Dejepis-ucebnica-5-rocnik-ZS

Mária Tonková

Margita Miháliková

DEJEPIS

pre 5. ročník základnej školy

ZAČÍNAME CESTOVAŤ ČASOM

Slovenské pedagogické nakladateľstvo

Autori © PhDr. Mária Tonková, CSc. PhDr. Margita Miháliková

Odborný garant: prof. PhDr. Róbert Letz, PhD.

Lektorovali: PhDr. Lýdia Benčová Mgr. Soňa Hanová PhDr. Peter Mulík, PhD.

Foto: www.shutterstock.com

Grafický dizajn a obálka © SPN – Mladé letá, s. r. o.

Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod č. 2019/4817:67-A1001 ako učebnicu Dejepis pre 5. ročník základnej školy. Schvaľovacia doložka nadobúda účinnosť 23. novembra 2019 a má platnosť do 31. augusta 2023.

Všetky práva vyhradené.

Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

Siedme, prepracované vydanie, 2023

ISBN 978-80-10-03867-1

OBSAH

OD BLÍZKEHO K VZDIALENÉMU

Priestor a èas ............................................................ .....6

Preèo sa uèíme dejepis ........................................... ....6

Èas je poradie udalostí ......................................... ......9

Èo potrebujeme vedieť pri prechádzke èasom ...... ....12

Sviatoèné a pamätné dni ...................................... ....14

Stopy minulosti okolo nás ...................................... ......18

Spoznávame hmotné pamiatky ............................ .....18

Èo sú obrazové pamiatky ..........................................21

Písomné historické pramene ................................ ....24

Skúsme, ako pracuje historik ............................... .....26

Aké pomôcky si ešte vezmeme na prechádzku èasom ...................................................................27

Kto ochraòuje historické pamiatky ....................... ....30

........................................................... .....32

ÈLOVEK V PREMENÁCH PRIESTORU A ÈASU

Èlovek minulosti a človek súčasnosti ............................34

Ako sa žilo na úsvite dejín ................................... .....34

Kde sme bývali v minulosti a kde bývame dnes ..... ..36

Ako si èlovek vytváral rodinu ............................... ....39

Èlovek premýš¾ajúci a vynachádzavý ...................... .....41

Ako ¾udia spoznávali sily prírody .......................... ....41

Ako si èlovek zmenšoval svet ............................... ....44

¼udia v pohybe .................................................... .....47

Práca – trest alebo radosť .................................... .....50

Detská práca ........................................................ ....52

OPAKOVANIE ........................................................... .....54

ÈLOVEK A KOMUNIKÁCIA

Pamäť ľudstva ........................................................ ......56

Zapísaná myšlienka sa uchovala .......................... .....56

Prvé knihy ........................................................... .....60

Médiá .................................................................. .....62

Duchovný život èloveka ......................................... ......66

Èo je náboženstvo ................................................ ....66

Keï zlyhá komunikácia .......................................... ......68

OPAKOVANIE ........................................................... .....71

Milí žiaci,

stretávate sa s novým predmetom a začínate listovať v učebnici dejepisu. Vieme, že mnohí z vás už všeličo vedia z minulosti ľudstva i vlastného národa. S mnohými zaujímavosťami o minulosti ste sa stretávali napríklad vo vlastivede. Teraz sa poznávaniu minulosti budete venovať pravidelne. Začnete pravidelne „cestovať v čase“.

Stroj času, ktorý by nás preniesol do minulosti, ešte nikto nezostrojil. Učebnica dejepisu vás však oboznámi s nástrojmi, prostredníctvom ktorých môžete o minulosti veľa zistiť aj bez tohto zázračného dopravného prostriedku. Hovorí o nich prvá kapitola. Či sa oplatí spoznávať to, čo sa už dávno minulo, vám vysvetlí druhá a tretia kapitola.

Každá stránka vašej novej učebnice obsahuje učebný text, obrázky a úlohy na premýšľanie. Práve obrázky vám ukážu, čo je z učiva najdôležitejšie. Ak správne odpoviete na otázky pod obrázkami, pochopili ste podstatu preberaného učiva. Dokážete ho potom rozpovedať vlastnými slovami. Nemusíte sa ho učiť naspamäť. Spolu s vašimi učiteľmi budete premýšľať o tom, čo ste sa naučili. V diskusiách so spolužiakmi a na základe vašich vlastných „historických” projektov zistíte, že informácie o minulosti potrebujete aj dnes.

Autorky

Vážení učitelia,

zámerom autoriek tejto učebnice bolo vytvoriť ucelený informačný celok s premysleným výberom faktov, ktoré považujeme za dôležité pre prvé kroky náročného budovania historického vedomia našich detí žijúcich v záplave informácií. Zároveň vám chceme dať do rúk konkrétnu pomôcku, ktorá by vám čo najprirodzenejším spôsobom pomáhala ukazovať žiakom, že história nie je len súborom informácií o dávno mŕtvej minulosti, ale priamo zasahuje do ich súčasného života aj do ich budúcnosti.

S novým vydaním učebnice sa stretávate v situácii, keď už pracujete podľa inovovaného štátneho vzdelávacieho programu. Zvýšený dôraz programu na aktívnu prácu s materiálom budujúcim historické (dejepisné) znalosti aj nám umožnil ešte viac zdôrazniť príslušnú časť učebnicového textu. Urobili sme to však tak, aby ste mohli bez problémov paralelne používať všetky vydania. Učebnica sa skladá z troch častí. Jej štruktúrne členenie sa usiluje nezahrnúť žiaka, ktorý sa prvýkrát systematicky stretáva s dejepisom, nadbytočným množstvom faktografických vedomostí. Nechceme, aby si žiaci prvé systematické dejepisné informácie len mechanicky osvojovali. Preto v hlavnom texte sú len minimálne informácie, ďalej sú rozvíjané tak, aby ich žiaci vnímali vlastným jazykom a hľadali odpovede na otázky v obrazovej časti učebnice (aktívne si ich osvojili). Rovnako je spracovaná aj metodika otázok na premýšľanie a ďalších aktivizačných úloh.

Usilovali sme sa teda prekročiť doterajšie hranice medzi textom a obrazovým materiálom, keď obrazová časť mala viac-menej ilustratívnu povahu. Prevaha ikonického materiálu nad textovým sa vedome snaží využiť skutočnosť, že vizuálne vnímanie je v súčasnosti u mladých ľudí čoraz dôležitejšie. Dúfame, že predložený typ otázok na premýšľanie a návrhy na prvé samostatné dejepisné „projekty” žiakov vám poskytnú dostatočne konkrétne podnety na to, ako žiakov postupne oboznamovať s možnými protirečivými interpretáciami jednotlivých historických udalostí či procesov a zároveň ich navigovať, aby si z pokladnice skúseností z dejín – z tej skrinky ukrývajúcej množstvo pozitív, ale i bied – vedeli správne vyberať poučenie i varovanie.

OD BLÍZKEHO K VZDIALENÉMU

Priestor a čas

PREČO SA UČÍME DEJEPIS

Predstav si, že by si sa jedno ráno zobudil a nepamätal si, kto si, kam patríš, niè z toho, èo sa s tebou doteraz udialo. Do pamäti by sa ti zapisovalo iba to, èo si zaèal prežívať od prebudenia. A nablízku by nebol nik, kto by ti nieèo vysvetlil.

Prejdi si svoj denný rozvrh a premýš¾aj: ako by si asi prežil taký deò? A odkia¾ by si vedel, že ďalšie ráno sa zaène nový deò?

Prečo nás zaujíma minulosť

V tejto uèebnici sa zaèneš oboznamovať so životom ¾udí v minulosti. Dozvieš sa, ako žili tvoji predkovia, aké domy si stavali, ale aj ako sa zabávali. Preèo však potrebuješ toto všetko vedieť? Nuž najmä preto, lebo bez poznania toho, èo sa odohralo kedysi, nemôžeš dobre spoznávať ani dnešný svet. Minulosť je nerozluène spätá s prítomnosťou a budúcnosťou.

Svetom minulosti ťa bude sprevádzať dejepis. Dejepis skúma, odha¾uje a opisuje to, èo sa stalo pred mnohými rokmi, ale i celkom nedávno. Voláme ho aj história. ¼udia, ktorí sa históriou zaoberajú, sú historici.

História, minulos ť je aj to, èo sa stalo vèera. Nemusí to by ť teda iba rozprávanie o tom, èo sa stalo pred sto, dvesto, tisíc rokmi alebo v najstarších dobách.

Svet bol kedysi iný

Tvoje okolie vyzeralo kedysi úplne inak. Tam, kde dnes bývaš, bol niekedy les. Ulica, ktorou chodíš do školy, je asfaltová, ale kedysi bola možno len prašnou cestou, po ktorej sa chodilo na koòoch a vozoch do mesta. Ak bývaš v meste, urèite v òom poznáš nejaké staré domy, v akých teraz už nik nebýva. Možno vieš povedať, aké bolo tvoje mesto kedysi malièké.

Podobne sa menil život ¾udí. Dnes musíš – tak ako všetky deti – chodiť každý deò do školy. Kedysi deti do školy povinne nechodili. (Zato však museli tvrdo pracovať spolu s dospelými.) Dnes sa mladí ¾udia vydávajú a ženia pod¾a svojho rozhodnutia. Kedysi o tom, kto si koho zoberie, rozhodovali rodièia.

O takýchto zmenách ti bude rozprávať dejepis.

Ako spoznávame niekdajší svet

Mnohé zmeny vo svojom okolí alebo v živote ¾udí vieme hneï zaregistrovať. Skús si však spomenúť, èo sa stalo v deò tvojho narodenia. Èo ako by si rozmýš¾al, nespomenieš si. O udalostiach minulosti sa dozvedáme sprostredkovane Prvé roky života ti pripomínajú rodièia alebo blízki. Oni ti rozprávajú o tvojom ranom detstve.

Podobne je to aj v dejepise. Tu nám ako sprostredkovatelia slúžia rôzne staré zápisy, obrazy, staré fotografie, ale i celé budovy.

Poznáš hrad na č iernobielej fotografii?

Č o sa s ním udialo?

Akými zmenami prešiel?

Pri zaznamenávaní zmien nám dnes ve¾mi pomáhajú staré fotografie a obrazy. Medzi zobrazením toho istého miesta uplynulo viac než sto rokov. Aké rozdiely si objavil?

Preèo je minulosť užitoèná

Spoznávame nové slová, nové významy slov

Európska únia – spoloèenstvo viacerých európskych štátov; Slovensko sa stalo èlenom Únie

1. mája 2004

história, dejepis – veda, ktorá skúma minulosť

Dlhé roky sme žili v štáte, ktorého vládcovia nosili takúto korunu. Žili sme v krajine mnohých národov. Ako zistíš, ako sa volala?

Pred tristo rokmi aj vzdelaní ¾udia verili, že existujú èarodejnice.

Pre č o niektoré štáty na mape nie sú vyzna č ené farebne?

Bývaš na dedine alebo v meste. Tvoja obec s ïalšími mestami, mesteèkami a dedinami tvorí vyšší územný celok. Krajina, v ktorej žiješ, je Slovenská republika. Je èlenom Európskej únie. Ve¾a zmien sa udialo odvtedy, ako sa na území dnešnej Slovenskej republiky usadili naši predkovia. Zmeny sa odohrali nielen na Slovensku, ale v celej Európe.

Z rozprávania rodièov sa môžeš dozvedieť, ako sa zmenilo tvoje mesto alebo dedina. Potrebujeme vedieť aj to, ako sa zmenilo Slovensko? Potrebujeme vedieť, ako sa na Slovensku, v jeho okolí a v celej Európe žilo v minulosti? Áno, pravdaže. Ako inak by sme vedeli posúdiť, èi teraz žijeme lepšie alebo horšie? Ako inak by sme sa vedeli vyvarovať starých chýb?

Z uèebníc dejepisu však postupne zistíš, že ¾udia mávajú na mnohé minulé udalosti rozlièné názory.

To by ťa však od poznávania minulosti nemalo odradiť. Jednou z hlavných úloh dejepisu je uèiť sa chápať navzájom. Ak pochopíme ¾udí minulosti, pochopíme a prijmeme, preèo sme rôzni aj v súèasnosti.

„Píšem o udalostiach z minulosti, aby sa èasom nezabudlo, èo ¾udia vykonali.“

To povedal „otec dejepisu“, najstarší známy autor zápisov o udalostiach, ktoré sa odohrali dávno pred jeho narodením. Volal sa Herodotos a vyzeral asi takto.

Mal pravdu?

Je dôležité nezabúda  na to, èo ¾udia vykonali?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Opýtajte sa starých rodièov, ako bývali v èase svojej mladosti. Porovnajte prostredie, v ktorom žili (ich dom, zariadenie domu, ulicu), s prostredím, v ktorom žijete teraz. Zapíšte si do zošita všetky zmeny.

2. Porovnajte staré obrázky vášho mesta alebo dediny so súèasnými fotografiami a porozprávajte o zmenách, ktoré ste zistili.

3. Odkia¾ sa dozvedáme o udalostiach, ktoré sa stali v minulosti?

4. Pokúste sa vysvetliť myšlienku: História je uèite¾kou života.

ČAS JE PORADIE UDALOSTÍ

Èo bolo skôr: vynález panela alebo stavba nášho „paneláka“?

Všetky udalosti minulosti sa stali v urèitom èase. A ani jedna sa neodohrala samostatne. Na každú vplývali rozlièné ïalšie udalosti. Keï o nich chceme rozprávať, musíme poznať aj ich poradie. Keby sme pospájali udalosti zo života pravekých ¾udí s udalosťami z doby poèítaèov, nerozumeli by sme ani jedným.

Prírodný èas a jeho meranie

Kalendáre

¼udia odpradávna potrebovali merať èas. Dokázali to už ¾udia, ktorí žili pred tisíckami rokov na rôznych miestach zemegule. Všímali si kolobeh prírody, striedanie zimy a leta, dòa a noci . Pod¾a toho èas rozdelili na dni, týždne, mesiace a roky. Tak si vytvorili kalendár prírodného èasu.

Zaènite si zhromažïovať staré fotografie – svoje, svojej rodiny, svojho bydliska, mesta. Na konci školského roka zistíte, akého sprievodcu po minulosti svojho okolia ste vytvorili.

2023

Apríl

Pondelok 3 10 17 24

Utorok 4 11 18 25

Streda 5 12 19 26

Štvrtok 6 13 20 27

Piatok 7 14 21 28

Sobota 1 8 15 22 29

Nede¾a 2 9 16 23 30 13. 14. 15. 16. 17. týždeň Bojnický zámok

Kalendár je súpis dní a mesiacov jedného roka. Takýto dnes stojí takmer na každom pracovnom stole. Èo všetko z neho viete zisti  ?

Memfis Sakkára

Sahara Sinaj Giza

Starobylá egyptská ríša sa rozprestierala na okraji púšte, preto život Egyp  anov úplne závisel od striedania období záplav a sucha pri rieke Níl. Egyp  ania èoskoro spozorovali, že Níl sa vylieva v pravidelnom èase jedenkrát roène. Príchod záplav sa stal základom ich poèítania èasu, a preto základom ich kalendára.

Historici sa bez presného poradia rokov, mesiacov a dní, teda letopoètov a dátumov vôbec nevedia zaobís  Ale ako si urèili presný poèet všetkých rokov?

Riman Julius Caesar [cézar] asi pred dvetisíc rokmi zaviedol pravidlo, že prírodný èas v jeho ríši sa bude poèítať pod¾a pohybu Slnka na oblohe. Tento kalendár pred približne päťsto rokmi upravil pápež Gregor XIII. a my ho používame dodnes. Existovali však aj iné kalendáre. Nemusia sa zaèínať ani prvým januárom, nemusia mať ani sedem dní v týždni.

Náš kalendár má sedem dní v týždni, ale starí Egypťania (žili pred nieko¾kými tisíckami rokov) týždeò delili na desať dní. Starý rímsky kalendár mal najskôr deväť dní. Rozlièný bol aj zaèiatok roka. My zaèíname rok 1. januára. Starí Egypťania ho zaèínali v ten deò, keï sa na oblohe objavila hviezdaSírius(19.alebo20.júla),aAténèaniavstarovekom Grécku v deò letného slnovratu (21. júna).

Ko¾kého je dnes?

Predstav si, že si sa na svojej prechádzke èasom ocitol v starom Egypte. Egyp  ania by ti povedali, že Sírius je na noènej oblohe už tretí deò. Aký dátum by to bol pod¾a nášho kalendára? A ko¾ko dní už trval egyptský rok?

Historický èas a jeho meranie

Letopoèty

¼udia si však chceli zaznamenávať nielen kolobeh roèných období, ale aj to, kedy sa presne odohrali a ako za sebou nasledovali rozlièné dôležité udalosti.

Na to si vytvorili letopoèet. Letopoèet je sled rokov od urèitej významnej udalosti.

Téby

Asuán

Preèo žijeme v 21. storoèí

Aby sme jasne urèili, kedy sa nieèo stalo, musíme si vybrať východisko – bod, od ktorého chceme poèítať Napríklad starí Gréci si za zaèiatok poèítania rokov zvolili svoje prvé olympijské hry. Boli pre nich ve¾mi dôležité. Keï potom chceli oznaèiť rok, v ktorom sa odohrala nejaká udalosť, vyrátali poèet rokov od prvej olympiády.

