Hlas 23 2018

Prvá cena na 3 x Ď Vojlovičanom Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 9. 6. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4806/

23



Z obsahu

9. 6. 2018 | 23 /4806/

Ustanovujúca schôdza Sociálno-ekonomickej rady obce Báčska Palanka sa konala v piatok 1. júna. Bol pri nej aj predseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović, ktorý predtým navštívil aj prevádzku spoločnosti Nectar a hovoril aj s cestármi.

J. Bartoš

Uzávierka čísla: 6. 6. 2018

Fórum pre etnické vzťahy v spolupráci s Nadáciou pre otvorenú spoločnosť prezentoval koncom mája v belehradskom mediálnom stredisku Alternatívnu správu o ochrane práv národnostných menšín v Republike Srbsko. Ako v mene organizátorov podotkol Dr. Dušan Janjić, jej cieľom je prispieť k čím kvalitnejšej a účinnejšej realizácii Akčného plánu pre realizovanie práv národnostných menšín, schváleného Vládou Srbska začiatkom februára 2016.

O. Filip

V Kulpíne sa vo štvrtok 31. mája v organizácii Slovenského kultúrneho klubu roztočilo Srbsko-slovenské básnické kolo. Je to sľubné pokračovanie spolupráce Spolku slovenských spisovateľov z Bratislavy a Združenia spisovateľov Srbska z Belehradu, ktoré by sa v areáli kulpínskeho kaštieľa mohlo stať i tradičným.

A. Francistyová

Slávnostné ovzdušie bolo na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci v sobotu 2. júna na predmaturitnej zábave pre 52 maturantov, končiacich toto gymnázium v školskom roku 2017/2018.

J. Čiep

Kovačica bola v sobotu 2. júna hostiteľkou druhého ročníka Medzinárodných majstrovstiev vo varení a jedení bryndzových halušiek, v ktorých sa zúčastnilo 28 štvorčlenných kuchárskych družstiev z Vojvodiny a zo zahraničia. Bryndzovo-halušková fiesta prebiehala na nádvorí Miestneho spoločenstva, kde sa stretli početní domáci a cezpoľní návštevníci, milovníci tejto starodávnej slovenskej pochúťky. Na snímke je momentka zo štartu súťaže.

A. Chalupová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Museli zahynúť?

U

plynulo, hľa, temer celé storočie od ukončenia Prvej svetovej vojny, ktorá na jednej strane mala za následok rozklad Rakúsko-Uhorska a vznik nových štátov a na strane druhej ohromné straty na životoch a majetkoch zúčastnených asi 80 krajín. Zbavenie sa jarma nenávidenej monarchie malo vysokú cenu. Na ňu sa, žiaľ, akosi zabúda. Podobne, ako sa zabúda na to, ako sa začínajú a končia vojny. Nie div, že sa aj dejiny vojen opakujú.

V rokoch Prvej svetovej vojny do rakúsko-uhorskej armády bolo úhrnne mobilizovaných 450 000 až pol milióna Slovákov. Medzi viac než 37 miliónmi ľudí (vojakov i civilistov), ktorí z nej nevyviazli živí, bolo aj takmer 70 000 príslušníkov slovenského národa. Najviac ich zahynulo na začiatku vojny, kedy bojovali na východnom fronte. Neskoršie boli presunutí prevažne na územie Talianska. Pôvodne platili za zdatných bojovníkov, jednak preto, že sa bojovať muselo, jednak preto, lebo verili, že bojujú za správnu vec. Čím ďalej vojna trvala a podmienky, v akých žili sa zhoršovali, tým viacej sa ich zmocňovala nespokojnosť.

Najvypuklejšie sa nespokojnosť prejavila medzi vojakmi náhradného práporu Trenčianskeho 71. pešieho (slovenského) pluku, ktorý sa ocitol v srbskom Kragujevci.

Utvorili ho slovenskí vojaci, ktorí sa v apríli 1918 vrátili z ruského zajatia. Ich nádeje na rýchly odchod domov boli v kolízii so

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Juraj Bartoš

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

7 Ako sa bude volať Macedónsko?

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

zlým stravovaním a zlým zaobchádzaním zo strany nadradených. Stačila malá iskra a vzbĺkol plameň s tragickými následkami pre desiatky rodín. Skrat medzi vojakom Martinom Riljakom a rotmajstrom Antonom Bednárom vyústil v otvorenú vzburu početných vojakov, ktorí o niekoľko dní mali byť odšikovaní na južný front.

V podstate spontánna vzbura bola nad ránom 3. júna potlačená. Už 8. júna stanný súd vyriekol krutý ortieľ: z 81 obvinených vojakov, 44 bolo odsúdených na smrť zastrelením; mnohým súd vyrúbil dlhodobú väzbu.

Keď sa nikto zo 71. Trenčianskeho pluku neprihlásil do popravnej čaty, kockou do nej určili 80 mužov 71. bosenskohercegovinského pluku. Aby sa im práca lepšie darila, dobre ich nakŕmili a podgurážili alkoholom. Okolo tretej popoludní zazneli výstrely z pušiek. Ich odozvu počuť každého 8. júna v Slovenskom cintoríne na Stanovljanskom polji. Krv zastrelených slovenských vojakov nevysychá, do neba kričí o nezmysle vojen. Len keby jej hlas mal kto počuť... a vziať ho zodpovedne na vedomie, privinúť si ho k srdcu, ako si spomienku na svojich predkov, obete vojen, opatrujú ich potomkovia na celom svete.

S odvekou zamlčanou otázkou, či naskutku museli zahynúť...

12 Vyše 65 rokov dbá o čisté prostredie

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Dobrú úrodu môžu ohroziť vysoké teploty

33 Dva republikové vavríny v ten istý deň

39 Veľká radosť v Kysáči Autor titulnej fotografie: Anna Lešťanová

23 /4806/ 9. 6. 2018

3

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Štrajky

Skúsenosti a ponaučenia

Š

Oto Filip

Jasmina Pániková trajky v našej krajine nie sú žiadnou novinkou. Prirodzene, najviac sa nás dotkne hladovka, lebo vieme, že si tým osoba, ktorá štrajkuje, narúša zdravie.

Ako ultimátum pre mimoriadne voľby v dávnom roku 2011 pre hladovku sa rozhodol aj bývalý prezident Srbska, vtedajší predseda terajšej vládnucej strany. Avšak, na „prosbu“ patriarchu čelný človek pokrokárov po ôsmich dňoch prerušil štrajk, vyšiel z nemocnice, odišiel na liturgiu a pravdepodobne aj najesť sa.

Majiteľka a riaditeľka istej novosadskej televízie nemala také privilégium, aby ju patriarcha prišiel poprosiť o prerušenie hladovky. Na tento krok sa rozhodla pre zrušenie televízneho signálu a to najmä pre dlh, ktorý má táto televízia. Po deviatich dňoch, po stretnutí s predstaviteľmi ministerstva a iných inštitúcií, zodpovedných za rozhodnutie zrušiť signál, štrajk prerušila a povedala, že tým chcela poukázať na všeobecne zlé postavenie lokálnych médií, ktoré v najväčšej miere zapríčiňuje projektové financovanie, čiže rozdeľovanie peňazí na základe politickej príslušnosti. Iba na porovnanie, majiteľ denníka, ktorý „upozorňuje“ prezidenta, aby necestoval z krajiny, lebo sa chystá prevrat a na zozname porušovateľov novinárskeho kódexu sa jeho meno pravidelne uvádza, istotne nebude uvažovať o štrajku, keďže je jeho postavenie, vďaka úspešným konkurzom v početných obciach, zaručené.

V týchto dňoch svoju nespokojnosť vyjadrujú aj pestovatelia malín, ktorí zablokovali cesty. Ich štrajky sa, žiaľ, tradične opakujú z roka na rok a vždy je dôvodom na nespokojnosť výkupná cena malín, Ibaže, tentoraz nespokojnosť vyjadrila aj premiérka a ukázala kto je hlavný – budú sa správať ako ona povie, alebo niet rozhovoru! Vidno, že prvý premiérsky rok zvládla úspešne, aspoň keď ide o zdôrazňovanie svojej autority.

4

www.hl.rs

S

kúsenosti sú rôzne. Ktosi ale definoval, reálne a vtipne, skúsenosť ako čosi, čo človek získa krátko po tom, ako to práve potreboval. Nech to je akokoľvek, najmä v politike platí, že sa treba vedieť učiť a vyvodzovať poučenia zo všetkého, čo sa udialo.

Zo skúseností kladných a záporných, podnetných a znepokojujúcich, dlhých a krátkych. O to skôr, lebo je jasné, že sa niektoré z nich cyklicky opakujú.

Názorným príkladom toho je Kosovo, kde všetky doterajšie skúsenosti vyúsťujú do odkazu, že sa Priština nemieni posunúť ani o krok vpred smerom ku kompromisu v dialógu.

Kosovské zhromaždenie v pondelok odročilo naplánovanú rozpravu o vládnej platforme, stanovujúcu, že predseda dočasných kosovských inštitúcií Hashim Thaçi bude hlavným aktérom rokovaní v záverečnej fáze dialógu Belehradu s Prištinou. Proti tomu je opozícia, najmä najvplyvnejší opozičný Demokratický zväz Kosova, zastávajúci názor, že ide o zle prichystaný a neústavný dokument. Proti takejto role kosovského predáka, síce pre iný dôvod, je i Združenie rodín zavraždených a unesených z Kosova, ktoré v rámci vnútropolitického dialógu o južnej pokrajine, tlmočí názor, že bruselský dialóg treba zastaviť pre skutočnosť, že rokovania na albánskej strane vedú vojnoví zločinci.



Celý seriál každodenných útokov na Srbov a ich majetky na Kosmete, ktoré z fázy izolovaných incidentov už nadobudli podobu organizovaného teroru, neveští nič dobrého. To, že je ozaj málo príčin na optimizmus, badať aj zo slov hovorcu Európskej komisie Martina Ruisa, ktorý na otázku, či a kedy sa uskutoční nové kolo dialógu Belehradu a Prištiny odpovedal, že Brusel je v stálom kontakte s oboma stranami a že rozhovory medzi nimi budú pokračovať čím skôr, hneď ako to bude možné. Asi v snahe sondovať terén, kosovský premiér Ramush Haradinaj oznámil začiatkom júna, že by Priština, na odplatu za uznanie nezávislosti, súhlasila s pomierením sa s Belehradom. Možno je najvýstižnejším hodnotením všetkého, čo sa deje, vyhlásenie amerického veľvyslanca v Srbsku Kylea Scotta, že podľa toho, čo vidí, ešte stále je dlhá cesta po normalizáciu. Jasné je to aj na základe toho, čo kto doteraz zužitkoval z Bruselskej zmluvy a kto ju ako rešpektuje. O tento základný dokument normalizácie vzťahov záujem albánskej strany klesá priam závratnou rýchlosťou.

Možno to oceniť aj na základe jej postoja k vzniku a prípadným právomociam Spoločenstva srbských obcí, ktoré sú rovnako v nedohľadne ako aj pred rokom, dvoma, tromi. Teraz je najnovšou zámienkou stagnácie rokovaní energetika. A to v štýle: žiadaj všetko, aby si získal aspoň čosi.

Pri porozumení mocných a vplyvných sponzorov Prištiny to nie je až taká nemožná misia, ako sa na prvý pohľad zdá. Zvlášť pre horúce hlavy, ktoré čoraz nedvojzmyselnejšie upriamujú pohľady a skutky v smere plného presadenia sa aj na severe Kosova.

Azda jediná vec, kde dve strany majú ako-tak podobné názory, je misia EÚ – Eulex na Kosmete. Táto po desiatich rokoch pôsobenia bude od polovice júna hlavne mať len poradnú úlohu. Za desaťročie strovila okolo miliardy dolárov a za ten čas sa vonkoncom nepreslávila - nevyriešila medziiným ani masakre v Goraždevci či v Starom Grackom. Viacerí jej pracovníci neodolali korupcii, niektorí prenasledovali svedkov, iní falšovali dôkazy, ďalší, zvlášť obžalobcovia a sudcovia, skôr prijali lokálne spôsoby konania, než by uplatňovali právnické štandardy krajín, z ktorých prišli. Je to smutné, no Eulex v pamäti mnohých zostane zapísaný len ako svojrázny a zväčša neúspešný experiment. Ten sa nevydaril z jednoduchého dôvodu, že žiadna spravodlivosť nesmie byť selektívna, viac sa opierajúca o vlastný záujem, než o skutočnú, no cudziu pravdu. Čo zo všetkého uvedeného ale vyplýva? Že sa napriek početným kosmetským otrasom blíži čas, keď sa za najväčším tunajším problémom bude musieť položiť aká-taká bodka.

Inými slovami: zreferendieva sa. Čokoľvek to znamenalo a prinieslo.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PAVEL KOBLIŽKA, CHARGÉ D’ AFFAIRES VEĽVYSLANECTVA ČESKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Skvelé vzťahy Oto Filip Ako vnímate význam výročia, akým je storočnica vzniku Československa?

– Pre nás je dôležité vlastne to, že uvedené sté výročie vzniku môžeme oslavovať s našimi slovenskými priateľmi. Myslím si, že je to vynikajúci úspech po tom, ako sme sa rozdelili

Informačno-politický týždenník

veľmi priateľským spôsobom približne pred štvrťstoročím. Máme teda veľmi skvelé, priam vynikajúce vzťahy s partnermi v bývalom spoločnom štáte a môžeme to trošičku demonštrovať aj týmto spôsobom, akým je konferencia o histórii vzťahov medzi Československom a Juhosláviou. Je

to hlavná, prvá správa, ktorá z toho dôležitého výročia vyplýva. Sme radi, že aj Slovensko sa hlási k tomu výročiu, ktoré je zásadné pre nás ako Českú republiku, pretože my ho vnímame ako začiatok novodobej štátnosti.

K odkazu 28. októbra 1918 sa opravdu hlásime s plným entuziazmom. Čo znamená, že celý tento rok prebehne v znamení spoločných osláv stého výročia Československa, čo nás napĺňa veľmi veľkým uspokojením.

• TÝŽDEŇ •

PREDSEDA VLÁDY APV IGOR MIROVIĆ V BÁČSKEJ PALANKE

Zrekonštruujú cestu Begeč – Báčska Palanka?

Juraj Bartoš

P

redseda vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Igor Mirović pobudol na návšteve Báčskej Palanky v piatok 1. júna. Vykonal obchôdzku spoločnosti Nectar, zúčastnil sa ustanovujúcej schôdze Sociálno-ekonomickej rady obce Báčska Palanka v zasadačke lokálnej samosprávy, pri ktorej boli aj podnikatelia z územia tejto obce. Predtým sa pristavil pri cestároch, ktorí opravujú vozovku medzi Futogom a Begečom.

Spolu s primátorom Báčskej Palanky Branislavom Šušnicom si obzrel aj záverečnú prácu na rekonštrukcii cesty vedúcej z Mladenova po hranicu s obcou Báč dĺžky 2 kilometre.

Po obhliadke prevádzky spoločnosti Nectar, ktorá sa zaoberá výrobou ovocných štiav (predáva ich do vyše 50 krajín), okrem hlavy vojvodinskej vlády vyhlášku pre médiá poskytol predseda obce Báčska Palanka Branislav Šušnica, ako i podpredseda spoločnosti Nectar Čedo Praška.

Vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny bude iniciovať vypracovanie projektu a realizáciu rekonštrukcie cesty od Begeča do Báčskej Palanky, vyhlásil Igor Mirović. K tejto téme sa vraj už na jeseň vyjadria vlády Vojvodiny a Srbska na spoločnej schôdzi. Mirović uviedol aj dôvody na prepotrebnú revitalizáciu spomenutej vozovky: „Spoločnosti, ktoré tu podnikajú, majú ohromné množstvá tovaru, ktorý potrebujú prepraviť do iných častí Srbska a sveta.“ Podľa jeho názoru „Báčska Palanka je vyvinutá obec, ale nie v takom rozsahu, že nepotrebuje pomoc pokrajinskej vlády.“ Vláda APV jej pomôže, s cieľom podpory ďalšieho zamestnávania – aj prostredníctvom Rozvojovej agentúry Vojvodiny, ktorej pôsobenie na pôde zhromaždenia obce ozrejmil jej riaditeľ Nikola Žeželj. Mirović záverom pripomenul: „Vo Vojvodine aj inak máme najväčší rast zamestnanosti, máme veľmi dobré ekonomické ukazovatele a časť zásluh za to patrí aj pokrajinskej vláde, lebo peniaze

Igor Mirović (v strede) Branislav Šušnica (vpravo) a Čedo Praška z rozpočtu počas posledných dvoch rokov usmerňovala predovšetkým na ekonomický rozvoj.“ Ako povedal Čedo Praška, Nectar nielenže vlastní plantáže marhúľ, jabloní, broskýň a višieň, ale má aj približne 1000 priamych a zo 10 000

nepriamych kooperantov a tak podporuje produkciu ovocia v krajine: „Dopestujeme najviac ovocia v Srbsku; jednu časť spracúvame sami, ďalšiu, dokonca väčšiu, vyvážame na trhy s vyššími nárokmi – do krajín Európskej únie a Ruska.“

BELEHRAD BOL HOSTITEĽOM 7. EURÓPSKEHO ZJAZDU OSÔB S INVALIDITOU

Aby človek človeku bol anjelom Oto Filip

lehrade bolo: Človek je človeku anjelom. Základnou náplňou ve desaťročia po vzniku prvé- zjazdu bolo posilnenie postaveho zjazdu zdravotne znevý- nia osôb s invaliditou a poruchami hodnených osôb s názvom v rozvoji s cieľom, aby sa stali proŽiť v stretnutí (Living in the Encoun- duktívnejšími a samostatnejšími aktérmi spoločter), ktorý sa v roku 1998 nosti. O tom sa konal v Berlíne, Belehrad rokovalo najmä sa prvýkrát v dejinách na piatkovom stal hostiteľom podujapaneli Inklúzia tia uvedeného druhu. na trhu práce Prebiehalo od 31. mája – čo ju brzdí? do 3. júna a zoskupilo Riaditeľ Štátnej približne štyristo účastníslužby pre zakov z jedenástich štátov: mestnávanie Nemecka, Švajčiarska, Zoran MartinoRakúska, Talianska, Belvić uviedol na gicka, Holandska, Franňom, že je vlani cúzska, Ruska, Veľkej Brizamestnaných tánie, Slovinska a Srbska. Thomas Kraus 6 500 osôb s inNa začiatku existencie, spomínaný kongres sa pred- validitou, ktoré boli na súpiskách nostne venoval spoločenskému uvedenej služby. Takisto údaj, že postaveniu osôb s invaliditou. táto disponuje rozpočtom v sume Neskoršie sa ohniskom záujmu 550 miliónov dinárov, čo je veľmi stal rozvoj medziľudských vzťahov významné z aspektu podpory medzi jeho samotnými účastník- približne 15 500 osôb s invalidimi. Prvým heslom uplynulého tou, ktoré sú v tejto chvíli v jej viacdňového snemovania v Be- evidencii.

D

• TÝŽDEŇ •

Na otázku prečo je práve Be- prednášok, pestrého kultúrnolehrad zvolený za hostiteľa, zakla- -umeleckého programu, umelecdateľ zjazdu, nemecký sociológ kých a remeselných dielní, Balkán Thomas Kraus vysvetľuje, že ide party, degustovania lokálnych o metropolu, ktorá v posledných špecialít, objavovania kultúrnych desaťročiach zažila najťažšie ob- krás Belehradu. dobie vo svojich Povereníčka pre ronovších dejinách. dovú rovnosť Brankica Jej jazvy sú ešte Jankovićová vyhlásila, stále badateľné a je že je hrdá na to, že sa živým a prístupným Belehrad ocitol na zomestom, v ktorom zname miest, akými sú sa dá dosť toho i Berlín, Praha, Viedeň, naučiť o krajine Brusel a iné, ktoré si s nadbytkom dejín uvedomujú význam na jeden štvorcový uvedených podujatí. kilometer a jej ľude.

– Mali sme možZjazd, ktorý si zanosť prezentovať kladá na promócii iným častiam Európy mieru a spolupráce naše kultúrne poklaako na ideáloch, kto- Brankica Jankovićová dy prostredníctvom ré možno dosiahnuť rôznych výletov, kulv celej Európe, tak aj na stanovisku, túrno-umeleckých programov že osoby s invaliditou nie sú len a dielní – podotkla. A tiež ukázať užívateľmi cudzej pomoci, ale aj i našu ozajstnú tvár a (po)hosľuďmi schopnými a posmelený- tinnosť a pritom odstrániť aspoň mi prebrať aktívne spoločenské niekoľko predsudkov zaťažujúcich úlohy, mal ozaj rozmanitý obsah. každú spoločnosť, vrátane našej.

Pozostával z viacerých panelov, 23 /4806/ 9. 6. 2018

5

Týždeň K ALTERNATÍVNEJ SPRÁVE O OCHRANE PRÁV NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V SRBSKU (1)

Tézy a syntézy

vysvetlil mylnou tézou moci, že sa riešením statusu Kosova ukončí proces eurointegrácie. elkom oprávNazdáva sa, že sa vedenie štánene možno tu kvôli tomu nevenuje iným skonštato dôležitým témam, ako je postavať, že v oblasti venie národnostných menšín. týkajúcej sa práv A keď sa aj venuje, robí to neraz národnostných na základe názorov a nárokov menšín, istý čas členov Európskej únie, menej vládlo ticho. Aspodľa skutočných potrieb ľudí poň vo verejnosžijúcich v Srbsku. Vo svojom ti. Preťali ho pár obracaní sa účastníkom prezenudalostí, ktoré sa tácie uviedol, že jeho jediným stali pred niekoľ- Organizátori hovorili o viacerých aspektoch odporúčaním adresovaným kými dňami. Totiž, menšinovej politiky ľuďom v čele štátu je, aby kominister štátnej nečne začali robiť správy a lokálnej samosprávy tak vo verejnom svoje, keď ide o náBranko Ružić 1. júna podotkol, úseku, ako aj vo rodnostné menšiny. že vláda Srbska stanovila Návrh verejných podniUž aj preto, lebo zákona o zmenách a doplnkoch koch.

Prvá osobnosť je jasné, že ochrana Zákona o národnostných rapráv ich príslušníkov, dách národnostných menšín, a zakladateľ Fóra ako aj adekvátne natlmočiac pritom očakávanie, že pre etnické vzťaplnenie integračnej sa uvedený dokument onedlho hy D r. D uš an menšinovej politiky ocitne pred poslancami repub- Janjić na začiatmajú mimoriadny likového parlamentu. Podľa ku prezentácie význam pre napreneho, cieľom zákona je zveľa- podotkol, že Srbdovanie reforiem diť prácu národnostných rád sko naliehavo poa demokratizáciu národnostných menšín, zvlášť trebuje ústavné Srbska. Pritom sú aj jasnejšie definovať a zladiť ich zmeny. Mieni, že dôležitým ukazooprávnenia, zmenšiť nadmernú je príčinou ťažvateľom pokroku politizáciu a zabezpečiť lepšiu kého postavenia Bez veľkého záujmu o významnú problematiku na ceste k členstvu transparentnosť ich financo- menšín v Srbsku vania. Uviedol, že sa chystajú nekvalitný ústavný zákon, ako aj ktoré neústavné rozhodnutia. v Európskej únii.

(V budúcom čísle: aj iné zákony, ktoré zlepšia re- činnosť samotného Ústavného Skutočnosť, že sa menšinám súdu, ktorý aj sám vynáša nie- nevenuje dostatočná pozornosť O ústavnom rámci a zákonoch) alizovanie práv menšín.

O právach menšín, o tom, kde sú a čo podnikať, aby sa napĺňali lepšie, debatovalo sa na KRÁTKE SPRÁVY sklonku mája aj v belehradskom mediálnom stredisku pri preBáčska Topola, Mali Iđoš, Odža- zentácia Obce Báčsky Petrovec, zentovaní Alternatívnej správy ci, Kula, ako aj z Pokrajinského akvaparku Petroland a Turiso ochrane práv národnostných ústavu pre sociálnu ochranu. V tickej organizácie Obce Báčsky Medzinárodný deň rodiny. menšín v Republike Srbsku. Pubdiskusii uzavreli, že stúpa počet Petrovec, ktorú zorganizovali Stredisko pre sociálnu prácu likáciu prichystal Fórum pre rizikových a komplikovaných v spolupráci s Vladanom TaObce Báčsky Petrovec z prílerozvodov, najmä z hľadiska po- dićom, generálnym konzulom etnické vzťahy v spolupráci žitosti 15. mája – Medzinárods Nadáciou pre otvorenú spo- ného dňa rodiny usporiadalo stavenia detí a partnerského / Republiky Srbsko v Temešváločnosť s cieľom prispieť k čím okrúhly stôl na tému Výkon rodičovského vzťahu. Uznali ri. Na stánku boli prezentovakvalitnejšej realizácii Akčného rodičovských práv v súdnom aj potrebu preventívnej práce né turistické potenciály Obce plánu pre realizovanie práv ná- konaní a úloha dozorného orgá- s rodinami prostredníctvom Báčsky Petrovec a ochutnávka rodnostných menšín. V prvom nu. Prezentáciu na danú tému rozvoja príslušných služieb v rôznych špecialít. V mestskej rade prostredníctvom rozboru pripravila sociálna pracovníč- miestnej komunite zameraných radnici usporiadali prijatie, kde dosiahnutého v prístupovej ka strediska Janja Bartošová. na posilnenie a udržanie rodiny. delegáciu Obce Báčsky Petrovec v čele s predsedom obce kapitole číslo 23, konkrétne vo Účastníci okrúhleho stola boli x x x Srđanom Simićom prijal Jonus sfére použitia jazyka a písma členovia orgánov dohľadu (suNasleu, námestník primátora menšín, demokratickej partici- pervízori) zo stredísk sociálnej Prezentácia v Rumunsku. Temešváru. práce z obcí Subotica, Nový Sad, pácie, ako aj adekvátneho zaV stredu 16. mája v Temešvári stúpenia príslušníkov menšín, Apatin, Báč, Vrbas, Srbobran, v Rumunsku bola spoločná preJ. Č-p Oto Filip

C

Báčsky Petrovec

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

BALKÁNSKYMI CHODNÍČKAMI

Ako sa bude volať Macedónsko?

Juraj Bartoš

K

eď pred necelými d vomi t ý ždňami macedónska televízia Telma oznámila, že nové pomenovanie terajšej Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko najpravdepodobnejšie bude znieť Republika Severna Makedonija (po slovensky: Republika Severné Macedónsko, či Severná macedónska republika), zdalo sa, že sa čoskoro ukončí spor medzi Aténami a Skopje, pretrvávajúci celé štvrťstoročie. Na tomto variante názvu sa údajne premiéri Macedónska a Grécka Zoran Zaev a Alexis Tsipras uzhodli – v telefonickom rozhovore. Macedónsky parlament Zdá sa ale, že telefonické spojenie nebolo práve najAko je známe, Macedónsko v lepšie. Aspoň tomu navráva správa portálu srbijadanas.com novembri roku 1991 vyhlásilo z 1. júna. Vraj grécka tlač uvá- samostatnosť pod názvom Madza, že nové meno Macedón- cedónska republika (Republika ska bude Kruševská republika. Makedonija) a roku 1993 bolo Hoci „je aj naďalej v hre návrh prijaté do Organizácie sposprostredkovateľa Spojených jených národov s dočasným národov Mathewa Nimetza, názvom Bývalá juhoslovanská aby pri názve Macedónsko stálo republika Macedónsko. Grécko prídavné meno Severné, Nové, alebo Horné.“ V tej istej správe sa uvádza: „Macedónske médiá tvrdia, že ich šéf diplomacie Nikola Dimitrov zavrhol návrh, aby nové pomenovanie obsahovalo pojem Kruševa podľa Kruševskej republiky, ktorá existovala počas Ilindenského povstania proti Turkom roku 1903, pokým grécka strana údajne neprijala macedónsky návrh, aby nový názov znel Republika Ilindenské Macedónsko.” Mimochodom, Macedónsko vo februári vyrukovalo až so štyrmi možnosťami na jeho budúce pomenovanie: Republika Severné Macedónsko, Republika Horné Macedónsko, Republika Vardarské Macedónsko a Republika Macedónsko (Skopje). Aténam však ani jedno Nikola Petkov nebolo po vôli...

brzdí vstup BJRM do NATO a Európskej únie a trvá na zmene názvu Macedónska. Integráciu Macedónska podmieňuje podpísaním zmluvy o novom názve, ktorý má obsiahnuť geografický pojem alebo časovú hodnotu, respektíve polohu. Odôvodňuje to potrebou predísť prípadným

územným nárokom Macedónska na rovnomennú oblasť na severe Grécka.

Zdalo sa, že sa veci začali vyvíjať sľubne, keď vo februári na skopskom letisku odstránili tabuľu s menom Aleksandra Macedónskeho a nahradili ju novou, na ktorej sa uvádzalo: Medzinárodné letisko Skopje.

