Obsah
Predhovor / 7
1. Nervová sústava / 9
1.1. Význam a vlastnosti nervovej sústavy / 9
1.2. Nervová regulácia organizmu / 9
1.2.1. Funkcie nervovej sústavy / 13
1.2.2. Nervová bunka / 13
1.2.3. Obvodové nervy / 17
1.2.4. Miechové nervy / 18
1.2.5. Hlavové nervy / 20
1.3. Autonómna nervová sústava / 21
1.4. Centrálna nervová sústava / 23
1.4.1. Miecha / 23
1.4.2. Mozog / 24
1.5. Látková premena a obaly centrálnej nervovej sústavy / 27
1.6. Vyššia nervová činnosť / 27
1.6.1. Spánok / 28
1.6.2. Princíp reflexného oblúka / 29
2. Zmyslová sústava / 32
2.1. Zrakové ústrojenstvo / 33
2.2. Sluchové a rovnovážne ústrojenstvo / 35
2.3. Chuťové ústrojenstvo / 36
2.4. Èuchové ústrojenstvo / 37
2.5. Koža ako zmyslový orgán / 38
3. Patológia / 40
3.1. Základné pojmy v patológii / 40
3.2. Choroba a jej príčiny / 42
3.2.1. Vonkajšie príčiny / 43
3.2.2. Vnútorné príčiny / 46
3.3. Reakcia bunky na záťaž / 48
3.3.1. Reverzibilné zmeny / 48
3.3.2. Ireverzibilné zmeny / 50
4. Zápal / 52
4.1. Príčiny zápalu / 52
4.2. Prejavy zápalu / 52
4.3. Formy zápalov / 53
5. Progresívne zmeny / 55
5.1. Regenerácia / 55
5.2. Reparácia / 55
5.3. Transplantácia / 56
6. Mikrobiológia / 58
6.1. Morfológia mikroorganizmov / 59
6.1.1. Vírusy / 59
6.1.2. Baktérie / 60
6.1.3. Huby / 62
6.1.4. Parazitológia / 63
6.2. Osídlenie organizmu zdravého človeka mikroorganizmami / 64
7. Imunológia / 67
8. Všeobecná epidemiológia / 71
8.1. Výskyt infekčných ochorení / 72
8.2. Pramene nákazy / 73
8.3. Prenos nákazy / 74
8.4. Rozdelenie infekčných chorôb / 76
8.4.1. Nákazy dýchacích ciest / 77
8.4.2. Alimentárne nákazy / 78
8.4.3. Nákazy prenášané článkonožcami / 78
8.4.4. Zoonózy / 79
8.4.5. Nákazy kože a povrchových slizníc /80
8.4.6. Pohlavné choroby / 80
8.4.7. Ochorenia prenášané krvou / 80
8.5. Zásady boja proti infekčným chorobám / 81
8.6. Životospráva a osobná hygiena / 84
Malý lexikón cudzích výrazov / 87
1.4. Centrálna nervová sústava
Centrálna nervová sústava sa skladá z viacerých hierarchicky usporiadaných oddielov, ktoré na seba plynule nadväzujú.
Tvoria ju miecha a mozog.
1.4.1. Miecha (medulla spinalis)
Miecha je valcovitý útvar zložený z nervového tkaniva, uložený v chrbticovom kanáli. Je najnižším oddielom CNS. V hornej časti, v dutine lebky, nadväzuje na miechu prvá časť mozgového kmeňa – predåžená miecha. V dolnej (koncovej) časti sa zas miecha stenčuje a končí pri druhom driekovom stavci. Miecha je dlhá asi 45 cm a hrubá približne ako palec. Podľa toho, v ktorej časti chrbticového kanála sa nachádza, rozlišujeme: krčnú, hrudníkovú a driekovú časť miechy. Uprostred miechy je úzky otvor (kanál), v ktorom sa nachádza mozgovomiechový mok. Kanál sa končí na konci miechy – teda je uzavretý.
Na priereze miechy vidno, že na prednej časti je hlboká ryha, v zadnej takisto, ale plytšia. Ryhy nasvedčujú tomu, že miecha je rozdelená. V prednej časti z miechy vystupujú motorické (odstredivé) vlákna miechových nervov a v zadnej časti do miechy vstupujú senzitívne (dostredivé) vlákna miechových nervov. Na priečnom reze miechou môžeme voľným okom pozorovať sivú a bielu miechovú hmotu.
Sivú hmotu tvoria nervové bunky. Tvarom pripomína písmeno H, má tvar motýlích krídel. Predné väčšie nahromadenie buniek sa nazýva predné miechové rohy. Menšie nahromadenie buniek sa označuje ako zadné miechové rohy. Z predných miechových rohov vychádzajú prednými koreňmi motorické nervové vlákna, ktoré vedú impulzy do svalov. Do zadných miechových rohov vstupujú ako zadné miechové korene senzitívne nervové vlákna prichádzajúce z receptorov. Pred výstupom z chrbtice sa predné a zadné korene spájajú a vytvárajú miechový nerv. Stredom sivej hmoty vedie tenký kanálik, v ktorom sa nachádza mozgovomiechový mok, Bielu hmotu tvoria nervové vlákna. Nachádza sa na povrchu miechy a medzi ståpcami sivej hmoty. Biela hmota miechy sa skladá z rôznych typov nervových vláken (motorické, senzitívne, autonómne), ktoré spájajú rôzne časti CNS. Sprostredkúvajú spojenie miechy s vyššími oddielmi mozgu a rôznych segmentov a opačne, vyššie oddiely mozgu sú spojené s miechou (tzv. prevodová funkcia miechy).
sivá hmota
biela hmota
miechový nerv
Uloženie miechy v chrbticovom kanáli
miechový nerv
zadný koreň (privádzajúci)
Miecha je najnižším oddielom centrálnej nervovej sústavy. Reguluje vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka a funkcie pohlavných orgánov (erekciu a ejakuláciu). Vyprázdňovanie v detskom veku sa deje na základe podráždenia receptorov uložených v stene močového mechúra. Na základe podráždenia sa automaticky uvoľní svalový zvierač a močový mechúr sa automaticky vyprázdni. Vývinom postupne kontrolu nad vyprázdňovaním preberá mozgové centrum.
Prerušenie miechových dráh alebo poškodenie nervových buniek má za následok ťažké poruchy hybnosti.
Prostredníctvom miechy sa vedie väčšina informácií z telových receptorov do mozgu a prostredníctvom miechy mozog kontroluje a riadi činnosť všetkých orgánov.
predný koreň (odvádzajúci)
Stavba miechy
Zaujímavosti na preštudovanie
sivá hmota
Vzťahy medzi miechou a mozgom z hľadiska centralizácie riadenia charakterizujú tieto znaky:
1. Èím je živočích na vyššom vývojovom stupni, tým väčší vplyv na riadenie činnosti organizmu majú mozgové centrá.
2. Najvyššiu úroveň riadenia zabezpeču-
zadný roh miechy
predný roh miechy
miechový kanál
je mozgová kôra. Mozgová kôra, čo sa týka stupňa vývoja, je najmladšou štruktúrou CNS. Najviac je mozgová kôra vyvinutá u človeka.
3. Èím je viac vyvinutá mozgová kôra, tým má jej poškodenie väčšie následky na celý organizmus.
1.4.2. Mozog (cerebrum)
Mozog je časťou CNS. Je uložený v lebečnej dutine. Rozdeľuje sa na tri základné časti:
1. zadný mozog – patria sem: predåžená miecha (medulla oblongata), most (pons) a mozoček cerebellum),
2. stredný mozog (mesencephalon) – tu sú uložené zrakové a sluchové centrá, centrá pre pohyb očí, hlavy, inervácia okohybných svalov,
3. predný mozog – je najvyšším oddielom nervovej sústavy. Hlbšie uložená časť je medzimozog (diencephalon), ktorý sa skladá z lôžka (thalamus) a podlôžka (hypothalamus). Sú to skupiny nervových buniek, ktoré zložitým procesom kontrolujú a riadia sekréciu hormónov v organizme. Hornú časť predného mozgu tvorí koncový (veľký) mozog (telencephalon), tzv. pravá a ľavá pologuľa (hemisféra) mozgu oddelená hlbokou pozdåžnou brázdou. Obidve pologule obsahujú dutiny – mozgové komory, v ktorých sa nachádza mozgovomiechový mok (likvor). Povrch koncového mozgu pokrýva mozgová kôra (cortex cerebri).
mozgové pologule
mozgové komory
predný mozog
mozoček
predĺžená miecha
miecha
Mozog pri pohľade zospodu Mozgové komory
Stavba a funkcia mozgovej kôry
Mozgová kôra (kortex cerebri) je u človeka vývojovo najmladšou časťou centrálneho nervového systému. Tvorí ju tenká vrstva sivej hmoty tvorená z nervových buniek. Kôra pokrýva obidve mozgové pologule hrúbkou 2 až 5 mm. Je tvorená približne z 15 miliárd nervových buniek navzájom pospájaných axónmi a dendritmi. V 1 mm3 je asi 50 m axónov, 150 m dendritov a 150 000 nervových buniek! Znamená to, že jedna kôrová bunka sa môže spojiť až 5 000 ďalšími bunkami. Spojenia medzi bunkami nemusia byť trvalé, môžu sa prerušovať. Mozgová kôra sa skladá zo šiestich vrstiev, ktorú tvoria rôzne typy a rôzny počet nervových buniek (okolo 60 typov).
K základným typom buniek patria:
– pyramídové neuro´ny – majú trojuholníkovitý (pyramídový) tvar. Viac sa vyskytujú v druhej a v piatej vrstve kôry mozgu;
predný mozog
medzimozog most mozoček
predĺžená miecha
predný mozog
mozgová kôra
medzimozog
miecha most
predĺžená miecha
stredný mozog
mozoček
Pozdĺžny rez mozgom
– hviezdicovité (granulárne) neuróny – okrem prvej vrstvy sa vyskytujú vo všetkých. Prevažujú v druhej a vo štvrtej vrstve.
Mozgová kôra je bohato poprehýbaná do závitov – tzv. gyrov, čím sa zväčšuje jej plocha. Každú pologuľu môžeme rozdeliť podľa brázd na štyri laloky: čelový, temenný, záhlavný a spánkový
Mozgová kôra je najvyšším riadiacim centrom väčšiny funkcií tela. Najdôležitejšie centrá sú: – zrakové centrum uložené v záhlavnom laloku, – sluchové centrum uložené v spánkovom laloku, – senzitívne centrum (kožná citlivosť) uložené v temennom laloku, – čuchové centrum uložené na spodine čelového laloka, – chuťové centrum uložené v blízkosti čuchového centra, – motorické centrum uložené v kôre čelového laloka. V spánkovom laloku u človeka sa nachádza centrum reči (Broccovo centrum reči), odkiaľ sú riadené svaly napomáhajúce vzniku reči. Poškodenie rečového centra sa prejavuje poruchami reči.
Jedna z mozgových pologúľ u človeka je vždy dominantná – má vedúce postavenie. U pravákov je to ľavá pologuľa a u ľavákov pravá pologuľa. Ľavá pologuľa ovplyvňuje rečové funkcie, písanie a porozumenie písaného slova. Nedominantná hemisféra sa uplatňuje pri ukladaní trvalých pamäťových stôp. Riadi napríklad mimiku, poznávanie, orientáciu v priestore.