O dolnozemských Slovákoch v rumunskom Nadlaku

V dňoch 16. – 18. 3. 2023 sa uskutočnila medzinárodná konferencia Združenia, spolky, organizácie a inštitúcie dolnozemských Slovákov spojená so slávnostným odovzdávaním Ceny Ondreja Štefanka. Konferencia sa tradične konala v deň narodenia O. Štefanka (18. 3. 1949 – 20. 2. 2008), skvelého básnika a významnej osobnosti slovenskej literatúry v Rumunsku. Nadlacká konferencia, ktorá sa každoročne zameriava na reflexiu vybraných tém z prostredia dolnozemských Slovákov, si v roku 2023 vytýčila za cieľ zmapovať, charakterizovať, určiť náplň aktivít a zhodnotiť rozličné formy spolkového a inštitucionálneho združovania slovenských národnostných enkláv na Dolnej zemi.

predsedníčka Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku uviedla, že porota rozhodla o udelení Ceny O. Štefanka v roku 2023 týmto osobnostiam: MUDr. KATARÍNE

MÁRII ORBÁNOVEJ, rodáčka z Nadlkaku, za príspevok k rozvoju organizovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete; slovenskému etnológovi PhDr. MOJMÍROVI BENŽOVI, PhD., za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. P. Hlásnik zdôraznil, že ocenenie sa udeľuje nielen za tvorivé činy a významné úspechy, ale tiež za ľudskosť, múdrosť a nezlomnú vieru v ľudí, ktorí sú inšpiráciou pre ostatných. Program konferencie bol rozdelený do dvoch dní, počas ktorých odznelo spolu 36 prednášok, z ktorých určite vznikne komplexná mozaika nazerania na uvedenú problematiku. Plánuje sa vydať aj tlačený zborník, v ktorom bude uverejnených ešte deväť ďalších príspevkov, ktoré na konferencii neodzneli.

Hneď po príchode do Nadlaku nás privítal v priestoroch Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) jeho prvý podpredseda Mgr. Pavel Hlásnik Otvoril konferenciu v mene organizátorov a privítal hostí: Slavomíra Partilu, štátneho tajomníka MŠVVŠ SR; Petra Batiara, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Bukurešti; Jána Miroslava

Merku, poslanca Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v rumunskom parlamente; Ivetu Galbavú, poradkyňu predsedu vlády v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí; Dušanu Petrákovú, predsedníčku Národnej rady národnostnej menšiny v Srbsku; Miroslavu Knapkovú, prorektorku pre stratégiu, internacionalizáciu a medzinárodnú spoluprácu UMB v Banskej Bystrici, a približne päťdesiatku aktívnych účastníkov. Počas slávnostnej úvodnej znelky vošla do miestnosti porota v zložení: Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí a riaditeľ Slovenského domu v Prahe; Michal Babiak, vysokoškolský pedagóg na FF UK v Bratislave, nositeľ ceny O. Štefanka; Alžbeta Hollerová­Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, výkonná tajomníčka Svetového združenia Slovákov v zahraničí a nositeľka Ceny O. Štefanka; Ivan Miroslav Ambruš, čestný predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti a nositeľ Ceny O. Štefanka; Bianca Unc, tajomníčka DZSČR.

Predsedníčka poroty Ľudmila Šomráková a súčasne

V prvý deň konferencie odznelo až 26 príspevkov. Predniesli ich renomovaní odborníci z viacerých univerzít a špecializovaných vedeckých a odborných pracovísk (UK v Bratislave, UMB v B. Bystrici, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita v Novom Sade, SAV, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku), ale hlavne predstavitelia rôznych organizácií a spolkov z Dolnej zeme. Jednotlivé príspevky sa týkali Asociácie slovenských pedagógov v Srbsku, Spolku Slovákov v Bulharsku, Československej juhoslovanskej lige, čítacích spolkov, činnosti Matice slovenskej na Slovensku, v bývalej Juhoslávii a Srbsku, Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, divadelnej činnosti v Starej Pazove alebo činnosti Múzea vojvodinských Slovákov v Srbsku.

