PORADŇA PRE DETI Alica v krajine zázrakov

Pripravila: Kristína Domáňová Psych. poradca: Lenka Ciglanská

Poradňu pre deti pripravuje pani učiteľka Kristínka z Islandu v spolupráci s pani učiteľkou Jarkou z Mníchova. Odborne im pri tom pomáha pani psychologička Lenka Ciglanská, ktorá pracuje ako psychologička v detskom centre na Slovensku. V tejto pravidelnej rubrike radí knižka ANEŽKA deťom, rodičom a učiteľom s problémami, ktoré ich trápia. Nájdeš tu rady a návody, ako prekonať ťažké chvíle. Napíš nám, ak aj teba niečo trápi. Knižka Anežka ti rada poradí.

Alica v krajine zázrakov

V preplnenej letiskovej hale sa to len hemžilo deťmi, dospelými, letuškami, kuframi ... Alexandra a jej rodičia čakali v rade na odbavenie kufrov. Keď sa konečne dostali do čakacej haly, Alexandra si unavene sadla na zem a zahľadela sa von oknom. V hlave jej vírilo toľko vecí... Mamička si sadla k Alexandre a láskavým hlasom sa jej spýtala: "Alexandra, čo sa deje? Si smutná? Netešíš sa na Birmingham?" "Jasné, že sa teším mami, len mi je teraz trošku smutno," povedala Alexandra. "Chápem ťa, moja maličká, aj mne je smutno a tiež mi bude za všetkým, čo tu na Slovensku je, ale veď to budú iba 2 roky. Ubehne to ako voda, uvidíš!" snažila sa mamička upokojiť svoju smutnú dcérku. "Ideme s ockom rýchlo kúpiť niečo pod zub. Ideš s nami alebo nás počkáš tu?" opýtala sa mamička. "Počkám tu. Môžete ísť, ale ponáhľajte sa, dobre?" rozhodne povedala Alexandra. Mamička sa pousmiala: "Dobre. O chvíľku sme späť." Alexandra sa postavila bližšie k oknu, aby si prezrela obrovské lietadlo, ktoré už na nich čakalo. Kúsok vedľa stál malý stolík, na ktorom bolo množstvo časopisov, ktoré vyčkávali na ľudí, aby im spríjemnili čakanie na let. Alexandra podišla bližšie a zazrela malú rozprávkovú knižku. Ľahostajne ju odhodila na stranu a načiahla sa za cestopisným časopisom. "AU! Čo to robíš, slečinka? Myslíš, že som z kameňa?" ozvalo sa zo stola. „Kto to tu hovorí? Žeby knižka?“ divila sa Alexandra.

"Ach, prepáč. Nechcela som ti ublížiť. Nevedela som, že knižky sú živé a vedia rozprávať!" obhajovala sa Alexandra. "Samozrejme, že sme živé. A obzvlášť my - knižky z rodu rozprávkového! A ty ma snáď nepoznáš? Veď ja som knižka Anežka a som tu vždy pre deti, ktoré niečo trápi. No tak šup sem s tým, čo ťa trápi. Netešíš sa na výlet, na ktorý cestuješ?" vyhŕkla Anežka. "Hej, teším, teším. Len vieš, to nie je iba taký výlet. My momentálne odchádzame do Anglicka. Môj otec tam dostal prácu na 2 roky a tak sa tam teraz s ním všetci sťahujeme," vysvetľuje Alexandra a znova zosmutnela. "No veď to výborné! Uvidíš novú krajinu, zažiješ veľa nových vecí!" nadšene vykladá Anežka. "To ja všetko viem. Len mne je smutno za mojimi kamarátmi, spolužiakmi, starými rodičmi a sestrenicami a vlastne všetkými," smutne dodáva malá cestovateľka. "Chápem tvoje obavy, ale myslím, že všetko zvládneš! Máš za sebou totiž výbornú prípravu!" vysvetľuje knižka. "Prípravu? O čom to hovoríš? " zvedavo sa pýta Alexandra. "Už dlhšiu dobu som ťa totiž pozorovala. Tvoja mamička s oteckom nič nenechali na náhodu a už veľmi dlho ťa pomaly a postupne pripravovali na tento váš predlžený výlet," dôsledne vysvetľuje knižka. "Ale ako? Veď ja predsa o ničom neviem!" čuduje sa dievčatko. "No veď práve! To je na tom to najlepšie! Nič si nezistila. Robili ako skutoční profesionáli. Pamätáš na dlhé rozhovory každý večer u teba v posteli? Ako ste sa rozprávali, aké to môže byť žiť v inej krajine, čo všetko to so sebou prináša.... Pamätáš, ako si nadšene rozprávala, že by si chcela vedieť, ako sa učia deti v inej krajine? Už si na to zabudla?" potmehúdsky sa vypytuje Anežka. "Nie, pravdaže som nezabudla, ešte stále to chcem, len teraz mám zo všetkého strach...." zdôveruje sa Alexandra. "Ale veď to je prirodzené. Každý ma strach, ale je na ňom, ako sa s nim popasuje. Spomínaš si, ako ste s mamičkou a oteckom sedeli pri sviečke a ako ti hovorili, že aj napriek tomu, že sú dospelí, aj oni majú často strach, ale snažia sa ho nejako spoločne zvládnuť a zatiaľ sa im to vždy podarilo! To bolo presne pre teba, aby si vedela, že nech sa stane čokoľvek, sú tu pre teba a spolu všetko zvládnete!" utešuje Alexandru knižka. "Ako to len robili, že som si ja nič nevšimla? Lenže vieš, ja neviem dobre po anglicky, bojím sa, že nebudem rozumieť a nik nebude rozumieť mne ...." odhaľuje svoje strachy dievčatko. "Aj toto je už zariadene! Spomínaš si, keď mamička a otecko s tebou hrali tú

