Študentské slovo: 35. narodeniny by Študentské slovo

Študentské slovo

Editorial

Obálka: thirty5ive

Milí študenti, štvrtáci zmaturovali, známky sú takmer uzavreté a letnému povaľovaniu už v ceste nič nebráni. Prázdniny sa blížia neprekonateľnou rýchlosťou (našťastie) a my sa vám v tomto školskom roku prihovárame poslednýkrát. Avšak toto číslo je niečím špeciálne. Oslavujeme totiž 35. narodeniny Študentského slova, jedného z najúspešnejších stredoškolských časopisov na Slovensku. Je to už skutočne pekných 35 rokov, čo pravidelne vychádza a pomáha nám, Šrobárčanom, zabaviť sa na niektorých nudných hodinách. A čo sme pre vás pripravili? V tomto čísle vám prinášame mnoho článkov aj o tom, ako to vlastne všetko začalo, siahneme do archívu a pozrieme sa na príbehy našich slávnych bývalých študentov. Po šrobárskych chodbách chodili totiž veľmi úspešní a významní ľudia, ale aj mnohé dnešné slovenské hviezdy. Horolezec, ktorý sa dostal na Mt. Everest, vedci, právnici, spisovatelia, novinári, herci, speváci... A to sme nemohli nechať bez povšimnutia. No a samozrejme sme ostali verní aj naším pravidelným rubrikám. Ozaj, a všimli ste si, že držíte v rukách plnofarebnú verziu Študentského slova? Nie, nie je to omyl. Časopis totiž vyhral ﬁnančnú súťaž (veľké ĎAKUJEME patrí p.p. Spišiakovi ), ktorú vyhlásila Slovenská sporiteľňa. Víťaznú ﬁnančnú prílohu si taktiež môžete prečítať v tomto čísle. Takže, milí študenti, začnite čítať a užite si ešte posledné dni končiaceho sa školského roka. Prajeme vám pekné leto a dovidenia v septembri. REDAKČNÁ RADA ŠS

Blahoželám k 35. výročiu. Ak má človek 35 rokov, niečo už zažil, ale ešte môže veľa dosiahnuť. Je úctyhodné, ak náš časopis oslavuje 35 rokov. Koľko generácií študentov sa na ňom podieľalo koľko profesorov vložilo doň svoj čas a skúsenosti... Verím, že Študentské slovo je v najlepších rokoch a rozhodne nepovedalo svoje posledné slovo. Blahoželám pani profesorke Šolcovej, Partilovej a všetkým ďalším profesorom a študentom, ktorí sa zaslúžili o to, že Študentské slovo zo Šrobárky má taký úspech.

Ľudia radi oslavujú a zvlášť vtedy, keď sa obzrú za seba a vidia, že je aj čo oslavovať. Študentské slovo sa za cestu, ktorú prešlo za tých 35 rokov, rozhodne nemusí hanbiť. Práve naopak, náš časopis priniesol mnohým študentom a pedagógom veľa informácií, radosti a možno aj úsmevu. A pre niektorých bol aj začiatkom básnickej či novinárskej cesty… Chcela by som sa pri tejto príležitosti poďakovať všetkým, ktorí sa mu aj v dnešnej náročnej dobe obetavo venujú a popri tom množstve školských úloh a mimoškolských aktivít dokážu dať na papier svoje myšlienky a prispievajú k tomu, aby náš časopis žil. Ocenenia, ktoré časopis každoročne získava, im právom patria. Veľké ďakujem patrí aj vedeniu školy, kolegom a rodičom našich žiakov, ktorí nám poskytujú pomocnú ruku. Bez ich morálnej a ﬁnančnej podpory by sme v tejto tradícii pokračovať nemohli. V mene celej redakčnej rady prajem nášmu časopisu veľa dobrých článkov a redaktorov, no a samozrejme veľa priaznivcov, ktorí aj po opustení brán nášho gymnázia na Študentské slovo nezabudnú. 4

Študentské slovo

Obsah

Obsah čísla Bolo raz jedno Študentské slovo _6 Z histórie _8 Cech novinársky _10 Továreň na talenty _13 Nesmrteľní _14 KSC – iný sprievodca po Košiciach _16 Človek so srdcom ako Everest _18 Osvietenstvo – vek rozumu _22 Dáma, ktorá skúsila objať dym _24 Doba sa mení, to nikto nezmení... _28 „Hľadám semeno dobra.“ _30

facebook Arabská jar REVERZPARK Peter Leško Malý princ zavítal na Šrobárku Ako na to? /Lomograﬁa Jednoduchá rovnica Tašky vs. Kabelky Alternatíva bez additíva Webovník

_33 _34 _38 _41 _42 _46 _48 _53 _54 _56

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno Študentské slovo

Tento rok oslavuje Študentské slovo neuveriteľných 35 rokov. Je mi cťou byť súčasťou časopisu, ktorý má nielen svoju históriu, ale najmä je zárukou kvality a ktorý každoročne vyhráva rozličné súťaže stredoškolských časopisov. Tieto ocenenia patria celej redakčnej rade a každému prispievateľovi, ktorý aj svojou troškou prispel ku kvalite a dobrému menu nášho časopisu.

Študentské slovo

Aktuality

No Študentské slovo nevzniklo kvôli súťažiam a atraktívnym oceneniam. Primárnou úlohou časopisu je šírenie informácií, dokumentarizácia aktivít a zaujímavostí o našej škole a študentoch. Prostredníctvom nášho časopisu môžeme spoločne zdieľať udalosti, ktoré nás zaujali, alebo sa s vami podeliť o naše osobné postrehy a názory. Práve preto si myslím, že práca v časopise nesie posolstvo určené priamo vám, čitateľom. Či už vás má článok zabaviť, poučiť, informovať alebo motivovať, pre nás redaktorov a prispievateľov je to veľká zodpovednosť splniť jednu z týchto úloh. No túto zodpovednosť si ochotne ponecháme a tak ako vám my chceme rozdávať radosť prostredníctvom nášho časopisu, vy nám túto radosť a energiu investovanú do realizácie časopisu vraciate dvojnásobne svojou pochvalou či kritikou. Kritika je to jediné, čo dokáže človeka posunúť vpred, napraviť svoje chyby a stať sa lepším. Áno, máme ambície byť lepšími a posunúť tak náš časopis na ešte vyššiu úroveň a tým povzdvihnúť meno našej školy. Za posledných 35 rokov prešlo Študentské slovo mnohými zmenami. Kráča s dobou, čo sa odzrkadľuje najmä na grafike a postupne sa striedajú generácie mladých, kreatívnych a zanietených redaktorov. Pre nás je to spôsob ako

vyjadriť svoje myšlienky a názory, o ktoré sa s vami chceme podeliť. Tak isto je to skvelá príležitosť ako poukázať na vaše úspechy v rôznorodých aktivitách a krúžkoch, o ktoré na našej škole nie je núdza. Ako to už býva zvykom, na našej škole sa stále niečo deje, a preto je potrebné vás o týchto novinkách informovať. Samozrejme, Študentské slovo nie je výlučne len o našej škole, ale je to o všetkom, čo sa nás bezprostredne dotýka. Je to niečo ako odkaz od študentov pre študentov. Je tu priestor pre každého, kto má čo povedať. Pre nás, členov redakčnej rady, je to posolstvo, ktoré nesieme hrdo a zodpovedne. Hoci má Študentské slovo už 35 rokov, čas sa na ňom neprejavil. Naopak, napreduje a dvíha si laťku stále vyššie a vyššie, tak ako si my kladieme vyššie svoje ambície. Motivujete nás práve vy, milí čitatelia. Vám sú adresované všetky naše články, do ktorých sme dali časť seba s cieľom šíriť informácie a zaujímavosti, o ktorých by ste mali vedieť. Preto vznikli médiá. Preto vzniklo Študentské slovo. Jediné, čo môžeme zaželať Študentskému slovu, je veľa ďalších ocenení, veľa motivovaných redaktorov, no v prvom rade stále viac a viac čitateľov. Je to predsa Váš časopis! KATKA

Z histórie Študentského slova

Vznik študentského časopisu pri Gymnáziu na Šrobárovej ulici v Košiciach sa spája so školským rokom 1973/1974. V uvedenom školskom roku vyšlo prvé a jediné číslo časopisu Oko pod vedením profesora Juraja Pada.

Študentské slovo

Z histórie

Ďalšie ročníky, riadené profesorom Padom a profesorkou Baginovou, prinášajú v časopise okrem vlastnej tvorby žiakov i pokus o preklady poézie z angličtiny a nemčiny, vhodnú grafickú úpravu dopĺňajú tiež fotografie. Väčšia pravidelnosť vo vydávaní časopisu (3 čísla v školskom roku) sa dosiahla v 80. rokoch. Vtedy zodpovednosť za časopis preberá profesorka A. Orátorová a neskôr profesorka M. Mašľanová. Zmenil sa aj názov časopisu, a to na všetkým dobre známe Študentské slovo. V tomto období do časopisu prispieva J. Urban, neskôr známy básnik, textár a redaktor, ktorý v roku 1999 tragicky zahynul pri autonehode. Objavili sa aj prvé ocenenia. Na 15. stretnutí stredoškolskej mládeže v Prešove bolo Študentskému slovu udelené Čestné uznanie a na podobnom podujatí v rámci Slovenska získalo 2. miesto. V školskom roku 1993/1994 sa zodpovednou profesorkou za vedenie časopisu stáva PhDr. Oľga Katreniaková. V priebehu tohto obdobia sa Študentské slovo zúčastňovalo pravidelne rôznych súťaží stredoškolských časopisov. Za najväčší úspech možno považovať najprv 2. miesto (v školskom roku 1994/1995) a neskôr 1. miesto (v školskom roku 1995/1996) v celoslovenskej súťaži stredoškolských časopisov Literárny Ružomberok. Študentské slovo sa tak stalo najlepším stredoškolským časopisom na Slovensku. V školskom roku 1996/1997 a 1997/1998 bol Študentskému slovu udelený diplom za účasť v súťaži Štúrovo pero, ktorá sa každoročne koná vo Zvolene. Postupne s pribúdajúcimi rokmi menil časopis nielen svoj obsah a vnútornú štruktúru, ale aj formát a obal. Od formátu A4 prešiel k formátu A5, ktorému zostal verný dodnes. Niekoľko rokov ho charakterizoval modrý obal a neskôr veľmi známy červený s tehličkami. Počnúc školským rokom 1997/1998 sa definitívne zmenil jeho imidž. Obal každého čísla je vždy iný a časopis je doplnený aktuálnymi fotografiami zo života školy. Súčasná podoba Študentského slova uprednostňuje spravodajské a analytické žánre, menší priestor zaberá vlastná tvorba žiakov, ktorá sa vydáva príležitostne v almanachu. Naďalej sa zúčastňujeme rôznych súťaží a každý úspech je pre nás dôkazom, že naša práca má zmysel. Mnohí naši študenti, ktorí počas štúdia na našej škole do časopisu prispievali, dnes pracujú ako novinári a formujú verejnú mienku našej spoločnosti. V tomto školskom roku teda vychádza už jubilejný – 35. ročník Študentského slova. Nuž, zaželajme nášmu časopisu veľa úspechov. Z ARCHÍVU ŠS

Cech novinársky

Študentské slovo

Na slovíčko s...

„Novinárčina má niekoľko výhod–dozviete sa veci, ktoré by ste sa inak nedozvedeli a stretnete ľudí, s ktorými by ste sa inak nikdy nestretli. Práve to sa mi na tejto práci páči. Samozrejme, po tých rokoch, ktoré som strávila v rôznych médiách a na rôznych postoch, som aj o tejto práci stratila niektoré ilúzie, ale stále ma baví“, hovorí Zuzana Mezencevová, redaktorka časopisu Život, bývala Šrobárčanka a redaktorka Študentského slova (1983-1987), ktorá nám o novinárčine s radosťou porozprávala. Ako dlho ste pracovali v Študentskom slove? V Študentskom slove sme vtedy pracovali asi traja z triedy. Myslím, že ja som skôr časopis ilustrovala. Priniesla Vám táto práca niečo alebo ste stále vedeli, že novinárčina je pre Vás to pravé? Keď som bola na gympli, nikdy som si nemyslela, že by som bola novinárkou. Ono vtedy bola okolo Československa železná opona, nikdy by nám vtedy nebolo napadlo, že raz spadne a že to bude tak rýchlo. Takže vtedy som chcela učiť deti kresliť :) a preto som študovala slovenčinu a výtvarnú na pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. K novinárčine som sa dostala až neskôr, keď som krátko učila na základnej škole v Košiciach a „vďaka“ riaditeľovi, ktorý bol taký socialistický pozostatok a liezol mi na nervy, som sa prihlásila na konkurz do vtedajšieho Košického večera a od 1. januára 1996 som tam začala pracovať. Práve tam som pochopila, že novinárčina je niečo pre ľudí zvedavých, tvorivých a hlavne tých, ktorí sa neboja mať svoj názor a prezentovať ho. Ako vyzerá Váš pracovný deň? Môj pracovný deň môže byť aj veľmi nudný, alebo aj veľmi zaujímavý. Keďže pracujem v týždenníku, hovorila by som skôr o pracovnom týždni, kde každý deň má svoju vlastnú rutinu. V Živote máme dve uzávierky–prvú, menej náročnú, v piatok a druhú v pondelok. Tá je náročná, keďže sa snažíme do časopisu dostať všetky aktuality. Vtedy pracujeme pod stresom a rýchlo. Najviac sa mi páčia dni, keď môžem vyraziť do terénu, na rozhovor so zaujímavým človekom a podobne. Práve tieto stretnutia sú najlepšie. Niektoré sú veľmi príjemné. Napríklad rozhovor so svetoznámym tenoristom Ramonom Vargasom, ktorý bol minulý rok v Bratislave. Výnimočný človek, svetová hviezda a pritom nesmierne skromný a priateľský, bez manierov. Práve pre takéto stretnutia mám svoju prácu rada. O práci novinára by sa dala napísať celá kniha, tých stretnutí dobrých aj nepríjemných bolo veľmi veľa, je len veľmi ťažké zhrnúť to do niekoľkých viet. Čo by ste odporúčali budúcim novinárom? V skratke by som však svojim možno budúcim kolegom odporúčala, aby sa v prvom rade snažili samostatne rozmýšľať, veľa písať a ešte viac škrtať a prepisovať a hlavne, aby sa učili cudzie jazyky. Práve tie mi pomohli dostať sa aj na miesta, kam by som sa inak nedostala. V dnešných časoch je tiež dôležité, aby sa novinár, ktorý píše, učil aj fotografovať, nakrúcať a strihať video a pracovať s najnovšími online technológiami. STANKA

