Študentské slovo 34 #2 by Študentské slovo

slovo študentské

študentský | občasník cena 0,50 €

34/Downhill 40/Galapágy 48/Fotografia

Časopis pri Gymnáziu Šrobárova 1 1 34.ročník, 2.číslo, rok 2010

editoriál Grétka

Milí spolušrobárčania, Študentské slovo je tu zas a pravdepodobne posledný krát v tomto školskom roku. Na Štúrovom pere 2009 sme získali Cenu Televízie Markíza 1. stupňa. Sme veľmi radi. Táto cena je pre nás zadosťučinením, no zároveň záväzkom, aby sme sa aj naďalej snažili udržať, poprípade zlepšovať kvalitu nášho časopisu:) Nechcem Vás unavovať nejakými klišoidnými a patetickými rečami, takže to poviem stručne. Odchádzam. Z prozaického dôvodu – som stará:) Štvrtáčka. Odchádza aj Matej, vynikajúci grafik, ktorý výrazne pozdvihol vizuálnu úroveň nášho časopisu. Aj vďaka jeho skvelej grafike sa náš časopis, ako nám bolo povedané na Štúrovom pere, vrátil späť medzi elitu stredoškolských časopisov na Slovensku, ako to dlhé roky bývalo zvykom. Moja nasledovníčka, Stanka, je šikovná, takže nepochybujem o tom, že tento časopis bude viesť veľmi dobre. Aj keď všetci v redakčnej rade sme si rovnocenní:) Napriek tomu, že to boli často stresy, hodiny práce, prebdené noci, a že „zádrhle“ sa vyskytovali kde sa len dalo, veľmi ma práca na časopise bavila a priniesla aj mnoho pekných chvíľ. Je to v podstate moja srdcovka. Verím, že tradícia nášho časopisu ešte dlho neupadne, tak ako neupadne ani tradícia Kalamajok. Moja stručnosť mi akosi nevychádza, no považujem za dôležité, poďakovať sa zopár ľuďom. Ďakujem všetkým parťákom z redakčnej rady. Minulým aj súčasným. Myslím, že sme boli dobrý tím:) Moja veľká vďaka patrí úžasnej pani profesorke Trnkovej, ktorá na nás po minulé roky dohliadala. Toho roku sa jej úlohy zhostila pani profesorka Šolcová, ktorej tiež ďakujem:) Veľkú podporu, okrem finančnej podpory rodičovského združenia, sme pociťovali aj od bývalej pani riaditeľky Teššerovej. Ďakujeme. Samozrejme sú ešte mnohí ďalší dôležití ľudia, bez ktorých by to nebolo ono. A ďakujeme Vám, našim čitateľom. Za to, že nás čítate, za slová chvály, ale aj za konštruktívnu kritiku, vďaka ktorej sa môžeme stále zlepšovať:) Čo dodať na záver? Aj keď na tú našu Šrobárku z času na čas nadávate, vážte si chvíle tu strávené, pretože to zbehne ako voda a zrazu budete maturovať. Pomaly príde leto, tak si ho užite, neseďte doma:) Majte sa krásne, želám Vám veľa úspechov. Buďte k sebe dobrí:) študentské slovo

obsah

OBSAH

6/Haiti

Táto malá karibská krajina si môže zapísať deň 12. január 2010 ako ďalší čierny deň na už aj tak dlhom zozname.

9/„Jedlo je taká individuálna vec ako láska.“

Ráno si v rýchlosti hodíš niečo do úst, zapiješ to dvoma hltmi kávy, čaju a bežíš do školy. Počas dňa, v návale informácií, úloh, opäť nevenuješ pozornosť tomu, čo ješ a hltáš to, čo ti príde prvé pod ruku. Stravovanie mnohých školopovinných ľudí možno prirovnať ku katastrofe. A to je chyba!

12/Ach,mladosť moja jediná, (za) počítačom strávená...

Doteraz si pamätám hrôzostrašný výraz tváre a ľútostivý pohľad mojej kamarátky, keď som jej na otázku – “Ty vážne nemáš Facebook?“ odpovedala ľahostajným záporom.

14/Straight edge

Ak si niečo prečítate o nejakom životnom štýle, môžete sa nad tým zamyslieť, ale v skutočnosti sa neviete vcítiť do ľudí, ktorí žijú daným spôsobom života.

17/Naše životy v rukách votrelcov Ach, konečnosť všetkého. Pravdaže, Vyjadri sa!

v tomto útlom tele môžem aj umrieť. Bude to deﬁnitívna smrť.

18/Najčastejšie mená na Šrobárke Jednou z tradičných rubrík Študentského Slova sú zvláštne mená.

20/Netiketa

Kresťania majú desatoro, slušní ľudia bontón, študenti školský poriadok a internetoví machri netiketu.

22/Michael Jackson

Ak o kráľovi popu a o jeho živote chcete vedieť viac, čítajte ďalej...

25/Moderný človek

Keď som bola na základnej škole v piatom ročníku v škole prírode, moje dve spolubývajúce si boli stále vo vlasoch...

26/Zvykli sme si na euro?

Už vyše roka nám v mešcoch štrngajú euromince, a preto sme sa rozhodli urobiť v meste anketu. Ľudí sme sa pýtali, či si myslia, že míňajú viac, za čo konkrétne utrácajú, či si zvykli na novú menu, alebo by radšej platili korunami. A čo si myslia, že prinieslo euro pre slovenskú ekonomiku.

29/Teória relativity

obrodila fyziku

Keď sa povie ,,Albert Einstein“, každému vzápätí príde na um pojem ,,teória relativity“...

30/Sladké pokušenie

Máloktorý výtvor priniesol ľuďom toľko radosti ako recept na prípravu čokolády. Výhody plodov kakaovníkov boli odhalené už veľmi dávno, ich obľuba sa však do dnešnej doby ani o kúsok nezmenšila.

32/3 známe ﬁlmové esá 34/Somálsko

Pokiaľ si do googlu zadáte Somálsko, tak sa vám okamžite objavia 2 typy článkov. Prvý budú recenzie ﬁlmu Black hawk down a druhý správy o pirátoch, ktorí znova zajali rybársku alebo obchodnú loď. Každý jeden článok zobrazuje somálskych pirátov ako bohatých gangstrov majúcich drahé autá, obrovské vily a ženy na každý prst jeden. No je to naozaj tak?

37/Downhill 40/Ako na to?

Adobe Photoshop a hromadná úprava fotiek...

43/Galapágy 48/Rozhovor

s pani profesorkou Janou Piteľovou.

51/Fotograﬁa 54/Optimizmus verzus pesimizmus

Medzi nami sa ani nenájde človek, ktorý by sa s týmito dvoma

pojmami nestretol.

56/Košice 2013 a festival Use The City 58/PRELET NAD HNIEZDOM KUKUČKY Predstavenie, ktoré Vás postaví zo sedadla

60/Vedeli ste, že... 62/Debatný rok na Šrobárke 64/Príbeh jednej garážovej kapely... Irony of dying a ich post hardcore

66/AVATAR 67/STOP ružovej?

Veď, kto by nechcel mať svoju tvár aj na etikete od klobásy?

68/Das Wichtigste ist der Mut zu sprechen...

Jeder Schüler hat ihn mindestens zweimal gesehen. Er ist 61 Jahre alt und unterrichtet hier seit 2002. Er hat viele Länder durchgefahren. Immer lächelnd, freundlich und nett – Hartmut Hapke – unser deutscher Lektor, hat unsere Fragen beantwortet.

70/Nad Tatrou sa blýska 71/Básne 72/Perličky Čo všetko sa udeje na hodinách...:)

študentské slovo

svet internet Izo

Haiti Táto malá karibská krajina si môže zapísať deň 12. január 2010 ako ďalší čierny deň na už aj tak dlhom zozname. Zemetrasenie, ktoré tam prepuklo toho dňa, dosiahlo v epicentre, ktoré sa nachádza približne 16 kilometrov od hlavného mesta Port-au-Prince, magnitúdu 7.0 Mw. V priebehu piatich dní po katastrofe bol odhadovaný počet mŕtvych 50 000. Toto číslo však je len začiatok, pretože do vnútrozemia krajiny je dostať pitnú vodu, potraviny a lekársku pomoc nemožné, vzhľadom na katastrofálny stav ciest a zničené letisko, ktoré tvorilo hlavnú prístupovú cestu do krajiny. Avšak hlavnou otázkou ostáva, či za to, čo sa na Haiti deje, môže len matka príroda. Isté to však nie je vzhľadom na históriu tejto krajiny, ktorá je vôbec najchudobnejšou krajinou západnej pologule. Tento nezávideniahodný stav si vyslúžila nie vlastným pričinením ale rukou takzvaného moderného sveta. Ale začnime od začiatku. História tohto ostrovčeka sa datuje od 5. decembra 1492, keď na tento ostrov v Karibskom mori pristál Krištof Kolumbus. Nazval ho Hispaňola. Od tohto dňa sa v priebehu 30 rokov podarilo európskym „objaviteľom“ vyvraždiť 90 % domorodého obyvateľstva. Príčinou sa stali choroby, ktoré so sebou priniesli, ale aj nútené otrocké práce, pri ktorých neraz pracovali doposiaľ slobodní roľníci v neľudských podmienkach rovníka. Vzbura vždy skončila skôr ako začala. Povstalci boli kruto potrestaní a kolonizátori rozhorčení touto opovážlivosťou. Božie mlyny sa však krútia, a preto bola väčšina bielej populácie potrestaná tropickými chorobami, na ktoré neboli zvyknutí. Aj preto španielska vláda prikázala stiahnutie ľudu ku hlavnému mestu Santo Domingo. Dôvod bol aj ten, že na pobreží bolo riziko príchodu pirátov. Tí sa totiž usadili na blízkom ostrovčeku zvanom Tortuga a neobývaných častí Hispaňoly. To bol začiatok novej éry, kde si Španielsko a Francúzsko rozdelili vtedajšiu Hispaňolu. Na východnej strane ostrova sa usadili Španieli (dnešná Dominikánska republika) a Francúzi zabrali západnú časť (štát Haiti). 6

Vyjadri sa!

Čo to znamenalo pre Haiťanov? Horšiu a krutejšiu diktatúru ako za predchádzajúcich panovníkov. Začalo sa obrovské sťahovanie otrokov z Afriky na haitské plantáže. Pre neúprosné podmienky nik nevydržal pracovať dlhšie než rok, dva. Z toho dôvodu museli privážať čerstvé „zásoby“ takmer stále. Takýmto spôsobom tam zahynulo v 18. storočí vyše 800-tisíc obyvateľov. Francúzov to nemuselo trápiť. Veď zisk z ich kávy a cukru bol obrovský. Úmrtia boli o to väčšie, že v tejto oblasti boli tresty povolené, dokonca vyžadované. Pre príklad tu bola smrť ukrižovaním, upaľovanie, zožratie mravcami či červami, alebo uvarenie v cukrovej melase. Vcelku pekná irónia je, že počas revolúcie vo Francúzsku vypukli vzbury aj na jeho kolónii. Haiťania si konečne vybojovali slobodu na čele s bývalým otrokom, ktorému sa dostalo vzdelania. Volal sa Toussaint L´Ouvert. Krajina ale zostala iba kolóniou. Pár rokov nato, keď sa dostal k moci Napoleon Bonaparte, bolo vyslané na Haiti 40-tisícové vojsko, aby znovu zaviedlo otroctvo. Nepodarilo sa im to iba kvôli tropickým chorobám, ktoré kosili vojakov sťa kosa slamu. Tí, čo ostali, to nemali na ružiach ustlané. Černosi im ukázali všetko, čo ich predkovia pri Francúzoch prežili. Darmo. Pomsta je sladká. Avšak až vtedy sa začali naozajstné problémy. Predtým tak prosperujúci štát sa dostal do úzkych podobne ako väčšina predtým kolonizovaných krajín. Zvrtlo sa to preto, lebo doposiaľ ľudia, ktorí neboli zvyknutí vládnuť, či vôbec slobodne žiť, sa dostali do čela krajiny. Žiadna inteligentná skupina, čo by pozdvihla úroveň štátu. Z toho dôvodu chcel byť pri moci každý trochu ambicióznejší jedinec. Odštartovalo sa obdobie občianskych vojen, zosadení, dokonca vrážd najvyšších hláv štátu. Vnútorné rozpory krajinu úplne pohltili a tá upadala čím ďalej tým viac do chudoby. Amerika sa však roku 1915 rozhodla vyslať na Haiti svojich vojakov, čím pozastavila do roku 1934 napätie. Bola to odozva na dlhy voči USA. Okupácia však skončila fiaskom a stratami na životoch na obidvoch stranách. V 20. storočí bola história poznamenaná mnohými nepokojmi. Tie vychádzali hlavne zo strany hlavy štátu. Najznámejší (najkrutejší) z nich bol Francois Duvalier. Ten sa uzákonil doživotným vládcom. Zavraždil okolo 30-tisíc oponentov. Svoje pomerne dlhé obdobie vlády zakončil prirodzenou smrťoU. Posledné nepokoje vypukli roku 2004. Tie zakončili až vojenské jednotky OSN vyslané do oblasti. Avšak táto chudobná krajina doplatila len a len na okupáciu, kolonizovanie, otroctvo. Následky zemetrasenia sú o to zdrvujúcejšie, že krajina sa ešte ani nestihla spamätať z tropickej búrky, Jeanna, ktorá zničila takmer celú krajinu roku 2006. Kto je však za tým všetkým? Príroda sa nezachovala k ľuďom na bývalej Hispaňole práve najlepšie.

Zemetrasenia, búrky, epidémie. Niet divu, že je ten ostrov pokladaný za prekliaty. No to najhoršie, čo sa mohlo stať týmto mierumilovným potomkom afrických otrokov bolo to, že sa otrokmi stali. Pôvodne roľníci sa pod krutovládou Francúzov, Američanov a diktátorov z vlastných radov zmenili do podoby národu násilného. Táto zmena mala hrozné následky. Občianske vojny, chudoba... to všetko je len a len dôsledok okupácie a kolonializmu. Vraví sa, že ľudia majú dôvod žiť a umierať pokiaľ majú symbol... lenže ten stratili práve 12. januára o 16:59 miestneho času. V tom čase sa v meste Port-au-Prince zrútil kúsok srdca každého obyvateľa. Bašta slobody, demokracie a utrpenia, ktoré boli cenou za kúsok tej voľnosti, akej sa im dostala.

študentské slovo

zdravie internet Mima

Vyjadri sa!

„Jedlo je taká individuálna vec ako láska.“ Ráno si v rýchlosti hodíš niečo do úst, zapiješ to dvoma hltmi kávy, čaju a bežíš do školy. Počas dňa, v návale informácií, úloh, opäť nevenuješ pozornosť tomu, čo ješ a hltáš to, čo ti príde prvé pod ruku. Stravovanie mnohých školopovinných ľudí možno prirovnať ku katastrofe. A to je chyba!

Odolnosť proti stresu, chorobám, lepšiu výkonnosť a koncentráciu môžeš získať aj vďaka správnemu jedálnemu lístku. Hladovanie poznačí pracovný výkon rovnako ako nezdravé jedlá, ktorými zaplníš škvŕkajúci žalúdok. Tri hlavné jedlá a kde-tu niečo drobné pod zub, to sú hlavné zbrane proti poklesu výkonnosti. Počas dňa si musíš zachovať stabilnú hladinu cukru v krvi, ktorá je veľmi dôležitá na sviežu myseľ. A svieža myseľ je dôležitá na hodine:) Všetko sa začína už raňajkami. Raňajky a desiata Už dávno prešli časy, keď nám rodičia ráno čo ráno chystali raňajky a desiatu. Pravda, nehovorím o nás, pár šťastlivcoch, ktorých rodičia sa naďalej starajú, čo ich potomkovia konzumujú. Ale väčšine dajú pár centov so slovami: Kúp si niečo jesť. A tak mnohí z nás si kúpia prvú, nezdravú, lákavo vyzerajúcu vec

*čítajte ďalej na strane 10

študentské slovo

v bufete. Česť výnimkám:) Čo takto vymeniť tieto lákadlá za niečo menej zaujímavé na pohľad, ale zaujímavejšie pre naše zdravie? Ráno, po výdatnom spánku (však :D), sa aktivita nášho organizmu zvyšuje (aj keď sa nám to nezdá:) ) Raňajkami dodávame organizmu prvú dávku energie a živín potrebných pre jeho riadne fungovanie. Primerané raňajky majú organizmu poskytnúť približne štvrtinu z celkového denného príjmu energie. Správne raňajky by mali organizmu dodať proteíny, karbohydráty a malé množstvo tuku spolu s troma gramami vlákniny. Ak neraňajkuješ, zhoršuje sa tvoja pozornosť a schopnosť sústrediť sa na učenie, čo sa môže nakoniec nepriaznivo odraziť i na prospechu:) Ideálne raňajky a desiata? Ak patríš k ľuďom, ktorým ráno príliš nechutí, daj si aspoň kúsok celozrnného pečiva a po dvoch, troch hodinách siahni po jogurte alebo vypi chutný mliečny nápoj. Nestíhaš doma nič zjesť? Potom si kúp niečo cestou do školy. Samozrejme, zdravé:) Osvedčeným základom raňajok a desiatej je obložený chlieb alebo pečivo, najmä celozrnné druhy, ktoré sú bohatšie na vlákninu, vitamíny a minerálne látky. Vhodnou súčasťou raňajok i desiatej sú mliečne výrobky. Raňajkové cereálie, napr. corn-flakes, müsli a pod., nepatria medzi naše tradičné potraviny, postupne si však získavajú čoraz viac priaznivcov. Cenné sú cereálie na báze ovsených, pšeničných alebo jačmenných vločiek, ktoré sú mimoriadne bohaté na viaceré živiny. Ich výživová hodnota sa zvyšuje, ak sú obohatené o sušené ovocie, orechy a semená olejnatých plodín. Už v škôlke nás naučili, že ovocie a zelenina sú plné vitamínov a minerálov. Táto pravda ani po rokoch nestratila nič zo svojej pravdivosti. V nijakom prípade nebuď o hlade celé predpoludnie! Nikto nemá záujem počúvať škvŕkanie prázdneho žalúdka:) Ak doženieš organizmus k vlčiemu hladu, na obed si bude pýtať namiesto normálnej

stravy niečo sladké a poriadne nezdravé. Cez prestávky (alebo cez hodiny:) )ti spoločnosť môže robiť i ovocie, vďaka ktorému si udržíš stabilnú hladinu cukru a pozornosť pri výklade profesorov:) Klasických sladkostí alebo zákuskov sa radšej vzdaj. Nemusíš úplne, veď to sa ani nedá:) Po nich síce rýchlo získaš energiu, ale rovnako rýchlo sa stratí. Stav radšej na banány, ktoré sú zároveň výborným bojovníkom proti stresu. Cukor však získaš aj zo spomínaných celozrnných produktov.

Tekutiny

Nezabúdajme na nápoje. Pravidelný pitný režim má svoje opodstatnenie. Za stratou koncentrácie, upadajúcou výkonnosťou a dokonca i bolesťami hlavy sa často skrýva nízky príjem tekutín. Nezabúdajme, že káva nie je najvhodnejší prostriedok, ako uhasiť smäd. Majme vždy poruke minerálnu vodu alebo čaje. Ale zase aj dobrého veľa škodí a náhle hromadné chodenie študentov na záchod môže vyvolať podozrenie:)

Obed a olovrant

Beh na obed do školskej jedálne sa často končí mračením sa na tanier plný jedla, ktoré už len na pohľad nie je podľa našich predstáv. Ale keď je človek hladný, zje aj klince. Takže častokrát pozobe z taniera aspoň niečo a hor sa do mekáču. Tí menej leniví domov, uvariť si niečo podľa predstáv. Vyprážaný syr s hranolčekmi alebo rezne s majonézovým šalátom zbytočne zaťažia tráviaci systém a po pár minútach sa dostaví vedľajší efekt, únava. Nikdy nejedzme pri počítači, ale doprajme si prestávku! Len tak si jedlo skutočne vychutnáme :) A čo by sme mali mať na tanieri? Určite neuškodia napríklad zemiaky, cestoviny, zelenina a ryža, ktoré obsahujú množstvo výživných látok. Ak nás popoludní prepadne hlad, pochutnáme si na orieškoch, samozrejme, nepražených. Sú jedným z najbohatších zdrojov vitamínu E, zároveň obsahujú i vitamíny skupiny B. Oriešky patria k ideálnej potrave pre mozog. 10

Vyjadri sa!

Obed jedáleň....sem tam sa niečo nevydarí :D (ale nehovorte tetám kuchárkam, lebo aj tak sú zlaté) Po príchode domov sa snažím zas zjesť niečo zdravé, ale, samozrejme, že skončím pri čokoláde alebo niečom podobnom. Ale snaha sa cení. Večera nooo...čo príde pod ruku. No, takže na raňajky si dám väčšinou rožok s niečím sladkým (med, džem, nutela) desiata rožok so salámkou alebo syrom (mama robí so salámou, oco vždy so syrom), obed mám v škole a na večeru zvyčajne nejaké mäso s prílohou. Počas dňa skonzumujem ešte väčšie množstvo jogurtov, ovocia a sladkostí.

Citáty o jedle:

Ich jedinou nevýhodou je ich relatívne vysoká kalorická hodnota.

„Raňajkuj ako kráľ, obeduj ako pán a večeraj ako žobrák.“ „Nielen chlebom živý je človek.“ „Povedz mi, čo ješ, a ja ti poviem, čo si.“ „Jedlo je taká individuálna vec ako láska.“ „Jesť, to je nevyhnutnosť, ale správne jesť, to je umenie.“

Večera

Na večer už nič nejesť, radia nám zo všetkých strán. Dobre, ale keď trávime celé dni v škole a sotva stíhame požuť tých pár hltov v jedálni, čo iné vám ostáva? Zaprieť sa a potom sa uprostred noci zobudiť na nepredstaviteľné škvŕkanie v lačnom žalúdku? To teda nie! Vzdávať sa večere je pravidlo, ktoré nemožno uplatniť v praxi, pretože každý máme iný životný štýl a iný denný rozvrh povinností. No a živiny telo nepochybne potrebuje. Ideálne je jesť priebežne, od výdatných raňajok až po ľahkú večeru. Tú by ste si mali dopriať v závislosti od toho, o koľkej sa chystáte do postele. Nemá význam ostať už od piatej o hlade, ak nezaspíte skôr ako o polnoci. Slabé večere sú navyše zradné v tom, že vedú k chúťkam na takzvané druhé večere. Ak si celý deň, takpovediac o chlebe a o vode, po príchode domov vyrabuješ chladničku vo veľkom štýle. Nuda. To pozná takmer každý. Nie som hladný/hladná, ale i tak zoberiem k telke čipsy, čokoládu a podobné „zdravé“ vecičky. Namiesto tabuľky čokolády si občas dopraj takú mrkvu alebo kaleráb. Stlmíš chuť chrúmania a urobíš niečo pre svoje zdravie.

Spýtali sme sa niekoľkých študentov a profesorov na ich stravovanie:

Samozrejme, že sa snažím jesť zdravo. Na raňajky trebárs mliečne výrobky alebo chlebíček? Desiata no nejaké to zdravé jabĺčko alebo mrkva...hoci, keď vytiahnem cez prestávku mrkvu, každý na mňa čumí... Prečo? Netuším študentské slovo

tipy a triky internet Alex

Ach,mladosť moja jediná, (za) počítačom strávená... Doteraz si pamätám hrôzostrašný výraz tváre a ľútostivý pohľad mojej kamarátky, keď som jej na otázku – “Ty vážne nemáš Facebook?“ odpovedala ľahostajným záporom. ,,Ale veď to je ako keby si nežila. Všetci ho majú... V Amerike, jednoducho všade!“ Aj keď ma v ýraz Amerika = v š a d e , ako Eur ó p an a vždy dráždil, doma som si predsa len sadla za počítač a naťukala známy link >www.facebook.com<. Veď, keď je to také známe, prečo nie? Aspoň sa pozriem... Spočiatku som si vážne pridala len zopár priateľov, zaregistrovala som sa na sieť Šrobárky (áno, aj tá tam je) a tým to haslo. Môj voľný čas naďalej vypĺňali prevažne romány, telefonáty s kamarátmi, rôzne krúžky a ICQ. Po pár týždňoch, so slovami ,,len sa pozriem“ bolo koniec. Nasledovala úprava statusu a pridanie prvých profilových fotiek. O testoch, ktorých autori sa chabo pokúšali o psychoanalýzu mojej osobnosti, ani nehovoriac. Prezerala som si aktualizácie mojich priateľov, ktorí stúpli na počet 60 – čo bolo aj tak podpriemerom priemerného užívateľa so 120 priateľmi v profile. Už teraz by vám mohlo dôjsť, podľa toho, akým smerom sa uberá môj článok, že som sa stala pravidelným návštevníkom tejto stránky a rýchlo som si osvojila návyk písať statusy – čo koniec koncov aj tak nikoho nezaujíma, pokiaľ v ňom nie je niečo zaujímavé alebo sa netýka oznamov do školy. Sledovala som stúpajúcu mániu vo virtuálnych hrách ako FarmVille – kde sa aj gymnazista môže 12

Vyjadri sa!

stať farmárom a splniť si tak možný sen z detstva o okopávaní záhradky. Alebo HappyAquarium – ak vám rodičia nedovolia chovať ozajstné rybičky. Tak sa aspoň môžete tešiť z takých, ktoré len pekne papajú a pokojne si vyberáte peniaze z pirátskej truhličky... Ako snaživý odporca všetkého hromadného,

snažiac zachovať si svoj individualizmus a vlastné cestičky, ktoré nie sú smerom všetkých, som so smiechom sledovala nadšených ,,Facebookčanov“ ako sa tešia z nových druhov listovej zeleniny na farme. Toľko času, dnes tak potrebného, venovať na také hlúposti? No prepáčte, mám svoju úroveň... Lenže bodku za mojím hrdým odporom

(ktorý sa aj tak stále ťažšie zvládal), urobila moja vlastná babka. Áno, moja babka hrala HappyAquarium a s polovicou rodiny si vytrvalo vymieňala typy na hru! Už aj vo vlastnom dome som si pripadala ako vo veľkej rybacej nádrži. Darmo som sa presviedčala, že ja ryby vôbec nemám rada – ani v akváriu, ani na tanieri, ale nakoniec aj môj hrdý múr bol taký ako Berlínsky. Spadol a zostali po ňom len malé kúsky, pri ktorom sa akurát tak mohli fotiť nadšení čínsky turisti. ,,Pozrite, pozrite! Ako sa zadúšala a teraz je už na dvanástej úrovni!“ Áno, je to tak. Uznávam svoju porážku. Človek v dvadsiatom prvom storočí bude asi ťažko odporovať sile internetu. Aj keď je smutné, že čoraz častejšie uprednostňujeme virtuálnu realitu pred skutočným svetom a pred skutočnými ľuďmi. Veď čo nám vlastne dávajú tie premárnené chvíle? Múdrosť, skúsenosť? Alebo lásku? Ani náhodou. A predsa, aj keď to už každý z nás vie, naďalej sa tešíme z blikajúcich obrazoviek počítačov. Takže teraz, keď mi niekto záporne odpovie na otázku, či má facebook, aj ja vypúlim oči, hrôzostrašne sa zatvárim a neveriacky sa spýtam: ,,Čože?“ A pri tom dúfam, že moje rybičky ešte majú dostatok žrádla, a že moja truhlička s peniazmi je ešte stále plná...:)

študentské slovo

životný štýl internet Katka Kissová

Straight edge Ak si niečo prečítate o nejakom životnom štýle, môžete sa nad tým zamyslieť, ale v skutočnosti sa neviete vcítiť do ľudí, ktorí žijú daným spôsobom života. Rovnako je to aj so životným štýlom Straight Edge, ktorý sa vyznačuje troma hlavnými bodmi (nefajčiť, nepiť alkohol, nedrogovať), ktoré sú v súčasnosti medzi mnohými mladými ľuďmi dokonca nepochopiteľné. Práve preto vám poskytneme rozhovor s 19 ročným študentom, ktorý je okrem iného aj vegán, punkáč a aktivista. Meno považuje len za štítok, takže preňho nie je dôležité. Predstavuje sa pod prezývkou xDevilx. V interview sa snaží najmä o to, aby ste Straight Edge pochopili a dokázali vidieť svet podobnými očami ako on.

Ako si sa dostal k sXe?

Už ma nebavili tie trápne pózy a, s prepáčením, sračky mladých ľudí, ľudí bez duše... Ako decko som fajčil, pil a viedol ten cool, ten všetkým vyhovujúci život. Oči mi otvorili asi názory kapiel a hlavne ich texty. Mám tú možnosť poznať viacero sXe česko/slovenských kapiel osobne, a preto si názory môžeme vymieňať vždy, keď sa stretneme. Každopádne, v dnešnej dobe je super, keď hulíš, fajčíš, každý piatok sedíš v bare a miesto toho, aby si sa bavil, bavíš tých, ktorí na tvojej závislosti zarábajú a piješ. Áno, nazývam to závislosť. Nakoľko dnešní ľudia už ani z ďaleka nie sú otvorení. Nevedia si predstaviť to, že by boli na koncerte, kde by sa neopili. Nevedia si predstaviť Silvester bez šampanského a tvrdého chlastu. Jednoducho na to, aby sa otvorili, potrebujú drogy, ktoré ovplyvňujú ich myslenie. Nenarážam na to, že nie je dobré občasne si vypiť na prípitok a pod. Ale ja osobne to nepovažujem za potrebné. Radšej zájdem do 14

Vyjadri sa!

prírody, vypočujem si skvelú hudbu, alebo sa plnohodnotne zabavím s priateľmi, či už v prírode alebo v nefajčiarskom podniku.

Ako dlho si sXe?

Neviem, či sa označujem za sXe. Totižto, sXe je len nejaká nálepka ktorá spája ľudí, aby o sebe vedeli. Teda, keď napr. niekto chce vyhľadať kapelu, ktorej texty sú jeho srdcu blízke, hľadá sXe kapelu a nie kapelu s peknými textami. Ja osobne sa nejak necítim byť sXe len kvôli tomu, že nepijem a nefajčím, no podľa všetkého mi táto nálepka právom náleží, nakoľko si nemyslím, že sXe je z mojej strany trápna móda ako sa odlíšiť. Striktne odmietam alkohol a akékoľvek drogy (včetne kofeínu, taurínu a pod.) vyše troch rokov. Jednoducho chcem byť čistý. Taký, aký som bol stvorený... Nechápem ľudí, ktorí pijú 4 kávy denne, aby vydržali na nohách. Ja som aktívny človek, čo sa týka pohybu aj aktivít, v jednom kuse niekde behám – keď nie som v škole, pracujem. A žiadnu kávu nepotrebujem. Nepotrebujem ani cigaretu na odreagovanie stresu. Na to mám hudbu, na to mám čerstvý vzduch a krásnu zeleň navôkol.

Nemáš niekedy chuť si napríklad zapáliť cigaretu?

Nemáš niekedy chuť zájsť do prírody?:) Veľmi hlúpa otázka z tvojej strany. No jednoducho nemám. Nemám akúsi potrebu vrážať si do pľúc viac ako 4-tisíc karcinogénnych látok, ktoré mi pľúca prepichujú

ako ostrý nôž mäkké maslo. Na to sa mám príliš rád... Ďalšou vecou a vecou osobnou je to, že nie som ochotný platiť ľudom, ktorí zarábajú na mojej smrti, na znečisťovaní vzduchu, na znečisťovaní prírody. Vieš Ty, že ohorok z cigarety sa v prírode rozpustí až za 4 roky? A vieš, že keď si kupuješ cigarety, ktoré vyrobil Philip Morris (tie na Mal..., nebudem tu robiť značku...), podporuješ tým priamo človeka, ktorý je jedným zo zakladateľov Ku Klux Klanu v USA a nejaké to percento z celého zisku putuje na financovanie práve týchto rasistických a xenofóbnych aktivít? Nie je to podľa teba smiešne? Celé je to jedna nechutná mašinéria, ktorá nemá kraja, nakoľko fajčiť začínajú čoraz mladší a mladší... Mala by sa voči tomu robiť rázna prevencia, alebo budeme radšej podporovať obchodníkov so smrťou a rasizmom?

Čo by si poradil deťom, ktoré fajčia alebo pijú. Čo by podľa teba mal namiesto toho robiť mladý človek?

No v prvom rade, ja nie som otec svätý ani bývalý člen Hitler jugend (Jozef Ratzinger – terajší pápež), aby som niekomu radil. Jednoducho by som chcel, aby sa mladí začali viac starať o seba a o životné prostredie. Pretože tie 14-ročné dievčatá, ktoré na nič nemyslia a fajčia, raz budú chcieť byť matkami... Tí chlapci, ktorí fajčia, by určite raz radi uvideli svoje vnúčatá. Aj keď sa budú mojim kecom smiať a brať ma ako trápneho pózera, raz, keď nebudú plodní alebo prestanú dýchať, zmenia názor. S alkoholom študentské slovo

interview internet meno autora je to ťažko, je to spojené aj s otvorenosťou v priateľstve a to je príliš ťažké v tejto dobe – mať kamarátov, s ktorými môžeš otvorene rozprávať aj bez toho, aby si bol/bola pod vplyvom alkoholu. Alebo skôr je to povinnosť a zvyk ? Prvá otázka, ktorá napadne mladým ľuďom, keď zistia, že sa robí párty, je práve typu: “Čo budem piť??”... Mňa skôr napadajú otázky “Čo fajn si uvaríme? Donesiem tú novú muziku, čo mám doma! No jasné, bude to skvelý večer...” Skúste to raz, skúste sa zabaviť bez alkoholu, bez cigariet, a bez drog. Život je o to krajší, o to voľnejší. A čo by mal robiť mladý človek? Rozhodne chodiť do prírody alebo tráviť čas športovaním – skejt, bajk, čokoľvek... Hrať na gitaru... Alebo podporovať aktivitami myšlienky, ktoré sú mu blízke. Je milión spôsobov, ako sa nehrať na hrdinu, ale tým hrdinom naozaj byť.. Stačí si len nájsť tu svoju trasu a pomaly si ju vyšľapať, aby tí za Tebou mali cestu ľahšiu...*

náckovský striaght edge takzvaný hatecore (odvodené od pôvodného slova hardcore). Je to plné irónie, nakoľko napodobňujú ľudí, ktorí sú striktní voči rasizmu a akýmkoľvek prejavom intolerancie. Týchto by som kopal do hlavy. Tak isto ako keď tí istí pózerskí náckovia, hrdí árijci a belosi nosia oblečenie, ktoré je šité v Turecku. Nejaký ten Thor Steinar, a podobne. Ale to už je mimo témy. Každopádne, v USA, ako som už spomínal, týmto hardcore týpkom preplo a začali pod nálepkou sXe napádať opitých ľudí. Pred barom, kde sa bavili mladiství, ich čakali s bodnými zbraňami, baseball pálkami, a podobne. Toto je choré. Čo mňa do neho, keď nechce, tak nech nepije, ale mne nech nikto nezakazuje piť. Respektíve, čo mi má kto čo zakazovať? Ja chcem a aj budem voľný. To bol pôvodný zámer sXe. Preto sa americkým a komerčným kapelám hrajúcim sXe hardcore vyhýbam. Je to všetko biznis a zmagorenie mladých ľudí...

Trocha odľahčujúca otázka – ako si strávil Silvestra?

Na záver, chceš niečo odkázať čitateľom Študentského slova?

No, Silvestra som strávil tak, ako som si to predstavoval.. Užil som si ho podľa mojich predstáv. Zabavili sme sa, i keď niektorí si príchod Nového roku vôbec neužili – ležali vo vlastných zvratkách na kachličkách pri záchode vďaka alkoholu (alebo vďaka ťažkému jedlu ?:)), ja som si ho užil perfektne. Bavili sme sa, spievali, tancovali, hrali na ukulele – to je tá malá havajská gitara.. Bolo mi strašne fajn, a vôbec mi nevadilo, že niektorí ľudia okolo mňa boli opití, a im tiež nevadilo to, že zastávam názor, aký zastávam. Pretože sme sa bavili tak, ako keby sme boli opití obaja alebo obaja triezvi. Jednoducho sme boli otvorení a plní energie, smiechu, radosti a oslavovali sme to, že môžeme byť spolu aj v ďalšom roku.

Takže máš aj priateľov, ktorí tvoj názor nezdieľajú. Nie si na nich niekedy nahnevaný, keď fajčia alebo pijú alkohol?

Samozrejme, že mám priateľov, ktorí sXe nie sú. Nie som intolerantný. Straight Edge je iba o mne, o ničom inom. Respektíve, straight edge ľudí v KE by som vedel napočítať na dvoch rukách. No, samozrejme, že mi vadí, že pijú a fajčia. To, že pijú až tak nie, jedine ich ľutujem, keď urobia nejakú chybu v opitosti. Fajčiarov prosím, aby fajčili mimo mňa. Vždy, keď sedíme v bare pre nefajčiarov, fajčiarom to nevadí, nakoľko dva kroky od nich je balkón, na ktorom si môžu zafajčiť. V USA však je sXe označované za teroristickú skupinu. Osobne nemám rád ľudí, ktorí si vytetujú 15x nápis sXe, true till death, drug free a podobné striaght edge porekadlá po celom tele a snažia sa ako správni sXe vyzerať. Neviem, kto to kedy vymyslel. Pózerská móda. Straight edge môže byť hip hoper, rocker, metalista.. V Rusku a na Slovensku sa dokonca rozmohol 16

Vyjadri sa!

„Samozrejme, že chcem využiť túto šancu. V prvom rade by som chcel odkázať všetkým študentom a pedagogickému zboru, aby neboli ľahostajní. Ľahostajní voči problémom, ktoré sa ich každým dňom týkajú viac a viac. Veľkým problémom na Slovensku je rasizmus a medzinárodné vzťahy. Skúste sa nad sebou každý zamyslieť, čo ste urobili pre to, aby košickú basketbalistku čiernej pleti neonacisti nenaháňali po celej ulici a nadávali jej do čiernych k... Ďalším, v čo vás chcem vyzvať, je recyklácia a celková ochrana životného prostredia. Skúste na škole usporiadať zber použitých batérií, použitého papiera. Vybaviť školu za pár centov nádobami na recykláciu plastov. Jednoducho sa starať o to, čo je nám, aj keď si to veľa z vás neuvedomuje, najdôležitejšie. Ja osobne veľmi obľubujem výraz “Earth First”, čo vo voľnom preklade znamená “V prvom rade Zem”. Ak máte nejaké otázky, píšte ich tu slečne autorke, ktorá je so mnou v kontakte. Na facebooku ani na pokeci ma nenájdete. Ale to už je iná téma..:)“

Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a poučné myšlienky:)

recenzia knihy internet Alex

Naše životy v rukách votrelcov Ach, konečnosť všetkého. Pravdaže, v tomto útlom tele môžem aj umrieť. Bude to definitívna smrť. vytvorili ľahko čitateľné dielo, aj keď strán na obracanie teda nie je málo – je ich okolo 600. Záleží však len na vás, či si obľúbite štýl písania Stephenie Meyerovej a jej príbehy.

O čom to teda vlastne je?

„A ja v ňom už nebudem viac žiť...“ zašepkala Melanie. „Ale tak si ani jedna z nás svoju budúcnosť nepredstavuje, však?“ „Nie, nikto z nás si nepredstavuje, že nebude mať nijakú budúcnosť.“ Autorka bestsellerov Twilight, Stephenie Meyerová, sa nemusí báť, že v budúcnosti bude jej meno zabudnuté. Objavilo sa totiž aj na obálke knihy Hostiteľ, ktorá je na slovenskom čitateľskom trhu už pol roka. Nezľaknite sa – nejde o ďalšie pokračovanie upírskeho ošiaľu – ,,poriadne zauzlená telenovela”. Na rozdiel od jej predchádzajúcich diel sa tu dá jasne badať autorkin zámer o vytvorenie posolstva (alebo ak chcete – pokus o duchaplnú ideu diela). Autorkina zručnosť v písaní a fantázia

V spomínanom diele sa náš svet stal terčom invázie neviditeľných nepriateľov. Votrelci sa dostávajú do ľudských tiel a vytláčajú z nich pôvodné duše. Cieľom je, samozrejme, ako u väčšiny sci-fi románov s touto tematikou, ovládnuť Zem a zničiť ľudskú rasu. Hlavnou hrdinkou je Melanie, jedna z posledných žijúcich ľudí na Zemi. Dostane sa do zajatia a do jej tela vložia novú votreleckú dušu s menom Pútnička. A tu nastáva zlom. Mladá a temperamentná Melanie sa odmieta vzdať svojho tela a svojej lásky Jereda. Prostredníctvom myšlienok sa rozpráva s Vandou (Pútničkino ľudské meno) a ukazuje jej časti zo svojho predchádzajúceho života. V týchto častiach autorka veľmi pekne spracovala myšlienky o živote, smrti a spomínanej budúcnosti. Pre čitateľov, ktorí sú zvyknutí na obsahovo bohatý dej, bude táto kniha dobrá, ale nie výborná. Mám na mysli slabé vygradovanie deja, kde sa celá zápletka vyrieši mávnutím čarovného prútika. Ale keďže je to sci-fi román, tak niet sa čomu čudovať. Abnormálne javy sú tu predsa povolené a, povedzme si to na rovinu, ani to dielu neuškodilo.

Bude aj filmové spracovanie?

Do sveta sa dostávajú ,,zaručené“ správy, ktoré na túto otázku odpovedajú kladne. Je však otázne, či práve táto kniha je určená pre filmových „fajnšmekrov“. Väčšia časť knihy je vytvorená pomocou vnútorných dialógov jedného tela, ale dvoch myslí. A to si vyžaduje veľkú zručnosť celého filmového štábu. Mne neostáva nič iné, len odporúčať Hostiteľa pre oddychové a prekvapivé čítanie na voľné chvíle (prípadne ako príjemnú výmenu za učebnicu na hodine – ale len na vlastnú zodpovednosť).

študentské slovo

my, šrobárčania internet Aďka

Najčastejšie mená na Šrobárke Jednou z tradičných rubrík Študentského Slova sú zvláštne mená. Samozrejme, platí to aj naopak. Spravidla pri oznamovaní známok, ak profesor hovorí len mená. Vy si naivne myslíte, že ste tým šťastlivcom s jednotkou. Ale omyl. Je to váš spolužiak. A vy ľutujete, že sa nepodpisujeme len krstnými menami. Pokiaľ nie ste spokojní s menom, je možné zmeniť si ho, ale kto sa bude trápiť, keď si môžeme vymyslieť akúkoľvek prezývku. Nie? Meno tvorí časť našej osobnosti. Tu sú krátke charakteristiky mien tých, pre ktorých by sa deň bez menších „menných šokov“ ani nerátal.

Najčastejšie dievčenské mená na škole: Dominika – 27 Katarína – 23 Martina – 22

Najčastejšie chlapčenské mená na škole: Sú niečím neobyčajným, raritou, ktorá na seba chtiac–nechtiac upúta pozornosť. Venujme sa ale chvíľu tým, pri ktorých mene sa nám v hlave nerozsvieti kontrolka – neobyčajné. Venujme sa chvíľu všetkým Martinám, Dominikám, Tomášom, Martinom. Nositeľom najčastejších mien – teda aspoň tu, na Šrobárke. Mať jedno z najviac vyskytujúcich sa mien má rozhodne svoje výhody a, ako to býva, aj nevýhody. Napokon, ako všetko. Na jednej strane sa vám nemôže stať, že by vám ľudia skomolili meno, lebo ho všetci veľmi dobre poznajú. Nemusíte sa zaň hanbiť, lebo množstvo ľudí sa volá rovnako ako vy, čo je dôkazom obľúbenosti u ľudí. Veď ktorý rodič by chcel strápňovať svoje dieťa a dal mu akési prečudesné meno? Hoci, pravda, čo sa páči jedným, nemusí sa páčiť druhým a výsmech ani tak nesúvisí s menom, skôr s ľuďmi a ich inteligenciou. Hlúpi ľudia sa budú vysmievať tak či tak a nemusia na to mať dôvod. Ešte k nevýhodám. Pokiaľ máte v triede viac spolužiakov s rovnakým menom, môže to mať nepriaznivý dopad na vaše psychické zdravie. Môže to viesť k nadobudnutiu rôznych tikov. Poznáte predsa ten stres. Nič neviete, modlíte sa, aby vás profesor nevyvolal, no povie vaše meno! S hrôzou pozriete na profesora, našťastie, hľadiaceho na vášho spolužiaka. Fúú...dnes ste mali šťastie. 18

Vyjadri sa!

Martin – 17 Tomáš – 17 Peter – 15

Dominiky: Hoci tieto sympatické osoby samy ne-

zvyknú hovoriť o svojich problémoch a najradšej ich riešia po svojom, ak by ste sa potrebovali niekomu zdôveriť, obráťte sa na ne. Rady si vás vypočujú a zverené tajomstvo si dokážu nechať pre seba. Tieto cieľavedomé ženy dokážu obratne viesť tím a riešenie úloh v škole a v živote pre ne nie je problém.

Kataríny: sú vraj introvertky so vzťahovačnými

sklonmi. Ak by ste chceli zlomiť ich vôľu, stálo by vás to omnoho viac námahy než len pekný úsmev a „prosím“. Treba uznať, že ich úlohy nie sú zvyčajne dotiahnuté do konca, veci si neraz nestihnú dôkladne premyslieť, ale plakať nad písomkou ich určite neuvidíte. Ak by si mali vybrať medzi učením sa na test a odpočinkom, vybrali by si odpočinok. Kataríny, ktoré sa môžu uplatniť napríklad v oblasti médií, umenia, politiky, či biznise potrebujú hlavne uvoľnenie, spánok, čo im pomáha prijímať prípadné neúspechy s chladnou hlavou.

Martiny: sú dobré študentky, čo sčasti vysvetľuje Dominika: So svojím menom som zo začiatku fakt, že o ne na Šrobárke nie je núdza. Medzi ich obľúbené aktivity patrí škriepenie sa najlepšie s vyučujúcimi, (ale nepohrdnú ani spolužiakmi) zadávanie úloh a riadenie iných. Zvoliť si Martinu za predsedníčku triedy je dobrá voľba. Vo vodcovských povolaniach svojou sympatiou a eleganciou boduje. Navyše, úspechy ju nerozrušia. Mykne plecom a bojuje ďalej.

Martinovia: sú nepokojní, inteligentní, citliví

a občas napätí. Pri vítaní ich radšej neobjímajte, nemusia to mať radi. Sú spoločensky nestáli a hoci sa návštevám potešia, keď sa zatvoria do svojej izby, nemusí to byť len preto, lebo majú množstvo učenia. Okrem spánku obľubujú povolania spájajúce intelektuálnu a manuálnu činnosť.

Tomášovia: Ak na vás niekto nabonzuje, Tomá-

šov môžete spomedzi podozrivých vylúčiť. Dá sa im veriť. Ich úmysly sú dobré a konanie úprimné. Od detstva sú pohľadní a milí. Ani vo vzťahu nemajú radi pretvárku. Alebo po lopate: buď vás ľúbia, alebo vás neľúbia a radšej pustia k vode.

nebola veľmi spokojná. Ešte na základnej som ho nemala veľmi rada a najviac som sa obávala, ako ma budú prezývať, keď budem staršia, ale teraz by som ho už nevymenila. Som hrdá na to, že som Dominika. Tomáš: Hej, som celkom spokojný.

Aké meno by si dala dal svojej dcére/synovi? Niečo netradičnejšie, alebo skôr osvedčenú klasiku? Dominika: Netuším, aké meno by som dala svojej dcére, keďže do budúcnosti veľmi nehľadím. Žijem pre súčasnosť, v ktorej deti neplánujem. Ale myslím si, že keby som sa už mala rozhodnúť, tak by to bolo skôr asi meno zahraničné, atypické pre Slovensko. Tomáš: Neviem, asi Tomáš alebo Áron (smiech).

Ako sa volajú tvoji súrodenci ? Dominika: No, mám brata a ten sa volá Filip, čo

si myslím, je klasika. Tomáš: Moja sestra sa volá Mária.

Máš pocit, že charakteristika tvojho Petrovia: nemajú radi fyzickú prácu a v niekto- mena je v tvojom prípade pravdivá? rých prípadoch ani fyziku. Svojím šarmom a zvodDominika: Myslím, že viac–menej áno. nosťou sa uplatnia ako herci, podnikatelia, spisovatelia alebo novinári. Títo lámači ženských sŕdc ne- Tomáš: Áno, myslím, že ma moje meno vystihuje. zvyknú konať unáhlene a s kamennou tvárou volia vyčkávaciu taktiku. Patria medzi ľudí s veľkým srdcom. Sú nevyčerpateľní, vytrvalí, emotívni a trošku pojašení. Ženy ich (vraj) milujú.

A čo si o svojom mene myslí Dominika z 2.C a Tomáš z 1.A? Kto ti vybral toto meno? Dominika: Meno mi vybrala moja mamka. Tomáš: Vybrali mi ho rodičia. Volá sa niekto z tvojej rodiny rovnako? Dominika: Nie, už nikoho s takým menom nemáme.

Tomáš: Nie, nikto. Koľko svojich menovkýň/menovcov poznáš? Dominika: Fúha, tak menovkýň poznám dosť

Určite ste netušili, že:

– krstné meno jednej štvrtiny profesorov je Ján, – medzi profesorkami o prvenstvo medzi najpočetnejšími menami bojujú Zuzany a Márie, – ak by sme boli rozdelení pravidelne, v každej triede by bola práve jedna Katarína, – čisto matematicky je pravdepodobnosť, že na chodbe stretnete Martina a Tomáša rovnaká, – 21% všetkých štvrtákov nosí jedno z najviac sa vyskytujúcich mien, v prváckych triedach je to len 13%, – trieda, kde nie je ani jeden zo zástupcov jedného z najpopulárnejších mien na Šrobárke v súčasnosti neexistuje, – vo štvrtom ročníku je viac Martinov – 8, než vo všetkých prváckych druháckych a tretiackych triedach dokopy, – väčšina Tomášov na našom gymnáziu sú tretiaci. Sú jedinými zástupcami najpočetnejších mien v inom ako štvrtom ročníku.

veľa, okolo 10 ich bude určite a možno aj viac. Tomáš: Menovcov? Určite viac ako 10.

Si spokojná/spokojný so svojím menom? študentské slovo

internet internet Aďka

Netiketa Kresťania majú desatoro, slušní ľudia bontón, študenti školský poriadok a internetoví machri netiketu. Čo je to netiketa? Niektorí z vás tento pojem poznajú, ale pre tých, ktorí sa s ním ešte neskamarátili... Netiketa sú predpisy, ktorými ak sa budeme riadiť, budú z nás slušní internetoví používatelia=správni Šrobárčania. Veď napokon, každé spoločenstvo ľudí má svoje pravidlá. Či písané, či nie, má ich. Netiketa vychádza zo základných pravidiel slušného správania. Slušne vychovaný človek (rozumej Šrobárčan) by ich mal dodržiavať aj bez toho, aby o nich vedel. Pokiaľ ste sa s nimi dosiaľ nestretli, je načase, aby ste tento obrovský, čo obrovský, obrovitánsky nedostatok odstránili. Prosím, zoznámte sa!

1.Nikdy nezabúdajte, že na druhom konci sú ľudia a nie počítač. Ľudia sú pri komunikácii cez internet oveľa otvorenejší ako pri rozhovore tvárou v tvár. Zvyčajne sme doma a nemusíme sa štylizovať do umelých póz. Avšak, všetkého veľa škodí a ani úprimnosť nie je výnimkou. Preto si treba dať pozor, aby sme to s úprimnosťou neprehnali. Na druhom konci sú ľudia, nie počítač. Hrať sa na hrdinu, pretože „ten druhý“ vás nevidí, a ak mu aj niečo nevhodné poviete, fyzicky v tom okamihu neutrpíte žiadnu ujmu, sa nie vždy vyplatí.

2.Dodržiavajte všetky pravidlá slušnosti z normálneho života.

Nemyslím, že sa niekto na smrť urazí, ak sa mu nepozdravíte, keď s ním začnete, či ukončíte konverzáciu, ale ak píšete mail profesorke, pre istotu jej netykajte. Nemusel by to byť najšťastnejší krok. 20

Vyjadri sa!

3.Zistite si, kde sa nachádzate.

Ak plánujete zapojiť sa do diskusie, zistite si, akú politiku uznáva daná stránka. S feministickými názormi by ste na internetovom portáli pre mužov veľmi neuspeli.

4.Majte ohľad k druhým.

Buďte ohľaduplní nielen pri posielaní zbytočne veľkých e-mailov, ale aj pri internetovej komunikácii iného druhu. Hoci každý z nás absolvuje povinné hodiny informatiky, ani tie však nie sú zárukou toho, že prácu s počítačom ovláda dokonale. Naozaj, nie každý je taký zručný v práci s počítačom ako vy, tak majte trpezlivosť a odpusťte informaticky nedokonalým osobám.

5.Nebuďte grobianom.

Stalo sa vám napríklad, že ste komunikovali s niekým, kto písal takým veľkým písmom, že sa do riadku zmestila len polovica bežného počtu slov? Áno? Nemali ste pocit, že na vás ten na druhom konci kričí alebo je na vás nahnevaný? Ak sa teda chceme vyhnúť konfliktom, veľkosť písma číslo 12 je skutočne dobrá voľba. Na človeka totiž nepôsobí negatívne len gramatická nesprávnosť slov. Veď to, že píšete bez diakritiky je v poriadku. A preniesť sa dá aj cez niektoré tvrdky, (aj keď by sme sa mali snažiť, aby ich bolo čo najmenej) ale dôležitá je aj ich veľkosť.

6.Pomôžte, ak viete.

Nikto učený z neba nespadol. Preto, ak napríklad v otvorenej diskusii natrafíte na otázku, na ktorú poznáte odpoveď alebo vás niekto požiada o radu, obetujte chvíľu svojho voľného času a pomôžte. Nabudúce niekto iný pomôže vám.

7.Rešpektujme súkromie iných.

Ako vraví múdry pán internet:„Ak vám omylom prišla správa, ktorá vám nepatrí, správajte sa tak, ako by ste chceli, aby sa iní správali, ak by našiel vašu poštu.“ Samozrejme, predpokladáme, že si chránite súkromie a nie ste najšťastnejší, ak vám niekto číta maily.

Človek, čo ju spôsobil to (dúfam) ľutuje. A hnevom už aj tak nič nevyriešite.

10.Nešírte reťazové listy a poplašné správy.

Určite poznáte pokec, či facebook. A určite ste vy, ako milióny iných ľudí, majiteľmi konta na týchto stránkach. Taktiež nepochybujem, že sa k vám dostala správa typu: „Pošli túto správu 10 najlepším kamarátom do 24 hodín a o polnoci si tvoja láska uvedomí, že ťa miluje. Ak to nepošleš, stihne ťa hrozné nešťastie.“ Hm...pekné. Neviem ako vy, ale ja to zakaždým, keď sa ku mne zatúla takáto správa risknem a nepošlem ju ďalej. Dosiaľ som neprišla na to, čo mysleli tým nešťastím, ale rodinu mám živú, ja tiež žijem a mohla by som povedať, že sa mám celkom fajn. Všetka česť tým, čo dnes žijú v krásnom manželstve, pretože si ich partner o polnoci uvedomil, že osobu, ktorá 10 poslala reťazových správ, miluje. Ale život naozaj nie je rozprávka, v ktorej sa o polnoci menia koče na tekvice. Nerada niekomu ničím ideály a sny, ale je čas zobudiť sa. Tak si radšej šetrite energiu na dôležitejšie veci a neporušujte pravidlá netikety. Nejeden používateľ týchto internetových komunít vám za to bude povďačný.

11.Nerozosielajte spam.

Myslím, že na tomto bode názorne vidíme, porušovanie netikety. Spamy nás nehanebne okrádajú o miesto v našich e-mailových schránkach a náš čas, ktorý venujeme ich vyhadzovaniu.

12.Rešpektujte autorské práva iných.

Každý by chcel byť dokonalý, ale vydávať cudzí referát, video, fotky a iné materiály za svoje vlastné, to naozaj nie je tá pravá cesta k úspechu. Verím, že ľudia nevydávajú cudziu prácu za svoju len z nejakej lenivosti, ale majú na to vážnejší dôvod. A ako čestní ľudia nezabúdajme a pripíšme dve slová : „Zdroj: internet“

Verím, že tieto pravidlá ste nevedomky dodržiavali aj pred prečítaním tohto článku, no teraz budete podľa nich aj vedome konať a internet bude raz plný 8.Nezneužívajte svoju moc a vedomosti. slušných ľudí riadiacich sa netiketou. Vieme, že medzi nami sú ľudia, ktorí sú v práci s internetom a počítačom naozaj excelentní, ale ich vedomosti im nedávajú právo manipulovať s informáciami buď pre svoj vlastný prospech alebo zábavu.

9.Odpúšťajme druhým chyby.

Ako som spomenula, nikto učený z neba nespadol, a preto odpúšťajme aj keď je ujma naozaj nemalá. študentské slovo

osobnosti – hudba internet Ľubka

Michael Jackson Ak o kráľovi popu a o jeho živote chcete vedieť viac, čítajte ďalej... Michael Joseph Jackson, známy ako Michael Jackson. Americký popový, soulový a rockový spevák, tanečník a skladateľ. No tu by bolo na mieste prestať so škatuľkovaním. Bol skrátka všestranným umelcom s veľkým srdcom a podstatou všetkých jeho vystúpení bola radosť a láska. Láska k hudbe, k tancu, k fanúšikom. Tanečník s nevyprchajúcou energiou, geniálnymi pohybmi a teatrálnymi vystúpeniami. Mnohí ľudia, ktorých počas života príliš nezaujímal, ho začali “uznávať” až po jeho smrti. Možno z akéhosi terajšieho mainstreamového trendu. No milióny skutočných fanúšikov ho vždy brali aj budú brať ako legendu, aj napriek tomu v jeho osobnom živote nebolo vždy všetko ružové... Ak o kráľovi popu a o jeho živote chcete vedieť viac, čítajte ďalej...

Životopis Kariéra

Michael pochádzal z početnej rodiny. Mal 9 súrodencov a on bol ako siedme dieťa v poradí. Svoju hudobnú kariéru začal už ako päťročný. Mal tvrdé detstvo, ktoré dosť poznačilo jeho život (pevná ruka otca a matky ako aj vplyv náboženstva svedkov Jehovových). Otec Joseph Jackson bol tiež hudobníkom – gitaristom, ktorý však svoju kariéru po svadbe s Michaelovou matkou Katherine, ukončil. Svoje hudobné ambície preniesol na svoje deti a začal veľmi skoro. Tak vznikla kapela Jackson 5, ktorá bola zložená z 5 bratov Jacksonovcov. Skupina prerazila v roku 1969 a prvú platňu vydala, keď mal Michael 12 rokov. Čoskoro sa ukázalo, že práve on má spomedzi 22

Vyjadri sa!

bratov najviac talentu a stal sa v kapele lídrom. V 80-tych rokoch boli Jackson 5 jednou z najlepších čiernych pop/soulových kapiel na svete s hitmi ako ABC alebo Never can say goodbay. Súčasne tým odštartoval svoju sólovú kariéru. Prvým jeho hitom bola balada Got to Be There, avšak hitom č.1 sa stala skladba Ben, z rovnomenného albumu, z ktorej sa predalo viac ako 1 milión kópií. Naposledy s bratmi vystupoval v roku 1984 na svetovom turné Victory, na ktorej oznámil svojim divákom, že so svojimi bratmi vystupuje poslednýkrát. Celá rodina to zobrala ako zradu a určitú dobu mali všetci členovia zákaz s Michaelom komunikovať. Michael sa presťahoval na ranč Neverland a začal svoj nový život bez vplyvu svojho otca a cirkvi. Hudobne sa mu

a dostal ocenenie od MTV ako najlepší videoklip všetkých čias. Spolupracoval na nich s najlepšími producentmi a režisérmi, vo videoklipoch využíval najnovšie technológie a špeciálne efekty. Pre klipy Billie Jean a Thriller použil umelecké efekty ako make-up skombinované s fantastickým tancom a choreografiou. Vyprodukoval tak 14-minútové video. Toto video sa stalo tiež najúspešnejšie predávaným videoklipom. Album Thriller je aj prototypom dokonalého popového albumu. Jeho úspech je dodnes neprekonaný a v predajnosti albumov prekonal aj samotných The Beatles a Elvisa Presleyho, nehovoriac o jeho oceneniach. Stal sa najoceňovanejším umelcom so ziskom viac ako 600 najrôznejších cien a uznaní, medzi ktoré patria predovšetkým tie hudobné ceny, ako 13 cien Grammy (+ 4 ďalšie ako súčasť projektu We are The World a samotný singel, ktorý Michael napísal a zložil spolu s Lionelom Ritchiem, a jednu so skupinou The Jackson 5 v roku 1971), 18 cien American Music Awards, vrátane ceny Americký Umelec 20. storočia, 22 cien Billboard Music Awards (+ 5 ďalších Billboard Video Awards), 12 cien World Music Awards, vrátane ceny na – Najpredávanejšieho umelca Milénia ocenili za album Thriller zápisom do Guinessovej knihy rekordov za najpredávanejší album všetkých čias. Nasledoval album Bad a Dangerous, ktoré pre zmenu znamenali aj umelecký posun – predovšetkým album Dangerous, ktorý je najvýraznejším v novom hudobnom štýle tzv. – New Jack Swing. Nasledoval album HIStory, ktorý je najpredávanejším dvojalbumom, Blood on the Dance Floor, ktorý je najpredávanejší remixový album a album Invincible. Jeho zatiaľ posledným albumom je reedícia 25 rokov starého albumu Thriller, kde sú pôvodné skladby upravené v spolupráci so súčasnými spevákmi. Celkovo od roku 1970 predal nestarnúci Kráľ popu viac ako 500 mil. nahrávok. Michael naspieval veľa skladieb s rôznymi interpretmi (mimo svojich bratov): Janet Jackson, Diana Ross, Paul McCartney, Stevie Wonder, 3T (Michaelovi synovci), USA for Africa, Mick Jagger, Eddie Murphy, Siedah Garrett, Rockwell, Britney Spears, Will.i.am, Akon, Fergie...

začalo veľmi dariť a čoskoro sa stal populárnejším ako bola kapela Jackson 5. Jeho producentom sa stal Quincy Jones. V roku 1982 Michael Jackson vydáva Thriller, najpredávanejší album na svete (predalo sa niečo okolo 108 000 000 kusov). Na tomto albume sa stalo 7 piesní hitmi, ktoré opäť lámali rekordy. Michael mal originálne videoklipy, ktoré by sa dali nazvať aj krátkymi filmami, ktoré ešte zvyšovali kvalitu singlov. Videoklip ku samotnej skladbe Thriller bol dovtedy najdrahší a najdlhší videoklip

Spolupodieľal sa aj na hudobnej stránke viacerých filmov a seriálov (Zachráňte Willyho 1, 2, Simpsonovci, E.T. mimozemšťan, Moonwalker, Kapitán EO, Čarodejník, Safari,Superman...).

Osobný život

V osobnom živote sa však Michaelovi nedarilo tak, ako by si prial. Jeho plastické operácie – podľa niektorých spôsobené kožnou chorobou, podľa iných snahou podobať sa na Dianu Ross mu na kráse nepridali. Škandály ohľadom Michaelovej študentské slovo

zabije. Možno aj to bol dôvod, prečo nás Michael Jackson navždy opustil 25 júna 2009 oficiálne na zlyhanie srdca. Na jeho pohrebe sa zhromaždilo obrovské množstvo známych ľudí, ale každý si bude pamätať hlavne srdcervúci príhovor jeho dcéry Paris, ktorá mu odkázala, že ho veľmi ľúbi. V roku 2009 sa Michael pripravoval na koncertné turné This is it, ktoré sa malo začať 13. júla. Bohužiaľ sa ho nedožil, ale i tak sa stal legendou….

sexuálnej orientácie a obvinenia z pedofílie mu zase nepridali v morálnom pohľade na jeho osobu. Taktiež ho výrazne fyzicky aj psychicky a v neposlednom rade finančne vyčerpali. Jeho snaha poukázať na jeho hetero orientáciu svadbou s dcérou Elvisa Presleyho – Lisou Marie Presley a jeho druhou ženou Debbie Rose s ktorými mal tri deti, tiež nepresvedčila veľa ľudí. Každopádne sa Micheal Jackson zapíše do histórie ako jedinečný hudobník a tanečník, ktorý vymyslel tanec Moonwalk a tanec s bielymi rukavicami. Žiadny hudobník neminul toľko peňazí na charitu a pomáhanie ľuďom ako on. Michael sa aktívne osobne i finančne spolupodieľal na mnohých humanitárnych akciách a projektoch, rovnako aj na aktivitách proti vojnám, živelnému ničeniu fauny a flóry na Zemi, čo sa stalo námetom viacerých jeho skladieb a videoklipov (Heal the World, Earth Song, We Are the World...). Bol zakladateľom charitatívneho fondu Heal the World (Uzdravme svet). Bol aj jedinečným obchodníkom – nakúpil práva na skladby kapely Beatles, aj keď si tým pohneval jej členov. Bol to hudobný génius a večný idealista s detským srdcom. Hovorí sa, že ťa príliš veľa lásky 24

Vyjadri sa!

úvaha internet Katka

Moderný človek Keď som bola na základnej škole v piatom ročníku v škole prírode, moje dve spolubývajúce si boli stále vo vlasoch... V jeden večer sa ich konflikt vyhrotil, začali sa hádať a teraz mi pripadá, že na seba aj dosť vtipne slovne útočili. V momente, ako si vymenili zopár „ostrých“ slov, vošla naša zdravotníčka. Hoci to boli len také detské nadávky, nasledoval dlhý monológ plný moralizovania. Zdravotníčka sa nás spýtala, čo by sme si pomysleli o žene, ktorá sa vulgárne vyjadruje. Jedna z tých dvoch spolubývajúcich odpovedala: „Je to moderná žena.“ Verím, že jej názor sa zmenil. Ale zdá sa, že čím ďalej, tým viac mladých ľudí si to myslí. Aby zapadli do partie „coolových“ spolužiakov, začnú fajčiť, začnú ostatných posudzovať podľa ich výzoru a značkového (resp. neznačkového) oblečenia. Namiesto toho, aby sa niekoho zastali a pomohli mu, sa pridajú k opačnej strane. Samozrejme, veď hrdinovia sú len v rozprávkach. Ale treba si položiť otázku, kto je pre nás hrdina. Pre mňa osobne je to ten, kto odmietne cigaretu alebo alkohol. Niekto, kto spraví hoci aj maličkosť pre naše životné prostredie, opustené zvieratká v útulkoch alebo pre hocikoho, kto to potrebuje. Je proti rasizmu, fašizmu, neonacizmu a proti akejkoľvek forme diskriminácie. To je asi jeden z najväčších problémov súčasnosti. Veľa mladých ľudí sa pridáva do extrémistických skupín bez toho, aby vedeli, čo všetko sa udialo v minulosti a bez toho, aby tomu úplne rozumeli. Začínajú odsudzovať iných len kvôli ich farbe pleti alebo národnosti, len aby boli zaujímaví a aby si ich niekto všimol. Proti takýmto ľuďom musíme bojovať a ukázať im, že tu nemajú miesto. Áno, to je asi to najdôležitejšie, prejaviť svoj názor a nenechať si ho vziať. Na takýchto hrdinoch by sa mala zakladať naša moderná spoločnosť. Na ľuďoch, ktorí myslia slobodne a moderne.

študentské slovo

anketa internet Katka

Zvykli sme si na euro? Už vyše roka nám v mešcoch štrngajú euromince, a preto sme sa rozhodli urobiť v meste anketu. Ľudí sme sa pýtali, či si myslia, že míňajú viac, za čo konkrétne utrácajú, či si zvykli na novú menu, alebo by radšej platili korunami. A čo si myslia, že prinieslo euro pre slovenskú ekonomiku. Andrea (18)

„Myslím si, že míňam oveľa viac, pretože mám pocit, že tie veci sú lacné, ale pritom sú možno aj. Mám overené, že napríklad v podnikoch je to určite drahšie. Už som si celkom zvykla, ale občas prepočítavam ceny na koruny, no a myslím si, že pre slovenskú ekonomiku je to krok vpred. Už by som sa ku korune nechcela vrátiť, celkovo pre štát je to podľa mňa lepšie.“

Kristína (22)

„Myslím si, že míňam viac, a je to z toho dôvodu, že všetky ceny sa mi zdajú nižšie, keďže ich neprepočítavam na koruny. Jedno euro znie lepšie ako 30 korún, a preto si aj viacej doprajem. Nemám pocit, že ceny vzrástli, ale míňam viacej z psychologického hľadiska. Nechcela by som koruny naspäť, na euro som si už úplne zvykla. Podľa mňa je to praktickejšie, priblížili sme sa tým západnej Európe, teda má to dobrý vplyv pre Slovensko a som veľmi rada, že máme to euro.“

Anna (70)

„Mám dojem, že viac míňam, a to zvlášť na potravinách a drogistickom tovare, no je to len môj pocit. Nechcem, aby sa koruna vrátila naspäť, a už som si v podstate aj zvykla. Podľa mňa je to pre štát dobré, najmä čo sa týka vývozu, lebo naša ekonomika je dosť prepojená so štátmi z eurozóny, pri exporte napríklad odpadajú kurzové straty. A je to zjedodušené pre občanov, menu nemusíme meniť. Vďaka euru sme súčasťou Európy. Vytvorili sa lepšie možnosti na prílev zahraničného kapitálu.“

Jakub (17)

„Určite míňam viac, pretože mince majú väčšiu hodnotu. Napríklad predtým som len tak neminul 50 korún, ale teraz v pohode miniem za hodinu 2 eurá v bufete. 26

Vyjadri sa!

Na euro som si už zvykol, ceny už ani neprepočítavam a koruny by som naspäť nechcel. Veľmi sa do ekonomiky nevyznám, takže neviem povedať, či to má na Slovensko dobrý dopad, ale celkovo si myslím, že to štátu môže pomôcť. Z eura mám dobrý pocit, veľa vecí sa uľahčilo. Podľa mňa si ešte len musíme zvyknúť, ale keď budú všetci brať euro ako samozrejmosť, tak sa aj slovenská ekonomika zlepší a pre ľudí bude jednoduchšie cestovať do zahraničia. Najlepšie by bolo, keby euro bolo všade.“

Dagmar (46)

„Áno, míňam viacej, neviem si to vysvetliť, pretože sa snažím kupovať lacno, no zdá sa mi, že sa ceny zvýšili. Neprepočítavam a neporovnávam s korunami, asi aj preto míňam viac. Napríklad zakaždým, keď som v McDonalde, v pohode si dám kolu za 1 euro, ale predtým by som si ju za 30 korún nekúpila. Asi preto, lebo si neuvedomujem hodnotu mincí. No aj napriek tomu by som koruny naspäť nechcela. Nemyslím si, že to má dobrý dopad na

slovenskú ekonomiku, znevýhodňuje to našich výrobcov a vývozcov. Ale celkovo mám dobrý dojem z eura, nepáči sa mi však tvar a veľkosť mincí, lebo sú všetky rovnaké.“

Tomáš (16)

„Áno, mám pocit, že míňam viac na oblečení, lebo niekedy tričko stojí len desať eur, ale keby stálo tristo korún, tak by sa mi to tak málo nezdalo. Míňam aj za kadejaké hlúposti, lebo však len dve eurá stojí tá bageta, ale šesťdesiat korún by som za ňu určite nedal. Na euro som si zvykol rýchlo, lebo ocko býva v zahraničí, čiže mi eurá od začiatku neboli cudzie, ale stane sa mi, že ešte rozmýšľam – koľko je to asi korún? A koruny by som naspäť určite nechcel, už len preto, že veľa štátov naokolo má tiež euro, takže už netreba behať do zmenárne, ak niekam ideme. Myslím si, že ekonomika je na tom možno o trošku horšie, ale zároveň si myslím, že ten, kto si predtým dával pozor na ceny, dáva si ho takisto aj teraz.“ Ako ste si mohli všimnúť, každý z opýtaných si na euro zvykol a koruny by naspäť už nechcel nikto. No takisto sa zhodli aj v otázke zvýšeného míňania peňazí. Preto nám nezostáva nič iné, len si dávať pozor, čo a za koľko kupujeme. Možno ešte potrvá nejaký ten rok, kým úplne prestaneme prepočítavať, ale euro svoje miesto v našich peňaženkách má a to je hlavné.“

študentské slovo

veda a výskum internet Ľubka

Vyjadri sa!

Teória relativity obrodila fyziku Keď sa povie ,,Albert Einstein“, každému vzápätí príde na um pojem ,,teória relativity“... Albert Einstein ňou položil základ nového obrazu sveta. Narodil sa v Ulme v židovskej rodine 14. marca 1879 a zomrel 18. apríla 1955 v Princetone. Je pokladaný za ,,otca novej éry fyziky“, no v osobnom živote dokázal zostať vždy skromný a láskavý. Na rozdiel od celého sveta, ktorý ho pokladal za génia, on sám sa k otázke svojej geniality vyjadril takto: ,,Nemám nijaké zvláštne nadanie, som iba vášnivo zvedavý...“ Einstein vlastne predstavuje markantný príklad toho, ako môže zdanlivo priemerný človek docieliť úspech. V škole a v štúdiu patril skôr k zaostávajúcim – i to však malo základ v lenivosti, nepriebojnosti a neporiadnosti, no a jeho pracovná kariéra bola zo začiatku tiež poskromnejšia. Jeho životným krédom bolo: ,,Fantázia je dôležitejšia ako vedomosti.“ To ona ho viedla na jeho mysliteľskej ceste až k teórii relativity. Einstein vyrastal v Mníchove a študoval v Zurichu. Roku 1902 sa zamestnal na patentovom úrade v Berne, kde zostal sedem rokov a vo voľnom čase tu napísal svoju doktorskú dizertačnú prácu Nové určovanie molekulárnych dimenzií, a okrem toho aj vedecké pojednanie Elektrodynamika pohybujúcich sa častíc. Raz ráno, keď sa zobudil, dostal nápad. Tým nápadom bola teória relativity. Vychádzala z dvoch otázok: ,,Ako sa správajú prírodné zákony vo vzduchoprázdne?“ a ,,Čo by sa stalo, keby som sa pustil za svetelným lúčom a napokon ho dohonil?“ Výsledná odpoveď znela: ,,Čas a priestor nie sú dve navzájom odlišné veličiny, ale vytvárajú spolu štvorrozmernú jednotu.“ To, že svoju tézu nazval teóriou relativity, zdôvodňuje takto: ,,Vo svojich úvahách o problematike priestoročasu som dospel k poznatku, že priestor, čas a hmota sú pojmy iba relatívne, t.j. platia len vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu.“ Tento poznatok je skoncentrovaný v slávnej Einsteinovej rovnici E=mc² (energia sa rovná hmote vynásobenej rýchlosťou svetla na druhú). Hmota telesa závisí od jeho rýchlosti, hmota a energia sú vo vzájomnej súvislosti.

Keď sa v Berlíne o 33 rokov neskôr po vyslovení Einsteinovej tézy podarilo rozštiepiť atóm uránu, znamenalo to nielen začiatok ,,atómovej éry“, ale aj potvrdenie Einsteinovej teórie v praxi: z malého množstva hmoty sa dá získať veľké množstvo energie. Prvá atómová bomba roku 1945 to demonštrovala iba tým drastickým spôsobom. V priebehu týchto rokov získal Einstein profesúru v Zürichu, Prahe a Berlíne, potom Nobelovu cenu, emigroval a stal sa svetoznámym človekom, všeobecne pokladaným za najväčšieho fyzika od Newtonových čias. V americkom Princetone požíval síce vážnosť a úctu, ale necítil sa tu doma. Podobne ako mnohí ďalší emigranti zhrýzal sa túžbou po Európe, ale na to, aby sa ešte raz presťahoval nazad, sa cítil pristarý. Roku 1952 odmietol ponuku stať sa prezidentom Izraela – po celý život si bol vedomý, že na politické úlohy by nestačil. Vo voľnom čase sa oddával počúvaniu hudby a plachteniu. Dva razy sa oženil. Keď zomrel, celý svet si ho pripomínal ako ,,muža storočia“.

študentské slovo

čokoláda internet Ľubka

Sladké pokušenie Máloktorý výtvor priniesol ľuďom toľko radosti ako recept na prípravu čokolády. Výhody plodov kakaovníkov boli odhalené už veľmi dávno, ich obľuba sa však do dnešnej doby ani o kúsok nezmenšila. Kakaovník sa pôvodne vyskytoval v tropickom dažďovom pralese, ktorým pretekajú rieky Amazonka a Orinoko. V Strednej Amerike sa pražené kakaové bôby jedli už pred dvetisíc rokmi, kedy si na vnútornostiach plodov kakaovníka pochutnávali Olmékovia, inak známy ako Jaguárí Indiáni. Zdatní poľnohospodári sídliaci na pobreží Mexického zálivu rýchlo odhalili afrodiziakálne účinky kakaových bôbov, ktorých konzumácia navyše vyvolávala také dobre pocity ako máloktorá iná surovina. Prvé písomné záznamy o používaní kakaa však pochádzajú až od starobylých civilizácií Mayov a Aztékov. Americkí indiáni nepovažovali výrazné horké plody len za výnimočnú pochutinu, ale pripisovali drobným bôbom aj kultový význam. Starí Mayovia a Aztékovia odsekávali zrelé plody zo stromov a zbavovali ich šupiek. V jadre sa vo svetlej dreni skrývalo až niekoľko desiatok horkosladkých bôbov, ktoré len vzdialene pripomínali chuť našej dnešnej čokolády. Bôby potom nechali niekoľko dní ležať, aby sa neskôr na slnku vysušili. Dávni labužníci navyše pripravenú čokoládu zmiešavali s rôznymi ďalšími surovinami, zatiaľ čo Mayovia uprednostňovali vanilku, Aztékovia pridávali med alebo horké mandle. Najobľúbenejšou prísadou však boli a dodnes sú chilli papričky. Zázračnú a jedinečnú chuť čokolády spoznal európsky svet vďaka zámorským objavom. Hoci španielskym dobyvateľom miestny variant čokolády príliš nechutil, kakaové bôby sa na starý kontinent predsa len dostali. Zavčas sa kuchári začali zaoberať myšlienkou, ako surovinu upraviť, aby chutnala populácií rozmaznaných Európanov. Výsledkom rôznych pokusov bola tekutá čokoláda s cukrom, ktorá si na jednej strane uchovala svoju typickú horkú príchuť, na druhej strane však nápoj získal lahodnú sladkosť. Obľuba čokolády 30

Vyjadri sa!

začala prudko stúpať a výrobok zo suroviny, ktorej miesto pôvodu bolo tak vzdialené, sa stal nedostatkovým a luxusným tovarom. Spoločnosť z vyšších kruhov chápala popíjanie čokolády nielen ako príjemne strávený čas, ale hlavne ako výraz osobnej prestíže. Totálnym prevratom v doterajšej príprave čokolády sa stal začiatok 19.storočia, kedy holandský chemik Coenraad Johannes van Houten dokázal od seba po prvýkrát oddeliť kakaové maslo a kakaový prášok. Práve prášok sa omnoho lepšie rozmiešal v mlieku a navyše neobvykle zlacnela jeho príprava. Čokoláda sa tak mohla dostať do takých spoločenských kruhov, v ktorých bolo popíjanie tejto pochutiny dovtedy nepredstaviteľné. Kakao sa dostalo takpovediac do všetkých domácností a k príprave lahodnej šálky čokolády tak postačovala len horúca voda alebo mlieko. Vďaka predchádzajúcemu v ynálezu bola v roku 1847 svetu predstavená prvá tabuľka čokolády. Zmiešaním kakaového prášku s cukrom a maslom bolo totiž možné hmotu stužiť a dať jej nový tvar. Od tej doby už tabuľková čokoláda nezanikla, len získavala stále novú chuť. V závere 19. storočia sa vedľa do tej doby známej horkej čokolády objavila i mliečna čokoláda, ktorej nezameniteľná chuť bola vytvorená pridaním kondenzovaného mlieka ku kakaovej zmesi cukru, masla a kakaa. V druhej polovici 19.storočia navyše švajčiarski špecialisti vymysleli proces „konšovania“, ktorým sa čokoláda ešte zjemnila a v konečnom štádiu sa akoby rozplývala na jazyku. Konšovanie spočívalo v preťahovaní drvených kakaových bôbov medzi porcelánovými diskami. Výroba čokolády sa behom 19.storočia natoľko rozmohla, že po celej Európe začali vznikať podniky zamerané na úpravu kakaových bôbov. Medzi najstaršie čokoládovne patrila Cadbury založená už v prvej tretine storočia. Rýchly výnos a prosperujúci obchod vystrelil značku na svetový trh a v päťdesiatych rokoch sa firma už pýšila kráľovským privilégiom výrobcu a dodávateľa kakaa a čokolády pre kráľovnú Viktóriu. V Zürichu bol otvorený rodinný podnik Lindt, s výrobou čokolády začali firmy ako Nestlé, Tobler a rada ďalších. Koncom storočia sa vyznamenala čokoládovňa Hershey v Pennsylvánii, ktorá začiatkom 20.storočia uvádzala na trh nielen mliečnu čokoládu v tabuľkách ale i v celej rade iných tvarov. Vo výkladoch predvojnových obchodov vedľa seba ležali tabuľkové čokolády, plnené čokoládové bonbóny i kakao na prípravu sladkého nápoja. Čokoláda bola navyše skoro odhalená ako energetická bomba, ktorá pomáha prežiť v náročných situáciách a ešte do určitej miery zlepšuje

náladu. Kúsky čokolády sa preto stali súčasťou potravín druhej svetovej vojny. Masová produkcia čokolády prispela k tomu, že sa stredo – a juhoamerické štáty stali kľúčovým vývozcom kakaových bôbov. Za účelom zlacnenia produkcie sa však čoskoro pristúpilo k zakladaniu plantáží i v ďalších svetových oblastiach s vhodnou klímou, akými bola Indonézia či určité časti Afriky. Znižovanie ceny a veľká dostupnosť však zároveň prispeli k strate kvality celej rady čokoládových výrobkov. Súčasná čokoláda, ktorú bežne nachádzame na predajných pultoch, totiž sťažka spĺňa predošlé parametre. Lacné čokoládové pochutiny sú tvorené prevažne stuženým rastlinným tukom a skutočného kakaa v nich je málo. I tak je možné v našom sortimente nájsť kúsky, ktoré skutočne zodpovedajú predstavám o lahodnej a kvalitnej čokoláde.

študentské slovo

filmy internet Stanka

3 známe filmové esá Dokonalý trik

(The Prestige) Každé kúzlo sa skladá z troch častí. Prvá časť sa nazýva The Pledge (Prísľub). V nej Vám kúzelník ukáže niečo obyčajné – balíček kariet, vtáka či nejakého človeka. Možno Vás dokonca požiada, aby ste si ho skontrolovali, či je skutočný a obyčajný. Druhý akt sa nazýva The Turn (Premena). Kúzelník v ňom zoberie tú obyčajnú vec a spraví z nej niečo neobyčajné. V tom momente hľadáte to tajomstvo, ten trik, ale nenájdete ho, pretože Vy ho v skutočnosti nehľadáte. A vlastne, to tajomstvo ani poznať nechcete. V tom momente však ešte netlieskate, pretože nechať zmiznúť vec jednoducho nestačí. Ona sa totiž musí znova objaviť. A preto má každé kúzlo ešte tretiu časť. Tú najťažšiu časť a tej sa hovorí... The Prestige (Vrchol). Príbeh sa odohráva na prelome 19. a 20. storočia, keď sa dvaja najlepší priatelia Robert Angier (Hugh Jackman) a Alfred Borden (Christian Bale) rozhodnú stať kúzelníkmi. Ich priateľstvo sa však postupne mení na rivalitu, ktorá sa stále viac a viac stupňuje. Film nám ukazuje cestu týchto dvoch mužov ku sláve, ich prvé amatérske pokusy, neskoršie úspechy a aj ich najväčšiu slávu. Keď Alfred predstaví publiku svoj nový trik, privedie do úžasu aj Roberta. Ten, v snahe prekonať ho sa nezastaví už pred ničím. Avšak nie je to len rivalita medzi nimi dvoma ale film nám ukazuje aj nepriateľstvo medzi najväčšími „kúzelníkmi“ tej doby a to Nikolom Teslom a Thomasom Alva Edisonom. Celý príbeh predstavuje jednu skladačku, ktorá postupne do seba zapadá.

Vyjadri sa!

Requiem za sen

(Requiem for a dream) (o tabletkách) „Červené ráno, modré na obed, oranžové večer. To sú moje tri jedlá... a zelené na noc... presne tak...raz, dva, tri, štyri...“ Film rozpráva príbehy štyroch ľudí, ktorí sú na niečom závislí ale stále majú svoje sny a túžby. Sára Goldfarbeová je stará vdova, ktorej radosť zo života robí už len pozeranie televízora a pojedanie čokolády. Keď sa jedného dňa dozvie, že bude ako hosť v jednej televíznej relácii, začne brať tabletky na chudnutie. Postupne zvyšuje svoju dávku a popri čokoláde a telke, má ďalšiu závislosť. Jej syn Harry je závislý na heroíne a svojou priateľkou a kamarátom rozbehne predaj tvrdých drog. Neskôr sa im však prestane dariť...

Život je krásny

(Life is beautiful) Nezabudnuteľná bájka, ktorá dokazuje lásku, rodinu a predstavu, zdolá všetko... Mladý čašník Guido sa presťahuje do talianskeho veľkomesta aby si užil život a naučil sa novým veciam. Stretne však krásnu učiteľku Doru, do ktorej sa hneď zamiluje. Onedlho majú svadbu a narodí sa im syn. Päť rokov trvajúce, šťastné manželstvo im naruší nútený odchod do koncentračného tábora. Aby Guido uchránil svojho syna pred vraždami, zločinmi a nebezpečenstvom koncentračného tábora, predstiera, že súťažia len v nejakej hre, ktorá je vopred dohodnutá a nacvičená aj s inými „obyvateľmi“ tábora. Ak vydržia, na konci tejto hry ich čaká veľká odmena.

študentské slovo

svet internet Izo

Somálsko

Pokiaľ si do googlu zadáte Somálsko, tak sa vám okamžite objavia 2 typy článkov. Prvý budú recenzie filmu Black hawk down a druhý správy o pirátoch, ktorí znova zajali rybársku alebo obchodnú loď. Každý jeden článok zobrazuje somálskych pirátov ako bohatých gangstrov majúcich drahé autá, obrovské vily a ženy na každý prst jeden. No je to naozaj tak? Aby sme si vykreslili presnú situáciu, tak musíme začať bodom zlomu. Avšak aj tých je hneď niekoľko. Asi prvým bolo získanie moci diktátorom Muhammadom Siaddom Barrém. Tento nástup vyústil až do občianskej vojny (mnohými považovanej za genocídu). Toto obdobie vyústilo až do takej brutality, že vojská OSN sa pokúsili pomôcť. Vyslali vojakov na tzv. mierovú misiu, ktorá ale skončila neúspešne. Po stiahnutí jednotiek vznikol „stabilný“

chaos. Jednotlivé územia boli okupované rôznymi frakciami, no žiadna vláda nebola na čele. Aj naďalej však pretrvávali boje. Jednoduchí ľudia robili to, čo vedeli najlepšie: rybárčili. Prinášalo im to obživu a aspoň nejaké financie na zabezpečenie najzákladnejších potrieb. Až pokým... December 2004. Tsunami zasiahlo krajiny v Indickom oceáne. V novinách sa písalo hlavne o Thajsku, Indii, Srí Lanke a Indonézii, keďže to boli najviac postihnuté oblasti. Avšak najzdrvujúcejšie následky padli na Somálsko. Veľká vlna totiž odhalila to, čo bolo už dlhšie predpokladané. Moria pri tomto africkom štáte boli zamorene biologickým a jadrovým odpadom z celého sveta. Táto skládka bola nielenže nelegálna, ale aj zle zabezpečená. Degenerované deti a desiatky rôznych kožných i iných chorôb. Zamorenie vôd spôsobilo úhyn rýb, ktorých už aj bez toho bolo málo vďaka rybárčeniu rôznych (i európskych) krajín. A tak ľudia, ktorých jedinou obživou bol lov, stratili možnosť obživy a jedinou možnosťou sa stalo pirátstvo. Ešte väčšmi k tomu dopomohol vpád etiópskych vojsk podporovaných americkou vládou. Prišlo ďalšie vraždenie, hladomor. Ďalšia genocída mala katastrofálne následky. Prichádza obdobie v ktorom sa Etiópia snaží o „demokraciu a stabilitu do Somálska“, avšak situáciu len zhoršili. Štát síce nemal stabilnú vládu a zakladal sa na islamských zákonoch, mal však akú takú úroveň, pretože obchod ako tak zabezpečoval základné podmienky na život. December 2008. Somálsky exilový parlament zvolil za prezidenta Šarífa Šajcha Ahmeda. Týmto činom sa črtá istá nádej, keďže ten sa snaží o dohodu medzi frakciami ovládajúcimi jednotlivé územia. No táto aktivita už prichádza trochu neskoro. Koľko ľudí na to muselo zomrieť? A je tá pomoc vlastne nutná? Veď počas toho, ako bol tento africký štát pod nadvládou frakcií, sa hospodárstvo zotavilo z vojen a dokonca úroveň života sa zvýšila. No vpád tankov z Etiópie spôsobil obrovský úpadok týchto území.

Vyjadri sa!

A čo sa týka pirátov, tí sa začali množiť už po tsunami, ale rapídny nárast prišiel z roka 2007 na 2008. Avšak, ako som už naznačil, pirátov môžeme začleniť do 2 skupín. Prvá je tá, ktorá nemá na výber. Sú to vačšinou rybári, deti, čo stratili rodičov, tuláci a iní nemajetní. Tú druhú tvoria gangy, ktoré sa v krajine rozšírili už za vojen roku 1992. Tí sú však považovaní miestnymi za hrdinov, ktorí sa postavili chudobe a systému. Tieto skupiny pomáhajú obyvateľom, ktorí obývajú ich územia. Piráti sa však zameriavajú len na lode bohatých krajín, respektíve na veľké obchodné lode, prípadne rybárske lode loviace na ich územiach. Takže nastáva otázka: Kto je tu ten zlý? študentské slovo

reportáž/šport Hegi Hegi

Vyjadri sa!

Downhill

Predpokladám, že každý z vás sa určitý čas svojho života vozil na bicykli. Väčšinou išlo o dopravný prostriedok, ktorý vás mal dostať z bodu A do bodu B, poprípade detské šantenie. My sme mali možnosť stretnúť sa s ľuďmi, pre ktorých bicykel znamená okrem športu aj ich životný štýl. Poprední slovenskí downhilloví jazdci z rôznych kategórii, Martin Palko a Jozef Straka, nám umožnili v ich spoločnosti stráviť dve hodiny, a taktiež nám poskytli rozhovor.

Na začiatok by som uviedol krátky popis samotného downhillu, aby som všetkých zasvätil do “tajomstiev” tohto športu. Downhill je cyklistická disciplína radená medzi extrémne športy. Hlavným cieľom je za čo najkratší čas prejsť trať dlhú 1,5 – 5km s výškovým prevýšením až 400m. Trať sa nachádza v lese, pričom klesanie môže byť až 12%. Nenachádzajú sa na nej žiadne stúpania alebo rovné úseky. Je zložená z prírodných prekážok, avšak môže sa vyskytnúť aj umelo vytvorená. Toľko k stručnému opisu a teraz sa už presuňme k hlavnej náplni nášho článku! Jarná nedeľa ako stvorená na zahájenie sezóny... Naši pretekári nakladajú bicykle do dodávky a postupne k nim pribúdajú členovia redakčnej rady (t.j. ja a Grétka). Spolu odchádzame na neďaleké cvičisko nad Podhradovou. Nasleduje menšia rozvička. Po nej sa už Maťo odhodlal na jeden väčší skok, dokonca ho viackrát za sebou zopakoval! Jožo jazdil síce opatrnejšie, ale na pomery bežného smrteľníka to stačilo až až:) Trať bola krátka, viac času sa strávilo tlačením hore kopcom ako jazdením

*čítajte ďalej na strane 38 študentské slovo

smerom dole. Bicykle sa okolo nás divoko preháňali asi hodinu (samozrejme, za účelom dodať pre náš časopis kvalitné zábery z akcie). Keď sa už začalo ochladzovať, rozhodli sme sa nasťahovať do dodávky, kde prebehol náš rozhovor. Jazdcom sme položili rôzne otázky. Jedna z prvých znela, ako to vyzerá v dnešných časoch s downhillom na Slovensku. Dozvedeli sme sa, že na východe Slovensku existuje len jeden jediný klub – Freeride Košice, pod záštitou ktorého jazdia aj Maťo s Jožom. Za oficiálny dátum vzniku sa považuje rok 2008. Prečo vlastne tento klub vznikol, nám Jožo opísal slovami: ,,Musíš proste fungovať pod niečím. Aj keď chceš organizovať preteky, aj keď potrebuješ vybaviť niečo s úradmi.’’ To, že najbližší podobný klub sa nachádza až na strednom Slovensku, nás dosť zarazilo. Ďalšia otázka sa týkala sponzorstva: Ako to vlastne je s financovaním takýchto náročných športov? Čakala nás smutná odpoveď v podobe:,,Ale tak sú tam nejakí ľudia, môj otec niečo dá,’’ povedal nám Jožo, ,,a taktiež si väčšinu musím odmakať sám.” Väčšej pozornosti sa jazdcom dostáva len v prípade, ak sú výnimočne dobrí, ináč ako povedal Maťo:,,Je to dosť chabé, nebudeme to veľmi komentovať.’’ Aj keď o talente nemožno pochybovať. Maťa, ktorý jazdí v elite, sme podpichli, nech nám porozpráva niečo o svojich

úspechoch. ,,Prvú sezónu som jazdil ešte za juniorov. Na začiatku som si zranil kotník, a tak celkové umiestnenie nebolo veľmi dobré. Sezónu 2008 som však odjazdil úspešne a na konci mi patrilo 8. miesto v celkovom hodnotení Slovenského pohára. Ďalšiu sezónu som už ako 18-ročný prestúpil do elity. Bolo to dosť trápenie, celkovo som sa umiestnil niekde okolo 15-teho miesta. ”Čo však nespomenul v rámci nášho záznamu, bol fakt, že sa zúčastnil aj jedného preteku svetového pohára! Na otázku, čo ich na downhille vlastne baví, sme sa dočkali jasnej odpovede:,,Adrenalín je tam.’’ Aby sme však nezatajovali skutočnosti, padli aj iné slová ako: hudba, kamoši… Ďalšiu otázku by som rozviedol trošku viac. Ako vlastne vyzerá poriadny tréning pravého downhillového pretekára? Maťo nám už skôr opísal, že do prípravy každopádne patrí v zime telocvičňa. Čo však v lete? Je to len o vození sa cez les? Odpoveď znie – NIE. ,,Keď fakt chceš cítiť, že niečo natrénuješ, musí to mať určitú dĺžku. Musí to byť cielené. Ísť od niečoho k niečomu. Nevoziť sa len tak. Najhoršie je, keď musíš veľa tlačiť. Vtedy to otočíš trikrát za deň a máš dosť. Preto radšej chodíme na trate, kde je lanovka, alebo sa vieme voziť autom.” Čo ďalej by si naši jazdci želali vidieť v rozvoji tohto športu? V prvom rade nám objasnili, že downhill je individuálny šport s veľmi malou základňou na Slovensku. Aj keď to u nás tak nevyzerá, po svete existuje veľa organizácií venujúcich sa práve tomuto športu. Reálnou šancou na rozvoj sú aj teplejšie

Vyjadri sa!

zimy a nedostatok snehu v lyžiarskych strediskách, ktoré sa môžu zmeniť na závodné trate. Zatiaľ sa u nás na pretekoch bežne vyskytuje 250 štartujúcich (v kategóriách youngsters, žiaci, junior, elita, hardtail a hobbie ), z ktorých (ako sme sa dozvedeli) sa dobre vozí tak 30, ďalších 100 je na tom horšie a pre zvyšných štartujúcich je to dokonca nebezpečné. Je to len o tom, či sa v budúcnosti nájdu sponzori a či sa tomuto športu bude venovať čím ďalej tým viac ľudí. Ak uvážime, že ide o drahý šport a peňazí je v niektorých rodinách málo, talenty nemajú šancu presadiť sa. Čo sa techniky týka, dostalo sa nám tiež zaujímavej odpovede. ,,Na štart sa postaví nejaký mladý chalan s hocijakým bikom, premotivovaný, a potom nečudo, že sa vy... Ja keby som spomalil čo i len o trošku, nikdy nespadnem a nič si nezlomím, avšak potom nemôžem očakávať dobrý čas. Musím hľadať tú svoju hranicu. Niekde na trati sa nachádza esíčko, dá sa však prejsť niekoľkými spôsobmi, o tom to je. Predstav si, že na dvojkilometrovej trati stratíš každých 100 metrov jednu sekundu. V cieli to je dvadsať sekúnd, a to je už riadna klada!” Takmer tri hodiny ubehli ako voda, a my sme museli ukončiť našu konverzáciu, ktorá sa akurát začala rozbiehať. Dúfame, že sme vám priniesli dosť informácií o tomto netradičnom športe, a že sa od vás dočkáme kladnej odozvy. Taktiež ďakujeme jazdcom z freeride za poskytnutie rozhovoru a želáme im veľa úspechov ;)

študentské slovo

ako na to? internet Matej

Ako na to?

Adobe Photoshop a hromadná úprava fotiek... Obtiažnosť: ●○○○○ Program: Photoshop CS4 Čas: 5 – 10 minút Potrebné prídavné moduly: priečinok s fotografiami

2.krok Window > Actions alebo Alt+F9 a otvorí sa nám okno Actions.

3.krok klikneme na ikonu Create new action.

Poznáte to: Prídete domov z dovolenky alebo z podarenej akcie a váš fotoaparát je celý napchaný fotografiami. Čím skôr by ste si chceli vaše fotografie pridať na stránku(prípadne vytlačiť), no nechce sa vám nad upravovaním každej jednej stráviť hodiny.

Čo s tým?

Adobe Photoshop obsahuje veľmi užitočnú funkciu zvanú Actions. Táto funkcia nahráva kroky, ktoré požívateľ vykoná, uloží si ich do pamäte počítača a umožní tak ich následné opakovanie. V tomto návode sa naučíme, ako s touto funkciou pracovať a urýchliť si tak čas strávený nad upravovaním fotiek.

1.krok Otvoríme si všetky fotografie ktoré chceme upraviť cez File > Open (predtým je vhodné si ich prejsť a vyhodiť tie, ktoré sú rozmazané, alebo sa nepodarili.) 40

Vyjadri sa!

4.krok: Zadáme ľubovoľný názov (Úprava fotiek) a klikneme na ●Record. POZOR ! Všetko, čo odteraz stlačíme, sa uloží do postupu akcie!

5.krok: Kedže máme naše fotografie otvorené,

klikneme si na prvú, ktorú chceme upraviť a vyberieme si niektoré z automatických funkcií cez Image>Adjustments>Levels>Auto Image>Adjustments>Curves>Auto Image>Adjustments>Auto Contrast a iné Všetky naše úpravy sa uložia a potom takto automaticky upravia aj nasledujúcu fotku.

6.krok: V tejto chvíli si môžu zručnejší používa- 8.krok: Teraz fotografiu zatvoríme cez File>Close telia vložiť napríklad aj vodoznak alebo svoje logo či umelecké meno. To sa nám vloží na každú fotku na rovnaké miesto, ale ak nie, môžeme tento krok kľudne preskočiť.

alebo Ctrl+W. Vyskočí nám dialóg, či si prajeme uložiť pôvodnú fotografiu. Klikneme No.

7.krok: V tomto kroku nám už asi len ostáva ur-

čiť si rozmer finálnej fotografie/fotografií a miesto uloženia. To docielime pomocou File>Save for Web &Devices... alebo Image>Image size...a následne File>Save As...(nie Save, lebo by nám program premazal pôvodné fotografie). Fotografiu uložíme najlepšie do nového adresára.

9.krok: Akciu zastavíme a uložíme pomocou ■Stop playing/recording.

10.krok: Našu akciu máme uloženú, teraz ju môžeme vyskúšať. Nastavíme sa na meno akcie a klikneme na tlačítko ►Play selection. Vzápätí sa aplikujú nami predvolené akcie. Toto opakujeme pre každú fotografiu. Každá sa nám automaticky upraví, zmenší, uloží do nového priečinka a následne zatvorí.

Odtiaľ si ju môžeme uložiť na web, alebo nechať si ju vytlačiť.

študentské slovo

prĂroda internet GrĂŠtka

Vyjadri sa!

Galapágy Terárium sveta v ohrození

Už to nie je “len” globálne otepľovanie a znečistenie ako také, za ktoré sa môžu poďakovať, ako inak, ľuďom. Už je to aj človek v priamej konfrontácii s prírodou, so zvieratami. Prehnaný cestovný ruch. Áno, každý z nás toho chce zažiť a vidieť čo najviac, obzvlášť niečo tak krásne, ako sú Galapágy... Ale sú isté hranice. Sú tam, kde sa pre nich ľudia stávajú nebezpečnými. Galapágsky ekosystém ohrozujú rastliny a zvieratá, ktoré do tamojšej prírody nepatria. Dostávajú sa tam spolu s turistami, ktorých tu ročne príde odhadom 150-tisíc. Galapágy, kedysi nazývané Korytnačie ostrovy, sú súostrovím sopečného pôvodu. Ležia v Tichom oceáne, približne 1000 km západne od Ekvádoru. Sú známe unikátnymi druhmi zvierat. Nachádzajú sa na rovníku, ktorý pretína ich najväčší ostrov Isabela. Súostrovie, ktoré sa skladá z 13 väčších sopečných ostrovov, má rozlohu 7844 km² a žije na ňom asi 13 000 obyvateľov.

Druhý Darwinov domov

V 17. a 18. storočí ostrovy ešte boli ešte neobývané, využívali piráti a rôzni moreplavci ako miesto stretnutia. V roku 1832 Galapágy začali patriť Ekvádoru. O tri roky neskôr tu prírodovedec Charles Darwin priplával na výskumnej lodi Beagle a strávil tu šesť týždňov pozorovaním živočíchov. Výsledkom jeho pozorovaní bola práca O pôvode druhov, ktorá vychádzala z teórie prirodzeného vývoja.

Dnes

Na jednej strane tam platia veľmi prísne pravidlá. Napríklad vám skontrolujú podrážky na topánkach, či na nich nie je zrnko piesku, keď prechádzate z jedného ostrova na druhý, aby ste nenarušili ich jedinečnú diverzitu. Zbierať kamene, mušle, nebodaj dotknúť sa tunajšieho zvieraťa je úplné tabu. No na druhej... „Kúpanie, príroda a obmedzený počet ľudí, ktorí môžu tieto ostrovy navštíviť .Spomienka na ich pokojnú, ničím nerušenú atmosféru Vás ešte dlho bude držať...“

*čítajte ďalej na strane 44

študentské slovo

Zaujímavé, že toto hlása každá dobrodružná cestovná kancelária, ktorá má vo svojej ponuke aj niekoľkodňové kompletné preskúmanie tohto súostrovia a podmorského sveta. Takže ak ich je zopár na Slovensku, koľko ich asi môže byť na celom svete? Určite „málo“ s obmedzeným počtom ľudí... Podľa štatistík organizácie Unesco sa na Galapágach zabývalo už 720 cudzích druhov rastlín. Tých pôvodných sa tu vyskytuje len asi 500. Niektoré z mnohých vzácnych druhov živočíchov: korytnačka slonia, leguán morský, leguán suchozemský, tučniak teplomilný, kormorán galapágsky, albatros galapágsky, rôzne druhy piniek, žralokov kladivohlavý, bieloplutvý, galapágsky, sivý. Žraloky veľrybie tu dosahujú 13 metrov a hmotnosť až 25 ton. Každý ostrov tu má dokonca svoj vlastný druh korytnačiek. Zhruba 40 percent galapágskych živočíchov pritom patrí medzi endemity a nežije nikde inde na svete. Pokiaľ na Galapágach vyhynú, planéta Zem o ne definitívne príde. V roku 1934 sa Galapágy stali chráneným národným parkom, od roku 1978 je súostrovie na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a od roku 2007 na zozname ohrozeného svetového dedičstva. 44

Vyjadri sa!

No to nebráni masovému lovu, krutému zločinu, ktorého sa dopúšťajú „rybári“ – pytliaci. Finningu. Odnášajú si to krásne, raritné a extrémne ohrozené druhy žralokov.

študentské slovo

FINNING – brutálny lov žralokov

Napriek tomu, že Galapágy sú národným parkom a rezerváciou UNESCO, odhaduje sa, že sa tu ročne ilegálne uloví cca 650 tisíc žralokov kvôli žraločím plutvám.Vyrába sa z nich bujón s (vraj) afrodiziakálnou hodnotou pre konzumentov z východnej Ázie. Je po nich neklesajúci dopyt. Sú im v priebehu niekoľkých sekúnd zaživa odrezané plutvy a potom sú hodené späť do oceána. A to všetko pre Finning. Lov žralokov a export žraločích plutiev bol zakázaný od septembra 2004 po dlhom boji medzi militantnými a miestnymi rybármi a vládou, ktorá bola pod tlakom medzinárodných organizácií. Avšak ilegálna prax finningu bola i naďalej prevádzaná s tichou podporou ekvádorského námorníctva a vymáhateľnosť práva lokálnymi úradníkmi bola v tomto smere vždy nulová. 46

Vyjadri sa!

650 tisíc ulovených a zavraždených žralokov – to je 80% všetkých žralokov ulovených v Ekvádore, rybársky prístav Manta je v tomto smeru hlavným vraždiacim centrom v krajine. Prezident Ekvádoru Lucio Gutierrez podpísal dekrét, ktorým obnovil povolenie vývozu žraločích plutiev, pokiaľ sú žraloci ulovení náhodou pri love iných rýb, čím kompletne anuloval nariadenie zo septembra 2004, ktoré export zakazovalo. Žraloci pomáhajú udržiavať zdravú a vyváženú populáciu rýb, vtákov a ostatných morských tvorov, loviacih slabé, choré a ranené kusy. Naviac nespočetné druhy čistiacich rýb závisia na žralokoch ako na zdroji ich potravy.

Akými konkrétnymi krokmi sa dá zastaviť FINNING?

Mathias Espinosa, ekologicky uvažujúci nemeckoekvádorský predstavuje rybárom podmorský svet, aby sa prebudili a získali citový vzťah a porozumenie k zázrakom, ktoré ich pod vodou obklopujú. Je presvedčený, že len radikálne kroky môžu donútiť ekvádorské úrady ukončiť nezodpovedné zabíjanie žralokov a ďalšie enviromentálne zločiny, spojené s Galapágskou morskou rezerváciou ale aj inými miestami v regióne:

ktoré sú určené k úplnej a trvalej ochrany Galapág a okolitej morskej rezervácie. To má tridsať päť členov po celom svete v USA, Kanade, Veľkej Británii, Francúzsku, a Ekvádor. Jej poslaním je zachovať Galapágy ako jedinečný a neoceniteľný svetového dedičstva, ktoré bude poskytovať potešenie, vzdelávanie, dobrodružstvo a inšpirácie pre súčasné aj budúce generácie cestujúcich. Členstvo je otvorené pre obchodné a neziskové organizácie.

1) OSN by mala odvolať status a financovanie Galapág ako Miesta svetového dedičstva a verejne odsúdiť Ekvádor za neefektívnu ochranu tohto unikátneho miesta pred enviromentálnymi teroristami. 2) Sponzorské štáty by mali prerušiť zahraničnú pomoc Ekvádoru do doby, kým nezačne Galapágy zo zákona dostatočne chrániť. Tento zákon by nemal podceňovať kontrolu imigrácie z pevniny. 3) Mal by nastať široký bojkot turizmu do Ekvádoru vo všetkých prípadoch, kde by sa to nedotklo nevinných ľudí. Toto je jediná cesta ako vyhrať tento boj. Stále je tu ešte šanca zachrániť to, čo tieto ostrovy ponúkajú ľudstvu. >finning – zdroj – http://www.tethys.cz/< Cestovný ruch prispieva 150 miliónmi dolárov na ekvádorským hospodárstva. Rybolov pri Galapágoch za približne 6 miliónov amerických dolárov. IGTOA je nezisková asociácia cestovných spoločností, ekologických organizácií a ďalších skupín, študentské slovo

na kus reči s... Martin Ferenc Aďka

Rozhovor

s pani profesorkou Janou Piteľovou. V dnešnej dobe nepatrí povolenie učiteľa medzi najprestížnejšie. Prečo ste sa preň rozhodli vy? Alebo to bola vôľa rodičov? Vôľa rodičov vôbec nie, tí mali pre mňa vybrané úplne iné povolanie. Ale nepriamo ma ovplyvnila mama. Je učiteľka, ale na základnej škole, takže možno to ma istým spôsobom posunulo pri výbere povolania. Vyštudovala som dejepis v kombinácii so slovenským jazykom, boli to moje dva najobľúbenejšie predmety na základnej škole a aj na gymnáziu, takže vo štvrtom ročníku už nebolo nad čím špekulovať. Učiteľstvo je atraktívnym povolaním ak k nemu máte vzťah, samozrejme má aj svoje negatívne stránky, ale nad tými sa zatiaľ nechcem pozastavovať.

Vyjadri sa!

Už ste si na Šrobárke čo – to odučili. Čo Myslíte si, že ňou disponujete? hovoríte na vašich kolegov a študentov? To sa ma opýtajte na konci školského roka:) alebo položte túto otázku mojim študentom. Sú takí, akých ste čakala? Nemala som nejaké konkrétne očakávania, skôr možno strach. Som začínajúci učiteľ, ktorý má čo na sebe zlepšovať, určite sa nemôžem momentálne porovnávať s kolegami, ktorí majú niekoľko ročnú prax. S profesorským kolektívom aj so študentmi som spokojná. Cítim sa na Šrobárke veľmi dobre. Samozrejme sú chvíle kedy nehýrim šťastím, ale to už súvisí s osobným hodnotením seba samej.

Byť učiteľom je určite aj časovo náročné. Aké aktivity vypĺňajú váš čas, ktorý nevenujete príprave na vyučovanie?

Tak voľného času je veľmi málo. V zime si chodím zalyžovať alebo na korčule a keď som doma, tak prechádzky so psom.

Najobľúbenejšia časť dňa: Tak ako pani profesorka Horvátovú, aj Poobedie vás si možno ľahko pomýliť so študentkou. Čo sa vám páči viac? Rola študenta Obľúbená kvetina: alebo učiteľa? Žltá ruža Áno, mýlia, ale je to niekedy aj vtipné, že „uhni“. Rolu študentky som si už užila. Teraz je čas popasovať sa s novou úlohou – úlohou učiteľky.

Učíte dejepis. Čo vás na ňom tak priťahuje? Prečo by ste označili dejepis za najdôležitejší predmet?

Neoznačujem dejepis za najdôležitejší predmet. To by som si nemohla ani dovoliť. Každý predmet má svoju úlohu, poslanie a mieru atraktivity. Dejepis je akousi veľkou ríšou a ja spolu so študentmi sa cez ňu pokúšam prejsť. Je zaujímavé brodiť sa jednotlivými etapami ľudského vývoja, zoznamovať sa s cisármi, kráľmi, historickými udalosťami, ktoré nepoznačili len vtedajší svet, ale ovplyvnili istým spôsobom aj nás v súčasnosti. Sú to predsa dejiny... naša história...

Najprekvapivejší fakt, aký ste doteraz počuli:

Minule som čítala, že vedci objavili spôsob, ako cestovať v čase, tým pádom sa dá ovplyvniť minulosť aj budúcnosť, ale len spôsobom: ukázať napr. ľuďom v stredoveku, ako liečiť niektoré choroby.

Najobľúbenejšia kniha:

Mary Higgins Clarková – Nočný plač

Ľudská vlastnosť, ktorá vás dokáže najviac vytočiť: Ľudská závisť

Vlastnosť, ktorú si na sebe najviac ceníte:

Nepochybne pre vás ani životy ľudí ži- Myslím, že som milá k ľuďom, nevedela by som júcich pred sto rokmi nie sú neznáme. niekomu vedome ublížiť. Je ťažké charakterizovať Akou historickou osobnosťou by ste samu seba, to aká som musia posúdiť iní. chceli byť, ak by to bolo možné? Alebo by ste si len zvolili pozíciu nestranného Najneobľúbenejší predmet v škole: Fyzika pozorovateľa historickej udalosti? Dejiny sa nedajú zmeniť, preto by som sa nechcela prevteliť do tela žiadnej historickej osobnosti. Skôr by som bola len nestranný pozorovateľ, a to v Rusku v dobe panovania Kataríny Veľkej.

Predmet, bez ktorého si neviete predstaviť svoj pracovný stôl: Časopis Historická revue.

Aká je podľa vás najdôležitejšia vlast- Obľúbená povinnosť. Povinnosť: čítanie odbornej literatúry nosť dobrého profesora? Učiteľ by mal byť huževnatý, v tom, čo robí, nespadnúť do sféry apatie, kedy už iba automaticky učí dookola to isté a nepochybne by z neho mal byť dobrý rétor, ktorý vie zaujať svojich študentov.

činnosť : žehlenie.

Najneobľúbenejšie slovo alebo veta: Zase kilo naviac:)

študentské slovo

ako interview sa to začalo... internet internet meno autora Grétka

Jedna s najslávnejších fotografií. Steve McCurry – Afgánske dievča 50

Vyjadri sa!

Fotografia Nicephóre Niepce, francúzsky vynálezca, zhotovil v roku 1825 prvú, dodnes zachovanú fotografiu Pohľad na dvor. Vynašiel proces, ktorý mu umožnil vyvolať fotografiu. Stačila mu k tomu zinková spojka s tenkou vrstvou asfaltu. Tú vystavil pôsobeniu svetla v prístroji, nazývanom aj camera obscura. Vyvolal ju v zmesi petroleja a levanduľového oleja. Prvú zachovanú fotografiu exponoval až 8 hodín. Neskôr sa spojil s Louisom Daguerrom a ten použil namiesto asfaltu jodid strieborný. Zistil, že pary ortuti zanechali na doskách obraz – ustálil ho v kuchynskej soli, neskôr v tiosírane sodnom. Svoj vynález, dnes nazývany ako Daguerrotypia, ponúkol francúzskemu štátu, ktorý ho mal na oplátku za to finančne podporovať. Tak sa aj stalo a 19.augusta 1939 bola Daguerrotypia oficiálne sprístupnená verejnosti. Angličan Henry William Fox Talbot zatiaľ experimentoval a vytvoril snímku nasiaknutú rozokom AgCl, vyvolal ju v kyseline dubienkovej a ustálil bromidom draselným. Tento proces bol nazvaný Kalotypia (r. 1940) a veľkou výhodou bolo, že sa pri nej mohol zo snímok vytvoriť ľubovolný počet kópií (nevýhoda oproti Daguerrotypii – zrno a hrubá kresba). Avšak kvôli zdĺhavému postupu anglických vedcov schvaľujúcich jeho vynález, prvenstvo vo fotografii získali Francúzi. No možno aj preto, že Talbot si vraj tento proces zo začiatku ponechal v tajnosti, a tak prepásol svoju možnú šancu byť prvým. Po nich prišli ďalší, ktorí vynašli nové postupy a chemické procesy na vyvolávanie fotografií.

*pokračuj na strane 52 študentské slovo

bezprostredne pred expozíciou v aparáte. V roku 1961 C. Russel použil suché kolódiové dosky. Neskôr prišiel do praxe celuloidový priehľadný podklad a pás, ktorý v zdokonalenej forme používame dodnes. Po tejto prvotnej objavovacej a – dá sa povedať – skôr chemickej než fotograficko-umeleckej etape,

Niektorí boli viac, iní menej úspešní, k niektorým sa viažu naozaj zaujímavé príbehy. Nebudeme vás unavovať podrobným opisom chcemickým reakcií, no z tých ďalších významných medzníkov samotných začiatkov fotografie treba spomenúť aspoň týchto: John Herschel a jeho Kianotypia ( po ang. Cyanotype) z gréckeho kýanos,čo znamená modrá, a teda z tohto procesu vzišli modré fotografie. V roku 1951 zas Frederic Scott Archer vynašiel kolódiový alebo tiež mokrý proces – bol zdĺhavejší, pretože sa citlivá vrstva nalievala na podklad

keďže prvé husle hrali vynálezcovia – chemici, prišli na rad umelci. Prví fotografi boli maliari. David Octavianus Hill, škótsky maliar, zhotovil v roku 1843 portrét 470 duchovných tak, že zložil samostatne zhotovené portréty mužov so skupiny, ktorú domaľoval. Expozícia trvala 4 – 5 minút. Veľmi významnamnou osobnosťou tohto kumštu bol v tej dobe aj Gaspard Felix Tournachon, ktorý od roku 1852 vytvoril stovky vynikajúcich portrétov významných osobností. Fotografia postupne prechádzala vývojom, zdokonaľovala sa, menili sa procesy vyvolávania, menilo sa jej zameranie, úloha, poslanie. Od portrétnej fotografie sa prešlo k dokumentárnej, ktorej začiatky sa datujú do obdobia 1. svetovej vojny, kedy zachytávala atmosféru a situáciu na bojiskách.

Ako je to dnes?

Kedysi rarita, dnes masová záležitosť. „Mydielko“ má doma snáď každý a môžeme si s ním veselo cvakať fotiek do bludu. V duchu hesla Čím viac, tým lepšie. Čo tam po kvalite. Dobre, to bolo trochu drsné, takže pekne po poriadku...

Vyjadri sa!

Klasická vs. Digitálna fotografia

Klasickú fotografiu nahradila digitálna. Takmer úplne. Dôkazom je aj to, že dokonca aj tak veľká spoločnosť, akou je Kodak, prestala vyrábať filmy. Všetko má svoje výhody aj nevýhody. „Klasika“ ja časovo, finančne, a ak si fotografie vyvolávate sami, tak aj technicky náročnejšia (chémia, fotopapier a pod.). Digitálna fotografia nikdy nedosiahne takú kvalitu ako klasická fotená na film, keďže zachytený obraz nie je, laicky povedané, skutočnosť. No ostatné aspekty jej hrajú do karát – je časovo aj finančne oveľa výhodnejšia. Výrazne sa pri nej šetrí čas, čo v dnešnej dobe, kedy sa každý všade ponáhľa, veľmi zaváži. Ďalej máte k dispozícii širokú škálu rôznych scénických režimov, viac pokusov (nepodarky sa vymažú), možnosť úpravy a pod. Mňa osobne fascinuje celý ten proces vyvolávania čiernobielej fotografie v tmavej komore – ste jeho súčasťou, vlastne, vy ste jeho iniciátorom a vykonávateľom. Preto sa tomu aj venujem. Všetko je len vaša práca, nie nejakého Photoshopu. Od vyvolávania filmu až po vyvolanie fotografie. Naučíte sa vážiť si každý jeden záber, každú fotografiu. Stačí jedna chybička a nepodarí sa podľa vašich predstáv, preto si na tom treba dať záležať. Učí vás to precíznosti. Nemáte toľko pokusov ako pri digitále a sami ju vyrábate. No doba pokročila, a tak ako bola pred pár rokmi digitálna fotografia hudbou budúcnosti, dnes je klasická fotografia hudbou minulosti. Škoda, no tak to chodí. No kto chce, nájde si cestu Tak ako v každej oblasti, aj v oblasti fotografie je tu nejaké ESO. Mienkotvorný (v tomto prípade najmä „fotografotvorný“) gigant, ktorý udáva smer. Je ním National Geographic.

National Geographic.

National Geographic Magazine je populárno-naučný mesačník. Podstatným ťažiskom jeho obsahu a celkového imidžu sú fotografie. Nádherné fotografie od uznávaných fotografov. Má najmä prírodovedné, geografické a cestovateľské zameranie. Takisto sa do veľkej miery venuje aj ekologickým problémom. NG bol prvýkrát vydaný vo Waschingtone D.C. v októbri v roku 1888. Vydala ho Národná zemepisná spoločnosť (National Geographic Society), ktorej poslaním bolo šíriť zemepisné poznatky a podporovať vedecké projekty. Bola založená 27. januára 1888 a jej prezidentom bol aj Alexander Graham Bell. Vtedy tento časopis vyšiel v náklade 200 výtlačkov. Dnes ho číta 30 miliónov ľudí. Je vydávaný vo viac ako 20 jazykových mutáciách, od roku 2002 vychádza aj v češtine. Dávno pred dátumom, ktorý považujeme za „oficiálny” začiatok fotografie v roku 1839, sa objavili nemenej dôležité medzníky. Už v 5. storočí p.n.l čínsky filozof Mo Ti opísal najjednoduchší fotografický prístroj camera obscura, v 10. storočí ho študoval Ibn al-Haytham.

Čo je to camera obscura?

Spojenie Camera Obscura pochádza z latinčiny a prekladá sa ako tmavá komora. Je to vlastne svetlotesná krabica do ktorej je navŕtaný malý otvor. Na vnútornej strane krabice, ktorá leží oproti otvoru, sa zobrazuje prostredie, ktoré sa nachádza pred samotnou krabicou. Svetlo sa šíri priamočiaro a svetelné lúče odrazené od predmetov ktoré sú vonku, prechádzajú takmer cez jeden bod – cez malú dierku, preto ich obrazy zachytené na matnici budú prevrátené.

študentské slovo

my, ľudia internet Aďka

Optimizmus verzus pesimizmus Medzi nami sa ani nenájde človek, ktorý by sa s týmito dvoma pojmami nestretol. Vysvetľovať ich je možno zbytočné, ale aby bolo jasno:

Optimizmus

je vzťah k prebiehajúcim udalostiam, ktorý sa zakladá na viere v lepšiu budúcnosť, v možnosti víťazstva dobra nad zlom, spravodlivosti nad nespravodlivosťou, kým jeho opak, pesimizmus, sa zakladá na názoroch, že udalosti smerujú k horšiemu, na neviere vo víťazstvo dobra nad zlom, spravodlivosti nad nespravodlivosťou.

Pesimizmus

Pesimista vidí pohár naplnený do polovice vodou poloprázdny. Prečo? Vedci tvrdia, že optimistami a pesimistami sa rodíme. Za všetko vraj môžu dve centrá v našom mozgu ovplyvňujúce náš postoj k svetu. To ale neznamená, že aj keď sa narodíme ako pesimisti, časom sa z nás nemôžu stať optimisti. To by bol od osudu poriadny podraz. Pesimizmus by sa dal prirovnať k chorobe. Je ako vírus v prvom štádiu spôsobujúci farbosleposť. Chorý vidí svet iba čierno, prípadne sivo. Pri pohľade na kvet nevidí jeho pestré farby, ale alergiu na peľ. Pri otvorení novín jeho oči zablúdia k článkom o hospodárskej kríze, ekologických katastrofách, blížiacich sa maturitách, k oznamu o konci prázdnin. V ďalších štádiách pesimizmus postihuje ostatné zmysly. Okrem toho, že dobré správy nevidí, postupom času ich prestane aj počuť. Čuchové bunky vypovedajú poslušnosť. Aj tá najkrajšia vôňa je pre pesimistov neznesiteľným zápachom. Negatívny postoj zbavuje človeka odvahy. Prestáva konať. Zo strachu z neúspechu, zo zlej predtuchy. Úlohy sú pre nich príliš náročné a ich schopnosti, podľa ich názoru, nepostačujúce. Nemajú síl čeliť prekážkam a bojovať. Študent – pesimista – má predpoklad, na to, že po jednej zbabranej písomke zbabre aj ďalšiu a ďalšiu. Nie preto, že by sa neučil. Jeho podvedomie je presvedčené, že lepšie to už nebude. Myslí si o sebe, že je jednoducho hlúpy a na školu sa dostal iba náhodou. Nepokúša sa opraviť si známky. On VIE, že pri odpovedi bude nervózny, „dostane okno“, profesorka sa zle vyspí a bude mu naschvál klásť náročné otázky, lebo ho nemá rada 54

Vyjadri sa!

a „sedí“ na ňom. Tak radšej nepodnikne nič. Je to jednoduchšie. Trúchliť nad osudom. Pretĺkať sa životom, šíriť zlú náladu. A čakať. Čakať na koniec sveta alebo zázrak. Týchto ľudí však netreba odsudzovať. Ani ľútosť im nepomôže. Iba ich utvrdí v presvedčení, že sú skutočne smoliari. Treba sa na nich usmiať a pokúsiť sa podať im dávku optimizmu. Prinútiť ich konať. Optimisti na rozdiel od pesimistov majú stále poloplný pohár a dôvod na oslavu aj vtedy, keď plány nevyšli stopercentne podľa ich predstáv. Ale pozor! Nemýľme si optimistov s alkoholikmi. Hoci obom „baví“, optimistom stačia endorfíny. Optimisti, tak ako pesimisti, nevidia svet, taký aký je v skutočnosti. V ich očiach je oveľa krajší. Uznajme však, dá sa zhodnotiť niečo objektívne, keď sme subjekt?

Nemožné!

Optimisti majú nádherný život. Slnko svieti stále, aj keď je práve za mrakmi. Do budúcnosti sa pozerajú s nádejou. Ich neúspech je len malé zakopnutie

zapríčinené zlým zhodnotením situácie a zlou voľbou rozhodnutí, nie ich vlastnými nedostatkami. Poznajú svoje schopnosti a žiaden boj nie je v ich svete vopred prehraný. Veď napokon, čo môžu stratiť? Hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, optimista si uvedomuje životné omyly a vie, že opäť môže prísť neúspech. Pády ich držia pri zemi a sú potrebné pre ich ďalší rozvoj tak, ako chrípka posilňuje imunitu.

Ako by sa zachoval optimista a ako pesimista? Ak by sa pred hodinou dozvedel o teste, na ktorý nie je naučený.

Optimista by si napísal ťahák a vybavil miesto vedľa stopercentne pripraveného spolužiaka. Pesimista by si len povzdychol nad svojim osudom a na písomke nenapísal nič.

Ak by zbabral písomku Optimista – smial by sa. Pesimista – zúril by.

Ak by nevedel aké bude počasie, ráno by si pre istotu Optimista vzal slnečné okuliare. Pesimista pribalil do tašky dáždnik.

Ak by počul o nebezpečnom masovom vrahovi potulujúcom sa v okolí Optimista by zavolal kamošov a cestou by sa pokúsili odstrašiť ho smiechom.

Ak by sa rozišiel s partnerom

Optimista by chvíľu žialil, ale povedal by si, že si nájde niekoho iného. Pesimista by nespal tri noci a uvažoval nad tým, kde spravil chybu. Nie je pravda, že majú menej problémov než iní. Možno ich niektorí majú viac ako pesimisti. Prekážky sú pre optimistov kamene na ceste k úspechu, kým pre pesimistov náhrobnými kameňmi. So zdvihnutou hlavou a úsmevom na perách je cesta k cieľu krajšia a ubehne rýchlejšie. Nie vždy je ľahké vstať a skúšať znova a znova, čo sa na prvýkrát nepodarilo. Je to však stokrát lepšie dôjsť do cieľa s rozbitými kolenami, ako zostať stáť na štarte. Napokon, občas stačí len začať a všetko ostatné príde samo.

presvedčený, že všetko sa vydarí a svet je len dobrý je nebezpečné a hraničiace s chorobou. Tak ako v dobre je kúsok zla tak aj pesimista má svetlé momenty a optimista nevidí riešenie situácie. Ak ešte stále neveríte, že optimizmus má viac benefitov než jeho sivo-čierny brat, pár múdrych myšlienok od ešte múdrejších ľudí: Pesimizmus ochromuje – optimizmus oslobodzuje. Pesimizmus vyvoláva strach – optimizmus povzbudzuje. Pesimizmus vyrába problémy – optimizmus ich rieši. Pesimizmus je ničivý – optimizmus je tvorivý. Pesimizmus vedie k neúspechu – optimizmus k úspechu.

Na záver vám prajem, aby ste mali odvahu čeliť prekážkam, nenariekali nad tým, čo zmeniť nemôžete a hlavne s úsmevom menili to, čo zmeniť viete.

Nik nie je stopercentným optimistom, ani pesimistom. Čo je v konečnom dôsledku dobré, pretože byť študentské slovo

naše mesto Košice 2013 Grétka

Košice 2013 a festival Use The City Každý určite vie, že Košice budú hlavným mestom kultúry v roku 2013. Tomu predchádza množstvo príprav, organizujú sa najrôznejšie akcie. Už teraz sú badateľné zmeny. MESTO OŽILO. Konečne sa tu niečo deje. Konečne projekt, ktorý nedáva len prázdne sľuby. Takýto moderný, dynamický projekt, akým Košice 2013 s heslom USE THE CITY nepochybne je, Košice potrebovali ako soľ. Všetko je to vďaka šikovným ľuďom, ktorí to majú celé pod palcom. Spomeňme napríklad Romana Sorgera a Janu Krajkovičovú. Práve Janka nám o tejto téme, o projekte, nesmierne pútavo a trefne porozprávala. Verte, oplatí sa čítať ďalej...

Európske hlavné mesto kultúry Čo sa skrýva pod týmto pojmom?

Titul Európske hlavné mesto kultúry udeľuje Európska komisia a Európsky parlament od roku 1985. Hlavným cieľom projektu je zdôrazniť úlohu kultúry pri transformácii európskych miest a tvorbe európskej identity. Košice sú prvým slovenským mestom v histórii, ktoré získalo tento titul, a v roku 2013 sa oň budú deliť s francúzskym Marseille – Provence. Nomináciu týchto dvoch miest schválila Rada EÚ 12. mája 2009. Európska komisia projekt monitoruje a v prípade úspešnej prípravnej fázy udeľuje Cenu Meliny Mercouriovej, bývalej ministerky kultúry Grécka a iniciátorky idey Európskeho hlavného mesta kultúry. Aké sú záväzky, očakávania, resp. čo sa má „stihnúť“ do magického dátumu 2013 ?

Čo nové prinesie ľuďom a mestu?

Len nedávno vláda schválila financovanie investičnej časti projektu zo štrukturálnych fondov EÚ, čo znamená, že začíname s prípravou realizácie projektov ako vybudovanie kreatívnej štvrte Kasárne/ Kulturpark, pravdepodobne sa budú rekonštruovať 56

Vyjadri sa!

ďalšie výmenníky. Investície sa však týkajú aj revitalizácie mestských parkov, čo určite poteší širokú verejnosť. Okrem týchto „budovacích“ procesov sa však Košičania môžu tešiť na bohatý program v meste. Rok 2013 bude obdobím, v ktorom celý projekt vyvrcholí. Do Košíc ako Európskeho hlavného mesta kultúry pricestuje množstvo návštevníkov, mesto bude žiť ako nikdy doteraz. Program európskeho charakteru je zárukou toho, že sa v meste nik nebude nudiť. Dlhodobá udržateľnosť projektu zasa znamená, že Košice budú kreatívnym mestom schopným udržať a priťahovať talenty, mestom, v ktorom sa aj mladým ľuďom oplatí zostať.

Aký podnet Vás viedol k angažovaniu sa na tomto projekte?

Tento projekt, práca na ňom, je obrovskou výzvou. Pre mňa osobne je to príležitosť pracovať na niečom, čo tu po mne zostane aj pre ďalšie generácie. Určite to bude jeden z tých príbehov, ktoré budem rozprávať svojim vnúčatám. Obnáša to obrovské množstvo práce, času a energie, ale verím, že sa nám to spoločne podarí úspešne dotiahnuť aspoň do roku 2015. V priestoroch Kasární, ktoré sú a budú kľúčovým dejiskom usporadúvania rôznych akcií, prebiehajú

web, a do magazínu, ktorý pravidelne vydávame, pripravujem PR kampane pre kľúčové projekty ako napríklad USE THE CITY festival, či leto v parku...

Ako je to s propagáciou v zahraničí ?

Intenzívne sa propagácia v zahraničí začne realizovať budúci rok. Súvisí to trochu aj MS v ľadovom hokeji, čo je udalosť, ktorá Košice určite zviditeľní. Aj v súčasnosti však budujeme partnerstvá (napríklad s Marseille), ktoré ponúkajú možnosti vzájomného prepájania napríklad aj v rovine priestoru v médiách. Doteraz však výborne spolupracujeme s maďarskou televíziou a českým rozhlasom.

renovácie. Kompletne sa to tam prerába, a už teraz je tušiť, že to bude vyzerať fakt super... Z kasární bude kreatívna štvrť, miesto, kde sa 24 hodín denne bude niečo diať. Návštevníci si z nich budú odnášať množstvo neopakovateľných zážitkov a pre turistov budú Kasárne/Kulturpark synonymom Košíc a prvou atrakciou, ktorú budú chcieť vidieť.

„Košice budú kreatívnym mestom schopným udržať a priťahovať talenty, mestom, v ktorom sa aj mladým ľuďom oplatí zostať.“ Ak by ste mali charakterizovať Košice Čo chystáte najbližšie ? 2013 troma slovami, ktoré konkrétne Koncom mája, 26.5. – 30.5. 2010 bude USE THE CITY FESTIVAL. Budeme tu mať množstvo zahraničby to boli? Rozvoj, rozvoj a rozvoj. Je to v prvom rade projekt, ktorý tomuto mestu prinesie rozvoj vo vštetých oblastiach. Ale napadajú ma aj slová ako kreativita, zábava, koooopa práce...

ných hostí a spolu zažijeme napríklad tanec s bagrom, koncerty v električke, rúcajúce sa animované budovy na Hlavnej, alebo si len-tak zahráme tetris na budove hotela Hilton.

Lietate kade-tade, vybavujete zaujímavých ľudí, akcie...čo všetko Vaša práca obnáša?

V lete bude opäť leto v parku, ktoré prinesie filmové štvrtky, hudobné piatky a nedele pre rodiny s ďeťmi, a zároveň to bude posledná možnosť vidieť v Kasárne/Kulturpark v pôvodnom stave. Rekonštrukcia areálu je totiž na spadnutie.

Bolo by trefnejšie opýtať sa, čo moja práca neobnáša J. Vo všeobecnosti ale musím sledovať čo kde sa v súvislosti s projektom deje, aby som bola v obraze, keď sa ma nejaký novinár na čokoľvek opýta. Okrem toho pripravujem rôzne podklady pre výstupy svojich kolegov, komunikujem s ľuďmi, ktorí sa chcú o projekte dozvedieť viac, pripravujem textíky na

Všetko o programe sa však stále aktuálne môžete dozvedieť na našom webe >www.kosice2013.sk<

študentské slovo

divadlo internet Grétka

PRELET NAD HNIEZDOM KUKUČKY Predstavenie, ktoré Vás postaví zo sedadla správnu mieru mimiky a giest. Vnímate to len akosi podvedome. Personál, ale najmä postavy pacientov psychiatrickej liečebne, Vám ponúkajú širokú škálu ich psychologických profilov, problémov, a v neposlednom rade aj vtipných dialógov. Personál liečebne k nim tvorí akýsi protipól. Ako každá hra, film alebo aj kniha, aj toto predstavenie má okrem silnejších a dynamických chvíľ semtam aj tie slabšie, prázdnejšie. V tých menej výrazných scénach sa Vám môže zdať, že časová metráž je až príliš natiahnutá. No ako celok to pôsobí dobre. Nasmejete sa do bludu, o to nemajte strach. Hra, ktorá sa na nič nehrá, nie je ostýchavá, podáva veci tak ako sú. Aj keď je stará 25 rokov, jej idea má stále veľký význam aj v dnešnej dobe. Predstavenie bolo predtým odvážnou politickou metaforou, dnes je, dá sa povedať, univerzálnym podobenstvom o večnom mechanizme moci a jeho manipulátorských technikách.

Mladí, ktorí považujete divadlo za nudné alebo staromódne, je tu niečo pre Vás. Možno ste už počuli o knihe Kena Keseya s rovnomenným názvom, ale omnoho pravdepodobnejšie je, že ste videli oscarový film Miloša Formana (Prelet nad kukučím hniezdom).

Spor moci a podriadených. McMurphy je rebel, aj keď trochu iným, svojským spôsobom . Reprezentuje ľudí, ktorí sa vzoprú systému, čo naruší pokoj vyššie postavených. Tých, ktorí to, že ich každý poslúcha, doteraz považovali za samozrejmosť. Ak chodíte do divadla častejšie, väčšina predstaviteľov Vám bude dôverne známa.

Film je vynikajúci, Jack Nicholson podal excelentný výkon a dej je kompaktný, funguje ako veľmi dobrý, nerozháraný celok.

Dana Košická bola, ako vždy, výborná. No nielen ona a Michal Soltész, predstaviteľ hlavného hrdinu, sa zhostili svojej úlohy na jednotku.

O to zaujímavejšie je sledovať dej z bezprostrednej blízkosti, a to v divadle. Nie, Jack Nicholson nepríde. No herci sú v drvivej väčšine naozaj výborní. Niektorí hrajú možno predsa len viac, iní menej presvedčivo (tak to už býva). No myslím, že táto hra Vás pomerne rýchlo „vcucne“ do deja tak, že prestanete do detailov sledovať nejaké „prkotiny“ ako

V hre je aj zopár nečakaných, vtipných a dych vyrážajúcich momentov. Nebudem prezrádzať, ale je sa načo tešiť :D

Vyjadri sa!

Zaujímavý je aj prechod z humornej do hĺbavej atmosféry a naopak. Keď miestami zo satiry, čierneho humoru a vtipu, línia deja „vhupne“ do skleslej,

smutnej, až dojímavej atmosféry. Niektoré scény sú práve také. Na niekoho to môže pôsobiť rušivo a poviete si – škoda, tak dobre som sa smiala a teraz príde takáto depresívna scéna. Ale potom si uvedomíte, že ani v živote nie je nič čierne alebo biele. “Vsadili sme na váhanie medzi tým, čo je pre spoločnosť lepšie – žiť v systéme, ktorý je tu zavedený, alebo presadzovať svoju osobitosť a narúšať tým spomínaný systém.“ Hovorí režisér Michal Vajdička. „McMurphy nie je reprezentantom revolúcie proti systému, má však svojský humor, ktorý tak pôsobí. Je zatiahnutý do rôznych situácií bez toho, aby sa o to sám pričinil. Systém, ktorý funguje v liečebni, ho prevalcuje, vtiahne do seba.“ Dana Košická o svojej postave prezrádza:

predstavenie sa, aspoň podľa mňa, nemá pozerať s lupou a prehnane kritickým pohľadom. Veď práve o tom toto predstavenie je. Nebyť puritánsky, nenasledovať slepo nezmyselné pravidlá. Väčšinou si čítam recenzie filmov, kníh a predstavení dopredu, chcem vedieť do čoho idem. Tento krát som to tak nespravila. Pretože recenzia by ma možno odradila od zážitku, s ktorým som bola nadmieru spokojná. A neutíchajúci standing ovation v Štátnom divadle svedčil o tom, že sa Prelet nad hniezdom kukučky páčil aj ostatným:) Vrelo toto predstavenie odporúčam. Beriem si na vlastnú zodpovednosť to, že aj odporcom divadla sa to bude páčiť. Možno ich to aj nakopne k tomu, aby tam zašli častejšie:)

„Vrchná sestra Ratchedová riadi systém a má pocit, že to robí s dobrým úmyslom. Že je to v prospech ľudí. No odrazu príde človek, ktorý kladie otázky a pýta sa, prečo je to tak a nie inak. A zrazu sa z dobrého anjela stáva žena, ktorá bráni svoj systém a neznesie nikoho, kto ho narušuje.“ V rôznych recenziách rozoberajú každú chybičku, ani toto predstavenie neobišla kritika. Aj my by sme tam mohli nájsť dosť zádrhľov, veci predsa vždy môžu byť o kúsok lepšie ako sú. Ale na toto

študentské slovo

zaujímavosti internet Ľubka

Vedeli ste, že... ...sklo objavili ako prví Egypťania už 3000 rokov pred Kr.?

...najväčší výber zmrzliny na svete

má Venezuela? V andskom meste MÉRIDA v zmrzlinárni, ktorá sa nazýva „Cormoto“, vám ponúknu iba „617“ druhov. Medzi inými si môžete vybrať napr. zmrzlinu s príchuťou sardiniek v brandy, krabov v bielom víne..., ale na výber máte aj cesnakovú, resp. cibuľovú...Fantázii sa tu medze určite nekladú. Cena jednej porcie je cca 0,82€. Takže akú si dáte?

...Brazílčania pijú denne veľké množstvo kávy?

10-20 šálok je normálka. To, čo pijeme my je oproti ich káve iba taký slabučký odvar. Brazílska káva je oveľa silnejší mok ako ten náš. Pred pitím kávy si každý domorodec dá najskôr pohár studenej vody a až potom si dá kávu.

...najdlhšia dážďovka merala 6,7 metra a mala priemer 20 mm a najkratšia zasa merala menej ako 0,5mm? ...tráviace šťavy krokodíla dokážu rozložiť i oceľový klinec?

...počas druhej svetovej vojny trénovali Američania netopiere na zhadzovanie bômb? 60

Vyjadri sa!

…najkratšia vojna sa odohrala v roku 1896? Zanzibar sa vzdal Británii po 38 minútach.

...ráno je človek približne o 1cm vyšší než večer v dôsledku znižovania medzistavcových platničiek váhou tela v priebehu dňa?

...najstarší kúsok žuvačky má 9000 rokov? ...nožnice vynašiel Leonardo Da Vinci? …samček modlivky nábožnej si nemôže užívať sexuálnych radovánok s hlavou, pretože samička začína sex tým, že mu hlavu odhryzne, čo urýchľuje jeho ejakuláciu?

...keď je žena vzrušená, jej prsia sa zväčšia až o 25%? študentské slovo

záujmové krúžky Katka

Debatný rok na Šrobárke Debatný klub Šrobárky už v minulosti zaznamenal veľa úspechov, keďže predchádzajúca generácia postavila latku veľmi vysoko. Kto by si ale myslel, že Šrobárka si už oddebatovala svoje dobré časy, je na omyle. Súčasní debatéri v ničom nezaostávajú, čoho dôsledkom je aj tohtoročná účasť na finálnom celoslovenskom turnaji. No najprv sa pozrime na tento debatný rok z pohľadu začiatočníka. Na začiatku školského roka nám bývalí stredoškolskí debatéri ukázali exhibičnú debatu, ktorá ma nielenže pobavila, no naozaj ma zaujala a zatúžila som si to vyskúšať. Fascinovalo ma, ako tam rečník stál a prezentoval svoju reč veľmi zaujímavým spôsobom. Jednoducho som si povedala, že to musím vyskúšať! Hneď som sa teda aj zapísala. Nasledovalo pravidelné stretávanie všetkých debatérov, kde sme my, nováčikovia, spoznali našu „debatnú mamku“ Hanku Skljarszku. Keďže je teraz prváčka na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, bol to pre ňu prvý „oficiálny“ rok trénovania. Aj vďaka jej maximálne tolerantnému, zábavnému a pohodovému prístupu sme sa tešili na každú hodinu. Postupne sme sa naučili postaviť základný argument, refutovať reč druhého tímu, úlohy jednotlivých rečníkov a spolupracovať ako jeden tím. 23.-24. októbra sa konal prvý regionálny turnaj v Prešove. Hnala nás tam najmä zvedavosť, no bola to aj prvá veľká príležitosť porovnať si svoje doterajšie debatné schopnosti s debatérmi z iných škôl a miest. Tohto turnaja sa zúčastnilo 6 tímov zo Šrobárky. Najlepší z nich vyhral tri zo štyroch debát. Zvyšné tímy vyhrali po dve debaty. Najlepším šrobárskym rečníkom tohto turnaja bola Petra Lehotská z triedy 3.F. Tento prvý turnaj dal mne osobne najviac. Spoznala som ďalších debatérov a získala pomerne slušné 62

Vyjadri sa!

skúsenosti, vďaka ktorým som už bola pri ďalších debatách ostrieľanejšia a sebaistejšia. Po zážitkoch z prvého turnaja sme na druhý išli netrpezliví a s veľkým očakávaním, či dosiahneme lepšie výsledky. Tento turnaj sa konal 27.-28. novembra v Bardejove. Zúčastnilo sa ho 5 šrobárskych tímov. Najlepším rečníkom sa stal Igor Podlubný z 4.D. Medzitým sa 20.-22. novembra konal prvý turnaj Anglickej debatnej ligy, na ktorom boli dva tímy zo Šrobárky, ktroré aj proti sebe nakoniec debatovali. Týmto sme si skutočne overili svoje konverzačné schopnosti z angličtiny a hlavne sme zo seba striasli ďalší kúsok hanblivosti. Tretí regionálny turnaj, ktorý sa konal 5.-7. februára, bol odlišný od iných tým, že trval tri dni, počas ktorých ako zvyčajne každý tím debatoval po 4 debaty, no naviac sme mali semináre na rozličné témy. Napríklad: Slovenská politika – tie roky deväťdesiate, Studená vojna, Úlohy štátu, Svetové konflikty, Úvod do ekonomických a politických teórií, Prezentácia v debate a pod. Najlepším rečníkom zo Šrobárky bol Jakub Doležel z 2.D triedy, ktorý sa umiestnil v prvej desiatke najlepších rečníkov turnaja. Posledný regionálny turnaj bol taktiež v Bardejove a to 5.-6. marca. Najviac rečníckych bodov vrámci šrobárskych tímov opäť získal Jakub Doležel. 10 najlepších tímov z východoslovenského regiónu postúpilio na Celoslovenský turnaj, ktorý sa uskutoční 1.-3 mája v Bratislave. Ako každoročne, aj teraz sa bude debatovať finálna debata v Národnej rade SR, čo potvrdzuje úroveň SDA. Šrobárku budú tento rok reprezentovať Richard Antal z 2.E, Jakub Doležel z 2.D a Daniela Grofová z 2.C, ktorým, samozrejme, držíme palce! Okrem zistení, ako taká akademická debata vôbec vyzerá, mi tento môj prvý debatný rok dal omnoho viac. Zlepšili sa moje rečnícke a komunikačné schopnosti, mám menší strach a trému z rozprávania pred ľuďmi. Keďže tézy sú rôzneho typu (napr. o vedeckom výskume, politike, vojenských konfliktoch, ľudských právach atď) dozvedela som sa veľa nových informácii a rozšírila som si svoj všeobecný prehľad. Spoznala som veľa inteligentných a zaujímavých ľudí a nakoniec, zažila som neuveriteľné množstvo zábavy (najmä na turnajoch:)).

Snáď už teraz viete, prečo sa oplatí prihlásiť na debatný krúžok. Už teraz sa teším na ďalšiu sezónu a verím v rozrastanie klubu o ďalších skvelých debatérov a tým aj o rozrastanie úspechov. študentské slovo

talenty našej školy Vlado Grétka

Príbeh jednej garážovej kapely... Irony of dying a ich post hardcore

bubeníka (Jožo Kmec). Hrávali sme rekreačne, chceli sme len využiť voľný čas:) Neskôr sme začali s vlastnou tvorbou. Boli to demo nahrávky nahrávané doma cez Tesco mikrofón za 3 eurá pred zľavou:D No hlavné bolo to, čo sme hudbou chceli vyjadriť. Jožo odišiel (stretol lásku a prestal sa nám venovať a prišiel k nám Joachim Sturm – veľká poklona k jeho bubeníckym schopnostiam:D).“

Mnoho mladých muzikantov hrá, kde sa len dá, v rôznych provizórnych skúšobniach, garážach. Nie je podstatné KDE, ale čo, ako a s kým. Mnoho z nich sa nepresadí, či už preto, lebo si chcú hrať len tak pre radosť a nie presadzovať sa v nejakom šoubiznise, alebo preto, že je to skrátka ťažké a častokrát nejde o to, akí dobrí muzikanti to sú, ale o peniaze. Asi každá kapela, úspešná aj neúspešná, takto začínala. Kapela, v ktorej hrá Vlado Heredia zo 4.B, je práve takáto začínajúca kapela. Vznikla náhodne, keď si raz prišiel zahrať s chalanmi, s ktorými teraz tvorí kapelu... Ako vraví, nikdy si nemyslel, že s nimi bude ešte niekedy hrať, no prišli ďalšie skúšky a napokon súhlasil s ponukou, aby bol súčasťou kapely. Priznali sa,

„Talent má každý a každý vie dosiahnuť to, čo chce.“ že hľadali speváka, no keďže Vlado je podľa jeho vlastných slov srdcom aj dušou gitarista, zmierili sa s tým:)

Ako Váš príbeh pokračoval ďalej?:)

„Takže...vznikla kapela bez mena z 2 gitaristov (a Filip Kecer) basáka (Filip Lengyel) a napokon 64

Vyjadri sa!

Trvalo Vám, kým ste sa spolu zladili?

Zladili sme sa s ním hneď na prvej skúške, dodnes tomu nechápem. Hrali sme s ním asi pol roka, z punk-rockových vecí sme prešli na post-hardcore. Je to trošku tvrdšia, no veľmi melodická vec so zmyselným textom.

Čo Vás nakoplo k tomu, aby ste začali viac nahrávať a brať to serióznejšie?

Raz som len tak poslal jednu pesničku jednému chalanovi a bol z nej úplne vedľa. Až som nechápal, ako sa mu to môže páčiť. Ono ja dodnes nechápem, že to, čo spravíme, sa páči našim priateľom. Mne osobne sa to, čo vymyslím, už druhý deň nepáči :D A to ma, nás, ženie dopredu, robiť stále lepšie piesne.

si zahráme aj nejaké tie slaďáčiky, keďže cca 10 rokov hrám na klavíri a aj to treba využiť :D. Talent. Niektorí v neho bezhlavo veria, iní mu neprikladajú až takú váhu a stoja si za tým, že tvrdou prácou a „chtivosťou“ vie každý dosiahnuť to, čo chce.

S ktorým názorom sa stotožňuješ ty? A myslíš si, že ho máš?

Či talent mám, to neviem:D Vravia že mám, no stále sa snažím viac a viac a chcem byť lepší a lepší. Talent má každý a každý vie dosiahnuť to, čo chce, stačí len hrať a hrať a z každého môže byt jedného dňa gitarový virtuóz:) Neuznávam to, keď niekto hovorí – on nemá talent na spev alebo podobne – každý sa vie naučiť. Stačí len cvičiť a hlavne chcieť:) Čo viac dodať? Kapela konečne nabrala názov Irony of dying a budeme robiť všetko preto, aby ste nás v lete počuli na niektorom z koncertov:)

Otrepaná, ale dôležitá otázka: Predstavy do budúcna, prípadne nejaké méty čo sa nahrávania týka, ktoré chcete v dohľadnej dobe dosiahnuť? V štúdiu sme ešte nehrali, no naši dobrí priatelia z bratislavskej kapely From our hands nám pomôžu pri nahrávaní, keďže majú vlastné štúdio. Predstavy do budúcna? Do leta 2011 chceme určite vydať album:)

V čom sú silné stránky jednotlivých členov kapely?

Každá kapela má šancu, hlavné je osloviť ľudí:) Presadiť sa na Slovensku je síce veľmi ťažké, treba mať šťastie, no hlavne kvalitnú hudbu. Medzitým sa na nás môžete prísť pozrieť do skúšobne Musichouse v Barci:)

Textom sa venuje môj najlepší priateľ a zároveň druhý gitarista Filip a ja melódii. Každý z nás má talent, Filip píše texty na zamyslenie, ja viem vymyslieť celkom pekné melódie:D (nechválim sa :D). Joachim a Filip Lengyel (voláme ho Filipko :D) majú hudobný sluch.

Škatuľkovanie nie je dobré, no predsa sa každý nájde v inom štýle. Vy ste sa našli v post hardcore...

Mnoho ľudí si pod týmto pojmom predstavuje nejakých metalistov, čo rozbíjajú gitarky :D. Avšak to, čo hráme my, vyjadruje každodenný život, priateľstvo, sklamanie z lásky... Dá sa povedať, že texty sú poetické... majú však šťavu:) No nebránime sa ani iným štýlom... máme radi všetko, čo nie je hip-hop a lá Rytmus :D. Mnoho mladých ľudí na tom dnes „fičí“. No ja na tom nevidím nič zaujímavé. Radi

študentské slovo

môj názor internet Wera

AVATAR ...tak a je to tu. Skoro všetci ho videli a tí, čo nie, už o ňom minimálne počuli. Prečo je to tak? Jednoducho preto, že megalomanský režisér Cameron si rád potrpí na reklamu. Od vyhlásení, že je to prelomový film až po symbolický modrý koberec namiesto tradičného červeného pri premiére. A aký je v skutočnosti tento film? Zasluhuje si všetky tieto superlatívy? Podľa mňa po technickej stránke určite. 3D vás prirazí do kresla a nádherné scenérie planéty Pandora vás uchvátia. Pomocou dokonalých detailov sa hneď ocitnete v deji. Ja som sa však nemohla zbaviť pocitu, že to všetko som už niekde videla. Od lietajúcich skál až po stromy žijúce svojim vlastným životom. A, bohužiaľ, musím skonštatovať, že prostredie nie je to jediné neoriginálne na tomto filme. Keď sa pozrieme na dej Avatara a porovnáme ho s Pocahontas, tak dostaneme takmer to isté len s inými menami. Úžasný spasiteľ, ktorý najprv prišiel objavovať nový svet a nakoniec sa zamiloval a pomohol domorodcom, ktorí sa nevedeli sami brániť, krásna Neytiri alias Pocahontas alebo vojenský veliteľ, ktorému nezáleží na ničom inom ako na zisku. Nemôžem Avatarovi uprieť ekologické posolstvo, ale vadí mi, akou formou je servírované divákom. Opäť sme pri americkom štýle „Poďme spasiť svet!“ a tým je celá originalita filmu preč. Celkovo sa mi Avatar ako veľkofilm páčil, ale určite ho nepovažujem za to najlepšie, čo som kedy videla. Určite však stojí za to, aby ste si ho prezreli a popremýšľali nad tým, kam smeruje tento svet a pokúsili sa zmeniť osud Zeme, ktorý sa neodvratne blížil. Pretože, aj keď je tento príbeh fiktívny, až hrozivo sa podobá na to, čo sa deje u nás.

Vyjadri sa!

STOP ružovej? Veď, kto by nechcel mať svoju tvár aj na etikete od klobásy? Čo na to ich rodičia? Ťažia z toho, že ich deti vystupujú ako cvičené opice? Alebo im len plnia ich detské sny? Zatiaľ čo mnohé dievčatá o kariére speváčky len snívajú, im sa to aj splnilo. No na ako dlho? Stále prichádzajú noví a noví a za chvíľu budeme pohltení násť řočnými spevákmi a herečkami, ktorí však v skutočnosti žiadny herci ani speváci nebudú. Ale to preverí až čas. Popularita je jedna vec a talent druhá. Neodsudzujem tieto seriály, len sa mi zdá, že ich umelecká a aj komediálna stránka sa vytratila na úkor amerického sna a „tínedžerských“ problémov. Najväčšou pohromou postáv je to, že nemá vhodný make up alebo nemá dosť peňazí na kúpu vyhliadnutého trička. Tí, čo to potom sledujú začnú prenášať tieto zvyky aj do svojho normálneho života. Priznajme si koľko jedenásťročných dievčatiek v ružovom a s taštičkou Hannah Montana ste videli? No ja osobne dosť veľa.

High schol musical, Hannah Montana či rôzne iné mená ste už iste niekde videli alebo počuli. Ak nie, tak pravdepodobne pochádzate z inej planéty. Sú všade. Na taškách, zošitoch, ceruzkách, sponkách a v neposlednom rade sú v televízii. Áno, zoznámte sa so záplavou ružovej. Prichádza Disney a tentokrát má ešte väčšiu zbraň ako kreslenú Snehulienku . V poslednom čase sa táto spoločnosť zamerala na masovú výrobu mladých talentov. Hannah Montana je speváčka a fiktívna postava, ktorá sa v skutočnosti volá Miley Stewart a tú v skutočnosti hrá Miley Cyrus. Že je v tom neporiadok? Bude ešte väčší. Ja len pripomeniem, že jej seriálového otca hrá jej skutočný otec Billy Ray Cyrus. Dej je celkovo veľmi jednoduchý, dvojitý život slávnej speváčky a obyčajného dievčaťa. Prečo potom vyvoláva takú masovú hystériu? To naozaj netuším, od plytkého deja až po herecké výkony tu nie je nič, čo by mohlo zaujať. A tak je to aj pri všetkých ostatných projektoch, ktoré Disney vypustil do sveta. Niektorým sa nedá uprieť talent, ktorý však Disney systematický ničí. Nám ostáva len čakať, či sa tieto pseudohviezdičky presadia v skutočnom svete, pretože ak nie, tak to bude pohroma. Veď väčšina začala už v detstve a bude sa ťažko vyrovnávať s tým, že toto pozlátko rýchlo opadne. To ma privádza k otázke: študentské slovo

na kus reči s... srobarka.sk Stanka

Das Wichtigste ist der Mut zu sprechen... Jeder Schüler hat ihn mindestens zweimal gesehen. Er ist 61 Jahre alt und unterrichtet hier seit 2002. Er hat viele Länder durchgefahren. Immer lächelnd, freundlich und nett – Hartmut Hapke – unser deutscher Lektor, hat unsere Fragen beantwortet. Zu Begin könnten wir über die Zeit vor 7 Jahren sprechen. Bevor Sie nach Košice kamen, hatten Sie die Möglichkeit an anderen ausländischen Schulen zu unterrichten. Wo waren Sie? Ja. Ich war von 1988-1992 in Kairo, in Ägypten, auf der deutschen Schule, und vorher von 1984-1986 in USA- Iowa. Und in der Zwischenzeit, seit 1987 arbeite ich in Berlin. Immer, wenn ich nicht gerade in USA, in Ägypten oder in der Slowakei bin, dann arbeite ich in Berlin.

Warum die Slowakei?

Das ist ein bisschen komplizierte Frage. Dafür gibt es keine Erklärung, warum unbedingt die Slowakei. Aber es gibt eine Erklärung, warum ich hier in dieser Gegend der Welt bin. . In Deutschland nennt man diese Gegend Mittelosteuropa. Mittelosteuropa – das ist auch die Tschechische Republik, Polen, die Slowakei, Ungarn... Diese Gegend hat mich sehr gereizt. Afrika habe ich genug, USA habe ich gesehen. Aber, als ich gefragt wurde, ob ich nach Košice gehen möchte, habe ich erstmal gesagt: „Moment, ich muss mir das überlegen.“ Ich brauchte zwei Stunden Zeit, um mir das zu überlegen, habe mein Atlas aufgerollt und habe geguckt, wo Košice liegt. Und das hat mich gereizt. Nicht die Haupstadt – ganz dicht an Österreich, wo man auf Deutsch spricht, wo nicht so viele Touristen hinkommen, wo die Slowaken noch Slowaken sind.

So Sie müssen viele Sprachen beherrschen.

Beherrschen, das ist so eine Sache: Ich spreche eigentlich richtig gut nur zwei Sprachen und das ist also Deutsch und Englisch. Englisch zu lernen habe ich angefangen, als ich 10 Jahre alt war, ich habe Englisch auch studiert und unterrichtet . Das ist wie meine zweite Muttersprache. Das sind die beiden Sprachen, die ich beherrsche . Als ich in Ägypten war, habe ich Arabisch gelernt. Ich habe auch 68

Vyjadri sa!

Franzözisch, Slowakisch/das war die schwerste Sprache/und Schwedisch gelernt. Das ist nicht beherrschen, aber es ist genug zu überleben.

An welche Länder denken Sie am liebsten zurück?

Schwer zu sagen. Ich fahre immer von zu Hause nach Hause / Berlin, Košice/. An Ägypten denke ich sehr ungern. Das Leben in Ägypten war sehr schwer.

Als Sie erstmals nach Košice kamen, haben Sie hier Englisch oder Deutsch gesprochen?

Wenn ich also sagen sollte,warum ich hier mit dem wenigen Slowakisch, was ich kann, hier klar komme, dann gibt es dafür zwei Gründe. Erstens ich habe viel Fantasie. Ich kann mit sehr wenig Wőrtern sehr viel machen. Und das zweite ist,

wissen, nicht, weil die Eltern sagen, das musst so lernen, sondern sie wollen wissen. Womit ich Schwierigkeiten habe, was also jetzt negativ ist,dass die slowakischen Schüler eine Tendenz dazu haben, Dinge auswendig zu lernen. Auswendig lernen, egal, ob sie verstehen. Das ist etwas, was ich nicht mag.

Für die Motivation der Schüler: was möchten sie noch erleben oder erzielen?

Ich spreche ohne Angst zu haben, etwas falsches zu sagen. Diese Fähigkeit möchte ich allen meinen Schülern geben. Diese Angst abzubauen. Ich spreche mit euch nie über die Sprache, sondern ich spreche mit euch in der Sprache. Das ist immer mein Ziel.

ich habe keine Angst etwas falsch zu sagen... Aber die Leute hier hatten sehr Geduld mit mir z.B. in Geschäften.

Jeder sollte Fremdsprachen lernen. Was ist die wichtigste Sache beim Erlernen der anderen Sprachen? Das Wichtigste ist der Mut zu sprechen. Und dann auch die Kreativität zu sprechen.

Wie sind die slowakischen Schüler?

Das ist schwierig für mich zu beantworten, weil ich in der Slowakei Schüler von verschiedenen Schulen kenne. Das ist schwierig zu sagen. Die Schüler hier sind besonders freundlich, besonders fleissig, sie interessieren sich für etwas und sie wollen Dinge študentské slovo

môj názor internet Alex

Nad Tatrou sa blýska Náš pán prezident teda múdro rozhodol, že 1. apríl by predsa len nebol vhodnou reklamou pre nový vlastenecký zákon. Aj bez tohto symbolického dátumu totiž vyvoláva na tvárach, nielen študentských, poriadne široký úsmev. Môžeme sa len domnievať či prezidenta Gašparoviča k tomu, že odložil platnosť zákona na september, neprinútil aj dôležitý, zarážajúci fakt. A to taký, že vo vlastných radoch má členov s poriadnymi vlasteneckými medzerami. Teda, všetci sme už mali možnosť pozrieť si video, ktoré denník Nový čas uviedol na svojich stránkach. Bezpochyby malo motivovať občanov k hrdosti nášho národa. Veď od koho iného, ako od tých ,,najvyšších“, by sme si mali brať príklad? A tak nás opäť raz niečomu priučili: Že slovenský dvojkríž sa vlastne nenachádza na trojvrší, ale dvojvrší, že pozadie za krížom je biele, nie červené. Ba dokonca, autorom hymny ani nie je Matúška, ale Janko Kráľ. Ale kto by tento omyl Jánovi Slotovi, autorovi tohto výroku, vôbec zazlieval? Veď ak mu text hymny,,Nad niečím sa blýska“, zaspieval jeho kolega z SNS, Ján Chrbet, nečudo, že nespoznal text nášho Janka Matúšku. Ak by sme sa predsa len mýlili my, bruselský parlament by zakrátko prijal celkom novú krajinu do Európskej únie. Aby teda neplatilo známe porekadlo Prvý apríl prešiel a somár sa našiel, budú musieť naši poslanci zasadnúť späť do žiackych lavíc a do 1. septembra prečítať zopár slov z nových učebníc. Možno bude všetko napísané správne, po slovensky.

Nad Tatrou sa blýska je hymnická pieseň od Janka Matúšku z roku 1844. Text napísal pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy do Levoče. Melódiu pre ňu našiel, keď na tejto ceste počul ľudovú pieseň Kopala studienku. Prvé dve slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenska.

1. sloha

3. sloha

2. sloha

4. sloha

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú. To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo. Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.

Vyjadri sa!

Ešte jedle rastú na krivánskej strane Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí, a medzi nás stane. Už Slovensko vstáva, putá si strháva. Hej rodina milá hodina odbila, žije matka Sláva!

poézia Martin Ferenc Ariadna

Básne Jedna prišla Odišla iná Iná v hlase. Niekedy letí môj hlas ako prefarbené pierka v inom čase. Niekedy strácam svoj hlas na ceste túžby po jednoduchej pravde. Niekedy väzním svoj hlas zo strachu. Niekedy hádžem svoj hlas do čiernej diery sveta. Niekedy prosím tvoj hlas o trošku nehy, o pohladenie teplom leta, o oživenie chladom zimy, o teba. Niekedy tajne prosím hlasom, skrývam sa za hlasom, vo vlasoch a mnohých iných veciach. Niekedy mením svoj hlas. Niekedy som iná. Pomôž jej zívať tichou tmou, tou tmou čo pokoj nám dáva keď vstáva do západu. Pomôž jej vrátiť sa na miesto kde za ňou ľudstvo zvyklo sa zlietať, kým neušlo, kým neušla i ona stamať vzadu, za mestom, tam mala miesto v lísti, kroví, v lesom prefúkanej kôre drevín a v hline. Zastav noc a ukáž jej kúsok našej núdze po jej tichom čiernom dychu, čo vtedy vdýchla jemu a jej a tak ich porodila. Kus skutočného dychu, až v tichu krvi v čiernom kvete som sa narodila.

Začierňuje sa tmavý priestor medzi tykadlami. Koho sú to? Koho sú to spálne, v ktorých sa občas svieti a občas nie? Kde mizne tá čiara, čo delila modrú od čiernej? Čo sa stane, keď dovtedy nepríde? Začierňuje sa tmavý priestor nado mnou. Kde je? Kde je, on, čo sa okolo mňa rozpína a občas zmizne? Koho sú to tmy, čo v ňom vidím, keď púšťa nitku svetla farieb noci? Čo sa stane, keď bez nej zablúdi? Zamotáva sa tmavý priestor veľkej tmy. Kam až? Kam až sa zvíri jeho nitka svetla a našej nádeje a či sa kedy vráti z vírov čiernej diery sveta? Strať cestu! To je najlepšia cesta von. Ariadna Vendelová

študentské slovo

perličky internet

Perličky Čo všetko sa udeje na hodinách...:) Odpoveď študenta na maturitách: P: Nuž ako, Gabko, čo je ešte typický produkt predaja v hotelierstve? Boli ste v nejakom hoteli, však? Žeby balík produktov?“ Š: Balík, balík ?.... Žiaden balík som tam nevidel:( P: Kedysi študenti chodili do múzeí, aby spoznali krásy minulosti. Teraz študenti chodia do múzeí preto, aby sa uliali. P: A z čoho vychádzate? Nemôžete mi tu hovoriť len také ZJAVENÉ PRAVDY. P: ...lebo vy sa štyri roky pri výklade smejete a potom keď je maturita a ste bezmocní sa sťažujete po tých fejsbúkoch! P: ...noo...prečo sa to učíme? (každý čakal hlbšiu pointu, keď tu zrazu!)....NO LEBO TO JE V CIEĽOVYCH POŽIADAVKACH! P: (o triede nereagujúcej na otázky, v 3.ročníku) To bude zábava na seminári v 4. ročníku, hlavne na seminári z dejepisu, pre toho, kto si túto nerozoranú celinu vezme na seba. P: Nežijete duchom hodiny. P: Bertold Brecht napísal strach a bieda Tretej ríše. To ešte nebol v 4.X.

NOS: P: Niektorí z Vás už vypli prijímače alebo preladili na inú stanicu?! P: Ste pri strome číslo 472 a les nikde. P: Dievčatá sú na tanec a chlapci na vtip. Situácia: Študent odpovedá a nie veľmi dobre. Odpoveď sa končí a študentovi je jasné, že to s ním nevyzerá dobre... Š: Ale ja som sa do 11tej učil! P: A čo, potom vám vypli svetlo? P: Hlad je silnejší ako potreba poznania. P: Anarchia by bola, keby nebol dozor pri jedálni. P: Spinoza písal svoje dielo Etika 12 rokov. Zapamätáte si to podľa toho, že presne toľko sa staval Dom odborov v Prešove. 72

Vyjadri sa!

Študent pri odpovedi trochu váha... P: No, Juraj, tvárite sa ako hotový filozof. Už len bustu vám spraviť! P: Rozprávate rozprávočky, to už bude Pán Boh daj šťastia, lavička a nie dejepis. P: Nie gnosé ale gnosis. Gnosé môžete volať na nejakého psíka na lúke. P: Zošit, to je úradný dokument! (Študent na hodine dojedá desiatu) P: Vám v škole aj chutí ešte? P: Vy ste ako PRIHRIATA EKONOMIKA....reagujete až s určitým oneskorením.

Slovenčina: P: Ako Lucia a Peter, postavy R. Rollanda, prekonávajú strach pri prvom nálete na Paríž? Š: Ta sa o seba obtrú. P: Naznač vývin literárnej postavy J. Majerského z novely Kolíska. Š: Majerský bol zlý – teda sviňa, no potom v ňom prebehla zmena. P: Kedy a aká zmena? Š: No pod perinou a potom vyskočil z okna. P: Ako Odyseovi muži prekabátili Kyklopa ? Š: To viem ! Prezliekli sa za ovce. P: Definuj podstatu baroka. Š: Ide o opis človeka, ktorý je zaseknutý medzi dve strany a nevidí cestu von.

Matematika: P: Vy kurizanti hnusní! P: Ivan si ako ja, len ja som bola žena. P: Celkom dobre sa ti ksicht zahojil, oženíš sa. P: Kto vlastní kalkulačku, ten pekelný stroj? P: Matematika je demokracia, a ten, kto porušuje pravidlá, nemôže byť s matematikou kamarát. P: No poď, ty expert na prvý ročník.

P: Kto je rozprávačom príbehu Drak sa vracia od D. Chrobáka? Š: Malka ! (novela F. Švantnera) P: Vysvetli prečo Kukučín pomenoval svoju postavu A. Domanický. Š: (mlčí) P: (pomáha) Vychádzaj z charakteristiky menom: Do – ma – nic – ký. Š: Bol domáci? P: Nie! Skús cez spôsob utvorenia mena skladaním. Š: Ale on nebol skladateľ. P: Čo napísal Laco Novomeský? Š: Predsa Smeti za dedinou. (Svätý za dedinou)

P: Lebo citrón je žltý a nemá zips... P: (po zle vyrátanom príklade)... zoberiem Kalashnikov a zastrelím ťa! P: Matematika, to nie sú recepty starej matere. P: Chlapci opretí vzadu a perá im stoja... P: Odmocnina z jednej je jedna aj v Bangladéši. P: Veď toto je zakázané, ty si zavraždil rovnicu!!! P: Tie kriedy sú Čaučeskova pomsta! P: Nepriama úmernosť je fajn! P: Máte fasa kriedy! P: Musia byť tvrdo kladné! P: Do školy sa chodiť oplatí ! študentské slovo

tiráž

Študentské slovo – ročník 34. – číslo 2. – študentský občasník – cena: 0,50 € šéfredaktorka: Grétka Čandová redakčná rada: Alex Bružeňáková, Ľubomíra Gabániová, Stanka Kažimírova, Veronika Bartková, Andrea Hužvárová, Veronika Pichaničová, Mima Huličová, Michal „Hegi“ Hegeduš, Katka Kiššová, Ismail „Izo“ Ndiaye prispievatelia: Ariadna Vendelová foto: rôzne internetové zdroje, archív ŠS, Martin Ferenc, grafika a layout: Matej Vojtuš obálka: Matej Vojtuš jazyková korekcia: Grétka Čandová, Lucia Partilová-Formenderová, Mária Bičová, Emília Šolcová príjem inzercie: studentskeslovo@gmail.com adresa redakcie: Študentské slovo Šrobárova 1 Košice tlač: Typo-press, Košice-Myslava predaj: pomocichtiví študenti zodpovedná p.profesorka: Mgr. Emília Šolcová facebook: Študentské slovo Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom redakcie.

Vyjadri sa!