————————
Stanislav Konečný: Komunálna politika
—————
zbytočnou, je možné vytvoriť komisiu pre realizáciu veľmi konkrétneho cieľa, do ktorej asi nebude problémom pritiahnuť odborníkov z radov ďalších obyvateľov obce či mesta - ak tento cieľ je skutočne cieľom, ktorý obyvatelia mesta či obce ako svoj cieľ pociťujú. Prečo mať „večnú“ komisiu pre ochranu životného prostredia, keď nám možno postačí rok fungujúca komisia, ktorá sa bude starať o úpravu obecného potoka? zákon neurčuje, aké úlohy má komisia mať: jej zloženie a úlohy podľa zákona určuje obecné zastupiteľstvo. Nech je toto zastupiteľstvo hoci aj päťčlenné, nič nebráni tomu, aby každý poslanec mal svoju konkrétnu úlohu a spolu s ďalšími poslancami k nej príslušnú komisiu. Nech ju trebárs tvoria aj členovia politického subjektu, ktorý ho kandidoval: nech má on i oni možnosť dokázať celej obci, že vie pre ňu niečo urobiť.
Zahraničné skúsenosti so zavádzaním modelu nového manažmentu hovoria, že nie je na škodu - najmä tam, kde má komisia na starosti plnenie viacerých cieľov, resp. plní viacero úloh, mať po uskutočnení všetkých vyššie spomínaných zmien k dispozícii aj prehľadnú (a záväznú) tabuľku kompetencií každej komisie. Ak chceme, aby komisie splnili úlohy, ktoré od nich očakávame, je potrebné zmeniť ich postavenie nielen v platných organizačných a ďalších dokumentoch obce (program obce, rozpočet obce, štatút obce) ale aj ich skutočné postavenie v riadení obce. Základom vzťahu medzi obecným zastupiteľstvom a komisiou by malo byť: • určenie normatívnych cieľov a hlavných vecných cieľov • určenie celkového rozpočtu (náklady a výnosy) • určenie operatívnych a merateľných cieľov pre jednotlivé produkty • určenie rozpočtov na produkty • hlavné výkonové ukazovatele V podmienkach modelu nového manažmentu verejnej správy sa používa ako svoj špecifický nástroj "objednávka služieb", ktorá je uzatváraná medzi voleným orgánom samosprávy obce a jej výkonnou zložkou. Jej základom je rozpočtová kapitola, určená 120———————————————————————————