Uskutočnili sme kurz tvorivého písania

Kurz tvorivého písania sa skončil. Počas štyroch hodín toho stihli dosť. Veľa sme písali, tvorili, mysleli, počúvali aj pozerali. Spoznali sme nové techniky – clustering, akrostich, cinquain aj haiku. Vyskúšali sme rôzne zaujímavé aktivity na rozohriatie mysle (hľadanie slov v našom mene; príbeh zo slov, v ktorých sa vyskytuje spoluhlásková skupina „str“; ďalej krátky príbeh „Na čo som myslel/a, keď mi ráno zazvonil budík?“; vymyslený príbeh podľa fotografie; Keby som bola – ružová/čierna/biela farba, tak...).

Počúvali sme aj Vivaldiho, pracovali s voľnými asociáciami a najmä používali zmysly. Zmyslové písanie bolo najobľúbenejšie. Ako to vyzerá? Tvorivé zhmotnenie pocitov, napr. čo by cítila kniha, vareška, skriňa, stará kabelka, keby sme ju odhodili? Alebo si predstavte, že ste v saune alebo na kolotoči, alebo ste len prázdny papier, ktorý čaká, kým naň spisovateľ niečo napíše.

V neposlednom rade sme zistili, čo je gramatický rým a prečo je považovaný za klišé. A taktiež sme dotvárali poviedky podľa vlastnej fantázie. Tiež sme sa snažili pokračovať v básni M. Válka Po písmenku.

Hlavne sme si oddýchli a našli nové priateľstvá. Vypísali sme sa z problémov sveta aj tých našich. Obdobný kurz plánujeme aj v novembri. Tak nás sleduj, a keď to bude aktuálne, prihlás sa a príď tvoriť.

Niektoré práce absolventov kurzu si tu teraz môžete prečítať.

Andrea Loužecká

Pr Ce Absolventov Kurzu

Dokončenie básne Miroslava Válka

Kameň ťažký ako slovo vyrieknuté do ticha, nepočuješ, odišla si a mňa smútok preniká.

Vareška

Už som nepotrebná a neviem prečo. Som stále rovnaká, síce trochu obhorená, ale celá. Môžem rovnako dobre miešať všetky tie dobré jedlá. Budú rovnako dobre chutiť, aj keď budem pri tom ja, stará vareška. Ešte stále voniam po všetkých tých dobrých polievkach, omáčkach, chrumkavých mäskách a cítim ruku, ktorá ich varila. Škoda, že palička na mojom tele nie je kúzelná. Bolo by krásne opäť sa ponoriť do dobrého jedla a cítiť vôňu, ktorá napĺňala kuchyňu.

Nepopísaný list papiera

Dnes ma šetríš. Som rád, lebo ostanem krásny, čistý. Možno niečo by si aj stvoril, ale radšej ako na mňa písať nejaké bláboly a potom skončiť skrčený v koši, si spolu užime tú čistotu nepopísaného listu papiera. Cítim sa ako narodené dieťa. Čisté bez jedinej škvrnky, nevinné. Som krásny a čistý a chcem, aby si ma popísal niečím, čo ma spraví užitočnejším, múdrejším. Nechcem skončiť v koši.

Cinquain

SLNKO Jasné, žeravé. Rotuje, obieha, vychádza. Svieti nám na cestu. Hviezda.

POKRYTEC

Zákerný, dvojtvárny

Klame, zvádza, očaruje Strata štrnástich rokov bolí Jánus

Vstup do fotografie

BUDÍK

Zbytočný, otravný

Cvendží, dráždi, likviduje Prečo sa takto týram? Ráno

Na horách sa ešte neroztopil sneh a snežienky už rozťahujú lupene.

Ja som ešte poriadne nerozlepil oči a včely už makajú svižne.

Je úplne jedno, aké je počasie, či sa im chce,

… čo budúcnosť prinesie.

Zahodím motivačnú literatúru a budem si lietať.

Ako včela pri snežienke.

Myšlienky po prebudení

Ihneď po nadobudnutí vedomia mala moja myseľ potrebu nutne zaplniť prázdny priestor oddýchnutej hlavy: najdôležitejšie povinnosti dňa, termíny, telefonáty, nečakané úlohy…

Všetko to bolo vo veľmi ostrom kontraste s pohodlím postele a nadbytočným množstvom vankúšov.

No bol som na tento scenár pripravený – opakuje sa príliš často, aby som si nevybudoval mantinely.

Myšlienkami prekypujúcu hlavu som vyprázdnil a utiekol sa do bezpečia známej rutiny. Rozcvička, raňajky, rozjímanie. S takýmto nastavením mysle sa už môžem pobrať z postele.

HAIKU

Voda sa valí Blato sa rodí dole Nevadí. Tak nech!

Zima odchádza

Posledné kŕče mrazu Snežienky pučia

Hárok

Babička jabloň Rozkvitnuté vetvičky Zarodí, umrie Horúce dusno Zlatá klietka, pretvárka Ľutujem? Vôbec!

Pán spisovateľ, ležím tu pred Tebou, dychtivo čakajúc na priloženie pera. Pera? Ceruzky? Alebo urobíš tú strašnú vec a budeš písať do počítača? Týždne, možno mesiace, čakať na spŕšku tonera a tlak horúceho valca z tej odpornej šedej elektronickej veci. Fuj! Prosím, prosím, ceruzka. Alebo radšej pero. Najradšej mám atramentové. Mmm. Vlním sa nedočkavosťou. Hoci som krásny, čistý, biely, už teraz môžeš vidieť riadky. Linajky vystupujúce a žeravé. Dychtivo čakám na prvý dotyk. Masochistická rozkoš bodnutia hrotom pri prvom výkričníku. Túžim po každom ťahu. Hladkaj ma svojím písmom. Prepáčim Ti aj machuľu. Aspoň viem, že do toho dávaš všetko. Len už konečne píš! Píš, škrtaj, prepisuj. Ale pozor, neopováž sa použiť zmizík! Bŕŕŕ! Prosím Ťa, buď opatrný a neurob do mňa dieru. Bolelo by to. Ach, už je to tu. Prvý dotyk. Pokračuj. Na toto som sa tešil najviac. Láskaj ma každým slovom. Už nebudem len obyčajný kancelársky papier. Takú poctu si ani nezaslúžim. Milostný list. Už môžem snívať o nesmrteľnosti. Teším sa na tie sladké slová na konci...

S LÁSKOU...