Študentské slovo: Quo vadis, Europa?

Študentské slovo , S I AD V O U Q

?

A P O R EU

OBSAH TIRÁŽ 1 Editorial

e-mail 2 facebook 4 fb.com/studentskeslovo 8 redakcia 9 Katarína Kiššová šéfredaktorka Patrik Farkaš grafik 12 Mgr. Emília Šolcová korektor 14 redaktori 17 Adrián Lukáčik 19 Katarína Kiššová Michaela Sibertová 20 Alica Sakmárová Saša Erbyová 21 Zuzana Kondásová 22 Slavomíra Macáková Katarína Janičová 24 Annamária Harakalová 26 Denisa Kudráčová Romana Šoltísová 27 Lule Tomiq 28 zodpovedné profesorky 30 Mgr. Emília Šolcová PaedDr. Zlatica Frankovičová 32 (zodpovedná profesorka za finančnú prílohu) 34 spolupracovali 37 Ján Mihálik 40 Stanka Kažimírová 42 sponzor 44 Slovenská sporiteľňa 46 tlač Monopost, Bratislava 48 studentskeslovo@gmail.com

Dejiny národa európskeho Eurokríza Comenius Slovenskí (slobodo)murári Ruský konzervativizmus London Olympics V znamení anjelov Mestské zásahy Európske hlavné mesto kultúry ‘13 Dedičstvo v plameňoch Veľa umenia za málo peňazí Damon Albarn Halloween Koniec ľadovcov?

Akadémia: 120 rokov Šrobárky Rozhovor so študentkou Rok v debatnom klube Camp Šrobárky ‘12 Šrobárčan za polárnym kruhom Rozhovor s absolventom Literárne recenzie Letná akadémia Discover Interview s Natashou Pessel Chvíľka poézie

Jednotilivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom redakcie.

Vydané s finančnou podporou Slovenskej sporiteľne.

©

2012

editorial

EDITORIAL EDITORIAL

Milí MilíŠrobárčania, Šrobárčania,

školský rokrok je jev vplnom nezaháľaani ani školský plnomprúde prúde a nezaháľa redakčná rada.

Výsledkom našejnašej prácepráce je nové redakčná rada.

Výsledkom je číslonové vo vašich rukách. číslo vo vašich rukách.

Hneď na úvod mi nedá si na našu Hneď na úvod mi nespomenúť nedá nespomenúť si bývalú šéfredaktorku, teraz už absolventku na našu bývalú šéfredaktorku, teraz už Šrobárky, Stanku Kažimírovú. sa jej absolventku Šrobárky, StankuChcem Kažimírovú. poďakovať prácu pre Študentské Chcem sa za jej obetavú poďakovať za obetavú prácu slovo. pre Študentské slovo.

BolaBola obrovským prínosom a časopisu nasadila obrovským prínosom a časopisu vysokú „laťku“vysokú z obsahovej aj grafickej stránky. nasadila „laťku“ z obsahovej aj Mala na nás stále Mala vysoké nároky, nám grafickej stránky. na nás stále čo vysoké prinieslo ocenenia. Ajvýznamné vďaka nej nároky, významné čo nám prinieslo som ocenenia. motivovanáAj vydať a tešiť vďakazonejseba somvšetko motivovaná vás vás stálestále lepšími článkami a zaujímavosťami.

Tejto vydať zo seba všetko a tešiť lepšími článkami a zaujímavosťami. zodpovednosti somsom sa sa chopila s snadšením je stále stálečočo Tejto zodpovednosti chopila nadšeníma a presvedčením, presvedčením, že je zlepšovať,veď veďpredsa predsanajlepšími najlepšímikritikmi kritikmistestevy,vy,študenti. študenti.Bola Bolabybysom somrada, rada,akak zlepšovať, námpodarilo podarilov včasopise časopisezachovať zachovaťduch duchŠrobárky. Šrobárky.Naďalej Naďalejvám vámchceme chceme v v bybysasanám každomčísle čísleprinášať prinášaťkuriózne kuriózneinformácie informácieo onašich našichprofesoroch profesorochčičipochváliť pochváliťsasa každom úspechminašich našichšikovných šikovnýchštudentov. študentov.Taktiež Taktiežpovažujem považujemzazadôležité dôležitévnášať vnášaťdo do úspechmi článkovmorálne morálnehodnoty hodnotya apriestor priestornanazamyslenie zamysleniea adiskusiu. diskusiu. článkov Môžemneskromne neskromnepovedať, povedať,žežev vtomto tomtočísle číslesasanám námpodarilo podarilopriniesť priniesťz zkaždého každého Môžem rožkatroška. troška.PoPopáde pádesocializmu socializmusasacelé celéČeskoslovensko Československotešilo, tešilo,žežekonečne konečne rožka budememôcť môcťajajmy mypatriť patriťk kzápadnému západnémusvetu. svetu.Otvorili Otvorilisasanám námhranice hranicea as snimi nimi budeme prišloneuveriteľné neuveriteľnémnožstvo množstvomožností. možností.Európska Európskaúnia únianás násnepodporuje nepodporujelen len prišlo finančne,alealezároveň zároveňdohliada, dohliada,aby abysasau unás násprijímali prijímalizákony zákonyneporušujúce neporušujúcepráva práva finančne, slobody.Ale Alednes dnesčelíme čelímekríze, kríze,ktorá ktoránás násstavia staviadodopozície pozíciepochybností pochybnostía astraty straty a aslobody. dôvery.Medzinárodné Medzinárodnévzťahy vzťahysasaochladzujú ochladzujúa afinančná finančnákríza krízasasaprehlbuje. prehlbuje.Práve Práve dôvery. tomtosúčasnom súčasnomprobléme problémesisimôžete môžeteviac viacprečítať prečítaťvovovnútri. vnútri. o otomto ďalšíchstránkach stránkachsisimôžete môžetes snami namipodiskutovať podiskutovaťo opochybnej pochybnejdemokracii demokracii NaNaďalších Ruskučičiklimatických klimatickýchproblémoch. problémoch.Ak Akbudete budetemať maťchuť chuťnanarelax relaxa atrocha trocha v vRusku inšpirácie,prelistujte prelistujtesisibohatý bohatývýber výberčlánkov článkovo okultúre, kultúre,hudbe, hudbe,filme, filme,knihách kniháchčiči inšpirácie, športe.Samozrejme, Samozrejme,žeženezabúdame nezabúdameani aninanavýznamných významnýchabsolventov absolventovŠrobárky Šrobárkya a športe. súčasnévýrazné výraznéosobnosti. osobnosti. súčasné abysom somnezabudla, nezabudla,pre prevšetkých, všetkých,ktorí ktorísa sakk nám nám chcú chcú pridať a podieľať sa na AAaby podieľať sa na tvorbe úspešného máme dvere otvorené! tvorbe úspešného časopisu, máme časopisu, dvere otvorené!

Nuž,neostáva neostávamiminič ničiné inélen lenvám vámpopriať popriaťv vmene meneredakčnej redakčnejrady radyveľa veľaúspechov v Nuž, tomto školskom roku a príjemné čítanie (nie len na hodinách)! úspechov v tomto školskom roku a príjemné čítanie (nie len na:) hodinách)! :)

katka kiššová

1

1

EURÓPA • POLITIKA • HISTÓRIA

Dejiny národa európskeho E

urópska únia je dnes nielen ekonomickým spoločenstvom, ale aj politickým kolosom, prepájajúci štáty Európy. Paneurópske manželstvo vzniklo už v roku 1951, kedy si Francúzsko Nemecko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Taliansko sľúbili vernosť Parížskou zmluvou a vytvorili Spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO).

Otváranie ESUO

CHERCHEZ LA.... GUERRE Všetko sa odštartovalo už po konci druhej svetovej. Nikto už totiž nechcel zažiť ďalšiu katastrofu podobných rozmerov. Svetová politická scéna sa snaží prijímať prostriedky na ochranu mieru. Európa oprašuje plány, ktoré po prvej svetovej navrhoval francúzsky politik Aristide Briand.

Udržiavať Nemecko ekonomicky podvýživené už nepredstavovalo prijateľnú možnosť pre zachovanie dlhodobého bezvojnového stavu.

Slovo preto dostala integrácia v zmysle hesla „Priateľa si drž blízko a nepriateľa ešte bližšie“.

Permanentné francúzsko-nemecké napätie si uvedomoval aj Jean Monnet, bývalý námestník tajomníka Spoločnosti národov. Ako vedúci poradného úradu francúzskej vlády vypracoval návrh, ktorý bol inšpiráciou pre Schumanovu deklaráciu. Tento plán spočíval vo vytvorení spoločnej francúzsko-nemeckej produkcie uhlia a ocele, ktorá by bola riadená samostatným orgánom. Takého opatrenie by de facto zabránilo ďalšej európskej vojne, keďže bez dostatočných zásob uhlia a železa sa vojna viesť nedala.

2

Pretože sa návrh zapáčil vládam európskych veľmocí, vznikla v roku 1951 súhlasom ôsmych krajín Montánna (banská) únia - ESUO. Táto spolupráca sa sústredila len na dva prvky celého trhu. Preto neskôr v roku 1957 uzavreli krajiny takzvané Rímske zmluvy, čím vytvorili dve nové organizácie – Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS).

Tri spoločenstvá – ESUO, EHS a EURATOM mali každá vlastné riadenie a organizačnú štruktúru. Trojitá štruktúra organizácii s rovnakým cieľom však mohla fungovať aj efektívnejšie. Preto členské štáty zlučovacou zmluvou vytvorili v roku 1967 pre tieto tri doteraz samostatné organizácie jednotné riadenie. Toto riadenie tvorili dve zložky. Prvou bola Rada ministrov, ktorá bola rozhodovacím orgánom.

Druhým bola Komisia ako výkonný orgán.

Hlbšia ekonomická spolupráca znamenala aj voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu.

Týmto krokom dosiahli krajiny Európskych spoločenstiev spoločný trh. →

EURÓPA • POLITIKA • HISTÓRIA

OD HOSPODÁRSTVA K POLITIKE

AKO TO FUNGUJE?

„V Európe nebude mier, kým sa jednotlivé štáty neprestanú formovať na základe národnej suverenity... Európske štáty musia vytvoriť federáciu...“ Tieto slová povedal Jean Monnet pri presadzovaní svojej vízie európskej integrácie.

Napriek jeho vízii Európske spoločenstvá fungovali od svojho vzniku výsostne ako organizácie hospodárskej spolupráce. Monnetove slová sa začali napĺňať až v roku 1993. Maastrichtská zmluva stvorila Európsku úniu, spoločnú menu Euro, európske občianstvo a európsku politiku.

Teda Úniu takú, ako ju poznáme dnes.

Každý, kto by si myslel, že našich 13 europoslancov hlasuje za záujmy Slovenska, je na omyle.

Poslanci parlamentu nezastupujú občanov jednotlivých štátov, ale občanov celej únie. Preto v parlamente miesto bojov veľkých štátov ide o klasický boj nadnárodnej politickej pravice a ľavice.

Svoje zastúpenie máme aj v úradníckom orgáne EÚ – Komisii. Tá kontroluje dodržiavanie zmlúv, navrhuje zákony a podáva sťažnosti. Rada Európskej únie je zasa rozhodujúca pri tvorbe nariadení EÚ. Zasadajú v nej ministri krajín podľa rokovanej témy.

Okrem týchto orgánov má Európska únia aj Európsku centrálnu banku alebo vlastný súdny dvor.

ADRIÁN LUKÁČIK

SLOVENSKO V EURÓPE V máji 2004 vstúpilo do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami aj Slovensko. Od vzniku štátu to bolo jediné úspešné referendum.

Raz za päť rokov volíme svojich zástupcov v Európskom parlamente, ktorí sa podieľajú na tvorbe celoeurópskej legislatívy. Voľby sú u nás prepadák. Tých v 2009 sa zúčastnilo iba 19,64% oprávnených voličov, čo je najmenej z celej EÚ.

Európsky parlament

3

FINANČNÁ PRÍLOHA • EURÓPA • POLITIKA

EUROKRÍZA Oheň, ktorý zapálili aktivisti Occupy Frankfurt pred symbolom eura vo Frankfurte nad Mohanom

V

súčasnosti snáď nie je diskutovanejšia téma ako Európska únia. Neustále sa na nás z médií valia informácie o eure, eurozóne, eurovale a všetkého možného s predponou euro. Keď k tomu prirátame súčasnú krízu, niet divu, že sa v tom ľudia nevyznajú a radšej mávnu rukou. Mnohí z nás o týchto veciach nechcú nič vedieť a chcú radšej žiť v sladkej nevedomosti. No, keďže sme aj my súčasťou tohto celku, je potrebné mať prehľad o veciach, ktoré sa okolo nás dejú a bezprostredne sa nás týkajú.

KDE A AKO TO CELÉ ZAČALO? V roku 2008 sa spustila celosvetová recesia, ktorá začala v USA – prasknutím hypotekárnej bubliny. Táto recesia sa postupne rozšírila do celého sveta a výrazne sa dotkla aj Európy.

Dôkazom sily tejto recesie je porovnanie dvoch významných makroekonomických ukazovateľov pred krízou a počas krízy v krajinách EÚ: 1. Ekonomický rast: – v roku 2007 bol na úrovni 2,7%, v roku 2009 sa prepadol na úroveň - 4%.

2. Nezamestnanosť: narástla zo 7,4% v roku 2007 na 11,4% v roku 2012.

Na tom by nebolo nič nezvyčajné, nakoľko nástup recesie je úplne prirodzený a neustále sa opakujúci jav. Ekonomika sa totiž vyvíja v cykle, ktorý je tvorený vzostupnými a zostupnými fázami (z expanzie – rastu cez svoj vrchol prechádza do recesie – poklesu až na dno, po 4

ktorom opäť nasleduje expanzia).

Problém je v tom, že nástupom tejto krízy sa „objavil“ negatívny fenomén – obrovská zadlženosť niektorých európskych ekonomík a ich neschopnosť sa s tým vysporiadať.

Graf na ďalšej strane ukazuje mieru zadlženosti štátov EÚ v pomere k ich HDP za rok 2011.

Najzadlženejšími krajinami sú Grécko (160%), Taliansko (120%), Portugalsko (110%), Írsko (108%). Na 8. mieste od konca tohto nemilého rebríčka sa nachádza Slovenská republika s výškou dlhu 43% HDP, čo v porovnaní s ostatnými nie je vysoké číslo (problémom Slovenska je tempo, akým dlh v posledných rokoch rastie).

Pozrime sa teda bližšie na príčiny tohto stavu u dvoch najväčších „hriešnikov“. →

Government debt at the end of the third quarter 2011 by Member State The highest ratios of government debt to GDP at the end of the third quarter of 2011 were recorded in Greece EURÓPA • POLITIKA (159.1%), Italy (119.6%), Portugal (110.1%) and Ireland FINANČNÁ (104.9%), and PRÍLOHA the lowest in•Estonia (6.1%), Bulgaria (15.0%) and Luxembourg (18.5%).

Government to GDP ratio, 2011Q3 Štátny dlh v pomere k HDP za 3.debt kvartál v roku 2011 v % in percent

160 150 140 130 120 110 100 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0

EL

Krajiny eurozóny 87,6% IT

PT

IE

BE

Francúzsko 85,2% Nemecko 81,8%

Španielsko 66,0%

EA17 FR UK HU EU27 DE AT MT CY ES NL

PL

DK FI

LV SI SK CZ LT SE RO LU BG

Krajiny EÚ 82,2%

EE

EUROSTAT - News Release 20/2012 - 6.2.2012

Compared with the second quarter of 2011, fourteen Member States registered an increase in their debt to GDP ratio at the end of the third quarter of 2011, and thirteen a decrease. The highest increases in the ratio were recorded in Hungary (+4.8 percentage points - pp), Greece (+4.4 pp) and Portugal (+3.6 pp), and the largest decreases in Italy and Malta (both -1.6 pp) and Romania (-1.0 pp). It should be noted that the change in debt ratio between two successive quarters can be influenced by seasonal patterns.

ČIERNE OVCE EURÓPY – ALEBO „P.I.G.S“

„Najčernejšou“ ovcou Európy je Grécko, kde realitného boomu španielske banky požičiavali Changes in government debt to GDP ratio, 2011Q3 compared to 2011Q2, dlhodobá nezodpovedná fiškálna politika vysoké objemy finančných prostriedkov in percentage points neprimerané výdavky štátu v pomere k príjmom, na umelo nadhodnotené realitné projekty 9.0 štedrý sociálny systém, zámerné skresľovanie developerov, ako aj na projekty, ktoré nemali 8.0 makroekonomických ukazovateľov a celý rad reálnu šancu na úspech. Výhodu nízkych 7.0 ďalších chýb spôsobili enormné zadlženie. S úrokov a ľahko dostupných hypotekárnych 6.0 HU EL 5.0 narastajúcim dlhom sa štát dostával na pokraj úverov využívali najmä mladí ľudia a začali PT 4.0 DK jediným riešením sa zdala byť bankrotu a preto nakupovať nehnuteľnosti. Avšak s odstupom IE 3.0 zahraničná pomoc. FI UK času developeri, ale najmä bežní ľudia prestali 2.0 CZ EU27 PL 1.0 Grécko v aprílu 2010 ako prvý NL štát EÚBEpožiadal vládať splácať hypotéky a tak si banky uplatnili CY ES SI o0.0pomoc. V máji roku 2010 ministri financií záložné právo na nehnuteľnosti. Bankám teda EE BG DE LU EA17 SE -1.0 LT AT LV SK FR RO trhová eurozóny schválili pôžičku pre Grécko vo výške ostali nehnuteľnosti, ktorých reálna -2.0 IT MT 110 hodnota v súčasnosti je výrazne nižšia ako -3.0 miliárd eur a zároveň ho zaviazali realizovať -4.0 úsporné opatrenia – šetriť. Škrtanie výdavkov v čase realitného boomu. Na pochopenie si (napr. zníženie dôchodkov, zníženie miezd v predstavme jednoduchý príklad. Developer štátnej správe atď.) viedli k sérii protestov, ktoré si požičia od banky peniaze na predražený trvajú dodnes. Grécko medzitým požiadalo o projekt business centra. Kancelárske priestory druhú pomoc vo výške 130 mld. eur. Napriek v postavenom bussines centra však nie je komu tomu, že je pod drobnohľadom, sľúbené šetrenie prenajať. Devepoler nemá príjem z prenájmu – sa akosi nedarí realizovať a problémy Grécka sa nevie banke splácať vysokú hypotéku. Banka si prehlbujú. po určitom čase uplatní záložné právo. Reálna trhová hodnota nehnuteľnosti je však výrazne Iným typom problémovej krajiny zo skupiny nižšia ako výška hypotéky, ktorú na ňu banka označovanej ako P.I.G.S je Španielsko. Pri poskytla. Navyše banka vlastní nehnuteľnosť, pohľade na graf sa ocitá až v druhej polovici ktorá je nevyužiteľná a neprináša jej žiadne spektra so zadlženosťou 66% HDP, čo v príjmy. porovnaní s ostatnými vyznieva ako prijateľné Banky sa takýmto nezodpovedným konaním číslo. V Španielsku primárny problém dostali do neriešiteľných finančných problémov nepredstavuje nezodpovedné konanie vlády, a bola nevyhnutná pomoc zo strany štátu. → ale problémy v bankovom sektore. V čase 5

FINANČNÁ PRÍLOHA • EURÓPA • POLITIKA K 66% zadlženosti štátu teda musíme pripočítať zadlženosť súkromnej sféry a dostaneme sa tak k zaujímavému číslu 363% HDP – čo predstavuje celkový dlh Španielska. Problémy Španielska týmto ani zďaleka nekončia.

Nelichotivé prvenstvo zaznamenali aj v miere nezamestnanosti, keď k januáru 2012 dosiahli úroveň 23,6%. Každý druhý mladý Španiel vo veku do 25 rokov je nezamestnaný. Problémy sa teda nabaľujú a Európa s napätí čaká, kedy príde žiadosť o pomoc.

Takto by sme mohli pokračovať celým radom ďalších krajín, ktoré sa boria s obrovskými problémami a v podstate ich môžeme rozdeliť do dvoch skupín.

Prvú skupinu tvoria krajiny, ktoré už o pomoc požiadali: Grécko, Írsko, Island, Portugalsko, Cyprus.

Druhú skupinu tvoria krajiny, ktoré o pomoc pravdepodobne požiadajú: Španielsko, Taliansko, Slovinsko.

KTO IM TO VLASTNE MÁ POMÔCŤ?

EXISTUJE SPRÁVNE RIEŠENIE? Názory na riešenie tejto situácie sa rôznia, no v zásade existujú dva prúdy. Na jednej strane obhajujú najmä politici finančné injekcie, teda požičiavanie ďalších finančných prostriedkov prostredníctvom eurovalu. Na druhej strane sú tvrdí odporcovia takejto politiky, ktorí argumentujú, že jediným východiskom je odchod problémových krajín z eurozóny.

V súčasnosti sa realizuje prvý prístup. Cez dočasný Euroval 1, ktorý funguje v súčasnosti, sa Európa prepracovala k mechanizmu trvalého Eurovalu 2. Dňa 11. júla 2011 členské krajiny eurozóny podpísali zmluvu, ktorou sa má od roku 2013 aktivovať Európsky mechanizmus pre stabilitu, tzv. Euroval. Má to byť akýsi záchranný „val“, ktorý pomôže krajine, ak sa ocitne v situácii, že nebude schopná plniť svoje záväzky. Do Eurovalu prispeje proporcionálne každá členská krajina, v závislosti od výkonnosti ekonomiky a počtu obyvateľov.

Celková výška podielu Slovenska na trvalom Eurovale je tvorená dvoma položkami hotovostným vkladom a kapitálom na zavolanie a predstavuje sumu 5,768 mld. eur . Z tejto sumy bude musieť Slovenská republika zaplatiť v hotovosti 659,2 mil. eur v piatich rovnakých splátkach. Prvú splátku vo výške 132 miliónov eur už Slovenská republika uhradila, pričom si na ňu musela sama požičať.

Zástancovia eurovalu tvrdia, že jediným východiskom z tejto nepriaznivej situácie je väčšia miera spolupráce. V praxi to znamená, že európske inštitúcie ako Európsky parlament, Európska komisia alebo Európska centrálna banka by mali silnejšie kompetencie a mohli by kontrolovať členské štáty. → 6

Príspevky krajín eurozóny do ESM

(vklad v hotovosti a kapitál na zavolanie) KRAJINA Nemecko Francúzsko Taliansko Španielsko Holandsko Belgicko Grécko Rakúsko Portugalsko Fínsko Írsko Slovensko Slovinsko Luxembursko Cyprus Estónsko Malta

PRÍSPEVOK v mld. eur 190,0 142,7 125,4 83,3 40,0 24,3 19,7 19,4 17,6 12,6 11,2 5,8 3,0 1,8 1,4 1,3 0,5

PODIEL v% 27,1 20,4 17,9 11,9 5,7 3,5 2,8 2,8 2,5 1,8 1,6 0,8 0,4 0,3 0,2 0,2 0,1

Zdroj - Reuters

FINANČNÁ PRÍLOHA • EURÓPA • POLITIKA Vzhľadom na neustále sa prehlbujúce problémy eurozóny a stále vyšší počet problémových krajín sa zdá, že správnejší je druhý prístup, podľa ktorého je Euroval len kupovanie času a v konečnom dôsledku situáciu ešte zhorší.

Krajina, ktorá dostane pomoc z Eurovalu, si vlastne berie pôžičku, ktorú musí splatiť. A práve tu vidia mnohí problém. Podľa nich sa krajina ešte viac zadĺži a keď už má problémy s pokrytím doterajších dlhov, odkiaľ vezme prostriedky na splatenie ďalšieho.

Okrem toho, že to nepomôže krajine, ktorá potrebuje pomoc, môže to negatívne ovplyvniť aj ostatné krajiny, ktoré sa skladajú na Euroval.

Keďže sumy, ktorými majú štáty prispieť do „balíka“, nie sú nízke, mnoho krajín si bude musieť požičať na to, aby mohli požičať krajinám, ktoré požiadali o pomoc z Eurovalu.

Kruh sa teda uzatvára a výsledkom je neustále rastúci dlh všetkých krajín v Eurozóne.

Prehodnotenie členov eurozóny sa ukazuje ako nezvratný krok, ktorý bude musieť nastať, ak sa Európa chce dostať z tejto krízy. Je zrejmé, že jedine odchod problémových krajín z eurozóny môže vytvoriť základ pre zdravý a hlavne dlhodobo udržateľný stav stability a vzájomnej

slovník

Hrubý domáci produkt, skrátene HDP

Hodnota všetkých konečných výrobkov a služieb vyrobených a poskytnutých v danej krajine za rok.

Ekonomický rast

Nárast hodnoty reálneho HDP za určité obdobie, spravidla za jeden rok.

Cross default

Neriadený bankrot - neschopnosť krajiny uhradiť svoj záväzok voči veriteľovi. Cross default je spojený s tzv. „dominovým efektom“, kedy jeden nesplácaný úver môže vyvolať okamžité zosplatnenie všetkých úverov.

Recesia

Zostupná fáza ekonomického cyklu, obdobie poklesu alebo nízkej ekonomickej aktivity. Recesia je obdobie, ktoré začína v bode, kedy ekonomická aktivita dosiahla svoj vrchol a začína spomaľovať, a končí v bode, kedy ekonomická aktivita dosiahla svoje dno a začína zrýchľovať.

dôvery medzi jednotlivými krajinami. Mnohými ekonómami ponúkaný riadený bankrot krajín ako Grécko je riešenie, ktoré by malo priniesť možnosť odpísania strát veriteľov, čím by sa mali odstrániť rastúce obavy a neistota z možného vývoja, ktorá dlhodobo vládne na svetových trhoch. Samozrejme takéto riešenie so sebou prináša aj dôsledky. Svet sa začne báť „znovu sa zadlžiť“. A možno sa aj bude znova zadlžovať, no rozumnejšie, keďže mnohí si uvedomia, že „múdri sa učia na chybách iných“.

Nuž, musíme uznať, že dnešné časy nie sú jednoduché. Samotná recesia je veľmi zložitá a v kombinácii s dlhovou krízou v EÚ predstavuje obrovského strašiaka a výrazne ovplyvňuje budúcnosť každého Európana – Slováka, či má 17 alebo 65 rokov. Preto je dôležité sledovať dianie okolo nás, pýtať sa a dávať pozor na vyjadrenia politikov, pretože riešenia, ktoré navrhujú, nemusia byť vždy účinné. Sledujme teda každodennú ekonomickú realitu, aby sme jej rozumeli a aby sme sa na základe informácií vedeli v budúcnosti správne rozhodnúť. Nech už nám vývoj prinesie čokoľvek.

KATKA KIŠŠOVÁ

Euroval 1

Európsky nástroj finančnej stability alebo Európsky finančný stabilizačný mechanizmus. Je účelovo založená akciová spoločnosť, založená 16 členskými štátmi eurozóny v júni 2010. Účelom Eurovalu je najmä vydávať dlhopisy (teda požičiavať si peniaze na kapitálovom trhu), za ktoré ručia členské štáty eurozóny do celkovej výšky 780 miliárd EUR, a takto požičané peniaze poskytovať ako pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré sú v ťažkostiach.

Euroval 2

Stály stabilizačný mechanizmus (ESM - European Stability Mechanism) je stály krízový mechanizmus na zabezpečenie finančnej stability eurozóny, ktorý sa má aktivovať v nevyhnutných prípadoch od roku 2013.

Bol založený zmluvou podpísanou členskými štátmi eurozóny 11. júla 2011, ktorá by mala byť ratifikovaná do konca roka 2012. Celková výška Eurovalu 2. má dosiahnuť hodnotu 2 bilióny Eur. ESM nahradí súčasný Euroval.

7

EURÓPA • ŠROBÁRKA

comenius spojil tri národy K

valitné vzdelávanie je pre Európsku úniu nevyhnutné, ak chce, aby sa spoločnosť rozvíjala a bola konkurencieschopná v rámci svetového hospodárstva.

Zo svojho rozpočtu financuje množstvo programov, ktoré podporujú spoluprácu medzi školami, učiteľmi či žiakmi.

Naša škola sa už viackrát zapojila do takýchto projektov, v rámci ktorých mali žiaci možnosť spoznať nové kultúry, národy, získať množstvo skúseností alebo komunikovať v cudzích jazykoch.

Náš súčasný dvojročný medzinárodný projekt Comenius – Školské partnerstvá s názvom Wir in Europa – unsere Wurzeln unser Weg! zaujme nielen svojím dlhým pomenovaním, ale i zaujímavým obsahom.

Jeho stredobodom je sprostredkovanie poznatkov o našich spoločných historických koreňoch v Európe, ako aj výmena názorov žiakov k téme súčasnej Európy a prezentácia jednotlivých krajín. Počas celého trvania spoločného projektu pracujú žiaci na kultúrnom programe, ktorý bude predstavený na poslednom projektovom stretnutí v súvislosti s aktivitami hlavného mesta kultúry Košice 2013. Našimi partnermi sú Staatliches Gymnasium Arnstadt v Nemecku a Bocskai István Gimnázium v Hajduböszörmény v Maďarsku.

Doteraz prebehlo päť projektových stretnutí. Naši žiaci boli ubytovaní v partnerských rodinách a tak mali možnosť nahliadnuť do „nemeckej a maďarskej kuchyne“, priamo spoznať kultúru a zvyklosti hostiteľských rodín. Projektové stretnutia boli vynikajúcou príležitosťou na aplikáciu zručností z ovládania nemeckého jazyka pri komunikácii s účastníkmi projektu.

Partnerské školy nám predstavili svoje školské systémy a jeho osobitosti a v rámci pestrého programu sme mali tiež možnosť navštíviť zaujímavé kultúrne a historické miesta. Najväčším prínosom pre nás všetkých bolo priateľstvo a dobrosrdečnosť zahraničných žiakov a ich rodinných príslušníkov.

Záverečným produktom projektu Comenius bude kultúrne predstavenie, ktoré bude symbolizovať „spojenie“ troch národov Európy.

STANKA KAŽIMÍROVÁ 8

HISTÓRIA

Slovenskí (slobodo)murári S

lobodomurárstvo - popri židoch nepochybne najčastejšie skloňované slovo konšpiračných teórií.

Okrem toho, že sa snažia dosiahnuť svetovú nadvládu, sú to anarchisti, odporcovia cirkví, predĺžené prsty Rotschildovcov a praví tvorcovia komunizmu. Iní tvrdia, že sú čisto filantropickou, humanitárnou a filozofickou spoločnosťou. Nech si každý myslí, čo chce, popravde je naozaj trošku náročné spoľahlivo určiť vplyv uzavretej organizácie svetových rozmerov. Čo však priniesli Slovensku, je viac ako zrejmé.

Ako vlastne vzniklo slobodomurárstvo?

Asi v 12. storočí pred narodením Krista, keď sa Šalamún rozhodol postaviť Jahvemu chrám, mu kráľ z Týru poslal istého staviteľa Hirama, ktorý podľa legendy rozdelil robotníkov do troch stupňov na majstrov, tovarišov a učňov.

Každý stupeň mal svoje tajné znaky a gestá.

Tovarišom a učňom sa mzda vyplácala pred stĺpmi a majstrom v strednej izbe a každý, kto chcel dostať mzdu, sa musel preukázať tajným znakom, slovom a dotykom svojho stupňa. Tak ako vždy, aj vtedy sa našli nespokojní jedinci, ktorí Hirama zavraždili pravítkom, zdvíhadlom a kladivom - nepríjemná smrť. Jeho mŕtvolu išlo hľadať deväť murárov, ktorí potom medzi sebou zachovali tajomstvá, znaky a gestá a vytvorili dlhú líniu slobodného murárstva.

Iné legendy hovoria o pôvode tohto spoločenstva už v dobe stavania pyramíd, či Noemovho korábu alebo iných biblických postáv.

Toľko legenda. Čo však vieme naisto povedať, je to, že frajmaueri vznikli z kamenárskych a stavebných cechov vďaka mnohým privilégiám.

Už okolo roku 1700 museli po Anglicku existovať sformované lóže, ktoré už vykonávali svoju (tajnú?) činnosť. Lóže sa množili a množili, až 24. júna 1717 tri Londýnske lóže a

Westminsterská lóža, ktoré sídlili v krčmách a hostincoch, vytvorili Veľkú lóžu Londýna a Westministru. V roku 1723 boli vydané prvé stanovy a tie stanovili napríklad nariadenia o náboženstve: „Slobodomurár je viazaný príslušnosťou k Rádu, aby bol poslušný mravného zákona; ak správne pochopil Umenie, nebude nikdy hlúpym ateistom ani bezbožným nedovzdelancom...“, alebo povinnosti vo vzťahu k štátu: „Slobodomurár je pokojný občan, poddaný správe štátu, nech býva a pracuje kdekoľvek a nikdy nesmie byť zapletený do úkladov a sprisahaní proti mieru a blahu národa, ani zanedbávať svoje povinnosti voči úradom. Ochotne sa podrobuje každej zákonnej autorite, háji pri každej príležitosti záujmy celku a horlivo podporuje rozkvet svojej zeme...“ Týmito stanovami sa riadia takmer všetky slobodomurárske ríty až dodnes.

Slobodomurárstvo od vzniku konštantne získavalo spoločenskú prestíž a počet členov sa neustále zvyšoval. Do lóže vstúpili aj také známe osobnosti ako barón Charles Louis Montesquieu, alebo vojvoda František Lotrinský, manžel Márie Terézie. →

9

HISTÓRIA

Slobodné murárstvo v Uhorsku a na Slovensku...

V roku 1733 vznikla prvá lóža na americkom kontinente, v 1735 vznikol Veľký orient Francúzska a čuduj sa svete na území Slovenska – v Prešove, sme vraj mali lóžu už v roku 1769.

Slobodomurárstvo bolo vtedy populárne hlavne medzi šľachtou, umelcami a učiteľmi. Katolícki murári boli bohužiaľ pápežom Klementom XII. prekliati, čo dalo podnet k mnohým sporom a námietkam proti murárstvu. Na dvore Márie Terézie a jej syna bolo slobodomurárov dostatok, avšak ani títo „osvietení“ panovníci ho nepodporovali, Jozef II. dokonca vydal patent obmedzujúci počet lóží. Po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní bolo v Predlitavsku toto hnutie zakázané, čím vzrástol význam murárstva na Uhorskej strane.

Slovenská inteligencia a filantropi

V lóžach sa kumuloval značný počet vzdelancov, ktorí si tu vymieňali v diskusiách počas prác, ale aj v súkromí svoje myšlienky, oboznamovali sa so zahraničnými vplyvmi a novými predstavami.

V takomto prostredí sa pohyboval aj Adam František Kollár, slovenský Sokrates, ktorý mal veľký vplyv na Máriu Teréziu a značne ovplyvnil aj jej školské reformy. Vo svojich dielach žiadal aj rovnosť a zrušenie nevoľníctva, čo boli dosť pretriasané témy v lóžach.

V radoch slobodných murárov stál aj Pavol Jozef Šafárik, slavista, ktorý svojimi dielami čiastočne ovplyvnil svetovú mienku o slovanských národoch.

Jozef Hajnóczy bol slobodným murárom a členom revolučnej skupiny uhorských jakobínov, jeho myšlienky o federalizácii Uhorska a samostatnosti jednotlivých národov nemali možnosť sa prejaviť, revolúcia bola odhalená a Hajnóczy bol 20. mája 1795 popravený sťatím.

Slobodomurári však neobohacovali spoločnosť len ako jednotlivci. Lóže ako celok sa nesústredili len na vykonávanie rituálov a prác, neboli absolútne uzavreté a nečinné, ale angažovali sa v humanitárnych činnostiach, pozdvihnutí a rozvoji lepšej spoločnosti.

10

Napríklad také lóže v Košiciach, od roku 1969 do 1925 sa vystriedalo šesť lóží, ktoré na svoju činnosť nadväzovali. Lóža Haladás (maď.

Pokrok) založila prvú škôlku v Košiciach a dlhé roky ju lóže zo svojich zdrojov financovali.

Takmer všetky lóže usporadúvali verejné prednášky, vzdelávacie krúžky, neskôr nazvané slobodné lýceá. Významný je taktiež boj proti rekatolizácii školstva. Lóža Ressurexit (Zmŕtvychvstanie) založila Ligu na ochranu detí a taktiež Sanatórium arcikniežaťa Jozefa. Po začatí prvej svetovej vojny zo svojich finančných možností pomáhali rodinám vojakov a obzvlášť zaujímavou bola akcia Chlieb zdarma.

Prvá ČSR

Počas prvej svetovej, keď sa celá Európa a zvyšok sveta zmietal v neistote, čo bude ďalej a kto bude mať žezlo v rukách, zacítili Slováci a Česi šancu, ktorá sa neodmieta. Šancu na samobytnosť. Ale čo s tým? Šanca je šanca, ktohovie aké mocenské nálady bude mať víťaz a kto bude vlastne víťaz?

Na nejaké vojenské machinácie sme boli príliš nejednotní a vlastne aj necvičení a nepočetní. A naši si povedali – tam, kde to nejde silou, pôjde to intrigami, inak povedané diplomaticky.

Podľa môjho názoru sa asi najviac zaslúžil o vybudovanie vôbec nejakého mena Slovákom, astronóm, ktorý precestoval kus sveta – Milan Rastislav Štefánik, slobodomurár. V súčasnosti sa polemizuje o jeho aktivite v lóži a o jeho motivácii vstúpiť. Každopádne do lóže vstúpil a získal veľmi cenné kontakty, výhodné styky a vplyvných priateľov, keďže v tom čase (a asi aj dnes) francúzske lóže zastávala politická špička. Výsledok? „Voilá“ – prvá Československá republika, zaiste vďaka murárstvu.

Počas prvej ČSR zaznamenalo slobodné murárstvo rozkvet. Existovalo 29 slovenských lóží, ktoré mali spolu takmer 1550 členov.

Zakladali sa rôzne charitatívne spolky financované slobodomurármi, ich členmi boli významné osobnosti ako Vavro Šrobár alebo Janko Jesenský. →

HISTÓRIA

Roku 1915 sídlo Slobodomurárskej lóže Resurrexit na terajšej Tajovského ulici v Košiciach.

Teraz Riaditeľstvo Bábkového divadla.

A čo dnes?

Dnes, keď už lóže nie sú také v móde ako kedysi, keď sa šíria rôzne „protimurárske klepy“ a obvinenia, sa na význam tejto organizácie na Slovensku absolútne zabúda. Po prenasledovaní členov lóží počas existencie Prvej slovenskej republiky a zákazu, a perzekúcií tajných organizácií za komunizmu jeho tradícia skoro úplne upadla. Navyše samotné murárstvo nie je jednotné a vytvára množstvo rítov a smerov.

V súčasnosti máme na Slovensku iba jednu lóžu patriacu pod Orient francúzsky (liberálny smer) a tou je Humanizmus v Bratislave. Okrem nej existujú aj ďalšie dve lóže konzervatívneho krídla – Kozmopolis a Libertas, taktiež v Bratislave. Všetky tri lóže spolu vytvárajú Veľkú lóžu Slovenska, ktorá dokonca vydáva svoj časopis Slobodomurár (dostupný v sieti kníhkupectiev ArtForum).

Oficiálne logo slovenskej lóže Humanizmus

ADRIÁN LUKÁČIK 11

POLITIKA

Ruský konzervativizmus?

Napadnutie aktivistov členmi ruskej ortodoxnej cirkvi

Je

úplne prirodzené, že ľudia majú radi zabehaný a relatívne fungujúci systém. Tak je to vo všetkých možných oblastiach, politike, školstve, vede, ale predovšetkým v morálke a spoločenskom živote.

V mnohých krajinách zmeny prebiehajú neuveriteľne pomaly, každá sociálna zmena, každý pohyb prijímajúci deviantné za nonkonformné sa tiahne celé veky.

Krajinou konzervativizmu je jednoznačne Rusko, federatívna republika stojaca na ruinách obávaného komunistického impéria. Za režimu, ktorý je pre nás už vyše 20 rokov passé, bola v Rusku homosexualita bezpochyby považovaná za nemorálnu, deviantnú.

Takáto téma bola absolútne tabu, ba čo viac akýkoľvek homosexuálny styk bol ilegálny. Až v roku 1993 Boris Jeľcin láskavo dekriminalizoval odlišnú orientáciu a homosexuáli sa dostali z väzníc, aspoň na papieri.

12

Realita?

Tohto roku vo februári schválili na mestskom zastupiteľstve v Petrohrade zákon zakazujúci propagáciu homosexuality, sankciou je pokuta až do 500tisic rubľov, čo je v prepočte asi 12,6 tisíc eur. Podobný zákon už platí v meste Astrachan na juhu krajiny a v centrálnej Riazanskej a Kostromskej oblasti. Týmto zákonom odzvonilo všetkým ľudsko-právnym aktivistom a pochodom proti homofóbii, ale aj otvoreným priznaniam orientácie štvorpercentných Rusov.

Najnovšie sa o takomto zákone má hlasovať aj v Štátnej dume, čo by znamenalo absolútny koniec akýmkoľvek gayfriendly krokom obligatórne pre celé územie Ruska. Napriek akémukoľvek zahraničnému tlaku či tlaku mimovládnych organizácií by mal zákon podporu u prostého ľudu, ktorý podľa prieskumu spred dvoch rokov považuje homosexualitu za jav odporujúci mravom (až 74% respondentov). →

POLITIKA Omnoho kurióznejším ako nejaké temer diktatúrne zákony je judikát Krasnodarského súdu. Ten konštatuje, že homosexuálne hnutie Pride house je bezpochyby extrémistickou organizáciou, ktorá narúša štátnu suverenitu Ruska. Rozsudkom tak zamietol žiadosť o registráciu združenia a šmahom ruky zamedzil pripravovaným akciám počas Zimných olympijských hier 2014 na ktorých sa malo toto zduženie údajne podieľať so súhlasom olympijského výboru. Sudkyňa Svetlana Mordovina svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že aktivity tohto hnutia vedú k propagande netradičného sexuálneho správania a môžu mať negatívne dopady na stav ruskej spoločnosti a vytváranie spoločensko-náboženskej nenávisti, čo sa zákonom klasifikuje ako extrémistická činnosť. Ďalej pokračuje rozsudok tým, že takéto združenia ohrozujú štátnu celistvosť a suverenitu Matičky Rusi, čo vyplýva z neúčasti homosexuálov na rozmnožovacom procese a teda ani nezvyšovaní počtu obyvateľov.

Flexibilita zákonov, človeku až rozum zastane nad takými logickými operáciami.

No, nedá sa nič robiť, ruským gayom a lesbám ostáva sa už len modliť, aby ich nasilu nenútili sobášiť sa s opačným pohlavím. Ak by zákonodarcovia nevedeli ako na to, ruské aerolínie ponúkajú spoľahlivý návod. Stačí sa len vyhrážať zamestnancovi výpoveďou. Takto sa vyhrážala ruská spoločnosť Aeroflot svojmu 52-ročnému stewardovi Maxovi Kuprejovi, ktorý sa k svojej orientácii otvorene hlásil, dokonca chcel založiť gay odbory v tejto spoločnosti. Po výzve aeroliniek k ženbe sa dohodol s bývalou spolužiačkou a zasnúbili sa.

Určite to bude krásne a idylické manželstvo.

Rusko je dnes síce už zabalené v demokratickom pozlátku, ale ešte stále trpí syndrómom diktatúry. Diktatúry, ktorá ma tabuľky, normy, štatistiky. Diktatúry, ktorá nemilosrdne potrestá akékoľvek netradičné chúťky svojich občanov, ktorá svojim občanom navždy zakáže slobodu vlastnej sexuality, ba čo viac, nadobro zabuchne a zamkne všetky dvere pre jej získanie a zákonom posilní pretrvávajúce tabu.

Ruskú legislatíva v tejto oblasti nie je možné chápať inak ako regresívnu a vzďaľujúcu sa od európskeho štandardu ľudských práv. Bohužiaľ, Rusko nekráča touto cestou len v homosexuálnej problematike, podobne sú na tom migranti či národnostné menšiny.

Celkový status ukazuje, že Ruská demokratická pozlátka je taká, akoby jej ani nebolo, ktohovie dokedy tu vôbec bude, je jej totiž stále menej a menej, alebo Rusi tak radi volia?!

ADRIÁN LUKÁČIK

13

ŠPORT • ŠROBÁRKA NA CESTÁCH

LONDON OLYMPICS

L

eto 2012 znamená najväčšiu športovú udalosť roka – Olympiádu. Tento rok sa konala v jednej z najkrajších metropol sveta a to priamo v hlavnom meste Veľkej Británie. S kamarátkou Pavlou sme tam strávili týždeň tesne pred začatím londýnskej Olympiády, a tak vám prinášam ochutnávku zo zážitkov z tohto čarovného pobytu.

“Excuse me, can you help me please?”

Fráza, ktorú je nutné používať denne, ak si nechcete spôsobiť stres, nervové zrútenie či problémy. Je jedno, kde ste boli a čo ste potrebovali, každý vám bol ochotný pomôcť a hlavne tí v uniformách. Pravdepodobne chceli vyniknúť v tom najlepšom svetle, veď o nich hovoril celý svet. A to nehovoriac o dobrovoľníkoch, ktorí žiarili v ružovo-fialových farbách a boli roztrúsení po celom meste. Úplne bežné bolo stretnúť 70-ročného pána, ako sa rozpráva so svojou 25-ročnou kolegyňou na ceste domov metrom. Tu bolo vidno, že každý chcel byť súčasťou tak veľkej udalosti bez ohľadu na vek či pohlavie.

“I’m Wenlock and this is Mandeville, nice to meet you” Dve sympatické postavičky, ktoré nás vítali na každom kroku či pri každej dôležitejšej budove Londýna. O fotku s nimi bol veľký záujem, veď nečudo, keď vás ich veľké oko pozorovalo už z diaľky a lákala ich otvorená náruč. No, čo sú vlastne zač?

14

Wenlock – Oficiálny maskot LOH 2012

dostal meno po maličkom meste Much Wenlock, kde sa konali prvé Wenlock Olympian Society Annual Games, ktoré boli predchodkyňami moderných OH. Na zápästiach má 5 náramkov priateľstva, z ktorého každý jeden predstavuje jeden olympijský kruh. Potlač na jeho hrudi s logom OH symbolizuje príchod celého sveta do Londýna v roku 2012. Svetielko na hlave je inšpirované tým na londýnskych taxi, známych ako „cabs“.

Mandeville – Oficiálny maskot

Paralympiády dostal meno po nemocnici známej ako Stoke Mandeville Hospital, ktorá organizovala International Stoke Mandeville Games – hry pre zranených vojakov, taktiež známe ako predchodkyne dnešných Paralympijských hier. Helma maskota je zdobená farbami Paralympijského loga – červenou, modrou a zelenou. →

ŠPORT • ŠROBÁRKA NA CESTÁCH

Transport Najrýchlejšie a najpohodlnejšie sme sa dostali na dané miesto metrom – underground-om.

Síce, prvýkrát, čo sme v našich rukách držali mapku metra, mali sme menšiu obavu, že sa z toho „nevysomaríme“, no po pár minútach sme pochopili, že systém podzemného transportu je veľmi dobre vyriešený a už na druhý deň sme prikladali Oyster kartu (v limitovanej olympijskej edícii) k čítačke ako profíčky. Vlak prichádzal na najfrekventovanejších linkách každých 3 až 5 minút, čo bolo veľmi príjemné, hlavne, keď sme videli tie kopy ľudí hrnúc sa do centra mesta. Najhoršie to bolo hlavne ráno, keď sa pracujúci Londýnčania v obleku ponáhľali na najbližší spoj.

jedlo, ktoré bolo pre nás najlacnejším riešením spolu so sandvičmi z Tesca. Pred vystúpením som sa stihla ešte spýtať na to, či postrehla nejaké tie zmeny vďaka hrám: „Veľmi to celé nestíham nejak vnímať, keďže som každý deň v práci. No čo si určite každý všimne, sú zvýšené ceny všetkého a nával ľudí. Strašne veľa ľudí sem prichádza z celého sveta, čo je skvelé, keď si s niekým môžete pokecať ako teraz ja s vami.“ Zaujímalo nás taktiež, či vie, kde je Slovensko a jej odpoveď nás prekvapila: „Áno, viem. Vaše hlavné mesto je Bratislava. Totiž, viete, moja šéfka je zo Slovenska.“ Túto otázku sme položili aj pracovníkovi z BBC Radio 1, ktorý nám na ňu odpovedal takto: „Áno...no, v Európe...však?“ →

Kto si myslí, že tento skvelý „underground“ bol k dispozícii 24 hodín denne, mýli sa. Ani počas hier tomu tak nebolo. Výnimkou je len Nový rok a niektoré veľkolepé udalosti, akou bol napr.

Záverečný ceremoniál. V iné dni je k dispozícii do 1:00, čo nám oznámil pracovník spoza mreží, keď sme sa chceli o tretej ráno dostať na izbu.

Jedinou bezpečnou alternatívou bol autobus, resp. „doubledecker“, ktorý nás zaviedol na Trafalgar Square a tam sme si už odchytili jednu milú pani. Po rozhovore s ňou sme sa dozvedeli, že je pôvodom Talianka a žije tu cez 20 rokov a pracuje na univerzite. Okrem ukázania cesty do Earl’s Court nám dala názvy cenovo (nám) dostupných talianskych reštaurácií, keďže sme už nezvládli celé dni konzumovať fastfoodové

15

ŠPORT • ŠROBÁRKA NA CESTÁCH

16

Honba na vlajku Slovenska!

Goodbye London

Počas hier bolo mesto „ovlajkované“ nielen na známych častiach mesta ako v Soho či v Convent Garden, vlajky sme našli dokonca aj na zemi pri London Eye či na tričku v obchode Forever 21. Samozrejme, všade sme hľadali tú našu a častokrát sme boli milo prekvapené. Čo by sme to boli za Slovenky, keby sme si počas takejto udalosti nevzali do Olympijského parku tú našu? Šikovne som si ju zastokla za okraj šiat a cesta do tej najolympijskej časti sa mohla začať. Pravdupovediac okolie štadióna nebolo veľmi atraktívne. Konečne sme už našli ten správny smer a došli sme k nejakému pánovi, ktorý si hompáľal nohou sediac na stoličke a s výzorom talianskeho ulízaného „mača“ sa nás spýtal, čo tu hľadáme. Skromne sme povedali, že slovenský tím, no hneď nás vysmial a spýtal sa: „Slovensko má nejaký tím?“ To nás trošku urazilo a hneď sme pochopili, že tento pán nemá ani poňatia o dianí vo svete športu a sedí si tam len tak, aby pustil ďalej len tých vyvolených s V.I.P kartičkou na krku. Aspoň nám oznámil, že ak sú tu, tak budú ubytovaní v jednom z tých vysokých blokov. Sklamané sme sa radšej hneď pobrali do tých krajších častí tohoto mesta.

V posledné dni sme ešte stihli kúpiť nejaký ten suvenír v oficiálnom olympíjskom obchode situovanom na Oxford Street a zasmiali sa na niektorých marketingových výmysloch, akými boli napr. 50 pencová minca za 3 libry či utierka na riad s logom hier. Taktiež sme videli bežcov s fakľou, v ktorej horel olympijský oheň a hrdí Angličania im čo najhlasnejšie vyjadrovali sympatie.

Dňa 27.júla sme sa vybrali na Victoria Station s trojhodinovým predstihom, čo sme spravili veľmi múdro, keďže zmienky o tom, že denne prišlo do Londýna okolo milión turistov, sa nám zdali už viac pravdivé. So smútkom v očiach sme zakývali tomuto krásnemu a rušnému mestu a pozdravili: „Goodbye London. Hope to see you soon.“ MICHAELA SIBERTOVÁ

ŠPORT

V znamení anjelov V

ymenujte dva športy. Nie, nie je to ďalšia súťažná otázka v „Piati proti piatim“ či zákerná úloha na akejsi písomke. Je to skôr jednoduché zamyslenie sa nad momentálnou situáciou v (nielen) slovenskom športe. Ale späť ku otázke. „Hokej a futbal“ je zrejme najčastejšia odpoveď, ktorá sa nám objaví na jazyku. No pri nekonečných debatách o včerajšom zápase Ligy majstrov či preberaní najdôležitejších noviniek zo sveta hokejovej extraligy zabúdame na ostatné, určite nie menej zaujímavé športy.

Hoci práve basketbal zastáva miesto v školských osnovách častejšie ako futbal, v našich mysliach zostáva nepovšimnutý.

Skúsme to zmeniť. Poďme si teda trochu predstaviť jeho anjelského zástupcu. A to doslova. Hovoriť sa totiž bude o Good Angels.

Pár metrov od Šrobárky, neďaleko Starej radnice sa týči nenápadná červená budova. Len málokto by tipoval, že práve ona je strediskom všetkých (a jediných) euroligových stretnutí ženského basketbalu. Infiniti aréna je však aj domovom najúspešnejšieho ženského klubu v súčasnosti. 8-násobný majster Slovenska a 1/4-finalista Euroligy - tak znejú jeho najväčšie oficiálne úspechy. No jeho hlavným znakom nie sú všetky poháre a medaily vystavené kdesi v kancelárii. Tento tím vyniká niečím iným.

