Hlas 48 2017

V Aradáči unikátna ohrada v novom rúchu Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 2. 12. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4779/

48

Z obsahu

2. 12. 2017 | 48 /4779/

Uzávierka čísla: 29. 11. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Rozsudky a tresty 5 Nová budova na starej adrese 6 Stretnutia dýchajúce priateľstvom

10 SLOVENSKO 10 Prestal som veriť v zázraky

11 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Prísne pokuty (ne)zmenia vodičov 14 Keď klampiar melie papriku 18 Dielňami čelia nude a zabudnutiu

Pracovná návšteva poslancov dvoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky v Srbsku prebiehala od 21. do 24. novembra. Počas nej hostia zo Slovenska navštívili Belehrad, Starú Pazovu, Kovačicu, Petrovec, Kysáč a Nový Sad. (s. 6 – 7) Kolektív autorov Foto: O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Vaše rozprávky

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Africký mor ošípaných sa liečiť nedá 28 December v našich záhradách 29 Ako finančne zvládnuť Vianoce

31 KULTÚRA 32 Nové v novom 34 Okrem literárnych, aj iné témy

V sobotu 25. novembra v Novom Sade prebiehala 13. muzikologická konferencia, na ktorej sa hovorilo o slovenských hudobných skladateľoch pôsobiacich vo Vojvodine. Okrem toho prezentovali zborník prác z minuloročnej konferencie a otvorili výstavu o ľudových hudobných nástrojoch na Slovensku. (s. 31) E. Šranková

35 Otec rytier, Marka dračica

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 47 Hrajú ako Barselona 48 Keď susedia nesedia...

51 Jelene vodné Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

Výtvarný tábor Makovička, 18. v poradí, za prítomnosti 70 účastníkov, žiakov z ôsmich prostredí, sa uskutočnil 25. novembra v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. (s. 33) J. Čiep

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Ryba smrdí od hlavy Je len zdanie, alebo sú ľudia vskutku čoraz nervóznejší, hašterivejší, surovejší? Žeby ozaj súčasné naše verejné i súkromné verbálne prejavy nadobúdali na decibeloch? Sú vskutku písané poznámky, komentáre, odkazy (najmä tie na spoločenských sieťach) furt bohatšie na neokrôchané, ba bezočivé slová a syntagmy, za aké sa prichodí (alebo sa donedávna prichodilo?) červenať; alebo sme na omyle?

A

k sú „odpovede“ na uvedené otázky kladné, nemožno sa nezamyslieť, prečo je tomu tak. Hoci po rozbalení balíka sa z neho hrnú nové a nové otázky. Kde vyviera prameň ľudskej nevraživosti? V akej miere sa na vytrysknutí gejzíru vášní a neznášanlivosti podieľajú verejní činitelia? Vari by nemali práve oni byť tí, ktorí slúžia príkladom v záhonoch s krehkými bylinkami, akými sú trebárs ľudská dôstojnosť, vzájomné porozumenie, zhovievavosť a pekné správanie? Zamýšľajú sa vôbec nad otázkami etiky na pláne medziľudských vzťahov, verejného (i privátneho) dialógu?

Prečo sa napríklad na pôde Národného zhromaždenia Republiky Srbsko (a nie práve zriedkavo) vyskytujú situácie známe z inak masovo sledovaných tzv. realitných šou?

Toť pred niekoľkými dňami na zasadnutí parlamentu (schôdzu vraj zvolali „až“ 24 hodín a 1 minútu pred jej začiatkom, čo znemožnilo opozičných poslancov, aby navrhli doplniť predostretý rokovací program!) došlo ku „kultúrnej“ verbálnej prestrelke medzi predsedníčkou parlamentu Majou Gojkovićovou a ministerkou dopravy a infraštruktúry Zoranou Mihajlovićovou.

Prvá vinu za „oneskorené pozvánky“ zvalila na druhú, na čo jej vraj táto (uviedol Blic z 25. novembra t. r.) odbrúsila: „Klameš! Prečo klameš?“ Urazená pani Gojkovićová precedila pomedzi zuby: “Ja sa tebe nemiešam do práce ministerstva a nebudeš sa ani ty do toho, ako ja vediem parlament!“ Vzápätí na ten deň skončila „vedenie parlamentu“ a zasadačku opustila. Kopnúc pod koberec

Konfuciovo ponaučenie Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe.

Inkriminovanú schôdzu parlamentu sme nesledovali, časti niektorých ale áno.

Neraz predsedníčka Gojkovićová vyriekla napomenutia, respektíve naložila opozičným poslancom, aby opustili zasadaciu sieň, neraz sa voči nim správala spupne. Stalo sa, že ju v jej pracovni v budove NZ navštívili poslanci hnutia Dveri, a potom ukazovala stopy po uštipnutí na ruke. Pred niekoľkými dňami na schôdzi administratívneho výboru NZ predák toho istého hnutia Boško Obradović šermoval myškou počítača pred nosom predsedovi výboru Aleksandrovi Martinovićovi. Nevieme, či ho poslanec Obradović aj udrel, vieme ale, že pred časom „prepašoval“ do poslaneckej lavice väčší kameň. Je tiež pravda, že pán Martinović (a nielen on) sa x-krát vyznamenal nevraživými iritujúcimi prejavmi adresovanými svojim politickým sokom (medzi ktorými si tiež podaktorí nedbajú na slovník). Vokabulár, ktorý by nemal mať miesto ani v „zasadačkách“ firiem, akými sú Farma, Zadruga, Parovi a pod., absolútne nesluší účastníkom práce najvyššieho zastupiteľského a zákonodarného orgánu Srbska.

Keď ale na pôde NZ badať príliv neprimeraného verbálneho správania, ktoré občas plodí násilie fyzické, akým je aj „cviknutie Dvermi“ či „útok myšky“, nemožno sa zbaviť dojmu, že aj v tomto prípade platí výrok, podľa ktorého ryba smrdí od hlavy.

Alebo sa mýlime?

Juraj Bartoš

Čítajte nás aj na www.hl.rs.

48 /4779/ 2. 12. 2017

3

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Ministerský Rozsudky a tresty slovník Oto Filip

Jasmina Pániková

F

ormovaním novej vlády pred piatimi mesiacmi dostali sme 21 (staro)nových ministrov. Pripomeňme si, o troch viac než v predošlom zložení. I keď sa hovorilo o novej vláde, mená, tváre a ich počiny nám boli dobre známe.

O podaktorých sme sa už viackrát zmieňovali. Nie preto, že sú nám veľmi sympatickí, skôr pre ich činy, ktoré sú zrozumiteľné iba im samým.

Najviac spomínaný bol, samozrejme, terajší minister obrany. Jednoducho, minister je nevyčerpateľnou inšpiráciou a vždy prichystaný prekvapiť.

Rovnako začala prekvapovať aj premiérka, najmä slovníkom, ktorý, uznajme, nepatrí osobám na takej funkcii. Že by sa premiérka uzrela na bývalého premiéra? Nie „najnovšieho bývalého“, ten bol a zostal príliš seriózny. Máme na mysli predsa toho predošlého. Ak zoberie mikrofón do rúk a zaspieva – všetkým bude známe, o koho ide. Jednoznačne ministra zahraničných vecí. O osobu, ktorá nás prezentuje vo svete. Politicky, umelecky, všelijako.

Najnovším potvrdením bohatého slovníka nášho ministra zahraničných vecí bolo jeho zmienenie sa o Kosove v Spojených národoch.

Svoje presvedčenie, že sa Kosovo nestane členom Spojených národov, vyjadril skôr ľudovo, v štýle uličného rozhovoru, než slovníkom ministra zahraničných vecí. Dostane Kosovo stoličku v UN? „Malo sutra,“ odpovedá minister. Pokým jedna časť verejnosti nie je oduševnená takým vyjadrovaním sa (ale ani prekvapená), druhá časť zase pozdravuje ministrovu odvážnosť povedať v každej chvíli všetko, čo si myslí. Bravo! Tak sa má správať na Balkáne! Ibaže čo ak nám niekto povie „malo sutra“ keď ide o napr. členstvo v EÚ? Bude aj vtedy jazyk rýchlo reagovať a predbehne pomalý mozog? A ďalšia otázka: Čo ak odpoveď bude v angličtine? Podľa jeho všeobecne známych znalostí tohto jazyka môžeme predpokladať, aká by ona bola, avšak radšej nenapíšeme.

4

www.hl.rs

P

ozornosť svetovej verejnosti bola v tretej dekáde novembra upriamená nielen na nedávny najkrvavejší útok v moderných dejinách Egypta, počas ktorého tridsiatka maskovaných teroristov, zrejme stúpencov Islamského štátu, zversky zmasakrovala počas piatkového prepadu mešity Ravda v Bir al-Abde viac než tri stovky ľudí, alebo na odchod dlhoročného vládcu Zimbabwe Roberta Mugabeho z moci. V stredu 22. novembra sa mnohé pohľady upierali na Haag, kde Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odsúdil generála Ratka Mladića na doživotné väzenie za zločiny spáchané počas vojny v Bosne a Hercegovine. Uznal ho vinným v desiatich z jedenástich bodov obžaloby: z úmyslu o genocídu v súvislosti s masakrom v Srebrenici v júli 1995, zo zločinov proti ľudskosti, z porušenia zvyklostí vojnového práva... Na trest doživotného odňatia slobody, ktorý je prvostupňovým rozsudkom, čo znamená, že ešte nie je právoplatný a že sa proti nemu obhajoba môže odvolať, rôzne reakcie prišli z rôznych strán. Od samotného Mladića sa počulo to už dávno obohraté: že nejde o spravodlivosť, ale o pokus kriminalizovať srbský národ, ktorý sa bránil proti agresii. Rozsudok kladne privítali nielen rodiny moslimských vojnových obetí, ale aj predstavitelia NATO, EÚ či Vysokého komisára OSN pre ľudské



práva. Reakcie našich popredných činiteľov boli dosť zdržanlivé, hlavne sa odvolávajúce na nutnosť hľadieť do budúcnosti. Prezident Aleksandar Vučić podotkol, že je rozsudok generálovi Mladićovi očakávaný, že deň nie je ani na radosť, ani na smútok, ale na to, aby sme videli, akú budúcnosť si prajeme. V podobnej tónine sa zmienila i premiérka Ana Brnabićová: rozsudok nie je prekvapením pre srbský národ a treba sa nám otočiť k budúcnosti, aby sme konečne mali stabilný štát. Podľa ministra obrany Aleksandra Vulina Haagsky tribunál, ktorý nadmerne často súdil podľa politickej sily a veľmi málo podľa spravodlivosti, nás ani nepomeril, ani neumožnil rovnaké rešpektovanie všetkých obetí, úporne označujúc Srbov za jediných vinníkov za zločiny a vojny. Demokratická strana oznámila, že je rozsudok Mladićovi dlho očakávané naplnenie spravodlivosti, predpoklad pomerenia sa a že odstraňuje škvrnu zo Srbska, kým Demokratická strana Srbska ocenila, že formálno-právne ide o rozsudok jednej osobe, no politicky pozerané je to i rozsudok srbskému národu a Republike Srbskej...

V očakávaní konečného druhostupňového rozsudku v mesiacoch, keď sa blíži formálne ukončenie práce Haagskeho tribunálu, zaiste bude dosť času aj na viaceré dôkladné súvahy jeho účinkov: rozbor 83 právoplatných trestov a toho, že oslobodil 19 osôb, nie vždy tých, ktorých mal. Usudzu-

júc podľa počtu a dĺžky rozsudkov a trestov, už dnes možno kvitovať, že je haagska spravodlivosť už roky selektívna, že tribunál v rozličných prípadoch uplatňoval rozličné súdne metre, že sa nevyhol politickým vplyvom veľkých, predovšetkým USA... Dokladom toho je v prvom rade údaj, že je päťdesiatšesť Srbov odsúdených na takmer tisíc rokov väzenia, čo je mnohonásobne viac od iných aktérov vo vojnách. Stoštrnásť rokov väzenia je určených pre desiatich Chorvátov, kým šiesti moslimovia strávia vo väzniciach štyridsaťsedem rokov. Trest dostal len jeden Albánec, a to trinásť rokov v chládku.

Nemožno prehliadnuť ani fakt, že sú zbavení viny alebo prepustení známi vlajkonosiči vojen z radov iných národov – Naser Orić (Armáda BaH), chorvátski generáli Ante Gotovina, Mladen Markač a Ivan Čermak, že sa na slobode z Kosova ocitli Ramush Haradinaj, Idriz Balaj a iní. Všetko to nasvedčuje, že ide o politický súd, už i pre haagsky odkaz, že vinníci medzi najsilnejšími riadiacimi ohnivkami všetkých krvavých vojen, ktoré prebiehali na týchto priestranstvách, vlastne ani neexistujú.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij, autor románu Zločin a trest, ktorého základným posolstvom je, že každý zločin bude raz potrestaný, by sa po tom všetkom asi v hrobe obrátil. A i pre čosi iné: nerešpektovanie základnej idey diela, ktorej podstatou je, že nič nedáva človeku právo zabiť iného.

Chmúrna doba, chmúrne zločiny. Len rozsudkov a trestov je málo a nie vždy určených tým, ktorí by za ne museli už dávno zodpovedať.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

STEVICA MARKOVIĆ, PREDSEDA ZVÄZU VÝROBCOV TRADIČNÝCH PRODUKTOV SRBSKA

Kopa falšovateľov Oto Filip Zväz, ktorý vediete, má názov Originál Srbsko. Čo by ste označili za jeden z najväčších problémov v jeho pôsobení?

– Napriek našej snahe zapájať do činnosti čím väčší počet záujemcov a spoločne nastupovať, ako sme to robili na Veľtrhu etno potravín a nápojov v Belehrade, stále zápasíme

Informačno-politický týždenník

s viacerými problémami. Jedným z najväčších sú falšovatelia. Podpisuje sa pod to i nepochopenie štátnych inštitúcií. Uvediem príklad, že sa ajvar z Leskovca otvorene prezentuje a predáva cez internetovú stránku Kupujem-prodajem. A je aspoň dvadsať ľudí, ktorí používajú názov Leskovský ajvar. Títo nie sú jeho oprávnení užívatelia, čo znamená, že ide o zneužitie intelektuálneho vlast-

níctva. Čo by sa stalo, keby v Spojených štátoch dakto takto zneužíval názov Nike, Reebok, Adidas? Pod značkou Futocká kapusta s chráneným zemepisným pôvodom sa v Leskovci a v Niši predávajú jej rôzne napodobeniny. Povedal by som, že akási hybridná, svieža kapusta. A sú to len dva príklady z oveľa väčšieho počtu rôznych prechmatov, ktorých sa falšovatelia stále dopúšťajú.

• TÝŽDEŇ •

POLOŽILI ZÁKLADNÝ KAMEŇ BUDOVY RTVV

Nová budova na starej adrese Jasmina Pániková

P

o osemnástich rokoch Rádio-televízia Vojvodina dostala prvé konkrétne znaky, že čoskoro bude sídliť vo vlastných priestoroch. Presnejšie v stredu 22. novembra na priestore niekdajšej budovy na Mišeluku, ktorú zbúrali NATO agresori v roku 1999, srbský prezident Aleksandar Vučić a predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović položili základný kameň novej budovy RTVV. Mesto, pokrajina a republika sa tentoraz zjednotili, aby zabezpečili lepšie a včasnejšie informovanie občanov Vojvodiny, čo by sa malo umožniť modernejšími a kvalitnejšími podmienkami na prácu, ktoré by zamestatnci mali mať po výstavbe novej budovy rozlohy takmer 18-tisíc m2. Stavenisko na Mišeluku je jedno z najväčších stavenísk v súčasnosti v našej krajine. Práce na výstavbe

Základný kameň položili prezident Vučić a predseda pokrajinskej vlády Mirović

objektu začali 6. novembra a lehota na ukončenie prác je 480 dní. Na tieto účely republiková a pokrajinská vláda zatiaľ vyčlenili 800 miliónov dinárov. V novej budove, ktorú avizovali ako nový symbol Nového Sadu, budú sídliť

televízia, rádio, web redakcia, ako aj ďalšie sprievodné služby.

Za prítomnosti ministra kultúry a informovania Vladana Vukosavljevića, predsedu Zhromaždenia APV Istvána Pásztora, pokrajinských tajomníkov a primátora

Nového Sadu Miloša Vučevića, generálneho riaditeľa RTVV Miodraga Koprivicu, ako aj početných novinárov Aleksandar Vučić pripomenul NATO agresiu, ako aj nečinnosť predošlej vlády podniknúť konkrétne kroky, najprv vyčistiť terén, a potom aj zabezpečiť prostriedky na výstavbu. „Toto nie je jediným miestom, ktoré zničili NATO bomby a rakety, avšak namiesto toho, aby sme plakali na troskách, my budujeme, modernejšie, lepšie a silnejšie,“ zdôraznil prezident Vučić.

Pred oficiálnym položením základného kameňa všetci rečníci nezabudli zdôrazniť počet jazykov, v ktorých program vysiela RTVV, ako aj podmienky, v ktorých doposiaľ pracovali. „Aj naďalej budeme pracovať na tom, aby sa Rádio-televízia Vojvodina, ako jeden z dvoch verejných servisov v našej krajine, stal jedným zo stredísk informovania v Podunajsku. Na to nás zaväzuje aj skutočnosť, že produkujeme program v ôsmich jazykoch podunajských krajín,“ zdôraznil generálny riaditeľ Koprivica.

16 DNÍ AKTIVIZMU BOJA PROTI NÁSILIU NA ŽENÁCH

Školením k prevencii a zamedzeniu J. Pániková

O

d začiatku roka v našej krajine v rodinnom a partnerskom násilí o život prišlo viac ako 20 žien. V porovnaní s minulým rokom ide o menší počet obetí, ale to v žiadnom prípade neznamená, že máme ignorovať tento problém, keďže sa násilie na ženách hociktorého druhu zjavuje každodenne.

Medzinárodná kampaň 16 dní aktivizmu boja proti násiliu na ženách, ku ktorej sa pridáva aj náš týždenník, štartovala 25. novembra a potrvá do 10. decembra – Medzinárodného dňa ľudských práv.

Avšak nestačí, aby sme iba 16 dní v roku otvorene hovorili o probléme, s ktorým, podľa štatistík, zápasí každá druhá • TÝŽDEŇ •

Uvedené orgány majú iba ježena v našej krajine. Nesmieme zabudnúť, že sa násilie nepre- den cieľ: pozdvihnúť povedomie javuje iba fyzicky. Časté je aj občanov o probléme násilia na psychické či ekonomické nási- ženách, čiže o rodovo založenom lenstvo, ktoré je na prvý pohľad násilí. Pozornosť upriamia na komenej viditeľné. Práve na zviditeľňovaní problému násilia každého druhu pracujú aj pokrajinské rodové mechanizmy – Pokrajinský sekretariát pre demografiu, sociálnu politiku a rodovú rovnosť, Výbor pre rodovú Oranžový svet – medzinárodné logo 16 dní rovnosť, Ženská parla- aktivizmu boja proti násiliu na ženách mentná sieť pokrajinského zhromaždena, Ústav pre munikáciu s marginalizovanými rodovú rovnosť a Pokrajinský skupinami žien – ženami žijúcimi ochranca občanov – ombuds- na dedinách, Rómkami, ženami man. Aj tohto roku združili sily s invaliditou a matky samožia usporiadajú početné debaty, viteľky. Práve na túto skupinu s cieľom vzdelávať občanov, a tak osôb ukazuje aj pomocníčka prispieť k prevencii násilia. pokrajinského tajomníka pre

rodovú rovnosť Svetlana Selakovićová, zdôrazňujúc pritom, že sú tieto skupiny žien osobitne ohrozenou skupinou. „Siedmeho decembra prezentujeme štúdiu o tom, ako inštitúcie, čiže zamestnaní v súdnictve, polícii, strediskách pre sociálnu prácu, zdravotných a vzdelávacích ustanovizniach reagujú na marginalizované skupiny žien. So ženami z týchto skupín, ktoré žijú v meste a na dedine, sa nezaobchádza rovnako,“ hovorí.

Za 16 dní nezmeníme celkovú situáciu, ale aspoň počas týchto dní upriamme sily na aktívnu prevenciu, posilnenie a informovanie žien a školenie celkovej spoločnosti.

48 /4779/ 2. 12. 2017

5

Týždeň POSLANCI DVOCH VÝBOROV NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NAVŠTÍVILI SRBSKO

Stretnutia dýchajúce priateľstvom Oto Filip, Anna Lešťanová, Anička Chalupová, Jaroslav Čiep, Elena Šranková, Danuška Berediová

K

najvýznamnejšej udalosti vo sfére bilaterálnych slovensko-srbských vzťahov bezpochyby možno zaradiť aj uplynulú viacdňovú pracovnú návštevu poslancov Výborov NRSR pre kultúru a médiá, ako aj pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

Prebiehala od 21. novembra, keď poprední hostia zo Slovenska zavítali do Belehradu, aby sa skončila v piatok 24. novembra viacerými stretnutiami a rokovaniami hostí s našimi pokrajinskými a národnostnými dejateľmi v Novom Sade. Parlamentní činitelia zo Slovenska v čele s predsedami dvoch výborov Dušanom Jarjabkom (pre kultúru a médiá) a Ľubomírom Petrákom (pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport) v rámci celého radu stretnutí a rokovaní mali možnosť získať dôkladný prierez a prehľad, týkajúci sa postavenia, problémov či perspektív slovenskej menšiny vo Vojvodine.

BELEHRAD Úradná časť pobytu významnej parlamentnej návštevy odštartovala v stredu predpoludním návštevou belehradskej Filologickej fakulty, jej Katedry slavistiky a Oddelenia slo-

Spoločná fotografia v staropazovskom kostole Slovákov žijúcich v zahraničí.

Do snáh spoznať sa viac a lepšie, spolupracovať širšie, zapadli rokovania s partnerskými výbormi na pôde Národného zhromaždenia Srbska.

Poslanci sa sústredili na problematiku postavenia národnostných menšín v oblasti školstva, na vzájomné uznávanie diplomov, na otázky posilnenia vzájomnej spolupráce. Hovorilo sa aj o vyučovaní materinskej reči v oboch štátoch, o možnostiach otvorenia tzv. menšinových tried, o problémoch s učebnicami. Vítajúc členov slovenskej parlamentnej delegácie podpredseda nášho parlamentu Đorđe Milićević vyzdvihol, že tradičné priateľstvo spája dve krajiny, kým predseda Výboru pre vzdelávanie, vedu, technologický rozvoj a infor-

Prvou destináciou bola Filologická fakulta v Belehrade vakistiky, kde hostí privítali dekanka fakulty prof. Dr. Ljiljana Markovićová, ako aj lektorka slovenského jazyka Juliana Beňová. Z príhovoru predsedu výboru Ľubomíra Petráka treba vyzdvihnúť slová, že voči dolnozemským Slovákom je tu dlh, ktorí sa snažia postupne splácať. Napríklad tak, že sa na výbore, v čele ktorého je, zaoberajú i otázkami vzdelávania

6

www.hl.rs

matickú spoločnosť Muamer Zukorlić poukázal tak na dobré vzťahy Srbska a Slovenska, ako aj na podpísané zmluvy o spolupráci v oblasti vzdelávania a športu. Konštatoval, že sa tá spolupráca môže ďalej zveľaďovať aj v oblastiach vedy, informatiky, technologického rozvoja. Predseda Výboru pre kultúru a informovanie Mirko Krlić vyzdvihol význam kultúr-

Informačno-politický týždenník

nej tvorivosti slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ako aj možnosť zintenzívnenia parlamentnej spolupráce. Zo slovenskej strany sa hovorilo o možnosti výmeny skúseností výborov ohľadom reformy vzdelávania v dvoch štátoch, ako aj pri vynášaní a uplatňovaní mediálnych zákonov.

kostol v Starej Pazove a starú Hurbanovskú faru, kde o bohatých dejinách hovoril staropazovský farár Igor Feldy, kým o Ústrednom archíve Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, ktorý sídli v priestoroch starej fary, sa zmienila archivárka Katarína Verešová. V Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka ich privítal riaditeľ Janko Havran, ktorý skrátka ozrejmil vyučovací proces v tejto ustanovizni. V Slovenskom národnom dome pozornosť upriamili na čulý kultúrny život v rámci SKUS hrdinu Janka Čmelíka a pôsobenie programových foriem, ktoré dosahujú pozoruhodné výsledky. O aktivitách pazovských ochotníkov hovorili predsedníčka spolku Lakatošová a podpredseda spolku Alexander Bako.

Delegácia parlamentných výborov si pozrela aj slovenskú etno izbu, ktorá sa nachádza v rámci tohto kultúrneho stánku a známy Národný dom futbalu.

KOVAČICA „Aj v Bratislave je kovačické inSTARÁ PAZOVA Slovenská parlamentná delegácia sitné umenie veľmi známe. Mnohé spolu s veľvyslankyňou SR v Beleh- ministerstvá sú ozdobené obrazmi rade Dagmar Repčekovou v stredu z Kovačice a je to naozaj niečo, čo je pobudla aj v Starej Pazove, kde roko- ojedinelé, originálne a nami obdivovali s predstaviteľmi tamojšej lokálnej vané,“ podotkol Jarjabek, predseda samosprávy, v čele s predsedom Obce Výboru NRSR pre kultúru a médiá poStará Pazova Đorđom Radinovićom, čas oficiálneho rokovania v Kovačici vo ako aj predstaviteľmi slovenských štvrtok 23. novembra 2017. Parlamentinštitúcii a ustanovizní – školy, cirkvi, spolku a miestneho matičného odboru, ktoré významne ovplyvňujú život tamojších Slovákov.

Rozhovory sa viedli na aktuálne témy späté so životom občanov Starej Pazovy, s dôrazom na príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny.

Toto prostredie je pekným príkladom spolu- Momentka z návštevy delegácie zo nažívania väčšinového Slovenska v kovačickom obecnom úrade srbského národa s príslušníkmi národnostných menších a nú delegáciu na pôde kovačického zvlášť Slovákmi, o čom viac hovorila obecného úradu prijali predstavitelia národná poslankyňa Libuška Laka- obce v čele s predsedom Milanom tošová a Đ. Radinović. V mene dvoch Garaševićom. Úvodom pracovnej zahraničných výborov sa prihovorili návštevy Garašević vyzdvihol dobrú Ľubomír Petrák, predseda Výboru úroveň vzťahov obecnej samosprávy NRSR pre vzdelávanie, vedu, mládež k slovenskej národnostnej menšine. a šport, a Dušan Jarjabek, predseda Zároveň hostí poinformoval aj o infraštruktúrnych prácach v týchto Výboru NRSR pre kultúru a médiá.

Delegácia poslancov zo Slovenska dvoch slovenských prostrediach, navštívila aj slovenský evanjelický pričom zdôraznil, že Obec Kovačica • TÝŽDEŇ •

bude vždy podporovať všetkých tých, v Báčskom Petrovci, kde sa stretli ktorí majú záujem pracovať a rozvíjať s riaditeľkou Medveďovou za účasti túto obec. riaditeľov základných škôl s vyučovaCieľom pracovnej návštevy v Ko- cím jazykom slovenským z Petrovca, vačici bolo monitorovanie situácie Kulpína, Hložian, Pivnice, ako aj našich v dvoch prostrediach, kde žijú Slováci. školských asociácií. V dlhšom rozhovoHostia sa zaujímali o fungovanie kľú- re im domáci zmapovali aktuálny stav čových otázok rozvoja pri vyučovaní slovenčiny školstva s prízvukom ako materinského jazyka na vyučovanie v sloa načrtli zároveň jadro venčine v ZŠ Mladých problémov, s ktorými sa pokolení v Kovačici a ZŠ pedagógovia denne stremaršala Tita v Padine, távajú. Aj možnosti, akým ako i na kovačickom spôsobom by Slovenská Gymnáziu Mihajla Purepublika mohla prispieť Parlamentná delegácia v Kysáči pina. Príležitosť predk prekonaniu istých. krása v slovenskom ľudovom kroji, staviť školy, v ktorých sa Už len napochytro, ale ako i krojované dievčiny, najmä tie vyučuje po slovensky, predsa sa uskutočnila v svadobných sukniach, a s nejednou mali riaditeľky Anička návšteva hostí aj v Dome z nich sa i odfotografovali. Po prezretí Bírešová (ZŠ v Kovačici), Matice slovenskej v Srb- výstavy v priestoroch KC odzneli ďalMária Galasová (ZŠ v sku Ľudovíta Mišíka, kde šie slovenské ľudové piesne a kúsok Padine) a Tatiana Brtko- Zlatá plaketa v rukách hostí privítal predseda z toho, čo videli aj diváci na galavá, úradujúca riaditeľka Anny Medveďovej Ján Brtka. Diskutovalo programe 2. Festivalu slovenského gymnázia. sa predovšetkým o pomoci pre prvá- ľudového kroja Slovákov vo VojvoDelegácia zo Slovenska navštívi- kov, ktorí sa zapisujú do slovenských dine. Bola to minimódna prehliadka la aj slovenský evanjelický kostol v tried, o možnosti zabezpečenia ne- starých slovenských krojov, ktoré Kovačici, kde ich privítali Pavel Skle- hateného fungovania MSS, o sťaže- hosťom aj slovom predstavila Milina nár, senior banátsky a Chrťanová, úradujúca náfarár cirkevného zboru mestníčka pokrajinského Kovačica I, a Martin Bajtajomníka národnostza, farár CZ Kovačica II. ných menšín – národZároveň si pozreli štyri nostných spoločenstiev. kultúrne inštitúcie, resp.

V pokračovaní stretnutia organizácie: Galériu insitdôraz dali na kultúrne ného umenia a Pamätný podujatia a informovali dom Martina Jonáša za hostí o spomenutom fessprievodu úradujúcej tivale krojov, tiež o divariaditeľky Anny Žolnajodelnom festivale Zuzany vej-Barcovej, súkromnú Kardelisovej. Hovorilo sa Galériu Babka, v ktorej O problémoch školstva na akademickej pôde gymnázia i o fotomonografii Slovenich privítal majiteľ Pavel ská krása v slovenskom Babka, a súkromnú galériu Spomienky nej nostrifikácii diplomov na relácii ľudovom kroji a poslancom zo Slovenv rámoch; tu sa hosťom prihovoril Srbsko – Slovensko a naopak, ako aj ska predstavili i projekt na výstavbu majiteľ Ján Čech. o vybavovaní prechodného pobytu amfiteátra, v ktorom sa plánuje uskunašincov v Slovenskej republike. Plá- točňovanie DFF Zlatá brána, ale i iných BÁČSKY PETROVEC novaná návšteva Múzeu Program parlamentnej návštevy vojvodinských Slovákov vo štvrtok pokračoval v Báčskom a Galérie Zuzky MedvePetrovci. Prvou zastávkou bola lokálna ďovej sa v dôsledku nedosamospráva, kde sa v budove Zhro- statku času neuskutočnila. maždenia obce zvítali s predsedom Predtým, ako odcestovali obce Srđanom Simićom, zástupcom do Kysáča, sa delegácia zapredsedu obce Jánom Brnom, pred- stavila i v Starorodičovskej sedom Zhromaždenia obce Jánom pamätnej izbe Michala Šuľanom, pokrajinskou poslankyňou Speváka.

Tatianou Vujačićovou a ďalšími členmi Obecnej rady. Za zatvorenými KYSÁČ dverami si pohovorili o problémoch Štvrtkový program lokálnej samosprávy, ale predovšet- delegácie poslancov sa kým o oblastiach školstva a kultúry. skončil v Ustanovizni pre Stretnutie v Národnostnej rade slovenskej Pri tejto príležitosti poslanci Národnej kultúru a vzdelávanie národnostnej menšiny rady SR riaditeľke petrovského gym- Kultúrne centrum Kysáč. kultúrnych podujatí. Ako riaditeľ KC názia Anne Medveďovej udelili Zlatú Keďže stredobodom tejto návštevy povedal, plánujú ho vybudovať do čestnú plaketu Národnej rady SR za bola výstava a kniha o slovenských roku 2021, keď Nový Sad bude Euzásluhy v oblasti vzdelávania a kultúry. krojoch v Srbsku, hostí vítali krojované rópskym hlavným mestom kultúry.

Druhou zastávkou delegácie po- dievčiny a ženy v čele s Pavlom Suro- V priestoroch novovybudovaného slancov bola Slávnostná sieň Gymná- vým, riaditeľom KC Kysáč. Poslanci si multifunkčného objektu je v pláne zia Jána Kollára so žiackym domovom so záujmom pozreli výstavu Slovenská uskutočňovať aj niektoré kultúrne • TÝŽDEŇ •

programy v rámci tohto európskeho projektu, čím by sa zviditeľnila nielen slovenská kultúra, ale i dedina Kysáč.

NOVÝ SAD Parlamentná delegácia návštevu Srbsku skončila v piatok v Novom Sade. V NRSNM sa stretli s predsedníčkou Annou Tomanovou-Makanovou a predstaviteľmi všetkých výborov, ako aj s predstaviteľmi slovenských inštitúcií – Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu.

Pred poslancov boli predostreté najzávažnejšie problémy, o ktorých potom rokovali s predstaviteľmi pokrajinských inštitúcií. Vo vojvodinskej vláde mali stretnutie s pokrajinským tajomníkom pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Miroslavom Štatkićom a pokrajinským tajomníkom pre správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Mihálym Nyilasom. Rokovali o problémoch v oblastiach školstva a kultúry, ktoré slovenská delegácia zmapovala počas tejto návštevy: nostrifikácia vysokoškolských diplomov, učebnice pre stredné odborné školy, demografia a malý počet žiakov v triedach, Dom Martina Jonáša, priestorové problémy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a zamestnanie ešte jednej osoby a znížená finančná podpora národnostným menšinám. Na záver návštevy slovenskí poslanci sa stretli s predsedom vojvodinského zhromaždenia Istvánom Pásztorom a s predsedami a predstaviteľmi príslušných parlamentných výborov, kde sa zvlášť hovorilo na tému väčšej účasti národnostných menšín v realizácii menšinového akčného plánu.

48 /4779/ 2. 12. 2017

7

Týždeň OKRÚHLY STÔL V NDNV

Mediálna gramotnosť – dnes Danuška Berediová

„N

ajjednoduchšie povedané, mediálna gramotnosť znamená mať vedomosti a zručnosti používať nové technológie, nové médiá v spoločnosti, v ktorej všetci máme dodatočnú zodpovednosť, lebo v niektorých chvíľach sa stávame novinármi, ktorých slová, verejne vypovedané, môžu mať následky v realite.

Mediálna gramotnosť nadväzuje na digitálnu gramotnosť a je veľmi dôležitá aj pre rozvoj kritického myslenia,“ týmito slovami predseda NDNV Nedim Sejdinović uviedol okrúhly stôl na tému mediálnej gramotnosti.

Totiž, vo štvrtok 23. novembra v Média stredisku Vojvodiny okrúhly stôl pod názvom Mediálna gramotnosť – dnes zorganizovali Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny a hnutie Nový optimizmus, organizácie, ktoré sú zároveň aj podpisovateľky Deklarácie o mediálnej gramotnosti.

