pre 9. ročník
špeciálnej základnej
školy
Slovenské pedagogické nakladateľstvo
V bielej ploche si pre č ítate u č ebný text.
Odpoveďami na otázky a riešeniami úloh si overujete porozumenie učiva.
Motivačné otázky a úlohy, citát, ktoré vám priblížia tému, o ktorej sa budete učiť.
Názov témy
Farebné odlíšenie tematického celku.
Témy, príbehy, pozorovania a skúsenosti, na základe ktorých vyjadrujete svoje pocity, názory a postoje.
Autorky © PhDr. Marta Rejková, CSc. (vedúca autorského kolektívu)
PhDr. Elena Døízová, CSc. Ing. Alojzia Kováèová, PhD.
Lektorovali: Mgr. Tatiana Hlavienková Mgr. Lýdia Melišková
Foto: www.shutterstock.com
Grafický dizajn a obálka SPN – Mladé letá, s. r. o.
Zelenou farbou nájdete zhrnuté dôležité informácie z učebného textu.
Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho èas nemožno reprodukova bez súhlasu majite¾a práv. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky schválilo pod č. 2023/2048:5-C2901 edukačnú publikáciu Občianska náuka pre 9. ročník špeciálnej základnej školy. Doložka nadobúda účinnosť 11. apríla 2023 a má platnosť do 31. augusta 2024.
Šieste vydanie, 2024
Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana Andrezálová Výtvarná redaktorka Mgr. art. Kamila Dzurňáková Královičová Technická redaktorka Ivana Bronišová
Tlaèové podklady vyhotovilo grafické štúdio SPN – Mladé letá
Vyšlo vo vydavate¾stve Slovenské pedagogické nakladate¾stvo –Mladé letá, s. r. o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava
Tlaè: DIW print
ISBN 978-80-10-04188-6
V 8. roèníku sme sa uèili, že štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú: štátny znak, štátna vlajka, štátna peèa a štátna hymna. Znovu si ich pripomenieme.
štátny znak
štátna vlajka
štátna peèa
Štátny znak Slovenskej republiky tvorí èervený štít, na ktorom je zobrazené modré trojvršie. Na jeho prostrednom vyvýšenom vàšku sa nachádza dvojitý strieborný (biely) kríž.
Štátna vlajka Slovenskej republiky pozostáva z troch rovnako širokých pozdåžnych pruhov – bieleho, modrého a èerveného. Sú usporiadané pod sebou. Biela farba znamená èistotu, modrá je farbou oblohy a èervená vyjadruje farbu krvi preliatej za slobodu. Takéto farby majú aj vlajky iných štátov. Aby sa štátna vlajka Slovenskej republiky odlišovala od podobných vlajok iných štátov, stal sa jej súèasou štátny znak. Štátny znak sa nachádza na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky.
Štátnu peèa Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. Štátnou peèaou sa potvrdzujú dôležité štátne dokumenty. Uschováva ju prezident Slovenskej republiky.
Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.
Poznáme aj štandardu prezidenta republiky. Je symbolom funkcie prezidenta, nie je symbolom štátu. Má podobu èerveného štvorca s bielo-modro-èerveným lemom. Z jeho spodného okraja vyrastá modré trojvršie s bielym dvojkrížom. Štandarda sa používa na oznaèenie trvalého alebo doèasného sídla prezidenta.
