Študentské slovo

tiráž E-MAIL

studenstskeslovo@gmail.com

FACEBOOK

fb.com/studentskeslovo

ŠÉFREDAKTORKA

Saša Erbyová

GRAFIK Igor Kupec

ZODPOVEDNÉ PROFESORKY

Mgr. Emília Šolcová PaeDr. Zlatica Frankovičová

REDAKTORI

Martina B. Achimovičová Saša Erbyová Simona Hisirová Laura Hoľanová Simona Horváthová Zuzana Kondásová Alexandra Slota Gabriela Staňová Pavol Radačovský

FINANČNÁ PRÍLOHA

Marek Engeľ

OBSAH

5 / Editoriál Saša Erbyová

6 / Ľudovít Velislav Štúr Saša Erbyová

9 / Rok Ľudovíta Štúra Redakčná rada

11 / Láska v živote Štúra Saša Erbyová

14 / Slovenčina naša každodenná Saša Erbyová

15 / Maturita online Saša Erbyová

16 / Šikovní Košičania Saša Erbyová

17 / Kariéra v IT Saša Erbyová

18 / Finančná príloha Marek Engeľ

22 / Rodina, základ spoločnosti Laura Hoľanová

24 / Emma Watson Saša Erbyová

26 / Je suis Charlie Zuzana Kondásová

28 / Zlyhal multikulturalizmus?

Soňa Vargová

30 / Zbohom zbraniam

čau

Redakčná rada

32 / Šintoizmus Alexandra Slota

36 / V zákulisí s Korben Dallas Saša Erbyová

38 / Na čo sa môžme tešiť v roku 2015 Gabriela Staňová

40 / Vychádzajúce herecké hviezdy Saša Erbyová

42 / Ako chutí beznádej Zuzana Kondásová

43 / Garden Bridge London Marek Engeľ

44 / Letom svetom Pavol Radačovský

46 / Rétorika Simona Hirisová

48 / Báseň

Kamila Vargová

15

EDITORIÁL

editorial Š

Milí Šrobárčania!

túr sa všade štúri – bolo teda len otázkou času, kedy mu venujeme niekoľko strán aj v Študentskom slove. Väčšina z nás si jeho meno spája s maturitou, veď otázku so štúrov­ skou tematikou si môžeme „potiahnuť“ hneď na niekoľkých predmetoch. Preto verím, že nasledujúce články vás aj vedomostne obohatia.

Aj keď dnešná slovenčina sa od tej štúrovskej, vysvetlenej v diele Nauka reči Slovenskej, v mnohom­ líši (prešla mnohými úpra­ vami, nám je známa najmä tá hodžovs­ ko-hattalovská, ktorej vďačíme za ypsi­ lon), predsa len staviame na jej základoch.

Aby sme neboli až takí vážni a premúdretí, Štúr je „v móde“ aj v iných sférach. Štúrovské fúziky a briadky sú viditeľné aj na chodbách Šrobárky, ale veď čo, stará móda sa stále vracia. Aj na stužkovej slávnosti sa našli mládenci, ktorí pred klasickými manžetovými gombíkmi uprednostnili extravagantnejšie, s podobou Štúra.

Nebolo by to ale Študentské slovo, keby sme sa nevenovali aj súčasnosti a politike. Toto číslo je plné zaujímavých kontrastov, staré a nové, náboženské a vedecké, ... Miesto v našom časopise si, prirodzene, zaslúžila aj vlastná tvorba.

Príjemné, obohacujúce a nielen štúrovské čítanie vám praje

Saša Erbyová

šéfredaktorka 5

ĽUDOVÍT ŠTÚR

ĽUDOVÍT VELISLAV

ŠTÚR

(1815 - 1856)

Ľudovít Štúr, syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny (rodenej Michalcovej), sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci v tom istom dome, v ktorom sa neskôr narodil Alexander Dubček. Jeho meno je spájané s húževnatosťou, s akou sa zaslúžil o uzákonenie spisovnej slovenčiny či s vydávaním Slovenských národných novín. Ako poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen a učiteľ bol vedúcou postavou a hybnou silou v boji mladej generácie proti silnej maďarizácii.

D

armo, tento pre Slovákov ako takých výnimočný človek položil základy mnohému, pre národ potrebnému a preto si ho treba naozaj pripomínať. Uvedomil si, že len osvetovou prácou neodstráni príčiny biedy a zaostalosti. Došiel k presvedčeniu, že na­ jväčším zlom a príčinou biedy je feudalizmus.

Preto bojoval za jeho odstránenie. Húževnatý a šikovný mladý Ľudovít, u ktorého prebudil záujem o vzdelanosť a svet Slovanov profe­ sor Petz z nižšieho evanjelického gymnázia v Győri. V štúdiu potom pokračoval na evan­ jelickom lýceu v Bratislave. V tej dobre bolo zakladanie spolkov úplne bežné, a tak založil v roku 1829 Spoločnosť česko-slovenskú, kde sa členovia aktívne vzdelávali v rodnej reči, cvičili sa v gramatike, písali literárne práce a študovali dejiny slovanského národa. Vraví sa o ňom, že prednášal tak pútavo, že okrem Slovákov

6

mal veľa poslucháčov aj Poliakov, Srbov, Chorvátov. Revolučnými myšlienkami dokázal vzbudiť národné povedomie aj u svojich spolužiakov a to až natoľko, že v roku 1836 v tajnosti vystúpili na hrad Devín. Tu sa Štúr nadchýnal dejinami Veľkej Moravy a všetci pri­ jali slovanské mená, sám Ľudovít si zvolil meno Velislav. Týmto menom sa dokonca podpisoval už dávno predtým na katedre. O tri roky ne­ skôr potom nastúpil na univerzitu v Halle, kde študoval teológiu, filozofiu, lingvistiku či dejiny.

Po návrate tlak zo strany Uhorska nepoľavoval a Štúr bol nútený žiadať o ochranu panovníka. Jeho palatín však všetky požiadavky spísané v Slov­ enskom prestolnom prosbopise zamietol.

Začiatkom roka 1843 oboznámil Ľudovít svo­ jich blízkych priateľov s myšlienkou spojiť katolícky aj evanjelický prúd Slovákov na báze jednotného spisovného jazyka. Za základ si vybral stredoslovenské nárečie najmä pre jeho

ĽUDOVÍT ŠTÚR

Rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci

Budova evajielickej fary v Hlbokom

rozšírenosť, pôvodnosť a zrozumiteľnosť. dňoch zanikli a Ľudovít Štúr žiadal o povolenie Štúr totiž už dlhší čas cítil potrebu spisovného vydávať slovenské politické noviny, na ktoré jazyka. 11. júla 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža mu, ako aj predpokladal, prišlo akurát odmiet­ stretli na fare v Hlbokom, kde sa dohodli na nutie, venoval sa slovenskej ľudovej tvorbe. postupe pri zavedení slovenčiny do praxe.

Rok 1851 otvoril sériu osobných O pár dní neskôr navštívili na Dobrej Vode tragédií Ľ. Štúra, pretože v januári mu zomrel Jána Hollého, ktorého ako predstaviteľa brat Karol a o pol roka aj jeho otec. Ľudovít bernolákovčiny prvého oboznámili so svo­ sa po smrti svojho staršieho brata presťahoval jim zámerom. V tomto roku sa však skom­ do Modry, aby sa sám postaral o sedem detí plikovala situácia na lýceu a v roku 1844 bol zo­snulého brata. Naďalej bol tvorivo činný, Štúr nútený z lýcea v Bratislave odísť. Na pro­ hoci jeho život znepríjemňovala a sťažovala test proti odvolaniu Štúra z funkcie zástupcu polícia. ,,Odvtedy ako som do Modry prišiel, sa 22 študentov rozhodlo som tu v dome žiaľu, uspo­ v marci 1844 odísť z lý­ radujúc, nakoľko môžem, veci cea a pokračovať v štúdiu “Myšlienka Slovanská vdovy a sirôt a starajúc sa o ich bola mi od prvej v Levoči. Neskôr pridali budúcnosť žalostnú. Nemôžem k Slovenským národným mladosti hviezdou, akosi odtiaľto odísť ani očí novinám i literárnu prílohu ona ma zahrievala, mojich zo sirôt nešťastných Orol tatranský, ktorá bola odvrátiť; tu je celá duša moja.“ obživovala písaná v novej štúrovskej

Ani jeho odchod zo slovenčine.

Hlavným a na veky živiť bude...” sveta nebol obyčajný, i keď odporcom nového jazyka prišiel predčasne. Ľudovít Štúr v týchto dobách bol Ján Kollár, ktorý túto obľuboval jazdu na koni, šermovanie i poľovačky. kodifikáciu pokladal za zradu národnej veci a Pri preskakovaní priekopy sa na zľadovatenom odtrhnutie sa od Čechov. To bol ale ten menší snehu pošmykol, v tej chvíli vyšla rana z jeho problém. Búrlivé udalosti vo Francúzsku v pušky rovno do nohy... Staral sa o neho Janko roku 1848 neostali bez odozvy v Habsburskej Kalinčiak. Rana sa mu po čase začala hojiť a až monarchii. Hrozilo zosilnenie maďarizácie. 12. januára 1856, keď si obzeral zranenú nohu, Preto boli písané Žiadosti slo­venského náro­ povedal doktorovi: ,, Pán doktor, ja mám tú nohu da, ktoré načrtli zrovnoprávnenie sloven­ kratšiu... Nechcem chodiť nakrivo, oprobujte mi sko-maďarských vzťahov. Štúr však zároveň ju natiahnuť...“ Keď to doktor odmietal, pacient organizoval zvolanie Slovanského zjazdu ho posmeľoval: ,,Ja vám to kážem, je to na moju do Prahy, za čo bol na neho z maďarskej zodpovednosť!“ Po natiahnutí nohy mu z rany strany vydaný zatykač. Štúr s Hurbanom začala tiecť krv a ešte v ten istý deň zomrel. však boli naďalej odhodlaní na boj. Keďže 16.januára 1856 sa konal celonárodný pohreb. Ľ.

Slovenské národné noviny v revolučných Štúr bol pochovaný na modranskom cintoríne.

7

ĽUDOVÍT ŠTÚR

2015

ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

„Symbol spojenia nášho je reč národa, heslo našej vôle života.“

V

roku 2015 uplynie 200 rokov od narodenia jednej z na­ jvýznamnejších osobností moderných dejín slovenského národa Ľudovíta Velislava Štúra (narodil sa v Uhrovci 28. októbra 1815 a zomrel 12. januára 1856 v Modre), kodifikátora spisovnej slovenčiny, spisovateľa, poslan­ ca uhorského snemu, novinára, učiteľa a nositeľa viacerých ďalších okrídlených prívlastkov.Vláda v tejto súvislosti vyhlásila budúci rok za rok Ľudovíta Štúra. Oslavy sa uskutočnia na území celého Sloven­ ska, pričom osobitné postavenie bude mať Bratislava, Uhrovec, Modra, Zvolen a Hlboké.

Pripomíname si 200. výročia naro­ denia človeka, ktorý položil základy našej národnej identity, to znamená jazyka, ktorý dnes používame. Má osobnosť Ľudovíta Štúra čo povedať aj dnešných študentom alebo je to iba povinná súčasť učebných osnov a maturitných otázok? Bez akýchkoľvek pochybností je dôležité našej mládeži pri­ pomínať a vštepovať do sŕdc úlohu a vý­ znam Ľudovíta Štúra v našich dejinách.

Je potrebné vracať sa k jeho myšlienkam, ktoré viedli k dnešnej samostatnej Slo­ venskej republike.Náš dorast potrebuje v dnešnej konzumnej spoločnosti príz­ vukovať Štúrovo odporúčanie, že je tre­ ba „veľa tvoriť, málo troviť a učiť sa“.

Pre nás, redakčnú radu, je meno Ľudovíta Štúra spojené s celoslo­

venskou súťažou stredoškolských časop­ isov Štúrovo pero, ktorú vyhlasuje Kraj­ ská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene a na ktorej sa každoročne zúčastňujeme.

V tomto roku to už bude jej 20. ročník.

Slovenská národná knižnica(SNK) v Martine zdigitalizovala v rámci príprav na budúcoročné oslavy jednu z iba dvoch existu­ júcich snímok tohto dejateľa.Široká verejnosť si tak bude môcť porovnať napríklad rozdiel medzi vernou podobou zachytenou dagero­ typom (najstarší druh fotografie) a dobovými romantickými maľbami či kresbami. Od 28. októbra 2014, presne v deň Štúrových naro­ denín, zároveň spustili postupné zverejňovanie zaujímavostí z jeho súkromného a profe­ sionálneho života. Literárny archív SNK totiž spravujeŠtúrov bohatý rukopisný fond, 452 častí korešpondencie, prác, dokumentárneho materiálu, tlačovín a 375 súvisiacich fotografií.

Rodná obec Uhrovec odštar­ tovala sériu podujatí k významnému jubileu kodifikátora slovenčiny.

Je­ dným z prvých podujatí bol odborný seminár o živote a odkaze tohto literáta.