V Srbsku vlastne existujú tri dokumenty venované otázkam me-

Účastníci okrúhleho stolu (zľava): Aleksandar Popov, Milan Vlajčić, Dubravka Valićová-Nedeljkovićová, Dušan Petričić a Nedim Sejdinović

diálnej gramotnosti, ktoré svedčia o význame tejto témy. V Deklarácii o mediálnej gramotnosti, ktorá má desať bodov, sú vytýčené žiadosti a návrhy príslušným orgánom na jasnejšie a účinnejšie usporiadanie štátnej politiky v oblasti mediálnej gramotnosti. Druhý dokument na

túto tému, Manifest o mediálnej gramotnosti, predstavila Dubravka Valićová-Nedeljkovićová, profesorka na Oddelení mediálnych štúdií na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Tretí dokument je v podobe návrhov na novú mediálnu stratégiu, ktorú doručilo päť no-

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: NEMANJA MILENKOVIĆ, RIADITEĽ NADÁCIE NOVÝ SAD 2021

Veriť zajtrajšku Oto Filip

H

oci sa zdá, že je času ešte dosť, záväzkov vyplývtajúcich zo získania titulu Európska metropola kultúry 2021 je ozaj neúrekom. A to už dnes. V prvom rade ide o nastolenie kvalitnej komunikácie všetkých činiteľov vplývajúcich na rozvoj kultúry, o početné infraštruktúrne projekty a investície, o umiestnenie a integrovanie tvorivého priemyslu a tunajšej kultúrnej tvorby do širších, európskych rámcov.

Zrejme pôjde o vznik mnohých nových kultúrnych mostov, na rôznych reláciách. Opantáva vás už strach, alebo obavy zo všetkého, čo je pred vami? – znela otázka položená riaditeľovi

8

www.hl.rs

Nadácie Nový Sad 2021 Nemanjovi Milenkovićovi.

– Netreba uznávať výhovorky, že sa čosi nedá. Musíme objaviť spôsob, ako sa niečo zrealizovať dá. Napriek všetkým problémom,

Informačno-politický týždenník

ktoré máme, snažme sa veriť tomu, lebo ak veriť nebudeme, to, čo chceme, sa ani nestane. Zopakujem to, čo som vravel, aj keď sme sa začali uchádzať o obidve tituly: triafajme Mesiac a ak ho aj netrafíme, trafíme hviezdy. Keď ide o spomínaný strach, je jasné, že čosi podobné tomu existuje. Ale, povedal by som, že to nie je strach, ktorý ma blokuje, ale strach, ktorý motivuje. O ten klasický som prišiel už dávno, pre jednoduchú príčinu, že ten človeka najčastejšie brzdí.

Pripomeniem jednu skvelú metaforu. Pri budove Matice srbskej bol istý grafit, na ktorom v angličtine písalo, že je strach vrahom toho, čo sa má stať. Je to skutočne tak.

Keby som bol znepokojený nad tým, či strach zvíťazí, alebo ako sa

vinárskych a mediálnych združení.

Milan Vlajčić, filmový a literárny kritik, novinár a esejista, vyhlásil, že degradácia všetkých inštitúcií v našej krajine je dlhotrvajúca a prítomná vo veľkej miere. „Režim je proti národu, a to je podstata toho, čo sa dnes stáva v tejto spoločnosti,“ vyhlásil Vlajčić. Hovoril o nutnosti boja proti vyrovnávania PR marketingu, ktoré nemá žiadnu morálnu komponentu s novinárstvom, a to má etickú zodpovednosť.

Dušan Petričić, karikaturista a ilustrátor, povedal, že okrem mediálnej gramotnosti tejto spoločnosti chýba aj elementárna gramotnosť. Závažnosť obdobia, v ktorom žijeme, opísal konštatáciou, že aj karikaturisti zvážneli.

Aleksandar Popov, riaditeľ Strediska pre regionalizmus, pripomenul, že sa dnešná situácia veľmi podobá tej v deväťdesiatych rokoch, lebo ešte v tom období mienil, že by sa pred súdom mali nájsť aj novinári, ktorí nesú rovnakú zodpovednosť za vojnu, ako aj politici a generáli.

na mňa bude ktosi dívať, ak sa čosi nepodarí, ani by som sa nedával do toľkých záväzkov. Možno by osobne pre mňa bolo najlepšie, keby som sa stiahol vo chvíli, keď Nový Sad získal obidva tituly. Ja som to však nechcel. Dôležité je, aby sme prebrali zodpovednosť za to, čo robíme. Potom sa nemáme čoho báť. Zvlášť keď dávame maximum zo seba, z neho sa vždy čosi vykľuje, stane. Jasné je, že vždy budú ľudia nespokojní, no to nie je čosi, s čím sa treba riadiť alebo porovnávať. To, či je čosi dobré alebo zlé, je vždy otázka, ktorú treba zodpovedať vo vzťahu na to, o čo ide, v akej dobe, či tá bola lepšia alebo horšia ako súčasná. Som toho názoru, že musíme veriť zajtrajšku, aj keď to znie idealisticky. Ak neveríme, že zajtra bude lepšie, tak lepšie ani nebude. Uzavriem tým, že musíme veriť lepším časom, ak chceme, aby tie ozaj nastúpili.

• TÝŽDEŇ •

POSTAVENIE MÉDIÍ OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI U NÁS

Medzi občanmi a štátom Jasmina Pániková

„M

ediálne reformy v Srbsku vo väčšej či menšej miere trvajú už 15 rokov a aj napriek našej snahe zmenšiť chaos v tomto segmente spoločnosti, stáva sa čoraz väčším. Čím viac sa snažíme zvýšiť mediálny pluralizmus, je čoraz krehkejší. Čím viac bojujeme za verejný záujem v oblasti verejného informovania, verejného záujmu je čoraz menej. Čím viac ukazujeme na potrebu, aby občania boli stredom pozornosti, mediálna prítomnosť predstaviteľov výkonnej moci je tým častejšia.“ Týmito myšlienkami začína vstupný text publikácie Médiá občianskej spoločnosti (návod na použitie) z pera predsedu Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny Nedima Sejdinovića, ktorý ďalej pokračuje s konštatáciou, že sa mediálne slobody vo veľkej miere presťahovali na internet – do médií občianskej spoločnosti. Publikácia vyšla v minulom roku, avšak téma je ešte stále aktuálna. V akom postavení sú tieto médiá a aký je vzťah občanov k nim, a prečo tieto médiá nezažili vo väčšej miere,

– Dôležitejšie je hovoriť o zachovaní médií civilnej spoločnosti, než o ich význame, – zdôraznila Maja Stojanovićová.

keďže máme pomerne dobrý zákonný rámec na ich pôsobenie, sú otázky, ku ktorým sa znovu vrátili na konferencii usporiadanej 24. novembra v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny. Na nej dôraz dali na spoluprácu medzi médiami a mimovládnym úsekom, právny rámec pre médiá občianskej spo-

Samuel Žiak riaditeľom Hlasu ľudu, Jasmina Pániková zodpovednou redaktorkou Vzletu

N

a schôdzi Správnej rady Hlasu ľudu prebiehajúcej 24. novembra v miestnostiach ustanovizne v Novom Sade za (staro)nového riaditeľa NVU Hlas ľudu zvolili Samuela Žiaka. O post riaditeľa sa uchádzali dvaja kandidáti: jazyková redaktorka Anna Horvátová a doterajší riaditeľ Samuel Žiak. Keďže práve v deň zasadnutia predseda Správnej rady Pavel Zima oznámil, že podáva demisiu z osobných dôvodov, zasadnutie viedol jeho zástupca Vladimír Hudec. Z deviatich členov, koľko má Správna rada hlasovali ôsmi. Samuel Žiak je zvolený siedmimi hlasmi za a jedným zdržaným hlasom. Na nové • TÝŽDEŇ •

mandátne obdobie nastúpi l. januára 2018.

Na štvorročné mandátne obdobie ôsmimi hlasmi za je zvolená i nová zodpovedná redaktorka mládežníckeho časopisu Vzlet Jasmina Pániková, pôsobiaca teraz v redakcii Hlasu ľudu ako redaktorka internetového vydania týždenníka. Jasmina Pániková bola jedinou kandidátkou na uvedenú funkciu. Na nej v druhej polovici januára 2018 vystrieda doterajšieho šéfredaktora Vzletu Stevana Lenharta.

Na zopakovanom súbehu na zodpovedného redaktora Hlasu ľudu znovu nebolo kandidátov.

Redakcia

ločnosti, ako aj príklady dobrej praxe zo susedného Chorvátska.

Prečo práve teraz hovoriť o médiách civilnej spoločnosti, v čase vypracovania mediálnej stratégie? Šéfka Oddelenia pre média Misie OEBS Gordana Jovanovićová mieni, že hovoriť o týchto médiách a v tomto čase je dobre, lebo práve médiá civilnej spoločnosti môžu nahradiť nedostatok viacjazykového a lokálneho informovania, ktoré vo veľkej miere zaniklo privatizáciou lokálnych médií.

Skutočnosť, že médiá občianskej spoločnosti už určitým spôsobom nahrádzajú tieto médiá, potvrdzuje Maja Stojanovićová, výkonná riaditeľka Občianskych iniciatív. „Médiá civilnej spoločnosti sú dôležitým zdrojom, ktorý v našej spoločnosti existuje,“ hovorí Stojanovićová. „Tieto médiá sa dokázali zaoberať veľkými témami nielen na lokálnej úrovni, ale aj celoštátnej a teraz je našou úlohou nájsť spôsob, ako ich zachovať.“ Vedľa pozitívnych príkladov a významu týchto médií vyzdvihla aj existenciu médií, ktoré, i keď sú médiami civilnej spoločnosti, predsa sa zaoberajú obmedzova-

ním slobody. Podľa nej kľúčovým krokom na zachovanie a rozvoj médií civilnej spoločnosti je zapojenie klasických združení občanov, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami, ale nemajú svoje médiá.

Na debate prezentovali aj odporúčania, pod ktoré sa podpisuje Koalícia novinárskych a mediálnych združení a ktoré adresovali štátnym inštitúciám. Niektoré z odporúčaní sa vzťahujú na nové zákonné regulovanie médií civilnej spoločnosti v novej stratégii médií, ktorým by sa tieto médiá považovali za náhradu existujúcich komerčných médií a verejných servisov, umožnenie pôsobenia nielen na lokálnej úrovni.

Jedným z dôležitých odporúčaní je aj návrh na založenie osobitného fondu na financovanie mediálnych obsahov a programov médií civilného sektoru. Prostriedky fondu by sa zabezpečili čiastočne z daní na verejné servisy, z daní na povolenie na vysielanie, ako aj z daní z príjmov hazardných hier, alebo príjmov spoločností Google a Facebook, ktoré získavajú profit na základe obsahov, ktoré iní vytvárajú.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

48 /4779/ 2. 12. 2017

9

Slovensko Prestal som veriť v zázraky

SEDEM OTÁZOK PRE VLADIMÍRA DUDÁŠA, LEKÁRA NEMOCNICE SVÄTÉHO CYRILA A METODA V BRATISLAVE

Rastislav Boldocký

„B

ol to logický sled udalostí,“ hovorí Petrovčan Vladimír Dudáš o svojom rozhodnutí zapísať sa v roku 1997 na bratislavskú Lekársku fakultu UK. V tom čase Slovensko už dobre poznal a viazali ho k nemu pekné

končuje špecializáciu v odbore chirurgia. Čo bolo pre vás na Slovensku najťažšie?

– No, keď som sem prišiel, cítil som sa ako veľký Slovák, preto ma trochu zarazilo, že viac ako polovica študijnej literatúry bola v češtine.

Ešte horšie však bolo zmieriť sa s

Vladimír Dudáš s manželkou Martinou

spomienky.„Moja sestra ešte za čias Československa odišla do Bratislavy študovať farmáciu. Tu vtedy zúril socializmus a my sme prežívali pomerne bezstarostné obdobie starej Juhoslávie,“ spomína. „Na Slovensku sme mali veľa priateľov a príbuzných. Aj preto som cez leto pravidelne necestoval k moru, ale za sestrou do krajiny našich predkov.“ Už vtedy spoznal aj študentské mestečko v Mlynskej doline a vraj si predsavzal, že tam bude raž študovať. Geopolitické zmeny a vojnové konflikty na území bývalej Juhoslávie toto predsavzatie len umocnili.

No a určitú rolu zohral aj slovenský pôvod. „Základnú školu aj gymnázium som vyštudoval v materinskej reči, takže aj v tomto ohľade bolo Slovensko logická voľba.“ Po úspešnom absolvovaní fakulty krátkodobo pracoval na chirurgickom oddelení v Malackách.

Od roku 2007 dodnes pôsobí na II. chirurgickej klinike LFUK a UNB v nemocnici svätého Cyrila a Metoda. V týchto dňoch si práve do-

10

www.hl.rs

z Európy a iných kontinentov. Delil som sa s nimi o kopec zábavy a príjemných zážitkov.

Kedy ste si uvedomili, že tu zostanete žiť?

– Nepatrím medzi ľudí, ktorí majú potrebu plánovať si život.

Spravidla som veciam nechával voľný priebeh. Kedysi som si napríklad myslel, že po škole pôjdem na Západ, nikdy som nesníval o tom, že sa ožením na Slovensku a zakotvím v Petržalke. I keď som si tu pred takmer 10 rokmi založil rodinu a celkovo tu žijem už viac ako 20 rokov, stále nemám pocit, že sem patrím a že je Slovensko mojím domovom.

Mali ste v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod vašu kariéru?

– Na pracovisku ma viac-menej považujú za Srba, asi som pre Slovákov veľmi počerný (smiech). Koniec koncov vo väčšine prípadov sme mentalitou – či už vedome alebo nevedome – bližší k Srbom a národom žijúcim v krajinách bývalej Juhoslávie. Počas odbornej praxe som sa často stretával s ľuďmi prichádzajúcimi z našich

faktom, že ma tu vo väčšine prípadov vôbec nevnímali ako Slováka.

A to aj napriek tomu, že som za žiadnu cenu nechcel zapredať svoj mäkký prízvuk a vyhodiť zo svojho slovníka spoluhlásku „ľ“. Alebo že by to bolo práve preto? (smiech) Ale nie, obdobie štúdia bolo jedno z najkrajších, ak nie aj vôbec najkrajšie v mojom živote.

Napriek tomu, že štúdium bolo pomerne náročné a vyžiadalo si kopec prebdených nocí, ako aj obetova- ... a s dcérou Simonou ného voľného času a odlúčenia od blízkych, k tomuto geografických končín – či už s obdobiu ma viaže aj nesmierne pacientmi alebo s kolegami na veľa pekných spomienok. Ako vý- tuzemských alebo zahraničných hodu som vnímal všadeprítomnú odborných podujatiach. Vždy to multietnickú a multikultúrnu roz- boli príjemné stretnutia a srdečne manitosť. Okrem kamarátov – kole- sme sa porozprávali. gov a kolegýň z fakulty a študijné Čo považujete za svoj najväčší ho krúžku a krajanov z Vojvodiny úspech? získal som tu mnoho kamarátov – Keď dokážem urobiť ľudí okolo

Informačno-politický týždenník

seba šťastnými. Za všetky úspechy som vďačný rodine, najmä svojim rodičom. Myslím tým na ich láskavosť a obetavosť. Človek si to naplno uvedomí vtedy, keď sa sám stane rodičom. Rodina a zdravie sú najpodstatnejšie. Všetko ostatné pohlcuje ľudská chamtivosť a triviálne veci. Ľutujete niekedy, že ste odišli?

– Nikdy som neoľutoval, že som odišiel na Slovensko. Aj napriek tomu, že už viac ako 20 rokov tam nežijem, svoj rodný kraj mám stále nesmierne rád. Rád tam chodím, ale pri každej návšteve veľmi deprimujúco na mňa pôsobí fakt, že tam akoby zastal čas. Čo by sa muselo stať, aby ste sa vrátili?

– Kedysi možno aj bola nesmelá úvaha o návrate, ale už som prestal veriť v zázraky. Vystavoval by som tak rodinu veľkému riziku, bolo by to nezodpovedné voči manželke a dcére. Hoci ma tam neraz srdce veľmi láka, z pragmatických dôvodov ratio nepodľahne. Veď sa pozrite na ten exodus mladých ľudí v produktívnom veku, ktorí odchádzajú za prácou alebo štúdiom do zahraničia, Slovensko nevynímajúc. A potom tam v drvivej väčšine aj zostávajú. Verím, že by náš návrat rodičov veľmi potešil, napriek tomu sú aj oni realistami. Ale je tu aj ďalšia vec. Bolo by absurdné, keby som sa domnieval, že moji rodičia budú večne sebestační.

Vek im pribúda, vyberá daň na vitalite a celkovom zdraví.

Toto je vážna otázka, ktorá mi čoraz viac vŕta hlavou.

Komu fandíte, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe?

– Moja odpoveď je jednoznačná: Srbsku. Možno to vyznieva v rozpore s mojimi predchádzajúcimi odpoveďami, ale nikdy nezabudnem na to, odkiaľ prichádzam. S dúškom nevyliečiteľnej nostalgie a pocitom trpkosti, navždy zostane v mojom srdci túžba po vlasti, v ktorej som sa narodil. V širšom poňatí – od Vardara, pa do Triglava.

Foto: z archívu V. D. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti O rozpočte a finančnej pomoci robotníkom ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

B

ody týkajúce sa realizácie rozpočtu v prvých deviatich mesiacoch tohto roku a výplata solidárnej pomoci robotníkom boli stredobodom pozornosti výborníkov Zhromaždenia mesta Nový Sad na zasadnutí v piatok 24. novembra.

Keď ide o rozpočet, príjmy boli dobre plánované a realizované, avšak výdavky sa realizovali len spolovice. Ako na zasadnutí bolo počuť, Novosadčania sú dobrí daňoví poplatníci a prispievajú k tomu, že sa do mestskej pokladnice vlieva aj viac prostriedkov než bolo plánované. Z druhej strany lokálna samospráva mešká s realizáciou plánov. Opoziční výborníci aj tentoraz zopakovali, že mestské vedenie neinvestuje do kapitálových projektov a že takéto projekty takmer zanikli. Primátor Mesta Nový

Sad Miloš Vučević však vyhlásil, že je spokojný s rozpočtom, najmä s prílevom prostriedkov.

Upozornil, že pre určité nedopatrenia príde k zmene čelných ľudí v nie- Výborníci Zhromaždenia mesta ktorých verejných Nový Sad na zasadnutí podnikoch, mestských správach a možno aj k zme- vrhla Mestská rada na základe ne členov Mestskej rady. To by sa podpísanej kolektívnej zmluvy mohlo stať po schválení rozpočtu s verejnými podnikmi na úrovni republiky. Obce v Srbsku musia totiž na nadchádzajúci rok.

Podobne ako správu o realizá- dodržiavať dodatok 1 kolektívnej cii rozpočtu na zasadnutí väčši- zmluvy, ktorú podpísali republiková nou hlasov výborníkov vládnucej vláda a reprezentatívne syndikáty väčšiny schválili i zmeny plánov verejného komunálneho úseku. hospodárenia verejných komunál- Ako vo vyhlásení pre novinárov nych podnikov s cieľom umožniť povedal primátor Vučević, v ňom výplatu solidárnej pomoci pre je stanovená jednorazová výplata asi 4 000 robotníkov VKP v sume pomoci zamestnaným vo verejných 22 620 dinárov. Rozhodnutie na- komunálnych podnikoch na území

Srbska. Mnohé mestá a obce ju už vyplatili. Keďže je Spens verejný podnik, kolektívna zmluva sa naň nevzťahuje. Keď ide o podnik Stan, ktorý si hľadá súkromného partnera, tu nebude možné vyplatiť tento druh podpory, lebo nie sú vstave zabezpečiť prostriedky. Primátor medziiným vyhlásil, že mesto nájde súkromného partnera aj pre Apoteku Nový Sad. Komunálni robotníci, ktorí dostanú pomoc, v nadchádzajúcom roku nemôžu očakávať zvýšenie platov. Zvýšenie dostanú zamestnaní v mestskej správe a v ustanovizniach. Zamestnancom ustanovizne Radosno detinjstvo a sociálnych ustanovizní sa platy zvýšia o 10 percent a tým v mestskej správe a v ustanovizniach kultúry o 5 percent. Opoziční výborníci nepochybovali o tom, že je potrebné pomôcť pracovníkom, ale mienia, že výplata nie je dobre rozvrhnutá, lebo ju nedostanú tí, ktorým je skutočne potrebná, a to v týchto podnikoch: Stan, Spens, Radosno detinjstvo a Apoteka Nový Sad. Keď ide o kádrové zmeny, na piatkovom zasadnutí evidovali demisiu doterajšieho riaditeľa VKP Stan Miloša Ćurčića a na jeho miesto vymenovali úradujúceho riaditeľa Milovana Amidžića.

POKRAČUJE ÚPRAVA PAZOVSKEJ ÚSTREDNEJ PRIEMYSELNEJ ZÓNY

Päťdesiat miliónov na výstavbu novej cesty Anna Lešťanová

N

a území Staropazovskej obce toho času pôsobia štyri infraštruktúrne a komunálne vybavené priemyselné zóny, v ktorých úspešne hospodária početné zahraničné a domáce spoločnosti. Samozrejme, nové investície do úpravy zón sú vždy vítané, lebo skvalitňujú pracovné podmienky. V spomínaných spoločnostiach sú zamestnaní aj mnohí občania tejto siemskej obce. Infraštruktúrne vybavenie priemyselných zón je veľmi zložitou a významnou prácou pre každú lokálnu samosprávu, vrátane staropazovskej, ktorá sa strategicky zameriava na hospodársky rozvoj.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Prednedávnom zástupca predsedu Obce Stará Pazova Milan Beara v Ministerstve hospodárstva podpísal zmluvu o výstavbe ďalšej časti cesty v najmladšej, čiže štvrtej ústrednej priemyselnej zóne. Už skôr bola vybudovaná časť tejto cesty v dĺžke 950 metrov. Druhá časť zahrnuje výstavbu čosi viac ako kilometer cesty, ako aj výstavbu kanála na odvádzanie atmosférickej vody. Hodnota investície je vyše 50 miliónov dinárov, z čoho uvedené ministerstvo zabezpečí 60 percent a Obec Stará Pazova 40 percent prostriedkov.

Hoci sa touto investíciou prihliada na potreby podnikateľov, ktorí tam hospodária (svoje distribuč-

Výstavba cesty v priemyselnej zóne neďaleko né stredis- spoločnosti LIDL

ká majú tam viaceré spoločnosti, napr. belgická Delheize, nemecká LIDL, domáca DTS), nová cesta bude užitočná i pre samotných občanov, ktorí sa tak rýchlejšie a jednoduchšie dostanú z Nových Bánoviec do Novej Pazovy alebo do Vojky a ďalej smerom na diaľnicu E-70, t. j. diaľnicu Belehrad – Záhreb.

Obec Stará Pazova blízko spolupracuje so všetkými republikovými a pokrajinskými inštitúciami a úspešná je na súbehoch aj vďaka vopred dobre pripravenej projektovej dokumentácii a zabezpečeným stavebným povoleniam. Ako uviedol Milan Beara, všetky veľké infraštruktúrne práce sa financu-

jú sčasti z rozpočtu obce a sčasti z prostriedkov republikových ministerstiev či pokrajinských sekretariátov. Ministerstvo hospodárstva a Obec Stará Pazova prostredníctvom programu podpory rozvoja lokálnej a regionálnej infraštruktúry Budujeme spoločne vyčlenili okolo 140 miliónov dinárov na realizáciu troch kapitálnych investícií: rekonštrukciu centra Vojky, ktorú ukončili tohto roku, druhú fázu prác na rekonštrukcii centra Nových Bánoviec a výstavbu cesty v ústrednej priemyselnej zóne.

48 /4779/ 2. 12. 2017

Foto: z archívu Obce Stará Pazova

11

Ľudia a udalosti HAJDUŠIČANIA O NOVOM ZÁKONE O BEZPEČNOSTI DOPRAVY

Prísne pokuty (ne)zmenia vodičov nepripútaní, alebo keď prekročia čivo, budú sa tak spráMilko Hraško: – Nerýchlosť, či jazdia pod vplyvom vať aj naďalej. Takých stáva sa po prvýkrát, že ávrh zmien zákona o bezpeč- alkoholu. Neviem, čo by mohlo zákon nezmení. Sú to sa zvyšujú pokuty a nič nosti v doprave, ktorými sa zmeniť ich správanie. Najhoršie hlavne rozmaznaní sysa nemení. Napriek tomu dodatočne sprísňujú beztak na tom je, že vlastným príkladom náčikovia, ktorých je, si myslím, že prísnym zápríliš prísne pokuty za doprav- slúžia aj svojim deťom, z ktorých žiaľ, veľmi mnoho. Pre konom sa dá vplývať na né priestupky, vyvolal rozličné sa tiež stanú bezočiví vodiči. Neraz niekoho zákon platí, vodičov, hoci nie stoperkomentáre vodičov. Jedni schva- sa mi v Belehrade stalo, že sa mi pre niekoho nie. Myscentne. Vždy sa nájdu takí, ľujú opatrenia, cieľom ktorých je vyhrážal mladý chlapec v luxus- lím si, že vodiča treba ktorí nebudú dodržiavať zvýšenie bezpečnosti nom aute, lebo som mu vychovávať odmalička predpisy. V zákone sú aj Milko Hraško na cestách a zmenšenie neuhol, hoci som mal a už v základnej škole dobré, ale aj príliš divné počtu dopravných neprednosť. Takí vodiči si treba učiť deti, ako sa majú sprá- riešenia. Pokuta za nezapnutý pás hôd a obetí, iní sú zasa jednoducho vať v doprave. Okrem v sume 10-tisíc dinárov je napríklad rázne proti, lebo vysoké myslia, že im toho veľká úloha patrí veľmi vysoká, podobne ako aj rovpokuty budú vplývať na je všetko doaj rodine. Žiaľ, v mno- naká pokuta za zašpinenú tabuľku beztak schudobnené rovolené. Príshých rodinách sa k s evidenčným číslom vozidla, aj keď dinné rozpočty občanov. ny zákon je tejto otázke správa- to najčastejšie závisí od vonkajO mienku sme tentoraz jú veľmi ľahostajne, ších podmienok. Schvaľujem však spôsob, aby požiadali troch hajdusa niečo zmenesnažia sa vplývať prísne tresty za používanie mobilu šických vodičov. Hľa, čo Miroslav Govda nilo, ale som na deti, neučia ich, počas jazdy a zvlášť za jazdu pod nám povedali: presvedčený, ako sa majú správať, vplyvom alkoholu a násilnú jazdu.

Miroslav Govda: – Na cestách sa že na tie zmeny budeže musia byť oboz- Keď ide o obmedzenie rýchlosti, správame veľmi nekultúrne a žia- me ešte dlho čakať. Na retní, že nesmú piť, tu máme protikladnú situáciu. Na den zákon to nezmení. Prísny zákon druhej strane prísny Ankica Orgovánová keď šoférujú a tomu jednej strane väčšinou jazdíme na neodstráni prípady násilnej jazdy zákon už teraz vplýva podobne. Okrem autách, ktoré sú konštruované na a nerešpektovania dopravných na vodičov, ktorí robia za malé toho je verejné tajomstvo, že sa rýchlejšiu jazdu a na druhej naše predpisov. Mám tu na zreteli pre- platy a ktorí aj doteraz dodržiavali vodičskí preukaz skôr dal aj kúpiť cesty sú v takom stave, že rýchlejdovšetkým bezočivých vodičov, predpisy. bez povinného výcviku vodičov, šia jazda nie je bezpečná. Predsa ktorí takými zostanú aj napriek Ankica Orgovánová: – Pokuty takže nie div, že sa mnohí vodiči zvýšil by som obmedzenie mimo pokutám. Pre nich nie je problém sú skutočne vysoké, ale tí, ktorí sa dnes správajú nezodpovedne a osídlenia na 90 km/h a na diaľnici zaplatiť vysokú pokutu, keď nie sú na cestách doteraz správali bezo- neprimerane. na 130km/h.

Vladimír Hudec

N

NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Akcia Ešte stále jazdím Jaroslav Čiep

R

ada pre bezpečnosť cestnej premávky na území Obce Báčsky Petrovec v piatok 24. novembra v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára usporiadala pre žiakov záverečného ročníka prednášku a školenie z tejto oblasti. V rámci akcie Ešte stále jazdím prednášky realizujú osoby s invaliditou získanou následkom dopravnej nehody. Tentoraz, v druhom ročníku akcie, hosťom bol 29-ročný Milan Srdić zo Somboru so spolupracovníkmi zo Zväzu paraplegikov a kvadriplegikov Srbska. Členovia zväzu sa snažia prednáškami prispieť k bezpečnosti dopravy v Srbsku a zvýšiť povedomie mladých ľudí vo veku

12

www.hl.rs

od 15 do 22 rokov o dôsledkoch dopravných nehôd. Cieľom kampane je, aby ľudia, ktorí utrpeli zdravotné postihnutie v dopravných nehodách, prostredníctvom inovačného prístupu k vzdelávaniu mládeže a prostredníctvom prenosu osobných skúseností poučili mladých ľudí o bezpečnosti v doprave, dodržiavaní dopravných predpisov a aby im ukázali následky vlastnej dopravnej nehody. Žiakom sa na úvod prihovorili člen Rady pre bezpečnosť Nebojša Stojisavljević, predseda obce Srđan Simić a riaditeľka gymnázia Anna Medveďová.

Milan Srdić, kedysi nádejný športovec – futbalista a teraz vozičkár, vyrozprával svoj životný príbeh.

Pomocou prezentácie zobrazil

Informačno-politický týždenník

svoj život pred zranením, pustil krátky film o dopravnej nehode v období, keď sa stal plnoletým, a zdôraznil pod- Hoci len pri simulovanej opitosti motorické robnosti, ako schopnosti jednotlivca sú nekontrolovateľné k nej následkom nedbanlivosti prišlo. Popísal postihnutému kladú mnohé ohrasvoje zranenia, svoj život v nemoc- ničenia. Maturantov varoval pred nici a rehabilitáciu po vážnom následkami nebezpečnej jazdy, zranení miechy a ochrnutí. Mladým upozornil ich na vplyv alkoholu na priblížil i následky dopravnej ne- vnímanie a vystríhal, aby si nesahody na danú osobu, na rodinu dali do auta k opitému vodičovi. a širšiu spoločnosť. Aj dôsledky Aby si vážili svoj život. Na záver paraplégie fyzickej a duševnej po prednášky žiakom prezentovali nehode, spôsoby, ako sa zapojiť polygón s takzvanými opitými do spoločnosti a ako sa vyrovnať okuliarmi, ktoré simulujú vplyv s bežným životom, v ktorom sa alkoholu, drog a únavy.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NÁROČNÉ PODUJATIE ARADÁČSKYCH CIRKEVNÍKOV

Unikátna ohrada v novom rúchu Vladimír Hudec

O

hrada cirkevnej záhrady v Aradáči bola postavená roku 1877 a zložená je z dvoch častí: podmurovky z červených tehál a dielov z kovaného železa. K jej výstavbe prispeli vtedajší kováči Ján Šajben a Martin Goda, ktorých mená sú vypísané na ohrade, ale aj ďalší, ktorí si mená nedali vypísať. Na vchode do kostola boli v rovnakom štýle vymurované dva masívne stĺpy.

Mnoho rokov neskoršie, počas úradovania pána farára Ondreja Peťkovského aj ďalšia časť kostolnej záhrady, čiže priestor pred farou bol ohradený podobnou ohradou, v budovaní ktorej sa tiež zúčastnili aradáčski kováči, ibaže tentoraz už použili aj ohnuté rúrky a namiesto nitovaním spájali ich zváraním.

– Po rokoch základy stĺpov na vchode do kostola povolili, následkom čoho sa stĺpy nahli smerom k ulici a potiahli za sebou aj celú ohradu. V deväťdesiatych rokoch stĺpy boli úplne prestavané na nových betónových základoch, avšak ohrada zostala nahnutá k ulici, – vysvetľuje farár Vladimír Lovás ml. – Nepôsobilo to pekne

a naposledy hrozilo, že sa ohrada zvalí, nuž sme rozhodli, že ju prestaviame. Keďže ide o svojráznu historickú pamiatku a unikátnu ohradu, snažili sme sa zachovať jej pôvodný vzhľad. Je však príliš ťažká a keby sme ju chceli dať dolu v jednom kuse, určite by sa deformovala, preto sme ju museli posekať na kusy, dôkladne vyčistiť, vrátiť Ohrada kostolnej záhrady ako nová na miesto a iba potom sme pristúpili k farbeniu. A teraz slov farára Lovása tiež veľmi náje ako nová. Na podmurovku sme ročná práca, keďže chceli zachovať využili tehly, z ktorých je vystava- všetky príznačné ornamenty.

– Kostol bol skôr omaľovaný ná pred 140 rokmi. Základy sú však teraz vybudované z vystuženého pestrými farbami a teraz dominuje betónu, takže by takto vynovená biela a ornamenty sú v sivomodrej asi mala vydržať nasledujúcich farbe. Našťastie, mali sme majstra, 140 alebo aj viac rokov. Treba ktorý si vyrobil šablónu týchto povedať, že nám pri tom finančne ornamentov a po maľovaní ich pomohlo Mesto Zreňanin, ktoré namaľoval na tom istom, kde boli poskytlo 250-tisíc dinárov. Práce aj predtým. Okrem toho v uplysme zverili majstrom Petrášovcom nulom období sme zateplili faru a teraz zostali už len také menšie z Padiny.

Predtým v aradáčskom cirkev- práce, napríklad výmena okien nom zbore vykonali dôkladnú na fare. Uvažujeme aj o tom, že rekonštrukciu kostola od základov chodníky okolo kostola vyložíme po strechu. Naposledy pred tromi betónovými obkladačkami.

Súbežne s údržbou cirkevného rokmi vymaľovali fasádu a vynovili aj interiér kostola. Bola to podľa majetku aradáčski cirkevníci sa

angažovali, aby sa im predtým odňatý majetok prinavrátil.

Tak sa im v procese reštitúcie v uplynulom období podarilo prinavrátiť bezmála sto jutár pôdy. Ide síce hlavne o rítsku černozem piatej a šiestej akostnej triedy, za ktorú nemožno dostať také nájomné ako za kvalitnejšiu pôdu, avšak jej prenajímaním sa predsa významne zlepší finančná situácia cirkevného zboru, ktorý počíta 900 členov.

– Aj keď cirkevná štatistika hovorí, že zbor má vyše 1 000 členov, reálne tomu nie je tak.

Dokonca dovolím si tvrdiť, že nás je v Aradáči reálne menej aj od tých predpokladaných 900 členov, keďže na zozname máme aj členov, ktorí žijú v Nemecku, Kanade, na Slovensku a členské si platia u nás. Najlepšie o tom svedčí údaj, že aj v Aradáči je omnoho viac pohrebov, než krstov. Na služby Božie pravidelne prichádza zo 60 ľudí, čiže asi 7 percent z celkového počtu členov, čo je priemerná návštevnosť, tak ako vo všetkých našich zboroch, takže sa na to vari ani nemôžeme sťažovať, – uzavrel farár Lovás.

BÁČSKY PETROVEC

Upravené židovské hroby Jaroslav Čiep

O

Zamestnávali sa predovšetkým obchodom a remeslami. Dokonca aj najväčšie chmeľové sklady v Petrovci boli ich majetkom. V období rokov 1895 – 1944 tu žilo takmer 250 duší židovskej národnosti. Počas vojny na

židoch v Petrovci sa v súčasnosti málo hovorí. V minulosti však boli, podobne ako aj v iných krajoch Panónskej nížiny a vôbec vo Vojvodine, obyvateľmi tunajších miest a dedín. Vyznávali svoju vieru, mali iné praktiky, zvyky a obyčaje a súdržne žili prevažne vo vlastnej komunite.

