vytvorené na Slovensku MODROTLAČ U BAZOVSKÉHO 2018 GALÉRIA M. A. BAZOVSKÉHO V TRENČÍNE 30. 8. — 2. 9. 2018
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 1
20/11/2018 20:01
Obsah
vytvorené na Slovensku - Modrotlač u Bazovského Nina Augustínová a Nina Vidovencová
3
Modrotlač a jej rodinné tradície z pokolenia na pokolenie Peter Trnka
6
Galéria M. A. Bazovského - úvodné slovo riaditeľky Barbora Varga Petríková
8
Modrotlač v súčasnom módnom dizajne Eva Hasalová
9
Pohľad do histórie modrotlače na Slovensku Oľga Danglová
12
Známy i neznámy Bazovský Radka Nedomová
14
Program
16
Nina Augustínová a Peter Trnka
18
Hosťujúci umelci/rezidenti Marek Cina
20
Kundy Crew
22
Eva Činčalová
24
Marie Duclos
26
Jana Potiron Nováková
28
Eva Tkáčiková
30
Fotodokumentácia
32
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 2
20/11/2018 20:01
vytvorené na Slovensku - Modrotlač u Bazovského
V roku 2018 sa projekt vytvorené na Slovensku (ktorého autorkami sú sochárka Nina Augustínová a teoretička umenia Nina Vidovencová) uskutočnil v spolupráci s Galériou M.A. Bazovského v Trenčíne a odborníkom na modrotlač, Petrom Trnkom.
Spojením tém, tvorby Bazovského a tradičnej technológie Modrotlač, vznikla edícia vytvorené
na Slovensku _Modrotlač u Bazovského 2018. Obe témy, Bazovský ako aj Modrotlač nesú charakteristické prvky pre Slovenskú ľudovú kultúru a vychádzajú z obdobia 20. storočia.
Ambíciou sochárky Niny Augustínovej bolo vytvoriť hravú edíciu z Bazovského obrazov, ako aj
v experimentálnejší prístup v zobrazovaní tradičných motívov, charakteristických pre ľudovú kultúru a umenie. Za inšpiračný zdroj si zvolila Bazovského ľudový prejav a symboliku v jeho obrazoch. Tieto inšpirácie ozvláštnila vlastným rukopisom do média grafík, ktoré následne Peter Trnka spracoval a vyrezal do drevených razníc určených na modrotlač. Vznikla tak autorská spolupráca, séria obrazov, razníc s názvami: Ďuri Jánošík, Na dzedzine, Poď domov, Postav dom – zasaď strom a dielo To tá Heľpanka.
Trnka, ako piatym pokračovateľom rodinnej tradície vo výrobe modrotlače na Slovensku tvoril
pre tento ročník dôležitú súčasť v rámci celého projektu VNS. Hlavnou časťou bola spolupráca s Augustínovou pri výrobe nových návrhov a motívov určené pre raznice. Druhou časťou bola dôkladná príprava tvorivej dielne s využitím spomínanej technológie modrotlače: vytvorené na Slovensku - Čaro modrého sveta. Dielňa bola určená pre širokú verejnosť a bola vedená oboma autormi. Návštevníci dielne si hravo dotvárali vopred pripravené „polotovary“ ručne ušité bavlnené šatky od VNS pripravené pre modrotlač. Tradičnou technológiou a novými raznicami vznikali originál suveníry priamo z regiónu, vytvorené na Slovensku. Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá disponuje zbierkou obrazov Bazovského, poskytla zázemie a inšpiračné miesto nielen pre samotných autorov, ale aj pre prizvaných rezidentov k projektu VNS. Rezidenti tvorili neoddeliteľnú súčasť projektu, jednu z ťažiskových rovín vytvorené na Slovensku. Šestica umelcov (Marek Cina, Kundy Crew, Eva Činčalová, Marie Duclos, Jana Potiron Nováková a Eva Tkáčiková) bola prizvaná na projekt, kde sa mala možnosť počas 4 dní oboznamovať s témou projektu, tvorbou M. A. Bazovského, ako aj s celou technológiou a históriou modrotlače. Ďalšou z neoddeliteľných rovín projektu boli prednášky určené pre širokú verejnosť, od prizvaných odborníkov, ktoré sú súčasťou aj tohto katalógu. Kolegovia a priatelia z trnavského OZ Publikum pre nás pripravili celosvetovo známu platformu PechaKucha Night s možnosťou prezentácie všetkých zúčastnených (rezidenti, autori VNS, pracovníci galérie), ale aj zapojiť do prezentácie lokálnych umelcov z Trenčína. Návštevník, tak vďaka absolvovaniu bohatého programu, tvorivých dielní, prezentácií a prednášok vnímal zrazu obrazy Bazovského, ako aj motívy razníc a proces modrotlače 3
na vyššej úrovni.
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 3
20/11/2018 20:01
Čo nas veľmi teší je finálna vernisáž k celému projektu vytvorené na Slovensku - u Bazovského
2018 (29. 11. 2018), ktorá mapuje celý priebeh od samotných príprav a návrhov pre dielne Čaro modrého sveta od autorov (Augustínovej, Trnku) až po jednotlivé umelecké návrhy od prizvaných rezidentov. Súčasťou výstavy je hodnotný katalóg (ktorý práve držíte v rukách) nabitý textami od autorov, účastníkov projektu a prezentujúcich. Sme veľmi rady a ďakujeme všetkým zúčastneným, rezidentom, návštevníkom Galérie M. A. Bazovského za spoluprácu. Ďakujeme Fondu na podporu umenia, ďalej Galérii M. A. Bazovského za zázemie, ktoré nám poskytla v rámci dielni a za odprezentovanie vzniknutých diel na výstave, ktorú považujeme za zrkadlo projektu. Ďakujeme partnerovi Old Herold, dvornému grafickému dizajnérovi VNS, Matejovi Lackovi a ďalším priateľom a zúčastneným, ktorí sa stali súčasťou. V roku 2019 má projekt VNS ambíciu navštíviť a čerpať inšpirácie z Oravského regiónu v spolupráci s Oravskou galériou v Dolnom Kubíne. Orava je bohatá na množstvo podôb tradičnej ľudovej kultúry, remesiel a rezbárstva ku ktorému patrí napríklad aj výroba drevených hračiek. V spolupráci s regionálnou galériou a prizvanými autormi k projektu bude opäť našou snahou vytvoriť nové nápady pre diela, suveníry inšpirujúce sa ľudovou tvorbou, remeslom a tradíciami nášho domova, vytvorené na Slovensku.
V Bratislave 29. 11. 2018 Nina & Nina
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 4
4
20/11/2018 20:01
Nina Augustínová
Nina Vidovencová
je sochárkou, zakladateľ kou a autorkou pro-
je teoretičkou umenia, vyštudovala bakalársky
jektu vytvorené na Slovensku. Je absolventkou
stupeň dejín výtvarného umenia na Univerzite
Katedry sochárstva Akadémie Umení v Banskej
Komenského v Bratislave. Pracovala ako pro-
Bystrici, kde úspešne obhájila titul Artis Dok-
dukčná výstav v Kunsthalle Bratislava a v súčas-
tor. Je autorka koncepcie prednášok „Umenie
nosti študuje magisterský stupeň na Masarykovej
pre verejný priestor“ v Kunsthalle Bratislava. Je
Univerzite v Brne - Teóriu interaktívnych médií,
zakladateľkou občianskeho združenia „Outdoor
kde sa zameriava na nové médiá v kontexte slo-
Gallery“, kurátorkou medzinárodného public art
venského vizuálneho umenia.
festivalu „MEDZICENTRUM“. Pre „vytvorené na Slovensku“ výtvarne spracúva ľudové námety do podoby - originálnych predmetov.
5
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 5
20/11/2018 20:01
Peter Trnka – dizajnér a špecialista na modrotlač Prezentácia venovaná pre vytvorené na Slovensku - u Bazovského 2018 Modrotlač a jej rodinné tradície z pokolenia na pokolenie
Modrotlačiarstvu som sa začal venovať krátko po dedkovej smrti. Presne si pamätám deň keď som
s tým ,,oficiálne“ začal. O modrotlači som vedel málo, iba že je to bielo modrá látka a že naša rodina sa tejto výrobe venuje viac ako 100 rokov. K modrotlači som mal odjakživa citový vzťah, okúzlila ma už v útlom detstve, avšak bola to pre mňa v našej rodine vždy samozrejmosť. Keď som začal robiť prvé experimenty, toto obdobie, tak ako každé začiatky bolo doprevádzané romantikou, obdivom a radosťou. Vôbec som netušil ako to celé dopadne.
Získanie informácii bol úplne prvý krok. Pátral som, hľadal som, pýtal som sa a postupne som si
začal všetko dávať do súvislostí. Teóriu som samozrejme poznal. Keď som už mal ako také informácie vrhol som sa do testov a pokusov, ktoré robím neustále aj teraz. Ja neviem čo je dobré a čo je zlé. Čo sa môže a čo nie. Každý nový krok a nápad si musím overiť či to funguje a na 95 % to nefunguje. Ale stále je tam tých 5 % a to je to, čo ma posúva dopredu.
Modrotlačou sa označujú tkaniny s vykrytými bielymi vzormi na modrom podklade, čo sa do-
cieľuje kladením krycej kašovitej hmoty, tzv. rezervy a dodatočným zafarbením celého plátna na modro - indigom v studenom farbive zvanom „kypa“. Vzácnou ju robí predovšetkým to, že je to zachovaný už historický ručný spôsob výroby a farbenia látok. Aj napriek rôznym inováciám, ktorým podlieha úplne všetko, toto remeslo dokázalo pretrvať na našom území vyše 400 rokov bez nejakých zásadných zmien vo výrobných postupoch. V 19. st. bol najväčší rozmach modrotlačiarstva na Slovensku. Každé mesto a dedina malo svojho farbiara, niekedy aj viacerých. S vývojom technológie a moderných textilných fabrík však toto remeslo začalo postupne zanikať. Koncom 20. storočia sa dielne dali spočítať na prstoch jednej ruky. So zánikom posledných dielní a odchodom ich majstrov, nám mnohé starodávne formy zanikli navždy.
Moja dielna je veľmi malá. Je to najnutnejšie minimum na výrobu, ale som vďačný aj za to. Vo
väčších dielňach by ste našli všeličo možné, všelijaké historické stroje na výrobu a určite veľa zaujímavostí, ale u mňa by ste mohli vidieť iba štyri podstatné veci. Stôl na potláčanie, kypu na farbenie, zopár foriem a šašiju na rozotieranie pappu.
Ako ručná modrotlač vzniká? Na vyžehlené plátno sa za pomoci foriem potláča rezerva, ktorá
vytvára ornament. Potlačené miesta budú na konci biele. V ďalšej fáze sa plátno farbí v indigu. Látka sa niekoľko krát namočí do roztoku a vyberie na vzduch aby mohla oxidovať a tým sa indigo na látke stáva trvácne. Farbenie trvá zhruba 5 hodín. Po poslednom farbení a oxidovaní sa látka vyperie v roztoku kyseliny, ktorá rozpustí papp a ešte lepšie zafixuje farbu. Následne sa látka vysuší, vyžehlí a modrotlač je hotová.
Snažím sa každú sezónu priniesť niečo nové do tohto remesla. Na začiatku to bola dielňa neskôr
formy a práve tento rok je témou môjho záujmu indigo. Samozrejme syntetické indigo nie je problém zohnať, ale lákalo ma ísť ďalej a viac do hlbiny alebo sa vrátiť niekoľko storočí dozadu a osvojiť si postupy farbenia, ktoré boli štandardné ešte pred príchodom indického indiga v 18. st. Dovtedy
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 6
6
20/11/2018 20:01
sa na našom území využívala na farbenie rastlina farbovník obyčajný. Farba z tejto rastliny nebola taká sýto modrá ako indické indigo, preto sa prestala využívať po dovezení indiga z Ázie. Minulý rok som si nasadil túto rastlinu na malom políčku v záhrade a tento rok som žal prvú úrodu - teda po náročnom extrahovaní sa mi podarilo získať prvé gramy vlastného prírodného farbiva.
Ľudoví remeselníci vo svojich výrobkoch vždy spájali do nerozlučnej jednoty úžitkovú funkciu
a pekný tvar. Preto modrotlačové doplnky ako zástery, šatky nie sú iba súčiastky odevu ale i výtvarným dielom. Základné ustálené motívy sa prenášajú vzorníkmi, ale dotvorenie ornamentálnej kompozície je už vecou dômyslu a umeleckej zručnosti majstra farbiara.
Peter Trnka je pokračovateľom rodinnej tradície, výroby modrotlače už ako piata generácia. Od roku 2010 sa Peter začal učiť technológiu a experimentovať zo zachovaných podkladov z rodinnej dielne. Po troch rokoch sa konečne dostavili požadované výsledky, na čo si následne postavil dielňu v obci Ivanka pri Dunaji kde v súčasnosti žije. Peter pri výrobe modrotlače kladie veľký dôraz na zachovávanie autentických technologických postupov. Pracuje s tradičnými ľudovými motívmi vďaka dochovaným historickým modrotlačiarským formám. Okrem toho si Peter za ten čas stihol osvojiť aj remeslo výroby foriem, čiže nie je odkázaný iba na to čo mu zostalo po predkoch. Modrotlačová dielňa v Ivanke pri Dunaji v súčasnosti vyrába prevažne modrotlačovú metráž, obrusy, zástery, záclony. V roku 2016 sa Peter zúčastnil Brussels Design September kde predvádzal modrotlačiarske remeslo miestnym študentom umeleckých škôl. Peter sám je však ešte študentom, študuje na Slovenskej technickej univerzite, priemyselný 7
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 7
dizajn.
20/11/2018 20:01
Barbora Varga Petríková riaditeľ ka Galérie M. A. Bazovského Som veľmi rada, že sme mali možnosť spolupracovať na projekte vytvorené na Slovensku - u Bazovského a poskytnúť výtvarníkom inšpiračný zdroj na ďalšiu tvorbu. Galéria M.A. Bazovského v Trenčíne so svojou takmer 50. ročnou históriou ponúka návštevníkom neopakovateľný zážitok z diel národného umelca M. A. Bazovského. „Moľko“ ako ho zvykli volať miloval slovenskú prírodu a inšpiráciou mu bolo ľudové umenie. Je zakladateľom slovenskej moderny a vo svojej dobe bol veľmi nadčasovým autorom. Jeho diela sú inšpiratívne nielen pre umelcov a dodnes o nich vedú siahodlhé debaty odborníci aj široká verejnosť. Nedávno som sa vrátila z Turian, z rodiska Bazovského. Na vlastné oči som videla pohľady, ktoré videl aj maľoval Bazovský, na vlastné oči som videla krásu okolitej krajiny, aj Bazovského typickú paletu. Verím, že diela rezidentov pomôžu šíriť odkaz Bazovského tvorby ďalej. Verím, že vďaka interakcii diel stálej expozície a súčasných prístupov umelci posunú Bazovského tvorbu do aktuálnej podoby.
8
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 8
20/11/2018 20:01
Eva Hasalová - kurátorka zbierky historických textílií a odevov, Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v Bratislave Prezentácia venovaná pre vytvorené na Slovensku - u Bazovského 2018 Modrotlač v súčasnom módnom dizajne
Technika výroby modrotlače na území dnešného Slovenska sa udržala v odevnej aj bytovej kul-
túre vidieckeho obyvateľstva do 50. rokov 20. storočia, kedy proces modernizácie vidieka priniesol aj „vyzliekanie z kroja“ a prechod na nový spôsob odievania. V tomto čase dostávajú štátom riadené vývojové ateliéry odevnej tvorby (Textilná tvorba – neskôr ÚBOK, ÚĽUV, DETVA) zadania navrhovať odevy, ktoré by vychádzali z novej štátnej ideológie. Prostriedkom pre podporu tohto zadania sa im stávali odevy inšpirované tradičnými ľudovými krojmi, teda aj modrotlačou. V kultúre odievania Slovenska tak dochádzalo k paradoxu: regióny Slovenska s výrazným použitím modrotlače v ľudovom odeve sa preobliekali do mestského odevu a v mestách žijúce ženy preberali v rámci módnej odevnej ponuky ako nové trendy odevy z modrotlače. Od 50. rokov 20. storočia mali výrazný podiel na zhotovovaní modrotlače a modrotlačových odevov družstvá podporujúce ľudovoumeleckú výrobu. Napriek tomu, že sa menilo ich zaradenie do oficiálnych štátnych štruktúr v rámci typov podnikov, ich zámer udržiavania ľudovej remeselnej výroby pretrvával. Modrotlač a odevy z nej sa dali kúpiť od 50. rokov v predajniach výrobných družstiev DETVA, SLOVAKIA, ÚĽUV a KRÁSNÁ JIZBA (predajňa českého ÚĽUV-u). Predstavovali denný typ vychádzkových odevov, sledovali dobové módne siluety a trendy. Najobľúbenejšie boli šaty a sukne, od 60. rokov aj haleny a kabátiky. Prevládali vzory prepisujúce predlohy z krojov, ako aj autorské textilné návrhy vzorov vychádzajúce z dobových predlôh. Propagovali ich aj súdobé módne časopisy vychádzajúce v Československu. V 60. rokoch sa s technikou modrotlače začalo experimentovať. Prechádzalo sa rôznymi alternatívami, napríklad v nanášaní rezervy štetcami, kefkami, či špongiami. Začala sa používať perotína (stroj na tlačenie vzoru po celej šírke tkaniny) a od 70. rokov aj sieťotlač. Týmito postupmi sa napodobňovala pôvodne ručne zhotovovaná modrotlač. Výtvarníkom nové technológie umožňovali slobodnejšie vyjadrovanie nielen v tvorbe textilných vzorov, ale aj odevných modelov.
Proces navrhovania odevov pre ÚĽUV bol veľmi profesionálny. Výtvarník samostatne riešil návrh
na metráž v spolupráci s technológom. Látka sa zhotovovala v špecializovaných dielňach modrotlačiarov pracujúcich pre ÚĽUV, starých skúsených majstrov. Osobitne sa venovala pozornosť navrhovaniu odevov z modrotlače, ktorú mali na starosti návrhári odevov. Na ich realizáciu sa využívali krajčírske dielne pôsobiace v ÚĽUV-e. Výsledný výrobok, či už išlo o modrotlačovú metráž, alebo odevy zhotovené z nej, museli prejsť kontrolou cez výtvarnú komisiu a kontrolou remeselnej kvality. Až potom sa predávali v predajniach KRÁSNÁ JIZBA alebo ÚĽUV, ale aj v DETVE a SLOVAKII. V súdobom odievaní predstavovali nadštandardné kusy. Zhotovovali sa malosériovo, návrhy pochádzali od školeného výtvarníka a odsledovala sa ich kvalita. Cena bola z tohto dôvodu vyššia, než veľkosériovo zhotovované metráže na spôsob modrotlače, alebo z nich zhotovované odevy v konfekčných 9
odevných závodoch napr. v Makyte. Nositeľkami týchto modrotlačových modelov z malosériovej
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 9
20/11/2018 20:01
výroby boli ženy s vyhraneným odevným vkusom, hľadajúce originálnosť a alternatívu k masovej konfekcii. Boli to prevažne ženy žijúce vo väčších mestách najmä z radov intelektuálok a umelkýň.
80. rokoch 20. storočia ÚĽUV v Čechách, aj na Slovensku oslovuje textilných výtvarníkov alebo
školených módnych návrhárov z Uměleckoprůmyslovej školy v Prahe, alebo z VŠVU v Bratislave na spoluprácu. Vznikajú autorské odevy ako aj návrhy na modrotlačovú metráž s progresívnymi výtvarnými ambíciami. Po roku 1989, v zmenených spoločensko-politických podmienkach, dochádza k reorganizácii štátnych podnikov a výrobných družstiev. 90. roky znamenali pre ne boj o vlastnú existenciu a mnohé zanikli. V prípade ÚĽUV-u, ktorý v Čechách zanikol, v ostaných rokoch nepokračuje odevná tvorba. V roku 1993 siahla po modrotlači módna návrhárka Lea Fekete. Tá na Medzinárodnom veľtrhu módy v Düsseldorfe Igedo v septembri 1993 v rámci prehliadky New Fashion Generation zameranej na krajiny V4 predstavila svoju kolekciu INDIGO V ĽANE A BAVLNE. Použila autorský prístup k farbeniu s použitím matríc z modrotlačiarskej dielne Trnku v Púchove, kde farbenie aj prebiehalo. Modrotlačiarska výroba pre ÚĽUV bola síce obnovená (Rabada, Trnka ml.), ale len v malých solitérnych výrobkoch (napríklad tašky, kravaty). Veľkú vlnu masovejšej obľuby zdvihla až výroba modrotlače v 70. rokoch 20. storočia v Bavlnárskych závodoch V. I. Lenina v Ružomberku. Tu, popri rôznorodom a širokom repertoári, začali zhotovovať metráž, imitujúcu tradičné modrotlačové motívy. Aj keď išlo o strojovú tlač, dezény boli ovplyvnené pôvodnými modrotlačovými vzormi. Pri tejto príležitosti vtedajší riaditeľ Artúr Mydlo inicioval aj systematický zber domácich modrotlačiarskych zdrojov. Prvé vzory inšpirované autentickou modrotlačou vznikali z podkladov dokumentačných materiálov Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku. Na strojoch zhotovovaná „modrotlač“ mala iný charakter ako ručne robená, napríklad umožňovala docieliť precíznejšie kontúry, menšie vzory, či používanie iných farieb. Takáto „modrotlač“ sa dala kúpiť v obchodoch s metrážou, a bola oveľa lacnejšia než z malosériovej výroby ÚĽUV-u a DETVY. Na zvýšenú obľubu reagovali aj konfekčné odevné závody napríklad Makyta Púchov a Zornica Bánovce nad Bebravou. Zhotovovali z tejto strojovej „modrotlače“ najmä ženské letné odevy na neformálne príležitosti.
Kontinuitu remeselnej zručnosti udržiavali stredné školy zamerané na prípravu textilných a odev-
ných remeselníkov a výtvarníkov (napr. ŠUV v Ružomberku, ŠUV J. Vydru v Bratislave), ale aj Katedra textilnej tvorby na VŠVU v Bratislave. Absolventom týchto škôl je aj Matej Rabada, ktorému sa podarilo tému tradičnej ručnej modrotlače priniesť do širšieho povedomia verejnosti. Rabada obrátil pozornosť na mužov, ktorým ponúka modrotlačové košele, tričká, kravaty, motýliky. K odevnej tvorbe ostatného obdobia zaujímavo prispela Eva Olexíková, absolventka VŠVU v Bratislave, kde študovala módnu tvorbu a maľbu. Na rozdiel od ostatných súčasných návrhárov (ale aj samoukov, či domácich krajčírov), ktorých nadchla modrotlač, prináša pre realizáciu modrotlače autorské experimenty. Z jej dielne vyšli viaceré odevné kolekcie s vlastnou autorskou modrotlačou. S kolekciou BLUE BRAILLE, 2017/2018 prekročila hranicu zaužívanej dekoratívnosti tejto techniky. Využila stále driemajúci potenciál modrotlače na sprostredkovanie textových správ a vybrala si Braillovo písmo.