Sonda

Továreň na talenty

„Absolventi Šrobárky sa v živote nestratili. V priemere trištvrtina žiakov sa uplatní na vysokej škole, mnohí sú dnes spoločensky známi. A to nie je náhoda.“ Tieto lichotivé slová na adresu našej milej Šrobárky sme si prečítali v jednom slovenskom týždenníku. Ako sme sa dozvedeli, Šrobárka počas svojej dlhej existencie vyprodukovala mnoho známych a úspešných ľudí. Takže, milí študenti, aj keď niekedy nadávame na našu školu a na kvantum učenia, treba sa riadiť heslom „Všetko zlé je na niečo dobré“. Možno sa raz aj my zapíšeme do „knihy slávnych Šrobárčanov“ a budeme nasledovať našich kolegov – bývalých absolventov. Peter Rúfus – zmaturoval v rokoch 1975/1976. Dnes ho poznáme ako herca. Živí sa aj dabingom, napríklad svoj hlas prepožičiava Chuckovi Norrisovi, Harrisonovi Fordovi a mnohým ďalším. Tomáš Janovic – zmaturoval v rokoch 1953/1954. Slovenský spisovateľ, textár, novinár, básnik, autor rôznych divadelných a rozhlasových diel a literatúry pre deti a mládež. Zora Kolínska – zmaturovala v rokoch 1958/1959. Bola speváčka, herečka, zabávačka a moderátorka. Jozef Psotka – zmaturoval v rokoch 1952/1953. Významný slovenský horolezec. Miro Šmajda – zmaturoval v rokoch 2007/2008. Spevák, skončil druhý v súťaži Československá superstar. Richard Raši – zmaturoval v rokoch 1988/1989. Najskôr bol minister zdravotníctva, poslanec NR SR a dnes je to primátor mesta Košice. Medzi absolventov nášho gymnázia by sme mohli zaradiť ešte mnoho ďalších úspešných a známych ľudí. No z dôvodu obmedzeného priestoru, vám ich možno prinesieme v ďalších číslach. STANKA

Nesmrteľní Každý z nás má doma svoju Nobelovu cenu. Či už tú, čo vyzerá ako kefa na vlasy, plyšový medveď alebo tú, ktorá sa nám mihne pred očami s každým našim úspechom. V duchu ďakujeme svojim rodičom, sestre, babke a aj sesternici z druhého kolena. Samozrejme, nezabudneme spomenúť ani svetový mier a z imaginárneho pódia odchádzame takmer slepí pre tie potoky vďačných sĺz.

Aký je to však pocit, premeniť tieto sny na skutočnosť? Náhle nielen snívať o hviezdach, ale patriť medzi ne? K tým smrteľníkom, ktorí sa ešte počas svojho života dostali do literárneho neba? Diela týchto Nobelov nám pomôžu priblížiť sa k odpovedi. Veď len vďaka tým knihám a niekoľkoročnej tvrdej práci autorov, môžeme ešte snívať o nesmrteľnosti. A keďže sa od roku 1901, keď sa udelila aj prvá Nobelova cena za literatúru, sieň slávy stále zväčšuje, odhalíme len malý kúsok tejto histórie. Prvý v cieli Keď sa 16. Marca 1839 v Paríži narodil chlapec menom René François Armand Prudhomme, ešte nikto netušil, že sa pozerajú na prvého nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Pred očami im rástol nádejný žiak, ktorý medzi svoje záujmy zaraďoval matematiku, filozofiu a klasickú filológiu. Možno práve preto bolo jeho snom spojenie vedy a poézie, ktorej sa začal venovať päť rokov po nástupe na právnickú fakultu, v roku 1865. V tom roku začal Sully 14

Študentské slovo

Prudhomme publikovať melancholické básne inšpirované vlastnými nešťastnými milostnými pomermi a záľubou vo ﬁlozoﬁi. A ako udelenie Nobelovej ceny odôvodnila Švédska akadémia? „…ako uznanie za vynikajúcu básnickú tvorbu, ktorá až do posledných rokov prináša svedectvo o vznešenom idealizme, umeleckej dokonalosti a o vzácnom spojení kvalít srdca a intelektu.“ Prvá žena Gösta Berling, dodnes jedno z najromantickejších diel švédskej literatúry. Zbierka Neviditeľné putá alebo román Jeruzalem. Autorom týchto veľdiel nie je nik iný ako Selma O iliana Lovisa Lagerlöfová, prvá dáma medzi Nobelmi. Tejto pocty sa jej dostalo v roku 1909. Predstaviteľka vrcholného švédskeho novoromantizmu proti vôli vlastnej rodiny vyštudovala učiteľský ústav a neskôr sa stala spisovateľkou na plný úväzok. Ostro vystupovala proti Sovietskemu zväzu. Dokonca na začiatku 2. svetovej vojny poslala svoju medailu fínskej vláde, aby im

Osobnosti

elma O iliana Lovisa Lagerlöfová

Mario Vargas Llossa

pomohla zhromaždiť peniaze na boj proti Sovietom. Švédsko si svoju laureátku uctilo aj tým, že od roku 1991 je jej portrét na dvadsaťkorunovej bankovke. ...a prvý Slovák? Na nášho Nobela si ešte budeme musieť počkať. Hanbiť sa však nemusíme, medzi nami boli (a aj sú) vynikajúci spisovatelia. Slovensko navrhovalo na nomináciu na Nobelovu cenu za literatúru napríklad Milana Rúfusa (zbierka Až dozrieme, Kniha rozprávok, Sobotné večery) alebo Ladislava Ťažkého (Slzy neplačú, Dunajské hroby). Bohužiaľ, týchto ocenení sa ani jeden z nich nedožil . V stanovách švédskej Kráľovskej akadémie vied totiž stojí, že Nobelovu cenu môže dostať len žijúci autor. Výnimkou je len situácia, keď držiteľ zomrie v čase medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním ceny. Takže ostáva nám len dúfať, že čas nášho ocenenia sa pomaly blíži. Bude to jeden z nás, Šrobárčanov?

Milan Rúfus

Aktuálne Posledná Nobelova cena za literatúru putovala do rúk Maria Vargasa Llosu. Vo svojich dielach opisuje prostredie rodného Peru, jeho sociálny proﬁl v prostrediach mesta, vidieka a prírody. Počas kubánskej revolúcie oživil svoje revolučné názory a stál na strane Fidela Castra. V roku 1990 kandidoval za prezidenta vo voľbách za politickú pravo-stredovú formáciu v Peru – le Frente Democrático (FREDEMO). Od 14 rokov študoval na vojenskej akadémii v Lime, čo ho inšpirovalo k napísaniu prvého románu Mesto a psi. Za novelu Židia dostal cenu Prix Leopoldo Alas. Medzi jeho dôležité diela patria aj romány Rozhovor v katedrále a Pantaléon a návštevníčky. Sú satirou fanatického militarizmu a religionizmu v Peru. If you don‘t want to be forgotten as soon as you are dead or rotten, either write something worth reading or do things worth the writing. (Benjamin Franklin)

ALEX

KSC

Vskutku iný sprievodca po Košiciach

Každý Košičan by mal ovládať a čo to vedieť o najznámejších košických pamiatkach alebo miestach. Dóm svätej Alžbety, Hlavná ulica, Jakabov palác… o týchto stavbách sa dočítame v každej knihe o Košiciach… Aspoň to sme si mysleli, kým sa nám do rúk nedostala kniha KSC. 16

Študentské slovo

Recenzia

Už na titulnej strane nás zaujala košická železničná stanica. Žeby pokus o vtip? Nie. Celé „dielo“ sa nesie v podobnom duchu, v snahe ukázať čitateľom aj zlé a zatracované stránky nášho mesta. No ani tu nechýba trocha histórie. V porovnaní s inými knihami je to tak na desať riadkov. O najslávnejšej košickej stavbe – Dóme sv. Alžbety, sa píše ešte menej. Oveľa viac sa dočítame napríklad o Blšáku. Keby ste sa večer nevedeli rozhodnúť, ktorý bar navštívite, stačí sa otvoriť knihu na strane 44, kde nájdete podrobný prehľad všetkých „vychytených“ podnikov. Aj športovci – skateboardisti si prídu na svoje. Skejtovať sa podľa knihy dá všade, kde je minimálne 6 schodov, v lavičkovom parku alebo aj na zábradliach. Nezabúdajme však, že v meste máme aj Skejtpark, kde táto činnosť je povolená a jazdci nebudú musieť utekať pred blížiacimi sa policajtmi. Pri listovaní ďalej zisťujeme, koľko obchodných centier mesto má, ktorých existencia nám nebola vôbec známa, aké vysávače a zástrčky mohli používať naši starí rodičia (kapitola česko-slovenského dizajnu) až sa dostávame ku samostatnej, niekoľkostranovej kapitole – Ťahanovce. Nedobrá

povesť tohto košického sídliska je asi každému z nás dobre známa, no aj tu nájdeme nejaké miesta, ktoré sa oplatí vidieť. Chcete sa v lete vybrať na piknik alebo len tak niekde na nejaké prázdnejšie miesto a odpočívať? Tak na to sme v knihe našli toľko miest, o ktorých sme ani netušili. Hill (nedostavané kongresové centrum na Námestí osloboditeľov), Dolná magnezitka, Blok O… Východ a západ slnka sa dá pozorovať na Sivej streche alebo na trávnatom kopci pod Vyhliadkovou vežou. Keby sme však mali spomenúť každé miesto, lokalitu, bar, ktoré kniha opisuje, tak by sme určite zabrali celý časopis. Spomenieme ešte, že kniha je dvojjazyčná (angličtina a slovenčina) a na jej konci nájdete slovník výrazov, ktoré do školského časopisu rozhodne nie je možné uviesť. Žeby boli Košičania skutočne až takí vulgárni?! Kniha KSC je jedným slovom netradičná a turistom, návštevníkom, ktorí sa o Košice naozaj zaujímajú, by som ju do rúk ani nedala. No pre mladých ľudí, ktorých toto mesto unavuje a chcú objavovať nové a neprebádané miesta, je ako stvorená. STANKA

Človek so srdcom veľkým ako Everest Ako jedna z mnohých študentov Šrobárky si v jednotvárnosti všedných dní ani neuvedomujem, že po tých istých schodoch, po ktorých sa každodenne ponáhľame zo školy, kedysi kráčali ľudia, ktorí to v živote dotiahli veľmi vysoko. Až tak vysoko, že sa stačilo len kúsok natiahnuť a mohli sa dotknúť slnka...

Jedným z takýchto Šrobárčanov bol aj prvý československý pokoriteľ Mount Everestu, najstarší človek planéty, ktorý tento výstup zvládol bez použitia kyslíka, muž s najdlhším pobytom v osemtisícovej výške, tretí najpopulárnejší slovenský horolezec 20. storočia a v prvom rade veľmi obetavý a cnostný človek – Ing. Jozef Psotka. NAJMLADŠÍ, NAJOCHOTNEJŠÍ, NAJVYTRVALEJŠÍ Rok 1934. Svet sa pomaly uberal cestou v ústrety čiernej diere 2. svetovej vojny. 12. februára sa do tejto smutnej doby narodil v košickej rodine Psotkovcov najmladší syn, z ktorého neskôr vyrástol človek s veľkým srdcom aj činmi. „Jožko bol ako piate dieťa benjamínom rodiny. Bol to maminkin maznáčik,“ začína svoje rozprávanie pani primárka MUDr. Eva Mathéová, ktorá mala so svojím o dva roky mladším bratom veľmi blízky vzťah. „Najmladšie deti v rodine sú väčšinou menej fyzicky zdatní jedinci a to bol aj Jožkov prípad.“ Možno práve preto z malého neduživého chlapčeka vyrástol dobre stavaný a vytrvalý chlapec. „Vyhrával všetky školské preteky. Nikdy špeciálne netrénoval, a predsa bol vždy medzi najlepšími.“ Krása hôr mu učarovala, keď mal 14 rokov. Najprv viedli jeho kroky do neďalekého Zádielu a na Jánošíkovu baštu, ale volanie divočiny mu znelo v ušiach stále viac. „Keď mal 15 rokov, 18

