rodiny chudobou svojich podnetov pre žiakovu činnosť, ale hlavne záporný postoj rodičov k jeho štúdiu a vzdelávaniu vôbec. Narušená štruktúra rodiny Ide zväčša o mnohodetné rodiny s primitívnejšou klímou, v ktorej sa nedostatočne organizuje a kontroluje život a činnosť dieťaťa. Ale práve tak treba vidieť jadro veci aj v nevyhovujúcej afektívnej atmosfére a v nesprávne vyvinutých sociálno-psychologických vzťahoch. Ide často o rodiny s neúplnou, nepevnou štruktúrou, rozhárané, ba neraz i rozvrátené, v ktorých dochádza obyčajne k duševnému zraňovaniu detí, k strate istoty a bezpečnosti. Škole sa len málokedy podarí kompenzovať čo i len sčasti následky citovej karencie a frustrácie z nevhodného vlastného rodinného prostredia. (Hvozdík, J. 1973, 45) J. Hvozdík vo svojom výskume konštatuje, že ním skúmaní neprospievajúci žiaci oveľa častejšie pochádzali buď z neúplnej, alebo zastúpenej rodiny ako neprospievajúci žiaci. Nepriaznivé postavenie žiaka v rodine Výskumami sa potvrdzuje istý vzťah medzi prospechom žiaka a jeho postavením v rodine (t. j. počtom súrodencov, poradím medzi súrodencami, pohlavnou odlišnosťou od súrodencov). Predovšetkým väčší počet súrodencov môže nepriaznivo ovplyvniť učenie sa žiaka. J. Hvozdík (1973, 31) napríklad zistil, že až 76,6 % neprospievajúcich žiakov pochádza z viacdetných rodín. Zvýšený neprospech sa zisťuje aj u žiakov jedináčikov. V prevažnej miere sú to deti nesamostatné, priveľmi rozmaznané, nerozhodné. Na hodinách, kde je nutná spolupráca učiteľa a žiakov, jedináčik zlýhava. Ťažko sa tiež začleňuje do kolektívu detí. Čo sa týka poradia žiaka medzi súrodencami, v súvislosti s prospechom sú väčšiemu nebezpečenstvu vystavené prvé a posledné deti v poradí a najvýhodnejšiu situáciu majú deti uprostred tohoto radu. Vo vzťahu k pohlaviu súrodencov, podľa výskumov "priaznivejšie podmienky pre vznik porúch v učení sú pri pohlavnej diferencovanosti súrodencov, najmä u dieťaťa, ktoré ako jediné svojho pohlavia stojí proti ostatným deťom s opačným pohlavím." (Correll W. 1967, 59) Nízka kvalita rodinnej výchovy Nízka kvalita rodinnej výchovy môže vo významnej miere zapríčiniť neprospievanie žiaka. Podľa výskumu J. Hvozdíka (1973, 36) až do 75 % neprospievajúcich žiakov pochádzalo z rodín, v ktorých bola znížená výchovná starostlivosť. Rôzne chybné formy rodinnej výchovy (ako napríklad výchova autoritatívna, ctižiadostivá, príliš úzkostlivá, protekčná, zanedbaná, rozmaznávajúca, erotizujúca a i.), nesúladná rozvrátená rodina, rodina s narušenou štruktúrou napospol pestujú u žiaka také vlastnosti, postoje, správanie a návyky, ktoré mu sťažujú úspešné učenie sa. (Gáborová, Ľ. 1989). Naviac utvárajú pre takéto učenie sa aj nepriaznivú psychickú klímu, ba skôr podmienky a ovzdušie, ktoré žiakovi učenie sa sťažujú (napr. časté konflikty), alebo ho od neho aj odvádzajú. Zo strany rodičov chýba tu aj potrebná kontrola žiakovho učenia sa. Výchovnú situáciu v rodine sťažuje aj zamestnanie matky. Matky neprospievajúcich žiakov sú podstatne častejšie zamestnané mimo domova, než matky prospievajúcich žia-kov. Napriek uvedenému škodlivému vplyvu zlého rodinného prostredia a zlej rodinnej výchovy na učebný prospech žiaka je dosť aj takých žiakov, ktorí prospievajú aj z takýchto rodín. To svedčí o tom, že ani rodinné prostredie nemusí mať absolútne determinujúci
117