V Petrovci žili od čias príchodu Slovákov, síce v menšom počte, Ohrada a pamätná tabuľa ktorý časom narastal. na židovskom cintoríne • ĽUDIA A UDALOSTI •

jar roku 1944 maďarskí okupanti ich takmer všetkých odvliekli do koncentračných táborov, skadiaľ sa už nikdy nevrátili, až na Dlho ležali obrastené krovím, v húštine 13 z nich. Po utvorení izraelského štátu roku 1948 sa združenia pre zachovanie a ochranu presťahovali a po tragickej smrti živovských cintorínov v Európe, Tibora Königa v Petrovci ich už ne- v spolupráci so Zväzom židovských bolo. V Uličke Jána Labátha mali obcí Srbska a s finančnou podporou pozemok so synagógou, ktorý bol Nemecka, na znak pamiatky na v polovici 50. rokov minulého sto- Židov z Báčskeho Petrovca umučeročia predaný, rovnako ako aj tehly ných v holokauste vyklčovali a priz chrámu. Zostal len cintorín, ktorý merane ohradili židovský cintorín. doteraz iba chátral a zarastal. Tejto O tom svedčí aj tabuľa pri vchode. jesene z iniciatívy ESJF, neziskového 48 /4779/ 2. 12. 2017

13

Ľudia a udalosti HLOŽANČAN Z PETROVCA ONDREJ PAVČOK ALEBO

Keď klampiar melie papriku Juraj Bartoš

v Begeči robil mlyny na mletie papriky; kúpil som, a tak manželka začala mlieť. Keď som videl, ako to beží, sám som urobil tieto mlyny,

B

ez nej klobása nie je klobása a guláš nie je guláš. Ani paprikáš nie je paprikáš a solené mastené paprené nie je paprené, ak to riadne neopaprikujete. Prirodzene, keď chcete, aby akékoľvek jedlo bolo mierne či väčšmi štipľavé, potrebujete papriku. Tu je, hľa, príbeh o niekom, kto túto pálivú koreninu nielen má rád, ale ju i pestuje, suší a melie, trebárs sa mu za mladi ani len neprisnilo, že láskou k nej zahorí priam pálčivo.

Skrátka, Ondrej Pavčok (1952) a jeho životná družka Aj mlynček na finálové mletie papriky Anna, bez toho, aby to tak Ondrej Pavčok urobil sám naplánovali, pred rokmi ktoré tu vidíte, a postupne som ich uzavreli štipľavý kruh. A cítia sa vylepšoval; teraz sú, podľa mňa, v ňom ako ryby vo vode. Už dáv- akurátne. To je predsa klampiarska no sú z nich znamenití kompletní robota, čistá geometria, ku ktorej paprikári. Keď pomelú svoju, melú som blízko od svojich pätnástich iným. Kedysi mali na dome aj tabuľ- rokov. Keď prišli časy, že kto chce ku s názvom firmy, ale už nemajú, mlieť, musí mať aj sušiareň, aj tú lebo... A čo vám ja tu budem papri- som postavil. Voľakedy, od roku kovať... radšej počúvajme, čo vraví 1986 do začiatku deväťdesiatych, hlava jemne štipľavej rodiny. sme mleli papriku aj pre begečské

rikárom. Na jednej strane dvora mali sušiareň, na druhej mlyny.

My tu máme všetko na jednom mieste, pod jednou strechou. Hore je sušiareň; tam papriku sušíme, dolu sečkujeme a výťahom, ktorý som tiež urobil, ju ťaháme hore.

Tento mlyn v kúte melie nahrubo (tak získame tzv. tlčenú papriku) a odstraňuje kamienky, klince, smeti. Všetka paprika prejde cez moje prsty; zvyknem povedať zákazníkom: Tá vaša vlečka papriky musí prejsť cez túto dierku. No a na tom mlyne vedľa sa paprika zomelie na prach.

U nás je v podstate všetko ručná práca. Niekedy sa musí vyhodiť až 30 percent plodov, aby sa dostala kvalitná paprika.

najprv dosiahnuť kvalitu a získať dôveru zákazníkov. Som rád, keď hložiansku papriku (nie som ja tu jediný) používajú v Austrálii, Kanade, Amerike, samozrejme, na Slovensku, Nemecku a vôbec tam, kde sú naši ľudia, napríklad aj v Nórsku.“ ZMENY SÚ ZREJMÉ „Pestujeme horgošskú a niektoré nové odrody štipľavej. Tohto roku je zvláštna situácia: paprika nie je pálivá. Prečo? Zrejme letné horúčavy spálili éterické oleje.

Najlepšie to vidieť pri sečkovaní: inokedy para, ktorá sa v tejto fáze spracovania vytvára, proste dusí, nedá dýchať, a tohto roku s tým problémy neboli. Kvalita je dobrá, farba je v poriadku, ale paprika nemá obvyklú pálčivosť.

Pravdaže sa za tie tri a pol desaťročia veľa toho zmenilo. Odrody, spôsob pestovania, klíma...

S výnimkou posledných asi desať rokov pestovali sme ju bez závlahy, ale teraz bez zavlažovania papriku dopestovať nie je možné. Ako to pekne povedal istý zákazník,

Tajomstvo prípravy kvalitnej papriky si osvojil aj Ondrejov syn Miroslav Pavčok

Štipľavý príbeh sa začína na roli

„Je v tom problém, lebo paprika sa melie len jeden mesiac v roku.

Preto som podnik na mletie odhlásil a tabuľku odstránil. Pestovať papriku sme začali roku 1983. A to tak, že manželka Anka povedala: Hajde, nech aj ja doma niečo robím, kým opatrujem deti. Dajaký Milenko

14

www.hl.rs

družstvo − až kým neprepadlo.

Našťastie, vtedy som ochorel na žalúdok, musel som nechať zamestnanie a zostať doma ako odpísaný.“ VLEČKA CEZ DIERU „Voľakedy sme papriku odnášali mlieť k iným hložianskym pap-

Informačno-politický týždenník

Vlastnej papriky počas sezóny namelieme zhruba jednu tonu; toľko môžeme v priebehu roka predať. To je domáca výroba, ľudia si ju vážia a radi od nás kupujú.

Paprikou obsejeme aj do päť jutár.

Syn Miroslav má poľnohospodársky majetok a sčasti používa kvapkovú závlahu. Kooperujeme s hložianskymi družstvami Agroplod a Zlatno zrno, čiže sušíme a melieme iba jednu časť vlastnej papriky; celkovú produkciu by sme nemohli predať. Odbyt sme zvyšovali postupne; bolo treba

paprika chce nohy vo vode a hlavu na slnku. Kým sme ju zavlažovali tyfónom, bola menej odolná.

Akoby nie, keď voda zo zeme má teplotu 14 − 15 °C a teplota vzduchu na slnku dosiahne až 55 °C, takže kontakt studenej vody s listami je pre rastlinu skutočný stres. Veď aj paprika je živá bytosť.

Pri zavlažovaní tyfónom na poli zostáva blato; následkom vysokých teplôt vznikajú výpary, ktoré podnecujú vývin baktérií. Postrek je nevyhnutný a jeho opakovanie vždy závisí od počasia. Kvapko• ĽUDIA A UDALOSTI •

vá závlaha umožňuje trikár a − psychológ. Niekedy skej paprike. Lebo si ju Hložany použitie ochranných tu ľudia musia zostať aj dve zaslúžili. Ak je Begeč známy podľa prostriedkov priamo noci zaradom a vedia byť aj mrkvy, Hložany sú chýrečné podľa nervózni, všetko im zavadzia... papriky. Nejaký koncept už mám, pri zavlažovaní. Pred niekoľkými desaťročiaPaprikár, ako každý dobrý bude to treba len dobre poskladať. mi sme postrekovali remeselník, sa musí stále učiť Tu mám evidenciu od roku 1992: menej ako teraz. Toha skúšať niečo nové. Pred záznamy, kedy sme papriku siali, to roku nám pomohla časom som vysušil a zomlel kedy vyklíčila. Roku 1992 sme siali sama príroda: neboli zelenú papriku, lenže sa istý 31. marca a v nasledujúcom roku dažde, neboli ani chokolega na trhu v Turiji zacho- až 21. apríla; roku 2013 smie siali roby... Inak paprika chce val nekolegiálne, poslal mi 18. apríla... Sejba spravidla závisí dobre pohnojenú pôdu inšpekciu, hoci ja som to len od počasia a kedykoľvek posejeme, a sústavnú závlahu. skúšal. Teraz práve skúšam vzíde po tridsiatich dňoch, ale Keď sme začínali, viac Majster Pavčok chystá brožúrku mlieť údenú papriku...“ v deväťdesiatom treťom vyklíčila sa používalo organické o hložianskej paprike už 14 dní po sejbe! Zrejme vtedy hnojivo a už dávnejšie PAPRIKA JE AKO ŽENA bolo teplé počasie. „Tu v tomto zošite sú rôzne sa prihnojuje takmer výlučne mi- na prednášky pre automechaniVýnosy sú teraz značne vyššie, nerálnymi hnojivami, ktoré ná- kov a pre strojných zámočníkov. záznamy o tom, kto kedy začal než keď sme začínali, ale vklady sledkom zavlažovania tyfónom Mávali sme prax a každý žiak si robiť s paprikou, o tom, z ktorých sa navýšili ešte väčšmi. S paprikou vytvárajú, ako my tomu povieme, musel nájsť majstra; ja som bol dedín u nás boli mlieť (z dvadsia- nie je ľahká robota... Viete prečo? ,čepy’, preto sa teraz okrem orby praktikant u Sľúku pôda musí aj podrývať do hĺbky bádkára v Petrovci.

Diplomovú prácu som asi 70 centimetrov.“ obhajoval u majstra Hemelu, lebo sme neSKÚSENOSTI NADOVŠETKO „Keď som kúpil mlyn, postupne mohli u toho, u koho som zistil, čo mu chýba a dodával sme boli ako učni. som, zlepšoval... Všetci, keď prídu, U Hemelov som sa aj pozerajú, a vravia, že ako to hladko zamestnal a po štyfunguje... Iste, len bolo treba za roch rokoch som sa tie desaťročia vypozorovať nedo- ocitol v Novom Sade, statky, prísť na to, čo a ako treba v niekdajšom podniku vylepšiť, a potom to aj prakticky Metal, a nakoniec som urobiť. Papriku, prv než sa dá sušiť, robil doma súkromne treba otvoriť. Niekdajší hložianski ako pľachár.

Sušenie papriky je paprikári používali na sečkovanie hrubé nože, tie papriku viac mliaž- robota... dvadsaťpäť dili ako sekali, tak som urobil nože hodín denne. Paprika tenké, ostré ako žiletka, a vylepšil sa nasýpa aj o polnoci, som aj nože na mlyne... Je tu ešte aj o druhej ráno, aj veľa malých dôležitých vecí, ku na poludnie... Človek Umývanie červených plodov − práca pre rodinu a priateľov ktorým som dospel ukladaním to musí chcieť robiť, skúseností. Pridal som napríklad musí vedieť zaobchádzať s ľuďmi tich dvoch plus domáci) a tu sú i Preto, že je ženského rodu. Chce sústavu rúr na lepšie vyhrievanie, a musí byť viacnásobný majster: fotografie... Myslím si, že jedného aj uštipnúť! Ale oplatí sa, hoci sa a tak teraz na sušenie spotrebujem klampiar, zámočník, murár, elek- dňa urobíme malú knihu o hložian- jej výkupná cena už niekoľko rokov nemení a vklady sa neustále o polovicu menej dreva, ako keď zvyšujú. Ja vravím deťom takto: sme začínali. Dierky na site majú priemer 0,8 milimetra, preto papz papriky nezbohatnete, ale môrika musí byť úplne suchá, musí žete pokojne spávať. byť ako sklo, aby ju nože, ktoré Nakoniec dovoľte, nech sa vrámajú funkciu ventilátorov, mohli tim na začiatok. Keď som sa vyučil za bádkára, ako v Petrovci volajú rozdrobiť na prach. Zo 7 kilogramov surovej dostaneme kilogram klampiara, nieže si ma doberali: sušenej, teda mletej.“ Budeš plátať šerblíky a hrnce...

No, reku, budem...! Myslím si, že som neurobil chybu. Keby som PÄŤ V JEDNOM „Áno, ja som vlastne vyučený sa znovu narodil, zase by som bol klampiar. V rodnom Petrovci som klonfer, čiže klampiar, lebo tú robovychodil základnú školu, a potom tu mám rád. Ale keby mi voľakedy aj strednú, t. j. Školu žiakov v hosvoľakto povedal, že budem robiť podárstve. Fungovala v budove s paprikou... neveril by som. Ale Gymnázia Jána Kollára a boli tam ani neľutujem, že robím.“ dva odbory: kovospracovateľský a textilný. Nebolo osobitné oddeleFoto: z archívu Anna Pavčoková najprv predávala len na trhu nie pre klampiarov, chodieval som O. Pavčoka a autor • ĽUDIA A UDALOSTI •

48 /4779/ 2. 12. 2017

15

Ľudia a udalosti Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE KOVAČICA

Staré akcie s novým nádychom Anička Chalupová

našej obce aj v iných regiónoch.

Začiatkom novembra tohto roku sa pod patronátom Ministerstva obchodu, cestovného ruchu a telekomunikácií po prvýkrát v Banji Luke uskutočnilo podujatie Dni Vojvodiny. Návštevníci mali príležitosť oboznámiť sa na

T

uristická organizácia Obce Kovačica sa aj v bežnom roku zamerala hlavne na tvorbu produktov cestovného ruchu, ktorými sa sústavne snaží prilákať čoraz väčší počet turistov. Podľa slov Dragany Latovljevovej, riaditeľky TOOK, táto organizácia sa okrem vlastných bežných akcií sústreďuje aj na pomoc iným: – TOOK pravidelne pomáha rôznym združeniam a spolkom v Kovačickej obci, ktoré potrebujú pomoc pri organizovaní nielen tradičných, ale aj nových akcií, ktorými sa prezentujú aj mimo územia obce. Napríklad v rámci tohtoročných osláv Kovačického októbra TOOK sa spolu so Ženským spolkom podieľala na organizácii tradičného podujatia Jarmok umenia, kde okrem stánkov s ručnými prácami návštevníkom boli k dispozícii aj iné obsahy, tradičná Tortiáda kovačických žien, kultúrno-ume-

Dragana Latovljevová na prezentácii TOOK v Banji Luke

lecký program v podaní našich ochotníkov a podobne.

Keď ide o cestovný ruch a ponuku TOOK, akým spôsobom ste prezentovali Kovačickú obec?

– Prostredníctvom známych a už tradičných podujatí, ktorým sa snažíme dať nový, trochu inakší nádych, usilovali sme sa prezentovať turistickú ponuku

OBEC STARÁ PAZOVA každoročne vyčleňuje peňažné prostriedky na odmeny pre najúspešnejších žiakov a učiteľov, s cieľom motivovať ich na dosiahnutie čím lepších výsledkov tak v základných, ako aj v stredných školách. Tohto roku na základe zverejneného súbehu zabezpečili prostriedky i pre najúspešnejších žiakov stredných škôl z radov rómskej národnostnej menšiny. Peňažné odmeny v sume 12-tisíc dinárov ôsmim žiakom z troch staropazovských stredných škôl udelil v piatok 24. novembra v budove ZO Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Na slávnosti sa zúčastnili aj predstavitelia stredných škôl.

A. Lš.

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na jarmoku sa i tohto roku bude ponúkať rozmanitý tovar

stánkoch, cez rôzne informačné katalógy, videoprezentácie a pod. s turistickou ponukou 17 obcí a miest z Vojvodiny, medzi ktorými bola aj TOOK. Lákavým

produktom vojvodinských turistických organizácií, nielen pre oči, ale aj pre čuchové zmysly, boli chutné gastronomické špeciality a iné pochúťky.

Blížia sa najkrajšie sviatky v roku. Akými akciami prekvapíte návštevníkov tejto juhobanátskej obce?

– V ústrety sviatkom 17. decembra plánujeme uskutočniť 5. ročník tradičného novoročného jarmoku.

Množstvo rôzneho tovaru s vianočnou a novoročnou tematikou, gastronomické špeciality a rôzne prekvapenia potešia návštevníkov na novom námestí pred budovou obce.

Tomuto podujatiu má predchádzať návšteva dedkov Mrázov, ktorí sa od rána budú voziť na koči kovačickými ulicami a pozývať občanov na hlavné podujatie. Novinkou bude bezplatné fotenie najmladších s dedom Mrázom.

SLNEČNÁ JESEŇ PRE STARÝCH RODIČOV. Žiaci pivnickej Základnej školy 15. októbra pripravili pre svojich starých rodičov krásny kultúrno-umelecký program. V stredu 15. novembra v Dome kultúry deti tancovali, spievali, recitovali. Okrem toho v škole usporiadali 6. čitateľský kvíz za účasti žiakov 3. až 6. ročníka základných škôl z Gajdobry, Silbaša, Savinho Sela a Pivnice. Niesol sa v znamení pestovania ducha tolerancie, preto sa uskutočnil 16. novembra, keď si pripomíname Deň tolerancie.

M. K. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S ÚČASTNÍKMI SEMINÁRA Z OBLASTI SOCIÁLNEJ OCHRANY V PETROVCI

V prospech detí ako členov spoločnosti Katarína Gažová

cesu inklúzie a má osobného asistenta. zbaviť sa toho stereotypu, že sa úlohe inklúzie, boli súčasťou jedného tímu, Seminár Strediska pre sociálnu prácu osobného asistenta majú venovať iba teda triedy svojich rovesníkov. Táto becné Stredisko pre sociálnu prácu v Petrovci nám pomohol informovať sa ženy. Apelujem preto na mužov, aby skutočnosť vplýva na nich pozitívne v Báčskom Petrovci v polovici no- bližšie o tom, čo je úlohou osobného sa zapájali do takýchto edukačných a snažia sa priblížiť svojim spolužiakom. vembra usporiadalo prvý seminár asistenta. K tomu ani osobní asistenti programov Strediska pre sociálnu prácu Zo skúsenosti môžem povedať, že aj so na tému Služba osobného asistenta často nemajú ujasnené, čo všetko je a obce, ktoré nám pomôžu v práci s deť- žiakmi s problematickým správaním dieťaťa s poruchami v rozvoji alebo in- náplňou ich práce. Nie sú pedagogic- mi. Seminár v Petrovci bol zaujímavý a alebo s poruchami v rozvoji sa dá dovaliditou, na ktorom sa zúčastnilo 25 kí asistenti, ktorí sa majú učiť spolu dobre zorganizovaný. Ja som sa prvý- siahnuť pozoruhodný pokrok. Musím percipientov. S niektos dieťaťom, čo si krát zúčastnil na pochváliť aj spolurými sme si pohovorili o často my v škotakomto seminári, prácu s osvetovými náplni seminára a práci, lách chybne mysjeho obsah ma zapracovníkmi v našich ktorej sa venujú. líme. Na seminári ujal a verím, že mi školách. Tolerancia je Kristína Kevenská, sme si obnovili aj to pomôže, keď sa tu na veľmi vyspelom profesorka dejín: – Na vedomosti o tej zapojím do práce stupni a všetci spolu seminár som sa dostapsychologickej služby osobného si uvedomujeme, aká la ako zamestnankyňa stránke detí, ich je naša práca významasistenta.

Gymnázia Jána Kollára, potrebách, a Ján Nvota, soná, lebo to sú všetko ale pracujem aj v Zákoboznámili sme ciálny pracovník: naše deti, členovia naladnej škole Jána Čajaka sa s celým systé– V oblasti sociálšej spoločnosti, pred v Petrovci. V doterajšej Kristína Kevenská mom sociálnej Milan Krajnović nej práce sa ešte Ján Nvota ktorými je budúcnosť pedagogickej praxi som ochrany, kde patrí stále zdokonaa aktívne zapájanie sa mala v triede žiakov, ktorí mali osob- aj práca s postihnutými deťmi. Pre nás ľujem a ešte som na magisterských do každodenného života daných prosného asistenta alebo boli v procese učiteľov bolo osožné počuť, ako pra- štúdiách na Slovensku. Ako osobný tredí. Myslím si, že bolo naozaj na čase inklúzie. Škola je už niekoľko rokov covať v triede, v ktorej je dieťa, ktoré asistent žiakov s poruchami v rozvoji usporiadať takýto seminár z oblasti zapojená do procesu inklúzie, čo zna- má osobného asistenta. pracujem niekoľko rokov. Predtým sociálnej ochrany, s cieľom odstrániť mená, že nemáme špeciálne triedy pre Milan Krajnović, študent Fakulty to bolo v petrovskej základnej škole neinformovanosť. Zoznámili sme sa postihnuté deti. Tieto deti sú spolu so pre šport a telovýchovu: – Pracoval s tromi žiakmi a teraz v Gymnáziu aj so zákonnými rámcami služby osobsvojimi rovesníkmi rovnoprávne zapo- som skôr ako volejbalový tréner, čomu Jána Kollára so žiakom, ktorý skončil ného asistenta, ako aj s prácou v praxi, jené do procesu vyučovania. Keďže my by som sa profesionálne chcel venovať základnú školu a postúpil do strednej. o čom naše prednášateľky majú bohaté ako učitelia sa na vysokých školách neu- aj do budúcna. Chcem poznamenať, Doteraz som vždy pracoval s chlapca- vedomosti. Veľmi je dôležité, že sa na číme, ako pracovať s deťmi s poruchami že mám rád prácu s deťmi a šport. mi, čo je podľa mojej mienky dobre, seminári zúčastnili učitelia, osobní v rozvoji, pre nás sú veľmi významné Na seminár ma pozvali z lokálnej sa- lebo sme spolu prechádzali procesom asistenti, psychológovia, právnici, praa osožné semináre z tejto oblasti, kde mosprávy a mám o tomto podujatí dospievania a žiaci určitým spôsobom covníci Strediska pre sociálnu prácu, nás odborníci edukujú a oboznámia, pozitívnu mienku. Na seminári bolo videli vo mne oporu. Myslím si, že je čiže subjekty zapojené do tejto oblasti ako pracovať, keď dieťa patrí do pro- menej mužov ako žien, ale iste je dobre dobre, aby deti, ktoré sú v procese sociálnej ochrany.

O

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

A jajáj! Vianoce a Nový rok sú znovu a zase na obzore! Nákupná horúčka začína riadne lomcovať. Ako vždy, keď je hlad veľký a schopnosti na jeho uspokojenie úbohé. Tak doma, ako i vo svete. Stačí sa mrknúť na správy v médiách. Poďme si spolu zalistovať iba v pondelkovom čísle aj našimi vládnymi činiteľmi ešte ako sledovaného (iná je vec, že nie je ľahké priznať sa k platonickej láske) denníka Danas...

Bývalá hovorkyňa prokuratúry Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu pani Florence Hartmannová pod• ĽUDIA A UDALOSTI •

čiarkla: „... keby nebolo tribunálu, nikto v tomto regióne by nezodpovedal za úžasné zločiny...“ No... oné-ný... niežeby v tom nebol kus pravdy, lenže pani FH zanedbáva inú významnú skutočnosť: nebyť toho nešťastného tribunálu, polovica osadenstva zainteresovanej časti Súdku Pušného Prachu alias Vrchovatého Balkánu (nehovoriac o obyvateľstve ciel cteného tribunálu) by dnes bola šťastná (prirodzene: druhá ½ by zostala nešťastná) a takto je to práveže naopak. Ej, ej, pani Hartmannovie! Že vraj tribunál dokázal vytváranie veľkého Srbska a Chorvátska?! Vari

sa aj pani HA predsa len – veď je to také ľudské – mýli?! Či nejde skôr o zmenšovanie dvoch spomenutých štátov, čo v ich teritoriálnom, čo v medzinárodnom ponímaní?!

Pán poslanec a líder hnutia Dveri (po slovensky by to, všakáno, mohlo znieť napríklad Dvere) Boško Obradović vyhlásil, že by ho neprekvapilo, ak sa úradná vláda pokúsi zakázať Dveri. Pozitívne na tých jeho obavách je, že s nimi (obavami) nie je sám. Zima za uhlom a my aby sme zostali bez dverí?! Len nech skúsia! Beda im, aj ich vláde, či nie?!

Bývalý prezident Zimbabwe pán Robert Mugabe prv než pred nie-

koľkými dňami odstúpil, podpísal výhodnú zmluvu. Na základe nej vraj dostane desať miliónov dolárov a imunitu pre celú rodinu. Len? A žiadna vila na Dedinji? Ako... ako vravíte? Tá že zostala nášmu exprezidentovi Tomislavovi Nikolićovi?

Ešte k tomu bez zmluvy?! Bez 10 miliónov...?! Otázka za milión (kto vyhrá, povinný je minúť ho na vianočno-novoročné nákupy): Kde je lepšie byť prezidentom: 1. v Zimbabwe, 2. v Srbsku? Pomôcka: možné je okrúžkovať iba dve z ponúknutých možných odpovedí.

Bumbum!!!

48 /4779/ 2. 12. 2017

17

Ľudia a udalosti V DEDINE MLETEJ VODY

Dielňami čelia nude a zabudnutiu Anička Chalupová

K

ovačická obec má veľmi dobré podmienky na rozvoj vidieckej turistiky a zároveň disponuje patričným rozvojovým potenciálom. V rámci zjednotenej turistickej ponuky je okrem iného sprístupnených dvanásť vidiecko-turistických domácností, z ktorých sa jedna nachádza v Padine.

Prvá vidiecko-turistická domácnosť v Padine nazvaná U Zuzane nad Dolinou, majiteľky Zuzany Masarykovej, vznikla v roku 2012.

Okrem poskytovania ubytovacích a gastronomických služieb v tejto domácnosti sa usporadúvajú rôzne zaujímavé tvorivé dielne. O nich majiteľka hovorí: – V uplynulom roku som usporiadala napr. dielne o vyšívaní a skrášľovaní rôznych úžitkových vecí, do ktorej boli zapojené padinské dievčatá a mladé ženy. Neskoršie som na návrh učiteľky Halajovej

usporiadala tvorivú dielňu v ZŠ maršala Tita, kde sme so žiakmi vyrobili darčeky k 8. marcu pre ženy ubytované v padinskom Dome pre staršie osoby. Tohto roku sme v domácnosti upravili jednu miestnosť, do ktorej sme nedávno na základe projektu, na ktorý nám Obec Kovačica poskytla prostriedky vo výške 50 000 dinárov, kúpili sporák na pevné palivo.

Už sa tejto jesene dymilo z nového sporáka?

– V prvej polovici novembra sme ho vyskúšali tak, že som zoskupila dievčatá a ženy a počas celodennej dielne sme sa na novom sporáku učili variť starodávne padinské špeciality. Prípravu jedál – buchty, pirohy a starodávne polievky s klobáskou, ako aj krátku polievku s rascou a vajíčkami prezentovali už osvedčené padinské kuchárky Zuzana Masaryková st., Eva Srdanovićová a Anna Imrová. Záujem účastníčok bol veľmi veľký, takže

V príjemnej spoločnosti sa vždy ľahšie a krajšie tvorí: časť účastníčok dielne s vedúcou Zuzanou Masarykovou (sedí druhá sprava)

sme ich museli rozdeliť do troch skupín.

Aký je záujem mládeže o tieto dielne?

– Spolu s mladšími a staršími ženami pozoruhodný záujem o dielne prejavujú aj mladé dievčatá, hoci ich predovšetkým zaujímajú ručné práce. Nedávno som napríklad organizovala dielňu zameranú na techniku dekupáž, kde sa učili servítkami zmeniť vzhľad rôznych

úžitkových vecí. Dvanásť účastníčok tejto tvorivej dielne dostalo drevené krabičky a lopáriky, servítky, farby a všetko ostatné, čo potrebovali, aby sa naučili tejto zručnosti.

Hotové ručné práce si neskoršie každá účastníčka zobrala so sebou domov. Boli nadšené z toho, čo sa naučili. A mňa zasa tešila skutočnosť, že robím správne veci, ktoré ma už nútia rozmýšľať o obsahu nasledujúcich tvorivých dielní.

S PEDAGOGIČKOU MUZEÁLNEHO KOMPLEXU V KULPÍNE DRAGANOU VUJAKLIJOVOU

Zábavná edukácia Katarína Gažová

S

polupráca múzea a Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne je základom činnosti pedagogickej služby, v ktorej pracuje muzeálna pedagogička Dragana Vujaklijová. Spoluorganizovali rôzne dielne, hračkárne, edukatívne obsahy podujatí, v ktorých sa aktívne zúčastnili žiaci kulpínskej školy. „Musím pochváliť spoluprácu so základnou školou, ktorá sa realizuje aj vďaka riaditeľke, pedagogičke a učiteľom. Snažíme sa využívať možnosti, aké ponúka múzeum ako dôležitá kultúrna inštitúcia, ktorá je k dispozícii predovšetkým kulpínskym žiakom. Preto si na každý školský rok vypracujeme rámcový plán a program, do ktorého zaradíme rad zaujímavých nápadov, ktoré sú určitým skĺbením učiva z jednotlivých predmetov a zvolenej témy. Tak sme počas tohto kalendárneho roka spracovali napríklad témy Deň zamilovaných, potom vážnejšie – o násilí, pričom často tie naše spoločné

18

www.hl.rs

dielne nadväzovali na rôzne tradičné sviatky – na Veľkú noc, Vianoce, prípadne na významné dátumy, napr. Deň planéty Zeme a podobne.

Tak sa deti zaujímavým spôsobom naučia čosi viac o rôznych témach.

Je to zároveň spôsob, ako ich trochu odpútať od počítačov a mobilov.

Keď v rámci dielní vyrábame rôzne predmety, prejaví sa ich kreativita a veľmi ich to baví, lebo to robíme originálnym spôsobom.“ Medzi zaujímavé aktivity, ktoré Vujaklijová osobitne vyzdvihla, patrí aj dielňa pomenovaná Čistím, čistím, očistím, ktorú pedagogická služba múzea usporiadala spolu so školou v októbri v rámci Detského týždňa. Šikovne sa im podarilo zaradiť aj edukatívnu časť, v ktorej si žiaci na tvári miesta v muzeálnej galérii, kde sa nachádza stála výstava metiel, vypočuli kratšiu prednášku kustódky o výrobe metiel z ciroku a iných materiálov. Potom žiaci vyšších ročníkov na školskom ihrisku súťažili v kotúľaní sviežich vajec metlou po určenej dráhe. V tejto žartov-

Informačno-politický týždenník

Dragana Vujaklijová (sprava) so žiakmi kulpínskej školy

nej hre najúspešnejší boli žiaci 7. a 8. ročníka, avšak odmenu, ktorou bol zájazd do neďalekého Nového Sadu, dostali všetky vyššie ročníky.

V Novom Sade siedmaci a ôsmaci navštívili Galériu Matice srbskej, kde absolvovali pútavú edukatívnu dielňu Prečo mladí odchádzajú zo Srbska? a v Múzeu Vojvodiny si pozreli stále výstavy. Žiaci piateho a šiesteho ročníka navštívili Planetárium na Petrovaradínskej pevnosti a Mestské múzeum. „Prostredníctvom niektorých agentúr sme počas roka nadviazali spoluprácu s predškolskými

ustanovizňami z rôznych prostredí, medziiným aj z Nového Sadu. Pre nich sme tiež v múzeu organizovali dielne. Vtedy sme realizovali aj spoluprácu s umelkyňou Annou Legíňovou z Petrovca, ktorá sa tiež zapojila do práce. Veľmi dobrú spoluprácu sme aj tohto roku mali s Galériou Ahoj z Petrovca. Takýmto spôsobom sme obohatili a spestrili našu pedagogickú činnosť. Do konca roka plánujeme usporiadať ešte niekoľko dielní pre žiakov kulpínskej školy. Prvá bude vypracovanie kvetiniek zo šúpolia, a potom nasledujú vianočné a novoročné dielne.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

VEĽTRH ETNO POTRAVÍN A NÁPOJOV NEMAL LEN VÝSTAVNÚ ZLOŽKU

Nové rady, nová prax Oto Filip

B

označenia produktu so zemepisným pôvodom, o výrobných praktikách a skúsenostiach platných v Európskej únii, o pozíciách a perspektívach poľnohospodárskych gazdovstiev s malou a tradičnou výrobou... Vo všetkých uvedených aspektoch pôsobenia výrobcov ide najmä o získanie čím kvalitnejších, zdravotne bezpečných produktov, ktoré si budú úspešne raziť cestu vpred, tak

rány dvanásteho Veľtrhu etno potravín a nápojov sa zavreli 25. novembra, aby ho už v nedeľu 3. decembra vystriedalo ďalšie gastronomické podujatie: Vianočný charitatívny bazár, tiež na Belehradskom veľtrhu. Trvá síce neporovnateľne kratšie, len jeden deň, no k jeho plusom možno zaradiť to, že prináša špecifické chute zo všetkých končín sveta.

Práve preto, že vstupujeme do mesiaca sviatkov, v ktorom spravidla vychutnávame predovšetkým jedlá slávnostné, je chvályhodné, že nám uplynulý etno veľtrh umožnil zistiť, čo všetko by sa mohlo ocitnúť na jedálnom lístku Originálna ponuka: na kolesách budúcich dní: buď kúpené, alebo vyrobené v do- na našom, ako aj na zahraničmácej réžii. Neprehliadnuteľnou nom trhu. A tá je najčastejšie dosť súčasťou štvordňového podujatia kľukatá. Napríklad preto, že stále okrem okolo dvetisíc produktov pretrvávajú mnohé prekážky na na početných stánkoch výrob- ceste k certifikácii výrobkov: od

čenú záujmami jednotlivcov.

Na to všetko, uplatňujúc už príslovečnú líRôzne koláče zo Sriemu niu menšieho odporu, sa neraz objavia rôzni vyhľadávaným tovarom. Je to tiežvýrobcovia, ktorí zneužívajú dôležité aj z demografického tovarové značky iných presadzo- aspektu. Totiž, ako minister povaním vlastných falšovaných pro- verený regionálnym rozvojom, Milan Krkobabić kvitoval na konferencii o vzájomnej družstevnej spolupráci krajín regiónu, práve družstvá a rozličné druhy kooperatív sú, spolu s transferom technológií a vedomostí, predpokladom existencie dediny v 21. storočí, ako aj Z okrúhleho stola o registrácii reálnou ponukou a certifikácii výrobkov mladým uvažujúduktov. Aj na tomto veľtrhu sa cim o tom, či odísť alebo zostať ukázalo, že je často neporovnateľ- na dedine.

Skutočnosť, že sa na najne menší problém niečo vyrobiť, ako ho predať. Dokonca aj vtedy, významnejšej regionálnej pre-

Na štarte nového veľtrhového dňa: stánok novosadskej spoločnosti Apis Savu Segedinského

Nastupujúca sezóna zabíjačiek sa neobíde bez papriky

cov a predajcov bol aj pestrý sprievodný program. V ňom sa medziiným diskutovalo o význame družstevníctva u nás, o tom, ako preklenúť cestu od registrácie výrobku po jeho certifikáciu, o význame tovarovej značky alebo • ĽUDIA A UDALOSTI •

zmien vlastníckych vzťahov v rámci hospodárskych subjektov, ktoré boli iniciátormi ochrany jednotlivých produktov, cez absenciu udržateľných a funkčných združení výrobcov, po neadekvátnu špecifikáciu produktov pozna-

keď ide o produkty organické a mimoriadne kvalitné.