Mesto Modra, kde žila Štúrova rodina a kde je aj on sám pochovaný, zriadila pracovnú sku­ pinu pre prípravu osláv. Jej úlohou je pripraviť kalendár podujatí venovaných tomuto výročiu, aby sa rok Ľudovíta Štúra stal celomest­ skou aktivitou, do ktorej sa zapojí čo najviac Modranov. V programe majú byť zahrnuté početné výstavy, publikácie, literárne, výtvarné 9

ĽUDOVÍT ŠTÚR a hudobné súťaže, semináre spojené s workshopmi a slávnostná akadémia.

Národná banka Slovenska (NBS) vyhlásila verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh striebornej zberateľskej mince v nominálnej hodnote 10 eur k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra.

Rok Štúra oslávi Slovenské národné divadlo ( SND) novým pro­ gramom „O slovenčine v roku Štúra”.

Hosťami budú rešpektovaní slovenskí odborníci na jazyk a herci Činohry SND.

Hudobná obec si uctí ge­ neráciu štúrovských básnikov uvedením skladby Pútnici na texty Štúra, Jána Bot­ tu, Janka Kráľa a Andreja Sládkoviča.

Podujatie organizuje Štátny komorný or­ chester Žilina ako svoj prioritný projekt.

Naplánované je slávnostné o­t­ vorenie novej expozície v zrekonštruovanej

10

budove evanjelickej fary v Hlbokom. Tam sa v roku 1843 Štúr spolu s Hodžom a Hurbanom dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny.

Prestíž 200. výročiu dodá­ va aj jeho zaradenie do zoznamu výročí UNESCO na roky 2014 až 2015. Z tohto dôvodu UNESCO poskytne bezplatne výstavné priestory vo svojom sídle v Paríži. Slovensko tam plánuje nainštalovať putovnú expozície o jeho živote a diele.

Redakčná rada

ĽUDOVÍT ŠTÚR

Láska v živote Štúra “Slovenská národná knižnica (SNK) pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra zverejňuje jeho osobný archív a dokumenty.”

Mária Pospíšilová

Adela Ostrolúcka

edzi veľmi zaujímavé pa­ tria dokumenty o jeho ľúbostných vzťahoch a názory na úlohu ženy v rodine a národe. Štúr pokladal ľúbostné vzťahy a manželské zväzky za prekážku v oddanej národnej práci a obetovanie službe pre národ vyžadoval nielen od seba ale aj od svojich druhov a spolupracovníkov.

Takto sa staval aj k manželstvám svojich najbližších spolupracovníkov a priateľov Sama Chalupku a Jozefa Miloslava Hurba­ na. Chalupkov sobáš podľa Štúra zastavil jeho sľubný tvorivý rozlet, čo sa, žiaľ, ako­ by potvrdilo, lebo básnik sa načas odmlčal.

Oveľa častejšie hádky o láske, manželstve

a ro­dinnom živote mal Štúr s oddaným priateľom J. M. Hurbanom. Keď ho ten­ to pozval na svoju svadbu, Štúr sa k tomu vyjadril, že ide „Miloslavovi na pohreb“ a priateľa dokonca od svadby odhováral.

Neskôr sa cez to preniesol a naďalej ostali najbližšími priateľmi a spolupracovníkmi.

Ale ani samotného Štúra citové vzplanutia ne­obišli. Vnútorný boj zvádzal, keď potlačil v sebe ľúbostné vzplanutie k očarujúcej dievčine Márii Pospíšilovej, ku ktorej zahorel láskou počas krátkeho poby­ tu v rodine Pospíšilovcov v Hradci Králové v septembri 1840. V tom čase mal Štúr dvadsaťpäť rokov, na pomery uhorského evanjelického mládenca získal

M

11

ĽUDOVÍT ŠTÚR

12

najvyššie možné vzdelanie, veď sa práve vracal z univerzity v Halle. Vte­dy si už bol vedomý úloh, ktoré pred ním stoja, vytýčil si najdôležitejšie ciele a zosuma­ rizoval potrebné prostriedky a kroky.

Vracal sa domov, ale cestou sa zastavil v Hradci Královém navštíviť Jaroslava Pospíšila, redaktora Květov, s ktorým sa spoznal v druhej polovici tridsiatych rokov.

Redaktor práve nebol doma, Štúr však bol nútený zostať na návšteve dlhšie, lebo nešťastnou náhodou padol na schodoch a zlomil si ruku. Opatrovala ho mladšia ses­ tra Jaroslava Pospíšila Marie, ktorá naňho mimoriadne zapôsobí, Štúr však možnosť vzťahu hneď odmie­ta, pretože kým Ma­ rie Pospíšilová bude mať ešte možnosť znova poznať lásku, zatiaľ jeho práca úplne pohltí. Popri tom však napísal dve básne venované Marii Pospíšilovej, ktoré (pod pseudonymom Boleslav Záhorský) publikoval jej brat v Květoch a ktoré tiež hovoria o tom, že sa musí zriecť svojej lásky, pretože má poslanie pod Tatrami.

Za najvýznamnejšiu ženu v Štúrovom živote sa jednoznačne pokladá Adela Ostrolúcka. Bola rozhľadená, krásna, vzdelaná a inteligentná. Všetci ju poklada­ li za mimoriadne múdru osobu, do an­ gličtiny prekladala prejavy do uhorského snemu na takej úrovni, že ani jej učiteľ an­ gličtiny v nich nenachádzal chybu, a hod­ iny klavíra brala od samotného Fe­renca Erkela (maďarský hudobný skladateľ).

Zoznámili sa vďaka jeho bratovi Samue­ lovi, kaplánovi v Zemianskom Podhradí, kam Ľudovít často chodieval. Mohli sa poro­zprávať prakticky o všetkom a práve to Štúra k Adele priťahovalo. Dokonca jej dával aj hodiny slovenského jazyka.

Ani táto láska však nebola naplnená – Adela ako 29-ročná v marci 1853 zom­ rela. Štúr bol z jej smrti veľmi zronený.

Zanedlho však aj on sám po tragickej poľovačke v roku 1856 v Modre umiera.

Z

Rozžehnání Zapomeň, Drahá, zapomeňjinocha, nadenímž mraky sebouřlivéshání.

Zapomeň, Drahá, zapomeň na hocha, jenž Ti posílábolnérozžehnání: on na vše světazapomene slasti, jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti!

Zapomeň, Drahá, zapomeň o junu, jehož pod lípoumáti odchovala.

Zapomeň o něm, jemuž ona v lůnu lásku k rodinězpěvyvdechovala: láska sezřítila; rodina v strasti proni on hotov všechsezřeknout slastí.

Kdybys’ viděla ty bouřlivé mraky, jak naši Tatru valněobletují, ó, jistě by Tvézkalilyse zraky!

Naše let mračensmělepozorují: aťbouří, hřímá Tatra, naše máti, my přiní v bouřích, v hromech budem státi!

Tatra se halí, jinochzasmucuje.

Co by Ti bylo z jinocha smutného?

Z jinocha, jemužvšecko prorokuje bouři po celý čas žití zemského; on v jejím víru na vše zapomene, jen někdy kradmo na drahé vzpomene.

(Květy VIII, 1841, č. 43, s. 337.)

ĽUDOVÍT ŠTÚR Z

Báseň venovaná pamiatke Adely Ostrolúckej A.O. Uvädnul si prenáhlo, kvet, ty pekný kvet Hrona, v duši tej svet opúšťala v láske, viere k svojím stála, zbožná Antigona.

V týchto citoch, v tom nadšení mizla tá postava, duch sa to len byť pozdával a ten v ríšu duchov plával, kde jeho oslava.

Ani ten kvet rodnie kraje nezrely, keď vädol, ani tvor svoj ušlechtilý do náručia nestúlily, keď uvädlý padol.

Pamiatka ti neuvädla, ty nášho kraja kvet, vzdechy jeho nech lietajú, kde ti zvleky spočívajú, kde zapadnul ti svet.

A v srdci tom tolká láska horela k tým krajom, že sa mnela v jejích lone, tam na živom šumnom Hrone, otočená rajom.

S nimi spolu i naše tam, často tam zaletia, bár aj túžby tvoje vrelé, už tam v zemi onemelé, viac jím neodvetia.

(1853)

A k rodom jích koho srdce túžobnejšie bilo?

Jako sestra k bratom zlatým navráteným, driev odňatým, tak sa k ním túlilo.

13

ĽUDOVÍT ŠTÚR

SLOVENČINA NAŠA KAŽD

DENNÁ

Prečo prišiel Štúr s novým pravopisom? báseň Janka Francisciho„Svojim vrstovníkom

Bernolákovčina nebola používaná na celom na pamiatku“a II.ročník almanachu Nitra, území Slovenska. Pre Štúra bolo mimoriadne ktorý zostavil Jozef Miloslav Hurban.Táto dôležité, aby bol národ v jazyku jednotný, udalosť bola dôležitá aj z politického hľadiska. lebo bez jazyka by ho on sám za národ ani nepovažoval. Po prijatí štúrovskej slovenčiny Ako vyzeral Štúrov pravopis? sa tak vtedajším obyvateľom prestala zlievať Ňjektorím štuďentom bi takíto pravopis mož­ čeština a bernolákovčina, ktorá bola uzákonená no pomohou pri písaní ďiktátou, no večšina na základe kultúrnej zápa­ si písaňja v štúrovčiňe doslovenčiny. Tatry sú štúrovi sa naj­ viac dňes už vje predstaviť aj teraz symbolom Slov­ len ťažko. To bol príklad slovenči- v praxi. Ypsilon neexis­ enska, no už za čias Štúra pozdávala boli významné – jemu na v tatranskom okolí, toval, rovnako ani ä či ľ, sa naj­viac pozdávala preto si ju vybral za dvoj­hlásky sa zapisovali slovenčina v tatranskom podklad svojho jazyka pomocou „j“ a vtedajšie okolí, preto si ju vybral koncovky pri sk­ za podklad svojho jazy­ loňovaní sa so ka. Vyzdvihoval jej ľubozvučnosť, starodáv­ súčasnými nezhodujú ani náhodou. nosť a bohatosť slovnej zásoby. Princípy os­ Pravopis je spísaný v knihe Nauka reči tali také, aké sa používali v bernolákovčine, Slovenskej (Náuka reči slovenskej). a síce i štúrovčina sa riadila heslom „píš, ako počuješ“. Teda ďe, ťe, ňe, ľe a podobne. Čo priniesli hodžovsko Potrebu uzákoniť novú podobu slovenčiny hattalovské úpravy? Ľ. Štúr odôvodnil v práci Nárečja Sloven­ V prvom rade ypsilon, postrach všetkých, pre skuo alebo potreba písaňja v tomto náreči ktorých pravopis nie je naj­silnejšou stránkou.

Zmeny priniesli aj ô namiesto uo, a z ďe sa stalo Ako nám uzákonenie štúrovčiny de. Značne porušili štúrovské princípy „píš ako pomohlo? počuješ“, teda Štúrov fonologický pravopis. Štúrovčina bola uzákonená 26. – 28. augus­ Stalo sa tak v roku 1851 a zaslúžili sa o to dvaja ta 1844 v Liptovskom Mikuláši. Uzákonenie páni – Martin Hattala a Michal Miloslav Hodža. bolo impulzom pre rozvoj slovenskej litera­ Ich reformou sa do kodifikovanej (spisovnej) túry, vznikli skvelé diela Sama Chalupku, slovenčiny zaviedol etymologický princíp.

Andreja Sládkoviča, Janka Kráľa.Začali vy­ O ďalších zmenách „opravenej“ slovenčiny chádzať „Slovenskje národňje novini“, prvé rozpráva dielo Krátka mluvnica slovenská. slovenské politické noviny. K nim bola vy­ dávaná literárna príloha „Orol tatránski“.

Chceš písať v štúrovčine?

Prvými dielami v spisovnej slovenčine bola Skús www.juls.savba.sk/ludevit.

14

ŠTÚDIUM

MATURITA O N L I N E

C

ieľom všetkých odvetví je zlepšovať sa a postupovať ďalej. Čo sa týka vzdelávania, jeho postup sa stal syn­ onymom pre modernizáciu prostredníctvom počítačov. Interaktívne tabule, počítačové vybavenie tried, e-knihy. Znie to krásne, ako science-fiction, a interaktívne tabule sú naozaj na niektorých predmetoch veľmi uži­ točné. Ale našej generácii sa táto modernizá­ cia týka viac – a to v podobe online maturity.

Tí hore si myslia, že je to krok vpred, avšak my, študenti, ktorých sa to týka, máme cel­ kom odlišný názor. Dokazuje to aj naša anketa.

Už v školskom roku 2014/2015 sa na Šrobárke zháňajú dobrovoľníci, ktorí by písomné maturity robili cez počítač „naostro“.

Dobrovoľníkov však nie a nie nájsť. Väčšina nemá dôveru v takúto maturitu. Veľkou, a zrej­me aj jedinou výhodou je, že výsledok viete okamžite, lenže pri strese, ktorý zažíva väčši­ na maturantov, chce každý istotu v podobe papiera. Slovo „každý“ používam veľmi se­ baisto – ankety sa zúčastnilo 40 ľudí a tých­ to 40 ľudí v tomto prípade zmýšľa rovnako, a síce v neprospech elektronickej maturity.

Naopak, keď nám bola ponúknutá možnosť skúšobnej elektronickej maturity z vybraných predmetov, ako sú slovenský jazyk, anglický a nemecký jazyk, matematika, fyzika, informati­ ka a občianska náuka, minimálne maturitu zo slovenského jazyka si zvolilo 100% opýtaných.

Toto je teda zrejme cesta, ktorou by sa malo slovenské školstvo a NÚCEM uberať – kto však počúva tých, ktorých sa to najviac týka?

Všetko má plusy a mínusy a myšlien­ ka pokroku je správna. Slovenské školstvo však akosi nerieši to podstatné. Online maturita šetrí čas, ale študenti na ňu majú skôr negatívne ohlasy. Avšak oveľa viac než maturita cez in­ ternet by nám prospeli dobre napísané knihy.

Bežný študent druhého ročníka gymnázia má doma zhruba 30 kníh, pričom reálne používa asi 5. Inak na tom nie sú ani študenti vyšších či nižších ročníkov. A pritom sú to okrem výkladu učiteľov práve knihy, ktoré nám majú pomáhať pri vzdelávaní. Nemôžeme povedať, že vláda do nich neinvestuje. Naopak, zjavne s veľkou radosťou neustále tlačia nové vyda­ nia. V drvivej väčšine ešte horšie, než tie pre­ došlé. A predsa, aké sú priority na rok 2016?

Prvák: Kníh: 20 Používa: 4 Druhák: Kníh: 31 Používa: 7 Tretiak: Kníh: 25 Používa: 4 15

ŠIKOVNÍ

KOŠIČANIA / MÓDA /

Košice Represent, značka pre všetkých hrdých Košičanov na vyššej úrovni, než sú tričká s nažehľovačkou v tvare erbu nášho mesta. Reprezentujú vo svete nielen Košice, ale aj dizajn. Všetko ich oblečenie je vyrobené na Slovensku.

/ DOPLNKY /

Mladí alchymisti tvoria náhrdel­ níky, náušnice, brošne, ale aj hodin­ ky výlučne z vinylových platní. Škála ich motívov a vzorov je mimoriadne pestrá v porovnaní s nepestrosťou použitého materiálu. My sme im na chuť prišli veľmi rýchlo – a čo vy?

/ GASTRONÓMIA / Pivo Mustáž dnes ponúka už nejedna

piváreň či kaviarnička. Výrobcovia ho charakterizujú ako osviežujúce šťavnaté pivo, ktoré vám vyčarí “Mustáž” na tvári – nepriatelia piva teda isto oce­ nia aspoň originalitu sloganu. A ro­ dným mestom sú, samozrejme, Košice!

16

Rodné mesto našej Šrobárky a aj väčšiny z nás odchovalo nielen mnoho úspešných absolventov, ktorým sa zvyčajne venujeme, ale aj veľa iných, veľmi šikovných osobností.

Tí sa buď stali akousi charakteristickou črtou Košíc alebo rozbehli vlastný biznis – možno nie obrovských rozmerov, ale taký, ktorý nám je veľmi blízky.

KARIÉRA

kariéra

v IT

O dobrom uplatnení šikovných informatikov v IT oblasti vieme všetci, čo ale vieme o jednotlivých postoch? Informatici sú všade žiadaní, minimálne základy z IT oblasti sú požadované od každého. To zohľadňujú dnes už asi všetky školy, aj tá naša, ktorá v školskom roku 2014/2015 prvýkrát otvorila čisto informatickú triedu s rozšíreným vyučovaním tohto predmetu. Aby však nezaostávali ani študenti všeobecných či jazykových tried, Študentské slovo vám prináša prehľad niekoľkých postov.

A

zda nie je potrebné detailne opisovať prácu grafika či webdizajnéra. Dôležitou súčasťou ich práce je ovládanie Photoshopu a podo­bných programov a starostlivosť o vizuál, či už webovej stránky alebo softvéru. Podstatná je pre nich kreativita a výtvarné cítenie.

Analytik má na starosti navrhnúť taký softvér, ktorý by spĺňal predstavy klien­ ta a takisto by mal zabezpečiť jeho prepojenie aj s už používaným, teda starším soft­ vérom. Funguje ako akýsi tlmočník – sprostredkovateľ medzi klientom a programátorom.

Rôzne internetové rebríčky dokazujú, že názov pracovného postu „analytik“ pozná síce množstvo ľudí, ale čo je skutočnou náplňou jeho práce je pre 70% ľudí veľkou neznámou.

Testovač, inak tester, testuje, či softvér funguje tak, ako má. Overu­ je jeho bezpečnosť, všíma si, do akej miery je softvér bezpečný a sledu­ je, či sú požiadavky klienta splnené. Prirodzene, navrhuje aj testovací scenár.

Práca programátora je odlišná. Používa programovací jazyk a jeho práca sa dá asi najlepšie opísať na vtipných, ale pravdivých výrokoch o týchto pracovníkoch. Programátori sú ľudia, ktorí premieňajú kofeín na kód. Drvivá väčšina pracuje len uprostred noci, aby ich nikto nerušil, majú „svoje vla­stné časové pásmo“. Dobrý programátor by podľa väčšiny bežných sm­ rteľníkov mal mať chuť neustále sa učiť v rámci IT niečo nové, pričom jeho predošlé vzdelanie je úplne nepodstatné, dobrý programátor totiž môže mať aj celkom inú školu, rovnako nedôležitý je aj jeho vek. Čo sa týka samotnej náplne jeho práce, nesmierne zjednodušene sa dá povedať, že si tvorí vlastný svet a rozhoduje o jeho chode. Často sa o nich hovorí, že riešia problémy, o ktorých ste doposiaľ nevedeli, a to spôsobom, ktorému vôbec nerozumiete.

A viete, koľko programáto­rov je potrebných na to, aby sa vymenila 1 žiarovka? Žiaden počet programáto­rov by úlohu nesplnil – týka sa hardvéru. Tak hor sa do štúdia informačných tech­ nológií!

17

Finančná príloha Marek Engeľ

ZADARMO ALEBO NADARMO O čo vlastne ide a koho sa to týka?

Minulý rok sme si pripomenuli 25. výročie Nežnej revolúcie. Tentokrát sa ale v pozadí udialo niečo nezvyčajné a kontroverzné. Do platnosti vošlo sociálne opatrenie vlády, ktoré môžeme jednoducho nazvať ‘vlaky zadarmo’.

Týka sa všetkých detí do 6 rokov, žiakov od 6 do 15 rokov a študentov denného štúdia do veku 26 rokov. Nezabudlo sa ale ani na našich dôchodcov. Celkovo sa táto pomoc týka vyše 2,5 milióna ľudí. Tieto vybrané skupiny tak majú nárok na nulové cestovné vo všetkých vlakoch okrem kategórie InterCity, čo sú vlaky najvyššej kvality. Toľko k suchým faktom.

Iste, všetci ľudia majú radi veci zadarmo, ob­

18

zvlášť, ak patria do skupiny ľudí s nižším príjmom. Bohužiaľ, stále ale platí zásada, že nič nie je zadarmo, vždy to niekto zaplatí pe­ niazmi alebo svojou prácou. Z toho vyplýva, že toto opatrenie vlastne znamená, že sme preniesli platobné bremeno z pliec študen­ tov a dôchodcov na daňových poplatníkov.

Morálne je to absolútne čisté a v súlade so zásadami sociálnej demokracie a sociálneho štátu, tí ‘silnejší’ predsa pomáhajú ‘slabším’.

Tak prečo toľko kritiky? Prečo sa takmer ihneď rozbehla petícia za zrušenie nulového cestovného? Prečo dokonca mnohí študen­ ti vyjadrili svoj nesúhlas s vládnou politikou?

Povedzme si úprimne, živiť taký štát nie

FINANČNÁ PRÍLOHA je ľahké. Zdravotníctvo, školstvo, armáda, rôzne úrady, samosprávy, doprava, to všet­ ko stojí peniaze daňovníkov. Tým sa toto o­­ patrenie vlády poväčšine zdá ako predvolebná kampaň ‘za štátne’. Na začiatku boli nákla­ dy na vlaky zadarmo odhadované vo výške 13 miliónov € a hoci sme ešte nedostali ofi­ ciálny ‘účet’, veľmi pravdepodobne to bude viac. Je možné, aby tí daňovníci bolí takí lakomí, že by toto bol ich jediný problém?

Skryté dôsledky A čo na to všetko slovenská národná ekono­ mika? Pre hospodárstvo je doprava a in­ fraštruktúra nesmierne dôležitá, ale je dôležité si uvedomiť, že tu je reč o osobnej doprave, nie nákladnej. Pracujúci ľudia odkázaní na dochádzanie do zamestnania vlakmi uvítali ďalšie zľavy z cestovného, ale v tomto ohľade hospodárstvo nemá ako pocítiť stimul z uše­ trených peňazí. Zopár pracujúcich ušetrilo, ale daňami musia platiť vlaky zadarmo druhým. Študenti ušetrili neveľkú sumu peňazí a asi ju aj minú. Dôchodcovia asi aj nie. Takže kla­

sickú úvaha, že ušetrené peniaze sa minú, čím vzrastie spotreba, sa veľmi neuplatní.

Nájdu sa medzi nami aj takí, pre ktorých sú vlaky zadarmo v podstate likvidačné. Asi nie je ťažké si uvedomiť, že postaviť cestu je jednoduchšie ako postaviť železnicu. Preto sa mnohí ľudia spoliehali na autobusovú dopravu, ktorá ‘v konkurencii’ vlakov zadarmo neobstála. Autobusoví do­ pravcovia (hoci dotovaní) čelia tlaku, ktorému už napríklad podľahla aj autobusová linka Michalovce-Košice-Praha. Trnavský samo­ správny kraj registroval v posledných rokoch úbytok cestujúcich na úrovni 4% ročne. Pre rok 2015 prognózuje pokles o 15%...Predseda kraja zároveň vyčíslil, že náklady na tento druh dopravy rastú o 13% ročne, zatiaľ čo náklady na krytie strát regionálnej autobusovej dopravy rastú o závratných 26% ročne. Čo teda s tým?

Klasický scenár, postupné rušenie liniek, spo­ malená až zastavená obnova vozového parku, prepúšťanie, nižšia dostupnosť služieb. Lebo vlaky. Nie všetko, čo je označené ako “vo ve­ rejnom záujme”, je skutočne také prospešné.

PO VLAKOCH ZADARMO AJ D I A Ľ N I C E ?

Diaľničnú známku pre tento rok ste si možno ani nemuseli kúpiť. Od nového roku totiž platí zákon, že kontrolu vykonávajú len zamestnanci správcu, teda NDS-ky, alebo osoby ňou poverené.

Takáto osoba musí mať aj špeciálny preukaz vydaný ministerstvom dopravy. A policajti ani jedno z toho nie sú.

D

iaľničnú známku pre tento rok ste si možno ani nemuseli kúpiť. Od nového roku totiž platí zákon, že kontrolu vykonávajú len zamestnanci správcu, teda NDS-ky, alebo osoby ňou poverené. Takáto osoba musí mať aj špeciálny preukaz vydaný ministerstvom dopravy. A policajti ani jedno z toho nie sú.

Známku pri jazde na diaľnici síce musíte mať nalepenú na okne, no ak vás policajti chy­ tia bez nej, pokuta vám nehrozí. Doteraz to

bolo tak, že ak ste známku nemali, polícia vám naparila stoeuro­vú pokutu. Dôvodom je zave­ denie nového elektronického systému, ktorý plánovali úrady spustiť od 1. januára a práve tomu bola prispôsobená aj legislatíva platná od prvého januára. A v Kocúrkove, pardon na Slovensku, nový systém nestihli spustiť včas, zákon však napriek tomu začal platiť. A meniť sa nebude. Nový elektronický systém, ktorý má celú túto situáciu na svedomí, by mal teda 19

FINANČNÁ PRÍLOHA

20

uľahčiť kontrolu známok a evidovať údaje o vozidlách, na ktoré boli zakúpené. Systém pa­ pierových nálepiek na Slovensku funguje od roku 1996. Podľa rezortu dopravy je pri stúpa­ júcom počte áut a súčasných požiadavkách už prekonaný a neudržateľný. Navrhovaný elek­ tronický sy­stém predaja má podľa ministerstva dopravy priniesť vyšší komfort a širší spôsob nákupu diaľničných známok. Rezort taktiež očakáva zvýšené príjmy rozpočtu v súvislosti s elektronickými známkami.”Celkovo návrh predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet vere­ jnej správy v rokoch 2014 až 2016,” zhodnotilo ministerstvo. A to v roku 2015 vo výške 1,302 milióna eur a v roku 2016 vo výške 1,092 milió­

Slovensku pokutu teda po novom dostane­ te, len ak pri policajtoch budú aj zamestnanci NDS-ky. A to sa deje len pri veľkých akciách, ktorých miesto aj čas konania policajti ohla­ sujú niekoľko dní vopred. Zaujímavé je aj to, že našej polícii tento nový stav na diaľniciach neprekáža, ba dokonca jej vyhovuje. Policajti sa vraj budú môcť sústrediť na oveľa dôležite­ jšie veci, než je vyberanie pokút za nezakúpenú známku.

