboja. Ver, že niet víťaza bez boja. R.K.

30

S. R. O.


Typický jesenný deň

Celý deň neúnavne pršalo, alebo aspoň mrholilo a, samozrejme, fúkal vietor – typický jesenný deň. No napriek tomu som sa rozhodla prejsť sa cez park na vzdialenejšiu zastávku, keďže v práci som celých osem hodín sedela. Bolo neskoré popoludnie, takže sa okolo mňa náhlilo veľa mamičiek s deťmi, študentov alebo proste len obyčajných ľudí, ktorí sa vracali domov tak ako ja. Pomaly som si vykračovala, kochala sa prírodou. Nikam som sa neponáhľala. „Slečna?“ ozvalo sa zrazu za mnou. Otočila som sa a zbadala som muža v strednom veku, ktorý celkom dobre vyzeral a na tvári mu pohrával jemný úsmev. Čo ten odo mňa chce? pomyslela som si, rýchlo som sa otočila naspäť a pre istotu som pridala do kroku. Muž ale zjavne nepochopil môj nezáujem, lebo tiež pridal do kroku a volal na mňa „...ale no tak slečna, veď na chvíľku zastavte!“. Park sa pomaly vyprázdňoval a ja som sa začínala naozaj báť. Znovu som sa obzrela. Muž bol len pár metrov za mnou a nedočkavo ku mne naťahoval ruku. Preboha!! Určite to je nejaký úchyl alebo zlodej! Koľko je to k tej zastávke? Dvesto metrov? To zvládnem... povedala som si a rozbehla sa ako o život. Ešte, že som si ráno obula tenisky, a nie tie lodičky, čo som chcela.., ďakovala som si v duchu. Zastávka bola už na dohľad, už len nejakých päťdesiat metrov, keď ma zrazu ten muž dobehol a schytil ma za rameno. „Konečne vás..“ začal, ale nestihol dopovedať, lebo som zvreskla na plné hrdlo. „Pusť ma ty nechutný úchylák!“ ľudia v dosahu dvadsiatich metrov sa otočili. „Pusť ma, lebo zavolám políciu!“ Muž sa na mňa pozrel ako na psychopata a zdvihol jedno obočie. „Len som vám chcel vrátiť peňaženku, vypadla vám v parku,“ povedal potichu, vopchal mi peňaženku do ruky a rýchlo odkráčal preč. Rozbehla som sa na zastávku a pre istotu som sa už vôbec neobzerala.

Snáď si tí ľudia

nezapamätali ako som vyzerala... Katarína Buzášiová

S. R. O.

31


32

S. R. O.

Školský časopis S.R.O. - jeseň 2013  

Vzácnou zhodou okolností sa veľká časť redakčného tímu uplynulé leto ocitla v Spojených štátoch amerických, a tak vznikla téma súčasného čís...

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you