„Dedko, kto dnes potrebuje knihy. Nikto. Keď niečo neviem, pogooglim si to. A keď sa nudím, zapnem si telku alebo Youtube alebo si zahrám Clash of clans. A aj v telke je veľa vedy. Napríklad teraz sme pozerali The Flash – tam sú všelijaké nové poznatky a super objavy. Tam sa všetko dozviem, čo potrebujem. Načo sú mi knihy,“ mudruje náš technik Števko. „Ale keď ešte nebol internet, knihy boli jediným zdrojom informácií pre ľudí. Vynálezy a objavy nie sú výsledkom jedného človeka, ale celého ľudstva. Jednotlivec nemusí objavovať všetko sám, vždy odznova a od základov. To čo už bolo objavené, si jednoducho iba prečíta, naučí sa a ďalej rozvinie. Ani ty už nemusíš objaviť zákon príťažlivosti, či pytagorovu vetu. To už bolo objavené a zapísané pre nás, pre teba. Ešte aj ten tvoj Flash by sa musel učiť všetko sám a od základov, keby to niekto predtým nenapísal do kníh,“ vysvetľuje dedko. „Bez kníh by nebol možný žiaden pokrok. Ani ten tvoj Internet a ani Skype,“ usmeje sa dedko Jožko do kamery.
Meliha najradšej číta večer v posteli
Lea najradšej číta pred spaním
„A nebola by ani telka, že,“ pritaká mudrlantka Anička. „Internet je vlastne jedna veľká praktická zbierka kníh – taká elektronická knižnica. Je dôležité nezabúdať na to, aký význam pre nás knihy mali a aj stále majú. Ten kto knihu napísal, ju písal pre ďalšie generácie, pre nás. A preto netreba zabúdať na tento sviatok kníh,“ zdôrazňuje dedko Jožko. Pri poslednej vete zdvihol dokonca prst. „Presne dnes sa začína mesiac knihy. Knihy boli pre ľudí vždy veľmi dôležité, nemajú meniny iba jeden deň, ale celý mesiac,“ pridala sa do rozhovoru aj mamička. „A odkedy sa oslavuje mesiac knihy? Bolo to aj vtedy, keď si chodil ešte do školy ty, dedko?“ vyzvedá ďalej Anička. „Mesiac knihy sa oslavuje na Slovensku od roku 1955. V marci sa narodil a neskôr aj zomrel jeden významný ľudový knihomil Matej Hrebenda. Na jeho počesť sa oslavuje mesiac kníh práve v marci. Bol to veľký milovník kníh. V tom čase, pred 200 rokmi, pokladali ľudia čítanie kníh za úplne zbytočnú vec a strácanie času. Dôležité bolo robiť na poli a nie čítať. Deti síce museli chodiť do školy, ale rodičia pokladali vzdelanie za nepotrebnú vec,“ zamyslí sa dedko Jožko. „To si nám už hovoril, to si pamätám,“ prihlásila sa o slovo Anička, „to povedala naša princezná, že každé dieťa musí chodiť do školy, že?“ Ceruzky vo svete 1/2016
6
