/KoFi_2_2011

časopis o ekonomike miest a obcí

FEBRUÁR 2011 cena: 2,26 €/68 Sk www.komunalnefinancie.sk

odmeny a platy v samospráve: Horúce peniaze v búrlivých vodách elektronizácia samosprávy: Bez tajností na internete – zmluvy, objednávky, faktúry biofarmy: V prírode sa darí aj bez štátnej pomoci odpadové hospodárstvo: Ako premeniť skládku na ekologickú elektráreň

Špeciál: 100 NAJLEPŠÍCH TIPOV, ako ušetriť v samospráve

Služba Cash manažment pre samosprávy — nástroj na efektívne riadenie likvidity Komu je služba určená? mestám, obciam, samosprávnym krajom a ich rozpočtovým a príspevkovým organizáciám

Čo samospráva získa využívaním tejto služby? kvalitnejšie manažovanie finančných vzťahov zriaďovateľa a jeho organizácií efektívne riadenie finančných prostriedkov určených na financovanie rozpočtových a príspevkových organizácií možnosť dočasného investovania organizáciami ešte nevyčerpaných častí finančných prostriedkov, a tým ich výhodnejšie zhodnotenie prehľad o čerpaní prostriedkov jednotlivými organizáciami

Banka pre život www.dexia.sk

hlavná téma

4 MONITOR Zo života regiónov

PLATY A ODMENY STAROSTOV A PRIMÁTOROV 8

Milí čitatelia,

Pomôže poslanecký návrh vyriešiť starý problém?

10 ZMLUVY NA INTERNETE Začiatky s rozpakmi

22 BIOFARMY Prežijú aj bez štátu PRIPRAVUJEME ■ Energetická efektívnosť - možnosti úspor energie v komunálnej sfére ■ vybavenie miest a obcí - infraštruktúra, dopravné značenie, mestský mobiliár ■ IT technológie pre zjednodušenie služieb verejnej správy občanom ■ financie - poradenská a konzultačná činnosť bánk pre samosprávu ■ ochrana a rekonštrukcia historických a kultúrnych pamiatok ■ efektívnosť v práci obecných úradov (snem APUMS)

Ďalšie číslo časopisu Komunálne financie vyjde 28. 3. 2011

časopis o ekonomike miest a obcí

Vedúca projektu: Mgr. Dagmar Bošanská dagmar.bosanska@komunalnefinancie.sk Redakcia: dr. Peter Marianyi marianyi@komunalnefinancie.sk

Komunálne financie Časopis o ekonomike miest a obcí 5. ročník

Grafika: Martin Strihovský Foto na titulke: Fotolia

Registrácia: EV 3356/09 ISSN 1337-2459 Vydavateľ: SON MEDIA, s.r.o.

Nevädzová 5, 821 01 Bratislava Tel.: + 421 2 4870 0007, Fax: + 421 2 4870 0009

prekliatie štyroch rokov, teda jedno volebné obdobie, sa na ponovembrovom vývoji Slovenska ešte stále podpisuje katastrofálnym spôsobom. Žiadna koncepcia, hlavne tam, kde je najviac potrebná, teda v školstve, zdravotníctve, sociálnej oblasti a samospráve, toto prekliatie neprežije. Politické záujmy a nominácie po každých parlamentných voľbách prinesú veľmi rýchle a bolestné vytriezvenie, ktoré stále viac demoralizuje tú väčšinu poctivých a pre vec zapálených nadšencov. Vrcholom tejto arogancie moci je presun eurofondov do stavby pár kilometrov diaľnic, ktoré si presadil bývalý eurokomisár pre vzdelávanie… Čo tam po budúcnosti, čo na tom, že peniaze budú chýbať aj v Operačnom programe informatizácia spoločnosti (OPIS), z ktorého sa má financovať aj e-government. Veď miliarda eur (!!) z tohto programu beztak leží v polovici programového obdobia stále ladom (prečo asi?!) a pri totálnej absencii nejakej koncepcie sa ani tak skoro nepohne. Nemožno sa preto čudovať, že s elektronizáciou samospráv mnohí radšej vyčkávajú – veď o pol roka bude zasa štát vyžadovať niečo iné…

Ale neklesajte na duchu – s Komunálnymi financiami ostanete vždy o kúsok vpredu, aj v úspornom finančnom režime, ku ktorému vám ponúkame množstvo dobrých tipov v Špeciáli tohto čísla.

Príjemné a užitočné čítanie želá Dagmar Bošanská

Tlač: PRESS GROUP, s. r. o.

Marketing: Mgr. Dagmar Bošanská Predplatné: SON MEDIA, s.r.o.

Nevädzová 5, 821 01 Bratislava

február 2011 / komunálne financie 3

MONITOR

Šetria naše lesy Materiály na rokovanie mestského zastupiteľstva budú poslanci v Bratislave dostávať v elektronickej podobe. Vďaka elektronizácii informácií možno ušetriť iba počas nadchádzajúcich štyroch rokov takmer 100 tisíc eur. Dnes totiž magistrát vynakladá ročne viac ako 34 tisíc eur na tlač a rozmnožovanie materiálov v papierovej forme. Elektronické materiály, dokumenty budú podľa návrhu oproti súčasným papierovým (mesačne cca 225 materiálov po 100 kusov papiera) nielen kvalitnejšie (napr. katastrálna mapa, nákres, snímka), ale práca s nimi bude tiež prehľadnejšia a rýchlejšia.

„Amerika“ v Skýcove

Skýcovčania vyriešili problém s cintorínom. V obci v okrese Zlaté Moravce dokončujú nový cintorín s názvom Milénium 2010, na ktorom budú namiesto drahých a honosných náhrobkov iba pamätné tabule a tráva. Jeho výstavba za viac ako 100 tisíc eur je po dva a pol roku takmer ukončená. Kapacitne by mal vystačiť na nasledujúcich 100 rokov. Pri uvedení tejto myšlienky a stavbe cintorína sa bývalý starosta obce Štefan Gahér stretol aj s nevôľou a nedôverou predovšetkým starších občanov, pritom obec mala problém s nedostatkom miesta na pôvodnom cintoríne. „Ide o takú raritu. Je to cintorín na ‚americký‘ spôsob. Žiadne tie stotisícové mramorové poklopy a betónové múriky,“ vysvetlil Štefan Gahér.

Koniec detských domovov?

V profesionálnych rodinách by postupom času malo vyrastať stále viac detí. Domovy by po novom počas nasledujúcich dvoch rokov museli pripraviť podmienky na to, aby od 1. januára 2013 už všetky deti vo veku do šesť rokov vyrastali výlučne v rodinnom prostredí, teda v profesionálnej rodine. Navrhuje to Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v novele zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Tú však musí ešte odobriť vláda aj parlament. V súčasnosti vyrastá v profesionálnej rodine asi 900 detí. Po prijatí navrhovaných zmien by detské domovy mali zabezpečiť profesionálnu rodinu pre ďalších približne 200 detí.

Hlavné mestá biodiverzity 2011 Zapojte sa do súťaže – najprv stačí vyplniť dotazník. Regionálne environmentálne centrum (REC) Slovensko vyhlásilo druhý ročník súťaže Hlavné mestá biodiverzity 2011. Súťaž prispieva k zvyšovaniu povedomia o bohatstve a kráse prírody a krajiny a je prioritne zameraná na tri témy. Prvou je trvalo udržateľné spravovanie krajiny a plánovanie, druhou komunikácia a vzdelávanie v oblasti starostlivosti o životné prostredie (prírodu, krajinu, les) a poslednou témou je biodiverzita a zmena klímy. Obce a mestá budú súťažiť v štyroch veľkostných kategóriách podľa počtu obyvateľov. Na to, aby sa obec do súťaže zapojila, stačí, aby vyplnila dotazník s 15 otázkami, ktoré sa budú týkať ochrany prírody, krajiny a biodiverzity. Dotazník je dostupný v elektronickej podobe na adrese http://www.rec.sk/Biodiverzita-sutaz-2011.htm.

4 komunálne financie / február 2011

Mýto sa bude asi upravovať Zmeny sadzieb mýta by mali byť diferencované podľa emisií vozidiel a časovo premenlivé, pričom by zohľadnili ekologické a ekonomické hľadiská a optimalizovali dopravu. Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť chcú optimalizovať sadzbu mýta pre automobily nad 3,5 tony. Sadzby mýta by sa mohli zmeniť najskôr od roku 2012. V prípade, že navrhovaná optimalizácia a vylepšovanie mýtneho systému nesplnia predstavy prevádzkovateľa mýta SkyToll, a.s., respektíve ministerstva dopravy, výber mýta môže byť prevedený na NDS. V dôsledku zavedenia mýta v čase vrcholiacej hospodárskej krízy, ktorá sa v doprave prejavila znížením dopytu po preprave, ukončilo činnosť okolo 400 autodopravcov s 3 tisíc automobilmi.

Pripravení na e-Government Košice majú nový, moderný komplexný informačný systém. V októbri sa po dvoch rokoch úspešne ukončila implementácia informačného systému LCS Noris/Helios Green od spoločnosti Asseco Solutions, a.s. a jej implementačného partnera Intelsoft EAST, s r.o. Nasadenie prebiehalo agilnou formou implementácie (tzv. „veľkého tresku“) so skrátením všetkých etáp, od analytickej a procesnej časti, cez testovanie, dokumentáciu a školenia, až po samotnú ostrú prevádzku. Využitie tejto metódy pri implementácii v oblasti samosprávy bolo použité prvý krát v takomto rozsahu. „Nový informačný systém zefektívnil prácu útvarov mesta, zjednotili sa dáta, odstránili duplicity a za posledné dva roky sa podarilo zastrešiť všetky kľúčové agendy magistrátu a ďalších organizačných zložiek Mesta Košice (Mestská polícia, školstvo atď.),“ povedal Ing. Richard Dlhý, zástupca riaditeľa magistrátu mesta a vedúci ekonomického oddelenia.

Obecné peniaze Jednoduchým nástrojom na splnenie zákonnej povinnosti zverejňovania zmlúv, faktúr a objednávok na internete od 1. 1. 2011 je služba Obecné peniaze.

Starostovia obcí, poslanci alebo kontrolóri majú možnosť vďaka tejto službe získať detailný prehľad o finančnom hospodárení svojej obce, stačí sa len pripojiť na internet. Po prihlásení sa na stránku www.obecnepeniaze.sk tu nájdu všetky potrebné informácie, ktoré poskytuje jej prevádzkovateľ, spoločnosť Wintuit. „Reporty, ktoré naša služba poskytuje, pomôžu starostom rýchlejšie sa zorientovať v obecných financiách, a nájsť prípadné rezervy,“ hovorí Peter Kočiško, generálny riaditeľ spoločnosti Wintuit. Plne automatizovaná služba Obecné peniaze sa používa veľmi jednoducho. Cez internet je dostupná výhradne užívateľom s prístupovými právami, ktorých definuje samotná obec.

15 miliónov na úspory UniCredit Bank podpísala koncom januára zmluvu s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD) o poskytnutí úveru vo výške 15 mil. eur určených na financovane energeticky úsporných projektov a projektov v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom programu SLOVSEFF II. Pre financovanie bytových domov a pre projekty v oblasti efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energií je určených až 80 % (12 mil. eur) z celkového objemu úverovej linky.

Zdroje je možné využiť na komplexnú obnovu bytových domov od zateplenia budov až po inštaláciu meračov tepla, radiátorov, účinnejších kotlov, okien z dvojitého skla a pod.

Predpokladom je dosiahnutie min. 25 % úspory energie po úspešnej implementácii projektu. Okrem grantu môžu klienti získať i energetický certifikát a využiť bezplatnú technickú podporu a poradenstvo pri projektovaní a realizácii energeticky úsporných projektov.

Pohoda za mestom Nadácia Ekopolis v spolupráci so spoločnosťou Heineken Slovensko vyhlasuje 2. kolo programu Pohoda za mestom. Jeho cieľom je podporiť obnovu a oživenie rekreačných priestorov v zázemí väčších miest s počtom obyvateľov nad 35 000 a súčasne napomôcť oživeniu vzťahov a záujmov ľudí v ich okolí. Najlepšie projekty vybrané v 1. a 2. kole budú podporené do výšky 6000 eur.