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 10
10
20/11/2018 20:01
Modrotlač v odevnej tvorbe láka aj amatérov, ale aj rôznym spôsobom školených výtvarníkov, niektorých aj viac-menej etablovaných, pričom v ich tvorbe prevláda využitie modrotlače najmä na ženské odevy, najčastejšie šaty. Ambíciozne pôsobia spoločenské toalety, niektoré určené až na večerné príležitosti. Modrotlač realizovaná na bavlne (ojedinelo na ľane) nepresiahne horizont materiálov vhodných na večerné toalety, ktoré by podľa etikety mali byť z hodvábu. Ak by sa siahlo po modrotlači na spoločenské príležitosti, mohli by návrhári razantnejšie zapojiť progresívnejší prístup v tvorbe a s odvahou a vtipom prekročiť hranice využívania techniky, ale aj etikety. S takýmto razantným konceptom som sa v súčasnej tvorbe používajúcej modrotlač na ženské (nielen spoločenské) odevy nestretla.
Neprehliadnuteľnú kolekciu pripravila značka Nehera v prêt-à-porter kolekcii SS17. Návrhy mod-
rotlače realizovali dizajnéri NEHERA, aj Barbora Krempaská (absolventka odevného dizajnu na VŠVU v Bratislave). Výrobu modrotlače realizoval Matej Rabada. Modrotlačové odevy navrhol vtedajší dizajnér tejto značky Samuel Drir. Kolekcia vniesla nový esprit do odevnej tvorby z modrotlače najmä vďaka komplexne riešeným návrhom (modrotlač na rôznych odevných súčiastkach, ako aj alternatívu materiálov, na ktorý sa modrotlač aplikovala).
Tradícia nosenia modrotlačového odevu zažíva renesanciu. V druhej polovici 20. storočia bola
jeho výroba aj napriek spoločensko-politickej situácii vysoko profesionálna v organizácii tvorby od návrhu cez zhotovenie modrotlače až po distribúciu v predajniach so zadefinovaným typom klientov a z toho vyplývajúcich postupov v tvorbe a výrobe. V súčasnosti si tvorcovia odevov z modrotlače hľadajú svoju cestu, nie vždy s jednoznačným konceptom tvorby a predaja. V spoločnosti výrazne narástla potreba odievať sa do originálnych, odevov a dekorácií. Dopyt verejnosti prichádza „z ulice“, ale podporujú ho aj pamäťové inštitúcie, pripomínajúce tvorbu modrotlače v minulosti, ako aj motivujúce a reflektujúce súčasných textilných a odevných návrhárov. Takouto inštitúciou je stále ÚĽUV so súťažou Kruhy na vode, Múzeum ÚĽUV-u s výstavami zameranými na modrotlač v móde, s výskumom súčasnej tvorby z modrotlače a s publikačnou činnosťou. text: Eva Hasalová
Eva Hasalová je absolventkou kulturológie a etnológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Pracuje v Slovenskom národnom múzeu – Historickom múzeu v Bratislave ako kurátorka zbierky historických textílií a odevov. Dlhoročne pôsobí ako externý pedagóg dejín odievania na VŠMU na katedre scénografie 11
a na VŠVU na katedre textilu.
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 11
20/11/2018 20:01
Oľga Danglová – Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV Prezentácia pre vytvorené na Slovensku - u Bazovského Pohľad do histórie modrotlače na Slovensku Modrotlač - látka sfarbená na modro výťažkom z rastlinného farbiva - indiga a skrášlená potlačenými najčastejšie bielymi vzormi tvorila významnú súčasť európskej, v jej rámci i slovenskej textilnej tradície. Na naše územie prenikla v priebehu 18. storočia pravdepodobne z Nemecka. V rámci bývalého Uhorska sa práve územie Slovenska vyznačovalo najpočetnejším výskytom farbiarskych cechov. Modrotlač vtedy získala obľubu najmä v meštianskom prostredí. Modrotlačiarske dielne pôsobili skoro v každom mestečku. Neskôr v priebehu 19. storočia, keď modrotlač z mestského prostredia vytlačili módnejšie továrenské vzorované kartúny, sa modrotlačiari preorientovali na vidieckych odberateľov. Sieť modrotlačiarskych dielní - vznikali najskôr na Orave, Spiši, Šariši, v oblastiach, kde bola rozvinutá domáca výroba plátna orientovaná na obchod - sa postupne rozšírila na celé územie. Bolo to obdobie zľudovenia a zároveň najväčšieho rozkvetu modrotlače. Modrotlač sa vtedy stala dôležitou súčasťou ľudového odevu a bytového textilu. Presadila sa hlavne v ženskom pracovnom, sviatočnom i obradovom odeve, kde umožnila šitie zložitejších strihov. V podobe tzv. perinovej tlače sa používala na šitie povlakov na periny a podušky.
Farbiari mali dobré vedomosti o lokálnych a oblastných návykoch na konkrétne vzory a spôsoby
ich využitia. Poznali miestne tradície a vedeli ktoré vzory sú v určitej dedine či oblasti obľúbené. Odberateľom ponúkali ich výber podľa vzorníkov, ktoré obsahovali repertoár vzorov požadovaných v okruhu pôsobnosti dielne.
Modrotlačiari na Slovensku boli väčšinou zároveň roľníkmi. Bývali vo veľkých domoch, vybavených
rovnako pre potreby gazdovstva i farbiarskeho remesla. Modrotlačiarsku dielňu tvorila farbiareň, miestnosti na vyváranie a tlač, veľký priestor na umiestnenie mangla, obchodná miestnosť určená pre styk so zákazníkmi. Farbiari museli chovať aj kone, ktoré potrebovali pri pohone mangla a rozvážaní tovaru.
Plátno určené farbenie muselo byť čisté. Preto sa najprv vyvarilo vo vode, do ktorej sa pridal vá-
penatý lúh a sóda, potom sa vypralo v kyseline sírovej zriedenej vodou a vypláchlo v tečúcej vode. Po usušení, naškrobení a vymangľovaní bolo už pripravené na tlač vzorov a farbenie. Pred potláčaním plátna bolo treba pripraviť pap, kryciu zmes, ktorá sa naniesla na modrotlačiarsku formu. Tým sa zabránilo prieniku farby k látke a vzor ostal biely. Pap vznikol zmiešaním maliarskej hlinky, arabskej gumy, modrej skalice, octanu, dusičnanu olovnatého a pridaním ďalších prísad. Recept na jeho zloženie bol tajomstvom každého modrotlačiara. Forma - drevený blok so vzorom sa po namočení do papu pritlačila na plátno rozložené na stole. Postupovalo sa jednoduchým spôsobom razidlovej tlače. Ručné dekorovanie formou sa v priebehu 19. storočia začalo postupne modernizovať a nahrádzať strojovou perrotinovou tlačou. Po pokrytí celého kusu plátna vzorom nasledovalo niekoľkodňové sušenie, aby bola krycia účinnosť papu dostatočná. Vysušené plátno sa potom zavesilo na železný ráf a opakovane spúšťalo a ponáralo kade zapustenej do zeme naplnenej farbiacim indigovým roztokom - kypou. Vždy po vytiahnutí z kade, keď plátno prišlo do styku so vzduchom, indigo na tkanine
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 12
12
20/11/2018 20:01
zoxidovalo a postupne sa z modrého podkladu začal vynárať biely vzor. Intenzita sfarbenia podkladu od strednomodrej až po čiernu závisela od počtu namáčaní. Stupeň tmavosti sa prispôsoboval miestnym návykom odberateľov. Pri príprave farbiaceho roztoku – kypy, ktorého základom bolo indigové farbivo v spojení s ďalšími prísadami, sa postupovalo podľa a návodov, ktoré sa modrotlačiari držali v tajnosti. Okrem základnej modrobielej farebnej varianty vzorov sa pomocou špecifických postupov produkovala aj modrotlač so žltými, oranžovými, zelenomodrými, žltozelenými vzormi. Základným nástrojom umenia modrotlače boli formy, ktoré predurčovali charakter vzoru na látkach. Najstaršie modrotlačiarske formy boli celodrevené, zhotovené technikou drevorezu a boli určené pre ručnú tlač. Kvôli zjemneniu a zdrobneniu vzorov sa v priebehu 19. storočia začali do drevených foriem vtĺkať mosadzné drôtiky a pliešky. Až napokon sa celý vzor formy zostavil z kovu. Takto vyrobené formy boli trvanlivejšie, dokázali vydržať silný a rýchly tlak a dali použiť aj pri strojovej potlači látok.
