Vydanie prvé šk. rok 2020/2021
Školský magazín Súkromného gymnázia Katkin park 2, Košice
Prečítajte si:
Košice v čase klimatickej krízy
Prvá pomoc od knihomoľa... Multiinterview s učiteľmi...
www.sgcr.sk
Úvodník
„Všetko je iné, ale predsa také isté“ Minulý rok sme naše tretie, a pre školský rok 2019/20 posledné vydanie časopisu, nazvali „Korona špeciál“. Celé vydanie sa písalo a chystalo počas prvej vlny korony. To, že príde aj druhá, sme mož‑ no iba tušili. Máme tu nový školský rok a pripravujeme prvé číslo. Nové číslo v sta‑ ronovej situácii. Opäť tu máme „Korona špeciál“, aj keď sa už toto vyda‑ nie takto volať nebude. Veď druhá vlna korony, po ktorej vraj príde aj tre‑ tia, už špeciál vôbec nie je. Všetko je síce opäť iné, ale vlastne také isté. Online vyučovanie a aj celý tento online život sa stáva naším novým „nor‑ málom“. Zo študentov v laviciach a učiteľov pred tabuľou sa stali malé okienka z videohovorov. Zasadnutia študentskej rady v MM‑ku, ktoré vždy
trvajú dlhšie ako majú, sú stále tu, iba sa presunuli do online sveta. Redakč‑ né rady časopisu sa dejú, prešli však do virtuálna. Všetko je iné, ale predsa také isté. Notorickí meš‑ kači meškajú aj online, iba výhovorky sa zmenili. „Ne‑ vedel som, kde máme ho‑ dinu“ či „v bufete bol rad“ sa zmenilo na „nešiel mi internet“ alebo „nevedel som nájsť link.“ Ospra‑ vedlnenia k nesplneným úlohám sa nehovoria osobne, ale píšu emailom. Neverím, že som jediná z učiteľov, keď poviem, že pri ich čítaní v hlave po‑ čujem hlas toho ktorého študenta a viem si doko‑ nale predstaviť jeho ges‑ tá a mimiku. Všetko je iné, ale predsa také isté. Tento náš nový normál ukázal, že vyučovať online občas vôbec nie je ľahké. Rovnako ako nie je ľahké online sa učiť, akokoľvek
skvelá naša online ško‑ la je. Vo svojom posled‑ nom úvodníku som písala o tom, ako je nám všetkým v Katkinom parku dobre. Ako sa k sebe milo sprá‑ vame, zdravíme sa, sme slušní. Napriek tomu, že všetci chceme ísť naspäť do školy a občas nás to online už vôbec nebaví, jedna vec je stále nezme‑ nená. Všetci sme k sebe stále milí, ľudskí. Aj keď občas sú hodiny tiché a tie malé okienka z vide‑ ohovorov neodpovedajú na otázky učiteľa, vždy sa na záver hodiny aspoň pozdravia. Aj pomôžu, keď treba, lebo technika nepo‑ slúcha. Lebo veď všetko je síce iné, ale v Katkinom parku je stále tak isto dobre. Aj online. Vaša M. Foto: Michaela Spodniaková
P. S.: Pevne verím, že nasledujúci úvodník už nebudem písať pre online korona vydanie. Fakt už neviem, o čom by som písala. Ponúkam 10/0 tomu, kto to napíše za mňa. 2
OBSAH Z Katkinho parku
Spolupráca
Športové dni majú svojich víťazov..... 4
Tím expertov sa rozrástol..................14
Európsky deň jazykov 2020................. 6
#zazisyntax............................................14
Čo mi dá DofE do života......................10
Tip na trip
Študentská rada...................................16
Nórsko – to nie sú len trolovia...........19
November 1989.....................................18
Téma čísla
Spomienky našich absolventov.........31
100 rokov volebného práva žien.......20
Pozvánky
Vedeli ste, že...?.....................................21
DofE – bojujeme naďalej!..................... 11
Očami študentov
Imatrikulácia 2020...............................16
Košice v čase klimatickej krízy............ 8
Deň otvorených dverí 2020................17
Prvá pomoc od knihomoľa
Spúšťame Katkin park číta.................18
v karanténnych časoch...................... 22
Pridaj sa k nám!................................... 32
Otestovaní, očipovaní,
Úspechy z Katkinho parku
označení symbolom šelmy................. 25
Prapti Delivery......................................12
Zo zborovne
Súťaž Eurofondue.................................13
Multiinterview s našimi učiteľmi.......26 3
Z Katkinho parku
Športové dni majú svojich víťazov
Víťazný tím tretiakov. 16. a 17. septembra 2020 sa na našej škole konali športové dni spo‑ jené s účelovým cvičením a kurzom ochrany života a zdravia. Všetky tieto ak‑ tivity sa uskutočnili pod záštitou celoeurópskeho hnutia BeActive s názvom Európsky týždeň športu. V prvý deň športových dní si naši žiaci mohli osvojiť a upevniť zručnosti a ve‑ domosti z oblasti prvej po‑ moci, dopravnej výchovy, civilnej obrany a pohybu a pobytu v prírode a jej ochrane. Okrem tohto vzdelávania sme využili pekné počasie aj na ce‑ loškolský turnaj vo vybí‑ janej. Turnaj, v ktorom navzájom súperili druž‑ stvá z každého ročníka, spoznal po niekoľkých 4
hodinách tvrdých bojov svojho víťaza, keď vo fi‑ nále zástupcovia tretie‑ ho ročníka porazili našich prváčikov. Pomyselným zlatým klincom dňa bol zá‑ pas učiteľov proti víťazom turnaja, v ktorom naozaj iba veľmi tesne vyhrali učitelia. Druhý deň športových dní sa niesol v znamení turistiky. Všetci naši žia‑ ci, spoločne s učiteľmi, absolvovali turistický výstup na Bankov. Počas tejto túry žiaci na vlastnej koži zažili pobyt a pohyb v prírode a lese. Po výstu‑ pe a krátkej prestávke sa žiaci zúčastnili branných pretekov, kde okrem zdo‑ lania bežeckej trate muse‑ li preukázať aj vedomos‑ ti, ktoré nadobudli počas
celých dvoch športových dní. Tieto aktivity sa kaž‑ doročne tešia veľ kej popularite. Je to dobrá možnosť pre žiakov strá‑ viť školské dni v outdooro‑ vom prostredí, v prírode, na čerstvom vzduchu. Daný rozmer ešte väčšmi umocnila súčasná situá‑ cia s pandémiou vírusu Covid-19. Pre žiakov boli športové aktivity naozaj príjemnou zmenou oproti už takmer bežným vyučo‑ vacím hodinám, ktoré sú spojené s nosením rúšok v triedach. Celkovo teda môžeme považovať Špor‑ tové dni 2020 za úspech a tešíme sa na ich ďalšie pokračovanie. učiteľ Michal Danko Foto: sgcr
Športové dni
Tím piatakov mal posily – pani zriaďovateľku Miškovovú a pani riaditeľku Turčík.
5
Z Katkinho parku
Európsky deň jazykov 2020 Európsky deň jazykov je každoročne orga‑ nizovaný Radou Európy a Európskou úniou. Jeho cieľom je vyzdvihnúť dôležitosť učenia sa nových jazykov, rovnako ako aj zachovanie jazykovej diverzity v Európskej únii. Koná sa každý rok 26. septembra už celých devätnásť rokov. Tento deň, ktorý vyzdvi‑ huje dôležitosť učiť sa nové jazyky, pod‑ nietil školy celej Európy usporiadať mnohé zábavno‑vzdelávacie aktivity. Naša škola ani tento rok nebola výnimkou. Mi‑ nulý rok sme v tento deň na celej škole pripravovali nátierky typické pre rôzne krajiny, následne sme ich odprezentovali v danom jazyku a spolu sme ich ochutnávali a tento deň sme si veľmi užili. Samozrejme, ani tento rok sme si na našej ško‑ le, kde sú pre nás jazyky prvoradé, tento deň nene‑ chali ujsť. Učitelia spolu so študentmi 5. ročníka ten‑ tokrát pojali koncept tro‑ chu netradične, pretože byť iný pre nás znamená byť lepší. Napriek bojovým podmienkam, opatreniam a napriek tomu, že sme 6
museli byť vo vlastných triedach, o zábavu bolo postarané. Tohtoročný deň jazykov sme zamera‑ li na rôznorodosť nárečí v našej krajine. Mohlo by sa zdať, že Slovensko ako krajina nemôže mať veľa rôznych nárečí a že aj keď áno, tak by sme im ako Slováci mali rozumieť. Boli by ste však prekva‑ pení, koľko ich na Sloven‑ sku máme a aké ťažké a nezrozumiteľné slová, o ktorých som predtým nikdy ani len nepočul, sa v slovenských nárečiach vyskytujú. Keďže sme bilingválna škola, nezabudli sme ani na cudzie jazyky. Celá trie‑
da sa rozdelila do skupín, ktoré sa následne snažili preložiť text zo slovenské‑ ho nárečia do angličtiny. Bol to šarišský nárečový text z východoslovenské‑ ho nárečového makroare‑ álu. Musím povedať, že to bola neuveriteľná zábava a veľa sme sa nasmiali. Ja spolu s mojou skupi‑ nou sme mali to šťastie, že pochádzam z okresu,
kde sa východniarskym nárečím rozpráva bežne, a tak sme v rámci zdravej, triednej a priateľskej sú‑ ťaživosti vyhrali. Po tejto prekladovej aktivite ešte nasledoval test zameraný na slovnú zásobu nárečí z celého Slovenska. Tento deň nám svo‑ jou netradičnou formou práce s nárečovým tex‑ tom ukázal, aké je dôle‑
žité ovládať nielen rôzne jazyky sveta, ale aj naše vlastné rôznorodé, hoci nespisovné, formy slo‑ venského jazyka. Každý rok sa na tento deň teším a som zvedavý, čo si pre nás učitelia pripravia na‑ budúce.
Jakub Naščák Foto: sgcr 7
Očami študentov
KOŠICE ±40 °C Košice v čase klimatickej krízy Naši druháci sa v rámci projektu Košice ±40 °C zúčastnili výstavy s podnázvom Koho, čo a ako najviac zasiahnu extrémy klímy? Výstava sa konala od 17. 9. 2020 do 25. 9. 2020 v priestoroch Východoslovenskej galérie a otvorila priestor uva‑ žovaniu nad odolnosťou nášho mesta voči klimatickej kríze v súčasnosti a v blíz‑ kej budúcnosti. Cieľom projektu je zvýšiť pripravenosť na prichádzajúce zmeny a zapojiť do tvorby stratégie okrem širokého spektra odborníkov, firiem a inštitúcií aj nás – obyvateľov či študentov Košíc. Mohli ste tu vidieť rôzne odolné rastliny, ktoré dokážu zniesť drsné suché pod‑ mienky (napr. borievka rozprestretá, borovica limbová, kavyľ perovitý a mnohé iné), ďalej mapy mesta z pohľadu zraniteľnosti konkrétneho miesta a aj výsledky rôznych prieskumov. Expozícia ponúkla zjednodušený model hodnotenia na základe máp, ktorý druhákom ukázal, kde je príliš veľa asfaltu a príliš málo zelene, kde extrémy počasia ohrozujú dôležité dopravné tepny a kde sa každodenne vyskytujú tí najzra‑ niteľnejší z nás. Cieľom výstavy bolo oboznámiť o problémoch s klímou, zamyslenie sa nad ich následkami a diskusia o možných riešeniach nielen v našom meste. Viac sa o tejto téme a výstave dočítate na stránke: http://kosiceplusminus40.sk/. Miriam Ivánová
Názor na túto výstavu nám poskytli žiačky 2. B triedy Michaela Smreková 18. 9. 2020 ešte pred druhou karanténou sme spolu so spolužiakmi navštívili Východoslo‑ venskú galériu, v ktorej sa nachádzala úchvatná výstava o extrémoch klí‑ my. Videli sme tam rôz‑ ne elektronické, ale aj hmotné kúsky, ktoré túto výstavu skrášľovali. Táto výstava mi ukázala, ako zle na tom vlastne sme a že sa nemáme len tak prizerať na to, ako si sami ničíme planétu Zem, ale 8
začať konať. Ja sama sa nepokladám za človeka, ktorý by pomáhal najviac ako vie. V tejto situácii ale robím, čo môžem. Snažím sa recyklovať odpad, ne‑ využívať tak často auto, ale prejsť sa po čerstvom vzduchu. Nie je toho veľa, no aj maličkosti dokážu pomôcť našej planéte. Na výstave sme mali možnosť vyplniť kartičku s názvom „Miesta najviac ohrozené vlnami horúčav“, v ktorej sme sa dozvedeli, v akom stupni ohrozenia sa naša škola alebo bydlisko na‑
chádza. Vyhľadala som svoje bydlisko a nedo‑ padlo to najlepšie. Zistila som, že sa nachádzame v oblasti s najvyšším stup‑ ňom zraniteľnosti územia. Čo už, nebudem sa kvôli tomu sťahovať, ale budem sa snažiť pomôcť zlepšiť naše mesto i planétu hoci len drobnými vecami. Často si myslíme, že sú bezvýznamné, ale v sku‑ točnosti práve tie robia zázraky, ak sa do nich zapojí väčšina. Zapojme sa všetci!
Emma Hennelová Výstava sa mi veľmi páčila. Zrejme hlavne preto, že nie som z Košíc a bolo pre mňa zaujíma‑ vé si vypočuť rôzne infor‑ mácie týkajúce sa mesta v súvislosti so stavom klímy, povodní, horúčav, zaľudnenosti, dopravy, zelene, kultúrnych pamia‑ tok a ďalších parametrov. Na výstave predná‑ šali dve veľmi milé mladé ženy, ktoré nám podali
prednášku veľmi ľudsky, ale zároveň s mnohými poznatkami. Páčilo sa mi aj video, ktoré nám púšťa‑ li. Bolo stručné a pocho‑ piteľné pre všetkých. Po teoretickej a oboznamo‑ vacej časti nám pripravili dve aktivity. V prvej ak‑ tivite sme mali za úlohu vyhľadať na mape našu školu alebo nejaké miesto v Košiciach. Potom sme následne mali zistiť pomo‑ cou plagátov jeho zrani‑ teľnosť z rôznych hľadísk.
V druhej aktivite išlo o to, aby sme zistili, koľko ľudí a akí ľudia sa približne zaujímajú o túto tému a čo robia preto, aby sa zlepšila. Aktivity boli za‑ ujímavé a zároveň infor‑ mačné. Prednáška sa mi páčila a určite by som ju odporučila všetkým.
Foto: Redakcia
9
10
Pozvánky
DofE – bojujeme naďalej! Máme za sebou prvý rok pôsobenia v DofE. Nikto z nás nevedel, do čoho ideme a musím povedať, že výsledky, ktoré naši dofáci dosiahli, sú obdivu‑ hodné a ja ako ich vedúca musím povedať, že som na nich neskutočne hrdá. Študenti si zvolili svoj cieľ v troch oblastiach: šport, dobrovoľníctvo a talent. Usilovne makali, aby dosiahli to, čo si zaumienili. Počas karantény šili rúška, doučovali svojich známych, pomáhali v centrách alebo útulkoch, zdokonaľovali sa vo varení a zlepšovali svoje výkony v športe. Bodkou na záver bola expedícia, ktorá preverila ich húževnatosť, tímovú prácu a siahli za hranice svojich možností, keď počas dvoch dní prešli viac ako 50 km. Ja ako ich vedúca som na nich neskutočne hrdá a teší ma, že pokračujú na ďal‑ šiu – striebornú úroveň, ktorá je oveľa náročnejšia a musia sa ešte viac prekonať. Verím, že svojimi výkonmi budú motivovať aj ostatných študentov a ak bude mať ktokoľvek záujem zúčastniť sa DofE, nech ma neváha kontaktovať. Teším sa učiteľka Renáta Kuchtiaková na každého nového dofáka. Foto: sgcr
plagát pripravila naša dofáčka Sarah Lučkaiová
11
Úspechy z Katkinho parku
Katka Bajnoková je študentkou 5. ročníka bilingválneho štúdia a onedlho ju čaká maturita. Už teraz ale stojí za firmou, ktorá ako jediná na Slovensku prináša donáškovú službu liekov a lekárskych potrieb, za čo bola nominovaná na Študentskú Podnikateľskú cenu 2020. Prapti donáška je od začiatku októbra v plnej prevádzke a ich služby sa dajú objednať cez WhatsApp, Facebook či cez telefón. Ako tento nápad vznikol? „V podstate sme začali na tom pra‑ covať ešte okolo marca 2020, keď bol prvýkrát na Slovensku ’lockdown’. Po‑ zorovali sme ľudí a všimli sme si, že to je to, čo tu chýba a ľudia to potrebujú. Po 3-mesačnom analyzovaní trhu sme založili živnosť a o 3 mesiace v auguste sme vyhrali 6-mesačný pobyt v akce‑ leračnom programe v Startup centre UVP Technicom. Tu momentálne máme náš vlastný office a od 12. 10. 2020 sme oficiálne otvorení,” vysvetlila nám Katka.
Myslím si, že školský systém u nás na škole je jedným z najlepších na Slovensku. Akú úlohu v tom celom hrá Katkin park? Škola ovplyvnila môj život z mnohých hľadísk, práve preto môžem jednoznač‑ ne povedať, že aj vďaka Súkromnému bilingválnemu gymnáziu Katkin Park som mala odvahu a motiváciu sa pus‑ tiť do takéhoto veľkého projektu. Kaž‑ dý z našich pedagógov bol vždy a je aj teraz veľmi nápomocný, kooperatívny. Neustále nás podporujú, aby sme mohli uskutočniť svoje plány, sny, a pustiť sa do aktivít, ktoré by pre nás boli bez ich pomoci možno nedosiahnuteľné. 12
Vďaka našej pani zriaďovateľke Ľubici Petríkovej a pánovi učiteľovi Serdarovi Onelovi som mala možnosť objaviť dôležitosť ekonómie a tieto ve‑ domosti, získané na vyučovacích hodi‑ nách, uplatňujem už od začiatku vzniku našej firmy v rôznych situáciách.Nauči‑ li ma správne vytvoriť Business Planu, a takýto Business Plan sa stal neskôr aj základom, resp. východiskovým bodom našej firmy. Základom takýchto firiem je v každom prípade aj komunikácia, jednanie a práca s ľuďmi, preto môžem jednoznačne povedať, že hodiny komu‑ nikácie v anglickom jazyku s pani Miško‑ vovou mi dali veľa znalostí hlavne o tom, ako sa postaviť pred ľudí a predniesť speech. V súvislosti s anglickým jazy‑ kom ďakujem za pomoc aj pani učiteľke Renáte Kuchtiakovej, pretože jej podpora mi spríjemnila v podstate celú atmosféru v škole. Myslím si, že prepojenie týchto dvoch oblastí – teda kvalitného biznis plánu a prednesu kvalitnej persuasive speech s prezentáciou pred komisiou – bolo rozhodujúcim činiteľom v tom, že sme sa dostali do Startup Centre UVP Technicom, za čo patrí veľká vďaka mojim učiteľom, a aj mojej triednej učiteľke Ka‑ taríne Turčík, ktorá ma tiež vždy podpo‑ rovala a motivovala v dosiahnutí cieľov.
Myslím si, že školský systém u nás na škole je jedným z najlepších na Slo‑ vensku. Z výhod by som spomenula, že na skoré ranné vstávanie môžeme zabudnúť, máme dostatočné prestáv‑ ky, pričom na kvalitných vyučovacích hodinách získavame veľa vzácnych znalostí od tých najlepších pedagógov.
Takýto „voľnejší“ školský systém mi umožňuje venovať sa aj rôznym mimo‑ školským aktivitám, vďaka čomu som mala motiváciu aj na realizáciu takého‑ to projektu. Katke ďakujeme za rozhovor a celé‑ mu Prapti tímu držíme silno palce! Redakcia
Súťaž EUROFONDUE Na pôde Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach sa konalo finá‑ le celoslovenskej súťaže Eurofondue – súťaž študentských nápadov a projektov s názvom: Čo by ste zmenili vo svojom okolí, keby ste mali 20 000 €? Naši študenti: Natália Šoltészová, Daniel Meitner a Jakub Naščák spraco‑ vali projekt s názvom Park v korunách mesta, v ktorom navrhli krásny park na streche obchodného domu Dargov. Vyhrali 2. miesto. Gratulujeme! Diplomy a darčeky, ktoré do súťaže venoval Ko‑ šický samosprávny kraj a Ekonomická
fakulta TUKE, prišla študentom odovzdať pani doc. Ing. Miriam Šebová, PhD. Cenu prevzal Daniel Meitner (na fotografii).
13
Spolupráca
Tím expertov sa rozrástol Tím expertov pre odbor aplikovanej informatiky sa opäť rozrástol. Spolupráca s IT odborníkmi pri vzdelávaní našich študentov aplikovanej informa‑ tiky (API) je neoceniteľná. Chceme, aby sa naši študenti učili od najlepších, a to priamo z praxe, z reálneho IT sveta. Preto medzi našich partnerov pri vzdelávaní študentov aplikovanej informatiky od septembra 2020 pribudla aj IT firma NGENA. Ich experti prinášajú na hodiny API skúsenosti a vedomosti z fungovania mladej, celosvetovo pôsobiacej a rýchlo rastúcej IT firmy. Pokračuje aj naša spolupráca s firmou Syntax Systems – Slovakia, s ktorou spoluprácu zhodnotili priamo naši študenti. Prinášame Vám ich reakcie. Všetky spolupráce si veľmi vážime. Vieme, že hodiny, ktoré experti z firiem venujú našim študentom, sú zároveň hodiny, počas ktorých sa nevenujú svojej hlavnej práci. Veria našej filozofii, že iba s ich pomocou sa raz naši úspešní absolventi možno stanú ich kolegami v IT svete. Patrí im zato naša veľká vďaka!
14
Dbáme aj na to, aby si študenti všestranne rozvíjali svoje komunikačné zručnosti. Uskutočnila sa: • Debata s Luckou Hirko o online marketingu. Debaty sa zúčastnili členovia študentskej rady a študenti odboru API zo 4.A. • Debata s chalanmi z firmy Blue Lemons na tému Vývoj mobilných aplikácií – debata bola pre študentov API 3. a 4. ročníka. • Uskutočnil sa aj workshop na tému Základy dátovej analytiky s pánom Skokanom. 15
Z Katkinho parku
Študentská rada v školskom roku 2019/2020 frčala na plné obrátky Čo všetko sa nám podarilo? Počas tohto zvláštneho korona školského roka sme stihli: • mať 27 členov, • oficiálne sa stretnúť 13-krát (a veľmi veľakrát neoficiálne), • zorganizovať 6 debát, • spolupracovať a spoluvydávať školský časopis, • naplánovať s druhákmi Imatrikuláciu a Noc v škole, • zorganizovať Nátierkový festival, DOD, mikulášske korčuľovanie…, • pripraviť a uskutočniť Vianočnú kapustnicu, ktorá mala rekordnú účasť aj zo strany rodičov, • takmer sa zúčastniť polievkového festivalu (bohužiaľ, bol pár dní pred uskutočnením zrušený), • vyzbierať pre recykláciu viac ako 200 zubných kefiek, • nominovať našu p. Miškovovú na Zlatého Amosa, • …a potom prišla korona a my sme sa už mohli stretávať iba online. Plánujeme: Imatrikulácia 2020 – každý rok organizuje študentská rada spolu so študentmi 2. ročníka Imatrikuláciu a Noc v škole. Naša ŠR funguje online aj v čase pandémie a zatvorených škôl a veľa z jej aktivít sa prenieslo do online priestoru (zasadnutia ŠR, debaty, práca časopisu). Zatiaľ dúfame, že imatrikuláciu zorganizujeme ináč ako online, aj keby to malo byť až v máji. Imatrikulačka musí byť, bez nej prváci predsa nie sú naozaj naši.
O čom by ste si radi prečítali v Štvorlístku? Ktorého pedagóga by ste chceli prostredníctvom redakcie vyspovedať? Aké témy vás zaujímajú? Staňte sa očami a ušami svojho školského časopisu a posielajte nám tipy na články na stvorlistok@katkinpark.sk. Pokojne aj tajne! 16
Pozvánky
Deň otvorených dverí 2020 Rok čo rok pre Vás naša študentská rada organizuje deň otvorených dverí. Ak ste u nás na DOD boli, viete, že čas s našimi návštevníkmi, budúcimi členmi rodiny Katkin park a ich rodičmi, trávia hlavne naši študenti. Veríme, že práve oni vedia najlepšie predstaviť našu školu. Počas DOD Vás vždy prevedieme celou školou. Na zastávkach Študentský život, IT a online škola alebo Šport Vám postupne predstavujeme nielen priestory, ale hlavne filozofiu a život školy. Nie je to o budove, ale o ľuďoch, ktorí tam každý deň trávia hodiny a hodiny. Dnes Vám bohužiaľ takýto DOD zorganizovať nevieme. Školský rok 2020/2021 nepatrí medzi tie bežné a celý život našej školy prebieha iba online. To však študentskú radu nezastavilo a my sme presunuli DOD do onli‑ ne sveta. Vieme sa s Vami vďaka online technológiám stretnúť aspoň na chvíľu. Ak u nás chcete študovať, alebo chcete našu školu spoznať lepšie, prípadne sa porozprávať s našimi študentmi či učiteľmi, radi sa s Vami spojíme. Stačí, ak nám napíšte email alebo zavoláte. Dohodneme si termín online stretnutia. Tešíme sa na Vás! Študentská rada Súkromného gymnázia Katkin park 2 P. S.: Našu školu môžete spoznať aj inak, a to: • na sociálnych sieťach – Instagrame a Facebooku, kde pravidelne priná‑ šame informácie o každodennom dianí u nás, • vďaka Mini virtuálnej prehliadke, videu na stránke školy, ktorú vytvorili naši študenti odboru aplikovaná informatika.
17
Z Katkinho parku
Pri príležitosti osláv Dňa boja za slobodu a demokraciu, ktorý každoročne oslavujeme 17. novembra ako štátny sviatok, sme sa s našimi študentmi zúčastnili online divadelného predstavenia November 1989 (Sľúbili sme si…). Inscenácia bola rozdelená na viacero samostatných kapitol, ktoré boli prerušované kvízovými otázkami v nadväznosti na video aj textové ukážky. Využívala autentické materiály, skutočné príbehy skutočných ľudí a citácie z vyšetrovacích spisov. Umelecký zážitok z inscenácie bol doplnený vstupmi historika, ktorý sprostredkoval overené informácie o vyše štyridsať rokov trvajúcom totalitnom režime. Ten si na Slovensku vyžiadal státisíce obetí, represie sa dotkli vyše 2 miliónov ľudí, cenzúra ovládla všetky oblasti kultúrneho aj spoločenského života. Výsluchy, domové pre‑ hliadky, sledovanie, väznenie – bežné ponižujúce praktiky, pod hrozbou ktorých sa vynucovala uniformita, poslušnosť, súhlas, priemernosť, opatrnosť, vernosť, vážnosť, lož… Režim, v ktorom bola neprijateľná kritika, viera v Boha, výnimoční a samostatne mysliaci vzdelaní ľudia nebezpeční, znalosť cudzích jazykov, zmysel pre humor či dlhé vlasy podozrivé.
„V ľuďoch zničil odvahu myslieť, chuť kritizovať a odhodlanie žiť v pravde.“ (Zdroj: divadelnecentrum.sk)
Spúšťame Katkin park číta V našej Online škole pre vás vytvárame novú platformu s názvom Katkin park číta, kde budeme môcť vzájomne zdieľať tipy na knihy či čitateľské zážitky a vzájomne sa tak inšpirovať a motivovať. Každý mesiac školského roka bude venovaný inej čitateľskej téme. Zverejňované budú čitateľské aktivity, za ktorých splnenie budete môcť od vášho učiteľa SJL získavať bonusové body – tie sa vždy zídu, však? Zároveň sa budeme snažiť upriamovať vašu pozornosť a pozývať vás na zaujímavé literárne či kultúrne udalosti v našom meste. Prajeme vám kopec príjemných literárnych aj kultúrnych zážitkov! 18
Tip na trip
Nórsko – to nie sú len trolovia Nórsko je krajina se‑ vernej Európy, ktorá leží na západnej polovici Škandinávskeho polostro‑ va. Takmer polovica oby‑ vateľov krajiny žije na úpl‑ nom juhu, v regióne okolo hlavného mesta Oslo. Asi dve tretiny Nórska sú hornaté a na jeho veľmi členitom pobreží leží asi 50 000 polostrovov vyte‑ saných hlbokými fjordmi. Škandinávska krajina, ktorá sa nám mnohým spája s povesťami o tro‑ loch vás určite zaujme aj inými zaujímavosťami.
1
Nóri sú najšťastneší národ. Podľa OECD je Nórsko vo všetkých ob‑ lastiach života, napriek chladnejšej klíme, naj‑ lepšou krajinou na život. Nórsko sa v celosvetovom výskume zaoberajúcom sa spokojnosťou so živo‑ tom umiestnilo na prvom mieste.
2
Nóri sú „knihomoli“. Tento počtom oby‑ vateľov iba 5 miliónový národ číta viac ako kto‑
rýkoľvek iný národ na svete. Ročne na knihy Nóri minú v priemere 500 NOK (45 €) na obyvateľa, pri‑ čom ročne vychádza viac ako 2 000 knižných titulov. Po stopách literárnych gigantov Knuta Hamsuna a Henrika Ibsena, ktorí patria k najslávnejším au‑ torom, v súčasnosti kráča autor známych kriminál‑ nych príbehov Jo Nesbø.
3
Aká bola vikingská móda? Napriek kine‑ matografiou rozšíreným stereotypom, Vikingovia v skutočnosti nenosili žiadne prilby s rohmi. Pili však z vyleštených rohov najmä svoj obľúbený ná‑ poj medovinu, ktorá je druhom kvaseného ná‑ poja podobného pivu.
4
Nórsko má najdlhšie fjordy na svete. Sognefjorden je nielen najväčším fjordom v Nór‑ sku, ale dokonca druhým najväčším fjordom na svete. Je považovaný za najdlhší fjord na svete bez ľadu a tiahne sa od
oceánu až neuveriteľných 205 km do vnútrozemia.
5
Továreň na čokoládu skutočne existovala a bola v Nórsku. Sve‑ toznáma kniha, ktorá sa neskôr dočkala filmové‑ ho spracovania „Charlie a továreň na čokoládu“ má pôvod v Nórsku. Roald Dahl, anglický autor kni‑ hy bol nórskeho pôvodu a tento príbeh bol inšpi‑ rovaný skutočnou čokolá‑ dovňou Freia v Osle.
6
V Nórsku uvidíte polárnu žiaru. Aurora Borealis (polárna žiara), ktorú môžete vidieť za po‑ lárnym kruhom v Nórsku, je jedným z najfascinujú‑ cejších fenoménov našej planéty. Najlepšie mesia‑ ce na sledovanie polárnej žiary sú od novembra až do marca, pretože vtedy sú noci najdlhšie. Zdroje faktov: https://www.fjordtours. com/inspiration/articles/ fun‑facts‑ norway/
Liliana Mikulášková 19
Téma čísla
100 rokov Pandémia na seba tento rok strhla všetku pozornosť. Popritom zrejme mnohým uniklo, že sme oslávili storočnicu volebného práva žien. Českoslo‑ vensko deklarovalo volebné právo pre ženy už od svojho vzniku po páde rakúsko‑uhorskej monarchie a skončení 1. svetovej vojny v roku 1918. Ústava nového štátu, ktorá garantovala volebné právo pre všetkých, však vstúpila do platnosti až 29. februára 1920. Ženy tak mohli voliť a byť volené v prvých československých voľbách v apríli 1920. 29. február je pre Slo‑ vensko veľmi významným dňom. Práve v tento deň, v roku 1920, bola prijatá Ústava prvej Českoslo‑ venskej republiky, ktorá deklarovala, že všetci občania sú si vo svojich právach rovní, a majú tak právo voliť a byť volení. Po prvýkrát v histórii to pla‑ tilo aj pre ženy. Tento rok si teda pripomíname 100 rokov, odkedy si česko‑ slovenské ženy vybojovali právo voliť a byť volené. Vo voľbách do poslaneckej 20
snemovne bolo následne v apríli roku 1920 zvole‑ ných 14 žien a do senátu tri. Boli to prevažne Češ‑ ky, ženy nemeckej národ‑ nosti a jedna Slovenka. Tieto ženy sa stali našimi prvými volenými zástup‑ kyňami.
Témy, ktoré priniesli ženy do politiky Ženy priniesli pred 100 rokmi do politiky mnoho tém, o ktorých sa dovtedy mlčalo. Plánované rodi‑ čovstvo, zákaz plateného
dojčenia, kedy chudobné matky predávali svoje mlieko bohatým a nedoj‑ čili vlastné deti, vzdeláva‑ nie nevidiacich a hlucho‑ nemých detí, budovanie domovov pre osamelé ženy, riešenie vysokej úmrtnosti novorodencov či zlej situácie nemanžel‑ ských detí. Ústava z roku 1920 bola ukážková aj z hľadiska práv menšín – zaručovala im politické a kultúrne práva. Natália Šoltészová Foto: UK, Bratislava
Vedeli ste, že…? Žena, tak krátke slovo a aj napriek tomu v sebe skrýva neskutočné množstvo sily a odhodlania. Už od dávnej minulosti bolo ženské pohlavie považované za to slabšie, nehodné zákonov, privilégií a možností. Vďaka niektorým hrdinkám sa na Slovensku môžeme chváliť volebným právom už jedno celé storočie, o čom ste sa niečo dozvedeli v predchádzajúcom článku. Nasledujúce riadky Vám priblížia vývoj a súčasný stav volebného práva žien v rôznych krajinách a kultúrach sveta. Vedeli ste, že…?
1.
Ženám bolo odo‑ pierané ich vo‑ lebné právo už od čias starovekého Grécka a starovekého Ríma, kedy mohla voliť iba mužská časť občanov. Otázka vo‑ lebného práva žien sa sta‑ la problémom nakoniec až v 19. storočí. Vtedy sa od‑ štartoval obzvlášť inten‑ zívny boj o získanie týchto práv, a to hlavne vo Veľkej Británii a USA.
2.
Prvou krajinou, ktorá umožnila podieľať sa že‑ nám na fungovaní štátu bol Nový Zéland, ktorý pri‑ jal nové volebné zákony už v roku 1893. Za Novým Zé‑ landom nasledovalo Fín‑ sko (1906), Nórsko (1913), Dánsko (1915) a Švédsko (1919). Významnú úlohu v súvislosti s volebným právom žien zohrala aj 1. svetová vojna. Krátko po jej konci bolo umožnené voliť ženám nielen na Slo‑ vensku, ale aj v Nemecku,
Rakúsku, Poľsku, Rusku a Holandsku.
3.
H nutie vole b ‑ ných práv žien bolo niekoľko de‑ saťročí trvajúcim bojom, údajne nežnejšia časť po‑ pulácie Ameriky bojovala takmer 100 rokov, kým získala toto právo. Až 18. augusta 1920 bol defini‑ tívne pridaný 19. dodatok ústavy, ktorý po prvýkrát vyhlásil, že ženy si rov‑ nako ako muži zaslúžia všetky práva a povinnos‑ ti vychádzajúce z občian‑ stva. Jednotlivé štáty ho však zavádzali postupne, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že napríklad v Mississippi bol dodatok ratifikovaný až o niekoľko rokov neskôr, a to v roku 1984.
4.
Aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí a my ženy, ako obyvateľky Slo‑ venska, máme volebné
právo už sto rokov, nie je to samozrejmosťou. V niektorých krajinách so striktnými nábožen‑ skými a kultúrnymi zá‑ sadami – Afganistan, Pakistan, Omán, Egypt a mnoho ďalších, je stá‑ le veľmi ťažké konať bez súhlasu muža. Ženy a ich volebná iniciatíva je často zastrašovaná a predsta‑ vuje pre ne veľkú hrozbu v podobe rôznych foriem násilia, trestov, vyhrá‑ žok rozvodom zo strany manželov či diskriminá‑ cie ich hlasov. Bohužiaľ, v niektorých krajinách sú ženy stále považované za „menej schopné“, a to nielen v otázkach politiky.
5.
Poslednou kra‑ jinou, ktorá že‑ nám priznala ich právo voliť a byť volenými bola Saudská Arábia, kde ženy mali po prvýkrát možnosť voliť až v roku 2015. Nikola Kasardová 21
Očami študentov
Prvá pomoc od knihomoľa v karanténnych časoch „Čitateľ prežije tisíc životov, kým zomrie. Človek, ktorý nikdy nečíta, prežije len jeden.“ George R. R. Martin Tieto slová múdrosti od jedného z najlepších spisovateľov len potvr‑ dzujú názor mnohých mi‑ lovníkov kníh, že tieto ver‑ né spoločníčky ľudstva sú dôležitou súčasťou našej existencie. Príbehy utvá‑ rali našu spoločnosť od nepamäti. Príbehy nám už viackrát dokázali nemož‑ né. A napriek tomu je dnes všeobecne, najmä medzi mladými ľuďmi rozšírené, že čítať knihy je jednodu‑ cho nemoderné. Súčasná pandemická situácia vo svete však ukazuje niečo iné. Veď čo môže byť v týchto neis‑ tých dňoch väčšou opo‑ rou ako dobrý príbeh? Veď čo môže lepšie skrá‑ tiť voľné chvíle a zahnať mračná starostí lepšie než skvelá kniha? 22
Ak som lapila vašu zve‑ davú dušu, s potešením vás prevediem svetom kníh a odporučím vám niekoľko autorov, o kto‑ rých ako náročný čitateľ nepochybujem, že vám zmenia život. Možno sa nám spo‑ ločne podarí nájsť medzi knihami diela, ktoré práve teraz potrebujete. Agatha Christie Je vôbec možné túto spisovateľku, z ktorej pera vznikli nesmrteľné postavy Hercula Poirota a Jane Marplovej, nazvať inak ako kráľovnou detek‑ tívok? Hoci jej diela už nie sú novinkou dneška, stá‑ le v sebe nesú nezlomné posolstvo. Neutíchajúce napätie, brilantné záha‑ dy, z ktorých sa vám za‑ točí hlava a neuveriteľné
vysvetlenia. To všetko je súčasťou kriminálnych prí‑ behov spisovateľky, ktorá vnesie nádych tajomstiev a očakávaní priamo do va‑ šej izby. Odporúčam staviť na tieto: Vražda na zámku Styles a Po pohrebe.
Philippa Gregory Pokiaľ však nie ste mi‑ lovníkom zločinu, či boja za spravodlivosť, tak sa vám môžu zapáčiť histo‑
rické romány od jednej z vychádzajúcich hviezd spomedzi spisovateľov. Autorka vo svojich die‑ lach priam neuveriteľne presne opisuje udalosti z minulosti a svojím štý‑ lom písania vás vrhne naspäť časom k dejinám, ktoré menili tvár ľudstva. Môžem vás uistiť, že pri čítaní sa pre vás stane história nesmierne zaují‑ mavou. Skvost jej tvorby je Pani riek.
Jana Pronská Do svojho zoznamu prvej pomoci som sa rozhodla zaradiť aj slo‑ venských autorov. Aj táto spisovateľka, ktorá je zároveň nekorunovanou kráľovnou slovenských historických románov, je bezpochyby skvelou voľ‑ bou. Jej dielami sa nesie pravdivý opis našej minu‑ losti, starostlivo preplete‑ ný s nehou romantiky a ži‑ votmi hlavných hrdinov,
ktorých si jednoducho zamilujete. Momentálne sú jej najznámejšími diela‑ mi Bosorkina dcéra a Ku‑ mánska princezná. Kiera Cass Ešte chvíľku budeme blúdiť medzi románmi, ke‑ ďže i táto americká autor‑ ka je nimi preslávená. Je len málo ľudí, ktorí dnes nepoznajú knižnú sériu Selekcia, ktorá medzi mla‑ dými doslova vybuchla popularitou. Romantika presne taká, aká v sku‑ točnosti je – nežná i kru‑ tá; láska, ktorá je rovnako najlepšou i najhoršou ve‑ cou, aká vás v živote môže postretnúť. Sarah J. Maas Momentálne jedna z naj‑ zn á m e j š íc h au to r i e k fantasy kníh. Spisovateľ‑ ka je výnimočná svojou schopnosťou prinútiť či‑ tateľa zamilovať si posta‑ vy, nech už sú hocijaké. Presvedčí nás, aby sme cítili, radovali či plakali spolu s nimi a chceli im doslova pomôcť niesť ich bremená. Zároveň vám ponúkne možnosť vstúpiť do zázračného prostredia jej kníh a dovolí vám tak na chvíľu odhodiť vlastné starosti. Knižné série Trón zo skla a Na dvore z tŕňov a ruží vám zmenia život. Dominik Dán Toto krátke zhrnutie karanténnej knižnice uza‑ tvára ďalší, tentoraz slo‑
venský, a veľmi úspešný spisovateľ detektívnych románov. Nespochybniteľ‑ ne skvelý autor kriminálok z prostredia Slovenska si získal srdcia mnohých čitateľov svojimi kniha‑ mi, ktoré sú plné napätia a neočakávaných zvratov. Vašu pozornosť si určite získa Klbko zmijí.
Dúfam, že som vám svojim (ne)skromným ná‑ zorom pomohla odsunúť predsudky voči knihám na vedľajšiu koľaj a presved‑ čila vás, že prijať „pomoc“ príbehov sa oplatí. A nezabúdajte: Zostaň‑ te doma, zostaňte zdraví! Otvorte srdce, počú‑ vajte, čo vám kniha vraví.
Ester Krajníková 23
Očami študentov
Otestovaní, očipovaní, označení symbolom šelmy Na Slovensku máme smrteľný vírus, na ktorý nebol vymyslený liek, ale my sa poďme venovať dôležitejším veciam, napríklad opatreniam. Povedať svoje návrhy a postoje na parlamentnej schôdzi nie je riešenie. Lepšie je usporiadať nezákonný protest v čase zákazu vychádzania. Veď to nie je normálne, aby od vás niekto vyža‑ doval nosiť rúško, dezinfikovať si ruky a sedieť doma na gauči. Naši dedovia museli ísť bojovať do zákopov a my máme pár mesiacov sedieť v pyžame na vlastnom gauči. Neakceptovateľná činnosť. Raz som počula jeden rozhovor. Redaktorka sa pýtala, či ľudí obmedzujú hodiny v obchodoch vyhradené pre dôchodcov. Opýtaný odpovedal:„Áno, obmedzuje ma to. Človek si nemôže slobodne nakúpiť. Vadí mi to. Mne nebude nikto hovoriť, čo mám robiť.“ Žiaľ, toto je bežný Slovák. Hlavnou témou protestu boli rúška. Tiež má Slovač pocit, že vláda nič nebude rozkazovať. Vo svete už aj vznikajú hnutia proti rúškam. Pri pozeraní toho videa som mala chuť dať si rúško vo vlastnej obývačke. Mať jednovrstvové rúško, ktoré ani nie je cítiť je zlé, ale obliecť si trojvrstvovú ultra tesnú lyžiarsku kuklu je v po‑ riadku. Samozrejme, proti vkusu žiaden dišputát, ale prirovnávať jednu jedinú podmienku ku komunizmu či fašizmu je už trocha priveľa. Zaujímavé je, že osoba, ktorá má problém zostaviť súvislú vetu, sa ide v komentároch pod facebookovým príspevkom hádať s doktormi a imunológmi. Hlavný hygienik má síce dlhodobú prax, tri tituly pred menom a štyri za menom, ale to nie je dôležité. Vy máte vysokú školu života. Chceli sme sa testovať, no neboli testy. Prišli testy, nechceli sme platiť za test, vraveli sme:„Kebyže je zadarmo, prečo nie.“ Vláda teda dala testy zadarmo. Vymysleli sme si neexistujúce čipy. Veď o tom predsa hovorí Biblia, niečo na tom bude. V tejto krajine je iba smrteľný vírus, rúcajúca sa ekonomika, vysoké percento nezamestnanosti, zlý stav nemocníc, ešte horší stav školstva, ale vláda vám dá do nosa čip, aby na vás mohli v rámci zasadnutí pozerať, ako si spievate v kúpeľni alebo hodnotiť vašu objednávku na Alze. Absurdné, nie? Aj ten certifikát všade treba nosiť. Neexistuje, veď má tristo kíl, 10 metrov a ešte vás môžu aj sledovať. Krízový štáb predsa potrebuje vedieť, na ktorej zastávke prestupujete, keď idete na nočnú. Katastrofa s tým premiérom. Treba mu ísť nadávať rovno pred prezi‑ dentský palác, kde sa ani nezdržiava, ale zhoďme bránu a overme si to. Väčšina z nás sa na tom zasmeje, ale sú ľudia, ktorí tomu veria a potom ich to doženie k takýmto absurdným činom. Nová teória znie, že čip je v certifikáte. Nejaké označenie, aby sa predišlo plagiátorstvu tam je, ale nečíta to vaše myš‑ lienky a ani vás cez to premiér neovláda. Čo by asi tak hovoril?„Hore ľavú nohu, poskočiť, hééj, Makarena!?“ Myslím, že je dosť zaneprázdnený zachraňovaním 24
krajiny a nepúšťaním infikovaných do parlamentu. Keď má niekto pozitívny test na koronavírus, má sedieť doma a neuvažovať ani o tom, že vynesie smetie, nie to ešte ísť medzi štyristo ľudí do parlamentu. Ideálne ani rúško nevziať. Joj, veď to je len chrípôčka, páni poslanci, čo toľko paniky? Pár ľudí na to vraj umrelo? Náhodička. Pri liečení je dobré použiť kombináciu náhodných liekov a vecí zo špajze. Vedci sa už pol roka od svitu do mrku snažia nájsť vakcínu. Niekto v tom však má jasno – liečebné postupy starej matere – to je riešenie! Ľudové recepty, fajn, ale skúsme ich pri žalúdočných problémoch a nie pri smrteľnom víruse. Ak vám v obchode predavačka povie, aby ste si vydezinfikovali ruky, vzbúrte sa. Veď je to až kúsok gélu, a základné hygienické návyky. Začnite jej nadávať, lebo ona tie opatrenia vymyslela, baví ju každému druhému človeku dohovárať a vás oberá o zá‑klad‑né ľud‑ské prá‑va. Má šťastie, že ste na ňu fyzicky nezaútočili. Z vás nikto nejakého otroka robiť nebude. No šup, vypýtajte si vedúceho a vytočte číslo pani JUDr. Nu‑ litnej. Čo si tá diktátorka o sebe myslí? Nabudúce bude chcieť rovno vaše úspory. Ešteže ste včas zasiahli. A vaše deti budú zasa doma. Navrhujem obliecť si nejaké tielko, ktoré sa od Veľkej noci nepralo, otvoriť pivo a komentovať výučbu. Učiteľka nemá vlastné problémy a vy s kuchárskou učňovkou viete o rovniciach viac. Z dlhej chvíle im dajte do ruky megafón a poďme nadávať pred úrad vlády. Ihriská už nie sú to, čo bývali. A ešte čo s tými osobami doma celý deň? Ďalšia vhodná situácia na vyjadrenie cez Facebook. Vlastne nie, veď vy ste očipovaný, ministerstvo to vidí. Preto nedodržme žiadne opatrenie. Nech si kecá. Ak ste farár, zorganizujte omšu so sto ľuďmi v rizikovom veku akoby sa nič nedialo. Čo tak šieste prikázanie? Moji starí rodičia navštevujú online omše, alebo si ich vypočujú v rádiu. Ale vy radšej ohrozíte ovečky. Sme v demokracii, máme právo vyjadriť svoj názor, nech je akýkoľvek hlúpy a vulgárny. Ak niekto nesúhlasí, pohádajte sa s ním. Čože? Vy ste ledva dokončili siedmy ročník základnej školy? Prezidentkin status je pre vás ideálne miesto na napísanie názoru. Tak a teraz, keď viete ako byť správny Slovák, dolu rúško a do obchodu. Certi‑ fikát nechajte doma. Ale skryte ho rýchlo. Sledujú vás a vedia o tom! Jana Bertová
Konšpirácie, hoaxy, dezinformácie Pribúdajú nám dezinformačné weby, knižné publikácie aj komentáre na sociálnych sieťach, ktoré hovoria o tom, že pandémia koronavírusu neexistuje, smrtnosť vírusu bežnej chrípky je vraj vyššia ako pri SARS-CoV-2... Hľadajme relevantné zdroje informácií a overujme si fakty, napr. na stránke MZ SR či Svetovej zdravotníckej organizácie (www.who.int), kde sa dočítate, že celosvetová smrtnosť sezónnej chrípky je v závislosti od krajín (zahŕňajúc všetky vekové skupiny) 0,025 až 0,045 %. Pre COVID-19 je to (nateraz) 0,23 %, teda nie‑ koľkonásobne viac a dramaticky sa zvyšuje s rastúcim vekom. K tomu si pridajte vyššiu nákazlivosť, dlhšiu inkubačnú dobu, horší priebeh ochorenia, u nás zatiaľ nedostupnú vakcínu, obmedzené možnosti liečby a absenciu populačnej imunity. učiteľ Tomáš Magda 25
Zo zborovne
Multiinterview s našimi učiteľmi Opýtali sme sa za vás Vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu pokračujeme v dištančnom online vzdelávaní. Myslíte si, že takýto spôsob výučby plnohodnotne nahrádza bežný typ vyučovania? V čom vidíte úskalia a v čom naopak prínos takejto výučby? Bude mať takýto spôsob výučby dopad na súčasnú mladú generáciu?
Myslím si, že typ dištančného vzdelávania nenahrádza bežný typ vyučovania. Napriek tomu, že sa snažíme mať väčšinu hodín prostredníctvom online spojenia, najväč‑ ší problém vidím v potrebe sociálneho kontaktu, ktorý chýba nie len deťom, ale aj nám, samotným učiteľom. Pavol Holovka
Myslím si, že dištančná forma vyučovania nemôže plne nahradiť tú prezenčnú. Mnohokrát je toto vyučovanie komplikovanejšie a komunikácia medzi učiteľmi a študent‑ mi je obmedzená. Aj napriek tomu, že spôsob dištančného vzdelávania na našej škole je na veľmi vysokej úrovni, nedokáže naplno zastúpiť bežné vyučovanie. Učiteľ ne‑ vidí, ako študenti reagujú na jeho výklad, a či pracujú samostatne alebo si pomáhajú. Nevie reálne odhadnúť ich úroveň vzdelania, ktoré touto formou nadobudli. Najväčšie problémy môžu nastať pri predmetoch, kde učivo na seba nadväzuje, ako pri matematike a chémii. Na druhej strane prostredie našej online školy pomáha študentom rozvíjať ich schopnosť rozvrhnúť si svoj čas, pružne reagovať a byť samostatnými. Avšak z dlhodobé‑ ho hľadiska si myslím, že dištančné vyučovanie narúša prirodzený rozvoj osobnosti z dôvodu absencie osobných sociálnych kontaktov. Gabriela Záhorová 26
Dištančné vzdelávanie nemôže plnohodnotne nahradiť bežný typ vyučovania, avšak takýto typ vzdelávania prináša so sebou mnohé výzvy, nielen pre mladú ge‑ neráciu, ale aj pre učiteľov. Dištančné vzdelávanie sa doteraz spájalo hlavne s vysokoškolským prostredím. Pandémia spôsobila, že online vzdelávanie sa presunu‑ lo aj do „virtuálnych tried“ na základných a stredných školách. Spôsob výučby je však potrebné prispôsobiť tejto vekovej kategórii. Úskalia vidím napríklad v tom, že nie všetky typy aktivít, ktoré by sa za normálnych okolností dali organizovať prezenčne, je možné uskutoč‑ niť s využitím online technológií, ale na druhej strane, práve vďaka týmto technológiám môžu žiaci a učitelia zostať v spojení a komunikovať v reálnom čase, čo by v minulosti nebolo možné. Ďalším problémom môže byť tiež strata sociálneho kontaktu (cez prestávku je žiak sám, chýba interakcia so spolužiakmi, bežné rozhovory a pod.). Pozitívum je, samozrejme, to, že žiaci sa môžu vzdelávať v pohodlí domova a nie je potrebné sa nikam presúvať. Zuzana Solejová Samozrejme, dištančné vzdelanie v dnešnej nepripra‑ venej dobe nenahradí prezenčnú formu, ale je stále lep‑ šie, ako nechať študentov bez vzdelávacieho procesu. Výhody dištančného vzdelávania zo strany študentov – žiadny ranný zhon, raňajky v teplákoch, oneskorené prihlásenia, četovanie so spolužiakmi… Zo strany pedagóga? Okrem toho, že sa vyhneme ran‑ nému zhonu, nemá inú výhodu. Nevýhodu zo strany študentov vidím v absencii osob‑ ného kontaktu s rovesníkmi a učiteľmi. Pozastavený je proces socializácie, ktorý môže mať negatívny dopad v budúcnosti. Nevýhod zo strany učiteľa je viac – chýba nám osob‑ ný kontakt so študentami, pre mňa hlavný motivačný prvok – zvedavé tváre študentov, mimika ich tvárí, ktorá mi prezradí, či je už vysvetľovania dosť, alebo im môžem ešte naložiť. Časovo náročná je pre učiteľa príprava aj overenie spätnej väzby. Napriek nevýhodám si viem predstaviť vyučovanie dištančne. Vyžaduje si to vyškolených pedagógov, takže treba odborne pripraviť učiteľov už na vysokej škole. Zo strany študentov je nevyhnutná hlavne väčšia disciplínu. Mária Lukáčová 27
Zo zborovne
Osobne si myslím, že dištančná forma nedokáže plnohod‑ notne nahradiť prezenčnú formu vzdelávania. Problém je ten, že učiteľ nemá záruku, že študent ho vníma, keďže často sa stretávame s problémami s pripojením, mikro‑ fónom, kamerou, atď. Učiteľ nemá na študentov dosah a nevie s tým nič robiť. Taktiež táto situácia nemotivuje študentov k tomu, aby pracovali a absentuje tu taká zdra‑ vá súťaživosť, ktorá je na prezenčných hodinách úplne bežná. Renáta Kuchtiaková
I don’t think online education will be able to substitute our ‚standard‘ education. However, it does have some benefits. ADVANTAGES Online education is more efficient in smaller groups. It is an exceptional visual tool. It also blends with the techno‑ logy and with the culture youngsters nowadays master. DISADVANTAGES A lot of copying and pasting. It remains an enigma to teachers what students do on the other side of the screen. It is incomparable to be present in the classroom and monitor a large audience. To check if everybody is on the same wavelength. Nonverbal communication is a crucial means to know if the students do the work, understand and pay attention. These things cannot be seen through the screen when teaching large groups. I think the younger generation will have various gaps in their education. Especially when stating their own opi‑ nion based on reliable sources. They will lack the ability of quoting, paraphrasing and summarizing since everything is copied steadily from the net. Anita Baglietto 28
Maturita počas aktuálneho školského roka – prečo (nie) je podľa vás dôležitý klasický a zaužívaný model maturitného skúšania a prečo by ne-/mal byť nahrádzaný priemerom známok? Za akých okolností, ak vôbec, pripúšťate priemerovanie známok ako náhradu maturitného skúšania?
Vraví sa, že maturita je vstupom do dospelosti a mala by preveriť to, čo sa žiak naučil počas celého štúdia na strednej škole. Tento kalendárny a minulý školský rok však priniesli neočakávané udalosti, s ktorými sa pasu‑ jeme dodnes. V tom čase bolo asi jedným z najrozume‑ nejších riešení urobiť takúto formu „maturity“. Hoci sám nie som toho názoru, aby takáto maturita nahrádzala reálnu ústnu či písomnú skúšku. Už len z princípu, zažiť si na vlastnej koži ten „pocit maturovania“. Pavol Holovka
Maturitná skúška po desaťročia bola a naďalej by aj, pod‑ ľa mňa, mala zostať symbolickou bránou, ktorej otvorenie a prekročenie, teda úspešné absolvovanie písomného a ústneho prejavu pred skúšobnou komisiou, posunie ve‑ kom už dospelého človeka do ozajstného sveta. Predchá‑ dzajú tomu roky príprav spojené s novými priateľstvami, skúsenosťami, malými víťazstvami a niekedy aj prehrami. Otvorenie tejto brány, ten krátky okamih v našich živo‑ toch okrem iného: • znamená úspešne zvládnuť vlastnú prezentáciu ce‑ lej svojej osobnosti, nielen vedomostí, pred zeleným stolom v maturitnej miestnosti, • znamená tiež s rozvahou a pokorou zvládnuť kon‑ frontáciu názorov na rôzne témy s členmi komisií, • znamená zažiť ten super pocit, keď človek po období príprav – možno aj neistoty, zúročí svoju námahu a snahu a je so sebou spokojný, pretože to zvládol, • znamená tiež dostať možnosť pokúsiť sa opäť prekro‑ čiť jej prah, ak to nevyjde na prvýkrát, v neposlednom rade znamená právo môcť hovoriť budúcim generá‑ ciám staré známe: „maturita – formalita“! Takže, ak to zhrniem, táto skvelá skúsenosť je podľa mňa nenahraditeľná, jedinečná a motivačná pre celý život. Ivona Piptová 29
Zo zborovne
Klasický model maturitného skúšania by mal by zachova‑ ný, čo sa týka písomnej, ale aj ústnej časti. V nepriazni‑ vých podmienkach by sa mohol presunúť do virtuálneho priestoru. Model maturitného skúšania určitým spôso‑ bom kopíruje aj spôsob skúšania vo vysokoškolskom pro‑ stredí. Napriek tomu, že takýto typ skúšania (hlavne úst‑ neho pred komisiou) môže byť pre skúšaného stresujúci, je aj akousi ukážkou toho, čo čaká tých, ktorí sa rozhodnú pokračovať v štúdiu na VŠ. Maturita je rovnako dôležitá aj pre žiakov, ktorí plánujú po skončení strednej školy nastúpiť do práce – je potvrdením, že sú schopní uplatniť sa na trhu práce, majú potrebné vedomosti a zručnosti. Zuzana Solejová
Maturita má byť, ako sa hovorí, skúška dospelosti. Ne‑ pripúšťam priemerovanie známok ani ten klasický spô‑ sob maturitného skúšania. Maturitné skúšky by mali byť jednotné, dané konkrétne štátom (ako otázky), mali by byť rôzne úrovne v každom predmete, mali by byť bodo‑ vané a mali by nahradiť prijímacie skúšky na univerzity, resp. na vysoké školy. K tomu je potrebné, aby každá univerzita a VŠ stanovila svoje bodové kritériá z matu‑ ritných skúšok. Mária Lukáčová
Maturita by mala byť slávnostnou bodkou za snažením študentov počas strednej školy. Nemyslím si, že priemer známok je postačujúcou alternatívou, ale mal by byť len dočasnou náhradou počas situácie, v ktorej sa momen‑ tálne nachádzame. Maturita je len predpríprava toho, čo študentov čaká počas skúškových období na vysokej škole. Renáta Kuchtiaková 30
Z Katkinho parku
Spomienky našich absolventov Od našich absolventov nám prichádzajú emaily, ktoré zahrejú pri srdci celý učiteľský kolektív. Ako na nás spomínajú? Presvedčte sa sami. Mário Reiter (maturita ’20) Chcel by som vedieť, kde začať, keďže sa toho za 5 rokov nazbieralo mnoho, ale vlastne nemám slov. Fakt nemám. Poviem asi iba toľko, že v čase toho najväčšieho rozvoja človeka, som dostal najviac, ako som len dostať mohol, a možno ešte viac. Nemať trému a prezentovať či postaviť sa za svoj názor, a to bez ohľadu na veľkosť publika, samozrejmosť nie sú. Mám pocit, že táto škola dá človeku snáď všetko, čo do života potrebuje a pomôže nájsť to, čo nás bude baviť. Aj vďaka Katkinmu parku som si uvedomil, že tvoriť veci je zrejme v mojom živote nutnosť, a preto som išiel študovať fotografiu do Prahy. Veru, z tejto školy sú všade dvere otvorené. Neviem, čo viac dodať, keďže by som tu mohol napísať aj knihu, ale na záver poviem asi toľko: toto nie je škola, to je domov. Barbora Farkašová (maturita ’20) Neprejde deň, aby som čo i len na chvíľku nepomyslela na Katkin park. Až s odstupom času si uvedomujem, čo všetko mi odovzdala táto škola. V prvom rade mi dala skúsenosti a rodinu. Vďaka rodinnej atmosfére som nadobudla nezabudnuteľné spomienky či dokonca kamarátstva na celý život. Je priam neuveriteľné, aby existovala škola, v ktorej môže mladý človek nadobudnúť taký rozhľad a jazykové schopnosti. Dôležitou súčasťou školy je individuálny prístup, ktorý zo mňa vykresal nebojácnu a sebavedomú osobu. Katkin park je miesto, ktoré ma previedlo najbúrlivejšími rokmi a bolo mi stále oporou. Preto ma bude stále sprevádzať mojím životom ako aj štúdiom na fakulte cestovného ruchu v Prahe.
31
1. Menší druh sovy, podľa povier posol smrti. 2 . P r i e z v i s ko E u g e n a z Puškinovho veršovaného románu. 3. Materskou rastlinou ší‑ pok je ruža... 4. Stredné meno americ‑ kého autora svetoznámej básne Havran. 5. Nefermentovaná sójová pasta, sójový syr. 6. Žerucha peruánska.
Keď na Vianoce pokryté sú polia snehom, môžeš na Veľkú noc sedieť pod_ _ _ _ _ _ _ stromom.
Pridaj sa k nám! Redakcia Štvorlístka víta nové posily. Je skvelé, ak máš talent, ale oveľa dôle‑ žitejšie je mať chuť. Ak máš chuť písať, fotografovať, si zvedavý a chceš sa niečo nové naučiť, pridaj sa k nám. Hľadáme redaktorov, anketárov, nadšených kuchá‑ rov, umeleckých fajnšmekrov, kreatívcov, recenzentov, športových fanúšikov…aj ši‑ kovných fotografov. Všetci so záujmom akokoľvek prispievať na stránky Štvorlíst‑ ka ste srdečne vítaní! Hláste sa a pýtajte na stvorlistok@katkinpark.sk.
@gymnaziumkatkinpark
Súkromné gymnázium Katkin park 2, Košice
Štvorlístok Školský magazín, vydáva Súkromné gymnázium Katkin park 2. Adresa: Katkin park 2, Košice 040 11. Školský rok 2020/2021, vydanie prvé, občasník. Redakčná rada: Jana Bertová, Miriam Ivánová, Oliver Floch, Terézia Fričová, Nikola Kasardová, Ester Krajníková, Larisa Marič, Liliana Mikulášková, Jakub Naščák, Natália Šoltészová. Odborná spolupráca: Mgr. Tomáš Magda, Martina Miškovová, MA. Jazykové korektúry: Mgr. Tomáš Magda, Mgr. Viktória Koósová. Kontakt: stvorlistok@katkinpark.sk. Web: www.sgcr.sk. Náklad: 50 ks. Grafické spracovanie: Mgr. art. Ján Šandala.
32