Uzávierka prijímania žiadostí 2. kola je 25. februára 2011. Samosprávy môžu predložiť žiadosť o podporu v partnerstve s miestnou mimovládnou organizáciou. Projekty sa musia týkať častí oddychových a rekreačných priestorov, ktoré sú verejne prístupné.

Nitrianska prestala strašiť Stavebné združenie Skanska – ViOn odovzdalo nedávno po kompletnej rekonštrukcii do plnej pravíádzky dlho očakávaný úsek Nitrianskej cesty, ktorá je najdôležitejším a najviac zaťaženým vstupom automobilovej dopravy do Trnavy.

Pôvodná komunikácia bola rozšírená od novej okružnej križovatky Nitrianska Sladovnícka - Tamaškovičova po začiatok diaľničného privádzača na štvorpruhovú s chodníkmi na oboch stranách.

február 2011 / komunálne financie 5

POSTREHY

▲ CHVÁLIME SAMOSPRÁVU ROŽŇAVY za akciu Dni mesta Dni mesta Rožňava sa konali začiatkom roka a trvali týždeň. Samospráva pripravila pre širokú verejnosť viacero športových a kultúrnych podujatí. Oslavy mesta sú nielen veľkou príležitosťou predstaviť sa spoluobčanom, ale aj podnecovať v nich spolupatričnosť a hrdosť na mesto, v ktorom žijú.

Dni mesta sa spájajú s históriou Rožňavy, keďže prvá písomná zmienka o nej pochádza z februára 1291, keď mesto daroval donačnou listinou arpádovský kráľ Ondrej III. ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi.

Primátor mesta Vladislav Laciak (na obr.) zároveň pozval na oslavy aj zástupcov partnerských miest z Poľska, Srbska, Čiech a Maďarska. Počas dní mesta mali obyvatelia skutočne o zábavu postarané, alebo si kultúre a spoločenské akcie pripravili sami.

PODPREDSEDU NSK za príkladný postup Ján Vančo ide príkladom všetkým tým zástupcom samosprávnych a regionálnych zastupiteľstiev, ktorí naďalej sedia na dvoch stoličkách. Z funkcie podpredsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja odišiel preto, aby sa v budúcnosti mohol plnohodnotne venovať práci vo funkcii nitrianskeho viceprimátora. „Uvedomujem si, že dve tak významné funkcie sa nedajú vykonávať plnohodnotne naraz. Z tohto dôvodu, myslím si, že to rozhodnutie je správne a je to v súlade s tým, čo presadzuje KDH,“ uviedol J. Vančo.

6 komunálne financie / február 2011

▲ CHVÁLIME OBEC RASLAVICE za budovanie lesných hrádzok

Záplavy očakávajú obyvatelia mnohých obcí aj v čase topiaceho sa snehu.

Nečakajú však so založenými rukami a púšťajú sa sami do projektov, ktoré sú lacné a dajú sa zvládnuť aj vlastnými silami. Obcou Raslavice preteká riečka Sekčov a potok Hrabovec, ktoré sa pri väčších povodňových vlnách zvyknú vyliať z koryta.

Podľa starostu obce Antona Lamanca povodne od roku 1999 spôsobili škodu na majetku obce vo výške zhruba 210 tisíc eur. Týmto udalostiam sa dalo predísť hlavne úpravou korýt dvoch tokov a spevnením brehov. Toky sú však v správe vodohospodárskeho podniku.

Jedným z účinných opatrení by mohlo byť vybudovanie suchého poldra na potoku Hrabovec nad obcou.

Problémom v obci je však aj stekajúce voda z lesných porastov, preto sa rozhodli realizovať revitalizačný projekt zadržiavania vody v krajine, a to budovaním jednoduchých vodozádržných drevených hrádzok, ktorého cieľom je zbrzdenie stekajúcej vody z okolitých lesných porastov. Na stavbe hrádzok tatranského typu momentálne pracuje 13 obyvateľov obce. Cieľom je vytvoriť sedimentačné hrádzky, ktoré zachytia íl, lístie, haluzinu a dole bude pretekať čistá voda.

Takáto hrádzka by mala vydržať 1015 rokov s tým, že pokiaľ aj celá zosedimentuje, vytvoria sa postupné kaskády a cez ne sa mení kinetická energia vody na potenciálnu, ktorá už potom nie je taká nebezpečná. Ak by sa takéto projekty realizovali v niekoľkých podhorských oblastiach, podarilo by sa zabrániť prudkému odtoku vody a vzniku veľkých prívalových vĺn.

▼ HANÍME VLÁDU SR za presun eurofondov na diaľnice Slovenská vedecká komunita je pobúrená a právom. Aj z toho mála, čo má, jej predstavitelia štátu chcú odobrať.

Suma 120 miliónov eur je pre vedu a výskum neoceniteľná. Vidno to už aj na porovnaní – za tú sumu štát postaví asi 12 km diaľnic. Vláda ukrajuje z eurofondov, ktoré sú pre vedu mimoriadne dôležité, predovšetkým pre grantové programy.

Jednou z príčin presunu financií do diaľnic je aj obava, že do konca tohto programového obdobia (2013) už beztak nestihneme vyčerpať všetky prostreidky, alokované v dotknutých operačných programoch. To skutočne reálne hrozí, ale aj za tento stav môže vláda (či predchádzajúce vlády), predovšetkým vďaka obrovskému množstvu zbytočných byrokratických prekážok, ktoré stoja v ceste každému žiadateľovi v zle nastavenom systéme.

Vedci a výskumníci zorganizovali za záchranu vedy a výskumu petíciu a argumentujú, že ide o nesprávny krok s možnými katastrofálnymi následkami.

Dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Milan Trizna v otvorenom liste ministrovi školstva Eugenovi Jurzycovi písal, že sa mu nepáči plánovaný presun 180 miliónov eur z eurofondov určených pre školstvo na diaľnice. „Ministerstvo a vláda svojím rozhodnutím o presune finančných pros-

triedkov negatívne postihujú to najlepšie, čo v oblasti vedy a výskumu na Slovensku máme,“ argumentoval.

Držíme vedcom a výskumníkom palce, na druhej strane však veríme, že budú argumentovať ráznejšie a najmä výsledkami svojej činnosti - projektami, ktoré zaujmú.

Partnerstvo Dexia banky a samospráv

Môžete nám priblížiť spoluprácu samospráv a Dexia banky v minulom roku?

Naša spolupráca so samosprávami bola aj v roku 2010 veľmi dobrá. Potvrdili sme pozíciu najvýznamnejšieho finančného partnera samospráv nielen v oblasti ich financovania, ale aj v oblasti správy finančných prostriedkov samospráv. Ak našu spoluprácu so samosprávami premietneme do čísiel, tak z celkového počtu miest, mestských častí, obcí a samosprávnych krajov na Slovensku je až 86 % klientmi Dexia banky, teda 2537 týchto samospráv. V roku 2010 sa nám podarilo získať 103 nových klientov z radov samospráv.

Svoje služby dnes poskytujeme pre viac ako 1500 príspevkových a rozpočtových organizácií, ktorých zriaďovateľmi sú samosprávy. V oblasti financovania samospráv tvorí náš podiel 77 %, v oblasti správy ich depozít 52 %. Svoje podielové dane u nás vedie 1835 samospráv, pričom v roku 2010 do banky presmerovalo svoje podielové dane ďalších 199 samospráv. Z celkového objemu mesačných podielových daní samospráv je do Dexia banky primárne smerovaných 73 % a tento podiel od začiatku roka 2010 vzrástol o 5 %.

Vnímame to ako veľmi dobrý výsledok, ktorý potvrdzuje, že aj samosprávy vnímajú Dexia banku, ako svoju banku.

Mestá a obce sa stali v poslednej dobe stredobodom záujmu mnohých bánk. Jednoznačným víťazom v tomto zápolení je však Dexia banka.

V čom je táto banka výnimočná?

Sme dnes jednou z mála bánk na slovenskom trhu, ktorá má jasnú sektorovú špecializáciu. Zameranie na komunálny sektor a infraštruktúru prináša banke väčšie možnosti v špecializácii prístupu k segmentu. Tým, že banku založili mestá a obce, tak sa od začiatku špecializovala na túto časť trhu.

Máme najdlhšie skúsenosti a najlepšie „knowhow“. Poskytujeme najširšie portfólio špecializovaných produktov pripravených priamo na mieru mestám a obciam. Vieme, čo potrebujú, a preto sa samosprávy na nás môžu spoľahnúť. Náš prínos je v schopnosti pripraviť jednoduché a komfortné riešenia riadenia financií alebo úverovania; tak pre samosprávny kraj, ako aj pre malú obec. Vďaka

úzkej spolupráci s našou dcérskou spoločnosťou MUNICIPALIA, a.s. dokážeme klientovi ponúknuť v balíku nielen finančné služby, ale aj prístup k informáciám a poradenstvu.

Znie to jednoducho, ale predsa len veľké mesto či obec musí realizovať množstvo platieb, či iných bankových transakcií. Môžete priblížiť niektorý produkt z oblasti správy financií?

Mestá aj väčšie obce určite ocenia službu Cash manažment pre samosprávy. Je to novinka v našej ponuke, ktorá mestám a obciam umožňuje efektívne riadenie finančných prostriedkov určených na financovanie ich rozpočtových a príspevkových organizácií. Podstatou služby je, že presun peňažných prostriedkov z účtu mesta/obce na účty jeho/jej organizácií nastáva až pri reálnom použití prostriedkov organizáciami na úhradu ich rôznych výdavkov.

Knižnica, plaváreň, materská škola, základná škola - to všetko sú organizácie, ktoré založilo mesto. Myslíte aj na ne?

Pre organizácie a ich zriaďovateľov ponúkame aj službu Spoločné výhody, ktorá výrazne prispieva k efektívnejšej správe financií. Vďaka tejto službe môžu aj príspevkové a rozpočtové organizácie získať rôzne výhody, ako napríklad až 50 % zľavu z poplatkov za vybrané služby. Navyše všetky vzájomné prevody medzi jedným účtom mesta či obce a jedným účtom organizácie sú zdarma. Podmienkou pre získanie tejto služby je, že mesto, resp. obec alebo jeho organizácia budú novým klientom banky v oblasti vedenia bežného účtu.

Väčšinu bankových operácií už občania realizujú cez internet. Ako sú na tom slovenské mestá a obce?

Komfort a bezpečnosť ponúka samosprávnym klientom špeciálna služba elektronického bankovníctva vytvorená len pre nich: e-Banka pre samosprávy. E-Banka online ponúka pre samosprávy, okrem štandardných funkcionalít, ďalšie služby, napr. obsahuje informácie o poskytnutých úveroch pre danú samosprávu, nástroj na modelovanie dlhovej služby - možnosť kalkulácie splátok nového úveru s voliteľnými parametrami, informačnú sekciu - dokumenty z oblasti legislatívy a metodiky, často používané bankové tlačivá a dokumenty pre samosprávy, dôležité webové linky určené pre samosprávy, priamy prístup na ústredný portál pre samosprávy www.municipalia.sk, atď.

to projektov. Aj v minulom roku sme zaznamenali veľký záujem samospráv o úvery na financovanie projektov podporených grantmi z fondov EÚ a zo štátneho rozpočtu SR. Na tento účel sme samosprávam poskytli celkovo 875 nových úverov v objeme 221 mil. EUR, čo predstavovalo až 63 % z celkového objemu novoposkytnutých úverov pre samosprávy. Na financovanie EÚ projektov ponúkame samosprávam špecializované produkty Dexia Komunál eurofondy úver a Eurofondy účet pre samosprávy. Spolu s odborným poradenstvom pri čerpaní eurofondov sú súčasťou nášho Eurofondy balíka pre samosprávy. Naše produkty ponúkajú samosprávam podmienky, ktoré zohľadňujú požiadavky pri realizácii a financovaní EÚ projektov. Samosprávy môžu týmto úverom financovať až 100 % rozpočtových nákladov projektu, teda oprávnené náklady, neoprávnené náklady a náklady na spoluúčasť.