Študentské slovo

Exšrobárčan

pomáhal v Tatrách robiť nosiča,“ chváli svojho brata pani primárka. I keď pršalo a mladí horolezci vedeli, že z výletu nič nebude, vždy dodržali slovo, dorazili na dohodnuté miesto a až tam sa rozišli. „Horolezectvo nie je len stúpanie za stále vyššími cieľmi; je to aj krásny príbeh o priateľstve, vytrvalosti a solidarite.“ Jožkovým horolezeckým začiatkom pomohlo priateľstvo verného kamaráta Ing. Bartolomeja Vargu. ŠROBÁRKA VO VÝŠKACH Čaro lezenia sme s Jožom objavovali ako študenti Šrobárky,“ spomína dnes sympatický starý pán, ktorý svoju mladosť upísal tiež mrazivej nedotknuteľnosti končiarov. „Jožo bol istý čas aj predsedom triedy. Voľby vyhral jednoznačne,“ pochválil pán Varga svojho kamaráta. Jožko bol veľmi bystrý študent, mal rád matematiku, aj keď sa práve na samé jednotky neučil. „Šrobárka a hory nejdú dokopy. Našťastie sa nám naše horolezecké kúsky prepiekli vďaka pánovi profesorovi Rečičárovi, ktorý bol tým najlepším triednym na svete.“ Keď chlapci pokúšali skanaté šťastie počas vyučovania a potom narukovali s výhovorkou bolesti hrdla, pán profesor ich milo prekukol: „Ale chlapci, povedzte rovno, že ste boli na túre.“ P.p. Rečičár dokázal podporiť človeka, ale klamstvo nezniesol. Béčkari druhého štátneho gymnázia mu padli do oka. „Prvá triedna profesorka sa nás vzdala s tým,že sme nepolepšiteľní. Robili sme si srandu, keď umrel vtedajší “vodca“, a raz sme z recesie ušli z vyučovania na jedno jazierko, kde sme sa vyvaľovali celý deň. A následok? „Aj keď sme si starostlivo všetci kryli chrbát, poznámkam sme sa nevyhli...“ Z na prvý pohľad neposedných 21 lapajov a 3 slečien však vyrástli operní speváci, futbalisti, horolezci, maliari. „Aj to je dôkazom toho, že študentov netreba odsudzovať kvôli správaniu alebo známkam.“ Študentský život si dobrý kolektív vychutnával naplno: „Cez veľkú prestávku sme vždy hrávali basketbal tým najdrzejším spôsobom. Raz sme sa dokonca postriekali červenou farbou a profesori vybehli na dvor celí vydesení, že sme sa zranili a krvácame.“ VYVOLÁVANIE DUCHOV Vysoká budova Šrobárky sa pomaly stávala iba malou červenou bodkou oproti ľadovej výške hôr. „Venovali sme sa im čoraz viac. Mne to rodičia tolerovali, ale Jožo mal veľmi prísneho otca.“ Spomína na svoju celoživotnú lásku – hory – pán Berci. Ale Jožkova dobrá mamka vždy prísneho „tatina“ uprosila. A tak už chlapcom nič nebránilo v ceste za slnkom. „Zapojili sme sa do spoločenstva horolezcov IAMES (Idealizmus, alpinizmus, mravnosť, etika, solidarita). Vedenie v horolezeckej skupinke čoskoro prebral Jožo. Naším druhým domovom sa stala Zbojnícka chata a Chata pod Rysmi v Tatrách.“ . K slovu sa hlásili aj letné brigády: „Ja som bol nosičom na Rysoch a Jožo bol kočišom na Popradskom plese. Pomáhali sme stavať Kežmarskú chatu pri Bielom plese, ktorá, žiaľ, neskôr vyhorela. Maturitu sme oslávili výstupom na západnú stenu Lomnického štítu – tzv. hokejku.“ Pevná vôľa a kamarátstvo však na výstup nestačí. „Počasie nám neprialo, spustilo sa krupobitie, a tak sme v skalnom previse pár metrov pod vrcholom museli prečkať celú noc.“ Lúčenie a zvítanie sú tie najkrajšie chvíle v ľudskom živote a tieto chvíle doľahli aj na kamarátstvo Jožka a Berciho. „Jožo išiel na VŠ technickú do Bratislavy a ja som študoval v Košiciach. On sa začal venovať extrémnemu horolezectvu a ja som bol verný menším výškam. Naše cesty sa rozdelili, ale zostali sme priateľmi.“ 19

Pán Berci si zaspomínal aj na príhodu zahalenú rúškom tajomstva: „Keď sme raz zliezali v zime Rysy, chvíle zlého počasia sme si s kamarátmi krátili všelijakými zábavkami. Jeden z nás navrhol vyvolávanie duchov. Pri sviečkach sme napísali na papieriky abecedu, poukladali sme si ruky na tanier. Doteraz si neviem vysvetliť, ako to náš kamarát robil, ale tanier sa hýbal a on akože v tranze vyslovoval naše mená. Predpovedal, kto zomrie do roka, kto zomrie v horách omnoho neskôr a kto horolezectvo prežije. Mne vyšlo, že hory nebudú mojím hrobom. Kamaráta, ktorému určil, že do roka zomrie, naozaj našli na jar pod lavínou. Najzaujímavejšie však na tom bolo to, že Jožkovi vyveštil, že zomrie v horách, aj keď neskôr...“ Osud ukázal, že veštba sa nemýlila. NA BICYKLI DO ŽILINY A SPÄŤ Výstup na Mount Everest nie je záležitosťou sezónnej prípravy. Vyžaduje si hory, priam celé Himaláje tvrdej práce a snaženia. To Jozefovo sa začalo v Tatrách. Tam spoznal členov Horskej služby a mužov veľkého ducha zároveň, ako je aj pán Ladislav Janiga, prezývaný Tatko: „Presný deň, kedy sme sa s Jožkom spoznali, sa určiť nedá. No v turistickom spolku sme prežili spolu veľa pekných chvíľ, zliezli sme aj východnú stenu Gerlachu.“ Horské výstupy nie sú honbou za prekonávaním vlastných rekordov, ale „sú to hlavne krásne chvíle s kamarátmi. Človek je šťastný a každý výstup je výnimočný a krásny rovnako, ako je výnimočný aj každý deň v roku.“ K svojmu vzťahu k horám Tatko dodáva: „Je to nádherný pocit, keď sa do lezenia vloží človek celý, a napriek tomu, že je to nebezpečné, má z toho radosť. Horolezectvo je morálne hodnotný šport. Človek, ktorý sa venuje horám a horolezectvu, nemôže byť zlý.“ Tatry priniesli Jozefovi Psotkovi priateľstvo aj s ďalším “modrým anjelom“, Gejzom Haakom. „Joža som spoznal, keď som pracoval v Košiciach na Jahodnej. Chodili sme spolu na túry do Tatier, kde mi bol veľmi dobrým spoločníkom. Mal tichú a príjemnú povahu, každému vychádzal v ústrety. Ale užili sme si aj veľa zábavy,“ žmurkol na mňa veselo pán Haak. O tom, že Jozef Psotka bol človek výnimočný nielen duchom, ale aj kondíciou, hovorí aj Psotkov memoriál – turistická trasa vo Vysokých Tatrách. „Je pomenovaná po Jožovi, pretože to bol jeden z najlepších horolezcov. Vedel sa vypäť k najväčším výkonom, dokonca za deň dokázal za frajerkou zájsť na bicykli do Žiliny a späť.“ A Tatko Janiga dodáva: „My sa meníme, my sa strácame, raz sme v živote hore a raz dole, ale memoriály tu stále zostávajú, aby nám pripomenuli pamiatku tých, čo už nie sú medzi nami a zanechali za sebou veľké dielo. Jožko si zaslúži takú pamiatku a my mu to všetci zo srdca prajeme.“ ŠĽACHETNÉ SRDCE Ako asistent na VŠ technickej v Bratislave podnikal Jozef stále náročnejšie výstupy. Počas pobytu v horách sa preňho stali tou najvyššou hodnotou solidarita, empatia a priateľstvo. „Boli sme spolu aj v Nagha parmate. V 60-tych rokoch sme chceli zliezť Matterhorn, ale zlé poveternostné podmienky nám v tomto výstupe zabránili. Jožo spolu s dvomi kamarátmi sa o to pokúsil aj druhýkrát.“ Ani pri druhom výstupe mu šťastie neprialo. Spustila sa strašná smršť a horskí vodcovia im už nedávali šancu na prežitie. Keď ich po troch dňoch uvideli na úpätí štítu, nechceli veriť vlastným očiam. Jozef zachránil svojich dvoch kamarátov, z ktorých jeden mal vážne omrzliny a druhý snežnú teplotu, pričom jeho vlastný život visel na vlásku. Jozef Psotka rozdával nádej všade tam, kde už nikto nedúfal. Riadil sa asi heslom, že keď človek 20

Študentské slovo

Exšrobárčan

chce naozaj niečo dosiahnuť, aj celý vesmír sa spojí, aby sa mu to splnilo. To potvrdzuje aj Tatko Janiga: „Na Jožkovi ma prekvapoval jeho optimistický pohľad na svet, s ktorým mu šlo všetko ľahšie. Vedel, čo chce, a všetko, čo si zaumienil, robil precízne a sebavedome. To bol kľúč k jeho úspechom.“ Po absolvovaní Álp si Jozef kládol latku náročnosti stále vyššie. A keď už mal vo svojich nohách aj Kaukaz, mongolský Altaj a Hindukúš, prišla na rad strecha sveta – Himaláje. Cestou k nej, pri výstupe na Makalu sa opäť prejavil ako obetavý priateľ. Nemohol opustiť kamaráta, ktorý si po páde zo stometrovej výšky zlomil chrbticu a zostal s ním celých sedem dní, až kým sám skoro nepocítil dych smrti chladnejší než ľadovce okolo neho. „Keď vám zomrie kamarát, je to akoby odišiel aj kus z vás...“ poukazuje pán Haak aj na tienisté stránky lezenia. A pani Mathéová o svojom bratovi dodáva: „Šľachetnosť Jožkovi nedovoľovala dopustiť, aby človek zomieral sám...“ Paradoxne, vo hviezdach bolo nespravodlivo zapísané, že práve Jozef odíde z tohto sveta opustený... CESTA DO NEBA Cesta na Everest bola Jožkovým dávnym snom. Ale nebola to prechádzka ružovou záhradou. Pri tejto expedícii Jozef Psotka na vlastnej koži pocítil, čo je to ľudská arogancia a nedocenenie. Napriek tomu však svojou neoblomnou vôľou zakotvil na jeseň 1984 pod najvyšším miestom na Modrej planéte. „Horolezectvo je riskantné, a keď sa človek na to dá, musí si uvedomovať všetky riziká. Ale zároveň musí na ne aj nemyslieť, pretože strach bráni človeku prekonávať prekážky,“ hovorí Tatko Janiga. Písal sa 15. október 1984, keď Jozef Psotka so spolulezcom Zoltánom Demjanom a horským nepálskym vodcom Angom Sherpom zanechal odtlačky na zasneženom vrchole sveta. „Boli sme šťastní, keď k nám doletela správa o jeho historickom úspechu,“spomína si pán Haak na udalosti spred dvadsiatich rokov. „Everest je snom každého horolezca. Jožo bol dobrý človek, ja som mu splnenie jeho veľkého sna zo srdca prial.“ Ale šťastie je vrtkavé, a tak sa osud Jozefa Psotku začal uberať inou cestou. Pri zlom počasí sa pri zostupe do tábora odpojil od skupiny Zoltán Demjan a aj Ang Sherpa, a tak zrazu zostal Jozef v osemtisícovke sám. A to, čo sa dialo 15. – 16. októbra 1984, prikryl ozrutný Everest závojom tajomstva. Svet obletela správa, že Jozef Psotka zostal na Evereste snívať svoj ľadový sen naveky... Aj tie najtragickejšie slová sú prislabé na to, aby sa nimi opísal žiaľ, ktorý prežili jeho blízki. „Jožko mal veľmi rád našu mamičku. Pred každým výstupom ju prosil, aby sa zaňho modlila. Bola jeho anjelom strážnym. Žiaľ, ešte pred výstupom na Everest nás navždy opustila. Nad Jožkom už jeho anjel nemohol držať ochrannú ruku...“ so žiaľom spomína MUDr. Eva Mathéová. Dnes sa na nás Jozef Psotka díva zhora – z najvyššej možnej výšky, blízko oblohy, ktorú chcel mať vždy na dosah. Ale z tohto vrcholu priamo pri hviezdach už neexistuje cesta späť... Hlboko sa skláňam pred všetkými horolezcami a v kútiku duše si prajem, aby už nikdy nikto nemusel za svoj sen o nedotknuteľných výškach zaplatiť tým najvzácnejším čo má – životom. Tak ako Ing. Jozef Psotka, ktorého pamiatka zostane v krásnych, ale krutých horách naveky... Z ARCHÍVU ŠS

Osvietenstvo

– vek rozumu

Po prečítaní nadpisu určite veľa z vás prekrútilo očami a vybavilo si kopu poznámok a veľké množstvo učiva z dejepisu k tejto téme. No okrem historických faktov nesie tento pojem aj myšlienky, ktoré vniesli svetlo do najtmavších kútov ľudskej mysle a kompletne zmenili postoj ľudí k spoločnosti, ale aj k sebe samím. Myšlienky, ktoré naučili ľudstvo myslieť a ukázali spoločnosti silu racionality a vlastného rozumu. Na bežných hodinách bohužiaľ nemáme dostatočne veľa priestoru na podrobnejšiu analýzu myšlienok a odkazov osvietenských filozofov. Verím, že po prečítaní tohto článku si uvedomíte, v čom je podstata „storočia rozumu“ a motivuje vás to k efektívnejšiemu a racionálnemu zmýšľaniu. Osvietenstvo sa opiera o dve základné teórie: racionalizmus a empirizmus. Racionalizmus dáva do popredia rozum, um, myslenie a logické usporiadanie vecí. Nepripúšťa principiálne neriešiteľné problémy. To znamená, že nič sa nedeje bez dôvodu a teda, že všetko je pochopiteľné rozumom. Tento pilier osvietenstva kladie dôraz na slobodné zmýšľanie a utváranie si svojho vlastného názoru. Jedným zo zakladateľov novovekého racionalizmu bol René Descartes, francúzsky filozof, matematik a fyzik, ktorý sa snažil vytvoriť autonómnu filozofiu, založenú na suverenite rozumu. Ako matematik zaviedol systém pravouhlých súradníc, pojem funkcie a premennej 22

Študentské slovo

veličiny. Podľa neho jedine matematika spĺňala kritérium vedeckosti. Spochybňoval všetky doterajšie názory, ktoré boli založené na zmysloch. V procese tohto pochybovania sa mu ukázalo ako nepochybné len to, že pochybuje a keďže pochybovanie sa deje v aktoch myslenia, sformuloval svoju slávnu vetu: „Cogito, ergo sum – Myslím, teda som“. Týmto našiel najvyšší filozofický princíp – prvú pravdu, ktorá je nepochybná. Druhým pilierom osvietenstva je, že empirizmus sa stavia do kontrastu s racionalizmom. Empirizmus pokladá za jediný zdroj poznania skúsenosť (empíriu). Práve zo skúseností pochádza ľudské konanie. Hlavný predstaviteľ empirizmu – Francis Bacon prišiel s myšlienkou, že prírodu môžeme ovládnuť len vtedy, ak sa podriadime jej zákonom. Odmietol doterajšiu stredovekú scholastiku a tvrdí, že východiskom poznávania má byť skúsenosť. Britský ﬁlozof John Locke v sedemnástom storočí vysvetlil teóriu empirizmu a podľa jeho slov je ľudská myseľ od narodenia tabula rasa – čistá doska, ktorú popíšu len skúsenosti a teda len skúsenosti zanechajú stopu na ľudskej mysli a ovplyvňujú konanie človeka. Uznáva existenciu Boha, stvorenie sveta Bohom, ale ďalej do života ľudí nezasahuje. Asi najpresnejšie deﬁnuje jeho teóriu výrok:

História

„Nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch“ John Locke nebol len významným predstaviteľom anglického osvietenstva a empirizmu, ale je zakladateľom liberalizmu a vypracoval teóriu deľby moci (zákonodarná, výkonná a federatívna). Najvyššou hodnotou pre Locka je sloboda bez obmedzení. Jediné obmedzenie nastáva vtedy, ak musíme brať ohľad na slobodu iných, z čoho vyplýva, že je nutné robiť pravidlá. Medzi ďalšie významné osobnosti osvietenstva patril Montesquieu. Spolupracoval s Lockom na teórií o deľbe moci. Vo svojich dielach vysvetľoval, že panovník musí rešpektovať zákony schválené parlamentom a činnosť súdov má byť úplne nezávislá,

čím v podstate opísal základy modernej demokracie. Nemenej dôležitými filozofmi storočia rozumu boli Jean-Jacques Rousseau, Immanuel Kant alebo Voltaire. Tento myšlienkový prúd zasiahol a výrazne ovplynil všetky oblasti od politiky, cez kultúru a umenie až po náboženstvo. Do popredia dával človeka pred Bohom a kládol dôraz na vzdelanie, vedu a modernizáciu. O primárnych dôsledkoch osvietenstva sa už pravdepodobne dozviete na hodine dejepisu, no ako raz povedal Immanuel Kant: Maj odvahu používať vlastný rozum! A preto sa nezaujímajte len o to, čo sa učíte v škole, ale spoznávajte históriu, ﬁlozoﬁu, vedu a tak pochopíte človeka a spoločnosť, v ktorej žijeme. KATKA

Dáma, ktorá skúsila objať dym

Keď zomrie milovaný človek, hovorí sa, že zostáva stále žiť, hoci už len v mysliach svojich blízkych. S niektorými umelcami to však nie je celkom tak. Ich životná tvorba je natoľko silnou pamiatkou, že vytvára dojem, akoby boli stále medzi nami. Pri Zore Kolínskej sa tento dojem zdvojnásobil. Vdýchla dušu mnohým ﬁlmovým či muzikálovým postavám, v mysliach mnohých ľudí zostali chytľavé melódie jej piesní... A aj keď už dva roky nie je na tomto svete, každý, kto si občas zaspieva jej pieseň, môže pokojne povedať: „Aj vo mne sa skrýva kúsok Zory Kolínskej.“ Princezná z Liptova Pri pohnutom živote herečky a speváčky dôverne známej každej generácii, by sa dalo povedať, že má niekoľko domovov. Ale to ozajstné slovo „doma” znamenala pre rodinu Kolínskych liptovská obec Kráľova Lehota. Táto dedinka sa v roku 1941 stala dôležitou životnou zastávkou rodiny stavebného inžiniera Kolínskeho, kde sa im narodila dcéra Zora. „Rodičia nám najprv chceli dať historické mená. Zorke som však meno vybral ja,“pochválil sa pôvodom herečkinho mena jej o rok starší brat Ctibor, ktorý ako malý chlapček vytiahol z klobúka práve lístok s menom Zora, ktoré malo patriť jeho novonarodenej sestričke. Po dostavaní cesty z Liptova na Čertovicu sa v roku 1945 rodina presťahovala na nasledujúce desaťročie do Popradu. Tam malá Zorka začala chodiť do školy. „Zora bola odmalička vodcovský typ. V každom kolektíve mala hlavné slovo. Aj v škole. Recitovala na každej školskej slávnosti, vyhrávala súťaže aj za celý kraj...“ Pár mesiacov navštevovala

Študentské slovo

Exšrobárčan

dokonca aj kurz baletu. Po presťahovaní do Košíc však Zora so svojimi aktivitami prestala. V tieni Absolventi Šrobárky uvádzajú štúdium na tejto škole ako čas, keď sa naplno prejavil ich talent a mohli sa realizovať. 15–ročná talentovaná slečna sa však nevedela na Šrobárke uplatniť. „V novom kolektíve mala dominantné miesto iná recitátorka, Hela Lukáčová.“A tak Zora zostala v Helinom tieni posledné dva roky 11–ročnej školy. Vtedy sa jej okruh záujmov zmenil. Tvrdila, že chce ísť študovať biológiu. „Zora nebola nikdy šprt. Učila sa na dvojky, sem–tam trojky. Nemala problém s chápaním, ale nechcela tráviť hodiny nad knihami.“ Mnohých možno prekvapí, že uznávaná umelkyňa mala na Šrobárke dvojku zo správania! Dôvod bol prozaický: „V obavách pred veľkou písomkou Zora a jej spolužiačka zorganizovala útek zo školy. Celá trieda išla do cukrárne.“ V dnešnej dobe pomerne bežná dvojka zo správania takmer spôsobila, že Zoru Kolínsku nezobrali na vysokú školu. Svoju prihlášku síce odovzdala triednemu profesorovi, ale ten ju potajomky odložil a neodoslal. O problémovej žiačke Zore Kolínskej totiž vyhlásil, že nie je vhodná na štúdium na vysokej škole a že na herectvo nemá talent. Až potom poslali cez riaditeľstvo školy vysvetľujúci list na VŠMU, aby Zoru Kolínsku dodatočne zaregistrovali ako uchádzačku o štúdium. Koniec priateľstva, začiatok kariéry Práve Hela Lukáčová nahovorila menej úspešnú Zoru, aby si aj ona podala prihlášku na herectvo. Ambicióznu Zoru nebolo treba dvakrát presviedčať. Po niekoľkých prípravných hodinách obe dievčatá odcestovali na konkurz. „V Bratislave sa prijímacích skúšok na herectvo zúčastnilo v ten rok asi 80 veľmi pekných dievčat,“ hovorí pán Ctibor Kolínsky, ktorý vtedy sprevádzal svoju sestru. Hoci sa o niekoľko rokov neskôr hovorilo o Zore Kolínskej ako o žene s najkrajšími nohami na Slovensku, na konkurze to však vôbec nebolo také jednoznačné. „Zora bola vtedy ešte len 16–ročné dievčatko. Pekné, ale určite nieoslnivo krásne. Myslel som si, že pri tých všetkých krásnych kočkách nemá šancu.“ Po skúškach porota prečítala mená pätice dievčat, ktoré mali tvoriť celý ročník herectva. Zora bola medzi nimi! Iróniou osudu však bolo, že práve spolužiačka Hela bola medzi tými, ktoré sa vrátili domov s dlhým nosom.

Mladá herečka... ...dostala po skončení štúdia umiestnenku do prešovského divadla. Keďže sa nechcela odsťahovať, jediný spôsob, ako zostať v Bratislave, bola svadba. „Milan Lasica dvoril Zorke veľmi dlho. Ona ho najprv nepovažovala za zvlášť príťažlivého. Vysoký, chudý, s dlhým nosom... Zora si totiž mala z čoho vyberať. V prvom ročníku bol jej nápadníkom aj spolužiak z Čiech, Josef Abrhám, ktorý musel študovať v Bratislave, pretože v Prahe neurobil talentovky.“ Až po čase si Zora všimla intelekt dnes jednej z najznámejších tvárí slovenského herectva a vysoko uznávanej osobnosti Milana Lasicu. Tento mladý dramaturg sa stal jej vyvoleným v deň promócie. Skúsila objať dym slávy Zaujímavé, že aj keď sa Zora Kolínska zapísala do povedomia verejnosti ako speváčka, jej brat tvrdí, že spev nikdy nebol jej doménou. „Prvú spevácku úlohu dostala v trnavskom divadle. Nemyslím, že by moja sestra mala výnimočný druh hlasu, ale vedela do spevu vložiť celý svoj šarm a to mu dodávalo osobitý charakter.“ Všimol si to aj muzikant Peter Smékal, ktorý pre Zoru napísal pesničku Skús objať dym. Nahrávku poslal do populárnej televíznej súťaže Vyberte si svoju pesničku. V televíznom prenose vyhrala Zora! „Keď mi Zora napísala, že bude účinkovať vo ﬁnále Vyberte si pesničku, pracoval som na výstavbe účelových komunikácií v Tatrách. Zorino vystúpenie som sledoval vďaka televíznej obrazovke na železničnej stanici a bol som veľmi hrdý, že to šikovné dievča je moja sestra.“ Bývalej Šrobárčanke ku kariére pomohlo aj víťazstvo v televíznej hitparáde, kde zabodovala prespievaním anglickej pesničky Hallo boy. Vtedy si Zora získala divákov svojím zamatovým hlasom, ale aj nenahraditeľným šarmom a tancom. Pesnička Odpoveď jej otvorila dvere do sveta šoubiznisu a následne vydala aj prvé LP. Ako má vyzerať správny muž Zora sa stala herečkou Divadla poézie–predchodcu dnešnej Astorky korzo 90. Spolupracovala s kolegami už známych mien ako Z. Furková, M. Vášaryová, S. Dančiak, M. Huba, M. Labuda... Neskôr sa k nim pridali aj J. Kukura a M. Kňažko. Silná herecká zostava vytvorila činohru so zvučným menom. Od roku 1967 si svoje miesto na divadelných doskách hľadalo aj štúdio L + S. Počas vianočnej noci na najvyššom balkóne v paneláku sa známa dvojica komikov (M. Lasica a J. Satinský) rozhodla,

Študentské slovo

Exšrobárčan

že ich manažérom bude Zorin brat Ctibor. Z pôvodného vtipu sa stala neskôr realita. Vzťah medzi manželmi Lasicovcami však po 10–tich rokoch začali strácať niekdajšiu iskru.„Milan a Zorka mali časom viac vecí rozdielnych než spoločných. Zorka bola profesionálna športovkyňa – každý šport, do ktorého sa pustila, jej išiel. Zahĺbenejší Milan s ňou preto často prichádzal do konfrontácie,“ hovorí pán Ctibor o svojom priateľovi Milanovi Lasicovi, z ktorého sa medzičasom stal vynikajúci hráč golfu. A pritom práve Zora bola tá, čo uviedla pána Lasicu do spoločnosti: „Naučila ho, ako sa má obliekať, ako má vystupovať...“ Milan jej zase spolu s Tomášom Janovicom písal texty piesní. Po rozvode s Milanom Lasicom Zora spoločensky „vykresala“ aj ďalšieho herca–Juraja Kukuru. „Najprv som sa čudoval sestrinej známosti a nechápal, čo na mladom Kukurovi vidí. Ona mi však vravela: 'Ctibor, o 5 rokov z neho bude idol všetkých žien.' Čas ukázal, že sa nemýlila.“ Životnú lásku, o ktorej spievala, napokon našla aj ona sama. Jej osobné šťastie sa naplnilo v manželstve s gynekológom Igorom Peterom. Podnikateľka Po páde komunizmu sa Zora Kolínska uplatnila ako podnikateľka s nábytkom. „Zorka mala od detstva veľké estetické cítenie. Ešte viac sa prehĺbilo, keď nám ako deťom pri autonehode zahynula mama.” 8–ročná Zora musela pomáhať pri chode domácnosti. „Vtedy začala šiť, čo u nej neskôr prerástlo do záľuby.“ Pri zariaďovaní svojho bytu sa skontaktovala s ﬁrmou, ktorej pomáhala distribuovať nábytok v Bratislave. Do výstavnej siene chodili rôzni prominenti – bola pre nich česť mať nábytok od Zory Kolínskej. Postupne sa osamostatnila a založila si vlastnú ﬁrmu. V nej stavila na svoj vkus a obchodného ducha. Nábytok s netypickými poťahmi zo zahraničia zaujal dokonca aj aranžérov prezidentskej kancelárie. Po desiatich rokoch však úspešná dáma musela kariéru podnikateľky zanechať, pretože ju nevedela zosúladiť s vystúpeniami, ktorým sa chcela venovať naplno. Voňavá spomienka na Zoru Kolínsku Zora Kolínska patrila medzi najpopulárnejšie dámy slovenskej umeleckej scény. Svojou povestnou tvrdohlavosťou, sebavedomím a optimizmom dokázala potešiť i pomôcť. V boji so zákernou chorobou jej však tieto zbrane nestačili. O jej dva psíky, Berušku a Anežku, sa stará rodina smútiaceho manžela, v muzikáli Mníšky dnes hrá matku predstavenú niekto iný a aj jej známu pieseň Taká som môžeme počuť už len z rádia. Aká bola Zora Kolínska naozaj? Večne mladá a živá – a takou aj navždy ostane v našich srdciach. Z ARCHÍVU ŠS 27

Doba sa mení, to nikto nezmení... Doba sa mení, to nikto nezmení... Pamätáte si ešte na tie zlaté časy, keď muž bral ako samozrejmosť podržať žene dvere, zobrať jej ťažkú tašku, otvoriť dvere..? Na túto otázku by mi kladnú odpoveď mohli dať už iba niektorí naši profesori. Čím to je, že dobrá výchova má v dnešnom svete stále menšie slovo a pomaly sa stráca?

Študentské slovo

Všimli sme si

Tá dnešná mládež... Každý z nás sa s tým stretol, či už na verejnosti v meste, pri prechádzke parkom alebo v MHD. Starí ľudia hromžia a nadávajú na nás mladých. No keď sa nad tým trochu zamyslím, uvedomím si, že sčasti majú pravdu. Veď napríklad v minulosti pri cestovaní autobusom sa mladý človek, či už chlapec alebo dievča, automaticky postavil a uvoľnil miesto staršiemu. Alebo muž považoval za povinnosť uvoľniť miesto žene. A dnes? Pri ceste v autobuse mám pocit, že to je všetko akoby naopak. Mladí sedia, starí stoja. Žena a muž Ešte v dávnejšej dobe, dobre vychovaná žena bola dáma a muž bol gentleman. Neskôr, keď prichádzali muž a žena do reštaurácie, muž otvoril dvere a vošiel prvý, aby sa presvedčil, že dnu je všetko v poriadku a žena mohla pokojne vojsť. Muž zobral žene kabát a usadil ju k stolu (rozumej odtiahol stoličku a podržal ju). Nakoniec sa jej opýtal, čo si dá a objednal to. Keď sa žena od stola postavila, muž vstával zároveň s ňou. Nakoniec, pri odchode z reštaurácie, muž otvoril dvere, žena vyšla prvá a muž za ňou. V minulosti muž žene vyjadril svoju lásku rôznymi spôsobmi. Napísal jej ľúbostný list, vyzval ju k tancu, pobozkal jej ruku... Takto sa muži správali, resp. mali správať k nám ženám pár rokov dozadu. Dnes je však realita úplne iná. Na takéto prejavy môžeme pekne rýchlo zabudnúť. Dôvod? Muži už nevedia byť galantní a ženy si to nezaslúžia. Do takejto jedinej vety by sa dal zhrnúť názor obidvoch strán. No samozrejme pri pozitívach máme aj negatíva. Napríklad v minulosti si žena nemohla bez sprievodu vyjsť na návštevu k dobrému známemu

opačného pohlavia. A keď už si aj vyšla von, jej povesť to dosť pocítila. Učiteľ a žiak Žiak alebo študent mal voči svojmu učiteľovi absolútnu úctu. Možno aj vďaka tomu, že štúdium vtedy nebola taká samozrejmá vec, ako v dnešných časoch. Povolanie učiteľa bola v minulej dobe veľmi vzácna a ctihodná profesia. Žiak bol voči učiteľovi vždy veľmi slušný, neodvrával mu, nevyrušoval a snažil sa učiť čo najlepšie. Ale výnimky sa nájdu stále. No mnoho rebelov rýchlo prehodnotilo svoje správanie pri pohľade na palicu v učiteľových rukách. Vyučovací proces v minulosti sa nedá ani porovnať s vyučovaním v dnešných časoch. Samozrejme, sme radi, že takéto telesné tresty nám dnes už nehrozia, no trocha tej úcty sa zachovať mohla... Kto za to môže? A koho za to môžeme viniť? Túto otázku si kladieme mnohí z nás. Určite za to môže doba, ktorá sa mení každým dňom a každý deň je niečo iné „in“. Mladí si namiesto prečítania knihy pustia ﬁlm, namiesto učenia idú von do mesta zabávať sa na ich spôsob a namiesto utužovania medziľudských vzťahov a trávenia voľného času s kamarátmi si zapnú facebook. Každá doba so sebou prináša nejaké pozitíva a negatíva. No čím viac sa náhli dopredu, tým viac si môžeme všimnúť, ako sa dobrá výchova stráca a vzťahy menia. Jediné, čo ma trápi, je to, že mnoho dnešných a budúcich detí, prichádza o to pekné, čo zažívali naši predkovia. Svet sa mení, no správanie a etiketa by sa mali dodržiavať stále. Bez ohľadu na to, či sme v roku 1900 alebo 2000. Aj keď, veľká česť pár existujúcim výnimkám. STANKA

„Hľadám semeno dobra.“ Stretli ste už niekedy človeka, ktorý by vám v momente vyčaril úsmev na tvári len tak bez príčiny? Ktorý by začal ochotne a s úsmevom rozprávať o svojej mladosti a študentskom živote rôzne príhody, aj keď sa nenarodil v tej najlepšej dobe? My sme takého človeka stretli. Našu školu navštívil bývalý absolvent Šrobárky, vzácny hosť, spisovateľ, žijúci vo Švajčiarsku – ALEXANDER ŽEMLA.

Študentské slovo

Alexander Žemla zmaturoval na našej škole v rokoch 1958/1959. Napriek dlhej dobe si víťaz Zlatého pera Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku za rok 2011, veľmi dobre spomína na toto obdobie a s radosťou sa s nami na spoločnej diskusii podelil o nejaké zážitky. My sme sa ho však spýtali ešte pár drobností. Prečo ste sa rozhodli odísť do Švajčiarska? V roku 1969 som v československej televízii pôsobil ako komentátor v príprave na majstrovstvá sveta v lyžovaní. Pri vypískaní, vtedy sovietskych športovcov som povedal jednu vetu, ktorej som sa neskôr zľakol sám seba a síce, že ich krajina si 21. augusta (dátum vstupu spojeneckých vojsk na územie Československa), dovolila prvoaprílový žart. Večer na recepcii za mnou prišli také šedé eminencie, ktorí ma za túto poznámku skritizovali. Keď som sa v lete dostal do Švajčiarska na dovolenku a zistil,

Interview

sa aj nárečie. Ja som to vyriešil radikálne. Keď som sa oženil, vyzval som svojich švagrov, aby so mnou hovorili nárečím. No oni sa ma spýtali otázku nárečím, prišla moja odpoveď spisovne a oni zase odpovedali spisovne. A tak som, vedome, buchol na stôl a zakričal som, že sa to nikdy nenaučím, ak nebudú hovoriť nárečím a ešte raz som buchol. Odvtedy so mnou hovoria nárečím. že celá záležitosť s Pražskou jarou je porazená, rozhodol som sa v tomto neutrálnom štáte ostať žiť. Na akej úrovni bola vaša nemčina pri odchode do tejto krajiny? Nemčinu som sa učil tri roky, dve hodiny týždenne, ale to boli slabé základy a hlavne mi chýbala nemecká konverzácia. Až vo Švajčiarsku som svoje štúdium zintenzívnil a pomohli mi moji švajčiarskí kolegovia. Spomínate si na nejaké nedorozumenie, zapríčinené nedokonalosťou v jazyku? Samozrejme, nedorozumení bolo veľa. Napríklad, keď vás kolega pozve na návštevu a povie vám, že máte prísť nabudúcu sobotu, vy si myslíte, že to je od tejto soboty o týždeň. Bohužiaľ, on myslel túto sobotu, ja sedím doma v teplákoch a nemám ani poňatia o tom, že mám byť u neho. Akí sú švajčiarskí kolegovia? Sú veľmi pozorní, milí, ochotní vám pomôcť, no očakávajú od vás pracovnú disciplínu, pedantnosť, dôslednosť a to, že si svoju prácu odvediete od A do Z. O Švajčiarsku je známe, že sa tu hovorí 4 spisovnými jazykmi a rôznymi nárečiami. Rozumiete aj nárečiu? Vo Švajčiarsku som sa naučil doceniť všetky nárečia. Po čase zistíte, že je nutné naučiť

O čom a v akom jazyku píšete? Píšem poviedky a básne, vymyslené aj realistické, v dvoch rečiach – nemčine a slovenčine. Moje prvé spomienky sa týkajú konca druhej svetovej vojny, veľmi dobre sa na to pamätám, hoci som mal asi tri roky. Napríklad, moja prvá poviedka Dospievanie za totality sa týka Šrobárky. Zážitky z emigrácie, pôsobenia v cudzine, básne v súvislosti volania o pomoc, básne proti zneužívaniu detí, to všetko tiež nájdete v mojej tvorbe. Básne aj recitujem. Čo je taká vaša životná ﬁlozoﬁa alebo životné motto? Hľadám semeno dobra. Hľadám semeno dobra, tak sa volá moja knižka. Som si vedomý ľudskej nedokonalosti… Naša cesta po celý život by mala byť o hľadaní dobra a snažení sa vylepšiť situáciu v najbližšom okolí alebo v spoločnosti. Je to taká myšlienka zmierenia, aj keď niekedy máme dôvody na nenávisť. Ako príklad z histórie môžeme uviesť rôzne zmierenia medzi štátmi. A takéto zmierenia môžu a mali by nastať aj v privátnom okruhu medzi ľuďmi. Ďakujeme za rozhovor a energiu, ktorú ste nám priniesli a prajeme veľa ďalších osobných úspechov. STANKA

Študentské slovo

Môj názor

facebook o 20 rokov?

Včera sme chodili vonku a hrali futbal, dnes celé dni sedíme za počítačmi, resp. facebookom. Vliezol nám pod kožu a nechce sa nás pustiť. Chatujeme na ňom na úkor učenia či sociálnych kontaktov zoči-voči. Éra kŕmenia rybičiek či pestovania kadejakej zeleniny síce pomaly končí, ale Facebook je aj tak plný najrozmanitejších aplikácií a hier, ktoré nám zaberajú (tak drahocenný) čas. Väčšina z nás dnes už nemá problém priznať si: „Áno, aj ja som na Facebooku závislý“. Ale budeme na ňom závislí aj o 20 rokov? Dnešná civilizácia nesie označenie počítačová. Generácia našich rodičov vyrástla na lúke, naša generácia strávila pol detstva v prírode a pol za počítačom, ale nové generácie, tie práve sa rodiace, tie, bohužiaľ, rastú už iba na počítačoch a novej závislosti zvanej Facebook. Dnes si bez problémov pomocou tejto sociálnej sieti posielame pozvánky na rôzne udalosti, komentujeme také alebo hentaké fotky a nepríde nám to divné. Roky však so všetkým urobia divy. Viete si predstaviť svoj vlastný proﬁl a život na Facebooku o 20 rokov? Budete tam? Samozrejme, že budete! Nielen, že zmazať konto je takmer heroický výkon, ale je aj neuveriteľne návykový. A tak si o pár rokov budeme posielať pozvánky na svadby pomocou Facebooku, v kontakte s priateľmi či bývalými spolužiakmi budeme pomocou Facebooku, kontrolovať svoje deti a neskôr aj vnúčatá budeme pomocou Facebooku. Celý (minimálne sociálny) náš život sa premiestní na Facebook. Pýtate sa prečo? No preto, lebo sme pohodlná generácia. Všetci to vieme, väčšina si to aj prizná, ale len úbohá menšina sa s tým niečo snaží urobiť. Radšej doma stlačíme zopár gombíkov a presedíme celý deň, ako by sme sa mali obliecť a ísť vyvetrať von s priateľmi. A radšej sa budeme sťažovať na nedostatok lásky, priateľstva a porozumenia, ako by sme to jednoduchým „Odhlásiť sa“ mali zmeniť. VERONIKA

Arabská jar Iste nemohol nikto z vás prehliadnuť nepokoje v moslimských krajinách. Ľudia vyjadrili svoj nesúhlas s vedením ich krajiny a vyšli do ulíc demonštrovať. Hlavným cieľom demonštrácii bola rezignácia popredných predstaviteľov štátu a následné zlepšenie ekonomickej situácie krajiny, zvýšenie transparentnosti a úcta k základným ľudským právam a slobodám. V mnohých krajinách povstania prinútili vládcov odstúpiť, no napríklad v Líbyi sa diktatúra neskončila, hlava štátu – plukovník Muammar al-Kaddafí brutálne zakročil proti povstalcom. Aby sme zistili, ako sa to skončilo, musíme najprv nazrieť do nedávnej minulosti a pochopiť, ako sa to celé začalo. V polovici decembra 2010 prepukli sociálne nepokoje v Tunisku, ktoré vyústili do ozbrojených konﬂiktov medzi demonštrantmi a políciou. No neskôr sa aj polícia, národná garda a hasičský zbor pripojili k povstalcom. Opoziční demonštranti žiadali odstúpenie prezidenta Zajna al-Ábidína bin Alího a všetkých vysokopostavených predstaviteľov jeho režimu. Vláda bola nútená urobiť ústupky, napríklad schválila amnestie pre politických väzňov a povolila všetky politické strany.

Študentské slovo

17. Januára zosadený prezident Tuniska Zajn al-Ábidín bin Alí utiekol do Saudskej Arábie a kormidlo velenia krajiny prevzala dočasná vláda a prezidentom sa stal Fouad Mebazaa. Po úteku už exprezidenta sa začalo špekulovať, či je ešte nažive. Tunisko chce súdiť bin Alího kvôli jeho zodpovednosti za smrť vyše 78 demonštrantov a ďalších civilistov. Dá sa povedať, že povstanie v Tunisku sa stalo katalyzátorom ďalších protestov v afrických krajinách. Tak ako sa predpokladalo, o slovo sa prihlásil egyptský ľud. Na konci januára sa ulice Káhiry a postupne ďalších miest Egypta preplnili nespokojnými ľuďmi, žiadajúcich odstúpenie prezidenta Husního Mubaraka. Ľudia vyjadrili svoj nesúhlas s nevyhovujúcimi životnými podmienkami a hlbokou korupciou. Chaos a neorganizovanosť vyvolali násilnosti a rabovanie. Vandali dokonca vtrhli do Egyptského múzea a ukradli, alebo poškodili vzácne historické pamiatky. Prezident Mubarak na seba nenechal dlho čakať a zakročil proti povstalcom. Do ulíc vyslal tanky, ktorými chcel odstrašiť protestujúcich a zahnať ich do domovov. No útok proti vlastným obyvateľom vyvolal>

Reportáž

>ešte väčší odpor. Nepokoje v Egypte si vyžiadali vyše 300 obetí. Ale svojou trpezlivosťou a vytrvalosťou Egypťania dokázali Mubaraka prinútiť odstúpiť z funkcie. V sobotu 19. marca prebehlo referendum o zmenách ústavy, ktoré majú zabezpečiť slobodné voľby. Tento okamih bol pre Egypt prelomový, keďže po tridsiatich rokoch vlády autokratického vládcu mohli ľudia slobodne vyjadriť svoj názor bez strachu zo Štátnej bezpečnosti. Avšak naskytne sa nám jedna kontroverzná otázka. Keďže na čele revolúcie v Egypte stálo Moslimské bratstvo, islamistická organizácia, je namieste sa obávať, akým smerom sa bude Egypt uberať. Či už je to náš vrodený strach z islamu ako takého (česť výnimkám), nebezpečenstvom môže byť aj fakt, že Moslimské bratstvo otvorene neuznáva mier uzatvorený s Izraelom. Aj to umožňuje široký priestor na diskusiu a spochybňovanie týchto demonštrácii. Revolúcia v Tunisku a Egypte sa šíri ako epidémia a postupne zaplavila Bahrajn, Jemen, Jordánsko, Alžírsko, Maroko, Sudán, Libanon, Saudskú Arábiu, Irán či Sýriu. No najkrvavejšie protesty sa odohrali v Líbyi. Muammar al-Kaddafí vládne v Líbyi od roku 1969 tvrdou rukou pod heslom: „Buď zabiť, alebo byť zabitý“. Z pochopiteľných dôvodov si ľudia povedali dosť a prejavili svoj odpor k takejto ideológii. No hneď na začiatku nepokojov, 36

Študentské slovo

ozbrojené zložky brutálne zasiahli do ľudí, čo si vyžiadalo obete. Vojenská prevaha Kaddáﬁho armády bola očividná. Bezohľadnosť, krutosť a neľudskosť provládnych akcií prinútili povstalcov žiadať o pomoc a spoliehať sa na zásah iných krajín. Situácia v Líbyi bola nezvládnuteľná, preto muselo zasiahnuť OSN. Schválilo bezletovú zónu nad Líbyou (t.j. Líbya nesmie vypustiť žiadne lietadlo, ak áno, bude zostrelené zložkami OSN). O niekoľko dní neskôr schválili vojenský zásah – bombardovanie, ktoré má dokázať Kaddáfímu, že proti nemu stoja oveľa silnejší protivníci, a teda mal by konﬂikt ukončiť a odstúpiť tak, ako si to želá líbyjskí ľud. Ak by aj Kaddáfí odstúpil hneď teraz, nevráti to vyše 8000 nevinných životov, ktoré padli v boji proti nespravodlivému režimu, nerešpektujúcemu ľudské práva a slobody. Dúfajme, že tieto obete ostanú príkladom, možno do budúcnosti motiváciou pre ďalšie národy, ktoré v sebe nájdu odvahu, silu a hrdosť vzoprieť sa autoritám. Nezabúdajme, že v neslobodných krajinách nedokáže človek myslieť slobodne, nedokáže svojím myslením prospieť k rozvoju spoločnosti a tým podkopáva nadradenosť ľudskej rasy, pretože práve tá nadradenosť je odvodená od schopnosti rozmýšľania. Tak sa zamyslime, kam smeruje spoločnosť, ktorá nemôže slobodne žiť. KATKA

Reportáž

REVERZPARK „Hráme spolu, lebo nás to baví. Lebo chceme. Lebo je tu niečo, čo vytvára tie zvláštne vibrácie.“

Chlapci z Reverz parku už dávno nie sú tie „béčka“, čo hrajú potajme v otcovej garáži. Patria totiž k tým šťastnejším, ktorí sa dostali do povedomia ľudí a čoraz častejšie sa objavujú na rôznych akciách. Ich hudba, plná energie s dôrazom na groove a gitarové rify, doplnená melodickým spevom, jedným slovom- energy rock, sa jednoducho každému dostane pod kožu a roztancuje aj skalu. Dámy a páni- REVERZ PARK. Ako ste sa dali dokopy? Spoznali sme sa, zahrali sme si a od toho momentu sme spolu. Hneď na prvom rande to fungovalo a to sa písal apríl 2008. Kedy ste zistili, že hudba je pre vás to pravé? 38

Študentské slovo

Kedy sme to zistili? Také niečo človek nezistí… Také veci človek cíti. My len robíme to, čo nás najviac na svete baví a nechceme robiť nič iné. Cvičíte u niekoho v garáži alebo máte nejaké vlastné štúdio? Cvičíme na základnej škole Polianskej na sídlisku Pod Hradová. Máme sa tam dobre, ale hľadáme niečo nové, niečo, kde sa budeme mať ešte o malý kúsok lepšie.. Neleziete si ešte na nervy? Lezieme! :) Kto vymýšľa pesničky a kto má u vás v kapele hlavné slovo?

Na kus reči s...

Pesničky a vlastne všetko, čo robíme, robíme spolu… Niekto príde s nápadom a spoločne sa mu venujeme… Hudba sa nám robí ľahko, horšie je to s textom… Ale zatiaľ sme sebestační :) Prezraďte nám nejaké vaše úspechy… Úspechy… V januári 2010 sme sa s pesničkou PO KVAPKÁCH prezentovali v 3. štvrťﬁnálovom kole Eurovision Song Contest 2010. V internetovom hlasovaní ste nás dostali na 3. miesto zo všetkých 60 účastníkov tejto súťaže! Od júna do decembra sme sa v Prahe prezentovali v medzinárodnej hudobnej súťaži Starmusic Awards 2010. Po piatich postupoch sme sa z viac ako 320

prihlásených kapiel dostali do ﬁnále v legendárnom Hard Rock Cafe, v ktorom sme sa umiestnili na 5. mieste. Motto a plány do budúcnosti? Vieme presne čo chceme. Chceme robiť hudbu a nič len hudbu! Chceme hrať pre ľudí a chceme to robiť najlepšie ako vieme… Toto je Reverz Park! My sme REVERZ PARK: Peter Klema - gitara, spev Števo Faltin – gitara (je vám to meno povedomé?:) Peter „Berty“ Fo a - basová gitara, spev Matej Marga - bicie STANKA

Študentské slovo

Anglické strany

Peter Leško In my opinion, English classes can be proud and satisﬁed with their new lector. Mr. Peter Leško is one of the language lectors in our school. Heres the interview to get to know him and his love for languages be er.

How do you like our school and your students? I like the school, I like my colleagues and, of course, I like my students. Some of the students are really excellent and I am very complaisant with them However, there are a few with a great potential, which they have not discovered yet (or maybe they don‘t want to?). What do you consider to be more likeable? – work as a teacher or translator? I like doing both of them, but these days I really do not have much time to deal with translations. Both of these activities are time and energy consuming so it is impossible to carry out both of them simultaneously. Do you think it is a good idea to study languages nowadays? Yes, deﬁnitely. One or even two languages are not enough these days. Everyone who has a good command of several languages increases his/her chance to be successful in their life. In your opinion, what is the best way to improve ones skills in foreign language? Permanent work on a daily basis. However the most eﬀective learning is living in a country where the particular language is spoken. What languages can you speak and which is your favourite one? English, Russian; I can make myself understood in Italian and I can understand and speak some Arabic. Of course Czech and Polish. I don‘t have a favourite one... There are situations when you simply need them. SIMA

Študentské slovo

Stalo sa na Šrobárke

Malý princ zavítal na Šrobárku Počasie napovedalo, že to bude vydarený a výnimočný deň. Všetci Šrobárčania sa usilovne zapájali do prípravy nášho sviatku. Vo vzduchu bolo cítiť jar a s ňou nedočkavosť na príchod hlavnej postavy tohtoročných Kalamajok. Presne tak, na Šrobárku prišiel slávny Malý princ! Už od rána sa to na veľkom školskom dvore hemžilo ľuďmi. Pripravovala sa technika, dokresľoval plagát, ideálny čas na dolaďovanie posledných detailov. Poobede sa školský dvor začal pomaly napĺňať divákmi, no ako prví prišli samozrejme účastníci. Rýchlo sa prezliecť, využiť zvyšných pár minút na precvičenie programu, pocit nervozity a netrpezlivosti. Posledné úpravy urobené a zábava sa môže začať. Program sa rozbehol a zábava stupňovala. Určite si každý prišiel na svoje, veď tento rok núdza o vystúpenia rozhodne nebola. Oﬁciálne dve hodiny sa predĺžili o takmer ďalšie dve hodiny.

Očividne sa Malému princovi na našej škole páčilo až tak, že sa mu nechcelo odísť. Na „pódiu“ sa vystriedalo neuveriteľné množstvo talentovaných, šikovných a chtivých študentov, ktorí predstavovali svoje originálne čísla. Je to ďalší dôkaz toho, že Šrobárka netrpí deﬁcitom aktívnych ľudí. Skončením posledného vystúpenia sa zábava určite neskončila. V rovnako veľkom štýle pokračovala plesom v Dome umenia. Po pretancovanej noci nám okrem boľavých nôh ostali aj nezabudnuteľné spomienky. A s nedočkavosťou sa môžeme tešiť na ďalšiu oslavu významného šrobárskeho sviatku. Kalamajky sú tak nepochybne jedným z dôkazov, že nie sme len múdri a inteligentní, ale že sa vieme aj zabaviť a zabávať ostatných. Táto tradícia je jedna z tých, ktoré treba dodržiavať a musíme uznať, že tohtoročné Kalamajky pozdvihli laťku , ktorá je na to, aby sa dvíhala vyššie a vyššie. A ktovie, možno bude najbližšia návšteva ešte o čosi zaujímavejšia. KATKA

Študentské slovo

Politický komentár

„Vidno, že Košice sú voči Bratislave opäť v nevýhode“ Majstrovstvá sveta v hokeji sú už za nami, no krivda voči Košiciam tu ostane zrejme navždy. Dôvodom nespokojnosti je fakt, že najdôležitejšie a najnapínavejšie zápasy sa odohrali práve v Bratislave, hoci z Košíc pochádzajú najväčšie hokejové hviezdy a sú známe najmä nadšenými fanúšikmi. A to ani netreba dodávať, o koľko je Steel aréna sympatickejšia oproti bratislavskému štadiónu Ondreja Nepelu. Na názor sme sa opýtali aj bývalého hokejistu pána Igora Libu: ,,Rozdelenie zápasov medzi Košice a Bratislavu je rozhodne nesprávne. Vidno, že Košice sú opäť v nevýhode oproti Bratislave. Tak isto si neviem predstaviť, kto bude tvoriť reprezentáciu, keď takmer všetci, najväčšie talenty a najschopnejší hráči sú v Amerike a nie je úplne isté, že sa zúčastnia.“ Tento rozhovor sme s pánom Libom absolvovali ešte pred začatím majstrovstiev a teraz je nám už všetkým známe, ako sme na majstrovstvách skončili a vypadli. Príčinou našich prehier bola podľa hokejových znalcov nezohratosť našich hráčov. Všetky slovenské denníky a periodiká si na mušku zobrali náš tím a aj trénera Glena Hanlona, kde ich pekne poohovárali. Tu sa mi hodí výrok „Po vojne je každý generál“. No podľa mňa za prehru Slovenska na majstrovstvách môže aj to, že zápasy sa konali len v Bratislave, čo bola dosť veľká nespravodlivosť voči Košiciam a to vytváralo zlú energiu, ktorá nášmu tímu vôbec nepomohla. Netreba tiež zabúdať na fakt, že na „rýchlo urobený“ bratislavský ľad sa sťažovalo mnoho hráčov. Preto dúfame, že keď sa nám, Slovensku, v budúcnosti znova dostane takej cti v podobe usporiadať majstrovstvá sveta, tak všetky zápasy budú spravodlivo rozdelené do miest a nielen do Bratislavy. SIMA

Ako na to? /Lomografia Dnes sa azda v každej sfére kultúry, alebo životného štýlu stretávame s trendom rozvoja alternatívnych smerov, ktoré sa každým rokom rozrastajú. Najmä mladí ľudia radi vynachádzajú nové spôsoby, metódy a možnosti odlíšenia sa, čo mnohokrát vedie k zaujímavým kreatívnym výsledkom. Nie vždy ale ide o cielenú snahu a občas aj kúsok šťastia rozhodne o tom, či nový nápad uzrie svetlo sveta. Práve to sa udialo v prípade lomografie. Takže ako na to? Úspešné lomo fotky začínajú výberom fotoaparáta. Populárne modely sú v dnešnej dobe LC-A, Holga, Diana alebo Fisheye. Tieto špeciálne prístroje dostať zakúpiť aj v Košiciach a to v obchode BeGood pri Tescu na Hlavnej ulici. Alebo cez internetové obchody - eBay. Každý je iný - musíte si vybrať podľa vášho vkusu. Experimentujte. Najviac zábavy z fotenia technikou lomo pramení z fotografovej chuti experimentovať. Skúsite fotiť od boku alebo citlivým filmov počas slnečného dňa. Kreatívnosti sa medze nekladú. Naučte sa základy fotografovania. Presne tak: lacný foťák nie je výhovorkou pre zlé fotografie. Myšlienka Lomografie tkvie v tom odfotiť snové náladové fotografie. Ak docvakáme aj posledné okienko filmu, šikovnejší si ho vyvolajú doma alebo to nechajú na fotolaboratórium. Fotky si potom môžete pripnúť na nástenku a vytešovať sa. Veríme že vás lomografia zaujala, viac sa o nej môžete dozvedieť na slovenských stránkach www.lomography.sk, alebo webe Medzinárodnej lomografickej spoločnosti www. lomography.com. A ak už aj máte nejaké výsledky, môžete sa nimi pochváliť na našej facebookovej stránke!

Študentské slovo

Ako naÂ to?

Jednoduchá rovnica alebo Deň Zeme

Každoročne si 22. apríla pripomíname Deň Zeme. O dôležitosti tohto dňa nemôžeme pochybovať. No na ochranu nášho životného prostredia by sme nemali pamätať len počas tohto dňa, ale po celý rok. Ako prvý prišiel s touto myšlienkou americký senátor Gaylord Nelson, keď presne 22. apríla v roku 1970 inicioval kampaň s názvom Deň Zeme. Jej úlohou bolo hľadať obnoviteľné zdroje energie, recyklovať materiály a odpady, zastaviť používanie chemikálií a látok, ktoré ničia ozónovú vrstvu. Tejto akcie sa zúčastnili milióny občanov USA, väčšinu tvorili študenti. Kampaň zožala veľký úspech a tak sa z nej stala tradícia a od tohto roku oslavujeme tento deň ako Deň Zeme. Trvalo ďalších 20 rokov, kým zareagoval zvyšok sveta. V roku 1990 sa k USA pripojilo ďalších 140 štátov s 220 miliónami ľudí. 48

Študentské slovo

Organizovali sa pochody, súťaže, koncerty, festivaly, ekotrhy a čistiace akcie. V roku 1990 sa tak z Dňa Zeme stala najväčšou verejnosťou organizovanou aktivitou v histórií. Tento deň umožňuje osloviť širokú verejnosť a s pomocou predstaviteľov politickej a ekonomickej moci prispieť ekologickým mimovládnym organizáciám alebo vlastným pričinením zlepšiť momentálnu kritickú situáciu. Neustálou priemyselnou výrobou sa do ovzdušia dostávajú látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu Zeme, ktorej úlohou je chrániť nás pred nepriaznivými slnkom vyžarujúcimi UV lúčmi. No to je len zlomok problémov, kvôli ktorým vznikol tento deň. Na výrobu pre nás už samozrejmú a nutnú energiu sa ťažia nerastné suroviny. Ekológovia z celého sveta bijú na poplach, že zásoby ropy, uhlia alebo zemného plynu

Môj názor

sa pomaly ale isto míňajú a je nevyhnutné hľadať alternatívne zdroje. Čím skôr si tento fakt ľudstvo uvedomí, tým pravdepodobnejšia bude nádej na záchranu. Tieto problémy sa zrejme zdajú príliš globálne. Možno to vyzerá tak, že jednotlivec jedným dobrým skutkom nič nevyrieši a bude to len kvapkou v mori. No more sa skladá z kvapiek a všetko je to ako jedna veľká skladačka. Každý môže k tejto skladačke priložiť svoju čiastku a preto aj ty môžeš svojím konaním pomôcť k ozdraveniu nášho miesta vo vesmíre. Čo tak začať recykláciou? Recyklácia je prospešná preto, pretože na výrobu nových výrobkov sa použije menej surového materiálu, ale spracuje sa odpad. Napríklad papier tvorí 20% celkového odpadu. Vďaka recyklácií použijeme na výrobu nového papiera ten starý, nepotrebný a ušetríme tým veľké množstvo stromov, ktoré by boli použité na výrobu. Pre lepšiu predstavu, zozbieraním 100 ton nepotrebného papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni 1 hektár sto ročného lesa a ušetrí sa až 70% energie. Možno ešte jednoduchšie je začať pekne od začiatku. Ruku na srdce, koľkokrát ste už

vyhodili nepotrebný obal na zem, hoci odpadkový kôš bol od vás pár metrov? Trúfam si tvrdiť, že to bolo toľkokrát, že to ani neviete spočítať. A práve nad tým by sme sa mali v prvom rade zamyslieť. Vravíte si, že vyhodením jedného sáčku alebo obalu zo sladkosti sa nič nestane, veď je to len kvapka v mori. No neskladá sa more z kvapiek? Ak jednoduchou recykláciou môžeme pomôcť k zlepšeniu životného prostredia, tak aj jednoduchým vyhodením odpadku na zem môžeme prispieť k znečisteniu prostredia. Jednoduchá rovnica. Raz jeden múdry človek povedal: Príroda by bez človeka prežila, no človek by bez prírody zahynul. Aj toto nám má pripomínať Deň Zeme. Skúsme byť menej arogantní a sebeckí voči našej planéte, ktorá nám dáva všetko, čo má. No ak vyčerpáme toto bohatstvo a Zem nám už nebude mať čo ponúknuť, nebude už cesty späť. Zatiaľ ešte máme čas. Čas, ktorý sa míňa a uteká. Využime ho v prospech Zeme, tým pádom v náš prospech, v prospech človeka. Ďalšia jednoduchá rovnica. KATKA

Študentské slovo

Zaujímavosť

Debata pri kávičke Ak máš chuť na kávičku a zákusok a pritom sa zúčastniť, po prípade zapojiť do debaty na rôzne aktuálne témy týkajúce sa Európskej únie a jej členských štátov, Café Európa je tu presne pre teba. Cieľom týchto diskusií je zvýšiť povedomie širokej verejnosti, bližšie oboznámiť s problémami, ktoré sa týkajú jednotlivca a majú európsky rozmer a je to príležitosť, ako sa priamo zapojiť do diskusie, vyjadriť svoj názor alebo klásť otázky. V diskusií debatujú vždy dvaja odborníci. Jeden obhajuje tézu, druhý sa ju snaží vyvrátiť a svojimi argumentmi presvedčiť publikum o ich pravdivosti. Dôležitú úlohu má aj moderátor, ktorý kontroluje čas rečníkov a riadi priebeh celej diskusie. Tento projekt je organizovaný Zastúpením Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou debatnou asociáciou. Okrem Košíc sa verejné debaty pravidelne konajú aj v Bratislave, Trenčíne, Nitre a Žiline, takmer každý mesiac.

