Dejepis-ucebnica-6-rocnik-ZS

Branislav Krasnovský

Margita Miháliková

Mária Tonková

DEJEPIS

Slovenské pedagogické nakladateľstvo

Autori © PhDr. Branislav Krasnovský, PhD. (Pravek, Starovek)

PhDr. Margita Miháliková (Pravek, Starovek)

PhDr. Mária Tonková, CSc. (Stredovek)

Odborný garant: prof. PhDr. Róbert Letz, PhD.

Lektorovali: Mgr. Soňa Hanová prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. PhDr. Peter Mulík, PhD.

Grafický dizajn a obálka © SPN – Mladé letá, s. r. o.

Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod č. 2019/18793:4-A1001 ako učebnicu Dejepis pre 6. ročník základnej školy a 1. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Schvaľovacia doložka nadobúda účinnosť 6. januára 2020 a má platnosť do 31. augusta 2023.

Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

Siedme vydanie, 2024

ISBN 978-80-10-04277-7

OBSAH

NAJSTARŠIA HISTÓRIA

Branislav Krasnovský, Margita Miháliková

OBRAZY PRAVEKEJ SPOLOČNOSTI

Branislav Krasnovský, Margita Miháliková

Paleolit – lovci a zberači

Neolit – pastieri a roľníci

OBRAZY STAROVEKEJ SPOLOČNOSTI

Branislav Krasnovský, Margita Miháliková

Človek objavuje meď a bronz

Človek využíva železo

CIVILIZÁCIE STARÉHO ORIENTU

STAROVEKÉ GRÉCKO

Grécko bájí a povestí

Dávnoveké Grécko

Klasické Grécko

Macedónia a helenistický svet

STAROVEKÝ RÍM

Kráľovská doba

Rímska republika

Rímske cisárstvo

Kresťanstvo v Rímskej ríši

ČO SME SA NAUČILI

OBRAZY STREDOVEKÉHO SVETA

Mária Tonková

4

7

11

13

16

19

25

36

39

41

Korene stredoveku. Svet a ľudia za hranicami Ríma . . 58

Ľudia v pohybe. Sťahovanie národov a jeho dôsledky . 62

Tri ríše raného stredoveku

Feudalizmus. Kto žil v stredovekom štáte

Kresťanstvo si získalo Európu

Ako sa žilo v stredoveku

Rytmus života.

Kultúra, veda a umenie v stredoveku

Nové mocné kráľovstvá stredoveku

ČO SME SA NAUČILI

65

75

76

80

83

86

90

95

Najstaršia história

Minulosti sa človek nikdy nezbaví. Nemusí ju poznať, nesie ju však stále v sebe, vyrastá z predchádzajúcich čias.

Človek si od nepamäti kladie otázky, kto je, aké sú jeho počiatky, kam smeruje a aký je zmysel jeho života. Na časť týchto otázok môže dať odpoveď história, ktorá sa zaoberá minulosťou. Ľudia totiž vychádzajú zo skúseností svojich predkov. Keby ich nevyužívali, neustále by začínali odznova a opakovali by stále tie isté chyby a omyly. „Kdenietpoznaniaminulosti,nemôžebyťanivíziabudúcnosti.” (R. Sabatier, francúzsky spisovateľ)

Aby sa človek mohol v histórii lepšie orientovať, rozdelil ju na niekoľko hlavných období.

 pravek (približne 3 mil. až 3,5 tis. pred Kr.)

 starovek (približne 3,5 tis. pred Kr. až 476 po Kr.)

 stredovek (približne 476 – 1492)

 novovek (približne 1492 – 1789)

 najnovšie dejiny (približne 1789 až súčasnosť)

Pravek sa v minulosti členil na viacero období. V 19. storočí dánsky vedec Christian J. Thomsen rozdelil pravek v Európe podľa hlavnej suroviny, z ktorej sa vyrábali pracovné nástroje, na kamennú dobu, medenú dobu, bronzovú dobu a železnú dobu. Toto členenie však neskôr vedci upresnili a prehĺbili, dnes už mnohí odborníci medenú, bronzovú a železnú dobu v Európe spájajú s obdobím staroveku.

najstaršie a najdlhšie obdobie vo vývoji ¾udstva (od èasu, keï sa objavil dnešný èlovek, po vznik prvých ve¾kých ríš: 100 000 rokov pred Kr. –5000 pred Kr.)

doba ve¾kých ríš starovekých národov (Egypťanov, Sumerov, Babylonèanov, Grékov a Rimanov) po pád Rímskej ríše (4000 pred Kr. – 476)

od pádu Rímskej ríše po objavenie nového svetadiela – Ameriky (476 – 1492 )

obdobie, v ktorom sa presadzovali nové myšlienky o ¾udskej spoloènosti (1492 – 1789)

MODERNÁ DOBA

posledných asi dvesto rokov ¾udských dejín; žijeme v nej aj my

Pravek – Stonehenge – Anglicko

Starovek – Akropola – Grécko

Stredovek – Notre Dame –Francúzsko

PRAVEK STAROVEK

KAMENNÁ DOBA MEĎ A BRONZ ŽELEZNÁ DOBA RÍM A SŤAH. NÁRODOV

staršia stredná mladšia medená bronzová staršia mladšia rímska sťahovanie doba národov

paleolit (približne 3 mil. až 8 tis. pred Kr.)

mezolit (približne 8 tis. až 6 tis. pred Kr.)

neolit (približne 6 tis. až 3,5 tis. pred Kr.)

chalkolit, eneolit (približne 3,5 tis. až 2 tis. pred Kr.) (približne 2 tis. až 800 pred Kr.)

halštat (približne 800 až 400 pred Kr.)

(Presnejšínázovjemedenádobaabronzovádoba.Pregrafickéspracovanie smezvoliliskrátenúapracovnúverziupomenovania–meďabronz.)

Informácie o živote ľudí v minulosti získavame pomocou archeologických výskumov z rôznych lokalít. Pri nich archeológovia získavajú pamiatky hmotnej kultúry . Tvoria ich predovšetkým nálezy kostier človeka, zvierat, zvyšky rastlín, keramika, pracovné nástroje, zbrane, šperky, ale aj základy obydlí a hospodárskych budov, výrobných dielní a pod. Archeológovia ich objavujú pomocou tradičných nástrojov – rýľov, motýk, krompáčov –, ale i moderných technológií a zariadení – satelitov, dronov, radarov. Využívajú medicínke technológie, napr. počítačovú tomografiu, chemické a fyzikálne analýzy nálezísk a pod.

Objavené pamiatky hmotnej kultúry sa po ich roztriedení a vedeckom posúdení vystavujú v múzeách, kde ich môže vidieť každý návštevník. Tak sa stanú svedkami našej minulosti a oboznámia nás so životom predkov. Tvoria spoločnú historickú pamäť a kultúrne dedičstvo štátu.

latén (približne 400 až prelom letopočtu)

(približne prelom letopočtu až 375)

(približne 375 – 568), starovek sa končí v roku 476

Christian Jürgensen Thomsen (1788 – 1865), dánsky archeológ a historik, usporiadal zbierky Kráľovského kabinetu starožitností v Kodani. Pri svojej práci rozdelil staré predmety a nástroje podľa materiálu, z ktorého boli vyrobené.

Nástroje archeológa Čo myslíte, na čo sa používajú?

pinzeta zubárska sonda

plastová nádoba na nálezy sitko krompáč

pásmo

malý čakan

Pri objasňovaní histórie ľudstva musí spolupracovať množstvo vedcov. Etnografi a etnológovia majú bohaté poznatky o živote prírodných národov. Jazykovedci pomáhajú podľa názvov pohorí a riek objasňovať pôvod a reč dávnych obyvateľov. Antropológovia, kriminalisti a lekári skúmajú pozostatky ľudí, ich zdravie, zranenia a pod. Chemici, hutníci, strojári, geológovia pomáhajú svojimi cennými radami a výskumom v laboratóriách.

Slovníček

artefakty – predmety, ktoré urobil človek geológia – veda o zložení a vývine zemskej kôry chronológia – určenie javov podľa časového poradia lokalita – archeologické nálezisko reštaurovať – obnovovať, uviesť do pôvodného stavu

Moje kľúčové slová história dedičstvo archeológia

Andrej Kmeť (1841 – 1908), slovenský národopisec, buditeľ a botanik, spoluzakladateľ Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti, jeden z priekopníkov archeológie na našom území. Bol autorom mnohých vedeckých diel a neúnavným bojovníkom za práva Slovákov v Uhorsku.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Prečo sa ľudia zaujímajú o svoju minulosť?

2. Prečo sú staré predmety najčastejšie ukryté v zemi? Kto ich vykopáva a skúma?

3. S ktorými odborníkmi spolupracujú archeológovia a historici?

4. Ktoré múzeum ste navštívili, aký nález vás upútal?

5. Vyhľadaj doma literárne a filmové diela s historickou tematikou a oboznám s nimi svojich spolužiakov.

OBRAZY PRAVEKEJ SPOLOČNOSTI

PALEOLIT – LOVCI

A

ZBERAČI

V staršej kamennej dobe – paleolite sa uskutočnil vývoj človeka z najjednoduchších foriem po dnes žijúci druh Homo sapiens sapiens. Vedci tento proces nazývajú antropogenéza

(približne prelom letopočtu až 375) (približne 375 – 568), starovek sa končí v roku 476

(1809 – 1882), britský prírodovedec, zakladateľ evolučnej teórie, podľa ktorej sa život vyvíja z nižších foriem na vyššie.

Antropogenéza –vývoj človeka od živočíšneho predchodcu človeka až po dnešný druh Homo sapiens sapiens

Australopithecus

Homo habilis Homo erectus Homo sapiens Homo sapiens sapiens

Charles Robert Darwin

živočíšny predchodca človeka

RÍM A SŤAH. NÁRODOV rímska sťahovanie doba národov

Lucy z Hadaru Australopiteka Lucy objavila v Hadare roku 1974 americko-etiópska expedícia a meno dostal podľa pesničky od skupiny Beatles (Lucy in the Sky with Diamonds). Lucy je stará takmer 3 mil. rokov a považuje sa za najstaršieho predchodcu človeka. Kostra je vysoká 110 cm (dnešný menší prvák), antropológovia však dokázali, že to bola dospelá žena.

Najstarší vývojový stupeň predstavoval australopitek, ktorého kostrové pozostatky sa podarilo objaviť len v Afrike. Na neho nadväzoval človek zručný (Homo habilis), ktorý si dokázal zhotoviť jednoduché nástroje a takisto žil len v Afrike.

Človek vzpriamený (Homo erectus) sa už pohyboval na nohách a osídlil aj územie Európy a Ázie. Na neho nadväzuje neandertálsky človek, ktorý bol silnejší a robustnejší ako dnešný človek. S obľubou osídľoval jaskyne a lovil aj nebezpečné šelmy.

Ďalším vývojovým stupňom bol človek rozumný (Homo sapiens) a človek dnešného typu (Homo sapiens sapiens), ktorý osídlil všetky kontinenty a prispôsobil sa rozličným klimatickým podmienkam.

Klasický výzor neandertálcov – predchodcov ľudí zo strednej kamennej doby. Pomenovanie získali podľa lokality Neandertal v Nemecku.

Životné prostredie

Podnebie, v ktorom žili paleolitickí lovci, sa výrazne líšilo od dnešného. Toto obdobie sa nazýva staršie štvrtohory. Striedali sa dlhé obdobia chladu označované ako ľadové doby (takmer arktické podnebie s dlhými a krutými zimami a krátkymi letami) s teplejšími obdobiami označovanými ako medziľadové doby.

Zviera z jaskyne Niaux [nijó]so šípmi v tele. Praveký človek veril, že tieto maľby mu zabezpečia úspešný lov.

V tomto čase žili typické zvieratá (mamuty, srstnaté nosorožce, jaskynné levy a hyeny, šabľozubé tigre a jaskynné medvede), ktoré boli podstatne mohutnejšie a robustnejšie ako ich dnes žijúci príbuzní. Rástli aj typické rastliny (stromy, kríky, machy a lišajníky), z ktorých niektoré možno objaviť v studených oblastiach aj v súčasnosti.

Život

Prví lovci a zberači žili v skupinách. Najväčšie z nich mohli mať niekoľko desiatok členov. Ľudia v týchto skupinách žili v rodoch, boli pokrvne príbuzní. Medzi mužom a ženou existovala prirodzená deľba práce, to znamená, že muži lovili, bránili skupinu pred nebezpečenstvom, vyrábali pracovné nástroje. Ženy sa starali o rodinu, zhotovovali odevy, zbierali lesné plody. Pravekí lovci dokázali pomocou pascí, zbraní a ohňa uloviť aj také veľké zvieratá ako mamuty.

Prví lovci a zberači obývali najmä jaskyne a skalné previsy, alebo si stavali jednoduché obydlia – zemľanky, stany a pod. Predpokladá sa, že domestikovali psa, ktorý im pomáhal pri love. Na konci paleolitu už pravdepodobne chovali v zajatí aj zvieratá (kone, byvoly, ovce...), ktoré konzumovali.

Český výtvarník Zdeněk Burian (1905 – 1981) úzko spolupracoval s historikmi a archeológmi. Vytvoril nádherné a vedecky pravdivé obrazy o spôsobe života a prírodnom prostredí pravekého človeka.

Na sklonku paleolitu sa pravekí lovci naučili zakladať oheň. Dovtedy oheň využívali len príležitostne, napríklad keď našli strom zapálený bleskom. Oheň nebol len zdrojom tepla a svetla, chránil lovcov aj pred nebezpečnými šelmami.

Umenie a náboženstvo

Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé doklady o existencii umenia. Paleolitickí lovci vytvárali nástenné maľby, sošky venuší a zvierat, ornamentmi zdobili svoje zbrane, časti odevov a vytvárali aj prvé šperky.

Z územia Slovenska pochádzajú významné nálezy neandertálskeho človeka.

Lebka zo Šale

Odliatok

mozgovne z Gánoviec

Mamut – najdôležitejší zdroj potravy paleolitického človeka

Hrob v ruskom Sungire ukazuje, čo všetko mŕtvemu dávali so sebou „na druhý svet“. Hrob je starý takmer 30 000 rokov.

V Moravanoch nad Váhom sa našla soška ženy vyrobená z mamutieho kla, známa ako Moravianska venuša. Jej vek sa odhaduje približne na 23-tisíc rokov. Moraviansku venušu si dnes možno pozrieť v múzeu na Bratislavskom hrade.

Slovníček

antropogenéza – vývoj človeka od najjednoduchších foriem až po dnešný druh domestikácia – skrotenie a zdomácnenie divého zvieraťa evolúcia – vedecká teória, podľa ktorej sa život na Zemi vyvíjal od jednoduchších foriem k zložitejším homo (z lat.) – človek

Moje kľúčové slová lovec a zberač deľba práce náboženské predstavy zrod umenia

Čo som si uvedomil/la

 Už viem, že človek z konca paleolitu bol rovnaký ako my.

Paleolitickí lovci už mali náboženské predstavy. Verili v posmrtný život, čo dokazujú hroby, v ktorých sa našli kostry ľudí pochovaných so zbraňami a šperkami, ktoré im mali slúžiť na druhom svete.

Zmena klímy

Na konci paleolitu sa skončilo striedanie ľadových a medziľadových dôb. Zmena podnebia spôsobila vyhynutie veľkých zvierat. Začalo sa geologické obdobie mladších štvrtohôr, v ktorom žijeme aj dnes

Lovci sa preorientovali na lov menšej zveri. Začalo sa obdobie mezolitu – strednej kamennej doby. Lov menšej zveri však neposkytoval dostatok potravy. Preto sa veľké spoločenstvá rozpadli na menšie skupiny. Tie často tvorili len členovia pokrvnej rodiny. Mezolitickí lovci osídľovali pusté oblasti Európy. Používali luk, šípy, nože a malé sekerky

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Vymenuj vývojové stupne človeka.

Klasický výzor pravekých ľudí z konca paleolitu a začiatku mezolitu (výjav podľa obrazu Libora Baláka). Veľké spoločenstvá sa rozpadli na menšie, rodovo spriaznené celky.

2. Kde všade archeológovia objavili náleziská pochádzajúce z paleolitu?

3. Čo umožňovalo paleolitickým lovcom loviť aj veľké zvieratá?

4. Zisti, aké rastliny z obdobia paleolitu pretrvali až dodnes a kde ich nájdeme.

5. Aké umelecké prejavy nám zanechali pravekí lovci a zberači? Čo symbolizovali? Prečo pravekí lovci často zobrazovali zvieratá so šípmi v tele?

6. Porovnajte obrázky dvoch výtvarníkov znázorňujúce život pravekých ľudí zo strany 8, 9 a 10 a povedzte, v čom sa odlišujú a čo majú spoločné.

Miniprojekt Porovnajte informácie o paleolite s poznatkami získanými v iných predmetoch (biológia, geografia, etická výchova a náboženstvo).

NEOLIT – PASTIERI A ROĽNÍCI

V mladšej kamennej dobe sa človek stal roľníkom a pastierom. Začal meniť svoje okolie, čo napokon viedlo k vzniku prvých civilizácií.

Neolitická revolúcia

V neolite (mladšia kamenná doba) prestal byť človek koristníkom a zberačom závislým od darov prírody. Naučil sa potraviny dorábať. Zmeny, ktoré v spoločnosti nastali, označujeme pojmom neolitická revolúcia. Do Európy sa šírila z jedného centra, tzv. úrodného polmesiaca. Formovali ju však aj kontakty s mezolitickými lovcami, ktorí pokračovali v pôvodnom koristníckom spôsobe života.

Roľníctvo a pastierstvo

Neolitická revolúcia má niekoľko hlavných znakov. Ľudia začali pestovať kultúrne plodiny – obilniny (raž, pšenicu...), strukoviny (hrach, šošovicu...), ovocie (jablká, hrušky...).

Vhodnými plodinami na pestovanie boli v Európe aj ľan a žihľava, z ktorých sa vyrábali vlákna na výrobu látok na odevy. Práca na poli však bola nesmierne namáhavá, pracovné nástroje neboli také dobré ako dnes (používali palice, kosáky, nepoznali motyky, hrable). Neolitickí ľudia nepoznali koleso, ťažké náklady nosili na svojich chrbtoch alebo chrbtoch zvierat. V neolite človek domestikoval aj ďalšie hospodárske zvieratá, najmä ovce a kozy, neskôr aj dobytok a hydinu. Tieto zvieratá ľuďom poskytovali okrem mäsa aj mlieko, z ktorého vyrábali syry, a vajcia. Kožušina a vlna sa využívali pri výrobe odevov.

Stavba príbytkov

V neolite si človek začal stavať stále príbytky v blízkosti svojich polí a stád. Domy mali rôzne tvary. V strednej Európe si neolitickí ľudia často stavali dlhé veľkodomy. V domoch žilo viacero spriaznených rodov spoločne so zvieratami.

Mapa úrodného polmesiaca. Medzi riekami Eufrat a Tigris v Mezopotámii i v povodí Nílu vznikli jedny z najstarších neolitických civilizácií. Je to zároveň križovatka medzi Európou a Áziou. Vhodné podmienky na vznik neolitických spoločenstiev boli aj v povodí čínskych a indických riek.

Život v neolitickej dedine Čo všetko dokážete z obrázka vyčítať o živote jej obyvateľov?

Níl

Eufrat

STREDOZEMNÉ MORE

Tigris

Jericho

Hamát Uruk Kiš

Keramika bola precízne vypracovaná. Nádoby mali často steny hrubé len niekoľko milimetrov, čo svedčí o šikovnosti keramikárov.

Na sklonku neolitu si ľudia začali svoje obydlia a majetky chrániť palisádami, aby sa chránili pred nepriateľmi a divou zverou.

Ako si uľahčiť život

Venuša z Nitrianskeho Hrádku pri Šuranoch patrí k najvýznamnejším neolitickým nálezom v strednej Európe. Motív venuše bol aj na bývalej slovenskej dvojkorunovej minci.

Slovníček

civilizácia – stupeň vývoja spoločnosti a materiálnej i duchovnej kultúry v určitom období komunita – spoločenstvo kultúrne plodiny – rastliny vyšľachtené z divorastúcich rastlín palisáda – drevená ochrana osady

revolúcia – prudká, rýchla a výrazná zmena v spoločnosti

Moje kľúčové slová

neolitická revolúcia roľníci a pastieri

Veľká matka

Čo som si uvedomil/la

 Neolit bol prvým krokom na ceste, ktorá viedla k vzniku dnešnej civilizácie.

V neolite ľudia vyrábali brúsené a vŕtané kamenné nástroje, ktoré boli kvalitnejšie ako paleolitické kamenné nástroje. Ďalším významným objavom bola výroba pálenej keramiky. Keramické výrobky (hrnce, taniere, misy, džbány, zásobnice...) slúžili na uskladňovanie potravín. Objavila sa však aj špeciálna keramika – sošky a posvätné predmety, ktoré slúžili na náboženské účely. Všetky keramické predmety sa zdobili najmä ornamentmi. Zmenil sa aj spôsob odievania. Človek sa naučil tkaním zhotovovať látky a z nich odevy, ktoré v zime vhodne dopĺňal kožou a kožušinou

Náboženstvo v neolite

V neolitickej spoločnosti mala významné postavenie žena Príslušnosť k rodine sa určovala podľa matky. Prevládalo uctievanie Veľkej matky, ktorá bola pôvodcom života. Neolitickí ľudia uctievali Mesiac, pretože podľa neho sa výborne určoval čas. Neolitickí roľníci tak vedeli, kedy majú začať so sadením kultúrnych plodín.

Charakteristickým znakom neolitu sú brúsené a vŕtané kamenné nástroje. Na vŕtanie do kameňa neolitickí ľudia vyvinuli viacero špecializovaných nástrojov.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. V ktorej oblasti sa najskôr začal prechod k poľnohospodárstvu a pastierstvu?

2. Ktoré nové náradia používali roľníci v neolite?

3. Prečo vzniklo hrnčiarstvo a tkáčstvo?

4. Porozprávaj o práci a spôsobe obživy neolitických roľníkov. Aké plodiny pestovali a aké zvieratá chovali?

5. Porovnaj rozdiely medzi paleolitom a neolitom.

6. Na hodine výtvarnej výchovy alebo na výtvarnom krúžku vymodelujte z hliny alebo plastelíny nádoby. Išlo vám to ľahko?

Miniprojekt

Porovnajte prácu, spôsob obživy a života roľníkov v minulosti a dnes. Do tabuľky zapíšte všetky zmeny, ktoré nastali počas celého vývoja. Informácie si navzájom porovnajte.

OBRAZY STAROVEKEJ SPOLOČNOSTI

ČLOVEK OBJAVUJE MEĎ A BRONZ

Prvé kovy, ktoré človek spoznal, boli zlato, striebro, meď a neskôr aj bronz. Z nich začal zhotovovať prvé kovové nástroje. Nálezy zo Slovenska z tohto obdobia sa zaraďujú k najvýznamnejším v Európe.

PRAVEK

KAMENNÁ DOBA

mezolit (približne 8 tis. až 6 tis. pred Kr.)

arššiia a olit it t bliižžn n s. s. a dš

Na čo sú vhodné meď, bronz a kameň

(približne 375 – 568), starovek sa končí v roku 476 rímska sťahovanie doba národov paleolit (približne 3 mil. až 8 tis. pred Kr.)

Keď si človek vyrobil prvý nástroj z medi, začala sa v histórii medená doba (eneolit). Neznamenalo to však, že ľudia zanevreli na kameň. Meď bola vzácna a keďže bola mäkká a ľahko sa ohýbala, nehodila sa na výrobu pracovných nástrojov – tie sa aj naďalej vyrábali z kameňa.

Z medi sa spočiatku vyrábali najmä šperky, náboženské symboly a symboly moci

Bronz vznikol zlúčením medi a cínu. Pomenovala sa po ňom bronzová doba Bronz má lepšie vlastnosti ako meď – nie je mäkký, neohýba sa. Na druhej strane je však krehký a nástroje z bronzu sa spočiatku ľahko lámali. Neskôr sa ľudia naučili zlepšiť kvalitu bronzových výrobkov a kameň ako surovinu na výrobu nástrojov postupne prestali používať.

staršia stredná mla dšia t b 0 00 Kr K

(približne prelom letopočtu až 375)

Dňa 19. 9. 1991 bolo v talianskych Alpách objavené telo človeka z medenej doby (žil približne v rokoch 3300 až 3150 pred Kr.) známeho ako Ötzi. Bol 160 cm vysoký a vážil 50 kg. Jeho oblečenie (nohavice z kože, halena, topánky z kože vypchaté slamou, čiapka z kožušiny, plášť z trávy, množstvo remeňov na úpravu odevu) nám umožnilo dotvoriť si obraz o živote človeka v eneolite. Na opasku mal vrecúško s malými čepeľami nožíkov a hrotmi šípov, ozbrojený bol medenou sekerkou, lukom a 2 šípmi. Niekto ho zranil, no hoci sa mu podarilo utiecť, zahynul na následky zranení a celkového vyčerpania hlboko v Alpách, kde jeho telo zamrzlo a zachovalo sa neporušené.

Rekonštrukcia Ötziho podoby, odevu, výzbroje a výstroja v múzeu v Bolzane (Taliansko)

V mohyle v Čake bol pochovaný významný bojovník, o čom svedčia aj zvyšky panciera, štítu, prilby a zbraní.

Nižná Myšľa pri Košiciach je nálezisko, ktorého význam vysoko prekračuje rámec Slovenska. Osada bola opevnená (v jej blízkosti ležalo pohrebisko) a patrila k dôležitým centrám bronzovej doby. K významným nálezom patrí i hlinený model vozíka, ktorý sa našiel v dievčenskom hrobe.

Nová

štruktúra spoločnosti

Využívanie kovov zmenilo ľudskú spoločnosť. Neolitické spoločenstvo sa rozpadlo, ľudia sa začali deliť na chudobných a bohatých. Objavili sa aj prví otroci, spočiatku nimi boli len vojnoví zajatci.

Po rozpade neolitického spoločenstva začali vznikať prvé kráľovstvá, na čele ktorých stáli vládcovia. Vznikali prvé mestá, ktoré ich stavitelia opevňovali spočiatku len palisádami, neskôr pribudli dômyselnejšie hradby, veže a priekopy s vodou. Život v spoločnosti sa začal riadiť podľa pravidiel, z ktorých sa neskôr vyvinuli prvé zákonníky. Na sklonku eneolitu prišli do Európy indoeurópski predkovia Germánov, Keltov, Slovanov i románskych národov, z ktorých sa postupne vyvinuli dnešné národy.

Nové poznatky

V medenej a bronzovej dobe vzniklo aj písmo a číslice , pomocou ktorých si ľudia značili rozličné informácie a zachovávali sa dôležité poznatky. Vedci predpokladajú, že ľudia v Európe písali na materiály, ktoré sa nezachovali a v priebehu tisícročí sa rozložili (koža, látka, drevo...). Napríklad v Mezopotámii sa písalo na hlinené tabuľky a tie sa zachovali až do dnešných dní. V medenej a bronzovej dobe sa od poľnohospodárstva definitívne oddelili remeselá. Významné postavenie v spoločnosti mali obchodníci a jednotlivci, ktorí dokázali hľadať (prospektori), ťažiť (baníci) a spracúvať kovy (hutníci). S rozvojom obchodu sa vyvinuli predmincové platidlá a napokon mince

V eneolite a v bronzovej dobe ľudia vynašli koleso a domestikovali aj ťažné a jazdecké zvieratá (kôň, ťava, slon), ktoré pomáhali človeku pri práci a v doprave. Objavili aj pluh, hrnčiarsky kruh, voz a zdokonalili kvalitu pracovných nástrojov a výrobkov.

Myšia Hôrka pri Spišskom Štvrtku patrí k najvýznamnejším lokalitám z bronzovej doby na Slovensku. Archeológovia tu objavili mesto, ktoré malo vydláždené ulice a akropolu, na ktorej bývali najvýznamnejší obyvatelia. Mesto dobyli neznámi nepriatelia.

Model vozíka z Nižnej Myšle

Zmeny v náboženstve

Veľkými zmenami prešlo aj náboženstvo. Neolitické predstavy, v ktorých malo dôležité miesto uctievanie Veľkej matky a Mesiaca, sa skončilo. Nahradil ich polyteizmus, v ktorom na čele všetkého stál najmocnejší z bohov. Slúžilo mu a poslúchalo ho množstvo iných bohov (boh podsvetia, lesov, obchodu, vojny, bohyňa lásky).

Veľký význam sa pripisoval Slnku, ktoré dáva život a ktorému sa podobá aj oheň potrebný na výrobu zbraní a kovových predmetov. Vôľu bohov tlmočila ľuďom vrstva kňazov, ktorá riadila jednotlivé chrámy a prijímala milodary od veriacich.

OTÁZKY

Meče, ktoré používali ľudia bronzovej doby. Čo myslíte, boli kvalitné?

A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ako zmenilo využívanie kovov ľudskú spoločnosť?

2. Prečo sa od poľnohospodárstva oddelili remeslá?

3. Nájdi rozdiely medzi neolitom a dobou rozšírenia prvých kovov.

4. Zisti, aké výrobky sa v súčasnosti vyrábajú z medi a bronzu.

5. Čo sú megality a aký bol ich význam?

6. Prečo Slnko a Mesiac zohrávali významnú úlohu v náboženských predstavách ľudí?

7. Prečítajte si Ötziho príbeh, vyhľadajte ďalšie údaje na internete a porozprávajte, ako sa ľudia odievali a čím sa živili. Čo myslíte, bol Ötzi zdatnejší ako dnešní ľudia?

Miniprojekt

Vyhľadaj na internete, aké predmety ľudia vyrábali z bronzu a medi. Výsledky svojho bádania predstav spolužiakom.

Okolo roku 3200 pred Kr. ľudia v severozápadnej Európe začali stavať mohutné kamenné bloky zoradené do kruhov. Nazývame ich megality. Väčšina z nich sa nezachovala. Stavby sa využívali pri náboženských obradoch, možno slúžili ako observatóriá. Azda najznámejšou megalitickou stavbou, ktorá sa zachovala do súčasnosti, je Stonehenge v južnom Anglicku. (Podobné nálezy sme už objavili aj na Slovensku, pravdaže, sú menšie).

Slovníček

akropola – najbohatšia a vyvýšená časť mesta, na akropole sídlil vládca, stáli tu najdôležitejšie chrámy a obydlia najváženejších obyvateľov hierarchia – poradie podľa dôležitosti megalit – veľká stavba z kameňov polyteizmus – viera v mnohých bohov štát – organizácia ľudskej spoločnosti zákonník – súbor písaných pravidiel, ktorými sa riadi spoločnosť

Moje kľúčové slová koleso meď bronz pluh megalit

Čo som si uvedomil/la

 Kovy sú úzko späté s vývojom ľudskej civilizácie.

ČLOVEK VYUŽÍVA ŽELEZO

Posledným kovom, ktorý sa naučili staroveké spoločenstvá využívať, bolo železo. Svojimi vlastnosťami prevýšilo krehší bronz a spočiatku bolo drahšie ako zlato. Dlhý čas bol spôsob

PRAVEK

KAMENNÁ DOBA

staršia stredná mladšia

paleolit (približne 3 mil. až 8 tis. pred Kr.)

mezolit (približne 8 tis. až 6 tis. pred Kr.)

neolit (približne 6 tis. až 3,5 tis. pred Kr.)

MEĎ A BRONZ r.

Bronzová soška býka

Hallstatt je významná lokalita na území dnešného Rakúska, podľa ktorej sa nazýva staršia fáza železnej doby. V tejto lokalite sa objavili zvyšky opevneného centra hospodárskej a politickej moci. K hradisku patrili aj soľné bane a pohrebisko s približne 1 300 hrobmi. Hradisko malo pravdepodobne vplyv na formovanie keltskej moci v strednej Európe.

RÍM A SŤAH. NÁRODOV sťahovanie doba národov

(približne 375 – 568), starovek sa končí v roku 476

Nástroje a zbrane zo železa boli také kvalitné, že ich vlastníci získali prevahu nad inými. Prvým národom, ktorý vyrábal železné predmety, boli Chetiti žijúci na území dnešného Turecka. V železnej dobe vrcholil vývoj starých orientálnych štátov a začala sa formovať aj grécka a rímska civilizácia. V Európe rozlišujeme staršiu železnú dobu – halštat a mladšiu železnú dobu – latén.

Staršia železná doba

Na konci bronzovej doby a v halštate začalo viac pršať, ochladilo sa a dôležitejšiu úlohu ako roľníctvo získalo pastierstvo a chov dobytka. To zapríčinilo veľký pohyb a presuny obyvateľstva. Ľudia sa sťahovali na juh, za lepšími životnými podmienkami. Do Európy prenikli napríklad Tráci a Skýti.

Charakteristický výzor Skýtov, výjav znázorňuje ošetrovanie zraneného druha.

Skýti si nestavali stále príbytky. Bývali v stanoch alebo na vozoch. Neustále kočovali z miesta na miesto a hľadali oblasti, kde by mohli pásť svoje kone, dobytok a ovce.

Boli vynikajúcimi bojovníkmi. Zo sediel svojich koní ničili nepriateľov množstvom šípov, majstrovsky používali aj sekery a kopije. Na naše územie Skýti prenikli len sporadicky. Množstvo informácií o živote Skýtov nám zanechali starovekí Gréci.

Na Slovensku však žilo aj iné obyvateľstvo. Zaujímavé a záhadné je hradisko na Molpíre pri Smoleniciach. Hradisko zaniklo náhle, archeológovia objavili stopy po obrovskej katastrofe a pod troskami našli aj kostry mŕtvych obrancov. Na viacerých ohniskách ešte stáli hrnce, na zemi sa váľali šperky i zbrane. Súčasťou hradiska bola aj kamenná svätyňa, v ktorej sa našli dôkazy o kanibalizme

Mesiačikovitý idol z Chorvátskeho Grobu

Mladšia železná doba

Mladšia železná doba – laténska je úzko spojená s Keltmi, ktorí osídlili veľkú časť Európy. Kelti žili aj na našom území. Zo svojej pravlasti prenikli nielen do okolitých krajín, ale dokonca až do Malej Ázie. K najvýznamnejším keltským kmeňom patrili Galovia (Francúzsko), Belgovia (Belgicko), Briti (Veľká Británia), Helvéti (Švajčiari), Bójovia (Čechy), na našom území žili najmä Kotíni.

pravlasť Keltov oblasti, v ktorých sa Kelti usadili Kotíni Bójovia

Kelti a Iberovia

Nádoba pochád železne

Nádoba z Dunajskej Lužnej pochádza z mohyly zo staršej železnej doby.

Keltský nákrčník

Laténska kultúra dostala názov podľa archeologického náleziska La T`ene vo Švajčiarsku. Kelti, ktorí žili v tejto lokalite, nakoniec podľahli tlaku Rimanov a útokom germánskych kmeňov zo severu. Našlo sa tu množstvo charakteristických šperkov, zbraní, množstvo keramiky, ale i predmetov dennej potreby.

Zidealizovaná socha galského náčelníka (Vercingetorix), ktorý dlho bránil Galiu pred Rimanmi.

Zistite, kde sa nachádza zobrazený pamätník keltského kniežaťa Biateca [biateka].

Slovníček

biatek – typ keltskej mince

Dákovia – staroveký národ, ktorý žil na území dnešného

Rumunska druid – keltský kňaz kanibalizmus – ľudožrútstvo oppidum – centrum keltskej moci

Tráci – staroveký národ, ktorý žil na území dnešného Bulharska

Moje kľúčové slová

železo

halštat

latén

Skýti

Kelti

Čo som si uvedomil/la

 Medzi mojimi predkami boli určite aj Kelti.

Havránok pri

Liptovskej Mare –keltské hradisko, ktorého súčasťou boli remeselnícke dielne a v okolí prekvitalo poľnohospodárstvo. Hradisko archeológovia čiastočne zrekonštruovali.

V čase mieru si stavali oppidá, ktoré boli centrami ich života. V čase ohrozenia sa utiekali do hradísk, ktoré si vybudovali na vrcholoch hôr. Na rovnakých miestach neskôr vznikli mnohé stredoveké hrady. K najvýznamnejším oppidám na Slovensku patrili Bratislava, Devín, Plavecké Podhradie. V oppidách Kelti razili mince, na ktorých sú pravdepodobne mená keltských vládcov – Nonnos, Biatec a pod. Významné keltské nálezy sa nachádzajú aj na iných miestach Slovenska.

Kelti boli zruční remeselníci a roľníci. Tavili a spracúvali kovy, vyrábali nástroje, zbrane a šperky. Ich poľnohospodárstvo bolo na vysokej úrovni. Vymysleli viacero vynikajúcich vynálezov (napríklad nožnice a kosu). Boli zručnými hrnčiarmi, vyrábali keramiku na hrnčiarskom kruhu.

Podobne ako Skýti aj Kelti boli obávaní bojovníci. Súmrak keltskej moci súvisel s mocným útokom Rimanov, Germánov i Dákov, ktorí nakoniec okolo prelomu letopočtu keltskú moc úplne rozvrátili.

Kelti verili, že ich bohovia žijú v potokoch, riekach, skalách a stromoch. Jaskyne a močiare považovali za bránu na druhý svet. Keltskí kňazi, ktorých nazývali druidi, hádzali do riek, jazier i studničiek drahocenné predmety, ktoré obetovali bohom. Občas však obetovali aj zvieratá a ľudí

Na oslavu svojich víťazstiev Kelti usporadúvali veľkolepé hostiny. Zabávali ich básnici a hudobníci – bardi, ktorí ospevovali skutky keltských hrdinov.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Porovnaj vlastnosti železa, bronzu a medi.

2. Ako sa volal najznámejší keltský kmeň na Slovensku?

3. Ktoré významné keltské oppidá poznáš a na čo slúžili?

Vyhľadaj informácie o náleziskách v Hurbanove, Komjaticiach a Havránku pri Liptovskej Mare.

4. Čo zapríčinilo úpadok keltskej moci na Slovensku?

5. Stretli ste sa niekedy s postavami Asterixa, Obelixa a ich priateľov? Čo o nich viete? Pozrite si filmy, v ktorých vystupujú, a porozprávajte sa o nich so spolužiakmi.

Miniprojekt

Porovnajte život Skýtov a Keltov. Nájdite spoločné znaky i rozdiely. Výsledky vášho bádania spracujte a prezentujte na hodine.

Keltské mince

CIVILIZÁCIE STARÉHO

ORIENTU

Prvé staré orientálne civilizácie vznikali v povodí veľkých riek, kde boli najvhodnejšie podmienky na rozvoj poľnohospodárstva.

Sumer

(3500 – 2000 pred Kr.)

Babylon (2000 – 540 pred Kr.)

Feničania

(2000 – 332 pred Kr.)

Chetiti

(2000 – 1200 pred Kr.) (3000 – 30 pred Kr.)

Sýrska púšť

MEZOPOTÁMIASUMER

Civilizácie starého Orientu vznikali v povodí veľkých riek. Nájdite v zemepisnom atlase, o aké rieky išlo.

Voda prináša život

Ľudia sa najskôr usadili v povodí veľkých riek, kde boli najvhodnejšie podmienky na život. K takýmto riekam patrili Eufrat a Tigris (Mezopotámia), Níl (Egypt), Ganga a Indus (India), Chuang-Che a Jang-c‘-ťiang (Čína).

Prvé štáty starého Orientu vznikli v oblastiach, kde prevládalo teplé až horúce podnebie. Bol tu dostatok vlahy a úrodná pôda. Úrodnosť polí sa zvyšovala pomocou zavlažovacích kanálov, ktoré privádzali vodu na polia. Práce na stavbe zavlažovacích zariadení i poľnohospodárske práce si vyžadovali množstvo ľudí a dobrú organizáciu

Detailný pohľad na oblasť Mezopotámie

Starovekí Indovia udržiavali kontakty s Mezopotámiou, okolo roku 1800 pred Kr. do tejto oblasti prenikli indoeurópske kmene, ktoré rozdelili spoločnosť do štyroch tried (kňazi, bojovníci, roľníci a remeselníci, sluhovia a nádenníci, páriovia –nečistí). India sa stala kolískou jogy a budhizmu. Za zakladateľa budhizmu sa považuje Budha.

Číňania vybudovali veľký múr, ktorý ich mal chrániť pred nepriateľmi. Okrem iného sa preslávili svojou vzdelanosťou a objavmi (pušný prach, kompas, výroba hodvábu, bojové umenie).V Číne sa rozvinul osobitý filozofický smer, ktorého významným predstaviteľom bol Konfucius.

Budha

Veľký čínsky múr

Perzský záliv

ASÝRIA

Štandarda z Uru patrí k najvýznamnejším pamiatkam sumerského obdobia.

Trója

CHETITI

Metské štáty a ich organizácia

V starom Oriente sa rozvíjali štáty, ktoré nazývame mestské štáty. Mestské preto, lebo jeho nezávislé územie často tvorilo len jedno mesto s malým priľahlým okolím. Prvé mestá v Mezopotámii vytvorila doteraz tajomná etnická skupina Sumerov (Ur, Uruk, Lagaš, Umma, Nippur). Na východnom pobreží Stredozemného mora ležala pravlasť Feničanov, ktorí vytvorili ďalšie významné mestské štáty (Tyros, Sidon, Byblos).

Mestské štáty medzi sebou neustále bojovali o nadvládu. Po páde štátov civilizácie Sumerov už začali vznikať aj veľké ríše: Babylonská, Chetitská, staroveký Egypt. Ale aj v ich usporiadaní si významné mestá zachovali svoje zvláštne postavenie.

STREDOZEMNÉ MORE ČIERNE MORE

EGYPT FENÍCIA

Gíza

Níl

Tyros Sidon Kadeš Chattušaš

Jeruzalem

Najznámejšie ríše starého Orientu

Pohľad na zvyšky zikkuratu na území dnešného Iraku

Obyvateľstvo a usporiadanie štátov

Na čele každého mestského štátu (neskôr ríše) stál vládca – panovník, často s neobmedzenou mocou. Preukazovali sa mu božské pocty Každý panovník bol aj veliteľom vojska. Panovník sa opieral o bohatých a mocných ľudí pokladaných za vyššiu vrstvu obyvateľstva – dvoranov Dvorania proti panovníkovi často strojili úklady, čo mnohokrát oslabovalo krajinu. Panovník sa však obklopoval aj úradníkmi. Tí nemuseli mať vznešený pôvod, ale museli vedieť čítať a písať: viedli panovníkove archívy, v ktorých zhromažďovali informácie o živote krajiny, hospodárstve, politických udalostiach, o výnosoch a prijatých zákonoch, zmluvy s inými štátmi, mapy a pod. Úradníci teda riadili administratívu štátu. Zvláštnou a vplyvnou vrstvou boli kňazi. V chrámoch predstavovali ľuďom vôľu bohov a vykonávali obety Zabezpečovali teda stabilitu a poslušnosť obyvateľstva

Život každého štátu sa riadil zákonníkmi

Najdôležitejšiu a najpočetnejšiu časť mestských štátov a spoločnosti starého Orientu tvorili slobodní ľudia. Tí sa venovali obchodu, remeslám, roľníctvu a umeniu Roľníci zásobovali spoločnosť potravinami, zruční remeselníci vyrábali nádherné odevy, keramiku, šperky, nábytok, ale aj zbrane

Práve ste sa stali svedkami udalosti zo života sumerskej spoločnosti. Skúste určiť, kto je panovník, dvoran, vysoký vojenský veliteľ, pisár, stráž pri dverách. Dokážete nájsť aj bežných ľudí a zikkurat?

(Výjav z Encyklopédie svetových dejín)

a pod. Prostredníctvom obchodných karaván obchodníci dokázali udržiavať obchodné kontakty aj s veľmi vzdialenými oblasťami Európy, Ázie a Afriky Feničania boli zase výborní námorníci, ktorí rozvinuli námorný obchod (na zjednodušenie obchodu začali ako prví využívať peniaze). Prostredníctvom daní, ktoré obchodníci odvádzali, im štát poskytoval vojenskú ochranu. Zároveň sa vďaka obchodným kontaktom rozširovali nové poznatky a kultúra vyspelých mestských štátov.

Najnižšiu vrstvu obyvateľstva predstavovali otroci, ktorí museli vykonávať najťažšie práce. Často nemali žiadne práva, ich život závisel len od vôle ich pána. V niektorých štátoch Orientu (napr. v Egypte) ich postavenie nebolo až také zlé, spravovali pánov majetok, mohli dokonca uzatvárať manželstvá so slobodnými obyvateľmi, a tak sa ich deti už stali slobodnými.

Kultúra a vznik vedy

Sumeri ako prví začali používať písmo a ich kultúra, vzdelanosť a technika ovplyvnili ostatné národy na dlhé stáročia Prvé písmo sveta bolo obrázkové, neskôr ho Sumeri zjednodušili do podoby klinového písma Starovekí Egypťania používali hieroglyfické písmo a civilizácia Feničanov ako prvá vymyslela abecedu, ktorá mala 22 znakov (bola teda oveľa jednoduchšia ako predchádzajúce písma). Vyspelé mestské štáty Orientu potrebovali zapisovať dôležité údaje – spoliehať sa na pamäť im už nestačilo. Prvé písomnosti sú zachytené na vypálených hlinených tabuľkách: hliny bol v Mezopotámii dostatok, a tak sa ponúkala ako najprirodzenejší materiál na zhromažďovanie údajov.

Zlatá prilba z hrobky v Ure

Zrekonštruovaná Ištarina brána. Bola hlavnou bránou Babylonu a aj dnes budí obdiv svojou výzdobou.

Egyptské hieroglyfické (obrázkové) písmo

Tabuľka s klinovým písmom

Epos o Gilgamešovi patrí k najstarším literárnym dielam sveta. Čo odkazuje súčasníkom jeho hlavný hrdina?

Písmo a čísla ovplyvnili vývoj celej spoločnosti. Umožnili vznik literatúry, vedy a prvých vedeckých inštitúcií. Strediskami rozvoja vedy sa stali chrámy. Kňazi sa zaoberali matematikou, skúmali postavenie hviezd – zaoberali sa teda astronómiou a astrológiou, ale tiež medicínou, skúmali zákonitosti živej i neživej prírody i minulosť (históriu) svojej krajiny.

Vysokí úradníci mestských štátov vedeli vypracovať precízne medzinárodné zmluvy, ktorými účinne bránili záujmy svojich štátov. Mierová zmluva medzi Egyptskou a Chetitskou ríšou je pre nás dodnes dôkazom, že sporné záležitosti možno riešiť aj nevojenským spôsobom.

Umenie vyspelých starovekých mestských štátov a ríš Orientu sa do hĺbky zaoberalo otázkami, ktoré nás trápia aj dnes. Prečo nemôže byť človek na tomto svete nesmrteľný? Má význam trápiť sa nad tým? Na to sa napríklad pýta sumerský Epos o Gilgamešovi. Našli by sme aj veľa ďalších, podobných príkladov. Tým sa položili základy filozofie.

Vládcovia dali často vytesať zákonníky do kamenných stél. Boh Šamaš odovzdáva text zákonníka kráľovi Chammurapimu (stojí).

„AK SA NIEKTO DOPUSTIL LÚPEŽE A CHYTILI HO PRI NEJ, BUDE POTRESTANÝ SMRŤOU.“

„AK DIEŤA UDRELO SVOJHO OTCA, NECH MU UTNÚ RUKU.“

„AK PRÁVOPLATNÝ OBČAN VYRAZIL OKO INÉMU PRÁVOPLATNÉMU OBČANOVI, NECH AJ JEMU VYRAZIA OKO.“

„AK LEKÁR NEDBALOSŤOU ZAPRÍČINIL SMRŤ DIEŤAŤA PRÁVOPLATNÉHO OBČANA, NECH JE AJ JEHO DIEŤA USMRTENÉ.“

Egyptský roľník pri práci Čo viete z obrázka vyčítať?

Staroveký Egypt

Babylonská ríša

Po páde Sumerov sa najvýnamnejším národom staroveku stali Babylončania. Najväčšiu slávu Babylon prežíval počas vlády Chammurapiho, ktorý sa v 18. stor. pred Kr. preslávil ako silný vládca a tvorca zákonníka. Dnes by sa Chammurapiho zákonník považoval za krutý, v čase, keď Chammurapi žil, bol zákonník vychýrený svojou spravodlivosťou. Babylonskú ríšu neustále ohrozovali bojovní Asýrčania.

Staroveký Egypt sa rozprestieral na oboch brehoch rieky Níl. Rieka prinášala vlahu a život do blízkej nehostinnej púšte Níl každoročnými záplavami zúrodňoval pôdu pozdĺž toku, takže bola vhodná na poľnohospodárstvo a chov dobytka. Egypťania pestovali množstvo kultúrnych plodín (hrach, šošovicu, cibuľu, cesnak, uhorky, hrozno, melóny, datle, obilniny) a vyrábali aj víno a pivo.

Egyptský štát násilím zjednotil okolo roku 3000 pred Kr. hornoegyptský vládca Meni. V Hornom Egypte sa ľudia živili hlavne pastierstvom, v Dolnom Egypte žili najmä roľníci

Pyramídy v Gíze boli miestom posledného odpočinku faraónov. Starovekí Egypťania verili v posmrtný život. Telo mŕtveho ešte pred uložením do hrobky zabalzamovali, aby zabránili jeho rozkladu. Proces balzamovania trval 70 dní.

Egypt bol silnou a bohatou krajinou. Vládcovia Egypta sa nazývali faraóni a svoju moc dokazovali nielen vojenskými výbojmi, ale aj výstavbou nádherných monumentálnych pamiatok (Údolie kráľov, chrámy v Karnaku a i.).

Egypťania uctievali množstvo bohov a bohýň, ktorí sídlili v chrámoch. Pri chrámoch boli aj chrámové školy, kde sa učili budúci kňazi čítať a písať, i remeselnícke dielne.

Re, boh Slnka

Thovt, boh múdrosti

Amon, kráľ bohov

Anubis, boh balzamovania

V 14. storočí pred Kristom sa faraón Amenhotep IV. pokúsil zaviesť v Egypte monoteizmus – kult slnečného boha Atona Tým si proti sebe popudil Amonových kňazov, ktorí ho po smrti prekliali a všetky jeho reformy zrušili

Mierová zmluva s Chetitmi priniesla Egypťanom i Chetitom obdobie rozkvetu Namiesto bojov a vojen začali oba štáty úzko spolupracovať a pomáhať si. Keď však Chetitov zničili príslušníci morských národov, moc Egypťanov zoslabla. Egypťania nakoniec podľahli Peržanom, ktorí ich porazili a nadlho obsadili ich krajinu.

STREDOZEMNÉ MORE Sinaj

DOLNÝ EGYPT

delta Nílu

HORNÝ EGYPT

Tanis

hranica medzi Dolným a Horným Egyptom

Sakkara Badari

Abydos Asuán

Abú Simbel

obrábaná pôda

Mapa Egypta s najvýznamnejšími centrami. Horný a Dolný Egypt zoraďujeme podľa toku Nílu.

Oziris, boh mŕtvych

Hor, boh vojny

Izis, bohyňa remesiel

Po krvavej bitke pri Kadeši podpísali Egypťania a Chetiti v r. 1258 pred Kr. mierovú zmluvu. Jej text ako pocta najstaršej mierovej zmluve na svete sa dnes nachádza na stene sídla OSN v New Yorku.

Téby ČERVENÉ MORE Níl

Gíza

Slovníček

dvoran – príslušník panovníckeho dvora hieroglyfické písmo –egyptské staroveké písmo klinové písmo – písmo vyryté ostrým nástrojom do hlinenej tabuľky; písali tak najmä Sumeri, Asýrčania, Chetiti a Babylončania monoteizmus – viera v jedného boha reforma – zmena, náprava, zlepšenie zikkurat – stupňovitá stavba s chrámom na vrchole žoldnier – platený najatý vojak

Moje kľúčové slová

Sumer

Babylon

Chetiti

Egypt Fenícia

Čína

India pyramídy riečne civilizácie

REČ PRAMEŇOV

Múmia Ramzesa II., jedného z najvýznamnejších egyptských faraónov

Proces balzamovania Viete, ako postupovali Egypťania pri balzamovaní?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Prečo sa ľudia natrvalo usadzovali v údolí riek? Charakterizuj podmienky v údoliach riečnych civilizácií.

2. Vyhľadaj na mape štáty, ktoré tvorili úrodný polmesiac.

3. Ktoré kultúrne plodiny pestovali starovekí roľníci?

4. Ktoré najstaršie mestské štáty v Mezopotámii poznáš?

5. Aké písma používali civilizácie starého Orientu? Urobte si o nich referát a skúste niečo napísať takýmto písmom.

6. Na čo slúžili pyramídy? Čo je múmia a čo je balzamovanie?

7. Aké formy náboženstva existovali v starom Oriente? Kto tlmočil ľuďom vôľu bohov?

Zmluva veľkého kráľa Ramzesa (Druhého), miláčika Amonovho, mocného kráľa Egypta s Chattušilišom, veľkým kráĺom Chetitov, aby bol ustanovený dobrý mier a dobré bratstvo hodné všetkých veľkých kráľov na večné časy.

Veľký kráľ Ramzes, kráľ Egypta nevkročí do chetitskej krajiny, aby odtiaľ niečo vzal, a to nikdy v budúcnosti. A veľký kráľ Chattušiliš, kráľ chetitskej krajiny nevkročí do krajiny egyptskej, aby odtiaľ niečo vzal, a to nikdy v budúcnosti.

Keby z cudziny prišiel nepriateľ do krajiny egyptskej a veľký kráľ Ramzes, kráľ krajiny egyptskej by poslal svojmu bratovi Chattušilišovi, kráľovi krajiny chetitskej posla so slovami „príď a pomôž mi proti nemu“, tak on, veľký kráľ Chattušiliš, kráľ krajiny chetitskej mi pošle svoje pešie vojsko a vojnové vozy, aby porazili mojich nepriateľov.

Keby z cudziny prišiel nepriateľ do krajiny chetitskej a veľký kráľ Chattušiliš, kráľ krajiny chetitskej by mi poslal posla so slovami „príď a pomôž mi proti nemu“, tak ja, veľký kráľ Ramzes, kráľ krajiny egyptskej mu pošlem svoje pešie vojsko a vojnové vozy, aby bojovali proti nepriateľovi a zabránili mu dobyť zem chetitskú.

(Výňatok z mierovej zmluvy medzi Egypťanmi a Chetitmi)

Čo som si uvedomil/la

 Civilizácie starého Orientu svojimi objavmi (písmo, vedecké objavy...) pozitívne ovplyvnili aj vývoj v Európe.

Dešifrujeme pramene

Porovnajte zákonník so súčasnými zákonmi. Prečo bol podľa vás Chammurapiho zákonník taký tvrdý?

Pozorne si prečítajte znenie mierovej zmluvy medzi Egypťanmi a Chetitmi a vlastnými slovami opíšte, o čom sa v zmluve hovorilo. Ako autor zmluvy zdôraznil, že obaja panovníci sú rovnocenní?

STAROVEKÉ GRÉCKO

Okolo roku 2000 pred Kr. začali prenikať na územie dnešného Grécka prvé kmene. Postupne vytvorili kultúru, ktorú považujeme za jeden zo základných pilierov európskej civilizácie.

Symboly minojskej civilizácie (sekera, býk a bohyňa s hadmi)

Grécko bájí a povestí

Dávnoveké Grécko

GRÉCKO BÁJÍ A POVESTÍ

Grécke územie je z väčšej časti hornaté. Najvyššia hora Olymp má takmer 3 000 metrov. Preto bolo spojenie medzi jednotlivými gréckymi sídlami komplikované. Na strmých kopcoch sa nedarilo ani poľnohospodárskej výrobe. Obživu bolo potrebné hľadať na mori. Prírodné podmienky výrazne ovplyvnili život starovekých Grékov.

Najstaršie dejiny Grécka poznáme len z archeologických nálezov a mytológie.

Minojská civilizácia

Na ostrove Kréta sa rozvinula minojská civilizácia. Pôvod Minojčanov je zahalený tajomstvom. Minojčania udržiavali obchodné kontakty so všetkými civilizáciami starovekého Orientu. Vybudovali si mocné loďstvo, ktoré chránilo ostrov pred útokmi iných štátov.

Hlavným mestom Minojčanov bol Knóssos Toto mesto svojou rozlohou ohromovalo návštevníkov, mnohí ho označovali za labyrint Minojčania boli aj dobyvateľmi, dlhé obdobie ovládali a kontrolovali aj územie pevninského Grécka, kde sa rozvinula mykénska civilizácia

IÓNSKE MORE

Klasické Grécko Helenizmus Rím. nadvláda

Delfy

Téby

Korint Atény

Trója

Miletos Olymp

Sparta Mykény

územie obývané Grékmi

RODOS Efez Samos

Mapa s najvýznamnejšími centrami starovekého Grécka Knóssos

Palác v Knósse bol rozsiahlym komplexom s množstvom siení a poschodí. Delfíny boli častým motívom výzdoby na Kréte.

Poznáte príbeh o oblude Minotaurovi – spolovice človeku, spolovice býkovi, ktorý žil vo svojom labyrinte na Kréte a ktorému Minojčania prinášali ľudské obete – mladé dievčatá a chlapcov z územia Mykénčanov? Dnes vieme, že táto povesť symbolicky rozpráva o nadvláde Kréťanov nad Mykénčanmi a o tom, ako sa táto nadvláda skončila. Viete zistiť z gréckych bájí a mýtov, ako sa volal mladý hrdina, ktorý Minotaura zabil? A ako sa dostal späť zo strašného labyrintu?

Grécki bohovia žili na najvyššej gréckej hore Olympe. Hlavným bohom bol Zeus, ako zbraň používal blesky. Jeho manželkou bola Héra, ktorá bola bohyňou rodinného kozuba. Boh vojny sa volal Ares, bohyňa lásky Afrodita, bohyňa múdrosti Aténa. Bohom morí bol Poseidón, bohom podsvetia a smrti Hádes, boh svetla a Slnka Apolón.

Minojčania svojim bohom prinášali obety v osobitných miestnostiach palácov a malých svätyniach. Vyznávali kult Veľkej matky. Ich symbolmi boli býk a dvojsečná sekera. Dôležitou súčasťou náboženského života boli aj vystúpenia s býkmi, pri ktorých mladí Minojčania ukazovali svoju šikovnosť akrobatickými kúskami.

Väčšina obyvateľov Kréty sa zaoberala obchodom, poľnohospodárstvom, pastierstvom a rybolovom. Ryby boli dôležitou súčasťou potravy. Obyvatelia sa však živili aj olivami, mliečnymi výrobkami a ovocím. Tovar krétskych remeselníkov bol obľúbený vo všetkých krajinách a jeho predaj pomohol Minojčanom nesmierne zbohatnúť.

Mykénska civilizácia

Okolo roku 2000 pred Kr. začali na územie dnešného Grécka prenikať kmene Achájcov, ktorí sa stali tvorcami mykénskej civilizácie. S nevôľou znášali minojskú nadvládu. Keď okolo roku 1450 pred Kr. silné zemetrasenie zničilo viacero krétskych miest a oslabilo krajinu, Mykénčania zaútočili na Krétu, a tak sa oslobodili spod minojskej nadvlády.

Mestské múry v Mykénach s Levou bránou, v ľavom rohu zlatá maska jedného z mykénskych kráľov.

Mykénčania v Grécku založili množstvo mestských štátov. Medzi najvýznamnejšie patrili Mykény, Atény, Tyrins, Argos, Téby a i. Mestá vystavali z mohutných kamenných kvádrov označovaných ako kyklopské murivo

Panovníci Achájcov žili v nádherných palácoch, v ktorých mali svoje komnaty, dielne a úrady. Podobne ako Minojčania aj oni mali rozvinutý obchod, boli zručnými remeselníkmi, pastiermi a roľníkmi.

O živote Achájcov vieme len z archeologických nálezov a vymyslených bájí, v ktorých vystupuje množstvo gréckych hrdinov. Najväčším z nich bol Herakles, ktorý zbavil územie Grécka mnohých oblúd, Perseus, ktorý zabil strašnú Medúzu (pri pohľade na ňu každý skamenel).

Boh mora Poseidón

TRÓJSKA VOJNA

Súmrak mykénskej moci súvisel s trójskou vojnou, ktorá sa rozhorela okolo roku 1200 pred Kr. Opísal ju slávny slepý grécky básnik Homér. Mesto Trója ležalo na západnom pobreží Malej Ázie a dlho nikto neveril, že existovalo. Po dlhých tisícročiach ho však vykopal nemecký archeológ Heinrich Schliemann. Po roku 1200 pred Kr. sa Grécko ponorilo približne na 400 rokov do obdobia temna. Nemáme z neho žiadne historické správy, vieme však, že na územie Grécka prenikli Dórovia so železnými zbraňami.

Okolo roku 800 pred Kr. sa začína obdobie veľkej gréckej kolonizácie. Gréci ako obchodníci i piráti začali zakladať nové kolónie a mestá na pobreží Stredozemného i Čierneho mora. Začalo sa nové obdobie gréckych dejín.

Homér žil okolo roku 800 pred Kr. V eposoch Ilias a Odysea priblížil osudy gréckych hrdinov v trójskej vojne. Homérove diela patria k základom európskej vzdelanosti. Ich čítanie a učenie sa naspamäť bolo dôležitým predmetom v gréckych školách.

Zistite, ako sa H. Schliemannovi podarilo vykopať Tróju a akú úlohu pri tom zohralo Homérovo dielo Ilias.

Život Grékov ovplyvňovali veštby. Najznámejšia bola veštiareň v Delfách Spravovali ju kňazi. Tí tlmočili ľuďom veštby, ktoré predpovedala veštica Pýtia (každá sa volala Pýtia). Niektoré Pýtie odpovedali celými vetami, iné odpovedali na otázky len áno – nie. Niekedy si ľudia slová Pýtie nevysvetlili správne. Klasický príklad dvojzmyselnej veštby predstavuje veštba lýdskemu kráľovi. Ten sa pýtal, či má bojovať proti Peržanom, Pýtia mu odpovedala: „Keď prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu.“ Lýdsky kráľ rieku prekročil a veľkú ríšu – svoju vlastnú – zničil.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ktorý ostrov v Egejskom mori bol domovom minojskej civilizácie?

2. Porovnaj, v čom sa odlišovali minojská a mykénska civilizácia.

3. Poznáš aj iné grécke báje a povesti? Vyhľadaj si ďalšie informácie o hrdinoch gréckych mýtov.

4. Ktoré súhvezdia na oblohe sú spojené s gréckymi mýtmi? Vedel by si zistiť, s akými príbehmi sa spájajú?

Miniprojekt

Každý grécky boh mal na starosti niečo iné. Grécki bohovia však mali aj ľudské vlastnosti: často boli márnomyseľní a vzájomne na seba žiarlili. Rozdeľte si úlohy – každý z vás bude niektorým z bohov či bohýň. Nájdite informácie o svojom bohu, o tom, čo urobil, a potom pred spolužiakmi zinscenujte rozhovor medzi bohmi. Môžete pridať aj informácie o tom, ako asi boli oblečení, čo jedli a pod. (Pomôžte si známou knihou Eduarda Petišku: Staré grécke báje a povesti.)

Slovníček

epos – rozsiahla epická báseň Ilias a Odysea – Homérove diela o dobytí Tróje (Ilias) a putovaní hrdinu Odysea domov kolónia – osada, územie spočiatku hospodársky i politicky spojené s materským mestom, neskôr sa úplne osamostatnilo

Kyklop – v gréckej mytológii obludný obor s jedným okom uprostred čela

Moje kľúčové slová

Kréta

Grécko

trójska vojna

Delfy

Mykény kyklopské murivo

Čo som si uvedomil/la

 Už chápem prenesený význam spojenia „trójsky kôň“.

Lykurgos, bájny spartský zákonodarca

DÁVNOVEKÉ GRÉCKO

Po roku 800 pred Kr., keď sa Grécko vynorilo z obdobia temna, sa do popredia dostali dva najvýznamnejšie mestské štáty s odlišným štátnym zriadením – Sparta a Atény.

Čo spájalo Grékov

Spartskí vojaci mali červené odevy, aby nebolo vidieť zranenia, a štít označený gréckym písmenom lambda ako odkaz na názov regiónu, v ktorom žili – Lakónia (Lacedemónčania).

Všetky grécke štáty napriek ich rozdielom spájal spoločný jazyk, dejiny, umenie, láska k filozofii, viera v rovnakých bohov, veštiareň v Delfách, a olympijské hry

Prvé olympijské hry sa konali v roku 776 pred Kr. Od tohto roku sa začína aj grécky kalendár Počas olympiády Gréci prerušili všetky konflikty Hry sa konali každé štyri roky, vždy v júli alebo v auguste a trvali tri až sedem dní.

Olympijské hry mohli sledovať len muži vrátane otrokov, ženy mali vstup zakázaný. Postupne sa rozrastal aj počet olympijských disciplín. K najznámejším patrili beh, hod diskom, skok do diaľky, hod oštepom, box, zápasenie.

Na konci staroveku sa olympijské hry prestali usporadúvať . Myšlienku olympijských hier obnovil až Francúz Pierre de Coubertin . Prvé letné olympijské hry sa uskutočnili v roku 1896 v Aténach. Zimné olympijské hry sa konajú od roku 1924, neskôr pribudla aj paralympiáda pre telesne postihnutých

Staroveká Sparta

Spartu založili na Peloponézskom polostrove Dórovia Spartské zákony spísal bájny zákonodarca Lykurgos. Sparťania nepracovali, ich povinnosťou bolo bojovať vo vojnách

Na čele Sparty stáli dvaja králi, ktorých moc kontrolovalo päť úradníkov (efori). Významné postavenie mala rada starších a snem všetkých plnoprávnych občanov.

Spartská spoločnosť sa delila do troch hlavných skupín Najvyššia vrstva Sparťanov nepracovala, ich povinnosťou bolo bojovať. Druhú skupinu tvorili slobodní obyvatelia, ktorí mohli vlastniť majetok, v čase vojny museli bojovať po boku Sparťanov. Najnižšiu skupinu predstavovali obyvatelia, ktorí nemali žiadne práva.

Sparta dnes

Staroveké Atény

Život v Aténach sa odlišoval od života v Sparte. Atény mali rozvinuté hospodárstvo a ich prístav bol zdrojom bohatstva. V Aténach spočiatku vládli králi. Nevládli spravodlivo a v krajine vznikali nepokoje. Vlády sa nakoniec zmocnila aristokracia, bola však ešte horšia ako králi.

Zreformovať pomery v krajine sa pokúsil v roku 621 pred Kr. zákonodarca Drakón. Spísal aténske obyčajové právo a tieto zákony vystavil tak, aby sa s nimi mohol každý oboznámiť. Dovtedy sa zákony udržiavali v tajnosti. Zločiny trestal surovým (drakonickým) spôsobom. Jeho plány sa však skončili neúspechom.

Pomery v krajine sa podarilo zlepšiť až v roku 594 pred Kr. zákonodarcovi Solónovi, ktorý rozdelil slobodné obyvateľstvo do štyroch tried podľa veľkosti majetku. Každá trieda mala iné práva a povinnosti. Okrem toho Solón oslobodil z otroctva všetkých Aténčanov, ktorí sa do otroctva dostali pre dlhy Ani Solónovi sa však nepodarilo zlepšiť pomery v krajine natrvalo.

Tyrania a zrod demokracie v Aténach

Okolo roku 560 pred Kr. sa moci v Aténach zmocnil tyran Peisistratos . Sústredil sa na riešenie problémov bežných obyvateľov , počas jeho vlády nastal prvý veľký rozkvet Atén . Podporoval v meste rozvoj umenia , nechal postaviť verejný vodovod a raziť mince s portrétom bohyne Atény. Okrem toho podporoval aj rôzne súťaže a hry, ktoré občania obľubovali.

Moc tyranie ukončil v roku 510 pred Kr. Kleistenes. Ten v Aténach položil základy demokracie. Všetkým plnoprávnym občanom priznal rovnaké práva. Ženy, deti, otroci a cudzinci však neboli považovaní za plnoprávnych občanov, preto sa nemohli zúčastňovať na politickom živote v meste.

Kleistenes rozdelil občanov podľa miesta bydliska do 10 územných celkov. Zaviedol ostrakizmus (črepinový súd), podľa ktorého bolo možné vyhnať z Atén občanov, ktorí ohrozovali demokraciu. Po 10 rokoch sa vyhnanci mohli vrátiť domov a vrátili sa im aj občianske práva a majetok.

Rozvoj vedy a vzdelania v Grécku

V antickom Grécku žilo v tomto období mnoho vedcov, ktorí rozvíjali prírodné vedy. Gréci preberali aj poznatky iných národov, tie v mnohých prípadoch zdokonalili. K najvýznamnejším vedcom patrili Táles a Pytagoras

Symbolom Atén boli okrem bohyne Atény aj olivová ratolesť a sova – symbol múdrosti.

Solón (približne 640 až 560 pred Kr.) bol aténsky politik. Pochádzal z aristokratickej rodiny, napriek tomu však záujmy aristokracie nehájil. Zrušil v Aténach dlžné otroctvo, čiže zakázal predávať slobodných občanov do otroctva, ak nemohli platiť svoje dlhy. Politické práva získali aj chudobní občania.

Črepiny s menami aténskych občanov

Pytagoras

Slovníček

antický – súvisiaci s gréckym alebo rímskym starovekom aristokracia – privilegovaná vrstva bohatých, šľachta demokracia – vláda ľudu drakonický – surový, násilný ostrakizmus – hlasovanie pomocou črepín v Aténach tyrania – spôsob vlády jednotlivca, neskôr označenie krutovlády

Moje kľúčové slová

Sparta Atény

Solón demokracia tyrania (tyranida)

Čo som si uvedomil/la

 Grékov spájali olympijské hry, ktoré dnes spájajú všetky národy.

REČ PRAMEŇOV

Táles (približne 624 až 546 pred Kr.), grécky filozof, matematik a vedec. Je považovaný za jedného z najznámejších gréckych filozofov. Okrem iného povedal: „Život sa podobá knihe. Blázon v nej listuje letmo, zatiaľ čo múdry pri jej čítaní premýšľa, pretože vie, že ju môže čítať iba raz.“

Pytagoras (približne 570 až 510 pred Kr.) bol údajne Tálesovým žiakom. Patril k najvýznamnejším vedcom v antike, je autorom mnohých diel o matematike, fyzike, hudbe, astronómii, filozofii. Pytagorovo učenie malo veľký vplyv v neskoršom období na Platónovu filozofiu.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Nájdi na mape, kde sa nachádzala Sparta a Atény. Aké boli rozdiely medzi týmito mestami?

2. Prečo bolo aténske zriadenie príťažlivejšie pre plnoprávnych Aténčanov?

3. Vysvetli, v čom spočívala podstata Solónových reforiem.

4. Porovnaj vládu Drakóna – Solóna – Peisistrata – Kleistena. Čo mali spoločné a v čom sa odlišovali?

5. Zisti, ktoré disciplíny boli súčasťou olympijských hier v starovekom Grécku. Existujú aj v súčasnosti? Kedy a kde sa konali posledné olympijské hry?

1. V Sparte riadil výchovu všetkých obyvateľov štát. Keď sa narodilo dieťa, a bolo choré a neduživé, hodili ho do priepasti. Výchova detí bola veľmi tvrdá. Spartské deti sa museli uspokojiť s malým množstvom potravy a nesmeli sa báť tmy ani samoty. Chlapcov od 7 rokov vychovávali v oddieloch (bez rodičov). Museli poslúchať, za každé previnenie boli prísne trestaní. Často hladovali a ich jediným odevom bol hrubý kus odevu v zime, v lete chodili nahí a bosí, všetci boli strihaní dohola. Spávali na zemi bez prikrývky. Celé dni cvičili, učili sa písať a čítať, aby porozumeli rozkazom. Museli hovoriť stroho – lakonicky... Od 12 rokov sa už učili bojovať, ošetrovať zranenia, stopovať a loviť. V 18 rokoch sa Sparťania stávali dospelými, od 20 rokov boli vojakmi v stálej službe. Stravovali sa aj bývali spolu s ostatnými vojakmi svojho oddielu.

(Plutarchos o výchove chlapcov, krátené)

2. „Mnoho ľudí, ktorí boli predaní – hoci neprávom či právom – alebo utiekli, zlou hnaní núdzou, ktorí svetom blúdili a reč svoju zabudli, naspäť do vlasti som priviedol, založenej bohmi, do Atén. A tých, ktorí tu doma v hroznej porobe sa plahočili, trasúc sa pred pánmi som oslobodil.“

(O čom rozprával Solón)

Dešifrujeme pramene

Z prvého prameňa zistite, čo všetko musel chlapec prežiť, aby sa z neho stal obávaný spartský bojovník. Porovnajte výchovu v Sparte s výchovou dnešných chlapcov.

KLASICKÉ GRÉCKO

Gréci bojujú za svoju slobodu

Perzská ríša narazila pri svojej expanzii na Grékov, ktorí sa rozhodli brániť svoju slobodu. Tento konflikt sa stal známy ako grécko-perzské vojny.

Okolo roku 500 pred Kr. vypukol konflikt medzi Grékmi žijúcimi na pobreží dnešného Turecka (Efez, Milétos a i.) a Peržanmi, ktorí obsadili celú Malú Áziu. Maloázijským Grékom sa vybrali na pomoc Aténčania, preto sa Peržania rozhodli Grékov potrestať. Vyslali do Grécka poslov, ktorým mali Gréci dať vodu a zem na znak toho, že sa vzdávajú Peržanom. Aténčania perzských poslov zabili tvrdiac, že ich reč poškvrnila celú gréčtinu. Sparťania poslov hodili do studne so slovami, nech si naberú toľko vody a zeme, koľko chcú.

Zakladateľom Perzskej ríše bol Kýros Veľký. Peržania patrili k najväčším nepriateľom Grékov.

GRÉCKO-PERZSKÉ BITKY

V roku 490 pred Kr. mohutné perzské vojsko napadlo Grécko. Gréci uštedrili Peržanom pri Maratóne zdrvujúcu porážku. Peržania sa museli stiahnuť a načas zabudnúť na svoje dobyvačné plány.

Peržania

Miltiades viedol Grékov v bitke pri Maratóne. Gréci v strede ustúpili pred Peržanmi, na krídlach ich však porazili. Nakoniec zničili obkľúčený perzský stred.

Herodotos (približne 484 až 430 pred Kr.), grécky historik označovaný za „otca dejepisu“. Opísal konflikt medzi Grékmi a Peržanmi, si položil otázku, či sa oplatí s Peržanmi bojovať. Peržanov označil za národ, ktorý sa podriadil despocii, u Grékov si cenil lásku k slobode a demokracii.

Bežiaci grécky posol z Maratónu

Po víťazstve Grékov pri Maratóne utekal aténsky bojovník do Atén, aby ľuďom oznámil, že zvíťazili a zahnali perzské vojsko. Vzdialenosť z Maratónu do Atén (približne 42 200 metrov) prebehol za krátky čas. Stihol však len povedať, že Gréci zvíťazili, a od vyčerpania umrel. Gréci na počesť víťazstva nad Peržanmi zaradili maratónsky beh medzi olympijské disciplíny.

„Cudzinec, zvestuj Lacedemónskym, že my tu mŕtvi ležíme, ako zákony kázali nám.“

Pamätník Grékom, ktorí zahynuli v bitke pri Termopylách

Slovníček

expanzia – zväčšovanie, rozmach, rozširovanie krídlo – vo vojenstve výraz pre vojakov na boku bojovej línie tylo – vo vojenstve oblasť za chrbtom vojska

Moje kľúčové slová

Sparta

Maratón

Termopyly

REČ PRAMEŇOV

Peržania však čoskoro sformovali ešte mohutnejšiu armádu. Tá v roku 480 pred Kr. zaútočila na Grécko. Zastaviť mohutnú perzskú armádu sa vybrali Sparťania pod vedením svojho panovníka Leonida. Veštba z Delf hovorila, že Sparťania stratia v bitke alebo svojho kráľa, alebo svoje domovy. Sparťania sa utáborili pri Termopylskom priesmyku, kde využili okolité prostredie na boj muža proti mužovi. Peržania tak nemohli zúročiť svoju početnú prevahu.

Peržania napriek obrovskej presile nedokázali Sparťanov dlho poraziť. Pomohla im až zrada jedného z Grékov, ktorý horským chodníkom zaviedol Peržanov do gréckeho tyla. Kráľ Leonidas v boji padol so všetkými vojakmi. Spartská obeta však nebola márna. Čas, ktorý Gréci získali, využili na porážku Peržanov v námornej bitke pri Salamíne a bitke pri Platajach v nasledujúcom roku. Napriek týmto víťazstvám sa však Peržanom podarilo spustošiť a vyplieniť Atény

KONIEC VOJNY

Po porážke utiekli zvyšky Peržanov z Grécka. Peržania sa museli vzdať svojich dobyvačných plánov, vojna sa však neskončila. Gréci a Peržania uzavreli mier až v roku 449 pred Kr. Bolo však len otázkou času, kedy sa medzi nimi rozhorí nová vojna.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Prečo sa Gréci dostali do konfliktu s Peržanmi?

2. Čo mali Gréci urobiť na znak toho, že uznávajú perzskú nadvládu? Ako zareagovali?

3. Ktoré významné bitky vybojovali Gréci s Peržanmi? Čo zapríčinilo porážku Sparťanov v Termopylskom priesmyku?

4. Porozmýšľaj nad odkazom vytesaným na pamätníku Grékom, ktorí zahynuli pri Termopylách.

5. Pouvažuj nad výrokom: „Sloboda sa ťažko získava, ale ľahko stráca.“

Spartskí muži posedávali pri horúcich prameňoch, umývali sa a česali si dlhé vlasy. Perzskému kráľovi sa to zdalo smiešne, mal dojem, že spartskí muži sa správajú ako ženy, ktoré sa rady fintia. Gréci, ktorí slúžili v jeho vojsku ako poradcovia, mu však povedali, že Sparťania sa češú a umývajú preto, lebo keď umrú, chcú pred boha podsvetia Háda vstúpiť upravení. Oznámili mu, že aj keď je Sparťanov málo, budú s nimi veľké problémy. Ak však zničí všetkých Sparťanov, dobyje nielen Grécko, ale celý svet.

Krátko pred bojom prišiel do gréckeho tábora jeden z bojovníkov a oznámil, že Peržanov je tak veľa, že svojimi šípmi zatienia slnko, Sparťan Dienékes odpovedal, že to je len dobre, pretože sa ľahšie bojuje v tieni.

Čo som si uvedomil/la

 Uvedomil/la som si význam ľudskej slobody.

(Herodotos, opis bitky pri Termopylách, krátené)

Dešifrujeme pramene

Čo sa zdalo perzskému panovníkovi čudné na gréckych mužoch?

Stretli ste sa aj vy so zvykmi, ktoré sa vám zdali smiešne alebo vás prekvapili? Ktoré zvyky to boli?

Atény za Perikla a bratovražedná vojna

Keď pominulo perzské nebezpečenstvo, začalo sa obdobie najväčšieho rozmachu Atén, ktoré však ukončila bratovražedná vojna so Sparťanmi.

PERIKLES A ZLATÝ VEK ATÉN

Víťazstvo nad Peržanmi malo veľký vplyv na rozkvet Atén Mesto nesmierne zbohatlo a zosilnelo, najmä keď na čele Atén stál Perikles (približne 500 až 429 pred Kr.). Pod Periklovým vedením sa v Aténach začali budovať veľkolepé chrámy a stavby z lesklého bieleho mramoru. Väčšina chrámov mala trojuholníkovú strechu podopretú stĺpmi. Na celom svete stavitelia radi napodobňovali štýl gréckych budov.

Perikles dal prestavať Partenón v Aténach. Na výzdobe sa podieľal grécky sochár Feidias.

Nádherným prejavom umeleckého a estetického cítenia Grékov bolo ich sochárstvo. Grécki sochári stvárňovali dokonalé tvary ľudského tela, najväčším gréckym sochárom bol Feidias. Okrem Akropoly a výstavby Partenónu (chrám bohyne Atény, patrónky mesta) dal Perikles v Aténach vybudovať aj množstvo iných chrámov, divadiel, štadiónov a nádherných budov.

Aténčania radi navštevovali divadlá, kde mohli sledovať diela významných gréckych dramatikov, najmä Sofokla a Euripida. V Aténach žilo mnoho filozofov, ku ktorým patril v 5. stor. pred Kr. aj Sokrates. V dielach gréckych filozofov, dramatikov a umelcov vznikol nový ideál krásy nazývaný kalokagatia (spojenie duchovnej a telesnej krásy).

Dórsky Iónsky Korintský stĺp stĺp stĺp

Podľa stĺpov rozlišujeme tri základné štýly – dórsky, iónsky a korintský sloh.

Sofokles (približne 497 až 406 pred Kr.) bol pravdepodobne najvýznamnejším gréckym dramatikom v histórii. Venoval sa aj politickým aktivitám, bol pokladníkom Aténskeho námorného spolku. Je autorom viac ako 120 diel, námety čerpal v gréckej histórii a mytológii.

Sokrates (približne 469 až 399 pred Kr.), grécky filozof, ktorý sa ako jeden z prvých začal zaoberať človekom a jeho problémami. Podroboval kritike niektoré prvky aténskej demokracie, jeho odporcovia v Aténach ho obvinili z bezbožnosti, zlého vplyvu na mládež a odsúdili ho na trest smrti. Údajne je autorom výrokov: „Viem, že nič neviem.“ „Kto chce hýbať svetom, musí najprv pohnúť sám sebou.“

Aténske bohatstvo a sila pramenili z ich lodí a Aténskeho námorného spolku.

Počas Periklovej vlády patrili Atény k najbohatším mestám sveta. Na obrázku žena so slávnostnými šatami a šperkami.

PERIKLES A JEHO POLITIKA

Perikles pochádzal z bohatého aristokratického rodu. Bol však prívržencom demokracie a pri riadení štátu nadviazal na Kleistenove reformy. Ani počas jeho vlády nemali všetci obyvatelia Atén rovnaké práva (ženy, deti, cudzinci neboli plnoprávnymi občanmi). Perikles sa snažil zlepšiť situáciu aténskych občanov vyplácaním rôznych finančných príspevkov. Chcel, aby sa všetci plnoprávni občania zúčastňovali na politickom živote. Chudobným občanom umožňoval bezplatný prístup na náboženské slávnosti, obec im vyplácala rôzne poplatky.

Perikles chcel, aby Atény boli silným štátom. Preto podporoval posilňovanie Aténskeho námorného spolku. Členovia spolku platili do spoločnej pokladnice príspevky, ktoré slúžili potrebám spolku. Nie všetky štáty však chceli platiť takéto príspevky a mnohé sa snažili zo spolku odísť. Proti týmto štátom neváhal Perikles viesť vojny a nútil aténskych susedov, aby sa k spolku pridali. Mnohí jeho odporcovia ho považovali za tyrana.

Perikles

PELOPONÉZSKA VOJNA (434 – 404 PRED KR.)

Rozmach Atén s nevôľou sledovala Sparta. Sparta sa postavila na čelo Peloponézskeho spolku, ktorý mal byť protiváhou Aténskemu námornému spolku. Medzi oboma štátmi sa čoraz viac zhoršovali vzťahy. V roku 434 pred Kr. vypukla najväčšia bratovražedná peloponézska vojna. Aténčania a ich spolok mali lepšie loďstvo, Sparťania a ich spojenci zasa pozemné vojsko. Vojna sa takmer stále niesla v znamení spartských víťazstiev.

Veľkou stratou pre Atény bola smrť Perikla, ktorý zomrel v obliehaných Aténach v roku 429 pred Kr. na mor. Vojna sa nakoniec skončila v roku 404 pred Kr. spartským víťazstvom. Sparťania dosadili na čelo Atén 30 tyranov Sparťania sa po víťazstve nad Aténčanmi pustili do nového boja s Perzskou ríšou a veľká časť spartského vojska odišla bojovať do Ázie. To využili Aténčania a zbavili sa vlády 30 tyranov. V Aténach obnovili demokraciu. Peloponézskou vojnou sa však grécke štáty vyčerpali a zoslabli.

Umierajúci bojovník opierajúci sa o svoj štít

Tukydides, grécky historik, nadviazal na dielo Herodota. Pokračoval v písaní gréckej histórie, napísal Dejiny peloponézskej vojny

Pravdepodobne je autorom výroku: „Slobodu možno vytrieť zo zbierky zákonov, no nie z pamäti ľudí.“

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

Xenofón bol grécky filozof a historik. Bol Sokratov žiak, dokončil Dejiny peloponézskej vojny. Pripojil sa k spartskej výprave proti Peržanom, osudy gréckych žoldnierov opísal v diele Anabáza. Okrem iného sa mu pripisuje výrok: „Ľudia nemajú bohatstvo a chudobu v dome, ale v duši.“

Slovníček

1. Pokús sa vlastnými slovami zopakovať, ako Perikles charakterizoval demokraciu. Čo z jeho myšlienok je aktuálne dodnes?

2. Čím Perikles podporil hospodársky rozkvet Atén?

3. Mohli sa v Aténach všetci ľudia tešiť z demokracie?

4. Porozmýšľaj nad výrokmi gréckych filozofov a historikov v Reči prameňov. Ktorý výrok sa ti najviac páčil? Diskutuj o výrokoch so svojimi spolužiakmi.

5. Ako sa prejavila peloponézska vojna v Aténach a Sparte?

6. Porovnaj prístup Sparťanov a Aténčanov a Chetitov a Egypťanov k vojne a mieru. Kto sa zachoval rozumnejšie?

Miniprojekt

Porozmýšľajte o rozdieloch medzi Aténami a Spartou. Nájdite ďalšie informácie a porozprávajte o týchto rozdieloch na hodine.

REČ PRAMEŇOV

monarchia – štátne zriadenie, na čele štátu stojí panovník teror – násilie, hrôzovláda s cieľom zastrašiť ústava – základný zákon štátu

Moje kľúčové slová Perikles demokracia peloponézska vojna výstavba Atén Akropola

1. Štátne zriadenie, ktoré máme, nemusí nič závidieť zákonom suseda, namiesto aby sme závideli iným, slúžime im za príklad a môžu nás napodobňovať. Toto zriadenie sa volá demokracia, vláda ľudu, lebo štát spravujú viacerí a nie pár jednotlivcov. Podľa zákonov majú všetci občania rovnaké práva, keď ide o súkromné záujmy, ak ide o veci spoločného záujmu, pri výbere do verejných úradov, má každý prednosť podľa toho, v čom vyniká, podľa schopností, nie podľa príslušnosti k skupine...

(Periklova charakteristika demokracie, prebrané z Tukydidovho diela Dejiny peloponézskej vojny)

2. Teraz nastal čas, keď Perikles vzal do rúk Atény a všetko, čo k nim patrilo: príjmy, flotilu a vojsko, vojnové lode, ostrovy a more. A zatiaľ čo vyrastali svojou veľkosťou očarujúce, v kráse nenapodobiteľné budovy a umelci dokonalým spracovaním prevýšili aj tie najdokonalejšie plány, najväčšín zázrakom bola rýchlosť. Lebo všetko to bolo dokončené nie v dôsledku vypätia síl viacerých generácií – ako to ľudia predpokladali – ale v období rozkvetu demokracie. (Plutarchos, prebrané zo životopisov slávnych Grékov a Rimanov, zjednodušené)

Dešifrujeme pramene

Analyzujte pramene a porozprávajte, ako sa budovali Atény. Zistite, kto bol Perikles a ako sa zaslúžil o ich rozkvet.

Vyberte z prameňov, čo je charakteristické pre periklovskú demokraciu.

Čo som si uvedomil/la

 Demokracia má hlboké historické korene, na ktoré nadväzujeme aj dnes.

Alexander Macedónsky vytvoril po porážke Peržanov veľkú ríšu. Po jeho smrti sa krajina rozpadla a jednotlivé časti ovládli Alexandrovi nástupcovia –diadochovia.

MACEDÓNIA A HELENISTICKÝ

SVET

Peloponézska vojna oslabila grécke štáty. To využili Macedónčania, ktorí zjednotili Grécko pod svojou nadvládou a prebrali aj grécku kultúru.

Filip II. Macedónsky (382 až 336 pred Kr.) bol macedónsky kráľ, otec Alexandra Macedónskeho. V roku 1977 našli archeológovia jeho hrob a na základe zachovaných častí anglickí odborníci zrekonštruovali jeho tvár. Filipa II. zavraždili atentátnici na svadbe jeho dcéry. 

Aristoteles (384 až 322 pred Kr.), jeden z najväčších filozofov staroveku, zakladateľ logiky a mnohých iných vedných odvetví. Pripisujú sa mu výroky: „Z vyučovania sa nemá robiť hra, lebo učenie nie je pre deti hrou. Je spojené s námahou a nutnosťou.“ „Vzdelanie má horké korienky, no sladké ovocie.“

ríša Alexandra Macedónskeho

Doba Filipa II. Macedónskeho

Na severe dnešného Grécka ležala Macedónia s bohatými ložiskami nerastných surovín. Rozmach Macedónie sa začal počas vlády panovníka Filipa II., ktorý nebol len vojakom, ale aj prezieravým reformátorom. Pozýval na svoj dvor vedcov, filozofov a učiteľov. Tí pomáhali zvyšovať vojenskú a hospodársku moc jeho kráľovstva. Jedným z najväčších vedcov, ktorí pôsobili v Macedónii, bol aj grécky filozof Aristoteles

Macedónci využili konflikt medzi gréckymi štátmi a v roku 338 pred Kr. násilím zjednotili všetky grécke štáty. Vytvorili Korintský spolok, jeho členom boli všetky grécke štáty s výnimkou Sparty. Spolok vyhlásil zákaz vnútrogréckych vojen a chránil svojich členov pred nebezpečenstvom zo strany cudzincov. Bol namierený aj proti Perzskej ríši. Filip II. chcel, aby členovia spolku spolupracovali aj v hospodárskom a kultúrnom živote. Uskutočnenia všetkých svojich plánov sa však Filip II. nedožil. Zavraždili ho v roku 336 pred Kr. a na čelo krajiny sa postavil jeho syn Alexander.

Ptolemaiovci

Attalovci

Seleukovci

Antigonovci

Alexander Macedónsky a jeho výboje

Proti Alexandrovi Macedónskemu sa po smrti jeho otca vzbúrili

Macedónčania i Gréci Alexander však ich vzburu tvrdo potlačil. Potom zaútočil na Perzskú ríšu, porazil ju a obsadil. Z perzskej poroby oslobodil aj Egypťanov. Pri svojom putovaní Alexander zakladal nové mestá, ktoré nosili jeho meno (Alexandria).

Alexander Macedónsky bol dobyvateľom, ktorý prenikol až na hranice Grékom známeho sveta. Dostal sa až do Indie, tú sa mu však nepodarilo obsadiť. Jeho vojaci sa totiž začali búriť a chceli sa vrátiť domov.

Alexander Macedónsky sa snažil vytvoriť ríšu s hlavným mestom Babylonom. V ríši nemala vládnuť nenávisť medzi národmi. Alexander chcel, aby Peržania a Macedónci sobášmi vytvorili nový národ. Svoje plány neuskutočnil, v roku 323 pred Kr. zomrel v Babylone na následky zranení, vyčerpania a chorôb, ktoré získal počas svojich výprav.

Helenistické štáty a ich zánik

Po Alexandrovej smrti sa ríša rozpadla na niekoľko samostatných helenistických štátov, ktoré medzi sebou neustále bojovali. V týchto štátoch vládli bývali vojenskí velitelia Alexandrovej armády a po nich ich potomkovia. V Egypte sa zmocnili vlády Ptolemaiovci, v Grécku a Macedónii Antigonovci, Malú Áziu ovládali Attalovci a Mezopotámiu a Irán Seleukovci. Koniec helenistických štátov súvisel s útokmi Rimanov.

Alexander Veľký (detail) bojuje proti Peržanom.

Platón (428 až 347 pred Kr.), Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof. V roku 385 pred Kr. založil filozofickú školu nazvanú Akadémia. Pripisujú sa mu aj výroky: „Víťazstvo nad sebou samým je najväčšie víťazstvo.“

„Polovica toho, čo zjeme, udržuje nažive nás, druhá polovica udržuje nažive lekárov.“

 Smrť Alexandra Macedónskeho v Babylone. Lúčia sa s ním jeho velitelia, ktorí si po Alexandrovej smrti rozdelili jeho ríšu.

Persepolis patril k najvýznamnejším centrám Perzskej ríše. Mesto ovládol Alexander Macedónsky. Dnes sa nachádza v štáte Irán. Ten sa na perzské tradície odvoláva.

Slovníček helenizmus – obdobie neskorého gréckeho staroveku, grécke umenie a kultúra tejto doby bolo obohacované o domáce tradície jednotlivých území idea – myšlienka logika – teória všeobecne platných zákonitostí myslenia a poznania psychológia – vedný odbor zaoberajúci sa psychickými procesmi teória – vedecký súbor poznatkov

Moje kľučové slová

výboje Alexandra Macedónskeho helenizmus

REČ PRAMEŇOV

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Kde sa nachádzala Macedónia?

2. Na akých základoch chcel Alexander Macedónsky vybudovať svoju ríšu? Čo sa stalo s Alexandrovou ríšou po jeho smrti?

3. Skús zistiť, v ktorých štátoch ležalo niektoré z miest pomenovaných po Alexandrovi Macedónskom. Aké to boli mestá a čím boli významné?

4. Ktorý filozof pracoval pre Filipa a Alexandra Macedónskeho? Priprav si o ňom krátku prezentáciu.

5. Prinieslo macedónske ovládnutie Grécka pre Grékov aj niečo dobré?

Miniprojekt Nájdite ďalšie informácie o Alexandrovi Macedónskom a napíšte o ňom krátky príbeh.

Keď Alexander obsadil mesto Gordion, pozrel si slávny voz, ktorý bol vyviazaný zauzleným lykovým povrazom... O tomto voze sa hovorilo, že ten, kto povraz rozuzlí, stane sa pánom obývaného sveta. Ani Alexander nebol schopný povraz rozuzliť, preto mečom rozsekol uzol a našiel dva konce rozťatého povrazu.

(Prebrané z Plutarcha)

 Helenizmus je vyvrcholením gréckej antickej civilizácie.

Dešifrujeme pramene

Prečítajte si prameň a zamyslite sa nad ním. Aj vy ste už riešili nejaký ťažký problém (gordický uzol) spôsobom ako Alexander? Čo si myslíte o spôsobe Alexandrovho riešenia? Čo som si uvedomil/la

STAROVEKÝ RÍM

Kráľovská doba Republika

KRÁĽOVSKÁ DOBA

Rímske kráľovstvo vzniklo na území dnešného Apeninského polostrova. Toto územie sa podľa kmeňa Italikov nazývalo Itália (Taliansko).

Podľa legiend na začiatku dejín Ríma stál trójsky hrdina Eneas, ktorý po páde Tróje okolo roku 1200 pred Kr. hľadal so svojimi druhmi miesto, kde by sa mohol usadiť. Nakoniec sa usadil na území dnešného Talianska, kde sa oženil s miestnou princeznou a založil nové mesto. K Eneovým potomkom údajne patrili aj Romulus a Remus –bájni zakladatelia Ríma, ktorých vychovávala vlčica. Podľa tradície bol Rím založený v roku 753 pred Kr.

Koniec Západorímskej ríše a zároveň staroveku

Cisárstvo

Pamätná tabuľa o založení Ríma

Rím v kráľovskej dobe Rím v čase republiky územia získané Augustom územia získané v cisárskej dobe

Najväčší rozmach Rímskej ríše. Na mape sú zobrazené názvy najvýznamnejších provincií.

Významnými rímskymi susedmi boli Etruskovia. Podľa viacerých odborníkov bol Rím pravdepodobne jedným z etruských miest. Etruskovia žili v Taliansku už pred rokom 1000 pred Kr. Boli vynikajúcimi hutníkmi, remeselníkmi a obchodníkmi. Ako prví v Taliansku poznali železo. Dokladom o vplyve Etruskov v Ríme sú aj mnohé pamiatky a stavby

Symbolom Ríma sa stala vlčica, ktorá dojčila Romula a Rema. Mesto bolo založené spojením osád na siedmich pahorkoch okolo rieky Tiber. Údajne v ňom najskôr žili len muži. Rimania podľa legendy ženy získavali tým, že ich ukradli svojim susedom –Sabínom. Nájdite a prečítajte si túto legendu.

Etruská nástenná maľba zobrazujúca pravdepodobne dvoch atlétov.

Slovníček

Apeninský polostrov –polostrov v tvare čižmy, dnešné Taliansko etnikum – skupina ľudí, ktorých spája spoločný historický pôvod, rasový typ, jazyk, kultúrne tradície Etruskovia – mocný a významný národ

Moje kľúčové slová

Rimania Etruskovia

Podľa rímskej tradície vládlo v Ríme sedem kráľov. Poslední traja mali etruský pôvod. Významným panovníkom bol Servius Tullius, ktorý v 6. storočí pred Kr. rozdelil obyvateľstvo v Ríme do piatich skupín podobne ako zákonodarca Solón v Aténach. Aj v Ríme mala najbohatšia skupina najviac povinností, ale aj práv.

Etruský bojovník

Posledným etruským kráľom v Ríme bol krutý a pyšný Tarquinius Superbus, ktorého Rimania v roku 510 pred Kr. z mesta vyhnali a zaprisahali sa, že im už nikdy nebude vládnuť kráľ.

Etruskovia prebrali grécku abecedu pre jej jednoduchosť.

Dôležitú úlohu pri spoznávaní etruského jazyka zohrala zlatá platnička z Pyrgi, ktorá obsahuje dvojjazyčné venovanie fenickej bohyni Aštarte od kráľa etruského mesta Caere. V neskoršom období Etruskovia prebrali latinčinu.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ktoré kmene a národy obývali Apeninský polostrov?

2. Nájdi v rôznych zdrojoch informácie o Etruskoch. V čom vynikali?

3. Kto bol Servius Tullius? Porovnaj ho so Solónom.

4. Ktoré rímske báje a povesti poznáš? Porozprávaj o nich spolužiakom.

REČ PRAMEŇOV

V meste Alba Longa, v ktorom vládli Eneovi potomkovia, vyhnal mladší brat svojho staršieho brata. Rea Silvia, dcéra právoplatného kráľa, sa musela stať kňažkou, aby nemohla mať deti, ktoré by nového kráľa zbavili trónu. Zahľadel sa do nej boh vojny Mars a kňažka porodila synov – Romula a Rema. Aby im zachránila život, pustila ich po rieke Tiber. Deti našla vlčica, ktorá ich dojčila. Keď Romulus a Remus vyrástli, zaútočili na Alba Longu a zabili svojho strýka. Rozhodli sa založiť si nové mesto, no pohádali sa, kto bude panovníkom. Spor mali rozhodnúť bohovia pomocou veštby. Prvé znamenie dostal Remus, ktorý uvidel šesť supov, jeho brat Romulus však uvidel dvanásť supov (supy symbolizujú storočia, počas ktorých mal Rím vládnuť). Kňazi a veštci určili za panovníka Romula. Keď začal Romulus okolo mesta posvätným pluhom vyorávať brázdu, ktorá symbolizovala hranicu Ríma, Remus ju začal s posmeškami preskakovať, čo Romula tak rozzúrilo, že svojho brata Rema zabil.

(Báj o založení Ríma, podľa Tita Livia, krátené)

 Pri zrode Ríma stáli aj Etruskovia.

Dešifrujeme pramene

Prečítajte si text a vysvetlite, prečo sa vlčica stala symbolom Ríma. Porozmýšľajte o vlastnostiach vlka a povedzte, či je to pre Rimanov pochvala. Aké má vlk vlastnosti? Čo som si uvedomil/la

RÍMSKA REPUBLIKA

Po vyhnaní posledného etruského kráľa vznikla v Ríme republika, ktorá existovala takmer 500 rokov. Rimania potom zjednotili Itáliu pod svojou nadvládou a ovládli aj krajiny za svojimi hranicami.

Republika – nové štátne zriadenie v Ríme

Etruskovia sa nezmierili s tým, že ich Rimania vyhnali. Niekoľkokrát zaútočili na Rimanov, tí však dokázali svoje mesto ubrániť. Záležitosti v štáte si riadili sami prostredníctvom úradníkov. Každý rok si volili dvoch konzulov, ktorí viedli štát. Konzulov sprevádzalo 12 liktorov, ich znakom bol zväzok prútov so sekerou. Počas mimoriadnych udalostí mohol výnimočne stáť na čele štátu diktátor. Konzulom radil senát, ktorý mal 300 členov

Občania v Ríme sa delili na patricijov (bohatí) a plebejcov (chudobní). Spočiatku senátori pochádzali len z radov patricijov. To sa však nepáčilo plebejcom. Rozpory medzi nimi viackrát vyvrcholili odchodom plebejcov z Ríma, plebejci uvažovali, že si založia nové mesto

ZÁKONY 12

TABÚĽ

Patricijovia a plebejci sa nakoniec aspoň sčasti dohodli Okolo roku 450 pred Kr. boli v Ríme prijaté Zákony 12 tabúľ, ktoré obsahovali rímske obyčajové právo. Bronzové tabule boli vystavené tak, aby si ich mohol každý prečítať. Dovtedy totiž patricijovia znenie zákonov tajili a vysvetľovali ich, ako im vyhovovalo. Každý občan sa mohol odvolať proti rozhodnutiu úradu alebo súdu

Titus Livius (59 pred Kr. až 17 po Kr.), rímsky historik, ktorý sa preslávil dielom o dejinách Ríma. Vďaka svojim vedomostiam a vzdelanosti vychovával aj budúceho rímskeho cisára Claudia.

Výjav zo zasadnutia rímskeho senátu.

Neskôr si plebejci začali voliť tribúnov ľudu, ktorí zastupovali ich záujmy. Všetci občania sa schádzali na ľudových zhromaždeniach, kde schvaľovali rozhodnutia konzulov a senátu a kde mohli úradníkov kontrolovať. Rimania takýto spôsob vedenia štátu nazývali res publica – vec verejná.

ČO ČLOVEK NAPÍSAL

VO SVOJEJ ZÁVETI V SÚVISLOSTI SO SVOJIMI PENIAZMI

A SVOJÍM MAJETKOM, NECH SA STANE ZÁKONOM.

AK NIEKTO NIEKOMU ZLOMÍ KONČATINU A NEVYROVNÁ SA S NÍM, NECH HO POSTIHNE ROVNAKÝ TREST.

AK NIEKTO NIEČO UKRADNE V NOCI

A PRI TOM HO ZABIJÚ, JE ZABITÝ PRÁVOM.

Bronzové tabule Zákonov si každý mohol prečítať. Už žiaci v škole sa ich museli učiť, podľa rímskych zákonov pre lepšie zapamätanie ich spievali.

Kelti takmer dobyli Rím. Podľa legendy mesto však zachránili husi, ktoré prezradili zakrádajúcich sa Keltov. Rimania útok odrazili, museli však Keltom zaplatiť, aby odtiahli.

Víťazný rozmach republiky

Rimania čoskoro začali útočiť proti všetkým svojim susedom. Dobyli mnoho okolitých mestských štátov, víťazný rozvoj Ríma načas spomalili Kelti, ktorí v roku 387 pred Kr. Rimanov takmer zničili. Na šťastie pre Rimanov Kelti na Apeninskom polostrove nezostali, ale putovali až do Malej Ázie

V 3. storočí pred Kr. si Rimania podmanili takmer celé stredné Taliansko a nakoniec porazili aj Etruskov a Keltov, ktorí ostali žiť v severnom Taliansku. Potom zamerali svoju pozornosť na juh, ktorý kontrolovali bohaté grécke mestá.

Grékom v boji proti Rimanom pomáhal bojovný kráľ Pyrrhos, nakoniec však Rimania zvíťazili a ovládli celý Apeninský polostrov.

Hannibal (247 až 183 pred Kr.) bol jedným z najschopnejších vojvodcov staroveku. Titus Livius o ňom napísal: „Nijaké útrapy ho nevedeli vyčerpať alebo zlomiť. Rovnako znášal horúčavu i mráz, jedlo i pitie si odmeriaval podľa potreby a nie podľa chuti. Bol najlepší medzi vojakmi, prvý išiel do boja a posledný z neho odchádzal.“ Jeho prechod cez Alpy a bitky, ktoré vybojoval, vysoko hodnotia vojenskí odborníci aj dnes.

Kráľ Pyrrhos (319 – 272 pred Kr.) pomáhal gréckym mestám na Apeninskom polostrove v boji proti Rimanom. V jednej z bitiek, v ktorej Rimanov porazil (nasadil proti nim aj bojové slony), však utrpel také ťažké straty, že si vzdychol: „Ešte jedno takéto víťazstvo a som bez vojska.“

Rím sa stáva pánom Stredomoria

Ďalším súperom Ríma sa stalo Kartágo na severe Afriky. Rimania s Kartágincami vybojovali tri víťazné vojny, známe aj ako púnske vojny (Rimania Kartágincov nazývali Púni).

V prvej púnskej vojne (264 až 242 pred Kr.) súperili Rimania s Kartágincami o dobytie Sicílie. Rimania mali horšie loďstvo a spočiatku vo vojne prehrávali. Potom však vymysleli taktiku, pri ktorej hákmi zachytili kartáginskú loď a rímski legionári cez mostík prebehli na jej palubu, kde v boji muža proti mužovi Kartágincov porazili. Kartáginci stratili Sicíliu, náhradu si však našli v Hispánii (Španielsko).

V druhej púnskej vojne (218 až 202 pred Kr.) kartáginský vojvodca Hannibal prekvapujúco prešiel cez Alpy a takmer dobyl Rím. Rimania sa však vylodili pri Kartágu a Kartáginci odvolali Hannibala z Itálie, aby bránil materské mesto. Rimania znova zvíťazili a Kartáginci museli uzavrieť nevýhodný mier.

V poslednej púnskej vojne (149 až 146 pred Kr.) Rimania Kartágo zničili a obsadili aj Macedóniu a Grécko. Do roku 60 pred Kr. obsadili aj všetky helenistické štáty (s výnimkou Egypta).

Publius Cornelius Scipio (236 až 184 pred Kr.), rímsky vojvodca, ktorý v rozhodujúcej bitke pri Zame v Afrike porazil Hannibala a zlomil moc Kartága. Za svoje víťazstvo nad Hannibalom získal čestný titul Africanus – Africký.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Porovnaj rozdiely medzi rímskou republikou a kráľovstvom.

2. Do akých dvoch základných skupín sa delilo obyvateľstvo v Ríme?

3. Kto stál na čele rímskej republiky a kto mu radil?

4. Akú úlohu mal v republike diktátor?

5. S kým sa stretli Rimania v bojoch o ovládnutie Apeninského polostrova? Zisti o nich viac informácií.

6. Čo bolo príčinou púnskych vojen?

REČ PRAMEŇOV

Slovníček

liktor – rímsky úradník v službách konzula, jeho symbolom bola sekera a prúty patricijovia – rímski plnoprávni a majetní občania plebejci – slobodní občania bez politického vplyvu provincia – územie spravované Rímom republika – štát, o verejných veciach rozhodujú pomocou svojich zástupcov občania senát – zbor starších vážených občanov, ktorí riadili štát

Moje kľúčové slová republika púnske vojny

Raz, keď znova vypukli rozpory medzi patricijmi a plebejcami, odišli plebejci na Svätú horu a rozhodli sa, že si založia nové mesto. Patricijovia však za nimi poslali Menenia Agrippu, muža výrečného a medzi ľudom obľúbeného. Ten rozpovedal plebejcom bájku o žalúdku a o tele. Podľa Agrippovho príbehu sa na žalúdok nahnevali ostatné časti tela a obvinili ho, že si len pohodlne žije z plodov ich práce, maškrtí a nič nerobí. Preto sa ruky, ústa a zuby a končatiny rozhodli, že nebudú žalúdku dodávať potravu. Nedokázali však žalúdok zničiť hladom, lebo tým, že žalúdok nespracoval a nerozdelil potravu, celé telo zoslablo a takmer zahynulo. Plebejci sa nad Agrippovými slovami zamysleli a vrátili sa späť do Ríma, kde začali s patricijmi rokovať. (Podľa Tita Lívia, krátené)

Dešifrujeme pramene

Prečítajte si prameň a vysvetlite, prečo sa plebejci vrátili späť. Vedeli by ste aj vy niekoho presvedčiť, aby zmenil svoj názor?

Kríza a pád republiky

Víťazstvo nad Kartágom prinieslo Rimanom množstvo problémov. Rímske obilie bolo drahšie ako obilie z cudziny a rímski roľníci postupne vyšli na mizinu. Ich majetkov sa zmocnili bohatí patricijovia. Štát síce rozdával lacné obilie pre bezzemkov, ktorí sa zhromažďovali v Ríme, v spoločnosti však rástlo napätie.

BRATIA GRACCHOVCI A SPARTAKUS

Nespokojnosť občanov využili tribúni ľudu – bratia Gracchovci (132 – 122 pred Kr.), ktorí chceli, aby sa bezzemkom prideľovala štátna pôda, kde by si mohli založiť malé hospodárstva. Patricijovia však s tým nesúhlasili, vznikli nepokoje, pri ktorých obaja bratia Gracchovci zahynuli

Čo som si uvedomil/la

 Z malého mestského štátu sa vytvorila silná Rímska ríša.

Tribúni ľudu –bratia Tiberius a Gaius Gracchovci

Spartakus (približne 109 až 71 pred Kr.) bol otrokom. Utiekol z gladiátorskej školy, vytvoril armádu, ktorá viackrát porazila rímske légie. Nepodarilo sa jej však prekročiť hranice Ríma a Rimania vzbúrencov nakoniec porazili a zajatcov kruto popravili.

Slovníček

Kleopatra bola poslednou vládkyňou starovekého Egypta.

bezzemok – chudobný človek nevlastniaci pôdu diktátor – vládca s neobmedzenou mocou gladiátor – starorímsky zápasník bojujúci v aréne triumvirát – trojica vládcov

Moje kľúčové slová senát triumviráty

REČ PRAMEŇOV

V rokoch 73 až 71 pred Kr. otriaslo Rímom Spartakovo povstanie otrokov. Základ Spartakovho vojska tvorili vzbúrení otroci – gladiátori s bohatými bojovými skúsenosťami. Povstanie Rimania nakoniec potlačili a otrokov kruto potrestali.

TRIUMVIRÁTY A KRÍZA REPUBLIKY

Bolo jasné, že republikánske zriadenie v Ríme sa dostalo do krízy. Preto v roku 60 pred Kr. uzavreli traja muži – Cras sus, Pompeius a Caesar – tajnú dohodu s cieľom získať všetku moc v Ríme a vytvorili tak I. triumvirát

Po Crassovej smrti vypukli medzi Caesarom a Pompeiom hádky. Nakoniec zvíťazil Caesar, ktorý mal bohaté bojové skúsenosti z vojny s Galmi a stal sa diktátorom. Caesar zakladal kolónie pre chudobných obyvateľov, ktorým zadarmo rozdával obilie, začal s novou výstavbou Ríma, zaviedol nový kalendár a i. Mal však množstvo nepriateľov a dňa 15. marca 44 pred Kr. ho prívrženci republikánskych ideí zavraždili. Po Caeasarovej smrti vznikol II. triumvirát, ktorý tvorili Antonius, Lepidus a Octavius. Porazili prívržencov republiky a rozdelili si krajinu.

Medzi Octaviom a Antoniom, ktorý sa zamiloval do krásnej Kleopatry, vypukli hádky. Zvíťazil Octavius a zmocnil sa Egypta. Stal sa jediným vládcom v Ríme a udelili mu titul Augustus – Vznešený

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Aký bol cieľ bratov Gracchovcov? Bola ich obeta márna?

2. Priprav si prezentáciu o Spartakovom povstaní.

3. Prečo vznikli triumviráty?

4. Porovnaj babylonské, grécke a rímske zákony.

Aj divé zvieratá, čo žijú v Itálii, majú svoje diery a pelechy, ale ľudia, ktorí bojujú a umierajú za Itáliu, nemajú nič okrem vzduchu a svetla. Sú bez prístrešia a zbavení stáleho bydliska, potulujú sa aj so ženami a deťmi...

(Úryvok z reči Tiberia Graccha, ktorú zaznamenal historik Plutarchos)

Čo som si uvedomil/la

 Rozmach rímskej republiky priniesol problémy, ktoré viedli k jej zániku.

Dešifrujeme pramene

Prečítajte si úryvok a zdôvodnite, prečo historik prirovnal ľudí k divým zvieratám.

Crassus

Pompeius Caesar

RÍMSKE CISÁRSTVO

Nástupom Octavia Augusta sa končí obdobie republiky a začína sa obdobie cisárstva. Rím sa stáva najmocnejšou ríšou staroveku.

Rozmach a pád Rímskej ríše

Keď sa Octavius (27 pred Kr. až 14 po Kr.) stal zvrchovaným vládcom Ríma, zachoval republikánsku formu vlády a odmietol titul diktátora. V skutočnosti však bol hlavou celého štátu. Sám sa označoval ako prvý občan (princeps) a podľa toho sa toto obdobie nazýva principát. Vládou Octavia sa začína vládnuť podľa zásady: „Cisár je hlavou štátu a nikomu sa nezodpovedá.” Octaviova vláda prakticky znamenala koniec republiky.

Octaviom sa začalo odobie rozmachu Rímskej ríše, aj keď viacerí panovníci, ktorí nastúpili po Augustovej smrti, sa neuviedli do histórie práve najlepšie (napr. Nero zapálil Rím).

Po Nerovi nastúpili v roku 69 na trón panovníci z rodu Vespasianovcov. Vespasianus zastavil úpadok Ríma a rímske légie v roku 70 dobyli Jeruzalem a územie, ktoré obývali Židia, pripojili k Rímskej ríši. Za vlády jeho syna Tita v roku 79 výbuch sopky Vezuv zničil mesto Pompeje, ktoré archeológovia podrobne preskúmali až v 20. storočí.

Dnešný pohľad na Pompeje, pri výskume archeológovia objavili aj ľudské telá, ktoré popol zakonzervoval.

V roku 98 začali v Ríme vládnuť adoptívni cisári, ktorí získali pomenovanie podľa toho, že každý z nich adoptoval budúceho cisára. Vládli až do roku 180 a počas ich vlády dosiahla Rímska ríša najväčší rozmach. K týmto cisárom patrili Traján (98 – 117), počas jeho vlády Rímska ríša získala najväčší územný rozsah, Hadrián (117 – 138), ktorý začal budovať Limes Romanus (opevnená hranica Ríma), a Antonius Pius (138 – 161), za ktorého vlády Rimania neviedli žiadnu vojnu.

Štandarda rímskej légie, písmená SPQR znamenajú skratku senát a rímsky ľud.

z dobýjania Jeruzalema

Výjav

Rimanmi

Augustus

Pretoriánska garda – telesná stráž rímskych cisárov

RÍMSKE LÉGIE

Rímske výboje by neboli možné bez silnej a dobre vycvičenej armády. Rímske légie boli žoldnierskym vojskom a slávili svoje úspechy vďaka vynikajúcej výzbroji, výcviku a stratégii. Legionárom sa mohol stať aj cudzinec, po 25 rokoch služby získal rímske občianstvo. Rímskych legionárov označovali aj ako „mulov”, pretože si nosili všetky potraviny, výstroj a výzbroj sami. Rýchly presun po Rímskej ríši legionárom umožňovala kvalitná cestná sieť. Rímski stavitelia sa však preslávili aj inými stavbami (mosty, akvadukty...).

Rímsky akvadukt prezentuje majstrovstvo rímskych staviteľov.

Brána rímskeho tábora, na malom obrázku vidieť všetky štyri brány.

Zvláštnou súčasťou rímskeho vojska bola pretoriánska garda, ktorá chránila cisárov a hlavné mesto. Často bol ich vplyv taký veľký, že dokázali dosadzovať nových cisárov podľa svojej vôle. V rímskej armáde slúžili aj špeciálne zbory (lukostrelci, jazdci, obsluha katapultov...), ktoré Rimania využívali pri dobýjaní opevnených miest.

LIMES ROMANUS A RÍMSKE TÁBORY

Rímski vojaci mali premyslený spôsob táborenia. Po pochode sa legionári zastavili na vyvýšenom mieste a v blízkosti vody a začali budovať tábor, ktorý neustále vylepšovali. Rímsky tábor mal vždy rovnaký tvar a viedli doň vždy štyri brány. To preto, aby vojaci mohli vyraziť proti nepriateľovi na akúkoľvek stranu. Uprostred tábora sa nachádzalo veliteľstvo, v tábore bola aj nemocnica, kúpele, svätyňa, sklady a i. Pri táboroch postupne vznikali osady, v ktorých žili bežní ľudia vrátane rodín legionárov.

Výnimočné postavenie mali veľké kamenné tábory, ktoré tvorili súčasť ochrany rímskych hraníc – Limes Romanus. V Európe viedla severná hranica Rímskej ríše pri riekach Rýn a Dunaj K najznámejším veľkým táborom patrili Vindobona (Viedeň), Aquincum [akvinkum] – Budapešť, Carnuntum [karnuntum] – Petronell a i. Aj na dnešnom Slovensku vzniklo viacero táborov: Laugaricio (Trenčín), Kelementia (Iža), Gerulata (Rusovce) a časť z nich sa zmenila na osady.

Rímsky legionár a rímske vojsko v zovretej formácii

MARCUS AURELIUS – FILOZOF NA TRÓNE

Posledným významným adoptívnym cisárom bol Marcus Aurelius (161 až 180). Hneď po svojom nástupe na trón musel čeliť útokom germánskych Markomanov a Kvádov, ktorí sídlili na území dnešných Čiech a Slovenska. Rímske légie prenikli v bojoch až k Trenčínu, o čom svedčí nápis na skale. Bojov s Germánmi sa zúčastnil aj Marcus Aurelius, ktorý v rímskom tábore pri brehoch rieky Hron písal aj svoje filozofické dielo. K územiu Slovenska sa viaže aj legenda o zázračnom daždi, ktorý vymodlili kresťanskí vojaci a ktorý zachránil Rimanov od smrti smädom.

Rímsky nápis na skale v Trenčíne. (Dnes ho uvidíte, keď vojdete do hotela pri trenčianskom brale.)

Marcus Aurelius sa však neriadil zásadou adoptívnych cisárov a za budúceho cisára si zvolil svojho neschopného syna. To sa negatívne prejavilo aj v ďalších osudoch Rímskej ríše po jeho smrti v roku 180. Takmer 100 rokov sa Rimania snažili zastaviť úpadok svojej ríše, krátke obdobia prosperity však striedali obdobia úpadku a problémov.

DIOKLECIÁN A KONŠTANTÍN VEĽKÝ

Situácia sa zmenila v roku 284, keď na trón nastúpil cisár Dioklecián (284 až 305). Dioklecián sústredil vo svojich rukách všetku moc a nechal sa titulovať ako „Pán a Boh” (latinsky dominus et deus). Bol skúseným politikom a vojakom. Uvedomoval si, že nedokáže kontrolovať ríšu z jedného centra. Preto nakoniec vládu rozdelil medzi štyroch panovníkov, ktorí mohli lepšie kontrolovať celú ríšu. Tento spôsob vlády sa nazýva tetrarchia

Diokleciánovo delenie sa dlho neudržalo. Medzi štyrmi panovníkmi čoskoro vypukli rozbroje, z ktorých vyšiel víťazne Konštantín Veľký (306 až 337). Ten porazil svojich súperov a začal vládnuť ako neobmedzený vládca. Za hlavné mesto si zvolil mesto Byzantion, ktoré premenoval na Konštantínopol. Konštantín si zároveň uvedomil vzrastajúci vplyv kresťanstva v jeho ríši. R. 313 tak zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami (tzv. Milánsky edikt).

Jazdecká socha Marca Aurelia

Dioklecián rozdelil ríšu na štyri časti. Štvorica panovníkov má symbolizovať jednotu.

Rímsky cisár Konštantín Veľký znovuzjednotil a posilnil Rímsku ríšu.

Huni sa stali hrozbou pre celú Európu. Ich postup zastavila porážka na Katalaunských poliach v roku 451.

Slovníček

adoptovať – osvojiť, prijať za vlastného

edikt – vyhláška, nariadenie dominát – forma vlády v Rímskej ríši, keď panovník ako Pán a Boh ovládal svoju krajinu katapult – staroveká vrhacia zbraň légia – rímska vojenská jednotka, základ rímskej armády legát – vyšší veliteľ rímskej légie

Limes Romanus – rímska hranica tvorená pevnosťami rôznej veľkosti, ktoré chránili rímske légie principát – forma štátneho zriadenia v Rímskej ríši tetrarchia – vláda 4 cisárov žoldnier – vojak bojujúci za peniaze (žold)

Moje kľúčové slová rímske légie

Limes Romanus principát dominát sťahovanie národov

Sťahovanie národov

Od roku 375 začali na rímsku hranicu útočiť Huni a rôzne germánske kmene (Vizigóti, Ostrogóti, Longobardi, Gepidi, Herulovia, Vandali a i.). Útoky barbarských kmeňov a rozbroje v Rímskej ríši prinútili cisára Teodosia v roku 395 rozdeliť Rímsku ríšu medzi svojich dvoch synov. Vznikli tak Západorímska ríša, ktorá zanikla v roku 476, a Východorímska ríša, ktorú sme neskôr premenovali na Byzanciu. Tá existovala až do roku 1453, keď ju zničili Osmani.

Germánom (Vizigóti a Vandali) sa podarilo dvakrát vypáliť Rím (410 a 455). Hlavným mestom sa neskôr stala Ravenna.

O poslednom období existencie Rímskej ríše nám zanechal množstvo správ historik Ammianus Marcellinus.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Uveď hlavné rozdiely medzi rímskou republikou a cisárstvom.

2. Zisti pomocou mapy, kto ohrozoval hranice Rímskej ríše a kadiaľ viedla hranica Limes Romanus v Európe.

3. Aký je rozdiel medzi principátom a dominátom?

4. Napíšte príbeh o živote rímskeho vojaka. Informácie získajte v literatúre a na internete. Príbehy potom porovnajte na hodine a diskutujte o nich.

5. Čo vieš o sťahovaní národov? Aké kmene oslabili a zničili Rímsku ríšu?

6. Skús si pripraviť referát o Rimanoch na Slovensku.

REČ PRAMEŇOV

Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. pomocnej légie.

(Preklad nápisu na trenčianskej skale)

Čo som si uvedomil/la

 V cisárskej dobe dosiahol Rím najväčší rozmach.

Dešifrujeme pramene

Pozorne si prečítajte preklad nápisu na trenčianskej skale. Vyhľadajte informácie o veliteľovi légie Maximianovi, najmä o jeho náhrobnom kameni v Zane. Ako pomohol trenčiansky nápis a nápis v Zane objasniť dejiny Slovenska?

Život v rímskom meste

Rimania šírili svoj spôsob života do všetkých podrobených území – provincií. Provinciu riadil guvernér, ktorý dbal, aby sa platili dane, zachovávali rímske zákony a uctievali rímski bohovia. Významnými obyvateľmi najmä hraničných provincií boli vyslúžilí vojaci, ktorí sa tu usádzali po skončení služby v légii.

NÁBOŽENSTVO A CHRÁMY

Rimania boli spočiatku pod silným vplyvom gréckej kultúry. Aj ich bohovia boli podobní gréckym. Rovnako chrámy si stavali podľa gréckeho vzoru. Keď sa Rímska ríša rozrastala, začali do rímskeho náboženstva prenikať aj cudzie vplyvy. V Ríme sa tak postupne začalo uctievať množstvo najrozličnejších bohov a náboženstiev. Rímski bohovia a cisári (tiež sa považovali za bohov) však mali dlho najdôležitejšie postavenie.

ARCHITEKTÚRA A PLÁN MESTA

Rímske mestá boli veľmi dobre naplánované a rozvrhnuté. Nachádzali sa v nich úrady, chrámy, kúpele, obytné domy, obchody, reštaurácie, mestské kasárne, ale i dobre vybavené knižnice, divadlá. Súčasťou mnohých miest boli aj akvadukty, ktoré privádzali čerstvú vodu, a stoky, ktorými sa z mesta odvádzal odpad.

Trojica hlavných rímskych bohov –Jupiter, Juno a Minerva. Skúste zistiť, o ktorých bohov ide v gréckej mytológii.

Cloaca maxima v preklade znamená Veľká stoka. Je to jeden z najstarších kanalizačných systémov na svete, vybudovali ho Etruskovia. Aj dnes je súčasťou rímskej kanalizácie, dokonca vidieť jeho ústie do Tiberu.

Chrám bohyne Vesty na námestí Forum Romanum

Časť hlavného námestia Forum Romanum v Ríme

Do miest sa sťahovalo množstvo bezzemkov a chudobných ľudí, pretože v mestách sa často rozdávalo obilie a múka Ľahšie sa dala získať príležitostná práca i peniaze. Väčšina obyvateľov miest žila v nájomných domoch, v ktorých museli platiť veľké nájomné. Bohatší ľudia žili radšej mimo mesta v priestranných vilách a záhradách. Vily boli luxusne a nádherne ozdobené a zariadené, ich bežnou súčasťou bolo aj vlastné kúrenie a prívod vody.

Pohľad do rímskej patricijskej vilyRekonštrukcia rímskeho nájomného domu

Rímsky žiak v typickom odeve – tóge

Rimania venovali veľkú pozornosť aj výchove detí. Vzdelávať sa však mohli najmä deti z bohatších rodín. Žiaci sa spočiatku venovali matematike, latinčine, gréčtine (čítali Homérove diela, Zákony 12 tabúľ, Cicerove diela a i.), telocviku i hudobnej výchove. V staršom veku sa mohli venovať právu, filozofii, histórii, prírodným vedám, medicíne a pod. Do školy vo väčšine prípadov nechodili, rodičia im zabezpečili domácich učiteľov.

CHLIEB A HRY

Rimania radi trávili svoj čas aj pravidelnými návštevami kúpeľov. Kúpele boli otvorené po celý deň pre ženy aj pre mužov – muži ich navštevovali popoludní, ženy predpoludním. Návštevníci si mohli vybrať medzi kúpeľom v studenej a kúpeľom v horúcej vode. Obľúbené boli masáže u odborníkov. S kúpeľmi úzko súviseli aj športoviská. V mestách sa nachádzali aj nemocnice a o zdravie obyvateľov dbali súkromní lekári.

Rimania nenavštevovali kúpele len kvôli očiste. Bol tu vhodný priestor na relax, čítanie, spoločenské vyžitie, uzatváranie obchodov či klebetenie.

Lákadlom boli aj divadlá – Rimania obľubovali nielen námety z histórie, ktoré vo svojich dielach spracoval napríklad Vergílius (dielo Aeneas). Prvé rímske divadelné hry boli napodobeninami gréckych tragédií. Ich dej bol často spätý s mýtmi. V neskoršom období si Rimania obľúbili komédie, predstavenia sa stávali čoraz veľkolepejšie, patrili k nim hudba, tanec, ale i rôzne svetelné i zvukové efekty.

Najväčším lákadlom však boli zápasy gladiátorov a rôzne preteky. Tieto hry sa odohrávali v amfiteátroch. Rimania obľubovali zápasy na život a na smrť medzi gladiátormi. Bežné boli aj zápasy gladiátorov s divými šelmami. V amfiteátroch hynuli aj odsúdení kresťania. Najznámejší amfiteáter v Ríme sa nazýval Koloseum, v ňom dokonca Rimania uskutočnili súboj lodí.

V rímskom Koloseu sa odohrávali gladiátorské zápasy, ktoré obľuboval rímsky ľud.

Okrem gladiátorských zápasov boli obľúbenou zábavkou

Rimanov preteky na vozoch. Preteky boli pre divákov nesmierne vzrušujúce, ale boli smrteľne nebezpečné pre vozatajov. Gladiátorske zápasy i preteky na vozoch predstavovali pre niektorých Rimanov aj spôsob obživy, mohli tipovať víťazov gladiátorskych zápasov i vozatajských pretekov. Rímski cisári podporovali obľúbené zábavy Rimanov. Vedeli, že ak ľudia majú „chlieb a hry”, nebudú sa búriť.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Opíš život v rímskom meste a porovnaj ho so životom v dnešnom meste. V čom sú rozdiely a v čom spoločné črty?

2. Porovnaj život v rímskej škole so životom v dnešnej škole. V čom vidíš rozdiely?

3. Vyhľadaj na internete, ako sa stravovali starí Rimania. Vieš, z čoho vzniklo pomenovanie „lukulské hody“?

4. Prečo sa rímski boháči mohli obklopovať veľkým prepychom? Kto sa staral o ich pohodlie?

5. Víťazné oblúky si rímski cisári dávali stavať na oslavu svojich vojenských úspechov. Ktoré víťazné oblúky poznáš? S výsledkami svojho skúmania oboznám spolužiakov.

6. Prečo boli gladiátorské hry obľúbené? Existujú aj dnes podobné podujatia, ktoré ľudia radi navštevujú?

Scéna z Vergíliovho eposu Aeneas (freska z Pompejí)

Slovníček

amfiteáter – priestor s javiskom v strede daň – povinný poplatok štátu Koloseum – rímska kultúrna pamiatka, amfiteáter v Ríme komédia – divadelná hra s veselým dejom nájom, nájomné – poplatok za právo užívať dom alebo byt, platí sa majiteľovi tragédia – divadelná hra so smutným dejom tóga – súčasť rímskeho odevu

Moje kľúčové slová gladiátori mesto

Limes Romanus Východorímska ríša Západorímska ríša

Čo som si uvedomil/la

 Rímska kultúra ovplyvnila európsku kultúru na mnoho storočí dopredu.

Ručne zdobená stredoveká Biblia

IZRAEL

Samária

Jeruzalem

JUDEA

Mapa rozšírenia židovských kmeňov okolo roku 1200 pred Kr.

KRESŤANSTVO V RÍMSKEJ RÍŠI

Korene a vznik kresťanstva

Kresťanstvo patrí k najrozšírenejším náboženstvám na svete. Kniha, v ktorej sú zhrnuté jeho základy, sa nazýva Biblia. Biblia sa delí na Starý zákon a Nový zákon. Ústrednou témou Biblie je Boh a jeho vzťah k ľudstvu a celému svetu.

Židia a Starý zákon

Kresťanstvo vyrastá zo židovskej tradície obsiahnutej v Starom zákone. Starý zákon neobsahuje len cenné informácie o najstarších monoteistických predstavách Židov, ale aj informácie o histórii mnohých starovekých národov, ich zvyklostiach, kultúre, jazyku a náboženstve

Desať Božích prikázaní (Desatoro) a sedemramenný svietnik predstavujú dôležité symboly Starého zákona.

Podľa biblickej tradície boli prarodičmi ľudstva Adam a Eva, ktorí museli opustiť raj, a ich potomkovia postupne osídlili celú zem. Dôležité miesto v biblickej tradícii má potopa, ktorá vyhubila všetko živé (zachránil sa len Noe so svojou rodinou a zvieratami). O potope hovoria aj iné národy (napr. Sumeri, Babylončania), stopy po obrovskej záplave, ktorá postihla celý juh Mezopotámie, sa podarilo objaviť aj v okolí mesta Ur

Prvé židovské kmene (príbeh o Abrahámovi) začali na dnešný Blízky východ prenikať približne okolo roku 2000 pred Kr. Niekedy okolo roku 1650 pred Kr. sa Židia odsťahovali do Egypta, kde žili takmer 400 rokov (príbeh o Jozefovi).

Príbeh o Adamovi a Eve zaujal aj mnohých umelcov.

Okolo roku 1250 pred Kr. pod vedením Mojžiša Židia utiekli z Egypta. Počas 40-ročného putovania po púšti získali od Boha 10 Božích prikázaní, ktoré predstavujú univerzálny morálny systém prijateľný pre každú spoločnosť.

Židia potom museli viesť vyčerpávajúce boje s Filištíncami, ktorí sa snažili obsadiť Blízky východ. Okolo roku 1000 pred Kr. nad Filištíncami zvíťazili a založili vlastný štát s hlavným mestom Jeruzalemom, v ktorom začal vládnuť kráľ Dávid a po jeho smrti jeho syn Šalamún.

Po Šalamúnovej smrti v roku 926 pred Kr. sa židovské kráľovstvo rozpadlo a nakoniec podľahlo vonkajším nepriateľom (Asýrčanom, Babylončanom).

Z babylonského zajatia oslobodili

Židov až okolo roku 540 pred Kr. Peržania. Od roku 332 pred Kr. sa Židia dostali do kontaktu s helenistickým svetom a myslením a od 1. storočia pred Kr. aj s Rimanmi, ktorí chceli územie obývané Židmi začleniť do svojej ríše.

Židia pod cudzími dobyvateľmi nesmierne trpeli. Preto v nich silnela viera, že v ich prostredí sa narodí Mesiáš, ktorého im zošle Boh, aby ich zbavil utrpenia a znovu sa stali silným štátom.

Nový zákon a šírenie kresťanstva

Kresťanstvo je priamo spojené s osobou Ježiša Krista, ktorý sa narodil v meste Betlehem. Keď dosiahol vek 30 rokov, vybral si 12 učeníkov – apoštolov a začal kázať a vyučovať. Jeho učenie a kázne počúvali zástupy ľudí. Ježišovo učenie a životné príbehy vrátane zázrakov sú zhrnuté v Novom zákone – v evanjeliách

Ježiš učil, že najdôležitejšie je milovať a poslúchať Boha a milovať svojich blížnych. Vyzýval ľudí, aby nepáchali zlo, ale konali dobré skutky. Jeho učenie sa však nepáčilo niektorým židovským kňazom. Obvinili ho, že sa chce stať židovským kráľom. Na ich podnet dali Rimania Ježiša usmrtiť Musel umrieť na kríži (kríž sa stal jedným z hlavných znakov kresťanov).

Mojžiš vyviedol Židov z Egypta a získal desať Božích prikázaní.

 David porazil Filištíncov (príbeh Dávida a Goliáša) a založil židovské kráľovstvo.

Náboženský výjav podľa Biblie

Prví kresťania

zobrazovali

Krista ako dobrého pastiera s baránkom.

Kresťanským znakom bola okrem kríža i ryba.

Zobrazenie rímskeho cisára s kresťanskými symbolmi v rukách.

Ježišovo učenie však ukrižovaním nezaniklo. Kresťania – prívrženci Kristovho učenia veria, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a vstúpil na nebesia. V Kristovom učení pokračovali apoštoli a v Rímskej ríši postupne vznikli prvé kresťanské obce, na čele ktorých stáli biskupi. Pravdy kresťanského učenia sa potvrdzovali na konciloch. Významné postavenie medzi biskupmi má rímsky biskup – pápež, ktorý je hlavou katolíckej cirkvi. Prvým pápežom bol apoštol Peter.

Rímski cisári pokladali kresťanov za vzbúrencov, pretože kresťania odmietali uctievať rímskych bohov i cisárov. A tak ich prenasledovali a vraždili v amfiteátroch. Preto sa kresťania stretávali tajne, útočisko hľadali v úteku alebo úkrytoch – napr. v katakombách pod Rímom. Práve v katakombách archeológovia objavili množstvo kresťanských znakov

Kresťania sa pred prenasledovaním často ukrývali v katakombách.

Kresťania okrem prenasledovania museli čeliť aj mnohým sektám, ktoré spochybňovali základy kresťanského náboženstva. Proti takýmto sektám a ich bludom vystupovali mnohí kresťanskí teológovia a učenci (napr. apoštol Pavol, apoštol Ján, sv. Justín, sv. Augustín a i.).

Apoštol Pavol bol označovaný aj za apoštola národov, lebo šíril kresťanstvo medzi národmi Rímskej ríše.

Prenasledovanie kresťanov ustalo až v 4. storočí. Cisár Konštantín v roku 313 Milánskym ediktom zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami a v roku 395 cisár Teodosius nariadil, aby sa kresťanstvo stalo hlavným náboženstvom v Rímskej ríši. Kresťanstvo prežilo aj zánik Západorímskej ríše a v nasledujúcich storočiach sformovalo stredovekú Európu a ovplyvnilo celý jej vývoj.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠ

1. Ako sa volá najvýznamnejšia kniha kresťanov a z ktorých častí sa skladá?

2. Z akých tradícií vyrastá kresťanské náboženstvo?

3. S akým kresťanským sviatkom sú späté Vianoce?

4. Porovnaj egyptské, grécke, keltské a kresťanské náboženstvo. V čom sa odlišujú? Majú niečo spoločné? Podklady nájdeš v literatúre a na internete. Oboznám so svojimi zisteniami spolužiakov.

Miniprojekt

Nájdite znenie desiatich Božích prikázaní. Svoju pozornosť zamerajte najmä na 4. až 10. prikázanie, ktoré sa priamo dotýkajú života ľudskej spoločnosti. Diskutujte o nich.

REČ PRAMEŇOV

EPOS O GILGAMEŠOVI

Jedného dňa sa veľkí bohovia rozhodli zoslať potopu. Ea sedel medzi nimi a zopakoval mi ich slová: Zbúraj svoj dom a postav loď, zanechaj všetko bohatstvo, hľaď si iba zachrániť život, nalož na loď všetky živé druhy. Keď ráno zrodilo trochu svetla, hľa, na horizont vystupuje čierne mračno, búrka sa valí oblohou a mení na temnotu to, čo bolo svetlé. Šesť dní a sedem nocí fučí vietor potopy. Keď nastal siedmy deň, more sa stáva pokojným a potopa ustupuje.

(Deviata tabuľa z Eposu o Gilgamešovi, nájdená v Ninive)

TEXT Z BIBLIE

1 Potom Pán povedal Noemovi: „Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába, lebo som videl, že iba ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení.

2 Zo všetkých čistých zvierat vezmi po sedem samcov a samíc, zo zvierat, čo sú nečisté, po dvoch, samca a samicu.“

17 I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi: Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky.

18 Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách.

Slovníček

apoštoli – muži, ktorých si vybral Ježiš Kristus ako svojich učeníkov. Bolo ich spolu 13 (zradcu Judáša nahradil Pavol), okrem evanjelistov sú významnými Peter, Tomáš, Filip a i.

evanjelium – radostná zvesť; súčasť Nového zákona, obsahuje príbehy z Ježišovho života. Poznáme štyroch evanjelistov – apoštolov

Matúša, Marka, Lukáša a Jána. koncil – cirkevný snem

NARODENIE JEŽIŠA KRISTA

Mesiáš – Spasiteľ, záchranca sekta – uzavretá náboženská skupina teológia – veda zaoberajúca sa Bohom a náboženstvom

Moje kľúčové slová

kresťanstvo

Biblia evanjelium apoštol

Ježiš Kristus Židia

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete... A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“

(Evanjelium podľa Lukáša)

Dešifrujeme pramene

Porovnajte sumerské a hebrejské texty o potope. Čo všetko z nich môžeme vyčítať?

Aké historické skutočnosti môžeme zistiť z Lukášovho evanjelia?

Ktoré z nich sú zapísané aj v iných knihách?

Čo som si uvedomil/la

 Korene kresťanstva sú spojené so Starým zákonom. Kresťanstvo patrí k najstarším náboženstvám na svete.

sme sa nauč

OBRAZY PRAVEKEJ SPOLOČNOSTI

OBDOBIE ZÁKLADNÉ POJMY

paleolit/ staršia kamenná doba

mezolit/ stredná kamenná doba

neolit/mladšia kamenná doba

staršie štvrtohory, antropogenéza, život v rodoch, v jaskyniach, deľba práce medzi mužom a ženou, lov zvierat, zber lesných plodov, zakladanie ohňa, výroba mechanických zbraní, zhotovovanie odevov, prvé výtvarné umenie (maľby a sošky)

mladšie štvrtohory, vyhynutie veľkých zvierat, rozpad veľkých spoločenstiev na menšie, osídľovanie pustých oblastí po ústupe ľadovca

neolitická revolúcia

• pestovanie kultúrnych plodín

• domestikácia zvierat

• stavba stálych príbytkov

• výroba pálenej keramiky

• výroba brúsených a vŕtaných kamenných nástrojov

• výroba odevov z látky

• významné postavenie ženy v spoločnosti

CIVILIZÁCIE STARÉHO ORIENTU

OBDOBIE/ CIVILIZÁCIA

ZÁKLADNÉ POJMY

eneolit a bronz meď, bronz, polyteizmus, Ötzi, koleso, písmo, domestikácia jazdeckých zvierat, rozvoj vedy, megality halštat a latén železo, kurhan, kosa, nožnice, biatek

Sumeri, Asýria, Babylonia

klinové písmo, koleso, rozvinuté staviteľstvo, astronómia, objavy v matematike, Chammurapiho zákonník, báje a eposy (Epos o Gilgamešovi), rozvoj kultúry a umenia

Egypthieroglyfy, zavlažovanie, rozvinuté staviteľstvo, astronómia, objavy v matematike, pyramídy, balzamovanie, rozvoj kultúry a vojenstva, papyrus, rozvoj medicíny

Feníciarozvoj námorníctva a obchodu, peniaze

India a Čínakanalizácia, budhizmus, joga, konfucianizmus, čínsky múr, obrázkové písmo, nové objavy (kompas, pušný prach, hodváb)

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Vysvetlite, prečo znamenalo poľnohospodárstvo zásadnú zmenu vo vývoji ľudstva. Aké výhody prinieslo ľuďom?

2. Ktoré praveké náleziská poznáte?

3. Prečo sa ľudia sťahovali do údolia veľkých riek?

4. Nakreslite časovú priamku a vyznačte na nej najstaršie štáty starého Orientu.

STAROVEKÉ GRÉCKO

OBDOBIEZÁKLADNÉ

Grécko bájí a povestí

Dávnoveké Grécko

Klasické Grécko

POJMY

 minojská civilizácia (rozvinutý obchod, modernizované loďstvo, labyrint, báj o Minotaurovi, Knóssos, Faistos)

 mykénska civilizácia (Tyrins, Téby, kyklopské murivo, grécky Panteón)

 grécka kolonizácia (Homér, trójska vojna – Ilias a Odysea)

Atény, Sparta, Lykurgos, Drakón, Solón, Peisistratos, Kleistenes, aristokracia, tyrania, Táles, Pytagoras, Herodotos

 grécko-perzské vojny (Maratón, Termopyly, Salamína, Plataje, ťažkoodenec – hoplit, Temistokles, Miltiades, maratónsky beh, Leonidas)

 Perikles a jeho doba (výstavba Atén, grécka architektúra, Partenón, Olymp, Feidias, Aténsky námorný spolok, demokracia, Peloponézsky spolok, peloponézska vojna, Sokrates)

HelenizmusFilip II. Macedónsky, Alexander Macedónsky (Veľký), Aristoteles, Platón, helenizmus, helenistické štáty

STAROVEKÝ RÍM

OBDOBIEZÁKLADNÉ POJMY

Kráľovská doba

Rímska republika

Rímske cisárstvo

Romulus a Remus, Etruskovia, Cloaca maxima, únos

Sabínok, Eneas, Trója

báj o žalúdku, konzuli, Hannibal, Titus Livius, Cicero, Kelti – Galovia, triumviráty, Caesar, Pyrrhos, Augustus, druidi, Kartágo, Spartakus, gladiátori, Zákony 12 tabúľ

légia, Limes Romanus, pretoriánska garda, Marcus Aurelius, nápis na trenčianskej skale, Vindobona, Laugaricio, Gerulata, Hadrián, Traján, Koloseum, Vezuv a Pompeje, Markomani a Kvádi, Konštantín Veľký, legenda o zázračnom daždi

Sťahovanie národov

Germáni (Vandali, Vizigóti, Longobardi), Huni, Atila, Ammianus Marcellinus, dobytie Ríma

Vznik a vývoj kresťanstva Biblia, potopa, Abrahám, Noe, Jozef, kráľ Dávid a Šalamún, Ježiš Kristus, apoštoli, evanjelium, sv. Augustín, sv. Pavol, Ján, pápež

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Porovnajte spartské a aténske politické zriadenie. V čom sa odlišovali?

2. Ako ovplyvnila kultúra starovekého Grécka európsku kultúru?

3. Vysvetlite, prečo sa z rímskeho mestského štátu stala svetová veľmoc.

4. Porozmýšľajte, čo majú spoločné židovské a kresťanské náboženstvo.

OBRAZY STREDOVEKÉHO SVETA

Tisíc rokov medzi zánikom Západorímskej ríše (476) a objavením Ameriky (1492) historici pomenovali stredovek. Chcú tým povedať, že je to stredné obdobie medzi starovekou a novovekou (modernou) dobou.

476 1492

Sťahovanie národov 4. – 8. stor.

Franská ríša 498 – 843

Byzantská ríša 395 – 1453

Arabská ríša 622 – 1258

Atila – kráľ nomádskych Hunov. Samozrejme nepoznáme pravú podobu tohto hunského vládcu, tak ako nepoznáme ani výzor iných „kráľov“ z „kráľovstiev“ začiatku stredoveku.

KORENE STREDOVEKU. SVET A ĽUDIA ZA HRANICAMI RÍMA

Územia, ktoré patrili Rímu, boli bohaté a ľudnaté. Mali veľa úrodnej pôdy a zároveň veľké mestá pospájané dobrými cestami. Za hranicami Rímskej ríše bol úplne iný svet. Veľkú časť ostatnej Európy pokrývali hlboké nepriechodné lesy, močiare a len málo bolo úrodnej pôdy. V takých podmienkach sa žilo oveľa ťažšie.

Rodové spoločenstvá – kmene

Za hranicami bohatého Ríma ľudia žili svojím vlastným životom. Združovali sa podľa príbuzenských zväzkov a vytvárali si rodové spoločenstvá – kmene Život v rodových zväzkoch ľuďom pomáhal prežiť v drsných podmienkach. Rodové klany mohli byť dosť veľké – často zahŕňali aj niekoľko tisíc príbuzných po otcovi aj po matke. Ľudia si však svojich najbližších príbuzných vedeli zapamätať až do siedmych generácií dozadu.

Na severe rímskej hranice žili kmene, ktoré súhrnne nazývame Germáni. Severne a východne od germánskych kmeňov žili Slovania. Z ázijských stepí do Európy prenikali kočovné nomádske kmene

Najmocnejšie z týchto kmeňových skupín už poznáme podľa mena. No nie od nich samých. Ich pomenovania nám zanechali Rimania, ktorí ich nazývali aj barbari, pretože ich

kultúra bola odlišná (zdala sa im nevyspelá) a neovládali ani jazyk Rimanov – latinčinu.

Vodcovia najmocnejších kmeňov z času na čas dokázali k svojmu kmeňu pripojiť aj iné kmene a vyhlásili sa za kráľov. Takéto „kráľovstvá” sa však po smrti zakladateľa väčšinou rozpadli.

SLOVANIA

Slovanské kmene žili na širokých pláňach východnej a severovýchodnej Európy. Územie, ktoré obývali, pokrývali riedke lesy, ale aj močiare. Slovania žili v obydliach, ktoré si čiastočne hĺbili do zeme. V tomto období už vedeli, ako možno obrobiť pôdu a vypestovať poľnohospodárske plodiny. Živili sa lovom aj roľníctvom. Boli tiež dobrí včelári. Dokázali však obrobiť len najvrchnejšiu časť pôdy, a tak sa ich zem veľmi rýchlo vyčerpávala. Preto sa často museli sťahovať. Do strednej Európy sa dostali už v 5. storočí.

Slovanských kmeňov bolo veľmi mnoho. Všetky však spájal podobný jazyk. A ako aj z praktickej skúsenosti vieme, podobá sa na ten, ktorým Slováci hovoria dnes.

Na územie dnešného Slovenska prišli Slovania pravdepodobne cez priesmyky v Karpatoch a z juhu z oblastí okolo Dunaja. Postupne osídlili všetky naše nížinné oblasti, kde boli vhodné podmienky na roľníctvo a pastierstvo, včelárstvo či rybolov.

Slovanská dedina – rekonštrukcia

GERMÁNI

Odra Labe Visla Dunaj Dnester

Toto územie nazývame pravlasťou Slovanov.

Slovanské obydlie

Germánske kmene žili na prelome letopočtu medzi riekami Rýn a Dunaj. Toto územie pokrývali husté lesy. Germáni si svoje obydlia stavali na lesných čistinách. Boli veľmi jednoduché. Strechy im pokrývala len slama alebo tŕstie. Chovali

KRÉTA

Rím

Germánska dedina –rekonštrukcia

Rekonštrukcia pôvodnej podoby hrobu germánskeho veľkňaza zo 6. storočia. Pochovávanie koní malo náboženský význam.

kone a hovädzí dobytok. Aj Germáni vedeli pestovať poľnohospodárske plodiny, ale ani oni nevedeli, čo urobiť, keď sa pôda vyčerpala. Aj oni sa museli často sťahovať. Za korisťou prenikali až na rímske územie. Preto Rimania začali budovať pozdĺž tokov Dunaja a Rýna opevnenú hranicu – Limes Romanus. Tvorili ju vojenské tábory, pozorovateľne a strážne veže. Germánske kmene často proti sebe bojovali. Všetky mali veľmi podobný jazyk

NOMÁDSKE KMENE

Kočovné kmene (nomádi) žili na rozľahlých stepiach ázijského kontinentu. Neustále sa presídľovali z miesta na miesto – hľadali pastviny pre svoje stáda koní. Kone chovali nielen na svoju prepravu, ale aj na obživu. Pôdu totiž neobrábali. Keď nepriaznivé počasie zničilo pastviny, nomádi útočili na ďalšie oblasti, aby si zabezpečili potravu. Takto zasahovali aj do Európy a na slovanské územia.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ako žili ľudia za rímskou hranicou v čase slávnej Rímskej ríše? Opíš, čo mali v spôsobe života spoločné a v čom sa odlišovali.

2. Bol život ľudí za hranicami Rímskej ríše ťažší alebo ľahší než život Rimanov? Prečo?

Slovníček stredovek – časové obdobie medzi starovekom a novovekom rodové spoločenstvo –skupina ľudí, ktorí spoločne žili na základe pokrvnej príbuznosti, teda skupina viacerých rodín nomád – príslušník kmeňa, ktorý žil kočovným spôsobom života

Moje kľúčové slová rod kmeň spôsob obživy

3. Žili ľudia slovanských, germánskych a nomádskych kmeňov v mestách? Ak nie, prečo?

4. Spomeň si, ako žili ľudia v Rímskej ríši, a vymenuj aspoň tri znaky, v ktorých sa život Rimana a život „barbara” odlišoval. Porozprávaj o nich.

5. Opevnená hranica Rímskej ríše proti nájazdom barbarských kmeňov prebiehala aj naším územím. Vieš si spomenúť, kde na našom území sa nachádzali vojenské tábory Rimanov?

6. Rodové klany – kmene žijúce v Európe a Ázii na začiatku stredoveku vedeli aj bez zapisovania počítať svoje príbuzenstvo až do siedmeho „kolena”. Poraď sa so svojimi rodičmi a starými rodičmi a potom spolužiakom povedz, čo si zistil o najstarších predkoch svojej rodiny. Ku ktorým predkom sa ti podarilo dopátrať?

7. Nomádsky kmeň Hunov po niekoľkoročných suchách zaútočil na veľký štát v Ázii, aby ukoristil potravu. Mocný ázijský štát Hunov zastavil. Pomocou internetu môžeš zistiť, ktorý štát máme na mysli. Ako sa nazýva?

Miniprojekt

Úloha pre menšie skupinky: z dostupných internetových ukážok a obrazových encyklopédií vytvorte pre svojich spolužiakov prezentácie vonkajšieho vzhľadu, oblečenia, bývania a života mužov a žien: 1. Germánov, 2. Slovanov, 3. nomádov. Navzájom si zhodnoťte úspešnosť jednotlivých prezentácií.

REČ PRAMEŇOV

Hunskí jazdci v boji (kolorovaný drevoryt, 19. storočie)

Rímski spisovatelia a politici si pozorne všímali kmene, ktoré sa pohybovali v blízkosti ich územia (a často naň aj útočili). A tak máme od nich správy aj o živote v ostatnej časti Európy a Ázie. Musíme ich však čítať veľmi pozorne a uvažovať – Rimania všetko opisovali len zo svojho pohľadu.

1. Tie plemená, Slovania a Anti bývajú v chudobných chyžiach a dedinách roztrúsených ďaleko od seba... Sú mimoriadne vysokí a s mocnou postavou, pokožka nie je veľmi svetlá, vlasy ani nie svetlé, ani úplne tmavé, skôr do gaštanova. Žijú v tvrdých podmienkach a zanedbane. Ich ľudia sú slobodní a odolní. K cudzincom sú priateľskí. Ich ženy sú veľmi oddané: mnohé sa po mužovej smrti dobrovoľne obesia, pretože nechcú žiť samotné ako vdovy. Poznajú veľa rozmanitých zvierat i plodov...

(Východorímsky – byzantský – spisovateľ Prokopios, 6. stor., zjednodušené)

2. Napriek početnosti sa obyvatelia Germánie veľmi ponášajú jeden na druhého: majú prevažne jasné modré oči a ryšavé vlasy. Sú vysokí, dobre stavaní pre boj. Pri námahe a v práci nemajú takú výdrž. Ťažko znášajú smäd a horúčavu, keďže ich podnebie a prírodné podmienky ich vyzbrojili predovšetkým proti mrazu a chladu.

(Rímsky historik Tacitus, 1. – 2. stor., zjednodušené)

3. Nik z nich neobrába pôdu, nik nehodlá postaviť sa za pluh. Nemajú stále obydlie, sú bez domov, bez zákonov a bez poriadnych pravidiel. Preháňajú sa sem a tam na svojich koňoch a vozoch. Nevaria ani neupravujú to, čo jedia, živia sa len divo rastúcimi korienkami alebo surovým mäsom... Správaním sa neodlišujú od zvierat a nerobia rozdiel medzi správnym a nesprávnym. Ich reč je drsná, nepoznajú ani náboženské, ani iné hodnoty.

(Rímsky historik Ammianus Marcellinus, 4. stor., o nomádskych Hunoch, zjednodušené)

Dešifrujeme pramene

1. Prečítajte si ukážky a povedzte, ako sa Rimanom pozdával vonkajší vzhľad príslušníkov barbarských kmeňov. Myslíte, že bol objektívny?

2. Podľa prameňa povedzte, čo Rimania hodnotili na barbarských kmeňoch ako záporné. Z čoho mohlo vzniknúť rímske hodnotenie?

Čo som si uvedomil/la  Naši najstarší predkovia nezanechali žiadne písomné správy – nevedeli písať a čítať. Nemusím sa však o nich dozvedať len od cudzích –pomôžu mi archeológovia.

ĽUDIA V POHYBE. SŤAHOVANIE NÁRODOV A JEHO DÔSLEDKY (4. – 8. STOROČIE)

Začiatok stredoveku počítame od pádu Západorímskej ríše. V prvých storočiach stredoveku vládol chaos. Po celej Európe rýchlo vznikali a zanikali rôzne štáty. Menil sa celý štýl života.

ANGLOVIA, SASI A JUTI

FRANKOVIA

SLOVANIA A AVARI

VANDALI OSTROGÓTI

VIZIGÓTI

HUNI A ALANI

Presuny kmeňov v Európe a Ázii medzi 4. – 6. storočím

Odkiaľ a kam? Príčiny presunov obyvateľstva

Usídľovanie Slovanov v 5. – 7. storočí

BALTSKÉ MORE západní Slovania východní Slovania

SLOVANIA

južní Slovania

Odra Labe Visla 7.storočie Volga Dunaj Dnester 7. storočie

Avari

južníSlovania

Rím

ČIERNE MORE

hranice východorímskeho štátu najzápadnejšie rozšírenie Slovanov okolo r. 800

V druhej polovici 4. storočia sa začalo obdobie sťahovania národov. Takmer všetky kmene si hľadali nové sídla Zo starých utekali z rozličných dôvodov. Často ich vyhnalo zhoršené podnebie, neraz sa zhoršili aj iné podmienky. Keď počet ľudí v kmeni príliš narástol, kmeň si nevedel zaobstarať väčšie množstvo obživy. Iné kmene hnala bojovnosť a ďalšie zase museli utekať pred dobyvateľmi. Príchody nových ľudí na už osídlené územia sa nezaobišli bez plienenia a rabovania. Na obrovských územiach nadlho zavládol chaos.

V čase sťahovania národov opustili svoje pôvodné sídla aj Slovania. Vybrali sa viacerými smermi – hlavne však na západ a juh. V tom čase prišli aj do strednej Európy.

Rozpad Rímskej ríše. Koniec antiky, začiatok stredoveku

V čase sťahovania národov dobyli germánske kmene Vandalov a Vizigótov niekoľkokrát dokonca aj Rím. Rimania sa s hrôzou prizerali na ničenie svojho mesta. Nik ho neohrozoval už

Bojovníci:

turkotatársky

vizigótsky

takmer sedemsto rokov. A teraz si na území kedysi mocnej ríše vytvárali barbarské kmene svoje vlastné štáty – kráľovstvá. Pravda, tieto kráľovstvá väčšinou nevydržali dlho. Ale život, aký poznali ľudia z doby antiky, sa definitívne končil. Noví dobyvatelia väčšinou vyhnali pôvodné obyvateľstvo z jeho mestských sídel do hôr. Často ničili všetky antické vymoženosti – domy, cesty, vodovody, knižnice i knihy, lebo ich nevedeli používať. Mestá spustli. Tie, ktoré prežili, boli už oveľa menšie než antické.

Po celej Európe sa teda začalo žiť inak Menili sa štáty a menil sa životný štýl. V drsnejších podmienkach sa žilo oveľa ťažšie.

longobardský

Aj archeologické nálezy nám rozprávajú o veľkých presunoch obyvateľstva. Obdobie sťahovania národov bolo veľmi neisté. Aj v týchto časoch však žili zruční remeselníci a ľudia sa chceli zdobiť. Rôzne drahocennosti sa robili tak, aby sa dali ľahko schovať alebo rýchlo zobrať so sebou do bezpečia. Zlatá a drahokamami bohato zdobená koruna vizigótskeho kráľa je urobená tak, aby mohla visieť nad oltárom. V hroboch náčelníkov Anglosasov sa našli prepychové šperky a zbrane z rozmanitých mocných ríš vtedajšieho sveta.

Zručnosť Frankov dokazuje napríklad táto kovová spona.

Longobardské šperky

Anglosaská zlatá spona

Ktorá žena z anglosaských kmeňov sa asi zdobila takýmto náhrdelníkom?

Koruna vizigótskeho kráľa Reccesvintha

Moje kľúčové slová sťahovanie národov chaos zmeny

REČ PRAMEŇOV

Hlavným mestom stredovekého kráľovstva Ostrogótov sa stala Ravenna v dnešnom severovýchodnom Taliansku – bývalé dôležité stredisko antickej Rímskej ríše. Ostrogóti sa pokladali za dedičov antickej civilizácie. Rovnako sa cítili aj iné barbarské kmene. Pokúšali sa síce napodobňovať antickú architektúru, ale väčšinu z antických vymožeností ničili.

Okrúhla stavba v Ravenne s kupolou vytesanou z jedného kusa vápenca. Zostáva záhadou, ako stavitelia zdvihli obrovskú kupolu vážiacu 300 ton.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Prečo je obdobie sťahovania národov dobou chaosu?

2. Čo viedlo ľudí k tomu, aby opustili svoje domovy a sťahovali sa?

3. Pomocou mapy sa oboznám s menami kmeňov žijúcich v dobe sťahovania národov. Potom vysvetli, odkiaľ a kam sa jednotlivé kmene presúvali.

4. Porovnaj mapu sťahovania slovanských kmeňov s mapou dnešnej Európy. Na území ktorých dnešných štátov sa usídlili východní, západní a južní Slovania?

5. Premýšľaj, ako sa musel meniť spôsob života ľudí medzi koncom antiky a začiatkom stredoveku.

O dobe sťahovania národov už písali aj historici sťahujúcich sa kmeňov. Každý opisuje ťažké časy, v ktorých sa rodila nová Európa.

1. Longobardský kráľ Alboin prepustil svoje územie, totiž Panóniu svojim priateľom Avarom pod podmienkou, že ju Longobardi dostanú nazad, ak sa budú chcieť (musieť) niekedy vrátiť. Longobardi potom Panóniu opustili a so svojimi ženami, deťmi a všetkým svojím majetkom sa pohli smerom k Itálii, aby sa do nej nasťahovali.

(Historik Longobardov Paulus Diaconus: Dejiny Longobardov, zjednodušené)

2. Keď sa pripravujú na boj, k nepriateľovi prichádzajú poväčšine peši, chránení len štítmi. Niektorí nemajú ani halenu, ani plášť, v podstate mávajú zaodetú len spodnú časť tela. Na svojich nepriateľov radi útočia v zarastených, úzkych a skalnatých terénoch. Sú skúsení aj pri prekonávaní riek a vo vode sa výborne pohybujú. Keď sa rozhodnú zaútočiť, všetci naraz začnú kričať, a tak zastrašujú nepriateľa, zaútočia, na povel sa otočia a zase zmiznú v lese.

(Byzantskí historici Prokopios a tzv. Pseudomaurikios, zjednodušené)

Čo som si uvedomil/la

 Aj dnes sa častokrát musí veľa ľudí naraz presťahovať z miesta na miesto. Odísť zo svojho domova nie je ľahké.

 Prišiel som na to, odkiaľ sa vzalo slovo „vandalizmus”.

Dešifrujeme pramene

1. Ako vysvetľuje longobardský historik odchod Longobardov z Panónie? Ako si vysvetľujete skutočné dôvody odchodu?

2. Longobardský historik hovorí o udalostiach r. 568. Kto vtedy žil na území Itálie (Apeninského polostrova)? S akými pocitmi asi vnímali prichádzajúcich Longobardov?

3. Čo si myslíte o spôsobe boja slovanských kmeňov (druhý prameň)?

Byzantská ríša

Franská ríša

Arabská ríša

Po veľkých nepokojoch v období sťahovania národov napokon zmocneli tri veľké štáty: Byzantská ríša, Franská ríša a Arabská ríša. Spoločne vytvárali ďalšie osudy Európy.

Nové mocnosti

VÝCHODORÍMSKE (BYZANTSKÉ)CISÁRSTVO

A R A B S K Á R Í Š A

Na začiatku stredoveku sa hranice štátov v Európe stále menili. Spomedzi mnohých nových štátov však napokon dlhšie pretrvali: Východorímska ríša okolo Stredozemného mora, ríša germánskych Frankov (Franská ríša) v západnej Európe, juhozápadnú časť Európy získala Arabská ríša

BYZANTSKÉ CISÁRSTVO (476 – 1453)

Roku 476 pod náporom barbarských kmeňov zanikla Západorímska ríša. Východná časť Rímskej ríše však pretrvala ešte ďalších tisíc rokov. Rozkladala sa na území Ázie aj Európy. Dnes ju poznáme pod menom Byzantská ríša alebo Byzantské cisárstvo. Bola najmocnejším štátom v stredovekej Európe

Život v Byzancii: antické tradície

Cisár Konštantín dal založiť byzantské hlavné mesto. Nesie názov po svojom zakladateľovi (Konstantinopolis, „druhý Rím“). 395

Situácia okolo roku 800: tri najväčšie ríše raného stredoveku

Ľudia v mnohonárodnej Byzantskej ríši si dokázali udržať spôsob života z obdobia antiky. Aj sami si hovorili, že sú Rimania. Pokladali sa za pokračovateľov rímskej civilizácie a starostlivo uchovávali mnohé grécke a rímske tradície, vyspelú kultúru a vzdelanosť.

Córdoba Aachen

Konštantínopol Káhira

Damask

Mekka Bagdad

FRANSKÁ RÍŠA

„Trblietavé postavy“. Mozaikový portrét cisára Justiniána zo San Vitale (v dnešnom Taliansku). Byzantínci mozaikami vytvorenými z tisícok trblietavých kamienkov zdobili vnútorné steny svojich kostolov. ale orné

Cisár Justinián prikázal

dodržiavať staré rímske zákony a zároveň sa riadiť kresťanstvom.

Konštantínopolský Chrám Božej múdrosti (Hagia Sofia) dal postaviť cisár Justinián.

Byzantínci napísali množstvo dôležitých kníh o podstate kresťanského učenia. Vďaka Byzantíncom sa nám zachovali dôležité správy aj o historických začiatkoch šírenia kresťanstva.

Všetky dôležité zákony a predpisy Rímskej ríše dal zozbierať a spojiť do jednej zbierky cisár Justinián. Zbierku poznáme ako tzv. Justiniánov zákonník Justinián sníval o tom, že obnoví celú Rímsku ríšu v starých hraniciach.

Byzantínci si z antickej doby uchovali aj pohodlnejší život v mestách. V bohatých mestách prekvital obchod a remeslá, vyrábal sa luxusný tovar. Nikde v Európe neboli také veľké a výstavné mestá ako v Byzancii. A najväčším bolo hlavné mesto Konštantínopol.

Najkrajšie mesto sveta. Konštantínopol sa rozkladal na oboch brehoch Bosporského prielivu – na mieste, kde sa Európa dotýka Ázie. V meste sa hovorilo skoro všetkými jazykmi vtedajšieho sveta. Oslňoval všetkých súčasníkov. Bol významným obchodným prístavom a kultúrnym centrom. Obchodoval s Európou, Indiou, Čínou. Roku 1000 už mal jeden milión obyvateľov! (Najväčšie mestá Európy len niekoľko tisíc.) Obyvatelia Konštantínopola aj iných byzantských miest sa tak ako Rimania zhromažďovali na krásnych námestiach lemovaných kolonádami, žili v mnohých výstavných budovách, používali komfortné verejné kúpele, školy, bohaté knižnice, športoviská.

Zmeny, ktoré Východorímskej ríši priniesol stredovek

Stredovek priniesol „Rímskej” ríši aj mnohé zmeny. Zmenil usporiadanie spoločnosti: oslabilo sa postavenie a sloboda bežných ľudí, naopak, zvýšila sa moc a privilégiá bohatých –predovšetkým bohatých vlastníkov pôdy.

Mnohé zmeny prinieslo aj kresťanstvo. Stalo sa štátnym náboženstvom a panovník najmocnejšej ríše – cisár – sa zároveň začal považovať za vládcu celého kresťanského sveta. Tvrdil, že jeho moc pochádza od Boha, ktorý si ho vyvolil.

Aj rímsky pápež sa považoval za predstaviteľa celého kresťanského sveta (ako nástupca apoštola Petra). Medzi oboma kresťanskými strediskami a ich predstaviteľmi vznikali rozpory. Napokon došlo k schizme. V roku 1054 sa vytvorili dve samostatné kresťanské cirkvi: východná so sídlom v Konštantínopole a západná s hlavným sídlom v Ríme.

V prvých storočiach jestvovania Byzantská ríša získala skoro celé územie Rímskej ríše, ale v druhej polovici svojej existencie sa musela sama brániť proti mocným protivníkom. Útočili na ňu Arabi, Slovania aj Franská ríša a jej nástupcovia.

Najsilnejším nepriateľom Byzantskej ríše sa postupne ukázala Osmanská ríša. Osmani postupne trhali z jej územia kus po kuse. V polovici 15. storočia dobyli aj niekdajšie slávne hlavné mesto Konštantínopol.

Pádom Byzantskej ríše utrpela celá Euróa. Padla obranná hrádza, ktorá západnú Euróu chránila pred vpádmi nových dobyvateľov z oblasti Blízkeho východu.

Byzantská ríša mala veľa vzdelaných ľudí a učencov. Spomedzi nich k nám prišli Konštantín a Metod. Aj oni, ako všetci byzantskí vzdelanci, ovládali latinčinu aj gréčtinu.

Obliehaný Konštantínopol (rok 1453). Byzantínci mali len dva tromfy: opevnenia na mori a mohutné hradby. Konštantínopolské hradby Osmani rozborili najmodernejšou, dovtedy neznámou zbraňou: delami. (Delo pre nich zostrojil inžinier z Uhorského kráľovstva.)

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Na základoch ktorej ríše vznikla Byzantská ríša?

2. Vysvetli, prečo mohla byť vzdelanosť v Byzantskej ríši taká rozšírená.

3. Akú úlohu v živote Byzantskej ríše zohral cisár Justinián?

4. Bolo kresťanstvo pre Byzantskú ríšu dôležité? Ak áno, prečo?

5. Prečo zanikla Byzantská ríša?

6. Prečo došlo k rozštiepeniu kresťanskej cirkvi na západnú a východnú (rímskokatolícku a pravoslávnu)?

7. K akému dnešnému veľkomestu by si prirovnal byzantský Konštantínopol? Vysvetli prečo.

Osmanský sultán vstupuje do dobytého Konštantínopola.

Slovníček schizma – rozkol, rozdelenie

Moje kľúčové slová

antické dedičstvo kresťanstvo Justinián

REČ PRAMEŇOV

1. Kedykoľvek máš čas a nie si zamestnaný vojenskými záležitosťami, čítaj historické a náboženské knihy. Vezmi knihu a čítaj ju v ústraní a keď už prečítaš malý kúsok, nezačínaj počítať strany, vyberať a čítať len to, čo sa ti zdá lepšie. ... Začni prvou stranou a čítaj do posledného písmena a budeš mať z toho veľký úžitok.

(Byzantský vojvodca Katakalon Kekaumenos v liste svojim synom, 11. stor.)

2. Nikdy sa nevyhýbaj čítaniu starej histórie. V nej totiž nájdeš bez námahy to, čo druhí s námahou zhromaždili. Odtiaľ poznáš cnosť poriadnych ľudí i skazenosť zlých, časté zmeny ľudského osudu i prevraty, ku ktorým v živote dochádza, nestálosť sveta a vratkosť ríš, skrátka: aký trest stíha zlé činy a akej odmeny sa dostane dobrým skutkom.

(Byzantský cisár Bazileos I. svojmu nástupcovi, 10. stor.)

Čo som si uvedomil/la

 Prečo byzantskí vzdelanci ovládali gréčtinu aj latinčinu?

V mnohonárodnom štáte sa na dorozumievanie používali ako hlavné tie isté jazyky, ktoré sa používali v niekdajšej Rímskej ríši.

Islamský Skalný dóm v Jeruzaleme

Dešifrujeme pramene

Vysvetlite, prečo boli významní Byzantínci presvedčení, že história je dôležitá. Tvrdia obaja autori úryvkov to isté? Ako je možné, že to tvrdí aj vojak? Je niečo z ich argumentov dôležité aj dnes?

ARABSKÁ RÍŠA

622 – útek Mohameda do Mediny 711 – arabské vojská sa vylodili na brehoch Európy 732 – bitka pri Poitiers

Rozbité územia starovekých civilizácií z územia

Ázie sa od 7. storočia znovu zjednocovali. Pod svoj vplyv ich dostávali arabskí vyznávači nového náboženstva – islamu.

Vznik novej viery – vznik nového štátu

Arabské kmene dlho žili kočovným spôsobom ako pastieri oviec a tiav v púšťach a polopúšťach Arabského polostrova, pretože tam bolo len málo miest, kde by sa dalo žiť trvalo na jednom mieste – chýbala predovšetkým voda. Ale oáza Mekka sa postupne rozvinula na bohaté obchodné stredisko, kam chodilo veľa ľudí. V Mekke bola aj veľká svätyňa.

V 7. storočí žil v Mekke vzdelaný kupec Mohamed. Na rozdiel od väčšiny ostatných obyvateľov prestal uctievať množstvo rozličných bohov, uveril, že existuje len jediný Boh (Alah), ktorému veril a ktorému má byť každý bezpodmienečne poslušný Svoje presvedčenie rozširoval medzi svojimi susedmi. Pred prívržencami starej náuky musel však roku 622 ujsť do Mediny. V Medine sa mu podarilo získať oveľa väčší počet stúpencov a založil nové náboženstvo – islam.

Najposvätnejšie miesto moslimov – budova v tvare kocky v Mekke. Verí sa, že stojí na mieste prvej mešity, ktorú dal vybudovať Mohamed.

Nový letopočet

Mohamed sa po čase znovu mohol vrátiť do Mekky a napokon sa jeho náuka rýchlo rozšírila po celom Arabskom polostrove a zblížila všetky dovtedy znepriatelené arabské kmene. Spoločne začali veriť, že jednou z posvätných povinností každého moslima je šíriť islamskú vieru.

Mohamedov útek do Mediny preto prívrženci viery v Alaha (moslimovia) označujú ako začiatok skutočných dejín, teda aj začiatok nového počítania času (letopočtu): hidžra

Arabské výboje

Po Mohamedovej smrti šírili islam jeho nástupcovia – kalifovia Rozširovanie islamskej viery pre nich znamenalo, že treba dobyť nové územia – tie, kde žijú „neveriaci”. Arabskí kalifovia najskôr rozširovali svoje územie v Ázii, no čoskoro zamierili do severnej Afriky a napokon aj do Európy.

V Európe dobyli a na niekoľko storočí ovládli

Pyrenejský polostrov

Ich ríša sa napokon rozprestierala od Indie až po Atlantický oceán.

Arabské prenikanie do Európy zastavili franské vojská: Frankovia nad nimi zvíťazili roku

732 vo veľkej bitke pri Poitiers [poaťjé] v dnešnom Francúzsku.

Arabská kultúra

Cyprus Konštantínopol

„Točí sa ako nebesá bez hviezd,“ napísal arabský básnik. Zavlažovanie polí pomocou vodného kolesa v stredoveku opätovne zaviedli Arabi.

V rukách Arabov sa ocitli územia, ktoré mali veľkú kultúrnu tradíciu (napríklad aj byzantskú). Arabi sa ukázali ako nezvyčajní dobyvatelia: začali čerpať z kultúry podmanených národov (aj kresťanských), vyberať si z nej a meniť ju pre svoje potreby. Mohli to robiť aj preto, lebo islam sa hlásil k tým istým predkom ako judaizmus a kresťanstvo (veril napríklad v Abraháma). Spočiatku bol tolerantný k iným náboženstvám.

Na plavbu po mori mali Arabi presné námorné pomôcky.

Arabský astroláb z 10. storočia. Prístroj na meranie výšky a polohy hviezd vynašli starovekí Gréci, ale zdokonalili ho arabskí astronómovia.

Rozšírenie islamu do r. 750

Mekka

Medina

Kartágo

Córdoba

Mohamed zakázal zobrazovať ľudí a zvieratá. Preto arabskí umelci vytvárali abstraktné ornamenty. Vstup do islamskej školy v Maroku.

1 I 2 II

3 III

4 IV

5 V

6 VI

7 VII 8 VIII 9 IX 10 X 50 L 100 C 500 D 1000 M

Rátajte: CCCIL – LVI = CCXCIII Ktoré číselné zápisy sú na používanie jednoduchšie?

Zadávajte si medzi sebou podobné príklady.

Pri arabských chrámoch – mešitách vznikali prvé vysoké školy na svete – univerzity Arabskí vedci urobili veľa objavov v astronómii, v medicíne a v matematike. Európa od nich napríklad získala dnešné číslice. Prekladali vedecké práce antických gréckych učencov a chránili ich vo svojich bohatých knižniciach

Arabi však stavali aj nádherné a pohodlné paláce. Na vysokú úroveň pozdvihli napríklad záhradnícke umenie, výrobu prepychových látok, skla, keramiky. So svojimi výrobkami obchodovali po celom svete.

Arabská ríša sa drobí

Už ku koncu 9. storočia bola Arabská ríša príliš rozľahlá na to, aby ju mohol ovládať jediný panovník. V hlavnom meste Bagdade síce stále vládli kalifovia, ale na rôznych miestach ríše vládli miestne panovnícke rody. Často medzi sebou súperili.

Veľkolepé arabské stavby nájdeme aj v Európe. Najväčšia mešita bola v 10. storočí postavená v španielskej Córdobe. Dnes je z nej katedrála.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Kedy a ako sa arabské kmene zjednotili?

2. Aká myšlienka viedla arabské kmene, aby dobýjali nové územia?

3. Čo tvorí začiatok nášho počítania rokov – nášho letopočtu? Prečo sa moslimský letopočet odlišuje?

4. Ktoré dnešné územia Európy patrili v stredoveku pod arabskú moc?

5. Prečo arabskí dobyvatelia dokázali žiť v mieri s ľuďmi, ktorí mali inú kultúru?

Slovníček

hidžra – Mohamedov útek z Mekky do Mediny, začiatok moslimského letopočtu mešita – moslimský chrám kalif – hlava islamských veriacich univerzita – najstarší typ vysokej školy

Moje kľúčové slová hidžra islam arabské výboje arabská veda

6. Zisti si na internete mená niektorých stredovekých arabských učencov, v akých odboroch pracovali (možno si sa už o nich učil aj v iných predmetoch). Porozprávaj o nich spolužiakom. Ako si vysvetľuješ vysokú úroveň arabskej stredovekej kultúry, umenia a vedy?

7. Na dvor jedného z najslávnejších kalifov – volal sa Hárun ar-Rašíd – umiestnili arabskí rozprávači veľkú časť príbehov slávneho diela svetovej literatúry. Spoznáš z úryvku, o ktoré dielo ide?

A potom mu otrok ukázal množstvo komnát plných neopísateľných drahocenností a napokon ho doviedol do stajne, kde Aladin zbadal kone, aké nestáli ani v stajniach najmocnejších vladárov... Medzi najčudnejšími vecami záhrady však bola vysoká záhradná besiedka s dvadsiatimi štyrmi konármi, ktoré boli vyhotovené z čistých smaragdov, rubínov, topásov a ďalších drahých kameňov... (Zjednodušené)

Miniprojekt

Viem si predstaviť žiť aj s ľuďmi, ktorí majú iné názory a zvyky ako ja. Vytvorte si menšie skupinky a každá z nich dostane jednu z dvoch úloh: a) dokázal by som žiť s ľuďmi, ktorí veria v niečo iné ako ja, b) nevedel by som (nie je správne) žiť spoločne s ľuďmi, ktorí veria v niečo iné, ako verím ja. Skúste debatovať so svojimi „protivníkmi” z druhej skupiny, ktorá z dvoch ciest je správnejšia.

FRANSKÁ RÍŠA

498 – pokrstenie kráľa Chlodovika 800 – Karol Veľký korunovaný za cisára 843 – rozdelenie Franskej ríše

Územia bývalej západnej časti Rímskej ríše postupne dobýjali viaceré germánske kmene Frankov. Postupne spoločne sformovali veľkú ríšu. Na týchto územiach sa však stretávali s početnými pôvodnými obyvateľmi. Keďže im ponechali majetky, podarilo sa im zblížiť sa s nimi. To Franskej ríši pomohlo, aby sa upevnila. Darilo sa jej aj v čase, keď ostatné barbarské kráľovstvá postupne padali do rúk Byzantíncov.

Zblíženiu domáceho a nového obyvateľstva pomohlo aj to, že Frankovia prijali kresťanstvo. (Domáce obyvateľstvo rímskeho pôvodu bolo kresťanské už dávno.) Jeden zo zakladateľov ríše kráľ Chlodovik z mocného rodu Merovejovcov sa dal pokrstiť aj so svojou družinou v starom meste Remeši

Prijatím kresťanstva sa moc franských kráľov posilnila.

Čo som si uvedomil/la

 Všetky národy na svete nemusia mať rovnaký letopočet na zaznamenávanie minulosti. My používame kresťanský letopočet – máme rovnaké tradície ako ďalšie národy v Európe.

Krstenie kráľa Chlodovika

Franská spoločnosť

Obraz o novom štáte Frankov si môžeme urobiť z ich zápisov starých zákonov. V nich sú zaznamenané najstaršie práva každého príslušníka franských kmeňov, ale aj to, ako sa príchodom do novej vlasti postupne prispôsobovali inej situácii. Dozvedáme sa z nich, ako sa spoločnosť Franskej ríše menila: najprv sa riadila len pravidlami rodu, postupne vznikali iné zväzky. Pôvodne rovnostárski Frankovia sa začali deliť na privilegovaných a neprivilegovaných (teda na tých, čo majú alebo nemajú právo na nejaké výsady). Rozširovanie ríše

Pečatidlo jeho otca kráľa Childericha I.

Karol Veľký

Mocný muž a mocný vladár. Jeho otca podľa malej postavy volali Pipin Krátky. Karol však meral 180 centimetrov a bol veľmi robustný.

Korunovácia

Karola Veľkého pápežom Levom III. Korunovácia mala aj náboženský význam. Cisár sa začal považovať za ochrancu a šíriteľa kresťanskej viery.

Keď sa germánski Frankovia zblížili s pôvodným obyvateľstvom, začali podnikať ďalšie výboje. Franská ríša postupne dobýjala nové obrovské územia. Tie však boli značne rozdielne: líšili sa tradíciami i spôsobom života. Preto štát často prežíval krvavé spory. Jednotlivé skupiny sa hádali o to, ako ho spravovať. Keď sa už zdalo, že ríša sa rozpadne, objavili sa noví mocní králi z rodu Karolovcov Tí rozpory dokázali ukončiť. Pravda, aj oni to robili násilným a krvavým spôsobom.

Frankovia a Slovania

Frankovia ovplyvnili život aj u nás. Medzi Frankmi a Slovanmi sa rozvíjali čulé obchodné styky. Slovania od Frankov kupovali aj zbrane, ktoré potrebovali na boj proti Avarom. Franská ríša si však želala Slovanov dostať pod svoj vplyv. Za vlády franského kráľa Dagoberta došlo medzi Frankmi a Slovanmi k sporu. Slovania spojení v Samovej ríši sa proti Franskej ríši postavili a v bitke pri Vogastisburgu dokázali mocné franské vojsko poraziť.

Okolie Karola Veľkého sa stalo centrom kresťanskej učenosti. Počas jeho vlády vzniklo množstvo krásne ilustrovaných rukopisných kníh.

Za čias Karola Veľkého sa začali stavať zvonice. Ich zvony zvolávali veriacich k modlitbám, ale zvonili aj vtedy, keď hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Ukazovali aj rastúcu silu kresťanstva?

Najslávnejší Frank, európsky vládca

Najslávnejším panovníkom z rodu Karolovcov sa stal Karol Veľký. Na Vianoce roku 800 ho najvyšší hodnostár katolíckej cirkvi – pápež –korunoval dokonca za cisára Tým sa zdôraznilo, že franský panovník sa stáva nástupcom niekdajších cisárov antickej Rímskej ríše. Ostatní vladári iných európskych štátov –králi – mu mali byť podriadení.

Za Karolovej vlády Franská ríša dosiahla najväčší rozkvet. Karol vojenskými výpravami rozšíril jej územia tak, že pripomínali bývalú Západorímsku ríšu. Zároveň rozširoval aj kresťanstvo.

Pravda, to všetko robil násilím. Karol sa však zaslúžil aj o rozkvet kultúry v ríši. Veril, že pre úspech každého štátu je veľmi potrebná vzdelanosť. Preto podporoval školy. Za jeho čias sa zjednodušilo písmo, ktoré bolo dovtedy veľmi komplikované. Dnes hovoríme, že položil základy európskej kultúry

Začiatky Nemecka a Francúzska

Po smrti mocného panovníka sa ukázalo, že jeho obrovská ríša je predsa len priveľmi rôznorodá. Žili v nej ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi, zachovávali rôzne tradície a obyčaje. Takéto skupiny nemali záujem o zjednotenie. Franskí panovníci ich len násilím spojili do jedného celku. Tridsať rokov po Karolovej smrti sa preto ríša v roku 843 rozpadla. Hranice nových štátov určovala zmluva uzavretá vo Verdune. Zmluvu podpísali traja Karolovi vnuci a každý z nich už v jazyku, ktorý považoval za svoju rodnú reč: jeden v starej nemčine a jeden v starej francúzštine. Z Franskej ríše sa postupne začalo rodiť Nemecko a Francúzsko. (O územie tretieho z vnukov – zhruba dnešné severné Taliansko – začali potomkovia čoskoro súperiť.)

ZaKaždý chce svoju vlasť.

Boli aj iné štáty

Byzantská ríša a Franská ríša boli dlho najväčšími a najmocnejšími európskymi štátmi. V stredovekej Európe však zároveň existovali viaceré iné štáty – menšie aj väčšie, mocnejšie aj slabšie. Vznikli napríklad kráľovstvá germánskych kmeňov na Britských ostrovoch, kráľovstvá severských kmeňov v Škandinávii. Vo východnej a juhovýchodnej Európe si vybudovali viaceré kráľovstvá Slovania.

ŠKÓTSKE KRÁĽOVSTVO

ÍRSKO

WALES

ANGLICKÉ KRÁĽ. Londýn

NÓRSKE KRÁĽOVSTVO ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO

ČESKÝ ŠTÁT SEVERNÉ MORE

BALTSKÉ MORE

POĽSKÝ ŠTÁT Hnezdno Krakov

NORMANSKÉ KRÁĽ. Paríž

ATLANTICKÝ OCEÁN Dunaj

FRANCÚZSKE KRÁĽOVSTVO

ASTÚRIA NAVARRSKÉ KRÁĽ.

CÓRDOBSKÝ KALIFÁT

Córdoba

Granada Gibraltár

Ukážky písma – staršie a z čias Karola Veľkého. Podobne ako v časoch Karola Veľkého píšeme vlastne dodnes.

Novgorod

SVÄTÁ RÍŠA RÍMSKA/ RÍMSKONEMECKÉ CISÁRSTVO UHORSKO

BURGUNDSKÉ KRÁĽ.

Labe Rýn JADRANSKÉ MORE

CHORVÁTSKE KRÁĽOVSTVO

Kyjev

KYJEVSKÁ RUS Dneper Dnester

BULHARSKÉ CISÁRSTVO

ČIERNE MORE

Konštantínopol

VÝCHODORÍMSKE –BYZANTSKÉ CISÁRSTVO

Vo svojom obľúbenom sídle v Aachene si Karol Veľký dal postaviť palác a kaplnku.

Stredoveká rukopisná kniha nám zachytila dvojstoročný rodokmeň Karolovcov.

Moje kľúčové slová germánski Frankovia územné výboje

Karol Veľký kultúra kresťanstvo

REČ PRAMEŇOV

Dvaja najmocnejší kresťanskí vladári – na tomto obrázku

Karol Veľký prosí byzantského cisára, aby uznal aj jeho cisársku korunu.

(V skutočnosti k takémuto stretnutiu nikdy nedošlo.)

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Pripomeň si, ako a prečo sa germánske kmene rozhodli presídliť na územie bývalej západnej časti Rímskej ríše. Potom urči, ktoré kroky Frankov rozhodli, že sa im podarilo vybudovať nový štát.

2. Ktoré štáty dnes ležia na území bývalej Franskej ríše?

3. Akú úlohu hralo kresťanstvo vo Franskej ríši?

4. Ako opíšeš osobnosť Karola Veľkého? Uveď 5 vlastností, ktoré by ho mohli charakterizovať.

5. Aký vzťah bol medzi Frankmi a Slovanmi?

6. Prečo kráľa Karola Veľkého niekedy voláme „európskym vladárom”?

7. Aké iné štáty okrem troch veľkých ríš ešte jestvovali v období raného stredoveku v Európe? Boli medzi nimi aj štáty Slovanov? (Pomôž si mapou.)

1. Kráľovná však neustále naliehala, aby kráľ poznal pravého Boha a prestal uctievať modly. Nijakým spôsobom ho však nedokázala primať k viere, až kým sa raz nedostal do vojny s Alamanmi. ... Stalo sa totiž, že pri zrážke oboch vojsk sa nemilosrdne prelievala krv a vojsko Chlodovika už-už spelo ku skaze. Keď to videl, pozdvihol oči k nebu a so zovretým srdcom so slzami povedal: Ježišu Kriste, ktorého Klotilda uznáva za syna živého Boha, ktorý vraj pomáhaš trpiacim a dávaš víťazstvo tým, ktorí v teba dúfajú, volám ťa v pokore o prispenie. Ak mi dopraješ víťazstvo nad týmito nepriateľmi... uverím v teba... Sotva to vyriekol, Alamani sa obrátili a začali utekať. ... a podrobili sa moci Chlodovika... Chlodovik... po návrate... rozprával kráľovnej, ako zvíťazil vzývaním Kristovho mena.

2. ... kráľovná dala povolať svätého Remigia, biskupa mesta Remeš, aby vnukol kráľovi slová spásy... a uveril. ... Kráľ však biskupovi povedal: s potešením som ti, otče, načúval, ale... ľud, ktorý ide so mnou, nedovolí, aby som opustil jeho bohov. Ale pôjdem, a prehovorím s ním, podľa tvojej rady. Keď sa však so svojím ľudom zišiel, predišla ho moc Božia a skôr než prehovoril, zvolali všetci akoby jedným hlasom: zapudíme smrteľných bohov a sme ochotní nasledovať Boha, ktorého Remigius zvestuje ako nesmrteľného...

(Franský historik Gregor z Tours, zjednodušené, krátené)

Dešifrujeme pramene

1. Ako si vysvetľujete dôvody, ktoré viedli kráľa Chlodovika k prijatiu kresťanskej viery?

2. Myslíte si, že kráľ sa o prijatí kresťanskej viery radil so svojím širším okolím („ľudom”)?

FEUDALIZMUS.

ŽIL V STREDOVEKOM ŠTÁTE

Mocná Franská ríša, ale aj všetky nové stredoveké kráľovstvá barbarských kmeňov vznikali v krutej dobe zmätkov, keď každý bojoval s každým. To, ako vznikali, ovplyvnilo aj ich podobu.

Kráľ a jeho šľachtici

Vojny boli v prvých storočiach stredoveku skoro na dennom poriadku. Najvplyvnejšou časťou každého kmeňa sa tak stala družina kmeňových bojovníkov: tých, ktorí svoj kmeň ochraňovali pred cudzími, ak si chceli prisvojiť jeho územie, a zároveň pre vlastný kmeň dobýjali cudzie územia. V priebehu bojov sa do popredia týchto družín dostávali najudatnejší bojovníci. Stávali sa ich pánmi a získali rozhodujúcu moc. Často boli nazývaní kráľmi. Keď družina získala nové územie, kráľ ho celé – aj s ľuďmi, ktorí na ňom žili – považoval za svoj majetok. Úspešný dobyvateľ – pán družiny (kráľ) bol teda najväčším vlastníkom pôdy.

Dobyté územie bolo potrebné ovládať aj spravovať. Aj túto prácu začali robiť príslušníci bojovej družiny. Kráľ im ako odmenu prepožičiaval svoj majetok – teda časti dobytého územia. Tento požičiavaný majetok nazývame léno A pretože sa léno latinsky povie feudum , celý systém nazývame feudalizmus

Kráľ však členom svojej družiny za odmenu rozdával aj rozličné výsady. Z družiny bojovníkov sa tak začala stávať privilegovaná skupina ľudí: šľachta Šľachtici za to kráľovi sľubovali vernosť a vojenskú pomoc pri obrane ríše. Zaväzovali sa teda k poslušnosti a takýmto sľubom sa stávali vazalmi kráľa.

Šľachtici a poddaní

– vazali kráľa

nižšia šľachta – rytieri (vazali vyššej šľachty) poddaní

Rozdelenie ľudí v stredovekej spoločnosti

Nielen územie, ale všetci ľudia na dobytých územiach boli považovaní za majetok úspešného dobyvateľa. Alebo za majetok toho, kto dané územie od dobyvateľa za svoje služby získal – teda za majetok šľachtica. Obyčajní ľudia, ktorých bolo v každom štáte najviac, tak strácali svoju osobnú slobodu. Nemohli sa napríklad voľne sťahovať. Boli už len majetkom pána, pre ktorého museli pracovať, ktorému museli odvádzať dane a iné poplatky. On im za to sľúbil, že ich bude ochraňovať pred nepriateľmi. Takýchto ľudí nazývame poddaní.

šľachta

kráľ

Slovníček

feudum – darovaná pôda, léno šľachtic – človek, ktorý mal v spoločnosti zvláštne výsady vazal – šľachtic v službe kráľa (alebo aj iného väčšieho šľachtica)

poddaný – človek, ktorý žil na majetku kráľa alebo šľachtica bez osobnej slobody

Moje kľúčové slová

kmeňoví bojovníci, kráľ šľachta, poddaný, léno, vazal

REČ PRAMEŇOV

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Presne vysvetli vzťahy: kráľ – šľachtic, šľachtic – poddaný, kráľ – šľachtic – poddaný, kráľ – vazal.

2. Prečo začala vznikať nová nerovnosť medzi ľuďmi?

3. Spomeň si, akú nerovnosť medzi ľuďmi poznáš z čias staroveku.

4. Čo znamená stredoveké léno?

5. Aké léna alebo výsady by si udeľoval dnes, keby si mohol? Za aké služby?

6. Čo všetko by si nemohol sám od seba robiť, keby si nemal osobnú slobodu? A čo by nemohli robiť tvoji rodičia?

My, Karol oznamujeme Ti Fulrád, že tohto roku zvolávame do východného Saska veľké zhromaždenie vojska. Preto ti prikazujeme, aby si sa sedemnásteho júna dostavil na určené miesto so všetkými svojimi vyzbrojenými a vystrojenými ľuďmi. Každý jazdec nech má štít a kopiju, meč a nôž a k tomu ešte luk so šípmi. Vaše vozy nech vezú všetko potrebné – krompáče, sekery, vrtáky, rýle a všetky ostatné nástroje potrebné na výpravu. Zásoby potravín musia vydržať tri mesiace od doby, čo sa zídeme, a zásoby zbraní a ošatenia pol roka.

(Z listu Karola Veľkého svojmu vazalovi, po r. 804, zjednodušené)

KRESŤANSTVO SI ZÍSKALO EURÓPU

V prvých storočiach stredoveku sa kresťanstvo šírilo po celej Európe. Okolo r. 1300 bola celá Európa kresťanská.

Regensburg/Rezno

Passau/Pasov

Salzburg

Rím Aquileia

Konštantínopol

šírenie kresťanstva okolo r. 600šírenie kresťanstva 800 – 1000

šírenie kresťanstva 600 – 800šírenie kresťanstva 1100 – 1300 severná hranica islamu v polovici 11. storočia

Spôsoby šírenia

Nové európske stredoveké štáty upevňovali svoje postavenie aj šírením kresťanskej viery. Kresťanstvo sa šírilo prostredníctvom misionárov nenásilným, miernym spôsobom v porovnaní s pohanstvom. V prvých storočiach stredoveku boli známi najmä misionári z dnešných Britských ostrovov. Niektorí panovníci niekedy nútili ľudí na novodobytých územiach prijať kresťanstvo násilím. Napríklad Frankovia v 8. storočí prinútili prijať kresťanstvo pohanských Sasov.

Šírenie kresťanstva v Európe

Prečo mocní vladári nových stredovekých štátov uznávali kresťanstvo? Imponovala im jeho sila. Kresťanská cirkev si ponechala tradície z neskorého staroveku. Dokázala tak udržiavať mnohé inštitúcie potrebné na organizovanie ako-tak pokojného života bežných ľudí. V storočiach, keď po celej Európe proti sebe stále bojovali kmene, nové národy a ríše, to bolo veľmi dôležité.

Katolícka a pravoslávna cirkev

Po rozdelení Rímskej ríše na Východorímsku ríšu a Západorímsku ríšu sa v kresťanskej viere začali objavovať niektoré rozdiely. Niektorým kresťanským pravdám inak rozumel východ a inak západ bývalej jednotnej ríše. Vzájomné nedorozumenia a súperenie napokon viedli k rozdeleniu kresťanov – v polovici 11. storočia sa východná časť kresťanstva oddelila od západnej. Vznikli dve kresťanské cirkvi: východná pravoslávna (s hlavným sídlom v Konštantínopole) a západná katolícka (s hlavným sídlom v Ríme).

Šírenie kresťanstva v strednej Európe

Medzi našich slovanských predkov sa kresťanstvo šírilo najskôr prostredníctvom misionárov zo Salzburgu a z Aquileie [akvileje]. Aquileia a Salzbug boli dve preslávené a mocné biskupstvá.

Naše územie sa tak začlenilo do anticko-kresťanskej kultúry západného kresťanstva – teda do západoeurópskej kultúry . Západní Slovania začali používať latinské písmo a latinčinu ako medzinárodný dorozumievací jazyk a preberali aj životný štýl a hodnoty kresťanskej Európy.

Stredoveký rukopis upozorňuje, ako pápež Lev I. rokoval s Atilom. Podarilo sa mu zabrániť veľkému pustošeniu a zachrániť mnoho ľudských životov.

Ozdoby na prilbe niekdajšieho „barbarského” longobardského kráľa Agilulfa z roku 604 už majú kresťanský symbol – postavu Krista sediaceho na tróne.

Centrá šírenia kresťanstva v strednej Európe

Regensburg/Rezno Passau/Pasov Freising

Salzburg

Cividale

Aquileia Terst Koper

  biskupstvo arcibiskupstvo

Dunaj

Dráva Sáva

cirkevná hranica z r. 811 smery šírenia kresťanstva

Misia Konštantína a Metoda

Slovanov však zasahoval aj vplyv Byzantskej ríše, a tak sa kresťanstvo šírilo aj odtiaľ. Dvaja z byzantských šíriteľov viery – bratia Konštantín (Cyril) a Metod našich predkov učili, že vieru možno vyznávať aj v rodnom jazyku, netreba ho nahrádzať latinčinou. Našim predkom priniesli preklady posvätných kresťanských kníh do slovanského jazyka – staroslovienčiny. Konštantín a Metod hlásali kresťanstvo na Veľkej Morave, ich žiaci ho šírili na území dnešného Bulharska a Macedónska.

Ktorá moc má prednosť?

Karola Veľkého za cisára korunoval najvyšší duchovný hodnostár –pápež.

Súperenie cirkevnej a svetskej moci

Duchovný život obyvateľov Európy riadila kresťanská cirkev. Ich svetský život riadili panovníci. Medzi kresťanskou cirkvou a panovníkmi postupne došlo k vážnym sporom o to, ktorá moc má byť dôležitejšia: cirkevná alebo svetská

Vo veľkej časti Európy sa však spory napokon ukončili tak, že sa uznala samostatnosť moci pápeža a samostatnosť moci panovníka. Obidve moci sa navzájom rešpektovali a dopĺňali.

Kresťanstvo proti polmesiacu

V polovici 11. storočia dobyli moslimovia zo Strednej Ázie krajiny, ktoré boli kolískou kresťanskej viery. Získali aj Jeruzalem, kde sa nachádzal hrob Ježiša Krista. Ohrozovali Byzantské cisárstvo. Vtedy pápež vyzval všetkých kresťanov na vojnovú výpravu za oslobodenie posvätných miest kresťanstva. Napokon sa takýchto výprav uskutočnilo osem. Vojenské výpravy kresťanov proti moslimom nazývame križiacke výpravy.

Križiacke výpravy trvali s prestávkami od roku 1096 do r. 1291. Zúčastnili sa na nich viacerí európski králi, šľachtici a množstvo prostých bojovníkov. Veľa križiakov viedla túžba oslobodiť pôvodné kresťanské sídla. Mnohí sa však chceli iba obohatiť, ďalší hľadali dobrodružstvo.

Na križiackych výpravách sa zúčastnili aj niektorí slávni európski panovníci. Spoznáte ich? Jedného prezývali podľa ryšavej brady, druhého podľa odvahy a statočnosti v boji, ďalšieho cirkev vyhlásila za svätého. (Na obrázku práve bojuje so svojím arabským protivníkom vládcom Saladinom.)

Križiaci mali istý čas vojenské úspechy, napokon však museli zo Strednej Ázie odísť. Územia, o ktoré sa bojovalo, zostali islamu.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Ktorými dvoma spôsobmi sa šírilo kresťanstvo v Európe?

2. Pomocou mapy na strane 76 zostav krátku tabuľku s údajmi: a) krajiny, kde ľudia prijali kresťanstvo do roku 600, b) do roku 1000, c) do roku 1300.

3. Prečo mocní vladári stredovekých štátov uznávali kresťanstvo?

4. Pomocou mapy pomenuj dnešné európske krajiny, kam sa v ranom stredoveku dostal islam.

5. Prečo sa kresťanská cirkev rozdelila na dve vetvy?

6. Čo boli križiacke výpravy?

7. Poznáš legendu o Robinovi Hoodovi – zbojníkovi, ktorý vtedy, keď jeho kráľ bol na križiackej výprave, obraňoval chudobných pred bohatými? Zisti, kto bol tým kráľom.

REČ PRAMEŇOV

Slovníček

križiaci – účastníci križiackych výprav za oslobodenie posvätných miest kresťanstva od nadvlády islamu; na plášťoch nosili znamenie kríža ako symbol viery misionár – šíriteľ kresťanstva medzi nekresťanmi

Sasi – germánsky kmeň sídliaci na území dnešného Nemecka

Moje kľúčové slová cirkevná moc svetská moc biskupstvá križiacke výpravy

1. Jeden zo salzburských kňazov menom Ingo pozval k svojmu stolu sluhov, ktorí boli pravej viery a ich neveriacich pánov dal usadiť vonku pri psoch a pred nich postaviť chlieb, mäso a... a tak jedli. Sluhom dal na prípitok priniesť pozlátené čaše... Oni sa ho pýtali: ako to, že s nami takto zaobchádzaš? A on odpovedal: Nie ste hodní, aby ste sedeli s nami, pretože vaše telá neočistil a nepremenil svätý prameň – preto musíte jesť na dvore ako psi. Po tejto udalosti sa oni dali poučiť vo svätej viere a dali sa pokrstiť. A tak sa kresťanská viera šírila.

(O obrátení Bavorov a Korutáncov, zjednodušené)

2. Najprv treba ľudí oboznámiť s pravou vierou, až potom ich krstiť. ... Svätý Augustín nás učí, že ľudia musia prijať... vieru dobrovoľne, nie násilím. Ako je možné nútiť človeka, aby prijal vieru, keď neverí? A s tými, ktorí sa stali kresťanmi, treba zaobchádzať mierne, neodcudzovať si ich zbytočnou prísnosťou.

(Alkuin z Yorku, zjednodušené)

Dešifrujeme pramene

1. Prečítajte si ukážky z oboch prameňov a povedzte, akými spôsobmi sa rozširovalo kresťanstvo.

2. Porovnajte oba pramene s prameňmi, s ktorými ste sa oboznámili v učive o Franskej ríši. Potom si pripravte súpis konkrétnych dôvodov, ktoré podľa vás ľudí viedli k prijímaniu kresťanskej viery.

Čo som si uvedomil/la

 Latinčina sa stala dorozumievacou rečou vzdelaných ľudí takmer celej stredovekej Európy. Je to preto, lebo o vzdelanie sa v stredoveku starala kresťanská cirkev. A tá používala latinčinu ešte z čias antiky.

pole 3 – úhor

pole 1 –pšenica, raž pole 2 –oziminy – ovos

Stredoveké obrábanie pôdy

Ktoré z nástrojov stredovekého roľníka sa používajú ešte dnes?

Aj v stredoveku ľudia žili na vidieku i v mestách a živili sa rozmanitým spôsobom. Roľníkov však bolo oveľa viac než v súčasnosti, naopak miest bolo menej. Život bol oveľa tvrdší.

Uzavreté vidiecke sídla

Väčšina stredovekých ľudí žila na vidieku. Ich hlavnou obživou bolo poľnohospodárstvo.

Práca roľníka znamenala tvrdú drinu. Na poliach pracovala celá rodina. Najťažšie práce vykonávali muži, no do ostatných sa museli zapojiť všetci. Ženy mali navyše na starosti všetky domáce práce, starali sa o domáce zvieratá, šili oblečenie pre celú rodinu.

Spôsob obrábania pôdy sa celé stáročia takmer nemenil. Stredoveký roľník nevedel, ako účinnejšie zabrániť únave pôdy – preto časť pôdy vždy musela zostať neobrobená (zostala ležať úhorom). Spočiatku sa zem obrábala len jednoduchou motykou. Výnosy sa zvýšili až potom, keď sa na oranie začal používať železný pluh.

Stredovekí roľníci žili v neustálom strachu pred zlým počasím, ktoré im mohlo zničiť úrodu, pred hladom, pred lúpežníkmi, ktorí sa v časoch nepokojov potulovali v bandách po krajine, a pred vojnou. Stravovali sa veľmi jednoducho a jednotvárne. Mäso sa jedlo zriedkavo. Hlavným jedlom bývali kaše z obilnín, chlieb a mliečne výrobky. A málokedy sa najedli dosýta. Aj roľnícke obydlia boli jednoduché. Väčšinou sa žilo v drevenom domci s jedinou miestnosťou, hoci rodiny boli oveľa väčšie než dnes. Svetlo do miestnosti prenikalo cez malé okienka – na zimu sa však museli upchať. Vetralo sa iba dverami a otvorom v streche – ten musel byť, aby mal kam odchádzať dym z otvoreného ohniska. Na zimu niekedy do miestnosti nasťahovali aj domáce zvieratá.

Roľníci žili v sídlach, ktoré sa snažili byť sebestačné.

kláštor

dedina s poddanými kláštora

Sebestačný vidiek (rozdelenie pôdy na vidieku)

dedina slobodných roľníkov polia rozdelené roľníkom hrad

dedina pozemky – pôda hradného pána

Stredoveký svet bol svetom malých sídel. Ľudia všetko, čo potrebovali, si vyrobili sami, a tak sa medzi sebou takmer nestýkali. Počas sťahovania národov celkom zanikol mestský život, ktorý poznala antika. Navyše na cestách číhalo množstvo nebezpečenstiev.

Štáty dokonca nemali svoje stále hlavné mestá. Aj franský kráľ Karol Veľký počas svojho panovania pravidelne putoval z jedného kráľovského sídla na druhé.

Postupom času však predsa len rástla potreba stretávať sa, vymieňať si navzájom výrobky a tovar. Ľudia potrebovali napríklad soľ, bohatší zase túžili po luxuse. Ak sa vydarila úroda, roľníci chceli jej časť odpredať.

Novota Európy – stredoveké mesto

Postupne sa mnohé bývalé i nové mestá začali prebúdzať k životu. Pravda, boli už oveľa menšie než niekdajšie výstavné mestá antiky – hlavne v Európe. Stredoveké európske „veľké” mestá (Londýn, Paríž) mali nad desaťtisíc obyvateľov, v priemerne veľkom meste žilo asi dvetisíc – tritisíc obyvateľov. (Výnimkou bol len známy Konštantínopol.)

Mestá vznikali ako strediská obchodu a remesiel Remeselníci a obchodníci svoje výrobky predávali za peniaze. Preto aj stredoveké mestá vznikali tam, kde mohli svoj tovar najľahšie predať. Najväčšími strediskami obchodovania – a tým najväčšími mestami – sa stali mestá na križovatkách dôležitých diaľkových ciest, pri brodoch veľkých riek, pri výhodných morských brehoch.

Jeden z dvorov Karola Veľkého. Bol zároveň veľkostatkom a panovníkovi a jeho družine poskytoval ubytovanie a stravu. Panovník menil svoje sídla.

Spravovanie mesta a život v ňom

Stredoveké mestá patrili kráľovi alebo zemepánom. Mesto však musel niekto spravovať. Robila to mestská rada, ktorú si mešťania volili spomedzi seba. Jej členmi boli zvyčajne bohatí kupci. Na čele mestskej rady bol richtár. Mestá získavali od kráľa alebo zemepána mestské privilégiá – výsady, napríklad právo usporadúvať týždenné alebo výročné trhy, právo skladovať tovar, niekedy dokonca právo raziť vlastné mince a pod. V stredovekom meste žili rôzni ľudia – od najbohatších až po najchudobnejších žobrákov. Ale obyvatelia stredovekých miest Európy – mešťania – boli osobne slobodní. Nikto z mešťanov nebol obyčajným majetkom nejakého pána ako roľnícki poddaní.

Ľudia na okraji stredovekej spoločnosti – žobráci a chorí

Ponuka tovaru v stredovekej tržnici

ATLANTICKÝ OCEÁN

Londýn

SEVERNÉ MORE

Oslo

Bohatší mešťania sa delili podľa zamestnania na kupcov, obchodníkov, remeselníkov, finančníkov. Najbohatšími mešťanmi boli zvyčajne kupci, ale dôležitými obyvateľmi boli aj remeselníci Tí sa na ochranu svojej výroby združovali do cechov. Cechy zabraňovali konkurencii, aby sa usídlila v meste, a pomáhali svojim starším alebo chorým členom. Remeselníci s rovnakým remeslom bývali spravidla na tej istej ulici a podľa tohto remesla boli ich ulice aj pomenované.

Paríž

Valencia Barcelona

Alžír

Edinburgh Trondheim Štokholm Gdansk Krakov

Novgorod

Riga

Kolín Štetín Kyjev

Miláno

Janov

Praha

Benátky

Palermo Pisa

Tunis obchodné cesty severonemeckých miest cesty talianskych obchodných lodí

ČIERNE MORE

Konštantínopol

Neapol

Syrakúzy

STREDOZEMNÉ MORE

Tripolis

Stredoveký diaľkový obchod

Európy a stredoveké strediská obchodu

Ktoré z týchto miest poznáte?

Slovníček

mešťania – obyvatelia stredovekého mesta s určitými právami

Moje kľúčové slová sebestačné stredoveké sídla roľníci

mešťania a mestá diaľkový obchod cechy

Pafos

Alexandria

Centrá diaľkového obchodu

V prvých storočiach stredoveku (5. – 10. storočie) obchodovanie vlastne neexistovalo. Každý mal to, čo si vyrobil. Potom sa obchod začal rozvíjať. Mestá ako strediská obchodovania sa objavili najskôr v oblasti Stredozemného mora Prístavy v dnešnom Francúzsku a Taliansku začali obchodovať s Východom. Z Východu sa do Európy dostávali nové rastliny (napríklad ryža, cukrová trstina), vzácne korenie, voňavky, luxusné látky a luxusné výrobky z kovu. Hlavné miesto v tomto obchode si vybojovali Benátky a Janov

Šírilo sa aj obchodovanie cez Severné a Baltské more. Obchodníci na tejto trase nakupovali a predávali iný luxusný tovar: soľ, vína, vlnené látky, sušené ryby, kožušiny.

Postupne začali vznikať ďalšie dôležité obchodné strediská.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Z akých dôvodov prežila úplná väčšina stredovekých ľudí celý život na jednom mieste?

2. Prečo stredoveké mestá často vznikali pri brodoch veľkých riek a na križovatkách starých ciest?

3. Ktoré najvýznamnejšie európske mestá v stredoveku poznáš? Prečo sa stali významnými?

4. Čo všetko podľa teba mesto muselo mať, aby sa stalo dôležité (budovy – hotely a i.)? Pomôž si porovnaním s dnešným mestom.

5. Čo boli cechy?

6. Keby ste sa narodili do čias stredoveku, žili by ste radšej na dedine alebo v meste? Zhromaždite si dôvody pre jeden alebo druhý výber. Potom svoj názor predstavte spolužiakom a vypočujte si ich predstavy.

Miniprojekt

1. Zisti, ktoré najbližšie mesto z tvojho okolia by mohlo pochádzať zo stredoveku. Čo by si vedel povedať o jeho stredovekom živote? Akým spôsobom si získal informácie?

2. Stanem sa stredovekým kupcom. Predstav si, že žiješ v stredoveku. Rozhoduje sa o tvojej budúcnosti a ty sa ako dospelý chceš stať kupcom. Myslíš si, že máš na to vlohy? Porozprávaj nám, aké schopnosti stredoveký kupec musel mať, čo ho ohrozovalo, na čo všetko musel myslieť pri cestách za obchodom a ako asi vyzeral jeho každodenný svet.

REČ PRAMEŇOV

1. Na každom dvore sa v izbách musia nachádzať prikrývky, matrace, perie na prikrývky, obrusy a obrúsky na stoly, medený, olovený, železný, drevený riad, panvice na ohniská, reťaze, kľuka na kotol, struháky, sekery, vrtáky... a všetky náležitosti tak, aby ich nebolo treba hľadať alebo požičiavať v prípade potreby.

V záhrade musia mať rozmanité ovocné stromy: rôzne jablone, hrušky, slivky, oskoruše, mišpule, gaštany, broskyne rôznych sort... liesky, mandle, moruše, vavrín (bobkový list), pínie, figy, orechy, čerešne... (Úryvok z predpisov o udržiavaní dvorov vo Francúzsku, okolo r. 800)

2. Nech vedia všetci verní kresťania, terajší aj budúci, že múdri a skúsení mešťania mesta Štrasburg milujúci pravdu a spravodlivosť sa zhromaždili ... a zostavili tieto ustanovania čiže štatúty: aby sa každoročne vybralo 12 alebo viac vhodných a čestných osôb z radov mešťanov, ktorí sa stanú konšelmi. Jeden z nich... nech je potom zvolený za starostu. Títo budú zasadať raz alebo dvakrát každý týždeň ako súdne zhromaždenie. ... Nedovoľuje sa, aby v rovnakom zhromaždení naraz zasadali otec aj syn alebo dvaja bratia. ... Konšeli nech súdia nie podľa zákonov krajiny, ale podľa pravdy a podľa mestských štatútov.

(Štrasburské mestské zriadenie z r. 1214, krátené, zjednodušené)

Dešifrujeme pramene

1. Prečítajte si ukážku a povedzte, prečo bolo treba do takých podrobností zapisovať všetky veci potrebné na udržiavanie kráľovho dvora.

2. Porovnajte dnešnú mestskú správu so stredovekou. Čo majú spoločné?

RYTMUS ŽIVOTA

Stredoveký človek vo svojom živote zaznamenal a zažil oveľa menej zmien než človek súčasnosti. Novôt spoznal len veľmi málo a dostávali sa k nemu ťažko.

Jeden deň stredoveku

Stredoveký človek vo svojom živote zvyčajne nezažil veľa zmien. Aj novosti zo sveta sa k stredovekým ľuďom dostávali len veľmi ťažko. Čiastočnou výnimkou bol iba život mužov z najbohatších šľachtických vrstiev a život kupcov. Ale aj ženy z bohatých rodín svoj život prežili len v najužšom kruhu rodiny.

Rozdelenie dňa v stredoveku sa odvíjalo od úplne iných vecí než dnes. Ľudia nepoznali umelé osvetlenie, a tak pracovný deň závisel od denného svetla: v lete bol dlhší, v zime kratší. Bežní ľudia nemali hodiny. Kedy je čas vstať a kedy si ľahnúť – to im povedalo zvonenie kostolných zvonov. Práca roľníka bola ťažká. Ale skoro tretinu letných dní mohol odpočívať. Toľko z leta tvorili nedele a cirkevné sviatky V tie dni bolo zakázané pracovať.

Rytierske zábavy

V stredoveku sa Európou prehnalo niekoľko strašných morových epidémií. Mor nazývali „čierna smrť“. Najväčšia morová epidémia zasiahla Európu v druhej polovici 14. storočia. Vtedy jej podľahla jedna tretina Európanov. (Pochovávanie nakazených morom.)

Každodenný život šľachticov bol rozmanitejší. Spestrovali ho rytierske zábavy a turnaje. Rytieri v nich dokazovali svoju šikovnosť a zdatnosť, ale zároveň sa stávali aj miestom stretávania.

Dĺžka života

V stredovekej Európe žilo oveľa menej ľudí než dnes. V rodinách sa rodilo oveľa viac detí ako dnes (4 až 8), ale polovica z nich zomrela. Ženy rodili doma bez lekárskej pomoci. Často pri pôrode zomierali.

Umieralo viac dievčat a žien než mužov. Priemerná dĺžka života v Európe v 13. storočí bola 35 rokov. To však neznamená, že sa mnohí ľudia nedožívali vyššieho veku.

Ľudský život skracovali aj rôzne nešťastia. V rokoch slabej úrody často zavládli hladomory Vtedy ľudia jedli kôru stromov, žalude, žihľavu, žaby, vrabce. Podvyživení ľudia ľahšie ochoreli na nákazlivé choroby. Nevedeli, ako sa pred nimi chrániť.

Okrem obchodníkov predsa len niekto cestoval: veriaci putovali k hrobom kresťanských svätcov a rôznym pamätným miestam. Najznámejšie sú púte do Santiaga de Compostela, do Ríma a do Jeruzalema.

Lastúra hrebenatky a podobizeň sv. Jakuba – pútnický odznak tých, čo putovali do Santiaga de Compostela.

Zmýšľanie a znalosti

Stredovekí ľudia boli veriaci. Verili, že za všetky trápenia života budú odmenení po smrti – vo večnosti.

Stredoveký človek dobre poznal len domáce okolie – záhradu, polia za dedinou, svoje mesto – dokonca len jeho malú časť. O svete vedel veľmi málo. Väčšinou nevedel ani čítať. Väčšinu vedomostí a znalostí sa deti učili od svojich rodičov. Kníh bolo málo. Preto sa správy šírili ústnym podaním. Cestovalo málo ľudí – peši, na koňoch, v koči.

Tanec s mŕtvymi – takto stredoveký obraz vyjadruje myšlienky vtedajších ľudí – blízkosť smrti.

Rytiersky turnaj

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Od čoho závisela dĺžka pracovného dňa ľudí v stredoveku? Podľa čoho sa orientovali?

2. Od čoho všetkého závisel ľudský život v stredoveku?

3. Dožívalo sa veľa detí v stredoveku dospelosti?

4. Mal stredoveký človek možnosť spestrovať si život?

5. Prečo ľudia v stredoveku nedostávali toľko informácií ako my dnes?

6. Ako si stredoveký človek predstavoval ľudí a život v ďalekých končinách? (Pomôžte si obrázkom.) Mal z neznámych vecí obavy?

7. Čo z jedál, ovocia a zeleniny, ktoré poznal už stredoveký človek, ti chutí?

8. Ktoré životné podmienky stredoveku by sa ti nepáčili a prečo?

Miniprojekt

1. Zisti, kto bol slávny benátsky autor cestopisu o ďalekých krajoch a priprav si o ňom prezentáciu pre spolužiakov. V prezentácii – skús zistiť, akými dopravnými prostriedkami cestoval, – vyrátať vzdialenosť z Benátok do niektorého navštíveného miesta, – zistiť, koľko mohla cesta trvať vtedy a koľko trvá dnes, – porovnať, ako ľudí iného vzhľadu vnímali ľudia v jeho období – a ako ich vnímame dnes.

2. Na internete možno nájsť makety – vizuálne zobrazenia typických stredovekých miest.

Rozdeľte sa do skupín a skúste si podľa takejto makety predstaviť každodenný rytmus života mešťanov. Potom ho predstavte spolužiakom.

REČ PRAMEŇOV

Aj takto si stredoveký človek predstavoval svet ďalekých krajín.

Slovníček epidémia – náhle šírenie nákazlivej choroby Zanzibar – ostrov v Indickom oceáne pri pobreží Tanzánie

Moje kľúčové slová dĺžka ľudského života rytmus dňa cestovanie správy zo sveta

Obyvatelia ostrova Zanzibar sú vysokej postavy... kožu majú čiernu a chodia nahí, prikrývajú si len... Ich vlasy sú také kučeravé, že je ťažko ich vyrovnať aj ako mokré. Majú veľké ústa, nosy zdvihnuté dohora, dlhé a takisto veľké a strašné oči, že sa podobajú... aj ženy sú, majú široké ústa, tučné nosy a veľké oči. Živia sa mäsom, mliekom, ryžou a datľami.

(Benátsky kupec Marco Polo a jeho opis ďalekých krajín)

Dešifrujeme pramene

Prečo si ľudia v stredoveku mysleli, že cudzinci sú úplne iní ako oni?

Čo som si uvedomil/la

 Stredovek nepoznal moderné masovokomunikačné prostriedky. Skúšam si predstaviť, čo všetko by som sa napríklad za posledný týždeň nedozvedel, keby som celý týždeň nezapol počítač, nepozeral televíziu, nepočul rádio, nič neprečítal. Čo by to pre mňa znamenalo?

V prvých storočiach stredoveku sa aj kláštory často museli stavať ako opevnené budovy. Toto nie sú ruiny hradu, ale zvyšky jedného kláštora v Španielsku.

KULTÚRA, VEDA A UMENIE

V STREDOVEKU

Aj stredoveká kultúra vychádzala z kresťanstva – preto je vo všetkých krajinách podobná. Ale zároveň bola aj rozmanitá –svojskú kultúru rozvíjali šľachtici, cirkev, mešťania.

Strediská kultúry a vzdelania v stredoveku

Stredoveká kultúra vychádzala z princípov kresťanstva, preto sa vo všetkých krajinách Európy podobá. Hovoríme, že je univerzálna. Aj vzdelaní ľudia, ktorí sa zaoberali kultúrou (napríklad písaním umeleckých či odborných diel), používali v celej stredovekej Európe spoločný jazyk – latinčinu, ktorá sa zachovala z antiky Latinčina ako jediný jazyk mala ustálenú gramatiku a odbornú slovnú zásobu.

Medzi prvé kláštory patrili tie, ktoré zakladali benediktíni. Ich spoločenstvo (rád) založil už roku 529 Benedikt z Nursie. Za veľké zásluhy o pozdvihnutie európskej kultúry a vzdelanosti sa roku 1964 stal patrónom Európy.

Po benediktínoch prevzal v 13. storočí štafetu šírenia vzdelávania rád dominikánov. K nim patril najznámejší učenec stredoveku Tomáš Akvinský.

Cirkev a kláštory

V stredoveku sa po celej Európe rozšírila sieť kláštorov. Ako už vieme, hlavným cieľom ich obyvateľov – mníchov alebo mníšok – bolo šírenie a upevňovanie kresťanskej viery. Súčasne sa však starali o bedárov a chorých, spoznávali a zbierali liečivé bylinky, učili roľníkov účinnejšie obrábať pôdu.

Zároveň sa stali ochrancami vzdelanosti a kultúrnymi centrami. V stredovekej Európe len málo ľudí vedelo čítať a písať a málokto si dôležitosť vzdelania uvedomoval. A v tom čase sa v kláštoroch ochraňovali staré knihy a písali nové. Len vďaka nim máme mnohé podrobné informácie o našej minulosti. Mnísi a kňazi boli až do 12. storočia takmer jedinými európskymi vzdelancami. V kláštorných školách sa vyučovali aspoň základy vzdelania: čítanie, písanie, latinčina.

A takto sa obliekali členovia najstarších a zároveň najslávnejších druhov kláštorov: benediktíni, františkáni a cisterciáni (vetva benediktínov).

Mnohostranne

vzdelaný pápež Gregor Veľký (10. stroročie) sa zaslúžil aj o rozvoj hudby, ktorú obdivujeme dodnes (tzv. gregoriánsky chorál).

Rád františkánov založil František z Assisi, ktorý život v bohatstve vymenil za službu chudobným.

Mestská kultúra

Približne v 13. storočí sa začali objavovať aj mestské školy V nich sa učili žiaci, ktorí mali pracovať v mestskej správe či u bohatých kupcov. Napokon sa v stredovekých mestách objavil aj najvyšší typ škôl: univerzity. Najstaršie univerzity vznikli v Taliansku (Salermo, Bologna, Padova), v Paríži a Oxforde. Vyučovali sa na nich hlavne medicína, právo a teológia. Stredovekí študenti počas svojho štúdia museli povinne vystriedať niekoľko univerzít v rôznych krajinách. Tak sa prehlbovalo ich vzdelanie. A zároveň sa vedomosti, znalosti a informácie šírili a vymieňali medzi rôznymi krajinami.

Rytierska kultúra

Ako už vieme, v stredovekej spoločnosti mali privilegované postavenie šľachtici. Vedeli narábať so zbraňami a mali ochraňovať ostatné obyvateľstvo.

Šľachtici žili na svojich hradoch. Boli to opevnené veľké sídla, často sa stavali na ťažko dostupných miestach, aby sa dali dobre chrániť proti nepriateľskému útoku. Šľachtici na nich žili z daní, ktoré im museli odvádzať poddaní. V prípade potreby museli prísť vyzbrojení do vojny za záujmy svojho panovníka. Týchto šľachticov nazývame rytieri. Za rytierov boli od detstva vychovávaní chlapci zo šľachtických rodín. Museli sa učiť ovládať zbrane, jazdiť na koni, poznať pravidlá rytierskeho boja. Zároveň sa však učili zásady kresťanskej viery a vzdelávali sa v pravidlách rytierskeho správania.

Z čoho sa skladala rytierska výzbroj?

Spôsob života na hrade ôsob života na hrade

výzdoba hradu –závesné gobelíny kuchyňa

slávnostné priestory hradu a hlavná hradná sieň

obytná veža

erb pánov hradu

dlhá prístupová cesta a padacia mreža

hospodárske budovy

Správny rytier bol verný svojim povinnostiam, verný kresťanstvu, ochraňoval slabších a starších okolo seba (predovšetkým vdovy a siroty), úctivo sa správal k všetkým ženám. Keď chlapci všetky tieto podmienky splnili, prijímali ich pri zvláštnom obrade (pasovali) do rytierskeho stavu. zvláštnom

Šľachtic a šľachtičná na koni

Dievčatá zo šľachtických rodín sa nemohli stať rytiermi. Vydávali sa za bohatých šľachticov alebo odchádzali do kláštorov. Aj ony sa však učili čítať, písať, základy hudby. Mnohé vedeli jazdiť na koni a poľovať, mnohé sa vyznali v liečivých bylinkách. Po vydaji viedli rodinné hospodárstvo a starali sa o zdravie všetkých na hrade.

Rytieri teda vytvorili špeciálnu rytiersku kultúru. V ich prostredí vznikali prvé literárne diela – romány a poézia. Tieto diela ospevovali lásku k ženám alebo slávnych hrdinov – vzory pre budúcich rytierov. Takto je známa napríklad pieseň o rytierovi Rolandovi.

Porovnajte:

románsky sloh

gotický sloh

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Prečo dnes hovoríme, že stredoveké kláštory zachránili pre Európu staré znalosti pochádzajúce ešte z antiky?

2. Spomenieš si, kto ešte okrem stredovekých kláštorov zachránil pre Európu antické vedomosti?

3. Pomenuj tri najslávnejšie stredoveké rády, povedz, čomu sa venovali. Potom na základe obrázka opíš ich oblečenie.

4. Čo bola univerzita?

5. V ktorých dnešných štátoch susediacich so Slovenskom vznikli v stredoveku univerzity?

6. Aj na našom území sa čoskoro objavili univerzity. Vieš zistiť, kedy vznikla prvá univerzita v Bratislave a ako sa volala?

Miniprojekt

Zistite, kde vo vašom najbližšom okolí sa nachádzajú stredoveké staviteľské pamiatky. Opíšte ich.

Ktorých pamiatok ste objavili viac – románskych alebo gotických? Prečo asi?

Románsky a gotický sloh. Bohaté kultúrne dedičstvo zo stredoveku máme vďaka jeho staviteľským pamiatkam. Stavitelia v západnej a strednej Európe sa najskôr usilovali napodobňovať staroveké rímske stavby (hovoríme o románskom slohu). Okolo polovice

12. storočia ho začal vytláčať gotický sloh. Pri ňom stavitelia zistili, ako možno stavať vyššie, štíhlejšie a odľahčenejšie stavby.

Slovníček

autonómia – právo na samostatné, nezávislé rozhodovanie hrad – opevnené sídlo bohatých šľachticov v stredoveku

Moje kľúčové slová latinčina kláštorné školy mestské školy rytierska kultúra

Čo som si uvedomil/la

 Doteraz hovoríme o rytierskom správaní. Už viem, z čoho tento výraz pochádza.

NOVÉ MOCNÉ KRÁĽOVSTVÁ

STREDOVEKU

Po rozpade Franskej ríše sa mapa Európy znovu zmenila. Vznikli nové mocné kráľovstvá. Všetky spájala podobná kultúra a kresťanské náboženstvo. Mali tiež podobný spôsob života. Napriek tomu často medzi sebou bojovali.

955 – bitka pri rieke Lech 1337 – začiatok storočnej vojny 987 – parížsky gróf Hugo Kapet zvolený za kráľa Francúzska 1453 – pád Byzantskej ríše, koniec storočnej vojny 1066 – bitka pri Hastingse 1492 – koniec stredoveku 1215 – Veľká listina slobôd

PORTUGALSKOŠPANIELSKO

ANGLICKO FRANCÚZSKO

SVÄTÁ RÍMSKA RÍŠA NEMECKÉHO NÁRODA ŠVÉDSKO

UHORSKO RUSKO

POĽSKO OSMANSKÁ RÍŠA

ÍRSKO

ANGLICKÉ KRÁĽ.

NORMANDIA VOJVODSTVO

NAVARRSKÉ KRÁĽ. FRANCÚZSKE KRÁĽ.

CÓRDOBSKÝ KALIFÁT

Nové mocné štáty

Najmocnejší štát ranostredovekej západnej Európy – Franská ríša – sa síce rozpadol, ale z jeho dedičstva sa začali budovať dva nové silné štáty – Francúzsko a Nemecké cisárstvo. Na ostrovnej časti Európy sa formovalo Anglické kráľovstvo. V strednej a juhovýchodnej Európe vznikli viaceré kráľovstvá Slovanov.

Najmocnejšie kráľovstvá a štáty v Európe v neskorom stredoveku

RÍMSKO-NEMECKÉ CISÁRSTVO

BURGUNDSKÉ KRÁĽOVSTVO

Francúzsko sa cítilo dedičom Franskej ríše (prví francúzski králi z rodu Kapetovcov v skutočnosti ovládali len územia okolo Paríža). Ani hranice dnešného a stredovekého Francúzska nie sú totožné. Francúzski králi mali rôznych silných rivalov, ktorí sa pokladali za rovnocenných. (Toto je jeden z nich: burgundský vojvoda.)

FRANCÚZSKO

Po rozdelení Franskej ríše si bývalá západná časť krajiny ponechala starý názov. Z tohto názvu zostalo dnešné pomenovanie Francúzska. Aj ako králi v nej najskôr vládli potomkovia Karola Veľkého (teda Karolovci). No neboli už takí mocní ako ich franskí predkovia a mnohí šľachtici si vytvárali takmer samostatné dŕžavy. Na konci 10. storočia rod Karolovcov vymrel. Na uprázdnený trón nastúpil najmocnejší domáci šľachtic Hugo Kapet, ktorého rodové majetky sa rozprestierali okolo Paríža. Stal sa zakladateľom slávnej kráľovskej dynastie Kapetovcov. Dynastia Kapetovcov vo Francúzsku panovala štvrť tisícročia. Za ich vlády kráľovstvo postupne mocnelo. Kapetovci už dokázali prinútiť k sľubom vernosti a poslušnosti iných mocných veľmožov, a tak sa územie Francúzska zväčšovalo.

V 14. storočí sa kráľ Filip IV. Pekný dokonca postavil proti pápežovi. Pápežov prinútil, aby svoje sídlo presťahovali z Ríma do Avignonu [aviňonu] – teda na územie jeho krajiny, aby ich mal pod kontrolou. Francúzska kontrola nad pápežskou mocou trvala takmer sedemdesiat rokov a voláme ju avignonské zajatie pápežov Počas vlády Filipa IV. bolo Francúzsko jednou z najsilnejších európskych krajín.

Templársky znak a upaľovanie veľmajstra rádu

Filip IV. Pekný bol skutočným „fešákom“. Ako panovník bol veľmi tvrdý a svoje ctižiadostivé ciele uskutočňoval nevyberanými prostriedkami.

Počuli ste už o zrušení rádu templárov a o následnej kliatbe nad Filipovým rodom?

Storočná vojna

Čoskoro po smrti Filipa IV. dynastia Kapetovcov vymrela. O dedičstvo – teda o nárok na francúzske územia – sa začali hlásiť príslušníci bočnej vetvy Kapetovcov – anglickí králi. Obe krajiny sa zaplietli do sporu, ktorý vyvrcholil bezohľadnou a dlhou vojnou. S prestávkami trvala takmer sto rokov. Preto ju aj voláme storočná vojna. Vo vojne mali dlho prevahu Angličania. Zdalo sa, že z veľkého Francúzska zostane malý bezmocný štátik. Neskôr sa však situácia zmenila a Angličania boli z francúzskeho územia napokon vytlačení.

Francúzsko aj Anglicko boli dlhou vojnou také vyčerpané, že im trvalo dlhší čas, kým sa opäť stali vplyvnými európskymi štátmi.

Obrat v storočnej vojne Anglicka proti Francúzsku priniesla táto mladá sedemnásťročná sedliacka dievčina: Jana z Arcu (1412 –1431). Presvedčila Francúzov, aby sa spojili, postavila sa na čelo ich vojska a pod jej vedením Francúzi dosiahli významné úspechy. Najhorším zlom storočnej vojny boli ozbrojené bandy žoldnierov, ktorým prestali vyplácať peniaze, tiahli krajinou, kradli, zabíjali ľudí a pustošili.

Náhrobok Ota I. Veľkého a jeho ženy v magdeburskej katedrále.

Alfréd Veľký (vládol v rokoch 871 – 899) bol nielen mocným bojovníkom, ale aj významným učencom, autorom významných diel o anglických dejinách.

Východofranská ríša

Po smrti Karola Veľkého sa východná časť jeho ríše stala východofranským kráľovstvom Aj ono sa totiž odvolávalo na dedičstvo Franskej ríše. Východofranské kráľovstvo (Východofranská ríša) spočiatku hralo významnú úlohu v dejinách Európy – hlavne medzi Slovanmi. Usilovalo sa napríklad ovplyvňovať deje na Veľkej Morave. No napokon sa rozpadlo na viaceré samostatné kniežatstvá.

Vznik nemeckého cisárstva

Neposlušné kniežatá v polovici 10. storočia ovládol Oto I. Veľký. Zmocnil sa takmer všetkých území, kde sa hovorilo po nemecky. Ale podrobili sa mu aj iné časti Európy. Za pomoc proti nepriateľom ho totiž r. 962 pápež korunoval za rímskeho cisára (cisára tzv. Svätej ríše rímskej). Chcelo sa tým povedať, že nová moc je dedičom starovekého Ríma a Karola Veľkého. Každý rímsky cisár mal byť teda nadriadený všetkým ostatným panovníkom Európy.

Len málo panovníkov v nemeckom stredoveku sa však vyrovnalo schopnostiam Ota I. Od 12. storočia sa panovnícka moc v Nemecku čoraz viac oslabovala. Napokon sa krajina rozpadla na jednotlivé kniežatstvá. Tie žili takmer samostatne, ale súperili medzi sebou, kto z ich vládcov získa korunu rímskeho cisára. Schváleného kandidáta potom vždy pápež v Ríme korunoval.

ANGLICKO

Ríšska koruna nemeckých cisárov

V 7. a 8. storočí bolo dnešné Anglicko rozdrobené na množstvo malých kráľovstiev. Vybudovali si ich kmene germánskych Anglov, Sasov a Jutov. Kráľ Alfréd Veľký väčšinu anglosaských kráľovstiev zjednotil. Preto ho považujeme za prvého kráľa Anglicka. Roku 1066 však anglické kráľovstvo napadol vládca francúzskej Normandie – vojvoda Viliam Dobyvateľ. V neľútostnom boji sa mu podarilo Angličanov poraziť. Anglické kráľovstvo sa odvtedy rozkladalo na oboch brehoch prielivu La Manche [la manš] na Britských ostrovoch aj na pevnine (teda v dnešnom Francúzsku). Územia vo Francúzsku stratil až o stopäťdesiat rokov neskôr kráľ Ján, ktorého práve preto nazvali Ján Bezzemok

Parlament

Aj v anglickom kráľovstve sa mocní šľachtici často búrili proti silnej moci kráľa. Od slabého kráľa Jána Bezzemka si r. 1215 vydobyli viaceré privilégiá: takzvanú Veľkú listinu slobôd. Na základe tejto listiny vznikol nový štátny orgán –Veľká rada, ktorá mohla spolurozhodovať o osude kráľovstva. Skladala sa z vysokých svetských a cirkevných šľachticov. Tak sa vlastne zrodil anglický parlament.

Storočná vojna poškodila aj Anglicko. Po porážke Angličania zvrhli svojho kráľa.

V bitke pri Hastingse roku 1066 Viliam Dobyvateľ porazil anglického kráľa. Potom rozdelil všetky majetky Anglosasov medzi svojich a na všetky miesta v štáte dosadil svojich, po francúzsky hovoriacich barónov. Krutú bitku pozoruhodne verne zaznamenali (vlastne vyšili) na nástenný koberec (tzv. tapiséria z Bayeux [bajó]).

OTÁZKY

A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

Anglický parlament v 13. storočí. Po pravici kráľa predáci Škótska, po ľavici zástupcovia Walesu. Hlasovaním o rôznych veciach sa vytvárali dnešné pravidlá politického vyjednávania.

1. Zakreslite na časovú priamku na s. 90 udalosti z tabuľky.

2. Prečo Filip IV. Pekný chcel, aby pápeži presídlili do Francúzska?

3. Prečo sú stredoveké dejiny Francúzska a Anglicka také previazané? (Vymenuj aspoň tri dôvody.)

4. Spomeň si, prečo mohol anglický kráľ považovať francúzske územie za svoje dedičstvo. Z akých feudálnych pravidiel vychádzal?

5. Kto v Anglicku obmedzil právomoci anglického kráľa?

6. Prečo mohlo byť nielen Francúzsko, ale aj Anglicko vzájomnou vojnou také vyčerpané? Odpoveď nájdeš, keď odpovieš na otázku: Aké škody a utrpenie prináša vojna?

7. Čo všetko vieš o Jane z Arcu? Zamysli sa nad tým, akú mohla mať povahu a skús charakterizovať možné črty jej charakteru.

8. Prečo nazývame Ota I. Veľkého druhým stredovekým rímskym cisárom? Kto bol prvým?

Slovníček dynastia – významný rod, najčastejšie panovnícky kniežatá – najmocnejší a najvýznamnejší šľachtici rímsky cisár – titul pre panovníkov, ktorí mali nadväzovať na tradície a slávu starovekých rímskych cisárov Svätá ríša rímska –zoskupenie štátov, ktoré nadväzovalo na ríšu Karola Veľkého a staroveký Rím

Moje kľúčové slová stredoveké kráľovstvá avignonské zajatie pápežov storočná vojna anglický parlament rímski cisári

Miniprojekt

1. Z mapy na strane 73 môžeš vyčítať názvy ďalších dôležitých štátov stredovekej Európy. Zisti mená ich slávnych panovníkov, miest či zaujímavých udalostí. Pripravené informácie predstav svojim spolužiakom.

2. Z mapy zisti, ktoré mocné stredoveké kráľovstvá si založili Slovania. Rovnako zisti mená ich slávnych panovníkov, porozmýšľaj, čo z ich minulosti by tvojich spolužiakov mohlo zaujímať a potom svoje informácie predstav v triede.

3. Zisti, kto boli templári. Porozprávaj o nich spolužiakom.

REČ PRAMEŇOV

1. Vojenský veliteľ Calais [kalé] ... bol rozhodnutý brániť Calais do posledného muža ... Obliehanie Calais trvalo dlho a vykonalo sa pri ňom mnoho statočných a odvážnych činov. Francúzsky kráľ sa niekoľkokrát pokúsil obliehané mesto vyslobodiť, ale Eduard (anglický kráľ) dal tak dobre chrániť prístupové cesty, že sa k nemu nikto nemohol priblížiť. Calaisania po celý čas trpeli nedostatkom potravy. A tak keď zistili, že niet nádeje na pomoc zvonka, naliehali na veliteľa, aby mesto vydal pod podmienkou, že ich životy budú ušetrené. Eduard spočiatku nechcel ani počuť o nejakých podmienkach, ale trval na tom, aby sa všetci vydali na milosť a nemilosť; avšak (napokon) privolil, že sa mu takto vzdá (vydá) len šesť popredných mešťanov: predstúpia pred neho s hlavami nepokrytými a bosí, so slučkami okolo hrdiel a s kľúčmi od mestských a hradných brán v rukách; keď sa tak stane, dá ostatným milosť. Po dlhom uvažovaní vybrali šesť mešťanov, ktorí mali vykúpiť slobodu ostatných a splniť kráľove tvrdé požiadavky. Vyšli z mesta tak, ako to požadoval kráľ. Eduard ich prijal s hnevom v očiach a nariadil, aby im okamžite zoťali hlavy.

A týchto šesť mešťanov by bolo nepochybne prišlo o hlavu, keby sa kráľovná nebola vrhla pred kráľom na kolená a s plačom ho neprosila, aby ich ušetril.

(Jean Froissart: Kronika storočnej vojny)

2. Kráľ videl, že celé bremeno bitky je už na ňom, a tak aby povzbudil svojich druhov, takto prehovoril: Bola by hanba, ak by sme my, páni takmer celej Európy, podali nepriateľovi ruku. Radšej, bojovníci moji, padnime slávne v boji, než by sme žili otrocky podriadení nepriateľom, či by sme mali zahynúť zahrdúsení ako divé zvery. Keď toto povedal... sám ako prvý otočil koňa proti nepriateľovi. ... Tí udatnejší z nepriateľov sa najprv aj bránili, no keď videli, že ich druhovia sa dali na útek, prekvapení a obkľúčení prestali bojovať. Ďalší... sa poskrývali v okolitých dedinách. Boli však obkľúčení a zahynuli v plameňoch domov, v ktorých sa poskrývali. Iní zasa... prevrátiac sa do vody, zahynuli. Toho dňa dobyli aj tábory protivníka a oslobodili všetkých zajatcov.

Na druhý deň boli porazené aj zvyšky nepriateľa, a to tak, že len máloktorý z nich ušiel.

(Súčasník udalostí Widukind z Corvey o bitke pri rieke Lech r. 955)

Dešifrujeme pramene

1. Stredoveký kronikár nám zanechal svedectvo o jednej z najpozoruhodnejších udalostí storočnej vojny. Rozpráva o mešťanoch z Calais, ktorí sa rozhodli svoje mesto a jeho obyvateľov zachrániť za cenu vlastného života. Prečo asi stredoveký kronikár venoval takú pozornosť celej udalosti? Ako by ste opísali čin a motívy mešťanov vlastnými slovami?

2. Mních Widukind z Corvey opísal bitku, ktorú r. 955 zviedol Oto I. Veľký so staromaďarskými kmeňmi. Po nej Otova moc značne vzrástla. Ako hodnotí motívy Ota I. Veľkého bojovať so staromaďarskými kmeňmi kronikár tej doby? Prerozprávajte ich vlastnými slovami.

Čo sme sa naučili

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Prečo hovoríme stredoveku stredovek?

2. Čo bolo sťahovanie národov?

Prečo vzniklo a čo sa počas neho dialo?

3. Aké najmocnejšie stredoveké ríše poznáte?

4. Prečo stredovekú európsku kultúru nazývame kresťanská?

A ako inak by ste ju ešte rozdelili?

5. Opíšte spôsob života v stredoveku: na vidieku, v meste, na hrade.

6. Pripravte si vždy len dve vety, ktorými podľa vás možno najlepšie opísať všetky nasledujúce črty stredoveku. Porovnajte si navzájom výstižnosť svojich opisov. rodové spoločenstvá – križiacke výpravy –kresťanský a islamský letopočet –stredoveké cestovanie – storočná vojna

7. Z čoho pochádzajú a čo dnes pre nás znamenajú pojmy: vandalizmus, rytierske správanie?

8. Poznáte knihu (a rovnomenný film) Marka Twaina: Yankee z Connecticutu na dvore kráľa Artuša?

Napíšte krátku úvahu na tému

Deň v stredoveku: na čo by som si zvykal najťažšie, na čo najľahšie.

Branislav Krasnovský

Margita Miháliková

Mária Tonková

DEJEPIS

pre 6. ročník základnej školy a 1. ročník gymnázia s osemročným štúdiom

Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana Andrezálová Odborná redaktorka Monika Gúčiková

Technická redaktorka Ivana Bronišová

Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o.

Sasinkova 5, 811 08 Bratislava

Vytlačili TBB, a. s., Banská Bystrica

ISBN 978-80-10-04277-7