To zaiste nevplýva prajne na riadne otrasené dediny, ktoré sa vyľudňujú, lebo ľudia v nich už nevidia perspektívu. Jedným z možných záchranných lán je revitalizácia družstevníctva, stanovenie družstiev ako základnej opory dediny, ktorá bude prispievať k tomu, aby sa výrobky poľnohospodárov znovu stali

hliadke tradičných a reprezentačných poľnohospodárskych výrobkov diskutovalo aj o uvedených a podobných témach, nasvedčuje tomu, že v oblasti potravinárstva máme čo sebe a svetu ponúknuť. No aj to, že sa máme čo učiť, zvlášť keď ide o odpoveď na tú základnú otázku: ako čosi vyrobiť a ako sa presadiť na trhu s konkrétnym výrobkom.

48 /4779/ 2. 12. 2017

19

Ľudia a udalosti SIEŤ 021

Multikultúrnosť Vojvodiny – skutočnosť či mýtus Zoran Strika

M

ultikultúrnosť spolu s toleranciou je pojem, ktorý sa spájal s Vojvodinou.

Dnes však mnohí tvrdia, že sa o ňom môže hovoriť čoraz menej.

V priebehu roku 2016 Republikový štatistický ústav evidoval 14 trestných činov spáchaných maloletými osobami a týkajúcich sa vyvolávania národnostnej, rasovej a náboženskej nenávisti a neznášanlivosti v Srbsku. Údaje ukazujú, že sa 13 z uvedených 14 činov udialo vo Vojvodine. Za ničenie albánskych pekární v Novom Sade roku 2014 trestaných bolo šesť maloletých osôb. Najnovší príklad prichádza zo Zreňaninu, kde na domovej bráne a stene boli vypísané urážlivé grafity na národnostnom základe.

Pre veľkú pestrosť národností Vojvodina je určite najvystavenejšia incidentom tohto druhu, avšak riaditeľ Centra pre regionalizmus Aleksandar Popov hovorí pre 021. rs, že si pamätá časy, keď Vojvodina žila multietnickosťou, keď bol prirodzený stav, že sa ľudia stretávajú s rozdielnymi jazykmi, krojmi a obyčajami. „Medzičasom sa udiali deväťdesiate a podnecovanie nacionalizmu, ktoré zanechalo trvalé následky na medziľudských vzťahoch. Potom nasledoval prílev ľudí z krajov zasiahnutých vojnou.

Ich tolerancia voči rozdielnosti bola menšia, lebo prišli z krajov, v ktorých práve nízka tolerancia priviedla k vojnám,“ mieni Popov.

Napriek konfliktom medzi národnostnými spoločenstvami oficiálna politika zásadne propaguje multikultúrnosť. Organizujú sa podujatia národnostných menšín a nedávno je oznámená obnova rodného domu bána Josipa Jelačića v Petrovaradíne.

Zdá sa, že sa pestuje tradícia multikultúrnosti vo Vojvodine, ako aj kultúra spomínania na tých, čo sa tu narodili a nemuseli nutne prislúchať väčšinovému národu.

Podľa predsedu Demokratického

20

www.hl.rs

zväzu Chorvátov vo Vojvodine Tomislava Žigmanovho multikultúrnosť predpokladá dobre premyslený program právnych inštitútov, politiku financovania a realizovania obsahov spejúcich k tomu, aby sa viac národov žijúcich na tom istom priestore uznávalo rovnakým spôsobom. „Je potrebné vytvárať rovnaké možnosti ich rozvoja a rovnako ich zviditeľniť vo verejnosti. Bez ohľadu na existujúce inštitucionálne aranžmány nedalo by sa povedať, že toho času to platí vo Vojvodine. Takisto neexistuje alebo nie je nadostač vyvinutá kultúrna výmena. Keď ide o prax samotných inštitúcií, rozdeľovanie peňazí v rámci jednotlivých spoločenstiev, tu sa vyskytuje nerovnosť, čo určite nie je v súlade s ideou multikultúrnosti, ktorej nultá požiadavka hovorí, že je každá kultúra rovnako hodnotná a že každej treba poskytnúť rovnakú možnosť rozvoja vcelku,“ poukazuje Žigmanov pre 021.rs.

Multikultúrnosť sa často obmedzuje na úroveň dvojjazyčnej administratívy, nápisy na pouličných tabuliach, avšak vzťahuje sa aj na kultúry. Samo osebe tie sú autonómne a rovnoprávne, takže nemožno hovoriť o veľkých a malých kultúrach, lebo každá je špecifická svojím spôsobom.

Ako kritika multikultúrnosti sa uvádza, že v nej sa všetky kultúry getoizujú. Odpoveď na takú kritiku znie, že sa negetoizujú, iba ak to nerobí štátna moc, ale navzájom sa ovplyvňujú a prelínajú sa. To znamená, že každý národ pestuje svoju kultúru, ale zároveň poznáva kultúru svojich susedov.

Na otázku, či máme dnes takú multikultúrnosť vo Vojvodine, spisovateľ László Végel hovorí, že o tom sa dá hovoriť čoraz menej. „Vo Vojvodine existuje tradícia multikultúrnosti 300 rokov dozadu. Dnes máme určitý druh dekoratívnej multikultúrnosti, ktorá sa vzťahuje na folklórne podujatia, festivaly menšinového divadla a podobne. Ide v podstate

Informačno-politický týždenník

o výklad. Podstatnejšia je otázka, ako tá multikultúrnosť pôsobí v spoločnosti. Tu existuje niekoľko tradícií. Jedna je tá socialistická, v ktorej sa multikultúrnosť forsírovala zhora ako norma. Potom prišli roky deväťdesiate, ktoré to všetko eliminovali. Dnes sa potácame medzi tými dvoma tradíciami,“ vysvetľuje Végel pre 021.

Veľká polemika o multikultúrnosti a „srbizácii“ Vojvodiny nastala po schválení rozhodnutia o zavedení takzvanej tradičnej vojvodinskej vlajky. Pravicové strany podporili také rozhodnutie, kým niektorí historici popierali jeho legitimitu. Keď ide o spolužitie národov vo Vojvodine, poslankyňa Hnutia Dveri v Zhromaždení Srbska Marija Janjuševićová hovorí pre 021.rs, že je najpodstatnejšie žiadnemu národu nič nevnucovať.

Podľa jej slov mládežníci by sa mali stať nosným prvkom vzájomnej úcty. „Mali by využívať bohatstvo, aké im multikultúrnosť ponúka, rešpektujúc svoje i cudzie. Samozrejme, ak to chcú. Podstatné je nikomu nič nevnucovať. Úplne stačí dodržiavať Ústavu, ktorá reguluje práva a povinnosti národov a národnostných menšín.

To, že sa oni často uzatvárajú do vlastných prostredí, či už do kaviarničiek alebo domov kultúry, to im nevnucuje štát, v ktorom žijú, ani srbská väčšina vo Vojvodine.

Predpokladám, že to je ich voľba, lebo sa snažia zachovať charakteristiky svojej národnej identity.

Isteže by bolo dobre ponúknuť im integračný prístup multikultúrnosti, ale nemôžeme ich do toho nútiť, a nie je ani korektné hľadať vinníka vo väčšine,“ mieni Janjuševićová. Žigmanov poukazuje, že vo Vojvodine z hľadiska národnostných menšín možno hovoriť o etnokultúrnej anarchii. To sa vzťahuje na určité kódy existujúce v nacionalizme, nie však v ich plnej politickej kapacite. „Preto by som radšej hovoril o viackultúrnosti vo Vojvodine.

Tu existujú určité druhy etnickej diverzity, existujú rozdielne kultúrne priestory, v ktorých sa potom určitými praktikami chcú uskutočniť kultúrne obsahy. Keď sa pozrieme na ten priestor, zistíme, že existujú určité nevyvinutosti. Ak sa pozrieme na kultúrne programy a obsahy, zistíme, že sú to obsahy prevažne pre väčšinový národ, hoci existujú aj nerovnosti medzi národnostnými menšinami. Povedzme, maďarské spoločenstvo má štyri divadlá, chorvátske ani jedno,“ doložil.

V Srbsku je registrovaných viac ako sto politických strán. Niektoré z nich zastupujú práva národnostných menšín. Vlastné strany majú Maďari, Chorváti, Rusíni, Bunevci...

Aleksandar Popov poznamenáva, že na týchto priestoroch existuje model propagujúci národných lídrov, bez ohľadu na veľkosť národa alebo národnostného spoločenstva. „Potom národní lídri rokujú v našom mene, čo všetkým zodpovedá.

Rokuje sa donekonečna, pričom oni sa v pozícii účastníkov rokovaní budú mať veľmi dobre a my ostatní čoraz horšie. Čím viac medzietnických konfliktov, tým viac dôvodov rokovať. Do príbehu je zapletený aj biznis, pretože pre niekoho je zamestnaním ochraňovať svoj národ a iba tomu sa venuje. Jeho cieľom je venovať sa tomu čím dlhšie, takže aj konflikty sú dobré,“ vysvetľuje Popov pre 021.rs.

László Végel poznamenal, že strany národnostných menšín a národnostné rady majú existovať, hoci chybuje tretí prvok, ktorým je spoločný politický priestor, kde sa vymieňajú názory. Podľa jeho mienky v parlamente sa len zriedka diskutuje o národnostných menšinách a ešte zriedkavejšie sa v tých diskusiách zúčastňujú všetky etnické spoločenstvá.

Vo chvíli, keď sa skúma existencia multikultúrnosti vo Vojvodine, vzniká potreba posunúť situáciu zo segregatívnej na integratívnu multikultúrnosť. Všetci, čo si pamätajú multikultúrnosť vo Vojvodine • ĽUDIA A UDALOSTI •

predpokladajúci rešpektovanie vlastnej a cudzej kultúry, si sotva mohli predstaviť, že o niekoľko desaťročí nadíde chvíľa, keď Maďari a Srbi budú sedieť v oddelených kaviarničkách. „Kultúry samy osebe by nemali byť uzavreté. Určité spenie k otvorenosti voči druhému a výmene s druhými, zvlášť prostredníctvom dialógu, patrí medzi podstatné zložky toho, čo súčasný svet chápe pod kultúrou. Integrácia menšín do spoločnosti je jednou z najzložitejších požiadaviek, ktoré sa dnes kladú demokratickým spoločnostiam a tu niet univerzálneho riešenia.

Keď ide o právne inštitúty, obávam sa, že sa smeruje k riešeniam segregatívnej multikultúrnosti. Keď sa pozrieme na vzdelávanie, zistíme, že tu sa každému spoločenstvu zvlášť kladie určitý druh výhrad.

Vidíme, že to vedie k segregácii, že sa ľudia navzájom nepoznajú, že je menší počet väzieb a zapájania sa do procesov vnútri spoločenstva,“ zdôrazňuje Tomislav Žigmanov.

Aleksandar Popov mieni, že celý systém spočíva na segregatívnej multikultúrnosti. Mladí sa už v útlom veku vyčleňujú do osobitných škôlok, škôl, kaviarní. Miesta, na ktorých sa stretávajú Srbi, Chorváti,

Maďari alebo Bunevci najčastejšie sa líšia navzájom. „Multikultúrnosť existuje v tom zmysle, že sme multikultúrne prostredie s množstvom národov, ktoré žijú na danom priestore. To nič nehovorí o kvalite tých vzťahov.

Malo by sa kráčať iným smerom, k integratívnej multikultúrnosti, v ktorej sa kultúry prelínajú. Ľudia by si lepšie rozumeli, takto existuje strach z rozličnosti,“ odkazuje Popov pre 021.rs.

Marija Janjuševićová z Dveri kladie otázku tvrdým zástancom integratívneho prístupu multikultúrnosti, aké opatrenia treba podniknúť, aby sa to dosiahlo, a či sú reálne problémy, na ktoré príslušníci národnostných menšín a väčšinového národa narážajú vo svojom spolužití. „V mnohonacionálnych prostrediach je najľahšie vyvolať konflikty.

Doteraz občania Vojvodiny konali rozvážne. Nebezpečenstvo podľa mojej mienky vždy prichádza zvonku a našou úlohou je poznať ho včas. Bez ohľadu na to, že niekto povie, že sused Maďar má viac, lebo má aj pomoc materského štátu, to nie sú skutočné príčiny konfliktov. Obávam sa, že sú osoby, ktoré vyvolajú incident,

frustrované vlastným ekonomickým postavením, hoci veľmi často hľadáme niektoré iné dôvody.

Treba sledovať udalosti a vplyvy všetkých extrémnych hnutí. To sú však veci, ktoré v slušnom prostredí jednoducho vynikajú, takže je ťažko ich nevidieť a zamedzovať.

Som optimista, poznám ľudí vo Vojvodine a verím, že občasné konflikty nie sú odzrkadlením reálnej situácie,“ zhodnotila naša spolubesedníčka. Štruktúra obyvateľstva vo Vojvodine sa v 20. storočí zmenila v značnej miere. Tí, čo prichádzali, sa nezoznámili s tradíciou, aká existovala vo Vojvodine, pričom štát sa nevenoval ich socializácii. „Ak kultúry žijú v spoločnom priestore, musia sa navzájom ovplyvňovať, avšak teraz to sotva existuje. To je jedno, z ktorej strany sa pozeráme, či zo strany väčšiny alebo menšiny. Na oboch stranách vzniká problém ohrádzania, ktorý potom ďalej vedie k trendu samogetoizácie. Väčšinový národ nerozmýšľa o problémoch menšín a rovnako je aj na strane druhej.

Keď sa objaví problém celej spoločnosti, menšiny nezriedka vystúpia z toho priestoru s výhovorkou, že to nie je ich, ale srbský problém.

Tak na jednej, ako aj na druhej strane, existuje ohradzovanie. Nestaráme sa o problémy druhých, a to platí aj pre kultúru,“ uzavrel Végel.

Podľa oficiálnych štatistík na prechode z 20. do 21. storočia sa počet Srbov vo Vojvodine citeľne zvýšil. Z druhej strany sa znížil počet príslušníkov menšín. Niektorí odišli pre nacionalistickú politiku deväťdesiatych, keď sa rozmýšľalo len o srbskej Vojvodine, a nie o Vojvodine patriacej ľuďom, ktorí v nej žijú. Z Vojvodiny sa vysťahoval veľký počet Chorvátov a prišiel ešte väčší počet Srbov vyhnaných z Chorvátska.

Dnes vo Vojvodine klesá tak počet Srbov, ako aj počet národnostných menšín. Okrem ekonomických migrácií k tomu prispieva negatívny prírodný prírastok. Ak taký trend bude pokračovať naďalej, o multikultúrnosti sa v budúcnosti nebude polemizovať, lebo pravdepodobne nebude ani existovať.

Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 21, ktorý financuje EÚ.

Obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a žiadnym spôsobom neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.

DRUŽOBNÝ VEČIEROK KYSÁČSKYCH PENZISTOV

Spomienka na Deň republiky Elena Šranková

N

a Kataríny v sobotu 25. novembra Združenie starobných penzistov v Kysáči usporiadalo družobný večierok.

Zorganizovali ho už siedmy rok, a to z príležitosti 29. novembra, sviatku, ktorý oslavovali ako mladí a na ktorý si takto pripomínajú. Spomeňme, že ide o Deň republiky v bývalej SFRJ, ktorým sa pripomínalo výročie Druhého zasadnutia AVNOJ-a v Jajci 29. novembra 1943. Predseda kysáčskych starobných penzistov Pavel Medveď si spomína, že to bol nepracovný deň a v kinosále bývala slávnostná akadémia.

Spravidla sa vtedy začínali aj zabíjačky.

Na tohtoročnú zábavu prišli predstavitelia združení penzistov z Futogu, Nového Sadu (Tele• ĽUDIA A UDALOSTI •

Penzisti sa veru vedia zabávať

pu), Rumenky, Starej Pazovy, Begeča, Hložian, Gospođiniec, Čurugu, Čeneja, Srbobranu, Kaća, Stepanovićeva, Petrova-

radínu a, pravdaže, i Kysáča. Po úvodných slovách na privítanie prítomní sa dozvedeli, že podujatie s hudbou, večerou a tom-

bolou podporili až 28 sponzori, ako i Futbalový klub Tatra, ktorý poskytol priestory na usporiadanie večierka. Odznela i recitácia básne o význame tohto sviatku, ktorú sa hostka z Čurugu naučila ešte ako žiačka a ktorú si dodnes veľmi dobre pamätá. Potom sa vyše 120 prítomných penzistov pekne zabávalo pri hudbe a veru aj si aj zatancovalo. K tomu zahlásili zbratanie združení penzistov Kysáča a Čurugu, ktoré by sa malo realizovať 27. januára 2018.

Ako predseda kysáčskych starobných penzistov objasnil, stretajú sa a kamarátia so šestnástimi organizáciami penzistov.

Nemienia však zastať –tento počet chcú ďalej rozširovať o nové združenia, s ktorými sa budú kamarátiť, stretávať a zabávať, tak ako to robili túto sobotu.

48 /4779/ 2. 12. 2017

21

Dobrodružstvá Janka Hraška

Vaše rozprávky Detský kútik sme tentoraz venovali vašim rozprávkam. Každá je zaujímavá a určite vás pobaví. Ak máte napísanú nejakú svoju rozprávku, neváhajte, pošlite nám ju. Čakáme na vás aj na našej stránke na Facebooku.

Danuška

Leona Marčoková, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

V čokoládovej krajine Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami, bola čokoládová krajina. V tej krajine bolo všetko z čokolády. Bol tam aj čokoládov ý vodopád a čokoládová rieka, kde sa deti kúpali a pili čokoládu. Vodopád a riek a boli z čokoládového mlieka a domy boli zo stuhnutej čokolády. V tej čokoládovej krajine bol dospelým vstup zakázaný. Boli tam iba deti, ktoré poslúchali rodičov. Čokoládová krajina bola veľmi chutná, a preto deti čokoládu mali na raňajk y, obed a večeru. V čokoládovej krajine bolo všetko po vôli deťom. Bol tu však len jeden jediný problém. Do nej sa deti mohli dostať iba vo sne, a to iba vtedy, ak v ten deň poslúchali rodičov a urobili si všetk y domáce úlohy.

Sára Štrbová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsk y Petrovec

(Ne)dokončená rozprávka Rybár stojí, hľadí, rozmýšľa…

Ozaj, ryba je poctivá. Premýšľa rybár. Nevie, či je to sen alebo skutočnosť? Zrazu počul hlas svojich hladných detí. Na toto volanie si ryba s rybičkami zaplávali k rybárovi a núkajú sa mu. Rybár si predsa rozmyslel. Pre svoje deti prichystal iné jedlo. Rybičkám a rybe sa poďakoval. Šťastná ryba sa so svojimi rybičkami vrátila do domčeka. Rybár si na udicu zakvačil zvonček a Nedokončenej rozprávky je konček.

Jedného dňa Jankovi matka povedala, že nemajú viac mlieka. Janko šiel k susede po mlieko. Ako šiel, chytil ho vrabec a vypustil ho v lese. Náš Janko bol smutný, lebo sa nevedel vrátiť domov, a preto sa rozplakal.

Zrazu sa ozval nejaký hlas a povedal: „Prečo plačeš?“ Janko sa pýta: „Kto si ty?“ „Ja som Miško Haluška, chceš byť môj kamarát?“ „Áno.“ Tak sa Janko a Miško skamarátili. Hľadali spôsob, ako vyjsť z lesa. Ako išli, počuli hlasy: „Pomóóóc, pomóóóc!“ Janko a Miško sa pýtali: „Kto ste?“ „Paľko Bôbik a Ďurko Kukurička.“ „Čo sa vám stalo?“ „Spadli sme do blata, vytiahnite nás, prosíme vás!“ „Vyslobodíme vás, len sa nebojte!“ „Ďakujeme!“ Tak sa Janko, Miško, Paľko a Ďurko spriatelili. Hľadali východ z toho lesa. Ako šli, zbadali, že nieto Miška a Ďurka. Janko a Paľko sa zľakli, lebo počuli draka. Vedeli, že drak ukradol Miška a Ďurka. Keď boli mladší, počuli rozprávk y, že v lesoch býva drak, ktorý jedáva chlapcov.

Janko a Paľko našli ihly a odišli za drakom vyslobodiť priateľov. Keď prišli po jaskyňu, zabili draka, vyslobodili Miška a Ďurka a videli, že drak mal veľa zlata. Zlato zobrali a išli ďalej. Uvideli Jankovu dedinu. Janko sa spýtal, či majú rodičov. Nemali.

Tak sa Janko, Miško, Paľko a Ďurko stali bratmi. Keď prišli domov, Janko všetko vyrozprával matke a matka hneď zachcela Miška, Paľka a Ďurka.

Kristián Šimek, piatak, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

(Podľa námetu Márie Ďuríčovej) Kolektívna práca 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

V krajine, v ktorej rozprávali naopak Kedysi, bolo to už veľmi dávno, bola raz krajina, v ktorej sa všetci rozpráv ali naopak.

Bola to veľmi smiešna krajina. V tej krajine, keď ráno vstali, povedali si dobrý večer, a keď večer šli spať, povedali si dobré ráno. Keď prišli do obchodu zákazníc i, predavač alebo predavačka im povedali: „Neprosíte si niečo alebo neprajete si nič?“ A keď sa deti chceli hrať, keď zavolali kamarátov alebo kamarátky, opýtali sa: „Nemôžete sa hrať alebo nechceli by ste sa hrať?“ Na uliciach sa pozdravovali – nedobré ráno, nedobrý deň, nedobrý večer a nedovidenia. Rovnako to bolo aj v škole. Keď pani učiteľka chcela dať žiakom domácu úlohu, tak im povedala, že nebudú mať domácu úlohu a keď im nechcela dať domácu úlohu, tak im povedala, že budú mať domácu úlohu. A tak to bolo v tej krajine, čo všetci rozprávali naopak.

Hana Cechmajstrová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Saša Gaško, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 2. decembra 2017 Číslo

23 /1953

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena kukurice aj sóje

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

N

Africký mor ošípaných sa liečiť nedá

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 20. 11. do 24. 11.

2017 opäť nebol výrazný záujem o kukuricu, no aj napriek tomu sa najviac obchodovalo práve s touto poľnohospodárskou komoditou. Jej cena neustále klesá. Dovoz zase zapríčinil aj pokles ceny sóje na domácom trhu.

V uvedenom období pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol tovarový obrat vyšší o 56,41 % a finančný o 46,31 %.

Ako sme už spomenuli, najviac sa obchodovalo s kukuricou, ktorá tvorila viac ako 80 % obratu. Jej cena bola 17,00 Ľubica Sýkorová din./kg bez DPH. Cenové maximum v tejto sezóne kukurica dosiahla 12.

O nákaze AMO – africký mor ošípaných (srb. afrička kuga svinja) sa začalo v Európe októbra, keď sa predávala po 18,50 hovoriť po roku 2007, keď sa nebezpečne rozšírila v Gruzínsku, Arménsku a v ďalších din./kg bez DPH. Odvtedy je stále krajinách kaukazskej oblasti. No v tomto roku bola spomínaná aj v Srbsku, pretože lacnejšia. V uvedenom období cena sa vyskytla už aj u našich susedov, v Rumunsku. kukurice so 14,5 % vlhkosťou sa pohybovala od 16,80 do 17,00 din./ kg bez DPH. j keď sa choroba u nás ochrannými opatreniami je bravčovom mäse si zachová Cena pšenice s 11,5 % obsahom ešte nevyskytla, treba o veľmi nákladná. Prenášačmi infekčnosť až 15 týždňov, v bielkovín a bezplatným skladonej hovoriť, spoznať jej choroby, na ktorú neexistuje tepelne neopracovaných vývaním do konca januára bola prvé príznaky a predovšetkým žiadny spôsob liečenia, sú robkoch z bravčového mäsa 18,40 din./kg (20,24 din./kg vedieť, čo treba robiť, aby sa v hlavne diviaky. Opatrenia sú v až 3 – 6 mesiacov. Inkubačná s DPH). domácich chovoch nevyskytla, podobe likvidácie celého cho- doba sa pohybuje v rozpätí Sója sa predávala po pretože liečiť sa nedá! Treba vu ošípaných, čo predstavuje 4 (akútna forma) až 15 dní. U 48,50 din./kg (53,35 s však pripomenúť, že choroba obrovské ekonomické straty. diviačej zveri môžu subklinické DPH), čo bolo v ponie je prenosná na ľudí. Po Ochorenie AMO je veľmi príznaky trvať až 60 dní. rovnaní s predcháVírus AMO je vysokonákazliprvý raz bola zistená v minu- podobné klasickému moru dzajúcim týždňom krvácaním lom storočí v južnej Afrike. Prvý ošípaných. Prameňom nákazy vá choroba sviňovitých, ktorá o 4,34 % menej. prenos z Afriky do Európy bol sú infikované domáce a divo sa nachádza v krvi, tkanivo- v podkoží a ○ zaznamenaný v roku 1957. Ide žijúce svine. Vážnym problé- vých tekutinách, vnútorných dýchacími ťažo ochorenie charakterizované mom je, že choroba sa okrem orgánoch (slezina, pečeň, kosťami. Aj po akútnym priebehom, zvýšeným priameho kontaktu chorého obličky, mandle, miazgové uz- uhynutí nakazesklonom ku krvácaniu po- zvieraťa so zdravým môže liny), v sekrétoch a exkrétoch ného jedinca pre vystihnutých zvierat a vysokým prenášať aj sprostredkovane chorých a uhynutých zvierat sokú rezistenciu vírusu percentom úmrtnosti. Toto (napr. infikovaným krmivom), a v ich svalovine. Choroba sa zostáva kontaminácia t. j. ochorenie je ekonomicky veľmi ale aj krv cicajúcim hmyzom prejavuje vysokou horúčkou znečistenie prostredia veľmi náročné, nakoľko spôsobuje (kliešte rodu Ornithodorus). (42 °C), ktorá môže trvať nie- dlhú dobu. Úmrtnosť dosahuje vysokú mortalitu postihnu- Vírus AMO je schopný cir- koľko dní, zvieratá sú apatické, až 90 – 95 %. Vakcína proti tých prasiat a jeho likvidá- kulovať v krvi nakazeného malátne, vyznačujú sa zvra- AMO nebola dodnes vyvinutá. ○ cia s následnými prísnymi zvieraťa až 60 dní. V surovom caním, krvavými hnačkami,

A

Z obsahu Bez včiel to nejde…

Mahid z Veľkej Mače Str. 2

Pôda potrebuje organické hnojivá (1) Str. 3

Str. 4 – 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Bez včiel to nejde… Ľubica Sýkorová Kvety väčšiny ovocných druhov sú opeľované hmyzom, z čoho asi 75 – 90 % tvoria včely. Vzhľadom na zastúpenie včiel, významným faktorom zabezpečujúcim zvýšenie úrod je prísun včelstiev priamo do ovocného sadu v období kvitnutia. Vtedy však treba dávať pozor na ochranné postreky!

Na 1 ha ovocného sadu sú potrebné 2 − 4 včelstvá.

O

pelenie a po ňom nasledujúce oplodnenie sú veľmi dôležité faktory, ktoré významne ovplyvňujú výšku a kvalitu úrody ovocných stromov. Opelenie je prenesenie peľu (samčej pohlavnej bunky) na bliznu piestika, v ktorom sú vyvinuté samičie pohlavné bunky. Peľové zrnko preniká do semenníka, v ktorom sa spojí samčia pohlavná bunka s vajíčkom. Proces nazývame oplodnenie. Od tohto okamihu začína oplodnené vajíčko rásť a vzniká z neho semeno, ktoré sa postupne premieňa na plod.

Základným predpokladom dobrého oplodnenia je schopnosť blizny prijať peľ, ktorý musí byť zrelý. Blizna je po otvorení kvetu zelená, má vodnatý povrch. Po určitom čase začne hnednúť a schnúť. Suchá blizna, poškodená mrazom či snehom nezabezpečí vyklíčenie peľu a oplodnenie nie je možné. Skúsení pestovatelia ovocných stromov vedia, že bohaté kvitnutie neznamená

24

vždy bohatú úrodu, že v rokoch so slnečným teplým počasím v dobe kvitnutia ovocných stromov je odpad kvetov menší a výnosy sú vyššie ako v rokoch chladnejších s daždivým počasím. Nepriaznivý vplyv na výšku úrody majú aj vysušujúce vetry.

Peľ prenáša najmä vietor a hmyz – ako sme už spomenuli − najviac včely. Pri svojej činnosti v záhrade musíme počítať s tým, že včely navštevujú prakticky väčšinu kvitnúcich rastlín. Často sa totiž stáva, že postrekujeme prípravkami ničiacimi škodlivý hmyz práve kvitnúce rastliny alebo stromy, ktoré sú však nebezpečné aj pre včely.

Niektorí tvrdia, že včely vyžierajú a poškodzujú sladké a šťavnaté druhy ovocia. Treba si uvedomiť, že včela nemá hryzadlá ako osa a sršeň. Jej ústne ústrojenstvo je prispôsobené len na sanie. Ona môže iba sať šťavu z poškodeného plodu.

Proti osám a sršňom bojujeme lapacími fľašami. Rozvešiame ich na stromy, naplnené do

II

polovice zriedeným pivom, ovocným muštom alebo inými sladkými roztokmi. Pre včely tieto zriedené roztoky nie sú lákavé.

Pri vysádzaní ovocných stromov treba brať do úvahy ich schopnosť opeliť sa vlastným alebo cudzím peľom. Treba pripomenúť, že väčšina ovocných druhov je cudzoopelivá, na opelenie potrebuje peľ iných odrôd. Samoopelivé odrody môžu byť opelené peľom toho istého kvetu, môžeme ich teda vysádzať samostatne, bez blízkej prítomnosti iných odrôd.

Aj samoopelivé odrody rodia lepšie, ak sú opelené cudzím peľom.

KTORÉ OVOCNÉ DRUHY SÚ SAMOOPELIVÉ A KTORÉ CUDZOOPELIVÉ?

Jablone sú prevažne cudzoopelivé. Pri ich vysádzaní musia byť zastúpené viaceré odrody kvitnúce približne v rovnakom čase.

Hrušky sú taktiež cudzoopelivé. Pri vysádzaní musíme zvoliť

najmenej dve odrody vzájomne sa dobre opeľujúce a súčasne kvitnúce. Čerešne sú prevažne cudzoopelivé. Medzi niektorými odrodami existuje jednostranná alebo aj vzájomná neznášanlivosť. Medzi čerešňami a višňami je možnosť vzájomného medzidruhového oplodnenia, preto je možná prípadná kombinácia čerešní a súčasne kvitnúcich višní.

Pri višniach poznáme odrody cudzoopelivé, samoopelivé i neisto samoopelivé. Cudzoopelivé višne sa odporúča vysádzať vo viacerých odrodách, aby sa zabezpečilo spoľahlivé opelenie.

Slivky a ringloty sú samoopelivé i cudzoopelivé. Pri cudzoopelivých odrodách bývajú problémy s výberom vhodného opeľovača pre zabezpečenie peľu.

Marhule a broskyne sú samoopelivé. V niektorých rokoch býva slabá násada plodov aj napriek tomu, že stromy bohato zakvitli a nevyskytli sa ani jarné mrazy. Marhule majú veľmi krátke obdobie kvitnutia a ak sa v tom čase ochladí, podstatne sa zhoršia podmienky na opelenie.

Orechy sú samoopelivé, ale na tom istom strome dozrievajú podľa počasia samčie kvety o niečo neskôr ako samičie, takže nemusí dôjsť k opeleniu. Preto je dobré vysádzať niekoľko orechov spolu, čím sa lepšie zabezpečí opelenie.

Biele a červené ríbezle sú samoopelivé. Odrody čiernych ríbezlí sa vyznačujú rôznym stupňom samoopelivosti.

Egreše, maliny a černice sú väčšinou samoopelivé, takže odrody sa môžu vysádzať aj samostatne.

Jahody možno vysádzať tiež samostatne, pretože opelenie nie je viazané na prítomnosť inej odrody.

Optimálne počasie na opeľovanie je slnečné, bezveterné alebo so slabým vetrom (dôležité pre vetrom opelivé ovocné rastliny). Silný vietor bráni lietaniu opeľovačov a vysušuje tyčinky a blizny piestikov. Chladné počasie síce predlžuje obdobie kvitnutia a tým i obdobie, keď sa opelenie môže uskutočniť, avšak nižšie teploty a veľké teplotné výkyvy vytvárajú horšie podmienky na proces oplodnenia. ○

48 /4779/ 2. 12. 2017

SLOVENSKÍ VINÁRI NA NAŠOM TRHU (3)

Mahid z Veľkej Mače

Oto Filip

Vína biele, ružové a červené. Chardonnay, Sauvignon, Rizling vlašský, Frankovka modrá rosé, Cabernet Sauvignon rosé, André, MACHED cuvée premium... Početné akostné odrodové a značkové vína sú v ponuke a na vínnej karte vinárstva Mahid z Veľkej Mače. Jeho heslom je Víno je našou vášňou, jeho smernicou držať sa jednoduchých zásad: vyberať len to najlepšie lokálne hrozno a spracovať ho pomocou najmodernejších technológií. Ukážkou toho, že sa im to skutočne darí, je údaj o získaných 16 zlatých, 71 strieborných a 39 bronzových medailí na rôznych súťažiach.

O tom, ako to vyzerá, keď sa byt, takže vína máme vína viac vnímajú, snúbi vášeň a láska k dobrému aj na sklade v nádokoštujú, prichádzavínu s poctivou robotou a výlučne bách. Samozrejme, jú na krásu tohto najlepšími lokálnymi surovinami, červené víno dlhšie moku. Súbežne zarozpráva manažér predaja Igor dozrieva v tých drečínajú viac uznávať vených sudoch, osLacko. Otázka hneď na úvod: aj to slovenské víno.