šialenú hru LLLLLRN- ako ti hovorili Gooodmooooornigdaughter?Howare you? Fine, thanks. Whatare you doing?To sú presne frázy, s ktorými sa budeš denne stretávať, ale ty už ich vlastne máš všetky uložené v tvojej hlavičke," radostne vysvetľuje knižka. "A pamätáš sa, ako ta nechali ísť samú do knižnice po knihy, inokedy zas kúpiť pečivo či zaniesť list na poštu? Napriek tomu, že boli vždy nablízku, ak by si potrebovala pomoc, ty si všetko zvládla na jednotku. To všetko boli mini tréningy, aby si sa pripravila na situácie, keď si budeš musieť poradiť sama. A teraz si viac než výborne pripravená," upokojovala Alexandru knižka. "Vieš, čo? Veď ty si ako Alica v krajine zázrakov! Aj ona sa na určitý čas ocitla v neznámej krajine, kde bolo všetko nové a kde si musela poradiť s rôznymi situáciami, aké predtým nezažila. A všetko nakoniec zvládla!" oduševnene rozprávala Anežka. "Presne je to tak! Veď ešte aj tvoje a jej meno sa začínajú na rovnaké písmeno. Preto milá Alexandra, priprav sa na cestu do krajiny zázrakov, ktorá ťa už očakáva," radostne vykríkla Anežka. "Ďakujem Anežka, za všetko. Za tvoju pomoc a všetky rady. Si úžasná! Ale...." zarazila sa Alexandra. "Aké ALE tu ešte máme?" zvedavo sa dožaduje odpovede knižka.

"Viem, že už som to raz hovorila, ale mne je naozaj už teraz veľmi smutno..." vraví so sklonenou hlavou Alexandra. "Alexandra. Žijeme v storočí, kde vzdialenosť neznamená, že už nikdy nikoho zo Slovenska neuvidíš. Určite majú tvoji rodičia Skype! To je výborný pomocník na všetok smútok. Stačí zavolať a hneď môžeš kohokoľvek si zažiadaš! " upokojuje smutnú Alexandru knižka. "Áno, áno máš pravdu." prisviedča Alexandra. "Viem, že to nebude také naozajstné, ale lepšie, ako nič, čo povieš?" dodáva s úsmevom Anežka. "Myslím, že to zvládnem!" vyhlási s radosťou Alexandra. "Tak šup, šup. Nahoď ten tvoj krásny úsmev, mamička s oteckom sa už vracajú." "Ďakujem veľmi pekne ešte raz!" zdôrazňuje Alexandra. "S radosťou. Kedykoľvek som tu pre teba! Šťastný let!" kričí za Alexandrou knižka Anežka a máva jej na rozlúčku.