Historici najèastejšie potrebujú vedieť presný deò, mesiac a rok, keï sa udalosť odohrala, teda presný dátum Ešte dôležitejšie sú však pre nás súvislosti, èiže musíme si uvedomiť, èo sa stalo skôr a èo neskôr. Len tak správne opíšeme každú historickú udalosť.

Keï nepotrebujeme vedieť presný rok, môžeme hovoriť o desaťroèiach, storoèiach, tisícroèiach (teda o období, ktoré trvalo desať rokov, sto rokov, tisíc rokov).

My v súèasnosti používame kresťanský letopoèet. Hovoríme mu tak preto, lebo ho poèítame od narodenia zakladate¾a kresťanstva Ježiša Krista. To je rok 1. Pod¾a tohto poèítania dnes žijeme v 21. storoèí.

Náš letopoèet sa zaèína narodením Ježiša, hoci dnes už vieme, že starí historici asi nevypoèítali rok jeho narodenia úplne presne. Pomýlili sa o nieko¾ko rokov.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Aký je rozdiel medzi kalendárom a letopoètom?

2. Vieš vysvetliť, preèo nazývame obdobie trvajúce približne tridsať dní „mesiac“? Pomôže ti, keï porozmýš¾aš, aké pravidelné prírodné javy sa opakujú na oblohe.

3. Zisti pomocou internetu, od akej významnej udalosti poèítajú svoju minulosť moslimovia. Preèo majú odlišný letopoèet?

4. Sú v histórii dôležité presné roky a dátumy? Zaobišli by sme sa pri rozprávaní o minulosti aj bez nich?

Pre starých Rimanov bolo najdôležitejšou udalos  ou založenie mesta Ríma. Rímsky letopoèet sa preto zaèínal (pod¾a nášho rátania èasu) r. 753 pred Kristom. Aký rok by si si vybral pre za č iatok svojho osobného č tu?

starí Egypťania – obyvatelia mocnej ríše v dnešnom Egypte, ešte staršej než Rímska ríša staroveké Grécko – spolky gréckych miest takisto z èias pred Kristom letopo

Spoznávame nové slová, nové významy slov kalendár – èlenenie dní, týždòov v rámci roka

Riman – obèan mocnej ríše, ktorá nieko¾ko storoèí ovládala ve¾kú èasť Európy a Ázie

Č o je poradie udalostí – ktorú zobrazenú udalos ť treba opísa ť skôr, ktorú neskôr?

ČO POTREBUJEME VEDIEŤ PRI PRECHÁDZKE ÈASOM

Spoznávame nové slová, nové významy slov

Krištof Kolumbus – taliansky moreplavec, pre Európanov objavil dovtedy neznámu pevninu Ameriku

Sumeri, Babylonèania –staroveké národy, ktorých mocné ríše ležali v Ázii

Na turistickej vychádzke sa orientujeme pod¾a turistických znaèiek. A na prechádzke minulosťou? Aj tam ti pomôžu isté znaèky – také, ktoré ti napovedia, kde je zaèiatok, kde koniec tvojej trasy a kde sa práve nachádzaš.

Minulosť je rozdelená na obdobia

Európski historici doterajšiu minulosť ¾udstva rozdelili na nieko¾ko dlhých období. Sú to naše pomôcky, aby sme si ¾ahšie pamätali súvislosti. Každé obdobie bolo nieèím zvláštne, nieèím sa odlišovalo od ostatných. Ktoré pomenovania si treba zapamätať? Tu ich máme:

O udalostiach týchto období možno už niečo vieš, možno nie. Ale dozvieš sa o nich na ďalších hodinách dejepisu.

Ako správne rátame v histórii

Už vieš, preèo žiješ v 21. storoèí. Dvadsať storoèí totiž uplynulo od narodenia Krista. Ale vieš presne zaradiť do storoèia aj rok? Patrí rok, keï Krištof Kolumbus objavil Ameriku (1492) do 14. alebo 15. storoèia? Nesmieš sa dať pomýliť napísanými èíslicami! Rok 1492 patrí do 15. storoèia.

Vysvetlenie nám ponúka matematika: prvých sto rokov po narodení Krista (teda roky 1 až 100 nášho letopoètu) sú prvým storoèím.

Roky 101 – 151 po narodení Krista potom tvoria už druhé storoèie. Napríklad roky 201 –291 sú tretím storočím a tak ïalej.

Tí, ktorí sa zaoberajú bližším poznávaním minulosti, ti pre ¾ahšiu orientáciu v èase vytvorili ešte jednu pomôcku: je òou tzv. èasová os alebo èasová priamka. Aj toto pomenovanie sme si vypožièali z matematiky (geometrie). Na nakreslenú èiaru sa vyznaèia pravidelné úseky: desaťroèia, storoèia èi tisícroèia a do nich zaznamenávame udalosti, ktoré si chceme zapamätať.

Všimni si, že zapisovať môžeme doprava i doľava. Je to vtedy, keď do stredu priamky umiestnime začiatok nášho letopočtu. Rok narodenia Krista. Staršie udalosti sú potom vľavo, stali sa pred „narodením Krista“. Novšie udalosti a udalosti po „narodení Krista“ sú vpravo.

Zora ď te predmety od najstaršieho po najnovší.

Potom ich zakreslite na èasovú priamku. Ako ste si pomáhali pri ich správnom zoradení?

Maska faraóna

Tutanchamóna

Bratislavský Starý most

Ko¾ko rokov má storoèie? Patrí rok 200 n. l. do druhého alebo do tretieho storoèia? Ak patrí do druhého, ktorým dátumom sa zaèalo tretie? A ko¾ko rokov má tisícroèie? Kedy sa zaèalo tisícroèie, v ktorom žiješ, teda tretie?

Biatek

Učím sa správne chápať časovú priamku a letopočet

1. Zostroj èasovú priamku pre posledné dve storoèia nášho letopočtu (20. a 21.). Vyznaè na nej rok tvojho narodenia a úsek tvojho doterajšieho života. Potom navrhni a vyznaè ïalšie udalosti významné pre tvoj život (narodenie súrodencov, svadbu rodièov a pod.).

2. A teraz si navrhni vlastný letopoèet – jeho základom iste bude nejaká dôležitá udalosť zo života tvojej rodiny. Nakresli si èasovú os a správne na òu zaznaè ïalšie významné udalosti z tvojho života (života tvojej rodiny). Porovnaj svoju èasovú priamku s èasovou priamkou spolužiakov.

3. Priprav si èasovú priamku, na ktorú budeš postupne zaznamenávať všetky historické dátumy, ktoré sa dozvieš v ïalších èastiach tejto uèebnice.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Preèo historici rozdelili doterajšiu ¾udskú minulosť na päť ve¾kých období?

2. Skontrolujte sa navzájom, ako viete urèovať historický èas. Pomocou priloženej èasovej priamky sa svojho spolužiaka spýtaj na správne storoèie nejakého roka, daj mu urèiť, ktorým rokom sa konèí ktoré storoèie, a napísať nejaký dátum z urèitého storoèia, tisícroèia a podobne.

3. Po skúsenostiach s prácou nad vlastným letopoètom diskutujte: naèo je dobré, že väèšina ¾udí vo svete dnes používa jeden spoloèný letopoèet?

4. Zopakujte si, kedy značíme na časovej priamke staršie udalosti vľavo a novšie vpravo?

Obyvatelia ve¾kej èasti Európy spred takmer dvetisíc rokov – Kelti si vždy okolo 1. novembra pripomínali, že prichádza nepriaznivé roèné obdobie. Verili, že v ten deò do sveta živých vtrhli zosnulí a živí sa snažili uzmieri ť si ich obe ť ami.

Naopak – v noci z 30. apríla na 1. mája Kelti slávili zaèiatok obdobia tepla, ví ť azstvo síl života nad silami smrti. Zakladali ohne a pomocou nich vyháòali sily zla – èarodejnice. (Na obrázku je hrobka, do ktorej prenikalo svetlo len na svitaní najkratšieho d ň a v roku.)

SVIATOÈNÉ A PAMÄTNÉ DNI

Ktorý je tvoj najob¾úbenejší sviatok?

Asi Vianoce, však? Alebo sú ním tvoje narodeniny?

A najpamätnejšími dòami sú pre teba asi prázdniny...

Ako vznikli sviatky

Dodnes sú v kalendári farebne vyznaèené sviatoèné dni. Mnohé z nich sú aj dòami pracovného pokoja. Ako vznikli?

Najstaršie sviatoèné dni súvisia so zmenami, ktoré si èlovek všímal v prírode. Tieto zmeny totiž ¾udský život vždy výrazne ovplyvòovali. ¼udia si preto zaèali pripomínať najmä tie dni, v ktorých sa každá prírodná zmena zaèínala alebo konèila. Tak vznikli prvé sviatky. Mnohé z nich si pripomíname dodnes. Spájajú nás s našimi predkami. Tvoria teda súèasť našich tradícií.

Naše najznámejšie sviatky

Keïže žijeme v krajine s kresťanskou tradíciou, je pre nás sviatoèným dòom každý siedmy deò týždòa – nede¾a.

Ku koncu roka sa každý z nás teší na Vianoce. Kupujeme darèeky, ktoré si dávame 24. decembra – na Štedrý deò veèer. Nasledujúci deò si kresťania pripomínajú narodenie

Ježiša Krista.

Najväèším kresťanským sviatkom je Ve¾ká noc. Kresťania si òou pripomínajú smrť a zmàtvychvstanie Ježiša Krista. Pre ïalších ¾udí sú ve¾konoèné sviatky oslavou príchodu jari.

Na našich dedinách sa pravidelne oslavoval zaèiatok a koniec rôznych po¾nohospodárskych prác – napríklad koniec žatvy. ¼udia si tým uctievali namáhavú prácu (veï len vïaka nej sa dosahovala dobrá úroda).

Spoznávame nové slová, nové významy slov

Kelti – žili vo ve¾kej èasti Európy v storoèiach tesne pred narodením Krista a v prvých storoèiach po jeho narodení tradície – staré, dlho udržiavané zvyky

Vo ve¾konoèných sviatkoch sa spojili kres ť anské a predkres ť anské tradície.

Ktorú tradíciu znázoròuje prvý obrázok a ktorú druhý?

Najznámejšie sviatky z našich dedín sú doteraz vinobranie a dožinky.

Č o sa oslavuje na č oraz populárnejší De ň svätého Valentína?

Vieš, č o znamená vynášanie Moreny?

Fašiangový sprievod masiek na slovenskej dedine

Aj po celom svete známy karneval v Benátkach vznikol zo starých tradícií. Bohatí aj chudobní obyvatelia mesta sa stároèia zabávali pred nadchádzajúcim pôstom. Pod maskou nebolo pozna  , kto je kto.

Zároveò sa usilovali nakloniť si aj do budúcnosti rôzne nadprirodzené sily, lebo verili, že ovplyvòujú úspech úrody.

K veselým obdobiam každého roka patria fašiangy. Zaèínajú sa 6. januára na sviatok Troch krá¾ov a trvajú do zaèiatku pôstneho obdobia (Popolcová streda).

Sú obdobím zábav, sprievodov masiek, veselosti.

Táto scéna pochádza spred pä  sto rokov: sviatoène vyobliekaní ro¾níci oslavujú príchod jari okolo „mája“. V takýchto sviatkoch sa miešali kres  anské a predkres  anské zvyky.

Pamätné dni z našej histórie

Každý národ si pripomína aj rôzne udalosti, ktoré významne ovplyvnili jeho osud, a preto na ne nechce zabudnúť. Takéto pamätné dni a sviatky má každý národ iné. Niektoré však máme v Európe spoloèné.

U nás je napríklad sviatkom Deò vzniku Slovenskej republiky (1. január), Deò Ústavy (1. september), ale aj Slovenské národné povstanie (29. august) alebo sviatok slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda (5. júl). Deò skonèenia druhej svetovej vojny (8. máj) si však pripomíname spoloène s celou Európou.

Preèo si 1. máj a 8. máj pripomína spoloène Slovensko i Európa? 8. mája 1945 sa v Európe skonèila doteraz najstrašnejšia vojna v dejinách; 1. mája 2004 vstúpila Slovenská republika spolu s našimi susedmi – Èeskou republikou, Maïarskom, Po¾skom a ïalšími štátmi do Európskej únie.

Spome ň si na delenie historických období.

Do akého historického obdobia obe udalosti zaradíme?

Sviatky v rodine

Svoje významné pamätné dni môže mať nielen národ, ale aj menšie spoloèenstvo ¾udí. Každá rodina má svoju osobnú históriu, svoje vlastné dejiny a svoje sviatky. Pre òu sú dôležité narodeniny alebo meniny èlenov rodiny. Oslavuje aj ïalšie rodinné udalosti, napríklad výroèie svadby rodièov.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Symbolom predvianoèného èasu sú tzv. adventné vence. Vypátraj, preèo sa èas pred Vianocami nazýva advent.

2. Aké zvyky a tradície dodržiavali vaši starí rodièia? Aké sa dodržiavajú vo vašej rodine dnes?

3. Viete, aké zvyky a tradície sa zachovali v susedných krajinách? Ak nie, kde by ste vedeli vyh¾adať informácie o tradíciách našich susedov?

4. Zostav osobnú históriu vašej rodiny – tabu¾ku významných historických udalostí z jej života. Porozprávaj svojim spolužiakom, èo všetko si tam zaradil a preèo.

Prelistuj si kalendár a zostav súpis našich sviatoèných dní pod¾a kolobehu roèných období.

Ko¾ko sviatkov si objavil? Vyhľadaj na internete alebo v encyklopédii informácie o týchto sviatkoch. Pokús sa o každom z nich porozprávať. Rozdeľ si hľadanie so spolužiakmi.

Stopy minulosti okolo nás

SPOZNÁVAME HMOTNÉ PAMIATKY

Nemusíš svojmu okoliu vysvet¾ovať, aký si. Aký si dnes, o tom nám ve¾a napovie napríklad poriadok v tvojej izbe. Stopu po tom, aký si bol v predškolskom veku, nám poskytne tvoja fotografia alebo tvoje staré hraèky...

Kde nachádzame stopy minulosti

Spoznávame nové slová, nové významy slov historický prameò – predmet, vec, ktorá je pre historika zdrojom – prameòom poznávania minulosti

Okolo nás je mnoho pamiatok, ktoré nám pripomínajú minulé èasy. Tieto pamiatky sú pre nás základom na poznávanie minulosti. Historici ich nazvali pramene. Èo všetko takým prameòom môže byť? Len sa dobre poobzeraj okolo seba. Uvidíš staré budovy, kostoly, hrady, zámky a kaštiele, ale i zvyšky starých tovární alebo technických zariadení. Aj vo svojom bydlisku iste objavíš rôzne sochy a pomníky. Na iných miestach sa môžeš stretnúť so starými obrazmi, fotografiami, šperkami, ale aj s rôznymi starými písanými dokumentmi. Historici tieto pamiatky – pramene rozdelili do troch skupín. Delia ich na hmotné, obrazové a písomné

Aký druh pamiatky jednotlivé obrázky zobrazujú?

Hmotné pamiatky a archeológovia

¼udia žili na Zemi už ve¾mi dávno. Spoèiatku nepoznali písmo. Nenapísali o sebe nič a predsa o nich máme dosť podrobné správy. Je to preto, lebo okolo nás sa nachádza mnoho hmotných vecí, ktoré nám presvedèivo rozprávajú o tom, ako sa žilo v minulosti. Takéto najstaršie pamiatky odha¾uje veda, ktorá sa nazýva archeológia

Archeológia odkrýva a skúma pamiatky nachádzajúce sa v zemi. Archeológovia ich teda musia najskôr vykopať. Tak objavili mnohé staré budovy i celé mestá. Rovnako cenné sú aj iné archeologické nálezy: pracovné nástroje, zbrane, šperky, mince. Práca archeológov je ve¾mi nároèná a neraz sa na dôležitú pamiatku natrafí iba náhodou. Stáva sa to najmä vtedy, keï sa ide nieèo stavať a håbia sa jamy. Potom sa obyèajne zaène archeologický výskum

Archeológia odkrýva hlavne pravek, teda najstaršie obdobie ¾udských dejín. Zaujíma sa však aj o h¾adanie hmotných pamiatok zo stredoveku.

Na Bratislavskom hrade sa nachádza naša najvzácnejšia historická pamiatka z obdobia praveku. Je to soška ženy z mamutej kosti. Archeológovia ju vykopali v Moravanoch pri Pieš ť anoch a nazvali pod¾a miesta náleziska Moravianska venuša. Má 23-tisíc rokov.

Pomníky

Archeológom vïaèíme za to, že vieme, ako vyzeral najstarší pracovný nástroj č loveka a zároveò jeho zbraò. Je to kamenný pästný klin. ¼udia ho používali tisíce rokov. Volá sa pod¾a toho, že sa držal v pästi.

Spoznávame nové slová, nové významy slov

archeológ – vedec, ktorý odkrýva a skúma hmotné pamiatky a pomocou nich vysvet¾uje našu minulosť

Do histórie sa zapísali mnohí významní ¾udia. Aby sa na nich nezabudlo a ich skutky zostali v pamäti, postavili v ich rodných obciach alebo mestách pomníky a osadili pamätné tabule èi po nich pomenovali ulice a námestia. Aj z nich sa môžeme dozvedieť ve¾a o minulosti.

SLÁDKOVIČOVA

Volá sa aj tvoja ulica po nejakej významnej osobnosti?

A vieš, kto to bol?

Archeológ musí pri kopaní puntièkársky prezrie ť a podrobne opísa ť celý terén. Dnešných archeológov zaujímajú èudesné veci – zvyšky rastlín a semien, popola, látok, najmenšie èrepinky nádob, úlomky kostí a pod. Z nich však dokážu vytvori ť verný obraz každodenného života ¾udí aj spred mnohých tisícroèí.

Sú č as ť ou nového pamätníka postaveného v Bratislave je socha Milana Rastislava Štefánika.

Vypátraj, pre č o mu na Slovensku staviame sochy.

V mnohých našich mestách sa nachádzajú pamätníky obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Èo myslíš, preèo ich máme tak ve¾a? Vieš, kedy boli tieto strašné udalosti?

Stretli ste sa už s takýmto pomníkom? Vo vojnách sa èasto stratí – zmizne bez stopy mnoho vojakov. Preto ¾udia stavajú aj takéto pamätníky. Chcú prejavi ť úctu všetkým padlým v krutých bojoch.

Mnoho zaujímavého o minulosti sa dozvieš aj na cintorínoch. Treba sa len vedie ť správne pýta ť : Máte na cintoríne aj ve ľ mi staré hroby? V akej reèi sú nápisy na nich? Stavali sa vo vašom bydlisku na cintoríne bohaté náhrobky alebo len chudobné?

Hmotné pamiatky môžu byť ve¾mi ve¾ké (domy, pomníky i celé mestá), ale aj také malé, že ich zbadáme len pod mikroskopom (úlomky kostí, zvyšky semien). Všetky však prinášajú dôležité svedectvá o živote ¾udí v minulosti.

Ko¾ko hmotných pamiatok sa vlastne zachová?

V každodennom živote ¾udia vždy používali predmety z materiálov, ktoré sa ¾ahko rozpadajú (napríklad slama).

Veci boli urèené na používanie –a keï sa opotrebovali, ¾udia ich jednoducho zahodili. Na obrázku je rekonštrukcia dávneho sídla. Na tomto mieste ľ udia žili viac ako 2 500 rokov. Keï odišli, zostalo len málo stôp po kedysi pestrom dedinskom živote. Vieš pod ľ a fotografie ur č i ť pre č o?

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Èím sa zaoberá archeológia?

2. Spoločne preskúmajte, èi sa vo vašom okolí niekedy uskutoènil archeologický výskum. Ak áno, na èo bol zameraný?

3. Aké pomníky máte v blízkom okolí? Navštívte ich a v triede rozpovedzte, èo všetko ste sa z nich dozvedeli.

ÈO SÚ OBRAZOVÉ PAMIATKY

Ktorých pamiatok na minulosť máš doma najviac?

A ktoré už pravdepodobne vytváraš aj sám? Iste fotografie.

Ma¾by a fotografie

Možno ešte viac než hmotné historické pamiatky nám o tom, ako ¾udia v minulosti žili a rozmýš¾ali, prezradia obrazové historické pamiatky. Teda ma¾by a fotografie.

Predtým než ¾udia zostrojili fotoaparát, robili podobnú službu maliari. Vïaka nim sa nám zachovala podoba mnohých významných ¾udí. Staré ma¾by však ukazujú aj život obyèajných ¾udí, podobu starých miest a celé krajiny.

Zahraj sa na pátraèa po minulosti: vyh¾adaj na blízkom cintoríne najstarší hrob a potom ho opíš vlastnými slovami. Èo všetko si zistil z nápisov?

Pre č o je baránok taký ve ľ ký?

Na starých obrazoch èasto vidíme zvláštne ve ľ kosti postáv, objektov č i celých krajín. Musíme však vedie  správne „preèíta  “, èo nám chcel maliar poveda  V stredoveku napríklad zobrazoval ako ve¾ké to, èo považoval za dôležité, ako malé to, èo za dôležité nepokladal.

Spoznávame nové slová, nové významy slov rekonštruovať – obnovovať, uviesť nieèo do pôvodného stavu

rodokmeò – výpoèet všetkých priamych príbuzných smerom do minulosti rodostrom – zobrazovanie všetkých predkov svojej rodiny (rodu) v podobe stromu

Ktorá z týchto dvoch fotografií je staršia?

Ako ste na to prišli?

Tváre mnohých dôležitých ¾udí minulosti poznáme len vïaka starým ma¾bám.

Spoznávate èloveka na obraze?

Najrozšírenejšou obrazovou pamiatkou súèasnosti je fotografia. Rýchlejšie a detailnejšie zachytáva aj kratuèké momenty zo života. Preto nám poskytuje podrobnejšie svedectvo o ¾uïoch v rôznych situáciách.

Je teda spo¾ahlivejšia? Nie je to vždy pravda. Zaiste si aj ty spomenieš, ako ste sa pri fotografovaní upravovali a tvárili tak, aby ste vyzerali èo najlepšie. A tak to býva aj pri iných snímkach.

Preto ten, kto skúma fotografiu, musí byť ve¾mi všímavý. Nesmie sa dať oklamať prvým dojmom. Budúci historici sa to uèia už v škole.

Tieto dva obrázky vám môžu dešifrova ť atmosféru v školách dávnej minulosti a súèasnosti. V èom vidíte rozdiel?

Listovanie v rodinnom albume

Fotografie nám nemusia poskytovať svedectvá len o svetových udalostiach, o živote štátov, národov èi miest. Históriu svojej rodiny si môžeme zrekonštruovať pomocou starých rodinných snímok. Máme možnosť dozvedieť sa, ako vyzerali naši prastarí rodièia, hoci sme ich ne-poznali. Pri listovaní v rodinnom albume zistíme mnoho zaujímavostí o svojich príbuzných. Èo ak sa dozvieme, že náš pradedo odišiel do Ameriky za lepším zárobkom a keï sa vrátil, postavil si najkrajší dom v dedine? Z fotografie sa na mòa pozerá pán, ktorý precestoval ve¾ký kus sveta. Ako sa obliekala mama, keï mala to¾ko rokov èo ja? Nevieš si spomenúť, ko¾ko detí mal brat nášho deda? Možno to zistíš, keï si prezrieš staré fotografie.

Hádam každý èlovek túži poznať svoj pôvod – odkia¾ prišli jeho rodinní predkovia a ako žili. Preto si ¾udia èasto zostavujú svoj rodokmeò, teda spisujú všetkých príbuzných, ku ktorým sa vedia dopátrať. V minulosti si rodokmeò èasto ma¾ovali v podobe rôznych fantastických stromov. Takýto strom – rodostrom – mal na konároch namiesto listov mená jednotlivých èlenov rodiny a ïalšie údaje o dôležitých rodinných udalostiach.

Poznáte tieto dokumenty?

Zápisy o nás dnes vedú na obecných úradoch. Všetky nám pomáhajú pri zis ť ovaní našich koreòov.

Z tohto rodokme ň a zistíš aj č lenov rodiny jednej zo známych postáv našich dejín.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Nájdite starú fotografiu svojho bydliska a skúste porovnať zmeny, ktoré v òom nastali odvtedy až po súèasnosť.

2. Zhromaždite si doma nieko¾ko charakteristických rodinných fotografií a pomocou nich predstavte svojim spolužiakom vašu rodinnú históriu.

3. Preèo musíme byť opatrní pri posudzovaní dôveryhodnosti fotografických snímok?

Rodokmene historikom významne pomáhajú rekonštruovať minulosť. Pátrajú po zachovaných rodokmeòoch a sami v nich dopåòajú údaje. Zahrajte sa aj vy na historikov: zostrojte rodokmeò vlastnej rodiny. Najskôr si zhromaždite hlavné údaje o jednotlivých èlenoch rodiny na samostatné kartièky. Potom ich môžete zobraziť aj v nejakej vašej predstave o rodostrome. Ku ktorému najstaršiemu predkovi rodiny ste dospeli? Èo všetko vám pri h¾adaní údajov o rodine pomohlo?

PÍSOMNÉ HISTORICKÉ PRAMENE

Len zapísaná myšlienka sa uchovala.

Ktorou z týchto vecí sa najviac zaoberá historik? Èo je preòho hlavným historickým prameòom?

Spoznávame nové slová, nové významy slov archív – budova a inštitúcia, v ktorej sa sústreïujú všetky písomné dokumenty rôzneho druhu listina – písomný zápis, záznam o nieèom, najèastejšie zo stredoveku písmo – zápis ¾udských myšlienok pomocou znakov písomné pramene – písomné dokumenty, pomocou ktorých historik poznáva minulosť

Prameò pre archeológa aj pre historika. Všetky hmotné pamiatky, na ktorých sú písomné záznamy, sú zároveò aj písomnými prameòmi. Toto je pä ť tisíc rokov stará pamiatka z Mezopotámie opisujúca prípravu výrobkov z obilia.

Naše okná do minulosti

Pred nieko¾kými tisíckami rokov staroveké národy prvýkrát dokázali znázorniť reè. Vzniklo písmo – zápisy ¾udských myšlienok znakmi. Hlavné vedomosti o našej minulosti historik získava práve z rozmanitých písomných záznamov – písomných prameòov. Poznáme rôzne písomné pramene. Môžu nimi byť staré listiny (napríklad: krá¾ udelil rozlièné dary svojim ob¾úbeným š¾achticom alebo mestám). Môžu to byť aj staré listy, denníky, staré noviny a èasopisy.

Mnohé písomné pramene vznikli náhodne – priate¾ písal priate¾ovi a list sa zachoval. Mnohé vytvorili úrady, aby zachovali niektoré presné údaje – napríklad kto a ako platil dane, kto komu èo predal, kto sa s kým zosobášil, ale i to, kto s kým viedol vojnu.

Èo je najťažšie pri poznávaní historických prameòov

Písomné pramene sú hlavnou „zbraòou” historika pri odha¾ovaní minulosti. Je to ve¾mi silná zbraò. Lenže historik s òou musí vedieť zruène narábať. A to narábanie, teda odha¾ovanie minulosti nie je jednoduché. Musí ovládať jazyk, ktorým je prameò napísaný. A jazyk sa v priebehu storoèí ve¾mi zmenil. Mnohé výrazy mali v minulosti iný

Náš vzácny písomný prameò Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113. Sú uložené v archíve Nitrianskeho biskupstva. Zistite si z internetu, o č om hovoria.

význam než dnes. Lenže èo ak práve pisate¾ prameòa zle ovládal jazyk, ktorým sa dokument snažil napísať? Vtedy je ťažké porozumieť aj dokumentu z nedávnej doby. A ako zistíme, že autor prameòa neklamal? A klamal vedome alebo nechtiac?

Používanie písomných prameòov má teda mnohé úskalia. No napriek všetkému sú písomné pramene našimi hlavnými oknami, cez ktoré môžeme nazerať do minulosti. Chceme si tieto okná uchovať? Keby sme ich znièili, minulosť sa pred nami celkom zatvorí.

Ako si chránime písomné pramene?

Tak ako náhodne vznikli mnohé vzácne písomné pramene, tak sa neraz len náhodou zachovali. Èasto ich znièili požiare, mnohokrát ich nièili sami ¾udia.

Preto sú dnes všetky cenné písomné pramene uložené v archívoch. Tam sa o ne starajú archivári. Historikom umožòujú, aby ich mohli systematicky skúmať.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Èo sú písomné pramene? S akými ťažkosťami sa historici stretávajú pri ich skúmaní?

2. Kde v tvojom najbližšom okolí sa nachádza archív? Vieš, aké písomné pramene v òom uschovávajú?

3. Porozprávaj spolužiakom, čo všetko si vyskúmal o dnešnom živote z jedného z dvoch prameňov na tejto strane.

ú dv a pí s

Toto sú dva písomné pramene z rozlièných období.

Ktorý by si našiel skôr? Aké informácie si z nich zistil?

Mnoho cenných historických prameòov sa nenávratne stratilo. Èasto ich napríklad znièili požiare.

Spomeň si – správne zoradenie udalostí minulosti znamená, že viem odhali ť príčinu a dôsledok

Aj výsledok práce historika je pre ď alšieho historika prame ň om.

SKÚSME, AKO PRACUJE HISTORIK

Kedy sa historické pramene premenia na históriu

Už sme sa dozvedeli, ko¾ko stôp po nedávnej i vzdialenej minulosti – teda historických prameòov – je všade okolo nás. Historik nemôže pracovať so všetkými. Vyberie si z nich len tie, ktoré úzko súvisia s udalosťami, ktoré ho zaujímajú. Vyberá si ich pod¾a toho, èi mu odpovedajú na jeho otázky: kedy a kde sa nieèo stalo, kto to nariadil, preèo a ako sa to odohralo. Keï zistí a zapíše odpovede, vytvorí zo súboru historických prameòov knihu alebo článok o minulosti.

Je ťažké vybrať si správne historické pramene

Vieme už aj to, že historik h¾adá odpovede na svoje otázky predovšetkým v písomných prameòoch (pravdaže, pomáha si aj inými). Aj sám si asi domyslíš, ktorých prameòov môže byť viac a ktorých menej. Èím hlbšie do minulosti, tým menej pamiatok sa zachovalo. A historik, ktorý sa zaoberá udalosťami z nedávnych èias, má opaèné ťažkosti. Písomných dokumentov z najnovšej doby je ve¾mi ve¾a, èasto prive¾a.

Keï historik skúma nejaké obdobie, nikdy vopred nevie, ko¾ko historických prameòov sa zachovalo – teda èi sa mu podarilo preskúmať všetky. Preto sa jeho práca pri h¾adaní prameòov podobá detektívnemu pátraniu. Od jeho šikovnosti závisí, aký bude výsledok – nejaká historická kniha.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Zopakujme si, èo všetko môžeme považovať za pamiatky minulosti – historické pramene.

2. Èo myslíš, preèo je pamiatok na nedávnu minulosť viac a na staršiu minulosť menej?

3. Spýtaj sa svojich starých rodièov, aké boli školy v èase ich mladosti. Zapíš si do zošita, èo si sa dozvedel z ich rozprávania. Na hodine si porovnaj svoje zápisy so zápismi ostatných spolužiakov.

Objavujeme minulosť našej školy

Zahrať sa na pátraèa po minulosti môžeš aj ty. Každý historik si pre svoju prácu volí tému, ktorá mu je blízka. Ty sa najlepšie vyznáš vo svojej škole. Môžeš sa teda pokúsiť odhaliť nieèo aj z jej minulosti.

Ako postupovať?

Tu je nieko¾ko námetov.

1. Skús objaviť písomné pramene týkajúce sa vašej školy. Má tvoja škola školskú kroniku? Èo všetko je v nej zaznamenané? Urèite je v nej uvedený rok, v ktorom vznikla, poèty žiakov, mená uèite¾ov, predmety, ktoré sa v nej vyuèovali, i to, ako sa postupne zväèšovala. A èo môžeš zistiť z webovej stránky?

2. Odkia¾ ešte získaš vedomosti o vašej škole?

Opýtaj sa starších súrodencov a možno aj rodièov, ak chodili do tej istej školy.

3. Sú niekde v škole výstavky prác starších i mladších spolužiakov? Aj z nich sa môžeš dozvedieť ve¾a zaujímavého.

4. Niekedy historici napíšu historickú prácu spoločne. Ty so spolužiakmi vytvor triednu kroniku.

AKÉ POMÔCKY SI EŠTE VEZMEME NA PRECHÁDZKU ÈASOM

Keï v cudzom meste zistíme, že sme sa stratili, spýtame sa na cestu domorodcov alebo sa pozrieme do mapy alebo vyhľadáme na mape v internete . Aká mapa ti pomôže nestratiť sa v minulosti?

Mapa a priestor na mape

Èlovek sa už odpradávna snažil zakresliť svoje okolie. Znaèil si cesty k susedným sídlam alebo k najlepším loviskám. Zachytával si správny smer a vzdialenosti. Vznikali tak mapy, ktoré boli èoraz podrobnejšie. Takéto mapy ste asi spoznávali už na hodinách vlastivedy. S ïalšími sa stretnete na geografii. História a dejepis však používajú trochu iné mapy.

Táto mapa má 27-tisíc rokov. Našli ju v Rusku.

Najstaršia mapa Uhorska pochádza z r. 1513.

Z tejto mapy zistíš, kde sa na dnešnom území Slovenska v stredoveku dolovali drahé kovy.

Mapy v minulosti a mapy na poznanie minulosti

Pod¾a starej zemepisnej mapy by sme veru dnes na prázdniny s rodièmi radšej nemali cestovať. Pravdepodobne by sme do cie¾a svojej cesty netrafili alebo len s ve¾kou námahou. Takáto mapa už totiž nezachytáva najnovšie údaje. Ale pre historika je ve¾mi cenná. Pomáha mu zistiť, ako vyzeralo urèité miesto èi krajina v minulosti

Dnes si historici ako pomôcku vytvárajú špeciálne dejepisné mapy. Na ne si graficky zaznamenávajú nielen to, ako urèité miesta vyzerali v minulosti, ale aj rôzne témy, ktoré ich zaujímajú. A tak máme mapy, ktoré nám vysvetlia, aký tovar sa kedysi prepravoval medzi jednotlivými krajinami – odkia¾ a kam. Ïalšie mapy nám ukážu, kde boli kedysi bane na vzácne rudy a ako sa v Európe rozvíjala výroba drahých kovov.

