Časopis Štvorlístok - 2022/23 Vydanie prvé

Prečítajte si:

S bocianmi do Barcelony

Voliť či nevoliť? To je otázka!

Imatriculum leviosa!

Noc v škole

www.sgcr.sk

Vydanie prvé šk. rok 2022/2023

Školský magazín Súkromného gymnázia Katkin park II, Košice

Poďte sa s nami začítať do článkov a zahľadieť do fotografií mapujúcich udalosti poslednej takmer polovice školského roka.

Opäť bola imatrikulačka, tentokrát sme v téme Harry Potter privítali do našich radov prváčikov a potom spolu tancovali až sa hala triasla, aj Noc v škole sme mali a ako vždy, spánku bolo málo a zábavy veľa.

Zorganizovali sme adaptačný pobyt pre prvákov a naši najmladší okrem spoznávania svojej triedy a triedneho učiteľa mali výlet obohatený aj o návštevu opálových baní.

Počas dvoch dní otvorených dverí sme stretli našich možno budúcich študentov a ich rodičov. Venovali sme sa aj dobrovoľníckej aktivite a v októbri sme zbierali ponožky pre ľudí bez domova.

Sme späť!

Zapojili sme sa do projektu na pamiatku obetí holokaustu a v školskom areáli sme zasadili niekoľko desiatok cibuliek krókusov, ktoré na jar pripomenú, že história sa nemá opomínať, aby sa neopakovala.

Absolvovali sme množstvo súťaží a exkurzií, štvrtáci navštívili Múzeum obetí komunizmu, kde si okrem prednášky užili aj skvelý workshop a tretiaci zase vycestovali do Trenčína na robotické dni, kde predviedli vlastnoručne zostrojené roboty.

Prvý polrok priniesol aj víťazstvá. Náš tretiak Oliver Reiter postúpil na súťaži AMAVET až na celoslovenské kolo a výhra tam mu priniesla účasť na súťaži v Barcelone a štvrták Luky Kövér získal rovno dve ocenenia za svoje video o M. R. Štefánikovi.

Najväčšiu radosť ale určite prinieslo Mikulášske korčuľovanie, prišiel Grinch, Mikuláš, elf a veľa Santa Clausov. A boli aj cukríky a súťaže.

Prvý polrok miestami bol ako keby sme chceli dobehnúť všetko, čo nám covid-19 zakázal a zobral. Aj v druhom polroku máme veľké plány, určite nevynecháme lyžiarsky výcvik a tuším, že aj koncoročný výlet by každého potešil.

Katkin park žije ako nikdy predtým. Sme späť!

Pocovidový školský život sa rozbehol naplno, každé ráno sa vídame v škole, malý čierny štvorec v počítači nahradila 3D realita so všetkým, čo k tomu patrí a my všetci si to užívame.

Vaša M.

riaditeľka

Nezabudnuteľný zážitok

Spolu s nami šli aj učitelia –pán Danko a pán Magda. Obaja asi oľutovali, že šli, keďže sa stali nasledovné udalosti: niekto vytopil kúpeľňu, lebo si nevšimol veľký znak na dverách pre vozičkárov, takže sprcha nemala žiadny žliabok, ktorý zachytáva vodu. Niekto behal z chatky na chatku o druhej ráno, neviem či v py žame, či bez. Niekto preliezol na druhý balkón z balkóna. Nebudem uvádzať mená, lebo by som dostal veľa vyhrážok týkajúcich sa smrti. Samozrejme, boli aj aktivity: návšteva Opálových baní, spoznávanie nových spolužiakov, prechádzka dole kopcom a späť, párty JustDance, kvíz o škole a rôzne aktivity zamerané na vzájomné spoznávanie sa.

Zistil som, že veľa mojich spolužiakov je hudobne nadaných a to aj predviedli hrou na klavíri vo vestibule ozaj krásneho hotela. Takýchto zážitkov mám málo, takže som rád, že si môžem tento pridať do kolekcie.

Takmer som zabudol spomenúť výlet do Opálovej bane. Bolo to celkom zaujímavé (síce ja osobne sa zaujímam o 1. či 2. svetovú vojnu), ale dosť ma prekvapilo, že v tej bani sa pár ľudí už stratilo, z toho boli všetci nájdení , okrem jedného.

Táto akcia bola veľmi unikátna a som rád, že som to zažil. Veľmi rád by som sa poďakoval pánovi Dankovi a pánovi Magdovi za to, že to nevzdali ešte v autobuse. Verím, že si takýto výlet znova niekedy zopakujeme.

V októbri sme sa my, prváci, zúčastnili adaptačného výletu na Domaši v hoteli Zelená Lagúna. Na tento výlet sa šlo hlavne preto, aby sme sa lepšie spoznali, keďže sme v septembri nastúpili do novej školy. Ľudovít Bradovka, 1. B

S bocianmi do Barcelony

Olivera Reitera určite nepotrebujeme nejako špeciálne predstavovať. Každý z nás pozná Olivera ako nádejného futbalistu, ktorý úspešne kráča v šľapajach svojho úspešného otca – bývalého slovenského reprezentanta.

Oliver však okrem toho, že je výborným futbalistom, má ešte jednu záľubu – bociany, ktoré boli hlavným bodom jeho projektu. Monitoringu hniezdenia bocianov sa venuje celá jeho rodina.

Oliver sa spolu s prof. Fulínom zaoberá bocianmi už od roku 2012 a stali sa jeho „srdcovkou“. Oliverova cesta na celosvetovú súťaž MAGMA bola nesmierne náročná.

Svoj projekt s názvom „Monitoring hniezdenia bociana bieleho v okrese Stropkov v rokoch 2012 – 2022“

prezentoval odbornej porote na krajskom kole súťaže AMAVET v Košiciach, následne na dvojdňovom celoslovenskom kole v Bratislave, ktoré sa organizovalo v centre vedy a techniky v Aule Aurelium, kde sa nakoniec tešil z víťazstva vo svojej kategórii a zaslúženému postupu na medzinárodnú súťaž Expo Recerca Jove MAGMA. Tá sa uskutoční v španielskej Barcelone.

Všetci držíme Oliverovi palce a pevne veríme, že aj v Barcelone bude úspešný!

učiteľ Ján Taššík

Máš tému na článok? Sem s ňou!

O čom by ste si radi prečítali v Štvorlístku? Ktorého pedagóga by ste chceli prostredníctvom redakcie vyspovedať? Aké témy vás zaujímajú?

Staňte sa očami a ušami svojho školského časopisu a posielajte nám tipy na články na stvorlistok@katkinpark.sk . Pokojne aj tajne!

Robotika a informatika

Tento článok by mohol začať jednou zaujímavou parafrázou: Give a child a robot. He'll play for an hour. Teach him to build, and he'll play forever.

Na našej škole od začiatku školského roku prebieha na hodinách programovania u študentov 3. A triedy výučba robotiky. Všetci si určite uvedomujeme, že proces robotizácie prebieha všade okolo nás. Svet vstupuje do éry pokročilej robotiky, umelej inteligencie a automatizácie výrobných procesov.

Študenti sa na hodinách robotiky zaoberajú stavebnicou LEGO EV3 mindstorms, ktorá poskytuje obrovský priestor na tvorbu inovačných projektov. Svoje prvé inovačné projekty študenti prezentovali na medzinárodnej súťaži TRD 2022 v Trenčíne, kde sa stretlo 111 projektov zo štátov Vyšehradskej štvorky – Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska.

Na túto súťaž sme vyslali 2 tímy, ktoré sa so svojimi inovatívnymi projektami umiestnili na 6. a 10. mieste, čo je na tak krátku dobu vo „svete robotiky“ vynikajúci výsledok.

Samozrejme, aj my ako škola sa chceme v tomto odvetví neustále rozvíjať, a preto sa študenti môžu tešiť na ďalšie súťaže ako napr. First Lego League a Road to FEI v Bratislave či exkurziu do českého Zlína, kde si budú môcť pozrieť priestory Fakulty aplikovanej informatiky a robotiky na univerzite Tomáša Baťu a mnoho ďalších spoluprác s firmami, ktoré sa tejto oblasti venujú.

Okrem týchto súťaží a exkurzií, pripravujeme pre žiakov aplikovanej informatiky jedno veľké prekvapenie, ale o tom potom v ďalšom vydaní časopisu

Štvorlístok.

Tajomný svet molekúl a Chemolandia

V septembri sa naši prváci aj napriek silnému lejaku vybrali na Európsku noc výskumníkov v OC Optima. Po dvoch online ročníkoch si študenti mohli naživo vyskúšať zaujímavé pokusy z biológie, chémie, fyziky, ale aj úlohy z ekonómie. Vedecké stánky boli realizované vedcami z najlepších univerzít na Slovensku.

Po príchode na miesto nás čakalo množstvo stánkov a žiaci sa okolo nich hemžili ako vo veľkom mravenisku. Cieľ bol jasný, navštíviť čo najviac z nich a čo najviac sa dozvedieť. Pri prvom zo stánkov boli vedci z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Mohli sme skúsiť zatriasť s bankou, v ktorej bola tekutina, ktorá po zmiešaní so vzduchom v banke zmenila farbu na fialovú až modrú. Bolo to fascinujúce.

Pri ďalšom stánku sme videli lávovú lampu vytvorenú rovno pred našimi očami. V odmernom valci už boli tekutiny potrebné na jej vytvorenie, už len stačilo prihodiť nejaký druh „šumienky“ a aby to vyzeralo ešte lepšie, tak aj farbivo. Vyskúšali sme si aj online test a po uhádnutí 10 značiek chemických prvkov sme za odmenu dostali pero. A to je len zlomok z toho, čo sme tam mohli vidieť a dozvedieť sa. Verím, že sa tejto akcie zúčastníme aj v budúcom školskom roku.

Spolužiačka Katka bola veľmi odvážna a nechala si pichnúť do prsta. Jeden z vedcov jej potrel prst nejakou tekutinou, namočil plastový nožík do inej tekutiny a keď jej nožom prešiel po prste, vytvorila sa zrazenina chemikálií, ktorá pripomínala krv. Bolo to úžasné!

Tereza Šimková, 1. A

Grinch na korčuliach

Tento rok nás neplánovane počas vyučovania 6. decembra prekvapili naši piataci. Rozhadzovali cukríky, spievali vianočné pesničky a v triedach vytvorili vianočnú náladu. Študentská rada však tento rok poňala oslavu dňa sv. Mikuláša špeciálne, a preto sme v piatok 9. decembra vymenili školské lavice a online školu za kostýmy a korčule. Uskutočnilo sa Mikulášske korčuľovanie, ktorého povinnou výbavou bolo tematické vianočné oblečenie – čiapky, čelenky, mejkapy aj celé kostýmy – všetko vo farbách Vianoc.

Okrem zábavy a voľného korčuľovania boli pripravené aj rôzne aktivity, kde žiaci medzi sebou súťažili v 5-členných skupinách. Súperilo sa v slalome medzi kužeľmi, ale aj v korčuľovaní s hokejkou a pukom na čas. Kreativite študenti medze nekladú a medzi „aktivitami“ sa tak objavilo aj padanie na zadok, šmyk na ľade či naháňačky a hranie sa na sobí záprah. Gratulujeme výhercom – štvrtákom v krasokorčuľovaní a tretiakom v hokejovom slalome a všetkým ostatným v spomínaných špeciálnych „disciplínach“.

Kostýmy boli rôzne, štadión svietil červenou farbou našich rolákov či svetrov, no oči sa nedali odtrhnúť od žiačky piateho ročníka Broni, ktorá žiarila v kostýme Grincha.

Tejto roly sa zhostila bravúrne a všetci nachvíľu zapochybovali, či to stvorenie je naozaj z našej školy. Nemôžeme nespomenúť ani pána učiteľa Magdu v zelenom elfskom kostýme s čiapkou, ktorú dopĺňala rolnička.

Korčuľovanie nás ako školský kolektív zblížilo, mohli sme si navzájom pomôcť alebo niekoho so sebou viesť za ruku a podržať ho tak v neistých pohyboch na ľade. Po celý čas sme boli všetci dobre naladení. Predsa len vidieť svojich spolužiakov a učiteľov držiac sa za ruky a ledva prekladať nohy na ľade s úsmevom na tvári, bol naozaj krásny a priateľský zážitok.

Ela Mária Fiľakovská, 3. B

Žiaci prvého ročníka s triednym pánom učiteľom Dankom.

Žiaci druhého ročníka s triednym pánom učiteľom Holovkom.

Žiaci tretieho ročníka s triednou pani učiteľkou Kuchtiakovou.

Nie čísla, ale skutoční ľudia

17. november je od 15. novembra 2001 našim štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu. Dovtedy bol pamätným dňom SR. Od roku 1941 sa však oslavuje aj ako Medzinárodný deň študentstva. Súvisí s demonštráciami, ktoré sa konali od 16. novembra v Bratislave a od 17. novembra 1989 v Prahe a následným pádom komunizmu. Práve študenti ako účastníci demonštrovali slovne aj transparentmi proti tomuto režimu.

Aj naša škola si chcela pripomenúť výročie Nežnej revolúcie, preto 23. novembra naši štvrtáci navštívili Múzeum obetí komunizmu v Košiciach na Moyzesovej ulici. Študenti sa dozvedeli o mnohých historických a spoločenských súvislostiach tohto obdobia. Dôležité je, že na základe mnohých skutočných príbehov pochopili, že obete komunizmu nie sú len čísla v štatistikách, ale že sa za týmito číslami skrývajú konkrétni ľudia. Okrem prehliadky a výkladu absolvovali aj workshop zameraný na samizdat a exilovú literatúru, aby pochopili, ako režim obmedzoval slobodu slova a aké hrdinské príbehy sa so šírením zakázaných kníh spájajú.

učiteľ Tomáš Magda

Navždy sa zachová...

Dátum 2. december 2022 sa v našich srdciach zapísal ako deň, keď sme sa oficiálne rozlúčili s našimi krásnymi stredoškolskými rokmi na našej škole. Mali sme stužkovú slávnosť, bola však trochu iná ako tie ostatné.

My, maturanti zo 4. A, sme sa rozhodli, že si tento deň spravíme trochu komornejší a všetko sme zorganizovali v našej škole za spoločnosti učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Ten, kto si niekedy povedal, že z mála toho veľa nespraví, pozri sa, všetko je možné!

Potrebovali sme na to iba triedu, catering, výzdobu a hlavne dobrú náladu.

Aj keď organizovanie tohto večera bolo občas sprevádzané menšími problémami, úspešne sme to zvládli.

Musím povedať, že to bol veľmi emocionálny večer, z ktoré si odnášame pekné spomienky. Pre mňa osobne to bol pomyselný koniec jednej kapitoly a začiatok novej, za ktorou stojí maturitná skúška a dospelácky život.

Keď si spomeniem na náš prvý deň v škole, všetci sme boli plní neistoty a strachu. Teraz už však môžeme povedať, že sme sa zmenili a veľa sme sa toho naučili. Za to však vďačíme našim učiteľom, ktorí mali veľa trpezlivosti a vždy nás podporovali počas našej cesty. Bez nich by sme jednoducho neboli tam, kde sme dnes.

Pozvaným ešte raz ďakujeme za príjemný večer a veríme, že si ho užili aspoň tak, ako my, vaši maturanti.

Všetci sme veľmi vďační za skúsenosti a lekcie, ktoré sme na tejto škole zažili. Veríme, že všetko, čo sme sa tu naučili, nám v budúcnosti pomôže a tešíme sa na ďalšie kapitoly našich životov.

Lukáš Kövér, 4.A

Vianočná anketa Katkinho parku

V svetielkami ozdobenom a stromčekom dekorovanom Katkinom parku sa začiatkom decembra na prvej hodine v každej z tried prihovorili učitelia slovami: ,,Pozrite si Outlook, je tam odkaz na anketu, ktorú môžete vyplniť.” Aj sa stalo a my pre vás máme „šokantne christmasovské“ výsledky!

Varenie kapustnice sme si tento rok nahradili Mikulášskym korčuľovaním v Crow Aréne, no napriek tomu sme boli zvedaví na názory a pohľady týkajúce sa oslavovania (resp. neoslavovania) Vianoc. A boli veru rôzne. Presne vďaka tejto ankete sme úspešne zhotovili prehľad vianočných tradícií študentov, ale aj učiteľov, Katkinho parku. Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, ako sa u nás (s-)trávia vianočné sviatky.

Hneď prvá z otázok znela:

„Mojou obľúbenou zimnou aktivitou, ktorá ma vždy dostane do vianočnej nálady, je…“ Väčšina z nás s láskou lyžuje, no tiež sa radi guľujeme a staviame snehuliaka, milo a gombíkovo sa usmievajúceho. Spomedzi lyžiarov a snehuliakov tiež zväčša trávime čas pitím čaju, krásne v teple domova. Veríme však, že každý v KP-čku má svojho špeci „zimného spirita“.

V ďalšej otázke sme sa pýtali: „Na Vianoce sa pripravujem…” Pri odpovediach sme sa rozdelili skoro

„pol na pol“ alebo teda na dva póly. Časť z nás sa na Vianoce nevie dočkať, pripravuje sa čím skôr – už od 1. decembra v spoločnosti Mariah Careyovej. Druhá časť si dáva načas a necháva pripravovanie vianočnej nálady až na 23. decembra. Nižšie máte aj grafické prekvapčo.

Presunuli sme sa na tanier, kde zvedavými otázkami boli:

„Keď sa počas večere pozriem na svoj tanier, tak tam najradšej uvidím…“ Pri tejto otázke boli všetci kreatívni. Odpovede boli rôzne, no niekde sme sa predsa len stretli. Fajný rezeň a kapor v tabuľke viedli. U viacerých jedincov sa objavil aj losos a čínske jedlo. Medzi množstvom rôznych odpovedí bola aj jedna, ktorá nás veľmi potešila: „Všetko!“

„Následne si žalúdok zohrievame…” Zjavne bola víťazom kapustnica, no jedným z obľúbencov je tiež vývar ako zdroj vitamínov.

„Keď už sme pri tom tanieri, tak mi veľmi chutí…” Zemiakový šalát a varené zemiaky jednoznačne vládli vrcholu tabuľky. Našli sa tam tiež bataty, hranolčeky („hranolky“) a červená varená kapusta. Podobne ako v predošlej otázke sa našli jedinci, ktorým chutí všetko, čo sa vyskytne na vianočnom stole.

Hneď ako odbije 1. decembra.

57,9 % 42.1 %

„Na vianočný stôl tiež patrí…” Jednoznačný víťaz: oplátky/oblátky s medom. Tiež máme radi „bobaľky“ (opekance) a neobišli by sme sa bez medovníkov pečených s láskou. :)

Ďalšou otázkou sme sa premiestnili zo stola na stromček: „Náš vianočný stromček…” Kde sme sa podobne ako v druhej otázke stretli približne niekde v polovici. Niektorým doma stromček hýri najrôznejšími farbami a rozžiari celú miestnosť. U iných je stromček doplnený girlandami a svieti čistým bielym svetlom.

Nadväzujúc na predošlú otázku je väčšina našich stromčekov umelých. Nechodíme do lesa a nemáme ihličie roztrúsené v obývačke na koberci.

V nasledujúcej otázke sme sa jednohlasne zhodli na odpovedi: „Darčeky, previazané stužkou a nežne uložené pod stromčekom s veľkým nadšením otvorím…” No predsa 24. decembra, počas Štedrého večera.

Zhodlo sa na tom až 92,6 % opýtaných.

V predposlednej otázke sme sa pýtali: „Vianočne naladenú výzdobu začínam dávať dole…” Prevažná časť dáva dole stromček a „odkladá Vianoce“ späť do škatúľ až po Novom roku. Pred aj po sviatku Troch kráľov.

Na samý koniec: „Keď si v ten krásny večer sadnem ku telke, tak tam jednoznačne pôjde môj obľúbený vianočný film/seriál...“ Keďže ste odpovede mohli vpisovať, bolo ich neúrekom. Tieto sa tam ale trblietali najviac.

Na treťom mieste sa medzi favoritmi umiestnili Tri oriešky pre Popolušku.

Na striebornej priečke zamrzol Mrázik, no počtom hlasov nedosahoval ani zďaleka na vrch tabuľky, kde zlatom žiaril a osamotene triumfoval Kevin zo Sám doma. Viac ako polovica z vás si nevie Vianoce predstaviť bez tejto americkej klasiky.

Chceli by sme však spomenúť aj film Pelíšky a ostatných z vás, ktorí počas sviatkov dávate prednosť iným aktivitám.

Na záver sa chceme poďakovať všetkým, ktorí sa ankety zúčastnili a zaželať našim študentom, učiteľskému zboru, zamestnancom a všetkým čitateľom nášho časáku všetko dobré do nového roka 2023!

Lea Grečová a Viki Sadová, 3.B

2

9

112

24.12. večer

ešte pred večerou

25.12. ráno

Imatriculum leviosa!

Ak by ste sa spýtali prváka a druháka na imatrikuláciu, z ich odpovedí by ste mali pocit, že ani neboli na tej istej akcii. Aby ste si to dokázali lepšie predstaviť, prváci prichádzali do „Rokfortu“ s tým, že nevedeli, ako fungujú čary. Druháci veľmi rýchlo zistili, že za kúzlami stojí veľa práce a stresu. Ale snaha stojí za to, keď vidíte, aké magické prostredie dokážete vytvoriť.

Celé plánovanie imatrikulácie sa tiahlo mesiac. Snaha skoordinovať celý druhý ročník sa niekedy zdala márna a bolo veľa momentov, kedy nám to celé prerástlo cez hlavu. Ale ku koncu sme sa dokázali zomknúť aj cez všetky prekážky.

Začiatok nového školského roka v KP-forte sa odštartoval slávnostným tancom, ktorý bol inšpirovaný vianočným plesom zo štvrtého dielu Harryho Pottera. Nasledovalo roztrieďovanie prvákov do štyroch fakúlt: Chrabromil, Slizolin, Bifľomor a Bystrohlav. Podľa rozdelenia sa prváci zúčastňovali na rôznorodých hrách, v ktorých medzi sebou súťažili o body. Disciplíny siahali od „muklovského metlobalu“, v ktorom prváci museli namiesto hokejok používať metly a triafať góly do brány, až po „plaz sa, bazilisk!“. Hra, spočívala v tom, že sa súťažiaci museli so spútanými rukami preplaziť na druhý koniec telocvične a v cieli sa postaviť.

Fakulta, ktorá počas turnaja získala najviac bodov, sa vo vedení dlho neudržala. Po vyhlásení pána riaditeľa Dumbledóra o jeho obľube Chrabromilu, sa pani profesorka McGonagalová rozhodla zakročiť a vyhlásiť, že všetky fakulty sú si rovné. Nasledoval záverečný tanec a ním sme sa plynulo presunuli do finálnej párty.

Tancovalo sa až do noci a my ani naše vykričané hlasivky sme nepociťovali žiadnu únavu. Hudba ako vyšitá na tancovanie, občerstvenie, ktoré zmizlo tak rýchlo, že sme sa nazdávali, či cez neho niekto nehodil neviditeľný plášť a skvelá nálada. Imatrikulácia pre nás bola skutočne magická a dúfam, že bola podobná aj pre prvákov. Vlastne to dokážeme veľmi ľahko zistiť!

Medzitým prebiehal aj iný program, ako napríklad KP-fortská prísaha, v ktorej prváci sľúbili: „Slávnostne prisahám, že nič dobré za lubom nemám!“, po ktorej nasledoval prípitok. Jeho výsledkom boli kyslé tváre a znechutené výrazy. Citrónová voda, teda náš „všehodžús“, určite nie je pre každého čarodejníka! Vec, ktorú ale každý kúzelník rád má, je pocit víťazstva.

Alex Škultétyová, 2.B

Lukáš Kövér, 4.A

Noc v škole

Imatrikulácia sa skončila a nastal čas na noc v škole. Niektorí išli domov, lebo prečo by mali zostať v škole dlhšie ako musia. Alebo sa báli? Každopádne my, ktorí sme zostali a boli hore, sme to neoľutovali.

Najprv sa ročníky rozdelili do tried a pripravili sme si miesta na spanie alebo skôr nespanie. Druhé poschodie sa uzamklo, takže sme sa všetci museli zmestiť na jedno. Keď už bolo všetko hotové a došla pizza, začal sa kvíz o našej škole. Otázky neboli ľahké, niektoré boli aj zákerné, ale keď sme sa dobre zamysleli, tak sme na to mohli prísť. Samozrejme, kvíz sa mal aj vyhodnotiť, ale nejak k tomu nedošlo. Aspoň ja o ničom neviem. Kvíz sme urobili, pizza sa dojedla, triedy boli prichystané a zábava sa mohla začať.

Vo vestibule sa hrali hry, v jeddnej triede sa hral x-box a v iných sa pozerali filmy. Samozrejme, boli aj miestnosti na spanie, kde si mohli všetci unavení oddýchnuť. Celú noc bolo v škole veselo. Vždy sa niekto zabával a užíval si. Čas plynul, my sme boli len viac a viac unavení a slnko už začínalo vychádzať. Už len pár minút a všetko sa, bohužiaľ, skončí. Odbilo sedem hodín a prišiel čas na budíček.

Od toho momentu už išlo všetko rýchlo. Keď sa všetci zobudili a prebrali, začali sme sa baliť a upratovať triedy. Chvíľami sa po chodbách len ozývali otázky ako: „Kde je môj „spacák“?“ alebo „Nevidel niekto môj kostým zo včera?“ Keď sa všetko našlo a upratalo, mohli sme ísť domov. Každý sa už len tešil na to, kedy príde domov, zvalí sa do postele a aspoň do obeda bude spať.

Myslím, že toto bol úžasný zážitok nie len pre našich nových prváčikov, ale aj pre nás starších, ktorí sme to kvôli covidu nemohli zažiť pominulé roky.

Nela Rosenbergová, 2.B

Informatika v realite

Spolupráca s firmami nie je pre nás v Katkinom parku len o peknom logu na webstránke školy. Je to o intenzív -

nom spájaní teórie s praxou. Dôkazom úspešnej spolupráce, ktorá prináša ovocie, je aj dlhoročné par -

tnerstvo s firmou

Syntax Systems – Slovakia, ktorej zamestnanci sú pravidelnou súčasťou vyučovacieho procesu.

V októbri sa nám vďaka snahe našich študentov a aj výraznej pomoci od nášho partnera Syntax Systems – Slovakia podarilo vyzbierať veľké množstvo ponožiek, ktoré sme zaniesli do neziskovej organizácie Oáza – nádej pre nový život.

V novembri zasa našich študentov pozvali na návštevu aj priamo k nim do Aupark Tower, aby im priblížili každodenné fungovanie vo firme a ukázali, ako funguje to, čo sa učia na hodinách aplikovanej informatiky. Študenti tohto programu sa už tešia na prax, ktorú v Syntax Systems – Slovakia absolvujú.

Digital league

Hovoríme o programe Digital League JUNIOR, ktorý úspešne odštartoval už na začiatku školského roka.

Juniori už zmákli design šprint a pracujú na vývoji eventovej appky.

Držíme palce!

Ďalšia spolupráca je o skupine našich API študentov, ktorí pracujú na tvorbe digitálneho produktu.

Ako sme v Nemecku prepájali zástrčky

V posledný septembrový víkend sa pätnásť študentov našej školy vybralo poznávať IT v Nemecku. Po nemecky. To bolo to, čoho sme sa trochu báli; ako zvládneme nemčinu. Našťastie pre nás, IT bolo vyučované v angličtine, keďže vyučovanie prebiehalo na medzinárodnej škole s vyučovacím jazykom anglickým. Nemčine sme sa nevyhli, bola na každom kroku, ani sa nám po dvoch týždňoch nezdala taká hrozná.

Počas pobytu sme bývali v komplexe nazývanom Vitalis a na výlety sme chodili do okolitých miest, ale šli sme na poznávací zájazd aj do Berlína či Drážďan. V týchto mestách sme okrem toho navštívili aj vojnové múzeum, Liepzig Zoo aj Berlínsku stenu. Do mesta sme sa viezli električkami. Počas našej návštevy Lipska sme sa zastavili aj na ďalších zaujímavých miestach, ako napríklad Liepzig International School, kde nám bolo ukázané, ako sa vyučuje na školách pre medzinárodných študentov. Presnejšie nám ukázali computer science a channeling. Ako študenti sme mali možnosť zapojiť sa aj do behu, v ktorom víťazi dostali ako výhru perníček.

Okrem kultúry sme nabrali aj veľa užitočných zručností, ako je napríklad programovanie HTML a CSS. Skúsili sme si však aj inštalovanie elektrického obehu do steny. Prepájali sme káble a zapájali zástrčky. Neboli to vôbec ľahké záležitosti. Cieľom nášho projektu bolo rozvíjať naše digitálne zručnosti, čo sme zvládli na výbornú.

Štrnásť dní ubehlo ako voda a my sme sa vrátili do Katkinho parku o čosi zručnejší v IT, ale hlavne pre nás nemčina prestala byť strašiakom. A o to šlo.

učiteľka Zuzka Bradovková a Nela Meitnerová, 3.B

Projekt „Katkin park objavuje IT v Nemecku po nemecky“

Čo na to naši študenti?

Na Erasme som sa naučila kopec nových vecí, od programovania webstránok až po inštaláciu zástrčiek. Desať dní strávených na workshope sa definitívne oplatilo. Na kurze html sme sa naučili základy na výrobu web stránky. Ďalší týždeň sme mali možnosť vyskúšať výrobu v praxi. Tiež sme sa naučili nainštalovať časti smarthomu. Dozvedela som sa aj veľa o miestnych a ich kultúre. Tiež som si našla kopec kamarátov z rôznych kútov Európy. Mala som možnosť navštíviť krásne mestá a zaujímavé miesta. Z Erasmu som si odniesla kopu krásnych zážitkov a spomienok.

Prečo ísť na Erasmus? Erasmus podporuje vzdelávanie študentov v rôznych kútoch Európy. Ponúka možnosť štúdia vecí, ktoré sa zvyčajne v škole neučíme. Erasmus ponúka rôzne typy workshopov. Nadobudnete nové skúsenosti a získate nových kamarátov.

Simona Harbuľaková, 1. B

Čo mi Erasmus dal? Okrem množstva zážitkov mi projekt Erasmus+ dal kultúrne obohatenie, oboznámenie sa s novou krajinou, jej ľuďmi a jej zaujímavými miestami, praktické skúsenosti v oblasti výstavby webstránky, programovania a elektroinštalácie, spoznanie nových tvárí z rôznych kútov Európy, ako aj radostí a starostí, s ktorými sa potykajú. Dozvedel som sa o službách, infraštruktúre a spôsobe života v Nemecku. Počas môjho pobytu ma postretlo viacero úsmevných situácií a nebudú mi chýbať spomienky aj vďaka tomu, že som výlet podnikol s bezpochyby prínosnou skupinou.

Prečo ísť na Erasmus? Projekt Erasmus+ umožňuje jeho účastníkom za nízky poplatok navštíviť zahraničné školiace zariadenie a stať sa súčasťou kurzu v oblasti rôznych praktických skúseností a poznatkov, ktoré môžu byť v budúcnosti užitočné. Nehovoriac o tom, že ide samozrejme o zaujímavý výlet do cudziny bohatý na program, kde sa človek rozhodne nenudí. Erasmus prináša, spájanie, spoznávanie a výmenu kultúrneho bohatstva ľudí rozličných krajín Európy. Preto odporúčam účasť na tomto projekte ako nový impulz s pridanou hodnotou do budúcna. Šimon Šváb, 3. B

Our two weeks of education in Germany through the Erasmus+ program was an uvnforgettable experience, full of new learned skills in IT and languages.

It is important to realize that today’s world is interconnected, and it is not just about individuals anymore, but about people in general, about groups of people, about society, therefore it is important to learn how to cooperate. This is also one of the things we practiced there.

I have successfully managed to learn how to interact better with people, opened new opportunities in life, found new friends, learned new IT skills, and improved my language skills, when it comes to English language and German language as well.

It's something I most definitely recommend for other people as eager for education and self-development as me.

Want to learn something new? Want to improve your language performance? Interested in meeting new people, and developing more social skills? Apply for it and do your best. Get out of your comfort zone!

Patrik Maďarčik, 5. B

V riešení otepľovaniaglobálneho sme nezlomní

Konala sa 27. Konferencia OSN o zmene klímy a vykonávaní potrebných opatrení (COP27), ktorá prebehla 7. – 8. novembra 2022 v Egypte, Šarm aš-Šajch.

Hlavné ciele konferencie

Zmiernenie: zachovanie cieľa, ktorým je udržanie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 stupňa, v porovnaní s predindustriálnou hodnotou.

Adaptácia: povsilnenie programu proti globálnemu otepľovaniu.

„Sme a stále budeme zástancami opatrení v oblasti klímy. Sme odhodlaní chrániť prírodu, oceány a lesy, ktoré tvoria naše pľúca a sú zárukou ľudského života na Zemi a biodiverzity.“

Financovanie: vyriešenie hlavných finančných konfliktov spojených s realizáciou projektu.

Spolupráca: dosiahnutie aktivity a zapojenia sa čo najviac zainteresovaných krajín.

Na konferencii COP27, kde išlo aj o reakciu na záležitosti týkajúce sa súčasnej energetickej krízy a vojny Ruska s Ukrajinou, vyslovil tieto slová predseda Európskej rady Charles Michel.

Predseda Charles Michel a prezident Cyril Ramaphosa spolupredsedajú diskusii za okrúhlym stolom o spravodlivej transformácii. Zdroj fotografie: consilium.europa.eu

Ako vieme, snažíme sa znižovať naše emisie a obmedziť naše konštantné poškodzovanie planéty. V rámci prechodu na nulovú bilanciu skleníkových plynov, diskutovanú v rámci týchto konferencií, Európa na seba prenáša aj povinnosti a záväzky. Jedná sa o záväzky najmä voči rozvojovým krajinám a ich ekonomickom fungovaní, budúcim generáciám a aj voči našim občanom.

Na tejto konferencii sa opätovne potvrdil cieľ Európskej únie a aj naďalej ostáva rovnaký. Klimatická neutralita a nulová bilancia emisií do roku 2050 ostáva pre nás prioritou aj v ťažkých časoch vojny Ruska s Ukrajinou.

Taký bežný deň maturanta

Čo sa týka pozitívnych vecí, ktoré priniesla tohtoročná konferencia, tých je menej ako pominulé obdobia. Jediným svetlým bodom je vznik fondu pre kompenzáciu škôd spôsobených klimatickými zmenami pre chudobné krajiny, a taktiež dohoda krajín na zrýchlenej eliminácii spaľovania uhlia. Háčik môže byť ale v masívnom využívaní ropy a zemného plynu, o ktorých zmienka nebola.

Do nasledujúcej konferencie majú všetky krajiny vylepšiť svoje plány na ochranu klímy. COP28 sa bude konať koncom budúceho roka v Spojených arabských emirátoch.

Patrik Maďarčik, 5. B

6:30 – zobudím sa

7:00 – raňajky, ktoré môžu spôsobiť hyperglykemický šok, ale cukor potrebujem

7:25 – umývanie zubov so zošitom v ruke

7:40 – tepláky zo včera (veď sme maturanti, primárne sa učíme)

7:55 – dokonalé, čas urobiť si výživnú desiatu

7:57 – som tam iba na 4 hodiny, keks bude stačiť

8:10 – odchod z bytu

8:17 – státie na priechode 30 metrov od školy

8:19:24 – pozriem sa na hodinky

8:23 – stretnutie s pitbullom

8:23:02 – pitbull beží za mnou

8:26 – vchádzanie do triedy

8:38 – „Eseje mi položte na lavicu.“

8:39 – odovzdávam esej

9:05 – stále si myslím, že sa končí teraz, nie až o 10 minút

9:15 – áno, teraz

9:23 – už o chvíľku desiata

9:42 – pozerám si vysoké školy na druhom konci sveta

9:50 – pozerám si slovenské a české vysoké školy

9:57 – kopírujem si link a dôležité odseky do môjho neprehľadného prehľadu vysokých škôl

10:25 – „Od koľkých rokov začínajú deti chodiť do školy na Slovensku?“

10:50 – listening s Japoncom, ktorý sa práve prisťahoval do Anglicka a paňou, ktorej seká mikrofón

10:56:34 – dve chyby, nechápem, ale teším sa

11:15 – už len táto a končíme

11:55 – balenie sa na obed

12:02 – snažím sa vyjsť z dverí

12:08 – vyšla som... s troma kopancami, incidentom s kľučkou a mojím rebrom, členok by potreboval ľad, ale vyšla som

12:15 – sme tu všetci, uistíme sa, že nikto nepotrebuje lekársku pomoc a vyberieme sa na obed

12:25 – nemôžem si pomôcť, musím sa pousmiať na prvákoch skúmajúcich, čo práve jedia

12:26 – ako pravý veterán sa pustím do svojej porcie

13:00 – konečne doma

13:40 – dostanem správu, či nechcem ísť na sushi

15:30 – vraciam sa domov, zabudla som na esej na zajtra

15:45 – balím si tašku a idem do knižnice

17:00 – začínam pracovať na eseji

17:31 – hotovo

17:32 – maturitné otázky z angličtiny

17:50 – hotovo

17:52 – pravopisné cvičenia na zajtra

18:13 – hotovo

18:15 – znova vysoké školy

19:00 – otváram knihu a začínam čítať

19:01 – vravia mi, že o chvíľu zatvárajú

19:01:56 – pýtam si prémiové členstvo

19:02 – zistím, že ho mám

19:11 – sedím na zastávke a volám človeku, s ktorým som išla o 14:00 von, že teraz mám trochu času

20:30 – idem domov

21:45 – sprcha

22:50 – znovu čítam

0:23 – hups

0:25 – dobrú noc

Janka Bertová, 5.B

30. výročie vzniku SR

Spolu so založením Matice slovenskej jednoznačne niet dominantnejšieho dátumu pre Slovákov ako 1. január 1993, prvý januárový deň pred troma desaťročiami.

Významné historické medzníky Slovenskej Republiky

2004

V jarných mesiacoch 2004 slovenská vláda spolu s Národnou radou Slovenskej republiky schválili vstup SR do NATO (North Atlantic Treaty Organization). Dňa 29. marca 2004 odovzdaním prístupových protokolov depozitárovi Washingtonskej zmluvy dosiahlo Slovensko formálne členstvo v Severoatlantickej aliancii.

2007

Schengenský priestor predstavuje územie 26 európskych štátov, pričom na ich hraniciach je garantovaný voľný pohyb osôb a tovaru. Slovensko sa stalo súčasťou Schengenu 21. decembra 2007.

2009

Slovensko splnilo tzv. Maastrichtské kritériá v roku 2008 a od 1. januára 2009 oficiálne vstúpilo do eurozóny a prijalo spoločnú menu euro. Konverzný kurz slovenskej koruny voči euru bol stanovený na 30,126 SKK/EUR.

Pre súčasnú slovenskú generáciu, ktorá sa narodila v deväťdesiatych rokoch, je slovenská štátnosť samozrejmosťou. Pre mládež je prirodzené, že Slováci i Slovensko majú svoj zvrchovaný inštitučný základ v Slovenskej republike, ktorá disponuje všetkými atribútmi štátnosti.

A to od medzinárodného uznania, štátnych symbolov, existencie ústavných orgánov cez slovenčinu ako štátny jazyk až po slovenské štátne hranice. Nesmieme zabudnúť, že z pohľadu behu dejín ešte nedávno nebola otázka slovenskej samostatnosti vôbec istá. Dokonca to bolo ešte horšie, keď sa nevedelo, či slovenský národ vôbec prežije.

Prvá vysoká škola technického charakteru na svete bola Banská Akadémia, založená v roku 1762 Máriou Teréziou. Nachádzala sa v Banskej Štiavnici, ktorá bola centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe.

Za stred Európy sa podľa niektorých výpočtov považuje bod pri rímskokatolíckom Kostole sv. Jána Krstiteľa, ktorý leží nad obcou Kremnické Bane.

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach je dnes jediné svojho druhu v Európe. Vzniklo v roku 1991 ako prvé na svete. Je umiestnené neďaleko dediny Miková, odkiaľ pochádzali Warholovi rodičia.

Karin Stravková, 5.B

Vedeli ste, že...?

Čo pre mňa znamená šťastie?

Je to spôsob, ako sa dokážem spojiť sama so sebou na takej úrovni, na ktorej to inak nedokážem. Len tak ležať na studenom baletizole, čiernom linoleu, na ktorom tancovalo už mnoho tanečníkov.

Pomaly začnem hýbať prstami na rukách a nohách. Zvieram vzduch v dlaniach a opäť ho púšťam. Nohy vykopávam do výšin a pozerám sa na svoje chodidlá. Balansujú vo vzduchu a kníšu sa. S buchnutím padajú a ja sa otáčam. Ležím na bruchu a pažami obkresľujem veľké kruhy. Dotýkam sa zeme, prepájam sa s ňou, sme jedno a to isté. Pohnem sa ja, hýbe sa ona, hocikde sa ocitnú moje končatiny, je tam a istí ma. Zatlačím kríže do podlahy a cítim, že ma objíma.

Odrazu sa hrudným záklonom postavím a cítim absenciu podlahy. Celá moja rovnováha je sústredená v dvoch bodoch mojich chodidiel. Prekonávam sekundové krútenie hlavy a odovzdám sa hudbe. Ruky mi lietajú do rytmu a ja prenášam svoju rovnováhu z jedného bodu na druhý. Hudba sa stupňuje a ja lietam po prázdnej sále, občas zachytím odraz svojich rozlietaných vlasov v obrovskom zrkadle. Cítim ich prilepené na spotenom čele a vzduch, ktorým poletujem, mi ho príjemne ochladzuje. Nezáleží mi na tom, ako to vyzerá, či ako vyzerám ja, pretože v tom momente je to jedno, čas sa zastavil a ja lietam. Nerozmýšľam kam bude smerovať môj ďalší krok, no rovno kráčam. Neviem, čo bude, neviem, čo bolo, no viem, že som.

Padám na kolená a ruky vyhadzujem nad hlavu. Nechám ich spadnúť a opäť skĺznem na chrbát. Podlaha ma privíta objatím a ja sa jej úplne odovzdám. Hudba spomaľuje a ja chytám dych. Srdce mi splašene bije a hrudník sa dvíha a klesá.

Keď tancujem, cítim sa ako vták, ktorý môže všetko, môže uletieť a nemusí sa obzerať.

Dievčatá z 1. B a 3. B na imatrikulácii prvákov. Foto: L. Kövér.

Zatvorím oči a počúvam. Sálou sa nesie môj trhaný dych a hudba utícha. Cítim sa ako malé dieťa naplnené radosťou, ktorému srdce horí a ono si to ani neuvedomuje. Preto si ma tanec získal, pretože i keď neviem, čo sa práve deje s mojím telom, kde všade lietajú moje ruky či nohy, mám nad sebou úplnú kontrolu. Vypnem racionálnu časť môjho mozgu a nechám sa ovládať tou...

Sladká nevedomosť, ktorá ma nedesí, no naopak vytvára priestor pre úlety mysle. Nevedomosť poskytuje istú formu nádeje, že to predsa len nie je také zlé. Poskytuje mi útočisko, kde môžem objavovať kým som. Cítim samu seba, cítim adrenalín, ktorý mi pumpuje v krvi, keď sa zrazu ocitnem dolu hlavou. Alebo naopak, pri nekonečných hodinách preležaných na studenej podlahe predýchavajúc práve zažitý výkon.

Tanec nie som len ja, hudba a baletizol. Tanec sú pre mňa ľudia, ktorí ho vytvárajú. Prepájame sa v spleti končatín a potu. Dokážeme sa naladiť na rovnakú vlnu a zdieľať energiu. Improvizujeme, no poznáme svoje telá natoľko, že vieme, čoho sú schopné. Navzájom si odovzdávame vlastné skúsenosti, emócie, zážitky. Ak začnem pohyb, dokončia ho, ak neviem ako ďalej, sú tu a môžem sa na nich spoľahnúť. Sme súčasťou niečoho väčšieho, zdieľame myšlienky, nápady, kúsok našej osobnosti a neposledné šťastie.

Soňa Šomšáková, 1.B

Mikulášske korčuľovanie. Foto: L. Kövér.

Náš supermozog

Ľudstvo má neochvejnú túhu neustále sa hnať za novými poznatkami. Dali sme sa do výskumu palety zaujímavých svetov, ale čím viac otázok zodpovieme, tým viac nových sa vynorí. Akousi iróniou existencie je, že aparát, ktorý nám umožňuje naše bádanie a ktorý nesie našu samotnú osobnosť, je zároveň tým, ktorý doposiaľ chápeme najmenej – náš mozog. Napriek tejto veľkej temnote došlo v posledných rokoch k neskutočným objavom v tejto oblasti. Vypovedá o tom aj fascinujúca teória istých výskumníkov z Trinity College v Dubline. Je náš mozog akýmsi kvantovým počítačom?

K myšlienke kvantového charakteru nášho mozgu viedla vedcov snaha dokázať existenciu kvantovej gravitácie, ktorá by pomohla k vytvoreniu tzv. „teórie všetkého“ vo fyzike. Sú to práve experimenty v oblasti tzv. kvantového previazania, ktoré doviedli tím výskumníkov pod vedením Dr. Christiana Kerskensa k zaujímavým objavom v našom mozgu.

Pri kvantovom previazaní ovplyvňuje stav jednej sústavy stav tej druhej bez ohľadu na ich vzájomnú vzdialenosť. Vedci sa teraz domnievajú, že popri dvoch známych môže existovať aj ďalšia neznáma kvantová sústava, ktorá funguje ako mediátor. Pri tomto výskume sa zamerali na protónové spiny (kvantové momenty hybnosti častíc) v mozgovomiechovom moku zmeraných pomocou magnetickej rezonancie (MRI). Zachytené boli EEG potenciály pripomínajúce tlkot srdca. Takéto potenciály nie sú zvyčajne detekovateľné pomocou MRI, čo viedlo vedecký tím k záveru, že spomínané protónové spiny sú kvantovo previazané.

„Ak je tu previazanie jediným možným vysvetlením, to by znamenalo, že mozgové procesy museli interagovať s jadrovými spinmi.“ uviedol Dr. Kerskens.

Inými slovami by bolo aj bežné fungovanie mozgu podmienené kvantovými procesmi, a teda malo kvantovú podobu. Je to dokonalé vysvetlenie toho, prečo ľudský mozog prevyšuje aj tie najvýkonnejšie superpočítače v kritickom rozhodovaní a učení sa.

Výskum sa sústredil na mozgové funkcie spojené s krátkodobou pamäťou a vedomím. Je vysoko pravdepodobné, že tieto funkcie úzko súvisia s kvantovými procesmi. Črtá sa tu celkom nové vedecké odvetvie – tzv. kvantová kognitivita. S takýmto novým prístupom budeme schopný hlbšie pochopiť charakter nášho mozgu a našej mysle a aj to, ako ich udržiavať zdravé a liečiť ich. Naskytuje sa nám celkom revolučný pohľad nielen na ľudské vedomie, ale aj na bytie samotné.

Podarí sa nám lepšie pochopiť systém, ktorý nám pomáha chápať?

Pochopíme vedomie? Mali by sme sa pokúšať ho pochopiť? Bude vôbec dobré, ak budeme vedieť dôkladne rozobrať a predpovedať mozgové procesy alebo je ich tajomnosť a nepredvídateľnosť ich podstatou? Poďme smelo vvpred, len sa nezabudnime sem-tam obzrieť za seba.

Šimon Šváb, 3.B

Šesť nebezpečných vyvrheľov

Možno sa viacerým

z vás, ktorí buď často prezeráte kategórie seriálov na Netflixe, alebo ste fanúšikmi fantasy žánra, dostal za posledný rok do pozornosti seriál Shadow and Bone. Jeho prvá séria vyšla v jari roku 2021. A hoci je pravda, že veľké množstvo ľudí sa stalo fanúšikmi tohto príbehu práve pre tento seriál, za týmito ôsmimi epizódami sa v skutočnosti skrýva celý svet plný niekoľkých príbehov.

Rada by som vám predstavila jednu z kníh tejto série pod názvom Vrania Šestka. Približuje čitateľom ako život, tak aj nie veľmi legálne dobrodružstvá skupiny šiestich mladých kriminálnikov. Prízrak, ostrostrelec, zbeh, lámačka a zlodej na čele s najobávanejším trestancom Ketterdamu sa vydávajú na jednu z najnebezpečnejších misií doposiaľ. Motivovaní peniazmi a novou výzvou pracujú na pláne ako vyslobodiť a previezť väzňa (v jednom celku) z najstráženejšieho väzenia –tzv. Ľadového dvora.

Kniha nabitá akciou, vtipnými dialógmi a skvelou atmosférou, ktorá vás pohltí raz-dva – to je v skratke Vrania šestka. Autorka Leigh Bardugo v nej opäť zahviezdila úžasnými hláškami a dejom, ktorý vám nedovolí odtrhnúť oči od knihy.

Osobne je táto séria mojou najobľúbenejšou už niekoľko rokov a pravidelne sa k nej vraciam. Dúfam teda, že jej taktiež dáte šancu či už ste pravidelným čitateľom alebo len zriedkavým.

Sľubujem, že samotná kniha je oveľa viac záživnejšia ako moja recenzia.

Michaela Vladimírová, 5.B

Štefánikov kríž

Občianske združenie Klub 89 v spolupráci s Ústavom pamäti národa vyhodnotili v piatok 11. novembra 2022 v Bratislave súťaž s názvom „Naša nedávna história“. Náš študent Lukáš Kövér sa rozhodol do súťaže zapojiť a vytvoril krátke audiovizuálne dielo, ktoré nesie názov „Štefánikov kríž“.

Išlo o 4. ročník študentskej súťaže, ktorý bol venovaný Slovensku v 20. storočí a vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi pred rozdelením a po rozdelení Československa.

Medzi členmi poroty, ktorých úlohou bolo vybrať tie najzaujímavejšie súťažné príspevky, boli významné osobnosti ako napríklad spisovateľ Ľubomír Feldek, profesor Rudolf Sikora a mnohí ďalší. Lukáš získal 2. miesto v kategórii audiovizuálna tvorba. To však nebolo jediné ocenenie, ktoré si odniesol. Zároveň bol odmenený cenou Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika. Lukášovi blahoželáme a do budúcna prajeme mnoho ďalších úspechov.

učiteľ Pavol Holovka

Online škola: Katkin park číta

V našej Online škole sme pre vás vytvorili už dobre známu platformu s názvom Katkin park číta . Každý mesiac sa v nej môžete inšpirovať novými tematickými príspevkami. Nezabúdame ani na literárne súťaže, filmy, dokumenty, zaujímavé kultúrne udalosti a aktivity, za ktorých plnenie môžete získavať bonusové body od vašich učiteľov.

Na strane 24 vám prinášame príspevok našej žiačky Sone Šomšákovej, ktorá sa práve z Online školy dozvedela o súťaži, do ktorej sa zapojila. Napísala veľmi peknú esej na tému: Čo pre mňa znamená šťastie?

učiteľ Tomáš Magda

Voliť či nevoliť?

To je otázka!

V sobotu 29. októbra 2022 sa konali voľby do orgánov samosprávnych krajov a voľby do orgánov samosprávy obcí. Téma volieb je medzi mladými ľuďmi často v úzadí. A možno len zdanlivo. Každopádne je účasť na voľbách stále diskutovanou témou. Jedni hovoria, že ísť voliť je zbytočné, iní zas, že je to naša občianska povinnosť.

Na tému volieb sme sa rozprávali s pánom Radvánszkym. Chceli sme počuť jeho názor a pohľad na voľby, prečo voliť či nevoliť.

Voľby môžeme definovať ako systém obsadzovania zastupiteľských zborov na základe hlasovania občanov, ktorí sú oprávnení voliť. Sú pravidelne opakujúcou sa politickou súťažou. Myslíte si, že ak sme oprávnení voliť, mali by sme sa volieb zúčastniť? Môže jeden hlas niečo zmeniť?

V minulosti som počul citát, že keby voľby mohli niečo zmeniť, tak by sa neorganizovali. Ja s tým veľmi nesúhlasím. Myslím si, že to je jediná cesta ako niečo zmeniť, ako dať najavo svoj názor aj napriek tomu, že ten názor je povedzme v nejakej minorite. Myslím si, že napriek tomu je potrebné ho vyjadriť úprimne, lebo aspoň v štatistikách sa tam ten jeden hlas niekde objaví. Dám tak okoliu najavo môj postoj. Má to zmysel z toho dôvodu, že vyjadrujem čosi, čo cítim, že je správne. Podľa mňa určite má zmysel voliť.

Na čo by si podľa vás mladí ľudia, možno hlavne prvovoliči, mali pri akýchkoľvek voľbách dať pozor? Čím sa vy osobne budete pri nadchádzajúcich parlamentných voľbách riadiť a ako sa orientovať v množstve strán a názorových skupín?

Ja osobne budem určite voliť v zmysle väčšej slobody. Podľa štatistík väčšina mladých ľudí, ktorí odchádzajú zo Slovenska do iných krajín, neodchádzajú z finančných dôvodov. Sú schopní na Slovensku aj zarobiť, aj sa uživiť. Veľká časť, hlavne vysokoškolsky vzdelaných, odchádza kvôli spoločenským otázkam, intolerancii a nenávistným prejavom. Toto je ten hlavný problém. Budem voliť v zmysle uvoľnenia štandardov, ktoré sú nastavené naozaj neaktuálne, nekorešpondujú s tým, ako žijú mladí ľudia, nekopírujú ich potreby v žiadnom ohľade. Niekedy mám pocit, že to nekopíruje ani potreby mojich starých rodičov. Čakám, že sa zmenia podmienky a človek nebude mať pocit, že je tu vyslovene spútaný.

Lea Grečová a Viki Sadová, 3.B

Nové výzvy

Je to známa vec, od nového školského roka sa stala pani učiteľka Kuchtiaková zástupkyňou školy. Pre jej triedu tretiakov, rovnako aj pre ostatných žiakov, to bolo na začiatku školského roka malé prekvapenie. Rozhodli sme sa preto pozrieť do „zákulisia“ a zistiť, ako to v skutočnosti vníma a prežíva.

Nová pozícia, nové úlohy, nová rutina... Aké pocity, myšlienky a predstavy so sebou táto zmena prináša. Ako ste sa vlastne stali zástupkyňou?

Asi tak prirodzene. Minulý rok ostala naša škola náhle bez pani zástupkyne, keďže nás pani učiteľka Piptová opustila. Vedenie školy nechcelo miesto hneď nahrádzať niekým novým, príp. cudzím. Bola to neľahká situácia pre nás všetkých. Každý z nás postupne dostal nejaké úlohy a navzájom sme si pomáhali. Koncom roka za mnou prišli pani riaditeľka s pani zriaďovateľkou s otázkou, či by som nechcela byť zástupkyňou školy. Dali mi čas na rozmyslenie a po uvážení som sa teda rozhodla, že do toho pôjdem. Moje pocity boli zmiešané, predsa len som nevedela, čo všetko ma čaká, aj keď som mala akú-takú predstavu, a išla som na miesto niekoho, kto to robil už veľmi dlho a naozaj dobre. Najviac chaotické a bláznivé to bolo v septembri, ale vďaka kolegom, pani riaditeľke a pani zriaďovateľke som to zvládla.

Určite ste mali zmiešané pocity, čo očakávate od práce zástupkyne a aké máte predstavy do budúcna?

Úprimne, predstavy som asi nemala žiadne, keďže som tu už nejaký ten čas, tak som približne vedela, čo táto práca obnáša. Išlo to však na úkor hodín, ktoré som doteraz učila. Učím menej, ale to preto, lebo moja nová pozícia si vyžaduje aj trochu inú prácu. Mojím cieľom je, aby som všetko robila najlepšie ako viem. Určite tiež chcem pomáhať kolegom a študentom tak, ako to bude v mojich silách.

Hodiny s vami chýbajú aj nám. Čo by ste povedali, že sa zmenilo na vašej pracovnej náplni v porovnaní s radovým učiteľom?

Hlavný rozdiel je v tom, že ako zástupkyňa mám teraz viac administratívnej práce. Zo začiatku bolo toho na mňa veľa, veľa nových informácií a postupov. Mám už za sebou aj školenia a keď som sa na to dala, tak už niet cesty späť. Pravda je taká, že mi celkom chýbajú hodiny, ktoré som mala. Ale život je o zmene a ja som aj rada, že sa môžem niekam posunúť a naučiť sa nové veci.

Spomenuli ste, že chcete pomáhať študentom a kolegom tak, ako bude vo vašich silách, čo by ste teda chceli zmeniť v prospech študentov alebo aké zmeny by ste chceli urobiť na škole?

Určite chcem, aby sa tu študenti cítili dobre. Vždy keď sa naskytne nejaký problém, tak ho chcem hneď riešiť. Nemám rada, keď sa veci tiahnu veľmi dlho. Som rada, ak je nejaký problém, viem o ňom a môžeme ho ihneď vyriešiť. Všade je veľa stresu a práve preto chcem, aby sa tu ľudia (žiaci aj učitelia) cítili v pohode a aby škola bola takým fajn miestom, akým aj je.

Vyučovanie, písomka, online škola, zapisovanie známok, oprava slohov... – zvonku práca učiteľa pôsobí ako kolotoč stále sa opakujúcich povinností. Je život učiteľa podľa vás monotónny?

Myslím si, že nie. Každý rok sa odvíja najmä od vás, študentov. Každý rok po prázdninách prichádzate trošku iní, zmenení a s novými výzvami pre nás učiteľov. Predtým ako som začala učiť, myslela som si, že práca učiteľa je veľmi jednotvárna, ale opak je pravdou. Ste to práve vy, žiaci, ktorí nám dávate nové stimuly a podmety a „nútite“ nás zdokonaľovať sa vo veciach, ktoré pre nás nie sú až také známe.

Na záver najťažšie otázky. Čo by ste odkázali našim maturantom?

Milí maturanti, chcela by som vám odkázať, že vám držím palce či už pri písomnej alebo ústnej forme maturitnej skúšky. Prajem vám veľa úspechov v živote, ktorý vás následne čaká. Som vďačná za chvíle, ktoré som s vami strávila a verím, že každý z vás posunie poznatky, ktoré nadobudol v škole, na vyššiu úroveň. Veľa šťastia vám prajem!

Aký by podľa vás mal byť ideálny učiteľ?

Podľa mňa je veľmi ťažké definovať pojem ideálny učiteľ, každý z nás je iný a má svoj osobitný štýl učenia. Podľa mňa však ideálny/dobrý učiteľ by mal byť človek, ktorý má rád svoju prácu, má rád študentov, rád vzdeláva ostatných a aj sám seba. Dobrý učiteľ by mal byť priateľský a ľudský, aby žiaci vedeli, že za ním môžu kedykoľvek prísť, ale zároveň aj dostatočne prísny na to, aby ho rešpektovali a vážili si ho. Nájsť tento balans je niekedy veľmi náročné, ale práve dobrý učiteľ by ho mal vedieť nájsť.

Lea Grečová a Ela Fiľakovská, 3.B

Chystáte

sa alebo ste už boli na karnevale či fašiangovom plese?

V redakcii budeme radi, ak nám zašlete fotografiu a ktovie, možno to bude práve tá vaša, ktorú zverejníme v ďalšom čísle nášho časáku.

Pridaj sa k nám!

Redakcia Štvorlístka víta nové posily. Je skvelé, ak máš talent, ale oveľa dôležitejšie je mať chuť. Ak máš chuť písať, fotografovať, si zvedavý a chceš sa niečo nové naučiť, pridaj sa k nám. Hľadáme redaktorov, anketárov, nadšených kuchárov, umeleckých fajnšmekrov, kreatívcov, recenzentov, športových fanúšikov…Všetci so záujmom akokoľvek prispievať na stránky Štvorlístka ste srdečne vítaní! Hláste sa a pýtajte na stvorlistok@katkinpark.sk

PF 2023

@gymnaziumkatkinpark

Súkromné

Štvorlístok, školský časopis, vydáva Súkromné gymnázium Katkin park II. Adresa: Katkin park 2, 040 11 Košice. Školský rok: 2022/2023, vydanie prvé, občasník. Redakčná rada: Jana Bertová, Vivien Duhoňová, Ela Mária Fiľakovská, Lea Grečová, Lukáš Kövér, Patrik Maďarčik, Martin Mariščák, Nela Meitnerová, Nela Rosenbergová, Viktória Sadová, Karin Stravková, Alexandra Škultétyová, Šimon Šváb, Michaela Vladimírová.

Koordinátor: Mgr. Tomáš Magda. Spolupráca: Martina Miškovová, MA. Kontakt: stvorlistok@katkinpark.sk. Web: www.sgcr.sk. Náklad: 50 ks. Grafické spracovanie: Lea Grečová. Tlač: C-Press.

gymnázium Katkin park 2, Košice