/KoFi_6_2011_po1_kor4

časopis o ekonomike miest a obcí

JÚN 2011 cena: 2,26 €/68 Sk www.komunalnefinancie.sk

Ako ušetriť v samospráve/3

Z JEDNOTIEK A NÚL MÔŽU BYŤ MILIÓNY

Život v meste Ľudia by uvítali lepšie podmienky Cezhraničná spolupráca Baťov kanál voda, ktorá spája

Na jpo u pre žíva ele nejš ktr í sl on ove ick ns é a ký uk sys cie té m

Rozhovor čísla Jozef Dvonč: ZMOS potrebuje určité zmeny

O2 Moja Firma

Čím viac voláte, tým menej platíte za minútu S O2 Moja Firma môžete telefonovať na Slovensku aj do ďalších 6 krajín v Európe už od 0,12 €/min. a čím viac voláte, tým viac sa znižuje cena za všetky prevolané minúty.

a e dit Firm j e Pr oja 11 M . 20 us 2 n O .9 na o 30 jte bo d ka ís az

€ 0 5

0800 02 02 02 www.o2mojafirma.sk

hlavná téma

4 MONITOR Zo života regiónov

MÁŠ ZÁUJEM O VECI VEREJNÉ?

RIEŠ ICH, AK VIEŠ!

8

Milí čitatelia,

Rozhovor s novým predsedom ZMOS-u Jozefom Dvončom

10 AKO UŠETRIŤ V SAMOSPRÁVE/3 Z jednotiek a núl môžu byť milióny

19 KOMUNÁLNA TECHNIKA Trendom je výkon a úspornosť PRIPRAVUJEME ■ Ako ušetriť v samospráve/4: Financie - nakladajte s peniazmi rozumne ■ Voda a vodné hospodárstvo, investície do nových technológií ■ Ekológia a energie, alternatívne zdroje a dodávatelia ■ Školenia a vzdelávanie v samospráve, e-learning ■ Vybavenie miest a obcí - od údržby po drobné stavby

Ďalšie číslo časopisu Komunálne financie vyjde 17. 8. 2011

časopis o ekonomike miest a obcí

Komunálne financie Časopis o ekonomike miest a obcí 5. ročník

témou tohto čísla je ďalšia časť seriálu o úsporách v samospráve, tentoraz v oblasti IT. Pre mnohé, prevažne menšie obce, je to doposiaľ pole neorané - problém je v konzervatívnosti, obavách z vyšších nákladov či personálnej a odbornej neschopnosti zvládnuť nové technológie. Elektronizácia však všetkým, čo sa do nej pustili, priniesla napriek počiatočnej väčšej náročnosti úsporu času a nákladov a dnes si už nedokážu predstaviť návrat k papierovaniu. Žiaľ, váhavosť samospráv je podporená aj absenciou ucelenej koncepcie štátu pri zavádzaní eGovernmentu a čerpaní z prostriedkov Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Dokonca hrozí, že veľkú časť z alokovanej miliardy eur na tento program minister financií radšej nenávratne obetuje Bruselu, akoby mal odobriť projekty s podozrením na korupciu a klientelizmus…

Zaujímavým názorom oponujú niektorí podnikatelia - áno, tieto podozrenia fungujú aj v iných krajinách, ale tam sa s víťaznými firmami vždy neoficiálne dohodnú, že časťou (možno nadsadenej) sumy z eurofondov firma štedro „zasponzoruje“ verejný sektor - napríklad vzdelávanie… Lepšie aspoň takto, ako vôbec nič…

Vedúca projektu: Mgr. Dagmar Bošanská dagmar.bosanska@komunalnefinancie.sk

Príjemné letné čítanie želá

Redakcia: dr. Peter Marianyi marianyi@komunalnefinancie.sk

Dagmar Bošanská

Grafika: Martin Strihovský Foto na titulke: Fotolia

Registrácia: EV 3356/09 ISSN 1337-2459 Vydavateľ: SON MEDIA, s.r.o.

Nevädzová 5, 821 01 Bratislava Tel.: + 421 2 4870 0007, Fax: + 421 2 4870 0009

Tlač: PRESS GROUP, s. r. o.

Marketing: Mgr. Dagmar Bošanská Predplatné: SON MEDIA, s.r.o.

Nevädzová 5, 821 01 Bratislava

jún 2011 / komunálne financie 3

MONITOR

Múzeá v prírode

Lákadlo menom čipkárskô

Ľudia radšej trávia voľný čas v nákupných centrách. Múzeá v prírode so svojimi atraktívnymi nadčasovými expozíciami musia vyvíjať maximálnu snahu o prilákanie návštevníkov. „Vydali sme sa na cestu aktívneho budovania imidžu, pretože musíme doslova bojovať, aby ľudia netrávili už aj nedele iba v obchodných centrách. Pritom si to nemôžeme zľahčovať niečím, čo na pôdu inštitúcií s významnou etnografickou funkciou nepatrí,“ uviedla riaditeľka Liptovského múzea Iveta Zuskinová.

Pribylinský skanzen sa o to podľa nej snaží od sprístupnenia verejnosti už dve desaťročia. „Je to náročná úloha, no postupne sa nám podarilo vyprofilovať ustálené kalendárium s nosnými podujatiami, ktoré na seba viažu stabilné publikum,“ zdôraznila I. Zuskinová.

Najlepšie typické jedlo v Brusne navarili tento rok Staré dievky. Ženské družstvo s príznačným názvom Staré dievky vyhralo súťaž vo varení typického brusnianského jedla čipkárskô.

Svoje víťazstvo si v tejto kúpeľnej obci neďaleko Banskej Bystrice vybojovali v konkurencii ďalších 28 štvorčlenných družstiev. Tradíciu variť toto regionálne jedlo, ktoré je zmesou hovädzieho mäsa, trhancov, zemiakov a koreňovej zeleniny obnovili v roku 2000 a odvtedy domáci kuchári a kuchárky predvádzajú svoj kumšt pri jeho príprave pravidelne koncom mája. Prilákať ním chcú nielen domácich a kúpeľných hostí, ale aj návštevníkov z rôznych kútov Slovenska. Aj tento rok ich prišlo do Brusna viac ako tisíc.

Nezáujem o elektronizáciu služieb Internet sa v mnohých obciach doteraz veľmi slabo udomácňuje. ZMOS upozornil na pomalé využívanie služieb a nedostatočnú komunikáciu obcí pri zavádzaní riešení eGovernmentu.

To značne komplikuje realizáciu bežnej agendy, komunikáciu s ministerstvami a orgánmi štátnej správy, ale aj so samotnými občanmi. Súvisí to takisto s rozvojom informačnej spoločnosti. „Vďaka internetu sa rozširujú služby, cez ktoré si ľudia vybavujú svoje záležitosti bez návštevy úradu, teda z pohodlia obývačky, cez osobný počítač. V tomto trende treba pokračovať, avšak celoplošne a nie selektívne,“ zdôraznil hovorca ZMOS-u M. Kaliňák. Na to, aby k tomu došlo, treba vyriešiť niekoľko problémov. Ide napríklad o dostupnosť internetu či počítačovú gramotnosť. Problémy sú aj pre nedostatočné využívanie Operačného programu informatizácia spoločnosti (OPIS).

Odpadky nepatria do vody Pri čistení Chorvátskeho ramena vyzbierali 72 vriec odpadu. Na čistení Chorvátskeho ramena v Bratislave-Petržalke sa zúčastnilo vyše 190 dobrovoľníkov. Najčastejším odpadom okolo vodnej plochy boli igelitové tašky, plastové, sklené a plechovkové obaly od nápojov aj textilný odpad. Opäť sa potvrdilo, že pozdĺž vodného ramena chýbajú odpadkové koše.

Starosta Vladimír Bajan dobrovoľníkom povedal, že na koše v rozpočte vyčlenili financie, v Petržalke pribudne 220 nových odpadových košov a popri Chorvátskom ramene okrem nich osadia aj lavičky.

Záhrada namiesto dvora Na Slovensku vznikla ďalšia školská prírodná záhrada. V poradí pätnásta „čarovná školská záhrada, ktorú deti milujú“pribudla v areáli základnej školy Márie Rázusovej Martákovej v Liptovskom Mikuláši vďaka konceptu Občianskeho združenia Jablonka. Unikátny koncept premeny nevyužitých a zanedbaných priestorov pri školách a komunitách na jedlé zdravé záhrady realizuje Jablonka od roku 2009 na Záhorí a v Bratislave.

Cieľom je vytvorenie záhrad, ktoré sa stanú zelenými učebňami, oázami relaxu a miestom, kde si deti môžu vytvárať blízky vzťah k prírode. S prácami pomáhalo Jablonke a deťom školy takmer 90 zamestnancov spoločnosti Kraft Foods Slovensko.

4 komunálne financie / jún 2011

Otvorené pivnice s petíciou Vyše štyroch tisíc milovníkov vínnej turistiky navštívilo počas tradičného jarného Dňa otvorených pivníc 118 pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste od Bratislavy po Trnavu.

Netradičnou sprievodnou akciou dňa bola petícia MVC za odmietnutie uvažovaného zvýšenia spotrebnej dane z tichého vína. Malokarpatskí vinári namietajú, že predražené víno nebude schopné konkurovať lacným, neraz oveľa podradnejším vínam zo zahraničia a navyše dotovaným štátnymi subvenciami. „Tisíce vinohradníkov a vinárov by mohli prísť o prácu a to v oblastiach, v ktorých sa ľudia pestovaním hrozna a výrobou vína živia po stáročia,“ uviedol predseda združenia MVC Milan Pavelka.

O jednu čiernu skládku menej Združenie ENVIDOM a spoločnosť SEWA z vlastnej iniciatívy, v spolupráci s mestskou časťou Nové Mesto odstránili časť čiernej skládky odpadu, ktorá sa vytvorila na ulici Zátišie v Bratislave. Na skládke sa okrem rôzneho veľkorozmerného odpadu nachádzalo veľké množstvo starých elektrospotrebičov – asi sto kusov prevažne starých chladničiek, ktoré patria medzi elektroodpad najproblematickejší pre životné prostredie a asi pol tony skeletov zo starých televízorov. ENVIDOM a SEWA zabezpečili a prefinancovali vytriedenie, odvoz a recykláciu tohto elektroodpadu.

Nie všetko patrí do šrotu Súťaž o najstarší vyzbieraný elektrospotrebič, ktorá bude prebiehať od júna do 31. októbra 2011, vyhlásila spoločnosť ASEKOL SK .Cieľom je zachrániť historicky hodnotné prístroje, ktoré by inak boli zrecyklované. Vyhlásení budú víťazi štyroch kategórií – malé domáce spotrebiče, výpočtová technika a telekomunikačné zariadenia, spotrebná elektronika a elektrické hračky a zariadenia pre voľný čas. Ocenené budú obce, prevádzkovatelia zberných dvorov a obsluha zberných dvorov, kde budú elektrospotrebiče nájdené. Súťaží sa o hodnotné finančné ceny a tiež o poukážky na nákup elektrozariadení. Viac na www.asekol.sk.

Podpora ekológii Najväčšia spoločnosť dolného Liptova, Mondi SCP, podporí projekty pre zlepšenie životného prostredia v regióne dolného Liptova celkovou sumou 50 000 eur. Oznámili to predstavitelia spoločnosti počas tradičného polročného stretnutia firmy so starostami obcí a zástupcami orgánov štátnej správy, neziskových organizácií a občianskych združení s názvom Environmentálny deň. Žiadateľmi môžu byť obce, školy, občianske aj neziskové združenia a organizácie dolného Liptova, uzávierka podávania projektov je 15.júla 2011. Viac na www.mondigroup.com/scp.

POSTREHY

▲ CHVÁLIME MESTO KOŠICE za vydanie mapy cyklistických trás a chodníkov

Mesto Košice vydalo novú mapu cyklistických trás a chodníkov. „Návrh cestičiek pre cyklistov, cykloturistických trás a profily spracoval Útvar hlavného architekta mesta Košice v spolupráci s Mestskými lesmi Košice. Architektonická kancelária Lami, ktorá je spracovateľom návrhu, vytvorila podklady pozostávajúce nielen z celkovej situácie na topografickej mape v mierke 1 : 40 000, ale aj prešla všetky trasy a spracovala profily určených trás a cestičiek pre cyklistov,“ informovala TASR hovorkyňa Magistrátu mesta Košice Martina Viktorínová.

Spresnila, že z tohto návrhu sa vygenerovala podoba mapy a to topografická mapa s cyklistickými trasami, pri ktorých sa sledovali trasy v Mestských lesoch, ktoré sú v teréne označené a zároveň tie, ktoré v teréne ešte nie sú označené, ale po dohode s Mestskými lesmi sa na ich označení pracuje, ďalej plánované a realizované cestičky pre cyklistov v meste Košice a profily jednotlivých trás v Mestských lesoch s popisom náročnosti a orientačnými bodmi a križovatkami.

Mapy sú už v predaji v Návštevníckom centre Košice na Hlavnej ulici.

6 komunálne financie / jún 2011

▲ CHVÁLIME

▼ HANÍME

MESTO SEREĎ za pomoc matke s deťmi, ktorá skončila na ulici

VŠETKÝCH čo sa podieľali na „zmarenom“ sčítaní ľudu počnúc inštitúciami a končiac občanmi

Dva dni na ulici pod prístreškom v Seredi prežila matka s piatimi deťmi a starou mamou, kým sa jej ujali ľudia z radnice. Ženu z nájomného bytu vyhodila vlastníčka, pretože rodina nemala zaplatený nájom. A bez peňazí sa ocitli z dôvodu, že matka stratila zamestnanie, lebo bola dlhšie na „očeerke“ s chorým najmladším, ročným synom. Situáciu zhoršilo, že peňažné dávky boli nasmerované na nesprávnu adresu a nemala ich k dispozícii. „V priebehu hodiny sme našli pre rodinu zatiaľ provizórne riešenie, žena sa veľmi obávala, že v dôsledku vzniknutého problému by mohla prísť o deti,“ povedal viceprimátor Ľubomír Veselický. V miestnom dome kultúry má mestský úrad v zálohe byt, ktorý otvára napríklad v zime pre nocovanie bezdomovcov. „Umiestnili sme ich tam, pomohli s lôžkami a dnes im prevezieme osobné veci.“ Po zhodnotení situácie a možností sa rozhodli, že rodine pridelia byt v sociálnej bytovke, ktorý sa má o krátky čas uvoľniť. Podľa viceprimátora je predpoklad, že matka sa vráti do práce a jej mzda, dávky na deti a príjem starej matky umožnia rodine platiť nájom a riadne žiť. „Sme radi, že sa podarilo nájsť riešenie.

Matka mohla k nám prísť požiadať o pomoc aj skôr a nemuseli víkend stráviť na ulici,“ dodal Ľ. Veselický.

Spochybnenie sčítania obyvateľov Ministerstvom vnútra SR a Úradom na ochranu osobných údajov môže skresliť jeho výsledky, čím poškodí reputáciu Slovenska, vzhľadom na to, že sa ščítavalo vo všetkých krajinách Európskej únie.

Dnes už je zbytočné diskutovať o tom, ktorá inštitúcia mala urobiť viac v oblasti komunikácie, či boli občania dostatočne

a správne informovaní. Keby sa včas začal vysvetľovať „problém“ identifikátora, zrejme by sa do tejto jedinečnej akcie zapojilo viac občanov. Podľa slov predsedu Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti Jozefa Chajdiaka je jedno, či sú údaje explicitne deklarované menom a priezviskom alebo implicitne deklarované identifikátorom a čiarovým kódom. Štatistický úrad SR v procese zisťovania musí mať možnosť spárovať obyvateľa a jeho sčítací formulár.

Individuálna ochrana údajov nastupuje až po ukončení procesu zisťovania a transformácie zistených údajov do jednotného, jednoznačného a úplného súboru údajov o obyvateľoch. V následnej analýze súboru údajov sú meno a priezvisko respektíve identifikátory s čiarovým kódom absolútne zbytočné.

Podobne je to aj s „kontroverznou“ otázkou č. 23 o náboženskom vyznaní. „Keďže naše cirkevné spoločenstvá sú financované štátom – údaje o počte obyvateľov k nim sa hlásiacich majú bezprostredne praktickú cenu a uvažovať o vierovyznaní ako individuálne ochraňovanom (a nezisťovanom) údaji sa dá, len keď sa zruší ich financovanie štátom,“ mieni predseda Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti.

Ako na hypotéku?

O tom aký je postup pri vybavovaní hypotéky, aké doklady sú potrebné, s akými poplatkami musíme počítať ale aj o ďalších užitočných informáciách, sme sa zhovárali s Andreou Chadimovou, vedúcou oddelenia riadenia produktov a cenotvorby Dexia banky Slovensko. Čo by som mal zvážiť pred tým, ako sa rozhodnem pre kúpu nehnuteľnosti a požiadam v banke o hypotéku?

Každý záujemca o úver by si mal najprv zvážiť, aký je jeho príjem, aké sú jeho výdavky a akú výšku splátky by dokázal mesačne splácať.

Práve maximálna únosná výška splátky môže klientovi pomôcť pri rozhodovaní, koľko je schopný zaplatiť za svoje budúce bývanie.

Ako si vyberiem správnu splatnosť úveru?

Splatnosť úveru ovplyvňuje maximálna výška splátky, ktorú dokáže klient splácať. Platí pravidlo, že pri dlhšej splatnosti je preplatenie celkovej sumy úveru vyššie ako pri kratších splatnostiach. Na druhej strane však dlhšia splatnosť úveru umožňuje klientovi nastaviť splátku na prijateľnú úroveň bez príliš veľkého zaťaženia jeho rodinného rozpočtu.

Poskytnete mi hypoúver, ak nevlastním žiadnu nehnuteľnosť, ktorou by som mohol úver zabezpečiť? Úver je možné zabezpečiť aj nehnuteľnosťou, ktorá bude predmetom kúpy. Ďalšou možnosťou je úver zabezpečiť nehnuteľnosťou, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby, samozrejme, ak s tým vlastník súhlasí.

Musím mať našetrené vlastné peniaze, alebo môžem financovať celú kúpu iba z úveru?

Z pohľadu banky je vždy lepšie, keď klient má určitú sumu nasporenú, ideálne je okolo 20 % z hodnoty nehnuteľnosti. Takýchto klientov banka odmeňuje aj nižšou úrokovou sadzbou

Cesta k vlastnému bývaniu nie je zložitá.

Prinášame vám stručný prehľad krokov od podania žiadosti o úver až po získanie kľúčov od vlastnejnehnuteľnosti.

Andrea Chadimová, vedúca oddelenia riadenia produktov a cenotvorby, Dexia banka Slovensko a.s.

úveru. Stále je však možnosť financovať plnú sumu hodnoty nehnuteľnosti, zohľadňuje sa však klientova bonita ako aj bonita zakladanej nehnuteľnosti.

Okrem kúpy bytu plánujem aj jeho rekonštrukciu a kúpu nábytku, môžem na ich financovanie použiť prostriedky z úveru?

S vybranými typmi úverov na bývanie, napr.

Optim úver na bývanie, môžete využiť časť prostriedkov aj na kúpu nábytku prípadne iných doplnkov, pretože dokladovanie účelu sa týka iba 60 % poskytnutého úveru.

Rozhodol som sa pre úver so splatnosťou 25 rokov, môžem si počas splácania upraviť parametre úveru tak, aby mi viac vyhovovali?

Pravdaže, pri úvere na bývanie si môžete znížiť splátky a znížiť tak zaťaženie rodinného rozpočtu, napr. v čase, keď sa vám narodí dieťa. Splátky si môžete aj zvýšiť a skrátiť tak splatnosť úveru. Takisto môžete využiť možnosť splatiť každý rok až do 20 % z istiny bez poplatku a znížiť si tak sumu úveru.

Môžem si niekde skontrolovať, koľko som už splatil a akú mam aktuálnu úrokovú sadzbu?

Neustály prehľad o vašom úvere môžete mať prostredníctvom služby internetového bankovníctva e-Banky. Nájdete tam prehľad o výške aktuálnej úrokovej sadzby, koľko ešte zostáva na splatenie, ale aj informáciu, či ste uhradili splátky načas.

1. krok Získanie základných informácií Základné informácie získate: ■ prostredníctvom internetovej stránky banky ■ z letákov, plagátov, bilboardov ■ v pobočke, kde vám poskytnú podrobné informácie, vypracujú predbežný skóring, z ktorého sa dozviete výšku úrokovejsadzby, či výšku splátky ■ zároveň budete oboznámený o dokumentoch, ktoré je potrebné priniesť 2. krok Žiadosť o úver a kompletizácia dokladov potrebných k schváleniu úveru ■ ak sa rozhodnete požiadať o úver, podpíšete žiadosť o úver (ak žiadate so spoludlžníkom, je potrebné, aby ste žiadosť podpísali obaja) ■ zároveň predložíte potrebné dokumenty 3. krok Schvaľovanie úveru a podpísanie úverových zmlúv ■ každá žiadosť o úver prechádza schvaľovacím procesom, ktorého výsledkom je schválenie alebo neschválenie úveru ■ klient je o výsledku schvaľovania ihneď informovaný pobočkou ■ ak je úver schválený, môžete podpísať pripravené úverové zmluvy (zmluvy musia byť podpísané všetkými žiadateľmi, ktorí podpísali aj žiadosť o úver) 4. krok Čerpanie úveru Pred čerpaním je potrebné splniť nasledujúce podmienky: ■ splniť podmienky k čerpaniu úveru, ktoré sú uvedené v úverovej zmluve ■ doručiť dokumenty na katastrálny úrad: (Návrh na vklad záložného práva, Záložné zmluvy) ■ poistiť nehnuteľnosť (povinná podmienka) Po splnení týchto podmienok už môžete čerpať schválený úver.

5. krok Splácanie úveru ■ úver splácate pravidelnými mesačnými splátkami ■ v priebehu splácania môžete banku požiadať o rôzne zmeny (napr. predĺžiť/skrátiť dobu splatnosti úveru, navýšiť úver, zaplatiť mimoriadnu splátku úveru, požiadať o odklad splátok a podobne) Vo všetkých uvedených prípadoch je potrebné, aby ste s bankou komunikovali.

Je rozdiel v prípade, ak žiadam úver na kúpu novostavby alebo staršej nehnuteľnosti? V čom sú odlišnosti?

Pri novostavbách sa mnohokrát nemusí dokladovať znalecký posudok, čím sa klientovi zníži administratívna náročnosť pri vybavovaní úveru. Všeobecne platí, že novostavby majú vyššiu hodnotu oproti starým nehnuteľnostiam, t.j. aj maximálna výška úveru zabezpečená novou nehnuteľnosťou je všeobecne vyššia.

■

inzercia

Vlastné bývanie je snom mnohých mladých rodín. Jednou z možností, ako sa tento sen môže stať skutočnosťou, je financovanie nového bývania prostredníctvom úveru na bývanie. Správnu nehnuteľnosť pre váš domov a správny úver treba vyberať a hľadať pozorne. Úver, ktorým budete financovať vaše bývanie, je dlhodobým záväzkom a mal by zodpovedať nielen vašim súčasným požiadavkám, ale mal by vám ponúkať flexibilitu a možnosť reagovať na vaše meniace sa životné situácie.

Len pár krokov od vlastného bývania

jún 2011 / komunálne financie 7

ROZHOVOR

Text: Dagmar Krištofičová, foto: ZMOS

Máš záujem o veci verejné?

RIEŠ ICH, AK VIEŠ!

ZMOS: Novým predsedom Združenia miest a obcí na Slovensku sa stal na základe hlasovania snemu doc. Ing. Jozef Dvonč,CSc., primátor mesta Nitra, ktorý od delegátov získal 59 % hlasov. Výmena na poste predsedu ZMOS-u je istým znamením, že organizácia potrebovala zmenu nielen na poste predsedu, ale aj v konaní, presadzovaní záujmov a potrieb miest a obcí. Za nimi však treba vidieť voličov, občanov...

Č

o vás priviedlo do komunálnej politiky? Prečo ste sa dali na dráhu komunálneho politika?

Máte pocit, že ste splnili tie úlohy, ktoré ste si pri rozhodnutí kandidovať dali?

Môj vstup do komunálnej politiky bol dôsledkom aktívneho záujmu o správu vecí verejných. Aj po viac ako štyroch rokoch pôsobenia v pozícii primátora som presvedčený, že samospráva je najvhodnejší priestor na to, aby si ľudia sami spravovali svoje mesto, aby niesli zodpovednosť za

„Skúšobná doba pri volených funkciách neexistuje.“ svoje rozhodnutia a participovali aj na verdiktoch, ktoré nemusia byť vždy iba populárne a zábavné. V prvom rade musia byť pragmatické a verejnoprospešné.

Je vecou vôle poslancov a finančných možností samosprávy, akú podobu bude mať plat starostu či primátora: Jozef Dvonč, predseda ZMOS

8 komunálne financie / jún 2011

Čo vás ako komunálneho politika láka, prekvapuje, zlostí? Pristihnú vás ešte emócie, alebo je to len úrad a práca? Človek musí v politike počítať aj s negatívnymi ľudskými vlastnosťami. Veľmi dobre viem, že sa nad takýmito prejavmi ľudskej povahy musím povzniesť, ale človeku to určite nepridáva energiu. Pred komunálnymi voľbami som bol terčom mnohej neoprávnenej kritiky, ktorá nemala nič spoločné s riadením nášho

krásneho mesta. Boli to chladnokrvné a nevyberané útoky, v ktorých sa niektorí kandidáti neprezentovali cez svoje témy a riešenia ale iba ako strelci. V tomto prípade bola terčom moja osoba. To však nechávam minulosti, ich svedomiu a v niektorých prípadoch orgánom činným v trestnom konaní.

S akými predsavzatiami ste kandidovali na miesto predsedu ZMOS? Je to síce organizácia s najväčším zastúpením obcí, starostov a primátorov, ale má podľa vás ešte tú silu ako pred rokmi?

Májový snem bol príležitosťou dať nášmu združeniu novú dynamiku. Po dvadsiatich rokoch sa delegáti zhodli na tom, že Združenie miest a obcí Slovenska potrebuje určité zmeny. Sme najväčšia strešná organizácia, ktorá pozorne naslúcha mestám a obciam. Na základe toho sme naformulovali a zoradili jasné priority, ktoré budeme spoločne najbližšie štyri roky realizovať.

Máte zastúpenie v Hospodárskej a sociálnej rade aj v európskych štruktúrach, prináša toto zastúpenie osoh aj pre občanov, alebo je to len „pridaná stolička“ pre organizáciu?

ZMOS je okrem iného povinný pripomienkujúci subjekt a tiež plnoprávny člen tripartity. Aj na týchto fórach vstupujeme do tvorby legislatívy a kreovania zodpovednej hospodárskej politiky.

Máte pocit, že práca primátora je ešte blízka ľuďom, voličom? Stretávate sa s občanmi, obyčajnými ľuďmi, ktorí vám prídu povedať svoje trápenia, starosti? Máte otvorenú kanceláriu pre každého?

Práca v komunálnej politike je o bezprostrednosti. Nemôžte sa skrývať za dlhodobé plány, lebo školy sa musia rozvíjať každý školský rok a ostatní občania musia denno-denne cítiť, že im vytvárame priaznivé podmienky pre život.

V komunálnej politike môže byť každý autorom verejných záujmov a v rámci svojich možností by mal tiež prispieť

Májový snem ZMOS-u zvolil doc. Ing. Jozefa Dvonča, CSc. (57) za predsedu tejto organizácie. Je primátorom mesta Nitra (od roku 2006 doteraz). Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre absolvoval v roku 1978, habilitačné pokračovanie ukončil v roku 1992. Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ, riaditeľ a konateľ (Agrokonzulta, Agroinštitút), obchodný riaditeľ (Víno Nitra) a od roku 2006 sa venuje komunálnej politike. Ovláda nemecký jazyk.

k ich realizácii. S občanmi sa stretávam pravidelne na rôznych podujatiach s tým, že stredu mám špeciálne vyhradenú na individuálne stretnutia. Každé z nich je o ľudských osudoch, potrebách, starostiach a predovšetkým o spôsoboch a možnostiach riešenia.

Vláda SR, parlament aj prezident podporili zníženie platov starostov a primátorov. Je skutočne zarážajúce, aké vysoké platy majú niektorí primátori a starostovia, a to aj napriek tomu, že mestá a obce trpia sústavným nedostatkom financií. Aké zníženie platu by bolo pre vás akceptovateľné, aby ste nemuseli na sneme vypískať premiérku?

Nesúhlas delegátov snemu bol jednoducho ich svojským signálom určitej nespokojnosti. Nikomu z jeho autorov do duše nevidím, ale nemyslím si, že hlavným dôvodom bola novela zákona o platoch. Tiež si nie som celkom istý,

„Práca v komunálnej politike je o bezprostrednosti.

Nemôžte sa skrývať za dlhodobé plány.

“

či patril premiérke alebo celej vláde.

Miestna územná samospráva dlhodobo pociťuje útoky na svoju dôveryhodnosť.

Je vystavená spochybňovaniu svojich základných princípov a napokon treba zdôrazniť, že štát na naše plecia presúva úlohy bez finančného krytia. Všetko to sa zrejme podpísalo pod takýto názorový prejav. Myslím, že v súčasnosti by bolo postačilo upraviť platy v rámci tabuľky, podľa veľkosti miest o 8-10 %.

Od čoho – môžete uviesť približné aké kritériá – by sa mal odvíjať príjem zástupcov občanov, starostov a primátorov, a takisto odmeny, aby sme na ne nezabudli? ZMOS trval na dôslednej analýze, pripravujete ju?

Novelu platových pomerov je potrebné vnímať v širšom kontexte. To nie je iba zákon, ktorý upravuje výplatnú pásku primátorom či starostom. Zákon, ktorý pochádza z roku 1994, si bez diskusie žiada úpravy. Ak ho nechceme meniť iba preto, aby sme ho neskôr vystavili ďalšej novelizácii, potom by sme k nemu mali pristupovať viac s nadhľadom. Zákon bol

schválený, ale v praxi sa vyhýba tomu, aby bol rovnakým metrom pre odmeňovanie všetkých volených verejných funkcionárov. Ak mám byť konkrétnejší, ani v schválenej podobe napríklad nerieši problematiku hlavných kontrolórov, dovoleniek a pod. Dokonca starostovia pôsobiaci na tretinový, lebo polovičný úväzok majú obrovskú, dokonca aj trestnoprávnu zodpovednosť. Sú architektmi, ekonómami, ale aj psychológmi či účtovníkmi. Toto určite nie je prejav vďaky ani adekvátna odmena za službu, ktorú robia sedem dní v týždni.

Nemyslíte si, že by starostovia a primátori mali mať najprv isté obdobie ako tzv. skúšobnú lehotu, v ktorej by poberali základný plat, stanovený zákonom a až potom, keď preukážu schopnosti, by sa im zdvihol príjem, na základe schopností?

Skúšobná doba pri volených funkciách neexistuje. Darmo si ju budeme kresliť.

Vráťme sa do reality. Základná výška platu je stanovená zákonom, v rámci ktorého sa pohybujú zastupiteľstvá. Je vecou vôle poslancov a zrkadlom reálnych finančných možností samosprávy, akú podobu bude mať plat starostu či primátora. Netreba zabúdať, že mu ho schvaľujú tí, ktorí sa v novembrových komunálnych voľbách tešili najväčšej dôvere svojich susedov a spoluobčanov, teda miestni poslanci.

Občanov, myslím si, vôbec nezaujíma financovanie obcí, oni platia dane štátu aj obci a chcú za to kvalitné a dostupné služby. Napríklad v sociálnych službách zaostávame za krajinami Európskej únie značne. Čo sa s tým dá robiť? Obyvateľstvo starne, počet sociálne odkázaných dôchodcov v budúcich rokoch narastie geometrickým radom. Ste na to v mestách a obciach pripravení?

V sociálnej oblasti platí, že nadšenie pre sociálne služby je často väčšie ako reálne finančné možnosti, ktoré na to potrebujeme. Nedávno sme mali rokovanie s vládou SR, na ktorom sme sa dohodli na audite kompetencií v sociálnej sfére. Očakávam, že na základe toho vytvoríme nový model efektívnych, kvalitných a čo najzodpovednejších sociálnych služieb. Samospráva, ale aj štát veľmi pozorne sledujú vývoj v demografii. Vieme, že so starnutím sa spájajú aj zvýšené výdavky pre sociálnu oblasť. Preto najskôr potrebujeme inventúru v kompetenciách a následne definovanie novej zodpovednosti, presných úloh a jasného finančného zázemia.

Iba v tom vidím cestu pre nový model zodpovednej sociálnej politiky.

■

jún 2011 / komunálne financie 9

AKO UŠETRIŤ V SAMOSPRÁVE/3

Text: P. Marianyi, foto: Fotolia

JEDNOTKY A NULY tvoria spolu milióny INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE: V treťom pokračovaní nášho seriálu zhrnieme potenciál úspor, ktoré môže priniesť intenzívnejšie využitie informačných a komunikačných technológií v samospráve.

J

edno je isté - tak ako vo firmách či domácnostiach, nasadenie počítačovej techniky bude aj v samospráve stále širšie a intenzívnejšie. Možnosti sú obrovské, prínosy tiež, a náklady na nové IT riešenia nemusia byť pre obce a mestá žiadnym strašiakom.

Nie sú to len počítače. Tie už nájdeme na každom obecnom úrade, otázka však znie, ako sa využívajú. Nahradiť písací stroj počítačom s tlačiarňou je krok z obdobia praveku IT. Samozrejme, lokálne pracujúci počítač toho okrem pamäte a nástrojov na rôzne formy spracovania dokumentov veľa ponúknuť nemôže. Dnes rozhoduje sieťové prepojenie a, pochopiteľne, internet. Vďaka nemu sa samospráva može otvoriť svetu a pre samosprávu sa otvorí celý svet.

Budúcnosť. Ak hovoríme o úsporách v rámci IT a vďaka využitiu IT, musíme si v prvom rade uvedomiť, že ide o dve veci - o zjednodušenie a zrýchlenie služieb samosprávy voči občanovi/klientovi smerom von a o úspory v samotnej administratíve úradov smerom dovnútra.

Oboje znamená šetrenie, aj keď možno na prvý pohľad nie priamo merateľné. V každom prípade je investícia do IT riešení investíciou do budúcnosti, v ktorej budú fungovanie a ďalší rozvoj samosprávy bez elektronizácie jednoducho nemysliteľné.

IT si žiadajú investície: úspory sú však zaručené

10 komunálne financie / jún 2011

Hardvér. Najjednoduchšie je začať od inventarizácie používaných zariadení. Venujte chvíľku počítačom a iným elektronickým výdobytkom, ktoré používate. Zistite si, koľko spotrebujú elektrickej energie, či využívajú úsporný režim, či postačuje ich výkon, resp. či ich výkon nie je zbytočne predimenzovaný vzhľadom na to, ako sa počas pracovnej doby využívajú. Laptopy majú vo všeobecnosti nižšiu spotrebu ako stolové počítače, dôležitou položkou je prevádzka tlačiarní, resp, náklady na tlač (tonery, papier, servis, životnosť atď) a monitorov.

Pripojenia a siete. Skúste zhodnotiť pomer rýchlosti a prenosovej kapacity vášho internetového pripojenia k cene za túto službu, oslovte firmy so žiadosťou o ponuku a vyberte cenovo najvýhodnejšie riešenie. Uvažujte o balíkoch služieb (telefón, internet), ktoré najviac vyhovujú vašim potrebám a nezabúdajte, že dôležitý je aj servis a údržba. Každý výpadok vám bude spôsobovať nemalé starosti. A, samozrejme, buďte prísnejší na využívanie IKT zariadení na súkromné účely počas pracovnej doby.

Softvér. Aj tu sa dá niečo ušetriť, ak sa pustíte do „upratovania.“ Prehodnoťte, ktoré programy potrebujete k práci a ktoré nie, najmä tie,

za ktoré platíte licenčný poplatok. To isté platí aj o bezpečnosti a ochrane dát. Vyvarujte sa používania pirátskych verzií softvéru načierno, či softvéru, „ktorý máme nevedno odkiaľ…“ Okrem hroziacich pokút vám to môže spôsobiť značné problémy a tým aj finančnú stratu v budúcnosti, keď budete zavádzať nové IT riešenia. Čím väčší úrad samosprávy, tým viac sa oplatí zveriť starostlivosť o vaše IT externej, profesionálnej firme s overenými referenciami. Tu sa šetriť neoplatí.

Kde vám počítače ušetria. Elektronizáciou služieb urýchlite vybavovanie bežnej agendy a tým ušetríte pracovný čas vašich zamestnancov. Tých potom možete poveriť inými úlohami, alebo znížiť ich počet, resp. rozsah pracovných úväzkov. Pri zamestnávaní ľudí dávajte prednosť tým, ktorí vedia s počítačmi pracovať čo najlepšie. Značné úspory môžete dosiahnuť pri využívaní elektronických aukcií, pri nákupoch rôzneho materiálu či služieb a, samozrejme, tiež v procese verejného obstarávania. Evidencia majetku a jeho inventarizácia pomocou IT pomôžu odstrániť množstvo neefektívnej administratívnej práce, náročnej na čas.

Napríklad odpad. Prakticky neexistuje oblasť, kde by využitie IT neznamenalo prínos

v podobe rýchlejšej a jednoduchšej roboty.

Napríklad pri zbere komunálneho odpadu ponúka riešenie od firmy iPoint jednoduchý nástroj na informovanie občanov cez internet o termínoch či rozmiestnení kontajnerov.

Súčasne môže vyznačiť trasy, ktorými sa budú počas plánovaného zberu pohybovať zberné vozy a popísať druh zberaného odpadu, termín zberu, alebo vyznačiť zberné miesta.

Plánovanie týchto činností s podporou ich vizualizácie prináša aj optimalizáciu plánovania zberu komunálneho odpadu s priamym dopadom na náklady s tým spojené.

Riešenia pre vás i pre občanov. Dnes už na Slovensku niekoľko firiem ponúka projekt tzv. digitálneho mesta, čiže komplexného riešenia elektronizácie služieb a funkcií samosprávy.

Výhodou týchto riešení je, že sú postavené na využití verejne dostupných portálov na internete, kam sa obec či mesto prihlási a nemusí vďaka tomu riešiť vývoj ďalšieho softvéru či nákup hardvéru. Toto riešenie umožňuje zachovať a naďalej používať pôvodné informačné prostredie samosprávy aj v rámci poskytovania elektronických služieb.

Transparentné náklady. Ďalšou veľkou výhodou tohto riešenia je jeho modularita - obec či mesto si môže podľa vlastných

systém pre elektronické obstarávanie

www.eaukcie.sk

Do júna 2011 sme úspešne zrealizovali: 5538 elektronických aukcií v hodnote 151 miliónov Eur Úspora 31,2 miliona EUR!

AKO UŠETRIŤ V SAMOSPRÁVE/3

Ako na to Z vašich tipov a nápadov ■ prehľad o aktivitách na počítačoch

– využívajú sa účelne alebo sa na počítačoch hrajú hry, sťahujú multimédiá z internetu, chatuje sa na verejných portáloch a podobne ■ pri zabezpečovaní tovarov, služieb

a prác používať elektronické aukcie, verejné obstarávanie, E-mesto, elektronické výberové konania ■ zaviesť poriadok v správe a evi-

dencii majetku, zavedenie systému elektronickej inventarizácie je možné aj formou leasingu ■ presunúť čo najviac agendy na

elektronické kanály (internet) ■ elektronizácia tých služieb samo-

správy a procesu ich spracovania, ktoré priamo ovplyvňujú príjmy obce a mesta ■ pasportizácia a vizualizácia poten-

ciálnych zdrojov príjmov prostredníctvom geopriestorových dát a ich väzba na elektronickú službu ■ zabezpečiť zdieľanie informačných

systémov a údajov ■ po skončení pracovnej doby vypí-

najte počítače, tlačiarne a svetlá, ak nemôžete vypnúť celý počítač, vypnite aspoň monitor a tlačiareň ■ analýza a zníženie prevádzkových

nákladov tlačiarní - šetrite papierom, vždy zvážte, či je potrebné daný dokument naozaj vytlačiť.

Skúste implementovať stratégiu znižovania spotreby papiera, a to napríklad obojstranným kopírovaním, tlačením dvoch strán na jeden list a pod.

■ ak kupujete počítač, monitor,

tlačiareň, fax či kopírovací stroj, zamerajte sa na zariadenia s čo najnižšou spotrebou a s funkciou automatického prechodu do úsporného režimu, ak sa zariadenie dlhší čas nepoužíva ■ zvážte inštaláciu automatického

zapínania a vypínania tlačiarní a kopírovacích strojov, ktoré naprogramujete podľa prevádzkových hodín vo vašich kanceláriách

12 komunálne financie / jún 2011

potrieb vybrať, ktoré elektronické služby z portálu bude využívať, takže nemusí platiť za tie, ktoré nepotrebuje. Reguláciou prístupov možno vyčleniť verejne dostupné procesy (napríklad možnosť sledovania priebehu vybavovania žiadosti občanom), čím sa zabezpečí vysoká transparentnosť služieb. Na druhej strane môže obec či mesto cez portál spravovať svoju vlastnú, internú agendu, vrátane napríklad hospodárenia, sledovania rozpočtových položiek či účtovníctva. Štandardizované riešenia. Sú veľkou prednosťou, pretože v nich správcovia systému automaticky zohľadňujú všetky legislatívne zmeny. Avšak aj takéto riešenie umožňuje zohľadniť špecifiká a odlišnosti vyplývajúce z lokálnych podmienok jednotlivých samospráv. Pri vypĺňaní elektronických formulárov, žiadostí, sa automaticky objavujú údaje, ktoré o žiadateľovi samospráva už má, resp. nachádzajú sa v iných registroch verejnej správy a žiadateľ ich už len potvrdí resp. aktualizuje. Napríklad prostredníctvom portálu civitas.sk od spoločnosti Centire samosprávy získajú aj elektronickú podateľňu, ktorá umožňuje elektronicky podpisovať a overovať elektronické podpisy. Tým si zároveň splnia aj legislatívnu povinnosť umožniť prijímať elektronické podania podpísané elektronickým podpisom.

24 hodín denne a kdekoľvek. Výhodou tiež je, že žiadateľ môže vypĺňať elektronický formulár prakticky kdekoľvek na svete, kde má pripojenie na internet. Samospráva má zasa v priebehu vybavovania žiadostí automaticky k dispozícii všetky potrebné doklady z registrov štátnej správy, ktoré existujú v digitalizovanej podobe. Obec či mesto môže prostredníctvom portálu zabezpečiť aj automatické zverejňovanie zmlúv, faktúr a objednávok, ktoré sú samosprávy povinné zverejňovať na základe zákona. Nezanedbateľný fakt - každý pracovník samosprávy môže vďaka systému pracovať aj z domu či dokonca na dovolenke…

Zabezpečenie udržateľnosti. Je dôležité, aby si samosprávy zvolili také riešenia, na ktoré majú nielen dnes, ale aj do budúcnosti. Overenými riešeniami, využívajúcimi otvorené technológie a štandardy, sa napríklad vyhnú platbe poplatkov za tzv. licencie tretích strán. Ďalšou možnosťou je využitie prístupu Software-as-a-Service (softvér ako služba), kde si samosprávy platia za prenájom informačného systému, ktorý poskytuje elektronické služby samospráv smerom k verejnosti. Prístup „softvér ako služba“ a riešenia na otvorených štandardoch a technológiách sú v dnešnej situácii tou najschodnejšou cestou.

Aj poslanci si polepšia. Veľký prínos pre samosprávu predstavuje tiež elektronizácia práce miestneho zastupiteľstva. Všetky pripravované a schválené dokumenty, záznamy z rokovaní i rozhodnutia zastupiteľstva sú v elektronickej forme prístupné nielen pre poslancov a pracovníkov samosprávy, ale aj pre všetkých občanov. „Zastupiteľstvo v elektronickej podobe šetrí verejné financie a životné prostredie, je bezpečnejšie a prehľadnejšie.

Občania majú k dispozícii aktuálne a presné informácie o činnosti a rozhodnutiach mesta, čo prispieva aj k zvýšeniu transparentnosti,“ povedal Andrej Hrnčiar, primátor mesta Martin, ktoré využíva modul Digitálne zastupiteľstvo v rámci projektu Digitálne mesto od spoločnosti Datalan.

Podpora pre všetkých. Tento projekt je výsledkom vízie skvalitnenia služieb pre občanov Slovenska. Súčasťou Digitálneho mesta od Datalanu je informačný systém KORWIN, ktorý v súčasnosti využíva 333 miest a obcí, čo predstavuje tretinový podiel na trhu v segmente veľkých a stredných miest a obcí. Jednotlivým úradom poskytuje dokonalý prehľad o hospodárení mesta a digitálnu informačnú podporu v rámci interného systému. Občania si tak môžu vybaviť množstvo agendy elektronicky – miestne dane, komunálny odpad, žiadosť o pridelenie vyhradeného parkovacieho miesta a pod., pričom niektoré výpočty urobí systém automaticky.

Bez straty času. Z pohodlia obývačky sa však prostredníctvom projektu Digitálne mesto dá vybaviť omnoho viac agendy – či už ide o vybavenie dokumentov na otvorenie podnikateľskej prevádzky, poplatky za odpad FO a PO, registrácia psa alebo zaplatenie dane za nehnuteľnosť. Podmienkou je buď zaručený elektronický podpis alebo jednoznačný identifikátor, ktorú si zvolí zastupiteľstvo – najjednoduchšou možnosťou je meno a heslo, ale môže to byť aj SMS notifikácia alebo GRID karta.

Buďte rýchlejší ako štát. Ako píšeme na inom mieste, štát v oblasti zavádzania eGovernmentu mešká s legislatívou, katastrofálna situácia je na Slovensku s čerpaním eurfondov na elektronizáciu samosprávy v rámci operačného programu OPIS. Pred fondami EÚ netreba zatvárať dvere, je dobré na ne myslieť a až raz prídu, efektívne ich využiť. Určite je však v dnešnej dobe dobré naskočiť na odchádzajúci vlak elektronizácie čo najskôr. Preto odborníci samosprávam odporúčajú, aby so zavádzaním nových riešení neotáľali a nespoliehali sa veľmi na to, že im štát pomôže, alebo to nebodaj urobí za nich. Elektronická komunikácia medzi samosprávou a občanom je nielen rýchlejšia, ale aj lacnejšia alternatíva.

■

KOMUNÁLNE FINANCIE

Hrozivý výpadok daní ROZPOČTY OBCÍ A MIEST: Obce v roku 2010 zápasili s doposiaľ najväčším prepadom daňových príjmov, s ktorým sa museli vysporiadať.

A

nalýza spoločnosti SCB – Slovak Credit Bureau, s.r.o., potvrdzuje obrovský deficit daňových príjmov, ktorý bol dôsledkom zníženého výberu dane z príjmov fyzických osôb za rok 2009 a jej záloh vyberaných počas roka 2010.

Príjmy sa zvýšili, ale… Napriek výrazným zmenám vo vývoji štruktúry príjmov celkové príjmy municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) v roku 2010 vzrástli oproti roku 2009 o 6,85 %, t. j. vyšším tempom rastu ako v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 (nárast o 4,22 %). V rámci štruktúry príjmov vidno výrazný pokles daňových príjmov, primárne určených na

financovanie originálnych kompetencií municipalít. Na rozdiel od medziročne sa zvyšujúceho rastu celkových príjmov, daňové príjmy sa v roku 2010 znižovali oproti roku 2009 o 12,24 perc. Súčasne sa znižoval aj podiel daňových príjmov na celkových príjmoch (zo 46,73 % v roku 2008 na 43,11 % v roku 2009 a 35,41 % v roku 2010).

Na platoch sa šetrí. Napriek nepriaznivým ekonomickým podmienkam celkové výdavky municipalít (vrátane ich rozpočtových organizácií) v roku 2010 vzrástli oproti roku 2009 o 9,88 %, t. j. vyšším tempom rastu ako v roku 2009. U každého druhu výdavkov sú badať rozdielne tendencie

vo vývoji. Najmenej, iba o 1,34 percenta, vzrástli bežné výdavky (zahŕňajú najmä platby za mzdy, platy, tovary a služby, poistné a bežné transfery - najmä príspevky a dotácie, splátky úrokov a ostatné platby (nie istinu) súvisiace s úvermi).

Tempo ich nárastu bolo nižšie, ako tempo ich rastu v roku 2009 (nárast oproti roku 2008 o 5,39 %). Aj keď ich absolútna hodnota medziročne narastala, podiel bežných výdavkov na celkových výdavkoch sa znižoval (zo 72,19 % v roku 2008 na 71,81 % v roku 2009 a na 66,23 % v roku 2010).

Napriek poklesu ich podielu na celkových výdavkoch, patrí táto skupina medzi výrazne najvyššie výdavky municipalít.

■

jún 2011 / komunálne financie 13

AKO UŠETRIŤ V SAMOSPRÁVE/3

Text: J. Oster, info@infoconsult.sk, foto: Fotolia

Zneužívanie IKT na pracovisku: jasné pravidlá zvýšia efektivitu práce

Prevádzka IKT nemusí byť neefektívna a nebezpečná INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE: Patria k neodmysliteľným

B

udovanie IKT v prostredí samosprávy tak ako vo všetkých oblastiach spoločnosti prešlo rôznymi vývojovými štádiami – počnúc budovaním technologickej infraštruktúry, riešením softvérového vybavenia, edukáciou používateľov, budovaním databáz až po súčasnú dobu, kedy sa manažmenty začínajú orientovať v problematike prevádzkovania IKT z hľadiska rizík i z hľadiska ich efektívneho využívania.

Aplikovateľnosť IKT v práci samosprávy pri zabezpečovaní každodenných úloh, komunikácii s občanom, bude mať v nasledujúcich obdobiach narastajúcu tendenciu, čo nesporne bude klásť zvýšené nároky na všetky aspekty prevádzky. Prevádzkovanie informačných technológií je často považované za „čiernu dieru“. Nie je ojedinelé vnímanie IT systémov ako nutného zla – prostriedku, bez ktorého sa síce ťažko zaobísť, ale na ktorého prevádzku je nutné vynakladať značné finančné prostriedky. Úplne logicky v takejto situácii vzniká rad otázok „ako ušetriť“ (viď tabuľka).

Počítač, pracovné činnosti a zábava. IKT ich prevádzkovateľ (vo firemnom alebo sa-

pracovným nástrojom. Bez počítačov, softvéru, tlačiarní a ďalších prvkov, ktoré združujeme pod pojem informačno-komunikačné technológie (IKT) sa dnes nazaobíde pravdepodobne žiadna spoločnosť a teda ani úrad samosprávy. mosprávnom prostredí) zriaďuje a prevádzkuje obykle pre účely poskytnutia pracovného prostriedku pre svojich zamestnancov – teda pre účely výkonu pracovných povinností. Aká je však skutočnosť? Prieskumy poukazujú, že v oblasti pracovnej disciplíny pri využívaní počítačovej techniky sú značne deformované a z hľadiska zamestnávateľov často nežiadúce návyky.

Kam to až zachádza. Využívanie IKT na súkromné „ aktivity“ často zachádza za hranice zdvorilosti, napríklad tlač, napaľovanie médií, programovanie s využívaním strojového času a rad ďalších, či sťahovanie/šírenie dát podliehajúcich autorskej ochrane. Ďalej sťahovanie/šírenie dát s nemorálnym alebo protizákonným obsahom, dokumentov pre páchanie podvodov prevažne ekonomického charakteru, či

Možné zdroje úspor Ak chcete šetriť, hľadajte odpoveď na tieto otázky: ■ aká je efektivita investícií do rozvoja IT infraštruktúry ■ nákup počítačov, notebookov a periférií ■ nákup nových licencií softvérového vybavenia ■ nákup služieb pre podporu prevádzky SW vybavenia ■ nákup update a upgrade SW vybavenia ■ nie je možné ušetriť presunutím HW na iné pracoviská?

■ nie je možné ušetriť presunutím SW licencií?

■ prečo sa zahlcuje sieť (dáta idú von alebo dnu/sú to cielene posielané dáta alebo ide o mallware prípadne cielený únik dát)?

■ kto sťahuje tie obrovské množstvá dát (ide o neškodné dáta/SW pirátstvo/protizákonné dáta?)

■ pracuje sa na počítačoch alebo sa hrajú hry resp.využívajú sa na pracovné účely?

■ kam mizne toľko papiera a náplní do tlačiarne?

■ prečo sa zaplňujú lokálne disky (SW/mpeg/mp3)?

14 komunálne financie / jún 2011

poškodzovanie záujmov zamestnávateľa – zapájanie sa do diskusií nepracovného charakteru, sprístupňovanie dôverných dát, či zneužívanie internetovej konektivity zamestnávateľa na maskovanie identity pri zverejňovaní príspevkov na chatových portáloch – najmä príspevky charakteru ohovárania, zverejňovania privátnych kompromitujúcich fotografií a videozáznamov, klamlivých inzerátov.

Východisko sa volá JASNÉ PRAVIDLÁ.

Princíp, ako tento problém vyriešiť, je veľmi jednoduchý a je možné ho zhrnúť do troch bodov. Po prvé, zaviesť jasné pravidlá s jasne vymedzenými požiadavkami voči zamestnancom - používateľom. Po druhé, tieto pravidlá vhodnou formou odkomunikovať so zamestnancami, pričom ideálne je vytvoriť cyklický proces vzdelávania zameraný práve na problematiku bezpečného a efektívneho prevádzkovania informačných technológií. A po tretie, zaviesť systém spätnej kontroly – nasadením vhodného technologického riešenia realizovať systém operatívnej kontroly využívania výpočtovej techniky.

Prevencia je namieste. Už len zavedenie uvedených opatrení má silný preventívny účinok, prax jednoznačne preukazuje, že už pri prvotnom spustení procesu sa mení postoj zamestnancov k otázke využívania aktív zamestnávateľa. Strata pocitu bezbrehej a nekontrolovateľnej anonymity vnáša do pracovnej disciplíny nový rozmer, ktorý, prirodzene, prináša zvýšenie efektivity a rovnako aj bezpečnosti využívania informačných systémov.

■

Viditeľný prínos „neviditeľných“ riešení

Ing. Marian Pavuk, vedúci oddelenia IT pre oblasť samospráv, CORA GEO, s.r.o.

Ako môžu obce, mestá a mestské časti ušetriť využitím moderných IT riešení?

Odpoveď na túto otázku môžeme vnímať ako pozitívny výsledok akejkoľvek inej inovácie. Už v minulosti priniesol napríklad vynález kolesa pokrok, ktorého dopady nie je možné celkom presne kvantifikovať, ale nikto z nás nepochybuje o vysokej miere prínosu takého vynálezu.

Aj v prípade informačných technológií ide o zefektívnenie a zrýchlenie vybavovania prevažnej väčšiny agend, ktoré sú v prostredí samosprávy riešené. Využívanie moderných riešení odstraňuje duplicitu úkonov a tvorí jednotnú databázu všetkých informácií, ktoré sú dostupné príslušným zamestnancom úradu.

V súčasnej dobe práve existencia dát v informačných systémoch umožňuje samospráve efektívnejšie komunikovať s občanmi, keď všetky agendy sú v elektronickej podobe prístupné v každom okamihu, čo výrazne skracuje čas potrebný na vybavenie stránky.

Moderné riešenia umožňujú automatizovať procesy správy a kontroly výberu daní a poplatkov, či v poslednej dobe automatizovať procesy zverejňovania nakladania s verejnými prostriedkami.

Aký prínos môže mať pre hospodárenie obcí a miest zavedenie informačného systému pre samosprávy?

Z pohľadu dobrého hospodára je potrebné vždy poznať reálny stav všetkých ekonomických ukazovateľov a k tomu je informačný systém samosprávy spoločnosti CoraGeo (ďalej len CG ISS) ideálnym nástrojom. Automatizované párovanie došlých úhrad v reálnom čase, kontrola plnenia rozpočtu, či evidencie majetku a zmlúv, sú len malou ukážkou toho, kde všade môže obec alebo mesto pocítiť pozitívny prínos CG ISS. No nielen ekonomická agenda je riešená prostredníctvom CG ISS. Komplexnosť systému je

hlavnou devízou, ktorá v konečnom dôsledku šetrí náklady. Agenda v samospráve je košatá a je dobré, ak používateľ pracuje v identickom prostredí a intuitívne dokáže využiť ponúkané funkčnosti. V neposlednom rade zavedením CG ISS získa obec či mesto spoľahlivého partnera, ktorý rieši problematiku samosprávy na Slovensku už od roku 1994.

V čom spočívajú hlavné prínosy nového portálu modernej samosprávy www.pomosam.sk?

Portál, ktorý spustila naša spoločnosť 1.6.2011, združuje funkčné riešenia miest pre elektronickú komunikáciu s občanmi a podnikateľmi. Hlavným cieľom bolo zviditeľniť tie mestá, ktoré i napriek zlej situácii v oblasti informatizácie spoločnosti začali samostatnú cestu elektronizácie služieb samosprávy smerom k občanom či podnikateľom. Tieto mestá niekoľko rokov vynakladajú prostriedky zo svojich rozpočtov, aby zastrešili informatizáciu úradov a budovali systém, ktorý však ako by povedali nezainteresovaní „nie je nikde vidieť“. Áno, je to pravda, ale jedným dychom treba povedať, že toto všetko im práve v tejto dobe umožňuje budovať nadstavby eGOV (elektronických samospráv) a pokračovať v zhodnocovaní investícií do informačného systému.

Na strane mesta považujeme za najväčšie prínosy tohto riešenia efektívne využívanie času pracovníkov úradu pri spracovávaní agendy. Systém umožňuje automatizované predpĺňanie dát z elektronických formulárov bez ďalšej potreby ľudských zdrojov. Rovnako tak všetko, čo je prostredníctvom portálu publikované, sa na internet dostane automatizovane z informačného systému mesta. To má za následok zníženie nákladov na správu agendy, či optimalizovanie procesov. Vytvorenie nového komunikačného kanálu v prostredí internetu posúva mesto ešte bližšie k občano-

vi. Klienti mesta ocenia prínosy elektronickej komunikácie ušetrením času stráveným pri vybavovaní žiadostí určených mestu, prístupom k aktuálnym informáciám o svojej osobe a majetku z pohodlia svojho domova alebo kancelárie. Veľkou výhodou je aj odstránenie duplicitného zadávania dát, ktoré už mesto o občanovi, či podnikateľovi má k dispozícii z minulosti. Pri otvorení formulára sa všetky takéto dáta už predvyplnia a občan ich už len validuje. Túto možnosť má v súčasnej dobe takmer 1 000 000 subjektov, občanov a podnikateľov z miest, ktoré tento portál zahŕňa. Pre tých ostatných sme pripravili aspoň ukážku toho, ako by to mohlo v budúcnosti fungovať v podobe virtuálneho mesta.

Aké výhody pre spravovanie agendy obcí a miest prináša geografický informačný systém?

Geografický informačný systém dopĺňa mozaiku produktov v oblasti informačných technológií o vizuálnu rovinu. K dátam, ktoré sú evidované v CG ISS, je priradený priestorový atribút, ktorý umožňuje zobrazenie informácie v mape. Vo veľkom množstve prípadov vizuálne zobrazenie urýchli orientáciu pracovníka riešiaceho konkrétnu agendu alebo pomôže simulovať dopady prijatých rozhodnutí. Naša spoločnosť vyvinula softvérové nástroje, ktoré dokážu upozorniť na miesta, kde dochádza k úniku financií pri výbere daní z nehnuteľnosti nielen v číslach, ale aj na mape. V tomto prípade hrá GIS zásadnú rolu. Napríklad, referent oddelenia správy dane z nehnuteľnosti si dokáže konfliktné rozdiely týkajúce sa platobných výmerov pre daň z nehnuteľnosti a prislúchajúcich daňových objektov, zobraziť farebne rozlíšené na mape. Pomocou ďalšej vrstvy – ortofotomapy (letecká snímka) si môže overiť informácie a dáta v informačnom systéme s realitou bez toho, aby opustil budovu úradu. Je veľa prípadov, keď môžeme práve na základe grafických podkladov zistiť majiteľa objektu, či parcely alebo urýchliť vydanie rozhodnutia bez fyzického overovania stavu na konkrétnom mieste.

■ www.corageo.sk

inzercia

O možnostiach, ktoré dnes ponúka využitie informačných a komunikačných technológií v každodennom živote, hovoríme s Ing. Marianom Pavukom, vedúcim oddelenia IT pre oblasť samospráv spoločnosti CORA GEO, s.r.o.

jún 2011 / komunálne financie 15

ELEKTRONIZÁCIA SAMOSPRÁVY

Text: js

OPIS stále zakliaty eGOVERNMENT: Ani májová konferencia ITAPA nedokázala nájsť odpoveď na otázku, ako na Slovensku urýchliť informatizáciu verejnej správy. Príčiny problému pritom poznajú všetci - firmy, úradníci i politici. by sme mohli efektívne vybudovať eGovernment, musíme bezodkladne odstrániť nadmernú byrokraciu v čerpaní eurofondov, vrátane pre elektronizáciu verejnej správy kľúčového OPIS-u,“ vyhlásil na konferencii splnomocnenec vlády SR pre informatizáciu spoločnosti Roland Sill. Ako dodal, zásadnú reformu administratívneho systému čerpania eurofondov má prerokovať Strategická rada pre eGovernment.

A

lený, sa na Slovensku neuskutočnil žiaden významnejší projekt eGovernmentu. Projektoví manažéri bojujú s byrokratickým systémom čerpania eurofondov, ktorý si vôbec nevšíma ich problémy, ale zameriava sa len na maximalizáciu neustále rastúceho administratívneho bremena. Byrokracia pri čerpaní prostriedkov pomoci už dosiahla takú úroveň, že výrazne sťažuje riadne dočerpanie prostriedkov v reálnom termíne.

Vyhlásenia a realita. Vďaka využitiu informačných technológií a finančných prostriedkov z operačných programov EÚ – ak ich dokážeme nepremárniť - môžeme podľa neho zásadne transformovať a zjednodušiť fungovanie verejnej správy. To všetko je síce pekné, ale realita je u nás dnes úplne iná.

Firmy i verejná správa vyčítajú Operačnému programu Informatizácia spoločnosti (OPIS), že prakticky zbrzdil proces modernizácie verejnej správy, keďže inštitúcie sa spoliehali na OPIS ako zdroj financovania, a preto odložili vlastné projekty.

Urob, ako vieš. „Základná infraštruktúra je dôležitá, ale nemienime donekonečna čakať na veľké zázraky. Preferujem istú cestu hoci aj malých, ale zato efektívnych a rýchlych projektov. Vyzývam všetkých zainteresovaných z radov verejnosti, aby predložili návrhy na svoje projekty na webovej stránke www.informatizacia.sk,“ povedal Miloš Molnár, poverený riadením sekcie informatizácie na MF SR. De facto tak priznal, že u nás dodnes neexistuje ucelená, jednotná koncepcia budovania eGovernmentu a jednotlivé projekty, ak sa chcú vôbec realizovať, musia riskovať, že niekedy v budúcnosti do medzitým prípadne schválenej koncepcie nezapadnú…

Totálna brzda. OPIS sa ale nerozbehol, a preto od roku 2007, kedy bol OPIS schvá-

Čerpanie eurofondov ku koncu marca 2011 Celková alokovaná suma v mil eur 97,6 30 %

1 445

250

6 413,6

881,8

19,83%

19,51%

772

87

11 360,6

1 209,4

617,8

3 600

8,89%

8,82%

993

27,95% 24,73%

25 %

23,37%

20 %

19,30%

18,16% 16,07%

15 %

12,79%

10 %

3,92%

5% 0% OP Technická pomoc

Regionálny OP

OP Zdravotníctvo

OP Doprava

16 komunálne financie / jún 2011

OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia

OP Konkurencieschop. a hosp. rast

OP Bratislavský kraj

Spolu

OP Výskum a vývoj

OP Vzdelávanie

OP Životné prostredie

OP Informatizácia spol.

Naša špecialita. Diskutéri konferencie sa zhodli, že sfunkčnenie celého operačného programu považujú za prinajmenšom také dôležité ako samotnú víziu eGovernmentu.

Len tak môžu byť dynamicky spustené zmysluplné projekty. Podľa účastníkov konferencie, drvivá väčšina byrokracie pritom pochádza zo Slovenska. Európska legislatíva je podľa nich jednoduchá a necháva veľký priestor na národné štáty. Žiaľ, aj preto zrejme u nás dôjde k tomu, že peniaze z OPIS-u radšej necháme Bruselu, ako by naši politici dali voľnú ruku súkromným IT firmám. Tie majú pripravené riešenia, ale na štátnom semafóre stále nesvieti zelená…

Reči, reči… U nás je okrem extrémnej administratívnej a byrokratickej záťaže celý proces navyše aj silne spolitizovaný, takže projekty sa po voľbách pravidelne rušia či pozastavujú pre podozrenia z korupcie a klientelizmu. Do istej miery aj oprávnene - v OPIS-e je totiž alokovaná takmer miliarda eur… Momentálne, a to už sme v druhej polovici tohto programového obdobia, sa z tejto sumy vyčerpali len necelé 4 percentá… Ak sa však pozriete na žalostné frázy, prezentované ako výstupy zo Strategickej rady pre eGovernment, musí byť každému jasné, že s informatizáciou verejnej správy u nás tak skoro nepohneme. Šanca žije. Veľká väčšina európskych krajín nemá takýto problém. Slovensko dnes čerpá prostriedky len na úrovni 63 % priemeru nových členských krajín, pričom problém je v skutočnosti zásadný a zasahuje všetky operačné programy, nielen OPIS. Podľa generálneho riaditeľa Itapy Vladimíra Ivantyšyna by však napriek všetkému bolo hriechom nevyužiť historickú príležitosť vybudovať eGovernment dobre, efektívne a z prostriedkov EÚ. Otázka je, ako to vôbec dosiahnuť.

■

ŽIVOT V MESTE

Mestá majú čo zlepšovať SPOKOJNOSŤ OBYVATEĽOV: Zaujímavé výsledky priniesol prieskum agentúry AKO, ktorý v marci uskutočnila pre spoločnosť Philips na vzorke 1000 respondentov. en 23 percent obyvateľov na Slovensku je vyslovene spokojných s kvalitou života vo svojom meste.

Zvyšné vyše tri štvrtiny hodnotia celkovú kvalitu života vo svojom meste ako nanajvýš priemernú, resp. podpriemernú až slabú.

L

malo byť vytváranie nových pracovných príležitostí (87 percent), boj s korupciou (82 percent), zlepšenie verejnej dopravy a ciest, zlepšenie zdravotnej starostlivosti (72 percent), zvýšenie reputácie mesta (70 percent), propagácia turizmu (68 percent) a bezpečnosť (66 percent).

Na pohľad sú krásne: kvalitou života však ľudí neuspokojujú

Parametre atraktívneho mesta. Najdôležitejšími faktormi pri posudzovaní atraktivity mesta sú jeho Prostredie, Bezpečnosť, Čistota a Prístup k zdravotnej starostlivosti. Za menej dôležité ľudia považujú Kultúru a nočný život, Architektúru a Športové možnosti. Prioritami samospráv pri zlepšovaní životných podmienok obyvateľov by podľa nich

Uvítali by zmenu k lepšiemu. Takmer 60 percent obyvateľov žije v meste, v ktorom sa narodili, tretina sa prisťahovala aby bola bližšie k rodine a priateľom a len štvrtina prišla za lepšími pracovnými príležitosťami.

Celkovo najspokojnejší sú obyvatelia Bratislavského kraja, na druhej strane rebríčka sú mestá z Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Dve oblasti, s ktorými sú ľudia

najspokojnejší, sú Nakupovanie a Kultúra a nočný život, ktoré považuje za potrebné zlepšiť len 16 až 18 percent populácie.

To sú však zároveň oblasti, ktoré opýtaní označili za najmenej podstatné. Najväčšou výzvou, ktorú budú musieť mestá prekonať, je jednoznačne nezamestnanosť (67 percent) a v menšej miere ekonomická nestabilita (48,5 percent).

■

Metaúdaje – novinka pre zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr

Vo všeobecnosti sa dokument zameriava na použitie súborov, ktoré sú najčastejšími nositeľmi informácií na portáloch povinných osôb. Väčšinou sú súbory skenované.

Ak je textový dokumentu zoskenovaný do formátu JPG, alebo PDF, je to problém.

V obidvoch prípadoch sa v texte nedá vyhľadávať, a text sa nedá ani vyznačiť pre skopírovanie. Správne je sken previesť do formátu, ktorý dodržiava štandardy. Je to možné prostredníctvom OCR programu, kedy získame z obrázku čitateľný text.

V materiáli „Usmernenie...“ sa prvý krát spomínajú tzv. metaúdaje – metadata.

Sú to údaje, ktoré v štruktúrovanej forme

stiahnutie. Tabuľka obsahuje metaúdaje – prehľad o tom, kto–komu, koľko, za čo.

popisujú jednotlivé zverejňované dokumenty. V podstate ide o prehľadnú tabuľku, ktorá jasnou formou popisuje základné informácie.

Napríklad pre zmluvu majú byť metaúdaje nasledovné: identifikačný údaj zmluvy, názov zmluvy, predmet zmluvy, hodnota (cena) predmetu zmluvy (ak nie je, tak odhad maximálnej hodnoty), dátum platnosti zmluvy, dátum zverejnenia zmluvy, identifikačné údaje zmluvných strán a identifikačné údaje osôb, ktoré podpísali zmluvu.

Čím jasnejšie sú stanovené pravidlá pre zverejňovanie dokumentov, tým jednoduchšie je dodržať povinnosť tieto dokumenty zverejňovať. Pre zverejňovanie je možné použiť rôzne nástroje. Firma WEBYGROUP ponúka Modul pre zverejňovanie na webových stránkach, ktorý spĺňa štandardy. Tento nástroj obsahuje aj “kolónky” pre jednotlivé metaúdaje a možnosť vkladať zmluvy v požadovanom textovom formáte. Súčasne WEBYGROUP organizuje aj seminár: Pravidlá zverejňovania informácií na internete. Seminár odpovedá na množstvo otázok spojených so zverejňovaním dokumentov a účastníkom poskytne cenné praktické rady a pomôcky. Viac informácií nájdete na www.webyseminare.sk/pravidlazverejnovania-informacii.xhtml ■

Metaúdaje sú pri zverejňovaní dokumentov povinné. Popisujú, no nenahrádzajú vlastný dokument a je potrebné zverejniť aj plné znenie vlastnej zmluvy. Pri zmluvách je veľmi významná formulácia jednotlivých bodov, preto je jednoznačne potrebné, aby sa celá zmluva dala prečítať.

Kontakt: WEBY GROUP, Zvolen poskytovateľ portálových riešení pre www stránky slovenských miest a obcí

Pre zhrnutie – optimálne je zverejnenie zmluvných dokumentov v tabuľke, kde je súčasne umiestnený aj čitateľný súbor na

Tel/fax: 045/5400 200-2 E-mail: obchod@webygroup.sk www.webyportal.sk

jún 2011 / komunálne financie 17

inzercia

Začiatkom mája Ministerstvo financií v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti a Úradom vlády vydalo „Usmernenie pre konverziu písomných dokumentov na elektronické dokumenty, verzia 2.“ Dokument je prvým spoločným materiálom uvedených ministerstiev k zákonu č. 546/2010 Z.z. Hovorí o forme, AKO sa majú zverejňovať povinné dokumenty na webe.

ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO

S vyššou kapacitou a čistejším odtokom v roku 2013: ČOV v Hornom Hričove

Text: M. Kosec, foto: autor

Čistá voda s prispením fondov INTENZIFIKÁCIA ČOV V ŽILINE: Nakoľko sa na ňu napája stále väčšie množstvo obyvateľov a má aj vzhľadom na aglomeráciu svoj vek, muselo zákonite dôjsť k jej intenzifikácii.

Č

istiareň odpadových vôd v Hornom Hričove slúži na čistenie odpadových vôd Žiliny, okolitých obcí a taktiež na čistenie priemyselných odpadových vôd z tunajších podnikov.

Nové parametre. „Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. Žilina ako investor významného ekologického projektu museli pristúpiť k intenzifikácii čistiarne odpadových vôd. Od 1.1. 2010 vstúpili do platnosti nové predpisy, ktorými sa sprísnili jednotlivé parametre odpadových vôd vypúštaných z čistiarne do

recipientu. A keďže ČOV bola vybudovaná v osemdesiatych rokoch, nedosahovala už predpísané hodnoty, hlavne čo sa týka fosforu a dusíka,“ informoval nás Ing. Dušan Šutý, projektový manažér stavby.

Vyššia kapacita. Na čistiareň sa v najbližšom období bude pripájať ďalších 30 tisíc obyvateľov, čo znamená, že bez intenzifikácie by náročné úlohy už nezvládla. Po rekonštrukcii bude čistiť odpadové vody o kapacite 191 tisíc obyvateľov. „Celková výška investičných nákladov na intenzifi-

káciu čistiarne dosiahne 15 318 000 eur, z toho finančný príspevok EÚ je 95 percent a príspevok SEVAK-u 5 percent. S rekonštrukciou sme začali v marci tohto roku a dokončenie plánujeme v marci 2013,“ hovorí Ing. Miroslav Kundrík, generálny riaditeľ SEVAK, a.s. Žilina.

Hlavný dôraz pri rekonštrukcii ČOV-ky sa kladie na intenzifikáciu mechanického a biologického stupňa, stavebných a prevádzkových objektov a predovšetkým na zvýšené odstránenie dusíka a fosforu na odtoku z čistiarne.

■

V čom spočívajú výhody elektronických aukcií

A

Akým spôsobom môže obciam a mestám ušetriť financie využívanie elektronických aukcií?

Elektronická aukcia je všestranne použiteľný nástroj pre získavanie úspor v samospráve. Kľúčovým zmyslom realizácie aukcie je dať šancu zlepšiť pôvodne ponúknutú cenu všetkým firmám, ktoré sa zúčastňujú súťaže a majú záujem o zákazku.

Počas trvania aukcie vidia svoje aktuálne poradie aj najlepšiu ponuku a presne vedia, kam sa so svojou ponukou musia dostať aby zvíťazili a zákazku dostali.

Ing. Boris Kordoš expert na elektronické aukcie

18 komunálne financie / jún 2011

Samospráva takýmto spôsobom nakupuje tovar, služby alebo práce za skutočne najlepšiu cenu a ušetrené peniaze môže investovať do tých činností, na ktoré by bez úspor získaných v elektronických aukciách nemala prostriedky. Čo môže byť z pohľadu obcí výhodnejšie - realizovať si elektronické aukcie vlastnými silami, alebo poveriť touto úlohou špecializovanú firmu?

Keď obec alebo mesto obstaráva veľa a chce používať elektronické aukcie pravidelne, je výhodnejšie získať licenciu na neobmedzený prístup do aukčného systému a jednoduchšie obstarávania si realizovať vo vlastnej réžii a zložitejšie obstarávania si nechať zabezpečovať ako službu špecializovanou spoločnosťou.

V takomto prípade sú služby špecializovaných firiem poskytované s výraznými zľavami.

V prípade využívania elektronických aukcií zriedka, prípadne pri zložitých obstarávaniach, odporúčame nechať si tieto služby vždy zabezpečiť špecializovanou spoločnosťou.

Aké ďalšie výhody majú elektronické aukcie okrem úspory finančných nákladov?

Elektronické aukcie okrem peňazí šetria i čas potrebný na vykonanie obstarávania, preto je úspora vždy dvojaká. Elektronická aukcia prináša úsporu peňazí aj času potrebného na realizáciu dobrého nákupu.

Polhodinová aukcia dokáže nahradiť opakované osobné viackolové vyjednávanie ceny s viacerými uchádzačmi. Vyjednanie zľavy na veľkej zákazke s desiatimi uchádzačmi elektronickou aukciou trvá približne hodinu, bez aukcie celé týždne.

Používanie elektronických aukcií v obstarávaní prináša okrem efektívneho nákupu aj potvrdenie, že sa obstaráva transparentne. Výsledkom je spokojné zastupiteľstvo, spokojný občan a volič, ale aj dodávatelia, ktorí vedia, že tam, kde sú aukcie, je aj súťaž. Elektronické aukcie sú skutočne najtransparentnejší prostriedok vo verejnom obstarávaní.

■ www.eaukcie.sk

KOMUNÁLNA TECHNIKA

Text: M. Hudec, foto: M. Kosec

TRENDOM je výkon a úspornosť NOVINKY V TECHNIKE: Začiatkom júna si ich mohli pozrieť návštevníci Dní novej techniky vo firme Kobit-SK v Dolnom Kubíne.

Niet nad čistú vodu: kombinovaná cisternová nadstavba Kobit na vozidle MAN

Zišlo by sa každej obci: špeciálne vozidlo pre čistenie chodníkov

N

a predvádzacej ploche sa stretli nové stroje na údržbu zelene v mestách, na čistenie komunikácií, spracovanie komunálneho odpadu ale aj na údržbu ciest a diaľnic. Boli od výrobných firiem z Česka, Talianska alebo Nemecka.

Hlas z Turzovky. „S firmou Kobit-SK dlhodobo spolupracujeme a máme od nej dobrú komunálnu techniku. Občania mesta očakávajú jeho ďalšie skrášľovanie, máme s firmou rozpracovaný projekt na zlepšenie životného prostredia. K jeho naplneniu chceme použiť aj eurofondy. V Turzovke sme si opravili chodníky a chceme, aby boli čisté a na to potrebujeme patričnú techniku. Intenzívne sa zaoberáme životným prostredím. Nechceme, aby sa v meste zhoršila kvalita života,“ povedal primátor mesta Miroslav Rejda.

Zaujala ťažká technika. Predovšetkým od nemeckej firmy Bomag, ktorá je svetovou jednotkou v zhutňovaní skládok komunálneho odpadu. Jej kompaktory majú oproti konkurencii rad výhod. Je to napríklad voľná verzia s nakladacou lopatou, vysoko efektívny hydraulický pojazdný systém alebo o 15 percent nižšia spotreba paliva.

Plne pancierovaná a uzavretá spodná časť kompaktora eliminuje riziko vzniku požiaru a 100-percentná stúpavosť dovoľuje bezpečne prechádzať cez hranu skládky.

Výhod je ďaleko viac a aj preto napríklad v Česku až 90 percent skládok používa ťažkú techniku Bomag.

Aj na Slovensku. „U nás sú to predovšetkým spoločnosti Marius Pedersen, .A.S.A. Slovensko, AVE SK, ktoré vo väčšom rozsahu používajú techniku Bomag. Sú ta aj naši najväčší odberatelia,“ dodal Richard Schovanec, riaditeľ divízie predaja ťažkej techniky Norwit Slovakia v Poprade. Brnenská firma Forest Meri dodáva na Slovensko napríklad frézy na zimnú údržbu ciest alebo pre rekultiváciu lesných a poľných ciest.

Súčasťou jej biznisu je kompletný záručný a pozáručný servis. Špičkový výrobca. Je ním Scania, nadnárodný výrobca ťažkých nákladných vozidiel, autobusov, autokarov, priemyselných a lodných motorov. Na tohtoročné Dni novej techniky v Kobite-SK prišlo na Oravu nákladné auto pre odvoz odpadu Scania s nadstavbou Zoeller Medium XL-S z Česka. Spotrebuje málo paliva pri efektívnej prevádzke a komforte pre vodiča. Spoločnosť MTM Tech v Rokycanoch ukázala v Dolnom Kubíne moderný vysávačový stroj na čistenie mestských komunikácií Twister.

Výrazné úspechy. Firma Kobit-SK v Dolnom Kubíne je najväčším výrobcom a dodávateľom zariadení na letnú a zimnú

údržbu ciest a komunikácií na Slovensku.

Obchodný sortiment spoločnosti tvoria aj vozidlá na zber a odvoz komunálneho odpadu, transportná technika i špeciálne nadstavby. Na našom trhu pôsobí 15 rokov. Hospodársku recesiu spred dvoch rokov pocítili aj Oravci, mali nižšie objednávky a museli predovšetkým znižovať výrobné náklady. „Výrazne sme obmedzili spoluprácu s kooperujúcimi firmami. Stále máme rozhodujúcich odberateľov, ktorými sú župy, Národná diaľničná spoločnosť, mestá i obce. V tomto roku je to už lepšie.

Naďalej sa zameriavame na techniku pre zimnú údržbu ciest, diaľnic a na stroje na spracovanie komunálneho odpadu. To je trend, zachytili sme ho a budeme v ňom pokračovať,“ zdôraznil Ján Zajac, riaditeľ Kobitu v Dolnom Kubíne.

Dvadsať úspešných rokov. Pripomína si ich holding Kobit v Jičíne. Firma začala vyrábať komunálnu a bitumenovú techniku (KOBIT) v prenajatých priestoroch v pražskom Suchdole. Neskôr sa presťahovala do Jičína, kde má aj vlastný vývoj. Dnes patrí do portfólia holdingu špecializovaná zvarovňa v Zálší pri Chocni. Holding má samostatné firmy na hydrauliku, elektrinu, dopravu a propagáciu. Spoločnosť Cestná technika v Novej Pake pripravuje výrobu pre montáž v Jičíne. Kobit má dcérske firmy na Slovensku, v Maďarsku, Rusku, Indii a Saudskej Arábii.

■

jún 2011 / komunálne financie 19

KULTÚRNE PAMIATKY

Bojnický zámok v plnej kráse: aj na jeho obnovu prispeli fondy

Fondy pre obnovu môžu byť rôzne Obnova nehnuteľných kultúrnych pamiatok ako súčasť systematickej ochrany a uchovávania kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie sa často nachádza na okraji finančných záujmov verejného aj súkromného sektora. Nedostatok finančných prostriedkov je pre túto oblasť viac ako príznačný.

V

mnohých prípadoch vlastníci a správcovia nehnuteľných pamiatok realizujú len nevyhnutné sanačné práce, aby nedošlo k totálnemu znehodnoteniu pamiatky a pri komplexnejších projektoch obnovy sú odkázaní na finančné prostriedky z externých zdrojov. V súčasnosti sú na Slovenskú dostupné viaceré zdroje, ktoré finančne podporujú ochranu kultúrneho dedičstva a obnovu nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

Regionálny operačný program (ďalej len „ROP“) je jedným z jedenástich

20 komunálne financie / jún 2011

operačných programov, ktorým Európska únia formou investícií do občianskej infraštruktúry a vybavenosti regiónov podporuje regionálny rozvoj na Slovensku. Jednou z hlavných priorít ROP je aj „Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov,“ ktorej cieľmi sú zvýšenie kvality a rozsahu služieb poskytovaných pamäťovými a fondovými inštitúciami (múzeá, galérie, knižnice) a revitalizácia významných pamiatkových objektov v súvislosti so zachovaním kultúrneho dedičstva a jeho využitia v kultúrno-poznávacom cestovnom ruchu.

Oblasti podpory. Ciele priority „Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov“ sú napĺňané formou investícií zameraných na rekonštrukciu a modernizáciu existujúcich múzeí, galérií a knižníc, a tiež na obnovu nevyužívaných objektov nehnuteľných kultúrnych pamiatok za účelom ich využitia ako pamäťovej a fondovej inštitúcie, prípadne na kultúrno-spoločenské a osvetové účely. Ciele tejto priority a spôsoby ich napĺňania predstavujú dve základné oblasti podpory rozvoja kultúrneho potenciálu regiónov. Na jednej strane sú podporované projekty rekonštrukcie a modernizácie

existujúcich múzeí, galérií a knižníc. Druhá oblasť podpory je smerovaná do obnovy nevyužívaných alebo nevhodne využívaných nehnuteľných kultúrnych pamiatok s potenciálom ich využitia pri kultúrnom rozvoji daného regiónu.

Financie. Z aktuálne dostupných externých dotačných zdrojov je v ROP pre oblasť obnovy kultúrnych pamiatok alokovaný najväčší objem finančných prostriedkov.

Na roky 2007 – 2013 bolo k dispozícii spolu vyše 158 mil. eur. V súčasnosti je disponibilná alokácia finančných prostriedkov vo výške cca 67 mil. eur. Výška nákladov jedného projektu môže byť maximálne 2 490 000 eur. Záujemca môže žiadať 95% z tejto sumy a zvyšných 5% nákladov je povinný hradiť z vlastných zdrojov, prípadne z úveru.

ROP predstavuje takto v súčasnosti najjednoduchšiu možnosť, ako získať relatívne veľký objem finančných prostriedkov na investičné projekty obnovy nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Žiadatelia. Program je určený subjektom územnej samosprávy, t. z. mestám, obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom knižníc, múzeí, galérií, prípadne mestských kultúrnych a osvetových stredísk; inštitúciám štátnej správy, t. j. ústredným orgánom štátnej správy ako zriaďovateľom múzeí a galérií a Matici slovenskej.

Nezávisle od druhu žiadateľa musí byť vždy zachovaná koncepcia, že žiadateľom finančného príspevku je vlastník nehnuteľnosti a nehnuteľnosť je v správe organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti žiadateľa s právnou subjektivitou.

Investičná príprava. Žiadatelia, ktorí majú záujem podať žiadosť o poskytnutie príspevku, musia mať už v čase podania žiadosti zrealizovanú kompletnú investičnú prípravu, t. z. vypracovanú projektovú dokumentáciu pre realizáciu stavby a vydané právoplatné stavebné povolenie.

Náklady na investičnú prípravu nie sú zanedbateľné, a preto v prípade ROP je možné v prípade schválenia žiadosti žiadať o ich spätnú refundáciu ak sú súčasťou schváleného rozpočtu.

Programy cezhraničnej spolupráce sú ďalšou možnosťou, ako získať finančné prostriedky na obnovu nehnuteľných kultúrnych pamiatok: ■ Program cezhraničnej spolupráce SR – Rakúsko 2007 - 2013, ■ Program cezhraničnej spolupráce SR – ČR 2007 - 2013, ■ Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – SR 2007 – 2013,

■ Program cezhraničnej spolupráce Maďar-

ská republika – SR 2007 - 2013. Špecifikom projektov financovaných v rámci týchto programov je nutnosť realizácie v spolupráci s partnerom na druhej strane hranice. Projekt musí deklarovať cezhraničný dopad, ktorý bude mať pozitívny vplyv na rozvoj prihraničných regiónov na obidvoch stranách hranice. Uvedené programy nepodporujú výlučne investičné projekty realizované jedným partnerom v jednej krajine. Investičné aktivity musia byť vhodne doplnené o neinvestičné aktivity, ako napr. podpora nových a inovatívnych kultúrnych aktivít, vytváranie spoločných produktov, podpora partnerstiev, spoločná prezentácia kultúrneho dedičstva a podobne.

Z finančného hľadiska nie sú v rámci týchto programov pre priority kultúrnej spolupráce a ochrany kultúrneho dedičstva alokované také veľké finančné objemy ako napríklad v ROP. Taktiež maximálna výška nákladov na jeden projekt je nižšia a líši sa v závislosti od konkrétneho programu a výzvy (od 500 tis. do 2 mil. eur).

Podmienka 5%-ného spolufinancovania projektu z vlastných zdrojov žiadateľov platí aj pri týchto typoch projektov.

Obnovme si svoj dom je program v rámci dotačného systému Ministerstva kultúry SR. Prostredníctvom tohto programu sú podporované menšie investičné projekty obnovy a reštaurovania národných kultúrnych pamiatok zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Systém poskytovania dotácií umožňuje záujemcom predkladať žiadosti o poskytnutie dotácie vždy raz do roka, spravidla na konci roka. Finančný príspevok je poskytovaný na základe schválenej žiadosti a to len na projekt, alebo jeho časť, ktorá sa realizuje v príslušnom rozpočtovom roku, na ktorý sa dotácia požaduje.

Po finančnej stránke program podporuje menšie projekty. Pre ilustráciu, tento rok bolo v rámci programu Obnovme si svoj dom zaregistrovaných 1099 žiadostí v sume vyše 67 mil. eur, z ktorých 52 bolo schválených v celkovej sume 579 200 eur (zdroj: www.culture.gov.sk). Priemerná výška schválenej dotácie je teda 11 138 eur.

Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru. Predstavuje ďalšiu možnosť získania finančných prostriedkov na investičné projekty obnovy pamiatok do budúcnosti. V októbri a novembri minulého roka bolo medzi predstaviteľmi Nórska, Islandu a Lichtenštajnska

ako donorskými krajinami a Slovenskom podpísané Memorandum o porozumení pre implementáciu tohto programu pre roky 2009 – 2014. Slovenská republika tak pokračuje v čerpaní tohto druhu pomoci z obdobia 2004 – 2009. Ako prijímateľská krajina budeme mať k dispozícii z tohto programu pre ďalšie obdobie vyše 38 mil. eur a jednou z priorít je aj ochrana kultúrneho dedičstva.

Nielen verejné zdroje. Všetky vyššie uvedené dotačné zdroje predstavujú finančné prostriedky poskytované z verejných zdrojov. Aj v súkromnom sektore sa však nájdu spoločnosti, ktoré cítia spoločenskú spoluzodpovednosť za stav kultúrneho dedičstva a prostredníctvom vlastných nadácií podporujú rôzne oblasti ekonomického a kultúrno-spoločenského života (napr. Nadácia VÚB, Nadácia Chemosvit, Nadácia SPP a iné).

Nedajte sa odradiť. Bez ohľadu na množstvo externých dotačných zdrojov, objem finančných prostriedkov v nich alokovaných a podmienky ich čerpania, by mal osud nehnuteľných kultúrnych pamiatok ležať na srdci predovšetkým ich vlastníkom a správcom. Práve títo by mali vyvíjať aktivity a snahu o ich systematickú ochranu a obnovu. V prípade nedostatku finančných zdrojov sú k dispozícii rôzne alternatívne možnosti na financovanie aktivít ich ochrany a obnovy, napr. PPP projekty. Existuje mnoho pozitívnych príkladov zo zahraničia, kedy sa dobrá vec podarila zrealizovať len vďaka nadšeniu zainteresovaných a nedostatok finančných zdrojov možno predstavoval komplikáciu, no nie neprekonateľnú prekážku.

■

Maroš Janovič, CENTIRE

jún 2011 / komunálne financie 21

ROZVOJ REGIÓNOV

Plavba po Baťovom kanáli: na svoje si prídu aj cyklisti

Text: M. Hudec, foto: TSK

VODA, ktorá spája CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA: O príprave a účasti na spoločných podujatiach hovorili naši župani s hajtmanmi združenými v Asociácii krajov Českej republiky na májovom stretnutí v Trenčíne.

P

odľa predsedu TS SK8 Tibora Mikuša išlo o užitočnú výmenu skúseností v prenose kompetencií. Jednou z tém bol aj spoločný projekt prihraničných slovenských a českých krajov, zameraný na spoluprácu pri využívaní Baťovho kanála.

Obojstranný úžitok. Štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka zdôraznil, že na slovenskej strane je proces dobre naštartovaný a na jeseň možno očakávať dohodu medzi Slovenskom a Českom.

Spokojný bol aj Juhomoravský hejtman a zároveň predseda Asociácie krajov ČR Michal Hašek. Podotkol, že na oboch stranách Moravy projekt prispeje k rozvoju zamestnanosti i turistického ruchu. Pokiaľ ide o prípravu spoločných aktivít po roku 2014, župani a hejtmani sa dohodli na spoločnom rokovaní o budúcnosti územnej spolupráce s príslušnými členmi Európskej komisie v Bruseli, pravdepodobne v októbri v rámci podujatia OPEN DAYS. Baťov kanál. Tento unikátny technický projekt 20. storočia pôvodne vznikol na zavlažovanie územia. S jeho plavebným využitím nebolo rátané. Firma Baťa vlastnila lignitovú baňu v Ratiškoviciach a presadila svoj návrh, aby sa úsek zo Sudoměříc do Otrokovíc stal súčasťou plavebnej cesty, ktorú využívali na prepravu paliva. Na tieto účely sa kanál využíval až do roku 1960. Unikátna vodná cesta dostala oficiálne meno Baťov

22 komunálne financie / jún 2011

kanál 1. mája 2002 za účasti Tomáša Baťu ml. a obnovil sa tak ľudový názov „Baťák“.

Druhý život vody. Plavebná trasa Baťovho kanála začína v Čechách prístavom v Otrokoviciach (v Baťove) a končí na slovenskom území v Skalici. Bola súčasťou vodného diela už od jeho budovania v 30. rokoch minulého storočia. Dĺžka trasy Skalica - Otrokovice je zhruba 55 kilometrov. Plavebná hĺbka kanála je 1,5 metra. Na trase existuje 13 plavebných komôr. O jeho využívaní na plavebné účely pre záujemcov o vodnú turistiku sa začalo uvažovať v roku 2005, keď bolo podaná žiadosť o grant z fondov EÚ. Prístav v Skalici začali budovať v roku 2006 za pomoci eurofondov.

Plavebná sezóna. Začína sa v máji a končí v októbri. Trasa plavby prechádza cez Zlínsky a Juhomoravský kraj. Zabezpečuje to rozšírenie plavebných komôr, ktoré vyrovnávajú rozdiel výšok na toku, a umožňujú tak lodiam a hausbótom cestovať po celej splavnej trase. Práve o hausbóty je medzi ľuďmi obrovský záujem, teraz sa tak môže uspokojiť podstatne viac záujemcov.

V súčasnosti je možné si v prístaviskách požičať okolo 30 obytných lodí rôznej veľkosti a vybavenia.

Na loď s bicyklom. Tento rok bude na brehoch kanála otvorená cyklotrasa, ktorá umožní kombinovať plavbu s výletmi na bicykli. Na trase Baťovho kanála je niekoľ-

Užitočná výmena skúseností s hajtmanmi z Moravy: Tibor Mikuš, predseda TS SK8

ko pamiatok a zaujímavostí. Patrí k nim pamiatková zóna v Skalici s historickou Rotundou sv. Juraja, areál vínnych pivníc Plže v Petrove, skanzen v Strážnici, historická vodná lanovka vo Vnorovách. V blízkosti kanála je aj niekoľko turistických cieľov a atrakcií dostupných bicyklom.

Pracovná skupina. Vznikla kvôli aktivitám na Baťovom kanáli a rieke Morave.

Pripravuje a koordinuje projekty v cestovnom ruchu na československom pohraničí. Členovia skupiny sú zástupcami ministerstiev, štátnych orgánov, úradov, podnikov, krajov, miest, obcí a organizácií rôzneho zamerania zo Slovenskrj a Českej republiky. Striedavo sa stretávajú v Skalici a Hodoníne. Ich zásluhou sa podarilo dobre pripraviť niekoľko projektov na oboch stranách hraníc, hlavne z Iniciatívy EU Interreg IIIA CR/SR. Išlo napríklad o projekt ECOS-OUVERTURE pre vnútroštátne vodné cesty, IMAGINE ACTION vytvoril zasa dobré prostredie pre miestny rozvoj i turistiku.

Projekt Moravou a Záhorím loďou i na bicykli bol zameraný na turistov v SR a ČR. Projekt DEJTE SI RANDE S EVROPOU podnietil nové možnosti pre podnikateľov v cestovnom ruchu.

■

www.vub.sk 0850 123 000

Žijeme s vaším mestom

Peter VaĢo, segmentový manažér

VÚB banka je spoĘahlivým partnerom pri spoluƂnancovaní projektov obnovy a rozvoja miest a obcí Vieme, že starostlivosĹ o|mestá a|obce, v|ktorých žijeme, sa bytostne týka každého z|nás. Preto staviame na dlhoroêných partnerstvách s|municipalitami a|poêúvame, êo potrebujú. Dáva nám to stabilitu, o|ktorú sa môžete oprieĹ kdekoĘvek a|kedykoĘvek. Skutoêný záujem o|klienta si však êasto vyžaduje vstaĹ z|kancelárskej stoliêky a|spoznávaĹ nové veci. Sme na to vždy pripravení.

Balíky služieb pre samosprávy od Dexia banky Balíky služieb Municipal pre samosprávy pre organizácie, ktorých zriaďovateľom je samospráva výhodnejšie využívanie bežného účtu prístup k poradenským službám spoločnosti Municipalia, a.s. jedinečná možnosť získať vedenie balíka zdarma výhodný prístup k hotovosti kdekoľvek prostredníctvom výberov z bankomatu, na pošte alebo v pobočkách iných bánk prostredníctvom platobnej karty

Banka pre život www.dexia.sk