Bojovnosťou. Aj napriek nepriaznivej finančnej situácii, ktorá so slovenským basketbalom kráča už niekoľko rokov, sa sezónu čo sezónu ukáže ich odhodlanie byť jedným z najlepších klubov v Európe. A túto sezónu sa ku svojmu snu zasa priblížili o krôčik bližšie. Hovorí o tom nielen celková štatistika zápasov, ale aj pomerne vyrovnané zloženie tímu - všestrannosť slovenských, no i zahraničných hráčok.

Dôkazom toho sú nové tváre amerických legionárok, ktoré prichádzajú každý rok, aby po svojej premiére v Eurolige zažiarili a našli si svoje miesto nielen v najvyššej európskej súťaži, ale aj v zámorskej WNBA (ženský ekvivalent známejšej mužskej súťaž NBA). Osudy hráčok sú však často nevyspytateľné. Perfektným príkladom je (aj napriek exoticky znejúcemu menu) Slovenka Erin Lawless. Jedna z hlavných opôr slovenskej reprezentácie, rodáčka z amerického Illinois sa však na

Slovensko dostala len pred niekoľkými rokmi.

Zaviedla ju tu ponuka košického klubu (vtedy pod názvom Maxima Brooker Košice). Vďaka výhodným podmienkam, ktoré ponúkalo slovenské štátne občianstvo, sa stala Slovenkou.

A hoci si pred 10 rokmi sotva vedela predstaviť samu seba ako reprezentantku našej malej krajiny, dnes je pre ňu pôsobenie na Slovensku, v Európe prioritou. Európsky basketbal vraj láka viac než ten americký.

Napriek tomu, že káder Good Angels sa od minulej sezóny značne líšil, príchod nových tvárí ho značne posilnil. Na začiatku sezóny sa črtali predpovede, že kvalita tímu bez Candice Dupree (majsterky sveta za rok 2010) klesne, výsledky ich však popreli. „Tím, ktorý hral v tejto sezóne, bol bez pochýb najsilnejší za celú históriu nášho klubu. To, že nemáme Candice, sa odrazilo na výkone hráčok, no v pozitívnom zmysle. Každá začala naberať odvahu a pribudlo zistenie, že ak skvelý výkon nepodá jedna hráčka, môžu sa spoľahnúť na inú, ktorá tím potiahne namiesto nej. Tak môžu hrať vyrovnanú hru, aj keď im chýba zranená hráčka, či ak niektorá z nich “nemala svoj deň”. To platilo pre každú jednu hráčku z nášho kádra. Minulý rok však všetok tlak ležal na Candice. Ak nezahrala ona, nezahral nikto.“ skonštatovala zloženie tímu administrátorka oficiálnej stránky Good Angels.

Tak či onak, faktom zostáva, že tím v tomto roku dosiahol sezónu bez jedinej prehry v základnej časti Extraligy a bol mimoriadne úspešný aj v Eurolige. →

17

ŠPORT Za tohtoročnou sezónou sa pomaly zatvárajú dvere, a tak je na mieste sa trochu obhliadnuť za všetkými udalosťami, ktoré utkveli v pamäti nielen tímu, ale aj samotným fanúšikom. Určite medzi ne patrila katastrofálna, vyše 24 hodinová cesta do francúzskeho Montpellieru či smolná prehra s Moskvou o tri body. No o to viac chutilo vybojované víťazstvo na domácej pôde Rivasu Ecopolis, no aj pokorená stobodová hranica v zápase proti chorvátskemu Gospiču či výhra v extraligovom zápase proti Ružomberku o jediný bod - trojkou v posledných sekundách, akoby vystrihnutou z amerického filmu. Zlomový bod však prišiel v predposlednom kole základnej časti v domácej hre proti Montpellieru, ktorý nám znova nepriniesol šťastie. Ako to už býva, aj v basketbale prichádzajú po určitom čase na rad kalkulácie. Výhra len o „toľko“ bodov by priniesla nepriaznivého súpera, prehra však horšieho. V takejto situácii bol celý tím tesne pred začatím predposledného, no možno najdôležitejšieho zápasu. Všetky predpoklady a hypotézy sa však zmenili na prach, keď sa manažér klubu dozvedel, že Valencia (španielsky klub) na celej čiare neočakávane porazila ruský Jekaterinburg. Zjavila sa pred nimi visiaca hrozba. Jekaterinburg bol viac ako len neželaný súper. Najvzdialenejšie stredisko klubu v celej Eurolige nepredstavovalo len problém s cestovaním či fakt, že sila Jekaterinburgu sa prejavila na bronzovej priečke minulého ročníka najprestížnejšej súťaže, ale aj nevyslovené problémy nedávnej minulosti, týkajúce sa práve Good Angels. Nech sa na to pozeráme z akéhokoľvek uhla, Jekaterinburg bol najhorší súper, akého sme mohli dostať. Celkovému dojmu prihráva skutočnosť, že ruský klub momentálne disponuje najlepšie hodnotenými hráčkami sveta, ktorým platí 5-mesačnú dovolenku, počas ktorej nemôžu hrať v žiadnej inej súťaži len preto, aby sa nezranili. Inými slovami, finančné pomery sú pre väčšinu európskych klubov nedosiahnuteľné. Pár minút

18

pred koncom zápasu bolo jasné, že ak sa mu chcú vyhnúť, potrebujú vyhrať s rozdielom maximálne štyroch bodov. Tréner dostal jasné pokyny, ktoré však odmietol splniť. Nechcel sa opierať o hypotetické kalkulácie, vedel, že udržiavať zápas na hranici 4 bodov by bolo riziko, vďaka ktorému by sme mohli zápas prehrať. Chcel, aby basketbal ostal tým, čím bol - čistým športom, v ktorom má zvíťaziť ten najlepší, šport, v ktorom treba stále ísť na plný plyn. Záver bol už jednoduchý. Zvíťazili sme o 9 bodov, v play-off dostali Jekaterinburg, ktorý sme, aj napriek vydarenému prvému zápasu nedokázali poraziť. Tréner Štefan Svitek opustil funkciu hlavného trénera a netreba dodávať, že tým sa naša euroligová sezóna skončila.

Stále tu však ostávajú nezodpovedané otázky. Čo by bolo, keby... Nuž, odpoveď sa asi nikdy nedozvieme, môžeme sa však zamyslieť nad niečím iným. Čo by sme v takejto situácii urobili my? Išli by sme za svojím cieľom po najľahšej, no riskantnej ceste, alebo by sme na to neprihliadali v záujme zachovania našich zásad?

Veru, aj takéto úvahy prináša basketbal. No predtým, než otočíme na nasledujúcu stranu, skúsme pouvažovať nad tým, kam to v Európe dotiahol tento klub, resp. celý slovenský basketbal, zatiaľ čo bola naša pozornosť upriamená na hokej či futbal, ktorý bohužiaľ dosahuje výsledky už len v slovenskom meradle.

Táto sezóna sa už o chvíľu skončí, no brána Infiniti arény bude stále otvorená aj v ďalšej sezóne. A tak v jedno daždivé sobotňajšie popoludnie, keď už budete mať dosť derivácií a diferenciálnych rovníc, neváhajte zatúlať sa do haly a prísť na iné myšlienky. Hoci je dosť pravdepodobné, že myšlienok na matematiku sa tak skoro nezbavíte. Môžem vás totiž ubezpečiť, že medzi stálych návštevníkov patria aj niektorí z radov šrobárskych profesorov ;).

ALICA SAKMÁROVÁ

NAŠE MESTO

Mestské zásahy

Použitie košického mosta ako lezeckej steny

M

yšlienkou mestských zásahov je zmena nevyužitého alebo nesprávne využitého priestoru na niečo nové, originálne a prospešné.

Profesionáli či amatéri vytvoria návrhy a potom sa hlasuje za ten najlepší. Zatiaľ čo oficiálne hlasovanie je už uzatvorené, neoficiálne môžete za ten najlepší projekt ešte hlasovať a to na stránke uzemneplany.sk. Nakoniec sa aspoň jeden z navrhovaných zásahov zrealizuje.

Mestské zásahy sa uskutočnili už viackrát: v Brne, Prahe či Bratislave. Čo sa týka košických mestských zásahov, šance sa chopilo mnoho ľudí a tak vzniklo 64 projektov. Škála navrhovaných zmien pre Košice a okolie bola široká. Ľudia sa pustili do navrhovania projektov viac i menej odvážnych, preto aj odhadované náklady sa pohybujú v sume od troch eur po nereálnu miliardu eur.

Niektorí brali mestské zásahy ako príležitosť, ktorou mohli zmeniť drobnosti, ktoré im možno denne žrali nervy. Zmena chodníkov, obrubníkov. Obľúbeným návrhom sa stalo aj budovanie cyklotrás či rozširovanie miesta pre zeleň, ktorej v poslednej dobe len ubúda. Iní sa zamerali na vzhľad mesta– chceli darovať panelákom na sídliskách identitu, oživiť sochy či autobusové zastávky. A potom je tu ďalšia skupinka zásahov: nereálne stavby. Práve pri projekte „Svetelná veža“ sa odhadované náklady vyšplhali do astronomických výšok.

A to sa týka aj stavby zvanej „Tetrapylon“.

Odvážne, to áno. Ale prospešné? Pekné? Alebo aspoň zaujímavé? Aj na samotnej stránke prebiehajú diskusie týkajúce sa aj týchto otázok.

Košičanov ale asi najviac trápi voda, ktorá zmizla z centra mesta. Preto na stránke Územných plánov možno nájsť 3 návrhy týkajúce sa len Mlynského náhonu.

Dva z projektov hovoria o vytvorení priestoru na oddych, no napriek tomu sú úplne odlišné.

Ten tretí ponúka nové športové dráhy po trase spájajúcej centrum mesta a rekreačnú oblasť Anička. Tento projekt sa zároveň stal spomedzi všetkých tým úplne najobľúbenejším medzi ľuďmi. No mnohým ľuďom sa páčili aj projekty ako „Výlez na strechu“ (na strechách blokov by boli reštaurácie, atď.) či modernejšie spracovanie mlynského náhonu. Vyše 520 ľudí by si prialo, aby obchodné centrum Dargov nebolo ovešané reklamami a prvú päťku top projektov uzatvára „Cesta umením“ – autorka navrhuje vymeniť reklamné plagáty na zastávkach MHD za plagáty zobrazujúce maľby a podobne.

Zaujala vás myšlienka mestských zásahov? Aj vy môžete navrhnúť zmeny pre naše mesto – pripravuje sa totižto nový ročník súťaže a to Medzimestské zásahy Košice - Prešov 2012.

SAŠA ERBYOVÁ 19

NAŠE MESTO • KULTÚRA

Košice: Európske hlavné

mesto kultúry 2013

Ako iste viete, budúci rok bude naše krásne mesto nositeľom prestížneho titulu „Európske hlavné mesto kultúry“, a teda by nebolo zlé vedieť čosi o histórii a význame tohto dlhoročného európskeho projektu.

ČO TO VLASTNE EHMK JE?

E

urópske hlavné mesto kultúry je európsky kultúrny projekt, ktorého účelom je podporiť rozvoj cestovného ruchu a všeobecného kultúrneho povedomia. Keďže každý národ má vlastnú kultúru, jazyk, tradície aj umenie, Európska únia sa rozhodla tento kultúrny život oživiť a zviditeľniť.

KEDY A KDE VZNIKOL TENTO NÁPAD? Pôvodný nápad s názvom Európske mesto kultúry skrsol ešte v roku 1985 v hlave gréckej ministerky kultúry, Merline Mercouriovej a jej francúzskeho kolegu, Jacquesa Langa so zámerom zblížiť ľudí v Európskej únii. Do roku 2004 volili EMK európski ministri kultúry a v roku 2005 sa projekt premenoval na Európske hlavné mesto kultúry a o zvolených mestách rozhoduje Rada ministrov EÚ.

PODĽA ČOHO SA MESTÁ VOLIA A KTO JE EŠTE V PORADÍ?

V roku 2005 sa dopredu určilo poradie štátov, ktoré sa projektu zapojili (do projektu mali možnosť zapojiť sa aj štáty, ktoré do Európskej únie nepatria, no museli prejsť výberovým konaním), vždy dva štáty na rok. Výberová komisia potom vyberie jedno mesto z kandidujúcich miest z každého štátu, ktoré ho bude reprezentovať. Konečné poradie štátov v projekte EHMK od roku 2007 je nasledovné: 2007 – Luxembursko a Rumunsko 2008 – Veľká Británia 2009 – Rakúsko a Litva 2010 – Nemecko a Maďarsko 2011 – Fínsko a Estónsko 2012 – Portugalsko a Slovinsko 2013 – Francúzsko a Slovensko

2014 – Švédsko a Lotyšsko 2015 – Belgicko a Česká republika 2016 – Španielsko a Poľsko 2017 – Dánsko a Cyprus 2018 – Holandsko a Malta 2019 – Taliansko a Bulharsko

MÁ PROJEKT EHMK REÁLNY VÝZNAM? Áno má, vďaka tomuto projektu sa preukázateľne zvýšila frekvencia cestovného ruchu. Mestá, ktoré boli zvolené hlavnými, ročne uvítajú niekoľkonásobne viac turistov a stúplo aj povedomie o kultúrnom živote jednotlivých štátov. Počas jedného roka, kým mesto úraduje ako EHMK, sa v ňom dejú rôzne kultúrne podujatia, trhy, a keďže mesto dostane od Európskej únie v rámci projektu nemalý finančný príspevok, renovuje sa a rekonštruuje, aby bolo pre turistov čo najpríťažlivejšie.

ZUZANA KONDÁSOVÁ 20

KULTÚRA

Dedičstvo v plameňoch:

Krásna Hôrka

K

rásna Hôrka je jednou z našich najkrajších kultúrnych pamiatok. Jej dejiny siahajú až do stredoveku, do čias Batisovcov, ktorým bola okolo roku 1318 predaná ako opevnená obytná gotická veža (tzv. donjon) a do podoby hradu ju pretvoril až hradný pán František Bebek, ktorý ju o pár rokov znova modernizoval kvôli nebezpečenstvu tureckých nájazdov a hrad tak získal veniec pôdorysu nepravidelného trojuholníka s troma mohutnými baštami.

K tomuto ranému obdobiu hradu sa viaže mnoho povestí a legiend o dvojtvárnej a krutej politike hradného pána Františka a jeho brata, župana gemerskej stolice – Imricha, ktorých ľudia nazývali „lúpežní rytieri“, pretože zhadzovali zvony z kostolných veží, z ktorých následne odlievali delá. František bol však prefíkaný a cirkev si neskôr získal späť na svoju stranu tým, že si povolal protestantského kňaza a vzápätí ho nechal vyhodiť z najvyššej hradnej bašty. No a aby toho nebolo dosť, v septembri roku 1556 František zradil cisára a bojoval proti nemu po boku tureckých vojsk, náhle sa z neho stal veľký obranca evanjelikov a dokonca sa zistilo, že mal v tzv. hornom hrade tajnú mincovňu.

Keď mu na tieto zločiny napokon prišli, vyhlásili ho za vlastizradcu, zbavili ho všetkých funkcií, titulov a v roku 1558 ho zavraždili.

Po vymretí Bebekovcov sa hrad dostal do správy hradným kapitánom z rodu Andrássyovcov. Tí v 17. storočí hrad rozšírili o „paláce“ s intímnymi

nádvoriami a hrad sa stal sídlom župy, čo dokazuje nález palných zbraní a výzbroje hradnej posádky. V roku 1883 na hrade uvítali romantického spisovateľa Móra Jókaiho, ktorý následne vydal román Levočská biela pani, ktorý rozpráva okrem iného o mumifikovanej Žofii Serédyovej, ktorá údajne chcela zabrániť otcovražde tým, že svojho syna chytila za srdce.

V sedemdesiatych rokoch 18. storočia Andrássyovci zorganizovali poslednú prestavbu hradu – juhovýchodnú baštu prebudovali na kaplnku v barokovo-klasicistickom štýle. O pár rokov neskôr sa však Andrássyovci z Krásnej Hôrky odsťahovali, hrad trafil blesk a vznikol požiar. Hradná pani dala po požiari opraviť strechu, no do šesťdesiatych rokov 20. storočia ostal hrad v podstate v ruinách. Až o vyše sto rokov, 19. augusta 1867, Juraj IV. na hrade zriadil múzeum a jeho syn, gróf Dionýz, dal koncom 19. storočia celý hrad zrekonštruovať.

Od roku 1867 prežívala Krásna Hôrka 145 pokojných rokov. Ale všetko sa zmenilo 10. marca 2012, keď ju zachvátil obrovský požiar, ktorý sa rozšíril na takmer celú plochu hradu a zanechal za sebou spúšť vo výške vyše 8 miliónov eur. No napriek rozsiahlemu poškodeniu striech a katastrofe, ktorú požiar spôsobil, kompetentní veria, že do jesene sa im podarí zrenovovať a sprístupniť aspoň malú časť hradu.

ZUZANA KONDÁSOVÁ 21

Jason Mecier

diela

KULTÚRA • OSOBNOSTI

22

Conan O’Brien

Barack Obama

P!nk

Heath Ledger

Frida Kahlo

Stevie Nicks

Chelsea Handler

Michael Jackson

2

KULTÚRA • OSOBNOSTI

Veľa umenia za málo peňazí To

je mottom Francúza menom Jason Mecier. Tomuto štyridsaťtriročnému mužovi pochádzajúcemu zo San Francisca v hlave napadlo, že dá umeniu nový rozmer a rozhodol sa všetky svoje diela tvoriť pomocou netradičného materiálu – rozličných druhov cestovín, fazuliek, priadze, plsti, dokonca i pilníkov, tenisiek a rúžov, ktoré nestoja takmer nič a napriek tomu je tvorenie z nich ešte takmer neprebádanou záležitosťou. Vo svojej tvorbe sa Jason venuje predovšetkým tvorbe portrétov slávnych osobností – tých, ktorí svoj život ukončili predávkovaním sa liekmi, ako napríklad Amy Winehouse, kde potom tieto tabletky používa ako materiál, a na druhej strane tvorí i portréty súčasných celebrít, medzi ktoré patria okrem iných aj portrét speváčky P!NK, podobizeň frontmana skupiny Marilyn Manson, súčasného amerického prezidenta Baracka Obamu či portrét herečky a scenáristky Tiny Fey, ktorí si Jasonovu prácu veľmi pochvaľujú Ľudia, ktorí ho osobne poznajú, o ňom tvrdia, že je to človek s veľkým zmyslom pre humor a obrovskou predstavivosťou, o čom sa môžeme presvedčiť na vlastné oči pohľadom na jeho diela. Vo svojej tvorbe nepoužíva žiadne triky, neupravuje ich v štúdiu. Každý z jeho výrobkov je čistou a dôkladnou ručnou prácou. Jasonove diela si rýchlo získali fanúšikov i za hranicami jeho rodiska, vydobyl si pozornosť takmer

celého sveta a každoročne sa rozhovory s ním vyskytujú v mnohých časopisoch, jeho diela sú vystavené na najprestížnejších vernisážach a pritom sú dostupné aj pre úplne obyčajných ľudí na jeho oficiálnej stránke, www.jasonmecier.com, pričom ceny sa pohybujú iba okolo pätnástich dolárov za kus, čo je dôkazom jeho hlbokej lásky k ľuďom, umeniu a k zberateľstvu – jeho cieľom je priblížiť sa ľuďom a docieliť, aby sa mohli z jeho diel tešiť spolu s ním.

ZUZANA KONDÁSOVÁ

Jason Mecier pri práci

23

KULTÚRA • OSOBNOSTI

DAMON ALBARN TOTO MENO NIE JE VŠETKÝM ZNÁME, A PREDSA PATRÍ HUDOBNÉMU VELIKÁNOVI

24

KULTÚRA • OSOBNOSTI

P

ráve tomuto chlapíkovi z Veľkej Británie totiž možno vďačiť za vznik skupín Blur či Gorillaz! A na svetovú hudobnú scénu toho priniesol ešte omnoho viac.

Damon založil alternatívnu rockovú skupinu Blur v roku 1989 spolu s Davom Rowntreeom, Alexom Jamesom a Grahamom Coxonom.

Najväčší úspech žala skupina v 90. rokoch s pesničkou Song 2, ktorej melódia je notoricky známa. Vydarenou bola aj skladba Coffee and TV s veľmi známym a populárnym videoklipom. Naposledy im album, v poradí siedmy, vyšiel v roku 2003 a Damon sa začal venovať viacej iným projektom.

V roku 2009 sa však členovia skupiny opäť zišli a odohrali vo Veľkej Británii úspešnú sériu koncertov. Rok 2010 priniesol dokument o Blur - No Distance Left to Run, na ktorý sú pozitívne ohlasy. Je tu rok 2012 a na BRIT Awards získala táto skupina cenu za prínos do hudby. Zaslúžene.

Takmer po desiatich rokoch od založenia Blur prišiel Damon s novým projektom – Gorillaz. Táto skupina sa od ostatných líši mnohým – okrem Damona nemá stále zloženie, takže na vytvorení troch albumov, ktoré skupina doposiaľ vydala, sa podieľalo veľa hudobníkov.

Napriek tomu virtuálne postavičky účinkujúce v klipoch sú vždy rovnaké, sú nimi 2D, Murdoc, Russel a Noodle.

Aj spôsob koncertovania rozhodne stojí za povšimnutie - hudobníci zvykli koncerty odohrávať skrytí za plachtami alebo nasvietení tak, aby bolo vidieť len ich siluety. Naposledy sme

o Gorillaz mohli počuť v spojitosti s firmou Converse. Keďže firma má rada muziku a Gorillaz robí hudbu kvalitnú, vznikla pesnička DoYaThing, ktorá sa dočkala už aj videoklipu a niekoľkých miliónov videní. A to uzrela svetlo sveta len 28. februára tohto roku! Áno, aj popri dvoch úspešných skupinách sa Damon venuje aj iným projektom. V roku 2007 nahral s kapelou The Good, the Bad and the Queen album s rovnomenným názvom. Čo sa soundtrackov týka, zložil hudbu k filmom ako Dravci, S milenkou mojej matky, Ordinary decent criminal a k ešte neuverejnenému filmu The boy in the Oak. Je aj autorom opier Monkey: Journey To The West a Dr. Dee. A my dúfame, že sa postará ešte o mnoho hudobných zážitkov!

SAŠA ERBYOVÁ

Virtuálni predstavitelia skupiny Gorillaz

25

KULTÚRA

Halloween: NOC NEMŔTVYCH, SLADKOSTÍ A PRÍŠER

V

ysvietené zubaté tekvice, temná noc či strašidelné kostýmy. Toto všetko k Halloweenu neodmysliteľne patrí. No kde má tento sviatok počiatok a má aj nejaký hlbší zmysel?

Starí Kelti a vynaliezaví Íri

Dnešná podoba Halloweenu pochádza z Ameriky, no autorstvo Halloweenu, pôvodne pohanského sviatku, sa pripisuje starým keltským druidom, ktorí vyhlásili Halloween – Večer všetkých duchov za keltský Nový rok.

V 16. storočí sa najmä v anglosaských krajinách rozšíril nápad spojiť Halloween s cirkevným Sviatkom všetkých svätých, no keďže írski a škótski prisťahovalci boli prevažne protestanti, ktorí Dušičky neslávili, v Amerike sa začal návrat k pohanskej forme tohto sviatku a ustálil sa na dátum 31. októbra. Íri, ktorí sa do Ameriky prisťahovali najmä v 19. storočí, dostali nápad robiť z dýň svetlonosov, namiesto dovtedy používanej tradičnej repy.

Nápad sa rýchlo uchytil a nastalo náhle rozšírenie sviatku do celého sveta.

Ohnivé rituály

Poďme sa pozrieť do minulosti, do čias, keď Halloween vznikol. Keltskí druidi na počesť

26

boha a pána smrti Samhaina prinášali ľudské a zvieracie obete, ktoré spútané a vložené v prútených košoch zaživa hádzali do ohňa. Druidi potom podľa ich smrteľnej agónie predpovedali budúcnosť obce. Neskôr sa tento hrôzostrašný zvyk obmedzil len na obetu domácich zvierat na odvrátenie zla a katastrof. Našťastie.

“Trick or treat!”

Hoci u nás sa Halloween zatiaľ natoľko nerozšíril, sú krajiny, v ktorých tento sviatok slávi takmer každý a ak by ste sa v noci prešli ulicami napríklad takého Chicaga, zistíte, že väčšina domov je vyzdobená svietiacimi tekvicami, pri vchodových dverách majú pripravené kilá cukríkov pre koledníkov v roztomilých, no neraz aj strašidelných maskách, ktorí nadšene vykrikujú „trick or treat!“, čo vo voľnom preklade znamená niečo ako „dajte nám sladkosť, alebo vám niečo vyvedieme!“.

ZUZANA KONDÁSOVÁ

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Koniec

ľadovcov?

Z

dá sa, že vedcom to opäť raz nevyšlo a následky globálneho otepľovania sa nás dotknú oveľa skôr, ako nám predpovedali.

Nedávno o tom informoval trojčlenný tím vedcov z Nemeckého inštitútu Postdam-Institut für Klimafolgenforschung pod vedením Andreya Ganopolskieho.

Napríklad také Grónsko – úplne stačí, aby sa teplota ovzdušia zvýšila o ďalšieho 0,8 °C a následné sa tony ľadu a snehu začnú topiť, až kým sa neroztopí celý ľadový štít ostrova.

To by pre svet znamenalo pohromu – hladina morí a oceánov môže stúpnuť aj o pár metrov (v prípade Grónska 6 - 7 metrov, v prípade roztopenia Antarktídy až okolo 60 metrov), čo by pre krajiny ako Holandsko či Bangladéš znamenalo ponor pod hladinu mora a o strechu nad hlavou a dokonca i o život by takto prišli stovky miliónov ľudí. Teplý Golfský prúd by už viac nebol teplý, mohol by sa dokonca zastaviť. A čo je najdôležitejšie – topenie tohto ľadu sa stane pri týchto podmienkach nezvrátiteľným a roztopený ľad by už znova „nenarástol“, ani ak by sa o pár tisíc rokov ovzdušie vyčistilo a vrátilo by sa tak do

klimatickej doby spred priemyselného rozmachu Zeme. Našťastie proces topenia ľadovcov takýchto obrovských rozmerov trvá stovky, ba až tisíce rokov, čo znamená, že nás a ani našich vnúčat či pravnúčat sa to nijako nedotkne. Jediná zmena, ktorú by sme si mohli všimnúť aj my, sú teplejšie letá, silnejšie UV žiarenie a teplé zimy. No napriek tomu nemôžeme ostať ľahostajnými. Veď naša Zem prežila už milióny rokov bez toho, aby ju nejaká rastlina či živočích ohrozil. Tak prečo to robíme my? Iba preto, aby sme si žili ako v bavlnke v domoch s masážnou vaňou a saunou? Aby sme sa mohli vyťahovať pred priateľmi, čo všetko si môžeme dovoliť?

Toto si od nás naša modrá planéta naozaj nezaslúži... Podieľajme sa teda aj my na zastavení globálneho otepľovania aspoň tým, že sa zapojíme do akcií, ktoré sa konajú pod záštitou Greenpeace počas roka, ako napríklad podujatia Hodina zeme, Európske dni dobrovoľníctva a podobne.

ZUZANA KONDÁSOVÁ

27

ŠROBÁRKA

Akadémia

120

ROKOV ŠROBÁRKY

S

kúšky, prípravy, nacvičovanie, obetovanie vlastného času mimo vyučovania...To všetko podstúpili organizátori a účinkujúci kvôli tak významnej udalosti, akou bola slávnostná akadémia k 120.výročiu našej Šrobárky.

Svojou prítomnosťou nás poctili významní hostia, okrem iných aj absolventi našej školy, ktorí dnes patria medzi dôležité osobnosti vo vede, technike, umení či politike. Spomedzi nich vynikli páni Tomáš Janovic a Dr. Richard Raši, ktorých určite netreba predstavovať.

Dôležitou súčasťou programu bolo zaiste oceňovanie nielen úspešných žiakov, ktorí uspeli na významných medzinárodných či celosvetových súťažiach, ale i práce našich pedagógov, ktorí si to patrične zaslúžili. Šrobárčania ukázali svoj talent a šikovnosť v umeleckých vystúpeniach, no taktiež nám predviedli zaujímavé vedecké pokusy z oblasti chémie a fyziky. Každému z nich patril potlesk obecenstva, no čo si okrem neho odniesli samotní účinkujúci a ako to celé prežívali sa dočítate v nasledujúcich riadkoch: Históriu Šrobárky nám priblížili žiačky, ktoré si zahrali v krátkom filme Dominika Bariho a predviedli sa nám v krásnych kostýmoch.

Dominik Bari: „Dlho sme sa na to pripravovali, takže výsledok, hádam, stál za to. Veľmi si cením trpezlivosť a odhodlanie všetkých „hercov“, nakoľko sme museli niektoré scény viackrát opakovať.

Video sme natočili za jedno popoludnie. Hneď po natočení som sa pustil do postprodukcie podľa predstáv p.prof. Halászovej. Urobili sme niekoľko verzií, no napokon sme sa rozhodli 28

pre tú, ktorú ste mali možnosť vidieť práve na akadémii.“

Ivka a Katka (história Šrobárky):

„Celkovo ju hodnotíme pozitívne. Okrem toho, že sme zažili veľa zábavy, spoznali sa viac navzájom a vytvorili sa nové priateľstvá, nejaká tá úľava z vyučovania padla určite vhod. Na vystúpenie sme boli dobre pripravené, keďže sme často nacvičovali. Bohužiaľ, jedinou odmenou bol potlesk divákov, no i tak sme rady, že sme sa mohli zúčastniť tejto udalosti.“ O tanečné vystúpenie sa postarali chlapci v ich hip-hopovom čísle, ktoré doprevádzalo video zobrazujúce zrodenie graffitu, ktorým sa môžete pokochať v priestoroch posilňovne. eXpLoSiOn BoYs CrEw: „Hudbu sme si namixovali sami a do toho vytvorili choreografiu, ktorú sme cvičili v priestoroch školy.

Názov našej skupiny bol vymyslený špeciálne pre toto vystúpenie, takže to bola vlastne taká naša premiéra. Celá atmosféra bola super a určite sme si to užili.“ Sprejer Miško: „Na návrhu som pracoval asi pol dňa a samotné dielo som sprejoval približne 4 hodiny. Tá „120tka“ je navrhnutá tak, aby vystihovala Šrobárku. Môžete tam vidieť šrobárske srdce vyplnené tehlami, čo je symbolom našej školy.“ Dôležitú úlohu mali taktiež moderátori, ktorí nás sprevádzali celým večerom.

Martin Konečný: „Bola to pre mňa nesmierna skúsenosť. Je pravda, moderoval som už čokoľvek a keďže mám za sebou 5 rokov skúseností z herectva →

ŠROBÁRKA

nebol to síce žiaden problém, no bolo to miestami, ako to povedať, v niečom náročné. Celý program sa totiž pripravoval v predstihu pár mesiacov, v podstate od začiatku roka. Spolu s pani profesorkami sme pripravovali texty a samozrejme sme sa ich museli naučiť. Okrem toho to bolo dosť dlhé, celý program mal vyše dvoch hodín a obsahoval mnohé čísla. Niektoré boli v skutku „premakané“, iné zaujímavé a niektoré zábavné. V každom prípade som poctený, že som mal práve ja spolu s Alexandrou Horváthovou takúto jedinečnú a neopakovateľnú možnosť.“ Slávnostný program, pod réžiu ktorého sa podpísala pani profesorka Mgr. Dana Halászová, obohatili aj úspešní umelci, taktiež bývalí absolventi, mím Štefan Capko, tanečník Peter Vidašič, speváčka Anna Gaja a ďalší. Svojou hudbou nás potešil v spolupráci s Košickým speváckym zborom učiteľov aj orchester Musica Iuvenalis pod taktovkou šéfdirigenta Štátnej opery Košice Igora Dohoviča, nášho absolventa. Šrobárka opäť raz dokázala, že okrem kvalitného vzdelávania žiakov je aj „továrňou na talenty“ a svoju dlhoročnú históriu si vie dôstojne uctiť.

MICHAELA SIBERTOVÁ

29

ŠROBÁRKA • ŠTUDENTI

Rozhovor

so študentkou M

nohí z vás možno ani netušia, aké talenty skrýva naša Šrobárka. Jedným z nich je aj niekoľkonásobná majsterka Slovenska v rýchlokorčuľovaní Renáta Zmijová (16), ktorá navštevuje 1.B. Za svoju pomerne krátku kariéru stihla navštíviť mnoho krajín ako Švajčiarsko či Nový Zéland.

Kto ťa priviedol ku korčuľovaniu?

Sama, zúčastnila som sa školskej športovej ligy, ktorá bola v rámci základných škôl a odniesla som si domov medailu za 2. miesto. Nejako ma to pochytilo a ostala som pri tom až doteraz.

Nemrzí ťa, keď nemôžeš tráviť čas s kamarátmi?

Nemôžem povedať, že ho netrávim s kamarátmi, pretože na nich si stále nájdem čas. Oni tvoria 50% mojej psychickej stránky a nielen v podpore.

Kedy začala byť drina odmeňovaná úspechmi?

Začalo to hneď po polroku tvrdého trénovania, kedy som sa umiestnila na Majstrovstvách Slovenska na 1. mieste.

Možno to ma tak motivovalo, že je tomu tak aj dodnes.

Koľko úspechov máš za sebou?

Mám ich veľa, pretože šport beriem seriózne.

Ktorý je pre teba najhodnotnejší?

Mám také dva najhodnotnejšie úspechy a to 2. miesto na Svetovom pohári vo Švajčiarsku vo svojej kategórií a 5. miesto z pretekov na Novom Zélande.

30

Renáta na stupni víťazov

Máš v pláne živiť sa športom v budúcnosti?

Neviem to teraz takto povedať, ale určite sa mu budem venovať aj naďalej, ale či by som sa ním mala živiť, tak to neviem v tomto momente povedať.

Máš skúsenosti, že by sa s tebou niekto priatelil iba pre tvoj úspech?

Stále sa nájde niekto taký, ale môj prípad to nie je. A som veľmi rada. →

ŠROBÁRKA • ŠTUDENTI

Ako zvládaš školu aj tréningy?

Tu mám trochu malý problém, pretože to nie je stále podľa mojich predstáv. Niekedy mám také obdobie, kedy sa mi treba pripravovať aj do školy a zároveň aj na dôležité preteky.

Prečo si si vybrala práve toto gymnázium?

Bola som pevne rozhodnutá, že chcem ísť na gymnázium. A v podstate je toto najbližšie od miesta, kde bývam. Je to aj kvôli tomu, že táto škola patrí k najlepším a som rada, že tu môžem študovať a tráviť prestávky s najlepšími spolužiakmi.

Teda si tu spokojná?

Kebyže som nebola, tak ma tu už nevidíš :D Je to najlepšia trieda, akú som mohla získať. Sú to ľudia, ktorí tvoria veľkú časť môjho života. Keď sa blížia tie prázdniny, neviem, čo budem 2 mesiace bez nich robiť. Veľmi som si zvykla, pretože netrávime spolu čas len v škole.

SLAVOMÍRA MACÁKOVÁ

31

ŠROBÁRKA • ŠTUDENTI

ROK v debatnom

klube D

ebatný klub už od roku 1996 spestruje paletu krúžkov na škole a stal sa jej neodbytnou súčasťou, ktorá ju reprezentuje na miestnych, národných, ale aj medzinárodných podujatiach.

Za uplynulý rok sa nám podarilo zažiariť na viacerých podujatiach. → 32

ŠROBÁRKA • ŠTUDENTI Prvý regionálny turnaj zobrali útokom Jakub Labanský, Daniela Grofová a Stavrula Perdikisová, pričom obsadili prvé miesto.

Na turnaji sa debatovalo o vtedy aktuálnych hromadných výpovediach vo verejnej službe.

V novembri sa konal anglický turnaj v Košiciach, ktorého hlavnou témou bolo uznanie Palestíny ako suverénneho štátu. V najlepšom tíme turnaja boli Šrobárčania Veronika Jankajová, Martin Richard Rolak a Jakub Doležel.

najaktívnejšie zapájali do jeho činnosti.

V neposlednom rade sa chcem poďakovať vedeniu školy za podporu činnosti klubu, rozvoja a vytvárania priaznivých podmienok pre zdokonaľovanie sa v rétorických a argumentačných zručnostiach.

Ostáva nám už len dúfať, že tento rok bude ešte úspešnejší ako ten minulý.

ADRIÁN LUKÁČIK

Druhý turnaj v regióne bol znova v Michalovciach. Po debatách o zmysluplnosti vedeckého výskumu na Slovensku sa na štvrtej priečke umiestnili Katarína Kiššová, Kristína Vasiľová a Adrián Lukáčik, ktorý bol aj 7. najlepším rečníkom. Jakub Labanský uzavrel rečnícku TOP10.

Búrlivé debaty o segregovaných rómskych triedach, prerývané diskusiami o fajčení v podnikoch a zložení politických kandidátok zavŕšilo na treťom regionálnom turnaji triumfálne víťazstvo Jakuba Labanského a Daniely Grofovej a pekné umiestnenie Silvie Csopotiovej a Mareka Engeľa na 6. mieste.

Na štvrtom turnaji nás potešilo krásne 5. miesto, ktoré získal prvácky tím Zuzany Kondásovej, Mareka Engeľa a Martina Rolaka. Navyše sa Marek Engeľ umiestnil na 8. mieste v hodnotení rečníkov.

Na finálový turnaj postúpili dva tímy – Daniela Grofová a Jakub Labanský a tím v zložení Katarína Kiššová, Kristína Vasiľová a Adrián Lukáčik, pričom si zmerali sily s najlepšími slovenskými debatérmi. Po debatách o európskej dane na finančné transakcie, regulovanom počte študentov na gymnáziách, o práve otca rozhodovať o interrupcii a ďalších sa tím Jakuba Labanského a Daniely Grofovej zúčastnil v semifinále a tam obsadil úctyhodné 3. miesto.

Počas roku sa debatéri zapájali ako rozhodcovia súťaže Debatiáda, modeloví poslanci Mestského parlamentu mladých a aktívne sa zúčastňovali aj verejných debát Café Europa.

Chcem poďakovať za perfektnú spoluprácu, príjemnú atmosféru a aktívnu účasť všetkým stálym členom klubu, najmä tým, ktorí sa 33

ŠROBÁRKA NA CESTÁCH

CAMP

ŠROBÁRKY ‘12 V

dňoch 14. - 16. septembra 2012 sa uskutočnil už šiesty ročník Campu Šrobárky, tentoraz finančne podporený z grantu DAMKO Mesta Košice. Rovnako ako na predchádzajúcich Campoch ani na tomto nechýbali smiech, dobrá nálada a tímová práca.

V tatranskom prostredí penziónu Valaška ​ v Dolnom Smokovci sa tridsiati študenti pod vedením piatich profesorov a dvoch inštruktorov venovali svojim záujmom.

Fyzici navštívili Astronomický ústav SAV, matici počítali, informatici programovali a kalamajkoši vymýšľali. V piatok večer sme sa zase zapletali a rozpletali v rôznych hrách, tancovali v netradičných polohách a hádali názvy filmov, z ktorých niektoré poznal (videl?) len pán profesor Spišiak. Poniektorí si pri tom hádaní aj zaerdžali. Asi ešte nikdy nikto tak pôsobivo nezahral koňa, ako pán profesor Vrábel (... aj keď nevedno, ako by si pri riešení rovnakej úlohy počínal p. prof.

Pejko...). On je skrátka rodený talent. ​Ku Campu už neodmysliteľne patrí náročná túra. Tentoraz sme sa vyšplhali na Téryho chatu (2015 m n. m.) v Malej Studenej doline.

34

To ste mali vidieť tú svalovku na druhý deň!

No stálo nám to za ten dobrý pocit, keď sme boli hore, aj keď je pravda, že niektorých tam bolo treba doslova dotlačiť. Väčšina z nás zakotvila v chate pri teplom čaji a kapustnici, ale našlo sa aj desať odvážlivcov, ktorým to nestačilo a nenechali si ujsť príležitosť pod vedením troch profesorov zdolať Priečne sedlo (2352 m n. m.). Slnko, Tatry, kamzíky a my - príjemný spôsob, ako zameniť školské lavice, zabudnúť na všetko a naplno si užívať výlet.

Večer po túre sa opekalo, aj keď rešpekt ​ pred medveďmi bol možno väčší ako chuť do jedla. Myslím, že túra splnila svoj účel aj v tom, že väčšina zúčastnených zaspala ešte pred večierkou (ktorá bola o pol tretej…).

Dopoludnia nasledujúceho, posledného dňa Campu sme opäť naplno pracovali v našich obľúbených krúžkoch a po obede sme sa museli s Campom a Tatrami rozlúčiť.

Zaujímavé stretnutia a prácu v krúžkoch, ​ zábavu na nezaplatenie, kŕče v nohách, super zážitky, nových priateľov a nové možnosti, ktoré by sme inak nepoznali. Toto všetko nám dal tohtoročný Camp. →

ŠROBÁRKA NA CESTÁCH

TRI CHATY, DVE DOLINY A JEDNO SEDLO ALEBO AKO SA LÁMU ČASOVÉ REKORDY Predstavte si, že je sobota a vy si sladko spíte. Zrazu vám pri hlave zazvonia 2 rôzne zvučky dvoch rôznych mobilov hlásajúce 7:15. Ten nepríjemný pocit, keď musíte vystrčiť čo len prst spod teplej periny nám bol dvojnásobne znepríjemnený pohľadom von. Prebudiť sa do hmlistého studeného rána je to pravé orechové. Hlavne, ak máte absolvovať (tor) túru z Hrebienka popri Studenovodských vodopádoch na Zamkovského chatu, potom výstup na Téryho chatu (2015 m n. m.), cez Priečne sedlo (2352 m n. m.) prejsť na Zbojnícku chatu a vrátiť sa na Hrebienok. (Údajne je to štandardná tatranská trasa...) O pár desiatok minút, naraňajkovaní, s vrecúškom „chutného“ suchého obedu v ruksaku sme nasadli na električku do Starého Smokovca a odtiaľ, zatiaľ ako praví lenivci, nechali sa vyviezť pozemnou lanovkou na Hrebienok. Tam sme trošku pomrzli a tí, ktorí si vzali šortky, začali ľutovať svoje rozhodnutie... Výlet sa mohol začať.

Našou prvou zastávkou boli Studenovodské vodopády. Zopár ľudí si porobilo akčné fotky na skalách a výprava sa pohla k Reinerovej chate, kde sme dostali inštrukcie v štýle: Napite sa a vidíme sa na Zamkovského chate o pol hodinu. Tam niekoľko rýchlych už stihlo zjesť polovicu zásob svojho jedla, kým sme sa my ostatní vychádzkovým tempom konečne dostali na dohodnuté miesto. A my osobne môžeme povedať, že to bolo posledné vychádzkové tempo v ten deň. Pretože práve na Zamkovského chate prišlo veľké delenie, a to: Buď ideš rýchlosťou v0 (rozumej: viac než svižne) a tvoj potenciálny cieľ je prejsť cez sedlo, alebo ideš s ostatnými a končíš na „Térine“. A teraz babo, raď – ísť či neísť? Nakoniec v nás ale zahorela duša dobrodruha a rozhodli sme sa pripojiť k super rýchlej skupinke. Niektorí boli už vtedy stopercentne rozhodnutí, že pokračujú až na

sedlo a niektorí (ako my) sa k „v-nulkovej“ skupine pridali jednoducho preto, že si chceli nechať otvorené zadné dvierka. Inštrukcie boli totiž logické - z pomalšej sa k rýchlejšej skupinke nepripojíš.

Rozlúčili sme sa s pani profesorkou Jurkechovou a Piteľovou a zvyškom Šrobárčanov a rozbehli sa do náručia Malej Studenej doliny.

Po asi 5 minútach sme pochopili, že slovné spojenie – rýchla skupina – skutočne znamenalo rýchlu skupinu. Po prvých 200 metroch sa vytvorila nedobehnuteľná medzera medzi pánom profesorom Spišiakom s jeho prívržencami a nami – obyčajnými smrteľníkmi. Veď musíte nám dať za pravdu, že zvládnuť výstup zo Zamkovského chaty Veľkým a Malým hangom na Téryho chatu za 45 minút (!) nedokáže hocikto. Preto nás na Téryho chate čakali viac ako polhodinu a dobre tam vymrzli (hah!). Aj keď slnko počas výstupu ukazovalo silu svojich lúčov, nestačilo to na to, aby nám bolo teplo. Neskôr začal fúkať nepríjemný nárazový vietor, a kým sa celá „v-nulová“ skupina zišla hore, po slnku nebolo ani stopy. Tí, ktorí na Hrebienku ľutovali, že majú krátke nohavice, si na Téryho chate pravdepodobne ani nevedeli prísť na meno.

Každý povyťahoval z tašky aj posledné kusy látky, len aby mu bolo teplo. Na chate sme sa zdržali asi polhodinu. Každý preriedil zásoby jedla, ale tomu suchému obedu , ktorý sme dostali v penzióne, sme sa nejako vyhýbali. Keďže bol najvyšší čas vyraziť na sedlo, bolo potrebné spraviť definitívne rozhodnutie, kto ide a kto nie. Nebyť niekoľkých kamarátov a silného odporu voči Malému a Veľkému hangu, asi by sme ostali s ostatnými na Térine. Nakoniec však bolo odhodlanie väčšie ako pocit z toho, že na to nemáme, a pripojili sme sa k ôsmim štvrtákom.

→

35

ŠROBÁRKA NA CESTÁCH Cesta pod sedlo bola pomerne nenáročná. No aj tak nám vysokoškolák Mišo opakoval, že pokiaľ nie sme na reťaziach, stále sa ešte môžeme vrátiť. Keď sme sa však ocitli pod obrovskou skalou, všetky pochybnosti išli bokom. V momente nás zaplavila vlna adrenalínu, túžby a odhodlania. Tieto pocity vyplnili celé naše telo a na strach už nebolo miesto. Pomohol tomu aj fakt, že tam bolo veľa ľudí, a keď je niekde ľudí dosť, znamená to, že to nemôže byť také zlé. V našom prípade to znamenalo, že ak to dá šesťdesiatročná babka, tak to musíme dať aj my. Horšia však bola skutočnosť, že sme preto museli čakať ako za socíku na mandarínky. Pán profesor tento čas využil na rozdanie posledných pokynov (metóda troch pevných bodov) a my na osvieženie. Čakacia doba uplynula a my sme sa (niektorí premiérovo) pustili do zdolávania skál.

Na naše prekvapenie to nebolo až také náročné, ako sme čakali. Profesori nám síce vraveli, že reťaze sú náročnejšie skôr psychicky ako fyzicky, ale verte im, keď vás pred tým presviedčali, že chodník na Téryho chatu je vydláždený... Niektorí z nás sa smiali, iní fotili a turisti za nami hundrali, že sme pomalí. Hoci sme nepociťovali priamo strach, rešpekt sme určite mali. Radi by sme vám sprostredkovali aj naše pocity bezprostredne po zdolaní Priečneho sedla, ale to sa nám len ťažko môže podariť. Ten zážitok je asi „neprenosný“, mieša sa vo vás nadšenie z vlastného výkonu a dojmy akoby dotykov okolitých tatranských končiarov striedavo zahaľovaných a odkrývaných v rýchlo sa pohybujúcich franforcoch oblakov, ktoré však nie sú len nad vami, ale skôr okolo vás i pod vami...

Vyškriabanie sa z Téryho chaty na Priečne sedlo nám vrátane čakania kvôli pomalým skupinám pred nami trvalo (neuveriteľné) takmer 2 hodiny!

Možno to bol aj rekord. A keď už vynaložíte toľko úsilia, chceli by ste vidieť Veľkú Studenú dolinu v plnej kráse, však? Aj my sme chceli. Ale nevideli sme. Cez celú dolinu sa rozprestierala hustá biela hmla, či skôr oblak. (Našťastie sa neskôr popretŕhala.) No aj tak to stálo za to!

Dá sa povedať, že z Priečneho sedla sme šli už len dolu kopcom. Presnejšie povedané, šli, len pokiaľ nás pán profesor Spišiak dôrazne neupozornil, že tak trochu nestíhame. Bolo pol štvrtej a my sme ešte neboli ani na pol ceste ku Zbojníckej chate. To automaticky znamenalo pridať do kroku. Našťastie to nebolo zdrvujúce, pretože celá cesta bola v podstate po rovinke. A keďže sme postupovali rýchlo, nestihla nám byť ani zima, inak by nám nestačili ani tri

36

bundy. Asi o hodinku sme videli chatu (reálne sme sa k nej dostali o dosť neskôr), čo v nás vyvolalo doslova nádej a úľavu. Posledné tri hodiny, sme sa totiž cítili ako Čenkovej deti, bez jedla a tekutín. V hlave nám vírili obrazy vyprážaného syra, kapustnice či teplého čaju. Skutočnosť však bola iná. Vzhľadom na nedostatok času, sme sa riadili známou filmovou hláškou: „Nezastavujem, máme zpoždění!“ Samozrejme, nejaký čas sme na chate strávili - 10 minút, z toho 5 sme čakali na smradľavú latrínu. Ako pravá šrobárska rodina sme sa podelili s tým málo jedlom, čo nám zostalo, a hor sa späť na Hrebienok.

Cesta dolu bola nanajvýš impozantná. A to nielen krásnou prírodou, ktorú sme mimochodom teraz už veľmi nestihli sledovať, ale tým adrenalínový zostupom. Ak sme dovtedy postupovali rýchlosťou v0, teraz sme MUSELI ísť nejakou v(-3). Viem, že to fyzikálne nie je možné, ale ani to, že sme boli na Hrebienku za hodinu a desať minút nie je práve najuveriteľnejšie. A viete, ako sme takýto čas dosiahli? Predstavte si pána profesora Spišiaka a zopár jeho štvrtáckych kumpánov v úlohe Jerryho. No a nás spolu s p. profesorkou Lechovou a inštruktorom Mišom v úlohe Toma. Bolo to presne ako v tej rozprávke, keď Tom naháňal Jerryho a nikdy ho nechytil. Ani my sme skupinku štvrtákov nechytili, čakali na nás až pri rázcestí k Reinerovej chate, a to vám povieme, že krokom sme rozhodne nešli! (Oni vraj áno...) Naháňačka po turistických chodníkoch má teda grády, to vám môžeme odprisahaťJ. A viete čo? Stihli sme pozemnú lanovku! A spolu s nami ju stihla aj skupina arabských žien v dobrej nálade...

Lebo po celom dni v Tatrách nechcete nič iné, len počúvať arabské národné hity.

V Starom Smokovci sme ešte z pudu sebazáchovy prehovorili profesorov, aby sme počkali na električku, že to nevadí, keď prídeme o desať minút neskôr. V penzióne nás napokon nikto nezabil, zjedli sme guláš, no pri slove grilovačka sme rýchlo zabudli, že na stole nejaký guláš bol. Oheň na záhrade príjemne hrial a kuracie stehienka a klobásky padli viac ako dobre. Boli zaslúžené, veď nie každý deň idete na 130 percent. A viete, čo bola čerešnička na torte? Večierka do pol tretej ráno. No uznajte, kto by sa nepotešil po takom prefláknutom dni?

KATARÍNA JANIČOVÁ ANNAMÁRIA HARAKALOVÁ DENISA KUDRÁČOVÁ ROMANA ŠOLTÍSOVÁ LULE TOMIQ

ŠROBÁRKA NA CESTÁCH • ABSOLVENTI

Šrobárčan za

polárnym kruhom M

nohí Šrobárčania už neraz preukázali okrem dobrých vedomostí aj neobyčajnú odvahu. Medzi nich určite patri aj Ján Mihálik (študoval na našej škole v rokoch 1996-2000), ktorý sa spolu s dvoma priateľmi rozhodol v marci tohto roku pocestovať k Polárnemu Uralu s cieľom zažiť pravú arktickú expedíciu za polárnym kruhom. Na skialpových lyžiach absolvovali 150 kilometrový pochod z Európy do Ázie a späť. V našom časopise vám prinášame niekoľko úryvkov z jeho denníka, pretože táto dobrodružná cesta si to určite zaslúži.

...večer pred odchodom Ideme nakúpiť zásoby. V košíku sa to nezdá až tak veľa, ale myslím na to, že každý kilogram naviac môže byť v divočine príťažou. Nakoniec sa mi to všetko podarí zbaliť do hlavného batohu a do vaku, ktorý budem ťahať za sebou. O piatej ráno odchádzam na košicke letisko.

Všeobecnú pozornosť tu vzbudzujú lyžiarky, ktoré máme na nohách. Budú našou obuvou najbližšie tri týždne. Inú neberieme, ďalšie kilogramy si už nemôžeme dovoliť.

Letíme cez Prahu do Moskvy, odkiaľ nám večer ide vlak. Jeho cieľovou stanicou je mesto za polárnym kruhom – Vorkuta, ktoré vzniklo z bývalého gulagu. Snažíme sa zohnať technický benzín, ale nedarí sa nám, takže nakoniec kupujeme obyčajný 95-oktanový z benzinky. To sa nám nepekne vypomstí, keďže takýto benzin upcháva varič a treba ho neustále čistiť.

Napriek problému sme plní zvedavosti a nadšenia.

... deň prvý Po 35 hodinách cestovania vo vlaku vystupujeme na obed v dedinke Sivaja Maska, kde začína náš trek. Je krásny

slnečný deň a nie je ani veľká zima, asi tak -10. Aj keď má každý z nás skialpovú výbavu, hneď od začiatku vidíme, že to nebude ľahké. Sneh je hlboký a aj s lyžami sa zabárame miestami po kolená. Najťažšie to ma prvý, preto sa vpredu po 15-20 minútach striedame. V diaľke vidíme hory.

Sú vzdialené vyše 30 km a mali by sme k nim prísť za tri dni.

Podvečer skladáme prvý tábor. Je pekne, nefúka a teplota sa pohybuje okolo –20.

Vyzerá to na pohodový začiatok, keď tu hneď máme prvý vážny problém. Jeden z dvoch varičov je pokazený, takže varíme len na jednom. Varenie pri takýchto nízkych teplotách je niečo úplne iné ako na stanovačke v lete. Tu všetku vodu získavame zo snehu a dosiahnuť pri varení 1 litra vody bod varu nám trvá vyše 20 minút. Sme traja a každý spotrebuje na deň v priemere 4 litre vody, takže varíme prakticky neustále - odkedy zastavíme a začneme stavať tábor, až kým nejdeme spať.

Veľkú námahu vyžaduje čistenie variča, ktorý po vypnutí hneď zamŕza a upcháva sa. →

37

ŠROBÁRKA NA CESTÁCH • ABSOLVENTI

...deň tretí

Sme konečne pod Uralom, stromy tu už nerastú, všade sú len otvorené pláne. Je zima a silno fúka a viditeľnosť je minimálna. Držíme sa pokope, aby sme sa navzájom nestratili z dohľadu, pretože to by malo fatálne následky. V tej bielej hmle človek totiž ľahko stratí smer. Stúpame veľkým údolím po zamrznutej rieke.

Začína sa smievať a nikde v blízkosti nie je úkryt, kam by sme sa mohli schovať pred vetrom a postavit si stan. Táboríme uprostred otvorenej plošiny. Pílkou vyrezávame z tvrdého snehu tehličky a staviame snehovú zábranu vysokú vyše 1 metra. Dieru, ktorú sme vyrezali, ešte prehĺbime a do nej staviame stan.

Zažívame pravú polárnu expedičnú noc.

… deň siedmy

Dnes sme najviac vzdialení od civilizácie.

Pochod ku najbližšej dedine by nám trval šesť dní. Radšej ani nemyslím na to, že by sa niekomu niečo stalo a nebol by schopný pokračovať v ceste.

...deň ôsmy

V nohách už máme cez 100km (keď prejdeme 15km denne, tak je to úspech) a každý to už pocítil - ja mám otlačené palce na nohách, Mišo preťažené koleno, Dodo omrznutý malíček.

Prekročili sme hlavný hrebeň z Európy do Ázie a pokračujeme na sever smerom k najvyššej hore Polárneho Uralu – Pajer. Už sme si zvykli na neustálu zimu, kopu snehu a aj režim dňa. Ráno nám trvá približne dve hodiny, kým vstaneme, niečo zjeme, všetko pobalíme a vydáme sa na cestu. Zvyčajne raňajkujeme chlebovú placku – pitu so slaninou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jedálnička každého polárnika. Na obed jeme len nejaké oriešky a keksíky. Večera je hlavný chod dňa – varíme si instantné polievky a cestoviny so sušeným mäsom. Denne ideme 7 hodín, až kým sa nezačne stmievať. Pri teplotách

38

do -25 sa mi šlape celkom dobre, pri nižších teplotách a silnom vetre už výrazne cítim chlad.

Každým nádychom mi primŕza sliznica nosa a ťažšie sa mi dýcha. Po asi 30-kilometrovej “prechádzke” po Ázii sa teraz chystáme prekročiť hlavný hrebeň opäť smerom do Európy priamo cez sedlo pod Pajerom. Stanujeme na konci údolia pod najvyššou horou, fúka nepríjemný vietor a sneží. Vykopali sme si záhrab, máme tam stan a "poľnú kuchyňu", ale pri varení nás zasypáva sneh. Sme celí bieli a okolo nás sú obrovské záveje. Príroda ukáže svoju moc, keď sa na náš stan nadránom zosunie nafúkaný závej. Stranu, kde spím ja, zavalí natoľko, že sa nemôžem ani pohnúť. V šoku kričím na Miša, ležiaceho na druhej strane, ktorý nie je až tak zavalený, aby utekal von a skontroloval, či sa nemôže na nás zosypať ešte väčšie množstvo snehu. Mišovi sa podarí vyhrabať a postupne nás vyslobodí spod hromady snehu. Hlavou mi behajú chmúrne myšlienky o „pochovaní zaživa“. Po dramatickom prebudení balíme tábor, počasie sa zlepšuje a s ním aj naša nálada.

Dnes nás čaká prechod cez hlavný hrebeň.

Podľa mapy by to mal byť aj najstrmší výstup celej našej expedície. Pokračujeme dolinou a hneď pri prvom pohľade na stenu, na ktorú sme plánovali vystúpiť, je nám jasné, že tadiaľto to nepôjde. Voľba padá na bočný hrebeň. Lyže vymieňame za mačky, trekové paličky za čakan a ideme kolmo hore. Sneh je hlboký, boríme sa až po tvrdú vrstvu zľadovatelého snehu, kde sa nám darí zasekávat mačky. Stúpame pomaly a postupne sa nám odhaľuje panoráma celého Uralu. Máme obrovské šťastie, že nám praje počasie - je krásne, slnečno a nefúka. Po troch hodinách sme konečne na vrchole plošiny. Výhľad je nádherný a námaha sa nám mnohonásobne vracia. Vidíme celé pohorie, ako sa vinie od severu na juh a všade okolo nás sa mihajú nespočetné odtiene modrej a bielej. →

ŠROBÁRKA NA CESTÁCH • ABSOLVENTI

...deň predposledný

Schádzame z hôr a v diaľke už vidíme stúpať dym z komínov v dedinke Jeleckaja, kam smerujeme.

Opäť je krásne a pri každej prestávke sa kocháme pohľadmi na vzďaľujúci sa Ural. Míňame stádo sobov a pomaly sa blížime k táboru Nencov (nie Nemcov!). Žije tu jedna väčšia rodina - 10 ľudí, ktorí majú asi 200 sobov. Po krátkej zastávke pokračujeme v našej ceste ďalej. Ešte stále sme 10 km od dedinky Jeleckaja , do večera to ale nestihneme a tak opäť táborime. Je veľká zima, teplomer nám ukazuje -30. Rýchlo sa snažíme navariť večeru. Neustále sa schladzuje, pri teplote -35 mi prestáva fungovať teplomer.

Kúsok pred cieľom zažívame najchladnejšiu noc celého pochodu. V stane na seba dávame všetko, čo máme, tlačíme sa k sebe, ale aj tak “klepeme kosu”. Naše spacáky po 10 dňoch totiž nasali vlhkosť, ktorá znižuje ich izolačné vlastnosti. Tu si opäť uvedomujem, že ak človek podcení kruté polárne podmienky, aj 10 km môže pre neho znamenať neprekonateľnú vzdialenosť.

slovník

Polárny Ural

…deň posledný

Ráno je celý stan zamrznutý. Para, ktorú vydychujeme, okamžite zamŕza a oblepí celé vnútro stanu, ako aj všetky veci v ňom. Stále je nehorázna zima a nikomu sa nechce von zo spacáka. Čakáme, až na stan zasvieti slnko a začne sa otepľovať. Balíme náš posledný tábor a po troch hodinách sme v cieli. Za nami je dvanásť dní existencie v ľudoprázdnych horách počas polárnej zimy, kde nevládne človek ale príroda. Sadáme do vlaku, mám plnú hlavu zážitkov, skúseností a pocitov, ktoré sa hromadili postupne deň za dňom. Až teraz budem mať čas ich spracovať.

V každom prípade som ale rád, že sme sa z miest, kam vstupuje ľudská noha len veľmi zriedka, vrátili živí a zdraví a že som sám sebe dokázal, že viem prežiť v takýchto pre niekoho extrémnych podmienkach. Expedíciu som si naozaj užil a rád by som sa tam ešte raz vrátil a pokochal sa nezabudnuteľným pohľadom na úžasnú prírodu.

KATKA KIŠŠOVÁ JÁN MIHÁLIK

Polárny Ural je najsevernejšou časťou uralských hôr a je to oblasť s drsnými zimami (v zime tu teplota dosahuje okolo –55° C) a krátkym horúcim letom. Verným spoločníkom ľudí sú mračná komárov, močiare a ľadové rieky bez mostov. Jeho plocha predstavuje okolo 25 000 km². Reliéf je veľmi členitý, početné riečky a bystriny sú hlboko zarezané v horských masívoch. Najvyšším vrchom je Pajer s nadmorskou výškou 1499 metrov. Územie je veľmi riedko obývané a prakticky turisticky nepoznané. Sídla sú len v blízkosti

Severnej železničnej trate. Rusi do tejto oblasti prenikli len v 30. rokoch 20. storočia s úmyslom ťažiť bohaté ložiská uhlia. V oblasti sporadicky žijú domorodci (Nenci, Chanti, Mansi a Komi), ktorí sa živia chovom sobov, rybolovom a lovom zveri.

Nenci

Sú to pôvodní obyvatelia polárnych oblastí, žijúci kočovným spôsobom života - každoročne sa sťahujú viac ako 1000 kilometrov naprieč tundrou. Sú silne závislí na svojich stádach sobov, ktoré chovajú kvôli potrave, vyrábajú z nich odev, nástroje alebo im slúžia na dopravu.

39

ŠROBÁRKA • ABSOLVENTI

Rozhovor

s absolventom

JUDr. Mgr. Ladislav Rovinský

Predseda Spolku na podporu skrášľovania Košíc Absolvent Šrobárky 1968/1969 1975 absolvent Katedry psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ 1985 absolvent Právnickej fakulty UPJŠ Motto: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé“

P

olitikmi je vnímaný ako rebel, ktorý ignoruje zákonné postupy. Vie nielen ostro kritizovať, ale ponúka aj riešenia. V Košiciach je známy aj ako cyklista, ale viac ako občiansky aktivista a predseda Spolku na podporu skrášľovania Košíc, navyše je absolventom Šrobárky – Ladislav Rovinský.

Šrobárka bola v čase Vášho nástupu strednou všeobecnovzdelávacou školou, prečo ste sa rozhodli práve pre ňu? Bola to už vtedy škola s vysokou úrovňou, ako sa to o nej hovorí dnes?

Mohli sme si vybrať jednu strednú a jednu učňovskú školu. Sestra už na Šrobárku chodila, tak som mal referencie a aj moja tajná láska sa tam hlásila – nebolo čo riešiť... Úroveň školy – boli to roky súperenia o prvenstvo s Kováčskou. Končili naším presvedčivým víťazstvom. :)

Ako si spomínate na svoje študijné roky?

Ktorý predmet ste obľubovali najviac a ktorý najmenej?

Na SVŠ som nastúpil v roku 1966. Spočiatku vcelku nuda, no niektorí profesori prekvapili prístupom odlišujúcim SVŠ od ZDŠ. Profesorka Háberová Šlampová nás „prinútila“ k tomu, aby sme sa stali členmi vedeckej knižnice. Písali sme referáty, pracovali samostatne, paráda. Potom prišli krátke roky uvoľnenia. Mohli sme Beatles, Sandie Show, Twiggy.... Smeli sme rifle, Sartra, ale aj Solženicyna, Pasternaka.

40

Hltali sme úžasné filmy Československej novej vlny. Mali sme školský časopis a v ňom začínajúcich básnikov. Žiaľ, končilo to takzvaným aprílovým normalizačným plénom ÚV KSČ, keď za podpory Moskvy Gustáv Husák nahradil Alexandra Dubčeka.

To prebehlo v čase maturitných skúšok, dôsledky som pochopil až na vysokej škole.

Najobľúbenejším bol slovenský jazyk a literatúra, dejepis a najmenej obľúbený aj vďaka Sovietskemu zväzu ruský jazyk.

Maturovali ste v 1969, kam smerovali Vaše kroky potom?

Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika – Katedra odbornej psychológie, boli to roky normalizácie a previerok.

Všetkých - učiteľov, študentov, ale aj celú spoločnosť prinútili poprieť samých seba... → Spolok na podporu skrášľovania Košíc je občianske združenie registrované v roku 2004, zaujímajúce sa o kultúru, politiku a rozvoj nášho mesta. Viac informácií o jeho aktivitách nájdete na stránke

spolok-kosice.webnode.sk

ŠROBÁRKA • ABSOLVENTI Ste známy ako občiansky aktivista, kandidovali ste dokonca na primátora. Kedy ste sa začali zaujímať o politiku?

O veci verejné, o to, čo sa deje za oknom, som sa zaujímal vždy a vždy som sa aj ozval...

V súčasnosti pôsobíte ako predseda Spolku na podporu skrášľovania Košíc. Čo si myslíte o regionálnej tematike vo výučbe? Je dostatočne zastúpená? Ťažko mi je posúdiť... Podľa záujmu mladých by toho mohlo byť aj viac.

Spolok má široký záber činnosti, čo je jeho hlavným cieľom? Aké aktivity sú momentálne tie prvoradé a aktuálne?

Chceme postaviť Pamätník obetiam holokaustu v Košiciach. Mám obavu, že sa nám nepodarilo presvedčiť občanov Košíc, že Košice takýto pamätník potrebujú, ak majú byť skutočným európskym mestom. Chceme, aby mali Košice nový územný plán, pretože ho nevyhnutne potrebujú, ale aj zachránenú zeleň.

Chceme, aby Košice riešili cyklistickú dopravu.

Ak by ste si mal vybrať obdobie, v ktorom by ste sa v Košiciach narodili, ktoré by to bolo a prečo?

Mne sa tu páči, tu a teraz. Máme slobodu, máme možnosti, nemusíme sa báť ani pretvarovať. Som spokojný.

Na záver, čo by ste rád odkázali študentom Šrobárky?

Využite možnosti, ktoré máte – naplno.

ADRIÁN LUKÁČIK

41

RECENZIA

Alyson Noël

Nesmrteľní Aj

vy už máte po krk večného boja upírov a vlkolakov, no na druhej strane vás akýmsi zvláštnym spôsobom priťahuje nesmrteľnosť? Tá možnosť prežiť stovky či tisíce rokov bez známky po starnutí?

Tak to je táto séria kníh pre vás ako stvorená.

Ever Bloomová, hlavná postava a zároveň rozprávačka príbehu, bola populárnym šestnásťročným dievčaťom. Teda, až do tragickej autonehody, pri ktorej jej zahynuli rodičia, sestra i pes. Ten osudný okamih jej prevrátil život doslova naruby. Od tej chvíle totiž dokáže čítať myšlienky, vidieť auru, jediným dotykom spozná celý váš životný príbeh a dokonca dokáže vidieť duše mŕtvych ľudí.

Krátko po tom, ako sa Ever presťahovala k svojej tete Sabine, nastúpila do novej školy, kde sa však stala outsiderkou, najmä kvôli tomu, že na svojej blond hlave neustále nosila kapucňu a v ušiach mala iPod. Jej najlepšími priateľmi sa stali gotička Heaven a gay Miles, ktorí však o jej schopnostiach ani len netušili. Jedného dňa na ich školu nastúpi

Alyson Noël 42

nádherný, nesmierne bohatý a drsne pôsobiaci chalan s neodolateľným úsmevom a úžasným autom. A čo je najlepšie – v jeho blízkosti Ever takpovediac stráca svoje nadprirodzené schopnosti a darí sa jej nevnímať všetok ten chaos okolo seba. Čím viac sa však o neho Ever zaujíma, tým viac otázok sa okolo neho vynára a tým je z neho naša hlavná hrdinka zmätenejšia. Napriek tomu je do neho postupne stále viac a viac zamilovaná. Damen sa však správa zvláštne – raz pôsobí, akoby Ever miloval z celého srdca a raz si ju ani nevšimne, krúti sa iba okolo ostatných dievčat. Len jedna vec sa na ňom nemení – nikdy nezabudne Ever „vykúzliť“ červený tulipán. Ale čo to má všetko znamenať a KTO vlastne Damen Auguste je? A hlavne – prestane už konečne s tým divadielkom, vyloží karty na stôl a vysvetlí Ever, čo sa s ňou deje a prečo odrazu vidí a počuje veci, o ktorých sa iným ani nesníva? Pretože je evidentné, že on vie o nej niečo, čo ona ani len netuší...

V sérii Nesmrteľní zatiaľ vyšli štyri knihy – Navždy, Modrý mesiac, Krajina tieňov a Temný plameň – a na tento rok sú naplánované aj posledné dve časti tejto hexalógie, Hviezda noci a Everlasting (slovenský názov zatiaľ zverejnený nie je).

ZUZANA KONDÁSOVÁ

RECENZIA

Livia Bitton-Jackson

Mosty nádeje D

rsné gesto rozlúčky s rodnou krajinou má v sebe poriadnu dávku irónie. Najprv ma okradli nacisti.

A teraz komunisti, ich zarytí nepriatelia. Koľko krivdy možno prehltnúť a zostať pritom sám sebou?

Aj takto možno v skratke opísať dej autobi o g r af i ckého románu, ktorý odhaľuje nemilosrdné zaobchádzanie so židmi počas druhej svetovej vojny, ale aj po nej. Autorkou a zároveň hlavnou hrdinkou je Elli Friedmanová, židovka pochádzajúca zo Šamorína. Keď mala trinásť rokov, nemeckí vojaci vpochodovali s nacistickými zástavami do Budapešti a v priebehu niekoľkých dní celú jej rodinu dopravili do iného mesta. Odtiaľ boli spolu s tisíckami iných židov nahnaní do geta, kde čakali na deportáciu. Tri dni cesty plné hrôzy, tmy, bez vzduchu a vody v dobytčom vagóne boli predzvesťou nepredstaviteľného desu a utrpenia zvanom Osvienčim.

Hneď po príchode do tábora smrti Dr. Josef Mengele poslal Ellinu tetu Serenu do plynovej komory spolu s nevládnymi, staršími ženami a matkami s deťmi.

Pretože bola Elli na svoj vek dosť vysoká a s plavými vrkočmi vyzerala dostatočne árijsky, bola spolu s mamou vytiahnutá z radu, ktorý viedol do plynovej komory. Ako povedala samotná Elli: „Namiesto smrti v krematóriu sme boli odsúdené na život v pekle.“ 30. apríla 1945 bolo tridsaťtisíc umierajúcich väzňov oslobodených americkými vojakmi.

Medzi nimi boli aj Elli, jej mama a brat. A tu sa začína príbeh dospievajúceho dievčaťa, ktorej ideály a predstavy o svete boli zničené príliš skoro, ale nie príliš neskoro, aby nemohla žiť

ďalej. Po návrate do rodného Šamorína čakal Elli a jej rodinu šok. Dom nachádzajú bez nábytku, spotrebičov, riadov, záclon, kobercov, dokonca zmizla aj pumpa zo studne. Dostali druhú šancu od života, preto jediné, čo môžu urobiť, je začleniť sa opäť do normálneho života. Elli sa vracia do školy, nad ktorou sa trepoce veľká sovietska zástava a oslnivá červená hviezda. Po relatívnom zotavení sa Elli spolu s mamou pustili do strastiplného boja o dlho neochutnanú slobodu a štastie. Ilegálne emigrovali z Československa a po dlhej púti na lodi plnej utečencov sa dostali až za oceán. V New Yorku Elli získala univerzitné vzdelanie a stala sa odborníčkou na históriu a judaizmus.

Príbeh Elli Friedmannovej je o stratách a trpkých rozlúčkach s tými najbližšími. A práve preto sa rozhodla napísať román,v ktorom môže vybudovať mosty a opäť sa s nimi spojiť.

Týmito mostami však spája aj niečo viac.

Umožňuje nám nimi prechádzať a stretávať sa s krutým a neľudským správaním. Je to autentické rozprávanie o tom, kam až môže siahať ľudské konanie. Možno niekedy je lepšie zahodiť na chvíľu bežné problémy a prečítať si výpovede ľudí, ktorí prežili niečo, čo sa už nesmie zopakovať. A na to už musí dohliadnuť naša generácia. „Pretože tým dospievajúcim sme mohli byť aj my.“ KATKA KIŠŠOVÁ

43

ODPORÚČAME

Máš chuť v lete vypadnúť niekam preč?

V

predchádzajúcom čísle sme vás informovali o Letnej akadémii Discover.

Aj tento rok sa jej zúčastnilo niekoľko šikovných Šrobárčanov. Čo sa tam vlastne dialo? Čo nové sa dozvedeli? Pýtali sme sa samotných účastníkov.

Tento rok sa Discoveru podarilo preraziť cez hranice. Zúčastnili sa ho aj stredoškoláci z Česka, taktiež aj rady lektorov sa rozšírili o českých študentov Oxfordu a Harvardu.

K tradičným kurzom ako politológia, sociológia, neuroveda, právo, ekonómia, pribudli nové – architektúra a história. Takže bolo si z čoho vyberať. Deň sa začínal dvoma kurzami, ktoré si študenti sami vybrali.

Nešlo však o tradičné vyučovanie, ako ho poznáme zo školských lavíc. Atmosféra bola priateľská a vyučovanie založené na diskusii a interakcii. Na konci účastníkov nečakalo žiadne testovanie ani skúšanie, takže

44

všetko bolo dobrovoľné. Avšak spôsob prednášania bol dostatočne zaujímavý a myslím,že to vzbudilo u účastníkov motiváciu dozvedieť sa viac. Očividne je to oveľa efektívnejší spôsob vzdelávania ako nekonečné memorovanie faktov a definícií.

Deň pokračoval poobedňajšími workshopmi, ktoré boli naozaj rôznorodé. Tak napríklad worshop s názvom Zločin a trest, kde si mohli študenti vyskúšať sudcovské taláre a rozhodovať súdny proces. Okrem toho si mohli na samostatnom workshope trénovať vyjednávanie, diskutovalo sa o židovskej kultúre a zvykoch, nazrelo do práce v Googli, alebo ste sa mohli dozvedieť sa o najbizarnejších vedeckých výskumoch.

Program bol naozaj pestrý. Keďže lektori boli poväčšine študenti Oxfordu, Cambridgu alebo Harvardu, na seminároch o štúdiu na týchto prestížnych školách ste sa mohli dozvedieť, čo musíte urobiť, aby ste sa na ne dostali, čo všetko vás čaká alebo jednoducho, aký je tam život a náklady. →

ODPORÚČAME Večer bolo o zábavu postarané. Športové aktivity boli dopĺňané logickými, takže zabrať dostali nohy a aj mozog.

Keďže sa Discover tento rok konal v Kubrici pri Trenčíne, jedno poobedie sa zúčastnení vybrali na túru do malebných Trenčianskych Teplíc.

Pozvanie na diskusiu neodmietol ani sociológ, spisovateľ a diplomat Martin Bútora. Jedna z popredných postáv Nežnej revolúcie a spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu rozprával svoje bohaté zážitky aj z revolučných čias.

Nuž, zdá sa,že týždeň na letnej akadémii dal dosť zabrať. Aké pocity a zážitky si odniesli naši študenti? Tu je niekoľko z nich:

Kika (4.A):

„Discoveru som sa zúčastnila už druhýkrát.

Už to naznačuje, že sa tam oplatí ísť. Mnohí moji kamaráti sa čudovali, že ešte aj počas prázdnin idem na nejakú letnú školu. Tí, ktorí boli pohoršení, však netušia, že okrem nových informácií sa dá aj kvalitne zabaviť. Veľmi si vážim všetkých lektorov, ktorí tam boli. Predsa len každý z nich by si mohol inak zariadiť voľný čas, veď koniec koncov sú to aj ich prázdniny.

A práve v tom je to čaro, nikto nie je do ničoho nútený, ale aj napriek tomu sa všetci dobrovoľne zúčastňujú kurzov, workshopov, zábavy.

Interakcia na kurzoch bola vždy obrovská, čo sa nedá porovnať s normálnym vyučovaním. Keďže sme všetci spolu obývali jednu chatu, lektori boli otvorení sa s nami rozprávať kedykoľvek počas dňa. Hrali s nami hry, zabávali sa. Discover je krásne skĺbenie zábavy so získavaním nových vedomostí a znalostí. Po príchode domov som bola plná energie, odhodlania ísť si za svojím cieľom. Vďaka tým ľuďom si začínam uvedomovať, že všetko sa dá, len treba na sebe makať a mať pevné nervy.“

Ema (3.C):

„Discover, to nie je len letná akadémia plná študovania , učenia sa, drenia lavíc alebo podobných činností,ktoré sa ľuďom spájajú so slovom „akadémia“ . Vďaka Discoveru som mala možnosť spoznať nových ľudí, rôznorodé osobnosti,priateľov , s ktorými vždy bolo „o čom“ , ktorí mali podobné záujmy, s ktorými som zažila nezabudnuteľné chvíle plné zábavy.

Samozrejme, že mi tento týždeň dal aj obrovské množstvo nových vedomostí , možnosť dozvedieť sa naozaj rozličné zaujímavosti , životné príbehy úžasných a vzdelaných lektorov či rozvinúť debatérske schopnosti . Discover je týždeň, na ktorý sa nezabúda a ktorý chcem určite zažiť znova. „

Zuzana (2.B):

„Discover je niečo, čo si musí človek zažiť, aby pochopil, prečo je to také úžasné. Prebdieť takmer celú noc a ráno sa ponáhľať na prednášku či tykať si s lektormi, ktorí raz môžu byť vašimi profesormi a spoznať ľudí, ktorí vám raz môžu napomôcť k úspechu. Uznajte, to sa vám nepodarí všade. Z Discoveru som si odniesla veľa skvelých zážitkov, skúseností a predovšetkým nových kamarátov z Čiech i zo Slovenska. Ak aj vy patríte medzi ľudí, ktorých nebaví splývať s davom a chcete dokázať niečo viac, ako len sedieť doma na gauči bez možnosti niečo vo svete zmeniť, rozhodne sa medzi nás poďte pozrieť. Ak nič iné, získate rozhľad a dostanete sa o krôčik bližšie k ľuďom, ktorí mali na to dostať sa na prestížne školy, akými sú Oxford, Cambridge či Harvard.“ KATKA KIŠŠOVÁ

45

INTERVIEW

Interview Steckbrief:

Name Natasha Pessel Alter 20 (12.05.1992)

Wohnort Coburg, Bayern Sprachen Deutsch, Englisch, Französisch und ein kleines bisschen Slowakisch Lieblingsbuch Aus dem Leben eines Taugenichts, Joseph von Eichendorff Lieblingslied Man Must Dance, Johnossi Lieblingsfächer Chemie und Englisch Hassfach Physik Hobbys Reisen (ich war bereits in 15 Ländern), Tennis, Lesen, mit Freunden im Café sitzen/ins Kino gehen/feiern…

Welche Eigenschaften Ehrlichkeit, Humor, Intelligenz und ganz besonders Spontanität - ich schätzt du bei anderen? liebe spontane Menschen!

Schönster Moment in Als bei einer Retro-Party das Lieb der Slowakei? „99 Luftballons“ von Nena lief, haben wir (meine slowakischen Freunde und ich) alle gemeinsam mitgegrölt – es hat schrecklich geklungen, aber wir hatten sehr viel Spaß…auf deutsch!

Im Rahmen welches Projekts bist du hier?

Was sind deine Aufgaben?

Ich bin hier für ein „Freiwilliges Soziales Jahr“ (FSJ). Ein FSJ ermöglicht es jungen Menschen, sich sozial zu engagieren, z.B. an einer Schule, in einem Kindergarten, in einem Altenheim oder auch bei Kultureinrichtungen. Meine Organisation heißt „kulturweit“, eine Initiative des Auswärtigen Amts in Kooperation mit der deutschen UNESCO-Kommission. „Kulturweit“ schickt junge Erwachsene wie mich in die ganze Welt, damit wir ein modernes Deutschlandbild vermitteln und dabei helfen, dass junge Menschen auf der ganzen Welt Freude an Deutsch, am Deutschlernen und an Deutschland haben.

Zu meinen Aufgaben gehört es deswegen, bei der Prüfungsvorbereitung für das DSD II zu helfen, die Schüler über das Studium in Deutschland zu informieren, Schüler 46

auf den Lesewettbewerb „Lesefuchs“ vorzubereiten oder an einigen wenigen Unterrichtsstunden teilzunehmen, beispielsweise zum Thema „typisch deutsch“, wo ich mit den Schülern über das deutsche Schulsystem, das deutsche Zeitgefühl und –jetzt wird es interessantdeutsche Partys, deutsche Jungs und deutsche Mädchen gesprochen habe. Wer könnte wohl besser über das Leben junger Mensch in Deutschland berichten als eine 20-jährige Deutsche?

Welche Erwartungen hattest du vor der Ausreise?

Ehrlich gesagt wusste ich fast gar nichts über die Slowakei bevor ich hierher kam.

Ich wusste, dass Bratislava die Hauptstadt ist und dass es dort ein großes VW-Werk gibt. →

INTERVIEW

Abschiedsparty in Košice

Deswegen habe ich mir nicht so viele Gedanken vor meiner Abreise gemacht; ich wollte mich einfach überraschen lassen.

Ich habe mir lediglich vorstellt, wie es hier wohl aussehen wird. Mit unzähligen Plattenbauten habe ich gerechnet, nicht aber mit so einer schönen Altstadt. Das war wirklich eine positive Überraschung!

Ich muss zugeben, dass sich in meinem Koffer ein kleiner Vorrat an Shampoo und Make-up befunden hat, weil ich niemals damit gerechnet hätte, dass ich in Košice meine liebsten Kosmetikprodukte kaufen kann – doch es gibt hier mehr „dm“ Filialen als in meiner Heimatstadt Coburg!

Außerdem habe ich im Supermarkt auf Anhieb alle Produkte gefunden, die ich gesucht habe, weil auf vielen Produkten auf Deutsch stand, worum es sich handelt.

Das hat mich wirklich verwundert und mir gezeigt, dass ich scheinbar insgeheim nicht damit gerechnet hatte, dass die Slowakei so „westlich“ ist.

Wie gefällt es dir hier? Möchtest du irgendwann wiederkommen?

Am Anfang war hier alles neu für mich. Ich kannte niemanden, ich habe die Menschen nicht verstanden, wenn sie etwas zu mir gesagt haben, ich wusste nicht, wo es die besten Brötchen gibt und wo man den leckersten Kaffee trinken kann – es war ziemlich schwer. Inzwischen habe ich das aber alles herausgefunden, ich habe unheimlich nette Menschen kennengelernt und verstehe sogar ziemlich viel, wenn jemand mit mir slowakisch spricht – auch wenn es mit dem Antworten ein bisschen

schwierig ist ;-) Ich hatte wirklich großes Glück, dass ich gleich so herzlich hier an der Schule aufgenommen wurde. Im Deutsch-Kabinett habe ich mich von der ersten Sekunde an wohlgefühlt. Deswegen bin ich mir sicher, dass ich die Zeit hier in der Slowakei vermissen werde, wenn ich wieder zurück in Deutschland bin, es hat mir nämlich wahnsinnig gut gefallen! Nächsten Sommer möchte ich wiederkommen. Um Freunde zu besuchen und um mir anzuschauen, was Košice als Kulturhauptstadt 2013 zu bieten hat.

Und vielleicht bleibt auch Zeit für eine Wandertour in der wunderschönen Hohen Tatra.

Welche Unterschiede zwischen den Jugendlichen in der Slowakei und in Deutschland sind dir aufgefallen?

Ich finde, dass die Unterschiede zwischen den Jugendlichen in der Slowakei und in Deutschland in Bezug auf das alltägliche Leben nicht so groß sind. Junge Leute gehen in beiden Ländern gerne feiern, treffen sich in ihrer Freizeit mit Freunden, gehen ins Café usw. Es hat mich aber etwas erschreckt, wie pessimistisch viele junge Leute hier in die Zukunft schauen, wie schlecht sie über ihr eigenes Land sprechen und welche Prioritäten sie im Leben setzten. Das habe ich in dieser Form noch nie in Deutschland erlebt. Und ich habe den Eindruck, dass man für das deutsche Abitur mehr lernen muss als für das slowakische und dass man vor dem Abitur nicht so oft im Unterricht fehlen darf ;-) STANKA KAŽIMÍROVÁ 47

Chvíľka poézie Alica Sakmárová

TRÁPENIA ŽIEN Roky idú, mesiace bežia Tak ako každý, ani ja nemladnem Z malého dievčatka sa stáva slečna A o chvíľu... stane sa so mnou to, čo s kopou žien Začnem sa trápiť pre svoj vek Pre svoju váhu ani dýchať nebudem Pripadá mi to šialené, ja viem Myslím si, že taká ostanem

~

Že ostanem taká, aká som Že nepodľahnem kráse, zovňajšku Že nebude trápiť ma to, nikdy v živote No len dúfať môžem, že taká ostanem

Gabriela Gyimesiová

CHÉMIA Z čoho sú ľudské vzťahy zložené?

Z nejakých látok, roztokov? Kto vie?

Možno v skúmavke boli zmiešané s radosťou, možno aj s láskou a hravosťou Jeden chemik objavil ženu Druhý zas muža, aby žil pre ňu Tretí začal nezhody medzi nimi odparovať Štvrtý všetko dobré na nich usadzovať Piaty chemik sedel za mikroskopom, skúmal zmesi a zrazu mu zaplo Ak môže byť tuhá zložka v plynnej, prečo nemôže byť nemožná v možnej?

Prečo sa nemôžu dať muž a žena dokopy?

Prečo sa láska a šťastie nedajú dohromady?

Prečo by sa nedalo zmiešať ich spolu?

Možno by to v živote hralo veľkú rolu...

Možno by boli hádky ale aj veľa nehy...

Chemici zrazu radostne zvolali: „Namiešali sme ľudské vzťahy!“

48

OZ PRIATELIA ŠROBÁRKY vyhlasuje verejnú zbierku na zhotovenie pamätníka významnému absolventovi nášho gymnázia, básnikovi

Jozefovi Urbanovi.

Osobnosť a dielo J. Urbana presahuje rámec školy, mesta, ba i regiónu a zasluhuje si trvalé pripomenutie na mieste, kde sa podstatným spôsobom formovali a rozvíjali jeho záujmy, schopnosti, názory a postoje.

Zámer zhotoviť pamätník J. Urbanovi a umiestniť ho v exteriéri gymnázia má písomne vyjadrenú podporu Mesta Košice, ktoré deklaruje poskytnutie organizačnej a právnej súčinnosti a pomoci svojich útvarov a pracovísk.

Obraciame sa na všetky inštitúcie, právnické i fyzické osoby s prosbou, aby zvážili spoločenský význam predkladaného účelu zbierky a aby podľa svojich možností prispeli účelovo viazanou čiastkou.

Verejná zbierka sa uskutočňuje na účte OZ PRIATELIA ŠROBÁRKY, č. účtu:

0409985001/5600 (Dexia banka, Košice)

Priatelia Šrobárky Vďaka získaným prostriedkom zlepšujeme kvalitu a rozširujeme možnosti pre vzdelávanie, výchovu a aktivity študentov Šrobárky.

Tel.: Mail:

055 6221 951

sekretariat@srobarka.sk

www.srobarka.sk/klubpriatelovsrobarky

Dakujeme za priazen,ˇ ˇ podporu a spoluprácu.

Gymnázium Šrobárova 1 042 23 Košice www.srobarka.sk

Študentské slovo

ROČNÍK: 38 VYDANÉ: október 2012 CENA: 0,50 €