Zákon o pobyte cudzincov
Vzor citácie: Čičkánová, Petra: Zákon o pobyte cudzincov. Komentár. Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2025, 340 s.
© Čičkánová, Petra
Prvé vydanie
Žilina, Poradca podnikateľa, spol. s r. o., marec 2025, 340 s.
ISBN 978-80-8186-232-8
JUDr. Petra Čičkánová
Autorka je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, kde sa pracovné právo stalo jej srdcovou záležitosťou, predovšetkým vďaka kolektívu profesorov a pedagógov Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Po absolvovaní štúdia pôsobila ako advokátska koncipientka až do úspešného zloženia advokátskej skúšky a v súčasnosti pôsobí ako podniková právnička a compliance špecialistka.
Odborne sa špecializuje na oblasť pracovného práva, obchodného práva, v nedávnom čase aj na oblasť ochrany osobných údajov a compliance, čomu zodpovedá aj jej publikačná činnosť (nároky z neplatne skončeného pracovného pomeru, dobré mravy, šikana na pracovisku, GDPR, činnosť zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa a mnohé iné).
Právny stav k 15. 7. 2025
ČR Česká republika
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda
Dohovor o boji proti obchodovaniu s ľuďmi
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.
Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 587/2008 Z. z.
ECB Európska centrálna banka
EHS Európsky hospodársky priestor
EP Európsky parlament
EÚ Európska únia
Haagsky dohovor
Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (Oznámenie MZV SR č. 213/2002 Z. z.)
IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu
MHSR Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
MKSR Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
MSSR Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
MŠSR Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
MŠVVaŠSR Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
MVSR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
MZVSR Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
MZSR Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
ZFEÚ Zmluva o fungovaní Európskej únie
Nariadenie č. 604/2013 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov
Nariadenie č. 767/2008
Nariadenie č. 810/2009
Nariadenie č. 910/2014
Nariadenie č. 1030/2002
Nariadenie č. 2016/399
Nariadenie č. 2016/1191
Nariadenie č. 2018/1806
Nariadenie GDPR
nariadenie vlády č. 269/2022
nariadenie vlády č. 520/2021
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS)
Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES
Nariadenie Rady (ES) 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo 14. novembra 2018 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2022
Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum relokovaným štátnym príslušníkom tretej krajiny a ich rodinným príslušníkom
Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 520/2021
Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín
nariadenie vlády č. 521/2021 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 521/2021
Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vysokokvalifikovaným štátnym príslušníkom tretích krajín
nariadenie vlády č. 113/2023 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 113/2023
Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín
nariadenie vlády č. 383/2023 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 383/2023
Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných zamestnaniach v oblasti priemyslu
NBÚ Národný bezpečnostný úrad
Občiansky zákonník zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
OCP Oddelenie cudzineckej polície (príslušné na konanie)
OČvTK
Orgán činný v trestnom konaní
Opatrenie č. 227/2022 Z. z. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 227/2022 Z. z o úprave súm životného minima
Oznámenie č. 2/1995 Z. z. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 2/1995 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o režime na slovensko–ukrajinských štátnych hraniciach, spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach
Oznámenie č. 54/1998 Z. z. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 54/1998 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach
Oznámenie č. 324/1997 Z. z. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 324/1997 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl
Oznámenie č. 325/1997 Z. z.
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 325/1997 Z. z. o uzavretí Dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl
PZ Policajný zbor
Rozhodnutie Rady č. 2007/839/ES Rozhodnutie Rady č. 2007/839/ES o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb
Rozhodnutie Rady č. 2007/801/ES Rozhodnutie Rady č. 2007/801/ES o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis
Rozhodnutie Rady č. 2022/2451 Rozhodnutie Rady č. 2022/2451 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Chorvátskej republike
Smernica č. 2001/40/ES
Smernica č. 2003/86/ES
Smernica č. 2003/109/ES
Smernica č. 2004/38/ES
Smernica č. 2008/115/ES
Smernica č. 2009/50/ES
Smernica č. 2011/98/EÚ
Smernica č. 2014/36/EÚ
Smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín
Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny
Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/ EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/ EHS a 93/96/EHS
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území
Smernica Rady č. 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/ EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/ EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci
Smernica č. 2014/66/EÚ
Smernica č. 2016/801
Smernica č. 2021/1883
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/ EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES
SZČO samostatne zárobkovo činná osoba
UNHCR Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov
ÚPSVaR Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Úrad Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru
úrad práce
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
vyhláška č. 259/2008 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia
vyhláška č. 499/2011 Z. z. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 499/2011 Z. z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky
zákon č. 5/2004 Z. z.
zákon č. 18/2018 Z. z.
zákon č. 36/2005 Z. z
zákon č. 40/1993 Z. z.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v platnom znení
zákon č. 48/2002 Z. z.
zákon č. 57/2018 Z. z.
zákon č. 71/1967 Zb.
zákon č. 73/2020 Z. z.
zákon č. 75/2013 Z. z.
zákon č. 82/2005 Z. z.
zákon č. 92/2022 Z. z.
zákon č. 108/2018 Z. z.
zákon č. 125/2006 Z. z.
zákon č. 131/2002 Z. z.
zákon č. 139/1998 Z. z.
zákon č. 143/1998 Z .z.
zákon č. 145/1995 Z. z.
zákon č. 154/1994 Z. z.
zákon č. 161/2015 Z. z.
zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení
Zákon č. 75/2013 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v platnom znení
Zákon č. 75/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 92/2022 Z. z. o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine v platnom znení
Zákon č. 108/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v platnom znení
Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení
Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v platnom znení
Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v platnom znení
Zákon č. 161/2015 Z .z. Civilný mimosporový poriadok v platnom znení
zákon č. 162/1995 Z. z.
zákon č. 162/2015 Z. z.
zákon č. 171/1993 Z. z.
zákon č. 172/2005 Z. z.
zákon č. 199/2004 Z. z.
zákon č. 245/2008 Z. z.
zákon č. 256/1998 Z. z.
zákon č. 272/2016 Z. z.
zákon č. 300/2005 Z. z.
zákon č. 305/2005 Z. z.
zákon č. 305/2013 Z. z.
zákon č. 355/2007 Z. z.
zákon č. 327/2005 Z. z.
zákon č. 371/2021 Z. z.
Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení
Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom znení
Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v platnom znení
Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v platnom znení
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e–Governmente) v platnom znení
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v platnom znení
Zákon č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách v platnom znení
zákon č. 382/2004 Z. z.
zákon č. 395/2019 Z. z.
zákon č. 402/2013 Z. z.
zákon č. 404/2011 Z. z.
zákon č. 406/2011 Z. z.
zákon č. 417/2013 Z. z.
zákon č. 422/2015 Z. z.
zákon č. 424/2020 Z. z.
zákon č. 440/2015 Z. z.
zákon č. 444/2015 Z. z.
zákon č. 455/1991 Zb.
zákon č. 461/2003 Z. z.
zákon č. 474/2005 Z. z.
zákon č. 477/2003 Z. z.
zákon č. 480/2002 Z. z.
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 424/2020 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 444/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v platnom znení
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení
Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 477/2003 Z. z. o ochrane štátnej hranice v platnom znení
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zákon č. 488/2022 Z. z.
zákon č. 513/1991 Zb.
zákon č. 580/2004 Z. z.
zákon č. 586/2003 Z. z.
zákon č. 600/2003 Z. z.
zákon č. 647/2007 Z. z.
Zákonník práce
ZFEÚ
Zákon č. 488/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v platnom znení
Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení
Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení
Zmluva o fungovaní Európskej únie
Prvý oddiel – Prechodný pobyt §
§ 23 Prechodný pobyt
§ 24 Prechodný pobyt
§ 26 Prechodný pobyt na účel výskumu a
§ 28 Prechodný pobyt na účel plnenia služobných povinností civilnými
§
Prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie
§ 30 Prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom
o udelenie prechodného pobytu
Osobitné ustanovenia o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín
Osobitné
§ 66 ...................................................................................................
§ 67 Právo na trvalý pobyt občana Únie .............................................
§ 68 Ukončenie práva na pobyt občana Únie .....................................
Druhý oddiel – Právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie
§
§
§ 71 Právo na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie
§ 72 Ukončenie práva na pobyt rodinného príslušníka občana Únie ..
TRETIA HLAVA – DOKLADY PRE CUDZINCOV
§ 73 Doklad o pobyte ........................................................................
§
ŠTVRTÁ HLAVA – KONTROLA POBYTU A EVIDENCIA OSÔB
Prvý oddiel – Kontrola pobytu
ŠTVRTÁ ČASŤ
KRAJINY V ZARIADENÍ, POLICAJNÝ PREVOZ, POLICAJNÝ SPRIEVOD, LETECKÝ TRANZIT
PRVÁ HLAVA – ADMINISTRATÍVNE VYHOSTENIE
Prvý oddiel – Všeobecné ustanovenia
Druhý oddiel – Administratívne vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny
§ 82 Dôvody administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu
84 Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení
§ 85 Výkon rozhodnutia vydávajúceho štátu o vyhostení ..................
Tretí oddiel – Administratívne vyhostenie občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie
Práva a povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení
– POLICAJNÝ PREVOZ, POLICAJNÝ SPRIEVOD A LETECKÝ TRANZIT
Prvý oddiel – Policajný prevoz a policajný sprievod
PRVÁ HLAVA – POVINNOSTI
Prvý oddiel – Povinnosti na úseku kontroly hraníc
§ 109 Povinnosti prevádzkovateľa letiska ...........................................
§ 110 Povinnosti vlastníka pozemku ..................................................
Druhý oddiel – Povinnosti na úseku pobytu
§ 111 Povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny ...........................
§ 112 Povinnosti občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie .. 267
§ 113 Povinnosti ubytovateľa
§ 114 Povinnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže ...........................
§ 115 Povinnosti niektorých právnických osôb a fyzických osôb ....... 270
Prvý oddiel – Priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc
§ 116 Priestupky .................................................................................
§
Druhý oddiel – Priestupky a iné správne delikty na úseku pobytu
§ 118
§
Spracúvanie osobných údajov a iných údajov pri zabezpečovaní kontroly hraníc ...........................................
§ 129 Spracúvanie osobných údajov a iných údajov pri vízach a pobyte ...................................................................
ustanovenia
§ 131a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2013 ......................................................................
§ 131b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014 ..................................................................
§ 131c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 20. júla 2015 ....
§ 131d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2017 ....
§ 131e Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2017 294
§ 131f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018 294
§ 131g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
294
§ 131i Prechodné ustanovenia súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID–19 295
§ 131j Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2021 296
§ 131k Prechodné ustanovenia súvisiace s mimoriadnou situáciou v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny .....................................................................
§ 131l Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. júla 2024 ...
č.
Príloha č. 2
Príloha č. 3
Zoznam povolaní, pri ktorých možno vyššiu odbornú kvalifikáciu preukázať dokladom o získaní vyšších odborných zručností .... 303
k textu zákona č. 404/2011 Z. z. ............................................
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.“) je právnym predpisom normatívne upravujúcim práva a povinnosti cudzincov, t. j. osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky (ust. § 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.), v súvislosti s ich vstupom, pobytom a pohybom na území Slovenskej republiky vrátane oprávnenia vycestovať z územia SR či už na územie iného členského štátu Európskej únie, alebo do tretej krajiny. Zákon č. 404/2011 Z. z. ďalej upravuje otázky ochrany hraníc a práva a povinnosti štátnych orgánov, ale aj iných subjektov, ako sú napr. zamestnávateľ, prenajímateľ, dopravca, škola, ktoré im vznikajú ako následok založenia právneho vzťahu s cudzincom.
Zákon č. 404/2011 Z. z. ale nie je jediným predpisom, ktorý by problematiku cudzincov upravoval. Je potrebné ho vykladať a aplikovať vo vzájomnej súvislosti s právnymi predpismi Európskej únie (napr. Vízový kódex či Kódex schengenských hraníc), ako aj podzákonnými predpismi vydávanými najmä v súvislosti s definovaním záujmu Slovenskej republiky na udelení národného víza pre štátnych príslušníkov tretích krajín.
Najpodstatnejšia súvislosť z pohľadu zamestnávateľov je súvislosť so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“), ktorý upravuje podmienky, za akých je zamestnávateľ oprávnený zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny a povinnosti, ktoré zamestnávateľovi v tejto súvislosti vznikajú.
Do komentára je zapracovaná aj doposiaľ najrozsiahlejšia zmena procesu zamestnávania cudzincov, ktorú priniesol zákon č. 160/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nakoľko došlo k podstatnému prechodu povinností zo štátnych orgánov (cudzineckej polície) na zamestnávateľov.
Komentár k zákonu č. 404/2011 Z. z. má ambíciu byť pomôckou najmä pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú cudzincov alebo ich plánujú zamestnať, aby získali prehľad o procese, ktorý je s takýmto zamestnávaním spojený a vyhli sa dôsledkom, ktoré zákon č. 404/2011 Z. z., ale najmä zákon č. 5/2004 Z. z. spája s porušením povinností na úseku zamestnávania cudzincov. Veríme však, že si nájde svoje uplatnenie aj u odbornej verejnosti.
autorka
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 404/2011 Z. z.
z 21. októbra 2011
pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení
v znení č. 75/2013 Z. z., 388/2013 Z. z., 495/2013 Z. z., 131/2015 Z. z., 353/2015 Z. z., 444/2015 Z. z., 125/2016 Z. z., 82/2017 Z. z., 179/2017 Z. z., 57/2018 Z. z., 68/2018 Z. z., 108/2018 Z. z., 376/2018 Z. z., 70/2019 Z. z., 221/2019 Z. z., 310/2019 Z. z., 73/2020 Z. z., 424/2020 Z. z., 310/2021 Z. z., 92/2022 Z. z., 113/2022 Z. z., 488/2022 Z. z., 13/2024 Z. z., 160/2024 Z. z., 342/2024 Z. z., 160/2024 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Predmet úpravy
(1) Tento zákon upravuje
a) pôsobnosť Policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc1) Slovenskej republiky (ďalej len „kontrola hraníc“) a v oblasti pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“),
b) pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz,
c) podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky (ďalej len „vstup“) a podmienky vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky (ďalej len „vycestovanie“), ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve,2) ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“),
d) podmienky pobytu,
e) vydávanie dokladov pre cudzincov,
f) evidenciu osôb a kontrolu pobytu,
g) administratívne vyhostenie a zákaz vstupu,
h) zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny a umiestnenie v zariadení, i) policajný prevoz štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky (ďalej len „policajný prevoz“) a policajný sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky (ďalej len „policajný sprievod“),
j) letecký tranzit štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie Slovenskej republiky (ďalej len „letecký tranzit“),
k) práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte, l) priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu.
(2) Tento zákon sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadosť o udelenie azylu“), ktorým bol udelený azyl na území Slovenskej republiky, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky alebo ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.
Komentár k § 1
K § 1 ods. 1
Zákon č. 404/2011 Z. z. je komplexným právnym predpisom upravujúcim tak oblasť kontroly hraníc (do 31. 12. 2011 upravenú zákonom č. 477/2003 Z. z.), ako aj oblasť vstupu, pohybu a pobytu cudzincov na území SR (do 31. 12. 2011 upravenú zákonom č. 48/2002 Z. z.). Vstupom Slovenskej republiky do EÚ vznikla SR povinnosť urobiť všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby právne záväzné akty EÚ boli na území SR vykonateľné (čl. 291 ods. 1 ZFEÚ). Tak zákon č. 48/2002 Z. z., ako aj zákon č. 477/2003 Z. z. boli síce opakovane novelizované tak, aby sa dosiahol súlad s právom EÚ, no potreba obsahového a terminologického zosúladenia si vyžiadala prijatie nového právneho predpisu, ktorý by upravoval tak kontrolu hraníc, ako aj pobyt cudzincov (dôvodová správa k zákonu č. 404/2011 Z. z., dostupná na internete https:// www.epi.sk/dovodova-sprava/Dovodova-sprava-k-zakonu-c-404-2011-Z-z.htm)
Zákon č. 404/2011 Z. z. upravuje:
– práva, povinnosti, úlohy Policajného zboru – Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorý je útvarom Prezídia Policajného zboru s celoslovenskou pôsobnosťou (dostupné na webovom sídle MVSR https://www.minv.sk/?uhcp) („Úrad“) – na úseku kontroly hraníc, ako aj vízovej a pobytovej agendy;
Poznámka autorky: zákon č. 404/2011 Z. z. operuje s pojmom Policajný útvar. Tento pojem však v komentári nepoužívame, pretože policajným útvarom je Úrad hraničnej a cudzineckej polície, z dôvodu ktorého používame pojem Úrad. Z hľadiska organizačnej štruktúry by sme vzhľadom na informácie zverejnené na webovom sídle MVSR mohli konštatovať, že Úradu sú podriadené
Riaditeľstvá cudzineckej a hraničnej polície, pod ktoré spadajú jednotlivé oddelenia cudzineckej polície. Na ich označenie používame označenie Úrad alebo označenie OCP.
– vstup, pohyb, pobyt cudzincov na území SR (vrátane vydávania dokladov, evidencie a kontroly pobytu cudzincov), ako aj ich vycestovanie z územia SR;
– konanie o administratívnom vyhostení cudzinca, podmienky zaistenia, policajného tranzitu, policajného sprievodu a leteckého tranzitu štátneho príslušníka tretej krajiny;
– práva, povinnosti cudzincov, ako aj iných osôb a štátnych orgánov na úseku kontroly hraníc, ako aj v rámci pobytovej agendy a
– konanie o priestupkoch a iných správnych deliktoch v oblasti kontroly hraníc a pobytovej agendy vrátane ukladania sankcií.
Tak kontrola hraníc, ako aj pobytová agenda sú oblasťami regulovanými zo strany EÚ [z čl. 4 ods. 2 písm. j) ZFEÚ vyplýva, že priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je oblasťou
tzv. spoločných právomocí EÚ a členských štátov]. V zmysle čl. 67 ods. 1 a ods. 2 ZFEÚ Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv a rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov. Zabezpečuje absenciu kontrol osôb na vnútorných hraniciach a tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly vonkajších hraníc, ktorá sa zakladá na solidarite medzi členskými štátmi a ktorá je spravodlivá voči štátnym príslušníkom tretích krajín. Kontrola hraníc je upravená v Nariadení č. 2016/399 – tzv. Kódexe schengenských hraníc, udeľovanie (schengenských) víz je predmetom úpravy Nariadenia č. 810/2009 (tzv. vízový kódex). Nariadenie č. 2018/1806 upravuje zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia (povinne) disponovať vízom pri prechode vonkajšej hranice EÚ, ako aj zoznam krajín, kde je táto povinnosť zrušená (ak pobyt štátneho príslušníka tejto tretej krajiny nepresiahne 3 mesiace v rámci 6 mesiacov). Všetky vyššie menované nariadenia sú priamo uplatniteľné v SR bez potreby ich akejkoľvek transpozície (čl. 288 ZFEÚ). Okrem nariadení reguluje EÚ priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti aj prostredníctvom smerníc – časť z nich bola do právneho poriadku SR transponovaná už zákonom č. 48/2002 Z. z. Z prílohy č. 2 k zákonu č. 404/2011 Z. z. vyplýva, že do právneho poriadku SR je v súčasnosti transponovaných takmer 20 smerníc prijatých EÚ, týkajúcich sa najmä právneho postavenia štátnych príslušníkov tretích krajín.
Právna úprava hraničnej, vízovej a pobytovej agendy je obsiahnutá aj v medzinárodných zmluvách. Pôjde napr. o medzinárodné zmluvy o zrušení vízovej povinnosti alebo napr. Zmluvu medzi SR a Ukrajinou (Oznámenie č. 2/1995 Z. z.) upravujúcu režim na slovensko–ukrajinskej hranici ako vonkajšej hranici EÚ.
K § 1 ods. 2
Pôsobnosť zákona č. 404/2011 Z. z. je rozšírená aj na cudzincov, ktorí požiadali na území SR o azyl/doplnkovú ochranu/dočasné útočisko, ako aj na cudzincov, ktorým bol azyl/doplnková ochrana/dočasné útočisko poskytnuté. Azylová agenda je upravená samostatným zákonom č. 480/2002 Z. z., ktorý má vo vzťahu k zákonu č. 404/2011 Z. z. postavenie lex specialis, t. j. na právne postavenie cudzincov uvedených v prvej vete sa bude zákon č. 404/2011 Z. z. ako lex generalis vzťahovať len vtedy, ak zákon č. 480/2002 Z. z. nebude ustanovovať inak. V tejto súvislosti podotýkame, že azylant [cudzinec s udeleným azylom – ust. § 2 písm. i) zákona č. 480/2002 Z. z.] sa považuje za cudzinca s udeleným trvalým pobytom v zmysle ust. § 42 a nasl. zákona č. 404/2011 Z. z. (ust. § 24 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.) a cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, za cudzinca s udeleným prechodným pobytom podľa ust. § 20 a nasl. zákona č. 404/2011 Z. z. (ust. § 27a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.). Pobyt cudzinca, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko, sa spravuje režimom tolerovaného pobytu podľa ust. § 58 a nasl. zákona č. 404/2011 Z. z. (ust. § 31 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.).
§ 2
Základné ustanovenia
(1) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) asistovaným dobrovoľným návratom návrat štátneho príslušníka tretej krajiny do krajiny pôvodu, posledného bydliska alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, a ktorý zabezpečuje Medzinárodná organizácia pre migráciu alebo iná mimovládna organizácia na základe dohody s vládou Slovenskej republiky,
b) blízkosťou vonkajšej hranice územie Slovenskej republiky do vzdialenosti 5 km od vonkajšej hranice,4)
c) členským štátom členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky, iný štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia; na účely § 30 a § 51 až 57 sa členským štátom rozumie len členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky,
d) hostiteľským subjektom zamestnávateľ, ku ktorému je zamestnanec presunutý v rámci zamestnávateľa alebo v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov, bez ohľadu na jeho právnu formu, a ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky alebo členského štátu,
e) leteckým tranzitom prechod štátneho príslušníka tretej krajiny, a ak je to potrebné, so sprievodom cez priestor verejného letiska na území Slovenskej republiky na účely jeho leteckej prepravy do krajiny určenia, f) mobilitou presun
1. štátneho príslušníka tretej krajiny z územia členského štátu na územie Slovenskej republiky počas platného pobytu na území členského štátu, pričom na území Slovenskej republiky bude vykonávať účel pobytu rovnaký ako na území členského štátu, alebo
2. štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky na územie členského štátu počas platného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom na území členského štátu bude vykonávať účel pobytu rovnaký ako na území Slovenskej republiky,
g) národným vízom povolenie udelené Slovenskou republikou, ktoré oprávňuje zdržiavať sa na území Slovenskej republiky,
h) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou,2)
i) neoprávneným prekročením vnútornej hranice vstup alebo vycestovanie osoby cez vnútornú hranicu počas dočasného obnovenia kontroly hraníc na vnútornej hranici mimo schváleného hraničného priechodu, cez schválený hraničný priechod mimo určených prevádzkových hodín alebo v čase jeho uzatvorenia,
j) neoprávneným prekročením vonkajšej hranice vstup alebo vycestovanie osoby cez vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu, cez hraničný priechod mimo určených prevádzkových hodín alebo v čase jeho uzatvorenia, ak tento vstup alebo vycestovanie cez vonkajšiu hranicu neumožňuje medzinárodná zmluva, tento zákon alebo osobitný predpis,5)
k) nepretržitým pobytom čas pobytu na základe udeleného pobytu, ktorý začína plynúť dňom vstupu; do nepretržitého pobytu sa nezapočítava čas výkonu trestu odňatia slobody a nepretržitý čas zdržiavania sa cudzinca v zahraničí viac ako 180 dní, ak tento zákon neustanovuje inak,
l) ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie,
m) ohrozením verejného poriadku porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa
riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania,
n) platným cestovným dokladom pas alebo iná verejná listina, ak sú za cestovný doklad uznané Slovenskou republikou, sú časovo platné, umožňujú jednoznačnú identifikáciu jeho držiteľa, nemajú porušenú celistvosť a nie sú poškodené tak, že zápisy v nich uvedené sú nečitateľné,
o) prihraničnou dopravou preprava osôb medzinárodnou autobusovou linkou premávajúcou v pásme do 50 kilometrov od vonkajšej pozemnej hranice,
p) prihraničným územím vonkajšej hranice územie Slovenskej republiky do vzdialenosti 50 kilometrov od vonkajšej hranice,
q) schengenským vízom jednotné vízum, vízum s obmedzenou územnou platnosťou a letiskové tranzitné vízum,6)
r) účelovým manželstvom manželstvo uzavreté výlučne s cieľom štátneho príslušníka tretej krajiny získať pobyt alebo manželstvo uzavreté výlučne s cieľom uplatnenia si práva na pobyt rodinného príslušníka občana Únie,
s) vnútropodnikovým presunom dočasné vyslanie na viac ako 90 dní štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zamestnania alebo odbornej prípravy, ktorý sa v čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu nachádza mimo územia Slovenskej republiky a členských štátov, zamestnávateľom so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a členských štátov, s ktorým má štátny príslušník tretej krajiny pred presunom a počas presunu uzavretú pracovnú zmluvu, k tomu istému zamestnávateľovi alebo k zamestnávateľovi v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov so sídlom v Slovenskej republike,
t) zariadením miesto, v ktorom je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa tohto zákona.
(2) Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.7)
(3) Občanom Únie je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym občanom niektorého členského štátu.
(4) Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
(5) Rodinným príslušníkom občana Únie je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je
a) jeho manžel,
b) jeho dieťa mladšie ako 21 rokov, jeho nezaopatrené dieťa a takéto deti jeho manžela,
c) jeho závislý priamy príbuzný v zostupnej alebo vzostupnej línii a takáto osoba jeho manžela,
d) akýkoľvek iný rodinný príslušník, na ktorého sa nevzťahujú písmená a) až c) a je nezaopatrenou osobou v krajine, z ktorej prichádza,
e) akýkoľvek iný rodinný príslušník, na ktorého sa nevzťahujú písmená a) až c) a je členom jeho domácnosti,
f) akýkoľvek iný rodinný príslušník, na ktorého sa nevzťahujú písmená a) až c) a je z vážnych zdravotných dôvodov odkázaný na jeho starostlivosť,
g) jeho partner, s ktorým má občan Únie trvalý, riadne osvedčený vzťah,
h) štátny príslušník tretej krajiny s právom pobytu v rovnakom členskom štáte, v ktorom má občan Únie právo pobytu a občanom Únie je štátny občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky a spĺňa niektorú z podmienok uvedených v písmenách a) až g) vo vzťahu k štátnemu občanovi Slovenskej republiky.
(6) Štátnym príslušníkom tretej krajiny, u ktorého sa vízum nevyžaduje, je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu,8) ktorý sa na území Slovenskej republiky oprávnene zdržiava na základe platného dokladu o pobyte vydaného podľa tohto zákona alebo na základe povolenia na pobyt,9) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
(7) Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
(8) Nežiaducou osobou je cudzinec, ktorému bol uložený zákaz vstupu, ktorému bol uložený trest vyhostenia,10) na ktorého bolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu,11) štátny príslušník tretej krajiny, ktorý po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení neopustil územie Slovenskej republiky a členských štátov, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis.12)
(9) Ubytovateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá poskytuje ubytovanie na základe zmluvy o ubytovaní.
Komentár k § 2
Ustanovenie obsahuje definície pojmov používaných zákonodarcom v jednotlivých ustanoveniach zákona č. 404/2011 Z. z. Zameriame sa len na niektoré z nich.
Za cudzinca považuje zákon č. 404/2011 Z. z. (§ 2 ods. 2) každého človeka, ktorý nie je štátnym občanom SR. Štátne občianstvo SR môže osoba nadobudnúť narodením, zvolením, určením, osvojením a udelením (ust. § 2 až § 8b zákona č. 40/1993 Z. z.). Cudzinec je súhrnný pojem pre označenie občana Únie a štátneho príslušníka tretej krajiny. Občan Únie (§ 2 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.) je v zmysle zákona osoba, ktorá nie je občanom SR, ale zároveň je občanom niektorého z členských štátov [za členský štát sa považuje niektorý z členských štátov EÚ, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHS, a Švajčiarska konfederácia – ust. § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.]. Pojem štátny príslušník tretej krajiny označuje osobu, ktorá nenadobudla štátne občianstvo SR a nie je ani občanom Únie. Zároveň sa za štátneho príslušníka tretej krajiny považuje aj osoba bez štátnej príslušnosti (§ 2 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.). Na štátneho príslušníka tretej krajiny sa bude vzťahovať najviac povinností a obmedzení podľa zákona č. 404/2011 Z. z. (vo vzťahu k zdržiavaniu sa na území SR/získaniu povolenia na pobyt). Miernejšie podmienky nadobudnutia práva na pobyt sa vzťahujú na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Únie. Za rodinného príslušníka občana Únie sa v zmysle ust. § 2 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. považuje (o. i.) manžel, dieťa mladšie ako 21 rokov/nezaopatrené dieťa (ktoréhokoľvek z manželov), závislý priamy príbuzný, rodinný príslušník, ktorý je členom domácnosti občana Únie, rodinný príslušník z vážnych zdravotných dôvodov odkázaný na občana Únie, registrovaný partner občana Únie (v prípade riadne osvedčeného vzťahu).
Príklad 1: Občan SR žije na území SR s občanom Kórejskej republiky v spoločnej domácnosti. Narodí sa im dieťa, ktoré nadobudne narodením slovenské štátne občianstvo [ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z. z.]. Občan Kórejskej republiky má status štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak by došlo k uzatvoreniu manželstva medzi občanom SR a občanom Kórejskej republiky, tento má nárok na získanie trvalého pobytu na 5 rokov [ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.].
Príklad 2: Občan ČR žije na území SR s občanom Kórejskej republiky, ktorý je manželom občana ČR. Z pohľadu zákona č. 404/2011 Z. z. je občan ČR občanom Únie a občan Kórejskej republiky rodinným príslušníkom občana Únie. Ak by sa im narodilo dieťa (na území SR) a toto by nezískalo ani štátne občianstvo ČR, ani Kórejskej republiky, nadobudlo by slovenské štátne občianstvo [ust. § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 40/1993 Z. z.].
