Sociálny kapitál, sociálne siete a komunálna politika
PhDr. Ing. Stanislav Konečný, Inštitút pre verejnú správu Bratislava Napriek tomu, že problematika sociálneho kapitálu nie je ani tomuto fóru nová (už na vlaňajšom 6. ročníku tejto konferencie mu bolo venovaných aspoň okrajovo niekoľko príspevkov), považujem za vhodné začať vymedzením obsahu pojmov, uvedených v názve, ktorých súvislostiam sa chcem venovať vo svojom príspevku. Vhodnosť tohto postupu sa mi javí o to väčšia, že nielen v našom prostredí nie sú uvedené pojmy doposiaľ prijímané a interpretované jednoznačne. Platí to už pre prvý z uvedených pojmov. Sociálny kapitál je pojmom, ktorý bol prvýkrát použitý už v roku 1916 (Putman, 2001b, s. 16), ale ktorý sa stal predmetom intenzívnejšieho záujmu najmä sociológov až v 80. a najmä 90. rokoch XX. storočia a dnes sa spája najmä s menami Jamesa Samuela Colemana, Pierra Felixa Bourdieua a Roberta D. Putmana, ktorých prístupy si (vzhľadom k limitovanému priestoru tohto príspevku len v úzkom výseku vo vzťahu k téme tejto konferencie) budeme všímať. Napriek tomu, že sa pojem sociálny kapitál s týmito troma menami spája, predstavujú títo traja sociológovia osobnosti s dosť odlišnou orientáciou – a aj sociálny kapitál v ich koncepciách vykazuje rozdiely, dôležité napríklad vtedy, ak sa zaoberáme vzťahom tejto kategórie k rôznym prvkom reality. Pokúsim sa v závere tejto štúdie poukázať na to, že napríklad pri analýze komunálnej politiky sa javí ako produktívny najmä Putmanov prístup Nie je teda sociálny kapitál ako sociálny kapitál – ako si ukážeme, platí to napríklad aj vo vzťahu medzi sociálnym a ľudským kapitálom. Pojem „kapitál“ je vnímaný ako pôvodne čisto ekonomická kategória a túto väzbu môžeme najlepšie vnímať práve u J. Colemana, ktorý bol očividne inšpirovaný paralelami medzi dvoma typmi spoločenských javov – medzi javmi ekonomickými a javmi sociálnymi. Napokon je aj zaraďovaný medzi reprezentantov tzv. ekonomickej sociológie. Coleman pritom rozlišuje kapitál fyzický, ľudský a sociálny. Jeho definícia sociálneho kapitálu je už považovaná za klasickú: „Ak vychádzame z teórie racionálneho konania, v ktorej má každý účastník kontrolu nad určitými zdrojmi a záujem o určité zdroje a možnosti, sociálny kapitál predstavuje jeden zo zdrojov, dostupných účastníkovi“ (Coleman, 1988, s. 68). Všimnime si napríklad formy sociálneho kapitálu v Colemanovom chápaní (Coleman, 1988, s. 102n): •
•
Coleman za sociálny kapitál považuje záväzky a očakávania. Ak osoba A urobí niečo pre osobu B a verí, že B mu za to v budúcnosti poskytne protihodnotu, vznikne tak u osoby A očakávanie a u osoby B povinnosť, záväzok, že toto očakávanie nesklame. Túto povinnosť (zaviazanosť) označuje Coleman pôvodne čisto ekonomickým pojmom “dobropis“, za sociálny kapitál považuje Coleman aj informačné kanály. Informácie sú dôležité pre vytvorenie základov akéhokoľvek konania. Jednou z možností získavania informácií sú sociálne vzťahy. Vzťahy medzi ľuďmi sú teda dôležité nielen kvôli dobropisom, ale aj