Časopis Štvorlístok - 2019/20 vydanie tretie /Korona - špeciál/ by Sukromne gymnazium Katkin park

Štvorlístok

KORONA-ŠPECIÁL

Školský magazín Súkromného gymnázia Katkin park 2, Košice Vydanie tretie, šk. rok 2019/2020

Prečítate si: Študenti fičia na espresse a Netflixe Učiteľka sa češe len pred live streamom Hysterické hromadenie toaleťáka bolo na smiech www.sgcr.sk

Štvorlístok

Z redakcie

OBSAH: Tre t ie v yda nie Št vor l ís t k a v školskom roku 2019/2020 sme nazvali korona-špeciál. Vznikalo totiž v poctivej domácej karanténe nás všetkých. Redakcia si teda posvietila na študentov aj učiteľov, aby zistila, ako na tom sú. Fyzicky, mentálne... veď posúďte. Študenti nám tvrdili, že sa učili stojky, varili guláš, umývali okná, sadili bylinky, šili rúška, ale najmä sa vzorovo učili a snažili sa z toho celého nezblázniť. Šušká sa, že Adama držalo nad vodou len kvalitné espresso a Veroniku výlety do krajiny nekrajiny zvanej Netflix. Istá Janka sa ironicky smiala nad hysterickým hromadením toaletného papiera. No zo zborovne išli iné klebety. Slovenčinárku ráno budila zaslintaná mäsová pusinka od psa, angličtinárka viacej varila i vypekala a dokonca začala opäť čítať! (Knihy.) Profesorka biológie prišla na to, že študenti (asi aj tí neporiadni) sú pre učiteľov dôležití ako kyslík. Matematikárke počas live streamov padala tabuľa a hlasno mňaukala mačka. Zriaďovateľka priznala, že si ofinu česala len pred živým vysielaním. Pani riaditeľka prezradila, že na pochopenie študenstkej reči by niekedy potrebovala výkladový slovník. A naša Veronika zo sekretariátu sa už nevedela dočkať smiechu, čo počuť z bufetu až do kanclu. Avšak v našom opäť rozšírenom, až 20-stranovom vydaní, sa dozviete aj zaujímavosti z iných vesmírov. Yoseikan Budo, terapia farbami – to všetko (a čosi navyše) objavíte v špeciálnom 3. čísle Štvorlístka. Prajeme pohodové čítanie! Redakcia Foto na titulke: Larisa Marič

NAOZAJ NÁM MÔŽU ZAKÁZAŤ VYJSŤ Z DOMU?

Sme svedkami historickej udalosti, o ktorej sa raz deti budú učiť na hodinách dejepisu. Takýto zvrat hádam nikto nečakal. Keď som v zime prvýkrát počula o nebezpečnom víruse z Ázie, ani vo sne by mi nenapadlo, do akej situácie sa dostaneme. Predpokladám, že my všetci sme boli zvyknutí na úplnú slobodu. Je predsa rok 2020, naozaj nám niekto môže zakázať vyjsť z domu? Ľudia si pred päťdesiatimi rokmi mysleli, že dnešní obyvatelia budú cestovať na lietajúcich autách. Nuž, neboli ďaleko od pravdy. Síce momentálne takmer vôbec nemôžeme cestovať, ale celý svet pracuje pomocou počítača, mobilu, internetu. Naše vzdelanie, práce, ale aj priateľstvá sú závislé od technológie. Som si istá, že nie som jediná, kto z tejto skutočnosti upadol do melanchólie. Dva mesiace bez každodennej socializácie zanechali stopy

na psychike mnohých. Človek začne príliš veľa uvažovať, napokon, čo iné nám ostáva, keď máme toľko voľného času. A po predlhom premýšľaní som si uvedomila, koľko rôznych vecí mi doma leží nevyužitých, pretože som sa im nemala kedy venovať. Nedokončené projekty, nápady a myšlienky odložené niekde v zaprášenej komôrke môjho mozgu. Začalo sa jarné upratovanie, nielen v mojej izbe, ale aj v mojej hlave. Zo začiatku mi bolo ľúto, že nebudem môcť poriadne osláviť svoje narodeniny, alebo že nepôjdem po maturite von s kamarátmi. Zrazu sa mi to však nezdalo až také tragické. Pochopila som, že musím z tejto situácie vyťažiť čo najviac. Konečne som sa mohla venovať sebe a tomu, čo chcem skutočne robiť. Keby nebolo pandémie, môj život by sa uberal úplne iným smerom. Nie nadarmo sa hovorí: „Všetko zlé je na niečo dobré.“ Je to zvláštna etapa, no po nej príde ďalšia, a za ňou opäť ďalšia. A žiadna z tých nasledujúcich epizód našich životov by nebola rovnaká, keby sme si všetci neprešli týmto obdobím, akokoľvek nepríjemné pre nás bolo. Larisa Marič Máj 2020

Jún 2020

Anketa

ANKETA: AKO TRÁVIŠ ČAS POČAS KARANTÉNY? Online výučba je v plnom prúde a ľudia zrazu trpia novodobým problémom, prebytkom času. Túžba zahnať nudu prináša nové, kreatívne činnosti. Bežné pozeranie seriálov, či čítanie kníh, nestačí. Naši študenti dostali za úlohu odpovedať na jednoduchú otázku, ako zabíjajú čas počas karantény. V dotazníku som dostala 46 odpovedí, ktoré odhalili, že žiaci nášho gymnázia sú vzorní. Väčšina napísala, že sa takmer stále učia alebo vypracúvajú zadania. Podelím sa s vami o výber najoriginálnejších odpovedí.

M ím h a r i o R e i grafi udbu, ch ter, 5 .B: ku od a mo m e n , s t a r á m ím f o t i ť ,r t á l ne s robíma o e -sho obím p g ul á š, he he.“ Szidoran Pal, 1.B: „ Rob

ka K at á , 2 . B: v o a in Koš na žím s u.“ jk „S o t s či ť na u Daniel Ferdinandy, 1.A: „Snažím sa nezblázniť sa.“

ov á , uravlov teľka Ž Pani uči dna 1. B a 1. A : vesím , za trie o do auta Charlieh eme do prírody „Zbalím id a o roch šk rú y. Po ve če na n os a 2 hodin a spoň n šijem rúška .“

„Opravujem staré rádiá a pozerám anime.“

: 4 .B vá , á .“ o l a ok n Ant L e a mý v a m „U

Braňo Saloky, 1.B: „Pozerám telku alebo pozerám do steny.“

Ja som si, konečne, našla čas na aktivity, ktoré už niekoľko rokov odkladám alebo ich inokedy nestíham. Okrem toho, že oveľa častejšie upratujem, cvičím a učím sa to, čo ma baví, som napríklad opravila svoj starý šijací stroj. Istým spôsobom sú pre nás tieto obmedzenia pozitívne. Kedy budeme mať lepšiu príležitosť venovať sa sebe, svojim rodinám, či nedokončeným projektom, keď nie teraz? Larisa Marič

N S byl „Šijem amč oém í ko i in k r y v úš k v á , a z 1 m a á hr a d , p e s t . B : sk y e a uje n a v y r m si t vá áb r.“ am si

Študentský život

Štvorlístok

ESPRESSO, ČO MA DRŽÍ NAD VODOU Prebúdzam sa do ďalšieho slnečného rána. Deň doma číslo 26, pomaly to už prestávam rátať. Ako už býva zvykom, nebudím sa na zvuk budíka, ale na hluk, ktorý ide od premotivovaného suseda. Behá po záhrade už od pol piatej a naháňa včely v tom smiešnom outfite. Moje prvé kroky vedú do kuchyne, kde ma čaká milovaný kávovar. Zapnem ho a užívam si užasnú symfóniu v jeho prevedení, od začiatku až po koniec. Dnes mi počasie praje, vonku svieti slniečko, a tak si môžem vychutnať kávu popri tom, ako budem pozorovať nový mega projekt už vyššie spomínaného suseda. V momente, keď otvorím dvere, sa na mňa rozbehne môj malý veľký pes. Spolu skontrolujeme suseda a stromčeky poškodené od divokých zvierat. Stále nechápem, prečo si pochutnávajú na mojich stromčekoch, ako keby ich nebolo v lese dosť. Po tom, čo sa vrátim dnu, si dám užasnú praženicu od mamky a zapínam počítač. Obdivujem, že ho toľké zapínanie a vypínanie baví. Milujem online školu. Ihneď ako sa pripojím do chatu, viem, čo mal kto na raňajky, kto má aký internet a kto sa ako vyspal. Dnes ma čakajú nejaké tie cvičenia a eseje. Tak, ako stále, príprava na maturitu a následne niečo kreatívne vo forme písania. Nepamätám si na deň, kedy by mi čas počas online školy nezbehol rýchlo.

Keď mám v škole hotovo, čaká ma úžasný obed a poobedná siesta. Áno, aj škola je vyčerpávajúca. Po sieste venujem dve hodiny seriálom na Netflixe, je ich tam fakt habadej. Chystám sa na večerný beh. Na to, že moje očakávania neboli vysoké, bol beh príjemný a ani som nenadával ako chorá vrana, keď som nevládal. Doma si dám sprchu a po nej zeleninový šalát a kuracie mäsko. Po piatich rokoch na intráku mám znova pravidelnú stravu. Kto nezažil intrák, nepochopí. Večer si ešte zahrám hry so spolužiakmi a idem spať, zase v spoločnosti Netflixu. Možno vám tieto dni doma niekedy prídu dlhé, no treba ich brať z tej pozitívnej stránky. Ste viac s rodinou, tí čo ste na intráku, máte konečne normálnu stravu a hlavne sa môžete niečo nové naučiť alebo sa zdokonaliť v tom, čo už viete. Nezabúdajte, vždy myslite pozitívne a užívajte si pokoj a teplo domova. Text a foto: Adam Pekarik

Jún 2020

Študentský život

DENNÍK ONLINE ŠTUDENTA

MAREC 2020

Ahojte! Som študentka zo štvrtého ročníka na Katkinom parku. Keďže som sa jeden večer (pre zmenu a asi ako vy všetci) doma nudila, rozhodla som sa spísať si časový denník z karantény. Verím, že vás to aspoň trochu pobaví! :)

8:59 – Budíček, ktorý v hlave vypnem ešte skôr, než vôbec stihne zazvoniť. 9:15 – Meškám do školy, pozriem, akú mám prvú hodinu a podľa toho sa rozhodnem, či môžem. Bohužiaľ, ani do online školy nesmiem meškať. 9:20 – Snažím sa naštartovať posledné dve mozgové bunky, ktoré mi v hlave ostali. 9:55 – Odovzdám vypracované zadanie a idem pozrieť chladničku. 10:05 – Ľahnem si naspäť do postele a pracujem na zadaní z druhej hodiny počas jedenia raňajok. 10:15 – Pozriem, čo je nové na sociálnych sieťach. 10:30 – Pokračujem na zadaní z druhej hodiny. 11:00 – Vojde mi do izby mamka s dvomi otázkami – či sa učím a čo chcem na obed? 11:00:09 – Odpovedám jej – áno a neviem. 11:15 – Pokračujem v učení po krátkej prestávke v kúpeľni. 11:20 – Nadávam na zadanie z tretej hodiny.

11:25 – Robím zadanie z tretej hodiny. 11:30 – Nadávam a zároveň robím zadanie z tretej hodiny. 12:00 – Pozriem novinky ohľadom koronavírusu. 12:10 – Učím sa ďalej. 12:11 – Idem pozrieť chladničku a pomojkať psa. 12:30 – Nestíham odovzdať zadanie z poslednej hodiny. 12:44:59 – Odovzdávam zadanie z poslednej hodiny. 12:56 – Obedujem „to neviem“, čo som chcela na obed. 13:30 – Trávim „to neviem“, čo som mala na obed. 13:55 – Idem sa sťažovať mamke, že sa nudím. 14:15 – Zase idem pozrieť psa. 14:40 – Idem na výlet do Netflixu, fakt super dovolenka. 17:00 – To je už toľko?! 17:05 – Zmierim sa s tým, že som znovu strávila pol dňa na Netflixe. 17:10 – Pozriem ešte chladničku. 17:15 – Idem vyvenčiť psa. 17:45 – Môj pes sa naháňa s iným psom. 18:30 – Prišli sme domov a obaja sme hladní. 18:50 – Ja po umytí rúk, pes po umytí labiek, konečne obaja večeriame. 19:20 – Ideme si s rodinou, (fakt super ľudia, som zistila), zahrať nejaké spoločenské hry. 19:40 – Vyhrávam! 19:43 – Prehrávam. 19:57 – Stále prehrávam… 20:20 – Prehrala som. 20:30 – Od zlosti pozriem chladničku. 20:40 – Sťažujem sa mamke, že som prehrala, lebo ocko so sestrou podvádzali. 21:00 – Idem do sprchy. 21:30 – Idem spať, lebo ráno treba znovu vstávať do online školy. 22:30 – Oprava. Až teraz idem naozaj spať, doteraz som bola na mobile... Dobrú noc!

Text a foto: Veronika Šáriczká

Štvorlístok

Zo zborovne

KORONA-DENNÍK UČITEĽKY

APRÍL 2020

5.30:

Zobudí ma zaslintaná mäsová pusa na tvári. „Chaaaarlieeee!“ poviem znechutene. 5.30.08: Pridá sa bozk na líce od manžela: „Idem, jedol, vyvenčil sa, voláme si cez deň.“ 5.30.25: Otáčam sa na druhý bok, viac sa zaborím do periny, vypína ma. 6.30: Brechotom ma zobúdza nevychovaný susedov pes, breše aj na vietor. Chcem sa otočiť na opačný bok, neviem sa pohnúť, Charlie zaspal na mne. Snažím sa zaspať skôr, než mi stŕpne noha. 7.58: Mimovoľne sa budím, vnútorný budík je nastavený. 8.00: Vypínam budík. 8.02: Píšeme si s babami (rozumej s kolegynkami) prianie dobrého rána a príjemného dňa 8.02 – 8.20: Čítam maily, odpisujem na IG a FB, škrabkám Charlieho za uškami 8.20 – 8.25: Umývam si zuby, krotím dva dni neumyté vlasy, snaha o vytvorenie človeka. Zo seba-sa. 8.30: Zapínam kávovar, espresso mi dodá silu, zapínam rýchlovarnú konvicu, zalievam si bylinkový čaj. Razím teóriu: „Cica, nežer!“ 8.34: Zapínam Macbook - Online školu, Edupage, email, zapínam domáce Lenovo Yoga – Skype. 8.37: Beriem Charlieho na dvor vykonať, čo treba, upratujem obývačku, hlavne časť, ktorá bude v zábere Skype (skúšam maturantov). 8.56: Pijem studenú kávu (bez mlieka, s lyžičkou cukru, lebo „Cica nežer!“) pre krásu, krivým

ústa, lebo je horká, zapíjam ju horkým bylinkovým čajom, hundrem, že som na seba zlá, čakám na skúšanie, nech prídem na iné myšlienky... 9.00: Volám prvej štvrtáckej obeti. Po úvodných spoločenských formulkách (Ako sa máte, ako ste spali, ste zdraví?) začínam skúšať. 9.03: Popri skúšaní čítam emaily od kolegov jedným okom, druhým okom sledujem odpovedajúceho štvrtáka. 9.04: Mala som sa viac venovať mailom, to čo mi tu drísta?! Snažím sa zachovať chladnú hlavu, ale pýtam sa sama seba, odkiaľ má také teórie?! 9.05: Je mi do plaču, asi si otvorím Profesia.sk a nájdem si inú prácu. 9.07: Vypínam profesiu, baliť rúška v pohodlí domova sa mi nechce. 9.08: Jaaaj, omg, štvrták si pomýlil literárne obdobie. Usmerňujem. 9.10: Stále usmerňujem, dávam sugestívne otázky pre zorientovanie sa. 9.11: Zorientoval sa. Život je zas krásny, teórie začínajú dávať zmysel. 9.14: Prechádzame na druhú časť zadania. 9.15: Kladiem otázky, dýcham zhlboka. 9.18: Pichlo ma pri srdci, opravujem rok 1983 na 1843. Štúr sa musí v hrobe otáčať ako ventilátor. 9.20: Vyhlasujem ortieľ, známkujem, skleslo pozerám na rozpis skúšania. Skleslosť strieda nádej. 9.20 – 10.58: Intenzívne skúšam. Pocity smútku, zhrozenia sa a prosby o výpadok internetu striedajú pocity radosti malého dieťaťa pod vianočným stromčekom. 10.58: V rýchlosti hygienická pauza, dopíjam čaj, prezúvam si teplejšiu obuv, v dome je už kosa 11.00: Zisťujem, že mám voľnú hodinu. Zapnem práčku. 11.01: Zisťujem, že práčka je plná včerajšej bielizne, na ktorú som zabudla. Periem ešte raz. Typické. 11.02: Idem si stiahnuť z OŠ domáce úlohy. 11.13: Idem po Nutellu a lyžičku 11.19: Domáca úloha bez chyby! Som skvelá učiteľka! Milujem svoju prácu. Milujem našu školu, milujem decká, čo sa učia! 11.20: Čo keby som šla kopať kanály? 11.50: Zapisujem známky do Edupage. Celkový priemer je 1,62. Veď super! Žuravlovová, buď menej náročná!

Jún 2020 11.51:

Beriem pracovný notebook a kráčam hore schodmi do detskej izby pred tabuľu. Zapínam tretí notebook extra na live streamy, pretože je káblom pripojený na internet, teda nebude sekať. (Pre ilustráciu, notebook leží na žehliacej doske, tej sa dá regulovať výška. Kreativite sa medze nekladú). 12.00: Spúšťam live stream, robím si prezenčku. 12.08: Kde sú ešte tí traja?! 12:10: Tí traja dokvitli, zaspali. Mať tak ich problémy. 12.11 – 12.26: Vyučujem, píšem fixkou, mažem fixku, padá mi handra, padá mi Clin. Hundrem, že spadol Clin. 12.26: Vyhodilo ma zo streamu, lebo robím reklamu Clinu. Samozrejme, vyhodí ma ešte dvakrát... 12.28 – 12.50: Dokončujem učivo, všetci ho chápu, zadávam domácu úlohu, som so sebou spokojná. 12.52: Lúčim sa, vypínam stream, škvrká mi v bruchu. 12.55: Dokončila som edit streamu, ukladám, odchádzam do kuchyne zaliať si nový čaj. 13.00 – 13.40: Odpisujem na maily, obvolávam prvákov, prečo neboli na vyučku, čistím žalúdky, aby odovzdávali zadania načas, čítam si tematické plány, nech sa zorientujem. 13.40 – 14.25: Nahadzujem zadania pre ďalšie ročníky, vyrábam pracovný list, hľadám video k literárnemu dielu, aby to bolo názornejšie, pripravujem si vyučovanie. 14.25 – 14.37: Zapisujem učivá do triednej knihy aj do reportu. 14.38 – 15.00: Odpisujem na druhú várku mailov, dokončujem pracovné listy. 15.00 – 16.00: Beriem notebook, sadám si na slniečko na terasku, nahadzujem test z vetných členov. 16.15: Odkladám notebook, test ešte dokončím, vítam sa s manželom. 16.20 – 17.20: Venčíme. Rozprávame si zážitky z práce, snažíme sa zabrániť Charliemu zožrať cyklistov, mačky a malé psy. Opäť našiel jedinú smradľavú mláku široko-ďaleko, musel sa v nej vyváľať. 17.20 – 17.40: Snažím sa udržať Charlieho v sprcháči, aby som ho umyla, smrdí ako vrece kravinca. 17.45: Kúpeľňa poupratovaná, osuška vyvesená, na striedačku hádžeme Charliemu loptu. 18.00: Zohrievam večeru. Varievam na dva dni, nie som predsa vývarovňa. 18.10 – 18.30: Večeriame.

Zo zborovne 18.30: Chlapci odfukujú v záhrade, upratujem kuchyňu. Asi som mala byť upratovačka. 18.40 – 19.40: Sedíme na teraske, počúvame Bon Joviho, hráme sa s Charliem. 20.00: Zapínam si cez TV na youtube podcast. 21.00: Dekou zakrývam pána manžela a bez hanby ho nechávam spať v obývačke, lebo chrápe ako svorka motorových píl. 21.20: Vlasy umyté, sedím v posteli v pyžame a pozerám 157.-krát HIMYM. 22.00: Vypínam TV, sledujem varenie na IG TV, som hladná, ale najbližšie môžem jesť až o 24 hodín. 22.05: Rozbieha sa chat s kolegynkami, posielame si obrázky a videá na rozveselenie, robíme si srandu jedna z druhej, lebo kamošky sa rady doberajú. 23.15: Zase neviem spať, sledujem DIY a premýšľam, čo viem vyrobiť ja. 00.02: Zobúdzam sa na to, že ležím na mobile a Charlie sa pýta na hygienickú pauzu. 00.07: Vchádzam do domu, pristihnem muža, ako v polospánku konzumuje Horalku s Nutellou. Odprevádzam ho späť na gauč. 00.14: Konečne si idem ľahnúť do postele, Charlie mi zabral paplón, prikrývam sa dekou a modlím sa, nech zaspím. 01.07: Charlie odchádza spať do obývačky, vrhám sa na paplón ako na spásu. 01.09: Zaspávam. ................................ 5.30: Zobudí ma zaslintaná mäsová pusa na tvári. „Chaaaarlieeee!“ poviem znechutene... Decká, nemyslite si, že len vy máte pestré dni, aj vaše učiteľky a vaši učitelia by s vami najradšej boli, verte mi, že nám chýbate. Ale je dôležité byť doma, správať sa zodpovedne. Mnohí si takto nájdeme cestu späť k rodine, priateľom, dávno zabudnutým koníčkom, prípadne sa naučíme robiť niečo nové. Ak si nájdete čas a každý deň inú činnosť, bude táto situácia znesiteľnejšia a príjemnejšia. Všetkých vás pozdravujem a želám veľa zdravia, trpezlivosti a pevných nervov. Vidíme sa na Online škole. Vaša Žurka P.S.: Vedomosti našich študentov sú negatívne hyberbolizované za účelom pobavenia čitateľa, naši štvrtáci by dali maturity na dámy a pánov, ľavou-zadnou!

Štvorlístok

Naše úspechy

AKO SI ZAROBIŤ TROCHOU PÍSANIA Naši študenti sa nenechali zahanbiť. Práve naopak, rovno zvíťazili! Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie na Technickej univerzite v Košiciach vyhlásila s podporou U. S. Steel Košice súťaž Technické Talenty 2020+. Larisa a Saveliy sa zúčastnili a ich projekty zahviezdili. Táto súťaž trvá až do 31. októbra 2020, pričom každý mesiac je vybratých 3 až 6 najlepších prác a po ukončení súťaže bude vyhlásený úplne najlepší projekt, ktorý bude opäť ocenený. Účastníci si môžu vybrať z piatich rôznych kategórií. Naši študenti sa rozhodli pre kategóriu s názvom „Každá úspešná cesta sa začína správnym rozhodnutím…“ a my sme sa ich opýtali na ich skúsenosti so súťažou.

LARISA MARIČ, VÝHERKYŇA FEBRUÁROVÉHO KOLA SÚŤAŽE: Ako teda celá súťaž prebiehala? Pani profesorka Miškovová nám poslala odkaz, cez ktorý sa môžeme zapojiť. Odoslala som im svoju prácu a o mesiac mi napísali, že som vyhrala. Dá sa tam zapojiť každý mesiac, ale nedá sa vyhrať 2x rovnakú kategóriu. Za pekne graficky spracované projekty rozdávajú výpočtovú techniku.

Larisa Marič sa plánuje do súťaže zapojiť opakovane.

Čoho sa týkal tvoj projekt? Nebol to veľmi projekt, :D len taká esej. Mali sme na výber z rôznych tém, ktoré sa týkali recyklácie a podobne a jednu špeciálnu tému „Každá úspešná cesta sa začína správnym rozhodnutím“. Písala som o nej.

Máš aj predošlé skúsenosti s takýmito súťažami ? Ani veľmi nie, zo školských súťaží som bola iba na olympiádach, súťaži s JA firmou a teraz na MEDart s časopisom Štvorlístok. Tento rok som sa zapájala aj o grant z Tatrabanky - Študenti do sveta, kde som mohla získať 1500€ na vzdelávací zájazd do zahraničia, no to sa kvôli aktuálnej situácii zrušilo. Odporúčala by si účasť v súťaži Technické talenty 2020+ aj ostatným študentom? Odporúčam to každému, ešte je čas do októbra sa zapájať každý mesiac a nie je to nič ťažké. Ja sa plánujem zapojiť ešte raz s nejakým iným projektom na inú tému a chcem ho aj pekne spracovať, aby som mala možnosť vyhrať notebook (hlavná cena pre úplne najlepší projekt, pozn. autorky), ale zatiaľ som sa k tomu nedostala.