V množstve iných výrobcov vín tatné sa už dáva do Vína máme veľmi čo by ste označili za príznačnosť nerezových nádob, kvalitné, dokladom ktoré sú programoMahida z Veľkej Mače? čoho je ich úspech − Naše vinárstvo je príznačné vateľné cez počítač. aj v zahraničných tým, že robí len prívlastkové vína, Nastavuje sa teplota, a slovenských súčiže majiteľom záleží len na kva- chladenie, všetko, čo ťažiach. Ľudia už lite nápoja. To, a nie množstvo, potrebujeme, aby začínajú chápať, čo je u nich prvoradé. Naše vína, surovina bola dobre je to dobré víno, ktorých je takmer dvadsať druhov, vyzretá, aby všetko začínajú mu rozudodávame jedine do hotelov, fungovalo, ako má. mieť. Už to nie je Manažér Igor Lacko reštaurácií, vinoték, gastrono- Po dozretí sa víno len o tom prísť do mických zariadení. Vína Mahida nafľašuje, potom krčmy či reštauráv bežnej obchodnej sieti neuvidíte. neskoršie i etiketuje a dodáva cie, sadnúť si a dať si buď strik či Môžeme sa pochváliť tým, že nám ďalej. dva litre hocijakého vína, a potom tri vína: Rulandské šedé suché, Celé roky pivo bolo na Sloven- pod vplyvom alkoholu sa vybrať ročník 2016, Sauvignon domov. Milovníci vína ho polosladký, a tak isto skutočne vychutnávajú Frankovku modrú, ročník a za kvalitné sú ochot2015, vybrali do Národní priplatiť niekoľko eur ného salónu vín. viac. A robia si aj domáce Čo by ste označili za zbierky, odkladajú vína prvé predpoklady alebo z rôznych ročníkov. Povezáklad vzniku dobrého dal by som, že už chápu, vína? že je s vínom veľmi ťažká − Je to najmä kvalitrobota, no aj to, že aj náná surovina. My zatiaľ zov božský sedí k tomuto nemáme vlastné vinonápoju. hrady, takže hrozno na Čím vám je trh Vojvodiny výrobu kupujeme. Všetko a vôbec Srbska zaujímavý? do vzdialenosti tridsať − Chceli by sme preraziť kilometrov v okolí, aby aj do zahraničia. Predpoto bolo naše oblastné kladáme, že sú tie červené víno. Sledujeme úrodu, vína u vás lepšie, lebo je ako to hrozno dozrieva, tu viac slnka, viac cukru akú má kvalitu, v akom je a surovina je potom kvalitštádiu, či všetko funguje nejšia. Ale keď ide o biele tak, ako by malo. Potom, vína, sme toho názoru, keď už prichádza čas že sme na svetovej úrovzberu, dohodneme sa ni. Aj v ružových vínach s dodávateľom, skadiaľ Slovensko bolo jedným by sme ho chceli, kde Pár druhov z ponuky vinárstva Mahid z veľkých priekopníkov sa zozbiera. A keď ho týchto druhov. Chceli by privezú, hneď ho aj spracovávame. sku nápojom číslo jeden. Môže sme dopriať srbskému trhu, aby Aká je približne ročná pro- si víno vyraziť cestu na výslnie ochutnali aj naše vína. A keďže dukcia? záujmu spotrebiteľov? sme národy slovanské, bolo by − Za rok zatiaľ vyrábame okolo − Určite áno. Už aj kultúra pitia pre nás zaujímavé rozšíriť sa aj 55 000 fliaš. Všetko neodíde na od- vína začína byť lepšia. Ľudia si v tomto smere. Zatiaľ ešte naše

III

produkty neexportujeme do zahraničia. Čím to možno vysvetliť? − Táto spoločnosť vznikla vlastne v jednej malej klenbovej pivničke, kde sa zišli traja majitelia, ktorí si pred niekoľkými rokmi povedali, že by pre svoju lásku k vínu mohli skúsiť začať robiť ho.

Najprv to začali robiť sami traja ako noví, zažívali úspechy či neúspechy, konzultovali sa s odborníkmi z vinárskych spoločností.

Najprv bolo víno v demižónoch, no veľký prelom nastal, keď kúpili prvú nerezovú nádrž a zistili, aké víno treba mať, aký má byť celý ten proces výroby. Zrazu zo strany ich susedov a známych začal byť záujem o ich výrobky, takže si pred približne troma rokmi povedali, že by mohli založiť vinárstvo, zvýšiť produkciu, aby svojím vínom potešili aj iných.

Ako som už podotkol v úvode, všetkým trom predovšetkým záleží na kvalite vína.

Kvalita si však pýta mať aj dostatočne prostriedkov... − Je tu vhodná okolnosť, že každý z majiteľov má svoj vlastný základný biznis a firmy, v ktorých sú cez deň. Aby sa potom, po skončení práce zišli vo vinárstve, kde sa starajú o všetko možné, len aby všetko fungovalo tak, ako má. Je to ich srdcovou záležitosťou. Z vína, ktoré robíte pre malý trh, nie je veľmi možné uživiť seba, rodiny, zamestnancov. Vďaka tomu, že majitelia majú kapitál z tých druhých firiem, môžu sa venovať vínu z lásky. Je to aj vidieť, odráža sa to na víne. Prvý ročník, ktorý bol nafľašovaný, je ročník 2015.

Od vlani máme skvelého, skúseného a ostrieľaného technológa a enológa, ktorý mal svoju prax aj v zahraničí, v Nemecku a v Rakúsku, ako aj vo viacerých slovenských vinárstvach. Tým Mahid dosiahol, že naše vína dostal do povedomia súťaží, kde sme získali za pomerne krátky čas okolo 140 medailí. Je to veľký úspech, ako je aj umiestnenie troch našich vín v Národnom salóne, pretože ide o najlepšie vína Slovenska. Tam sa nie je ľahko prebojovať. Totiž z takých 600 vzoriek tie najlepšie vyberá a hodnotí asi 300 degustátorov a rozhodcov, ktorí určujú, ktoré zo slovenských vín sú naj. ○ (Dokončenie v budúcom čísle: Dva ďalšie druhy)

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Pôda potrebuje organické hnojivá (1) Ľubica Sýkorová Obsah a kvalita humusu patrí medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú úrodnosť pôdy. Obsah humusu je základným prvkom bioenergetického potenciálu pôdy. Čím lepšia je humusová bilancia, tým je pôda menej citlivá na jednostranné využívanie. Aby obsah humusu neklesal, je potrebné každý rok dodať do pôdy také množstvo organickej hmoty, ktoré uhradí straty vzniknuté nepretržite prebiehajúcim rozkladom humusu.

Z

ákladným zdrojom organickej hmoty na tvorbu humusu v pôde sú pozberové zvyšky pestovaných plodín a organické hnojivá. Hnojivá sú látky, ktoré obsahujú rastlinné živiny alebo svojimi fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami zlepšujú výživu rastlín a úrodnosť pôdy. Podľa pôvodu sa rozdeľujú na: − hospodárske (organické) − získavajú sa ako vedľajší produkt živočíšnej a rastlinnej výroby, prípadne ako odpadový produkt rôznych hospodárskych činností; − priemyselné (anorganické) – vyrábané sú chemickým priemyslom. Vyznačujú sa vysokým obsahom živín (7 – 50 %).

ORGANICKÉ HNOJIVÁ Do skupiny organických hnojív patria všetky hnojivá získavané na hospodárskych dvoroch. Ich charakteristickým znakom je, že okrem všetkých živín, ktoré rastliny potrebujú, obsahujú aj organickú hmotu, mikroorganizmy a rastové látky. Len pôdy s dostatočným množstvom humusu si trvalo udržiavajú dobrú pôdnu úrodnosť. Na ťažkých pôdach organická hmota vylepšuje pôdnu štruktúru, na ľahkých pôdach sa zlepšuje sorpčná kapacita a hospodárenie pôdy s vodou.

Pôdy s dostatočným množstvom humusu vhodne regulujú aj príjem živín vo vegetačnom

26

období. Organická hmota sa dostáva do pôdy vo forme pozberových zvyškov alebo aplikáciou organických hnojív. Bez použitia organických hnojív nemožno udržať pôdnu úrodnosť, dobrú zásobu živín v prijateľnej forme a dobrú biologickú činnosť. Všetky organické hnojivá dodávajú do pôdy humusotvorné látky, ktorých rozkladom vzniká v pôde humus. Ich účinok v porovnaní s priemyselnými hnojivami je všestrannejší.

PREČO POUŽÍVAŤ ORGANICKÉ HNOJIVÁ?

Sú zdrojom organických látok a živín a tvoria nenahraditeľný článok obehu látok v prírode aj v poľnohospodárstve. Nahrádzajú každoročne približne 40 % mineralizovaných látok v pôde, priaznivo ovplyvňujú fyzikálne, biochemické, agrochemické a mikrobiálne premeny v pôde, zvyšujú účinnosť priemyselných hnojív a predovšetkým sú významným prostriedkom ochrany životného prostredia.

Aj napriek pozitívnemu pôsobeniu hospodárskych hnojív ešte stále ostávajú v poľnohospodárskej výrobe nedocenené.

Aby nedochádzalo k zhoršovaniu úrodnosti pôdy, treba pravidelne do pôdy vracať určité množstvo živín vo forme organickej hmoty a organických živín. Organickými hnojivami sú: maštaľný hnoj,

IV

močovka, hnojovica, pozberové zvyšky, komposty, rašelina a zelené hnojivo.

MAŠTAĽNÝ HNOJ Každý pestovateľ vie, že maštaľný hnoj je najdôležitejším organickým hnojivom s vysokým obsahom mikroorganizmov, ktoré rozkladajú organické látky.

Obohacuje pôdu o humus, ktorý zlepšuje štruktúru, vlahové, tepelné a vzdušné vlastnosti pôdy, udržiava a zvyšuje úrodnosť pôdy.

Maštaľný hnoj je zmesou tuhých a tekutých výkalov hospodárskych zvierat zmiešaných s podstielkou a zvyškami krmív v určitom stupni rozkladu.

V jednej tone maštaľného hnoja sa nachádza až 12 kg mikroorganizmov, ktoré svojou činnosťou sprístupňujú rastlinám živiny nachádzajúce sa v organickej hmote. Treba si uvedomiť, že slama premiešaná s výkalmi, tak ako sa vyváža z maštale, ešte nie je maštaľný hnoj. Stáva sa ním až po určitom čase, keď zmiešaná hmota prejde celým procesom premien a dozreje. Proces zrenia hnoja sa uskutočňuje kvasením a hnitím. Ide o chemicko-biologický proces, kde sa jednotlivé zložky maštaľného hnoja rozkladajú a menia na látky iného kvalitatívneho zloženia.

Maštaľný hnoj je cenným organickým hnojivom, ktoré podporuje tvorbu humusu v pôde, na

ktorý sú už aj naše pôdy čoraz chudobnejšie. Aj napriek tomu sa skladovaniu a ošetrovaniu maštaľného hnoja nevenuje dostatočná pozornosť. Pri dozrievaní v nevhodných podmienkach dochádza k vysokým stratám na organickej hmote a živinách, hlavne dusíka. Uvádza sa, že pri dlhodobom skladovaní sa takto za prístupu vzduchu rozkladnými procesmi stráca až 70 % organickej hmoty, 60 % dusíka a 30 % fosforu. Pri správnom skladovaní sú straty na organickej hmote 40 %, dusíka 30 − 40 %, fosforu 10 % a draslíka 20 %. Vzniknuté úniky negatívne vplývajú na životné prostredie. Je veľmi dôležité, aby sa hnojiská budovali s dostatočným záchytným systémom na hnojovku odtečenú z ukladaného čerstvého maštaľného hnoja, ktorá sa môže tiež využiť na hnojenie.

Okrem organických látok maštaľný hnoj je aj významným dodávateľom živín. Maštaľný hnoj dobrej kvality by mal obsahovať aspoň 24 % sušiny, najmenej 18 % mineralizovateľných organických látok, 0,56 % dusíka, 0,13 % fosforu a 0,58 % draslíka.

PREČO JE TAKÝ DÔLEŽITÝ?

Maštaľný hnoj je zdrojom rastlinných živín, obsahuje takmer všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje. Je aj zdrojom humusotvorných látok, ktoré priaznivo ovplyvňujú fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy. Vďaka nemu sa do pôdy dostáva veľké množstvo mikroorganizmov.

Pri jeho rozklade vzniká veľké množstvo CO2, ktorý spolu s metánom nakypruje pôdu, podporuje zvetrávacie a uvoľňovacie procesy v pôde.

48 /4779/ 2. 12. 2017 Podľa stupňa rozkladu jeho jednotlivých zložiek rozoznávame: − čerstvý a slabo rozložený: podstielka je ešte nezmenená a má svoju pevnosť; − polorozložený: slama stratila pevnosť, ľahko sa trhá, nadobúda tmavohnedú farbu, hnoj stráca 15 – 30 % svojej hmotnosti, v tomto štádiu je najvhodnejší na hnojenie pozemkov; − rozložený: slama celkom stratila svoju štruktúru, z celkovej pôvodnej hmotnosti ubudlo asi 50 %; − mrva: je kyprá, zemitá hmota, pôvodná hmotnosť sa znížila na 25 %.

2 . – 8. 12. 2017

POČASIE

OD ČOHO ZÁVISÍ KVALITA MAŠTAĽNÉHO HNOJA? Kvalita a chemické zloženie maštaľného hnoja závisia od: − množstva, kvality skrmovaných krmív a spôsobu kŕmenia: prejavuje sa v obsahu živín v maštaľnom hnoji. Pri výkrmovom chove sa produkuje hnoj s vyšším obsahom živín, pretože vo výžive sa skrmuje vyššie percento koncentrovaných krmív.

Výkaly zvierat vo výkrme majú vyšší podiel organických látok; − druhu a veku zvierat: mladé zvieratá poskytujú hnoj chudobnejší na dusík. V hnoji hovädzieho dobytka je menší obsah fosforu ako pri ošípaných a hydine; − množstvo a kvalita podstielky sa významne podieľa na kvalite maštaľného hnoja. Dôležitá je pri podstielke najmä jej schopnosť viazať tekutiny a plyny, ktoré sú rozhodujúce na činnosť mikroorganizmov na rozklad výkalov.

Najčastejšie sa používa slama ozimných obilnín. Jej potreba na deň sa pohybuje podľa druhu zvierat od 1 do 7 kg. Slama sa upravuje rezaním na rezanku, ktorá má väčší objem a lepšie viaže tekuté a plynné zložky v hnoji; − spôsob výroby a ošetrovania maštaľného hnoja má najväčší vplyv na kvalitu vyrobeného hnoja. Ošetrovanie sa robí počas zrenia hnoja a trvá od uloženia

do hnojísk až po rozhádzanie na pozemok a zapracovanie do pôdy.

Rozkladné procesy začínajú od chvíle vzniku v maštaliach a pokračujú až do úplného rozkladu po zaoraní do pôdy. V maštaliach vplyvom teplého, vzdušného a vlhkého prostredia prebiehajú chemické procesy, ktoré môžu znamenať veľké straty dusíka.

Močovina sa vplyvom ureobaktérií rýchlo mení na uhličitan amónny, ktorý sa ďalej intenzívne rozkladá, amoniak uniká do vzduchu a predstavuje straty dusíka. Čím je prostredie vzdušnejšie, tým sú straty väčšie.

Stratám na dusíku v maštaliach sa dá predísť čiastočne tým, že sa hnoj z maštale častejšie vyváža a prebytočná močovka sa odvedie najkratšou cestou do močovkovej jamy.

Pri vyvážaní, rozhadzovaní a zaorávaní sa hnoj značne prevzdušňuje a je vystavený pôsobeniu klimatických vplyvov.

Pri zdĺhavom vyvážaní sa za deň stratí 11 – 16 % dusíka, za dva dni 17 – 22 % a za tri dni 22 − 27 %. Vysušovaním hnoja sa znehodnocujú koloidy, ktoré strácajú schopnosť spätného napučiavania, čím sa znižuje priaznivý vplyv hnoja na fyzikálne vlastnosti pôdy. Na slnku hynú mikroorganizmy a odparuje sa voda.

Cieľ každého chovateľa je výroba hnoja s čo najvyšším množstvom organickej hmoty a s vysokým obsahom dusíka, k čomu sa využívajú rôzne technológie, napr. výroba maštaľného hnoja pod hospodárskymi zvieratami. Tento spôsob sa z hygienických dôvodov používa len pri niektorých druhoch hospodárskych zvierat s voľným ustajnením. Vyžaduje si však veľké množstvo podstielky na jej pravidelnú obnovu. Vo výbehu alebo v maštali, pri hydine pri uzavretom chove sa pravidelne dáva zvieratám podstielka, ktorá postupne zachytáva tekuté a tuhé výkaly. Pohybujúce sa zvieratá

hmotu neustále premiešavajú a zvlhčujú močom. Hnoj vyrobený hlbokou podstielkou sa z maštale alebo z výbehu vyváža raz za dva až tri mesiace do hnojísk.

Takto vyrobený hnoj má dobrú kvalitu, je dostatočne zvlhčený, utlačený a premiešaný. Straty však vznikajú na určitom množstve dusíka a organickej hmoty.

Je to síce najlacnejší spôsob, ale má nedostatky s dodržiavaním hygienických a zdravotných podmienok zvierat, výhodou je, že nevyžaduje výstavbu žiadneho hnojiska.

Z hľadiska uchovania živín a dozrievania výroba maštaľného hnoja v blokoch za studena sa javí ako najlepší spôsob. Jeho princíp spočíva v uskladňovaní hnoja do pevných blokov a udržiavaní teploty v rozmedzí 15 – 35 °C. Bloky sa navrstvujú denne maximálne do 0,4 – 0,5 m, utláčajú sa a udržiavajú vo vlhkom stave. Vrstvenie bloku sa robí maximálne do výšky 2 m. Povrch sa ukončí 0,10 – 0,15 m hrubou vrstvou zeminy.

Vlhkosť sa udržiava na úrovni 70 %. Prístup vzduchu do takto utlačeného hnoja je obmedzený, pretože póry vypĺňa buď voda, alebo CO2. V týchto podmienkach sa blokuje činnosť nežiaducim aeróbnym baktériám. Amoniak sa viaže na vznikajúce kyseliny a zostáva viazaný v maštaľnom hnoji. V uskladnenej hmote pre nedostatok vzduchu neprebieha proces nitrifikácie, rozklad tekutej zložky hnoja je pomalší a straty sú nižšie. Tento spôsob však vyžaduje výstavbu kompletného poľného hnojiska. Ďalší, no najnákladnejší spôsob výroby maštaľného hnoja za tepla, vyžaduje zvýšenú starostlivosť a kontrolu uskladnenej hmoty. Princíp výroby spočíva v dennom navrstvení hnoja do výšky 0,2 – 0,7 m bez utláčania. Táto navrstvená hmota sa prikryje doskami. Keďže hmota obsahuje vzduch, rýchlo začínajú procesy kvasenia a teplota v priebehu dvoch až štyroch dní vystúpi na 55 – 60 °C. Len čo hnoj

dosiahne túto teplotu, musí sa utlačiť. Pribrzdí sa tým činnosť aeróbnych baktérií a vytvoria sa podmienky na aktivitu anaeróbnych baktérií. Takto vyrobený hnoj je veľmi vhodný na hnojenie biologicky aktívnych pôd, lebo obsahuje ľahko rozložiteľný humus a v pôde pôsobí priaznivo.

Nevýhodou je značná prácnosť, ale aj značná strata organickej hmoty.

Najstratovejším spôsobom je voľná výroba maštaľného hnoja.

Ide o dočasné uskladnenie maštaľného hnoja na pozemku, ktorý sa plánuje hnojiť. Hnoj sa vyváža na poľné hnojisko, kde sa však neupravuje. Takto je vystavený klimatickým podmienkam na poľnom hnojisku až do obdobia aplikácie na pozemok. Na takto neošetrovaný hnoj vplývajú intenzívne všetky nežiaduce faktory. Za sucha sa ničia mikroorganizmy, pri daždivom počasí sa z hnojiska vyplavujú živiny do okolia. Takýto hnoj je plný vzduchu, rýchlo sa v ňom zahrieva hmota a vznikajú veľké straty organickej hmoty.

POUŽITIE MAŠTAĽNÉHO HNOJA Maštaľný hnoj rozhodený po pozemku sa musí čo najskôr zaorať, aby neuschol a nevznikli straty dusíka. Je preto potrebné rozhádzať len toľko hnoja, koľko sa stihne ešte v ten istý deň zaorať. Straty na živinách stúpajú s oneskorením zaorania.

Maštaľným hnojom sa hnojí väčšinou na jeseň v dávkach do 40 t/ha. Na ľahkých pôdach sa môže použiť aj na jar, ale musí byť plne rozložený. Jeho hĺbka zapracovania do pôdy závisí od pôdneho druhu. V ľahších pôdach sa zaoráva hlbšie a v ťažších plytkejšie. Najviac živín sa uvoľňuje v prvom roku po zaoraní a postupne sa jeho využiteľnosť znižuje.

Je zdrojom organických látok na dva až tri roky. Jeho využiteľnosť ovplyvňuje aj zmena vlhkosti v pôde. Čím hlbšie je zaoraný, tým je menší vplyv vlhkosti na jeho využitie. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

0˚ | 5˚

2˚ | 4˚

0˚| 2˚

-1˚ | 5˚

-1˚ | 5˚

-3˚ | 6˚

-3˚ | 5˚

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PRIPOMÍNAME

December v našich záhradách Ľubica Sýkorová S príchodom posledného mesiaca v roku akoby aj naše záhrady potrebovali oddýchnuť si. Aj keď počasie ešte stále nie je typické decembrové, v záhradách už vládne pokoj.

ZELENINOVÁ ZÁHRADA Zber čerstvej zeleniny z otvorených záhonov je v tomto období výrazne nižší než v predchádzajúcich mesiacoch. Z vonkajších záhonov môžeme postupne zberať špenát, čínsku kapustu či ružičkový kel. Rastliny, ktoré si ponechávame na neskorší zber, obložíme vetvičkami čečiny alebo ich inak ochránime pred holomrazmi.

V studenom parenisku bude úroda pravdepodobne bohatšia. Stále tu ešte môžu vegetovať kaleráb, endívia, hlávkový šalát, niekedy aj karfiol. Keď parenisko vhodne ochránime proti silným tepelným výkyvom a za pekného počasia prevetráme, budeme mať dostatok čerstvej zeleniny i na štedrovečernom stole.

Pomaly už môžeme začať s rýchlením črepníkovej pažítky, ktorú prenesieme zo záhrady na okenný parapet. Nesmieme ju však uložiť blízko tepelného zdroja, inak by sa vytiahla a zbledla.

Pri priemernej teplote okolo 15 °C, primeranej zálievke a dostatku svetla sa nám čoskoro zazelená a okolo Vianoc nám poslúži pri príprave sviatočných pokrmov.

OVOCNÁ ZÁHRADA V prvej polovici decembra rozhodíme na jahodové záhony napoly rozložený maštaľný hnoj.

Pred holomrazmi môžeme jahodové záhony chrániť čečinou.

Pokiaľ nám to počasie dovolí, ešte stále môžeme sadiť stromčeky. Aj takáto oneskorená výsadba (pokiaľ nie je pôda zamrznutá) je lepšia ako výsadba v jarnom období. Spodnú zeminu získanú pri kopaní jám nahrnieme okolo vysadených stromčekov. Môžeme ju súčasne premiešať s rašelinou alebo kompostom.

V tomto mesiaci za priaznivého počasia kopeme jamy na jarnú výsadbu. Pôda v nich v zimnom období dobre premrzne a vytvorí sa priaznivá hrudkovitá štruktúra.

Navyše sneh zachytený v jamách

28

vytvorí po roztopení dobrú zásobu zimnej vlahy.

Ak sme to ešte neurobili, môžeme aj teraz natrieť vápenným mliekom kmene stromov a kríkov, aby sme ich uchránili pred prudkým zimným slniečkom. Ak sme si nekúpili roztok v špecializovanej záhradníckej predajni, môžeme si ho namiešať z 2 až 2,5 kg pálené-

ho vápna, ktoré rozmiešame v 10 litroch vody. Na zvýšenie účinku môžeme ešte primiešať trochu ílovitej kaše.

V dňoch bez vetra a mrazu môžeme začať so zimným postrekom všetkých ovocných drevín i bobuľovín (až do konca februára). Keď nie je mrazivé počasie, pokračujeme v odstraňovaní zaschnutých konárov a škrabkou očistíme kmene od starej borky. Zvyšky, ktoré padajú na podložený papier, spálime.

Aj rany spôsobené náhodným ohryzom zajacov zatrieme štepárskym voskom. Takisto postupujeme pri prasklinách, ktoré spôsobujú najmä na kôstkovinách mrazy.

V prvej polovici decembra rozhodíme na jahodové záhony napoly

VI

rozložený maštaľný hnoj. Pred holomrazmi môžeme jahodové záhony chrániť čečinou.

December je najvhodnejší termín na rezanie vrúbľov. Vyberme dobre vyzreté jednoročné výhonky z južnej strany stromu. Vrúble treba rezať len zo zdravých, dobre rodiacich stromov. Narezané vrúble zviažeme do zväzku, pripevníme

na ne menovky a uložíme ich buď v studenej pivnici, alebo parenisku, prípadne na chránenom mieste v záhrade. Zasypeme ich celé pieskom.

Práve v týchto dňoch, keď sa nám ukážu ovocné stromy v plnej nahote, môžeme si urobiť najlepšiu predstavu o tom, ako by mal vyzerať následný rez, ktoré vetvy skrátiť a ktoré odstrániť úplne. Do samotného krátenia sa príliš hnať nemusíme, na to máme dostatok času ku koncu januára alebo počas februára. Teraz urobíme najlepšie, keď si budúci rez označíme na dreve nápadnou farbou alebo lepiacou páskou.

V prípade, že silný mráz stačil na kôre stromov spôsobiť pukliny,

treba poranený strom čo najskôr ošetriť, aby sa poškodenie nerozširovalo. Prvou pomocou bude ovinutie kmeňa tkaninou namočenou v ílovej kaši, ktoré ochráni strom proti vysychaniu a vnútornému poškodeniu. Hneď ako pominú mrazy, vyrežeme ostrým záhradníckym nožom poškodené miesta až na zdravé drevo a zatrieme štepárskym voskom alebo iným prostriedkom na ošetrovanie rán. ČO EŠTE TREBA UROBIŤ?

Lístie, ktoré sme ešte nepohrabali, zhrnieme na hromadu na menej nápadnom mieste chránenom pred vetrom. Ak máme kompostovisko, ešte pred nástupom mrazov ho poprehadzujeme, čím výrazne urýchlime proces zretia.

Až sa teploty začnú blížiť k nule, zakryjeme kompost plachtou alebo aspoň ihličnatými vetvami.

Zabránime tak nielen zbytočným stratám spôsobeným vyplavovaním a hnilobným procesom z premokrenia, ale vďaka vyššej vnútornej teplote tiež predĺžime činnosť mikroorganizmov spôsobujúcich rozklad.

Pred príchodom mrazov tiež vyprázdnime všetky sudy a ďalšie zásobárne vody. Ak nemáme pre ne miesto v kôlni, obrátime ich aspoň dnom nahor. Vyprázdnime tiež všetky hadice a stočené uložíme na chránené miesto.

V DECEMBRI NEZABUDNIME: − priebežne zalievať uskladnené subtropické dreviny; − dať do záhrady vtáčie búdky s krmivom; − keď nebude mrznúť, zaliať rododendrony a rozkvitajúce vresovce; – striasať ťažký a mokrý sneh z ihličnanov a okrasných krov (rozložitejšie a stĺpovité ihličnany treba zviazať k sebe); − skontrolovať uskladnené cibule a hľuzy okrasných rastlín, tie, ktoré napadla pleseň, zlikvidovať; − ošetriť a uložiť záhradnícke náčinie. 

48 /4779/ 2. 12. 2017

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Ako finančne zvládnuť Vianoce

U

ž viete, koľko plánujete minúť na darčeky?

Budete ich financovať z príjmu, úspor, koncoročných odmien alebo si na ne požičiate? Vyhnite sa finančným pascám, ktoré s tým súvisia!

SKROŤTE VÝDAVKY Ako si teda utriediť rodinný rozpočet mesiac pred Vianocami, ak ste si na ne neukladali bokom počas roka? Zamerajte sa na výdavky, ktoré sú potrebné na strávenie sviatkov podľa vašich predstáv a vyhnite sa výdavkom, bez ktorých sa viete zaobísť. Nadmerné míňanie na darčeky, ktorými chcete potešiť rodinu, ju z dlhodobého hľadiska môže skôr zarmútiť.

Rozhodnutia pod časovým tlakom bývajú spravidla tie najhoršie. Vo financiách to

platí dvojnásobne. Zadlžovať sa pre darčeky odborníci neodporúčajú, no ak už nevidí-

te iné východisko, zvoľte si radšej tradičné bankové typy pôžičiek.

FINANČNÉ PASCE − AKO ICH OBÍSŤ?

1. Nakupovanie s preplnenou peňaženkou. Veľká hotovosť pri

VIETE, ŽE...

Ženy s veľkosťou XL sú šťastnejšie!

B

ritská štúdia ukázala, že celé tri štvrtiny žien sú spokojné so svojou XL postavou. Podľa britskej štúdie, na ktorej sa zúčastnilo dvetisíc žien, sme vraj oveľa spokojnejšie s plnými krivkami, ako s veľkosťou pre modelky. Celých 74 % žien s konfekčnou veľkosťou 44 tvrdí, že sa vo svojom tele cítia výborne. Rovnaký pocit však má iba 42 % žien s veľkosťou 34.

VEĽKOSŤ XS JE OUT! Na štúdii je prekvapivé, že 36 % žien s veľkosťou 34 závidí bucuľkám ich ženské tvary a priali by si, aby i ony boli v istých partiách plnšie. 24 % je dokonca presvedčených, že by sa vďaka väčšiemu poprsiu i pozadiu cítili sebavedomejšie a viac sexi.

VIETE, ŽE... ... až 78 % mužov uprednostňuje ženy s prirodzenými telesnými krivkami a svojim priateľkám by nikdy nenavrhli žiadne vylepšenie chirurgom. 

návštevách nákupných centier sa nevypláca z ekonomického ani bezpečnostného hľadiska.

2. Zatiahnem to z jednej výplaty. Omyl! Ak sme si na kúpu darčekov nešetrili počas celého roka, je neúnosné z jednej mesačnej výplaty zaplatiť všetky náklady spojené s Vianocami tak, aby sme na konci mesiaca neboli nemilo prekvapení.

3. Jedna pôžička ma nezabije! Aby ste neboli prekvapení – akékoľvek pôžičky, či už zo strany finančných inštitúcií alebo od rodiny či známych, sú chybou, ktorej sa dá vyhnúť sporením.

4. Načo mi je zoznam?

Nuž na to, aby ste neprekročili rozpočet, ktorý ste si na darčeky vyčlenili.

Dobre je nielen si napísať, komu, ale aj za koľko plánujete darček kúpiť.

5. Použijem železnú rezervu. Nesiahajte na ňu, plánovali ste ju predsa pre prípad straty zamestnania, choroby alebo na iné nepredvídateľné udalosti.

6. Nakúpim v predstihu.

Dobre, len sa už nedajte zlákať novými ponukami a nič ďalšie nedokupujte. 

RADY A NÁPADY Zomiera vám rastlina? Na oživujúci nápoj potrebujeme 6 bielkov z vajíčok, ktoré zmiešame s teplou vodou a túto zmes necháme týždeň vylúhovať. Po týždni ju opäť zmiešame s 10 litrami vody. Touto zmesou už môžeme polievať kvety, ktoré sú na pokraji vyhynutia. Mnohým tak zachránite život.

Odkvitla vám orchidea? Ak vám orchidea odkvitne, skúste jej spôsobiť teplotný šok, čo znamená, že ju premiestnite na chladné miesto a počkáte, kým zakvitne. Potom ju stačí preložiť späť na to pôvodné. Alebo môžete skúsiť druhý tip. Odstrihnúť časť stonky, ktorá už stratila zelenú farbu. Toto však urobte len vtedy, ak kvet odkvitol prvý raz.

Ušetrite na kúrení. Ako nastaviť správnu teplotu v domácnosti? Ako smerodajná hodnota platí: v obývačke, jedálni a detskej izbe by malo byť 20 stupňov, v kuchyni stačí 18. V noci stačí všade 16 stupňov.

Presné regulovanie sa vám podarí pomocou programovateľných ventilov na termostate, tie sa o správnu teplotu už postarajú. 

TIPY A TRIKY

Ktoré sú tie najlepšie uteráky?

Č

o je príjemnejšie, ako sa po horúcom kúpeli alebo po osviežujúcej sprche zabaliť do pekného a hebkého uteráka? Aké sú výhody jednotlivých materiálov?

Bavlna: väčšina froté uterákov je z tohto materiálu.

Uteráky z bavlny sú ako stvorené na namáhanie a vydržia naozaj veľa.

Miešané vlákna: keď sa do bavlny primiešajú syntetické vlákna, uterák sa vysuší rýchlejšie. Ideálne na dovolenku pri jazere či mori.

Biobavlna: ekologické uteráky sa vyrábajú bez pesticídov a bieliacich prostriedkov.

To vyhovuje predovšetkým alergikom a detskej pokožke.

Mikrovlákna: tento materiál je ľahký, má skvelé sacie schopnosti, vyschne veľmi rýchlo a spracúva sa antibakteriálne, aby sa netvorili pachy. Dobrý pre športovcov. Nepoužívajte naň žiadnu aviváž.

Ako ich najlepšie prať.

Tekutý prací prostriedok je pre uteráky lepší ako prášok, pretože sú potom jemnejšie.

Moderné práčky šetria vodu.

Pri uterákoch však stlačte tlačidlo na pridanie vody, ak máte túto možnosť, nebudú potom také tvrdé.

Sušenie. Zjemňovačom uterákov č. 1 je sušička. Keď uteráky sušíte vonku na vzduchu, pred sušením by ste ich mali dobre vytriasť a aj po zavesení nimi občas pohybovať hore-dole. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kačacie stehná s kapustou Suroviny: 4 kačacie stehná, stonka tymianu, hlavička cesnaku, ½ lyžičky rasce, 1 lyžica medu, soli podľa chuti; Na kapustu: červená kapusta, 2 lyžice trstinového cukru, plátok masla, 2 cibule, 200 ml červeného vína, 2 jablká, ½ lyžičky rasce, soli, mletého čierneho korenia podľa chuti, trochu oleja Takto sa to podarí: Kačacie stehná deň vopred očistíme, umyjeme a osušíme. Vložíme ich do pekáča, posypeme soľou, rascou a tymianom.

Pridáme cesnaky v šupke a takto pripravený pekáč vložíme prikrytý do chladničky. Na druhý deň stehná očistíme od prebytočného korenia, pekáč zakryjeme, vložíme do rúry vyhriatej na 160 °C a pečieme orientačne 2 – 3 hodiny. Záleží

od veľkosti, ak je potrebné, podlejeme ich troškou vody.

Kapusta: Kapustu nakrájame na tenké rezance. Cibuľu nadrobno nasekáme a jablká nahrubo nastrúhame. V panvici s troškou masla necháme skaramelizovať cukor, pridáme cibuľu, trochu oleja, kapustu, všetko premiešame a zalejeme vínom. Kapustu chvíľu dusíme, pridáme jablká, soľ, korenie a rascu. Dusíme domäkka, hotovú kapustu dochutíme cukrom, soľou a korením.

Kačacie stehná podávame s  kapustou a zemiakmi.

Svätohorský koláč Suroviny: 6 lyžíc džemu, 10 lyžíc cukru, ¼ l vlažnej vody, vrecúško škorice, citrónová kôra, šťava z pomaranča, za hrsť nakrájaných orechov, za hrsť alebo dve hrozienok, 500 g múky, lyžica kypriaceho prášku; Na potretie: 3 – 4 lyžice marhuľového lekváru; Na polevu: 150 g pôstnej varovej čokolády Takto sa to podarí: Džem vyšľaháme s cukrom a pridáme trochu vody, škoricu, citrónovú kôru a pomarančovú šťavu, tiež orechy a hrozienka.

Zmiešame a pridáme i múku

s kypriacim práškom. Vyšľaháme a pečieme v plechu vyloženom papierom na pečenie na miernej teplote asi 25 až 30 minút. Kým je koláč ešte horúci, potrieme ho marhuľovým lekvárom a polejeme roztopenou čokoládou.  Zdroj: https://www.posnajela.rs/

Španielsky vtáčik Suroviny: 2 plátky hovädzieho mäsa, 70 g anglickej slaniny, 50 g údeného mäsa, 2 kyslé uhorky, 2 lyžice hladkej múky, lyžica horčice, lyžica masla, natvrdo uvarené vajce, cibuľa, korenie, soľ, olej Takto sa to podarí: Plátky mäsa vložíme medzi potravinovú fóliu a poriadne rozklepeme od stredu ku krajom. Osolíme, okoreníme, potrieme horčicou a rozložíme plátky slaniny. Na okraj mäsa z užšej strany kladieme štvrtky vajca, uhorku a údeninu. Ďalšie okraje mäsa zahneme mierne dovnútra a stočíme do závitkov. Závitky stiahneme niťou a zvrchu ešte osolíme.