Ešte posledná otázka. Študentom vysokých škôl prezentujete, že sa môžu zapojiť do súťaže „O cenu Dexia banky“. Ako vznikla táto vaša aktivita?

Ako banka sme v priamom kontakte s verejnou správou a uvedomuje si stav slovenských regiónov a ich postavenie vo výsledkoch hodnotení regiónov podľa kritérií Európskej komisie. Súťaž „O cenu Dexia banky“ vznikla s cieľom poskytnúť priestor na spoluprácu medzi obcami, mestami, regiónmi, študentmi a vysokými školami. Do súťaže sa môžu prihlásiť študenti slovenských vysokých škôl, ktorí v príslušnom akademickom roku úspešne obhája svoju diplomovú prácu. Diplomová práca by mala byť tematicky zameraná na oblasť rozvoja miest, obcí alebo regiónov Slovenska a vypracovaná v koordinácii so zástupcami miest a obcí. Študenti tak spolupracujú na konkrétnych zadaniach priamo s obcami. Niektoré diplomové práce sa už realizovali priamo v praxi. Autori víťazných diplomových prác vycestujú do Bruselu, kde budú oboznámení s fungovaním európskych inštitúcií. Zúčastnia sa aj zasadnutia Európskeho parlamentu. Autor víťaznej diplomovej práce získa 1000 EUR. Prihlasovací formulár a pravidlá súťaže sú uverejnené na našej internetovej stránke www.dexia.sk. Ďakujem za rozhovor Mgr. Dagmar Bošanská, Komunálne financie

■

Viaceré obce skvalitňujú život svojim občanom prostredníctvom realizovania projektov podporovaných z fondov EÚ? Priblížili by ste nám aj túto problematiku financovania?

Problematike financovania projektov samospráv podporených grantmi z fondov EÚ sa venujeme dlhodobo a systematicky. Financujeme 80 % tých-

inzercia

Nielen občan, ale aj každé mesto či obec potrebuje spoľahlivého finančného partnera.

Mestá a obce na Slovensku sa už takmer 18 rokov môžu spoľahnúť na silného partnera Dexia banku Slovensko. Tá je jednoznačným lídrom v poskytovaní bankových služieb pre samosprávy. O tom, ako banka spolupracuje so samosprávami pri ich rozvoji, sme sa rozprávali s riaditeľom odboru bankových služieb pre samosprávy Dexia banky pánom Ing. Ľuborom Labaničom.

február 2011 / komunálne financie 7

PLATY A ODMENY V SAMOSPRÁVE

Text: Dagmar Krištofičová, foto: P. Urbánek

HORÚCE PENIAZE LEGISLATÍVA A REGULÁCIA: Zverejnenie príjmov novozvolených starostov a primátorov rozvírilo hladinu záujmu i žlče politikov aj verejnosti. Má starostka mestskej časti Bratislavy – Staré mesto nárok na vyšší plat ako premiérka? Ako je možné, že poslanci môžu schváliť pologramotnému starostovi totálne zadĺženej obce plat, o akom sa nikomu v dedine ani nesníva?

Szilárd Szomogyi, Ľuboš Majer, Kamil Krnáč: ich návrh novely zákona o odmeňovaní starostov a primátorov rozprúdil živú diskusiu

L

ídri pelotónu. Nitriansky primátor Jozef Dvonč a starostka mestskej časti Bratislava Staré mesto vedú rebríček najvyšších miezd v samospráve.

Suma 4744€ (J. Dvonč, počet obyvateľov – 82 tisíc) a 4780 € (T. Rosová, počet obyvateľov – 45 tisíc) - to sú základné príjmy, ktoré získajú za to, že chodia do práce a plnia si funkcie, ktoré im vyplývajú z mandátu, riadia mesto a plnia požiadavky občanov.

Na porovnanie uvádzame plat primátora Bratislavy Milana Ftáčnika – 4741 eur, počet obyvateľov 450 tísíc.

Veď prečo aj… Ani jeden zo starostov a primátorov, ktorých platy prekračujú medze, sa zatiaľ nemieni svojho platu vzdať, pretože im ho navrhli - v dobrej vôli - poslanci.

Nuž, na jednej strane majú pravdu. Poslanci postupovali podľa platného zákona, ktorý je platný už sedemnásť rokov a, čuduj sa svete, doteraz na to nik neprišiel, ako sa dobre zarába v samospráve. Alebo naopak, všetci o tom vedeli, ale mlčali. Prečo asi?

8 komunálne financie / február 2011

Pohnú sa ľady? Výmena vedúcich politických strán v parlamente a samospráve v ostatných voľbách mala aj pozitívny dosah – otváranie tajných, zabudnutých alebo nepríjemných tém – a najmä zverejňovanie platov starostov a primátorov. Po tom, ako sa po prvý raz na verejnosti objavili sumy, ktoré sú základom na výplatných páskach

„Nezadlžuje sa samospráva aj preto, že podstatnú časť príjmov rozdelí na platy?

“

starostov a primátorov, sa dvihli prvé vlny prekvapenia a odmietania takéhoto plytvania peniazmi v samospráve. Aj keď treba poznamenať, že prvá vlna úžasu sa prehnala médiami po tom, ako sa zverejňovala výška odstupného a odmien pre odstupujúcich

starostov a primátorov. Tak či onak, jedno s druhým súvisí.

Môže za to zákon... Zákon NR SR č.

253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest platí už sedemnásť rokov – a to je medzi nami – asi naozaj ten správny čas, aby sme sa pozreli dôkladnejšie na všetky jeho ustanovenia. S jasným posolstvom prišli traja poslanci za stranu Sloboda a solidarita (SaS), ktorí nelenili a pripravili návrh novely zákona o č. 253/1994. …treba ho zmeniť. Szilárd Szomogyi, Ľuboš Majer a Kamil Krnáč si zrejme budú v budúcnosti len ťažko hľadať kamarátov v samosprávnych orgánoch miest a obcí. Napriek tomu majú plnú podporu občanov a aj viacerých politických strán a dokonca aj vlády SR. Tá síce ich návrh na ich zmenu zákona neschválila, ale vzala ju ako podnet a poverila ministerstvo vnútra SR pripraviť ďalší návrh. Pozmenený

návrh troch poslancov za SaS mal byť na programe januárovej schôdze Národnej rady SR – tlač. 187. Žiaľ, do uzávierky tohto čísla Komunálnych financií sa parlament touto časťou programu nezaoberal a ani páni poslanci nemali záujem odpovedať na naše otázky, ktoré sme im poslali písomne.

Vychádzame teda z tých podkladov, ktoré boli známe pred rokovaním parlamentu.

Každý za seba. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) kategoricky odmieta akékoľvek zmeny v danom zákone a a priori všetky tie, ktoré navrhli poslanci za SaS. Nečudo. Ide o peniaze zástupcov a členov združenia. Toho združenia, ktoré pravidelne rokuje s vládou SR a ministerstvom financií o dotáciách a doplatkoch na činnosť, ktorú pre občanov majú zabezpečovať samosprávne orgány. Nezadlžuje sa však samospráva aj preto, že podstatnú časť príjmov rozdelí na platy?

Diskusia by prospela. „ZMOS sa v tomto prípade správa ako odborová organizácie starostov a primátorov,“ tvrdí trojica poslancov, predkladateľov novely zákona.

ZMOS bráni svojich, má na to právo, avšak v súvislosti s hospodárením miest a obcí by sa asi aj predstavitelia ZMOS-u mohli zamyslieť nad tým, či sú platy niektorých zástupcov ľudu adekvátne. A to najmä v súvislosti s finančnou krízou, ktorá zasiahla celú spoločnosť.

Na rade je parlament a vláda. „Platy, ktoré sa poskytujú z verejných financií pre volených funkcionárov a štátnych zamestnancov, reguluje zásadne štát, a to cez normotvorbu NR SR. Vzhľadom na ekonomickú situáciu SR a reakciu na aktuálny vývoj spoločnosti (platové pomery boli nastavené v roku 1994, t. j. pred 17 rokmi) je v súčasnosti potrebné pristúpiť k úprave pravidiel. Nezabúdame pritom, že verejnými funkcionármi, okrem štátnych zamestnancov, sú aj starostovia obcí a primátori miest. S ohľadom na neustále zadlžovanie samospráv je potrebné preniesť zodpovednosť za hospodárenie aj na starostov a primátorov miest a obcí.

Zrušiť veľké oči. V súčasnosti dochádza k znižovaniu nákladov na chod štátnej správy paušálne o 10 %, preto je potrebné upraviť rozpočty miest a obcí, kde jednu z kapitol tvoria aj platy a odmeny starostov,“ píšu v dôvodovej správe traja poslanci za SaS. Úprava má zamedziť neprimerané zadlžovanie samospráv aj cez systém znižovania platov a veľkých odmien, ktoré si schvaľovali starostovia a primátori cez zastupiteľstvá.

Možnosti by ostali. Úprava konkrétne reaguje na tabuľku, ktorej koeficienty slúžili na výpočet základnej mzdy starostu či primátora. Navrhuje tieto koeficienty paušálne znížiť o 10 %. Ďalej navrhuje ponechať minimálnu výšku platu podľa § 3 a § 4 a zároveň horný strop ponechať na obecné zastupiteľstvo, ktoré samo bude rozhodovať, či obec prípadne mesto hospodári s dostatočným prebytkom na zvyšovanie platov starostov a primátorov. Zostáva teda možnosť oceniť prácu starostu a primátora na základe nečakaných udalostí, za výborné hospodárenie, či prínos komunite práve zvýšením základného platu do výšky podľa vlastného uváženia zastupiteľstva a možností obce či mesta.

Za väčšiu transparentnosť. Právomoc zastupiteľstva na zvyšovanie, prípadne znižovanie platu starostu, nie je navrho-

„Zodpovednosť za hospodárenie je potrebné preniesť aj na starostov a primátorov

“

vanou novelou časovo obmedzovaná počas volebného obdobia. Jediný strop, ktorý poslanci určili, je najnižšia možná miera podľa § 3 a § 4. Novelou reagujú tiež na poskytovanie odmien, ktoré sa na rozdiel od platov nikde nezverejňovali.

Navrhujú úplne vypustiť inštitút odmien, pričom presúvajú možnosť zvýšenia platu primátorov prípadne starostov na ich zastupiteľstvá. Pripomínajú, že platy starostov a primátorov sa budú aj naďalej transparentne zverejňovať.

Odstúpte, zarobíte? Za ďalší veľmi dôležitý bod považujú nastavenie podmienok na vyplácanie odstupného. Starostom a primátorom obcí a miest by malo patriť odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu. Zohľadňovali pritom aj úpravu odstupného poslancov NR SR. Súčasné odstupné vo výške 5násobku priemerného mesačného platu je vskutku nadhodnotené. Na dôvažok, starostovia a primátori, ktorí vo voľbách prišli o funkcie, majú právo nastúpiť na pôvodné miesto.

Vláda reaguje. Ak sa aj nepodarí poslanecký návrh schváliť v parlamente – predsalen bol šitý rýchlou ihlou – vláda SR pripravuje svoju novelu, ktorej vypracovaním poverila ministerstvo vnútra a spravodlivosti.

Kabinet odmietol novelu poslancov pre tri zásadné chyby - žiadne horné limity pre platy, žiadne regulovanie odmien a retroaktívnosť. Na druhej strane treba pripomenúť, že ak by novela prešla, ročná úspora by sa pohybovala od 30 do 40 miliónov eur. Podľa S. Somogyiho samosprávy minuli na platy a odmeny v minulosti sumu 100 mil. eur a zároveň takú istú sumu pýtali na kompenzáciu svojej činnosti.

Reálna reakcia na realitu. Po kritike vlády SR a niektorých poslaneckých klubov poslanci SaS pozmenili svoj návrh – zaviedli strop na platy, fixne stanovili plat o 10 percent nižší ako v súčasnosti, odmeny vo výške maximálne 50 percent platu a nemôžu byť odsúhlasené vopred, dvojmesačné a trojmesačné odstupné podľa dĺžky služby občanom. Tak či onak – ak aj návrh poslancov parlament na súčasnej schôdzi parlamentu neschváli – začala sa aspoň spoločenská diskusia o probléme, ktorý rezonuje v spoločnosti.

Prevenciou proti kauzám. Je predpoklad, že sa bude spravodlivo riešiť, keďže súčasná platná legislatíva povoľuje značné anomálie v príjmoch starostov a primátorov bez ohľadu na to, čo vo funkcii dokázali, prípadne na to, či „svojmu“ mestu či obci nepoškodili ( viď kauza bývalého primátora Bratislavy Ďurkovského, ktorý odišiel s odstupným 30 tisíc eur…). Azda už ani netreba ďalšie kauzy na to, aby sa pripravila aj ďalšia novela zákona, a to o zodpovednosti za chybné, mylné rozhodnutia v neprospech obcí a miest, najmä ak poslanci zastupiteľstva protestovali už počas volebného obdobia.

■

Hlas ľudu “Veľa sa hovorí o platoch v samospráve. Myslím si, že je veľmi veľký rozdiel v platoch starostov medzi obcami s veľkým počtom obyvateľov a menšími (o primátoroch už ani nehovorím). V menších obciach pri malom počte pracovníkov úradu musí starosta vykonávať takmer všetky potrebné práce. Hlavne v mestách má primátor prednostu, ba niekde aj viacero štatutárnych zástupcov, ktorí vybavujú väčšinu potrebných úkonov a primátor je viac-menej štatista. To isté, samozrejme, platí pre aj pre kontrolórov obce.

Myslím si, že keby sa upravovali platy starostov, mali by sa upravovať hlavne na úrovniach veľkých miest. Tam by aj úspora bola primerane väčšia.“ Ing. Marek Nosko, starosta obce Muránska Dlhá Lúka

február 2011 / komunálne financie 9

ELEKTRONIZÁCIA SAMOSPRÁVY

Text: M. Hudec, foto: Fotolia

Zmluvy na internete: ZATIAĽ S ROZPAKMI

Cieľom je transparentnosť verejných financií: cesta sa iba začala

CENTRÁLNY REGISTER ZMLÚV: Funguje od začiatku januára a sú na ňom uverejnené zmluvy uzatvorené úradom vlády, ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy, verejnoprávnymi inštitúciami a podriadenými organizáciami, čiže príspevkovými, rozpočtovými organizáciami atď.

N

a centrálnom registri budú postupne pribúdať zmluvy, vrátane dodatkov a príloh k nim.

Podľa zákona z 9. decembra 2010, na základe ktorého register vznikol, je zverejnenie uzavretých kontraktov podmienkou ich účinnosti. Verejné obstarávanie máme na Slovensku od roku 2006 a ročne nás stojí okolo päť miliárd eur. Samospráva - teda kraje, mestá a obce jednotný portál zatiaľ nemajú. Zmluvy sú povinné zverejňovať na svojich vlastných internetových stránkach.

Pracuje sa na tom… Vo väčších mestách na tom pracujú, niektoré to už majú, ako

Samotný rozsah informácií nemusí automaticky znamenať úspech: Michal Kaliňák, ZMOS

10 komunálne financie / február 2011

napríklad Martin. Na bratislavskom magistráte na úlohe už pracujú informatici a primátor Milan Ftáčnik rozhodol, že hlavné mesto pôjde nad rámec zákona. Zverejní zmluvy predchádzajúceho vedenia a na webe budú aj informácie o nakladaní s obecnými bytmi a záväzné stanoviská mesta k investičným projektom. V Banskej Bystrici zverejňovali len základné údaje faktúr a uzavretých zmlúv. Od 1. januára to zmení nový primátor Peter Gogola.

Pridávajú sa ďalšie mestá. Sú to napríklad Šaľa alebo Hlohovec, kde sa na oficiálnej webovej stránke začali objavovať zmluvy, objednávky a faktúry mesta. Nejde však o iniciatívu radnice nad rámec povinností, napĺňa len zákon. Hlohovčania môžu nahliadnuť do prvých zmlúv, faktúr a objednávok, ktoré uzavrelo mesto po 1. januári tohto roku.

Informácie o hospodárení mesto plánuje onedlho rozšíriť o archív všetkých faktúr za ostatné dva roky. Súčasťou volebného programu terajšieho primátora Petra Dvorana bolo totiž aj zverejňovanie zmlúv na internete.

Nemajú internet. V súčasnosti je to vyše 800 obcí, ktoré nemajú to šťastie ako Kozelník. „Od roku 1998 žiadame každú vládu, aby internetizácia obcí patrila medzi jej priority. Napriek tomu musíme konštatovať, že stovky obcí ešte stále nemajú pripojenie na internet. Mestá a obce hlavne v odľahlých regiónoch k tomu potrebujú pomocnú ruku, ktorú musí podať štát. Predstaviteľom vlády sme tlmočili problémy a rozpory, ktoré so sebou prináša nový zákon. Aj preto veríme, že vláda už čoskoro upraví podmienky na jeho aplikáciu,“ informoval hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák.

Diery treba zaplátať. Združenie preto žiada kabinet o neodkladné vypracovanie nariadenia, ktorým sa odstránia nedostatky, na ktoré upozorňuje. Zároveň očakáva, že aj na základe skúseností z týchto dní sa bude vláda zodpovednejšie zaoberať otázkou internetizácie samosprávy. „Absencia minimálnej finančnej hranice už čoskoro spôsobí zahltenie systému prehľadom banálnych výdavkov. V zákone chýba napríklad aj povinnosť Centrálneho registra alebo Obchodného vestníka uverejniť doručenú zmluvu deň po jej doručení,“ dodal M. Kaliňák.

Digitálna byrokracia. Pri zverejňovaní všetkých zmlúv bude viac administratívnych nákladov ako doteraz, najmä v okresných a krajských mestách, ktoré mesačne uzatvárajú väčšie množstvo zmlúv. Dá sa to zvládnuť? Zníži sa tým korupcia alebo je to len efekt pre verejnosť? „Samotný rozsah informácií nemusí automaticky znamenať úspech. Zverejňovanie zmlúv súviselo aj s novelizáciou zákona o slobodnom prístupe k informáciám a platí už jedenásť rokov. Hoci mal prispieť k verejnej kontrole, prax ukazuje, že výraznejšie neprispel k volebnej účasti ani k občianskej participácii,“ tvrdí M.Kaliňák.

Opačný efekt? V niektorých samosprávach sú skôr trendy jeho zneužívania a nie využívania. „Preto táto iniciatíva môže mať podobný priebeh. Zo zvýšenia občianskej kontroly sa stane spleť informácií, ktoré nehovoria o tom, čo je pre nás základné. Čiže o čistote a transparentnosti pri verejných obstarávaniach a narábaní s verejnými zdrojmi. Postupne všetci budú zverejňovanie zmlúv a faktúr považovať iba za nástenku, ktorá nič nehovorí o jednotlivých procesoch.

O krokoch pred uzavretím kontraktov,“ dodal Michal Kaliňák, hovorca ZMOS-u.

■

Dobrá príprava – základ úspechu

Samospráva patrí medzi dominantných prijímateľov zo štrukturálnych fondov a v čase, keď chýbajú prostriedky na zabezpečenie základných činností, za ktoré sú predstavitelia samosprávy zodpovední a ich zástupcovia len ťažko hľadajú financie na investičné aktivity vo svojich mestách a obciach, sú často aj jedinou možnosťou ako opraviť školu, dokončiť kanalizáciu či dovzdelávať si zamestnancov.

Mnohé mestá a obce majú bohaté skúsenosti už nielen z prípravy, ale aj z implementácie projektov a aj podľa ich slov je najdôležitejšia časť projektového cyklu jeho príprava.

V tejto fáze je nevyhnutná dôsledná analýza finančných možností spolufinancovania, nastavenie reálneho cash flow projektu, zmapovanie rizík realizácie a niekde v zálohe mať aj spôsob, ako ich minimalizovať.

Ako sme už spomenuli, rozpočtové obdobie štrukturálnych fondov EÚ na roky 2007 - 2013 naštartovalo druhú polovicu. Čo aktuálne ponúkajú jednotlivé operačné programy pre samosprávu?

V rámci Operačného programu Životné prostredie 1. Kanalizácie a vodovody: (aktuálne

vyhlásená výzva, ďalšia je podľa zverejneného harmonogramu plánovaná na august) Na čo si dať pozor: majetko – právne vysporiadanie pozemkov v zmysle podmienok zadefinovaných vo výzve a podporných dokumentov k výzve 2. Separovaný zber a zhodnocovanie odpadov: (aktuálne vyhlásená výzva) Na čo si dať pozor: množstvo vyseprovaných odpadov po ukončení projektu 3. Nakladanie s nebezpečným odpadom: (výzva je podľa zverejneného harmonogramu plánovaná na apríl a september) Na čo si dať pozor: definovanie nebezpečného odpadu 4. Ochrana ovzdušia: (výzva je podľa zverejneného harmonogramu plánovaná na apríl): Na čo si dať pozor: napr.zmena spôsobu vykurovania na ekologicky prijateľnejšie palivo - biomasa a pod.

5. Protipovodňová ochrana: (výzva je podľa zverejneného harmonogramu plánovaná na marec) Na čo si dať pozor: oprávnení žiadať sú: mestá a obce, ktorým správca vodného toku prenechal jeho ucelený úsek (časť) do nájmu alebo výpožičky podľa § 51, ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov V rámci Regionálneho operačného programu V rámci tohto Operačného programu prebieha od októbra minulého roka revízia a vzhľadom na rozsah a charakter revízie ROP do jej schválenia Európskou komisiou Riadiaci orgán nezverejní termíny jednotlivých výziev,

a teda ani záväzný harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o NFP na rok 2011.

Predpokladáme, že v tomto roku budú vyhlásené výzvy na regenerácie sídiel, zamerané na protipovodňové opatrenia, cestovný ruch a sociálnu infraštrukrúru.

Samozrejme, v rámci jednotlivých operačných programoch bude dochádzať k postupnému dopĺňaniu aktivít do harmonogramov, ich korekcie a podobne. Využiť možnosti profesionálnych poradenských a konzultačných agentúr je najlepší spôsob, ako sa vyhnúť strate času, zbytočným chybám, a ako mať neustále k dispozícii aktuálne informácie.

■

Star - EU a.s.

Vlčkova 51, 811 04 Bratislava tel.: + 421 2 524 935 10 - recepcia tel.: + 421 2 524 935 09 - projekty fax: + 421 2 524 920 04 www.star-eu.sk mail: info@star-eu.sk

február 2011 / komunálne financie 11

inzercia

Čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov prekročilo magickú polovicu obdobia a po hodnoteniach prvej polovice je potrebné nastaviť čerpanie v rámci jednotlivých operačných programov tak, aby sme nemuseli o pár rokov ľutovať, na čo všetko sme mohli peniaze použiť lepšie, efektívnejšie a najmä... udržateľnejšie.

ŠPECIÁL KOMUNÁLNE FINANCIE

Text: Peter Marianyi, foto: Fotolia

100 NAJLEPŠÍCH TIPOV ako ušetriť v samospráve Redakcia časopisu Komunálne financie zostavila z vašich tipov a odpovedí sumár najlepších opatrení či odporúčaní, ako sa v súčasnej neľahkej situácii dajú v hospodárení samospráv ušetriť nejaké peniaze. Hneď v úvode musíme priznať, že naša nová anketa sa stretla s prekvapujúco veľkým ohlasom u firiem i predstaviteľov samosprávy, čo potvrdzuje, že je to téma navýsosť aktuálna a potrebná. Na nasledujúcich stranách teda nájdete stovku vašich najlepších tipov, ako ušetriť – niektoré sú priamo z praxe, iné skôr v rovine zbožných želaní, či odporúčaní pre kompetentných. V každom prípade sú to zaujímavé nápady a my v redakcii veríme, že ľuďom v samospráve aspoň trochu pomôžu pri ich každodennom rozhodovaní. Rozdelili sme ich do niekoľkých základných oblastí, ktorým sa v nasledujúcich číslach budeme formou seriálu venovať podrobnejšie.

ENERGIE ■ znížiť tepelné straty a zamerať sa na

čo najefektívnejšie využitie vstupnej energie obsiahnutej v zemnom plyne.

Zatepľovanie starších budov má význam pri znižovaní tepelných strát, inštalácia účinnejších zdrojov tepla zasa pri zvyšovaní energetickej efektívnosti.

■ pri dohadovaní ceny za energiu zoskupiť

viaceré organizácie pod jednu spoločnú vyjednávaciu skupinu – napr. školy, škôlky – kde je zriaďovateľ obec/mesto ■ vypínať v noci od cca 23:30 – 04:15 verej-

■ v prípade prenájmu alebo vlastníctva/

spoluvlastníctva tepelného hospodárstva v obci alebo meste je momentálne možné ísť cestou predaja tejto časti majetku ■ notebooky spotrebujú až o 90 % menej

elektriny ako klasické stolové počítače, atramentové tlačiarne spotrebujú až o 90 % menej energie ako laserové tlačiarne ■ nahraďte klasické CRT monitory nový-

mi LCD monitormi s nižšou spotrebou elektriny ■ nahraďte klasické wolfrámové žiarovky

úspornými žiarivkami ■ nahraďte žiarovky v informačných alebo

bezpečnostných tabuliach, verejnom osvetlení a všade, kde je to vhodné, modernými LED svietidlami s dlhou životnosťou a nízkou spotrebou elektriny ■ v priestoroch s krátkym pobytom ľudí

(toalety, vchodové brány a pod.) nainštalujte detektory pohybu, ktoré spínajú osvetlenie

né osvetlenie, občania zväčša v tomto čase spia a načo svietiť zlodejom...

INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE ■ voľbou vhodného vykurovacieho sys-

tému na zemný plyn je možné ušetriť energiu, znížiť prevádzkové náklady i uhlíkovú stopu – nové systémy sú totiž ekologickejšie. Medzi najprogresívnejšie zdroje tepla patria kondenzačná technika, plynové tepelné čerpadlá a kogeneračné a trigeneračné jednotky ■ nepodpisovať bezhlavo prolongácie

zmlúv s akýmkoľvek dodávateľom energií – urobiť reálny tender, využiť konkurenčné prostredie s alternatívnymi dodávateľmi elektriny a plynu ■ urobiť si poriadok vo faktúrach za ener-

gie (napríklad distribučné poplatky, ale najmä cena silovej elektriny)

12 komunálne financie / február 2011

■ zníženie energetických nákladov verejných

budov - všetky verejné budovy (zateplené) vykurovať a prípravu teplej vody zabezpečovať tepelnými čerpadlami a solárnou technikou - náklady sa znížia o 2/3

■ prehľad o aktivitách na počítačoch – využí-

vajú sa účelne alebo sa na počítačoch hrajú hry, sťahujú multimédiá z internetu, chatuje sa na verejných portáloch a podobne ■ pri zabezpečovaní tovarov, služieb a prác

■ riešenie osvetlenia inteligentným ovlá-

daním a úsporným zdrojom znamená možnosť ušetriť 1/3 energií ■ energeticky úsporné projekty financovať

splátkami z úspor energie ■ diverzifikácia energetických zdrojov

v kombinácii peletizačnej a pyrolýznej technológie s biopalivovými a bioplynnými stanicami, ktoré produkujú elektrickú a tepelnú energiu z komunálneho odpadu a zo štiepky

používať elektronické aukcie, verejné obstarávanie, E-mesto, elektronické výberové konania ■ zaviesť poriadok v správe a evidencii

majetku, zavedenie systému elektronickej inventarizácie je možné aj formou leasingu ■ presunúť čo najviac agendy na elektronic-

ké kanály (internet) ■ elektronizácia tých služieb samosprávy

a procesu ich spracovania, ktoré priamo ovplyvňujú príjmy obce a mesta ■ pasportizácia a vizualizácia potenciálnych

zdrojov príjmov prostredníctvom geopriestorových dát a ich väzba na elektronickú službu

FINANCIE ■ zmeniť politiku štátu vo využívaní fondov

EU, a to: prestať brať od bánk úvery kým sa diela budujú a čakať na refundáciu, resp. na DPH, ale požičať si radšej od štátu bezúročné pôžičky ■ zrušiť póly rastu aby obce mohli budovať,

■ zabezpečiť zdieľanie informačných systé-

mov a údajov

resp. opravovať z viacerých možností fondov EU, a nie z úverov, resp. prinajlepšom z vlastných zdrojov

■ po skončení pracovnej doby vypínajte

počítače, tlačiarne a svetlá, ak nemôžete vypnúť celý počítač, vypnite aspoň monitor a tlačiareň

dov tlačiarní - šetrite papierom, vždy zvážte, či je potrebné daný dokument naozaj vytlačiť. Skúste implementovať stratégiu znižovania spotreby papiera, a to napríklad obojstranným kopírovaním, tlačením dvoch strán na jeden list a pod.

podnikateľmi za účelom sponzoringu

daniach – ako napr. daň za ornú pôdu, daň za stavby na bývanie (rodinné domy), daň za byty, ktorých výnos pri bežnej obci ani nepokryje náklady na správu (mzdové náklady, poštovné a iné administratívne náklady) týchto daní ■ prehodnotiť efektívnosť financovania

■ ak kupujete počítač, monitor, tlačiareň,

fax či kopírovací stroj, zamerajte sa na zariadenia s čo najnižšou spotrebou a s funkciou automatického prechodu do úsporného režimu, ak sa zariadenie dlhší čas nepoužíva ■ zvážte inštaláciu automatického zapínania

a vypínania tlačiarní a kopírovacích strojov, ktoré naprogramujete podľa prevádzkových hodín vo vašich kanceláriách

- používať tzv. inteligentné funkcie na vkladových účtoch umožňujúcich výhodnejšie zhodnocovanie financií ■ diverzifikovať a riadiť riziko zo straty rozlo-

žením hotovosti do viacerých finančných inštitúcií a zabezpečiť si riziko straty pri poskytovaných úveroch tzv. úrokovým hedžingom

■ intenzívnejšia komunikácia s miestnymi

■ nulová sadzba pri niektorých miestnych ■ analýza a zníženie prevádzkových nákla-

níctvom terminálov v pokladni samosprávy a v službách polície

■ využívať podporné finančné mechanizmy

EU ako napr. nenávratné finančné príspevky z EÚ, zvýhodnené úverové linky z EIB a EBRD, využiť regionálne PPP projekty, investičné výdavky smerovať na čerpanie eurofondov ■ konzultovať všetky poistné zmluvy hlavne

na dopravné prostriedky a vďaka konkurenčnému prostrediu dohodnúť nové, výhodnejšie podmienky poistného

v školstve ■ vyjadrenia v ktorejkoľvek oblasti, ktorá ■ riadiť hotovosť na dennej báze a cez

internet ■ eliminovať využívanie platobných úkonov

realizovaných na pobočke v banke (úspora financií - pracovného času, vozidla, poplatkov) ■ využívať bezhotovostné platby prostred-

súvisí so stavebnou činnosťou a posúdením nejakého dokumentu, sú pre obce spoplatnené, len opačne nie - pre štátnu správu to obce musia robiť zadarmo ■ obce musia vystavovať rôzne doklady

pre súkromnú sféru, notárov, exekútorov, advokátov zadarmo, opačne si oni vedia naúčtovať

február 2011 / komunálne financie 13

ŠPECIÁL KOMUNÁLNE FINANCIE

■ dôraz na neplatičov, výber daní....

■ každú kultúrnu, spoločenskú a podobnú

udalosť spájať vhodným spôsobom so zbierkou, tombolou, príspevkom na „filantropickú“ akciu/občianske združenie/účel/ projekt v obci alebo mestskej časti

■ v prvom volebnom období zakázať

vyplácať odmeny, resp. zakázať navyšovať plat starostu - ponechať iba zákonom stanovený základ ■ vyplácanie rôznych odmien pre poslancov, sta-

rostov primátorov až na základe konkrétnych výsledkov (a nie hneď pri nástupe do funkcií)

■ prehodnotenie výnimiek a úľav týkajúcich

sa miestnych daní a poplatkov ■ keby na projekty z Programu rozvoja vidieka

SR 2007 – 2013 nebolo potrebné brať úvery na predfinancovanie a nemuseli sa platiť úroky aj pol roka pokiaľ niekto príde na kontrolu a schváli už schválené financie, nehovoriac o DPH ako neoprávnenom náklade

vých ukazovateľov miest a obcí (obmedziť presúvanie dlhu na dcérske spoločnosti, obmedziť dlhodobé záväzky voči dodávateľom, obmedziť možnosť čerpania úverov s jednorazovou splátkou na konci maturity) ■ dôkladné zmapovanie všetkých zdrojov

daňových príjmov a optimalizácia ich čerpania

komunálneho odpadu

torov podľa počtu obyvateľov (odstrániť tak veľké rozdiely)

PREVÁDZKA – SLUŽBY ■ obmedziť vek zamestnancov a poslancov

(napr. do 65 rokov), aby mladí ľudia neboli nezamestnaní a dôchodcovia mali dva platy

■ procesný audit, ktorý poukáže na konkrét-

ne rezervy v každej jednotlivej obci na OU ■ inštalovať kamerový systém, ktorý zni-

né personálne úspory

žuje nároky na ľudskú silu v mestských a obecných políciách, resp. zvyšuje ich efektívnosť

■ odmeňovanie starostov a poslancov iba

na základe pracovných výkonov, obmedzenie počtu zamestnancov na mestských úradoch – stanovenie ich počtu podľa počtu obyvateľov ■ poslanci, zamestnanci a starostovia by si

mali tak ako „ostatní“ občania a účastníci kúpiť a zaplatiť všetky lístky na kultúrne a športové podujatia

■ realizácia opatrení na vyrovnanie cash-

flow a jeho optimalizáciu v čase a objeme

zberu. Do systému priamej podpory sa môže zapojiť každé mesto a obec na Slovensku a získavať finančné prostriedky za všetok vyseparovaný a zrecyklovaný odpad z obalov pochádzajúci z domácností vyzbieraný na území mesta alebo obce ■ väčšia disciplína obyvateľstva pri triedení

■ porovnať výšku platov jednotlivých primá-

■ zameranie sa na produktivitu práce, mož■ sprísniť legislatívu ohľadom plnenia dlho-

■ využiť finančnú podporu separovaného

■ lepšia ochrana obecného majetku ■ najvhodnejšie by bolo, ak by si každá

jedna samospráva vstúpila do svedomia a reálne posudzovala svoje výdavky, ako je používanie mobilov, áut, priestorov, služieb a iných produktov, ktoré im z funkcie prináležia ■ efektívne využívať cesty, resp. služobné

■ zrušenie odstupného odchádzajúcim

cesty pri výkone práce starostu

primátorom a starostom ■ zvažovať resp. obmedzovať drahé školenia

PERSONÁLNE – ODMEŇOVANIE ■ zmena nezmyselného zákona o odmeňova-

ní starostov podľa koeficientov, plat starostu má byť viazaný stavom obecnej pokladne

■ zaviesť hodnotenie spokojnosti klientov/ob-

■ nevytvárať v zmysle zákona nové organi■ zamestnať odborníkov a nie politických

prívržencov Autori nápadov Redakcia časopisu Komunálne financie srdečne ďakuje všetkým starostom, prednostom a zástupcom firiem, ktorí prispeli svojimi nápadmi: Starostovia obcí, prednostovia MÚ, mestá a mestské časti: Banská Bystrica, Bratislava-Petržalka, Bratislava-Čunovo, Geraltov, Klenová, Kolíňany, Levice, Malachov, Malatiná, Matiašovce, Miklušovce, Olčnava, Rohožník, Slaská, Stožok, Štitáre, Vlkovce, Vráble Firmy a organizácie: ASEKOL SK, Asseco Solutions, AVE SK, Brantner Slovakia, Caladia, Centire, Cofely, Corinex Group, ČSOB, Ekopolis, ENVI-PAK, Environment, Etalux, EUROVIA, HDS, HP, ICZ Slovakia, Info Consult, Jansen Display, KODYS Slovensko, Komunal energy, SIEA, SPP, PAS, Tatra banka, VSE

14 komunálne financie / február 2011

v Tatrách a pod...

čanov do systému odmeňovania úradníkov začné štruktúry a navyšovať stavy zamestnancov, ale zefektívniť prácu súčasných zamestnancov využívaním moderných technológií, databáz, či systémov

ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO ■ organizovať separovaný zber elektroodpa-

du od občanov – celoročne do zberných dvorov, 2x ročne vyhlásením zberu v obci: úhradu nákladov na zber, prepravu a recykláciu majú za povinnosť kolektívne organizácie – separovaním odpadu obec ušetrí za komunálny odpad

■ prehodnotiť všetky položky v časti vý-

davkov - po znížení príspevkov na šport či kultúru sa členovia združení uskromnili a zaktivizovali ■ niektoré aktivity sa môžu preskupiť na ne-

skoršie obdobie, napr. investície do nejakej publikácie, videonahrávky atď.

■ spaľovanie odpadu v ekologických spaľovniach

pre potreby výroby tepla a elektrickej energie ■ podpísanie dlhodobých kontraktov pre

optimalizáciu cien za odvoz a spracovanie odpadov a možnosť dlhodobých investícií ■ interiérový zber drobných vyradených

elektrozariadení do tzv. E-boxov (napr. nefunkčné kalkulačky, telefóny, drobné počítačové vybavenie, MP3 prehrávače, varné kanvice, fény, elektrické náradie a podobne) - službu poskytuje firma zadarmo

■ centralizácia výroby jedál na základných

školách prinesie skvalitnenie stravovania, väčší výber jedál, nižšie režijné náklady, nižšie požiadavky na investičné nákupy strojov a zariadení ■ prehodnotiť všetky nájomné zmluvy obce

resp. mesta a aktualizovať ich resp. nastaviť efektívnejšie podmienky ■ v čo najväčšej miere zapojiť do verejnop-

rospešných prác (kosenie verejnej zelene,

čistenie mesta, obce, zimná údržba...) aktivačných pracovníkov.

■ zapájanie sa do medzinárodných projek-

tov v rámci ktorých môžu získať externé finančné zdroje

■ pouvažovať nad rozumnou formou

outsourcingu niektorých činností, ktoré obec/mesto rieši vlastnými kapacitami, napr. náklady za služby a energie

investície, ktoré sa pri neschválení žiadosti premenia častokrát na vyhodené peniaze ■ zrozumiteľnosť a dôslednosť: komunikovať

■ nazývať veci pravými menami, korupcia,

rodinkárstvo, nekvalifikovanosť

o hospodárení a verejných súťažiach zrozumiteľne a nezatajovať podstatné detaily a súvislosti

■ zrušiť všetky VUC a ušetrené financie dať ■ spolupráca samospráv pri spoločnom

poskytovaní služieb občanom (spoločné úradovne, spolupráca pri zbere a likvidácii odpadu, kanalizácii, doprave, sociálnych službách)

obciam!

■ porovnávať a mať prehľad - ako to inde už

vyriešili, zrealizovali a lacnejšie ■ nákladová zodpovednosť, jasné určovanie

priorít

■ poučitelnosť: dokázať si priznať chybu,

napraviť ju a neopakovať ■ dôraz na kontrolnú činnosť, potláčanie

■ predaj nadbytočného resp. neefektívne

netransparentnosti

využívaného majetku ■ odbúranie klientelizmu

■ svoju neodbornosť nekompenzovať tým,

že si na všetko najmeme dobre platených odborníkov - právnikov, notárov, atď.

■ prenájom majetku za trhové ceny ■ zmena spôsobu využitia majetku ■ zaviesť monitoring vozidiel na všetkých

osobných a nákladných vozidlách v samospráve a štátnej správe

■ prestať akceptovať nové a nové prenesené

■ zastaviť realizáciu zlých a nenávratných projek-

kompetencie (aj formou otvoreného štrajku), ktoré obciam štát prikladá bez adekvátneho finančného krytia - pri prijímaní zákonov na národnej úrovni nepresúvať kompetencie na samosprávy bez toho, aby sa to nepremietlo do príjmovej časti rozpočtu miest a obcí

tov, pri uzatváraní nových zmlúv sa vyvarovať nevýhodných penalizačných podmienok ■ populizmus zo strany samospráv spôso-

buje, že nezvyšujú výšku daní a poplatkov, pričom náklady na služby rastú a tým vzniká „diera v rozpočte“

VŠEOBECNÉ ■ spolupráca (napr. spoločné obstarávanie

ale aj podpora vybraných – aj bizni s- aktivít) využitím klastrov, ktoré pomáhajú rozvoju regiónov/samosprávam cez miestne dane

■ zmena systému predkladania projekto-

vých žiadostí, keď prílohami žiadosti musí byť projektová dokumentácia nielen pre stavebné konanie, ale v úrovni realizačného projektu, čo si vyžaduje nemalé

■ zrušenie členstva v združeniach a úniách,

ktoré neprinášajú efekt ■ zabezpečiť aby spolupracovali navzájom

kraje, mestá a obce

ŠKOLSTVO A VZDELÁVANIE

SOŠ drevárska v Krásne nad Kysucou: moderné priestory, úspora na energiách

Text: M. Hudec, foto: T. Marták

NAJMODERNEJŠIA na Slovensku ODBORNÉ ŠKOLSTVO: Skončený štvrtý školský europrojekt z Regionálneho operačného programu v Žilinskom samosprávnom kraji priniesol študentom Strednej odbornej školy drevárskej v Krásne nad Kysucou najmodernejšiu dielňu na Slovensku.

N

ová dielňa má výmeru 1500 štvorcových metrov, na rekonštrukciu budovy sa z eurofondov vyčerpal zhruba milión eur a kraj dal ďalších vyše 175 tisíc eur. „Asi 60-percentná úspora tepla má veľmi dobrý dopad na hospodárenie školy. Ďalšie peniaze získavame aj z recyklácie odpadu, ktorý vzniká pri opracúvaní dreva. O to viac peňazí môžeme dať do moderného vyučovania,“ zhodnotil projekt podpredseda kraja Jozef Štrba. Kraj má deväť podobných projektov, medzi nimi sú gymnáziá a stredné odborné školy na Orave, Kysuciach, Považí i v Liptove a Turci.

Podľa riaditeľa Strednej odbornej školy drevárskej Jána Palka od vlaňajšieho leta vymenili na budove strechu, dali jej nový obvodový plášť, okná a nové vykurovanie.

Pre odborný výcvik. Vyriešili si tým dlhšie ťažkosti s vykurovaním, pretože teraz minú 585,8 GJ tepla ročne, čo je o 47% menej oproti vlaňajšku. Za ušetrené peniaze si dokúpia náradie a obnovia strojový park. Nové odborné učebne využívajú stolári, murári, tesári, maliari a čalúnnici.

V škole študuje v tomto školskom roku 502 študentov, z toho 71 dievčat, v dvanástich študijných a učebných odboroch v dvadsiatich triedach. Združená stredná škola drevárska v Krásne nad Kysucou vznikla v roku 2001 spojením Stredného

16 komunálne financie / február 2011

odborného učilišťa drevárskeho v Krásne nad Kysucou a Strednej priemyselnej školy drevárskej v Čadci. Obidve mali v regióne tradíciu v spracovaní dreva.

Firmy sú vítané. Terajšia škola spolupracuje s firmami, čím reaguje na pracovný trh. V ďalších rokoch škola rozšíri študijný odbor drevárstvo a vytvorí nové, a to technické a informačné služby i umeleckoremeslné spracovanie dreva. Zriadi detašované pracovisko Technickej univerzity vo Zvolene pre ďalšie vzdelávanie žiakov, zriadi útvar talentovanej mládeže a zvýši zber tetrapakových obalov. Novinkou v škole je štvorročný študijný odber s maturitou technológia ochrany a tvorby životného prostredia a operátor stavebnej výroby.

Sú to i trojročné učebné odbory murár a umelecký rezbár. Ďalší skončený projekt. Je ním komplexná rekonštrukcia Gymnázia Viliama Paulinyho Tótha v Martine. Podľa hovorkyne kraja Zuzany Muchovej je to jeden z ďalších z úspešných europrojektov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) z Regionálneho operačného programu – Infraštruktúra

Vďaka ROP sa nám darí znižovať modernizačný dlh v našich školách: Juraj Blanár, predseda ŽSK

vzdelávania. Škola usporí na vykurovaní vďaka novým plastovým oknám, zaskleniu telocviční a vstupného vestibulu. Do celkových vyše miliónových nákladov sú zahrnuté aj stavebné úpravy na vzduchotechnike, vykurovaní a elektroinštalácii.

Kompletnou rekonštrukciou prešli aj telocvične. Žiaci a pedagógovia uvítali tiež modernizáciu siedmich odborných učební vybavených informačnými a komunikačnými technológiami. Na túto časť projektu škola dala viac ako 70 tisíc eur. „Vďaka efektívnemu využívaniu peňazí, v tomto prípade z Regionálneho operačného programu, sa nám darí znižovať modernizačný dlh v našich školách a skvalitňujeme vyučovanie. Okrem tohto gymnázia dostala peniaze na projekt zníženia energetickej náročnosti aj Obchodná akadémia v Martine,“ povedal predseda kraja Juraj Blanár.

■

ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO

Text: js, foto: Asekol

Zbavte sa starostí

E-box pre interiérový zber: staré batérie či mobily sú vítané

LIKVIDÁCIA ELEKTROODPADU: So zaujímavou ponukou vstúpila začiatkom tohto roka na slovenský trh spoločnosť Asekol SK, zastrešujúca systém zberu a recyklácie elektroodpadu.

V

zastúpení výrobcov a dovozcov elektrozariadení organizuje nezisková kolektívna organizácia spätného odberu a oddeleného zberu elektrozariadení Asekol SK celoštátny systém zberu elektroodpadu a jeho financovanie.

Finančné krytie. Systém nie je určený len pre veľké firmy, ale vďaka jednoduchému vykazovaniu a nižším poplatkom je zaujímavý aj pre malé a stredné spoločnosti.

Skutočnosť, že za Asekolom stoja veľké medzinárodné spoločnosti mu poskytuje potrebnú finančnú stabilitu a zabezpeču-

je transparentnosť nakladania s vybranými finančnými prostriedkami.

poslednom rade sa venuje aj zberu batérií a akumulátorov.

Bez výnimky. Asekol SK zabezpečuje zber, dopravu a ekologické spracovanie vyradených elektrospotrebičov v kategóriách veľkých a malých domácich spotrebičov, informačných technológií a telekomunikačných zariadení, spotrebnej elektroniky, osvetľovacích zariadení, elektrických a elektronických nástrojov, hračiek a zariadení určených na športové a rekreačné účely, zdravotníckych prístrojov, prístrojov na monitorovanie a kontrolu a predajných automatov. V ne-

Hustá sieť. Zber sa realizuje prostredníctvom zbernej siete vytvorenej zbernými dvormi, mobilnými zvozmi v obciach, ako aj prostredníctvom predajní a opravovní elektrospotrebičov. Doplnkovými zbernými miestami sú kontajnery umiestnené na verejných priestranstvách alebo vo verejných budovách. Ide o tzv. E-boxy, ktoré si už objednalo 450 miest a obcí z celého Slovenska. Zberné nádoby na elektroodpad budú umiestnené aj v školách, ktoré sa zapoja do projektu Recyklohry.

■

14. VÝSTAVA STAVEBNÍCTVA

SÚBEŽNÉ VÝSTAVY

7. VÝSTAVA RECYKLÁCIE A ZHODNOCOVANIA ODPADOV

10. VÝSTAVA REGIONÁLNEHO ROZVOJA

3. - 6. 5. 2011, BANSKÁ BYSTRICA BB EXPO, spol. s r. o., ČSA 12, 974 01 Banská Bystrica, tel.: 048/4125 945, 4152 691, fax: 048/4124 205, e-mail: bbexpo@bbexpo.sk, www.bbexpo.sk

ROZVOJ OBCÍ

Text: M. Hudec, foto: M. Kosec

Na prelome súčasnosti ROZHOVOR: Ďalší rozvoj Ovčiarska, malej obce neďaleko Žiliny, určuje programové vyhlásenie obecného zastupiteľstva do roku 2014. Viac sme sa o ňom dozvedeli od nového starostu obce Štefana Debnára.

