Issuu

Tak sme žili Na Sninskem kameňu kameň na kameňu. Na ňem drevenyj križ. Dzviha śe gu ňebu. Dzviha śe gu ňebu, vidzi na široko, na sninsku doľinu i na Morske oko. Na východnom Slovensku bývalo zvykom, že keď sa narodil chlapec, dali mu do prvého kúpeľa pílu, aby bol v živote pracovitý, hoblík, aby bol obratný, cukor, aby bol dobrý, soľ, aby ho ľudia mali radi a strieborný groš, aby bol bohatý. Ľudia v Snine boli i pracovití, i obratní, ale bohatí nikdy neboli... Ťažko sa obrábali úzke pásiky polí a kozy boli „kravičkami chudobných“ na málovýnosných pasienkoch. Prostý ľud v chatrčiach bez okien a bez komína so zvieratstvom prebývajúci pod jednou strechou. Minimálna zdravotná starostlivosť, až deväťdesiať percent matiek rodí bez akejkoľvek lekárskej opatery. Umiera sa lacno a rýchlo. I to je obraz života v meste v období spred sto rokov. V roku 1912 bola dokončená miestna železnica Humenné-Stakčín, vybudovanie ktorej je možné považovať za dôležitý medzník v hospodárskom rozvoji mesta. V tom čase bola sninská píla asi jedinou fabrikou, ktorá predstavovala pracovnú príležitosť pre vyše stovku pracovníkov, drevorúbačov a povozníkov. Veľký dopyt po dreve podmienil vznik úzkokoľajových železníc. Prázdne súpravy vagónikov ťahali do lesa dve malé parné lokomotívy - Otto a Ferdinand, drevom naložené vagóniky boli naspäť k píle spúšťané bez lokomotívy obsluhované brzdiarmi. Prácu v prostredí čarokrásnej prírody by dnes rojko mohol označiť za romantickú, no v skutočnosti bola to práca vyčerpávajúca a ťažká. Gejza Horňák, učiteľ a od roku 1930 aj poslanec v slovenskom krajinskom zastupiteľstve sa pri istej príležitosti vyjadril: „Existujú iba dve rovnako krásne doliny - Cirošská a Mezopotámska“. Napriek tomu, že v Snine a okolí panovala chudoba a život tu nebol ľahký, ľudia obklopení nádhernou prírodou boli o to húževnatejší a priebojnejší. Ako kdekoľvek inde na východnom Slovensku, i tu bola pôda živiteľkou rodiny. Obchod a remeselná výroba sa rozvíjali pomalšie. V meste sa v medzivojnovom období nachádzala spočiatku iba štátna ľudová škola, v roku 1933 bol otvorený prvý ročník meštianskej školy. Spoločenský a kultúrny život bol formovaný prostredníctvom rozličných aktivít rôznych združení a spolkov. Dlhodobé ťažké podmienky a absencia majetnejšej strednej vrstvy však neumožnili rozvinúť kultúrne a osvetové aktivity do takej miery, aby sa zástupcovia spolkov mohli venovať tej ktorej oblasti kultúrneho života systematicky. S divadelnými predstaveniami vystupovali pri rôznych slávnostných príležitostiach členovia Jednoty Orla, V roku 1928 boli na podnet zboru Slovenskej ligy v Snine pomenované ulice. Územie okresu Snina bolo priamo zasiahnuté bojovými operáciami počas oboch svetových vojen. Boje, ktoré sa tu odohrali počas prve svetovej vojny medzi rakúsko-uhorskou a ruskou armádou mali značný dopad aj na civilné obyvateľstvo. Miestni gazdovia museli pre armádne účely obetovať vozy so záprahmi, dobytok, zásoby potravín, čo pre väčšinu z nich znamenalo stratu obživy. Rana po prvej svetovej vojne sa začala zoceľovať v prvej polovici tridsiatych rokov, no nestihla sa zaceliť a svetom otriasla ďalšia svetová vojna. Územie okresu bolo od 24. septembra 1944 do 26 novembra 1944 priamym dejiskom urputných bojov, ktoré sa podpísali najmä na životných osudoch chudobného ľudu. Dôsledky boli pre sninské obyvateľstvo kruté. Sninčania museli začiatkom novembra 1944 opustiť svoje domovy kvôli nútenej evakuácii nemeckým vojskom. Hospodárska situácia po oslobodení bola katastrofálna. Miestne obyvateľstvo ostalo bez ubytovania, šatstva, či potravy. Materiálne a duševne otrasený ľud však nestratil vieru v krajší zajtrajšok. Zahrajce mi vi daľkovske hudaci, bo śe moja frajeročka ňevraci. Zahrajce mi jeden čardaš abo dva, bo mi pošla frajeročka do ďabla. Šumnyj koňik kec śe šumňe učeše, šumne dzevča kec śe šumňe obľeče. Vyjdze sebe na dražočku kolo mňe, dobre u mňe mojo śerco ňepukne.