Slovenská ľudová výšivka - Inšpirácie

Diana Némethová

Slovenská ľudová výšivka Inšpirácie

Diana Némethová

Slovenská ľudová výšivka Inšpirácie

Úvod

Výšivka na tradičnom odeve

Vydavateľstvo ÚĽUV-u prichádza s novou edíciou, nazvanou Inšpirácie, ktorej cieľom je podnecovať súčasnú tvorbu mladých ľudí s využívaním tradičných vzorov a ornamentov zo širokej palety dodnes zachovaných predmetov tradičnej ľudovej kultúry. Predmetom záujmu prvej publikácie tejto edície sú ľudové výšivky pochádzajúce zo súčiastok tradičného slovenského odevu a z tradičných textílií. Po úvodnej textovej časti nasleduje pomerne rozsiahla obrazová časť, ktorá pozostáva z dvoch obrázkov na každej dvojstrane: z fotografie pôvodnej textílie alebo odevnej súčiastky zo zbierkového fondu ÚĽUV-u — Múzea ľudovej umeleckej výroby (MĽUV) v Stupave a z ilustrácie (kresby tušom na akvarelovom papieri). Autorkou ilustrácií je Nina Šošková, ktorá patrí k súčasnej generácii mladých výtvarníčok, sochárok a organizátoriek umeleckých projektov. Okrem iného je autorkou projektu Vytvorené na Slovensku, v ktorom aktualizuje slovenské ľudové tradície, námety a remeslá.

Výtvarnú a grafickú podobu publikácii prepožičal typograf a grafický dizajnér Samuel Čarnoký, autor strednej generácie, v súčasnosti žijúci a tvoriaci v Košiciach. Tím autorov pevne verí, že v novej edícii Inšpirácie sa podarí čitateľom priblížiť nádheru a jedinečnosť výšiviek, ktoré môžu poslúžiť širokej verejnosti ako inšpiračný zdroj tvorivej práce v umeleckej či záujmovej sfére alebo ako podnet pre neprofesionálnych tvorcov výtvarného folklorizmu.

Zdobenie slovenského tradičného odevu ozdobným vyšívaním je pomerne mladý fenomén. Výšivka sa v stredoveku a vo včasnom novoveku v ľudovom odeve vôbec nevyskytovala alebo sa vyskytovala len veľmi ojedinele. Predstavovali ju účelové švy, ktoré spájali alebo spevňovali jednotlivé diely odevu. Až koncom 18. storočia sa postupne začala vyvíjať ľudová výšivka, ako ju poznáme dnes. Kým prísne obmedzenia v 16. a 17. storočí bránili zdobiť ľudový odev výšivkou, aby sa nenapodobňoval panský odev a tak sa nestierali stavovské hranice, v 18. storočí sa zákazy začali uvoľňovať, výšivka prestávala byť znakom odevu šľachticov a závratným tempom prenikala sprvu do odevu bohatých mešťanov a remeselníkov, neskôr aj do odevu zámožnejších sedliakov a napokon aj do odevu prostého vidieckeho ľudu. V tradičnom odeve sa výšivka uberala viacerými smermi. V Uhorsku, na rozdiel od Českého kráľovstva, viac nadväzovala na renesančné vzory, ktoré sa uplatňovali na panskom a cirkevnom odeve, ale najmä na úžitkových textíliách (plachty, prikrývky, obrusy, uteráky, textílie používané pri bohoslužbách a pod.). Kontinuitu vývoja možno sledovať od 16. storočia vďaka súpisom majetku niektorých šľachticov, dochovaných na 1 Kovačevičová, panstvách, alebo vďaka textíliám úzkostlivo Soňa: Vývin stráženým v niektorých farnostiach.1 slovenského ľudového Výšivka ako ozdobný prvok sa v ľudovom odevu. Príloha in: Markov, Jozef: odeve udomácňovala postupne, od prvej po- Slovenský ľudový lovice 18. storočia, vrchol dosiahla v druhej odev v minulosti.

Bratislava : Slovenské polovici 19. storočia, v niektorých oblastiach vydavateľstvo krásnej až v polovici 20. storočia. Zásluhu na tom však literatúry, 1955. nemá iba ústup šľachty od obmedzení plat| 2

3 |

ných pre meštianstvo a roľníctvo, ale najmä hradne na jemné továrensky vyrobené plátno. hospodárske a spoločensko-politické zmeny. Odev ľudu sa až do konca 19. storočia zhotoRozvoj obchodu a bohatnutie strednej mest- voval doma, z doma vypestovaných ploskej vrstvy umožňovali napodobňovanie dín — ľanu a konope. Tradičné hrubé plátno, šľachty aj preberaním zdobenia odevov výšiv- utkané na úzkych domácich krosnách, nebokami. Výšivkárske vzory prenikali nielen lo vhodným podkladom na vyšívanie náročz panských vzorníkov, ale kopírovali sa aj vý- ných predkreslených vzorov, ktoré boli určešivky z priľahlých dedín, ktoré začiatkom né na rozsiahlejšie plochy jemného plátna 19. storočia boli schopné vyšiť iba školené a vyšívali sa jemnými hodvábnymi alebo luvyšívačky. V tom čase nebolo vôbec bežné, aby xusnými zlatými niťami. Výšivka na hrubom sa vyšívalo v každom roľníckom dome. Zruč- plátne bola spočiatku výhradne prakticné vyšívačky, ktoré nadobudli vo vyšívaní ex- ká — buď sa prešívaním spevňovali namáhacelentné zručnosti väčšinou na panských dvo- né miesta (naberané rukávy a miesta pri krku, roch, poskytovali svoje služby majetnejším okraje rozparkov na prsiach či na gatiach), poddaným. Výšivka sa ako určujúci ozdobný alebo to boli švy spojujúce jednotlivé súčasti prvok ľudového odevu začala šíriť nebývalým jedného kusu odevu (rukávy, stánka). Až potempom. Preberali sa rôznorodé techniky stupne sa k tomu pridružila snaha o výzdobu. a šírili sa rozmanité vzory, z ktorých sa vyví- Tá nadviazala na pravidelné účelové stehy, jali ich nespočetné varianty. Silne zakorene- ktoré boli jednoduché a vychádzali z počítaný tradicionalizmus v dedinskom prostredí ných, neraz i vyťahovaných nití, aby bolo šitie mal za následok, že sa uplatňovali isté orna- stehu jednoduchšie. Vznikali pri tom rôzne mentové vzory, ktoré sa v nezmenenej podo- jednoduché tvary: retiazky, hranaté vlnovky, be preberali z generácie na generáciu. Takto stupienky, štvorčeky, kosoštvorčeky, vždy s isvznikali ostrovy rovnakých alebo veľmi po- tou pravidelnosťou. Vznikali tak jednoduché dobných výšivkových skupín, charakteristic- geometrické útvary, ktoré sa neskôr skladali, ké pre konkrétne dediny alebo skupiny dedín. dopĺňali a kombinovali do zložitejších útvarov, Podľa podobnosti výšiviek na ľudovom odeve už podľa úmyslu vyšívačky vytvárajúcej geovieme dnes vytvoriť lokálne a regionálne sku- metrický ornament. Rôznym ukladaním stepiny ľudových výšiviek. No preberali a vyví- hov vznikal pomerne častý jednoduchý geojali sa nielen vzory a ornamenty na ľudovom metrizovaný rastlinný ornament, ktorý býval odeve, ale najmä techniky, ktoré sa odvíjali umiestnený pravidelne vedľa seba, v pruhoch od prístupnosti k materiálom. Na hrubé, pod sebou, prevažne v geometrickej kompodoma tkané nebielené alebo bielené plátno zícii. Neskôr túto strohú geometrickú výšivku, sa vyšívalo hrubou konopnou alebo ľanovou závislú od štruktúry plátna, dopĺňali ďalšie nefarbenou niťou. Výšivkovú techniku určo- stehy podľa počítanej nite — krížiky a vrkôval materiál. Nebolo však možné preberať vzo- čiky, ktoré v slovenskom roľníckom prostredí ry z panských odevov, lebo tie boli vyšívané patrili medzi najobľúbenejšie a najrozšíretechnikou, ktorú bolo možné aplikovať vý- nejšie vyšívacie techniky. Uplatňovali sa na

rôznych odevných súčiastkach, napríklad na zásterách, rukávcoch, čepcoch či mužských košeliach, ale aj na interiérových textíliách, ako boli kútne plachty, obrusy, uteráky a pod.

Do ľudového odevu začali prenikať aj výšivky, ktoré nevznikali priamo na odeve, ale sa doň vkladali (napr. do záster či rukávcov). Tvorili ich už hotové výšivky, zhotovené náročnými technikami vyťahovaných nití alebo viazanej siete, ktoré sa pôvodne využívali na šľachtických a sakrálnych textíliách zo 16. a 17. storočia. Najprv ich vedeli robiť len profesionálne vyšívačky a do dedinského prostredia sa šírili z dielní, ktoré sa špecializovali na náročné vyšívané techniky (prelamovanie, výrez, gatry alebo výšivka na sieti). Pri prelamovanej výšivke tvorí vzor neporušená plocha plátna, okolie vzoru je vytvorené sieťou, ktorá vznikla vytiahnutím útkovej aj osnovnej nite a obšitej pravouhlo alebo priečne. Výrez spočíva vo vyrezávaní časti útkových alebo osnovných nití z vyšívaného podkladu, pričom presvitajúce (vyrezané) miesta sa priamo zapájajú do kresby ornamentu. Gatry vznikajú vyšitím vzoru na vyťahovanej štvorčekovej sieti a výšivka na sieti sa od ostatných techník odlišuje tým, že sa vyšíva na sieť, ktorá sa vopred viaže na spôsob rybárskej siete. To všetko sú náročné staré techniky, pochádzajúce najpravdepodobnejšie z obdobia renesancie, keď vyšívanie nadobudlo nebývalý rozmach vďaka obľube zdobenia aristokratického textilu.

Okrem toho, že uvedené techniky patria medzi najstaršie z hľadiska času, patria aj do skupiny výšiviek podľa počítanej nite, pri ktorých sa vychádza zo štruktúry podkladu. Nielen techniky, ale i vzory sa pri týchto druhoch výšiviek preberali z cudzieho prostredia. Bliž-

šie určiť pôvod vzorov v zmysle etnickom nie je pre väčšiu bádateľov smerodajné, lebo napriek tomu, že mnohé techniky a vzory k nám prenikli z Talianska, Nemecka či z okolitých západných krajín, aj tam ich prevzali z Orientu, kde zrejme vznikali v ešte staršom období. V zmysle slohovom významne ovplyvňovali ornamentiku výšiviek v strednej Európe renesančné vzorníky, ktoré boli určené pre panské textílie, rovnako ako baroková výšivka sakrálneho pôvodu. Do ľudovej výšivky sa nedostali automaticky, po ústupe z panských textílií. Ľudová výšivka na Slovensku sa nevyvíjala jednotne ani rovnomerne. Vznikala ako dôsledok snahy o skrášlenie strohého odevu a textílií z ľudového prostredia. Sprevádzalo ju niekoľko zaujímavých javov. Náročné vzory a techniky sa rýchlejšie šírili na ekonomicky prosperujúcejšom nížinatom území západného a južného Slovenska a v okolí bohatých obchodných miest, kde sa tvorila širšia stredná vrstva. Takisto sa šírili v prostredí s nemeckým obyvateľstvom, prevažne banskom, kde sa ženy baníkov profesionálne venovali vyšívaniu a čipkárstvu. Rovnaký trend možno pozorovať vo vývoji prebratej výšivky. V hospodársky a tým aj spoločensky menej rozvinutých častiach Slovenska dlhšie pretrvávali aj konzervovali sa staršie techniky a vzory. V rozvinutejších a bohatších oblastiach dochádzalo k samostatnému vývoju prebratej výšivky, a to najmä osobným vkladom vyšívačiek. Intenzívnejšie sa tiež prechádzalo k novým druhom výšiviek, ktoré už neboli závislé od štruktúry materiálu a umožňovali vyšívanie na továrensky vyrobenom tenkom bavlnenom plátne s jemnými niťami.

V ekonomicky zaostalejších oblastiach takmer

| 4

2 Kovačevičová, Soňa: Dekoratívny prejav a jeho spoločensko-kultúrny kontext.

In: Etnologické štúdie 6. Dekoratívny prejav — tradícia a súčasnosť.

Bratislava : Veda, 1998, s. 15.

5 |

až do 50. rokov minulého storočia dorábali Vnímame ju predovšetkým prostredníctvom ešte doma vyrobené plátno pre vlastnú po- vzorov, farieb a umiestnenia na textílii. Vzory, trebu a toto hrubé plátno stále zdobili starý- motívy na ľudovom odeve sa popri už spomími technikami podľa počítanej nite s vlnený- naných jednoduchých stehoch, z ktorých sa mi alebo ľanovými niťami. V rovnakom vyvinuli zložitejšie geometrické, vyvíjali veľobdobí sa ľudový odev v hospodársky rozvi- mi diferencovane. Preberali sa z dostupných nutých oblastiach Slovenska už takmer ne- vzorníkov a vyšívačky ich postupne dopĺňali nosil alebo ho iba ojedinele nosili starší oby- vlastnou fantáziou, až sa vyvinuli vzory, ktoré vatelia na slávnostné či obradové príležitosti. sa čiastočne ustálili a pretrvali až do obdoŠpecifikom menej rozvinutých oblastí bolo bia prechodu na mestský odev. V konzervai nahradzovanie náročných výšiviek kúpený- tívnejších a menej prosperujúcich častiach mi pásmi, ktoré sa vkladali do konkrétnych Slovenska sa ustálili vzory vyplývajúce ešte častí ľudových odevov (napr. kohútí výrez na zo štruktúry hrubého plátna. Isté zmeny najzástere zo Zliechova). Vývin výšiviek na tra- mä v bohatších regiónoch nastali až v druhej dičnom odeve ovplyvňovala aj geografická polovici 19. storočia, keď začalo do ľudového blízkosť väčších miest. Od centier vzdialené odevu prenikať aj jemné kupované, továrena nedostupné horské oblasti predurčovali vý- sky vyrábané bavlnené plátno. Tento materiál šivku na pomalý vývin až na jej konzervovanie. umožňoval prijímať nové techniky, ktoré sa už Výšivka bola tiež odrazom konfesionálneho nemuseli obmedzovať štruktúrou plátna, ale prostredia. Kým v katolíckych lokalitách pre- aj prekresľovať vzory zo vzorníkov a dopĺňať vládalo bohaté zdobenie prechádzajúce až do ich podľa vlastných predstáv. V ustálenom pompéznosti (zlatom vyšívané rukávce či čep- dedinskom prostredí sa v minulosti vlastná ce z okolia Trnavy, piešťanské hodvábom vy- fantázia a vkus uplatňovali len veľmi ťažko šívané výšivky), v protestantskom prostredí pre spomínaný hlboko zakorenený konzersa uplatňovala oveľa striedmejšia výzdoba vativizmus, ale keď v 19. storočí došlo v chaodevu. Na vývoj zdobenia odevu vplývali aj raktere slovenskej dediny k spoločenským vzory a materiály, ktoré prinášali mužskí prí- zmenám, aj v tomto prostredí nastal odklon buzní pracujúci mimo regiónov (pltníci z ús- od skromnej, poníženej prostoty k skvostnej tia Dunaja, plátenníci takmer z celého Uhor- honosnosti, hoci sa tak stalo až o dve storočia ska, olejkári až z pohraničia s Tureckom neskôr než u šľachty. Vyšívanie ako ozdobná a pod.), prevažne na kusoch látok a odevu. technika sa najprv uplatňovala na úžitkoKoncom 19. storočia významne prispeli vých a obradových textíliách (kútne plachty, k zjemneniu dekoratívnych techník uhorské vôdzky a pod.), kde stvárňovaním ochranných školy, ktoré podľa západného vzoru výučby symbolov zohrávala aj istú magickú funkciu. ručných prác učili dievčatá popri pletení aj Vzápätí ju nasledovala túžba ozdobovať si odev, vyšívať na základe domácich tradícií.2 vnášať doň prvky jedinečnosti, odlíšiť sa od Výšivku ako výtvarný prejav zdobenia ľu- ostatných a zároveň deklarovať svoj majetdového odevu však neurčuje iba technika. kový status. Výšivky nových vzorov a techník

prenikali na vidiek postupne, v závislosti od hospodárskej situácie, od náboženstva, od prístupnosti k vyšívacím materiálom a pod.

V rovinatých oblastiach s bohatou úrodou a rozvinutým obchodom hýrili ľudové výšivky nádherou farieb, jemnosťou tkanín a bohatstvom hodvábu i zlata. V horských, menej dostupných oblastiach pretrvávala ornamentálne skromná, z domácich materiálov zhotovená a vývojovo zaostalejšia výšivka. Podobne zatiaľ čo v katolíckych dedinách smerovala výšivka k honosnosti a pestrosti, v evanjelických prevládala striedmejšia výzdoba odevu.

Regionálne odlišnosti vyvinuté pod vplyvom uvedených okolností sa v jednotlivých regiónoch natoľko udomácnili, že sa pre danú lokalitu stali určujúce. Výšivka sa naďalej vyvíjala vlastnou cestou, vznikali nespočetné varianty vzorov, dochádzalo k určitej tvorivej samostatnosti a tým aj k vytváraniu originálnych vzorov. V priebehu 18., ale najmä 19. storočia sa vyvinuli natoľko svojrázne výšivkové typy, že ich možno považovať za tradičné lokálne štýlové formy výšiviek.3 Snaha o jedinečnosť a o predstihnutie ostatných v ozdobovaní svojho odevu vyvrcholila koncom 19. storočia odklonením sa od pôvodného miestneho vývoja a tzv. úpadkom výšivkárskej tradície.

Vidiecke vyšívačky prijímali do výšivky vzory z cudzích lokalít a z rôznorodých zdobených predmetov (z keramiky, dreva či modrotlače). Tie potom upravovali natoľko slobodne, že tradičný charakter regionálnej výšivky sa začal strácať. Išlo však nielen o vzor výšivky, ale aj o zmenu v použitom materiáli a v technikách. Ešte v 50. rokoch 20. storočia šili v niektorých zaostalejších lokalitách Slovenska súčiastky ľudového odevu z odkopírovaných

módnych materiálov, ako bol umelý brokát, flauš, diolén či krimplen v netradičných krikľavých farbách a ozdobovali ich nevkusnými flitrami a gombíkmi. Tento úpadkový vývin prerušilo až postupné upustenie od každodenného nosenia ľudového odevu a jeho nahradenie mestskými odevnými súčiastkami 20. storočia. Ľudová výšivka ako objekt záujmu Príťažlivosť ľudovej výšivky na tradičných textíliách pútala pozornosť bádateľov už koncom 19. storočia, bez ohľadu na národnobuditeľské obdobie, v ktorom vrcholila snaha o upriamenie pozornosti na všetko, čomu sa dali pripísať prívlastky naše národné, slovenské.

Od čias, keď nastalo výrazné oslabenie, ba až zánik úžitkovej funkcie tradičných predmetov ľudového umenia, celkovo začal vzrastať záujem o dekoratívne ľudové umenie, čo do istej miery podnietili aj tendencie v umeleckom priemysle. Najmarkantnejšie sa to prejavilo v ľudových výšivkách, čipkách a tka- 3 Pražák, Vilém: ninách, o čom svedčí bohatosť zastúpenia na Slovenské lidové výšivky. Příspěvky svetových výstavách (Viedeň 1873, Budapešť k studiu. II. Župa 1888, Paríž 1889), neskôr na Národnej výstave bratislavská. Vývoj výšivky krojové. v Prahe v roku 1895 a na miléniovej výstave Bratislava 1928, v Budapešti v roku 1896, na domácej pôde na s. 26.

Výstave slovenských výšiviek v Martine v roku 1887. Začali sa prvé zberateľské aktivity pre novozaložené Národné múzeum v Martine. Ľudové umenie ako druh priemyslu a obchodu sa zúročoval v spolkoch a družstvách, ako boli napríklad Izabela, Živena, Lipa či Detva. Česká a slovenská etnografická obec koncom 19. storočia okrem iného sústredila pozornosť na skúmanie pôvodu motívov

| 6

4 Názor rozšírený

olomouckou školou pri múzeu Vlasteneckého spolku. Pozri článok Vlasty Havelkovej s názvom O starobylosti národního vyšívaní moravského v časopise Vlasteneckého spolku muzejního v Olomouci, roč. II, rok 1885; neskôr názor Svetozára Hurbana Vajanského (Národnie noviny, 1887, č. 90) či Pavla Socháňa (Národnie noviny, rok 1886, č. 164).

In: Pražák, Vilém: Slovenské lidové výšivky. Příspěvky k studiu. II. Župa bratislavská.

Bratislava 1928, s. 27.

5 Pražák, Vilém:

Slovenské lidové výšivky. Příspěvky k studiu. II. Župa bratislavská. Vývoj výšivky krojové.

Bratislava 1928.

7 |

na ľudových výšivkách, a preto sa zamerala na overovanie podobnosti ľudových výšiviek a historických, prevažne bronzových predmetov z archeologických vykopávok.4 Predpokladalo sa, že výšivkové vzory na ľudových textíliách pochádzajú z čias Slovanov, pričom ich súčasná podoba je iba rozvitím pôvodných slovanských motívov. Tento názor bol začiatkom 20. storočia všeobecne rozšírený.5 Neskôr sa podrobným skúmaním ornamentiky na ľudových textíliách aj okolitých krajín rozšíril názor, že ľudové vzory, ako ich poznáme dnes, nie sú výsledkom priameho vývoja z obdobia slovanského staroveku, ale vznikli preberaním z iných kultúr v rôznych obdobiach a následným udomácnením v konkrétnych lokalitách, kde sa už vyvíjali samostatne a prípadná podobnosť so starovekými vzormi je výsledkom uplatňovania motivických archetypov, ktoré sa vyskytujú takmer vo všetkých kultúrach (kríž, kruh, špirála a pod.).

Záujem o dekoratívnu stránku ľudového umenia, najmä o výšivky, pretrvával aj v medzivojnovom období, najmä výučbou kreslenia ľudových ornamentov a tvorbou vzorníkov.

Slovenské ľudové umenie, prevažne jeho výtvarná stránka, sa stalo predmetom záujmu pred I. ČSR sprvu maďarských a českých, neskôr aj slovenských bádateľov — etnografov (pozri zoznam najvýznamnejších prác v závere publikácie). Ku skúmaniu a k zdokumentovaniu výšivkárskych tradícií v povojnovom období prispela nielen široká škála vedeckých pracovníkov a odborných pracovníkov múzeí.

Po roku 1945 bola produkcia ľudovoumeleckých výrobkov podchytená aj inštitucionálne.

Zakladali sa ľudové výrobné družstvá a krúžky ľudovej umeleckej tvorby a v roku 1945 bolo

zriadené Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave. Jeho úlohou bolo predovšetkým udržiavanie tradičných ľudových a umeleckých výrob formou podpory remeselníkov, pričom značná časť jeho činnosti súvisela s výrobou tradičného odevu a so špecializovanou textilnou výrobou. V začiatočných rokoch svojej existencie inštitúcia zamerala pozornosť na výskum a zadokumentovanie ešte existujúcich výrob v rôznych regiónoch Slovenska.

Od roku 1950 sa ÚĽUV začal systematicky venovať výskumu tradičného odevu a v rámci neho aj výzdobným technikám, teda i výšivkám. Medzi prvé odborné pracovníčky pre výskum a dokumentáciu patrili Mária Morávková-Kautmanová, ilustrátorka Viera Škrabalová a kreslička Anna Pokorná. Do dokumentácie výšiviek prispeli výskumami aj ďalší pracovníci ÚĽUV-u: Elena Holéczyová, Ema Marková, Otília Kopecká, rod. Madarászová, Anna Chlupová, rod. Ralbovská, Marta Kováčiková, rod. Kretterová. V polovici 70. rokov 20. storočia sa do výskumu zapojili Ľudovíta Sedalová a Alena Rybáriková. Obe sa intenzívne venovali výskumu tradičného odevu až do polovice 80. rokov 20. storočia.

Dôležitou súčasťou práce ÚĽUV-u však bola snaha o zachovanie celej technickej i ornamentálnej bohatosti tradičnej výšivky, a preto sa zakladali výrobné strediská všade tam, kde sa ešte zachovali zručnosti vyšívačiek. Nepokryté oblasti regionálnych výšiviek sa riešili prenesením výrob od iných stredísk. Úzka spolupráca výtvarníkov s vyšívačkami a pisárkami (kresličkami vzorov) celé desaťročia vyúsťovala do úspešnej produkcie, o čom svedčí aj nosná časť sortimentu ÚĽUV-u.

Dlhoročne pretrvávala spolupráca s vynikajúcimi vyšívačkami a pisárkami, ktoré ovplyvnili výtvarný charakter výšiviek (Katarína Brúderová, Katarína Brinzová, Katarína Kanišová, Irena Kipsová, Ľudmila Švataráková, Hedviga Kyselicová, Jolana Mičicová, Margita Erniholdová a i.). Výšivka sa z pôvodne tradičného odevu a obradových textílií preniesla na bytový textil a do módnych odevov. Cieľom výtvarníkov bolo vytvárať výšivku zodpovedajúcu aktuálnym trendom zo stránky ornamentálnej aj kompozičnej, no s citlivým zachovaním regionálnych typov výšiviek. Medzi najznámejších výtvarníkov v materiálovej skupine textilu so zreteľom na výšivky možno zaradiť Antóniu Bartkovú, Otíliu Kopeckú, rod. Madarászovú, Magdu Krajčovičovú, Karlu Ševčíkovú, Martu Kováčikovú, rod. Kretterovú, Janku Menkynovú a Kláru Brunovskú. Počiatočný sortiment tvorili interiérové textílie: prikrývky, úsporné prestierania, obrusy a vankúše. V 70. rokoch 20. storočia sa rozšíril sortiment o dekoratívne výšivky — obrázky a závesy s rastlinnou ornamentikou z tradičných obradových a neskôr aj zo sakrálnych textílií. Výtvarné snahy sa už v 60. rokoch minulého storočia začali uplatňovať aj na módnych odevoch a odevných doplnkoch, prezentovaných na mnohých módnych prehliadkach. Odborní zamestnanci ÚĽUV-u popularizovali tradičnú výšivku aj prispievaním do vtedajších spoločenských či módnych časopisov, ako napríklad Dorka, Móda, Slovenska, Život, Beseda, Praktická žena či Burda. K udržaniu výrob v jednotlivých regiónoch prispeli aj cielené a organizované výučby vyšívačiek, zastrešujúce náročné vyšívacie techniky, ako aj súbor brožovaných

publikácií, ktoré zachytávali jednotlivé techniky v rokoch 1961 —1973 (hladkovaná výšivka, krížiková výšivka, dierková a gatrová výšivka, výšivka na tyle, výšivka zo Záhoria, zo Studienky, z okolia Piešťan, z Púchovskej doliny, z Čičmian, čatajská, horehronská, detvianska výšivka a pod.). Po založení vydavateľstva ÚĽUV-u v roku 1998 pribudli k uvedeným dielam ďalšie práce zachytávajúce techniky vyšívania už v edíciách Škola tradičnej výroby a remesla a Pramene. Významnú časť publikačnej činnosti vydavateľstva predstavuje edícia Tradícia dnes?, v ktorej vyšli k téme výšiviek aj dve hodnotné diela: revidované súborné dielo Anny Chlupovej a kol. Slovenská ľudová výšivka, ktorá spolu s neskôr vydanou knižnou publikáciou Oľgy Danglovej Výšivka na Slovensku predstavujú najbohatší súborný publikovaný zdroj regionálnych výšiviek a techník na Slovensku. Krásu a jedinečnosť slovenských výšiviek predstavovala verejnosti kontinuálna výstavná činnosť ÚĽUV-u doma i v zahraničí súbornými a autorskými výstavami.

V priebehu rokov 1950 —1 988 sa podarilo vybudovať jedinečný fond krojovej dokumentácie, ktorý obsahuje písomné, fotografické a kresbové materiály takmer k 90 variantom ľudového odevu na Slovensku. Tvorí ho 78 výskumných správ, viac ako 3 000 kolorovaných kresieb, približne 1 000 kresieb veľkej výzdoby, 1 800 strihov v mierke skutočnej veľkosti, 2 000 listov materiálových vzorníkov, vyše 300 záznamov stehov evidovaných ako Ústredný vzorník stehov, 3 000 fotografií, 1 700 diapozitívov a takmer 4 000 odevných súčiastok.

Od roku 2008 patria predmety a dokumentácia do fondov MĽUV-u, ktoré ako jediná múzejná inštitúcia svojho druhu na Slovensku

| 8

9 |

dokumentuje ľudovú umeleckú výrobu od jej vzniku v tradičnom prostredí až po jej transformáciu ovplyvnenú moderným dizajnom.

Popri výskumnej, dokumentačnej, vývojárskej a publikačnej činnosti ÚĽUV vytváral stabilnú platformu pre výrobcov až do roku 1989, keď sa v dôsledku liberalizácie pomerov čiastočne zmenil ekonomický status výrobcov.

Tí však po založení živností a voľných povolaní naďalej spolupracujú s ústredím. Napriek tomu objem výroby významne klesol, pretože práca vyšívačiek v súčasnosti nie je docenená dnešnými konzumentmi, ktorí dávajú prednosť lacnejšej strojovej výšivke. Aj časová a technická náročnosť výšivky je príčinou poklesu záujmu o tento umelecko-remeselný odbor u mladých ľudí.

V súčasnosti okrem starostlivosti o výrobcov a ostatných činností ÚĽUV vytvára priestor aj na inovatívnu formu uplatnenia výtvarného prejavu ukrytého v ľudovej umeleckej výrobe. Z pôvodne medzinárodného súťažného projektu v roku 1999 s názvom Kruhy na vode sa postupom času vyvinul úspešný domáci projekt, ktorý sa organizuje v dvojročných intervaloch. Poskytuje možnosť na uplatnenie výtvarníkov, ktorí dokážu čerpať z prvkov tradičného remesla a ľudovej kultúry a pretransformovať ich do nových artefaktov súčasnosti. Na ideový zámer tejto súťaže nadväzuje aj platforma Otvorený ateliér, prostredníctvom ktorej ÚĽUV vytvára podmienky na prepojenie tvorivého potenciálu účastníkov súťaže Kruhy na vode s technickým potenciálom výrobcov. Len za materiálovú skupinu textil potvrdzuje úspešnosť projektu Kruhy na vode aj zapojenie sa úspešných slovenských dizajnérov, návrhárov a výtvarníkov ako Ľu-

bica Poncik, Boris Hanečka, Andrea Paldan, Kristína Španihelová, Veronika Selingerová a i. Práce inšpirované tradičným ľudovým textilom prezentuje ÚĽUV domácimi aj zahraničnými výstavami autorských diel (Janka Menkynová, Lea Fekete, Jana Gavalcová), putovnými výstavami inštalovanými v rámci predajní ÚĽUV-u (Bratislava, Banská Bystrica, Tatranská Lomnica, Košice) a výstavami v priestoroch Galérie ÚĽUV v Bratislave prezentujúcimi jedinečnosť a krásu tradičného odevu a textilu (Kroje Slovenska — tradícia a inšpirácia v roku 2005, Otília Kopecká — výšivky v roku 2007, Božena Janeková — čipky v roku 2010, Folklor is Alive! v roku 2011, Farbené do modra v roku 2015 atď.). Úspešná putovná výstava vyKROJenô (otvorená v roku 2015) predstavuje činnosť ÚĽUV-u v priebehu jeho 70-ročnej histórie na poli tradičného odevu na Slovensku v jeho kľúčových etapách.

Popri výstavách a prezentáciách môže verejnosť každoročne vnímať nádheru výšiviek aj na festivale tradičných remesiel a ľudových výrob Dni majstrov ÚĽUV-u. Širokú škálu činností dopĺňa podpora a prezentácia prác mladých dizajnérov, ktorých tvorba je inšpirovaná tradičnými motívmi (Petra Tóthová, Michal Hanula, Tomáš Kompaník a i.).

Slovenské ľudové výšivky tvoria významnú časť slovenského kultúrneho dedičstva a dnes sú cenným inšpiračným zdrojom pre nás všetkých.

Odporúčaná literatúra • Černý, M.: Psychologický význam ornamentu.

In: Umění a řemesla, 1973, č. 3, s. 8 —10.

• Danglová, O.: Dekor symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava : Veda, 2001.

• Danglová, O.: Estetika farby v ľudovej výšivke.

In: Umění a řemesla, 1981, č. 1, s. 32—35.

• Danglová, O.: K otázke variačného procesu v hontianskej ľudovej výšivke. In: Slovenský národopis, 21, 1973, č. 1, s. 23—50.

• Danglová, O.: Ľudový odev v Šoporni, Pate a Hájskom.

In: Slovenský národopis, 18, 1970, č. 1, s. 91—136.

• Danglová, O.: Tradícia a vývin výtvarného vkusu.

In: Spôsob života družstevnej dediny. Z etnografických výskumov obce Sebechleby. Bratislava : Veda, 1986, s. 137 —159.

• Danglová, O.: Vták ako ornamentálny motív.

In: Remeslo, umenie, dizajn, 2, 2001, č. 1, s. 28—29.

• Danglová, O.: Výšivka na Slovensku / Embroidery in Slovakia. Bratislava : ÚĽUV, 2009.

• Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990.

• Geryk, J.: Ľudový odev v Záriečí a okolí. In: Vlastivedný zborník Považia XI. Martin : Osveta, 1972, s. 99—109.

• Gregorčok, Igovän, A.: Podkonice. Historicko-národopisná monografia. Martin : Osveta, 1977.

• Holéczyová, E.: Ľudový odev v Moravskom Lieskovom a na okolí. In: Slovenský národopis, 22, 1974, č. 1, s. 37—76.

• Holéczyová, E.: Príspevok k technológii slovenskej ľudovej výšivky. In: Slovenský ľudový textil. Tkaniny, výšivky, čipky, kroje. Martin : Osveta, 1957, s. 45—78.

• Holéczyová, E.: Výšivka v oblasti Trnavy. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968.

• Hustá, Ľ.: Spolok Izabella, Mária Hollósyová a svet cíferskej výšivky. In: Remeslo, umenie, dizajn, 2, 2001, č. 1, s. 35—38.

• Chlupová, A.: Dokonalá textilná miniatúra.

In: Remeslo, umenie, dizajn, 4, 2003, č. 1, s. 28—31.

• Chlupová, A.: Kruhové motívy v slovenskej ľudovej výšivke. In: Umění a řemesla, 1978, č. 4, s. 19—22.

• Chlupová, A. a kol.: Slovenská ľudová výšivka / Slovak Folk Embroidery. Bratislava : ÚĽUV, 2011.

• Chlupová, A. a kol.: Slovenská ľudová výšivka.

Techniky a ornamentika. Bratislava : Alfa, 1985.

• Jeřábek, R.: Lidová výšivka jako předmět národopisného studia. In: Umění a řemesla, 1981, č. 3, s. 62—64.

• Kalesný, F.: Výšivky. In: Vajnory. Vlastivedná monografia.

Bratislava : Obzor, 1978, s. 129 —145.

• Kaňová, M.: Ľudové výšivky na Slovensku. Štúdia o ľudovej umeleckej výrobe 5. Praha 1976.

• Katalóg výstavky slovenských výšiviek, usporiadanej Živenou, spolkom slovenských žien v Turč. Sv. Martine 1887. Martin 1887.

• Kautmanová, M.: Detvianska výšivka. Bratislava : ÚĽUV, 1973.

• Kautmanová, M.: Výskum ľudového odevu v Krakovanoch — Piešťanoch a okolí. Výskumná správa.

Bratislava : 1964. Uložené v Múzeu ľudovej umeleckej výroby v Stupave pod číslom DF/VS/76.

• Kautmanová, M.: Výšivka z okolia Piešťan. Bratislava : ÚĽUV, 1972.

• Kautmanová, M. — Madarászová, O.: Dierková a gatrová výšivka v slovenskej ľudovej umeleckej výrobe. Bratislava : ÚĽUV, 1962.

• Kautmanová, M. — Madarászová, O.: Horehronská výšivka.

Bratislava : ÚĽUV, 1963.

• Kautmanová, M. — Madarászová, O.: Ukončujúce stehy.

Bratislava : ÚĽUV, b. r. v.

• Kautmanová, M. — Madarászová, O.: Výšivka z Púchovskej doliny. Bratislava : ÚĽUV, 1964.

• Kautmanová, M. — Pokorná, A.: Hladkovaná výšivka.

Bratislava : ÚĽUV, 1961.

• Kmeť, A.: O výšivkách a čipkách v Honte. In: Tovaryšstvo.

Sborník literárnych prác. Vydal Fr. Richard Osvald.

Ružomberok : Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1893, s. 218 —228.

• Kol. autorov: Slovenské ľudové umenie. Výtvarný prejav. II. diel.

Architektúra — kroje — výšivky. Bratislava : Tatran, 1954.

• Kovačevičová, S.: Dekoratívny prejav a jeho spoločensko-kultúrny kontext. In: Etnologické štúdie 6. Dekoratívny prejav — tradícia a súčasnosť. Bratislava : Veda, 1998.

• Kovačevičová, S.: Ľudový textil v hornom Novohrade.

In: Slovenský národopis, 1, 1953, č. 1, s. 53 —105.

• Kovačevičová, S.: Výšivky. In: Československá vlastivěda.

Sv. 3 Lidová kultura. Praha : Orbis, 1968, s. 442—444.

• Kovačevičová, S.: Vývin slovenského ľudového odevu.

Príloha in: Markov, J.: Slovenský ľudový odev v minulosti.

Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955.

• Kunz, L.: Lidové kroje a výšivky ve sbírkách národopisných museí. In: Věci a lidé. Časopis pro řemeslnou a lidovou výrobu, 3, 1951—1952, s. 45—51.

• Madarászová, O.: Výskum ľudového odevu v obci Solčany.

Výskumná správa. Bratislava : 1966. Uložené v Múzeu ľudovej umeleckej výroby v Stupave pod číslom DF/VS/85.

| 10

11 |

• Madarászo vá, O.: Výšivky zo Záhoria. Bratislava : ÚĽUV, 1966.

• Malonyay, D.: A magyar nép művészete I — V. Budapest : Franklin-Társulat Magyar Irodalmi Intézet és Könyvnyomda, 1922.

• Marková, E.: Slovenské čipky. Bratislava 1962.

• Medvecký, K.: Detva. Detva : Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu v Ružomberku, 1905.

• Méry, M.: Szlovákiai magyar parasztviselet. Bratislava : Clara Design studio, 2002.

• Mešša, M.: Výtvarný prejav ľudu, ľudové umenie, výtvarný folklorizmus. In: Tradícia dnes?. Bratislava : ÚĽUV, 2007.

• Nosáľová , V.: Ľudová výšivka na Horehroní. In: Slovenský národopis, 13, 1965, č. 2 — 3, s. 308—321.

• Nosáľová, V.: Ľudová výšivka v Heľpe. In: Slovenský národopis, 4, 1956, č. 4. s. 538—579.

• Nosáľová, V.: Ľudový odev v Honte na základe materiálu z 20. storočia. In: Slovenský národopis, 33, 1974, č. 2, s. 223 —250.

• Nosáľová, V.: Slovenský ľudový odev. Martin : Osveta, 1982.

• Paličková, J.: Ľudová výroba. In: Hont. Tradície ľudovej kultúry. Zost. Ján Botík. Martin : Osveta, 1988.

• Pátková, J.: Katarína Brinzová, osobnosť ľudového výtvarného umenia. In: Slovenský národopis, 19, 1971, č. 2, s. 253—262.

• Pátková, J.: Ľudový odev v okolí Trnavy. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1957.

• Pátková, J.: Výšivky. In: Slovensko. Zv. III. Ľud 2. Bratislava 1975, s. 837—840.

• Pražák, V.: České lidové výšivky. In: Věci a lidé. Časopis pro řemeslnou a lidovou výrobu, 3, 1951 — 1952, č. 9—10, s. 393—492.

• Pražák, V.: Slovenské lidové výšivky. Příspěvky k dějinám výšivkových technik a ornamentu, se zvláštním zřetelem k plachtovým výšivkám západoslovenským. Bratislava : Nákladem vědeckých ústavů města Bratislavy, 1935, s. 167.

• Pražák, V.: Talianske ornamenty a techniky cinquecenta v slovenskej ľudovej výšivke. In: Národopisný sborník, 1, 1939, s. 3—27.

• Reichlová-Kucháriková, Ľ.: Dejiny kroja : obrázková náuka o krojoch a vkuse. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1941.

• Rybáriková, A.: Spojovacie švíky. Bratislava : ÚĽUV, 2008.

• Sedalová, Ľ.: Výšivka z Čičmian. Bratislava : ÚĽUV, b. r. v.

• Sedalová, Ľ. a kol.: Výšivka zo Studienky. Bratislava : ÚĽUV, b. r. v.

• Socháň, P.: Slovenské ľudové výšivky. In: Národnie noviny, 18, 1887.

• Stehlíková, M.: Ľudové zdobené plachty. Martin 1966.

• Toranová, E.: Výšivky minulých storočí. Bratislava : Tatran, 1984.

• Václavík, A.: Podunajská dedina v Československu.

Bratislava : Vydavateľské družstvo v Bratislave, 1925.

• Václavík, A.: Výroční obyčeje a lidové umění. Praha : ČAV, 1959.

• Valentová, V.: Výskum ľudového odevu v obciach Mokrý Háj a Skalica. Archív ÚĽUV-u. Bratislava 1964.

• Večeřa, V.: Výšivkárstvo v Detve. Zvolen: Národohospodárska župa stredoslovenská vo Zvolene, 1935.

• Zajíčková, M.: Jablonické výšivky. In: Jablonica. Skalica 2002, s. 104—106.

• Zajíčková, M.: Skalické výšivkárske družstvo. Skalica : Záhorské múzeum, 1989.

• Zajonc, J.: Sieťovanie a výšivka na sieti. Bratislava : ÚĽUV, 2000.

• Zajonc, J.: Vzorníky, modelbuchy, musterbuchy alebo o pôvode výšivkových motívov. In: Remeslo, umenie, dizajn, 5, 2004, č. 4, s. 48—51.

• Zastávková, J.: Technologie stehů lidové výšivky. Praha : Ústředí lidové umělecké výroby, 1981.

• Zeminová, M.: Barokní tkaniny a výšivky. In: Umění a řemesla, 1976, č. 1, s. 28—35.

• Žuffová, S: Farby slovenského kroja a slovenskej výšivky.

In: Živena, 33, 1943, s. 24—26.

13 |

Výšivka na dienku zo šifónového čepca.

Plastická, zhotovená podľa predkresleného vzoru kovovou niťou striebornej farby plným stehom, doplnená výšivkou umelohodvábnou priadzou plným a stonkovým stehom.

Začiatok 20. stor., Čataj, okr. Senec, DF/FT/DOZ/1871

15 |

Výšivka s prevládajúcou červenou farbou na ženských rukávcoch.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru hodvábnymi niťami plochým a stonkovým stehom, zvýraznená kontúrami a linkami vedenými obnitkou.

Začiatok 20. stor., Čataj, okr. Senec, DF/FT/DOZ/1872

17 |

Výšivka z mužskej košele.

Rastlinný ornament podľa predkresleného vzoru je vyšívaný hustým plným stehom, jeho jednotlivé motívy sú kontúrované čiernou bavlnenou priadzou stonkovým stehom.

Pásy výšivky dopĺňajú pásy hrachovinky.

Začiatok 20. stor., Čataj, okr. Senec, DF/FT/DOZ/1873

19 |

Výšivka na rukávcoch z bavlneného továrenského plátna.

Tvoria ju pásy hrachovinky a kompozícia vyšitá hustým plným stehom v rastlinnom ornamente podľa predkresleného vzoru.

Jednotlivé motívy ornamentu sú kontúrované čiernou bavlnenou priadzou stonkovým stehom.

Prvá polovica 20. stor., Čataj, okr. Senec, DF/FT/DOZ/1874

21 |

Výšivka z rukávcov.

Plná, zhotovená podľa predkresleného vzoru bavlnenou a hodvábnou priadzou plochým a stonkovým stehom a hrachovinkou.

Začiatok 20. stor., Čataj, okr. Senec, DF/FT/DOZ/1875

23 |

Výšivka z rukávcov.

Plná, zhotovená podľa predkresleného vzoru bavlnenou a hodvábnou priadzou plochým a stonkovým stehom a hrachovinkou.

Začiatok 20. stor., Čataj, okr. Senec, DF/FT/DOZ/1876

25 |

Výšivka na zástere s drobným kvetinovým motívom.

Plná, zhotovená hodvábnou niťou, spodná výšivka je na vyťahovanej štvorčekovej sieti, tzv. gatrová.

20. stor., Čataj, okr. Senec, DF/FT/DOZ/1877

27 |

Výšivka na živôtiku z továrenského plátna.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru plným plochým stehom.

Prvá polovica 20. stor., Chorvátsky Grob, okr. Senec, DF/FT/DOZ/1878

29 |

Výšivka z dienka šifónového čepca.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru hodvábnou priadzou plným plochým stehom.

Začiatok 20. stor., Pata, okr. Galanta, DF/FT/DOZ/1879

31 |

Výšivka z dienka čepca.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru bavlnenou priadzou plochým, retiazkovým, stonkovým a sľučkovacím stehom.

Začiatok 20. stor., Šoporňa, okr. Galanta, DF/FT/DOZ/1880

33 |

Výšivka na obradovej šatke (úvodnici) z ľanového plátna.

Zhotovená plochým stehom technikou prelamovanej výšivky s dominantným hviezdicovým vzorom.

Prvá polovica 20. stor., pravdepodobne Záhorie, DF/FT/DOZ/1881

35 |

Výšivka z bavlnenej kútnej plachty s pestrofarebným kvetinovým motívom.

Zhotovená plným plochým a stonkovým stehom.

Začiatok 20. stor., západné Slovensko, DF/FT/DOZ/1882

37 |

Ženský kabátik z továrenského súkna.

Zdobený šnurovaním z harasového (vlneného) šujtáša, prišívaného ručne.

Prvá polovica 20. stor., pravdepodobne Krakovany, okr. Piešťany, DF/FT/DOZ/1883

39 |

Výšivka z konopnej kútnej plachty.

Zhotovená konopnou a ľanovou priadzou technikou hladkovania, výrezu, stonkovým stehom, formovaním, ažúrkou a ozdobným spojovacím švíkom.

Koniec 19. stor., západné Slovensko, DF/FT/DOZ/1884

41 |

Výšivka na kútnej plachte z konopného plátna.

Zhotovená bielou a červenou bavlnenou priadzou technikou hladkovania, výrezu, mešterkou, formovaním, krížikovým a stonkovým stehom.

1910, Holíč, okr. Skalica, DF/FT/DOZ/1885

43 |

Výšivka na zástere z čierneho glotu.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru farebnými perlovkami plným stehom.

Prvá polovica 20. stor., Jablonica, okr. Senica, DF/FT/DOZ/1886

45 |

Výšivka na kútnej plachte z konopného plátna.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru plným úsporným stehom a vrkôčikovými krížikmi.

Na koncoch je plachta ukončená čipkou tzv. hlbockého typu.

Začiatok 20. stor., Holíč, okr. Skalica, DF/FT/DOZ/1887

47 |

Výšivka z prednej časti mužskej košele.

Zhotovená bavlnenou a hodvábnou priadzou plochým a stonkovým stehom.

Začiatok 20. stor., Stará Turá, okr. Nové Mesto nad Váhom, DF/FT/DOZ/1888

49 |

Výšivka na čepci z hrubšieho bavlneného plátna.

Zhotovená bavlnenou priadzou technikou podľa predkresleného vzoru aj podľa niti plným, retiazkovým a stonkovým stehom.

Začiatok 20. stor., Bošáca, okr. Nové Mesto nad Váhom, DF/FT/DOZ/1889

51 |

Výšivka na čepci z tenkého bavlneného plátna.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru farebnou bavlnenou priadzou a kovovými niťami zlatej a striebornej farby plným a stonkovým stehom.

Začiatok 20. stor., Bošáca, okr. Nové Mesto nad Váhom, DF/FT/DOZ/1890

53 |

Výšivka na čepci z tenkého bavlneného plátna.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru nezosúkanou hodvábnou priadzou a kovovými niťami zlatej a striebornej farby plným, stonkovým a slučkovacím stehom, krivinkou a tzv. kuracími ritkami.

Začiatok 20. stor., Bošáca, okr. Nové Mesto nad Váhom, DF/FT/DOZ/1891

55 |

Výšivka na obradovej šatke z továrenského plátna s rastlinným ornamentom v troch pásoch.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru nezosúkanou hodvábnou priadzou plným a stonkovým stehom.

Po stranách šatky je prišitá paličkovaná čipka z hodvábnej priadze.

Začiatok 20. stor., Bošáca, okr. Nové Mesto nad Váhom, DF/FT/DOZ/1892

57 |

Výšivka na čepci.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru bavlnenou priadzou plným a stonkovým stehom, otvoreným retiazkovým stehom a krivinkami.

Kompozícii dominuje ornament s drobnými závitnicovými motívmi, tzv. baraními rožkami.

Prelom 19. a 20. stor., Lubina, okr. Nové Mesto nad Váhom, DF/FT/DOZ/1893

59 |

Výšivka na zástere z továrenského plátna.

Motívy geometrických kvetov sú vyšité vrkôčikovými krížikmi a predným stehom.

Začiatok 20. stor., Omšenie, okr. Trenčín, DF/FT/DOZ/1894

61 |

Výšivka z rukávcov.

Zhotovená harasom (vlnenou priadzou) plochým plným a stonkovým stehom.

19. stor., Solčany, okr. Topoľčany, DF/FT/DOZ/1895

63 |

Výšivka z dienka čepca z domáceho plátna.

Zhotovená vlnenou priadzou krokvičkou a stonkovým stehom.

Začiatok 20. stor., Fačkov, okr. Rajec, DF/FT/DOZ/1896

65 |

Výšivka z dienka čepca z domáceho plátna.

Zhotovená vlnenou priadzou krokvičkou a stonkovým stehom.

Začiatok 20. stor., Fačkov, okr. Rajec, DF/FT/DOZ/1897

67 |

Výšivka z dienka čepca z domáceho ľanového plátna.

Zhotovená vlnenou priadzou stonkovým stehom a hustou krokvičkou.

Z oboch strán ju lemujú dve linky krokvičky.

Prvá polovica 20. stor., Fačkov, okr. Žilina, DF/FT/DOZ/1898

69 |

Prelamovaná vložka všitá do zástery.

Vyšívaná červeným hodvábom technikou hladkovania, výrezu a stonkovým stehom s dierkami. Ústredný motív tvoria geometrizované vzory kytíc.

Koniec 19. stor., Zliechov, okr. Ilava, DF/FT/DOZ/1899

71 |

Výšivka na zástere z hrubého plátna so vzorom nazývaným dubnické kvety.

Zhotovená plným a stonkovým stehom, šikmým hladkovaním, krivinkou, mešterkou a krokvičkou.

Prvá polovica 20. stor., Zliechov, okr. Ilava, DF/FT/DOZ/1900

73 |

Prelamovaná výšivka nazývaná žilinské šitie vložená do zástery.

Zhotovená hodvábnou a bavlnenou priadzou formovaním, hladkovaním a technikou výrezu.

Pás výšivky je zošitý spojovacím švíkom s horným a dolným pásom s ažúrkami a geometrickými motívmi vyšívanými technikou hladkovania.

Prvá polovica 20. stor., Čičmany, okr. Žilina, DF/FT/DOZ/1901

75 |

Výšivka na zástere z továrenského plátna.

Zásteru vodorovne predeľuje pás hrachovinky so vzorom nazývaným na nožničky.

Z obidvoch strán hrachovinky sú vyšité geometrické motívy nazývané male.

Výšivka je zhotovená podľa predkresleného vzoru farebnými bavlnenými priadzami hladkovaním, hrachovinkou, retiazkou, krížikmi a mešterkou.

Prvá polovica 20. stor., Čičmany, okr. Žilina, DF/FT/DOZ/1902

77 |

Charakteristická geometrická výšivka z dienka čepca z domáceho plátna.

Vzor nazývaný na pohárce je vyšitý vlnenou (šáfolovou) priadzou.

Začiatok 20. stor., Fačkov, okr. Rajec, DF/FT/DOZ/1903

79 |

Výšivka na rukávcoch z továrenského plátna.

Predkreslené motívy sú vyšívané hustou krokvičkou, stonkovým a plným plochým stehom.

Prvá polovica 20. stor., Záriečie, okr. Púchov, DF/FT/DOZ/1904

81 |

Výšivka na rukávcoch z továrenského bavlneného plátna.

Predkreslené motívy sú vyšívané nezosúkanou hodvábnou priadzou hustou krokvičkou, stonkovým a plným plochým stehom.

Začiatok 20. stor., Záriečie, okr. Púchov, DF/FT/DOZ/1905

83 |

Výšivka na dlhej šatke z tenkého ľanového plátna.

Zhotovená nezosúkanou hodvábnou priadzou, rozdelená na tri časti.

V každej časti je rastlinný ornament, vyšívaný podľa predkresleného vzoru plným plochým stehom.

Výplne sú zhotovené hladkovaním a dierkami.

Polovica 19. stor., okolie Prievidze, DF/FT/DOZ/1906

85 |

Výšivka z obradovej šatky s motívmi kvetín a granátového jablka.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru lesklou hodvábnou priadzou plným a stonkovým stehom.

Polovica 19. stor., okolie Prievidze, DF/FT/DOZ/1907

87 |

Výšivka na kútnej plachte z tenkého ľanového plátna s motívmi kvetín a granátového jablka, po stranách s pávom.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru hodvábnymi niťami.

Koniec 19. stor., pravdepodobne horná Nitra, DF/FT/DOZ/1908

89 |

Výšivka na obradovej šatke z bavlneného plátna.

Zhotovená hodvábnou priadzou plným plochým stehom, technikou výrezu, gatier, obnitkou a ažúrkou.

Prvá polovica 20. stor., okolie Prievidze, DF/FT/DOZ/1909

91 |

Výšivka z rukávcov na jemnom plátne.

Zhotovená podľa predkresleného vzoru tenkými hodvábnymi niťami vo viacfarebnej skladbe. V kompozícii dominujú florálne motívy.

Polovica 19. stor., okolie Prievidze, DF/FT/DOZ/1910

93 |

Výšivka na čepci z domáceho plátna.

Zhotovená plným plochým stehom a krížikmi v kompozícii sŕdc v tvare štvorca.

Prvá polovica 20. stor., pravdepodobne Liptovské Revúce, DF/FT/DOZ/1911

95 |

Výšivka na čepci z domáceho plátna.

Zhotovená plným plochým stehom výrezom a gatrami v strede srdcových kompozícií umiestnených do štvorca.

Prvá polovica 20. stor., pravdepodobne Liptovské Revúce, DF/FT/DOZ/1912

97 |

Výšivka na čepci z domáceho plátna.

Zhotovená hodvábnymi a bavlnenými niťami plochým a krížikovým stehom s prevládajúcim motívom kríža, doplneného srdcami do tvaru štvorca.

Prvá polovica 20. stor., Liptov, DF/FT/DOZ/1913

99 |

Časť mužskej košele s výšivkou okolo rozparku a na golieriku.

Golierik je vyšitý krížikmi, v hornej časti ho lemujú ušité zúbky.

Výšivka podľa predkresleného vzoru je zhotovená plným plochým, slučkovacím a retiazkovým stehom.

Dominantný ornament sa skladá z rastlinných motívov.

Prvá polovica 20. stor., Polomka, okr. Brezno, DF/FT/DOZ/1914

101 |

Výšivka na čepci z hrubého domáceho plátna.

Zhotovená technikou počítanej nite s hviezdicovými motívmi v ústrednom páse.

Prelom 19. a 20. storočia, pravdepodobne Horehronie, DF/FT/DOZ/1915

103 |

Výšivka na čepci z továrenského plátna.

Geometrická výšivka na prednej časti čepca je zhotovená nezosúkanou hodvábnou priadzou plným, stonkovým a retiazkovým stehom. Predný okraj čepca je obslučkovaný.

Prvá polovica 20. stor., Lešť, okr. Zvolen, DF/FT/DOZ/1916

105 |

Výšivka na čepci s ústredným motívom srdca.

Zhotovená krivou ihlou.

Polovica 20. stor., Bzovík, okr. Krupina, DF/FT/DOZ/1917

107 |

Výšivka z čepca na sieti.

Prvá polovica 20. stor., Bzovík, okr. Krupina, DF/FT/DOZ/1918

109 |

Výšivka z čepca na sieti.

Prvá polovica 20. stor., Bzovík, okr. Krupina, DF/FT/DOZ/1919

111 |

Výšivka na čepci z továrenského plátna.

Geometrický motív na prednej časti čepca je zhotovený lesklou nezosúkanou hodvábnou priadzou stonkovým, krížikovým, retiazkovým a plným úsporným stehom.

Prvá polovica 20. stor., Lešť, okr. Zvolen, DF/FT/DOZ/1920

113 |

Výšivka na obalku zástery z ľanového plátna.

Geometrické a štylizované kvetinové motívy sú vyšité hrubšou bavlnenou priadzou plným, stonkovým a krížikovým stehom.

Začiatok 20. stor., Torysky, okr. Levoča, DF/FT/DOZ/1921

Slovenská ľudová výšivka Inšpirácie Text: Diana Némethová Ilustrácie: Nina Šošková Odborná konzultácia: Oľga Danglová Jazyková úprava: Otília Škvarnová Grafická úprava: Samuel Čarnoký Sadzba písmom: Inka (CarnokyType) Tlač: Dolis, s. r. o.

Vydalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby, štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry SR, v Bratislave v roku 2017.

Vyšlo v edícii Inšpirácie ako prvé vydanie.

ISBN 978-80-89639-40-3 EAN 9788089639403