T É M A ČÍ S LA Topické podanie Cieľom je dosiahnuť vyšší lokálny účinok s minimálnymi systémovými nežiaducimi účinkami. Úpravou chemickej štruktúry diklofenaku do podoby dietylamínovej alebo epolamínovej soli sa dosiahne vyššia transdermálna absorpcia diklofenaku. Množstvo diklofenaku absorbovaného cez kožu je úmerné veľkosti plochy, na ktorú bol topický prípravok aplikovaný a závisí aj od celkovej topickej dávky a hydratácie pokožky. Pri topickej forme je dôležitá koncentrácia v mieste pôsobenia – hlavne aplikácia na kĺby, teda koncentrácia v plazme, synoviálnom tkanive a synoviálnej tekutine. Maximálne koncentrácie v plazme sú po topickom podaní asi 100× menšie ako pri podaní p.o. Diklofenak v koži tvorí rezervoár, odkiaľ sa prednostne distribuuje a pretrváva v hlboko uložených zapálených tkanivách (kĺb), kde jeho koncentrácia až 20-násobne prevyšuje koncentráciu v plazme. Spôsob podania: jemne vtierať malé množstvo prípravku (o veľkosti čerešne alebo orecha), závisí od veľkosti bolestivej alebo opuchnutej plochy. Nevtierať na porušenú kožu. Systémové podanie Diklofenak v dávke 50 mg má porovnateľný účinok s ibuprofénom v dávke 400 mg. Pri obvyklých dávkach má však silnejší analgetický účinok, je však rizikovejší pre poškodenie sliznice žalúdka. Dávkovanie Bez konzultácie s lekárom je určený v dávke 25 mg 2 – 3× denne, s odstupom 4 – 6 hodín, max. dávka v priebehu 24 h je 75 mg, po dobu 5 dní pri bolesti a 3 dni pri horúčke. Pod dohľadom lekára 100 – 150 mg, max. 200 mg v priebehu 24 hodín.
2. Paracetamol (derivát anilínu) Paracetamol je centrálne pôsobiaca látka, inhibuje COX-2 (cyklooxygenázu 2) v hypotalame (antipyretický účinok) a nepriamo pôsobí na sérotonínové 5-HT3-receptory v mieche (analgetický účinok). Paracetamol nepriamo inhibuje syntézu prostaglandínov, ale nezasahuje do aktivity trombocytov a buniek imunitného systému. Podľa niektorých experimentov inhibuje ďalšiu izoformu cyklooxygenázy tzv. COX-3, ktorá by mala pôsobiť v mozgu a predĺženej mieche.
66 inVitro
Zasahuje aj do metabolizmu serotonínu. Počas metabolizmu paracetamolu vznikajú tzv. endogénne kanabinoidy. V porovnaní s klasickými nesteroidnými protizápalovými liečivami dosahuje porovnateľný analgeticky účinok a minimálny protizápalovy efekt (je neúčinný pri reumatoidnej artritíde). Na rozdiel od NSA je paracetamol bezpečnejšou alternatívou analgetika podávaného v tehotenstve, nie je vhodný v prvom trimestri gravidity (vždy konzultovať s lekárom!). Nepoškodzuje žaludočnú sliznicu a neovplyvňuje krvnú zrážanlivosť. Rizikové ochorenia, pri ktorých nepodávať paracetamol: • závažné ochorenie pečene (akútna hepatitída, vírusová hepatitída, hepatálna insuficiencia atď), • závažné ochorenie obličiek, • chronická konzumácia alkoholu, • akútne požitie alkoholu alebo plánovné požitie alokoholu, • ťažká hemolytická anémia, favizmus (nedostatok glukóza-6-fosfát-dehydrogenázy), • malnutrícia, prípadne nedostatočná výživa pri akútnom infekčnom ochorení, • krvácanie z konečníka pri podávaní čapíkov, • Gilbertov syndróm (pomalšie vylučovanie paracetamolu), • precitlivelosť na kyselinu acetylsalicylovú alebo iné NSA. Dávkovanie Jednorazová analgetická dávka je 500 až 1 000 mg v časovom odstupe najmenej 4 hodiny, do max. dennej dávky 4 g. Počas dlhodobej terapie (nad 10 dní) nemá denná dávka prekročiť 2,5 g. U dospelého pacienta sa hepatotoxické účinky môžu prejaviť po podaní jednotlivej dávky 10 – 15 g (150 – 250 mg/kg). U detí je všeobecne udávaná a uznávaná jednotlivá analgetická dávka paracetamolu per os 10 – 15 mg/kg, denná maximálne 60 mg/kg. Užívanie paracetamolu viac ako 4× do týždňa po dobu viac ako 4 roky zvyšuje riziko lymfómu alebo myelodysplastického syndrómu. Pri dlhodobom užívaní sa vyskytuje zvýšené riziko vzniku karcinómu obličiek a pečene.