Na rozpálenom oleji speníme cibuľu, pridáme vtáčiky a zo všetkých strán ich prudko

opečieme. Podlejeme vodou alebo vývarom asi do polovice výšky mäsa, priklopíme a dusíme 1 až 1,5 hodiny do mäkka. Počas dusenia občas vtáčiky otočíme, prípadne podlejeme. Mäkké závitky vyberieme, šťavu zahustíme múkou rozmiešanou v troške vody a približne 10 minút povaríme. Na koniec zjemníme maslom. Servírujeme s ryžou.  Zdroj: https://dobruchut.azet.sk/

Medový krémeš Suroviny: Na cesto: 180 g práškového cukru, 2 vajcia, 60 g margarínu, 3 lyžice medu, 5 lyžíc mlieka, 600 g múky, 2 rovné lyžičky sódy bikarbóny, štipka soli; Na krupicovú plnku: 7 dl mlieka, 7 lyžíc krupice, vanilínový cukor, 200 g margarínu, 250 g práškového cukru, citrón; Na potretie: marhuľový lekvár; Na polevu: 6 lyžíc práškového cukru, 2 lyžice kakaa, 5 lyžíc vody, lyžica oleja, 100 g margarínu Takto sa to podarí: Krupicová plnka: Do mlieka pridáme práškový cukor a do vriaceho zavaríme krupicu. Necháme vychladnúť.

Pridáme vyšľahaný margarín, vanilínový cukor a citrón. Dobre zmiešame. Cesto: Z uvedených surovín zamiesime hladké cesto a rozdelíme ho na štyri časti.

Každú rozvaľkáme a upečieme na opaku plechu, ktorý sme predtým pomastili a vysypali múkou.

Pečieme na 180 C̊ orientačne 5 minút. Na prvé cesto natrieme krupicovú plnku, položíme druhé

cesto, ktoré natierame lekvárom.

Na lekvár dávame tretie cesto, na ktoré natrieme krupicovú plnku.

Na plnku kladieme štvrté cesto, ktoré polievame polevou. Poleva: Práškový cukor, kakao a vodu zmiešame a dáme, aby tíško prevrelo a zhustlo, orientačne 2 minúty. Zložíme zo sporáka, pridáme olej a margarín, miešame, kým sa neroztopí. Ihneď vylievame na cesto, lebo rýchlo zhustne. Krájame po 12 hodinách, keď cesto odmäkne.  Zdroj: https://www.coolinarika.com/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 453 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

Kultúra O slovenských hudobných skladateľoch Z 13. MUZIKOLOGICKEJ KONFERENCIE

Elena Šranková

radi spolupracujú šovan, o ktorom hos partnermi aj mimo vorili I. Šimig a Ľudmila od lupou 13. muzikologickej Slovenska. Výstava, Berediová-Stupavská. konferencie boli slovenskí ktorú si mali možMariena Stankovićováhudobní skladatelia pôso- nosť pozrieť účastní-Kriváková, dirigentbiaci vo Vojvodine. Konferencia ci konferencie, s veľka, hovorila o tvorbe prebiehala v sobotu 25. novem- kým úspechom bola Jána Podhradského bra v Ústave pre kultúru vojvo- prezentovaná už vo a Mgr. art. Slovenka dinských Slovákov v Novom Sade. viacerých štátoch.

Benková-Martinková, Účastníkov a hostí v mene Mgr. Imrich Šimig, ArtD., o zastúpení diel organizátorov privítali Anna kurátor hudobných slovenských skladateChrťanová-Leskovac, riaditeľka zbierok, povedal, že ľov na podujatí Jarné Ústavu pre kultúru vojvodinských je na výstave v Nonôty. Ďalšie príspevky Zborník z vlaňajšej konferencie Slovákov, a Ján Slávik, predseda vom Sade 16 z 26 pre všetkých prítomných sa vzťahovali na päťVýboru pre kultúru Národnostnej panelov, ktoré predesiatnika Dr. Juraja rady slovenskej národnostnej zentujú rôzne skupiny ľudových grafiu o historickom a kultúrnom Súdiho a aplikáciu jeho skladieb menšiny. V úvodnej časti Mgr. art. hudobných nástrojov. Expozícia vývine vojvodinských Slovákov na Slovensku. Šlo o príspevky Bc. Milina Sklabinská, PhD., zaklada- v súčasnosti zahŕňa vyše 250 s dôrazom na ich pôvod, migračné Petra Pavlíka a Bc. Leonóry Súdioteľka muzikologickej konferencie, ľudových hudobných nástrojov pohyby, osídľovanie, kultúrne pre- vej, ktoré prečítali Juraj Súdi ml. predstavila zborník prác 12. kon- od 60 tvorcov. Väčšina z nich bola trvávanie a zmeny, ako i ich skupi- a Emilija Kovačevová. Príspevok ferencie muzikolónové identity v mnohoet- o Viliamovi Figušovi-Bystrom na gov a hudobných nickom a multikultúnom samotnej konferencii neodznel, odborníkov. Ako prostredí Vojvodiny. ale bude v zborníku, ktorý vyjde povedala, v doteV predpoludňajšej čas- o rok. Na tvorbu Martina Kmeťa rajších zborníkoch ti konferencie dôraz dali si skrátka posvietila M. Sklabinská spočíva obrovský na život a dielo známeho a Mgr. Eleonóra Hunčágová sa hudobný kapitál a na podujatí prítomného zmienila o zborových podujatiach a najčerstvejší je skladateľa Mirka Šouca, na Slovensku. venovaný životu ktorý je vojvodinským SloZ úspešnej 13. muzikologickej a dielu Martina vákom a celý život pôsobil konferencie zostali pekné pociKmeťa. V ňom sa v Belehrade. Jeho dcéra ty, tým skôr, že bolo vidieť, že okrem iného poVesna Šouc, dirigentka, sa tu nadviazali nové kontakty darilo publikovať ktorá pracuje na Hudob- a dohodla ďalšia spolupráca. zoznam ľudových nej akadémii v Belehrade, Zostalo aj niekoľko záverov: aby piesní Slovákov vo posvietila si na jeho die- sa zbierka piesní pre deti, ktoré Vojvodine tak, ako Vesna Šouc: O živote a diele skladateľa Mirka Šouca la a skladby aj v oblasti pripravujú Šoucovci, vydala aj ho urobil M. Kmeť. (v prvom rade, tretí sprava) džezovej V zozname je 2 700 improvizápiesní, pri ktorých je zapísané vyrobená v 20. storočí. Výstavu cie a blúzových sklaaj to, kde ich možno vyhľadať. zabezpečuje Slovenské vyda- dieb. Ide o osobnosť, Je to výsledok celoživotnej prá- vateľské centrum a Slovenský na ktorú by sme mali ce M. Kmeťa, ktorý zasvätil celý kultúrny klub. Riaditeľ SVC Vla- byť právom hrdí, svoj život hudbe vojvodinských dimír Valentík spomenul niektoré lebo vojvodinských Slovákov. spoločné akcie realizované vďaka Slovákov predstaviDo rámca sobotňajšieho podu- spolupráci s Literárnym a hudob- la vo veľmi dobrom jatia zapadlo i otvorenie výstavy ným múzeom Štátnej vedeckej svetle. ZaujímaĽudové hudobné nástroje na Slo- knižnice v Banskej Bystrici. vé bolo, že si jeho vensku, ktorá rozšírila obzory o I keď nebola tesne spätá s té- skladby prítomní tejto problematike a obohatila mou konferencie, pozornosť mohli vypočuť aj Imrich Šimig o výstave Ľudové hudobné muzikologické podujatie v ÚKVS. prítomných upútala ešte jedna naživo v predvedení nástroje na Slovensku Výstava pricestovala zo Sloven- kniha, ďalší skvost, ktorý pribudol Jeleny Jovovićovej, ska, z Literárneho a hudobného do publikačnej činnosti o voj- džezovej speváčky. Na hudobný v slovenčine; aby sa v rámci edímúzea Štátnej vedeckej kniž- vodinských Slovákoch. Skrátka opus Jána Nosála poukázal Dr. cie Hudobnín pripravili do tlače nice v Banskej Bystrici. Vedúca totiž predstavili čerstvo vytla- Juraj Súdi, dirigent, a pozornosť skladby, ktoré sú v rukopise; ako múzea Mgr. Soňa Šváčová, PhD., čenú knihu Slováci vo Vojvodine prítomných upútala i prezentácia i to, aby budúca konferencia bola informovala prítomných, že sa Jána Botíka a odovzdali ju M. Hudobného centra z Bratislavy, venovaná Jurajovi Feríkovi st. už takmer 50 rokov zaoberajú Sklabinskej, lebo tento projekt ktorú urobila PhDr. Anna Žilková. z príležitosti 110. výročia narodedokumentáciou literárnej a hu- začala v roku 2014. Ako povedala Popoludní stredobodom pozor- nia, prípadne i ďalším jubilantom. dobnej kultúry v regióne a veľmi Chrťanová-Leskovac, ide o mono- nosti bol skladateľ Tibor Andra-

P

• KULTÚRA •

48 /4779/ 2. 12. 2017

31

Kultúra K VÝSTAVE VLADIMIRA VELIČKOVIĆA V BELEHRADSKEJ GALÉRII RIMA

Nové v novom Oto Filip

A

ve žijeme, je nesmierne ďaleko od toho, akým by mal byť: stále je plný chaosu, agresie a deštrukcie. A to trvá nesmierne dlho. Už ako dieťa Veličković zažil otrasy spôsobené druhou svetovou vojnou, prostredníctvom článkov a fotografií si z Paríža uvedomo-

ko autor Vladimir Veličković (1935) má všetky príčiny byť spokojný. Jeho najnovšia výstava v novej belehradskej Galérii Rima, ktorá sa začala 15. novembra a na ktorej prezentoval dlho očakávané práce z najnovšieho cyklu, spôsobila obrovský záujem.

Dôsledný sebe, od polovice predposledného tohtoročného mesiaca sa milovníkom výtvarného umenia zase prihovára celým radom symbolov prameniacich v najtemnejších zákutiach a hlbinách ľudskej psychiky. Jeho maľby, či už tie rozmerné alebo miniatúry, nedvojzmyselne svedčia o obrovskom a rýchlom mravnom a celkovom úpadku človeka. Ten ničí nie- Galéria Rima: Pohľad zvonku len svoj druh, ale aj svoje okolie, v konečnom dôsled- val nástrahy a následky nevražiku i samotného seba. Dokladom vosti, zrážok a vojen, ktoré zničili toho sú motívy, ako je zničená jeho vlasť Juhosláviu. Ani v súpôda, kostry so spätými rukami, časnosti sa nevyhol odvrátenej chmúrne nebo zafarbené dy- podobe a povahe človeka, ktorý v duchu hesla Cieľ svätí všetky prostriedky neváha terorom vymáhať svoje a pomstiť sa iným, ktorí veria inakším hodnotám než oni.

Nie náhodou jeho práce majú názvy ako Požiare, Rana, Telá, Havran, Ruka, Nebezpečenstvo, Ruka Noc... V istom parížskom interview, datujúcom ešte do roku 2010, na konto svojho chápania tvorby a sveta Havran podotkol: „Vo mne bezpochyby mom a popolom, psy bez hláv či existuje jedna vojna, ktorú diania kŕdle vrán. Čierna – farba zeme vo svete nemôžu ani vymazať, a výrazne červená – farba ohňa, ani zaceliť, ale ju len oživujú...“ dominujú jeho dielam, pripomí- Napriek tomu majster Veličkonajúc nám, že svet, v ktorom prá- vić však nepodlieha beznádeji

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

či zúfalstvu. Svedectvom toho sú jeho slová vyslovené na najnovšej vernisáži: – Mojimi témami sú človek a priestor. Verím, že sa musí trvať, zostať pevne na nohách a nestratiť cit pre krásu...

Pozoruhodná je tak životná, ako aj tvorivá biografia majstra,

Oheň

ktorého práce krášlia steny kragujevskej galérie Rima, ktorá sa etabluje aj v Belehrade. Diplom získal na Fakulte architektúry v Belehrade. Bol spolupracovníkom majstrovskej dielne slávneho Krstu Hegedušića v Záhrebe v rokoch 1962 – 1963. Prvú samostatnú výstavu mal v Belehrade

na École nationale supérieure des Beaux-Arts de Paris. Je členom Srbskej akadémie vied a umení (SANU), členom Macedónskej akadémie vied a umení, členom Académie des Beaux-Arts – Institute de France, nositeľom najvyššieho francúzskeho vyznamenania v oblasti kultúry a umenia, ako aj vyznamenania Légion d,Honneur (Čestnej légie).

Je aj zakladateľom Nadácie pre kresbu Vladimir Veličković, z prostriedkov ktorej sa odmeňujú mladí umelci zo Srbska.

Slovom, dnes svetovo známy maliar a akademik dva roky po

Požiar

v roku 1963. Po získaní ceny za maľbu na Parížskom bienále (Bienále mladých) v roku 1965, v roku 1966 sa natrvalo presťahoval do Paríža, kde i dnes žije a pracuje.

Prvú samostatnú výstavu v tejto svetovej metropole mal v roku 1967 v galérii Dragon. V rokoch 1983 – 2000 pôsobil ako profesor

poslednej výstave v Belehrade, na ktorej v roku 2015 v Galérii Grafického kolektívu prezentoval svoje kresby, pohľad na vlastnú tvorbu v šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia, sa prostredníctvom svojich pútavo apokalyptických diel zase časovo na mesiac ocitol v Belehrade. Na potešenie všetkých, ktorých cesty už zaviedli alebo ich ešte len zavedú do Parížskej číslo 8, kde sídli Galéria Rima.

• KULTÚRA •

BÁČSKY PETROVEC

Makovička je plnoletá Jaroslav Čiep

H

šiny. Makovička ani tentoraz nemala tematické zameranie.

Vedúci troch dielní si tému vymysleli sami a zdieľali ju spoločne so svojimi frekventantmi.

Po evidovaní účastníkov program výtvarného tábora aj úradne otvorili. Zoskupeným žiakom a pedagógom sa najprv prihovorila riaditeľka petrovskej základnej školy Vlasta Werleová.

Vladimír Valentík, jeden zo zakla-

oci bola sobota, v zborovni a v učebniach v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci 25. novembra od rána bolo rušno. Prebiehal tam Výtvarný tábor Makovička, 18. v poradí.

V Báčskom Petrovci sa aj tohto roku stretli žiaci vyšších ročníkov základnej školy, nadaní vo výtvarnom umení, z ôsmich prostredí so svojimi pedagógmi. Okrem domácich Petrovčanov na výzvu organizátorov aj tohto roku do Petrovca pricestovali žiaci zo Starej Pazovy, Kysáča, Piv- Vedúci makovičkárskych dielní Zvonimír Pudelka, nice, Selenče, Ján Agarský a Emília Valentíková Hložian, Kulpína a Maglića. Spolu ich bolo zo dateľov podujatia, Makovičku 70 účastníkov. aj otvoril. Technické záležitosti Makovičku petrovská základná účastníkom bližšie ozrejmili proškola organizuje už dlhý rad fesorky výtvarnej kultúry v Petrokov. Finančne ju podporili rovci Daniela Triašková a Elena Asociácia slovenských pedagó- Lončarová. Žiaci sa potom rozhogov, Základná škola Jána Čajaka dovali na prácu v jednej z troch v Petrovci, Pokrajinský sekre- ponúknutých dielní – maliarskej, tariát pre vzdelávanie, správu grafickej alebo sochárskej. Maa predpisy a Národnostná rada liarsku dielňu mal na starosti slovenskej národnostnej men- Zvonimír Pudelka a žiaci na skle

Príprava na kresby na sklenených fľašiach • KULTÚRA •

vyrezávali na linoleum a následne robili odtlačky.

Po ukončení tvorivej práce tradične nasledovali spoločný obed a návšteva Galérie Zuzky Medveďovej.

Na záver komisia vyhodnotila Šikovné ruky pri modelovaní zvierat najvydarenejkreslili ornamentiku. Sochársku šie práce, ktoré vznikli na tohtodielňu tohto roku zaopatril Ján ročnej Makovičke.

Agarský a žiaci tvorili figuríny V rámci maliarskej dielne odz papiera. Emília Valentíková meny získali: 1. miesto Anna

Z tohto budú grafické odtlačky

v rámci grafickej dielne so žiakmi tvorila grafické listy s tematikou cirkusu. Najprv si prípravu

Čobrdová z Pivnice, 2. miesto Kristína Báďonská, Kulpín, a Dajana Jana Brnová, Báčsky Petrovec, 3. miesto Miloš Tadić, Maglić, a Ema Turanová, Báčsky Petrovec. V sochárskej dielni najúspešnejší boli: 1. miesto Nina Marčoková, Kysáč, 2. miesto Michaela Jana Dýrová, Adela Beníková a Maja Vrbovská, všetky z Báčskeho Petrovca, a 3. miesto Jana Jašová a Dejna Domoniová, obe zo Starej Pazovy. Poradie odmenených v rámci grafickej dielne bolo takéto: 1. miesto Ľudmila Zorjanová, Kysáč, 2. miesto Ivana Lomenová a Emília Gániová, obe z Báčskeho Petrovca, a 3. miesto Ela Balážová, Stará Pazova, Margaréta Kaňová, Selenča, a Iveta Kaňová, Báčsky Petrovec.

48 /4779/ 2. 12. 2017

33

Kultúra BESEDA S KOVAČICKOU SPISOVATEĽKOU MÁRIOU KOTVÁŠOVOU-JONÁŠOVOU

Krásny darček k narodeninám Anička Chalupová

N

evšednou slávnosťou sa v posledný novembrový piatok v kovačickej základnej škole stalo literárne posedenie a premiéra knihy autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej, našej poprednej dolnozemskej spisovateľky pre deti a mládež.

Pri príležitosti 60. narodenín a 20-ročnej literárnej tvorby profesorka Mária Kotvášová-Jonášová od Slovenského vydavateľského centra dostala krásny darček – čerstvé výtlačky jej najnovšej knihy Otec rytier, mama dračica, ktoré jej slávnostne odovzdal Vladimír Valentík, riaditeľ SVC. Jubilujúca autorka, všestranná kultúrna pracovníčka, profesorka slovenčiny v kovačickej škole, napísala doteraz sedem kníh pre deti a mládež: zbierky poviedok Ocko, kedy pôjdeme (1997), Ocko z čokolády (2003), Mama, poď sa hrať (2008) a Višňový lekvár (2013), ako i romány Mať pätnásť je také ťažké alebo Strip-

Na narodeninovom večierku v Kovačici odznel i príhovor jubilujúcej autorky tíz (2007), Sú to vážne veci (2010) a Samí dobrí žiaci (2011).

Na večierku, ktorý sa konal práve v deň autorkiných narodenín – 24. novembra – prítomných privítala Anička Bírešová, riaditeľka kovačickej Základnej školy Mladých pokolení a záro-

veň v mene celého školského kolektívu zagratulovala kolegyni k životnému jubileu. O autorkinej literárnej tvorbe hovoril redaktor tejto najnovšej publikácie Zoroslav Spevák-Jesenský, profesor FF Univerzity v Novom Sade, ktorý vyjadril potešenie zo skutočnosti,

že sa Kotvášovej-Jonášovej próza pre deti a mládež teší veľkému čitateľskému ohlasu a mladí, ale aj my starší s potešením jej príbehy môžeme čítať. O prezentovanej knihe sa v krátkych črtách zmienila, symbolicky ju pokrstila a k čitateľom vyprevadila literárna kritička a teoretička Marta Součková, profesorka na prešovskej univerzite. V rámci tohto literárneho posedenia bol prezentovaný krátky film o literárnej tvorbe Kotvášovej-Jonášovej autora Vladimíra Kuchárika, kým k sviatočnejšej nálade večierka prispeli hudbou mladí hudobníci: Anna Ďurišová (flauta), Paulína Pavla Cicková (klavír) a Mihajlo Pešić (gitara). Narodeninový večierok spríjemnili aj žiaci kovačickej školy, ktorí vystúpili so zdramatizovaným úryvkom z najnovšej publikácie Otec rytier, mama dračica, a recitátorka Elenka Straková predniesla úryvok z knihy Višňový lekvár.

Literárny večierok venovaný tvorbe kovačickej spisovateľky Márie Kotvášovej-Jonášovej moderovala Dr. Zuzana Čížiková, docentka na Oddelení slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade.

Foto: A. Hrková

SILVESTER LAVRÍK V NOVOM SADE

Okrem literárnych, aj iné témy Danuška Berediová

H

osťom ďalšieho kola Litera tour bol Silvester Lavrík.

Belehrad navštívil 22. novembra a Nový Sad a Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty 23. novembra. Silvester Lavrík je slovenský prozaik, dramatik, scenárista, textár, publicista, divadelník a autor literatúry pre dospelých a mládež. Študentom predstavil svoju tvorbu a aktivity, ako aj svoj posledný román Nedeľné šachy s Tisom, ktorý sa stal finalistom Anasoft litera (slovenská literárna cena za pôvodnú prózu). Besedu moderovala Marta Součková. Tentoraz beseda bola trochu vážnejšia, lebo nastoľovala aj iné, nie iba literárne témy.

Ako povedal autor, v poslednom čase píše o nevyriešených

34

www.hl.rs

otázkach zo slovenskej ných póloch, ale práve minulosti, lebo ho intenv strede, ktorý je plný zívne zaujíma téma kultúrpremýšľavých, empaticnej a historickej pamäti. kých a zdravo mysliacich Niekedy sa však pokúša ľudí, ktorým chcel ponájsť svoj vlastný zorný môcť tým, že sformuloval uhol na tie témy, ktoré boli nejaké otázky pre nich. v minulosti ideologicky Táto téma zaujala aj a propagandisticky skresnašich študentov. Istá lené a zjednodušované. študentka sa autora Taká je aj téma jeho his- Marta Součková, ktorá moderovala besedu, opýtala, či je tento rotorického románu Nedeľné s hosťom Silvestrom Lavríkom mán prostriedok proti šachy s Tisom, ktorému zabudnutiu na to obdovenovali najväčšiu pozornosť. Žitňanská z tejto dediny, Tisova bie. Autor odpovedal, že je to Jozef Tiso bol prezidentom prvého zapisovateľka, ktorá predstavuje najzávažnejší dôvod, prečo sa do Slovenského štátu, satelitného subjektívny zdroj. Objektívnymi práce na tomto románe púšťal. štátu Nemeckej ríše (1939 – 1945). zdrojmi sú archívne materiály. „Ak sa účinným spôsobom táto Okrem toho bol aj rímskokato- Preto tento román ponúka čitate- kniha stane, či stala príspevkom líckym kňazom v Bánovciach ľom, aby si vytvorili obraz o Tisovi k verejnej debate na túto tému, nad Bebravou. Autor očakáva z viacerých hľadísk. Lavrík povedal, ak sa stala malý podnetom, aby aj pokračovanie tohto románu, že jeho autorskou ambíciou bolo sa zabúdanie spomalilo, budem lebo je tento príbeh iba otvorený. prispieť k verejnej debate, ktorá viac než spokojný,“ uzavrel Lavrík.

Rozprávačkou v románe je Anička sa nebude odohrávať na kraj-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

RECENZIA

Otec rytier, Marka dračica

(Mária Kotvášová-Jonášová: Otec rytier, mama dračica. Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2017) Zoroslav Spevák

N

aša literatúra pre deti má sviatok.

Vyšla zatiaľ posledná, v poradí ôsma kniha Márie Kotvášovej-Jonášovej. Pokrstili sme ju ako sa patrí 24. novembra v Kovačici v Základnej škole Mladých pokolení v sviatočnom, zároveň príjemnom a priateľskom ovzduší. Stretli sme sa tam presne v deň autorkinej šesťdesiatky, mladí a svieži, hoci ona od autora týchto riadkov odjakživa mala tých rokov menej a na tom sa už v bližšej budúcnosti sotva niečo zmení. (Kým zasa pani profesorka Zuzana Čížiková nás dvoch vekom nedobehne, ani keby sme sa hneď otočili a rozbehli sa jej rovno v ústrety.) Súčasne, bola to dojímavá chvíľa, keď sa prvýkrát stretli a oficiálne zoznámili ocko z čokolády s ockom rytierom a napriek štrnásťročnému vekovému rozdielu pôsobili

spolu ako družná, veselá dvojica rovesníkov. Dokonca... ale dobre, nechajme to tak.

O čo nám tu vlastne ide?

Nuž o to, že zbierka poviedok, ktorú predstavujeme (je ich tam rovno desať), ešte raz neomylne svedčí o tom, ako svieži um, čistý pohľad a úsmevný postoj k životu (a hádam tak trochu aj stály, hlboký a vnímavý kontakt so vždyzeleným svetom detí a detstva) dokážu vek človeka poriadne relativizovať. Roky (tie dve desaťročia literárnej tvorby) priniesli Márii Kotvášovej-Jonášovej iba ak (remeselnú) skúsenosť, (výrazovú) svižnosť, (jazykovú) zručnosť, (obsahovú) hutnosť, vycibrenosť vyjadrovacích prostriedkov a filigránsku

stavbu dialógu. V tejto zbierke sú vety strihané akurátne, majstrovskou krajčírskou rukou, zbytočných slov (takmer) niet, rytmus je prudký, spád rýchly, fičí to, zbytočne nemeandruje, je to pritom hravé, dôvtipné, nápadité, humorné, realistické a súčasne magické, také obyčajné a pritom také úžasné... Rodina a škola, škola a rodina – plné zázrakov, ak máš zrak na zázraky vyladený. Keď nie – všednosť a nuda sú tvojím osudom.

Je to tá stará Marka Kotvášová-Jonášová, ktorú už dvadsať rokov poznáme a tešíme sa na ňu, a pritom nová, prekvapivá, svieža...

Oná kategória skúsenosti, o ktorej sme sa teda pred chvíľočkou zmienili, je zrelým plodom na stále sviežom strome so šťavnatými, húževnate nasávajúcimi koreňmi. A stromu sviežosť stále dávajú kvapky blahodarného dažďa a ten dážď je z čistučkých, jagavých kvapiek a v každej kvapke je jeden úžasný, neuveriteľný zázrak: dieťa.

Deti. „Moje deti,“ ako svojim žiakom, a snáď aj všetkým deťom, ktoré kade-tade stretne, hovorí Marka.

V deťoch je obsiahnutý takmer celý náš svet. Kozmos sa odráža v každej kvapôčke.

Profesorka. Spisovateľka. Matka. Manželka. Na poradí nezáleží, všetko spolu a ešte aj hodne toho navyše.

Normálna. Skromná. Slušná.

Silná, Dračica.

Popri Višňovom lekvári azda jej najlepšia kniha.

PAZOVSKÍ DIVADELNÍCI V PÚCHOVE

Tretí zahraničný zájazd Anna Lešťanová

D

ivadelný súbor staropazovského KUS Branka Radičevića prednedávnom mal úspešné vystúpenie na Slovensku, v Púchove. Zahrali tam predstavenie Frencisa Vebera Večera bláznov (Večera budala) v réžii Alexandra Baka.

Na pozvanie Mesta Púchov a Domu kultúry Púchov pazovskí divadelníci sa zúčastnili v podujatí Noc divadiel. Svoju komédiu zahrali 18. novembra vo veľkej sále Divadla Púchov a pred nimi javisko patrilo niekoľkým tamojším divadelným súborom. Spolupráca medzi staropazovskými a púchovskými • KULTÚRA •

Večera bláznov v podaní staropazovského KUS Branka Radičevića

divadelníkmi na obojstrannú radosť trvá už celé desaťročia, no toto najnovšie vystúpenie bolo po prvýkrát v tamojšom pros-

tredí v srbskej reči. Podľa slov Baka divadlo úspešne zahrali.

Aby milovníci Tálie v Púchove mohli toto predstavenie ešte

lepšie sledovať, teda aby nebolo ani jazykovej bariéry, umožnený im bol simultánny preklad do slovenčiny.

Po vyše dvoch rokoch od premiéry táto komédia žije a vystúpenie na podujatí Noc divadiel v Púchove bolo Pazovčanom po Slovinsku a Macedónsku už tretie zahraničné. Po 35-krát herci Divadelnej sekcie KUS Branka Radičevića vystúpia v decembri pred domácim obecenstvom.

Režisér Bako dokonca prezradil, že v pláne majú aj početné zájazdy; totiž pozvania na hosťujúce vystúpenia sa im dostali nielen z našej krajiny (Belehrad, Nový Sad...), ale aj z Rumunska (Timisoara).

48 /4779/ 2. 12. 2017

35

Kultúra LEPŠIE NESKORŠIE, AKO NIKDY

K verejnému listu Víťazoslava Hronca Juraj Bartoš

N

a začiatočnej stránke jednej z najvýznamnejších inštitúcií vojvodinských Slovákov čítame, čo sa uvádza ako jej poslanie: „Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je profesionálna ustanovizeň kultúry, ktorú v roku 2008 založilo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny s cieľom zachovávať, zveľaďovať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov.“ Ako teda v danom kontexte vyznieva udalosť, ktorá sa pred štvrť rokom nekonala a majúc na zreteli poslanie ÚKVS, vari sa predsa len – v réžii tejto našej profesionálnej ustanovizne (a práve na jej pôde) konať mohla a mala.

V prvom kvartáli aktuálneho roku spisovateľovi Víťazoslavovi Hroncovi tri vydavateľstvá vydali až tri knihy.

Ich názvy budú spomenuté trochu ďalej, na tomto mieste len poznamenáme, že sa o nich možno dozvedieť viac z príspevku Maríny Šimákovej-Spevákovej O prekračovaní hraníc, alebo prečo je dobre poznať knihy Víťazoslava Hronca (príloha Obzory, č.

7/396, s. 24/II – 25/III, Hlas ľudu, č. 33 z 19. 8. 2017). Autorka ho pripravila na prezentáciu troch nových titulov, ktorá sa ale nekonala. O dôvodoch upustenia ÚKVS od pôvodne prijatej ním predostretej idey Hronec napísal verejný list (opatrený dátumom 14. 7.

2017), ktorý v skrátenej podobe zverejnil portál kulpin.net (8. 9. 2017). Naň doteraz verejne nezareagoval nikto, iba čo predsedníčka Správnej rady ÚKVS Jarmila Hodoličová nepriamo o ošemetnom prípade hovorila na 16. schôdzi NRSNM v Báčskom Petrovci (2. septembra t. r.). Pozrime sa najprv na state Verejného listu riaditeľke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anne Chrťanovej-Leskovac, ktoré diagnostikujú problém, ku ktorému určite pri troche dobrej vôle a pochopenia nemuselo dôjsť. „Pani Chrťanová, deviateho mája toho roku priniesol som vám tri moje najnovšie knihy, ktoré vyšli v priebehu posledného polroka s vročením 2016, s prosbou, či by váš ústav nemohol organizovať literárny večer, na ktorom by boli všetky tri promované. Išlo o dvojjazyčné slovensko-srbské vydanie mojej poézie Suchou ihlou / Suvom iglom, ktoré vyšlo v renomovanej edícii

36

www.hl.rs

Meridijani v Smeredeve, kde doteraz bolo vydaných niekoľko desiatok kníh svetových a srbských básnikov; ďalej o Antológiu slovenskej poézie, ktorá zachytáva vývin tejto poézie od 9. po 21. storočie, ináč prvej takéhoto druhu v dejinách slovenskej literatúry vôbec; a nakoniec o výber z mojich esejí Koniec bezvetria, ktorý vyšiel v Košiciach na Slovensku. Môj návrh som argumentoval tým, že sa málokedy stávalo, aby jeden náš spisovateľ vydal tri knihy odrazu, navyše úplne rozdielneho zamerania. Vy ste nemali nič proti tejto premiére, rozprávali sme sa aj o tom, kam by sa mohla ďalšia, najmä vydavateľská činnosť ústavu uberať, ba v jednom okamihu ste sa vyjadrili o mne ako o potenciálnom poradcovi ústavu. Potom sme sa my dvaja v súvislosti s týmto večierkom už nestretali, ani sme sa nepočuli, všetky informácie o ňom som získaval od vašej zamestnankyne Nataše Simonovićovej. Ona sa mi v jednom telefonickom rozhovore priznala, že ústav finančné prostriedky na večierok nemá, okrem peňazí na bežné občerstvenie v podobe minerálky. Odpovedal som jej, že ja si na žiaden honorár nenárokujem, začali sme rozmýšľať o dátume večierka a dohovorili sme sa na 19. jún. Ja som dopoludnia 12. júna odniesol do ústavu moje knihy, ktoré som chcel návštevníkom darovať, ale poobede toho istého dňa mi Simonovićová oznámila, že večierok nemôže byť organizovaný, lebo sa s ním nezhodla Správna rada ústavu. Členovia rady to vraj dôvodili tým, že večierok nebol zaradený začiatkom roka do plánu na bežný rok, ale oni nemajú nič proti tomu, aby som do konca novembra tohto roku podal žiadosť o organizovanie večierka kedysi v roku 2018. Povedal som jej, že promovať knihy dva roky po ich vyjdení je úplne nezmyselný počin, ale ona mi zrejme mohla oznámiť len to, na čom sa oni uzhodli.“ „Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je dnes lídrom medzi menšinovými ústavmi a našu prácu vďaka nejednému programu dnes poznajú v Srbsku, na Slovensku, aj v zahraničí,“ uvádza sa honosne na portáli ÚKVS. Ibaže slová nie vždy verne odzrkadlia skutočnosť. Na 16. schôdzi NRSNM jej členovia o. i. rokovali aj o finančnom pláne Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Opodstatnila ho, nie celkom jasne, predsedníčka Správnej

Informačno-politický týždenník

rady ÚKVS Dr. Jarmila Hodoličová: „My viac nepracujeme tak ako staré zloženie, že... napríklad niektorí ľudia dostali prostriedky za niečo až z troch zdrojov. Teraz my si to veľmi overujeme, na nejakú knihu či dal Úrad pre Slovákov, NRSNM či ÚKVS.“ V pokračovaní uviedla, že ÚKVS ubral z prostriedkov určených na publikáciu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Enike benike krikel bé, ktorá vraj získala prostriedky z viacerých zdrojov, a postúpil ich na monografiu Kišgeci a publikáciu Juraja Súdiho: „Ja vám len vysvetľujem veci, o korých sme my začali rozmýšľať ako treba; netreba niekomu dávať veľmi veľa a niekomu brať z toho projektu... Možno niekto bude urazený a tak ďalej...“ Ak sa vyššie uvedené priamo netýkalo V. Hronca, nasledujúce slová p. Hodoličovej sa nesporne vzťahovali (aj) na neho: „To bolo aj v Hlase ľudu, že napríklad ten, čo sa uchádza o prostriedky, môže sa v tom bežnom roku uchádzať o prostriedky na vydanie kníh len raz.

Aj to do 30. novembra podať žiadosť.

Aj odovzdať niečo, z čoho sa vidí, že z toho niečo bude. S dvoma recenziami... Hocikto ak sa bude uchádzať, napríklad chce mať nejaký svoj večierok, vyjde mu kniha alebo nejaký program – do 30. novembra. My sme mali s tým teraz problém... ľudia si to nevedia vyplánovať... Ľudia si myslia, že dnes je 1. septembra, ja chcem mať večierok 7. septembra s mojou knihou, a to nemôže tak byť. To sa tak nerobí; toto nie je Hyde park v Londýne, aby zastal každý a rozprával, čo chce!