Tézy sú zamerané na aktuálne problémy európskych štátov, ktoré sa bezprostredne týkajú aj nás. Majú nás prinútiť sa zamyslieť, rozšíriť si obzory a podporiť kritický pohľad na problematiku. Doposiaľ sa už debatovalo na tézy o záchrane európskych ekonomík, zmenách v severnej Afrike a ich vplyvoch na Európu, o hospodárskej kríze, o posilneniu postavenia žien v spoločnosti, o zvýhodňovaniu Rómov a ďalších kontroverzných tézach. Ak teda aj ty patríš medzi tých, ktorí sa zaujímajú o dianie okolo nás, máš chuť sa dozvedieť viac, prispieť svojimi postrehmi do diskusie, zájdi na Café Európa. Určite to bude pre teba efektívne a produktívne strávené poobedie s kávou a zákuskom zdarma. Pre viac informácií a presných dátumoch najbližšej debaty klikni na www.cafeeuropa.sda.sk, alebo sleduj udalosti Café Európa na Facebooku. KATKA

Študentské slovo

Výskum

Tašky vs. Kabelky

Určite ste si všetci všimli Šrobárčanky. Krásne a múdre dievčatá premávajúce sa po chodbách našej školy... s kabelkami. Výnimočne s taškami. Dokonca aj chalani podľahli tomuto trendu a tak ich môžete stretnúť s aktovkami na jedno rameno. Jednoducho, dnes sú tašky „out“. Ale v kombinácii s 10-centimetrovými ihličkovými opätkami, ktoré sú veľmi obľúbené medzi určitou skupinou dievčat, má kabelka s hmotnosťou nie menšou ako 5 kíl devastujúce účinky. A tejto nebezpečnej móde podlieha stále viac a viac mladých ľudí. Nečudo, veď výzor je v dnešnom svete alfou a omegou. Človek si skôr utvorí názor o človeku vďaka výzoru ako vedomostiam, keďže do hlavy sa tak ľahko nevidí. Kyfóza, lordóza a skolióza sú choroby mimoriadne rozšírené medzi teenegermi dnešného sveta. Počítače, málo pohybu, stres, fajčenie a najnovšie aj kabely sú „tichými zabijakmi“ moderných ľudí. Okrem zdeformovania chrbtice, ktoré je vrcholne nepríťažlivé, môže spôsobiť migrénu a tiež problémy s otehotnením, či dokonca neplodnosť (!). No čo, nerozmyslíte si to? „Nosenie tašiek cez jedno rameno nie je absolútne vhodné pre vyvíjajúci sa

organizmus. Telo je mladé, ľahko sa zdeformuje. Čo je však horšie, už nikdy sa to nedá späť do pôvodného stavu. Nie je to ani estetické, ale ani zdraviu prospešné. Mladí ľudia si to však nedajú vysvetliť a o niekoľko rokov budú plakať,“ myslí si pani doktorka, odborníčka na ortopédiu, ktorá si neželá byť menovaná. Vzápätí však aj dodáva: „Za posledné roky sme zachytili nebezpečne sa zvyšujúci „trend“ v stúpajúcom výskyte tohto druhu ochorení. Ľudia majú málo pohybu a príliš veľa sedia za počítačmi.“ Nosenie tašiek na jedno plece však nemá pôvod iba vo výzore. Predpokladom je aj psychologický nátlak – jednoducho, ak má kabelku dvadsať dievčat okolo vás, veľmi rýchlo sa nájdete v obchode s kabelkami, ako si nejakú vyberáte. Najlepšie takú, ktorá unesie všetky potrebné učebnice a zošity bez toho, aby ste ďalšiu dosku museli vláčiť v ruke. A to je chyba. Ak už kabelku, dobre. Ale k tomu dosku, do ktorej pôjdu učebnice a zošity, aby chrbtice trpela menej. Veď štýlovo sa dá vyzerať aj s tým, no nie? VERONIKA

Alternatíva bez additíva The Uniques Keď sa začiatkom roka 2008 na slovenskej scéne objavila nová kapela The Uniques, vyvolala okolo seba okamžitú vlnu záujmu. Kapela žijúca a tvoriaca v Berlíne, no pôvodom zo Slovenska. K ich „úspechu“ stačili doslova tri piesne. Frontmanom kapely je „Pišta“ spevák a dizajnér v jednej osobe. Zvuk piesní je elektronicko rockový miestami až priam ambientný a môže vyvolať zimomriavky na koži. Zatial vydali iba jeden album, ktorý je možné si stiahnuť z ich oﬁciálnej stránky www.uniqu.es.

Študentské slovo

White Lies Angličania White Lies sú jedným z nových post-punk revival mien (ide o hudobný podžáner, do ktorého tiež patria skupiny Interpol, Bloc Party, The Killers a iné, ovplyvnené zvukom a estetikou kapiel, ako sú Joy Division, The Cure a pod.). Na svetovej pop scéne sa White Lies zjavili príliš neskoro (roku 2007), ale fantastickým albumom To Lose My Life poukázali na to, že na Západe tento štýl ešte stále má čo ponúknuť.

Alternatíva bez additíva/hudba

Justice V roku 2007 sa na svetovej hudobnej scéne presadila francúzska dvojica Justice. Ich úspešné album malo v titule iba znak kríža. Elektronická tanečná hudba, ktorá nadväzuje na ich úspešných krajanov Daft Punk, v sebe na prvý pohľad neskrýva ironiu a absurditu.

Ellie Goulding Vyhrať cenu ešte pred tým, ako niečo naozaj urobíte je síce príjemná predstava, ale čo si budeme hovoriť, vie to byť aj dvojsečná zbraň. A pekne ostrá. Ellie Goulding, víťazka prestížnej ankety BBC Sound Of 2010, tak mala pred vydaním svojho debutu Lights síce najlepšie promo, aké si len mohla želať, no na druhej strane sa na ňu kladú také nároky, ako na máloktorú debutujúcu speváčku. Povedané na rovinu, celé to vyšlo tak pol na pol. Ellie Goulding sa debutom predstavila ako speváčka s veľkým potenciálom, no len samotný potenciál nestačí. 55

Webovník – zaujímavosti zo sveta internetu Small people h p://slinkachu.com/li le-people Príbehy. Spôsobov, ako ich priviesť k životu, existuje mnoho. A nie vždy potrebujú slová. Svoje o tom vie aj britský umelec so pseudonymom Slinkachu, ktorý už od roku 2006 robí život v uliciach Londýna zaujímavejším. Svoj trpasličí projekt nazval Malí ľudkovia (Little People Project) a zaoberá sa ním už piaty rok. Hračkárske postavičky dotvorí podľa vlastnej fantázie, umiestni do ulíc a odfotografuje. Spája tak pouličné umenie spolu s tým fotograﬁckým.

Študentské slovo

dropbox.com Počítačový program ktorý vám zjednoduší život. Čo také úžasné robí? V dnešnej dobe má veľa ľudí notebook, domáci počítač, smart fón alebo aj všetko naraz. A tu nastáva problém. Uveďme si príklad. Počas dovolenky ste si zobrali notebook a fotoaparát. Vaše fotograﬁe ste si skopírovali na notebook, no počas presunu domov sa váš notebook stratil. Všetky vaše zachytené snímky by boli nenávratne preč. Našťastie je tu Dropbox, nielen, že automaticky aktualizoval všetky súbory(fotky) na vašich zariadeniach, ale zároveň ako v našom prípade, vaše súbory zálohoval na serveri Dropboxu. Šikovné však? :)

Webovník

Metacritic www.metacritic.com Stránka pre všetkých, ktorí sa už určite ocitli v situácii, keď chcete ísť do kina, ale neviete na čo. Chcete si zahrať hru, ale neviete akú. Chcete si pustiť nejakú novú hudbu, ale neviete akú Stránka metacritic.com obsahuje množstvo hodnotení od kritikov aj užívateľov nielen na najnovšie ﬁlmy, hry či albumy.

Simons cat www.simonscat.com Nielen pre všetkých milovníkov mačiek. Simon je anglický animátor ktorý sa zaujíma o divé zvieratá, maľovanie, nádherné výhľady a samozrejme mačky. Simon má v skutočnosti štyri mačky. Hugh, Maisy, Jess a Teddy. Zatiaľ vyšlo asi desať ručne maľovaných a animovaných krátkych príbehov a dobrodružstvách Simonovej mačky. Tie si môžete pozrieť na Youtube alebo na jeho oﬁciálnej stránke. Veríme, že si Simonovu mačku obľúbite. :)

Koho by neotravovali tie reklamy v telke, ktoré nám neúnavne ponúkajú najvýhodnejšiu pôžičku s najlepšou ročnou úrokovou mierou? Zvyčajne to prepneme a nevenujeme tomu už ani najmenšiu pozornosť. No potom príde čas, kedy si máme otvoriť v banke účet a vtedy si tieto reklamy začneme viac všímať. Väčšine z nás, ktorí sa bližšie nevenujeme ekonómii a podobným veciam, to veľa nepovie a banku si vyberieme podľa reklamy, ktorá sa nám najviac zapáčila, alebo sa opýtame našich rodičov. Otvoríme si účet, vložíme peniaze a keď nakupujeme v obchode, víťazoslávne vytiahneme kreditku a zaplatíme. No o pár rokov, pri nákupe bytu, pôjdete do banky žiadať o úver. Zas sa rozhodnete podľa reklamy? Alebo vám poradia rodičia? Nie, sami si ju vyberiete na základe vášho názoru. Preto sme pre vás, milí študenti, pripravili túto ﬁnančnú prílohu, ktorá vám prináša 8 základných otázok, vďaka ktorým sa dozviete mnoho zaujímavých vecí z „ﬁnančného sveta“, ktoré ste doteraz netušili. Celé je to založené na základných pojmoch a troche matematiky, takže vzorcom sa tu, bohužiaľ, nevyhneme. Avšak po prečítaní si môžete vypočítať, aká hodnotu budú mať vaše peniaze po nejakom čase (keďže už aj názov tejto prílohy je „Čas sú peniaze“). Ako odmenu nakoniec vám prinášame pravidlá hry, ktorá sa v dobrej nálade a v správnej partii kamarátov dá kedykoľvek zahrať. Nedajte sa odradiť názvom našej prílohy, nezľaknite sa pri pohľade na čísla, ktoré sa tu vyskytujú, pustite sa do čítania a uvidíte, o koľko budete múdrejší!

Študentské slovo

Čas sú peniaze – mimoriadna ﬁnančná príloha

Finančná príloha

Je finančná gramotnosť vôbec potrebná pre neodborníka - bežného jednotlivca? Iste, dá sa žiť aj bez toho, ale človek si potom ťažko môže tvoriť vlastná názory na rôzne ponuky finančných produktov, kvalifikovane si vyberať najvýhodnejšie možnosti sporenia, pôžičiek, a nepodliehať nerealistickým sľubom. Spotrebiteľom, klientom bude vlastne každý. Študentské slovo

Čas sú peniaze – mimoriadna ﬁnančná príloha

Študentské slovo

Čas sú peniaze – mimoriadna ﬁnančná príloha

rubrika rubrika

Základný princíp: „ČAS SÚ PENIAZE“. Čo vlastne znamená? Keď mi dnes niekto požičia svoje peniaze, tak ich nemôže používať na vlastné podnikanie, ktorým by sa táto suma zväčšila. Preto mu neskôr musím vrátiť nielen požičané peniaze, ale aj nahradiť to, čo by podnikaním táto suma zarobila. Teda: dnešná hotovosť P má rovnakú hodnotu, ako budúca hotovosť P’, kde P<P‘, rovnocenne možno porovnávať rôzne sumy len v tom istom čase. Vzťah medzi sumami P, P’ sa nazýva „budúca hodnota súčasných peňazí“ a „súčasná hodnota budúcich peňazí“.

Študentské slovo

KLASIKA Čo kvantitatívne vyjadruje princíp „čas sú peniaze“? Sú to pojmy úroková miera a úrok. Úroková miera i (úrok = interest) sa udáva v percentách, ktoré je výhodné vo vzťahoch a výpočtoch používať v tvare desatinných čísel, napr. 4% znamená i=0,04. Vyjadrime sumu P’, ktorá vznikne za 1 rok zo sumy P (istina = Principal) pri ročnej úrokovej miere i: P’ = P + i P = P(1+i).

Študentské slovo

Čas sú peniaze – mimoriadna ﬁnančná príloha

V predchádzajúcej časti sme vyjadrili budúcu hodnotu P(t) súčasnej sumy P, ale ako je to naopak – ako sa dá určiť súčasná hodnota P budúcej sumy P(t)? Jednoducho – úpravou toho istého vzťahu: P(t) (1+i)–t = P Tento vzťah vyjadruje napr. to, že suma P(10), ktorá bude k dispozícii v roku 2021, má rovnakú hodnotu, ako suma P v roku 2011. Teda vlastne vyjadruje dnešnú hodnotu sumy P(t) a umožňuje porovnávať sumy z rôznych časových okamihov tak, že ich hodnoty prepočíta do toho istého času. Takže výhodnosť úveru je určená ročnou úrokovou mierou? Dá sa podľa nej vyberať najvýhodnejšia ponuka? Nie, objektívnejší ukazovateľ je tzv. ročná percentuálna miera nákladov RPMN (=annual percentage rate APR). Je to číslo, ktoré vystupuje v analogickom vzorci, ako i v predchádzajúcich vzťahoch, ale namiesto mesačných splátok úveru m v ňom vystupujú všetky náklady dlžníka (okrem splátok úveru sú to rôzne ďalšie poplatky, ako poistenie úveru, poplatok za poskytnutie úveru, za vedenie úverového účtu atď). Slovenské zákony predpisujú veriteľovi pri každej pôžičke a každom splátkovom predaji uvádzať RPMN, v opačnom prípade sa úver považuje za bezúročný (čo si žiadny veriteľ nemôže dovoliť).

Študentské slovo

Čas sú peniaze – mimoriadna ﬁnančná príloha

rubrika rubrika

HARDCORE Čo sa stane s pôvodnou sumou za viac rokov, príp. za všeobecný čas t? Úrok vzniká nielen z pôvodnej sumy P, ale aj z peňazí, ktoré pribudli ako úroky za predchádzajúce obdobia, teda z celej aktuálnej sumy P’ (zložené úrokovanie, zložený úrok = compound interest). Ak výraz P(t) označuje sumu v čase t, tak P(0) = P P(1) = P (1+i) P(2) = P(1) + i P(1) = P(1) (1+i) = P (1+i) (1+i) = P (1+i)2 vo všeobecnosti P(t) = P (1+i)t kde i je ročná úroková miera v tvare desatinného čísla a t je čas v rokoch (nemusí byť celé číslo! Vzťah dokonca platí aj pre t záporné – vtedy vyjadruje „minulú“ hodnotu súčasnej sumy P v čase pred t rokmi.) Pre matematických fajnšmekrov: hodnoty P(t), kde t sú celé čísla, tvoria geometrickú postupnosť s kvocientom q = (1+i). Študentské slovo

Keď budem zarábať toľko peňazí, že budem uvažovať o sporení a investovaní, tiež pôjde o vzťah času a peňazí? Áno, ale bude to ešte skomplikované mierou rizika a s tým súvisiacimi rôznymi druhmi produktov s rozličnou výnosnosťou s garanciami alebo bez nich, takže problematika určite nie je jednoduchšia, ako predchádzajúce časti. Zaujímavé, podľa tohto úroky nie sú iba výsledkom chuti bezpracne sa obohacovať, ale aj objektívne pôsobiacich ekonomických vzťahov... Presne tak, ale treba si uvedomovať aj to, že popísaný vzťah času a peňazí sa vzťahuje iba na pomerne stabilné, „normálne“ podmienky ekonomiky, keď nenastávajú napr. veľké zmeny úrokových mier. Samozrejme, v čase krachu ekonomiky štátu, alebo pri hyperinflácii (teda pri rýchlom znižovaní a strácaní hodnoty peňazí) sa podmienky natoľko menia, že v nich nemožno mechanicky používať predchádzajúce poznatky. Známa je napr. takáto makroekonomická finta: štát s vysokým štátnym dlhom ovplyvní svoju menovú politiku tak, aby vyvolal kontrolovanú infláciu, takže skutočná hodnota číselne vysokého dlhu sa zmenší bez toho, aby ekonomika vyprodukovala hodnoty potrebné na reálne splácanie... A veritelia majú smolu (pravda, potom aj zamestnanci firiem, ktorým štát spláca znehodnotené úvery, potom výrobcovia tovarov a služieb, ktoré si obyvatelia po strate zamestnania nemôžu dovoliť, atď.). Študentské slovo

HRA – INVESTÍCIE 14

Súťaže sa zúčastňuje 5 družstiev, ktoré predstavujú, vlády

štáty v poradí od najvyššieho k najnižšiemu počtu bodov

piatich rôznych štátov. Súťaž riadi OSN – jediná, a teda

na konci posledného skončeného roka si zvolia svoje

najvyššia inštitúcia riešenia sporov, vedenia oficiálnej

poradie investovania v nasledujúcom roku spomedzi

evidencie, atď.

poradí, ktoré si nezvolili predchádzajúce štáty. Každý štát má v každom roku k dispozícii toľko investícií, koľko mu

Súťaž prebieha v rokoch. Základný čas súťaže je 10 rokov,

prislúcha podľa jeho bodového stavu na začiatku roka

k tomu sa po skončení desiateho roku prilosujú 0 – 2 roky

v nasledujúcom rozpise.

zo žrebovacích lístkov 0, 1, 1, 2. Body: Investície Bohatstvo štátu vyjadrujú body. Cieľom súťaže pre každý

0- 49: 2

štát je dosiahnuť čo najvyšší svoj bodový zisk a čo najnižší

50- 99: 3

zisk ostatných štátov. Celkovým výsledkom súťaže sú

100-149: 4

bodové stavy jednotlivých štátov po jej skončení.

150-199: 5 200-249: 6

Štát vyvíja činnosť investovaním a inými prostriedkami,

250-299: 7

povolenými týmito pravidlami. Štáty investujú v prvých

300-349: 8

5 rokoch v tom istom poradí, ktoré sa určí žrebovaním

350-399: 9

pred začatím súťaže. V každom ďalšom roku sa poradie

400-499: 10

investovania určí takto: štát s najvyšším počtom bodov

500-599: 11

na konci posledného skončeného roka si zvolí, ktorý

600-799: 12

v poradí bude v nasledujúcom roku investovať; ďalšie

800+: 13

Čas sú peniaze – mimoriadna ﬁnančná príloha

na každú investíciu do hospodárskej spolupráce zvlášť, rozhodovanie o jednotlivých spoluprácach je nezávislé.

udelil varovanie, po ktorom tomuto štátu nevyhlásil vojnu (čím by sa platnosť varovania zrušila). Platnosť varovanie nemožno nijako inak zrušiť, teda ani napr. uzavretím

Výstavba - 1 investícia do výstavby znamená zisk 10 bodov.

vojenskej dohody, alebo účasťou vo vojne, ktorú nevyhlásil

Vojsko - 1 investícia do vojska sa podľa rozhodnutia

práve autor varovania varovanému štátu (i keby tieto štáty

investujúceho štátu realizuje ako jedna obranná divízia +

bojovali v rámci paktov proti sebe).

2 body, alebo ako jedna útočná divízia. B. Vojenské vzťahy a spôsob vedenia vojny: Vojenská dohoda - 1 investícia je návrh vojenskej

Vystúpenie štátu z paktu - je možné iba jedným z týchto

dohody. Dohoda sa navrhuje konkrétnemu štátu, alebo

spôsobov:

už existujúcemu paktu. Návrh môže a nemusí byť prijatý

varovanie alebo vyhlásenie vojny členovi svojho paktu

(prijatie alebo odmietnutie návrhu nie je investícia).

(už existujúce varovanie nie je prekážkou pre uzavretie

O prijatí do paktu rozhoduje súhlas nadpolovičnej väčšiny

vojenskej dohody).

členov paktu.

navrhnutie vojenskej dohody nečlenovi svojho paktu (bez ohľadu na to, či je prijaté, alebo nie).

Varovanie - 1 investícia. Varovanie udeľuje konkrétny štát konkrétnemu štátu.

Pravidlá vedenia a vyhodnocovania vojny: vojnu vyhlasuje štát štátu, ale bojujú v nej celé pakty,

1664

Vyhlásenie vojny - 1 investícia. Vojnu vyhlasuje konkrétny

ktorých sú tieto štáty členmi.

štát konkrétnemu štátu za predpokladu, že v niektorom

vojna prebieha hneď po jej vyhlásení s okamžitým stavom

z uplynulých rokov vyhlasovateľ už napadnutému štátu

vojsk, paktov a bodov v momente vyhlásenia (na rozdiel

Študentské slovo ﬁnančná príloha Čas sú peniaze – mimoriadna

rubrika rubrika od nasledujúceho roku (2 takéto štvorice znamenajú Štát môže existovať iba za predpokladu, že má na začiatku

trojnásobné účinky, atď.),

roku ropu. Na začiatku súťaže má každý štát zásobu na 3

právo ťažiť ropu už za 1 investíciu do geoprieskumu

roky.

od na sledujúceho rok u (ďa l šie t a kéto št vor ice

Prostriedky na získavanie ropy:

na geoprieskum a na ťažbu ropy už vplyv nemajú).

geoprieskum - 2 investície v ľubovoľnom čase: výdatnosť ložiska určí žreb z hodnôt 0-, 2-, 2-, 4-, 4-, 4-, 6-, 6-, 8-ročné

Hospodárska spolupráca - 1 investícia znamená návrh

zásoby. S nákladmi na prieskum, a teda aj s výťažkom, sa

konkrétnemu štátu, ktorý spoluprácu nemusí prijať;

možno na základe dohody podeliť s iným štátom (resp.

rozhodnutie o (ne-) prijatí musí oznámiť hneď. Za 1

inými štátmi; napr. každý z dvoch spoločne ťažiacich

investíciu do odmietnutej spolupráce získava navrhovateľ

štátov vydá len jednu investíciu – nie nutne v tom istom

5 bodov. Za 1 investíciu do prijatej spolupráce získava

roku – a každý dostane polovicu vyťažených zásob, ak sa

navrhovateľ 15 bodov a príjemca 5 bodov (prijatie

nedohodnú inak).

spolupráce nie je investícia, 5 bodov získava príjemca

kúpa od iného štátu - nie je investícia. Cena a množstvo

automaticky). Príjemca je povinný pri najbližšom svojom

ropy sa určí dohodou zainteresovaných štátov. Platí sa

investovaní túto spoluprácu „vrátiť“, t.j. investovať 1

bodmi.

investíciu do hospodárskej spolupráce s pôvodným navrhovateľom a ten je povinný túto spoluprácu prijať.

A. Ďalšie možnosti investovania:

Prijatím vrátenej spolupráce sa realizácia investície

Školstvo - štvorica investícií do školstva v 4 rokoch

do hospodárskej spolupráce končí; vrátenie spolupráce

za sebou znamená: dvojnásobné bodové účinky investícií

sa nepovažuje za nový návrh. Tento postup sa vzťahuje

Študentské slovo

od určovania počtu investícií, ktoré závisí od bodového

body a ropu len v čase, keď je na rade v investovaní, alebo

stavu na začiatku roku ). Zmeny v stave vojsk, zložení

medzi rokmi. Štát môže tomu istému štátu presunúť body

paktov a vlastníctve bodov sa realizujú a sú platné priamo

v každom z týchto termínov najviac raz.

pri ich uskutočnení (nie až po skončení roka ).

Ďalej štáty môžu uzatvárať neoﬁciálne dohody o ďalšom

po vyhlásení vojny sa porovná počet útočných divízií

postupe (môžu ich ponechať v tajnosti a ich plnenie závisí

útočiacej strany a počet všetkých divízií napadnutej

len od zúčastnených štátov) a oﬁciálne dohody o ďalšom

strany. Vojnu vyhráva tá strana, ktorá má tento ukazovateľ

postupe (tieto sú evidované u OSN). Text oﬁciálnej dohody

vyšší (ak žiadna, vojna nemá víťaza). V každom prípade

vypracujú zúčastnené štáty a predložia ho OSN, ktorá ho

sa počty bojujúcich divízií uvedú na zvyškové stavy.

zverejní a zaregistruje. Plnenie oﬁciálnej dohody môže

V prípade spoločného boja paktu sa divízie strácajú čo

ktorýkoľvek jej účastník vymáhať prostredníctvom

najrovnomernejšie u všetkých členov paktu.

OSN. Ak sa tak stane, musia byť reklamované záväzky

víťazná strana získava ¾ bodov každého štátu porazenej

dodržané. Štát, ktorý nemôže v súlade s pravidlami dodržať

strany, ktorý tieto body súčasne stráca. Zisk víťazného

vymáhané oﬁciálne záväzky, prestáva existovať (rovnako,

paktu si jeho členovia rozdelia v pomere stratených divízií.

ako keď nemá na začiatku roka ropu). Oﬁciálna dohoda

V prípade potreby sa výsledky celočíselne zaokrúhľujú

nesmie obsahovať ustanovenie, z ktorého vyplýva záväzok

nadol.

upraviť poradie v ktoromkoľvek čase (záväzky upravovať

C. Ďalšie formy činnosti štátov, ktoré nie sú investíciami:

sa nesmie týkať poradia). Text oﬁciálnej dohody sa nemôže

Okrem nákupu ropy je tiež možné poskytnúť bodový dar

odvolávať na neoﬁciálnu dohodu. V desiatom a poslednom

(môže a nemusí byť prijatý, vojsko darovať, ani presúvať

roku štát smie darovať alebo inak presúvať iba tie body,

nemožno, darovať možno aj ropu). Štát môže presúvať

ktoré nadobudol v priebehu toho roku.

bodové stavy sú povolené, ale kritérium výsledku úpravy

Študentské slovo

1765

Imprint

Jar/Leto 35. ročník, 2. číslo Študentský občasník, Časopis študentov Gymnázia Šrobárova 1, Košice Čítate nás už od roku 1976. Cena: 0,50€ Šéfredaktorka: Stanka Kažimírova Obraz: sxc.hu, rôzne internetové zdroje, Matej Vojtuš Slovo: Veronika Bartková, Katka Kiššová, Stanka Kažimírová, Alex Bruženáková, Simona Tirdová Dizajn a DTP: Matej Vojtuš Obálka: Matej Vojtuš Jazyková korektúra: Mgr. Emília Šolcová Tlač: Monopost Vydané s finančnou podporou SLOVENSKEJ SPORITEĽNE Študentské slovo©2011 Páčime sa vám aj na Facebooku!

Študentské slovo

rubrika rubrika

LIVE

Študentské slovo