štandarda prezidenta republiky
1. Opíšte štátny znak Slovenskej republiky.
2. Porozprávajte, kde všade sa používa štátny znak Slovenskej republiky.
3. Vymenujte farby, ktoré sa nachádzajú na štátnej vlajke Slovenskej republiky. Vysvetlite, èo tieto farby vyjadrujú.
4. Pozorne si prezrite obrázky štátnych vlajok. Sú si podobné? Èo majú spoloèné? Èím sa líšia?
slovenská francúzska vlajka vlajka
štátna vlajka štátna vlajka Holandska Slovinska
5. Viete uvies príklad dokumentov, ktoré treba potvrdi štátnou peèaou Slovenskej republiky?
6. Pamätáte si text našej hymny? Viete, pri akej príležitosti vznikla?
7. Stojíte na námestí, kde sa koná verejné zhromaždenie. Poèujete našu štátnu hymnu. Ako sa budete poèas nej správa?
a) budete sa zabáva
b) budete vykrikova
c) vzdáte jej úctu
8. Vypoèujte si štátnu hymnu Slovenskej republiky. Opíšte svoje pocity pri jej poèúvaní.
9. V ktorom našom meste môžete vidie štandardu prezidenta?
1. Viete, ako sa volí prezident SR?
2. Kde (v ktorom meste) je sídlo nášho prezidenta?
3. Kto je súèasným/nou prezidentom/prezidentkou Slovenskej republiky?
Sídlo prezidenta SR
Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Reprezentuje Slovenskú republiku v zahranièí i v našej krajine. Svojím rozhodovaním zabezpeèuje riadny chod ústavných orgánov. Je hlavným velite¾om ozbrojených síl. Úrad vykonáva pod¾a svojho svedomia a presvedèenia. Nie je viazaný príkazmi žiadnej osoby alebo politickej strany. Do roku 1998 volili prezidenta poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Od roku 1999 prezidenta volia obèania Slovenskej republiky v priamych vo¾bách na pä rokov.
Kto sa môže sta prezidentom?
Za prezidenta možno zvoli každého obèana Slovenskej republiky, ktorý je volite¾ný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deò vo¾by dosiahol vek 40 rokov. Tá istá osoba môže vykonáva funkciu prezidenta najviac dve po sebe nasledujúce volebné obdobia.
Novozvolený prezident sa ujíma funkcie zložením s¾ubu. S¾ub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky predsedovi Ústavného súdu SR napoludnie v ten deò, keï sa má skonèi volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.
Prezidenta môže odvola z funkcie pred ukonèením volebného obdobia len vše¾udové hlasovanie. Odvolaný je vtedy, ak v tomto hlasovaní sa za jeho odvolanie vyjadrila nadpolovièná väèšina volièov.
S¾ub prezidenta Slovenskej republiky.
S¾ubujem na svoju èes a svedomie vernos Slovenskej republike. Budem dba o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike.
Svoje povinnosti budem vykonáva v záujme obèanov a zachováva a obhajova ústavu a ostatné zákony.
Preèítajte si èlánok 102 Ústavy Slovenskej republiky.
Porozprávajte, aké právomoci má prezident Slovenskej republiky.
1. Kto tvorí vládu?
2. Viete, kto je predsedom vlády Slovenskej republiky?
3. Kto vymenúva a odvoláva vládu?
Úrad vlády
Vláda Slovenskej republiky je najvyšším orgánom výkonnej moci v našom štáte. Svojou výkonnou mocou riadi celú našu spoloènos. To znamená, že vykonáva – uskutoèòuje rozhodnutia parlamentu, predovšetkým Ústavu Slovenskej republiky a zákony Slovenskej republiky na jej území, stará sa o obèanov atï.
Vláda Slovenskej republiky je za dobré vykonávanie svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Vládu vymenúva prezident. Po vymenovaní vláda predloží v Národnej rade programové vyhlásenie, to znamená program svojej èinnosti. Ak Národná rada program neschváli, vysloví tým vláde nedôveru. Národná rada Slovenskej republiky môže vláde kedyko¾vek vyslovi nedôveru. Môže vyslovi nedôveru aj jednotlivému èlenovi vlády. V takom prípade prezident èlena vlády odvolá.
S¾ub, ktorý èlenovia vlády po svojom menovaní skladajú do rúk prezidenta Slovenskej republiky.
S¾ubujem na svoju èes a svedomie vernos Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plni v záujme jej obèanov. Budem zachováva ústavu a ostatné zákony a pracova tak, aby sa uvádzali do života.
Ak sa vzdá svojej funkcie predseda vlády, hovoríme tomu, že podal demisiu. Vtedy demisiu podá celá vláda. Predchádzajúca vláda vždy musí poda demisiu po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky. Svoju funkciu však doèasne vykonáva až do utvorenia a menovania novej vlády.
Ktoré úlohy vlády považujete za najdôležitejšie pre život obèana nášho štátu?
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
1. Sledovali ste niekedy záznam televízneho prenosu z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky? 2. Porozprávajte, o èom poslanci rokovali. Ako sa správali?
Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným (schva¾uje ústavu) a zákonodarným (schva¾uje zákony) orgánom Slovenskej republiky. To znamená, že vytvára právne normy, ktoré riadia spoloènos, vytvára pravidlá nášho života. Má 150 èlenov –poslancov, ktorých si obèania zvolili na štyri roky za svojich zástupcov, aby vyjadrovali ich želania a potreby. Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych vo¾bách s tajným hlasovaním. Za poslanca je možné zvoli obèana Slovenskej republiky, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Funkcia poslanca sa nazýva mandát.
Mandát poslanca zaniká
uplynutím volebného obdobia vzdaním sa mandátu stratou volite¾nosti
rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky
výkonom funkcie, ktorá je nezluèite¾ná s funkciou poslanca dòom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za trestný èin
Vieš, èo znamená pojem poslanecká imunita? (Trestnoprávna imunita poslancov bola zrušená v roku 2012.)
Je poslanecká imunita potrebná pre poslancov, alebo by mohli pôsobi aj bez nej?
S¾ub, ktorý po svojom zvolení skladá poslanec na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S¾ubujem na svoju èes a svedomie vernos Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plni v záujme jej obèanov. Budem dodržiava ústavu a ostatné zákony a pracova tak, aby sa uvádzali do života.
Volebný výber (vo¾by) je demokratický spôsob obsadzovania štátnych a samosprávnych funkcií. Štát prostredníctvom ústavy a zákonov urèuje spôsob volieb do rôznych štátnych inštitúcií, štátnych a samosprávnych orgánov. Urèuje aj kritériá úèasti volièov vo vo¾bách a èasové obdobie medzi vo¾bami.
Dôležitým znakom volebného výberu je pravidelnos volieb. Dåžku volebného obdobia presne stanovuje štát. Napríklad funkèné obdobie slovenského prezidenta je 5 rokov, volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky je 4 roky, volebné obdobie starostu je 4 roky.
Priamy a nepriamy spôsob vo¾by
V priamej vo¾be obèan volí prezidenta, poslancov Národnej rady SR (ale aj starostov, primátorov, miestne a regionálne zastupite¾stvá) priamo svojím hlasom.
V nepriamej vo¾be sa obèan priamo na volebnom výbere nezúèastòuje, ale poverí osobu, ktorá bude voli v jeho mene (napr. vo¾ba prezidenta SR do roku 1998). Obèana môže vo vo¾bách zastupova aj orgán štátnej moci, ktorému obèan odovzdal svoj hlas (napr.: ak ústavným sudcom končí mandát, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky volia dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých si polovicu vyberie prezident Slovenskej republiky).
Spôsob vo¾by je tajný. Voliè sa rozhoduje pri volebnom výbere sám, bez prítomnosti iných osôb. Má na to vyèlenené špeciálne miesto vo volebnej miestnosti. Voliè, ktorý má zdravotné problémy, môže pri vyplòovaní hlasovacieho lístka požiada o pomoc inú osobu (napr. nevidomý obèan, telesne postihnutý obèan a pod.). Táto osoba nemôže by èlenom volebnej komisie.
Poznáme dva základné spôsoby volieb do zastupite¾ských orgánov: systém pomerného zastúpenia a väèšinový systém.
Systém pomerného zastúpenia znamená, že politické strany získavajú v Národnej rade Slovenskej republiky taký poèet poslaneckých miest (kresiel), aký zodpovedá podielu hlasov volièov získaných vo vo¾bách. Kandidáti bez straníckej príslušnosti (nezávislí kandidáti) môžu kandidova len na kandidátskej listine niektorej politickej strany.
Väèšinový systém umožòuje vo vo¾bách kandidova jednotlivcom. Základom volebného výsledku je víazstvo kandidáta vo volebnom obvode.
Väèšinový volebný systém
Vo volebnom obvode súperia medzi sebou kandidáti na zastupite¾ský post.
Postúpil ten kandidát, ktorý získal najviac hlasov.
Volebný systém pomerného zastúpenia
Pri vo¾bách do Národnej rady SR sa používa volebný systém pomerného zastúpenia. Strana, ktorá získa 5 % hlasov volièov, sa stáva parlamentnou politickou stranou (má svojich poslancov v NR SR).
Poèet získaných mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky
42 mandátov
32 mandátov
27 mandátov
16 mandátov
12 mandátov
11 mandátov
10 mandátov
strana, ktorá získala 22,94 %
strana, ktorá získala 17,96 %
strana, ktorá získala 14,70 %
strana, ktorá získala 8,89 %
strana, ktorá získala 6,82 %
strana, ktorá získala 6,32 %
strana, ktorá získala 5,62 %
Neoddelite¾nou súèasou volebného výberu je volebné právo: právo voli a by volený
Právo voli majú v demokratických krajinách všetci právne spôsobilí obèania nad 18 rokov veku. Toto právo nazývame aj aktívne volebné právo
Právo by volený (nazývame ho aj pasívne volebné právo) sa neuplatòuje rovnako na všetkých obèanov. Napríklad do Národnej rady Slovenskej republiky môže by volený obèan, ktorý dosiahol vek 21 rokov, za prezidenta Slovenskej republiky môže by volený obèan, ktorý dosiahol vek 40 rokov. V iných krajinách môže by táto veková hranica iná.
