Create vol 11 by SSUSAT

11/2015

:: http://uat.sk/index.php

Create | volume 11 :: Najlepšie

04/ 15. VÝROČIE SSUŠAT

12/

:: Obsah

ROZHOVOR S PANI MGR. VIEROU ZAVARČÍKOVOU PRIPRAVILI SME PRE VÁS MALÉ

15. výročie SSUŠAT

Hlasovanie za selfie fotky...

Vodný karneval

Adam Lettrich - próza

Prehľad výstav

Zájmové krúžky

INTERVIEW S PANI GENERÁLNOU RIADITEĽKOU O ZALOŽENÍ ŠKOLY A JEJ POCITOCH Z VÝROČIA ŠKOLY

52/

62/

VODNÝ KARNEVAL

ADAM LETTRICH-

V TEJTO RUBRIKE VÁS OČAKÁVAJÚ

PRÓZA

FOTOGRAFIE Z AKCIÍ ZELENEJ

POSLEDNÉ VYDANIE PRÍBEHU

ŠKOLY

ŽIAKA NAŠEJ ŠKOLY

15. v

ýroči e SSU

Dňa 15. januára 2015 naša škola oslávila 15. výročie svojho založenia a zároveň sme oslávili významné životné jubileum pani zriaďovateľky a riaditeľky Mgr. Viery Zavarčíkovej. Oslavy jubilea školy boli vhodnou príležitosťou zamyslieť sa nad tým, ako škola rozvkvitala, postupne sa rozvíjala a čo vie ponúknuť do budúcna. Celá slávnosť sa konala v športovej hale, ktorá bola samozrejme zaplnená žiakmi, bývalými absolventmi, bývalými a súčasnými zamestnancami školy, rodičmi a vzácnymi hosťami. O bohatý program, ktorý potešil jubilantku a prítomných hostí sa postarali študenti.

ŠAT

Po slávnostnom príhovore zriaďovateľky a riaditeľky školy odovzali svoje posolstvá hostia, ale aj pedagógovia. Zlaté plakety Jána Amosa Komenského za dlhoročnú činnosť vo výchove a vzdelávaní sa dostali do rúk desiatim pedagógom. Ocenení pedagógovia: Ing. arch. Jaroslav Baran, Ing. Karol Holubčík, Štefan Martauz, Mgr. art. Štefan Kubovič, Ján Drobný, Mgr. Katarína Heredošová, Mgr. Silvia Kramariková, Mgr. Ján Mózer, Mgr. art Paulína Hoššová a Mgr. art. Dana Schubert, ArtD., PhD.

5/ 44

Create | volume 11

Takto

sme zaÄ?Ănali

6/ 44

7/ 44

Create| |volume volume911 Create

8/ 44

Create Create| volume | volume9 11

10/ 44

11/ 44

Create | volume 11

Ako dlho ste sa pripravovali na tento významný deň? Zatiaľ ako všetko, musela som si celý management rozbehnúť sama, ako systém postupných krokov, od septembra 2014. Prekonal študentský program vaše očakávania? Bol super.

INTERVIEW s

pani

generálnou

riaditeľkou

Mgr. Vierou Zavarčíkovou

Načo ste najviac hrdá? Na školu, ktorá dáva kvalitné vzdelanie. Čo sa za tých dlhých 15 rokov najviac zmenilo? Všetko na čom sme všetci pracovali, študijné odbory, pedagógovia, technické vybavenie školy, aj moje zdravie... Čo by ste rada odkázali vašim študentom?

A čo si myslíte o samotnom 15. výročí a zároveň vašom jubileu?

Aby nezabúdali, že čas majú len vo svojich rukách a čo s ním urobia, je na nich.

Dobre nie? Horšie, keď by som už nemohla oslavovať...

Plánujete do budúcna niečo meniť?

S pánom Baranom a pani Pavolovou ste tvrdo pracovali na tom, aby táto škola mala úroveň. Aký to bol pocit stáť na pódiu s pocitom, že sa vám to podarilo dopracovať až po 15. rok od založenia?

Neustále, momentálne očakávam schválenie ministerstva školstva v poradí už piateho 4-ročného študijného odboru „obrazová a zvuková tvorba kamera, zvuk, strih“.

Tak úroveň táto škola má svojou jedinečnosťou od vzniku a viem, že to bude stále lepšie. Ako sa vám podarilo nestratiť motiváciu? Aj vďaka vám - študentom a aj, že ma to baví. Aké ste mali pocity z toho, že sa vám podarilo splniť si sen? Je to pocit, ako keď dlho stojíte v tme a zrazu sa zasvieti a dookola vám tlieskajú a tešia sa s vami...

13/ 44

Create | volume 11

Súčasnosť

9 Create Create | volume| volume 11

20/ 44

Create | volume 11

Rátali ste s tak veľkou účasťou?

Menili by ste niečo?

Až s tak veľkou nie, ale veľmi ma potešilo množstvo hostí, ktorým je naša škola blízka.

Všeobecne, úradníkov.

Ako sa vám rozprávalo pred tak veľkým obecenstvom?

Neviem, nie je ich až tak veľa, je však pár takých, ktoré si naozaj cením.

Tak ako väčšina ľudí mám pred veľkým a rôznorodým obecenstvom trochu trému, keď však začnem hovoriť, potom to ide.

Ako si predstavujete ďalšie výročia?

Ako hodnotíte 15. výročie školy?

INTERVIEW s

pani

akad.

maliarkou

Ľudmilou Pavolovou

Zhodnotiť život človeka pár vetami je ťažko, nieto ešte školy, kde je tých životov veľa, kde sa tie životy istým spôsobom tvoria a žijú. Krásnu 15. métu sme minuli, čakajú nás ďalšie. Veľa sa urobilo a je to aj vidieť a veľa nás ešte aj čaká.

Koľko ocenení sa vám už podarilo získať?

Lepšie si teraz neviem predstaviť. Kde sa vidíte o 10 rokov? Na ceste okolo sveta. Čo vám táto škola dala? Veľa dobrých žiakov.

Čo všetko sa podľa vás zmenilo od samého začiatku? Nezmenila sa duša školy, tvorivý duch a verím, že sa ani nezmení. Menia sa však technológie. Sú čím ďalej lepšie a to je úžasné. Ako vychádzate so svojimi kolegami a študentmi? Myslím, že naozaj dobre, ale to by mali povedať aj oni.

25/ 44

Create Create | volume | volume 9 11

Oslava 15. výročia SSUŠAT

a životného jubilea pani GR Mgr. Viery Zavarčíkovej

28/ 44

Create | volume 11

Create | volume 5 11 Create | volume

Ako sa vám páčila slávnosť a študentský program? Cítil som sa ako v spoločnosti, ktorá vie spolu žiť.

INTERVIEW s

pánom

Ing.

architektom

Jaroslavom Baranom

Nikdy nemyslím dozadu, ale dopredu, čiže to budúce. Dostali ste okrem zlatej plakety aj iné ocenenie na tejto škole?

Ako ste sa cítili, keď ste boli odmenený zlatou plaketou Jána Amosa Komenského za dlhoročnú činnosť vo výchove?

Absolventov, čo sa uplatnili.

Dovtedy som robil svoju prácu z presvedčenia a tá plaketa ma donútila rozmýšľať, či som to aj robil správne a či som si ju zaslúžil.

Moje roky.

Boli ste nervózny počas príhovoru, alebo ste to mali v rukáve?

Pochybujem, že prestanem, keď učím celý život.

V momente, keď som sa postavil pred ľudí, ešte som netušil, čo budem hovoriť.

Čo by ste menili na študentoch?

Ak by ste prestali učiť na našej škole zúčastnili by ste sa aj ďalších výročí?

Čo očakávate od študentov do budúcna? Že raz budem bez práce.

Ako sa zmenili študenti v priebehu rokov? Vždy sú silnejšie a slabšie ročníky. Aká atmosféra vládne podľa vás na škole? Kultúrna. Keď sa pozeráte spätne, ktoré výročie bolo podľa vás najlepšie?

35/ 44

Create | volume 5

Create | volume 5 11 Create | volume

HLASOVANIE ZA NAJKRAJŠIU SELFIE-FOTKU S POHÁROM A HLASOVANIE ZA NAKRAJŠÍ MAĽOVANÝ POHÁR

V priebehu decembra a januára prebiehali súbežne na internetovej stránke našej školy dve súťaže: HLASOVANIE ZA NAJKRAJŠIU SELFIEFOTKU S POHÁROM a HLASOVANIE ZA NAKRAJŠÍ MAĽOVANÝ POHÁR. Do oboch súťaží sa mohli zapojiť študenti našej školy s fotkou svojho vlastnoručne omaľovaného pohára a taktiež s vlastnou selfie-fotkou s pohárom

38/ 44

v ruke. Fotky boli zverejnené na internete a všetci jeho navštevnívci mohli hlasovať za tri najkrajšie fotky maľovaných pohárov a za tri najkrajšie selfie-fotky s pohárom. Hlasovanie bolo ukončené dňa 31.1.2014 a žiaci sa jeho výsledky dozvedeli na Vodnom karnevale, kde boli víťazi odmenení cenami .

Create | volume 5

47/ 74

Dňa 26.2.2015 o 9,00 sa uskutoční vo vestibule školy Bude sa súťažiť o najlepšiu masku, tak študenti príďte a ukážte, akí ste kreatívni frajeri

sa uskutoční vo vestibule školy

VODNÝ KARNEVAL bude sa súťažiť o najlepšiu masku, tak študenti príďte a ukážte, akí ste kreatívni frajeri :)

VODNÝ KARNEVAL Dňa 26.2.2015 sa na našej škole uskutočnil VODNÝ KARNEVAL, ktorý usporiadali členovia kolégia Zelenej školy SSUŠAT za podpory pani zriaďovateľky Mgr. Viery Zavarčíkovej. Zúčastnili sa ho študenti našej školy v maskách, ktoré si vlastnoručne zhotovili na hodinách VYP. Členmi odbornej poroty boli pani zriaďovateľka Mgr. Viera Zavarčíková, pani zástupkyne Mgr. Jana Juránková, Mgr. Katarína Heredošová, akad. Maliarka Ľudmila Pavolová a žiak Matúš Kováčik.

Počas promenády, za sprievodu hudby, si porota vyberala spomedzi študentov najkrajšie a najkreatívnejšie masky, v ktorých študenti prezentovali vodný svet. Ich umiestnenie vyhlásila na záver pani zriaďovateľka a žiakov odmenila nielen diplomami, ale aj cenami, ktoré sama do súťaže venovala. Za to jej patrí veľká vďaka. Pani zriaďovateľka rovnako odmenila aj umiestnených študentov z ďalších dvoch internetových súťaží:

HLASOVANIE ZA NAJKRAJŠIU SELFIE-FOTKU S POHÁROM a HLASOVANIE ZA NAKRAJŠÍ MAĽOVANÝ POHÁR

. Zoznam umiestnených žiakov:

VODNÝ KARNEVAL 1. Róbert Urbančok (maska: kreveta) 2. Mário Benkovský (maska: morský bojovník) 3. Paulína Ščepková (maska: pena) a Laura Melicherová (maska: vlnka) Čestné uznanie: Lujza Stopková a Jakub Drobný (maska: morské riasy) HLASOVANIE ZA NAJKRAJŠIU SELFIE-FOTKU

1. Tomáš Motúz (332 hlasov) 2. Erika Hulanská (257 hlasov) 3. Mário Fábri (141 hlasov)

HLASOVANIE ZA NAKRAJŠÍ MAĽOVANÝ POHÁR

1. Miroslava Petrášová (208 hlasov) 2. Tomáš Motúz (180 hlasov) 3. Paulína Ščepková (44 hlasov)

Create Create| volume | volume9 11

54/ 74

55/ 74

9 Create Create | volume| volume 11

56/ 74

Create | volume 11

Create volume Create Create|| volume | volume5911

Próza

Adam Lettrich Kostlivci sa dostali až na dosah a začali sekať a byť do štítov ľudí! Niekto to neudržal a buď ho v lepšom prípade bodli a zomrel skoro hneď, alebo sa k nemu dostala kostra s hákom, dala mu dole helmu a roztrhala mu s hákom krk. Boli počuť bolestné výkriky a volania o pomoc. V tom kapitán zavelil: „Teraz!!!!“ Rytieri vpredu odvrhli od seba nepriateľov a začali útočiť. Kostlivci nevydržali veľa, stačila jedna silná rana na slabé miesto a úplne ste ho dolámali. Zdalo sa, že ich dav nemá konca! Rytieri ich bili a bili, až nakoniec zničili posledného. Straty boli minimálne, asi nie viac ako 90 mužov. Celkom dobré na to, že kostlivci mali početnú prevahu. Morálka mužstva vzrástla. No potom bolo zavelené: „Rhaos ro dá!!!“ „Druhá vlnáááá! Zoraďte sa a bojujte!“ Kričal kapitán. Falion doteraz nebojoval, ale už ho bol len v druhom rade! Zas sa časť hada odpojila! Vojaci s napätím hľadeli, čo príde! Po chvíli to bolo jasné. Vrieskajúci ťarbavý dav...... „Zombíciiiiii!“ Boli to očividne roľníci, no niektorí aj vojaci. V chrbte mali zabodnuté pochodne a boli celí hnilí a krvaví.

62/ 44 74

made by flou and love

Falion tomu nerozumel, pretože nevedel, že zombíkom môže niekto rozkazovať. Zas rytieri museli najprv chvíľu vydržať a potom odvrhnúť nepriateľa aby získali miesto na boj. Ten kto to nevydržal bol obžratý zaživa a neskôr povstane ako sám nemŕtvy a vrhne sa na spolubojovníkov. Keď dostali rozkaz na zatlačenie, odvrhli zombíkov a sekali a bodali, no veľakrát sa zombík zas postavil. „Musíte im zoťať hlavu!“ kričal niekto. To zabralo. No tentokrát to bolo horšie, lebo zombíci majú viac sily ako kostlivci! Nepriateľ sa dostal až k Falionovi! Ten sekal hlavy ako mohol, ale padlého zombíka vždy nahradil druhý. Všetci museli ustupovať! Keď bolo jasné, že ich je priveľa kapitán zavelil na ústup, no potom sa mu jeden zombík zahryzol do krku a stiahol ho do davu. Falion utekal ako mohol a po ceste videl, ako zombíci žerú jeho kolegov. Brána bola otvorená a dovnútra sa hrnuli vydesení rytieri. No na most, ktorý viedol k bráne, sa už dostali zombíci a vtom povedali tú hroznú vetu: „Zatvorte bránu!“ Brána sa začala vŕzgavo zatvárať a Falion ako blesk vtrhol do mesta. No asi 30 rytierov to nestihlo a zatvorila sa im pred nosom. „Pustite nás! Prosím!“ kričali, no nikto im neodpovedal. Niektorí kričali na veliteľa nech ju otvorí, ale on sa len smutne pozeral, ako tých chudákov začínajú z kraja žrať. Zombíci sa nevedeli dostať cez bránu, no vtom sa disciplinovane zoradili jeden vedľa druhého na kraji mosta. Lukostrelci na nich strieľali, no nikto sa nepohol, dokedy nedostal ranu do hlavy. Uprostred mosta sa začala k bráne blížiť postava v čiernom hrôzostrašne zdobenom brnení a dvojručným mečom zasunutým v pošve na chrbte. Každý šíp sa od neho odrazil a nakoniec sa dostal k bráne.

Vtedy ako zázrakom celé bojisko stíchlo a čakalo, čo sa bude diať. No čierny rytier sa škodoradostne zarehotal a kopol do brány! Jedna časť sa otvorila a tresla do kraja múrov a druhá sa zlomila na dve časti a s rachotom padla! Vypukol zmätok a zombíci s čiernym rytierom na čele vtrhli do hradu. Vojaci predpokladali, že bude pomalý a neobratný v ťažkom brnení a s dvojručným mečom, no nebolo to tak... Bleskovo sa zahnal pred davom a štyrom vojakom spadli hlavy. V ďalšej sekunde to urobil znova a znova a znova... Behom minúty rozohnal celý prápor a nakoniec sa zastavil a kochal sa pohľadom na utekajúcich nepriateľov, na ktorých hodujú zombíci. Falion utiekol z boja a ani o tom neuvažoval spolu so štyrmi vojakmi sa schoval do krčmy, kde bol predtým. „Musíme to zatarasiť! Rýchlo sem dones pár stolov!“ povedal jeden. Začali pracovať, no Falion si niečo všimol. Na konci siene oproti ležal na pulte zakrvavený krčmár! Vedľa neho na stoličke sedel ten záhadný cudzinec. Falion zamrzol... Cudzinec nadvihol hlavu a z tmavej kapucne sa vynorili žiarivo červené oči! Dal si dole kapucňu... ukázala sa jeho bledá tvár a dlhé biele vlasy. Napil sa z pohára červenej tekutiny a vstal... „Vítam vás... počul som, že ste so mnou mali problém...“ Povedal škodoradostne a usmial sa. Po perách mu stekala krv a vyceril svoje ostré zuby. „Tak to poďme vyriešiť...“ Povedal nakoniec a dal si dole plášť! Všetky sviečky... oheň v kozube... luster... zhasli a v sieni ostala neprehliadaná tma... a Falion naposledy počul jeho škodoradostný smiech... Bola temná noc. Na oblohe bol spln červeného mesiaca. Vlci v diaľke vyli a vlkolaci im ešte strašnejším vytím odpovedali. Ihličnaté lesy v krajine Strieborného Štítu boli v noci nebezpečné. Buď ste v nich zmrzli, alebo

vás zožrala divá zver, alebo niečo horšie. No nebola to noc ako každá..... Z mesta Talios sa ozývali vystrašené hlasy žien a detí. Muži boli skoro všetci mŕtvi. Rytier v temnej zbroji si sňal helmu. Mal rozpustené polodlhé vlasy ako sneh bielu pokožku a červené oči. Volal sa Jálek. Pozrel za seba. Do mesta sa vlievalo veľké množstvo nemŕtvych bytostí. Jálek otvoril dvere do krčmy. Pred ním boli mŕtvi vojaci. Bola tam tma no on v nej videl, ako ľudia za slnečného obeda. Posadil sa vedľa jeho priateľa Romanusa. Mal pri sebe fľašu s krvou a vedľa nej dva vínové poháre. „Keď som uvidel tých mŕtvych vojakov, myslel som si že ich piješ Romanus.“ „Čo máš 1000 rokov? Toto je kvalita. Daj si Jálek!“ „Čo to je za krv?“ „27 ročný syn šľachtica.“ „Vieš predsa, že pijem len 16 až 25-ročné panny šľachticov. Aj ty tvrdíš, že tá chutí najlepšie.“ „To áno, tvrdím, ale nie som až tak fajnový ako ty!“ „Mám 7642 rokov a ty si len o jeden rok mladší. Budem si mladosť užívať, kým mi niekto neprebodne srdce. Mal by si spraviť to isté.“ „Neboj sa, najbližších zopár tisíc rokov nehodlám zomrieť.“ „Že nie? Tak prečo nemáš brnenie, keď bojuješ? Trafia ťa šípom do srdca a môžem sa rozprávať s popolom, alebo ti utnú hlavu a nepochovajú ju s telom.“ „Moc sa bojíš. Sme upíry! Pred nami sa ľudia trasú, mi vlastníme celé krajiny, my sme rýchlejší než samotní vlkolaci! A ešte k tomu sme buď DOSŤ dlhovekí alebo nesmrteľní. To nevie nikto a ani sa to zistiť nedá.“ „Dlhovekosť si ako popol neužijem, preto som opatrný, nebojím sa!“ „No to je jedno, nechcel si požiadať o prepustenie z armády?“ „Chcel, idem sa opýtať generála.“ „Premýšľal som o tom, a urobím to tiež. Mojej neveste chýbam.“ „To ma teší! Potom niekedy príď do môjho kraja na zámok!“

63/ 74

Create Create| volume | volume911

Jálek si dal dole brnenie, pod ktorým mal krásny čierny frak s bielou košeľou a zlato-rubínovým náhrdelníkom v tvare netopiera. Romanus ho už na sebe mal počas boja pod plášťom. Išli cez stonajúce mesto, až sa dostali do spoločnosti asi dvadsiatich podobne oblečených upírov. Pristúpili k najstaršiemu z nich. Mal 28 481 rokov a už niečo zažil. „Gróf Jálek. Skvelá práca s tou bránou, ľudia behom sekundy stratili všetku morálku. A Gróf Romanus von Rayne! Predviedli ste výbornú špionáž. Nie- čo chcete, no najprv choďte vyčistiť dom tu pri nás. Zombíci sa do neho nevedia dostať a kostlivci sú veľmi hluční. Poslal by som niekoho iného, ale práve ste ma v tom prerušili. Máte minútu na to, aby tu bolo ticho, všade inde je tiež hluk, no tu je najmenší.“ „Rozumieme, pane.“ Nedalo sa nič robiť. Bol to veľký dom a zrejme patril vyššie postaveným ľudom. Jálek už zas vykopol dvere a všetky barikády za nimi sa rozleteli. Vstúpili sme dnu. Pred nami stál jeden starec v drahom oblečení a zrejme jeho už dospelý syn. Nebolo pochýb, že mali modrú krv. V ruke mali krásne oceľové meče. „Nehraj sa s ním, máme len minútu.“ Povedal Jálek chladne. Mladý šľachtic sa napriahol s mečom a chcel Jáleka seknúť, no hneď sa v jeho hrudi ocitla Jáleková čepeľ dvojručného meča, ktorý držal v jednej ruke. Otec sa s krikom na neho rozbehol, no Jálek ako blesk vybral z mladíka meč a otoč- kou sťal starcovi hlavu. „Nehraj sa s ním! Nikoho si mi nenechal!“ Povedal Romanus. Na to všetko sa celý čas dívali starcova žena a dvaja 10-roční chlapci, jedno 9-ročné dievča a jedna mladá žena. Jálek pristúpil k mladej žene. Bola krásna, mala modré oči, dlhé svetlé vlasy a jemnú tvár. S plačom a strachom sa na neho dívala, no bola v rohu a nemala kam utiecť. „Koľko máš rokov?“

64/ 74

opýtal sa chladne Jálek. Nič nehovorila. Jálek ukázal mečom na malého blonďavého chlapca a vykríkol. „Odpovedz mi, lebo ho zabijem!” „19, prosím, nechajte ich žiť!“ Povedala vystrašene s plačom. „Máš muža?“ „Nie!“ Romanus stál pri dverách s dvoma krátkymi mečmi, aby nikto neušiel a prevrátil očami. „Fajnovka.....“ Jálek sa pousmial a objal mladú slečnu! Tá sa bránila, čo len mohla, no aj keď objatie vypadalo nežne, bolo silné, akoby ste sa chceli dostať zo zovretia medveďa. Prestala sa metať, keď sa jej Jálek zahryzol do krku. Bola ako omámená a akoby mu dala piť krv dobrovoľne. Keď ju zas pustil povedal: „Priprav sa na temnotu.“ Keď to dopovedal... zabodol meč do jej brata. Vtedy už Romanus sťal hlavu ich matke a sestre. Kým si dievča uvedomilo, čo sa stalo, Jálek sťal hlavu aj jej poslednému bratovi. „Ty bastard! Ty netvor! Démon!“ Takto ich preklínala, až kým nestratila silu. Bola úplne oslabená z pitia krvi. Jálek ju zobral do náručia a išiel von. Romanus sa za mŕtvolami ani neobhliadol rovnako ako Jálek a šiel tiež za generálom. „Jáááááááááj, sladké ticho. No čo, Já- lek? Máte nového učňa, však? Ha-há!“ „Nie pane, rád by som jej tréning prenechal inému grófovi.“ „Prečo? Veď momentálne učňa nemáte.“ „Ja totiž... chcel by som spolu s grófom Romanusom odísť z Temnej armády. Už som pomáhal pri dobytí celého Teranasu a teraz pri časti Strieborné- ho Štítu. Pomáhal som chytať poslov so správami, aby sa o tejto vojne nedozvedel zvyšok sveta. Zabil som ich dokopy 92. V bitkách som zabil 1486 nepriateľov, z toho 142 šľachticov. Pre oslobodzovanie utláčaných nemŕtvych a získavanie pôdy pre nich, som spravil dosť. Romanus rovnako, dokonca

aj viac ako ja. Prosím vás o prepustenie.“ „Toto zistenie ma napĺ- ňa sklamaním, grófi. Viete... náš temný pán začal zjednocovať nemŕtvych a započal túto vojnu, pretože už sa nedokázal prizerať, ako národy nemŕtvych sú utláčané, vyhladzované a vo vyhnanstve. Predtým boli zombíci len občasný mor. Teraz sú z nich vojaci, čo sa pred ničím nezastavia. Kostlivci boli len telá nešťastníkov, ktorí nezomreli, nemali česť, hrdosť ani dôstojnosť. Museli sa skrývať pred ľuďmi v lesoch alebo hrobkách. Teraz sú z nich vojaci, ktorí bojujú za lepšiu budúcnosť a dokonca aj šľachtici, čo majú majetok a priateľov. Vlkolaci sa k nám nepridali, pretože nie sú nemŕtvi, ale prenasledujú ich rovnako ako nás. Upíry, napríklad ja. Žijem už 28 tisíc rokov. Bol som veľakrát panovníkom. Zažil som mnoho. Precestoval som svet, zvádzal veľa žien, doprial si všetko, nikdy som nepracoval, bojoval som veľakrát za zväčšovanie môjho územia. No všade som bol videný ako netvor a tyran. Spoločnosť ma všade odmietala. Preklínali ma. Moji poddaní sa ma veľakrát pokúsili zabiť. No potom som stretol jeho. Temného Pána... Mal moc, o akej sa nikomu ani nesnívalo. No mal hlavne myšlienku. Chcel vytvoriť územie, krajinu a spoločnosť, kde budeme jeden pre druhého normálni a nebudeme odmietaní. Krajinu, kde budú vo vyhnanstve namiesto nemŕtvych ľudia. Kto im dal právo nazývať nás beštiami? Prečo nie sme my normálni a oni príšery? To je to, za čo bojujem. Za nový domov! Uznávam, že ste pre túto vojnu a pre nemŕtvych spravili dosť a zaslúžite si ísť domov... aj vám prepustenie dávam, no z celého môjho mŕtveho srdca dúfam, že si to po čase rozmyslíte a vrátite sa.“ „Ďakujeme veľmi pekne pane. Budeme o tom premýšľať. Romanus a Jálek sa rozlúčili s kolegami, naložili kone krvou a

ešte tú noc odišli. „Neviem sa dočkať kedy uvidím svoju milovanú!“ Povedal Jálek a prikázal koňovi, nech zrýchli. „Ja tiež!“ Odpovedal Romanus a spravil to isté. Deň prečkali v hostincoch a za noci pokračovali. Cestovali šesť nocí a na siedmu noc, skoro ráno, sa pred svojou domovinou rozdelili. Delimor. To bolo meno ich krajiny. V Delimore vládla upírska šľachta už od nepamäti. Bol rozdelený na 45 krajov, ktorým vládli upírski grófi. Grófom vlá- dol kráľ Derian Temný. Kráľ sa spojil s Temným Pánom a dal mu polovicu armády a svojich grófov ako armádnych dôstojníkov. Grófom bolo sľúbené, že sa raz vrátia a budú vystriedaní za tých, ktorí vo vojne neboli. Delimor bola divoká studená krajina. Všade boli buď vysoké hory, alebo čierne ihličnaté lesy. Ľudské mestá boli plné upírskych posluhovačov, špehov a rôznych iných prívržencov. Prostí ľudia v Delimore sa nemali práve najlepšie. Tým, ktorí mali vysoko postavených predkov, bola pravidelne odoberaná krv. Prekvapivé bolo, že upírov bolo v Delimore veľmi málo. Len vysoko postavení ľudia a ich príbuzní. Inak bolo zakázané premieňať. Kráľ sa obával premnoženia vampirizmu a nedostatku krvi v krajine. Upír totiž nemôže piť druhého upíra. Keď rovno nezomrie, tak zošalie ako ten, ktorý bol pitý rovnako. Jálek sa potešil, keď začal spoznávať cesty, lesy a hory svojho kraja. Po niekoľkých hodinách sa mu naskytol pohľad na jeho zá- mok. Bol na kopci pri jazere. Všade boli lesy, len zámok sa týčil vysoko nad ne. Obrovské kamene, z ktorých bol postavený, boli čierne ako uhoľ, obzvlášť v noci. Mal 8 špicatých veží s karmínovými strechami. Z obrovských červeno-čiernych vitráží s netopiermi prenikalo svetlo (ktoré tam bolo len kvôli ľudskému ľudskému služobníctvu). Jálek precválal cez vydláždený kus cesty pred zámkom a zosadol z koňa.

65/ 74

Create| volume | volume9 11 Create

Prišiel k mohutnej, vysokej drevenej bráne ozdobenej čiernymi netopiermi a klopadlom na ňu zabúchal. Otvoril ju starší muž vo fraku. Mal šedivé vlasy, vráskavú tvár a hnedé oči. „Môj... môj Pane! Vy ste sa vrátili!“ „Haran, postaraj sa o koňa.“ Povedal, akoby sa videli pred piatimi minútami. Jálek pravou nohou vstúpil do spoločenskej siene. Na zemi bol zlatom lemovaný červený koberec. Steny boli z kameňa čierne ako uhoľ, na nich boli fakle, sochy chrličov a portréty Jálekových predkov. Uprostred bol dlhý stôl so stoličkami, strieborným prí- borom, čašami a taniermi. Na konci miestnosti boli dva kamenné tróny so zlatými netopierími sochami. Na bokoch od trónov boli oproti sebe veľké kozuby, v ktorých horeli veľké polená. Na tróne sedela a čítala knihu žena. Mala polodlhé hnedé vlasy, krásne červené oči, pokožku bielu ako sneh, červené pery a jemnú tvár. Mala oblečené karmínové šaty s dlhou sukňou, a hlbokým výstri- hom. Na krku mala náhrdelník s netopierom ako každý šľachtic. Nedalo si nevšimnúť zlatý prsteň s diamantom a dlhé ostré nechty, ktorými môže upír hravo preťať tepnu. Volala sa Ysolda a bola Jálekovou jedinou milovanou ženou. „Ysolda!“ Jálek zvolal nedočkavo a rozbehol sa k nej. Ysolda najprv nechápavo zdvihla hlavu a potom pustila knihu z ruky. „Môj milovaný!“ Utekala k nemu a vrúcne ho pobozkala. „Strašne som sa bála, že sa nevrátiš. Už ťa nikdy nikam nepustím, miláčik! Mohli ti ublížiť!“ „Chýbala si mi, moja najdrahšia! Už ťa nikdy neopustím!“ Jálek svojej milovanej vyrozprával všetko, čo zažil. VŠETKO! No ničoho neľutovala a nevyčítala manželovi, že zabil toľko ľudí, predsa len bola upírka. „Služobníctvo ťa poslúchalo a boli k tebe zdvorilí? Netreba nikoho dať na škripec?“ „Keby si niečo také dovolili, dala by som ich tam sama!“ „Ty si tak do-

66/ 74

konalá! Jak ja ťa milujem!“ Hovoril jej a pevne jej držal ruku. Dali si spolu pohár krvi, tancovali a nakoniec sa ukladali na denný spánok. Ysolda ťahala Jáleka so zvodným pohľadom do grófskych komnát. Zvalila Jáleka na posteľ a pomaly si dávala dole šaty... Myslíte si, že toto je príbeh o upírovi, ktorý ma dokonalý „život“ a nič zvláštne v ňom nezažije. Nemáte pravdu. Pretože tento príbeh sa za- čínal ako každý o upíroch, no pokračovať tak veru nebude... Na druhú noc sa stane to, čomu by neuveril ani samotný Temný Pán. Jálek hral na orgán a Ysolda maľovala obraz. Uprostred desivej upírskej piesne Jáleka prerušil jeho komorník Haran. „Prečo ma rušíš práve teraz?“ vyčítavo sa ho opýtal Jálek. „Ospravedlňujem sa Pane ale prišiel k nám veľmi vzácny hosť... Gróf Romanus von Rayne je tu.“ „Vážne!?“ zvolal Jálek a upírskou super rýchlosťou dobehol do spoločenskej siene za chrbát Romanusovi a chytil ho za krk. „Si pomalý! Jedným ťahom by som ti mohol odtrhnúť hlavu.“ „Myslíš? Len aby si sa skorej nerozsypal, kto by to upratoval?“ Povedal usmievavo Romanus. Jálek si pozrel na hruď a pri srdci mal Romanusovu ruku s dýkou. „Rád ťa vidím starec!............. Lady Tália, vítam vás na mojom zámku.“ Pobozkal ruku krásnej čiernovlasej upírke. Potom zas Romanus pobozkal Ysoldu na ruku: „Lady Ysolda, teší ma, že vás opäť vidím.“ (Čo dodať, úpíri si proste potrpia na etiketu a zdvorilosť) Spoločne si potom sadli za stôl. Jálek otvoril fľašu tej najlepšej panenskej krvi. „Lady Ysolda, hovoril som vám, že je Jálek strašne fajnový? Nepije nič, len takúto krv.“ „To je celý môj najdrahší!“ Usmiala sa Ysolda. „Môj Romanus je zas trošku roztržitý, strašne dlho som ho ne-

videla a keď konečne dorazil, chcela som s ním tancovať. No on hovoril, že je unavený z boja a nechal ma celý večer s jeho najväčším rivalom, čo ma chcel získať, že drahý?“ Povedala Tália s láskou, hľadiac do očí Romanusovi.“ „Napadlo ma to až neskôr, potom som si trieskal hlavu, že čo som to spravil.“ „Jáj, ale dobre, že sme už odišli, zúfalo som potreboval ísť domov, tá vojna mi liezla krkom.“ „To hej, mali ste ho vidieť, keď musel spať namiesto rakvy v posteli. Tváril sa, akoby sa ocitol v kostole.“ „Ty si sa tiež pozeral ako vyoraná myš, keď ti bolo namiesto dýk pridelené meče.“ Bavili sa dosť dlho. Keď ich prerušil Haran, ktorý pribehol z veže. „Pane, niekoho som vonku videl! A... a... asi banditi.“ „Ale banditi... čo zas otravujú. Určite nejaký nespokojný sedliaci. Romanus, poď, ideme tam spraviť poriadok.“ „Dobre.“ „Hej, aj ja sa chcem zabaviť!“ Povedala Tália protestne. „Drahá, to bude narýchlo, vyceríme pár zubov, párkrát zavrieskame a sú preč.“ „Ukáž im to miláčik!“ Zvolala Ysolda na Jáleka. Za upírmi sa zabuchla brána. Jálek vyskočil 10 metrov dopredu na jeden strom a rozhliadol sa. „Tam niekto je!“ Ukázal na neďaleké úbočie hory. „Počkať, nie sú to ľudia... asi škraty alebo... možno gremliny... nie som si istý.“ „Poďme na nich“. Za pár sekúnd boli pri nich. „Dobre obídeme ich každý z jednej strany.“ Povedal Romanus. Mal dýky, no Jálek si zabudol zobrať meč. Ale nevadilo mu to, predsa nejakých skrčkov zabije aj holými rukami. Pomaly si to obišiel a pripravil sa na útok, no zbadal, že osoby už neboli tam, kde mali byť. „Ááááááááááááááá!“ Bolestne zvolal Romanus! „Romanus! Čo sa deje!“ Jediné, čo potom počul ,bol silný neprirodzený vietor a neopísateľné bzučanie. Ten zvuk vychádzal zhora, no cez koruny stromov nič nevidel. Tak išiel teda ďalej, pred-

sa tam nenechá Romanusa samého. Keď pri - šiel na miesto, odkiaľ to išlo, zas tam nič nebolo, len Romanusov odtlačok v blate ako ležal a ešte... stopy! Jálek sa obzrel, kam vedú... do krovia, kde stála postava... „Áááá!“ Skríkol Jálek bolestne, keď ho niečo bodlo do hrude! Otrasná bolesť sa mu rozľahla po celom tele, až spadol na Romanusov odtlačok! Chcel sa zdvihnúť, no údy ho neposlúchali. Mohol sa len pozerať nad seba. Objavil sa nad ním kruhový predmet a vzápätí ho oslepilo svetlo! Čo to malo znamenať! Prišiel snáď trest od bohov za všetky jeho hriechy? Spália ho snáď slnkom za temnej noci? To veru nie! Svetlo mu totiž nič nerobilo. Začínal z neznámych dôvodov zaspávať! Uvidel, ako ho dlhé chápadlo tej svietiacej beštie zobralo do vzduchu a ako sa ten malý rarášok na neho pozerá...

67/ 74

Create | volume 5

Sochárky Výstavný a publikačný projekt prezentuje výber ženských osobností československého sochárstva, ich prínos a špecifiká pre dejiny výtvarného umenia v tematických okruhoch, ktoré objasnia nástup žien do sochárskeho umenia. Výstava a katalóg sa zamerajú na sochárky, ktoré absolvovali klasické sochárske štúdium (ŠUP v Bratislave, AVU v Prahe, VŠUP v Prahe, VŠVU v Bratislave) a mnohé z nich sú neznáme, zabudnuté, stratené, opomenuté dejinami, teóriou umenia a múzejnými zbierkami, alebo predstavované v kontexte úžitkového a dekoratívneho umenia. Dôraz je postavený na autorky tvoriace na Slovensku s doplnením o výber diel sochárok z českého prostredia, pričom niektorých u nás doteraz nepredstavených a takmer neznámych. Sochárky boli a sú výraznými individualitami, ktoré nachádzali svoj priestor mimo hlavných prúdov, neskrývajúc sa za dekoratívne hodnoty, v tom období v modernom umení chápané ako neprogresívne až dekadentné. 10.04.2015, Pi - 16.08.2015, Ne Slovenská národná galéria Bratislava

Umenie na hlave - Poľské súčasné umenie Výstava predstavuje tvorbu viac ako päťdesiatich poľských súčasných vizuálnych umelcov. Svojím rozsahom je doteraz najväčšou výstavou na Slovensku venovanou poľskému súčasnému umeniu. Umenie na hlave/Poľské súčasné umenie je pokračovaním výstavy Čo vidieť (po poľsky Co widać) prezentovanej v Múzeu moderného umenia vo Varšave na začiatku roku 2014. Bola to prvá rozsiahlejšia prezentácia poľského umenia za posledné desaťročie (viac ako 80 umelcov zastupujúcich rôzne generácie, médiá a umelecké centrá), ktorá sa zameriavala na najdôležitejšie práce, prístupy a témy výtvarných umelcov v Poľsku. Obidve výstavy – ako varšavská, tak aj bratislavská – slúžia ako sprievodcovia, ktorí ukazujú smerovanie aktuálnych umeleckých javov. Výstavy sú určené širokému okruhu prijímateľov, ktorí sa zaujímajú o súčasnú kultúru. Vznikli v špecifickej chvíli – niekoľko rokov po stabilizácii pozície poľského umenia na medzinárodnej scéne, a zároveň v čase viditeľnej profesionalizácie (a radikalizácie) inštitúcie umenia.

Ivan Pavle Prierez tvorbou významnej osobnosti slovenskej výtvarnej scény Ivana Pavleho pri príležitosti jeho 60-tky, ktorý vo svojich tvorivých aktivitách hľadá syntézu minulého a prítomného času v hĺbavej analýze ľudských emócií. Na výstave v Slovenskom národnom múzeu majú zastúpenie jeho obrazy, kresby, ale aj plastiky a úžitkové umenie s umelcovým charakteristickým rukopisom od miniatúr až po veľkoplošné plátna. Na výstave Pavle, ktorá potrvá do 31. mája, návštevníci uvidia rozmanitú tvorbu zachytávajúcu nielen umelcov pohľad na nahé, prevažne ženské telá, ale aj mýtické či mytologické zvieratá a Babylon, ktorý je Pavleho obľúbenou témou. Ivan Pavle je jednou z najvýraznejších osobností strednej maliarskej generácie na Slovensku. Absolvoval odbor monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Castiglione a prof. Vychlopen). Žije a tvorí v Bratislave, venuje sa maľbe, kresbe a sochárskej tvorbe, nábytkovým objektom a sporadicky ilustrácii. Vystavuje v prestížnych slovenských a zahraničných galériách, je zastúpený vo verejných ia súkromných zbierkach po celom svete. Tvorbu Ivana Pavleho charakterizuje plodný maliarsky nepokoj a vyhranený rukopis. Záujem o dotyk s najlepšími dielami minulosti ho priviedol k aplikovaniu zabudnutých techník a receptúr vo vlastných výtvarných postupoch. V jeho bohatom diele sa spája znalosť tradície a rešpekt k materiálu so súčasným obsahom.

14.03.2015, So - 31.05.2015, Ne Slovenské národné múzeum (SNM)

26.02.2015, Št - 28.06.2015, Ne Dom umenia / Kunsthalle Bratislava

Kabinet Jana Švankmajera, zbierka Ivana Melicherčíka Výstava predstaví bohatú kolekciu objektov, grafík, obrazov, kresieb a koláží, ktoré sú inšpirované filmom, alebo boli jeho súčasťou.

„Imaginace je největší dar, který lidstvo dostalo.“ (J. Š.) Jan Švankmajer je mimoriadnou tvorivou osobnosťou v medzinárodnom kontexte. A vďaka zbierke Ivana Melicherčíka má „fenomén Jan Švankmajer významné domovské právo aj na Slovensku“ (J. Mojžiš). Jeho umelecká činnosť zasahuje do viacerých oblastí: v prvom rade je to film, krátkometrážny i celovečerný, kde získal uznanie najmä za jedinečnú experimentálnu prácu s animáciou. Animáciu možno považovať za spojovací prvok medzi filmom a výtvarnou činnosťou, ktorá zahŕňa voľné výtvarné umenie – koláže, objekty, grafiky, keramiku, hmatové umenie, i prácu so slovom. A k tomu treba prirátať zberateľstvo afrického umenia, i rôznych prírodných materiálov organického i anorganického pôvodu, ktoré komponuje do výtvarných artefaktov, a tvoria základ jeho „Prírodopisného kabinetu“. Švankmajerova kreativita je založená hlavne na mimoriadnej imaginácii, ktorá „poľudšťuje človeka“, prelínaní sna a reality, citovom vzťahu k svetu a tvorbe podľa vnútorného modelu. Postoje k svetu a umeniu ho zblížili s názorovým svetom surrealizmu natoľko, že od roku 1970 sa stal členom surrealistickej skupiny. Ako jej najvýznamnejšia osobnosť transformoval pôvodné surrealistické metódy na nové neortodoxné postupy. Nastoľovanie rovnováhy medzi racionálnym a iracionálnym pohľadom na svet vytvorilo možnosti odkrývania nových priestorov pre skutočnú tvorivosť. 29.03.2015, Ne - 28.06.2015, Ne Danubiana Meulensteen Art Museum

68/ 44

made by flou and love

Robert Brun - O zázračníkoch a indiánoch Výstava predstavuje ilustrácie z knihy Václava Šuplatu Päť zázračníkov, a nielen to: v šuflíkoch autora sa našli ilustrácie k indiánskym mýtom a rozprávkam, ktoré vytvoril v 90. rokoch 20. storočia, ale nikdy nenašli cestu do knižky a k čitateľovi. „Ilustrácia bol azyl,“ povedal Robert Brun a v 70. – 90. rokoch vytvoril technicky jedinečné, výnimočné ilustrácie, pripomínajúce pohľad cez kaleidoskop, ktorý rozkladá obrazce – tváre a telá hrdinov rozprávok a príbehov – na stovky geometrických fragmentov. Tvorí netradičnými, málo používanými technikami, vyžadujúcimi trpezlivé sústredenie sa, presnosť, kalkul. Airbrush, maľba miniatúrnou striekacou pištoľou, v ktorej sa farba mieša so vzduchom, vytvára v čitateľovi snivú predstavu. Okrem ilustrácií sa venuje grafike, maľbe a návrhom známok. Ilustrátor je analytikom príbehov, vyťahuje z nich to podstatné, farbami dráždi emócie čitateľa, deštruuje ich až na kosť. Jeho obrázky nie sú len predstavou o tom, ako hrdinovia z knižiek vyzerajú a čo majú oblečené – naopak, posúvajú fantáziu dieťaťa do pocitovej roviny, nútia ho vytvárať si vlastný príbeh. 09.04.2015, Št - 25.06.2015, Št TOTO! je galéria

69/ 44

made by flou and love

ŠÉFREDAKTOR ::

Miroslav Bača Lucia Večerná REDAKCIA ::

Andrea Szakálová Dušan Brachna Lucas Juričkovič Adam Lettrich Alexandra Rybárska Dominik Prokop Adam Bázlik Laura Melicherová Michaela Močáryová Barbora Mitzová KOREKCIA ::

Mgr. Adela Vrbová GRAFIKA :: Názov záujmového krúžku

Vedúci

Deň

Čas

Miestnosť

Zelená škola

Mgr. Adela Vrbová

Pondelok

13:45 - 15:25

507

Tvorba webstránok

Ing. Richard Petruš

Štvrtok

14:40 - 16:15

PA4

Voľná kresba I. (príprava na VŠ)

Mgr. Ján Mózer

Utorok

15:30 - 17:05

510

Voľná kresba II. (príprava na VŠ)

Mgr. Ján Mózer

Streda

15:30 - 17:05

510

Astronomický krúžok

Peter Kráčalík

Streda

17:30 - 19:00

107

Konverzácia v anglickom jazyku

Mgr. Silvia Kramáriková

Štvrtok

13:45 - 15:25

509

Anglický jazyk – gramatika

Mgr. Zuzana Štochmalová

Štvrtok

14:40 - 16:15

107

Patrik Hujo