O

odborníka zo Slovenského zväzu záhradkárov.

včiarsko má vyše 500 obyvateľov, vybudovaný vodovod, plyn má takmer každá domácnosť, odpadovú vodu zberajú do septikov. V obci majú separovaný zber odpadu a alternatívne zdroje energie.

Vedľa nej bude tunel na diaľnici D1, ktorá spojí Považie s Turcom.

Vláda v tomto roku dáva obciam menej peňazí ako vlani a ťažko odhadnúť ako dopadne výber daní. Máte dosť peňazí na prevádzkové náklady? Áno, ale stále ideme v úspornom režime.

Napríklad, nemôžeme si dovoliť často posýpať zľadovatené cesty, pretože by sme tým pádom skĺzli do debetu. Odvoz smetí v zime nefunguje na sto percent, pretože autá smetiarov sa nedostanú do svahovitých ciest Na záhumní a na Ulicu Mikuláša Dohnányho. Platíme však faktúry za energie a ďalšie výdavky.

Obec nemá vybudovanú kanalizáciu, chceli by ste sa napojiť na čistiareň odpadových vôd v Hornom Hričove. Ráta sa s tým v nasledujúcich troch rokoch?

Projektová dokumentácia existuje dlhý čas, no k realizácii minulé vedenia obce nepristúpili. Na túto investíciu nedostaneme peniaze z eurofondov, pretože nedosahujeme limit dvetisíc obyvateľov. Východisko vidím v spojení sa s okolitými obcami Biterová, Hôrky a Brezany. To už je úplne iný projekt mikroregiónu štyroch obcí.

Neuvažujete čerpať peniaze z eurofondov, i keď pre malú obec je to dosť zložité...

Denne dostávam elektronickou poštou rôzne ponuky na čerpanie takýchto fondov – na verejné osvetlenie, na vodovody, na námestie... Uzávierku majú veľmi skoro. Všetko na veci, ktorú sú tu už buď hotové, alebo nie sú prioritami. Na kultúrny dom, na Materskú školu, na požiarnu zbrojnicu, športový areál, kompostáreň

18 komunálne financie / február 2011

Stále ideme v úspornom režime: Štefan Debnár, starosta obce Ovčiarsko

Ovčiarsko je dobre napojené na telekomunikačnú sieť, v obci je dostupný aj internet. Využíva ho obecný úrad aj občania? Áno, využívame ho v plnej miere. Prevažne komunikujeme s okolitým svetom cez internet, máme aj vlastnú webovú stránku, na ktorej uverejňujeme dôležité dokumenty, správy, výzvy, uznesenia, zmluvy. Mnohí naši občania majú doma vlastný internet, niektorí menej kvalitný. Napríklad členom poslaneckého zboru a hlavnému kontrolórovi posielam pozvánky a dokumenty k zasadnutiam elektronickou poštou. Je to rýchle, kvalitné a lacné.

nám nikto neponúkol žiadny projekt.

Preto vysielame signály kompetentným a očakávam, že postupne zareagujú na naše potreby. V primeranom čase sme pripravení reagovať, čiže pripraviť na konkrétnu záležitosť kvalitné projekty a urobiť tak prvý krok k realizácii vážnejších bodov volebného programu.

V tomto roku vás čaká zmena a rozšírenie územného plánu. O čo konkrétne ide?

Je to náročný počin, ktorý bude treba kvalitne, fundovane a zodpovedne pripraviť. Úzko súvisí s ďalšou výstavbou Ovčiarska, pretože súčasné stavebné parcely sú už zväčša pridelené stavebníkom a ďalším vzniká problém s miestom. Chceme im byť nápomocní a rozšíriť intravilán obce tak, aby vznikla možnosť na výstavbu ďalších rodinných domov. Pri tomto kroku budeme brať do úvahy diskusiu a pripomienky občanov.

Chcete v obci založiť tzv. aktivačné práce, už od januára má fungovať právna poradňa a na jar zorganizujete školenia pre ovocinárov a záhradkárov.

Máte na to odborne fundovaných ľudí? Žiaľ, na aktivačné práce, kde sú pomerne náročné kritériá, v súčasnosti nikto z našich občanov nespĺňa podmienky.

Možno tak o pol roka. Právnu poradňu nám bude bezplatne vykonávať advokátska kancelária JUDr. Jána Mrázovského.

Začali sme v úvode februára, konzultovalo desať našich občanov. Na školenia ovocinárov a záhradkárov si prizveme

Boli ste dlhoročný šéfredaktor Žilinského večerníka, ktorý v tomto roku oslávi 20. výročie. Ako tieto novinárske skúsenosti zužitkujete ako starosta Ovčiarska?

Na zasadnutí obecného zastupiteľstva 28. januára sme založili štvrťročník Naše Ovčiarsko. Zaregistrovali sme ho aj na ministerstve kultúry a prvé vydanie novín pripravujeme na marec. Teraz vytvárame technické zázemie a postupne pripravujeme jednotlivé strany novín. Určené sú hlavne pre starších občanov, ktorí nepracujú s internetom.

■

EKOLÓGIA A ENERGETIKA

Text: M. Hudec, foto: Elteco

Dvojaký úžitok ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO: Obyčajnú skládku bežného komunálneho odpadu možno už dnes premeniť na výdatný zdroj elektrickej energie a tepla. Stačí využiť vznikajúci bioplyn.

Technológia v kontajneri: ekologické zariadenie na skládke v Považskom Chlmci

odpadových vôd a z bioplynových staníc produkujúcich bioplyn z tzv. energetických plodín. Doteraz vyrobila, nainštalovala a zabezpečuje servis pre jednotky s celkovým elektrickým výkonom takmer 2 MW a tepelným výkonom 2,5 MW na skládkach odpadov a elektrickým výkonom 3,5 MW, resp. tepelným výkonom 4,5 MW na čističkách odpadových vôd.

V

telese skládky bez prístupu vzduchu dochádza k rozkladu organického odpadu spojeného s tvorbou plynu. Takzvaný skládkový plyn, zaraďovaný medzi bioplyny, obsahuje v závislosti od druhu uskladneného materiálu prevažne metán CH4 a oxid uhličitý CO2. Počas životnosti skládky vznikne asi 150 - 300 m3 plynu z každej tony odpadu. Obsah metánu v skládkovom plyne predstavuje asi 40 až 60 %, čo vedie k energetickej hodnote

plynu na úrovni 4 - 6 GJ na tonu odpadu.

Výhrevnosť skládkového plynu býva okolo 16 MJ/nm3 (4,44 kWh).

Získavanie plynu zo skládok pozostáva z prekrytia skládky ílovitou zeminou alebo iným nepriepustným materiálom, čím sa vytvorí v telese skládky vhodné hnilobné prostredie. Do telesa skládky sa vertikálne navŕtajú otvory (zberné šachty), do ktorých je zaústené zberné potrubie opatrené otvormi, cez ktoré sa do neho dostáva plyn zo skládky. Plyn zo zberných šácht je potrubím odvedený do kompresorovej stanice. Sieť potrubí môže mať dĺžku až niekoľko kilometrov. Skládkový plyn sa bežne využíva na kogeneračnú výrobu elektriny a tepla.

Ako na to. Spoločnosť ELTECO, a.s., zo Žiliny má dlhoročné skúsenosti s využívaním bioplynu na pohon motorgenerátorov a kogeneračných jednotiek, a to nielen zo skládok odpadov, ale aj z čističiek

Jeden z príkladov úspešného využitia bioplynu pre výrobu elektrickej energie je skládka odpadov v Považskom Chlmci, kam sa vyváža odpad z mesta Žilina.

Skládka bola odplynená v roku 2005 a plyn bol spaľovaný v horáku. Jeho využitie na výrobu elektrickej energie sa uskutočnilo až v roku 2009 po dodaní plynového elektrického zdrojového agregátu Petra 500 CEH. Hodinová produkcia bioplynu skládky je 250 m3, čo je dostatočné množstvo pre prácu agregátu, ktorý pri nominálnom výkone spaľuje 205 nm3 plynu za hodinu.

Vyrobená elektrina sa dodáva cez transformátor do energetickej distribučnej siete 22 kV. Riešenie tak má dvojaký ekologický efekt – zabraňuje úniku skládkového plynu do atmosféry a súčasne prináša lacnú a čistú energiu.

■

Základné parametre zariadenia v Považskom Chlmci Menovitý výkon pri spolupráci so sieťou 349kVA / 349 kW Výstupné napätie 400 /230 V, 50 Hz Ročné využitie 8000 hodín Plánovaná ročná výroba elektrickej energie 2790 MWh Vyhotovenie kontajnerové Transformátor 0,4/22 kV, 630 kVA

február 2011 / komunálne financie 19

PREDNOSTOVIA SAMOSPRÁV

O reformách, rozvoji a modernizácii STRETNUTIE PREDNOSTOV: Karty sú rozdané, predvolebné vášne pomaly utíchajú a život v samosprávach naberá na razancii, aj keď s dychom to ešte zďaleka nie je také dobré, ako by sme si želali.

A

sociácia prednostov úradov miestnej samosprávy v Slovenskej republike (APUMS) ako profesná organizácia prednostov mestských a obecných úradov je vlastne verným obrazom situácie v samosprávach. Predvolebné, volebné a povolebné napätie pomaličky ustupuje a je najvyšší čas hľadať nové východiská, riešenia a užitočné partnerstvá.

Stretneme sa pod Tatrami. Práve s ohľadom na uvedené a s presvedčením, že nájdete potrebné odpovede na problémy, ktoré vás ťažia, si vás dovoľujem pozvať na Snem a odbornú konferenciu APÚMS SR. Uskutoční sa v dňoch 17. - 18. 3. 2011 v Grand

hoteli Permon pod záštitou splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu, manažment povodí a krajiny Martina Kováča. Účasť na konferencii prisľúbili aj vedúci úradu vlády SR Viktor Nižňanský a generálny riaditeľ sekcie verejnej správy MV SR Jozef Šimko.

V ucelenom bloku poskytnú účastníkom najdôležitejšie informácie týkajúce sa rozvoja, modernizácie a pripravovaných reforiem v samospráve.

Všetko, čo chcete vedieť. Ďalší z blokov konferencie bude venovaný manažérskemu vzdelávaniu prednostov – jeho novej projektovej podoby na roky 2011 až 2014. Rozmanitý program spestria príspevky z oblasti informatizácie, zavádzania systémov kvality, financovania, poisťovania majetku, projektov EU, riešenia verejných priestranstiev, bezbariérových riešení, elektronických aukcií, efektivizácie IKT na úradoch. Jednoducho povedané, pre účastníkov je program vyskladaný zo samých chutných bonbónikov. Podrobný program a návratku nájdete na www.apums.sk.

Snem bude voliť. Samostatnou časťou tohto podujatia a z hľadiska APÚMS SR určite aj tou dôležitejšou je snem, ktorý bude zaradený do programu v odpoludňajších hodinách prvého dňa.

V rámci snemu budú členovia asociácie prerokúvať mnohé zásadné dokumenty a zmeny. Pripravené sú návrhy na zmenu stanov, rokovacieho a volebného poriadku, zásad hospodárenia s majetkom APÚMS SR, rozpočet na rok 2011 a strategické priority na roky 2011 až 2014. Okrem toho sa uskutoční voľba nového prezidenta asociácie, členov rady a členov kontrolnej komisie.

Aktivita sa počíta. K obom častiam podujatia je dôležité pripomenúť, že o skutočnom úspechu bude možné hovoriť až po tom, keď všetci účastníci budú odchádzať zo snemu spokojní. A tiež vtedy, keď starí, staronoví, noví (skrátka všetci) prednostovia mestských a obecných úradov na Slovensku a riaditelia magistrátov potvrdia aktívnou účasťou záujem o svoju profesnú organizáciu a uhradia členský príspevok na rok 2011 najneskôr do 13.marca 2011. Prihlášku za člena a návratku o úhrade členského nájdete na www.apums.sk.

Ing. Miroslav Vereš – výkonný predseda APÚMS SR ■

20 komunálne financie / február 2011

ELEKTRONIZÁCIA SAMOSPRÁVY

Obce.info v novom šate INFORMATIZÁCIA: Viac informácií o obciach a pre potreby obcí spolu s novým ročníkom zaujímavej súťaže prináša vynovený informačný portál www.obce.info.

V

ynovený portál prevádzkuje spoločnosť Datatrade, spol. s r.o. Nová verzia portálu reaguje na aktuálne povinnosti a potreby samosprávy, takže okrem iného pomáha vyriešiť zákonné povinnosti pri zverejňovaní dokumentov, umožňuje vymieňať si informácie a skúsenosti a naviac vyhrávať zaujímavé odmeny.

Almanach SK 2011. Od posledného vydania Almanachu obce.info ubehli už štyri roky. Na obecných a mestských úradoch nastali rôzne zmeny, ktoré prevádzkovateľ portálu zhromažďuje a spracováva v spolupráci s predstaviteľmi obcí a miest. Tak ako doposiaľ, aj v najnovšom, doplnenom III. vydaní Almanachu obce.info nájdete kompletný zoznam

vyše 2400 obcí, mestských častí a miest Slovenska, mená ich starostov a primátorov a tiež aktuálne kontakty na každú obec/mesto. Nechýbajú základné štatistické a faktografické údaje, ako sú počet obyvateľov, rozloha a prvá písomná zmienka. Informácie o vašej obci si môžete aktualizovať na www.obce. info, alebo na tel č. 0905 241 240.

Najlepšie miesto pre život. Od 7. marca do 10. júna tohto roku sa uskutoční 1. ročník ankety „Najlepšie miesto pre život,“ ktorú organizuje Datatrade, líder v poskytovaní elektronických služieb pre obce a mestá a o obciach a mestách, spolu s nadáciou Ekopolis, ktorá má dvadsaťročné skúsenosti s manažovaním grantových programov zameraných na demokratizáciu občianskej

Tretie, akutalizované vydanie: Almanach obcí SK 2011

spoločnosti a environmentálnu udržateľnosť Je to hlasovanie o najlepšie miesto pre život na Slovensku z pohľadu obyvateľov a užívateľov internetu.

Ušľachtilý cieľ. Anketa umožní zviditeľnenie krásnych a zaujímavých miest na Slovensku. Účelom ankety je podporiť skvalitňovanie podmienok pre život na Slovensku, ústretovú a otvorenú samosprávu, skvalitňovanie infraštruktúry obcí a miest, podpora kultúrneho a športového vyžitia v našich obciach a mestách a podpora kvality bývania a ochrany životného prostredia. Účastníkom ankety sa môže stať každá fyzická osoba a to pridelením hlasu (bodov). Víťazom sa stane obec/mesto s najvyšším počtom bodov. Viac informácií na www.najlepsiemiestoprezivot.sk.

■

Zverejňovanie zmlúv na webe

Zákon účinnosť podpísanej zmluvy podmieňuje jej zverejnením. Až keď je zmluva zverejnená, začne platiť na druhý deň po jej zverejnení. Účinnosť je možné dohodnúť aj na neskôr. Ak nie je zmluva zverejnená do troch mesiacov od podpisu, akoby vôbec nebola podpísaná. Ak medzičasom dôjde k jej plneniu, je toto plnenie neoprávnené.

Problémom je, že na formu zverejnenia zmlúv nebolo stanovené žiadne zadanie. Niektorí administrátori uverejňujú zoskenované zmluvy, pričom porušujú platné štandardy prístupnosti. Súčasne so zoskenovaným dokumentom je potrebné na webe zverejniť dokument aj v povolenom formáte. Sken treba doplniť prepísaným textom. Túto formu zvolil aj Centrálny register zmlúv. Zmluvy

uvádza v tabuľkovom prehľade. Klikom na názov zmluvy sa zobrazia bližšie informácie o zmluve a dva súbory na stiahnutie – jeden obsahuje zmluvu v textovej forme a v druhom je zoskenovaná podoba zmluvy.

Skenovaný dokument je možné vytvoriť aj v čitateľnom tvare. Je to tvar, ktorý umožňuje prehľadávanie. Na vytvorenie čitateľného tvaru zoskenovaného dokumentu sa používa softvér OCR. Pomocou neho sa dajú zo zoskenovaného dokumentu rozoznať jednotlivé znaky. Takýto súbor by však ešte potreboval formátovanie.

Ak má obec trasparentne informovať o zmluve, o tom, ako sa ktorý bod dojednal, musí ju zverejniť celú, najľahšie, ak ju má v elektronickej, prístupnej podobe. Je tu však aj otázka zverejňovania skenu pečiatky a podpisu. Internet je médium, kde sú podstatné

informácie. Ak chcete vidieť Sixtínsku kaplnku, popozeráte si všetky možné 3D animácie na internete, ale nakoniec tak či tak treba vidieť originál. So zmluvami je to podobné.

Ak chcem vidieť orignál zmluvy, je k dispozícii na úrade. Na webovom sídle stačí obsah dokumentu, ktorý sa podpísal. Za to, čo je na webovom sídle, zodpovedá predsa vždy konkrétny pracovník.

Spoločnosť WEBYGROUP vytvorila pre obce a mestá nový modul Register zmlúv, objednávok a faktúr, ktorý zabezpečuje zverejnenie týchto dokumentov na webovom sídle. Takto zverejnené zmluvy sú v súlade so zákonom a spĺňajú aj platné štandardy prístupnosti www stránok pre samosprávy. Viac informácií nájdete na Erika Kusyová, WEBY GROUP, Zvolen poskytovateľ portálových riešení pre weby slovenských miest a obcí Tel./fax: 045/5400 200-2 e-mail: webygroup@webygroup.sk www.webygroup.sk www.webyportal.sk ■

február 2011 / komunálne financie 21

inzercia

Od prvého januára 2011 platí zákon, ktorý rozšíril obciam okruh zverejňovaných informácií. Dokonca zverejnenie zmlúv ovplyvňuje aj ich účinnosť, čím sa významne posunula miera transparentnosti voči občanom.

POĽNOHOSPODÁRSTVO

Text: M. Hudec, foto: Fotolia

BIO JE V KURZE, no podpora chýba Život na biofarme: radosti i starosti na zdravom vzduchu

Z

ásadou každej biofarmy je, že pôdu musia farmári dva roky ošetrovať ekologickým spôsobom, teda žiadne umelé hnojivá.

V treťom roku možno dopestované plodiny považovať za BIO. Potraviny musia byť z kontrolovaného pestovania.

Kontrolovaní pestovatelia, prevádzkovatelia ekologického poľnohospodárstva, majú svoje pozemky, chov zvierat, výrobu potravín, osív, krmív, rastlín zbieraných z voľnej prírody a obchodovanie s týmito rastlinami zaregistrované na Ústrednom kontrolnom skúšobnom ústave poľnohospodárskom v Bratislave.

Pod stálou kontrolou. „Trvá to dva až tri roky, aby farma bola biologická. Aj potom ju pravidelne kontrolujeme. Vlani sme nevzali certifikát ani jednej biofarme na Slovensku,“ zdôraznila Juliana Schlosserová, riaditeľka odboru životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva z Ústredného kontrolného

EKO a BIO Ekologická poľnohospodárska výroba predstavuje komplexný systém manažmentu poľnohospodárskych biofariem, spracovávania primárnych poľnohospodárskych bioproduktov na biopotraviny a biokrmivá. Vo všetkých členských štátoch európskeho spoločenstva sa riadi rovnakými princípmi a pravidlami. Pri výrobe biopotravín ide o prírodné látky a procesy s vylúčením používania geneticky modifikovaných látok.

Najväčší trh ekologických potravín si udržiava Nemecko, ale najviac biopotravín zjedia Švajčiari.

22 komunálne financie / február 2011

BIOFARMY NA SLOVENSKU: V súčasnosti je ich okolo 350.

Najviac biofariem bolo kedysi na Kysuciach, v okolí Čadce a Žiliny a dnes sú na Slovensku prakticky všade. a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave. Život v prírode. To je azda najvhodnejšia charakteristika biofarmy. Platí to aj o biofarme Príroda pri Stupave, ktorá je v areáli bývalej Botanickej záhrady, zhruba 17 kilometrov od Bratislavy. Tvorí ho niekoľko hospodárskych budov, pasienky, výbehy pre domáce zvieratá, reštaurácia, ihrisko, predajňa bio výrobkov. Tu všade sa návštevník môže voľne pohybovať a pocítiť tak na chvíľu pocit ozajstnej prírody. Domáce zvieratá sú buď zavreté v drevených ohradách alebo voľne pobehujú po okolí, napríklad kozy a ovce. Príroda pri Stupave je ideálne miesto pre rodiny s deťmi. Na farme si možno kúpiť domáci ovčí syr.

Kde sa darí. Areál Mašekovho Mlyna pri Vrábľoch je osadený do krásneho prostredia žitavskej nivy, kde nezregulovaný tok rieky vytvára prírodné meandre a tiché zákutia. Budova mlyna poskytuje vhodné priestory pre pôvodný vidiecky štýl života a všetkým ekologicky orientovaným ľuďom so záujmom o trvalo udržateľný rozvoj.

Dnes ekofarmu vlastní rodina Demešových.

Rodinná biofarma IGET z Lipian sa nachádza v krásnom údolí medzi Levočskými vrchmi a Čergovom. V prevádzke Hornotoryská syráreň Krivany vyrábajú mliečne špeciality a tradičné slovenské syry. V spolupráci so Slovenskou hľuzovkárskou asociáciou ponúka farma na Slovensku už zabudnuté podzemné huby - hľuzovky a špeciality z nich. Farma IGET vyhrala v roku 2009 súťaž o najlepšiu biofarmu na Slovensku. Životný štýl. To je v podstate ekofarmárčenie so všetkými starosťami a radosťami.

„Našu biofarmu sme založili v roku 2005. Žijeme v krásnej a čistej prírode a uprednostňujeme zdravý životný štýl. Hodilo by sa nám, keby sme mohli predať naše výrobky za lepšie ceny. Všetko robíme pomocou zdravého sedliackeho rozumu, ako naši otcovia i dedovia. Bez chemikálií,“ zdôraznila Terézia Gegelčíková, spolumajiteľka biofarmy IGET. Na biofarme Mašekov mlyn produkujú potraviny s vysokou kvalitou a výživnou hodnotou v dostatočnom množstve pre samozásobenie ľudí i rodín napojených na farmu a jej produkciu s doplnkovým využitím CSA a alternatívnej ekonomiky. Rodiny žijúce v okolí farmy pravidelne kupujú med alebo ďalšie komodity. „Zabezpečujeme efektívnu recykláciu živín a energiu integráciou urbanizovaných plôch, agroekosystémov a prírodných ekosystémov nachádzajúcich sa na farme v pôvodnom stave. Tam sú všetky potrebné živiny pre zvieratá, “ povedal spolumajiteľ farmy Michal Demeš.

Išli by opäť do toho. Podnikanie v tejto branži nie je u nás ľahké. Štát podporuje biofarmy podľa možností, čiže dosť málo.

Problematické je i čerpanie eurofondov. „Zabezpečujeme ľuďom žijúcim a pracujúcim na farme zodpovedajúce sociálne a ekonomické podmienky, vytvárame dobrý vzťah medzi farmou a spotrebiteľmi.

Nečerpali sme eurofondy, pretože je tam veľká byrokracia a pri takýchto malých hospodárskych podnikoch sa to nevyplatí,“ zdôraznil M. Demeš. Podľa Terézie Gegelčíkovej podnikať v poľnohospodárstve je zložité, pretože malí farmári sú veľmi zraniteľní. Najviac problémov im robí počasie, čo nedokážu ovplyvniť.

■

Dexia banka Slovensko a.s.

Ideálny partner na správu vašich financií a na financovanie vašich investičných aktivít

komplexné finančné služby mestám, obciam, samosprávnym krajom a ich rozpočtovým a príspevkovým organizáciám financovanie environmentálnych programov, rozvojových programov komunálneho sektora a programov bývania široké portfólio produktov a služieb pre obyvateľstvo, podnikateľov, domáce a medzinárodné spoločnosti

Banka pre život www.dexia.sk