Právo by volený môže by niektorým obèanom odobraté. Môže to by obèan, ktorý je vo väzení, obèan, ktorý sa zúèastnil volebných podvodov, alebo obèan, ktorý trvalo nežije na území daného štátu.
1. Viete vysvetli, aký je rozdiel medzi aktívnym a pasívnym volebným právom?
2. Povedzte, od akého veku má obèan právo voli a by volený.
3. Môže by volebné právo obèanovi odobraté?
Spôsob volieb do miestnych a regionálnych zastupite¾ských orgánov urèuje zákon. Preto sa vo¾by do týchto orgánov konajú na území celého štátu rovnakým spôsobom. Medzi orgány miestnej samosprávy v Slovenskej republike patria mestské a obecné zastupite¾stvá, do regionálnej samosprávy patria zastupite¾stvá vyšších územných celkov – samosprávnych krajov.
Starostov obcí, primátorov miest, predsedov a poslancov zastupite¾stva vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) v Slovenskej republike volí priamo obèan. Odovzdáva svoj hlas konkrétnemu kandidátovi. Ten vystupuje buï ako nezávislý kandidát, alebo ako
kandidát konkrétnej politickej strany. Prvé vo¾by do vyšších územných celkov sa v Slovenskej republike uskutoènili 1. decembra 2001.
Poèet èlenov zastupite¾stva závisí od poètu obyvate¾ov obce, mesta alebo samosprávneho kraja. Do orgánov obcí, miest a samosprávnych krajov majú právo voli a by volení aj cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt na území danej obce alebo mesta. Môžu si uplatni právo zúèastòova sa na správe verejných vecí. Zaruèuje im to Ústava Slovenskej republiky.
Pri vo¾bách do obecných a mestských zastupite¾stiev a zastupite¾stva samosprávneho kraja sa v Slovenskej republike využíva väèšinový volebný systém. Obèan si vyberá medzi jednotlivými kandidátmi (kandidujúcimi za politické strany alebo nezávislými) a im odovzdáva hlas. Kandidáti s väèším poètom hlasov získavajú mandát poslanca.
1. Opíšte rozdiel medzi priamou a nepriamou vo¾bou zastupite¾ských orgánov.
2. Aká je najnižšia veková hranica poslanca do Národnej rady Slovenskej republiky?
3. Kto volí starostu obce a primátora mesta? Viete, kto je starostom, primátorom obce, mesta, kde žijete?
4. Môže by volený každý obèan nášho štátu?
5. Ko¾ko rokov musí ma osoba, ktorá by chcela by prezidentom SR?
6. Porozmýš¾aj a vymenuj, aké vlastnosti by mali ma pod¾a teba poslanci, èlenovia vlády a iní zástupcovia obèanov.
Ako si vysvet¾ujete tento výrok?
„Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“
Právo obèana znamená možnos uskutoèni alebo neuskutoèni urèitú èinnos na základe právneho poriadku štátu. (Právny poriadok štátu tvoria Ústava Slovenskej republiky a zákony Slovenskej republiky.)
Povinnos obèana znamená nutnos splni požiadavku, ktorú ukladá právny poriadok, pretože vyjadruje záujmy celej spoloènosti.
¼udské práva upravujú tieto dokumenty: Listina základných práv a slobôd (z roku 1991), Ústava Slovenskej republiky, Všeobecná deklarácia ¾udských práv (z roku 1948), Dohovor o ochrane ¾udských práv a základných slobôd (z roku 1950), Pakt o obèianskych a politických právach a Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (oba prijala OSN v roku 1996).
V Ústave Slovenskej republiky (èl. 12 až èl. 50) sú zakotvené základné práva a slobody. Èlánok 12 hovorí o všeobecných ustanoveniach základných práv a slobôd. Ïalšie èlánky vymedzujú základné ¾udské práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedièstva, právo na súdnu a inú právnu ochranu.