Spoločná cestná kontrola polície a diaľničiarov nie je zmena k lepšiemu a motoristov nepo­ tešila. Doplatí na to zrejme náš štátny rozpočet, pretože mnohí vodiči budú chcieť situáciu využiť a známku si nekúpia, ale aj poctiví

na eur.Zvýšené príjmy rozpočtu štátu by mali plynúť z vyššieho výberu pokút v súvislosti so zavedením objektívnej zodpovednosti.Zdá sa však, že si na nový systém predaja známok ešte počkáme, keďže stále prebieha proces ve­ rejného obstarávania na dodávateľa tejto služ­ by, následne bude podpísaná zmluva a potom prebehne samotné zavedenie služby. NDS pri jeho spustení počíta s prechodným obdobím, keď budú súčasne platiť elektronické aj klasické diaľničné nálepky. Malo by sa tak stať ešte ten­ to rok, presný dátum NDS však nespomenula.

V EÚ diaľničné známky pravidelne kontrolujú raz policajti, inokedy pracovníci na to určení a je úplne jedno, či je to na diaľnici v plnej prevádzke alebo na parkoviskách...Na

vodiči, ktorí sa jednoznačne zhodujú v tom, že fyzické kontroly na cestách len zdržiavajú.

Známku si ale určite kúpte. Hoci je pravde­ podobnosť, že vás chytia bez známky, nižšia, aj naďalej platí, že jazda bez nej je priestupkom, za ktorý môže byť v blokovom konaní uložená pokuta do výšky 200 € a v správnom konaní až do výšky 500 €.

FINANČNÁ PRÍLOHA

21

SPOLOČNOSŤ

RODINA ZÁKLAD SPOLOČNOSTI Od počiatku ľudskej civilizácie sa naša spoločnosť neustále vyvíja a mení. Každá doba prináša iné morálne hodnoty a normy správania. Rozdiel si môžeme všimnúť už pri počúvaní veselých i vážnejších príhod zo života našich starých rodičov. Mnohokrát si povieme: „Ach, pred päťdesiatimi rokmi to mali jednoduchšie!“ Inokedy sa zamýšľame nad tým, ako mohli ľudia v minulosti žiť bez výdobytkov, ktoré máme dnes. Ľudská spoločnosť teda nie je čosi nemenné a stále.

A

by fungovala, musí sa formovaťa ktoré nám sú poskytované, závisí celý náš živ­ zmena je jej typickou súčasťou. ot. Možno práve s tým úzko súvisí aj problém, Tieto zmeny sú na základe jednot­ ktorý v súčasnosti riešia mnohé krajiny sveta a livého obdobia rozdielne, no vys­ Slovensko nie je výnimkou. Tento problém sa kytnú sa aj také problémy, ktoré pretrvávajú a týka rodiny. Vyhliadky tradičnej rodiny s väčším zasiahnu nespočetne veľa ge­nerácií. Samozre­ počtom detí nie sú veľmi priaznivé. Kým naši jme, každá doba ich rieši po svojom. Je možné, prarodičia mali kopu súrodencov a sami mali že novodobé morálne hodnoty, ekonomická päť až sedem detí, dnes stúpa počet rodín s situácia a spôsob života úplne zmenili pohľad jedným dieťaťom a bezdetných párov. Niet mladých ľudí na tradičnú rodinu. V súčasno­ divu, v obchodoch ceny rastú, platy klesajú. sti sú „trendové“ neúplné rodiny po rozvode S dieťaťom prichádzajú isté náklady. Potre­ rodičov, rodiny nanajvýš s jedným dieťaťom, buje stravu, nové oblečenie, nehovoriac o vý­ dokonca bezdetné páry. davkoch súvisiacich so ško­

Sociológov­ lou. Každý rodič chce, aby ia v rôznych výskumoch V súčasnosti sú „trendové“ bolo jeho dieťa spokojné objavili množstvo sku­ neúplné rodiny po rozvode a šťastné. Ak začne reálne točností, ktoré zmeny vo uvažovať a zistí, že s jeho rodičov, rodiny nanajvýš s vývoji ľudskej populácie finančnými prostriedkami jedným dieťaťom, dokonca spôsobujú a ovplyvňujú. by vykryl základné potreby bezdetné páry.

Pred tisíckami rokov bolo a nemohol dieťaťu kúpiť naj­významnejším faktorom jedinú hračku či vyraziť na prírodné prostredie. Prežitie spoločnosti rodinný výlet, je jasné, že začne pochybovať záviselo od toho, ako sa dokáže prispôso­ o založení rodiny alebo pribudnutí súroden­ biť prírodným podmienkam a využiť ju vo ca pre jeho milované dieťatko. Pre zdravý svoj prospech. Ľudia boli nútení mať čo na­ vývoj dieťaťa je dôležité prostredie, v ktorom jviac potomkov, ak chceli, aby prežil ich rod. žije a samozrejme výchova. Veľký počet slo­ Ďalším faktorom môže byť vedecko-tech­ venských rodín si nemôže dovoliť vlastné nický pokrok, technologický rozvoj a kultúrne bývanie. Pravidelné sťahovanie z podnájmu zmeny. To, aké podmienky pre obyvateľstvo do podnájmu a zmena školy alebo kolektívu vytvára štát, ovplyvňuje životný štýl človeka a nie je nič príjemné ani prospešné pre psychiku aj početnosť jeho rodiny. Dnes nás v najväčšej detí. Mamičky si pri dnešných podmienkach miere ovplyv­ňuje ekonomický stav krajiny, v nemôžu dovoliť ostať s dieťaťom doma do ktorej žijeme. Od materiálnych podmienok, jeho troch rokov. Svoju materskú dovolenku 22

SPOLOČNOSŤ musia preto ukončiť predčasne a ísť praco­ rokov. Dvoj- a viacdetných rodín ubúda. Klesá vať. Kde ale nechajú svoje ratolesti? Voľných podiel pôrodov vyššieho poradia a bude kle­ miest v štátnych materských škôlkach ubúda sať naďalej. Kým na začiatku deväťdesiatych a tie súkromné sú čoraz drahšie. Ďalší faktor, rokov bol podiel štvorčlenných a päťčlenných ktorý nepriaznivo vplýva na viacdetné rodiny, domácností viac ako 30-percentný, v súčas­ ježivotný štýl. Mladí ľudia študujú v lepšom nosti je už menej ako 25-percentný,“ povedal prípade do dvadsaťšesť rokov a nie vždy sa im Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty UK. Premiér Róbert Fico vidí riešenie podarí nájsť si prácu hneď po skončení štúdia. v zriadení väčšieho počtu Nie sú teda materiálne pri­ pravení na založenie rodiny. “Príroda je však v tomto štátnych škôlok a jaslí, Okrem toho dnes platí hes­ smere nekompromisná a ktoré by mali dať rodičom lo: „Najprv kariéra, potom neumožňuje ženám mať nové možnosti. Od sep­ osobný život.“ Príroda je deti v akomkoľvek veku“ tembra tohto roka by sa mala ich kapacita zvýšiť však v tomto smere nekom­ o ďalších 20-tisíc miest. promisná a neumožňuje Otázku rodiny rieši aj Aliancia za ženám mať deti v akomkoľvek veku. Pokým sa potenciálne mamičky v živote usadia, uve­ rodinu, ktorá sa usiluje o stabilizáciu postave­ domia si, že ich „čas“ sa nemilosrdne kráti a nia manželstva a rodiny v právnom poriadku, ich rodina sa rozrastie iba o jedného potomka. poukazuje na ich dôležitosť a potrebu vrátenia

Akýkoľvek problém má svoje rieše­ rodiny do centra politiky na všetkých úrovniach.

V sobotu 7.januára 2014 sa bude nia. V tejto problematike bolo urobených veľa výskumov, ktoré sa zhodujú v jednom: konať referendum o rodine. Občania Sloven­ Viac­detné rodiny budú pomaly ustupovať ro­ skej republiky budú mať možnosť odpovedať dinám s jedináčikmi alebo bezdetným párom. na tri otázky. Otázky sa budú týkať manžel­ Dokonca budú aj také domácnosti, v ktorých stva, možnosti adopcie dieťatka homosexuál­ budú žiť jednotlivci osamote. K takémuto nymi pármi a možnosti odmietnuť sexuálnu výsledku do roku 2030 sa dopracovali prog­ výchovu detí v školách. Je na každom z nás, nostici z Výskumného demografického cen­ ako sa rozhodne a akým smerom sa budú tra Infostat, Prírodovedeckej fakulty UK slovenské rodiny uberať. Najdôležitejšie je v Bratislave a Prognostického ústavu SAV. však uvedomenie si dôležitej funkcie ro­ „Mapa slovenskej rodiny sa mení už dvadsať diny ako základu každej vyspelej spoločnosti.

A ja pevne verím, že v takejto spoločnosti žijeme...

Laura Hoľanová

23

SPOLOČNOSŤ

EMMA WATSON, NOVÁ TVÁR FEMINIZMU

V poslednej dobe začínajú britskú herečku Emmu Watson ľudia vnímať nielen ako kučeravú Hermionu z Harryho Pottera či ženu s peknou tváričkou, ale aj ako novú tvár feminizmu. Vo svojich 24 rokoch sa namiesto účasti na večierkoch zaoberala najmä promovaním na vysokej škole a krátko potom sa stala ambasádorkou dobrej vôle UNICEF. O šesť me­siacov neskôr predniesla reč, ktorá svetu konečne ukázala pravý význam slova feminizmus.

A

ni som netušila, že hocikto na svete bol schopný zameniť si toto slovo so slovným spojením „nenávisť voči mužom“. Sloven­ sko má veľa problémov, no našťastie, nerovnosťou pohlaví nie sme ani zďaleka poznačení tak, ako rozvojové krajiny či východné štáty. To však neznamená, že aj u nás nenastane situácia, keď žena za rovnakú prácu je horšie finančne ohodnotená ako muž. V mnohých krajinách prejdú ešte dlhé desiatky rokov, kým platy mužov a žien budú rovnaké.

Vo svojej reči Watson prizna­ la, že v tomto smere bol jej život v poriad­ ku, no naozaj existujú štáty, v ktorých sú ženské práva v porovnaní s prá­ vami mužov naozaj zaned­ bateľné. Nemôžu sa vzdelávať, nemôžu rozhodovať o vlast­ nom tele a sú nerešpektované.

Genderovými stereotyp­ mi však netrpia len ženy. Väčšina ľudí má určité očakávania od žien a iné od mužov. Je 24

nefér, ak otec dieťaťa nemá rovnakú možnosť podieľať sa na jeho výchove ako matka. Reč teda nebola len o feminizme samo­tnom, ale o slobode ľudí a dosiahnutí rovnosti pohlaví.

Kvôli krivdám oboch strán.

Reč obľúbenej britskej osob­ nosti môže p o m ô c ť svetu vnímať ne populár ne slovo femi­ nizmus inak.

V prvom rade ide o podpo­ ru zo strany mužov, s týmto účelom vznik­ la aj HeFor­ She kampaň.

Za svoj prejav Emma získala uznanie, pričom sa jej podarilo priblížiť problém širokej vere­ jnosti, keďže video s jej rečou sa virálne šíri­ lo. Poverenie tejto osob­ nosti úlohou ambasádorky dobrej vôle bolo teda zo strany UN Women veľmi šikovným, ale najmä podareným krokom.

25

SPOLOČNOSŤ

#JeSuisCharlie Ľudia už od nepamäti bojujú za svoje ideály, ciele a hodnoty. No jednoznačne najviac používanou zámienkou pre konanie násilia je náboženstvo. Nie je mojím záujmom posudzovať vieru v niečo “nadpozemské” ako takú, ale skôr to, ako tieto náboženstvá (poprípade ich vysokí predstavitelia) dokážu fanatizovať ľudí a prostredníctvom toho nimi takmer ľubovoľne manipulovať. Dialo sa to v minulosti a takisto sa to deje aj dnes, príkladom môžu byť napríklad nedávne boje v pásme Gazy či udalosť, ktorej sa chcem v tomto článku venovať. Touto udalosťou je dnes už neslávne známy teroristický útok na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorý sa odohral v Paríži začiatkom tohto roka.

Čo sa stalo?

V doobedňajších hodinách v stredu siedmeho januára 2015 dvaja maskovaní ozbrojení muži vtrhli do redakcie Charlie Hebdo a vyzbrojení samopalmi a ďalšími zbraňami pripravili o ži­ vot celkom 12 ľudí (vrátane dvoch policajtov a samotného šéfredaktora týždenníka, Stéphana Charbonniera). Celú krvavú akciu sprevádza­ li výkriky teroristov “Allahu akbar” (“Boh je najväčší”). Len hodinu po úteku bratov sa

26

na miesto činu dopravil aj samotný prezident Francúzska, François Hollande.

Zároveň, kým boli bratia na úniku, sa v paríž­ skom kóšer obchode odohrala ďalšia dráma - objavil sa tam terorista menom Coulibaly a návštevníkov obchodu držal ako rukojemníkov až do príchodu polície, kedy prišiel o život on a 4 rukojemníci.

SPOLOČNOSŤ

Prečo sa to stalo?

Hoci je zrejmé, že o tomto príšernom čine nevieme všetko, s určitosťou môžeme pove­ dať, že hlavným dôvodom parížskej masakry bolo náboženské presvedčenie útočníkov a zároveň karikatúry, ktoré boli v Charlie Heb­ do uverejňované. Mnohé boli totiž mienené ako výsmech proroka Mohameda a ďalších čŕt typických pre islam. A zdá sa, že organizáto­ ri akcie veru pochopenie pre slobodu slova a satiru nemajú.

(Na redakciu Charlie Hebdo sa už raz z rovnakých dôvodov uskutočnil aj pokus o bombový útok v novembri roku 2011, v roku 2013 skončil šéfredaktor Charbonnier na čier­ nej listine Al-Káidy a spolu s dvoma spolupra­ covníkmi dostal policajnú ochranu, čo im však ale tentoraz zjavne nestačilo.)

Kto je za masaker zodpovedný?

Dvaja maskovaní muži (v súčasnosti už zo­ snulí) boli identifikovaní ako bratia Kuashiovci, odhalení boli pomocou občianskeho preukazu, ktorý si jeden z nich zabudol v aute (existujú i dohady, že tam bol umiestnený naschvál ich vlastným verbovateľom, no je azda nemožné dokázať, kde je pravda, hoci sa zdá byť ab­ surdné, aby sa to naozaj stalo náhodou). O dva dni neskôr sa k zodpovednosti za útok prihlási­ la AQAP (Al-Káida Arabskej Peninsuly).

Čo tým teroristi dosiahli?

Okamžitou reakciou na útok boli masové demonštrácie v uliciach Paríža, Berlína či Londýna, ktorých spoločným heslom soli­ darity sa stala fráza “Je suis Charlie” (“Ja som Charlie”). Ale hoci udalosť otriasla celou spoločnosťou a každý sa oháňa slobodou slova a objednáva si nové číslo Charlie Hebdo, sú to práve novinári, ktorých to zasiahlo najtvrdšie.

Je predsa prirodzené, že dostali strach, keď sa hrozba smrti stáva reálnou. Reakciou mnohých médií bolo vyjadrenie súcitu a podpory týžden­ níku, no zároveň aj cenzúra istých islam uráža­ júcich karikatúr (Telegraph, NY Daily News,

Associated Press) či dokonca iba ich slovný opis (NY Times, CNN).

Teroristi teda v podstate dosiahli svoje napriek tomu, že redakcia zvýšila svoje náklady takmer 50-násobne - šíri sa strach (minimálne medzi novinármi), posilňuje sa islamofóbia a takisto náboženské napätie nielen v Európe (protes­ ty proti Charlie Hebdo sa rozbehli napríklad aj v Čečensku, veľké množstvo nahnevaných moslimov sa začalo združovať práve vo svetle tohto násilného aktu).

Prečo je tento čin taký hrozný?

Mnohí z vás si možno povedia “veď čo, zaslúži­ li si to, nemali sa vysmievať ich náboženstvu, ani mne by sa to nepáčilo”. No myslím si, že kampaň “Je suis Charlie” nie je primárne o tom, či sa nám páči, čo Charlie Hebdo uvere­ jňoval. Takisto nie som zástancom takéhoto okatého vysmievania sa, hoci mňa osobne nijako neuráža (nech už je orientované proti akémukoľvek náboženstvu). Charlie Hebdo je však týždenník, ktorý je zástancom anarchie, búrania spoločenských konvencií (vyjadruje sa k potratom, homosexualite i k rodine) a v podstate absolútnej slobody prejavu. A takýto element je potrebný vždy a všade. Ani Beat­ nici neboli vo svojej dobe veľmi obľúbení či chápaní a pozrite sa, ako sú vnímaní dnes.

A to je aj cieľom kampane - ukázať, že si nedáme jeden zo základných pilierov demokra­ cie - slobodu slova, prejavu a tlače. Že sa ne­ bojíme teroristov a nenecháme ich robiť si, čo chcú ani pod hrozbou zbraní. Úlohou nás, “obyčajných” ľudí, je dodať odvahu novinárom, vyvážiť misku váh, zneistiť násil­ níkov a bojovať za to, aby sme sa nemuseli zobúdzať s myšlienkou na to, ktorá téma je práve tabu, čo všetko máme zakázané pove­ dať a prezentovať pod hrozbou násilia. Veď predsa žijeme v demokracii a komu sa základ­ né princípy nášho štátneho zriadenia nepáčia, môže ísť žiť inam, alebo si minimálne nemusí kúpiť kontroverzný týždenník Charlie Hebdo, ktorý by ho akurát pohoršoval.

Zuzana Kondásová

27

SPOLOČNOSŤ

E

urópska civilizácia bola vybudovaná na rôznymi názormi - od pacifistických elégií demokratických princípoch, ktoré sú cez agnostické reflexie až po ultrapravicové dnes neotrasiteľnou súčasťou európskej kolek­ konzervatívné výzvy na otvorený boj proti tívnej identity. Tento systém si za úlohu urču­ “islamizácii západného sveta” nie len pro­ je udržať poriadok za súčasného vytvorenia stredníctvom sprísnenia imigračnej politiky. zvolenej vlády, ktorá bude zastupovať vôľu obča­nov vo vnútroštátnych aj medzinárod­ Vynára sa však otázka - Je v záujme západu, ných po­litických záležitostiach - centrálnym ktorý sa hrdí najslobodnejším a najľudskejším konceptom sa nestávajú “súdruhovia” “davy” systémom na svete, aby pre zachovanie tých­ či “subjekty” ale občania, ktorí vo významnej to hodnot ostrakizoval bývalých rezidentov miere zdieľajú zodpovednosť za spoločnosť východných krajín; imigrantov, ktorí majú iné a jej prosperitu. V demokratickej spoločnosti náboženské presvedčenie, iba dôsledkom gen­ je status občana morálne ekvivalentný v poli­ eralizácie vyplyvajúcej z týchto útokov? Je islam tike i spravodlivosti, nezávisle od bohatstva, naozaj inherentne násilný ako ľudia radi teoret­ sociálneho statusu, náboženstva alebo iných izujú? Je naozaj diskriminácia minority v súlade atribútov. Napriek tomu, so západnými hodnotami? že v zásade ide o vládu

“Radikalizované väčšiny, je v záujme sys­ Európsky systém čelí tému zabezpečiť, aby pri ideológie ponúkajú dôsledkom vzrastajúceho takejto vláde nedochádza­ lákavý útek z každo- trendu multikulturalizmu lo k utláčaniu menšín novým výzvam - mnohé dennej obyčajnosti” súvisia s udržaním spoluži­ alebo zbavovaniu osôb fundamentálnych slobôd. tia a harmónie medzi kultúrami, iné sa týkajú integrácie menšín a Neoddeliteľnou súčasťou akéhokoľvek mo­ viac než kedykoľvek predtým, je dôležité, aby derného demokratického systému je slobod­ Európa prijala rozdielnosť, no zároveň nedo­ ný prístup k informáciám a sloboda slova - z pustila, aby na jej území dochádzalo k šliapaniu tohto tvrdenia možno usudzovať, že žurna­ po ľudských právach. Rovnováha medzi slo­ lizmus hrá kľúčovú rolu v zachovávaní a u­pe­ bodou a bezpečnosťou vzniká z nevyhnutnej vňovaní demokratického jadra spoločnosti. A obety zanedbateľnej časti osobnej voľnosti práve preto bol útok na redakciu satirického prejavom tohto princípu sú napríklad letiskové časopisu Charlie Hebdo dňa 7.1.2015 tak kontroly - inými slovami, napriek tomu, že slo­ otrasujúci pre západný svet, na čele s Francú­ boda je zákla­dnou hodnotou demokratického zskom, nadovšetko si ceniacim individualitu a systému, aj ona je ohraničená a to tak, aby svojský humor. Svetom sa prehnala mohutná sa zabezpečilo bezproblémové fungovanie vlna zdesenia a šoku, porovnateľná s tou, ktorá spoločnosti bez možnosti uzurpácie moci a nasledovala po 11. septembri - demonštrácie v bez priame­ho ohrozenia bezpečnosti jednot­ Paríži sa podľa niektorých zdrojov zúčastnilo livcov. aj viac než milión ľudí, zjednotení akútnou potrebou podpory slobody slova. Pár hodín Naproti demokratickým systémom, zdanlivo po spomínanom útoku sa internet zaplnil vyhlasujúc im vojnu, sa nachádzajú radika­

28

SPOLOČNOSŤ lizované ideológie. Či už ide o sekulárne ale­ je diskriminácia moslimského obyvateľstva, bo religiózne, všetky majú spoločné znaky čo v zvýšenej miere prispieva k radikalizácii - frigiditu až hostilitu ľudí, ktorí sú západným k protiargumentácii a svetom odmietnutí a teda zároveň potrebu vytýčiť “Napriek tomu. že drvivá vysoko ovplyvniteľní nepriateľa, ktorý jed­ extrémistickými orga­ väčšina európskych iný stojí pred vysneným nizáciami. Radikalizujú moslimov je mierumicieľom utópiou. sa najčastejšie mladí, Ako príklad možno lovných, je možné badať sklamaní imigranti, uviesť radikálny islam a mnohokrát po pobyte markantnú jeho jihad - svätú vojnu, vo väzení za menší zlo­ generalizáciu” ktorej cieľ je bezmá­ čin existencionálneho la zabezpečiť globál­ charakteru, napríklad nu nadvládu islamu a lúpež, no nemusí to nepriateľom sa stáva západný svet. Zároveň byť pravidlom - v prípade útočníkov zo 7. je aj príkladom úmyselnej misinterpretácie januára mohlo pokojne ísť aj o dôsledok náboženských textov v prospech ideolo­ osirotenia poprípadne neúspechu v živote. gického ťaženia. Známy “verš meča” (ayat as- Radikalizované ideológie ponúkajú lákavý sayf) vznikol ako reakcia na hrozbu útočných útek z každodennej obyčajnosti, dávajú svo­ barbarských pohanských kmeňov, ktoré sa u­ jim sympatizantom možnosť stať sa bojo­ sadili na Arabskom poloostrove a ktoré Korán vníkom za vyššie dobro, niečo znamenať a na svojom území nepripúšťa. Dáva pohanom bezmála ponúkajú celý zmysel života i smr­ 4 posvätné mesiace počas ktorých sú voľní a ti. Je na západnej spoločnosti, aby namiesto môžu slobodne z poloostrova odísť - môžu diskriminácie menšín pri získaváni zamest­ však zostať a buď umrieť, alebo konver­ nania a/alebo kvalifikácií, umožnila daným tovať na islam. Tento verš sa historicky nikdy menšinám získať miesto v spoločnosti týmto nevzťahoval na náboženstvá mimo Arabského spôsobom a predišla zbytočnej radikalizácii. poloostrova - bola to vyhrážka, a aj to je jeden z dôvodov prečo pohanstvo z Arabského po­ História dokazuje, že akákoľvek radikalizo­ loostrova úplne vymizlo. Radikálne zriadenia vaná ideológia, religiózna alebo sekulárna, ako al-Qaeda alebo ISIS však vytrhli verš z zbavená empatie, morálky a zdravého úsudku, kontextu a zneužili ho ako carte blanche pre nevyhnutne vyúsťuje do neľudskostí. Multi­ akékoľvek svoje neľudské činy. Napriek tomu, kulturalizmus nezlyhal - zlyhal ľudský faktor. že majorita moslimských autorít otvorene nesúhlasí s interpretáciou veršu ako povin­ Soňa Vargová nosť násilne rozširovať islam do neislamských krajín, často dochádza k mylnej domnien­ ke, že každý moslim je radikál. Čísla, napriek tomu, rozprávajú iný príbeh. Spomedzi 1,6 miliardy moslimov, ktorí na svete žijú, zane­ dbateľné percento reálne spácha akty teroru. Útok na Charlie Hebdo je ďalším želiezkom do ohňa rozmáhajúcej sa islamofóbie v Európe napriek tomu. že drvivá väčšina európskych moslimov je mierumilovných, je možné badať markantnú generalizáciu. Jej nevyhnut­ ným a už teraz pozorovateľným dôsledkom 29

SPOLOČNOSŤ

Zbohom zbraniam ?

Tri generácie – medzi nimi aj tá naša- má to šťastie, že nepozná hrôzy vojny. Vo väčšine Európy máme mier, ktorý nám zabezpečuje rozvoj krajiny, priemyslu, vzdelávania a živo­tnej úrovne obyvateľstva.

A

le ak chceš mier, pripravuj (sa na) vojnu – znie Senecov výrok.

Odráža vrodenú konfliktnosť sve­ ta.Rok 2014 sa niesol v znamení viacerých okrúhlych vojenských výročí, v ďalšom roku 2015 to inak nebude. Sotva totiž v dejinách nájdete rok, v ktorom by si niekde na svete nepripomínali nejakú bit­ ku, jej hrdinov a obete. Oslavované boje sú zväčša víťazné (azda s výnimkou Srbov, ktorí oslavujú aj svoju porážku na Kosovom poli), veď dejiny píšu víťazi. Poďme si teda niek­ toré významné vojnové udalosti pripomenúť.

70. výročie vylodenia Spojencov v Normandii - Deň D. Operácia, ktorá výraz­ ným spôsobom pomohla poraziť nacistické Nemecko. V noci z 5. na 6. júna 1944sa us­ kutočnila najväčšia letecká, výsadková a námorná akcia všetkých čias, ktorá sa navždy zapísala do vojnovej histórie. V Normandii sa vylodiloasi 156 000spojeneckých vojakov (medzi nimi Česi a Slováci), ktorí vybojova­ li späť z rúk Hitlera stratené územie. Vyše 12 000 z nich prišlo o život. Operácia mala za následok otvorenie nového frontu v Európe a v konečnom dôsledku aj rýchlejší koniec vojny na starom kontinente, pretože Nemci sa muse­ li sústrediť na dva fronty zároveň(východný, kde tlačila ruská červená armáda a západ­ ný, odkiaľ sa blížili Američania a Briti).

100 rokov od začatia prvej svetovej vojny: Prvá svetová vojna trvala od 28. júla1914 do 11. novembra1918 a zasiahla takmer celý svet. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt 30

v dejinách ľudstva. Zámienkou vojny sa stal atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este. Rakúsko-Uhor­ sko, podporované Nemeckom, vyhlásilo voj­ nu Srbsku. Proti nim stáli krajiny Dohody – Francúzsko, Rusko a Veľká Británia. Následne sa vojna rozšírila po celej Európe v priebehu jediného mesiaca. Pripojili sa mnohé krajiny vrátane USA. Boje v Európe sa viedli na via­ cerých frontoch (východný, západný, taliansky, balkánsky a ďalšie). Významný bol predovše­ tkým západný front, kde sa viedla dlhodobá zákopová vojna. Prvá svetová vojna, ktorá sa skončila 11. novembra 1918 podpisom príme­ ria pri francúzskom Compiegne, mala za násle­ dok množstvo obetí (zahynulo v nej približne desať miliónov vojakov a 8,5 milióna civilis­ tov) a zásadne zmenila politické usporiadanie Európy. Skončili staré monarchie a vzniklo via­ cero nových štátov, medzi nimi aj Českosloven­ sko - samostatný štát Čechov a Slovákov.

70. výročie Slovenského národného povstania :Ozbrojené povstanie slo­venského domáce­ ho odboja proti vstupu nemeckého Wehrmach­ tu na územie Slovenskej republikypočas druhej svetovej vojny sa začalo 29. augusta1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednot­ kami, ktoré podporovala vláda na čele s Joze­ fom Tisom. Centrom povstania bola Banská Bystrica.Nemecké jednotky síce povstaleckú armádu porazili, časť jej jednotiek ale prešla na partizánsky spôsob boja, ktorý pokračoval až do oslobodenia krajiny na jar 1945.

SPOLOČNOSŤ 70. výročia vojenskej operácie na Dukle : Karpatsko-duklianskou operáciou vojsk sovi­ etskej armády a 1. českoslo­venského armád­ neho zboru pod velením generála L. Svobo­ du sa6. októbra 1944 začalo oslobodzovanie Slovenska spod nacistickej nadvlády. Cieľom operácie bolo pomôcť povstaleckým silám v Slovenskom národnom povstaní .Bola to jedna z najväčších horských bitiek a najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. Červená armáda podľa oficiálnych zdrojov mala 86-tisíc mŕtvych a ranených, 1. Čs. armádny zbor 6 500. Neúplné štatistiky na nemeckej strane udávajú 52-tisíc mŕtvych a zranených nemeckých vojakov.

70. výročie ukončenia Leningradskej blokády: Blokáda Leningradu fašistickými jednotkami sa začala 8. septembra 1941. Tr­ vala 900 dní. Úplne oslobodenie mesta sa datuje na 27. januára 1944. V jej dôsledku zomrelo od hladu v obliehanom meste asi milión civilistov. Potravinové zásoby sa už počas prvej zimy prudko zmenšovali. Prídel chleba na deň bol 125 gramov. Objavili sa aj prípady kanibalizmu. Mesto navyše postih­ li kruté mrazy – teplota klesla až na mínus 40 stupňov Celzia. Malo to však jednu svetlú stránku – na zamrznutom Ladožskom jazere vznikla „Cesta slobody“, po ktorej sa tisícom ľudí podarilo z mesta utiecť a hladujúcemu mestudorazilaaspoň najnutnejšia pomoc. Ne­ zlomnosť Leningradčanov sa stala predmetom legiend. Mesto sa snažilo žiť podľa možnosti „normálne“. Poklady cárskeho paláca ukryli v pivniciach Ermitáže a Isakovského chrámu.

Niektoré podniky fungovali ďalej, študenti chodili do škôl a skladali skúšky. Leningradský filharmonický orchester uviedol premiéru 7. leningradskej symfónie D. Šostakoviča.

70. výročie oslobodenia Osvienčimu: 27. januára 2015 si celý svet pripomenie oslobode­ nie nacistického vyhladzovacieho tábora Aus­ chwitz – Birkenau v Osvienčime. Tento vy­ hladzovací tábor sa stal symbolom holokaustu.

O život v ňom prišlo približne 1,5 milióna ľudí, prevažne Židov, ale i politických väzňov, vojnových zajatcov a Rómov. Z územia Slov­ enskabolo do Osvienčimu deportovaných 65 692 osôb.

Podľa údajov úradov sa z nich v roku 1945 vrá­ tilo iba 348.Koncentračné tábory boli súčasťou “konečného riešenia židovskej otázky”, sy­ stematickej genocídy, ktorú naplánoval naci­ stický vodca Adolf Hitler. Počas fašistického holokaustu zomrelo zhruba šesť miliónov Židov. Osvienčim oslobodila sovietska armá­ da 27. januára 1945. Dnes sú objekty koncen­ tračného tábora KL Auschwitz I a II pamätní­ kom pripomínajúcim celému svetu zvrátenosť nacistického režimu a utrpenie miliónov na­ cistami prenasledovaných ľudí celej Európy.

Každý múdry človek by sa mal učiť z minulos­ ti. Je preto potrebné si uvedomiť, že udalosti, ktoré sme si priblížili, priniesli ľuďom množst­ vo utrpenia a trápenia. Najlepším riešením by bolo dať „zbohom zbraniam“, aby sme ráno mohli ísť pokojne do školy bez toho, aby sme sa báli, že niečo vybuchne, a aby sme neobjíma­ li blízkeho človeka len preto, že zajtra odchád­ za a my ho už možno nikdy neuvidíme...

Redakčná rada

31

NÁBOŽENSTVO

ŠINTOIZMUS Existovalo isté pradávne náboženstvo. Jeho zvyky pretrvávajú dodnes a neutíchajúce prosby sú ich cyklom. Japonsko bolo vždy iné a vedelo vytvoriť niečo nové. Pre nás neznáme a nepochopiteľné. Šintoizmus je prastaré japonské náboženstvo, ktoré vzniklo už v rannom období rodového zriadenia. Pôvodné náboženstvo dostalo pomenovanie až koncom šiesteho storočia. Nazvali ho šintó, čo v doslovnom preklade znamená cesta bohov. Pre šintoizmus je charakteristické uctievanie prírodných javov, ku ktorému sa neskôr pripojil kult predkov. Šintoizmus nie je učenie, ale len mytológia a zvyky. Najvyšším božstvom v japonskom panteóne je bohyňa slnka Amaterasu.

P

odľa japonskej mytológie, ktorá je v po­ rovnaní s gréckou podstatne jednoduchšia a primitívnejšia, Cisár Džimmu, priamy po­ tomok bohyne Amaterasu, po víťaznej výprave z ostrova Kjúšú do oblasti Jamato založil 11. februára roku 660 pred Kr. prvé cisárstvo.

Japonský cisársky rod, ktorý vládne v krajine v nepretržitej genealogickej línii, tak odvodzu­ je svoj pôvod od bohov, čo sa stalo základom oficiálnej štátnej doktríny až do roku 1945.

Plodnosť je v šintoizme veľmi dôležitou záležitosťou. V niektorých sväty­ niach nájdete sochy vyobrazujúce faly, milo­ vanie, pôrod alebo prsia plné mlieka. Páry pro­ sia duchov o počatie a zdravie pre matku i dieťa.

Talizmany pre šťastie, nazývané o-mamori, sa predávajú po svätyniach po ce­ lom Japonsku. Obvykle majú zaistiť plod­ nosť, šťastie na skúške, zdravie alebo bez­ pečnosť pri riadení auta. Samotná formulka môže byť napísaná na kúsku papiera alebo na slabej drevenej doštičke a uložená do lát­ kového vrecúška, ktorý sa potom nosí na tele alebo umiestni na nejakom dôležitom mieste. (Vrecúško neotvárajte a formulku nečítajte, inak sa kúzlo stratí.) Modlitby alebo priania môžete zaznamenať tiež na votívnej tabuľke ema, ktoré sa zavesí vo svätyni.

Torii predstavuje najznámejší symbol šin­ toizmu. Tieto brány označujú vchod do posvät­ ného okrsku svätyne. Mnohé bývajú zhotovené z dreva natreného rumelkovou farbou, iné sa vztyčujú z kameňa, či dokonca z betónu. Všet­ ky majú v hornej časti dva vodorovné trámy.

Alexandra Slota

32

V

z á k u l i s í

S

KULTÚRA

KORBEN

DALLA S

35

V

KD

roku 2014 získali na Ra­ dio_headawards cenu naj­lepšej slovenskej kon­ certnej skupiny. Potvrdili to už na mnohých koncertoch, okrem iného aj na tom poslednom košickom, ktorý sa uskutočnil v Kasárňach/Kul­ turpark 31.10.2014. Onen večer však nepatril len im, išlo o česko-slovenský dvojkoncert. Česká skupina Zrní výborne zahriala košických fanúšikov a okrem skladieb z nového albumu Nasleduj kojota, ktorý prezentova­ la, sa skupina venovala aj predošlej tvorbe. Tá miestami pripomínala skôr skladateľské umenie, čo im značne pridalo na kvalite a zaujímavosti. Vy­ dareným koncertom si nepochybne získali množstvo nových fanúšikov.

Atmosféra bola neprekonateľná, ale potom na scénu prišli KorbenDallas, ktorým patrila druhá polovica večera.

Niežeby sme sa chystali polemizovať a rozoberať, ktorá skupina je lepšia...

Ale keď Juraj Benetin prvýkrát „za­ hučal“ do mikrofónu, publikum si

36

skrotil tak, ako to nedokáže azda nik­ to. Svoje kvality hudobníci predviedli hneď v prvej skla­dbe Beh. Formáciu Lukáš Fila (basgitara) a OzoGuttler (bicie) dopĺňal osvedčený koncertný spoločník Ľuboslav Petruška (gitara).

Večer priniesol hneď niekoľko pre­ kvapení: Lukáš začal na scéne koordni­ novať svoje tanečné pohyby s Ľubom a čo Juraj hlasom nevytiahol – a to sa stalo prvýkrát! – to skupina dobehla inštrumentálne. Raz darmo, na turné strávili aj niekoľko predošlých dní.

Už počas koncertu Juraj viackrát zopakoval vetu: „Nikam nechoďte, my nikam nejdeme!“. Vt­ edy sme mohli len hádať, o čom hov­ orí, no o hodinku či dve to bolo všet­ kým jasné. Boli ochotní donekonečna pózovať na fotkách, rozprávať sa... a fanúšikov tam naozaj nebolo málo.

Ku mne sa správali rovnako: mohla som sa pýtať, na čo som len chcela.

Teraz sú vďaka úspešným albumom známi ako hudobníci, ale pri otázke, čím sa živia, by tak­

to neodpovedal ani jeden z nich. Ju­ raj je úspešný architekt, minulý rok si dokonca odniesol domov cenu CEZAAR, rovnakú, akú v poslednom ročníku (ale v inej kategórii) získali i Kasárne/Kulturpark. Ozo pracuje v rádiu Expres a Lukáš bol v dobe nášho rozhovoru síce nezamestnaný, no verejnosť ho vníma buď ako niek­ dajšieho zástupcu šéfredaktora SME, alebo už ako člena Projektu N. Turné s KorbenDallas sa teda odohralo v na­ jlepšom možnom čase, aj keď Lukáš odchod zo SME komentoval so slova­ mi: „Som dospelý, a tak sa to snažím aj brať.“ Na otázku, či sa hudbou na Sloven­sku dá uživiť, som dostala tiež jednoznačnú odpoveď. „Dá, ale ne­ treba byť vyberavý, čo sa jedla týka,“ odpovedal mi Ľubo, na čo ostatní páni prikyvovali.

Komu tiež lámalo hlavu, z akého mena je odvodená prezýv­ ka Ozo, môže byť prekvapený. Že vraj bubeník sa v skutočnosti volá Igor. Celkom som nechápala pôvod

jeho prezývky. Bolo mi povedané: „Veď OzzyOsbourne!“.Ďalej som sa nepýtala, ale jedno viem isto: nie je to účes, čo ich spája.