V ktorých dnešných štátoch nájdeš univerzity ozna č ené aj názvom mesta?

Najstaršie európske univerzity

• založené pred r. 1200

• založené po r. 1200

Z sa ¾ahko nauèíme, a kali vysoké školy S takýmito kovov.

Z iných sa ¾ahko nauèíme, ako a kde už v stredoveku vznikali vysoké školy. S takýmito dejepisnými mapami sa budete v nasledujúcich rokoch stretávať èoraz èastejšie. Dejepis sa totiž s nimi uèí ove¾a jednoduchšie.

Nie všetko, èo historik na starej zemepisnej mape nájde, je skutoèná pravda o minulom vzh¾ade miesta èi krajiny. Niekdajší autori máp – kartografi – nemali k dispozícii také presné meracie prístroje, aké máme dnes. Ako by sa asi stredoveký kartograf zatváril, keby mu niekto povedal, že ¾udia budúcnosti si budú prezerať mapy vytvorené pomocou kamier umiestnených na satelitoch?

Ešte v stredoveku si väèšina ¾udí predstavovala našu Zem ako plochú dosku. Mnohé jej oblasti boli kartografom úplne neznáme. Dlho sa netušilo, že existuje americký svetadiel. Ešte dlhšie sa nevedelo o Antarktíde a Austrálii.

Pravda, niektorí uèenci starovekého Grécka odvážne tvrdili, že Zem by mohla mať tvar gule. Ale až pred päťsto rokmi zhotovili v Európe gu¾atý model Zeme – glóbus.

Prvý skutoèný glóbus. Pochádza z roku 1492 z Norimbergu. Vieš, že už máme podobné modely aj iných planét?

Spoznávame nové slová, nové významy slov

Snímka zemského povrchu z družice

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Povedzte vlastnými slovami, èo je mapa. Aký je rozdiel medzi zemepisnou a dejepisnou mapou?

2. Aký je rozdiel medzi mapou a glóbusom?

3. Èím nám môže pomôcť dejepisná mapa?

4. Nájdite medzi mestami prvých európskych univerzít mestá, ktoré sú nám z nejakých dôvodov blízke. Povedzte svojim spolužiakom, aké sú to dôvody.

glóbus – plastické, gu¾até zobrazenie povrchu Zeme kartograf – odborník, ktorý zhotovuje mapy kartografia – odbor, ktorý sa zaoberá zhotovovaním máp

Pomocou internetu alebo detskej encyklopédie si môžete zistiť, èomu ¾udia v minulosti hovorili Hodvábna cesta alebo Jantárová cesta. Keï to zistíte, zaznaète si do zemepisnej mapy, ktorými dnešnými krajinami prechádzali. Vlastnoruène si vytvoríte dejepisnú mapu.

medzinárodnú organizáciu uèite¾ov dejepisu. Dostali ho aj mnohé historické èasopisy.

Slovenské národné múzeum bolo napojené do digitalizácie kultúrneho dedi č stva Slovenska. Môžete si ho pozrie ť na portáli Slovakiana.

KTO OCHRAÒUJE HISTORICKÉ PAMIATKY

Dom, v ktorom sídlia bohyne

Dnes už v takmer každom meste môžeme navštíviť múzeum. Pre starých Grékov bolo múzeum (Múseion) chrámom deviatich ženských bohýò – Múz. Každá z nich bola bohyòou niektorého umenia alebo vedy. Históriu a historikov ochraòovala bohyòa Kleio. V múzeách dnes ochraòujeme pamiatky na minulosť. Najznámejšie a najväèšie múzeá sveta sú v Paríži (Louvre), v Londýne (Britské múzeum), vo Vatikáne (Vatikánske múzeum) a v Mníchove (technické múzeum). Aj u nás na Slovensku máme pekné a kvalitné múzeá. Naše najväčšie múzeum sa nachádza v hlavnom meste Bratislave. Je to Slovenské národné múzeum.

Parížske Múzeum d´Orsay, jedno z najznámejších a najkrajších európskych múzeí, vzniklo v priestoroch zrušenej železniènej stanice. Tú chceli Parížania najskôr zbúra ť Múzeum dnes denne navštevujú stovky ¾udí.

Èo všetko ochraòujeme v múzeách

V rôznych múzeách nájdeme rôzne druhy pamiatok. Niektoré ochraòujú všetky pamiatky z jedného odboru (napríklad z minulosti prírody). Ïalšie zbierajú historické pamiatky len z istej èasti sveta. Pod¾a toho ich aj delíme.

MÚZEÁ

archeologické historické

ľ udovej architektúry všeobecné prírodovedné školské národopisné kriminalistické technické vojenské

regionálne národné miestne

Múzeá nie sú len skladiská

Múzeá uschovávajú najrozliènejšie veci: od mohutných predmetov až po drobuèké veci. (V niektorých uvidíš dokonca èasti ve¾kých budov.) Zároveò však svoje exponáty vystavujú – každý si ich môže prísť prezrieť a oboznámiť sa tak so svetom minulosti. Preto sú v každom múzeu miestnosti urèené na uskladnenie predmetov a miestnosti určené ako výstavné.

Starať sa o ochranu cenných predmetov a zároveò aj o to, aby ich návštevníci mohli vidieť zblízka, nie je ¾ahká úloha.

Majú múzeá nejaké stroje èasu?

Chráni  a zároveò vystavova  cenné veci nie je ¾ahkou úlohou. A napriek tomu nám múzeá dokážu vytvori  pocit, že sme sa ocitli priamo v minulosti –napríklad na ulici starého mesta.

Kde sa sústreïujú staré ma¾by

Poznáme ešte jeden druh múzeí: sú to obrazové galérie. V nich odborníci ochraòujú a takisto aj vystavujú staré obrazy a sochy.

V Slovenskom národnom múzeu v Martine sa stretnete s vlastivednými zbierkami.

Najdôležitejšou obrazovou galériou u nás je Slovenská národná galéria v Bratislave.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Prezri si tabu¾ku na predchádzajúcej strane a vysvetli, èo môžu ochraòovať jednotlivé druhy múzeí. Poznáš ešte nejaké iné druhy múzeí?

2. Poèul si o nejakých krádežiach cenných predmetov v múzeách? Skús si nájsť informácie o takých udalostiach na internete. Potom sa so spolužiakmi porozprávaj, èo je príèinou takýchto krádeží.

3. Aké múzeum sa nachádza v blízkosti tvojho bydliska? Navštívil si ho už?

4. Predstav si, že chceš vytvoriť múzeum života tvojej triedy od prvého roèníka až po súèasnosť. Aké exponáty by si doò chcel umiestniť?

Vieš èo je skanzen? Najmä cez letné prázdniny môžeme navštívi ť múzeum, ktoré nám ukáže, ako sa kedysi žilo na našich dedinách. Jeho exponáty (celé domy) sú umiestnené priamo v prírode. Toto je skanzen v Pribyline.

Spoznávame nové slová, nové významy slov exponát – vystavovaný predmet (v múzeu, na výstave a pod.) skanzen – múzeum ¾udovej architektúry v prírode

OPAKOVANIE

Od blízkeho k vzdialenému

O èom sme premýš¾ali

Minulosť je nerozluène spätá s našou prítomnosťou a budúcnosťou, lebo bez poznania toho, èo sa odohralo v minulosti, nevieme rozumieť ani prítomnosti. Preto nás minulosť musí zaujímať. Uèíme sa, akými nástrojmi ju možno rekonštruovať èo najpresnejšie.

najvä č ší rozsah stredoeurópskej habsburskej monarchie (približné hranice) č eskoslovenské hranice

Slováci žili v rozlièných štátoch. Naše dnešné územie bolo napríklad súèas ť ou Uhorska, habsburskej monarchie, Rakúsko-Uhorska a Èeskoslovenska.

Hlavné námestie v Bratislave v minulosti a dnes

Ktoré zariadenia uchovávajú tieto veci?

SPOMEÒTE SI

Prírodný a historický èas

1. Ako a èím sa líši kalendár a letopoèet?

2. Zaznamenali ste už históriu vašej rodiny na èasovú priamku? Ak nie, urobte to teraz.

3. Ktoré sviatky slávime v kruhu svojej rodiny a ktoré sviatky nám pripomínajú významné historické udalosti?

Ako rátame v histórii

1. Je to ťažké? – Ktoré storoèie bolo v roku 1011 nášho letopoètu? A ktoré v roku 1111?

2. Kedy sa zaèalo 21. storoèie?

3. Na aké ve¾ké obdobia rozdelili historici celú minulosť ¾udstva?

Rozdelenie historických pamiatok

1. Preèo historik nazýva pamiatky na minulosť „pramene“?

2. Aké hmotné pamiatky na minulosť – hmotné pramene –poznáš? Kde si nejaké videl?

3. Preèo sme nazvali písomné dokumenty „oknami do minulosti“? S akými ťažkosťami sa môže stretnúť bádate¾ pri ich „otváraní“? Pomôžte si listinou z obrázka.

4. Boli ste si v tomto školskom roku pozrieť nejaké historické pomníky, staré cintoríny, skúmali ste staré fotografie alebo školské kroniky? Èo vás pritom najviac zaujalo a preèo?

5. Kde ochraòujeme pamiatky na minulosť? Èo je najťažšie pri ich ochrane?

Spoznali sme aj nové slová

Kto sú Rimania, starí Egypťania, starovekí Aténèania?

ČLOVEK V PREMENÁCH PRIESTORU A ČASU

Človek minulosti a človek súčasnosti

d ĺ žka 12 cm

Ve¾ká èas ť najstaršej histórie

¾udí sa odohrávala v dobe, ktorú archeológovia nazývajú kamenná doba . Kameò bol dlho najcennejšou surovinou, ktorú ¾udia poznali.

Už vieš, že takto vyzerali úplne prvé pracovné nástroje.

Sú z ostrého kameòa pazúrika. Spomenieš si, ako ich voláme a preèo?

Spoznávame nové slová, nové významy slov

civilizácia – usporiadanie života ¾udí a ich kultúra

kamenná doba – doba, v ktorej ¾udia vyrábali pracovné nástroje z kameòa

AKO SA ŽILO NA ÚSVITE DEJÍN

Žijeme stále rovnako? Veru nie. Dnes žijeme ove¾a pohodlnejšie ako v minulosti. Veï pred sto rokmi ¾udia nepoznali cestovanie lietadlom a pred dvesto rokmi ani teplo a svetlo, ktoré máme z elektriny. Neznamená to však, že ¾udia, ktorí žili pred nami, boli menej múdri.

Život lovcov a zberaèov

Dejiny ¾udstva sa zaèali približne pred stotisíc rokmi O takej dávnej minulosti nevieme ve¾a. Archeológovia zistili, že ¾udia sa vtedy stále premiestòovali z miesta na miesto – h¾adali si potravu. Nepoznali po¾nohospodárstvo ani chov domácich zvierat. Pred chladom a dravou zverou sa ukrývali pod skalnými prevismi a v jaskyniach. Ich každodenný život bol isto ve¾mi ťažký. A predsa sa ¾udia spred stotisíc rokov podobali na nás. Starali sa o svojich chorých, smútili za svojimi màtvymi a rozmýš¾ali o tom, èo sa s èlovekom stane po smrti. Èoskoro sa nauèili používať nástroje, a tak si zvieratá mohli uloviť a zošívať kože zvierat ako odev, aby sa ochránili pred mrazom.

Život lovcov a zberaèov

Pod¾a vykopávok dnes vieme zisti ť , že už v najstarších dobách ¾udia považovali za správne prejavi ť city, napríklad zármutok nad smr ť ou blízkeho. Èo všetko vieš ešte preèíta ť z obrázka, ktorý ukazuje

život ¾udí predtým, než zaèali využíva ť pôdu na získanie potravín, obrába ť ju a venova ť sa po¾nohospodárstvu?

A potom sa nauèili sami si založiť oheò. Ten ich úèinne chránil pred zimou, dravcami a mohli si na òom pripraviť aj jedlo. Na varenie a uskladnenie jedla zaèali vyrábať nádoby z keramiky.

Aj umenie pochádzajúce z èias, o ktorých rozprávame, fascinuje ¾udí dneška. Tento obraz bizóna zraneného šípmi nama¾ovali v jednej jaskyni v južnom Francúzsku pred 30-tisíc rokmi.

Èo prinieslo po¾nohospodárstvo

Úplnú väèšinu doterajšej histórie ¾udstva boli ¾udia lovcami a zberaèmi. No pred viac než desaťtisíc rokmi zaèali sami sadiť prvé rastliny a chovať zvieratá. To bol zaèiatok po¾nohospodárstva. Z lovcov a zberaèov sa stali ro¾níci. Teraz už nebolo treba sťahovať sa za potravou. ¼udia sa usadili na jednom mieste. Naučili sa stavať si obydlia a opustili jaskyne.

Prvé domy boli ve¾mi jednoduché. Boli z materiálu, ktorý bol naj¾ahšie dostupný. Ak ¾udia žili v blízkosti lesov, stavali domy z dreva, ak žili v kamenistej oblasti, domy stavali z kameòa. Na stavbu používali aj slamu, hlinu, konáre, všetko, èo ponúkalo okolie. A èoskoro sa ukázalo, že ¾udia dokážu byť šikovnými stavbármi.

Nádoby z keramiky vyrábali ¾udia už pred viac než desa ť tisíc rokmi. Takúto vyrábali aj na našom území a hrnèiar ju musel vyformova ť len v rukách, lebo ¾udia ešte nepoznali hrnèiarsky kruh.

Na č o ich ľ udia potrebovali?

Spoznávame nové slová, nové významy slov

keramika – nádoby z pálenej a nepálenej hliny rekonštrukcia – obnovenie pôvodného stavu

Po najstarších ¾udských obydliach nám zostali len nepatrné stopy. Ale bádatelia objavili spôsob, ako si ich môžeme takmer úplne predstavi ť . Zistili, že obydlia ¾udí z pradávnej minulosti sa podobali na domy ¾udí, ktorí ešte v súèasnosti žijú na našej Zemi najstarším spôsobom života – teda akoby v kamennej dobe.

Už lovci mamutov si stavali príbytky. Takto vyzeral príbytok postavený z mamutích kostí. Ve¾ké kly tvorili zárubne dverí. Archeológovia ho objavili v takomto stave, preto ho museli zrekonštruova ť

A takto vyzerali najstaršie známe obydlia ¾udí, ktorí žili na území dnešného Slovenska.

¼udia takisto èoskoro zistili, že vypestujú viac rastlín a dochovajú viac zvierat, než sami spotrebujú. Svoje prebytky si mohli zhromažïovať (prípadne zamieòať za iné) – vznikal ich majetok

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Vieš zistiť, ako môžeme v prírode vyrobiť oheò bez použitia moderných nástrojov? Opíš, ako si ho teda mohli vyrábať ¾udia v najstaršej minulosti ¾udstva.

2. Keby ťa nejaký zázraèný stroj èasu preniesol do najstaršej minulosti ¾udstva, èo z dnešných výdobytkov civilizácie by ti najviac chýbalo?

3. V èom sa pod¾a teba odlišoval spôsob života najstarších ¾udí od súèasných? Priprav si zoznam odlišností a podobností a porovnaj ho so zoznamom svojich spolužiakov. Zhodli ste sa všetci na rovnakých veciach?

KDE SME BÝVALI V MINULOSTI A KDE BÝVAME DNES

Prvé dediny a prvé mestá

Tam, kde bola úrodná pôda, zaèalo postupne pribúdať viac domov. Vznikali dediny a napokon mestá V dedinách žili predovšetkým ¾udia, ktorí sa zaoberali po¾nohospodárstvom: obrábali polia okolo dediny, chovali domáce zvieratá. V mestách sa zasa sústreïovali tí, ktorí

Z obchodovania mestá bohatli. Obchodníci im museli plati ť za to, že svoj tovar mohli predáva ť na ich trhoch. Bohaté mesto si zase mohlo dovoli ť da ť viac peòazí na svoju výstavbu. Obchodníci a návštevníci trhov potrebovali pre seba a svoj tovar úkryt – v meste vznikali a pribúdali hotely a pohostinstvá. Výstavné mesto zasa prilákalo viac obchodníkov – a tak sa veci toèili dookola. Všimnite si, že bohaté mestá s ve¾kým trhom poznáme už od najstarších èias.

sa zaoberali výrobou najrozliènejších vecí a obchodovaním.

Mestskí obyvatelia už nemuseli vyrábať potraviny pre svoju obživu sami. Kupovali si ich od ro¾níkov. Tí nadbytok vypestovaných plodín privážali do miest práve preto, aby ich tu predali a kúpili si veci, ktoré sami nevedeli vyrobiť.

V mestách vznikali trhy. V najstarších dobách vymieòali obchodníci tovar za tovar (napríklad ovcu za kladivo). Tento druh obchodu nazývame výmenný. Neskôr sa za tovar zaèalo platiť kúskami drahého kovu. Býval na nich znak mesta, miestneho božstva alebo meno vládcu ako záruka kvality a hodnoty kovu. Tak vznikli najstaršie mince.

Èo sú hradiská

¼udia v mestách vyrábali rozlièné veci. Zhotovovali ich nielen pre svoju potrebu, ale aj na predaj iným záujemcom. Týchto výrobcov nazývame remeselníci Remeselníci rovnakej výroby (remesla) stavali svoje domy vždy na spoloènú ulicu. Tá sa pod¾a nich aj menovala.

Niektoré mestá bohatli aj vïaka výrobe ve¾mi žiadaných tovarov (napríklad prepychových tkanín). Ïalšie zbohatli vïaka dobývaniu drahých kovov. Také mestá vznikli už pred storoèiami aj na Slovensku. Voláme ich banské mestá.

(Na fotografii je Banská Štiavnica.)

Najstaršie ve¾ké sídliská na našom území voláme hradiská, lebo sa podobajú na hrad i mesto zároveò. Stávali na kopcoch a chránili ich vysoké násypy z kameòa, dreva alebo hliny. Za násypmi sa skrývali domy. V hradiskách ¾udia ešte chovali aj dobytok.

Hradiská vznikali v èasoch, keï už ¾udia vedeli vyrábať železo. V mnohých hradiskách archeológovia odkryli pece na tavenie železa a formy na výrobu železného náradia a zbraní.

Hradiská boli èasto ve¾mi bohaté. žilo v nich mnoho ¾udí.

Aj staré mince sú èastokrát ve¾mi pekné a starostlivo vyrazené. Niet divu: èím boli mince dokonalejšie, tým ť ažšie sa falšovali.Skúste preèíta ť nápisy na minciach. Pre č o sa vám to nepodarilo?

Spoznávame nové slová, nové významy slov

hradisko – opevnené sídlisko z èias pred naším letopoètom, v ktorom bývalo ve¾a obyvate¾ov

Aké sú dnešné mestá

Dlhé stároèia museli byť mestá obohnané vysokými múrmi – hradbami. Len tak sa vedeli brániť pred nepriate¾mi, ktorí sa ulakomili na ich bohatstvo. Keï však moderné zbrane dokázali hradby ¾ahko zdolať, stali sa zbytoènými a mestá ich búrali. A keï v mestách zaèali vznikať ve¾ké továrne, mestá sa rýchlo rozrastali. Továrenskí robotníci prichádzali zïaleka a potrebovali nové obydlia.

Staré mesto

hranica v stredoveku sú č asné hranice mesta

Aj naše hlavné mesto je starobylé. Na èasti jeho územia dokonca asi pred vyše dvetisíc rokmi stálo bohaté opevnené hradisko. Rozrástlo sa v stredoveku a dnes je najväèším slovenským mestom.

Tvár mnohých dnešných slovenských a európskych miest tvorí zmes starobylých a nových budov a ulíc. Preèo je to tak?

Myslíte si, že takáto podoba je dobrá alebo ju treba zmeni ť ?

Za posledných sto èi stopäťdesiat rokov mnohé staré mestá znieko¾konásobili svoju rozlohu. Na mieste starých hradieb a úzkych ulièiek sú dnes èasto široké ulice a vysoké domy. Jedno však zostalo: mestá sú stále hlavnými strediskami každého štátu, každej krajiny.

V pôvodných mestách obohnaných hradbami sa èasto na malej ploche tiesnilo ve¾a ¾udí. Preto sa v nich mohli rýchlo šíri ť nákazlivé choroby.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Zistite na internete, ktoré starobylé mestá na Slovensku nazývame banské a s akými kovmi sú ich osudy späté. Vyrátajte, ko¾ko storoèí uplynulo od ich vzniku.

2. Ktoré ve¾ké európske a svetové mestá poznáte?

Ktoré z nich sú starobylé a ktoré nie sú také staré?

Ktoré ve¾ké slovenské mestá poznáte a ktoré z nich sú starobylé?

3. V ktorom starobylom slovenskom meste ste už boli? Ak v niektorom z nich žijete, prejdite sa po òom a skúmajte, na èo slúžili ich staré domy a èo majú spoloèné so súèasnými.

4. Vedeli by ste v niektorom stredovekom meste urèiť, kde bývali remeselníci? Pod¾a èoho by ste to urobili?

AKO SI ÈLOVEK VYTVÁRAL

RODINU

Ako bolo na poèiatku, nech je tak i s nami. Aby deti otcov mali, aby mali mamy.

MILAN RÚFUS: Modlitbièky

Èo vieme o prvých rodinách

Archeologické nálezy ukazujú, že už prví ¾udia žili v súdržných skupinách. Obvykle mali okolo desať èlenov. Všetci èlenovia skupiny mali rovnaké práva. Vzájomne sa delili o jedlo aj o prácu. Viac príbuzných rodín vytváralo už u lovcov a zberaèov rod a kmeò. Príbuzenské zväzky boli pri nebezpeènom putovaní za potravou zárukou, že v prípade potreby sa príbuzní navzájom spoznajú a pomôžu si. ¼udia tak postupne zisťovali, aká dôležitá je rodina pre prežitie celej spoloènosti. Už v najstarších štátoch preto platili prísne zákony na jej ochranu. Trestali sa tí, ktorí sa voèi rodine previnili.

Tradície európskej rodiny

A aké budú mestá budúcnosti? Splnia sa sny, že sa do nich vráti viac záhrad èi dokonca aj chov zvierat? Nevieme. A èo si myslíš ty? Toto je návrh na novú podobu Hongkongu. Zelené mrakodrapy majú by ť osadené stromami.

V starovekom Ríme bolo uzavretie manželstva ve¾kou slávnos ť ou. (Mladomanželia si podávajú ruky na znak vzájomnej dôvery a úcty.)

Pravidlá rodinného života sa postupne menili. V krajinách, ktoré prijali kresťanstvo, však boli rodiny vždy ve¾mi podobné. Rodina dodržiavala princípy rodinného života vychádzajúce zo zásad kresťanskej viery. Kresťanská európska rodina sa nimi riadi dodnes. Jedným z najdôležitejších Svadobný sprievod z obdobia neskorého stredoveku. (Všimni si výstrednú eleganciu svadobèanov: ženy si vytrhávali vlasy z èela, u mužov „leteli“ topánky s predåženou špicou.)

Toto sú deti bohatého anglického meš ť ana z 18. storoèia. Dovtedy sa považovali za dôležité len deti zo š¾achtických rodín.

pravidiel bola nezrušite¾nosť manželského zväzku. Manželia sa teda nesmeli rozvádzať. Rovnako dôležitým pravidlom bola starostlivosť o deti. Hlavné slovo v kresťanskej rodine patrilo mužovi. Aj žena však mala svoje práva. V mužovej neprítomnosti ho èasto musela rovnocenne zastúpiť. Kresťanstvo nedovo¾ovalo, aby mal muž viac žien.

Dlhé storoèia boli rodiny ve¾ké. Pod jednou strechou spolu žili starí rodièia, rodièia a deti, strýkovia, tety. Dnes je to inak. Súèasná rodina sa obyèajne skladá len z rodièov a detí. V minulosti manželstvá dohodli rodièia.

V súèasnosti rozhodujú o vstupe do manželstva sami mladí ¾udia.

V niektorých štátoch aj dnes platí, že o všetkom v rodine rozhoduje muž. Vydaté ženy nesmú pracova ť , musia zosta ť doma. V moslimských krajinách muž môže ma ť viac žien.

Ako asi vyzerali najstaršie rodiny? Pri rozmýš¾aní si pomôž nákresom – pre kadého èlena rodiny vytvor jednu bunku a pomenuj ju, urèi jeho úlohu v rodine. Potom vlastnými slovami prerozprávaj výsledok svojej práce.

Ani v Európe nesmeli v minulosti pracova ť ženy mimo svojho domu. Dnes si však dievèatá vyberajú povolanie rovnako slobodne ako chlapci.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Èo mali najstaršie rodiny spoloèné s našimi dnešnými rodinami?

2. Páèilo by sa ti byť èlenom ve¾kej rodiny? Èo myslíš, v èom by si asi mal ťažšie podmienky a v èom lepšie?

3. Považujete za správne, aby mala mama v rodine rovnaké právo rozhodovať ako otec? A aké práva by ste pridelili deťom?

Človek premýšľajúci a vynachádzavý

AKO ¼UDIA SPOZNÁVALI

SILY PRÍRODY

Bojíš sa dažïa, búrky? Asi ve¾mi nie, lebo vieš, ako sa treba chrániť. Viac asi šomreš, keï sa niekam ponáh¾aš, pokazí sa elektrièka, trolejbus èi autobus a ty sa musíš spo¾ahnúť len na vlastné nohy.

Na èo je dobrá sila ohòa

V najstarších èasoch bol èlovek voèi prírode bezmocný. Postupne sa však jednotlivé prírodné sily nauèil ovládať a využívať. Najskôr sa oboznámil s ohòom. Videl, ako úder blesku zapálil oheò. Potom sa nauèil, ako môže takýto „úder“ vyvolať sám: jednoducho trel kameò o kameò alebo drevo o drevo. Lietajúce iskry oheò zapálili. Oheò dával prvým ¾uïom teplo a svetlo, ohòa sa báli nebezpeèné zvieratá, na ohni sa dalo pripraviť chutnejšie jedlo. Po èase ¾udia zistili, že pomocou ohòa môžu vypa¾ovať keramiku, taviť rudu a vyrábať kovy

Ako zdolať ve¾kú hmotnosť – sila kolesa

Ťažké náklady najskôr prenášali len domáce zvieratá. Boli silnejšie ako èlovek. Pred približne päťtisíc rokmi však ¾udia vynašli nový prostriedok, pomocou ktorého sa dalo z miesta na miesto premiestniť ve¾ké bremeno. Tým prostriedkom sa stalo koleso

Na takomto voze bojovali starí Gréci so svojimi nepriate¾mi.

Kolesá sa hneï zaèali využíva ť i zneužíva ť aj na iné úèely: napríklad na po¾ovaèku i na boj s inými ¾uïmi. Takýto voz používal staroveký asýrsky krá¾ pri lovení levov.

Ako využiť silu vetra

Kto bol Krištof Kolumbus?

Asi pred štyritisíc rokmi èlovek zistil, ako môže vo svoj prospech využiť silný vietor. Zhotovil plachetnice – lode, ktoré vïaka plachtám plávali po vode tým rýchlejšie, èím silnejší vietor fúkal. Prvé lode totiž poháòala len ¾udská veslári. Postupom èasu sa plachty stále zdokona¾ovali a plachetnice tak boli èoraz rýchlejšie.

Asi prospe v silnejš sila – v a plach

Dnes sa už na plachetniciach plavíme len pre zábavu. Ale silu vetra využívame napríklad vo veterných elektráròach

Dne Ale sil tráròa

Na plachetnici priplával z Európy do Ameriky. To znamená, že na lodi, ktorá využívala len silu vetra, prekonal obrovský Atlantický oceán.

Slovensko má ve ľ a riek. Vieš zisti ť , č i má aj ve ľ a vodných mlynov?

Videli ste už takéto zariadenia?

Na èo sa používajú?

Na èo je dobrá sila vody

Na èo najviac využívame vodu? Pravdaže na pitie, varenie, umývanie. ¼udia však už dávno objavili aj to, že môžu spojiť silu kolesa so silou vody. Vyrobili vodné kolesá Na èo sa používali? Najskôr sa pomocou nich mlelo obilie na múku. Tak sme múku získavali ešte donedávna. Vodné kolesá zaèali ¾udia používať aj na èerpanie vody z baní. Vodné mlyny na výrobu múky èi na èerpanie vody už dnes nepotrebujeme, ale silu vody využívame. Mnoho elektrickej energie nám vyrábajú vodné elektrárne.

Kto je silnejší: človek či príroda

Na zaèiatku svojej histórie ¾udia celkom záviseli od prírody. Keï chceli prežiť, vo všetkom sa jej museli prispôsobovať. Postupom èasu sa uèili, ako môžu sily príro-

Kuba Haiti

dy využiť vo svoj prospech. A napokon objavili, ako môžu meniť samotnú prírodu.

Dnes èlovek používa mnoho najrozliènejších druhov energií, ktoré kedysi nepoznal. Pred dvesto rokmi zaèal využívať parnú, neskôr elektrickú a pred šesťdesiatimi rokmi atómovú energiu. Aj sily týchto energií pochádzajú z prírody, lenže vedci ich dokázali upraviť tak, aby boli tisíckrát silnejšie.

už v staroveku a stredoveku

Zdá sa teda, že súèasný èlovek je silnejší ako príroda. Je to dobré? Keï vieme ovládať mocné sily, môžeme si zariadiť pohodlnejší život. Ale èo sa stane, ak všetky prírodné zdroje vyèerpáme? A èo sa stane, ak ich budeme používať nesprávne?

¼udia z celej Európy radi chodia na prázdniny na krásne grécke ostrovy. Domorodci však na nich èasto trpia nedostatkom pitnej vody. A voda sa stratila preto, že už pred stovkami rokov tu ¾udia vyrúbali stromy. Potrebovali ich ako palivo a na stavbu lodí.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Opíšte, ako sa ¾udia v minulosti museli prispôsobovať prírode. Ako veci postupne menili vo svoj prospech (oheò – obliekanie – bývanie – využívanie prírodných síl)?

2. Èo všetko by bolo vo vašom každodennom živote doma a v škole iné, keby sme nepoznali elektrickú energiu? Opíšte to vašim spolužiakom. Kto z vás objavil viac odlišností?

3. Na to, že èlovek prírodu èasto zneužíva, nás upozoròujú ochrancovia prírody. Preèo ich nazývame „zelení“?

Všade vo ve¾kých mestách potrebujeme rýchlu dopravu. Autobusy a autá však do vzduchu, ktorý dýchame, vypúš ť ajú množstvo škodlivých látok.

Takmer na celom svete sa dnes ¾udia snažia budova ť rozlièné zariadenia na využívanie slneènej energie. Do týchto zariadení vkladáme ve¾ké nádeje. Sú najšetrnejšie k prírode.

sila vodysila vetrasila paryuhlieelektrina atómová energia

Džunka sa používa v Ázii už tisícroèia. Je to mohutná plachetnica s plátennými alebo rohožovými plachtami.

Bojové a dopravné vozy väèšiny starých národov ť ahali hlavne kone. Existujú však aj výnimky. V niektorých ázijských štátoch vozy ť ahali slony.

Už pred dvoma tisícroèiami vybudovali Rimania sie ť vynikajúcich ciest, preto ich doprava fungovala spo¾ahlivo.

AKO SI ÈLOVEK ZMENŠOVAL SVET

Akým najrýchlejším dopravným prostriedkom si dosia¾ cestoval?

Už od najstarších èias sa èlovek èasto premiestòoval z miesta na miesto. Èasto preto, lebo musel (napríklad h¾adal potravu), neraz ho poháòala zvedavosť. V staroveku aj v stredoveku ¾udia cestovali aj do ve¾mi vzdialených krajín preto, aby privážali a predávali rôzny vzácny tovar. Ako dokázali prekonávať také ve¾ké vzdialenosti?

Ako sa ¾udia prepravovali v minulosti

Po súši sa ¾udia prepravovali najskôr peši. Na prepravu po vode si zostrojili jednoduché plte z kmeòov stromov. Keï sa nauèili používať silu vetra, zaèali sa prepravovať na plachetniciach. Keï objavili koleso, zaèali sa voziť a prepravovať tovar po zemi. To sa stalo pred šiestimi tisíckami rokov. Za taký dlhý èas sa dopravné prostriedky ve¾akrát zmenili. Každý nový bol rýchlejší než predchádzajúci.

Rozmanité vozy a koèe jazdili už v staroveku a v stredoveku. Ako sa tieto vozy pohybovali? Celé tisícroèia len silou zvierat – ťahali ich väèšinou voly alebo kone. Mocné štáty si dokázali vybudovať dobré cesty. Tie dopravu urých¾ovali.

Americkí Inkovia dokonca pri doprave nevyužívali ani koleso, a predsa nám zanechali cestnú sie ť dlhú najmenej 23-tisíc kilometrov. Cesty – vytesané v skalách v prudkých svahoch, vyhåbené v piesku a prekonávajúce rieky – spájali hlavné mesto Cuzco so všetkými èas ť ami ríše. Tovar i ¾udia sa premiestòovali rýchlo a spo¾ahlivo. Po visutých mostoch sa prepravovali aj v košoch.

Až parná energia prvýkrát nahradila silu ťažných zvierat. Najskôr to bola železnièná doprava: vagóny po ko¾ajniciach ťahala parná lokomotíva.

Potom zaèala para poháòať aj lode. Vznikli parníky. ¼udia zaèali cestovať rýchlejšie a lacnejšie.

Takto vyzerala prvá parná lokomotíva a prvá loï poháòaná parou. Skúste najprv odhadnú ť rýchlos ť , ktorou sa mohli pohybova ť . Potom si svoj odhad preverte na internete alebo v encyklopédii.

Pred vyše sto rokmi sa na cestách objavil prvý automobil. Vyrobili ho vo Francúzsku. Automobil ešte viac zrýchlil dopravu. Aj ve¾ké vzdialenosti sa stali dostupnejšie. Všetko sa zrazu zdalo ove¾a bližšie. Svet akoby sa „zmenšil“.

Najväèší skok v prekonávaní ve¾kých vzdialeností však prišiel, keï ¾udia objavili spôsob, ako sa možno prepravovať vo vzduchu.

Myslíte si, že po cestách sa vždy cestovalo vpravo?

Ale kdeže! Jazdec na koni sa v stredoveku po ceste pohyboval v¾avo: tak sa totiž lepšie chránil pred prepadnutím.

Hoci sa osobné autá objavili len pred sto rokmi, sú dnes najznámejším a najpopulárnejším dopravným prostriedkom. Èo myslíte, preèo je to tak?

¼udia túžili lieta ť odjakživa. Pod¾a starovekej gréckej povesti sa to malo da ť pomocou pripevnených krídel. Jeden z dvoch hrdinov tejto báje však let neprežil. Vyletel príliš blízko k Slnku a jeho lúèe mu roztopili vosk, ktorým mal krídla zlepené.

Balón na teplý

n na te p l ý

vzduch bratov

Montgolfierovcov.

Najskôr skonštruovali balóny, vzducholode, neskôr lietadlá. Preto sa za posledných päťdesiat rokov odohrala revolúcia v doprave. Vzdialenosť, ktorú kedysi ¾udia prekonávali dni a týždne, teraz prekonajú za pár hodín.

c h b r a t o v g ol f ierovcov.

Spolu s možnos ť ou lieta ť ¾udí èoraz viac zaujímal aj spôsob, akým sa z lietadla napr. pri nehode dosta ť . Viete, ako sa volá vynálezca prvého moderného padáka na svete? Je to náš rodák. Vpravo vidíte aj ná č rt jeho padáka.

Spoznávame nové slová, nové významy slov revolúcia – ve¾ká premena, zmena v živote ¾udí Inkovia – príslušníci mocnej ríše, ktorá pred príchodom Európanov existovala v Južnej Amerike

¼udia boli najskôr presvedèení, že lietadlo musí by ť ¾ahšie než vzduch, lebo len tak sa udrží vo vzduchu. Prvými „lietadlami“ boli vlastne vzducholode. Táto sa volala Graf Zeppelin.

OTÁZKY A ÚLOHY. PREMÝŠĽ AJME

1. Urobte si zoznam všetkých dopravných prostriedkov, ktoré poznáte, zoraïte ich do tabu¾ky pod¾a rýchlosti.

2. Premýš¾aj, ako (èím) sa cestovalo od nás do New Yorku pred dvesto rokmi a ako dnes. Ko¾ko mohla trvať cesta vtedy a ako dlho trvá dnes?

3. Ako si predstavuješ cestovanie v budúcnosti – keï budeš dospelý?

4. ¼uïom už nestaèí na lietanie iba zemská atmosféra. Chcú preskúmať aj kozmický priestor a vzdialené planéty. Vieš svojim spolužiakom porozprávať nieèo o letoch do kozmu?

¼UDIA

V POHYBE

Už vieme, že ve¾a ¾udí ani v minulosti neprežilo celý život na jednom mieste. Od zaèiatku ¾udstva sa mnohí ¾udia premiestòovali z miesta na miesto hlavne preto, že h¾adali potravu. V 3. až 7. storoèí sa sťahovali za obživou a bezpeènejším domovom dokonca celé národy Ázie a Európy.

Preto sa toto obdobie oznaèuje ako sťahovanie národov. Mnohí historici hovoria, že v tom èase prišli na naše územie Slovania.

¼udia sa presúvali na koòoch a vozoch a bojovali s tými, ktorí ich vytláèali z pôvodných sídel, i s tými, na ktorých územie sa chceli nasťahovať. Bolo to obdobie ve¾kých zmätkov.

V období s ť ahovania národov prišli do Európy nové národy. Tieto národy si postupne vytvorili svoje ríše. (Vizigótsky krá¾ Alarich r. 410 dobýja Rím.)

Predchodcovia dnešných Dánov, Nórov a Švédov – bojovní Vikingovia h¾adali nové územia, kde by sa mohli usadi ť , na lodiach. Doplavili sa až do Grónska a Severnej Ameriky – riadili sa pod¾a Slnka a hviezd.

Pred päťsto rokmi Európania na svojich cestách objavili nový svetadiel – Ameriku. Èoskoro sa na nové územia zaèali sťahovať tisíce ¾udí. Aj oni šli za obživou, za lepšími podmienkami a èasto utekali aj pred prenasledovaním. Osíd¾ovali neobývané územia, stavali mestá, ale, žia¾, vytláèali aj pôvodné obyvate¾stvo – Indiánov. Keï sa Indiáni bránili, noví osídlenci ich zaèali vyvražïovať.

Krištof Kolumbus priplával do Ameriky r. 1492. Myslel si, že objavil len novú cestu do bohatej ázijskej krajiny – Indie. Preto obyvate¾ov nazval Indiánmi. Nová zem dostala meno až pod¾a tohto muža – Ameriga Vespucciho [vespuèiho]. Ten zistil, že tá „India“ je vlastne nový svet.

Len za jeden rok (r. 1845) sa vysťahoval do USA takmer milión ¾udí z Írska. Z domoviny ich vyhnal hladomor. Vieš, že hladomory vznikajú ešte aj dnes?

Aj od nás sa ¾udia sťahovali

V 19. a 20. storoèí do Ameriky odchádzali mnohí Slováci. H¾adali prácu, ktorú doma nenašli.

Slováci odchádzajúci do USA a Kanady v 19. a 20. storoèí

2. polovica 19. storočia 1. polovica 20. storočia 500 000 135 000 odchádzajúcich odchádzajúcich

Zaèiatok ve¾komesta

Jeden z najpopulárnejších ¾udí medzi obyvate¾mi èiernej Afriky: Nelson Mandela. Bojoval za slobodu a zrovnoprávnenie pôvodného obyvate¾stva jedného z najmocnejších štátov afrického kontinentu – Juhoafrickej republiky. Dlhé roky preto strávil vo väzení.

Ulica v Seattle na západnom pobreží USA v polovici 19. storoèia. Nové dopravné prostriedky umožnili, že obrovské územia severoamerickej pevniny sa v 19. storoèí rýchlo za¾udòovali. Za krátky èas ¾udia vybudovali sídla od jedného pobrežia k druhému (teda od Atlantického oceána k Tichému). Na svojej ceste za lepším životom však nièili kultúru a životy pôvodného obyvate¾stva.

Európania v Afrike

Približne pred dvesto rokmi sa zaèali Európania usíd¾ovať aj v Afrike. Podrobili si pôvodné africké obyvate¾stvo a vytvorili si vlastné štáty, v ktorých boli domorodci väèšinou len sluhami a lacnou pracovnou silou. Tieto územia nazývame kolónie. Až v 20. storoèí sa Európania vzdali kolónií. Teraz sa tieto štáty rozvíjajú samostatne.

z celkového počtu z celkového počtu 1,65 milióna 2,25 milióna

Presuny ve¾kých skupín obyvate¾stva z jedného územia na druhé sa èasto diali násilím, s nespravodlivosťou prišelcov voèi pôvodnému obyvate¾stvu. Ako sa však majú správať potomkovia jedných aj druhých voèi sebe navzájom? Èo myslíš? Je lepšie žiť s pocitom vzájomnej nenávisti a trpkosti alebo sa pokúšať spolupracovať?

Noví Amerièania potrebovali ve¾a pracovných síl na svoje obrovské plantáže. Získavali ich v Afrike ako otrokov.

Zvedavá Európanka

Na zámorské objavite¾ské cesty sa v minulosti vydávali muži. Objavite¾kou sa však stala aj Anglièanka Mary Kingsleyová. Odvážna žena sa vybrala za vedeckým bádaním do južnej Afriky. Bola jedna z prvých, č o žiadali, aby koloniálni vládcovia lepšie zaobchádzali s africkými domorodcami.

Otázky a úlohy. Premýš¾ajme

1. Preèo sa ¾udia v minulosti sťahovali z miesta na miesto?

2. Skúste zistiť aspoò niektoré štáty, ktoré boli v minulosti kolóniami a dnes sú samostatné. Ko¾ko štátov ste objavili? Na ktorom kontinente ste ich našli najviac?

3. Predstavili sme ti nieko¾ko „zvedavých Európanov“. Pokús sa objaviť ïalšie mená objavite¾ov neznámych území a ciest.

4. Máš v rodine niekoho, kto sa vysťahoval za prácou? Porozprávaj o tom spolužiakom.

5. Vieš o nejakých ¾uïoch, ktorí sa v súèasnosti prisťahovali do našej krajiny? Preèo a odkia¾ prišli?

Spoznávame nové slová, nové významy slov

kolónie – krajiny ovládané a využívané cudzím štátom Slovania – spoloèné pomenovanie prevažnej èasti dnešných obyvate¾ov strednej, východnej a juhovýchodnej Európy

Ľudia zamestnaní v poľnohospodárstve

PRÁCA – TREST

ALEBO RADOSŤ

Prvé ¾udské profesie

Od samého zaèiatku svojich dejín museli ¾udia pracovať. Len tak mohli prežiť. Aj h¾adanie rôznych plodov a rastlín bola práca. Potom zaèali loviť zvieratá. Zberaè a lovec sú teda najstaršie ¾udské profesie.

Neskôr ¾udia zistili, že môžu sami chovať zvieratá a sadiť rastliny. Stali sa hospodármi na pôde – po¾nohospodármi, ro¾níkmi

Po¾nohospodárstvo v minulosti a dnes

Po¾nohospodárstvo bolo po celý èas doterajších ¾udských dejín hlavným zamestnaním èloveka. Len posledných sto rokov sa èoraz viac ¾udí zamestnáva inak.

Práca v po¾nohospodárstve bola vždy ve¾mi ťažká. Tisíce rokov ¾udia obrábali zem len jednoduchými nástrojmi a pomocou svojej sily a sily zvierat. Používali hlavne motyky a pluhy. Pluhy ťahali kone alebo kravy. Len dnes môžu ro¾níci pôdu obrábať pomocou strojov. Pomohli im pri tom nové energie, ktoré èlovek objavil.

Porovnajte najstaršie nástroje na obrábanie pôdy s dnešnými modernými strojmi.

Dlhé tisícroèia ro¾níci nepoznali hnojenie pôdy. Pozorovaním prírody si však dokázali pomôcť inak. Zistili, že rastliny na poli môžu striedať a jeden diel po¾a nechávali každý tretí rok neobrobený. Tento spôsob hospodárenia voláme trojpo¾ný systém. Ale najlepší spôsob, ako si každoroène zabezpeèiť vysokú úrodu, bolo používanie umelých hnojív.

Staré remeslá

Popri obrábaní pôdy zaèali šikovní ro¾níci vyrábať rôzne predmety i pre druhých. Vyrábali napríklad košíky, drevené sudy, tkali látky, vyrábali med a pod. Boli to prví remeselníci.

Postupne sa èasť ro¾níkov zaèala venovať len remeslám. Mnohé z nich zaèali byť vysoko cenené – napríklad hrnèiarstvo, kováèstvo, zbrojárstvo, zlatníctvo. Remeselníci zaèali bohatnúť a stávali sa váženými obyvate¾mi miest. (Hlavne tí, ktorí vyrábali luxusný tovar pre bohatých.) Zaèalo sa hovoriť, že remeslo „má zlaté dno“. Skúsení remeselníci sa združovali do cechov. Tak si zabezpeèili kontrolu nad cenami výrobkov, ale aj nad ich kvalitou.

Aj lekári patrili v stredoveku k remeselníkom a mali vlastný cech. Takto oble č ení chodili na návštevu k ľ u ď om nakazeným cholerou. Pre č o?

Novšie druhy práce

Asi pred dvoma storoèiami sa výroba v Európe zaèala meniť. Nové stroje zaèali nahrádzať ¾udskú prácu, pretože boli rýchlejšie a výrobky lacnejšie. Namiesto ruènej práce remeselníkov nastúpila strojová výroba. Tá sa zaèala sústreïovať do ve¾kých tovární.

V nich zaèali pracovať robotníci. Práca a výroba vo ve¾kých továròach – teda v priemysle – sa napokon rozšírila

Stredoveký minciar

Stolárska diel ň a koncom 15. storo č ia

Opíš vlastnými slovami takéto obrábanie pôdy.

Chceli by ste sa ocitnú ť v koži mnohých vašich rovesníkov spred dvesto rokov? V minulosti množstvo detí už vo vašom veku ť ažko pracovalo – ale pracuje aj v súèasnosti.

tak, že zaèala živiť väèšinu ¾udí. Tak je to aj na Slovensku. Staré remeslá sa zachovali už len niekde. Aj na Slovensku sa zachovali také, ktoré sa vlastne stali umením a vyrábajú umelecké a spomienkové predmety.

Èo bola a je práca

Väèšina ¾udí nepovažuje prácu za trest. Naopak, cítia sa užitoèní, keï môžu pracovať. Výnimkou vždy boli ťažké práce vykonávané bezprávnymi alebo neslobodnými ¾uïmi.

Z minulosti ¾udstva poznáme viacero druhov takýchto prác – otrockú, poddanskú, nevo¾nícku. Budete sa o nich podrobnejšie uèiť vo vyšších roèníkoch.

Otázky a úlohy. Premýš¾ajme

1. Aké stroje sa dnes používajú pri práci na poliach? Vymenujte tie, ktoré poznáte.

2. Aké priemyselné podniky – továrne poznáte vo svojom okolí? Sú pre vaše okolie dôležité?

3. Aké druhy ¾udskej práce sú pod¾a vás najcennejšie? Preèo?

4. Myslíte si, že by sme mali zachovávať tradíciu starých remesiel? Preèo je to potrebné?

DETSKÁ PRÁCA

V minulosti, aby rodiny mohli vyžiť, museli ťažko pracovať nielen dospelí, ale aj deti. Záviselo to hlavne od majetku ich rodièov. V chudobných ro¾níckych rodinách museli pracovať od malièka, aby rodine pomohli prežiť . Remeselníci a obyvatelia miest svoje deti vychovávali ako dedièov svojho remesla a od mala ich priúèali remeslu. Len bohatší obyvatelia miest dovolili svojim deťom aspoò istý èas navštevovať školy. Detstvo s hrami bolo krátke.

V prvých továròach pracovalo množstvo detí. Deťom sa platilo menej, takže pre majite¾a bolo výhodné zamestnať ich. Rodièia zase potrebovali detskú mzdu, aby rodina prežila. Pritom deti ťažko pracovali 12 až 14 hodín. Až v polovici 19. storoèia bohatšie štáty detskú prácu zakázali.

Deti v bohatých a v chudobných krajinách

Dnes si väèšina ¾udí myslí, že deti treba ochraòovať ove¾a viac než dospelých – pretože sú slabšie. Ale neplatí to všade. V mnohých chudobnejších krajinách od detskej práce stále závisí prežitie celej rodiny. Preto deti nechodia do školy –alebo len nieko¾ko málo rokov. A v najchudobnejších èastiach sveta, napríklad v Afrike, deti ešte predávajú do otroctva. Ako otroci potom pracujú pre svojich majite¾ov. Tvrdí sa, že na Zemi je ešte dnes asi 250 miliónov detí otrokmi (sú to dievèatá a chlapci vo veku päť až desať rokov).

O ochranu detí po celom svete sa usilujú viaceré medzinárodné organizácie. Jednou z nich je UNICEF. Za záchranu miliónov detských životov získal UNICEF Nobelovu cenu mieru. Rôzne projekty UNICEF−u podporuje aj naša republika. Do viacerých z nich sa môže zapojiť každý z nás. A tebe staèí, keï o pomoc požiadaš svojich uèite¾ov.

V Afrike je dnes 120 000 detí vo vojenských službách. Títo „detskí vojaci“ patria medzi najkrutejších bojovníkov.

Myslíte si, že deti v bohatých a v chudobných krajinách majú rovnaké túžby?

Otázky a úlohy. Premýš¾ajme

1. Vieš si vysvetliť, preèo sa práve z detských vojakov stávajú najkrutejší bojovníci?

2. Porovnaj život svojich vrstovníkov u nás so životom detí v chudobných krajinách. Ktoré odlišnosti sú najhoršie?

3. Spolupracuje tvoja škola na nejakých projektoch s UNICEF−om alebo podobnou organizáciou?

OPAKOVANIE

Človek minulosti a človek súčasnosti

O èom sme premýš¾ali

Život èloveka v dávnej minulosti bol ove¾a tvrdší ako dnes. Teraz žijeme pohodlnejšie. Ale aj ¾udia spred stotisíc rokov sa podobali na nás. Postupne ovládali prírodné sily a vytvárali veci, ktoré nám v súèasnosti spríjemòujú život.

Žili vaši strarí rodi č ia inak, než žijete vy?

Ute č enci na cestách

Spomeòte si

Ako sa žilo v praveku a stredoveku

1. Preèo sa ¾udia na zaèiatku svojich dejín stále premiestòovali z miesta na miesto a preèo sa napokon usadili?

2. Ako vznikali prvé mestá?

3. Ktoré mestá na Slovensku sú starobylé?

Èlovek v rodine

1. Ako sa odlišovali rodiny minulosti od dnešných rodín?

A èo majú spoloèné?

2. Chceli by ste na dnešnom spôsobe života v rodine nieèo zmeniť?

Ako sme poznávali sily prírody

1. Preèo sa ¾udia na začiatku dejín museli prispôsobovať prírode?

2. Aké prírodné sily postupne dokázali využiť?

3. Myslíte si, že dnes sme už úplne ovládli prírodu?

Ako si èlovek zmenšoval svet

1. Aké ve¾ké sťahovania ¾udí z minulosti poznáte?

Sťahujú sa ¾udia aj v súèasnosti? Z akých dôvodov?

Práca – trest alebo radosť

1. Ktoré druhy práce sú pod¾a vás najcennejšie? Preèo?

2. Preèo ešte dnes musia niektoré deti tvrdo pracovať? Ako by ste to odstránili?

Spoznali sme aj nové slová

Èo je revolúcia? Èo sú kolónie?

ČLOVEK A KOMUNIKÁCIA

Pamäť ľudstva

Tu vznikali prvé ve¾ké kultúry a prvé písma. Vieš tieto zemepisné oblasti bližšie pomenova ť ? Spomenieš si, èo je kalendár prírodného èasu?

Tento ro¾nícky má takmer tritisíc rokov. Sú na òom starohebrejským písmom vytesané záznamy o po¾nohospodárskych prácach poèas roka.

ZAPÍSANÁ MYŠLIENKA

SA UCHOVALA

Prečítaj: a, b, c, d, :), :(, , .

V najstaršej minulosti sveta žilo najviac ¾udí predovšetkým tam, kde bola úrodná pôda. Z takej totiž naj¾ahšie získali potraviny pre svoju obživu.

Najväèšiu úrodu vždy dávala zem v údoliach okolo ve¾kých riek. Aj tak však dalo ve¾a práce, aby sa urodilo dosť obilia èi iných rastlín. ¼udia museli vždy dobre pripraviť pôdu. Svoje poznatky si preto zaèali zapisovať, aby si ich ¾ahšie zapamätali. Vzniklo písmo

O èom hovorili prvé zápisy

¼udia si najskôr zapisovali informácie, kedy treba zasiať èi zožať, ko¾ko úrody v minulosti pozberali a èo všetko sa prihodilo. Zapisovali si však aj pravidlá, ktoré chceli dodržiavať, aby sa im ¾ahšie žilo – teda zákony, ktorými sa musia riadiť. Zapisovali si aj svoje predstavy o tom, ako a kedy prišli na svet a ako vznikol svet.

Na rôznych miestach Zeme žili ¾udia, ktorí patrili k rôznym kultúram – a tak aj rozprávali rozmanitými jazykmi. Aj prvé písma, ktoré si vytvorili, boli rôzne.

Druhy písma

Klinové písmo

Prvým národom, ktorý zaèal používať písmo, boli Sumeri. žili v Mezopotámii – v krajine medzi dvoma ve¾kými riekami Eufratom a Tigrisom. Ich písmo nazývame klinové (sú to odtlaèky ich písacieho nástoja – klina). Vzniklo už pred päťtisícpäťsto rokmi. Od Sumerov ho prevzali mnohé iné národy. Sumeri vpisovali svoje záznamy na hlinené tabu¾ky, ktoré vypa¾ovali v peci, aby boli pevné.

Hieroglyfy

Leví hrdina –Gilgameš Klinovým písmom je na hlinené tabu¾ky napísaná jedna z najstarších povestí na svete: Epos o Gilgamešovi. Rozpráva o márnom úsilí muža, ktorý premohol levov, dosiahnu ť , aby mu bohovia dali nesmrte¾ný život.

Na tomto území vzniklo prvé písmo. Vieš, aké štáty sú tu dnes?

Len o nieèo neskôr než Sumeri, asi pred päťtisíc rokmi, v údolí Nílu v Afrike vytvorili písmo Egypťania. Ich písmo nazývame hieroglyfy. Bolo ve¾mi zložité – boli to skôr obrázky – ale dali sa ním vyjadriť všetky myšlienky. Egypťania svoje záznamy písali na papyrusy. Papyrus je tvrdý materiál zhotovený z papyrusovej trstiny, na ktorý sa dá písať.

Hieroglyfy

Egyp ť ania verili, že písmo stvoril jeden z ich bohov. Potom ho daroval ¾uïom. Týmto bohom bol Thovt. Stal sa bohom vzdelanosti a ochrancom tých, ktorí vzdelanos ť sprostredkúvali – teda pisárov. Egyp ť ania si ho predstavovali ako èloveka s vtáèou hlavou.

Egyptský pisár

Spoznávate naše dnešné písmo?

Fenické hlásky, grécke písmo, rímske písmo.

Aké slovo je tu napísané hlaholikou?

Abecedné – hláskové písma

Takmer všetky staré písma mali množstvo znakov a rôznych obrázkov. Èasto sa nimi vyjadrovalo celé slovo. No napokon starovekí Fenièania asi pred tritisíc rokmi objavili, že ¾udskú reè možno zapísať ove¾a ¾ahšie.

Zistili, že najjednoduchšie je, keï sa vytvorí jediný znak pre každý základný zvuk ¾udskej reèi (teda pre hlásku). (Takýchto zvukov je asi tridsať. V skutoènosti teda staèí asi tridsať znakov, aby sa dalo zapísať èoko¾vek na svete.)

Fenièania boli zdatní obchodníci, a tak mali kontakty po celom svete. S ich objavom hláskového písma sa preto rýchlo oboznámili mnohé ïalšie národy. Rozlièné typy hláskového písma sa napokon rozšírili takmer po celom svete.

Hláskové (abecedné) písmo si osvojili aj staré európske národy – Gréci a Rimania. Z ich písma vzniklo písmo, ktorým píšeme dnes: latinka.

Kto vedel písať

Nie všetci ¾udia v minulosti vedeli písať a takisto mnohí nerozumeli písaným znakom, nevedeli ich preèítať. Tých, ktorí to vedeli, si v minulosti ve¾mi vážili. Nazývali ich vzdelanci alebo uèenci. V starovekých ríšach patrili k najdôležitejším osobám na panovníckom dvore. Veï uchovávali všetky informácie o ríši.

Predkom Slovákov vytvorili písmo na zapísanie ich reèi uèenci Konštantín a Metod. Boli to bratia, ktorí na naše územie prišli z Byzantskej ríše, aby u nás šírili kresťanstvo. Pozval ich k nám (na územie Ve¾kej Moravy) knieža Rastislav. Konštantín a Metod poznali reè našich predkov a rozhodli sa, že ju takisto treba zaznamenávať hláskovým (abecedným) písmom. Obyvatelia Ve¾kej Moravy mohli vïaka nim spoznávať kresťanstvo vo svojom vlastnom jazyku. Vznikla hlaholika (asi od „hlaholiti” = hovoriť).

Hlaholika

Za hranicami Ve¾kej

Moravy Metodovi žiaci zjednodušili pôvodnú hlaholiku a nazvali ju cyrilikou.

Cyrilika sa stala základom pre písmo Rusov, Bulharov, Srbov a Macedóncov.

Preèo bol vynález hláskového písma taký dôležitý?

Všimni si tento príklad.

Aj v obrázkovom písme sa dali vyjadriť zložité veci: takto starovekí Chetiti napísali „ja som“. Ale ako napísať napríklad slovo „myšlienka“?

Otázky a úlohy. Premýš¾ajme

Bez toho, aby sme vedeli preèítať informácie, ktoré nás obklopujú, by sme dnes boli stratení. Ako strateno sa musia cítiť tí, ktorí sa písať a èítať nemôžu nauèiť, lebo nevidia... A predsa mnohí z nich dokážu skonèiť aj vysokú školu! Vïaka tomu, že sa pre nich v polovici 19. storočia vymyslel systém znakov na èítanie. Sú to z papiera rôzne vystupujúce hrbolèeky. Nevidiaci ¾udia ich šikovne „èítajú“ hmatom – pomocou prstov.

Vyh¾adajte na internete alebo v encyklopédii, ako sa volá písmo pre nevidiacich.

Prečítajte slovo napísané týmto písmom.

A predsa aj dnes používame „obrázkové písma“. Poznáš tieto znaky a vieš ich „preèítať“? Kde ich používame? Ako sa volajú jedným slovom?

1. Preèo sa v škole hneï na zaèiatku uèíme èítať a písať?

2. Porozmýš¾aj, preèo je dôle5ité, aby bolo ve¾a ¾udí vzdelaných.

3. Dnes ve¾a ¾udí na svete píše predovšetkým latinkou. Vieš však zistiť, ktoré ve¾ké národy používajú iný druh písma?

Vytvorte malé skupinky a skúste vymyslieť nové znaky (písmená) pre každú jednu hlásku (zvuk) rodného jazyka.

Aký úspešný bol váš pokus?

PRVÉ KNIHY

Ako vyzerali

Písomné zápisy o najrozliènejších udalostiach postupne pribúdali. Èoraz väèšiemu poètu ¾udí bolo treba oznámiť nové informácie – napr. vyhlášky zákonov a nariadení.

Keï sa ve¾a zápisov sústredilo do jedného zväzku, zaèali vznikať knihy. Pravda, nie v takej podobe, v akej ich poznáme dnes.

Prvé knihy sa písali rukou – boli teda vlastne rukopisy. ¼udí však čoraz viac zaujímali správy o okolitom svete a bolo èoraz potrebnejšie, aby sa podrobne oboznámili napríklad so zákonmi. A tak zaèali v stredoveku vznikať celé rukopisné dielne, v ktorých pracovalo množstvo ¾udí – pisárov. V dielòach sa odpisovali a zároveò rozširovali celé stohy kníh.

Takto vyzerajú najstaršie zachované rukopisné knihy Biblie – posvätnej knihy židovského a kres ť anského náboženstva.

Mnohé staré texty sa kedysi odpisovali v kláštoroch. Odpisovali ich a dôležité stránky zároveò aj krásne ruène zdobili špeciálne školení mnísi.

Johann Gutenberg Objav kníhtlaèe považujeme za „kultúrnu revolúciu“.

Od rukopisu ku kníhtlaèi

V jednej z takýchto rukopisných dielní pracoval Johann Gutenberg a napokon prišiel na to, ako odpisovanie kníh zrýchliť. Vynašiel kníhtlač. Tak sa ¾ahko a ove¾a rýchlejšie než ruèným písaním vytlaèili jednotlivé písmená abecedy na stránku knihy. V Gutenbergovej tlaèiarni v r. 1455 vytlaèili prvú skutoènú (tlaèenú) knihu na svete. Bola òou èasť Biblie. Gutenbergov vynález mal ú?asný význam. Keïže knihy sa dali vytlaèiť ove¾a rýchlejšie, ich poèet rýchlo stúpal.

Toto sú jedny z prvých „skutoèných“ – teda tlaèených – kníh. Gutenbergova Biblia má ešte „detské choroby“ kníhtlaèe: ozdoby do nej museli prima¾ova ť ruène, èas ť stránok vytlaèili na pergamen – papieru asi ve¾mi nedôverovali.

py a si ve¾mi nedôverovali

Kníhtlaè umožnila rozširova ť všetky vedomosti. Toto je kniha pre lekárov.

Kníhtlaèiarne sa zaèali šíriť po celej Európe a èoraz viac ¾udí mohlo knihy èítať. To znamená, že narastala vzdelanosť Aj na našom území ve¾mi rýchlo vytlaèili prvú knihu. Roku 1477 v Bratislave vyšla kniha známeho talianskeho uèenca A. Florentina. Aj prvá kniha v slovenskom jazyku je ve¾mi stará. Roku 1581 ju vytlaèili v kníhtlaèiarni v Bardejove.

Takto to vyzeralo v kníhtlaèiarskej dielni.

Kníhtlaèiarsky lis

Prvá kniha v slovenèine

Spomenieš si, kde ochraòujeme písomné a kde hmotné pamiatky na minulos ť ? Ako sa volajú zariadenia, kde si môžeš požièa ť knihu?

Knihy dobyli Európu

Gutenbergov objav bol úspechom. Medzi rokmi 1450 a 1500 bolo vytlaèených asi pol milióna kníh. O èom boli tieto knihy a v akom jazyku sa tlaèili?

Vzdelanci Gutenbergových èias používali ako svoj univerzálny dorozumievací jazyk latinèinu. Preto sú dve tretiny týchto kníh v latinèine.

Polovica vytlaèených kníh hovorila o kresťanskej viere. Aj to je pochopite¾né. Viera zohrávala v živote vtedajších ¾udí ve¾kú úlohu. Druhú polovicu tvorili rôzne literárne diela a vedecké práce.

Kníhtlaè umožnila rýchlo rozširovať rozmanité vedomosti, ktoré boli dovtedy prístupné len ve¾mi úzkemu okruhu ¾udí.

Obchodníci sa uèia pravidlá matematiky. (Prvá talianska kniha o obchodnej aritmetike vyšla r.1478.)

Otázky a úlohy. Premýš¾ajme

1. Odhadni svoje schopnosti – ko¾ko by ti trvalo napríklad odpísanie tejto uèebnice dejepisu?

2. Vysvetli, preèo kníhtlaè zohrala takú významnú úlohu. Pomôž si aj obrázkom v závere tohto textu.

3. Vysvetli, ako rozumieš vete slovenského básnika: „Knihy sú kozmická anténa!“

4. Myslíš si, že knihy majú ve¾ký význam aj dnes, alebo sa dajú nahradiť?

MÉDIÁ

Možno nerád èítaš. Ale napriek tomu iste èasto listuješ v èasopisoch. Ktoré sú to?

Knihy boli dlho jedinou formou na zapisovanie ¾udských myšlienok. No v modernej dobe ¾udia objavili aj iné formy, ktorými možno zapísať a ïalším ¾uïom rýchlo odovzdať rôzne informácie. Vznikli médiá.

Èasopisy a noviny

Kníhtlaèiarsky stroj umožnil, aby sa okrem kníh pravidelne a rýchlo vytlaèili a odovzdali ¾uïom – èitate¾om –aj niektoré aktuálne kratšie informácie. Mali slúžiť na pouèenie i zábavu. Prvým moderným médiom sa stali èasopisy a noviny

Prvé èasopisy a noviny vydávali sami kníhtlaèiari. Neskôr ich úlohu prevzali novinári – ¾udia, ktorí sa rozhodli, že budú pravidelne zbierať informácie o najnovších udalostiach a podávať o nich správy.

¼udia sa èoskoro presvedèili, že úloha novín a èasopisov, ale aj novinárov je ve¾ká. Ako novinár urèitú udalosť alebo vec opísal, tak si ju predstavovali aj èitatelia, ktorí ju na vlastnej koži nezažili. Novinár má teda príležitosť presvedèiť mnohých o svojej pravde. Noviny sa toti? ¾ahšie a rýchlejšie dostanú k väèšiemu poètu ¾udí než knihy.

Ïalšie vynálezy na šírenie informácií

V modernej dobe ¾udia vymysleli mnohé ïalšie vynálezy na šírenie informácií: telegraf, telefón, fotografie a film. Telefóny, fotografie a filmy používame dodnes. Stretávame sa s nimi každý deò. Len telegraf už tak nepotrebujeme, hoci kedysi spo¾ahlivo šíril informácie na ve¾ké vzdialenosti.

Správy a informácie sa odovzdávali aj pomocou telegrafu. Najskôr ho používali železnièiari. Prostredníctvom dohodnutých symbolov (kombinácií bodiek a èiarok) si vzájomne oznamovali údaje o vypravených vlakoch. Èoskoro sa však telegraf využíval aj na šírenie náhlych správ. Ešte donedávna sme prostredníctvom telegrafu napríklad oznamovali svojim príbuzným udalosti, ktoré sa neèakane odohrali v rodine. Pravda, bolo treba navštívi ť poštu s telegrafom. Dnes telegraf úspešne nahradili mobily.

Prvé novin y vy šli v Štrasbur gu

Prvé noviny vyšli v Štrasburgu (v dnešnom Francúzsku) pred štyristo rokmi (1609).

A takto vyzerali prvé slovenské noviny.

Prvý film na svete bol ve¾mi kratuèký –netrval ani minútu. Premietali ho v Paríži a ukazoval príchod vlaku na nádražie. Parížania, ktorí ho prvýkrát videli, utekali z premietacej sály – domnievali sa, že približujúca sa lokomotíva ich zrazí.

Prvým slovenským filmom bol Jánošík. Roku 1921 ho na Slovensku v Blatnici nakrútila filmárska skupina amerických Slovákov. Film bol èiernobiely a bez zvuku.

Toto je jedna z ď alších filmových podôb nášho najznámejšieho hrdinu.

Pred prvými rádioprijímaèmi sa pri vysielaní vždy zišlo množstvo ¾udí.

Dvadsiate storoèie –doba masových médií

Všetky moderné médiá – t. j. prostriedky na šírenie informácií – sa rýchlo rozšírili. Preto im hovoríme masové médiá. Najdôležitejšími sa stali rozhlas, televízia a internet. Získavame z nich všetky správy o svete okolo nás, ale zároveò nás aj zabávajú vo vo¾nom èase.

Rozhlas a televízia sa vo svete objavili v 20. storoèí. Najskôr v bohatých krajinách – bolo si totiž treba kúpiť prístroje na poèúvanie rozhlasového vysielania – rádioprijímaèe – a na pozeranie televízneho vysielania televízory. Keï však ich výroba a predaj zlacneli, rýchlo sa stali populárne po celom svete.

Prelom v rýchlom šírení informácií priniesli poèítaèe. Prvé poèítaèe sa objavili v èase druhej svetovej vojny – teda pred vyše sedemdesiatimi rokmi. Boli obrovské, zaberali plochu nieko¾kých miestností. Keï vynálezcovia objavili èipy, aj poèítaèe sa mohli vyrábať èoraz menšie – až do podoby, v akej ich poznáme dnes.

Malé a prenosné osobné poèítaèe mnoho ¾udí používa každý deò. Pracujú na nich, posielajú správy, ale sledujú aj televíziu, nahrávajú si do nich filmy a hudbu, telefonujú, ba dokonca nakupujú. Môžu tak robiť preto, lebo dnes môžu byť všetky poèítaèe na svete navzájom prepojené – máme celosvetovú poèítaèovú sieť: internet e celosvetovú net.

Vieme správne používať médiá?

Toto je jeden z prvých poèítaèov na svete. Bol takýto obrovský – hoci kapacita jeho pamäte sa dnes zmestí do prenosného notebooku. Jeho program vymysleli a pracovali na òom ženy.

Vieš zisti ť preèo?

Dospelí sa èasto sťažujú, že poèet informácií sa rýchlo zvyšuje a oni s tým rastúcim množstvom musia stále zápasiť. Ale aj deťom poèet každodenných informácií pribúda. Prijímajú ich ráno doma, poèúvajú z televízie èi z rozhlasu, v škole, po návrate zo školy si zapnú poèítaè. Ko¾kí z vás sa už s kamarátmi stretávate len pomocou sociálnych sietí?

Ako sa vysporiadať s takou záplavou každodenných správ?

A ako si uvedomiť, ktoré sú bezvýznamné a zbytoèné? Ako zistiť, ktoré sú pravdivé a ktorými nás chce niekto len prinútiť, aby sme konali tak, ako si želá on? Niektorí strávia celý svoj vo¾ný èas pred televízorom alebo pri poèítaèi a napokon majú dojem, že život a svet naokolo je presne taký, ako sa zobrazuje v televízii, filmoch èi v èasopisoch.

Otázky a úlohy. Premýš¾ajme

1. Èo sú informácie a ako ich h¾adáme? Treba ich h¾adať len na internete?

2. Ukáž, ako možno h¾adať informácie na internete: zisti, kedy sa na Slovensku prvýkrát zaèalo televízne vysielanie. Postup svojho h¾adania opíš spolužiakom.

3. Zisti podrobnosti o prvom poèítaèi. Rozpovedz spolužiakom, ako a v èom si to zisťoval – v tlaèenej knihe (encyklopédii) èi na internete.

Spoznávame nové slová, nové významy slov

informácia – to, èo sa o nejakej udalosti èi veci povie, to, ako sa vec vysvetlí

médiá – prostriedky na šírenie informácií

masové médiá – prostriedky na šírenie informácií a zábavy, ktoré majú široký dosah na obrovské množstvo ¾udí – èasopisy a noviny, rozhlas, televízia, internet

moderná doba – tak nazývame obdobie posledných približne dvesto rokov ¾udských dejín

Skús u rodièov zistiť, kedy sa v novinách èi v televízii stretli s rôznym opisom tej istej udalosti. Priprav si takýto príklad a porozprávaj o òom na hodine svojim spolužiakom.

Duchovný život človeka

Zdroj záplavových vôd Nílu bol pre starých Egypťanov záhadou. Pripisovali ho bohom. Na nebi plnom hviezd videli telo bohyne Mesiaca Nut posiate drahokamami.

Grécky boh Apolón.

Hovorí sa, že bol najkrajší z gréckych bohov. Pre Grékov to bol boh svetla, ochranca života a poriadku. Jeho sochy a zvyšky chrámov môžeme vidieť v mnohých dnešných stredomorských krajinách.

Aj ženské božstvá mali

významnú úlohu. Zaiste mnohí poznáme grécku bohyòu múdrosti Aténu. Stala sa patrónkou gréckeho hlavného mesta.

ÈO JE NÁBOŽENSTVO

¼udia sa vždy zamýš¾ali nad tým, ako sa ocitli na svete a ako svet vôbec vznikol. Už pravekí ¾udia stáli pred záhadou smrti. Mnohé veci, ktoré ich obklopovali, si vysvetliť dokázali, mnohé nie. Ani teraz si mnohé veci vysvetliť nevieme. Preto ve¾a ¾udí verí, že svet riadia vyššie sily.

Prvé náboženstvá

Najstaršie ¾udské spoloèenstvá boli presvedèené, že sily, ktoré ich riadia, sú Slnko, Mesiac, hviezdy alebo napríklad vietor, teda prírodné sily. ¼udia však týmto silám pripisovali rozum. Nezdalo sa im, že by prírodné sily pôsobili len samy od seba. A tak zaèali veriť v rozlièných bohov – boha Slnka, boha Mesiaca, vetra a podobne. Ak sa bohovia hnevajú, zosielajú na ¾udí nešťastia – krutú zimu, víchrice, záplavy, neúrodu. Preto si ich treba udobrovať, prinášať im dary, odprosovať ich modlitbami. Mnohé národy však zaèali o bohoch rozmýš¾ať aj inak –preèo sú dobrí alebo zlí. O tom rozmýš¾ali hlavne staré národy – Egypťania, Gréci a Rimania.

Takto nejako mal vyzerať Perún – starý slovanský boh blesku a hromu. Aj Slovania pôvodne verili vo viacerých bohov – vládcov prírodných síl. Napríklad slnovrat pod¾a nich prinášal boh ohòa Svarog.

Viera v jediného boha

¼udia postupne prestali veriť, že prírodné sily sú bohmi. Zaèali veriť, že èloveka a svet stvorila len jedna bytosť –jediný boh.

Na svete sa postupne vytvorili tri ve¾ké náboženstvá uznávajúce jediného boha: judaizmus, kresťanstvo a islam

Najstarším náboženstvom, ktoré uznáva len jediného boha, je judaizmus. Toto náboženstvo vzniklo v starovekom Izraeli. Jeho vyznávaèi –židia veria, že boh (Jahve) s nimi uzavrel zmluvu a raz zošle na zem vykupite¾a – Mesiáša, ktorý pre vyvolený národ nastolí spravodlivosť.

Pred asi dvetisíc rokmi zaèala èasť židov veriť, že vykupite¾ už na svet prišiel a že žil práve v ich dobe. Za Mesiáša alebo Krista („Pomazaného”) považovala Ježiša z Nazaretu. Viera v Krista sa postupne šírila po celom svete. Prívrženci tejto myšlienky sa prestali domnievať, že by spravodlivosť mala platiť len pre vyvolený národ. Tvrdia, že každý, kto žije pod¾a Božích a Kristových prikázaní, má nádej aj na život po smrti – veèný život. Nazývame ich kresťania

Ve¾kú èasť základných pravidiel, pod¾a ktorých treba žiť tak, aby èlovek mohol žiť v pokoji a porozumení s inými ¾uïmi a uctievať Boha, má kresťanstvo a judaizmus spoloèných. Je to desať Božích prikázaní – Desatoro. Kresťanstvo dnes patrí k najrozšírenejším náboženstvám sveta. Najviac vyznávaèov má v Európe, v Severnej a Južnej Amerike a prevláda aj na Slovensku.

V jediného boha veria aj moslimovia.

Asi šesťsto rokov po Kristovi žil na Arabskom polostrove Mohamed, ktorý uveril, že boh (po arabsky Alah) si ho vyvolil za proroka, aby šíril jeho posolstvo. Aj táto viera sa rýchlo rozšírila po svete, najmä v Ázii a severnej Afrike. ¼udia postupne prestali veriť v najrozliènejších bohov. Ale otázka, kto ich stvoril, zostala. ¼udia si ju kladú stále. Dôležité je, aby to, èomu veria, neohrozovalo životy iných, inak veriacich ¾udí.

Otázky a úlohy. Premýš¾ajme

1. Preèo v najstarších èasoch ¾udia uctievali viacerých bohov?

2. Poznáte aj iné náboženstvá okrem tých, o ktorých ste sa dozvedeli v uèebnici?

3. Vieme už, že ako zaèiatok rátania svojej minulosti ¾udia oddávna používali nejakú pre nich významnú udalosť. Preèo používame kresťanský letopoèet? Kde všade je rátanie pod¾a kresťanského letopoètu rozšírené?

Najznámejší obraz znázor ň ujúci stvorenie č loveka. Každý de ň sa na ň chodia pozera ť stovky turistov. Kto z vás zistí, kde sa nachádza?

o l y daizmu o va ť ?

Posvätné symboly kres ť anstva a judaizmu. Vieš ich pomenova

Spoznávame nové slová, nové významy slov

náboženstvo – predstavy o božstvách a viera, že svet stvorila vyššia než ¾udská bytosť moslim – ten, kto verí v islamské náboženstvo

Korán – svätá kniha moslimov

Keď zlyhá komunikácia

Poznáte legendu o trójskej vojne a o tom, ako vznikla? Celý mýtus krásne spracoval grécky básnik Homér. Pod¾a neho odvážny Achilles a iní grécki hrdinovia pokorili mesto Tróju preto, lebo trójsky princ uniesol ich druhovi manželku. Archeologické vykopávky však presviedèajú, že dobyvatelia išli skôr za bohatou koris ť ou. Príbeh bol aj sfilmovaný.

Poèas storoènej vojny bojovala proti Anglièanom aj žena Jana z Arcu, ktorá sa stala francúzskou národnou hrdinkou. Prehrávajúcemu Francúzsku vrátila prestíž a vieru vo vlastné sily.

Z èoho vznikajú vojny

V médiách pravidelne objavujeme správy o tom, že niekde sa zaèala vojna. Ïalšie záznamy hovoria, že priniesla mnoho nešťastia a utrpenia. Takéto správy poznáme od najstarších èias.

O mno?stve vojen, ktoré ¾udia medzi sebou až do súèasnosti viedli, nás presviedèajú aj archeologické vykopávky. Ale preèo sa vojny viedli tak èasto? Na to nám už svedectvá jednoznaène neodpovedajú.

Práve o vzniku vojen sa od zaèiatku ¾udskej histórie rozprávalo najviac legiend a mýtov. V nich si ¾udia zjednodušene vysvet¾ovali veci, ktoré vysvetliť bolo inak ve¾mi ťažké. Mýty im èasto zároveò pomáhali – napríklad vysvetlenia bývali prikrášlené.

Vojny vznikajú z rôznych dôvodov. Tí, ktorí vojnu vedú, èasto tvrdia, že chcú len napraviť staré krivdy. Najèastejšie však jedny krajiny napádajú druhé, aby rozšírili svoje územia alebo získali cenné suroviny.

Niektoré vojny v minulosti trvali ve¾mi dlho. Známa je napríklad storoèná vojna, ktorú v stredoveku medzi sebou viedli Anglicko a Francúzsko. Sporili sa o územie. V Európe bola aj tridsaťroèná vojna, ktorá sa viedla z náboženských dôvodov.

Na zaèiatku tridsa ť roènej vojny v Prahe vyhodili nenávidených vládnych úradníkov z okna hradného paláca.

Elitní tureckí vojaci –jani č iari. Tvorili jadro tureckých posádok na juhu Slovenska. Po č ul niekto z vás o Tur č ínovi Poni č anovi?

Aj na našom území sa odohrávali dlhoroèné vojny. Slovenské obyvate¾stvo ve¾mi trpelo hlavne poèas tureckých výbojov. Tie s prestávkami trvali asi 150 rokov. Ohlasy týchto udalostí doteraz nájdeme v ¾udových piesòach a v literatúre.

Vojny v modernej dobe

Vojny v modernej dobe už netrvali tak dlho, zato boli ove¾a krutejšie. Zdokonalili sa totiž zbrane, takže na bojiskách umieralo ve¾ké množstvo ¾udí. Do historickej pamäti ¾udstva sa takto zapísali prvá a druhá svetová vojna Preèo ich voláme svetové? Preto, lebo sa odohrávali skutoène po celom svete. Obe boli v 20. storoèí, to znamená, že mnohí ¾udia, ktorí prežili peklo na bojiskách prvej svetovej vojny, sa èasto museli zúèastniť aj pekla druhej.

Aj v mnohých slovenských rodinách ešte môžeme nájsť pamätníkov druhej svetovej vojny. Ich spomienky sú väèšinou ve¾mi smutné. V týchto vojnách však netrpeli len vojaci, ale aj úplne bezbranné civilné obyvate¾stvo.

S trá ž p roti n ája z K ru p

Strážna veža proti tureckým nájazdom nad Krupinou

Zákopy. V takýchto podmienkach museli ži ť vojaci poèas prvej svetovej vojny.

Poèas druhej svetovej vojny bolo v celej Európe prenasledované aj civilné obyvate¾stvo – predovšetkým Židia. Nemeckí nacisti, ktorí rozpútali vojnu, ich považovali za menejcenných ¾udí (spolu s nimi aj mnohých ïalších, napríklad Rómov, Slovanov a všetkých telesne alebo duševne postihnutých).

Sústreïovali ich do táborov a umuèili na smr ť Medzi nimi bolo aj množstvo detí. Svedectvo o tom podávajú napríklad spomienky holandského dievèatka. Kým mohla, písala si denník. Na zaèiatku vojny bola len o nieèo staršia než vy. V tábore zomrela. Volala sa Anna Franková.

Spoznávame nové slová, nové významyslov

mýtus – rozšírená predstava, ktorá chce vysvetli zmysel nejakých dôležitých udalostí z minulosti

V druhej svetovej vojne sa použila doteraz najstrašnejšia zbraò sveta – atómová bomba. Odvtedy sa obávame, aby sa nieèo také nestalo znovu. Atómové zbrane by mohli v krátkom èase znièiť celý život na Zemi, ba aj celú zemegu¾u. Niektorí ¾udia tvrdia, že všetky vynálezy v dejinách ¾udstva sa doteraz vždy najskôr využili na skonštruovanie úèinnejších zbraní. Má však takýto pokrok význam?

Zlé skúsenosti z posledných svetových vojen priviedli mnohé štáty sveta k tomu, aby sa medzi sebou snažili dorozumieť rokovaním, nie vojnou. Vznikla aj medzinárodná organizácia štátov s cieľom udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť: Organizácia Spojených národov. Jej èlenom je aj Slovenská republika. Ale o vzájomné porozumenie ¾udí sa musí usilovať každý z nás.

Otázky a úlohy. Premýš¾ajme

Porozmýš¾ajte spoloène, èo všetko by sa dalo urobiť, aby sme odvrátili svet od vojen. Skúste vaše argumenty napísať vo forme listu pre Organizáciu Spojených národov.

1. Gréci tvorili nielen dojímavé mýty – ako prví dokázali oddeliť skutoènosť od mýtov, teda písať vedeckú históriu. Pamätáte si, ako sa volal ten, kto to urobil prvýkrát – „otec dejepisu“?

2. Preèo vznikajú vojny, keï prinášajú iba utrpenie?

3. Skúste sa opýtať starších ¾udí z vášho okolia, èi ako deti ešte zažili druhú svetovú vojnu. Ako si na òu spomínajú? Chceli by ste takúto vojnu zažiť aj vy?

4. Zistite, èi poèas vášho života bola niekde vo svete vojna.

OPAKOVANIE

Č

lovek a komunikácia

Spomeòte si

Prvé zápisy ¾udských myšlienok

1. Ako sa volajú najstaršie druhy písma? Vysvetli rozdiel medzi obrázkovým a hláskovým písmom.

2. Existuje ešte dnes nejaké písmo, ktoré nie je abecedné, ale skôr obrázkové? V ktorých krajinách sa ním píše? (Napovie vám obrázok.)

3. Kto vytvoril písmo pre Slovanov?

4. Predstavte si, že by ste sa nikdy nenauèili písať a èítať. S akými ťažkosťami by ste sa každý deò stretávali?

Prvé knihy

Ako sa volal èlovek, ktorý vynašiel kníhtlaè?

Aký význam mal jeho objav pre vzdelanie?

Moderné médiá

1. Aké moderné médiá poznáte a ako ich používate?

2. Preèo sú moderné médiá dôle5ité? A nie sú aj nebezpeèné?

Duchovný život èloveka

1. V akých bohov verili najstaršie ¾udské spoloèenstvá?

2. Ktoré náboženstvá vyznávajú vieru v jediného boha?

3. Porozmýš¾aj, preèo je dôle5ité rešpektovať náboženské vierovyznanie.

4. Viete, aký je rozdiel medzi mýtom a historickou skutoènosťou?

O èom sme premýš¾ali

Keï si ¾udia pred tisícroèiami zaèali svoje znalosti a myšlienky zapisovať, vznikol jeden z najväèších vynálezov v dejinách. Už niè z výdobytkov uèenosti sa nemuselo stratiť. Všetko sa dalo uchovať. Narastala vzdelanosť. V modernej dobe sme však zistili, že informácie sa dajú ¾ahko zneužívať.

A dnes sa dospelí sťažujú, že sú informáciami zavalení.

Spoznali sme aj nové slová

Èo sú masové médiá?

Mária Tonková

Margita Miháliková

DEJEPIS

pre 5. ročník základnej školy

ZA Č ÍNAME CESTOVA Ť Č ASOM

Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana Andrezálová

Odborná redaktorka Monika Gúčiková

Technická redaktorka Ivana Bronišová

Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo –Mladé letá, s. r. o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava

Tlačové podklady vyhotovilo grafické štúdio SPN – Mladé letá

Vytlačili TBB, a. s., Banská Bystrica

ISBN 978-80-10-03867-1