Hneď na to Aleksander Macedónsky „zmizol“ aj z tabúľ povedľa diaľníc niekdajšej najjužnejšej juhoslovanskej republiky. Na nich tiež pribudol nový názov: Priateľstvo.

Lenže... chodiť balkánskymi chodníčkami nie je práve med lízať. K zmene názvu BJRM sú potrebné aj zmeny Ústavy macedónskeho štátu. S ohľadom na tvrdé stanovisko opozície, aktuálna macedónska vláda sa bude musieť riadne obracať, aby definitívne rozlúskla tvrdý oriešok, v ktorom je ukrytý budúci názov štátu. O to skorej, že jej do plachiet na ceste do NATO a EÚ susedné Grécko fúka – z opačnej strany.

Iný uhol reality

• TÝŽDEŇ •

23 /4806/ 9. 6. 2018

7

Ľudia a udalosti NOSITELIA CENY HOSPODÁRSKEJ KOMORY VOJVODINY (5): MIROLJUB KRŠANIN, TEHNOMARKET PANČEVO

Začínali sme ako rodinná spoločnosť

Oto Filip

spoločnosťou. Musím povedať, že som mal to šťastie, že sa už na štarte niekoľko veľmi dobrých inžinierov zapojilo do nášho projektu. Objavili sme príležitosť plne sa angažovať v rozvoji nových technológií a pre-

P

odľa Hospodárskej komory Vojvodiny najúspešnejším podnikateľom v pokrajine, teda nositeľom výročnej ceny v kategórii jednotlivcov je šéf rady riaditeľov pančevského podniku Tehnomarket Miroljub Kršanin. Čo všetko mu priniesol uvedený úspech a koľko námahy ho to stálo, vie azda najlepšie on sám. A keďže sa každá, akokoľvek dlhá cesta začína prvým krokom, ani tá jeho nebola výnimkou.

Spoločnosť, v čele ktorej Miroljub Kršanin (v strede) po prebratí je, vznikla v roku 1990, vzácneho uznania keď sa Miroljub Kršanin, v tom čase vedúci Konštrukčného sadiť ich na trhu – vraví riaditeľ byra továrne Utva, rozhodol spolu Kršanin. s bratom Dragoljubom vyskúšať Využívajúc široké odborné vedov súkromných vodách: mosti, sústredil sa na rozvoj prvých – Od samotného začiatku Te- vlastných systémov fasád, ako aj hnomarket bol vlastne rodinnou hliníkových okien a dverí, nielen

NA AUTOBUSOVEJ STANICI V STAREJ PAZOVE

Odstránili prekážku na získanie licencie Anna Lešťanová

V

Dopravom podniku Lasta Belehrad pôsobí aj šesť profitných organizácií a jednou z nich je PO Srem, ktorá sa zaoberá prepravou cestujúcich v rámci troch pracovných jednotiek – Stará Pazova, Inđija a Titel. Autobusová stanica Lasta v Starej Pazove s 233 autobusovými odchodmi denne, 45 profesionálnymi šoférmi a 59 autobusmi nedostala licenciu potrebnú na poskytovanie staničných služieb. Príčinou toho je neadekvátny priestor na perónoch, ktorý sa vzťahuje na výšku prístrešku.

S cieľom odstrániť uvedené prekážky a získať licenciu, prednedávnom na autobusovej stanici prebiehali intenzívne práce, ktoré umožnia vstup dvojposchodových

8

www.hl.rs

autobusov na prvé tri nástupištia.

Ako oznámili z autobusovej stanice Stará Pazova, hodnota týchto prác je okolo 500-tisíc diná-

na území Srbska, ale aj na priestoroch niekdajšej Juhoslávie. Stali sa z nich značky uznávané natoľko, že Tehnomarket ani dnes, necelé tri desaťročia od založenia, nedováža potrebné sústavy z cudziny. V prvom rade sa totiž sústreďuje na rozvoj tých svojich.

Na ozrejmenie toho, čo možno považovať za predpoklad úspechu Miroljub vraví: – V psychologickom profile každej osoby, ako aj spoločnosti, nájdete rôzne komponenty. Za jednu z najdôležitejších by som označil to podnikateľské prianie spieť stále k čomusi súčasnému a modernému, skúšať nové veci, posúvať existujúce hranice. Na základe toho, že sa naše idey vždy líšili od iných, aktuálne platných v okolí, dostali sme sa napríklad k nápadu kúpiť jednu fabriku v západnej Európe, demontovať ju a znovu nainštalovať ju Ministerstvo stavebníctva, dopravy a infraštrukúry. V súlade so zákonnými ustanoveniami, všetky autobusové stanice v Srbsku si mali do konca februára zabezpečiť licenciu na poskytovanie staničných služieb, lebo v opačnom autobusová stanica sa stane iba autobusovou zastávkou.

Autobusová stanica v Starej Pazove bola kompeletne renovovaná v roku 2012 a jediným jej nedostatkom v procese získavania licencie bol neadekvátny priestor

Na prvých troch nástupištiach zabezpečili predpísanú výšku prístrešku

rov a po ich ukončení sa vytvorili podmienky na získanie licencie na poskytovanie staničných služieb.

Autobusová stanica v Inđiji túto licenciu už dostala a poskytuje

Informačno-politický týždenník

na nástupištiach, čiže výška prístrešku.

Licenciu s poradovým číslom 1 dostala inak autobusová stanica vo Vrnjačkej Banji.

v Srbsku. S cieľom vyrábať rôzne hliníkové profily na rozmanité účely: pre architektúru, stavebníctvo, elektroniku, dopravu, infraštruktúru...

Produkcia profilov zostáva teda naďalej základnou činnosťou pančevskej spoločnosti. Keďže sa jej tunajší trh stal úzkym, badateľne a rýchlo sa etabluje i v zahraničí.

Rečou praxe to znamená, že sa mnohé produkty Tehnomarketu už stali súčasťou viacerých reprezentačných objektov vo svete: synagógy v New Yorku, Eko banky v Ghane, považovanej za jeden z najkrajších objektov v celej Afrike, štadiónu Zenita v Sankt Petersburgu, kde sa v tomto roku budú hrať zápasy Majstorstiev sveta vo futbale. Túto stručnú skicu úspešného podnikania Miroljub Kršanin uzavrel slovami: – Podnikateľské aktivity máme už v tridsiatichštyroch štátoch sveta. No na tom sa nezastavíme. Dúfame, že do tohto nášho zoznamu pribudne onedlho aj Austrália. Základom toho je, že budúcnosť spoločnosti vidím v ďalšom rozvoji vlastných nových technológií, ako aj vo výmene súčasných poznatkov s inými tak, ako je to príznačné pre dnešok: virtuálne a informaticky.

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Finančná podpora cirkevných zborov. Obecná rada Šíd 9. mája rozhodovala o projektoch cirkevných zborov z územia obce, ktoré sa uchádzali o finančnú pomoc na činnosť v bežnom roku. Na tieto účely Zhromaždenie obce Šíd na rok 2018 vyčlenilo úhrnne 2 830 000 din. Svoje projekty Obecnej rade doručili aj štyri cirkevné zbory Slovenskej evanjelickej cirkvi z územia Šídskej obce, pri čom cirkevné zbory zo Šídu a Erdevíka dostali po 80 000 din, zbor z Višnjićeva dostal 60 000 din a zbor z Bingule 50 000 din. Tieto finančné prostriedky predstavujú pozoruhodnú finančnú podporu práce cirkevných zborov v bežnom roku.

St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STREDISKO PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE BÁČSKY PETROVEC

Zviditeľniť neviditeľných Jaroslav Čiep

S

tredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec v utorok 29. mája usporiadalo konferenciu s názvom Keď sa neviditeľní zviditeľnia - spolupráca stredísk pre sociálnu prácu a inštitúcií pre mentálne/psychicky chorých. Na odbornom stretnutí v Loveckom dome Lesík v Báčskom Petrovci sa stretli odborníci z obcí Báčsky Petrovec, Báčska Palanka a Báč, profesionálny personál Domova pre duševne chorých v Čurugu, Domova 1. októbra v Starom Leci, Domova pre dospelých sv. Vasilija Čudotvorca v Novom Bečeji, Domova vo Veterniku, Domova pre osoby s mentálnym postihnutím Otthon a Domova pre seniorov v Apatine.

Zúčastnili sa takisto užívatelia, resp. obyvatelia týchto domovov a ich príbuzní. Na stretnutí sa primeranými slovami prihovorili

Zručnosti a aktivity duševne chorých a ubytovaných v špecializovaných domovoch treba primerane zviditeľniť

námestník ministra pre sociálnu starostlivosť Predrag Radović a poradkyne v Pokrajinskom ústave pre sociálnu starostlivosť Maja Dumnićová a Anđelija Đolovićová.

Takéto stretnutia, ako nám to potvrdila riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Báčsky Petrovec Biljana Drakulićová, sa v petrovskom prostredí pravidelne usporadúvajú už niekoľko rokov a

ADAPTÁCIA STRECHY NA BUDOVE SKOS ERDEVÍK

Najkritickejšia časť realizovaná Danuška Berediová

S

prvými júnovými dňami sa skončila prvá fáza rekonštrukcie budovy Slovenského kultúrno-osvetového spolku v Erdevíku. Vybudovaná je nová strešná konštrukcia, vymenené sú škridlice a boli vykonané klampiarske práce. Týmto je realizovaná najkritickejšia časť rekonštrukcie.

Budova pre spolok bola kúpená v roku 1931 a dodnes je majetkom erdevíckych Slovákov a miestom, kde sa zoskupujú. O budovu sa vždy staral Slovenský čítací spolok, resp. SKOS Erdevík.

Posledná rekonštrukcia siene, ktorá bola dobudovaná v roku 1954, bola v roku 1980. Strecha • ĽUDIA A UDALOSTI •

na sieni bola v takom stave, že si už vyžadovala výmenu, na čo upozornili aj inšpekčné služby, takže sa pristúpilo k písaniu projektu. Prostriedky na rekonštrukciu zabezpečili NRSNM a Obec

v uvedených sociálnych zariadeniach sa starajú o zo 20 duševne postihnutých pôvodom z Báčskopetrovskej obce. Toto bolo už štvrté stretnutie v Petrovci. „Témy, ktoré sme prerokovali na schôdzi, boli spolupráca stredísk a inštitúcií na ubytovanie užívateľov; zveľadenie tejto spolupráce v prospech užívateľov. Tiež sa hovorilo o význame ergoterapie v

práci s užívateľmi ubytovanými v ústavoch sociálnej starostlivosti, o význame, kultivácii a oživení tradícií, zvykov, o národnej a kultúrnej identite užívateľov služieb, o určitých reformných požiadavkach. O týchto témach hovorili odborníci Strediska v Petrovci: psychologička Milka Grbićová, sociálna pracovníčka Janja Bartošová, pedagogička Valéria Potfajová-Fabianová, riaditeľka a psychologička Biljana Drakulićová, sociálne pracovníčky z Čurugu Marijana Ristićová a Anđelka Prvulovićová a poradkyňa sociálnej ochrany Anđelka Đolovićová,“ – povedala nám riaditeľka Drakulićová a dodala: „Užívatelia služieb týchto inštitúcií s podporou a usmerňovaním svojich terapeutov a inštruktorov boli aj pracovne aktívni. Výsledky ich práce si inštitúcie vymenili navzájom. Jedným z ústredných bodov stretnutia bola družba s príbuznými a priateľmi. Niektorí navštívili svoje domácnosti, susedov, hroby milovaných. Stretnutie sa ukončilo spoločným obedom a občerstvením, pri družbe a evokovaní spomienok.“

Šíd. Celková suma projektu je okolo 3,5 milióna dinárov a prvá, práve realizovaná fáza stála približne 1,6 miliónov dinárov. V druhej f á z e re k o n štrukcie plá- Aj inšpekčné služby upozornili na nujú vymeniť nebezpečenstvo schátralej strechy okná a obnoviť fasádu na budove. V poslednej financovať z prostriedkov SKOS časti sa plánujú práce vo vnútri a z dobrovoľných príspevkov. budovy, teda líčenie, čo sa bude OPRAVUJÚ KOSTOL. V Silbaši pokračujú práce na rekonštrukcii a oprave slovenského evanjelického kostola.

Usilovní členovia cirkevného zboru v predchádzajúcom období zariadili interiér kostola. V súčasnosti práce na rekonštrukcii kostolnej veže vykonávaju robotníci podniku Slovan zo Selenče.

Finančné prostriedky potrebné na tieto rozsiahle práce zabezpečili Obec Báčska Palanka a silbašskí cirkevníci.

R. K. 23 /4806/ 9. 6. 2018

9

Ľudia a udalosti ZO SNEMOVANIA KOVAČICKÝCH HASIČOV

Požiarnictvo ako vášeň a životný štýl Anička Chalupová

Č

lenovia Dobrovoľného hasičského spolku v Kovačici usporiadali v sobotu 2. júna výročnú schôdzu, na ktorej podali správu o práci v uplynulom období a navrhli akcie, ktoré plánujú realizovať v aktuálnom roku.

Okrem členov a podporovateľov DHS na výročnom snemovaní sa zúčastnili aj hostia, predstavitelia dobrovoľných požiarnických spolkov nielen z Kovačickej obce, ale aj z Kysáča, Pivnice, Kaća a zo Slovenska, z bratislavskej mestskej časti Ružinov, s ktorými kovačickí hasiči spolupracujú už takmer dve desaťročia.

Výročnú schôdzu otvoril Pavel Toman, jeden z najstarších kovačických požiarnikov, a viedol ju Ján Pavlík, predseda DHS. Správu o práci požiarnickej jednotky podal veliteľ Martin Košút, ktorý s nadšením vyzdvihol,

Družba medzi kovačickými a bratislavskými hasičmi trvá už takmer dve desaťročia že kovačickí požiarnici, okrem pravidelných akcií, v uplynulom roku, našťastie, mali menej práce s požiarmi - zasiahli iba raz. V štyroch pracovných akciách sa im podarilo upraviť miestnosti, vežu a nádvorie spolku.

Vo finančnej správe Vladimír

Maďarev, tajomník spolku, podotkol, že kovačický DHS napriek neblahej finančnej situácii, aká vládne vo všetkých hasičských spolkoch, hospodáril pozitívne. Žiadnu pripomienku na doterajšiu činnosť vedenia spolku nemal ani Želimír Bolerác, predseda

Dozornej rady DHS. Okrem pravidelných tradičných akcií hlavným cieľom spolku v aktuálnom roku bude zdokonaliť preventívnu činnosť a prispieť k rozvoju protipožiarnej kultúry, akcieschopnosti zásahových hasičských jednotiek, popularizácii požiarnictva, najmä medzi dorastom, ktorého je, žiaľ, ako zdôraznil predseda DHS Pavlík, čoraz menej. Činnosť spolku bude aj tohto roku zameraná na preventívnu protipožiarnu kontrolu hasiacich prístrojov a poľnohospodárskej mechanizácie, ktorá bude zapojená do tohtoročnej žatvy.

V záverečnej časti výročného snemovania vedenie DHS Kovačica odovzdalo darčeky hosťom zo Slovenska Dušanovi Pekárovi, starostovi mestskej časti RužinovBratislava, Marjanovi Gajdošovi, jeho zástupcovi, a obecnému hasičskému zboru Prievoz – Ružinov – Bratislava.

STARÁ PAZOVA

Záverečný program škôlkarov Anna Lešťanova

V

staropazovskej divadelnej sále v utorok 5. júna sa konal záverečný program najstarších detských skupín Predškolskej ustanovizne Poletarac.

I tentoraz divadelná sála bola primalá pre veľký počet divákov, medzi ktorými boli hostia a priatelia ustanovizne, rodičia a starí rodičia detí. Utorkový program otvorili členovia detského chóSkupina detí vychovávateľky Anny Lešťanovej ru Poletarca a vystúpili aj malí divadelníci z objektu v Novej Poletarac. Týmto záve- monovićová. Deti z polodenného Pazove s predstavením Mrav rečným programom sa pobytu v čele s vychovávateľkou dobra srca, s ktorým zvíťazili na so škôlkou rozlúčila 45. Annou Lešťanovou sa tentoraz tohtoročnej detskej divadelnej generácia pazovských so škôlkou rozlúčili tancami a prehliadke detí Sriemu v Šíde. známymi slovenskými piesňami. ratolestí.

Pazovskí škôlkari sa azda tým Pazovskí škôlkari s vychovávateľkami Osobitnými bodmi sa Obecentstvo nešetrilo svoje dlane najkrajším spôsobom – pies- Olinkou Stojancovou a Annamáriou v programe predstavili a búrlivým potleskom odmenilo ňou, tancom, divadlom, rozlúčili Simonovićovou aj deti zo slovenských každú z deviatich skupín detí so svojimi vychovávateľkami skupín. Deti z celoden- za skvelý výkon v záverečnom a ustanovizňou Poletarac. Už v povinnosti, ale i radosti a hlav- ného pobytu predviedli Sen rozlúčkovom programe. septembri sa z nich stanú veľkí ne noví učitelia, im v úvodnom jedného predškoláka, ktorého Prostriedky z predaja vstupežiaci prváci. Veľa úspechov v zák- prejave zaželala Milica Blešićo- autorkami sú vychovávateľky niek venujú na humanitárne účely. ladnej škole, kde ich čakajú nové vá, riaditeľka staropazovskej PU Olinka Stojancová a Annamária Si|

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S VENDELÍNOM HORVÁTHOM O HASIČSTVE NA SLOVENSKU

Samosprávy sa povinne starajú o hasičské zbory Juraj Bartoš

V

lani v apríli funkciou generálneho tajomníka Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky druhý raz zaradom na 5 rokov poverili ostrieľaného hasiča Vendelína Horvátha. Počas nedávnej návštevy odovzdal hložianskym hasičom vzácny dar DPO SR. Ako k tomu vôbec došlo? - opýtali sme sa úvodom rozhovoru. „Vlani v decembri som bol v Hložanoch druhý raz asi po 10 rokoch.

Videl som vybavenie hasičského zboru, veľa toho nemajú, používajú aj staré vozidlo z roku 1964, tak som si povedal, že im prinesieme čerpadielko, ktoré by mohlo byť vhod aj pri poskytovaní služieb občanom, či už pri čistení studní alebo pri lokálnych povodniach.

Klobúk dolu pred týmito chlapcami, lebo sú bojaschopní, o čom sme sa presvedčili aj na súťaži v Despotove...“ S akými dojmami odchádzate domov? „Dojmy sú v každom prípade dobré. Došlo tu k výmene názorov, pohovorili sme si aj s predstaviteľmi Vojvodiny o tom, či združiť tunajšie slovenské obce, alebo ich nechať ísť samostatne. Keď ide o ich prosby voči Slovensku, alebo k Veľvyslanectvu SR v Belehrade, myslím si, že hlas viacerých viac zaváži. Čo sa týka spolupráce s DPO SR alebo našimi hasičskými zbormi, spolupráca by mala byť konkrétna s obcami, ktoré sú tu.“ Na Slovensku máte, podobne ako u nás, hasičstvo profesionálne a dobrovoľné. Ako funguje profesionálne? „Na Slovensku je Zákonom o ochrane pred požiarmi stanovený Hasičský záchranný zbor.

To je časť Ministerstva vnútra SR s tým, že v každom okrese je zastúpenie s okresným riaditeľstvom a následne niektoré väčšie okresy majú aj viac hasičských staníc.

Pravdaže, závisí to od požiarneho zaťaženia regiónu, koľko ľudí tam slúži atď. Myslím si, že sú dobre vybavení, aj keď je človek vždy nespokojný. Podarilo sa nám na• ĽUDIA A UDALOSTI •

Vendelín Horváth kúpiť veľmi veľa vecí pomocou európskeho projektu na ochranu pred povodňami pre HZZ (o. i. aj okolo 150 vozidiel, tiež hliníkové zábrany proti povodniam). Stav techniky sa u nás za posledných desať rokov obnovil viac než za 20-30 rokov predtým.“ Koľko je na Slovensku v súčasnosti profesionálnych a koľko dobrovoľných hasičov? „Zhruba je 5000 profesionálnych hasičov, z toho je približne 3500 zásahových. Ostatní sú v rámci výkonu štátneho požiarneho dozoru. DPO má 90 000 členov (tam sú aj ženy) a zhruba 30 000 členov DPO je pripravené kedykoľvek zasiahnuť. Naša organizácia má k tomu ešte asi 10 000 mladých hasičov vo veku osem až pätnásť rokov. Súťažiť môžu už od 15 rokov a na zásahy môžu ísť od 18 rokov.“ Aká je spolupráca medzi profesionálnymi a dobrovoľnými? „Spolupráca je vskutku veľmi dobrá. My s prezidentom Hasičského základného zboru generálom Alexandrom Nejedlým sa stretávame na týždennej báze, riešime problémy celoslovenského rázu.“ Čím sa zákon o hasičstve z roku 2014 líši od predchádzajúceho? „Roku 2014 boli prijaté dva zákony: Zákon o dobrovoľnej požiarnej ochrane pojednáva o tom, že štát

je povinný finančne sa podieľať na nákladoch DPO čiže na DPZ. Následne, vyhláška Zákona o ochrane pred požiarmi upravila, že každý DHZ sa môže uchádzať o jednu z kategórií, ktoré sú na Slovensku, čiže je to špeciál, kategória A, 1 A, B, C. Tieto kategórie, samozrejme, sú dotované štátom cez DPO zhruba piatimi miliónmi eur do roka.

Pre zaujímavosť: v kategórii C 1 je to 1400 eur za rok... a A 1 má 7000 eur. DPO od štátu dostane nejaký balík peňazí - to vyplýva z nového zákona, čo doteraz nebolo a DPO to rozdeľuje na DPZ.“ Financuje sa DPO aj z vlastných zdrojov? „Pravdaže áno. Členský príspevok na rok je 2 eurá a tento príjem zostáva na okrese; na kraj a na ústredie nejde. Okrem toho DPO má svoju školu v Martine, kde školí pre potreby Slovenska, to je jeden z ďalších príjmov, potom sú sponzorské príspevky a máme aj svoj majetok, budovy, ktoré prenajímame za určitý poplatok.“ S ohľadom na to, čo ste videli u nás, je to u vás lepšie? „Vývoj na Slovensku išiel rapídne dopredu za posledných desať rokov. Myslím si, že sa samosprávy u nás trošku viac starajú o dobrovoľné hasičské zbory, lebo je to ich úloha zo zákona. Každá samospráva, ktorá má nad 500 obyvateľov je povinná mať DHZ. Skúsenosti sú také, že v menších samosprávach, kde je menej ľudí, je aj 200 hasičov! To sú okrajové obce a tí ľudia sú odkázaní sami na seba, nie sú zahrnutí zákonom.

Najväčšie problémy máme v mestách nad 50 000 obyvateľov. Tam je dobrovoľná hasičská činnosť obmedzená. Je tam okresná jednotka a samospráva sa spolieha na ňu. Postupne sa darí presviedčať starostov, že dobrovoľní hasiči sú dôležití nielen po stránke hasenia, ale aj po tej spoločenskej: pomáhajú samosprávam pri organizovaní rôznych podujatí, akými sú dni obcí a pod.“ Ako by ste posúdili vzťah občanov na Slovensku voči hasičom?

U nás podakde nimi pohŕdajú...

„Hasiči sú najviac pozitívne vnímaní zo všetkých orgánov, ktoré sú na Slovensku, čiže v istých krokoch sa nám podarilo predbehnúť políciu ba i vojsko. Tá dôvera je veľká.“ Koľko požiarov vlani bolo na Slovensku? „Za jeden rok býva zhruba 5000 požiarov. Absolvujeme aj rôzne technické zásahy; celková zásahová činnosť bola vlani v 32 prípadoch: od dopravných nehôd, po otváranie balkónov a odstraňovanie osích hniezd. Toto už zvládajú aj naši dobrovoľníci.“ Ako v SR uplatňujete prevenciu? „Prevencia je zabezpečená preventármi; za túto činnosť zo zákona zodpovedá obec, s tým, že my obciam ponúkame služby.“ Profesionálni hasiči sú iste poistení, a dobrovoľní? „Dobrovoľná požiarna ochrana má centrálnu poistku, ktorá sa týka odbornej prípravy, súťaží a samotných zásahov. Pokiaľ zasahujúci má preukaz DPO, tak je poistený, ale to nebráni, aby obce alebo organizácie poisťovali ešte niečo ďalej, navyše.“ Je vôbec dajaká spolupráca medzi hasičskými organizáciami na Slovensku a v Srbsku? „Konkrétna podpísaná spolupráca so Srbskom nie je, ale na podnet Chorvátska sa zriadila Podunajská komisia, ktorej členmi sú aj Slovensko a Srbsko, takže na tomto základe sme sa zvykli stretávať dvakrát ročne. Naposledy sa stretávame raz ročne, práve som bol s podpredsedníčkou Srbského zväzu na zjazde v Slovinsku a dohodli sme sa, že koncom roka stretnutie Dunajskej komisie by zase mohlo byť v Srbsku.“ Ktoré sú výzvy pre hasičov v budúcnosti? „Stále zostane to základné pomoc blížnemu. To je na každej hasičskej zástave na Slovensku.

Okrem toho, na našej planéte sú čoraz častejšie povodne, krupobitie, silný vietor (striedajú sa cyklicky), nuž naši hasiči musia byť na to pripravení.“

23 /4806/ 9. 6. 2018

11

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S PADINSKÝM DÔCHODCOM PAVLOM PETRÁŠOM

Vyše 65 rokov dbá o čisté prostredie Anička Chalupová

som opatrne zbieral, doma do drevenej lády ukladal, a potom som s adinčan Pavel Petráš je na kukuricou obchodoval. Neskoršie prvý pohľad obyčajný dô- som začal zbierať papier, plastové chodca, ako každý iný, ale a sklenené fľaše. Dodnes rád zbietento 78- ročný pán sa zaoberá ram pre moje pravnučky vrchnáky niečim, čo ho robí výnimočným. z fliaš, ktoré ony potom odnesú Hovorí, že po rokoch odpra- do školy, kde sa koná zbierka. covaných najprv v pančevskom Keď sa tak poprechádzam našou Dolinou, všeličo tam nájdem, zväčša sú to také veci, ktoré sa dajú recyklovať,” – hovorí dôchodca Pavel Petráš, ktorý prednedávnom priložil ruky i k ďalšej zbierke plechoviek v padinskej ZŠ. Zisk z predaja hliníkových plechoviek, ktorých bolo ponad 400 kg, venoval škole na kúpu špeciálnej tabule v triede, do ktorej chodí jeho pravnučka Hanka.

Pri tejto príležitosti sa mu Dôchodca Pavel Petráš s manželkou Katarínou a vnučkou celá trieda žiakov na čele s Aničkou Kadancovou triednou učiteľkou Annou Halajovou odvďačili tak, Mineli a neskoršie ako vedúci že ho zavolali na školskú hodinu, v padinskom podniku Utva, odišiel ktorú strávili spolu v príjemnom do dôchodku. Odvtedy má viacej rozhovore.

“Veľmi sa mi páčilo na hodine s času na čítanie kníh a časopisov a stará sa aj o svoju zbierku pošto- deťmi. Rozprávali sme sa o ekolóvých známok, odznakov a starých gii a o tom, ako sa treba starať o bankoviek. Okrem toho vytrvalo sa snaží pomôcť nielen svojim vnúčatám a pravnúčatám, ale aj LETMO iným školopovinným deťom, ktoré sa spolu s učiteľmi zúčastňujú v rôznych zbierkach sekundárnych surovín s cieľom finančne pomôcť svojej základnej škole. Tohto Padinčana vidieť takmer každý deň v týždni ako jazdí na bicykli po dedi- Oto Filip ne, pri čom má jasný cieľ. Zastaví sa o, že v prírode silnejší jepri obchodoch, v parkoch a všade dinci víťazia nad slabšími, tam, kde spozoruje odhodené je zákon dávny a platný plastové a sklenené fľaše, papier a rôzne kovy, ktoré niekto odhodil. dodnes. Zákon silnejšieho sa preVšetko pozbiera, dovezie domov, mieta aj do súčasnej spoločnosti. roztriedi a uskladní na recykláciu. V mediálnej sfére napríklad tak, Jeho mravčia práca prináša vidi- že aj menej významné správy teľné výsledky a za svoju snahu si o rôznych aktéroch vysokej moci dennodenne zatláčajú do úzadia zaslúži úprimný obdiv.

“Všetko sa začalo ešte v detstve, správy iné, dokonca podstatné keď som začal chodiť do 6. triedy a naliehavé. V tom všetkom sa základnej školy…V lámačkách ozaj ťažko vynájsť, takže nie div, som začal na koči koňmo voziť že postupne strácame kritériá kukuricu domov z poľa. Cestou o tom, čo prednostne vnímať, aký som našiel roztratené šúľky, ktoré vzťah k niektorým udalostiam

P

Na 400 kg plechoviek potrebovali viac ako tri roky. V akcii im pomáhali aj pravnúčence.

úpravu a čistotu svojho prostredia, o tom, ako sa môžu niektoré odhodené veci recyklovať. Deti mi sľúbili, že sa toho budú držať,” - zdôraznil Pavel Petráš, ktorý nám prezradil, že od detstva je verným odberateľom a čitateľom nášho slovenského týždenníka Hlas ľudu.

Prvé čísla HĽ, ktoré odoberal ešte jeho otec, nepostúpil na recykláciu, ale ich má zachované dodnes a rád si spomína na časy, keď

*

Vzťah

T

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

spolu s bratmi v nich listovali a čítali prvé hlasľudovské články. I keď prečíta všetky články od prvej do poslednej strany, v súčasnosti ho najviac zaujímajú rubriky 168 hodín, InPress, Pougár, JazykOmyly a iné. Podľa neho život treba plnohodnotne žiť, pomáhať iným, chrániť si to, čo máme. Ako hovorí, “nič nie je dôležitejšie od pokoja a zdravia, o ostatné sa aj sami postaráme”. .

Oto Filip mať. Preto ten nezáujem, apatia, kadečo iné. Všade a stále viac.

Pred niekoľkými dňami bolo priam smutné pozerať sa na poloprázdnu sieň belehradského Média centra, kde bola prezentovaná dôležitá správa o (ne)napĺňaní práv národnostných menšín.

Napriek skutočnosti, že usporiadatelia na konferenciu pozvali aj predstaviteľov parlamentu, vlády, štátnych a justičných orgánov, národnostných rád, civilného úseku, odborníkov, zástupcov diplomatických zborov, podujatia sa zúčastnilo len niekoľko novinárov, jeden alebo dvaja predstavitelia národnostných rád, pár predstaviteľov civilného úseku. Pritom na pretrase bola prístupová kapitola 23, označo-

vaná za jednu z najnáročnejších v procese eurointegrácie.

V ďalšej sieni, kde sa hovorilo o tom, že sa Belehrad prvýkrát vo svojich dejinách stal dejiskom Európskeho zjazdu osôb s invaliditou, obraz podobný. Málo zainteresovaných, vyjmúc organizátorov a niekoľkých novinárov.

A odhaduje sa, že rôzne formy invalidity postihujú v súčasnosti okolo desať percent našej populácie. Čím ďalej, akoby sme sa stávali čoraz ľahostajnejšími k otázkam a dilemám nemalých, často postihnutých skupín obyvateľstva. Najhoršie na tom však je, že stálicou zostáva enormná zvedavosť, keď ide o to, čo povedia vyvolení prominenti. Hoci sa z ich slov a sľubov nenajeme.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA MEDZINÁRODNÝCH HALUŠKOVÝCH HODOCH V KOVAČICI

Varechy skrížilo 28 kuchárskych tímov Anička Chalupová

P

od záštitou veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčekovej, predsedu Obce Kovačica Milana Garaševića a predsedu spoločnosti Humanita pre život Jozefa Janíkova, v sobotu 2. júna sa v Kovačici uskutočnil druhý ročník Medzinárodných majstrovstiev vo varení a jedení bryndzových halušiek Kovačica 2018. Zúčastnilo sa 28 štvorčlenných kuchárskych tímov z Vojvodiny, zo Slovenska a z Rumunska.

Momentka z otváracieho programu na letnom javisku MS Kovačica

SKC Pavla Jozefa Šafárika, Česká beseda Kruščica zo Srbska, tiež zmiešaný kuchársky tím Hasiči Kovačica-Bratislava, ako aj tímy zo zahraničia: Cerová Čerpotok

Budzák, šéfkuchár Kaštieľa Lučivná, Peter Jaroš, šéfkuchár reštaurácie v Liptovskom Trnavci a Pavel Vereský, profesionálny kuchár v Kovačici.

Po šesťhodinových zápasoch odborná porota rozhodla, že

Bryndzové halušky treba najprv zamiesiť …potom uvariť… a na záver rýchlo zjesť!

Po úvodnej časti, v ktorej odznelo krátke žiacke divadielko a príhovory hostiteľov, organizátorov a účastníkov, majstrovstvá oficiálne otvorila Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Srbsku. Súťažili tieto kuchárske

a Žalúzie Nadlak z Rumunska, Žilinčanky, Poľana Banská Bystrica, Horehron Banská Bystrica, Obec Pôtor, Rejdová, Liptov Banská Bystrica, Turiec Turčianske Teplice, Horál Kojšov, Hasma Krompachy, Orava Zemplín,

Odmenení a pochválení účastníci 2. ročníka majstrovstiev

tímy: Spolok žien v Padine1, SŽ v Padine 2, Ženský spolok Kovačica, MOMS v Padine, MOMS v Kovačici, MOMS v Hajdušici, Najkrajší-Kovačica, OOIP Kovačica, Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka, Poľnohospodári Kovačica, Multietnik Kovačica, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Čemerňanka a Kysučania – Žilina zo Slovenska.

Kuchárske kumšty na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica sledovala a hodnotila odborná komisia v zložení: František Turek, majster kuchár (predseda komisie), a členovia Radovan

majstrovstiev vo varení a jedení bryndzových halušiek Kovačica 2018, rovnako ako vlani, získalo kuchárske družstvo Horál Kojšov zo Slovenska, ktoré ocenili aj ako najväčšie zahraničné družstvo.

Vicemajstrom tohto šantenia s múkou, zemiakmi a bryndzou sa stal domáci kuchársky tím Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, a tretie miesto obsadil celok Žalúzie Nadlak z Rumunska. Zakladateľ a predseda humanitnej spoločnosti Humanita pre život Jozef Janíkov udelil pamätné medaily zástupcom organizátora tohto medzinárodného podujatia, kým Boris Rizman, predseda klubu audiovizuálnych médií, v mene Slovenského syndikátu novinárov odovzdal špeciálne darčeky prvým trom najlepším kuchárskym tímom.

Keďže je zámerom tohto podujatia nielen zachovať a udržať tradíciu prípravy slovenských bryndzových halušiek, ale aj pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú, výťažok z bohatej tomboly a z dobrovoľných finančných príspevkov návštevníkov a účastníkov podujatia v hodnote 60 000 dinárov a 511 eur

bryndzové halušky najrýchlejšie pripravili členovia tímu Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka (7:33´´), kým najr ýchlejšie ich zjedli Poľnohospodári z Kovačice (1:29´´).

Najkvalitnejšie halušky navarili členovia tímu Horál Kojšov, a špeciálnu odmenu domácej Posudzovacia komisia to nemala ľahké, musela odbornej poroty ochutnať všetkých 28 bryndzovo-haluškových za najkrajšie kro- výtvorov jované družstvo dostal štvorčlenný celok Hasma odovzdali Dušanke Petrákovej, riaditeľke Strediska pre sociálnu Krompachy.

Po bohatom kultúrno-ume- prácu v Kovačici.

Organizátormi tohto humaleckom programe, ktorý monitárno-gastronomicko-kultúrderovala Katarína Lenhartová-Petríková a v ktorom vystúpili neho podujatia sú Memoriálne domáci folkloristi a hostia zo stredisko Dr. Janka Bulíka, TurisSlovenska, vyhlásili víťazov tejto tická organizácia obce Kovačica a humanitná spoločnosť Humabryndzovo-haluškovej fiesty.

Titul majstra Medzinárodných nita pre život.

23 /4806/ 9. 6. 2018

13

Ľudia a udalosti VEČIEROK ÔSMAKOV V PETROVCI

Rozlúčka po ôsmich rokoch Jaroslav Čiep

Pálenkášová-Boldocká, Jarmila Pantelićosmaci Základnej školy vá, Daniela Triašková, Jána Čajaka v Petrovci Branislava Bukvićová v spolupráci so svoa Anna Bakošová, Vukovci v školskom roku 2017/2018 s triednymi profesorkami jimi triednymi učiteľmi ktoré sa v spolupráci v piatok 1. júna zorganizo- Žiačka generácie s ďalšími profesormi snažili vštepovať za osem rokov ško- v ktorej sa až 18 žiaci stali nositeľmi vali slávnostný rozlúčkový Dajana Jana Brnová postarali o primera- lenia. V mene kolektívu školy s touto Diplomu Vuka Karadžića. Žiačkou večierok. ný kultúrny obsah generáciou počítajúcou 68 žiakov generácie, ktorej patrí aj finančná O deň skôr, vo štvrtok, keď mali večierka. Kytice kvetov a darčeky zaradených do troch slovenských, odmena, sa stala Dajana Jana Brnoposledný vyučovací deň, obliekli žiaci odovzdali nielen triednym pro- jednej srbskej triedy a špeciálnej vá. Oficiálnu časť večierka uzavreli sa do tričiek s vytlačenými heslami, fesorkám, ale aj triednym učiteľom triedy sa rozlúčila riaditeľka školy tradične – valčíkom žiakov s rodičmi.

Zábava v škole potom pokračovala ktoré ich charakterizujú. Malí ma- v nižších ročníkoch a vedúcim školy, Vlasta Werleová.

Vskutku ide o silnú generáciu, do noci. turanti najprv urobili čestný kruh aby sa im zavďačili za všetko, čo sa im po poschodí, potom zostúpili do auly a príležitostným tanečným ROZLÚČKOVÁ SLÁVNOSŤ ŽIAKOV programom sa rozlúčili s ostatnými záverečného ročníka Základnej školy Mlažiakmi, ktorí s učiteľmi vyšli z učební, dých pokolení v Kovačici sa uskutočnila aby ich pozdravili. Tradíciou v Zákv utorok 5. júna v kovačickej reštaurácii ladnej škole Jána Čajaka v Báčskom Glamour. Po úvodných slovách profesorky Petrovci je, že pri tejto príležitosti Márie Kotvášovej a príhovore riaditeľky ZŠ ôsmaci siedmakom odovzdávajú Aničky Bírešovej, na tejto rozlúčkovej slávČajakov kľúč. Týmto symbolickým nosti sa prítomným prihovorili aj niekoľkí kľúčom siedmaci na jeseň, keď sa stanú najstaršími žiakmi v škole, malí maturanti. Nechýbali ani dojímavé odomknú školu a privítajú prváčikov. príhovory triednych profesorov Zuzany Po programe ôsmaci defilovali ulicou Lenhartovej, Vlasty Kirićovej a Pavla Tomáša XIV. VÚSB na Námestie slobody, kde st. Predtým, než sa začal slávnostný tanec sa za prítomnosti náhodných okolos rodičmi, jednotlivým žiakom udelili školské diplomy za ich účasť v rôznych školských sekciách, tiež idúcich rozlúčili so školou. špeciálne diplomy za výnimočné úspechy z jednotlivých predmetov. Tohto roku Vukov diplom zo Na slávnostný rozlúčkový večierok spolu 57 žiakov záverečného ročníka dostali dvaja žiaci ZŠ: Ján Lenhart a Nevena Simovićová, ktorá žiaci v piatok pozvali i svojich rodičov sa zároveň stala žiačkou generácie. Po oficiálnej časti maturitnej slávnosti nasledovala zábava plná a starých rodičov. Generáciu terajších šťastných a veselých úsmevov, ako i dobrej nálady pomaly odchádzajúcich ôsmakov. ôsmakov, žiakov narodených roku A. Ch. 2003, viedli triedne profesorky Mária

Ô

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum!

N o a už-už je priamo predo dvermi - udalosť, na ktorú celý svet čaká celé štyri roky. Futbalové Majstrovstvá sveta v Rusku. O týždeň sa guľatá zakotúľa a konečne sa za ňou rozbehnú, pardon, zalietnu, aj naše Orly (s pristrihnutými krídlami; ach, čilské nožnice...).

Reprezentanti Srbska odcestovali na MS netradične ticho. Bez veľkých sľubov. Nuž, keď nie oni, keď nie priam nový kouč futbalovej reprezentácie, niekto už len niečo sľúbiť - zase raz!

- musel. Keď nie národu a ľudu, tak

14

www.hl.rs

priamo Orlom. Kto iný by im sľúbil desať miliónov eur, ak nie kapitán všetkých tunajších kapitánov!? Desať miliónov eur našim Orlom nový minister financií pán Siniša Mali vyčíta na stole z príkazu pána prezidenta Aleksandra Vučića, len čo sa vrátia s titulom majstra sveta okolo krku a veľkým pohárom v kufri. Je to hotová vec, len treba počkať, kým sa skončia MS. Akože je už dávno hotový trebárs švédsky štandard, s ktorým sú všetci viac než spokojní, vrátane pestovateľov malín. Pestovatelia malín v opojení

Informačno-politický týždenník

spokojnosti vyrazili do prírody a pri Prijepolji zablokovali diaľnicu, iste s ideou rozdeliť sa o šťastie s inými pocestnými, z ktorých podaktorí ich milú námietku nepochopili (zhodou okolností boli to policajti) a domnievajúc sa, že ide o protest, milých malinárov tak trochu (viac) zmastili. Takže sa milí malinári vrátili domov ešte spokojneší, než z domov odišli. Keď už sa im nepodarilo vybojovať vyššiu cenu za maliny, uspokojili sa aj s tým, čo si priniesli z vychádzky do našej prekrásnej prírody.

Nuž ale... Vráťme sa radšej k fut-

balovým témam. Toť pán Dragan Marković, Palma spod Troch paliem na Ostrove šťastia (ako hovorí stará dobrá obľúbená pop pesnička) vyhlásil: Čože je byť ministrom financií, keď máš Zidana a Ronalda v podobe Aleksandra Vučića... P. s.1: Pán Zidan po tejto vyhláške rezignoval na poste trénera madridského FC Real. Reálne... tiež by mohol rezignovať... pán Palma alebo...? P. s.2: Spomínate si, keď sa počas futbalových Majstrovstiev Európy (ME, nie MS!) pána Palmu opýtali, za koho bude drukovať, odpovedal, že váha medzi Nemeckom a... “tam, kde hrá Messi.” Nuž teda: Zidan-Ronaldo, do toho!

Bumbumbum!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Predmaturitná zábava na gymnáziu

Jaroslav Čiep

D

ve triedy žiakov so slovenskou a jedna so srbskou vyučovacou rečou v školskom roku 2017/2018 končia svoje školenie na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom. Pre maturantov sa skončilo vyučovacie obdobie a teraz sa chystajú

júna vyplnili prevažne rodičia a súrodenci, ktorí sa prišli pozrieť na svojich maturantov. Vyobliekaní vo sviatočných šatách a róbach, so zvláštnymi účesmi a makeupom, doterajšie žiačky a žiaci gymnázia sa pre mnohých zmenili na nepoznanie. Keď ich moderátori programu pozvali, vo dvojiciach alebo trojiciach slávnostne vstúpili

Generácia petrovských maturantov 2017/2018 pred koncom stredoškolského vzdelávania

Maturitný valčík s rodičmi na maturitné skúšky. Predtým však ako sa dajú do písania a obhajoby svojich maturitných prác, v súlade so zaužívanou praxou zorganizovali predmaturitnú zábavu. Zvykom je, že sa jej prvá, tá oficiálna časť, koná v priestore školy a druhá, trochu uvoľnenejšia, v niektorej petrovskej reštaurácii.

Tohto roku si žiaci zvolili Lesík.

Sieň v gymnáziu v sobotu 2.

do siene pomedzi rady sediacich hostí a profesorov. Zoradení do skupín si poslednýkrát zastali ku svojim triednym profesorom, ktorými boli Ján Kopčok a Nataša Struhárová. V srbskej triede v prvých troch ročníkoch triednou bola Dragana Polovinová a vo štvrtom Želislav Marušník.

Na úvod, po spoločnom prednese žiackej hymny Gaudeamus

KONFIRMÁCIA V BIELOM BLATE. V nedeľu 3. júna, čiže v prvú nedeľu po Trojici, v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Bielom Blate usporiadali konfirmačnú slávnosť, na ktorej piatich konfirmandov prijali za dospelých členov cirkevného zboru, a to sú: Jasminka Hromčíková, Miroslav Vrška, Števko Straka, Saša Poliak a Filip Haník. Pred početnými cirkevníkmi, rodičmi, starými a krstnými rodičmi, konfirmandi potvrdili svoje vedomosti o viere kresťanskej. Služby Božie a obrad konfirmácie vykonal farár vojlovický a administrátor bieloblatský Branislav Kulík.

D. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Igitur pod vedením profesora Juraja Súdiho, v mene vedenia gymnázia sa prihovorila riaditeľka Anna Medveďová a v mene internátu jeho riaditeľ Pavel Turan.

Predstavitelia žiakov jednotlivých tried sa dojímavými slovami rozlúčili so svojimi triednymi a ostatnými profesormi. Pokúsili sa zmapovať aj svoje ďalšie kroky, keď opustia brány tejto stredoškolskej ustanovizne. Väč-

šinou sa plánujú rozbehnúť do akademického sveta za ďalším vzdelaním, či za zabezpečením živobytia doma a za hranicami.

O svojich zverencoch sa zmienili ich triedni profesori.

Generáciu maturantov počítajúcu 52 žiakov vo vyzdobenej telocvični na slávnostnom rozlúčkovom večierku vyprevadili valčíkom, ktorý zatancovali so svojimi rodičmi.

ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK ÔSMAKOV V KYSÁČI sa uskutočnil v piatok 1. júna. Podobne ako minulý rok, aj tentoraz sa ôsmaci stretli v centre Kysáča, kde ich, vyparádených do slávnostných šiat, prišli pozrieť rodičia, súrodenci, starí rodičia, známi, ale aj iní občania. Potom sa presunuli do známej kysáčskej reštaurácie, kde prebiehal slávnostný rozlúčkový večierok. Prihovorili sa žiaci všetkých troch tried a prejavy plné užitočných odkazov im adresovali riaditeľka školy Anna Vozárová, pedagogička Maja Klicov, ako i učiteľky, čo ich učili v nižších triedach a triedne učiteľky. Tentoraz Základnú školu Ľudovíta Štúra v Kysáči zakončili 52 žiaci, ktorí chodili do dvoch slovenských a jednej srbskej triedy. V nižších triedach ich učili Anna Chrťanová, Anna Privizerová a Milinka Križanová. Triednymi učiteľkami im boli Elena Krošláková, Mariena Madacká, Vieroslava Papová a Petra Lukićová. Po kratšom programe, v rámci ktorého žiaci učiteľkám odovzdali darčeky, nasleE. Š. dovala zábava.

23 /4806/ 9. 6. 2018

15

Ľudia a udalosti K 15. VÝROČIU SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Oslavu spestril nový svadobný veniec Anna Francistyová

P

ráve z iniciatívy predsedníčky Spolku kulpínskych žien Kataríny Zorňanovej, minuloročný dvojdňový augustový seminár Asociácie slovenských spolkov žien bol venovaný výrobe tradičných svadobných vencov pre mladuchy. Niektoré jednoduchšie party boli tam aj vyrobené a jedna z najzložitejších, tá báčska – typická pre Kulpín, Petrovec, Kysáč, Hložany..., v týchto dňoch bola ukončená v Kulpíne.

Primeranú slávnosť k 15. výročiu svojho spolku členky Spolku kulpínskych žien v utorok 29. mája obohatili práve novučičkou par-

mesiacov každý pondelok venovalo 10 žien. Vypĺňali si takto vraj aj voľné chvíle. Tento skvost váži 3 kilogramy a sú tu i niektoré ďalšie čísla z jeho štatistiky: je na ňom vytvarovaných 18 000 konvaliniek, 39 ružičiek, 90 lístočkov, kulpínske ženy použili 240 malých perličiek, 40 metrov stužiek, 100 metrov krepového papiera, desiatky metrov rôzneho drôtu a celkovo na materiál minuli 11 900 dinárov.

Na najlepšie zvolenom mieste – na terase pred vchodom do kulpínskeho kaštieľa, do ktorého sa chodia fotografovať mnohé čerstvé mladomanželské páry, v utorok 29. mája prvýkrát nový tradičný

Zaslúžené darčeky pre najusilovnejšie ženičky

vá-Babiaková, ktorá program i moderovala. Predsedníčka Zorňanová, ktorá je v čele spolku od jeho založenia, v osobitnom príhovore zmapovala 15-ročnú činnosť tohto združenia a vysunula tie najdôležitejšie momenty: tematické výstavy, tradičné podujatia, vydavateľské počiny, výlety, spoluprácu s ďalšími kulpínskymi združeniami. V hudobnej časti podujatia za sprievodu Ondreja Maglovského príleZ programu: (zľava) Ondrej Maglovský, Michal Vida, Laura Radosavljevová žitostné a svadobné a príležitostný svadobný pár Ivana Zorňanová a Daniel Peťkovský piesne zaspievali Laura Radosavljevová, Elena tou. Poslúži k tradičnému podujatiu svadobný veniec pre mladuchu Demrovská a Michal Vida. MladuSvadba voľakedy a dnes, ale aj pri ukázali verejnosti. Program pripravili chou s novou partou bola Ivana iných príležitostiach. Tejto precíznej Katarína Zorňanová, predsedníčka Zorňanová a jej príležitostný partner a mravčej práci sa uplynulých osem jubilujúceho spolku, a Viera Dorčo- bol Daniel Peťkovský. Prečítaný bol

aj list etnológa a folkloristu Patrika Ragu, ktorý odborne viedol túto dielňu a prácu kulpínskych žien, ale pre záväzky na fakulte nemohol byť na tejto oslave. Zablahoželať kulpínskym spolkárkam zato prišli členky a členovia ženských spolkov z Petrovca, Hložian a Maglića.

Slovami vďaky, prejavmi motivujúcimi do ďalších krokov a o tom, že práve ženy sú nositeľkami kultúrnych tradícií, členky hostiteľského ženského spolku oslovili Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Výkonnej rady NRSNM, a Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ. Na záver ženy, ktoré zhotovili partu a ktoré sa najviac angažujú v jubilujúcom spolku, dostali darčeky. Sú to: Zuzana Babiaková, Mariena Struháriková, Mária Plachtinská, Mária Skalická, Vesna Kreková, Anna Šimová, Jasna Podkonjaková, Dragana Popadićová, Katarína Zorňanová, Ivana Zorňanová a Jarmila Dorčová.

MATURITNÉ STRETNUTIE PO 65 ROKOCH mala v sobotu 2. júna generácia učiteľov a vychovávateľov, ktorí školenie na petrovskom gymnáziu ukončili v školskom roku 1952/53. V Pamätnici 50 rokov Slovenského gymnázia v Petrovci sa píše, že v treťom ročníku od začiatku školenia slovenských učiteľov maturovalo 36 žiakov. Z tejto generácie žijú 16 a do Petrovca na stretnutie prišla polovica z nich. Pred náš objektív si zastali Michal Gombár, Ján Kaňa, Adam Rago, Katarína Častvenová rod. Mikušová, Mária Topoľská rod. Miháľová, Anna Zorňanová rod. Macková, Anna Turčanová rod. Beličková, Viera Šipická rod. Kopčoková. Prišli z Kysáča, Boľoviec, Nového Sadu, Selenče, Lalite, Starej Pazovy, Begeča a Petrovca. V spomienkach im utkvelo, že školu ukončili veľmi mladí, sotva 17-roční. Pre nedostatok vychovávateľov tie mladšie žiačky v štvrtom ročníku vyčlenili, takže v tom čase boli jediné slovenské školené vychovávateľky. Do prvej učiteľskej triedy sa zapísali až 52. Prvé dva roky im boli spoločné a v tretej ich rozdelili na dievčenské a miešané oddelenie. Vtedy aj dvojka bola negatívna známka.

Po celý život tieto učiteľky a učitelia pracovali s deťmi. Najprv kým nemali 18 rokov, k práci sa prichádzalo ťažko, a potom pracovali tam, kam ich štátne úrady vyslali.

Sami si nemohli vyberať. Títo starší páni a dámy sú duchom ešte stále mladí, hoci sú J. Č. už viac ako štvrťstoročie na dôchodku.

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

EKOLOGICKÁ SÚČASNOSŤ (6)

Zasavica je len jedna

Oto Filip

S

pisovateľ zo Sriemskej Mitrovice Nedeljko Terzić o Špeciálnej rezervácii prírody Zasavica kvituje, že pre celú tú krásu, ktorú obsahuje, je bájkou súčasnej doby.

Lebo všetko v nej – staré a nové rastlinné a živočíšne druhy – žije v krásnej symbióze, ktorú len príroda dokáže vytvoriť. Slobodan Simić, správca Zasavice a predseda

Prof. Jordan Aleksić Hnutia zalesňovateľov Sriemskej Mitrovice, vraví, že keď sa pred viac ako dvomi desaťročiami ocitol v dedinke Zasavica v Mačve, odhalil sebe, svojmu mestu, štátu a svetu kúsok nezvyčajného priestoru, zabudnutú mýtickú rieku v zabudnutom kúsku Srbska, ktorá ho hneď naplno očarila. Tá rieka inšpirovala obrovskú energiu veľkého počtu ľudí. Následok: za prvých dvadsať rokov Zasavicu navštívilo pol milióna ľudí, z čoho každý desiaty prišiel z cudziny.

Táto špeciálna rezervácia prírody je jedinečná, no predsa ju nemožno označiť za jediný skvost prírody tohto či podobného druhu, aký máme? – kladieme otázku prof. Dr. Jordanovi Aleksićovi, niekdajšiemu ministrovi ekológie a dnešnému vysokoškolskému učiteľovi a dekanovi belehradskej Fakulty aplikovanej ekológie Futura.

– Ozrejmil by som to tak, že je jedinečným fenoménom nielen keď ide o obsahy, vlastne krásu, no najmä keď ide o manažment.

Toto slovo v Srbsku neraz má negatívnu percepciu, no malo by byť jasné, že sa bez jeho skutočného • ĽUDIA A UDALOSTI •

pochopenia ťažko dokážeme posunúť vpred. Zasavica je originálna podľa manažmentu preto, lebo je príkladom jeho multifunkčnosti: máme totiž nielen prírodný, ale aj vytvorený kapitál. Zvecnenie prírodného kapitálu: vody, vzduchu, pôdy, lesa, prostredníctvom rastlinného a živočíšneho sveta znamenalo vznik sústavy tvoriacej tzv. naturálne výrobky.

Niektoré z nich sú veľmi zaujímavé...

– Keď sa u nás rozpráva o syre z mlieka somarice, chápeme to raz ako akúsi hru, inokedy ako podraz, tretíkrát ako zaujímavosť. Pritom však ozaj ide o skutočne hodnotné výrobky. Podľa názorov viacerých odborníkov v živočíšnom svete japonská prepelica a somár majú najsilnejšiu prírodou danú imunitu, odolnosť. A to je poznatok, ktorý treba vedieť zužitkovať. Čerpať z toho nejaké zdroje, východiská.

Znamená to, neobjavovať čosi nové, ale ťažiť z existujúceho...

- Ide o návrat k čomusi, čo som pomenoval zberné hospodárstvo alebo prvá naturálna ekonomika.

U nás sa to často označuje za cigánsku robotu, lebo sú Rómovia, sčasti

Slobodan Simić s ministrom ekológie Goranom Trivanom

nových investičných cyklov. No čo s tým? Iba to, že stále pretrvávame, zostávame v mínuse. Už dávno je známe to základné, že podstatou výroby má byť vznik novej hodnoty. Čo u nás často nie je prípad, lebo produkcia zostáva akosi v úzadí.

Pri istej príležitosti ste spomenuli, že dnes možno zbohatnúť len dvomi spôsobmi: buď vylúpiť banku, alebo okrádať prírodu...

– Toto druhé neznamená výzvu na okrádanie nášho životného prostredia, ale je v prvom rade upozornením, že sa tento negatívny proces devastovania prírody rôznymi spôsobmi už rozbehol, prebieha, má negatívne následky.

Labute (Snímka: Zoran Pavlović)

Obálka monografie, ktorá vyšla vlani k 20. výročiu rezervácie Zasavica aj babky na vidieku, najčastejšími zberateľmi slimákov, húb a iných prejavov primárnej produkcie prírody. Namiesto toho, aby sme ju podnecovali, my sa k nej správame ako k sivej ekonomike, k čomusi, čo ľudia robia, aby sa vyhli poplatkom a daniam.

Príroda je základ, nadstavbou

by mohla byť nová produkcia, nová výroba, nové hospodárstvo...

– Netreba zabúdať, že sme to uvedené v otázke dnes dokázali akreditovať ako smer a štvorročné štúdium menom Ekonomika životného prostredia. Som zástancom názoru, že táto má kapacitu v hodnote pár miliárd eur. Takmer toľko ako úhrnná produkcia nášho poľnohospodárstva. Vysvetlím to takto: u nás sú obrovské možnosti v tieni. My v prírode objavíme a nazbierame kadečo, aby potom nastúpili Slovinci, Nemci a iní, ktorí sa stanú spracovateľmi, aby sa nakoniec z nášho produktu stal ich exportný výrobok. A tak sme sa ocitli v bludnom kruhu, z ktorého ťažko nájsť východisko. To, čo by som chcel vyzdvihnúť je, že perspektívou Srbska je ekonomika zdrojov. U nás sa však oveľa viac zdôrazňuje tzv. paraimperiálne hospodárstvo úverového zadlžovania upriameného v prospech

Časť gastronomických špecialít zo Zasavice Pozrite sa, čo sa v oblasti zdrojov stalo napríklad s Naftovým priemyslom Srbska? Nikto doteraz neznášal zodpovednosť za to, že sme prišli o dôležitý a veľmi cenný zdroj tak, že sme ho predali za 400 miliónov eur, hoci jeho hodnota je mnohonásobne vyššia... A zďaleka nie je to jediný príklad neúčelového nakladania s rôznymi zdrojmi, ktoré máme...

(V budúcom čísle: Zelené Srbsko)

23 /4806/ 9. 6. 2018

17

DETSKÝ KÚTIK

Messi

Futbal

Messi má čarodejné futbalové pokusy a s každým hráčom loptu okúsi.

Futbal je téma pre chlapcov. Ale určite sú aj dievčatá, ktoré majú rady tento šport.

Ktorý je váš obľúbený šport?

Som jeho fanúšikom, sledujem ho celým srdcom.

Chcem a budem ako on, lebo vždy bol mojím snom.

Danuška

Sanja Melichová, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Loptu on má veľmi rád, preto je môj kamarát.

Futbal, ten nás spája a vedie do raja.

Zoznámim sa s ním, viem, je to všetko, čo ja chcem!

Nohavičky Krásne, modré nohavičky dostal som od mamičky.

Nevy zliekol som si ich, hneď som bežal na ulicu.

Celý deň som futbal hral, na nohavičky vôbec nedbal.

Dario Mamojka, štvrták, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Števko Straka, piatak, a jednoty, Biele Blato a Bratstv ZŠ

Futbal Futbal je pre mňa najlepší špor t, rád ho hrávam a góly dávam.

Kým sa futbal ukončil, nohavičky som rozdrapil.

Kopem do lopt y, na gól cielim, niekedy aj trafím, no vôľu nezmením.

Mamke som sa ospravedlnil a ihneď hľadal niť.

Hrávame zápasy v dedine, meste, vyhrávame často, oslavy sú v ceste.

Ervin Baďura, 2. 2, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Tréner nás učí, vôľu rozdáva s nami sa usmieva, pok yny nám dáva.

Priateľstvo pekné, stretnutia mnohé, futbal mi dáva možnosti nové.

Lopta Lopta, okrúhla ako svet leží v tráve ako nejaký kvet.

Srđan Soják, 3. 2, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Keď kopnem do nej, letí ako olej.

Keď dám gól, sadnem si za stôl.

Miroslav Vrška, piatak, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Teodora Gorančićová, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 9. júna 2018 Číslo10 /1964

Z DŇA POLÍ STRNISKOVÝCH OBILNÍN, KRMOVÍN A REPKY OLEJNEJ NA RÍMSKYCH ŠIANCOCH

Dobrú úrodu môžu ohroziť vysoké teploty Ľubica Sýkorová

Každý rok okolo 1. júna Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo z Nového Sadu tradične organizuje pre svojich verných zákazníkov Deň polí. Aj v tomto roku v piatok, presne 1. júna sa na Rímskych Šiancoch stretlo okolo 1500 domácich a zahraničných hostí, ktorí aj napriek extrémne horúcemu dňu boli zvedaví, čo pre nich novosadskí šľachtitelia pripravili.

O

päť sa stretli veda a prax, pestovatelia a šľachtitelia novosadských odrôd obilnín, kŕmneho hrachu, viky siatej a repky olejnej. Na výstavných

Hostí privítal riaditeľ inštitútu prof. Dr. Ján Turan

políčkach boli prezentované najaktuálnejšie odrody pšenice, jačmeňa, ovsa, niekoľko druhov krmovín, medzi nimi aj kŕmny hrach a u nás čoraz častejšie pestovanej repky olejnej.

Početných hostí privítal riaditeľ inštitútu prof. Dr. Ján Turan, ktorý vyzdvihol význam týchto stretnutí, na ktorých sa

naskytá príležitosť prezentovať poľnohospodárskym výrobcom najnovšie výsledky a prácu šľachtiteľov za uplynulých dvanásť mesiacov. Inštitút v tomto roku oslavuje 80 rokov od svojho založenia a za sebou má úšpešnú činnosť. Podľa jeho slov aj my máme kvalitný materiál, odrody a hybridy, ktoré konkurujú známym zahraničným spoločnostiam.

Pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Vuk Radojević slávnostne otvoril Deň polí a poukázal na význam inštitútu, v ktorom za osemdesiat rokov vyšľachtili tisíc odrôd a hybridov. Berúc na vedomie skutočnosť, že prednedávnom bol inštitút vyhlásený za inštitút národného významu, pokrajinský tajomník uviedol, že to znamená, že táto inštitúcia je uznávaná nielen vo vzťahu k štátnym orgánom, ale aj na medzinárodnej úrovni a že ide o dodatočný stimul pre celý inštitút.

Z novosadského inštitútu sa hosťom prihovoril Dr. Radivoje Jevtić, vedúci Oddelenia pre

strniskové obilniny, Dr. Ðura Karagić, vedúci Oddelenia pre krmoviny a Dr. Ana Marjanovićová Jeromela, šéfka úseku pre repku olejnú, ktorý patrí

a aj repke olejnej, takže môžeme očakávať solídne výnosy.

Nebezpečenstvo predstavujú vysoké denné teploty. Ak aj nočné teploty budú vysoké, hrozí tu nebezpečentvo šoku pre rastliny a môže dôjsť k slabému nalievaniu zrna. Vo výhode sú v tomto roku tí pestovatelia, ktorí pestujú skoré odrody. Treba pripomenúť, že toto sú aj vhodné podmienky

Na výstavných políčkach boli prezentované aktuálne odrody strniskových obilnín

pod Oddelenie pre olejnaté kultúry.

Po oficiálnej časti sa hostia presunuli na výstavné políčka.

Tu mali pestovatelia možnosť debatovať s odborníkmi a šľachtiteľmi inštitútu, a tak získať cenné rady.

Podľa odborníkov inštitútu poveternostné podmienky v tejto pestovateľskej sezóne relatívne vyhovujú obilninám

pre rozvoj chorôb (silný výskyt listovej hrdze), čoho sme svedkami aj na poliach. V oveľa väčšom počte sú prítomní aj mnohí škodcovia a vošky.

Vo veľmi dobrom stave sa nachádzajú porasty repky olejnej a kombajny na jej zber by už mali byť pripravené. Akonáhle vlhkosť semena spadne pod 15 %, treba vykonať rýchly zber. ○

Z obsahu Ako zachovať v bylinkách ich vôňu a liečivú silu?

Str. 2

Školenie, združovanie, lepšie financovanie Str. 3

Doplnkový letný rez jadrovín Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY

Ako zachovať v bylinkách ich vôňu a liečivú silu? Ľubica Sýkorová

Aby sme mali čo najväčší úžitok z pestovania liečivých rastlín, musíme vedieť, kedy ktorú časť rastliny zbierať. Účinné látky sú v rastline rozložené nerovnomerne a počas vegetačného obdobia sa ich obsah mení. Pri zbere liečivých rastlín rozhodujúci je stav rastliny. Obdobie kvitnutia sa môže výrazne odlišovať podľa miesta pestovania, vplyvu počasia v jednotlivých rokoch a spôsobu ošetrovania. Na zber je vhodné neskoré predpoludnie alebo skoré poludnie počas suchých, slnečných dní.

Z

beráme najmä listy, vňať a kvety, väčšinou tesne pred kvitnutím alebo na začiatku kvitnutia. Na sušenie používame iba zdravé, neporušené časti. Z hygienických dôvodov nesušíme listy, ktoré rastú tesne pri zemi.

Kvalitnú, bohatú vňať a silnú

Levanduľa arómu majú iba silné, zdravé rastliny. Dopestujeme ich pravidelným rezom.

Liečivá či aromatická látka sa nachádza buď v celej rastline alebo je sústredená v jej časti – vňati, kvete, semene, podzemku, koreni. Podľa toho, kde sa jej nachádza najviac, sa rastlina zberá. Zvyčajne je to olistená byľ na začiatku kvitnutia (repík, rebríček, ľubovník, šalvia), no môže to byť i samostatný kvet bez kalicha (divozel), koreň (kostihoj), podzemok (puškvorec). Vňaťové koreniny, ktoré používame počas celého vegetačného obdobia v čerstvom stave, postupne režeme alebo odštipujeme z nich lístky a pridávame do čerstvých šalátov alebo varených jedál (bazalka, medovka, ligurček, saturejka).

Všetky bylinky a liečivé rastliny,

20

ktoré nemôžeme spotrebovať v kuchyni v čerstvom stave, sušíme.

Veľký vplyv na obsah účinných (liečivých i aromatických) látok v bylinkách, spôsobujúcich ich vôňu, chuť i liečivé účinky, má správny čas zberu. Čerstvé kvety, listy alebo vňať je najlepšie zberať (rezať) v slnečný deň neskoro dopoludnia, keď obschne rosa. Najvyšší obsah účinných látok majú rastliny tesne pred kvitnutím, niektoré v čase plného kvetu (zemežlč, ľubovník).

Pri zbere dodržiavame určité zásady. Z polokrov (spodná časť drevnatie), ako napríklad šalvie, režeme najviac jednu tretinu od vrcholu. Bylinné trvalky ako mäta, estragón režeme tesne nad zemou.

Rastliny sušíme v tieni na vzdušnom mieste, zavesené v malých zväzkoch dolu hlavou. Po sušení, lístky zo stoniek otrháme a uložíme v uzavretých nádobách. Niektoré koreniny ako petržlen, kôpor a fenikel si najlepšie uchovajú arómu pri zmrazení. Mrazíme celú vňať vo vrecúškach alebo posekanú vo forme na ľadové kocky s pridaním malého množstva vody.

AKO ZACHOVAŤ V BYLINKÁCH ICH VÔŇU A LIEČIVÉ ÚČINKY? - Všetky časti rastlín sušíme ihneď po zbere. Neumyté ale očistené bylinky viažeme do voľných kytíc a zavesené sušíme v tieni. Pri tomto spôsobe sušenia sa dostávajú aromatické látky do listov.

- Bazalku, saturejku, levanduľu, majorán, mätu a ďalšie bylinky môžeme sušiť aj v plytkých drevených debničkách, ktoré vyložíme papierom. Rastliny sušíme v tenkej vrstve a opäť dodržiavame teplotu a tienisté miesto.

- Len čo sa rastlina začne v rukách drobiť, odlistíme byle a vňať uložíme do tmavých a nepriedušných nádob – vhodné sú

II

ky – bazalku, saturejku, kôpor, majorán, šalviu, tymian, rozmarín a medovku. Na 1 liter octu postačí 4 až 6 výhonkov rastlín. Čerstvú vňať byliniek uložíme do čistých fliaš a zalejeme octom. Dobre uzatvorené odložíme na slnečné miesto a necháme lúhovať istý čas (do 4 týždňov) – podľa toho, akú intenzívnu arómu si prajeme.

Potom ocot scedíme cez jemné sitko a uskladníme v uzatvorených fľašiach.

NA ZÁVER NIEKOĽKO UŽITOČNÝCH RÁD

Oregano rôzne sklenené, keramické alebo porcelánové.

Pri použití sušenia alebo dosúšania umelým teplom (v elektrickej sušičke, rúre) dodržíme optimálne teploty sušenia: nechtík 70 °C, medovka, mäta, rumanček, slez 40 °C, repík 35 °C, divozel spočiatku 40 °C, pri dosúšaní 45 °C, ibiš lekársky 45 °C a ibiš ružový 50 °C. V nijakom prípade tieto hodnoty neprekračujeme. Správne usušená rastlina si musí zachovať pôvodnú farbu. Účinné látky si typickú vôňu uchovajú asi jeden rok.

Niektoré liečivé rastliny môžeme aj zmraziť. Na mrazenie sú vhodné: bazalka, palina, saturejka, kôpor, estragón, majorán, medovka, aníz a pažítka. Tento spôsob uskladnenia sa teší obľube najmä preto, že sa ním na dlhý čas zachová farba, chuť a z veľkej časti aj obsahové látky rastlín. Stráca sa však ich pekný vzhľad. Najlepšie je preto mraziť vňať rozdelenú na jednotlivé dávky.

Pri príprave jedál sa čoraz častejšie aj u nás používajú rôzne bylinkové octy. Na ich prípravu použijeme 5 až 6 %-ný ovocný, vínny alebo kvasný ocot a bylin-

Šalvia Ak čerstvými listami bazalky potierame miesta poštípané hmyzom, zmierňuje to svrbenie a zápal.

Proti vypadávaniu vlasov :100 g jemne nasekaných listov žihľavy dvojdomej zalejeme 1/2 l vody a 1/2 l octu, varíme pol hodiny.

Odvarom si umývajte vlasy pred spaním.

Masť z nechtíka lekárskeho urýchľuje hojenie hnisavých rán, hojí zápal nechtového lôžka.

Príprava: 500 g bravčovej masti rozohrejeme ako na vyprážanie rezňa, pridáme 4 plné hrste čerstvých, nadrobno narezaných kvetov a krátko popražíme. Nasledujúci deň zmes mierne prihrejeme, precedíme, najlepšie cez ľanovú šatku a naplníme do pohárov.

Skladujeme v chladničke. ○

23 /4806/ 9. 6. 2018

POSTAVENIE ŽIEN NA DEDINE A AKO HO ZLEPŠIŤ

Školenie, združovanie, lepšie financovanie Oto Filip

T

o, že sa nám dediny riadne vyľudnili a že v nich v podstate zostal len ten, kto musel, je už dávno známym obrazom tunajšieho pôdohospodárstva. Tie benefity, ktoré núka vidiek, ako sú lepšia vzájomná komunikácia medzi ľuďmi, menšia tlačenica v doprave, čistý vzduch, možnosť

diskriminácie žien na dedine vyššia poradkyňa povereníka pre ochranu rovnoprávnosti Tijana Miloševićová poukázala na vetu vyslovenú jednou zo žien na vidieku: Nie je dôležité, kde sa žije, ale ako. Podotkla, že sú veľmi rozšírené stereotypy, takisto

Časť účastníkov tematickej konferencie

Dr. Gordana Radovićová vyrábať potraviny pre vlastné potreby, akosi ustúpili pred celým radom nedostatkov dedinského žitia. Stačí spomenúť zlé dopravné spojenia s mestami, slabé zásobenie výrobkami, absenciu kultúrnych obsahov,

O úlohe žien v organickej výrobe: Jozef Gašparovský neprimeranú zdravotnú starostlivosť, nedostatok adekvátnych programov pre mladých, zvlášť športových, nutnosť vybavovať si každý dokument inde...

Je už riadne zakorenený názor, že si život na vidieku veľa žiada a málo ponúka, zvlášť keď

ide o ženy. Mnohé z nich naďalej robia ťažké fyzické práce, a to bez toho, aby mali vlastné peniaze a vlastný majetok.

S cieľom urobiť dôkladný rozbor ich postavenia a na základe neho zistiť, ako tú ich pozíciu zlepšiť, Dnevnik-Poljoprivrednik spolu s Hospodárskou komorou Vojvodiny (HKV) usporiadal nedávno tematické zoskupenie, prebiehajúce vo veľkej zasadačke HKV v Novom Sade. Tými podstatnými akcentmi z neho sú poznatky, že sú ženám na dedine stále limitované možnosti zamestnávania, vzdelávania a ekonomického osamostatnenia, že im je ťažko odštartovať vlastný biznis, no aj fakt, že sa takýto obraz predsa postupne, no nie vždy aj želanou rýchlosťou mení na lepšie.

V prvom rade vďaka vyše štyristo ženským spolkom, združeniam, organizáciám a podobne, koľko ich je v súčasnosti vo Vojvodine, ale aj celému radu podujatí, na ktorých sa vidiecke ženy stretávajú, vymieňajú skúsenosti, predávajú svoje produkty, zveľaďujúc pritom turistickú a inú ponuku prostredí, z ktorých prichádzajú.

Podľa Jeleny Drobnjak z Hospodárskej komory Vojvodiny,

ženy na dedinách sú akousi neviditeľnou pracovnou silou, ktorej úloha v živote dediny sa nerešpektuje veľmi a ktoré sú často vystavené rôznym formám diskriminácie. Štátna tajomníčka v Ministerstve práce,

Stana Božovićová zamestnávania, pre bojovnícke a sociálne otázky Stana Božovićová taktiež vyzdvihla, že ide o jednu zo skupín, ktorá je v nerovnoprávnom postavení s inými a nachádza sa na okraji spoločenského záujmu.

Ako povedala, práve preto je dôležité organizovať takéto zoskupenia a poukazovať na to, že sa celá spoločnosť – od štátu po každú lokálnu samosprávu, má angažovať na zlepšení ich pozície. Zmieňujúc sa o príčinách

III

Olivera Radovanovićová rozmanité javy diskriminácie, ako znevažovanie ženskej práce v rodinnej sfére, skutočnosť, že je obrovská väčšina majetkov v rukách mužov. Toto druhé aj napriek jestvovaniu zákona stanovujúceho, že je majetok získaný v manželstve spoločný.

O združovaní a školeniach ako modeli posilňovania žien zaoberajúcich sa organickou výrobou hovoril predseda Strediska pre organickú výrobu v Selenči Jozef Gašparovský. Viacerí predstavitelia pokrajinských orgánov a fondov prezentovali podnetné opatrenia, programy, súbehy a úvery, na základe ktorých by sa ich pozícia ako-tak dala zlepšiť. Nielen preto, že sa im konečne treba dostať zo znepokojujúceho stavu, v ktorom žijú a pracujú, ale i kvôli tomu, že sú – ako to podčiarkla predsedníčka Ženskej rurálnej siete Vojvodiny Olivera Radovanovićová – skutočnou chrbticou dediny. K životaschopnosti, kvalite a pružnosti, ktorá veľmi prospeje, je ich združovanie ako jeden z kľúčových predpokladov úspechu. Takisto to môžu znamenať i rôzne školenia, oveľa viac porozumenia a najmä oveľa viac peňazí na všetko, čím sa dá kladne vplývať na ich ďalší ○ pracovný a životný osud.

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Biologická regulácia cikády Scaphoideus titanus vo vinohradoch Ing. Ján Tancik, PhD.

Cikáda Scaphoideus titanus je najvýznamnejším vektorom fytoplazmy pomenovanej ako Candidatus Phytoplasma vitis, pôvodcu choroby zlaté žltnutie viniča (grapevine yellows) - Flavescence doreé (FD).

Cikáda S. titanus sa napríklad na Slovensku už vyskytuje, choroba zatiaľ nie, ale v susedných krajinách je už prítomná, takže je len otázka roku - dva a bude aj tam.

Foto: Ľ. S.

P

roti tejto chorobe neexistujú priame ochranné opatrenia. Zabrániť jej šíreniu sa dá reguláciou jej vektora. Vo vinohradoch, v ktorých sa regulácia škodlivých roztočov robí biologickým spôsobom – aplikáciou dravého roztoča Typhlodromus pyri a obaľovače sa regulujú mätením samcov feromónami, využitie chemických insekticídov v regulácii cikády Scaphoideus titanus by znamenalo zničenie využívaných prirodzených nepriateľov škodcov. Preto sme založili pokusy s cieľom zistiť účinnosť dostupných biologických prípravkov v regulácii tejto cikády. V tomto článku prinášame výsledky dvojročných pokusov.

Fytoplazmy sú baktérie menšie ako 1 mikrometer. Nemajú bunkovú stenu, iba bunkovú blanu a preto nemajú stály tvar. Nedajú sa dopestovať na umelej výžive a rozmnožujú sa jedine v hostiteľských rastlinách a v tele vektorov. Symptómy, ktoré spôsobujú fytoplazmy na rastlinách sú veľmi podobné symptómom, ktoré zapríčiňujú vírusy a preto sa v minulosti považovali za virózy.

V roku 1964 boli zaradené medzi

22

mykoplazmy a v roku 1994 boli pomenované ako fytoplazmy.

Identifikácia fytoplaziem je možná iba molekulárnymi metódami.

Na základe analýz DNA fytoplazmy sa môžu rozlíšiť jednotlivé skupiny a podskupiny fytoplaziem

Cikada S. titanus na viniči, čo vlastne predstavuje jednotlivé druhy fytoplazmy.

Najvýznamnejšie fytoplazmózy (choroby spôsobené fytoplazmami ) viniča v Európe sú: - zlaté žltnutie viniča - Flavescence doreé (FD) - pôvodcom choroby je fytoplazma pomenovaná ako Candidatus Phytoplasma vitis.

- stolbur viniča - Bois noir (BN) „čierne drevo“ - pôvodcom choroby je fytoplazma pomenovaná

IV

ako Candidatus Phytoplasma Solani.

Obe choroby sa šíria nakazeným sadovým materiálom a vektormi – prenášačmi. FD prenáša cikáda Scaphoideus titanus a BN cikáda žilnatka vírusonosná Hyalesthes obsoletus.

Symptómy, ktoré zapríčiňujú tieto dva druhy fytoplazmy sú veľmi podobné a nedá sa jednoznačne rozlíšiť na základe symptómov, o ktorú chorobu ide. Rozlíšiť sa dajú len molekulárnymi metódami (PCR). Napadnuté rastliny na jar neskôr pučia alebo vôbec nepučia. Najcharakteristickejší symptóm na listoch je zmena farby, u bielych odrôd listy žltnú a majú kovový lesk, kým modré odrody majú sčervenené listy.

Pozdĺž hlavnej žilky na liste sa vytvárajú najprv malé škvrny, ktoré sa šíria, pričom dochádza k zmene farby vedľa hlavného nervu. Okraje listov sú zvinuté smerom dolu a nadobúdajú tvar trojuholníka. Listy sú stvrdnuté a krehké, ľahko sa lámu. Súkvetie vädne a opadáva, násada strapcov je menšia a nepravidelná.

Výhonky napadnutých rastlín sú tenké a gumovité, nedochádza k zdrevnateniu letorastov a tieto letorasty majú predĺženú vegetáciu. Intenzita symptómov sa mení v závislosti od odrody.

Tieto ochorenia spôsobujú všeobecne straty úrody a výrazne ovplyvňujú kvalitu úrody. Môžu spôsobiť odumieranie rastlín a tým vplývajú aj na existenciu vinohradu.

ZLATÉ ŽLTNUTIE VINIČA Choroba zlaté žltnutie viniča Flavescence doreé bola prvýkrát zaznamenaná v polovici minulého storočia vo Francúzsku a o niekoľko rokov aj v Taliansku. Veľké

epidémie tohto ochorenia zapríčinili vážne hospodárske škody.

V talianskej vinohradníckej oblasti Venetto bolo zničených 70 % viníc, následkom čoho bola ohrozená produkcia vína na dlh-

Dospelec S. titanus šie obdobie. Preto toto ochorenie bolo zaradené na EPPO A2 listinu karanténnych ochorení.

Ako sme už spomenuli, vektorom FD je cikáda Scaphoideus titanus. Je to monofágny druh, živí sa vyciciavaním štiav na listoch viniča a na iné rastliny prelietava len z dôvodu skúšobných vpichov.

Toto je príčinou, prečo sa FD veľmi rýchlo šíri vo vinohrade a z toho dôvodu celý vinohrad môže byť nakazený touto chorobou vo veľmi krátkom čase. Infekcia rastlín pokračuje veľmi rýchlo na su-

Larva S.titanus

23 /4806/ 9. 6. 2018 sedné rastliny a tiež aj na rastliny v susediacich radoch a dáva dojem kruhovitého rozširovania.

Bolo zistené, že táto fytoplazma má aj iné hostiteľské rastliny okrem viniča, a to sú plamienok plotný - Clematis vitalba a jelša

Symptómy poškodenia cikádou na bielej odrode viniča Alnus spp. Plamienok plotný je veľmi často sa vyskytujúci druh vo vinohradoch alebo v ich blízkosti a môže predstavovať rezervoár tejto fytoplazmy.

9. – 15. 6. 2018

POČASIE

CIKÁDA SCAPHOIDEUS TITANUS (synonym S. littoralis Ball.)

Dospelé jedince sú dlhé 4,5 – 6 mm, samček je menší (4,5 – 5 mm) od samičky (5,2 – 6 mm). Hlava je výrazne trojuholníkového tvaru, bielej farby, pod očami má pomarančovo-žltý pás. Predné krídla sú tmavohnedé až pomarančovohnedé s niekoľkými bielymi škvrnami. Zložené krídla trochu presahujú bruško. Na poslednom brušnom článku sa nachádzajú tmavohnedé chĺpky (bodce), ktoré presahujú krídla.

Počas vývoja majú 5 larválnych instarov. Prvé tri instary sú žlto-bielej farby. Štvrtý a piaty instar majú tmavé škvrny na dorzálnej strane a viditeľné začiatky krídel. Na poslednom článku bruška u všetkých instarov je viditeľná tmavá škvrna. Vajíčko

je vretenovitého tvaru, bledožltej farby. V Európe má jednu generáciu do roka. Prezimujú vajíčka pod kôrou dvojročných letorastov. Liahnutie lariev začína v polovici mája a trvá do konca júna. Prvé imága sa objavujú v tretej dekáde júna, v prírode sa vyskytujú do konca septembra.

OCHRANA Proti týmto ochoreniam neexistuje priama ochrana chemickými prípravkami. Z preventívnych opatrení najvýznamnejšie je zabrániť výsadbe infikovaných sadeníc. Nositeľmi fytoplazmy sú podpníky, očká a vrúble.

Priame ochranné opatrenia sa zameriavajú proti vektorovi tohto ochorenia - cikáde Scaphoideus titanus. Je viac možností eliminácie tejto cikády. Prezimuje v štádiu vajíčka pod kôrou dvojročného dreva nachádzajúceho sa na konci letorastov. To umožňuje konce letorastov odstrániť a spáliť. Vajíčka ničia tiež zimné postreky olejovými prípravkami.

Najviac využívané sú postre-

Symptómy na nezdrevenených letorastoch produkcii, odroda Chardonnay na lokalite Pezinok, Malokarpatská vinohradnícka oblasť, hodnotili účinnosť prípravkov povolených v ekologickom poľnohospodárstve proti cikáde Scaphoideus titanus. V roku 2016 na odrode Chardonnay a v roku 2017 na odrodách Merlot a Rulandské šedé. Prípravky boli aplikované rosičom s použitím 500 l vody/ha.

Hodnotenia sme robili striasaním do smýkadla na 100 rastlinách v každom variante a po dvoch až troch týždňoch po aplikácii

Symptómy poškodenia cikádou na červenej odrode viniča ky proti larvám. Postrek treba vykonať v čase výskytu lariev 3. instaru, u nás je to v období od 10. do 20. júna. Po desiatich dňoch postrek treba zopakovať.

V Európe sa z prípravkov najviac využívajú chemické insekticídy zo skupiny pyrethroidov a neonikotinoidov.

POKUSY V ROKU 2016 a 2017 V roku 2016 a 2017 sme v poloprevádzkových pokusoch vo vinohrade pestovanom v integrovanej

prípravkov. Účinnosť použitého insekticídu sme stanovili podľa Abbotovho vzorca.

VÝSLEDKY Pri hodnotení pokusu 7. 7. 2016 (18 dní po aplikácii prípravkov) sme na variante 1, kde sme použili prípravky na báze etoxylovaných alkoholov (1 l/ha) + azadirachtín A (2 l/ha), zistili účinnosť 46,4 %, kým na variante 2, kde bola použitá rovnaká kombinácia aktívnych látok, ale s inou dávkou

(etoxylované alkoholy – 0,75 l/ ha a azadirachtín A – 3 l/ha), účinnosť bola 68,96 %.

Pri hodnotení 12.07.2016 (17 dní po druhej aplikácii) na variante 2A, kde boli vykonané dve aplikácie prípravkami na báze etoxylovaných alkoholov (0,75 l/ ha) + azadirachtín A (3 l/ha) sme zistili 82,5 % účinnosti. V tom istom termíne hodnotenia na variante 2B, kde bola vykonaná len jedna aplikácia spomínanými prípravkami, účinnosť bola o niečo nižšia, na variante 1,60 % a na variante 2B 67,5 %.

Pri hodnotení 11. 07. 2017 (13 dní po aplikácii biologických prípravkov) na variante 1(etoxylované alkoholy – 0,75 l/ha a azadirachtín A – 2,5 l/ha) sme zaznamenali 87,5 %, kým na variante 2 (etoxylované alkoholy1 – 0,75/ha + neemový olej - 1,25 l/ha) účinnosť bola 43,8 %. Pri hodnotení 1.08.2017 (17 dní po druhej aplikácii bioprípravkov) na variante 1A, kde boli vykonané dve aplikácie dvomi prípravkami na báze etoxylovaných alkoholov – 0,75/ha a azadirachtínu - 2,5 l/ha sme zaznamenali 66,7 % účinnosti. Na variante 2B, kde boli dvakrát aplikované dva prípravky na báze etoxylované alkoholy 1 – 0,75/ha a neemový olej - 1,25 l/ ha bola zaznamenaná účinnosť 33,3 %. Na variantoch 1B a 2B, kde bola vykonaná len jedna aplikácia spomínanými bioprípravkami, bolo zaznamenaných viac jedincov cikády S. titanus ako na neošetrenej ploche. ○ Foto: J. Tancik

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

27˚ | 17˚

30˚ | 18˚

29˚| 17˚

28˚ | 17˚

27˚ | 16˚

28˚ | 17˚

29˚ | 17˚

V

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Doplnkový letný rez jadrovín Ľubica Sýkorová

Doplnkový letný rez robíme na jabloniach a hruškách, je doplnkovým zásahom k zimnému rezu. Robíme ho v júni až začiatkom júla (veľmi skorý letný rez) alebo často od druhej polovice júla do konca augusta (neskorý letný rez). Kalendárny termín nie je presný, záleží od priebehu počasia v danom roku, keď rez robíme.

N

ajväčšou výhodou letného rezu je, že nestimuluje strom k opätovnému rastu, tak ako predjarný rez.

Strom tak bude vkladať viac energie do tvorby plodov, namiesto toho, aby podporoval rast nových konárov. Predjarný rez vykonávame, ak sa strom potrebuje omladiť, má slabý rast alebo potrebujeme zásadnejšie tvarovať korunu. Letný rez vykonávame, ak má strom príliš bujný rast a my ho potrebujeme spomaliť, posilniť úrodu a preventívne (mierne) tvarovať korunu. Letný rez je vhodný pre väčšinu ovocných druhov pestovaných v našich klimatických podmienkach: jadroviny (jabloň, hruška) a kôstkoviny (slivka, čerešňa, marhuľa, broskyňa, višňa atď.).

Robíme ho v období, keď stromy väčšiu časť stavebných látok transformovali do letorastov, listov a plodov. Veľmi priaznivo ovplyvňuje formovanie tvaru, vzdušnosť a svetelné podmienky v korune, diferenciáciu kvetných púčikov, ako aj tvorbu rodivého obrastu.

Termín letného rezu jadrovín prispôsobujeme veku, zdravotnému stavu, pestovateľskému tvaru, ale aj odrode. Pri mladších stromoch je najvhodnejší rez na začiatku diferenciácie kvetných púčikov v období

od polovice júna až do prvej dekády júla. Skracujeme letorasty, ktoré dosiahli dĺžku 30 cm a viac. Skracujeme ich za 8. až 10. listom. Zo skráteného letorastu z najvyššie položených púčikov vyrastú jeden až štyri

sa rast letorastov končí, púčiky na skrátených letorastoch sa už neprebudia a letorasty už nerastú. Tým nedochádza k zahusťovaniu koruny.

Pri starších stromoch skracujeme len veľmi bujne rastúce

predčasné sekundárne letorasty. Koncom leta vykonáme na predčasných letorastoch opravný rez, väčšinou na najnižší predčasný letorast. Pri predjarnom reze ho neskracujeme na púčik, ale na pätku.

Pri pestovateľskom tvare štíhle vreteno sa veľmi osvedčuje, skrátenie letorastov v neskoršom termíne, v období od polovice augusta. V tomto období

letorasty, krátke neskracujeme.

Z korún odstraňujeme zahusťujúce letorasty, vlky, výhonky na kmeni, letorasty vyrastajúce v blízkosti rán po reze. Odstraňujeme aj letorasty napadnuté múčnatkou, voškami a pod.

VÝZNAM DOPLNKOVÉHO LETNÉHO REZU Letným rezom možno lepšie zabrzdiť rast stromov ako

zimným rezom. Odstránenie zahusťujúcich letorastov, „vlkov“ nám zlepšuje a urýchľuje dozrievanie plodov. Zlepšuje svetelné pomery v korune, a tým zmenšuje náchylnosť odrôd na choroby a škodcov, pre šírenie ktorých sú vhodné zahustené koruny. Výrazne podporuje diferenciáciu kvetných púčikov v korune stromu a urýchľuje vstup ovocných stromov do rodivosti, čo je zvlášť dôležité v intenzívnych výsadbách.

Pri letnom reze si treba uvedomiť celkový dopad odstránenia letorastov a tým aj listovej plochy. Na dobré a kvalitné dozretie plodov v tomto roku, v ktorom odstraňujeme letorasty, treba nechať dostatok listovej plochy pre jednotlivé plody. Primeraný letný rez podporuje diferenciáciu kvetných púčikov a urýchľuje dozrievanie plodov, nadmerný má však opačný účinok.

Plody zle vyzrievajú, je vysoký predčasný opad, resp. plody zmenšujú svoju veľkosť. Preto treba ponechať dostatok listovej plochy. Pri štíhlych vretenách na dostatočné vyvinutie a dozretie plodov je vhodné ponechať pre jeden plod 20 – 25 listov a pri voľnejších tvaroch asi 30 – 40 listov.



PRIPOMÍNAME

Zalievanie počas letných mesiacov

Ľ. Sýkorová

O

sobitnú pozornosť pri starostlivosti o izbové rastliny počas leta venujeme polievaniu. Za letných horúcich a dlhých dní spotrebujú rastliny viac vody a veľa sa aj vyparí, preto polievame častejšie a výdatnejšie. Vlhkomilné druhy (difenbachia, begónia kráľovská, paprade, azalky) nesmieme nechať nikdy preschnúť, zatiaľ čo kaktusy,

24

sukulenty, niektoré hľuznaté a cibuľové druhy vydržia alebo dokonca vyžadujú dlhší čas sucho.

Najlepšie je polievať ráno, aby rastliny mali dostatok vody po celý deň a najmä v období najvyššej teploty. Na polievanie všetkých druhov rastlín, teda aj izbových, je najvhodnejšia mäkká, odstáta a slnkom prehriata voda, ktorá by mala mať aspoň teplotu ovzdušia, kde sa rastlina nachádza. Izbovým

VI

rastlinám osoží, ak ich za teplého počasia kropíme vlažnou vodou na listy alebo ich vynesieme na mierny dážď.

V období intenzívneho rastu vyžadujú izbové rastliny aj dostatok živín, ktoré im dodávame zálievkou. Na prihnojovanie používame bežné, najlepšie tekuté hnojivá. Rýchle rastúce druhy a rastliny pestované v rašelinovom substráte prihnojujeme v lete každých 7 až 10 dní, ostatné raz za 2 až 3 týždne.

Rastliny, ktoré sme len nedávno presadili, neprihnojujeme, kým dobre nezakorenia. Koncom augusta hnojenie obmedzíme.

Pri polievaní a prihnojovaní je dôležité, aby celý koreňový bal bol rovnomerne prevlhčený a prebytočná voda vytiekla z črepníka von. Nestačí polievať iba do misky pod črepníkom.

Najlepšie je rastliny zavlažovať kropením alebo miernym prúdom vody pri obvode nádoby, kde pôda najskôr preschne. 

23 /4806/ 9. 6. 2018

ZDRAVIE A MY

Ako ovládať stres? (2)

Miloš Krstovski

Stres spôsobuje únavu a iné príznaky, ktoré nám zapríčiňujú zlú náladu, pocit choroby alebo ľahostajnosť. Väčšina cíti nedostatok schopnosti pre starostlivosť o seba. Medzitým pre život bez stresu prvoradou podmienkou je sebaochrana a starostlivosť o seba. To zahŕňa zodpovednosť za naše činy a skutky, ale aj nenahraditeľný pocit z dobre vykonanej, užitočnej a radosť prinášajúcej práce.

Negatívneho vplyvu stresu je možné zbaviť sa zdravou výživou, dostatkom sna a fyzickou aktivitou. Lepšia nálada, zdravie a pozitívny stav zabezpečujú lepšiu odolnosť proti stresu.

KAŽDÁ BUNKA POMÁHA Keď hľadáme, akým spôsobom by sme sa mohli ochrániť pred stresom, stačí osvojiť si aj tie najjednoduchšie zvyky. Dokonca aj malé zmeny môžu vyvolať v nás pocit pokoja a sebaistoty. Za každou pozitívnou zmenou nasleduje ďalšia. Napríklad ak začneme pravidelne cvičiť alebo športovať, budeme sa pravdepodobne zdravšie aj stravovať.

A keď sa budeme lepšie cítiť, tak aj v práci dosiahneme väčší úspech. Nezáleží na tom, odkiaľ začneme, lebo keď si uvedomíme pozitívne zmeny, motivácia sa bude len stupňovať. Pozitívne zmeny nasledujú jedna za druhou. Len treba začať!

CVIČENIE A FYZICKÁ AKTIVITA Fyzická aktivita a cvičenie môžu zlepšiť náš fyzický, ale aj psychický stav a vo veľkej miere nám pomôžu vyrovnať sa so stresom. Užitočná, cieľavedomá a radosť prinášajúca práca vždy uvoľňuje myseľ a prináša pocit uspokojenia a voľnosti. Výskumy ukazujú na to, že fyzická aktivita napomáha vyrovnať sa so stresom.

Koľko námahy je dosť na to, aby sme zlepšili svoju náladu a zabezpečili telu potrebnú aktivitu? V literatúre sa stretáme so stavom, že náš organizmus potrebuje vynaložiť námahu aspoň 30 minút denne. Tá činnosť sa nemusí robiť naraz.

Napr. môžeme cvičiť dvakrát po 15 minút.

ZDRAVÁ VÝŽIVA Zdravou výživou napomáhame organizmu čeliť stresu.

Jeden z veľmi dôležitých krokov je udržať rovnakú hladinu cukru v krvi v priebehu dňa.

Nízka hladina cukru môže viesť k podráždenosti, znepokojeniu, kým vysoká môže viesť k únave. Správnou zdravou výživou prispievame k efektívnejšiemu boju proti stresu.

PLÁNOVANIE Uistite sa, či je váš plán výživy práve ten správny a či sa ho môžete ľahko a jednoducho pridržiavať. Zamerajte sa na zdravé, rôznorodé a výživné potraviny. Počítanie kalórií v jedle a analýza strovených je úplný nezmysel.

AKO SA STRAVOVAŤ Okrem toho, čo vlastne jeme, musíme dbať aj ako.

Ak jeme rýchlo, bez pôžitku alebo počas jazdy, to svedčí o skromných stravovacích návykoch. Niektoré návrhy, ako zlepšiť zvyky: − pokúste sa jesť v spoločnosti radšej ako pri televízore alebo počítači; − žujte jedlo dôkladne a pomaly, tešte sa z vône a chuti jedla;

− niekedy nerozoznávame skutočný hlad. Pred jedením popite pohár vody, možno ste boli len sýtosti; − prestaňte jesť ešte predtým, ako dosiahnete pocit plnosti.

OVOCIE A ZELENINA Je potrebné do každodennej výživy zahrnúť rôzne ovocie a zeleninu. Je v nich málo kalórií a obsahujú početné antioxidanty, takže okrem ochrany pred stresom pomáhajú nám odolávať aj rôznym chorobám.

Na získavanie rozmanitých výživných látok potrebujeme ovocie a zeleninu rôznych farieb. Chuť na rôzne sladkosti môžeme zmenšiť konzumovaním sladkého ovocia.

RADY PRE ZDRAVÚ VÝŽIVU Ak sa hovorí o zdravej výžive a stravovaní, myslí sa predovšetkým na: − konzumovanie najmenej 8 pohárov vody denne; − vyhýbanie sa veľkému množstvu nápojov obsahu-

VII

júcich kofeín; − konzumácia potravín z celozrnnej múky; − vyhýbanie sa nezdravým tukom; − vo výžive striedať rybu, hydinu a zeleniny; − vyhýbať sa pitiu alkoholických nápojov; − nefajčiť.

DOSTATOK SPÁNKU Oddych a spánok vo veľkej miere vplývajú na výskyt stresu. Väčšina dospelých potrebuje sedem až osem hodín pokojného spánku. Nedostatok sna a únava mnohokrát sú príčinou zlej nálady a stresu.

Ak zistíme, že máme problémy so spánkom, že nemôžeme pokojne spať a oddýchnuť si, môžeme skúsiť: meditáciu, cvičby dýchania, šálku bylinkového čaju, počúvanie zmierňujúcej hudby, čítanie.

Niektoré veci, ktoré môžu vplývať na zlý spánok, sú: kofeín a nikotín pred spaním, cvičenie, televízor v spálni, jedenie v posteli, práca alebo učenie sa v posteli.

PLÁN NA UVOĽNENIE A REKREÁCIU V dnešnej dobe mnoho pracujúcich nedbá na relaxáciu a rekreáciu. Uvoľnenie a relaxácia musia byť stálou súčasťou bežnej každodennosti. Práve tak, ako jestvuje čas na rannú hygienu, raňajky alebo obed, potrebné je mať aj času na relaxáciu. Relaxácia a uvoľnenie môže byť aj prechádzka, hra s domácim zvieratkom, počúvanie hudby, spev a tanec, čítanie, trávenie príjemných chvíľ s rodinou a kamarátmi, denný spánok.

 foto: pixabay

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Lievance na raňajky

Lievance s kyslou smotanou

Suroviny: 250 g hladkej múky, 3 vajcia, 300 ml mlieka, lyžička kypriaceho prášku, 40 g cukru, 20 g kakaa, podľa chute čerstvého ovocia.

Takto sa to podarí: V jednej miske zmiešame všetky sypké suroviny. V druhej miske metličkou vyšľaháme vajíčka, pridáme

Suroviny: 2 vajcia, 50 g margarínu, 50 g krupicového cukru, 200 ml polotučného mlieka, 70 g kyslej smotany, 150 g polohrubej múky, 150 g hladkej múky, kypriaci prášok.

Takto sa to podarí: Vajcia dôkladne premiešame mixérom spolu s rozpusteným margarínom a cukrom.

Pridáme mlieko a kyslú smotanu.

Dôkladne premiešame. Obe múky a kypriaci prášok premiešame a po častiach vsypeme do tekutej zmesi.

Vymiešame hladké cesto bez hrudiek.

polovicu mlieka, sypkú zmes a zvyšné mlieko. Vymiešame hladké cesto bez hrudiek, ktoré necháme chvíľu odstáť. Na troške masla alebo kokosového oleja upečieme z cesta kakaové lievance. Podávame ich s čerstvým ovocím podľa vlastnej chuti.



Trubičky s čokoládovým krémom

Suroviny: Na cesto: balenie lístkového cesta, žĺtok; Na plnku: 270 g horkej čokolády, 7 vajec, 80 g margarínu.

Takto sa to podarí: Lístkové cesto rozvaľkáme na pomúčenej doske na hrúbku 3 mm a pomocou noža rozkrájame na 15 rovnako širokých pásov. Kovové formičky na trubičky namastíme olejom a navíjame pásiky cesta tak, aby sa čiastočne prekrývali.

Takto navinuté formičky ukladáme na plech, ktorý sme si vystlali papierom na pečenie. Natrieme rozšľahaným

žĺtkom. Pečieme pri teplote 200 °C do zlatohneda. Po upečení necháme trubičky trošku vychladnúť a až potom ich stiahneme z formičiek. Čokoládu nalámeme na menšie kusy a roztopíme vo vodnom kúpeli.

Keď trochu vychladne, pridáme vaječné žĺtky a margarín a dohladka vymiešame. Z vaječných bielkov vyšľaháme tuhý sneh a zľahka vmiešavame do čokolády. Hotový krém necháme aspoň hodinu v chladničke a až potom ním plníme trubičky.



Cesto necháme desať minút odpočívať pri izbovej teplote. Na rozohriatej teflónovej panvici pražíme lievance s priemerom asi 8 cm. Pražíme na strednej teplote, aby zostali lievance skôr svetlejšie. Najskôr opečieme z jednej strany. Keď sa na povrchu začnú tvoriť mierne bubliny, cesto stuhne, lievanec otočíme. Ihneď sa začne nafukovať. Dopečieme z druhej strany. Podávame s ľahko osladenou kyslou smotanou a s jahodami.



Višňový krémeš s tvarohom

Suroviny: lístkové cesto, vanilínový puding, 2,5 dl mlieka, 3 lyžice kryštálového cukru, 500 g jemného tvarohu, 50 g masla, téglik višňového džemu s kúskami višní, 200 ml šľahačky.

Takto sa to podarí: Lístkové cesto rozvaľkáme, narežeme na rovnaké štvorčeky (asi 12 ks) a dáme upiecť. Po vychladnutí na spodnú časť natrieme višňový džem s kúskami višní alebo celými višňami. Na ne natrieme puding s tvarohom a potom

vyšľahanú šľahačku. Vrch prikryjeme ďalším štvorčekom z lístkového cesta.

Hotové posypeme práškovým cukrom a pofŕkame rozpustenou horkou čokoládou. Puding: mlieko, cukor, pudingový prášok uvaríme na hustú kašu (zvyčajným postupom) a ešte do teplého primiešame maslo a jemný tvaroh. Necháme vychladnúť. Šľahačku vyšľaháme, dáme až na vychladnutý puding, aby sa neroztopila.  Zdroj: dobruchut.azet.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 463 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra Srbsko-slovenské básnické kolo V Kulpíne

Kultúra

NOVÁ SPOLOČNÁ MEDZINÁRODNÁ AKCIA

Anna Francistyová

N

ový prejav spolupráce spisovateľov zo Slovenska a zo Srbska privítali milovníci pekného slova vo štvrtok 31. mája na terase kulpínskeho kaštieľa.

Podujatie má názov Srbsko-slovenské básnické kolo a usporiadateľom je Slovenský kultúrny klub, ktorého predsedom je Vladimír Valentík.

Spoluorganizátormi tohto úspešného literárno-hudobného večierka sú Spolok slovenských spisovateľov z Bratislavy a Združenie spisovateľov Srbska z Belehradu. Prvý ročník tejto novej medzinárodnej akcie podporili MOMS Kulpín, Spolok kulpínskych žien, Múzeum Vojvodiny a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Ako v príhovore zdôraznil i Vladimír

Jakšić a Michal Ďuga.

Ich básne v preklade do slovenčiny, respektíve do srbčiny predniesli Tatiana Mitićová, ktorá večierok i moderovala, a Nina Simićová. HudobnýValentík, tento večierok sa ne- a pritom i básnili Janko mi číslami program udial náhodou práve v Kulpíne Kráľ, Pavel Jozef Šafáobohatila virtuózka a nie náhodou v areáli tamojšieho rik, Laza Kostić... na husliach Marína kaštieľa. Lebo podľa záznamov Na romantickom poCerovská. v tomto niekdajšom sídle veľ- sedení tentoraz svoje V príhovoroch audikostatkárov Stratimirovićovcov, básne v origináli pred- Huslistka Marína tórium oslovili Mironeskôr Dunđerskovcov, umenie niesli: Radomir Andrić, Cerovská slav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov, Radomir Andrić, predseda Združenia spisovateľov Srbska, a Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Pripomenuli priprávanú antológiu tvorby autorov zo všetkých krajín, ktorými prechádza rieka Dunaj, víkendový básnický festival Pro poet v Inđiji, i ochotu o rok prísť na ďalší ročník Srbsko-slovenského básnického kola do Miroslav Demák svoju zvolenú báseň predniesol v origináli, Kulpína. Na večierku hostitelia aj v preklade do srbčiny privítali aj Milinku Chrťanovú, a básnické slovo bolo vždy víta- Miroslav Bielik, Jeremija Lazare- asistentku pre národnostné menné. Veď týmito schodmi, týmito vić, Miroslav Demák, Radovan šiny v rezortnom pokrajinskom chodníčkami kedysi chodievali Vlahović, Ladislav Čáni, Miodrag sekretariáte.

PRO POET 2018

Veľký pán Dunaj v Inđiji Martin Prebudila

O

d piatka 1. júna do utorka 5. júna v sriemskej obci Inđija prebiehalo Medzinárodné literárne podujatie PRO POET 2018, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 50 domácich a zahraničných básnikov.

V prvý večer po slávnostnom otvorení, keď sa prihovorili riaditeľ festivalu Miodrag Jakšić a jeho hlavný patrón – predseda Obce Inđija Vladimir Gak, bolo udelené najvyššie uznanie podujatia Grand pri PRO POET 2018 významnému srbskému spisovateľovi Milovanovi Vitezovićovi. Vlani prvým laureátom tejto ceny bol akademik Matija Bećković. Nasledovala literárna beseda, na začiatku ktorej sa prihovoril predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik a zároveň prečítal svoju báseň Mosty na • KULTÚRA •

Dunaji. Táto báseň vznikla vôbec nie náhodou predvlani v Bratislave počas priebehu literárneho kolokvia pod názvom Dunajské elégie. Ako predstavitelia slovenskej literárnej tvorby na tomto druhom ročníku festivalu PRO POET sa zúčastnili staropazovský rodák dlhšiu dobu žijúci v Bratislave Miroslav Demák a Martin Prebudila.

Medzinárodný festival PRO POET 2018 pokračoval v sobotu v slávnostnej sieni Zhromaždenia obce Inđija konferenciou pod názvom Veľký pán Dunaj. Zúčastnili sa na nej viacerí predstavitelia podunajských krajín: Radomir Andrić a Miodrag Jakšić (Srbsko), Miroslav Bielik a Miroslav Demák (Slovensko), Bojan Angelov a Atanas Zvezdinov (Bulharsko), Zsile Gábor (Maďarsko), Dagmar Anoca a Lucian Aleksiu (Rumunsko) a Dimitrij Burago

(Ukrajina). Je toto už druhá konferencia k tejto téme, ktorá sa začala vlani v Bratislave, a ide o projekt vydania antológie s rovnomenným ná- Predseda Obce Inđija Vladimir Gak udeľuje zvom podľa básne cenu laureátovi Milovanovi Vitezovićovi srbského básnika V nedeľu večer v sieni KultúrneVaska Popu. Svetlo dňa má uzrieť začiatkom októbra, keď bude pre- ho strediska Inđija bol usporiadaný zentovaná najprv na belehradskom ďalší medzinárodný míting poézie, knižnom veľtrhu a o necelý mesiac v rámci ktorého vystúpili početní aj na bratislavskej Bibliotéke. Po domáci srbskí poeti, ako aj desiatka konferencii festival pokračoval zahraničných básnikov. Celkom vystúpením zahraničných básnikov vydarený medzinárodný literárny v Mestskej knižnici Đorđa Natoše- festival PRO POET 2018 sa skončil vića. V rámci programu Literárne v pondelok 4. júna literárnymi meridiány sa svojou tvorbou pred- stretnutiami s deťmi vo všetkých stavili autori zo Spojených štátov základných školách na území Inđijamerických, Slovenska, Čiernej skej obce.

Hory, Maďarska, Bosny a HerceFoto: Milan Panić goviny a Macedónska.

23 /4806/ 9. 6. 2018

27

Kultúra NA PREHLIADKE 3 X Ď V STAREJ PAZOVE

Zvíťazilo predstavenie Peter Pán z Vojlovice Anna Lešťanová

T

ohtoročná jubilejná 25. prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď sa uskutočnila v Starej Pazove v dňoch 1. až 3. júna. Spoluorganizátormi prehliadky sú: NRSNM, Obec Stará Pazova, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami.

Prehliadka sa konala v spolupráci s tamojšou ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a Strediskom pre kultúru Stará Pazova.

V rámci slávnostného otváracieho ceremoniálu v piatok 1. júna najprv malých-veľkých hercov v divadelnej krajine 3 x Ď prednesom krásneho slova privítal Andrej Simendić, skvelý pazovský recitátor, ktorý nedávno na republikovej recitačnej súťaži dosiahol pozoruhodný úspech – 5. miesto. Početných hostí a milovníkov slovenskej detskej divadelnej tvorby v Starej Pazove pozdravili Libuška Lakatošová, predsedníčka Organizačno-správnej rady a Goran Jović, predseda ZO Stará Pazova. Krásne a nezabudnuteľné dobrodružstvá účastníkom prehliadky zaželala i Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, ktorá zároveň prehliadku otvorila. Na tohtoročnej prehliadke vystúpilo desať súborov v súťažnej časti a tri hosťujúce predstavenia.

Výkony hercov na pazovskom javisku sledovali a hodnotili dve poroty. Detská porota v zložení: Sergej Golubić, Adrian Menďan, Milan Hudec a Andrea Jašová, a odborná porota v zložení: Ján Makan, Mgr. Art. Miroslav Benka a Miroslav Fábry. Umeleckým vedúcim bol Alexander Bako.

Divadelná krajina v roku 2018 sa niesla v znamení zázračného

28

www.hl.rs

rozprávkového sveta. Po otvorení prehliadky nasledovalo hosťujúce predstavenie Slovenského vojvodinského divadla Tilda podľa textu Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej na motívy knihy Roalda Dhala Matilda. Režírovali K. Mišíková-Hitzingerová s asistentom Jánom Privizerom.

PRVÝ DEŇ PREHLIADKY Súťažnú časť prehliadky otvorili divadelníci ZŠ Mladých pokolení z Kovačice s predstavením J. C. Hronského Smelý zajko v

podaní malých divadelníkov ZŠ maršala Tita z Padiny, ktoré na motívy diela Ivu Andrića režíroval Martin Labát. Členovia Divadelnej dielne KC Kysáč na tohtoročnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove vystúpili s predstavením Dievčatko so zápalkami. Autorom textu a režisérom (s asistentom Miroslavom Kolárom) na motívy rozprávky H. Ch. Andersena je Ján Privizer. Druhý súťažný deň uzavreli Bieloblatčania – žiaci ZŠ Bratstva a jednoty. Podľa textu Valentina Katajeva predstavenie

Z udelenia cien detskej poroty

réžii Zuzany Putnikovej a Zuzany Svetlíkovej. Nasledovali členovia SKOS Detvan Vojlovica – Pančevo s autorským predstavením Alisy Oravcovej Peter Pán. Na konci prvého prehliadkového dňa divadlo Zmätok v knihe podľa predlohy Aničky Balážovej a Maríny Havranovej predviedli herci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, v réžii A. Balážovej, M. Havranovej, Lýdie Gedeľovskej a Ivana Ječmena.

DRUHÝ DEŇ PREHLIADKY V sobotu prví vystúpili Selenčania. Divadelníci ZŠ Jána Kollára podľa predlohy Dušana Radovića zahrali predstavenie Kapitán John Peoplefox v réžii Anny Kolekovej.

Obe poroty a publikum si potom pozreli predstavenie Aska a vlk v

Informačno-politický týždenník

Sedemfarebný kvietok režírovala Adela Obšustová. Po nich ešte vystúpil hosťujúci súbor zo Starej Pazovy. Žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (v srbskej reči) podľa predlohy Dušana Radovića predviedli divadlo Kako su postale ružne reči v réžii Savu Đurđevića.

TRETÍ DEŇ PREHLIADKY Nedeľňajší súťažný deň otvorili členovia SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule. Na motívy ľudovej rozprávky predstavenie O binguľkých prasiatkoch režírovala Tijana Farkašová. Nasledovalo predstavenie z Pivnice. Herci ZŠ 15. októbra zahrali podľa textu Dušana Radovića divadlo Kapitán John Peoplefox v réžii Vesny Kámaňovej a Jarmily Čobrdovej.

Súťažnú časť prehliadky uzavreli členovia KUS Petrovská družina z

Jana Opavská so svojím odmeneným výkresom (v strede)

Báčskeho Petrovca. Na prehliadke 3 x Ď vystúpili s autorským predstavením Daniely Legíňovej-Sabovej Za horami, za dolami, behá Maťko za bláznami. A kým poroty rozhodovali, komu udelia ceny, na programe boli ešte dve hosťujúce divadelné predstavenia.

Sen jedného predškoláka v divadelnej krajine zahrali deti staršej a najstaršej vekovej skupiny z tamojšej PU Poletarac a autorkami sú vychovávateľky Olinka Stojancová a Annamária Simonovićová. Herci Divadla Stevana Sremca pri Dome kultúry z Crvenky na motívy bájky Charlesa Perrraulta vystúpili v srbskej reči s predstavením Popoluška, v réžii Zorana Radulovića.

SPRIEVODNÉ PODUJATIA V aule divadelnej sály bola inštalovaná stála výstava detských prác – diplomov a to žiakov tamojšej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

Víťaznú prácu vypracovala siedmačka Jana Opavská a presne podľa pravidiel prehliadky dostala sa na diplom, ktorý udeľuje detská porota.

Divadelné dielne a program zatvorenia prehliadky mal na starosti režisér Ján Čáni. Spoločným motívom im bolo 190. výročie narodenia Pavla Dobšinského a na záverečnom programe vystúpili malí herci a recitátori. Nevystala ani prezentácia knižných vydaní SVC. O najnovších detských knihách hovorili riaditeľ Vladimír Valentík a autori Mária Vršková • KULTÚRA •

a Zoroslav Spevák. Pre malých milovníkov Tálie usporiadali i mini vedomostný kvíz a za správnu odpoveď deti odmenili knihami. Členky Združenia pazovských žien, ktoré pracujú pri tamojšom slovenskom spolku, počas troch divadelných dní chystali chutné kysnuté múčniky – chýrečné nadlacky, ktorým málokto mohol odolať.

najúspešnejšiu debutantku prehliadky Kataríne Gubečkovej za stvárnenie úlohy sliepky Pikpi zo Starej Pazovy, Cenu za najúspešnejšieho debutanta prehliadky Michalovi Marekovi za stvárnenie postavy Petra Pána z Vojlovice, Cenu za najúspešnejšie stvárnenú mužskú epizódnu postavu Borisovi Pavelovi za stvárnenie postavy Vlka z Padiny, Cenu za najúspešnejšie stvárnenú ženskú epizódnu postavu Andrei Kolárikovej za stvárnenie postavy Zvončica z Vojlovice, Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú mužskú postavu Martinovi Červenému za stvárnenie postavy Maťka z Báčskeho Petrovca, Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu Marcele Gániovej za stvárnenie postavy Dorky z Báčskeho Petrovca.

Odmeny najúspešnejším udeľovali Libuška Lakatošová, predsedníčka Organizačno-správnej rady, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, a Janko Havran, podpredseda MSS pre Sriem.

nenie postavy Pirát robotník 2; v predstavení Zmätok v knihe zo Starej Pazovy Vladislavovi Gubečkovi za stvárnenie postavy dedka Mráza a Ivete Gubečkovej za stvárnenie postavy zajka; v pred-

Blata Nevene Đorđevićovej za stvárnenie postavy Sone a Momčilovi Aleksejovi Mišićovi za stvárnenie postavy Sedemfarebný kvietok; v predstavení O binguľských prasiatkach z Bingule

VYHLÁSENIE VÝSLEDKOV ODBORNEJ POROTY Za prítomnosti hostí, účastníkov detskej prehliadky a priateľov divadla sa v nedeľu v divadelnej sále konalo slávnostné zatvorenie 25. prehliadky slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. Odborná porota sa rozhodla takto: prvú cenu a zároveň aj Cenu NRSNM v Srbsku – sošku Miry Brtkovej získalo predstavenie Peter Pán SKOS Detvan z Vojlovice, druhú cenu (striebornú plaketu) predstavenie Aska a vlk, ZŠ maršala Tita z Padiny a tretiu cenu (bronzovú Tretia cena (bronzová plaketa) sa dostala plaketu) predstavenie Za horami členom KUS Petrovská družina za dolami, behá Maťko za bláznami, KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca. Správu odbornej VYHLÁSENIE VÝSLEDKOV stavení Kapitán John Peoplefox zo Dajane Farkašovej za stvárnenie poroty prečítal J. Makan a tu sú DETSKEJ POROTY Selenče Kristiánovi Gajdošovi za postavy Vlka a Damirovi Suchái ďalšie uznania odborníkov. Ceny Detská porota (členovia ceny stvárnenie postavy Piráta a ob- nimu za stvárnenie postavy Zveza úspešný herecký výkon udelili: prečítali tiež v programe zatvo- ludy a Monike Záborskej za stvár- rolekára; v predstavení Kapitán Mii Verešovej, Andrei Turanovej, renia prehliadky) udelila diplomy nenie postavy Číňanky a Jaskyne; John Peoplefox z Pivnice Andrei Andrejovi Simendićovi, Alenke za najlepšie stvárnenú ženskú v predstavení Aska a vlk z Padiny Čobrdovej za stvárnenie postavy Lakatošovej, všetkým zo Johna Peoplefoxa a Kristiánovi Starej Pazovy, Jane ČižBaďurovi za stvárnenie postavy manskej z Kysáča, MiroSekery; v predstavení Za horami, slavovi Vrškovi z Bieleho za dolami behá Maťko za bláznami z Báčskeho Petrovca Marcele Blata, Marekovi Škablovi zo Selenče, Elene StraGániovej za stvárnenie postakovej z Kovačice, Pavlovi vy Dorky a Pavlovi Ponigerovi Forero za stvárnenie postavy Ponigerovi Forero z Báčskeho Petrovca a Adrijane farára Sama. Čížikovej z Padiny.

Najsympatickejším hercom na Cenu za najúspešnejšiu prehliadke sa stal Vladislav Gudramatizáciu v predstavebečka zo Starej Pazovy, najsymní Aska a vlk udelili Marpatickejšou herečkou Elena Straková z Kovačice, najkomickejšou tinovi Labátovi z Padiny, Cenu za najúspešnejšiu herečkou Iveta Gubečková zo choreografiu v predstaStarej Pazovy, najkomickejším vení Peter Pán z Vojlovice Druhú cenu (striebornú plaketu) získali Padinčania hercom Pavel Poniger Forero Alisy Oravcovej, Cenu za z Báčskeho Petrovca, najsymnajúspešnejšie kostýmy Tereze a mužskú postavu v každom Adrijane Čížikovej za stvárnenie patickejším hereckým párom Veberovej-Oravcovej v predsta- predstavení: v predstavení Smelý postavy Asky a Borisovi Pavelovi Una Brtková a Andrej Murtín vení Peter Pán z Vojlovice, Cenu zajko z Kovačice Elene Strakovej za stvárneie postavy vlka; v pred- z Kovačice, najsympatickejší za najúspešnejšiu scénografiu za stvárnenie postavy Zajka a An- stavení Dievčatko so zápalkami kostým mala Ivona Katićová zo Martinovi Labátovi v predstave- drejovi Murtínovi za stvárnenie z Kysáča Jane Čižmanskej za Starej Pazovy. ní Aska a vlk z Padiny, Cenu za postavy otca; v predstavení Peter stvárnenie postavy Dievčatka Detskú divadelnú krajinu najúspešnejšiu réžiu Martinovi Pán z Vojlovice Filipovi Bisakovi a Milošovi Vrškovi za stvárnenie v roku 2018 zatvorila Libuška Labátovi z Padiny v predstave- za stvárnenie postavy Kapitána postavy kočiša; v predstavení Lakatošová. Pravdaže, so želaním ní Aska a vlk z Padiny, Cenu za Kuka a Alisy Oravcovej za stvár- Sedemfarebný kvietok z Bieleho ďalšieho stretnutia o rok.

• KULTÚRA •

23 /4806/ 9. 6. 2018

29

Kultúra S DOKTORKOU MARÍNOU HRÍBOVOU O VÝUČBE SLOVENČINY VO VOJLOVICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Deti treba motivovať Vladimír Hudec

slovenského jazyka. Na začiatku školského roku sme boli pomerne prekvapení, keďže sa na slovenčinu prihlásili aj deti, ktoré síce majú slovenský pôvod, ale sa po slovensky vôbec nerozprávajú, dokonca aj tie, ktoré nemajú žiadne väzby so

V

detí sa bude ešte znižovať.“ Aký je vzťah detí k hodinám slovenčiny? „Deti treba motivovať, zvlášť tie vo vyšších ročníkoch. Neustále sa snažím pripravovať pre nich zaujímavé materiály, diskutovať

Základnej škole Bratstva a jednoty vo Vojlovici slovenčina sa už rad rokov vyučuje iba ako voliteľný predmet – materinský jazyk s prvkami národnej kultúry.

V aktuálnom školskom roku má tieto hodiny na starosti Mgr. Marína Hríbová, PhD. a preto sme ju poprosili o kratší rozhovor.

Koľko detí chodí na hodiny slovenčiny? „Začiatok školského roku 2017/2018 sa niesol v znamení pozitívnej zmeny. Po rokoch existencie jednej, eventuálne dvoch skupín, bolo od septembra na základe celkovo prihlásených 35 žiakov štátom povolené formovanie troch skupín, Marína Hríbová sa snaží motivovať svojich žiakov v rámci ktorých začala prebiehať výučba slovenčiny. Žiaci Slovákmi. Postupne som sa však do- s nimi – proste pracovať s nimi tak, nižších ročníkov sú rozdelení do zvedela, že ide hlavne o deti, ktoré aby ich to bavilo a aby si z tých dvoch heterogénnych skupín vy- sa v blízkej budúcnosti presťahujú hodín čo najviac odniesli. Celkovo tvorených zo žiakov 1. a 3. ročníka na Slovensko. Napríklad zo skupiny, mám dobrú skúsenosť a myslím si, (15 žiakov), resp. 2. a 4 ročníka (13 ktorú tvoria žiaci 2. a 4. ročníka, že sú aj deti s výučbou spokojné. žiakov). Tretiu skupinu tvoria žiaci štyria práve teraz odchádzajú. Je Na hodiny slovenčiny chodievajú otázne, ako bude prebiehať výučba pravidelne a cítiť aj značný posun vyšších ročníkov (7 žiakov).

V poslednom čase evidujeme v ďalších rokoch, keďže tá staršia v ich prejave. Vzhľadom na to, že zvýšený záujem žiakov o hodiny skupina už bola v ohrození a počet často cestujú na Slovensko (hlavne

VÝSTAVY NA NEZABUDNUTIE: OVOCIE MOJEJ EPOCHY V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY

Pleks a plesk Oto Filip

B

ol to pútač, ktorý nebolo možné prehliadnuť: vtipný, hýriaci pestrými farbami. Sťa výklad brániaci sa ľahostajnosti. Posledný týždeň v máji v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny bezpochyby poznačilo podujatie menom Ovocie mojej epochy a autorský pohľad na túto dobu umelca Pleksa (1983).

Narodil sa v Casablance, matka mu bola Maročanka, otec Parížan a už v detstve objavuje kresbu, ako spôsob ako uniknúť pred rodinnými tenziami a trenicami. V Maroku, kde vyrastal v rodine patriacej strednej vrstve, odhalil životné ťažoby a každodenný boj, ktorý ho núti často sa sťahovať. Súbežne ho čoraz viac zaujímajú grafity a tvorivá snaha dokázať, že i tieto

30

www.hl.rs

môžu úspešne rozprávať vlastné spoločenské príbehy.

Na Azúrové pobrežie prišiel vo veku 12 rokov, ateliér v Cannes otvoril v roku 2006, ďalší zase v roku 2011 vo Vallaurise, meste kde slávny Picasso pôsobil v rokoch Pútač výstavy 1948 – 1955.

Urbánne umenie stále zostáva divákovi je často absurdita, iróv ohnisku tvorivých záujmov Plek- nia, sarkazmus... V tom často vie sa. Hlavne to, ktorému dominujú i prehnať, všetko s cieľom upútať sociálne a politické námety zná- dostatočnú pozornosť, prinútiť nás zorňujúce súčasný svet. Akoby mu plesknúť sa po čele a uvedomiť si, hybnou silou bolo bezmála všetko, koľko nedokonalosti je vôkol nás. čo podnecuje bolesť: konflikty rôz- Tak je na práci s názvom Americký nych druhov, nenávisť a rasizmus, sen znázornený mladík s pištoľou rozkoly v spoločnosti. Pritom sú v ústach, znak Supermana je na jeho diela skôr určené mase ako vychudnutom chlapcovi, ktorý kultúrnej elite, jeho obľúbeným akoby prišiel s hladom sužovanej a pretrvávajúcim dejiskom je ulica, Afriky, kým zástavu EÚ krášli zlá jeho spôsobom prihovorenia sa bezzubá čarodejnica... Na záver

Informačno-politický týždenník

so SKOS Detvan) a mnohí plánujú aj pokračovať v štúdiu v krajine našich predkov, je veľmi dôležité, aby si obohacovali slovnú zásobu a naučili sa plynule komunikovať v spisovnom slovenskom jazyku.

Teda v tomto smere prebieha aj výučba.“ Koľko je vo Vojlovici detí v školskom veku so slovenským pôvodom, ktoré by mohli chodiť na hodiny slovenčiny? „V spolupráci s členmi MOMS sme pred tromi rokmi zistili, že takých detí bolo viac než 50, no nie všetky sa prihlásili na hodiny slovenčiny.“ Kto by mal rozhodnúť o tom, či sa dieťa zapíše na hodiny slovenčiny: dieťa alebo rodič? „Myslím si, že aj dieťa, aj rodič.

V nižších ročníkoch by zrejme rodič mal byť ten, ktorý dieťa podnieti a usmerní, avšak neskôr by dieťa aj samo malo prejaviť záujem. Verím, že deti, ktoré sa príjemne cítia na týchto hodinách a k tomu si uvedomujú posun vo svojich znalostiach, budú aj naďalej rady chodiť na tieto hodiny. Úlohou vyučujúcich je správne motivovať a udržiavať pozornosť žiakov. V etnicky zmiešanom prostredí je to zvlášť ťažko. Deti tu vyrastajú v úplne iných podmienkach, ako v lokalitách s väčšinovým slovenským obyvateľstvom a preto ich treba dodatočne povzbudzovať a konštantne zdôrazňovať význam materinského jazyka.“

zostáva pripomenúť, že za klad výstavy usporiadanej novosadským Stredoeurópskym kultúrnym strediskom možno považovať nielen jej vysokú kvalitu, ale aj snahu priblížiť nám súčasné smery vo francúz-

Astérix na inom dejisku skom pouličnom umení. Nedávno to bolo prostredníctvom tvorby Juliena Morela, po ňom prišiel na rad Pleks. Treba však dúfať, že sa tým zoznam popredných umelcov uvedeného smeru nekončí.

• KULTÚRA •

S MALÝMI MATURANTMI ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

Do ktorej strednej školy sa zapísať?

Anna Lešťanová

N

a veľkej životnej križovatke sú v tejto chvíli aj žiaci záverečného ročníka staropazovskej základnej školy.

V ktorom smere plánujú pokračovať vo svojom vzdelávaní, povedali nám pri tejto príležitosti štyria.

MARTIN VALENT (8. 2): – Po ukončení základnej školy by som sa Martin Valent chcel dostať do tunajšieho Gymnázia Branka Radičevića. Ešte stále presne neviem, čím by som sa v živote chcel zaoberať, a preto považujem, že

gymnázium všeobecného smeru bude dobrou prípravou na moje ďalšie školenie. Po štyroch rokoch určite si zvolím tu správnu cestu.

MILAN DOMONI (8. 1): – Chcel

ma veľmi zaujíma. V prípade, že sa mi nepodarí dostať sa na tento odbor, spokojný budem aj s niektorým iným odborom, lebo všetky v tejto strednej škole považujem za dobré.

strednej školy by som sa chcela zapísať. Pravdepodobne to bude jeden zo štvorročných odborov na tunajšej Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića. Mám na výber až štyri smery. Pre mňa gymnázium či technická škola nie sú tou správnou voľbou.

ANASTÁZIA LAKATOŠOVÁ (8. 1): – Po ukončení slovenskej základnej školy sa plánujem zapísať na Karlovecké gymnázium.

Lingvistika ma veľmi zaujíAnastázia Lakatošová Milan Domoni Ivona Katićová ma a dokonca nenadarmo by som sa zapísať do staropazovskej Preto som definitívne rozhodnutý sa hovorí, že koľko jazykov ovládaš, Technickej školy, smer grafický di- iba pre pazovskú Technickú školu. toľkokrát si človekom. Je tam veľmi zajn. Pre túto školu som sa rozhodol IVONA KATIĆOVÁ (8. 2): – Ešte silná konkurencia, no predsa dúfam, preto, že rád kreslím a dizajnérstvo stále nie som rozhodnutá, do ktorej že sa do želanej školy dostanem.

NAŠA ANKETA V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

štúdiách. Mnohí mi hovoria, že je to výborné gymnázium, tak uvidím, ako to ďalej dopadne.

Chcem skúsiť...

Renata Šimeková, žiačka 8. 3: S a š a − Nie som si ešte istá, čo zapíšem, Rohárik, ale ako sa blíži koniec školského žiak 8. 2: − roka, čoraz viac uvažujem o tom, Vzhľadom aby som sa zapísala do kovačickéna to, že ho gymnázia Mihajla Pupina. VeSára Kotvášová Renata Šimeková ma zaujíma Saša Rohárik rím, že sa za štyri roky rozhodnem elektronika, môj záujem, keď ide tá správna voľba. Preto keď ide pre ten správny študijný odbor. Po o strednú školu, vzbudila Stredná o ďalšie školenie, rozhodla som sa absolvovaní všeobecného gymnázia elektrotechnická škola v Zreňanine. pre gymnázium v Pančeve. Aj keď určite budem vedieť, čím sa chcem Pokúsim sa dostať na odbor auto- som Slovenka, zdá sa mi, že mi v živote zaoberať a čo bude mojím matiky. Dlho som o tom premýšľal, výučba po srbsky pomôže ďalej v budúcim povolaním. radil sa s rodičmi, až som sa rozhodol v Slovenskom národnom dome. A. F. pre túto strednú školu. Tematika HERCEG NOVI. Slávnostné otvoreCHÝRNIK mi je blízka a zaujíma ma to od nie samostatnej výstavy Portréty autora detstva. Po skončení školy plánujem BÁČSKA PALANKA. Záverečný program Michala Ďurovku, akademického maliara z pracovať s otcom a pomáhať mu.

Sára Kotvášová, žiačka 8. 2: žiakov základných škôl z Báčskej Palanky, Kysáča, bude v piatok 15. júna o 19. hodine − Uznávam, že som sa ešte neroz- ktorí chodia na hodiny slovenského jazy- v hoteli Plaža (Ul. Savu Kovačevića 58), v E. Š. hodla presne, čo by bola pre mňa ka, bude v nedeľu 10. júna o 18. hodine Herceg Novom (Čierna Hora).

Kam ďalej?

Anička Chalupová

P

omaly sa končí ešte jeden školský rok a žiakom záverečného ročníka základných škôl sa približuje dôležitý životný míľnik, prvá veľká skúška z dospelosti. V Kovačickej obci základné vzdelanie absolvovalo 237 žiakov záverečného ročníka, z toho 58 v kovačickej ZŠ, 75 v padinskej, 33 v Crepaji, 39 v Debeljači, 15 v Uzdine, 9 v Idvore a 8 žiakov v Samoši. Po záverečných maturitných skúškach žiaci sa budú môcť zapísať do jednej zo želaných stredných škôl. O tom, kam sa niektorí padinskí žiaci ZŠ maršala Tita rozhodli pokračovať v školení, nám prezradili:

GENERÁLNE ZHROMAŽDENIE KONFERENCIE EURÓPSKYCH CIRKVÍ sa konalo v Novom Sade od 31. mája do 6. júna. Konferencia bola založená v roku 1959 a zoskupuje 116 pravoslávnych, protestantských, anglikánskych a starokatolíckych cirkví. Témami tohtoročného zhromaždenia boli budúcnosť EÚ a úloha cirkví v nej, ako aj otázka migrácií.

V rámci prvého dňa Konferencie sa v katolíckej porte uskutočnilo modlitebné zoskupenie účastníkov. Na fotografii je spevokol Glória Evanjelickej metodistickej cirkvi z Kysáča, ktorý za sprievodu Ondreja Maglovského vystúpil na záver zoskupenia.

D. B. • KULTÚRA •

23 /4806/ 9. 6. 2018

31

Kultúra K 48. FFTT V HLOŽANOCH

Dobré podujatie; koľko stojí?

Juraj Bartoš

P

ršalo pred, pršalo po, ale – a to je najdôležitejšie – nepršalo počas 48. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorý sa konal v sobotu 26. mája v Hložanoch. To vám akiste povie a zdôrazní každý jeden jeho účastník či návštevník.

Po čase sa zabudne na to, čo sa dialo v Dome kultúry a na pódiu amfiteátra, v spomienke zostane prekrásne počasie a pohľady sa upriamia na jeho nadchádzajúci a čoskoro, veruže i na jubilejný 50. ročník najväčšieho folklórneho podujatia Slovákov mimo materskej krajiny.

Na tomto mieste chceme upozorniť na niektoré momenty, ktoré z rôznych príčin nezakotvili v riportoch zo 48. FFTT v predchádzajúcom čísle a v našom elektronickom vydaní. V tomto druhom sa nám dokonca prešmyklo zopár vecných chýb, ktoré sme v printovom vydaní odstránili. Ani tam sme však nespomenuli, že ľudový odev účastníkov tohtoročného festivalu posúdila Anna Čúsová (z Báčskeho Petrovca), ktorá si prácu urobila, niekto však zlyhal... Podľa jej mienky najkrajší,

najucelenejší kroj na 48. FFTT mal folklórny súbor V pivnickom poli SKUS Pivnica z Pivnice. Pani Čúsová nám to povedala náhradne, v telefonickom rozhovore. Koordinátorka Slovenka Benková-Martinková bola tiež prekvapená, že tento údaj pred obecenstvom „utajili” aj moderátori, aj členovia odbornej poroty, ktorí hovorili o výkonoch tanečníkov.

Jej meno, ani pivnický kroj proste nikto verejne vôbec nespomenul, ba nikto ju vraj nevyzval, aby podala písomnú správu (?!).

Neradi, ale predsa konštatujeme ešte zopár tieňov, ktoré inak krásnemu podujatiu trochu ubrali (nie prvý raz) na kráse. Mnohí si teraz iste pomysleli na príliš dlhé a trápne vyčkávanie, kým sa na pódiu amfiteátra zjavili členovia poroty hodnotiacej tanečné výkony. Nie je to prvý raz, a teda ani neprekvapuje.

Nie je totiž jednoduché, aby traja členovia poroty v priebehu polhodinky zladili mienky. Nemožno sa teda nespýtať, či by od trápneho vyčkávania s moderátormi na scéne nebolo vhodnejšie, aby posledný vystupujúci hosťujúci súbor tancoval na javisku dlhšie, alebo aspoň aby vyhrávala živá

hudba? Slovom, chce to spresniť nejasný protokol záverečnej časti festivalu. Pred ukončením pre väčšinu azda najdôležitejšej časti podujatia, teda pred vyhlásením víťazov, sa na javisko okrem zástupcov jednotlivých súborov, ktorí prevezmú ceny, napracú aj viacerí členovia jednotlivých súborov (záväzne absolútny víťaz) a hneď je tam frmol, tlačenica... Nielenže komplikuje prácu kameramanom a najmä fotoreportérom, ale pôsobí rušivo a nie príliš vkusne. Výlevy radosti na javisku sú v poriadku, ale – až po ukončení oficiálnej časti festivalu. Konečne, patrí sa uzavrieť, že hoci festivalové pravidlá jasne stanovujú rozsah čiže dĺžku jednotlivých vystúpení, znovu a zase jednotlivé súbory časový limit prekročili...

Nakoniec ešte dva momenty.

Minule sme nespomenuli vkusnú brožúrku čiže Informátor k 48. FFTT. Pripravila ho Aneta Lomenová a vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (v náklade 200 exemplárov). V ňom sa o. i. uvádza, že organizátormi festivalu sú: NRSNM, ÚKVS, MS Hložany, Obec Báčsky Petrovec a KOS Jednota v

Hložanoch. Sú tam aj mená Organizačno-správnej rady: Michal Hataľa (predseda), Katarína Dobríková, Zdenka Tomanová, Rastislav Struhár, Anna Chrťanová-Leskovac. V úvode Informátora nachádzame príhovory Anny Tomanovej-Makanovej a Michala Hataľu, tiež správy odborných porôt 47. ročníka FFTT, ako aj stručné záznamy o účastníkoch tohtoročného festivalu a kvalitné fotografie (z „dielne” Igora Bovdiša a Jána Hlaváča). Nie sú tam ale údaje o tom, koľko najväčšie folklórne podujatie Slovákov mimo Slovenska stojí, z ktorých zdrojov a akými sumami bolo vyfinancované.

Iste: možno do takejto publikácie ani nepatrí. Ale či svedčí organizátorom, aby verejne nepodali finančnú správu? Nie je tomu tak dávno, čo pred festivalom (a po jeho ukončení) organizátori pozvali na svoje schôdzky médiá alebo aspoň usporiadali tlačovku. Verejnosť, predsa, okrem kvality folklórnych predvedení ľudovej hudby, spevov a tancov, môže zaujímať aj „kde sa berú” a ako sa trovia získané a veruže i verejné peniaze. Keď je niečo dobré, iste to aj dačo stojí. Nesmelo by byť tajomstvom: koľko?

OBECNÁ PREHLIADKA V KOVAČICI

Štyri súbory z troch prostredí Anička Chalupová

V

sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici 1. júna prebiehala obecná prehliadka hudobno-folklórnej tvorby ochotníkov z Kovačickej obce. Pred dvojčlennou odbornou komisiou, ktorú tvorili Petar Pavlov, hudobný pedagóg, a Dragan Mićić, choreograf, vystúpili predstavitelia domov kultúry z Kovačice, Padiny a Uzdina. Členovia Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru z Kovačice sa predstavili dievčenskou speváckou skupinou Perla, mužskou speváckou skupinou Bardáňsky furman a folklórnou skupinou.

32

www.hl.rs

Vystúpila aj mužská spevácka skupina Bardáňsky furman

Hudobný vedúci súboru je Daniel Cicka a umelecké vedúce sú Ivana Svetlíková, Tatiana Jašková a Milinka Čížiková. Hudobno-folklórny súbor pri DK Doina v Uzdine podal zmes štylizovaných tancov a sólista

Informačno-politický týždenník

Darko Neda predniesol tri piesne na akordeóne. Na odbornú porotu príjemne zapôsobili aj ochotníci DK Michala Babinku z Padiny: členky ženskej a dievčenskej speváckej skupiny, ľudový orchester pod tak-

tovkou Daniela Cicku, ako i folklórna skupina pod vedením Tatiany Štaubovej. O postup do oblastnej súťaže hudobno-folklórnej tvorby v Pančeve bojovali aj ochotníci DK 3. októbra v Kovačici: dievčenská spevácka skupina, mužské spevácke skupiny Skala a Bohémi, slovenský ľudový orchester pod taktovkou Pavla Tomáša, ako i mladí členovia FS V šírom poli hruška, ktorých vedie Žeľko Suchánek a hudobný odborník Pavel Tomáš ml.

Obecná prehliadka hudobno-folklórnej tvorby ochotníkov sa uskutočnila pod patronátom Kultúrno-osvetového spoločenstva obce Kovačica.

• KULTÚRA •

U SÚDIOVCOV V SELENČI

Dva republikové vavríny v ten istý deň Anna Francistyová

pieseň Ko te ima, taj te nema, autora B. Krstića. Podali sme ju v dvoch rytmoch, ale i zaujímavým spôsobom hrania: pizzicato a arco. Do tretice, keďže sme Slováci, čo naším repertoárom vždy a všade potvrdzujeme, hrali sme zmes slovenských ľudových piesní. Tú sme hrali s najväčšou ra-

26. mája Orchestrík na republikovej súťaži bol najlepším školským orchestrom v Srbsku a orchester SKC P. J. Šafárika, ktorý v posledných rokoch pracuje pod vedením syna Juraja, bol na 48. FFTT najlepším orchestrom vojvodinských Slovákov.

Má to šmrnc, a pohne to aj tvrdším

svojím prednesom, postojom, interpretáciou je potrebné opodstatniť a mimoriadne úspechy sedôveru, ktorú členovia ansámblu lenčského Orchestríka sme si preukazovali vedúcemu počas dluž vari aj zvykli. Nepretržitá hých chvíľ nácviku. Najdôležitejšie a sústavná práca s mladými hudobje hrať do konca, neprestávať, aj keď níkmi nemôže byť inak ocenená, iba sa prípadne nedarí. Veriť, že na konci korunovaná najvyššími uznaniami. bič plieska.“ Napríklad i takto: v rokoch Nasledujúce otázky už patrili 2010, 2015, 2016, 2017 Jurajovi Súdimu ml. a 2018 Orchestrík bol Predpokladali ste, že raz najlepším orchestrom na vy sám budete viesť orchesHudobnom festivale detí ter na súťaž?

Vojvodiny, uplynulé štyri „Od malička mi bola všteporoky je nositeľom zlatej vaná láska k hudbe, počas škoplakety i na republikovej lenia som si rozvíjal hudobné súťaži školských orchesschopnosti. Otec a sestra viedli trov v Srbsku. Najnovšie to orchestre na súťaže, preto mi bolo 26. mája 2018 v Labolo prirodzené, že jedného zarevci: na Republikovej dňa príde aj môj čas. Stalo sa súťaži zborov a orchesto pred tromi rokmi, keď som trov základných škôl a zása stal primášom a umeleckladných hudobných škôl Orchestrík šampiónom v Lazarevci; jeho vedúci Dr. Juraj Súdi na vojvodinskej súťaži kým vedúcim v Šafárikovom Srbska v konkurencii 21 bol ocenený Špeciálnou cenou odbornej poroty za pedagogickú prácu a umelecké orchestri. Vtedy sme na festiorchestrov z celého Srbska úspechy v práci s deťmi vale Tancuj, tancuj tiež získali a so získanými 100 bodmi 1. cenu. Vlani sme získali 2. stal sa absolútnym víťazom festivalu. dosťou a pôžitkom. Ináč záväzné je srdcom, ako je moje. Máme z týchto a tohto roku sa nám do rúk dostala A absolútne šťastný bol znovu aj ich podať rôznorodý a pestrý repertoár, úspechov doma všetci radosť. Aj zase 1. cena festivalu.“ vedúci, neúnavný hudobný pedagóg aby sa porota mohla presvedčiť, či je mama Renáta, ktorá je logistickou, S akým repertoárom ste vystúa dirigent Orchestríka Dr. Juraj Súdi. teleso schopné zahrať skladby z rôz- ale i psychickou oporou, aj dcéra pili? Očakávali ste taký úspech?

Zablahoželali sme mu a oslovili ho nych období, žánrov, ale i skladby a sestra Leonóra, ktorá v ten istý „Zahrali sme zmes slovenských niekoľkými otázkami. pestrého národného charakteru.“ víkend bola spoluorganizátorkou ľudových piesní a boli zoradené Vystúpenie v Lazarevci bolo Predpokladáme, že máte pred a realizátorkou medzinárodného od pomalších rubátov cez čardáše svojráznou výzvou, lebo sa termín sebou ešte Zlatú bránu a po rýchly friš. Neočakákryl s naším najväčším folklórnym v Kysáči a potom zaslúžené vali sme taký úspech, no festivalom... Koľko hudobníkov prázdniny... snažili sme sa dať zo seba ste mali na javisku? „Keďže máme už dávnejšie maximum a to najkrajšie. „Keďže 26. mája prebiehala i re- pozvanie na Slovensko, do Odborná porota povedala publiková súťaž orchestrov v Laza- mesta Michalovce a okolia, svoje a z triumfu sme mali revci, i 48. Folklórny festival Tancuj, kde sa práve v ten júnový vía máme, pravdaže, veľkú tancuj... v Hložanoch, Orchestrík kend konajú veľké oslavy, na radosť. Ináč orchester má sa rozdelil na dve telesá. Tí starší Detskom folklórnom festiva8. členov. Sú to: Tereza odcestovali do Hložian hrať pre KUS le v Kysáči nebudeme vystuGarajová a ja (1. husle), Jána Kollára zo Selenče a pre SKC P. povať. Pred tým náš Orches- Orchester SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu Tatiana Jašková a Đorđe J. Šafárika z Nového Sadu, mladší trík očakávajú na folklórnom pod vedením Juraja Súdiho ml. (druhý zľava) Petriško (2. husle), Jaroslav členovia Orchestríka odcestovali na festivale v Báči, do Aradáča odmenený 1. cenou na 48. FFTT v Hložanoch Lačok (harmonika), Zlatko súťaž do Lazarevca. Na javisku bolo pocestuje s evanjelickým cirKlinovský (cimbal), Vlasti19 detí a dirigent.“ kevným spevokolom Ozvena. A po folklórneho festivalu Praha v srdci mír Povolný (viola) a Davor Borčić Dočítali sme sa, že ste si zvolili absolvovaní zájazdu na Slovensko národov v Prahe. Je to bohatstvo, za (kontrabas).“ dosť náročný repertoár s ohľadom bude Deň Selenče, nasledujú oslavy ktoré pánu Bohu úprimne ďakujem.“ Kde máte najbližšie vystúpenia? na vek členov Orchestríka...

25. výročia založenia Komorného Zapracovali tam gény, talent, „Je ich dosť, buď ako sólové body „V Lazarevci sme zahrali tri skladby, zboru Zvony... Budú mať i naši hu- ale aj húževnatá práca od malička. orchestra alebo sprevádzanie folpre ktoré som úpravy napísal sám, dobníci prázdniny, ale kratšie ako „Určite sú v tom aj gény, nielen klórnych a speváckych skupín nášho lebo poznám schopnosti a „apetít“ ostatní žiaci.“ moje a mojich predkov, ale aj z man- centra. V júni v Novom Sade, v auOrchestríka. Bola to najprv Etida C Vráťme sa na tú poslednú má- želkiných. Najdôležitejšia je predsa guste na festivale v Očovej, pár dní dur H. Divernoa, op. 176, ktorú žiaci jovú sobotu a pripomeňme si ešte húževnatosť, pracovitosť, dôsled- potom v Bulharsku so selenčským klavíra majú v učebnom pláne v 2. jeden republikový vavrín, ktorý sa nosť a rozhodnutie vytrvať v smere, súborom. O dva roky budeme oslaročníku hudobnej školy. Skladba priamo týka vašej rodiny: syn Juraj ktorým sa kráča. Nie je vôbec ľahké vovať 100. výročie centra a ako aj nie je jednoduchá, už tým že má priviedol k šampiónskemu titulu viesť nejaké hudobné teleso. Keď ostatné zložky, aj orchester sa už dynamické odchýlky a dá sa pestro orchester novosadského Šafárika. sa však ono nájde pred odbornou teraz pripravuje v tom smere.“ agogicky podať. Druhou predvede„City z týchto cien sú veľmi in- porotou, ale čo je dôležitejšie, pred nou skladbou bola srbská populárna tenzívne. Áno, ide o rovnaký deň: porotou širokej verejnosti, vtedy Foto: z archívu Súdiovcov

N

• KULTÚRA •

23 /4806/ 9. 6. 2018

33

Kultúra ZMAJOVE DETSKÉ HRY AJ V KYSÁČI

Stretnutie so spisovateľom Elena Šranková

ako i v oddeleniach Mestskej knižnice Nového Sadu. Spisovateľa Nikoletića Novom Sade sa v pondelok 4. v kysáčskej knižnici, ktorá patrí do júna začali 61. Zmajove detské hry. tejto mestskej inštitúcie, privítalo zo 40 Programy prebiehajú na vyše 20 žiakov nižších ročníkov, ktorí sa veľmi lokalitách, v programoch sa zúčastňuje pekne bavili so zaujímavým hosťom.

Vedel ich animovať a zapojiť do svojich veršov, dával im trefné otázky, zorganizoval zaujímavý dievčensko-chlapčenský kvíz, rozprával vtipy. Nie div, že patrí medzi najpopulárnejších spisovateľov pre deti. Doteraz zverejnil 45 kníh pre deti a vyše 100 dramatických textov. Jeho malí čitatelia majú radi zvlášť jeho žartovné básne. Svojou tvorbou inšpiroval mnohých Žartovné verše a vtipy vylákali úsmev známych skladateľov pre najna detských tvárach mladších. Je rozpoznateľný okolo 7 000 detí a mladých, ako i 100 aj podľa scénického nástupu. K tomu umelcov. organizuje literárne festivaly a poetické Česť otvoriť Zmajove detské hry súbehy pre mladých, na ktorých sa snaží tohto roku mal spisovateľ Tode Ni- afirmovať talentované deti. koletić, ktorý v pondelok zavítal do O tom, že ide o opravdivého šoukysáčskej knižnice. Spisovatelia totiž mena, akého nemožno stretnúť často, v rámci Zmajovej bibliotéky hosťujú sa presvedčili aj kysáčske deti, ktoré tak v novosadských základných školách, oduševnil.

V

SCÉNA

www.hl.rs

ČÍSLO 23

V tajničke je meno a priezvisko akademickej maliarky, ktorá bola zberateľkou ľudových krojov a zaoberala sa módnym návrhárstvom inšpirovaná slov. ľud. krojmi (1930 – 2014). autorka: ANNA vpíšte BIČIA- O K S ROVÁ

2. časť tajničky

starká (nem.)

1. časť tajničky

(8. júna v klube Drugstore; program doplnia projekty Lenhart Tapes a Kиr) a v Novom Sade (9. júna v Štúdiu M v rámci akcie 2K+). V nedeľu 10. júna v novosadskom Mládežníckom stredisku CK13 usporiada dielňu a prednášku na tému Rytmus medzi Svetom a Západom.

Burnt Friedman pôsobí v oblasti elektronickej hudby od 80. rokov minulého storočia a v rámci rôznych projektov spolupracoval s mnohými hudobníkmi (Jaki Liebezeit, Steve Jansen, David Sylvian a iní).

KONCERTY 9. júna, Underground Disco v Beočine: Piknik (punkrock/metal, NS) + Skinpin (fastpunk, Sydney, Austrália) + Screaming Dead Baloons (noise/ psychedelic, Larisa, Grécko) 10. júna, Dom mládeže v Belehrade: Welicoruss (symphonic black metal z Ruska) + Riverroth (black/thrash metal, NS), Ognjena Kočija (pagan metal, NS) + Carnival of Flesh (symphonic black metal, Belehrad) S. L.

Informačno-politický týždenník

Kvetoslava (dom.)

súbor deviatich nástrojov

dlhá samohláska

teba

obtočiť potrava pre zvieratá

alt asanovanie pracovala tkaním

stará žena S HLADU ĽU

atestát

kelvin ťažiť rudu

palica (srb.) útok malá skala

domov

osobné zámeno

druh obilniny

vpíšte A Č vpíšte ÁL

materiál

geometrické teleso druh hydiny

kyslík

m. meno ahoj (angl.)

fúkal

Scorpions na treťom. Prvýkrát mali u nás hosťovať roku 2007, objavili sa aj plagáty, ale koncert bol zrušený bez odôvodnenia. Druhýkrát to bolo zaplánované na december 2017, spevák Klaus Meine však nedlho predtým zachrípol, ale sľúbil, že na treťom už určite prídu. Tretí dátum je čoraz bližší a nateraz sa počíta s tým, že nemeckí hardrockeri Scorpions konečne vystúpia 10. júna v Arene Štark v Belehrade.

Skupina pôsobí už celé polstoročie pod vedením gitaristu Rudolfa Schenkera a nahrala 18 albumov.

Koncerty a dielňa Burnta Friedmana. Nemecký hudobný experimentátor a producent Burnt Friedman bude koncertovať v Belehrade

34

KRÍŽOVKA

vpíšte ULA

dedinský boháč

augsburské vyznanie

citosl. smiechu

posúvala za sebou S HLADU ĽU

vykonávateľ trestu

ampér Rakúsko

predložka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 22 VODOROVNE: pondelok, email, KR, R, onak, i, Miroslav, asi, taká, nie, Iv, K, Ed, skif, nos, arak, trak, ikl, namiesto, e, k, stop, Podbara TAJNIČKA: MIROSLAV KRIVÁK

kananejská bohyňa úrody

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 20 z čísla 20 Hlasu ľudu z 19. mája 2018 bolo: KAROL ŠTÚR. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA VRŠKOVÁ, Ul. republiková č. 39, 21 412 Hložany.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy LITERÁRNE POSEDENIE V STAROPAZOVSKEJ KNIŽNICI. Švajčiarsky spisovateľ, dramatik a architekt Max Frisch povedal, že prvý tvorivý čin, ktorý musí spisovateľ vykonať, je nájsť svojho čitateľa. Svojich čitateľov si získala i slovenská vojvodinská spisovateľka pre deti a mládež Mária Kotvášová-Jonášová. Dôkazom je aj stretnutie so žiakmi ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v piatok 31. mája v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića. Hostí – vyše 70 žiakov a ich učiteľov pozdravila riaditeľka knižnice Dragana Milašová, ako aj samotná hostka spisovateľka. Úspešný spoločný program tejto základnej školy a knižnice moderovala profesorka slovenčiny Katarína Hricová-Topoľská. Žiaci 4., 5., 6. a 7. ročníka, ktorých pripravili učiteľky Vlasta Kardelisová-Stanisavljevićová, Miruška Stošićová, Katarína Hricová-Topoľská a Jarmilka Dolinajová, čítali úryvky z diel Márie Kotvášovej-Jonášovej. Najzaujímavejšou časťou stretnutia bola svojrázna „slovná hra” a priama komunikácia detí so spisovateľkou.

Nielenže sa ju mohli opýtať, čo ich zaujíma, ale za správne odpovede boli niektorí odmenení knihami. Na záver stretnutia, autorka mladým čitateľom napísala do kníh venovanie.

GRATULÁCIA Vysokoškolské štúdiá na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre v Slovenskej republike na Fakulte biotechnológie a potravinárstva ukončila a 5. júna 2018 bola za Ing. agrobiotechnológie promovaná Alexandra Kulíková z Báčskeho Petrovca. K ukončeniu štúdia jej zo srdca blahoželajú a všetko iba to najlepšie v ďalšom živote prajú

V. Havranová

starký a starká Mučajiovci

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Belehrad, Zemun, Autoput za Novi Sad číslo 74 podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie pre dočasné skladovanie a spracovanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný, v Novom Sade, v Ulici Put novosadskog partizanskog odreda číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 2245/3 k. o. Nový Sad I a číslo 480/9 k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Na základe zasadnutia cirkevno-obecného správneho výboru v Pivnici z 3. júna 2018 spätého s realizáciou postupu dávania do prenájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve tejto správy, Srbská pravoslávna cirkevná obec Pivnica schvaľuje ROZHODNUTIE O ZVEREJNENÍ OZNAMU O DÁVANÍ DO PRENÁJMU POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY VO VLASTNÍCTVE SRBSKEJ PRAVOSLÁVNEJ CIRKEVNEJ OBCE V PIVNICI a vypisuje OZNAM NA ODOBERANIE PONÚK NA DÁVANIE DO PRENÁJMU POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY VO VLASTNÍCTVE SRBSKEJ PRAVOSLÁVNEJ CIRKEVNEJ OBCE V PIVNICI I Predmet odoberania ponúk Vypisuje sa oznam na dávanie do prenájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve Srbskej pravoslávnej cirkevnej obce v Pivnici v tejto katastrálnej obci:

k. o.

Heslo účasti

Gajdobra

1

Plocha (ha, árov, m2) 53.20.44

Začiatoč-ná cena 80 000,00

Depozit 500 000,00

Obdobie prenájmu 3 roky

VŠETCI ZÁUJEMCOVIA KONKURZNÚ DOKUMENTÁCIU MÔŽU PREVZIAŤ V KAŽDÝ PRACOVNÝ DEŇ OD 11.

DO 16. JÚNA 2018 V MIESTNOSTIACH CIRKEVNEJ OBCE PIVNICA, ULICA VOJVODINSKÁ 42, A CIRKEVNEJ OBCE BÁČSKA PALANKA, ULICA DOSITEJOVA 1, V ČASE OD 9. DO 12. HODINY.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby po aktualizovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Standard gas s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Rumenačka č. 13, vchod 17 podal žiadosť o zhodnotenie potreby po aktualizovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba jedného prelievacieho miesta na plnenie autocisterní pentán hexan frakciou s nevyhnutnými manipulačnými potrubiami v rámci komplexu Výrobno-distribučného centra Standard gas v Odžakoch, na k. p. č. 6069/54 KO Odžaci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

DROBNÝ OZNAM Hľadáme šikovných pracovníkov na prerábanie bytov v Bratislave: sadrokartonistov, obkladačov, vodárov, murárov; tel. číslo: +421903 125 113 (Viber, Whatsapp), Daniel; mail: gages@stubau.sk.

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

hlasludu.info www.hl.rs 23 /4806/ 9. 6. 2018

35

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JÁN TURDEĽ 1. 2. 1941 – 30. 5. 2018 z Hložian

SAMUEL ŠTAJFER

1954 – 2017 – 2018 z Hložian

JÁNOM TRPINSKÝM 1959 – 2018 z Kulpína

Boh dáva najťažšie boje svojim najlepším bojovníkom.

Tvoja Anka

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. júna 2018 uplynulo pol roka, čo nás opustil manžel, otec, apko a ujo

MICHAL KĽÚČIK – MINO

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Chýbajú nám Tvoje kroky, pomoc a rada, Tvoja veľká láska a dobrota.

Zarmútení: manželka Zuzana, syn Vlastimír s manželkou Jarmilou a deťmi Blankou a Robertom, rodina Durgalová z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo sa po krátkej, ale ťažkej nemoci od nás odobrala do večnosti

MARA JANČOVÁ

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

rod. Lisková 8. 3. 1949 – 7. 6. 2017 – 2018 z Aradáča

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2, Ul. novosadski put 114, na katastrálnych parcelách č. 3763/1 a 3763/2, k. o.

Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. mája 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-46/18, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

36

www.hl.rs

kmotrička Anna Fábryová s rodinou

SPOMIENKA na

1939 – 2017 – 2018 z Pivnice

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 1. 6. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia obranného násypu na ľavom nábreží rieky Tisy od km 43+350 do km 44+600 na k. p. číslo 4423 a 4451, k. o. Srpski Elemir ZO Zreňanin, nositeľa projektu VVP Vode Vojvodine z Nového Sadu, Bulvár Mihajla Pupina číslo 25.

Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

Veľmi vzácna je v očiach Pánových smrť Jeho pobožných. Žalm 116, 15 Večnú vďačnú spomienku si navždy zachovávajú: syn Paľo, vnuk Janko Jančovci a rodina Litavská

Informačno-politický týždenník

hlasludu.info www.hl.rs

VLASTU CHLEBIANOVÚ 12. 6 2001 – 12. 6 2018 zo Starej Pazovy

Vlasta moja, roky prešli ako si ma opustila, ale spomienka na Teba nebledne, veľmi mi chýbaš.

Tvoja mama

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho nenahraditeľného manžela, otca a dedka

JURAJA STANA 1943 – 2014 – 2018 z Kovačice

Veľmi nám chýba Tvoja obetavosť, láska a dobrota.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu už dvadsať rokov, ako nás opustila mama, svokra, starká a prastarká

ZUZANA ZAVAROŠOVÁ

rod. Bujzášová 14. 1. 1940 – 8. 6. 1998 – 2018 z Kulpína

ANNA MARČOKOVÁ

MICHAL MARČOK

rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú

Stále je ťažko a smutno nám všetkým, nič už nie je také, ako bolo predtým. Všade okolo chýba aj po dvadsiatich rokoch, mama moja, Tvoj hlas. Mala si rada život, my Teba a Ty nás. Skromná a láskavá si bola vo svojom živote a veľká vo svojej láske a dobrote. Nám zostáva len toľko, aby sme si spomínali na pekné chvíle strávené s Tebou.

syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 13. júna 2018 uplynú dva roky, čo nám krutý osud vytrhol zo života nášho syna, brata a vnuka

Navždy zarmútená Tvoja dcéra Anna Fábryová, zať Michal, vnúčatá Igor, Zdenka a Michaela s manželom Jankom a pravnúčatá Zuzička a Miško

SAŠU MUDROCHA

1981 – 2016 – 2018 z Nemecka, z Maichingenu

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von.

Osud nevráti, čo čas vzal, zostali nám len spomienky a hlboký žiaľ.

JÁN TURDEĽ

1. 2. 1941 – 30. 5. 2018 z Hložian

Si v našich srdciach do konca nášho života.

Ajhľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, lebo Hospodin je moja sila a moja pieseň.

On sa mi stal spasením.

(Iz 12, 2)

Zarmútení : rodičia, sestra s rodinou mamky Brňová a Mudrochová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ONDREJOM VRBOVSKÝM 21. 12. 1953 – 31. 5. 2018 z Kysáča

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky.

Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší.

Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť.

Chýbajú nám Tvoje kroky, Tvoja pomoc a rada.

Tvoji najmilší: manželka Katarína, dcéra Tatjana, vnukovia Vladimír a Branislav, dcéra Ivana, zať Rastislav a vnučka Gabriela • OZNAMY •

Zarmútená manželka Mária, dcéra Anna, zať Ján, vnukovia Branislav a Vladimír so snúbenicou Ľudmilou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

ONDREJOM VRBOVSKÝM

ONDREJOM VRBOVSKÝM

21. 12. 1953 – 31. 5. 2018 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú svokra Katarína, švagor Ján, švagor Pavel so synmi Pavlom a Miroslavom Menďanovci

21. 12. 1953 – 31. 5. 2018 z Kysáča

Odišiel si rýchlo, bez slova rozlúčky.

Iba pekné spomienky si na Teba zachováme.

Sestra Anna Ponigerová so synom Michalom 23 /4806/ 9. 6. 2018

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

TV PETROVEC

Piatok 8. júna Pondelok – sobota 19.30 Zostrih z tohtoročného Folklórneho 18.25 Začiatok vysielania festivalu Tancuj, tancuj..., 2. časť 18.30 Zahraničný denník 20.00 Dobrý večer, Vojvodina 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Nedeľa 10. júna 19.00 Zvon, spravodajská relácia 11.00 Dúhovka 19.15 Kreslený film 11.30 Agrosféra 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Utorok 12. júna 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z Piatok 8. júna produkcie Slovenskej redakcie RTV – Lepšie neskoro ako nikdy Vojvodina titulkovaných po srbsky Sobota 9. júna na 1. programe TVV – Tajná nádej 17.30 Perličky – desaťminútový blok Pondelok 11. júna venovaný najmladším divákom – Peklo Utorok 12. júna Pondelok – sobota – Moja tučná grécka svadba 18.00 Denník Streda 13. júna – Tvoje deti Spektrum. V rámci vysielania Dobrý večer, Vojvodina v Spektre pozornosť Štvrtok 14. júna bude upriamená na práve ukončenú – Útek pred manželom jubilejnú 25. prehliadku slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, ktorá prebiehala minulý víkend v Starej Pazove. O tom, ako sa mladučkí herci bavili na pazovskom 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, javisku, diváci sa dozvedia z polhodinovej Reklamy, Zvon reportáže.

23.00 Záver vysielania Dúhovka ponúka príspevok venovaný výročiu kragujevskej vzbury a popravenia Nedeľa 10. júna vojakov z Trenčianskeho pluku pred 100 17.00 Film: Šrek 3 rokmi a to pri príležitosti 100. výročia 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí ukončenia prvej svetovej vojny. Toto vysielanie redakcia nahrala pred 10. rokmi. 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Nejako sa to komplikuje RÁDIO 24.00 Záver vysielania

NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Haluškové majstrovstvá v Kovačici Rozlúčkové večierky padinských a kovačických malých maturantov Utorok 12. júna 16.00 Obecná prehliadka hudobnotanečnej tvorivosti dospelých

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy Každú sobotu 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 18.15 Výber z programu 16.30 Oznamy a drobné oznamy TV Pančevo 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla RÁDIO PETROVEC 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Utorok – piatok 19.30 Oznamy, drobné oznamy 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu a z našich osád 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia relácie Z nášho uhla Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

38

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

Divadelné predstavenie: Nízkotučný život Kreslený film: Ježišove podobenstvá Piatok 15. júna 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Tajomstvo šťastia

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Veľká radosť v Kysáči TATRA – JEDINSTVO (G) 7 : 0 (5 : 0) Juraj Pucovský

V

nedeľu podvečer 3. júna 2018 na ihrisku v Kysáči sa začala veľká futbalová slávnosť. Mužstvo Tatry po ľahkom víťazstve nad ledva zoskupeným súperom z dediny Gospođinci spolu so svojim vedením, trénerom Vladimirom Šponjom, fanúšikmi a dobrodincami oslávilo titul a postup do Vojvodinskej ligy – južnej skupiny.

Pred zápasom generálny tajomník Futbalového zväzu mesta Nový Sad Branko Baglava a tajomník tohto orgánu Saša Živković, kapitánovi Borisovi Gadžićovi a hráčom šampióna odovzdali pohár a medaily. To isté po zápase urobil aj predseda FK Tatra Miroslav Folkman.

Skóre zápasu už v 2. min. po centri Pekića otvoril vlastným gólom obranca

Vujaković. V 18. min. Milićević zvýšil na 2 : 0, ktorý predtým spálil dve veľké šance. Potom iba za päť min., v 25. a 29. min., naladený Pekić dvakrát prekonal brankára Pantića. Výsledok prvého polčasu krásnym lobom zľava v 35. min. stanovil Budík.

V druhom polčase sa Kysáčania veľmi nesnažili. Veď ani nemuseli vynakladať veľké úsilie, lebo slabučký súper, ktorý nemal ani jedného náhradníka, jedinú strelu na bránu Kosturanova zaslal v 74. min., ale skúsený strážca siete to ľahko zlikvidoval. Vo finiši sa ešte dvakrát vlnila sieť Jedinstva. Druhýkrát na zápase to v 78. min. urobil Budík, a do listiny strelcov sa v 85. min. zapísal aj náhradník Ožvát.

Zápas viedla rozhodkyňa Dunja Vukčevićová, pomáhali jej Veljko

Radosť futbalistov a vedenia Tatry po zápase Vukmirović a Tamara Lazarevská, všetci z Nového Sadu. Hralo sa férovo a korektne, takže kariet na zápase nebolo.

TATRA: Kosturanov, Srnka, Pekić (Ožvát), Berić, Samardžija, Novaković, Budík, Gadžić (Stojaković), Milićević, Ćirić (Klaić), Dražić

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Srbobran otvára dvere Mladosti?

ZADRUGAR – MLADOSŤ 2 : 0 ( 1 : 0 ) Samuel Medveď

Z

ápas posledného ligového kola, ktorý Mladosť hrala minulú nedeľu v Srbskom Miletići priniesol výhru domáceho celku, ktorý s posledným vypätím síl, tak ako aj takmer polovica

celkov súťaže bojoval o záchranu. A tak, ako bolo vidno, dosiahnuté sú veľmi divné výsledky. Dozvedáme sa, že hráči Mladosti mali pred sebou slabé mužstvo, ktorému mohli dať aj desať gólov. Ale nedali?!

Delegát zápasu v zápisnici konšta-

toval, že sa hralo veľmi férovo. Bolo na zápase množstvo šancí tak pre domácich, ako i pre hostí. Zadrugar prvý gól vsietil v 38. min. a druhý v 83. min. Tieto tri body mu pravdepodobne priniesli (?! ) záchranu. Mladosť zakotvila na druhej priečke ligovej tabuľky

Priateľské rozdelenie bodov

V

poslednom kole pred asi sto divákmi, Hložančania si remízou zachovali status v tomto stupni súťaže. Už na samom začiatku v 2. min. Renićovu prihrávku majstersky realizuje Adámek, keď prekľučkoval aj hosťujúceho strážcu siete a domácim priniesol vedenie 1 : 0. V pokračovaní mali hráči Budúcnosti ešte tri stopercentné šance a potom v 20. min. agilný obranca hostí Milikić z hranice trestného územia trafil ľavý dolný roh brány Ivića pre 1 : 1. V 32. min. po faule nad Stojakovićom z 25 metrov • ŠPORT •

Renić nádhernou strelou ponad živý múr zmietol pavučinu z ľavej šibenice brány Tasića – 2 : 1.

V druhom polčase už v 48. min.

Milikić z diaľky prekvapil Ivića pre 2 : 2. a v 53. min. Vinović priniesol domácim vedenie 3 : 2. V 64. a 76. min. rozhodcovia anulovali góly D. Kovačevića a Stojakovića pre údajné ofsajdy a v 80. min. po protiútoku hosťujúci Šumović zostáva zabudnutý v pätky a vyrovnáva na 3 : 3.

Posledných 10 min. oba celky hrali iba po šestnástku súpera a tak výsledok zostal nezmenený, čo vyhovuje obom celkom.

s rovnakým počtom bodov ako aj Tisa z Adorijanu, s tým, že Petrovčania majú gólové skóre lepšie a vo vzájomných dueloch Tisa bola lepšia a obidva zápasy vyhrala. Tesne pred týmto písaním sme sa dozvedeli , že Srbobran, ktorý sa stal šampiónom ligy, chce odstúpiť od postupu do vyššieho rangu súťaženia.

V blízkej budúcnosti sa dozvieme, čo sa zo všetkého vykľuje.

MLADOSŤ : Leňa, Ožvát, Rupar, Nešković, Jakuš ( Ilić), Fábry, Šproch( Kobilarov ), Jovanović, Beronja, Djokić, Kaňa.

Mladost (T) – Sloga 3 : 2, BSK – Srbobran 2 : 5, a Tavankut bol voľný.

BUDÚCNOSŤ – TISA 3 : 3 (2 : 1) Ján Murtín

Výsledky 34. kola: Nový Sad – Bačka 1 : 1, ŽSK – Proleter 2 : 0, Tatra – Jedinstvo (G) 7 : 0, Fr. partizan – Omladinac 3 : 1, Sofex – Futog 2 : 1, Petrovaradín – Jedinstvo (R) 2 : 2, Veternik – Mladost 2 : 1, TSK – Sirig 2 : 0, Šajkaš – Vinogradar 8 : 0.

Zápas poznačilo nešťastie najlepšieho hráča Budúcnosti Milana Adámeka, ktorý si v 18. min. po sólovom úniku zlomil pravý členok a skončil v nemocnici. Rozhodca Zinaja zo Subotice na tomto férovom zápase karty z vrecka nevyberal, ale nemal ani potrebu, lebo sa to skôr podobalo na priateľský zápas ako na majstrovský.

BUDÚCNOSŤ: Ivić, Dugonjić, D. Štefek, Grujić (Dereta), Ralević, O.Štefek, D.Kovačević, Vinović, Stojaković, Renić a Adámek (Marić) Ostatné výsledky 30. kola: Bačka – Tekstilac 4 : 4, Polet – Radnički 1 : 1, Mladost (Apa) – Preporod 6 : 0,

1. Srbobran 2. Mladosť 3. Tisa 4. Sloga 5. Radnički 6. Tekstilac 7. Polet 8. Zadrugar 9. BSK 10.Tavankut 11.Budúcnosť 12.Mladost 13.Bačka 14.Mladost (T) 15.Preporod

23 /4806/ 9. 6. 2018

28 28 28 28 28 28 28 28 28 28 28 28 28 28 28

22 16 16 11 11 11 9 9 10 10 9 9 10 9 9

4 2 5 7 5 7 7 10 6 11 5 12 8 11 8 11 4 14 4 14 6 13 6 13 2 16 5 14 3 16

75 : 10 62 : 27 52 : 26 57 : 44 39 : 43 37 : 62 41 : 42 45 : 61 55 : 64 49 : 60 45 : 52 31 : 46 45 : 55 37 : 55 44 : 67

70 53 53 40 39 38 35 35 34 34 33 33 32 32 29 39

Šport VOJVODINSKÁ LIGA -JUŽNÁ SKUPINA

Podunavac – Hajduk (B) 4 : 3, OFK Slavija – Kabel 0 : 3 (kontumačne)

HAJDUK – JEDNOTA 2 : 0(2 : 0)

1. Kabel 2. Sloga (E) 3. Borac (Š) 4. Jednota 5. Podunavac 6. Hajduk (D) 7. Hajduk (Č) 8. Sloga (T) 9. Borac (NS) 10.Sremac 11.Hajduk (B) 12.Jugović 13.LSK Laćarak 14.Kupinovo 15.OFK Slavija 16.Index

Už o nič nešlo Matej Bzovský

Z

averečný zápas Jednoty na ihrisku domáceho Hajduka nemal žiadny význam, keď ide o výsledok a preto mal korektný priebeh bez žltých kariet.

Domáci si predsa chceli zachovať miesto v strede tabuľky, kým Staropazovčania nemohli urobiť ani krôčik dopredu. Štvrtá pozícia priniesla ďalšie veľké rozčarovanie pre málopočetných fanúšikov, ktorým sa znovu nesplnil viacročný sen o postupe do republikovej ligy, ktorá v nasledovnej sezóne bude akyste ešte vzdialenejšia.

O tomto neúspechu sa bude cez

letné prázdniny dosť uvažovať.

Očakáva sa aj mimoriadne zhromaždenie klubu, na ktorom by sa mali zúčastniť nie iba členovia tohto najvyššieho orgánu, ale aj viacerí priaznivci futbalu, lebo sa nesmie v žiadnom prípade dovoliť, aby Jednota pôsobila bez skutočného spravujúceho výboru. A či dôjde k zmenám v užšom vedení zatial netreba ani odhadovať, rovno tak ako treba počkať, či sa nájde nový kormidelník loďky, ktorá už dávno pláva dolu vodou.

Nedeľňajší zápas priniesol dosť zaujímavú hru. Domáci od začiatku prebrali iniciatívu, držali viac loptu vo svojich nohách

a už v 12. min. sa ujali vedenia.

Výsledok uzavreli v poslednej minúte prvého polčasu. V druhom polčase hostia nadviazali rovnováhu, častejšie útočili a najvýhľadnejšiu príležitosť mali v 67. min., keď trafili žrď.

JEDNOTA: Todorović, Živković, Dizdarević (Bugarin), Bojbaša, Matović, Rebić(Milenković), Atanackoviċ, Cvejić, Bulat, Stojaković (Ivković), Milinović.

Ostatné výsledky posledného kola: Hajduk (D) – Sloga (E) 1 : 1, Index – Borac (NS) 0 : 3, Borac (Š) – Sremac 1 : 1, LSK Laćarak – Sloga (T) 3 : 3, Jugović – Kupinovo 5 : 2,

30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30 30

21 6 3 58 : 27 19 8 3 66 : 19 19 7 4 66 : 33 16 11 3 58 : 25 13 5 12 53 : 48 12 7 11 41 : 36 12 4 14 56 : 50 11 6 13 38 : 44 12 3 15 33 : 43 11 5 14 47 : 54 12 2 16 41 : 48 11 5 14 42 : 53 8 5 17 53 : 87 7 6 17 29 : 52 7 6 17 36 : 69 3 6 21 22 : 51

69 65 64 59 44 43 40 39 39 38 38 38 29 27 27 15

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Aj v poslednom kole naplno STARI GRAD – SLÁVIA 1 : 2 (0 : 0)

Ján Šuster

N

a posledných 5 majstrovských zápasoch mužstvo pivnickej Slávie nevie čo je porážka. Štyry zápasy Pivničania vyhrali a jeden remizovali. S dobrou hrou pokračovali aj v poslednom kole na hosťovaní v Báčskej Palanke, kde si sily zmerali s domácim Starim gradom. Od samého začiatku bolo jasné, že sa hostia neprišli brániť, ale v otvorenej hre sa snažili dosiahnúť čím lepší výsledok.

Na konci sa im to oplatilo a celkom zaslúžene si domov priniesli tri body, ktoré ich umiestnili na 6. mieste v tabuľke.

Počas celého prvého polčasu sa viedol rovnocenný boj, v ktorom obe mužstvá mali obdobia lepšej Daniel Kutenič dal jeden gól, mohol tri a slabšej hry. Zadáci oboch mužstiev však boli na úrovni a svojim trestym územím, takže sa útoky súpera zastavovali pred siete nevlnili.

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Aj v druhom polčase sa hrá otvorene. Prví sa radovali hostia v 61. min. Po rohovom kope Petrovića Kutenič loptu zaslal za chrbát domáceho brankára Bugarskeho. V 73. min. rýchly protiútok hostí po ľavej strane. Zorzić uvolnil Benku, ktorý ideálne odcentroval a Vlastislav Kuchta silnou strelou prekonal domáceho brankára. Hostia mali do konca zápasu ešte dve skvelé šance, avšak strely Kuteniča v oboch prípadodoch minuli cieľ. V 88. min. domáci založili protiútok po ľavej strane a odcentrovanú loptu Ahmetović zaslal do siete a korigoval výsledok.

SLÁVIA: Ľ. Brňa, Grňa (Budić), Benka, Milec, Čorda, Kotiv Petrović, Blažek (Vladimir Kuchta) Vlastislav Kuchta (Beláni) Zorzić Kutenič.

Zápas viedol rozhodca Stojačić z Tovariševa a žlté karty dostali dvaja hráči domácich.

Zápas sledoval zo sto divákov.

Výsledky posledného kola:

Hercegovac – Krila krajine 1 : 4, Budućnost (M) – ŽAK 4 : 1, Crvenka – Budućnost Parage 3 : 3, Vojvodina –Mladost 5 : 1, Lipar – Rusin 5 : 2, Stanišić – Hajduk junior 6 : 1 (zápas je prerušený v 67. min.) Stari grad – Slávia Pivnica 1 : 2.

1. Stanišić 28 2. Crvenka 28 3. Budućnost(M) 28 4. Krila Krajine 28 5. Vojvodina 28 6. Slávia 28 7. Budućnost (P) 28 8. Hajduik junior 28 9. Lipar 28 10.Stari Grad 28 11.ŽAK 28 12.Kula 28 13.Rusin 28 14.Hercegovac 28 15.Mladost 28

22 3 3 78 : 16 19 5 4 78 : 28 17 7 4 72 : 24 17 7 4 61 : 18 13 3 12 50 : 51 11 6 11 41 : 48 9 11 8 41 : 36 10 5 13 46 : 46 9 6 13 44 : 64 9 5 14 47 : 50 9 3 16 34 : 62 8 5 15 31 : 58 7 7 14 46 : 67 6 5 17 29 : 63 4 2 22 29 : 86

69 62 58 58 42 39 38 35 33 32 30 29 28 23 14

• ŠPORT •

Bolo jasné, kto zvíťazí. Domáci nevypúšťali kontrolu hry zo svojich rúk.

Výsledok sa dlho nemenil, aj keď mali šancu na oboch stranách. Škoda, že debutant Zemen zle odreagoval a neposlal loptu do brány, a svoj debut v drese Doliny korunoval gólom. V závere zápasu spokojní diváci videli ešte tri góly - dva v sieti hostí a jeden v domácej. Po niekoľkých nevydarených strelách Mihajlović bol presný z hranice šestnástky. Potom Tama vsietil čestný gól pre hostí. Fanúšikovia Doliny potleskom pozdravili Marka Rudića, keď vošiel do hry a volejom uzavrel skóre zápasu.

DOLINA: Trkulja, Važić, Matuľa, Mi. Rudić,S. Rudić, Ugrenović (Zemen), Cvetanović (Ma.Rudić), Ilić (Hlavča), Dobrić, Kevdžija, Mihajlović.

Najlepší strelec Doliny Marko Rudić uzavrel výsledok pekným volejom

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Potvrdili účasť v baráži Ján Bokor V poslednom kole strelci boli naladení a vsietili 44 gólov, čo je pozoruhodný priemer. Vysoké výsledky nevplývali na poradie v tabuľke. Titul majstra získal BAK z Belej Crkve a postúpil priamo do vyššej súťaže. Vicemajster Dolina a tretí Partizan Uljma potvrdili účasť v baráži, v rámci ktorej si skrížia zbrane s mužstvami Borac Aleksandrovo, resp. Banat Čenta, zo Zreňaninskej oblastnej ligy.

Výsledky 30. kola: Crvena zvezda – Partizan 1 : 3, Borac – Vojvodina (S) 6 : 0, BAK - Vojvodina (Cr) 4 : 0, Sloga – Dunav 7 : 1, Jedinstvo (V) – Vulturul 5 : 1, Jedinstvo Stević - Strela 2 : 2, Jugoslavija – Vojvodina (CC) 5 : 1, Dolina – Radnički 5 : 1.

D O L I N A - R A D N I Č K I 5 : 1 (3 : 0)

P

osledný majstrovský zápas tejto jari prebiehal v dobrej nálade, v ktorej Dolina bez problémov získala tri body. Domáci od začiatku nasadili rýchlu a útočnú hru. Tvrdí a príliš nervózni hostia často faulovali domácich útočníkov, ktorí si museli chrániť nohy od nebezpečných úrazov. No dobre organizované útoky

domácich hostia nemohli zastaviť.

Po dvoch prudkých strelách do žrde sieť bezmocných hostí sa čoskoro začala vlniť. Najmladší kapitán Doliny Mario Matuľa v 7. minúte strelil prvý pekný gól. Čoskoro v 13. min. sa mu na listine strelcov pripojil ďalší mladý hráč Ugrenović, ktorý delovkou trafil opačný roh brány bezmocné-

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Do Potpornja iba ôsmi POTPORANJ – JÁNOŠÍK 4 : 0 (prerušené v 20. min)

Vladimír Hudec

J

ánošíčania do Potpornja odcestovali iba ôsmi a príčiny nepríchodu viacerých hráčov sú hlavne subjektívne. Na zápas sa však muselo odísť, keďže už raz neodišli na hosťovania, a ak by sa to zopakovalo, boli by vyhostení z ligy, a museli by zaplatiť aj významnú peňažnú pokutu.

Do Potpornja teda odcestovať stoj čo stoj museli. V takto neúplnej zostave zrejme nemohli čeliť lídrovi v tabuľke, preto za 20 minút prijali 4 góly. Medzičasom, pre zranenie • ŠPORT •

hru opustil P. Staňo a v 20. min. aj Živanov, takže rozhodcovi Žigićovi z Vršca nezostávalo nič iné, iba predčasne odpískať koniec zápasu. „Toto ďalej takto nepôjde“, povedal nám po zápase príliš sklamaný predseda Jánošíckeho klubu Goran Bokan. Vydržíme ešte dve posledné kolá a potom plánujem zvolať všetkých hráčov a aktivistov v klube, ako aj vedenie dediny, aby sme sa porozprávali o tom, ako ďalej.

Kalkulácie hovoria, že aj napriek slabým výsledkom pravdepodobne obstaneme a bola by škoda, aby

ho brankára hostí Vasića. Vtedy sa už začala črtať presvedčivá výhra Doliny. Z množstva šancí v prvom polčase Cvetanović premenil ešte jednu a bolo 3 : 0. Hostia sa pokúšali z protiútoku ohroziť domácu bránu, ale obrana Doliny stačila zastaviť každý útok.

Po prestávke kvalita hry klesla. klub prestal pracovať, lebo by sme ho nikdy viac neobnovili. Dúfam, že počas letnej prestávky problémy prekonáme a od jesene štartujeme úplne zotavení.

JÁNOŠÍK: Huszka, Šterba, Raškov, Babić, Prokić, Staňo, Živanov, Jakimov.

BORAC (VS) – HAJDUŠICA 1 : 0 (0 : 0) Hajdušičania vo Veľkom Središti v prvom polčase boli omnoho lepší.

Bratia Ružićovci a Radović mali aj niekoľko stopercentných šancí, ale sa v závere útoku nevynašli a zahodili dobrú príležitosť ujať sa vedenia.

Aj po zmene strán, hostia boli lepším tímom na suchom a tvrdom trávniku. Domáci iba občas prihrozili Melichovi. Nuž a potom v polovici polčasu v jednom z mála útokov borca, centrovaná lopta pred bránu

1. BAK 30 22 3 5 70 : 19 2. Dolina 30 21 4 5 81 : 36 3. Partizan 30 21 3 6 88 : 44 4. Borac 30 18 5 7 66 : 36 5. Strela 30 14 6 10 52 : 37 6. Sloga 30 14 3 13 42 : 38 7. Jedinstvo 30 10 9 11 46 : 51 8. Jedinstvo Stević30 10 7 13 62 : 61 9. Vulturul 30 11 4 15 54 : 63 10.Vojvodina (S) 30 11 4 15 41 : 72 11.Radnički 30 11 3 16 59 : 57 12.Vojvodina (Cr) 30 10 5 15 40 : 65 13.Crvena Zvezda 30 9 6 15 51 : 68 14.Dunav 30 8 8 14 45 : 64 15.Jugoslavija 30 7 4 19 39 : 75 16.Vojvodina (CC) 30 3 6 21 22 : 72

69 67 66 59 48 45 39 37 37 37 36 35 33 31 25 15

hostí udrela Folťana do ruky. Táto mu síce bola pri tele, ale nemyslel tak aj rozhodca Danilo Guteša z Vršca a ukázal na biely bod, z ktorého sa domáci ujali vedenia. Po tomto góle hosťom sa prestalo v hre dariť a keďže sa aj domácim nedarilo a hrali nemotivovane, výsledok zostal nezmenený a body nezaslúžene zostali vo V. Središti.

HAJDUŠICA: Melich, Ćulum (Đukić), Z.Lipták, Maliar, M.Mršić, Folťan, Guran, Petrović (Spasovski), Radović, A.Ružić, N.Ružić. Ďalšie výsledky 24. kola: Ševac – Vinogradar 3 : 0, Budućnost – Karaš 3 : 1, Polet – Ratar 2 : 1, Borac (VG) – Partizan 2 : 1. Voľná bola Dobrica Hajdušica sa nachádza na 9. mieste s 29. bodmi a Jánošík má iba 9 a je posledný.

23 /4806/ 9. 6. 2018

41

Šport MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Obstátie aj ďalej nezvestné AŠK – BANAT 1 : 0 ( 1 : 0) Vladimír Gál

P

osledný zápas v tejto sezóne nemal súťažiaci význam, ale sa Aradáčania predsa chceli výhrou zavďačiť svojim verným fanúšikom, ktorí im fandili počas celých majstrovstiev. To sa im aj podarlo aj napriek tomu, že hrali bez až šiestich štandardných hráčov, ktorí pre zranenia a červené karty nemohli hrať.

Aradáčania počas celého zápasu dominovali na ihrisku a vytvárali si šance. Z prvej vážnejšej akcie v 20. min. na center Koraća V. Gál sa najlepšie vynašiel pred bránou hostí a skóroval.

Peknú príležitosť domáci mali aj v poslednej minúte polčasu. V. Gál unikol po pravej strane, prihral Studenovi, a jeho strelu brankár kril. Na odrazenú loptu nadbehol a silne strieľal Životin, ale brankár si znovu bol istý.

V druhom polčase Aradáčania pokračovali s útočnou hrou. Najakívnejší bol Studen, ktorý mal tri stopercentné šance, ale brankár hostí skutočne bol naladený a všetky obránil, takže sa zápas skončil minimálnym náskokom domácich 1 : 0. Tento zápas zostane zapamätaný aj po tom, že po prvýkrát v dejinách klubu na jednom zápase v istom mužstve hrali otec a syn Vladimír a Kristiján Gálovci.

AŠK: Striško, Šťastný, Pavlenko,

Matejin, Ďuríček, Korać, Studen, V. Gál, Vesin, Životin, K. Gál.

Ostatné výsledky 22. kola: Jedinstvo – OFK Stajićevo 1 : 1, Zlatica – MSK 1 : 4, Tamiš – Potisje 0 : 0, OFK Gradnulica – Radnički 1911 0 : 3, OFK Klek – Zadrugar 2 : 4 Osud AŠK v tejto lige je aj naďalej nezvestný a ich obstátie závisí od výsledkov baráže o postup do Oblastnej ligy, kde budú hrať druhí a tretí v tejto lige s rovnako umiestnenými v MFL Žitište - Kikinda.

1. Radnički 1911 22 19 2. Potisje 22 15 3. OFK Klek 22 12 4. Jedinstvo 22 11 5. OFK Stajićevo 22 9 6. Zadrugar 22 9 7. OFK Gradnulica (-1) 22 10 8. MSK 22 7 9. Tamiš 22 5 10.ŽFK Banat 22 6 11.AŠK 22 5 12.Zlatica 22 1

1 2 66 : 11 2 5 50 : 27 5 5 41 : 24 4 7 53 : 42 6 7 39 : 32 6 7 38 : 44 2 10 38 : 58 2 13 35 : 47 7 10 35 : 43 3 13 16 : 33 4 13 31 : 58 4 17 30 : 63

57 47 41 37 33 33 31 23 22 21 19 7

ČLENOVIA ZDRUŽENIA PENZISTOV KOVAČICKEJ OBCE (na fotografii) sa zúčastnili oblastnej športovej súťaže penzistov južného Banátu, ktoré prebiehalo v druhej polovici mája v Kovine. Spolu s družstvami z obcí Kovín, Bela Crkva, Opovo, Plandište, Pančevo a Vršac sa vyskúšali v štyroch športových disciplínach – basketbale, penaltách, pikade, a v šachu. Tieto disciplíny ich natoľko zaujali, že sa snažili vydať zo seba najlepší výkon, takže v konečnom získali dva zlaté a jeden strieborný pohár a v celkovom umiestnení s 80 bodmi obsadili prvé miesto. Víťazný tím v basketbale súťažil v zostave: Anna Biskupovićová, Ljiljana Bobošová a Adam Barca, kým najúspešnejší tím v penaltách tvorili Anna Nemcová, Mária Zámečníková a Martin Žiak. Mužstvo v pikade v zložení Mária Cicková, Adam Barca a Zuzana Ďuricová, obsadilo druhé miesto a šachový tím tvorili kovačickí šachisti Božidar Kračunov, Živa Zakić, Žarko Vladić a Benjamin Martinek. Súťaže, podľa slov kovačických účastníkov, prebiehali celkom úspešne a všetci členovia kovačickej výpravy prišli z Kovinu spokojní.

A.Ch. Foto: z archívu OZP

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Zaujímavý zápas v Berkasove Lazar Pavković BINGUĽA: OFK Binguľa - Napredak 0 : 3 (0 : 1 ) Futbalisti Bingule v poslednom zápase pred vlastným obecenstvom tejto jari utrpeli presvedčivú porážku od naladených strelcov z Vašice. V nedeľu cestujú do Bačiniec, kde sa v poslednom kole stretnú s domácim rovnomenným klubom.

OFK BINGUĽA: Volić, Džafer, Šućak, Pajić, Palić, Farkaš, Nikolić, Sitarević (Radić), Ćalić, Širadović, Cvijanović. ĽUBA: Jednota – Graničar 1 : 4

42

www.hl.rs

(0 : 2) Ľubanom sa nepodarilo so svojimi vernými fanúšikmi rozlúčiť sa výhrou nad celkom z Jameny, ktorý sa v tejto sezóne vyznačuje dobrou, bojovnou a účinnou hrou.

Gól pre Jednotu dal Teležar v 53. minúte. Jednota v poslednom kole hosťuje v Gibarci.

JEDNOTA: Šili, Zečević, Tadić (Ruman), Toman, Punoš, Ramić, Budimir, Ž. Sremčić, P. Sremčić (Dobrić), Teležar, Cigankov.

MOROVIĆ: Jedinstvo – Jednota (Šíd) 1 : 3 (1 : 3) Futbalisti šídskej Jednoty zaslúžene zvíťazili na hosťovaní v Morovići. Po 73. min. to

Informačno-politický týždenník

bol férový a korektný zápas, avšak v 73. min. rozhodca Stojecki pre dve žlté karty domácemu hráčovi Sarićovi ukázal červenú, a keď následne chcel červenú ukázať aj jeho spoluhráčovi Janjatovićovi, Sarić ho potiahol za ruku a vytrhol mu kartu. Vášne sa však zmierili a zápas pokračoval do konca. V poslednom kole Jednota uhostí Sremac z Berkasova.

JEDNOTA : Vlaisavljević, Poluga, (Milanović), Rukavina, Jovanović, Šipka, Šumaruna, Petrović, Milutinović (Ostojić), Dumitrović (Grujić), Đorđević

(Jakšić), V. Janković (Ćosić).

BERKASOVO: Sremac – Erdevík 2017 1 : 2 (0 : 1) Bol to vskutku zaujímavý zápas, v ktorom konečný výsledok bol nezvestný do posledného hvizdu rozhodcu Stevića zo Šídu. Obe mužstvá mali výhľadné príležitosti pre gól, ale ich jednu za druhou zahadzovali. Hostia sa ujali vedenia v 4. min. gólom Anđelića, domáci vyrovnali v 71. min. a Erdevíčanom víťazstvo priniesol Babić v poslednej minúte zápasu. Erdevíčania v poslednom kole uhostia tohtoročného majstra, celok Obilić 1993 Kukujevci.

ERDEVIK 2017: Mrkonjić, Babić, Gerik, Cvijanović, Jelčić, Petrović (Vukadinović), Štrbac, Manojlović (Pap), Anđelić (Arežina), Radmanovac, Cvetković.

• ŠPORT •

Nada Matićová (vľavo) a Borislava Perićová Rankovićová v dvojhre s Františkom Čapandom (v červenom tričku) a Jánom Mandáčom

Michal Vrabčeniak, Štefan Lojdl, František Čapanda a Zlatko Kesler (zľava)

STRETNUTIE SELENČSKÝCH A NOVOSADSKÝCH STOLNÝCH TENISTOV

Príkladná družba dvoch športových kolektívov

Borislava Perić Ranković proti Františkovi Čapandovi, terajšiemu predsedovi STK Selenča Juraj Berédi-Ďuky

V

patria medzi špičkových svetových hráčov a obsadili prvé miesta na svetovej rang listine.

Stolný tenis má v Selenči dlhoročnú tradíciu vďaka nadšencovi tohto športu a dlhoročnému športovému pracovníkovi Dušanovi Valentovi, pokým Zlatko Kesler vždy podporo-

val selenčský klub na všemožné spôsoby a zvlášť prácu s deťmi. Klub zaznamenával aj pozoruhodné výsledky v súťažiach.

Selenčania sa vždy potešia stretnutiam s priateľmi z Nového Sadu a náležite sa na ne priprávajú. Vedomí svojich možností snažia sa maximálne Sily si zmerali aj Zoran Matić a Ján čeliť silnejším súpe- Mandáč rom, ale v konečnom na výsledkoch zápasov nikomu Veď je cťou zastať si za stôl opronezáleží. V prvom pláne je družba ti takým športovým veličinám, akými a kamarátenie v príjemnom priateľ- sú Zlatko Kesler, Borislava Perićová skom ovzduší. Novosadskí športovci Rankovićová, Nada Matićová, Zoran s úctou prijímajú návštevu a vždy sa Matić, Mitar Palikuća... a zohrať s nimi potešia novému stretnutiu so svojimi zápas. Selenčania sa vždy tešia novým športovými priateľmi. Keď si zmerajú úspechom svojich športových priatesily za stolmi a poriadne sa unavia, ľov, v každej príležitosti zdôrazňujú nasleduje druhá časť stretnutia pri svoju známosť s nimi a podporujú ich.

Generácie sa v športe striedajú, pohostení a občerstvení, ktoré tentoraz pre svojich hostiteľov pripravili ale priateľstvo pretrváva a dúfame, že tak bude aj dobudúcna. Záujem Selenčania.

Družba dvoch klubov by mala o stolný tenis v Selenči stále jestvuje, slúžiť ako príklad aj ostatným klubom čo veští jeho skvelú budúcnosť, tým a športovcom, lebo i takto sa dá pod- skôr, že sa vážne venovali práci s mlaporiť šport v menších prostrediach. dými posilami, ktoré teraz trénuje aj Takéto stretnutia určite motivujú profesionálna trénerka Nada Banjac.

Selenčanov. Zvlášť tých mladších.

Novom Sade sa koncom mája stretli starí známi a zohrali viacero zaujímavých zápasov. Sú to členovia Stolnotenisového klubu osôb s invaliditou SPIN z Nového Sadu a ich hostia členovia Stolnotenisového klubu Selenča. Týmto pokračuje viacročná úspešná družba dvoch športových kolektívov, ktorá sa už stala tradičnou. Pred niekoľkými rokmi ju sprostredkoval a začal selenčský rodák, žijúci v Novom Sade Zlatko Kesler, tiež športovec vo vozíku, ktorý svojimi športovými úspechmi v stolnom tenise dosiahol vrcholné úspechy nie iba v Srbsku, ale aj na svetovej úrovni. Osvedčil sa nie len ako hráč, ale aj ako Borislava Perićová Rankovićová a Nada selektor osôb s invaliditou na Matićová v súboji s mladými Miroslavom stolnotenisovej reprezentácii Molnárom a Strahinjom Fábrim Srbska. Aj iní hráči STK SPIN

Zoran Matić (vpredu) v súboji s Jozefom Trusinom st. a za druhým stolom Štefan Lojdl si sily zmeral s Biljanou Ubovićovou

19. SRIEMSKA KULENIÁDA V ERDEVÍKU

Rodina Lemajićová aj tohto roku bola absolútnym víťazom

Aj Petrovčania každoročne prichádzajú do Sriemu

SKOS Erdevík tiež ponúkal svoje výrobky

V objatí kulenu a vína

Danuška Berediová

S

heslom V objatí kulenu a vína, v sobotu 2. júna sa uskutočnila Sriemska kuleniáda v erdevíckom parku. Toto tradičné gastronomické podujatie sa konalo po 19. krát a v Erdevíku po 11. krát.

Kvôli veľkému počtu vystavovateľov, aj tohto roku boli stánky rozdelené do dvoch

Kulenko

častí erdevíckeho parku. Na jednej strane vystavovali výrobcovia kulenov a na druhej strane na stánkoch ponúkali domáce koláče, med, víno, syry a všeličo iné. Počas otvorenia kuleniády vyhlásili najlepších tohtoročných výrobcov najznámejšieho sriemskeho výrobku z bravčového mäsa – kulenu.

Binguľské Čerešničky tancovali v rámci kultúrno-umeleckého programu

Prihlásených bolo 112 vzoriek kulenov v dvoch kategóriách – v prírodnom a v umelom obale. Komisia hodnotila vzorky podľa vonkajšieho vzhľadu, prierezu, konzistencie, vône, chuti a farby.

Rovnako ako aj vlani, rodina Lemajićová zo Šídu aj tohto roku získala všetky ceny v oboch kategóriách a tak sa znovu stali absolútnymi ví- Tohto roku bolo prihlásených 112 vzoriek kulenu ťazmi Sriemskej kuleniády.

K dobrému kulenu patrí aj dobré víno. Aj tohto roku sa súťažilo o najlepšie víno. Prihlásených bolo 39 vzoriek. Cenu za najlepšie červené víno získal Nikola Vlajisavljević z Erdevíka a za najlepšie biele víno vináreň Brestovački, tiež z Erdevíka.

Podujatie sprevádzal kultúrno-umelecký program počas celého dňa a tohtoročnú kuleniádu uzavrel koncert kapely Generacija 5 a ohňostroj. Hlavnými organizátormi boli Miestne spoločenstvo Erdevík, ObchodKuleniáda sa tradične koná v storočnom ná komora Srbska a Regionálna erdevíckom parku obchodná komora Sriemu.

Generacija 5 na záver podujatia