B LO G
Dongsuk Sung, prvý autor štúdie. Teplota mozgu je dôležitý lekársky parameter. Dokonca iba lokálne zvýšená hodnota po poranení je spojená s horšími vyhliadkami pacienta na uzdravenie. V dôsledku neexistencie dostupných metód merania je význam teplotných zmien v mozgu nedocenený. (Zdroj: Georgia Tech School of Electrical and Computer Engineering)
Metabolické teplo
Tkanivo Vedenie
Prenos/ /prestup
Prenos/ /prestup Tepna
Prúdenie Tkanivo
Kapiláry
Vedenie
Metabolické teplo
Vedenie Prenos/ /prestup
Prenos/ /prestup
Žila
Prúdenie
Režimy prenosu a prestupu tepla použité pri modelovaní teploty v mozgu. (Zdroj: Sung a kol. CC BY 4.0)
20 inVitro
valej snahe spoločnosti Google urobiť z neho zamestnanca gruzínskeho ústavu ide o výskumného pracovníka veľmi prestížneho výskumného ústavu v Atlante (Georgia Institute of Technology), čo je v USA. Nedá sa povedať, že by sa pred Sungom nikto nepokúšal využiť magnetickú rezonanciu pri meraní teploty v mozgu. Takých bolo neúrekom. Môžeme sa stretnúť s technikami, ktoré využívajú protónovú hustotu, relaxačné časy, protónové rezonančné frekvencie... Ale v klinickej praxi sa zatiaľ neuplatnili. Dôvod je jednoduchý – poskytujú relatívne odhady teplotných zmien a nie konkrétnu absolútnu teplotu, a teda narážajú na problém správnej interpretácie odmeraných údajov. Na vine sú zmienené individuálne črty. Rozdiely v metabolizme, štruktúre ciev, v prietoku krvi... Sung so svojimi kolegami zvolil zaujímavý prístup k riešeniu tohto problému. Aby si overil, nakoľko môže údajom z MR dôverovať, spojil fyziku, anatómiu a fyziológiu. Nazýva to modelovaním, ale v zásade ide o zapracovanie údajov s cieľom získať individuálne rozdiely mozgových lokalít. Nové na tom je, že to berie takpovediac od podlahy. Vrátane prísunu energetických zdrojov a ich premeny na teplo. Nevynecháva ani odvádzanie tepla cievnym riečiskom (ochladzovanie). Určitým vodítkom bola pre neho angiografia (vstreknutie kontrastnej látky do ciev). Keď si jeho prístup zjednodušíme, tak vlastne formuloval zložitú rovnicu „má dať – dal“, ktorá zohľadňuje individualitu cievnych spletenín a ďalšie detaily, akými sú napríklad rozdiely v distribúcii sivej a bielej hmoty. Aby sme to priblížili, v lokalitách našej sivej hmoty prebieha metabolizmus (produkcia tepla) štyrikrát (!) rýchlejšie. Inými slovami, údaje z MR nie sú schopné bez zohľadnenia týchto individualít rozlíšiť, či zvýšenie teploty na konkrétnom mieste znamená „alarm“, alebo ide o falošný poplach. Na modelovanie mapy metabo-
Pragmatický mozog zvyšuje metabolizmus (a teplotu) na iných miestach než ten, ktorý zatiaľ neprišiel o ideály. V odbornej literatúre sa kvôli individuálnym rozdielom začína presadzovať termín personalizovaná teplotná mapa mozgu.
lického tepla špecifického pre daný subjekt sa teda môžeme dívať ako na akúsi kalibráciu dát poskytnutých magnetickou rezonanciou, aby ich interpretovanie nebolo len veštením z krištáľovej gule. Pravdou je, že Sungov prístup začne skomplikoval meranie teplôt v našich mozgovniach. Viac či menej razí potrebu stanovovania personalizovaných teplotných máp, ktoré zohľadňujú individualitu každého z nás. Na druhej strane má tento prístup šancu uspieť v klinickej praxi ako prvý. Nedá sa mu uprieť to hlavné, totiž že v prípade malérov, akými sa môžu stať náhle mozgové príhody, autohavárie, pády každého druhu alebo začínajúce zhubné ložiská, by znalosť teplotnej mapy mozgu bola pre pacienta prínosom.