Zákon č. 404/2011 Z. z. definuje ešte osobitnú podkategóriu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to štátny príslušník tretej krajiny, u ktorého sa vízum nevyžaduje. Tento pojem označuje štátneho príslušníka tretej krajiny nepodliehajúceho vízovej povinnosti, zdržiavajúceho sa na území SR oprávnene (na základe platného dokladu o pobyte/povolenia na pobyt). To, či sa na štátnych príslušníkov krajín vzťahuje alebo nevzťahuje vízová povinnosť, vyplýva z Nariadenia č. 2018/1806, ktoré vo svojich prílohách vymenúva krajiny podliehajúce, resp. nepodliehajúce vízovej povinnosti vo vzťahu k EÚ. Kompletný zoznam tretích krajín je v Prílohe I a v Prílohe II Nariadenia č. 2018/1806 dostupného na webovej stránke https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32018R1806.
DRUHÁ ČASŤ
KONTROLA HRANÍC, VSTUP A VYCESTOVANIE
PRVÁ HLAVA
VONKAJŠIA HRANICA
§ 3
Kontrola vonkajšej hranice
Kontrolu hraníc na vonkajšej hranici zabezpečuje útvar Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“) na základe zákona, osobitného predpisu13) alebo medzinárodnej zmluvy14) na hraničnom priechode, v blízkosti vonkajšej hranice a v prihraničnom území vonkajšej hranice.
Komentár k § 3
Vstupom SR do Európskej únie pristúpila SR aj tzv. Schengenskému protokolu – Protokol č. 19 o Schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý sa Amsterdamskou zmluvou stal integrálnou súčasťou Zmlúv o EÚ (pozri informácie zverejnené na webovom sídle MVSR https://www.minv.sk/?schengensky). Napriek tomuto pristúpeniu nedošlo k okamžitému efektu otvorenia vnútorných hraníc. K tomu došlo až k 21. 12. 2007 v zmysle Rozhodnutia Rady č. 2007/801/ES. Spolu so zrušením hraničných kontrol na vnútorných hraniciach vznikla SR k tomuto dátumu povinnosť chrániť a kontrolovať vonkajšiu hranicu EÚ – hranicu medzi SR
a Ukrajinou. Nariadenie č. 2016/399 definuje kontrolu hraníc ako činnosť vykonávanú na hraniciach na účely tohto nariadenia a v súlade s ním, výlučne v nadväznosti na úmysel prekročiť takúto hranicu alebo na prekročenie takejto hranice bez ohľadu na akýkoľvek iný úmysel, ktorý zahŕňa hraničné kontroly a hraničný dozor (čl. 2 ods. 10 Nariadenia č. 2016/399). Za vonkajšiu hranicu sa v zmysle čl. 2 ods. 2 Nariadenia č. 2016/399 považuje každá hranica členského štátu, ktorá nie je vnútornou hranicou. Vnútornými hranicami sú podľa ust. čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 2016/399:
– spoločné pozemné hranice členských štátov,
– spoločné hranice členských štátov tvorených riekami a jazerami,
– letiská členských štátov určené výlučne pre vnútorné linky (t. j. do vnútra EÚ bez pristátia na území tretej krajiny – čl. 2 ods. 3 Nariadenia č. 2016/399) – a contrario, každé letisko, z ktorého sa uskutočňujú lety aj na územie krajín mimo EÚ, je tak vonkajšou schengenskou hranicou,
– námorné, riečne a jazerné prístavy určené na pravidelné vnútorné trajektové spojenie [t. j. preprava cestujúcich a vozidiel podľa vopred určeného harmonogramu (cestovného poriadku) medzi prístavmi na území členských štátov bez zastavenia v prístave nečlenského štátu – čl. 2 ods. 4 Nariadenia č. 2016/399].
Kontrolu vonkajších hraníc, ktorá sa uskutočňuje predovšetkým podľa Nariadenia č. 2016/399, ako aj Nariadenia č. 810/2009, ktoré majú v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi (teda aj pred zákonom č. 404/2011 Z. z.), zabezpečuje Úrad. Zároveň sa na kontrolu vonkajšej hranice vzťahuje aj medzinárodná Zmluva medzi SR a Ukrajinou (Oznámenie č. 2/1995 Z. z.). Kontroly sa uskutočňujú:
a) na hraničnom priechode (pozri komentár k ust. § 4 zákona č. 404/2011 Z. z.),
b) v blízkosti vonkajšej hranice [t. j. na území SR vo vzdialenosti 5 km od vonkajšej hranice – ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.] a
c) v prihraničnom území vonkajšej hranice [na území SR vo vzdialenosti 50 km od vonkajšej hranice – ust. § 2 ods. 1 písm. p) zákona č. 404/2011 Z. z.].
§ 4
Hraničný priechod
(1) Hraničným priechodom na vonkajšej hranici je
a) miesto určené medzinárodnou zmluvou na vstup a vycestovanie, na prejazd dopravných prostriedkov a na prepravu tovaru cez vonkajšiu hranicu,
b) verejné letisko, ktorému bolo udelené povolenie na prevádzkovanie letov do tretích krajín alebo letov z tretích krajín podľa osobitného predpisu15) (ďalej len „medzinárodné letisko“).
(2) Treťou krajinou podľa odseku 1 písm. b) sa rozumie štát, ktorý neuplatňuje ustanovenia osobitného predpisu o zrušení kontrol vnútorných hraníc.16)
Komentár k § 4
Nariadenie č. 2016/399 (čl. 2 ods. 8) definuje hraničný priechod ako každý priechod schválený príslušnými orgánmi na prekračovanie vonkajších hraníc. Ust. § 4 zákona č. 404/2011 Z. z. definuje pojem hraničný priechod na vonkajšej hranici ako:
a) miesto určené medzinárodnou zmluvou na prechod (vstup a vycestovanie), prejazd (vstup a výstup dopravných prostriedkov) a prepravu tovaru cez vonkajšiu hranicu – hraničné priechody medzi SR a Ukrajinou boli určené Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach (Oznámenie č. 54/1998 Z. z.). Touto Zmluvou sú dohodnuté 3 cestné a 2 železničné hraničné priechody uvedené v Prílohe 1 Zmluvy (pozri konsolidované znenie na webovom sídle MFSR https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/colna-oblast/cla/ dohovory-dohody-diagonalne-dohody/dohody-hranicnych-priechodoch/);
b) medzinárodné letisko – verejné letisko s povolením udeleným Dopravným úradom (orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť dráh a dopravy na dráhach, civilného letectva a vnútrozemskej plavby – ust. § 8 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z. z.) podľa ust. § 32 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. na prevádzkovanie letov do a z tretích krajín. Na účely uvedeného ustanovenia sa za tretiu krajinu považuje tá krajina, na ktorú sa neuplatňuje režim zrušenia kontroly na vonkajších hraniciach podľa Hlavy III Nariadenia č. 2016/399 – teda všetky krajiny mimo EÚ, ako aj Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko (recitál č. 44 Nariadenia č. 2016/399). Z tlačovej správy Európskej komisie zo dňa 16. 11. 2022 vyplývajú snahy posilniť Schengen a prijať Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko medzi štáty, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahuje Nariadenie č. 2016/399, vrátane zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach. Napriek tejto snahe došlo s účinnosťou od 1. 1. 2023 k posilneniu Schengenu výlučne vo vzťahu k Chorvátsku, a to Rozhodnutím Rady č. 2022/2451, v zmysle ktorého sa ustanovenia schengenského acquis podľa Nariadenia č. 2016/399 budú uplatňovať v Chorvátsku v plnom rozsahu.
Nariadenie č. 2016/399 operuje aj s pojmom spoločný hraničný priechod. V zmysle čl. 2 ods. 9 Nariadenia č. 2016/399 ide o hraničný priechod na území buď členského štátu, alebo tretej krajiny, na ktorom vykonávajú spoločne (po sebe) kontrolu príslušníci pohraničnej stráže oboch štátov tak na vstupe, ako aj na výstupe podľa vnútroštátneho práva a vzájomnej dohody. Osobitné pravidlá týkajúce sa spoločných hraničných priechodov sú upravené v Prílohe VI Nariadenia č. 2016/399.
§ 5
Podmienky prekračovania vonkajšej hranice
(1) Podmienky prekračovania vonkajšej hranice, ktoré nie sú ustanovené v tomto zákone, sú ustanovené v osobitnom predpise17) alebo medzinárodnej zmluve.18)
(2) Vonkajšiu hranicu možno prekračovať mimo hraničného priechodu len vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva,18) alebo na základe povolenia vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa osobitného predpisu,19) ak na povolenie prestupu osôb a prepravy tovaru cez colnú hranicu mimo colného priechodu nie je príslušný colný orgán podľa osobitného predpisu.5)
(3) Na uznanie platnosti cestovného dokladu Slovenskou republikou podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu19a) je príslušné ministerstvo vnútra.
K § 5 ods. 1
Podmienky, za ktorých je možné prekročiť štátnu hranicu, sú upravené:
1. v zákone č. 404/2011 Z. z. (§ 6 a § 7) – pozri komentár k predmetným ustanoveniam;
2. v Nariadení č. 2016/399 (čl. 5 a čl. 6)
– hlavné pravidlo prekračovania vonkajších hraníc spočíva v oprávnení tieto prekračovať len na hraničných priechodoch počas ich otváracích hodín,
– štátny príslušník tretej krajiny je oprávnený vstúpiť na územie členského štátu a zotrvať na tomto území podľa pravidla 90 dní v rámci 180 dní (t. j. maximálny pobyt v rámci obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu nesmie presiahnuť 90 dní) pri splnení podmienok v čl. 6 Nariadenia č. 2016/399:
a) platný cestovný pas (najmenej po dobu 3 mesiacov nasledujúcich po zamýšľanom odchode z územia členských štátov) vydaný v posledných 10 rokoch,
b) platné vízum (ak sa vyžaduje) – zoznamy krajín bez/s vízovou povinnosťou sú prílohou Nariadenia Rady č. 2018/1806 – resp. platné povolenie na pobyt/dlhodobé vízum,
c) uvedenie účelu pobytu,
d) finančné zabezpečenie pobytu (dostatočné prostriedky na obdobie pobytu, cestu do krajiny pôvodu, resp. inej krajiny, kde bude určite prijatý),
e) voči osobe nebolo vydané upozornenie na odopretie vstupu,
f) osoba nie je považovaná za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie, medzinárodnú bezpečnosť;
3. v medzinárodnej zmluve – napr. Zmluva medzi SR a Ukrajinou (Oznámenie č. 2/1995 Z. z.) sa upravuje v čl. 5 ods. 4 právo prekročiť štátnu hranicu bez dokladov pre požiarne oddiely v prípade požiaru, a to aj bez žiadosti druhej strany. Ďalej v zmysle čl. 5 ods. 7 Zmluvy sú osoby v blízkosti štátnej hranice oprávnené túto prekročiť pri živelnej pohrome/iných prípadoch ohrozenia života bez dokladov s následnou povinnosťou hlásiť sa na príslušných miestnych úradoch.
K § 5 ods. 2
Oprávnenie prekročiť štátnu hranicu mimo hraničného priechodu je výnimka z pravidla uvedeného v čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 2016/399 a na jej aplikáciu musia byť splnené podmienky stanovené v čl. 5 ods. 2 Nariadenia, resp. v ust. § 5 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. alebo v medzinárodnej zmluve.
Nariadenie č. 2016/399 povoľuje prekročiť vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu napr. v prípade nepredvídateľnej núdzovej situácie či na základe osobitného povolenia vydaného v zmysle vnútroštátneho práva (a zároveň takéto povolenie nesmie byť v rozpore so záujmami verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti členských štátov). Povolenie vo vzťahu
k Slovenskej republike vydáva MVSR alebo príslušný colný orgán v prípade prestupu osôb/ prepravu tovaru cez colnú hranicu mimo colného priechodu podľa ust. § 14 ods. 6 a ods. 9 zákona č. 199/2004 Z. z. (na základe dohody medzi Finančným riaditeľstvom a Úradom, resp. ak si to vyžadujú okolnosti konkrétneho prípadu v záujme uľahčenia prepravy bez súčasného ohrozenia colného dohľadu).
V prípade prekročenia štátnej hranice mimo hraničného priechodu bez splnenia niektorej z výnimiek sú členské štáty povinné nastaviť systém sankcií (pokút), ktoré budú v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia č. 2016/399 primerané (druh/výška sankcie bude primeraná závažnosti porušenej povinnosti), účinné (budú riadne aplikované) a odrádzajúce (také, aby si štátny príslušník tretej krajiny „do budúcna rozmyslel“, či danú povinnosť opätovne poruší). V zmysle ust. § 116 ods. 1 písm. a), resp. ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. je neoprávnené prekročenie štátnej hranice fyzickou osobou priestupkom, za ktorý možno uložiť pokutu až do výšky 800 eur [§ 116 ods. 6 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.].
K § 5 ods. 3
S účinnosťou od 15. 7. 2024 [zákonom č. 160/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 160/2024 Z. z.“)] došlo k zakotveniu oprávnenia MVSR rozhodovať o uznaní konkrétneho cestovného dokladu zo strany SR. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 160/2024 Z. z. (dostupná na https://www.epi.sk/dovodova-sprava/dovodova-sprava-k-zakonu-c-160-2024-z-z.htm), takéto oprávnenie (nadväzujúce na čl. 4 Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/ EÚ z 25. októbra 2011 o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu) nebolo v právnych predpisoch SR doposiaľ vyslovene zadefinované.
§ 6
(1) Štátny príslušník tretej krajiny mladší ako 16 rokov, ktorý nie je držiteľom cestovného dokladu, môže prekročiť vonkajšiu hranicu len v sprievode osoby, v ktorej cestovnom doklade je zapísaný; ak táto osoba podlieha vízovej povinnosti, štátny príslušník tretej krajiny mladší ako 16 rokov musí mať udelené samostatné vízum v tomto cestovnom doklade.
(2) Štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky20) potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.
(3) Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu21) vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.
(4) Na povolenie vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa niektorú podmienku alebo viacero podmienok na vstup v súlade s osobitným predpisom,21a) je príslušné ministerstvo vnútra.
(5) Štátny príslušník tretej krajiny môže vycestovať cez vonkajšiu hranicu iba s platným cestovným dokladom; to neplatí v prípade administratívneho vyhostenia alebo návratu do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu78) alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme.
(6) Policajný útvar zamietne vycestovať cez vonkajšiu hranicu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak sa nepreukáže platným cestovným dokladom; to neplatí v prípade administratívneho vyhostenia alebo návratu do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme.
Komentár k § 6
Ust. § 6 zákona dopĺňa podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov uvedené v čl. 6 Nariadenia č. 2016/399.
○ Vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín mladším ako 16 rokov je umožnené, aby namiesto vlastného pasu bol tento štátny príslušník zapísaný v pase osoby, ktorá ho sprevádza (napr. rodič, prarodič atď.). Ak pochádza z krajiny, ktorá podlieha vízovej povinnosti, musí mu byť udelené samostatné vízum nalepené v pase osoby, ktorá ho sprevádza.
○ Vo vzťahu k povinnosti disponovať finančnými prostriedkami [čl. 6 ods. 1 písm. c) Nariadenia č. 2016/399] vo výške stanovenej vyhláškou č. 499/2011 Z. z., a to 56 eur na osobu a deň pobytu (ust. § 1 ods. 1 vyhlášky č. 499/2011 Z. z.). Povinnosť disponovať týmito finančnými prostriedkami môže byť v zmysle ust. § 2 vyhlášky č. 499/2011 Z. z. nahradená tzv. overeným pozvaním (pozri komentár k ust. § 19 zákona č. 404/2011 Z. z.), resp. dohodou o hosťovaní na účely výskumu a vývoja podľa ust. § 26b zákona č. 172/2005 Z. z.
○ Orgánom oprávneným povoliť vstup na územie SR v prípade nespĺňania niektorej z podmienok uvedených v ust. čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 2016/399 je MVSR, a to pri splnení podmienok uvedených v čl. 6 ods. 5 písm. c) Nariadenia č. 2016/399, a to:
– z humanitárnych dôvodov (napr. útek pred vojnou, živelnou pohromou, inou katastrofou...),
– z dôvodov štátneho záujmu (takýto vstup osoby je napr. v hospodárskom záujme SR) alebo
– z dôvodov plnenia medzinárodných záväzkov.
Ak by podmienkou, ktorú štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa, bolo vydanie upozornenia na túto osobu na účely odopretia pobytu, členský štát je oprávnený umožniť mu vstup, ale musí povolenie tohto vstupu oznámiť ostatným členským štátom [čl. 6 ods. 5 písm. c) posledná veta Nariadenia č. 2016/399].
Zákon č. 160/2024 Z. z. doplnil preukázanie sa platným cestovným dokladom ako esenciálnu podmienku, pri ktorej je štátny príslušník tretej krajiny oprávnený opustiť schengenský priestor (vycestovať cez vonkajšiu hranicu). Bez preukázania sa platným cestovným dokladom bude vycestovanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zamietnuté (ust. § 6 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z.). Výnimky z tejto podmienky sa aplikujú napr. na výkon administratívneho vyhostenia či návratu do krajiny pôvodu/tranzitu, kedy bude štátnemu príslušníkovi tretej krajiny umožnené opustiť schengenský priestor cez vonkajšiu hranicu aj bez platného cestovného dokladu. Vychádzajúc z dôvodovej správy (dostupná na https://www.epi.sk/dovodova-sprava/dovodova-sprava-k-zakonu-c-160-2024-z-z.htm), toto doplnenie nadväzuje na čl. 8 ods. 3 Nariadenia č. 2016/399, v zmysle ktorého sa síce vykonáva výstupná kontrola štátnych príslušníkov tretích krajín pri ich odchode zo Schengenu, podmienky, ktoré musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať, však Nariadenie č. 2016/399 neupravuje (a preto sa zákonodarca rozhodol ich doplniť).
k zákonu č. 404/2011
§ 7
Osobitné podmienky vstupu a vycestovania občanov Únie a rodinných príslušníkov občanov Únie
(1) Rodinný príslušník občana Únie môže vstúpiť na územie Slovenskej republiky, ak je sprevádzaný občanom Únie alebo ak za občanom Únie cestuje na účel pripojenia sa k nemu; to neplatí, ak rodinný príslušník občana Únie má priznané právo na pobyt ako rodinný príslušník občana Únie v niektorom členskom štáte.
(2) Právo na vstup preukazuje občan Únie predložením dokladu alebo iným hodnoverným spôsobom, ktorým riadne preukáže svoju totožnosť a štátnu príslušnosť k členskému štátu. Rodinný príslušník občana Únie právo na vstup preukazuje predložením dokladu alebo iným hodnoverným spôsobom, ktorým riadne preukáže svoju totožnosť a rodinný vzťah k občanovi Únie. Osobe, ktorá pri vstupe o sebe vyhlásila, že je občanom Únie alebo rodinným príslušníkom občana Únie, policajný útvar umožní v primeranej lehote hodnoverným spôsobom preukázať tieto skutočnosti.
(3) Rodinný príslušník občana Únie podliehajúci vízovej povinnosti22) je povinný predložiť pri vstupe platné vízum; to neplatí, ak sa preukáže platným dokladom o pobyte rodinného príslušníka občana Únie alebo dokladom o pobyte podľa osobitného predpisu.9)
(4) Policajný útvar udelí na hraničnom priechode vízum rodinnému príslušníkovi občana Únie podliehajúcemu vízovej povinnosti, ktorý pri vstupe cez vonkajšiu hranicu nemá potrebné vízum, ak hodnoverne preukázal, že sa na neho vzťahuje právo podľa odseku 1. Vízum na hraničnom priechode udelí policajný útvar bezodkladne.
(5) Ak rodinný príslušník občana Únie podliehajúci vízovej povinnosti pri vstupe nemá cestovný pas, policajný útvar mu vízum udelí na osobitný list.
(6) Občan Únie môže vycestovať z územia Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu iba s platným preukazom totožnosti alebo s platným cestovným pasom. Rodinný príslušník občana Únie môže vycestovať z územia Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu iba s platným cestovným pasom.
Komentár k § 7
Rodinný príslušník občana Únie (pozri komentár k ust. § 2 zákona č. 404/2011 Z. z.) má v porovnaní so štátnym príslušníkom tretej krajiny bez rodinnej väzby k občanovi Únie osobitné postavenie priznané Smernicou č. 2004/38/ES. Toto osobitné postavenie vychádza z premisy uvedenej v recitáli č. 5 Smernice č. 2004/38/ES, že právo všetkých občanov Únie voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov by sa malo, ak sa má uplatňovať podľa objektívnych podmienok slobody a dôstojnosti, udeliť tiež ich rodinným príslušníkom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Osobitné podmienky sú upravené tak v súvislosti so vstupom a výstupom z územia SR (členského štátu) – § 7 zákona č. 404/2011 Z. z., resp. čl. 4 a 5 Smernice č. 2004/38/ES, ako aj v súvislosti s pobytom na území SR (členského štátu) – § 69 a nasl. zákona č. 404/2011 Z. z., resp. čl. 6 a nasl. Smernice č. 2004/38/ES. Právo vstúpiť na územie SR má rodinný príslušník občana Únie, ak:
– vstupuje v sprievode občana Únie,
– vstupuje s cieľom uplatnenia práva na zlúčenie rodiny (k občanovi Únie ako garantovi),
– má priznané právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie v ktoromkoľvek členskom štáte.
Občan Únie sa pri vstupe preukazuje len dokladom totožnosti. V zmysle čl. 5 ods. 1 Smernice č. 2004/38/ES nie je možné vo vzťahu k občanom Únie požadovať žiadne vstupné víza, resp. iné obdobné formality. Rodinní príslušníci občana Únie sa identifikujú okrem dokladu totožnosti aj dokladom, z ktorého je možné preukázať rodinný vzťah k občanovi Únie. V prípade rodinných príslušníkov občana Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorá je podľa Nariadenia č. 2018/1806 zaradená medzi krajiny s vízovou povinnosťou, ani rodinný vzťah k občanovi Únie ich nezbavuje povinnosti vízum predložiť. Ak ním nedisponujú, v nadväznosti na ich rodinný vzťah k občanovi Únie musí byť týmto osobám vydané vízum pri vstupe, a to bez zbytočného odkladu po hodnovernom preukázaní nároku na osobitné postavenie rodinného príslušníka občana Únie. Podotýkame, že udelenie pobytu a vydanie pobytového preukazu rodinného príslušníka občana EÚ (ust. § 70 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z. z.) zbavuje štátneho príslušníka tretej krajiny aj vízovej povinnosti, a to aj vtedy, ak je štátnym príslušníkom tretej krajiny, vo vzťahu ku ktorej sa vízum vyžaduje.
Absencia dokladov preukazujúcich postavenie občana Únie, resp. postavenie rodinného príslušníka občana Únie nezbavuje tieto osoby práva na voľný pohyb a pobyt. Čl. 5 ods. 4 Smernice č. 2004/38/ES, ako aj ust. § 7 ods. 2 posledná veta zákona č. 404/2011 Z. z. ukladá príslušným orgánom (v SR Úradu) povinnosť umožniť týmto osobám svoje postavenie preukázať v primeranej lehote. Za primeranú lehotu je možné považovať napr. čas potrebný na vydanie nových dokladov, ak došlo k strate/poškodeniu.
Právo vystúpiť z územia SR (členského štátu) cez vnútornú hranicu do iného členského štátu nesmie byť tak pre občana Únie ani jeho rodinného príslušníka viazané na žiadne výstupné víza/iné obdobné formality (čl. 4 ods. 2 Smernice č. 2004/38/ES). Občan Únie musí byť schopný sa (v prípade kontroly) preukázať platným cestovným pasom/dokladom totožnosti a jeho rodinný príslušník platným cestovným pasom. Za platný cestovný doklad sa na účely zákona č. 404/2011 Z. z. považuje verejná listina uznaná SR za cestovný doklad s obmedzenou dobou platnosti umožňujúca identifikovať osobu (obsahujúca fotografiu, príp. biometrický údaj), ktorá nevykazuje znaky porušenia celistvosti (napr. nie sú z nej vytrhnuté stránky) a nie je poškodená tak, že by záznamy boli nečitateľné [ust. § 2 ods. 1 písm. n) zákona č. 404/2011 Z. z.].
§ 8
Hraničná kontrola
(1) Hraničnú kontrolu23) je oprávnený vykonať príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“).
(2) Ak policajt pri hraničnej kontrole zistí, že sa cudzinec preukázal falošným alebo pozmeneným cestovným dokladom, falošným alebo pozmeneným iným dokladom oprávňujúcim na prekročenie vonkajšej hranice, alebo falošným alebo pozmeneným povolením na pobyt, je oprávnený takýto doklad zadržať. Zadržať môže aj cestovný doklad, iný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajšej hranice alebo povolenie na pobyt, ktoré boli vydané inej osobe a cudzinec sa nimi preukáže ako vlastnými, alebo ak boli orgánom štátu, ktorý ich vydal, vyhlásené za neplatné alebo odcudzené. Policajt vydá cudzincovi o zadržaní dokladu potvrdenie.
(3) Policajný útvar je oprávnený dodatočne vyznačiť do cestovného dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny údaje o čase a mieste jeho vstupu cez vonkajšiu hranicu, ak tento štátny
príslušník tretej krajiny vyvrátil domnienku o nesplnení podmienok dĺžky pobytu z dôvodu chýbajúceho odtlačku pečiatky v cestovnom doklade pri vstupe cez vonkajšiu hranicu podľa osobitného predpisu.24)
Komentár k § 8
Podmienky výkonu hraničných kontrol na vonkajších hraniciach sú upravené v čl. 7 a nasl. Nariadenia č. 2016/399. Nariadenie č. 2016/399 definuje v čl. 2 ods. 11 hraničnú kontrolu ako kontrolu vykonávanú na hraničných priechodoch, aby sa osobám, vrátane ich dopravných prostriedkov a predmetov v ich držbe, mohol povoliť vstup na územie členských štátov, alebo aby smeli toto územie opustiť. Hraničnú kontrolu vykoná príslušník Policajného zboru – a s poukazom na ust. § 3 zákona č. 404/2011 Z. z. policajt Úradu. Pri výkone hraničnej kontroly sú policajti povinní rešpektovať ľudskú dôstojnosť a nediskriminovať kontrolované osoby (čl. 7 Nariadenia č. 2016/399). Pri výkone hraničnej kontroly policajt podľa čl. 8 Nariadenia č. 2016/399 overuje:
1. totožnosť a štátnu príslušnosť kontrolovanej osoby s právom voľného pohybu (občan Únie a jeho rodinný príslušník – recitál č. 5 Smernice č. 2004/38/ES, ako aj štátny príslušník tretej krajiny s právom na pobyt a voľný pohyb),
2. pravosť a platnosť jej dokladov, ako aj to, či
3. kontrolovaná osoba nie je hrozbou pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie a medzinárodné vzťahy.
Tieto overenia sa uskutočnia nahliadnutím do rôznych databáz (napr. databáza Schengenského informačného systému „SIS“, databáza odcudzených/stratených/neplatných dokladov, iné vnútroštátne databázy, ako aj databáza Interpolu atď.).
Vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín sa uskutoční tzv. dôkladná kontrola podľa čl. 8 ods. 3 Nariadenia č. 2016/399. Tá zahŕňa najmä:
1. kontrolu, či sú splnené podmienky na vstup osoby na územie členského štátu podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 2016/399, napr.:
– overenie totožnosti, – overenie platnosti dokladov, povolenia na pobyt;
V tejto súvislosti poukazujeme na ust. § 8 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., kde je upravený postup v prípade zistenia falošných/pozmenených/odcudzených/zneplatnených/neoprávnene použitých dokladov použitých na preukázanie práva prekročiť vonkajšiu hranicu. Uvedené ustanovenie bolo v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 404/2011 Z. z. (https:// www.epi.sk/dovodova-sprava/Dovodova-sprava-k-zakonu-c-404-2011-Z-z.htm) doplnené do zákona č. 404/2011 Z. z. z dôvodu absencie tohto postupu v Nariadení č. 2016/399. Policajt má v prípade odhalenia týchto dokladov právo ich zadržať a povinnosť vydať cudzincovi o ich zadržaní potvrdenie; – overenie odtlačkov pečiatok za účelom zistiť dodržanie pravidla 90 dní v rámci 180 dní; Povinnosť označiť pečiatkou cestovné doklady štátneho príslušníka tretej krajiny pri vstupe a pri výstupe je upravená v čl. 11 Nariadenia č. 2016/399. Ak vstupná pečiatka v cestovnom doklade štátneho príslušníka tretej krajiny chýba, policajt je oprávnený ju v zmysle ust. § 8 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. dodatočne vyznačiť, ak štátny príslušník tretej krajiny vyvráti domnienku nesplnenia podmienky maximálnej dĺžky pobytu na území členského štátu – napr. letenkou, cestovným lístkom o vycestovaní z územia EÚ – podľa čl. 12 Nariadenia č. 2016/399.
Dodávame, že pečiatkou označí policajt v zmysle čl. 11 ods. 2 Nariadenia č. 2016/399 cestovný doklad aj rodinnému príslušníkovi občana Únie, ak sa tento nevie preukázať dokladom o pobyte rodinného príslušníka občana Únie;
– overenie dostatku finančných prostriedkov pre pobyt na území členského štátu; – overenie neohrozenia verejného poriadku, zdravia, bezpečnosti; Čo možno považovať za ohrozenie verejného poriadku, vyplýva z ust. § 2 ods. 1 písm. m) zákona č. 404/2011 Z. z. Ide o ohrozenie/porušenie záujmu v oblasti ľudských práv, ochrany maloletých, resp. opakované porušovanie záujmu v oblasti riadneho výkonu verejnej správy/ životného prostredia/verejného poriadku a občianskeho spolunažívania.
Za ohrozenie bezpečnosti sa v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 404/2011 Z. z. považuje také konanie, ktoré ohrozuje demokratické zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc, ako aj porušenie ochrany života, zdravia, majetku a životného prostredia.
– kontrolu víz použitím vízového informačného systému podľa Nariadenia č. 767/2008 atď.;
2. kontrolu, či sú splnené podmienky na výstup osoby (rovnako sa vykoná kontrola totožnosti, dokladov, víz, dĺžky pobytu atď.).
Na vykonanie kontroly sa použije o. i. nahliadnutie do rôznych databáz, ktoré majú policajti vykonávajúci hraničnú kontrolu k dispozícii, napr. databáza SIS, Interpolu, odcudzených dokladov a pod.
Pri vykonávaní hraničného dozoru25) je policajt okrem oprávnení podľa osobitného predpisu26) oprávnený v nevyhnutnom rozsahu
a) vstupovať a vchádzať dopravným prostriedkom na pozemky v blízkosti vonkajšej hranice, b) zakázať vstup osobe na určené miesto nachádzajúce sa v blízkosti vonkajšej hranice, c) vstupovať a vchádzať dopravným prostriedkom na pozemky v prihraničnom území vonkajšej hranice pri vykonávaní pátrania po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s kontrolou hraníc.
Komentár k § 9
Ďalším inštitútom viažucim sa ku kontrole hraníc je hraničný dozor. Za hraničný dozor označuje Nariadenie č. 2016/399 v čl. 2 ods. 12 sledovanie hraníc mimo hraničných priechodov a sledovanie hraničných priechodov mimo stanovených otváracích hodín s cieľom zabrániť osobám, aby sa vyhýbali hraničným kontrolám. Touto činnosťou sa má v zmysle čl. 13 ods. 1 Nariadenia č. 2016/399 zabrániť nelegálnej migrácii/čeliť cezhraničnej kriminalite rozmiestnením policajtov na miestach považovaných za citlivé z hľadiska neoprávneného prekračovania hranice. Ust. § 9 zákona č. 404/2011 Z. z. v spojení s ust. § 13 až § 34 zákona č. 171/1993 Z. z. špecifikuje oprávnenia policajtov pri výkone hraničného dozoru:
– požadovať vysvetlenia (ust. § 17 zákona č. 171/1993 Z. z.),
– požadovať preukázanie totožnosti (ust. § 18 zákona č. 171/1993 Z. z.),
– zaistiť osobu (ust. § 19 zákona č. 171/1993 Z. z.),
– použiť služobného psa na pachové práce (ust. § 20 zákona č. 171/1993 Z. z.),
zaistiť vec (ust. § 21 zákona č. 171/1993 Z. z.),
– odňať zbraň (ust. § 22 zákona č. 171/1993 Z. z.),
– zastaviť a prehľadať dopravný prostriedok (ust. § 23 zákona č. 171/1993 Z. z.),
– zakázať vstup na určité miesto a prikázať zotrvanie na určitom mieste (ust. § 27 zákona č. 171/1993 Z. z.) vrátane zákazu vstupu na miesto v blízkosti vonkajšej hranice [ust. § 9 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.],
– uzatvoriť verejne prístupné miesto (ust. § 28 zákona č. 171/1993 Z. z.),
– vstupovať a vchádzať na pozemky v blízkosti vonkajšej hranice (do 5 km) [ust. § 9 písm. a) v spojení s ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.], ako aj na pozemky v prihraničnom území (do 50 km) vonkajšej hranice, ak policajt vykonáva v rámci hraničného dozoru pátranie pre podozrenie zo spáchania trestného činu/priestupku na úseku kontroly hraníc [ust. § 9 písm. c) v spojení s ust. § 2 ods. 1 písm. o) zákona č. 404/2011 Z. z.] a iné.
(1) Policajný útvar pri vykonávaní kontroly hraníc je oprávnený v prihraničnom území vonkajšej hranice umiestňovať a používať technické prostriedky a zariadenia určené na výkon hraničnej kontroly, na zisťovanie a dokumentovanie neoprávneného prekračovania vonkajšej hranice alebo na zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice (ďalej len „technický prostriedok“).
(2) Policajný útvar pred umiestnením technického prostriedku písomne oznámi túto skutočnosť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pozemku (ďalej len „vlastník pozemku“); zároveň vlastníka pozemku v tomto písomnom oznámení poučí aj o právach a povinnostiach, ktoré mu umiestnením technického prostriedku vznikajú.
(3) Policajný útvar je oprávnený, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh súvisiacich s vykonávaním kontroly hraníc a ak umiestnenie technického prostriedku neznesie odklad, technický prostriedok umiestniť aj bez predchádzajúceho oznámenia tejto skutočnosti vlastníkovi pozemku; po umiestnení technického prostriedku policajný útvar bezodkladne postupuje podľa odseku 2.
(4) Policajný útvar je pri umiestnení technického prostriedku povinný dbať na práva vlastníka pozemku.
(5) Technický prostriedok, ak to jeho charakter dovoľuje, sa označuje nápisom „Majetok štátu, jeho zničenie, poškodenie alebo neoprávnené odstránenie sa postihuje podľa zákona“.
(6) Pri umiestnení technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice sa nevyžaduje označenie monitorovaného priestoru.
Komentár k § 10
Nariadenie č. 2016/399 pripúšťa výkon kontroly hraníc aj použitím technických prostriedkov – napr. pri hraničnej kontrole na zisťovanie, či nedošlo k sfalšovaniu dokladov (čl. 8 ods. 2a Nariadenia č. 2016/399), ako aj pri výkone hraničného dozoru (čl. 13 ods. 4 Nariadenia č. 2016/399). Zákon č. 404/2011 Z. z. dopĺňa uvedené ustanovenie, keď zakotvuje možnosť použiť/umiestniť technické prostriedky a zariadenia v prihraničnom území štátnej hranice s cieľom: – odhaľovania a zdokumentovania neoprávneného prekročenia vonkajšej hranice, ako aj
– zabraňovania takémuto neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice.
Neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice je v ust. § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. definované ako vstup alebo vycestovanie osoby cez vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu, cez hraničný priechod mimo určených prevádzkových hodín alebo v čase jeho uzatvorenia, ak tento vstup alebo vycestovanie cez vonkajšiu hranicu neumožňuje medzinárodná zmluva, tento zákon alebo osobitný predpis.
Ust. § 10 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. povoľuje Úradu umiestňovať na cudzom pozemku v prihraničnom území vonkajšej hranice technické prostriedky. Na ich umiestnenie sa nevyžaduje súhlas vlastníka pozemku, napriek tomu, že ide o zásah do jeho vlastníckeho práva. Úrad je povinný dbať na práva vlastníka pozemku, t. j. umiestniť technický prostriedok tak, aby nebolo vlastníkovi odňaté napr. právo daný pozemok užívať. Vlastník pozemku má ex lege (ust. § 110 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.) povinnosť strpieť umiestnenie takéhoto technického prostriedku na svojom pozemku. Keďže týmto dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníka pozemku zo strany Úradu (intenzita tohto obmedzenia závisí od povahy/veľkosti tohto prostriedku), má v zmysle ust. § 110 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. nárok na primeranú náhradu za toto obmedzenie, o ktorej rozhoduje MVSR. Zaplatením primeranej náhrady nie je dotknuté právo vlastníka na náhradu škody, ak v dôsledku umiestnenia technického prostriedku táto vznikla, pričom sa uplatnia ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka o náhrade škody.
Úrad je povinný v prvom rade vopred oznámiť vlastníkovi pozemku umiestnenie technického prostriedku na jeho pozemku, ako aj poučiť ho o právach a povinnostiach súvisiacich s týmto umiestnením. Keďže má technický prostriedok slúžiť napr. na odhaľovanie nelegálnej migrácie, vlastník pozemku by mal o tomto umiestnení zachovávať mlčanlivosť v zmysle ust. § 80 zákona č. 171/1993 Z. z. Zákon č. 404/2011 Z. z. umožňuje vo výnimočných prípadoch umiestnenie technického prostriedku aj bez predchádzajúceho oznámenia vlastníkovi pozemku, ak:
– je to nevyhnutné na plnenie úloh (záujem na umiestnení technického prostriedku prevýši záujem na splnení si povinnosti vopred o tomto informovať vlastníka pozemku) a – umiestnenie technického prostriedku neznesie odklad (napr. získanie informácie o plánovanom neoprávnenom prechode cez vonkajšiu hranicu).
Úrad však ani v tomto prípade nie je zbavený oznamovacej povinnosti voči vlastníkovi pozemku, len táto musí byť splnená bez zbytočného odkladu po umiestnení technického prostriedku.
k zákonu č. 404/2011 Z. z.
Cieľom Úradu je získať dôkazový materiál napr. o neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice. Preto aj technický prostriedok musí byť umiestnený tak, aby ho napr. páchateľ trestného činu prevádzačstva podľa ust. § 355 zákona č. 300/2005 Z. z. alebo páchateľ priestupku podľa ust. § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. neodhalil. Z tohto dôvodu musí byť technický prostriedok označený ako „majetok štátu, jeho zničenie, poškodenie alebo neoprávnené odstránenie sa postihuje podľa zákona“ vtedy, ak to jeho charakter dovoľuje (napr. v prípade rozmerovo malej skrytej kamery alebo fotopasce by umiestnenie vyššie uvedeného nápisu na tabuľke pod zariadením mohlo negovať účel, na ktorý má slúžiť). Z rovnakého dôvodu zákon č. 404/2011 Z. z. v ust. § 10 ods. 6 dovoľuje Úradu, aby monitoroval určitý priestor bez toho, aby bola splnená povinnosť informovať o tomto monitorovaní podľa Nariadenia GDPR, resp. zákona č. 18/2018 Z. z. [dodržanie zásady transparentnosti podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 12 a nasl. Nariadenia GDPR].
§ 11
Zamietnutie vstupu a vycestovania občanovi Únie a rodinnému príslušníkovi občana Únie
(1) Policajný útvar na hraničnom priechode môže občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie zamietnuť vstup cez vonkajšiu hranicu iba v prípade, ak existuje dôvodné podozrenie, že závažným spôsobom ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, alebo je to potrebné na ochranu verejného zdravia.
(2) Rozhodnutie o zamietnutí vstupu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku musí vychádzať výlučne z osobného správania tejto osoby, pričom osobné správanie musí predstavovať bezprostrednú a dostatočne vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Trestné činy spáchané v minulosti občanom Únie alebo rodinným príslušníkom občana Únie nie sú bez spojenia s dôvodným podozrením zo závažného ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku dôvodom na zamietnutie vstupu.
(3) Policajný útvar pri rozhodovaní o zamietnutí vstupu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie posudzuje každý prípad individuálne. Dôvody na zamietnutie vstupu uvedené v odseku 1 nesmú byť využívané pre ekonomické účely. Posudzovanie ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku pri zamietnutí vstupu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie nesmie byť založené na všeobecnej prevencii.
(4) Pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí vstupu z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku je policajt oprávnený odobrať občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie daktyloskopické odtlačky a vyhotoviť obrazový záznam.
(5) Odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí vstupu podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.
(6) Policajný útvar zamietne vycestovať cez vonkajšiu hranicu občanovi Únie, ak sa nepreukáže platným preukazom totožnosti alebo platným cestovným pasom, alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie, ak sa nepreukáže platným cestovným pasom.
(7) Policajný útvar zamietne vycestovať cez vonkajšiu hranicu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie, ak existuje dôvodné podozrenie, že sa v zahraničí
zúčastní bojovej alebo inej činnosti v prospech organizovanej ozbrojenej skupiny, alebo ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných.
Pri výkone hraničnej kontroly občanov Únie a ich rodinných príslušníkov ako osôb s právom voľne sa pohybovať v rámci členských štátov musia tieto spĺňať podmienku uvedenú v čl. 8 ods. 2 písm. b) Nariadenia č. 2016/399, a teda nebyť osobami považovanými za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie a medzinárodné vzťahy. V tejto súvislosti aj Smernica č. 2004/38/ES upravujúca právo občanov Únie a ich rodinných príslušníkov na voľný pohyb tiež stanovuje v čl. 27 a nasl. obmedzenia voľného pohybu z titulu ochrany verejného poriadku, verejnej bezpečnosti (pre definíciu ohrozenia verejného poriadku a bezpečnosti pozri komentár k § 8 zákona č. 404/2011 Z. z.) a verejného zdravia. Na citované ustanovenia európskej legislatívy nadväzuje ust. § 11 zákona č. 404/2011 Z. z., ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponujú ustanovenia Smernice č. 2004/38/ES – obmedzenie práva na vstup je v zákone č. 404/2011 Z. z. označené pojmom zamietnutie vstupu. Ust. čl. 27 Smernice č. 2004/38/ES zakotvujú určité zásady obmedzenia práva vstupu:
– nemožno ho obmedziť sledujúc ekonomické účely (t. j. členský štát nemôže zneužiť niektorý z dôvodov obmedzenia práva voľne sa pohybovať len z ekonomických dôvodov);
– pri dôvode ohrozenia verejnej bezpečnosti/poriadku musí byť opatrenie úmerné, t. j. vzhľadom na správanie osoby predstavujúce skutočnú (bezprostrednú), existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu pre spoločnosť je zamietnutie vstupu primeraným opatrením. Ust. § 11 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. vyžaduje pre rozhodnutie o zamietnutí vstupu cez vonkajšiu hranicu dôvodné podozrenie príslušníkov Úradu, že osoba je spôsobilá závažným spôsobom ohroziť bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Dôvodné podozrenie tak musí byť založené na existujúcich skutočnostiach, vzhľadom na ktoré dospejú príslušníci Úradu k rozhodnutiu o obmedzení práva vstupu občana Únie/jeho rodinného príslušníka na územie SR;
– ani spáchanie trestného činu v niektorom z členských štátov v minulosti nesmie byť samo osebe dôvodom, pre ktorý sa osobe zamietne vstup cez vonkajšiu hranicu, ak nie je spojené s niektorým z iných dôvodov obmedzenia práva vstupu;
– zamietnutie vstupu nesmie byť preventívnym opatrením (čl. 27 ods. 2 posledná veta Smernice č. 2004/38/ES);
– nie je možné obmedziť vstup osobe s právom voľne sa pohybovať na územie členského štátu, ktorý osobe vydal pas/doklad totožnosti, ak táto bola z vyššie uvedených dôvodov vyhostená z iného členského štátu (čl. 27 ods. 4 Smernice č. 2004/38/ES);
– ochrana verejného zdravia je dôvodom na zamietnutie vstupu len vtedy, ak osoba trpí chorobou s epidemickým potenciálom podľa WHO, infekčnou alebo nákazlivou parazitickou chorobou podliehajúcou ochranným opatreniam (čl. 29 ods. 1 Smernice č. 2004/38/ES).
Príklad: ochorenie COVID–19 spĺňalo vyššie uvedenú definíciu a členské štáty zavádzali opatrenia, ktorými sa bránilo vstupu osoby na ich územie, ktorá by mohla byť pozitívna na dané ochorenie – vyžadoval sa napr. negatívny test, neskôr očkovanie.
Rozhodnutie o zamietnutí vstupu musí byť vydané písomne (min. vo forme písomného oznámenia) vrátane uvedenia dôvodov, ktoré k takémuto rozhodnutiu viedli a osoba, voči ktorej smeruje, mu musí byť schopná porozumieť (tak obsahu, ako aj dôsledkom). Rozhodnutie musí obsahovať informáciu o tom, že je voči nemu možné sa odvolať, lehotu na odvolanie a orgán, kam sa možno odvolať – čl. 30 Smernice č. 2004/38/ES. V zmysle ust. § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. sa na konanie vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb., t. j. odvolanie sa podáva u orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (príslušné OCP) do 15 dní odo dňa oznámenia (ust. § 54 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.). Podané odvolanie nemá podľa ust. § 11 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. odkladný účinok. Ust. § 11 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. oprávňuje príslušného policajta Úradu odobrať osobe, ktorej bude rozhodnutím zamietnutý vstup, odtlačky a vyhotoviť jej fotografiu.
Okrem obmedzenia vstupu, ust. § 11 ods. 6 a 7 upravujú aj obmedzenia v súvislosti s výstupom, t. j. opustením územia SR cez vonkajšiu hranicu. V nadväznosti na čl. 4 ods. 1 Smernice č. 2004/38/ES bude občanovi Únie/jeho rodinnému príslušníkovi zamietnuté vycestovanie, ak sa nepreukáže platným pasom (v prípade občana Únie postačuje aj platný doklad totožnosti – občiansky preukaz). Zároveň je v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. doplnený dôvod zamietnutia vycestovania týchto osôb pri existencii dôvodného podozrenia účasti danej osoby na zahraničnej bojovej akcii, resp. ak je uvedené opatrenie nevyhnutné pre ochranu práv a slobôd. Predmetné ustanovenie bolo doplnené zákonom č. 444/2015 Z. z., ktorým sa novelizovalo viac ako 10 právnych predpisov a jeho cieľom bolo zefektívniť boj proti terorizmu (viac informácií: dôvodová správa k zákonu č. 444/2015 Z. z. – https://www.epi.sk/dovodova-sprava/dovodova-sprava-k-zakonu-c-4442015-z-z.htm). Aj doplnenie do zákona č. 404/2011 Z. z. malo za cieľ zabrániť vycestovaniu z EÚ osobám, u ktorých je podozrenie, že sú „zahraničnými bojovníkmi“.
§ 12
Odopretie vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
(1) Policajný útvar na hraničnom priechode je oprávnený štátnemu príslušníkovi tretej krajiny odoprieť vstup podľa osobitného predpisu.28)
(2) Vstup nemožno odoprieť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak
a) má udelený pobyt v Slovenskej republike,
b) počas hraničnej kontroly podal žiadosť o udelenie azylu,
c) má udelený azyl na území Slovenskej republiky alebo má poskytnutú doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky,
d) požiadal o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky,
e) mu bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky,
f) mal udelený prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5, § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26 a uplatňoval mobilitu na území členského štátu, ktorý požiadal ministerstvo vnútra o jeho prevzatie na územie Slovenskej republiky,
g) mal vydanú modrú kartu podľa § 37 a členský štát požiadal o jeho späťvzatie na územie Slovenskej republiky po tom, ako mu zamietol žiadosť o vydanie modrej karty v tomto členskom štáte,
h) ide o rodinného príslušníka štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmena f) alebo písmena g), ktorý mal udelený prechodný pobyt podľa § 27 a uplatňoval si právo na zlúčenie rodiny na území členského štátu, ktorý požiadal ministerstvo vnútra o jeho prevzatie na územie Slovenskej republiky, alebo i) mu bol vydaný cestovný doklad cudzinca podľa osobitného predpisu.30)
Komentár k § 12
Ekvivalentom k obmedzeniam práva vstupu cez vonkajšiu hranicu pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov je inštitút odopretia vstupu podľa čl. 14 Nariadenia č. 2016/399 vzťahujúci sa na štátnych príslušníkov tretích krajín. Odopretie vstupu možno definovať ako rozhodnutie, ktorým sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny neumožňuje vstúpiť na územie členského štátu, pretože nespĺňa podmienky uvedené v čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 2016/399. Rozhodnutie je vydané Úradom a má podobu formulára (pozri Príloha V Nariadenia č. 2016/399), v ktorom sa uvedú konkrétne dôvody, pre ktoré sa osobe odopiera vstup (čl. 14 ods. 2 Nariadenia č. 2016/399). Je voči nemu prípustné odvolanie rovnako ako proti rozhodnutiu o zamietnutí vstupu (podané u orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do 15 dní od jeho oznámenia –ust. § 54 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.). Podané odvolanie nemá odkladný účinok – čl. 14 ods. 3 Nariadenia č. 2016/399. Osobe, voči ktorej bolo vydané rozhodnutie o odopretí vstupu, sa musia poskytnúť informácie o miestach/inštitúciách, na ktoré sa môže osoba obrátiť (napr. Migračné informačné centrum IOM). Ak bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny odopretý vstup, nie je možné, aby mu hraničná kontrola umožnila vstup na územie členského štátu (čl. 14 ods. 4 Nariadenia č. 2016/399).
Z vyššie uvedených pravidiel však existujú určité výnimky, kedy nie je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny odoprieť vstup na územie SR, aj keď by inak boli splnené podmienky na takéto rozhodnutie (ust. § 12 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.):
– udelený prechodný pobyt na území SR;
– podanie žiadosti o azyl počas hraničnej kontroly [ust. § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.] a podanie žiadosti o dočasné útočisko na území SR [ust. § 30 ods. 2 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.];
– udelený azyl/doplnková ochrana/poskytnuté dočasné útočisko na území SR podľa zákona č. 480/2002 Z. z.;
– vydaný cestovný pas cudzinca podľa ust. § 13 zákona č. 647/2007 Z. z. (vydáva sa osobe bez štátnej príslušnosti, ktorej bol udelený trvalý pobyt na území SR a osobe s udeleným azylom);
– ide o štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel zamestnania pri vnútropodnikovom presune, na účel štúdia študenta vysokej školy a na účel výskumu a vývoja, ktorý si uplatňoval mobilitu na území iného členského štátu a tento štát požiadal MVSR o prevzatie osoby na územie SR vrátane jeho rodinných príslušníkov s udeleným prechodným pobytom na účel zlúčenia rodiny;
– vydaná modrá karta EÚ s tým, že iný členský štát zamietol žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny o vydanie modrej karty EÚ v tomto členskom štáte a požiadal SR o prevzatie tejto osoby späť na územie SR vrátane rodinných príslušníkov tohto „vráteného“ štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel zlúčenia rodiny.
k zákonu č. 404/2011