Všetci členovia sú úprimní a otvorení, možno vďaka vydarenému koncertu, na ktorom odzneli aj skladby z nového albumu Banská Bystrica, a možno sú takí vždy. Nepríde mi vhodné písať ich odpoveď na otázku, čo budú ro­ biť po mojom odchode... Ale Lukáš celú časť tejto konverzácie zaklincoval výrokom, že prinajhoršom im poradí taxi­kár, že kam...

Dvaja Bratislavčania a jeden Bansko­ bystričan vraj majú Košice úprimne radi, no nech je to ako chce, v sále sa isto nenašiel nik, kto by si koncert neužil. Bol to „výcuc“ toho najlepšie­ ho z českej a slovenskej hudobnej scény. Kombinácia rozdielnych, no vynikajúcich skupín ponúkla koncert na naozaj vysokej úrovni. Gratulujem a, Korben Dallas,.. snáď taxikár po­ radil dobre!

Saša Erbyová

37

KULTÚRA

2015 Tento rok bude vládnuť pokračovaním našich obľúbených filmov, ale zhliadneme aj veľa nového. A my vám prinášame krátky súhrn toho, čo sa rozhodne oplatí vidieť!

Pre milovníkov akcie

Rok 2015 bude nabitý akciou. A popri niekoľkých skutočne prehnaných filmov z nemenovanej krajiny sa dočkáme aj skutočných trhákov.

Avengers 2: VekUltrona. Kto by nepoznal nesmrteľnú mar­ velovku plnú našich obľúbených postáv. Na tento film sa môžeme pozrieť už 30. apríla. Marvel tohto roku predstaví aj novú postavu Ant-mana v rovnomennom filme. Na ten si však budeme musieť chvíľu počkať. Premiéru má 23. júla.

Okrem toho sa môžeme tešiť aj na Rýchlo a zbesilo 7(2. apríl) či Mi­ssion Impossible 5 (24. december). ...komédie

V tejto kategórii bude rok 2015 naozaj pestrý.Nájdu sa tu filmy od klasického amerického humoru až po českú produkciu.

Zväčša pôjde o pokračovania, ale pribudnú aj nejaké novinky.

Focus. Film, ktorého trailer vôbec ne­svedčí o komédii. Podľa toho by sa dalo skôr súdiť, že ide o drámu. Tak či onak vy­zerá zaujímavo a ja sa naň už teším. Navyše, hrá tam WillSmith... Premiéra: 26.február.

Pokračovania sa dočkajú filmy Ladíme (7.marec), Ted (2. júl) či Poliš z obchoďáku (14. máj). ...hororu:

Tu tvorcovia stavili taktiež na to staré o­svedčené. Ak sa radi bojíte, môžete ísť na pokračovanie Ženy v čiernom (29.január) alebo si poz­ rieť piatu časť obľúbeného filmu Paranormal activity (12. marec).

38

KULTÚRA

...romantiky

Priznávame, rok 2015 bude na romantiku trochu skúpy, ale tvorcovia­ celkom nezabudli ani na večné romantické duše. Tu sú tri filmy, ktoré by mohli stáť za to: 50 odtieňov sivej. Myslím, že tento názov nepotrebuje nijaký ko­ mentár, všetci predsa vieme, o čo ide. Do slovenských kín príde už 14. februára, tak ak ste dosiaľ nič nevymysleli, viete, kam môžete svoju polovičku na Valentína zobrať.

Papierové mestá. Na oko nič nehovoriaci názov, za ktorým sa skrýva skvelá kniha. Tento film budete milovať. Ako to viem? Jeden film na­ točený podľa knihy tohto autora ste už videli. Viete ktorý? Na vine sú hviezdy! Papierové mestá náš potešia už 18. júna. Ďaleko od hlučného davu. Film nemá uchvacujúci trailer, ale je istým spôsobom šmrcovný. Navyše je z historického prostredia a hrá tam CareyMulligan. Be­rieme ho na milosť. Ak ho chcete vidieť, počkáte si až do 9. júla. ...drámy

In the heart of the sea. Názov to síce nenapovedá, ale ide o remake knižky Biela veľryba. Premiéra je 12. marca. Okrem toho môžete vi­ dieť, ako sa Reese Wither­spoon popasuje s Divočinou (5. marec) a milovníci Tima Burtona by nemali chýbať v kine 19. februára, kedy sa spúšťa premietanie jeho najnovšieho filmu Big eyes. ...rozprávok - nerozprávok a fantasy

Čo sa týka rozprávok, konečne sa dočkáme tých našich milovaných a dlho očakávaných Mimoňov, ktorí sa na nás z plátna budú škeriť od 25. júna, ale môžeme sa tešiť aj na skvelú rozprávku Veľká šestka (22. január) či Cililing a Zver-Nezver (5.február). Čo sa týka hraných filmov, uvidíme Petra Pana(23. júl), Popolušku(19. apríl), pokračovanie Divergencie, tentoraz s názvom Rezistencia(19. marec), a aj Hier o život - Drozdajka 2(19.november).

39

KULTÚRA

VYCHÁDZAJúCE HERECKÉ HVIEZDY Jedna je Američanka, druhá pochádza z Veľkej Británie, sú približne rovnako staré, zahrali si spolu vo filme Amazing Spider-man 2 a obe čaká veľký rok. O svojom hereckom talente nás presvedčili už mnohými filmami, avšak až súčasné filmové projekty obom zhodne v tomto roku priniesli nomináciu na prestížne ocenenie Oscar. Emma Stone môže získať sošku pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe, Felicity sa pobije o víťazstvo s ďalšími herečkami v kategórii „najlepšia herečka v hlavnej úlohe“.

Emma Stone

Rodáčka z Arizony túžila byť hereč­ kou už od mala a do LA zamierila už vo svojich šestnástich rokoch. Kým však v kariére herca nastane zlom, než sa stane slávnym, je potrebné prejsť vcelku dlhú cestu. Pre Emmu bol najtvrdším zážit­ kom neúspech na konkurze do seriálu He­ roes (Hrdinovia), keď sa uchádzala o rolu Claire, ktorú jej vyfúkla Hayden Panettiere.

Úspech sa však predsa len do­ stavil, i keď o niečo neskôr. Po menších rolách, ako to často býva, prišiel Zom­ bieland. Úspešnejší bol ale film Bláznivá, hlúpa láska, v ktorom hrala s fešákom Ryanom Goslingom. Divákom sa táto ro­ mantická dvojica páčila, párik si zahrali aj vo filme Drive, avšak v skutočnosti je Emma v šťastnom vzťahu s hercom An­ drewom Garfieldom, ktorého priateľku si zahrala aj vo filmoch o Amazing Spi­ der-manovi. Zjavne si ju obľúbil aj Woody Allen, ktorý po filme Kúzlo mesačného svitu s Colinom Firthom Emmu obsa­ dil aj do nového projektu, ktorý sa do kín dostane pravdepodobne už v tomto roku. Uvidíme ju aj vo filme Camerona­ Crowea aj po boku BillaMurrayho, ktorý je jej veľkým vzorom. Čo sa však týka jej nominácie na Oscara, tú si zaslúžila za svoj výkon v čiernej komédii Birdman, ktorá do našich kín dorazila koncom januára.

40

KULTÚRA

Felicity Jones

Táto 31-ročná, teda len o 5 rokov staršia anglická kolegyňa Emmy Stone, bola k herectvu vedená jej otcom. Prvé filmové úlohy jej nepriniesli okamžitý úspech, veď ani jej herecká filmografia ešte neobsahu­ je veľké množstvo filmov, na druhej strane však odráža jej značný herecký postup.

Prvú väčšiu príležitosť dostala Felicity vo filme Northangerské opát­ stvo, ktorému ako pred­ loha slúžil rovnomenný román od Jane Austen.

Komédia Cemetery Junc­ tion z roku 2010 v našich končinách známa nie je, no za zmienku rozhodne sto­ jí. Nežná tvár ju viac-me­ nej predurčuje na postavy romantických hrdiniek, veď aj v pre­lomovom filme, ktorý jej priniesol nomináciu na Oscara si zahrala milujúcu manželku Stephena Haw­kinga. Vo filme s názvom Teória všetkého ho výborne s­tvárnil Eddie Redmayne, ktorý bol nominovaný tiež.

V budúcnosti ju budeme môcť vidieť v dráme True Story bok po boku s Jo­ nahom Hillom a Jamesom Francom, ktorí ale pôso­ bia skôr ako komediálne zloženie. Nechajme sa teda filmom aj samotnou Felicity ešte prekvapiť.

Saša Erbyová

41

KULTÚRA

Ako chutí beznádej: Zápisník mladého lekára

“Som doktor, začiatkom revolúcie vrhnutý z univerzitnej lavice priamo do ďalekej dediny.”

M

ichail Afanasievič Bulgakov je autorom mnohých svetoznámych diel, ktorých sa dotkla stalinistická cenzúra - sú nimi napríklad Maj­ster a Margaréta, Psie srdce či sfilmovaná Biela garda. Jeho diela prekypujú cynizmom, satirou a spoločenskou kritikou, Majster a Margaréta je dokonca považované za najlepšie ruské literárne dielo 20. storočia.

No než sa z Bulgakova stal svetovo uznávaný literát, úspešne ukončil štúdium medicíny na prestížnej moskovskej univerzite a následne bol poverený úlohou odisť do vzdialenej oblasti Smolensk, aby tam prevzal vedenie nemocnice po svojom zosnulom predchod­ covi. A hoci boli jeho očakávania veľké, to, čo ho tam čakalo, si nepredstavoval zrejme ani v najhorších nočných morách. Svoje zážitky z tohto obdobia spísal a vydal v zbierke povie­ dok Zápisky mladého lekára. A keďže sú sku­ točne výnimočné, bolo iba otázkou času, kedy sa tohto námetu ujme nejaký filmový štáb. A stalo sa.

V decembri roku 2012 na britskom kaná­ li Sky Artsuzrel svetlo sveta televízny seriál s názvom Zápisník mladého lekára (A young­ doctor´s notebook). V hlavných úlohách v ňom môžeme vidieť Daniela Radcliffa ako mladéhoVladmíraBomgarda a JonaHamma, ktorý reprezentuje nášho doktora o 17 rokov neskôr, keď pri kontrole NKVD objaví svoj starý zápisník a v mysli sa vracia späť do minu­ losti a opäť ju prežíva spolu so svojou mladšou verziou.

Seriál ma dve série po 4 časti a s nádychom grotesknosti a samozrejme aj čierneho hu­

moru zobrazuje každodenné útrapy mladého neskúseného doktora. Zobrazuje jeho nástup na novú pozíciu - nie veľmi šikovne vytrh­ nutý zub, prvú amputovanú končatinu či prvý pôrod. No takisto nám prináša pohľad do jeho súkromia, myšlienok, i ukážku mentality nevzdelaných dedinčanov. Nie je výnimkou chlap, ktorý odmieta byť liečený na syfilis a žiada iba lieky na bolesť hrdla, ani mlynár, ktorý s vidinou rýchlejšieho nástupu účinku požije všetky dávky liečiva naraz. Pacienti sú poverčiví, tvrdohlaví a neveľmi dôverujú mladému lekárovi, čo sa postupne odráža aj na jeho psychike. Úplná izolácia od zvyšku sveta (najbližší obchod je od nemocnice vzdialený pol dňa chôdze a je otvorený iba v auguste) a psychický tlak spôsobili, že sa jedného dňa zrútil a hľadal útechu v morfiu. To však ešte netušil, že sa z toho už tak ľahko nedostane a že sa to s ním bude ťahať po celý zvyšok poby­ tu v nemocnici. A už vôbec nečakal, ako rýchlo sa môže všetko zosypať ako domček z karát.

Tak ako mnoho diel, aj dielo Micha­ ila Bulgakova je istým spôsobom nadčasové a pri sledovaní seriálu človek ľahko zbadá para­ lely medzi Ruskom v 20. storočí a súčasnou “modernou” dobou. Veda a technika mož­ no pokročila, no otázkou, na ktorú by si mal každý zodpovedať sám je, či niekam pokročilo naše zmýšľanie, či sme menej poverčiví, viac rozumní a či rešpektujeme názor druhých, no najmä názor odborníka.

Zuzana Kondásová

42

G ardenbridge London R

eálna výstavba unikátneho projektu, nového londýnskeho mostu, dosta­ la zelenú. To neznie nijako nezvyčajne, lenže tento most bude vskutku výnimočný.

Naozaj bude zelený – bude tvorený záhr­ adami a o dotvorenie atmosféry sa postara­ jú stovky stromov. Slúžiť bude len chod­ com.

Myšlienka vznikla pomerne dávno. Stalo sa tak ešte začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia. S nápadom prišla an­ glická herečka JoannaLumley, ktorá spolu s ThomasomHeatherwickom aktívnejšie na projekte spolupracuje od júla 2012.

O dizajn mostu sa postaralo štúdio už spomínaného pána, Heatherwick Studio.

Most má byť 367 metrov dlhý a 30 metrov široký. Zatiaľ sa jeho spoplatnenie ne­ plánuje, no črtá sa možnosť prenájmu jeho určitých častí na súkromné i verejné akcie.

Samozrejme, niet projektu bez záporov a negatívnych reakcií zo strany kritikov. Tí most vidia len ako najdrahší most pre chodcov na svete. Argumentu sa síce oponovať nedá, ale myšlienka vytvorenia novej zelenej plochy v takto estetickej podobe rozhodne nie je na za­ hodenie. Nepriaznivci oponujú aj tým, že most aj so svojou zeleňou čiastočne poruší výhľad na londýnske dominanty, no to ľuďom, ktorí o osude mostu rozhodovali, zjavne neprekáža­ lo. Dlho nebolo isté, či sa plánovaná výstavba naozaj uskutoční, avšak v tomto roku sa už dokonca má začať so stavbou jeho konštruk­ cie. Každopádneje isté, že tento veľkolepý most sa stane jednou z mnohých turisticky príťažlivých londýnskych atrakcií. Podľa plá­ nov bude hotový už v roku 2018.

Saša Erbyová 43

VEDA

Letom svetom Vec, o ktorej všetci snívame od výmyslu samotného auta. Lietajúce auto. Doteraz však väčšina projektov skrachovala. Takéto stroje boli totiž väčšinou zlými lietadlami a ešte horšími autami. V súčasnosti je v ponuke len jediné auto-lietadlo americkej spoločnosti Terrafugia. Zdá sa však, že už čoskoro sa to zmení.

V kanadskom Montreale predstavila totiž slovenská spoločnosť Aeromobil funkčný prototyp lietajúceho automobilu Aeromobil 2.5. Možno sa trasa z Košíc do Bratislavy bude dať preletieť skôr ako bude dokončená diaľnica. Uvidíme, veď aj mobily boli najskôr len fantáziou...

D

vojmiestne vozidlo sa vo vzduchu po­ hybuje ako lietadlo, je vybavené tlačnou vrtuľou v zadnej časti karosérie, ktorá zabez­ pečuje ťah vozidla vo vzduchu a zaťažiteľným nosným krídlom, ktoré behom letu vytvára vztlak. Bolo navrhnuté vývojárom Štefanom Kleinom z Bratislavy za podpory investora Juraja Vaculíka. Môže sa obvyklým spôsobom pohybovať po cestách, dopĺňať pohon­ né hmoty na čerpacej stanici a parkovať na bežných parkovacích miestach. Vzhľadom k pohotovostnej hmotnosti 450 kg je reálne, že sa vojde do limitu vzletovej hmotnosti 650 kg pre ame­rickú kategóriu LSA (Light-SportAir­

44

craft). V Českej republike existuje kategória ELSA (ExperimentálníLight-SportAircraft) do 600 kg vzletovej hmotnosti, tá sa ale netý­ ka sériových strojov, pretože súčasná európska legislatíva to neumožňuje.

Dizajnér, konštruktér a pedagóg VŠVU (Vysoká škola výtvarných umení) Štefan Klein na projekte začal pracovať na začiatku 90. rokov 20. storočia. Inšpiráciou bol lietajúci automobil z francúzskeho filmu Fantomas sa hnevá (vo filme to bol automobil Citroen DS), v ktorom účinkoval legendárny komik Louis de Funes.

VEDA Počas vývoja vzniklo mnoho verzií: v1.0 – koncept, v2.0 – koncept v2.5 – prototyp, predstavený v októbri 2013 v Montreale, prvá letová verzia. Projekt vzbu­ dil pozornosť americkej kozmickej agentúry NASA, ktorá podobné aktivity monitoruje v3.0 – vylepšený prototyp bol pred­ stavený verejnosti 29.novembra 2014 na akcii Pioneers Festival vo Viedni Verzia 3.0 vychádza z predchádzajúcej v2.5, ktorá bola predstavená v Montreale v roku 2013 a bola prvou letovou verziou. Je to tak­ mer finálna podoba vozidla, ktorý má blízko k malosériovej výrobe. Vo verzii 3.0 je oceľový skelet osadený kompozitnými materiálmi a je vybavený modernou elektronikou vrá­ tane autopilota, GPS navigácie, systému pre nočný let a záchrannými padákmi. Disponuje nosným krídlom s premenlivým uhlom nábe­ hu, čo skracuje vzletovú a pristávaciu dráhu.

K vzletu a pristátiu nie jepotrebnáspevnená plocha, stačí mierne zatrávnená. Po pozemných komunikáciách sa pohybuje obvyklým spô­ sobom. Zmena z automobilu na lietadlo a opačne je automatizovaná a trvá max. 20 sekúnd.

Letové testy začali začiatkom novembra 2014.

Teraz bude nasledovať rozsiahly certifikačný proces z dôvodu získania povolení v leteckej prevádzke a prevádzke na pozemných ko­ munikáciách. Niekoľko technických záleži­ tostí je potrebné modifikovať, napríklad uchytenie EČV tak, aby neboli ovplyvnené aerodynamické vlastnosti automobilu.

Ohlasy z celého sveta sú pozitívne, podľa vše­ tkého ide zatiaľ o najlepší lietajúci automobil.

Jeho vývoj trvá prakticky už 25 rokov a záujem vraj majú okrem Spojených štátov a bohatých šejkov v arabskom svete, aj v Číne a Afrike.

Cena síce zatiaľ nie je známa, odhaduje sa však na úrovni luxusnejších automobilov. Samotní tvorcovia sú veľmi optimistickí a ako dôkaz si vypožičali citát Henryho Forda: „Pamäta­ jte na moje slová: Kombinácia lietadla a auta príde. Môžete sa na tom smiať, ale príde.“

AeroMobil s.r.o. je slovenská firma, ktorá od roku 1990 vyvíja rovnomenný lietajúci automobil. Podľa vyjadrení spoločnosti má byť čoskoro komerčne dostupný. Pre využitie všetkých možností tohto hybridného automobilu (riadenie na zemi a pilotáž) bude potrebné zaobstarať si okrem vodičského preukazu aj pilotnú licenciu.

Pavol Radačovský 45

JAZYK

Rétorika Pojem rétorika pochádza z gréckeho slova rhesis=reč. Rétorika je od nepamäti súčasťou ľudského života rovnako ako napr. práca. Je to nástroj komunikácie, ktorý používame pri riešení problémov, sporov a iných udalostí. Hlavným cieľom rétoriky je zaujať poslucháčov svojim prejavom reči, ktorý využíva slohové postupy (napr. výkladový, hlavne pri didaktickej činnosti profesorov), štylistiku, filozofiu a iné vedné disciplíny.

V

eda o rozprávaní má pôvod v starovekom Grécku, kde bola súčasťou verejného života. Bola považovaná za tvorivé umenie, ktoré sa prirovnávalo k básnictvu svojou krásou a pôsobivosťou slov. Vývoj antického rečníctva rozvíjali Sokrates, jeho žiak Platón, slávny Aristoteles a Demosthenes, ktorý patril medzi na­ jviac zapálených rečníkov. Jeho pre­ javy a príhovory k ľudu boli až nie­ koľkohodinové, používal veľa gest a iných fyzických figúr. Traduje se, že na rečníctvo nemal žiadne predpokla­ dy a jeho prvá reč sa skončila fias­ kom. Usilovne sa ale učil rečníckemu umeniu – aby mu zosilnel hlas, snažil sa prekričať príboj, aby mal čistú výslovnosť, dával si do úst kamien­ ky a nahlas rozprával. Vďaka svojej snahe sa stal vynikajúcim rečníkom a živil sa písaním súdnych rečí. Aris­ toteles považoval rečníctvo za súčasť umenia a kultúry a až Platón ju začal považovať za ucelený systém, ktorý je 46

dôležitý pre ľudskú spoločnosť. Vďa­ ka (alebo žiaľ?) Platónovmu vyhláse­ niu sa stalo rečníctvo dôležitým pre politiku Grécka a neskôr aj ostatných štátov (ríš) po celom svete. Dôležitosť prejavu a slov sa zachovala dodnes, preto sa na vysokých postoch v poli­ tike nachádzajú ľudia so šikovným jazykom, výborným narábaním so slovami a mocou si verbálnou komu­ nikáciou získať pozornosť občanov.

V rímskej rétorike sa aj v tomto ohľade prejavila helenizácia.

Vý­znamným rečníkom bol Marcus Tullius Cicero, ktorý sa inšpirov­ al samotným Demosthenom. Za základné princípy správneho reční­ ctva považoval dobré a výstižné ar­ gumenty, schopnosť zaujať a získať si poslucháčov, používanie správnych slovných spojení a dbanie na estetiku celého prejavu. Medzi takéto princípy patrila napríklad gradácia a vtipné výstižné výroky. O sto rokov neskôr sa najväčším rétorom starovekej rétoriky

JAZYK

stal Marcus Fabius Quintilianus, ktorý spísal dvanásťzväzkové dielo o rétorike, jej princípoch a základoch.

Významnými rečníkmi boli aj Caesar, ktorý pútal krátkymi a výstižnými pre­ javmi a vynikal ako výborný vojenský rečník, a Seneca, ktorý taktiež upred­ nostňoval výstižnú a priezračnú reč, no sám uplatňoval pátos.

Z novovekej rétoriky bol v čase reformácie významným reční­ kom Martin Luther. Vďaka svojej presvedčenosti a výborným jazyko­ vým schopnostiam dokázal na stranu evanjelickej cirkvi prilákať obrovské množstvo veriacich ľudí. Známy bol aj politik, lekár a publicista Jean-Paul­ Marat, ktorý bol jedným z dôležitých členov radikálnej skupiny jakobín­ ov. Vydával denník Priateľ ľudu, v ktorom presadzoval popravu kráľa a prívrženectvo teroru vo francúzskej revolúcii. Hlavný vodca jakobínov, Maximilián Robespierre, bol taktiež výborným novovekým rečníkom.

Odmietal ateizmus a bojoval za slo­ bodu tlače, náboženstva a rovnosť francúzskych občanov. Presadzoval smrť Ľudovíta XVI. (rovnako ako Marat), čo sa mu podarilo a tak získal neobmedzenú moc. V tom období dal gilotínou popraviť nielen kráľa a jeho manželku, ale aj prívržencov protivníckej strany. V spôsobe vlády pokračoval aj naďalej, až kým ho čle­ novia Konventu nezvrhli a verejne nepopravili gilotínou. GeorgesJacques Danton bol veľký rečník, advokát kráľovskej rady a právnik. Na začia­

tku francúzskej revolúcie bol ochotný spolupracovať s kráľom, no neskôr sa pridal na stranu Konvetnu, kde získal dôležité postavenie. V Konvete však po revolúcii nastala korupcia, na čo doplatil aj Danton a bol gilotínou po­ pravený o niečo skôr než Robbespi­ erre.

V novších dejinách sa za veľkých rečníkov považovali Winston Churchill, Martin Luther King a aj Adolf Hitler.Keď mal Hitler prejav, počas ktorého boli prítomné mnohé známe osobnosti, tak najprv začal tým, že chodil dopredu a späť a snažil sa upútať svojím pohľadom. A keď začal hovoriť, všetci viseli na každom jeho slove. Svoj rečnícky talent, žiaľ, využil k tomu, aby Nemecko zatiahol do katastrofálnej vojny.

Rétorika sa šírila aj na Slo­ vensku, najmä vierozvestcami zo Solúna – Cyrilom a Metodom, ktorí šírili v pohanskej zemi kresťanstvo v staroslovienskom jazyku. Neskôr, v 18.-19. storočí boli významnými rečníkmi napríklad Bernolák, Fándly, Kollár, neskôr Štúr, Škultéty a Moyzes.

Rečníkom sa môže stať každý, je to jedno z mála umení, ktorému sa dá naučiť. Správny prejav by mal mať účelnú kompozíciu prejavu, cieľ, pri­ meranú, vyváženú a jasnú reč. Rečník má poznať sám seba, získať si publi­ kum a dokázať narábať s odbornými znalosťami.

Simona Hisirová

47

Báseň

Ešte ani deň neprešiel A už mi chýbaš Azda to je len sen Že ma rád máš Ako ti mám veriť?

Srdce svoje zveriť?

Ako vedieť mám? Že tvoje city nie sú fám?

Ak ma chceš milovať Musíš mi to dokázať Neviem ako, na to musíš prísť sám Poradím ti, hľadaj v srdci, nepozeraj inam Veľmi dobre vieš Že v mojom srdci miesto máš Už z neho nezmizneš Veľkú plochu tam zaberáš Si šíp, čo moje srdce zasiahol Kto by tvojmu úsmevu nepodľahol?

Doteraz som s láskou prehrávala Žeby nastal čas vyhrávania?

Láska je veľmi zložitá No s tebou je 100%-ne prežitá Motýliky v bruchu cítim Keď na teba myslievam Pre mňa je bolestivým žitím Keď ťa pri sebe nemám Znamenáš pre mňa veľa Tak nečum na mňa ako teľa A okamžite ma pobozkaj V náručí ma objímaj Pretože život je priveľmi krátky A ja ho chcem s tebou prežiť Aj keď budú sem tam hádky Len teba chcem naveky ľúbiť 48

slovo Študentské

Gymnázium Šrobárova 1 042 23 www.srobarka.sk VYDANÉ: január 2015 CENA: 0,50 e

41