Hlas 37 2015

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

37

/4664/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 12. 9. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

20. Petrovské dni divadelné Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Výmena skúseností pestovateľov a šľachtiteľov

Zvrat na kondičku

Z obsahu

12. 9. 2015 | 37 /4664/

Uzávierka čísla: 9. 9. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Projekt sa osvedčil 6 Mladí lídri na jednom mieste 7 Súboj na neurčitý počet kôl

8 NAŠA TÉMA 8 Koľko sa vkladá do škôl?

8 Dlhé zlomové obdobie 11 Máme modernú školu

13 ĽUDIA A DIANIA 13 Liptovec je chutná vec 16 Pestovanie svadobných tradícií

Prvá oficiálna návšteva novej veľvyslankyne SR v Belehrade Dagmar Repčekovej v NRSNM prebiehala v utorok 8. septembra. Pri tejto príležitosti veľvyslankyňa Repčeková odovzdala dar Veľvyslanectva SR – 4-tisíc kníh pre slovenské základné školy a Knižnicu Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. (s. 5) J. Pániková

19 Na pookriatie tela i duše

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Škola budúcnosti

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nízka cena kukurice 26 Nebezpeční jesenní škodcovia 28 Ako dosiahnuť harmonický celok?

31 KULTÚRA 31 Zlomok času: dvadsať rokov 32 Lokálna diskotéka vyhrala nad festivalom európskeho strihu 34 Divadlo je láska na celý život

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Futbal s napnutými krídlami 48 Poľahky a presvedčivo 49 Počítajú sa góly, nie šance Autor titulnej fotografie: Igor Bovdiš

Na otázku, koľko sa vkladá do škôl, a na aktuálne zmeny v oblasti školstva sme sa zamerali v rámci septembrovej Našej témy. (s. 8 – 12) J. Čiep Jubilejné 40.

Babinkove stretnutia prebiehali v sobotu 5. septembra v duchu nových literárnych nápadov a nových kníh. Zuzana Čížiková (na snímke) dostala od riaditeľa SVC Vladimíra Valentíka prvé výtlačky svojej knihy Rozhovory. (s. 35) E. Ďurišová

Editoriál

Hadia politika v chráme

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

T

Foto: www.freeimages.com

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE



Pomaly už nik nebude imúnny proti chorobe zvanej politikárčenie. Zámerne používame tento výraz, lebo naša krajina akoby prijala vakcínu proti slovku politika, keďže sa u nás už takmer všetci zaoberajú tou či onou straníckou politikou a tzv. politickým dialógom – vo vlastnom záujme.

aké nekalé spôsoby radšej teda pomenujme správnym výrazom: politikárčenie.

Veď koľkokrát už nás súčasní politickí dejatelia svojimi nemravnými skutkami priviedli k rozhodnutiu: viac nebudem veriť žiadnej politickej strane! Tým spôsobom umenie politiky, ktorá niekedy môže byť aj dobrá, pekná, motivujúca, zakopali hlboko do zeme. A naďalej tú jamu prehlbujú – veď čoskoro tu budeme mať, dobre nám (sic!), novú, piatu, slovenskú menšinovú politickú stranu, ktorá nás, pohádaných na nože, vraj chce dať dokopy.

V súčasnosti sa v registri politických strán a hnutí sedemmiliónového Srbska uvádza 102 politických strán.

Podobný enormne vysoký počet politických strán je vo všetkých krajinách bývalej Juhoslávie. Nastoľuje sa otázka, či naozaj každá krajina v transformácii musí preležať všetky detské choroby, medzi ktoré zaraďujeme aj presýtenosť politického trhu. Sme naozaj presvedčení, alebo sa iba hráme na presvedčených o tom, že veľká disperzia politických strán nám pomôže nabrať na rýchlosti na ceste k vysnívanej rodine európskych národov. No lídri a členovia niektorých politických strán svojou rétorikou, ktorá navádza občanov obdivovať ich ako spasiteľov, sústavne nás upovedomujú, že politika je iba divadelná hra na motívy Mňačkovho románu Ako chutí moc.

Nedajbože teda, aby nás zachraňovali tí, ktorí každý deň bez mihnutia oka dokážu pošliapať všeľudské hodnoty a mravy, nezdráhajúc sa ani zneužiť svätosť cirkvi, ktorá nás, buďme úprimní, aj v prípade, že neprislúchame žiadnemu cirkevnému spoločenstvu, na tomto území udržala. No niektorým politikom to neprekáža, keďže nehanebne, odrazu, akoby z neba spadli, hadím (či krokodílím) krokom (aká nechutná symbolika!) prichádzajú do chrámov, kde by pre stranícku politiku nemalo byť miesta.

Na jednom londýnskom cintoríne v stredoveku pri pochovávaní nebožtíka zvykli povrazom so zvončekom spojiť truhlu s pomníkom – aby nebožtík, ktorý „náhodou“ nebol naozaj nebožtíkom, mohol zburcovať verejnosť a dať najavo, že žije. Možno aj tá naša politická slušnosť, korektnosť a mravnosť má v rakve podobný zvonček. Možno čoskoro začujeme zvoniť na znak prebúdzania z politickej znečistenosti.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  37 /4664/ 12. 9. 2015

3

Týždeň  Z MÔJHO UHLA Oto Filip

Oto Filip

ikdy nepovedz nikdy. Tá myšlienka asi opantávala viacerých cestujúcich, ktorí sa v utorok ráno zastihli v medzinárodnom rýchliku na relácii Belehrad – Viedeň. Zvlášť od chvíle, keď v stanici Karlovački Vinogradi kompozícia zastala a stála a stála.

Po takej polhodinke sa situácia začala ujasňovať. Na elektromotorovom vlaku, ktorý bol pred rýchlikom a asi z juhu Srbska prepravoval výlučne utečencov na sever, do Subotice, ktosi potiahol brzdu. Vlak zastal a utečenci sa začali dožadovať návratu do Belehradu, pravdepodobne preto, že si vraj len tam môžu vyzdvihnúť peniaze. Niekoľko desiatok postávalo na trati, iní sa zase začali prechádzať neďaleko vlaku. Dve skupiny sa dokonca s vecami vybrali pešo späť. Trať po necelej hodine predsa uvoľnili, takže obidva vlaky pokračovali smerom na sever. Ten s utečencami sa dostal do Nového Sadu, rýchlik ho predbehol a pokračoval ďalej do Viedne.

Utečenecká vlna bude podľa všetkého čoraz početnejšia a širšia. Dni komplikovanejšie a studenšie. Prinesie to aj rôzne situácie, očakávané a menej očakávané. Dobre by však bolo, keby sa niektoré východiská, aspoň rámcové, vedeli už teraz.

Brzdy v doprave sú len jednou zo spomínaných situácií. Ďalšou môže byť neželaný incident, lebo je nervóznych a horúcich hláv všade dosť. S problémami žijeme všetci, no práve preto by malo byť aj viac vzájomného porozumenia.

Aby skríženie našich a utečeneckých pútí nevyústilo do rozporov a sporov, ktorých máme aj bez utečencov dosť. Načase by hádam bolo, aby to človek človeku vlkom ráznejšie ustupovalo do úzadia. Ak nie kvôli ľudskosti, porozumeniu, bežnému súcitu, tak kvôli veľkým ľudským tragédiám, ktorých sme, v súvislosti s utečencami, dennodenne svedkami.

4

www.hl.rs

168 HODÍN

Roly a kapitoly

Chaos

N



M

ožnosť pozrieť sa trochu dozadu je jednou z pekných vymožeností tejto digitálnej doby, hoci sa po takom pohľade nemusíme nutne stať skúsenejšími či múdrejšími. Či to chceme alebo nechceme uznať, zdá sa, že nielen dni či týždne, ale celé mesiace trávime v jednej obrovskej čakárni. Väčšina v nej čaká na lepšie časy, ďalší zase dúfajú, že sa ich doterajšie pekné časy tak skoro neskončia. Zmeny visia vo vzduchu, sú na spadnutie, tektonika našej vnútropolitickej kôry sa hýbe a kýva, prinášajúc momenty napätia a strachu, občas víťazstiev, pochybností, prekvapení. Toľko odkazov a sugescií, od politikov po médiá. Nič nového ani pod týmto septembrovým slnkom.

Koľká a ako namáhavá je cesta za nezataraseným osudom, azda najlepšie vedia utečenci, ktorých tisíce sú dennodenne aj v Srbsku.

Dohromady ich u nás pobudlo doteraz viac ako 120 000. Aj v dňoch, keď celá rozdelená a pomýlená Európa hľadá spoločné východisko pre najnaliehavejší problém dneška, správame sa k nim tak, že sme získali mnohé slová uznania, nielen na



starom kontinente. Veď kto lepšie pozná rozsah tragédií než tí, ktorí ich tiež zažili na vlastnej koži? Čo všetko si pýta tá iná, eurointegračná cesta, vieme lepšie od mnohých práve my. Na prstoch jednej ruky možno spočítať vysielania či noviny, v ktorých sa každý deň nedozvedieť alebo nečítať o kapitolách a rolách, o Európe a nás smerujúcej k nej. Na síce neformálnom zasadnutí šéfov diplomacie EÚ a predstaviteľov štátov kandidátov v Luxemburgu podpredseda vlády a vedúci diplomacie Ivica Dačić vyzval 5. septembra členov únie objektívne zvážiť úlohu a zásluhy Srbska pre všetky diania na Balkáne a v Európe, tlmočiac presvedčenie, že nastúpil čas otvoriť prvé prístupové kapitoly. Pred pondelkovou návštevou Nemecka, kde mal stretnutie s kancelárkou Angelou Merkelovou, premiér Aleksandar Vučić zdôraznil, že verí nemeckému slovu a že očakáva, že do konca roka budú otvorené prvé kapitoly. Merkelová sa na stretnutí pochvalne vyjadrila o pokroku dosiahnutom v dohovoroch Belehradu a Prištiny, hodnotiac ho ako veľmi smelý a dôležitý podnet, ako aj o úlohe Srbska v aktuálnej situácii, týkajúcej sa utečencov.

Dátum otvorenia rokovaní síce nie je stanovený, no i diplomatické skutky v tejto situácii majú nemalý význam. V prejave k členom Výboru Bundestagu pre EÚ premiér Vučić podotkol, že Srbsko splnilo všetky podmienky na ďalší pokrok v eurointegrácii a že preto otvorenie prvých prístupových kapitol očakáva do konca roka.

Súbežne s tými utečeneckými a európskymi pohybmi začína akési tiché vrenie aj na vnútropolitickej scéne. Vedenia strán a koalícií sa preskupujú, sľuby sa stupňujú, oznamujú sa známkovania výkonov a kontrolného času ministrov a straníckych činiteľov, skúmajú sa biografie, tu i tam prepukne aféra, ako je zverejnenie tajných nahrávok stretnutí Rodoljuba Radulovića s vedením Ministerstva vnútorných vecí v rokoch 2008 a 2009 Sieťou pre výskum kriminality a korupcie KRIK, na ktoré podpredseda vlády Dačić reagoval poznámkou, že rovnakým nábojom strieľajú stý raz....

Ešte v 18. storočí veľký francúzsky filozof, básnik a spisovateľ Voltaire naznačoval, že je politika len zručnosť (vedieť) klamať v tej pravej chvíli. Časy sa odvtedy hodne a veľmi menili a zmenili, no čosi, ako badať, zostalo rovnaké. Veď nie nadarmo sa vraví, že je zvyk železnou košeľou. Rovnako ako aj politická moc. Alebo snaha udržať si ju za každú cenu.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IGOR JEZDIMIROVIĆ, INŽINIER OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Malé jubileum Oto Filip – Čím sú pre vás zložky prírody vôkol nás, najmä voda, ktorej je stále menej?

– Voda je životom, čímsi, čo ho prináša, no môže nás aj obrať oň, najmä v prípade veľkých záplav alebo výrazne negatívnych klimatických zmien a vplyvov. Naše združenie, zaoberajúce sa tak vodou, ako aj inými environmentálnymi zložkami, existuje od roku

Informačno-politický týždenník

2005, čo znamená, že v tomto roku oslavujeme malé jubileum – desať rokov existencie a pôsobenia.

Práve táto skutočnosť nám bola podnetom spolupodieľať sa na zorganizovaní nedávneho Woter festu v Novom Sade. Už roky sa snažíme zaoberať všetkými aspektmi ochrany životného okolia, od ochrany vôd,

cez energetickú účinnosť a presadzovanie zdravých spôsobov žitia, po ochranu prírody a biodiverzity či riadenie odpadov a recykláciu. A je tu aj oblasť vidieckeho a udržateľného rozvoja, ako aj klimatických zmien.

Keď ide o rurálny rozvoj, chcem vyzdvihnúť, že sa práve stavia Stredisko pre vidiecky rozvoj v mestečku Jazak. V ňom budeme môcť byť hostiteľmi mnohým mladým ľuďom a vôbec záujemcom, ktorí si prajú dozvedieť sa viac o ochrane životného okolia, ako sa i činiť na tomto pláne.

• TÝŽDEŇ •

VEĽVYSLANKYŇA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU ING. DAGMAR REPČEKOVÁ V NRSNM

Dôraz na ekonomickom rozvoji Jasmina Pániková

N

ová veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková navštívila v utorok 8. septembra úrad Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade. Prvá návšteva prebiehala za prítomnosti predsedníčky NRSNM Anny Tomanovej-Makanovej, podpredsedov, členov Výkonnej rady, ako aj predsedov výborov.

Predsedníčka stručne prezentovala zloženie NRSNM, predsedovia výborov činnosť ich výborov a problematiku, ktorá s ňou súvisí, avšak dotkli sa aj novelizácie zákona o ná-

Zo zoznamovacej návštevy v NRSNM

rodnostných radách, vypracovania Akčného plánu pre kapitolu 23, privatizácie lokálnych médií a pod.

Pravdaže, zaujímalo nás, v ktorej oblasti sa veľvyslankyňa v nadchá-

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: SLOBODAN AREŽINA, PROGRAMOVÝ RIADITEĽ RTV

dzajúcom mandátnom období plánuje najviac uplatniť. „Srbsko zaostalo v ekonomickom rozvoji,“ hovorí veľvyslankyňa Repčeková. „Veľmi pomalým tempom rozvíja dialóg s Európskou úniou, hoci sa teraz to zrýchlilo. Ľudia začali odchádzať a teraz sa objavil úplne

iný tok migrantov a utečencov, ktorí utekajú pred vojnou na ich teritóriách a všetko to spôsobilo, že treba vytvoriť podmienky na to, aby ľudia zostávali v krajine, v ktorej sa narodili. Mám ekonomický background a mojou úlohou bude skúsiť sem prilákať slovenské firmy a vytvoriť pracovné príležitosti v Srbsku a predovšetkým tam, kde žije slovenská menšina,“ povedala veľvyslankyňa Repčeková a doložila, že počet investorov, samozrejme, závisí od podmienok a záruk. „Mali sme dosť veľa pokusov zo strany slovenských firiem vstúpiť v Srbsku aj do procesu privatizácie alebo založiť určité podnikanie, ale, žiaľ, musím povedať, že tu vládne taká vysoká miera korupcie a veľa tých pokusov stroskotalo. Avšak otvorením prístupových kapitol sa ukáže svetu nový signál, že krajina je pripravená prijať hodnoty Európskej únie, čiže väčšie ekonomické hodnoty pre investorov,“ uzavrela.

Projekt sa osvedčil Oto Filip

S

úvahy sa nemusia robiť len v decembri. Viaceré, nedávno zrealizované novinky vojvodinskej televízie, založené na premisách kvality, pútavosti a pestrosti tematiky sa stretli s pozitívnym ohlasom mnohých divákov. Dôvod požiadať už teraz programového riaditeľa RTV Slobodana Arežinu o zhodnotenie jednej z nich.

– Ide hlavne a najviac o letné vysielanie menom Na dvoch moriach...

– Naša televízia ako jediná mala čosi, čo je novým obrazom, novým vysielaním v čase, keď sú ľudia na dovolenkách a žiaci na prázdninách.

Nazdávam sa, že sme sa vhodne prispôsobili letu za nami a že sa projekt Na dvoch moriach prejavil ako čosi, čo nás skutočne spája. Mám hlavne na mysli obyvateľov pár štátov v našom regióne. Keďže sa ukázalo, že máme veľa toho spoločného, preto už uvažujeme, že v takejto spolupráci nielenže budeme pokračovať, ale sa ju vynasnažíme aj zveľadiť, rozšíriť počas budúceho leta. Napríklad • TÝŽDEŇ •

na niektoré mestá v Istrii alebo inde pri Jadrane. Musíme s tými prípravami začať načas, už onedlho, ak chceme byť prichystaní, keď to bude treba. Myslím si, že je ten model spoločnej výroby programov počas leta veľmi dobrý.

Aby som to zhrnul: som toho názoru, že nám uplynulá letná sezóna bola vcelku kvalitná, veľmi uspokojujúca. Na ilustráciu uvediem, že spoločné vysielanie prilákalo veľkú pozornosť tak miestnych, ako i turistov v Budve. Mnohí nepremeškali žiadnu zložku toho programu a viacerí z našich ľudí, ktorí tam boli a ktorých sme oslovili, akoby sa tam stali malými mediálnymi hviezdami.

Vysielanie Na dvoch moriach bolo v Budve, a pre jej obyvateľov bolo čímsi, na čo sa ozaj tešili. Kolegovia z budvanskej televízie vravia, že na ich adresu prišlo veľa, veľmi pozitívnych reagovaní, čiže diváci boli mimoriadne spokojní tým, čo videli. Z toho dôvodu sa mnohí už zaujímali aj o to, či budeme s projektom pokračovať aj v roku 2016, prípadne, či plánujeme niektoré novinky v ňom.

37 /4664/ 12. 9. 2015

5

Týždeň EUROINTEGRÁCIA

Zmes úmyslov a náhod Oto Filip

V

súčasnej dobe nie je vôbec ťažko byť skeptikom. Aj pri rozbore euroagendy si možno všimnúť, že sú u nás prehriate, nereálne optimistické očakávania už niekoľko rokov minulosťou. Môžeme si za to hlavne sami, no nie je všetko len do nás. Je tu aj správanie sa únie, ktorá neraz na náš krok vpred reagovala buď stagnáciou, buď novou podmienkou, alebo nedopovedaným sľubom.

Azda nenačim lepšia ukážka toho, než sú slová jej viacerých popredných činiteľov po nedávnom podpísaní štyroch dohôd v rámci bruselského dialógu Belehradu a Prištiny. Namiesto jednoznačného stanoviska na tému ďalších konkrétnych krokov v eurointegrácii, vysloveného po zladení názorov príslušných činiteľov, každý z nich vyrukoval s rôznymi možnými dátumami otvorenia rokovaní o pr-

Veľa európskych publikácií, no málo skutkov

vých prístupových kapitolách. Tie zahrnuli obdobie od novembra či decembra 2015 po začiatok budúceho roka alebo dokonca aj celý prvý polrok 2016. Len po niekoľkých dňoch začali prichádzať zladenejšie odhady, súbežne i sľuby, že do

konca roku budú otvorené prvé dve kapitoly.

Zdá sa, že nielen naše strany a občania sa čoraz častejšie zaoberajú súvislosťami eurointegrácie s budúcimi voľbami. Usudzujúc podľa niektorých skutkov, tie sú už súčasťou aj niektorých záujmovo-politických rovníc aj v zahraničí.

Následky všetkého však pociťujeme najmä my. Zhodou rôznych úmyslov alebo i náhod stúpa euroskepticizmus, takže sa, podľa prieskumu agentúry Faktor plus zverejneného koncom augusta len 42 percent občanov Srbska vyjadrilo za vstup do Európskej únie. Proti je 36 percent respondentov, kým názor na začlenenie nemá ich 22 percent. Na takéto výsledky jasne vplýva všeobecná percepcia únie ako krízovej oblasti (kríza eurozóny), asi aj rôzne názory jej členov na naliehavé problémy, ako je príchod utečencov, tiež všeobecný trend, ktorý neobišiel ani nás. Totiž to, že

euroentuziazmus klesá úmerne s priblížením sa Bruselu, lebo to znamená, že sú i záväzky väčšie a reformy hlbšie.

Ešte len v júni tohto roku jedna z relevantných ankiet na tému eurointegrácie naznačila, že je zástancom vstupu do Európskej únie približne polovica našich občanov.

Tá podpora bola pred necelými dvoma rokmi ešte výraznejšia.

V roku 2013 z väčšiny prieskumov vyplývalo, že integračné procesy podporuje 66 percent respondentov. Inými slovami dvaja z troch občanov.

Cesta od optimizmu po pesimizmus nemusí byť, ani najčastejšie nie je dlhá. Stačí niekoľko nepremyslených skutkov a dianí a už je to tu.

Najhoršie však je, že je neporovnateľne dlhšia púť v opačnom smere. Čosi z týchto úvah je obsiahnuté aj v tej ľudovej: koho had uštipne, ten sa aj jašterice bojí. Strach potom má nielen chmúrny dopad na dnešok, ale aj zajtrajšok vyfarbuje dopredu načierno. Najčastejšie nereálne a neopodstatnene, no nie vždy človek tomu dokáže uveriť. Zvlášť keď ho postihlo všeličo nečakané či zlé, na čo vplývať nemohol.

7. MLÁDEŽNÍCKE FÓRUM V NOVOM SADE

Mladí lídri na jednom mieste Jasmina Pániková

V

ýmena skúseností je vždy dôležitá nielen pre rozvoj daného mesta, krajiny alebo regiónu, ale aj pre riešenie spoločných problémov – odznelo na siedmom Mládežníckom fóre v Novom Sade, ktoré prebiehalo od 7. do 11. septembra. Fórum pod názvom Mladí ako hybná sila Európskej únie spoločne zorganizovali Asociácia európskych pohraničných regiónov (AEBR) a Stredoeurópska služba pre cezhraničné iniciatívy na Balkáne (CESCI Balkans).

Zároveň v rámci fóra otvorili aj CESCI Balkans kanceláriu v Novom Sade. Pri tejto príležitosti riaditeľ CESCI Balkans Ervin Erős poznamenal, že im záleží na silnejšom Balkáne, silnejšej identite a možnostiach pre ľahší ekonomický rozvoj, pokým generálny

6

www.hl.rs

Aj oni sú tá hybná sila

tajomník CESCI Maďarsko Gyula Ocskay povedal, že je ich zámerom preniesť nám skúsenosti, ktoré Maďarsko získalo cez CESCI pohraničnú iniciatívu.

Pravdaže, hovoriac o pohraničnej spolupráci, najmä medzi našou krajinou a Maďarskom,

Informačno-politický týždenník

nemohla chýbať téma utečencov, čiže riešenie tohto problému.

Na to predovšetkým poukázal pokrajinský tajomník pre medzinárodnú spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski, ktorý povedal, že otázka cezhraničnej spolupráce medzi Srbskom

a Maďarskom, ale aj s inými štátmi v regióne nikdy nebola aktuálnejšia a dôležitejšia, než teraz, počas utečeneckej krízy. „Dôležité je otvoriť dialóg a pouvažovať, či sme schopní spolu rozviť potenciálne riešenia pre utečeneckú krízu. Aj táto spolupráca, ktorú dnes rozvíjame, je dôležitá pre riešenie spoločných problémov.

To je ten správny spôsob, akým pristúpiť k problému a nie postavovanie drôteného plotu,“ povedal Bugarski.

Na početných diskusiách, dielňach, okrúhlych stoloch a seminároch účastníci z našej krajiny a Maďarska, Ukrajiny, Poľska, Bulharska, Turecka atd. sa oboznámili s významom a možnostiach vytvárania sietí mladých v celej Európe, a to predovšetkým s cieľom vymeniť si skúsenosti, vedomosti a pozitívnymi zmenami vplývať na spoločnosť.

• TÝŽDEŇ •

FORMY REFORMY (3)

Súboj na neurčitý počet kôl

 LETMO

Nápad Poznáte to: – Ozaj, ako sa máš?

– Celkom fajn!

– Skutočne?

– Nuž, ak ti začnem rozprávať pravdu, tak neskončím aspoň pol hodiny…

Nie div, keďže v týchto časoch azda každého trápia problémy.

Zväčša finančné, no aj iné, rodinné, osobné, zdravotné… Veď žijeme v dobe prinášajúcej mnohé optimistické vyhliadky pre skutočný pesimizmus.

Podnietený tou skutočnosťou, istý kňaz v Maďarsku sa rozhodol čosi podniknúť – rozpráva kolegyňa z Magyar Szó. Svojim veriacim odporúča, aby sa tri týždne nesťažovali na nič. Prakticky to riešil svojrázne. Navrhol im dať si

• TÝŽDEŇ •

Oto Filip náramok na jednu ruku, a pritom ich požiadal, aby si ho v tej chvíli, keď sa začnú ťažkať, premiestnili na tú druhú. To, samozrejme, znamenalo, že zároveň museli svoj sľub začať plniť od prvého dňa.

Nešlo to ľahko ani jemu samotnému. Prezradil, že mu osobne trvalo približne rok, kým nezdolal tie tri týždne. Podstatné však je, že sa akcia po čase rozšírila aj do iných krajov, a že pritom prináša dvojnásobný optimizmus. Tak jej aktérom, ktorí sa na optimizmus zvykajú, ako aj pôvodcovi nápadu, keďže náramky idú na dračku. Je to celkom v duchu známej myšlienky, že sú všetci ľudia v podstate optimisti: každý človek verí, že jeho najlepší deň ešte len príde. Ibaže sa treba vedieť aj zriekať, aj podnikať kvôli tomu. A predovšetkým mať nápady, ktoré sa zapáčia i iným...

lované. Tieto sú rôznorodé a je ich niekoľko druhov. Ide predovšetkým o verejné podniky, ktorých je 675 s približne 160 000 zamestnancami.

Z toho je republikových podnikov zo dvadsaťpäť s 90 000 zamestnancami, kým je lokálnych verejných podnikov 650 s asi 70 000 zamestnancami. Bývalých spoločenských podnikov je okolo 520 s 95 000 zamestnanými, uvádza prof. Milojko Arsić z Ekonomickej fakulty v Belehrade. Uvedené podniky vcelku najčastejšie hospodária zle a ich straty v roku 2014 prevýšili miliardu eur. Znamená to, že aj štát mal obrovské náklady na ich krytie. Tak sa priame subvencie pohybovali nad 300 miliónov eur ročne, na zaplatenie dlhov sa odviedlo asi 400 miliónov eur, kým sa na iné, nepriame subvencie v podobe neplatenia daní a príspevkov a odpúšťanie dlhov, ako aj na iné formy strovilo vyše 200 miliónov eur. Členovia Fiškálnej rady ešte v júni ocenili, že je menší rozpočtový

Dr. Milojko Arsić

mínus výborný výsledok, no ako zle zhodnotili to, že sa štrukturálne reformy v podstate nezačali. Sú toho názoru, že by sa nevyriešením problému štátnych podnikov veľké trovy nepriamo zvalili na rozpočet.

Vlani to bolo okolo miliardu eur alebo tri percentá HDP, a vtedy, keď zasadali, už asi 700 miliónov eur alebo dve percentá HDP. Povedané inak, hospodársky základ na rast platov a penzií je stále slabý a je otázne, či by ho vôbec uniesol.

Súboj o lepšie hospodárske ukazovatele teda stále trvá a podľa všetkého ho treba aj zintenzívniť.

(V budúcom čísle: Tri súbežné problémy)

INÝ NÁHĽAD

N

apriek všetkým pekným ekonomickým správam, ktorými nás dnes tak štedro zasýpajú štátni dejatelia, ekonomický obraz zďaleka nie je taký idylický, ako sa to na prvý pohľad môže zdať. Zvlášť ak sa začneme porovnávať už aj so susednými štátmi. Podľa väčšiny hospodárskych ukazovateľov sme na tom horšie ako tieto.

V celom regióne vlani jedine naša ekonomika bola v recesii s 1,8-percentným poklesom hrubého domáceho produktu (HDP). Pritom aj niektoré z uvedených krajín boli tiež zasiahnuté katastrofálnymi záplavami. Veľmi nízky, polpercentný rast hrubého domáceho produktu v tomto roku, porovnaný s vlaňajškom, ktorý pre záplavy bol negatívny, prakticky znamená, že sme zatiaľ nedosiahli ani HDP, aký sme mali v roku 2013 alebo 2012.

Pritom je známe, že je v strategických cieľoch na toto desaťročie uvedené, že by ročný rast mal byť

okolo, zrejme nedosiahnuteľných, päť percent. Inými slovami chudobní sme boli a zostáva to stálicou aj na roky pred nami.

Počas augustového pobytu misie Medzinárodného menového fondu jej predstavitelia síce kvitovali to, čo je aj pravdou: že sme dosiahli dobré fiškálne výsledky a že je štátny deficit na úrovni značne nižšej od projektovanej.

Je to následok lepšieho vyberania príjmov, ako aj skutočnosti, že sú verejné investície hodne nižšie než sa plánovalo. MMF aj teraz, vlastne naďalej trvá na privatizáciách spoločenských firiem, na urýchlení reformy verejných podnikov. Znamená to, že by predlžovanie termínov na transformáciu podnikov v prestavbe štruktúry malo byť výnimkou, nie pomerne zaužívanou praxou, ako doposiaľ bolo u nás.

Takýto postoj vôbec nie je náhodný. Odpoveď na otázku prečo, odhaľujú už údaje o štruktúre podnikov, ktoré sú štátom kontro-

Ďuro Varga

Oto Filip

37 /4664/ 12. 9. 2015

7

Naša téma ○

Koľko sa vkladá do škôl?

Jaroslav Čiep

S

príchodom septembra začína sa aj nový školský rok. U rodičov narastajú dodatočné starosti, ako zabezpečiť všetko potrebné pre svoje deti, aby vybavené mohli začať nový ročník. Od zabezpečenia učebníc, na ktoré, podľa odhadov, priemerne pre každého žiaka treba vyčleniť zo 150 eur, po úbory, pre-

zuvky pre telesnú výchovu, kresliace potreby, zošity... Až po bežné: oblek a obuv, lebo u väčšiny detí to, čo si obliekali vlani, teraz im je už primalé. Proste každý september je svojrázne harakiri pre rodinný rozpočet a každý z rodičov sa vynachádza svojským spôsobom. Aby aspoň trochu finančne odbremenilo rodičov, vedenie Matice slovenskej v Srbsku aj tohto roku za pomoci

donácie úradu premiéra Fica rozdelilo všetkým prvákom v Srbsku zapísaných do slovenských tried tašky a iné školské potreby.

Ale čo je potom, keď dieťa odvedieme do školy? Koľko je detí v škole, aká je aktuálna situácia, keď sa (zase a znova) reformuje školská sústava? Kde sú vo všetkom tomto slovenské školy v Srbsku? V akom sú hmotnom stave a v akej miere sa im

darí kráčať s dobou? Nie naposledy aj aké je kádrové zastúpenie vo vyučovaní po slovensky? – všetky tieto otázky nás zaujímali a pokúsili sme sa zachytiť aktuálny stav v našom školstve, ale aj vôbec kam spejeme v oblasti vzdelávania. Oslovili sme aj kompetentné osoby v štátnej administratíve, na republikovej a pokrajinskej úrovni, aby zodpovedali na niektoré otázky, a na strane druhej oslovili sme aj vedúcich škôl, kde prebieha vyučovanie po slovensky, aby zmapovali aktuálnu situáciu vo vlastnom prostredí.

QUO VADIS, ZÁKLADNÁ ŠKOLA?

Dlhé zlomové obdobie N Oto Filip

enačim ani ísť veľmi do hĺbky, aby sa von rýchlo vyplavil jasný poznatok, že je už (základo) školská problematika malým vesmírom, s nesmiernym počtom a radom aspektov: učebných, demografických, ekonomických. Tak školáci, ako aj ich učitelia už dlhšie prežívajú zlomové obdobie. V samotných školách sa láme prístup k žiakom a k vyučovaciemu prostrediu poznačený hľadaním odpovede na podstatnú otázku: Akí žiaci majú vychádzať zo základných škôl? Učiť klasickým spôsobom alebo vyučovací proces inovovať? Ako sa zbaviť rutiny, preferovať individualizáciu, motivovať žiakov, odstrániť ich strach zo školy?

Všetko v pomeroch, keď za mnohé môže aj nedostatok peňazí, aj občasná nekompetentnosť. Pritom stúpa počet výchovných problémov, rodičia pre starostlivosť o existenciu a obavy o vlastný osud neraz nemajú na deti čas, deti sa zase nezdráhajú grupovať do detských gangov, zintenzívňuje sa rovesnícke a iné násilie, učitelia nemajú postavenie, aké si zaslúžia, chýbajú mladí učitelia alebo podpora pri uvádzaní nových vyučovacích metód...

Vo Vojvodine podľa údajov Republikového štatistického ústavu v školskom roku 2014/2015 v laviciach základných škôl sedelo 150 519 žiakov, zoradených do 7 331 tried. Pre potreby budúcich porovnaní nie je od veci uviesť aj pár konkrétnych údajov, vzťahujúcich

8

www.hl.rs

sa na obce: v Kovačici bolo 2 111 žiakov (121 tried), v meste Nový Sad ich bolo 25 713 (1 060 tried), v Petrovci 1 028 (63 tried), v Starej Pazove 5 306 žiakov (221 tried).

Podstatne dôležitejšie od čísel sú však mnohé doterajšie skúsenosti, problémy, nástrahy a potreby premietajúce sa v tomto segmente školstva. V roku 2012 svetlo sveta uzrela Stratégia rozvoja vzdelávania v Srbsku do roku 2020, v ktorej si v oblasti základného vzdelávania, ktorého poslaním je byť kvalitným základom celej vzdelávacej sústavy, možno cez SWOT analýzu všimnúť celý rad problémov. Napríklad nezapisovanie sa všetkých detí do škôl, hoci ide o zákonom stanovenú povinnosť, opúšťanie školenia pred ich ukončením v prípade niekoľko percent zapísaných, nezladenie siete škôl s novodobými podmienkami, nevyhovujúce alebo nedostatočne dobré podmienky v dedinských a malých školách a vysunutých oddeleniach, nadmierne zaťaženie žiakov, nepostačujúca úroveň poznatkov a príslušností, s ktorými odchádzajú zo školských lavíc, zredukovanie aktivít len na vyučovanie, zanedbanie výchovnej roly školy… Ako je už povedané, mnohé z uvedeného je následkom všeobecnej chudoby a prehĺbenia spoločenských rozdielov medzi vrstvami obyvateľstva alebo mestom a dedinou, tiež úrovne vkladov – čosi nad tri percentá hrubého národného produktu (HNP) – na vedu, výskum a rozvoj, ktoré by o nie-

Informačno-politický týždenník

koľko rokov mali dosiahnuť aspoň šesť percent. Lebo bez toho bodov zlomu nebude. Je tu aj neadekvátne hodnotenie vzdelávania a vedy, opierajúce sa Aké učebnice do budúcna? o už ošúchanú a nesprávnu tézu, že sú tieto primárne vedie k tomu, aby sa pýtali alebo nákladom, hoci sú vlastne moto- konfrontovali svoje vedomosti, že rom a nenahraditeľným prínosom ich učí a nabáda pracovať s viacerými informačnými zdrojmi. Dôraz k spoločenskému rozvoju.

Už roky je výrazným problémom je teda na samostatnom myslení i skromné zastúpenie moderných detí, na tímovej práci, na kritickom foriem práce a prístupu tých pe- myslení, na zapájaní sa všetkých do dagógov, ktorí nezvládajú uplat- vyučovania, na tvorivosti a kreativiňovanie moderných konceptov te žiakov, na vytváraní, prezentovaní učenia a výučby. Ide o to, že nie a obhájení vlastného názoru pred všade sa inovácie alebo oživenie triedou. Memorovanie a mechaučebného procesu stretávajú nické opakovanie učiva, presné s prajným ohlasom či podporou. citovanie poučiek a definícií sú Pri prevládajúcom, klasickom spô- jasne v úzadí.

Základom, pritom odpoveďou na sobe vyučovania sa dôraz kladie na známkovanie podľa toho, ako mnohé otázky a dilemy je, aby sa žiak ovláda učivo, na disciplínu učiteľ vlastne stal iba sprievodcom počas hodiny, na kvantum zna- učením, umožňujúci im zaujímavé lostí, na pokyny prednášajúcich. vyučovanie. Byť vhodnou službou Samostatnosť žiaka, vytváranie deťom, verejnosti a rodičom, čo jeho vlastných postojov a názo- škola je, si žiada, aby prednášajúci rov, absencia rozmýšľania v súvis- učil netradične, do procesu vnášal lostiach, nepripravenosť na prax, nové prvky, prístupy a motívy. Aby keďže sa dosť získaných poznatkov sa vzťah pedagógov k vlastnému neskoršie nevyužije, sú niektorými a dnes neveľmi váženému povoslabými stránkami tohto prístupu. laniu zlepšil, aby nastúpili aj iné Nové, stále však málo zastúpené pozitívne zmeny v školstve treba, spôsoby vyučovania sú o tom, že aby si vlastnú časť záväzkov kvalitsa učiteľ viac rozpráva o širokom nejšie, účinnejšie a finančne lepšie spektre tém so žiakmi, že im novú zdolávala i spoločnosť. Už kvôli látku vysvetľuje formou diskusie, tomu, že sa aj v základnom školstve prednášky, hier, projektu, že žiakov začína zrkadliť jej perspektíva.

• NAŠA TÉMA •

MINISTER ŠKOLSTVA DR. SRĐAN VERBIĆ V GOLUBINCIACH

Za účinnejší vzdelávací systém M Anna Lešťanová

inister školstva, vedy a technologického rozvoja Dr. Srđan Verbić a veľvyslanec Ruskej federácie v Srbsku Aleksandr Vasilevič Čepurin v utorok 1. septembra pobudli v ZŠ 23. októbra v Golubinciach. Na začiatku nového školského roka 2015/2016 cieľom ich návštevy bola obchôdzka rekonštruovaných častí školskej budovy z prostriedkov ruských železníc RŽD International v hodnote 80-tisíc dolárov.

V oficiálnej časti programu v golubinskej základnej škole, ktorá patrí medzi najstaršie školy v Srbsku; pôsobí až 257 rokov, minister žiakom a učiteľskému kolektívu poprial úspešný začiatok nového školského roka a uviedol príklad, že je do školského roku 2015/2016 v krajine zapísaných úhrnne 68 470 prvákov, teda 2 500 viac ako v minulom školskom roku.

Príhovor ministra Srđana Verbića v Golubinciach „To je pozitívna správa a niet väčšieho optimizmu, že sa nám zväčšil počet žiakov prváčikov,“ povedal.

Vytýčil zároveň, že je škola v Golubinciach dobrým príkladom spolupráce školstva s hospodárstvom a lokálnou samosprávou a takýto model by sa mal uplatňovať aj v iných školách. Ináč toto ministerstvo začalo s veľkým projektom (nie aj jediným) modernizácie škôl, vrátane i rekon-

štrukcie 201 škôl z úverov Európskej investičnej banky.

Po programe minister novinárom dal i vyhlášku spätú s aktuálnymi dianiami ohľadom začiatku nového školského roka. Zahlásil, že sa čoskoro bude vedieť, koľko je prebytočných kádrov v školstve, a potom vraj bude nasledovať znovurozdelenie vyučovacieho kádra, s cieľom, aby vzdelávací systém bol čím účinnejší.

ZAČIATOK ŠKOLSKÉHO ROKA VO VOJVODINE

Prvákov viac ako vlani Elena Šranková

D

o školských lavíc si 1. septembra vo Vojvodine sadlo 232 977 žiakov. Žiaľ, záväzný prípravný predškolský program tohto školského roku navštevuje o 509 detí menej než v minulom roku, čím pokračuje trend zníženia počtu zapísaných detí o asi 3 percentá. I keď je počet zapísaných prvákov v základných školách v tomto školskom roku zvýšený o 190, je to neznačné zvýšenie vzhľadom na to, že sa v minulých dvoch rokoch počet prvákov znižoval. V stredných školách je prvákov viac o 730 než lanského roku. Avšak generálne údaje nie sú dobré, lebo sa počet detí z roka na rok znižuje. Zverejnil toto na tlačovke Mihalj Njilaš, podpredseda pokrajinskej vlády, pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

Vo všetkých vzdelávacích ustanovizniach, čiže v 44 predškolských ustanovizniach, 383 základných a 121 stredných školách, vykonali nevyhnutné prípravy a začiatok školského roka 2015/2016 dočkali pripravení.

• NAŠA TÉMA •

Grafikon: Ako prebiehala výučba slovenského jazyka v základných školách vo Vojvodine v minulom školskom roku V rámci svojich kompetencií sa o to pričinilo ministerstvo, lokálne samosprávy, národnostné rady – keď ide o vzdelávanie príslušníkov menšinových národnostných spoločenstiev.

Pokrajinský sekretariát sa snažil pomôcť viac ako v minulých rokoch, a tak v rozpočte na vybavenie škôl vyčlenili 175 miliónov dinárov. Z toho na vybavenie základných a stredných škôl usmernili 145 miliónov, žiackych domovov 14 a na spolufinancovanie projektov a programov vzdelávania

15 miliónov. Súbehy sú úspešne realizované, lebo sa každá škola snaží do 1. septembra vykonať potrebné práce a nové vybavenie dať do funkcie.

Do 15. septembra je otvorený ešte iba súbeh týkajúci sa vzdelávania dospelých a ide o sumu 1 900 000.

Ako vieme, základné a stredné školy, v ktorých sa vyučuje v jazykoch národnostných menšín, a ktoré nemajú dostatočný počet detí na otvorenie tried s menším počtom žiakov ako 15, sú povinné požiadať

Verbić povedal, že sú na webovej stránke ministerstva zverejnené tri bázy údajov: o technologických zvyškoch, o učiteľoch s nedostatočnou normou a o dopyte po učiteľoch určitých profilov. „Zistili sme, že v každej báze údajov sa nachádza niekoľko tisícok ľudí,“ pripomenul minister Verbić a dodal, že sa v predchádzajúcom období nestaralo o ekonomickosť vzdelávacieho systému. Uviedol, že v báze je mnoho učiteľov s malým fondom hodín, namiesto toho, aby ich bolo menej s plným fondom hodín. Podľa jeho slov „ministerstvo podniklo prvý krok a zverejnilo tieto údaje a kým sa nevykoná znovurozdelenie kádrov, náš vzdelávací systém bude menej účinný“.

V blízkej budúcnosti budú zverejnené nové pravidlá o známkovaní v stredných školách. „Nový spôsob známkovania sa nebude drasticky líšiť od terajšieho, ale veľmi veľa bude znamenať pre autoritu osvetového pracovníka. Po 20 rokoch sa zjavujú pravidlá o známkovaní v stredných školách a tie budú svojráznou profesorovou príručkou,“ povedal Verbić.

o súhlas Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Ako zverejnil Njilaš, do sekretariátu dostali takéto požiadavky z 53 základných a 11 stredných škôl. Keď ide o základné školy, najviac požiadaviek – 37 podali školy v maďarskom jazyku, osem v rumunskom, štyri v chorvátskom, tri v slovenskom a jedna škola v rusínskom jazyku.

Keď ide o stredné školy, prijali požiadavky o formovanie desať tried v maďarskom a jednej v chorvátskom jazyku. Po tom, čo dostali pozitívne mienky národnostných rád, vo všetkých prípadoch schválili otvorenie tried s menším počtom žiakov ako 15. Konečný počet formovaných tried v prvom ročníku v jazykoch národnostných menšín sa bude vedieť po zladení týchto požiadaviek s Ministerstvom školstva, vedy a technologického rozvoja, v zmysle ich konečného schválenia a financovania. V pokrajine mienia, že ich rozhodnutia akceptujú.

Ako bolo počuť na tlačovke v Novom Sade v utorok 1. septembra školský kalendár je prispôsobený špecifickostiam Vojvodiny. Novinkou, či dobrou správou je, že nie sú plánované vyučovacie soboty. Prvý polrok sa skončí 23. decembra 2015 a druhý začne 15. januára 2016.

37 /4664/ 12. 9. 2015

9

Naša téma S POKRAJINSKOU TAJOMNÍČKOU PRE ŠPORT A TELOVÝCHOVU MARINIKOU TEPIĆOVOU

Vychovávať zdravých práceschopných ľudí Juraj Bartoš

P

o prijatí Stratégie rozvoja školského športu Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež AP Vojvodiny najväčšiu časť prostriedkov usmernil na zveľadenie športovej infraštruktúry škôl a školského športu, hovorí pre Hlas ľudu jeho hlava Marinika Tepićová. Úvodom rozhovoru sa pýtame, ako vlastne rezortný sekretariát zlepšuje podmienky na športovanie predškolských detí, ako i žiakov základných a stredných škôl. „Najprv sme sa sústredili na vypracovanie dôkladnej banky údajov o stave športovej infraštruktúry vo vojvodinských školách. Zaslali sme veľmi podrobný dôkladný dotazník všetkým školám, na základe ktorého sme zistili, že ani jedna škola vo Vojvodine nespĺňa kompletné podmienky určené náročnými rezortnými vzdelávacími pravidlami. Slovom, 110 základných škôl vo Vojvodine (z celkove 356, respektíve asi 550 spolu s ich pobočkami) nemá telocvičňu alebo je existujúca telocvičňa úplne či takmer nepoužiteľná. Medzičasom škola v Hrtkovciach sálu dostala a ďalších šesť škôl má menej než 5 žiakov, takže sa „v prvom kole“ sústreďujeme na tých 103 najohrozenejších škôl.“ Akým spôsobom? „Na základe pravidiel týkajúcich sa toho, čo je potrebné na hodinách telovýchovy, v cykloch od prvých po štvrté ročníky, respektíve pre piate až ôsme, sme zabezpečili sady športových rekvizít, s ktorými na minimálnom priestore možno dosiahnuť maximálny účinok. Sady obsahujú švédske debny, rôzne druhy žineniek, rebríčky, škatule s viacerými druhmi rekvizít... V prvej skupine, ktoré už rekvizity dostali, je 32 škôl a do konca bežného roka ich dostanú aj všetky zvyšné. Na tento účel sme vyhradili 30 miliónov dinárov, v spolupráci so Zväzom pre školský šport Vojvodiny, ktorý zverejnil verejnú objednávku a zabezpečil rekvizity. Možno ich

10

www.hl.rs

využívať nielen na hodinách telovýchovy, ale aj počas prestávok a v rámci mimoškolských aktivít, a to aj počas letných a zimných prázdnin.“ Isté prostriedky ste vrazili aj do objektov... „Na desiatky miliónov dinárov sme vložili na opravy a adaptácie telocviční, prezliekarní, toaliet, ako i do výbavy vonkajších športovísk.

Nie aj na výstavbu telocviční a iných objektov, lebo na to náš sekretariát nemá kompetencie. O to sa teraz stará Správa pre kapitálové vklady.

Roku 2014 náš sekretariát na školskú športovú infraštruktúru vyčlenil takmer 50 miliónov dinárov a na bežný rok sme na tento účel pripravili 55 miliónov dinárov, z čoho sme doteraz vyplatili 5 miliónov.

Okrem toho máme aj ďalšie súbehy, akým je povedzme na projekt Aktívne prázdniny, ktorý som prvý raz iniciovala roku 2012, a teraz ponúkame aj konkurz na Aktívne zimné prázdniny. Na tieto projekty sme vydelili ešte 28 miliónov.“ ABY ĽUDIA ŽILI DLHŠIE A ZDRAVŠIE V čom vidíte zmysel týchto vkladov? „Podľa mojej mienky toto, čo robíme, je najväčší prínos k vzdelávaniu, nielen k športu ako takému.

Snažíme sa pomôcť predovšetkým základným školám, v ktorých je telesná výchova povinný predmet.

Zvyknem povedať, že nie náhodou je povinný pre žiakov prvých až ôsmych ročníkov a nie náhodou je spolu s matematikou a materinským jazykom jediný predmet vo všetkých ôsmych triedach základnej školy. Neslúži na to, aby vytváral pretekárov a držiteľov medailí, ale aby vychovával zdravých práceschopných obyvateľov.

Jeho podstatou je, aby si deti zvykli zaoberať sa fyzickými aktivitami preto, aby mali dlhší a zdravší život.

Teda ide aj o prevenciu.“ Zhodujete sa s tým, že sú telesné aktivity v škole zanedbané...? „Úplne sa zhodujem. Veď to vidno aj zo zníženého počtu hodín

Informačno-politický týždenník

telesnej výchovy...“ Prečo, kedy a ako k tomu došlo? „Nakoľko je mi známe, v obehu boli početné iniciatívy, keď boli uvedené výberové predmety.

Akože sa deti zaťažujú novými alternatívnymi obsahmi... takže sa to, žiaľ, nakoniec riešilo na úkor športu. Chcem poukázať aj na to, že máme viac paralelných rozpočtov: vkladáme do rôznych kampaní (proti násiliu, proti fajčeniu, proti drogám, proti tomu i onomu – opäť prostredníctvom športu. Pritom už máme systém, ktorý je dobrý, máme dobrý zákon a pravidlá o vzdelávaní, ibaže sa neuplatňujú adekvátnym spôsobom. Vo Vojvodine je viac ako 3 000 športových organizácií, prevažne využívajú školskú športovú infraštruktúru; nič nevkladajú a výdavky späté s opravami a adaptáciami učební a telocviční odchádzajú na konto verejného rozpočtu. Počula som od učiteľov, že sú žiaci, ktorí prichádzajú s požiadavkou, aby ich uvoľnili z hodín telovýchovy nie preto, že ich mrzí robiť telocvik, ale preto, že im tréner v súkromnom klube povedal, aby sa na hodinách telesnej výchovy šetrili, aby sa nebodaj nezranili!? To sú tie paradoxy...“ Vraj sa často hodina telovýchovy končí – hodenou loptou...? „Navštívila som naozaj veľa škôl vo Vojvodine a takmer v žiadnej som nevidela náradie pre gymnastiku; tí „loptári” a rôzni borci

úplne vyhostili gymnastiku zo školských telocviční; tam, kde ešte gymnastické rekvizity sú, obyčajne trčia v skladoch... Gymnastika ako základný šport už neexistuje. Školy postrácali autoritu, a preto jedným z našich prvých pokusov prinavrátenia školského športu na miesto, ktoré mu patrí, je oživenie SOŠOV (Športovej olympiády školskej mládeže Vojvodiny), čo sa nám podarilo po 25 rokoch jej absencie. Vlani v Sombore sa na SOŠOV zúčastnilo asi 3 000 žiakov a čo je najdôležitejšie, podarilo sa nám dokonca školskú olympiádu prinavrátiť do systému školstva v Srbsku. Mimochodom, treba vedieť, že SOŠOV vznikla práve vo Vojvodine. Republika Srbsko ju najprv prevzala, a potom ju udusila.

Treba tiež vedieť, že SOŠOV vznikla ako prvá v Európe, až neskoršie ju začali kopírovať iné krajiny. Treba vedieť aj to, že telesnú výchovu uviedla ako povinný predmet práve Vojvodina.“ Váš sekretariát pred niekoľkými týždňami vyrukoval aj s iniciatívou uvedenia rytmickej gymnastiky do škôl... „Áno, snažíme sa gymnastiku najprv voviesť aspoň do polovice škôl vo Vojvodine. Prednedávnom sme usporiadali poradu s fókusom na učiteľky, ktoré by gymnastiku začali robiť s najmladšími vekovými skupinami detí. Podobným spôsobom chceme presadiť aj športový tanec. Chceme na to ísť tak, aby sa to riešilo systémovo, čiže aby sa aj rytmická gymnastika, aj športový tanec dostali do všetkých škôl vo Vojvodine. Pravdaže, to predpokladá zabezpečiť kádre, zaučiť učiteľky a trénerov.“ Ako na vašu iniciatívu reagujú školy? „Naozaj skvele. Náš sekretariát je síce malý, ale je plný entuziazmu, takže som presvedčená, že si našu energiu a dobré úmysly ľudia všímajú. O to skôr, že sa správame ako partneri, nie ako dáka moc ,zhora’.

My sme naskutku servis, tu sme na to, aby sme nasledovali dobré nápady, s ktorými prichádzajú školy, nie aby sme hatili idey alebo aby sme ich vnucovali. Čiže spoločne sme sa aj doteraz dopracovali k početným dobrým programom, takže nevidím, prečo by sme v tomto smere neboli úspešní aj do budúcna.“ • NAŠA TÉMA •

ZŠ JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Záleží na inováciách Jaroslav Čiep

– V

erím, že všetky požiadavky, ktoré pred nás kladú rodičia a žiaci, Základná škola Jána Čajaka v Petrovci i plní.

Snažíme sa moderne vyučovať deti a podať im tie vedomosti, v objeme a rozsahu, ktoré sú im potrebné, – povedal nám na úvod rozhovoru o stave vyučovania a materiálnom zabezpečení petrovskej základnej školy riaditeľ Ján Brna. K tomu pridal i toto: – Máme šťastie, ale i nešťastie, že sme veľká škola. A keď je škola veľká, tak potrebuje všetkého veľa.

Postupne sa, nakoľko nám dovoľujú prostriedky, snažíme zadovážiť všetky moderné prostriedky vyučovania.

Mám na mysli biele keramické tabule a projektory v každej učebni, sústavne vybavujeme kabinety notebookmi a pre každého učiteľa plánujeme aj tablet. Aby to dobre fungovalo, vyžaduje to i dobrú sieť internetu, ktorú nateraz nemáme postačujúcu.

Na tom práve pracujeme. Aby sme mali lepšiu bezpečnosť v škole, v tejto chvíli inštalujeme videodozor. Celá škola je odteraz monitorovaná viac

ako 50 kamerami. Športová hala sa vystavala, ale roky už zíva prázdnotou, resp. je iba s minimálnym vybavením. – Verejné obstarávanie na zabezpečenie náradia je pri konci. Tuším, že 15. septembra je otváranie ponúk a mám nádej, že tentoraz nik nezruší objednávku, – podotkol riaditeľ a pokračoval: – Ešte je veľa toho potrebné zabezpečiť pre túto školu. V tomto školskom roku nám je najpodstatnejšia, bez ohľadu na to, koľko iné školy v našej obci dostali prostriedkov, výmena okien.

Doteraz je zhruba vymenená iba tretina okien a dve tretiny sú okná, ktoré máme ešte z čias výstavby školy a nezabezpečujú žiadanú kvalitu tiesnenia. Súčiastky na otváracie mechanizmy už nemožno zadovážiť a sú nebezpečné pre žiakov a učiteľov.

Ako sa ktoré z nich pokazí, možno ho iba priklincovať.

Dotkli sme sa aj otázok o kádrovom zastúpení a odbornom vyučovaní predmetov po slovensky.

O tom J. Brna povedal: – Keď ide o kádrové zastúpenie, nový zákon o školstve nateraz našu školu nezasahuje vo väčšej miere. S ujatými

zmenami nové pravidlá o počte vykonávateľov sú prijateľnejšie.

Verím, že nielen pre našu školu.

Predtým zákon nepoznal školy spod 24 tried, čo Ján Brna terajším ôsmakom 1. septembra odovzdal by prakticky zna- Čajakov kľúč menalo, že ani jedna menšinová slovenská škola, všetko sa vyučuje po slovensky. Nie okrem našej a padinskej, by nejestvo- celkom odborne sme doteraz mali vali. Teraz sa ako základné pravidlo zastúpenú matematiku a fyziku, určilo, že škola počíta najmenej 16 ale kolegovia matematici už teraz tried. Týmto spôsobom počet vyko- spĺňajú požadované podmienky návateľov, ktorých teraz máme ako a nateraz nevidím, že v dohľadnom nevyučujúci káder, prakticky zostane čase získame odborníka pre fyziku. neporušený, resp. zmeny budú len Pomaly budeme musieť riešiť probminimálne. Počet tried v škole zostal lém angličtiny, lebo tretia učiteľka nezmenený, takže nebudú väčšie vyjadrila žiadosť odísť do výslužby.

V petrovskej základnej škole sa zmeny, ale už o rok sa obávam, že to na nás dopadne drastickejšie, lebo školí 500 žiakov, ktorí majú možnosť očakávame o jednu triedu prvákov zapájať sa do rôznych krúžkov. Ich učitelia sú hrdí na skutočnosť, že menej.

Odborné obsadenie predmetov mnohí už v tomto veku dosahujú v tejto škole, ako sme sa i sami pre- mimoriadne úspechy nielen v učení, svedčili, je dlhý rad rokov na vysokej ale aj v mimoškolských aktivitách, úrovni. V slovenských triedach, okrem a tým roznášajú dobré meno školy jednej triedy pri vyučovaní nemčiny, po svete.

ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Máme modernú školu Stevan Lenhart

– V

šetci hovoria, že naša škola je moderná, ale stále sa snažíme dodatočne ju zlepšovať, lebo len tak možno dosiahnuť pokrok, – hovorí Irena Hlebecová, riaditeľka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici.

– V súčasnosti sú štyri naše učebne vybavené modernou technológiou, akou je interaktívna tabuľa s príslušnými školskými pomôckami.

V bližšej budúcnosti plánujeme inštalovať internetovú sieť v celej budove a do budúcna chceme pre každú učebňu zaobstarať po jeden veľký monitor LCD, čo určite prispeje k zdokonaleniu výučby. Čoskoro by sa mala vypracovať aj nová webová stránka školy.

Riaditeľka informuje, že pred dvo• NAŠA TÉMA •

mi rokmi zaviedli solárny systém na ohrev vody a vlani zlepšili vykurovanie a klimatizáciu telocvične. Časť telocvičného náradia bude obnovená, tiež sú získané prostriedky na kúpu profesionálneho sporáka na prípravu jedál, keďže terajšie kuchynské vybavenie je z 80. rokov minulého storočia a žiada sa vymeniť. V týchto dňoch prebiehajú práce na napájaní základnej školy na kanalizačnú sieť.

Keď ide o bezpečnosť, táto ustanovizeň je monitorovaná alarmovým a kamerovým systémom a má aj školského policajta.

Kovačickej škole však chýba slávnostná sieň, takže sa rôzne oslavné a kultúrno-umelecké akcie konajú v jedálni alebo v telocvični.

– Víziou na budúce roky je práve dostavba priestoru slávnostnej siene. V nasledujúcom období pri-

pravíme projekt, na základe ktorého sa budeme uchádzať o prostriedky na realizáciu tejto siene. Vedomí sme si toho, že Školská budova v Kovačici dnes v dnešnom čase je ťažšie získať financie na väčšie profesorov vo výučbe v slovenskom projekty, ale kto sa nepokúsi, ten jazyku Irena Hlebecová hovorí: – Máme odborných profesorov pre nič ani neurobí.

Základná škola v Kovačici má dnes výučbu takmer všetkých predmetov 17 slovenských a 8 srbských tried, ako v slovenčine. Chybuje nám profesor aj dve triedy pre žiakov s osobitnými fyziky Slovák, lebo doterajší odišiel potrebami a jednu triedu pre žiakov do dôchodku. Okrem toho profepostihnutých autizmom. Z roka na sorka výtvarnej kultúry je z Pančeva, rok sa postupne zmenšuje počet takže vyučovanie prebieha v srbčine. žiakov a v tomto školskom roku sa Slovenčinu máme inak aj ako voliteľný formovali jedna srbská a dve slo- predmet. V Kovačici je slovenčina venské triedy (v minulosti bývali tri jazykom prostredia, a preto naplno slovenské triedy v každej generácii). podporujeme žiakov v učení sa sloO kádrovom zastúpení odborných venského, ako aj iných jazykov.

37 /4664/ 12. 9. 2015

11

Naša téma ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA V PAZOVE

Úhrnne 271 žiakov Anna Lešťanová

S

voje brány v utorok 1. septembra v novom školskom roku 2015/2016 otvorila aj staropazovská Základná škola hrdinu Janka Čmelíka. Túto vzdelávaciu ustanovizeň navštevuje 271 žiakov, z čoho je 24 prvákov. Na základe rozhodnutia patričného ministerstva otvorená je iba jedna trieda žiakov prvého ročníka, teda zamietli im podanú žiadosť o otvorenie aj druhej triedy.

Podľa slov riaditeľa školy Janka Havrana letné prázdniny v škole využili hlavne na vylíčenie niekoľkých učební a chodby. Zároveň sú sčasti vykonané i klampiarske práce, ktoré sa majú síce ešte skončiť, ale ich ďalší priebeh nebude v žiadnom prípade vplývať na výučbu v škole.

Celková hodnota prác vynáša 171-tisíc dinárov a tieto účelové prostriedky zabezpečili z obecného rozpočtu.

Okrem technického vzdelávania a časti hodín telesnej výchovy všetky ostatné vyučovacie predmety v škole sú adekvátne zastúpené zodpovedajúcimi kádrami. „Z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá sme dostali prostriedky v hodnote 374-tisíc dinárov na počítačové vybavenie. Počítače sú kúpené a práve sa inštaluje operačný systém a programy, ktoré sú potrebné, aby ich učitelia mohli používať, a tak zľahčiť výučbu,“ povedal riaditeľ školy. V tých učebniach, kde sú počítače staré a opotrebované, vymenia Riaditeľ školy Janko Havran so skupinou ich šiestimi novými. piatakov

ZŠ JÁNA AMOSA KOMENSKÉHO V KULPÍNE

Vkladanie do škôl je vkladanie do budúcnosti Katarína Gažová

– P

red viac ako tromi rokmi na budove Základnej školy Jána Amosa Komenského boli vymenené staré okná a dvere novými plastovými, – spomína si riaditeľka školy Jovanka Zimová. Prostriedky na tieto práce zabezpečili z miestneho samozdanenia a jednu časť z obecnej pokladnice. Všetky prostriedky hodnoty viac ako tri milióny dinárov boli zabezpečené na lokálnej úrovni. Posledné roky to bola najväčšia investícia do školskej budovy, ktorá má už viac ako tridsať rokov.

Potom nasledovali roky, keď sa v kulpínskej škole vykonávali iba drobnejšie práce a všetka prevádzka školy bola financovaná z obce.

Koľko sa mohlo, toľko sa z tých prostriedkov urobilo.

– Snažili sme sa plánovať si tie práce, ktoré by sa finančne vtesnali do počtu prostriedkov prideľovaných z obecného rozpočtu. Týkalo sa to teda jednak technického vybavenia školy, ako je kúpa počítačov, kopírovacích aparátov a podobne, a školského nábytku. Takýmto spô-

12

www.hl.rs

Na budove kulpínskej školy bude onedlho potrebné urobiť aj novú fasádu

sobom sme si každý rok vyriešili najnaliehavejšie potreby pri vybavení, pričom opravy a všetko ostatné museli počkať. Robili sa aj opravy na hygienických zariadeniach a vodovode, ako i nábytku. Keďže v škole máme zo 250 detí, stane sa, že sa niečo aj pokazí a musí sa opravovať.

V aktuálnom roku kulpínska škola získala prostriedky na výmenu strechy na novej telocvični, ako aj prostriedky na rekonštrukciu

Informačno-politický týždenník

niektorých kabinetov v samotnej budove školy.

– Strechu na telocvični nám republiková inšpekcia naložila vymeniť, lebo nezodpovedá platným protipožiarnym normám a predpisom. Prihlásili sme sa na súbeh Správy pre kapitálové vklady.

Podarilo sa nám získať prostriedky vo výške takmer 5 miliónov dinárov, čo bola aj výška predbežných trov, ktoré nám vypočítali inžinieri na výmenu strechy. Papierová

procedúra je ukončená, zmluvy sú podpísané a už aj začíname s prácami prekrývania telocvične.

Získali sme aj 360-tisíc dinárov z pokrajinskej úrovne na rekonštrukciu kabinetov biológie, chémie a fyziky.

Všetky tieto predmety sa vyučujú v jednej učebni a je to väčšia záťaž, takže sme si naplánovali renovovať aj kabinet techniky a používať ho na vyučovanie fyziky. Na tieto účely sme však prostriedky ešte nedostali.

Riaditeľka Zimová mieni, že by sa do škôl malo vkladať omnoho viac ako sa vkladá v súčasnosti.

– Tá ošúchaná fráza, že keď vkladáme do škôl, vkladáme vlastne do budúcnosti, akokoľvek je stará, predsa je však pravdivá. My ako škola sa opierame o prostriedky z obecného rozpočtu. Žiaľ, miestne samozdanenie nemáme, a práve ten zdroj bol pre nás výhodou, lebo z tých prostriedkov sme si vybavili drobnejšie opravy a potreby v škole a teraz nám to chýba. Ako príklad uvediem, že sme mali do činenia s protipožiarnou inšpekciou. Uzavreli, že máme nezodpovedajúce a staré svietidlá v učebniach, teda tie už vyše tridsaťročné, ako je aj sama budova. Ako také staré pukajú a ohrozujú bezpečnosť žiakov. Pri ich výmene sme museli prekročiť určenú kvótu z obecného rozpočtu.

Aj obec si musí byť vedomá, že by sa do škôl malo vkladať viac prostriedkov, lebo je to skutočne nevyhnutné.

• NAŠA TÉMA •

Ľudia a diania PRVÁ SLOVENSKÁ INVESTÍCIA Z VOJVODINY NA SLOVENSKU

Liptovec je chutná vec Pavel Matúch

V

tejto tranzitívnej či potranzitívnej dobe je bežné, že investori z vyspelých krajín včítane Slovenska investujú v Srbsku. Opačný prípad sa zatiaľ v dejinách neudial. Až po 22. august 2015, keď v Uhorskej Vsi (Okres Liptovský Mikuláš) otvorili až tri roky pripravovanú prevádzku na výrobu oškvarkových produktov pod názvom Liptov Food.

V ten deň pred slávnostne podperenou prevádzkou početných prítomných uvítal Vladimír Valentík, riaditeľ a majiteľ Liptov Food z Báčskej Palanky slovami: ,,U nás Slovanov zvyk je hostí vítať chlebom a soľou. Chlieb mám, soľ nemám, zato vás vítam – škvarkami, takými, aké ste v živote nestretli!“ Prvý oškvarky ochutnal Igor Furdík, riaditeľ Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, ktorý povedal, že lepšie v živote nejedol a poprial tejto prevádzke a jej majiteľovi mnoho zdaru v práci, pripomínajúc, že pred-

Vladimír Valentík s rodinou a obchodnou riaditeľkou pred prevádzkou Liptov Food v Uhorskej Vsi

kovia vojvodinských Slovákov v minulosti z územia Slovenska odchádzali za chlebom, a prečo nie aj oškvarkami, a cez ne sa dopracovali aj k chýrečnej petrovskej klobáse, do dnešného Srbska, čiže Vojvodiny a dnes ich potomkovia prichádzajú na Slovensko ako investori. Vladimír Mulťan, starosta obce Uhorská Ves, povedal, že aj budúcim investorom zo Srbska sú dvere Liptova otvorené.

Prítomní boli početní hostia, z ktorých spomenieme Jána Štarka, bývalého ekonomického atašé Veľvyslanectva SR v Belehrade, a Branislava Slivku, bývalého vedúceho Matice slovenskej v Srbsku.

Potom si prítomní spoločne obzreli modernú prevádzku Liptov Food vystavanú podľa najmodernejších podnikateľsko-hygienicko-estetických noriem, do ktorej je vložených cca milión eur. Progra-

STARÁ PAZOVA

Nenávratné prostriedky na rozvoj podnikateľstva Anna Lešťanová

S

lávnostné podpisovanie zmlúv s podnikateľmi, ktorí splnili podmienky verejného súbehu Obce Stará Pazova na podporu rozvoja podnika- Spoločná fotografia podnikateľov s predstaviteľmi obce teľstva, mikro a udelili 42 podnikateľom z územia malých podnikov na rok 2015 budovy v Starej Pazove.

Tohto roku nenávratné pros- obce. Celková hodnota súbehu je usporiadali vo štvrtok 3. septembra vo veľkej sieni tzv. Bielej triedky v hodnote 50-tisíc dinárov 2,1 milióna dinárov a týmto sta• ĽUDIA A DIANIA •

mom a podujatím viedla šikovná obchodná riaditeľka Liptov Food Mgr. Veronika Václavová.

Liptov Food, s. r. o., bude pod názvom Liptovec spracovávať bravčovú slaninu a sadlo. Na slovenský, ale aj zahraničný trh ponúkne prvotriedne produkty: škvarenú bravčovú masť a bravčové oškvarky. V portfóliu spoločnosti sa nachádzajú aj ochutené masti na báze nátierok, napr. s cesnakom a bylinkami, s cibuľou či s chrenom so smotanou a pažítkou, ako aj oškvarky v škvarenej bravčovej masti – podľa starodávnych zabíjačkových slovenských receptov z Vojvodiny a zo Slovenska.

Celý sortiment produktov spoločnosť plánuje baliť pre maloobchody a obchodné siete. Už teraz sú pripravené aj gastrobalenia pre veľkoobchody a výrobcov.

Pre tých, čo sa chcú dozvedieť viac: www.liptovec.sk Okrem tejto investície majiteľ spoločnosti plánuje aj niekoľko ďalších projektov, ktoré pomôžu rozvoju celého liptovského kra ja. ropazovská lokálna samospráva chce podporiť silnenie konkurencie hospodárskych subjektov, zveľadiť ich hospodárenie a technologický proces. Na slávnostnom podpisovaní zmlúv sa zúčastnili Đorđe Radinović, predseda obce, Goran Savić, námestník predsedu obce pre ekonomický rozvoj a strategický marketing, ktorý bol i predsedom komisie pre udeľovanie týchto prostriedkov, a Suzana Ilićová, náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo. V porovnaní s vlaňajším rokom na obecný súbeh sa prihlásilo dvojnásobne viac podnikateľov.

O prostriedky sa uchádzali prevažne majiteľky kaderníckych salónov a salónov krásy, majiteľky krajčírskych dielní, ako aj majiteľky stomatologických ordinácií a účtovníckych firiem. Čo sa týka podnikateľov, najväčší záujem o prostriedky prejavili tí zo stavebníckeho úseku, ako aj z oblasti optiky atď.

37 /4664/ 12. 9. 2015

13

Ľudia a diania DOPRAVA V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Zamávam ti z autobusu Monika Necpálová

sa kladie počas školského roka. Ani v zime sa však občania nesťažujú, cesty sú vždy vhodne upravené pre jazdu. „Nedávno sa uvažovalo o zrušení niektorých liniek, ale tu sme

D

o Slankamenských Vinohradov sme sa pokojne mohli vybrať aj autobusom. Ani by sme dlho nečakali na zastávke.

Práve naopak, ako nám hovoria domáci, autobusová doprava je tu podchytená viac ako dobre.

Každé ráno od 5. do 12. hodiny sa dostanete z dedinky bez problémov prakticky na všetky smery. Autobusy idú do Inđije, Belehradu, Nového Sadu.

Jesto línie, ktoré premávajú na trase Nový Sad – Belehrad a prechádzajú cez Slankamenské Vinohrady.

Dokonca jesto aj línia Krčedin – Slankamenské Vi- O 11.00 sme zamávali autobusu nohrady – Belehrad. Doba však diktuje svoje: väčšina ľudí intervenovali a intervaly odchomá auto. Autobusovú dopravu dov zostali rovnaké,“ hovorí Janko využívajú pravidelne iba tí, ktorí Alexa, predseda Rady Miestneho cestujú do práce. Niektorým sa spoločenstva v Slankamenských oplatí cestovať aj do zamestnania Vinohradoch, a dodáva: „Tak či onak autom. Väčší nápor na dopravcov chodia do Slankamenu alebo do

Krčedinu. Jediná vec navyše je to, že musia odbočiť k nám do dediny.“ Problém sa objavil vlani a pretrvával aj začiatkom tohtoročnej zimy. Vďaka úsiliu Miestneho spoločenstva sa však s verejným prepravcom dohodli na doterajšej frekvencii spojov.

Vinohradčanov spájajú teda denne, hlavne ráno, priame linky s Novým Sadom a dve – tri s Belehradom. Okrem toho sú Prehľad kruhovej línie na autobusovej tu aj lokálne linky, ktoré zastávke v centre idú o deviatej. Prímestskú dopravu zabezpečujú dve kru- väčšie. Priamo v Slankamenských hové línie: jedna ide do Slan- Vinohradoch sú dve zastávky, kde kamenu, jedna do Krčedinu, a stoja všetky prechádzajúce autobuprechádzajú cez Inđiju. Spoje sy. Ak však cestujete autobusom, v kruhovej línii prichádzajú ktorý neodbočuje, bez problémov zhruba každé dve hodiny; vám zastane mimo dediny.

Pravidelnosť viac ako desiatky dopoludnia aj každú hodinu.

Ohľadom rozstupu spojov sa spojov a otvorená komunikácia najskôr informujete osobne v au- Miestneho spoločenstva a pretobuse, kde vám dajú aj rozpis. Do- pravcu je zárukou výhodnej pozípravné prostriedky sú čisté a sluš- cie Slankamenských Vinohradov né. Domácich prevážajú aj menšie na trase medzi Novým Sadom autobusy pre 40 cestujúcich, ale aj a Belehradom.

NOVOSADSKÉ STRETNUTIA

Aj zdravie praje pripraveným Oto Filip

K

oniec augusta a začiatok septembra v Novom Sade je už tradične obdobím stupňovania tempa dianí a aktivít. Pri jednej z nich, sobotňajšom večernom rekreačnom tanci na námestí za katedrálou, sa nemohol nevšimnúť tvorivý podpis Rytmu zdravia. Toto združenie občanov existujúce od roku 2010 zoskupuje približne päťdesiat členov, z ktorých je polovica sústavne a výrazne aktívna. Nemožno však prehliadnuť ani údaj, že ich je dokopy s tými, čo účinkujú v rôznych projektoch – v spolupráci s inými organizáciami, na zájazdoch, v medzinárodných táboroch, v dobrovoľníckej činnosti a v akciách v meste a v

14

www.hl.rs

Srbsku – približne stopäťdesiat.

Predstaviteľka združenia Tatjana Jezdimirovićová sa nezdráha povedať nahlas to, čo všetci vieme, no nie vždy rešpektujeme: že zdravie je základom tak našej súčasnej existencie, ale i budúcnosti.

K nemu sú však rôzne prístupy?

– My sa upriamujeme na celý rad akcií spätých s možnosťami skvalitniť si žitie. Dokladom toho je i táto sobotňajšia s primeraným názvom Kultúra žitia.

O čo vlastne ide?

– Vyzvali sme našich obyvateľov, aby sa vyjadrili k tomu, čo podnikať, aby nám mesto bolo krajšie, prípadne o tom, ako si zveľadiť vlastnú existenciu, dnešok, vzájomné vzťahy.

Informačno-politický týždenník

Návrhov asi bolo dosť.

Akých?

– Často nám chýba dobrá nálada. Z toho pramenia návrhy, aby sa ľudia viac smiali i na ulici, aby boli naladenejší a kultúrnejší, aby prihliadali na iných, dbali na svojich domácich miláčikov, či na to, kam odhodia smeti... Mnoho návrhov sa vzťahovalo aj na to, aby sa ľudia viac hýbali a cvičili, čo je jeden z predpokladov, ako sa stať šťastnejším. No a niektorí mali i veľmi konkrétne nápady.

Tak čašníci sú toho názoru, že by im zákazníci mali nechávať väčšie tringelty..., hoci sa nesťažovali na to, koľko ľudí trávi čas v kaviarničkách. Povedané stručne a súhrnne, mali by sme žiť tento jediný život, ktorý máme, tak ako načim a plnými dúškami.

Tatjana Jezdimirovićová

Čiže aj v zdravom prostredí a s pohybom ako základom zdravia...

– Samozrejme. No je tu i adekvátna životospráva vrátane stravovania. Všetko, čo dávame do organizmu, nedokážeme dobre stroviť, ak sa nehýbeme. Treba využiť tú energiu, ktorú máme. Pritom ale nezabúdať ani na pozitívnu náladu. Veď bez úsmevu život je oveľa všednejší než s ním.

• ĽUDIA A DIANIA •

S VLADIMÍROM KULÍKOM Z KYSÁČA

Keď sa podarí zosúladiť želania a možnosti Elena Šranková

P

racovná dráha Vladimíra Kulíka z Kysáča od vyškoleného inštalatéra klimatizačných zariadení po spracovateľa nehrdzavejúcich kovov viedla cez súkromné firmy v Kysáči a Novom Sade, v ktorých pracoval.

Vladimír Kulík

Ako ste sa vlastne orientovali na kovospracovateľskú činnosť?

– Firma v Novom Sade, v ktorej som robil, bola renomovaná, ale som tam robil celkom iné roboty, zásobovanie a kontakt s kupcami.

Pozeral som však, ako robia tamojší majstri, mal som k dispozícii dokumentáciu, ktorú som doma študoval, lebo internet vtedy ešte nebol taký rozšírený. Dopracoval som sa k poznaniu, že si nehrdzavejúca oceľ vyžaduje správne spracovanie a že sa chybným spracovaním jej charakteristiky môžu pokaziť. Mal som v tej oblasti známych a rozhodol som sa otvoriť vlastnú firmu.

Kedy ste začali podnikať súkromne a čo vás k tomu podnietilo?

– Firmu som založil pred desiatimi rokmi, ale už aj predtým som trochu súkromne robil. K otvoreniu firmy ma podnietilo okrem iného to, že budem spolupracovať aj s tými, čo platia prostredníctvom účtov, ale i to, že som nechcel robiť „na čierno“. Najprv som začal • ĽUDIA A DIANIA •

vyrábať nádrže na vodu väčšieho objemu pre budovy, čo medziiným robila firma, v ktorej som bol zamestnaný a ktorá zanikla.

Avšak pre takéto špecifické nádrže neskoršie sa vyžadovali atesty, čo zdraželo výrobu a už sa mi to neoplácalo. Zameral som sa na výrobu komínov z nehrdzavejúcej ocele a na sanáciu komínov. Najprv som spolupracoval s kysáčskym majstrom Vestegom, a potom som nadviazal kontakty s kovačickými, selenčskými, pančevskými majstrami, čo dodnes funguje.

Títo majstri ma totiž odporúčajú svojim zákazníkom a robia to i samotní zákazníci. Je to dobre aj z toho hľadiska, že sa tak vyhnem prípadným problémom s platbou.

Roboty s komínmi je najviac počas sezóny, od konca leta a po Nový rok. Objednávky mám z celej Vojvodiny a z Belehradu. Čo teda robíte mimo sezóny vykurovania?

Proces zvárania

sáči. Je to dosť náročná záležitosť, a tak trochu pre mladších majstrov.

Pritom musíš byť aj murárom, elektrikárom, mechanikom... Je zaujímavé, že v tom čase, keď som ja chodil do školy, iba každé štyri roky štyria žiaci zakončili túto školu pre inštalatéra. Pravdaže, klimatizačné zariadenia vtedy boli zriedkavé,

V dielni na výrobu nerezových komínov

– Robím inštalácie ústredného vykurovania, väčšinou tým starším spôsobom, aby to robilo prirodzene, bez elektrického napätia. Keďže som zakončil školu na inštalatéra klimatizačných zariadení, robím aj tieto práce, ale menej, iba v Ky-

mali ich iba väčšie firmy a bola to finančne veľmi náročná investícia.

Okrem toho pre Kysáčanov vyrobím aj ten-ktorý hydrofor alebo bojler, komíny robím i pre pizzerie, v pekárňach je tiež práce a robím aj pre zákazníkov, ktorí majú kozuby.

Na vašu činnosť sú potrebné stroje. Ako ste si ich zadovážili?

– Všetko som si kúpil z vlastných peňazí, čiže úspor, bez úverov. Prvý zvárací stroj, ktorý som kúpil, stál vtedy 2 500 mariek. Postupne, s pribúdaním roboty, kupoval som ďalšie stroje, a teraz ich už mám kompletné. Úvery som nebral, hoci ponuka bola. Keď totiž máte firmu, tak vás priam ,bombardujú’ ponukami, ale zistil som, že nič z toho mne nevyhovuje a nemôžem to využiť. Pomaly som dospel k záveru, že sa tými ponukami nebudem ani obťažovať. Keby som chcel robiť súčasnejšie, tak áno. Každá činnosť sa, samozrejme, zveľaďuje, a tak aj táto. Ja však nemám plány ani nároky na automatizáciu a rozširovanie výroby.

Máte teda všetky stroje a ucelený výrobný proces?

– Áno, kupujem iba suroviny. Kovy strihám, ohýnam a zváram, teda kompletne spracúvam a z nich vyrobím hotový výrobok, ktorý v teréne montujem.

Do surovín investujem vlastné peniaze, sám ich spracúvam, nemám kooperantov, ani robotníkov.

I keď po robotníkoch by bola potreba, ale zamestnať niekoho by si vyžiadalo nielen výdavky, lež i prihliadanie na bezpečnosť a osobitné podmienky, na čo prísne dozerajú viaceré inšpekcie.

Zamestnávanie robotníkov by znamenalo aj zvýšenie objemu roboty, čo zároveň prináša viac problémov. To nepotrebujem, lebo som dospel k takému súladu, že robím toľko, koľko postačí na pekný život mojej rodiny. Zladil som objem roboty so zárobkom, s ktorým som celkom spokojný.

Objednám si toľko roboty, koľko sám zvládnem, aby som sľúbené zákazníkovi mohol splniť. Keď je trochu menej roboty, ideme si s manželkou oddýchnuť a keď je objednávok veľa, tak to využijem, aby som na ten oddych zarobil.

Jedného syna sme vyškolili, má svoje zamestnanie a rodinu, mladší študuje. Nemôžem sa sťažovať, najmä ak sa porovnám s niektorými inými, čo robia u súkromníkov.

Aké máte plány do budúcna?

– Vytrvať takto v robote, kýmkoľvek budem môcť. Želania a možnosti sa mi podarilo zosúladiť a podľa mňa – to je úspech.

37 /4664/ 12. 9. 2015

15

Ľudia a diania MEDZINÁRODNÉ PODUJATIE SVADBA VOĽAKEDY A DNES V KULPÍNE

Pestovanie svadobných tradícií Katarína Gažová

V

areáli Muzeálneho komplexu v Kulpíne v sobotu 5. septembra usporiadali v poradí deviate podujatie tradičných a súčasných svadobných obyčají. Organizáciu Svadby voľakedy a dnes mali na starosti Spolok kulpínskych žien, Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo a Muzeálny komplex v Kulpíne. Na podujatí nezištne pracovalo aj Mládežnícke združenie Terra Kulpín.

Po defilé detských súborov v po- Pred vystúpením detských súborov podujatie otvoril predseda poludňajších hodinách nasledovalo obce Pavel Marčok otvorenie podujatia na javisku v parku kulpínskeho kaštieľa. Prítomným žalička KUS Zvolen Kulpín – mladšia sa v otváracom ceremoniáli prihovo- a staršia skupina, KUS mitropolitu rili predsedníčka Spolku kulpínskych Stefana Stratimirovića z Kulpína, žien Katarína Zorňanová a riaditeľ KUS Branka Radičevića zo Sirigu, KUS obecnej Turistickej organizácie Dario Žarkovac zo Žarkovca a srbský KUS Adamović. Tradičné podujatie sláv- Jovana Jovanovića Zmaja z Bjeleho nostne otvoril predseda Báčskopet- Brda, z Chorvátska. Popoludňajším rovskej obce Pavel Marčok. výstupom detí počasie žičilo a po

nie sa postarali pracovníčky predajne Maja z Báčskeho Petrovca, majiteľky Jarmily Pucovskej.

V parku pred kaštieľom svoje stánky so svadobnou tematikou mali spolky žien z Báčskeho Petrovca, Pivnice, Starej Pazovy, Dobanoviec a iné.

Nechybovala ani tradičná predajná tortiáda domáceho Spolku kulpínskych žien. Novinkou na podujatí bola výstava starodávnych, ale aj súčasnejších svadobných fotografií novomanželov, ktorú v Muzeálnom komplexe usporiadali mládežníci zo združenia Terra v čele s predsedníčkou Jasminou Kuštrovou. Detský

Predovšetkým nežnejšia časť obecenstva sa zastavila na módnej prehliadke svadobných šiat

Stánky spolkov žien a výstava fotografií novomanželov v areáli kaštieľa lákali návštevníkov

Prvá časť podujatia patrila programu Medzinárodného detského folklórneho festivalu Deti, ochrancovia tradícií – Đeram, do ktorého sa v tomto roku zapojili i najmladší členovia KUS Zvolen z Kulpína. Ideovým tvorcom festivalu je KUS Branka Radičevića zo Sirigu a jeho vedúci Dragan Rakić sa prítomným aj prihovoril.

Slova sa takisto ujali i vedúci súborov účastníkov spomenutého festivalu: Marija Krunić zo Žarkovca v Srieme, Tihomir Sekereš z Bjeleho Brda v Chorvátsku a predseda KUS Zvolen Kulpín Michal Čiliak, ktorý zároveň aj zahlasoval vystúpenia spolkov.

Na javisku sa v detskom programe predstavili mladí folkloristi: DFS Ba-

16

www.hl.rs

do budovy veľkého kaštieľa. Krásne modely moderných šiat pre mladuchy poskytol salón svadobných šiat Nataly Style z Nového Sadu, majiteľky

Večerný galaprogram začal sľubne...

daždivom ráne bolo príjemne teplo a slnečno.

Po detskom programe nasledovala atraktívna módna prehliadka súčasných svadobných šiat na vchode

Informačno-politický týždenník

Natalije Majkićovej, a obecenstvu ich predstavili mladé modelky z Kulpína a okolia. O účesy modeliek sa postaralo kaderníctvo Sandra z Kulpína, majiteľky Sandry Bokićovej. O nalíče-

program, módnu prehliadku svadobných šiat a večerný program moderovala Viera Dorčová-Babiaková.

Večerný galaprogram folklórnych súborov so svadobnými obyčajami začal sľubne. Účastníci programu folkloristi zo Sivca, Kysáča, Maglića, domáci zvolenovci a členovia KUS mitropolitu Stevana Stratimirovića z Kulpína na javisku predstavili svadobné kroje. Svadobné obyčaje z Kulpína v choreografii Michala Čiliaka s mladomanželmi v starodávnych krojoch predstavili početnému obecenstvu členovia domáceho súboru. Žiaľ, počasie večernému koncertu Svadby voľakedy a dnes nežičilo. Hustý chladný septembrový dážď bol úporný, a tak obecenstvo z parku kaštieľa muselo ustúpiť. Na javisku vystúpili ešte hostia zo Sivca a program bol ukončený. Počasie prekazilo aj naplánovaný večerný koncert, ktorý sa pre dážď nerealizoval.

• ĽUDIA A DIANIA •

DETSKÁ SVADBA DRUHÝKRÁT NA SLOVENSKU

Nových priateľov nadobudli, na starých nezabudli Ján Špringeľ

„U

kážka tvorivosti a zachovávanie kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov boli najväčším prínosom druhého zájazdu Detskej svadby na Slovensko,“ postrehol Pavel Baláž.

Vedúci takmer štyridsaťčlennej výpravy, ktorá na východnom Slovensku pobudla od 12. do 17. augusta, zdôrazňuje vrcholnú ústretovosť a pohostinnosť hostiteľov v Sabinove a v Levoči.

Prvý raz sa Detská svadba v roku 2010 zúčastnila na Trenčianskom kultúrnom lete a Hontianskej paráde v Hrušove.

Prednedávnom (5. júla) zavítali i do

V slovenských krojoch u primátora Sabinova

bola nová životná skúsenosť: prvýkrát prekročili hranice svojej vlasti, prvý raz sa ocitli v pravlasti svojich prastarých rodičov,“ zdôrazňuje Baláž.

Výprava Banátčanov na východnom Slovensku

Kruščice na Medzinárodný festival Krása rozličností. „Pre väčšinu našich detičiek to

Pred Mestským kultúrnym strediskom v Sabinove ich s otvorenou náručou okrem starých známych manželov

Bobákovcov a rodiny Tutokyovej privítali aj Mgr. Lucia Mihoková, riaditeľka MsKS, Natália Salancoivá, vedúca DFS Sabinik, a pracovníčka strediska Kvetoslava Baková. „Naše deťúrence za niekoľko dní sa mohli kochať v krásach prírody horského prostredia Lúčky – Potoky, navštívili múzeum Bašta, kostol mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa – patróna mesta, zúčastnili sa tvorivých dielní v Kultúrnom centre Na korze. Bolo však času i na oddych v bazéne Mestského kúpaliska Sabinov, kamarátenie sa a spoločnú diskotéku s členmi DFS Sabinik. V Sabinove Detská svadba z Kovačice vystúpila na podujatí Kultúrne leto,“ vysvetlil tvorca podujatia Detská svadba.

Na prijatí u primátora mesta Sabinov Ing. Petra Molčana bolo tridsaťpäť Kovačičanov, detí, ich rodičov a vedú-

cich vyparádených do slovenského ľudového kroja. Na prijatí spievajúc anjelským hlasom hostí oduševnila Erika Vasočáková za sprievodu hudobníka Jozefa Hittríka. Ani Banátčania nezostali dlžní: zaspievali dve svadobné kovačické piesne. „Nebolo inak ani počas nášho vystúpenia na Medzinárodnom kultúrnom festivale Dni Majstra Pavla v Levoči.

Naša Detská svadba zabodovala na javisku hlavného námestia tohto malebného mesta. Výstižnú prezentáciu mesta sme mali zo strany organizátorky tamojšieho podujatia PhDr. Astrid Kostelníkovej-Zwillingovej. Zaviedla nás do Chrámu svätého Jakuba, kde sme si pozreli drevorez Majstra Pavla z Levoče, navštívili sme tam ešte jednu akciu Hradné dni,“ podotkol záverom Baláž.

Foto: S. Kráľovský

KRÁTKE SPRÁVY

Silbaš Paprčkiáda. Dobrovoľnícky hasičský spolok v Silbaši zorganizoval v sobotu 5. septembra 8. paprčkiádu.

Podujatie usporiadali v Loveckom dome za pomoci Obce Báčska Palanka a obecnej Turistickej organizácie. Do súťaže vo varení jedál z paprčiek sa prihlásilo sedem tímov. Prvé miesto obsadili hasiči z Despotova, druhé miesto hasiči z Tovariševa a tretie predstavitelia Poľnohospodárskeho majetku Jovkić z B. Palanky. Silbašskí hasiči dobre zorganizovali túto akciu a s potešením privítali hostí s Pokrajinského požiarnického zväzu a ďalších.

R. K.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

Tak čo vy na to, vážení súčasníci?

Kto o čom, títo Naši o voľbách a len o voľbách. Určite nie preto, aby sa vo verejnosti menej hovorilo o korupcii, impotencii (tak o ekonomickej, ako i o politickej a opačne) a iných „ciách“.

Vraj sa Náš Pán Premiér Aleksandar Vučić spýtal ministrov z vlády, ktorí nie sú členmi Srbskej pokrokovej strany, na mienku ohľadne prípadných predčasných volieb. Jeden je vraj proti, druhý je za a dvaja sú, (aj) v tomto ohľade, zdržanliví. Ministerky a ministrov, partajných kolegov sa na mienku nepýtal. Azda len vie, • ĽUDIA A DIANIA •

čo v tejto navonok ošemetnej veci myslí sám a teda aj jeho stranícki spolubojovníci.

Predvolebná horúčka zachvátila aj Demokratickú stranu. Na pokyn zhora, aby demokrati prerušili spoluprácu s pokrokármi tam, kde sú s nimi vo vládnucej koalícii (v lokálnych samosprávach), v Pančeve vraj traja členovia DS prestúpili do SNS. Leto sa končí... pančevské lastovičky odleteli; nech sa pripravia...

Veľké ospravedlnenie. Akosi sme pozabudli... Náš Pán Prezident toť bol v Číne. So svojou manželkou a so

svojím synom. No a? Niet predsa nad pohodu, keď je rodina na hŕbe. Iba ak kolegovia pospolu, trebárs v ďalekej, ale priateľskej Havane. Ktorí si, ako povedzme hlava republikového parlamentu Pani Maja Gojkovićová, spolu so spolupracovníkmi, odskočia do Kuby, ako uvádza denník Blesk, nestarajúc sa o opatrenia zamerané na šetrenie. Ibaže Blesk zaneviera na fakt, že pocit číreho patriotizmu rastie úmerne nárastu vzdialenosti od rodnej hrudy. A nech stojí – koľko stojí.

Pri konci dnešného bubnovania sa zase len vrátime na začiatok. Pri

uzavieraní začarovaného kruhu nemožno nespomenúť, že, ako to už býva, predvolebné vlny na pobrežie zase vyhodili nie celkom čistú bielizeň.

Predák Socialistickej strany Srbska Pán Ivica Dačić sa, oznámili médiá, pošmykol na Banáne s veľkým B. Teda na tajnom, prirodzene, že starom, videozábere, na ktorom fajčí a rozpráva sa s Rodoljubom Radulovićom, náhodou zapleteným do obchodov s opiátmi, ktorého inak volajú aj Miša Banana. Následky pošmyknutia nie sú známe. Zatiaľ. Pomerne známe je len to, od koho / čoho závisia...

37 /4664/ 12. 9. 2015

17

Ľudia a diania DO PADINY, A POTOM ĎALEJ AKO?

Pešo cestou E4 Elenka Ďurišová

C

esta E4 Parížana Gerarda Lesauage (71) 17. augusta zaviedla do Padiny. Ibaže mu Padinčania hneď povedali, že cesta pekne znázornená na mape – neexistuje. Žiaľ, skutočnosť je taká: chybuje pokračovanie cesty smerom do Deliblatskej piesočiny. Často sa tu zatárajú nákladné autá, návštevníci zo zahraničia alebo cestovatelia do Rumunska. Otázky v súvislosti s touto problematikou sme adresovali príslušným inštitúciám, na odpovede čakáme...

O medzinárodnej diaľkovej turistickej trase E4 Lesauage hovorí: „Trasa E4 začína v Tarife, najjužnejšej časti Španielska, a tak som sa aj sám stadiaľ vybral. Cesta končí v Grécku na ostrove Kréta.

Cestujem už štyri roky. Chodím pešo po dva – tri týždne, potom sa vrátim domov. Celkove sa počíta, že E4 je dlhá viac ako 10 450 km.

Dĺžka nie je presná, lebo trasa cez

Gerard Lesauage v Padine

časť Bulharska a Rumunska nie je definovaná... Keď som sa dostal do Padiny, chcel som sa vybrať smerom do Deliblatskej piesočiny, ako je na mapke znázornené, no občania ma presviedčali, že to nie je možné. Je tam iba dolina, momentálne je tam blato a že by som tam mohol zablúdiť. Denne

K seriálu Naši v Nemecku

V

Hlase ľudu (čísla 25 – 36, roč. 72) sme zverejnili 12 príspevkov o Slovákoch žijúcich v Nemecku (13 z nich sa narodili alebo majú korene v Srbsku a 2 sú zo Slovenska). Rozhovory som absolvoval večer 9. mája 2015 po programe osláv 20. výročia založenia a pôsobenia Slovenského spolku v Gomaringene. Za úradovania rušivých prvkov (predovšetkým hlasnej hudby). V dôsledku miestami nekvalitných zvukových nahrávok a práce so značným časovým odstupom (sem-tam v časovej tiesni), dopustil som sa viacerých chýb.

V príspevku Kým deti nebudú musieť do školy (HĽ č. 30 / 25. 7. 2015, s. 18) som chybne uviedol, že Pavel Zríni pracoval v chýrečnej Mercedeske. Pravda je, že sa P. Zríni najprv zamestnal vo firme Shille.

Po 22 rokoch prešiel do firmy Binder v Burgstettene, odkiaľ po 18 rokoch odišiel do dôchodku. S manželkou Máriou (nie Annou, ako sa na jednom mieste nesprávne spomína) žijú v Leutenbachu, teda nie v Leubachu.

V príspevku Na slovenskosti ešte ako záleží (HĽ č. 34 / 22. 8. 2015, s.

18) je reč o Robertovi Kuchárovi, nie, ako sa mylne, viackrát, uvádza – o Jozefovi Kuchárovi.

Všetkým tu spomenutým, ako i našim čitateľom sa ospravedlňujem za neúmyselné chyby a prosím o upozornenie na prípadné ďalšie previnenia. Všetkým spolubesedníkom najsrdečnejšie ďakujem za ústretovosť a prajem všetko dobré. S úctou novinár Juraj Bartoš

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zvyčajne kráčam deväť alebo dokonca dvanásť hodín. Na cestu sa vydám hneď zrána a na poludnie, keď slnko pripeká, odspím si v tieni stromov. Tak som obišiel pobrežie Pyrenejského polostrova a Tour de’France.“ O dojmoch z pobytu u nás hovorí: „Vo Vojvodine ma prekvapilo množstvo rozličných národov.

Nechápal som, ako to tu funguje, ale je to veľmi zaujímavé. Ešte nikde som sa nestretol s takým javom. O Srbsku som veľa toho nevedel, lebo vo Francúzsku sa mnoho o Srbsku nehovorí. Poznáme Novaka Đokovića



a vieme, že v deväťdesiatych tu boli vojny, a to je všetko. Srbsko potrebuje nájsť spôsob, ako prilákať turistov, lebo je veľká škoda nenavštíviť Srbsko. Veľmi sa mi páčil Zreňanin, ale najväčší problém vidím v nedostatku reštaurácií, zvlášť s domácim jedlom. Najradšej cestujem sám, rád spoznávam iné kultúry a obyčaje. Postup tvorenia kultúry jedného mesta začína od jeho okraja. Pozorujem okraje mesta, približujúc sa centru a pokúšam sa odhadnúť, čo uvidím v centre, aká je mentalita obyvateľov a podobne,“ vysvetlil.

KRÁTKE SPRÁVY

Nána pri Štúrove, Slovensko O cenách Samuela Tešedíka.

V sobotu 5. septembra v mestečku Nána pri Štúrove zasadala Komisia pre udelenie Ceny Samuela Tešedíka. V mene zriaďovateľov ceny v komisii pracovali: za Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku Pavel Hlásnik a Bianka Unc, za Asociáciu slovenských pedagógov Mária Andrášiková a Anna Medveďová, za Čabiansku organizáciu Slovákov Edita Pečenyová, za Svetové združenie Slovákov Svetlana Zolňanová a za Občianske združenie Dotyk ľud-

skosti SR Mária Katarína Hrkľová.

Z najužšieho výberu kandidátov sa komisia rozhodla udeliť ceny: Anne Kapusniakovej z Rumunska, Jánovi Kopčokovi z Kulpína, zo Srbska a Judite Kasálovej-Sabadovej z Maďarska a pamätné listy Anne Dováľovej z Rumunska, Andrejovi Kuricovi z Chorvátska a Martinovi Listmajerovi z Jánošíka, zo Srbska. Ocenenia budú udelené na 6. Stretnutí slovenských dolnozemských učiteľov 9. októbra v Báčskom Petrovci.

S. Z.

Nový Sad Šafárikovci v synagóge.

V rámci podujatia Európsky deň židovskej kultúry, na ktorom sa zúčastnilo sedem hudobno-speváckych skupín, v nedeľu 6. septembra vystúpil aj zmiešaný spevokol SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu. Šafárikov spevokol

počítajúci do 20 členov založili v roku 1998 a dnes je zároveň aj cirkevným spevokolom, ktorého prácu koordinuje Anna Brtková-Valentová a nácvik spevov má na starosti Anna Crveniová.

J. F. • ĽUDIA A DIANIA •

10. DEŇ KYSÁČSKEJ SÁRMY

Na pookriatie tela i duše Elena Šranková

P

rvý deň kysáčskej sármy bol 21. októbra 2006, keď sa v Kysáči stretli predstaviteľky takmer všetkých vtedajších spolkov žien na konštitutívnej schôdzi Asociácie slovenských spolkov

spolkárky z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Bajše, Bieleho Blata, Čeneja, Dobanoviec, Kovačice, Lalite, Rumenky, Starej Pazovy a Vojlovice.

Prihovorili sa i hostia. Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, toto podujatie pochválila

rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, 25 rokov od obnovenia MSS a MOMS v Kysáči. Marko Tančik, námestník riaditeľa pre marketing a vzťahy s verejnosťou VKP Tržnica z Nového Sadu, sa pochvalne zmienil o dobrej spolupráci spolkárok z Kysáča s týmto podnikom. Medzi hosťami boli i Miloslav Chrťan, predseda RMS, Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka KIS, velebný pán Dušan Saják, farár ilocký.

Ako sprievodné podujatie jubilejného Dňa kysáčskej sármy usporiadali Štikovanú výstavu Servírovanie sármy... a retrospektívnu výstavu uplynulých deviatich dní kysáč- sárma, ako i slané pečivá a znáskej sármy v podobe fotografií me koláče kysáčskych spolkárok. a tlačeného slova. Návštevníci si Tí, čo si chceli z tohto podujatia ju mohli pozrieť v Knižnici Michala odniesť nejakú pamiatku, mohli

Prihovorili sa aj členky hosťujúcich spolkov žien

žien, pripomenula Ľudmila Be- aj z toho hľadiska, že je prínosom rediová-Stupavská, predsedníčka k zachovaniu tradície, lebo na Spolku kysáčskych žien, vítajúc ňom vidno nielen kroje, ale počuť hostí na 10. Dni kysáčskej sármy. slovenské ľudové pesničky, krásne Bolo to v nedeľu 6. septembra recitácie, a tak sa okriať nielen na v priestoroch Kultúrno-informač- tele, ale aj na duchu. Rastislav Surový, čestný predseda MSS, ného strediska Kysáč.

V kratšom otváracom programe okrem výročia podujatia kysáčzaspievali najmladšie spolkárky skych spolkárok spomenul 230 Klaudia Hegedišová, Valéria Vi- rokov základnej školy v Kysáči, 200 tézová a Soňa Francistyová.

Nasledovali príhovory prítomných predstaviteliek spolkov žien v tvare hudobných čísel, básní a literárnych príspevkov, ktoré takto dali svoj príspevok k výročiu tohto podujatia. Svojou prítomnosťou jubileum Kysáčaniek poctili Z predajnej výstavy suvenírov • ĽUDIA A DIANIA •

... a podávanie početným návštevníkom

Babinku. Členovia Výtvarného krúžku Michala Geržu v rámci 10. Dňa kysáčskej sármy mali výstavu obrazov v priestoroch bývalej banky. „Ústredným bodom podujatia bola chutná kysáčska

si kúpiť primeraný suvenír, čo nasvedčuje tomu, že spolkárky mysleli na všetko. Členky spolkov, ale aj iní hostia a prítomní sa bavili pri hudbe skupiny Bell Ami z Bieleho Blata a veru sa i tancovalo. Nechýbala tombola a vďaka sponzorom spolkárky kvetinovými, zeleninovými aranžmánmi a carving výzdobami primerane vyzdobili javisko.

37 /4664/ 12. 9. 2015

19

Ľudia a diania MISIJNÝ DEŇ A POSVIACKA OBNOVENEJ FARY V KULPÍNE

Lejak Božej lásky Anna Francistyová

D

o kroniky kulpínskeho evanjelického cirkevného zboru aktuálny farár Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., ako jeden z významných dátumov pripíše i nedeľu 6. septembra 2015, keď tu prebiehal Misijný deň Báčskeho seniorátu a posviacka obnovenej fary.

Misijná slávnosť v Kulpíne nebola už dosť dlho, hlavne pre vážne turbulencie v zbore pred niekoľkými rokmi. Keď pred tromi rokmi prišiel nový kňaz, a potom bol aj inštalovaný, začal zbor prospievať v každom ohľade. Vidieť to aj na budove fary.

Farský byt bol pred príchodom novej rodiny primerane obnovený, ale s prísunom finančných prostriedkov začala aj generálna rekonštrukcia. Za uplynulé tri roky bol najprv vystlaný laminátmi, vylíčený, opravené bolo ústredné vykurovanie, vymenené boli staré okná a dvere, zateplená bola povala. Potom sa investičné plány a financie usmernili na spoločenské farské miestnosti, kde boli tiež namiesto starých drevených vsadené hliníkové dvere a okná, zateplené múry zvonku a napo-

septembra. Nasledovala po lejakmi poznačenej prvej septembrovej sobote, ale ráno sľubovalo

nia, Hložančania, Petrovčania, Kysáčania, Laliťania, Palančania, Bajšania, Novosadčania, Jánošíčania, Hajdušičania... V Misijných službách Božích Báčskeho seniorátu pod názvom Boh je láska sa prítomným prihovorili i biskup Samuel Vrbovský, senior báčsky Vladimír Valent, pri jednotlivých

Ešte príhovor domáceho kňaza Jaroslava Javorníka po posviacke obnovenej fary

pekný deň, preto miestny kňaz J. Javorník pri uvítaní s úľavou konštatoval: „Dnes tu budeme mať len lejak Božej lásky.“ Takému „lejaku“ sa potešili všetci cirkevníci, ktorí do posledného miesta vyplnili kulpínsky kostol (spolu s 250 hosťami, bolo tu viac ako 350 prítomných). Pre farára niet krajšieho obrazu, ako je plný kos-

liturgických úkonoch v poriadku služieb sa vystriedali niekoľkí farári

krétne pri finalizovaní reštitúcie, keď kulpínskemu zboru bolo prinavrátených 77 jutár cirkevnej pôdy – prispeli osobitným obetavým pričinením bývalá revízorka Zuzana Súšerská a dozorca Ján Petráš, za čo počas týchto slávnostných služieb od farára J. Javorníka dostali osobitné poďakovanie. Predtým na presbyteriálnom zasadnutí bolo jednohlasne schválené, aby sa im kúpili zlaté hodinky, za čo sa obaja poďakovali, ale daru sa zriekli. Nedeľné služby piesňami a primeraným textom obohatili kulpínsky cirkevný spevokol (dirigovala kulpínska kantorka Miluška Petrášová a sprevádzal Vladimír Zima, Kulpínčan – kantor v Silbaši) a spoločný spevokol cirkevných zborov z Kulpína, Hložian a Báčskeho Petrovca (tiež pod vedením M. Petrášovej).

Potom sa všetci spolu s hosťami zo spoločensko-politického života presunuli do farského dvora.

Posviacka obnovenej fary podľa cirkevných stanov prebiehala pred farskou budovou a vykonal ju Samuel Vrbovský, biskup SEAVC. Aj túto časť slávnostnej

Verejné poďakovanie cirkevníkom Jánovi Petrášovi a Zuzane Súšerskej

Zborový spev kulpínskeho spevokolu i pred vynovenou farou

kon pribudla nová fasáda. Keď sa kulpínsky cirkevný zbor znovu dostal do poradovníka hostiteľov misijných slávností Báčskeho seniorátu, zladila sa táto jeho zodpovedná úloha s posviackou obnovenej fary.

A už sme znovu pri nedeli 6.

20

www.hl.rs

tol, a dosvedčiť to môžu všetci trinásti farári, ktorí v tú nedeľu so svojimi cirkevníkmi prišli na dvojnásobné oslavy do Kulpína – vrátane i pána biskupa SEAVC a farára hostiteľského zboru.

Pozvaniu Kulpínčanov vyhoveli Selenčania, Pivničania, Silbaša-

Informačno-politický týždenník

a farárka a kázeň mal na starosti Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky. Táto spolupráca regionálnych seniorátov sa začala pred pár mesiacmi, keď na Misijných službách v Banáte kázeň mal práve kulpínsky farár. Celé služby vyzneli v znamení vyznávania lásky k blížnym v zdolávaní prekážok na ceste za vlastným cieľom, ilustrované príkladmi z každodenného života.

A k plynulému chodu kulpínskeho cirkevného zboru – kon-

septembrovej nedele v Kulpíne obohatil spevom domáci spevokol. Na záver sa všetkým prítomným znovu prihovoril farár J. Javorník, v skratke sprítomnil práce na rekonštrukcii fary, ale predovšetkým sa poďakoval všetkým, čo v tejto investícii pomohli: sponzorom, Biskupskému úradu SEAVC a hlavne členom kulpínskeho zboru, ktorí vyfinancovali polovicu všetkých trov.

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Osud Andreja Palkoviča, prvého boľovského farára Katarína Verešová

V

že sa pripravujú za služobníkov Božích a nie ľudských. Ale čo viac sa klonil k potlačeným, tým viac tratil priazeň doterajších priateľov, takže v treťom ročníku cítil sa opusteným. Ale Pán vzbudil iných priateľov, ktorí pomáhali, opatrili, takže práve vtedy bol najlepšie zaopatrený. Pre telesný neduh musel aj pri stravovaní pozor dávať na seba, preto me-

vil sa telesne a pripravoval sa k skúškam theologickým, ktoré v júni 1909 zložil s dobrým prospechom. Povolaný za kaplána do Krajného, po kňazskej skúške, skončenej v Prešporku, bol dňa 28. augusta vysvätený,“ uvádza profesor Bodický v hore spomenutom nekrológu.

V dedinke Krajné (Okres Myjava) po boku farára Michala

búrlivých rokoch, ku ktorým na Balkánskom polostrove v dvadsiatom storočí prispeli viaceré vojny, život utratili aj niektoré významné osobnosti nášho duchovného, spoločenského a kultúrneho života Slovákov v Srbsku. Medzi nimi bol aj Andrej Palkovič (1885 – 1914), prvý evanjelický farár boľovského cirkevného zboru.

Andrej Palkovič sa narodil v Sarvaši (dnes časť Osijeku, Chorvátsko) 10. marca 1885 z chudobných rodičov.

Pretože mal hodne bratov a sestier, musel si sám zarábať na školenie. „Otec – remeselník, keď remeslo nestačilo na výživu, chodil po panských majeroch za Úvod Bodinského nekrológu v Cirkevných listoch gazdu a brával sebou aj syna – študenta, aby si niečo vyrobil nil stravu, vystúpil z alumnie Bodického pôsobil rok a pol. Prena knihy, šaty, výživu. V mladom a láskavosťou p. farára a seniora tože sám bol nemocný, Palkovič šuhajovi – sám nevedel povedať lic. K. Schmidta za čas stravoval často navštevoval nemocných ako – vzbudilo sa národné pove- sa v sirotinci, kde bola chova a rád nemocným prisluhoval domie a túžba byť takým, akým primeranejšia. Práve v tom čase Večeru Pánovu, ku ktorej aj bol rodák Palkovič prešporský, prišli preháňky. Dajedným ne- sám často pristupoval. Dňa 15. o ktorom vedel, že pochádzal spratným ľuďom napadlo chcieť novembra 1910 odcestoval do z Rimabani, tak ako aj ich rodina. zabrániť theológom hovoriť na Boľoviec za farára, kde ho pozval S láskou k rodu vzbudila sa túžba theológii v materinskej reči. Slo- vtedajší sriemsky senior a farár stať sa učiteľom, duchovným venskí a nemeckí theologóvia surčínsky Mikuláš Abaffy. Do vodcom svojho ľudu, lebo darmo cítili sa tým urazenými vo svo- Boľoviec však neodcestoval sám. je, kto nemá lásky k svojmu ľudu jom práve, zadali proti tomu Podľa záznamu M. Bodického a jeho reči, nemôže byť pravým protest, ktorý na prvom mieste prvým jeho skutkom bolo, že vodcom a ukazovateľom cesty podpísal theológ barón Podma- vzal k sebe rodičov a tri maloleté spasenia,“ napísal v nekrológu niczky, a rozumie sa, že podpísal sestry a brata. Bodický zapísal †Andrej Palkovič Michal Bodický aj Palkovič. Hoci pravá polovica aj toto: „Ako som počul, jeho (Cirkevné listy, roč. XXVII., október theológov podpísala protest, prísny spôsob kázania vzbudil bolo by sa im zle povodilo, keby odpor medzi zosvetáčenými 1914, č. 10, s. 271 – 272).

Po maturite Palkovič v Pre- nebolo toho na prvom mieste cirkevníkmi.“ Okrem nekrolóšporku (Bratislave) študoval podpísaného a prísnej spravod- gu prvý dekan na Evanjelickej teológiu a býval u profesora livosti správcu theológie. Takto teologickej fakulte v Bratislave Raffaya. Tam si privyrábal zria- obišli stratou na mešci, odňali Michal Bodický (1852 – 1935) ďovaním teologickej knižnice, a nedali im štipendiá. Palkovič v Cirkevných listoch uverejnil najmä staroslovenských kníh. svojou energiou vymohol si, že aj Palkovičov list zo 6. júla 1914 „Dľa svojej tvrdej povahy chytal mu professori dovolili štvrtý rok z Boľoviec, v ktorom sa osprastránku utlačovaným a najprv ísť do Nemcka. Šiel do Roztoku, vedlnil, že nemohol odcestovať len v tichosti, pozdejšie vždy ale tiež stíhaný telesnými neduh- do Bratislavy na kňazskú konfezrejmejšie pripojoval sa k tým, mi, bol aj operovaný... Z Roztoku renciu. Zároveň svojho profesora ktorí nehanbili sa za svoju ma- prišiel do Krajného, kde bol celý informoval, že farár Jonke zaterinskú reč a o ktorých vedel, rok bez zamestnania, aby zota- ďakoval v Belehrade z farského • ĽUDIA A DIANIA •

úradu a že ho nahovárajú tam pôsobiť: „To mi je najboľavejšie rozlúčiť sa so svojimi Slovákmi, zvlášte kde som si už teraz stvoril pôdu a prerazil cestu evanjeliumu tu, čo išlo aj s veľkými bojami. Túto prácu by som musel opustiť. Avšak Slovákom slúžiť a s nimi obcovať mohol by som i v Belehrade, lebo tam ich je dosť a po pravde i oni patria tam do cirkve, lebo je to quasi taká missíjna cirkev, jediná v Srbsku, preto i zahrňuje v sebe všetkých evanjelikov, ešte i kalvínov žijúcich v Belehrade i v Srbsku vôbec. Preto i nechcú tam mať farára Nemca z Nemecka, ale najradšej Slaviana, ktorý vie aj reči tých kolonistov rozličných a srbskú reč v prvom rade. – Ešte v Srbsku tam dolu v tom novoosvojenom už od 30 rokov pracuje istá amerikánska missia a má už tam zbory v Bitoli, pri Skopji (aj v Solúne) srbsko – i bulharsko rečové. Srbskí a bulharskí evanjelici! Pionieri na Balkáne! A majú vraj života v sebe, nie sú ešte v mŕtvom orthofoxisme, ako my sme... V Belehrade spoznal som sa s jedným farárom a s jedným missionárom odtiaľ Solún-Bitolie.... Do Belehradu ísť značilo by pre mňa zatvoriť si snáď aj dvere v ev. cirkvi uhorskej a zrieknuť sa penzie. Tam jej nieto. Neviem ešte, ako to bude. Chcel by som tu v tomto nájsť a urobiť vôľu Božiu, ktorá mi je ešte nejasná.“ O dva mesiace neskôr dňa 7. septembra 1914 boľovský farár Andrej Palkovič bol zabitý v Boľovciach počas prudkých zrážok medzi rakúskym a srbským vojskom, hneď na samom začiatku prvej svetovej vojny (keď srbské vojsko forsírujúc Sávu zaútočilo na rakúske vojsko v Srieme).

Boľovský cirkevný zbor mu neskôr z úcty nad hrobom postavil pomník.

37 /4664/ 12. 9. 2015

21

ysáči ra v K

ra Sand

a Štú dovít u Ľ Š ,Z

ová

n Chrťa

Miroslav Širka, ZŠ maršala Tita v Padine

Škola mojich snov

Škola, do ktorej chodím, je veľmi obyčajná, ale ja si ju v mojich snoch inak predstavujem.

Teraz vám opíšem, aká by mala byť škola mojich snov.

Nová škola má tri poschodia, a preto je v nej výťah, schody v tej budove nie sú. Nejestvujú v nej ani tabule. Všetko píšeme ihneď do Na začiatku nového školského roka sa znovu môžeme laptopu. Laptop máme aj namiesto kníh zamyslieť nad tým, aké máme školy a čo nám v nich všetko a zošitov. Učebne sú veľké a podlaha ešte chýba. Vo svojej obrazotvornosti si aj vy, milé deti, môžeje zo špongie. Laptopy sa nachádzajú te predstaviť školu, do akej by ste rady chodili. Žiaci zo Silbaša v stoloch, ktoré sa otvárajú a môžeme napísali práce na tému Škola mojich snov. Niektorí si prajú, si ich zamknúť. Učiteľ má svoj počítač, aby to bola rozprávková škola upravená a ozdobená kvetmi ktorým môže pozorovať, čo my žiaci a záhradkami vôkol a aby bolo viac voľných aktivít po vyučorobíme. Každý žiak má svoju stoličku, vaní, ktoré by malo kratšie trvať. Iní si zasa predstavujú veľmi na ktorej píše jeho meno, a stoličky letia. modernú školu budúcnosti, v ktorej by sa učilo za pomoci Odteraz ani my žiaci nemusíme po učebni počítačov bez kníh a zošitov. Milí kamaráti, uvoľnite chodiť, ale tiež letíme. V telocvični okrem svoju fantáziu a napíšte nám, akú školu by ste si futbalového a volejbalového terénu máme vy priali mať vo svojom prostredí. Možnože aj olympijský bazén. Hodiny nám trvajú 30 sa niektoré z tých snov a prianí aj minút, malá prestávka 10 a veľká 20 minút. splnia...

Do školy sa každý deň dostavím v rovnakom čase školskou prepravou.

Chcela by som, aby sa mi tento sen jedného dňa splnil.

Škola budúcnosti

Andrea Havra n J. Čmelíka v ová, ZŠ hrdinu Starej Pazove

Martina Miksádová, ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Teodora Ry -Dvornick bárska á ZŠ hrdinu , J. v Starej P Čmelíka azove

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zuzana H la ZŠ marša včová, la Tita v P adine

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

JESENNÝ DEŇ POLÍ NA RÍMSKYCH ŠIANCOCH

A

j v tomto roku sa na Rímskych Šiancoch na ukážkových políčkach Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad 3. septembra stretlo viac ako dvetisíc pestovateľov, odborníkov, obchodných partnerov a hostí z dvadsiatich krajín sveta. Za pekného slnečného počasia si návštevníci mali príležitosť prezrieť nové, ale aj staršie, osvedčené hybridy a odrody slnečnice, cukrovej repy, kukurice, zrnového ciroku a sόje, ktoré v tomto roku rástli v podmienkach extrémneho sucha.

Na originálne a veľmi vkusne dekorovaných výstavných stánkoch sa pestovatelia mohli informovať o všetkom, čo ich zaujímalo. Odborné rady a informácie o nových odrodách a hybridoch, ktoré inštitút pripravil pre budúcu pestovateľskú sezónu, im poskytovali priamo odborníci a šľachtitelia inštitútu. Hostí privítal riaditeľ inštitútu Dr. Jegor Miladinović. Štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany

životného prostredia Danilo Golubović, ktorý aj sám pracoval určitú dobu v inštitúte, okrem iného poukázal aj na problémy v procese vstupu do európskej integrácie, ktoré je však s takýmto inštitútom a poľnohospodármi možné zvládnuť a uspieť na tejto ťažkej ceste. Po oficiálnej časti si hostia prezreli momentálne najvýznamnejšie a najnovšie perspektívne odrody a hybridy, ktoré má inštitút v ponuke.

V tomto roku novosadský inštitút si pripomína aj významné jubileum – 50 rokov „večného experimentu“, ktorý bol založený v roku 1965. Pokus bol založený na striedaní

Číslo

18 /1900/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nízka cena kukurice

Výmena skúseností pestovateľov a šľachtiteľov Ľubica Sýkorová

Ročník XLV 12. september 2015

Ľ. Sýkorová

S

ituácia na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 31. 8. do 4. 9. 2015 aj naďalej nezodpovedá väčšine poľnohospodárskych komodít. Cena kukurice stále klesá, neustále sa mení aj cena sóje a slnečnice z tohtoročnej úrody. Tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom menší o 77,3 %, finančná hodnota obratu bola nižšia o 77,93 %.

Relatívne stabilnú cenu na domácom trhu má kvalitná pšenica, ktorá sa v uvedenom období pohybovala od 17,90 do 18,40 din./kg (bez DPH), čo je maximálna zaznamenaná cena pšenice z tohtoročnej úrody. Priemerná cena bola 20,09 din./ kg (18,27 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom iba o 0,19 % menej. Na svetových burzách cena tejto obilniny klesá.

Dopyt po kukurici bol, môžeme plodín štyroch rastlinných povedať, takmer nulový. Realidruhov – cukrovej repy, kuzovaná bola iba jedna kúpna kurice, slnečnice a pšenice a predajná zmluva – po 19,25 na parcele, kde bola predtým din./kg kukurice (17,50 bez pestovaná tri roky lucerka.

DPH). Táto cena bola o Pokus predstavuje obrovské 3,09 % nižšia v porovnabohatstvo a nevyčerpateľnú bázu pre široké spektrum ní s predchádzajúcim výskumu z rôznych oblastí týždňom. poľnohospodárskej teórie Klesá aj cena sóje, a praxe. predávala sa po Na častú otázku pestova43,67 din./kg teľov, aká bude úroda ku(39,70 bez kurice, odpovedal Dr. Ðorđe DPH). ○ Jocković. Podľa jeho názoru kvôli nedostatku zrážok v júli, keď bola kukurica vo fáze kvitnutia a v auguste – v čase nalievania zrna, výnosy budú o 30 – 40 % nižšie. Okrem kukurice extrémne horúčavy

znížili výnosy aj sóje, slnečnice a cukrovej repy. Deň polí potvrdil, že straty je možné znížiť sejbou originálneho osiva a použitím plnej agrotechniky. ○

Z obsahu Tváre vody

Chráňme seba aj životné prostredie Str. 3

Str. 5

Pripravujeme jamy pre stromčeky Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZABUDNUTÉ KONOPE – NÁVRAT K TRADÍCII (4)

Rastlina pevnejšia od ocele Ľubica Sýkorová

N

a začiatku tretieho tisícročia rastie potreba po hľadaní čo najekologickejších a trvalo udržateľných zdrojov potravy a materiálov. Konopa siata je stopercentne spracovateľná, využiteľná na potraviny, na vlákna, izolácie či stavebný materiál z pazderia. Po spracovaní zostane jemný prach, z ktorého je možné stlačením vyrobiť brikety s vysokou výhrevnosťou.

Konopa navyše nepotrebuje herbicídy a nie je geneticky modifikovaná. Podľa odborníkov je pre pestovateľov využiteľná na regeneráciu pôdy, zlepšenie jej parametrov. Dokáže dezinfikovať pôdu od niektorých patogénov, je schopná akumulovať kovy z pôdy, a tým ju dekontaminovať.

PREČO PESTOVAŤ KONOPU? Konopa je univerzálna rastlina. Pre svoje jedinečné vlastnosti sa využíva v širokom spektre hospodárstva – potravinárstvo, odevný a papierenský priemysel, kozmetika, energetika, zdravotníctvo, výroba plastov, vykurovanie, stavebníctvo, poľnohospodárstvo... Konopa je veľmi nenáročná odolná plodina. Nevyžaduje si špeciálne ošetrovanie počas vegetačnej doby. Šľachtením sa docielilo to, že sa z dvojdomej rastliny stala jednodomá, čím sa zjednodušil zber a zvýšila sa výnosnosť.

Pomáha aj pri ochrane lesov.

Aby sme vyrobili rovnaké množstvo papiera ako z 1 ha lesa, sta-

24

čí nám štvrtina plochy konopy.

Pritom konopa rastie 1 rok a les 20 rokov na to, aby mohol byť spracovaný. Papier z konopy je pevnejší, trvanlivejší a belší ako papier z dreva. Biblia aj niektoré bankovky boli tlačené na konopnom papieri.

Konopa má minimum prirodzených škodcov, a preto sa minimalizuje jej ochrana insekticídmi. To má opätovne pozitívny vplyv nielen na náklady pestovateľov, ale aj na dopad na životné prostredie.

Konopa siata, pestovaná na vlákno, svojím rýchlym rastom a vysokým vzrastom vytvára tieniacu clonu a bráni prerastaniu burín. Znižuje sa tým potreba používania herbicídov.

Už naši predkovia využívali celú rastlinu nielen na semeno a následnú výrobu oleja, ale hlavne pre jej vlákno na priadze, tkaniny, laná... Dnešné moderné technológie nám umožňujú spracovávať kompletne celú rastlinu bezodpadovo. Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovu zavádzanie do osevných postupov, kde v minulosti mala táto plodina pevné miesto.

V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej v mnohých krajinách (od tohto roku aj v Srbsku) začínajú rozširovať. Pestuje sa predovšetkým na semeno, na výrobu oleja a na produkciu biomasy na spaľovanie. Nadzemná časť konopy siatej má aj výborné izolačné vlastnosti, ale kvôli vysokej cene nemá zatiaľ vo väčšine krajín na stavebnom trhu uplatnenie.

II

PESTOVANIE Konopa siata je jednoročná teplomilná rastlina, náročná na dostatok vody, na kvalitnú prípravu pôdy a základnú agrotechniku. Vňať najmä narkotickej konopy indickej obsahuje kanabinol, kannabidiol, kannin a tetrahydrokannabinol. Botanické zatriedenie konopy je nejednoznačné. Čeľaď konopovité (Cannabaceae) zahŕňa dva rody: konopa Cannabis a chmeľ Humulus. Rod konopy zahrňuje tri samostatné druhy: Konopa rumovisková – Cannabis ruderalis – hospodársky nevýznamná jednoročná burina, prispôsobená na samovýsev.

Konopa indická – Cannabis indica Lam. – je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 1,5 m a rozkonáruje sa vetvením. Listy sú dlaňovito delené, 9- – 12-početné, listy čiarkovité, kopinaté.

Plodom je tmavá, lesklá, mramorovito zafarbená nažka. Tento druh sa pestuje pre omamné látky obsiahnuté v živici samičieho súkvetia (obsah THC 1 – 8 %) a výrobu hašiša (3 – 15 % THC).

Konopa siata – Cannabis sativa, L. je najrozšírenejší druh. Je to jednoročná dvojdomá alebo jednodomá rastlina. Tento druh sa vyznačuje vysokým počtom geografických ekotypov, ktoré sa navzájom odlišujú. Rozoznávame tri formy: – konopa severná, ktorá narastá maximálne do 0,6 až 0,8 m a dozrieva za 60 – 80 dní, dáva malý výnos stoniek a semena, ktoré sú drobné. U nás sa nepestuje;

– konopa južná – australis – pôvodný typ konopy, narastá do výšky 3,5; – 4 m s vegetačnou dobou 130 – 180 dní, vyznačuje sa vysokým výnosom kvalitného vlákna, ktoré je dlhé a jemné; – prechodný typ – vznikol krížením predchádzajúcich typov na pestovanie v strednej Európe, podľa pôdno-klimatických podmienok dorastá do výšky 1,7 – 2,5 m, poskytuje vysoký výnos vlákna aj semena, dozrieva za 90 – 120 dní.

Konopa siata je veľmi prispôsobivá, no pre svoj nerušený vývin potrebuje dostatočne teplé podnebie a primerane vlhké počasie. Mladým rastlinám škodia mrazy pod - 4 °C. Na vytvorenie jednotky sušiny potrebuje až dvakrát viac vody ako napr. obilniny. Najviac vody potrebuje na začiatku rastu a v období kvitnutia, neskôr je schopná odolávať aj prechodnému suchu.

V prípade dlhšie trvajúceho sucha ostávajú rastliny a stonky nízke. Na vytvorenie 1 kg suchej hmoty spotrebuje konopa až 700 litrov vody. V priebehu vegetačného obdobia vyžaduje konopa sumu zrážok 250 – 300 mm, celkovo za rok nie menej ako 500 mm. Nechránené polohy v oblastiach so silnými vetrami na pestovanie konopy nie sú vhodné.

Straty vody z pôdy sú privysoké a konopa trpí suchom, stonky a následne aj vlákna sú kratšie a príliš drsné. Aj keď konopa nie je náchylná na poliehanie, silná víchrica dokáže porast úplne zlikvidovať. ○ (Pokračovanie nabudúce)

12. 9. 2015 • 37 /4664/

VOJVODINA A NOVÝ SAD 1965 – 2015 ALEBO POL STOROČIA OD POVODNE

Tváre vody Oto Filip

V

oda, pôda, vzduch... Základné poľnohospodárske a environmentálne zložky, natoľko významné, že od nich závisí život a zdravie, ekológia i ekonomika, pôdohospodárstvo alebo infraš-

Pohľad cez okno truktúra, sú v súčasnosti buď ťažko skúšané, ale vedeli, či vedia byť i varovným prstom.

Presne pred polstoročím ho zdvihli i naše riadne rozvodnené rieky Dunaj, Tisa, Tamiš, Begej..., záplavami zasahujúcimi desiatky tisícov hektárov pôdy.

Všetko sa začalo neprajnými meteorologickými podmienkami, topením snehu a úpornými, celé týždne trvávajúcimi dažďami, ktoré od jari do leta zasiahli mnohé mestá a dediny neďaleko spomínaných riek.

Ničivá, gigantická povodeň, najhoršia v našich novodobých dejinách, v tých jarných a letných mesiacoch roku 1965 brala všetko. Spánok

Nezastaviteľná voda sa 26. mája sa nekapitulodostala aj do Nového Sadu: valo celkom zaplavila Vojenskú nemocni- pred vodným cu v Petrovaradíne, ohrozila živlom, bolo Guskov sálaš, aby zo Štrandu treba robiť cez kanalizáciu zaútočila aj na aj provizórne Liman. Dvadsiateho siedmeho hrádze, tie júna zaplavila i Begeč. pretrhnuté zaVýška vodnej hladiny do- tarasiť, budosiahla maximum – 778 vať náhradné. centimetrov – 30. júna. Dnes, keď v tiV obrane Nového Sadu, tr- chosti plynie vajúcej 106 dní, účasť malo pol storočia úhrnne približne 70 000 od prírodnej osôb. Až dvadsať garnizón k a t a s t r o f y , Pútač 1. festivalu vody v Novom Sade z Vojvodiny a stredného ktorá odvteSrbska, jednotky Gardy, dy nemala našťastie u nás ktoré len prichádzali. O vode Riečnej flotily, príslušníci obdobu, možno skonštatovať, platí to, čo aj o ohni: je dobrým sluhom, no vie byť aj Juhoslovanského veľmi zlým pánom. Ukázali vojenského letecto nielen tie niekdajšie, no tva, pomoc z Macei vlaňajšie záplavy. dónska, Chorvátska Bez ohľadu na všetko, a Slovinska, výpočo nám vie vystrojiť, vodu, moc zo zahraničia, pre jej význam a vzácnosť, ako je brigáda zo možno označiť za stratesusedného Magický zdroj tohto storočia. ďarska, chrániaca Budeme z neho mať toľko hrádze pri Novom osohu, koľko si ho budeme Sade, tiež dobrochrániť a vážiť. Čím menej voľníci z Rumunska jeho ťažkých skúšok, tým a NDR sa tiež anlepšie po nás. Hlavne preto, gažovali v obrane Brodiť sa morom vody pred záplavami vo Vojvodine. Táto bola dovtedy najväčšou operáciou Juhoslovanskej národnej armády od ukončenia druhej svetovej vojny.

Veď sa voda celé týždne neúprosne valila, kam chcela: všade voda a samá voda, ničiaca domy, vyháňajúca tisíce ľudí z ich príbytkov. Vyžiadalo si to nadľudský boj s vyliatym Dunajom, s inými riekami. Aby

Z udelenia donácie festivalu dvom zdravotným ustanovizniam v Novom Sade že skúsenosti a nedostatky zistené v časoch vtedajšej mimoriadnej situácie boli predsa vzácne. Predovšetkým z aspektu neskoršieho organizovania úspešnej obrany pred ďalšími záplavami, v desaťročiach,

III

že sa práve kvalita vody jasne premieta a vplýva na kvalitu nášho dnešného, no i zajtrajšieho žitia a bytia. ○ Snímky: Bora Mirosavljević, Oto Filip

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Nebezpeční jesenní škodcovia (1) tina obsahujúca cukor, ktorú vylučujú vošky a olepujú rastlinu. Na tieto miesta sa sťahujú huby – černe, ktoré prekrývajú asimilačnú plochu rastliny.

Oveľa vážnejšie nepriame škody môžu vošky spôsobiť

rastlín z čeľade lipnicovité (Poaceae). Z obilnín sú to: jačmeň, pšenica, raž, ovos a kukurica.

Tieto vírusy sa neprenášajú ani VOŠKY A CIKÁDY mechanicky, ani semenom, ale – PODMIENKY NA ich prenášajú iba perzistentné PREMNOŽENIE A OCHRANA vošky. To sú vošky, ktoré sú po Vošky (Aphididae, satí štiav na infikovaSternorrhyncha) sa na nej rastline schopné obilninách vyskytujú prenášať vírus počas každý rok či už vo väčšej celého života. V lialebo menšej miere. Je teratúre sa uvádza to drobný hmyz, ktoaž 25 druhov vošiek, rý sa živí vyciciavaním ktoré prenášajú tento štiav z pletív rastlín. Na vírus. Najvýznamnejobilninách sa vyskytujú šie druhy sú: voška od vzchádzania porasčremchová, ovsená, tu v jeseň, najmä ak je trávová, kukuričná jeseň dlhá a nadmer(Rhapalosiphum mane teplá. V jesennom idis), obilná (Schizaobdobí obyčajne nephis graminis) a ďalzapríčiňujú významné šie. Zdrojom infekcie priame škody, ale môžu sú obyčajne rastliny škodiť nepriamo prenojačmeňa a pšenice som vírusových ochoz výdrvu, trvalé trávne rení. Na obilninách sa porasty, ale aj burinné vyskytuje viac druhov druhy tráv. Aj kukurica vošiek – okolo 10 druje významným zdrohov. V strednej Európe jom nákazy v jeseň, najvýznamnejšie sú keď vošky z porastov tri druhy: voška ovsekukurice preletujú na ná (Sitobion avenae), porasty vzchádzajúvoška trávová (Metocich ozimín. Väčšiemu polophium dirhodum) výskytu viróz napomáa voška čremchová ha teplá a dlhá jeseň, Prirodzený nepriateľ vošiek – (Rhopalosiphum padi). lienka sedembodková (foto: z internetu) mierna zima a skorá sejba ozimín. ŠKODLIVOSŤ VOŠIEK Symptómy na naVošky na rastlinách, ako aj prenosom vírusových ochorení. padnutých rastlinách obilnín na obilninách škodia priamo V literatúre sa uvádza okolo 30 týmto vírusom sa začínajú prea nepriamo. Priamo škodia druhov vírusov škodiacich na javovať neskoro v jeseň, ale vyciciavaním štiav z listov, obilninách, ale v Európe hos- najmä až na jar nasledujúceho stoniek a klasov. Vyciciavaním podársky významné sú len 4 roku. Infikované rastliny zaostáštiav odčerpávajú značnú časť druhy, a to: vírus žltej zakrpa- vajú v raste, sfarbené sú dožlta asimilátov. Zníženie úrody môže tenosti jačmeňa (Barley yellow a majú ježovitý tvar. Napadnuté byť aj 40 %. Priame škody sú dwarf luteovirus – BYDV) – srb. rastliny nevytárajú klasy a po významné v podmienkach vy- virus žute patuljavosti ječma; čase sa sušia. sokého výskytu vošiek na kla- vírus žltej mozaiky jačmeňa soch vo fáze mliečnej zrelosti (Barley yellow mosaic virus), OCHRANA PROTI VOŠKÁM – a mliečno-voskovej zrelosti, čo vírus miernej mozaiky jačmeňa PREVENTÍVNE OPATRENIA má za následok zníženie počtu (Barley mild yellow virus) a vírus Na zníženie priamych aj nezŕn v klase, zníženie hmotnosti zakrpatenosti pšenice (Wheat priamych škôd spôsobených tisíc zŕn (HTZ), a tým aj zníženie dwarf virus). voškami na obilninách je možúrody.

Najviac vyskytujúci a hospo- né vplývať viacerými agrotechNepriame škody vznikajú dársky najvýznamnejší druh nickými opatreniami, ako sú: stratou asimilačnej plochy v dô- v strednej Európe je vírus žltej správny osevný postup a orgasledku prekrytia listov hubami zakrpatenosti jačmeňa. Para- nizácia porastov (priestorová na miestach, kde sa nachádza zituje na okolo 100 druhoch izolácia), kvalitne urobená žatva medovica. Medovica je teku- divo rastúcich a pestovaných s čím menším rozsypávaním zŕn, Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

26

IV

zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie rastlín z výdrolu (časť vyzretých semien, ktorá sa od rastliny sama oddeľuje), ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny sejby a optimálne hnojenie.

Z hľadiska škôd od viróz sejba ozimín by mala byť neskoršie, pri konci agrotechnického termínu, aby rastliny po vzchádzaní boli vystavené možnej infekcii čo kratšiu dobu. Dôležité je, aby porasty obilnín nesusedili, najmä jarný jačmeň by nemal byť v blízkosti jačmeňa ozimného.

Základným opatrením v jeseň by mala byť skorá likvidácia rastlín z výmrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Znížiť prelet infikovaných populácií vošiek a iného hmyzu – vektorov viróz z porastu na porast zabraňujú aj vetrolamy medzi pozemkami.

Pri pšenici môžeme pri slabšej infekcii dopad choroby eliminovať miernym zvýšením dávky dusíka, pri jačmeni toto opatrenie má menší efekt.

OCHRANA PROTI VOŠKÁM V JESEŇ Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu vošiek podľa potreby aplikovať insekticídy. V oblastiach s pravidelným výskytom viróz sa odporúča morenie osiva insekticídmi. Porasty vysiate v neskorších termínoch (druhá polovica októbra a neskôr) sú menej vystavené napadnutiu voškami, ale v prípade dlhej teplej jesene sa aj v týchto porastoch môžu vyskytovať. Treba ich tiež kontrolovať a podľa potreby zasahovať. Aplikácia v jeseň sa vykonáva vo fáze 2 – 3 listov, v prípade potreby aplikácia sa opakuje po 2 – 3 týždňoch. Najčastejšie sa používajú pyretroidy pre ich dobrú perzistenciu a majú aj repelentný účinok. ○ (Pokračovanie nabudúce)

12. 9. 2015 • 37 /4664/

AKO SPRÁVNE POUŽÍVAŤ PESTICÍDY

Chráňme seba aj životné prostredie Ľubica Sýkorová

P

12. – 18. 9. 2015

POČASIE

esticídy sú zlúčeniny chemických látok syntetického alebo prírodného pôvodu, určených na ničenie škodcov, nežiaducich rastlinných kultúr a živočíchov, rôznych prenášačov chorôb. Pesticídy sa najviac využívajú v poľnohospodárstve.

Vyskytujú sa nielen v pôde, v mieste priameho použitia, ale aj v ovzduší, zrážkovej vode, rastlinách, potravinách, živočíchoch.

Zistilo sa, že používanie pesticídov je väčším nebezpečenstvom pre životné prostredie než akékoľvek iné znečisťovanie pôdy, ovzdušia a vôd rôznou priemyselnou činnosťou. To znamená, že súčasné intenzívne poľnohospodárstvo je potenciálne najväčším nebezpečenstvom z hľadiska budúceho zdravého vývoja ľudstva. Vzhľadom na rozsah strát v poľnohospodárskej produkcii spôsobených rôznymi škodcami, chorobami a burinami nemôžeme v blízkej budúcnosti rátať s podstatným obmedzením pesticídov pri ochrane poľnohospodárskej produkcie.

A ako aspoň čiastočne môžeme my sami znížiť nebezpečenstvo hroziace pri používaní pesticídov?

Použiteľnosť prípravkov na ochranu rastlín, ak sú uschované v originálnych neporušených obaloch, je 2 až 3 roky od dátumu výroby za predpokladu správneho skladovania, ako je uvedené na etikete prípravku. Z mnohoročných skúseností môžeme konštatovať, že meďnaté a sírnaté prípravky majú dobu použiteľnosti oveľa dlhšiu ako 3 roky. Môže v nich nastať zhoršenie fyzikálnych vlast-

ností, napr. stvrdnutie práškových meďnatých a sírnatých prípravkov, no aj zo stvrdnutých prípravkov po ich rozomletí na prášok môžeme pripraviť účinnú vodnú suspenziu na postrek. Aby si chemické prípravky na ochranu rastlín zachovali dobré fyzikálne vlastnosti a pesticídnu účinnosť, musia byť vo vhodných obaloch a správne skladované. Nevhodné sú papierové a polyetylénové vrecia a vrecúška. Na kratšiu dobu skladovania možno použiť polyetylénové fľaše. Na dlhodobé uschovanie sú najvhodnejšie sklenené nádoby, najmä z tmavého skla, s nepoškodeným uzáverom.

NAJDÔLEŽITEJŠIE ZÁSADY APLIKÁCIE PESTICÍDOV Pri aplikácii akéhokoľvek pesticídu musíme mať na zreteli tieto hlavné zásady správneho používania: – výber vhodného prípravku a správneho termínu aplik á c i e p o d ľ a s i g n a l i z á c i e ; – pred aplikáciou prípravkov sa treba oboznámiť s charakteristikou pesticídu dôkladným preštudovaním návodu na používanie, ktorý je uvedený na etiketách; – použiť iba kvalitný prípravok s neprekročenou dobou použiteľnosti za predpokladu správneho skladovania; – postrekovú kvapalinu pripravovať vždy tesne pred použitím a spotrebovať ju v deň prípravy; – vyššia cena kvalitného postrekovača (príp. rosiča) sa

viacnásobne oplatí tak, že je nižšia spotreba pesticídov, pritom ich účinnosť je vyššia, a tým sú nižšie škody spôsobené chorobami a škodcami plodín; – pri ošetrovaní rastlín s hydrofóbnym voskovým povrchom listov alebo hladkými listami (cibuľoviny, hlúboviny, pór, mak a pod.) na zlepšenie zmáčateľnosti, priľnavosti a zníženie zmytia

postrekových kvapalín treba do postrekovej tekutiny pridať zmáčadlo (napr. Citowett); – dodržať odporúčanú (povolenú) koncentráciu a množstvo aplikovaného prípravku. Správna dávka zaistí požadovanú biologickú účinnosť a minimalizuje nepriaznivé pôsobenie pesticídov. Nižšie koncentrácie a množstvá majú nielen slabý účinok prípravku, ale podporujú aj vznik rezistencie chorôb a škodcov proti chemickým prípravkom, vyššie koncentrácie a dávky môžu rastliny poškodiť; – množstvo postrekovej tekutiny závisí od vývojovej fázy ošetrova-

ných plodín, čiže od veľkosti listovej plochy. Množstvo taktiež závisí od toho, či sa aplikuje pesticíd s kontaktným alebo systémovým účinkom; – počas celého vegetačného obdobia treba dbať na to, aby plodiny, ovocné stromy a kry boli vzdušné, aby postreková zmes (najmä kontaktných fungicídov) zasiahla listy aj z vrchnej, aj zo spodnej strany a strapce viniča a iné plody zo všetkých strán; – zohľadniť poveternostné podmienky – pri vysokých teplotách a silnom slnečnom svite môžu niektoré prípravky pôsobiť fytotoxicky, vrátane sírnatých a meďnatých fungicídov. Pri nízkych teplotách účinnosť sírnatých prípravkov klesá. Meďnaté prípravky za dlhodobo vlhkého a chladného počasia môžu pôsobiť fytotoxicky. Kontaktné prípravky neaplikovať tesne pred dažďom, pretože by sa zmyli. Postreky nerobíme počas vysokých letných poludňajších teplôt, ale skoro ráno až do dopoludňajších hodín alebo v predvečer, prípadne keď je zamračené. Na postrekovanie je najvhodnejšia teplota medzi 12 až 25 °C. Postrekujeme len za bezvetria alebo slabého vánku.

Smer postreku má byť zhodný so smerom vetra, aby sa postreková zmes dostala v plnej miere na porast. Vtedy je postrek rovnomerný a aplikovaná dávka sa odfúknutím vetrom nezmenšuje.

Zamračené a bezveterné počasie je najvhodnejšie preto, lebo stúpa relatívna vlhkosť vzduchu a klesá odpar vody z aplikovaného postreku z listov. Čím je postrek dlhšie na listoch vo forme tekutej, tým sa predlžuje doba pôsobenia účinných látok. ○ Foto: z internetu

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

12˚ | 23˚

13˚ | 24˚

13˚ | 26˚

14˚ | 29˚

15˚ | 28˚

15˚ | 28˚

14˚| 28˚

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCNÁ ZÁHRADA

Pripravujeme jamy pre stromčeky Ľubica Sýkorová

V

tomto období pripravujeme jamy na jesennú výsadbu stromčekov. Jamy vyhĺbime aspoň mesiac dopredu.

Na jarné vysádzanie ich pripravujeme taktiež v jeseni, aby sa pôda dobre prevzdušnila. V suchých polohách, kde nebudeme mať možnosť stromčeky po vysadení zalievať, je vhodné kopať jamy až pred vysádzaním, aby pôda príliš nevyschla. Kopeme ich na hĺbku 0,5 – 0,6 metra a na šírku 1 meter, v málo úrodných a kamenitých pôdach až na 1,5 metra. V úrodných pôdach stačia menšie jamy. Dno dobre skypríme najmä v ťažkých uľahnutých pôdach. Pri vyhlbovaní jám na jednu stranu ukladáme hornú vrstvu úrodnejšej pôdy (ornicu s podornicou).

Menej úrodnú spodinu dávame na druhú stranu jamy a na vysádzanie ju použijeme až po premiešaní s dobre vyzretým kompostom. Skrátka výsadba stromčeka je nasledujúca: zastrihneme korene a namočíme na 24 hodín do vody, do pripravenej a primerane veľkej jamy nalejeme 10 l vody, posadený stromček prihrnieme zeminou a dobre utlačíme, miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy, zalejeme a navŕšime zeminu, aby sa voda nevyparovala, a ak je potrebné, urobíme rez po výsadbe. Čo sa týka termínu výsadby, rozlišujeme, či sadíme voľnokorenné stromy (bez balu) alebo stromy v črepníkoch. Ovocné stromy, ktoré sú zasadené v črepníku, sú dostatočne prekorenené, takže ich môžeme sadiť počas celého roka. Prekorenený bal len vytiahneme z črepníka a zasadíme. V tomto prípade je takmer 100-percentná istota prijateľnosti. Voľnokorenné ovocné stromy môžeme sadiť len v období vegetačného pokoja. To znamená, že je to v období, keď

28

rastlina nerastie – na jar a na jeseň. Mladé ovocné stromčeky sa vyberajú z pôdy po opadnutí listov – okolo 15. októbra. Vtedy už rastlina nerastie, drevo je vyzreté a strom je pripravený na

vyberanie z voľnej pôdy. Ak sa stromčeky vyberú skôr, môže sa stať, že mladé výhony nevyzreli a po zasadení počas tuhej zimy nám zamrznú. V záhradných centrách a ovocných škôlkach, kde

sa mladé stromčeky predávajú, sú založené vo vlhkej zemine, pilinách, piesku. Voľnokorenné stromy sú veľmi náchylné na preschnutie koreňov. Preto sa odporúča nakupovať len v predajniach a záhradných centrách, kde je o rastlinný materiál dobre postarané. Voľnokorenné ovocné stromčeky na jeseň je možné sadiť až do zamrznutia pôdy.

Vhodnejšie je vysadiť stromčeky aj neskôr v novembri ako skoro v septembri. Ak sme nestihli jesennú výsadbu, môžeme pokračovať na jar. Vtedy sadíme voľnokorenné ovocné stromy len čo to dovolí počasie – keď rozmrzne pôda (až do pučania stromov).

Ak po kúpe stromček neplánujeme vysadiť v ten istý deň, korene namočíme do vody, no najviac na 24 hodín. Ak by sme ho mali sadiť až o niekoľko dní, musíme ho prihrnúť vlhkou zeminou, pieskom alebo pilinami.

Pri jarnej výsadbe sa odporúča v každom prípade korene namočiť na 24 hodín do vody, a potom vysadiť.  (foto: z internetu)

VYBERÁME DREVINY DO OKRASNEJ ZÁHRADY

Ako dosiahnuť harmonický celok? Ľ. Sýkorová

K

peknej záhrade neodmysliteľne patria okrasné dreviny, ktoré okrem dekoračnej funkcie chránia záhradu pred vetrom, prachom, výfukovými plynmi, hlukom aj slnečným úpalom.

Pri výbere drevín vychádzame hlavne z priestorových možností záhrady, ale taktiež z rozmerov a tvaru jednotlivých vysádzaných druhov. Pri výbere myslíme aj na termín kvitnutia a farbu kvetov, olistenie, jesenné zafarbenie. Jednotlivé druhy drevín na základe umiestnenia delíme na kostrové, doplnkové, výplňové, podrastové a kroviny.

Kostrové (základné) dreviny sú nenápadné, ale v podstate stmeľujú všetky záhradné prvky do jedného celku. Často ide len o jeden či dva stromy, ktoré sú spočiatku malé, ale po čase si vytvoria svoju nezameniteľnú pozíciu. Z toho dôvodu by mali byť dlhoveké a podľa možností odolné proti mnohým škodcom a chorobám. Vhodné sú najmä vždyzelené ihličnany. Obyčajne sa umiestňujú na konci záhrady, kde uzatvárajú pohľad, alebo na

VI

okraj, kde ho rámujú.

Doplnkové dreviny môžu dopĺňať základné dreviny. Zväčša ide o dreviny exotickejšieho pôvodu, ktoré dokážu na seba pripútať väčšiu pozornosť, ale na druhej strane nedokážu vytvoriť základ pre záhradu. Ich hlavnou úlohou je zatraktívniť kompozíciu vo vegetačnom období. Veľmi vhodné sú na to vždyzelené kry alebo mnohé druhy kvitnúcich listnatých stromov. Tu dlhovekosť nie je podstatná, nakoľko po čase ich môžeme vymeniť.

Výplňové dreviny majú len dočasnú funkciu v záhrade. V období, keď sú ostatné komponenty v záhrade v útlme, dokážu dodať farebnosť a príťažlivosť. Ide zväčša o rýchlorastúce druhy, ktoré majú krátkodobé pôsobenie.

Podrastové dreviny sú stredné alebo nižšie kry, ktoré dobre znášajú zatienenie. Používame ich v niektorých tienistých častiach záhrady ako náhradu za trávnik.

Kroviny svojím charakterom majú nenahraditeľné miesto v záhrade. Svojou originálnou farebnosťou kvetov či plodov dokonale dotvárajú kompozíciu. 

12. 9. 2015 • 37 /4664/

ZDRAVIE A MY

Nebezpečný vysoký tlak nebolí

Č

o proti nemu robiť? Dodržujte 8 jednoduchých pravidiel! Táto zákerná a životu nebezpečná choroba sa čoraz častejšie objavuje aj v mladších vekových skupinách. Čo sa dá proti nemu robiť?

1. Zhoďte pár kíl Nadváha je jednou z hlavných príčin vysokého krvného tlaku, pretože v tele obéznych ľudí treba krvou zásobovať viac buniek. To zaťažuje srdce, cievy strácajú kvôli zvýšenému tlaku pružnosť a vytvárajú sa usadeniny.

2. Pravidelne športujte Šport trénuje cievy, ktoré sú potom elastickejšie, pretože pri pohybe krvný tlak dočasne stúpne, a potom zase poklesne.

Odporúčame beh a bicyklovanie.

3. Menej soľte Soľ zadržiava vodu. Jej konzumácia vyžaduje tvorbu látok v tepnách, ktoré spôsobujú, že sa svalové bunky sťahujú.

Tým sa znižuje priemer ciev a hodnoty krvného tlaku stúpajú do vysokých čísel.

4. Prestaňte fajčiť Nikotín aktivizuje sympatikus, a to vedie k zvýšeniu tepovej frekvencie a k zúženiu ciev. Oxid uhoľnatý a benzpyrén z cigare-

tového dymu poškodzujú cievy a dochádza k predčasnému kôrnateniu.

5. Zbavte sa stresu a viac oddychujte Pri pretrvávajúcom strese sa z nadobličiek vylučuje adrenalín a noradrenalín, čo zužuje cievy. Radšej častejšie relaxujte na gauči alebo v záhrade.

6. Doprajte si dostatok spánku Kto spí menej ako 8 hodín, zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku. To vyplynulo z americkej štúdie. S každou stratenou hodinou sa pravdepodobnosť vysokého krvného tlaku zvyšuje až o 37 %. Kto spí menej ako 6 hodín, má o 70 % väčšie riziko prepuknutia ochorenia ako ten, čo si dopraje 8-hodinový spánok.

S

prchový záves, matrace, kefa. Kedy ich treba vymeniť? Keď sa o ne dobre staráme, vydržia domáci pomocníci dlho.

Niekedy ich však už nič nezachráni a treba ich vymeniť.

Sprchový záves: Podľa potreby Pri žltom alebo hnedkastom zafarbení s čiernymi bodkami je čas na nový záves.

Kefka na umývanie riadu: Podľa potreby Keď ju už po umývaní neviete očistiť pod tečúcou vodou alebo v umývačke riadu, sú už štetiny opotrebované a treba ju vymeniť.

Matrace: Po 8 až 10 rokoch Dôležité je, že každé tri mesiace matrac otočíte a minimálne raz do roka ho dáte na deň na čerstvý vzduch vyvetrať. Ak už má fľaky, alebo nie je pružný, mali by ste kúpiť nový.

8. Nepite príliš veľa kávy Kofeín v káve a energetických nápojoch zužuje cievy. Lekári odporúčajú, aby ste nepili viac od troch do štyroch šálok kávy denne. 

Záchodová kefa: 2-krát do roka Po každom vyčistení WC kefu vydezinfikujte. Ak sú konce štetín kefy tmavé, ihneď ju vymeňte.

Ako skladovať chlieb, aby nesplesnivel?

K

Drobné rady, veľká pomoc

7. Nejedzte neskoro večer Po jedle sa krvný tlak vždy zľahka zvýši.

Preto večer nejedzte príliš neskoro a príliš veľa, aby sa krvný tlak v noci nedostal do vysokých hodnôt.

TIPY A TRIKY

am s čerstvým chlebom? Využite jednu z 5 užitočných rád. Čerstvo upečený chlieb, ktorý zjete v ten deň, nechajte len v papierovom vrecku.

Ak by vám mal chlieb vydržať viac dní, uskladnite ho zabalený v utierke v drevenom alebo keramickom chlebníku.

DOMÁCNOSŤ

Z a b a l e n ý chlieb nechajte vždy v originálnom balení.

Ak je u vás príliš teplo, chlieb môžete skladovať aj v chladničke zabalený do vzdušného obalu.

Ak si ho chcete odložiť na zlé časy, nakrájajte ho na krajce a zamrazte. 

Hubka na riad: Podľa potreby Výmena je potrebná, keď hubka už nesaje vodu a drsná strana je ošúchaná alebo už začne páchnuť.

VYSKÚŠAJTE KĽÚČ, ako uľahčiť jeho otáčanie v zámke?

Potrebujeme: parafín Kľúč sa bude v zámke ľahko otáčať, ak ho natrieme parafínom.

KOBEREC, odstránenie prachu, osvieženie farby.

Potrebujeme: čajové listy, vodu, kefu.

Zaprášený koberec pekne vyčistíme a osviežime jeho farbu tak, že naň vysypeme vlhké (nie mokré!) čajové listy, a potom dobre vykefujeme.

KUFOR, ako predchádzame zatuchnutému zápachu?

Potrebujeme: ocot, handričku.

Kufor nám nezatuchne, ak ho po použití vyčistíme handričkou, ktorú sme navlhčili v slabom octovom roztoku. Po vyčistení ho necháme otvorený na vzduchu vyschnúť a vyvetrať. 

VII

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Marinované bravčové rezne

Neobyčajné chlebíky

S ur ov i ny: 400 g bravčového mäsa, 100 g koreňovej zeleniny (mrk va, p et r žlen, zeler), cibuľa, 200 ml bieleho vína, mleté čierne a nové celé korenie, soľ, bobkový list, 2 lyžice strúhanky, 200 ml kyslej smotany Takto sa to podarí: Bravčové mäso zo stehna umyjeme, osušíme, nakrájame na rezne, ktoré zľahka naklepeme. Koreňovú zeleninu a cibuľu ošúpeme, umyjeme a nakrájame na menšie kúsky. Do hrnca dáme zeleninu a cibuľu, prilejeme biele víno, pridáme mleté čierne aj nové celé korenie, soľ a bobkový list. Zeleninu uvaríme domäkka. Uvarený

Suroviny: 300 g šunkovej salámy, 300 g kačkavalju, 50 g sezamu, 50 g ľanu; Na vyprážanie: 100 ml oleja; Na obaľovanie: 100 g múky, 2 vajcia a 100 g strúhanky Takto sa to podarí: Salámu nakrájame na hrubšie kolieska a nakrojíme, aby sme urobili vrecko. Kačkavalj nakrájame na tenké kúsky a zasunieme ich do vrecka na saláme. Trochu pritlačíme salámu, obalíme v múke, vyšľahaných vajciach

nálev necháme vychladnúť, vložíme doň rezne a 24 hodín marinujeme. Rezne vyberieme, osolíme, vložíme do hrnca spolu so zeleninou a s koreninami. Podlejeme trochou nálevu a na miernom ohni prikryté dusíme domäkka.

Podľa potreby podlievame ďalším nálevom. Rezne preložíme do vymastenej zapekacej misy. Navrch dáme nasucho opečenú strúhanku a kyslú smotanu. Pečieme pri teplote 180 °C asi 10 minút. Podávame s varenými zemiakmi. 

Kokosový koláč

a strúhanke. Jednu stranu chlebíkov obalíme v sezamových a ľanových semiačkach. Pražíme na rozpálenom oleji. 

Papriky plnené syrom a kajmakom Suroviny: 8 paprík, 500 g feta syra, 200 g kajmaku, 4 vajcia, pol lyžičky soli; Na poliatie: olej Takto sa to podarí: Papriky umyjeme a očistíme od semiačok. Syr, kajmak, vyšľahané vajcia a soľ dobre vymiešame.

Naplníme papriky, dáme do ohňovzdornej misy a polejeme olejom. Pečieme na 220 C̊ asi pol hodiny. Možno ich podávať teplé alebo vychladené, ako predjedlo alebo hlavné jed lo. 

Černoch v bielej košeli

Suroviny: Na cesto: 2 šálky múky, 2 šálky cukru, 1 šálka kokosu, 1 šálka mlieka, 1 šálka jogurtu, 1 kypriaci prášok, 1 vanilínový cukor, 1 šálka oleja; Na polevu: 100 g čokolády, 3 lyžice oleja Takto sa to podarí: Cesto: Do nádoby najprv dáme a zmiešame suché suroviny (múku, cukor, kokos, kypriaci prášok a vanilínový cukor). Pridáme mlieko, jogurt a olej a dobre

vymiešame. Vylejeme do vymasteného a múkou vysypaného plechu a pečieme na 180 C̊ asi 35 – 40 minút. Poleva: Polámeme čokoládu, polejeme olejom a necháme roztopiť.

Koláč polejeme polevou a necháme vychladnúť. Podľa chuti môžeme posypať kokosom.

Použijeme šálku na bielu kávu alebo jogurtový pohár.

Dôležité je všetko merať tou istou šálkou. 

Suroviny : Na cesto: 2 vajcia, 10 lyžíc cukru, 12 lyžíc mlieka, 12 lyžíc oleja, 12 lyžíc múky, 3 lyžice kakaa, 1/2 kypriaceho prášku; Na poliatie: 10 lyžíc cukru, 6 dl mlieka; Na šľahačku: 100 g šľahačky, 200 ml kyslej vody; Na ozdobu: 1 lyžička oleja a 1 lyžica kakaa Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky a postupne pridávame cukor. Keď dostaneme hustý sneh, pridáme žĺtky a zľahka zmiešame. Pridáme mlieko a olej a premiešame. Pridáme kakao a múku zmiešanú s kypriacim práškom a dobre všetko zmiešame. Vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech a pečieme vo vyhriatej

rúre na 200 C̊ asi 20 minút.

Poleva: Mlieko s cukrom necháme prevrieť a upečené cesto polejeme vriacim mliekom.

Necháme vychladnúť. Šľahačka: zo šľahačkového prášku a kyslej vody vyšľaháme šľahačku, alebo si ju pripravíme podľa vlastného návodu a natrieme na koláč. Ozdoba: Na oleji roztopíme kakao a ozdobíme (pokvapkáme) koláč. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 400 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ – PRVÝ VÍKEND

Zlomok času: dvadsať rokov Jaroslav Čiep

O

d prvých Petrovských dní divadelných ubehli presne dve desaťročia. Sprítomnili nám to v piatok 4. septembra v predsieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci pri svojráznom otvorení tohto festivalu divadla, ktorý potrvá až do 14. septembra.

V prichystanej dramatickej scénke v réžii Dušana Bajina na úvod prítomných návštevníkov festivalu privítali herci Katarína Kolárová, Ružena Šimoniová-Černáková a Michal Čiliak. Témou ich úvodnej scénky bol pokus o liečenie závislosti od divadla kolektívnou kognitívno-behaviorálnou metódou.

Pravdaže, táto choroba sa vyliečiť nedá. Pri príležitosti okrúhlych a

Spoločné fúkanie sviečok na torte z príležitosti 20. narodenín PDD

zámenami postáv, ktoré sú zdrojom mnohých komických výstupov i dobrodružných ľúbostných avantúr.

Napriek zdanlivo neriešiteľným konfliktom spejú všetky vzťahy k zmiereniu. Nie až tak početné publikum v sieni SVD si vychutnalo trojdejstvovú vlasteneckú klasiku autora – 150-minútové dynamické predstavenie – ktorého meno si za svoje vzalo divadlo v Trnave.

Prvej reprízy sa v nedeľu večer a v rámci PDD dožilo aj najnovšie predstavenie v produkcii Slovenského vojvodinského divadla: realitná šou Čaj u pána senátora Ivana Stodolu v réžii Richarda Sanitru. O úpravu takmer storočnej Stodolovej komédie podľa súčasných

náhodou v provinčnom mestečku všetci obyvatelia pomaly začínajú meniť v nosorožcov a zoskupovať sa do stáda. Na javisku sa objavila „stará garda“ kikindských hercov, ktorých sme mali možnosť sledovať nielen v minulých rokoch, ale už aj viac ako desaťročie na petrovskom javisku, teraz posilnených aj mladými silami.

Druhý festivalový deň bol vyhradený pre Trnavčanov. V sobotu predpoludním predviedli prvé z troch predstavení pre deti, ktoré sa uvedú v rámci tohtoročných PDD. Mali Kikindský Nosorožec šitý aj na súčasnú dobu sme možnosť pozrieť si mimoriadne dobre spra- príbeh o troch kamarátoch – tuč- televíznych štandardov sa postarala cované hudobné pred- niakoch, ktorí svojím dôvtipom a po dvojica tvorivých Zvolenčanov R. stavenie pre deti o troch rôznych príhodách prežijú potopu Sanitra a Ján Chalupka. V takom tučniakoch. Divadlo Jána sveta, hoci si Boh z každého druhu znení ju potom aj pripravili a podali Palárika z Trnavy (Sloven- zvierat vybral iba jeden pár. v Petrovci. V súčasnej dobe, keď ská republika), sa predV ten istý deň vo večerných ho- na divákov z TV obrazoviek číhajú stavilo 70-minútovým dinách Trnavčania uviedli ďalšie účastníci rôznych primitívnych reVyliečenie z divadelnej choroby nie je možné: Michal Čiliak a Ružena Šimoniová- muzikálom Traja tučniaci predstavenie: hru Zmierenie alebo lácií, bombasticky pomenovaných Černáková autora Ulricha Huba v réžii dobrodružstvo pri obžinkoch Jána šou, aj na petrovských divadelných Juraja Bielika. V najkrat- Palárika v réžii Jána Sládečeka. Ide doskách sa objavilo predstavenie jubilejných dvadsiatych narodenín šom: Traja tučniaci je rozprávkový o klasickú slovenskú veselohru so zaškatuľkované podľa tohto noPDD nechýbala ani príležitostná vého „žánru“ – teda ako reality torta a prípitok. show. Do neho svojimi hereckými Po úvodnom programe vo veľkej výkonmi dobre zapadli skúsení sieni SVD ako prvé z avizovaných herci, ktorých sme mali možnosť desať predstavení v rámci PDD načasto pozerať v predstaveniach sledovalo predstavenie Nosorožec ich materských divadiel v Kulpíne, Eugène Ionesca v réžii Snežany Kysáči, Petrovci a v Starej Pazove, Trišićovej, ktoré predviedli herci ale i v predstaveniach, pod ktoré Národného divadla z Kikindy. Inak sa podpisuje SVD. toto predstavenie bolo vyhlásené V utorok 8. septembra v rámza najlepšie predstavenie na 65. ci PDD detských divákov potešili festivale profesionálnych divadiel divadelníci zo Somboru a v druhý Vojvodiny. Tak ako v iných Ionescofestivalový víkend sa predstavia aj vých drámach, aj tu sme sa stretli divadlá z Nového Sadu, Bratislavy, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – klasický skvost s divadlom absurdu, kde sa celkom Divadla Jána Palárika z Trnavy Košíc a Banskej Bystrice.

• KULTÚRA •

37 /4664/ 12. 9. 2015

31

Kultúra S RIADITEĽOM SOS FILM FEST-U PETROM SERGE BUTKOM HODNOTÍME PRIEBEH INOVATÍVNEHO AUGUSTOVÉHO PODUJATIA V PETROVCI

Lokálna diskotéka vyhrala nad festivalom európskeho strihu Vladimíra Dorčová-Valtnerová

D

dávam mu občas prednosť i pred inými pracovnými príležitosťami. Ale to predovšetkým preto, že tu cítim neobyčajné osobné zapojenie ľudí rôznych generácií do diania okolo Divadla VHV. To je môj pravý vzťah k Petrovcu – Divadlo VHV. Všetko ostané prišlo ako pridaná hodnota.

Keď som sa rozhodoval, či festival

že prvé ročníky mávajú problém s návštevnosťou. Je to určené tým, či sa festival koná v malom alebo veľkom meste, navyše začínajúci festival si musí najskôr vybudovať meno a získať dôveru. V konečnom dôsledku tá návštevnosť nebola až taká zlá. Čo sa týka alternatívy, tak filmy a bandy som vyberal precíz-

ivadlo VHV, ale aj Petrovec zahryzol do veľkého, keď sa podujal zorganizovať festival nemého filmu interpretovaného živou hudbou SOS FILM FEST. Keďže ide o jedinečný festival na území juhovýchodnej Európy, považovali sme za potrebné podať zhodnotenie jeho priebehu s riaditeľom festivalu Petrom Serge Butkom. Členovia organizačného tímu preukázali nadmiernu motiváciu, silu a schopnosť zorganizovať festival medzinárodného rangu.

– Pokojne sa priznám k tomu, že Divadlo VHV Petrovec zámerne provokujem zložitými zadaniami k náročnejším výkonom nielen na scéne, ale aj v otázkach produkcie a celkového konceptu súčasného divadla. Môžeme sa na to dívať pohľadom (ktorý som, bohužiaľ, v Petrovci už zaznamenal, a to skôr od ľudí, ktorí skoro nič poriadne nerobia, len vysedávajú a kritizu- Peter Serge Butko (v strede) počas oficiálneho otvorenia festivalu jú), že prečo sa nejaké dedinské divadlo hrabe na veci, na ktoré urobím v Petrovci (a mohol som ho ne z veľkého počtu a snažil som nemá. S takýmto pohľadom zásadne urobiť kdekoľvek inde), veľmi som sa urobiť dramaturgiu festivalu nesúhlasím a myslím si, že sa v ňom zvažoval, či je to v našich silách. tak, aby bola zaujímavá pre všetskrýva jeden z problémov Petrovca Dnes, po festivale viem, že to bolo kých. Áno, nebola tu žiadna veľká –„akože“ konzervativizmus, ktorým dobré rozhodnutie. hudobná hviezda, my sme však sa Petrovec obhajuje. Ale ja tomu už Na festivale nebolo až tak veľa nemali ambíciu robiť „pop“ festival, po rokoch (s prepáčením) neverím. návštevníkov, ale treba mať na ale priviesť kvalitu. S tým súvisela aj Myslím si, že je to výhocelková dizajnová úprava vorka obhajujúca lenivosť nádvoria divadla, kde sme a rezignovanosť. Viete, Odpoveď predsedu obce inštalovali veľké svetelné Reakcia predsedu Báčskopetrovskej obce Pavla obrazy, cez grafity sme mnohí členovia Divadla VHV do neho vstúpili ako Marčoka na kritiku riaditeľa festivalu SOS FILM FEST: skrášlili zanedbanú fasá– Naša obec vyšla v ústrety organizátorom festi- du budovy, priestor sme tínedžeri, ďalší sú v ňom dlhé roky. Za 15 rokov na- valu a v mnohých organizačných veciach nadmieru ozvláštnili originálnymi šej spolupráce vidím, ako pomohla. Nie je fér voči prostrediu, že organizátori videoprojekciami, ktoré sa vyvíjajú, ako potrebujú obec kritizujú za niečo, na čo sme celkom ani nemohli reagovali na pohyb ľudí. príležitosti a výzvy, aby ich vplývať. Myslím si, že je podstatnejšia rozprávka o Celkovo sme sa snažili, dlhoročná práca – a tu si dialógu dvanástich krajín, ktoré boli zastúpené na aby nádvorie večer bolo povedzme, že neplatená, tomto festivale, a nie o nedorozumení či „hádke“ dvoch iné. Ako keby ste vstúpili dobrovoľná práca (!) ne- – nazvime to hostincami – hostincov. do iného časopriestoru. malej skupiny ľudí – mala Štýl a kvalita bola naša zmysel. A zmysel dáva alternatíva. vždy budúcnosť – nie minulosť. mysli, že ide o festival „alternaČo hovoria o podujatí tí, ktorí Iba budúcnosť potvrdí, či sme sa tívnejšieho” typu. ho finančne podporili, čiže Vyvyvíjali, či sme boli na ceste, alebo – Chcel by som úprimne poďako- šehradský fond, a aké sú ozveny nie. Presne v tomto zmysle k práci vať tým, ktorí festival navštívili. Bol od „iných“? s petrovskými ochotníkmi pristu- som vďačný za každého prichádza– Viete, dostať finančnú podporu pujem zodpovedne a pokorne. O júceho diváka. Mám tú výhodu, že od fondu V4 na podujatie, ktoré len mne sa všeobecne vie, že sa do som už niekoľko eventov podobné- začína a nemá zatiaľ žiadne renomé, Petrovca vraciam veľmi rád. Áno, ho rozsahu organizoval, takže viem, je ohromné šťastie – prejav dôvery

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a predovšetkým veľký záväzok.

Festival (a tým pádom Petrovec) sa vďaka tejto podpore dostal do vybranej spoločnosti podujatí.

Je to niečo ako známka kvality či spoločenského a v neposlednom rade medzinárodného významu.

Vedenie fondu V4 festival navštívilo a pokiaľ som správne vycítil, boli spokojní. Viac sa dozvieme pri ich budúcom rozhodovaní o tom, či festival podporia, alebo nie. Celý čas som festivalovému tímu zdôrazňoval, že hostia a bandy sú našimi veľvyslancami, že pre festival je dôležité, ako o ňom budú rozprávať vo svojich krajinách a aký chýr sa o nás roznesie. Toto sa, myslím, podarilo.

Všetky bandy si pochvaľovali úroveň umeleckú i organizačnú a nedá sa povedať, že to bola fráza. Bol som nepriamym svedkom, keď sa o tom neformálne zhovárali pri raňajkách, ktoré sme im organizovali každý deň na dvore divadla. Umelci – Kosovčania, Bosniaci, Chorváti, Maďari, Srbi sedeli spolu pri jednom stole uvoľnene s úsmevom a so záujmom diskutovali o svojej práci, ale i o festivale. Bandy väčšinou na festival prídu, zahrajú a odídu. Ale my sme ich pozývali s tým, aby zostali minimálne dva dni, aby mali čas trochu sa rozhliadnuť a uvedomiť si, kde sú, pochytiť trochu atmosféry Petrovca, vidieť vystúpenia ďalších umelcov, mať možnosť porozprávať sa s miestnymi ľuďmi, prosto byť na festivale. To bol náš spoločný cieľ a aj sa to podarilo.

Na festivale dominoval silný odkaz, že Petrovec je ostrov priateľstva, kde jazyk hudby nepozná bariéry. No zdá sa, že hudba „od susedov“ vybudovala múr...

– Festival som robil pre Petrovec, mal veľkú mediálnu kampaň, bilbordy v Novom Sade, Belehrade, Subotici, Sombore, plus všetky bežné médiá – Petrovec bol istú dobu v rámci regiónu pomerne viditeľný.

Takýto festival má do budúcnosti potenciál prilákať turistický ruch a taktiež dočasne vytvoriť pracovné príležitosti pre mladých ľudí. Moje súkromné, neoficiálne pozvanie na festival prijala i veľvyslankyňa Slovenska pri Európskej únii, • KULTÚRA •

DUNAJSKÉ DIALÓGY 2015 – TRETÍ MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL SÚČASNÉHO UMENIA PODUNAJSKÉHO REGIÓNU

Do tretice nové líce

Oto Filip predstavili sme jej Petrovec, živo sa zaujímala o možnosti, ktoré tu existujú, a zostala v Petrovci až do konca festivalu. Stala sa tak i priamym svedkom nášho, povedzme osudového problému. Dlho som sa pokúšal o dohodu s diskotékou v „bášte” pred budovou divadla.

Navrhol som niekoľko riešení (mimochodom i finančné). Neuspel som a obrátil som sa na predsedu obce, ktorý sľúbil, že sa túto situáciu pokúsi vyriešiť. Neskôr som bol ubezpečený o ústnych dohodách, ktoré zaručovali nerušený priebeh festivalu. Tie dohody v praxi neboli dodržané a hudba z diskotéky rušila umelcov pri výkone, svetlá z diskotéky osvetľovali divákov hľadiacich na filmy atď... Všetkým umelcom som sa za to osobne ospravedlňoval a vysvetľoval našu zložitú situáciu...

Ale bol to výsmech zložitej práci na festivale, podpore fondu V4, umelcom, i všetkým ľuďom, ktorí festival pripravovali. Tu musím poďakovať všetkým našim lokálnym sponzorom, všetkým Petrovčanom i Kulpínčanom, ktorí nám vyšli v ústrety a pomohli nám, či už to boli firmy, jednotlivci, aj vedenie obce – v rámci svojich možností nám veľkoryso pomáhali a podporovali nás. Veľmi si to vážim. Ale, bohužiaľ, sme prehrali.

Po tejto skúsenosti som sa rozhodol, že festival naďalej v Petrovci realizovať nebudeme. A necítim pritom žiadnu urazenosť, ani zlosť. Cítim len bezmocnosť. Ako riaditeľ medzinárodného festivalu zaštíteným fondom V4 som zodpovedný voči sponzorom, umelcom, mediálnym partnerom atď... A miestna realita je výstražná. Veď ani s pomocou vedenia obce sa nepodarilo zaistiť, aby diskotéka nenarušovala priebeh festivalu. Diskotéka v „bášte” môže nerušená nejakým festivalom naďalej zabávať mládež. Festival však nezaniká, svoju ideu bude šíriť ďalej.

Už teraz intenzívne pracujeme na tom, aby festival vo svojich ďalších ročníkoch navštívil všetkých 12 krajín, z ktorých sa na ňom zúčastnili umelci. S tímom Divadla VHV teda zostávame na ceste – je to pre nás ďalšia výzva.

Foto: I. Bovdiš • KULTÚRA •

– D

unajské dialógy sa vlastne zrodili z dlhoročnej spolupráce galérie Bel Art s inými galériami v našom pásme, zvlášť s budapeštianskou galériou Erlin... – podčiarkuje už na úvod nedávneho stretnutia riaditeľka festivalu Vesna Latinovićová. Čiže bolo treba chcieť a vedieť začať. Nepotrvalo dlho a už na základe tzv. pilotného projektu v roku 2012 vyštartoval o rok neskoršie do sveta nový festival, sedemmíľovými krokmi napredujúci do šírky a hĺbky. A je tu už aj ten tretí. Otvorili ho v Apatine 28. augusta, aby vlastný vrchol dosiahol v pondelok a v utorok v Novom Sade. Početné výstavy, dielne, osobitné umelecké programy, performancie, okrúhle stoly, videopremietania, sympózium, účasť desiatok umelcov a teoretikov umenia z trinástich krajín aj tohto roku robia zo septembra veľký sviatok moderného umenia. Pre každý výtvarný alebo vôbec umelecký vkus čosi. Tak fotografie, ako aj maľby, inštalácie, sochy. Dialógy pestré, tvorivé a lákavé. V roku 2013 účinkovalo v nich osemdesiat umelcov z desiatich krajín, vlani sa na osemnástich výstavách zúčastnilo deväťdesiat autorov, kritikov a kustódov z regiónu.

Oveľa dôležitejší než počet je nielen tá výstavná, ale i tematická zložka festivalu. Témou dominujúcou ústrednej výstave, ako i sympóziu je Umenie v dobe (ne) emocionálnosti. Priam ju nanútila táto éra elektronicky poprepletaného a zauzleného sveta, v ktorom je jedinec čoraz výraznejšie podmienený technologickými výdobytkami a integrovaný do rozličných globálnych situácií. Pre tieto sa čoraz menej môže venovať sebe, vlastným emóciám. Nespomalená a agresívna mediálna kultúra už dlhšie priam útočí na našu osobnosť, čoraz viac zatláčajúc do úzadia priestory intimity. Sociálne siete menia vzťahy medzi ľuďmi, zabezpečujúc nám priateľov a tiežpriateľov, takže sa mení i samotný význam tohto pojmu. Priateľ už nemusí byť niekto blízky, ktosi s kým sme v bezprostrednom kontakte,

Riaditeľka festivalu Vesna Latinovićová s kým sa zoči-voči porozprávame, kto nám bude rozumieť. Následok – namiesto skutočných emócií sa nám núka virtuálna komunikácia, svojrázna náhrada ozajstných ľudských vzťahov a emócií. Maľba prestáva byť dominantnou vizu-

álnou rečou a umelecké diela často vznikajú spolupôsobením človeka a technológie. Výsledkom všetkého sú nové, inakšie umelecké situácie, výsledky, odkazy.

– Festival je zrkadlom stavu umenia dnes, jeho súčasných trendov. Uvedená téma, ktorej pôvodcom je umelecký riaditeľ a výtvarný kritik Sava Stepanov, je vskutku veľmi zaujímavá.

Obraz vládne svetom. No ktorý obraz, ten digitálny? Je umenie vôbec možné bez emocionality? Som toho názoru, že bez emócií niet ani toho pravého umenia, – vyzdvihuje riaditeľka Latinovićová. Aby ukončila tým, že je dokonca aj v nových médiách emócia nevyhnutná, ak má vzniknúť kvalitné umelecké dielo.

Spôsobov, ako to dosiahnuť, je mnoho. A preto netreba váhať. Stačí plne využiť septembrové dni a neváhať vybrať sa do novosadských, apatinských alebo iných galérií. Číha tam na nás neskutočne pestrý svet. Diela klasické a moderné, aj dunajskými vodami späté...

ILOCKÉ LETO 2015 zostane v pamäti mnohým. Predovšetkým mladej Iločanke Nataši Čelovskej, lebo tu mala prvú samostatnú výstavu prác. Na ňu si ešte posvietime. Na našej fotke si na jej autorku „posvietil” umelec Michal Hasík z Kulpína: nožničkami vystrihol podobizeň slečny Čelovskej.

Dosvedčí to aj Kristína Hrubíková (celkom vľavo), ktorá ju usmernila na umeleckú dráhu.

J. B. 37 /4664/ 12. 9. 2015

33

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: SVETLANA GAŠKOVÁ, ŠTUDENTKA DIVADELNEJ RÉŽIE A DRAMATURGIE

Divadlo je láska na celý život Jasmina Pániková

D

ivadlo nie je zaujímavé... Čítať knihy? Nie, radšej si pozriem film... Ako často vaši priatelia, príbuzní alebo deti vyslovili takéto a podobné výroky? O tom, či mladí majú záujem o kultúru, koľko sa venúvajú kultúrnym obsahom, ale aj o jej budúcom povolaní sme si tentoraz písali s Kysáčankou Svetlanou Gaškovou, študentkou 3. ročníka Divadelnej réžie a dramaturgie na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. @ Prečo si sa rozhodla študovať práve réžiu?

Svetlana: Určite preto, lebo je divadlo súčasťou môjho života ešte od 2. ročníka základnej školy a som šťastná, že sa mu môžem venovať. A čo je podstata života, ak nie byť šťastný a robiť to, čo ti prináša šťastie? @ Áno, súhlasím s tebou...

Môžeme povedať, že si v divadelnom svete už pozoruhodný počet rokov. Znamená to, že máš aj svojho obľúbeného režiséra?

Svetlana: Nie, obľúbeného nemám, ale ma definitívne veľmi inšpiruje práca nášho režiséra Ľuboslava Majeru. @ Prečo práve Majera?

Svetlana: Predovšetkým ma inšpiruje jeho láska a vášeň k divadlu, tiež genialita spôsobu, akým nám podáva pravdu prostredníctvom divadelnej hry a herca na javisku.

S režisérom Majerom som sa prvýkrát stretla na seminári Píšeš? Píšem! v roku 2011. Bol mojím lektorom. A teraz mám to šťastie, že ho stretávam častejšie, lebo je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici a vždy režíruje predstavenia s hercami 3. ročníka. Pavel

34

www.hl.rs

Matúch v knihe Majera napísal: „Dve dosky a jedna vášeň. Ľuboslav Majera na divadlo viac ani nepotrebuje.“ A to je to, čo ma najviac inšpiruje: láska, vášeň a ľudskosť. @ Nedávno som natrafila na jeden rozhovor na internete,

Svetlana: Venujem sa aj písaniu... Najviac píšem poéziu, ale aj divadelné hry a prózu, hoci nie tak často ako poéziu, lebo je na to potrebné viac času. Zase poéziu píšem každý deň. Keď ma kopne múza, napíšem aj tri – štyri básne v priebehu jedného dňa. 

v ktorom Majera hovorí, že „Teatar je đavolja rabota“. Ako to chápeš?

Svetlana: Je to veľmi zaujímavá fráza. Chápem to ako oddanosť.

Stačí sa raz zamilovať do divadla a je to láska na celý život. To je spôsob života. Ak si zvolíš divadlo ako profesiu, nemôžeš sa mu venovať polovične. Musí to vždy byť naplno. Divadlo ako také si vyžaduje veľmi veľa práce. Veľa odriekania, a pritom veľmi veľa dáva späť.

@ Čo si myslíš, nakoľko je u mladých vyvinutý vzťah k písaniu a čítaniu?

Svetlana: Myslím si, že veľmi málo mladých ľudí venúva svoj čas čítaniu a písaniu. Všetci to chápu ako záväzok, ktorý im nanútili učitelia. A to je zle, lebo čím menej čítajú, tým menej píšu, a čím menej píšu, menej vedia rozprávať a vyjadrovať sa. @ Prečo je to tak?

Svetlana: Nechcem hovoriť, že je to chyba rodičov alebo školského systému, alebo toho, že sa deti nezapájajú do žiadnych krúžkov. Vlastne áno, začína to h l av n e doma, lebo rodič skôr pustí dieťa pred počítač alebo mu zapne telku, než mu prečíta rozprávku.

Trošku možno vyzniem drzo, ale je to tak. Malému dieťaťu treba zaštepiť lásku k čítaniu, avšak aj naše školstvo je zastarané. Deti majú veľmi veľkú fantáziu, len im treba dať možnosť a niečo

@ Pokladám ľudí, ktorí sa venúvajú práci v divadle, za kreatívnych ľudí, ktorí tú svoju vlastnosť musia ešte nejakým spôsobom zvýrazniť – písaním, maľovaním atď. Platí to aj pre teba?

Informačno-politický týždenník

kreatívnejšie, nad čím budú premýšľať. Je toľko vecí, ktoré ich zaujímajú. Viem to, lebo režírujem v detskom divadelnom súbore v Kysáči, a pravda je tá, že koľko sa oni naučili odo mňa, toľko som sa ja naučila od nich. @ Bývaš na Slovensku, pohybuješ sa medzi mladými ľuďmi.

Mohla by si porovnať našu mládež a tú na Slovensku?

Svetlana: V Banskej Bystrici sa hlavne pohybujem medzi umelcami, hercami, režisérmi, filmármi.

Sme viac-menej uzavretá komunita, všetci sa navzájom poznáme a ak je možné, spolupracujeme, pomáhame si. Sme jedna trošku väčšia rodina. V Kysáči je to inak.

Pravda, všetci sa poznáme, ale mať okolo seba ľudí, ktorí ťa nevyužijú, nezmanipulujú, nevysmejú, to je zázrak. Nepoznám veľa ľudí, ktorých by zaujímalo umenie.

Mám na mysli predovšetkým svojich rovesníkov. Divadelný súbor, ktorý sme tvorili, sa zmenšil preto, že niekoľkí z nás odišli buď študovať, alebo pracovať na Slovensko. Niektorí zistili, že ich to až tak nezaujíma. Máme teraz mladý, detský súbor, ktorý je ale brutálne silný, aj čo sa týka hereckej, ale aj pohybovej, a predovšetkým tej emočnej stránky.

Dúfam, že v tom zotrvajú a že sa niektorí z nich možno rozhodnú ísť mojou cestou, teda zaoberať sa tým profesionálne, réžiou alebo herectvom. @ Povolanie si si už zvolila...

A miesto pôsobenia? Čo bude mať nakoniec prevahu – Srbsko alebo Slovensko?

Svetlana: Určite sa vrátim sem, ale by som chcela byť aj na Slovensku... Tu máme dobré ochotnícke súbory a myslím si, že sa treba tomu venovať. A okrem toho, tu je aj SVD... Neorientovala by som sa len na slovenské súbory, chcela by som robiť aj so srbskými atď.

Lebo divadlo spája emócia, nie jazyk, národnostná príslušnosť alebo farba pokožky...

• KULTÚRA •

40. BABINKOVE STRETNUTIA

Babinka spolupracoval i so srbskými spisovateľmi a známy je aj na Slovensku a ďalej. Valentík upozornil, aby sa nezabudlo na tieto dobré nápady a niektoré sa realizovali čím skôr. Po rozhovoroch moderátorka informovala verejnosť o plánoch Obecnej knižnice Kovačica, kde je i nakrúcanie dokumentárneho filmu o ktorí účasťou alebo tvorbou kaž- dala meno Michala Babinku. Mie- Babinkovi.

Elenka Ďurišová doročne obohacujú stretnutia ni tiež, že by Babinkove stretnutia O tom, že Babinkova tvorba ubilejné 40. Babinkove stretnu- a meno a tvorbu Michala Babinku mohli začať v iných slovenských inšpiruje aj hudobníkov, dokázali tia prebiehali v sobotu 5. chránia pred zabudnutím. Na osadách, aby boli premenované hudobníci Janko Tomek a Doseptembra v Padine, a to pod úvod Rozhovorov po babinkovsky na Babinkove dni a aby sa končili minika Hučková predvedením názvom Pieseň všade okolo nás bol prečítaný list od spisova- v Padine. Spisovateľ a maliar Pavel autorských skladieb. V posleda báseň len v nás. Aj tohto roku teľky a kamarátky M. Babinku Povolný-Juhás však vyjadril oba- nej časti podujatia Padinčania hlavným organiBabinku čítajú zátorom podujaaj na tento spôtia bola Obecná sob Babinkove knižnica Kovačica básne podali: – pobočka v PaMiroslav Macek, dine a finančne Ivana Megová, ho podporila Debora PaveloNRSNM. Prispevá, Janko Hološ, li aj Pokrajinský Anička Strehovsekretariát pre ská, Anna Makultúru a inforrušníková a Mimovanie, Obec roslav Halabrín.

Kovačica, Obecná Po babinkovsky Katarína Hricová sa zamyslela Jozef Klátik by zo stretnutia knižnica Kovači- Ladislav Čáni navrhol urobiť si zatancovala urobil putovné podujatie ca a Dom kultúry z Babinkových stretnutí sviatok nad osudom poézie baletka Blanka Michala Babinku poézie Pavelová a valčív Padine. kovým krokom Úvodom text Evy Taubertovej Viery Benkovej. Ladislav Čáni vy, aby Padina v týchto oslavách sa vyzvŕtali Blaženka Valentová venovaný Michalovi Babinkovi potom navrhol, aby sa z týchto nestratila svoje miesto. Martin a Denis Galas. prečítala Anna Slivková a po prí- stretnutí urobil sviatok poézie, Prebudila ho v týchto obavách Sprievodným podujatím tohto hovore zástupkyne riaditeľky aby prekročil hranice Padiny podporil, lebo toto podujatie tradičného stretnutia bola dielňa Obecnej knižnice Kovačica Ja- a aby sa na ňom zúčastňova- musí byť späté s rodiskom M. v knižnici, keď najmladší v deň roslavy Pavlíkovej program sláv- li fanúšikovia poézie z celého Babinku, ktorý je tu dokonca i autorových narodenín (25. aunostne otvorila predsedníčka Srbska, zo Slovenska, a potom pochovaný. Ale zdôraznil i to, gusta) robili motýle s názvami či NRSNM Anna Tomanová-Maka- i z iných regiónov. K tomu, aby že by bola škoda nedať podu- úryvkami z básní M. Babinku. nová. Obecenstvu sa prihovorili sa udeľovala aj Cena Michala jatiu aj širší rozmer, lebo aj sám Foto: Darko Hekeľ aj padinské autorky Ružena Krati- Babinku, tak pre popredných cová a Elenka Ďurišová so svojimi slovenských spisovateľov, ako textami inšpirovanými tvorbou M. i pre srbských, aby tieto stretnutia KRÁTKE SPRÁVY Babinku. Moderátorkou podujatia boli pravé babinkovské. Rozhovor pokračoval v duchu nápadov, ako bola Martina Valentová.

Jedným z ústredných bodov zlepšiť Babinkove stretnutia, v Babinkových stretnutí bolo sláv- čítaní autorských príležitostných nostné odovzdanie autorských textov. Katarína Hricová sa svojou Kultúrny informátor na septem- prehliadka výtvarnej tvorby v orvýtlačkov novej knihy Zuzany básňou priblížila existenčnému Čížikovej pod názvom Rozhovo- problému, s ktorým v súčasnosti ber. Avizované najnovším kultúr- ganizácii Zväzu ochotníkov Obce ry. Autorke ich odovzdal riaditeľ zápasí poézia. Mária Kotvášová- nym informátorom po Pazovskom Stará Pazova je na programe 25.

SVC Vladimír Valentík, a potom si -Jonášová prečítala Babinkove kultúrnom lete 2015 aj v septembri septembra. V aule divadelnej sály prítomní vypočuli úryvok z pred- básne, ktoré sa najčastejšie reci- sú naplánované rozmanité kultúrne sa 23. septembra uskutoční Srem hovoru a z rozhovoru Z. Čížiko- tujú na súťaženiach a v školách diania. Pre najmladších občanov film fest 3 – medzinárodný festival vej s prekladateľkou Zdenkou a prečítala aj úryvok zo svojej zamestnanci Strediska pre kultú- dokumentárneho filmu. Celovečerný Valentovou-Belićovou. Vzápätí budúcej knihy. Valentová-Belićo- ru naplánovali 11. septembra na koncert Mestského chóru Stará Pariaditeľ Múzea vojvodinských vá vo svojom príhovore výstižne otvorenom javisku pred divadelnou zova naplánovali na 26. septembra, Slovákov Pavel Čáni a V. Valen- opísala Babinku: „Písal tak, ako sálou detské divadelné predstave- v dňoch 4. až 9. septembra vo Vojke tík odovzdali Obecnej knižnici žil, a dýchal tak, ako písal.“ Jozef nie v podaní Mestského divadla usporiadajú výtvarný tábor Kosmic v Kovačici a pobočke v Padine Klátik ako perličku prečítal báseň, z Rumy. Ani v tomto mesiaci nevysta- art 2015 a podujatie Dni a noci Iliju o ktorej mu kedysi v redakcii ne bohatý filmový repertoár a filmy Žarkovića Žabara (literárny večierok, portréty Ľudovíta Štúra.

Na týchto jubilejných stretnu- Hlasu ľudu Babinka povedal, že ju budú premietané tak na otvorenom tamburášsky večierok a rockový kontiach sa zhromaždili spisovatelia, nerozumie. J. Klátik navrhol, aby javisku, ako aj v divadelnej sále. Novú cert) bude od 11. do 13. septembra. kritici, jazykovedci, prekladatelia, každá slovenská dedina jednej výtvarnú sezónu v Galérii strediska a. lš. novinári a ostatní záujemcovia, ulici alebo časti ulice či dediny otvoria 14. septembra a obecná

Pieseň všade okolo nás a báseň len v nás

J

Stará Pazova

• KULTÚRA •

37 /4664/ 12. 9. 2015

35

Kultúra TRADIČNÁ PUBLIKÁCIA

Do klenotnice školstva Jaroslav Čiep

P

o stretnutí učiteľov na Slovenských národných slávnostiach i tohto roku, ako i celé desaťročie predtým, doplnila sa aj klenotnica publikácií o slovenskom školstve v Srbsku. Totiž ako trvalá stopa o činnosti tunajších škôl, ale i o problémoch, s ktorými táto oblasť spoločenského života v súčasnosti bojuje, je tu publikácia Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v roku 2015. Ide o ďalší zväzok a sčítaním všetkých doterajších publikovaných, už je to pospolu aj viac ako 500 strán, na ktorých sú zachytené dejiny a súčasnosť školstva v Srbsku, ale i slovenského školstva v okolitých krajinách. Širšej a predovšetkým učiteľskej verejnosti je zacielená 48-stranová brožúra, o zostavenie a vydanie ktorej sa stará Osvetová komisia Matice slovenskej v Srbsku v čele s jej predsedníčkou

Annou Medveďovou. Publikácia je zaradená do edície Identita a vyšla v náklade 500 výtlačkov.

Po úvodnom zozname 12 učiteľov, ktorým sa Matica za rok 2014 rozhodla udeliť osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka a jazykovej kultúry, v rámci úvodníka potenciálnym čitateľom sa prihovára zostavovateľka A. Medveďová slovami o 270-ročných dejinách slovenského školstva vo Vojvodine. Keďže si tohto roku pripomíname 200. výročie narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny, tak ako v prvá v rade odborných príspevkov v knižke je štúdia doc.

Mgr. Michala Babiaka o odkaze Ľudovíta Štúra pre slovenské školstvo, po čom nasleduje biografický profil vysokoškolského profesora Dr. Pavla Kováča z Fakulty technických vied Univerzity v Novom Sade. O práci Matice slovenskej v Juhoslávii a realizácii

DO JAZYKOVEDNEJ KNIŽNICE. Ďalší potrebný, podnetný, osožný a interesantný knižný titul uzrel svetlo sveta 28. augusta.

Je ním zbierka štúdií (164 strán) našej poprednej jazykovedkyne Dr. Márie Myjavcovej O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine, ktorú vydalo Slovenské vydavateľské centrum v edícii Vedecké zošity, zväzok 17. Obsahuje tri zložky, zaoberajúce sa situáciou slovenského jazyka vo Vojvodine, lexikálnymi kontaktovými prvkami ako sprievodným javom slovensko-srbského bilingvizmu, ako aj kontaktovými javmi na syntaktickej rovine. Ako uvádza profesorka Myjavcová v predslove svojho najnovšieho diela, možno ho zaradiť do kontextu snáh realizovať myšlienku profesora Jozefa Štolca o potrebe hlboko sa zaoberať problematikou slovensko-srbochorvátskeho bilingvizmu a iných s tým súvisiacich javov. Na konto toho na záver predslovu kvituje: „... ja som sa tento rozvážny námet profesora Štolca akosi spontánne snažila spĺňať svojimi kontaktologicky orientovanými štúdiami o slovensko-srbskom bilingvizme, praktickými jazykovými publikáciami, ale aj učebnicami slovenského jazyka pre slovenských žiakov vo Vojvodine ako členov slovensko-srbského jazykového spoločenstva. Takto je zameraná aj táto moja zbierka kontaktologických štúdií.“ O. F.

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

školskej otázky sa zmienila Katarína Melegová-Melichová a skrátka dejiny petrovskej základnej školy v knižke zachytila Jarmila Pálenkášová. Prehľad o 95-ročnom Slovenskom gymnáziu v Petrovci zase dopodrobna uverejnil už zosnulý Samuel Boldocký. Dr. Jarmila Hodoličová sa vo svojej štúdii zamerala na vyučovanie v slovenskom jazyku na vysokých školách v Srbsku. Na stranách publikácie nájdeme i príspevok k problematike vývoja škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Rumunsku autorov Mgr. Pavla Hlásnika a Mgr. Biancy Uncovej. Mgr. Edita Pečeňová píše o výučbe slovenského jazyka v Maďarsku a Andrej Kuric o slovenskom menšinovom školstve v Chorvátsku v období rokov 1864 až 2015.

Záverečná časť publikácie je tradične venovaná laureátom Ceny Samuela Tešedíka. Túto cenu udeľujú od roku 2012 ako

ocenenie za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národného školstva v zahraničí.

Laudatio a zdôvodnenie, prečo si práve Pavel Tomáš, učiteľ z Kovačice, zaslúžil tohto pedagogické ocenenie, spoločne uvádzajú Anna Hrková a Zuzana Lenhartová. Podobne sú zdôvodnené aj ocenenia pre Dagmar Hupkovú zo Slovenska, Libušu Pestiovú z Maďarska a Pavla Bujtára z Rumunska, o činnosti ktorých sa zmieňujú P. Hlásnik, E. Pečeňová a Ivan Miroslav Ambruš.

KNIŽNÝ KOLOTOČ. Každý z nás knihu vníma inak. Neplatí to len o jednotlivcoch, ale aj o inštitúciách. Kým niektoré mestské a ďalšie knižnice pôsobia v trende informatickej doby, v iných sú počítačové registre a ponuky španielskou dedinou. Základom všetkého by ale malo byť, že tituly majú byť prístupné, najlepšie v každej chvíli. A že čitateľom zostáva pristupovať k nim zodpovedne, zvlášť keď ide o lehoty návratu, ich chránenie, vôbec úctu ku knihe. Mestská knižnica v Bratislave v tomto pokročila aj o kus ďalej. Pri jednej zo svojich pobočiek v strede mesta nainštalovala aj box na vrátenie kníh, do ktorého vypožičané tituly možno vrátiť kedykoľvek, aj v noci. V ďalší pracovný deň sa to zaeviduje, knihy sa odčítajú z konta člena. Nasleduje vypožičanie iných kníh a kruh je s malou námahou uzavretý. Príklad a nápad hodný nasledovania. Veď nie sú v živote len obyčajné, ale sú aj knižné kolotoče.

O. F. • KULTÚRA •

VÝSTAVA OBRAZOV MICHALA POVOLNÉHO A ANNY KOTVÁŠOVEJ V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Óda na pole a dedinu Stevan Lenhart

N

a aktuálnej výstave v kovačickej Galérii insitného umenia predstavené sú obrazy Michala Povolného (1935) a Anny Kotvášovej (1955), dvoch maliarov z Padiny, ktorí v tomto roku oslavujú životné jubileá a výročia umeleckej činnosti.

Priekopník padinskej školy maliarov samoukov Michal Povolný začal maľovať pred šesťdesiatimi rokmi a dnes patrí medzi najstarších členov kovačickej Galérie insitného umenia. Jeho olejomaľby znázorňujú život v poli a na dedine v čistej, prírodnej podobe bez zbytočných folklórnych prvkov.

Prevahu majú okerové, žltohnedé farby okolia, rastliny a plody, zvieratá a človek a ich spolužitie v súlade s prapodstatou vecí, čo obrazom tohto autora podáva zvláštnu meditatívno-poetickú kvalitu. Rozpoznávacím znakom Michala Povolného je vzdialený veterný mlyn (najčastejšie bez

Jubilanti Anna Kotvášová a Michal Povolný lopatiek) ako súčasť jemne zvlnenej krajiny. Vystavených je 35 obrazov tohto autora zo všetkých období jeho tvorby. Niektoré z názvov: Dvor, Mlyn, Kozy, Veľký melón, Nedeľné popoludnie, Prvý

sneh, Jeseň, Zima...

Maliarka Anna Kotvášová je predstaviteľkou tzv. strednej generácie dnešných členov galérie, na samom začiatku svojej umeleckej činnosti omaľúvala taniere,

sklo a drevo, od roku 1995 sa venúva olejomaľbám. Jej obrazy nadväzujú na padinskú maliarsku tradíciu a znázorňujú obvyklé motívy, ako sú poľné práce a zber plodov, domáce zvieratá, ľudové zvyky a obyčaje. Častým motívom sú veľké moriaky. Vystavených je 22 Kotvášovej obrazov. Niektoré z názvov: Dovážanie vody, Zber jabĺk, Plodný rok, Práca s paprikou, Vinohrad, Narcisy, Pastierka, Vôl, Smäd...

Na otvorení výstavy 5. septembra hostí uvítala riaditeľka Galérie insitného umenia Mária Raspírová, o tvorbe dvoch maliarov hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík, prihovorili sa aj sami autori obrazov a výstavu otvoril jánošícky farár, ináč Kovačičan, Slađan Daniel Srdić.

Vystúpil ľudový orchester Rosička so speváčkou Michaelou Markovou.

Táto výstava potrvá do konca septembra a nasledovať budú ďalšie dve výstavné podujatia – dňa 3. októbra bude otvorený tradičný výtvarný salón Kovačický október a zároveň bude nainštalovaná výstava k 90. výročiu narodenia Jána Kňazovica.

V ÚSTRETY GITARIÁDE VOJVODINY – KYSÁČ 2015

Súťaženie so zábavou Elena Šranková

G

itariáda Vojvodiny Kysáč 2015 je podujatie, ktoré organizujú s cieľom oživiť po 40 rokoch prvý oficiálny festival vo Vojvodine, ktorý bol v rokoch 1974 a 1975.

Ako informuje Ján Pálik, predseda Občianskeho združenia Vrana, organizátormi tohto podujatia sú Miestne spoločenstvo Kysáč a združenie Vrana. Gitariáda tohto roku bude prebiehať v piatok 11. a v sobotu 12. septembra v Kysáči na štadióne FK Tatra, a to pod patronátom Mesta Nový Sad a Mestskej správy pre kultúru. Tieto inštitúcie pochopili význam tejto idey a akcie, takže by sa mala organizovať aj v budúcnosti. Jej cieľom je vytvoriť nový kultúrny obsah v Kysáči (a na území mesta Nový Sad), ktorý prispeje k rozvoju • KULTÚRA •

multikultúrnosti a tolerancie, propagácii rockovej hudby a kultúry a motivuje mladé rokové kapely predviesť svoju prácu širšiemu publiku.

Piatok bude v znamení súťaženia mladých bandov, ktorých výstupy bude hodnotiť komisia, a najlepší ako odmenu dostane od RTV Vojvodina, mediálneho patróna, možnosť kvalitného nahrania piesne v Štúdiu M. Pravdaže, budú aj iné hodnotné odmeny. Ako hovorí Pálik, mladé bandy sa prihlasujú jednak na súťaž, ale aj na vystúpenie v revuálnej časti, čo však neplánovali.

Avšak keď niekto chce vystúpiť, tak ho neodmietnu, ale mienia zaradiť do programu. V piatok vystúpi aj skupina Bitange z Apatinu a Love Hunters z Nového Sadu.

Sprievodnými podujatiami budú výstavy. V Galérii SND to bude

Plagát gitariády (Zdroj: www.gitarijadakisac.com) výstava rokových fotografií Zorana Veselinovića, rodom Kysáčana, ktorý pracuje v Abbey Road Studios v Londýne, a výstava kysáčskeho zberateľa Miroslava Brnu. V priestoroch bývalej banky bude otvorená výstava členov Výtvarného krúžku Michala Geržu. Okrem toho plánuje

sa DJ stage, urban art stage a iné obsahy lákavé pre mladých.

V sobotu vystúpia niekdajšie bandy, ktoré sa zúčastnili prvej gitariády v Kysáči, víťazi tohtoročnej gitariády, skupina IN3PM a na záver, ako jahôdka na tortu, bude hrať skupina Riblja čorba.

37 /4664/ 12. 9. 2015

37

Kultúra • Oznamy SAMOSTATNÚ VÝSTAVU PLAGÁTOV ANDREY MERNÍKOVEJ Z PIVNICE na tému Ozvena zaniknutých podnikov starej Juhoslávie si záujemcovia môžu pozrieť v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov do 20. septembra. Andrea vyštudovala Grafické komunikácie na Oddelení pre výtvarné umenie Akadémie umení v Novom Sade a záverečnú prácu z oblasti Plagát na tému Eho ugašenih preduzeća u savremenom plakatu (Echo zaniknutých podnikov v súčasnom plagáte) obhájila 2. septembra v ÚKVS, kde bola nainštalovaná i táto výstava. Ide o vizualizáciu stratených predmetov z čias socialistických fabrík starej Juhoslávie v súčasnom priestore, ktorý ponúka plagát. Čerstvá masterka Akadémie umení v Novom Sade (na snímke v strede) si z veľkého počtu zaniknutých podnikov zvolila tie, ktoré i dnes považuje za použiteľné. Pre výstavu si zvolila výrobky viacerých fabrík: 29. novembar (Subotica), Bagat (Zadar), Zmaj (Zemun), Istra (Kula), Jugoplastika (Split), Obod (Cetinje), Rog (Ľubľana) a ďalších.

Andrea má za sebou už niekoľko samostatných výstav, zúčastnila sa aj na viacerých kolektívnych výstavách u nás a v zahraničí, vrátane 12. bienále slovenských vojvodinských akademických maliarov v Báčskom Petrovci (2013). S jej prácami sa môžeme stretnúť v časopise Nový život, vo vydaniach SVC, graficky upravila početné bulletiny, pozvánky, plagáty, brožúrky z príležitosti výstav, celomenšinových festivalov a ďalších podujatí, s ÚKVS spolupracuje od založenia tejto inštitúcie.

A. M. V.

Mesto, miesto, nam(i)esto Anna Horvátová

M

y zvykneme vravieť aj takto: „Polož tanier tam na to mesto!“, „Polož misu namesto.“ aj„Ja keby som bola na tvojom meste, išla by som k moru.“ alebo „Namesto teba ja nepôjdem!“ Také je už naše nárečie, nerozlišujeme niekedy význam blízkych slov, alebo to pokladáme za menej významné.

V uvedených príkladoch nie je správne použité slovo mesto, pokým slovo „namesto“ vôbec nepatrí do slovného fondu spisovnej slovenčiny. Preto si tu posvietime cez Krátky slovník slovenského jazyka na tieto významy slov a na rozdiel slov mesto, miesto, nam(i)esto: – mesto je väčšia územnosprávna jednotka majúca význam ako obchodné, kultúrne ap. centrum: hlavné, krajské, okresné, družobné mesto; priemyselné mesto; môže byť aj stred takejto jednotky: ísť zo sídliska do mesta. Prídavným menom mestotvorný vyjadrujeme vplývajúci na celkový výzor mesta, utvárajúci jeho ráz, pričom také mestotvorné prvky treba podporiť; – miesto je vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje alebo ktorý je ináč určený: chránené

38

www.hl.rs

miesto v hore, miesto stretnutia; miesto na sedenie; (ne)mať miesto v autobuse. Treba aj dať veci na miesto. V lingvistike sa stretáme aj s príslovkou miesta; opytujeme sa na ňu otázkami kde? kam? – doma, vonku, blízko, ďaleko, hore, dolu... Miesto je aj vymedzený priestor ako časť celku: opraviť miesto v článku; poškodené miesto na nábytku. Aj mesto, obec v zmysle miesto narodenia, kúpeľné miesto.

Umiestnenie v poradí tiež: skončiť na 3. mieste.

Alebo aj postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné miesto; hľadať si miesto, byť bez miesta. Hovorovo povieme aj odvolať sa na vyššie inštancie, teda miesta.

S genitívom používame ako predložku namiesto tej namiesto: miesto vody pije víno; prišiel miesto mňa. Po druhé v spojení miesto toho, aby; miesto aby (vyjadruje prípustkový vzťah): miesto toho, aby pracoval, odcestoval; miesto aby sa učil, išiel do kina. − namiesto: je to predložka s genitívom vyjadrujúca vzťah zástupnosti, v zastúpení za, miesto: recitoval namiesto mňa, namiesto domu kúpil záhradu. Ako i namiesto (toho,) aby študoval, robí všeličo iné; namiesto aby šiel von, pozerá televíziu.

Informačno-politický týždenník

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ dom v Báčskom Petrovci, Ulica Janka Kráľa č. 12; kontaktný telefón: 064/959-82-77.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826- 92-05 a 021/782-278.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie Nositeľ projektu Priemysel mäsa Matijević, s. s r. o., Nový Sad, Rumenački put 86, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Strieška a čistička odpadových vôd v hospodárskom komplexe Priemysel mäsa Matijević, na katastrálnej parcele číslo 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Vlaha v stenách?

Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m.

Záruka na vykonané práce.

Radšej vysušovať – ako búrať!

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy BLAHOŽELANIE

Ing. KAROLÍNA MOCKOVÁ, PhD., z Báčskej Palanky dňa 21. augusta 2015 na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulte biotechnológie a potravinárstva, obhájila doktorskú dizertáciu, a tým získala akademický titul doktor v odbore technológia potravín.

Mladej odborníčke blahoželajú a veľa úspechov v profesionálnom a súkromnom živote prajú: mamička, mama a sestry Marína a Vesna s rodinou.

BLAHOŽELANIE

Ing. KAROLÍNA MOCKOVÁ, PhD., z Báčskej Palanky dňa 21. augusta 2015 na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulte biotechnológie a potravinárstva, obhájila doktorskú dizertáciu, a tým získala akademický titul doktor v odbore technológia potravín.

Tete blahoželajú a veľa úspechov v profesionálnom a súkromnom živote prajú Peter a Hana Cechmajstrovci.

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti základného a stredného vzdelávania (Úradný vestník APV, číslo 36/15) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný vestník APV, č. 53/14, 54/14 – oprava a 29/15 – opätovná bilancia) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2015 Súbeh sa vypisuje na sumu 1.615.000,00 dinárov zabezpečených Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný vestník APV, č. 53/14, 54/14 – oprava a 29/15 – opätovná bilancia) na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti rozvoja a zvyšovania kvality základného a stredného vzdelávania v jazykoch – rečiach národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine na rok 2015.

Prostriedky sa určili: na základné vzdelávanie v sume 950.000,00 dinárov, na stredné vzdelávanie v sume 665.000,00 dinárov.

Realizácia finančných záväzkov sa vykoná v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadostí Užívatelia, čo majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov, sú registrované národnostné rady národnostných menšín so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

2. Kritériá pridelenia prostriedkov Kritériá prideľovania prostriedkov podľa Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti rozvoja základného a stredného vzdelávania sú: jazyk – reč národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, ktoré národnostná rada zastupuje, sa úradne používa na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, resp. v tom jazyku – reči sa realizuje vzdelávaco-výchovná práca na základných a stredných školách; význam aktivity, programu a projektu na rozvoj a zvyšovanie kvality základného a stredného vzdelávania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v jazyku – reči národnostných menšín – národnostných spoločenstiev; druh a výška trov potrebných na vzdelávaco-výchovné aktivity, programy alebo projekty, čo sa realizujú počas bežného rozpočtového roka; aktivita, program alebo projekt sa môže prevažne realizovať v bežnom rozpočtovom roku.

SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTÍ Žiadosti na pridelenie prostriedkov sa podávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu. Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 2. septembra 2015 z webovej stránky sekretariátu: www.puma. vojvodina.gov.rs Žiadosti sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením: „Pre súbeh – na financovanie a spolufinancovanie aktivít a programov národnostných rád národnostných menšín, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad alebo sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (v prízemí pokrajinskej vlády).

K prihláške na súbeh sa pripája nasledujúca povinná dokumentácia: jednotlivá správa o príprave testov pre každého autora; súhrnná správa na úrovni národnostnej rady, osobitne pre základné a osobitne pre stredné školy.

Lehota na podanie prihlášok na súbeh je 16. september 2015.

Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa žiadosti, podľa potreby, dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie potrebných prostriedkov.

Oneskorené alebo neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať.

Výsledky súbehu sa uverejnia na webovej prezentácii sekretariátu.

Záujemcovia dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu môžu dostať v sekretariáte na telefónnom čísle 021/487-41 83.

• OZNAMY •

Prosperujúca zahraničná prepravná spoločnosť zamestná na TPP

vodičov MKD s vodičským preukazom CE + ADR preukazom.

Turnusová práca, 3 až 4 týždne v práci a týždeň voľno.

Nástupný plat 500 € a 52 € denne.

Požiadavky: – komunikácia v slovenskej alebo nemeckej reči; – povolenie na pobyt v Slovenskej republike; (Vieme pomôcť vo vybavovaní povolenia na pobyt pre vhodných kandidátov.)

Prihlášky posielať na adresu: Arthur Welter Slovakia, s. r. o., Diaľničná cesta 23, 903 01 Senec, Slovensko e-mail: jaroslav.madar@awelter.lu tel.: 00421240202013 Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/ NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1233/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 5. októbra 2015.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 6. októbra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sade, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnený nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova č. 1, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

37 /4664/ 12. 9. 2015

39

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 1. 9. 2015 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba pomocného objektu na prečisťovanie výpustného vzduchu zo sušiarne na k. p. číslo 1780, k. o. Srpski Elemir.

Nositeľ projektu je HIP Petrohemija Pančevo – v reštrukturalizácii, Ulica spoljnostarčevačka č. 82, z Pančeva.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 8. septembra 2015 uplynul rok, čo nás opustila moja milovaná manželka, naša mama a starká

ANNA BABJAKOVÁ rod. Sabová 1941 – 2014 – 2015 z Báčskej Palanky

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach.

Manžel Ján a dcéry Vierka a Mirka s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

na

POSLEDNÝ POZDRAV

starkej

ANDREU FEKETEOVÚ

ZUZANE SABADOŠOVEJ

1979 – 1999 – 2015 z Báčskej Palanky

Smutnú spomienku si na ňu zachovávajú

starkej

ZUZANE SABADOŠOVEJ

rod. Piksiadesovej 1935 – 2015 z Kysáča

rod. Piksiadesovej 1935 – 2015 z Kysáča

S ňou sa lúči

S ňou sa lúči vnuk Janko Chrťan s rodinou

Anna a Vladimír

vnučka Marína Chrťanová s rodinou

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 26. augusta 2015 nás opustil môj milovaný manžel, náš otec, dedo a brat

MARTIN FOLŤAN 27. 1. 1946 – 26. 8. 2015 zo Starej Pazovy

Navždy budeš žiť v našich srdciach.

Zarmútení: manželka Zuzana, synovia Miro a Robert s rodinami a brat Ján s rodinou

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 9. septembra 2015 uplynulo 15 rokov, čo ma opustil môj manžel

ONDREJ LITAVSKÝ

ONDREJ LITAVSKÝ

1946 – 2000 – 2015 z Kysáča

ONDREJ LITAVSKÝ

12. 6. 1946 – 9. 9. 2000 – 9. 9. 2015 z Kysáča

1946 – 2000 – 2015 z Kysáča

S láskou si na Teba spomína dcéra Mária s rodinou

S láskou a úctou si Ťa zachovávame v trvalej spomienke.

Život plynie ďalej, ale spomienka na Tvoju lásku a dobrotu zostáva stále v mojom srdci.

hlasludu.info www.hl.rs

Manželka Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na syna a otca

na mamu a starú mamu

PAVLA URAMA

JÁNA ŠKURÁŇA

rod. Kozovú 1930 – 2014 – 2015

Uplynul smutný a boľavý rok, čo nie si medzi nami.

Navždy zarmútení: mama a synovia Darko a Daniel

na otca, starkého a prastarkého

KATARÍNOU SPEVÁKOVOU

PAVLA SPEVÁKA

1954 – 2008 – 2015

z Kysáča

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká spomienka večná.

SPOMIENKA

s mamou, starkou a prastarkou

rod. Triaškovou 19. 1. 1921 – 28. 8. 2015

brata a uja

ZUZANU ŠKURÁŇOVÚ

1. 1. 1964 – 16. 9. 2014 – 2015 z Hložian

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dcéra Anna s manželom Jánom a vnúčatá Miloslav a Marína

Zuzana a Kristína Filkové

SPOMIENKA

KATARÍNA ŠIRKOVÁ rod. Speváková 1944 – 1994 – 2015

1919 – 2001 – 2015

PAVEL ŠIRKA

1943 – 2013 – 2015 z Báčskeho Petrovca

z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku na Vás si zachovávajú

Tichú a trvalú spomienku si na Vás navždy zachovajú

Vaši najmilší

dcéry Anna Bartošová a Mária Tanciková s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

37 /4664/ 12. 9. 2015

41

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV milovanému manželovi, nenahraditeľnému otcovi a dobrému starkému

POSLEDNÝ POZDRAV strýkovi

MICHALOVI ĎUGOVI

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 7. septembra 2015 nás navždy opustila mama a testiná

Ako tíško si žil, tak tíško si odišiel.

Skromný v živote, veľký v láske a dobrote.

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

synovec Michal s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. septembra 2015 uplynuli štyri roky, čo nás opustil drahý manžel, ocko a dedko

www.hl.rs

ANNOU GALÁTOVOU rod. Ďurišovou 1932 – 2015 z Kovačice

Láska k Tebe a spomienka na Teba navždy zostane. Ďakujem Ti za Tvoju lásku a starostlivosť.

Tvoja dcéra Anna

SPOMIENKA na rodičov

JÁN MARUŠNÍK

rod. Balcovú 23. 11. 1933 – 14. 9. 2014 – 2015 z Petrovca

42

s mojou matkou

Tvoja manželka Zuzana

KATARÍNU VALENTÍKOVÚ

manžel Pavel, synovia Ján a Samuel, nevesty Mariena a Jaroslava, vnukovia Vladimír, Jaroslav a Samuel a vnučka Daniela

SMUTNÁ ROZLÚČKA

6. 4. 1944 – 27. 8. 2015 z Pivnice

dcéra Anna a zať Ján Chrťanovci

Tichú spomienku venujú:

neter Mária Petrovićová s rodinou

ŠTEFANOM MOCKOM

Nech ťa v tichosti večného pokoja sprevádza moja láska.

Za Tvoju dobrotu Ti ďakujem.

SMUTNÁ SPOMIENKA

26. 3. 1927 – 7. 9. 2015 z Kulpína

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal.

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať.

rod. Piksiadesová 23. 8. 1935 – 7. 9. 2015 z Kysáča

na moju manželku a našu mamu a starkú

MICHALOVI ĎUGOVI

26. 3. 1927 – 7. 9. 2015 z Kulpína

ZUZANA SABADOŠOVÁ

S ňou sa lúčia

strýkovi

MICHALOVI ĎUGOVI

26. 3. 1927 – 7. 9. 2015 z Kulpína

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte s nami žiť.

Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Ti, drahý náš, dali zbohom.

Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš a budeš navždy s nami.

S láskou a úctou manželka Anna a syn Michal s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

7. 5. 1938 – 6. 9. 2011 – 2015 z Báčskeho Petrovca

KATARÍNU BALCOVÚ

rod. Tancikovú 1922 – 2005 – 2015 Život plynie ďalej, ale spomienka na Teba, Tvoju lásku a dobrotu zostáva navždy v našich srdciach.

Informačno-politický týždenník

Manželka a dcéra Anka Bovdišová s rodinou

ONDREJA BALCU

1913 – 1997 – 2015

z Báčskeho Petrovca Navždy zostanete v našich srdciach.

Dcéry Katarína, Anna a syn Ondrej s rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dni, mesiace, roky sú pre našu rodinu veľmi ťažké a smutné.

Uplynulo už 11 rokov, čo nás opustila milá matka a starká, a 25 rokov, čo nás opustil milý otec a starký

POSLEDNÝ POZDRAV bratovi

KATARÍNA MACEKOVÁ MARTIN MACEK rod. Valentová 31. 5. 1954 – 13. 9. 2004 – 2015

26. 9. 1949 – 11. 9. 1990 – 2015

z Padiny

ONDREJOVI ČÚSOVI 21. 3. 1958 – 22. 8. 2015 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba navždy bude spomínať Tvoj brat Ján

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším spolupracovníkom

ONDREJOM ČÚSOM Dipl. Ing. agronómie 21. 3. 1958 – 22. 8. 2015 z Báčskeho Petrovca

Navždy budeme spomínať na chvíle strávené s Tebou.

Zamestnanci DOO AGROHEMIKA

• OZNAMY •

Cestou života mali ste s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať.

Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám chýbate, rodičia, v ňom.

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Už len kyticu kvetov na hrob Vám môžeme dať a za všetko dobré, čo ste pre nás urobili, veľmi Vám ďakovať.

Na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú: dcéry Katarína, Anka s manželom Miroslavom a deťmi Miškom, Petríkom, Aničkou a Martinom a dcéra Mariena s manželom Ondrejom a synčekmi Andrejom a Máriom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA SMUTNÁ SPOMIENKA Nečakane a navždy nás opustila naša matka, stará matka a mamička

Uplynulo 19 rokov, čo nie je s nami náš otec, starý otec a dedko

ANNA SEVERÍNYOVÁ

JÁN SEVERÍNY

rod. Macková 24. 3. 1929 – 29. 8. 2015

30. 8. 1926 – 7. 8. 1996 – 2015

z Kovačice Tí, ktorých máme radi – neumierajú, ale navždy žijú v našich srdciach.

S úctou a láskou: dcéra Anna, zať Štefan, vnuk Rastislav s manželkou Zuzkou a pravnúčatá Ivanko a Darko Benkovci 37 /4664/ 12. 9. 2015

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. septembra 19.30 Abecedár pobratimstva, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 13. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 15. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 12. septembra 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 18. septembra 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 19. septembra 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky zo 40. Babinkových stretnutí v Padine, z 10. Dňa kysáčskej sármy, ako i o koncerte pouličných muzikantov v Novom Sade, z poľnohospodárstva o žatve a cene slnečnice, o odmenených petrovských žiakoch z ekológie a o iných aktualitách z našich prostredí.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

44

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 11. septembra – Kat 2 Sobota 12. septembra – Batman a Robin Pondelok 14. septembra – 15 minút Utorok 15. septembra – Elitný zabijak Streda 16. septembra – Bozk motýľa Štvrtok 17. septembra – Rambo II 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 13. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Oberačka po aradáčsky Utorok 15. septembra 16.00 Druhá časť koncertu Predstavujeme sa klasikou V ústrety Kovačickému októbru Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 18. septembra 16.00 Slovenský film: Iná láska Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 13. septembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Ako ukradnúť nevestu 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Vysielanie pre dedinu – septembrová relácia pre dedinu bude venovaná tradičným podujatiam Aradáčska hroznová oberačka TV STARÁ PAZOVA a Svadba voľakedy a dnes v Kulpíne.

Utorok – sobota Okrem toho nevystanú rady o vypracovaní paličkovej čipky a o tom, 17.00 Správy 22.00 Správy ako odkladajú ovocie a zeleninu na zimu v Slankamenských Vinohradoch.

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás Abecedár pobratimstva – dokumentárna 5-dielna reportáž, ktorou sa odpovedá na otázku, v čom spočíva priateľstvo a blízkosť slovenského a srbského národa v priebehu dejín. V druhej časti budú ozrejmené kontakty z historického aspektu.

TV PETROVEC

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Z chmeľovej oberačky v Sústave Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 37 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko slovenského vojvodinského maliara a pedagóga narodeného 23. apríla 1944 v B. Petrovci. Doteraz mal viac ako 40 samostatných výstav. autorka: ANNA krtko obdobie 1. časť BIČIA12 mesiacov tajničky ROVÁ

kov

hádam, nomen snáď nescio

2. časť tajn.

prehŕňal vlasy

vrstovník vpíšte SR

zhotovovali tkaním

spojka

Nedeľa 13. septembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 16. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

st. miera

srb. zápor

dravý vták

druh lepidla

vyplácal herec Radmilović

vpíšte CP

TELEVÍZIA PANČEVO

dom. zvieratá

solm. slabika

lieh 1000 rímskym

Oleg Lomonosov

1.a4.

AS samohláska HL DU ĽU ž. meno

zbierka máp

činil Verdiho Kikinda opera vpíšte LAR

sopka na Sicílii vznášalo sa vo vzduchu

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

AS HL DU clona ĽU elektrón

otec (zast.)

elektrický (skr.) north

zachyť nechtom liter

popínavá rastlina vpíšte ZI

Loznica

ž. meno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 36 VODOROVNE: hlavolam, Aida, Oto, narkóza, ate, zima, zisk, lad, Ena, Dona, la, Pe, i, I, Ural, m, nominant, obes, div, volanie, árenda, t TAJNIČKA: HANA ZELINOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 34 z čísla 34 Hlasu ľudu z 22. augusta 2015 bolo: JÁN BUZÁSSY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA ŠIRKOVÁ, Ul. 2. októbra č. 26, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

37 /4664/ 12. 9. 2015

45

Šport Málo pušného prachu SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Strelci mali málo pušného prachu a slabo vlnili siete, takže diváci až na troch zápasoch nevideli gól. Novopazovčania a Báčskotopolčania jedným gólom porazili Vršac, resp. Borac.

V Pančeve Železničar a Omladinac vsietili po jednom góle a rozdelili si body. Prvo- a druhoumiestnený Dunav a Odžaci boli účinnejší a porazili hostí s dvojgólovým náskokom. Banat a Vršac na štyroch zápasoch nevsietili gól.

Výsledky 4. kola: Radnički (NP) – Vršac 1 : 0, Radnički (SM) – Bačka 1901 0 : 0, Železničar – Omladinac 1 : 1, Borac – TSC 0 : 1, Radnički (Š) – Senta 0 : 0, Banat – Dolina 0 : 0, Dunav – Cement 2 : 0, Odžaci – Sloga 4 : 2.

Program 5. kola: 12. – 13. 9. 2015 o 16.00 h: Sloga – Radnički (NP), Cement – Odžaci, Dolina – Dunav, Senta – Banat, TSC – Radnički (Š), Omladinac – Borac, Bačka 1901 – Železničar, Vršac – Radnički (SM).

BANAT – DOLINA 0 : 0

N

a štadióne v Karađorđevom parku sa odohralo skromné banátske derby. Domáci Banat kvalitou veľmi zaostáva a nemôže kráčať cestami, ktoré pred mnohými rokmi vyšliapali futbalisti slávneho Proleteru.

Malý počet divákov na pustom

štadióne nemohol vytvoriť krajšiu náladu a ticho v hľadisku akoby sa prenášalo aj na ihrisko. Hralo sa bez zápalu, hlavne v strede ihriska. Pohyblivejší hráči Doliny viac ukázali, mali aj šance vyhrať, ibaže ich nevyužili a nakoniec sa uspokojili aj s jedným bodom.

VOJVODINSKÁ LIGA – BANÁTSKA SKUPINA

Zvrat na kondičku SLÁVIA – SLOBODA 4 : 3 (0 : 2)

Ján Špringeľ

H

oci aj v prvom polčase mal hostiteľ niekoľko šancí, presne triafal iba hosť. Radiša Bogdan mieril do siete už v 5. minúte, keď po ľavej strane pokutového územia predribloval brankára Popovića – 0 : 1. Ten istý hráč znásobil výsledok. V šestnástke prekľučkoval obrancov Slávie a už bolo – 0 : 2.

Kovačičania mali územnú prevahu od začiatočného hvizdu rozhodcu Zorića z Kleku. V úvodných sekundách sa strelecky nepresadil Stanković. Po prvom góle Slobody Vladul skúšal hlavou prekabátiť vysokánskych obrancov Slobody. Po druhom takisto hlavičkou skúšal aj Matić. Desať minút pred prestávkou nechýbalo veľa, aby zmetená obrana Kozarčanov strelila vlastný gól: po rohovom kope

46

www.hl.rs

Vladul mieril hlavou nad. Najkrajšia slávistická akcia v prvom polčase vznikla v 39. minúte. Po centrovanej lopte Stankovića z ľavej strany vysoký Vladul hlavičkoval tesne mimo brvna. V posledných troch minútach prvej časti šance sa vytvorili na oboch stranách. Najprv Vladul skúsil prízemnou diaľkovou strelou a vzápätí zo sľubnej príležitosti Popović zachránil vlastnú sieť, keď vyrazil oblúčik do rohu.

Osem minút po oddychu možnosť na zmenu skóre najprv mali hostia. Z protiútoku po ľavom boku strelec Bogdan prihral čerstvému kapitánovi Gavrilovićovi.

Tento ale strelil nepresne. Pre kondične lepšie pripravených futbalistov z osady insity stačila ani štvrťhodinka na výsledkový obrat. V 55. min. nováčik Anđelović vsietil gól z ofsajdu. Najlepší hráč na zápase Stanković o minútu ne-

Informačno-politický týždenník

Domáci slabo a nepresne strieľali, takže brankár Trivunović nemal mnoho roboty.

Jedinú šancu domáci nevyužili v úvode stretnutia, keď Krstinić z pravého boku dobre zacentroval, ale Futbalisti Doliny (v modrých dresoch) a Banatu loptu nespraco- súperili hlavne v strede ihriska val Kozić. Domáci brankár Stefanović sa prvýkrát mohol počítať s „ožltnutými“ vyznamenal, keď vykopol loptu, Čišićom, Brkićom a Mastilom, ktorú z voľného kopu pred bránu ale na druhej strane do zostavy prudko zaslal Radosavljević. Strela zaradil aj štyroch nových hráčov – Aleksandra Veljkovića, Antu Labovića skončila tesne vedľa.

V druhom polčase sa Padin- Vasovića, Dragana Atanaskovića čania rozohrali, ale im do cesty a Božidara Stanimirovića, ktorí k výhre zastal domáci brankár, Dolinu posilnili v posledný deň ktorý vybránil strely Mačužića prechodného obdobia.

DOLINA: Trivunović, Subašić, a Labovića, ale aj rozhodca Ćirić Pajković, Kiš, Labović, Veljkozo Subotice, ktorý mohol pískať penaltu za Dolinu za faul nad vić (Baić), Vasović (Mačužić), Radosavljević, Atanasković, Labovićom.

Tréner Doliny Nikola Bala ne- Radivojević, Stanimirović – 4 : 3. Desať minút pred koncom skríženia zbraní skúšal ešte Šćepanović strelou nad brvno.

Kovačičania hrali bez vykartovaných a zranených štyroch hráčov z prvej jedenástky: Trbojevića, Pavla Čížika, Radenkovića a Smajlagića.

Zápas sledoval aj veľký počet fanúšikov z Padiny a Debeljače, Vynikajúci slávista Stanković keďže Dolina a Spar(v tmavom drese) bol po ľavej strane tak nehrali svoje zánajnebezpečnejším hráčom domácich pasy v nedeľu.

Slávia: Popović, skoršie charakteristickým rýchlym útokom z ľavej strany strelil prvý Stanković (Rašković), Stojanogól pre hostiteľov – 1 : 2. Vyrovnal vić, Čerňoš, Vladul, Ivanišević Anđelović štyri minúty potom (D. Čížik), Vojnović, Matić, Ćirić po prihrávke Sachtera z pravej (Anđelović), Sachter, Šćepanović Na sobotu 12. septembra tretí strany – 2 : 2. Iba minútu neskôr Gavrilović strelil z veľkého vápna Kovačičania odchádzajú do Plando ľavého horného rohu strážcu dišta, kde si zmerajú sily so Slogou, siete Slávie – 2 : 3. Netrvalo dlho s ktorou bojovali pred dvoma a nová iniciatíva hostiteľov sa opla- sezónami o postup do Banátskej tila. Na 3 : 3 vyrovnal Stojanović, zóny. Postúpila vtedy Sloga, ktorá kým konečné skóre zápasu v 65. zatiaľ v tejto sezóne má iba tri minúte stanovil hlavičkou Vladul body.

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Futbal s napnutými krídlami BORAC – JEDNOTA 0 : 4 (0 : 3)

Matej Bzovský

O

d prvého hvizdu spravodlivého rozhodcu Branislava Ljubinkovića z Rumy Staropazovčania pred omladené domáce mužstvo vyrukovali s ofenzívnou hrou a v prvom polčase k bráne vyslali početné

strely, z ktorých dve trafili brvno.

Okrem toho v 22. minúte za stavu 0 : 2 najlepší jednotlivec na zápase Danilo Marković nevyužil správne nariadenú jedenástku pre nedovolený zákrok Bickeja, pre ktorý tento dostal druhú žltú kartu a musel predčasne odísť do prezliekarne.

Znovu slabo KUPINOVO – SLOGA 3 : 1 (1 : 0)

Károly Vig

E

rdevíčania zopakovali slabú hru aj na hosťovaní v Kupinove a nemohli vážnejšie ohroziť súpera.

Trénerovi Ninkovićovi sa vonkoncom nedarí utvoriť homogénny tím, ktorý bude mať silnú obranu a účinný útok. Namiesto toho obrana Slogy je slabá a útok nepresný. Tak tomu bolo aj na hosťovaní v Kupinove, takže domáci, zdá sa, ľahko dávali góly. Na prvý gól sa čakalo zaveľa, až po 32. minútu, keď najlepší hráč na ihrisku Tintor prijal darovanú loptu od obrancov Slogy a ľahko prekonal výborného Savića.

V druhej časti zápasu sa hrá omnoho dynamickejšie a hostia v 60. minúte gólom Krajinovića vyrovnali.

Avšak iba dve minúty neskoršie Tintor znovu využil neobozretnosť hostí a priniesol náskok svojmu celku. Ani

na tretí gól sa nemuselo zaveľa čakať.

Strelec bol Mihajlović v 69. minúte.

Nuž a potom do konca zápasu oba celky akoby boli spokojné s výsledkom, hrali tak, akoby ledva čakali na koniec zápasu.

SLOGA: Savić, Kovačević, Matić, Čobanović, Vlaisavljević, Vuković, Bojanić (Grković), Cvijić, Lacković (Krajinović), Považan, Tešić, Simeunović Výsledky 4. kola: Veternik – Kabel 1 : 1, ŽSK – Jugović 5 : 2, Mladost – Budúcnosť (H) 1 : 0, Borac – Jednota 0 : 4, Crvena zvezda – Slavija 1 : 0, Sremac – Hajduk 1 : 1, Budućnost (SN) – LSK 2 : 1, Kupinovo – Sloga 3 : 1.

Staropazovská Jednota sa nachádza na druhom mieste s 9 bodmi, erdevícka Sloga je ôsma a má 6 bodov, pokým hložianska Budúcnosť so štyrmi bodmi klesla na 11. miesto.

Prvú šancu predsa mali domáci už v úvode zápasu. Obrana hostí zaváhala, ale nepresná strela Savanovića odišla nad brvno. Hostia potom pridali dôraz a po rýchlej akcii Markovića ujali sa vedenia gólom vynaliezavého Plećaša.

Výsledok zdupľoval Aco Lukić. Tento gól bol opravdivou futbalovou lahôdkou, kvôli ktorým sa oplatí chodiť na futbalové zápasy. V 29. minúte po rohovom kope v skrumáži v päťke

domácich sa najlepšie vynašiel Filipović, a tak sa na oddych odišlo so zaslúženým náskokom hostí 0 : 3.

V pokračovaní, i keď dohrávali desiati, domáci sa nevzdávali. Na druhej strane hostia trochu poľavili, za čo už v 50. minúte mohli byť potrestaní, ibaže Facol z vyloženej šance trafil žrď. Onedlho hostia gólom Uroša Vemića z protiútoku stanovili konečný výsledok 0 : 4.

JEDNOTA: Travica, Igrač, Jelović, Plećas (Andreata), Petrović, Nikić, Bajić, Lukić (Šestović), Vemić, Filipović (Krivokuća), Marković V sobotu Jednota privíta Crvenu zvezdu z Nového Sadu.

Nemal kto dať gól MLADOST – BUDÚCNOSŤ 1 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

O

ranžová lampa sa zapálila v tábore Budúcnosti po troche nezaslúženej prehre so skromným súperom. Zo 300 divákov sledovalo viac bojovný, ako kvalitný zápas. Hralo sa hlavne medzi dvoma šestnástkami. Domáci po akcii v 30. minúte prostredníctvom zabudnutého a neblokovaného Stojšića vsietili jediný gól na zápase pre 1 : 0.

Keď v 33. minúte obranca Joksimović dostal druhú žltú, očakávalo sa fiasko hostí. Stalo sa však naopak.

Títo sa schopili a po výmenách a rošádach trénera Stanivuka diktovali hru. Časté fauly, ako aj odťahovanie hry hráčov Mladosti rozhodca Vučković z Novej Pazovy toleroval, ale

keď mu to stratég hostí Stanivuk v 58. minúte kultúrne pripomenul, zaslal ho na tribúny. Aj napriek tomu hostia boli nebezpečnejší, ale sa ukázalo, že mužstvo nemá hráča, ktorý by realizoval šance, ktoré si vytvorili. Na druhej strane pokusy Miloša Kobilarova, Živojinova a Krstića z diaľky neboli presné, takže hostia nedokázali vybojovať aspoň remízu. Okrem už spomínaných dvoch žltých Joksimovića žltú kartu za ostrý štart dostal ešte aj Zečević, pokým v domácom tíme nebolo trestaných hráčov.

BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Joksimović, Štefek, M. Kobilarov, Alić, Zečević, N. Kobilarov (Latinović), Nedić (Živojinov), Obradović, Ćetković, D. Mitrović (Krstić)

VOLEJBALOVÝ TURNAJ V KULPÍNE

Trojlístok súťažiacich, víťazstvo domácich

Katarína Gažová

M

ilovníci volejbalu v Kulpíne v nedeľu 6. septembra popoludní iste prišli na svoje. V telocvični základnej školy v Kulpíne bol volejbalový turnaj, ktorý zohrali tímy z Vojvodinskej ligy Sombor a Bečej a domáci Kulpín, ktorý v novej sezóne bude súťažiť v druhej lige Srbska.

Tri volejbalové mužstvá zohrali tri pekné zápasy, v ktorých divákom prezentovali kvalitnú hru. Najprv zápas • ŠPORT •

zohralo domáce mužstvo a mužstvo VK Bečej. Kulpínčania aj tentoraz potvrdili svoju kvalitu a súdržnosť mužstva a presvedčivo vyhrali 3 : 0 na sety. V druhom zápase sa stretli dve hosťujúce mužstvá. Somborčania dominantnou hrou zvíťazili tiež výsledkom 3 : 0 na sety.

V treťom finálovom zápase sa stretli celky VK Kulpín a VK Sombor.

Kulpínčania vystúpili sebavedome a možno aj príliš uvoľnene, čo objektívne slabšie, ale úporné mužstvo

V prvom zápase Kulpínčania (vpredu) presvedčivo zvíťazili nad Bečejom zo Somboru využilo a prvé dva sety rozhodlo vo svoj prospech. Skúsení volejbalisti Kulpína, zverenci trénera Jána Lačoka, sa však načas zobudili zo spánku a ďalšie tri sety presvedčivo vyhrali pre konečných 3 : 2 na sety

a stali sa tak víťazmi tohto zaujímavého turnaja.

VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Zima, Lekár, Stančul, Babić, Govorčin, Dudáš, Ćirić, Stojanović, Zafirović

37 /4664/ 12. 9. 2015

47

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Poľahky a presvedčivo MLADOSŤ – NAPREDAK 4 : 0 (2 : 0)

Samuel Medveď

P

red začiatkom tohtoročnej sezóny FK Mladost – Radost zo Srbobranu, ktorý minulý rok veľmi úspešne súťažil v tejto lige, vytvoril tzv. fúziu s nadaljským Napredkom a svoje zápasy, ako domáci, hráva v Nadalji.

Aj keď hrali bez zranených Kaňu, Mijina, tiež bez Pavla Torbicu, futbalisti Mladosti si ľahko poradili s nedeľňajším súperom. Mladosť počas celého zápasu bola ofenzívnejšia, priam drvila protivníka a mohla vsietiť ešte ten-ktorý gól.

Začalo sa to už vo 4. minúte,

keď Milenković trafil žrď. V 18. minúte bolo 1 : 0 pre Mladosť.

Kajtez pohotovo reagoval na odrazenú loptu a vsietil svoj prvý gól na zápase. V 35. min. Trojanović bol dobre poslúžený zo strany Severíniho a takmer z mŕtveho rohu z pravej strany uzavrel skóre prvého polčasu na 2 : 0.

V druhom polčase si Mladosť vytvorila hodne šancí. V 53. minúte Vlaisavljević po pravej strane prenikol, lopta šla na Milenkovića, ktorý zblízka nestačil trafiť sieť.

V 60. minúte Milenković kopal priamo na brankára hostí a v 68. minúte Jakuš trafil žrď. V 72. mi-

núte Mladosť viedla 3 : 0.

Presný bol znovu Nemanja Kajtez. V 85. minúte obecenstvo zatlieskalo Sašovi Milenkovićovi, ktorý spoza trestného územia peknou strelou pod brvno zdolal bezmocného brankára hostí pre konečných 4 : 0.

Vladimír Fábry (v modrom tričku) MLADOSŤ: Leňa, Fábry sa vracia do starých koľají (Očoveji), Pavlis, Jakuš, Rupar, D. Babiak (A. Babiak), prichádza do zmeny generácie, Vlaisavljević, Kajtez (Milićević), keďže viacerí chlapci vekove Trojanović, Severíni, Milenković. prekročili túto kategóriu. Sú tu Dorastenci zaznamenali prehru. však mladší chlapci, na ktorých Rovesníci hostí vyhrali 5 : 0. Treba tréner Jakuš bude musieť zhopovedať, že v domácom doraste vievavo a trpezlivo dozerať.

MOL BÁČSKA PALANKA I. TRIEDA

Deklasovali súpera BORAC – SLÁVIA 1 : 6 (0 : 2)

Ján Šuster

N

a svojom prvom hosťovaní tejto jesene mužstvo pivnickej Slávie dobre pochodilo a z horúcej pôdy v Obrovci si prinieslo všetky tri body. Ani tí najvernejší fanúšikovia Slávie neočakávali takýto výsledok. Futbalisti Slávie tento zápas odohrali na výbornú. V tíme všetko dobre fungovalo a najdôležitejšie je, že sa tentoraz prejavili aj útočníci, ktorí – hoci aj na hosťovaní – nastrieľali pol tucta gólov, čo sa v majstrovRadovan Gagović sám strelil tri góly ských stretnutiach už dávno nestalo.

Od prvého hvizdu rozhodcu Ra- tí. Mirković uvoľnil J. Žigmunda, šovića hostia dali na vedomie, že sa ktorý loptu postúpil Gagovićovi, neprišli iba brániť, ale v otvorenej a tento ju rutinovane zaslal do hre vytvoriť si čím lepší výsledok. siete. V 24. minúte veľká tlačenica Prví nebezpečne zaútočili práve v trestnom území Borca, v ktorej hostia už v 2. minúte, keď Benka sa najlepšie vynašiel Kovačević a vysoko centroval do trestného zblízka loptu dorazil do siete – 0 : 2.

Domáci prvýkrát nebezpečne územia domácich. Gagović hlavičkoval na opačnú stranu, ale strela zaútočili v 51. minúte, ale ostrá nabiehajúceho J. Žigmunda trafila strela Gajića odišla ponad bránu. brankára Đukića. V 6. minúte voľný V 53. minúte rýchla akcia hostí kop za hostí spoza hranice trest- po ľavej strane. Kovačević prihral ného územia nevyužil Kotiv, keď pred bránu Gagovićovi a lopta ostrá strela cielila nad bránu. Dve sa ocitla v sieti. O dve minúty minúty neskoršie bola radosť hos- neskoršie hattrick Gagovića – 0 :

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

4. V 61. minúte kombinovali Milić, Gagović a Kotiv, ktorý z 10 metrov aj piatykrát rozvlnil sieť Borca. Na 0 : 6 zvýšil Milić a domáci čestný gól vsietili v poslednej minúte zápasu.

SLÁVIA: Brna, Vladimír Kuchta, Tošić, Milec, Mirković, Nímet,

Kotiv, J. Žigmund (Petrović), Gagović, Kovačević (M. Žigmund), Benka (Milić) Výsledky 2. kola: Kriváň – Bačka 3 : 1, B. Hajduk – Neštin 1 : 3, Vajska – Maglić 1 : 0, Borac – Slávia 1 : 6, Soko – Naša hviezda 2 : 1.

V 3. kole sa stretnú: Naša hviezda – Kriváň, Slávia – Soko, Maglić – Borac, Neštin – Vajska, Bačka – B. Hajduk. Zápasy sa začínajú o 16.30 hod.

MOL BÁČSKA PALANKA II. TRIEDA

Revue gólov a zahodených šancí JEDNOTA 1950 – MLADOST 5 : 0

Ján Murtin

B

ola to hra mačky s myšou a hostia môžu byť spokojní, že výsledok nebol dvojciferný. Už v 1. minúte Dalibor Lončar a Čipkár nastrelili brvno, resp. žrď a hostia po prvý gól Čipkára v 20. minúte neprešli na polovicu domácich.

Na 2 : 0 v 30. minúte zvýšil Dalibor Lončar a v 41. minúte Čipkár stanovil výsledok prvého polčasu 3 : 0.

V 46. minúte mladý náhradník

Hataľa zvýšil náskok, a potom obecenstvo do konca zápasu sledovalo revue zahodených šancí. Konečne v 83. minúte Čipkár pekným oblúčikom dal aj svoj tretí gól pre konečných 5 : 0.

JEDNOTA 1950: Zahorec, Kulík, Benko, Huďan (Supek), Selec (Fábry), Čipkár, Horvát, Dalibor Lončar (Hataľa), Drieňovský, Dane Lončar, Molnár V druhom kole Jednota hosťuje FK Proleter Karađorđevo.

• ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

strieľal presne do brankára.

AŠK: Pleva, Ďuríček, Vesin, Prodanović (Gál), Apostolović, Korać, Birmanac, ho, pričom nedovoleRaičević (Šťastný), ne štartoval a zavinil Malo (Novaković), penaltu, ktorú domáci Dušan Prodanović M. Števko, Mijić futbalisti zrejme vedeli neobozretne Na nedeľu Aravyužiť. Nuž a potom štartoval a zavinil dáčania uhostia hostia do konca zápasu penaltu celok Rusanda z znovu boli lepší. ObMeleniec a pokúsia liehali bránu Proleteru, vytvá- sa napraviť dojem, prinavrátiť rali si šance, ale čo to stojí, keď sebadôveru a vymaniť sa z dna ich nevedeli využiť. Najlepšiu tabuľky. príležitosť mal Novaković, ale Foto: Suzana Kokavská

Počítajú sa góly, nie šance PROLETER – AŠK 2 : 0 (1 : 0)

Vladimír Gál

N

a samom začiatku domáci nevyužili dve šance, po čom hostia prebrali iniciatívu a úplne dominovali ihriskom. Takou hrou si vytvorili tri pekné šance. Najprv Birmanac dvakrát dobre strieľal, ale jeho strelu brankár Proleteru kryl.

Najlepšiu šancu mal Mijić, ktorý z piatich metrov strelil vedľa. Táto

neúčinnosť sa vo finiši polčasu vypomstila Aradáčanom. V poslednej minúte strela z voľného kopu trafila jedného hráča AŠK v živom múre, zmenila smer, oklamala brankára Plevu a ocitla sa v sieti.

Na začiatku druhého polčasu Apostolović bol neobozretný, domáci útočník mu odňal loptu a vyrazil sám pred brankára.

Prodanović sa pokúsil zastaviť

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Stratil lepší tím PARTIZAN – HAJDUŠICA 2 : 1 (2 : 1)

Vladimír Hudec

H

ajdušičania na hosťovaní v Kajtasove boli omnoho lepší od svojho hostiteľa, ale čo to stojí, keď početné šance, ktoré si vytvorili, nevedeli aj premeniť.

Od prvej minúty Hajdušičania dali najavo, že mienia vyhrať, útočili, obliehali bránu domáceho brankára, vytvárali si šance. Domáci hrali podriadenú

úlohu, avšak v 22. minúte ich stredopoliar z voľného kopu z 30-metrovej diaľky opravdivým eurogólom prekonal Melicha a priniesol radosť svojmu celku.

V 32. minúte voľný kop bol aj pred gólom Partizanu. Radović využil neobozretnosť domácich hráčov, pripravujúcich sa postaviť živý múr, a prekvapil brankára 1 : 1. Len čo sa pohli zo stredu, domáci zorganizo-

MESTSKÁ B LIGA ZREŇANIN

Ostrou hrou kontrolovali zápas TAMIŠ – MLADOSŤ 3 : 1 (2 : 0)

Darko Sládeček

V

druhom kole majstrovstiev domáci hráči od samého začiatku agresívnou hrou kontrolovali zápas. Ostrá hra domácich síce bola v hraniciach dovoleného, ale na momenty predsa len príliš ostrá, v dôsledku čoho už v 15. minúte ihrisko pre zranenie musel opustiť Rac a v 30. minúte z rovnakých dôvodov aj Pavel Kalapiš. V takom pomere síl hostia sa hlavne bránili, ale sa im nepodarilo aj obrániť sa.

Brankára Mladosti najprv v 19. mi• ŠPORT •

núte prekonal Cvetković z penalty, a potom v 31. minúte po rýchlom protiútoku aj Rašić.

V druhom polčase hra bola hlavne vyrovnaná; oba celky dali po jeden gól. Na 3 : 0 v 72. minúte zvýšil Milenković, a v 82. minúte výsledok korigoval Šofranko.

MLADOSŤ: Nagy, V. Poničan (Marijanović), P. Kalapiš (Šofranko), S. Žižić, Karačoni, J. Poničan, Goda, B. Žižić, Rac (Paraljov), Kurunci, Đ. Kalapiš.

Na budúcu nedeľu FK Mladosť čaká ZŠF Petlić v Bielom Blate.

Dragoslav Radović prekvapil obranu a brankára Partizanu

vali rýchly protiútok. Pritom sa ich útočník ocitol v hlbokom ofsajde, ale sa píšťala rozhodcu Nikolu Grujića z Vršca neozvala, čo domáci, pravdaže, využili a znovu sa ujali vedenia. Ani toto veľmi nezmýlilo hostí, ktorí sa do konca polčasu snažili znovu vyrovnať. Mali na to aj stopercentnú príležitosť, keď vo finiši

polčasu rozhodca ukázal na biely bod, ale Stojkovski strieľal vedľa.

Po zmene strán domáci zatvorili všetky cesty k svojej bráne.

Predsa sa Hajdušičanom podarilo preniknúť cez tento svojrázny bunker, ale sieť za brankárom Partizanu akoby bola začarovaná. Iba počas prvej štvrťhodinky druhého polčasu vo výhľadných šanciach boli Maliar, Hrudka, Pomorišac, Radović, ale lopta buď končila vedľa brány, alebo v rukách domáceho brankára, a tak sa Hajdušičania domov vrátili bez bodov, aj keď si hrou a šancami zaslúžili všetky tri.

HAJDUŠICA: Melich, Radulović, Mršić, Folťan, Stojkovski, Maliar, Pomorišac (Ružić), Anđelovski (Đukić), Marko, Radović, Hrudka (Đaković) Ostatné výsledky 3. kola: Potporanj – Jedinstvo 2 : 0, Karaš (J) – Borac (VG) 0 : 0, Vojvodina (S) – Ševac 3 : 2, Vojvodina (CC) – Dunav 4 : 0, Karaš (K) – Ratar 3 : 1, Borac (VS) – Banat 8 : 0.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský OFK Binguľa – Borac (Ilinci) 2 : 0. Binguľčania po treťom kole majú stopercentný výkon.

Nad tímom FK Borac z Iliniec na svojom ihrisku vyhrali gólmi Plačkovića a Papa.

Jednota (Ľuba) – Hajduk (Višnjićevo) 1 : 1. Hajduk sa v týchto majstrovstvách ukázal

ako skúsenejší a úspešnejší tím od Jednoty z Ľuby, čo potvrdili aj na ihrisku v Ľube, odkiaľ si domov odniesli bod. Gól pre Jednotu vsietil Ćalić a pre Hajduk Vejnović.

Jednota (Šíd) – Bratstvo (Sot) 2 : 0. Šíďania čakali až tretie kolo, aby zaznamenali úplný úspech a prvú výhru. Umožnili im to strely Đorđevića a Radosavljevića.

37 /4664/ 12. 9. 2015

49

Šport MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Zaslúžené tri body BORAC – TATRA 0 : 3 (0 : 2)

Pavel Pálik

hľadných šancí. Konečne v 76. minúte Grijak jednu z početných šancí aj premenil a bolo konečných 0 : 3.

Zápas sledovalo zo 30 divákov, pískal Davidović z Nového Sadu, ktorý jedinú žltú kartu

O

bavy, že v Rakovci bude ťažko, sa nesplnili. Tatra bola omnoho lepšia od svojho súpera, vsietila tri efektné góly a zaslúžene vyhrala. Už v 6. minúte Zorzić po kombinácii s Grijakom priniesol hosťom vedenie. V 8. minúte Grijak po rýchlom protiútoku zvýšil na 0 : 2. Po tomto góle hostia zastali, čo domáci využili, vyrovnali hru a vytvorili si aj niekoľko šancí, ktoré naladený Privizer bravúrnymi zákrokmi zneškodnil.

Po oddychu hostia znovu dominovali, ale Rašiovan, Grijak, Klaić a iní prepásli niekoľko vý-

Brankár Ivan Privizer sa nedal prekvapiť

ukázal domácemu hráčovi Perićovi.

TATRA: Privizer, Ábelovský, Babić (Červený), Savić, Osmajić (Martinko), Rašiovan, Jakšić, Žugić, Grijak, Klaić, Zorzić (Alargić) Výsledky 2. kola: Borac – Tatra 0 : 3, Sremac – Bačka 0 : 4, Fruškogorac – Čenej 3 : 0, Kabel Štrand – RFK Novi Sad 1921 0 : 2. Voľný bol Centar NS. V 3. kole sa stretnú (13. septembra o 16.00 h): Čenej – Kabel štrand, Bačka – Fruškogorac, Tatra – Sremac, Centar – Borac. Voľný bude RFK NS 1921.

V sobotu dorastenci Tatry v prvom kole majstrovstiev v Novosadskej lige v Kysáči vyhrali nad FK Fruškogorski partizan z Bukovca 2 : 0. Oba góly vsietil Martin Budík.

STARÁ PAZOVA

Nové športové rekvizity pre školu Anna Lešťanová

V

rámci realizácie Akčného plánu stratégie rozvoja školského športu vo Vojvodine na obdobie rokov 2013 – 2017 naplánované je i zadováženie nových rekvizít pre telesnú výchovu. Pokrajinský

sekretariát pre šport a mládež zabezpečil prostriedky a Zväz pre školský šport Vojvodiny realizoval kúpu. Medzi základnými školami z územia Vojvodiny, v ktorých od 1. septembra deti cvičia na nových rekvizitách, je i staropazovská ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

V mene ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zmluvu podpísal riaditeľ Janko Havran, ktorý si spolu s profesorkami Alenou Litavskou a Aničkou Balážovou (zľava) pozreli aj prezentácie cvičení na rekvizitách

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Slávnostné podpisovanie zmlúv sa konalo 20. augusta v Novom Sade, po čom v novosadskom Sokolskom dome nasledovala praktická časť, čiže ukážková prezentácia cvičení na nových športových zariadeniach. Učiteľom a profesorom škôl boli demonštrované

príklady inovatívnych rekvizít, s ktorými sa mnohí po prvýkrát stretli. Rekvizity dostali školy, ktoré buď nemajú telocvične, alebo sú opotrebované a neprimerané na vykonávanie výučby telesnej výchovy.

Foto: z archívu školy ŽENSKÁ EKIPA BK JEDNOTA ZO ŠÍDU na cyklistickej dráhe na Stražilove v nedeľu 6. septembra zaznamenala ďalší úspech. Cyklistka tohto klubu Mária Tanciková (na fotografii vpravo) sa stala víťazkou, a tým aj majsterkou Vojvodiny na rok 2015.

Jej kamarátka Jovana Radovanovićová (vľavo) obsadila druhé miesto.

Týmto sa ženská ekipa Jednoty stala majstrom Vojvodiny na rok 2015.

St. S. • ŠPORT •

Oberači pri práci

„Je sladké. Bude z neho chutné víno,“ konštatoval Ivan Pleva.

Zástup oberačov na fiakroch, vozoch a traktoroch sa vybral do vinohradov

BOLI SME NA 8. ARADÁČSKEJ HROZNOVEJ OBERAČKE

Hrozno urodilo, bude vínka Vladimír Hudec

V

eľký počet slnečných dní vraj toho roku žičil viniču a významne prispel k dobrej cukornatosti hrozna, čo je jedným zo základných predpokladov chutného a kvalitného vína. Spokojní sú aj aradáčski vinohradníci a vinári a majú dôvod oslavovať, a preto nie div, že aj v sobotu 5. septembra na ôsmom v poradí podujatí Aradáčska hroznová oberačka bolo veselo. Ani oblaky prinášajúce dážď, ktoré sa vznášali nad Aradáčom, nepokazili náladu a nezmýlili krojovaných oberačov a vinohradníkov a spolu so svojimi hosťami z pokrajiny, obce, mesta Zreňanin, ako aj z viacerých združení vinohradníkov z iných osád vybrali sa do vinohradov. Neodradil ich ani tichý dáždik, ktorý ich začal kropiť, ale predsa len upustil pred veselou náladou.

Najprv sa pristavili vo vinohrade Janka Jánošíka, pokračovali do vinohradov Pavla Viliačika, Pavla Čemana, Igora Ábelovského, Pavla Hučoka. Všade ich dočkali usmiati a spokojní domáci a vkusne pripravené pohostenie, sladké a slané špeciality – klobásy, slaninka, rožky, rejteš, herovky, drobné ko-

láčiky... a, pravdaže, sladké hrozno a chutné vína. Pozastavili sa, ochutnali vlaňajšie víno, zajedli si z klobásy, porozprávali sa s domácimi, obzreli si vinohrad, vymenili si skúsenosti a hybaj ďalej až po vinohrad Ivana Plevu, kde ich tiež čakalo občerstvenie a lahôdky.

Oberačov však lákali aj veľké modré strapce, takže sa najprv dali do práce. Tí trochu starší im „pomáhali“ hudbou a spevom, a na záver si všetci spolu zaspievali, trochu na srbskú a trochu na slovenskú nôtu. Všetci spolu sa potom vybrali domov, čiže do Labátovej siene, kde mladé dievky hrozno „vymúľali“ starobylým spôsobom – mliaždením, a tak symbolicky označili začiatok nového cyklu výroby vína.

Veselo bolo aj vo večerných hodinách pri bohatom kultúrno-umeleckom programe a zábava pokračovala do neskorých nočných hodín.

Vcelku bolo to ešte jedno vydarené podujatie, na ktorom prezentovali aradáčske vinohrady a vína, ale aj všetko to, čo prípadní návštevníci môžu dostať, ak zavítajú do tejto banátskej osady spejúcej k vidieckej turistike.

Veľké a sladké strapce hrozna vábili pohľady oberačov

Pavel Hučok (vľavo) vysvetľuje, na aké problémy narážal, kým vysadil svoj mladý vinohrad

„Koštuj, švagre, vlaňajšie,“ ponúkol Pavel Čeman (vpravo) svojho švagra Adama Čemana, tiež vinohradníka.

Ján Svetlík aj toho roku pukaním pastierskym bičom „rozdúral škorce“

Hrozno „vymúľali“ tradičným spôsobom – bosými dievčenskými nohami

Mladí vinohradníci Albert Wihnal, Ivan Pleva a Janko Hrubík (zľava) analyzujú zdravotný stav viniča

Prvý predseda Basketbalového zväzu Sriemu a jeden zo zakladateľov BK Stará Pazova Matej Bzovský v úlohe playmakera

Prvá generácia basketbalistov FK Jednota

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Basketbalový klub Stará Pazova Začiatky basketbalového športu v Starej Pazove siahajú do roku 1950, keď pri príležitosti osláv 1. mája na nádvorí Sokolského domu prvý basketbalový Na zápas zohrali domáci chlapci a basketbalisti novosadského Kabelu. Výsledok bol tréningu 33 : 33. Basketbal sa však v Starej Pazove prvýkrát začal hrávať na začiatku školského roku 1947/48 pod improvizovanými košmi a pod taktovkou Iliju Radoševića, profesora na vtedajšom nižšom gymnáziu. Hralo sa loptou pre hádzanú.

Staropazovskí nadšenci boli priekopníci tohto športu v celom Srieme. Prvým predsedom novozaloženého Basketbalového zväzu Sriemu bol Matej Bzovský, ktorý spolu s Ivicom Bijelicom, Nebojšom Ivkovićom, Miodragom Đurđevićom, Pavlom Zoljanom, Miodragom Ilićom, Karlom Kerstingom,Vojislavom Kneževićom, Slobodanom Milanovićom, Zvonimirom Ferencom a Brankom Sontićom v tom istom roku aj úradne v St. Pazove založili basketbalový klub, ktorý pomenovali Jednota. Prvými trénermi boli Strahinja Druhá generácia staropazovských Alagić a Todor Lazić. basketbalistov z roku 1956/57 Spočiatku sa hralo na otvorených ihriskách, ktoré hlavne sami dobrovoľnou prácou vybudovali na škvare, a potom aj na betóne. Neskoršie basketbal nadobúdal popularitu aj medzi dievčatami. Spočiatku to bol jeden klub s mužským a ženským tímom, avšak časom vznikli dva navzájom nezávislé kluby – mužský a ženský.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia klub premenovali na Lifam. V tom období v St. Pazove pôsobí aj OKK Stará Pazova. Spájaním týchto dvoch klubov roku 1999 vznikol Basketbalový klub Stará Pazova, ktorý dnes hrá v 1. srbskej lige.

V klube v minulosti pracovali o. i. aj známi tréneri: Zdravko Kubat, Bratislav Đorđević, Božidar Maljković a ďalší. Pre Staropazovčanov občas hrávali aj známi juhoslovanskí reprezentanti Ljubodrag Duci Simonović, Radmilo Mišović, Zoran Slavnić, Dragiša Vučinić a Dragan Kapičić, ktorí značne prispeli k popularizácii tohto športu medzi mladými. Mnoho je mien, ktoré nechali trvalé stopy v dejinách klubu. Medzi nimi sú aj Miroslav Paško, Milan Stepanović, Štefan Havran, Dragan Kremić, Miroslav Medveď, Vladimír Varga, Slavo Vereš, Miroslav Mesarović, Staša Gajin, Dimitrije Gajić, Bogdan Cvijetić… a mnohí iní. Medzi najväčšie úspechy Tím staropazovskej Jednoty z roku 1970: stoja (zľava): klubu akiste patrí prebojovanie do I. ligy Srbska a účasť v kvalifikáciách BK Stará Mesarović, Kapetanović, Vereš, Cvijetić, M. Medveď; o postup do silnej juhoslovanskej ligy.

Pazova v drepe (zľava): Bobin, Smuđa, Borovac, Pap, Varga Matej Bzovský – BK Apatin Foto: z archívu autora a klubu 2009/10 Generácia staropazovských basketbalistov z roku 1979/80, v ktorej hrali aj známi juhoslovanskí reprezentanti Dragiša Vučinić (stojí štvrtý zľava) a Ljubodrag Duci Simonović (v drepe prvý sprava)

Hráči FK Lifam pozorne počúvajú pokyny známeho trénera Božidara Maljkovića (stojí prvý sprava)

Juniori Generácia staropazovských basketbalistov z roku 1999/2000