2 minute read

Besedy k premiéram v Štátnej opere ANNA KARENINA A ANDREA CHÉNIER

Dlhoročná spolupráca Hudobného átria Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici so Štátnou operou v Banskej Bystrici pravidelne prináša zaujímavé a podnetné stretnutia s režisérmi, choreografmi, dramaturgmi a hlavnými predstaviteľmi k blížiacim sa premiéram hudobných predstavení. Návštevníci prostredníctvom nich netradične nahliadajú do zákulisia príprav a naštudovaní diel.

Marcová beseda k premiére tanečnej drámy ANNA KARENINA, ktorá je adaptáciou svetoznámeho románu

Advertisement

Leva Nikolajeviča Tolstého, hostila v priestoroch Hudobného átria režiséra a choreografa Petra Dedinského, dramaturgičku Štátnej opery Alžbetu

Lukáčovú, umeleckú riaditeľku Baletu Štátnej opery a choreografku Danu

Dinkovú, sólistku baletu a predstaviteľku Anny Kareniny Veroniku Szabovú a tanečníka Lukáša Ceneka, predstaviteľa Alexeja Vronského. Záujem o inscenáciu, ktorá je prvým samostatným titulom baletného súboru po jeho zmene na samostatné umelecké teleso, bol veľký. Odznelo množstvo informácií z procesu naštudovania diela. Režisér sa v hudobnej časti rozhodol odkloniť od očakávaní a pôvodnú klasickú verziu s hudbou ruského skladateľa Rodiona Ščedrina nahradil hudbou P. I. Čajkovského, Antonína Dvořáka, D. D. Šostakoviča, A. P. Borodina a N. A. Rimského­Korsakova v interpretácií Orchestra Štátnej opery. „Pretvoriť Annu Kareninu do javiskovej podoby je obrovská zodpovednosť. Nejde len o rešpekt k samotnému dielu, divadlu a sebe samému, ale najmä k tomu, že je to prvá inscenácia v novej ére samostatnosti Baletu Štátnej opery,“ dodal režisér a choreograf Peter Dedinský k svojmu prvému celovečernému dielu. Príjemnú náladu umocnilo nielen zanietené rozprávanie protagonistov, ale aj sústredené počúvanie prítomných študentov tanečného odboru Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici, budúcich profesionálnych tanečníkov. Atmosféru besedy zachytáva fotoreportáž.

Nabudúce, 16. mája 2023 sa môžeme tešiť na besedu s režisérkou Andreou Hlinkovou k premiére opery talianskeho skladateľa Umberta Giordana ANDREA CHÉNIER. Titul bude zároveň poslednou premiérou v aktuálnej divadelnej sezóne Štátnej opery v Banskej Bystrici. Štvordejstvová opera talianskeho verizmu patrí k vrcholom tvorby z konca 19. storočia. Umberto Giordano vládol schopnosťou vytvoriť silnú dramatickú hudbu s intenzívnym citovým nábojom. Orchestrálna inštrumentácia hýri farbami a vokálne línie chytajú za srdce. Aj preto toto dielo patrí k zlatému fondu svetovej opery, ku ktorému sa operné domy opakovane vracajú. Libreto vytvoril operný dramatik Luigi Illica, v talianskej opere svojej doby jediný stály, profesionálny a špecializovaný libretista, ktorý neskôr písal libretá aj pre Giacoma Pucciniho. Libreto opery vzniklo bez literárnej predlohy a je umeleckou reflexiou historickej osobnosti francúzskeho básnika A. Chéniera, ktorý zomrel pod gilotínou v Paríži v roku 1794 vo veku tridsaťjeden rokov. Práve prostredníctvom jeho pohnutého života sa diváci môžu preniesť do dynamickej doby Veľkej francúzskej revolúcie rokov 1789 až 1794. Témou opery však nie sú politické udalosti tej doby, ale láska v čase spoločenských zmien. Opisuje príbeh krehkého a nepraktického básnika, ktorý stojí uprostred krutej revolučnej reality a napokon jej podľahne. Hudba Umberta Giordana je príkladom toho, akú kľúčovú úlohu má pre skladateľov libreto, jeho námet, stavba aj literárne spracovanie. Dielo malo premiéru 28. marca 1896 v milánskom divadle Teatro alla Scala.

Neváhajte sa nadchnúť rozprávaním o režijnom a dramaturgickom zámere, o návrhoch scén a kostýmov, ako aj o mnohých ďalších zaujímavostiach z naštudovania diela v Štátnej opere v Banskej Bystrici

Ingrid Guzmická

Mestská knižnica v opustenom plaveckom bazéne

V portfóliu severočeského mesta Chomutov bola takmer desať rokov nevyužívaná mestská plaváreň. Pre jej kvalitnú architektúru obdobia moderny vznikla pred jej asanovaním (zaužívaný spôsob narábania s kvalitnou architektúrou moderny vo východoeurópskych mestách) odvážna a unikátna myšlienka prebudovať objekt situovaný v centrálnom parku na mestskú knižnicu.

Koncom septembra 2022 bola vypísaná architektonická súťaž. Víťazný návrh od londýnsko­pražského štúdia Boele (architekti Pavel Fajfr a Petr Šuman) s rešpektom využíva a podporuje pôvodný modernistický architektonický výraz objektu. Prostredníctvom novej drevenej vstavanej konštrukcie transformuje pôvodný objekt na nové využitie. Návrh zachováva pôvodný výraz exteriéru s rešpektom k estetickej kvalite a kompozícii jednotlivých hmôt. Projekt je pozitívnym a ojedinelým príkladom uvažovania a riešenia, ako zaobchádzať s potenciálom hodnotnej architektúry druhej polovice 20. storočia, obhajobou jej kvalít a nadčasovej koncepcie, ktorá s akupunktúrnymi zásahmi je schopná dokonale spĺňať požiadavky dnešnej doby s víziou plnohodnotného využitia pre budúce generácie. Kiežby na Slovensku vznikali obdobné iniciatívy a odvážne riešenia.

Rasťo Udžan

This article is from: