Študentské slovo: Retro by Študentské slovo

ADRESA ALŽBETINA 1, 040 01 KOŠICE TEL: 944 214 505 OTVÁRACIA DOBA PO-PI: 10:00-18:00 SO-NE: 9:30-12:30

V kazajke sa krúti, na mieste rozum nie je. Za životom nesmúti. Bez príčiny len sa smeje. Život, čo stratil už, nevráti sa späť. V diaľke stráca sa muž. Cesty naspäť niet. Myseľ prázdna, myšlienky stratené . Ako predtým už nikdy nebude. Odišlo to nenávratne. Navždy v jednom blázinci pobudne. V blázinci, čo má meno svet, v ňom bláznami sme navždy. Uniknúť, poviete si. No takej možnosti niet. Až do smrti ostane tam každý.

Blázon 3

TIRáž

OBSAH

Editorial 10

2011 | 36. ročník | 11/11 | #01 cena 0,50 € Študentské slovo, Šrobárova 1, 044 01 Košice Email studentskeslovo@gmail.com Fb fb.com/studentskeslovo

Železná opona medzi západom a východom

Viete že

Tomas Tranströmer

Imatrikulácia 18 Austauch 20 Keep calm and Carry on

120 rokov mhd

Mgr. Emília Šolcová Korektor

Street art communication

Redaktori

Hviezdy youtube

Emmy 2011

Alternatíva bez additíva

Redakcia Stanka Kažimírová Šéfredaktorka Matej Vojtuš Dizajnér

Katka Kiššová, Veronika Bartková, Simona Tirdová, Alexandra Erbyová, Alica Sakmarová, Michaela Sibertová, Marián Hudák, Zuzana Kondásová, Adrián Lukáčik

Solženicyn 34

Fotografie Michal Hegeduš, shutterstock,

Prázdniny 36

nanovoshop.cz Písmo Bree, Karmina – Typetogether Tlač Ing. Dušan Hodek – Monopost,

Anime! 42 Retro – téma čísla

Dana Halászová

studentskeslovo@gmail.com

Správny manažment…

Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov

Peter Moczo

Church of flying spaghetti monster

Finančná príloha

Šrobárčania v Istanbule

production agency, kanc. Bratislava

Obchod, marketing a inzercia

a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom redakcie. Vydané s finančnou podporou Slovenskej sporiteľne © Študentské slovo 2011

Editorial

Študentské slovo Retro – 2011

A sme tu! Milí Šrobárčania, Študentské slovo je tu zas a vy držíte v ruke retro vydanie. Prečo retro? Pretože všetko staré príde nakoniec znova do módy. Čo však nie je staré, to sú naši noví kolegovia, prváci, ktorí prišli do nášho žurnalistického tímu a svojou prácou prispeli už aj do tohto čísla. (Aby som nezabudla – ak máte záujem byť aj vy súčasťou nášho časopisu, neváhajte a dajte o sebe vedieť. Budeme veľmi radi). A čo sme pre vás pripravili? Čakajú vás recenzie, rozhovory a mnohé iné zaujímavé články, na ktoré sa môžete tešiť. Opäť sa dozviete o našich profesoroch veci, ktoré ste doteraz ani netušili. A keď už spomíname profesorov, tak sa chcem poďakovať pani profesorke Frankovičovej, ktorá svojimi cennými radami prispela k pokračovaniu našej novej rubriky o financiách. Čoskoro nastane čas lúčenia, tak ako to na Silvestra býva. No ja sa už lúčim teraz. Štyri študentské roky zbehli naozaj rýchlo. Konečne som si uvedomila, že to nie je len obyčajná fráza, ale krutá skutočnosť – rozlúčiť sa a ísť ďalej. Nastal čas odovzdať žezlo mladšej generácii, ktorá si ešte pár rokov na tejto škole užije. Ale nie je to až taký zlý pocit, keďže viem, že časopis prenechávam v zodpovedných a tvorivých rukách novej šéfredaktorky Katky Kiššovej a samozrejme pani profesorky Šolcovej, ktorá tento časopis pomáha viesť. Zároveň jej ďakujem a aj celej redakčnej rade za spoluprácu a prajem im množstvo dobrých článkov a kreativity, aby sa náš časopis v konkurencii nestratil. Vianočné prázdniny už klopú na dvere, tak si ich poriadne užite. Pretože po nich nasledujú až letné a na tie si budeme musieť zopár mesiacov ešte počkať. Za celú redakčnú radu vám prajem príjemné prežitie vianočného času, veľa oddychu a načerpanie nových síl. Vaša Stanka 10

ŽELEZNÁ OPONA MEDZI ZÁPADOM A VÝCHODOM

Reportáž

13. augusta 2011 presne o druhej hodine rannej uplynulo polstoročie od vzniku Berlínskeho múru. Múru, ktorý definitívne rozdelil svet na dve časti. Múru, ktorý na dvadsaťosem rokov rozdelil mestá, ulice, priateľov, rodiny či dokonca tých najbližších príbuzných. Veronika Bartková

Otázky a odpovede Keď sa západonemecká novinárka na tlačovej konferencii v polovici júna 1961 opýtala Waltera Ulbrichta, predsedu Štátnej rady NDR, či zamýšľa uzavrieť hranice so západným Berlínom, odpovedal jej jednoducho: „Nikto nemá v úmysle stavať múr.“ O niekoľko týždňov, v noci z 12. na 13. augusta 1961, sa však celá mašinéria dala do pohybu. „Zbytočné“ kontroly Tomuto aktu však predchádzalo veľa udalostí – napríklad rozdelenie Berlína či samotného Nemecka, dokonca aj Stalinov pokus o vyhladovanie kapitalistického ostrova v sovietskom mori. Avšak počas dlhých rokov, keď západná časť Berlína ešte nebola oddelená od tej východnej hmatateľne (kontroly a stanovištia boli zbytočné, hranica často viedla stredom ulice), ľudia žijúci v ZSSR bežne chodili do tej „druhej“ časti za prácou, zábavou, školou či rodinou. A nielen to. Kým nebol postavený múr, utiekli na Západ tri milióny ľudí. Viac než polovica z nich cez Berlín. A väčšinou

Študentské slovo Retro – 2011

to boli mladí vzdelanci, ktorých odliv pocítilo NDR na svojej ekonomike. Zbúrať, zamurovať, presťahovať! Po Ulbrichtovom vyhlásení nastala panika nasledovaná masívnym útekom (nielen) Nemcov. Za niekoľko týždňov utieklo cez 50 000 ľudí, z toho len v júli viac než 30 000. A úteky pokračovali aj po vybudovaní múru. Do večera nasledujúceho dňa, 14. augusta, sa podarilo utiecť takmer siedmim tisíckam ľudí. Medzi nimi bolo aj 580 vojakov, ktorým sa podarilo dezertovať. Už nič nepomohlo tomu, koho stihli chytiť. Zo dňa na deň prišlo o prácu viac než 50 000 ľudí. Vchody metra boli zamurované, takisto ako okná, vchody a prístup na strechy domov susediacich s múrom. 37 obchodov, 1 235 okien a 50 domových vchodov bolo zamurovaných len na známej Bernauer Straße. Mnoho ľudí bolo z „rizikových“ oblastí násilne presťahovaných. A to nielen v Berlíne. Päť historických obytných domov v dedinke Klein-Glienicke bolo zbúraných a vysťahovaní obyvatelia nahradení dôveryhodnými súdruhmi. Pre istotu. Päť-tisícka šťastlivcov Ako sa múr stával strážnymi vežami, psami, zátarasami, poplašnými systémami či jamami dômyselnejším, prišli na rad aj dômyselnejšie metódy unikania. Medzi tie najčastejšie využívané patrí nepochybne pokus o preplávanie rieky, prerazenie zábran nákladniakom, či pokus o prepašovanie osoby v kufri auta. Piatim tisíckam sa to podarilo. Ale mnohým nie. Oficiálne sa uvádza 136, neoficiálne sa však počet obetí odhaduje až na 238. Sovieti sa vraždením veľmi nechválili a o mnohých zbytočných smrtiach sa Západ dozvedel

Retro – 2011 Študentské slovo

takpovediac náhodne – väčšinou vďaka šikovnosti nejakého fotografa. Skok do „zasľúbenej“ zeme Prvou obeťou múru bola Ida Siekmannová, žijúca už na spomínanej Bernauer Straße. Väčšina jej susedov utiekla a aj keď bývala na treťom poschodí, tak sa na tento krok 22. augusta 1961 odhodlala aj ona. Otvorila okno, vyhodila pár osobných vecí, periny (na tlmenie pádu) a skočila. Nanešťastie sa ťažko zranila a zraneniam rýchlo podľahla. Naproti tomu, poslednou obeťou bol dvadsaťročný Chris Gueffroy, ktorého 6. februára 1989 zastrelili. Na priblíženie vtedajšej situácie priblížime aj najmladšiu obeť – bol ňou iba päťročný turecký chlapček, ktorý sa utopil v Spréve v máji 1975. Pohreb bez príbuzných Múr zasiahol životy ľudí tými najrôznejšími spôsobmi. Rozdelil mnohé rodiny, ktoré nemali žiadnu možnosť opäť sa stretnúť. Knižnice si na hraniciach preberali knihy, ľudia umierali a pozostalí ani nemohli prísť na pohreb. Známy je prípad, keď múr rozdelil cintorín na dve časti a pri pochovávaní zosnulej musel kňaz hovoriť poriadne nahlas, aby ho príbuzní na druhej strane počuli. Žiadne objatia, zotretia sĺz. Dokonca aj kvety sa hádzali cez túto prekážku… Našťastie, tento tvrdý režim trval len relatívne krátko. Zmierlivá politika Willyho Brandta, kancelára a sociálneho demokrata, to v sedemdesiatych rokoch dotiahla až tak ďaleko, že obyvatelia Západného Berlína mohli voľne navštevovať Východný Berlín. Opačne to, samozrejme, neplatilo. Vydarené úteky Niektorí ľudia sa na Západ dostali naozaj zvláštnymi spôsobmi. Mnoho z nich bolo

aj sfilmovaných. Podomácky vyrobené sovietske uniformy využila skupina mladých mužov. Pripevnené červené hviezdičky boli z obyčajnej lepenky a na ukradnuté sovietske auto dali falošnú poznávaciu značku. Bez problémov využili oficiálny priechod. Ten istý priechod využili aj štyria muži, tentoraz s ukradnutými uniformami. Pohraničníci im ešte aj zasalutovali. Inému mužovi stačilo na útek nízke športové auto. Pod závorou sa jednoducho sklonil. Bizarný útek sa podaril dvom rodinám. Obe utiekli v podomácky vyrobenom teplovzdušnom balóne. Útek jednej z nich bol sfilmovaný. Takisto sfilmovaný bol nasledujúci útek. Dvaja talianski študenti sa nechceli zmieriť s myšlienkou, že Roland Müller, ich spolužiak, spolu s rodinou ostane trčať na Východe. Za niekoľko mesiacov v úplnej tajnosti a s pomocou pár ľudí vykopali 140 metrov dlhý podzemný tunel. Nakoniec zachránili viac než dvadsať ľudí. Múr hanby dnes V súčasnosti sa v Berlíne nachádzajú už len fragmenty niekdajšieho symbolu rozpoltenosti sveta. Checkpoint Charlie, na križovatke Friedrichstraße a Kochstraße, bol opätovne, podľa pôvodných plánov, vybudovaný v roku 2000. Dnes sa tam nachádza múzeum. A to nie je jediná aktivita Nemcov. Plánujú zrekonštruovať strážne veže (z pôvodného počtu 302 sa zachovali 3) a aj múr samotný. Plánované návštevnícke a dokumentačné centrum už stojí na Bernauer Straße, kde sa okrem toho nachádza aj 800 metrový úsek múru. Táto rekonštrukcia však nemá pritiahnuť iba davy turistov. Jej cieľom je poslúžiť ako varovný prst do budúcna. Avšak to, či svoj zámer splnila, ukáže až čas.

Retro – 2011 Študentské slovo

Osobnosti

Tomas Tranströmer Knihy básnika Tomasa Tranströmera by ste v týchto dňoch hľadali v kníhkupectvách veľmi ťažko. Katka Kiššová

Jeho knihy sú totižto vypredané po celom svete. Dôvodom nie je to, že sa na trhu objavil nejaký nový svetový bestseller, ale fakt, že tento švédsky básnik sa stal tohtoročným laureátom Nobelovej ceny za literatúru. Tomas Gösta Tranströmer sa narodil 15. apríla 1931 v Štokholme. Poéziu začal písať na latinskom gymnáziu a jeho prvá zbierka 17 dikter (17 básní) bola publikovaná v roku 1954. Po vyštudovaní psychológie na Štokholmskej univerzite sa striedavo venoval práci v centre pre mladých delikventov a drogovo závislých a písaniu básní. V minulosti hral na klavír a organ a práve hudba je jeho silnou inšpiráciou a jej vpyv je citeľný v jeho básňach. Už v jeho prvej básnickej zbierke sa objavil jeho záujem o prírodu a hudbu. Literárna kritika tvrdí, že jeho výnimočnosť spočíva v schopnosti presne veci pomenovať a v týchto pomenovaniach spojiť vizuálne i citové obrazy. Dokázal sa pozrieť nielen na históriu človeka, ale zasadiť ho do kontextu s prírodou. Tranströmer reflektuje náboženské skúsenosti a tematizuje v nich i údel človeka strateného v súčasnom svete. Zrejme najlepšie vie charakterizovať svoje básne samotný básnik: „Nechcem tvrdiť, že som mystikom, ale moje básne vychádzajú vždy z predpokladu, že bytie je mysteriózne. Báseň je schopná urobiť prielom v múre konvenčného myslenia a videnia, ktorý nás väčšiu časť života obklopuje. Báseň môže

ľudí inšpirovať. Jej funkciou je, aby ľudia spoznali sami seba, svoj život a nadviazali kontakt s tvorivými schopnosťami v sebe i mimo seba.“ Tranströmer vydal knižne 13 básnických zbierok, na Slovensku vyšli dve – Básne pre živých a mŕtvych (1996) a Medzi allegrom a lamentom (2001). Básnik, ktorého diela silne ovplyvnili nielen švédsku literatúru, navštívil Slovensko už trikrát. V roku 1998 ako hosť 18. svetového kongresu básnikov, ako hosť Festivalu Jána Smreka v roku 2000 a ako hosť podujatia Básnické svety Milan Rúfus a Tomas Tranströmer v roku 2005. Veľmi sa priatelil s Milanom Rúfusom a ten mu zas venoval jednu zo svojich básní. Tohtoročný laureát Nobelovej ceny bol v užšom výbere na cenu už posledných štyridsať rokov. Nobelov výbor ho ocenil za jeho „zhustené, priehľadné obrazy, ktoré ponúkajú čerstvý prístup k skutočnosti“. Tomas Tranströmer sa stal prvým Švédom od roku 1974, ktorý získal toto prestížne ocenenie. Jeho prínos pre literatúru a jedinečný štýl je nesporný. Umenie hrá v živote človeka veľmi dôležitú úlohu a je dobré vedieť, že na svete sú ešte básnici, ktorí vedia potešiť, nadchnúť a inšpirovať ľudí svojimi básňami. Básnici, ktorí dávajú svojim básňam život a vďaka ktorým žijú večne.

Stalo sa na Šrobárke

Študentské slovo Retro – 2011

Imatrikulácia

Dňa 14. októbra 2011 sa v Dome umenia opäť konal uvítací ceremoniál pre prvákov. Simona Tirdová

Ako zvyčajne sme pretrpeli oficiálny, no veľmi podstatný úvod, vypočuli si práva a povinnosti študentov, hoci jediná pravdivá veta z toho celého bola, že nemáme pravdu, aj keď ju máme. Potom nasledoval kultúrny program. Videli sme tanec vo všetkých formách, modernú gymnastiku, spoločenský tanec, dokonca aj striptíz, hoci neviem, či to bol najrozumnejší nápad, predsa len – niekto mal prvákov upozorniť, že Leoš a jeho spolužiaci nasadili latku dosť vysoko. V každom prípade, snaha sa cení, preto ďakujeme všetkým účinkujúcim za zážitok. Čo bolo však menej príjemné, bolo fotenie s ‚profesionálnym fotografom‘. Vážne sme sa tam všetci nahrnuli a tajne dúfali, že tento rok to bude lepšie. Dobre, budem hovoriť za seba (aj keď väčšina so mnou zrejme tajne súhlasí). Vytvárať spomienky je síce milá a ušľachtilá profesia, ale skutočne nie je potrebné ich zverejňovať na stránke školy, keď sme tam všetci bledí ako cement krížený s maltou. A hlavne – už žiadne momentky, prosím. Po povinnej jazde, ktorú sme absolvovali, sme sa konečne oddali hudbe a parketu, ktorý ako vždy nesklamal a šmýkalo sa na ňom ako na horskom svahu. Ale čo na tom, keď zaznievali najväčšie tanečné hity a spoločnosť vám robili najlepší taneční partneri? :) Takže vítame medzi nami prvákov a prajeme im veľa šťastia v štúdiu a pevné nervy.

Retro – 2011 Študentské slovo

My, Šrobárčania...

Študentské slovo Retro – 2011

AUSTAUSCH DEUTSCHLAND – SLOWAKEI V skoré nedeľné ráno pred posledným týždňom školského roka sme prišli vyzdvihnúť svojich známych z krajiny automobilov, klobás a piva - Spolkovej republiky Nemecko. trieda 3.E

Naše rodiny ich, ako sa na Slovákov patrí, privítali a pohostili s najväčšou ochotou. Za krátky čas sa Nemci prispôsobili nášmu spoločenskému životu a naše lacné a chutné nealkoholické drinky si objednávali ako na bežiacom páse a obchodné centrá zostali takisto po ich návšteve poloprázdne. V našej škole si vypočuli príhovor pána riaditeľa v aule, kde si pozreli aj slovenské vyučovanie. Prehliadka školy a školskej jedálne, kde mali možnosť ochutnať slovenský rezeň, bola samozrejmosťou. Po freestajlovom začiatku pobytu prišli nemenej populárne výlety. Zahraniční študenti zažili krásu slovenských hradov a zámkov, jaskýň či historických miest. Najväčší úspech zažili podľa očakávania Tatry a Hrebienok, keďže v spolkovej krajine

Šlezvicko-Holštajnsko, z ktorej pochádzajú, je najvyšším bodom stožiar nejakej nákladnej lode. Týždeň ubehol veľmi rýchlo a po spoločnej opekačke a návšteve zoologickej záhrady sme znova stáli na nástupišti košickej vlakovej stanice a tešili sa ,ako sa znova uvidíme.“ Tentoraz na chladnom a veternom severe Nemecka. Prázdninám odzvonilo a Šrobárka sa pripravovala na začiatok nového školského roka. Prvý školský týždeň sme si „odmakali“ s veľkým nadšením, keďže sme už prvý piatok nastúpili do vlaku – smer Nemecko. Po nekonečnej, strastiplnej a namáhavej 18-hodinovej ceste sme vystúpili v Hamburgu a zvítali sa so svojimi nemeckými kamarátmi. Tréma v aute či bojazlivé cudzojazyčné

Retro – 2011 Študentské slovo

rozhovory s rodičmi sa rýchlo stali minulosťou a cítili sme sa ako doma. V prvý deň nám rodiny ukázali poklady svojho okolia. Niektorí sa dostali na vyhliadkové lode, iní zas do ponorky či strašidelného zámku. Naši nemeckí sprievodcovia nás zaviedli aj do svojej školy. Komplex budov bol podľa ich slov veľmi starý, no pri našom pohľade a slovenskom pojme „starý“ nám pripadal ako novostavba. Aj my sme si vypočuli príhovor riaditeľa, urobili prehliadku školy, učební takmer na všetko, jedálne, pozreli sme si vyučovanie latinčiny či matematiky. Najpopulárnejšie boli aj tak spoločné večery v pizzériach, reštauráciách alebo doma v rodinách, ktoré sa obetovali pohostiť aj 50 ľudí. V meste Hamburg sme strávili 2 dni, poniektorí 3. Nákupné centrá, kaviarne, obchody so suvenírmi – tam všade sme nechali naše eurá. Prišiel na rad projekt, za ktorý nám bola prisľúbená odmena. Tak kto by nesedel za stolom zopár hodín?! Výsledná práca o jednotlivých významných častiach Hamburgu, bola podľa nášho názoru výborná. Geografická poloha oblasti nám umožňovala prístup k Severnému a Baltskému moru. Nemecká strana nám vybrala atrakciu zvanú Wattwanderung v Severnom mori. Išlo o exkurziu, resp. prechádzku po morskom dne v čase odlivu. Zážitok na nezaplatenie. Týždeň v Nemecku sa, žiaľ, skončil a tentokrát sme s nepríjemným pocitom, že sa už neuvidíme, a slzami v očiach nastúpili do vlaku. Každý so zmiešanými pocitmi v hlave sedel a pozeral zamyslene z okna vlaku. Pozitívna chvíľa prišla v Berlíne, kde nás prišiel pozrieť náš bývalý šrobársky lektor – pán Hapke. Vlak do stereotypného života na Slovensku sa pohol a my sme unavení, ale tešiaci sa na rodinu a dúfajúc v opätovné stretnutie s našimi nemeckými priateľmi zaspali. A čo na to my ? Miška: Myslím si, že majú veľkú výhodu v tom, že ovládajú svetový jazyk, ale majú úplne inú mentalitu. My Slováci sme viac uvoľnení. Všetko je také strojené (umelé) a veľmi drahé. Myslím si, že mladí ľudia na Slovensku majú viac možností zábavy ako v Nemecku.

Juro: Nemci sú viac zodpovednejší a pedantnejší. Sú hrdí na svoju krajinu, čo nám ako cudzincom dávajú patrične najavo. Vo veľkých mestách ako Hamburg nie sú ľudia takí ústretoví a ochotní ako v menších mestečkách ako v Lindau, kde som bol na študijnom pobyte.Nemecko urobilo na mňa taký dojem, že už teraz som pevne rozhodnutý raz tam žiť a pracovať. Lennard: Nach meinem einwöchigen Austausch in die Slowakei habe ich festgestellt, dass die Slowakei ein sehr abwechslungsreiches und spannendes Land ist, welches man jedoch keineswegs mit Deutschland vergleichen kann. Während es in Norddeutschland mehr flaches Land zu bewundern gibt, zeichnet sich die Slowakei duch sehr vielfältige landschaftliche Facetten aus. So findet man dort sehr viele Berge und auch einige Burgen zeichnen das landschaftliche Bild. Die Stadt Kosice verfügte über eine sehr schöne Altstadt und weitere nette Ecken. Auch die Art der Leute in der Slowakei hat mir sehr gefallen. Insgesamt ist die Slowakei also ein Land, an das ich mich auf jeden Fall noch lange zurückerinnern werde. Außerdem ist die slowakische Mentalität etwas entspannter als die der Deutschen. Alex: Die Slowakei ist ein wunderschönes Land mit vielen kleineren schönen Städten. Die Menschen sind viel gelassener und vernünftiger. Zum Beispiel sind in Plattenbauten in Deutschland viele Brennpunkte mit Kriminalität, aber in der Slowakei leben die Menschen friedlich miteinander. Der Unterschied zwischen der Slowakei und Deutschland ist, dass es nicht allzu weit entwickelt ist (man merkt es daran, dass man in den Dörfen zum Teil verfallene Häuser findet) und dass man als Arzt oder mit einem anderen hohen Beruf „nur“ in einer Wohnung im Plattenbau wohnt.

Svet

Študentské slovo Retro – 2011

Keep Calm and Carry on

Prvý augustový týždeň sa v médiách nehovorilo o ničom inom ako o Londýne. Katka Kiššová

Ako to už väčšinou býva, ľudí nadchnú skôr katastrofické udalosti a viac sa hovorí o negatívnych veciach ako o tých pozitívnych. Nečudujme sa teda, že vzbury a rabovačky v londýnskych uliciach si našli toľko miesta v správach po celom svete. Keďže sme boli priamo v centre diania aj my, trocha miesta sa tejto udalosti ušlo aj v Študentskom slove. Spúšťačom nepokojov bola smrť Marka Duggana. Dvadsaťdeväťročného otca štyroch detí zastrelila polícia za nejasných

okolností. Podľa prvých správ polícia najprv zastavila taxík, v ktorom cestoval a následne na to Duggan začal na príslušníkov bezpečnostných síl strieľať, avšak neskôr kriminalisti túto teóriu spochybnili. Reakciou na to bola vzbura mladých ľudí v londýnskej štvrti Tottenham. Väčšina z nich boli potomkovia imigrantov z chudobnejších štvrtí, keďže zabitý Mark Duggan bol jeden z nich. Zrejme tým chceli poukázať na zlé zaobchádzanie s ľuďmi rôznych

Retro – 2011 Študentské slovo

národností a náboženstiev. Vzbúrenci vybielili obchody s telefónmi, športovým oblečením a topánkami. Poniektorí si dokonca topánky vyskúšali pred tým než ich ukradli. Netrvalo dlho a výtržnosti sa rozšírili do ďalších častí Londýna – do štvrti Hackney, Lewisham, Walthamstow, Brixton, Peckham, Woolwich, dokonca aj do štvrte Oxford Circus v centre mesta. Gangy sa spojili proti polícii a po smartfónoch kolovala správa, v ktorej vyzývajú všetkých z ktorejkoľvek štvrte Londýna, aby prišli na Oxford Circus, rozbili obchody, vzali si veci zadarmo a strieľali do policajtov. Celé dni ste v britských správach nemohli vidieť nič iné len zábery z vyrabovaných a vypálených londýnskych štvrtí a počas noci bolo zvonka počuť policajné húkačky. Situácia sa postupne vyostrovala, policajti boli bezbranní a nič nenasvedčovalo tomu, že sa rabujúce gangy podarí zastaviť. Britský premiér David Cameron bol týmito udalosťami prinútení vrátiť sa predčasne z rodinnej dovolenky a všetci Briti netrpezlivo sledovali v priamom prenose prvé oficiálne vyjadrenie premiéra k nepokojom. V takej situácii sa zrejme ani nedá povedať nič iné len to, že všetci chuligáni, ktorí rabujú obchody a podpaľujú budovy, budú prísne potrestaní a urobia všetko preto, aby ochránili zvyšok obyvateľov a ich majetok. Nepokoje spôsobené nie práve najlepším sociálnym postavením patria medzi nepokoje, ktoré sa vedia šíriť najrýchlejšie. S pouličnými násilnosťami sa už nepasoval len Londýn, ale aj Birmigham, Liverpool, Manchester či Leeds. Najsmutnejšou vecou na tom celom nie je to, že bolo vybielených niekoľko obchodov a vypálených niekoľko krčiem a domov, ale to, že niekoľko ľudí muselo

prísť o život. Nevinní ľudia zaplatili príliš vysokú cenu za zlé postavenie určitej skupiny obyvateľov. Horšie na tom je to, že medzi výpalníkmi sa nachádzali aj desaťročné deti, ktorých asi ťažko zaujímal sociálny status. Pre ne to bola zábava a šanca ukradnúť si značkové tenisky alebo mobil, ktorý by im rodičia nemohli kúpiť. Bohužiaľ, tak to už býva. Na chyby tých „mocných“ doplácajú ich vlastní ľudia. Británia sa dlhé roky pýšila otvorenou náručou a veľkorysými podmienkami pre imigrantov najmä z Afriky a Blízkeho východu. Samozrejme, je medzi nimi mnoho, ktorí prišli za lepšími podmienkami pre seba a svoje deti. Mnoho takých, ktorí prišli zarobiť na seba a svoje deti, ktorí prišli za vzdelaním a s čistými úmyslami. Našlo sa dosť aj takých, ktorí síce tiež boli prinútení odísť z rodnej krajiny, pretože tam riešili existenčné problémy, ale štedrý sociálny systém Veľkej Británie ich neprinútil pracovať, a tak sa teda rozhodli pre ten jednoduchší spôsob života – žiť z peňazí štátu a jeho občanov. Takýchto ľudí Británia príliš dlho tolerovala a zrejme sa muselo stať niečo podobne strašné, aby si uvedomila chybu, ktorú urobila. Určite nie je riešením zatváranie hraníc a vracanie emigrantov z Afriky a Ázie na papierových lodiach, no určité opatrenia by sa mali zaviesť. Minimálne dohliadnuť na to, aby väčšina z týchto ľudí získala vzdelanie a prácu, dva základné piliere, ktoré v budúcnosti zabránia zrealizovať podobné myšlienky v takom rozsahu, ako sa to stalo toto leto. Británia je skvelé miesto na prázdniny aj pre život, tak prečo odstrašovať ľudí podobnou negatívnou reklamou?

Študentské slovo Retro – 2011

Zaujímavosť

120rokovMHD Marián Hudák

Cestujete do školy autobusom mestskej hromadnej dopravy? Pred 120 rokmi sa to celé začalo! Mestská hromadná doprava je dôležitou súčasťou mesta, urýchľuje prepravu osôb a zabezpečuje spojenia medzi dôležitými miestami. Nazrime teda bližšie do útrob Dopravného podniku mesta Košice. Celé sa to začalo v roku 1890, kedy Štefan Popper z Budapešti získal koncesiu pre vybudovanie takzvanej „konky“, zabezpečujúcej nákladnú prepravu. Založil firmu pod názvom Kassai közúti vasút (Košické pouličné dráhy). Prvá trať vybudovaná v roku 1891 viedla od železničnej stanice cez Námestie osloboditeľov, Hlavnú ulicu, Námestie Maratónu mieru až po Čermeľ s konečnou zastávkou pri reštaurácii Baránok.

Rok 1893 priniesol revolúciu v osobnej preprave, kedy Košické pouličné dráhy začali s prepravovaním osôb s rozšírením úsekov dráhy a trakcie pre parný pohon. Neskôr, v roku 1914 bola aplikovaná elektrická trakcia spoločnosťou Kassai villamos – vasút (Košické elektrické dráhy), ktorá priniesla rozvoj v osobnej preprave, nakoľko zabezpečovala rýchlejší presun osôb, rozšírila kapacity prepravy. Medzivojnové obdobie (1918-1945) prinieslo stagnáciu v rozvoji Košických elektrických dráh, ktoré boli nútené v 30. rokoch odovzdať podnik do mestského vlastníctva pre neschopnosť riadiť dráhy kvôli hospodárskej kríze. Odvtedy sa podnik nachádzal v správe Mestského verejného podniku.

Retro – 2011 Študentské slovo

Povojnové obdobie (1945-1960) prinieslo opäť revolúciu v mestskej hromadnej preprave. Nastala obnova podniku, v roku 1946 pribudlo celkovo 18 prevádzkyschopných električiek privezených z Prahy, ktoré umožnili otvorenie šiestich nových liniek. Rok 1949 priniesol zmeny v riadení mestskej hromadnej dopravy, kedy dopravu začali zabezpečovať Dopravné závody mesta Košíc, komunálny podnik. Počet obyvateľov rástol a mesto potrebovalo čoraz viac riešiť problémy s prepravou. Kapacity električiek nepostačovali, budovanie tratí si vyžadovalo veľké finančné náklady. Preto sa o rok neskôr v Košiciach objavil nový dopravný prostriedok – autobus. Autobusy značky Škoda (RN, RO, RTO) a Ikarus 630 premávali predovšetkým na predmestských linkách, ktoré zabezpečoval podnik do roku 1955. Neskôr predmestská preprava prešla pod vedenie ČSAD (Československej autobusovej dopravy). Vývoj nasledoval, čas utekal míľovým krokom, začínalo sa budovanie Východoslovenských železiarní. To si vyžiadalo výstavbu rýchlodráhy smerujúcej z centra priamo pred vstupný areál dnešného podniku U.S.Steel. Obnova vozového parku priniesla nové typy električiek (T3, KT8D5) a autobusov Karosa (ŠM, ŠL, ŠD) s väčšou kapacitnou obsaditeľnosťou. Viete prečo je významný rok 1970? Počet obyvateľov mesta naďalej rástol, budovanie sídlisk si vyžiadalo veľkokapacitnú prepravu, pre ktorú klasické ,‚krátke‘ autobusy značky Karosa (ŠM,

ŠL, ŠD) nepostačovali. Preto sa v roku 1970 rozhodol košický Dopravný Podnik zakúpiť kĺbové autobusy značky Ikarus. Od tohto obdobia sa stala autobusová doprava nevyhnutnou súčasťou mesta.

Novodobý rozvoj osobnej prepravy v Košiciach priniesol nákup vysoko-kapacitných električiek, rozšírenie mestských liniek pri postupnom budovaní okolia mesta a rastu nových sídlisk. V roku 1993 bola v Košiciach otvorená pravá trolejbusová trať smerujúca zo sídliska Dargovských Hrdinov k bývalému domu Kultúry, v ďalších rokoch rozšírená po úsek Námestie osloboditeľov a sídlisko KVP. Na trati premávali aj dodnes premávajú trolejbusy Škoda Škoda 15 Tr, resp. 15 TrM a Škoda 14 TrM. Dnešná preprava je luxusnejšia, pohodlnejšia a presnejšia ako preprava predtým. Autobusy, trolejbusy a električky sú vybavené elektronickým systémom pre odbavenie cestujúcich, plne vykurované, zároveň oveľa viac bezpečnejšie ako predošlé dopravné prostriedky. Dopravný podnik obnovuje neustále vozový park zakúpením modernejších dopravných prostriedkov pre zlepšenie kvality cestovania ale aj spríjemnenie cestovania v mestskej hromadnej doprave. 120. výročie prinieslo veľa spomienok

ale aj prianí. Poprajme teda Dopravnému podniku mesta Košice všetko najlepšie v budúcnosti a čo najviac spokojných pasažierov!

Všimli sme si

Študentské slovo Retro – 2011

Street Art Communication Alexandra Erbyová

Poznáte tento festival? V Košiciach sa tento rok usporiadal už tretíkrát a urobil veľký krok dopredu – podarilo sa mu pretlačiť z Terasy či Ťahanoviec rovno do srdca nášho mesta. Bol to však správny krok? Prípad Interesni Kazki Umelci z ukrajinskej skupiny Interesni Kazki (v preklade Zaujímavé rozprávky) v rámci tohto festivalu premaľovali nudnú, bledú stenu na rohu Kováčskej ulice na farbami hýriacu sa rozprávku. Škoda len, že bez povolenia. I keď oň žiadali, maľovať začali aj bez neho, čo je skvelým príkladom toho, ako môže vyjsť 7 dňová práca nazmar. Stena je národnou kultúrnou pamiatkou (pretože staré budovy sa majú uchovávať v pôvodnom stave), preto nečudo, že do veci sa zapojili pamiatkari či historik umenia Gabriel Kladek, ktorí podali trestné oznámenia. Nie je správne robiť niečo ilegálne, nech už je to hocičo. Je však rovnako nesprávne vniesť do centra Košíc aj trocha moderného umenia? Maľba je kvalitne spracovaná, slušná, a hoc je v okolí starých prekrásnych budov, predsa len nevyzerá nevhodne. No keďže bola namaľovaná bez povolenia, jej budúcnosť zatiaľ svetlo nevyzerá. Veľa sporov pre plaváreň Španielsky umelec Aryz prijal pozvanie na Street Art Comunication 2011, čo potešilo nejedného priaznivca pouličného umenia. Dostal povolenie premaľovať bočnú stenu Krytej plavárne, ak dodrží vodný motív. Ten

dodržaný bol, no poniektorým košickým politikom sa veľmi nepozdával… Aryz totižto namaľoval vodnú príšeru, ktorá má 4 ruky, rozdielne oči a fajčí. Bola označená za gýčovú, ba dokonca satanistickú. A, samozrejme, odporcovia ju považujú za nevhodnú i pre jej umiestnenie, vraj nepatrí na miesto, ktoré možno brať ako bránu do mesta, keďže je v blízkosti železničnej a autobusovej stanice. V názoroch na kontroverznú príšeru sa väčšina ľudí rozchádza, no vyzerá to tak, že z fasády sa na nás bude škeriť aj naďalej. Polená na Vodnej, partizáni pri Jakabovom paláci Na autobusové zastávky Jakabov palác a Vodná v smere na sídlisko Mier tiež pribudli nejaké maľby. Zastávka pri Jakabovom paláci je teraz obohatená o čiernobiele fotky partizánov a ich výroky. Ľudia si však nevážia ani partizánov, ani prácu, ktorá bola vynaložená pre zmenu zastávky, a fotky sú už teraz popísané a doplnené o poznámky. Na zastávke Vodná zasa možno vidieť, že k typickým dvom modrým vlnkám, symbolizujúcich tok Hornádu cez toto miesto, pribudli polená. A ako sa pomaľované steny a zastávky v centre páčia vám?

Zaujímavosť

Študentské slovo Retro – 2011

Hviezdy YouTube.com Michaela Sibertová

Keď sa povie „YouTube“, okamžite si všetci predstavíme milióny videí rôzneho obsahu, či už hudobného alebo náučného. No nie každý vie , ako nájsť niečo fakt dobré , vtipné a zaujímavé. Preto vám prinášam to najlepšie zo stránky YouTube.com pod názvom „Hviezdy Jutubu“. Ray William Johnson – Uvádzač vlastnej show s názvom „Equals 3“. V každom videu nájdete tie 3 najvtipnejšie, ktoré Ray veľmi trefne okomentuje. Jeho zmysel pre humor, šarm a profesionalita vytvára milióny pozretí u každého videa. Novinkou u tohto zabávača sú jeho piesne, ktoré skladá pod pseudonymom „Your Favourite Martian“. Piesne nie sú síce svetoborné, ale za to sú chytľavé a vtipné.

Keenan Cahill – Tento 15-ročný „divne“ vyzerajúci chalan je svojím spôsobom vtipný. Jeho doposiaľ najsledovanejším videom bola „cover verzia“ piesne „Teenage Dream“ od speváčky Katy Perry. Týmto videom si získal nielen Katy, ale i ostatné celebrity. Na jeho „kanáli“ nájdete videá s množstvom celebrít ako spomínanú Katy, 50-Centa, Davida Guettu a mnohých ďalších. PAINT – Spevák , herec a zabávač v jednom. Tento 19-ročný blondiak , vlastným menom Jon Cozart vytvára rôzne vtipné videá , ktoré vás zaručene pobavia. Najúspešnejším z nich je video s názvom „Harry Potter in 99 seconds“, no aj ostatné jeho „výtvory“ stoja za zhliadnutie.

Retro – 2011 Študentské slovo

Rhett&Link – Duo zabávačov internetového sveta – v skratke – „Internetainers“ patrí medzi tých skúsenejších, ktorí si svojou popularitou aj zarábajú. Chcete vtipnú reklamu pre svoju firmu so zvučkou, ktorá vám bude znieť stále dookola v hlave? Najmite si duo Rhett& Link a tí vám toto želanie s radosťou splnia. Tak to spravili aj pre firmu Mc'donalds, ktorej sa zapáčilo ich video s názom „T-shirt War“ a požiadali duo o krátky „remake“. Okrem vtipných reklám nájdete na ich kanáli aj rôzne piesne, medzi ktoré patrí ich doposiaľ najpopulárnejšia, s názvom „Facebook song“.

Môj názor

Študentské slovo Retro – 2011

Odovzdávanie cien

EMMY 2011

Každoročne sa talentovaným ľuďom zo sveta šoubiznisu dostáva vďaka vo forme cien. Slavomíra Macáková

Či už za najlepšie herecké prevedenie, alebo cena putuje priamo na režisérsku vitrínku. Inak tomu nebolo ani na 63. odovzdávaní cien Emmy, ktoré sa konalo 18.9.2011 v Los Angeleskom Nokia Theatre. Veľkú šancu na výhru mali televízne stanice z najvyšším počtom nominácii HBO , PBS a pozadu neostalo ani CBS . Takmer všetky ceny získali seriály Mad men a Modern family. Asi najväčším prekvapením pre fanúšikov seriálu How I met your mother (Ako som spoznal vašu

Retro – 2011 Študentské slovo

matku) bolo, že nezískala cenu ani v jednej z kategórií. Tento malý neúspech zatienil fakt, že získala viacero ocenení po minulé roky. V roku 2009 získal dokonca 5 cien Emmy vrátane ocenenia za najlepší komediálny seriál. Predávanie cien Emmy nie sú však posledným podujatím v tomto roku. V najbližších mesiacoch nás čaká People choice awards, Zlatý glóbus, Sreen actors guild awards, ceny Grammy, Tony awards a najdôležitejší moment v predávaní cien Oscara. Nominácie však budeme poznať až koncom tohto roka. Zaujímavosťou je, že Los angleský chodník slávy (walk of fame) sa predĺžil o ďalšie tri zlaté hviezdy, ktoré získala Oprah, Neil Patrick Harris (predstaviteľ Barneyho Stinsona v seriály HIMYM ) a Tina Fey. Americkú televíznu sezónu odštartovalo ďalšie pokračovanie obľúbeného seriálu How I met your mother, 19. septembra na CBS už siedmou sériou. Hoci Ted Mosby (hlavná postava), ktorý rozpráva svojim deťom ako spoznal ich matku už siedmy rok, je diskutabilné, či nám to táto séria prezradí. Ďalej sa môžeme tešiť na pokračovanie seriálu Big bang theory, ktorý sa už po piatu sezónu objavuje na obrazovkách. Oficiálne piata séria začala 22. septembra. Predstaviteľ hlavného hrdinu

Sheldona Coopera, ktorého stvárňuje Jim Parsons, si tiež z tohtoročného odovzdávania Emmy odniesol cenu v kategórií Najlepší herec v hlavnej roli v komediálnom seriáli. Obhájil tým, že je obľúbený ako u divákov, tak aj u kritikov. Seriál vtipnou formou uvádza diváka do sveta odborníkov hlavne na informačnú technológiu, ktorí majú problém zaradiť sa do priemernej spoločnosti. Seriál je postavený tak, aby všetky vedecké fakty, ktoré boli použité dávali zmysel, ale boli zrozumiteľné širokým masám. Fanúšikmi seriálu trocha z iného súdku Two and Half Men (dva a pol chlapa) určite otriaslo, že 9. séria začína smrťou Charlieho Harpera, korého pôvodne stvárňoval Charlie Sheen, ale pre problémy z drogami a nepretržitými škandálmi ho zo seriálu stiahli, nahradí Ashton Kutcher. A ak vás ani tento seriál nezaujal a inklinujete skôr k hudobnému umeniu, určite vás poteší tretie pokračovanie seriálu Glee, ktorý na americkom programe FOX odštartoval tretiu sériu 20. septembra. Zaznieť by mala skladba ‚You Can’t Stop the Beat‘ z muzikálu Hairspray, ktorú zaspieva celá skupina. Ako ďalšiu budeme počuť ‚Ding Dong the Witch is Dead‘ v podaní Kurta a Rachel. No a Lindsay Pierce sa ujme vedenia a zaspieva ‚Anything Goes/Anything You Can Do‘.

Alternatíva bez additíva

The Jezabels Katka Kiššová

Dejiny kapely The Jezabels siahajú do čias, keď spolu speváčka Hayley a klaviristka Heather hrávali v austrálskom mestečku Byron Bay. Na univerzite v Sydney spoznali bubeníka Nika a gitaristu Sama a založili kapelu. Žáner ich hudby nie je ľahko definovateľný, pohybuje sa niekde na

Študentské slovo Retro – 2011

rozhraní Indie rocku, indie popu a rocku. The Jezabels sami označili svoj štýl pojmom „hipstensive“, čo sa má zrejme spájať s pojmom „hipster“. Nezvyčajnosť vyžaruje aj z ich hudby aj z prejavu. Táto pomerne mladá kapela stihla od roku 2007 vydať tri vinylové platne a v septembri 2011 album s názvom Prisoner. Aj napriek tomu, že alternatívna hudba nie je až tak rozšírená, tento album sa umiestnil na druhom mieste v austrálskom rebríčku najpredávanejších singlov a albumov. Ak je vašou šálky kávy alternatívny rock, pri ktorom na moment chcete prestať vnímať okolitý svet a ponoriť sa do vlastných myšlienok, The Jezabels splní všetky vaše kritériá.

Retro – 2011 Študentské slovo

Florence and The Machine Katka Kiššová

Meno Florence Mary Leontine Welch vám nemusí byť veľmi známe. Zrejme preto, lebo vystupuje pod pseudonymom Florence and the Machine. Hudba tejto londýnskej speváčky sa dá opísať ako kombinácia viacerých žánrov, vrátane rocku a soulu. Talentovanú speváčku si najprv všimli hudobní nosiči a v roku 2009 vydala s kapelou prvý album Lungs, ktorý zožal veľký úspech a vyhral množstvo ocenení. Temné a romantické sú slová, ktoré vedia asi najbližšie priblížiť hudbu Florence and the Machine. Je to

spojenie klasického soulu a britského umeleckého rocku. Fenomenálne sú aj slová ich piesní, ktoré sami prirovnali k renesančnému umeniu: „Pasujeme sa s tými istými vecami, aké trápili ľudí vtedy: láska a smrť, čas a bolesť, nebo a peklo.“ Florence sa venovala hudbe už od malička. V škole sa často dostala do problémov kvôli improvizovanému spievaniu. Aj po diagnostikovaní dyslexie a dyspraxie sa svojej ambície nevzdala. Florence nie je zvláštna len svojou hudbou, ale aj štýlom obliekania, ktorý sama charakterizovala ako spojenie hrdinky Shakespearovej hry Hamlet-Ofélie so strašidelnou gotickou dámou. No podľa jej slov, v reálnom živote je rezervovaná. Prednedávnom vydali album Ceremonials, ktorým určite nesklamali hudobných kritikov, no najmä fanúšikov a milovníkov neobyčajnej, niekedy možno ťažšie pochopiteľnej hudby.

Retro – 2011 Študentské slovo

Osobnosť

SOLŽENICYN Stanka Kažimirová

„Nech mi všetci odpustia, že nie všetko som uvidel, nie na všetko som si spomenul, nie o všetkom som sa dovtípil.“ Literárny gigant, ktorý to vo svojom živote nemal vôbec ľahké, no napriek tomu sa nevzdával a stále išiel ďalej. „Postupne mi dochádzalo, že línia, ktorá rozdeľuje dobré a zlé, nie je medzi krajinami, nie medzi triedami a nie medzi politickými stranami, že táto hranica je len v srdci každého z nás.“ Život v skratke Alexander sa narodil v malom v meste na juhu Ruska. Ešte ako nenarodeného ho postihla tragédia v podobe straty otca, ktorý nešťastne zomrel na poľovačke. Už na škole sa zaujímal o literatúru a históriu, a keďže sa nechcel živiť len písaným slovom, vyštudoval matematiku a fyziku. No jeho sny mu prerušila vojna a tak musel nastúpiť do armády, kde sa stal poručíkom. Skazený list Ďalší zlom v jeho živote nastal, keď ho ešte počas vojny odsúdili za protištátnu činnosť. Príčina – keď posielal z frontu list priateľovi, kritizoval v ňom Stalina. List sa dostal do rúk jeho nadriadeným a Alexander bol odsúdený na 8 rokov väzenia. Z nich dva strávil v gulagu. A tu sa opäť prejavil jeho cit s utláčanými a trpiacimi ľuďmi. Veď aj on patril k nim. Téma týchto pracujúcich táborov sa stala hlavnou vo väčšine jeho

dielach. S trpkou iróniou opisuje činy tých, ktorí s pokojným svedomím posielajú ľudí na smrť, no zároveň v najhlbšom smútku s nimi súcití. V jeho knihách nenájdeme len krutosť a bezcitnosť, ktoré sú s týmto obdobím spojené, autor chce čitateľa oboznámiť aj s morálnou veľkosťou trpiacich a uväznených ľudí. Po Stalinovej smrti bol rehabilitovaný, no napriek tomu mal pred sebou ešte mnoho prekážok. Nositeľ Nobelovej ceny Keď v roku 1970 získal Nobelovú cenu za literatúru, ani si ju nemohol ísť do Stockholmu prebrať. Bál sa totiž, že by ho už nepustili naspäť domov. O 4 roky neskôr bol vyhostený z krajiny a zbavený sovietskeho občianstva. Odišiel do USA, kde bol považovaný za hrdinu. Veď Sovietsky zväz a USA boli v čase studenej vojny najväčší nepriatelia. No Solženicyn nestál ani na jednej, ani na druhej strane. Nakoniec až v roku 1994 sa vrátil späť do vlasti, do svojho milovaného Ruska a tu o 14 rokov zomrel na srdcový infarkt. Ruská duša Solženicyn bol osobnosť, ktorý písal krvou svojho národa. Dokonale poznal stránku jeho utrpenia, ale aj radosti. Miloval Rusko aj napriek tomu, že za svoju pravdu bol väznený, vyhostený a zbavený občianstva. Predsa sa vrátil domov a vyjadril nádej, aby trpké skúsenosti Ruska, ktorým venoval celý život, ochránili národ pred novými bolestivými pádmi.

Sonda

Študentské slovo Retro – 2011

Prázdniny Mnoho z nás chce aj voľné dni využiť na získavanie nových poznatkov a práve pre takýchto odvážlivcov je Letná akadémia ako stvorená. Katka Kiššová

Ak si však myslíte, že ide o klasické získavanie poznatkov ako to poznáme zo školy, ste na veľkom omyle. Na Discoveri sme okúsili úplne iný spôsob vzdelávania, ktorý by mal byť inšpiráciou a ukážkovým príkladom pre súčasné školstvo. Tento rok sa Letná akadémia konala v Hutách na Liptove a trvala od 14. do 21. augusta. Pre mnohých z nás to bol najlepší týždeň tohto leta! Letná akadémia nie je žiadnou novinkou a nadväzuje na tradíciu dvoch vzdelávacích programov. Prvým je Letný debatný inštitút, organizovaný Slovenskou debatnou asociáciou, ktorého cieľom je zdokonaliť účastníkov v akademickej debate. Druhý vzdelávací program, na ktorý nadväzuje Letná akadémia je Letná škola práva, ktorá je známa účasťou slovenských lektorov študujúcich na najlepších univerzitách sveta. Účastníci majú možnosť nazrieť hlbšie či už do slovenskej legislatívy, ale aj do medzinárodného práva. Dokonca si môžu vyskúšať právnu argumentáciu na simulovanom súdnom spore.

Na rozdiel od týchto dvoch podujatí, Letná akadémia Discover ponúka oveľa širší výber kurzov. V ponuke boli Amerikanistika, Debata pre pokročilých, Debata pre začiatočníkov, Ekonómia a financie, Multikultúrna literatúra, Neuroveda, Politika, Psychológia, Súkromné právo a Verejné právo. Každý si vybral dva kurzy, ktoré sme navštevali každý deň. Aj napriek tomu, že sme sa poobede nemuseli bifľovať fakty z nejakých poznámok či kníh, aj napriek tomu, že nás na jeden a pol hodinových kurzoch neskúšali a neznámkovali, po siedmich dňoch sme odchádzali spokojní a najmä s veľkým množstvom nových vedomostí, zistení a skúseností. Kurzy boli dopĺňané jednorázovými seminármi rôzneho druhu, ako napríklad Štatistika, Štúdium v Českej republike, Štúdium v UK, Štúdium v USA, Debata, Výroba šperkov, Základy verejného prejavu, Active Citizenship, Očité svedectvo, Ako písať eseje a Francúzština za 90 minút. Hlavným cieľom Letnej akadémie bolo vytvoriť atmosféru oxfordských a cambridgeských colleges. Tieto najlepšie univerzity

Retro – 2011 Študentské slovo

Sonda

sveta sa vyznačujú tým, že sa tam stretáva veľké množstvo mladých ľudí, z ktorých každý študuje niečo iné, každý má iné záľuby a záujmy a taktiež sa môžu odlišovať v názoroch, ale spoločne prežitý týždeň im umožňuje spoznávať sa, navzájom si vymieňať poznatky a vedomosti z kurzov, zabaviť sa a rozširovať si obzory. Samozrejme na každý večer si pre nás kreatívni lektori pripravili program, na ktorom sa väčšina z nás naozaj zabavila. Či už to bola súťaž v karaoke alebo divadelných vystúpeniach, na nudu určite nebol čas! Letná akadémia je jednoducho úžasná myšlienka, zrealizovaná mladými ľuďmi, ktorí sa chcú podeliť o svoje vedomosti a skúsenosti,

Študentské slovo Retro – 2011

Na nudu nebol čas! chcú ich podať ďalej nám mladším. Je to pre všetkých zvedavých študentov, ktorí chcú vedieť viac ako to, čo im povedia v škole. Pre tých, ktorí sa neboja naučiť vytvárať si vlastný názor a vedieť si ho obhájiť. Za toto a omnoho viac som veľmi vďačná všetkým, ktorí sa na tomto projekte podieľali. Myslím, že škola takéhoto druhu by sa páčila všetkým. Už teraz sa teším na ďalšiu Letnú akadémiu!

Ak už nebudeš vedieť kam kukni tu. Praktický sprievodca ti pomôže. Vystrihni a vlož do peňaženky. Odskúšané.

Biograf / kino

TABAČKA Kulturfabrik / club

MADRID / bar*

Burekas / reštaurácia - café

BONGIORNO / pizza

PANTARHEI / knížky/café

BERNARD / bar*

ARTFORUM / knížky

TECHNIK CAFÉ / café

CAFE TRIESTE / café

GOLEM / pub* - reštaurácia

JAZZ CLUB / disco bar*

MOULIN A CAFE / café

MED MALINA / reštaurácia

DOBRÁ ČAJOVŇA / čaj

NECH SA PÁČI / café

Pizza Cafe Napoli / reštaurácia

SMALLVILL / čaj

TARANTINO / bar*

VSG / galéria

FORMA MENZA / obed

POKHOI / bar*

MAKEUP GALLERY / galéria

PRI SÚDKOCH / destination

ozajstný klub

to pravé kino

nádherný dvor

čítame o 100 6

ako bernardín made in italy v inej dobe iné kafé

bar nielen pre fanúšikov Pulp Fiction punks not dead

rýchla pizza

malá Praha

ako od starej mamy italiano?

trošku umenia nikoho nezabilo moderné umenie

býk

všetko plynie

rovno z múzea gadžoizm

pre dobrú karmu smal aj vil

miesto obedu

ideálna dovolenka

*odporúčame navštevovať až po dovŕšení 18 rokov.

JEDINE V ČASOPISE ŠTUDENTSKÉ SLOVO AJ NAJLEPŠÍM ŠTUDENTOM SA STANE

limitovaná edícia

platnosť: december - jún 2012 meno/priezvisko a trieda: predmet: podpis učiteľa:

*kupón slúži len pri ústnom skúšaní.

fb.com/studentskeslovo

Potrebujeme nových prispievateľov, redaktorov, umelcov, nadšencov, fotografov alebo aj vizionárov ktorí budú spoločne tvoriť obsah Študentského slova. Neváhaj, ozvi sa nám a staň sa aj ty autorom jedného z najlepších (študentských) časopisov na Slovensku!

Môj názor

Študentské slovo Retro – 2011

ANIME!

Zuzana Kondásová

Ahojte, čitatelia, pravdepodobne ste, ako ja, stredoškoláci, teda ste aj vy vo veku, keď od vás všetci chcú, aby ste dospeli. Rodičia očakávajú, že z vás bude úspešný právnik či lekár, profesori od vás žiadajú perfektné zvládnutie málokedy jednoduchého učiva a každý bez výnimky po vás chce, aby ste sa pripravili na to, že život prináša nielen vzostupy, ale aj pády. Pri takomto neustálom tlaku zo všetkých strán je prirodzené, že máme potrebu občas z tohto reálneho sveta uniknúť. No prečo to riešiť opíjaním sa v tmavých uličkách, či pochybných podnikoch, alebo zdrogovaním sa, keď k úniku z reality nám stačí oveľa menej – napríklad také ANIME. A čo je to vlastne anime? Väčšina z vás si pod týmto pojmom predstaví detské rozprávky typu Pokemon či Naruto. No anime, to nie je len taká nejaká detská rozprávka. Je to v podstate japonský animovaný seriál, poprípade film, ktorý sa delí do viacerých kategórií, väčšinou podľa vekového a spoločenského zaradenia. Anime vzniklo tesne po americkom Walt Disney Studios, no jeho rozmach nastal až po 2. sv. vojne, pretože Japonci sú v porovnaní zo zvyškom sveta veľmi konzervatívny národ. Spoznáte ho najmä podľa osobitej kresby, v ktorej majú postavy veľké oči, malé ústa a vlasy úplne ľubovoľnej farby. Okrem toho môžu mať postavy isté zvieracie znaky – takéto postavy sa nazývajú kemonomimi, 42

ktoré sa ďalej delia na napríklad nekomimi (s mačacími uškami a chvostom), usagimimi (so zajačími ušami a chvostom), či inumimi (inu je v preklade pes). Anime je určené pre každého, stačí chcieť a každý si určite nájde svoj žáner, ktorý si zamiluje a verte mi, že kto sa do spárov tejto závislosti dostane, ťažko sa z nej potom vyhrabe ;) Priblížme si teraz niekoľko z najznámejších žánrov anime: Akčné a dobrodružné anime, napríklad Bleach či Naruto: Je to žáner zameraný prevažne na boj a putovanie po svete hlavnej postavy, pričom prekonáva všetky prekážky a ide si za svojím cieľom. Žáner dementia, napríklad Shin Seiki Evangelion: Žáner, ktorý je zameraný hlavne pre staršie publikum, pretože je z veľkej časti depresívne a psychicky náročné. Anime s výskytom démonov či upírov, napríklad D. Gray-man, Vampire knight: Ako už napovedá názov, v týchto anime sú takpovediac premnožení démoni či upíri, väčšinou sú to hlavné postavy, poprípade ich úhlavní nepriatelia. Medzi ďalšie, nie menej známe a obľúbené, patria aj detektívne anime, shounen a shoujo anime, romantické a komediálne anime, anime zo školského prostredia, hororové anime či kodomo, teda anime pre vekovú kategóriu do 12 rokov.

Retro – 2011 Študentské slovo

RETRO RETRO RETRO

Téma čísla

Už je to 22 rokov, čo si budujeme demokratickú a kapitalistickú spoločnosť. Keď si chceme kúpiť topánky máme široký výber obchodov rôznych značiek v rôznych nákupných centrách. Vieme si kúpiť ovocie dovážané z takmer všetkých exotických kútov sveta. Nemáme problém sa odlíšiť od ostatných. Samozrejme, to čo vám tu teraz píšem, sa vám zdá úplne normálne. Ale čo keby sme sa spýtali našich rodičov? Aký bol život za „socíku“? Katka Kiššová

Nás asi najviac zaujíma to, ako sa vtedy ľudia obliekali, akú hudbu počúvali, čo chodilo v televízii a ako trávili voľný čas. Pretože štát obchodoval vo veľkej miere len s ostatnými socialistickými štátmi, veľa druhov tovaru u nás nebolo možné dostať. Aj napriek tomu, že v západnej Európe boli bežné. Banány alebo mandarínky si mohli ľudia vychutnať akurát tak na Vianoce, aj to ak si odstáli celý deň v rade.

Študentské slovo Retro – 2011

Po piatej sa už do obchodu ani neoplatilo ísť, chlieb ani rožky by ste s veľkou pravdepodobnosťou nedostali. Čo sa týka oblečenia, značkové obchody, v takom slova zmysle ako ich chápeme, dnes neexistovali. Existovalo Ústredie odevnej a bytovej kultúry, ktoré odovzdávali fabrikám príkazy, aké modely majú vyrábať. Vzhľadom na to, že u nás v tej dobe nebolo dostatok potrebných surovín ako bavlna alebo hodváb, mnoho modelov zahraničných trendov sa nemohlo ušiť. Takáto výroba trvala dlho a na trh smerovali stovky rovnakých kusov. Tí, ktorí sa s týmto výberom neuspokojili, si mohli kúpiť módny časopis Burda a podľa neho si ušiť najnovšie modely. Samostatnou kategóriou bol Tuzex. Bola to sieť obchodov so zahraničným, väčšinou západným tovarom. Platilo sa za tuzexové poukážky (bony) alebo cudzími menami. Do Tuzexu sa chodilo najmä na džínsy (Made in USA), ktoré si vtedy nemohol len tak hocikto dovoliť. Pred predajňou zvykli stáť tzv. veksláci, ktorí predávali bony za 5 korún. Samozrejme, robili to ilegálne a z času na čas na nich robili policajti razie, ale väčšinou o nich vedeli, veď aj policajti chceli občas potešiť svoje deti západnými vecami z Tuzexu.

Retro – 2011 Študentské slovo

Výber z dobových predmetov

V Tuzexe sa dala okrem amerických džínsov kúpiť aj japonská elektronika, talianske či francúzske autá, luxusné potraviny. Jednoducho všetko, po čom v obyčajných obchodoch nebolo ani stopy. Televízna stanica bola len štátna, komerčné televízie neexistovali. To znamená, že štát rozhodoval, čo sa bude vysielať, čo sa bude hovoriť v správach, čo si myslia komentátori. Československá televízia bola podrobená silnej cenzúre. Väčšinu relácii a programov si tvorila sama a programová ponuka bola silne ovplyvnená zákonom o Československej

televízii. Informačné relácie informovali divákov o dianí v Sovietskych krajinách, občas mohli pozerať aj záznamy z divadelných predstavení alebo filmov z produkcie krajín Sovietskeho zväzu. Z toho sa dá usúdiť, že ani program v televízii nebol veľmi bohatý, dokonca pre nás až nepredstaviteľne nudný a nezaujímavý. Takisto ako s oblečením a televíziou to bolo aj s hudbou. Keďže rozhlas bol štátny, štát rozhodoval, aká hudba sa bude počúvať. Väčšinou to boli československí speváci. Zo západu tu preniklo niečo veľmi ojedinele. Ak ste mali šťastie, v spomínaných Tuzexoch ste mohli natrafiť na platne

Téma čísla

amerických rockových kapiel, ktoré boli v ostatnej civilizácie preslávené. Keď sa nad tým zamyslíme, v televízii sa nedalo čo pozerať, hudba nebola tiež obzvlášť uspokojujúca, ani svoju originalitu nemohli mladí prejaviť odlišným obliekaním. Čo teda robili ľudia ako my pred vyše dvadsiatimi rokmi? Ako sa bavili? Menšie deti boli Iskričky, mali svoju rovnošatu, odznaky a skladali sľub. Staršie deti skladali pioniersky sľub s typickou červenou šatkou, nahodení v modrých silonových rovnošatách a tesilových nohaviciach či sukniach. Každé leto sa povinne zúčastňovali pionierskych táborov, kde získavali tzv. bobríkov za rôzne cnosti ako napríklad za mlčanlivosť alebo odvahu.

Študentské slovo Retro – 2011

Vyberali si spomedzi seba najväčšieho sympaťáka a tradične sa po večeroch zabávali na diskotékach. Na 1. mája sa povinne zúčastňovali pochodov, kde jednohlasne skandovali socialistické heslá a piesne. Na prvý pohľad vyzerali deti šťastne, spolu-patrične a nikto by nepovedal, že im niečo chýba. Na druhej strane, bolo medzi nimi dosť takých, ktorí robili všetko z donútenia a možno si aj uvedomovali prípadné riziko ich odporu. To, či bolo za socializmu lepšie alebo horšie, je už na zváženie každého z vás. Je však potrebné si pripomínať nedávnu minulosť a nájsť to dobré, inšpirovať sa tým a naopak – tomu negatívnemu sa vyhýbať. Práve to nás ma učiť história. To je jej posolstvo.

Retro – 2011 Študentské slovo

Hudba

Hudobné Košice

Ako u väčšiny mladých ľudí, aj u vás, milí Šrobárčania, možno predpokladať, že máte radi hudbu. Alexandra Erbyová

Ako u väčšiny mladých ľudí, aj u vás, milí Šrobárčania, možno predpokladať, že máte radi hudbu. Že máte obľúbené kapely či interpretov a že ju radi počúvate. Cez telefón, cez rôzne prehrávače, cez počítač… A čo živá hudba? V roku 2011 ste na reklamných pútačoch mohli zaregistrovať plagáty, ktoré hovorili o príchode zvučných mien ako Roxette, David Guetta, či DJ Tiesto. No do Košíc prišli koncertovať aj iní skúsení muzikanti – a vy ste to možno nepostrehli. Odkedy sa Košice stali Hlavným európskym mestom kultúry 2013, miestom pre koncerty už nie je len Steel Aréna. Naopak, dovtedy neznáme objekty Kasárne Kulturpark a Tabačka Kulturfabrik sa stali dejiskami hudobných (aj rôznych iných) akcií. Kasárne Tento objekt je na usporadúvanie akcií veľmi vhodný – dostatočne veľké priestory, ktoré vytvárajú skvelú atmosféru, vždy keď sa naplnia ľuďmi, a ako ďalšie plus možno považovať polohu – nachádza sa v centre mesta. Toto leto sa v Kasárňach usporiadal už tretí ročník festivalu Leto v Parku. Ak ste sa nezúčastnili, prišli ste o veľa, pretože na koncerty kapiel ako Dva, Longital, či Puding pani Elvisovej

a veľa ďalších, bol vstup voľný. Jediný spoplatnený koncert bol na britskú skupinku Crystal Fighters, a ako účastník tohto koncertu si dovolím povedať, že ľudia, ktorí sa ho tiež zúčastnili, naň tak skoro nezabudnú. Okrem letného festivalu tu kapely koncertujú aj v iných termínoch, napríklad v júni to bol populárny Islanďan Ólafur Arnalds, či v októbri skupina Brasstronaut z Kanady. Momentálne v Kasárňach prebieha veľká rekonštrukcia. Tabačka Síce nie je hlavným dejiskom košickej kultúry, no akcií sa tu koná a organizuje rozhodne dosť. Ponúkla vám možnosť naživo vidieť skupiny a interpretov ako Yacht, Xiu Xiu, Sister Gracie, FM Belfast a mnoho a mnoho ďalších. Tabačka je aj organizátorom festivalu Moonride, takže vďaka nej ste si mohli 21.10. v Historickej radnici vypočuť fantastickú a uznávanú hudobníčku Soap&Skin! Keďže ide zväčša o koncerty alternatívnych skupín, o tom, že k nám prídu koncertovať sa z televíznych novín asi nedozviete. To, či sa k vám správa o koncertoch donesie, je len na vás – sami si sledujte informácie na webe Kasární, Tabačky či facebookových fan-stránkach a nič vám neunikne!

Retro – 2011 Študentské slovo

Na kus reči s…

„Dala som prednosť rodinnému životu“ Stanka Kažimírová

Už sme si zvykli, že na Šrobárke máme v profesorskom zbore veľa osobností. A mnohé z nich dosiahli pozoruhodné úspechy. Ako sólistka precestovala 4 kontinenty. Nahrala 11 CD nosičov, nespočetné množstvo televíznych relácii a dokonca so súborom natočila aj celovečerný film. Pani profesorka Dana Halázsová. Pani profesorka, je o Vás známe, že sa veľmi pekne obliekate. Ako ste sa obliekali v mladosti? Ďakujem za kompliment. Doteraz som podliehala klamnej ilúzii, že som ešte stále mladá… Počas štúdia som sa neobliekala na vtedajšie časy fádne, patrila som do tej skupiny, ktorá v odievaní kreovala, snažila sa odlíšiť a zaujať. Aký to bol štýl? V našich časoch leteli Depeche mode a neskôr funky a my sme sa štylizovali do tohto štýlu. Čierna hrala „prím“. Kým ostatní nosili neónové farby a trvalé, my sme vsadili na čiernu.

Ako vyzeral Váš študentský život na Šrobárke? Šrobárka bola vtedy jedno zo 6 gymnázií v Košiciach. Bol to výber z výberu, takže my sme sa učili a učili a ešte viac sme sa učili. Veľa voľného času sme si, bohužiaľ, v porovnaní s dneškom nemali a ak ho aj náhodou bolo nazvyš, snažili sme sa ho využiť čo najzmysluplnejšie. Ja osobne som ho trávila na vystúpeniach a predstaveniach alebo na umeleckej škole. Čomu všetkému ste sa venovali? Chcela som sa venovať hudbe a divadlu, takže som navštevovala základnú umeleckú školu – odbor spev a klavír. Moja pani učiteľka spevu si ma vtedy vytipovala do súboru Akademik pri UPJŠ. Moje úplné začiatky však smerujú do vtedajšieho Štátneho divadla, kde som už ako 7 ročná spievala v detskom zbore v opere Carmen G. Bizeta. A ako ste pokračovali? Akademik to boli len začiatky, potom som prešla do súboru Čarnica, s ktorým sme začali viac cestovať aj do zahraničia.

Na kus reči s...

Rozhodla som sa pre štúdium nemeckého jazyka a hudobnej výchovy. Na fakulte si ma vybral môj asistent z katedry hudobnej výchovy, ktorý mi ponúkol spoluprácu vo vysokoškolskom súbore Torysa. S Torysou sme sa stali laureátmi celoslovenskej súťaže akademických súborov, na ktorom som dostala ponuku od šéfa súboru Šarišan na ďalšiu spoluprácu. Šarišan bolo teleso, ktoré reprezentovalo Slovensko v kategórii A. Tento súbor bol jedným z historicky prvých amatérskych súborov, ktorý cestoval po svete a natočil vinylovú platňu. Takže som sa veľmi potešila ponuke a zotrvala som tu vyše desať rokov. Vďaka hudobnej katedre som sa zúčastnila semináru samby v rakúskom pedagogickom inštitúte v Hollabrune, kde som mala tú česť zoznámiť sa s dnes už profesorom a hudobným skladateľom Manfredom Pergerom (člen Bachovej asociácie). So spolupráce vzniklo hudobné trio (orgán, saxofón, spev) a to bol krok ku koncertnému projektu Orgel und Jazz. Vo vtedajších časoch to bola veľmi zvláštna kombinácia, dokonca sme raz museli mať povolenie od biskupa, aby mohol zvuk saxofónu zaznieť v katedrále. Prečo ste si teda vybrali učiteľské povolanie? V muzike som brala každú príležitosť, ktorá sa naskytla. Vystupovala som so Šarišom na Slovensku, s Triom v Rakúsku a pritom som učila. Časovú náročnosť takéhoto života si sotva viete predstaviť. Táto vyťaženosť zanechala následky na mojom zdravotnom stave, lenže mala som pocit, že som nenahraditeľná

Študentské slovo Retro – 2011

a keď to všetko nebudem stíhať, tak mi niečo ujde. Dnes viem, že vám nikdy nič neujde. Tak som musela hudbu zanechať a dala som prednosť práci a rodinnému životu. Dodnes nestrácam pocit, že moje povolanie je pre budúcnosť celej spoločnosti nepostrádateľné. Žiaľ, podceňovanie jeho prínosu sa odrazí na kvalite života budúcich generácií. A Šrobárku? Patrím k Šrobárčanom a rada a hrdo sa k tomu hlásim. Šrobárka bola moja stredná škola, končila som v 89. tom a ako pedagóg som nastupovala v 95. tom. Napriek možnosti zostať v cudzine, rozhodla som sa zostať na Slovensku, hlavne kvôli rodine, priateľom a medziľudským vzťahom na Slovensku. Neoľutovala som to, hoci vzťahy medzi ľuďmi sa v priebehu rokov tiež zmenili. Zo západu sme si, čo sa medziľudských vzťahov týka, zobrali to horšie. Je ešte niečo, čo by ste v živote chceli dokázať? Ešte nehádžem flintu do žita, ja som človek, ktorý nevie pokojne sedieť a nič nerobiť. Každú zaujímavú skúsenosť beriem. Keby ste mali kúzelnú paličku, čo by ste vyčarovali vo svete a na Šrobárke? Spokojnosť ľudí – aby boli spokojní, bez závisti, aby si vzájomne priali a skôr sa podporovali, ako sa ťahali k zemi. A Šrobárke – návrat ku konzervatívnej tvári školy. Nech je Šrobárčan osobnosťou v každom zmysle slova.

Retro – 2011 Študentské slovo

RUBRIKA

Motto alebo veta Ak sa niečoho bojíš, tak na to siahni a prestaneš sa báť. 3 veci v mladosti walkman, lístky do kina alebo na aktuálne veci, cestovanie Teraz cestovanie, rodina, sebarealizácia Film

ruské rozprávky, československá tvorba 60-tych rokov, európska kinematografia 70-tych rokov

Kniha Günter Grass – Plechový bubienok Činnosť vo voľnom čase nečinnosť Miesto

Hlavná ulica a centrum, vo svete – vodopády Iguazú v Brazílii, Benátky, Alpy

Farba všetky okrem modrej a jemnejších odtieňov napr. svetloružovej Čím by ste boli, keby dramaturgičkou ste neboli učiteľkou Ako by mal vyzerať mal by byť motivovaný, mal by vedieť, čo chce, cháideálny študent pať, že učitelia nie sú na to, aby mu škodili, ale na to, aby ho posúvali dopredu, nemal by strácať zmysel pre humor, mal by byť kreatívny a hĺbavý Osobnosť Keďže ide o školský časopis, nedá mi nespomenúť si na moju nedávno zosnulú kolegyňu, ktorá formovala duše celých generácií Šrobárčanov, na pani PhDr. Ruženu Šlampovú.

Zaujímavosť

Študentské slovo Retro – 2011

Správny manažment je prvý krok k úspechu Simona Tirdová

„Neučiť všetkých všetko, ale každého podľa jeho schopností.“ No to určite. Na začiatku školského vzdelávacieho programu našej školy sa nachádza aj takéto motto. Keďže plní skôr okrasnú ako praktickú funkciu, často sa stáva, že Šrobárčania… ako to slušne povedať? Aha, nestíhame. Treba si to priznať, žijeme v dobe, v ktorej existuje až príliš veľa zlodejov času. Nedostatok disciplíny, facebook, ale aj zlý rozvrh. Nemôžeme bojovať s niečím, čo nezmeníme, ale dokážeme si naplánovať čas tak, aby sme sa z toho nezbláznili. Po prvé, určiť si priority. Robiť vždy všetko tak, aby to vyhovovalo každému, nevedie k dokonalosti - ale na psychiatriu. Prvoradá je vnútorná pohoda a vlastná spokojnosť, preto žiadne lámanie rekordov v učení, ale venovanie sa najmä svojmu cieľu.

Po druhé, nenechať sa strhnúť okolím. Davová psychóza je zlo. Kocky boli aj budú a je nesmierne ťažké odolávať túžbe súperiť s nimi. Po tretie, neklásť si na plecia viac, ako je možné uniesť. Tristopäťdesiat krúžkov treba zredukovať na tie, ktoré prinášajú relax a dávajú nám energiu, nie ju uberajú. Po štvrté, vždy si nájsť čas na priateľov. Ak sa treba kvôli niekomu vykašľať na niečo dôležité, tak sú to priatelia. Vždy stoja pri nás a vyrozprávať sa im je niekedy tá najlepšia úspora času. Po piate, usmievať sa. Keď vás všetkých vidím, ako chodíte po chodbe, akoby vás prešiel nákladný vlak, chce sa aj mne plakať. Úsmev je korením života a počas štyroch rokov na Šrobárke a najmä v tejto dobe ho potrebujeme viac než kedykoľvek predtým.

Retro – 2011 Študentské slovo

Style&Dizajn

Style&DIZAJN

Moleskine

Water bobble

Little Printer

Poznámkový blok alebo aj kúsok vášho života. Fantázii sa medze nekladú. Do moleskinu si možete lepiť fotky, písať o tajnej láske alebo si značiť dátumy písomiek. Používali ho Piccasso či Hemingway. Moleskine zápisníky sa stali kultom. Kúpite v kníhkupectve Artforum.

Komu nechutí skysnutý čaj od babky, alebo neznámy obsah známeho kolového nápoja pre toho tu je bobble. Bobble je slovo ktoré vzniká pri žblnkaní vody. Vodovodná voda stojí 0,0011 € na liter stačí si ňou kdekoľvek naplniť fľašu a vďaka uhlíkovému filtru sa voda hygienicky prefiltruje. Kúpite v Datarte.

moleskine.com

waterbobble.com

Little Printer je miniaturizová tlačiareň ktorá tlačí na tenký pás zrolovaného papieru. Tlačí poznámky, odkazy, výpisy správ formou malých papierikov, ktoré si potom môžete založiť do diára alebo prilepiť na chladničku. Kúzlo tejto malej mašinky spočíva v tom, že bezdrôtovo komunikuje s iPhonom a prostredníctvom pridruženej aplikácie posielate do tlačiarne dáta priamo z iPhonu. bergcloud.com/littleprinter

Threadless Threadless.com ponúka jedny z najúžasnejších dostupných tričiek na internete. Tlačia na veľmi kvalitné tričká American Apparel, ponúkajú množstvo farieb a potlačí, zasielajú aj na Slovensko za veľmi prijateľné ceny – už od 5 dolárov za jedno tričko. threadless.com

Retro – 2011 Študentské slovo

Interview

Peter Moczo

Vzrušenie z fyzikálneho poznania a fyzikálneho pohľadu na svet okolo nás. Veronika Bartková

Aké sú Vaše spomienky na Šrobárku? Na jej profesorov, metódy učenia. Utkvel Vám nejaký v pamäti, alebo podmienil Vaše rozhodnutie ohľadom výberu vysokej školy? Štyri roky v tom veku sú dlhá a zložitá doba – aspoň ja som to tak vnímal. Väčšina spomienok je však príjemná. Na niektorých učiteľov spomínam veľmi dobre a určite bolo stretnutie s nimi veľmi príjemné a poučné. Niektorí z nich povedali veci, ktoré boli užitočnou lekciou pre život a pamätám si ich dodnes. Otázkou je, či som vedel všetko skutočne pochopiť, oceniť a dostatočne sa poučiť. Na druhej strane boli však aj takí učitelia, ktorí pre mňa alebo neboli intelektuálmi, alebo nevedeli dobre učiť. Pokiaľ ide o výber vysokej školy, dlho som váhal medzi filozofiou a fyzikou. Myslím, že som to riešil sám a s mojím kamarátom, ktorý je teraz vynikajúcim filozofom. Aktuálnou témou štvrtákov je maturita. Pamätáte si, ako ste maturovali Vy? Áno, pamätám. Aj obdobie prípravy aj samotnú skúšku. Počas celej prípravy som si uvedomoval, že sa nestihnem pripraviť tak, aby som mal dobrý a pokojný pocit – najmä zo slovenskej a ruskej literatúry. V deň maturity som bol skutočne veľmi nervózny a nedokázal som sa ani naobedovať.

A čo stužková? Tá určite neodmysliteľne patrí k študentskému životu. Ako ste ju prežili Vy? Stužková bola veľká a príjemná udalosť. Dnes na ňu spomínam najmä s úsmevom, pretože asi najmenej času som strávil so spolužiačkou, s ktorou som sa o šesť rokov neskôr oženil a dodnes je mojou úžasnou manželkou. Dokonca som si s ňou ani len nezatancoval. Čo Vás podmienilo študovať fyziku? Veď fyzika nikdy nepatrila medzi populárne predmety na škole a medzi študentmi aj dnes vyvoláva hrôzu a strach. Vzrušenie z fyzikálneho poznania a fyzikálneho pohľadu na svet okolo nás. Je veľká škoda pre mnohých mladých, že nedokážu uveriť tomu, že pri logickom a systematickom štúdiu nemôže byť fyzika žiadnym strašiakom a že rozumieť fyzike je najmä radosť a zábava. A možnosť poznávať a hovoriť s chytrými ľuďmi na svete. Najlepší fyzici nie sú žiadni suchári. Sú to komplexné osobnosti so širokým vzdelaním a pre laikov prekvapujúcimi záujmami a záľubami. Vďaka fyzike som videl mnoho krajín (Hawaii, Mexico, Japonsko, USA, Kanadu, Európu), prežil som v zahraničí viac ako tri roky, spoznal som úžasných ľudí v rôznych krajinách, spoznal som vynikajúce červené vína Médocu a Saint-Émilionu, navštívil temer všetky zásadné galérie

Interview

sveta… Fyzika nie je ľahká, ak máte porozumieť niečomu, čomu pred Vami ešte nikto neporozumel. Ale naučiť sa školskú fyziku? V čom môže byť problém? Len v nelogickom prístupe a nesystematickosti. Pri našom prvom stretnutí ste mi povedali, že kedysi ste na Šrobárke založili študentský časopis. V tomto školskom roku slávi Študentské slovo jubilejné 35. výročie od založenia. Stihli ste sledovať osudy časopisu, jeho úspechy a premeny, alebo ste ho ponechali vlastnému osudu? Bol som pri tom, ale bolo nás niekoľko a viacerí k tomu prispeli viac ako ja. Mrzí ma, ale osudy časopisu som potom nesledoval. Po gymnáziu som odišiel do Prahy a po vojenskej službe som šiel do Bratislavy, kde som už zostal. Momentálne ste svetoznámym seizmológom. Čo vás po štúdiu fyziky doviedlo k tomuto, môžem povedať aj trošku, exotickému odvetviu? Smerovali ste k tomu vždy, alebo to bola iba šťastná náhoda? Ja by som to tak nepovedal. Určite ma nepoznajú všetci seizmológovia sveta. Poznajú ma tí, ktorí vyvíjajú a používajú metódy numerického modelovania šírenia seizmických vĺn a seizmického pohybu. Exotickou je seizmológia u nás. Vo svete je ďaleko viac v povedomí verejnosti. V Japonsku, USA, Mexiku, Grécku, Taliansku ale i mnohých iných je seizmológia samozrejmou a nevynechateľnou súčasťou vedy a je bežne vnímaná aj žiakmi základných a stredných škôl. Aj u nás to tak bude – po prvom silnejšom zemetrasení u nás. Posledné také bolo u nás v r. 1906. Súčasníci preto majú pocit, že sa nás seizmológia netýka. Obávam sa však, že ešte aj ja sa môžem dožiť niečoho, čo naším územím zreteľne otrasie. Keď som sa rozhodol pre matfyz v Prahe, o seizmológii som prakticky nič nevedel. Pre seizmológiu som sa rozhodol po stretnutí s profesorom Červeným, ktorý bol vtedy

Študentské slovo Retro – 2011

najvýznamnejším svetovým odborníkom na šírenie vysokofrekvenčných seizmických vĺn. Mal som to šťastie, že bol potom mojím hlavným učiteľom a školiteľom. Ako ste sa dostali k svojmu povolaniu? Po štúdiu na matfyze v Prahe som chcel zostať v Prahe a robiť ašpirantúru (dnes sa to volá doktorandské alebo PhD štúdium) u profesora Červeného. Nepodarilo sa mi však zohnať byt a tak som nedobrovoľne odišiel do Bratislavy na Geofyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied. O slovenskej seizmológii v tom čase nikto vo svete nevedel a keďže pražská katedra bola jednou z najlepších na svete, cítil som sa po príchode ako po páde do priepasti. Prežil som to však a postupne vybudoval skvelý tím najmä z mojich študentov na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky v Bratislave. Dnes môžem bez zaváhania povedať, že náš tím patrí medzi absolútnu svetovú špičku v numerickom modelovaní seizmických vĺn a seizmického pohybu v štrukturálne zložitých prostrediach. Ako profesor a vedúci katedry si myslíte, že študenti prichádzajú na „výšku“ s kvalitnými vedomosťami a zručnosťami? Učím na fakulte od roku 1983. Všeobecná úroveň vzdelania monotónne klesá. Je to smutné. To nie je len môj názor. Nepoznám kolegu, ktorý by si myslel opak. Nie je to však vina samotných študentov! Je to presne naopak: študenti sú obeťou čoraz nekvalitnejšieho základného a stredného školstva. Ako však môže byť školské vzdelávanie kvalitné, keď platy učiteľov pripomínajú skôr almužny? Mladej generácii sa vyčíta, že nevie premýšľať. Že je až príliš pohodlná a na druhej strane, „zdegenerovaná“ počítačmi a počítačovými hrami. Čo si o tom myslíte vy? Mladí sa nerodia s tým, že budú takí alebo onakí. Sú presne takí, ako ich vychovala spoločnosť. Ak majú problémy, tak potom

Retro – 2011 Študentské slovo

to určite nie je ich vina. V takej situácii majú šťastie a perspektívu najmä tí, ktorí si dokážu uvedomiť viac ako väčšina a vidia určité nerozumné trendy triezvejšie. Bez čoho si neviete predstaviť svoj pracovný stôl? Bez notebooku, pera, papierov, reprintov, kníh, mobilu, telefónu a tlačiarne. Ako seizmológ, čo by ste odporučili mladým ľuďom, ktorí koketujú s myšlienkou štúdia tohto odboru? Príďte študovať na našu fakultu! Seizmológov a fyzikov Zeme je na Slovensku zúfalo málo. Potrebujeme mladých ľudí, ktorí chcú niečo dokázať. Dáme im veľmi dobré vzdelanie a tých šikovných a pracovitých vieme v krátkom čase „tunelovať“ medzi svetovú špičku. Seizmológia je práve tak vzrušujúca časť fyziky ako iné bežne známe disciplíny. Ja som tomu spočiatku neveril, ale keď som ju začal spoznávať, pochopil som, že niet nezaujímavej vedeckej disciplíny. Ak máte chuť a čas, pozrite si www.seismology.sk a www.nuquake.eu.

Meno Rok narodenia Znamenie Obľúbená hudba Obľúbená kniha Obľúbený herec/čka: Hobby

Ako odborník na zemetrasenia, vedeli by ste mi povedať, aké nebezpečenstvo hrozí Slovensku (a špeciálne Košiciam) zo strany zemetrasení? Na Slovensku boli v minulosti silné zemetrasenia. Niektoré z nich aj zabíjali. Zatiaľ nemáme dôvod myslieť si, že k podobným zemetraseniam nedôjde aj v budúcnosti. Treba si uvedomiť, že doba prípravy zemetrasenia vnútri litosférickej platne môže byť aj stovky až tisícky rokov. Jednou ohniskovou zónou sú aj Vihorlatské vrchy. Nemáme údaje k tomu, aby sme očakávali silnejšie zemetrasenie, ktoré by zasiahlo Košice. Čo by ste odkázali mladým Šrobárčanom, resp. dnešnej mladej generácii? Určite sa necítim kompetentný odkazovať niečo mladej generácii. Mám pocit, že pre dnešných mladých ľudí je objektívne ťažšie uvedomiť si a uveriť v dôležitosť všeobecného vzdelania a komplexnej osobnosti. Mladí nie sú na vine. Zdá sa, že spoločnosti, ktorá ich vychováva, nejde o nich a dlhodobú perspektívu ale o krátkodobé zisky.

Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc. 1956 Ryby nemám preferenciu štýlu, rád si vypočujem klasiku, pop, soul, jazz, šansón je ich viac od viacerých autorov – od ruskej a francúzskej klasiky po súčasné sci-fi aj tých je viac a neviem vybrať jedného či jednu Osobnosť, ktorú by ste chceli stretnúť niekoľko vedcov a spisovateľov; zrejme by ani nebol problém stretnúť sa s nimi, ak by som bol na stretnutie pripravený poznávanie vín (najmä z oblastí Bordeaux a Rioja), fotografovanie, šoférovanie, tenis

Jedlo makovo-višňová štrúdľa, créme Catalan, yatsuhashi a mochi Motto nemám jediné motto

Študentské slovo Retro – 2011

Výskum

CHURCH OF

FLYING SPAGHETTI MONSTER Cirkev lietajúceho špagetového monštra alebo pastafariánstvo je recesistické náboženstvo. Až do špiku kostí. Simona Tirdová

Keď v roku 2005 posielal Bobby Henderson žiadosť o výučbu pastafariánskej teórie vzniku sveta na školách, netušil, čo spôsobí. Vzdelaného fyzika, absolventa Oregonskej univerzity, nahnevalo rozhodnutie školského výboru v Kansase, aby sa na štátnych školách povinne vyučovala nielen Darwinova teória vzniku človeka, ale aj teória inteligentného dizajnu, v preklade náboženská teória vzniku ľudí. Tento „nápad“ sa však veľmi rýchlo dostal do povedomia ľudí a o pastafariánstve (ang. pasta = cestoviny) sa písalo v novinách či blogoch. To bolo v auguste 2005. Teraz sa píše rok 2011 (2012) a Church of FSM má tisícky členov. Mentálne zdravých, reálnych ľudí bežne pracujúcich na univerzitách. Ide hlavne o vzdelancov, ktorých ateistické presvedčenie a rozbroje náboženstiev „donútili“ stať sa pastafariánmi. Cirkev lietajúceho špagetového monštra hlása existenciu jediného pravého boha – lietajúceho špagetového Monštra. Má vlastnú históriu a dokonca aj vlastné teórie (napríklad takého vzniku sveta). Všetko odhaľuje na svojej oficiálnej webovej stránke www.venganza.org. Okrem jediného boha musia pastafariáni uznávať jednu jedinú dogmu – a tou je popretie všetkých dogiem. Neexistujú tu žiadne pravidlá, predpisy či modlitby. Avšak akokoľvek, aj pastafariáni majú niekoľko „záchytných“ bodov: Piráti, prví praví pastafariáni, boli mierumilovnými objaviteľmi a kvôli kresťanom sa im (nám) dnes prisudzuje väčšina zlých činov. Máme radi pivo. Každý piatok je voľný deň, pretože Monštrum, náš boh, prvý deň tvoril hory, stromy a trpaslíka, tri dni zvyšok vesmíru a tri dni odpočíval. Neberieme sa veľmi vážne. Akokoľvek sa FSM zdá byť ateistickým náboženstvom, nie je. Sám zakladateľ tvrdí, že jedinou podmienkou bytia pastafariánom je viera v Monštrum. Pretože hoci je „Jeho“ názov v strednom rode, všetci vedia, že je to ON. A nazýva sa Monštrom preto, lebo sa od svojich bytostí – ľudí – líši. Jeho tvorca jeho existenciu dokonca aj teologicky odôvodnil: Lietajúce Špagetové Monštrum je bytosť, ktorá má všetky dokonalé vlastnosti. Existencia je dokonalou vlastnosťou. Z toho vyplýva, že Špagetové monštrum musí aj existovať, inak by nebolo dokonalé. Navyše, pastafariáni nemajú žiadne kostoly, do ktorých by sa muselo chodiť minimálne každú nedeľu (deň voľna!) na omše, kázania a všeličo iné. Proste voľný deň je na voľno. A po smrti sa nemusíte báť, že skončíte v pekle. Pretože pastafariáni peklo nemajú. Iba nebo plné piva. Milé, no nie?

Finančná príloha

Študentské slovo Retro – 2011

„Chceme mať veľa Lóve“ Milí Šrobárčania, predpokladaná nádej nášho národa, myslíte si, že Vás sa to netýka? Blanka Pristášová, Jana Balentová, Marek Jendrál

Ponocovanie na lavičkách, žobranie pri Tescu. Ste stotožnení s touto budúcnosťou? Potom dodržiavajte naše „rady“: Chcete rýchlo zbohatnúť? Na rozbehnutie „kšeftov“ si požičajte peniaze od nebankového subjektu. Tak rýchlo ako ste chceli zbohatnúť , tak rýchlo sa ocitnete na ulici. Nie je rozumné požičiavať si peniaze od nebankových subjektov, aj keď vám banka úver odmietla. Je to ten najhorší možný variant, ktorý predstavuje mnoho rizík. Nebankovky lákajú mnohými výhodami, napr. pri vybavovaní pôžičky nepotrebujete dokladovať príjem, nepotrebujete ručiteľa, peniaze sú ľahko dostupné, atď. Podstatné je ale uvedomiť si riziká: vysoká ročná úroková miera, ktorá sa pohybuje okolo 25 % a mimoriadne vysoká ročná percentuálna miera nákladov okolo 70 %, vysoká miera preplatenia - od 30 % do 400 %, veľmi vysoké úroky z omeškania, skryté poplatky. A nezabudnite, pozor na malé písmenká v dolnej časti dokumentov – práve tam sa skrývajú riziká zmluvy.

Potrebuješ drvič odpadu a momentálne na to nemáš? Alebo niečo iné na podporu lenivosti? Vezmi si ho na splátky. Pri nákupe na splátky, treba počkať na akciu s názvom bez navýšenia, vtedy totiž zaplatíte presne toľko, koľko ten drvič odpadu naozaj stál. Ak nakupujete na splátky s navýšením, rátajte s tým, že kupovaný výrobok preplatíte. O koľko, to je už len na Vás a závisí od nasledujúcich skutočností: Výšky akontácie – je to nultá splátka, teda suma, ktorú zákazník zaplatí priamo pri prevzatí tovaru kúpeného na splátky. Može byť v rôznej výške , napr. 0 %, 10 %, 20%... 50 % z ceny tovaru. Koeficient navýšenia – rozdiel medzi predajnou cenou tovaru a cenou, ktorú zaplatíte po uhradení akontácie a všetkých splátok. Ročná percentuálna miera nákladov – je najdôležitejším indikátorom ceny úveru. Táto veličina nezohľadňuje len samotné úroky, ktoré za úver zaplatíte ale aj všetky poplatky, ktoré si veriteľ zaúčtuje – napr. poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za vedenie účtu, náklady na poistenie úveru a pod. Výška RPMN je pri predaji

Retro – 2011 Študentské slovo

alebo o h at ý b e j k t o h o, „ Č l ove n ý p o d ľ a b o p r i ať d o chu že d ô m i s p re k o ľ k o y h n u t ný c h u v ň e ve c í n ivot spríjem k.“ ž o a n á t dov ž i vo oľko ra adateľ k a h ic l júc h, zak Smit (Adam vedy) ie ako m ó ekon

na splátky rôzna od 25 % až do 50 %. A nezabudnite, najhoršou alternatívou je nakupovať na splátky s odkladom splátok o niekoľko mesiacov. Môže sa Vám stať, že ten drvič odpadu preplatíte o 50 % a možno aj viac. Máš auto značky Fiat? Chceš mať aspoň BMW? V dnešnej dobe neobmedzených možností to nemusí byť žiaden problém. Vezmi si leasing a je dosť možné, že čoskoro nebudeš mať ani na kolobežku. Leasing je prenájom výrobkov na určité obdobie na základe úhrady leasingových poplatkov formou splátok. Je to najčastejší spôsob financovania kúpy nového auta. Jeho výhodou je, že sa dá jednoducho vybaviť, je nižšie úročený ako úver z banky a nie je potrebný ručiteľ. Naopak, nevýhodou sú obmedzené vlastnícke práva počas celej doby

prenájmu - predmet leasingu patrí leasingovej spoločnosti, čiže vlastníkom automobilu sa stávate až pri skončení zmluvného nájomného vzťahu – teda až po uhradení poslednej splátky. Zároveň sú na Vás prenesené niektoré vlastnícke riziká a ak by ste zmluvu vypovedali, zaplatíte vysoké penále. Chceš ísť na dovolenku, napr. na Maledivy, žiadny problém, máš predsa kreditku, tak sem s ňou a užívaj si slnko a more Kreditná karta predstavuje okamžitú finančnú rezervu na platenie väčších nákupov či nepredvídaných výdavkov. Pridelený limit (napr. 5 000 Eur) môžete využiť aj celý naraz a minutú sumu splácať po častiach. Ale má to háčik. Ak peniaze nevrátite do uplynutia bezúročnej doby (najčastejšie okolo 40 dní), musíte počítať s mesačnou úrokovou mierou cca. 1,9 %. Pozor, to v prepočte na ročnú úrokovú mieru činí 22,8 % (a tento údaj je pre vás ten podstatný!)

Finančná príloha

Nákupy, nákupy, nákupy. S debetnou kartou s povoleným prečerpaním to nie je problém. Veď s ňou môžeš ísť predsa do mínusu. Otázkou zostáva, aká je pravdepodobnosť , že na nej ešte uvidíš plus, ak sa doň dostaneš príliš hlboko. Debetná karta umožňuje platbu a výber hotovosti z bežného účtu na Slovensku aj v zahraničí. Pri platení môžete využívať okrem vlastných peňazí uložených na účte v banke aj prečerpanie do povoleného limitu, ktorý je väčšinou vo výške vášho mesačného príjmu. Ale pozor pri kontokorentnom úvere (čiže povolenom prečerpaní na debetnej karte) sa ročná úroková sadzba šplhá do výšky cca. 15 %. Preto je veľmi dôležité dbať na čo najrýchlejšie vrátenie účtu do plusovej hodnoty.

Študentské slovo Retro – 2011

Skús si v dnešnej stabilnej dobe vziať hypotekárny úver na 30 rokov, ak si nemôžeš byť istý prácou ani na najbližšie dva týždne. Hypotekárny úver je úver, ktorý sa poskytuje na výstavbu alebo kúpu nehnuteľností a ktorý je zaistený záložným právom k nehnuteľnosti. Výhodou tohto úveru je, že ho môžete splácať aj 30 rokov. Uvedomte si, že platí zásada, čím dlhšie budete úver splácať, tým bude vaša splátka síce nižšia, ale zároveň viac preplatíte na úrokoch a poplatkoch.

Si tá dobrá dušička, ktorá vždy priateľovi pomôže? Staň sa jeho ručiteľom, a ani si neuvedomíš, ako rýchlo môžeš prísť aj o svoj dom. Ručiteľom v úverovom vzťahu sa človek stáva najčastejšie z dvoch dôvodov. Tým prvým je snaha pomôcť blízkej osobe alebo láska, ktorá prekonáva prirodzený pud sebazáchovy. Tým druhým je neznalosť toho, čo ručenie v skutočnosti znamená. Takže, ak sa raz budete rozhodovať, či podpíšete ručiteľskú zmluvu, majte na pamäti:

Napr. ak si požičiate 35 000 Eur na 20 rokov pri ročnej úrokovej sadzbe 6,89 %, banke zaplatíte istinu 35 000 (čo ste si vlastne požičali) plus 30 583, 68 Eur na úrokoch a poplatkoch. Takže za 35 000 Eur – vrátite banke 65 583,68 Eur. Druhou otázkou je, či ste si istý, že budete schopný splácať úver celých dlhých 20 či 30 rokov, ak nie hrozí, že prídete o založenú nehnuteľnosť, čiže vlastne o ten byt, ktorý splácate. A neekonomický bonus navyše s katastrofálnymi ekonomickými dôsledkami. S narastajúcim množstvom alkoholu v domácnosti narastá počet ľudí ochotných piť až do istého bodu zlomu, keď stačí, ak pije jeden člen z rodiny a úspory sa stávajú minimálnymi, najčastejšie však úplne zmiznú.

Banky podrobujú ručiteľa pri poskytovaní úveru rovnakému hodnoteniu schopnosti splácať úver ako samotného dlžníka. Ručiteľ totiž musí mať dostatočný príjem na to, aby dokázal splatiť celý úver aj s úrokmi, poplatkami, sankciami a prípadnými súdnymi trovami namiesto dlžníka. Riziko je o to väčšie, že kým sa vymáhanie dlhu zo strany banky dostane až k ručiteľovi, môže už veriteľ požadovať uhradenie celej dĺžnej sumy naraz.

Začína to nevinným potiahnutím páčky, chuťou zvíťaziť a rýchlo zbohatnúť. Končí to rozpadom manželstva, rodiny a stratou celého majetku. Gamblarstvo patrí k jednej z možností, kedy sa človeku úplne vymaní kontrola nad sebou i majetkom spod rúk. Začína to nevinným potiahnutím páčky, chuťou zvíťaziť a rýchlo zbohatnúť. Končí to rozpadom manželstva, rodiny a stratou celého majetku. Gamblarstvo patrí k jednej z možností, kedy

Retro – 2011 Študentské slovo

sa človeku úplne vymaní kontrola nad sebou i majetkom spod rúk. Možno si poviete, že Vám sa to nikdy nemôže stať. Samozrejme, že nikto z nás si to nepraje. No nie je to až také nemožné, pretože sa nachádzame v uponáhľanej a neistej dobe, kedy nič nie je samozrejmosťou. Je všeobecne známe, že v tomto období je ťažké finančne sa zabezpečiť a nadobudnúť sociálnu istotu.

Dúfame, že ste pochopili že ako niekedy tak aj dnes, a to dvojnásobne, platí staré známe: „Dvakrát meraj a raz strihaj.“

Želáme Vám, aby ste vždy vedeli, čo si dovoliť môžete a hlavne, čo je tým nevyhnutným.

My, Šrobárčania

Šrobárčania v ISTANBULE Mesto dvoch súperiacich náboženstiev, nezrozumiteľný jazyk a závan histórie – môže byť iba bežná rodinná dovolenka ale aj neobyčajný zážitok na celý život. Stačí len debatovať. Adrián Lukáčik

Tohtoročné Fórum mládeže (Youth Forum) organizované Medzinárodnou debatnou vzdelávacou asociáciou (IDEA) sa konalo v Istanbule a Slovensko reprezentovali aj Šrobárčania Veronika Jankajová a Adrián Lukáčik. Náš dvojtýždňový pobyt mal svoj pevný program zahŕňajúci debatovanie, vzdelávacie semináre, ale aj rôzne oddychové aktivity. Prvý týždeň sa niesol v súťažnom duchu Medzinárodných majstrovstiev v debate Karla Poppera (KPDC). Slovenský tím sa za rečníckym pultom stretol s Kórejčanmi, Japoncami, Rumunmi a trikrát s tímami z USA. Ústrednou myšlienkou celého Fóra bola medzinárodná migrácia a museli sme sa popasovať napríklad s tézami o sociálnych a politických právach migrantov, o práve migrantov voliť v národných voľbách, alebo taktiež o získaní občianstva po absolvovaní

Študentské slovo Retro – 2011

jazykových testov. Konkurencia bola silná a do vyraďovacích kôl sme nepostúpili. Víťazom majstrovstiev sa napokon stal tím z New Yorku, USA. Druhý týždeň sme sa zúčastnili vzdelávacích seminárov a boli sme rozdelení do zmiešaných tímov. Veronike boli pridelení Nicola zo Zimbabwe a Brian z Californie (team SAZ republic), Adrián sa dostal do tímu s Kristin z Estónska a s Katherine z Kanady (team Remmitances). Po absolvovaní seminárov a spoločných príprav sme sa museli postaviť pred panely rozhodcov a pracovať v takýchto zmiešaných tímoch. Takto sme debatovali o morálnej povinnosti bohatých krajín otvoriť hranice, o zakladaní a podpore kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií pre migrantov alebo o HIV testoch pri žiadosti o vízum. Naše tímy nepostúpili do vyraďovacích kôl, avšak tím SAZ republic sa umiestnil na 11. mieste. Okrem intelektuálnej činnosti, akou debata určite je, sme si užili Bagdad street, plnú obchodov, večerné pobrežie, talentovú show alebo karaoke. Na Country Expo night sme úspešne oboznámili účastníkov Fóra so slovenskou kultúrou a pohostinnosťou. Našej pozornosti, samozrejme, neunikla hotelová sauna, fitness či bazén. Počas jednodňovej exkurzie sme si mohli živo predstaviť zašlé osmanské časy v Modrej mešite a medzináboženské boje v Hagii Sophii a zakončili sme to, ako inak, nakupovaním suvenírov v Grand Bazaari.

Nezabudni 탑e sme aj na faceb00ku! fb.com/studentskeslovo