Na druhý deň konferencie sme si vypočuli príspevky o činnosti Kultúrnej jednoty Slovákov v Maďarsku, o Budapeštianskom slovenskom odbornom kolégiu, o storočnej spolkovej činnosti v Padine, o činnosti Galérie Karola M. Lehotského v Báčskom Petrovci i o Memoriálnom stredisku Dr. Janka Bulíka z Kovačice. V poslednej pracovnej časti konferencie sa prezentovali banskobystrický klub Lipa a Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine. Alternatívne divadlo a folklór v tvorbe súborov a spolkov v SR a na Dolnej zemi predstavil R. Michalov. Ja som oboznámila prítomných o Martinskej literárnej jari v Martine v rokoch 2001až 2020.

Každý účastník konferencie mal hneď v prvý večer k dispozícií zborník z minuloročnej konferencie konanej v Nadlaku v dňoch 19. – 22. mája Osobnosti dolnozemských Slová- kov v literatúre a umení (BABIAK, Michal a HLÁSNIK, Pavel, ŠOMRÁKOVÁ, Ľudmila a Bianca UNC. Osobnosti dolnozemských Slovákov v literatúre a umení: zborník prijatých prác na rovnomennú medzinárodnú konferenciu v Nadlaku 19. – 22. mája 2022. Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2022. 230 s. ISBN 978­973­107­198­5). Na ďalší deň získal množstvo nových knižničných i časopiseckých titulov, ktoré priniesli aktívni účastníci konferencie, ktorí sa chceli pochváliť svojimi edičnými výstupmi. Boli sme milo prekvapení grafickou úpravou a hlavne väzbou.

Počas prestávky sme si boli pozrieť aj pamätnú tabuľu (dielo rumunského výtvarníka Păcurara) s reliéfom spisovateľa J. G. Tajovského, ktorá sa odhalila 18. mája 1992 na školskej budove, kde predtým sídlila Ľudová banka, dielo staviteľa Michala Harminca. J. G. Tajovský tu pôsobil v rokoch 1904 – 1910. Zároveň stredná škola bola premenovaná na Školiace stredisko Jozefa Gregora Tajovského a v meste je po Tajovskom tiež pomenovaná jedna z ulíc. V publikácii Slovacica Miscellanea II (2021, s. 130), ktorú zostavila Dagmar Mária Anoca, ktorá nás, žiaľ, minulý rok opustila, sa uvádza: „ S menom Jozefa Gregora Tajovského sa spájajú snaženia Slovákov v Rumunsku, lebo pri pôsobení v Nadlaku povzbudil všeobecné osvetové úsilia. Konkrétnejšie to znamená jeho osobnú účasť pri nacvičovaní zboru hudobníkov, ako aj divadelných hier. Okrem toho rozširoval knihy, časopisy, získaval predplatiteľov. Popularizoval slovenské spevy nielen na scéne, ale ja pri príležitosti rodinných osláv, na ktoré ho priatelia pozývali. Podporoval politické rozhodnutia v pro- spech slovenskosti, potvrdzoval národné povedomie a v neposlednej miere obohatil slovenskú literatúru tým, že zvečnil charaktery, vzory, spôsoby našich ľudí. V tomto zmysle sa tento spisovateľ stal emblémom svojej doby, ale aj do určitej miery dolnozemského priestoru.“

Boli sme očarení, koľko entuziazmu vkladajú naši hostitelia do slovenskej kultúry, koľko je tu milých, úprimných a vysmiatych ľudí. Zaznelo tu veľmi veľa skvelých myšlienok. Nesmiernou výhodou bolo, že sme hovorili spoločným jazykom, našou ľubozvučnou spisovnou slovenčinou. Slávnostne odovzdávanie Ceny Ondreja Štefanka spolu s konferenciou patrí k špičkovým podujatiam. Na jednej strane sa darí organizátorom zabezpečiť účasť univerzitných pracovísk zo Slovenska a, samozrejme, i osobností, ale tiež štátnych predstaviteľov. Na strane druhej sú tu naši krajania – organizácie, spolky, zväzy, združenia, kluby, spoločenstvá z Chorvátska, Maďarska, Srbska a Rumunska a osobnosti z radov dolnozemských Slovákov. Tento dialóg prináša novú kvalitu, vydáva sa i zborník, ktorý je vzácnym zdrojom poznania. Pri odchode nás hostitelia obdarovali šestnástimi zborníkmi, dvanástimi básnických zbierkami s vročením 2019 – 2022 (po dvoch kusoch), tzv. zahraničnými slovacikami, ktoré obohatia náš knižničný fond.

Pevne veríme, že nás spája spoločná budúcnosť a budeme spoločne pokračovať v naznačených snaženiach Iva Poláková