SAVELIY PROKOFYEV, VÝHERCA JANUÁROVÉHO KOLA SÚŤAŽE: Ako si sa dostal k súťaži Technické talenty 2020+? O nej som sa dozvedel na debate s viceprezidentom pre HR z U. S. Steel-u, pánom Karlom G. Kocsisom, ktorá sa uskutočnila v spolupráci s FMMR TUKE. Tam sme boli informovaní o súťaži, a tak som sa rozhodol zúčastniť.

Saveliy Prokofyev si rád pofilozofuje, keď práve nehrá cs-go.

Čo ťa presvedčilo zapojiť sa do súťaže? Najme tých 200 eur za výhru. :D A ešte to, že napísať jednu stranu rozprávania je, aspoň pre mňa, celkom ľahké.

Jún 2020

Naše úspechy

Čoho sa týkal tvoj projekt? Mali sme na vyber jednu z piatich tém. Štyri z nich boli viazané s ekológiou a environmentalistikou, čo nemám rád, lebo v dnešnej dobe to na teba lezie už úplne zovšadiaľ a ja som z toho už celkom unavený. Čiže som si vybral poslednú tému, naviac otvorenú, a preto pre mňa najsympatickejšiu – „Každá úspešná cesta sa začína správnym rozhodnutím“. Mne sa zapáčila tým, že pri nej som fakticky mohol písať, o čom len chcem, a tiež aj preto, že môžem dobre pofilozofovať, čo sa mi veľmi ľúbi. Zo začiatku som chcel písať úplne o niečom inom, čo mi nakoniec nevyšlo, ale urobil som to chytrejšie. Vediac o tom, že to píšem pre univerzitu a „projekt vzdelávania“, rozpísal som sa o dôležitosti vzdelávania. Máš v pláne zapájať sa do podobných súťaží aj v budúcnosti? Jasné, keď budú dobré ceny a ľahké témy, prečo nie? Myslíš, že je pre študentov účasť v takýchto súťažiach dôležitá? Nemyslím, že je to dôležitá z pohľadu samovzdelávania alebo samorealizácie, ale ako spôsob zarobiť peniaze za to, že jednu hodinku si nepohrám cs-go, ale napíšem jeden maličký dokumentík, je to veľmi dobrá motivácia pracovať svojou hlavou. A nielen do nej tlačiť jedlo. Natália Šoltészová Foto: archív

Sme partneri! Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie TUKE nám na tlačovej besede, kde spolu s U. S. Steel Košice, s.r.o. predstavili ich vzdelávací projekt Technické talenty 2020+, odovzdala ako jedinej strednej partnerskej škole krásnu tabuľu.

Štvorlístok

Interview

MULTI-INTERVIEW O TOM, AKO ZVLÁDALI ONLINE KORONU UČITELIA

A takto nejako sme to spolu (komunikačne) zvládli.

V polovici marca 2020 sme prestali chodiť do školy. Tej kamennej. Trvalo to do konca školského roka. No počas korona-karantény sme aj tak boli v pravidelnom spojení so svojimi pedagógmi. Online škola, mejly, živé vysielania, videohovory a dokonca aj skúšania... A tak nás zaujímalo, ako sa na špeciálnu pandemickú situáciu pozerajú profesorky. Učia v teplákoch? Teší ich, že sa s nami, študentmi, nemusia vídať? Môžu mať aj ony z netradičného vyučovania stresy? Dejú sa im počas live streamov trapasy? Šiestim dámam sme položili 21 otázok s možnosťou, nech odpovedia len na tie, ktoré sa im páčia. Za ich úprimné reakcie srdečne ďakujeme. A vám ponúkame sériu rozhovorov s krycím názvom „pohľad z druhého brehu“. Terézia Fričová a Lucia Radzová

MARTINA MIŠKOVOVÁ, MA KOMUNIKÁCIA, GEOGRAFIA ANGLICKY HOVORIACICH KRAJÍN Súkromné gymnázium Katkin park je jedna z mála škôl na Slovensku, ktorej koronavírus nenabúral vyučovací proces. Ako je to možné? O nl in e š ko l a u ná s začala vznikať už pred rokmi. Jeden z dôvodov bol nedostatok učebníc a neaktuálnosť tých, čo sme mali. Najradšej ako príklad dávam, že bol v učebnici ako prezident USA uvedený George Bush, pričom vtedy to už bol Obama. V časoch internetu nám to prišlo nezmyselné. Veď aktuálne informácie /kvantá a kvantá skvelých zdrojov a informácií/ boli iba „one click away.“ Veľa aktuálnych materiálov sa kopírovalo a papiere potom ostávali v laviciach a nakoniec sa vyhodili. Toto bolo mrhanie papierom a aj časom pri kopírovaní, bolo to nepraktické, neekologické... A tak to celé budovanie a tvorenie postupne začalo a dodnes neskončilo. Aj keď online škola je už dva roky vo svojej finálnej podobe, ja osobne mám stále pocit, že ešte treba pridať toto, doladiť hento. Ako si majú predstaviť online školu čitatelia-neštudenti? Online škola je pevnou súčasťou každej hodiny, je to naša učebnica, zošit, nástroj na písanie

písomiek, v spojení s @katkinpark.sk emailami, ktoré všetci máme, je to aj nástroj, vďaka ktorému sme v kontakte i mimo školu. Toto všetko sme denne využívali bez toho, aby sme vedeli, že jedného dňa príde korona a online škola budé jediná škola, ktorú budeme mať dovolenú. Korona prišla a online škola nám umožnila, doslova zo dňa na deň, bez komplikácií, prejsť na online vyučovanie. Takže aby som odpovedala na pôvodnú otázku: koronavírus nenabúral vyučovaci proces, pretože my sme už pred koronou učili a fungovali ináč než ostatné školy. Napriek tomu, že naše online vyučovanie je dobré a bezpečné riešenie pre túto situáciu, je to iba náhrada a online NIKDY nebude lešie ako reálne vyučovanie so všetkým, čo k tomu patrí. Ako vnímate celý proces učenia prostredníctvom live streamov/skype skúšania? (Aké špecifiká prináša váš predmet?) Moje predmety počas „normálnej školy“ sú hlavne o debatách, verbálnom prejave. Snažím sa formou otázok mojich študentov naviesť, aby na riešnie prišli sami. Najlepšie hodiny sú tie, kde si takmer „skočia do vlasov“, pretože nemajú rovnaký názor. Keď táto argumentácia prebieha v angličtine, ani si často neuvedomia, že sa učia. V online prostredí sa toto veľmi ťažko realizuje. Snažím sa budovať iné stránky štúdia jazyka – teoretické vedomosti, čítanie s porozumením a verím, že tú verbálnu časť dobehneme, keď sa do školy vrátime.

Jún 2020

Interview

Chystáte sa do práce ako v bežné dni alebo to riešite v domácom (komfortnom) oblečení? Úprimne? Live stream je zámienka vytiahnuť špirálu a učesať ofinu. :-D Oblečenie až tak veľmi neriešim, skôr v dni, keď mám naplánovaný live stream zvažujem, kde zavrieť seba alebo moje dieťa, aby mi tam, ako vždy, nevbehla a nezačala do toho kecať. Našťastie, študenti majú asi viac radosť, ked vidia ju ako mňa, lebo pri jej poslednom vpadnutí do live streamu zaplavili chat srdiečkami a pozdravmi. Dávajú vám študenti v čete aj otázky úplne od veci? Aké? Mňa sa raz študent opýtal, či môže ísť na toaletu. Ste na študentov menej prísna? Alebo naopak? Myslím, že vždy sa snažíme byť všetci u nás v škole fér, ale aj prihliadať na individuálne situácie, ktoré sa môžu udiať. To je výhoda malej školy, že si študentov poznáme, a vieme, kedy je výhovorka blud a kedy je to reálne. Za seba ale môžem povedať, že v čase korony sa snažím byť menej striktná, pretože je to zvláštna situácia pre každého a nevieme úplne, ako vlastne naši študenti fungujú. Či im počas online hodiny nerobí nervy mladší súrodenec, alebo naopak sú doma sami, alebo sú doma aj s rodičmi a všetci majú home office a ich internet to nezvláda. Neviem, či som menej prísna, online vyučovanie je iné ako to normálne. Snažím sa byť ľudská. Chýbajú vám študenti, alebo by ste pokojne takto učili celý rok?

Nie, prosííííím, určite takto nechcem učiť ani o deň dlhšie, ako bude nutné. Chcem už vidieť tváre mojich študentov, počuť ich vzdychanie, keď dám zadanie, do ktorého sa im nechce, tváriť sa, že som si nevšimla ich nenápadne prekrúcanie očami a nepočula vibrovanie telefónu v taške. A chýbajú mi porady s mojou študentskou radou a všetky akcie, ktoré sme mali naplánované a nestihli sme ich. Ako zvládate domácnosť a rodinu? Je to pre vás ťažsie, alebo ľahšie ako počas bežných dní? Ja naštastie bývam na dedine, takže v dobrom počasí „vypustím“ dieťa von. Neviem povedať, či je to tažšie alebo ľahšie. Pozitívom je, že trávim veľa času s rodinou. To si užívam. Aj keď tie prvé dni boli chaotické, museli sme sa zladiť, zvyknúť si na novú realitu. Ale teraz už to ide. Čo vám zo školského prostredia najviac chýba? Študenti hovoria, že bagety z bufetu. :-D Ja s nimi súhlasím. Ale najviac mi chýbajú reálne rozhovory. Taká ta komunikačná každodenná človečina, ktorá sa online nedá nahradiť. Čo pekné či inšpirujúce nachádzate na celej situácii okolo korona-karantény? Z pohľadu učiteľa musím povedať, že študenti sú skvelí. Online vyučovanie je spolupráca a bez ich snahy by to nešlo. Teší ma, že aj študentská rada je aspoň čiastočne aktívna a rovnako aj časopis. Z pohľadu súkromnia, aj keď to možno bude znieť ako klišé, ale som vďačná za čas, ktorý môžem stráviť s dcérou a rodinou. To beriem ako obrovské plus.

ING. KATARÍNA TURČÍK, PHD. NEMČINA Dávajú vám študenti v čete aj otázky úplne od veci? Aké? Áno, niekdy sú to zvláštne otázky, kedy by som potrebovala výkladový slovník. Teda slovník, ktorý poskytuje filologický výklad významu slov v ňom obsiahnutých na porozumenie otázok. :o) Ste na študentov menej prísna? Alebo naopak?

Snážim sa byť spravodlivá, nerobím rozdiel v tom, či je to školská lavica a comp alebo comp a izba... Čo by ste povedali na to, keby ste z domu museli odučiť celý školský rok? Odučiť celý školský rok z domu??? Pre mňa nepredstaviteľné. Kontakt so žiakmi, učiteľmi, prostredie, to sú všetko chýbajúce atribúty. Mám rada stretnutia so žiakmi a spontánne situácie, ktoré vyplyvajú z prostredia triedy, zborovne a riaditelne. Či sú to prijemné alebo komplikované situácie, čo sa riešia v prítomnosti žiakov a kolegov.

Štvorlístok

Interview

ING. MÁRIA LUKÁČOVÁ GEOGRAFIA A BIOLÓGIA Ako vnímate celý proces učenia prostredníctvom live streamov/ skype ? (Aké špecifiká prináša váš predmet?) Vnímam to ako novú skúsenosť. Učím už veľa rokov, ale takáto situácia tu ešte nebola. :) Núti nás nezaspať na vavrínoch a neučiť klasickými metódami ako v minulom storočí. Vďaka vedeniu na našej škole sa to nestalo a stále sme pracovali na tom, aby sme kráčali s dobou a využívali možnosti digitálnej techniky. Takže táto neobvyklá situáciu nás prekvapila, ale nezaskočila. Pohotovo sme na ňu zareagovali a hneď prvý týždeň učili a využívali možnosti online učenia. Online učenie v mojich predmetoch BIO a GEO prináša a vyžaduje viac samostatnosti študentov ako v učení, ale aj v samotnej práci a príprave, na čo študenti nie sú zvyknutí. Sú veľmi neistí a tak riešia zadania častokrát spoločne cez ďalšie online prostredie. Medzitým, je to dobrá príprava do života, aby sa naučili bojovať sami za seba. Síce dnešný trend viac uprednostňuje tímovú prácu, ale do tímu sa treba dostať a to sa stane vďaka dobrým osobným výsledkom. Chýba mi osobný kontakt a okamžitá reakcia žiakov na výklad a rôzne úlohy, ale pevne verím, že to v budúcnosti bude možné uskutočniť vo forme videokonferencií. Ja vidím tento spôsob učenia ako bežnú prax do budúcnosti. Aké pocity ste mali pri svojej prvej online hodine? Je to časom lepšie? Mávate trému? Áno, mala som trému, lebo som nevidela do tváre študentom a mala som pocit, že so mnou niečo nie je v poriadku, lebo sa rozprávam sama so sebou. Vedela by som prirovnať ten pocit k tomu, ak máte nedostatok kyslíka. Asi pre nás učiteľov študenti znamenajú kyslík. Chystáte sa do práce ako v bežné dni alebo to riešite v domácom (komfortnom) oblečení? Samozrejme v domácom (komfortnom) oble-

čení, to mi pridáva voľnosť a odbúrava stres, že nemusím dobre vyzerať, nemusím sa usmievať, ak na to práve nemám náladu. Na odozvu žiakov musíte čakať dlhšie. Je to pre vás obťažujúce alebo to beriete ako čas na vydýchnutie? Mňa to zneisťuje, lebo neviem či som bola dostatočne zrozumiteľná, či boli úlohy dostatočné. Zriadili ste si kvôli online hodinám špeciálne pomôcky? Špeciálne pomôcky nie, využívam viac animácií a dokumentárnych filmov z internetu. Akí sú študenti počas korona-karantény? Vedia vás vytočiť aj počas online výučby? Áno, ako vždy, lebo sa stále sťažujú, že dávam veľa náročných úloh. Zatiaľ nepochopili to, že samostatná práca s odbornou literatúrou je náročná a že ich rozvíja v kritickom myslení. Ale vedia aj potešiť. Dostala som krásne video na moje narodeniny od študentov mojej triedy, bolo to veľmi dojímavé, milé a nečakané, také ozajstné prekvapenie a chcela by som im aj touto cestou poďakovať za ten výnimočný pocit, že okrem vašej rodiny na vás myslia aj iní. Ďalšie milé prekvapenie bolo, že boli študenti, ktorí žiadali ešte extra úlohy – tie emaily asi vytlačím a dám si zarámovať. :) Sú študenti počas skúšania menej v strese? Podľa mňa sú viac. Ste na študentov menej prísna? Alebo naopak? Áno, naopak, som prísnejšia. Máte nejakú hlášku, ktorá padla pri skúšaní a pamätáte si ju doteraz? Hlášky nemám, ale ako dôkaz mám pracovné listy s „nečakanými, prekvapivými, nezmyselnými odpoveďami“, ktoré od seba študenti odpisovali a poslali mi ich ako vlastný výtvor. Ešte stále nepochopili moje heslo: „rovnako dobré môžete mať všetci, ale rovnako zlé nikdy.“ A už vôbec nie polovička triedy. :)

Jún 2020

Interview

Chýbajú vám študenti alebo by ste pokojne takto učili celý rok? Áno, chýba mi osobný kontakt so študentmi a kolegami, ale pokojne by som vydržala aj celý rok s vedomím, že odlúčenie má zmysel. Počas karantény ste sa nevyhli ani komisionálnym skúškam. Aký bol ich priebeh cez webex? Bolo to moje prvé skúšanie cez webex a dúfam, že nie posledné. Páčilo sa mi, zase je to niečo nové. Po odbúraní neistoty, že študentka nemá okolo seba nedovolené pomôcky, to išlo veľmi hladko. Aj cez webex viete zistiť, či používa študent nedovolenú pomôcku alebo nie. Ja to beriem ako veľmi spoľahlivý spôsob komunikácie. Nie každý je stavaný na “home office” – ako sa vám darí udržať domácu pracovnú disciplínu? Bola som vychovaná v duchu - ak niečo robíš,

buď to rob na 100 %, alebo nerob radšej nič. Aj v „home office“ robím na 101 %. A naopak, ako sa najlepšie zresetujete po práci? Ak môj vnúčik nie je na blízku, tak mi veľa energie do života dodá Skype rozhovor s mojimi deťmi. Na druhom mieste jedna dobrá kniha, detektívka od Dominika Dána, a sudoku pre pokročilých. Našli ste si čas aj na zanedbané koníčky? Na to nepotrebujem mimoriadnu situáciu – mojim koníčkom je učenie a upratovanie. :) Čo pekné či inšpirujúce nachádzate na celej situácii okolo korona-karantény? Riešiť novú situáciu a zvládnuť to aspoň na 99 %, prehodnotiť hodnoty nášho života, naučiť sa byť ohľaduplným a to podstatné – s milujúcou rodinou zvládnete všetko.

MGR. ANASTASIIA NAZIPOVA MATEMATIKA, INFORMATIKA Chystáte sa do práce ako v bežné dni alebo to riešite v domácom (komfortnom) oblečení? V domácom asi nie... Nie je to business style, ale ani pyžamko. Keď streamujem na prvej hodine, môj deň sa musí začať skôr, aby mi študenti nepovedali, že vyzerám zaspato. Zriadili ste si kvôli oline hodinám špeciálne pomôcky? Áno, bez tabule by som streamovať nemohla. Tak som dostala od školy tabuľu, ktorá stále začne padať počas hodiny a ja ju lovím. Aké netradičné/smiešne veci alebo najväčší trapas sa udiali počas live streamu/skype skúšania? Stávajú sa rôzne veci. Mačka začne nahlas mňaukať alebo zabudnem zatvoriť balkón pred hodinou a preletí včela pred kamerou a začnem utekať. Na poslednej hodine mi začal padať počítač – počítač je položený na stoličke, stolička

je na skrinke a skrinke sa zlomí nožička. Ste na študentov menej prísna? Alebo naopak? Na túto otázku je lepšie spýtať sa študentov. Ale myslím, že som človek, ktorý sa nemení. Práca z domu neznamená zmenu správania sa. Čo vám zo školského prostredia najviac chýba? Najviac mi chýba veľká tabuľa a nejaký študent, ktorý by potom zotieral príklady, ktoré sme vyriešili. Čo by ste povedali na to, keby ste z domu museli odučiť celý školský rok? Keby mi povedali, že musím, tak to odučím. Ale keď mám možnosť vybrať si, či z domu, alebo klasicky v škole, tak som 100% za školu. Chýbajú mi deti, ich otázky typu: „Načo sa to učíme? Kde to použijeme?“

Interview

Štvorlístok

BC. RENÁTA KUCHTIAKOVÁ ANGLICKÁ LITERATÚRA A GRAMATIKA Ako vnímate celý proces učenia prostredníctvom live streamov/ skype skúšania? (Aké špecifiká prináša váš predmet?) Učenie prostredníctvom liestreamov/sk ype je veľmi dobrá alternatíva počas tohto obdobia, avšak podľa mňa to nikdy nenahradí skutočnú hodinu. Predsa len je to iné, keď sa vidíme face to face, pretože body language je pre mňa osobne neoddeliteľnou súčasťou komunikácie so študentmi. Aké pocity ste mali pri svojej prvej online hodine? Je to časom lepšie? Mávate trému? S online vyučovaním som mala skúsenosti už v minulosti, avšak vždy sa jednalo o individuálne hodiny. Keď som mala svoj prvý live stream, tak stres som skôr mala z toho, či všetko bude v poriadku najmä po technickej sptránke. Akonáhle sa spustila hodina a ja som privítala študentov, tak opadol ten prvotný stres a opäť som sa cítila, ako by som bola s nimi v triede. Chystáte sa do práce ako v bežné dni alebo to riešite v domácom (komfortnom) oblečení? Pravdupovediac NIE. Chystám sa (čiastočne) iba vtedy, keď mám skype hodinu alebo livestream, inak fungujem klasicky pyžamovo. Na odozvu žiakov musíte čakat dlhšie. Je to pre vás obťažujúce alebo to beriete ako čas na vydýchnutie? Odozva žiakov je, aspoň čo sa mňa týka, promptná a nemusím čakať dlho. Študenti si veľmi zvykli na online komunikáciu a ak nie som dostupná na jednom komunikačnom kanáli, tak mi píšu na iný a zatiaľ s tým neboli žiadne problémy. Ako vyzerá v skratke váš deň online školy? Páči sa vam táto realita viac alebo je to lepšie v škole? Môj deň sa začína skoro ráno, keďže som zvyknutá vstávať skôr, už okolo 6:30. Práve tento

čas venujem príprave zadaní a ich opravám. Tesne pred začiatkom vyučovania sa dám trošku dokopy, ak mám nejakú livetream/skype hodinu. Počas online vyučovania sa snažím venovať študentom a odpovedať na ich otázky, ktoré majú k zadaným úlohám a pomedzi to stíham čo-to opraviť, spraviť si raňajky/obed, ale v podstate celé doobedie trávim za počítačom. Poobedie je už trošku kľudnejšie a tam sa venujem aj veciam v domácnosti, prípadne sebe a, samozrejme, „milovaným“ opravám a kontrolám zadaní, ktorých sa nikdy neviem zbaviť. A či sa mi páči táto reality? Úprimne, NIE, nepáči, ale zvykla som si už na tento systém, aj keď mi to nejaký čas trvalo. Rozhodne sa teším, keď budeme naspäť v škole a všetko bude tak, ako má byť! Dávajú vám študenti v čete aj otázky úplne od veci? Aké? Samozrejme, najčastejšie sa ma pýtajú ako sa mám, čo mám nové a že im chýbam, čo ma najviac teší... lebo aj oni mne. Akí sú študenti počas koronakarantény? Vedia vás vytočiť aj počas online výučby? Ja som človek, ktorého len tak niečo neprekvapí a nevytočí. Mne sa len potvrdilo to, že kto bol šikovný a pracovitý v škole, tak ten si poctivo a svedomito plní svoje úlohy aj počas online vyučovania a kto sa v škole flákal, ten sa fláka aj teraz. (Česť výnimkám!) Sú študenti počas škúšania menej v strese? Nepovedala by som, že majú menší stres. Vždy keď ich skúšam, tak niektorí sú v takom strese, ako keby sme boli v škole a zrazu im úplne všetko vypadne. Ste na študentov menej prísna? Alebo naopak? Prísna, ťažko povedať... mám svoje pravidlá a keď ich niekto poruší, tak nesie následky. Samozrejme, vždy sa snažím vyhovieť študentom, ak majú technické problémy alebo sa z pádnych dôvodov nemohli zúčastniť na hodine. To sú veci, za ktoré nikto nemôže.

Jún 2020

Interview

Ako zvládate domácnosť a rodinu? Je to pre vás ťažsie alebo ľahšie ako počas bežných dní? Zo začiatku mi trošku trvalo nájsť si systém, trvalo mi to asi mesiac, kým som sa skonsolidovala a upratala si svoj čas. Sú dni, keď je toho viac, ale inak sa to, myslím, dá zvládnuť úplne v pohode.

Našli ste si čas aj na zanedbané koníčky? Mám viac času na varenie a pečenie, čo ma veľmi baví. Taktiež som sa vrátila k čítaniu kníh, čomu sa veľmi teším.

Ako sa najlepšie zresetujete po práci? Reset pre mňa je určite pohyb. Každý deň sa snažím mať po vyučovaní nejakú pohybovú aktivitu, či už je to prechádzka alebo cvičenie doma.

Čo pekné či inšpirujúce nachádzate na celej situácii okolo korona-karantény? Mám pocit, že ľudia sú k sebe milší a tolerantnejší. Kiež by to tak ostalo aj do budúcna.

Čo vám zo školského prostredia najviac chýba? Atmosféra, študenti, zábavné hodiny, diskusie.

ING. VERONIKA KARAFOVÁ SEKRETARIÁT Veronika, vy pracujete na sekretariáte školy. Ste v dennom kontakte so študentmi. Ako konkrétne im pomáhate? Jednou z mojich hlavných úloh na sekretariáte je komunikácia s verejnosťou, ale tým, že pracujem na mieste tzv. prvého kontaktu, stretávam sa aj so študentmi. Väčšinou hľadajú niekoho z vedenia, príp. učiteľa alebo potrebujú potvrdenie, odpis strateného (neskôr nájdeného) vysvedčenia či inú pomoc. Niektorých študentov už poznám podľa klopania.

Chystáte sa do práce ako v bežné dni alebo to riešite v domácom (komfortnom) oblečení? Môj top outfit na karanténny home office sú určite tepláky/legíny, tielko, príp. mikina na chladnejšie dni. Ale priznávam, pyžamo si nie vždy stihnem prezliecť do 9.00 (začiatok pracovnej doby) :D.

Ako sa zmenila vaša spolupráca so študentmi počas korona-karantény? Sociálny kontakt je, samozrejme, počas tejto situácie iný, menej osobný. Študenti komunikujú hlavne s učiteľmi, na sekretariát sa obracajú len sporadicky, čo je myslím, že úplne normálne. V prípade, že niekto predsa len potrebuje pomoc, snažím sa pomôcť najlepšie a najrýchlejšie, ako sa dá.

A naopak, ako sa najlepšie zresetujete po práci? Príroda, knižka, hudba a po novom fotenie, síce na amatérskej úrovni, ale baví ma pozerať sa na veci z iného uhla (doslovne), a hľadať krásu tam, kde ju iní prehliadajú.

Chýbajú vám deti? Ak áno, v čom? Myslím, že na túto otázku sa nedá odpovedať inak ako – ÁNO. A čo mi chýba najviac? Ten život, ruch a smiech, ktorý počuť z chodby či bufetu až do kanclu.

Nie každý je stavaný na home office – ako sa vám darí udržať domácu pracovnú disciplínu? Už od začiatku to bola pre mňa výzva, ale myslím, že to zvládam. Základom je mať plán a držať sa ho. Pomáha mi v tom aj často zvoniaci telefón a množstvo e-mailov, na ktoré treba odpovedať. Touto cestou pozdravujem zvedavých rodičov budúcich prvákov.

Čo pekné či inšpirujúce nachádzate na celej situácii okolo korona-karantény? Najviac ma dojíma, že hoci sú si ľudia fyzicky vzdialení, predsa sú si len akosi bližší. Viac sa zaujímame o svoje okolie, rodinu, priateľov, ale záleží nám aj na cudzích ľuďoch. Hrdinami dnešných dní sú určite všetci, ktorí nezištne pomáhajú. Ako sa hovorí: „Vo všetkom zlom, je aj niečo dobré.“ Aj v tej korone.

Štvorlístok

Zaujímavosti

FARBY A ICH VÝZNAM Farby v našom živote majú oveľa väčší význam, ako si väčšina z nás myslí. Farba, ktorú nosíme, môže odzrkadľovať naše pocity, našu osobnosť alebo naše problémy. Preto sa využívajú aj na liečenie. Každá farba vyžaruje vlastnú čakru a má svoju vlnovú dĺžku. Podľa toho ju aj vidíme, kde sa nachádza vo farebnom spektre. Delíme ich na teplé a studené. Teplé farby, ako sú červená, oranžová a žltá, majú dlhšie vlnové dĺžky, a preto zasiahnu ľudské oko rýchlejšie. Nazývame ich aj teplými, pretože ich spájame s ohňom alebo slnkom. Studenými farbami sú napríklad zelená, modrá a fialová. Majú kratšie vlnové dĺžky, preto im trvá dlhšie, kým dosiahnu na náš zrak. Sú známe aj ako ustupujúce farby a môžu nám pripomínať more, rieku, oblohu alebo zimný súmrak.

TERAPIA FARBAMI

Ako som už spomínala, každá farba niečo naznačuje, a preto sa používajú na liečenie: Červená aktivuje a osviežuje. Oranžová obnovuje a oživuje. Žltá posilňuje a rozžiaruje. Zelená prináša rovnováhu a uvolňuje. Modrá zmierňuje a upokojuje. Indigová cielene čistí. Fialová povzbudzuje a posilňuje.

AKÚ FARBU NOSÍM, TAKÝ SOM

- spravodlivosť - milosť - obetavosť

- intuícia - nebojácnosť - pravda

- vernosť - kreativita - obozretnosť - starostlivosť

- súcit - chápavosť - skromnosť - romantickosť

- optimizmus - sebavedomie - inteligencia - praktickosť

- šťastie - entuziazmus - energickosť - športový duch

- odvaha - sebavedomie - úprimnosť - extrovertnosť

Farby môžu reflektovať naše vlastnosti alebo dokonca naše túžby:

FARBY A MÓDA

Ak ste sa doteraz v duchu pýtali, prečo som nikde neuviedla čiernu a bielu farbu, je to preto, že nepatria medzi farby. Čierna je veľmi ďaleko na farebnom spektre a biela je zmesou všetkých farieb. Aj keď tieto ,,farby“ nie sú farbami, stále majú vlastný význam. V móde sa tieto farby využívajú ako podkladové, pretože sa hodia ku všetkým odtieňom. Každá farba má aj svoju protichodnú farbu. Tieto farebné kombinácie budú spolu vyzerať stále dobre a sú zárukou pri výbere vhodného outfitu.

Čierna - elegancia, - sebavedomie, - uzavretosť - strach - smútok

Biela - pokoj - vyváženosť - nežnosť - nevinnosť - unikátnosť

Jún 2020

Zaujímavosti / Šport

Malá zaujímavosť: Všimli ste si niekedy, že keď nakupujete oblečenie, máte väčšiu tendenciu kúpiť si oblečenie s rovnakou farbou, akú máte práve na sebe? Na fotografiách nájdete protichodné farby a malú inšpiráciu na outfit.

Mia I. Zdroje: www.bioptron.sk/Products/Color-Light-Therapy.aspx, kniha Biotron Compact III Foto: pinterest.com/pin/853854410583555508/ pinterest.com/pin/412290540885909819/ pinterest.com/pin/81205599504227300/ pinterest.com/pin/79938962123734000/ pinterest.com/pin/635570566140666395/ pinterest.com/pin/652881277215752229/

YOSEIKAN BUDO – VYUŽITIE ENERGIE SÚPERA

Yoseikan Budo je bojové umenie spájajúce vlastné prvky aj prvky iných bojových umení využívajúcich energiu súpera. Má aj športovú podobu, ako je zápas bez zbrane s chráničmi na ruky a nohy, zápas so zbraňami (jednoručné meče a obojručné meče), zápas s nožom proti obrane bez noža a kata (tieňový boj). Začal som s týmto športom pred siedmimi rokmi, keď mi otec povedal, že jeho bývalý spolužiak je hlavným trénerom bojového klubu. Tréningy som mával dvakrát týždenne, a takto to aj pokračuje. Väčšina členov klubu má kimono, ktoré nosia takmer každý tréning okrem nováčikov a lenivcov. Tí si nosia tričká a kraťasy alebo tepláky. Potrebujeme aj vyba-

venie, čím sú chrániče na nohy a ruky. Ostatné pomôcky má klub alebo si ich vieme kúpiť. Na športe sa mi páči jeho využiteľnosť v reálnom živote, konkrétne v sebaobrane. Takisto je na tréningu často sranda, do ktorej sa zapájajú aj tréneri. Ale nie je tam všetko jednoduché, vždy sa tam učí niečo nové a niekedy dá zabrať všetko to pochopiť.

Ak má niekto záujem, vie sa po skončení karantény zapojiť do tréningov, kde je prvý skušobný tréning zadarmo. Stretnutia sa konajú na Furči v obchodnom centre Modrák, na ulici Povstania českého ľudu 1. Tiež sa organizujú semináre alebo súťaže v rámci Slovenska, až celého sveta. Oliver Floch

Fejtón

Štvorlístok

ĽUDSTVO VERZUS KORONAVÍRUS

MAREC 2020

Ľudia si koledovali o nejakú pohromu, tak ju dostali. V podobe pandémie. Musíme byť doma v karanténe, a preto má trištvrte Slovenska potrebu ísť na lyžovačku alebo si ísť vybaviť pas, ktorý aj tak najbližší polrok nemá šancu využiť. Po lyžovačke zabehneme do obchodu nakúpiť zásoby, lebo teraz už na koronavíruse záleží a bojíme sa, že ho dostaneme. Na tej zjazdovke s 8000 ľuďmi by sa predsa nikdy neobjavil. Potrebujeme 20 roliek toaletného papiera, o ktoré sa aj pobijeme. Veď čo ak celá bytovka dostane v ten istý čas črevné prehánky? Treba byť pripravený! Kilá cestovín a trvanlivých potravín sú samozrejmosťou. Dostať sa k nim dá jedine formou násilia a kradnutia z košíkov druhým ľuďom. A čo, že ten človek má tiež rodinu a chce sa najesť?! My sa potrebujeme v cestovinách vykúpať.

dávať mu úlohy? Človek nestíha ani lyžovačku. Nebojme sa, naše detičky za polročnú karanténu nezhlúpnu. Sú predsa po nás. Doprajme im denne šestnásťhodinový oddych pri počítači. Vedomosti naskáču do hlavy samy...

Ideálne ešte zorganizujme protest, lebo ako si predstavujú zavrieť obchody s oblečením? Potom zájdime na nejakú tajnú skupinovú akciu, na protest toho, že sa nemôžeme zdržiavať v radoch. Navyše, včera sme sa vrátili z Talianska, potrebujeme sa predsa stretnúť s kamarátmi... Nechápem, načo by sme volali jedného kamaráta na prechádzku, keď môžeme zavolať všetkých tridsať a ísť s nimi na päťmiliónový koncert. V prípade, ak sme sa nestihli vrátiť domov a poslali nás do karantény v Gabčíkove, vystúpme na balkón, hulákajme a sťažujme sa. To nevadí, že by sme mohli ohroziť pol štátu, my chceme ísť domov. Nebudeme predsa niekde, kde sa nedá nastaviť dobrá teplota sprchy. V Rusku už v začiatkoch pandémie umrel na následky koronavírusu prvý človek. Zavalila ho skrinka so zásobami. No nezúfajme, tieto dni sú priam ideálne na šport. Nevadí, že si nie sme istí, či bicykel je tá vec na dvoch kolesách alebo tá čierna doska. Niekedy začať treba. Tak prečo nie uprostred globálnej pandémie? Vezmime aj rodinu, rúška netreba (kto by si všimol ten rúž zo Španielska?), a cestou sa zastavme pozrieť babičku. Ak máme ešte stále málo aktivít, skúsme napísať výhražný mejl učiteľovi svojho dieťaťa. Čo si dovoľuje za-

Takže, nezabudnime ísť bojovať do supermarketu o vrecko cestovín. A bez rúška! Aby naše nadávky všetci dobre počuli. „Selfíčko“ na instagram pred kopcovito naloženým vozíkom v rade pri pokladni je samozrejmosťou. Janka Bertová Foto: pixabay.com

Jún 2020

KEĎ TI ŠKOLA CHÝBA NATOĽKO, ŽE SI POSTAVÍŠ JEJ VIRTUÁLNU VERZIU

Katkin park nájdete aj v hre Minecraft! Naši chalani su jednoznačne top. Ako k tomu prišlo, sme sa opýtali autora nápadu Andreya Truso-

vnikol nápad do hlavy. Postavme školu. Tak som sa poradil s chalanmi, s ktorými som to chcel realizovať, a oni bez zaváhania do toho so mnou šli. Škola

va: „Na výstavbe virtuálnej školy sme sa podieľali viacerí chlapci z nudy z karantény. Vieme hrať minecraft a raz sme sa len rozprávali, keď v tom mi

bola postavená za necelé dva dni aj s interiérom. Keď bola škola dostavaná a iba sme po nej chodili, tak som mal pocit, že v škole naozaj som. Triedy boli napodiv veľmi realistické. Na virtuálnej škole sa so mnou podieľali Daniel Meitner, Maroš Guzi a Patrik Choma.“ Ak sa chceš pridať, nasleduj info: IP server 82.208.17.19:27103, verzia minecraft 1.15.2. Redakcia

Štvorlístok

Na záver

MOŽNO MÁME MEDZI SEBOU AMOSA Na záver si nechávame školské hajlajty a tým najlepším je tentoraz nominácia pani Miškovovej na Zlatého Amosa 2020. Prečo sa do súťaže zapojila? „Ja som sa nezapojila, ja som bola zapojená. :D Dozvedela som sa o nominácii, až keď bolo všetko hotové a keď mi poslali esej, ktorú o mne napísal Majo Reiter. Bola som z nej hotová a zaslzená asi hodinu. Som skôr typ, čo bude riadiť, organizovať, ale nech ma nestrkajú dopredu “na výslnie“. No prekonávam svoje limity vďaka mojim deťom,“ uviedla veci na pravú mieru pani zriaďovateľka. Kvôli pandémii sa však finále Zlatého Amosa presúva na jeseň. Do konca mája sme sa mohli zapojiť do hlasovania v kategórii Amos Sympaťák, a hoci výsledky budú známe tiež až po lete, koncom apríla sa Martina Miškovová nachádzala na treťom mieste s vyše 300 hlasmi. Od organizátora ankety vieme, že v máji ešte pribudlo kopec hlasov, takže nádej na víťazstvo stále žije. Navyše, organizátori pre žiakov a študentov pripravili diplom podpísaný ambasádorom Igorom Timkom. Takto môžeme aj na diaľku poďakovať svojim učiteľom. (Nájdete ho na www.zlatyamos.sk.) O názoroch a predsudkoch Ale späť na Katkin park. Keďže sa príbeh o našej pani profesorke a titule Zlatý Amos ešte nekončí, prinášame vám spomínanu esej Maja Reitera. Nachystajte si vreckovky. Nebolo to tak dávno, keď som sa s miernymi obavami ocitol v laviciach Katkinho parku. Nevedel som, čo ma čaká, noví spolužiaci, nové mesto, nový kolektív a bývanie na internáte. Najviac mi však v hlave ostalo, ako ma privítala mladá pani s úsmevom a otázkou: „Ty si ten nový?“ Prestupoval som na polrok, tak som ešte nevedel, že čo a ako, a hlavne, že učiteľka môže byť aj mladá. V mojom meste to totiž funguje v školách úplne inak. O úprimnom úsmeve a milých slovách sa mi ani nesnívalo. To sa však zmenilo už v

momente, keď som stretol pani učiteľku Miškovovú. V súvislosti s týmto menom mi naozaj nič zlé nenapadá, hoc viem, že je tomu možno ťažko veriť, no ani nasilu by som nič nepísal. Aj vďaka tejto pani učiteľke som si uvedomil, že je dôležité vyjadriť svoj názor, aj keď to je názor, ktorý sa nezhoduje snáď so žiadnym iným názorom z okolia. Samozrejme, zo začiatku mi to veľmi nešlo, veď niet divu, nebol som zvyknutý, že v škole niekoho zaujíma môj názor. Všetko sa zmenilo, ja som sa zmenil. Tento rok je to piaty a posledný rok na škole a plne si uvedomujem, že veľkú rolu v mojej ceste premeny zohrala práve táto skvelá učiteľka, ktorá mi ukázala, ako si stáť za svojím, ako sa postaviť predsudkom, či už z mojej alebo opačnej strany. Ukázala mi, ako byť viac sám sebou a ako objaviť a nestratiť samého seba v tomto veľkom na prvý pohľad chaotickom svete. Naučila ma objaviť zmysel a prepojenosť vecí. Svet je krajším miestom, keď vám niekto prelistuje na tie zmyselnejšie stránky, ktoré som objavil až na strednej. Jednoducho som sa našiel. Samozrejme, nie je to len výsledok jednej osoby, veď deje sa toho mnoho, no z môjho skromného pohľadu vďačím najmä pani Miškovovej, ktorej som sa vždy mohol otvoriť, vyrozprávať, povedať čo je nové, poradiť sa, či len tak prehodiť pár slov. Som skutočne vďačný, pretože práve takíto ľudia menia budovu zvanú škola v domov, do ktorého sa budem rád vracať aj po opustení školských lavíc Katkinho parku. Redakcia

PRIDAJ SA K NÁM! Redakcia Štvorlístka víta nové posily. Je skvelé, ak máš talent, ale oveľa dôležitejšie je mať chuť. Ak máš chuť písať, fotografovať, si zvedavý a chceš sa niečo nové naučiť od novinárky z praxe, pridaj sa k nám. Hľadáme redaktorov, anketárov, nadšených kuchárov, umeleckých fajnšmekrov, kreatívcov, recenzentov, športových fanúšikov... a šikovných fotografov. Hláste sa a (čokoľvek) pýtajte na stvorlistok@katkinpark.sk.

Štvorlístok Školský magazín, vydáva Súkromné gymnázium Katkin park 2. Adresa: Katkin park 2, Košice 04011. Školský rok 2019/2020, vydanie tretie, občasník. Redakčná rada: Larisa Marič, Terézia Fričová, Natália Soltészová, Adam Pekarik, Mário Reiter, Miriam Ivánová, Oliver Floch, Jana Bertová, Veronika Šáriczká. Odborná spolupráca: Mgr. Lucia Radzová, Martina Miškovová, MA. Jazykové korektúry: Mgr. Katarína Žuravlovová. Kontakt: stvorlistok@katkinpark.sk. Web: www.sgcr.sk. Náklad: 50 ks. Grafické spracovanie: Jozef Korbel. Tlač: C-Press.