Väčšina modrotlačiarskych dielní bola činná do polovice 20. storočia. Počet dielní sa začal redu-
kovať spolu s postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch vidieckych domácností. K procesu redukcie dielní prispel zákaz súkromného podnikania. Časť dielní sa transformovala v 50. a 60. rokoch na družstevnú výrobu pod hlavičkou družstiev Kroj a Detva. Významnú úlohu v podpore modrotlačiarskej výroby zohralo ÚĽUV, ktoré nadviazalo spoluprácu s jednotlivcami – výrobcami modrotlače, najmä s dielňou Stanislava Trnku v Púchove.
Dnes záujem o modrotlač stále pretrváva u folklórnych súborov, ale aj u jednotlivcov, milovníkov
tradície. Dokonca v posledných rokoch silnie. Po modrotlačovom dizajne s obľubou siahajú návrhári suvenírov, módnych odevov, zhodnocuje sa v prácach študentov a absolventov Ateliéru textilného dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Dočasne prerušená tradícia modrotlačiarskeho remesla si už našla svojich mladých pokračovateľov. Rodinnú tradíciu v piatej generácii oživil Peter Trnka v novozaloženej dielni v Ivanke pri Dunaji a Matej Rabada, ktorý modrotlač obnovuje dizajnovo rozvíja v oravskej Párnici. text: Oľga Danglová
Oľga Danglová vyštudovala na filozofickej fakulte UK v Bratislave a dlhoročne pôsobí ako etnologička v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. V minulosti vydala viacero publikácií, napr. Modrotlač na Slovensku (ÚĽUV, 2014), Výšivka na Slovensku (ÚĽUV, 2009) a vedecko-výskumné dielo Dekor a symbol (VEDA, 13
2001), za ktoré jej bola v roku 2002 udelená cena SAV.
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 13
20/11/2018 20:01
Radka Nedomová – kurátorka galérie M. A. Bazovského Prezentácia pre vytvorené na Slovensku - u Bazovského Známy i neznámy Bazovský „Obraz mi je vystihnutím pravdy. Všetko čo tu vidíte, to je do farieb a tvarov prenesená slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, bezútešnosť neprebudených duší, jesenné nálady našich vrchov a smútky našich osudov.. Hľadám vo svojich obrazoch dušu motívu, jeho interiér...“. M-A-B
Miloš Alexander Bazovský bol umelcom, ktorého jedinečnosť a odvaha vybočiť z radu tradičnosti
a všednosti ho predurčili stať sa jednou z popredných osobností slovenského moderného umenia. Iný, celkom autentický a na ten čas i určite kontroverzný pohľad na svet okolo seba vyjadroval svojimi neobyčajnými kompozíciami, abstrahovaním námetu a príznačným koloritom. V jeho tvorbe sa snúbi baladickosť Slovenska s dramatickosťou bytia a dychberúcou krásou nepoškvrnených prírodných scenérií.
Narodil sa 11. januára 1899 v Turanoch nad Váhom pedagogicky vzdelaným rodičom ako najmladší
zo štyroch súrodencov. Po stredoškolských štúdiách v Dolnom Kubíne a Budapešti svoj umelecký talent ďalej rozvíjal na Akadémii výtvarných umení v Budapešti a po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky sa presunul do Prahy (1919 – 1924, prof. J. Loukota, V. Bukovac, M. Pirner, J. Obrovský, M. Švabinský). Počas tohto obdobia navštevoval aj maliarsku školu prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu sa presťahoval naspäť do rodných Turian, kde si zriadil prvý skromný ateliér. Jeho prvé „profesionálne“ diela sú charakteristické snahou o zachytenie farieb a tvarov okolitého prostredia a ľudí bez experimentátorských snáh. Tie sa začínajú prejavovať až po roku 1929, kedy spolu so Zolom Palugyayom podnikli študijnú cestu do Paríža. Tu, v mekke umenia, sa oboznámil s impresionizmom, expresionizmom, kubizmom, ale aj so starým umením Egypta či Afriky. Tieto impulzy, ako aj uvoľnené prostredie parížskych námestí a bulvárov, mali na Bazovského ďalší tvorivý progres obrovský vplyv. Po návrate domov sa už v trojici Bazovský – Palugyay – Alexy začali sústavne potulovať po rázovitých oblastiach – Orave, Detve a Pohroní, objavovať čaro a podstatu Slovenska a novými výrazovými prostriedkami ju zachytávať v skicároch a na rôznych maliarskych podkladoch. Svoje diela prezentujú s pozitívnymi ohlasmi po celom Slovensku. Od roku 1931 si spolu s Alexym prenajímajú ateliér v Martine a pokračujú v spoločnej bohatej výstavnej činnosti. V rokoch 1936 a 1937 bol dvakrát na študijnej ceste v Dalmácii, ktoré pre neho predznamenali nové tvorivé obdobie s dôrazom na slnkom prežiarenú farebnú škálu, byzantizujúce, fullovsko-galandovské plošné koncipovanie obrazu a postupnú geometrizácia motívov. V tomto období po prvýkrát použil v diele Zlatý deň (1939) symbolický motív slnka a vtáka, ktoré sa neskôr v jeho tvorbe udomácňujú spolu s motívom mesiaca, holubice či lastovičky ako trpké pripomienky vojnového obdobia. V októbri 1939 sa oženil s Aninkou Ráztokayovou. Obdobie Druhej svetovej vojny pre Bazovského znamenalo minimalizovanie maliarskej tvorby, a naopak príklon ku komorným formám umenia – linorezy, kresby, tempery a gvaše s tematikou komorných zátiší, mestských periférií či člnkov. Farebná paleta sa v tomto období zvýraznila, do popredia vystupujú tmavozelené a červené tóny. Práve Bazovského kolorit sa stal v jeho vojnovej tvorbe hlavným symbolom doby – najpríznačnejší odtieň tohto obdobia je farba zrazenej krvi – caput mortua.
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 14
14
20/11/2018 20:01
Po vojne a vážnom ochorení, ktoré ho na dlhšie obmedzilo v tvorbe, prichádza jeho najšťastnejšie
tvorivé obdobie. V rokoch 1946 – 1947 sa vrátil znovu objavovať rôzne zákutia Oravy, ktorej životný rytmus, prirodzená úprimnosť a bohatá farebnosť bola pre neho životnou inšpiráciou. V tomto období vznikla časť jeho najlepších obrazov (napr. Malatinský býk). Po vyhlásení doktríny socialistického realizmu na I. zjazde slovenských maliarov, sochárov, grafikov a architektov v roku 1949 v Bratislave však napriek i jeho prvotnej snahe o jej aplikáciu zostal nepochopený a na umeleckú scénu sa vrátil až v roku 1953. Jediným svetlým bodom tohto obdobia bol rok 1950, kedy kúpila jeho obrazy novozaložená Slovenská národná galéria. Inak predstavovalo pre maliara veľmi ťažkú periódu, kedy mu kvôli finančnej kríze bolo zabavených 77 obrazov a následne bol deložovaný z jeho martinského ateliéru. Po roku 1953 na pozvanie Ernesta Zmetáka navštívil Rabču, ktorá v ňom opäť prebudila tvorivú inšpiráciu. Práve táto tvorba predstavuje jeho vrcholné dielo. V roku 1957 sa vo veľmi zlej finančnej situácii presťahoval spolu s manželkou do Čemíc, kde si zriadil skromný ateliér. Avšak na následky nedostatku jedla a tepla opäť vážne ochorel a jeho tvorivá aktivita sa náhle ukončila. V roku 1961 bol menovaný zaslúžilým umelcom a pri príležitosti jeho 65. narodenín národným umelcom. V roku 1962 sa presťahoval do vily v Trenčíne. Napriek zdanlivej rehabilitácii umelca sa však až roku 1967 konečne podarilo jeho hlavnému komisárovi Karolovi Vaculíkovi usporiadať výstavu celoživotného diela v Slovenskej národnej galérii a vydať Bazovského reprezentatívnu monografiu, mapujúcu jeho celoživotné dielo. Bazovský celkom štyri krát vystavoval na bienále v Benátkach a vystavoval tiež na bienále v São Paulo a na Výstave československého výtvarného umenia v Helsinkách.
Miloš Alexander Bazovský zomrel 15. decembra 1968 v Trenčíne. Vo februári 1969 bola založená
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Od roku 1972 vo svojom zbierkovom fonde spravuje k dnešnému dňu viac ako 1200 kresieb, gvašov, tempier a olejov M. A. Bazovského. text: Radka Nedomová
Radka Nedomová v súčasnosti pracuje ako kurátorka Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne, kde zastrešuje súčasné umenie a zbierku M. A. Bazovského. Okrem práce v galérii aktívne rozvíja aj lokálnu trenčiansku kultúru v rámci občianskeho združenia HALA, ktoré každý rok organizuje umelecké sympózium s cieľom 15
vytvoriť netradičný a kreatívny priestor pre umelcov.
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 15
20/11/2018 20:01
vytvorené na Slovensku - u Bazovského 2018
PROGRAM:
MODROTLAČ U BAZOVSKÉHO 2018
Otvorené dielne (pod vedením dizajnéra
GALÉRIA M. A. BAZOVSKÉHO V TRENČÍNE
Petra Trnku a sochárky Niny Augustínovej)
30.8. — 2. 9. 2018
Miesto: Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne 1. 9. Sobota Vytvor si svoj originálny suvenír - šatku od vytvorené na Slovensku inšpirovanú tvorbou M. A. Bazovského a to technikou modrotlače - maľbou, sieťotlačou alebo tradičným razením prostredníctvom modrotlačových foriem, pod vedením autorov dielne dizajnéra Petra Trnku a sochárky Niny Augustínovej. Počas dielne budete môcť pracovať s drevenými raznicami – formami na modrotlač, ktoré na základe ručne prekreslených motívov inšpirovaných tvorbou M. A. Bazovského od autorky Nina Augustínovej, vytvoril odborník na modrotlač, Peter Trnka. Z dielne si odnesieš vlastný „originálny suvenír vytvorené na Slovensku“ a oboznámiš sa s technikou modrotlače, ako aj s tvorbou nášho slovenského výtvarníka, M. A. Bazovského. Miesto: dielne sa budú konať na nádvorí Galérie M. A. Bazovského (v prípade nepriaznivého počasia vo výstavných priestoroch GMAB) 09:00 – 11 :30 Čaro modrého sveta I. (max 15. osôb) 15:30 – 18:00 Čaro modrého sveta II. (max 15. osôb)
16
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 16
20/11/2018 20:01
2. 9. Nedeľa
1. 9. Sobota Odborné prednášky / vstup voľný!
10:00 – 12:30
Miesto: nádvorie a výstavné priestory Galérie M.
Čaro modrého sveta III. (max 15. osôb)
A. Bazovského v Trenčíne
Chcete sa zúčastniť otvorených dielní vytvorené
13:30 – 14:00
na Slovensku - Čaro modrého sveta? Modrotlač v súčasnom módnom dizajne Stačí nám zaslať vaše údaje (meno, adresa, vek,
Eva Hasalová, SNM – Historické múzeum a vy-
deň a číslo dielne, o ktorú máte záujem) na ad-
sokoškolský pedagóg
resu vytvorenenaslovensku@gmail.com a bližšie
14:00 – 14:30
informácie si dohodneme osobne. Tešíme sa na vašu účasť!
Pohľad do histórie modrotlače na Slovensku Oľga Danglová, Ústav etnológie a sociálnej an-
Pozor, počet účastníkov na jednotlivé dielne je
tropológie SAV
limitovaný pre max. 15 osôb/1 dielňa.
14:30 – 15:00
SPRIEVODNÝ PROGRAM:
Modrotlač a jej rodinné tradície z pokolenia na pokolenie
30. 8. Štvrtok
Peter Trnka, dizajnér a špecialista na modrotlač
Privítanie rezidentov vytvorené na Slovensku -
15:00 – 15:30
Modrotlač u Bazovského 2018 15:00 – Vitajte v Galérii Bazovského - prezen-
Známy i neznámy Bazovský
tácia galérie a tvorby umelca M. A. Bazovského
Radka Nedomová, kurátorka Galérie
(určená aj pre širokú verejnosť). Vstup voľný!
M. A. Bazovského
31. 8. Piatok
HOSŤUJÚCI UMELCI/REZIDENTI:
PechaKucha u Bazovského v spolupráci s o.z. Publikum.sk.
Marek Cina (SK)
19:00 – 21:30 PechaKucha Trnava v Trenčíne
Kundy Crew (SK)
(Kde? na nádvorí Galérie M. A. Bazovského,
Eva Činčalová (SK)
Palackého 27, 911 01, Trenčín) Vstup 3€.
Marie Duclos (FR)
Prezentácie umelcov a rezidentov projektu vy-
Jana Potiron Nováková (SK)
tvorené na Slovensku u Bazovského 2018.
Eva Tkáčiková (SK)
21:30 – Posedenie s autorkami projektu vytvorené na Slovensku a prizvanými umelcami.
17
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 17
20/11/2018 20:01
Nina Augustínová a Peter Trnka Spolupráca Niny Augustínovej a Petra Trnku je základom projektu vytvorené na Slovensku – Modrotlač u Bazovského 2018. Pozrite si ako postupne vznikali jedinečné modrotlačové motívy od prvotných skíc, cez vyrezávanie až po finálne raznice.
18
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 18
20/11/2018 20:01
19
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 19
20/11/2018 20:01
Marek Cina • www.instagram.com/mrk.cina • www.facebook.com/mrcina Marek Cina (Mr.Cina) je absolvent VŠVU v Bratislave, čerstvý doktor umenia a v súčasnosti pôsobí na svojej alma mater ako externý pedagóg. Narodený v Prešove, ordinujúci v ateliéri v Dunaji na piatom poschodí, kde funguje ako nájomný výtvarník. Autor so širokou paletou techník, sám sebou zatiaľ nepochopený, no tvoriaci s precíznym zmyslom pre detail. Jeho tvorbu možno niekedy charakterizovať ako humornú až satirickú.
1. Bazovského komplet akvarel
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 20
20
20/11/2018 20:01
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 21
20/11/2018 20:01
Kundy Crew • www.instagram.com/kundycrew • www.facebook.com/KundyCrew Štyri cynické ženy, ktoré starým mamám vzali ich posledné potešenie a začali vyšívať. Krížikovým stehom tvoria radikálnu výšivku, ktorá sa vyjadruje k aktuálnym spoločenským témam. Radšej než výstavy svojich diel majú workshopy, kde si „craftivizmus“ môže vyskúšať ktokoľvek.
1. Korene sú radikálne vyšívanie 2. Panna nemá ani ruku vyše lokťa ukázať vyšívanie, odznaky 3. Aj tak je to jedno... vyšívanie
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 22
22
20/11/2018 20:01
Inšpiroval ma v galérii citát od Bazovského, že „umelec musí mať korene“. Nemyslel to však úplne tradične. Premisa, že krížiková výšivka je opak modrotlače. V tomto prípade „opak“ doslova- obrátili sme typickú modrotlačovú farebnosť. Koreň- latinsky radix. Radikálne je to, čo ide ku koreňu veci.
Ľudové príslovie ako obraz svojej doby - pripomína prudérnosť, čo zväzovala spoločnosť a ženy obzvlášť. Kresťanská? Moslimská? Tenká hranica medzi naším a cudzím. Hlavným nosičom je výšivka, ďalej spracovaná ako odznak či plagát.
Radšej nech si to zoberie výšivka a my to prosím už nehovorme. Kanava znesie, my nie!
23
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 23
20/11/2018 20:01
Eva Činčalová • www.evacincalova.com V rokoch 2003 až 2009 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na katedre maľby a iných médií u prof. Ivana Csudaia. V roku 2008 sa zúčastnila stáže na Univerzite Udayana v Denpasare v Indonézii. Posunula sa od veľkoformátovej maľby akrylom k olejomaľbe a neskôr akvarelu, od prenášania digitálnych efektov na plátno až po jemné zachytávanie každonennosti na papier. Zvýšila sa citlivosť jej vnímania a pozorovania. Eva pracuje a žije v Bratislave Dielo Modro(V)tlač je parafrázou na tradičnú techniku modrotlače a jej postupy. Namiesto tlačenia vzorov na povrch látky Eva materiál vtláča do fólie a tým vytvára reliéf a rozpadávajúcu sa štruktúru tradičných modrotlačových vzorov. Dielo je vytvorené kombinovanou technikou na plátne a inštalované na maliarsky blindrám, nie je teda formálne vzdialené od média, s ktorým Eva vo svojej tvorbe pracuje. V tomto diele nie je až tak dôležitý obsah ako forma, ktorá komunikuje s divákom a cez pattern pozorovaný z blízka sa pri odstúpení od diela mení na konkrétny obraz.
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 24
1. Modro(V)tlač I. kombinovaná technika na plátne 80 × 60 cm 2. Modro(V)tlač II. kombinovaná technika na plátne 80 × 60 cm 3. Modro(V)tlač III. kombinovaná technika na plátne 140 × 80 cm
24
20/11/2018 20:01
25
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 25
20/11/2018 20:01
Marie Duclos • www.instagram.com/dariemuclos Narodila sa v roku 1991 v malom mestečku
Born in 1991 in Tarbes, a small town in the south
Tarbes na juhozápade Francúzska. Marie sa
west of France, Marie decided to study Cultur-
rozhodla študovať Kultúrny priemysel na Ro-
al Industries at the Rocailles School (Biarritz,
cailles School (Biarritz, Aquitaine). Následne
Aquitaine). Then, she pursued a Master in De-
absolvovala magisterské štúdium Design &
sign & Space at ESAAA (Annecy, Rhône-Alpes).
Space na ESAAA (Annecy, Rhône-Alpes). Ne-
After, she decided to move to Prague, for her in-
skôr sa presťahovať do Prahy, kvôli jej záujmu
terest for its culture, architecture, mysteries and
o kultúru, architektúru, tajomstvá a anekdoty,
anecdotes, that built this city. She continues her
na ktorých je toto mesto postavené. Pokračuje
favorite artistic practice, drawing. Her work is to
tam vo svojej obľúbenej umeleckej praxi – kresbe.
transcribe moments of intimate discussion with
Jej tvorba spočíva v prepise momentov intímnych
strangers, but also to relate the body and the
diskusií s cudzími ľuďmi, ale aj v spojení s telom
cosmic. A discussion with a stranger becomes
a vesmírom. Diskusia s cudzím sa stáva príbe-
a story to tell. A need to transcend the banality
hom. Potrebou prekonávať banalitu stretnutia,
of a meeting, as well as give one voice and im-
ako aj dávať jednému hlas a druhému dôležitosť.
portance to the other. Listen and observe. Influ-
Počúva a pozoruje. Ovplyvnená anatomickými
enced by anatomical charts and cosmic images,
grafmi a kozmickými obrazmi, interpretuje svo-
she interprets with this imagery a life around
jou tvorbou život okolo nás a v nás.
us and in us. 26
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 26
20/11/2018 20:01
1. Madony kombinovaná technika na zrkadle
1. Madonnas mixed media on mirror
Tri zrkadlá, jeden triptych. Tieto ženy bez tváre,
Three mirrors, one triptych. These faceless
zahalené v objemnom oblečený, ktoré namaľo-
women, veiled, with large clothes that Bazovský
val Bazovský, sú moje nové múzy. Ženy pracujú
painted, are my new muses. These women who
na poli pod slnkom alebo nám pózujú, sa stali
are working in the fields under the sun or who
mojimi Madonami. Spomínam si ako som bola
are posing in front of us, become my Madonnas.
pred nimi v tichej galérií a chcela som, aby mi
I remember myself, in the silent gallery, in front
pošepkali svoje životné príbehy. Podobne ako
of them, I wanted they whispered me their life
u sakrálnych vitráží, vyškriabané kresby exitujú
stories. Like church stained-glass windows, it
len vďaka dennému svetlu. Rytmus slnka, na
is the daylight that makes the scratched draw-
ktorom je poľná práca založená, bude taktiež
ings exist. The rhythm of the sun, on which the
rytmom, ktorý zapríčiňuje existenciu týchto žien
field work is based, will be also the rhythm that
v zrkadlách. Bez tváre, ich emócie nie sú vní-
makes these women exist inside the mirrors.
mateľné, ale akonáhle sa pozriete na seba v zr-
Without face, their emotions are not percep-
kadlách, tak im ich dáte. Vaša reflexia sa stane
tible, but once you will look at yourself in the
ich. Jemne, vo svetle a v tajnosti, rozprávame
mirrors, you will give them one. Your reflection
k nim svojimi myšlienkami, šepkáme, pred maľ-
will become theirs. Softly, in light and in secret,
bou alebo zrkadlom, hovoríme sami so sebou.
we are speaking to them with our thoughts, like whispers, in front of a painting or a mirror, we
27
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 27
are talking to ourselves.
20/11/2018 20:01
Autorská modrotlač Jany Potiron v spolupráci s Peter Trnka Kolekcia látok experimentuje s otláčaním bežne dostupných predmetov a prírodnými „raznicami“. Obraz stolovania zachytáva každodennú realitu štvorčlennej rodiny - spoločný rituál narúšajú predmety, ktoré donedávna na stôl nepatrili a bránia skutočnému vychutnávaniu jedla a vzáJana Potiron Nováková • www.grungdesign.com Značku štúdia GRUNG založila Jana Potiron ako produktová dizajnérka, ktorá pracuje s presahmi dizajnu do umenia v praktickej, ale aj teoretickej rovine. Jej tvorba obsahuje diela od nábytkových prvkov ovplyvnených emóciami, cez site-specific inštalácie vo verejnom aj súkromnom priestore, ako aj floristické koncepty.
jomnej konverzácie. Tradičná modrotlač dodáva otlačenému motívu absurdný podtext a vyzýva k autentickým rodinným hodnotám. Použitie prírodných „razníc“ a ich náhodného otláčania na látku nadväzuje na populárny motív tropických rastlín, ktorý sa objavuje v interiéroch. Pre modrotlač typické rastlinné motívy otláčané v pravidelných rastroch sú nahradené exotickými listami živých rastlín v nepravidelnom radení.
1. Obrus „Rodinná večera“ autorská modrotlač 190 × 105 cm 2. Obrus „Tropická modrotlač“ autorská modrotlač 190 × 105 cm 3. Poťah na vankúš s typickými slovenskými rastlinami (brečtan, skorocel, púpava) autorská modrotlač 50 × 50 cm
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 28
28
20/11/2018 20:01
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 29
20/11/2018 20:01
Pre projekt vytvorené na Slovensku − Modrotlač u Bazovského 2018 som vytvorila kolekciu, ktorá sa ocitá niekde medzi voľným výtvarným umením a dizajnom, reflektuje tradičnú techniku modrotlače a trenčiansky folklór. Vo svojej tvorbe dlhodobo využívam pvky recesie, zaoberám sa problematikou telesnosti a často umeleckému dielu pripisujem didaktický rozmer. Na vytvorených tričkách sú fragmenty zo známych trenčianskych piesní vytlačené písmom Inka od slovenského dizajnéra Samuela Čarnokého, ktorý je zároveň mojim životným partnerom. Moje čierne oči v kombinácii s menom partnera a trenčianske piesne o láske, sa snúbia s písmom Inka, ktoré nesie moje meno (moja rodina ma odjakživa volala Inka, moja starká ma volala Inečka). Iným rozvinutým konceptom je séria z cyklu ToEva Tkáčiková
aletné obrazy. Keďže laická verejnosť do galérií
• www.evatkacikova.com
chodieva len sporadicky, v minulosti som sa snažila tvorbou toaletných papierov s potlačou
„Cosmic Girl“ − Eva Tkáčiková (alias E. T.) sa na-
diel známych slovenských výtvarníkov infiltro-
rodila 7. 11. 1974 v Žiline. V r. 1993 — 2000 ab-
vať slovenské umenie do domácností a každo-
solvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných
dennú potrebu spestriť zmysluplnou edukáciou.
umení v Bratislave, odbor voľná farebná grafika
Toaletné papiere s názvom ModroTLAČ sú vy-
v ateliéri doc. Vojtecha Kolenčíka. Jej tvorba sia-
tvorené technikou modrotlače a hravou formou
ha od oblasti grafického experimentu ku perfor-
upriamujú pozornosť na dôležitosť a krásu slo-
mancii, junk-artu až ku LED sci-fi svetelným
venských tradícií.
inštaláciám. Okrem voľnej výtvarnej tvorby sa venuje artefiletike a edukácii vo výtvarnej oblasti. V duchu vízie Jeana Dubuffeta sa aktívne zaoberá prácou s publikom a neškolenou výtvarnou tvorbou detí, mládeže, dospelých a seniorov. Zúčastnila sa mnohých výtvarných projektov, sympózií, samostatných a kolektívnych výstav na Slovensku a v zahraničí (Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko, Francúzsko, Litva). V roku 2016 absolvovala Erasmus + pobyt v Budapešti v Maďarsku. Žije v Košiciach a tvorí v ateliéri na Strojárenskej ulici.
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 30
1. Trenčín dolINEČK A... autorské tričko písmo Inka 2. Čierne oči má to musí byť má milá... autorské tričko písmo Inka 3. ModroTLAČ (z cyklu Toaletné obrazy) technika modrotlače
30
20/11/2018 20:01
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 31
20/11/2018 20:01
32
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 32
20/11/2018 20:01
33
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 33
20/11/2018 20:01
Editoriál Vydal: vytvorené na Slovensku o. z.
PR: Nina Augustínová a Nina Vidovencová
Autorky projektu: Nina Augustínová
Fotografie: Michal Černo, Zuzana Zborilová,
a Nina Vidovencová
Petra Adamková, archív autorov
v spolupráci: Peter Trnka, Galéria
Jazyková korektúra textov: Nina Augustínová
M. A. Bazovského v Trenčíne
a Nina Vidovencová Preklad: Nina Vidovencová
Autori textov: Nina Augustínová, Oľga Danglová,
Grafický dizajn: matejlacko.com
Eva Hasalová, Radka Nedomová, Barbora Varga
Tlač: orman.sk
Petríková, Peter Trnka, Nina Vidovencová
Náklad: 300 Písmo: Calluna (exljbris Font Foundry)
Anotácie k autorským výstupom:
Papier: Cyclus 120 g
Rezidenti projektu
vytvorené na Slovensku – u Bazovského
Kontakt: info@vytvorenenaslovensku.sk
Peter Trnka (SK)
www.vytvorenenaslovensku.sk
Marek Cina (SK) Kundy Crew (SK)
Partneri: www.gmab.sk
Eva Činčalová (SK)
https://oz.publikum.sk
Marie Duclos (FR)
www.modrotlac.sk
Jana Potiron Nováková (SK) Eva Tkáčiková (SK)
ISBN: 978-80-973237-0-7
Partneri projektu:
Projekt podporili: Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 34
20/11/2018 20:01
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 35
20/11/2018 20:01
Crated in Slovakia - Blueprint at Bazovský 2018 In 2018, a project Created in Slovakia (the authors of which are sculptor Nina Augustinová and art historian Nina Vidovencová) was carried out in cooperation with Galéria M. A. Bazovsky in Trenčín and with a blueprint expert Peter Trnka.
By combining the themes, the artworks of Bazovský and the traditional technology of the Blueprint was
created an edition Created in Slovakia - Blueprint at Bazovský 2018. Both themes, Bazovský as well as the Blueprint, bear characteristic features for Slovak folk culture and date back to the 20th century.
The ambition of sculptor Nina Augustinová was to create a playful edition from the Bazovský’s paintings
as a more experimental approach to portraying the traditional motifs, characteristics of folk culture and art. As an inspiring source, she chose his folk expression and symbolism in his paintings. These inspirations were shaped by her own handwriting in the medium of graphic, which Peter Trnka then processed and carved into wooden stamps designed for the blueprint. This is the author‘s collaboration, a series of paintings, stamps titled: Ďuri Jánošík, In a Village, Come Home, Build a House - Plant a Tree and That Heľpanka. Trnka, as the fifth successor of the family tradition in the production of blueprint in Slovakia, was an important part of the entire Created in Slovakia project this year. The main part was the collaboration with Augustínová in the production of new designs and motifs designed for stamps. The second part was a thorough preparation of a creative workshop using the above-mentioned blueprint technology: Created in Slovakia - The Charm of The Blue World. The workshop was intended for the general public and was led by both authors. Visitors of the workshop have been working with prepared hand-sewed cotton kerchiefs from Created in Slovakia.
The Gallery of M. A. Bazovsky in Trenčín, which has a collection of paintings by Bazovský, provided bac-
kground and inspirational space not only for the authors themselves but also for the invited residents to the Created in Slovakia project. Residents were an integral part of the project, one of the most important parts for Created in Slovakia.
The five artists (illustrator and graphic designer Marek Cina, radical group Kundy Crew, painter Eva Čin-
čalová, graphic artist Marie Duclos, designer Jan Potiron Nováková and conceptual artist, graphic designer Eva Tkáčiková) were invited to the project, where they were given the opportunity to learn about the artworks of M. A. Bazovský, as well as with the whole technology and the history of blueprint. Another of the integral roles of the project were lectures and presentations for the general public, from invited experts. Colleagues and friends from Trnava OZ Publikum prepared for us a world-famous platform PechaKucha Night with the opportunity to present all the participants (residents, authors of Created in Slovakia), as well as the opportunity to present works of local artists from Trenčín.
I S BN: 9 7 8-8 0 - 9 7 3 2 3 7- 0 -7
VNS_U_Bazovskeho_catalogue_A5.indd 36
20/11/2018 20:01