Podaj! Podaj žiadosť, na budúci rok že plánuješ vydať knihu, a že aby sa ti schválilo. Normálne, to sa nevzťahuje na ľudí, ktorí prídu zo Slovenska alebo nech, teraz rozprávam, dostane Nobelovu cenu niekto... Niektorí ľudia sú urazení: ja som prišiel a nedali ste mi, aby som...“ Nie je proste nepochopiteľné, že v ÚVKS nevedia (alebo „nevedia?“) nič o tom, že autori najčastejšie do 30. novembra nemajú poňatia, či ich dielo/diela, ktoré mienia vydať v nasledujúcom roku, vôbec získa(jú) prostriedky zo zdrojov, na ktoré sa obrátili?!

Nehovoriac o tom, že azda jednou z funkcií ÚKVS je práveže poskytnúť pomoc významným osobnostiam pri prezentácii toho, čím obohacujú našu kultúru, podať ruku a nie obrátiť chrbát, tobôž nie po predbežnom dohovore... Nevieme naisto, či sa Hronec

v inkriminovanom liste právom domnieva, že „členovia rady sa na ničom podobnom neuzhodli“, a že o pozastavení príprav na knižnú trojprezentáciu v mene Správnej rady ÚKVS rozhodla jej predsedníčka Jarmila Hodoličová (inak vedúca Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade). Možno ale pochopiť jeho rozhorčenie, keď uvádza: „Ak to skutočne ona urobila (a ktožeby iný!), urobiť to nesmela, lebo v štatúte ústavu sa nikde nehovorí, že ústav nemôže organizovať aj podujatia, ktoré na začiatku roka neboli zaradené do programu, najmä ak to ústav, okrem troch fliaš minerálky, nebude vonkoncom nič stáť...; a keď ide o tú minerálku – keby som bol vedel, že ústav finančne tak zle stojí – bol by som okrem nej priniesol aj tortu... Nemôže nikto v mene rady donášať rozhodnutia bez konzultácie s členmi rady. Preto, ak to urobila Jarmila Hodoličová, ona by už viac nesmela fungovať ako predsedníčka rady.“ Zároveň dodáva, že „kým riaditeľkou ústavu bola Milina Sklabinská, občas sa stávalo, že sa do programu ústavu dostávali aj také programy, ktoré nemohli byť začiatkom roka naplánované, lebo ich podnietili vynimočné situácie“.

Hronec záverom činnosť ÚKVS posudzuje aj v širšom kontexte: „Nemôžem tvrdiť, že náš Ústav pre kultúru nezveľaďuje aj našu elitistickú kultúru..., lenže tam sa elitistická kultúra meria na gramy, zatiaľ čo populistická na tony... A tá činnosť, to je úplne jasné, je upriamená najmä na gýčové čardášovanie a etnografické ujujúkanie po našich dedinách. Ani jeden ústav pre kultúru ktorejkoľvek menšiny v Srbsku sa nezameral na organizovanie festivalov ľudovej hudby (lebo také festivaly nezaniknú ani bez takejto podpory, čoho dôkazom je fakt, že jestvovali aj pred založením ústavu), iba Slováci krepčia a zvŕtajú sa, navyše vystatujú sa svojimi fodroškami a hrôzostrašne časokrásnymi výšivkami, pričom si navyše navrávajú, že to je tá ich autentická kultúra... Lenže nie vy ste na vine, pani Chrťanová, že to tak beží, celkovú vinu na duši má na tom znova a znova naša Národnostná rada, lebo práve ona na samom začiatku prinútila Ústav pre kultúru, aby sa zaoberal takýmito obsahmi a podujatiami.“ Nie nám je známe, žeby sa orgány ÚKVS vyjadrili k slovám napísaným bez rukavičiek. Ozaj prečo?

• KULTÚRA •

TRI DESAŤROČIA BIBIANY – MEDZINÁRODNÉHO DOMU UMENIA PRE DETI

obrovská, no fantastická robota. No chodiť do sveta, no dnes je to výsledok je ten, že si každý, kdekoľ- celkom iný prípad… vek na svete môže kliknúť, čokoľvek – Aby sme sa trošku dostali do z toho môže pozrieť. Máme potom, obrazu: Bibiana a BIB a BAB a všetky samozrejme, aj takú väčšiu knižnicu. aktivity nesúvisia len s Bratislavou.

Nie je to taká typická knižnica len Tá naša práca sa dá rozdeliť na pre deti, ale je aj pre odborníkov, dve časti: na prácu na Slovensku pre fajnšmekrov, kde sú zvyčajne a na prácu v cudzine. Keď ide o tie knižky, ktoré boli aj na bienále. Slovensko, to sú tie stretnutia so Štvrtou činnosťou, azda najznámej- spisovateľmi, to sú výstavy po ceOto Filip Všetci vieme veľmi dobre, že sa deti šou, je Bienále ilustrácií Bratislava lom Slovensku. V poslednom čase dokážu zaujať niečím aj na dlhšie, (BIB). O ňom sa vie sa veľmi zintenzívred takým polstoročím v Bra- no musia pritom byť aktívne. dosť toho, takže nila spolupráca s tislave sa začal písať príbeh Ktorá je oblasť ďalšia? by som prešiel na mestom Košice, Bienále ilustrácií Bratislava (BIB).

– My sme tá inštitúcia, ktorá okruh piaty alebo ktoré vybudovali Podujatia jedinečného už tým, ako organizuje všetko v súvislosti s na Bienále animáveľmi pekné Kunvzniklo. Totiž, keďže sa Slováci v najkrajšími knihami. Ide o súťaž cií Bratislava. sthalle. Tam intečasoch tvrdého socializmu a totality Najkrajšie knihy Slovenska, ktorú raktívne výstavy, Je to podstatnemohli vydať do sveta, rozhodli organizujeme každý rok. V rámci ne mladšie podktoré robíme v sa zavolať si svet k sebe. Našťastie, tejto aktivity máme ešte čosi také, ujatie ako BienáBratislave, v podplne sa im to vydarilo. Z potreby čo by mohlo zaujímať ľudí. Každý le ilustrácií… state reinštalujezastrešiť BIB, ako aj viaceré iné pod- rok vytypujeme jedno mesto, do – Vzniklo na me v Košiciach. My ujatia, pred troma desaťročiami, v ktorého zoberieme autobus plný základe toho, že im tú našu výstavu roku 1987, sa začal písať ďalší veľký spisovateľov, výtvarníkov, grafic- sme vždy hľadali poskytujeme úplpríbeh: Medzinárodného domu kých upravovateľov. Tam to garan- nejaké formy, ako ne zadarmo. Záleumenia pre deti alebo Bibiany. Dnes tuje nejaká mestská knižnica. Naši oživiť BIB, hlavne žitosťou Košíc je je mimoriadne hodnotný, tisícom predstavitelia pobudnú tam štyri pre deti. Tieto Riaditeľ Ing. Peter Tvrdoň len, aby si ju predetí osožný, svetoznámy a krásny. dni. Spisovatelia a ilustrátori chodia nedokážu dlho viezli a inštalovali.

Natoľko, že spisovateľ Radovan na besedy medzi deti. Myslím si, že pozerať obrazy, obrázky alebo ilu- Pritom každá tá výstava stojí zhruba Vlahović má pravdu, keď jej význam to je fantastická akcia, hlavne preto, strácie. Z toho vyplynula možnosť, okolo tridsaťtisíc eur. Nie je to málo, pre Slovensko a jeho dobré meno vo že vieme, ako deti vnímajú veci. že im tam začneme premietať fil- no teší nás, že ich môže vidieť širší svete umenia a ilustrácií porovnáva Vždy je lepšie, keď dieťa vidí toho my. Začali sme to robiť, aby z toho okruh detí. Našou snahou je, aby s tým, čo Novak Đoković nápadu vznikla sme čosi podobné tomu, čo máme znamená nám. Predstamyšlienka, pre- s Košicami, objavili aj na strednom vitelia Bibiany sú už roky čo by sme každý Slovensku. Zatiaľ sme nenašli partaj našimi vzácnymi hosdruhý rok neu- nera, ktorý by do toho s nami išiel. ťami: na veľtrhoch v Berobili aj Bienále A čo v zahraničí? lehrade a v Novom Sade, animácie. Od– Tam robíme obrovské množv početných slovenských štartovalo tým, stvo výstav. Spomeniem, že minulý prostrediach, kde naším že prvý rok bolo rok sme vystavovali v Japonsku, v deťom pomáhajú rôznyu nás do súťaže Poľsku, v Dánsku, vo Francúzsku, v mi spôsobmi: knihami a prihlásených asi Bruseli, v Luxemburgu... Do roka v učebnicami, školskými 15 filmov, aby zahraničí máme zhruba štyridsať pomôckami, inak… na poslednom až päťdesiat výstav. To je takmer Bibiana je natoľko výbienále bolo každý týždeň jedna výstava, čo je znamný príbeh, že má prihlásených priam nepredstaviteľné. Keď poskvelý ohlas vo svete… až 580 filmov. viem, koľko ľudí to u nás pripravuje, – prihovárame sa riadi- So Senkou Vlahović, ktorá tento rok bola v porote BIB, To, čo je veľmi ľudia nám neveria. Je to hlavne teľovi Medzinárodného na 62. Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade dobre pri Bie- tých štrnásť ľudí, ktorí sa na tom domu umenia pre deti nále animácie, angažujú. Samozrejme, Bibiana má Ing. Petrovi Tvrdoňovi počas jeho spisovateľa, ktorého knižku číta, a je, že sú jeho súčasťou už niekoľko viac zamestnancov. Nemôžeme ale pobytu na Belehradskom knižnom vidí ilustrátora, ktorý ju ilustroval. rokov tvorivé dielne pre deti. Kúpili do tohto zaradiť ekonomický úsek, veľtrhu.

A sme pri okruhu pôsobenia sme také veľmi malé štúdio, kde deti ktorý je, samozrejme, dôležitý, ale sa – Bibiana v podstate vznikla pred treťom… v rámci tvorivých dielní robia filmy. priamo na výstavách neangažuje, troma desaťročiami. Dostala do – Tretiu veľkú oblasť by sme mohli Sme hrdí na to, že pred tromi rokmi ani panie, ktoré sú dozorom vo vienka krásnu budovu v strede nazvať knižničná činnosť. Minulý rok na festivale v Dillí film vytvorený výstavných priestoroch, či vrátnikov, Bratislavy, na Panskej ulici. Robí sme skončili kompletnú digitalizáciu deťmi Bibiany získal ocenenie. Zdá kuriča, údržbára… Je pravda, že alebo pôsobí v takých piatich zák- celej Bibiany. V takomto kontexte sa mi, že sa volá Zlatý slon. Sme straš- keď je ten nával práce dosť veľký, ladných oblastiach. Prvou je činnosť hovoríme napríklad aj o tom, že je ne radi, že sa aj táto časť činnosti tak sa snažíme to riešiť aj rôznyv tej samotnej budove, ktorú som všetkých 26 ročníkov BIB spraco- dostala do povedomia verejnosti. mi dohodami so študentmi, tak, práve spomínal. Tam organizujeme vaných v digitálnej forme. Keď si Podotýkam, že je tento náš festival že ich najmeme na nejakú akciu, výstavy, dielne, divadielka, robíme predstavíme, že tam bolo niekoľko jeden z mála nekomerčných festi- aby nám pomohli. No to základné rôzne besedy. Chcem podotknúť tisíc ilustrátorov, niekoľko desiatok valov vo svete. A aj celá Bibiana je má na starosti ten už spomínaný, to, že všetky výstavy, ktoré robí- tisíc ilustrácií počas viac ako polsto- v podstate nekomerčná. skutočne dosť úzky okruh ľudí. me, musia byť vysoko interaktívne. ročnej histórie, jasné je, že to bola V časoch totality sa nedalo

Svet v Bratislave, Bratislava vo svete

P

• KULTÚRA •

48 /4779/ 2. 12. 2017

37

Kultúra PROGRAM V BIELOM BLATE

Večierok ľudových piesní Vladimír Hudec

V

a jednoty – recitátorom a spevákom, ktorých pripravila profesorka slovenčiny Adela Obšustová.

Po nich nasledovali tí trochu starší – hostia z Hajdušice. Členky ženskej speváckej skupiny KUS Bratstvo Na rohu pri studni trochu prali, trochu klebetili a veru si aj zatancovali a z toho vypadol

piatok 24. novembra MOMS Biele Blato zorganizoval vydarený program pod názvom Večierok ľudových piesní, a tak sa zapojil do osláv pamiatky na posviacku kostola, ktorú bieloblatskí evanjelici oslavujú Dievčenská spevácka skupina MOMS Biele Blato v poslednú novembrovú nedeľu.

Početných matičiarov najprv sympatický skeč. Neskoršie aj pozdravila predsedníčka MOMS zaspievali niekoľko slovenských Jarmila Hromčíková, ktorá zdôľudových piesní. Okrem toho raznila, že týmto programom Bieloblatčania mali príležitosť folklórna sekcia bieloblatského spoznať sa s minulosťou a súMOMS končí ešte jeden úspešný časnosťou Hajdušice a vypočuli rok. Síce z objektívnych dôvodov si aj legendu o maliarovi, ktorý vystúpila iba spevácka a nie aj na hajdušickom panstve maľoval tanečná skupina, ale aj napriek prekrásne obrazy. tomu sa Bieloblatčania môžu Časť programu patrila aj pochváliť viacerými vystúpedievčenskej speváckej skupine niami počas roka na festivaloch MOMS Biele Blato a zaspieval aj na Slovensku, v Maďarsku a v hudobník z Aradáča Jano ZvaraSrbsku.

-Moco, ktorý už dlhšie pracuje Začiatok predkirvajového s bieloblatským folklórnym súprogramu patril tým najmladším, Hajdušičanky na bieloblatskom javisku borom. žiakom Základnej školy Bratstva

DIEVČENSKÁ SPEVÁCKA SKUPINA PERLA, ktorá pôsobí v rámci Kreatívneho centra pre turizmus, umenie a kultúru v Kovačici, v polovici novembra pobudla na Slovensku, kde sa zúčastnila v nahrávaní hudobno-folklórneho programu Zem spieva. V súčasnosti DSS Perla počíta dvanásť speváčok, ktoré nacvičujú hudobné odborníčky Milinka Čížiková a Tatiana Jašková. V príprave ďalšieho cyklu vysielaní RTVS sa zúčastnili predstavitelia i ďalších slovenských prostredí zo Srbska, ako i Slováci z Maďarska, Rumunska a folkloristi zo Slovenska. Zámerom vysielania Zem spieva, ktoré bude vysielané 13. januára 2018, je zachovanie slovenskej kultúry a tradície, zároveň prezentovanie krásneho slovenského tanca, spevu a hudby.

A. Ch.

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KONCERT VÁŽNEJ HUDBY V STAREJ PAZOVE. Cyklus koncertov vážnej hudby v organizácii Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića vo Vojke a Strediska pre kultúru Stará Pazova pokračuje na potešenie obecenstva. Svedčí o tom i koncert usporiadaný v pondelok 27. novembra v aule divadelnej sály, ktorá bola primalá pre početných návštevníkov. O bohatý repertoár sa postarali žiaci tejto hudobnej školy, ktorí sa predstavili rodičom, starým rodičom, príbuzným a ďalším návštevníkom novými skladbami, ktoré zahrali na niekoľkých nástrojoch – na gitare, husliach, flaute, base, klavíri... Moderátorom programu bol zakladateľ tejto hudobnej školy Lj. Lazić (na fotografii s dvomi žiakmi). Ďalší zaujímavý koncert z tohto nového cyklu zahlásili na 14. december.

A. Lš.

• KULTÚRA •

K VÝROČIU CHMEĽOVÉHO FESTIVALU V HLOŽANOCH

Ochráňme ho pred zabudnutím Janko Čérný

V

mládežníckych organizáciách sme vtedy mali čulú aktivitu. S veľkým zápalom a nadšením sa spievalo, tancovalo, hralo divadlo. Spomíname na to preto, lebo ak chceme pestovať našu kultúru, nesmieme zabúdať na vlastné korene, na tradíciu, ale ju zachovávať a vytrvalejšie na tomto poli pracovať.

Pred 55. rokmi vznikol Chmeľový festival v Hložanoch, a je tomu 50 rokov, čo zanikol. V roku 1962 vedenie mládežníckej organizácie v Hložanoch zorganizovalo festival ľudových a zábavných piesní, ktorý prebiehal práve v období chmeľovej oberačky.

K jeho vzniku stačila iniciatíva, lebo v Hložanoch v tejto sezónnej práci bolo vždy mnoho oberačov z Kovačice, Padiny a iných dedín. Táto skutočnosť sa odzrkadlila aj na samotnom festivale – účinkovali na ňom prevažne mladí nádejní speváci z našich prostredí. Údaje o festivalových ročníkoch však nemáme kompletné a spomienky blednú.

V knihe Hložany 1756 – 1986 na strane 217 sa o tomto podujatí okrem iného píše: „Na ňom sa iba spievalo. Bol súťažného rázu. Okrem domácich spevákov súťažili aj speváci z iných slovenských osád. Festival sa organizoval počas chmeľovej oberačky, podľa ktorej dostal aj pomenovanie. Trval len niekoľko rokov. Možno práve tento festival bol zárodkom teraz už známych festivalov v Pivnici a Selenči.“ Podľa záznamu v Hlase ľudu (číslo 71 z 8. septembra 1962, text Samuela Feketeho „Chmeľový“ festival v Hložanoch) na prvom festivale, ktorý prebiehal „v jeden teplý augustový večer“, účinkovali: Kovačica, Kysáč, Padina a Hložany. Spievali sa aj ľudové, aj zábavné piesne... Nasledovali ďalšie ročníky. Poslednýkrát festival prebiehal v roku 1967 a je veľká škoda, že nie sú zachované záznamy o všetkých ročníkoch. Kompletné údaje máme iba o treťom, ktorý prebiehal 5. septembra 1965 (v roku 1964 sa festival nekonal) a vystúpili na ňom predstavitelia zo šies-

KYSÁČ

Čaro Vianoc v Slovenskom národnom dome PROGRAM 3. decembra o 18.00 – zapaľovanie prvej adventnej sviečky; otvorenie výstavy Staré vianočné ozdoby na stromčeku; otvorenie predajnej výstavy ručných prác, medovníčkov a iných predmetov spätých s Vianocami.

Hosťami prvej adventnej nedele budú členovia Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči 10. decembra o 18.00 – hosťami druhej adventnej nedele budú členovia Kristovej duchovnej cirkvi v Kysáči 17. decembra o 18.00 – hosťami tretej adventnej nedele budú členovia Baptistickej cirkvi v Kysáči Predajné výstavy budú každý víkend: v piatok (8. a 15. decembra), sobotu (9. a 16. decembra) a nedeľu (10. a 17. decembra) od 16.00 do 20.00.

KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči • KULTÚRA •

Na spoločnej fotografii z roku 1965 sú: (zľava stoja) Anna Síčová z Pivnice, Anna Valentíková z Hložian, Anna Marková z Kovačice (spievala ako hostka), Katarína Šusterová z Pivnice; (celkom vpredu) Anna Žilajiová z Hložian a Anna Rumanová z Pivnice.

tich prostredí: Hložian, Selenče, Pivnice, Kovačice, Kulpína a Šídu.

Po zániku Chmeľového festivalu v Hložanoch kultúrno-umelecký život pokračoval v organizovaní programu Leto a láska, ktorý tiež trval niekoľko rokov a nositeľmi boli stredoškoláci a študujúca mládež.

Možno práve pri čítaní týchto riadkov niektorým účastníkom,

organizátorom alebo divákom sa vynoria vzácne spomienky, mená, ktoré treba zapísať. Pozrime si staré fotografie, oprášme spomienky, zachované spomienkové vlajky z festivalov... Nedovoľme, aby padlo do zabudnutia to, čo sme ako mládežníci a mladí ľudia v tom období robili a za čo sa nemusíme hanbiť.

Foto: z archívu J. Č.

 CHÝRNIK NOVÝ SAD. Literárny večierok so spisovateľom Zlatkom Benkom z Lalite avizovali na piatok 1. decembra o 18. hodine v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Obohatí ho aj výstava jeho koláží.

A. F. BÁČSKY PETROVEC. Žilinský samosprávny kraj – Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne v spolupráci so Slovenským vojvodinským divadlom v Báčskom Petrovci usporiada v utorok 5. decembra o 13. hodine v SVD otvorenie 14. medzinárodnej posúťažnej výstavy detských výtvarných prác Vianočná pohľadnica.

NRSNM NOVÝ SAD. Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade usporiada ďalší večierok v utorok 5. decembra o 19. hodine

v malej sieni SKC P. J. Šafárika. Venovaný bude prezentácii monografie Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a obrazoch, o ktorej budú hovoriť zostavovateľka farárka Svetlana Vojnićová-Feldyová a niektorí spoluautori. V programe vystúpi Miešaný spevácky zbor pri novosadskej evanjelickej cirkvi.

Správna rada MOMS Nový Sad KYSÁČ. Rada Miestneho spoločenstva Kysáč organizuje v sobotu 16. decembra o 10. hodine Vianočný bazár. Podujatie bude v Kultúrnom centre Kysáč (letné javisko) s primeraným programom škôlkarov a žiakov. Predávať sa budú vianočné ozdoby, ručné práce, medovníčky, koláče a iné primerané dekorácie k sviatkom. Vystavovatelia majú stánky zdarma.

E. Š.

48 /4779/ 2. 12. 2017

39

Kultúra • Oznamy

Upokojujúca „menta“, zázračná „melisa“, liečivé „žalfia“, „lavanda“...

Anna Horvátová

S

pejeme, a to čoraz väčšmi k zdravému spôsobu života. Viac pozornosti venúvame preto aj zdravej výžive, v ktorej prím hrajú liečivé bylinky. A keďže sú nám v slovenčine viac-menej neznáme, zato v srbčine áno, ponúkame tu slovenské ekvivalenty určitých druhov liečivých byliniek z prírody.

Menta je v slovenčine mäta pieporná (po latinsky Mentha piperita) a má mnoho liečivých účinkov. Upo-

kojuje, posilňuje nervovú sústavu.

Pomáha odstraňovať kŕče, pomáha od bolesti hlavy, odporúča sa proti nespavosti a ešte možno počítať celý rad blahodarných účinkov.

Melisa je v slovenčine medovka lekárska (Mellisa officinalis). Táto relaxačná bylinka upokojuje celý organizmus, utlmuje nervozitu, podporuje imunitu, pomáha proti nespavosti, uvoľňuje hlien, má aj antiseptické a antibakteriálne účinky. Žalfija je v slovenčine šalvia lekárska (Salvia officinalis), jej účinky

na zdravie sú tiež vzácne ako soľ nad zlato. Je to mocná bylinka, ešte mocnejší je elixír zdravia. Máte problémy s únavou, trávením, imunitou? Šalvia je to jednoduché prírodné riešenie, odborníci ju odporúčajú, lebo okrem iného podporuje imunitný systém, trávenie, dodáva energiu a vitalitu, prečisťuje krv, upokojuje telo z napätia, pomáha pri vykašliavaní hlienu.

Lavanda je v slovenčine levanduľa (Lavandula). Túto účinnú liečivú bylinku tiež odporúčajú odborní-

ci, pomáha celému telu. Vyskúšajte túto prírodnú silu a budete zdraví od hlavy až po päty. Upokojuje nervový systém, podporuje imunitu, prietok krvi, utlmuje bolesť, pomáha pri problémoch so spánkom a má aj ďalšie liečivé účinky.

A to azda stačí, aby sme aj my mali vo svojej záhrade tieto zázračné bylinky. A ešte keď si ich názvy osvojíme aj v slovenčine, pomôžeme nielen nášmu zdraviu, ale aj nášmu materinskému jazyku.

ustavične sledoval a keď mohol, finančne podporoval kultúru vojvodinských Slovákov, najmä v oblasti divadelného umenia. Nielenže odpozeral všetky možné predstavenia na pokrajinských a slovenských divadelných prehliadkach, ale pravidelne uverejňoval recenzie v rozličných tlačených a internetových médiách. Hovorovú slovenčinu poznal výborne.

Bol oduševneným podporovateľom slovenských vojvodinských kultúrnych hodnôt a Slovákov nabádal tvoriť vecnejšie. Prispieval do denníka Dnevnik, týždenníka Hlas ľudu a na portál Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ako aj do kníh o Majerovi, Benkovi... Živo sa zaujímal o obohatenie fondov kníh a periodík v Ústrednom archíve SE-

AVC v Srbsku na Hurbanovskej fare, kam aj sám prispel. Často chodieval do pazovského dopisovateľstva Hlasu ľudu a nedávno povedal: „Spomedzi Neslovákov, ja som predsa najviac písal o Slovákoch!“ A to bola pravda. Na výzvu Slovenského vydavateľského centra, aby pripravil svoju publikáciu do edície Iní o nás, dlho sa trápil, až kým sa nerozhodol povedať: „Mal som toho veľa napísané, ale keď som menil počítač, veľa toho mi zmizlo!“ Bádateľské a kritické dielo profesora Branka Rakočevića zostane v spomienkach novinárov a v ľuďoch multinárodného a multikultúrneho názoru. A Branko Rakočević nech si teraz uvoľnene žije vo svojej univerzálnej, všeslovjanskej a nadnárodnej nebeskej večnosti.

K. V.

IN MEMORIAM

Branko Rakočević 1939 – 2017

Z

časnosti do večnosti 26. novembra 2017 odišiel Branko Rakočević, profesor srbčiny a bývalý riaditeľ Gymnázia Branka Radičevića v Starej Pazove, no nadovšetko (zo záľuby) divadelný kritik a novinár.

Narodil sa v Kolašine (Čierna Hora) 26. januára 1939. Po štúdiu na Filologickej fakulte v Belehrade sa zamestnal v základnej škole vo Vojke ako učiteľ srbského jazyka. S kolegom, odborným učiteľom fyziky Petrom Radivojevićom a odborným učiteľom technickej výučby Jurajom Demrovským založili Rádio Vojka (neskôr Rádio Stará Pazova), kde sa stal prvým

šéfredaktorom. Láska k bádateľskému novinárstvu ho hnala odvtedy až do dôchodku. Neúprosne trval na tom, že objektívne novinárstvo je svedomím občianskych slobôd, aj vtedy, keď zastával niekoľko funkcií na obecnom úrade.

Bol výborným pedagógom – učiteľom srbčiny, ale aj rusofilom. Na poste riaditeľa pazovského gymnázia nezištne podporoval mladé talenty a vždy sa zaujímal o ich odborné napredovanie.

Pre jeho povahu je príznačné, že

Na základe článku 4 a 94 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016), článku 3 a článku 11 Nariadenia o uskutočnení interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a jednotkách samosprávy (Úradný vestník RS, č.

95/2016) Obecná rada Obce Kovačica zverejňuje

hlasludu.info www.hl.rs

40

www.hl.rs

OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Práce asistenta rozvojových projektov, hodnosť mladší poradca, 1 vykonávateľ.

Lehota na podávanie prihlášok je 15 (pätnásť) dní a začína plynúť od nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku DNEVNIK, Nový Sad. Oznam o vypísanom verejnom súbehu zverejnený je na internetovej stránke http:// www.kovacica.org/dokumenti/konkursi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica.

Informačno-politický týždenník

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy BLAHOŽELANIE Mladej inžinierke ALEXANDRE KREKOVEJ z Kysáča, ktorá obhájila diplomovú prácu s desiatkou, veľa úspechov v ďalšom živote prajú susedovci Ďurovkovci.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS229, NSU229, NSL229, NSO229 NS PMF Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS229, NSU229, NSL229, NSO229 NS PMF, Námestie Dositeja Obradovića 3, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3660/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. novembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-694/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 20. 11.

2017 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Určenie odvodeného stavu a pokračovanie exploatácie plynu na exploatačných poliach Melenci – ložisko Pt2-1. Pt2-2, Pt2-3, Pl-1, Pl-2, Pl-2-1, Pl-3, Pl-3-1 a Pl-4.

Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu NS147, NSU147, NSL147 NS-VOJVODE MIŠIĆA Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu NS147, NSU147, NSL147 NS-VOJVODE MIŠIĆA, Ul. vojvodu Mišića číslo 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 685, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. novembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-657/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Vážení vystavovatelia, organizátori Vianočných trhov v Báčskom Petrovci oboznamujú všetkých záujemcov o účasť na tomto podujatí s nasledujúcimi podmienkami a smernicami: − Vianočné trhy sa uskutočnia dňa 17. decembra 2017 v Báčskom Petrovci na Námestí slobody. Úradný začiatok a programová časť sú stanovené na 14.00 hodinu; – príchod vystavovateľov najneskoršie do 10.00 hodiny; − organizátor zabezpečí: stánky, elektrický prúd (osvetlenie, zásuvku) pre každý stánok; − organizátor nezabezpečuje stoly, stoličky a predlžovaciu šnúru; − združenia / vystavovatelia si môžu priniesť svoje pulty v súlade so svojimi potrebami; − rozvrh vystavovateľov na stánkoch určí organizátor a výmeny nie sú možné. Každý stánok bude mať nadpis s menom vystavovateľa.

• OZNAMY •

Cena za prenájom stánkov je 500,00 dinárov za dĺžkový meter vystavovateľského priestoru.

Zdôrazňujeme zvlášť, že združenie, resp. vystavovatelia, ktorí na svojom stánku budú predávať potravinové výrobky, sú povinní priniesť so sebou platnú sanitárnu knižku.

Prísne je zakázané pripojenie vykurovacích prístrojov na elektrický prúd!

Prihlášky možno doručiť osobne, mailom alebo poštou najneskoršie do 11. decembra 2017 do 15.00 hodiny.

Prihlášky si môžete prevziať v Obci Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6, v stredisku pre služby, na okienku č. 1, v miestnostiach Turistickej organizácie, Ul. Maxima Gorkého 17, alebo stiahnuť z webovej stránky: www.backipetrovac.rs.

Adresy, na ktoré môžete doručiť prihlášky: Obec Báčsky Petrovec Kabinet predsedu obce Kollárova 6 21 470 Báčsky Petrovec e-mail: opstina@backipetrovac.rs Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec Maxima Gorkého 17 21 470 Báčsky Petrovec e-mail: turizam@backipetrovac.rs V prípade, že budete mať akékoľvek otázky, ozvite sa na tel. čísla: 021/780-247; 021/780-478 každý pracovný deň v čase 7.30 – 15.30 hod. Ďakujeme, že ste prejavili záujem o Vianočné trhy.

S úctou

organizačný tím podujatia pre technickú časť a komunikáciu s vystavovateľmi

48 /4779/ 2. 12. 2017

41

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 3. decembra 2017 uplynie rok, čo nie je s nami milovaný syn a brat

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Po ťažkej chorobe dňa 22. novembra 2017 ma navždy opustil manžel

JÁN KOVÁČ-VARGA

JOŽKO BALÁŽ

1960 – 2016 – 2017 z Kovačice

Bolesťou unavený tíško si zaspal.

S láskou si na Teba bude spomínať manželka Mária

zarmútená matka a brat s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. decembra 2017 uplynie desať rokov, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. novembra 2017 po ťažkom boji s chorobou nás navždy opustil náš otec a starý otec

MICHAL HRUBÍK

JÁN KOVÁČ-VARGA

1957 – 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

13. 2. 1950 – 22. 11. 2017 z Báčskeho Petrovca

Ďakujeme Ti za Tvoju lásku a dobrotu.

Nikdy na Teba nezabudne dcéra Taňa s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím bratrancom

MIROSLAVOM FERKOM

JÁNOM KOVÁČVARGOM

16. 1. 1949 – 19. 11. 2017 z Kysáča

Nikdy na Teba nezabudneme a trvalú spomienku na Teba si zachováme.

z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Teba budú spomínať

Sestra Anna s dcérou Tatjanou, zaťom Zdenkom a vnúčatami Vladimírom a Petrou

42

www.hl.rs

ZUZANA CINKOTSKÁ

13. 2. 1950 – 22. 11. 2017 z Báčskeho Petrovca

Čas rýchlo letí a nám je ťažko a smutno žiť bez Teba.

Tvoj milý hlas a Tvoje kroky nám stále v spomienkach odznievajú.

V srdciach si Ťa chránia, s láskou spomínajú a na Teba nikdy nezabúdajú

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 20. novembra 2017 nás opustila naša mama a stará mama

Informačno-politický týždenník

bratranec Ján, sesternica Anna a Olinka

rod. Klinková 19. 3. 1939 – 20. 11. 2017 z Kysáča

S láskou a úctou si budeme spomínať na Teba.

Dcéry Milina Kardelisová a Anna Ďurovková s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. novembra 2017 nás navždy opustil

JAROSLAV CHRŤAN

14. 5. 1950 – 24. 11. 2017 z Báčskeho Petrovca

My, ktorí sme Ťa mali radi, budeme stále na Teba spomínať.

Tvoje: sestra s dcérami Vesnou a Svetlanou a ich rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

JAROSLAVOM CHRŤANOM

1950 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Kto ho poznal, spomenie si.

Kto ho mal rád, nezabudne.

Kmotrovci Diňovci a Pálenkášovci

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou

na

ZUZANOU CINKOTSKOU

LÁSLA FABIANA

rod. Klinkovou 19. 3. 1939 – 20. 11. 2017 z Kysáča

Nikdy na Teba nezabudne a spomienky si na Teba zachová

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA

4. 6. 1925 – 2. 12. 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433.

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel. č.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

hlasludu.info www.hl.rs

S láskou si na Teba spomíname.

sestra Elenka Funtíková s rodinou

Vnučky Valéria s rodinou, Gabriela a nevesta Zuzana

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÉ ZBOHOM

nášmu priateľovi

našim spolužiakom z petrovského gymnázia

JAROSLAVOVI CHRŤANOVI 14. 5. 1950 – 24. 11. 2017 z Báčskeho Petrovca

JÁNOVI KOVÁČ-VARGOVI Odišiel si, ako si to osud prial, ale v našich srdciach a spomienkach zostaneš naďalej.

Tvoji priatelia: Andrášikovci, Werleovci a Pálenkášovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

a

1950 – 2017

JAROSLAVOVI CHRŤANOVI 1950 – 2017

Spoločné chvíle a krásne spomienky navždy zostanú uchované v našich srdciach.

Maturanti IV. b triedy generácie 1968/69

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ONDREJ URAM

4. 10. 1955 – 18. 11. 2017 z Hložian Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky.

Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť.

Chýbajú nám Tvoje kroky, pomoc a rada, Tvoja veľká láska a dobrota.

Zarmútení: mama, manželka Mária a dcéry Zdenka, Anka a Vierka s rodinami

• OZNAMY •

ONDREJ URAM

4. 10. 1955 – 18. 11. 2017 z Hložian

Ctime si každú chvíľu so svojimi milovanými, lebo nevieme, čo zajtrajšok prinesie.

Sestra Zuzana a synovec Stanislav s rodinou

48 /4779/ 2. 12. 2017

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. decembra 19.30 Zostrih piesní z festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2003, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 3. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 5. decembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka prinesie k životnému jubileu portrét Jána Agarského, akademického maliara a profesora výtvarnej kultúry zo Starej Pazovy, pod názvom Emócia zakódovaná na plátne nakrútený v decembri 2012.

Vysielanie pre penzistov. Do druhej polhodinky nedeľňajšieho vysielania sú zaradené príspevky o jednorazovej pomoci dôchodcom, o oslave krásneho jubilea istého manželského páru, o bývalej erdevíckej herečke a o duchaplnom zreňaninskom rodákovi.

44

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 1. decembra – Nezastaviteľný vlak Sobota 2. decembra – Hačikó – Príbeh psa Pondelok 4. decembra – Rasputin Utorok 5. decembra – Pláž Streda 6. decembra – R.I.P.D. Štvrtok 7. decembra – Cloud 9 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 3. decembra 17.00 Film: Mimoni 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Čarodejov učeň 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

V rozhovore s Michalom Koruniakom, predsedom ZŠR Jamy

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 3. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Začalo sa adventné obdobie Evanjelická cirkev z Podlužian aj v tomto roku zabezpečila vianočné balíky pre deti žijúce v náhradných rodinách Utorok 5. decembra 16.00 Osemdesiatiny Jána Bačúra Premiéra knihy Otec rytier, mama dračica autorky Márie KotvášovejJonášovej v Kovačici Poľovníctvo nie je iba záľuba Piatok 8. decembra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Červené víno

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 48 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00.

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je liturgické obdobie so štyrmi nedeľami pred Vianocami.

autorka: ANNA riečna tajnička značka Oliver BIČIA- zákruta vozidiel Twist ROVÁ

Streda 6. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

pond dala do vena

vydavateľ Jovan (skr.) síra

herečka Gardner sánky

zápor (srbsky)

röntgen

veľký krajec

útočisko

kultúrne zariadenie nevie sa metál umelec Kapor

nasýtený plynný uhľovodík

Nedeľa 3. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

otec (zast.)

plod maku

spodok nádoby

TELEVÍZIA PANČEVO

príslušník ironický celzius armády človek

pôda

Valjevo

drahý kov

lítium

AS pozval HL DU somár ĽU mužské meno

Oleg Lomonosov

pestrofarebný papagáj

liga legiend (skr.)

rovnaké samohlásky osobné zámeno

zvyšok na účte slovinský spisovateľ Župančić

joule

polomer

tona

liter

bľabotala

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 47 VODOROVNE: terakota, emitoval, MP, Asola, Pam, TS, R, etapa, km, Riga, ma, aal, Aida, M, Ondrej, ekv, akt, nosí, ako, tlkot, an, týrať, A TAJNIČKA: ONDREJ MAGLOVSKÝ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 45 z čísla 45 Hlasu ľudu z 11. novembra 2017 bolo: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA PIXIADESOVÁ, Ul. J. Jesenského č. 54, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

48 /4779/ 2. 12. 2017

45

Šport

Mužstvo Doliny, vicemajster jesene v Prvej juhobanátskej lige. Uvidíme Padinčanov v tomto zložení aj na jar?

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina lídrovi dúcha na krk Ján Bokor Napriek prehry v Crepaji belocrkvanský BAK získal titul jesenného majstra. Vďaka úspechu v Barande padinská Dolina sa priblížila k majstrovi a teraz zaostáva iba dva body. Borac zo Starčeva si priniesol bod zo Seleuša a vrátil sa na tretiu priečku v tabuľke. Z mužstiev v dolnej časti tabuľky cenné body získali Dunav Banátska Palanka a Vojvodina Crvena Crkva. Jabučania zostúpili na posledné miesto a budú zimovať s lampášom.

Výsledky 15. kola: Partizan – Crvena zvezda 4 : 2, Vojvodina (S) – Borac 0 : 1, Vojvodina (C) – BAK 1 : 0, Dunav – Sloga 2 : 0, Vulturul – Jedinstvo (V) 1 : 1, Strela – Jedinstvo Stević 4 : 0, Vojvodina (CC) – Jugoslavija 5 : 0, Radnički – Dolina 0 : 1.

RADNIČKI – DOLINA 0 : 1 (0 : 1)

V

dedine známej podľa bocianov Dolina zaznamenala minimálnu, ale celkom zaslúženú výhru. Na ihrisku pri kostole, kde známy herec a režisér Dragan Bjelogrlić nakrútil TV seriál Vrátia sa bociany, hráči Doliny od začiatku hrali cieľavedome, aby získali tri body.

Tréner Nikola Marjanović nemohol počítať na niekoľkých hráčov, ktorí museli pauzovať. Napriek tomu veril, že má k dispozícii lepšie a schopnejšie mužstvo od domácej Barandy. Daždivé počasie a klzké ihrisko neprekážalo

46

www.hl.rs

hráčom, ibaže v hľadisku bolo málo divákov. Hostia z Padiny boli obozretní, od začiatku držali opraty v rukách, lebo prinútili súpera na ochranu vlastnej siete. Domáci brankár Popović niekoľkokrát dobre zakročil a zastavil strely útočníkov Doliny. Premyslená hra a príležitosti hosťom predsa nepriniesli gól dlhšie ako pol hodiny.

V 31. min. Cvetanović z hranice šestnástky prudko vypálil a lopta skončila v dolnom rohu domácej brány – 0 : 1.

Po prestávke sa mnoho toho nezmenilo. Súperi útočili striedavo

Informačno-politický týždenník

a šancí na zmenu výsledku bolo hodne. Kapitán domácich Dobrić sa našiel zoči-voči s brankárom Trkuljom, ale strážca siete hostí zachránil svoju sieť. Útočníci Doliny tiež nevyužili svoje príležitosti, a preto sa zmoknutí diváci nedočkali zmeny výsledku.

Od 75. min domáci mali hráča menej, lebo Cukić udrel Mirka Rudića a oprávnene musel predčasne do šatne. Iných incidentov a sporných momentov na zápase nebolo. Rozhodca Igor Jajić, s pomocníkmi Igorom Berackom a Markom Naumovićom, všetci

z Pančeva, nemali veľa roboty a dobre viedli korektný zápas.

Všetci hráči Doliny sa veľmi usilovali a zaslúžili si pochvaly, že ich mužstvo dosiahlo cennú výhru.

DOLINA: Trkulja, Koreň, Cvetanović, Važić, Matuľa, Mirko Rudić, Anđelić, S. Rudić, Ilić (Hlavča), Dobrić, Mihajlović

1. BAK 15 2. Dolina 15 3. Borac 15 4. Partizan 15 5. Sloga 15 6. Vojvodina (C) 15 7. Vojvodina (S) 15 8. Radnički 15 9. Strela 15 10. Jedinstvo (V) 15 11. Jedins. Stević 15 12. Vulturul 15 13. C. zvezda 15 14. Vojvod. (CC) 15 15. Dunav 15 16. Jugoslavija 15

13 12 9 8 8 7 6 6 5 5 4 4 3 2 2 2

0 1 4 3 1 3 3 2 5 4 4 3 3 5 5 2

2 37 : 8 2 44 : 15 2 35 : 14 4 40 : 29 6 21 : 15 5 29 : 25 6 23 : 26 7 28 : 22 5 23 : 20 6 23 : 29 7 26 : 33 8 16 : 32 9 23 : 38 8 12 : 23 8 15 : 36 11 17 : 47

39 37 31 27 25 24 21 20 20 19 16 15 12 11 11 8

• ŠPORT •

Hráč Tatry Petrović (číslo 5 v oranžovom drese) už v 2. min. strelil prvý gól po rohovom kope Tomljanovića

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hrajú ako Barcelona JEDINSTVO (G) – TATRA 0 : 4 (0 : 2) Pavel Pálik

A

ni chladné a daždivé počasie neznemožnilo futbalistov Tatry, aby v dedine Gospođinci zahrali na päťku, zaslúžene vyhrali a jeseň skončili na prvom mieste.

Hostia z Kysáča od začiatku hrali naplno, už v 2. min. sa ujali vedenia, keď Tomljanović dobre zacentroval z rohu a Petrović hlavou trafil dolný roh brány. V 10. min. rýchly útok z pravej strany skončil Vuković efektným gólom – 0 : 2. Do konca polčasu hostia zmarili ešte dve veľké šance.

Po prestávke neprestával tlak hostí. Niektorí z domácich fanúšikov v hľadisku poznamenal: „Aúúú..., títo hrajú ako Barcelona, podľa mojej mienky sú najlepším mužstvom v lige!“ V 61. min. Vuković sa druhý raz zapísal medzi strelcov – 0 : 3. O niekoľko minút neskoršie tento hráč unikol domácim obrancom, ale namiesto toho, aby strelil na bránu, chcel nesebecky prihrať spoluhráčovi Pekićovi, neurobil to najpresnejšie a zo šance nebolo nič. Konečný výsledok v 76. min. stanovil Boris Gadžić, keď z ľavej strany unikol Martinko, dobre odcentroval takmer z rohu a strelec Tatry bol presný – 0 : 4. Vo finiši zápasu hostia zmarili ešte niekoľko príležitostí.

Zápas v Gospođinciach sledovalo okolo 30 divákov, z toho aspoň polovička Kysáčanov, viedol ho Ćulum zo Šajkaša. Kariet nebolo a to svedčí o tom, že sa hralo veľmi korektne.

• ŠPORT •

TATRA: Kosturanov, Srnka, Pekić, Dražić, Petrović, Novaković, Pavlović (Jambrich), Gadžić, Tomljanović, Vuković (Martinko), Stojaković (Klaić) Výsledky 17. kola: Bačka – Nový Sad 1 : 1, Proleter – ŽSK 2 : 1, Jedinstvo (G) – Tatra 0: 4, Omladinac – Fr. partizan 3 : 1, Futog – Sofex 0 : 3, Jedinstvo (R) – Petrovaradín 0 : 0, Mladost – Veternik 1 : 4, Sirig – TSK 0 : 0, Vinogradar – Šajkaš 1 : 6.

Program 18. kola na jar 2018: Nový Sad – Šajkaš, Vinogradar

– TSK, Sirig – Veternik, Mladost – Petrovaradín, Jedinstvo (R) – Sofex, Futog – Fr. partizan, Omladinac – Tatra, Jedinstvo (G) – ŽSK, Proleter – Bačka.

Futbalisti Tatry po dvoch tréningoch budú mať spoločné posedenie s vedením, a potom po zimnej prestávke sa znova stretnú koncom januára 2018.

Dosiaľ nikto z hráčov, ktorí sa spolu s trénerom Vladimirom Šponjom podieľali na tomto úspechu, nepožiadal o výpustku.

1. Tatra 17 2. Sofex 17 3. TSK 17 4. Jedinstvo (R) 17 5. Omladinac 17 6. Veternik 17 7. Mladost 17 8. Petrovaradín 17 9. Nový Sad 17 10. Šajkaš 17 11. Fr. partizan 17 12. Sirig 17 13. Futog 17 14. Bačka 17 15. Proleter 17 16. ŽSK 17 17. Jedinstvo (G) 17 18. Vinogradar 17

11 11 9 9 9 8 8 7 7 6 5 5 4 4 4 4 2 0

5 3 5 5 4 4 4 6 5 5 4 4 6 6 5 2 5 0

1 37 : 7 2 39 : 15 3 29 : 8 3 30 : 10 4 32 : 20 5 50 : 27 5 34 : 20 4 27 : 21 5 37 : 32 6 36 : 30 8 25 : 32 8 24 : 33 7 28 : 31 7 29 : 35 8 22 : 39 10 20 : 40 10 17 : 35 17 10 : 92

38 36 32 32 31 28 28 27 26 23 19 19 18 18 17 14 11 0

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Druhý úspech MLADOSŤ – SLOGA 4 : 0 Ján Lačok

V

4. kole petrovskí stolní tenisti dosiahli aj druhý úspech.

Tentoraz maximálnym výsledkom prekonali stolných tenistov STK Sloga z Ostojićeva.

Traja domáci hráči: P. Bažík, P. Turan a M. Lomen porazili svojich súperov z druhej strany stola: A. Szaba, L. Đurkovića a S. Grbina.

Nasledujúci zápas Petrovčania zohrajú 9. decembra 2017 v Ruskom Sele s domácim mužstvom Čarnojević.

Foto: J. Pucovský

Úspech bez prehry: Miroslav Lomen a Pavel Bažík (zľava) 48 /4779/ 2. 12. 2017

47

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Keď susedia nesedia...

SLOGA – HAJDUK (D) 0 : 1 (0 : 0) ale Novaković zacentroval nepresne a ďaleko od brány. V 62. B. o futbale nadídu Považan prihral také chvíle, keď sa sprava Cvijićovi, ani tým najlepším ktorého silná mužstvám nič nedarí. strela preleteStáva sa to z rôznych príla vedľa žrde. čin a jednou z nich je aj V 65. min. Cvijić skutočnosť, že vám súper z voľného kopu jednoducho nesedí. Práve z osemnástich to pred týždňom na svometrov mieril jom ihrisku v Erdevíku, nad bránu. pred viac ako 200 divákmi, Nik ani len v slnečnom, teplom ponetušil, že v 69. časí, na krásnom ihrisku min. padne jedizažilo mužstvo domácej Slogy. Zverenci Momu Ra- Útočník Slogy Stefan Vuković (na tráve) nedokázal ani v 75. min. ný, rozhodujúci gól na zápase, ičevića právom očakávali prekonať spoľahlivého brankára Hajduka Dragoslava Petrovića ktorý priniesol výhru, potvrdenie jesennej veľké rozčarovadominancie. Prekazil im to však, a kto iný – najbližší sused strele Hajduk získal len rohový kop. nie Erdevíčanom a nevídanú radosť Hajduk z dediny Divoš. Tak nováčik Nebezpečná strela Mikića v 35. min. Divošanom. Hráč Hajduka Miloš Petrović takmer z polovice ihriska v lige len potvrdil, že v poslednom preletela mimo brány Divošanov.

Nedostatočne priebojného Darka vhodil loptu z autu pred bránu Sločase vôbec nesedí susedovcom, ktorých v tomto roku už tretíkrát Považana od začiatku druhého pol- gy, hlavou ju zachytil Ristić, kožená porazil, v dvoch prípravných zápa- času vystriedal Boris Považan a v 49. sa prešmykla popod nohy domácesoch a teraz. Tak Erdevíčania museli min. už v prvom polčase zranený Gr- ho Vukovića k voľnému kapitánovi prepustiť jesenný primát pazovskej ković svoje miesto ustúpil Pendovi. hostí Savićevićovi, aby ju tento vedľa Začali sa potom silnejšie útoky na zmeraveného brankára Ilića z metra Jednote.

Hostia začali nebojácne a už v 10. bránu veľmi dobrého Dragoslava zaslal do siete – 0 : 1.

Do konca zápasu sa valili útoky min. Savićević strelil vedľa brány Petrovića, ktorý mal plné ruky práIlića. O osem minút neskoršie do- ce. Avšak najprv v 60. min. brankár Slogy, ktorej útočník Vuković v 75. máci kanonier Grković trafil iba Slogy zahral rukou mimo trestného min. iba z troch metrov nedokázal brankára D. Petrovića. V 21. min. sa územia, nebol za to potrestaný prekonať spoľahlivého D. Petrovića. pokúsil zľava hosť Ristić, ale po jeho od rozhodcu Pjevca z Temerína, Poslednú šancu na zápase mal D. Juraj Pucovský Lazar Pavković

V

Považan v 88. min., no z desiatich metrov strelil vedľa pravej žrde.

Nakoniec bolo všetko známe, Divošania vďaka jednému gólu zvrhli z trónu Erdevíčanov, ktorí budú zimovať na druhom mieste pre slabšie gólové skóre od Pazovčanov.

SLOGA: Ilić, Džibrić, Matić, Halilović, Mikić, Doknić, Cvijić, Vuković, Grković (Pendo), D. Považan (B. Považan), Simeunović Výsledky 15. kola: Sloga (E) – Hajduk (D) 0 : 1, Borac (NS) – Index 2 : 0, Kabel – Slavija 2 : 0, Sremac – Borac (Š) 0 : 3, Sloga (T) – LSK 1 : 0, Kupinovo – Jugović 1 : 0, Jednota – Hajduk (Č) 3 : 0, Hajduk (B) – Podunavac 2 : 1.

1. Jednota 2. Sloga 3. Borac (Š) 4. Hajduk (D) 5. Sloga (T) 6. Kabel 7. Hajduk (Č) 8. Borac (NS) 9. Podunavac 10. Jugović 11. Index 12. LSK 13. Hajduk (B) 14. Sremac 15. Slavija 16. Kupinovo

15 10 15 11 15 9 15 8 15 8 15 7 15 7 15 7 15 5 15 4 15 3 15 4 15 4 15 3 15 3 15 2

5 0 36 : 9 2 2 31 : 9 5 1 38 : 21 3 4 24 : 20 3 4 21 : 20 5 3 24 : 18 3 5 24 : 18 2 6 19 : 14 3 7 21 : 21 3 8 21 : 29 5 7 14 : 19 2 9 27 : 36 1 10 14 : 23 3 9 16 : 32 2 10 14 : 37 3 10 11 : 30

35 35 32 27 27 26 24 23 18 15 14 14 13 12 11 9

Na záver najlepšie

Tesne pred odchodom na prestávku Cvejić si urobil výhodu na strelu k bližšej žrdi, a tak nedal JEDNOTA – HAJDUK (Č) 3 : 0 (3 : 0) žiadnu šancu brankárovi Hajduka – 3 : 0.

Matej Bzovský Po prestávke ZMENILI VUJASINA?! sa hostia pokúsili Hneď po skončení tohto zápasu okyptené vedenie osledný jesenný majprekonať brankára Jednoty zmenilo trénera Milana Vujasina a jeho pomocníka strovský zápas priniesol domácich Miloša Vladimira Livaju! Stalo sa to práve vo chvíli, keď Pazovčania priaznivcom Jednoty Milinovića, ktorý získali titul jesenného majstra. Novým trénerom Jednoty pekný pôžitok v chladnom úspešne vystriedal je Dragan Radišić, príliš neznáme meno, ktorý údajne bol počasí. Škoda len, že na triLazara Jovišića. pomocníkom vo viacerých belehradských kluboch a aktívne búne bolo málo divákov Ďalšie šance pre hral v mužstve FK Radnički z Nového Belehradu.

– asi osemdesiat. Zápas sa domácich nevy- Druhý gól Jednoty s Čuružanmi strelil začal útokmi domácich a už užili Dejan Galić Milenković v 43. minúte v 5. min. Lazar Cvejić mal prvú šancu, bezmocného brankára Lj. Šarića. a Predrag Milaković. Na JEDNOTA: Milinović, Živković ale jeho nepresná strela nepriniesla Domáci potom spálili dve príležitosti, opačnej strane hostia z Čurugu mali gól. Najlepší strelec domácich však aby v závere polčasu výsledok predsa dve príležitosti skórovať, najlepšiu (Delić), Jelović, Popović, Zarić, Mirýchlo zložil opravnú skúšku – ten- podstatne zvýšili. V 43. min. individu- v závere veľmi dobrý Kobiljski, keď lenković, Cvejić, Dimitrić (Kovatoraz bol v 11. min. vynaliezavejší, álne sa presadil Milenković a šikmou vypálil z dvadsiatich metrov, ale jeho čević), Galić, Milaković (Bojbaša), Bajić keď šikovne dorazil loptu do siete strelou z pravej strany prekonal Šarića. prudká strela smerovala na žrď.

P

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Začiatok druhého polčasu priniesol chvíľkovú uspávanku na ešte väčšmi rozmoknutom trávniku.

Potom Kaňa v 54. min. kopal vedľa žrde a Pavlisova strela tiež nebola presná.

V 57. min. Pavel Ožvát dobre prijal loptu od Zeljkovića a rutinovane zvýšil na 2 : 0.

MLADOSŤ – ZADRUGAR 5 : 0 (1 : 0) O štyri min. neskoršie po rozohrávke Kaňu a Zeljkovića bezpečenstvo pre obranu Samuel Medveď Ožvát vsietil svoj druhý, pre slušne a férovo hrajúcich, Mladosť tretí gól. V 66. min. chladnom a daždivom počasí ale veľmi oslabených hoshosť Komazec skúšal domápetrovskí modrí sa pekne vo tí, ktorí mali iba jedného Igor Kaňa (na trávniku vľavo) v prvom polčase ceho brankára Šurlana, ale Vrbare rozlúčili so svojimi fa- náhradníka. Mužstvu Za- mal túto šancu, a po prestávke raz trafil bránu sa tento nedal prekvapiť. núšikmi. Päť gólov v sieti hostí zo drugara predsa najviac Zadrugara V 71. min. ľavý obranca Srbského Miletića je potvrdením chýbal spoľahlivý brankár Zeljković, na tomto zápase toho, že Mladosť má za sebou Slobodan Stojanović, ktorého pred min. agilný Zeljković zacentroval veľmi aktívny a úspešný aj v útoku, veľmi úspešnú jeseň, keď v boji bránou musel vystriedať hráč Vese- zľava a Ilić hlavou trafil brvno. ušil na mieru center Kaňovi, ktorý o prvú priečku v tabuľke prekonala linović, lebo druhého strážcu siete Potom tento istý hráč kopal do hlavičkovou poklonou vsietil a bolo 4 núdzového brankára Zadrugara. : 0. Náhradník Milenković prízemnou aj rivala zo Srbobranu. Tak modrí Miletićania ani nemajú.

V 6. min. po prvýkrát Ožvát dob- V 34. min. Mladosť vsietila prvý strelou z dvadsiatich metrov v 79. do jari zimujú v čele tabuľky.

Počas celého nedeľňajšieho re vysunul Ilića, lenže sa tento gól. Výborný Sebastijan Kuntić min. po dobrej prihrávke Zeljkovića zápasu Mladosť dominovala ih- našiel v ofsajde, ktorý signalizoval pohotovo reagoval na center ukončil skóre zápasu – 5 : 0. riskom. Hrala rýchle, jej hráči dobre čiarový rozhodca Purić z Lovćenca. Zeljkovića a jeho strelu nemohol MLADOSŤ: Šurlan, Kobilarov, kombinovali, lopta nestála, lež pu- O chvíľu neskoršie Ilić prebehol zastaviť brankár hostí Veselinović. Zeljković, Pavlis, Babiak, Jakuš, tovala z nohy na nohu. Bola to hra z pravej strany, prihral Kaňovi, kto- Do konca polčasu Zeljkovićovu Kuntić, Severíni (Jovanović ), Ilić, bohatého rytmu a rýchlych zmien. rému lopta unikla za chrbát. V 15. strelu Veselinović odčinil nohou, Ožvát (Valentík), Kaňa (MilenkoStriedali sa útoky domácich, min. Pavlis hlavičkoval nad brvno keď sa najlepšie videlo, že on nie vić) ktoré v každej chvíli prinášali ne- po presnom centri Jakuša. V 21. je brankárom.

Foto: J. Pucovský

Jesenný titul Petrovčanom

V

Rozhodca Zinaja – najlepší hráč Adorjana!

TISA – BUDÚCNOSŤ 5 : 0 (0 : 0)

Ján Murtín

N

ajmladší tím v lige zažil najpresvedčivejšiu prehru tejto jesene, ale podľa diania na trávniku v dedinke Adorjan, výsledok je viac než nereálny. Okolo 50 divákov v prvom polčase videlo lepší výkon hostí z Hložian a je veľký zázrak, že sa sieť brány dobrého brankára Tasića aspoň dvakrát nevlnila. V 12. min. obrovskú šancu nepremenil Stojaković. V 27. min. brankár domácich Tasić odrazil strelu Adámeka z voľného kopu, lopta zostala pred bránkovou čiarou v blate, ale ju nemal kto z Hložančanov kopnúť do siete. Vďaka pozorným stopérom Dokićovi a Galonjovi, favorizovaní domáci nepohrozili Dragišićovi. Hrozba číhala iba po prerušení hry, lebo sa omnoho vyšší domáci hráči spoliehali na lepšie výskoky pred bránou, ale sa im to nedarilo.

Druhý polčas sa začal podľa pred• ŠPORT •

pokladov domácich fanúStojakovićovi, no jeho šikov, ktorí najprv nadástrela skončila tesne vedľa brány. A keď v 72. vali hosťom, že hrajú pre susedovcov z Petrovca, min. Plavšić aj tretíkrát a potom konštatovali, že z podozrivej situácie sa rozhodca Goran Zimatoval Dragišića, hosnaja zo Subotice postará Pomohol domácim – tia uvažovali aj o tom, o úspech Tisy. A tak aj rozhodca že opustia trávnik. No bolo. V 48. min. skúsený Goran Zinaja našťastie zostali hrať do konca zápasu. RezignáKekezović bez žiadneho kontaktu spadol na bránkovej čiare ciu hostí využili ešte Đuranović v 86. a rozhodca pískal penaltu, z ktorej min. a znova kapitán Todorović v 90. kapitán Todorović domácim prinie- min. pre privysokých 5 : 0.

Najlepší domáci hráč, rozhodca sol prvý gól. Do 67. min. pískaných bolo aspoň desať voľných kopov Zinaja zo Subotice, žltými kartami pre domácich, väčšina, pravda, ne- potrestal Kekezovića a Kolundžića jestvujúcich. No v 67. min. po ofsajde, (Tisa), ako i Perezu na lavici v 41. min., ktorý nevideli len rozhodcovia, aj Stojakovića a Galonju pre protesty strelec Šicar najprv zastal, uvidiac, a v 73. min. po treťom góle domáže je v hlbokom postavení mimo hry, cich vylúčil náhradného brankára no keďže sa píšťala Zinaju neozvala, Budúcnosti Ljubičića pre komentokopol loptu do brány Budúcnosti – 2 vanie rozhodovania. V jarnej časti : 0. Márne boli protesty hostí. V 70. Hložančania budú mať čo robiť, aby min. Adámek znova umožnil šancu obstáli v silnej súťaži.

BUDÚCNOSŤ: Dragišić, Radosavljević (Pereza), O. Štefek, D. Kovačević, Dokić, Galonja, Dugonjić, Lalatović (D. Štefek), Josipović, Stojaković, Adámek Výsledky 15. kola: Tekstilac – Bačka 1 : 0, Tavankut – Potisje 2 : 2, Radnički – Polet 2 : 1, Tisa – Budúcnosť 5 : 0, Preporod – Mladost (A) 4 : 0, Mladosť (P) – Zadrugar 5 : 0, Sloga – Mladost (T) 3 : 0, Srbobran – BSK 4 : 2.

1. Mladosť (P) 2. Srbobran 3. Tisa 4. Radnički 5. Potisje 6. BSK 7. Sloga 8. Polet 9. Mladost (T) 10. Budúcnosť 11. Tavankut 12. Zadrugar 13. Preporod 14. Bačka 15. Tekstilac 16. Mladost (A)

48 /4779/ 2. 12. 2017

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

11 10 9 8 7 7 5 5 5 5 5 4 4 4 3 2

2 2 34 : 10 4 1 24 : 5 5 1 34 : 9 3 4 27 : 18 5 3 25 : 17 1 7 40 : 41 5 5 31 : 27 4 6 22 : 20 3 7 21 : 23 3 7 20 : 24 2 8 18 : 29 4 7 28 : 33 3 8 25 : 31 0 11 18 : 30 3 9 11 : 40 4 9 13 : 34

35 34 32 27 26 22 20 19 18 18 17 16 15 12 12 10 49

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Galić a Đorović pre radosť RADNIČKI (NP) – ODŽACI 1 : 2 (0 : 0)

Juraj Pucovský

Radnički (SM) – Bačka 1 : 2.

Program 16. kola na jar 2018: Bratstvo – Bačka, Radnički (SM) – Radnički (Z), Železničar – Omladinac, Dunav – Cement, Radnički (Š) – Odžaci, Radnički (NP) – Bečej, Borac – Dinamo, Mladost – C. zvezda.

D

uel niekdajších prvoligistov Srbska v Novej Pazove priniesol radosť Odžačanom. Obe mužstvá, ktoré tejto jesene skôr rozčarovali, než potešili svojich fanúšikov, sa chceli rozlúčiť úspešne, a s takým úmyslom aj 1. Bečej 15 14 0 1 48 : 9 42 začali zápas pred asi 100 2.

Dinamo 15 10 1 4 24 : 7 31 divákmi.

3. Omladinac 15 9 3 3 26 : 16 30 Hostia sa napodiv od začiatku rozhodli pre 4. Cement 15 9 1 5 25 : 18 28 útočnú hru, a preto ne5. Bratstvo 15 8 3 4 26 : 12 27 prekvapuje, že Ivelja 6.

Borac 15 8 3 4 23 : 16 27 už v 12. min. iba z 5 – 6 7. Radnički (Z) 15 8 0 7 23 : 22 24 metrov trafil žrď brány Novopazovčanov. Novú Kapitán priviedol k výhre: Marko Đorović (s loptou) dal druhý gól 8. Železničar 15 7 2 6 19 : 14 23 príležitosť mal Matijaše- Odžačanov v Novej Pazove 9. Odžaci (-3) 15 8 1 6 20 : 21 22 vić v 28. min., ale z desiaka Erića.

Na druhej strane tréner vić, Matijašević (Terzić), Galić, 10.

Mladost 15 6 4 5 22: 24 22 tich metrov prehodil prázdnu bránu, keďže brankár Trifunović Novopazovčanov Darko Tešović Ivelja (Baletić), Đorović 11. Radnički(NP) 15 6 1 8 18 : 22 19 Výsledky 15. kola: Borac – nepotrebne vybehol. Niekoľko bude musieť vynaložiť veľké úsi12. C. zvezda 15 3 4 8 17 : 29 13 veľmi slabých pokusov domá- lie, aby mladé mužstvo pripravil Bečej 1 : 2, Dunav – Omladinac 15 2 5 8 14 : 26 11 cich futbalistov pevná obrana tak fyzicky, ako aj psychicky pre 1 : 1, Železničar – Radnički 13. Bačka významné jarné skúšky.

(Z) 4 : 1, C. zvezda – Bratstvo 14. Dunav 15 2 4 9 16 : 28 10 Odžačanov ľahko odčinila.

ODŽACI: Ićitović, Pronek, Ve- 1 : 1, Mladost – Dinamo 2 : 1, 15. Radnički (Š) 15 3 0 12 12 : 46 9 Druhý polčas bol omnoho zaujímavejší už i preto, že uzimení selinović, Adamović, Zgonja- Radnički (NP) – Odžaci 1 : 2, 16. Radnički(SM) 15 0 2 13 8 : 28 2 diváci videli až tri góly. Najprv nin (Kostić), Slavuljica, Tutnje- Radnički (Š) – Cement 1 : 0, sa v 70. min. presadil najlepší strelec hostí a prvý hráč tohto zápasu Mladen Galić, keď vbehol do trestného územia a popod vybiehajúceho brankára Trifunovića presne mieril – 0 : 1. RADNIČKI (Š) – CEMENT 1 : 0 (0 : 0) Odžačanom víťazstvo zabezpečil kapitán Marko Đorović, keď v 80. Lazar Pavković stvám Dunava, Bačky 1901 min. po odcentrovanej lopte a novosadskej C. zvezdy, ktoré z voľného kopu hlavou rozvlnil utbalistom Radničkého, majú od jeden po tri body sieť brány Trifunovića – 0 : 2. v ktorom nehrá ani jeden viac. Táto jeseň bola jedna Radovali sa potom aj domáci hráč zo Šídu, sa nejako z najneúspešnejších v dejinách v poslednej 90. min., keď Čeprnja podarilo nazbierať deväť šídskeho futbalu! z osemnástich metrov prekva- bodov tejto jesene. Na rozZápas v Šíde viedol rozhodpil brankára hostí Ićitovića, ale lúčku so 150 najvernejšími ca Rilak z Inđije, ktorý žltými času pre domácich na záchranu fanúšikmi domáci prekonali kartami potrestal Mitrovića aspoň bodu viac nebolo. beočínsky Cement. a Gudana (Radnički), resp.

Rozhodca Dragan Arsić z NoDomáci museli dať gól už Lončara, Pavlovića a Velemivého Sadu žltými kartami po- v prvom polčase, ale sa na ra (Cement). trestal Cvetkovića (Radnički), to čakalo až do 82. min., keď RADNIČKI: Mitrović, Čavić, Adamovića a Tutnjevića (Odžaci). Manojlović prekonal branKočijašević, Gardić, Jevtić, Nevedno, čo od týchto dvoch kára Cementa Romića. Po Drča, Vidović, Gudan (Urošemužstiev môžeme očakávať desiatich prehrách za sebou vić), Manojlović, Dmitrović, v jarnej odvete. To zvlášť platí šídske mužstvo z posledných Ćirić pre Odžačanov, ktorí zostali bez piatich zápasov predsa tri dlhoročného dobrodinca Miloj- vyhralo a pripojilo sa k muž- Čisté konto: Nenad Mitrović (Radnički Šíd) Foto: J. Pucovský

Neúspešná jeseň

F

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

JAROSLAV PAP A JEHO NÁDHERNÝ SVET PRÍRODY

Jelene vodné Oto Filip

N

ielen napísané, ale aj nafotené zostáva. A nie vždy to musí byť na stránkach denníkov, ilustrovaných časopisov, magazínov... Rok a niečo po vyjdení knihy o Dunaji v susednom Chorvátsku Jaroslav Pap sa (spolu) autorsky podpísal aj pri ďalšom vydaní, ktoré uzrelo svetlo sveta tejto jesene v rakúskom nakladateľstve Österreichischer Jagd-und Fischerei-Verlag Viedeň. Druhým autorom monografie, ktorý v nej má neporovnateľne menej záberov, je jeho kolega po objektíve, tak isto milovník a fotograf prírody Christoph Burgstaller.

Len keď človek pozrie úchvatné zábery azda najväčšieho živočíšneho druhu žijúceho v dunajských luhoch, ktoré Jaroslav Pap nafotil pri Báčskom Monoštore, uvedomí si, že ani zďaleka nevieme, aké všetko prírodné krásy sú v podstate nie ani tak ďaleko, čosi nad sto kilometrov vzdialené od Nového Sadu.

Menovite v špeciálnej rezervácii prírody Gornje Podunavlje, ktorej hodnoty svet, ako zvyčajne a, žiaľ, objavil skôr od nás.

Nie náhodou, v približne 150-stranovej ilustrovanej publikácii sú okrem väčšinových záberov vodných jeleňov v rozličnom veku a v rôznych obdobiach roka aj snímky vtáctva, vody, stromov... Takáto príroda je totiž jedinečná, a preto si svedectvá o nej plne zaslúžia byť zachované aj v knižnej podobe.

Na otázku, či je ľahko alebo ťažko fotiť jeleňov, Pap odpovedá: „Iste to druhé. Hoci veľké, je to zviera plaché...“ Dokladuje to tým, že má veľmi citlivé vnemy. Inými slovami, aj uňho platí to, čo aj u mnohých ľudí: zvyk je železnou košeľou. Keď napríklad po čase akceptovalo, že ho v zime prichádzajú kŕmiť dve osoby: kočiš voza a kŕmič, nedôverčivo zareagovalo už na to, ak sa na voze ocitli traja ľudia. Čiže žiadne výkyvy z ustáleného poriadku vecí, žiaden veľký hluk... Jasné je, že si fotenie týchto krásnych zvierat a ich spolubývajúcich pri Dunaji vyžiadalo obrovské dávky trpezlivosti. Podstatné je ale to, že je konečný výsledok a zážitok ozaj prvotriedny. A natoľko pútavý a jasný, že predložené zábery fakt nepotrebujú žiadne popisy a podpisy...

Mužstvo MOMS Biele Blato – 11. miesto na 21. Matičnom turnaji vo Vojlovici 2017

Rade Đurić, Janko Poničan, Pavel Kalapiš, Denis Rác, Boris Goda (stoja zľava); Miroslav Hromčík, Boris Žižić, Adrijan Šofranko, Mário Paraľov, Csaba Kurunczi (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec